SINICE A PROCHLOROFYTY

Zstupcovia oboch tchto oddelen s na prokaryotickom stupni bunky. Ich spolonm znakom, ktor ich zrove odliuje od baktri, je schopnos fotosyntetizova a vyrba kyslk. Obe skupiny na to vyuvaj in fotosyntetick pigmenty. Aj niektor baktrie doku fotosyntetizova, ale ich innosou neunik do atmosfry kyslk. Sinice s jednm z najdleitejch producentov kyslka na svete. 2. ra: Prvobunkov organizmy (Protocellulata) 2. 3. Oddelenie: Sinice Sinice sa oznauj cudzm slovom cyanobaktrie (Cyanobacteria). U ich pomenovanie zna, e maj viacer spolon znaky s baktriami. Niekedy sa vak zarauj k nim rastlinm prokaryotickho typu, a vtedy ich nazvame Cyanophyta. Samostatn postavenie maj len v tomto starom systme pouitom na BIOWEBe, pretoe takto sa to na niektorch kolch ete u. Je vak dleit si tento fakt uvedomi. Zaujmavos:V minulosti bolo zkladnm kritriom zaradenia organizmu do systmu schopnos pohybu a fotosyntzy, a poda toho udia rozliovali rastliny a ivochy (postavenie hb teraz nerieim). Objavenie pohyblivch jednobunkovch fotosyntetickch rias znamenal prv problm s ich zaradenm. Definovali sa tak v rmci jednobunkovcov rastlinn a ivone bikovce. Postupne sa prilo na to, e viacer organizmy mu fakultatvne prechdza medzi autrotrofnou a heterotrofnou vivou, a tak znak schopnosti fotosyntzy postupne stratil systematick vznam. V novch systmoch u viac nerozliujeme rastlinn a ivone bikovce, a tak isto nepriraujeme siniciam osobitn postavenie v rmci systmu prvobunkovch organizmov a zaraujeme ich medzi baktrie, ktor sa zhodou okolnost sprvaj ako fotosyntetizujce riasy. Morfolgia a cytolgia Sinice s teda prokaryotick autotrofn organizmy s jednobunkovou alebo vlknitou stielkou, ktor tvoria samostatne vegetujce prokaryotick bunky nediferencovan do pletv. Ich bunky s pokryt hrubou bunkovou stenou a obalen slizovou vrstvou. Cytoplazma je mikroskopicky odliten na dve oblasti: oddelenie: Sinice (Cyanobacteria, Cyanophyta) oddelenie: Prvozelen riasy (Prochlorophyta)

chromatoplazma - vonkajia as cytoplazmy s farebnmi fotosyntetickmi truktrami centroplazma - stredov as cytoplazmy obsahujca genetick informciu a ribozmy

Bunky sinc nemaj schopnos aktvneho pohybu. Niektor sa mu pohybova nanajv pasvnym kzavm pohybom spsobenm produkciou slizu. Fotosyntetick truktry sinc predstavuj tylakoidy obsahujce asimilan farbiv. Fotosyntetickmi farbivami sinc s chlorofyl a, ktor je hlavn. Ostatn pigmenty s doplnkov, priom najdleitejie s modr fykocyann a erven fykoerytrn. V dsledku tchto prdavnch pigmentov s bunky modrozelen, hnedozelen, fialov, ruov, erven, ale nikdy nemaj farbu listovej zelene. Vdy sa vyskytuj aj karotenoidy. Fotosyntetick farbiv nie s zabudovan do chloroplastov, ako je to pri eukaryotickch fotosyntetizujcich farbivch, ale s koncentrovan do tylakoidov chromatoplazmy. pecifickmi bunkami niektorch vlknitch sinc s heterocysty a akinty odliujce sa od vegetatvnych buniek tvarom a asto aj farbou.Heterocysty vznikaj premenou vegetatvnych buniek, maj npadne hrub bunkov stenu. Maj schopnos asimilova vzdun dusk. Akintyvznikaj takisto z vegetatvnych buniek, v ktorch sa zvuje mnostvo zsobnch ltok, z pigmentov sa zachovvaj iba karotenoidy. Slia na prekovanie nepriaznivch podmienok, ktor ke odoznej, vyklia z nich nov vlkna.

Rozmnoovanie sinc Sinice sa rozmnouj iba nepohlavne delenm buniek na dve asti alebo vegetatvne, a to asami stielok, kolni, uvonenmi vlknami alebo asami vlken - tzv. hormognie. Deliaca sa bunka rastie od okraja do stredu podobne ako pri bunkch rastln. Pohlavn rozmnoovanie sa u nich nepozorovalo. Usudzuje sa vak, e genetick rekombincie mu prebieha ako pri baktrich "parasexulnym procesom". Ekolgia Sinice s veobecne rozren v prrode. Vyskytuj sa na najrozlinejch biotopoch, najastejie v sladkch vodch, pde, vlhkom dreve, ale aj v moriach a ocenoch. Sinice s jedinmi fototrofnmi organizmami schopnmi i v prostred teplejom ako je 45C. V termlnych riedlach sinice tvoria npadn svetlozelen a tmavozelen, niekedy modrast alebo ruovkast povlaky, niektor druhy znaj teplotu vody a 73C. Naproti tomu v povrchovch vrstvch snehu, kde pri hromadnom rozvoji zapriuj modr zafarbenie snehu (tzv. modr sneh), s pomerne zriedkav. V stojatch a mierne tecich vodch tvoria sinice dleit zloku fytoplanktnu a fytobentosu. Planktnov druhy spsobuj pri masovom rozvoji tzv.vodn kvet (flos aquae) viditen vonm okom v podobe drobnch chumov. Tvoria ho najastejie koklny druh Microcystis alebo vlknit druhyAnabaena a Oscillatoria. "Vodn kvet" sa tvor v dsledku zvenho obsahu organickch a anorganickch ltok vo vode, najm fosftov. Terestrick sinice ij na povrchu alebo v povrchovej vrstve pdy a v niektorch typoch pd s vznamnou asou pdnej biocenzy. Systm sinc Zo sladkch vd, pdy a z aerickch stanov sa opsalo viac ako tisc druhov, ktor sa zaleuj asi do 250 rodov. Rozliujeme dva rady poda typu stielky: 2. oddelenie: Sinice (Cyanobacteria, Cyanophyta) 1. 2. rad: Koklne sinice (Chroococcales) rad: Vlknit sinice (Oscillatoriales)

Oddelenie: Prvozelen riasy Prvozelen riasy predstavuj mal skupinku prokaryotickch autotrofnch rias, ktorch vedajm fotosyntetickm pigmentom je okrem karotenoidov aj chlorofyl b nachdzajci sa v mezofyle listov vych eukaryotickch rastln. Na prokaryotickej rovni sa tento pigment nikde inde nevyskytuje. Hlavnm asimilanm pigmentom je chlorofyl a. Doteraz s znme dva autotrofn druhy Prochloron didemnii, ktor ije na povrchu morskch ascdi, a Prochlorothrix hollandica, ktorho nali niekde v holandskch kanloch.