Baktrie

Baktrie s jednobunkov prokaryotick organizmy mikroskopickch rozmerov od 1 - 10 m, u spirocht a 500 m. Obvaj rozlin biotopy, s vo vzduchu, vo vode, v pde, na povrchu i vo vntri organizmov. tdiom baktri sa zaober bakteriolgia. Za zakladateov tohto odboru povaujeme L. Pasteura a R. Kocha. R. Koch objavil pvodcu tuberkulzy a L. Pasteur zaviedol do lekrskej praxe profylaxiu. Je to ochrann zkrok v ase, ke ete nehroz riziko infekcie. V dnenom ponman ide o okovanie, ktor m predchdza infeknm ochoreniam. Sasne je znmy zavedenm pasterizcie (rchle zahriatie medziproduktov kvasenia na vysok teplotu). Stavba bunky baktri:Povrch baktri je chrnen bunkovou stenou z peptidoglykanu (murenu). Pod ou sa nachdza cytoplazmatick membrna, ktor sa na niektorch miestach preliauje dovntra cytoplazmy. Vytvra tylakoidy, v ktorch s sstreden asimilan pigmenty bakteriochlorofyl a bakterioviridn. Tieto farbiv s prtomn len u autotrofnch druhov. V cytoplazme je prtomn jadro - bakterilny chromozm bez jadrovej membrny. Doplnkov genetick vbavu nes plazmidy. S to cyklick molekuly DNA, ktor sa mu ahko vleni do jadra. Niekedy obsahuj gny, ktor zodpovedaj za rezistentnos baktri voi antibiotikm. V cytoplazme je vek mnostvo ribozmov.

Stavba

bunky

baktri

Tvar baktri bva rzny a pohybuj sa pomocou jednho alebo viacerch bikov. asto tvoria kolnie s charakteristickm tvarom. Tvar baktri: a. koky baktrie guovitho tvaru.Po rozdelen bunky mu zosta novovzniknut koky spolu a vytvra dvojice diplokoky, retiazky streptokoky, strapcovit tvary stafylokoky alebo balky sarcny. b. bacily tyinkovit baktrie c. spirily zvlnen tyinkovit baktrie d. spirochty pirlovito stoen baktrie e. vibri rotekovito ohnut baktrie

Rozdelenie baktri: 1. poda zdroja uhlka a. autotrofn druhy zdrojom uhlka je CO2, organick ltky si tvoria fotosyntzou b. heterotrofn druhy zdrojom uhlka s organick ltky, ktor zskavaj rznym spsobom: - saprofytick druhy rozkladaj odumret tel rastln a ivochov - parazitick druhy - parazituj na ivonych alebo rastlinnch hostiteoch - symbiotick druhy spolunavaj so ivonym alebo rastlinnm organizmom 2. a. b. c. 3. a. poda zvislosti na kyslku aerbne druhy pre svoju existenciu potrebuj O2 anaerbne druhy doku i v prostred bez O2 fakultatvne anaerbne druhy prispsobia sa ivotu za prtomnosti, aj neprtomnosti kyslka poda zdroja duska nitrognne druhy - s schopn pta vzdun dusk do anorganickch zlenn dusinanov. Tieto baktrie (Azotobacter) vytvraj na koreoch bbovitch rastln mal hrky, preto sa oznauj ako hzkov. Po zaoran rastln sa vytvoren ltky uvouj do pdy a obohacuj ju. To je podstatou zelenho hnojenia. denitrifikan druhy rozkladaj dusinany na molekulov dusk N2 (Bacillus denitrificans), ktor sa uvouje do atmosfry.

b.

Rozmnoovanie baktri: Rozmnoovanie baktri sa deje prienym delenm bunky amitzou. asov trvanie delenia je asi 15 30 mint. Niektor druhy baktri napr. bacily maj schopnos vytvra spry odoln voi nepriaznivm podmienkam (napr. nepriazniv teploty, chemiklie). Najstarie spry s znme z archeologickch nlezsk egyptskch mmi. Sasn bakterilne nkazy: Alimentrne potravinov nkazy pvodcami s patognne baktrie v potravinch, ktor sa z rznych prin premnoili. Najastejie s: salmonelza spsobuje ju 120 typov patognnej baktrie Salmonella alebo Schigella. Ich prtomnos v trviacom systme loveka sa prejav do 48 hodn hnakami, horkami a aldonmi problmami. Vhodnm prostredm na ich namnoenie s mliene vrobky majonzy, zmrzlina, plody mora, msov a vajen vrobky. Medzi ak formy salmonelzy patr tfus. (Escherichia coli tvor prirodzen, uiton mikroflru trviacej sstavy loveka. Pri znenej odolnosti tela spsobuje zpaly. Ak sa baktrie E. coli njdu v zdrojoch vody alebo potravinch poukazuje to na zdroj feklneho zneistenia.) listeriza spsobuje ju patognna baktria Listeria monocytogenes. Napda bunky imunitnho systmu, o sa prejavuje vysokm horkami alebo zdurenm lymfatickch uzln. Prevenciou je dodriavanie tepelnej pravy a hygieny jedl (jedlo je potrebn zahria na 70C, uskladova pod 5C). botulizmus pvodcom je Clostridium botulinum baktria produkujca neurotoxn najjedovatejiu ltku (vydr aj 4 - 5 hodinov var). Prv prznaky sa objavuj a po 18 - 96 hodinch s prejavmi poruchami videnia, straty rei, neschopnosti prehta. Prklady bakterilnych ochoren v minulosti: - arlach - kvrnit tfus - zkrt Sasn bakterilne ochorenia: syfilis pvodca: Treponema pallidum. Je to chronick, pomaly prebiehajce ochorenie prvotne postihujce pohlavn orgny tvorbou vredov.

kvapavka - pvodca: Neisseria gonorrhoeae. Ochorenie sa ahko liei penicilnom. tuberkulza - pvodca: Mycobacterium tuberculosis (Kochov bacil). V minulosti zvane pcne ochorenie. Ochorenie je op na vzostupe. Baktrii sa dobre dar vo vlhkom a teplom prostred. zpal pc - pvodca: Steptococcus pneumoniae. (streptokoky spsobuj hnisav zpaly hnisav angna, zpal strednho ucha, zpal pohrudnice...)

Lieba bakterilnych ochoren: Bakterilne ochorenia sa lieia antibiotikami, t.j. vlukami mikroskopickch hb a niektorch baktri. Prv antibiotikum peniciln bolo objaven A. Flemingom, ktor zskal za tento objav Nobelovu cenu. ast a nesprvne uvanie antibiotk me vies k rezistencii (odolnosti) baktri. Rezistentn baktrie obsahuj gn pre bielkoviny, ktor ich chrnia pred inkom antibiotk. Nhradou za lieenie antibiotikami mu by probiotik, symbiotick, telu prospen baktrie. Vznam baktri: Hoci mnoh druhy baktri boli a s pvodcami nebezpench ochoren ivochov, loveka (cholera, mor) i rastln ich vznam v prirodzench ekosystmoch je nezastupiten. Plnia dleit lohu dekompoztorov (reducentov), rozkladaj odumret hmotu organizmov a mineralizuj ju. Ich loha sa vyuva aj pri samoisten vodnch tokov a v sasnosti aj pri fungovan biologickch istiarn odpadovch vd. V ponohospodrstve sa pouvaj mikrobilne insekticdy (Bacillus thuringiensis proti hseniciam mlynrika kapustovho). Okrem toho vyuvaj ponohospodri vo svoj prospech aj symbizu hzkovch baktri s koremi bbovitch rastln (napr. atelina). V mliekarenstve sa achten druhy baktri vyuvaj v kvasnch procesoch na prpravu kefrov, jogurtov a kyslch mliek (napr. Bifidus essensis, Lactobacillusbulgaricus). Farmcia vyuva ich produkciu antibiotk a vitamnov. V tele loveka ij symbiotick baktrie, ktor napr. napomhaj trviacim procesom.