iv organizmy sa od neivej prrody odliuj najm tm, e v nich neustle prebieha ltkov premena, ie metabolizmus.

Metabolizmus je nepretrit vmena ltok medzi bunkou a prostredm, ide o premenu ltok vo vntri bunky spojen s tvorbou a uvoovanm energie. V kadej bunke sa v jedinom okamihu uskuton niekoko tisc chemickch reakci. Rozdelenie procesov ltkovej premeny: anabolizmus (anabolick procesy, asimilan procesy) - zaha reakcie, v ktorch sa z jednoduchch ltok energeticky chudobnch vytvraj zloit energeticky bohat ltky asimilty. Pri tvorbe asimiltov sa energia spotrebovva, teda ide o endergonick procesy (napr. proteosyntza, syntza DNA, fotosyntetick asimilcia). b. katabolizmus (katabolick procesy, disimilan procesy) zaha procesy spojen s rozkladom ltok energeticky bohatch na jednoduchie ltky. Rozkladom sa energia uvouje z chemickch vzieb, ide o exergonick reakcie (napr. dchanie). Kee v oboch prpadoch s chemick zmeny spojen s energetickmi zmenami, hovorme o energetickom metabolizme. Chemick reakcie v bunke by za normlnych okolnost prebiehali len pri ovea vych teplotch, ako je teplota vo vntri bunky. Preto kad chemick reakcia v bunke vyaduje zvenie chemickej reaktivity prostrednctvom enzmov. Enzmy s biokatalyztory biochemickch reakci, ktor reguluj metabolick procesy. S to vysokopecializovan ltky. Kad enzm obvykle katalyzuje len jedn urit reakciu uritho substrtu. U vo vemi malch mnostvch doku vrazne urchli priebeh reakci, ale vychdzaj z nich nezmenen. Chemicky sa viau so zleninami, ktor vstupuj do reakcie (substrty). Utvoria s nimi prechodn, nestlu zleninu: komplex enzm substrt. Tento komplex sa rchlo rozpadne, priom sa uvonia produkty reakcie. lohou enzmov je zniova aktivan energiu ale neovplyvuj chemick rovnovhu.
a.

Komplex enzm substrt

Rozdelenie enzmov: jednozlokov tvor ich len bielkovina dvojzlokov tvor ich komplex oznaovan ako holoenzm. Ten pozostva z: a. apoenzmu bielkovinov as b. kofaktoru nebielkovinov as. Najastejie to me by organick molekula, alebo in kovu, prpadne obidve zloky naraz. Kofaktory s odoln voi zahrievaniu na rozdiel od enzmovch bielkovn, ktor pri vych teplotch denaturuj a strcaj svoju aktivitu. Koenzm je prklad kofaktoru, ktor je s apoenzmom ptan slabo, ahko sa me oddeli z holoenzmu. V molekule enzmu sa nachdza aktvne centrum enzmu, ktor uruje jeho pecifickos. Pri enzmoch rozoznvame dvojak pecifickos:
1. 2.

funkn kad enzm katalyzuje len urit chemick reakciu substrtov - kad enzm katalyzuje len urit chemick reakciu na uritom substrte Psobenie enzmu je zaloen na princpe zmku a ka. Reakcie katalyzovan enzmami s prepojen tak, e produkt jednej reakcie je vchodiskovou ltkou (substrtom) nasledujcej reakcie. Katalytick innos enzmov vyaduje urit podmienky prostredia: 1. teplotu reaknho prostredia enzmy s katalyticky inn len v uritom teplotnom rozmedz 2. pH reaknho prostredia kad enzm je inn len v uritom rozmedz pH. Posunutm pH za tieto hranice sa katalytick schopnos enzmu strca (napr. innos slinnej amylzy v aldku, kde je kysl pH) 3. koncentrcia substrtu aby bol enzm inn, mus substrt dosahova urit minimlnu koncentrciu Enzmov reakcie s v bunke prsne reagulovan. Na innos enzmov vplvaj aktivtory a inhibtory (katalitick jedy). Po napojen aktivtora sa inaktvny enzm (proenzm, zymogn) stva aktvnym (napr. neinn forma pepsnu pepsinogn sa men na aktvny enzm - pepsn). Opan inok maj inhibtory. Mu to by toxick ltky v podobe akch kovov. Klasifikcia enzmov:
a. b.

oxidoreduktzy transferzy hydrolzy lyzy izomerzy ligzy

Katabolick procesy s spojen s uvoovanm energie. Energiu, ktor sa uvon, bunka zvyajne nevyuva priamo, ale prostrednctvom pecilnych prenaov. Molekula ATP (kyseliny adenozntrifosforen) - je to univerzlny prena energie v bunke. Je to relatvne mal molekula, ktor vznik v mitochondrich a me ahko prenika cez membrny mitochondri do cytoplazmy a alch truktr.

truktra molekuly ATP: adenn ribza 3 zvyky kyseliny trihydrognfosforenej - spojen makroergickou fosftovou vzbou. V molekule ATP s 2 takto vzby. Hydrolytickm tiepenm kadej vzby sa uvon 50 kJ.mol-1 energie, tm sa molekula ATP postupne rozpad na ADP (kyselina adenozndifosforen), a na AMP (kyselina monofosforen).

truktra molekuly ATP Proces obnovy molekuly ATP z molekuly AMP sa nazva fosforylcia.