Professional Documents
Culture Documents
Craiga Ventera
Americkm vedcom na ele s Craigom Venterom z J. Craig Venter Institute sa podarilo vytvori bunku so syntetickou DNA, ktor je zrove schopn sa reprodukova.
V prestnom vedeckom magazne Science oznmili, e dokzali vytvori umel bunku. A mono ete o osi viac, v istom zmysle vytvorili umel ivot: osi, o sa loveku v jeho dejinch dosia nikdy nepodarilo. Vedeck spech u teraz niektor prirovnali k priemyselnej revolcii.
kpiu genmu baktrie Mycoplasma mycoides, ktor potom vyloili do ivej bunky. Kpia DNA bunky pretala a zmenila sa na druh, ktor mala zapsan v genetickom kde.
druh organizmu. Tto bunka sa potom miliardkrt rozmnoila, priom jej potomkovia mali t ist DNA. Syntetick je iba jej genm.
defincia ivota. Nov baktria s umi vytvorenou DNA ije a tento ivot nemono odli od inch baktri. Len sa sprva tak, ako do nej vpsali vedci. Ke tento nov softvr vstpi do bunky, t ho preta a zmen sa na druh, ak m zapsan v genetickom kde, povedal Venter pre BBC.
podobn experimenty s hrou na Boha a taktie upozoruj na vek nebezpeenstvo zneuitia tejto technolgie.
Proces tvorby
Spoiatku to vak tak jednoducho nevyzeralo. Mikrb sliaci ako vzor mal viac ako milin psmen DNA. Vedci ich museli najskr analyzova a uri ich poradie. A ke ho spoznali, mohli poda neho vytvori svoj vlastn ekvivalent a nsledne prenies do plne inej baktrie. Aby sa to vak podarilo, vedci museli zisti, ako prena chromozmy z jednho mikrba do druhho. Potom prili na spsob, ako mono genm baktrie upravova. Gny s toti tak mal a citliv, e pinzetu i n na ne jednoducho nemete poui. A potom zaali uvaova nad tm, e by v laboratrich vbec mohli vytvori umel DNA.
Nakoniec ju poskladali z tiscky sekvenci, ktor vedci kpili od firmy pecializujcej sa na ich tvorbu. Prv vsledky ich nepoteili, pokusy plne zlyhali a ni sa nedialo. Postupnou kontrolou vak prili na to, e v poskladanej DNA urobili chyb, ktor natastie dokzali opravi.
A po ase vedci nali kolniu baktri, ktor sa spene mnoila a mikrby sa sprvali poda predpokladov. Boli to mikrby s umelou DNA v ktorej boli zakdovan men aj e-mailov adresy vedcov zastnench na projekte. Vaka nim dokzali jednoznane uri ich umel pvod.
rznych chorb, biopaliva, ... Ventorov tm doke vloi do syntetickej bunky presne naprogramovan DNA, ktor sa bude sprva poda ich poiadaviek, a preto sen prs na vek skldku odpadu, nalia na u tekutinu a do pr dn zisti, e na danom mieste je krsne zarasten trva bez akchkovek kodlivch ltok, me by realitou u za pr rokov.
Adriana Miigrov 4.B 2010/2011
obrovsk. Pouvame ju na vrobu paliva do naich motorovch vozidiel, i spaovn. Mlo ud vie, e ropa sa vyuva pri vrobe obleenia, liekov alebo rznych plastov a dokonca i potravn. Zsoby ropy s vak vyerpaten. Vytvorenie spene fungujcej umelej ropy by mali zvldnu do 5 a 10 rokov.
Adriana Miigrov 4.B 2010/2011
Venter (63) je jednm z najvznamnejch svetovch vedcov. Maturitu urobil s odretmi uami, tdium ho nebavilo, pracoval v supermarkete a dni trvil na pli a pri surfovan.
na ktorej sa zastnil ako zdravotnk, sa poksil spcha samo?vradu. Po vojne vytudoval farmakolgiu, biochmiu a fyziolgiu. Uil na univerzite a zaal sa venova vskumu gnov.
na zaiatku kariry, ke naiel novtorsk cestu, ako rchlejie ta DNA, ie stanovova sled bz nukleovch kyseln v jednotlivch gnoch. To mu umonilo as na programe mapovania udskho genmu.
ttnou byrokraciou, v roku 1998 odiiel do skromnho sektora. Zaloil firmu Celera, ktor urchlila mapovanie DNA o p rokov.
sprstupnil na internete svoju kompletn jadrov DNA pretan z oboch chromozmov, ktor dedme po matke aj po otcovi.
Po ukonen programu
Venter na lodi Sorcerer II zopakoval plavbu Charlesa Darwina z Eurpy do Junej Ameriky, aby preskmal biodiverzitu svetovch ocenov. Jednm z cieov pokusov so syntetickm ivotom je zmeni petrochemick priemysel.
Zskal 600-milinov
grant od firmy Exxon Mobil. M do desiatich rokov premeni riasy na miniatrne ropn studne: riasy bud spracva oxid uhliit zo vzduchu a vyrba tak ropu?