IFP

Intitt finannej politiky

Ministerstvo financi SR
www.finance.gov.sk/ifp

Zdaovanie motorovch vozidiel

september 2012

Ekonomick analza

27

Zhrnutie Zdaovanie vozidiel by prispelo k vyej spravodlivosti, efektvnosti a jednoduchosti daovho systmu. Nezanedbatenm pozitvom je vyuitie relatvne irokej daovej zkladne umoujcej stanovenie mimoriadne nzkej sadzby dane pre vinu subjektov. Da z motorovch vozidiel, i u vo forme registranej alebo cirkulanej dane, v sebe taktie zaha monos progresvneho nastavenia tak, aby nedolo k nadmernmu zaaeniu nzkoprjmovch skupn. Fiklny vnos vo vke pribline 65,3 mil. EUR by bol financovan najm bohatmi.

Autor: Jn Sporina

jan.sporina@mfsr.sk

Poakovanie: Za cenn rady a pripomienky autor akuje Viktorovi Novysedlkovi, Jnovi Tthovi a Martinovi Haluovi (vetci IFP, MF SR). Za technick asistenciu patr poakovanie Katarne Striencovej (IFP MF SR a FMFI UK). Dta potrebn pre uskutonenie analzy poskytli Prezdium Policajnho zboru a Zdruenie automobilovho priemyslu SR. Za akkovek zostvajce chyby a nepresnosti zodpoved autor. Upozornenie: Materil prezentuje nzory autorov a Intittu finannej politiky, ktor nemusia nutne odzrkadova oficilne nzory Ministerstva financi SR. Cieom publikovania analz Intittu finannej politiky (IFP) je podnecova a zlepova odborn a verejn diskusiu na aktulne ekonomick tmy. Citcie textu by preto mali odkazova na IFP (a nie MF SR) ako autora tchto nzorov.

Obsah
Zhrnutie .................................................................................................................................... 4 Preo zdaova automobily .................................................................................................. 5 1 Existujce prstupy k zdaovaniu automobilov ........................................................ 6 1.1 STANOVENIE ZKLADU DANE ................................................................................... 6 1.2 ZOHADNENIU VEKU VOZIDLA PRI ZDAOVAN ...................................................... 8 1.2.1 Vek a vplyv na ivotn prostredie .......................................................................... 8 1.2.2 Vek a in externality - bezpenos a dopravn zpchy ........................................... 9 2 Zavedenie konceptu zdaovania automobilov v SR............................................... 11 2.1 NVRH REGISTRANEJ DANE V SR.......................................................................... 12 2.1.1 Nov automobily kategrie M1 a N1 ................................................................... 12 2.1.2 Individulne dovezen automobily kategrie M1 a N1........................................ 13 2.1.3 Motocykle kategrie L .......................................................................................... 13 2.2 NVRH CIRKULANEJ DANE V SR ........................................................................... 14 2.2.1 Motocykle kategrie L .......................................................................................... 17 2.3 ADMINISTRATVNA PRAVA REGISTRANEJ A CIRKULANEJ DANE ...................... 18 2.4 ZAPRACOVANIE NVRHU DO SASNHO STAVU LEGISLATVY ............................ 20 2.5 NKLADN VOZIDL KATEGRIE M2, M3, N2 A N3 ............................................. 21 Prlohy .................................................................................................................................... 24 Zoznam pouitej literatry ................................................................................................. 29

Zhrnutie
Na Slovensku v sasnosti neexistuje koncept zdaovania vozidiel formou registranej a cirkulanej dane v takej miere, ako je ben v mnohch krajinch E a OECD. Registran da sa plat pri prvej registrcii novho alebo jazdenho vozidla, cirkulan da sa plat kadorone. Ani jednu z tchto dan nie je mon povaova za skutone environmentlnu, nakoko nezohaduje spsob ani intenzitu pouvania motorovho vozidla. Predkladan analza ilustruje monos zavedenia tchto dan v podmienkach SR ako efektvneho nstroja zdaovania majetku. Zavedenie zdaovania vozidiel by predstavovalo v porovnan so sasnm stavom krok vpred a prispelo by k vyej spravodlivosti, efektvnosti a jednoduchosti daovho systmu, nakoko navrhovan dane: Posiluj vertiklnu spravodlivos daovho systmu progresvnym nastavenm sadzieb dane. Prispievaj k horizontlnej spravodlivosti daovho systmu zdanenm majetku z prjmu, ktor nie je vdy mon efektvne zdani prostrednctvom priamych dan. Zvyuj efektivitu daovho systmu nemonosou vyhbania sa daovej povinnosti. Odstrauj existujcu diskriminciu podnikateov, ktor maj arbitrrne povinnos uhrdza da z motorovch vozidiel. Zkladom dane je maximlny vkon vozidla, ktor v znanej miere indikuje hodnotu vozidla a poskytuje adresnej pohad na truktru vozovho parku v SR, ako by poskytol zklad dane vo forme emisi CO2. Sadzby dane s navrhovan tak, aby bola zabezpeen vrazn progresivita zdanenia a nedolo k nadmernmu zaaeniu nzkoprjmovch skupn. Nvrh sadzby registranej dane sa pohybuje v rozpt od 31 EUR pre vozidl s vkonom do 33 kW a 2992 EUR pre vozidl s vkonom vym ako 254 kW. V prpade cirkulanej dane sa navrhuje rozptie od 10 do 539 EUR pri identickej rovni vkonu. Nvrh taktie predpoklad oslobodenie vo vzahu k platiteovi dane - zdravotne ako postihnutm osobm, nakoko t s v mnohch prpadoch poberatemi prspevku vo forme dvky na kpu, pravu alebo prevdzku vozidla. Fiklny vnos vo vke pribline 65,3 mil. EUR by bol v prpade implementcie predkladanho nvrhu financovan prevane najbohatou asou populcie. Vlastnosti navrhovanch dan z automobilov s vtan nielen v ase fiklnej konsolidcie, ale predovetkm ako sas celkovej reformy daovho systmu, ktorho primrnym cieom by malo by financovanie verejnch vdavkov prostrednctvom dan s o najmenej negatvnym vplyvom ivotn rove populcie. Zavedenie navrhovanch dan by malo by sprevdzan znenm inch, z hadiska vplyvu na ekonomick rast kodlivejch dan, i sli ako alternatva k vraznejiemu zvyovaniu tchto dan v ase fiklnej konsolidcie.

Preo zdaova automobily

Daov systm m vznamn vplyv na ekonomiku krajiny. Jeho lohou nie je len vber dan v poadovanej vke a truktre, ale mal by by o mono najefektvnej z hadiska vberu dan (minimalizovanie daovch nikov) a ovplyvnenia sprvania ekonomickch subjektov a spravodliv z pohadu rozloenia daovho zaaenia medzi daovnkov. Odborn literatra a sksenost inch krajn ukazuj, e da z prjmov fyzickch osb a prvnickch osb, ako aj socilne a zdravotn odvody, ovplyvuj ekonomiku (ochotu zamestna sa a zamestnva, vekos produkcie a pod.) vraznejie, ne nepriame dane a dane z majetku.1 Zrove ide o dane, pri ktorch existuje v priestor pre daov niky (zatajenie prjmov, zvyovanie vdavkov). Na druhej strane je potrebn bra do vahy aj progresivitu i regresivitu jednotlivch dan, teda to, nakoko zaauj domcnosti s rozlinmi prjmami i majetkom. Zavedenie plonho zdaovania vozidiel by predstavovalo v porovnan so sasnm stavom z hadiska efektivity, jednoduchosti a predovetkm vertiklnej spravodlivosti2 daovho systmu krok vpred, nakoko vlastnctvo vozidla poskytuje relatvne presn informciu o bohatstve zdaovanho subjektu. Efektvne je v danom kontexte mon vyuitie relatvne irokej daovej zkladne, o umouje stanovenie mimoriadne nzkej sadzby dane pre vinu subjektov. Nezanedbatenm pozitvom je aj vysok efektivita vberu, kee predmet dane je viditen, o zniuje monos vyhbania sa plateniu dane a presunu predmetu dane mimo reim zdanenia. Jednoduchos dane spova v tom, e m jednoznane definovan zkladu a pevne stanoven zklad dane bez existencie mnostva vnimiek, osloboden a pecilnych reimov. Zdanenie majetku, a teda aj automobilov teda prispieva k zveniu horizontlnej spravodlivosti3 daovho systmu tak, e zaauje daou aj majetok, ktor bol nadobudnut z prjmu, ktor sa nie vdy podar spravodlivo zdani prostrednctvom priamych dan. Cieom predkladanej analzy nie je arbitrrny nvrh zavedenia registranej a cirkulanej dane nad rmec existujcich spsobov zdanenia domcnost a podnikateov. Vzhadom na svoje pozitvne vlastnosti me da z motorovch vozidiel sli ako kompenzcia vpadku daovch prjmov v prpade ruenia existujcich, a ekonomicky kodlivejch dan. Na druhej strane, v ase potreby fiklnej konsolidcie predstavuje alternatvu k vraznejiemu zvyovaniu tchto dan.

Pozri napr. Heady, C., et al. Tax and Economic Growth. OECD Economics Department Working Papers, No 620, OECD Publishing, 2008, alebo Heady, C., et al. Tax Policy for Economic Recovery and Growth. University of Kent School of Economics Discussion Papers, December 2009. Vertiklna spravodlivos je definovan progresivitou zdanenia, t.j. subjekty s vmi prjmami by mali plati vyiu da ako subjekty s nimi prjmami. Horizontlna spravodlivos v zdaovan znamen, e da uvalen na ist prjem mus by rovnak bez ohadu na zdroj tohto prjmu.

Existujce prstupy k zdaovaniu automobilov

V sasnosti neexistuje v E jednotn prstup pri zdaovan motorovch vozidiel. Legislatvna prava existuje v sasnosti len v podobe nariadenia Eurpskeho parlamentu a Rady ES 443/2009, ktor stanovuje vkonov emisn normy novch osobnch automobilov ako sas integrovanho prstupu Spoloenstva na znenie emisi CO2 z ahkch itkovch vozidiel. Sasnm deklarovanm cieom eurpskej legislatvy je znenie priemernch emisi novho vozovho parku na rove 120 g CO2/km do konca roku 2012. Nariadenie stanovuje pre vrobcov automobilov priemern emisie CO2 novch osobnch automobilov na rove 130 g CO2/km, priom pecifikuje poplatky v prpade prekroenia referennej hodnoty priemernch emisi.4 Mon prstupy k zdaovaniu automobilov mono zjednoduene rozdeli do dvoch skupn: registran da, ktor sa plat pri prvej evidencii vozidla v krajine, a cirkulan da, ktor sa plat kadorone.5 Vka registranej dane sa odliuje medzi jednotlivmi krajinami OECD od 7% a do vye 200% obstarvacej hodnoty automobilu v zvislosti od mnohch faktorov.6 V 20 krajinch OECD sa vka registranej dane pohybuje v rozpt 20 a 40% hodnoty automobilu.7 V E m v sasnosti zaveden urit formu registranej dane 19 krajn.8

1.1

Stanovenie zkladu dane

Kritria, ktor jednotliv krajiny zohaduj pri zavdzan oboch dan, je mon rozdeli do tyroch kategri: Kritri zaloen na cene alebo vkone vozidla v kW, resp. objeme motora. Kritri zohadujce ekologick faktory a in externality, napr. hmotnos vozidla, rove bezpenostnej vbavy, spotreby paliva, emisi CO2 a inch kodlivn Kritria odrajce spoloensk vznam jednotlivch vozidiel poda typu vyuitia, t.j. vozidl zchrannej zdravotnej sluby, poiarnej ochrany, vozidl upraven na prepravu zdravotne postihnutch osb, MHD, vozidlo historickej hodnoty, apod.

6 7

Nariadenie Eurpskeho Parlamentu a Rady (ES) . 443/2009 z 23. aprla 2009, ktorm sa stanovuj vkonov emisn normy novch osobnch automobilov ako sas integrovanho prstupu Spoloenstva na znenie emisi CO2 z ahkch itkovch vozidiel Ron cestn da je vo vine krajn zaloen na mnostve produkovanch emisi CO2 (Belgicko, Cyprus, Vek Britnia, rsko, Nemecko, Fnsko, vdsko, Malta, Luxembursko), spotrebe paliva (Dnsko), veku (Malta), alebo vhe vozidla (Lotysko, Holandsko). Ku krajinm s najvymi sadzbami patr v sasnosti Dnsko OECD (2010). Consumption Tax Trends 2010 - VAT/GST and Excise Rates, Trends and Administration Issues. Chapter 6 - Taxing Vehicles, s. 149. Greven, M. (2011). Tax Guide 2011. ACEA - European Automobile Manufacturers Association. Dostupn na: http://www.acea.be/news/news_detail/acea_tax_guide_2011

pecifick kritri pre komerne vyuvan vozidl, napr. vany, nkladn automobily, autobusy, apod.: vha, poet nprav, objem nkladnho priestoru, poet miest na sedenie a sttie, at.9 Ekonomick teria vine foriem zdaovania automobilov pripisuje charakter environmentlnej spotrebnej dane kvli zohadneniu faktora emisi CO2, alebo obdobnch indiktorov ako naprklad spotreba, zdvih alebo vkon motora, hmotnos vozidla, a pod. Uveden indiktory s zriedka pouvan ako jedin faktor, na zklade ktorho je stanoven sadzba dane. astejie je zohadovan ich urit kombincia. V poslednej dobe je vak environmentlny purizmus zdaovania automobilov dopan zohadnenm faktora bohatstva, t.j. sadzba dane sa v niektorch krajinch odvja od ceny automobilu. Da z motorovho vozidla tak u nie je nevyhnutne interpretovan ako environmentlna, ale aj ako da z luxusu, prpadne da z majetku. Nakoko podmienkou pre klasifikovanie dane ako environmentlnej nie je statick odvjanie sa sadzby dane od environmentlneho indiktora, ale zohadnenia skutonej spotreby, t.j. intenzity a spsobu uvania motorovho vozidla, s tmto pohadom sa je mon stotoni. Vo vzahu k externalitm produkovanm osobnou a nkladnou dopravou je tak za environmentlnu da mon povaova iba spotrebn da z minerlnych olejov (benznu a nafty), nakoko celkov zaplaten da sa priamo odvja ako od intenzity, tak aj spsobu uvania motorovho vozidla.10 Jedinm faktorom, ktor uvedenm daniam pripisuje charakter environmentlnej dane, je teoretick motivcia spotrebiteov zohadni pri kpe vozidla aj sadzbu dane, a tak ich do istej miery motivova ku kpe automobilu s niou spotrebou a nimi emisiami. Pokia je cieom daovej politiky zdanenie majetku vo forme automobilu, prirodzenou alternatvou pre stanovenie zkladu dane je cena vozidla. Cenu, resp. hodnotu vozidla zohaduje v prpade registranej dane 5 krajn E a a 13 krajn OECD.11 Tak ako v prpade environmentlnej dane z motorovch vozidiel je vsledn sadzba dane kombinciou viacerch faktorov, aj pri majetkovej dani je cena zvyajne vyuvan iba ako jedno z kritri definujcich konen rove zdanenia automobilu. Doplujcimi faktormi mu by informcie o vkone, zdvihovom objeme, vhe, alebo rovni emisi CO2, priom tieto medzi sebou do znanej miery svisia (napr. vkonnejie vozidlo je v priemere drahie a m vy zdvihov objem valcov aj vyiu vhu).

10

11

OECD (2008). Consumption Tax Trends 2008 - VAT/GST and Excise Rates, Trends and Administration Issues. Chapter 5 - Taxing Vehicles, s. 89. Uritou teoretickou alternatvou by mohla by da za prejazden vzdialenos (mto). Jeho implementcia je vak komplikovan mnohmi faktormi, ako napr. vysok fixn nklady, motivcia obchdza platenie dane manipulciou s meracmi prstrojmi, a pod. Takto forma dane je vak poda niektorch menej regresvna, ako da zaloen na mnostve emisi, kee chudobnejie domcnosti v priemere vlastnia vozidl s vyou rovou emisi. Pozri West, S. Equity Implications of Vehicle Emission Taxes. Journal of Transportation Economics and Policy, Volume 39, Part 1, January 2005. Pozri OECD (2010). Consumption Tax Trends 2010 a Greven, M. (2011). Tax Guide 2011. ACEA.

1.2

Zohadneniu veku vozidla pri zdaovan

V ekonomickej diskusii neexistuje v sasnosti konsenzus o tom, do akej miery, resp. v akom pomere by mali by pri zdanen automobilov zohadnen faktory, ktor s z uritho hadiska dleitmi pri zohadnen environmentlnych alebo fiklnych cieov. Jednm z takch faktorov je aj vek vozidla, ktor v znanej miere odra aktulnu hodnotu vozidla. V mnohch krajinch sa v prpade absencie priameho naviazania na trhov hodnotu vozidla vzahuje na starie vozidl in, vinou niia sadzba dane. Dvodom je skutonos, e starie vozidl v priemere patria obyvateom s nimi prjmami. Niia sadzba dane je teda teoreticky jednm zo spsobov, ako minimalizova prpadn regresivitu automobilovej dane. 12

1.2.1

Vek a vplyv na ivotn prostredie

Na druhej strane, kritika daovho zvhodovania starch automobilov je zaloen na premise, e spotrebitelia ovplyvnia svoje nkupn rozhodnutia aj na zklade dane. V prpade, e da na starie automobily je v priemere niia ako na nov, spotrebitelia by mohli preferova starie automobily pred novmi, i u dlhm dranm u vlastnenho auta, alebo kpou jazdenho (a nie novho) vozidla, priom rozsah tejto motivcie zvis od vekosti daovho zvhodnenia. 13

Graf 1: CO2 emisie - nov automobily (g CO2/km, 1995 - 2010)

90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% 1995 1998 2001 2004 2006 2007 2008 2009 2010 Zdroj: ACEA
161+ 160-141 140-121 120 a menej

Graf 2: Vvoj priemernho mnostva emisi novch automobilov (g CO2/km, 1995 - 2010)
160 155 150 145 140 135 130 125 120
Ven priemer emisi CO novch automobilov

1995 1998 2001 2004 2006 2007 2008 2009 2010 Zdroj: ACEA

Vznam tohto argumentu je vak v praxi otzny. Zatia o tvrdenie, e novie automobily s lepie z hadiska produkcie niieho mnostvo emisi (vi graf . 1),14 vplyv celkovho veku vozovho parku na rove zneisovania, resp. produkovania inch externalt nie je dostatone empiricky preskman. Inmi slovami, nie je mon jednoznane tvrdi, e nov
12

13

14

Regresivitou zdaovania automobilov sa zaoberaj napr. Dill et al. The Incidence of the California Vehicle License Fee. Working Paper. University of California Transportation Center, UC Berkeley, January 1999. Priemern vek motorovch vozidiel v SR je v sasnosti pribline 11 rokov, priom za minul rok bol do SR individulne dovezen pribline rovnak poet motorovch vozidiel ako poet novch, oficilne importovanch automobilov. Priemern vek vozidiel registrovanch v SR sa dar zniova iba mierne prve v dsledku vysokho potu individulne dovozench automobilov, z ktorch vina je staria ako 6 rokov. Faktory spsobujce, e starie vozidlo prispieva vyou mierou k produkcii emisi CO2 s predovetkm technologick pokrok, t.j. ten ist typ vozidla je kad rok ekologickej, a zhorovanie sa techcnikch parametrov vozidla s jeho vekom. Pozri napr. Zachariadis et al. (2001). The Effect of age and technological change on motor vehicle emissions. Transportation Research Part D 6, s. 221 - 227.

vozov park (t.j., astejia obmena vozidiel medzi vlastnkmi aj z titulu dane) je vrazne lep, ako mierne star vozov park.15 Dvodom je predovetkm fakt, e zniovanie rovne emisi CO2 je neefektvne prostrednctvom astej obnovy vozovho parku, pokia to znamen presun starch, a teda viac zneisujcich vozidiel, za hranice. Nakoko kad vozidlo m urit ivotn cyklus, poas ktorho prispieva k zneisovaniu, z globlneho hadiska je irelevantn v ktorej krajine k nemu dochdza.16
BOX: Diferencicia dane poda veku a rozhodnutie o kpe Otzne je tie, do akej miery vplva samotn daov politika, resp. daov zvhodnenie starch automobilov na rozhodnutie o kpe. Barbour (2009) v analze zahajcej pribline 24 tisc reprezentatvnych domcnost v rmci USA poukazuje na skutonos, e daov zvhodnenie starch vozidiel negatvne ovplyvuje pravdepodobnos, e domcnos si v danom roku kpi vozidlo. Predpoklad, e domcnosti by preferovali pri kpe starie vozidlo (v porovnan s novm) sa vak nepotvrdil. Z jej tdie vyplva, e pokia sa u domcnos rozhodla zakpi motorov vozidlo, samotn existencia dane, ani rozdiel v sadzbe pri novom vs. starom vozidle, nemaj vplyv na vek zakpenho vozidla.17

1.2.2

Vek a in externality - bezpenos a dopravn zpchy

Na druhej strane, viac loklnym aspektom pri prstupe k zdaovaniu vozidiel a zohadovan aj faktora veku je fakt, e da z motorovch vozidiel nie je vlune majetkovou daou, t.j. dvodom zdanenia s aj in faktory - predovetkm externality tvoren uvanm motorovho vozidla. Ako u bolo spomenut, starie automobily v priemere emituj vie mnostvo CO2 ako nov vozidl. Druhm, taktie ekologickm faktorom, je tvorba dopravnch zpch. V krajinch, kde v sasnosti neexistuje efektvny systm riadenia dopravy prostrednctvom mta, vaka ktormu by bolo mon spoplatnenm regulova mnostvo vozidiel v najviac exponovanch znach, je mon uveden externalitu adresova zatia iba nepriamo - napr. aj zdaovanm vozidiel. Napriek tomu, e jednorazov, ani kadoron zdanenie vozidla nie je najefektvnej spsob adresovania tejto externality, je mon ho povaova za zlepenie oproti status quo. K dopravnm zpcham, a z nich plyncich ekonomickch nkladov prispievaj, prirodzene, rovnako nov aj starie automobily. V kontexte externality asto spjanej s pouvanm automobilov rezonuje aj ohrozenie bezpenosti. V danom kontexte taktie plat, e novie automobily je vo veobecnosti mon povaova za bezpenejie ako starie.18 Nakoko ekonomick vskum indikuje znenie
15

16

17

18

Pozri napr. aj Alberini et al. (1996). Estimating an emissions supply function from accelerated vehicle retirement programs. Revue of Economics and Statistics. 78, s. 251 - 263. Uveden tvrdenie vychdza z predpokladu, e emisie CO2 je nutn vnma ako globlny a nie loklny problm Barbour, K. The Effects of Motor Vehicle Wealth Taxes on Households Vehicle Purchase Decisions. Journal of Economics and Economic Education Research, Volume 10, Nr. 3, 2009, s. 67. Zatia o tdie analyzujce rzne aspekty zdaovania automobilov s mimoriadne rozren, v sasnosti stle existuje relatvne obmedzen spektrum analz zameriavajcich sa na daov diferenciciu na zklade veku vozidla. Vsledky vyie spomnanej tdie USA je potrebn interpretova s vyou mierou opatrnosti, nakoko demografick aj prjmov faktory v USA (resp. v 28 ttoch, kde obdobn da existuje) sa mu od tch na Slovensku, resp. v E vrazne li. Otzka bezpenosti automobilov je u dlhiu dobu predmetom zujmu predovetkm behaviorlnych ekonmov, ktor empiricky poukzali na psychologick efekt vyej bezpenosti automobilov, v dsledku

pravdepodobnosti kpy vozidla v prpade daovho zvhodnenia starch vozidiel, mohlo by dochdza k zniovaniu bezpenosti automobilov na cestch. Nasledujci BOX sumarizuje faktory, ktor je potrebn zohadni pri uvaovan o zahrnut veku ako jednho z faktorov vplvajcich na stanovenie zkladu dane:
BOX: Argumenty pre a proti diferencicii sadzby na zklade veku automobilu Argument proti zavedeniu znenej sadzby dane pri starch vozidlch: Vyie emisie pri starch vozidlch Niia bezpenos Identick prspevok k dopravnm zpcham ako nov vozidl Argument pre zavedenie znenej sadzby: Regresivita

Z vyie uvedenho je zrejm, e hlavnm, a v podstate jedinm argumentom pre zavedenie znenej sadzby dane pre starie vozidl je elimincia negatvneho vplyvu dane na ekonomicky senzitvne skupiny. Predkladan analza zohaduje uveden argument, avak navrhuje riei regresivitu na rovni platcu dane, a nie na rovni predmetu dane.

ktorho mu vodii zanedba pozornos a pristupova ahkovnejie k vedeniu motorovho vozidla. Prkladom v danom kontexte je napr. zavedenie povinnosti zahrn vo vbave vozidla bezpenostn ps alebo tzv. airbag. Napriek monmu zveniu nehodovosti v krtkodobom horizonte vak v sasnosti mlokto pochybuje o benefitoch povinnho zavdzania prvkov bezpenostnej vbavy v dnenej dobe.

10

Zavedenie konceptu zdaovania automobilov v SR

Naa tdia berie do vahy monos zavedenia ako registranej, tak sasne aj cirkulanej dane z motorovch vozidiel. Predmetom dane by boli vetky motorov vozidl kategrie M1 a N1 a motocykle kategrie L vlastnen a dran ako fyzickmi osobami, tak aj podnikatemi a prvnickmi osobami. Zkladom dane by bol v oboch prpadoch maximlny vkon motora uveden v kW, aby bol zachovan majetkov princp zdaovania. V rmci nvrhu zavedenia registranej a cirkulanej dane sme sa rozhodli nezahrn faktor veku do sadzby dane, kee diferencicia na zklade veku predstavovala viac komplikci bez skutonej pridanej hodnoty. Problm regresivity je rieen progresvnym nastavenm sadzieb a oslobodenm ZP, ktor s zrove poberatemi prspevku na kpu alebo prestavbu motorovho vozidla. Zdaovanie automobilov, ako vina dan, predovetkm novch, v sebe nesie ist mieru neistoty a kontroverzie. Jednoznan stanovenie predmetu a zkladu dane je dleit, nakoko implicitne zodpoved otzku, o je dvodom zdanenia. Nemenej dleit je sprvne nastavenie sadzby dane, ktor je v znanej miere arbitrrne a v rmci odbornej diskusie takmer vdy napadnuten. Cieom predkladanej analzy je okrem samotnej kvantifikcie a ilustrovania konceptu zdaovania automobilov podnieti diskusiu na predkladan tmu, ktor by mala prispie k o najefektvnejiemu nastaveniu parametrov dane. Forma registranej dane na Slovensku existuje vo forme legislatvnej pravy, ktor stanovuje povinnos uhradi poplatok za registrciu vozidla a vystavenie evidennho sla.19 Typ cirkulanej dane existuje v sasnosti v SR v podobe dane z motorovch vozidiel, avak vzahuje sa iba na prvnick osoby. Neexistuje ekonomick zdvodnenie, preo by cirkulanou a/alebo registranou daou mali by zaaen iba podnikatelia a prvnick osoby. Filozofia adresovania externality a argument preferencie majetkovej dane voi inm nstrojom fiklnej konsolidcie (napr. vraznejieho zvyovania priamych dan) plat rovnako vo vzahu k fyzickm osobm, tak aj podnikateom a prvnickm osobm v prpade cirkulanej ako aj registranej dane z motorovch vozidiel.
BOX: Oslobodenie ZP osb od dane z motorovch vozidiel V kontexte predkladanho nvrhu je mon zvi oslobodenie od dane v prpade zdravotne ako postihnutch osb, ktor s v sasnosti aj poberatemi dvok na prevdzku, kpu a pravu motorovho vozidla. Poberateom jednej z uvedench dvok je kad mesiac pribline 64 tisc osb. Odhadovan znenie potencilneho vnosu z titulu oslobodenia zdravotne ako postihnutch osb v prpade registranej aj cirkulanej dane predstavuje pribline 790 tis. EUR. Oslobodenie, resp. znenie zkladnej sadzby sa v prpade inch skupn obyvatestva neodpora, nakoko predkladan sadzby s v kategrii malch automobilov a vozidiel niej strednej triedy u v sasnej podobe nvrhu mimoriadne nzke. alie znenie by tak neprispelo k zneniu regresivity, priom by vyvstala otzka zmyslu vberu tak nzkej sadzby dane.

19

Text, tabuky, ako aj prloha na konci odkazuj na registran da so zavedenm ktorej sa uvauje nad rmec existujcich poplatkov za prihlsenie vozidla a vystavenie evidennho sla.

11

2.1

Nvrh registranej dane v SR

Zkladnou charakteristikou predkladanho nvrhu je exponencilne nastavenie sadzby dane. V dsledku progresivity sa tak vzahuje predovetkm na kupujcich drahch (a ach, vkonnejch a zrove menej ekologickch automobilov), a zrove negatvne neovplyvuje kpyschopnos a mobilitu ekonomicky citlivejch skupn. Vrazn vplyv na motivciu kupujceho zohadni vplyv dane na konen cenu automobilu sa nepredpoklad, kee kupujci, pre ktorch je prvoradm kritriom cena, bud ovplyvnen minimlne.20 2.1.1 Nov automobily kategrie M1 a N1

Nasledujca tabuka poskytuje prehad nvrhu sadzieb ako aj rozdelenia vnosu dane v prpade novch automobilov zakpench v SR, priom sadzba dane bola navrhnut na rovni 2-nsobku sadzby cirkulanej dane. Kvantifikciu uskutonil IFP na zklade dt o vozidlch kategrie M1 a N1 registrovanch v SR v roku 2010 vychdzajc zo shrnnej databzy vozidiel od PZ SR.
Nastavenie sadzieb registranej dane
Vkon (kW) do 33 do 38 do 44 do 50 do 56 do 62 do 68 do 74 do 80 do 86 do 92 do 98 do 104 do 110 do 121 do 132 do 143 do 154 do 165 do 176 do 202 do 228 do 254 nad 254 Sadzba dane 31 37 44 52 62 78 94 113 137 164 221 268 326 396 481 654 791 957 1 157 1 399 1 692 2 046 2 474 2 992 Poet novoregistrovanch vozidiel M1 + N1 1 46 1 377 1 994 6 886 3 017 9 635 5 391 11 621 6 256 5 088 1 695 5 274 3 222 2 582 3 005 901 1 029 328 1 222 914 630 90 56 72 260 Vnos dane (v EUR) 31 1 686 60 134 103 732 426 732 236 495 908 748 611 795 1 586 808 1 027 832 1 122 766 454 568 1 718 926 1 276 233 1 242 934 1 966 578 713 029 984 723 379 567 1 710 022 1 546 652 1 289 148 222 700 167 565 19 759 402 Priblin Kategria Priblin EDS (sadzba vozidla cena dane/cena) (EUR) mini a mal automobily 7500 10500 Priemern vozidlo* Toyota Aygo Citroen C1 koda Fabia Hyundai i20 Renault Clio koda Octavia VW Golf Hyundai i30 Toyota Auris VW Passat Audi A4 Opel Insignia BMW 3 Lexus IS Audi A6 BMW 5 Mercedes E Lexus GS Volvo S80 Mercedes S BMW 7 Lexus LS Audi A8 Range Rover Zdroj: IFP

0,49%

niia stredn trieda

10500 20500

0,61%

stredn trieda

20500 45000

0,82%

vyia stredn trieda

45000 70000

1,38%

luxusn automobily a SUV

70000 a viac

2,41%

*vozidlo je iba indikatvne a nemus nevyhnutne zodpoveda rovni vkonu v danom riadku

20

Predpoklad sa nulov elasticita dopytu, nakoko predmetom zdanenia s predovetkm automobily, pri kpe ktorch nie je prvoradm kritriom cena, resp. jej zmena v dsledku zavedenia registranej dane.

12

2.1.2

Individulne dovezen automobily kategrie M1 a N1

Individulne dovezench automobilov kategrie M1 je kadorone takmer rovnak mnostvo (63 tis.), ako novch vozidiel kategrie M1 zakpench v SR (72 tis), priom priemern vek takhoto vozidla je pribline 6 rokov a najastejie ide o model strednej triedy (napr. VW Passat). V prpade individulne dovezench automobilov t.j. tch, ktor si obania zakpia v zahrani a dovez na Slovensko, sa aplikovali identick sadzby dane ako v prpade novch automobilov, nakoko externalita takhoto automobilu je rovnak, prpadne vyia ako v prpade novho automobilu. Vyie sadzby dane neboli navrhovan z dvodu regresivity, kee vina obyvateov sa rozhoduje pre individulny dovoz jazdenho automobilu predovetkm z ekonomickch dvodov.
Vnos z registranej dane - individulne dovezen automobily (v EUR)
Vkon (v kW) do 33 do 38 do 44 do 50 do 56 do 62 do 68 do 74 do 80 do 86 do 92 do 98 do 104 do 110 do 121 do 132 do 143 do 154 do 165 do 176 do 202 do 228 do 254 nad 254 Sadzba dane (v EUR) 31 37 44 52 62 78 94 113 137 164 221 268 326 396 481 654 791 957 1 157 1 399 1 692 2 046 2 474 2 992 Poet registrovanch vozidiel M1 + N1 v SR 35 284 2 068 2 553 3 361 1 854 7 349 4 814 8 368 8 196 3 478 3 120 5 675 2 815 1 491 2 081 942 645 942 1 052 435 361 268 77 62 264 Vnos dane (v EUR) 1 077 10 411 90 310 132 812 208 284 145 331 693 139 546 314 1 142 622 1 346 565 767 488 836 728 1 849 621 1 115 020 717 744 1 361 880 745 476 617 246 1 090 098 1 472 130 736 098 738 702 663 152 230 401 17 258 648
Zdroj: Prepoet IFP

Odhadovan vnos v prpade individulne dovezench automobilov predstavuje pribline 17,3 mil. EUR. 2.1.3 Motocykle kategrie L

Priemern poet novoregistrovanch motocyklov v SR sa v obdob rokov 2006 - 2010 pohyboval na rovni pribline 9 tisc, o predstavuje odhadovan vnos na rovni 700 tis. EUR.

13

Celkov vnos zo zavedenia registranej dane sa odhaduje pribline na rovni 37,7 mil. EUR. Tento odhad me by v nzkej miere ovplyvnen reakciou spotrebitea v podobe registrcie vozidla v zahrani (je to vak mlo pravdepodobn).

2.2

Nvrh cirkulanej dane v SR

Pre potreby kvantifikcie bolo potrebn rozdeli automobily kategri M1 a N1 na automobily pouvan na skromn ely a na podnikanie, nakoko podnikatelia a prvnick osoby s v sasnosti platcami dane z motorovch vozidiel. Vozidiel M1 vlastnench podnikatemi, resp. prvnickmi osobami evidovanmi v SR v roku 2010 bolo pribline 252 tisc (pribline 15% vetkch automobilov kategrie M1 registrovanch v SR danom roku). Vozidiel kategrie N1 vlastnench podnikatemi a prvnickmi osobami bolo pribline 157 tisc (75% vetkch automobilov kategrie N1). Podobne ako v prpade nvrhu sadzieb pri registranej dani, aj cirkulan da by mala by nastaven progresvne do takej miery, aby negatvne neovplyvnila mobilitu a ivotn tandard viny obyvatestva a negatvne neovplyvnila podnikatesk prostredie.
Graf 2: Nvrh sadzby cirkulanej dane (EUR/ kW)
600 500 400 300 200 100 do 33 do 38 do 44 do 50 do 56 do 62 do 68 do 74 do 80 do 86 do 92 do 98 do 104 do 110 do 121 do 132 do 143 do 154 do 165 do 176 do 202 do 228 do 254 Zdroj: Prepoet IFP
Sadzba cirkulanej dane poda vkonu (v kW)

Z grafu .2 je vidno progresivitu nastavenia sadzby dane, ktor rastie exponencilne s rovou emisi vkonu motora. Vkon motora vrtane priblinej efektvnej sadzby dane korepondujci s priblinou triedou vozidla je znzornen v nasledujcej tabuke:

14

Nastavenie sadzieb cirkulanej dane

Vkon (kW) do 33 do 38 do 44 do 50 do 56 do 62 do 68 do 74 do 80 do 86 do 92 do 98 do 104 do 110 do 121 do 132 do 143 do 154 do 165 do 176 do 202 do 228 do 254 nad 254 Sadzba dane 10 10 10 10 12 15 18 22 26 32 43 52 63 77 93 113 138 167 203 247 300 365 443 539 Kategria vozidla Priblin cena (EUR) Priblin EDS (sadzba dane/cena) Priemern vozidlo Toyota Aygo Citroen C1 koda Fabia Hyundai i20 Renault Clio koda Octavia VW Golf Hyundai i30 Toyota Auris VW Passat Audi A4 Opel Insignia BMW 3 Lexus IS Audi A6 BMW 5 Mercedes E Lexus GS Volvo S80 Mercedes S BMW 7 Lexus LS Audi A8 Range Rover
Zdroj: IFP

mini a mal automobily

7500 10500

0,11%

niia stredn trieda

10500 20500

0,12%

stredn trieda

20500 45000

0,16%

vyia stredn trieda

45000 70000

0,24%

luxusn automobily a SUV

70000 a viac

0,43%

Nasledujci graf ilustruje kumulatvnu rove vnosu dane pri jednotlivch psmach osobitne pre fyzick osoby a prvnick osoby a podnikateov na strane druhej.

Graf 3: Kumulatvny podiel jednotlivch zdaovacch pasiem (kW) na celkovom vnose*

120% 100% 80% 60% 40% 20% nad 0% do 104 do 110 do 121 do 132 do 143 do 154 do 165 do 176 do 202 do 228 do 254 do 33 do 38 do 44 do 50 do 56 do 62 do 68 do 74 do 80 do 86 do 92 do 98
kumulatvny podiel vnosu dane z aut. registrovanch na FO kumulatvny podiel vnosu dane z aut. registrovanch na PO a podnikateov

*Kumulatvny podiel sa vzahuje osobitne na vnos v rmci kategrie M1 a N1

Zdroj: Prepoet IFP

15

Spomenut faktor progresivity je v danom kontexte mon vnma ako formu zohadnenia skutonosti, e cirkulan da je predovetkm majetkovou daou. Dvodom zahrnutia faktora progresivity tak nie je snaha nsobne viac penalizova vie aut, ale predovetkm zohadni bohatstvo majitea. Nasledujce grafy ilustruj progresivitu zdanenia prostrednctvom porovnania potu zdanench automobilov v rmci jednotlivch psiem poda vkonu v kW spolu s podielom vnosu z danej kategrie na celkovom vnose dane osobitne pre fyzick osoby (graf .4 a 5) a prvnick osoby a podnikateov.
Graf 4: Poet vozidiel v jednotlivch psmach (v tis.) a podiel na celkovom vnose z vozidiel registrovanch na FO
250 200 150 100 50 do 104 do 110 do 121 do 132 do 143 do 154 do 165 do 176 do 202 do 228 do 254
poet aut. registrovanch na FO (v tis.) % z vnosu z aut. registrovanch na FO (prav os)

10% 9% 8% 7% 6% 5% 4% 3% 2% 1% 0%

do 74

do 33

do 38

do 44

do 50

do 56

do 62

do 68

do 80

do 86

do 92

do 98

Zdroj: Prepoet IFP

Z uvedench grafov je jednoznane vidie avostrann asymetriu distribcie vozovho parku v SR zaloenej na maximlnom vkone automobilov. Progresivita zdanenia je tak dosiahnut predovetkm nastavenm sadzieb dane, ke zdanenie vozidiel vyej strednej a luxusnej triedy (cca 3% vetkch vozidiel registrovanch na FO predstavuje pribline 22% vnosu dane zo vetkch vozidiel reg. na FO). V prpade podnikateov a prvnickch osb je progresivita taktie vrazn, ke zdanenie vozidiel vyej strednej a luxusnej triedy (cca 14% vetkch vozidiel registrovanch na PO a podnikateov predstavuje pribline 51% vnosu dane zo vetkch vozidiel reg. na PO a podnikateov). Z distribcie tie vyplva, e prvnick osoby a podnikatelia disponuj relatvne lepm vozovm parkom ako fyzick osoby (vi graf . 5).21

21

Vozidl vyej strednej a luxusnej triedy tvoria v podiel na celkovom pote automobilov.

16

nad 254

Graf 5: Poet vozidiel v jednotlivch psmach (v tis.) a podiel na celkovom vnose z vozidiel registrovanch na PO a podnikateov
Tisce 60 50 40 30 20 10 nad 254 do 104 do 110 do 121 do 132 do 143 do 154 do 165 do 176 do 202 do 228 do 254
poet aut. registrovanch na PO a podnikateov (v tis.) % z vnosu z aut. registrovanch na PO a podnikateov (av os)

10% 9% 8% 7% 6% 5% 4% 3% 2% 1% 0%

do 86

do 92

do 33

do 38

do 44

do 50

do 56

do 62

do 68

do 74

do 80

do 98

Zdroj: Prepoet IFP

Odhadovan vnos pri vyie uvedench sadzbch dane sa v prpade zdanenia osobnch motorovch vozidiel kategrie M1 a N1 registrovanch na fyzick osoby, ako aj prvnick osoby a podnikateov pohybuje na rovni pribline 53,8 mil. EUR.22 2.2.1 Motocykle kategrie L

Celkov poet motocyklov registrovanch v SR sa pohybuje na rovni pribline 90 tisc, o predstavuje odhadovan vnos na rovni 5,6 mil. EUR. Celkov vnos zo zavedenia cirkulanej dane sa tak odhaduje pribline na rovni 59,4 mil. EUR.

22

Kvantifikcia uskutonen na zklade dajov z roku 2010. Uveden daj nepredstavuje finlnu kvantifikciu, nakoko je potrebn zabezpei zamedzenie duplicity zdanenia podnikateov, t.j. z potencilneho vnosu z cirkulanej dane odpota sasn vnos dane z (osobnch) motorovch vozidiel. Kombincia existujceho a navrhovanho systmu je diskutovan v poslednej kapitole.

17

BOX: Preo je lepie analyzova vozov park SR na zklade vkonu a nie emisi a zdvihu? V teoretickej rovine je mon poui pre stanovenie zkladu dane akkovek kritrium, ktor odra hodnotu vozidla. Z analzy vyplva, e v kontexte slovenskho vozovho parku poskytuje stanovenie sadzieb na zklade emisi CO2 alebo zdvihovho objemu vrazne in pohad ako stanovenie sadzieb zaloen na maximlnom vkone vozidla. Zatia o v prvom prpade (CO2, resp. zdvih) je mon vozov park v SR ilustrova ako relatvne rovnomern rozloen - t.j. aj vo vych psmach rozdelenia poda rovne emisi alebo zdvihovho objemu sa nachdza relatvne vysok podiel vozidiel (vi grafy . 6 a 7 niie), v prpade rozdelenia na zklade vkonu je vidno vrazn zoikmenie distribcie vozidiel doprava (grafy . 4 a 5). Tto asymetria v porovnan s distribciou na zklade emisi a zdvihu naznauje, e vozov park obsahuje relatvne vysok mnostvo vysoko-objemovch (viac emitujcich) vozidiel s relatvne nim vkonom (t.j. starch vozidiel). V kontexte hodnoty vozidiel tvoriacich slovensk vozov park tak realistickej obraz poskytuje porovnanie na zklade vkonu aj z hadiska zohadnenia faktora regresivity pri nvrhu sadzieb dane.
Graf 6: Poet vozidiel v jednotlivch psmach (v tis.) poda CO2 emisi vlastnench FO
250 200 150 100 20 50 0 0 - 90 - 100 110 120 130 140 150 160 170 180 190 200 240 nad 90 100 - 110 - 120 - 130 - 140 - 150 - 160 - 170 - 180 - 190 - 200 - 240 - 300 300 10 0 0 - 90 - 100 110 120 130 140 150 160 170 180 190 200 240 nad 90 100 - 110 - 120 - 130 - 140 - 150 - 160 - 170 - 180 - 190 - 200 - 240 - 300 300 poet aut. registrovanch na FO (v tis.)

Graf 7: Poet vozidiel v jednotlivch psmach (v tis.) poda CO2 emisi vlastnench PO a podnikatemi
60 50 40 30 poet aut. registrovanch na PO a podnikateov (v tis.)

Zdroj: prepoet IFP

Zdroj: prepoet IFP

2.3

Administratvna prava registranej a cirkulanej dane

Spsobov, ako implementova administrciu uvedench typov dane je niekoko, priom predkladan nvrh by mal zohadni potrebu o najmenieho zvenia administratvneho bremena v dsledku zavedenia tchto dan. V prpade zavedenia registranej dane sa jav by najjednoduchm rieenm vyuitie existujcich kapact Policajnho zboru SR, ktor v sasnosti vykonva administratvu spojen s registrciou novch aj individulne dovezench automobilov. V praxi by to znamenalo, e vlastnk novoregistrovanho vozidla by okrem poplatku za zpis dritea vozidla do evidencie a vydanie evidennho sla uhradil aj registran da.

18

BOX: Da alebo poplatok? Napriek skutonosti, e predkladan analza prezentuje hradu za registrciu vozidla ako da, v slovenskej legislatve sa pravdepodobne objav pod pojmom registran poplatok. Dvodom je administratvna konvencia a mon limitcie vyplvajce zo strany E, ktorej judikatra v sasnosti detailne neupravuje vyuvanie registranch poplatkov v rmci lenskch ttov, priom ani forma zdaovania vozidiel nie je zjednoten. Poda metodiky ESA95 je vak poplatok za registrciu vozidla a vydanie evidennho sla klasifikovan ako da. Dvodom je skutonos, e pre klasifikovanie ako poplatku je potrebn protisluba, platba ktorej by mala zohadova nklady s protislubou spojen. Registran poplatok vak uveden nezohaduje, a efektvne teda predstavuje formu majetkovej dane.

V prpade zavedenia cirkulanej dane z motorovch vozidiel existuj 2 monosti administratvneho rieenia tejto dane. Prvou je sprva dane Finannm riaditestvom SR, ktor by mohla predstavova efektvne rieenie za predpokladu, e by bola zabezpeen efektvna technicko-administratvna spoluprca Finannho riaditestva a Polcie SR. Dleit je, aby sprvca dane by vedel relatvne dynamicky reagova na zmeny vo vlastnckej truktre v rmci vozovho parku. Vetky potrebn informcie by pritom mali by dostupn z databzy registra vozidiel v SR spravovanej Polciou SR. Finann sprva by za idelnych podmienok mala by schopn na zklade dajov z registra evidencia vozidiel vypota vmer dane a zasla daovnkovi vzvu na hradu. Tmto spsobom by nedolo k zveniu administratvneho zaaenia predovetkm fyzickch osb. Druhou monosou je administratvne vyuitie existujceho systmu povinnho zmluvnho poistenia (PZP) motorovch vozidiel. Ilustratvny nvrh je sumarizovan v nasledujcom boxe:
BOX: Administrcia prostrednctvom vyuitia povinnho zmluvnho poistenia Poisovne poskytujce PZP disponuj potrebnmi informanmi aj technickmi kapacitami v takej miere, aby mohli zabezpei administratvnu podporu pri vbere dane. V danom kontexte je mon zvi dve alternatvy, priom vchodiskom je predpoklad, e k hrade dane by malo djs sasne s platbou PZP, tak aby nedolo k zvenie administratvneho zaaenia pre majitea vozidla ani pre poisovu: 1) Platba dane vopred spolu s platbou PZP, t.j. po registrovan vozidla by majiteovi vznikla povinnos uhradi da za rovnak obdobie ako PZP. V prpade zmeny vlastnctva by bola platcovi dane vrten alikvotn as dane spolu s PZP. Tto prava by si vak vyadovala informciu o vke daovej povinnosti pre obdobie t+1, nakoko hrada PZP sa vo vine prpadov nezhoduje s kalendrnym rokom. Prklad: Vozidlo registrovan k 1.8.2012, sadzba dane v r. 2012 X% a v r. 2013 Y%. Majite uhrad PZP od 1.8.2012 do 31.7.2013 a da vo vke (5/12*X% + 7/12*Y%). Po preruen registrcie mu bude vrten alikvotn as PZP a dane. 2) Platba dane ex post, t.j. majite vozidla uhrad da presne za obdobie, poas ktorho bolo vozidlo registrovan, a to vdy pri platbe PZP. Zatia o PZP sa uhrdza pre obdobie nasledujceho roka, k hrade cirkulanej dane by dochdzalo za obdobie minulho roka (s vnimkou roku registrcie vozidla). V prvom roku by pritom bol teda majite povinn

19

uhradi da za obdobie do konca kalendrneho roka. Pri nasledujcej platbe PZP by u uhradil da za cel aktulny kalendrny rok. Pri preruen registrcie by bol majite vdy povinn uhradi da za prslun obdobie. Vhodou tejto alternatvy je vyia flexibilita pri urovan sadzby dane pre nasledujce obdobia v porovnan s prvou alternatvou. V tomto prpade majite uhrad PZP ako v prklade 1 a da vo vke 5/12*X%. V ase, ke bude majite povinn uhradi PZP pre alie obdobie (31.7.2013 za obdobie 1.8.2013 - 31.7.2014), uhrad da za obdobie 1.1.2013 - 31.12.2013 vo vke 12/12*Y%. Po preruen registrcie bude povinn doplati da za prslun obdobie. Uveden prklady predpokladaj pravu sadzby dane k 1.1. danho roka. V oboch prpadoch by bola hrada daovej povinnosti naviazan na platbu PZP, a nedolo by tak k zveniu administratvneho bremena pre platcu ani pre poisovu.23

V kontexte stanovenia vmeru dane predstavuje jednu z monost aj vpoet sadzby odvjajci sa od presnho potu dn, t.j. daov povinnos sa vypota ako poet dn/365 x prslun sadzba dane. Otzkou vak je technick realizovatenos tejto pravy, nakoko driteom vozidla je mon by aj pomerne krtky as, t.j. niekoko dn, v dsledku oho by alikvotn vmer dane dosahoval v prpade automobilov s nim vkonom mimoriadne nzke hodnoty - nklady svisiace s vberom dane by nepokrvali administratvne nklady s nm spojen. Za najefektvnej spsob rieenia uvedenho problmu je mon povaova zavedenie minimlnej povinnej sadzby dane v prpade vozidiel v rmci nich vkonovch kategri, ktor by sa aplikovala v prpade, e by bol oban alebo prvnick osoba vlastnkom vozidla menej ako napr. XY dn. V praxi by to znamenalo povinnos uhradi urit sumu vyjadren absoltne, alebo ako podiel k zkladnej sadzbe v rmci danej kategrie. Tento spsob by bolo mon bez ohadu na to, i by bol vmer dane realizovan poda dn, tdov, alebo mesiacov. 2.4 Zapracovanie nvrhu do sasnho stavu legislatvy

Na Slovensku v sasnosti existuje iba cirkulan da vo forme dane z motorovch vozidiel urench na podnikanie, ktorej sadzby stanovuj VC a administrciu vykonva Finann riaditestvo SR. tt uruje iba minimlnu vku sadzby dane pri niektorch kategrich vozidiel. Predmetom dane z motorovch vozidiel je motorov vozidlo a prpojn vozidlo kategrie M, N a O, ktor sa pouva v Slovenskej republike na podnikanie alebo na innosti, z ktorch plynce prjmy s predmetom dane z prjmov. Navrhuje sa presun spsobu zdaovania vozidiel kategrie M1 a N1 (osobn motorov vozidl) od dane z motorovch vozidiel urovanch VC smerom k cirkulanej (a registranej) dani administrovanej centrlne.

23

V danom kontexte je namieste zvi otzku, do akej miery m tt prvo a monos iada od poisovn zabezpeenie sprvy tejto dane, resp. do akej miery by mal kompenzova ich zven nklady.

20

BOX: Sasn sadzby dane z motorovch vozidiel vs. navrhovan sadzby cirkulanej dane Nastavenie sadzieb dane v jeho sasnej podobe je pre vinu podnikateov vrazne vyie ako predpoklad predkladan analza. Naprklad v prpade vozidiel niej strednej triedy s priemernou zdvihovho objemu do 1500 cm3 sa sasn sadzby pohybuj pribline na rovni 63 - 119 EUR/rok, zatia o predkladan nvrh uvauje so sadzbami na rovni od 10 do 15 EUR/rok. Porovnanie sasnch a navrhovanch sadzieb dane z motorovch vozidiel
Kritrium zdanenia do 900 cm3 nad 900 do 1 200 cm3 nad 1200 do 1 500 cm3 nad 1500 do 2 000 cm3 nad 2000 do 3 000 cm3 nad 3000 cm3
*priemer vetkch VC

Sadzba (2012)* 63 82 119 152 186 222

Sadzba - nvrh 10 10 15 32 77 300

Rozdiel v EUR -53,08 -72,32 -103,54 -119,91 -109,17 78,18

Rozdiel v % -84% -88% -87% -79% -59% 35% Zdroj: IFP

Dvodom, preo je mon zni existujce sadzby v takej vraznej miere je rozrenie daovej zkladne na vetkch driteov motorovho vozidla kategrie M1 a N1 v SR. Sasn legislatva efektvne diskriminuje podnikateov na kor ostatnch majiteov osobnch motorovch vozidiel. Neexistuje ekonomick zdvodnenie platby dane z motorovch vozidiel iba PO a podnikatemi. Na druhej strane, univerzlne aplikovanie sasnch sadzieb dane z motorovch vozidiel na vetky osobn automobily by v podmienkach SR psobilo mimoriadne regresvne - negatvne by zasiahlo predovetkm nzkoprjmov skupiny obyvatestva.

2.5

Nkladn vozidl kategrie M2, M3, N2 a N3

Zatia o v prpade zdanenia osobnch automobilov existuje v ekonomickej komunite relatvny konsenzus v tom zmysle, e k zdaneniu je mon poui bu majetkov, alebo environmentlny princp, v prpade zdanenia nkladnch vozidiel obdobn konsenzus absentuje. V sasnosti nie je preto mon zauja jednoznan stanovisko, i by zdanenie nkladnch vozidiel malo by realizovan inou formou, ako je v sasnosti. V praktickej rovine to znamen, e otzka zdanenia nkladnch vozidiel svis viac so zabezpeenm sasnej rovne prjmov VC, ako s odvodnenm tejto dane na ekonomickom zklade. Majetkov princp v prpade tchto vozidiel nie je mon jednoznane poui, nakoko autobus alebo kamin s vemi pravdepodobne vyuvan predovetkm na podnikanie, resp. in pecifick innos. Zdanenie tchto vozidiel je tak nepriamou formou zdanenia prjmu.
BOX: Da z motorovch vozidiel a regionlne externality Da z motorovch vozidiel je smerom k verejnosti asto prezentovan ako da, ktor je administrovan VC, pretoe cieom vnosu dane je dajne adresova vdavky spojen s drbou a rozvojom ciest druhej a tretej triedy. Tak prepojenie vak v legislatve nebolo upraven, a da z motorovch vozidiel je tak zdrojom prjmov bez bliie pecifikovanho elu, priom cestn infratruktra je v rmci VC zohadnen pri rozdeovan vnosu dane z prjmu fyzickch osb. V danom kontexte je teda legitimita sprvy dane na loklnej rovni otzna.

21

V prpade kategrie vozidiel M1 a N1 (osobn motorov vozidl) sa navrhuje kompenzcia vpadku prjmov pre VC z dvodu prechodu na centrlne administrovan cirkulan (a registran) da priamym prevodom, vka ktorho by bola stanoven na zklade vnosu predchdzajceho roka. V sasnosti sa set vnosu dane z motorovch vozidiel zo vetkch VC pohybuje pribline na rovni 31 mil. eur. Konen kvantifikcia vnosu z cirkulanej dane je teda rozdielom medzi kvantifikciou nvrhu zavedenia cirkulanej dane pre vetky osobn automobily (59,4 mil. EUR) a sasnm vnosom dane z (osobnch) motorovch vozidiel (31 mil. EUR), o predstavuje pribline 28,4 mil. EUR. V prpade implementcie oboch nvrhov sa predpoklad dodaton vnos na rovni 65,3 mil. EUR (37,7 mil. EUR z registranej dane a 28,4 mil. EUR z cirkulanej dane mnus pribline 0,8 mil. EUR z titulu oslobodenia ZP).24

BOX: Analza IFP vs. nvrh MF SR predloen Vlde SR V sasnosti preloen nvrh zkona o sprvnych poplatkoch sa v niektorch prpadoch li od nvrhu v predkladanej analze. Vo veobecnosti ide o relatvne kozmetick rozdiely, ktor zohaduj sasn monosti a obmedzenia z hadiska praktickej administratvnej implementcie a politickej reality. Vnimkou je rozhodnutie oslobodi od povinnej hrady registranho poplatku elektromobily. Na rozdiel od predloenho nvrhu sa sasn podoba nvrhu zkona li v nasledujcich bodoch: So zavedenm cirkulanej dane sasn nvrh zkona neuvauje Predmetom zdanenia registranou daou by mali by len vozidl a motocykle s vkonom nad 80 kW Legislatvna prava vo svojej podstate prehlbuje progresvny charakter nastavenia dane na kor mierneho zenia daovej zkladne. Majitelia vozidiel klasifikovanch ako elektromobily nemaj povinnos uhrdza registran da25 Registran da je predovetkm majetkovou daou, ktorej nastavenie zohaduje bohatstvo majitea prostrednctvom naviazania sadzby dane na priblin hodnotu vozidla. Tzv. elektromobily sa z hadiska cenovej porovnatenosti vinou radia k vozidlm strednej a vyej triedy. Z toho dvodu by sa na ne z pohadu zdaovania majetku mala vzahova rovnak povinnos ako na porovnaten automobily s neelektrickm pohonom. Predpokladan fiklna strata v dsledku uvedenej vnimky je minimlna. V prpade vozidiel kategrie N1 vznik povinnos hrady dane iba vozidlm, ktor maj viac ako 3 miesta na sedenie

24

25

Konen rove fiklneho vnosu je ovplyvnen aj dodatonmi faktormi, ako napr. zohadnenie znenia vnosu dane z prjmu prvnickch osb, ktor si mu registran poplatok zahrn ako sas nkladov a alikvotne si tak zni zklad dane. Znenie celkovho fiklneho prnosu opatren me by ovplyvnen aj dodatonmi administratvnymi nkladmi na sprvu dane, ako napr. zavdzanie tzv. platobnch kioskov a terminlov na miestach vydvania osvedenia o registrcii vozidla. Otvoren zostva taktie monos miernej pravy sadzieb (zaokrhovanie) tak, aby sa znilo administratvne bremeno svisiace s platbami prostrednctvom kolkovch znmok (ukonenie pouvania sa v sasnosti predpoklad v roku 2013). Povinnos uhrdza poplatok za registrciu a vystavenie evidennho sla poda platnch predpisov vak zostane zachovan aj v prpade elektromobilov.

22

Toto opatrenie je reakciou na administratvnu pravu rozdelenia motorovch vozidiel s hmotnosou do 3,5t na osobn (kategria M1) a nkladn (N1). Cieom navrhovanej dane bolo zdani predovetkm vozidl, ktor odraj nadpriemern majetkov pomery vlastnka, o v mnohch prpadoch znamen aj zdanenie sluobnch vozidiel, z ktorch znan as predstavuje nkladn vozidl (N1). V rmci zdanenia nkladnch vozidiel vak dochdza k problmu vo forme dichotmie medzi skutone nkladnmi vozidlami, a pseudo nkladnmi automobilmi, ktorch negatvny stereotyp predstavuje luxusn vozidlo kategrie SUV s tzv. mriekou. Aby sa dosiahol efekt zdanenia tchto kvzi nkladnch luxusnch vozidiel (resp. aby nedolo k optovnej motivcii registrova vozidlo ako nkladn z titulu daovho zvhodnenia) na jednej strane, a aby sa zrove predilo nespravodlivmu zdaneniu skutone nkladnch vozidiel pouvanch predovetkm na podnikanie, MF SR prilo s kompromisnm nvrhom rozdeli vozidl kategrie N1 na skutone nkladn (1 - 3 miesta na sedenie) a ostatn (viac ako 3 miesta na sedenie). Hoci tento nvrh nie je idelnym rieenm problmu, v sasnosti sa jav ako zmyslupln kompromis medzi teoretickm idelom a implementanou praxou.

23

Prlohy Najastejie otzky v svislosti so zdaovanm automobilov

Aby analza nepodnecovala iba diskusiu zaloen na hraninch prkladoch v rmci danej problematiky, nasledujca as sa sna zodpoveda otzky, ktor najpravdepodobnejie vyvstan v rmci odbornej aj laickej verejnosti. Je registran a/alebo cirkulan da environmentlnou, alebo majetkovou daou? Tieto dane v sebe nes rty oboch typov dan. astejie s automobilov dane prezentovan ako environmentlne dane. Za tm vak mono hada predovetkm jednoduchiu obhjitenos zo strany politikov. V rmci komunikcie navonok k obanovi, ale aj dovntra smerom k odbornej verejnosti rezonuje vrazne lepie zdanenie nieoho, o kod ivotnmu prostrediu. Environmentlne dane maj siln podporu aj medzi ekonmami, nakoko spadaj pod tzv. pigouvinske dane, t.j. dane adresujce negatvne externality, ako napr. zneistenie, zpchy, hluk, a pod. Skutone environmentlnou daou je vak predovetkm spotrebn da z pohonnch ltok, nakoko t zohaduje intenzitu aj spsob uvania automobilu, vrtane produkcie s tm spojench externalt. Samotn vlastnctvo automobilu sce predpoklad jeho pouvanie, nereflektuje vak jeho mieru. Na druhej strane, obe dane mu teoreticky vplva na motivciu kupujceho zohadni pri kpe vozidla aj vku dane, m dochdza k dosiahnutia environmentlneho aspektu zdaovania. Najefektvnejia je v danom kontexte kombincia oboch dan, nakoko motivcia pri kpe automobilu je ovplyvnen prvkrt pri jeho registrcii, avak nsledky nkupnho rozhodnutia s kupujcim znan kadorone. Inmi slovami, registran a cirkulan da je majetkov da s prvkami environmentlnej dane. Akkovek zjednoduenie, resp. priklonenie sa na jednu alebo druh stranu by bolo na kor korektnosti. Kee ide predovetkm o majetkov dane, preo je zkladom dane rove vkonu a nie cena? Vhodou ukazovatea vkonu je mimoriadne vysok vypovedacia schopnos nielen o externalitch produkovanch vozidlom, ale predovetkm o jeho hodnote. Plat s mimoriadnou presnosou, e automobily s vysokm vkonom s zrove vie a drahie automobily, a naopak, tie s nim vkonom, s vinou menie a lacnejie. Nastavenm sadzby dane na zklade informcie o vkone je tak mon uskutoni progresvne zdanenie majetku a bohatstva, a zrove vytvori aspo teoretick motivciu zohadni environmentlny vplyv nkupu vkonnho auta.26 Dvodom, preo nie je navrhovan cena ako zklad pre obe dane, je predovetkm obava zo vzniku neprimeranho administratvneho bremena pre tt, resp. kohokovek, kto by bol poveren administrciou tchto dan. Stanovenie ceny, resp. hodnoty auta poas obdobia jeho pouvania si vyaduje mimoriadne mnostvo informci a je v praxi asto nepresn. Vznikla by tak dilema, akm spsobom o najpresnejie stanovi hodnotu novho, ale aj

26

Odpoveou na uveden otzku je do istej miery aj preo nie?, pokia spa kritrium vkonu potrebn funkciu, je efektvne ho vyui.

24

jazdenho vozidla, do akej miery zohadni depreciciu hodnoty v ase, a pod. Praktickm negatvom ceny ako zkladu dane je aj jej nejednoznanos. Zatia o technick kritria ako maximlny vkon, rove emisi alebo zdvihov objem valcov nie je mon meni, cena poskytuje ist mieru flexibility, ktor by mohla by stimulovan v prpade, ak by sa vka sadzby dane odvjala od trhovej ceny vozidla. Bud ekologick aut s tzv. hybridnmi motormi a nzkou rovou emisi osloboden od dane, resp. bude sa na ne vzahova tandardn sadzba dane na zklade emisi CO2? Tto otzka je pravdepodobne najkontroverznejia, nakoko vo vine krajn s tieto automobily (napr. Toyota Prius) daovo zvhodovan. Tak prstup je v slade s princpom environmentalizmu, avak v protiklade k zdaovaniu na zklade majetku, nakoko tzv. hybridn automobily sa na zklade ceny zarauj pribline do segmentu strednej triedy, t.j. drahch automobilov ako je priemer v SR. Sasn nvrh predpoklad stanovenie vky dane na zklade vkonu vozidla aj v prpade ekologickch automobilov. Environmentlny aspekt a odmena za kpu automobilu menej kodlivho pre ivotn prostredie je uskutoovan vo forme niej spotreby, a teda niej miery zaaenia spotrebnmi daami. Kee v predloenom nvrhu prevauje aspekt zdanenia majetku nad konceptom environmentlnej dane, nie je namieste zohadni aj vek automobilu a navrhn znen sadzbu pre starie automobily? Uveden otzka je detailnejie zodpovedan v predchdzajcej kapitole. Nvrh predpoklad identick sadzbu pre rovnak automobily rzneho veku z dvodu existencie externalt a monosti adresova ich na rovni platcu a nie predmetu dane. Akm spsobom adresuje nvrh problm regresivity, t.j. relatvne vyieho zaaenia ekonomicky citlivejch skupn obyvatestva? Spotrebn, environmentlne aj majetkov dane s regresvne u z defincie, nakoko chudobnej takmer vdy platia vyiu as svojich prjmov vo forme dane. Regresivita v prpade tchto typov dan je rieen exponencilnym nastavenm sadzby dane a zrove oslobodenm zdravotne ako postihnutch osb, ktor s zrove poberatemi prspevku na kpu alebo prestavbu motorovho vozidla. Oslobodenie od dane v prpade ZP by samozrejme platilo iba pri kpe vozidla klasifikovanho do uritej rovne na zklade vkonu.27

27

Napr. znen sadzba dane pre tch ZP, ktor sa rozhodn pre kpu, resp. vlastnia vozidlo niej strednej triedy (napr. po hranicu vkonu na rovni 70kW).

25

Regionlna distribcia - priemern vkon novoregistrovanch automobilov (v kW)

Zdroj: PPZ SR, prepoet IFP

26

Regionlna distribcia - priemern zdvihov objem novoregistrovanch automobilov (v cm3)

Zdroj: PPZ SR, prepoet IFP

27

Regionlna distribcia - priemern vka registranho poplatku za novoregistrovan automobil (v EUR)

Zdroj: PPZ SR, prepoet IFP

28

Zoznam pouitej literatry

Alberini et al. (1996). Estimating an emissions supply function from accelerated vehicle retirement programs. Revue of Economics and Statistics. 78, s. 251 - 263. ACEA - Overview of CO2 based motor vehicle taxes in the EU. Dostupn na: www.acea.be/images/uploads/files/20110330_CO2_tax_overview.pdf Barbour, K. (2009). The Effects of Motor Vehicle Wealth Taxes on Households Vehicle Purchase Decisions. Journal of Economics and Economic Education Research, Volume 10, Nr. 3. Dill et al. (1999). The Incidence of the California Vehicle License Fee. Working Paper. University of California Transportation Center, UC Berkeley. Fullerton, D. a West, S. (2002). Can Taxes on Cars and on Gasoline Mimic an Unavailable Tax on Emissions? Journal of Environmental Economics and Management, 43, s. 135 - 157. Greven, M. (2011). Tax Guide 2011. ACEA - European Automobile Manufacturers Association. Dostupn na: www.acea.be/news/news_detail/acea_tax_guide_2011 Heady, C., et al. Tax and Economic Growth. OECD Economics Department Working Papers, No 620, OECD Publishing, 2008 Heady, C., et al. Tax Policy for Economic Recovery and Growth. University of Kent School of Economics Discussion Papers, December 2009. Nariadenie Eurspkeho Parlamentu a Rady (ES) . 443/2009. OECD (2008). Consumption Tax Trends 2008 - VAT/GST and Excise Rates, Trends and Administration Issues. Chapter 5 - Taxing Vehicles. OECD (2010). Consumption Tax Trends 2010 - VAT/GST and Excise Rates, Trends and Administration Issues. Chapter 6 - Taxing Vehicles. Registration Tax and Annual Circulation Tax Guidelines. Effective as of 1st January 2009 Version 2.0 (4th November 2008). Dostupn na: www.doi.gov.mt/en/archive/Budget2009/images/Vehicle%20Reg%20Tax.pdf West, S. (2005) Equity Implications of Vehicle Emission Taxes. Journal of Transportation Economics and Policy, Volume 39, Part 1. Zachariadis et al. (2001). The Effect of age and technological change on motor vehicle emissions. Transportation Research Part D 6, s. 221 - 227.

29