1.

History
Dejepis pre 1. ronk gymnzi Ke udia vynali jeden zo svojich najvch vynlezov psmo, dokzali uchovva svoje mylienky pre seba i pre druhch. Prve tto monos navzjom komunikova a zanechva odkaz alm genercim odliuje civilizovan spolonos od primitvnych spoloenstiev, ktor zanechali po sebe takmer iadne stopy okrem kostrovch zvykov, vrobnch i itkovch nstrojov a predmetov. Tba pozna vlastn minulos sa prejavila u v antike. Odtia pochdza aj pojem histria, ktor sa prvkrt objavil v grtine. Znamenal skmanie, vedomosti a rozprvanie o minulch udalostiach. V slovenine mu zodpoved pojem dejepis dejiny. V sasnosti vak histriu dejiny chpeme v dvoch vznamoch: ako objektvny, relny proces vvoja udskej spolonosti, teda to, o sa za stroia a tiscroia naozaj udialo, ale aj ako vedu zaoberajcu sa skladanm, poznvanm a vkladom tejto minulosti. Kee dejiny sa odohrvaj v priestore a ase, historici u dvno rozdelili historick vskum na niekoko oblast, aby ich mohli lepie skma. Dvodom boli aj technick a pracovn postupy, ktor pri prci pouvali. Vsledkom bolo rozlenenie dejn na priestorov, vecn a chronologick. Priestorov lenenie dejn rozdeuje dejiny na veobecn univerzlne a regionlne. Veobecn dejiny tuduj veobecn zkonitosti vvoja udstva ako celku, zisuj, preo tieto zkonitosti nadobdaj v dejinch rznych nrodov pecifick formy. Sleduj, ako jednotliv krajiny a nrody v dejinnom vvoji vzjomne na seba psobia. Z hadiska svetovch dejn meme chpa aj dejiny jednotlivch nrodov a ttov ako regionlne dejiny, pretoe si vmaj iba urit zemie a nrod, ktor ho obva. V uom zmysle slova regionlnymi dejinami chpeme dejiny mench celkov v rmci krajiny ttu. V tomto zmysle meme hovori o dejinch obc, miest, okresov, stolc, p, krajov a pod. Regionlne dejiny s organickou sasou nrodnch dejn, maj ten ist predmet tdia a pouvaj tie ist metdy a technick postupy ako nrodn dejiny. Odlinos je iba v tom, e regionlne dejiny skmaj as nrodnch dejn, ktor je zemne vymedzen. Vecn lenenie dejn vychdza z poznania, e predmetom tdia histrie s vetky vznamn udalosti, procesy, ktor prebiehali vo vvine udskej spolonosti, i u v oblasti politiky, duchovnho ivota, kultry, vedy a techniky, kolstva, umenia, hospodrstva, socilneho ivota, ttu a prva at. Histria sa dotka vetkch strnok ivota udskej spolonosti. Vecn lenenie dejn je iba pracovnm postupom historikov, ktor uahuje a sprehaduje vskum. Chronologick lenenie dejn je najstar a najzvyajnej spsob rozdelenia dejn, ktor sa zauval u v poiatkoch histrie ako vedy. Historici rozdelili dejiny na viacer obdobia peridy, oddelen vznamnmi historickmi medznkmi. Je to tzv. periodizcia dejn. V rmci tchto obdob hadali spolon rty, charakteristick pre t ktor historick epochu. Za medznky zvyajne vybrali vznamn politick udalosti a zvraty, nie dlhodob procesy. Takto vzniklo rozdelenie na pravek, starovek, stredovek a novovek. Dejiny 20. storoia, ktor plynule prechdzaj a do sasnosti, sa v rmci novoveku oznauj ako najnovie dejiny. Tieto vek epochy sa vntorne alej lenia. Kee vvoj sveta a jednotlivch krajn je nerovnomern, oznaenie historickch epoch neplat univerzlne pre vetky zemia a vetky historick obdobia. V nzoroch na periodizciu dejn sa navye lia aj sami historici.