Miznci svet

v spomienkach jeho sasnkov cez ich ivotn prbehy a zznamy, ktor v sebe nes pea asu, v ktorom sa odohrvali. Publikcia nemala za cie prinies dobov faktografick a historick svis losti a hodnotenia. Je len osobitm prspevkom do mozaiky rznych uhlov pohadu na prostredie, v ktorom jeho aktri ili, psobili, preciovali. A tm sa poksili o individulnu reflexiu, prin ajcu svedectvo aj pre inch. Niekedy nostal gicky, inokedy s smevom a nadhadom, bez ambcie sa literrne profesionalizova. Vojtch Zita bol dstojnkom eskoslovenskej armdy, ktor mala za cie obnovo va poriadok v povojnovom eskoslovensku. V roku 1919 prichdza do Humennho, kde il niekoko rokov. V roku 1967 napsal celoivotn pamti, v ktorch opisuje aj svoj vzah a psobenie v Humennom. Vojensk disciplna a pohnut osobn ivot je zachyten v ryvkoch z jeho zznamov v pvodnom prepise. Mria Mitrusov roden Kasaniov preila cel svoj ivot v Humennom. Zanechala za sebou rukopis, ktor zaha obdobie rokov 1929 1952. Humenskm dialektom v om opisuje vtedaj ivot, zvyky a tradcie mesta. Andrej Pilt dotvral kolorit mesta v 60tych rokoch 20. storoia najm v prostred vtedajej stredokolskej mldee, pre ktorch ivot nonho strnika, kuria, ale aj svojrzneho bsnika samouka, zlepovatea vec vynjdench bol nesmierne zaujmav. Michal Kirschner, uite na dchodku, spomna na roky mladosti prostrednctvom krtkych literrnych t, v ktorch nechba humor, nadsdzka, zmysel pre situan komino a recesiu. Njdeme vak v nich aj trpkos a boles, opan ply v dimenzich, ak vie prinies iba ivot sm. Miznci svet nie je nostalgickm premanm nad msi, o tu u nie je. Je sasou osobnej histrie autorov a vaky mestu, ktor ich prijalo, v ktorom prevali svoje radostn i bolestn sksenosti a ktor aj ich vkladom je dnes o osi bohatie. Kombinuje dedistvo a individulnu pam s vlastnm pocitom vntornho sveta a jeho vzahu so sasnosou a tak v prenesenom zmysle je zznamom due tohto mesta. Mria Mikov
-2-

Humenn mesteko

vojtch zita
dstojnk eskoslovenskej armdy (1891 1967) v roku 1919 prichdza spolu s s. prporom v rmci povojnovej pomoci a obnovy Slovenska do Humennho. lohou prporu bolo nastoli poriadok v oblasti dvojkoajnej eleznice na trase Trebiov Medzilaborce a k poskej hranici. tb velitestva bol ubytovan v humenskom katieli, kde bolo dos miesta pre tbnu rotu s hudbou, telefonistov i vozov park. Vojtch Zita sa v Humennom oenil a spolu s manelkou Margitou rod. Babjkovou mali syna Jozefa. Man elka vemi skoro zomrela a Vojtch Zita sa oenil druhkrt s Humen ankou Terziou Barnovou, s ktorou vychovali syna estmra. Vaka MUDr. PhMr. estmrovi Zitovi sa zachovali ivotn spomienky jeho otca pod nzvom Rodinn kronika Moje pamti, do ktorch je zahrnut aj psobenie V. Zitu v Humennom. Text uvdzame v pvodnom prepise bez jazykovej pravy. co francouzsk legie, sti italskho legionrskeho pluku 31 a slovent dobrovolci pokraovali v istn dal sti vchodnho Slovenska a Pod karpatskej Rusi pod vedenm francouzskho generle Henouqua, n pra por dostal za kol sjednati podek v oblasti dvoukolejn eleznice na trase Trebiov Medzilaborce, a k polsk hranici. Podl trati u Micha lovc bylo plno vlench hrob. Po obd v Michalovcch hnuli jsme se konen k Humennmu, kde jsme dojeli odpoledne. Ne bylo provedeno vyloen kon a materil, prohlel jsem si ndr a okol, pozdji zvnnm v Dobrm vojku vejkovi Jaroslavem Hakem. Skuten, ta pumpa ped ndram, kolem n tekla movka z chlvku pro prasata pana pednosty stanice, tam stla jet asi do roku 1925. Pistn v Hu mennm bylo slvnostn! Skoro cel cignsk tbor z nedalek Podskalky byl ptomen. Cignky proto, aby zskaly nov ctitele, cigni kvli tabku a jejich dti kvli chlebu, kter pmo drze rvaly z chlebnk. Za takovho naden byl konen vyloen cel praporn tb s hudbou a ji se po chodovalo mstem do palce Andrssyho. Cignsk doprovod k nemal mu gaudiu mstnch kluk i usedlejch oban vytrvale lapal kolem hudby a k zmku, u jeho brny stl star portr v pozoru. Po rozdlen
-3-

Vojtch Zita,

Zatm,

vojtch zita
ubykac jen v doln sti zmku, rozhldl jsem se trochu po nam sdlti. Budova zmku je stavna v renesannm slohu. Vpedu pred vchodem do zmku stoj lv duetto, mdn lvi, jako fingovan strci bvalho pana hrabte. Musel to bt velk milovnk kon, protoe vzadu za zmkem ml ndhern vybavenou konrnu, do n se nai utahan konci ani nehodili. Vedle konrny stla pln Settelkammer s postroji, kter mohly dlat est knecmu dvoru. Park kolem zmku byl udrovn peliv, jeliko zahradnk dbal o jeho pravu. Upraven cesty a cestiky vedly do vkol nch les a jeto park nebyl oplocen, lesn zvr dochzela skoro a k zmku. Zaali jsme zase hudbou. Nkolik koncert v parku a na hlavn ulici ped branou zmku a u se omladina zaala kolem ns trousit. Tak byl dn impuls porozumn. Postupn se sympatie obyvatelstva vi s. vojsku upravovaly. Za pr dn se hudba pesthovala do mtnsk koly, kde se tou dobou jet neuilo. Nevm, pro psob na mne hbitov psobivou silou, snad je to zvyk z mld, kdy jsem co ministrant asistoval pi pohbech a tm velmi asto navtvoval krchov. Podval jsem se i na humensk cintorn, co za zajmavosti skrva v npisech na pomncch mrtvch. Pi tom jsem zistil, e hbitov je terasovit rozloen, obracen jsa frontem k mstu. Veer pak jsme utvoili dechov kvartet a zahrli na hbitov nkolik skladeb pro horny a trombony. Velebn se nesly tony lesnch roh a pozoun pes pole k budov starho soudu. Na druh den jsme opakovali kvarteto na hbitov poznovu, co vzbudilo pozornost mst nho dkana, monsignora Belafiho. Piel za nmi do koly a podal, zda by bylo mono uspodat chrmov koncert. Samozejm, e nebyl odmt nut a tak pi pt nedl rno, pi slovensk mi, zahrli jsme Haydnovu m. Takov koncert v chrmu obyvatelstvo jist nezailo. Vychzeje z kostela uvidl jsem u ke stt dv dvky, z ni jedna, ernobrv upouta la mou pozornost svou thlost a rozesmtm oblyejem. Dodav si odva hy, oslovil jsem dve otzkou, jak se koncert lbl. S smvem odpov dla, e pr hej co v dialektu vchodoslovenskm zna ano. Tm byl rozhovor navzn a dal rozmluva plynula za oboustrannho vesel, v porozumn a dobr shod. Kto by si byl pomyslel, e to bude pt m ena. Druh den v poledne, jakoby nhodou, jsem ji potkal ped kolou, kdy se vracela ze it dom. Dala se doprovodit a k domu, v nm jej otec provozoval kolsk emeslo. Tak jsem zjistil poslze i jej jmno. Jmenovala se Margita Babjkov. Slovo k slovu a za njak as jsem byl uveden i do domcnost. Vil jsem se z humenskm lidem a oficilne byl se nm uznvn za snoubence Margity. Sluebn povinnosti zabraly skoro
-4-

vojtch zita
veker as, protoe zpsoby a povahy mnoha jedinc, zvlilch vlivem vlky, naruovaly snahy o zaveden normlnho podku. Pes hranice se paovalo do Polska a zase zpt. Rozjdli jsme se a do Medzilaborec, k lupkovskmu prsmyku a dle na Stropkov, Haburu, Uli, Stakn, Sninu a zpt do Humennho. Kad cesta pinesla uitek pro stat. Po vlce zstalo mnoho puek leet na bvalch frontch, kter se thly pes zdj hornatiny po hebenech a vtina mladch mu vlastnila vojensk puky a zabvali se pytlctvm. Zkroky lesnk a hajnch nepomohly a tak hrozi lo vybit veker lesn zve. Na zklad nazen upnho radu v Mi chalovcch se prohldvaly ddiny a proti tmto kdcm se zakroovalo. Aj dk pochopen starch lid, byly v krtk dob vechny puky /a na mal vjimky/ odebrny a odeslny do vojensk zbrojnice v Koicch. Za nkolik dn doel rozkaz generla Henoqua, aby byl prapor piznaen na ostrahu Podkarpartsk Rusi, kde nekal ivly ze zahrani rozleptvali kze a nrodn upovdom mezi Rusny v tto sti republiky. Ml jsem sotva as, rozlouit se se snoubenkou i rodii a ji se prapor hnul za zvuku hudby na ndra. Ve spchu se prapor navagonroval a v krtk dob opoutl Humenn, kter mne tak ptelsky pijalo a ke ktermu jsem bhem dal doby srden pilnul. lovk svmi smysly neme pedv dat, ale pec jen jsem ctil ve svm nitru vztah k tomuto mstu na pat Karpat, daleko od svho rodit. Pemohl jsem smutek z rozlouen a ekl jsem si pevn: Vrtim se k tob Humenn, vrtim zase. A slovu jsem dostal. Po uspoadni delimitanch rozhranien a sjednn podku i normlnho ivota odjeli jsme do Koc, kde jsem 21. 3. 1920 zakotvil. Navtivil jsem snoubenku v Humennm a tam v rodinnm kruhu bylo ujednno, e myslmli to vn, abych neekal a oenil se. Satek pak byl uskutonn o velikononch svtcch. V ten den tchn pozval na 40 lid k veei. Tehdy na Slovensku se konaly svatby odpoledne, zvykle k 16 hodin. Proto zvan host dostav se a k veei. Za to se host rozvesel jak se pat, obzvlt , jeli k tomu cignsk muzika. Trvalo tm rok, ne mi posdka pidlila byt ve vojensk budove bval kadetn kole. Mezi touto dobou narodil se nm syn Josef Miloslav. To bylo vspruhou v mm ivot. Brzo po novm roce 1923 odjela Margita do Humennho, e nav tiv sv rodie. Jela sama, jeliko j sm jsem ze sluebnch dvod nemohl. Kdo by se nadl, e tato cesta bude pro n tragick. Jak tst, e jsem nedovolil, aby vzala s sebou malho Joku, mon, e by to byla tak jeho posledn cesta. Manelka odjela ve vysokm stavu tehotenstv. Toho roku byla prudk, neltostn zima se snhovmi zvjemi, kter vak
-5-

vojtch zita
v Koicch nebyly tak patrny. Manelka prestoupila v Legyni Michalanech do nevytopenho vlaku, kter vak daleko nedojel. Nastal veer a s nm pikroila snehov vnice s vychic. Mezi stanicemi Veaty a por vlak uvzl v hlubokm valu. Ne byl vyprostn vojenskou asistenc, nastalo rno. Uboh ena, a byla teple obleena, promrzla natolik, e kdy pijela k rodim, musela ulehnout na loe, ze kterho ji nepovstala. V noru se narodila dcera, kter v dsledku tlesn slabosti, za nkolik dn zemela. Jmenovala se Vra Anna. Ani by uvdomil enu, vyhledal jsem lkae Dr. Szekerka, jeho jsem prosil o konzultaci. Lka si pibral jet jedno ho kolegu a po dkladn prohldce mi oznmili, e vzhledem k silnmu prochlazen a prodlan infekc pi porodu, nastal neduh, kter se ned ji vylit. Mm se pipravit na to nejhor. Lka pr podle svch sil udl ve, aby pacientce ulehil ten smrteln prechod. Jakoby ve mn nco prsklo. Nebyl jsem sto, si v prvnm okamiku utvoit jasnou mylenku o neblah situaci. Vraceje se k chor manelce, umnil jsem si, e j zata jm skuten stav, vzhledem k malmu synkovi. Byl to tk problm. Nastalo jaro 1923. Vzal jsem si dovolenku ji na Velk ptek a odjel s chlap cem za enou. Ji pi vstupu do domu, vidl jsem na dedovi i babice skleslou nladu. Bylo nutn pekonat bou se city a v klidu vstoupit do mstnosti, kde doslova ji dokonvala mlad ena a matka. Na prahu poko je spatil jsem trosky jejho tla. V okamiku jsem si vybavil pedstavu jej mladistvosti a elnu, jakm vstupovala do manelstv. Pomalu jsem s chlapcem v nru pistoupil k manelina lku a jemne vzal ji za vyhublou ruku. Otevela jej ovln, ern oi a zrak se j ozil, spative ns vedle sebe. S lanou nedokavosti vzthla ruce po dtti. Na Blou sobotu mne Margita podala, abych otevel ob okna pokoje a zstal u n. Byl krsny, vlah den a zele se ji ukazovala na kech, slunko jasne svtilo. Usednul jsem na idli u lka nemocn a s obavou jsem oekval jej otzky. Uboh, byla ji tak zeslbla, e v pti minutovch intervalech usnala na malou chvli. Kdy se probrala, vzala mne za ruku a pravila: Mil mj mui, ctim sama, e jsem se svmi silami u konce. Byl jsi dobrm muem a dobrm otcem. Staral jsi se o mne i dt, proto ti za vechno dkuji. Bol mne jen to, e odchzm tak mlad a e ti zpsobm starosti s vchovou Joka. Pak se na mn dlouze zadvala a konen tce vzdychajc dodala: Vypl mi mou posledn prosbu. A zemu, dej mi do rakve aty buzavirg barvy, t.j. barvy poln chrpy a ponech mi snoubn prsten na ruce. Poheb mi vybav zcela obyejn, nedlej si dn velk vdaje a dej mne pochovat vedle m dcery a matky. K veer jsem zpo
-6-

vojtch zita
zoroval, e je velmi znavena. Otevela oi, vzala mne s nmahou za ruku a pravila: Dkuji ti jt jednou za vechno. Nermu se, bude to ji brzo. Pohldl jsem pozorne na ni a jakobych najednou zjistil blc se smrt, tra gickou a desivou. Vyctila asi, co se v m dui deje, dodala: J u nemo hu dl, ale ty mus, m ruce voln. Zavazuji t proto, abys hledl budouc nosti naho synka. Oe se znovu, tak sm neme zstat, dbej vak dtte a ndej mu nikm ublit. A prosm t, nezapom na m rodie. Udlali pro mne mnoho a tko budou snet mou smrt. Sbohem a polib mne naposled. To byla posledn jej slova. Polbil jsem ji na elo, zakryl a potichu se vzdlil. Vrtiv se do kuchyn, zahldl jsem jej rodie v pli. Nemohl jsem se zdret a slzy se mi vyhrnuly tak. Otec vak pistoupil ke mne a hledl mne uklidnit ka: Hochu, ned se u nic dlat, tak to Pnbh chce, ta se uklidni a pej Margit klidu, vytrpela ji dost. Proto nezoufej, jsi jet mld a m ivot ped sebou. Druhho dne odpoledne, zastihl mne v kanceli telegram s obsahem: Prijdi, doraz, bo u! Pijdouc do domu smutku, nael jsem ve osvetleno. Zael jsem pmo do mstnosti, kde mrtv manelka leela zakryta blou roukou. Zaslzel jsem a odhrnuv pla chetku. Uvidl jsem obliej neboky, i ve smrti hezk, avak s ndechem bolesti. Pokleknuv, modlil jsem se za spsu jej due a v duchu jsem ji prosil za odpoutn, e jsem nebyl ptomen jejmu skonu. Vstvaje, zakryl jsem jej tv a tu teprve jsem poznal, e v pokoji sed plno en, kter se tam modlili. kaj jim plaky. Druh den byl ve znamen pprav na poheb. Kamart Margity Bla Szab, povolnm truhl, vzal si na starost vekerou vpravu poslednho aktu. U monsignora Belafiho jsem sjednal potebn dispozice stran pohbu a na druh den v 15. 00 hodin dolo k pietnmu zakonen. Ve velkm pokoji stla rakev, v ni leela Margita odn v modr at, se skrenma rukama a se snoubnm prstenem na ruce. Kolem plno dvek Margitinch druek. Ped uzvenm rakve pila jej matka s malm Jokem v nru a podle vchodoslovenskho zvyku, zaala hlasit nakat a oplkavat mrtvou. Knz vykropil Margitu jet v oteven rakvi a na to byla rakev vkem pikryta a snesena dol na dvr, kde nad rakv pronesl knz svoje De profundis clamavi a uitel se zpvky zapl pse na rozlouenou. Viml jsem si npisu na bl rakvi v nmeckm jazyku: Es ist bestimmt in Gottes Ratt, dass alles, was sich liebt, muss einmal trennen. est mladch mu, Margitinch kamard a spoluk ji vyzvedli s mrami na ramena a nesli ji ke hbitovu. Tam posledn rozlouen, posledn zpv a ji rakev spoutli do hrobu. Kad z ptomnch vhodil hrst hlny na rakev. Knz jet pronesl vel proslov
-7-

vojtch zita
nad mstem poslednho odpoinku mlad eny. Odchzela druka ivotem tie, jak sama ila. Zemela 4. dubna 1923 ve vku nedokonench 22 let. Byl jsem tm zmaten a nevnmal jsem v tu chvli okol. Do veera jsem se potuloval po polch a teprve pozd veer jsem piel dom. el jsem ihned spt do jedn bon mstnosti a prochzeje pokojem, kde zemela Margita a kde dosud hoely dv velk svce zaslechl jsem siln zapraskn podlahy, v rohu, kde stlo mrtn lko. Tchn, jda za mnou, prohodil. Vid, duch Margity je jet zde a dv se poznat! Tam toti lid v, e duch zeme lho lovka se zdruje 8 dn v mst mrt. Tm skonilo moje manelstv s Margitou rozenou Babjkovou, dcerou Michala Babjka, kole v Hu mennom, Kosteln ulice . 32 a zemel matky Marie rozen Kapczrov, rovn z Humennho. Rozjel jsem se jednou ndli opt do Humennho, k rodim neboky eny, pamtliv pipomnky star Babjaky, rozafn a dobr eny, abych, buduli se znovu enit, nehledal jinde dvku, ne zase v Humennom. Zde jsou dvata znm a z mravnho stanoviska zachoval. Proto jsem nevyh ledval pochybn znmosti a vrtil se v tom ohledu zpt do msta, kde jsem byl kdysi tak laskav pijat. Matka Babjkov, jakoby etla m mylenky, okamit uhodla pinu mho pjezdu a z vesela mne pivtala slovy: Zd se mi, es pijel do Humennho hledat nevstu, ty huncte, u je ti asi dlouh chvle, co? A nyn jsem se dozvdl, e u i o mne byl pro jeven zjem. Stalo se tak jednoho slunnho, nedlnho odpoledne na n mst v Humennom. Je zajmav, jak nkter momenty se trvale vij do pamti lid. Vidm jasn, jakoby dnes, dv dvata jdouc naproti nm nmstm, na nm bylo korso mldee. Gyula do mne rpl a povd: Pozor, jde proti nm! A ji se zastavuje a pedstavuje mi budouc enu i jej ptelkyni Annu Nakovou. Parkrt jsme se proli korsem a byla ruka v rukv. Za njak as bylo oslaveno zasnouben, jak tehdy vya doval mrav. Brzy na to mlad snoubenka vyla s nvrhem data satku, kter jsme stanovili na den 14. 8. 1923. Na druh den byl svtek Nanebe vzat panny Marie. V dom nevsty bylo runo, nebo z pozvanch host se dostavilo asi na 70. Kolem 17 hodiny pijel pro mne korem mj budouc vakr Andrej a odvezl mne k nevst, kde podle zvyku nam poehnala matka nevsty a jej strc Josef Barna, v zastoupen mrtvho otce. Pak jsme nastoupili do kor a odjeli do kostela. Bylo pesn 17 hodin, krs n, jasn a tepl den. A ejhle! Ne jsme dojeli ke kostelu, zaalo z nenadn drobn pret. Povren lid nm pedpovdali astn ivot. Obad sva tebn byl vykonn, uitel Bindsz zahrl nm svatebn pochod z Lohen
-8-

vojtch zita
grina a nastaly gratulace. Mil pan manelka mi vehementn lapala na piky nohou, aby si mne podle jejch prognosy pr zcela podrobila. Sml jsem se v duchu. Ped vee jsme se prochzeli s manelkou na zahrad a tam se j stal malr. lpla do struky s movnou a musela si vzti jin stevce. Veee pak prochzela podle programu. My novomanel jsme sedli v ele podkovy stol ve velk pardn mstnosti u Horvtha. Po prav i lev stran sedli mldenci a driky. Vlevo pak moje matka, vpravo mj tchn Babjk s manelkou a vichn vakrov a vekrue i po zvan host. Naproti nm sedl dr. Fisch, advokt, u neho byla manelka zamstnna, sousedka Linkov se synem a dal konelstvo. V rohu pardn mstnosti, kde se konala hostina pro rodinu a vznanj host, hrla cignska kapela. V druh mstnosti sedli kamartky a rostenci m nov tchyn, matky Barnov. vakr Andrej stl u velkho sudu vna a e poval. Zajmav je pak zvyk pi epen nevsty. Asi k plnoci vdan eny, zvykle kamardky novomanelky, odvedou ji do jin mstnosti, sejmou ji z hlavy zvoj, nkde i pevlknou do jinch at a uvou j tek na hlavu na babku zaepen. To na znak, e pat ji do cech provdanch en. Bhem tance maj Slovci jet jeden, pro mne aspo velmi pjemn zvyk. Provdj toti manelku dokola a za njak to otoen vsunou j do v stiku na prsou zlat mince. Samozejm, mlad ena mus bt v pasu nleit utaena, aby se j luci nerozkutlely. S velikou radost jsem po ukonen hodokvasu vybral zlato. Poslouilo mi na zlat korunky zub a do pozdnho st. Druh den pila na obed jet nejbli rodina a tm byl cel akt zakonen.

-9-

mitrusov kasaniov
Maria Mitrusova rodzena Kasaniova. Narodzila mi e edzmoho apria tiicdzevectodvacecdze viatim roku jak pere dzecko mojim rodiom. Mama e volala za slobodna Anna Zengevaldova a ocec Dominik Kasani. Bivali me u malim dom ku u dvore starej meanki, bo mamov ocec, muj dzedo bul u tej koe konik. Baba bula doma, bo vtedi eni nechodzii do roboti, em e starai o rodzinu. Baba Zengevaldova pochodzila z bo hatej rodzini, jej ocec bul uite a orgonista u Vi azu na ariu. Humene bulo tedi mauke mesto, malo pejctiic udzi. Veo bulo idov, maarov. U Humenim bul katoicki koscel, evanjelicki koscel, greckokatoicka cerkev a idovska bua. koli buli tatna, katoicka a idovska a drevarska. Za varcom mal dom Gruber. Jeden bul pekar, u dvore mal pekare a na predku skep, dze predavali kifiki, perece aj chib. Druhi mal takoj skep zo ickim co trebalo na varea. Mi hotovi chib nekupovali. Vear baba abo mama do vekoho drevenoho korita, co robili koritare, zapravila na chib. Do muki nastruha la predtim u lupe navarene bandurki, vichladnute pridala su a vikisnuti kvasok, co ochabila vischnuc co me pred tidom pekli cheba. Toto dobre vimiala a zakrikla a ochabila do rana. Rano pridala vikisnute drode, ceplu vodu a muku a za dobre vimiala a kedz e jej cesto neepilo na ruku. To bula dosc eka robota. Vecka preloila cesto do vekej miski, napisala pejc listki s menom a esla do Grubera do pekarni, v lece na koiku a v ime na sankoch. Vun cesto visipal na pomueni stul, vigual z oho pejc gue a poloil do malich slamenich oatkoch, ebi vikislo. Kedz u dobre vikislo, zaol ku pecu, preloil oatku na drevenu lopatu, verch potrel s kefu taku mechku z vodu, poloil naho listok z menom a posadzil do peca. Poobedze me sebe prili po hotove chebi, zaplacili me za peee a odeli domu. Joj, to bula pachota! Na avim boku, kec, e ilo dolu od katia, raz u tiu bul tarh. Tedi prii z valalov udze predavac, co mai. Kurki, kaki, huski, vajika, sir, maslo, ae aj ahovinu na vozoch, bo tedi e topilo em z drevom. Dakedi aj male praatko na vozoch priei. idovki kupovai em hui, ae kadej fuki do pira, i ma oltu skuru. Voni viske meso nejedi. Na tarhu predavali aj pantiki do vlasov pre dzivata, aj medovniki, cukeriki, aj platno, aj chustoki na hlavu. Na kraju drahi pri jarku ve na malich stolokoch edzeli tri a dakedi i vecej eni, pred sobu
- 10 -

Volam e

mitrusov kasaniov
mai baene vedro, u im uhe a na tim poloenu tepu, u chtorej bul maec a u im e peki hurki, ktore voni potim predavali. eni volai hu menske kofi a Humenanov volai hurkare a ece nas volai, e mihame, bo mi hutoreli, bula mi, ila mi, dostala mi, kopala mi... Pomali e biil veki tidze. U bulo icko popratano, ta e vearami maovai vajika, ebi bulo do koarika na vecee ae aj pre poivaov, kec nas pridu na vekononi pondzelok poac. Okrem toho e tluki orechi a mel mak na kolaki. U calim vekim tu u bul pust, to meso e u nejedlo, varilo e em bez mesa. Na eeni tvartok e peki kisnute kolaki, makovniki, ore chovniki ae hlavne okruhli kola paska. To bul na verchu poparadzeni s cesta peceni varko krajom a u tredku z cesta dajaka ruika. Na eeni tvartok bui u koscee veke odpravi. Baba ve pere ila na dvur, porich tovala stolok a na im kvasok z vodu. A jak budzeme uc, jak u koscee budu dvaraz dzvonic, tak na kratko, to budze vtedi premeee, ta naj idzeme icke e umic do tej vodi, to e bi me bui ve iste od hrichu a ve umne. No to mi u edvo ekali, kedi budu dzvonic a u me ucekali e umic. Baba jak prila z koscela, ta nam hutorela, e teraz a do vskriea u sobotu vear u dzvonic u koscele nebudu, bo dzvoni poeceli do Rima, ae budu rapkac rano na obid aj vear na Anel Pana. To na koscelnu ture viei take veke narokom zrobene koeso, co malo take drevene zubki a drevene lopatki a jak znim krucii, tak to rapkalo. edvo me e doekali obeda, e bi me uuli rapkac. Na druhi dze bul Veki piatok a to bul veki pust. Na obid me ve v ten dze mai em peene bandurki a sirovu kvanu kapustu. Pametam, e ocec ve priol domu pijani, vec naho baba kri ela, ta hutorel, e to od hladu pil paenku, bo nedali mu jesc. Ten dze bula u koscee odprava kladzea do hrobu. A u od poobedza do soboti veara udze aj s dzecami chodzii e pomodic ku hrobu. Pri hrobe bula stra po obidvoch bokoch stal jeden hasi, jeden skaut a jeden orol u uni formoch a kadu polhodzinu jich prii druhe vierac. To bulo bars umne, aj tam buli dva kekatka a ti e tam erali mniki a dzivata z marianskej kongregacii. Ome u piatok a sobotu ebui. U sobotu u od rana e doma varilo. Pere e dala varic udzena unka, udzena kolbasa, vajika na tvar do. Zrobila e olta hrudka, vec e peklo polene meso. To e boik napol nil z polninu z namoenich a viciskanich emlikov, co e posoilo a dai e tam vajca i eena petruka naekana nadrobno. Tota polnina e upekla aj sama bez mesa u okruhlej tepi. Uvarila e aj cvikla a das dva cukrovo repi u nej. Ku vearu me e ume poobikai a ii me do koscela na skriee. Tam u bula aj hudba eezniarov a veo udzi, aj zastavi z koscela buli
- 11 -

mitrusov kasaniov
porichtovane vonka. Jak kaz val od hrobu svatos oltarnu ta icko vilo von a hasie ickich udzi ume postavii do oroch, zastavi a kri eli parobci na predku, vecka ila hudba, kaz a minitarnci, marianska kon gregacia a po bokoch skauci a orli. Taka veka procesia ila od koscela pres cali varo po jednim boku a nazad po druhim boku a pivalo e: Pan Jei, zmtvchvstal aleluja... Pres cali as dzvoii icke dzvoni. Jak e prilo nazad do koscela, dal kaz poehnae a ilo e domu. Mama tedi na veeru kadomu odrezala na tair falatok tej polniny bez mesa, do miski dala cviklu a ku tomu kolaok. Baba ee po veeri porichtovala do koa rika icko, co e rano u edzeu eslo povecic ku koscelu. Baba dala em teo, keo e edlo na fritik. Falatok unki, udzenu kolbasku, malu pasku, uvarene vajco, oltu hrudku, do poharika su, do druhoho maslo a priloila aj dajake maovane vajiko na verch. Koarik zakrila s viivanu chebovku. Rano vala mama koarik a ila povecic pasku. udze s koarikami sebe postavai kolo murika, koariki odkrii. Samopere chodzil koscenik vibirac peei abo erstve vajika pre faru. Vec kaz zo vecenu vodu povecil kadi koarik a okuril s kadidlom. Nakoec dal poehnae a tedi udze koariki pozakrivali a ucekali s nima domu. Kto skorej pobehnul, ta budze cali rok taki ikovni. Ku nam e beelo hore brikom, ta dakomu e stalo, e z koarika vipadlo vajco abo aj paska. Ta to bulo michu! Biila e ima. Zo imu a zo ihom biilo e Mikulaa. U dze pred Miku laom me iscili svojo topanki, boksovali me ich a glancovai, bo vear ich trebalo poloic do oblaka a vun u noci do ich daco nadzeil. Ja patrim a usi e tak isci ocovu topanku. Ta ja mu hutorim, e om ju isci ak Mikula noi em dzecom a e vekim udzom. A vun mi na to, e to vun ju poloi pre sebe e mi vecej do ej priis. Joj, to bula strane dluha noc! Rano, em, co me postavali, ta me beei ku oblaku opatrec, i nam daco dal do topankoch. Kadi mal daco, jabluko, orechi, izatko, medovnik. Ja mala aj veku paicu poloenu, ae usijova veka ocova topanka bula praz na. usi e rozreval, ae kec e iol obuvac, ta pod divanom u joho malej topankoj bulo ti icko poloene ae aj mali prucik. Ta e me icke radovali. Po Mikulaoj e u zaalo hutorec o kraue, e pridze Jeiko. Tidze pred kraunom e robilo veke pratae. Paru di pred vjatkami u mama pekla kolaki. Medvedze labki, u kovovich tepikoch koeska zepovane s lekvarom a ece velijake formikami vyrezovane kolaiki, ebi pomeki do krauna. Dva di predtim e peki kisnute makovniki, orechovniki, iste kolaki aj take suche loke. Konene priol Svati vear, mi ten dze volai viija. Prez dze e malo jedlo, bul pust ae veo e richtovalo na
- 12 -

mitrusov kasaniov
vear. Rano e postavila varic kozarova poivka z rosolu. Do poivki me nedavali kolbasu, em me ju zapraii. Ribi me mali ve Laborcovo a volai e jalce. Ribi e poobaovai z muku, dai e do vajca a breoch a vec e vipraili. Ku ribom e varii bandurki. Loke e porezai na kocki do miski, posipali s pometim makom, zaai e s prevarenu cukrovu vodu, dobre e to premialo a ochabilo e vichladzic. U e varilo aj na cale vijatki, pekla e kaka, varila e polnena kapusta, mesova poivka. Poobedze na viiju bai Harvanov nam priis snop slami a zavinoval nam eive vjatki. Za to mu baba naala poharik paenki. U chii u mama s ocom richtovai stromik a pod oho darunki. Dzvere buli zuavrete, e bi me evidzei, co e tam robi. Konene priol vear, baba roztresla slamu po calej kuchni. icke e me poobikai jak u nedzeu. Otvorii e dzvere do chii, tam bul krasni vjanoni stromik, od emi a po povalu. Na im vicili vioki a bui poviane skenene gue, dzvonki, hvizdoki i aj salonki. Stul bul prikriti s bilim obrusom a icko porichtovane. Ta me icke prii ku stolu, baba za verchstola, mama a ocec na druhi bok a mi, dceci dookola. Kadi mal pred sobu tair, na im bula otija a kuok medu, baba stanula a mi icke ti a me e poehnai a pomodii. Baba uala mami, ocovi aj sebe Jeikovej paenki. To bul cuker prepraeni na karamel a dal e do bilej paenki, ta to bulo sladke. Nam dzecom baba dala oizac loiku, co ju namoila do paenki, e bi me bui zdrave. Zavinovala etive vjatky a zaala e veera. Pere e jedla otija z medom, vecka kozarova poivka, zatim riba z bandurkami abo s chebom, vecka bobaki abo loka z ma kom. Nakoec jabluka, orechi a kolaki. Na stoe pod obrus baba poloila kuok kenderici, fazui, penici aj drobne korunki, ebi me mai cali rok ickoho hojno. Po veeri me e za pomodii. Baba pozbirala na tair, co poostavalo a viesla kurom, abi aj voi znai, e je veke veto. U kuchi mai stul, kolo nokoch omotala z lancom, ebi rodzina v jedno trimala. Grati e vear neumivai, ae e poskladai do vajlinga pod ten stul. Mi dzeci beei ku stromiku opatrec, i nam Jeiko daco priis. To bulo radosci! Kec me e u poradovai, ta baba edla za stul a zaala pivac koedi.

- 13 -

mitrusov kasaniov
Z tamtej strani jarku elena otavka edza tromi pastirove, jedza kau z harka Anel ku nim priol, esce im povedal Radujce e pastukove, Boh e vam narodzil Boh e vam narodzil, beku vina kupil ickich svatich poastoval i sam e tu napil. Po tim me e zaali richtovac s babu na polnonu omu. ima bula tuha a veare dluhe. A tedi baba aj z mamu a dakedi prii aj suedi, bo e vear paralo pire, o e pres eto oskubalo z kakoch. Trebalo na zahlavki a perini. Pres imu e lupala aj fazua, u jeei e po zbirala zo zahradi, co bula pocahana na tikoch a viesla e na pujd, ebi vischla. Aj kenderica, co bula poviana na pujdze na drukoch, me zei a sukai. Pri takich robotoch e hutorei pripovidki hlave o strakoch. Baba hutorela, e strakoch it, to sebe em udze vidumai. ebi me verii, e ma pravdu, ta nam porozkladala, co e jej raz stalo. Baba mala estru Mariku, co bula ti u Humennim odana za Horaka. Raz skoro rano, priol chlapec do babi a hutorel jej, e ocec Horak umar, vun u bul coka chori, ta e bi prila pomohnuc. Baba, em teo, co stanula, ta jak bula u bilim spodnim kabace a u bilim rekiku, scahla zo stola obrus a prerucila sebe ho pres hlavu a ila. Bula u na kapure, ta jej prilo na rozum, e zajdze takoj do koscelnika poiic veke viniki ku trune. Koscel bul takoj naprosto. Tak aj zrobila, koscelnik jej dal veke viniki a vona z nima ila do Horaka. To bulo em prejsc pres drahu nedaeko. Vidzela, e naprosto idu dva eni a odrazu zastai. No vona vela do Horaka do dvora a pomahala estre, co bulo treba. Poobedze ila do skepu daco kupic a uje, jak tam dva eni rozkladaju, e vidzei skoro rano, ee bulo cma, jak merc ila do Horaka u istim bilim. Aj na hlave mala bilu plachtu a u ruki esla kosu, tak e jej mocno biskala, ta sebe takoj dumai, e tam dachto umre. Baba em sluchala a vecka e rozo mjala a povedzela im, e to bula vona a esla od koscenika viniki a e merc nijaka echodzi, to em vidumanki. eznam, jak me po takich vidu mankoch spai. Na Rusade, na druhi dze, kudlovske dzivki parade poobikane do biloho, vlasi zapecene do jednoho varkoa, zei e na mostku, na ninim koncu a pivali. Vecka e polapai za ruki na lanc a ili hore valalom na vini konec pivajuci. Pri kadej chii, dze bul parobok, zastai a pivai dajaku pivanku, co sebe same poskladai a parobkoch pohnivai. Robii z nich mich. Po druhim boku ii nazad dolu valalom a
- 14 -

mitrusov kasaniov
ku koscelu a tam naprosto bul okresni urad. Ta tam zaali tancovac a pi vac do kariki a kedz viol na balkon naelnik, bo vun tam aj bival, ta zaai pivac. U katiu jedna pana U katiu jedna pana Rada bi e vidavala Kanka rika ku Jest tam jeden co bi ju val Jest tam jeden co bi ju val Kebi brata otravila Kanka rika ku A ja brata neotravim A ja brata neotravim Radej svoju hlavku stracim Kanka rika ku Na Kudlovci kuvik kvika Na Kudlovci kuvik kvika e pan naelnik z pujda ika Kanka rika ku Pan naelnik e zamjal, maril jim kopertku z dajakima korunkami a voni poi pivajuci daej a ku kasarom. Dakdze e zastavii a tancovai. Veckaj e vracii nazad na Kudlovce a u karme e richtovala zabava.

- 15 -

- 16 -

andrej pilt Andrej Pilt Polonsk

bol zaujmavou postavikou esdesiatych rokov v Humennom. lovek so zkladnm vzdelanm, jednoduch vo svojich nzoroch a postojoch, non strnik i kuri v kine Partizn, stal sa obbencom hstky mladch ud. Vzjomn sym patie boli impulzom pre originlne a bizarn literrne vyjadrenia, ktor sa torzovite zachovali v stnom podan sasnkov i psomnom prejave v cyklostylovanom zbornku, samizdatovo vyda nom v roku 1958 vtedajmi gymnazistami. Text publikujeme bez prav.

Lastoviko, tebetuko, kde ty od ns odlet? na tu zimnu dobu nas tu zanech. kde ty od nas jde. Zanechavam vam zimnu dobu, aj cel ri svet, o ty nam z cudzich krajov, svetov prinese.

Lastovika

Prinesiem vam jaro krasne, z rue kvetov nej sa te a raduje cel svet, krasne k nam putuje, arokrasne rue vam pestuje kvet, i po jaru pride leto hne? V lete u rozkvitaju rue, a na rue arokrasny kvet, nejsia zadiv cel svet. Lastoviko, tebetuko, by na jar aj na leto, vdy sa prichistva,
- 17 -

andrej pilt
lebo leto kad m rd, aj leto kad miluje, kad lovek ak, kedy k nam leto priputuje. Humenn, 15. 10. 1955

Hladny vlk iol na lovy, do zelenej dubravy, na zelenej luky u dubravy pasol sa tam baranok krsny, tun ale bol mal, pasol sa pomaly. Zbadal barnka vlk, hladn beal za nm v tom sa stalo ine masnejie vlkovi pod zuby. Vpadko zbail aj srnu, srna je mastnejia a lepia, dal sa do behu za u, za srnu, odbehla jak strela, len kopytka na vlka vystavila, u srnu nevidel viac nikda, ale vrtil sa po barnka na lku, ale barnok odiiel domov. Zlakomil sa vlk po obedu, tak zostal bez obedu, hladn a zlostn odiiel z lky, mruujci, bruajci odiiel do lesa a padol hladom. V lese tam sa na vlkovi ivili vrany, raajkovali, obedovali a veerali vrany a vlka do poslednej kostky odzubali, a tak za inou poivou leteli, vrany do inej strany. o rob vrana od rana, Toko kobula krokov sprav do rana! Humenn, 27. 2. 1958

O hladnom vlkovi

- 18 -

michal kirschner Michal Kirschner,

uite na dchodku, spomna na roky mladosti prostrednctvom krtkych literrnych t, v kto rch nechba humor, nadsdzka, zmysel pre si tuan komino a recesiu. Njdeme vak v nich aj trpkos a boles, opan ply v dimenzich, ak vie prinies iba ivot sm.

Sedme v elezninom vagne urenom na prepravu dobytka. Vo vozni na slame, kufroch a debnikch posedvaj udia. N transport smeruje do Nemecka. V transporte sme aj my tyria. Otec, mamka, mj mlad brat a ja. My vak budeme bohat, lebo naa mamka ak bbtko. Vetko sa to vak zaalo ovea skr, ke do nho domu na okraji banckej osady vtrhli vojaci. Dom zniili a my sme sa ocitli v transporte smerujcom do lgru. Vlak niekedy zastav v poli. Inokedy stoj na stanici aj niekoko hodn. Vtedy vetci beia zha vodu a potraviny. Aj nai chodia zha. My s bratom vtedy ticho sedme na naich kufroch a vemi sa bojme. Bojme sa, aby sa otcovi a mamke ni nestalo. Opanm smerom tie prichdzaj transporty pln tankov a mkvych vojakov. morn cesta trv niekoko dn. U ns vyloili. Bvame v opustench domoch. Vkol s skaly a les. Nealeko teie vek rieka. Otec pracuje v lese. Jednho veera sa zaali trias okn. udia vybehli z domov. Obzor je sfarben do krvava. Pou mohutn dunenie. Bombarduj Drany!, povie ktosi. O chvu sa na ns z oblohy syp prky staniolu a papiere Dresdner Wolks Bank. To je hrza! zaepkal niekto. Nau mamku odviezli. Do Dna. U tde o nej nemme iadne sprvy. Narodil sa vm chlapec! radostne nm oznamuje sprvu pani potrka a mva telegramom. V ne deu ideme s otcom na parnku navtvi mamku a braeka. Parnk bol pekn, na bokoch mal vek koles. Kapitn mi dal na chvu podra kormidlo. Vemi sa mi to pilo. Danke schn, ich bin glklich! povedal som kapitnovi. Aj ja, ke budem vek, budem lodn kapitn! Bola to ne zabudnuten cesta. Po nejakom ase sa mamka vrtila aj s malm
- 19 -

Surov zemiak

michal kirschner
braekom. Prce v lesoch skonili a my sme pokraovali alm tran sportom do tbora. Bol pri meste Schkopau. V drevench barakoch bvali udia takmer z celej Eurpy. Kad rodina bvala v jednej malej izbe. Nealeko tbora bola obrovsk chemick fabrika, v ktorej sa vyrbal ben zn z hnedho uhlia, guma a kauuk. Pracovali tam chlapi z lgru. Otec povedal, e vo fabrike s ulice oznaen poda abecedy od A po K. Okolie fabriky a tbora bolo rozryt bombami. Najhorie bolo to, e sme asto hladovali. V lete sme chodili na pole zha klsky. V jeseni sme s ujom susedom zbierali na poli zemiaky. Plazil som sa v sivom kabtiku po zemi a kldol zemiaky do vreca. Bol som hladn a niekoko surovch zemiakov som hne zjedol. Z poa sme sa vrtili veer. Ujo mi nasypal do vrecka niekoko zemiakov. pinav a unaven som poloil zemiaky na stl. Mama ma pohladila a povedala, aby som to viac nerobil. Na druh de nm lgerkomandant oznmil, e koho prichytia na poli kradn zemiaky, ten bude na mieste zastrelen. S braekom sme sa hrvali pod stolom. Obze rali sme si obrzky v kuchrskej knihe. On, ke vyrastie, bude cukrrom alebo zmrzlinrom. Niekedy ma mamka pekne obliekla a ili sme do oko lia lgru zha potraviny. Vymieala rzne veci za potraviny. Ja som sa musel vdy pekne pozdravi: Guten Tag, Frau..!a poveda Kisty hand! a poakova. Niekedy nm daj trochu zrna, mku alebo kus slaniny. Potom sa mama pozrela do taky a povedala, e v nej mme hotov po klad. Aj ja mm pod barkom zakopan poklad. Bola to plechov krabica a v nej such chlebov krky a niekoko zemiakov. O poklade vedel aj braek. On ma vak neprezrad, lebo mu rozbram koliky, ktor na piekol z piesku. Vo fabrike boli ast vbuchy a poiare. Vtedy mama stla pri okne, pozerala na tovre a ticho plakala. Raz sa nai rodiia zaali vemi udne sprva. Drali sa za ruky. Ticho sedeli veda seba na posteli. S braekom sme osi tuili a ticho sme sa hrali pod stolom. Potom mama nabalila mal kufor, poloila ho do koka, prikryla dekou a na u posadi la najmladieho braeka. Otec ns odprevadil k autobusu. Odili sme na chatu v horch. Na druh de ns mamka nakmila polievkou. Do malej otlenej kanviky nabrala vodu. Vyli sme na cestu za chatou a ujo chatr nm bez slova ukzal, kadia mme s. Odteraz sa vetko dialo tak, akoby ns niekto vek a siln chrnil. Mamka tlaila kok, v ktorom na kufrku sedel najmlad braek. My dvaja sme jej po stranch pomhali. Lesnm chodnkom sme stpali na kopec. Jedno koliesko z koka stle odpadva lo. Dos dlho nm trvalo, km sme vyli na vrchol. Potom sa cesta zvao vala do dolia. Prekroili sme potok a znovu stpali na al vrch. Vyli
- 20 -

michal kirschner
sme z lesa a preli okolo niekokch domov. Neastn koliesko znovu spadlo. A vtedy sme stretli vojakov s pukami. Byli jste po mlko? sptal sa jeden z nich a hadel na kanviku. Jo, jo, rchlo odpovedala mamka. Potom si musela trochu oddchnu, pretoe sa cel triasla. Pred nami sa objavilo mesteko. Sptal som sa, ako sa vol. Kraslice, povedala. Ako vekonon vajka. Nastal smrak. Boli sme u vemi unaven. Brat si sadol na mrik a zaspal. Mama otvorila brnku domu. Vybehli z neho udia. Boe, pote rchlo, rchlo! epkali. Voiel som do domu po drevench schodoch a na poslednom som zaspal. Vezieme sa vo vlaku. Mamka nm nakzala, aby sme nahlas nerozprvali, lebo nevieme po slovensky. A tak si iba epkme. Do voza vstpili policajti. Kontrola osob nch dokladov! Mama naznaila rukou, e ich m uloen v kufri, na ktorom sp braek. Pani, vy nemuste! Pokojne ho nechajte spa! Vetko je v poriadku. Ke si na chvu zdriemla, zaali sme zabva nho malho brata. Ukazovali sme mu velijak grimasy a gali naho oami. Sedel v koiariku a smial sa. Potom bola ete jedna kontrola dokladov, ale ns nekontrolovali. Povedali len, e sme pekn ale vemi chud deti. Ke sme pricestovali do Koc, mama nm povedala, e sa odteraz musme skrva, lebo nemme iadne doklady. Ona s najmladm bratom bude bva v Ko iciach a my s bratom pjdeme k tete do Bardejova. V Bardejove ns akala teta Emily so synom Gabom. Bola pekne obleen a mala elegant n klobk. Boe, boe, moje mal boiatka! povedala a vyhkli jej slzy. V Bardejove je dobre. Mme o jes, u nehladujeme. Ja ete vea ne mem jes. Teta Emily tvrd, e je to preto, lebo mm scvrknut aldok. Najviac mi v Bardejove chut voda. Voz ju jeden ujo na konkoch. Vdy, ke poujeme, e prichdza, pripravme s Gabom przdne fae. Potom ujo povie konkom P! Kone zastavia a on zakri: Bardijovska kvana vodaa! a vymen nm fae. Ke budem vek, budem vozi s Gabom Bardijovsku kvanu vodu. Raz, ke teta Emily pala zemiaky a dvala ich do misky s vodou, zobral som jeden surov zemiak a zjedol. Teta sa na ma dlho dvala a potom si potajomky utrela slzy. Najradej sa s Gabom hrme na vojnu. S upaenmi rukami som behm po dvore a hum ako bombardovacie lietadlo. Gabo po mne striealdrevenou pukou. Niekedy spadnem na zem. Obaja sa smejeme , lebo sme nemmei bombardovacie lietadl radi. V kte pri drevrni staviame z polienok atmov bombu. Volm aj braeka, aby nm pomhal. Nechce, lebo raz bude pekrom. Teraz peie chleby z piesku. Gabo povedal, e ke t bomba vybuchne, rozmet cel Bardejov na cimpercamper. Neviem, o je cimpercamper,
- 21 -

michal kirschner
ale rana to bude stran! Teta Emily ma u ta z Gabovch uebnc. Viem u preslabikova hocijak slovo. Lene tomu, o tam, vbec nerozu miem. Gabo vrav, e kto vie slabikova a tomu, o ta, nerozumie, je durak. Tak ja teda neviem! Po roku uiel z lgru aj otec. Mal smolu. Chytili ho a zatkli. A neskr pustili na slobodu. To ni, e bol v base! A ja, ke budem vek, pjdem do basy! Hlavn je, e sme teraz vetci spolu. Cel rodina. Prelo niekoko mesiacov a usadili sme sa v Humennom. Takmer v strede mesta na nmest, nealeko korza sa nachdzalo holi stvo. Bolo oznaen vekm mosadznm gongom. Do vntra sa vchdza lo po strmch schodoch. Pri vchode stli tri holisk kresl, pult so zrkad lami a oproti niekoko stoliiek pre zkaznkov. V kte na veiaku viseli trstinov rmy, do ktorch sa vkladali noviny. Ako diea som nerd chodil k holiovi, lebo som sa bl bielych plov. No neskr som s vekou radosou akal na chvu, ke ma otec alebo matka pol sa ostriha. To vetko mal na svedom ist pn Kovssy, majite a vedci holistva. Ak by pn Kovssy bol novinrom, mesteko by malo asi najlepie noviny na svete. Tu sa zana aj mj prbeh. Zkaznk vchdza do holistva. Zaznel zvonek na dverch. Dobr de! Naj sebe edu! vta ho pn Kovssy. Odvnej si zoberie trstinov rm s novinami a zane ta. Dlho vak nevydr, ve ako by aj mohol. Pn Kovssy vytiahne obyajne jednu zo svojich historiek a je po tan. Znaju co vam teraz povim, obrtil sa na svojich kolegov Melovia a Jenka. Minule sa priiel striha jeden mlad chlap a ja sa ho ptam: Ta jak budzeme trihac? A on, e: kajk dohola! Ja mu hutorim: naj nebudu aene, tak mlad chlap a dohola ? ak e enic mou! a on len vdy: Dohola, dohola! Mono, keby chceli ta ich otriham na havla abo na jeka! A on ni, len kajk dohola! No ta co som mal robic? N zkaznk n pn! Che a zaali ste ho striha mainkou dohola, doplnil Jenk. Znaju co, ja som ho dotrihal a vtedy prili dvojo a hutoria: Ta co s nim porobili? ak e ma u sobotu enic! Ta ja? To un ve hutorel, e dohola. Tak, tak, dosvedil mlovravn Melovi. Lene oni mu mali ostriha len krk dohola! Kovassy, a co im poradzili? sptal sa Jenk. Hovorm im: No, u nieo vymyslme. Obviaeme mu hlavu obvzom, alebo zoenieme parochu! A o bolo alej? No pre istotu som na tri dni zavrel prevdzku a napsal: Pre nemoc zatvoren! Majstri zamknuto pracovali a v holistve sa ozvalo iba ukanie nonc. Joku, noe pozmitaj miku, naj panove nechodza po vlasoch ! No vidza. A u
- 22 -

al, prosm .....

michal kirschner
to maj za sebou! odprevdzal vedci zkaznka. Vypril plachtu a kefkou prebehol po holiskom kresle. Potom pozrel von oknom, aby mu v meste ni neulo. al zkaznk si bez vyzvania sadol do kresla. Bui v edzeu na futbale? To bula bida! Nai padali jak zhnit hruky, dodal pre seba. Za oknom sa mihla postava mladej, peknej eny. Kovssy blesko vo vyletel z krmu. Ruky bozkvam, ta jak e maju, mlad pani? Dobre! A oni? Bolo u aj lepie! Krsavica sa pobrala alej. Vidzei? optal sa vedci vracajc sa do dielne. Maarka, ale baba jak e patri, lem raz a umrec! Mellovi sa zasmial. No co im mino? Prilo mi na um, ako by to vyzeralo, keby ich ten jej major po meste nahal a oni by behali v tom svojom bielom plti po parku, poznamenal Mellovi. Kotletky chceju zatrihnuc na kocku abo rovno? sptal sa Jenk. Na kocku! Po vajte, o vm poviem!, zaal Kovi. Jeden holi v Preove vymyslel stroj na strihanie a holenie. Hovoria, e sa podob na sui vlasov, ktor maj veda v kadernctve. A ten stroj vyzer ako trba. Do nej holi namon toval nonice, mainku aj britvu. No, len to je najhorie, pokraoval Kovssy, e do tej mainy nikto nechce stri hlavu. Ta nech ju tam str ten, o to vymyslel! povedal ktorsi zkaznk. To nejde! oponoval ved ci. On to neme by, lebo mus stla gombky s frizrami! Tak stroj neme nikto vymyslie, povedal star pn a pokraoval. Kad m in hlavu, in ui i vlasy nem kad rovnak. Mohli by tu mainu vyskuac na aenych, tym je aj tak jedno jak su otrihane, dodal chlapk sediaci v kresle. Na blznoch sa pokusy nesm robi, prosm pekne, skontato val Mellovi... Ta co z takej maini, tak haraburda, ukonil debatu Jen k. Dobr holi zkaznka ani neporee ani nezomini! No, po, syn ku! zavolal ma pn Kovssy. Ako a mm ostriha? Ako minule, odpove dal som. Ako sa m tvoj apka? Vedia, o vm poviem? To je kartr! To je hr! Minule hral mari v parku. Dvadsa kibicov okolo a ticho ako v hrobe! A tie jeho finesy! A pozdrav ho!... al, prosm! ...Strihanie ma stlo tri koruny. Nu a bola to aj perfektn zbava.

- 23 -

michal kirschner
Motto: O Humennom bol nakrten iba jeden hran film. A ten film zskal Oscara.

Kino bolo v mesteku vemi dleitou kultrnou ustanovizou. Bolo to v asoch, ke ete nevldla televzia a o svete chbali obrazov inform cie. A tie mohlo dva obyvateom mesteka iba kino. Kino Partizn sdlilo v starej, asto prerbanej budove. Dnes by sme ju mohli nazva honosne multifunkn budova. Poviete si, kino ako kino! Ale v mesteku bolo je din. A to, o sme v kine poas premietania zavali, sa dnes zd ne uveriten. Je to vak pravda. Najdleitejou postavou kina bol premieta, ktorho volali Joo. Joo chodil v sivobelasom plti a obsluhoval stroje v premietacej kabne. V kine ete pracovali dve uvdzaky, pomocn kuri Rudko a kuri Pilt. Nad celm kinom mal dozor pn sprvca. Do kina som chodil rd, pretoe to boli neobyajn a nezabudnuten zitky. Pome pekne po poriadku. Najprv si nvtevnk kina musel zakpi lstok, na ktorom bol vdy vyznaen rad a miesto. Toto vak neplatilo, kad si sadol, kde chcel. Pred predstavenm vyhrvala hudba, ktor Joo pal z gramofnu. Najv zujem obecenstva bol o prv rad, lebo kad si mohol vyloi nohy na javisko. Ak bol dostaton poet divkov, pred stavenie mohlo zaa. Joo zhasol svetl a spustil filmov tdennk, ktor tu volali urnl. Poas tdennka si Rudko spomenul, e zabudol narba triesky. Nu, pobral sa za pltno, rozsvietil si a zaal tiepa. Jeho postava sa zozadu premietla na pltno. Prsk! Jedna trieska prve preletela ponad hlavu pna prezidenta, ktor prijmal ttnu nvtevu. alia skonila v novej prke, o ju obdivovali eniky na vstave elektrospotrebiov. Za pokriku obecenstva ,,zhasni a Rudko, skon to! Rudko zhasol a pobral sa spoza pltna. Po filmovom tdennku cez prestvku Joo premietal na starom divadelnom diaprojektore reklamy ,,Uvidte v naom kine. Obas sa mu podarilo obrzky premietnu dolu hlavou, za o ho obecenstvo odmenilo brlivm potleskom. Prichdzali oneskorenci a dobjali sa s po mocou uvdzaiek na svoje miesta. Zo strany obecenstva to bolo prijman s nevou. Kuri Pilt priloil do pece, ktor stla vpredu veda pltna. Cicho, zana film! zakrial ktosi vpredu. Na pltne sa objavili titulky. Za mrazivej noci zlosynovia prisahali vetkm krv a pomstu. V kine zamrazi lo aj obecenstvo, lebo z nevykrenho javiska sa valil studen vzduch. Rudko toti zabudol zavrie dvere na javisko. Chyba sa hne napravila. Banditi prve uniesli krsnu lejdy. To vak neulo jej statonm ochran
- 24 -

Kino

michal kirschner
com. Divok nahaka na pltne pokraovala. Spod kopt kon sa kdo lili oblaky prachu. Vtom sa ozval vbuch a dvierka na peci sa otvorili. Po sle zaali lieta iskry a objavil sa mrak dymu. Pi lt, ki no, ho r!!! skandovalo obecenstvo. S hundranm a nadvkami sa Pilt priuchotal k peci. Na pltne zaala prestrelka. Prsk, prsk! Strieali banditi. Beng, beng, kontroval Pilt, hasiac uhlky lopatkou. Nahaka na pltne pokra ovala v oblakoch dymu a prachu. Pomlen Joo nevediac, o sa deje v sle, spustil ventiltory, take k dupotajcim koom na pltne sa prida lo aj svianie vetra. Nakoniec sa vetko dobre skonilo. Ruka zkona potrestala banditov. Krsna lejdy sa ocitla v nru hlavnho hrdinu. Za znela zveren piese. l cangasier! Obecenstvo spievalo nad ene s hlavnm hrdinom. Kad odchdzal z kina spokojn. Ve, preo aj nie? Urite to stlo za to! tefnika braj! Braj tefnika! rozkrklo sa po kole. Vyuovanie sa chlilo ku koncu. Ni som u nevnmal a akal na zvonec, oznamujci koniec vyuovania. Beali sme na nmestie. Neskoro! Bezhlav socha u leala veda podstavca. Podstavec sochy, ktor tvorili dva mohutn kvdre, bol omotan oceovm lanom a pripevnen k tanku. Motor zaburcal a psy tanku so kripotom sa mkali po ulovej dlabe. Horn kvder s rachotom dopadol na dlabu. Stj! zakrial velite na vojakov, pretoe sa mu osi nepozdvalo. Vyskoil na zvyok podstavca a z otvoru v om vytiahol rrku. Mliaci dav sa zhkol vkol neho. Z kovovej rrky vytiahol mince a listiny. Traktorista pripevnil na zvyok sochy lano a natartoval. Torzo sochy sa mkalo, podskakovalo a obas sa pod nm zaiskrilo. Beali sme za traktorom a k plotu do kta parku. S divnmi pocitmi som sa pobral domov. Najviac ma mrzelo, e som si nestihol sochu odfoto grafova. Netuil som, e ju bud bra. Mnoh to vedeli, ale mlali. Sta ton z mliacich konali a vedeli, o robia. Vaka nim sa zachovala hlava sochy M. R. tefnika. Minule, ke som bol vo Viedni, zaujala ma zvltna vec. Na jednom nmest stoj socha ervenoarmejca so samopalom a pod ou je zhon kvetov. Nealeko nej je socha knieaa Schwarzenberga na koni. A za rohom stoj socha marla Radeckho. Viedenania mdro na loili s kultrnym dedistvom. Pretoe kad doba tvor pamtnky. Slv nym i tm menej. Znmym i neznmym.

Likvidcia

- 25 -

michal kirschner
Pn Piri. Nealeko Hrniarskej ulice pri Kalvnskom kostole bol nzky dom s oknami do ulice. Vdy, ke som kral okolo, zastavil som sa. V jed nom okne domu boli vyloen kachle a kuchynsk pec. Hoci boli mal, vyzerali ako naozajstn. V dome bval majster kachliar, pn Piri. Jednho da mi otec povedal: Vyptal som a zo koly. Zajtra k nm prde pn Piri stava kachle. A ty mu bude pomha! povedal. Vemi som sa po teil, e budem pri tom, ke bude majster stava kachle. Rno priiel s vozkom, na ktorom bola naloen hlina a amotov piesok. Obliekol si dlh zsteru a dal sa do prce. Najprv som mu pomhal miesi hlinu s pieskom. Potom sme na pripraven miesto nanosili kachlice a amotov tehly. Majster s rozvahou premeral miesto, ceruzou poznail rohy a zaal uklada tehly. Navrch prili kachlice. Kad z nich premeral, obrsil a opatrne usadil na miesto. Potom kachlice pospjal drtenmi sponami. Vtedy som priniesol premiean hlinu, ktorou ich zvntra vymazal. Naj viac prce mal so zabudovanm dvierok a uloenm rotu. Kad vrstvu kachlc oddelil kridlou a tak umne vybudoval dymovod. Ke sa blilo poludnie, bola u polovica kachl hotov. ,,Teraz si oddchneme a ja pj dem na obed! povedal. Nioho sa nedotkaj a obas premieaj hlinu! Kachle musia zaschn! Popoludn uloil alie rady kachlc. ,,Pn Piri, ako to bolo, ke horel humensk katie? V tom roku bolo mimoriadne sucho, povedal. A indov strecha horela, akoby bola s papiera. Poiar sa nedal uhasi. To u majster ukladal posledn kachlice. Kachle boli hotov. Ete ich vyprujem a potom meme zakri! Podplil pripra ven drevo v ohnisku. Ke sa rozhorelo, priloil ku kachliam ucho, ako ke lekr pova pacienta. Kachle treba rozkurova pomaly, potom dlho vydria. Rady pna Piria sme dodriavali. A nm postaven kachle nm dlho a spoahlivo slili. Nealeko starho kina pri hostinci U uraka stl nenpadn dom. Vne, ktor sa z neho rili, drdili nosy okoloidcich. Bola to pekre pna Brennera. Raz, pred Vekononmi sviatkami mi matka podala slamen oapky s cestom a povedala.: ,,Odnesie to do pekrne pnu Brennerovi! S radosou som shlasil. Ke som vstpil do przemnej asti domu, zostal som oaren. Bola tam vek pekrensk pec, z ktorej slalo teplo. Pn Brenner mal doma Golema. Pec oddychovala. akala na veer, ke ju pekri zobudia ako rozprvkovho obra. A vloia do nej sdzacmi lopa
- 26 -

Remeselnci ..

Nealeko starho kina

michal kirschner
tami chleby. Do vntra pece svietili reflektor, uloen v dvoch apsidch na elnej stene, veda vekch dver na vkladanie chlebov. Na bokoch boli police s pripravenmi slamenmi oapkami a vek sdzacie lopaty. Za ujato a ticho som pozoroval okolie a ani som nezbadal, e do vntra voiel pn Brenner v bielom triku a bielych nohaviciach, cel pomen. Odovzdal som mu mj nklad. Pokaj! povedal a podal mi z pece erstvo upeen posch. Nikdy som ni chutnejieho nejedol. Zvidel som pnu Brennerovi jeho Golema aj jeho pekre. Ete netuiac, e pekri noc o noc nespia, aby sme rno mali erstv chlieb a peivo. V Humennom boli tri predajne mlieka. V nich pracovali tri mliekarky: pani Ella Kovassyov, pani Jurov a pani Rumlerov. Po humensky sme ich volali Kovaijka, Juraa a Rumlerka. Mliekarne boli otvoren zavas rno. Prv zo vetkch obchodov v meste. Mlieko vozili vo vekch hlinkovch kanvch. Mliekarky potom plechovmi odmerkami zkaznkom odmerali do kanviky potrebn mnostvo mlieka. Pre mlieko sme chodili vinou my, chlapci. A vymysleli sme si originlnu hru. Krtenie kanvikou, plnou mlieka, nad hlavou. Ke mala kanvika sprvnu rchlos, mlieko sa nevy lialo. Trnovali sme to doma s kanvikami naplnenmi vodou. Potom, sta ilo predvies frajerinu nesksenej obeti. Samozrejme, ke to vyskal, mlieko rozlial. Ale ako dobr priatelia sme mu ponalievali z naich. No kadmu trochu mlieka chbalo. Odniesli si to chudery mliekarky, lebo nae mamky si mysleli, e klam.

Mliekarky...

Ospal mal mesteko ilo svojm normlnym ivotom. Remeselnci pra covali vo svojich dielnikch. A mal obchodky na korze prijmali tetky so zajdami, ktor prili do mesta na trh. Tun babky opekali na dreve nom uhl hurky a peienky a hlasito ponkali svoje peciality. Na trhu idovky fkali krkajcim sliepkam do zadkov, aby zistili, i s zdrav. Bolo to tak. V mesteku ili v porozumen, Slovci, esi, Maari, Ukra jinci, idia a Rusni. il tu aj star Zolmanov somr, o ktorom ani jeho majite nevedel, koko m rokov. Somrik na malom vozku rozval ad. Toti pn Zolman dodval ad do retaurci a kriem v meste. Ak sa o niekom dohadovali, koko m vlastne rokov, zvyajn odpove bola: Teo keo ma Zolmanov somr. Mesteko sa pilo katieom s krsnym par
- 27 -

Ako v mesteku zaali budova socializmus.

michal kirschner
kom, pred ktorm stli sochy levov. Potom tu bolo krsne nmestko, na ktorom stla socha generla tefnika. V meste bolo aj korzo. Na korze sa vdy veer dokola prechdzali obyvatelia mesta. Zrazu sa vetko zmenilo. V mesteku zaali budova socializmus. Vetko sa to zaalo tak. Pani ria diteka vyhlsila v kolskom rozhlase, aby sme nastpili na chodbu. A tak sme nastpili. Mala obleen zelen suku a priliehav vojensk blzku. K tomu obut vysok imy. Vyzerala vemi pekne. iaci, povedala: od teraz sa u nik nebude ma zle. Vetci sa budeme ma dobre. Konene ns prestane vykorisova hstka bohov a kapitalistov. V naej vlasti zaal vldnu pracujci ud. Hovorila nadene. Mono zruia tie hnusn iacke kniky, poepkal mi kamart Beo. Alebo ns prestan znmkova, poz namenal som. Riaditeka nadene pokraovala: A preto, iaci, aj naa kola priprav na slvnos pekn program. V tomto programe ukeme pracujcim, ako sa vetci budeme ma dobre. Ve, iaci, pokia vy doma pokojne spte, v Moskve nad vami bdie sdruh Stalin a svietia erven hviezdy. Spoluiak Beo nechpavo krtil hlavou: Ako me niekto toko bdie, ke ja u zaspvam na tretej vyuovacej hodine. Potom sme sa ro zili do tried. Mesteko sa pripravovalo na oslavy. No najviac oslavm v mesteku prekala socha M. R. tefnika. tefnik stl na kamennom podstavci v generlskej uniforme a dval sa na nmestie. Kohosi napadla spsonosn mylienka. tefnikovu sochu zabuduj do drevenej tribny. Tak aj urobili. Prpravy na slvnos vrcholili. V kole sa rozdeovali lohy na vystpenie. Vetci chceli hra pracujci ud. Mne pripadla loha hra kapitalistu. Bol som z toho rozarovan. Preo prve ja? Pani uiteka mi vak povedala, e takho kapitalistu neme hocikto hra, lebo sa mus chova ako on. A tak som lohu prijal. Najviac ma mrzelo to, e km ja som sa na vystpenie musel obliec do tmavho nedenho obleku, ostatn mali vystupova v starch otrhanch atch. Pani uiteka mi zohnala tvrd klobk a okuliare znaky cviker. Konene nastala slvnos. udia z mesteka sa zili pred tribnou. Zahrala dychovka. Vystpil renk a vo svojom vystpen hovoril, ako sa budeme ma vetci dobre. udia nadene zatlieskali. Nasledoval kultrny program. V naom vystpen chlapci kladi vami znzorovali ak prcu robotnkov. Dievence zas ali koskmi rodu. Ja som pomedzi nich chodil a palikou som ich pohal do prce. Tl tch lenivcov! zakrial spoluiak Beo, lebo sa mu pilo, ako dobre hrm kapitalistu. Beo, Beo, pohrozil mu dobr pn uite Vostko. Dramatick scna skonila smrou utranho dievaa. Vtedy sa moji spoluiaci nazlostili a vyhnali ma z javiska. Cestou z javiska som dvhal
- 28 -

michal kirschner
klobk a uklal sa divkom. Vetci sa smiali, ale nik mi netlieskal. Bol som z toho smutn. Nebu smutn, povedala Klrika. Toho hnusnho kapitalistu si hral fakt vborne! Potom Klrika s Vikinkou zatancovali tanec na hudbu Znej piese vazn. V om nm ukzali, ako bude vade krsne. Zahrala dychovka. Sprievod sa pohol. A my sme zaali kria hesl: Ameriania, domov! ,,Pre s vojnovmi podpaami!. Len som nechpal, ktor Ameriania maj s domov, ke v mesteku iadni neb vali. Mjmu spoluiakovi Beovi sa slov vojnov podpaa tak zapili, e zaal zapaova dievatm lampiny, ktor mali na slvnosti. Dobr pn uite Vostko Bea dral za paesy a hovoril.: Beo, Beo! Ber si prklad z pracujcich! Zaalo sa zveerieva a obyvatelia mesteka unaven slvnosou sa poberali domov. A vtedy sa v mesteku objavil ete jeden sprievod. Boli to kraviky, o sa od mlyna vracali z pae. Cel mesteko zavoalo bylinami, ktor kravky prevali. Lili sa hkanm ako ocen ske parnky. Vne prechdzali okolo tribny, niektor zastavili a ne dverivo sa obzerali. Jedna rohaa sa s pitkom zaala cha o tribnu. Na konci li pastierske psy a vybavovali si ty so psami z ulice. arvtky ukonil pastier vekm biom. Mesteko pozvona usnalo. Ni sa nezme nilo. V malom meste to trv dlho, km sa nieo zmen. Raz, bolo to na Vianoce, naiel som pod stromekom mal harmoniku helignku. Bola erven s modrm mechom. Vemi som sa jej poteil. Usilovne som sa pustil do hrania. Trvalo mi niekoko mesiacov, km som akotak zahral prv jednoduch pesniku. Potom to u ilo ako po masle. Nauil som sa niekoko populrnych udovch pesniiek z filmu Rodn zem. Zahral som aj na slvnosti v kole. Ke ma uvidel Tom, vedci kultrnej derky, okamite ma angaoval. Tak som sa stal ich lenom. V programe som sprevdzal dievat maturantky, ktor spievali aktulne populrne pesniky nazvan astuky. Naa estrdna derka mala v programe aj niekoko veselch krtkych scnok a tanench vystpen. Raz sme dostali pozvanie vystupova na drustevnch doinkch. V pod veer sme sa zili pred kolou. Priiel pre ns traktor s vlekou. Vystu povali sme v kultrnom dome pred poriadne rozjarenm publikom. Nae vystpenie sa drustevnkom tak zapilo, e ns obdarovali trojlitrovm deminom plnm vna. Bola u noc, ke ns traktor doviezol pred kolu. Vedci Tomy mal ke od kabinetu, kde sme mali uloi veci z vystpe nia. Nikto domov teraz nepjde! prehlsil Tom. Ve sme nejak umel
- 29 -

Kultrna derka

michal kirschner
ci! Oslvime dnen vystpenie! vetci s nadenm shlasili. A tak som sa prv raz v ivote zastnil na podujat zvanom rka. Pili sme vno. S pribdajcimi pohrmi stpala aj nlada. Zaal som na helignke hra populrne slovensk tang. Marna, rd a mm.... spievali a tancovali spoluiaci. Bola u hlbok noc, ke Tom povedal: To by bola sranda, keby teraz sem priiel riadite v pyame! Zbava pokraovala alej. Ktosi zhasol svetlo v kabinete a priky sa tuhie pritisli k sebe. S smevom sme sa zili....... aj sa rozdem ...... revali spoluiaci. Vtom sa roztvorili dvere a do kabinetu vstpil riadite v upane a pyame. Obleen presne ako to Tomy predpovedal. ,,Okamite domov! povedal riadite. A s tebou, Tom, si to vydiskutujem! Bolo, hdam, aj pol druhej, ke som sa s har monikou dotrepal domov. Nai ete nespali. Umyl som sa a ticho som si ahol do postele. Poul som, ako sa veda v splni zhovraj rodiia. T komunisti naisto potratili rozum, ke zneuvaj u aj mal deti! povedala mama otcovi po maarsky. Nechaj to tak, neu sa dobre, tak nech sa aspo politicky angauje, ukonil debatu otec. Ja som vak ete dlho nemohol zaspa, lebo pred oami sa mi stle mihali nae krsne, tan cujce maturantky. Naa stark chovala maku, ktor nazvala pre jej krsnu a hladk bun diku, inila. Chovala aj kocra Celestna, ktor dostal meno poda nepodarenho franczskeho achtica. Stark vravela, e achtic Celestn bol nemravnk a suknikr. Km sa maka inila udriavala v istote a vzorne lovila myi, kocr Celestn bol od prrody leniv a poda starkej aj nepodaren. Myslm si, e kocr Celestn, nech to zostane medzi nami, bol mentlne retardovan. Nie je to sce vedecky dokzan, ale poste sami! Raz sme dali makm den ryby. inila svoju rybu zaala jes od hlavy. Celestn od chvosta, lebo sa mu nechcelo chodi okolo tej ryby. Ke sa Celestn naral, uloil sa k spnku na doskch, o sa suili na priedom. Poas spnku sa toko mrvil a prehadzoval, a zletel z dosiek na dlabu. Normlna maka by sa prebudila a pobrala sa spa na in miesto. Celestn vak spal alej tam, kde dopadol. Rd spval aj na kompostovisku. Zospodu Celda hrialo rozkladajce sa lstie a zhora slnieko. Raz, ke Celestn na komposte usnul spnkom spravodlivm, priletel havran. Vtk, mysliac si, e kocr na smetisku ukonil svoju ivotn p, do obol. Vtom sa Celestn prebral a chytil havrana za chvost. Havran horko ako so zavesenm kocrom odtartoval. Vtedy Celestn po prv raz v ivote, aj
- 30 -

inila a Celestn

michal kirschner
ke iba krtko, letel. V ivote letel ete raz, ke vyliezol na tenk konre, nealeko kmidla, kde chodili skorky. No skorky nechodili. Unaven kocr zadriemal a spadol, naastie, iba do hlbokho snehu. Ke mala maka inila mal maiatka, omrzelo ju stara sa o ne. Vybrala sa na lov a zabudla sa vrti. Mal maiatka boli hladn a mrauali v koku. Kde zas zmizla t potvora uat? rozuovala sa stark. Vtedy sa kocr Ce lestn ukzal ako charakter. Odbehol von a o chvu doviedol maku in ilu k maiatkam. Mono ten kocr aj bol retardovan, no to teraz isto neviem. Ale charakter mal, to sa mus uzna! V Humennom sa vdy hral dobr futbal. V meste sperili dve futbalov mustv Tatran a Lokomotva. V nedeu popoludn sa dospel aj deti nevedeli doka chvle, ke na trvnik futbalovho tadina pri mlyne vybehn hviezdy humenskho futbalu. Pavol Maximk, Adamov Bob rov, Mycio, bratia Mudrayovci, obranca Ryba a ostatn. Po zpasoch sme povali vzruen debaty skalnch fanikov sediacich na galandroch o taktike hry, rozloen hrov, gloch a fauloch. Preto sme sa my, chlap ci zo trovej ulice, rozhodli, e si zalome futbalov mustvo. Hralo sa gumenou loptou na naom dvore. Mustvo tvorilo es hrov. Kad si zohnal erven trenrky. tucne vyrobila naa mama zo starch vlnench panch. Najlepm nam hrom bol Miki Koan. Hral s rozumom, presne prihrval a dval gly. Mustvo srne potrebovalo priestory, kde by sa hri mohli schdza a takticky pripravova na zpasy. Rozhodnutie bolo jednoduch. Vyuije sa vrchn, nepouvan as kurna. V kurne, do ktorho sa liezlo po drevenom rebrku, bola dreven debna a v nej uloen erven trenrky, tucne a lopta. Tu sa kuli prsne tajn plny, ako porazi sperov. Veda nho domu bvali Koanovci. Mikiho rodiia boli zhrad nci a doma sa zhovrali maarsky. Stvalo sa, e poas trningu mustva otvorila teta Koanov dvere pitvora a cez okienko zakriala: ,,Mikl! Haza meny, kel loolny! To znamenalo, e Miki m s domov polieva zhradu. Futbalov mustvo srne potrebovalo koen loptu. A vtedy nm teta Koanov, ktor povaovala futbal za nezmyseln behanie za loptou, pomohla. Navrhla, e ke jej pomeme pri vrobe vencov, d nm peniaze na loptu. Cel mustvo sa vybralo do portovch potrieb kpi naozajstn futbalov loptu. Potom u nastali futbalov zpasy s chlapcami z okolitch ulc. S Vahoviovcami sme hrali na plcku tam, kde dnes stoj hotel Karptia. Sorokovci zasa hrali na bvalom Sokolskom ihrisku.
- 31 -

FC kurn ...

michal kirschner
Horkovci na lke pri Kalvrii. Za nich hral aj Jano majda, znmy bitkr a vtrnk. Niektor zpasy konili bitkami a hdzanm kameov. Zranench oetroval sm pn primr MUDr Andrej Leo alebo jeho zs tupca MUDr. Milan Matula. Ujo Koan chodieval po prci do krmy U Andra. Ak si viac vypil, cestou domov sa zhovral sm so sebou. Raz, ke mal viac ,,pod klobkom ako vravievala moja mama, zastavil sa pri kope trku a povedal: ,,Ke je Stalin tak macher, tak nech urob z toho trku chlieb! Niekto ho poul a udal. Boli to roky, ke sa za tak veci zatvralo do vzenia. Jeho syn tefan mal vea prce, aby starho pna vysekal z neprjemnost. Uja Koana zachrnilo iba to, e nevedel dobre po slovensky. tefan na polcii vysvetlil, ako to ujo myslel: ,,Keby mohol dobr sdruh Stalin urobi zo trku chlieb, tak ho urob! Lene ujo Ko an bol nepouiten. Vdy, ke priiel domov z krmy. U Andra, zapol rdio a poval vysielanie Slobodnej Eurpy a Hlasu Ameriky. Samo zrejme, po maarsky. A nad domom lietali tefanove holubice symboly mieru. Nap voao o kravatch!, poiadala ma Anika. Nap aj o tom, kto v minulosti v Humennom nosil kravatu!. Tm ma teda poriadne zaskoi la, lebo som ete nikdy nepsal o mde. V mylienkach som sa vrtil do pdesiatych rokov minulho storoia. Vtedy obleky a kravaty ustpili do zadia. Vldy sa ujali rozhalen koele a montrky a v nich postavy muov a ien zahadench do svetlej budcnosti. Tvre dernkov nevyadovali kravaty. Ale kravaty a motliky nevymreli. Lebo boli profesie, ktor si nosenie kravt vyadovali. Nosili sme ich aj my, vtedy mlad, na tanen zbavy. Dali sa kpi v obchodoch s textilom, ktor sa volali uba. Najkraj ie kravaty vyrbal zvod Hedva Moravsk Tebov. Predvali ich vo vkus nch katuliach s priehadnm povrchom. Ako dareky pre svojich muov ich kupovali manelky. Pretoe boli aj sviatky, ktor meme nazva po kojne, kravatov. Medzi ne patril 1. mj Sviatok prce. Na Prvho mja chodili mui do sprievodu v tesilovch oblekoch s kravatou. A poniektor aj s erstvm vydanm dennka Pravda v avom vrecku saka. alm kra vatovm dom bol Vekonon pondelok, ke sa chodilo na polievaku. Tento mal mdny doplnok preil teda aj vldu robotnkov a ronkov. Zaujmavou skupinou mldee boli potpkari. Potpky, lebo aj tak ich vo lali, sa vstredne obliekali. Sprvny potpkar bol obleen takto: zke ierne nohavice, k tomu irok krovan sako, farebn koea a mao
- 32 -

Kravata

michal kirschner
van kravata. Na kravatch mali namaovan ruiace jelene alebo nah morsk panny. Obut mvali poltopnky s vysokou korkovou podovou takzvan ,,budapetianky. Sprvne budapetianky pri chdzi vzgali. K tomu patril es nazvan koht. Potpkari mali svoje dievat. Tie sa obliekali do krikavch americkch iat a svoj imid kombinovali npad nm makeupom a vekmi nunicami. Ke Pita Olh, ktor sa trochu podobal na slvneho Luisa Amstronga, zobral saxofn a zahral nieo rch le, potpkari bez vhania vtrhli na tanen parket a predvdzali divok tanen krecie. Lekri, chirurgovia a advokti nosili motliky. Vojaci a lesnci mali zelen kravaty. elezniiari a policajti chodili v modrch kravatch. A to by som skoro zabudol na neden futbalov zpasy. K ob leeniu fanikov patril klobk a kravata. Biela na svadbu, ierna na pohreb, prkovan, psikovan. A boli tu ete ,,frakmeni vrchn v ka viarni a v retaurcii s iernym motlikom. Aj mldenci v nedeu chodili do Dukly v oblekoch s kravatami. A v podveer sa na korze prechdzali obyvatelia Humennho .Popod rozkvitnut biele agty. Dmy v elegant nch atch s klobkmi a pni v oblekoch s kravatami. Dievat nosili irok sukne vystuen kosticami. Tak veru, kravata a motlik preili aj politick a spoloensk zmeny. Lebo stle plat, e kravata a motlik patria k elegancii a kultre! Bolo to v asoch, ke ete nebolo televzne vysielanie. Vetci povali rdio. Star elektrnkov prijmae mali tri vlnov rozsahy. Dlh, stredn a krtke vlny. Najviac ma teilo ladi rdio a pova zahranin vysielanie. Lene, ke sa odsahoval najmlad brat do Bratislavy, mama mu darovala nae rdio Philips, aby mu nebolo smutno. Zostal nm iba rozhlas po drte. Bolo to steriln vysielanie totalitnho reimu, pretoe sa dala po va iba jedna rozhlasov stanica. Jednho da sme sa na hodine fyziky uili o kontrukcii rozhlasovch prijmaov. Dotal som sa o jednoduchom pri jmai krytlke. Fantastick! Rdio, ktor hr bez batrie. Tak si mu sm urobi! Zaal som horkovito zha siastky. Cievku som si navi nul sm a oton kondenztor vybral z rozbitho rdia na smetisku. Naj aie bolo zska detektor, oloven krytl v sklenej trubike. Nakoniec mi ho daroval jeden sklaman rdioamatr s tm, e je aj tak nefunkn. Stailo vak pozrie do trubiky lupou a narovna tenk drtik, aby sa do tkal krytlu. S nesmiernym vzruenm som poskladal vetky siastky a zapol poian slchadl. V slchadlch zapraalo a ozvala sa tureck
- 33 -

Krytlka a VKV

michal kirschner
stanica. Z spechu som mal nesmiernu rados. A neskr som mal prij ma vylepil a podarilo sa mi zachyti vysielanie koickho rozhlasu. Ale ani zaleka som nedosahoval rove pikovch rdioamatrov v Hu mennom. Preslvili sa tm, e nad mestom na kopci Kalvria vybudovali televzny vysiela. Bolo to vtedy, ke zaal vysiela televzny vysiela v Ostrave. To u nedalo pokoj rdioamatrom v Preove. Postavili na Lomnickom tte retranslan stanicu. A potom aj vysiela na vodrenskej vei v Preove. Signl z Preova u zachytil aj vysiela na Kalvrii. A tak dvno predtm, ne zaalo oficilne televzne vysielanie na Slovensku, sme v Humennom sledovali televziu v rdioamatrskej dielni na malej obrazovke. Ubehli roky. S bratom sme u chodili do prce. Jednho da brat povedal, e dostal prmie a nevie, o by za ne kpil. ,,Videl som v ob chode fantastick rdio za znen cenu! ochotne som mu poradil. Bol to najv prijma vyroben v eskoslovensku a volal sa Filharmnia. U na prv pohad to bolo neobyajn rdio. Malo krsnu dreven skriu a v prednej asti bolo ozdoben vekmi gombkmi a klvesnicou. U vtedy bolo vybaven vetkmi rozsahmi. Aj s vemi krtkymi vlnami, ktor sme skrtene volali VKV. eskoslovensk rozhlas vysielal na vemi krtkych vlnch. Mj brat si vysielanie rozhlasu vemi obbil. Priiel z prce, ahol si na poste a sstredene poval. A o rob tvoj brat? ptali sa dievat. ,,Le na posteli a pova V k v, odpovedal som. A to som im nemal poveda! Mjho mladieho brata zaali prezva VKV. ,,Ako sa m Vk v? ptali sa sleny. ,,Celkom dobre, iel si zaplva na Laborec, ukonil som s smevom rozhovor. V Humennom sme mali motocyklovho pretekra. Bol nm iga Babjak. Svoju dielu mal v rodinnom dome. Vlastnil pretekrsky motocykel, ktor sa nm, chlapcom, vemi pil. Namiesto reflektora mal iga namontovan okrhly plech s slom a vfuk celkom in, ako mali ben motocykle. Obas stroj natartoval a potom sa s rachotom rtil na nmestie obleen v montrkach a s rdiovkou na hlave. Urobil po om dva tri okruhy a vr til sa do dielne. Vetci vedeli, e iga chyst svoj stroj na preteky. U ns na trovej ulici bola gar, v ktorej parkoval mercedes. Bol to vek ierny automobil s trojhrannou hviezdou na kapote. Vojnov koris, ktor teraz slila ako sluobn vozidlo lesnho zvodu. V om bola palubn doska z letenho dreva s krsnym volantom. Najviac sa mi pil vek okrhly odznak s npisom ,,Svat Kritof ochrnce automobilist. Na dvore na
- 34 -

Va benznu

michal kirschner
kltikoch bol postaven ete jeden mercedes, ktor slil ako zsobre nhradnch dielov. V om sme sa hrvali na ofrov. tefan oma bol roden automechanik a nenavne pracoval v gari. Zaujmav, e v tom ase bolo viac motocyklov ako automobilov. A tak tefan asto opravoval motorky. Osmika, desiatka, trncka! vykrikoval a ja som mu dval k e, ako ke sestrika podva nstroje chirurgovi. Raz, ke tefan dokonil opravu krsnej motorky znaky Z, povedal: ,,Pjdeme na skobn jazdu. Sadni si na zadn sedadlo a dobre sa dr! Bol som mal a ahk ako pierko. Vyrazili sme vysokou rchlosou z naej ulice smerom ku kasr am. Na hrboatej ceste motocykel podskoil a ja som sa ocitol na dlabe. Ni netuiaci tefan pokraoval v jazde. A za Brekovom zbadal, e nem spolujazdca. akal som ho pri gari. ,,Ke nikomu nepovie, o sa stalo, povozm a na motorke s lokou, povedal. Svoj sub dodral. Jednho da ma zobral do krsnej ervenej Jawy. Na hlavu si nasadil koen kuklu a motoristick okuliare s vyplenmi oami ak maj vodnci. Ja som si zobral iapku na zimu a sadol do pohodlnej loky. S nesmiernym racho tom sme vyrazili na jazdu po okolitch dedinch. Va benznu uarovala mnohm Humenanom. Aj pnovi imkuliovi, ktor jazdil na osobnch autch a nkladiakoch. Raz mi povedal: ,,Miu, po do kina! S radosou som jeho nvrh privtal. V kine premietali franczsky film Le Mans. Bol to film o odvnych muoch na rchlych strojoch a krsnych ench. Film sa mi vemi pil. Najznmejm vodiom v Humennom bol pn Kraus. Vo svojej malej sanitke najazdil tisce kilometrov po pranch a rozbitch ces tch. Ke v mesteku horelo, vyrazila z hasiskho domu poiarna Praga RND so zapnutou sirnou. Na cestch sa objavovali autobusy znaky koda a za sebou ahali vleky. Pomaly pribdali automobily rznych znaiek: spartaky, elegantn tatrovky, rusk pobiedy a moskvie. Blil sa termn ternnych motocyklovch pretekov. Odohrvali sa na miestach, kde je dnes zhradkrska osada na Podskalke. Na tarte sa zili pretekri zo irokho okolia. Nechbal ani iga Babjak. Pretekri mali obleen koen kombinzy a obut vysok imy. K vbave pretekra patrila aj motoristick kukla, okuliare a koen rukavice. tartr zamval achovni covou zstavou a pretekrske stroje sa s revom vyrtili na tra. Viedla ka menistou roklinou strmo do vrchu, potom lesom a vmomi po pasienkoch nasp do ciea. Motocykle revali a predierali sa kamemi cez mlky. Borili sa s pranmi sekmi trate. iga a jeho stroj sa drali statone. Nakoniec stl zablaten a zapren na stupni vazov s vavrnovm vencom na krku. Spokojn divci sa rozchdzali. ,,Nasadni! povedal tefan a pomohol
- 35 -

michal kirschner
mi vyliez na korbu nkladnho auta. Cestou som mal pridriava przdny barel. Auto na ceste podskoilo a ja som sa zasa ocitol na asfalte aj s przd nym sudom. Naastie, ni sa mi nestalo. A tak som si pomyslel, e moto rizmus asi nebude pre ma to prav orechov. ,,Slena, je ten kame veda vs von? sptal som sa nesmelo. S sme vom prikvla. Kame mal zvltny tvar, dalo sa na om dobre lea. Dohneda oplen dieva sa slnilo na trkovej lavici, ktor zasahovala do rieky. Rozbehnut Laborec na tomto mieste silnm prdom naral do bridlicovch skl, nad ktormi sa vypnal vysok hlinit breh. Na strmom brehu v hline mali hniezda brehule riene, vtky, podobn lastovikm. Trochu niie prd ustval a rieka sa upokojila. Na brehoch rstli vby, jele a topole. A najkrajie prrodn kpalisko tvorila lka obklopen stro mami. Na nej sa v lete slnili obyvatelia mesteka. Toto miesto sa volalo Krmov. ,,M zaujmav plavky, oslovil som veda leiacu slenu. ,,Ako to mysl? sptala sa. S biele s modrmi bodkami. Presne tak ako mo tlik, ktor nosil velikn slovenskej pozie P. O. Hviezdoslav. Nosil iba dva druhy motlikov. Biely s modrmi bodkami a modr s bielymi bodkami. Odkia to vie? Videl som ich v mzeu v Dolnom Kubne. ,,Ty si zo ma uahuje! V ivote by som si to nedovolil! ukonil som debatu. Siln prd rieky priam vyzval plavcov vyska si svoje schopnosti. Alebo stai lo iba skoi do prdu a necha sa una v tichej a pokojnej vode. Alebo ste mohli len tak lea na paiti a pozorova loviace vtky. Brehule riene lietali nzko nad vodnou hladinou ako vojensk sthaky a v rchlosti lovili lietajci hmyz. Trochu niie vo vrbinch nehnuto postvali volavky popolav. Obas niektor bleskurchlo strila zobk do vody a vylovila rybku. Vne bociany chodili po plytkej vode a zobkmi prevracali kame ne, pod ktormi hadali ervy a kortka. Horce letn dni plynuli jeden za druhm a veda leiaca okoldov krsavica vytrvalo odolvala mojim nvrhom na prechdzky a pivn radovnky. Niekedy spsobili rozruch v rieke chlapci, ktor sa prili do vody ochladi. Na trvnatej ploche, ktor prezvali Marakana, hrvali futbal zvan aj bos liga. Vo vode sa rozdelili na vyhadzovaov a skokanov. ,,Raz, dva, tri! kriali vyhadzovai a vyhodili skokana do vzduchu. Najkrajie skkal tenk a tly Gabo. Vyletel vysoko do vzduchu, potom sa ohol v pse a elegantne ako pikov skokan zmizol pod hladinou vody. V tichch tach sedeli mileneck dvojice a vne sa zhovrali. A niekedy na brehu Krmovej zaznela trampsk piese spre
- 36 -

Krmov

michal kirschner
vdzan gitarami. Takto bolo najkrajie kpalisko nho mesteka. Jed nho da, ke som so zamrenmi oami leal na svojom kameni, mi slnko zatienil chlap. ,,Toto je mj kame! povedal. A ja som pochopil, e mu patr nielen ten kame.

- 37 -

- 38 -

- 39 -

- 40 -

- 41 -

- 42 -

- 43 -

MIZNCI SVET
Humensk reminiscencie v tvorbe Michala Kirschnera a zpiskov zo ivota Mrie Mitrusovej Kasaniovej a Vojtcha Zitu. Bsne a kresby: Andrej Pilt Polonsk Vydalo: Vihorlatsk osvetov stredisko v Humennom Zostavila: Mgr. Mria Mikov Odborn spoluprca: Katarna tefnikov Ilustran fotografie z rodinnho archvu Magdalny Vakovej Fabinovej, Marina imkulia, Michala Kirschnera, Frantika Feigla, Adolfny Jaceviovej, Jozefa Klimka, Mrie Jankovej a pohadnc Marina Haka, Poakovanie za poskytnut rukopisy: MUDr. PhMr. estmrovi Zitovi z Prahy a Mrii Jankovej z Humennho Nvrh oblky a grafick prava: Jn Miko Predtlaov prprava a tla: Agentra WM Humenn /V rmci zachovania autentinosti textov bez jazykovej a tylistickej pravy/ Nklad: 100 ks Rok vydania: 2012 Tento projekt sa uskutonil vaka grantovmu programu Zelen pre seniorov Nadcie Orange.