Materiál o Rekonštrukcii Levočskej Ulice

Mesto Preov
Komisia Mestskho zastupitestva v Preove pre zemn pln, vstavbu, dopravu a ivotn prostredie
Poet strn spolu : 3
Materil na 9. riadne zasadnutie Komisie Mestskho zastupitestva v Preove pre zemn pln, vstavbu, dopravu a ivotn prostredie
da: 03.09.2013
Bod nvrhu programu zasadnutia - poradov slo:
Informcia o prprave stavby I/18 Preov, Levosk Obrancov mieru, kriovatka, most
__________________________________________________________________________
Obsah materilu:
1. 2. 3. 4. obal nvrh na uznesenie komisie P,V,D a P MsZ v Preove dvodov sprva prezentcia technickej tdie
Predkladate Meno a priezvisko: Ing. Marin Harark Funkcia/pracovn zaradenie: riadite sekcie stavebnho radu a urbanistiky Dtum: 26.8.2013 Podpis: Gestor: Oddelenie dopravy, energetiky a ivotnho prostredia Vedci gestora Meno a priezvisko: Ing. Adriana Compeov Funkcia/pracovn zaradenie: vedca oddelenia dopravy, energetiky a ivotnho prostredia Dtum: 26.8.2013 Podpis:
Vypracoval Meno a priezvisko: Ing. Darina Skorov Funkcia/pracovn zaradenie: koordintorka dopravy Podpis:
Posdil Meno a priezvisko: Ing. Marin Harark Funkcia/pracovn zaradenie: riadite sekcie stavebnho radu a urbanistiky Podpis:
Schvlilo/a
Dtum:26.8.2013
Dtum: 28.8.2013
Dtum:
F Ms/PPM-03/3/1
I/18 Preov, Levosk Obrancov mieru, kriovatka, most

Mesto Preov prezentcia projektovej dokumentcie
Vydanie:
Nvrh na
UZNESENIE
z 9. riadneho zasadnutia Komisie Mestskho zastupitestva v Preove pre zemn pln, vstavbu, dopravu a ivotn prostredie
da: 03.09.2013
slo: .../2013
k informcii o prprave stavby I/18 Preov, Levosk Obrancov mieru, kriovatka, most
________________________________________________________________________ Komisia Mestskho zastupitestva v Preove pre zemn pln, vstavbu, dopravu a ivotn prostredie po prerokovan materilu
informcie o prprave stavby I/18 Preov, Levosk Obrancov mieru, kriovatka, most
berie predloen materil n a v e d o m i e
F Ms/SP-01/22/1
Vydanie:
Mesto Preov
Strana
1/2
Vtlaok: 1
Dvodov sprva
Cieom predmetnej projektovej dokumentcie, ktorej projektov a investin prpravu zadal majetkov sprvca ciest I. triedy Slovensk sprva ciest a.s. spracovateovi projektovej dokumentcie spolonosti Dopravoprojekt a.s., je nvrh rekontrukcie ttnej cesty I/18 v zastavanom zem mesta Preov v seku Levoskej ulice od kriovatky so Zhradnou ulicou v km 686,400 po km 686,900 na Levoskej ulici v smere na Poprad a od kriovatky ku OC Kaufland na ulici Vl. Clementisa po kriovatku ulc Obrancov mieru s Fukovou ulicou s cieom zvenia kapacity tejto kriovatky, plynulosti a bezpenosti dopravy (automobilovej, peej aj cyklistickej) a zvenie priepustnosti cesty I/18 v prieahu mestom Preov. Kriovatka cesty I/18 na Levoskej ulici a miestnych komunikci na uliciach Obrancov mieru a Vl. Clementisa umouje prepojenie dopravy medzi dvoma sdelnmi tvarmi Sdliska II a Sdliska III v Preove, napojenie dopravy z tchto sdelnch tvarov na cestu I/18 v smere na Vranov nad Topou a v smere na Poprad, priom zrove umouje prepojenie tranzitnej dopravy v smere Preov zpad, Preov juh a Preov zpad, Preov vchod, ktor by v budcnosti mali by zabezpeen pripravovanmi sekmi dianice D1 a rchlostnej cesty R4 severn obchvat, m by mali aspo iastone odahi tento enormne zaaen dopravn uzol. V sasnosti je cesta I/18 v seku od kriovatky s ulicou Obrancov mieru a Ulicou Vl. Clementisa po kriovatku s Urbnkovou ulicou trojpruhov, rozren v kriovatke s ul. Obrancov mieru a Vl. Clementisa o odboovacie a pripjacie pruhy. Od kriovatky s ulicou Zhradnou je cesta I/18 tvorpruhov, smerovo rozdelen so rkou strednho deliaceho pruhu 2,0 m. Pre zvenie kapacity tejto cesty E50 medzinrodnho vznamu, bezpenosti a plynulosti cestnej premvky na nej a na kriovatke s miestnymi komunikciami na uliciach Obrancov mieru a Vl. Clementisa s navrhnut nasledovn pravy : 1. Na ceste I/18 v smere od Popradu na Vranov nad Topou zvenie potu priamych jazdnch pruhov na dva, predenie odboovacch pruhov v smere Vranov Koice a Vranov Sdlisko III; v smere od Popradu na Vranov nad Topou vybudovanie novho mostnho objektu nad riekou Torysa, na ktorom bude samostatn dvojpruhov jazdn ps so strednm deliacim psom rky 2,0 m , dobudovanie pripjacieho pruhu v smere Koice Vranov; rozrenie jestvujceho elezninho priecestia, uzavretie ulc Jazdeck a Urbnkova; vybudovanie lvky pre pech nad cestou I/18 a prstupovch rmp s napojenm na existujce peie komunikcie, prepojenie pech komunikci vedench pozd rieky Torysa a pozd cesty I/18 vybudovanm chodnka pod mostnm objektom na ceste I/18.
F Ms/SP-01/23/1
Vydanie:
Mesto Preov
Strana
2/2
Vtlaok: 1
2. Na ulici Vl. Clementisa dobudovanie jazdnho pruhu pre smer Sdlisko III. Koice od kriovatky s prstupovou komunikciou k OC Kaufland; zvenie potu jazdnch pruhov (dva pruhy pre odboenie vavo smer Sdlisko III. Vranov, dva pruhy pre priamy smer Sdlisko III. Koice. 3. Na ulici Obrancov mieru zvenie potu jazdnch pruhov pre smer Koice Poprad na dva predenie jazdnho pruhu pre smer Koice Sdlisko III. po kriovatku s ulicou eskoslovenskej armdy (alej SL armdy); vybudovanie samostatnho pruhu pre odboenie vpravo pre smer Koice Vranov; vybudovanie lvky pre pech nad ulicou Obrancov mieru a prstupovch rmp s napojenm na existujce peie komunikcie; presunutie cestnej svetelnej signalizcie v kriovatke s ulicou SL armdy do priestoru medzi zastvkami MHD na ulici Obrancov mieru v blzkosti ulice Fukova pravostrann pripojenie vjazdu oproti ulici Fraa Kra; zriadenie jazdnho pruhu pre odboenie vavo v kriovatke s Fukovou ulicou a vybudovanie vjazdu na Nbren ulicu; obmedzenie dopravy pri vjazde a vjazde na ulicu SL armdy len vpravo, obmedzenie dopravy pri vjazde z ulc Fukova a Nbren na monos odboenia len vpravo.
Sprievodn sprva k predmetnej projektovej dokumentcii je lenom komisie zaslan len elektronicky a koordinan situcia bude prezentovan priamo na zasadnut komisie.
F Ms/SP-01/23/1
I/18 Preov, Levosk Obrancov mieru, kriovatka, most (DSZ, DR) B-Technick sprva
1/64
TECHNICK SPRVA
Obsah: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. Charakteristika zemia a jeho vplyv na nvrh stavby .......................................................................... 2 Vhodnos pozemku .............................................................................................................................. 3 Pouit mapov podklady .................................................................................................................... 5 Sasn stav ........................................................................................................................................ 6 Variantn rieenia ................................................................................................................................ 7 Zkladn daje o stavbe ...................................................................................................................... 9 Podmieujce predpoklady ................................................................................................................ 31 Technick a organizan rieenie stavby .......................................................................................... 32
2/64
1. CHARAKTERISTIKA ZEMIA A JEHO VPLYV NA NVRH STAVBY LENITOS TERNU

Kriovatka ciest Levosk ul.(cesta I/18) Obrancov mieru V.Clementisa v Preove sa nachdza v urbanizovanom zem mesta. Je po celej trase takmer svislo obostavan obytnmi objektmi (ul.Obrancov mieru, as Levoskej ul.) alebo objektmi verejnch sluieb alebo vrobnmi arelmi (Levosk). Sadovncke pravy verejnej zelene oddeuj komunikcie, na ktorch prebieha intenzvna vntromestsk i tranzitn doprava, od objektov postavench po ich obvode. K stavebnm prcam a pravm v kriovatke nleia aj stavebn pravy na vetkch komunikcich stiacich v kriovatke v prislchajcich sekoch. Zujmov zemie sa nachdza v intravilne mesta Preov. V zmysle geomorfologickho lenenia SR (Mazr a Lukni, 1986) je zujmov zemie sasou subprovincie Zpadn Karpaty, Luensko koickej oblasti a celku Koickej kotliny s charakteristickm pahorkatinnm , hladko modelovanm relifom s vvojom rienych ters toku Torysy. Cel zemie je tvoren rovinatm zemm irokej aluvilnej nivy Torysy, dotvorenho antropognnou innosou. Nadmorsk vka ternu v priestore stavby sa pohybuje v rozmedz 243,00 247,00 m n. m. V mieste projektovanej rekontrukcie mosta cez rieku Torysa je pravobren strana toku upraven korytom potoka Vydumanec. Na geologickej stavbe zemia sa podieaj antropognne sedimenty, sedimenty kvartru a podlon neogne sedimentrne svrstvia. Antropognne sedimenty predstavuj netrieden stavebn navky a navky zemn. Kvartrne sedimenty s zastpen fluvilnymi sedimentmi dnovej vplne aluvilnej nivy toku Torysy. Tie s na bze tvoren trkami dnovej vplne s premenlivm obsahom piesitej frakcie. V spodnej asti ide o hrubozrnn, polymiktn trky s prechodom do strednoznnch trkov s piesitou a hlinito piesitou prmesou. trkov akumulcie s prekryt povodovmi jemnozrnnmi sedimentmi charakteru hlinitch pieskov s prechodom do piesitch hln a lov. Podloie kvartru tvoria silne zvetran svrstvia neognu karpatu, s prevahou lovcov a prachovitch lovcov s polohami jemnozrnnch pieskovcov. Svrstvia neognu s na styku s kvartrom silne zvetran a maj charakter sdrnch lovitch zemn. Zujmov zemie patr do povodia rieky Hornd. Hydrogeologick pomery skmanho zemia s podmienen geologickou stavbou (lonmi a tektonickmi pomermi), morfolgiou ternu, zrnitostnm zloenm zemn a klimatickmi pomermi. Poda lenenia zemia SR na hlavn hydrogeologick reginy (Malk a vasta, 2002), spad pred metn zemie do rajnu Q125 kvartr Horndu v Koickej kotline. Z hadiska ochrany ivotnho prostredia sa v predmetnom zem nenachdza priamo zkonom chrnen zemie ale bo lokalita.
DAJE O JESTVUJCICH OBJEKTOCH, ROZVODOCH A ZARIADENIACH A ICH OCHRANN PSMA V priestore kriovatky a dotknutch sekov ulc vzdun vedenia NN a VN 22-kV, telekomunikan kble, plynovody, vodovody a kanalizn stoky. Tieto objekty sa upravuj, resp. sa preloia. In objekty, prp. zariadenia sa v zujmovom zem nenachdzaj. Ochrann psma ininierskych siet a jestvujcich objektov s: cesty nich tried a miestne komunikcie............. 25 m od osi vozovky na kad stranu elektrick vedenie do 35kV ............ ........................10 m od krajnho vodia telefnne vedenie ............................ ........................ 1 m od osi kbla na kad stranu diakov podzemn vedenia ........... ........................ 2 m od osi kbla na kad stranu plynovody do DN 200 mm.........................................4 m od osi potrubia plynovody do DN 500 mm.........................................8 m od osi potrubia kanalizcia.................................................................3 m od okraja potrubia vodovod.....................................................................2 m od okraja potrubia V dotknutom zem je potrebn vyrba stromy a kroviny pred zahjenm stavebnch prc. Celkovo je potrebn v priestore kriovatky vyrba 37 ks stromov, 266 m2 krovia a 30 lin. Priamo v priestore stavby sa nenachdzaj chrnen objekty ani kultrne pamiatky. Na zabezpeenie prstupu na stavbu bude vyuvan jestvujca komunikan sie. Ininierske siete (VN a NN vedenia, telefnne a diakove kblov rozvody, plynovody, vodovody a kanalizcia), ktor s v kolzii s dotknutmi komunikciami bud upraven prp. preloen. Celkov plocha doasne zabratej pdy predstavuje 4,54 ha. Doporuen plocha pre zariadenie staveniska je situovan na doasne zabratej pde v km 0,300 Levoskej ulice vpravo. Zariadenie staveniska si zriadi budci zhotovite v lokalite poda vlastnho uvenia. Zariadenie staveniska bude sli budcemu dodvateovi stavby pre umiestnenie prevdzkovch, socilnch, technologickch a dopravnch zariaden. Z plochy sa odstrni humzna vrstva v hrbke 0,25 cm. Kontrukcia pre spevnenie plochy bude pozostva zo trkodrviny hr.300mm na ktor sa poukladaj cestn panely. Po ukonen vstavby dodvate stavby zabezpe jej sptn rozobratie a prevedie rekultivciu plochy rozprestretm ornice a osiatm.
3/64
2. VHODNOS POZEMKU URENHO NA ZASTAVANIE Zujmov zemie z hadiska vhodnosti na zastavanie z hadiska geologickch pomerov mono povaova za vhodn, priom je potrebn realizova sanan opatrenia v miestach s nevhodnm podlom. Ininiersko-geologick charakteristika zemia Na geologickej stavbe zemia sa podieaj antropognne sedimenty, sedimenty kvartru a podlon neogne sedimentrne svrstvia. Antropognne sedimenty predstavuj netrieden stavebn navky a navky zemn. Kvartrne sedimenty s zastpen fluvilnymi sedimentmi dnovej vplne aluvilnej nivy toku Torysy. Tie s na bze tvoren trkami dnovej vplne s premenlivm obsahom piesitej frakcie. V spodnej asti ide o hrubozrnn, polymiktn trky s prechodom do strednoznnch trkov s piesitou a hlinito piesitou prmesou. trkov akumulcie s prekryt povodovmi jemnozrnnmi sedimentmi charakteru hlinitch pieskov s prechodom do piesitch hln a lov. Podloie kvartru tvoria silne zvetran svrstvia neognu karpatu, s prevahou lovcov a prachovitch lovcov s polohami jemnozrnnch pieskovcov. Svrstvia neognu s na styku s kvartrom silne zvetran a maj charakter sdrnch lovitch zemn. Ininierskogeologick pomery Na zklade poznatkov zskanch realizciou ininierskogeologickch vrtov V -1 a V-3 do hbky 5,0-20,0 m p. t., jednej dynamickej penetranej sondy do hbky 15,0 m p.t., ktorch psomn a grafick dokumentcia je uveden v prlohe . 3 asti E4 Geologick prieskum boli v skmanom zem smerom od povrchu vylenen nasledovn litologick typy zemn a hornn: KVARTR Antropognne sedimenty Antropognne sedimenty (navka) boli zisten vo vetkch troch realizovanch vrtoch. Navka je v celom hodnotenom seku cesty tvoren drvenm kamenivom (makadam) frakcie 32-64 mm, s vplou piesitej hliny, miestami s vmi kusmi kamea, lomkami tehl. Celkov hrbka antropognnych navok dosahuje 0,7 1,2 m. Fluvilne sdrn zeminy Medzi fluvilne, sdrn zeminy zaraujeme povrchov vrstvu povodovch sedimentov, ktor prekrvaj trkovit sedimenty dnovej vplne. Polohy lovitch a piesitch zemn boli overen vo vetkch troch prieskumnch vrtoch pod vrstvou navky. Vo vrte V-1 boli overen v intervale 1,2-2,8 m p.t., vo vrte V-2 v intervale 0,7-2,0 m p.t. a vo vrte V-3 v intervale 1,2-3,1 m p.t. Zeminy vo vrte V-2 v intervale 1,2-2,0 m p.t. sa vyznauj makroprovitou truktrou, po odvtan sa vrtn jadro zeminy rozpadvalo. Ide o pochovan pdny horizont nplavovch hln. Na zklade makroskopickho popisu a tie vsledkov laboratrnych prc boli zeminy povrchovej vrstvy fluvilnych sedimentov zaraden do triedy F4, CS l piesit, tuhej konzistencie ( Ic=0,80-0,86) a do triedy F6,CI l so strednou plasticitou, tuhej konzistencie (Ic=0,85). Fluvilne nesdrn zeminy Fluvilne, nesdrn zeminy reprezentuj akumulcie dnovej vplne aluvilnej nivy Torysy a boli overen v podlo vyie uvedench sdrnch zemn. Ide o polohy stredne a hrubozrnnch trkov s valnmi do vekosti 1-3-5 cm, max. 8-12 cm, na bze s vvojom polohy stredno a hrubozrnnch pieskov s drobnm trkom. Vo vrte V-1 ide o polohu trkov v intervale 3,1-4,8 m p.t a polohu pieskov v intervale 4,8-5,3m p.t. Vo vrte V-2 boli trky dnovej fcie overen v intervale 2,0-4,6 m p.t. a vo vrte V-3 v intervale 3,1-4,6 m p.t. V avobrenej asti boli nesdrn zeminy interpretovan v DP-1 v intervale 2,2-4,8 m p.t. Na zklade makroskopickho popisu a vsledkov laboratrnych prc boli zeminy zaraden do triedy S3,S-F piesok s prmesou jemnozrnnej zeminy, stredne uahnut a do triedy G3, G-F trk s prmesou jemnozrnnej zeminy, stredne uahnut. NEOGN Neogn zeminy zny zvetrvania Zeminy zny zvetrvania neognneho podloia boli overen vo vetkch prieskumnch sondch a predstavuj prechodn polohu sdrnch zemn medzi kvartrom a zvetranm neognnym podlom. Vo vrte V-1 bola poloha
4/64
sdrnch zemn overen v intervale 5,3-6,0 m p.t, vo vrte V-2 v intervale 4,6-5,0 m p.t. a vo vrte V-3 v intervale 4,6-8,0 m p.t. Ide o stredne plastick zeminy sivej a tmavosivej farby, pevnej konzistencie. Na zklade makroskopickho popisu a laboratrnych vsledkov boli zeminy zaraden do triedy F6,CI l so strednou plasticitou, pevnej konzistencie. Neognne podloie Neognne sedimenty v hlbch polohch s zastpen tenko vrstevnatmi bridlinatmi a tenko doskovitmi polohami sivch lovcov, s polohami doskovitch a tenko lavicovitch jemnozrnnch pieskovcov. V overenom profile vrazne prevldaj lovce nad pieskovcami v pomere I:P=5:1 a 7:1. Pieskovce s rozpukan, na ktor sa viae hladina podzemnej vody II. zvodne. Polohy navetranch lovcov zaraujeme do triedy R6, polohy doskovitch pieskovcov do triedy R5. Zkladov pomery staveniska Z vsledkov prieskumnch prc realizovanch v mieste plnovanej rekontrukcie kriovatky a mosta v seku cesty I/18 Obrancov mieru Levosk v Preove meme hodnoti zkladov pomery nasledovne. Prieskumnmi jadrovmi vrtmi boli v zelenom pse cesty I/18 overen od rovne ternu do hbky 0,7-1,2 m p.t. navky prevane drvenho kameniva frakcie 32-64 mm s vplou piesitej hliny, miestami s lomkami tehl. Kvartrne sdrn zeminy boli overen v podlo vyie uvedench navok do hbky 2,0-3,1 m p.t. Ide o polohy sdrnch, lovitch a piesitch zemn, zaraden do triedy F4, CS a F6,CI, tuhej konzistencie. Vo vrte V-2 sa zeminy triedy F6 v intervale 1,2-2,0 m p.t. vyznauj makroprovitou truktrou, o priraujeme existencii pochovanho, pdneho horizontu. Kvartrne, nesdrn zeminy boli overen v bazlnej asti fluvilnych sedimentov do hbky 4,6-5,3 m pt., priom ide o polohy stredne uahnutch trkov triedy G3,G-F a polohy hrubozrnnch , stredne uahnutch pieskov s drobnm trkom triedy S3, S-F. Horniny predkvartrneho podloia boli overen v priamom podlo kvartru, kde prechodov vrstva je tvoren silne zvetranmi polohami lovcov, ktor maj charakter sdrnch zemn triedy F6, CI, pevnej konzistencie. Hlbie poloen asti neognu maj charakter poloskalnej horniny triedy R6 a R5. Na zklade vsledkov prieskumnch prc a tie na zklade zostavenho ininierskogeologickho rezu je zrejm, e v danom seku toku Torysy bolo sasn koryto upraven a prehben a pod bzu trkovch akumulcii dnovej vplne, take v tesnej blzkosti toku dochdza k prirodzenmu vyprzdovaniu kvartrneho kolektora a kolektor je bez vody (vrtV3). Vo vej vzdialenosti od toku, a tie v zvislosti od nerovnosti podloia trkov, dochdza k miernemu zveniu hladiny podzemnej vody tesne nad bzou trkov, ale len do rovne niekoko desiatok centimetrov. Vo vrte V-1 bola hladina podzemnej vody narazen v hbke 4,9 m p.t. ( bza trkov je 5,3 m p.t.) a vo vrte V-2 je hladina podzemnej vody v hbke 4,4 m p.t. (bza trkov je 4,6 m p.t.). Zvenie hladiny podzemnej vody v kvartrnom kolektore pri zvench vodnch stavoch je len krtkodob a pravdepodobne zasahuje len malej vzdialenosti od koryta toku. Geotechnick charakteristiky zkladovch zemn V nasledujcich tabukch uvdzame doporuen geotechnick charakteristiky jednotlivch vylenench litologickch typov zkladovch zemn. Kvartrne fluvilne sdrn zeminy Sdrn zeminy triedy F4 a F6, tuhej konzistencie F4 ,CS F6,CI Geotechnick charakteristika tuh tuh 3) 18,5 21,0 modul deformcie Edef (MPa) 4,5 2,0-2,5 0 0 u () totlna sdrnos cu (kPa) 50 50 25 20 ef () efektvna sdrnos cef (kPa) 10 8 0,35 0,40 0,62 0,47 Kvartrne fluvilne nesdrn zeminy
5/64
Nesdrn zeminy triedy G5,G3 a S3 Geotechnick charakteristika 3) modul deformcie Edef (MPa)
ef ()
efektvna sdrnos cef (kPa)
G5,GC 19,5 15-17 28 2 0,30 0,74
G3,G-F 19,0 65-70 37 0 0,25 0,83
S3,S-F 17,5 35-40 33 0 0,30 0,74
Predkvartrne podloie zeminy zny zvetrvania a poloskaln horniny Geotechnick charakteristika F6,CI,pevn 3) 21,8 modul deformcie Edef (MPa) 5,34 5 u () totlna sdrnos cu (kPa) 75 21 ef () efektvna sdrnos cef (kPa) 15 0,40 0,47 POIADAVKY NA VRUB STROMOV
R6 21,0-21,2 11,5-12,0 8,5-8,7 115-125 21,5 18,5-20,0 0,35 -
R5 22,5 45,0-55,0 15,0 150-175 29,0 25,0-30,0 0,25 -
Spoloensk ohodnotenie drevn bolo vykonan v zmysle ustanoven 17 vyhlky Ministerstva ivotnho prostredia SR .24/2003 Z.z., ktorou sa vykonva zkon NR SR .543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny, v znen vyhlky MP SR . 579/2008 Z.z. a vyhlky . 492/2006 Z.z., prlohy .33 a 35, v znen neskorch predpisov a vyhlky .173/2011 Z.z., poda ktorch spoloensk hodnota drevn vyjadruje ich biologick, ekologick a kultrnu hodnotu, ktor sa uruje s prihliadnutm na ich vzcnos, ohrozenos a plnenie mimoproduknch funkci. Pri realizcii stavby I/18 Preov, Levosk Obrancov mieru, kriovatka, most bude potrebn v katastrlnom zem mesta Preov odstrni 37 stromov, 266 m2 krovia a 30 lin. Vsledn suma spoloenskej hodnoty drevn, ktor bud pri realizcii stavby odstrnen je 23 653,96 . TERAJIE A BUDCE VYUITIE ZEMIA Vyuitie zemia sa vzhadom na rekontrukciu jestvujcej kriovatky a priahlch sekov dotknutch ciest nemen. V katastri nehnutenost je predmetn zemie evidovan ako zastavan plochy a ndvoria a ostatn pda. ZBER PONOHOSPODRSKEHO A LESNHO PDNEHO FONDU Vzhadom na rekontrukciu jestvujcej kriovatky a priahlch sekov ciest nedochdza k zberu ponohospodrskeho pdneho fondu (PPF) a lesnho pdneho fondu (LPF). V katastri nehnutenost je zemie evidovan ako zastavan plochy a ndvoria a ostatn plocha. 3. POUIT MAPOV PODKLADY Zkladnm mapovm podkladom pre vypracovanie dokumentcie stavebnho zmeru (DSZ) a dokumentcie na zemn rozhodnutie (DR) bola elov mapa v mierke 1:1000. Polohopis a vkopis elovej mapy (GEOPROJEKT, s.r.o., Preov) zodpoved skutkovmu stavu mj 2013. elov mapa bola vypracovan v sradnicovom systme S-JTSK, vkovom systme B.p.v, v III. triede presnosti. Ako alie mapov podklady boli pouit: ortofotomapa v mierke 1:10 000 (EUROSENSE s.r.o. Bratislava) V zujmovom zem boli overen ininierske siete a ich poloha bola vyznaen a overen vlastnkmi, resp. sprvcami ininierskych siet.
6/64
4. SASN STAV Kriovatka cesty I/18 (ulica Levosk) a miestnych komunikci (ulica Obrancov mieru a ulica Vlada Clementisa) umouje prepojenie dopravy medzi dvoma sdelnmi tvarmi (sdlisko II a sdlisko III), napojenie dopravy z tchto sdelnch tvarov na cestu I/18 v smere na Vranov na Topou a v smere na Poprad a zrove zabezpeuje prepojenie tranzitujcej dopravy v smere Preov zpad Preov juh a Preov zpad Preov vchod, ktor by v budcnosti mali zabezbeova pripravovan seky dianice D1 a rchlostnej cesty R4 a tm aspo iastone odahi tento dopravn uzol. Cesta I/18 v seku pred kriovatkou v smere od mesta Poprad je tvorpruhov, smerovo nerozdelen, kategrie MZ 20.5/60, funknej tridey B1. V seku od kriovatky s ulicou Obrancov mieru a ulicou Vlada Clementisa po kriovatku s ulicou Urbnkov je cesta I/18 trojpruhov, kategrie MZ 11,5/50, rozren v kriovatke s ulicou Obrancou mieru a Vlada Clementisa o odboovacie pruhy vavo (smer Vranov Koice) a vpravo (smer Vranov Sdlisko III) a o pripjac pruh v smere Koice Vranov. Od kriovatky s ulicou Zhradn je cesta I/18 tvrpruhov, smerovo rozdelen, kategrie MZ 18/50 so rkou strednho deliaceho pruhu 2 m. Jestvujca cesta I/18 zrove umouje napojenie dopravy z ulc Urbnkov, Jazdeck, Bottova a Okrun odboenm vpravo.
V rieenom seku sa na jetvujcej ceste I/18 zniuje poet jazdnch pruhov zo 4 na 3, spomaovanie dopravy a kongescie spsobuje aj rovov eleznin priecestie, pripjanie vedajch ulc a cestn sveteln signalizcia. Navrhovan rekontrukcia kriovatky zvi kapacitu kriovatky ulc Levosk, Obrancov mieru a Vlada Clementisa, na dotknutom seku cesty I/18 sa vybudovanm novho mostu cez rieku Torysa, dobudovanm chbajceho jazdnho pruhu a zruenm napojenia ulc Urbnkova a Jazdeck na cestu I/18 sa zvi kapacita a priepustnos tohto seku cesty I/18 a zrove plynulos a bezpenos automobilovej a peej dopravy na tomto seku NULOV VARIANT Zkladn komunikan systm je tvoren dotknutou cestnou sieou: - komunikciami I. triedy: I/18 v smere Poprad Preov Vranov nad Topou - miestnymi komunikciami: ulica Vlada Clementisa ulica Obrancov mieru ulica Urbnkova ulica Zhradn ulica Okrun ulica Jazdeck ulica Jna Bottu Stavebno-technick stav cesty I/18 je nasledovn : cesta I/18 prechdza stredom mesta Preov, okrajom jeho historickho centra vzdialenos svetelne riadench kriovatiek na ulici Levosk (s ulicou Volgogradsk a ulicou Obrancov mieru, s ulicou Obrancov mieru a ulicou Okrun) je cca 550 m (vyhovuje funknej triede B1)
7/64
vzdialenos elezninho priecestia od svetelne riadenej kriovatky Levosk Obrancov mieru je cca 270 m, vzdialenos kriovatiek od kriovatky s ulicou Obrancov mieru (nevyhovuj funknej triede B1): s ulicou Jazdeck 260 m s ulicou Urbnkova 300 m
s ulicou Jna Bottu 350 m s ulicou Zhradn 400 m
s ulicou Narcisova 450 m vzdialenos priechodov pre chodcov v kriovatke s ulicou Obrancov mieru a ulicou Narcisova (arel Haus) 440 m
vzdialenos priameho napojenia obslunho vjazdu 180 m
8/64
cesta I/18 je situovan priamo cez zastavan zemie mesta Preov s priamou obsluhou priahlch nehnutenost
loklne vtlky, priene a pozdne trhliny, vyjazden koaje, nefunkn odvodnenie
9/64
5. VARIANTN RIEENIA Nvrh rekontrukcie kriovatky nebol rieen variantne 6. 6.1 ZKLADN DAJE O STAVBE POPIS, ROZSAH A LENENIE STAVBY Nzov stavby: I/18 Preov, Levosk Obrancov mieru Miesto stavby: Preov, Preovsk samosprvny kraj Katastrlne zemie: Preov Druh stavby: rekontrukcia Kategria: MZ 19/50 Cesta I. triedy . 18 Kriovatka cesty I/18 (ulica Levosk) a miestnych komunikci (ulica Obrancov mieru a ulica Vlada Clementisa) umouje prepojenie dopravy medzi dvoma sdelnmi tvarmi (sdlisko II a sdlisko III), napojenie dopravy z tchto sdelnch tvarov na cestu I/18 v smere na Vranov na Topou a v smere na Poprad a zrove zabezpeuje prepojenie tranzitujcej dopravy v smere Preov zpad Preov juh a Preov zpad Preov vchod, ktor by v budcnosti mali zabezbeova pripravovan seky dianice D1 a rchlostnej cesty R4 a tm aspo iastone odahi tento dopravn uzol. Cesta I/18 v seku pred kriovatkou v smere od mesta Poprad je tvorpruhov, smerovo nerozdelen, kategrie MZ 20.5/60, funknej tridey B1. V seku od kriovatky s ulicou Obrancov mieru a ulicou Vlada Clementisa po kriovatku s ulicou Urbnkov je cesta I/18 trojpruhov, kategrie MZ 11,5/50, rozren v kriovatke s ulicou Obrancou mieru a Vlada Clementisa o odboovacie pruhy vavo (smer Vranov Koice) a vpravo (smer Vranov Sdlisko III) a o pripjac pruh v smere Koice Vranov. Od kriovatky s ulicou Zhradn je cesta I/18 tvrpruhov, smerovo rozdelen, kategrie MZ 18/50 so rkou strednho deliaceho pruhu 2 m. Pre zvenie kapacity, bezpenosti a plynulosti dopravy v kriovatke cesty I/18 s ulicami Obrancov mieru a Vlada Clementisa a na samotnej ceste I/18 s navrhnut nasledovn pravy: 1. cesta I/18 - smer Vranov Poprad - zvenie potu priamych jazdnch pruhov na 2, predenie odboovacch pruhov v smeroch Vranov Koice a Vranov Sdlisko III - smer Poprad Vranov vybudovanie dvojpruhovho mosta nad riekou Torysa, vybudovanie samostatnho dvojpruhovho jazdnho psu so strednm deliacim psom rky 2.0 m, vybudovanie pripjacieho pruhu v smere Koice Vranov, rozrenie jestvujceho elezninho priecestia - vybudovanie lvky pre pech nad cestou I/18 (ulica Levosk) a prstupovch rmp s napojenm na existujce peie komunikcie, prepojenie pech komunikci vedench pozd rieky Torysa a pozd cesty I/18 vybudovanm chodnka pod mostnm objektom na ceste I/18 - uzavretie ulc Jazdeck a Urbnkov 2. ulica Vlada Clementisa - dobudovanie jazdnho pruhu pre smer Sdlisko III Koice od kriovatky s prstupovou komunikciou k OC Kaufland - zvenie potu jazdnch pruhov (dva pruhy pre odboenie vavo smer Sdlisko III Vranov, dva pruhu pre priamy smer Sdlisko III Koice 3. ulica Obrancov mieru - zvenie potu jazdnch pruhov pre smer Koice Poprad na 2, - predenie jazdnho pruhu pre smer Koice - Sdlisko III po kriovatku s ulicou eskoslovenskej armdy - vybudovanie samostatnho pruhu pre odboenie vpravo pre smer Koice Vranov - vybudovanie lvky pre pech nad ulicou Obrancov mieru a prstupovch rmp s napojenm na existujce peie komunikcie - presunutie CSS v kriovatke s ulicou eskoslovenskej armdy do priestoru medzi zastvkami MHD v blzkosti ulice Fukov - uzavretie vjazdu oproti ulici Fraa Kra - zriadenie jazdnho pruhu pre odboenie vavo v kriovatke s ulicou Fukov a vybudovanie vjazdu na ulicu Nbren - obmedzenie dopravy pri vjazde na ulicu eskoslovenskej armdy a vjazde z nej na monos odboovania len vpravo, obmedzenie dopravy pri vjazde z ulc Fukov a Nbren na monos odboovania len vpravo
10/64
POPIS STAVBY Z HADISKA CELOVEJ FUNKCIE elom navrhovanej innosti je zvenie kapacity, plynulosti a bezpenosti dopravy (peej aj automobilovej) a zvenie priepustnosti cesty I/18 v prieahu mestom Preov. VCHODISKOV PODKLADY Zkladnm mapovm podkladom pre vypracovanie dokumentcie stavebnho zmeru (DSZ) a na zemn rozhodnutie (DR) bola elov mapa v mierke 1:1000. Polohopis a vkopis elovej mapy (GEOPROJEKT, s.r.o., Preov) zodpoved skutkovmu stavu mj 2013. elov mapa bola vypracovan v sradnicovom systme SJTSK03, vkovom systme B.p.v, v III. triede presnosti. Ako alie mapov podklady boli pouit: ortofotomapa v mierke 1:2 000 (EUROSENSE s.r.o. Bratislava) V zujmovom zem boli overen ininierske siete a ich poloha bola zakreslen a odshlasen vlastnkmi, resp. sprvcami ininierskych siet. 6.2 DOPRAVNO-ININIERSKE DAJE Analza dopravnch vzahov Analza dopravnch vzahov vychdza z podkladov uvedench v kapitole 2. Po fyzickej obhliadke ternu boli analyzovan vetky dostupn podklady pre nvrh technickej tdie. Mesto Preov, ako hospodrsko sprvne a kultrne centrum okresu je po dopravnej strnke charakteristick ako dopravn uzol dleitch cestnch ahov v severo-junom smere cesta I/68, medzinrodn cestn ah E371 a vchodozpadnom smere cesta I/18. Z hadiska hospodrsko politickej dleitosti je ttna cesta I/18 zaraden do vybranej cestnej siete, kde tvor sas medzinrodnho cestnho ahu E-50. Zpado-vchodn ah cesty I/18, prechdza cez okresy Poprad, Kemarok, Levoa, Preov, Vranov nad Topou a Sobrance, priom priamo prechdza metropolou vchodnho Slovenska Preovom. Tento fakt mimoriadne zvyuje atraktivitu tohto ahu a zrove zdrazuje dleitos napojenia jednotlivch centier reginov na sie dianic a rchlostnch ciest. Vchodn Slovensko tvor svojou rozlohou 33 % zemia a potom obyvateov 28 % Slovenska. Cestn sie vchodnho Slovenska tvor 32 % cestnej siete SR, priom cesty I. triedy tvoria 27,4 % zo vetkch ciest I. triedy, cesty II.triedy tvoria 34,12 % ciest II. triedy a cesty III. triedy tvoria 32,8 % ciest III.triedy. Stupe automobilizcie v Preovskom kraji bol poda tatistickej roenky z roku 2009 nasledovn: - Preovsk kraj 3,39 osoby/OA Stupe automobilizcie zvis od charakteru sdel v zem, priom vo vch mestch je stupe automobilizcie vy ako v malch sdlach. Analza smerovania dopravy. Pre potreby prerozdelenia dopravy na zdrojov cieov a tranzitn dopravu a sasne pre rozdelenie dopravy na navrhovan trasu a zostvajcu komunikan cestn sie boli pouit vsledky z celottneho stanie dopravy vykonanho na dianinej a cestnej sieti v SR v roku 2010. Analza intenzt dopravy. Pre zistenie nrastu respektve poklesu dopravy na jednotlivch vstupoch do kriovatky Levosk Obrancov mieru v smere od mesta Poprad a Vranov nad Topou a z ulice Obrancov mieru sme uskutonili porovnanie stania dopravy z roku 1995 a 2000, 2005 a 2010.
Porovnanie vsledkov stania dopravy v roku 1995, 2000, 2005 a 2010 (voz/24hod/v profile)
.seku Cesta 00163 00162 00161 00371 00151 I/18 I/18 I/18 I/18 MK sek Vydumanec - Sdlisko II (Lidl) Sdlisko II (Lidl) - Obrancov mieru Obrancov mieru - Sabinovsk Sabinovsk - afrikova Obrancov mieru - Pod Kalvriou Rok 2000 Rok 2005 Rok 2010
v oz/24hod v oz/24hod
Nrast
Nrast
v oz/24hod 2005/2000 2010/2005
14 697 14 444 19 918 27 011 10 974
15 559 17 195 22 320 25 989 13 898
22 583 22 408 22 191 26 100 -
1.06 1.19 1.12 -0.96 1.27
1.45 1.30 0.99 1.00 -
11/64
Porovnanie vsledkov stania dopravy v roku 1995, 2000, 2005 a 2010 (voz/24hod/v profile)
Porovnanie dopravnho zaaenia
30 000 25 000 20 000

15 000 10 000 5 000
Rok 2010
0
Rok 2005 Vydumanec Sdlisko II (Lidl) Sdlisko II (Lidl) Obrancov mieru Obrancov mieru Sabinovsk Rok 2000 Sabinovsk afrikova Obrancov mieru - Pod Kalvriou
Z porovnania dopravnho stania z roku 2005 a 2010 vyplva vrazn nrast dopravy na komunikcii I/18 vstupujcej do mesta Preov v smere od mesta Poprad. Najv nrast dopravy bol zaznamenan na stacom seku 00163. S narastajcou dkou dobudovanej dianice D1 v sekoch Svinia Preov a Preov zpad Preov juh a vybudovanm seku R4 Kapuany - Preov je predpoklad znenia dopravnho zaaenia mesta Preov tranzitnou dopravy v smere Koice ilina Bratislava a Koice Svidnk - PL. Tm sa vrazne zni podiel tranzitnej dopravy v meste Preov. Stanovenie modelu dopravnho zaaenia jestvujcej cestnej siete do roku 2045. Pre zistenie nrastu respektve poklesu dopravy v rieenom zem sme uskutonili porovnanie stania dopravy z roku 2000, 2005 a 2010. V modeli uvaujeme s uvedenm D1 Preov zpad Preov juh a 2020 R4 Preov severn obchvat do prevdzky do roku 2020 a dokonenie Nbrenej komunikcie do roku 2015. Zkladn predpoklady pre prognzovan obdobie s vygenerovan z: - predpokladanho demografickho vvoja spolonosti - predpokladanho ekonomickho vvoja spolonosti - zohadnenia charakteru reginu a predpokladanho regionlneho vvoja Pre prognzovanie mono predpoklada nasledujce stupne automobilizcie: - rok 2020 stupe automobilizcie 2,9 osoby/OA - rok 2035 stupe automobilizcie 2,2 osoby/OA Pri stanoven predpokladanho vvoja dopravnho zaaenia komunikanej siete sme vychdzali z predpokladu, e dianica D1 Svinia Preov a rchlostn cesta R4 v seku Kapuany Preov (severn obchvat mesta Preov) bud uveden do prevdzky do roku 2020. Pri vpote dopravnho zaaenia jestvujcej a navrhovanej komunikanej siete bolo uvaovan : s dobudovanm a uvedenm do prevdzky dianice D1 Svinia - Preov zpad do roku 2020 s dobudovanm celho severo - junho ahu R4 v seku Kapuany - Preov do roku 2020 s atraktivitou zemia vyplvajcou z dobudovania celho cestnho ahu D1 na trase Bratislava - Koice s dobudovanm seku D1 Preov zpad Preov juh do roku 2020 s dobudovanm komunikcie Nbren v celom seku do roku 2015
Dopravn zaaenie na jestvujcej dopravnej komunikanej sieti bez uvaovania vstavby D1 a R4, s uvaovanm komunikcie Nbren v celom seku
sek cesty I/18 Rok
Vydumanec - Sdlisko II (Lidl) 00163 voz/24hod.v profile Spolu NA OA Sdlisko II (Lidl) - Obrancov mieru 00162 voz/24hod.v profile Spolu NA OA Obrancov mieru - Sabinovsk 00161 voz/24hod.v profile Spolu NA OA Sabinovsk - afrikova 00371 voz/24hod.v profile Spolu NA OA
12/64
Sdlisko III.
Ulica V.Clementisa voz/24hod.v profile NA OA
Sdlisko II.
Ulica Obrancov mieru 00151 voz/24hod.v profile Spolu NA OA
Spolu
2005 2010 2015 2025 2035 2045 Podiel NA Legenda:
22 583 26 874 31 800 36 459 39 559
4 194 18 389 4 991 21 883 5 872 25 928 6 668 29 790 7 516 32 043 19% NA...Nkladn automobily
22 408 25 177 28 538 31 227 33 170
3 107 19 301 3 946 21 231 4 412 24 126 4 785 26 442 4 644 28 526 14% OA...Osobn automobily
22 191 25 084 28 413 31 076 33 045
3 964 5 034 5 629 6 105 5 948 18%
18 227 20 050 22 784 24 971 27 097
26 100 29 514 33 429 36 561 41 879
4 732 6 010 6 719 7 287 7 477 18%
2 348 2 670 3 031 3 425 3 516 16% 00163....slo stac.seku
21 368 23 505 26 710 29 274 34 402
14 673 16 685 18 943 21 406 21 976
12 325 14 015 15 912 17 981 18 460
13 898 19 112 21 618 24 544 27 735 28 314
3 058 3 459 3 927 4 438 4 530 16%
16 054 18 159 20 617 23 297 23 784
V zloen dopravnho prdu prevldaj osobn motorov vozidl s podielom 81 - 86 %. Podiel nkladnej dopravy v roku 2010 predstavoval 14 19% %. Porovnanm stania dopravy z roku 2005 a 2010 dolo k poklesu nkladnej dopravy o cca. 5 %. Dopravn zaaenie na jestvujcej dopravnej komunikanej sieti s uvaovanm vstavby D1 a R4, s uvaovanm komunikcie Nbren v celom seku
sek cesty I/18 Rok
Vydumanec - Sdlisko II (Lidl) 00163 voz/24hod.v profile Spolu NA OA Sdlisko II (Lidl) - Obrancov mieru 00162 voz/24hod.v profile Spolu NA OA Obrancov mieru - Sabinovsk 00161 voz/24hod.v profile Spolu NA OA Sabinovsk - afrikova 00371 voz/24hod.v profile Spolu NA OA
Sdlisko III.
Ulica V.Clementisa voz/24hod.v profile NA OA
Sdlisko II.
Ulica Obrancov mieru 00151 voz/24hod.v profile Spolu NA OA
Spolu
2025 2035 2045 Podiel NA Legenda:
16 786 18 800 19 706
2 014 14 772 2 256 16 544 2 365 17 341 12% NA...Nkladn automobily
21 408 22 157 22 817
2 569 18 839 2 659 19 498 2 738 20 079 12% OA...Osobn automobily
26 750 27 686 29 140
3 210 3 322 3 497 12%
23 540 24 364 25 643
31 472 32 574 33 713
3 777 3 909 4 079 12%
2 268 2 359 2 460 12% 00163....slo stac.seku
27 695 28 665 29 634
18 902 19 658 20 500
16 634 17 299 18 040
18 028 18 659 19 315
2 163 2 239 2 318 12%
15 865 16 420 16 997
Schma jestvujcej kriovatky Levosk Obrancov mieru
Schma kriovatky Levosk Obrancov mieru po rekontrukcii
13/64
Posdenie kapacity jestvujcej komunikanej siete.
Posdenie kapacity na jestvujcej komunikanej sieti (voz/24hod/v profile) bez uvaovania vplyvu D1 a R4:
Kapacitn posdenie cesty I/18, kategrie MZ 18,5/50 v meste Preov - ulica Levosk v smere na PP sek Sdlisko II. - Obrancov mieru
Posdenie komunikcie poda STN 73 6110.
Vstupn daje: kategria MZ 18,5/50 tvorpruhov nvrhov rchlos 50 km/h poadovan jazdn rchlos 50km/h funkn skupina funkn trieda
: B (zbern) : B1
rok 2015 jestvujci stav komunikcie - stac sek 00162 podiel pomalch vozidiel v dopravnom prde 14% podiel vemi pomalch vozidiel v dopravnom prde do 1% Ip prpustn intenzita dopravnho prdu vozidiel posudzovanho smeru mestskej komunikcie Iz =2365 voz/hod ... zkladn hodnota prpustnej intenzity dopravnho prdu vo voz/hod, poda tab.B.3 kk 0.70 ... hodnota sinitea vplyvu svetelne riadenej kriovatky, poda tab.B.5 ks 0.85 ... hodnota rkovho sinitea, poda tab.B.6 km 0,98 ... sinite manvrovania, poda tab.B.7 kb 1,00 ... sinite vemi pomalch vozidiel, poda tab.B.8 Ip = Iz . kk . ks. km .kb Ip =2365 x 0.70 x 0.85 x 0.98 x 1.00 Ip = 1 380 voz/hod [voz/h] [voz/h]
Vpoet 50-rzovej intenzity dopravy v roku 2015: I50 vhadov 50-rzov hodinov intenzita dopravy v jednom smere k50 = 0,113 kst = 1,00 0,55 I50 = k50. kst.S I50 = 0,113 . 1.00 . 0.55 . 25 177 I50 = 1 565 voz/h ... vpotov koeficient ... koeficient vplyvov stpania ... prevodov koeficient pre jeden smer [voz/h] [voz/h]
rok 2025 jestvujci stav komunikcie bez uvaovania vplyvu D1 a R4 Vpoet 50-rzovej intenzity dopravy v roku 2025: I50 vhadov 50-rzov hodinov intenzita dopravy v jednom smere k50 = 0,113 ... vpotov koeficient kst = 1.00 ... koeficient vplyvov stpania 0,55 ... prevodov koeficient pre jeden smer a) Bez vstavby juhozpadnho obchvatu v roku 2025 I50 = k50. kst.S [voz/h] I50 = 0,113 . 1.00 . 0.55 . 28 538 I50 = 1 774 voz/h [voz/h]
rok 2045 jestvujci stav komunikcie bez uvaovania vplyvu D1 a R4 Vpoet 50-rzovej intenzity dopravy v roku 2045: I50 vhadov 50-rzov hodinov intenzita dopravy v jednom smere k50 = 0,113 kst = 1.00 0,55 ... vpotov koeficient ... koeficient vplyvov stpania
... prevodov koeficient pre jeden smer a) Bez vstavby juhozpadnho obchvatu v roku 2045 I50 = k50. kst.S [voz/h] I50 = 0,113 . 1.00 . 0.55 . 33 170 [voz/h] I50 = 2 061 voz/h Posdenie: Ip > I50 1 380 voz/h < 1 565 voz/h Ip > I50 1 380 voz/h < 1 774 voz/h Ip > I50 1 380 voz/h < 2 061 voz/h -681 rezerva -185 -394
2015 nevyhovuje 2025 nevyhovuje 2045 nevyhovuje
14/64
Posdenie kapacity na jestvujcej komunikanej sieti (voz/24hod/v profile) s uvaovanm vplyvu D1 a R4:
Kapacitn posdenie cesty I/18, kategrie MZ 18,5/50 v meste Preov - ulica Levosk v smere na PP sek Sdlisko II. - Obrancov mieru
Posdenie komunikcie poda STN 73 6110. Vstupn daje: kategria MZ 18,5/50 tvorpruhov nvrhov rchlos 50 km/h poadovan jazdn rchlos 50km/h funkn skupina : B (zbern) funkn trieda : B1 rok 2025 jestvujci stav komunikcie - stac sek 00162 s uvaovanm vplyvu D1 a R4 podiel pomalch vozidiel v dopravnom prde 12% podiel vemi pomalch vozidiel v dopravnom prde do 1% Ip prpustn intenzita dopravnho prdu vozidiel posudzovanho smeru mestskej komunikcie Iz =2395 voz/hod ... zkladn hodnota prpustnej intenzity dopravnho prdu vo voz/hod, poda tab.B.3 kk 0.70 ... hodnota sinitea vplyvu svetelne riadenej kriovatky, poda tab.B.5 ks 0.85 ... hodnota rkovho sinitea, poda tab.B.6 km 0,98 ... sinite manvrovania, poda tab.B.7 kb 1,00 ... sinite vemi pomalch vozidiel, poda tab.B.8 Ip = Iz . kk . ks. km .kb Ip =2395 x 0.70 x 0.85 x 0.98 x 1.00 Ip = 1 397 voz/hod [voz/h] [voz/h]
Vpoet 50-rzovej intenzity dopravy v roku 2025: I50 vhadov 50-rzov hodinov intenzita dopravy v jednom smere k50 = 0,113 kst = 1,00 I50 = k50. kst.S I50 = 0,113 . 1.00 . 10689 I50 = 1208 voz/h rok 2045 jestvujci stav komunikcie s uvaovanm vplyvu D1 a R4 Vpoet 50-rzovej intenzity dopravy v roku 2045: I50 vhadov 50-rzov hodinov intenzita dopravy v jednom smere k50 = 0,113 kst = 1.00 I50 = k50. kst.S I50 = 0,113 . 1.00 . 11404 I50 = 1289 voz/h Posdenie: Ip > I50 1 397 voz/h > 1 208 voz/h Ip > I50 1 397 voz/h > 1 289 voz/h ... vpotov koeficient ... koeficient vplyvov stpania [voz/h] [voz/h] ... vpotov koeficient ... koeficient vplyvov stpania [voz/h] [voz/h]
2025 vyhovuje 2045 vyhovuje
Z posdenia cestnej komunikcie I/18, v stacom seku 00162 (Sdlisko II. Obrancov mieru) vyplva e k prekroeniu prpustnej intenzity dopravy na prvom posudzovanom seku MZ 18,5/50 djde v roku 2015 bez uvaovania sekov D1 Svinia Preov, D1 Preov zpad Preov juh a rchlostnej cesty R4 Kapuany Preov v prevdzke. Pri posden komunikcie s uvaovanm uvedench sekov v prevdzke kapacita komunikcie nie je prekroen a vyhovuje v celom posudzovanom obdob.
15/64
Posdenie kapacity na jestvujcej komunikanej sieti (voz/24hod/v profile) bez uvaovania vplyvu D1 a R4:
Kapacitn posdenie cesty I/18, kategrie MZ 12,25/50 v meste Preov - ulica Levosk v smere na VT sek Obrancov mieru - Sabinovsk
Posdenie komunikcie poda STN 73 6110. Vstupn daje: kategria MZ 15,5/50 tvorpruhov redukovan na MZ 12,25/50 trojpruhov nvrhov rchlos 50 km/h poadovan jazdn rchlos 50km/h funkn skupina funkn trieda rok 2015 jestvujci stav komunikcie - stac sek 00161 podiel pomalch vozidiel v dopravnom prde 18% podiel vemi pomalch vozidiel v dopravnom prde do 1% Ip prpustn intenzita dopravnho prdu vozidiel posudzovanho smeru mestskej komunikcie Iz = 1120voz/hod ... zkladn hodnota prpustnej intenzity dopravnho prdu vo voz/hod, poda tab.B.1 kk 0,90 ... hodnota sinitea vplyvu svetelne riadenej kriovatky, poda tab.B.5 ks 0.85 ... hodnota rkovho sinitea, poda tab.B.6 km 1.00 ... sinite manvrovania, poda tab.B.7 kb 1,00 ... sinite vemi pomalch vozidiel, poda tab.B.8 Ip = Iz . kk . ks. km .kb Ip = 1120 x 0.90 x 0.85 x 1.00 x 1.00 Ip = 857 voz/hod Vpoet 50-rzovej intenzity dopravy v roku 2015: I50 vhadov 50-rzov hodinov intenzita dopravy v jednom smere k50 = 0,113 kst = 1,00 0,55 I50 = k50. kst.S I50 = 0,113 . 1,00 . 0.55 . 25 084 I50 = 1 559 voz/h ... vpotov koeficient ... koeficient vplyvov stpania ... prevodov koeficient pre jeden smer [voz/h] [voz/h] [voz/h] [voz/h]
: B (zbern) : B1
rok 2025 jestvujci stav komunikcie bez uvaovania vplyvu D1 a R4 Vpoet 50-rzovej intenzity dopravy v roku 2025: I50 vhadov 50-rzov hodinov intenzita dopravy v jednom smere k50 = 0,113 ... vpotov koeficient kst = 1.00 0,55 I50 = k50. kst.S ... koeficient vplyvov stpania ... prevodov koeficient pre jeden smer a) Bez vstavby juhozpadnho obchvatu v roku 2025 [voz/h] [voz/h]
I50 = 0,113 . 1.00 . 0.55 . 28 413 I50 = 1 766 voz/h
rok 2045 jestvujci stav komunikcie bez uvaovania vplyvu D1 a R4 Vpoet 50-rzovej intenzity dopravy v roku 2045: I50 vhadov 50-rzov hodinov intenzita dopravy v jednom smere k50 = 0,113 kst = 1.00 0,55 ... vpotov koeficient ... koeficient vplyvov stpania
... prevodov koeficient pre jeden smer a) Bez vstavby juhozpadnho obchvatu v roku 2045 I50 = k50. kst.S [voz/h] I50 = 0.113 . 1.00 . 0.55 . 33 045 [voz/h] I50 = 2 054 voz/h Posdenie: Ip > I50 857 voz/h < 1 559 voz/h Ip > I50 857 voz/h < 1 766 voz/h Ip > I50 857 voz/h < 2054 voz/h -1197 rezerva -702 -909
2015 nevyhovuje 2025 nevyhovuje 2045 nevyhovuje
16/64
Posdenie kapacity na jestvujcej komunikanej sieti (voz/24hod/v profile) s uvaovanm vplyvu D1 a R4:
Kapacitn posdenie cesty I/18, kategrie MZ 12,25/50 v meste Preov - ulica Levosk v smere na VT sek Obrancov mieru - Sabinovsk
Posdenie komunikcie poda STN 73 6110. Vstupn daje: kategria MZ 15,5/50 tvorpruhov redukovan na MZ 12,25/50 trojpruhov nvrhov rchlos 50 km/h poadovan jazdn rchlos 50km/h funkn skupina : B (zbern) funkn trieda : B1 rok 2025 jestvujci stav komunikcie - stac sek 00161 s uvaovanm vplyvu D1 a R4 podiel pomalch vozidiel v dopravnom prde 12% podiel vemi pomalch vozidiel v dopravnom prde do 1% Ip prpustn intenzita dopravnho prdu vozidiel posudzovanho smeru mestskej komunikcie Iz = 1180 voz/hod ... zkladn hodnota prpustnej intenzity dopravnho prdu vo voz/hod, poda tab.B.1 kk 0,90 ... hodnota sinitea vplyvu svetelne riadenej kriovatky, poda tab.B.5 ks 0.85 ... hodnota rkovho sinitea, poda tab.B.6 km 1.00 ... sinite manvrovania, poda tab.B.7 kb 1,00 ... sinite vemi pomalch vozidiel, poda tab.B.8 Ip = Iz . kk . ks. km .kb Ip = 1180 x 0.90 x 0.85 x 1.00 x 1.00 Ip = 903 voz/hod Vpoet 50-rzovej intenzity dopravy v roku 2025: I50 vhadov 50-rzov hodinov intenzita dopravy v jednom smere k50 = 0,113 kst = 1,00 I50 = k50. kst.S I50 = 0,113 . 1.00 . 14 713 I50 = 1 663 voz/h ... vpotov koeficient ... koeficient vplyvov stpania [voz/h] [voz/h] [voz/h] [voz/h]
rok 2045 jestvujci stav komunikcie s uvaovanm vplyvu D1 a R4 Vpoet 50-rzovej intenzity dopravy v roku 2045: I50 vhadov 50-rzov hodinov intenzita dopravy v jednom smere k50 = 0,113 kst = 1.00 I50 = k50. kst.S I50 = 0,113 . 1.00 . 16 027 I50 = 1 811 voz/h Posdenie: Ip > I50 903 voz/h < 1 663 voz/h Ip > I50 903 voz/h < 1 811 voz/h rezerva -760 -908 ... vpotov koeficient ... koeficient vplyvov stpania [voz/h] [voz/h]
2025 nevyhovuje 2045 nevyhovuje
Z posdenia cestnej komunikcie I/18, v stacom seku 00161 (Obrancov mieru - Sabinovsk) vyplva e k prekroeniu prpustnej intenzity dopravy na prvom posudzovanom seku MZ 12,25/50 djde v roku 2015 bez uvaovania sekov D1 Svinia Preov, D1 Preov zpad Preov juh a rchlostnej cesty R4 Kapuany Preov v prevdzke. Pri posden komunikcie s uvaovanm uvedench sekov v prevdzke kapacita komunikcie je rovnako prekroen v celom posudzovanom obdob. Navrhujeme rekontrukciu trojpruhovho seku od kriovatky Levosk Obrancov mieru po ulicu Zhradn na tvorpruhov, kde na konci rekontrukcie sa napoj na jestvujcu tvorpruhov komunikciu I/18.
17/64
Posdenie funknej rovne jestvujcej rovovej kriovatky Levosk Obrancov mieru
Posdenie funknej rovne dopravnho prdu na jestvujcej kriovatke Levosk je spracovan poda TP 10/2010 Posdenie pre rok 2015
Kriovatka so svetelnou signalizciou Vchodiskov daje rok 2015 - jestvujci stav kriovatky I/18 Preov - Levosk ulica Levosk - Obrancov mieru - Vlada Clementisa 442 560 699 434 434
Projekt: Kriovatka: Zaaenie voz/h: K1 K2 K3 K4 K5 471 K7 595 K8 384 K9
705 K10A 192 K10B
dka cyklu 95 s poet cyklov 38 P.. Oznaenie qmassg (voz/h) qS,st (jv/h) 1 2 3 4 5 7 8 9 10 11 P.. 1 2 3 4 5 7 8 9 10 11 P.. 1 2 3 4 5 7 8 9 10 11 K1 K2 K3 K4 K5 K7 K8 K9 K10a K10b Oznaenie K1 K2 K3 K4 K5 K7 K8 K9 K10a K10b Oznaenie K1 K2 K3 K4 K5 K7 K8 K9 K 10a K 10b 471 595 384 705 192 442 560 699 434 434 tf 14 14 47 33 33 23 23 48 25 25 C (voz/h) 294 294 677 475 475 331 435 907 525 525 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 t S (s) 81 81 48 62 62 72 72 47 70 70 g (-) 1,60 2,02 0,57 1,48 0,40 1,33 1,29 0,77 0,83 0,83
f1 (V) 0,84 0,84 0,64 0,64 0,64 0,64 0,84 0,84 0,84 0,84 f (s) 0,18 0,18 0,59 0,41 0,41 0,29 0,29 0,60 0,31 0,31 89 151 0 115 0 55 63 3 10 10
f2 (CHODCI) qS (vozh) qmassg/qS 1,00 1,00 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 1,00 1,00 10 13 9 16 4 10 12 16 10 10 10 13 5 16 3 10 12 16 10 10 1680 1680 1152 1152 1152 1152 1512 1512 1680 1680 2,14 2,14 3,13 3,13 3,13 3,13 2,38 2,38 2,14 2,14 w (s) 1122 1885 10 906 17 635 551 23 95 95 0,280 0,354 0,333 0,612 0,167 0,384 0,370 0,462 0,258 0,258 7 7 15 11 11 7 10 20 12 12 QSV F F A F B F F B E E
m (voz) tB (voz/h) nC (voz)
NGE (voz) nh (voz)
18/64
Z posdenia jestvujceho stavu kriovatky vyplva e v roku 2015 dosahuje funkn rove F poet prichdzajcich vozidiel na kriovatke je v ako je jej kapacita. Doprava kolabuje (napr. prichdza k zastavovaniu, sttiu, tento jav sa strieda so stop and go prevdzkou). Tto situcia sa sama vyriei len po znanom poklese dopravy .
Posdenie kapacity navrhovanej rekontrukcie ulice Levosk.
Posdenie kapacity na navrhovanej komunikanej sieti (voz/24hod/v profile) s uvaovanm vplyvu D1 a R4 po rekontrukcii kriovatky Levosk a ulice Levosk v smere na Vranov nad Topou :
Kapacitn posdenie cesty I/18 kategrie MZ 19/50 v meste Preov - ulica Levosk v smere na VT sek Obrancov mieru - Sabinovsk
Posdenie komunikcie poda STN 73 6110. Vstupn daje: kategria MZ 19/50 tvorpruhov nvrhov rchlos 50 km/h poadovan jazdn rchlos 50km/h funkn skupina : B (zbern) funkn trieda : B1 rok 2025 navrhovan stav komunikcie - stac sek 00161 s uvaovanm vplyvu D1 a R4 podiel pomalch vozidiel v dopravnom prde 12% podiel vemi pomalch vozidiel v dopravnom prde do 1% Ip prpustn intenzita dopravnho prdu vozidiel posudzovanho smeru mestskej komunikcie Iz = 2395 voz/hod ... zkladn hodnota prpustnej intenzity dopravnho prdu vo voz/hod, poda tab.B.1 kk 0.90 ... hodnota sinitea vplyvu svetelne riadenej kriovatky, poda tab.B.5 ks 0.85 ... hodnota rkovho sinitea, poda tab.B.6 km 1.00 ... sinite manvrovania, poda tab.B.7 kb 1,00 ... sinite vemi pomalch vozidiel, poda tab.B.8 Ip = Iz . kk . ks. km .kb Ip = 2395 x 0.90 x 0.85 x 1.00 x 1.00 Ip = 1 832 voz/hod Vpoet 50-rzovej intenzity dopravy v roku 2025: I50 vhadov 50-rzov hodinov intenzita dopravy v jednom smere k50 = 0,113 kst = 1,00 I50 = k50. kst.S I50 = 0,113 . 1.00 . 14 713 I50 = 1 663 voz/h ... vpotov koeficient ... koeficient vplyvov stpania [voz/h] [voz/h] [voz/h] [voz/h]
rok 2045 navrhovan stav komunikcie s uvaovanm vplyvu D1 a R4 Vpoet 50-rzovej intenzity dopravy v roku 2045: I50 vhadov 50-rzov hodinov intenzita dopravy v jednom smere k50 = 0,113 kst = 1.00 I50 = k50. kst.S I50 = 0,113 . 1.00 . 16 027 I50 = 1 811 voz/h Posdenie: Ip > I50 1832 voz/h > 1 663 voz/h Ip > I50 1832 voz/h > 1 811 voz/h rezerva 169 rezerva 21 ... vpotov koeficient ... koeficient vplyvov stpania [voz/h] [voz/h]
2025 vyhovuje 2045 vyhovuje
Z posdenia cestnej komunikcie I/18, v stacom seku 00161 (Obrancov mieru - Sabinovsk) vyplva, e po rekontrukcii na MZ 19/50 s dvoma pruhmi v oboch smeroch nedjde k prekroeniu prpustnej intenzity dopravy na posudzovanom seku s uvaovanm sekov D1 Svinia Preov, D1 Preov zpad Preov juh a rchlostnej cesty R4 Kapuany Preov v prevdzke.
19/64
Posdenie funknej rovne kriovatke Levosk Obrancov mieru po rekontrukcii

Kriovatka so svetelnou signalizciou Vchodiskov daje rok 2025 - navrhovan stav kriovatky s uvaovanm D1 a R4 I/18 Preov - Levosk ulica Levosk - Obrancov mieru - Vlada Clementisa Zaaenie voz/h: 309 K5 278 K7 368 K8A 369 K8B 476 K9 340 K10A 340 K10B 204 335 250 250 362 423 423
Posdenie funknej rovne po rekontrukcii kriovatky Levosk Obrancov mieru pre rok 2025:
Projekt: Kriovatka: K1 K1B K2A K2B K3 K4A K4B
Dka cyklu = 90s Poet cyklov v sledovanom obdob = 40 P.. Oznaenie qmassg (voz/h) qS,st (jv/h) 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 P.. 1 2 3 4 5 6 7 8 7 9 10 11 12 13 14 P.. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 K1 K1B K2A K2B K3 K4A K4B K5 K7 K8A K8B K9 K10a K10b Oznaenie K1 K1B K2A K2B K3 K4A K4B K5 K6 K7 K8A K8B K9 K10a K10b Oznaenie K1 K 1B K 2A K 2B K3 K 4A K 4B K5 K7 K 8A K 8B K9 K 10a K 10b 309 278 368 369 476 340 340 204 335 250 250 362 423 423 tf 26 26 26 26 56 31 31 31 23 23 23 23 55 26 26 C (voz/h) 520 520 520 520 1120 620 620 620 460 460 460 1100 520 520 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 t S (s) 64 64 64 64 34 59 59 59 67 67 67 67 35 64 64 g (-) 0,59 0,53 0,71 0,71 0,43 0,55 0,55 0,33 0,73 0,54 0,54 0,33 0,81 0,81
f1 (V) 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 f (s) 0,29 0,29 0,29 0,29 0,62 0,34 0,34 0,34 0,26 0,26 0,26 0,26 0,61 0,29 0,29 0 0 1 1 0 0 0 0 1 0 0 0 2 2
f2 (CHODCI) qS (vozh) qmassg/qS 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 8 7 9 9 12 9 9 5 4 8 6 6 9 11 11 7 6 9 9 6 9 9 4 8 5 6 9 11 11 1800 1800 1800 1800 1800 1800 1800 1800 1800 1800 1800 1800 1800 1800 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 w (s) 27 27 34 34 9 24 24 22 38 29 29 9 43 43 0,172 0,154 0,204 0,205 0,264 0,189 0,189 0,113 0,186 0,139 0,139 0,201 0,235 0,235 13 13 13 13 28 16 16 16 12 12 12 12 28 13 13 QSV B B B B A B B B C B B A C C
NGE (voz) nh (voz)
20/64
Dka cyklu = 90s Poet cyklov v sledovanom obdob = 40 P.. Oznaenie qmassg (voz/h) qS,st (jv/h) 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 P.. 1 2 3 4 5 6 7 8 7 9 10 11 12 13 14 P.. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 K1 K1B K2A K2B K3 K4A K4B K5 K7 K8A K8B K9 K10a K10b Oznaenie K1 K1B K2A K2B K3 K4A K4B K5 K6 K7 K8A K8B K9 K10a K10b Oznaenie K1 K 1B K 2A K 2B K3 K 4A K 4B K5 K7 K 8A K 8B K9 K 10a K 10b 313 286 390 390 494 353 353 212 342 259 259 369 431 431 tf 26 26 26 26 56 31 31 31 23 23 23 23 55 26 26 C (voz/h) 520 520 520 520 1120 620 620 620 460 460 460 1100 520 520 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 t S (s) 64 64 64 64 34 59 59 59 67 67 67 67 35 64 64 g (-) 0,60 0,55 0,75 0,75 0,44 0,57 0,57 0,34 0,74 0,56 0,56 0,34 0,83 0,83
f1 (V) 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 f (s) 0,29 0,29 0,29 0,29 0,62 0,34 0,34 0,34 0,26 0,26 0,26 0,26 0,61 0,29 0,29 0 0 1 1 0 0 0 0 1 0 0 0 2 2
f2 (CHODCI) qS (vozh) qmassg/qS 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 8 7 10 10 12 9 9 5 4 9 6 6 9 11 11 7 6 10 10 6 9 9 4 9 6 6 9 11 11 1800 1800 1800 1800 1800 1800 1800 1800 1800 1800 1800 1800 1800 1800 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 w (s) 28 27 38 38 9 24 24 22 40 29 29 9 45 45 0,174 0,159 0,217 0,217 0,274 0,196 0,196 0,118 0,190 0,144 0,144 0,205 0,239 0,239 13 13 13 13 28 16 16 16 12 12 12 12 28 13 13 QSV B B C C A B B B C B B A C C
NGE (voz) nh (voz)
21/64
Dka cyklu = 90s Poet cyklov v sledovanom obdob = 40 P.. Oznaenie qmassg (voz/h) qS,st (jv/h) 1 2 3 4 5 6 7 8 7 9 10 11 12 13 14 P.. 1 2 3 4 5 6 7 8 7 9 10 11 12 13 14 P.. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 K1 K1B K2A K2B K3 K4A K4B K5 K6 K7 K8A K8B K9 K10a K10b Oznaenie K1 K1B K2A K2B K3 K4A K4B K5 K6 K7 K8A K8B K9 K10a K10b Oznaenie K1 K 1B K 2A K 2B K3 K 4A K 4B K5 K7 K 8A K 8B K9 K 10a K 10b 324 305 411 411 514 373 373 223 140 353 262 262 386 451 451 tf 26 26 26 26 56 31 31 31 23 23 23 23 55 26 26 C (voz/h) 520 520 520 520 1120 620 620 620 460 460 460 1100 520 520 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 2000 t S (s) 64 64 64 64 34 59 59 59 67 67 67 67 35 64 64 g (-) 0,62 0,59 0,79 0,79 0,46 0,60 0,60 0,36 0,77 0,57 0,57 0,35 0,87 0,87
f1 (V) 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 f (s) 0,29 0,29 0,29 0,29 0,62 0,34 0,34 0,34 0,26 0,26 0,26 0,26 0,61 0,29 0,29 0 0 2 2 0 0 0 0 1 0 0 0 3 3
f2 (CHODCI) qS (vozh) qmassg/qS 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 8 8 10 10 13 9 9 6 4 9 7 7 10 11 11 7 7 10 10 7 9 9 4 9 6 7 10 11 11 1800 1800 1800 1800 1800 1800 1800 1800 1800 1800 1800 1800 1800 1800 1800 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 w (s) 28 27 41 41 9 24 24 22 43 29 29 9 48 48 0,180 0,169 0,228 0,228 0,286 0,207 0,207 0,124 0,078 0,196 0,145 0,145 0,214 0,251 0,251 13 13 13 13 28 16 16 16 12 12 12 12 28 13 13 QSV B B C C A B B B C B B A C C
NGE (voz) nh (voz)
22/64
Z posdenia navrhovanho stavu kriovatky Levosk vyplva, e v roku 2025 a 2045 dosahuje funkn rove C vina astnkov dopravy prichdzajcich poas ervenej me poas nasledujcej zelenej pokraova v jazde. asy akania s vie. Vozidl vytvraj nepatrn zostvajce kolny na konci zelenej. Vyhodnotenie posdenia jestvujcej komunikanej siete bez uvedenia dianinch sekov D1 a rchlostnej cesty R4 do prevdzky. Za predpokladu neuvedenia sekov D1 a R4 do prevdzky, poda dopravnho modelu bude na jestvujcej cestnej sieti narasta dopravn zaaenie, posudzovan seky komunikcie I/18 v meste Preov na ulici Levosk nebud kapacitne vyhovova, o sa prejav zvenou hustotou dopravnho prdu a znenou monosou predbiehania. Bez vstavby sekov dianice D1 a rchlostnej cesty R4 djde vo vhadovom obdob k zhoreniu jestvujcej dopravnej situcie v meste Preov Jestvujca kriovatka Levosk Obrancov mieru, v sasnom rkovom usporiadan ramien kriovatky dosahuje v roku 2015 funkn rove F - poet prichdzajcich vozidiel na kriovatke je v ako je jej kapacita. Doprava kolabuje (napr. prichdza k zastavovaniu, sttiu, tento jav sa strieda so stop and go prevdzkou). Tto situcia sa sama vyriei len po znanom poklese dopravy. Vyhodnotenie posdenia jestvujcej a navrhovanej komunikanej siete po uveden dianinch sekov D1 a rchlostnej cesty R4 do prevdzky. Uvedenie dianice D1 v seku Preov zpad Preov juh, D1 Svinia Preov a R4 Kapuany - Preov sa priaznivo prejav na znen dopravnho zaaenia na jestvujcej cestnej sieti odklonenm tranzitnej dopravy mimo mesta Preov. Pri uvaovan dopravnho modelu vrtane D1 a R4, posudzovan seky cesty I/18 kapacitne vyhovuj poas celho posudzovanho obdobia. Z posdenia navrhovanej pravy rkovho usporiadania ramien kriovatky Levosk Obrancov mieru s mimorovovm krenm automobilovej a peej dopravy vyplva, e kriovatka dosahuje: v rokoch 2025 2045 funkn rove C - vina astnkov dopravy prichdzajcich poas ervenej me poas nasledujcej zelenej pokraova v jazde. asy akania s vie. Vozidl vytvraj nepatrn zostvajce kolny na konci zelenej. Na zklade kapacitnho posdenia odporame rekontrukciu kriovatky Levosk Obrancov mieru s mimorovovm bezbarirovm oddelenm automobilovej dopravy od peej a cyklistickej dopravy, ako aj rekontrukciu seku od kriovatky po ulicu Zhradn rovnako s mimorovovm bezbarirovm krenm motoristickej a nemotoristickej dopravy.
23/64
6.3
OPATRENIA NA PREVENCIU, ELIMINCIU, MINIMALIZCIU A PRPADN KOMPENZCIU INKOV STAVBY NA IVOTN PROSTREDIE V PRIEBEHU VSTAVBY A V PREVDZKE
Poas rekontrukcie kriovatky, mosta a dotknutch sekov ciest sa predpoklad doasn zhorenie vplyvov na obyvatestvo a krajinu, z dvodu zvenia pranosti, emisi, zanania vodnch tokov splaveninami. Budci zhotovite stavby je povinn tieto neiadce vplyvy eliminova a riei v rmci havarijnho plnu pre vstavbu. Produkcia odpadov sa bude v etapch vstavby a etape prevdzky komunikcie li nielen v kvantitatvnom vyjadren, ale aj v kategrich vznikajcich odpadov. Je potrebn zdrazni, e vzhadom na skutonos, e stavba prechdza psmami hygienickej ochrany vodnch zdrojov, s stanoven osobitn podmienky pre vykonvanie stavebnch prc ako aj pre zriaovanie a prevdzku zariaden staveniska, resp. stavebnch dvorov (uveden v prlohe E11 Prieskum ivotnho prostredia). Tieto podmienky sa vzahuj v plnom rozsahu aj na nakladanie s odpadmi. V etape vstavby vznikn odpady z nasledujcich innost: likvidcia krovia na ploche 266 m2 a 30 lin vrub stromov v mnostve 37 ks odstrnenie hornch vrstiev vozovky (100 mm) frzovanm o celkovej vmere 26 241 m2 , vybranie chodnkov zo zmkovej dlaby 680 m2 , vybranie asfaltovch chodnkov 2830 m2 Kovov asti odpadov bud odovzdan ako druhotn suroviny. Jestvujce komunikcie - vozovka a chodnk, ktor sa musia odstrni, sa vrtane asfaltovch vrstiev vybraj. Vyfrzovan materil obrusnch vrstiev vozovky bitmenov zmesi je mon vyui na recyklciu v obaovacom centre na vrobu asfaltovch zmes. alej bude vznika zmesov komunlny odpad a odpad zo socilnych zariaden na zariaden staveniska. Poas prevdzky komunikcie bud vznika odpady pri drbe a oprave komunikcie bitmenov zmesi z obrusnej vrstvy vrchnej asti vozovky, pri starostlivosti o dopravn znaenie odpadov farby a laky a ich obaly, z odstraovania nsledkov prpadnch havri (vkopov zemina obsahujca nebezpen ltky, absorpn materily ....), z istenia lapaov olejov, drevo z drby vegetanej zelene. Predpokladan druhy odpadov produkovan poas prevdzky: Kat.. Nzov odpadu poda vyhl.284/2001 Z.z. 08 01 11 Odpadov farby a laky obsahujce organick rozpadl alebo in nebezpen ltky (N) 08 01 12 Odpadov farby a laky in ako uveden v 0801011 (O) 13 05 02 Kaly z odluovaov oleja z vody (N) 13 05 06 Olej z odluovaov oleja z vody (N) 13 05 07 Voda obsahujca olej z odluovaov oleja z vody (N) 15 01 10 Obaly obsahujce zvyky nebezpench ltok alebo kontaminovan nebezpenmi ltkami (N) 15 02 02 Adsorbenty, filtran materily vrtane olejovch filtrov inak nepecif. handry na handry na istenie kontaminovan nebez. ltkami (N) 17 03 02 Bitmenov zmesi in ako uveden v 170301 (O) 17 05 05 Vkopov zemina obsahujca nebezpen ltky (N) 20 03 01 Zmesov komunlny odpad (O) 20 02 01 Biologicky rozloiten odpad (O) Vysvetlivky: N - nebezpen odpad O - ostatn odpad Spsob nakladania s jednotlivmi skupinami odpadov: 1. skupina: vkopov zemina, trk, kamenivo, in inertn odpad (nezneisten kodlivinami, odpady zaraden v kategrii ostatn odpad O) s zaraden odpady poda Katalgu odpadov nasledovne : - 17 05 04 - zemina a kamenivo in ako uveden v 17 05 03 - 17 05 06 - vkopov zemina in ako uveden v 17 05 05 - 01 05 04 vrtn kaly a odpady z vodnch vrtov - 01 05 99 vrtn kaly inak nepecifikovan Pre tieto odpady je mon vyui pri ternnych pravch stavby, do telesa komunikcie, ap. Nevhodn zeminu je mon vyui aj pri rekultivci bvalch skldok komunlneho odpadu, ktorch innos bola k 31.7.2000 zastaven 2. skupina: odpady podobnho charakteru ako v 1. skupine, ale zneisten nebezpenmi ltkami, ktor mu vznikn v rznych nepredvdanch situcich pri vstavbe (havarijn situcia). Zneistenie me nasta nikom ropnch ltok PHM alebo oleja zo stavebnch strojov a mechanizmov. Ide o odpady zaraden v kategrii nebezpen odpad N: - 17 05 03 - zemina a kamenivo obsahujce nebezpen ltky
24/64
- 17 05 05 - vkopov zemina obsahujca nebezpen ltky - 01 05 05 vrtn kaly obsahujce ropn ltky Poda stupa zneistenia zemia sa rozhodne, i postihnut zemie bude dekontaminovan in situ, t.j. priamo na mieste, pouitm vhodnch pdnych kultr schopnch biologickho rozkladu ropnch ltok (v prpade, e kontamincia bola spsoben ropnmi latkami) prostrednctvom odbornej organizcie alebo sa pristpi k odaeniu zneistench materilov a k bezprostrednej preprave tchto materilov (bez medziskladu) do zariadenia, ktor je uren na znekodnenie prp. zhodnotenie danho druhu nebezpenho odpadu. Biodegradciu nebezpench odpadov zneistench predovetkm ropnmi produktmi vykonvaj EBA Bratislava, prevdzka Preov Haniska a tie Ekologick sluby H*EKO s.r.o. Koice. 3. skupina: odpad, ktor vznikne z odstraovania drevn, lesnho porastu . Odpady s zaraden poda Katalgu odpadov: - 17 02 01 drevo O Pod tmto druhom odpadu je zaraden odpad, ktor sa bliie d pecifikova ako odpad: chrastie, kra, haluzina, drevo, in rastlinn odpad. Pri vrube drevn sa tento odpad bude zhromaova na vhodne umiestnench zhromadiskch: hrub odpadov drevo - kmene stromov, treba odvetvi a takto drevo zhodnoti a vyui predovetkm materilovo. Pri nakladan s haluzinou, konrmi je potrebn vyui monosti zuitkovania kompostovanm. 4. skupina: odpad, ktor vznikne z pouitch stavebnch materilov : tu s zaraden odpady poda Katalgu odpadov: - 17 01 06 - zmesi betnu alebo oddelen zloky betnu obsahujce nebezpen ltky N - 17 01 07 - zmesi betnu O - 17 03 02 - bitmenov zmesi O - 17 04 02 hlink O - 17 04 05 elezo a oce O - 17 04 11 kble in ako uveden v 17 04 10 O Pravdepodobnos, e z pouitch stavebnch materilov bude niektor zaraden v kategrii nebezpen odpad, je minimlna. Napriek tomu musia by aj pre tto monos na stavenisku vytvoren vhodn podmienky. Ku vzniku zneistenho odpadovho betnu alebo kalu me djs pri havarijnej situcii, kedy betn me by zneisten napr. ropnmi ltkami, podobne mu by zneisten aj in stavebn materily. Pevn nebezpen odpady bud uloen do vekokapacitnho prekrytho kontajnera, po naplnen bude odpad z kontajnera odvezen na uren skldku odpadov. Vzniknut druhy nebezpench odpadov s pvodcami znekodovan naprklad v okrese Vranov nad Topou EKO-FBB Vranov n/Topou orientan kapacita 50 ton/rok, v okrese Preov FECUPRAL, s.r.o. Vek ari orientan kapacita 5 000 ton/rok alebo Anna Kritanov-ekologick sluby, Petrovce orientan kapacita 2 000 ton/rok, v okrese Koice-mesto Ing. Sihelnk Koice orientan kapacita 40 ton/rok alebo VES,s.r.o. Koice orientan kapacita 300 ton/rok, LOBBE s.r.o. akovce okres Kemarok. Odpadovch stavebnch materilov nezneistench bude na stavbe vznika v podstatne vom mnostve. Tieto materily mu by priamo na stavbe materilovo vyuvan. Je nutn preto pri vypracovvan projektu organizcie vstavby vopred pota s touto monosou a uri miesta, kde bud odpadov stavebn materily vyuvan bu na ternne pravy, alebo ako podkladov materil napr: na spevnenie. V prpade, e ich nebude mon vyui na stavbe, je potrebn tento druh odpadu znekodni na skldke pre nie nebezpen odpad. Frzovan vrchn vrstvy vozoviek a chodnkov z bitmenovch zmes sa recykluj v strediskch vroby obaovacch zmes, vybranch poda dodvatea stavby vybranho na zklade verejnej sae. asti odstrnench elektrickch zariaden z hlinka, ocele a eleza sa vrtia do zberne ako druhotn suroviny. 5. skupina: in odpad, ktor vznikne pri realizcii vstavby (prevdzka mechanizmov, technologick odpady, odpad podobn komunlnemu odpadu): Odpady s zaraden poda Katalgu odpadov : - 13 02 05 - nechlrovan minerlne motorov, prevodov a mazacie oleje N - 13 02 06 - syntetick motorov, prevodov a mazacie oleje N - 13 07 01 - vykurovac olej a motorov nafta N - 13 05 02 kaly z odluovaov oleja z vody N - 13 05 06 olej z odluovaov oleja z vody N - 13 05 07 voda obsahujca olej z odluovaov oleja z vody N - 15 02 02 - absorbenty, filtran materily vrtane olejovch filtrov inak nepecifikovanch, handry na istenie, ochrann odevy kontaminovan
25/64
nebezpenmi ltkami N - 15 01 10 obaly obsahujce zvyky nebezpench ltok alebo kontaminovan nebezpenmi ltkami N - 16 01 03 - opotrebovan pneumatiky O - 16 01 07 - olejov filtre N - 16 01 13 - brzdov kvapaliny N - 16 01 15 - nemrznce kvapaliny in ako uveden v 16 01 14 O - 16 02 14 vyraden zariadenia in ako uveden v 16 02 09 a 16 02 13 O - 16 02 15 nebezpen asti odstrnen z vyradench zariaden N - 16 02 16 asti odstrnen z vyradench zariaden, in ako v 16 02 15 O - 16 06 01 - oloven batrie N - 20 03 01 - zmesov komunlny odpad O Nebezpen odpady zaraden v tejto skupine vznikaj predovetkm u dodvatea stavby t.j. v priestoroch jeho arelu, v drbrskych a opravrenskch dielach. Objekty, kde sa manipuluje s tmito druhmi odpadov musia spa poiadavky zkona 223/2001 Z.z. o odpadoch a vyhlky 283/2001 Z.z. Tieto objekty vak nie s sasou posudzovania stavby. Niektor druhy nebezpench odpadov je mon zhodnoti recyklciou (autobatrie) alebo energeticky (opotrebovan olej). Tie odpady, ktor sa alej nedaj vyui ani inak zhodnoti je nutn znekodni . Zber olovench akumultorov je zmluvne zabezpeen s MACH Trade, s.r.o. Sere, Vyraden lieky Modr planta, opotrebovan oleje KONZEKO s.r.o. Markuovce. Likvidciou a regenerciou odpadovch olejov sa zaober spaova nebezpench odpadov FECUPRAL, s.r.o. Preov. Pre tieto ely pre regin severovchodnho Slovenska (Poprad, Kemarok, Star ubova, Bardejov, Svidnk, Stropkov a Sabinov) mono predpoklada vyuitie spaovne odpadov v Starej ubovni. Tab. A Zatriedenia odpadov produkovanch poas vstavby: Kat.. Nzov odpadu poda vyhl.284/2001 Z.z. 08 01 17 Odpady z odstraovania farby alebo laku obsahujce organick rozpadl alebo in nebezpen ltky (N) 08 01 18 Odpad z odstraovania farby alebo laku in ako uveden v 080117 (O) 10 13 14 Odpadov betn a betnov kal (O) 13 07 01 Vykurovac olej a motorov nafta (N) 13 02 08 In motorov, prevodov a mazacie oleje (N) 15 01 10 Obaly obsahujce zvyky nebezpench ltok alebo kontaminovan nebezpenmi ltkami (N) 15 01 02 Obaly z plastov (O) 15 02 02 Absorbenty, filtran materily vrtane olej. filtrov inak nepecifikovanch, handry na istenie kontaminovan nebezpenmi ltkami (N) 15 02 03 Absorbenty, filtran materily, handry na istenie a ochrann odevy in ako uveden v 15 02 03 (O) 16 01 03 Opotrebovan pneumatiky (O) 16 01 07 Olejov filtre (N) 16 01 13 Brzdov kvapaliny (N) 16 02 13 Vyraden zariadenia obsahujce nebezpen asti, in ako uveden v 16 02 09 a 16 02 12 (N) 16 02 16 asti odstrnen z vyradench zariaden, in ako uveden v 16 02 15 (O) 16 06 01 Oloven batrie (N) 17 02 03 Plasty (O) 17 03 01 Bitmenov zmesi obsahujce uhon decht (N) 17 03 02 Bitmenov zmesi in ako uveden v 170301 (O) 17 04 05 elezo a oce (O) 17 04 07 Zmiean kovy (O) 17 04 10 Kble obsahujce olej, uhon decht a in nebezpen ltky (N) 17 04 11 Kble in ako uveden v 17 04 10 (O) 17 05 03 Zemina a kamenivo obsahujce nebezpen ltky (N) 17 05 04 Zemina a kamenivo in ako uveden v 17 05 03 (O) 20 02 01 Biologicky rozloiten odpad (O) 20 02 03 In biologicky rozloiten odpady (O) 20 03 01 Zmesov komunlny odpad (O)
26/64
Tab. B Zatriedenie predpokladanch druhov odpadov produkovanch poas prevdzky: Kat.. Nzov odpadu poda vyhl.284/2001 Z.z. 08 01 11 Odpadov farby a laky obsahujce organick rozpadl alebo in nebezpen ltky (N) 08 01 12 Odpadov farby a laky in ako uveden v 080111 (O) 08 01 17 Odpady z odstraovania farby alebo laku obsahujce organick rozpadl alebo in nebezpen ltky (N) 08 01 18 Odpad z odstraovania farby alebo laku in ako uveden v 080117 (O) 15 01 10 Obaly obsahujce zvyky nebezpench ltok alebo kontaminovan nebezpenmi ltkami (N) 15 01 02 Obaly z plastov (O) 17 03 01 Bitmenov zmesi obsahujce uhon decht (N) 17 03 02 Bitmenov zmesi in ako uveden v 170301 (O) 17 05 03 Zemina a kamenivo obsahujce nebezpen ltky (N) 17 05 04 Zemina a kamenivo in ako uveden v 17 05 03 (O) 20 02 01 Biologicky rozloiten odpad (O) 20 02 03 In biologicky rozloiten odpady (O) 20 03 06 Odpad z istenia kanalizcie (O) Vysvetlivky: N - nebezpen odpad O - ostatn odpad Odpady vzniknut poas vstavby a prevdzky bud likvidovan na regulovanch skldkach komunlneho odpadu a na skldkach nebezpench odpadov. Rekontrukcia kriovatky, mosta a dotknutch sekov ciest si nevyiada zber ponohospodrskej a lesnej pdy. 6.4 HLUKOV A EMISN INKY PREVDZKY
STANOVENIE HLADN HLUKU Metodika vpotu hluku Hlukov tdia bola vypracovan v zmysle platnch prvnych predpisov a poda Metodickch pokynov pre vpoet hladn hluku z dopravy na potai programom CADNA , verzia 3.5. Pre vpoet predpokladanej ekvivalentnej hladiny hluku z dopravy LAeq bola pouit metda VVA Praha. Vpoet sa robil pre denn a non as. Referenn asov interval na denn as je od 6,00 do 22,00 hod., pre non as od 22,00 h. do 6,00 hod. Predpokladan hlukov za sa potala poda vpotovch modelov A a B. Vypotan hodnoty environmentlneho hluku Pre vpoet zaaenia hlukom sa uvaovalo s dopravnm zaaenm poda stania dopravy z roku 2010, v prognze do roku 2045 na jestvujcej cestnej sieti. A jestvujci stav dopravnho uzla Levosk - Obrancov mieru pre roky 2015 a 2025 na zklade predpokladanho dopravnho zaaenia B navrhovan stav dopravnho uzla Levosk - Obrancov pre rok 2025 na zklade predpokladanho dopravnho zaaenia. Celkov rozsah navrhovanej pravy na zklade poiadaviek stavebnka SSC IVSC Koice a mesta Preov je nasledujci: - prava ulc Levosk, Vlada Clementisa, Obrancov mieru zvenie potu jazdnch pruhov, vybudovanie zastvok MHD, prava chodnkov a cyklistickch pruhov, prava svetelnej signalizcie - Rekontrukcia jestvujceho mosta nad riekou Torysa a vybudovanie novho mosta nad riekou Torysa - prava elezninho priecestia a veden SR - Vybudovanie lvky pre pech - prava potoka Vydumanec - prava verejnho osvetlenia a trolejovho vedenia na uliciach Levosk a Vlada Clementisa - preloky a pravy podzemnch a nadzemnch ininierskych siet vyvolan investcie (telekomunikan kble, napjacie kble DPMP, VN a NN vedenia, plynovod, vodovod, horcovod)
27/64
Pohad na skman zemie vpotovho modelu zo smeru od Popradu - navrhovan stav
Pohad na skman zemie vpotovho modelu zo smeru od Vranova
Schma skmanho zemia
28/64
Navrhovan dky prav: - Celkov dka pravy ulice Levosk je 560 m. - Celkov dka pravy ulice Vlada Clementisa 196 m. - Celkov dka pravy ulice Obrancov mieru je 174 m.
A jestvujci stav dopravnho uzla Levosk - Obrancov mieru pre roky 2015 a 2025 na zklade predpokladanho dopravnho zaaenia.
Predpokladan hladiny hluku z cestnej dopravy vo vonkajom priestore pre posudzovan rok 2015 (vpotov model A) stanoven vpotom s vyjadren farebnm rastrom (obrzok .3a pre de a .3b pre noc v roku 2015. Izofny, ktor vyjadruj polohu bodov rovnakej intenzity hluku v priestore tvoria hranin iaru medzi dvomi rozdielnymi farbami rastra . Hladiny hluku pre de (vpotov model A) v roku 2015
Hladiny hluku pre noc (vpotov model A) v roku 2015
Predpokladan hladiny hluku z cestnej dopravy vo vonkajom priestore pre posudzovan rok 2025 (vpotov model A) stanoven vpotom s vyjadren farebnm rastrom pre de a pre noc v roku 2025. Izofny, ktor vyjadruj polohu bodov rovnakej intenzity hluku v priestore tvoria hranin iaru medzi dvomi rozdielnymi farbami rastra .
29/64
Hladiny hluku pre de (vpotov model A) v roku 2025
Hladiny hluku pre noc (vpotov model A) v roku 2025
30/64
B navrhovan stav dopravnho uzla Levosk - Obrancov pre rok 2025 na zklade predpokladanho dopravnho zaaenia. Predpokladan hladiny hluku z cestnej dopravy vo vonkajom priestore pre posudzovan rok 2025 (vpotov model B) stanoven vpotom s vyjadren farebnm rastrom pre de a pre noc v roku 2025 ). Izofny, ktor vyjadruj polohu bodov rovnakej intenzity hluku v priestore tvoria hranin iaru medzi dvomi rozdielnymi farbami rastra . Hladiny hluku pre de (vpotov model B ) v roku 2025
Hladiny hluku pre noc (vpotov model B ) v roku 2025
31/64
V navrhovanom stave vzhadom na to, e ide o rekontrukciu jestvujceho uzla z dvodu zvenia bezpenosti a plynulosti dopravy s navrhovan aj lvky pre pech. Tvar a dka prstupovej rampy v blzkosti obytnej zstavby je navrhnut tak, aby v o najvej monej miere eliminovala inky hluku z dopravy. Jej vka je premenliv od 0m po 6m
Vzorov rez v mieste lvky pre pech a cyklistov
Oakvan hladiny hluku z cestnej dopravy vo vonkajom priestore s vypotan pre jednotliv imisn body (body A a E) s uveden v tabuke niie pre roky 2015, 2025 jestvujci stav a rok 2025 navrhovan stav. Vpotov body A a E s umiestnen na fasdach viacpodlanch bytovch domoch a s vypotan vo vkach zodpovedajcim rovni okna na kadom obytnom podla.(napr. BOD B 4.OG vpotov bod B pred oknom na 4 poschod)
Vypotan hodnota hladiny hluku vo vpotovch bodoch ( vpotov model A a B ) pre rok 2015 a 2025 jestvujci stav navrhovan stav vka bodu Hladina Lr rok 2015 Hladina Lr rok 2025 Hladina Lr rok 2025 umiestnenie Meno Den Noc Den Noc Den Noc m (dBA) (dBA) (dBA) (dBA) (dBA) (dBA)
Levosk 57
BOD A EG BOD A 1.OG BOD A 2.OG BOD A 3.OG BOD A 4.OG
1,5 4,5 7,5 10,5 13,5
64,5 67,0 67,5 67,7 67,8
58,6 60,1 60,4 60,5 60,4
63,8 66,3 66,9 67,1 67,2
58,0 59,5 59,8 59,9 59,9
63,8 66,3 66,9 67,1 67,2
57,9 59,5 59,8 59,9 59,9
32/64
BOD A 5.OG BOD A 6.OG BOD B EG BOD B 1.OG BOD B 2.OG Obrncov mieru 31 BOD B 3.OG BOD B 4.OG BOD B 5.OG BOD B 6.OG BOD C EG BOD C 1.OG BOD C 2.OG Obrncov mieru 66 BOD C 3.OG BOD C 4.OG BOD C 5.OG BOD C 6.OG BOD D EG BOD D 1.OG eskoslovenskej BOD D 2.OG armdy 5 BOD D 3.OG BOD D 4.OG BOD E EG BOD E 1.OG Levosk 27 BOD E 2.OG BOD E 3.OG BOD E 4.OG
16,5 19,5 1,5 4,5 7,5 10,5 13,5 16,5 19,5 1,5 4,5 7,5 10,5 13,5 16,5 19,5 1,5 4,5 7,5 10,5 13,5 1,5 4,5 7,5 10,5 13,5
67,7 67,7 69,2 70,8 70,9 70,8 70,6 70,3 70,0 69,5 71,0 71,0 70,8 70,5 70,2 69,8 60,1 62,8 63,4 63,6 63,7 70,5 71,9 71,9 71,6 71,3
60,4 60,3 62,7 63,6 63,6 63,4 63,2 62,9 62,6 62,9 63,7 63,6 63,4 63,1 62,7 62,4 54,3 56,0 56,3 56,3 56,3 63,9 64,6 64,5 64,2 63,9
67,2 67,1 68,4 70,0 70,2 70,1 69,9 69,6 69,3 68,7 70,2 70,2 70,1 69,8 69,5 69,1 59,5 62,2 62,9 63,1 63,2 70,8 72,2 72,1 71,9 71,6
59,8 59,7 62,0 62,9 62,9 62,7 62,5 62,2 61,9 62,1 62,9 62,9 62,7 62,4 62,0 61,7 53,7 55,4 55,7 55,8 55,8 64,2 64,9 64,8 64,5 64,2
67,2 67,1 68,3 70,0 70,2 70,1 69,9 69,6 69,3 68,6 70,1 70,2 70,0 69,7 69,4 69,1 58,9 61,6 62,2 62,4 62,5 71,1 72,4 72,4 72,1 71,7
59,8 59,7 61,9 62,8 62,9 62,7 62,5 62,2 61,9 62,1 62,9 62,8 62,6 62,3 62,0 61,6 53,0 54,7 55,0 55,1 55,2 64,4 65,1 65,0 64,7 64,3
Na grafe .1 a .2 je znzornenie zaaenia hlukom vo vpotovch bodoch A a E (po podlaiach bytovch domov) pre de poda vpotovch modelov A a B. - Jestvujci stav 2015 (modr farba) zobrazuje zaaenie hlukom na jestvujcej kriovatke s predpokladanm dopravnm zaaenm v roku 2015. V roku 2015 dianica D1 Preov zpad Preov juh , R4 severn obchvat mesta Preov a Nbren komunikcia (III. etapa) ete nie s v prevdzke. - Jestvujci stav 2025 (erven farba) zobrazuje zaaenie hlukom na jestvujcej kriovatke s predpokladanm dopravnm zaaenm v roku 2025. Uvaujeme na zklade dopravnho modelu ,e v roku 2025 bude dianica D1 Preov zpad Preov juh , R4 severn obchvat mesta Preov a Nbren komunikcia (III. etapa) v prevdzke, o sa prejav aj v poklese hlukovho zaaenie vo vpotovch bodoch. - Navrhovan stav 2025 (zelen farba) zobrazuje zaaenie hlukom na navrhovanej kriovatke s predpokladanm dopravnm zaaenm v roku 2025. Uvaujeme na zklade dopravnho modelu ,e v roku 2025 bude dianica D1 Preov zpad Preov juh , R4 severn obchvat mesta Preov a Nbren komunikcia (III. etapa) v prevdzke, o sa prejav aj v poklese hlukovho zaaenie vo vpotovch bodoch podobne ako v jestvujcom stave v roku 2025. V navrhovanom stave sa prejav zmena hlukovho zaaenia vplyvom rekontrukcie dopravnho uzla. Nepatrn zvenie hlukovho zaaenia sa prejav v mieste priblenia zdroja hluku k jestvujcej zstavbe. Na eliminciu hlukovho zaaenia je v tomto seku ako protihlukov barira navrhnut prstupov rampa na lvku pre pech premenlivej vky 0 6 m. Pokles hlukovho zaaenia v skmanej lokalite je spsoben plynulejm prejazdom cez dopravn uzol (pripjacie a odboovacie pruhy, uzavretie vedajch ciest (ulica Jazdeck a ulica Urbnkova), do ktorch odboovanie a vjazd z nich spomauje hlavn dopravn prd (brzdenie, odboovanie, rozbiehanie, zaraovanie)) skrtenm akacej doby na kriovatke a tm aj znenm potu akajcich vozidiel.
33/64
Hodnota hladiny hluku vo vpotovch bodoch ( vpotov model A a B ) pre rok 2015 a 2025
Hodnota hladiny hluku vo vpotovch bodoch ( vpotov model A a B ) pre rok 2015 a 2025
34/64
Vzhadom na vku a polohu jestvujcej zstavby bytovch domov, s ohadom na dodranie bezpenosti premvky (napr. dodranie rozhadov v kriovatkch) v skmanom dopravnom uzle na ulici Levosk, je nvrh efektvnych primrnych protihlukovch opatren prli ekonomicky nron a vyadoval by vznamn zsah, z architektonickho hadiska, do jestvujceho mestskho prostredia. Na zklade predpokladov dopravnho modelu a z neho vyplvajcich vpotovch modelov hlukovej zae A a B , meme predpoklada zlepenie jestvujcej hlukovej situcie rekontrukciou dopravnho uzla Levosk. Navrhovanou rekontrukciou sa dosiahne via plynulos dopravy, zni sa poet akajcich vozidiel a skrti sa doba prejazdu kriovatkou Levosk Obrancov mieru o povedie k niiemu hlukovmu zaaeniu od cestnej dopravy. Uvedenm do prevdzky D1 Preov zpad Preov juh a R4 Preov Kapuany v roku 2020 sa zlep hlukov situcia v skmanej lokalite ,kee djde k predpokladanmu vraznmu poklesu dopravy z dvodu odklonenia tranzitu mimo intraviln mesta Preov a teda aj skmanho dopravnho uzla. Na zklade vsledkov hlukovej tdie doporuujeme realizciu rekontrukcie dopravnho uzla na ceste I/18 Levosk Obrancov mieru.
METODIKA RIEENIA EMISNEJ TDIE Vpoet priemernch ronch koncentrci zneistenia ovzduia je spracovan programom CADNA A. Na stanovenie rovne zneistenia ovzduia vplyvom automobilovej dopravy v predmetnej oblasti bolo vyuit matematick modelovanie rozptylu zneisujcich ltok z mobilnch zdrojov. Pouit matematick model pre stanovenie koncentrci MLuS - 92. Vo vpotoch neboli zohadnen okrem automobilovej dopravy na uvedench sekoch ciest ostatn zdroje, t.j. diakov prenos a ostatn stacionrne a mobiln zdroje v regine a v lokalite. Vstupom s daje: Ron koncentrcie zneisujcich ltok v ovzdu znzornen prslunm farebnm rastrom umiestnenm na mape rieenho zemia pre rok 2015 poda vpotovho modelu A. Ron koncentrcie zneisujcich ltok v ovzdu znzornen prslunm farebnm rastrom umiestnenm na mape rieenho zemia pre rok 2025 poda vpotovho modelu B. Pre vpoet boli uvaovan nasledovn zkladn vstupn daje: dopravn zaaenie a smerovanie na jednotlivch sekoch boli spracovan na zklade celottneho stania dopravy z roku 2005 a prepotan na jednotliv asov horizonty na bze prepotovch koeficientov Slovenskej sprvy ciest Bratislava z roku 2005, za limitujcu hladinu zneistenia ovzduia bola zvolen maximlna ron koncentrcia zneisujcich ltok v ovzdu v prslunom roku.
Schma skmanho zemia vpotovho modelu (navrhovan stav)
35/64
Stanovenie najvych prpustnch limitov zneistenia Limitn hodnoty zneisujcich ltok v ovzdu s dan zkonom (prloha .1 k vyhlke .705/2002 Z.z.)
Limitn hodnoty vybranch ltok zneisujcich ovzduie (cieov hodnoty)
Limitnn hodnoty (priemern ron hodnota) SO2 [mg / m3] 20 Pm [mg / m3] 40 Nox [mg / m3] 30 NO2 [mg / m3] 40 C6H6 [mg / m3] 5
Posdenie exhalanej situcie

tdia je spracovan pre hodnotenie dopadu a vvoja vplyvu na navrhovanej rekontrukcie dopravnho uzla Levosk Obrancov mieru na ivotn prostredie pre rok 2025. Vchodiskov alternatvu pre posdenie vvoja v okol budcej preloky predstavuje asov horizont 2010. Na zklade uvedench vstupnch dajov bol vykonan vpoet imisnej situcie pomocou matematickho modelu pre rozptyl zneisujcich ltok z mobilnch zdrojov a to pre oblas predmetnho cestnho seku Pre vpoet imisnej situcie sa uvaovalo z dopravnm zaaenm poda stania dopravy v roku 2010 na jestvujcej komunikanej sieti a vpoet bol preveden na vytvorench vpotovch modeloch A (rok 2015) a B (rok 2025). A vpoet zaaenia emisi v dopravnom uzle Levosk Obrncov mieru v jestvujcom stave pre rok 2015 zaaenie emisiami (NOx, NO2, a Pm2 ) bolo vypotan pre jestvujci stav s predpokladanm dopravnm zaaenm pre rok 2015 (vi tab..1) poda stania dopravy v roku 2010 a dopravnoininierskych dajov. Predpokladom vpotovho modelu je, e v roku 2015 dianica D1 Preov zpad Preov juh, R4 severn obchvat mesta Preov a Nbren komunikcia (III. etapa) ete nie s v prevdzke. Pre kad z potanch emisi bola vypotan aj mapa vplyvu. B vpoet zaaenia emisi na navrhovanom dopravnom uzle Levosk Obrncov mieru pre rok 2025. zaaenie emisiami (NOx, NO2, a Pm2 ) bolo vypotan pre navrhovan stav s predpokladanm dopravnm zaaenm pre rok 2025 (vi tab..2) poda stania dopravy v roku 2010 a dopravnoininierskych dajov. Predpokladom vpotovho modelu je ,e v roku 2025 bude dianica D1 Preov zpad Preov juh , R4 severn obchvat mesta Preov a Nbren komunikcia (III. etapa) s v prevdzke, o sa prejav aj v poklese dopravnho zaaenia .Pre kad z potanch emisi bola vypotan aj mapa vplyvu. Vstupn daje pre vpoet Vpoet bol vykonan na zklade dopravnch zaaen na danej kriovatke ciest v predmetnej oblasti pre rok 2015 a 2025. Vpoty boli uroben pre vytvorenie mapy vplyvu emisi pre priemern ron koncentrcie NOx , NO2, a Pm2 na urenie dopadu zmien v truktre dopravy na kvalitu ovzduia. Kee vo vpote neboli zohadnen in zdroje zneistenia ovzduia ako z dopravnho zaaenia, vypotan daje vypovedaj len o emisich z dopravy. Pri vpote sa vychdzalo z lniovch zdrojov zneistenia ovzduia (kad cesta v dotknutom zem je povaovan za jeden lniov zdroj). Vpotom sme zskali - priemern ron koncentrcie emisi NOx, NO2 a Pm2 znzornen farebnm rastrom v rieenej lokalite. - koncentrcie emisi (SO2, NO2, C6 H6 a Pm2 ) vo vzdialenosti 0 m (priamo v zdroji), 25 m a 50 m od zdroja emisi. Emisie Hodnoty pecifickch emisi automobilov delench na nkladn a osobn boli stanoven v slade s uplatnenm vyhlky . 248/91 Z.z. FMD nadvzujce na predpisy EHK. Uveden hodnoty zohaduj aj predpoklady kvalitatvnych zmien a postupn zavedenie katalyztorov aj pre naftov motory. pecifick emisie pre jednotliv asov horizonty boli uren interpolciou a v slade s metodolgiou pouitou v E (MEET 1999) a spresnen poda oakvanho vvoja v SR. Predpoklad sa v prpade osobnch automobilov postupn nrast pouitia katalyztorov, resp. podielu naftovch motorov. Podmienky pre rozptyl Vpoty boli vykonan pre mestsk podmienky rozptylu zneisujcich ltok v ovzdu.
A vpoet zaaenia emisi v dopravnom uzle Levosk Obrncov mieru v jestvujcom stave pre rok 2015 Priemern ron koncentrcie emisii NOx , NO2,a Pm2 s uveden na obrzku .4 a 6 (jestvujci stav) pre rok 2040 zobrazujcich mapu vplyvu emisi v rieenom zem. Koncentrcie emisi (SO2, NO2, C6 H6 a Pm10 ) vo vzdialenosti 0m (priamo v zdroji), 25m a 50m od zdroja emisi s uveden v tab..4
36/64
Emisie NOx vypotane pre rok 2015 ( vpotov model A jestvujci stav )
Emisie NO2 vypotane pre rok 2015 ( vpotov model A jestvujci stav )
Obr..5
37/64
Emisie Pm10 vypotane pre rok 2015 ( vpotov model A jestvujci stav )
Obr..6
Koncentrcie emisi (SO2, NO2, C6 H6 a Pm2 ) vo vzdialenosti 0m (priamo v zdroji), 25m a 50m od zdroja emisi v jestvujcom stave tab..4
jestvujci stav v roku 2015 , priemern ron hodnota z cestnej dopravy zdroj I/18 Levosk ulica ( z Popradu do kriovatky) I/18 Levosk ulica ( z Vranova do kriovatky) Obrncov mieru Clementisova SO2 (mg/m3) 25m od 50m od v zdroji zdroja zdroja 4.6 3.2 2.9 4.6 3.2 2.9 4.3 3.0 2.8 3.7 2.8 2.6 Pm (mg/m3) 25m od 50m od v zdroji zdroja zdroja 1.4 1.2 1.2 1.4 1.2 1.2 1.4 1.2 1.1 1.3 1.1 1.1 NO2 (mg/m3) 25m od 50m od v zdroji zdroja zdroja 21.7 17.2 16.3 21.7 17.2 16.3 20.7 16.5 15.6 19.2 15.4 14.6 C6H6 (mg/m3) 25m od 50m od v zdroji zdroja zdroja 1.7 1.3 1.3 1.7 1.3 1.3 1.6 1.3 1.2 1.5 1.2 1.2
Poda vpotov pre priemern ron koncentrcie, prspevok k zneisteniu ovzduia s uvaovanmi exhaltmi vznikajcich z predpokladanho dopravnho zaaenia vzhadom na prslun imisn limit je minimlny. Vsledky vpotov predpokladanho zneistenia ovzduia v rieenom zem pre vpotov model A V roku 2015 v jestvujcom stave neprekrauj priemern ron hodnoty SO2, Pm2, NO2, C6 H6 povolen limity, priom na najzaaenejom seku - Levosk ulica maximlne zaaenie (t.j. v zdroji) SO2 predstavuje 23,0 %, Pm2 len 3,5 % , NO2 len 54,3% a C6 H6 len 34% z povolenej limitnej hodnoty. B Vpoet zaaenia emisi na navrhovanom dopravnom uzle Levosk Obrncov mieru pre rok 2025 Priemern ron koncentrcie emisii NOx, NO2,a Pm2 s uveden na obrzku .7 a 9 (navrhovan stav) pre rok 2025 zobrazujcich mapu vplyvu emisi v rieenom zem. Koncentrcie emisi (SO2, NO2, C6 H6 a Pm2 ) vo vzdialenosti 0m (priamo v zdroji) , 25m a 50m od zdroja emisi s uveden v tab..5
Emisie NOx vypotane pre rok 2025 ( vpotov model B navrhovan stav ) Obr..7
38/64
Emisie NO2 vypotane pre rok 2025 ( vpotov model B navrhovan stav )
Obr..8
Emisie Pm10 vypotane pre rok 2025 ( vpotov model B navrhovan stav )
Obr..9
Koncentrcie emisi (SO2, NO2, C6 H6 a Pm2 ) vo vzdialenosti 0m (priamo v zdroji) , 25m a 50m od zdroja emisi v jestvujcom stave tab..5
navrhovan stav v roku 2025 , priemern ron hodnota z cestnej dopravy zdroj I/18 Levosk ulica ( z Popradu do kriovatky) I/18 Levosk ulica ( z Vranova do kriovatky) Obrncov mieru Clementisova SO2 (mg/m3) 25m od 50m od v zdroji zdroja zdroja 4.2 3.0 2.8 4.8 3.3 3.0 3.9 2.9 2.7 4.0 2.9 2.7 Pm (mg/m3) 25m od 50m od v zdroji zdroja zdroja 1.4 1.2 1.1 1.5 1.2 1.2 1.3 1.1 1.1 1.3 1.2 1.1 NO2 (mg/m3) 25m od 50m od v zdroji zdroja zdroja 20.7 16.5 15.6 22.1 17.5 16.5 19.6 15.7 14.9 19.9 15.9 15.1 C6H6 (mg/m3) 25m od 50m od v zdroji zdroja zdroja 1.6 1.3 1.2 1.8 1.4 1.3 1.5 1.2 1.2 1.6 1.3 1.2
39/64
Poda vpotov pre priemern ron koncentrcie, prspevok k zneisteniu ovzduia s uvaovanmi exhaltmi vznikajcich z predpokladanho dopravnho zaaenia vzhadom na prslun imisn limit je minimlny. Vsledky vpotov predpokladanho zneistenia ovzduia v rieenom zem pre vpotov model B V roku 2025 v navrhovanom stave neprekrauj priemern ron hodnoty SO2, Pm2, NO2, C6 H6 povolen limity, priom na najzaaenejom seku - Levosk ulica v smere z Vranova maximlne zaaenie (t.j. v zdroji) SO2 predstavuje 24,0 %, Pm2 len 3,5 % , NO2 len 55,3% a C6 H6 len 36% z povolenej limitnej hodnoty. Zver exhalanej tdie Poda vpotov pre priemern ron koncentrcie, prspevok k zneisteniu ovzduia s uvaovanmi exhaltmi vznikajcich z predpokladanho dopravnho zaaenia vzhadom na prslun imisn limit je minimlny. Vsledky vpotov predpokladanho zneistenia ovzduia v rieenom zem pre vpotov model A V roku 2015 v jestvujcom stave neprekrauj priemern ron hodnoty SO2, Pm2, NO2, C6 H6 povolen limity, priom na najzaaenejom seku Levosk ulica maximlne zaaenie (t.j. v zdroji) SO2 predstavuje 23,0 %, Pm2 len 3,5 % , NO2 len 54,3% a C6 H6 len 34% z povolenej limitnej hodnoty. Vsledky vpotov predpokladanho zneistenia ovzduia v rieenom zem pre vpotov model B V roku 2025 v navrhovanom stave neprekrauj priemern ron hodnoty SO2, Pm2, NO2, C6 H6 povolen limity, priom na najzaaenejom seku - Levosk ulica v smere z Vranova maximlne zaaenie (t.j. v zdroji) SO 2 predstavuje 24,0 %, Pm2 len 3,5 % , NO2 len 55,3% a C6 H6 len 36% z povolenej limitnej hodnoty. Na zklade vpotov a vsledkov emisnej tdie doporuujeme rekontrukciu dopravnho uzla Levosk Obrncov mieru, kee djde k vej plynulosti dopravy a tm aj k niiemu emisnmu zaaeniu. 7. 7.1 PODMIEUJCE PREDPOKLADY OBMEDZENIE CESTNEJ PREMVKY Poas rekontrukcie kriovatky, poas prav dotknutch komunikci, poas rekontrukcie a vstavby mosta cez rieku Torysa a poas rozrenia elezninho priecestia dojde k obmedzeniu premvky na jestvujcich komunikcich na uliciach: Levosk, Vlada Clementisa, Obrancov mieru, Jazdeck, Urbnkov, Zhradn, Jna Bottu. Poas rekontrukcie kriovatky, mosta a dotknutch sekov ciest bude doprava riaden doasnm dopravnm znaenm. Poas rekontrukcie trolejovho vedenia bude trolejbusov doprava nahraden autobusovou. Poas vstavby novho mosta nad riekou Torysa bude doprava na jestvujcom moste veden v sasnom reime v troch jazdnch pruhoch (dva v smere Vranov Poprad, jeden v smere Poprad Vranov). Po vybudovan novho mosta bude as dopravy presmerovan na nov most v obojsmernom veden, as dopravy bude veden v jednom jazdnom pruhu v smere Vranov Poprad po jestvujcom moste, na ktorom bude po poloviciach prebieha rekontrukcia mostnho zvrku. Stavba si poas rekontrukcie elezninho priecestia, kedy bude prejazd priecestm uzavret vyiada odklon dopravy cez ulicu Urbnkov (prpadne cez ulicu Okrun), ulicu Poiarnick a ulicu Obrancov mieru sp na ulicu Levosk. Rekontrukciu elezninho priecestia vzhadom na dopravn zaaenie na ceste I/18 doporuujeme realizova poas przdninovho obdobia alebo dn pracovnho vona.
40/64
Organizciu dopravy a obmedzenia cestnej premvky podrobne spracuje zhotovite stavebnch prc, na zklade nm zvolenho postupu prc. Sasou alch stupov dokumentcie bude aj dopravn znaenie stavby vrtane dopravnho znaenia poas vstavby. 7.2 PRELOKY ININIERSKYCH SIET Ininierske siete (VN a NN vedenia, telefnne a diakove kblov rozvody, plynovody, vodovody a kanalizcia) kriujce navrhovan trasu obchvatu bud upraven prp. preloen (popis jednotlivch objektov pozri bod 8.3) 7.3 OPATRENIA NA UVONENIE STAVENISKA Pred samotnou rekontrukciou kriovatky je potrebn: odtrni 266 m2 krovia 30 lin odtrni 37 stromov odstrni 11 reklamnch ptaov odstrnenie krytu jestvujcej vozovky o celkovej vmere 26 241 m2, vybranie chodnkov zo zmkovej dlaby 680 m2 , vybranie asfaltovch chodnkov 2830 m2 PRELOKY SVISIACICH CIEST V rmci predmetnej stavby nie je potrebn vstavba obchdzok ani preloky jestvujcich ciest. Na presmerovanie dopravy poas rekontrukcie priecestia bud vyuit jestvujce komunikcie (ulica Okrun, ulica Zhradn, ulica Poiarnick) OCHRANA VODNCH ZDROJOV V obvode stavby a v prahlom zem sa nenachdzaj vodn zdroje.
7.4
7.5 7.6
NAPOJENIE NA DOTERAJIE TECHNICK VYBAVENIE ZEMIA Napojenie na jestvujci komunikan systm ostva zachovan. V rmci rekontrukcie kriovatky Levosk Obrancov mieru a dotknutho seku cesty I/18 sa vzhadom na funkn triedu B1 (prevane dopravn vznam, obmedzen priama obsluha) uvauje so zruenm napojenia ulc Jazdeck a Urbnkova na cestu I/18. Upravovan osvetlenie kriovatky a dotknutch sekov komunikci bude napojen na jestvujce odbern miesto. Kriovatka a dotknut komunikcie nepotrebuj pre svoju prevdzku zsobovanie vodou a zemnm plynom. 7.7
V sasnosti je v priestore stavby pripravovan stavba: Preov nhrada spnacej sstanice Pon dvoma kioskovmi TS a prava VN veden na Sekova, ktorej navrhovan pravy bud repektovan touto dokumentciou. iadna dalia innos v zujmovom zem, ktor by bola bezprostredne v kolzi s pripravovanou stavbou. Vyvolan investcie stavby bud na nklady stavebnka preloen resp. upraven v nevyhnutne potrebnom rozsahu, na zklade vyjadren jednotlivch vlastnkov resp. sprvcov.
KOORDINCIA SO ZMERMI INCH STAVEBNKOV NA PREDMETNOM ZEM
41/64
8. 8.1 8.2
Predmetn stavba je lenen na asti stavby (objekty) v zmysle triedenia stavebnch prc poda klasifikcie stavieb . lenenie na asti repektuje budcich sprvcov, resp. vlastnkov jednotlivch ast stavby (objektov). Stavba je rozlenen nasledovne:
TECHNICK A ORGANIZAN RIEENIA STAVBY ZOZNAM AST STAVBY PREHAD AST STAVBY PODA PREDPOKLADANCH VLASTNKOV ALEBO SPRVCOV
Zoznam ast stavby

por.slo. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 slo asti Nzov asti stavby stavby 100-00 prava cesty I/18 - ulica Levosk 101-00 102-00 103-00 201-00 202-00 203-00 320-00 401-00 501-00 502-00 503-00 550-00 601-00 602-00 603-00 604-00 605-00 610-00 611-00 612-00 620-00 625-00 626-00 650-00 660-00 661-00 665-00 666-00 667-00 670-00 671-00 672-00 701-00 702-00 703-00 prava miestnej komunikacie - ulica Vlada Clementisa prava miestnej komunikacie - ulica Obrancov mieru prava chodnkov Most nad riekou Torysa Rekontrukcia jestvujceho mosta nad riekou Torysa Lvka nad kriovatkou ulc Levoska - Obrancou mieru prava potoka Vydumanec prava cestnej svetelnej signalizcie prava cestnej kanalizcie prava jednotnej kanalizcie Preloka vodovodu DN 200 prava horcovodu Sprvca objektu Slovensk sprva ciest mesto Preov mesto Preov mesto Preov Slovensk sprva ciest Slovensk sprva ciest mesto Preov SVP .p. mesto Preov SSC VVS, a.s. VVS, a.s. Spravbyt komfort Klasifikcia stavieb 2111 2111 2111 2111 2141 2141 2141 2152 2224 2223 2223 2222 2222 2214 2214 2214 2214 2214 2224 2224 2224 2224 2224 2224 2224 2213 2224 2213 2213 2224 2121 2121 2121 2221 2221 2221
Preloka VN-22kV vonkajieho vedenia linky .554, a vonkajej VN-22kV VSD, a.s. prpojky pre TS Miklanek Preloka VN-22kV kblovch veden liniek . 334, 552, 553, 554 VSD, a.s. Preloka VN-22kV kblovch veden liniek . 291, 292, 555 Preloka VN-22kV kblovej prpojky pre TS Jednota Ochrana NN kblovch veden VSD z TS Miklanek na ul. Levosk Ochrana NN kblovch veden VSD na ul. Obrancov Mieru Ochrana NN kblovch veden Brahama na ul. Levosk prava trolejovho vedenia Preloka sptnch a napjacch kblov DPMP Preloka miestnych telekomunikanch kblov ST na ul. Levosk Preloka diakovch telekomunikanch kblov ST na ul. Levosk Preloka kbelovodu ST na ul. Levosk Preloka optickej trasy Orange na ul. Vl. Clementisa Preloka kblovho vedenia MO na ul. Levosk Preloka zariadenia EPD na ul. Levosk pravy elezninho priecestia v km 19,254 pravy podzemnch kblovch veden SR pravy traknho vedenia SR prava VTL plynovodu prava STL plynovodu prava NTL plynovodu VSD, a.s. COOP Jednota VSD, a.s. VSD, a.s. Brahama DPMP, a.s. DPMP, a.s. Slovak Telekom, a.s. Slovak Telekom, a.s. Slovak Telekom, a.s. Orange, a.s. Ministerstvo obrany SR SPP, a.s. SR SR SR SPP, a.s. Divzia distribcie SPP, a.s. Divzia distribcie SPP, a.s. Divzia distribcie
Ochrana VN-22kV kblovho vedenia linky . 550 na ul. Obrancov Mieru VSD, a.s.
Preloka verejnho osvetlenia na ul. Levosk, Vl. Clementisa, Obr.Mieru O.S.V.O.comp, a.s.
42/64
8.3
RIEENIE OBJEKTOV 1. 100-00 prava cesty I/18 ulica Levosk
Kriovatka cesty I/18 (ulica Levosk) a miestnych komunikci (ulica Obrancov mieru a ulica Vlada Clementisa) umouje prepojenie dopravy medzi dvoma sdelnmi tvarmi (sdlisko II a sdlisko III), napojenie dopravy z tchto sdelnch tvarov na cestu I/18 v smere na Vranov na Topou a v smere na Poprad a zrove zabezpeuje prepojenie tranzitujcej dopravy v smere Preov zpad Preov juh a Preov zpad Preov vchod, ktor by v budcnosti mali zabezbeova pripravovan seky dianice D1 a rchlostnej cesty R4 a tm aspo iastone odahi tento dopravn uzol. Cesta I/18 v seku pred kriovatkou v smere od mesta Poprad je tvorpruhov, smerovo nerozdelen, kategrie MZ 20.5/60, funknej tridey B1. V seku od kriovatky s ulicou Obrancov mieru a ulicou Vlada Clementisa po kriovatku s ulicou Urbnkov je cesta I/18 trojpruhov, kategrie MZ 11,5/50, rozren v kriovatke s ulicou Obrancou mieru a Vlada Clementisa o odboovacie pruhy vavo (smer Vranov Koice) a vpravo (smer Vranov Sdlisko III) a o pripjac pruh v smere Koice Vranov. Od kriovatky s ulicou Zhradn je cesta I/18 tvrpruhov, smerovo rozdelen, kategrie MZ 18/50 so rkou strednho deliaceho pruhu 2 m. Pre zvenie kapacity, bezpenosti a plynulosti dopravy v kriovatke cesty I/18 s ulicami Obrancov mieru a Vlada Clementisa a na samotnej ceste I/18 s navrhnut nasledovn pravy: - smer Vranov Poprad - zvenie potu priamych jazdnch pruhov na 2, predenie odboovacch pruhov v smeroch Vranov Koice a Vranov Sdlisko III - smer Poprad Vranov vybudovanie dvojpruhovho mosta nad riekou Torysa, vybudovanie samostatnho dvojpruhovho jazdnho psu so strednm deliacim psom rky 2.0 m, vybudovanie pripjacieho pruhu v smere Koice Vranov, rozrenie jestvujceho elezninho priecestia - vybudovanie lvky pre pech nad cestou I/18 (ulica Levosk) a prstupovch rmp s napojenm na existujce peie komunikcie, prepojenie pech komunikci vedench pozd rieky Torysa a pozd cesty I/18 vybudovanm chodnka pod mostnm objektom na ceste I/18 - uzavretie ulc Jazdeck a Urbnkov Kategria cesty I/18 je MZ 19/50 so rkovm usporiadanm: - jazdn pruh 4x3,25 m - vodiaci prok 2x0,50 m (vntorn), 2x1,00 m (vonkaj) - stredn deliaci ps 2,00 m Spolu von rka 19,00 m
V mieste budovania pravho jazdnho psu od kriovatky Levosk Obrancov mieru je vzhadom na dopravn zaaenie, geologick stavbu zemia a klimatick podmienky s navrhnut vozovka s nasledovnou skladbou: - asfaltov betn mastixov SMA PMB 45/80-75 - spojovac asfaltov postrek - asfaltov betn modifikovan ACL 16 PMB 10/40-75,VMTI - spojovac asfaltov postrek - asfaltov betn modifikovan ACp 16 CA 35/50 - infiltran asfaltov postrek - stabilizcia cementom CBGM C5/6 22 - trkodrvina D,31,5 GC Spolu: - prava podloia vrstvou trkodrviny fr. 0-64 40 mm 60 mm 100 mm 200 mm 240 mm 640 mm (4220 m2) 2 x 300 mm
Potreba trkovitho materilu na pravu podloia predstavuje 2532 m3. Z plch trvalho zberu sa zoberie humzna skrvka hrbky 300 mm v objeme 1810 m3. V mieste vmeny hornch vrstiev vozovky je potrebn frzova 8 750 m2 jestvujcej vozovky a nsledne poloi nov vrstvy v zloen: - asfaltov betn mastixov SMA PMB 45/80-75 40 mm
43/64
- spojovac asfaltov postrek - asfaltov betn modifikovan ACL 16 PMB 10/40-75,VMTI - spojovac asfaltov postrek - oceov vstun dvojzkrutov sie (napr. ROADMESH)
60 mm
2. 101-00 prava miestnej komunikacie - ulica Vlada Clementisa V rmci rekontrukcie kriovatky Levosk Obrancov mieru sa uprav aj rameno kriovatky v smere Koice Sdlisko III ulica Vlada Clementisa. V sasnosti m toto rameno dva jazdn pruhy pruh pre odboenie vavo smer Vranov nad Topou a pruh pre priamy smer, smer Koice. Rekontrukciou sa uprav jestvujci deliaci ostrovek a rozri sa poet jazdnch pruhov na 4 tak, aby oba smery mali po dva jazdn pruhy. Jazdn pruhy bud ma rku 3.25 m Celkov dka pravy ulice Clementisova je cca 190 m. prava si vyiada vybudovanie novej vozvky o vmere 740 m2 , odfrzovanie hornch vrstiev vozovky v hrbke 100 mm o vmere 3180 m2 a pokldku novch hornch vrstiev vozovky o vmere 3180 m2 . Kontrukcia vozovky je rovnak ako v objekte 100-00. 3. 102-00 prava miestnej komunikacie - ulica Onrancov mieru V rmci rekontrukcie kriovatky Levosk Obrancov mieru sa uprav aj rameno kriovatky v smere Sdlisko III Koice ulica Obrancov mieru. V sasnosti m toto rameno dva jazdn pruhy pruh pre odboenie vavo smer Poprad a pruh pre priamy smer, smer Sdlisko III. Rekontrukciou sa uprav jestvujci deliaci ostrovek a rozri sa poet jazdnch pruhov na 4 tak, aby smer Poprad mal dva jazdn pruhy pre odboenie vavo a smer Sdlisko III jeden jazdn pruh a smer Vranov nad Topou samostatn pruh pre odboenie vpravo. Jazdn pruhy bud ma rku 3.25 m. Celkov dka pravy ulice Obrancov mieru je cca 162 m. prava si vyiada vybudovanie novej vozvky o vmere 290 m2 , odfrzovanie hornch vrstiev vozovky v hrbke 100 mm o vmere 3025 m2 a pokldku novch hornch vrstiev vozovky o vmere 3025 m2 (po ulicu eskoslovenskej armdy). V seku od ulice eskoslovenskej armdy po ulicu Kollrov je vzhadom na nevyhovujci stavebno technick stav krytu vozovky potrebn odfrzova jestvujce vrstvy krytu vozovky v hrbke 100 mm a poloi nov vrstvy krytu vozovky a vstun dvojzkrutov oceov sie o celkovej vmere 11 050 m2. Kontrukcia vozovky je rovnak ako v objekte 100-00. V rmci pravy ulice Obrancov mieru s navrhnut aj nasledovn pravy: - presunutie CSS v kriovatke s ulicou eskoslovenskej armdy do priestoru medzi zastvkami MHD v blzkosti ulice Fukov - uzavretie vjazdu oproti ulici Fraa Kra - zriadenie jazdnho pruhu pre odboenie vavo v kriovatke s ulicou Fukov a vybudovanie vjazdu na ulicu Nbren - obmedzenie dopravy pri vjazde na ulicu eskoslovenskej armdy a vjazde z nej na monos odboovania len vpravo, obmedzenie dopravy pri vjazde z ulc Fukov a Nbren na monos odboovania len vpravo 4. 103-00 prava chodnkov V rmci rekontrukcie kriovatky Levosk Obrancov mieru sa vybuduj aj lvky pre pech a prstupov rampy k nim. Rampy bud napojen na jestvujci systm komunikci pre pech a novonavrhovan chodnky. V rmci zvenia bezpenosti a plynulosti peej a automobilovej dopravy bude dobudovan chodnk pre pech a cyklistov zabezpeujci mimorovov prepojenie peej dopravy po oboch stranch cesty I/18 pod mostnm objektom cez rieku Torysa. Celkov vmera pravy chodnkov je 5500 m2 5. 201-00 Most nad riekou Torysa IDENTIFIKAN DAJE MOSTA Nzov mosta Katastrlne zemie Okres Kraj Uvaovan sprvca mosta Nadriaden orgn sprvcu Spracovate DR Zodpovedn projektant : Most nad riekou Torysa : Preov : Preov : Preovsk samosprvny kraj : Slovensk sprva ciest, IVSC Koice, Kasrensk nmestie 4, 040 01 Koice : Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR : DOPRAVOPROJEKT a.s. Bratislava, divzia Preov : Ing. Juraj Kopk
44/64
Bod krenia s Uhol krenia
: s riekou Torysa v km 0,392 : 97,5g s riekou Torysa
Von vka pri nvrhovom prietoku : 2,2m Q100 Vka hladiny nvrhovho prietoku : 4,8m Q100 CHARAKTERISTIKA MOSTA Charakteristika mosta a/ b/ c/ d/ e/ f/ g/ h/ i/ j/ k/ l/ m/ n/ o/ p/ most na ceste I. triedy most nad riekou a chodnkom pre pech a cyklistov s jednm poom jednopodlan s hornou mostovkou nepohybliv trval smerovo v priamej a v stpan kolm s normovanou zaaitenosou z predptho betnu plnostenn trmov otvorene usporiadan s neobmedzenou vonou vkou
Dka premostenia Dka mosta ikmos mosta rka vozovky medzi obrubami rka chodnka rka mosta medzi obrubou a zbradlm rka mosta Vka mosta Stavebn vka Plocha mosta Zaaenie mosta poda
: 30,0 m : 45,0 m : kolm : 8,0 m : 5,0m : 12,75 m : 13,4 m : 8,11 m (nad dnom Torysy) : 1,09m -2,09m : 13,4*30=402m2 (poda TP 07/2006) : STN EN 1990 a STN EN 1991
EL MOSTA A POIADAVKY NA JEHO UMIESTNENIE Navrhovan mostn objekt sa nachdza ceste I/18 a premosuje rieku Torysa a chodnk pre pech a cyklistov. Urujcimi poiadavkami pre nvrh mostnho objektu s: priestorov usporiadanie cesty I/18 priestorov usporiadanie chodnka pre pech priestorov usporiadanie, prieny profil a navrhovan hladina Q100 Torysy elov mapa zujmovho zemia CHARAKTER PREKKY A PREVDZAN KOMUNIKCIA Navrhovan mostn objekt premosuje koryto rieky Torysa a navrhovan chodnk pre pech a cyklistov. Navrhovan mostn objekt vekosou mostnho otvoru a kontruknm rieenm nadvzuje na jestvujci mostn objekt, ktor bude rekontruovan (obj.202-00) Prevdzan komunikcia na moste je cesta I/18 so rkovm usporiadanm zodpovedajcemu kategrii MZ 19/50. Nov mostn objekt (201-00) bude zabezpeova dopravu v smere Poprad Vranov nad Topou. Jestvujci mostn objekt (202-00) bude zabezpeova dopravu v smere Vranov nad Topou Poprad. Pozdny sklon prevdzanej komunikcie v mieste mosta je v stpan 1,02% a prieny sklon je jednostrann 1,75%. Dka mosta a vekos mostnho otvoru s navrhnut tak, aby bola premosten cel prekka.
45/64
ZEMN PODMIENKY Mostn objekt sa nachdza v intravilne mesta Preov. V blzkosti objektu sa nachdzaj podzemn aj nadzemn ininierske sie te. GEOLOGICK PODMIENKY Podrobn ininierskogeologick prieskum pre rekontrukciu cesty I. triedy I/18 Preov, Levosk Obrancov mieru kriovatka a most realizovala spolonos TERRA GEO, s. r. o., Borodova 44, 040 17 Koice-Barca. Na geologickej stavbe zemia sa podieaj antropognne sedimenty, sedimenty kvartru a podlon neogne sedimentrne svrstvia. Antropognne sedimenty predstavuj netrieden stavebn navky a navky zemn. Kvartrne sedimenty s zastpen fluvilnymi sedimentmi dnovej vplne aluvilnej nivy toku Torysy. Tie s na bze tvoren trkami dnovej vplne s premenlivm obsahom piesitej frakcie. V spodnej asti ide o hrubozrnn, polymiktn trky s prechodom do strednoznnch trkov s piesitou a hlinito piesitou prmesou. trkov akumulcie s prekryt povodovmi jemnozrnnmi sedimentmi charakteru hlinitch pieskov s prechodom do piesitch hln a lov. Podloie kvartru tvoria silne zvetran svrstvia neognu karpatu, s prevahou lovcov a prachovitch lovcov s polohami jemnozrnnch pieskovcov. Svrstvia neognu s na styku s kvartrom silne zvetran a maj charakter sdrnch lovitch zemn. Na zklade vsledkov realizovanch prieskumnch prc ( vrty V-1 a V-3) je mon kontatova, e kvartrne sedimenty v danom zem dosahuj pomerne malch hrbok a boli overen len do hbky 4,6-5,3 m p.t. Povrchov vrstva sdrnch zemn (pod antropognnymi navkami) bola pritom overen do hbky 2,0-3,1 m p.t. POPIS KONTRUKCIE MOSTA Vzhadom na charakter prekky, navrhujeme mostn objekt ako jednopoov. Nosn kontrukcia je integrovan so spodnou stavbou, zo statickho hadiska tvor rm. Nosn kontrukcia je tvoren nbehovm dvojtrmom, ktor sa pri oporch zbieha v jednotrm a bude predopnut dodatone predptmi kblami. Opory s navrhnut ako zvisl steny votknut do zkladovch psov a bud zaloen hlbinne. VYBAVENOS MOSTA Na moste navrhujeme vonkajiu chodnkov rmsu rky 5m a vntorn rmsu irky 0,40m. Kontrukcia vozovky na moste je navrhnut asfaltov hrbky 90mm. Nad krajnmi oporami navrhujeme povrchov mostn zvery. Odvodnenie mosta bude rieen pomocou odvodovaov. Odvodnenie bude vysten do rieky Torysa. ZVLTNE ZARIADENIE A CUDZIE ZARIADENIA Potreba stleho zariadenia na mostnom objekte sa over v nasledujcom stupni projektovej dokumentcie. SVISIACE OBJEKTY STAVBY A VZAH K ZEMIU S vstavbou mostnho objektu svisia nasledujce objekty: - 100-00 prava cesty I/18 - ulica Levosk - 103-00 prava chodnkov - 202-00 Rekontrukcia jestvujceho mosta nad riekou Torysa - 320-00 prava potoka Vydumanec - 602-00 Preloka VN-22kV kblovch veden liniek . 334, 552, 553, 554 - 603-00 Preloka VN-22kV kblovch veden liniek . 291, 292, 555 - 604-00 Preloka VN-22kV kblovej prpojky pre TS Jednota - 620-00 Preloka verejnho osvetlenia na ul. Levosk, Vl. Clementisa, Obr.Mieru - 625-00 prava trolejovho vedenia - 650-00 Preloka miestnych telekomunikanch kblov ST na ul. Levosk - 660-00 Preloka diakovch telekomunikanch kblov ST na ul. Levosk Vstavbou objektu djde k obmedzeniu dopravy na ceste I/18. Prstup na stavenisko mostnho objektu bude z navrhovanej trasy. POSTUP VSTAVBY zemn prce a vybudovanie opr, vstavba NK, vybudovanie mostnho zvrku, dokonovacie prce NVRH NA SLEDOVANIE DEFORMCII V PRIEBEHU VSTAVBY A PREVDZKY
46/64
V zmysle STN 73 6201 sa na moste s rozptm vm ako 20 m osadia znaky na sledovanie trvalch deformcii. Okrem tchto znaiek sa osadia v tesnej blzkosti mosta pozorovacie body, z ktorch sa bude mera prpadn pohyb meraskch znaiek. Kontrola presnosti pozorovacch bodov bude mon zo vzanch bodov, osadench v blzkosti mosta po obidvoch stranch mosta tak, aby z nich bolo mon zameranie na pozorovacie body. V zmysle ustanoven STN 73 6209, pre mosty s rozptm vm ako 18m, doporuujeme realizova statick zaaovaciu skku mosta. Pre overenie vpotovej nosnosti pilt, resp mikropilt navrhujeme vykona zaaovacie skky.
6.
201-00 Rekontrukcia jestvujceho mosta nad riekou Torysa

: Rekontrukcia jestvujceho mosta nad riekou Torysa : Preov : Preov : Preovsk samosprvny kraj : Slovensk sprva ciest, IVSC Koice, Kasrensk nmestie 4, 040 01 Koice : Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR
IDENTIFIKAN DAJE MOSTA Nzov mosta Katastrlne zemie Okres Kraj Uvaovan sprvca mosta Nadriaden orgn sprvcu Spracovate DR Zodpovedn projektant Bod krenia s Uhol krenia Von vka pri nvrhovom prietoku Q100 Vka hladiny nvrhovho prietoku Q100 CHARAKTERISTIKA MOSTA Charakteristika mosta
: DOPRAVOPROJEKT a.s. Bratislava, divzia Preov

: Ing. Juraj Kopk : s riekou Torysa v km 0,392 : 97,5g s riekou Torysa : 1,42m : 4,8m a/ b/ c/ d/ e/ f/ g/ h/ i/ j/ k/ l/ m/ n/ o/ p/ most na ceste I. triedy most nad riekou a chodnkom pre pech a cyklistov s jednm poom jednopodlan s hornou mostovkou nepohybliv trval smerovo v priamej a v stpan kolm s normovanou zaaitenosou zo elezobetnu plnostenn trmov otvorene usporiadan s neobmedzenou vonou vkou
Dka premostenia Dka mosta ikmos mosta rka vozovky medzi obrubami rka chodnka rka mosta medzi zbradliami rka mosta Vka mosta Stavebn vka Plocha mosta Zaaenie mosta poda
: 30,0 m : 45,0 m : kolm : 8,0 m : 5,75m : 14,75 m : 15,25 m : 7,87 m (nad dnom Torysy) : 1,65m -2,29m : 15,25*30=457,5m2 (poda TP 07/2006) : STN EN 1990 a STN EN 1991
EL MOSTA A POIADAVKY NA JEHO UMIESTNENIE
47/64
Jestvujci mostn objekt sa nachdza ceste I/18 a premosuje rieku Torysa a chodnk pre pech a cyklistov. Urujcimi poiadavkami pre nvrh mostnho objektu s: priestorov usporiadanie cesty I/18 priestorov usporiadanie chodnka pre pech priestorov usporiadanie, prieny profil a navrhovan hladina Q100 Torysy elov mapa zujmovho zemia CHARAKTER PREKKY A PREVDZAN KOMUNIKCIA Jestvujci mostn objekt premosuje koryto rieky Torysa a navrhovan chodnk pre pech a cyklistov. Na jestvujcom mostnom objekte je navrhnut zmena rkovho usporiadania a jeho rekontrukcia. Prevdzan komunikcia na moste je cesta I/18 so rkovm usporiadanm zodpovedajcemu kategrii MZ 19/50. Jestvujci mostn objekt bude zabezpeova dopravu v smere Vranov nad Topou Poprad. Pozdny sklon prevdzanej komunikcie v mieste mosta je v stpan 1,02% a prieny sklon je jednostrann 1,75%. Dka mosta a vekos mostnho otvoru s navrhnut tak, aby bola premosten cel prekka. Koryto rieky Torysa bude upraven tak, aby po vybudovan kontrukcie chodnka pre pech a cyklistov, nebol zmenen prieton profil koryta v mieste mostov. Brehy koryta bud opevnen a votknut do pozdneho betnovho zaisovacieho prahu. ZEMN PODMIENKY Mostn objekt sa nachdza v intravilne mesta Preov. V blzkosti objektu sa nachdzaj podzemn aj nadzemn ininierske siete. GEOLOGICK PODMIENKY Podrobn ininierskogeologick prieskum pre rekontrukciu cesty I. triedy I/18 Preov, Levosk Obrancov mieru kriovatka a most realizovala spolonos TERRA GEO, s. r. o., Borodova 44, 040 17 Koice-Barca. Na geologickej stavbe zemia sa podieaj antropognne sedimenty, sedimenty kvartru a podlon neogne sedimentrne svrstvia. Antropognne sedimenty predstavuj netrieden stavebn navky a navky zemn. Kvartrne sedimenty s zastpen fluvilnymi sedimentmi dnovej vplne aluvilnej nivy toku Torysy. Tie s na bze tvoren trkami dnovej vplne s premenlivm obsahom piesitej frakcie. V spodnej asti ide o hrubozrnn, polymiktn trky s prechodom do strednoznnch trkov s piesitou a hlinito piesitou prmesou. trkov akumulcie s prekryt povodovmi jemnozrnnmi sedimentmi charakteru hlinitch pieskov s prechodom do piesitch hln a lov. Podloie kvartru tvoria silne zvetran svrstvia neognu karpatu, s prevahou lovcov a prachovitch lovcov s polohami jemnozrnnch pieskovcov. Svrstvia neognu s na styku s kvartrom silne zvetran a maj charakter sdrnch lovitch zemn. Na zklade vsledkov realizovanch prieskumnch prc ( vrty V-1 a V-3) je mon kontatova, e kvartrne sedimenty v danom zem dosahuj pomerne malch hrbok a boli overen len do hbky 4,6-5,3 m p.t. Povrchov vrstva sdrnch zemn (pod antropognnymi navkami) bola pritom overen do hbky 2,0-3,1 m p.t. POPIS KONTRUKCIE MOSTA Vzhadom na charakter prekky, je mostn objekt ako jednopoov. Nosn kontrukcia je integrovan so spodnou stavbou, zo statickho hadiska tvor rm. Nosn kontrukcia je tvoren nbehovm 6-trmom. Rekontrukcia mosta bude pozostva zo zmeny rkovho usporiadania, ktor zodpoved polovici profilu navrhovanej kategrie. Na jestvujcej nosnej kontrukcii je navrhnut spriahujca doska a nov mostn zvrok. Nosn kontrukcia a integrovan opory bud sanovan. VYBAVENOS MOSTA Na moste navrhujeme vonkajiu chodnkov rmsu rky 5,75 m a vntorn rmsu irky 1,5 m. Kontrukcia vozovky na moste je navrhnut asfaltov hrbky 90mm. Nad krajnmi oporami navrhujeme povrchov mostn zvery. Odvodnenie mosta bude rieen pomocou odvodovaov. Odvodnenie bude vysten do rieky Torysa. ZVLTNE ZARIADENIE A CUDZIE ZARIADENIA Potreba stleho zariadenia na mostnom objekte sa over v nasledujcom stupni projektovej dokumentcie. SVISIACE OBJEKTY STAVBY A VZAH K ZEMIU S vstavbou mostnho objektu svisia nasledujce objekty: - 100-00 prava cesty I/18 - ulica Levosk - 103-00 prava chodnkov - 201-00 Most nad riekou Torysa - 320-00 prava potoka Vydumanec - 602-00 Preloka VN-22kV kblovch veden liniek . 334, 552, 553, 554 - 603-00 Preloka VN-22kV kblovch veden liniek . 291, 292, 555 - 604-00 Preloka VN-22kV kblovej prpojky pre TS Jednota - 620-00 Preloka verejnho osvetlenia na ul. Levosk, Vl. Clementisa, Obr.Mieru - 625-00 prava trolejovho vedenia - 650-00 Preloka miestnych telekomunikanch kblov ST na ul. Levosk - 660-00 Preloka diakovch telekomunikanch kblov ST na ul. Levosk
48/64
Vstavbou objektu djde k obmedzeniu dopravy na ceste I/18. Prstup na stavenisko mostnho objektu bude z navrhovanej trasy. POSTUP VSTAVBY odstranenie jestvujceho zvrku, vstavba spriahujcej dosky, vybudovanie mostnho zvrku, dokonovacie prce NVRH NA SLEDOVANIE DEFORMCII V PRIEBEHU VSTAVBY A PREVDZKY V zmysle STN 73 6201 sa na moste s rozptm vm ako 20 m osadia znaky na sledovanie trvalch deformcii. Okrem tchto znaiek sa osadia v tesnej blzkosti mosta pozorovacie body, z ktorch sa bude mera prpadn pohyb meraskch znaiek. Kontrola presnosti pozorovacch bodov bude mon zo vzanch bodov, osadench v blzkosti mosta po obidvoch stranch mosta tak, aby z nich bolo mon zameranie na pozorovacie body. Na mostnom objekte nedoporuujeme realizova statick zaaovaciu skku mosta.
203-00 Lvka nad kriovatkou ulc Levoska - Obrancov mieru IDENTIFIKAN DAJE MOSTA Nzov mosta Katastrlne zemie Okres Kraj Uvaovan sprvca mosta Spracovate DR Zodpovedn projektant Bod krenia s Uhol krenia Vka priechodovho prierezu CHARAKTERISTIKA MOSTA Charakteristika mosta : Lvka nad kriovatkou ulc Levosk - Obrancov mieru : Preov : Preov : Preovsk samosprvny kraj : mesto Preov : DOPRAVOPROJEKT a.s. Bratislava, divzia Preov : Ing. Juraj Kopk : s cestou I/18 v km 0,183 87 : 100,0g : 5,2m + min.0,4m (rezerva pre trolejbusov troleje) a/ b/ c/ d/ e/ f/ g/ h/ i/ j/ k/ l/ m/ n/ o/ p/ most na chodnkoch pre pech a cyklistov most nad ulicou Obrancov mieru a Levoskou ulicou s 15-timi poami jednopodlan s hornou a dolnou mostovkou nepohybliv trval smerovo v priamej, v oblku a vkovo v stpan kolm s normovanou zaaitenosou z ocele a elezobetnu plnostenn a priehradov doskov a oblkov otvorene usporiadan s neobmedzenou vonou vkou
Dka mosta as A :145m Dka mosta as B :142,7m Dka mosta as C :142,4 Dka premostenia : 2x32,6m v hlavnch poliach na lvkach rka chodnka : 3,0 4,0m Vka mosta : 6,1 m (nad cestou I/18) EL MOSTA A POIADAVKY NA JEHO UMIESTNENIE
49/64
Navrhovan mostn objekt sa nachdza na chodnkoch pre pech a cyklistov a premosuje ulicu Obrancov mieru a Levosk ulicu. Urujcimi poiadavkami pre nvrh mostnho objektu s: priestorov usporiadanie cesty I/18 priestorov usporiadanie chodnka pre pech elov mapa zujmovho zemia CHARAKTER PREKKY A PREVDZAN KOMUNIKCIA Navrhovan lvka prevdza cyklistov a pech cez ulicu Obrancov mieru a Levosk ulicu. Napojenie jestvujce infratruktry na lvky je zabezpeen cez elezobetnov rampy pre bezbarirov prstup a pomocou schodsk. Dka mosta a vekos mostnho otvoru s navrhnut tak, aby bola premosten cel prekka. ZEMN PODMIENKY Mostn objekt sa nachdza v intravilne mesta Preov. V blzkosti objektu sa nachdzaj podzemn aj nadzemn ininierske siete. GEOLOGICK PODMIENKY Podrobn ininierskogeologick prieskum pre rekontrukciu cesty I. triedy I/18 Preov, Levosk Obrancov mieru kriovatka a most realizovala spolonos TERRA GEO, s. r. o., Borodova 44, 040 17 Koice-Barca. Na geologickej stavbe zemia sa podieaj antropognne sedimenty, sedimenty kvartru a podlon neogne sedimentrne svrstvia. Antropognne sedimenty predstavuj netrieden stavebn navky a navky zemn. Kvartrne sedimenty s zastpen fluvilnymi sedimentmi dnovej vplne aluvilnej nivy toku Torysy. Tie s na bze tvoren trkami dnovej vplne s premenlivm obsahom piesitej frakcie. V spodnej asti ide o hrubozrnn, polymiktn trky s prechodom do strednoznnch trkov s piesitou a hlinito piesitou prmesou. trkov akumulcie s prekryt povodovmi jemnozrnnmi sedimentmi charakteru hlinitch pieskov s prechodom do piesitch hln a lov. Podloie kvartru tvoria silne zvetran svrstvia neognu karpatu, s prevahou lovcov a prachovitch lovcov s polohami jemnozrnnch pieskovcov. Svrstvia neognu s na styku s kvartrom silne zvetran a maj charakter sdrnch lovitch zemn. Na zklade vsledkov realizovanch prieskumnch prc ( vrty V-1 a V-3) je mon kontatova, e kvartrne sedimenty v danom zem dosahuj pomerne malch hrbok a boli overen len do hbky 4,6-5,3 m p.t. Povrchov vrstva sdrnch zemn (pod antropognnymi navkami) bola pritom overen do hbky 2,0-3,1 m p.t. POPIS KONTRUKCIE MOSTA Nad ulicami Levosk a Obrancov mieru s navrhnut lvky, ktor vzjomne napjaj chodnk na pravej strane Levoskej ulice od rieky Torysa, chodnk na avej strane ulice Obrancov mieru a priestor pred obchodnm domom Kaufland na ulici Vl. Clementisa. Premostenie dopravnho priestoru ulc Levoskej a Obrancov mieru je navrhnut z oceovch lvok, ktor sa stretvaj v ostroveku projektovanej kriovaty. Kontrukcia lvok nad ulicami Levosk a Obrancov mieru je tvoren z oceovch oblkovch kontrukci. Napojenie peej a cyklistickej dopravy na lvky je zabezpeen elezobetnovmi rampami a elezobetnovmi schoditiami. Oceov lvky s tvoren oceovm oblkom situovanm v strede lvky (v prienom smere), ktor je integrovan s mostovkou. Mostovka je zavesen na oblku prostrednctvom zvesov. V prienom smere bud oceov prieniky spriahnut so elezobetnovou doskou. Kontrukcia oceovch lvok, umouje ich poloenie na podpery vcelku, tak, aby bol minimalizovan vplyv vstavby na dopravu. VYBAVENOS MOSTA Odvodnenie mosta bude rieen pomocou odvodovacch abov. Odvodnenie bude vysten do kanalizcie. SVISIACE OBJEKTY STAVBY A VZAH K ZEMIU S vstavbou mostnho objektu svisia nasledujce objekty: - 100-00 prava cesty I/18 - ulica Levosk - 103-00 prava chodnkov - 620-00 Preloka verejnho osvetlenia na ul. Levosk, Vl. Clementisa, Obr.Mieru - 625-00 prava trolejovho vedenia Vstavbou objektu djde k obmedzeniu dopravy na uliciach Levosk a Obrancov mieru v ase osdzania oceovej kontrukcie lvok na podpery a k obmedzeniu pech poas vstavby elezobetnovch rmp. Prstup na stavenisko mostnho objektu bude z navrhovanej trasy.
50/64
POSTUP VSTAVBY zemn prce a vybudovanie spodnej stavby vstavba spodnej stavby a rmp, osadenie oceovch oblkovch lvok, dokonovacie prce 7. 320-00 prava potoka Vydumanec V rmci rekontrukcie kriovatky djde aj k rozreniu cesty I/18 v seku od kriovatky s ulicou Obrancov mieru po kriovatku s ulicou Zhradn. V tomto seku pred jestvujcim mostnm objektom je pod cestou I/18 priepustom preveden potok Vydumanec a otvorenm korytom je vysten do rieky Torysa. V rmci pravy potoka bude jestvujci priepust preden pod budci prav jazdn ps cesty I/18 a koryto potoka preloen do predenho priepustu z rmovch elezobetnovch prefabriktov IZM 23/10 (3400 x 1900) a po vystenie do rieky Torysa. Celkov prava potoka Vydumanec bude cca 60 m. 8. 401-00 prava cestnej svetelne signalizcie V rmci rekontrukcie kriovatky djde k zveniu potu jazdnch pruhov na ramench kriovatky: Ulica Levosk smer Vranov nad Topou Poprad - z troch na tyri (dva jezdn pruhy pre priamy smer (smer Poprad, jeden jazd pruh pre odboenie vavo (smer Koice), jeden jazdn pruh pre odboenie vpravo (smer Sdlisko III) Ulica Vlada Clementisa z dvoch na tyri (dva jazdn pruhu pre odboenie vavo (smer Vranov nad Topou, dva jazdn pruhy pre priamy smer (smer Koice)) Ulica Obrancov mieru z dvoch na tyri (dva jazdn pruhy pre odboenie vavo (smer Poprad), jeden jazdn pruh pre priamy smer (smer Sdlisko III), jeden jazdn pruh pre odboenie vpravo (smer Vranov nad Topou)
Zvenm potu jazdnch pruhov, rozrenm dotknutch komunikci a pravou deliacich ostrovekov djde k zmene organizcie dopravy v kriovatke o si vyaduje pravu cestnej svetelnej signalizcie (CSS) a kblovch rozvodov CSS.. prava CSS zaha demont jestvujcich signalizanch stoiarov s nvestidlami vrtane kblovho rozvodu CSS. Nov nvestidl pre vozidl bud 3-komorov 300mm. Nov nvestidl bud osaden na signalizan iarovo zinkovan stoiare nadzemnej vky 6m s vlonkmi dky 6m umiestnen v novozriadench ostrovekoch kriovatky a na hranici kriovatky. Kblov vedenie k novm signalizanm stoiarom a majkom bude preveden kblami CYKY, pod komunikciou bude uloen v rre HDPE110 + rezerva, s min. krytm 1m (preklenutie vetiev kriovatky sa prevedie riadenm pretlakom), vo vonom terne bude uloen v pieskovom lku hrbky 10cm s min. krytm 1m s mechanickou ochranou HDPE doskami. V celej dke trasy kblovch rozvodov CSS bude na dne ryhy umiestnen ps FeZn 30x4 (ochrann vodi pospjania), na ktor sa pripoja vetky signalizan stoiare. V kriovatke bud osaden presvetlen prun deformovaten majky so symbolikou Prikzan smer obchdzania. Ovldanie CSS zostane pvodn z jestvujceho rozvdzaa CSS s jestvujcim radiom CSS. Napojenie rozvdzaa CSS na el. energiu zostane pvodn. Kriovanie s ostanmi ininierskymi sieami sa prevedie v koordincii v zmysle STN 73 6005. Celkov dka rozvodov CSS bude cca 200m. 9. 501-00 prava cestnej kanalizcie Objekt zaha pravu polohy jestvujcich vpustov, upravu napojen jestvujcich vpustov a novch odvodovacch prvkov do jestvujcej kanalizcie, vmenu a vkov pravu jestvjcich kanalizanch poklopov jestvujcej kanalizcie 10. 502-00 prava jednotnej kanalizcie V seku cesty I/18 v mieste kriovatky Levosk Obrancov mieru z dvodu rekontrukcie kriovatky vyplva potreba pravy jednotnej kanalizcie. Kontrukn rieenie: Navrhujeme pravu 10 ks naruench jestvujcich vstupov do kanalizanch cht. Nov vstupy bud osaden na rove novej nivelety vozovky. Pri prave navrhujeme nasledovn prvky cht : - prechodov skru TBS, prstence a liatinov kanalizan poklop. 11. 503-00 Preloka vodovodu DN200 V mieste kriovatky Levosk Obrancov mieru cesty I/18 dochdza ku kriovaniu komunikcie s jestvujcim vodovodnm potrubm DN/ID 200 - vodovod pitnej vody. Potrubie je vytvoren z liatinovch rr.
51/64
V mieste stretu (sbeh a 2xkriovanie) rekontrukcie seku cesty I/18 s jestvujcim vodovodnm potrubm vodovodu mesta Preov navrhujeme zrealizova preloku vodovodnho potrubia DN/ID 200 v dvoch sekoch. Preloka potrubia pozostva z: 1. vstavby novej trasy potrubia v mieste kriovatky 2. zriadenie armatrnych cht na potrub DN/ID 200 3. prepojenie preloky vodovodnho potrubia DN/ID 200 s jestvujcimi potrubia DN/ID 100, 150 a 500 Kontrukn rieenie : Celkov dka preloky a prepojenia jestvujceho vodovodu je 325,0 m. Navrhovan trasa preloky potrubia DN/ID 200 je v dke 195,0 m 1. sek a v dke 55,0 m 2. sek. Trasa preloky potrubia je veden tak, aby viedla veda navrhovanej kriovatky a kriovala cestu kolmo na jej os. Zrealizuje sa z rr materilu tvrna liatina profilu DN/ID 200 mm. Potrubie (1.usek) v mieste kriovania s ul. Obrancov mieru bude uloen v oceovej chrnike DN/ID 500 mm. Chrnika je v dke 21,0 m. Potrubie v chrnike je uloen pomocou klznch objmok. Potrubie (2.usek) v mieste kriovania s ul. Levosk bude uloen v oceovej chrnike DN/ID 500 mm. Chrnika je v dke 27,0 m. Potrubie v chrnike je uloen pomocou klznch objmok. Obidve kriovania bud zrealizovan pretlanm. Na trase oboch sekov bud osaden armatrne achty. Armatrna achta sa zrealizuje zo elezobetnu z prefabrikovanm stropom. Potrubie (2.usek) bude prepojen s jestvujcim potrubm DN/ID 100 mm prepojom DN/ID 100 v dke 35,0 m, s jestvujcim potrubm DN/ID 150 mm prepojom DN/ID 150 v dke 30,0 m a s jestvujcim potrubm DN/ID 500 mm prepojom DN/ID 200 v dke 10,0 m. Zemn prce sa bud prevdza poda STN 73 3050. Na trase prepojov DN/ID 100 a 150 je osaden armatrna achta, v ktorej bude umiestnen vodomer a redukn ventil. Pri kriovan resp. sbehu dodra bezpenostn a dovolen vzdialenosti poda STN 73 6005. 12. 503-00 prava horcovodu Existujci vykurovac rozvod prichdza do kolzie s navrhovanm rozrenm ttnej cesty I/18, ako aj na ulici Obrancov mieru smer Koice a za svetelnou kriovatkou na ulici Vlada Clementisa. V mieste kriovania ttnej cesty I/18 bude preloka K spova v novom pretlaku pod cestou a alej bude pokraova rozvod v sbehu s cestou v zeleni a po komunikciu ulica Obrancou mieru. Kriovanie rozvodu K s touto komunikciou je navrhnut ako pretlak pod cestou. Za pretlakom potrubie pokrauje v asfaltovom chodnku . Preloka rozvodu K bude ukonen napojenm na existujci rozvod K v zeleni za navrhovanm bezbarierovm chodnkom. V mieste rozrenia cesty na ulici Clementisa bud existujce potrubia uloen v chrnike predenie chrniky pod komunikciou v dke cca 10m. Z preloky rozvodu K (hlavn napja) bud zhotoven nov odboky pre napojenie existujceho rozvodu, ktorm je veden vykurovacie mdium na prpravu tepla a teplej vody v jednotlivch objektoch. Kontrukn rieenie preloky potrubia Navrhovan preloka potrubnho rozvodu je v dke cca 470 m. Stavba sa bude realizova v slade so zkonom o energetike 656/2004 Z.z. a so zkonom o tepelnej energetike 657/2004. Navrhovan trasa potrubnho rozvodu je lniov stavba, ktor je osaden na zem mesta Preov. Trasa novho rozvodu bola navrhnut tak, aby sa znilo riziko kolzie s ininierskymi sieami. Trasa vykurovacieho rozvodu je veden vo verejnom priestranstve bezknalovm podzemnm vedenm z predizolovanch potrub s 1x zosilnenou izolciou. V sekoch, kde je potrubn rozvod navrhovan vo vonom vkope, je potrebn vykona pred samotnmi zemnmi prcami sondy, aby sa predilo prekopaniu ininierskych siet. Pretlaky pod komunikciami V mieste kriovania vykurovacieho rozvodu s komunikciou na ulici Levosk I/18 v dke 24m a Obrancov mieru smer Koice v dke 23m bud zhotoven pretlaky poda poiadaviek sprvcov. Pretlaky popod cestn komunikciu bud spova v pretlaen potrubia prslunej dimenzie a nsledne zasunut vykurovacieho potrubia, ktor bude vystreden v ochrannom potrub. Na zaiatku pretlaku bude zhotoven montna tartovacia jama na jednotlivch pretlakoch. Na konci pretlaku bude zhotoven vbehov jama. Detailne rieenie tchto pretlakov bude rieen v alom stupni projektovej dokumentcie.
52/64
13. 550-00 prava horcovodu Existujci vykurovac rozvod prichdza do kolzie s navrhovanm rozrenm ttnej cesty I/18, ako aj na ulici Obrancov mieru smer Koice a za svetelnou kriovatkou na ulici Clementisa. V mieste kriovania ttnej cesty I/18 bude preloka K spova v novom pretlaku pod cestou a alej bude pokraova rozvod v sbehu s cestou v zeleni a po komunikciu ulica Obrancou mieru. Kriovanie rozvodu K s touto komunikciou je navrhnut ako pretlak pod cestou. Za pretlakom potrubie pokrauje v asfaltovom chodnku . Preloka rozvodu K bude ukonen napojenm na existujci rozvod K v zeleni za navrhovanm bezbarierovm chodnkom. V mieste rozrenia cesty na ulici Clementisa bud existujce potrubia uloen v chrnike predenie chrniky pod komunikciou v dke cca 10m. Z preloky rozvodu K (hlavn napja) bud zhotoven nov odboky pre napojenie existujceho rozvodu, ktorm je veden vykurovacie mdium na prpravu tepla a teplej vody v jednotlivch objektoch. Kontrukn rieenie preloky potrubia Navrhovan preloka potrubnho rozvodu je v dke cca 470 m. Stavba sa bude realizova v slade so zkonom o energetike 656/2004 Z.z. a so zkonom o tepelnej energetike 657/2004. Navrhovan trasa potrubnho rozvodu je lniov stavba, ktor je osaden na zem mesta Preov. Trasa novho rozvodu bola navrhnut tak, aby sa znilo riziko kolzie s ininierskymi sieami. Trasa vykurovacieho rozvodu je veden vo verejnom priestranstve bezknalovm podzemnm vedenm z predizolovanch potrub s 1x zosilnenou izolciou. V sekoch, kde je potrubn rozvod navrhovan vo vonom vkope, je potrebn vykona pred samotnmi zemnmi prcami sondy, aby sa predilo prekopaniu ininierskych siet. Pretlaky pod komunikciami V mieste kriovania vykurovacieho rozvodu s komunikciou na ulici Levosk I/18 v dke 24m a Obrancov mieru smer Koice v dke 23m bud zhotoven pretlaky poda poiadaviek sprvcov. Pretlaky popod cestn komunikciu bud spova v pretlaen potrubia prslunej dimenzie a nsledne zasunut vykurovacieho potrubia, ktor bude vystreden v ochrannom potrub. Na zaiatku pretlaku bude zhotoven montna tartovacia jama na jednotlivch pretlakoch. Na konci pretlaku bude zhotoven vbehov jama. Detailne rieenie tchto pretlakov bude rieen v alom stupni projektovej dokumentcie. 14. 601-00 Preloka VN-22kV vonkajieho vedenia linky .554, a vonkajej VN-22kV prpojky pre TS Miklanek Sprvca objektu: VSD, a.s. Napov sstava vedenia: 3 AC 50Hz 22kV Oznaenie vedenia: VN-22kV linka . 554, VN-22kV prpojka pre TS Levosk-Miklanek Typ vodiov: 2x 3x AlFe 70/11-1mm2 Navrhovan rozrenie cesty I/18 na ul. Levosk s vstavbou novho mosta cez rieku Torysa na pravej strane od jestvujceho mosta (smer VT) zasahuje do podpernho bodu (priehradovho stoiara) vonkajieho VN-22kV vedenia linky . 554 a VN-22kV prpojky pre TS Levosk-Miklanek (2x 3x AlFe70/11-1mm2) zo spnacej stanice SS0586-01 Preov Pon. Vonkajie vedenie je preto potrebn preloi a upravi. prava vedenia bude zaha demont 1ks priehradovho stoiara a v preloke dvojitho vedenia na nov priehradov stoiar mimo stavebn prce na moste a rozren cesty I/18. Preloen stoiar bude vyzbrojen dvojitmi kotevnmi izoltorovmi zvesmi. Preloen vedenie bude tej istej dimenzie ako jestvujce (2x 3x AlFe 70/11 -1mm2) s min. podchodnou vkou vodiov nad komunikciou 6,60 m (poda STN EN 50 423-1). Dka preloky vonkajieho vedenia bude cca 100 m. 15. 602-00 Preloka VN-22kV kblovch veden liniek . 334, 552, 553, 554 Sprvca objektu: VSD, a.s. Napov sstava vedenia: 3 AC 50Hz 22kV Oznaenie vedenia: VN-22kV linka .V-334 1x 22-ANKTOYPV 3x185mm2 VN-22kV linka .V-552 3x 22-AXEKVCEY 1x240mm2 VN-22kV linka .V-553 - 3x 22-AXEKVCEY 1x240mm2 VN-22kV linka .V-554 - 3x 22-AXEKVCEY 1x240mm2 Navrhovan rozrenie cesty I/18 na ul. Levosk s vstavbou novho mosta cez rieku Torysa zasiahne trasu kblovch VN-22kV liniek . V-334, V-552, V-553, V-554 v seku vstavby novho mosta cez rieku Torysa. Kblov vedenia vychdzaj zo spnacej stanice SS0586-01 Preov-Pon. Kblov vedenia VN je preto potrebn preloi do novej polohy a upravi. prava veden bude zaha preloenie trasy vedenia mimo stavebn prce na moste a rozren cesty I/18. Jestvujca trasa liniek . V-334, V-552, V-553 je veden v rmse mosta na pravej strane (v smere Vranov nad Topou).
53/64
Sasou stavby bude aj rekontrukcia mostnch rms preto bude potrebn vybudova doasn chrniku pri demonti starej rmsy mosta. Po vstavbe novho mosta sa kblov trasa prelo do novej polohy a bude uloen v rmse novho mosta na pravej strane (v smere VT), v ktorej sa vybuduj chrniky z rr HDPE110, do ktorch sa zatiahnu preloen VN kble. Jestvujca trasa kblovho vedenia linky . V-554 sa prelo do novej polohy mimo stavebn prce bez preruenia. Prce na preloke kblovch veden bud prebieha v beznapovom stave. Vypnutie a zapnutie veden sa zabezpe v koordincii s sekom prevdzky VSD,a.s.. Preloen vedenie liniek . V-552, V-553 bude tvoren jestvujcimi typmi kblov, linka . V-334 sa preru a po preloke sa spoj poruchovou spojkou. Pod spevnenmi plochami bud vedenia uloen v obetnovanch rrach HDPE160 s jednou rezervou, s min. krytm 1m a s mechanickou ochranou HDPE doskami. Vo vonom terne bud vedenia uloen v pieskovom lku s min. krytm 1m s mechanickou ochranou HDPE doskami. Kriovanie kblovho vedenia s komunikciou, miesta spojok, ako aj lomov body trasy bud oznaen kameom na oznaenie kblovej trasy. Kriovanie s ostanmi ininierskymi sieami sa prevedie v koordincii v zmysle STN 73 6005. So vzniknutm nebezpenm odpadom (olejov kble s papierovou izolciou) sa bude zaobchdza v zmysle Zkona . 223/2001 Z. z. o odpadoch. Celkov dka preloky kblovch veden bude cca 200m. 16. 603-00 Preloka VN-22kV kblovch veden liniek . 291, 292, 555 Sprvca objektu: VSD, a.s. Napov sstava vedenia: 3 AC 50Hz 22kV Oznaenie vedenia: VN-22kV linka .V-291 3x 22-AXEKVCEY 1x240mm2 VN-22kV linka .V-292 3x 22-AXEKVCEY 1x240mm2 VN-22kV linka .V-555 - 1x 22-ANKTOYPV 3x240mm2 Navrhovan rozrenie cesty na ul. Levosk a na ul. Clementisova zasiahne trasu kblovch VN-22kV liniek . V291, V292 a V-555. Kblov vedenia VN je preto potrebn preloi do novej polohy a upravi. prava veden bude zaha preloenie trasy vedenia mimo stavebn prce na rozren jazdnch pruhov cesty na ul. Levosk. Pri kriovan liniek s cestou ul. Levosk je potrebn predi chrniku popod cestu v dke 5m. Pod navrhovanm nadjazdom na lvku pre chodcov je potrebn preloen trasy ochrni, vloenm kblov do betnovch abov v dke 10m. Kblov trasa sa prelo do novej polohy bez preruenia. Prce na preloke kblovch veden bud prebieha v beznapovom stave. Vypnutie a zapnutie veden sa zabezpe v koordincii s sekom prevdzky VSD,a.s.. Preloen kblov vedenie bude pod komunikciou uloen v obetnovanch betnovch aboch s min. krytm 1m. Kriovanie kblovho vedenia s komunikciou, ako aj lomov body trasy bud oznaen kameom na oznaenie kblovej trasy. Kriovanie s ostanmi ininierskymi sieami sa prevedie v koordincii v zmysle STN 73 6005. So vzniknutm nebezpenm odpadom (olejov kble s papierovou izolciou) sa bude zaobchdza v zmysle Zkona . 223/2001 Z. z. o odpadoch. Celkov dka preloky kblovch veden bude cca 120m. 17. 604-00 Preloka VN-22kV kblovej prpojky pre TS Jednota Sprvca objektu: COOP Jednota Slovensko, spotrebn drustvo Napov sstava vedenia: 3 AC 50Hz 22kV Oznaenie vedenia: VN-22kV linka .V-555 - 1x 22-ANKTOYPV 3x240mm2 Navrhovan rozrenie cesty na ul. Levosk zasiahne trasu kblovej VN-22kV linky . V-555, ktor je v sprve COOP Jednota a ktor je veden v sbehu s linkami . V-291, V-292. Kblov vedenia VN je preto potrebn preloi do novej polohy a upravi. prava veden bude zaha preloenie trasy vedenia mimo stavebn prce na rozren jazdnch pruhov cesty na ul. Levosk. Pri kriovan liniek s cestou ul. Levosk je potrebn predi chrniku popod cestu v dke 5m. Pod navrhovanm nadjazdom na lvku pre chodcov je potrebn preloen trasy ochrni, vloenm kblov do betnovch abov v dke 10m. Kblov trasa sa prelo do novej polohy bez preruenia. Prce na preloke kblovch veden bud prebieha v beznapovom stave. Vypnutie a zapnutie veden sa zabezpe v koordincii s sekom prevdzky VSD,a.s..
54/64
Preloen kblov vedenie bude pod komunikciou uloen v obetnovanch betnovch aboch s min. krytm 1m. Kriovanie kblovho vedenia s komunikciou, ako aj lomov body trasy bud oznaen kameom na oznaenie kbl ovej trasy. Kriovanie s ostanmi ininierskymi sieami sa prevedie v koordincii v zmysle STN 73 6005. So vzniknutm nebezpenm odpadom (olejov kble s papierovou izolciou) sa bude zaobchdza v zmysle Zkona . 223/2001 Z. z. o odpadoch. Celkov dka preloky kblovch veden bude cca 100 m. 18. 605-00 Ochrana VN-22kV kblovho vedenia linky . 550 na ul. Obrancov Mieru Sprvca objektu: VSD, a.s. Napov sstava vedenia: 3 AC 50Hz 22kV Oznaenie vedenia: VN-22kV linka .V-550 - 1x 22-ANKTOYPV 3x185mm2 Navrhovan rozrenie cesty na ul. Obrancov Mieru zasiahne trasu kblovej VN-22kV linky . V-550. Kblov vedenie VN je preto potrebn uloi pod komunikciou do betnovch abov v dke 10m. Kblov trasa sa vysonduje, odkope a ulo do betnovch abov s min. krytm 1m. Kriovanie kblovho vedenia s komunikciou, ako aj lomov body trasy bud oznaen kameom na oznaenie kblovej trasy. Prce na preloke kblovch veden bud prebieha v beznapovom stave. Vypnutie a zapnutie veden sa zabezpe v koordincii s sekom prevdzky VSD,a.s.. Kriovanie s ostanmi ininierskymi sieami sa prevedie v koordincii v zmysle STN 73 6005. Celkov dka ochrany kblovch veden bude cca 10 m. 19. 610-00 Ochrana NN kblovch veden VSD z TS Miklanek na ul. Levosk Sprvca objektu: VSD, a.s. Napov sstava vedenia: 3 PEN AC 50Hz 400/230V/TN-C Oznaenie vedenia: 2x 1-AYKY-J 3x240+120mm2 v sprve VSD, a.s. 1x 1-AYKY-J 3x120+70mm2 v sprve Brahama Navrhovan rozrenie cesty na ul. Levosk zasiahne trasu NN kblovch rozvodov z trafostanice TS LevoskMiklanek na opan stranu cesty. Kblov trasy NN veden je preto potrebn pod navrhovanou komunikciou ochrni uloenm do betnovch abov. Kblov trasa sa vysonduje, odkope a ulo do betnovch abov s min. krytm 1m. Kriovanie kblovho vedenia s komunikciou bude oznaen kameom na oznaenie kblovej trasy. Prce na preloke kblovch veden bud prebieha v beznapovom stave. Vypnutie a zapnutie veden sa zabezpe v koordincii s sekom prevdzky VSD,a.s.. Kriovanie s ostanmi ininierskymi sieami sa prevedie v koordincii v zmysle STN 73 6005. Celkov dka ochrany kblovch veden bude cca 15m. 20. 611-00 Ochrana NN kblovch veden VSD na ul. Obrancov Mieru Sprvca objektu: VSD, a.s. Napov sstava vedenia: 3 PEN AC 50Hz 400/230V/TN-C Oznaenie vedenia: 3x 1-NAYY-J 4x150mm2 3x 1-AYKY-J 3x120+70mm2 Navrhovan rozrenie cesty na ul. Obr. mieru zasiahne trasu NN kblovch rozvodov v dvoch sekoch. Kblov trasy NN veden je preto potrebn pod navrhovanou komunikciou ochrni uloenm do betnovch abov. Kblov trasy sa vysonduj, odkop a uloia do betnovch abov s min. krytm 1m. Kriovanie kblovho vedenia s komunikciou bude oznaen kameom na oznaenie kblovej trasy. Prce na preloke kblovch veden bud prebieha v beznapovom stave. Vypnutie a zapnutie veden sa zabezpe v koordincii s sekom prevdzky VSD,a.s.. Kriovanie s ostanmi ininierskymi sieami sa prevedie v koordincii v zmysle STN 73 6005. Celkov dka ochrany kblovch veden v oboch sekoch bude 2x 10m. 21. 612-00 Ochrana NN kblovch veden Brahama na ul. Levosk Sprvca objektu: Penzin BRAHAMA Oznaenie vedenia: 2x 1-AYKY-J 3x240+120mm2 v sprve VSD, a.s. 1x 1-AYKY-J 3x120+70mm2 v sprve Brahama
55/64
Navrhovan rozrenie cesty na ul. Levosk zasiahne trasu NN kblovch rozvodov z trafostanice TS LevoskMiklanek napjajcej penzin Brahama. Kblov trasy NN veden je preto potrebn pod navrhovanou komunikciou ochrni uloenm do betnovch abov. Kblov trasa sa vysonduje, odkope a ulo do betnovch abov s min. krytm 1m. Kriovanie kblovho vedenia s komunikciou bude oznaen kameom na oznaenie kblovej trasy. Prce na preloke kblovch veden bud prebieha v beznapovom stave. Vypnutie a zapnutie veden sa zabezpe v koordincii s sekom prevdzky VSD,a.s.. Kriovanie s ostanmi ininierskymi sieami sa prevedie v koordincii v zmysle STN 73 6005. Celkov dka ochrany kblovch veden bude cca 15m. 22. 620-00 Preloka verejnho osvetlenia na ul. Levosk, Vl. Clementisa, Obr.Mieru Na vybran trakn stoiare navrhujeme na nov jednoramenn, dvojramenn resp. trojramenn vlonky naintalova vbojkov svietidla prslunho vkonu stanovenho na zklade vpotu tak aby spali podmienky STN 36 osvetlenie komunikcii. Jednotliv trakn stoiare, na ktorch bud svietidla je potrebn vyzbroji izolovanou poistkovou svorkovnicou vo vntri stoiara. Od svorkovnice k svietidlm navrhujeme uloi vodie CYKY 3Cx2,5mm2. Cel elektrovzbroj mus ma izolan hladinu nad 750V. Vetky napjacie kble k stoiarom navrhujeme nov od RVO. Kble dimenzie AYKY 4x35mm 2 bud uloen vo vkopoch spolu so zemniacm psom FeZn 30x4mm. Zkladn technick daje: 1. Rozvodn siete: 3/PEN AC 400V/230V 50Hz, TN-C-S 1/N/PE AC 230V 50Hz, TN-S 2. Ochrana pred zsahom elektrickm prdom v zmysle STN 33 2000-4-41 : - Ochrann opatrenie: samoinn odpojenie napjania l. 411 - Zkladn ochrana (ochrana pred priamym dotykom): Poda prlohy A STN 33 2000-4-41: - A.1 Zkladn izolcia ivch ast - A.2 Zbrany alebo kryty Poda prlohy B STN 33 2000-4-41: - Prekky a umiestnenie mimo dosahu - Ochrana pri poruche (ochrana pre nepriamym dotykom): - Ochrann uzemnenie a ochrann pospjanie l. 411.3.1 - Samoinn odpojenie pri poruche l. 411.3.2 Prostredie : poda protokolu - 4.1.1 - vonkajie nechrnen pred daom Druh vedenia : kbelov 23. 625-00 prava trolejovho vedenia Zkladn technick daje: Sstava : 2 DC 600V Ochrana pred razom el. prdom (v sieti 2 DC 600V): Ochrana pred dotykom ivch ast: - ochrana vzdunmi vzdialenosami (ochrana polohou) STN EN 50122-1 l. 4.1.2 Ochrana pred dotykom neivch ast: - uzemnenie (ukoajenie) traknej siete STN EN 50122-1 l.4.2.2.2, 4.2.2.3 (len elektrika) - ochrana pouitm zariaden triedy ochrany II alebo pouitm ekvivalentnej izolcie STN EN 50122 -1 l. 4.2.3 Prostredie : poda protokolu Prostredie : poda protokolu Druh vedenia : prun kompenzovan Prierez trolejovho vodia trolejbus: 2 x Cu 100 mm2 Dovolen namhanie trolej. vodia trolejbus: 2x15 kN Technick rieenie: Zmena v dopravnom rieen Levoskej ulice vyvolva nov rieenie trolejovho vedenia trolejbusovej dopravy v Preove. V celej stavbe dochdza k zmene polohy trolejovej stopy. Rozrenie komunikcie priamo koliduje s traknmi stoiarmi. Na vyie uvedench skutonostiach je zaloen nvrh novho trolejovho vedenia v rmci celej stavby. Navrhovan rieenie rozdelme do nasledovnch asti: Trolejov vedenie:
56/64
Nov trolejov vedenie navrhujeme riei vodiom Cu 100mm2 ako vedenie prune kompenzovan podvesen na priamych prevesoch. Na existujce trolejov vedenie bud pripojen pomocou prdovch trolejovch svoriek. Trolejov vedenie bude kotven na prevesy pomocou tandardnch armatr. Trakn stoiare: Kotvenie trolejovch stp a prevesov bude rieen na novch traknch stoiaroch v pote 60ks. Trakn stoiare navrhujeme oceov rrov min. vky 10,5m. Tieto bud votknut do hranolovho betnovho zkladu. Betnov zklady musia repektova vrcholov namhanie stoiarov a nostnos zeminy. Vrcholov zaaenie stoiarov bude predmetom statickho vpotu v alch stupoch PD. Vhybky, krenia: Nov poloha trolejovej stopy si vyiada aj nov polohu a typ vhybiek a kren trolejovho vedenia. V rmci stavby uvaujeme s 3ks elektrickch ahovch vhybiek, ktor bud diakovo ovldan z trolejbusov. Sasou rieenia s aj tri nov zjazdn vhybky ahov bez DO. V rmci krenia trolejovch stp v kriovatke navrhujeme intalova tri nov krenia prslunch uhlov. Vetky vyie uveden zariadenia bud ukotven podvesmi na novch prevesoch, ktor bud uchyten na novch stoiaroch. Do vhybiek mus by kompatibiln s vysielami DO, ktor s naintalovan vo vozidlch. Napjae a sekov delie: Vstavbou novch traknch stoiarov s dotknut aj existujce napjacie body trolejovho vedenia a sekov delie. Poloha napjaov a UD ostva nezmenen. Pre napjae trolejovho vedenia uvaujeme s novmi kblami od traovch rozvdzaov cez vypnae na stoiaroch. Vypnae uvaujeme s motorickm pohonom a monosou DO. sekov delie navrhujeme nov v tandardnom rozsahu taktie s motorickm pohonom a monosou DO. Krenia TV s traou SR Preov Plave: Navrhovanou stavbou je dotknut aj krenie trolejovho vedenia trolejbusov a troleja elezninej trate Preov Plave na Levoskej ulici. Na zklade doterajch sksenosti technick rieenie nemenme. Obe krenia bud ma nov polohu. V princpe ostva trolejov vedenie SR neutrlne a trolejov vedenie trolejbusov aktvne. 24. 625-00 Preloka sptnch a napjacch kblov DPMP V rmci stavby djde ku kolzii s existujcimi kblami DPMP, ktor napjaj trolejbusov tra. V miestach kde sa existujce kble svisle dostvaj pod budcu komunikciu navrhujeme tieto kble preloi do novch trs mimo vozovku. V miestach kde djde ku kolmmu kreniu kblov s komunikciou tieto navrhujeme chrni pomocou TK (dvojdielnych) labov, ktor bud obetnovan. Nov kble bud typu 6-AYKCY 1x500mm2. Sasne navrhujeme vymeni prvodn vedenia k napjaom a vzdun prepoj nad riekou Torysa uloi do chrniiek v kontrukcii novho mosta. Zkladn technick daje : Sstava TROLEJBUSOV DOPRAVA: 2 DC 600V + a - pl v trolejovom vodii - IT 2 DC 600V IT (napjacie a sptn kble) Ochrana pred razom el. prdom: Ochrana pred dotykom ivch ast v sieti 2 DC 600V IT: - ochrana vzdunmi vzdialenosami (ochrana polohou) STN EN 50122-1 l. 4.1.2 Ochrana pred dotykom neivch ast v sieti 2 DC 600V IT: - ochrana pouitm zariaden triedy ochrany II alebo pouitm ekvivalentnej izolcie STN EN 50122 -1 l. 4.2.3 Prostredie : poda protokolu Druh vedenia : kblov Priestor z hadiska nebezpeia razu elektrickm prdom: nebezpen 25. 650-00 Preloka miestnych telekomunikanch kblov ST na ul. Levosk Sprvca objektu: Slovak Telekom, a.s. Navrhovan rozrenie cesty na ul. Levosk bude zasahova do trasy miestnych telekomunikanch veden v sprve Slovak Telekom, a.s.. V kriovatke Levosk Obr. mieru (I. sek) s telekom. kble veden v 20otvorovej tvrnicovej trati, pod spevnenmi komunikciami s uloen v 6-otvorovch kblovch podchodoch (pod cestou ul. Obr. mieru a pod cestou ul. Levosk). V II. seku pozd cesty ul. Levosk s kble uloen v 20otvorovej tvrnicovej trati po pravej strane smerom na Vranov nad Topou s kblovmi achtami, ktor kon pred jestvujcim mostom cez rieku Torysa achtou . D-16. Trasa telekom. kblov alej pokrauje v III. seku po jestvujcom moste cez rieku Torysa po pravej strane smer VT aj po avej strane smer VT. Kble s uloen v postrannch chodnkoch v 2x 4-otvorovch tvrnicovch tratiach a v oceovch rrach 3x na avej strane mosta, po pravej strane mosta v sbehu s vedeniami VN. V I. seku v smere sdl. III. kriovatka ul. Obr. Mieru je kblov trasa tvoren miestnymi kblami:
57/64
2x TCKQYPY 300XN0,6 V I. seku, II. seku a III. seku (po pravej strane mosta) v smere sdl. III kriovatka ul. Levosk je kblov trasa tvoren miestnymi kblami: 1x TCKQYPY 300XN0,6 1x TCKQYPY 200XN0,6 (na moste a za mostom 600x0,8 Al) V III. seku (po avej strane mosta) v smere sdl. III. ul. Levosk medzi kblovmi komorami XXXIX - XXXVIII je trasa tvoren miestnymi kblami: v oceovej rre .1 DN168: 1x TCKQY 600x2x0,6 1x RCBKEY 2x1,3 v oceovej rre .2 DN168: 1x TCKOPV 300x4x0,6 4x RCBKEY 2x1,3 v tvrnicovej trati: 1x 800x0,5 Cu 13x 600x2x0,6 Cu Kblov trasy bud prekladan postupne v svislosti so stavebnmi pravami na objekte cesty a mostov. Preloky bud realizovan kblami typu TCEPKPFLE s prslunou kapacitou. V I. seku, II. seku bud kble uloen v 20-otvorovom preloenom kblovode (riei obj. 661-00), v III. seku bud kble uloen v novonarhovanej rmse novho mostnho objektu na pravej strane smer Vranov nad Topou (resp. rekontruovanej rmse na avej strane jestvujceho mosta). Kblov vedenia pod chodnkom bud uloen v pieskovom lku s min. krytm 0,7m, pod spevnenmi komunikciami v obetnovanom kblovode z rr HDPE110 s min. krytm 1m, vo vonom terne v pieskovom lku s min. krytm 0,7m. Kriovanie s ostanmi ininierskymi sieami sa prevedie v koordincii v zmysle STN 73 6005. Celkov pdorysn dka preloky kblovch veden bude cca 500m. 26. 660-00 Preloka diakovch telekomunikanch kblov ST na ul. Levosk Sprvca objektu: Slovak Telekom, a.s. Navrhovan rozrenie cesty na ul. Levosk bude zasahova do trasy diakovch a optickch telekomunikanch veden v sprve Slovak Telekom, a.s.. V kriovatke Levosk Obr. mieru (I. sek) s kble veden v 20otvorovej tvrnicovej trati, pod spevnenmi komunikciami s uloen v 6-otvorovch kblovch podchodoch (pod cestou ul. Obr. mieru a pod cestou ul. Levosk). V II. seku pozd cesty ul. Levosk s kble uloen v 20otvorovej tvrnicovej trati po pravej strane smerom na VT s kblovmi achtami, ktor kon pred jestvujcim mostom achtou . D-16 cez rieku Torysa. Trasa telekom. kblov alej pokrauje v III. seku po jestvujcom moste cez rieku Torysa po pravej strane smer VT aj po avej strane smer VT. Po pravej strane s kble uloen v postrannch chodnkoch v 2x 4-otvorovch tvrnicovch tratiach a po avej strane v oceovej rre DN225. Po prekriovan eleznice pokrauj kble v IV. seku pred bytovkou (parc. . 3334, 3332), alej sa trasa telekom. kblov sta na ulicu Zhradn. V I. seku, II. seku v smere TKB Marka ulena kriovatka ul. Levosk je kblov trasa tvoren diakovmi kblami: 1x DKP 3RP1,3+20DM0,9 Zdruen stredn kola ul. Zhradn 1x DKP 3RP1,3+6SP1,3+16DM1,4+26DM0,9+20DM1,1 PO Masarykova 1x DKP 37DM0,9 - vojsko V III. seku (po pravej strane mosta) v smere TKB Marka ulena ul. Levosk je kblov trasa tvoren diakovmi kblami: 1x DKP 3RP1,3+20DM0,9 Zdruen stredn kola ul. Zhradn 1x DKP 37DM0,9 - vojsko V III. seku (po avej strane mosta) v smere TKB Marka ulena ul. Levosk medzi kblovmi komorami XXXIX XXXVIII je trasa tvoren optickmi kblami: v oceovej rre DN225: 6x HDPE32 DOK PO Sabinov MOK Pota 1 Pozd diakovch a zabezpeovacch kblov SR je pripokldka przdnych rr 2x HDPE110, ktor je potrebn ochrni pod navrhovanou komunikciou, uloenm do abu TK-1. V IV. seku v smere TKB Marka ulena ul. Levosk je kblov trasa tvoren diakovmi kblami: 1x DKP 3RP1,3+20DM0,9 Zdruen stredn kola ul. Zhradn 1x DKP 3RP1,3+6SP1,3+16DM1,4+26DM0,9+20DM1,1 PO Masarykova Kblov trasy bud prekladan postupne v svislosti so stavebnmi pravami na objekte cesty a mostov. Preloky diakovch kblov bud realizovan kblami typu TCEPKPFLE s prslunou kapacitou. Preloky optickch kblov bud realizovan optickmi kblami tej istej dimenzie ako s pvodn OK.
58/64
V I. seku, II. seku bud kble uloen v 20-otvorovom preloenom kblovode (riei obj. 661-00), v III. seku bud kble uloen v novonarhovanej rmse novho mostnho objektu na pravej strane smer Vranov nad Topou (resp rekontruovanej rmse na avej strane jestvujceho mosta). Kblov vedenia pod chodnkom bud uloen v pieskovom lku s min. krytm 0,7m, pod spevnenmi komunikciami v obetnovanom kblovode z rr HDPE110 s min. krytm 1m, vo vonom terne v pieskovom lku s min. krytm 0,7m. Kriovanie s ostanmi ininierskymi sieami sa prevedie v koordincii v zmysle STN 73 6005. Celkov pdorysn dka preloky kblovch veden bude cca 500m. 27. 661-00 Preloka kbelovodu ST na ul. Levosk Navrhovan rozrenie cesty I/18 na ul. Levosk zasahuje do jestvujcej tvrnicovej trate Slovak Telekom, a.s.v kriovatke ul. Levosk,Obrancov mieru a Vlada Clementisa a pozd ulice Vlada Clementisova. Preto je potrebn kbelovod upravi a preloi mimo stavebn prce na objekte cesty. Jestvujci kbelovod v kriovatke ul. Levosk, Obrancov mieru a Vlada Clementisa je po pravej strane (smer Vranov nad Topou) zloen zo 16-otvorovej tvrnicovej trate, pod cestou ulice Obrancov mieru s kble uloen v 6-otvorovej chrnike, v smere na ul. Vlada Clementisa pod cestou ul. Levosk s kble uloen v 6-otvorovej chrnike, alej pokrauj v smere na sdlisko III. v 20-otvorovej tvrnicovej trati s prislchajcimi drbovmi achtami. Jestvujce tvrnicov trate sa preloia do novej polohy mimo stavebn prce na objekte cesty. Kbelovod bude zhotoven z plastovch 9-otvorovch multikanlov, v lomovch bodoch trasy bud umiestnen drbov achty. Kriovanie s ostanmi ininierskymi sieami sa prevedie v koordincii v zmysle STN 73 6005. Celkov dka preloenho kbelovodu bude cca 320m. 28. 665-00 Preloka optickej trasy Orange na ul. Vl. Clementisa Sprvca objektu: Orange, a.s. Nzov optickej trasy: HDPE40 .1 - NOC 24 vl. OK (ed, I psik) HDPE40 .2 - ROC 48 vl. OK v mikrotrubikch 5ks (ed, II psiky) HDPE40 .3 rezerva (ed, III psiky) Navrhovan rozrenie cesty na ulici Vlada Clementisa zasiahne optick trasu v sprve Orange, a.s.. Preto je potrebn optick trasu upravi a preloi do novej polohy mimo stavebn prce na objekte cesty. Preloka trasy sa prevedie bez preruenia HDPE rr a bez preruenia zafknutch optickch kblov. V zelenom pse sa predi jestvujca chrnika pod cestou ul. Vl. Clementisa. Jestvujca optick trasa sa pod komunikciou ulo do betnovch abov TK-1, ktor sa obetnuj s min. krytm 1m pod spevnenou plochou komunikcie. Trasa mimo komunikcie sa ulo do zelenho psu mimo stavebn prce na rekontrukcii cesty ul ice Vlada Clementisa, bude uloen v pieskovom lku s min. krytm 0,7m. Kriovanie s ostanmi ininierskymi sieami sa prevedie v koordincii v zmysle STN 73 6005. Celkov dka preloky a pravy optickej trasy Orange bude cca 70m. 29. 666-00 Preloka kblovho vedenia MO na ul. Levosk Sprvca objektu: Ministerstvo obrany SR Navrhovan rozrenie cesty I/18 na ul. Levosk zasahuje do jestvujcej trasy kblovho vedenia MO pozd ul. Levosk. Preto je potrebn kblov trasu upravi a preloi mimo stavebn prce na objekte cesty. Jestvujca kblov trasa je veden pod rmsou jestvujceho mosta a pozd cesty ul. Levosk. Kblov trasa sa prelo mimo stavebn prce na objekte cesty, bude nahraden jestvujcim typom kbla. Preloen kblov vedenie bude pod komunikciou a spevnenmi plochami uloen v obetnovanej chrnike z rr HDPE110 + rezerva s min. krytm 1m s vstranou fliou, vo vonom terne bude uloen v pieskovom lku s min. krytm 0,7m s vstranou fliou. Kriovanie kblovho vedenia s komunikciou, ako aj lomov body trasy bud oznaen kblovou znakou. Kriovanie s ostanmi ininierskymi sieami sa prevedie v koordincii v zmysle STN 73 6005. Celkov dka preloky kblovch veden bude cca 300m. 30. 667-00 Preloka zariadenia EPD na ul. Levosk Sprvca objektu: SPP, a.s. Navrhovan rozrenie cesty I/18 na ul. Levosk zasahuje do jestvujceho zariadenia a rozvodov elektrickej polarizovanej drene (EPD), ktor sli k protikorznej ochrane oceovho VTL plynovodu DN200, 2,5MPa pred inkami bludnch prdov z traknej sstavy elektrifikovanej elezninej trate Preov - Plave. Svisiacim objektom tohto objektu bude preloka VTL plynovodu (obj. 701-00).
59/64
V rmci objektu sa prevedie demont prepojovacieho objektu a kblovho rozvodu k prepojovaciemu objektu plynovodu. V nadvznosti na preloku plynovodu sa zariadenie prelo do novej polohy, mimo stavebn prce na objekte pravy cesty. Kblov rozvody k preloenmu prepojovaciemu objektu sa obnovia z jestvujcej stanice EPD po preloen plynovod. Kriovanie s ostanmi ininierskymi sieami sa prevedie v koordincii v zmysle STN 73 6005. Celkov dka preloky zariaden EPD bude cca 20 m. 31. 670-00 pravy elezninho priecestia v km 19,254 V rmci rozsiahlej rekontrukcie cestnej komunikcie v intravilne mesta Preov na Levoskej ulici je vyntene aj rozrenie existujceho elezninho priecestia. Sasou stavebnch prav v oblasti priecestia bude predenie priecestnej kontrukcie, prava traknho vedenia pre eleznin dopravu a pre trolejbusov dopravu, prava priecestnho zabezpeovacieho zariadenia. Cestn komunikcia slo I/18 s oznaenm E50 je veden centrlnou asou mesta v smere zpad vchod a kriuje eleznin tra Preov Plave v elezninom kilometri 19,254. 670-01 PZZ v km 19,254 definitvne Rieen priecestie sa nachdza na jednokoajnej trati v traovom seku Preov-Plave, v intravilne mesta Preov v km 19,254. V projektovch dokumentcich je oznaen ako priecestie D1 ( km 19,254 ). Traov rchlos je 100 km, zbrzdn vzdialenos 700m. Priecestn zabezpeovacie zariadenie (PZZ) je typu AD 71, kategrie PZS 2Z bez pozitvnej signalizcie. Do prevdzky bolo uveden v roku 1974. V roku 2001 bolo priecestie v rmci elektrifikcie trate vybaven potami os typu RASR180. Pre anulciu je pouit anulan sbor ASE. Vstroj PZZ je umiestnen v pvodnom sklolamintovom relovom domeku (RD), ktor je u dnes technick nevyhovujci, je situovan v tesnej blzkosti priecestia. Vstroj PZZ je umiestnen v relovom stojane v RD. Tento relov stojan je takmer plne obsaden vonch je cca 8 pozcii pre rel. Umiestnenie RD nezodpovedn sasnm platnm normm o rozhadovch pomeroch na priecestiach ( predpis SRZ12). Na priecest s osaden tyri zvorov stojany, umiestnen s na pravej aj avej strane cesty v smere jazdy cestnch motorovch vozidiel a s spolon pre cestu aj sben chodnky. Indikcia innosti PZZ a jeho diakov ovldanie je zriaden v kontrolnej skrinke v dopravnej kancelrii st. Preov. Navrhovan stav Je navrhovan nov priecestn zabezpeovacie zariadenie s automatickou innosou a plnou zvislosou na jazde koajovho vozidla. ( napr. typ AD RE/SK ). Zariadenie sa umiestni do novovybudovanho relovho domeka, ktor sa situuje v blzkosti priecestia. PZZ bude zabezpeen 8 stojanmi so zvorami, ktor bud umiestnen tak, e 4 stojany bud kry cestu a to z oboch strn ( pred priecestm v smere jazdy cestnho vozidla aj za priecestm). Medzi cestou a chodnkmi bud vybudovan ostroveky tak, aby bolo mon do nich situova vstranky so zvorami pre cestu. Priahl chodnky pre chodcov bud podobne kryt samostatnmi vstrankmi so zvorami z oboch strn. Tieto bud situovan z vonkajej strany chodnkov. Vstranky s navrhovan typu LED ( napr. typ NSV2 ). Vzhadom na vrazn rozrenie priecestia djde aj k predleniu pribliovacch sekov a preto bude potrebn vybudova komletne nov kabelizciu pre PZZ. Potacie seky sa bud navzjom prekrva, take bude zruen ASE sbor. Ovldanie PZZ ostane terajm spsobom. Nhradnm zdrojom napjania PZZ bude akumultorov batria s automatickm dobjanm. Pre zkladn napjanie PZZ sa vyuije existujca nn prpojka ktor sa rekontruuje. 670-02 PZZ v km 19,254 - prechodn V rmci stavebnch postupov bude po vybudovan novho mosta cestn doprava presmerovan na nov most s dvomi protismernmi cestnmi pruhmi. Tento stav bude trva 6-8 mesiacov poas tejto doby sa bude rekontruova existujci most. Na tto dobu je nevyhnutn vybudova prechodn priecestn zabezpeovacie zariadenie, tak aby bola zabezpeen plynulos a bezpenos cestnej premvky. Pre toto prechodn priecestie sa zriadia doasn vstranky so zvorami a to vpravo cestnej komunikcie v smere jazdy. Na ovldanie bude pouit existujce PZZ vrtane vstroja a kabelizcie. K doasnm vstrankom sa poloia nov kabely provizrne , prp. ak to bude mon vyuij sa existujce. Po vybudovan definitvneho PZZ sa toto prechodn zariadenie kompletne demontuje. 670-03 Stavebn pravy priecestnej kontrukcie Navrhovan prava priecestia a svisiacich zariaden je zvisl na pracovnch etapch prestavby cestnej komunikcie. V prvej etape sa vybuduje nov cestn most nad riekou Torysa, kedy sa cestn doprava zachov v sasnej polohe cez existujce priecestie.
60/64
Sasne sa vybuduje nov predlen as priecestnej kontrukcie v dke 8 x 1,2m = 9,6m v smere k st. Preov. Po ukonen vstavby mosta a prpojnch sekov cesty sa cestn doprava presmeruje na nov most s dvomi protismernmi cestnmi pruhmi. Priecestie bude prevdzkovan len v svojej novej asti. Pvodn cestn most a prpojn seky cesty sa uzavr a zan sa rekontrukn prce. Sasou rekontruknch prc bude aj priecestn kontrukcia. Po ukonen tchto prc sa sprejazdni cel komunikan trasa cesty a chodnkov v plnom profile. Priecestn kontrukcia bude po preden a obnove v celej dke 23 x 1,2m = 27,6m. Zo stavebnho hadiska je navrhovan predenie priecestnej kontrukcie na celkov dku 27,6m. V novej asti priecestia sa zriadia kontrukn vrstvy podloia so sananmi panelmi a jednostrannou drenou so zastenm do novej vsakovacej achty. Koajov rot s koajnicami 49E1 na drevench podvaloch sa vymenia za nov v celej dke priecestia. Upevnenie na rebrovch podkladniciach s antikorovou pravou. Geometrick poloha koaje ostane zachovan poda sasnho stavu. Sasn pryov dielce STRAIL sa doplnia na cel dku priecestia. Zvern mriky zo strany vozovky sa v starej asti opravia a uloia do novej vkovej a smerovej polohy. V novej asti priecestia sa dopln rovnakej kontrukcie zvern mrik a zkladov pasy. Pre sben kblov vedenia sa veda koaje uloia abov chrniky na obidve strany koaje. Vetky ostatn stavebn pravy na priecest sa navrhn v slade s predpisom Z12 - eleznin priecestia a prechody. Realizcia stavby Poas rekontruknch prc na priecestnej kontrukcii bude nutn vlakov a trakn vluka po dobu troch dn. Ostatn prce sa zrealizuj vo vlakovch prestvkach. Cestn uzvera bude len iaston a toton s presmerovanm dopravy poas stavby hlavnch objektov cesty a mostov. Pracovn postupy a harmonogram vluky v koajisku si vypracuje zhotovite stavebnch prc po dohode s investorom stavby a dopravnej slube v st. Preov. Pri uveden asti koaje do pomocnej prevdzky, musia by splnen parametre pre rchlos pojazdu 30km/h. Plochy pre zariadenie staveniska a pre skladovanie novch materilov ur zstupca investora, navrhovan je von plocha medzi koajou a Urbnkovou ulicou. Poas vlakovej vluky bude osobn doprava rieen nhradnou autobusovou dopravou, nkladn doprava bude zmekan resp. bude veden odklonom cez Podolinec Poprad Kysak. 32. 671-00 pravy podzemnch kblovch veden SR V priestore priecestia, je uloench niekoko podzemnch veden v sprve SR OZT Koice a to jednak v sbehu ako aj kriuj traov koaj. Vzhadom na rozsiahle zemn prce v rmci vstavby novho priecestia je potrebn tieto kabelov vedenia chrni a to poas vstavby ako aj v definitvnom stave. Navrhujeme preto ete pred zaiatkom zemnch prca a po presnom vyten tchto veden obnaenie kabelovch trs a to najm mimo dnenej cestnej komunikcie ( pod cestou s tieto vedenia prevdepodobne uloen v predpsanej hbke a uloen v chrnikach - prever sa. Po obnaen trasy v potrebnej dke sa kbelov ryha bude prehben na predpsan hbku, kabely sa nsledne uloia do betnovch chrniiek. Na dno prehbench kbelovch rh sa zriadi betnov podloie hrbky min.10cm tak, aby bola zabezpeen dobr stabilita uloench kbelovch chrniiek. V rmci tohto objektu sa zriadia aj chrniky pre definitvne zabezpeovacie zariadenie do ktorch sa nov kabely uloia zatiahnutm. 33. 672-00 pravy traknho vedenia SR Uvaovan rozrenie existujceho elezninho priecestia na Levoskej ulici si vyiada zsahy aj do krenia traknho vedenia SR s traknm vedenm pre trolejbusy MHD. V sasnom stave sa jedn o dve krenia, a to: a. jedno umiestnen nad stredom jednho pruhu cestnej komunikcie v smere do centra mesta; b. druh umiestnen nad stredom dvoch pruhov cestnej komunikcie smerujcich z centra mesta, s dosahom pre trolejbusy jazdiace v oboch jazdnch pruhoch. eleznin trakn vedenie je plno kompenzovan systmu J - trolejov vodi 150 mm2 Cu, - nosn lano 120 mm2 Cu, - zosilovacie vedenie 240 mm2 AlFe6. Trakn vedenie MHD je od TV SR oddelen uzemnenmi neutrlnymi poami, tvorenmi dvomi zjazdnmi izolanmi tyami z oboch strn priebehu TV SR. Cel systm je naviac chrnen neutrlnym poom v dke cca 92 m, medzi sekovmi odpjami NP 1 a NP 11, ktormi je mon v prpade potreby neutrlne polia uvies na potencil priahlch sekov. Trakn vedenie MHD je prost nekompenzovan vedenie pozostvajce z trolejovch vodiov 80 mm2 Cu zavesench na prevesovch lanch Fe. Priamo na priecest s pouit na vyvesenie trolejovch kren pomocn
61/64
napnacie lan s izolciou, na ktorch s pomocou 6 veiakov na kadom kren tieto stabilizovan smerovo aj vkovo tak s prispsoben vke TV SR. Navrhovan pravy polh kren TV SR a MHD s zvisl na pracovnch etapch prestavby cestnej komunikcie. V prvej etape, poas vstavby novho cestnho mosta nad riekou Torysa, bude cestn doprava veden obojsmerne po existujcich dvoch jazdnch pruhoch, po ktorch je v sasnom stave veden iba doprava v smere z centra. Vzhadom k tomu je nutn preloi krenia TV smerom na sever (V. ari) a to: krenie nad stredom dvoch pruhov (v smere z centra) preloi nad stred pravho pruhu krenie nad stredom jednho pruhu (v smere do centra) preloi nad stred teraz avho pruhu (v smere z mesta). V tejto etape bude preloen kotevn zvaie na traknom stoiari SR . 31 tak, aby nebolo v priechodnom priereze chodnka, ktor bude zasahova a bezprostredne k stoiaru. Zrove bud na stoiare SR . 31 a 32 namontovan zbrany proti vylezeniu k ivm astiam pod naptm. Tieto prce nie s nevyhnutn pre fungovanie prvej etapy, avak pomu aj pri pohybe stavebnch strojov a pracovnkov pri vstavbe chodnka, ako aj zvorovch stojanov. V druhej etape, poas rozirovania a prav sasnch dvoch jazdnch pruhov v smere z centra, ako aj priahlho chodnka, bude doprava presmerovan na nov dvojpruhov komunikciu, ktor vznikne po vstavbe mosta cez rieku Torysa a rozren sasnho jednho pruhu na dva (smerom k st. Preov s chodnkmi a po trakn stoiar . 31). Vyiada si to preloenie kren TV smerom na juh (st. Preov) nad stredy novch jazdnch pruhov, ktor bud doasne prevdzkovan obojsmerne. V tretej etape (definitvnej), bude doprava presmerovan do novch, resp. upravench jazdnch pruhov dvoch v smere do centra, dvoch v smere z centra mesta. Vzhadom k tomu bud krenia preloen do definitvnych polh t.j. nad deliacimi iarami medzi jazdnmi pruhmi v dosahu zberacch ty trolejbusov z oboch jazdnch pruhov v oboch smeroch jazdy. Vo vetkch troch etapch sa jedn o zmenu polh zrove aj vetkho prsluenstva v TV SR neutrlnych pol, prdovch prepojen, veiakov, upevnen stabilizanch ln, izolovanch ty a izolci nosnho lana. To ist bude potrebn v TV MHD preloku upevnen stabilizanch a zvesnch ln s nastavenm ich dok a polh do potrebnho stavu. 34. 701-00 prava VTL plynovodu Existujci VTL plynovod DN 200, PN 2,5 MPa je v kolzii s telesom navrhovanej pravy komunikcie I/18 v mieste rozrenia mosta cez rieku Torysa. Tento plynovod je v sasnosti zavesen na kontrukcii mosta. Navrhuje sa jeho preloka v d. 150 m. Trasa preloky bude kriova rieku a eleznin tra SR Preov Plave. Vzhadom na stiesnen pomery navrhuje sa kriovanie rieky a eleznice podchodom plynovodu. Podchod sa zrealizuje riadenm horizontlnym vtanm v seku cca 70 m. Zru sa 140 m VTL plynovodu DN 200, PN 2,5. 35. 702-00 prava STL plynovodu I. sek: Existujci STL plynovod bude v kolzii s navrhovanou pravou kriovatky a lvkou pre pech. Navrhuje sa jeho preloka v dke 100 m. Nov trasa bude kriova vetky jazdn pruhy v priamom seku a potrubie bude osaden v chrnike. Kriovanie existujceho seku cesty bude pretlanm oceovho potrubia. Na trasu preloky sa prepoj existujca STL prpojka k existujcim objektom. Zru sa 110 m STL plynovodu. II. sek: Existujci STL plynovod bude v kolzii s navrhovanm rozrenm cesty - ul. Levosk za kriovatkou s ul. Urbnkova. Navrhuje sa jeho preloka v dke 45 m. Nov trasa bude vies v chodnku. Zru sa 50 m STL plynovodu. 36. 703-00 prava NTL plynovodu Navrhovan prava cesty zasahuje do trasy existujceho NTL plynovodu. Niveleta pravy nekoliduje s niveletou plynovodu. Pri vstavbe nedjde k vkopovm prcam, pri ktorch by sa obnail plynovod. Navrhuje sa ochrana plynovodu v seku budceho cestnho telesa predenm existujcej chniky, resp. osadenm, pozdne delenej chrniky v dke 10 m v seku rozrenia jazdnho pruhu. Veobecne Zemn prce bud vykonan benou stavebnou machanizciou a technikou. Stavba si nevyaduje komplikovan vkov rieenie rozvozu zemn. Zemn prce sa musia realizova v slade s STN 73 3050 a poiadaviek vrobcu rrovho materilu. Vetky plochy naruen stavebnou innosou sa po uloen potrubia a sptnch zsypoch uved do pvodnho stavu.
62/64
Vstavba navrhovanho plynovodu si nevyaduje iadne asancie jestvujcich objektov ani realizciu preloiek ininierskych siet, a plochy, na ktorch je navrhnut trasa plynovodov s dobre prstupn. Pri vstavbe bude potrebn repektova ochrann psma jestvujcich podzemnch a nadzemnch veden v zmysle prslunch predpisov. OCHRANN (OP) A BEZPENOSTN PSMA (BP) PLYNOVODOV - v zmysle Zkona . 656/2004 Z. z. OP plynovodov vetkch tlakovch rovn do DN 200: 4,0 m OP plynovodov vetkch tlakovch rovn od DN 201 do DN 500: 8,0 m OP plynovodov vetkch tlakovch rovn od DN 501 do DN 700: 12,0 m BP plynovodov vetkch menovitch svetlost s tlakom nim ako 0,4 MPa: 10,0 m BP plynovodov DN do 350 mm s tlakom 0,4 - 4,0 MPa: 20,0 m 8.4 SHRN POIADAVKY PRE UVANIE OSOBAMI S OBMEDZENOU SCHOPNOSOU POHYBU Jednotliv asti stavby s navrhnut v zmysle vyhlky MP SR . 532/2002 Z.z. o veobecnch technickch poiadavkch na vstavbu a stavby uvan osobami s obmedzenou schopnosou pohybu a orientcie a v slade so zkonom . 192/1994 Z.z.. 8.5 PODMIENKY ORGNU OCHRANY PAMIATKOVHO FONDU A OCHRANY PRRODY Rekontrukcia kriovatky si nevyiada zber ponohospodrskej ani lesnej pdy. Rekontrukcia kriovatky si vyiada vrub 37 stromov, 266 m2 krkov a 30 lin.. KONCEPCIA RIEENIA PROTIKORZNEJ OCHRANY Korzny prieskum je spracovan v prlohe E9 Korzny a geoelektrick prieskum.
8.6
Tabuka spracovanch vsledkov meran bludnch prdov:

Agresivita na oce poda STN 03 8372 STN 03 8375 Nvrh EN Stupne zkl. pasvnych opatren pre obmedzenie vplyvu bludnch prdov 3 3
slo mer. bodu
Max. hustota el. poa Jp max. [Am-2]
Intenzita el. poa E [V/m]
Smernica MD SVP SR D2-2450-1992 stupe .
BP-1 BP-2
2.13E-05 1.67E-05
7.90E-04 8.50E-04
III. stupe III. stupe
3 3
Zkladn pasvne opatrenia s: - primrne (poda STN P ENV 206), t.j. zsady pre betn a vstue, - sekundrne (impregncie, izolcie), - kontrukn (oddelenie ast, celoplon hydroizolcia, prava losk, zverov, zbradl, odvodnenia, osvetlenia, protidotykov a dymov zbrany, prava ininierskych siet, vyve-denie vstue, ochrana pred preptm a skratmi). NVRH SEKUNDRNEJ OCHRANY PRE 3. A 4. STUPE AGRESIVITY PROSTREDIA Vstu nemus by na mostoch prepojen ani vyveden, vyvedenie a prepojenie sa ale odpora. Pre 4. stupe agresivity prostredia je vyvedenie vstue nutn. Stavba je pozdne rozlenen na jednotliv galvanicky oddelen prvky, vrtane zakladania. Dlhie mostn kontrukcie je vhodn pozdne rozleni dilatanou izolanou vlokou po cca 50-tich m. Loisk mostu musia by taktie izolan. Vzhadom na to, e sa jedn o cestn mosty, je s vysokou pravdepodobnosou mon, e galvanick odizolovanie bude v krtkom ase vodivo preklenut od vplyvu posypovch sol. Zohaduje to aj mon klimatick podmienky na Slovensku. Je preto vhodn, aby mosty mali vyhotoven zdruen vvody pre meranie a galvanick preklenutie jednotlivch izolovanch ast, lebo prechod bludnho prdu (aj slabho) cez son mostky je vemi nebezpen. Izolan vloky a loisk musia by kontrukne vyhotoven zo zaruene nenavlhavho plastu, chrnen proti zneisteniu a mechanickmu pokodeniu. Je vhodn, ak je zabezpeen ich, aspo iaston, minimlna kontrola a istenie. Spodn stavba mostu a pilty (stavby nad 50 m dky): vstu galvanicky pospja (prevarenm), zabezpei dostaton krytie vstue distannmi telieskami z plastov, armokoe nesm by poloen priamo na dno vrtu alebo zkladovej kry, ale s rovnakm krytm betn u, ako je na zvislch stench.
63/64
Mostovky: Vstue a kari-siete musia by pospjan prevarenm, minimlne vdy v dvoch bodoch kadho prvku. Izolan systm sa navrhuje ako celoplon. Oddelenia ast stavby a spodnej stavby mus by vykonan plastbetnom o o najvyom mernom odpore min. 1 x 106m. Rovnako sa odizoluj aj loisk. Mostn zvery musia ma pri dodvke odpor v ako 5 k. Klzn asti podpovrchovch rieen zverov je nutn odizolova klznm plastbetnom s vrstvou PTFE. Oceov zvodidl, odvodnenie a zbradlie, musia by v mieste izolanej dilatcie taktie odizolovan. Mostovka sa uzemuje len cez opakovaten prierazky alebo tlejivkov, i plynom plnen bleskoistky so zpalnm naptm do 100 V a s vysokm izolanm odporom v kudovom stave (vyhovuje iba TSF 100). V prpade intalcie vonkajieho osvetlenia sa odpora poui triedu izolcie svietidiel ll, o umouje ich oddelenie od stoiarov. Je mon poui aj oddeovac transformtor. Na obidvoch koncoch vetkch ast mostnej kontrukcie sa odporaj osadi meracie vvody, tvoren povrchovou oceovou doskou so zvitom a mosadznou skrutkou s otvorom 4 mm pre merac bannik. Doska sa privra na oceov vstu a neskorie umon aj silov riaden galvanick prepojenie jednotlivch ast mosta navarenm i priskrutkovanm kblov. 8.7 HLAVN ZSADY NVRHU ORGANIZCIE VSTAVBY STAVEBN DVORY Plochy pre zariadenie staveniska a jeho vybavenie si zabezpe zhotovite stavby poda nm zvolenho postupu stavebnch prc a prstupu na stavenisko. Pre rekontrukciu kriovatky je odporan plocha pre zariadenie staveniska v km 0,300 cesty I/18 o vmere 930 m2. Zsobovanie elektrickou energiou bude zabezpeen z jestvujcej rozvodnej siete, zsobovanie pitnou vodou z verejnej vodovodnej siete alebo zo studn. Zariadenie staveniska predpokladme bude obsahova: - spevnen odvodnen plochy pre odstavenie vozidiel s preistenm odpadovch vd v odluovaoch ropnch ltok - spevnen a odvodnen plochy olejovho a naftovho hospodrstva s preistenm odpadovch vd v odluovaoch ropnch ltok - uzavret a chrnen priestory pre sklad chemickch stavebnch ltok - spevnen plochy pre skldky stavebnej ocele - upraven plochy skldok sypkho materilu a kameniva - socilne zariadenia a hygienick zariadenia - kancelrske priestory Poas vstavby djde k predpokladanej tvorbe odpadov: - Prpadn odpadov vody z vroby betnu, istenia automobilov v zariadeniach staveniska bud vypusten do tokov po preisten v sedimentanch ndriach na stavenisku. - Hygienick zariadenia pre pracovnkov v zariadeniach staveniska bud zasten do septikov, z ktorch odpad sa bude odva do istiarn odpadovch vd na preistenie. - Kovov odpad z vroby v zariadeniach staveniska bude odovzdan do zbernch surovn. Vybran ivin hmoty z vozoviek objeme cca 2 190 m3 sa odvez na recyklciu do strediska drby sprvcu komunikcie. Vyfrzovan materil asfaltovch vrstiev vozovky je mon po recyklcii pouije sptne na pravu povrchu komunikci. Nestmelen vrstvy vozovky sa pouij ako stavebn materil na vstavbu komunikcie. SKLDKY HUMUSU Pre predmetn stavbu sa neuvauje s plochami pre skldky humusu v priestore stavby. Odvoz zeminy z humznej skrvky na skldku zabezpe zhotovite stavby. Navrhovan rekontrukcia si vyaduje trval a doasn zber pozemkov. Celkov trval zber pozemkov je 7984 m2. Celkov doasn zber pozemkov 45 395 m2. Stavba nezasahuje do pozemkov PPF a LPF. Do doasnho zberu pozemkov s zahrnut pozemky v majetku mesta, na ktorch bud vybudovan objekty, ktorch vlastnkom a sprvcom bude mesto Preov, pozemky pre pravy a preloky ininierskych sieti, plochy pre zariadenie staveniska. Plochy doasnho zberu veden ako ostatn plocha sa po ukonen vstavby sptne zrekultivuj ohumusovanm a osiatm. PRSTUPOV CESTY NA STAVENISKO Ako prstup na stavenisko bud sli jestvujce komunikcie.
64/64
ORIENTAN HARMONOGRAM VSTAVBY Pre rekontrukciu, kriovatky, dotknutch sekov ciest, mosta cez rieku Torysa a vstavbu novho mosta s plnovan tieto termny: Zaiatok vstavby: rok 05/2014 Koniec vstavby a odovzdanie stavby do uvania: rok 11/2015 Predpokladan celkov doba vstavby je 18 mesiacov. Stavba bude prebieha za obmedzenia a usmernenia premvky doasnm dopravnm znaenm. Na zklade navrhovanho technickho rieenia jednotlivch ast stavby predpokladme nasledujci postup prc: uvonenie staveniska (vrub krovia a stromov, odstrnenie reklamnch ptaov) vytenie podzemnch ininierskych siet a ich vyznaenie v terne preloka a prava ininierskych siet, ktor s v kolzii s navrhovanmi asami stavby odstrnenie humznej vrstvy z plch trvalho a doasnho zberu realizcia jednotlivch ast stavby na zklade podrobnho harmonogramu postupu prc spracovanho zhotoviteom stavby Odporan postup stavebnch prc: - vybudovanie novho mostnho objektu cez rieku Torysa (obj. 201-00) - vybudovanie pravho jazdnho psu cesty I/18 v seku kriovatka Levosk Obrancov mieru po ulicu Zhradn, prava ulice Obrancov mieru a Vlada Clementisa (obj. 100-00, 101-00, 102-00), prava cestnej svetelnej signlizcie (obj. 401-00) - rekontrukcia elezninho priecestia (obj. 670-00, 671-00, 672-00), prava trolejovch veden (625-00) - rekontrukcia jestvujceho mosta cez rieku Torysa (obj. 202-00), prava avho jazdnho psu ulice Levosk - vybudovanie lvok pre pech (obj. 203-00) - vybudovanie rmp a chodnkov pre pech - prava osvetlenia, osadenie zbradl a dopravnho znaenia, dokonovacie prce (vegetan pravy, pravy plch doasnho zberu, odstrnenie zariaden staveniska) Hlavn stavebn prce bud pozostva z realizcie zemnch prc na telese komunikcie, kontruknch vrstiev vozovky, realizcii mostnch objektov a z pravy miestnych komunikci. 8.8 PODKLADY NA AL STUPE PROJEKTOVEJ DOKUMENTCIE Odporan doplnenie podkladov a prieskumov: Pre al stupe dokumentcie doporuujeme doplni, realizova tieto podklady a prieskumy: - archeologick prieskum
Preov, jn 2013
Vypracoval: Ing. Jn Pariak

Materiál o Rekonštrukcii Levočskej Ulice

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Materiál o Rekonštrukcii Levočskej Ulice

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Mesto Preov

Poet strn spolu : 3

Bod nvrhu programu zasadnutia - poradov slo:

I/18 Preov, Levosk Obrancov mieru, kriovatka, most

berie predloen materil n a v e d o m i e

1. CHARAKTERISTIKA ZEMIA A JEHO VPLYV NA NVRH STAVBY LENITOS TERNU

efektvna sdrnos cef (kPa)

G5,GC 19,5 15-17 28 2 0,30 0,74

G3,G-F 19,0 65-70 37 0 0,25 0,83

S3,S-F 17,5 35-40 33 0 0,30 0,74

R6 21,0-21,2 11,5-12,0 8,5-8,7 115-125 21,5 18,5-20,0 0,35 -

R5 22,5 45,0-55,0 15,0 150-175 29,0 25,0-30,0 0,25 -

s ulicou Jna Bottu 350 m s ulicou Zhradn 400 m

vzdialenos priameho napojenia obslunho vjazdu 180 m

loklne vtlky, priene a pozdne trhliny, vyjazden koaje, nefunkn odvodnenie

v oz/24hod 2005/2000 2010/2005

14 697 14 444 19 918 27 011 10 974

15 559 17 195 22 320 25 989 13 898

22 583 22 408 22 191 26 100 -

1.06 1.19 1.12 -0.96 1.27

1.45 1.30 0.99 1.00 -

Porovnanie dopravnho zaaenia

30 000 25 000 20 000

2005 2010 2015 2025 2035 2045 Podiel NA Legenda:

22 583 26 874 31 800 36 459 39 559

22 408 25 177 28 538 31 227 33 170

22 191 25 084 28 413 31 076 33 045

3 964 5 034 5 629 6 105 5 948 18%

18 227 20 050 22 784 24 971 27 097

26 100 29 514 33 429 36 561 41 879

4 732 6 010 6 719 7 287 7 477 18%

2 348 2 670 3 031 3 425 3 516 16% 00163....slo stac.seku

21 368 23 505 26 710 29 274 34 402

14 673 16 685 18 943 21 406 21 976

12 325 14 015 15 912 17 981 18 460

13 898 19 112 21 618 24 544 27 735 28 314

3 058 3 459 3 927 4 438 4 530 16%

16 054 18 159 20 617 23 297 23 784

2025 2035 2045 Podiel NA Legenda:

16 786 18 800 19 706

2 014 14 772 2 256 16 544 2 365 17 341 12% NA...Nkladn automobily

21 408 22 157 22 817

2 569 18 839 2 659 19 498 2 738 20 079 12% OA...Osobn automobily

26 750 27 686 29 140

3 210 3 322 3 497 12%

23 540 24 364 25 643

31 472 32 574 33 713

3 777 3 909 4 079 12%

2 268 2 359 2 460 12% 00163....slo stac.seku

27 695 28 665 29 634

18 902 19 658 20 500

16 634 17 299 18 040

18 028 18 659 19 315

2 163 2 239 2 318 12%

15 865 16 420 16 997

Schma jestvujcej kriovatky Levosk Obrancov mieru

Schma kriovatky Levosk Obrancov mieru po rekontrukcii

Posdenie kapacity jestvujcej komunikanej siete.

2015 nevyhovuje 2025 nevyhovuje 2045 nevyhovuje

2025 vyhovuje 2045 vyhovuje

I50 = 0,113 . 1.00 . 0.55 . 28 413 I50 = 1 766 voz/h

2015 nevyhovuje 2025 nevyhovuje 2045 nevyhovuje

2025 nevyhovuje 2045 nevyhovuje