Filozofia 65, 3

239
___________________________________________________________________________

ANTISTHENS: PRAKTICK CHARAKTER
SKRATOVSKEJ ETIKY

VLADISLAV SUVK, Intitt filozofie a estetiky FF PU, Preov

SUVK, V.: Antisthenes: Practical Socratic Ethics
FILOZOFIA 65, 2010, No 3, p. 239

The paper gives an outline of Antisthenes ethics. The first part questions the ac-
counts of modern historians, who try to include Antisthenes in one or another phi-
losophical schools of that time (sophistics, socratism, kynicism). In the second part it
shows the affiliations between Antisthenes thinking and socratic tradition: It comes
out, that the interconnection between the former and sophistics and kynicism might
have come into existence as late as in the later doxographic accounts of his doctrine.
The third part deals in more details with the writings Kyros and Heracles, which exem-
plify a mimetic depiction of the way of acting of a socratic sapient. The analysis of
the preserved fragments shows, that the Antisthenian ethics is practical, differing
from the Platonic conception of practice in that in it moral knowledge and moral ac-
tion became one. Thus it represents a non-theoretical expansion of socratic ethics and
as such cannot be grasped by the classical approaches which draw a sharp line be-
tween socratics and sophistics.
Keywords: Antisthenes Socrates Sophists Plato Virtue ethics

1. Vitajte vo svete neplatnskeho Skrata! Modern interpretcie antickch auto-
rov sa nezaobdu bez pokusov o ich zaradenie do kontextu dobovch prdov myslenia.
Potreba radenia autorov do prslunch hnut na jednej strane a ich systematick diferen-
covanie na strane druhej vyplva do znanej miery z nho poatia historickej prce (trie-
diacej a diferencujcej). A tak Hrakleita tame v kontexte predskratovskho myslenia
a oddeujeme ho od klasickho i helenistickho kontextu, t. j. od kontextov, ktor s pre
ns jedinm zdrojom sprv o Hrakleitovi. Porovnvame ho s myslitemi patriacimi k pred-
skratovcom, predovetkm s Parmenidom, a len vaka tejto diferencii nachdzame zmy-
sel jeho rei. Nakoniec vynesieme sd: Hrakleitos je myslite zmeny ako nepretrit-
ho plynutia. Pritom hlavn dvod, preo staviame Hrakleita do mylienkovho proti-
kladu s Parmenidom (mysliteom stlosti), spova v znane elovej diferencii, ktor
medzi nich stavia neskor Platn, t. j. myslite, ktor patr do kontextu inho myslenia
ako Hrakleitos s Parmenidom a ktor si kladie in otzky, take nm vytvoren diferen-
cia m zmysel v kontexte klasickho, nie vak predskratovskho myslenia.
Ovea viditenejie ne spomenut prklady sa pokusom o zaradenie do kontextu
dobovho myslenia brni Antisthens. Kad zo skmanch tm ho spja s inou tradciou,
s inou epochou, ale aj v rmci jednotlivch skman njdeme viacero postojov, ktor
zvyajne rozdeuj dobov hnutia, ku ktorm by sme ho radi prilenili. Kto je Antisthe-
ns? ptame sa. Sofista? Skratovec? Kynik?
Ke mme prisdi pevn miesto v dejinch myslenia Hrakleitovi, tak nevhame,
ale sme na rozpakoch, ke ho prisudzujeme Antisthenovi. Preo? Nau neistotu vyvolva


FILOZOFIA
Ro. 65, 2010, . 3

240

paradoxn situcia, v ktorej sa ocitneme ako historici: Musme si prizna, e ke sa pok-
ame o zaradenie Antisthena do prdu dejn, u vopred narbame s uritou histriou
(predstavou histrie?). U vopred rtame s uritou predstavou historickho diania, ktor
sa vak poda naich vlastnch kritri me sta histriou a v momente, ke zhodnot-
me vetky udalosti, t. j. vrtane Antisthenovej.
o znamen interpretova Antisthenovo dielo? o znamen interpretova nejak
dielo? Interpretujeme ho u predtm, ne sa poksime o interpretciu, a to tm, e vych-
dzame z uritho konceptu histrie, t. j. e od prvho momentu oddeujeme centrlne
udalosti od marginlnych, aby sme tie prv nazvali historickmi? Ak je to tak, potom
interpretcia nie je ni in ako potvrdenie naej vchodiskovej predstavy, ktor ete nebo-
la histriou, ale nakoniec sa ou stala aktom (tlakom?) interpretcie ako sebapotvrdzova-
nia. Ke si uvedomme, e narbame s predbenou predstavou histrie, chceme sa jej
zbavi. Ale aj ke si povieme, e ju uztvorkujeme, nezskame tm lepiu tartovaciu
pozciu, lebo zrume vldnuce diferencie, ktor poskytuj nmu vytvraniu histri uri-
t opodstatnenie. Museli by presta plati zsadn diferencie umoujce historick po-
hyb, napr. t, ktor platonizmus kladie medzi sofistiku a sokratiku: Skrata by sme ne-
mohli vopred postavi do lohy nepriatea sofistov. Rola sofistobijcu by sa musela
preukza a nsledne o nie je jednoduch bez predbenej znalosti pravidiel (platn-
skej) hry. A nemohli by sme ho postavi ani do stredu sofistiky (na o sa odvi len mlo
historikov), lebo by sa nm odrazu ukzali zsadn nepodobnosti medzi Skratom a Pla-
tnom, ktor by viedli k potrebe reinterpretcie celho Platna.
A objavili by sa alie otzky vyadujce odpove, ak by sme chceli postpi
k bodu, z ktorho sa zan rysova prv nznaky histrie: Kto je Skrats, o ktorom ho-
vorme? Autor bez diela, povieme, ak nepovaujeme za dielo skutonos, e sa k nemu
prihlsilo niekoko vplyvnch kl. Niekto by mohol namietnu, e aj skratovsk hnutia
tvoria urit dielo, hoci v prenesenom zmysle. Ale ako by sa dal mera vplyv na nasle-
dovnkov? Pozitvne by sme ho mera nemohli, a to z dvoch dvodov: 1. ner skratov-
skch dialgov (i o), v ktorch vystupuje Skrats ako hlavn figra, je
dialogick a nevysuje do uzavretch pozitvnych odpoved; 2. hnutia ovplyvnen Sk-
ratom s tak rznorod, e nie je mon stanovi spolon body ich uen.
Nevieme, kto je Skrats. Meme si vytvori iba pracovn predstavu Skrata,
ktor bude funkn v rmci naich obmedzench skman. Rovnako funkn a zrove
obmedzen bude otzka, i je Antisthens sofista alebo skratovec, prpadne kynik.
Takto poloen otzka toti predpoklad, e mme historick pojmy sofistiky, sokratiky
a kynizmu, ktor nm poslia ako kritri naej interpretcie. Ale my tieto pojmy nem-
me. A dokonca by sme mohli poveda, e tieto (vetky?) historick pojmy sa vytvraj a
ako dsledok toho, ako tame, resp. ako sme schopn (schopnos tu znamen vedomie
vlastnch hranc, t. j. vedomie prtomnosti) ta texty, ktor chceme interpretova.
Zaa ta Antisthena znamen zaa historick prcu, ktor nem samozrejm v-
chodisk ani zvery. ta Antisthena znamen vedomie neistoty, priznanie neistoty,
s ktorou sa musme postupne vyrovnva. Niekedy sa jej dokeme zbavi. Inokedy jej
vldou neotrasieme. A nakoniec sa mono Antisthena vbec nezmocnme, o vak nemu-
s znamena nespech aspo v kontexte myslenia, ktorm sa chceme zaobera.
Filozofia 65, 3
241

2. Antisthenov vzah k sokratike. Nae ptranie po charaktere antisthenovskej eti-
ky zaneme pri prameoch, aj ke nie je celkom jasn, do akej miery im meme dve-
rova. Takmer iadnemu antickmu autorovi, ktor cituje alebo parafrzuje Antisthena,
nejde o to, aby ho pochopil; skr ho pouva ako prklad uritho postoja, s ktorm bu
shlas, alebo ho odmieta.
Ke nazrieme do Giannantoniho edcie Antisthenovch zlomkov,
1
zistme, e len
jedna sprva referuje o tom, ako Antisthens nasledoval sofistu Gorgia (zl. V A 11), p
sprv hovor o tom, e zaloil kynick kolu (zl. V A 22-26) a dev sprv pripomna, e
patril k najblim Skratovm iakom (zl. V A 11-22). Ak sa na vetky tri skupiny po-
zrieme z hadiska ich historickej hodnovernosti, uke sa, e najprijatenejie s zlomky
hovoriace o Antisthenovom spoloenstve so Skratom.
Lexikn Sda (, s.v. A- = zl. V A 11) nespochybuje skutonos, e
Antisthens patril medzi skratovcov (o o), ale vzpt dodva, e spo-
iatku bol iakom sofistu Gorgia,
2
priom svoje tvrdenie opiera o podobnos ich tlov.
3

V antike sa Antisthens asto prirovnval k autorom s vycibrenm tlom,
4
preto ns
neprekvapuje, e anonymn byzantsk vzdelanec mu prisdil nlepku Gorgiov iak.
Ale historick hodnota tejto sprvy je pomerne mal vychdza zrejme zo snh helenis-
tickch doxografov o vyplnenie przdnych miest v ivotoch slvnych ud (U koho zs-
kal Antisthens vzdelanie predtm ne priiel k Skratovi, ku ktormu sa pridal ako zrel
mu?).
Napriek malej historickej hodnote vina modernch interprettorov prijma legen-
du o Antisthenovom preroden zo sofistu na skratovca. Umouje im bezproblmov
vysvetlenie viacerch spornch otzok, napr. existencie spisov, ktor sa v antike dvali do
zkej svislosti s prcami sofistov. Proti tomu by sme vak mohli namieta jednoduchou
poznmkou: Hoci vieme mlo o ren a zmeroch prozaickej literatry 4. st. pr. Kr., ne-
zd sa, e by sa bol Antisthens priznval k autorstvu nejakho sofistickho spisu, ak by
nebol v plnom slade s jeho skratovskmi hodnotami ([15], 78 79). Okrem toho sa

1
Zlomky Antisthenovch prc z diel antickch autorov s zaraden do II. zv. Giannantoniho
zbierky Socratis et Socraticorum Reliquiae ([6], zv. II, 137 181).
2
Antisthenovsk tma, ktor najviac pripomna argumentciu sofistov, sa tka nemonosti sporu
(v : o-, resp. o-; por. zl. V A 150-153). Sofistick pozadie Antisthenovej
argumentcie predpoklad napr. Rankinova prca ([16], kap. 2 a 3). Ale na druhej strane mohol Anti-
sthens sformulova svoju tzu aj ako zdvodnenie skratovskho presvedenia, e na otzku i -
(o je to?) nie je mon definitvne odpoveda; por. Brancacci ([1], kap. 8) alebo Dring ([3], 229
242).
3
Napr. Kindstrand ([11], 150) poznamenva, e aj ke vzah medzi Gorgiom-uiteom a Anti-
sthenom-iakom nie je historicky doloiten, poukazuje prinajmenom na to, e starovek si vmal
podobnosti medzi ich tlmi. K otzke sofistickho pozadia Antisthenovho uenia pozri K. Dring, ([3],
240 242).
4
Por. napr. zl. V A 44 (= Iulian. orat. VII 4 p. 209 A); V A 46 (= Epictet. dissert. II 17, 35); V A
47 (= Fronto ad M. Antonin. imp. de eloq. 2, 16); V A 50 (= Phot. biblioth. cod. 158 [ex Phrynicho]).
Poda alexandrijskch katalgov bol Antisthens autorom diela i - i
(O reiach alebo o tloch; por. DL VI 15).
242

zachovali sprvy, poda ktorch ostro kritizoval sofistov a ich iakov (V A 203-204).
5

Preto je mlo pravdepodobn, e preiel od sofistov k Skratovi, ale je celkom mon, e
vyuval sofistick postupy v prospech svojho skratovstva.
K diferencii sofistika-sokratika meme pristpi aj z plne inej strany: Preo by sa
mal Antisthens postavi proti bsnickej tradcii a Homrovej autorite vo vchove tak,
ako to urobil zrel Platn v stave? Ak je rtorika nebezpeenstvom pre platnske vzde-
lanie, neznamen to, e je nebezpen pre in typ sokratiky. Naopak, prklad Antisthena
ukazuje, e sa me sta premyslenou, i dokonca rafinovanou sasou vchovy (napr-
klad spodobnenie Odyssea ako skratovskho mudrca, zl. V A 54). Z tohto hadiska sa
zd by zrozumitenejia aj Kalliova narka na sofistu Antisthena v Xenofntovom
Symposiu.
6

Skupina zlomkov V A 22-26, ktor oznauj Antisthena za inicitora kynickej koly,
m spolon znak: vetkch p pochdza z textov neskorch autorov (Diogens Laer-
tios, Klmens, Aulus Gellius, Julianos, lexikn Sda).
7
Navye ide o spisovateov, ktor
erpaj svoje informcie z doxografickch prc alexandrijskch gramatikov, t. j. zo se-
kundrnej literatry. Ani Antisthenova prezvka ov (jednoducho pes; por. Plut.,
Brut. 34; LSJ, s. 190) nie je dostatonm dvodom na to, aby sme ho oznaili za prvho
psa ([17], 228). Hoci Antisthens mohol inpiratvne psobi na helenistickch kynikov,
historick zdroje nepotvrdzuj, e by on sm viedol kynick spsob ivota. Vimnime si
napr. Strabnovu sprvu, ktor poda vetkho vychdza z najstarch kynickch textov
(XVI- 83 84): Onsikratos tu odpoved na otzku indickho nahho mudrca, i sa neja-
k Grk rozhodol pre asketick ivot, e tak uinil Pythagoras, Skrats, Diogens a tak-
tie on. Antisthena vbec nezmieuje. Ani Krats, bezprostredn Diogenov nasledovnk,
neuvdza Antisthena medzi svojimi vzormi (DL VI 93). A neskorie rmske pramene
dvaj Antisthena do priamej svislosti s Diogenom (Dio, Epictetus, Aelianus, Stobaeus,
Diogenes Laertius, Suidas).
Dudley ([4], 2 4) predpoklad, e legenda o Diogenovom nasledovan Antisthena
vychdza z prbehu o Zennovi z Kitia (DL VII 2), ktor pri tan 2. knihy Xenofnto-
vch Spomienok zatil po uiteovi, akm bol Skrats, a ke sa knhkupca optal, kde
by naiel takho mua, ten mu poradil, aby nasledoval Kratta, ktor prve prechdzal
popri jeho obchode. Kynici boli v oiach ranch stoikov bezprostrednmi dedimi skra-
tovskej tradcie, ku ktorej sa otvorene hlsili. Rmskym stoikom preto pripadalo plne
prirodzen, e medzi Diogenom a Skratom hadali a nachdzali chbajci lnok v An-

5
Por. zl. V A 173 zo Stob. II 31,76: Ke sa raz niekto sptal Antisthena, v akom odbore d vyui
svojho syna, odpovedal: Ak hodl i s bohmi, nech sa stane milovnkom mdrosti (o), ak
s umi, nech je renkom (p).
6
Kallias (Symp. 4, 4) nazve Antisthena m o, o by sme mohli preloi v tomto kontexte slo-
vami Ty mudrlant!, Ty pekulant!, ale rovnak vraz je technickm oznaenm pre sofistu
().
7
K tmto zlomkom by sme mohli prirta skupinu sprv o Diogenovom intelektulnom vvoji (zl.
V B 17-24 Giannantoni), ktor pochdzaj takisto od neskorch autorov. Antisthens je v nich vykres-
len ako prkladn kynick individualista, ktor odmietal prija Diogena za iaka, odhal ho od seba
palicou, ale Diogens neprestal dobiedza.
Filozofia 65, 3
243
tisthenovi. Samotn legenda o kynikovi Antisthenovi vznikla zrejme v dielni alexan-
drijskch doxografov, ktor vytvrali nstupnctva, tzv. o. Pvodcom tejto legen-
dy mohol by Stin z Alexandrie, na ktorho nadviazali Hrakleids z Lembu a Ssi-
krats z Rhodu. Na konci alexandrijskho obdobia sa nstupnctva udomcnili natoko,
e autori 1. st. ako Diokls alebo Pamphilus o nich vbec nepochybovali.
Z uvedench dvodov je pre ns najdleitejia tretia skupina zlomkov, ktor spja
Antisthena so skratovskou tradciou (zl. V A 11-22). Znme s legendy o tom, ako Anti-
sthens prekonal kad de vzdialenos dvakrt osem kilometrov, aby mohol nava
Skratovi, a ako povzbudzoval svojich iakov, aby aj oni nasledovali Skrata.
8
Helenis-
tick historici pu, e Antisthens horlivo napodoboval svojho uitea vo vytrvalosti (o
o) a citovej neochvejnosti (o o-). A vzpt dodvaj, e sa stal zakladate-
om kynickej koly (DL VI 2; Hieronym. adv. Jovin. II 14). Doxografi neopisuj Anti-
sthenov vzah k skratovskmu mysleniu tak, ako by ho opsal Platn, pre ktorho bolo
napodobovanie (i) protikladom tvorivej, t. j. v etickom zmysle autonmnej innos-
ti (i ako o). Kynicko-stoick spisovatelia, ktor sa vemone usilovali o to, aby
preukzali svoj skratovsk pvod, videli v Antisthenovi vernho Skratovho napodob-
ovatea a v Platnovi jeho ideovho nepriatea (por. V A 27-31 SSR). V tomto zmysle
by sme mohli pochopi Antisthenovu mimsis ako literrnu alternatvu Platnovej poi-
sis.
9

Pre nau otzku s najcennejie Xenofntove texty, ktor vznikli ete poas Anti-
sthenovho ivota. Antisthens sa v nich objavuje pomerne asto a m dos vyhranen
charakter. Predovetkm patr medzi najblich Skratovch spolonkov (por. zl.
V A 13 = Xenoph. symp. 4,61-64), o zvyuje hodnotu neskorch doxografickch sprv,
poda ktorch verne (t. j. vernejie ne Platn) uplatoval skratovsk etiku.
10
Xenofn
zobrazuje Antisthena s miernou irniou, prznanou pre i o (napr. Plu-
tarch. quaest. conv. II 1,6 p. 632d-e) ako zdatnho kupliara a dohadzovaa, o by mohlo
naznaova, e Antisthens (na rozdiel od Platna) vychdzal dobre s Gorgiom a almi
sofistami, o ktorch sa tu Skrats zmieuje.
V 2. kapitole Xenofntovho Symposia (2,10 = zl. V A 18) obhajuje Skrats revo-
lun mylienku, e prirodzen vlohy ien nie s o ni horie ako vlohy muov (enm
chba len odolnos a fyzick sila), a vzpt vyzva vetkch, aby vychovvali svoje

8
Por. DL VI 2; Gnom. Vat. 743 n. 4; Philostrat. vit. Apoll. IV 25,1 at. Platn, ktor sa o svojich
sasnkoch zmieuje mlokedy, uvdza Antisthena medzi tmi, ktor boli so Skratom v hodine jeho
smrti (Phaed. 59 b). Neskor doxografi spjali Antisthenovo meno s potrestanm Skratovch alobcov
(por. DL VI 9-10).). Tto historka nie je hodnovern ([7], 73 78; [12], 2539), ale sved minimlne
o tom, e Antisthens zohrval kov rolu v literrnom osude Skrata a taktie v postplatnskom
tradovan skratovskho myslenia.
9
i o boli mimetickm nrom (por. Aristotels, Poet. 1447b); ich prvoradm cieom
bolo dramatick napodobnenie skratovskho rozhovoru (zaloenho na otzkach a odpovediach), a tm
prenesene aj skratovskho spsobu ivota. Bliie pozri ([2], 23 47).
10
Na zklade ryvku konverzcie Skrata s hetrou Theodotou o poovake na priateov meme
usudzova, e Xenofn si pamtal Antisthena ako horlivho obdivovatea Skrata (Xenoph. mem. III 11,
17 = zl. V A 14).
244

manelky v tom, o chc. Na jeho vzvu reaguje Antisthens s miernym pohorenm: Ako
je mon, Skrats, e neuplatuje svoje poznanie pri vchove Xantipy, ale m enu,
ktor je zo vetkch ien... najzlostnejia? Karl von Fritz si vimol ([5], 22), e ide o jedi-
n miesto u Xenofnta, kde Antisthens prejavuje nevu nad Skratovm nzorom, o
nekoreponduje s obrazom vernho nasledovnka Majstra. Na druhej strane vak Anti-
sthenov omrav neshlas nemus by nhodn, pretoe prve on spomedzi vetkch
skratovcov najvmi trv na tom, aby sa ivot mudrca v niom neodklonil od pravidiel,
ktor si sm stanovuje.
11
A Skrats ho predsa vyzva, aby robil osi, o on sm nein!
Xenofn chcel mono zdrazni antisthenovsk idel sebestanosti (vo), ke ne-
chal prehovori iaka proti uiteovi. Takisto postava Skratovej manelky Xantipy, ktor
sa dodnes spja s prslovenou haterivosou, tu pln obrazn funkciu: Antisthens mohol
cez poukzanie na Xantipinu prudk povahu upriami pozornos na vlastn etick maxi-
mu, e mudrc ovlda sm seba aj v najach situcich, naprklad aj v spoluit so zlou
enou.
12

Tm sa dostvame od ivotopisnch sprv k etickmu postoju k ivotu. V skra-
tovskej literatre sa tieto dve oblasti nachdzali v tesnej blzkosti a v neskorej kynickej
literatre sa u od seba nedaj oddeli. Etika je praktickm vytvranm ivota ivot je
jedinm preverenm etiky.
3. Hrakls a Kros. Antisthens je z hadiska postplatnskej literatry autorom
s primrnym zujmom o etick otzky individulneho vzahu k ivotu.
13
Rovnak postoj
charakterizuje vetky helenistick koly zrejme preto povaovali Antisthena za vek
autoritu blzku Skratovi.
14
Antisthens predznail helenistick myslenie tm, e povao-
val za etick aj otzky, ktor nemaj etick povahu (vklady Homra, logick skmania

11
Prsnos antisthenovskej etiky (por. napr. zl. V A 82) sa v kynizme pretransformuje do poia-
davky askzy.
12
Patzer ([14], 64) si mysl, e obidva obrazy hdavej Xantipy a sebaovldajceho sa mudr-
ca uviedol do skratovskej literatry prve Antisthens.
13
Porovnaj hutn zhrnutie etickho uenia u Diogena, ktor sa odvolva na Diokla z Magnsie,
DL VI 10-13 (preklad Andrej Kala): Zdatnos sa mono naui; nie je vraj rozdiel medzi urodzenmi
a zdatnmi; zdatnos toti postauje na to, aby bol lovek blaen; nepotrebuje na to u ni in, len
skratovsk silu; zdatnos sa tka inov a nepotrebuje vea slov ani nuk; mudrc je vraj sebestan,
lebo mu patr aj vetko to, o maj ostatn; zl meno je dobrom a niem podobnm ako nmaha; v obci
sa mudrc nebude riadi ustanovenmi zkonmi, ale zkonom zdatnosti; pre mudrca nie je ni cudzie ani
nezvldnuten; dobr lovek je hoden lsky; estn udia s vdy priatesk; za spojencov si m lovek
vybera udatnch a spravodlivch ud; zdatnos je zbra, ktor nemono nikomu vzia; lepie je
s hstkou dobrch bojova proti vetkm zlm ne s mnohmi zlmi proti pr dobrm; na nepriateov si
treba dva pozor: ako prv toti spozoruj tvoje chyby; spravodlivho loveka si m vi ako vlastn-
ho prbuznho; mu aj ena maj t ist zdatnos; dobr veci s aj krsne, zl kared; vetko mrzk
nech ti je cudzie; najbezpenejou hradbou je rozumnos: nikdy sa neme zrti ani vyda zradcom;
treba si budova hradby z sudkov, ktor nik nevyvrti.
14
Jedin vnimku tvor Epikrova kola, ktor odmietala skratovsk irniu a neistotu nevedenia.
Ale na druhej strane aj Epikros ponma etiku ako permanentn staros o ivot, podobn lekrskej sta-
rostlivosti o zdravie, t. j. zachovva jej skratovsk charakter.
Filozofia 65, 3
245
at.), ale v konenom dsledku sa podieaj na celkovom veden ivota.
15
Na prv po-
had ide o tmy, ktor njdeme u viacerch klasickch mysliteov, napr. u sofistov alebo
u Platna, ale pri pozornejom skman si vimneme niekoko zsadnch rozdielov.
Najviu as Antisthenovch diel v Diogenovom katalgu (DL VI 15-18) tvoria
spisy o etike, resp. politike, ktor nie je dodatonm doplnkom etiky, ako je to u neskor-
ch helenistickch mysliteov. Medzi nimi sa nachdzaj dva, ktor antick autori zmie-
uj najastejie: Hrakls a Kros ([7], 297). Pre obidva spisy je prznan, e nie s
(teoretickou) rozpravou o zdatnosti, s akou sa stretneme u ranho Platna alebo Xenofn-
ta. Ich cieom nie je skmanie povahy jednotlivch zdatnost veden otzkou o je to?
(i -).
16
Maj ovea skromnej zmer: pribli zdatnos mimetickm spsobom, t. j.
predstavi zdatne konajceho loveka (zrejme v protiklade k chybne konajcemu).
Nie je ist, i Hrakls a Kros patrili k nru i o ak no, tak ho An-
tisthens znane inovoval. Hlavnm hovorcom u nie je Skrats, ale fiktvne postavy
vychdzajce z mtickej, resp. historickej tradcie. Okrem Hrakla a Kra k nim meme
zaradi Odyssea, ktormu Antisthens venoval niekoko spisov (por. V A 41). Kad
z hrdinov predstavuje in typ skratovskho mudrca. Kad z nich kon tak, e sa stva
vzorom rozumnho konania. Kadho meme nasledova, ak sa rozhodneme pretvori
svoj ivot na dobr/krsne dielo. Nasledovanie pritom neznamen vonkajkov napodob-
ovanie, ale stva sa zvntornenm prkazom. Kona ako rozumn, mdry lovek zna-
men rozhodova o vlastnom konan, take dsledn napodobovanie neme vies k to-
mu, e sa budeme riadi rozhodnutiami niekoho inho.
17
V rovnakom duchu narba Aris-
totels s figrou rozumnho loveka (o), ke zdvoduje potrebu neustleho u-
miernenho konania (EN 1107a1-2).
Antisthens reinterpretuje tradin mtick udalosti a legendy v slade s vlastnm
etickm uenm. Zrejme nebol prv, kto postupoval tmto spsobom, lebo analogicky
pouvali mtick ltku star sofisti, Hippias z lidy (Trjska prednka; por. Pl., Hip.
Ma. 286a-b) alebo Prodikos z Kea (Hrakls na rzcest; por. Xen., Mem. II 1, 21).
U Athnaia (resp. Hrodika Babylonskho, od ktorho Athnaios preber tto inform-
ciu) sa dotame, e Antisthens nehovor v Krovi len o dvnych hrdinoch, ale aj
o niektorch sasnkoch, napr. o Alkibiadovi,
18
o by sme takisto mohli oznai za ty-

15
Porovnaj vodn obraz Skrata v Xenofntovch Spomienkach, kde je skeptick k monostiam
loveka skma povahu usporiadania boskch vec, preto sa rozhodne zaobera udskmi vecami, o
om (Mem. 1.1.12 n.). Kad znalos mus by prospen pre ivot nepotrebujeme pozna ni,
o sa bezprostredne netka ivota (por. Mem. 4.7.3). Xenofntov Skrats tm nespochybuje hodnotu
matematiky alebo astronmie, ale upozoruje na prioritu etickch otzok pred vetkmi ostatnmi.
16
Frynichos zmieuje Antisthenov spis Kros ako prklad istho atickho jazyka, priom ho ne-
uvdza ako teoretick skmanie, ale ako re, o (por. zl. V A 50 z Phot. biblioth. cod. 158).
17
Eusbios hovor v tomto zmysle aj o Antisthenovi, e je zmanm podobn Hraklovi,
o (Praep. evang. XV 13,7 p. 816 B-C).
18
Antisthens vraj tupil Alkibiada za to, e spval poda perzskej mdy s matkou, dcrou i sestrou
(zl. V A 141). Alkibiads bol poda neho nsilnk bez vzdelania a vchovy (zl. V A 198). Dudley ([4],
11) vyslovuje na zklade tchto sprv hypotzu, e Antisthens kriticky analyzoval existujce nzory
o povahe zdatnosti podobne ako ran Platn. Kritick bod je poda Dudleya sprtomnen v slove
oi: odvaha je zdatnosou iba vtedy, ke ju sprevdza skratovsk sila, a prve tou Alkibiads

246

pick prvok i o (fikcia sa prelna s histriou).
Diogenov katalg pripomna titul Hrakls trikrt. R. Hirzel ([8], zv. I., 120 a n.) sa
domnieva, e existoval len jeden spis s tmto nzvom, v ktorom sa nachdzalo niekoko
rozhovorov spojench zjednocujcim rozprvanm. Rozprava mohla nadvzova na rov-
nomenn dielo sofistu Prodika (por. DK 84B 2). Kros sa objavuje v Diogenovom kata-
lgu tyrikrt. Athnaios (V 200c) pozn dve Antisthenove diela s tmto titulom. Fryni-
chos sa odvolva na jedno dielo (Ftios 101b9). Nezvisle od ich potu, vetky krovsk
spisy hovorili o krovi Krovi I., zakladateovi perzskej re, ktor predstavoval idelne-
ho vldcu s prvkami skratovsko-kynickho mudrca.
19
V spisoch o Krovi mohol Anti-
sthens nartn pedagogicko-vchovn proces podobn tomu, o ktorom pe Xenofn
v Krovej vchove.
Paralely v prbehoch obidvoch hrdinov umouj poda Histada ([9], 92) hrub n-
rys obsahu etickch diel: Kee namhav prca
20
sa viae takmer vlune na otrock
stav, Kros mohol by pvodne otrokom, ktor sa nebl nmahy a vedel ju vyui
v prospech dobrch cieov, vaka omu si vyslil slobodu a nakoniec zaujal post idel-
neho vldcu udriavajceho slobodu celej obce. Aj Hrakls predstavuje mdreho love-
ka, ktor sa doke vyrovna so vetkmi trapami ivota a sta sa vldcom nad sebou
samm. Hlavnou tmou Hrakla bola poda Histada ([9], 36) skratovsk sila, iv, t. j.
stelesnenie rozumnosti (o) ako najvyej zdatnosti, ktorej modelom a personifik-
ciou sa stva mtick hrdina (por. [10], 30).
21

Na zklade Pltarchovej zmienky (De vitios. pud. 18 p. 536 B) meme usudzova,
e Antisthens vykreslil Hrakla ako skratovskho mudrca, ktor nabda iakov k zdat-
nmu konaniu prkladom vlastnho ivota a dobrmi radami. Na rozdiel od Platnovho
Skrata je Hrakls uiteom, ktor neskrva svoje uitestvo za maieutiku (Boh ma nti
pomha pri prode, ale rodi mi zakzal; Pl., Theaet. 150c). Na rozdiel od sofistickch
vzdelancov je Hrakls mentorom, ktor nielen rad, ako sprvne kona, ale sm tak ko-
n. Jeho osud sa stva vzorom pre kadho, kto sa chce vyrovna s skaliami vlastnho
ivota (spravidla malichernmi v porovnan s prekkami, ak zdolva Hrakls). Zrejme
preto zohrva v etike tak dleit lohu sila iv je metaforou fyzickho aj duev-
nho silia o vyrovnan spsob ivota. Zd sa, e iv je u Antisthena synonymom
o, ktor vetci skratovci v procese morlneho, t. j. kadho rozhodovania stavali


nedisponuje, kee mu chba vchova, vzdelanie (i).
19
R. Hirzel ([8], zv. I., 122, pozn. 2) si mysl, e Antisthens nem na mysli Kra I., ale Kra
Mladieho, ktorho Grci jeho ias obdivovali (por. Xen., Anab. 1.9,1 nn.).
20
Prca, najm namhav fyzick prca (O; por. DL VI 2), sa stane atribtom kynickho mu-
drca poda vzoru mtickho Hrakla (DL VI 70; VI 30). Stobaios (III 29,65 = zl. V A 126) pripisuje
Antisthenovi kynizujci vrok, e jedinmi rozkoami s tie, ktor nasleduj po trapch a nmahch
(por. zl. V A 85).
21
Na konci 5. st. pr. Kr. bol hraklovsk mtus populrny a Antisthenovi mohol pripada na zo-
brazenie konania rozumnho loveka nanajv vhodn ([9], 34 n.). Obraz poloboha voliaceho namhav
cestu k zdatnosti (DL VI 105) sa stane etickm vzorom pre neskorch kynikov, ktor bud rozvja
antisthenovsk tmu vo vlastnch literrnych nroch.
Filozofia 65, 3
247
na prv miesto, kee verili, e neexistuj rozhodnutia, ktor by nesviseli s nam ivotom.
Antisthenov Hrakls m pomerne blzko k Aischinovmu obrazu Skrata, ktor ho-
vor, e jeho uenie sa nezaklad na znalosti alebo poznan (o)
22
ve by sm seba
usvedil z vekej blznivosti, keby poskytol svojmu iakovi nejak znalos namiesto
boskho prdelu (i i).
23
Skrats pomha Alkibiadovi lskou, priom potreba
zdokonaovania seba samho nevyplva zo systematickej argumentcie (ako v Platno-
vch dialgoch). Skrats obdaruje svojho milenca sokou Themistokla, aby si mohol
kedykovek pripomen vlastn nedokonalos tm, e si spomenie na slvneho politika.
24

Skratovo vedenie Alkibiada sa zaklad na (praktickej) skke udskch charakterov
nie je (teoretickm) dkazom nevyhnutnosti vedenia, ak chceme zdatne kona. V rov-
nakom duchu hovor Xenofn na konci Spomienok (Mem. 4.8.11), e Skrats
podroboval svojich priateov tak ako seba samho skke, odhaoval chyby ich kona-
nia a povzbudzoval kadho, aby sa usiloval o zdatnos a dokonalos.
Ukazuje sa, e antisthenovsk etiku by sme mohli charakterizova modernm adjek-
tvom praktick. Ale nebolo by to dostaton vysvetlenie toho, o o sa Antisthens
usiluje. Zd sa, e mu nejde o akkovek praktiky, napr. tie, ktor Platn neustle vyme-
dzuje vo vzahu k teoretickmu vedeniu.
25
Antisthens zrejme nediferencoval medzi
praktickou a teoretickou strnkou etiky. Pridriaval sa skratovskho presvedenia, e
svoj ivot meme uini lepm, aj ke nenjdeme zdvodnen vklad prin vec (ak
poaduje Platn v zvere Menna). Z nho pohadu sprostredkovanho platnskym
(resp. aristotelovskm) myslenm sa me javi Antisthenova neschopnos rozliova
medzi morlnym vedenm a morlnym konanm naivn. Ale skratovsk postoj mohol
ma, a zrejme mal, takto povahu. Meme o tom usudzova nielen na zklade zlomkovi-
tch sprv o etickch prcach Antisthena, Aischina, Faidna a alch Skratovch ia-
kov (starch a zrejme aj blich ne Platn), ale aj na zklade zachovanho diela Plat-
novho sasnka Xenofnta.
Antisthenovsk etika sa chcela vedome odli od platnskej, hoci obidve oznaovali
za svojho pvodcu Skrata. Zd sa, e Antisthens viedol s Platnom zpas o to, ako
naplni Skratov odkaz (zrejme nebol jedin). O ivotaschopnosti antisthenovskej etiky
sved nielen to, e sa k nej prihlsili kynici, t. j. najpopulrnejie skratovsk hnu-
tie staroveku, ale najm to, e svojm praktickm charakterom ovplyvnila vinu helenis-
tickch kl. Platn bude musie aka niekoko storo, km sa op dostane k slovu
vaka strednm stoikom a novoplatonikom.

22
Por. Alcibiades, VI A 53.26 Giannantoni z Ael. Arist., De rhet. 1,61-64 (= fr. 11c, Dittmar).
23
Por. Alcibiades, zl. VI A 53.10-11 Giannantoni z Ael. Arist., De rhet. 1.61-64 (= fr. 11a Dit-
tmar).
24
V niektorch platnskych textoch njdeme podobnosti s touto situciou. Por. napr. Nikiovu
chvlu na Skratove vyvracanie, ktor ho rob lepm (Lach. 187e-188b); por. aj Skratov rozhovor so
alobcom Meltom ako praktick prklad spsobu vyvracania poukazujceho na zdatn postoj vyvraca-
jceho (Ap. 24c-27d).
25
Jednou z kovch diferenci, s ktorou Platn narba v ranch dialgoch, je naptie medzi slo-
vami (o), ktormi ohlasujeme svoje konanie, a vykonanmi inmi (:); por. Lach. 190b-c; Charm.
165e. Jednm z hlavnch cieov platonizmu je prekonanie tejto diferencie (poda spartskho vzoru).
248


LITERATRA

[1] BRANCACCI, A.: Oikeios Logos. La filosofia del linguaggio di Antistene. (Elenchos, zv. 20.)
Napoli: Bibliopolis 1990.
[2] CLAY, D.: The Origins of the Socratic Dialogue. In: Vander Waerdt, P. A. (ed.): The Socratic
Movement. Ithaca: Cornell University Press, 1994, pp. 23 47.
[3] DRING, K.: Antisthenes: Sophist oder Sokratiker? In: Siculorum Gymnasium, 38/1985,
S. 229 242.
[4] DUDLEY, D. R.: A History of Cynicism: From Diogenes to the Sixth Century A. D. Chicago: Ares
1990 (1. vyd. 1937).
[5] FRITZ, K. von: Antisthenes und Sokrates in Xenophons Symposium. In: Rheinisches Museum
n. F. 84, 1935, S. 19 45.
[6] GIANNANTONI, G.: Socratis et Socraticorum Reliquiae. 4 zv. Elenchos 18. Napoli: Bibliopolis
1990.
[7] GIGON, O.: Sokrates. Sein Bild in Dichtung und Geschichte. Bern 1947.
[8] HIRZEL, R.: Der Dialog. Ein literarhistorischer Versuch. 3 zv. Leipzig: S. Hirzel 1895 (repr.
1963).
[9] HISTAD, R.: Cynic Hero and Cynic King: Studies in the Cynic Conception of Man. Lund: Carl
Bloms Boktryckeri 1948.
[10] CHAPPUIS, Ch.: Antisthene. Paris: Durand 1954.
[11] KINDSTRAND, J. F.: The Cynics and Heraclitus. In: Eranos, 82, 1984, pp. 149 178.
[12] NATORP, P.: Antisthenes. In: Pauly, A. F. Wissowa, G. (eds.): Paulys Realencyclopdie
der classischen Altertumswissenschaft. Band I. Stuttgart: J. B. Metzler 1894, S. 2538 2545.
[13] NAVIA, L.E.: Antisthenes of Athens. Setting the World Aright. Westport & London: Greenwood
Press 2001.
[14] PATZER, A.: Antisthenes der Sokratiker. Das literarische Werk und die Philosophie, dargestellt
am Katalog der Schriften. Heidelberg 1970 (dizertan prca vydan vlastnm nkladom).
[15] PRINCE, S.: Socrates, Antisthenes, and the Cynics. In: Ahbel-Rappe, S. Kamtekar, R. (eds.):
A Companion to Socrates. Oxford: Blackwell Publishing 2006, pp. 75 92.
[16] RANKIN, H. D.: Anthisthenes Sokratikos. Amsterdam: Adolf M. Hakkert 1986.
[17] RANKIN, H. D.: Sophists, Socrates, and Cynics. London: Croom Helm 1983.

____________________
doc. Mgr. Vladislav Suvk, PhD.
Intitt filozofie a estetiky PU
ul. 17. novembra 1
080 01 Preov
SR
e-mail: vsuvak@unipo.sk