ARCHEOLGIA NA PRAHU HISTRIE

K ivotnmu jubileu Karola Pietu

Gertrda Bezinov Vladimr Varsik (editori)

Archaeologica Slovaca Monographiae

COMMUNIcATIONES

Instituti Archaeologici Nitriensis Academiae Scientiarum Slovacae

TOMUS XIV

NITRAE MMXII

Archeologick stav Slovenskej akadmie vied NITRA

ARCHEOLGIA NA PRAHU HISTRIE

K ivotnmu jubileu Karola Pietu

Gertrda Bezinov Vladimr Varsik

editori

Publikcia vznikla v rmci Centra excelentnosti SAV Star Slovensko: Dejiny Slovenska od praveku po vrcholn stredovek Zmluva III/1/2009 a s podporou Vedeckej grantovej agentry Ministerstva kolstva SR a Slovenskej akadmie vied (projekt VEGA 2/0061/10; 2/0117/12; 2/0189/12). Tla publikcie podporili:

NITRA 2012

PhDr. Gertrda Bezinov, CSc. Doc. PhDr. Vladimr Varsik, CSc. ARCHEOLGIA NA PRAHU HISTRIE K ivotnmu jubileu Karola Pietu Nitra 2012 Archaeologica Slovaca Monographiae
Communicationes, Tomus XIV

Vydal Archeologick stav SAV Nitra, 2012

Recenzenti Anglick preklad Nemeck preklad Potaov sadzba Nvrh oblky Tla

dr Maciej Karwowski; Prof. PhDr. Eduard Krekovi, CSc. Mgr. ubomra Kuzmov; Doc. PhDr. Anton Pokrivk, PhD.; PhDr. udmila Vakov; Mgr. Marek Vlach Mgr. Michal Dvoreck, PhD.; Jana Kliov; Dr. (des.) Katja Winger Beta Jankov Beta Jankov VEDA, vydavatestvo SAV, Bratislava

Roziruje aobjednvky prijma

Archeologick stav SAV Akademick 2, 949 21 Nitra tel.: +421/37/6943 209 fax.: +421/37/733 56 18 e-mail: gabriela.holkova@savba.sk

Za znenie, obsah prspevkov a kvalitu obrazovch prloh zodpovedaj autori.

Na prednej strane oblky Biskupice, okres Prostjov. Bronzov udsk plastika v sediacej polohe.

ISBN 978-80-89315-42-0

OBSAH
Tabula gratulatoria . ..................................................................................................................................................................... 9 Niekoko slov (o) jubilantovi ................................................................................................................................................... 11 Bibliografia Karola Pietu . ......................................................................................................................................................... 13 Jn Beljak Gabriel Neviznsky Ondrej Oni Viktria Tittonov Osdlenie juhu strednho Slovenska vdobe rmskej ............................................................................................................ 23 Jan Bouzek Ucho zobkovit konvice v Pieanech a Horn Oreany Slep vrch ............................................................................ 53 Gabriela Brezanov Martin Furman Latnske nlezy v zbierkach Slovenskho banskho mzea vBanskej tiavnici ............................................................ 59 Gertrda Bezinov Egon Wiedermann Kelti v Topoanoch a priahlom povod rieky Nitry . ......................................................................................................... 83 Jozef Bujna Pohreby enskej elity zostupa LT B1 ....................................................................................................................................95 Radoslav ambal Zdenk Farka Duan Magdolen Drobn plastika egyptskho boha Usira zTrenianskych Bohuslavc ............................................................................ 109 Radoslav ambal Branislav Kovr Martin Hanu Typolgia neskorolatnskej keramiky z Bratislavy-Vydrice. Predben vsledky . ...................................................... 117 Ivan im elezn depot zPlep ............................................................................................................................................................ 137 Milo im Nlezy drobn lidsk a zvec plastiky zMoravy ............................................................................................................. 145 Milo im Natalie Venclov La Tne Glass Spacers in the Middle Danube Region ........................................................................................................ 175 Hana imov Latnsk nlezy zlokality Brno-Le, poloha Star Zmky ........................................................................................ 185 Jana imov Filigrnov perk doby latnsk na Morav ....................................................................................................................... 201 Eduard Droberjar Nov varianta spony typu Almgren 132 zJevka Kpechodnm formm Almgrenovy V. skupiny ve stupni B2/C1 .................................................................................. 235 Peter Fecko Marin Sojk Sdlisko pchovskej kultry vSpiskom Hrhove na Spii ................................................................................................ 247 Milo Hlava Dva neznm haltatsk nlezy ze stednch ech . ........................................................................................................... 263 Ji Hoek Balzs Komorczy Vt Beran Metalografick analza eleznch devoobrbcch nstroj zobdob markomanskch vlek voblasti Muova . ........................................................................................................... 271

Ivan Cheben Matej Ruttkay Jaroslava Ruttkayov Zahben chaty z doby latnskej v Cferi ............................................................................................................................. 289 Miriam Jakubinov Kovanie zhradiska Bojn I-Valy ............................................................................................................................................ 299 Titus Kolnk Peter Roth Pravouhl jamov iarovisk zdoby rmskej Kvskytu afunkcii vkontexte vskumu vPobedime . ..................................................................................................... 303 Klra Kuzmov Terra sigillata zgermnskych sdlisk vmikroregine mesta Nitra .................................................................................. 331 Jan Kysela Drei neue Sdimporttypen aus dem Oppidum von Stradonitz ....................................................................................... 339 Elena Miroayov Keltsk iarov hroby z Koc-Krsnej ................................................................................................................................. 349 Margarta Musilov Antick sklo zBratislavskho hradu Zimn jazdiare . .................................................................................................. 363 Dieter Quast Leder mit Blattvergoldung Bemerkungen zu einigen Funden aus dem 3. Jahrhundert n. Chr. .................................................................................. 375 Matej Ruttkay Peter imk Mrio Bielich Latnske sdlisko vZlatch Moravciach .............................................................................................................................. 381 Vladimr Sala Sl nad zlato. Kzsobovn ech sol vdob latnsk ...................................................................................................... 389 Pavel Sankot Zbynk Sedlek Stedolatnsk rov hrob z Velkho Zbo ...................................................................................................................... 399 Jaroslava Schmidtov Anton Fiala Legionrsky denr zGerulaty ............................................................................................................................................... 415 Vladimr Turan Ein Baukomplex aus der rmischen Kaiserzeit in Stupava Ein Konzept der Bauentwicklung ......................................................................................................................................... 419 Jarmila Valentov Radka umberov Vroba alkoholu nebo tlakov hrnec? .................................................................................................................................. 429 Terzia Vangov Ndoba splastickou litou zvasnostredovekho hradiska Bojn .................................................................................. 435 David Vch Tom Mangel Nov latnsk metalick nlezy zvchodnch ech a severozpadn Moravy ............................................................. 439 Ji Waldhauser Uvn vpence, kaolinitu a opuky bhem keltskho osdlen ech .............................................................................. 443 Vincent Megaw Go East young man! Antipodean thoughts on the earliest La Tne art in Slovakia (with particular reference to the fortified settlement of Horn Oreany) . ...................................................................... 447 Skratky pouit v literatre . .................................................................................................................................................. 459

ARCHEOLGIA NA PRAHU HISTRIE K ivotnmu jubileu Karola Pietu. Nitra 2012, 247262.

SDlisKo pchoVsKeJ KultrY VSpisKoM HrhoVe na Spii

Peter Fecko M a r i n Sojk

VOD Vr. 2010 realizovalo pracovisko A SAV Nitra vSpiskej Novej Vsi archeologick vskum na dianici D1, vseku Jnovce Jablonov. Uskutonil sa v zmysle vydanho rozhodnutia P SR Bratislava (. spisu P-04/20-10/1171/Gla zo da 10. 02. 2004), priom Zmluvu odielo uzavrel A SAV sfranczskou stavebnou spolonosou Bouygues Travaux Publics SA. Stavbu v rmci tzv. PPP projektov realizovala firma DTPTERRASSEMENT (Guyancourt, Franczsko). Pozornos vpodobe systematickho ternneho odkryvu sa upriamila na lokality leiace vhradne vtelese uvedenej dianice, ato na rozmedz katastrlnych zem obce Spisk Hrhov (okr. Levoa) smestom Levoa. Vsledky tohto vskumu s predmetom zkladnch informci vperiodiku AVANS (Sojk/Fecko, vtlai a), vpripravovanom zbornku zkonferencie konanej v poskom Krosne r. 2010 (Sojk/Fecko, v tlai b) i v pripravovanom monografickom spracovan dejn Spiskho Hrhova (Sojk, vtlai). Vpredloenom prspevku sa okrem strunho zhodnotenia vskumu zameriavame na analzu nlezovho materilu pochdzajceho z jednho zo zachytench poetnch objektov na lokalite . 50/2010, interpretovanho ako prbytok. POLOHA LOKALITY AHISTRIA VSKUMU Sdliskov aglomercia pozostva z vinnej opevnenej polohy Hradisko (s dvoma stupovitmi predhradiami) azninnho podhradia bez nznakov fortifikcie a soznaenm Pod Hradiskom I. Lokalita sa nachdza nad severozpadnm okrajom obce Spisk Hrhov, nad cestou Levoa Klov a nad pravm brehom potoka Lodina. Hradisko je na vraznom a pvodne celoplone zalesnenom kopci sorientciou SZ-JV, vSZ asti sdvoma spomenutmi predhradiami vrchnm (pod akropolou) aspodnm. Centrlna as hradiska le v nadmorskej vke 550570 m. Rozsiahle podhradie Pod Hradiskom Ile zpadne od ternnej dominanty (obr. 1). Hradisko (Hradzisko) je znme oddvna. Miestni obyvatelia ho spjaj sobbenm vletnm miestom nrodnho buditea . tra. Poloha je ako Hradiszko oznaen na mape z2. vojenskho mapovania. Bla Majlth, priekopnk archeolgie Liptova v druhej polovici 19. stor., lokalitu vsvislosti sdvojitm opevnenm spomenul vo svojej syntetizujcej tdii opredhistorickch osadch na Liptove (Majlth 1873, 43). Nemono vyli, e spredmetnm nleziskom svis nlez spred r. 1914, reprezentovan depotom keltskch striebornch minc, ktorch bliie nlezov okolnosti nepoznme (Eisner 1933, 189; Ondrouch 1964, 30 . 7; Sojk 2008, 34, obr. 1). Vr. 1974 uskutonil obhliadku Hradiska M. Slivka, ktor na jeho severnej aseverozpadnej strane zistil dvojit val; naiel tu zlomok novovekej hlinenej fajky aatypick rep, svhradami povaovan za slovansk. Preto sa predpokladalo, e opevnenie viny svis najskr so slovanskm horizontom. Prv rukolapn nlezy vpodobe ojedinelch grafitovch repov zdoby latnskej zskal zHradiska G. Luk. Komplexnejie sa archeolgiou chotra Spiskho Hrhova zaoberal a F.Javorsk, ktor formou prieskumov skmal od r. 1977 a do r. 1997 viacer polohy vobci. Okrem spomnanch zretench viacerch psiem opevnenia sa tu vak nenali iadne vraznejie nlezy. Vr.2003 sa pozornos A SAV sstredila na zistenie charakteru osdlenia vpolohe Pod Hradiskom I, priom kvli hustej lesnej vegetcii na Hradisku (pokodenom neleglnymi vkopmi) sa vskum nerobil (Sojk 2004, 175, 176). Nsledn archeologick vskum sa vobidvoch polohch lokality (Hradisko, Pod Hradiskom I) uskutonil a vsvise spripravovanou vstavbou dianice D1 vr. 2010.

248

Peter Fecko Marin Sojk

Obr. 1. Levoa aSpisk Hrhov, poloha Hradisko aPod Hradiskom I. 1 situovanie sdliskovho arelu na vseku mapy vmierke 1:10000 arozsah preskmanej plochy v podhrad sdliska zpredpchovskho horizontu; 2 pozcia opevnenho Hradiska svrchnm aspodnm predhradm voi podhradiu vpolohe Pod Hradiskom I (prieskum pred vskumom v roku 2010).

Sdlisko pchovskej kultry vSpiskom Hrhove na Spii

249

STRUN VSLEDKY VSKUMU VROKU 2010 Vskum na Hradisku mal dve etapy. Vprvej sa uskutonil podrobn prieskum formou sledovania zemnch prc priodstraovan pov zo zrezanch stromov. Lokalita sa podrobne geodeticky zamerala avyhotovil celkov pln sakropolou, vrchnm predhradm as polohou preskmanch sond aoboch rezov vrchnm valom. Vdruhej etape sa prikroilo ksondovaniu na akropole. Vytilo apreskmalo sa 5sond (IV/10), zaistili azdokumentovali sa dva rezy valom, obopnajcim akropolu Hradiska. Centrlnou bola sonda I/10 odke 125 m, od ktorej takmer kolmo viedli alie sondy II (d. 22,5 m), III (d.29 m), IV(d.34m) aV/10 (d. 24 m). Najvraznej bol priebeh valu, preseknutho stavebnkom prstupovou cestou na akropolu (rez valom 1). Postavili ho na pvodnom geologickom podlo, zretenom najm vzpadnej asti profilu. Pozostval z hlinenho nsypu, iastone spevnenho kamemi zjemnch astredne hrubch pieskovcov, ojedinele zgranitu (obliaky rznej vekosti). Na viacerch miestach bolo zreten intenzvne preplenie valu, najm na jeho vchodnom okraji smerom do vntra hradiska. Charakter pravouhlho preplenia indikuje mon jestvovanie pvodnej ochodze. Zpreplenej vplne valu pochdzaj uhlky, vrazn speenina, oktorej pred metalografickou analzou zatia nemono rozhodn, i ide odoklad intenzvneho preplenia hliny akameov, resp. oahk elezn trosku. Okrem nej sa vo vplni nali drobn nezdoben hrubozrnn repy (7 ks) z3.2. stor. pred Kr. Vsonde II nebol priebeh valu u tak viditen. Zistilo sa tu preplenie sedimentov asporadick vyuitie kameov. al priebeh tohto valu vsonde V naznaovala len ternna vlna. Na SV svahu Hradiska s pod vrchnm valom obopnajcim akropolu zreten alie tri psy opevnenia, ktor pokrauj lesnm ternom smerom kobci. Vchodn ijun ukonenie hradiska valmi je slabo viditen, resp. sa strca plne. Detailn prieskum vtchto astiach znemouje hust krkov a stromov vegetcia. Vo vetkch sondch sa hne pod lesnm humusom vyskytovalo pvodn steriln podloie spoetnmi blokmi kameov zgeologickho podloia. Ani vjednej sonde sa neidentifikovala kultrna vrstva, prpadne zahben objekty. Jedine pri zpadnom okraji sondy I sa tesne pod trvnikom nali tri drobn repy predpchovskej/pchovskej kultry. Z nlezovho materilu sa na akropole zozbierali zriedkav repy predpchovskej/pchovskej kultry, vrtane grafitovej keramiky zo situlovch tvarov ndob. as keramiky pochdza tie zare lu vrchnho predhradia. Charakterom materilu sa keramika nim neodliuje od vraznch tvarov ndob zpodhradia. Zostatnch nlezov mono spomen viacer elezn predmety azlomky, ktorch datovanie je vzhadom kprtomnosti novovekho osdlenia (polia, aba a zvanie dreva ai.) problematick. Poetn s klince rozlinch foriem, psov kovanie, ok zreaz, zlomky podkov, kik, hk stuajkou, hik na ryby, troska azliatky. Najmladmi s artefakty z2. sv. vojny rapnely, nbojnice, projektily icel nboje. Na SZ svahu pod vrchnm valom sa na prstupovej ceste naiel ojedinel tiepan kamenn artefakt zvolynskho pazrika epe zkraja jednopodstavovho jadra (eneolit). Ojedinelmi nlezmi s novovek repy a z predhradia dve novovek mince kremnick 15-grajciar Leopolda I. (16571740), typ Huszr . 1427 (Huszr 1979) a meden 3-grajciar Frantika II. (17921835) zr. 1800 (s neitatenou znakou mincovne). Vskum polohy Pod Hradiskom I sa vprvej etape uskutonil formou prieskumu zoranch pol. Zskali sa poetn nlezy repov adrobnch predmetov. A na skromn doklady pravekho (eneolitickho?) osdlenia prevaovali nlezy (repy, hlinen praslen) z3.2. stor. pred Kr., ktor patria do predpchovskho horizontu, resp. starej (latnskej) fzy pchovskej kultry. Kee sa na lokalite zskali poetn nlezy, vskum pokraoval vdruhej etape. Vtelese dianice sa uskutonil plon odkryv SV, JZ, sasti aj JV asti sdliska, priom kvli vraznm navkam hliny zodhumusovanej ornice zostala nepreskman centrlna as nleziska shaldami ornice. Celkov plocha skmanej asti podhradia m rozlohu 14262 m2. Nepreskman zostala plocha orozlohe 3901 m2 (vstrede polohy shaldami hliny;obr. 2: 1). Spolu sa doloilo 382 zahbench objektov (prbytky, kolov, zsobnicov jamy, objekty bliie neznmeho elu). A na jeden novovek objekt vyhben lyicou bagra (obj. 375) je vina preskmanch objektov zprelomu 3./2. stor. pred Kr. as me patri do eneolitickho obdobia, o dokladaj prevane zberov nlezy tiepanej kamennej industrie advoch sekeriek. Znlezov pchovskej kultry prevauje keramika zachovan vzlomkoch. Prznan s najm grafitov fragmenty zo situlovch tvarov ndob so zosilnenm okrajom, zlomky misiek i dbnov so zoomorfnou aplikciou bch hlv na ohybe psikovch ch. Zdrobnch hlinench vrobkov sa nali hlinen prasleny, grafitov koliesko zrepu ndoby so stredovm otvorom, torz hlinench ihlancovitch zva z tkskych krosien. Poetn s kovov predmety, zktorch vina sa toho asu retauruje a konzervuje. Spomen mono vrobky

250

Peter Fecko Marin Sojk

Obr. 2. Levoa aSpisk Hrhov, poloha Pod Hradiskom I. 1 celkov rozsah preskmanej plochy sdoloenmi objektmi asituovanie obj. 50/2010 pri zpadnom okraji skmanho telesa dianice; 2 pohad od severovchodu na polozemnicu zpredpchovskho stupa.

Sdlisko pchovskej kultry vSpiskom Hrhove na Spii

251

zo eleza sekeru stuajkou, dva bodce, tyri zberov noe, ihlu zmasvnej spony so stredolatnskou kontrukciou, hrot kopije stuajkou adlto stuajkou. Spomedzi bronzovch predmetov sa vynmaj zlomky zveskov, nramkov aprevane spony. Vrazn je dvojdielna emailom zdoben spona so tvorcovm rmikom na liku, ak sa na svekch predpchovskch lokalitch vyskytuje vpriebehu stupov LTC1 LTC2, prevane na konci stupa LTC1 (Belusk Slatiny, Blatnica, Obiovce). Poda K. Pietu (2008, 2931, obr. 8: 46; 72: 8; F2: 2, 3) poukazuje na vzby s juhopannskym prostredm. Zaujmav je tie nlez drobnej bronzovej prevlieky gombka astriebornho zvesku vpodobe zvoneka. Jeden zbronzovch nramkov(?) zdob hrub jednoduch vlnovka. Zo sklench vrobkov sa nali zlomky korlikov arebrovan nramok typu 7b zo stupa LTC1/LTC2. Charakteristika obj. . 50/2010 aopis nlezov Vpodhrad sdliskovej aglomercie vSpiskom Hrhove sa odkrylo niekoko iastone do zeme zahbe nch objektov, ktorch nadzemn as bola pravdepodobne zrubovej kontrukcie. Jedinm zvykom po kontrukcii stien akrovu s stopy po pvodne vertiklne osadench stpoch kolovch jm. Charakter pdorysu acelkov nlezov situcia tchto objektov doklad, e mali obytn funkciu. Jednm znich je aj obj. . 50, ktor sa odkryl pri zpadnom okraji skmanej plochy (obr. 2: 1, 2).
Opis obj. 50/2010 pdorysne nepravidelne tvorcov jama so zaoblenmi rohmi, vblzkosti rohov sa vntri objektu zachytili kolov jamy (as skamennm obloenm), nesce pvodn kontrukciu stien akrovu. Pri zpadnej ajuho vchodnej stene boli ovlne priehlbiny, vzsype objektu, najm vjeho SV asti, detrukcia kameov (dominuj pieskovce) zpvodnho ohniska i piecky (as preplen). Rozmery: 3,7 x 3,7 m, h. 1584 cm dno kolovej jamy (obr. 3: 4a, b). Nlezy zobj. 50/2010 repy: a) okrajov (107 ks), prevane s dovntra zatiahnutm stm, nechbaj zlomky z viacerch typov ndob, niektor storzami ch (obr. 4: 911; 5; 6: 15; 7: 24); b) ztela ndob (697 ks); c) zrozhrania tela adna, prp. dna ndob (38 ks; obr. 4: 18); d) uch (15 ks), z nich s vrazn najm 4 fragmenty z psikovch ch s aplikciou bch hlv/rohatch vnelkov (obr. 6: 6, 8, 9; 7: 1; 8: 4a, b, 5a, b); e) ndoby, iastone rekontruovan (5 ks) vyia lka sodrazenm uchom (obr. 7: 3), vzovit ndoba na pleci sdvoma psmi obench liabkov (obr. 7: 4), hlbok misa sodrazenm uchom ponad pvodn okraj ndoby (obr. 4: 1), knick misa (obr. 4: 9) amenia esovit lka spreliabnutm psikovm uchom (obr. 7:2). zvaie tkske, hlinen, pvodne ihlanovit, viacer fragmenty; brsiky, kamenn (3 ks); a) obdnikovho pdorysu i prieneho prierezu, jeden koniec zaoblen, druh zlomen, slabo preplen jemnozrnn muskovitick pieskovec, d. 7,7 cm, v. 4 cm, hr. 2,7 cm (obr. 8: 1ac); b)lichobenkovho tvaru (2 ks) menie zlomky (obr. 8: 2, 3); ihla, bronzov, ohnut do hika, koniec zahroten, d. vohnutom stave 2,4 cm, . 1,8 cm (obr. 3: 2); krok zbronzovej tyinky, ovlny, koniec zahroten (nunica?), d. 1,6 cm, . 1,2 cm (obr. 3: 3); zvesok, bronzov skruhovm okom, d. 2,1 cm, . 1,2 cm, vntorn priemer otvoru 0,6 cm (obr. 3: 1); n, zachovan v2 fragmentoch, rukov ukonen krkom, presn rozmery pred konzervciou neudvame (obr. 3: 5); kopija (otep), s krtkym listovitm hrotom, mal list vychdza symetricky z tuaje, presn rozmery pred konzervciou neudvame (obr. 3: 6); viacer elezn zlomky neurenej funkcie (pred konzervciou; 10 ks), as me predstavova zliatky, vjednom prpade ide azda oepe noa so zvykom nitu; mazanica (217 ks), zva amorfn kusy, as snegatvnymi odtlakami prtia atyoviny; kosti zvieracie, drobn zlomky zo zuba (prevavec) azdutej masvnej kosti; uhlky (analyzuje J. Mihlyiov, A SAV Nitra).

252

Peter Fecko Marin Sojk

Obr. 3. Levoa aSpisk Hrhov, poloha Pod Hradiskom I. Pdorys aprofil obj. 50/2010 polozemnice srozmiestnenm a ukkou nlezov. 1 zvesok; 2 ihla zihlice i spony; 3 drten krok; 4a, b pdorys arez objektu; 5 n skrkovou rukovou; 6 otep stuajkou. 13 bronz; 5, 6 elezo. Mierka: a 1, 2; b 3; c 4a, b; d 5, 6.

Sdlisko pchovskej kultry vSpiskom Hrhove na Spii

253

Obr. 4. Levoa aSpisk Hrhov, poloha Pod Hradiskom I, obj. 50/2010. Ukka keramiky predpchovskho stupa.

254

Peter Fecko Marin Sojk

Obr. 5. Levoa aSpisk Hrhov, poloha Pod Hradiskom I, obj. 50/2010. Ukka keramiky predpchovskho stupa.

Sdlisko pchovskej kultry vSpiskom Hrhove na Spii

255

Interpretcia objektu azhodnotenie nlezov Dotknut objekt mono spoahlivo povaova za obydlie so tyrmi vntornmi kolovmi jamami po zvislo osadench stpoch, pvodne so zrubovou alebo rmovou kontrukciou. Po vntornom zariaden polozemnice sa zachovalo len mlo stp. Vdlke sa zistili nevek priehlbne, pravdepodobne pivnin odkladacie priestory. Sasou chaty bolo ohnisko, prpadne kupolov pec, zktorej vea nezvilo. Oprtomnosti tepelnho zariadenia sved kamenn detrukcia aviacer pieskovcov kamene so stopami preplenia, kumulujce sa vstrede avblzkosti vchodnho zaoblenho nroia stavby (obr. 2: 2; III:4a,b). Vskumy lokalt zdoby latnskej vrtane pchovskho kultrneho prostredia ukazuj, e polozemnicov prbytky boli zastpen na vetkch vidieckych sdliskch, priom prevauj obdnikov stavby sdvoma nosnmi stpmi sedlovej strechy, umiestnenmi obvykle vstrede jej kratch strn. Viau sa tak na otvoren sdlisk, ako aj na oppidlne sdla, priom niekedy maj hospodrsky vznam. Voblasti pchovskej kultry sa tento typ jednoduchej polozemnice udral aj vstarej dobe rmskej (Pieta 2008, 91 nn., tu odkazy na aliu lit.). Vtedy sa na Spii iLiptove objavil podobn typ chaty, avak so eskolovou kontrukciou, ako ukazuj prbytky vSpiskch Tomovciach-ingove (Pieta 1982, 127, 129, Abb. 15; 2008, 101, obr. 46) avLiptovskej Mare II (Pieta 2000, 322). Keramika zobj. 50 je zachovan vzlomkoch. Napriek tomu mono pomerne spoahlivo rekontruova viacer typy ndob, vyrobench prevane vruke avreduknom prostred. itkov ndoby boli zhotoven zhliny sprmesou piesku aostrohrannch kamienkov arelatvne kvalitne vypaovan najm do sivho odtiea. Jedine stolov keramika je zjemnejej plavenej hliny, niekedy sletenm povrchom. Prtomn s misovit tvary s knickmi stenami (obr. 4: 9), avak objavuj sa i pologuovit misky s dovntra zatiahnutm okrajom (obr. 4: 2). Skr atypickou misovitou formou je fragment hlbokho knicky sa rozirujceho exemplra misovitej ndoby storzom irokho psikovho ucha prenievajceho ponad pvodn okraj ndoby (obr. 4: 1). Podobne ako pri vine dien zitkovch foriem, aj vtomto prpade mono sledova anorganick podspku vpodobe rozline vekch kamienkov prevane kremea, menej granitu asudy. Dn, resp. repy zrozhrania tela adna ndob poukazuj na dominanciu plynulho prechodu spodnej asti tela na takmer rovn dno (obr. 4: 13, 6). Pomerne ast je tie menie ivie odsadenie dna (obr. 4: 4, 5, 7, 8). Pri mnohch mench okrajovch zlomkoch zpolo- iguovitch tvarov ndob nevedno rozhodn, i ide omisy, prp. lky, ktor vskupine identifikovanch typov ndob prevauj (obr. 5: 714). Zlepie zachovanch repov mono vyleni lku esovitej profilcie spsikovm ukom nevrazne prenievajcim nad zaoblen okraj tenkostennej ndobky (obr. 7: 2) i vyiu sdkovit formu lky sodrazenm uchom (obr. 7: 3). Zo lky akiste pochdza aj exemplr esovitej profilcie so zlomenm uchom trojuholnkovho prieneho prierezu, pvodne ukonenm tupm hrotom (obr. 7: 1), rovnako ako al analogick fragment ztlejej ndobky (obr. 6: 9). Zo lky, resp. hrncovitej sdkovitej ndoby pochdza okrajov rep sodlomenm visiacim plastickm poloblkom (obr. 6: 3). Mnoh okrajov zlomky anajm nezdoben itkov repy ztiel ndob s zhrncov. Len mal as znich je zdoben plastickm ornamentom (obr. 6:5), prstovmi jamkami (obr. 5: 11) aplytkmi ryhami na spsob slamovania (obr. 5: 9). Do tejto skupiny ndob zhotovench na hrniarskom kruhu patria sdkovit/situlovit tvary grafitovej keramiky (spolu 13ks), reprezentovan prevane repmi ztiel ndob (11 ks), po jednom kuse s zastpen rep z rozhrania tela a dna ndoby a okrajov fragment (1 ks). Na dvoch repoch vidno prevtanie pvodnch ndob malm kruhovm otvorom, ako doklad reparcie pokodenej anie bene dostupnej ndoby. Takmto otvorom je opatren aj posledne spomenut zosilnen okraj situly, pod ikmo ryhovanm plastickm rebrom zdoben hustm zvislm hrebeovanm (obr. 6: 4). Zvislm ryhovanm s ozdoben takmer vetky objaven tuhov repy, zktorch as nemus patri len hrncom, ale aj miskm. Pvodnou technikou napodobovan importovan, na kruhu zhotoven keltsk grafitov ndoby sa objavuj na lokalitch pchovskej kultry u od zaiatku strednej doby latnskej, priom vo veobecnosti v neskorej dobe latnskej sa ndoby sprmesou tuhy sce objavuj, ale ich mnostvo sa oproti predolmu obdobiu vrazne znilo (Pieta 2008, 172, 185). Aj tento fenomn, spolu salmi typologickmi znakmi keramiky, je oznaujci pre charakteristiku predpchovskej keramiky zo tudovanho objektu. alm vraznm znakom je prtomnos keramiky saplikciou bch hlv i rohatch vnelkov na ohybe irokch psikovch ch. V tudovanej kolekcii uzavretho objektu pochdzaj minimlne zdvoch ndob, pravdepodobne z nzkych dbnkov i zo lok. Ide ojeden v exemplr, al men adva drobn fragmenty (obr. 8: 4a, b, 5a, b). Posledn tri kusy mu pochdza zjednej ndoby. Aplikcie dvojc zvieracch hlaviiek nad uchami ndob s cudzm, jednoznane junm prvkom. Ich pvod sa had vmotvoch bch hlv na bronzovch ahlinench dbnoch vchodoalpskho aetruskho pvodu. NaSlovensku sa tieto cudzie (ilrske?) vplyvy objavuj vneskorej dobe haltatskej, vstarom

256

Peter Fecko Marin Sojk

Obr. 6. Levoa aSpisk Hrhov, poloha Pod Hradiskom I, obj. 50/2010. Ukka keramiky predpchovskho stupa.

Sdlisko pchovskej kultry vSpiskom Hrhove na Spii

257

Obr. 7. Levoa aSpisk Hrhov, poloha Pod Hradiskom I, obj. 50/2010. Ukka keramiky predpchovskho stupa.

258

Peter Fecko Marin Sojk

Obr. 8. Levoa aSpisk Hrhov, poloha Pod Hradiskom I, obj. 50/2010. Ukka nlezov predpchovskho stupa. 13 pieskovcov brsiky; 4, 5 zlomky ch saplikciou rohatch vnelkov. Mierka: a 13; b 4, 5.

Sdlisko pchovskej kultry vSpiskom Hrhove na Spii

259

i nasledujcom predpchovskom stupni na Liptove i Spii (Novotn/Novotn/Kovalk 1991, 41, obr. 29; Sojk 2003, 138), ato vo viacerch variantoch (Pieta 1982, 93 nn.; 2000, 339, Abb. 14: 8, 9; 2003, 150, obr. 1: 5). Posledn skupinu rozlench typov ndob reprezentuj ndoby esovitej profilcie shrdlom a baatm telom. Nakoko sa nezachovali exemplre sukami, nevedno spoahlivo rozhodn, i ide ovzy, alebo amfory. Najvraznejm je masvny fragment svyhladenm povrchom, na pleci zdoben dvoma obenmi liabkami (obr. 7: 4). Skr do kategrie vz patr in zlomok s esovitou profilciou zmenej ndoby (obr. 5: 5). Viacer repy podobnej profilcie s drobn anemono ich jednoznane prisdi i u kamform, alebo k vzam prp. dbnom (obr. 5: 14). Zkovovch vrobkov si zasluhuj pozornos viacer artefakty. Zbronzu je zhotoven zlomok skruhovm okom na zavesenie, pvodne nesci neznmy typ zvesku (obr. 3: 1). Nemono vyli, e pochdza zo sasti konskho postroja, podobne ako drobn strieborn prvesok vtvare zvoneka, objaven mimo prezentovanho objektu. Interpretcia alch dvoch bronzovch predmetov zo zahrotenho drtu zostva neobjasnen. Km pri prvom vom vrobku me s ozlomok ihlice i ihly spony (obr. 3: 2), pri menom exemplri nemono vyli nunicu alebo sas zvesku (obr. 3: 3). Podobn vrobky sa objavuj na sdliskch pchovskej kultry bene, najbliie od sledovanho nleziska vJnovciach-Machalovciach, kde na jednom bronzovom krku bol navleen sklen korlik (Pieta/Sojk 2004, 165, obr. 1: 13, 17). Zviacerch eliez mono pred konzervciou rozpozna 2 a 3 vrobky. Prvm je n stakmer rovnm chrbtom epele (zachovanej vdvoch fragmentoch) a smierne prehnutou krkovou rukovou (obr. 3: 5). Takto typy noov svestrannm pouitm boli najrozrenejie vmladej dobe latnskej, ako aj vstarej dobe rmskej (Pieta 2008, 152, 153, obr. 69). Hoci opsan predmet je pred konzervciou, zaraujeme ho do tejto kategrie noov (vzhadom kviac-menej rovnmu chrbtu epele), anie do skupiny koskovitch zberovch noov, znmych zinch svekch lokalt (Pieta 2008, 223, obr. 108), vrtane pertraktovanho sdliska (napr. zcht . 130, 163). Pravdepodobne do opsanho typu nstroja patr tie psikov predmet so zvykom nitu, zrejme epe noa. Medzi zbrane mono zaleni kopiju, resp. skr otep smalm listom atuajkou. Kee je vrazne skorodovan, nevedno, i m list stredov plastick rebro, prpadne tuajka otvor na zaistenie drevenej rukovte (obr. 3: 6). Vo vrobnom procese apri ostren nradia sa vyuvali kamenn brsiky. Hojn s na vetkch lokalitch zdoby latnskej. VSpiskom Hrhove s tie pomerne ben. Vopsanom objekte spovali tri nepln brsiky zhotoven zo suroviny loklnej proveniencie (zpaleognnej vplne Horndskej kotliny i okolia Levoskch vrchov) z jemnozrnnho muskovitickho pieskovca. Najvraznej je exemplr obdnikovho tvaru iprieneho prierezu, sjednm zlomenm koncom (obr. 8: 1ac). ervenkast povrch naznauje styk sohom, podobne ako viacer kamene leiace na dlke aindikujce prtomnos tepelnho zariadenia vchate. ZVER Skman archeologick nlezisko nie je vkatastrlnom zem Spiskho Hrhova izolovan. Okrem viacerch lokalt vchotri obce s zo irieho priestoru katastrlneho zemia doloen ojedinel pamiatky hmotnej kultry zviacerch polh. Datovan s do epipaleolitu, neolitu, eneolitu, doby bronzovej, ako aj do stredoveku (9.10., 12.15. stor.) anovoveku (Sojk, vtlai). Okrem Spiskho Hrhova sa vraznejie osdlenie pchovskou kultrou (vo vetkch jej fzach) nalo prevane vKemarku (Jeruzalemsk vrch), vblzkej ehre (Spisk hrad hradn vrch asvahy), alej vHrabuiciach (Zelen hora), Jnovciach-Machalovciach (Hradisko, Pod Hradiskom), Novej Lesnej (Pieskovisko) avo Vekom Slavkove (Burich, Pod Burichom). Na vetkch lokalitch je vrazne zastpen latnska zloka. Keltsk materilna kultra je na spiskch lokalitch preukazn, avak vmnohom aj zvltna (Pieta/Sojk 2004). Vznam lokality vSpiskom Hrhove (predovetkm polohy Pod Hradiskom I) tkvie, aspo tak sa zd pred sbornm spracovanm nlezov, v monokultrnom osdlen (odhliadnuc od nepoetnch nlezov zeneolitu a novoveku, najm z prieskumov). Ide oprv lokalitu zo Spia z3.2. stor. pred Kr., ktor sa skmala plonm archeologickm vskumom. Znan dosah m odkryv viacerch zahbench objektov, ktor mono interpretova ako prbytky i hospodrske stavby (objekty . 50, 120, 130, 163, 240, 325, 327, 350) spvodnou nadzemnou zrubovou asou. Vneopevnenom podhrad sa teda rozkladali remeselncke dielne ain hospodrske stavby, prbytky nositeov predpchovskho stupa doby latnskej, anealeko sa azda rozkladali pasienky ipolia. Vskum vr. 2003 vo vchodnej asti podhradia ukzal, e prve vtejto asti na okraji dediny (bliie ksasnej obci) sa vyvjala eleziarska innos. Doloili to viacer zachyten zahben objekty sintenzvnymi dokladmi preplenia aso eleznou troskou (Sojk 2004).

260

Peter Fecko Marin Sojk

Juhozpadne od skmanej lokality prebieha star hrhovsk cesta, niekdajia stredovek anovovek komunikcia, ktor nepochybne fungovala u vpraveku. Samotn priestor pre vstavbu dianice bol vpolohe Pod Hradiskom I situovan na jej juhozpadnom aseverovchodnom svahu aviedol pribline jej stredom. Lokalita pokrauje alej tak juhovchodnm smerom (k obci), ako aj severozpadnm smerom do polohy Pod starou hrhovskou cestou, leiacou u vchotri mesta Levoa, t. j. po oboch stranch dianinho telesa. Prieskumom juhozpadne od skmanej plochy (nad starou hrhovskou cestou, Spisk Hrhov juhovchodne od kty 553, lokalita oznaen Pod Hradiskom II) sa doloili sporadick stopy pravdepodobne svekho osdlenia. Vprpade potrebnho komplexnho preskmania celho podhradia sa ukazuje monos zskania novch poznatkov o urbanistickej zstavbe viachektrovho sdliska. Mono predpoklada, e vpriebehu r. 2012 sa vtelese dianice preskma aj zvyn (nedoskman) as tejto dleitej lokality. Opsan nlezov inventr nachdza analgie na viacerch lokalitch pchovskej kultry na Spii iLiptove adatovanch do mladej fzy predpchovskho horizontu. Vidno to prevane na typolgii ndob azachovanom ornamente, so zretenm prejavom starieho neskorohaltatskho vvoja aspribdajcimi prvkami rozvinutej fzy pchovskej kultry. Napokon kdatovaniu nlezov zo sledovanej chaty nepriamo prispievaj poetn alie nlezy zo Spiskho Hrhova, okrem inho skromn sklen vrobky anajm vyie uveden bronzov stredolatnska emailov spona (Sojk 2010, 17, obr. 5; vtlai). Po aktulne prebiehajcom konzervovan alaboratrnom spracovan nlezov (vrtane antrakotomickch rozborov adatovania C14) sa vsledky vskumu tejto pozoruhodnej lokality bud komplexne publikova.

LITERATRA
Eisner 1933 Huszr 1979 Majlth 1873 Novotn/Novotn/Kovalk 1991 Ondrouch 1964 Pieta 1982 Pieta 2000 Pieta 2003 J. Eisner: Slovensko vpravku. Bratislava 1933. L. Huszr: Mnzkatalog Ungarn (von 1000 bis Heute). Budapest Mnchen 1979. B. Majlth: Liptmegyei stelepek, I. Alipti pogny vrak. Archaeologiai kzlemnyek 9, 1873, 3757. B. Novotn/M. Novotn/R. M. Kovalk: Popradsk kotlina vdvnej minulosti. Koice 1991. V. Ondrouch: Nlezy keltskch, antickch abyzantskch minc na Slovensku. Bratislava 1964. K. Pieta: Die Pchov-Kultur. Nitra 1982. K. Pieta: Die Siedlung Liptovsk Mara II und die Anfnge der Einflsse der Latne-Kultur im Westkarpatenraum. Slov. Arch. 48, 2000, 315346. K. Pieta: Spi vo vasnej dobe dejinnej. In: R. Gadkiewicz/M. Homza/ M. Puaski/M. Slivka (Eds.): Terra Scepusiensis. Stav bdania odejinch Spia. Levoa Wrocaw 2003, 149159. K. Pieta: Keltsk osdlenie Slovenska. Nitra 2008. K. Pieta/M. Sojk: Kontakty Spia sokolitmi zemiami vo vasnej dobe dejinnej. In: J. Gancarski (Ed.): Okres lateski i rzymski w Karpatach polskich. Krosno 2004, 163179. M. Sojk: Strun dejiny Spia od najstarch ias po rozhranie letopotov. In: R. Gadkiewicz/M. Homza/M. Puaski/M. Slivka (Eds.): Terra Scepusiensis. Stav bdania o dejinch Spia. Levoa Wrocaw 2003, 115144. M. Sojk: Vskum na D1 Spi vroku 2003. AVANS 2003, 2004, 174176. M. Sojk: Vpove nlezov antickch minc zo Spia. Zbornk SNM C Histria 46, 2008, 3144.

Pieta 2008 Pieta/Sojk 2004

Sojk 2003

Sojk 2004 Sojk 2008

Sdlisko pchovskej kultry vSpiskom Hrhove na Spii

261

Sojk 2010

M. Sojk: Doklady obchodnch kontaktov na Spii od praveku do vasnej doby dejinnej. In: I. Chalupeck (Ed.): Zminulosti Spia, ro. XVIII. Levoa 2010, 724. M. Sojk: Dejiny Spiskho Hrhova pod nnosmi hliny. In: Spisk Hrhov. Monografia obce. Spisk Hrhov, vtlai. M. Sojk/P. Fecko: Vskum na D1 vSpiskom Hrhove. AVANS 2010. Nitra, vtlai. M. Sojk/P. Fecko: Vskum lokality zdoby latnskej vSpiskom Hrhove vroku 2010 (predben vsledky). In: J. Gancarski (Ed.): Transkarpackie kontakty kulturowe w okresie lateskim, rzymskim iwczesny, redniowieczu. Krosno, v tlai.

Sojk, vtlai Sojk/Fecko, vtlai a Sojk/Fecko, vtlai b

Settlement of the Pchov Culture in Spisk Hrhov, region Spi

Peter Fec ko Ma r i n Soj k Summary
In 2010 an archaeological research was carried out on the highway D1, section Jnovce Jablonov, on the archaeo logical sites Levoa and Spisk Hrhov (distr. of Levoa) location Hradisko and Pod Hradiskom I (Fig. 1). Artifacts that were found during the archaeological excavations are dated to the Eneolith and Modern Age but the dominant settlement is dated to the younger stage of the pre-Pchov horizon around the turn of the 3rd and 2nd century BC. This contribution briefly describes the results of archaeological excavations on the fortified settlement (Hradisko) and its extensive extramural settlement (Pod Hradiskom I.) dated to the pre-Pchov stage. It focuses on detailed analysis of the object no. 50/2010 and its accompanying findings. The finding situation points at the residential character of the object (Fig. 2). We interpret it as a half-earth-house with four vertical interior poles on four sides. They initially carried the beam construction of the roof. In the cottage were found destructed stones from the original heat source and two excavated holes located close to the wall that probably served as storage cellars (Fig. 3). In the object there was found mainly pottery, from which we can reconstruct various types of vessels cups, pots and a few bowls and vases (Fig. 47). Unique findings include rare vessels (cups or mugs) from foreign (Ilyrian?) environment with bull head (or horned protrusions) situated on the bend of the handle (Fig. 8:4, 5). There was also found graphite pottery with reinforced edges and vertical combing (Fig. 6: 4). Accompanying findings include metal objects. The findings made of bronze include a pendant with eye (Fig. 3: 1), a bent spike of a needle or clip (Fig. 3: 2) and an irregular ring made of a thin rod (Fig. 3: 3). A socket spear (Fig. 3: 6) and a knife with a circle shaped handle (Fig. 3: 5) can be distinguished before preservation of the iron findings. In the cottage were also found three incomplete whetstones made of sandstone (Fig. 8: 13), daub, sporadic animal bones and a large number of charcoal. The aforementioned half-earth-house is situated among other residential and farm buildings. Based on archaeological findings the cottage is dated to the younger stage of the pre-Pchov horizon, like most of the objects examined on the extramural settlement. It is the first comprehensively presented cottage with a relatively rich inventory from the aforementioned chronological and cultural horizon in the Spi region. The archaeological site Pod Hradiskom I is situated right in the body of the highway. Is has been examined to about one-third and the archaeological research is planned to continue. Fig. 1. Levoa and Spisk Hrhov, archaeological sites Hradisko and Pod Hradiskom I. 1 location of the settlement area on the map at a scale 1: 10000 and the extent of the examined extramural settlement dated to the pre-Pchov horizon; 2 position of the fortified settlement (Hradisko) with the upper and lower bailey and the position of the extramural settlement Pod Hradiskom I (archaeological survey before excavation in 2010).

262

Peter Fecko Marin Sojk

Fig. 2. Levoa and Spisk Hrhov, archaeological site Pod Hradiskom I. 1 total extent of the examined area with documented objects and the position of the cottage no. 50/2010 situated on the western edge of the examined body of the highway; 2 view from the northeast on half-earth-house dated to the pre-Pchov horizon. Fig. 3. Levoa and Spisk Hrhov, archaeological site Pod Hradiskom I. Ground plan and side view of the object no. 50/2010 half-earth-house with arrangement and demonstration of findings. 1 pendant with eye; 2 bent spike of needle or clip; 3 wire ring; 4 ground plan and side view of the object; 5 knife with circle shaped handle; 6 socket spear. 13 bronze; 5, 6 iron. Scale: a 1, 2; b 3; c 4a, b; d 5, 6. Fig. 4. Levoa and Spisk Hrhov, archaeological site Pod Hradiskom I, object no. 50/2010. Sample of the pottery dated to the pre-Pchov horizon. Fig. 5. Levoa and Spisk Hrhov, archaeological site Pod Hradiskom I, object no. 50/2010. Sample of the pottery dated to the pre-Pchov horizon. Fig. 6. Levoa and Spisk Hrhov, archaeological site Pod Hradiskom I, object no. 50/2010. Sample of the pottery dated to the pre-Pchov horizon. Fig. 7. Levoa and Spisk Hrhov, archaeological site Pod Hradiskom I, object 50/2010. Sample of the pottery dated to the pre-Pchov horizon. Fig. 8. Levoa and Spisk Hrhov, archaeological site Pod Hradiskom I, object no. 50/2010. Sample of the findings dated to the pre-Pchov horizon. 13 whetstones made of sandstone; 4, 5 fractions of handles with bull head (or horned protrusions) situated on the bend of the handle. Scale: a 13; b 4, 5.

Skratky pouit v literatre

Acta Arch. Acad. Scien. Hungaricae = Acta Archaeologica Academiae Scientiarum Hungaricae. Budapest Acta Arch. Carpathica = Acta Archaeologica Carpathica. Krakw Acta Arch. Opaviensia = Acta. Archaeologica Opaviensia. Opava Acta Mus. Moraviae. Sci. Soc. = Acta Musei Moraviae. Scientiae Sociales (asopis Moravskho muzea v Brn. Vdy spoleensk). Brno Alba Regia = Alba Regia. Annales Musei Stephani Regis. Szkesfehrvr AMM sc.soc.= Acta Musei Moraviae (asopis Moravskho Muzea apod.), scientiae sociales (vdy spoleensk). Brno Anodos. Suppl. Trnava = Anodos. Studies of Ancient World. Supplementum. Trnava Antiquity = Antiquity. A Quarterly Review of Archaeology. Cambridge, England Arbeits- u. Forschber. Schs. Bodendenkmalpfl. = Arbeits- und Forschungsberichte zur schsischen Bodendenkmalpflege. Berlin Arbeits- u. Forschber. Schs. Bodendenkmalpfl. = Arbeits- und Forschungsberichte zur Schsischen Bodendenkmalpflege. Berlin Dresden Leipzig Arh. Vestnik = Arheoloki Vestnik. Ljubljana Arch. Austriaca = Archaeologia Austriaca. Beitrge zur Paloanthropologie, Ur- und Frhgeschichte sterreichs. Wien Arch. Deutschland = Archologie in Deutschland. Stuttgart Arch. rt. = Archaeologiai rtest. A Magyar Rgszeti s Mvszettrtneti Trsulat Tudomnyos Folyirata. Budapest Arch. Hist. = Archaeologia Historica. Brno Arch. Hist. Polona. Warszawa = Archaeologia Historica Polona. Warszawa Toru Arch. Korrbl. = Archologisches Korrespondenzblatt. Urgeschichte, Rmerzeit, Frhmittelalter. Mainz am Rhein Arch. Korrbl. = Archologisches Korrespondenzblatt. Urgeschichte, Rmerzeit, Frhmittelalter. Mainz am Rhein Arch. Polski = Archeologia Polski. Warszawa Arch. Rozhledy = Archeologick rozhledy. Praha Arch. Rozhledy = Archeologick rozhledy. Praha Arch. Slovaca Fontes. Bratislava = Archaeologica Slovaca. Fontes. Instituti Archaeologici Nitriensis Academiae Scientiarum Slavacae. Bratislava Arch. Slovaca Monogr. Catalogi. Nitra = Archaeologica Slovaca Monographiae. Catalogi. Instituti Archaeologici Nitriensis Academiae Scientiarum Slavacae. Nitra Arch. Stedn echy = Archeologie ve stednch echch. Praha Archeol. Polski = Archeologiolsk AVANS = AVANS. Archeologick vskumy a nlezy na Slovensku v roku. Nitra Ber. Bayer. Bodendenkmalpfl. = Bericht der Bayerischen Bodendenkmalpflege Ber. RGK = Bericht der Rmisch-Germanischen Kommission. Frankfurt am Main Bratislava. as. MMB = Bratislava. asopis Mestskho mzea vBratislave. Bratislava Bratislava. Zbor. MMB = Bratislava. Zbornk Mzea mesta Bratislavy. Bratislava Commun. Arch. Hungariae = Communicationes Archaeologicae Hungariae. Budapest as. Moravskho Muz. Brno. Vdy Spol. = asopis Moravskho Muzea v Brn. Vdy spoleensk. Brno Ethnogr.-Arch. Zeitschr. = Ethnographisch-archologische Zeitschrift. Berlin FAM = Fontes archeolologiae Moravicae, Brno Fontes Arch. Pragenses. Praha = Fontes Archaeologici Pragenses. Pragae Fundber. Hessen = Fundberichte aus Hessen. Bonn Fundber. sterreich = Fundberichte aus sterreich. Wien

460

Hist. Slovaca = Historica Slovaca Jahrb. RGZM = Jahrbuch des Rmisch-Germanischen Zentralmuseums Mainz. Mainz Mat. Arch. Slovaca. Nitra = Materialia Archaeologica Slovaca. Instituti Archaeologici Nitriensis Academiae Scientiarum Slavacae. Nitra Mat. i Cerc. Arh. = Materiale i Cercetre Arheologice Mat. staroytne = Materilay Archeologiczne Mecklengurg Jahrb. = Mecklengurgische Jahrbcher Mitt. Anthr. Ges. Wien = Mitteilungen der Anthropologischen Gesellschaft in Wien. Wien Mra Ferenc Mz. vk. Stud. Arch. = A Mra Ferenc Mzeum vknyve. Studia Archaeologica. Szeged Nachrbl. Dt. Vorzeit = Nachrichtenblatt fr Deutsche Vorzeit. Leipzig Offa = Offa. Berichte und Mitteilungen zur Urgeschichte, Frhgeschichte und Mittelalterarchologie. Kiel Neumnster Pam. a Mz. = Pamiatky a mze. Revue pre kultrne dedistvo. Bratislava Pam. Arch. = Pamtky archeologick. Praha Prace iMat. Muz. d = Prace iMaterialy Muzeum Archeologicznego iEtnograficznego w di Pravk (N. .) = Pravk. Nov ada. asopis moravskch aslezskch archeolog. Brno Prhist. Zeitschr. = Prhistorische Zeitschrift. Leipzig Berlin Pehled Vzkum = Pehled vzkum Archeologickho stavu AV R v Brn. Brno Rg. Fzetek = Rgszeti Fzetek Saalburg-Jahrb. = Saalburg-Jahrbuch. Bericht des Saalburgmuseums. Bad Homburg Berlin Savaria = Savaria. A Vas Megyei Mzeumok rtest. Szombathely Sbor. s. Spol. Arch. = Sbornk eskoslovensk spolenosti archeologick Sbor. Nrod. Muz. Praha. Pr. Vdy = Sbornk Nrodnho muzea v Praze. Prodn vdy. Praha Sbor. Prac Fil. Fak. Brno = Sbornk prac Filozofick fakulty Brnnsk univerzity. Brno Slov. Arch. = Slovensk archeolgia. asopis Archeologickho stavu Slovenskej akadmie vied v Nitre. Nitra Slov. Num. = Slovensk numizmatika. Nitra Bratislava Spisy Arch. stavu AV R Brno. Brno = Spisy Archeologickho stavu Akademie vd R v Brn. Brno Spraw. Arch. = Sprawozdania Archeologiczne Stud. Hist. Nitriensia. Nitra = Studia Historica Nitriensia. Nitra tud. Zvesti A SAV = tudijn zvesti Archeologickho stavu Slovenskej akadmie vied. Nitra tud. Zvesti A SAV = tudijn zvesti Archeologickho stavu Slovenskej akadmie vied. Nitra Thraco-Dacica = Thraco-Dacica. Bucureti Universittsforsch. Prhist. Arch. Schr. Arch. German. u. Slaw. Frhgesch. Bonn = Universittsforschungen zur Prhistorischen Archologie. Schriften zur Archologie der germanischen und slawischen Frhgeschichte. Bonn Vsl. Pravek = Vchodoslovensk pravek. Nitra Koice ZAK = Zeitschrift fr schweizerische Archologie und Kunstgeschichte. Zrich. Zbor. FF UK. Musaica = Zbornk Filozofickej fakulty Univerzity Komenskho. Musaica. Bratislava Zbor. SBM = Zbornk Slovenskho banskho mzea. Bansk tiavnica Zbor. SNM. Arch. = Zbornk Slovenskho nrodnho mzea. Archeolgia. Bratislava Zbor. SNM. Hist. = Zbornk Slovenskho nrodnho mzea. Histria. Bratislava Zeitschr. Arch. = Zeitschrift fr Archologie Zeitschr. Mhr. Landesmus. (N. F.) = Zeitschrift des Mhrischen Landesmuseums. Neue Folge. Brno ZMLM = Zeitschrift des Mhrischen Landesmuseums. Brno ZMLM NF = Zeitschrift des Mhrischen Landesmuseums, Neue Folge. Brno

EDCIe VYDVAN ARCHeOLOGICKM STAVOM SAV V NITRe

Archaeologica Slovaca Monographiae
FONTES I. Benadk, B. Vlek, E. Ambros, C.: Keltsk pohrebisk na juhozpadnom Slovensku. Bratislava 1957. II. Budinsk-Krika, V.: Slovansk mohyly vSkalici. Bratislava 1959. III. Chropovsk, B. Duek, M. Polla, B.: Pohrebisk zo starej doby bronzovej na Slovensku. Bratislava 1960. IV. Polla, B.: Stredovek zaniknut osada na Spii (Zaluany). Bratislava 1962. V. Tok, A.: Opevnen osada z doby bronzovej vo Veselom. Bratislava 1964. VI. Duek, M.: Thrakisches Grberfeld der Hallsattzeit in Chotn. Bratislava 1966. VII. ilinsk, Z.: Slawisch-awarisches Grberfeld in Nov Zmky. Bratislava 1966. VIII. Bnesz, L.: Barca bei Koice palolithische Fundstelle. Bratislava 1968. IX. Novotn, M.: Die Bronzehortfunde in der Slowakei (Sptbronzezeit). Bratislava 1970. X. Polla, B.: Kemarok (Ergebnisse der historisch-archologischen Forschung). Bratislava 1971. XI. Svoboda, B.: Neuerworbene rmische Metallgefsse aus Stre bei Pieany. Bratislava 1972. XII. Vladr, J.: Pohrebisk zo starej doby bronzovej vBrani. Bratislava 1974. XIII. Ambros, C. Mller, H.-H.: Frhgeschichtliche Pferdeskelettfunde aus dem Gebiet der Tschechoslowakei. Bratislava 1980. XIV. Kolnk, T.: Rmerzeitliche Grberfelder in der Slowakei. Bratislava 1980. XV. Rejholcov, M.: Pohrebisko vakajovciach (9.-12. storoie). Nitra 1995. Analyse. ISBN 80-88709-23-7 Rejholcov, M.: Pohrebisko vakajovciach (9.-12. storoie). Nitra 1995. Analza. ISBN 80-88709-13-X Rejholcov, M.: Pohrebisko vakajovciach (9.-12. storoie). Nitra 1995. Katalg. ISBN 80-88709-22-9 XVI. Kuzmov, K.: Terra sigillata im Vorfeld des nordpannonischen Limes (Sdwestslowakei). Nitra 1997. ISBN 80-88709-32-6 XVII. Kaminsk, .: Hrka-Ondrej. Nitra 2000. ISBN 80-88709-47-4 XVIII. Varsik, V.: Germnske osdlenie na vchodnom predpol Bratislavy. Nitra 2011. ISBN 978-80-89315-34-5 CATALOGI I. Tok, A.: Slawisch-awarisches Grberfeld in Holiare. Bratislava 1968. II. Tok, A.: Slawisch-awarisches Grberfeld in trovo. Bratislava 1968. III. Tok, A.: Altmagyarische Grberfelder in Sdwestslowakei. Bratislava 1968. IV. Duek, M.: Bronzezeitliche Grberfelder in der Sdwestslowakei. Bratislava 1969. V. ilinsk, Z.: Frhmittelalterliches Grberfeld in elovce. Bratislava 1973. VI. Veliaik, L. Romsauer, P.: Vvoj a vzah osdlenia luickch a stredodunajskch popolnicovch pol na zpadnom Slovensku I. Katalg. Nitra 1994. ISBN 80-88709-15-6 VII. Bujna, J.: Mal Kosihy. Latnezeitliches Grberfeld. Katalog. Nitra 1995. ISBN 80-88709-18-0 VIII. Bezinov, G.: Nitra-indolka. Siedlung aus der Latnezeit. Katalog. Bratislava 2000. ISBN 80-224-0649-X IX. Bezinov, G. a kol.: Nitra-Chrenov. Archeologick vskumy na plochch stavensk Shell a Baumax. Katalg. Nitra 2003. ISBN 80-88709-62-2 X. Kolnk, T. Varsik, V. Vladr, J.: Bran Germnska osada z 2. a 4. storoia. Nitra 2007. ISBN 978-80-88709-98-5 XI. Lamiov-Schmiedlov, M.: iarov pohrebisko z mladej doby bronzovej na lokalite Dvornky-Velre. Nitra 2009. ISBN 978-80-89315-13-0 XII. Kaminsk, .: iarovce-Vek Mova. Vskum polykultrneho sdliska. Nitra 2010. ISBN 978-80-89315-28-4 XIII. Bezinov, G. Painov, N.: Neolitick osada. Hurbanovo-Bohat. Nitra 2011. ISBN 978-80-89315-37-6 STUDIA I. Pieta, K.: Die Pchov-Kultur. Nitra 1982. II. Veliaik, L.: Die Lausitzer Kultur in der Slowakei. Nitra 1983. III. Fusek, G.: Slovensko vo vasnoslovanskom obdob. Nitra 1994. ISBN 80-88709-17-2 IV. Pavk, J.: trovo. Ein Siedlungsplatz der Kultur mit Linearkeramik und der eliezovce-Gruppe. Nitra 1994. ISBN 80-88709-19-9 V. Pavk, J. Btora, J.: Siedlung und Grberfeld der Ludanice-Gruppe in Jelovce. Nitra 1995. ISBN 80-88709-24-5 VI. alkovsk, P.: Huser in der frhmittelalterlichen slawischen Welt. Nitra 2001. ISBN 80-88709-52-0 VII. Ruttkay, A. Ruttkay, M. alkovsk, P. (Ed.): Slovensko vo vasnom stredoveku. Nitra 2002. ISBN 80-88709-60-1 VIII. Hanuliak, M.: Vekomoravsk pohrebisk. Pochovvanie v 9.-10. storo na zem Slovenska. Nitra 2004. ISBN 80-88709-72-5 IX. Pieta, K. Ruttkay, A. Ruttkay, M. (Ed.): Bojn. Hospodrske a politick centrum Nitrianskeho knieatstva. Nitra 2007. Druh vydanie. ISBN 978-80-88709-91-6 X. Sojk, M.: Osdlenie spiskch jask od praveku po novovek. Nitra 2007. ISBN 978-80-89315-01-7 XI. Pieta, K.: Keltsk osdlenie Slovenska. Mladia doba latnska. Nitra 2008. ISBN 978-80-89315-05-5; ISBN 978-80-224-1027-4 XII. Pieta, K,: Die Keltische Besiedlung der Slowakei. Nitra 2010. ISBN 978-80-89315-31-4 XIII. Horvthov, E.: Osdlenie badenskej kultry na slovenskom zem severnho Potisia. Nitra 2010. ISBN 978-80-89315-33-8 XIV. alkovsk P.: Stredn Slovensko vo vasnom stredoveku. Nitra 2011. ISBN 978-80-89315-39-0 17,00. 28,00. 36,00. 36,00. 32,00. 22,50. 6,00. 4,00. 5,00. 20,00. 45,00. 20,70. 22,50. 38,50. 4,00. 5,00. 5,00. 3,00. 23,00. 23,00. 31,00.-

COMMUNICATIONES I. Btora, J. Peka, J. (Hrsg.): Aktuelle Probleme der Erforschung der Frhbronzezeit in Bhmen und Mhren und in der Slowakei. Nitra 1999. ISBN 80-88709-40-7 II. Kuzma, I. (Ed.): Otzky neolitu a eneolitu naich krajn 1998. Nitra 1999. ISBN 80-88709-41-5 III. Friesinger, H. Pieta, K. Rajtr, J. (Hrsg.): Metallgewinung und- Verarbeitung in der Antike. Nitra 2000. ISBN 80-88709-48-2 IV. Cheben, I. Kuzma, I. (Eds.): Otzky neolitu a eneolitu naich krajn 2001. Nitra 2002. ISBN 80-88709-57-1 V. Kuzmov, K. Pieta, K. Rajtr, J. (Hrsg.): Zwischen Rom und dem Barbaricum. Festschrift fr Titus Kolnk zum 70. Geburtstag. Nitra 2002. ISBN 80-88709-61-X VI. Btora, J. Furmnek, V. Veliaik, L. (Hrsg.): Einflsse und Kontakte alteuropischer Kulturen. Festschrift fr Jozef Vladr zum 70. Geburtstag. Nitra 2004. ISBN 80-88709-70-9 VII. Fusek, G. (Ed.): Zbornk na poes Dariny Bialekovej. Nitra 2004. ISBN 80-88709-71-7 VIII. Cheben, I. Kuzma, I. (Eds.): Otzky neolitu a eneolitu nach krajn 2004. Nitra 2005. ISBN 80-88709-83-0 IX. Cheben, I. Kuzma, I. (Eds.): Otzky neolitu a eneolitu nach krajn 2007. Nitra 2008. ISBN 978-80-89315-06-2 X. Beljak, J. Bezinov, G. Varsik, V. (Eds.): Archeolgia barbarov 2009. Hospodrstvo Germnov. Nitra 2010. ISBN 978-80-89315-24-6 XI. Furmnek, V. Miroayov, E. (Eds.): Popolnicov polia a doba haltatsk. Nitra 2010. ISBN 978-80-89315-26-0 XII. Kuzmov, K. Rajtr, J. (Zost.): Rmsky kastel v Ii. Nitra 2010. ISBN 978-80-89315-32-1 XIII. Kujovsk, R. Mit, V. (Eds.): Vclav Furmnek a doba bronzov. Zbornk k sedemdesiatym narodeninm. Nitra 2012. ISBN 978-80-89315-41-3 ARCHEOLOGICK PAMTNKY SLOVENSKA I. Furmnek, V.: Radzovce osada udu popolnicovch pol. Reprint. Nitra 2010. ISBN 978-80-89315-27-7 II. Lamiov, M.: Zemln obec s bohatou minulosou. Koice 1993. ISBN 80-900444-2-5 III. ilinsk, Z.: Slovania a avarsk kagant. Bratislava 1993. ISBN 80-7127-059-8 IV. ika, S.: Dokument o spolonosti mladej doby kamennej. Bratislava 1995. ISBN 80-224-0198-6 13,00. V. Pieta, K.: Liptovsk Mara. Bratislava 1996. ISBN 80-967366-7-1 VI. Hromada, J.: Moravany nad Vhom. Bratislava 2000. ISBN 80-88709-45-8 13,00. 15,00. VII. Olexa, L.: Nin Mya. Osada a pohrebisko zdoby bronzovej. Koice 2003. ISBN 80-88709-66-0 VIII. Kaminsk, .: Hrka-Ondrej. Osdlenie spiskch travertnov v starej dobe kamennej. Koice 2005. ISBN 80-88-709-74-1 15,00. IX. Furmnek, V. Markov, K.:Velince. Archv dvnej minulosti. Nitra 2008. ISBN 978-80-89315-09-3 17,00. X. alkovsk, P.: Detva. Pravek a vasnohistorick hradisko k dvnym dejinm Slovenska. Nitra 2009. ISBN 978-80-89315-14-7 17,00.ACTA INTERDISCIPLINARIA ARCHAEOLOGICA I. Aktulne otzky vskumu slovanskch populcii na zem eskoslovenska v 6.-13. storo. Nitra 1979. II. Furmnek, V. Stloukal, M.: Antropologick rozbor rovch hrob pilisk a kyjatick kultury. Nitra 1982. III. Acta Interdisciplinaria Archaeologica. Tom. III. Nitra 1984. IV. Acta Interdisciplinaria Archaeologica. Tom. IV. Nitra 1986. V. Acta Interdisciplinaria Archaeologica. Archeolgia-Geofyzika-Archeometria. Tom. V. Nitra 1987. VI. Sasn poznatky zarcheobotaniky na Slovensku. Nitra 1989. VII. Palaeoethnobotany and Archaeology, International Work-Group for Paleoethnobotany. 8th Symposium Nitra Nov Vozokany 1989. Nitra 1991. VIII. Hajnalov, E.: Obilie varcheobotanickch nlezoch na Slovensku. Nitra 1993. ISBN 80-88709-02-4 IX. Vondrkov, M.: Mal Kosihy II. Nitra 1994. ISBN 80-88709-14-8 X. Hajnalov, E.: Ovocie a ovocinrstvo v archeobotanickch nlezoch na Slovensku. Nitra 2001. ISBN 80-88-709-38-5 MATERIALIA ARCHAEOLOGICA SLOVACA (edcia ukonen) I. Tok, A.: Vapy-Opatovce a alie pohrebisk zo starej doby bronzovej na juhozpadnom Slovensku. Nitra 1980. II. Budinsk-Krika, V.: Krovsk Chlmec. Nitra 1980. III. Tok, A: Nitriansky Hrdok-Zmeek. I, II. Tabuky. Nitra 1981. IV. Tok, A.: Mal Kosihy osada zo starej doby bronzovej. Nitra 1981. V. Benadik, B.: Maa. Keltisches Grberfeld Fundkatalog. Nitra 1983. VI. Duek, M. Duekov, S.: Smolenice-Molpr I. Befestigter Frstensitz der Hallstattzeit. Nitra 1985. VII. Wiederman, E.: Archeologick pamiatky topoianskeho mzea. Nitra 1985. VIII. Budinsk-Krika, V. Veliaik, L.: Krsna Ves. Grberfeld der Lausitzer Kultur. Nitra 1986. IX. Kuzmov, K. Roth, P.: Terra sigillata vBarbariku. Nitra 1988. X. Hanuliak, M. Kuzma, I. alkovsk, P.: Mula-enkov I. Osdlenie z 9.-12. storoia. Nitra 1993. ISBN 80-88709-07-5 20,00. XI. alkovsk, P.: Hradisko v Detve. Nitra 1994. ISBN 80-88709-10-5 XII. Hanuliak, M.: Mal Kosihy I. Nitra 1994. ISBN 80-88709-12-1 15,00. XIII. Duek, M. Duekov, S.: Smolenice Molpr II. Nitra 1995. ISBN 80-88709-20-2 9,00. 7,00. 6,00. 16,00. 9,00. 13,00. 13,00. 28,00. 25,00. 28,00. 45,00. 55,00. 47,00. 76,00. 47,00. 20,70. 82,00.-

ZOzNAM puBLIKCI zARADeNCH VO VMeNNOM fONDe ARCHeOLOGICKHO STAVu SAV

Actes du XII Congrs U. I. S. P. P. 1. zv. Actes du XII Congrs U. I. S. P. P. 2. zv. Actes du XII Congrs U. I. S. P. P. 3. zv. Actes du XII Congrs U. I. S. P. P. 4. zv. Archaeologia Historica 13/1988. Archaeologia Historica 22/1997. Archaeologia Historica 24/1999. Archaeologia Historica 31/2006. Archaeologia Historica 33/2008. Archaeologia Historica 34/2009. Archaeologia Historica 35/2010. Archaeologia Historica 36/2011/1, 2. Archeolgia Histria Geografia (Archeolgia). Archeolgia Histria Geografia (Geografia). Archeolgia Histria Geografia (Histria). Archeologick topografia Bratislavy. Archeologick topografia Koc. Archeologick nlezy v zbierkach Mestskho mzea v Zlatch Moravciach. Ruttkayov, J. Ruttkay, M. Archeologick pamiatky a sasnos. Archeologieskije vesti. AVANS v roku1975. AVANS v roku 1976. AVANS v roku 1977. AVANS v roku 1978. AVANS v roku 1979. AVANS v roku 1989. AVANS v roku 1990. AVANS v roku 1991. AVANS v roku 1995. AVANS v roku 1996. AVANS v roku 1997. AVANS v roku 1998. AVANS v roku 1999. AVANS v roku 2000. AVANS v roku 2001. AVANS v roku 2002. AVANS v roku 2003. AVANS register za roky 1984-1993. AVANS v roku 2004. AVANS v roku 2005. AVANS v roku 2006. AVANS v roku 2007. AVANS v roku 2008. Baj-Vlkanovo. Sep. Z 12/1964. Tok, A. Bibliografia slovenskej archeolgie za rok 1980. Melicher, J. Bibliografia slovenskej archeolgie za rok 1981. Melicher, J. Bibliografia slovenskej archeolgie za rok 1986. Melicher, J. Bibliografia slovenskej archeolgie za rok 1987. Melicher, J. Bibliografia slovenskej archeolgie za rok 1988. Melicher, J. Maalov, H. Bibliografia slovenskej archeolgie za rok 1989 a 1990. Maalov, H. Bibliografia slovenskej archeolgie za rok 1991 a 1992. Jasekov, M. Bibliografia slovenskej archeolgie za rok 1993 a 1994. Jasekov, M. Bibliografia slovenskej archeolgie za rok 1995 a 1996 Jasekov, M. Bibliografia slovenskej archeolgie za rok 1997 a 1998. Jasekov, M. Bojn. Nov nlezy z poiatkov slovenskch dejn. Pieta, K. 20. 20. 18. 15. 8. 25. 28. 30. 30. 26. 20. 20. 3. 3. 3. 13. 13. 6. 3. 6. 4. 5. 5. 3. 3. 10. 10. 13. 15. 15. 18. 18. 19. 20. 32. 22. 23. 25. 27. 27. 29. 29.33,50. 1. 2. 2. 2. 1. 2. 3. 4. 4. 4. 4. 5.Castrum Bene 7. 22.Colloque International l`Aurignacien et le Gravettien (perigordien) dans leur Cadre Ecologique. 13.Complex of upper palaeolithic sites near Moravany. Vol. II. 13.Complex of upper palaeolithic sites near Moravany. Vol. III. 15.Der sonderbare Baron. Dvok, P. 13.Die Ergebnisse der arch. Ausgrab. beim Aufbau des Kraftwerksystems Gabkovo-Nagymaros. 7.Die Slowakei in der jngeren Steinzeit. Novotn, B. 1.Europas mitte 1000. 67.Gerulata I. 20.Graphische Auswertung osteometrischer Werte in der historischen Osteologie. Sep. Z 12/1964. Rajtov, V. 3.Hallstatt a B skla. Prvodce vstavou. 2.Importants Sites Slaves en Slovaquie. 3.IX. medunarodnyj sjezd slavistov. Kijev 7. 9.-13. 9. 1983. 1.Jn Dekan. ivot a dielo. 5.Kelemantia Brigetio. (ang.). 10.Kelemantia Brigetio. (nem.). 10.Kolska kresanstva na Slovensku. 49.Liptovsk Mara. Ein frhgeschichtliches Zentrum der Nordslowakei. Pieta, K. 13.Liptovsk Mara. Vasnohistorick centrum severnho Slovenska. Pieta, K. 13.Najstarie roncke osady na Slovensku. Novotn, B. 1.Numizmatika v eskoslovensku. 3.Vyhodnotenie. Hanuliak, M. Rejholcov, M. 23.Pleisticene Environments and Archaeology of the Dzerav skala Cave, Lesser Caroathians, Slovakia. 20.Pramene k dejinm osdlenia Slovenska z konca 5. a 13. stor. II. as. Stredoslovensk kraj. 10.Pramene k dejinm osdlenia Slovenska z konca 5. a z 13. stor. III. as. Vchodn Slovensko. 31,50.Rapports du IIIe Congrs International dArcheologie Slave 1. sept. 1975. 8.Rapports du IIIe Congrs International dArcheologie Slave 2. sept. 1975. 3.Referty o pracovnch vsledkoch s. archeologie za rok 1958, as II. 1.Rmske kamenn pamiatky. Gerulata. Shmidtov, J. 10.Sdok Cibajky iance. Gogov, S. 3.Slovacchia. Crocevia delle civiltaEuropee 2005. Furmnek V. Kujovsk R. 25.Slovensk archeolgia 1962/2. 7.Slovensk archeolgia 1968/2. 7.Slovensk archeolgia 1972/1. 9.Slovensk archeolgia 1984/1. 9.Slovensk archeolgia 1984/2. 9.Slovensk archeolgia 1985/1. 9.Slovensk archeolgia 1987/1. 9.Slovensk archeolgia 1987/2. 9.Slovensk archeolgia 1988/1. 10.Slovensk archeolgia 1988/2. 10.Slovensk archeolgia 1989/1. 10.Slovensk archeolgia 1989/2. 10.Slovensk archeolgia 1990/1. 10.Slovensk archeolgia 1990/2. 10.Slovensk archeolgia 1992/1. 15.Slovensk archeolgia 1992/2. 15.Slovensk archeolgia 1993/1. 15.Slovensk archeolgia 1993/2. 15.Slovensk archeolgia 1994/1. 15.Slovensk archeolgia 1994/2. 15.Slovensk archeolgia 1995/1. 16.-

Slovensk archeolgia 1995/2. Slovensk archeolgia 1996/1. Slovensk archeolgia 1996/2. Slovensk archeolgia 1996/2 (nezviazan). Slovensk archeolgia 1997/1. Slovensk archeolgia 1997/2. Slovensk archeolgia 1998/1. Slovensk archeolgia 1998/2. Slovensk archeolgia 1999/1. Slovensk archeolgia 1999/2. Slovensk archeolgia 2000/1. Slovensk archeolgia 2000/2. Slovensk archeolgia 2001/1-2. Slovensk archeolgia 2002/1. Slovensk archeolgia 2002/2. Slovensk archeolgia 2003/1. Slovensk archeolgia 2003/2. Slovensk archeolgia 2004/1. Slovensk archeolgia 2004/2. Slovensk archeolgia 2005/1. Slovensk archeolgia 2005/2. Slovensk archeolgia 2006/1. Slovensk archeolgia 2006/2. Slovensk archeolgia 2007/1. Slovensk archeolgia 2007/2. Slovensk archeolgia 2008/1. Slovensk archeolgia 2008/2. Slovensk archeolgia 2009/1. Slovensk archeolgia 2009/2. Slovensk archeolgia 2010/1. Slovensk archeolgia 2010/2. Slovensk archeolgia 2011/1. Slovensk archeolgia 2011/2. Slovensk numizmatika VIII. Slovensk numizmatika X. Slovensk numizmatika XV. Slovensk numizmatika XVII. Slovensk numizmatika XVIII. Slovensk numizmatika XIX. Stredn Slovensko2. Studia Archaeologica Slovaca Mediaevalia III-IV. Studia Historica Slovaca XVI. Studia Historica Slovaca XVII. Studie muzea Kromeska 88. ebastovce I. Grberfeld aus der Zeit des awarischen Reiches. Katalog. Budinsk-Krika, V. Tok, A. tudijn zvesti 7/1961. tudijn zvesti 8/1962. tudijn zvesti 10/1962. tudijn zvesti 12/1964. tudijn zvesti 13/1964. tudijn zvesti 14/1964. tudijn zvesti 15/1965. tudijn zvesti 16/1968. tudijn zvesti 17/1969.

16. 17. 17. 12. 18. 18. 20. 20. 20. 20. 22. 22. 44. 22. 22. 22. 22. 22. 22. 22. 22. 22. 22. 22. 22. 22. 22. 22. 22. 22. 22. 22. 22. 3. 3. 8. 8. 8. 7. 2. 18. 3. 4. 5. 13. 3. 3. 3. 3. 2. 2. 3. 5. 5.-

tudijn zvesti 18/1970. tudijn zvesti 19/1981. tudijn zvesti 21/1985. tudijn zvesti 23/1987. tudijn zvesti 24/1988. tudijn zvesti 25/1988. tudijn zvesti 26/1990. tudijn zvesti 27/1991. tudijn zvesti 28/1992. tudijn zvesti 29/1993. tudijn zvesti 30/1994. tudijn zvesti 31/1995. tudijn zvesti 32/1996. tudijn zvesti 33/1999. tudijn zvesti 34/2002. tudijn zvesti 35/2002. tudijn zvesti 36/2004. tudijn zvesti 37/2005. tudijn zvesti 38/2005. tudijn zvesti 39/2006. tudijn zvesti 40/2006. tudijn zvesti 41/2007. tudijn zvesti 42/2007. tudijn zvesti 43/2008. tudijn zvesti 44/2008. tudijn zvesti 45/2009. tudijn zvesti 46/2009. tudijn zvesti 47/2010. tudijn zvesti 48/2010. tudijn zvesti 49/2011. tudijn zvesti 50/2011. tudijn zvesti 51/2012. Tak o, nali ste nieo? Svedectvo archeolgie o minulosti Mostnej ulice v Nitre. Bezinov, G. Samuel, M. Terra sigillata in Mhren. Droberjar, E. Tok Anton 1918-1994. Biografia, bibliografia. Urzeitliche und frhhistorische Besiedlung der Ostslowakei in Bezug zu den Nachbargebieten. Ve slubch archeologie IV. Ve slubch archeologie V. Ve slubch archeologie 2007/1. Ve slubch archeologie 2007/2. Ve slubch archeologie 2008/1. Ve slubch archeologie 2008/2. Velikaja Moravia. Sokrovia prologo echov i Slovakov. Katalog Kiev. Vchodoslovensk pravek Special Issue. Vchodoslovensk pravek I. Vchodoslovensk pravek II. Vchodoslovensk pravek V. Vchodoslovensk pravek VI. Vchodoslovensk pravek VII. Vchodoslovensk pravek VIII. Vchodoslovensk pravek IX.

9. 7. 8. 9. 6. 5. 18. 15. 20. 18. 15. 20. 21. 20. 23. 25. 30. 20. 20. 20. 35. 40. 35. 35. 35. 35. 35. 32. 35,80. 35. 74. 74. 20. 13. 5. 10. 25. 25. 20. 20. 40. 40. 1. 28. 7. 7. 13. 20. 20. 20. 21,50.-