Antonio Vivaldi tyri ron obdobia

Antonio Lucio Vivaldi (* 4. marec 1678, Bentky, Taliansko 28. jl 1741, Viede, Raksko) bol taliansky huslista, barokov skladate, pedagga kaz. Bol nazvan aj Prete rosso (erven kaz) vaka jeho farbe vlasov. Bol prvoroden zo iestich det Giovanniho Battistu Vivaldiho (1655 1736), ktor v Katedrle San Marco psobil od roku 1685 ako husov virtuz a Camilly Calicchio. Od detstva mal Antonio Vivaldi zdravotn problmy. Pravdepodobne trpel na Angina Pectoris, alebo na astmu. Jeho hudobn talent sa prejavil u v ranom detstve. U ako diea hrval v orchestri San Marco, kde prleitostne zastupoval svojho otca. tdium teolgie absolvoval na dvoch farnostiach nealeko Bentok. Ako 25 ron bol vysvten za kaza a dostal post kaplna v kostole Santa Maria della Piet, kde psobil v tejto funkcii zo zdravotnch dvodov len jeden a pol roka. Z toho istho dvodu vystpil aj zo sluieb katolckej cirkvi, ale ostal mu rd kaza. Vivaldi tam psobil ako uite hry na husle, na violonelo, viola d'Amore a viedol dievensk orchester Ospedale della Piet, ktor sa stal poas jeho psobenia poprednm talianskym hudobnm telesom. Antonio Vivaldi psobil na Ospedale della Piet od roku 1704 do roku 1716. Toto obdobie patr medzi jeho najplodnejie tvoriv obdobia, vtedy napsal svoju prv operu Ottone in villa a skomponoval nespoetn diela pre rzne intrumentlne obsadenia, najm vak husov sonty a husov koncerty. V roku 1717 alebo 1718 dostal titul maestro di Cappella. V tom ase komponoval v slubch princa Phillipa von Hesse-Darmstadt v meste Mantua, kde psobil tri roky hlavne ako opern skladate. V tejto peride vznikli aj jeho tyri husov koncerty, znme pod nzvom tyri ron obdobia. V roku 1721 navtvil viackrt talianske mesto Rm, kde dostal objednvky na komponovanie opier a cirkevnej hudby. V roku 1726 sa vrtil do Bentok a psobil v Teatro Sant Angelo ako hudobn riadite, kde bol oslavovan ako skladate a huslista a stal sa za ivota legendou. V rokoch 1729 a 1733 podstpil Vivaldi mnoho ciest po Eurpe a s vekou pravdepodobnosou bol aj v Prahe, kde uviedol svoje dve opery. V roku 1740 sa presahoval do Viedne, kde zomrel 28. jla 1741 v chudobe a v zabudnut.

Tvorba
Vivaldi pracoval vemi rchlo. Na skomponovanie jednho koncertu (Concerto) mu stail len jeden de a na napsanie jednej opery mu stail len jeden tde. Za skomponovanie jednho koncertu si zapotal honorr jednu guineu, o v prepote bolo okolo 5000 korn. V tch asoch to bola obrovsk suma. Vivaldiho tvorba inpirovala aj Johanna Sebastiana Bacha, ktor okrem inho transkripoval viacer Vivaldiho koncerty pre organ a embalo. Vivaldi skomponoval okolo 712 diel, z toho okolo 500 koncertov:

241 husovch koncertov 39 koncertov pre fagot 6 koncertov pre flautu 70 koncertov pre rzne netradin intrumentlne obsadenia sonty pre jeden nstroj (napr. pre husle slo alebo flautu) alebo pre dva nstroje (napr. pre dvojo husl, husle so sprievodom inho nstroja) koncerty pre Violu d'amore koncerty pre rzne dreven dychov nstroje pr koncertov pre violonelo 55 koncertov bez slistu 21 komornch koncertov pre slistu bez orchestra 49 opier

Koncert
Tento hudobn vraz m dva vznamy: 1. V irom slova zmysle rozumieme pod koncertom vystpenie hudobnch umelcov na pdiu apod. Mme tak na mysli koncert orchestra, slistov ale aj zborov. 2. Z pohadu hudobnch foriem povaujeme za koncert komponovan skladbu pre slov nstroj so sprievodom orchestra alebo klavra. Slov koncert z pohadu hudobnch foriem sa vyvinul z concerta grossa (vek koncert). Bolo to na prelome baroka a klasicizmu. Najviu zsluhu na terajej podobe koncertu m Antonio Vivaldi. Prv as je rchla s kadenciou. Druh as je pomal (spevn). Tretia as opa rchla finlna. Slov koncerty psali hlavne skladatelia v obdob klasicizmu, no aj romantizmu. Sviselo to aj s tm, e v tom ase u boli slov nstroje na kvalitnej technickej rovni a dali sa na nich hra aj technicky nronejie skladby. Kadencia je as v slovom koncerte, kde slista hr celkom sm spravidla ak technicky nron a virtuzne pase.

tyri ron obdobia

Vivaldi tieto tyri husov koncerty publikoval v roku 1725. Je to jeho najznmejie dielo. Vetky s rozdelen na tri asti rchlu, pomal a znova rchlu.

Jar
Allegro Prichdza jar, prroda sa prebdza vtky veselo tebotaj, pofukuje vetrk Largo e pianissimo sempre rozkvitnut lka, um lesa Allegro Pastorale tancujce vly vtaj jar

Leto
Allegro non molto snko ohromne pli a horava vetkch ubja, akaj prchod vetra Adagio e piano Presto e forte unaven stromy oddychuj, okolo poletuje hmyz. Presto prichdza ohromn brka

Jese
Allegro slvia sa obinky Adagio molto zbava kon, vetko sa pripravuje na spnok Allegro nastva as poovaiek

Zima
Allegro non molto vtko sa trasie od krutej zimy, fka studen vietor Largo udia odpovaj doma pri kozuboch Allegro chdza po ade

Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/The_Four_Seasons_(Vivaldi) http://classicalmusic.about.com/od/baroqueperiod/ss/fourseasons_5.htm http://sk.wikipedia.org/wiki/Antonio_Vivaldi http://www.youtube.com/watch?v=GRxofEmo3HA