Slovenská literatúra klasicizmu a romantizmu

Janko Kráľ-Balady

akad.rok:2008/2009 Petra Polanská 1SjNjb

dátum:17.5.2009
 Janko Kráľ
BALADY

Janko Kráľ sa narodil 24.04.1822 v Liptovskom Mikuláši v rodine mäsiara a krčmára.

Študoval na lýceách v Kežmarku a Levoči, v rokoch 1842 — 1844 v Bratislave, kde sa zapojil do
aktivít romantickej generácie. Po Štúrovom odvolaní bol jedným zo študentov, ktorí odšli na protest
z Bratislavy. Na jar roku 1849 organizoval dobrovoľnícky oddiel. Zomrel v Zlatých Moravciach na
týfus.
Bol to básnik, významný reprezentant štúrovskej generácie, aktívny účastník revolučných udalostí
rokov 1848 - 1849, publicista, burič a revolucionár.Jeho poézia sa začleňuje do tvorby
celoeurópskeho romantizmu.Písal najprv epické básne s historickou tematikou , neskôr začal písať
balady.Jeho najznámejšie balady sú: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Kvet,Duma
Bratislavská, Zverbovaný, Zabitý, Orol vták.

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

Táto romantická balada Janka Kráľa bola prvýkrát publikovaná v almanachu Nitrav roku 1844. Je
to jedna z najznámejších balád v slovenskej literatúre a jedno z najhodnotnejších Kráľových diel.

Hlavnou postavou tejto básne je „divný Janko“, ktorý je veľmi divný, nikdy nie jeveselý, hrdý,
ukrutný, divý, nikoho si neváži, v ľuďoch lásky nehľadá, hnevu sa nebojí, ľudia ho nenávidia, on
sa chce vypomstiť.Janko chce odkliať pannu vo Váhu, ktorú oslobodí len keď si prehodí šaty
naopak a skočí doprostred Váhu. Zakliata panna straší ľudí v okolných dedinách, a tí sa v noci ani
neodvážia vyjsť von. Janko, nespokojný zo svojim životom, sa obetuje pre svojich blížnych a ide na
skalu: „Ešte sa krížom tri ráz prežehná,pobozká krížik, pátričky - vtom “Ameň” povie a z brehov
hodí sa do vzbúrenej vodičky.” , ale tragicky hynie, pretože si zabudne prevrátiť naopak aj mešec na
tabak .

Na začiatku podáva básnik obraz svojho rozorvaného vnútra a v samotnej básni sa stelesňuje s
hlavným hrdinom. Jeho okolie preňho nemá pochopenia, a toto ho uzatvára do seba. Nenachádza
iné východisko ako oslobodiť pannu vo Váhu hoci vie, že pri tom zahynie. Táto báseň je obrazom
typického romantického hrdinu, ktorý sa uzatvára do seba, lebo ho okolie nechápe, a preto tragicky
hynie. Vyskytuje sa tu rozpor medzi snom a skutočnosťou. Snom je oslobodenie Slovenska v
postave zakliatej panny a skutočnosťou je nemožnosť realizovať tento sen.

Kvet

Romantická balada Kvet bola prvý krát publikovaná v prílohe Slovenských národných novín Orol
tatránsky v roku 1846.

Celá balada zobrazuje žiaľ dcéry, ktorú matka vydala za bohatého vdovca. Matka hľadela iba na
bohatstvo ,ale dcéra jej to nemala za zlé, myslela, že jej to je súdené. Dcéra nakoniec umiera od
žiaľu: “ja musím v čiernej zemi za mladi ležati”.V navodzovaní baladickej atmosféry autor využíva
prírodnú symboliku a obraznosť napríklad dialógmi medzi matkou a dcerou.
Pre túto baladu J. Kráľ nečerpal námet z ľudových povestí, ale zo sklamaní a bolestí, ktoré prináša
sám život. Spracúva v nej “večnú tragickú tému svetovej literatúry z čias, keď túžba po majetku
zabíjala lásku mladých ľudí a často aj ich životy.(M. Pišút)“
Zverbovaný

Táto balada bola prvýkrát publikovaná v almanachu Nitrav roku 1844 .

Janko Kráľ v tejto balade vykresľuje dramatický výjav zo života ľudu, dramatickú scénu
odohrávajúcu sa v dedinskej krčme.
Hlavného protagonistu Janíčka zverbujú na vojnu a on oslavuje v krčme. Pritom sedí za stolom a
uvažuje, či má ísť na vojnu alebo nie. Rozhodne sa, že pôjde na vojnu, lebo tam ho čaká lepší život
a doma ho nečaká nič iné, iba otcovo bičovanie, bieda a robota. Podnapitý Janík tancuje, muzika hrá
a ženy nariekajú. Báseň končí tým, že Janík sa podoprie o svoju šabličku a vraví: „Či to má vždy
tak byť, ako dosiaľ bolo?”. Túto situáciu možno nazvať ako romantický konflikt indivídua so
spoločnosťou.

Pán v tŕní

Táto romantická balada Janka Kráľa, prvýkrát publikovaná v prílohe Slovenských národných novín
Orol tatránský v roku 1846. Jej prvý koncept je súčasťou rukopisu Výlomky z Jánošíka.

Hlavný hrdina „pán“ najde pri návrate z poľovačky cestou domov krvave stopy.Pochyti ho hrôza
až celkom stuhne a neskôr vystrelí, lebo si myslí, že je to len prelud a stratí sa. Nejaký hlas mu
však vraví: „Kárajte sa, všetci toho sveta dráči!”. Pán vystrelí ešte raz, ale vtom zbadá tri kvapky
krvi na svojom kabáte: „Vystrelí ešte raz či v strachu, či v vzteku, a na! mu tri kvapky streklo na
mentieku! ”. V závere balady sa odohráva rozhovor medzi matkou a dcérou, ktorý vysvetľuje, čo sa
s pánom stalo. V šialenstve vybehol v noci nahý von a zaplietol sa do bodľačia, kde bezmocne kričí.

V balade sa J. Kráľ rozhorčuje nad neľudskosťou pána, ktorý sa dopustil zločinu.

Básnik zrejme schválne neoznačil pánov zločin, chcel aby sa trest vzťahoval na všetkých čo
nevedia „čo človek,čo sluha, čo sedliak a čo chrt”. Z hlasu v lese „Kárajte sa, všetci toho sveta
dráči!” vyplýva, že chcel obžalovať všetkých, čo zdierajú poddaný ľud.
Balada je teda obžalobou proti feudálom a celej feudálnej spoločnosti. I keď tu básnik používa
ľudové spevy a obrazy je to už moderná, sociálna balada.

Zabitý

Balada Zabitý prvý raz vyšla v almanachu Nitra v roku 1844.

Táto balada zobrazuje lyricky silnú lásku dvoch ľudí, Janíka a Haničky: „naša tuhá láska tvrdšia že
ten kremeň” a hovorí o neznámej zlej sile, ktorá im ich lásku prekazí a milého Janíčka zabije.

Zlá sila, ktorá zabila Janíka predstavuje znova utláčateľov ľudu podobne ako v Pánovi v tŕní a
zaľúbená dvojica bezbranných poddaných. A pokiaľ sa Janko Kráľ v Pánovi v tŕní sa rozhorčuje nad
pánovým zločinom, tu prejavuje ľútosť nad Janíkovou smrťou a používa pri tom tie najnežnejšie
obrazy a prirovnania. Verše: „nečakaj chudobný iba potreskanie” vyjadrujú, že na všetko, čo sa vo
feudálnej spoločnosti udeje, musí doplatiť nevinný poddaný.

Janko Kráľ patril k najvýznamnejším slovenským básnikom.Svojou tvorbou sa radí medzi básnikov
z obdobia romantizmu a stal sa kľúčovou postavou vo vývine dobovej poézie. Jeho básne
ovplyvnili tvorbu nadrealistov, ale i takých autorov ako sú Laskomerský , Milan Rúfus a iní. Jeho
presnú podobu nepoznáme, no zachovali sa viaceré populárne podobizne. Jedna z nich bola použitá
pri modelovaní sochy Janka Kráľa, umiestnenej v rovnomennom parku v bratislavskej Petržalke.
Zdroje:
www.wikipedia.sk
www.osobnosti.sk
www.zlatyfond.sme.sk
KLÁTIK, Zlatko: Typ Kráľovej balady. In: Slovenská literatúra, roč. 21, 1974, s. 342 – 355.