Filozofická fakutla Univerzity Pavla Jozefa Safárika,Katedra slovakistiky,slovanských filológií a

komunikácie

Seminárna práca
Téma:Interpretácia básní

Spiritualita v umeleckom texte Petra Polanská

Akad.rok 2008/2009 1SjNjb,1.ročník
V tejto seminárnej práci sa budeme venovať interpetácií básni Jána Sabola.

Interpretácia ako špeciálna disciplína literárnej vedy má svoje korene v hermeneutike (filologickej
náuke o výklade historických textov, neskôr označovanej ako umenie výkladu kultúrnych javov
a fenoménov; slovo hermeneutika pochádza z gréckeho pomenovania boha Herma a za jedno
z prvých, historicky dochovaných hermeneutických pojednaní sa označuje Platónov dialóg Ión).
Rozvoj interpretácie ako vedenej disciplíny nastal v 20. storočí vplyvom nových filozofických
smerov a vedeckých disciplín (duchoveda, fenomenológia, štrukturalizmus, psychoanalýza,
semiotika, postštrukturalizmus...).
V nadinterpretácií je text do nekonečna otvoreným vesmírom, kde interpret môže objavovať
nekonečné množstvo vzájomných spojení. Povinnosťou jazyka je ukázať, že to o čom môžeme
hovoriť, je iba súhrn opozícií. Čitateľ musí predpokladať, že každý riadok textu skrýva nejaký ďalší
význam, že slová ukrývajú nevypovedané. Skutočný čitateľ chápe, že tajomstvom textu je jeho
prázdnota.
Zoznam kritérií, pomocou ktorých možno spájať obrazy alebo slová:
1, prostredníctvom podobnosti
2, prostredníctvom metonýmie a homonýmie
3, prostredníctvom inónie a kontrastu
4, prostredníctvom slova a znaku
5, prostredníctvom podobnosti mena
6, prostredníctvom typu a druhu
7, prostredníctvom pohanského symbolu
8, prostredníctvom národov
9, prostredníctvom znakov zverokruhu
10, prostredníctvom bežných charakteristík
11, prostredníctvom hieroglyfov
12, prostredníctvom vzťahov medzi orgánom a funkciou

Ján Sabol:Premeny

Mútna jeseň,chladný spriežovec.

Voda rastie ako z vody.
Bosý básnik z jamy levovej
po chotáry nocou chodí.

Posledný blesk hádže napätý

do popola letných vatier,
lež v nádeji,že sa rozsvieti.
Nádej sa však stáca v blate.

Nesmúť za tým ,čo sa nevráti,

čo čas prikryl vlastným telom
ako nová hlina v úvrati,

čo sťa víno vyšumelo.

Básnik s jazvou ako piráti
k levom vojde opäť smelo.
Premeny:V úvode básne v prvom riadku autor spomína jeseň ktorá je symbolom konca leta a
pomalého umierania napríklad kvetov a chladný spriežovec čo je výraz pre zvon ktorý ľudom uz
oddávna oznamoval smrť,narodenie alebo začiatok omše.Voda je symbolom života.V druhom verši
sa vyskytuje bosý básník z jamy levovej môžeme to chápať ako úprimného basnika ktorý prišiel
odniekiaľ kde je to nebezpečné a prechádza sa po dedine ktorá je v nočnu dobu pokojná.

Bleskom v básni môžeme chápať niečo šokujúce,tajomné,silné a plné energie .Hádže ho do popola
letných vatiet ,ktoré znamenaju zabudnútu spomienku na leto ,v nádejí že sa tieto spomienky a aj
leto vrátia.Táto snaha-nádej sa však stráca v blate,ktoré je typické pre sichravé jesenné počasie.

Nemáme smútiť za tým ,čo sa nevráti ,čo čas symbol plynutia života už zakryl ako nová hlina
symbolizujúca novú nádej a začiatok.Básník s jazvou ktorá znamená niečo trvalé ,nejaku
spomienku na boj alebo nehodu, na tvári ako na svojom štíte sa vráti späť do svojho nebezpečného
tajomna.

Záver:Uvod a jadro básne opisuje smútok z konca leta a jeho nenávratná ale na konci básne sa
vracia nádej v zrodenie niečoho nového.

Ján Sabol:Márný rým

Lámeš mi slamku v clone dymu

na perách.A tak môjmu rýmu
dochádza dych.Si nútená
k ľahostajnej hre bez mena.

Isto si krásna,dobre vieš že

šíp môjho zraku reže
diamant v oku nádeje...
Chápavá sfinga nahreje

môj knôtik v tmavej predsieni.

Dohára svieca osudu.
Lútosť sa prezliect nemieni.

Hoc krv sa hrnie do prúdu

a krešem stolček mámenia,
hriech sa mi na cnosť premieňa.

Márný rým:Lamaťslamku v clone dymu na pérách znamená ničiť kúsok nádeje v clone dymu ako v
niečom tajomnom ,neistom tak,že mi dochádza reč.Hra je symbolom nejakej zábavy ktorá ma však
svoje pravidlá.

Síp môjho zraku znamená uprený pohľad a diamant niečo tvrdé,čisté,spanilé ,ušľachtilé a vzácne
ktoré sa nedá len tak zničiť.Chápava sfinga ako vľúdna sfinga znovuobnoví moju nádej v
neistote.Dohára svieca osudu znamená že sa niečo pomaly blýži ku svojmu istému koncu a ľútosť
neprestáva.
Hoc krv sa ženie do prúdu-čas sa zrýchľluje .Vyrábam stolček mámenia-niečo iste ako napríklad
pascu .Hriech sa mi na cnosť premieňa-neľutujem svoje hriechy,práve naopak menia sa mi na cti.
Záver:Na začiatku básne autor hovorí o nádejí ktorá sa stráca ale potom na konci básne sa zase
objavuje.
Použitá literatúra:
www.wikipedia. sk
Ján Sabol,Láska na modro