Antisthenis Fragmenta 2013 (Pp. 1-80)

ANDREJ KALA VLADISLAV SUVK
ANTISTHENIS FRAGMENTA
ANTISTHENOVE ZLOMKY
VODN TDIA,
GRCKY A LATINSK TEXT,
SLOVENSK PREKLAD A KOMENTR K ZLOMKOM
2013
UNIVERZITA KOMENSKHO V BRATISLAVE
doc. Mgr.. Andrej Kala, PhD., doc. PhDr. Vladislav Suvk, 2013
vodn tdiu napsal Vladislav Suvk
Edciu grckeho a latinskho textu poda Giannantoniho vydania (Socratis et
Socraticorum Reliquiae, zv. II, s. 137-181: V A. Antisthenes Atheniensis = V A.
Antisthens Atnsky) s prihliadnutm na kritick vydania antickch diel, predovetkm
na Marcovichovo vydanie Diogena Laertskho (Vitae philosophorum) pripravil
Vladislav Suvk
Zlomky z grtiny a latininy preloil Andrej Kala
Komentr k zlomkom napsal Vladislav Suvk
Zoznam latinskch skratiek a literatru zostavil Vladislav Suvk
Fotografe starovekch diel s prevzat z vone prstupnho serveru Wikimedia
Commons, z archvu Fratelli Alinari a skromnho archvu Fausta Zeviho
Recenzenti: Mgr. Jaroslav Cepko, PhD.,
Doc. PhDr. Mat Porubjak, PhD.
Za odborn strnku tejto publikcie zodpovedaj autori
ISBN 978-80-223-3447-1
ANTISTHENOVE ZLOMKY
Obsah
Antisthens alebo strun sprievodca ivotom a dielom skratovca
Antisthena (V. Suvk) 9
Antisthenov ivot 19
Antisthenovo dielo 24
Antisthenove zlomky: Text, preklad a komentr (A. Kala V. Suvk) 29
De Antisthenis patria et parentibus
Antisthenova vlas a rodiia 30
Antisthene Graecos et praecipue Athenienses increpante
Antisthens han Grkov a najm Atnanov 40
De Antisthene Gorgiae sophistae sectatore
Antisthens nasledoval sofstu Gorgia 44
De Antisthene Socratis discipulo
Antisthens iak Skrata 46
De Antisthene Cynicae sectae conditore
Antisthens zaklad kynick kolu 65
De ratione inter Antisthenem et Platonem intercedente
Vzah Antisthena a Platna 76
De usu inter Antisthenem et Dionysium intercedente
Antisthens sa rozprva s tyranom Dionziom 79
De Aristippo Cyrenaico Antisthenem exagitante
Aristippos z Kyrny tup Antisthena 80
De Diogene Sinopeo Antisthenis sectatore
Diogens zo Sinpy nasleduje Antisthena 81
De Antisthenis exitu
O Antisthenovej smrti 82
De Antisthenis scriptis
Antisthenove spisy 88
I .
I. Oreiachalebootloch 141
II.
II. AiasaleboAiantovare 141
III.
III. Odysseus alebo o Odysseov 160
IV. a) <>
b)
c)
IV. a) Orestovaapolgiaalebooskladateochsdnychre
b) Isograf alebo Lysias a Isokrats
c) ProtiIsokratovejreiBezsvedkov 175
V.
V. Oprirodzenostiivochov 176
VI.
VI. Oplodendetaleboolskeamanelstve 177
Quid Antisthenes de generatione et de nuptiis senserit
o si myslel Antisthens o ploden a manelstve 178
VII.
VII. Osofstochafyziognmii 185
VIII. [ ,
, , , .]
VIII. Spisnapovzbudenie [O spravodlivosti a udatnosti,
Spisnapovzbudenieprv,druh,tret, O Theognidovi IV, V.] 189
IX.
IX. O dobre 197
X.
X. O udatnosti 197
XI.
XI. Ozkoneaostave 198
XII.
XII. Ozkonealebookrseaspravodlivosti 198
Quid Antisthenes de legibus et de republica senserit
Antisthenove nzory na zkony a tt 198
XIII.
XIII. O slobode a otroctve 207
Quid Antisthenes de divitiis senserit
Antisthenove nzory na bohatstvo 208
XIV. a)
b)
XIV. a) O dvere
b) Osprvcovialebooposlchan 219
XV.
XV. Hospodrskyspisovazstve 219
ANTISTHENOVE ZLOMKY
XVI.
XVI. Kros220
XVII.
XVII. HraklsValeboosile 233
Antisthenis placita varia
Rzne Antisthenove nzory 256
De congruentia inter Cyncam disciplinam et Stoicam sectam intercedente
O zhode medzi kynickm uenm a stoickou kolou. 299
XVIII.
XVIII. Krosalebookrovskomrade 310
XIX
XIX. Aspasia 314
XX.
XX. Pravda 323
XXI .
XXI . Spisprotilogikeodialektickomskman336
XXII.
XXII. SathnspisyoprotireenI,II,III 336
XXIII.
XXIII. O dialekte 381
XXIV. , , , ,
XXIV. OvchovealeboomenchI,II,III,IV,V 382
XXV.
XXV. Eristickdialgopouvanmien 404
XXVI.
XXVI. Ootzkeaodpovedi 404
XXVII. , , ,
XXVII. OmienkeavedenI,II,III,IV 405
XXVIII a)
b)
c)
XXVIII a) Oumieran
b) Oivoteasmrti
c) Oveciachvpodsvet 405
XXIX
XXIX Oprrode 408
XXX
XXX OtzkaoprrodeI,II 418
XXXI
XXXI Mienkyaleboeristickspis 418
XXXII
XXXII Ootzkachueniasa 418
XXXIII
XXXIII O Homrovi 419
XXXIV. a)
b)
XXXIV. a) Hrakls alebo Midas
b) Hraklsaleboorozumnostialebosile 467
XXXV. a)
b)
XXXV. a) Krosalebomilovan
b) Krosalebovyzvedai 468
XXXVI.
XXXVI. Menexenosaleboovldnut 470
XXXVII.
XXXVII. Alkibiads 471
XXXVIII.
XXXVIII. Archelaosalebookrovstve 480
XXXIX.
XXXIX. Politik 486
XL.
XL. Spisomgii 486
Appendix I. 487
Appendix II. 497
Zoznam pouitch skratiek 499
Latinsk skratky 500
Literatra 511
A. Pramenn texty a preklady 511
B. Interpretan texty 516
/ 7 / ANTISTHENOVE ZLOMKY
Predslov
Prcu na komentovanom preklade Antisthenovch zlomkov sme zaali spo-
lone s Andrejom Kalaom roku 2007. Naim cieom bolo zostavenie prvho
slovenskho prekladu Zlomkov, ktor by bol doplnen o vetky dleit ko-
mentre a interpretcie Antisthena publikovan od 19. stor. a do sasnosti.
Pred tromi rokmi vyla vo vydavatestve Kalligram prv verzia naej pr-
ce venovanej Antisthenovi (Antisthens, Bratislava, 2010). Kniha vak mala
limitovan rozsah (komentre sa sstredili len na hlavn lnie interpretci).
Predkladan publikcia m v porovnan s predchdzajcou plne nov charak-
ter obsahuje mierne upraven preklad zlomkov a takmer trojnsobn rozsah
komentrov. Okrem toho sme text doplnili o pvodn grcke a latinsk zlomky,
ktor sa opieraj o Giannantoniho edciu, ako aj o alie kritick vydania an-
tickch diel, predovetkm o Marcovichovu edciu Diogena Laertskho (Vitae
philosophorum, 1999 2008).
Antisthenove zlomky boli doteraz preloen do tyroch modernch jazy-
kov, priom iadna z antisthenovskch zbierok nebola kompletn. Prv (dnes
u zastaran) vber zlomkov vytvoril nemeck historik Wilhelm Nestle (Die
Sokratiker Skratovci, 1923). Druh vber zlomkov v rutine pripravil I. M.
Nachov ( Antolgiakynizmu, 1984). Tret, novogrcky,
pomerne rozsiahly vber zlomkov vyiel ako bilingva zsluhou N. M. Skoute-
ropoulosa ( Starovekkynici, 1998). tvrt vber antisthe-
novskch fragmentov zaradil Lonce Paquet na vod franczskeho prekladu
prameov kynizmu (Les Cyniques grecs: Fragments et tmoinages Grcki
kynici:Zlomkyasvedectv, 1975). Nov nemeck preklad vybranch Antisthe-
novch zlomkov vydal Georg Luck (Die Weisheit der Hunde: Texte der antiken
Kyniker in deutscher bersetzung mit Erluterungen Mdros psov: Texty
antickchkynikovvnemeckomprekladespoznmkami, 1997), ktor pripravuje
druh doplnen vydanie. Okrem toho by sme sa mali zmieni o franczskom
preklade Aiantovej a Odysseovej rei (= V A 53 a V A 54), ktor vydala Ma-
rie-Odile Goulet-Caz (LAjax et lUlysse dAntisthne Antisthenov Aias
a Odysseus, 1992, s. 21-31), a anglickom preklade obidvoch re od M. Gaga-
rina a P. Woodruffa (Early Greek Political Thought from Homer to the Sophists
RangrckepolitickmyslenieodHomraposofstov, 1995, s. 167-172).
Pokia sa nemlim, preklad Andreja Kalaa je v porad iesty preklad do
modernch jazykov a prv kompletn preklad Antisthenovch zlomkov uve-
/ 8 / ANTISTHENIS FRAGMENTA
dench v Giannantoniho vydan.
1
al preklad zlomkov a komentrov do
panieliny pripravuje argentnska flologika Claudia Mrsico a skupina brit-
skch flolgov pracuje na anglickom vydan vetkch zvzkov Giannantoniho
zbierky.
Chcem sa poakova Matovi Porubjakovi za pozorn pretanie prvej
verzie textu, ktor vyiel v Kalligrame, Jarovi Cepkovi za neoceniten pomoc
s prekladom Giannantoniho talianskch komentrov, Andrejovi Kalaovi za re-
vziu grckych zlomkov a Lvii Flachbartovej za podrobn korektry poslednej
verzie rukopisu a mnostvo poznmok, ktor dfam pomohli k lepej zrozumi-
tenosti celkovho vkladu. Za kritick pripomienky k prvmu vydaniu, ktor
sme sa snaili zohadni v sasnom vydan, by som sa rd poakoval prof.
Danielovi kovierovi (Zo era zabudnutia, Romboid, . 5/2011). Za drobn
poznmky k textu akujem Petrovi Fraovi, ktor sa ujal recenzovania prvho
vydania Zlomkov (Antisthens, Filozofa, . 6/2011).
Grcko-latinsko-slovensk vydanie komentovanho prekladu Antistheno-
vch zlomkov je sasou rieenia projektov VEGA 1/0448/11, Miestokynizmu
v sokratike. Po Antisthenovi by mal nasledova preklad Diogenovch zlom-
kov, ktor vyjde vo vydavatestve Kalligram v rmci edcie Fontes Socratico-
rum. Chcem sa poakova vydavatestvu Kalligram za to, e umonilo vyda
tto rozren verziu Antisthenovch zlomkov v akademickom vydavatestve
Univerzity Komenskho.
Verm, e doplnen vydanie Antisthenovch zlomkov zaujme slovenskch
itateov a bude inpirova k novm pokusom o premyslenie toho, o od Hege-
lovch ias oznaujeme konzervatvnym pojmom dejiny flozofe.
V Preove, 27. septembra 2013
VladislavSuvk
1
V predolom vydan Antisthenovch zlomkov (Antisthens, Bratislava : Kalligram, 2010) som
sa zabudol zmieni o Paquetovom franczskom a Luckovom nemeckom preklade, za o sa
ospravedlujem.
Antisthens alebo strun sprievodca
ivotom a dielom
skratovca Antisthena
Vladislav Suvk
O Antisthenovom ivote vieme mlo. Vina sprv pochdza z helenistic-
kho obdobia a je sprostredkovan kynicko-stoickmi textami, z ktorch er-
pali alexandrijsk doxograf bez nroku na historick autenticitu. Sprvy zo
4. stor. pred Kr. s vemi vzcne a navye s poznaen nrom skratov-
skch rozprv ( ), pre ktor je prznan, e dramatick situ-
cie a charaktery zobrazench postv prispsobuje svojmu hlavnmu zmeru
predstaveniu skratovskho spsobu myslenia a skratovskho tlu ivota.
2

O Antisthenovom diele vieme o nieo viac. Zachovala sa nm pomerne ve-
k skupina zlomkov, t. j. cittov a parafrz z jeho spisov alebo anekdot vytvo-
rench v rznych literrnych tradcich. Nae vydanie vychdza z Giannan-
toniho edcie, ktor obsahuje spolu s Appendixom I. 208 zlomkov, priom dva
z nich nie s zlomky v pravom zmysle slova, ale svisl spisy (Aias a Odysse-
us). Giannantoniho vydanie sme rozrili o Appendix II., ktor obsahuje zlomok
176 Caizzi (= zl. 145 Paquet).
Zachovan fragmenty, ako aj nadvzujce diskusie antickch autorov do-
sveduj, e Antisthens patril k vplyvnm intelektulom 4. stor. pred Kr.
3

2
Oznaenie nru zaviedol Aristotels (porovnaj Arist., Poiet. 1447b11).
3
Porovnaj Charles Chappuis (Antisthne, s. VII): Antisthne est lun des plus remarquables
entre les philosophes socratiques: si la beaut de son style et le charme de ses ouvrages le
faisaient comparer Platon et Xnophon, la svrit de ses principes et laustrit de sa
vie permettaient aux anciens de lgaler Socrate. Il a fond une cole que rendent clbre
de grandes ides et de grandes aberrations; et ces mmes Cyniques, dont nous dplorons
les garements, surprennent parfois notre admiration. Les excs de Diogne et les extrava-
gances de ses successeurs ont fait tomber leur cole dans un discrdit complet; mais la pense
dAntisthne trouvait de plus dignes reprsentants. Il nest pas seulement le prcurseur du
Stocisme, il est le premier auteur de ce grand mouvement philosophique; et ainsi dans le
monde grec et romain il a eu peut-tre plus dinfuence que Platon lui-mme.; Herbert D.
Rankin (Anthisthenes Sokratikos, s. 1): ...a thoughtful and versatile critic of philosophy and
Mono dokonca k najvplyvnejm, o by znamenalo, e jeho vznam bol po-
rovnaten s vznamom Platna alebo Aristotela.
4
Napriek tomu je pre ns tak-
mer neznmou postavou. Preo? Dvodov je niekoko. Poksim sa naznai
aspo niektor z tch, ktor svisia s nam tanm toho, o nazvame spred-
metujcim pojmom dejiny antickej flozofe.
Antisthens il na rozhran dvoch epoch ako ich vytila modern his-
toriografa.
5
Mlados preil v obdob slvnych sofstov (psobiacich v tzv.
predskratovskom obdob) a zrel vek v dobe prvch skratovcov (v tzv.
klasickom obdob). Tto okolnos spsobovala urit akosti starovekm
doxografom aj modernm historikom niektor hadali v Antisthenovi pokra-
ovatea sofstov, ktor zaviedol do sokratiky prvky sofstiky, in v om videli

life; Klaus Dring (Antisthenes: Sophist oder Sokratiker?, s. 230): ...Antisthenes mit diesen
seinen Lehren das Ziel verfolgte, die Position des historischen Sokrates, wie er sie verstand,
gegen Platon zu verteidigen; Susan Prince (Socrates, Antisthenes, and the Cynics, s. 76)
...Antisthenes, being older and probably closer personally to Socrates than was Plato, as well
as probably quicker to publish after Socrates execution and sooner to die, was a more con-
servative disciple. ... Just as we now debate what is Socratic in Plato, so we should also debate
what is Socratic in Antisthenes; Ch. H. Kahn, Plato and The Socratic Dialogue, s. 4-5 at.
4
Porovnaj prcu Ch. Euckena zaleujcu Isokrata do intelektulneho prostredia 4. stor. pred
Kr. (Isokrates. Seine Position in der Auseinandersetzung mit den zeitgenssischen Philosop-
hen, s. 25-27). Na Euckenove zvery sa odvolva Charles H. Kahn, ktor si mysl, e Antist-
hena povaovali jeho sasnci za najvplyvnejieho nasledovnka Skrata a a 15 rokov po
Skratovej smrti sa odohral zpas o nstupnctvo medzi Antisthenom a Platnom, ktor zaal
psa konkurenn skratovsk dialgy a vytvoril si vlastn kolu. Porovnaj Ch. Kahn, Plato
and The Socratic Dialogue, s. 4-5: InthefrstffteenyearsafterSocratesdeath,Antisthenes
was probably regarded as the most important follower of Socrates. The dominant position
of Plato, both as author and as leader of a school, was only established later, probably after
385BC.
Zpas medzi Antisthenom a Platnom zrejme zrodil alternatvne obrazy Skrata v rmci
skratovskej literatry, ako aj alternatvne skratovsk hnutia, t. j. sokratiku, ktorou oznau-
jeme rzne podoby myslenia vychdzajceho zo Skratovho odkazu. al dvod, pre ktor
by sme nemali marginalizova Antisthenov vplyv na antick myslenie, svis s jeho dielom,
ktor sa stalo vchodiskovm zdrojom pre viacerch helenistickch nasledovnkov Skrata
medzi nimi hlavne kynikov a stoikov. Porovnaj Susan Prince (BrynMawrClassicalReview,
2001.06.23, s. 1): Antisthenes of Athens was the most important Socratic disciple in Athens in
the early decades of the fourth century BCE, if we trust Xenophon and apparent references
in Isocrates; and his thought, if we knew much about it, would probably supply some missing
linksbetweenSocratesandtheffth-centuryintellectualenlightenment,ontheonehand,and
the fourth-century Cynic movement and third-century blossom of Stoic philosophy, on the oth-
er. Yet the vagaries of history, modern as well as ancient, have virtually erased Antisthenes
from our awareness.
5
Antisthens nebol jedin grcky myslite, ktorho ivot sa odohrval na rozhran dvoch epoch
myslenia. Vina sofstov, ktorch zaraujeme do predskratovskej epochy, bola sasnk-
mi Skrata alebo jeho iaka Platna.
pokraovatea Skrata, ktor prevzal uenie Majstra rovnako nekriticky, ako
predtm preberal nzory sofstov.
6
Urit prelom v nazeran na Antisthena na-
stal po vydan systematickej prce cambridgeskho historika Williama Keitha
Chambersa Guthrieho A History of Greek Philosophy (1962 1981). Pre Gut-
hrieho Antisthens predstavuje aksi most medzi dvomi epochami grckeho
myslenia, ktor ovplyvovali jeho premanie a psanie.
7
Vznam Antisthena
v oiach historikov tm sce narstol, ale nie natoko, aby prestali hada v jeho
zlomkoch prvky sofstiky vmiean do sokratiky. Samozrejme, e obidve my-
lienkov hnutia interpretovali pod vplyvom Platnovej kritiky sofstov.
Ak by sme chceli poui na prehodnotenie Antisthenovho diela novove-
k schmu, rozdeujcu antick flozofu na historick epochy, situcia by sa
ukzala ete zloitejia: Antisthenovo myslenie zasahuje paradoxne a tri epo-
chy dejn flozofe: predskratovsk, klasick a helenistick. Jeho ran spisy
najm tie, ktor oznaujeme nlepkou rtorick a epistemologick nad-
vzuj na psobenie predskratovskch sofstov. Eticky zameran tituly s
zviazan s vplyvom klasickho Skrata a jeho iakov, ale zrove v nich
nachdzame aj prvky, ktor rozvin nasledujce genercie helenistickch
kynikov a stoikov.
Medzi grckymi myslitemi asi nenjdeme aliu osobnos, ktorej dielo by
sme mohli vysvetova cez duchovn rmce troch epoch.
8
V tomto zmysle je
Antisthens jedinenou postavou. Alebo osobnosou, s ktorou si tradin histo-
riografa nevie rady? Zd sa, e je to tak, lebo historici si a donedvna nevedeli
poradi s takmi rozdielnymi lnkami jeho uenia, akou je napr. aj (sofstick)
tzao nemonosti sporu, (skratovsk i stoick) reinterpretciehomrskych
hrdinov alebo (skratovsk) hadanieastnhoivota, pre ktor je prznan
(kynick) skromnos aprsnos.
Pohad modernch historikov na dejinn miesto Antisthena sa postupne me-
nil zd sa, e za poslednch 150 rokov sa zmenil dos radiklne. Sksme si
nartn tto premenu pomocou strunho prehadu dvanstich antisthenov-
skch prc, ktor boli publikovan v priebehu 19. a 20. stor.
(1.) Modern antisthenovsk skmania zanaj tdiou franczskeho flo-
lga Charlesa Chappuisa z roku 1854, Antisthne. Chappuis sa poksil o vklad
vetkch dleitch zlomkov, ktor klasick flolgovia pripisovali Antistheno-

6
Porovnaj dejiny antisthenovskho skmania medzi rokmi 1798 1819 spracovan A. Patze-
rom (AS, s. 16-44).
7
Guthrie, The Sophists, s. 304-305.
8
Pripomeme, e v kadom z tchto mylienkovch rmcov zskavaj jednotliv termny rzne
vznamy, napr. termn me znamena nieo in a me sa pouva v inch kontextoch
v rmci predskratovskho, klasickho, helenistickho a ranho kresanskho myslenia.
vi v polovici 19. stor.
9
Jednotliv kapitoly sa zaoberaj logikou, fyzikou a mo-
rlnym myslenm, Antisthenovm ivotom, jeho vzahom k Platnovi a kyni-
kom, ako aj otzkou historickho a flozofckho prijatia Antisthenovho uenia.
V Chappuisovom vklade zaujma centrlne miesto morlne myslenie, ale ne-
hadaj sa vntorn svislosti medzi etikou a ostatnmi lnkami Antisthenov-
ho uenia. V zhode s dobovou mienkou flolgov na autenticitu Antisthenovch
epideiktickch re sa Chappuis vbec nezaober Aiantom a Odysseom.
10

(2.) alia, latinsky napsan tdia o Antisthenovi bola dizertan prca
Adolpha Muellera (resp. Mllera), De Antisthenis cynici vita et scriptis (1860),
ktor viedla autorova snaha podobne ako v prpade Chappuisa o zjednocu-
jci vklad antisthenovskch zlomkov. Mueller sa zameriava na Antisthenov
ivot (1. kap.) a jeho literrnu innos (2. 3. kap.), ktor rozdeuje poda
oblast skmania (rtorika, dialektika, fyzika, etika, politika, homrske prce).
Mueller podobne ako Chappuis povauje Aianta a Odyssea za neautentick
spisy.
11

(3.) Nov pohad na miesto Antisthena v myslen 4. stor. pred Kr. nazna-
ila dizertan prca Ferdinanda Duemmlera (resp. Dmmlera), Antisthenica
(1882), na ktor nadviazala jeho alia prca o skratovskch kolch, Akade-
mika: Beitrge zur Literaturgeschichte der sokratischen Schulen (1889). Du-
emmler sa zaober nielen flologickmi otzkami, akou je aj vzah medzi tra-
dovanmi titulmi v Diogenovom katalgu a zachovanmi zlomkami, ale aj
tmami, ktor viedli Antisthena a Platna k rozdielnemu rozvinutiu Skratovho
uenia lohou Homra vo vchove (alegorizciou mtov, obrazmi Odyssea
a Hrakla), povahou mien a ich vzahom ku skutonosti, problematikou dobr-
ho vldcu at. Duemmler venuje vek priestor textovm analzam pri hadan
svislost medzi Antisthenovmi zlomkami a relevantnmi pasami z Plat-
novch dialgov (Antisthenica), upozoruje na Antisthenov mylienkov a li-
9
Antisthenove zlomky vyli v Turne roku 1842 v edcii A. G. Winckelmanna (Antisthenis frag-
menta). Zbierka zana ivotopisnmi sprvami a katalgom Antisthenovch diel u Diogena
Laertskho, nasleduj zlomky viauce sa na spisy Hrakls, Kros, Aspasia, Protreptikos, Ar-
chelaos, Politik, Fyziognomick spis, O prirodzenosti, Homerica, O povan vna, O lske,
Ovchove, Sathn, Pravda, Aias, Odysseus, Antisthenov list Aristippovi a nakoniec Apopht-
hegmata a tzv. nezaraditen tituly. alie vydanie Winckelmannovej zbierky vylo roku 1867
s menmi Mullachovmi opravami. J. Humbl pripravil roku 1932 nov vydanie Antistheno-
vch zlomkov, ktor vak nikdy nevylo tlaou (porovnaj F. D. Caizzi, AF, s. 9).
10
Hlavnm dvodom boli pochybnosti o pravosti tchto bezvznamnch (insignifants) re;
porovnaj autoritatvny nzor H. E. Fossa (De Gorgia Leontino Commentatio, Halle, 1828, s.
24), ktor jednoznane odmietol autenticitu obidvoch Antisthenovch re.
11
Nezujem o Aianta a Odyssea povzbudzovan viacermi pochybnosami flolgov o pravosti
tchto re pretrval a do vydania Antisthenovch zlomkov, ktor zostavila Fernanda Decleva
Caizzi (Antisthenis Fragmenta, 1966).
terrny vplyv na spisy Xenofnta alebo Dina z Prsy a naznauje aj monosti
rekontrukcie obsahu niektorch Antisthenovch titulov (Akademika).
(4) Proti schematickmu obrazu Antisthena ako plytkho kritika a odporcu
Platna, ktor prevldal na konci 19. stor. v systematickch prcach o dejinch
antickej flozofe,
12
vystpil Karl Jol v rozsiahlej dvojzvzkovej prci Der ech-
te und der Xenophontische Sokrates (1893 1901). K. Jol sa tozhodol hada
historickho Skrata za Xenofntovmi skratovskmi spismi (Spomienkami
a Symposiom), ktor poda neho vychdzaj z pvodnch Antisthenovch prc,
ale asto ich upravuj, prispsobuj alebo prekrcaj. Viu as hypotz,
ktor Jol vyslovil, spochybnili a odmietli vznamn klasick flolgovia a his-
torici
13
naznaen svislosti medzi rznorodmi obrazmi, postavami a texta
mi antickej literatry oznaili za vykontruovan a ako zdvodniten.
14
Na
12
Inician vplyv na obraz Antisthena ako naivnho anti-platonika mala Zellerova prca z roku
1844, Die Philosophie der Griechen (porovnaj zv. II/1, s. 240-288). Zellerov vklad kore-
ponduje s Hegelovm nzorom, e kynici (vrtane Antisthena) zaujmaj marginlne miesto
v ideovom vvoji grckeho myslenia (porovnaj G. W. F. Hegel, Vorlesungen ber die Ges-
chichte der Philosophie 1. Griechische Philosophie, s. 104). Anti-platnsky portrt Antist-
hena rozvjali na konci 19. stor. viacer vplyvn kritici, ako napr. E. Schwartz (porovnaj jeho
Charakterkopfe aus der Antike) alebo U. von Wilamowitz-Moellendorff (porovnaj prce Die
griechische Literatur des Altertums a Platon). Rekontrukciu zjednoduenho portrtu Antist-
hena na prelome 19. 20. stor. spracoval roku Histad v vode ku svojej knihe Cynic Hero and
Cynic King.
Ulrich von Wilamowitz-Moellendorff sa o snahe niektorch flolgov urobi z Antisthena
dleit postavu klasickho myslenia vyjadril, e to bolo najvie nedorozumenie, ktor
sa udialo vo flolgii 19. stor. (Die griechische Literatur des Altertums, s. 131): Einen Den-
ker und Schriftsteller von besonderer Bedeutung aus ihm zu machen ist eine der luftigsten
Wahngebilde,diesichdiePhilologiedesletztenJahrhundertsgeschaffenhat,reinausblauem
Dunste,denndasAltertumweissnichtdasMindestedavon,unddieeinzigevonihmerhaltene
Schrift, eine Deklamation, die freilich wenig taugt, musste athetiert werden. Leitend ist dabei
dieunertraglicheUnart,stattdiebekanntenWerkeundPersonenzuverstehen,hinterihnen
verkannteundverloreneGrossenzusuchen,diemansichauseigenerMacht-vollkommenheit
konstruiert.
13
Porovnaj Th. Gomperz (Archiv fr Geschichte der Philosophie XIX (1906), s. 245-247). Gom-
perz hodnotil Jolovu knihu dehonestujcim vyjadrenm, ein grosser Trmmerhaufen mitten
auf der Heerstrasse der Wissenschaft. Porovnaj taktie W. Nestle (Die Hren des Prodi-
kos. Hermes 71 (1936), s. 164-165), F. berweg, (Grundri der Geschichte der Philosophie,
s. 124), W. Schmid, (Geschichte der griechischen Literatur I/3, s. 45), E. Holzner (Platos
Phaedrus und die Sophistenrede des Isokrates, s. 32-35), L. Francois (Essai sur Dion Chrysos-
tome, s. 88-91), H. Maier (Sokrates, s. 14, 106, 124, 148), A. Patzer (AS, s. 112), W. E. Higgins
(Xenophon the Athenian, s. 16-17), roku Histad (Cynic Hero and Cynic King, s. 77-78), M.
Untersteiner (The Sophists, s. 222), G. Giannantoni (SSR., IV, s. 246, 260, 283, 290, 294) at.
14
Porovnaj napr. Der echte und der Xenophontische Sokrates, zv. II/1, s. 163 a 268 v svislosti
so spisom Hrakls alebo Midas: K. Jol vyslovuje predpoklad, e od Antisthena pochdzaj
dialgy medzi Midasom a Silnom, ktor sa nachdzaj v zl. 6 Aristotelovho Eudma z The-
opompovch Filippk (ap. Aelian. Var. hist. III 18). Z tohto predpokladu vyvodzuje alie dve
okraj tejto kritiky (asto oprvnenej) vak treba poznamena, e viacer tmy,
na ktor upozornila Jolova prca, sa stali predmetom alch diskusi a napo-
mohli pri znovuobjaven Antisthena, ako to meme vidie v mench prcach
publikovanch zaiatkom 20. stor.
15
alebo vo vch prcach publikovanch
v 2. polovici 20. stor.
16

(5.) Medzi antisthenovskmi titulmi napsanmi v 20. stor. zaujma zvlt-
ne miesto dizertan prca louvainskho flolga H. Kestersa z roku 1935
(Antisthne. De la dialectique: tude critique et exgtique sur le XXVI
e
Dis-
cours de Thmistius). Kesters analyzuje Themistiovu re , kto-
r je poda neho nekriticky prevzat zo stratenho Antisthenovho spisu
. Viacer recenzenti vak ukzali, e Kestersova prca vychdza
z ako zdvodnitench hypotz, hoci zaujmavch a lkavch.
17
Aj preto os-
tala viac-menej nepovimnut.
(6.) Fernanda Decleva Caizzi vydala roku 1966 kritick zbierku Antisthe-
novch zlomkov v grtine a latinine so zasvtenm komentrom (Antisthenis
Fragmenta). Talianske vydanie Antisthenovch Zlomkov bolo prvm vnym
uvedenm Antisthena do modernch skman. F. D. Caizzi okrem toho publi-
kovala aj rozsiahlu tdiu o Antisthenovi (Antistene, Studi Urbinati, 1964,
s. 25-76), v ktorej naznaila nov prstupy k vkladu antisthenovskch tm,
hypotzy, avak bez bliieho zdvodnenia: 1) Silnos zastval v Antisthenovom diele Skra-
tovu rolu a mali by sme mu pripsa Skratovu autoritu; 2) z Antisthenovho diela pochdza
cel tradcia o analgii medzi Skratom a Silnom.
15
Porovnaj C. M. Gillespie (The Logic of Antisthenes, Archiv fr Geschichte der Philoso-
phie, XXVI (1913), s. 479-500, XXVII (1914), s. 17-38), K. von Fritz (Zur Antisthenischen
Erkenntnistheorie und Logik. Hermes. Zeitschrift fr klassische Philologie, LXII (1927),
s. 453-484), J. Geffcken (Griechische Literaturgeschichte, II, s. 30 nn.), A. Rostagni (Un nuo-
vo capitolo nella storia della retorica e della sofstica, s. 148-201) at.
16
Medzi prcami publikovanmi v 2. pol. 20. stor. zaujmaj najdleitejie miesto komentre
a vklady Fernandy Declevy Caizzi (Antistene a Antisthenis Fragmenta), monografe Andre-
asa Patzera (Antisthenes der Sokratiker) a Herberta D. Rankina (Antisthenes Sokratikos), sys-
tematick poznmky Gabriela Giannantoniho vo IV. zv. Socratis et Socraticorum Reliquiae,
a nakoniec dve tdie o Antisthenovom chpan jazyka a myslenia od Alda Brancacciho (Oike-
ios Logos) a Susan Prince (Antisthenes on Language, Thought and Culture).
17
Porovnaj recenzie Kestersovej dizertanej prce od roku Hackfortha (Ecce iterum Antist-
henes, s. 223-224) a E. de Stryckera (Antisthene ou Themistius, s. 475-500). G. Daux vo
svojej recenzii ostro odmieta Kestersove postupy, lebo sa neopieraj o prijaten historick
a flologick zdvodnenia (Revue Archeologique, IX (1937), s. 115): Telle est la these de M.
Kesters. Elle me parait entierement ruineuse. Au long du livre, on ne decouvre aucune raison
valable, ni pour enlever le XXVIe discours a Themistius, ni pour le donner a Antisthene. Lar-
gumentation de lauteur est parfois deconcertante; les rapprochements quil propose nont
aucune force probante. A travers ces pages touffues ou lauteur est oblige, par son sujet meme,
de toucher aux questions les plus variees, on cherche en vain des jalons solides; on ne trouve
quun jeu monotone de vaines hypotheses.
akmi s vzah jazyka a poznania skutonosti, logick paradoxy a ich dsledky
v etickej oblasti, chpanie rtoriky a homrske vklady at.
(7.) Vznamnou tdiou bola dizertan prca nemeckho flolga Andre-
asa Patzera z roku 1970 (Antisthenes der Sokratiker. Das literarische Werk
und die Philosophie, dargestellt am Katalog der Schriften), ktor sa zaobe-
r literrnym a jazykovm charakterom dochovanch zlomkov so zvltnym
zreteom na Xenofntove sprvy a katalg spisov u Diogena Laertskho. Pat-
zer obhajuje vo svojej prci tzu, e Diogenov katalg m vntorn truktru
a jednotliv skupiny titulov s vzjomn zviazan tematicky a obsahovo. Pat-
zerova tdia vysuje do zveru, e Antisthenove dielo tvor jednotn celok,
ktor je v kadej asti blzky skratovskmu spsobu skmania, take iadny
predskratovsk Antisthens neexistuje. Patzerova prca ostala viac-menej
nepovimnut poznala ju len zka skupina odbornkov (kniha vyla vlastnm
nkladom autora).
(8.) aliu interpretciu Antisthena publikoval roku 1986 Herbert D. Rankin
(Antisthenes Sokratikos). Jej vznam nezniuje ani skutonos, e H. D. Ran-
kin pracoval takmer vlune s anglickmi interpretanmi prcami.
18
tdia sa
zaober vetkmi dleitmi tmami Antisthenovho myslenia (vzah jazyka
a ontolgie, teolgia jednho boha, ivot zaloen na zdatnom konan, poli-
tika, literrne stvrnenie Antisthena, Antisthens ako protokynik), ktor s
v Rankinovej interpretcii vzjomne prepojen a vytvraj zmyslupln celok.
Skutonos, e vydavate A. M. Hakkert nepripisoval Rankinovej knihe vek
vznam, ilustruje nielen strojopisn sadzba, ale aj chybn prepis Antisthenovho
mena v titule: Anthisthenes (sic) Sokratikos.
(9.) Medzi systematick prce o Antisthenovi by sme mali zaradi komentr
G. Giannantoniho obsiahnut vo IV. zv. jeho monumentlnej prce o antic-
kch prameoch Skratovch nasledovnkov, Socratis et Socraticorum Reli-
quiae (1990), a to nielen preto, e Antisthenovi venuje vek pozornos, ovea
viu ako inm skratovcom (porovnaj SSR, IV, Poznmky 21 40 = s. 195-
411), ale najm preto, lebo v zverench Poznmkach 37 40 nartva vlast-
n vklad hlavnch lnkov Antisthenovho uenia: Veobecn charakter An-
tisthenovej flozofe, Antisthenovo logick uenie, Antisthenovo morlne
uenie, Antisthenovo politick myslenie (SSR, IV, s. 355-411). Giannan-
toniho komentre s zasvtenm sprievodcom po dejinch antisthenovskho
bdania od konca 19. stor. do 2. polovice 20. stor. Giannantoniho prca tvor
dleit vchodisko alch komentovanch vydan Antisthenovch zlomkov
a interpretci jeho diela. Aj slovensk vydanie Antisthenis Fragmenta va-
za svoj zkladn prehad antisthenovskch skman Giannantoniho prci
18
Porovnaj recenziu Rankinovej knihy od Fernandy D. Caizzi (Gnomon, 61 (1989), s. 100-104).
v nadvznosti na u sa sna o doplnenie zaujmavch motvov a rozrenie
komentrov o novie vklady.
(10.) Vynikajca tdia A. Brancacciho (Oikeios Logos: La flosofa del
linguaggio di Antistene) z roku 1990 sa sstreuje na skratovsk pozadie
Antisthenovho myslenia (v podobnom duchu interpretuje jednotliv tmy G.
Giannantoni alebo A. Patzer). Hlavnou otzkou Brancacciho vkladu je vzah
jazyka, myslenia a skutonosti, resp. to, ako mono nadobudn vedenie uplat-
niten v etickej oblasti. Antisthenovu koncepciu logu ako , ktor
nadvzuje na Skratovo silie o praktick vedenie, prekonvajce kadoden-
n mienky ud, rekontruuje Brancacci krok za krokom pomocou precznych
analz jednotlivch sprv, ktor dva do kontextu s almi textami skratov-
skej literatry (Platn, Xenofn, Din at.), ako aj s lnkami Antisthenovho
myslenia (uenie o mench, vklady Homra, skratovsk vchova, pravda,
udsk a bosk vedenie, koncepcia mudrca, dialektika a rtorika, elenchos
a protreptica, Antisthenica contra Platonica, logos a defncia, nemonos spo-
ru). Brancacci postupne ukazuje, e Antisthens neskzol do skeptickej pozcie
blzkej sofstom alebo niektorm skratovcom, ale, naopak, vypracoval kritri
vedenia, pomocou ktorch mudrc dospieva k etickmu vedeniu, prekonvaj-
cemu kadodenn mienky ud.
(11.) Dizertan prca Susan Hukill Prince, Antisthenes on Language,
Thought and Culture (1997) je pozoruhodnou interpretciou Antisthenovho
chpania jazyka a myslenia. Na rozdiel od Rankinovej tdie mapuje cel pries-
tor antisthenovskho bdania, t. j. okrem anglosaskch prc berie do vahy aj
vklady napsan v latinine, nemine, talianine, francztine. Susan Prince
si uvedomuje, podobne ako in historici 2. pol. 20. stor., e Antisthenovo ch-
panie individulnej zdatnosti a koncepcia sebestanosti zsadnm spsobom
ovplyvnili neskorie etick myslenie. Kladie si otzku, ktor poda nej nebo-
la dostatone zodpovedan: o viedlo Antisthena k radiklnemu vymedzeniu
sebestanosti? Vchodiskom tdie je Diogenov katalg Antisthenovch diel,
ktor poskytuje dostatok monost na to, aby sme pochopili jednotliv svislos-
ti vysujce do koncepcie sebestanej zdatnosti. Podrobn analza Aiantovej
a Odysseovej rei (1. kap.) odkrva Antisthenov zujem o to, akm spsobom
pouvaj jazyk rzne etick charaktery, ktor s v postaven podriadenosti ale-
bo nadradenosti voi spoloenstvu, v ktorom ij. Susan Prince ukazuje, e An-
tisthenove vklady homrskych hrdinov plne koreponduj so skratovskm
skmanm zdatnost. Ich zmerom je problematizcia etickej hodnoty konania
(2. kap.). Po analze najrozsiahlejch textov nasleduje pokus o rekontrukciu
Antisthenovej terie jazyka: striedanie drazu na zmysluplnos alebo pravdu je
odrazom konfiktu, ktor sa odohrva medzi autonmiou spoloenstva a auto-
nmiou nadradenho jednotlivca (3. kap.). Socilnou rovinou tohto konfiktu
sa zaober posledn kapitola, ktor ukazuje, e Antisthenovo hadanie sebes-
tanej zdatnosti je reakciou na skorumpovan atnsku spolonos (4. kap.).
Antisthenovu potrebu psa by sme mohli uchopi ako vraz odhodlanej tby
po zdatnosti, ktor sa uskutouje prostrednctvom toho, o zle primrne na
om samom, t. j. prostrednctvom jazyka.
(12.) Zatia poslednou antisthenovskou monografou je prehadn, aj ke
miestami zastaran portrt Antisthena (Antisthenes of Athens: Setting the World
Aright, 2000)
19
z pera americkho historika Luisa Naviu, ktor je autorom via-
cerch tdi o skratovcoch, prevane o kynikoch. Navia sa zaober literrny-
mi pramemi a svedectvami o Antisthenovi (1. kap.), nartva jeho ivotopis
(2. kap.), Antisthenove interpretcie Homra dva do svislosti s parmeni-
dovskmi cestami Pravdy a Zdania, resp. so stoickmi alegorizciami mtov
(3. kap.), logick zlomky interpretuje podobne ako G. M. A. Grube alebo H. D.
Rankin cez post-eleatske a sofstick diskusie o povahe jazyka (4. kap.), had
spojitosti medzi Antisthenom a sokratikou (5. kap.), Antisthenom a kynikmi (6.
kap.). Posledn kapitola nazvan Obuvnk Simn je modernm pseudoskra-
tovskm dialgom v duchu Simna z Atn, ktor mal by poda doxografckej
tradcie prvm autorom skratovskch rozprv (porovnaj Diog. Laert. II 123).
V Naviovej adaptcii Platnovho Kritna v protokynickom duchu vystupuj
Simn, Skrats, Antisthens, Apollodros a Kritn (7. kap.). Navia priznva
hne v vode, e jeho kniha nem ambcie vstpi do antisthenovskch sk-
man, ale skr popularizova pomerne vek mnostvo toho, o u bolo napsa-
n o Antisthenovi. Kniha je uren iriemu itateskmu okruhu. Ani to vak
neospravedluje niektor skratkovit vklady zlomkov, ktor nie s podroben
flologickej a historickej analze a narba sa s nimi tak, ako keby jestvoval me-
dzi odbornkmi veobecn konsenzus o ich vzname a zmysle.
20

19
Porovnaj recenziu Naviovej knihy od Susan Prince (BrynMawrClassicalReview, 2001.06.23),
ktor je prstupn na serveri BMCR: http://bmcr.brynmawr.edu/2001/2001-06-23.html.
20
Luis Navia bez bliieho vysvetlenia ignoruje Giannantoniho edciu Antisthenovch zlomkov,
hoci vo svojich predolch knihch (ThePhilosophyofCynicism.AnAnnotatedBibliography,
Diogenes of Sinope. The Man in the Tub, Classical Cynicism) odkazoval na in Giannantoniho
texty. Medzi antisthenovskmi pramemi preferuje Diogena Laertskho, hoci relevantnejie
z interpretanho hadiska by boli svisl texty, ako napr. Aias alebo Odysseus. Pokia ide
o Xenofntove sprvy, Navia sa zameriava viac na Apolgiu ne na Spomienky alebo Sym-
posion, v ktorch vystupuje Antisthens ako jedna z hlavnch postv, t. j. m urit, aj ke
fktvny charakter a zastva urit mylienkov pozciu. Prekvapujca je vvojov tza o so-
fstickom, skratovskom a kynickom tdiu v Antisthenovom myslen, s ktorou Navia narba
bez ohadu na Patzerovu alebo Giannantoniho kritick analzu doxografckch sprv. Vklad
homrskych a logickch spisov prirauje Antisthena skr k sofstickmu ne k skratovskmu
mylienkovmu prostrediu (Navia neskma logick tzy z hadiska skratovskho ,
ale pristupuje k nim cez post-eleatsk diskusie o jazyku, o ho vedie k obrazu Antisthena ako
neoeleatskho myslitea).
Prv pokusy historikov o systematick prehodnotenie skratovskho hnu-
tia vznikli v poslednch dekdach 20. stor.
21
Kritick prce flolgov a histo-
rikov naznaili, e tradin predstavy o tzv. poklasickch dejinch grckeho
myslenia,
22
ktor sa mali odohra pod vplyvom dvoch kovch osobnost
Platna a Aristotela nie s samozrejmou skutonosou, ale vsledkom no-
vovekho spsobu nazerania na dejiny antickej flozofe, ktor zana Hege-
lom. Sasn historici ber o nieo vnejie obrovsk vplyv na helenistick
koly, ktor mali rzne obrazy mudrca vytvoren v skratovskej literatre, pri-
om jednm z inicianch bol Antisthenov portrt Skrata, resp. fktvne etick
charaktery jeho hrdinov, Odyssea, Kra alebo Hrakla.
Zven zujem o skratovsk koly podnietilo kritick vydanie docho-
vanch zlomkov, ktor zostavil taliansky historik Gabriele Giannantoni. Prv
vydanie vylo v 4 zvzkoch v rokoch 1983 1985 (Socraticorum Reliquiae,
Rome: Edizioni dellAteneo). Druh, znane rozren vydanie, zahajce
okolo 70 skratovcov, vylo roku 1990 (Socratis et Socraticorum Reliquiae,
Elenchos 18, Napoli: Bibliopolis). Giannantoni zaradil Antisthena do V. skupi-
ny skratovcov ako jej prvho predstavitea, A, z oho vyplynulo oznaenie
jeho zlomkov poradm V A. Do V. skupiny s zaraden kynici, t. j. skratovci
hlsiaci sa k Diogenovi a Krattovi (Diogenis, Cratetis et Cynicorum veterum
reliquiae), v tomto porad: Antisthenes Atheniensis (V A.). Diogenes Sinopeus
(V B.), Onesicritus Astypalensis (V C.), Philiscus Aeginensis (V D.), Menander
Cynicus (V E.), Hegesias Sinopeus (V F.), Monimus Syracusanus (V G.), Cra-
tes Thebanus (V H.), Hipparchia Maronea (V I.), Metrocles Maroneus (V L.),
Thrasyllus Cynicus (V M.) Menedemus Cynicus (V N.).
23

21
Porovnaj napr. zbierku tdi The Socratic Movement, ktor zostavil Paul A. Vander Waerdt,
alebo kolokvium venovan starovekmu kynizmu Le Cynisme ancien et ses prolongements,
ktor organizovali Marie-Odile Goulet-Caz a Richard Goulet, alebo prce nemeckho his-
torika Klausa Dringa venovan megarskm skratovcom. Asi najviac silia venoval tdiu
skratovskch kl Gabriele Giannantoni, ktor zostavil prv kritick vydanie zlomkov staro-
vekch skratovskch mysliteov (Socraticorum Reliquiae).
22
Poznamenajme, e u v pojmoch poklasick, alebo postaristotelovsk myslenie sa odr-
aj interpretan schmy, ktor nepriamo oznauj klasick obdobie za zlat vek flozofe,
m z neho robia samozrejm kritrium hodnotenia alch vekov grckeho myslenia, a to bez
ohadu na to, i mali helenistick myslitelia potrebu vyrovnva sa s myslenm Platna alebo
Aristotela (ktor, samozrejme, reprezentuj klasick myslenie). Tza, e niektor vznamn
osobnosti helenistickho obdobia nepoznali Platnove alebo Aristotelove diela, vyznieva tak-
mer hereticky.
23
Zlomky kynikov sa nachdzaj v II. zv. Giannantoniho zbierky (SSR, II, s. 135-590). Posledn
IV. zv. tvor podrobn komentr ku kovm tmam antisthenovskho a kynickho myslenia
(SSR, IV., s. 195-583 = Poznmky 21 53).
Antisthenov ivot
Historick rekontrukcia Antisthenovho ivota je komplikovan. Antisthens
bol starm sasnkom Platna a alch vznamnch skratovcov 4. stor. pred
Kr., ako Aischins, Faidn, Aristippos alebo Eukleids. Aj ke Antisthens
nepatril k marginlnym postavm atnskeho ivota, Platnove dialgy sa
o om takmer nezmieuj, resp. hovoria o jeho psoben iba nepriamo. Na
druhej strane vak nesmieme zabda na to, e Platn sa vyjadruje nepriamo
(alebo literrne, ako v prpade sofstov) takmer o vetkch svojich sasnkoch
obzvl o rivaloch platonizmu, medzi ktorch bezpochyby patril aj
Antisthens.
24
O nieo viac sa dozvedme o Antisthenovi z Xenofntovch
prc, ale aj tie referuj skr o jeho (literrnom a fktvnom) charaktere ne o jeho
(historickom) ivote a psoben.
25
Najmlad z Antisthenovch sasnkov,
Aristotels, odkazuje hlavne na jeho logick tzy.
26

Svisl ivotopis Antisthena pochdza z 3. stor. po Kr. od Diogena Laert-
skho (Vitae), o znamen, e bol napsan, resp. prevzat zo starch zdrojov
pribline sedem storo po Antisthenovej smrti. Diogens Laertsk, i presnej-
ie doxografck tradcia, na ktor nadvzuje, zasadzuje Antisthena do lnie
kynickej koly, m z neho rob zakladatea hnutia kynikov a prisudzuje
mu inician aktivity, ak prislchaj inm znmym scholarchom. iadne pra-
mene z klasickho obdobia vak nenaznauj, e by Antisthens zaloil kolu
podobn Platnovej alebo Isokratovej kole, a legenda o jeho iakovi Dioge-
novi Sinpskom je pochybn okrem inho aj kvli historickmu datovaniu.
27

Aj ke sa Diogens Laertsk zaober Antisthenovmi osudmi dos podrobne,
jeho sprvy nie s vdy dveryhodn, o svis s povahou vchodiskovch
zdrojov (kynick a stoick anekdoty, diatriby, menippovsk satira at.). To vak
24
Gabriele Giannantoni uvdza v I. zv. SSR (s. 358-373) dlh zoznam pas z Platnovch
dialgov, ktor by sme mohli povaova za narky na diela alch skratovcov centrlne
miesto medzi nimi zaujma Antisthens.
25
Najviac xenofntovskch pas, v ktorch vystupuje Antisthens, pochdza zo Symposia (V
A 13 V A 14, V A 18, V A 67, V A 78, V A 81 83, V A 101, V A 103, V A 185 186), dve
s zo Spomienok na Skrata (V A 14, V A 110).
26
Porovnaj Metaph. H 3. 1043 b 4-32 [= V A 150], Metaph. 29. 1024 b 26-34 [= V A 152],
Top. 11. 104 b 19-21 [= V A 153]. alie Aristotelove zmienky sa tkaj rtoriky (Rhet.
3. 1407 a 9-12 [= V A 51]), zkonodarstva (por ovnaj Polit. 13. 1284 a 11-17 [= V A 68]),
alebo anonymnch postojov, ktor by sme mohli pripsa Antisthenovi (Eth. Nic. 11. 1152 b
8-10; Eth. Nic. 1. 1172 a 28-33; Soph. elench. 17. 175 b 15-18; Analyt. post. A 3. 72 b 5-7;
Metaph. 3. 1005 b 2-4).
27
Porovnaj komentr k zl. V A 22 26.
neznamen, e Diogenov ivotAntisthena je nepouiten. Diogenove sprvy
o helenistickch autoroch, ktorch diela sa nm nezachovali, s v poslednch
desaroiach podrobovan systematickej kritike, vaka ktorej dokeme lepie
posdi dveryhodnos jednotlivch odkazov na pvodn zdroje.
28

Ak chceme strune naznai priebeh Antisthenovho ivota, meme sa opri-
e o niekoko bodov. Antisthens z Atn ( ; pribline 445
365 pred Kr.,
29
porovnaj zl. V A 10), syn Antisthena z Atn a thrckej matky,
sa narodil ako neplnoprvny oban, lebo poda Periklovho zkona o obianstve
mal status cudzinca () narodenho v nelegitmnom zvzku. Z prvneho
hadiska bol bastard (), ktor nem obidvoch rodiov Atnanov, a preto
nesmie by zapsan do zoznamu dmu a nem ani hlasovacie prvo. Situcia
sa zmenila zrejme a niekedy v Antisthenovom zrelom veku, ke bol uveden
(mono zsluhou bohatch priateov) medzi slobodnch Atnanov (porovnaj
zl. V A 1 V A 3). Kynick spisovatelia vytvorili z tejto biografckej okol-
nosti etick prbeh vysujci do gnmy, e skutonvzneenossanezskava
rodom,alezdatnmkonanm (porovnaj zl. V A 3, V A 5 6, V A 8). Gnma
vychdza zo skratovskho presvedenia, e jedinou chybou konania, jedinou
chorobou due, je nevedomos (),
30
a vysuje do radiklnej kynickej
poiadavky sebestanosti (): nepotrebujeme konvenn zkony a tra-
din thos na to, aby sme ili dobre a blaene.
Poda doxografckch sprv (avak v tomto prpade nemme k dispozcii
28
Porovnaj M. Gigante, Diogene Laerzio: VitedeiFilosof; J. Meyer, Diogenes Laertius and his
HellenisticBackground; B. Gentili & G. Cerri, HistoryandBiographyinAncientThought; C.
Osborne, Rethinking Early Greek Philosophy.
29
Historici uvdzaj rok Antisthenovho narodenia rzne: D. roku Dudley (A History of Cyni-
cism, s. 3) uvdza roku 443, L. Navia (porovnaj AA, s. 20) sa odvolva na starie prce, ktor
uvdzaj roku 446, F. Sayre (Antisthenes the Socratic, s. 237) uvauje o roku 444, A. Patzer
(AS, s. 254) odvodzuje rok Antisthenovho narodenia 446 od bitky pri Dliu roku 424 (porov-
naj V A 3), lebo Antisthens musel ma vtedy u viac ako 20 rokov (podobne uvaoval Ch.
Chappuis, Antisthne, kap. 1). S. Prince (porovnaj Socrates, Antisthenes, and the Cynics,
s. 76) s odvolanm sa na Giannantoniho komentr (SSR, IV, s. 195-201), ktor analyzuje vetky
antick biografck tradcie, ako aj ich modern vklady, predpoklad roku 445. Doba An-
tisthenovej smrti sa odvodzuje z Diodrovej sprvy (Bibl.Hist. XV 76 [= I H 3 SSR]), poda
ktorej bol Antisthens naive ete roku 366 pred Kr. Poda zauvanho datovania mohol by
Antisthens asi tak star ako Aristofans (pribl. 450/446 386 pr. Kr.) a o nieo star ne
Isokrats (pribl. 436 338 pr. Kr.), Aristippos (pribl. 435 356 pred Kr.), Xenofn (pribl.
430/428 354 pred Kr.), Platn (pribl. 428/427 348/347 pred Kr.) a Aischins (pribl. 425
350 pred Kr.).
30
PorovnajPlat., Euthyd. 281e; porovnaj taktie Alcib. II. 148a; Tim. 88b; Phil. 49a at. Porov-
najAntisthenovu re Odysseus, v ktorej je jednm z kovch motvov Odysseovej
kritiky Aiantovho konania (V A 54, 3; V A 54, 4; V A 54, 5; V A 54, 6). Porovnaj taktie
Antisthenov zl. V A 123.
starie sprvy, ktor by ich potvrdzovali) sa Antisthens vyuil u slvneho so-
fstu Gorgia.
31
Nejak as psobil ako profesionlny renk alebo uite re-
nctva a v munom veku sa pridal k Skratovmu krku (porovnaj zl. V A 11).
Helenistick variant Antisthenovej intelektulnej biografe prijali modern his-
torici, ktor z neho vychdzali pri vklade zlomkov o nemonostisporu a rein-
terpretciihomrskychhrdinov. Na zklade sprv o Antisthenovom renckom
vzdelan dospeli k presvedeniu, e pri rieen niektorch otzok vychdzal zo
sofstickch pozci. Proti tomuto veobecne rozrenmu vkladu sa postavil
Andreas Patzer (AS, s. 246-255), ktor ukzal, e jedin gorgiovsk aspekt,
o ktorom uvaovali antick autori v svislosti s Antisthenovmi spismi, bol ich
rtorick rz ( ).
32

Doxografck literatra vloila do Antisthenovej biografe dramatick pr-
beh o konverzii (porovnaj zl. V A 12): Najskrvyuovalrtoriku,potomsvoje
zameranie zmenil pod vplyvom Skratovch rozhovorov. Ke stretol svojich
spolonkov,povedalim:Prvstebolimojimiiakmi,terazvakakumte
rozumbudetemojimispoluiakmi. Prbeh m poukza na to, e Antisthe-
ns po stretnut so Skratom zmenil spsob svojho ivota z uitea sa stal
iak. Vetko nasveduje tomu, e historka o konverzii vychdza z kynickch
anekdot, ktor spjali prvky komickho s vnym, aby poukzali na etick
(t. j. kynick) zmysel vyrozprvanch prbehov. Cel Antisthenov ivot mal
by preniknut kynickm duchom, lebo kynici si cez Antisthena potvrdzovali
svoj skratovsk pvod, na ktorom si zakladali nielen oni, ale aj ich stoick
iaci.
31
Doxografck sprvy o tom, e Antisthens bol v mladosti Gorgiovm iakom, sa stali v-
chodiskom pre interpretcie Antisthenovch vkladov Homra, ako aj logickch tz, kto-
r interpreti dvali do zkej svislosti so sofstickmi homrskymi prcami a posteleatsk-
mi diskusiami o povahe jazyka. Podobnosti medzi Antisthenovmi reami Aias a Odysseus
a Gorgiovmi reami Helena a Palamds s npadn, a to nielen pokia ide o ner, ale aj
pokia ide o pouit tylistick prostriedky a spsob narbania s jazykom. Zrejme kvli tmto
podobnostiam antick biograf predpokladali sofstick fzu v Antisthenovom ivote, ktor ne-
skr mala vystrieda fza skratovsk. Vvojov tzu spochybnil a odmietol A. Patzer v prci
Antisthenes der Sokratiker, ktor dokazovala, e Antisthenova intelektulna biografa vznikla
v rmci doxografckej literatry, priom jej pvod siaha mono a k Hermippovi, ktor psobil
v 3. stor. pred Kr. (porovnaj zl. V A 9; A. Patzer, AS, s. 246-255). Patzerove zvery prijali al
vznamn kritici, ako bol G. Giannantoni alebo A. Brancacci, ktor dokazovali, e Antisthe-
nove homrske prce, logick paradoxy a etick tzy vychdzaj z mylienkovo jednotnho
postoja.
32
Porovnaj taktie K. Dring (Antisthenes: Sophist oder Sokratiker?, s. 229-230, 240-242),
ktor spochybuje tzu o sofstickej strnke Antisthenovho myslenia poukzanm na podstatn
svislosti s argumentciou Platnovho Skrata v Obrane a Euthydmovi. In spsob zdvod-
nenia skratovskch vchodsk Antisthenovho chpania jazyka njdeme v prci A. Brancacci-
ho (Oikeios logos).
Najstarie sprvy o Antisthenovi-skratovcovi ( )
sa zachovali v dielach jeho sasnka Xenofnta. Ale zmienky v Xenofnto-
vch prcach s pecifck, pretoe skratovsk rozpravy podobne ako
kynick anekdoty alebo menippovsk satiry tvoria zvltny literrny ner.
Postavy, ktor v nich vystupuj, s fktvne ich charaktery s podriaden z-
merom dialgu. Xenofn psal Spomienky na Skrata (Memorabilia Socratis)
a Hostinu (Symposium) niekedy po roku 370 pred Kr., ke sa vrtil do Atn
z dlhho azylu. Niektor historici si myslia, e pri zobrazen Skrata (ktor sa
odliuje od obrazov Skrata v dialgoch inch skratovcov) vychdzal pria-
mo z Antisthenovch diel.
33
Dramatick datovanie Symposia je zasaden do
roku 422 pred Kr.: Antisthens tu vystupuje ako mierne nevychovan, prchk
a eristicky argumentujci spolonk Skrata, pripraven odrazi kad tok na
Skrata aj na vlastn osobu (V A 13 V A 14). Mono predpoklada, e v ase
Xenofntovho nvratu do Atn bol Antisthens ete naive. Ak je to tak, nart-
nut obraz starnceho skratovca (s drazom na sebestanos, sebaovldanie
a pevn vu, ktor je v praktickom konan dleitejia ne teoretick vedenie)
mohol zauja neskorch kynikov. Mono preto psob Xenofntovo Symposi-
on takm silnm kynizujcim dojmom.
34

Xenofntov Antisthens neskrva svoj obdiv k Skratovi. Je mu oddanm
priateom a druhom. Od uctievanho uitea ho odliuje iba neskrotn tem-
perament (porovnaj Symp. 4, 34-44 [= V A 82]): Antisthenovi chba jemnos
vyjadrovania, tak potrebn pre skratovsk rozpravy preniknut sebairniou
chba mu ahkos bytia, bez ktorej sa nedokeme vysmia vlastnej mrnosti
a konenosti. Antisthens je oproti Skratovi ovea nepriateskej voi svetu
okolo seba a je prsnej aj voi sebe. Akoby sa v om skratovsky hrav cha-
rakter zachyten nielen v Platnovch ranch dialgoch, ale aj v zlomkoch
z dialgov Aischinovch alebo Faidnovch premenil na zvltny druh etic-
kho puritanizmu.
35

Helenistick doxografck literatra zobrazuje Antisthena ako vnivho, i
dokonca fanatickho nasledovnka Skrata. Poda jednej legendy sa dokonca
priinil o potrestanie Skratovch alobcov (porovnaj zl. V A 21). V neskorej
33
Tza o antisthenovskch prameoch Xenofntovch skratovskch dialgov je hlavnou t-
mou Jolovej prce, Der echte und der Xenophontische Sokrates (porovnaj napr. zv. II/2, s.
1085 nn.).
34
Porovnaj takisto prv kapitoly Xenofntovch Spomienok (Mem. I 2, 1-2; I 2, 19-24), ktor
prisudzuj Skratovi antisthenovsk chpanie zdatnost, medzi ktormi s na prvom mieste
sebaovldanie (), vytrvalos () a sebestanos ().
35
Porovnaj H. D. Rankin (Antisthenes Sokratikos, s. 23), ktor rob urit analgiu medzi An-
tisthenovou prsnou etikou a asketickm postojom novodobch protestantov, ktor sa usilovali
o mravn istotu a poslunos voi Bom zkonom.
literatre vznikali alie legendy o tom, ako Atnanov rozhorilo Skratovo
odsdenie, a preto bez sdu popravili Anyta a Melta.
36

Po Skratovej smrti Antisthens dajne zaloil vlastn kolu v kynickom
duchu (V A 22 V A 26). Modern historiografa, ponc Dudleyho syste-
matickmi dejinami kynizmu (A History of Cynicism, s. 2-4) ukzala, e tto
sprva je historicky nepresn a vykontruovan rovnako ako sprva o tom,
e Antisthens sa stal Diogenovm uiteom (porovnajDiogens, zl. V B 17
V B 24). Doxografck literatra vytvorila z Antisthena zakladatea jednho
z najpopulrnejch hnut antiky kynizmu. Vetko vak nasveduje tomu, e
kynick a stoick spisovatelia si prisvojili Antisthenovo uenie a dodatone,
aby zdvodnili vlastn skratovsk korene.
Medzi Antisthenovm a kynickm myslenm njdeme vea podobnost,
ktor ns ved k domnienke, e kynici rozvinuli pvodn skratovsk mot-
vy do osobitho, znane radikalizovanho postoja k ivotu.
37
Antisthens bol
v oiach kynikov jedinm pravm nasledovnkom Skrata, o prispelo k tomu,
e do jeho mylienok sa dodatone vmiealo vea kynickch motvov. Podob-
nm spsobom boli kynizovan niektor mtick hrdinovia, medzi ktormi stl
na prvom mieste Hrakls.
A tak sa Antisthens stal protokynikom.
38

36
Porovnaj Diodorus 14.37,7.
37
Porovnaj K. Dring, Diogenes und Antisthenes, s. 125-150.
38
Termn protokynik (Protocynic) zaviedol do antisthenovskch skman H. D. Rankin (po-
rovnaj Antisthenes Sokratikos, s. 179-188), a to nie preto, aby potvrdil doxografck tzu o
zakladateovi kynickej koly, ale aby naznail vntorn svislosti medzi Antisthenom a hnu-
tm kynikov (nekompromisn polemika s Platnom, pohdav postoj ku skorumpovanmu
atnskemu zriadeniu, draz na individulnu zdatnos a sebestanos at.). Analogicky by sme
mohli uvaova o protostoickom Antisthenovi (vklady Homra, chpanie zdatnosti, prsna
etika at.), resp. o protokynickom Skratovi (draz Xenofntovho Skrata na zdranlivos,
vytrvalos a sebestanos at.).
Antisthenovo dielo
Hlavn prame na skmanie rozsahu a obsahu Antisthenovch diel predsta-
vuje tzv. katalg diel zachovan u Diogena Laertskho (Diog. Laert. VI 15-
18 [= V A 41]), ktor Diogens prevzal z nejakho dobovho (alexandrijskho)
vydania antisthenovskho korpusu. Sved o tom rozdelenie na zvzky, ktor
by bolo zbyton, ak by ilo o zoznam spisov, ale bolo potrebn, ak malo s
o vydanie celho diela.
39
Urit problmy s katalgom spsobovala skutonos,
e donedvna neexistovalo kritick vydanie textu Diogenovch ivotopisov,
ktor by zohadovalo cel rukopisn tradciu.
40

Na rozdiel od veobecne rozrenej mienky, ktor povauje Diogenov kata-
lg za chaotick a pln chb, A. Patzer
41
zana antisthenovsk vskum novou
kritickou edciou katalgu na zklade zbierok hlavnch kdexov Diogena La-
ertskho (codicesB,P,F).
42
Zoznam Antisthenovch prc je poda Patzera v-
znamn a umouje nm, aby sme si vytvorili predstavu o rozsahu a charaktere
Antisthenovho nezachovanho diela. Chronologicky siaha do doby, v ktorej sa
ete tali Antisthenove spisy a zostavovate zoznamu mohol ma k dispozcii
originly diel (resp. mohol by vydavateom jeho zobranch spisov). Katalg
obsahuje 61 titulov (niektor pozostvaj z viacerch knh, take dokopy je ich
vye 70)
43
a tie s rozdelen do desiatich zvzkov, tzv. , ktor by sme mohli
stotoni so sbormi papyrovch zvitkov.
44

Katalg meme vo veobecnosti charakterizova takto: I. zvzok obsahuje
rtorick spisy, II. zvzok prrodn skmania, alie 3 zvzky (III. V.) sa

39
Porovnaj O. Regenbogen, heslo pinax v RE, stpce 1410 1482.
40
Porovnaj A. Patzer (AS, s. 51 a n.), ktor sa poka o kritick edciu Diogenovho ivotaAn-
tisthena, aby si pripravil pdu na dsledn analzu Diogenovho katalgu. Sasn historici sa
mu oprie o nov kritick vydanie Diogena Laertskho, ktor pripravil Miroslav Marcovich
pre BibliothecaTeubneriana (Diogenes Laertius, Vitae philosophorum, 3 zv., Berlin: Walter de
Gruyter).
41
Porovnaj A. Patzer, AS, s. 107-117.
42
CodexB = Burbonicus III B 29 (12. stor. po Kr.); Codex P = Parisinus gr. 1759 (13. stor. po
Kr.); Codex F = Laurentianus gr. plut. 69.1 (12. stor. po Kr.).
A. Patzer nadvzuje na niektor Susemihlove skmania; porovnaj Der Idealstaat des An-
tisthenes und die Dialoge Archelaos, Kyros und Herakles, Jahrbcher fr classische Philolo-
gie, CXXXVII (1887), s. 207-214.
43
Presn poet spisov nie je ist, lebo kritici sa rozchdzaj v nzoroch na to, i niektor nzvy
odkazuj na jeden, alebo na dva tituly. Bliie pozri komentr k zl. V A 41.
44
A. Patzer (AS, s. 136-143) si mysl, e neoznaovali jednotliv zvitky (ako navrhoval
H.-J. Lulolfs, De Antisthenis studiis rhetoricis, s. 2), ale sbory zvitkov.
zaoberaj etickmi a politickmi otzkami, VI. a VII. zv. sa venuje dialektike,
logike, metafyzike a vchove, VIII. a IX. zv. tvoria Antisthenove interpretcie
Homra (priom VIII. zv. sa viae na Iliadu a IX. zv. na Odysseiu), X. zv.
odkazuje na pochybn spisy, ktor koreponduj s antisthenovskmi tmami,
ale viacer tituly vyznievaj neautenticky. Poda Susemihla (Der Idealstaat
des Antisthenes und die Dialoge Archelaos, Kyros und Herakles) niet pochb
o tom, e pvodn usporiadanie v VII. zv. je poprehadzovan mohli by sme
dokonca uvaova o tom, e p titulov
45
patr do II. zv., pretoe vetkch p
sa zaober teologickmi a eschatologickmi otzkami.
Patzer spresuje Susemihlovu charakteristiku v niekokch bodoch:
1) prv a druh titul II. zv. m poda neho jasn etick charakter, t. j. titul
O prirodzenostiivochov nie je zoologickm, ale etickm skmanm, ktor
zrejme dokazovalo vyiu hodnotu prirodzenho ivota zvierat ne ud; II. IV.
zv. preto tvoria svisl blok etickch spisov;
2) mono predpoklada, e VII. zv. nie je zle usporiadan, ako sa domnieval
Susemihl ak budeme povaova p vyie uvedench titulov za prrodn
(ie ontologick) skmania, a nie za teologick i eschatologick spisy, a na
druhej strane ak si uvedomme, ak zky vzah medzi dialektikou a fyzikou
(ontolgiou) nachdzame u Antisthena (tento vzah naznauje aj samotn titul
Otzkaoprrode).
Aldo Brancacci
46
poukzal na to, e tituly v VII. zv. s prepojen spolonou
tmou vchovy, : prv titul sa zaober vchovou bezprostredne, nasle-
dujce tri tituly sa venuj teoretickm aspektom vchovy, alie tri escha-
tologickm aspektom vchovy, alie dva spisy pojednvaj o teologickom
a posledn dva o didaktickom aspekte vchovy.
Patzerovo rozdelenie spisov s uvedenmi opravami vyzer takto:
47

A) prav ():
a) rtorick (I. zv.);
b) eticko-politick (II. V. zv.);
c) dialekticko-ontologick (VI. VII. zv.);
d) homrske (VIII. a IX. zv.);
B) sporn ():
eticko-politick (X. zv.).
45
Oumieran, Oivoteasmrti, Oveciachvpodsvet, OprrodeI,II, OtzkaoprrodeI, Otzka
oprrodeII. m
46
Porovnaj A. Brancacci, Oikeios logos, s. 17-24.
47
Porovnaj A. Patzer, AS, s. 133.
Viacer tituly Antisthenovch knh by mohli pochdza priamo od Antist-
hena (napr. Sathn), o vak neznamen, e je autorom vetkch titulov.
48
Roz-
manitos foriem a truktry jednotlivch titulov Antisthenovch spisov v Dio-
genovom katalgu naznauje, e tto pestros pochdza ete spred alexandrij-
skho obdobia.
Aj ke nie je ist, i tituly uvdzan Diogenom napsal jeden lovek, zd
sa, e antick vzdelanci povaovali Antisthena za jednho z najplodnejch kla-
sickch autorov jeho vkon by sme mohli porovnva s Dmokritovm ale-
bo Platnovm vkonom. Antisthens sa zaober takmer vetkmi oblasami
a nrami, ktor patrili k dobovej sofstike a sokratike, niekedy ich dokonca
roziruje, priom vetky tmy spja spolon zujem o skratovsk vchovu
( ).
Spisy nedokeme usporiada chronologicky poda doby ich vzniku, ale je
mlo pravdepodobn, e by vek mnostvo skmanch tm sviselo s dkou
Antisthenovho pobytu medzi sofstami. Aldo Brancacci
49
na zklade Isokrato-
vch polemickch narok v Adversus sophistas (okolo roku 391/390 pred Kr.)
a Helene (385 pred Kr.) navrhuje datovanie Antisthenovch logickch spisov
do obdobia rokov 392/391 386/385 pred Kr. Takisto G. Giannantoni
50
si mys-
l, e od zblenia so Skratom po Antisthenovu smr uplynulo dos asu na to,
aby Antisthens rozvinul intenzvnu literrnu innos.
Pokia ide o formu a tl, starovek autori vysoko oceovali antisthenovsk
tl (porovnaj zl. V A 45 V A 51). Antisthens psal (1.) skratovsk dia-
lgy, medzi ktor meme zaradi spisy Pravda, Sathn, Protreptikos, Alki-
biads, Archelaos, Aspasia, HraklsV, KrosMen a Politik. Zd sa, e
oproti inm skratovskm dialgom sa v Antisthenovch rozpravch striedali
dialogick pase s dlhmi monolgmi. Okrem dialgov psal (2.) rei, i
presnejie epideiktickrei (poda Aristotelovho lenenia v Rtorike), medzi
ktor sa zarauje: Aiantova re, Odysseus a Orestova obhajoba. Na zklade
viacerch Julianovch zmienok (porovnaj zl. V A 44) by sme mohli usudzova,
e Antisthens psal aj (3.) diatriby (), ale mono predpoklada aj to, e
diatribick forma sa zaala prisudzova Antisthenovi dodatone a pod vply-
vom kynickej literatry a legendy o Antisthenovi-zakladateovi koly.
51

Diogenov katalg neobsahuje dva spisy, o ktorch sa zmieuj in autori:
Politikos a Magikos. Titul Politik () uvdza Athnaios (por ovnaj zl.
48
Porovnaj G. Giannantoni, SSR, IV, s. 240.
49
Aldo Brancacci, Oikeios logos, s. 26-30.
50
PorovnajSSR, IV, s. 235; porovnaj Poznmku 22, s. 203-207.
51
Porovnaj E. Hirzel, Der Dialog, I., s. 122; H. Maier, Sokrates, s. 153; U. von Wilamowitz-Mo-
ellendorff, Platon, II., s. 26-27; A. Patzer, AS, s. 94-98; G. Giannantoni, SSR, IV, s. 235 a n.
V A 142), priom vychdza z Hrodika Babylonskho. Viacer komenttori si
myslia, e tento titul je zhodn s (Ozkoneastave),
ktor sa nachdza v Diogenovom zozname.
52
Spis Magikos () uvdza
byzantsk lexikn Sda (porovnaj zl. V A 205). Ni vak nenasveduje tomu,
e by sa dal spoji s niektorm Antisthenovm spisom obsiahnutm v Dioge-
novom zozname. Vina historikov vak pochybuje o jeho autenticite.
52
Porovnaj A.-H. Chroust, Socrates, s. 281; F. D. Caizzi, AF, s. 101; A. Patzer, AS, s. 113.
Antisthenove zlomky
Text, preklad a komentr
Andrej Kala Vladislav Suvk
Edciu grckeho a latinskho textu poda Giannantoniho vydania
(Socratis et Socraticorum Reliquiae, zv. II, s. 137-181: V A. Antisthenes
Atheniensis = V A. Antisthens Atnsky) s prihliadnutm na kritick vydania
antickch diel, predovetkm na Marcovichovo vydanie Diogena Laertskho
(Vitae philosophorum) pripravil Vladislav Suvk
ZlomkyzgrtinyalatininypreloilAndrejKala
KomentrkzlomkomnapsalVladislavSuvk
De Antisthenis patria et parentibus
Antisthenova vlas a rodiia
V A 1
DIOG. LAERT. VI 1: .
, .
. [= ARSEN. p. 106, 21-107, 1].
SUID. s.v. : [. . . .]
, [= HESYCH. MILES. onomat. LXI p.
16,14-15].
EUDOC. violar. 96 p. 95, 1: , .
EPIPHAN. adv. haeres. III 2, 9 (III 26) [Dox. gr. p. 591, 35]:
, . de Antisthenis temporibus, cf. DIODOR. bibl.
histor. XV 76, 4 [ = I H 3] et DIO CHRYSOST. orat. VIII (7) 1 [ = I H 2].
Diog. Laert. VI 1:
1
Antisthens, Antisthenov syn, Atnan. Vraj nemal uro-
dzen pvod.
2
Ke ho vraj niekto za to osooval, odpovedal: Aj Matka bo-
hov
3
pochdza z Frgie.
4
Jeho matka toti bola Thrka.
5
[= Arsen. P. 106,21-
107,1].
Suid. s.v. :
6
Antisthens, Atnan, [...] bol synom otca s rovnakm
menom, matka bola vak rodom z Thrkie. [Hesych. Miles. onomat. LXI p.
16,14-15].
Eudoc. violar. 96 p. 95,1: Filozof Antisthens, rodom Atnan.
Epiphan. adv. haeres. III 2,9 (III 26) [Dox. Gr. P. 591,35]: Antisthens mal
matku Thrku, ale sm bol Atnan. De Antisthesis temporibus, cf. Diodor.
Bibl.Hist. XV 76,4 [= I H 3] et Dio Chrysost. Orat. VIII (7) 1 [=1 H 2].
Komentr: Antisthens je veobecne oznaovan za Atnana (od klasic-
kch a po byzantskch spisovateov): , lat. Antisthenes
Atheniensis. Porovnaj Plat., Phaed. 59b (= zl. V A 20), kde sa uvdza medzi
miestnymi obyvatemi () popri alch znmych Atnanoch ako
Aischins, Kritn, Apollodros. Kritoblos, Hermogens at. Poda atnskeho
prva sa narodil ako cudzinec, ale v munom veku zrejme zskal status atn-
skeho obana (porovnaj V A 2 V A 3).
1
Diogens Laertsk, doxograf, autor (Vitae philosophorum
= ivoty flozofov); psobil niekedy na prelome 2. 3. stor. kresanskej ry;
pre ns predstavuje hlavn zdroj sprv o Antisthenovom ivote, najm o jeho
etickch nzoroch, ktor rozvinuli starovek kynici (Antisthena uvdza ako
zakladatea kynickej koly; porovnaj V A 22). Diogens Laertsk venuje An-
tisthenovi a kynikom cel VI. kn. svojich pozostvajcich z desiatich knh.
Modern historici dlh dobu podceovali hodnotu Diogenovch ivotopisov,
ale v poslednch desaroiach s doxografck sprvy (najm o helenistickch
autoroch) podrobovan systematickej kritike a s stle viac oceovan (porov-
naj J. Meyer, DiogenesLaertiusandhisHellenisticBackground). Podrobnejie
k doxografckej tradcii pozri vodn komentr k zl. V A 41 (Diog. Laert. VI
15-18).
2
Meno Antisthens patrilo k benm atnskym menm (pozri J. K. Davies,
AthenianPropertiedFamilies600300BC, s. 38-39). Antisthenova rodina ne-
patrila k atnskej aristokracii. Antisthens nemal urodzen pvod ().
Poda atnskeho prva nemal ani status obana (, usaden v obci), ale
cudzinca ().
Pripomeme, e grcke obce v 5. stor. pred Kr. boli do seba uzavret celky,
v ktorch cudzinci nemali iadne politick prva. Miesto obana v sprve po-
lis bolo dan jeho pvodom, rodom (v demokratickch Atnach sa to tkalo
vetkch slobodnch obanov, t. j. aj najchudobnejej vrstvy). iaston pri-
jatie medzi obanov bolo mon iba dvomi spsobmi adopciou a svadbou.
V ase rozmachu Atn, ktor sa stali v polovici 5. stor. pred Kr. strediskom
kultrneho a politickho ivota Hellady, plynuli z obianstva urit vhody,
preto sa obec zaala brni proti prenikaniu cudzincov. Zmena nastala okolo
roku 451/450, ke bol prijat tzv. Periklov zkon o obianstve (porovnaj Plut.,
Per. 37), ktor ustanovil, e atnskym obanom je iba lovek, ktor sa narodil
dvom atnskym obanom (; Aristot., Athen. polit. 26,4). Obanmi sa ne-
mohli sta cudzinky vydat za Atnana ani ich deti (ako to bolo mon ete
za Themistokla). Prve toto obmedzenie sa tkalo Antisthena, ktorho matka
bola Thrka. Antisthens bol polovin oban (metroxenos, porovnaj. H. D.
Rankin, Antisthenes Sokratikos, s. 2, 6), i presnejie bastard () zroden
z nelegitmneho manelstva, ktor nemohol by zapsan do zoznamu dmu
alebo fratrie. Ni vak nenasveduje tomu, e by po prijat Periklovho zko-
na v Atnach zavldla atmosfra nepriatestva alebo represi voi cudzincom
(porovnaj Aisch., Suppl. 994). Zrejme jestvovali aj vnimky zo zkona, hoci
boli zriedkav. O vnimku dajne poiadal aj samotn Perikls (porovnaj Plut.,
Per. 37), ktormu zomreli obidvaja synovia z prvho manelstva a naive ostal
iba jeho tret syn, ktorho mal s Milankou Aspasiou. Bliie k chpaniu poj-
mu oban v Periklovch Atnach pozri Cynthia Patterson, Pericles Citizenship
Law of 451/0 B.C.; J. Bleicken, Athnska demokracie, s. 408-421 (Oban jako
nositel sttn akce); Billot, M.-F.: Antisthne et le Cynosarges dans lAthnes
des Ve et IVe sicles, s. 69-116.
Antisthenov indiferentn postoj voi urodzenmu pvodu by sme mohli da
do svislosti s kynickou biografou, ktor pomocou rznych ivotnch epizd
zdrazuje mylienku kozmopolitizmu (mudrc nie je obanom obce, ale celho
kosmu, ). Porovnaj v tejto svislosti Lkianov ivot Dmonakta,
ktor problematizuje tradin protiklad Grci-barbari (Demon. 34); porovnaj
taktie Ps.-Anacharsis, Ep. II (Malherbe, The Cynic Epistles, s. 38-39).
3
Vek matka bohov alebo Darkya ivota s prvlastky pre malozij-
sk bohyu Kybel (), uctievan v Ldii a Frgii, ktor poznali Grci
pribline od 5. stor. pred Kr. a spjali ju s kultom bohyne Dmter. Obrady
bohyne Kybely mali oproti tradinm grckym obradom vstredne orgiastick
charakter a spjali sa so sebatrznenm kazov, tzv. korybantov, za prenikavho
zvuku hudby (porovnaj Plat., Ion 533e 534a; 536c).
4
Frgia je historick nzov zemia, ktor sa nachdza v zpadnej asti Ana-
tolskej vysoiny (sasn stredn Turecko) a ktor obvali od 12. stor. pred Kr.
Frgovia. roku 546 pred Kr. bola Frgia dobyt Peranmi a Dareius I. z nej uro-
bil Frysk satrapiu, ktor pretrvala a do prchodu Alexandra Makednskeho.
5
Viacer doxograf uvdzaj, e Antisthenova matka pochdzala z Thrkie,
resp. z Frgie, alebo e bola thrckou otrokyou. Tieto sprvy s vak sporn.
Meme dokonca uvaova o tom, e ich vytvorili a kynicko-stoick spisova-
telia, aby pomocou biografckho prbehu upriamili pozornos na etick otzku,
i sa urodzenos zskava pvodom (tradin thos, resp. narka na Perikla i
Alkibiada), alebo zdatnosoukonania (porovnaj zl. V A 3, V A 5 V A 6, V A 8;
porovnaj taktie Gigon, Sokrates, s. 290). Vina autorov uvdza Antisthena
ako Atnana ( ) bez pripomnania jeho neatnskeho pvodu.
6
Lexikn Sda (, Suidas) je byzantsk encyklopedick slovnk zosta-
ven v 2. polovici 10. stor. neznmym autorom. V minulosti sa oznaoval za
jeho autora Suidas, ale sasn komenttori spochybuj tento nzor. Zrejme
ide o dielo niekokch byzantskch uencov, ktor malo titul (porovnaj
Eleanor Dickey, Ancient Greek Scholarship, s. 90-91). Grcky psan slovnk
obsahuje okolo 30 000 hesiel zoradench poda abecedy niektor maj po-
dobu strunej slovnkovej defncie, in s podrobnejm encyklopedickm
vkladom problematiky. Na zklade naej znlosti antickch textov meme
usudzova, e Sda je kompilcia vytvoren vpiskami z gramatickch a do-
xografckch spisov (hlavnm zdrojom bol zrejme Ftiov Lexikn a diela ale-
xandrijskch gramatikov). Kee niektor z tchto spisov sa nm nezachovali,
lexikn m pre ns urit historck hodnotu. Avak viacer hesl s spracovan
prli skratkovito alebo s skreslen (pokia ich dokeme porovna s pvod-
nmi zdrojmi, napr. s Diogenom Laertskm).
V A 2
SENEC. de const. sap. 18, 6: Antistheni mater barbara et Thressa obiciebatur:
respondit et deorum matrem Idaeam esse.
PLUTARCH. de exil. 17 p. 607 B:
. ;
CLEM. ALEX. strom. I, XV 66, 1:
.
, ,
, , .;
Senec. De const. sap. 18,6: Ke Antisthenovi vyhadzovali na oi, e jeho
matka je barbarka z Thrkie, odpovedal, e aj matka bohov pochdza od fr-
skeho vrchu Ida.
Plutarch. de exil. 17 p. 607 B: Asi nepochvli Antisthenov vrok adreso-
van tomu, kto povedal, e jeho matka pochdza z Frgie: Aj Matka bohov.
1

Clem. Alex. strom. I, XV 66,1: Toto je obdobie najstarch mudrcov a flo-
zofov u Grkov. Nao treba hovori, e vinou to boli pvodom barbari a e
u barbarov dostali aj vchovu, kee je dokzaten, e Pythagoras pochdzal
z Etrrie alebo z Tyru a Antisthens zas z Frgie.
Komentr: Pripomeme, e niektor vznan atnski politici (napr. The-
mistokls alebo Kleisthens) mali neatnske, t. j. barbarsk matky, a Antist-
hens mohol robi narky aj na ich pvod.
Klmens zrejme spojil legendu o Franovi Diogenovi (porovnaj Aelian.,
Var. hist. II 31e) s legendami o Antisthenovom pvode.
1
Paul Natorp (RE I, coll. 2538) si mysl, e Pltarchos nesprvne uvdza
Antisthenovu matku ako Frku: Spja ju toti s udalosou, ktor uvdzaj do-
xograf (Diog. Laert. VI 1); porovnaj taktie O. Hense, Ariston bei Plutarch,
s. 544 a n.; AK, s. 17.
V A 3
DIOG. LAERT. II 31: [scil. Socrati]
, , , ;
DIOG. LAERT. VI 1: [Ol. 88,3 = 426
a.Ch.n.] [scil. Antisthenes]
[= ARSEN. p. 107, 1-4].
DIOG. LAERT. VI 4: [scil. Antisthenes]
, , , , ..
Diog. Laert. II 31: Ke niekto povedal Skratovi, e Antisthenova matka je
Thrka, vraj mu odpovedal: Ty si azda mysl, e takho achetnho loveka
by mohli splodi dvaja Atnania?
1

Diog. Laert. VI 1: Preto mohol Skrats, zviac Antisthenovo hrdinstvo,
ktorm sa vyznamenal v bojoch pri meste Tanagra
2
(Ol. 88,3 = 426 a. Ch. n.),
poveda, e z dvoch Atnanov by sa tak achetn lovek nikdy nezrodil
[Arsen. p. 107,1-4].
Diog. Laert. VI 4; Ke mu raz vyhadzovali na oi, e vraj nie je synom
dvoch slobodnch rodiov, odvetil: Nenarodil som sa ani dvom odbornkom
na zpasenie a pritom v tomto porte vynikm.
Komentr: Antisthenova odpove, e vynik v zpasen (,
), hoci jeho rodiia neboli odbornci na zpasenie (), by moh-
la naznaova, e nezskal prva atnskeho obana hne po naroden, ale a
v dospelosti. Antisthenovo zapsanie do zoznamu obanov sa mohlo zaklada
na jeho vojenskej slube (porovnaj F. Sayre, Antisthenes the Socratic, s. 74)
alebo za vail priateom s vekm politickm vplyvom, akm bol napr. Kal-
lias (porovnaj F. Sayre, The Greek Cynics, s. 237; porovnaj F. D. Caizzi, AF,
s. 120; AK, s. 18-19). Ale nepotvrdzuj to iadne historick sprvy (porov-
naj L. Navia, AA, s. 20-21). H. D. Rankin kontatuje (Antisthenes Sokratikos,
s. 7), e nedokeme s istotou poveda, i sa Antisthens stal atnskym oba-
nom ani kedy k tomu dolo. Aj ke sa Antisthens zastnil bitky proti Tanag-
re, neznamen to, e zskal obianstvo vaka vojnovm zsluhm, lebo v tom
ase na strane Atn bojovalo viacero neplnoprvnych obanov alebo cudzincov
bez hlasovacieho prva (porovnaj Thuc., Hist. IV, 94).
Motv slobody () patr k centrlnym tmam kynizmu: Iba skutone
slobodn lovek me by sebestan a blaen. Epizdu citovan Diogenom
Laertskm by sme preto mohli chpa ako biografck anekdotu pribliujcu
kynick chpanie slobody: Antisthens je slobodn () nie preto, e sa
narodil slobodnm obanom, ale preto, lebo sa rozhoduje a kon ako slobodn
bytos.
1
Anekdotu zo Skratovho ivotopisu (II 31) opakuje Diogens v ivotopise
Antisthena (VI 1). Anekdota m ilustrova etick maximu, e existuje len jedno
dobro ( ), vedenie (), a len jedno zlo ( = t. j. chy-
ba konania), nevedomos; bohatstvo a vzneen pvod ( )
nemaj samy osebe ni vzneenho (), ba, naopak, len zlo ().
2
s najvou pravdepodobnosou ide o bitku medzi Atnami
a Tanagrou roku 426 pred Kr., o ktorej sa zmieuje Thkydids v Dejinchpe-
loponzskejvojny (III, 91). Ak je tento predpoklad sprvny, Antisthens musel
ma okolo 20 rokov, lebo do armdy nevstupovali mlad chlapci.
O. Gigon (Sokrates, s. 290) spochybuje Diogenovu sprvu, pretoe aj
o Platnovi sa traduje, e sa zastnil bitky proti Tanagre (Diog. Laert. III 8),
take doxografovi mohlo s o zvenie Antisthenovej preste, resp. o znenie
preste Platnovej. D. roku Dudley (A History of Cynicism, s. 3) upozoruje,
e by mohlo s aj o bitku pri Dliu () roku 424 pred Kr., ktorej sa z-
astnil taktie Skrats (porovnaj Plat., Lach. 181b; Symp. 221a; Diog. Laert.
II 23). H. D. Rankin (Antisthenes Sokratikos, s. 3) sa domnieva, e ilo o bitku
roku 426, priom sa odvolva na tdiu Von der Muehlla (Museum Helveticum,
XXIX (1966), s. 234 239). Thkydids referuje (IV, 89-90), e bitky sa z-
astnili nielen atnski obania (), ale aj cudz obyvatelia (), me-
dzi ktorch mohol patri takisto mlad Antisthens. Podrobne k diskusii o tejto
otzke pozri G. Giannantoni (SSR, IV, s. 199 n.).
V A 4
LUCIAN. de paras. 43: : [scil. philosophi] , ,

. .

, , .

.
Lucian. de paras. 43: Simn: Aj tu sa znovu uke, Tychiads, e tto flozo-
f, ktor cel dni rozoberaj udatnos a do nemoty omieaj slovo zdatnos,
1
s
ovea zbabelej a zmkilej ako renci. Len sleduj mj sudok. Predovet-
km, nik neme uvies flozofa, ktor by zahynul v boji. Znamen to, e bu
vbec nebojovali, alebo ak naozaj bojovali e vetci utiekli z boja. Preto
Antisthens, Diogens, Krats, Znn, Platn, Aischins i Aristotels a vbec
cel tto zberba nikdy ani len k nevidela.
Komentr: Lkianovej sprve by sme nemali pripisova historick vhu
v uvedenej pasi nazer na klasick autority satirickm okom (porovnaj
Giannantoni, SSR, IV, s. 200). Zaujmav je pre ns vari len to, e Antisthe-
ns a Aischins s pre Lkiana rovnako vznamn osobnosti ako Platn alebo
Aristotels.
1
Zdvodnenie prekladu slova vrazom zdatnos vysvetuje komen-
tr k zl. V A 104.
V A 5
GNOM. VAT. 743 n. 10:
1
[scil. Antisthenes]
, , ,
.
Gnom. Vat. 743 n. 10: Ke sa niekto Antisthenovi vysmieval, e nie je Atn-
an, povedal: Nik ete nevidel leva, ktor by bol Korinanom alebo Atianom,
jednako je vak vzneenm zvieraom.
Komentr: Vrok m poda vetkho kynick pvod naznauje to pri-
rovnanie ud k levom, ktor patrilo k typickm kynickm .
1
Gnomologium Vaticanum (1. vyd. 1887 1889), z ktorho pochdza n
vrok, je najvou zachovanou zbierkou starovekch , t. j. strunch
a vtipnch, zva eticky zameranch (anekdotickch, aforistickch) slovnch
vrokov, spojench so symbolickmi gestami.
Quintilianus (Inst. orat. 1,9,4; porovnaj Senec., Epist. 33,7) rozliuje nie-
koko druhov chrei: (1.) chreie podobn sentencim (t. j. veobecnm vro-
kom, na rozdiel od thologi, ktor sa viau na osobu) zakladaj sa na jedno-
duchom vroku Povedal, e..., Hovorieval, e...; (2) spovaj na odpovedi
Ten i onen na otzku odpovedal...; (3.) podobne ako (2.) spovaj na for-
mulcii Ke ktosi nieo povedal alebo urobil... Chreia nie je len vrok jej
zkladom je konanie toho, o kom sa hovor (Etiam in ipsorum factis esse chrian
putant; porovnaj Inst. orat. 1,9,5): napr. Ke Krats stretol chlapca, ktor ni
nevedel, zbil jeho uitea [= V H 57 SSR: Crates, cum indoctum puerum
vidisset, paedagogum eius percussit].
Ako uvdza Hermogenova defncia, boli vroky vytvoren kvli
itku ( ; porovnaj Hermog., Prog. c.3, ) a slili
v renckych kolch na prpravn cvienia (; lat. prae-exer-
citamina). Prv zbierky vznikli v 4. stor. pred Kr. (Theokritos, Dmtri-
os) a postupne sa z nich stal prepracovan literrny ner, ktor si vyadoval
systematick prpravu. Niektor historici hadaj pvod v prslunch
pasach Xenofntovch Spomienok na Skrata (Hermogens charakterizuje
ako , Prog. c. 3). Historickmi vynlezcami tohto
nru poda Hocka boli kynick spisovatelia, ktor pomocou chreiai predsta-
vovali vlastn tradciu (The Chreia in Ancient Rhetoric, Vol. 1, s. 3). Diogeno-
ve ivotopisy oznauj za autorov knh s nzvom skratovca Aristippa
(II 85), kynika Dmtria (V 81), Panaitiovho nasledovnka Hekatna Rhod-
skho (VI 32), kynika Mtrokla (VI 35), kynika Diogena zo Sinpy (VI 80),
stoika Znna z Kitia (VI 91), jeho iaka Persaia (VII 36) a Znnovho od-
padlka Aristna z Chia (VII 163). B. L. Mack (A Myth of Innocence: Mark
and Christian Origins, s. 67-69) navrhuje odli kynick od ostatnch
typov : prv sa zakladaj na (= dvtip, chytros) a ich elom je
vyslobodenie loveka z neprjemnej situcie; druh sa zakladaj na konvennej
mdrosti ().
Diogens Laertsk sa v kapitolch o Antisthenovi a kynikoch z vekej as-
ti opiera o kolekcie , ktor patrili k charakteristickmu nru kynickej
a stoickej literatry. Porovnaj Leo Sternbach (ed.), Gnomologium Vaticanum.
Berlin, de Gruyter, 1963. K pvodu a charakteru nru pozri Hock &
ONeil, The Chreia in Ancient Rhetoric, Vol. 1 & 2; roku F. Hock, Cynics and
Rhetoric, s. 755-774; A. S. F. Gow, Machon, s. 12 a n.
V A 6
EUSTATH. in Hom. Il. 211 p. 637, 36-39:
,
, ,
.
Eustath. In Hom. Il. Z 211 p. 637, 36-39: Preto aj kynik Antisthens love-
kovi, ktor sa ho dotkol otzkou o jeho pvode, odpovedal, e jeho otec bol
predavaom slanch rybiiek a e si nos utieral do rukva. Ke uviedol ete
alie podrobnosti, zacitoval ver z Homra: Takmto rodom a krvou otcov-
skou pi sa mem.
Komentr: Eustathios (; 12. stor. po Kr.) bol uite rtoriky, dia-
kon chrmu Boej Mdrosti a neskr metropolita v Solne; autor Commentarii
ad Homeri Iliadem ( ), ktor vytvoril vpiska-
mi z inch, predovetkm alexandrijskch komentrov k Homrovi.
Eustathios zrejme nesprvne prisudzuje Antisthenovi vrok, ktor pozn-
me aj z inch verzi. Antisthena toti uvdza poda doxografckej tradcie ako
kynika a v parafrzovanom vroku zaznieva typick diogenovsk vsmech
urodzench spsobov sprvania, ktor sa zakladaj na dobrom pvode a kon-
vennej vchove. Porovnaj Diogenes, zl. V B 353 SSR: Robil si [scil. Dioge-
nes] posmech z urodzenho pvodu, slvy a zo vetkch podobnch vec, ke
hovoril, e s to len ozdoby neresti.
Diogens Laertsk pripisuje rovnak vrok kynikovi Binovi z Borysthe-
nu (Diog. Laert. IV 46; porovnaj Stob., Anth. IV 29 13; porovnaj Suidas, s.v.
). Bezbon Bin (pribl. 335 245 pred Kr.) sa preslvil parodic-
km tlom psania, v ktorom mieal vetky druhy re (porovnaj Eratosthenes,
FGrH 241 T10; defcit F).
Zrejme ide o prklad kynickch diatrb, v ktorch sa poda potreby mieali
historick udalosti s literrnou fkciou, o mala t-ktor udalos ilustrova na
kynickom spsobe ivota. Aj z tohto dvodu sa asto objavovali rovnak v-
Obrzok 1:
Mramorov hermovka Antisthena s oznaenm
jeho mena (). Jedna zo
zachovanch rmskych kpi grckeho originlu
z 3. 2. stor. pred Kr. (

. . , ). Najzachovalejia
kpia pochdza z run rmskej vily Gaia Cassia
Longina, ktor bola objaven roku 1774, a dnes
sa nachdza vo Vatiknskom mzeu (Museo Pio-
Clementino, Roma).
Niektor historici vyslovili predpoklad, e
Antisthenova hermovka je vernou kpiou
grckej busty a jej stopa by mohla vies a
k historickmu Antisthenovi. Tto hypotzu
podopreli nlezom spodnej asti travertnovej
sochy s npisom
(Filozof Antisthens
vytvoren Fyromachom; porovnaj obr. 2).
Umenovedci sa domnievaj, e npis odkazuje
na atnskeho sochra Fyromacha psobiaceho
v malozijskom Pergamone pribl. v roku 250
220 pred Kr. (porovnaj R. R. R. Smith, Hellenistic Sculpture, s. 34-36), priom niektor z nich
si myslia, e Fyromachov portrt mohol vychdza z bronzovej busty Antisthena vytvorenej
slvnym Lysippom, ktor bol Antisthenovm mladm sasnkom (psobil okolo roku 360
315 pred Kr. a Antisthena zrejme osobne poznal). Bliie pozri B. von Andreae,
, s. 13-15; 40-48 (jeho zvery preber
aj L. E. Navia, AA, s. 34 a n.).
In nzor na datovanie a pvod Antisthenovho portrtu vyslovil Ralf von den Hoff
(Philosophenportrats des Friih- und Hochhellenismus, s. 140 a n.). Antisthenovu sochu datuje
do zaiatku 2. stor. pred Kr., priom vychdza z ikonografckch paralel s dobovmi portrtmi
kentaurov, satyrov a Skrata (poukazuje napr. na podobn spsob stvrnenia brady at.).
Porovnaj obr. 39 a obr. 40.
roky v spojitosti s rznymi osobami. Naprklad Diogens v IV. kn. ivotopisov
(Diog. Laert. IV 48) pripisuje Binovi vrok, ktor v VI. kn. (VI 3) prisudzuje
Antisthenovi: Bin/Antisthens vraj odpovedal na otzku, i sa treba oeni,
Aksaoensokaredou,uvalnasebatrest,akskrsavicou,budejuma
spolonesinmi.
Proti nzoru Ralfa von den Hoffa m nmietky P. Zanker (The Mask of Socrates, s. 175-176;
s. 372, pozn. 30): Poda neho ide o retrospektvny portrt myslitea, ktor u zaujal pevn
miesto v doxografi portrt zakladatea kynizmu a predchodcu stoicizmu. Zobrazenie Antist-
hena ako starho bezzubho mua sce pripomna klasick obrazy mudrcov, ale zrove me-
me pozorova niekoko odlinch prvkov. Predovetkm s to Antisthenove dlh a neupraven
vlasy, sesan nahor, ktor zvrazuj elo zbrzden hlbokmi vrskami (znak hbavho mys-
litea). Paul Zanker had k k interpretcii Antisthenovho portrtu v kontraste medzi rela-
tvne upravenou bradou a dynamickm pohybom rozcuchanch vlasov. Kontrast je poda neho
zmern vlasy a brada vyjadruj dve rozdielne skutonosti: Kadere vlasov sesan nahor s
populrnym symbolom sily a energie (pozri portrty Alexandra Vekho, kentaurov alebo sil-
nov) vlasy mu symbolizova Antisthenov prsny a nekompromisn morlny charakter. Na
druhej strane upraven brada by mohla poukazova na to, e Antisthens patr medzi flozofck
autority, t. j. e u zaujal pevn miesto medzi flozofckmi bradami (pozri obr. 5). Pozcia
hlavy a zriasen ltka obopnajca zadn as krku naznauj, e predlohou rmskej hermovky
bola helenistick socha sediacej postavy, zrejme kynickho uitea zobrazenho v stoickom
duchu (o by potvrdzoval okruh ud, s ktormi sa stkal sochr Fyromachos).
Zankerove postrehy by potvrdzovali viacer fyziognomick rty tvre, zdrazujce vyhra-
nen intelektulny a morlny charakter: hlbok vrsky na ele, pozdvihnut oboie, hlboko
vsaden a mierne privret oi, vrazn nos. Avak kontrast medzi vlasmi a bradou, ktor je k-
ov pre Zankerovu interpretciu, by sme nemali preceova. Brada podobne ako vlasy je
nerovnomerne zastrihnut, take nepsob dojmom starostlivej pravy. Mohli by sme poveda,
e Antisthenova brada i vlasy s zobrazen v slade s posmechom, ktor poda Sdy Aristippos
adresoval Antisthenovi (po rovnaj Suidas, s. v. :
; stle si robil posmech z Antisthenovej hrubosti, ). Dominantn
na portrte s vlasy sesan dozadu (), ktor nie s typickm znakom klasickch
portrtov mudrcov zrejme vychdzaj z helenistickho stvrnenia vldcov (porovnaj portrty
Alexandra Vekho). Viacer ikonografck znaky poukazuj na to, e portrt je retrospektvny.
Atnsky sochr Frynichos ho mohol vytvori na objednvku Pergamonskej kninice, v ktorej
sa nachdzali aj portrty alch slvnych uiteov mdrosti. Rimania mali vo zvyku vytvra
spolon kpie pergamonskch sch, o potvrdzuje aj nlez v blzkosti Via Appia (porovnaj
obr. 5). Portrt vznikol zrejme v dobe, ke sa Antisthens u stal sasou kynicko-stoickej
legendy o skratovsko-kynickom pvode stoicizmu a jeho nzory sa vykladali spsobom typic-
km pre doxografck literatru.
Antisthene Graecos et praecipue Athenienses increpante
Antisthens han Grkov a najm Atnanov
V A 7
THEON. progymn. 5 p. 104,15-105,6:
, [. . . . . ] , ,

.
Theon. Progymn. 5 p. 104,15-105,6: Vroky treba vyvraca pre nedostatok
jasnosti, [.....] pre ich nepresvedivos, pretoe je nepravdepodobn, e by Ati-
an Antisthens pri prchode z Atn do Sparty povedal, e prichdza z enskej
asti domu do asti pre muov.
Komentr: Alexandrijsk sofsta Aelius Then ( ; 1. stor. po
Kr.), autor najstarej zachovanej zbierky , ktor slila ako prp-
rava pre tudentov rtoriky (praeexercitamina), sa zrejme mli, ke oznauje
Antisthenov vrok za nejasn. Antisthens kritizoval atnsky spsob ivota,
proti ktormu postavil spartsk jednoduchos a skromnos.
Porovnaj Diog. Laert. VI 61 [= V B 282], kde sa rovnak vrok prisudzuje
Diogenovi zo Sinp ( ): Vracajc sa z Lakedaimonu do
Atn odpovedal na iusi otzku, kam ide a odkia: Zmiestamuovdomiesta
ien (alternatvny preklad: Zmuskejdoenskejastidomu [= Arsen. p. 202,3-
5; porovnaj Theon progymn. 5 p. 104,15 105,6.]). Podobn vrok pripisuje
Aulus Gellius (NA XVII 21, 33) Alexandrovi Molossovi, ktor nazval nepria-
tesk vojsko Rimanov mumi, zatia o vojsko Peranov, proti ktormu tia-
hol Alexander Makednsky, nazval enami.
V kynickej literatre podobne ako v starch skratovskch rozpravch
mohol Antisthenov vrok poukazova na zmkil ivot Atnanov v kon-
traste so strohm ivotom Sparanov. Kynici vyznvali v zhode s Antisthenom
prsny spsob ivota a vlastn asketizmus stavali proti aristokratickmu postoju
Atnanov, ktor pohdali fyzickou prcou. Antisthens mohol by dokonca ini-
citorom idealizovanho obrazu Sparty, ktor je znmy v skratovskej literatre
4. stor. pred Kr. (Xenofn mono prevzal tento obraz priamo od Antisthena).
In vklad tohto zlomku sa opiera o vroky zaznamenan Pltarchom v spise
Spartskvroky ( , lat. Apophthegmata Laconica): opev-
nen mesto, ktor sa prli spolieha na vojensk prpravy, je (ensk
as domu). Porovnaj F. Ollier, zv. II, s. 8; , s. 80; AK, s. 21; J. roku
Butts, The Progymnasmata of Theon, Diss., Claremont Graduate School, 1987.
V A 8

.
Diog. Laert. VI 1: Antisthens o Atnanoch, ktor sa vystatovali svojm
domorodm pvodom, s posmekom poznamenal, e nie s o ni urodzenej
ako slimky a lne konky.
Obrzok 2:
Npis na spodnej asti travertnovej sochy Antisthena (vka 25 cm, rka 82 cm):
.
(Filozof Antisthens. Vytvoril ho Fyromachos).
Podstavec sochy roku 1969 objavil taliansky archeolg Fausto Zevi pri vykopvkach v Ostii.
Npis na podstavci je v grtine, ktor sa vak pouvala a v rmskej dobe, pravdepodobne
poas vldy Sullu, t. j. na prelome 2. 1. stor. pred Kr. Zevi nepochybuje o tom, e socha
bola rmskou kpiou grckeho originlu, aj ke nevieme posdi, i ilo o sediacu, alebo
stojacu postavu. Nlez v Ostii je prvm dokladom o tom, e portrt Antisthena bol vytvoren
u niekedy v 3. stor. pred Kr., t. j. v ase, ke sochr Fyromachos psobil na dvore
pergamonskho vldcu Attala I. (241 197 pred Kr.). Zd sa, e prve Fyromachov portrt
slil ako predloha pre rmske hermovky a ich poetn repliky (vytvoren pribl. od 1. stor. pred
Kr.), ktorch hojn poet dosveduje to, e vychdzali zo slvneho grckeho originlu.
Na zklade znanch odchlok v usporiadan kader vlasov a zhybov na ltke meme
usudzova, e zachovan rmske sochy boli vonmi napodobeninami Fyromachovho
portrtu (porovnaj obr. 1 a obr. 5). Helga von Heintze ho datuje do 3. 2. stor. pred Kr., o by
zodpovedalo Fyromachovmu psobeniu (porovnaj G. M. A. Richter, New Signatures of Greek
Sculptors, s. 434-435; autorom fotografe npisu na spodnej asti sochy je Fausto Zevi).
Komentr: Ma lep pvod, by urodzenej () patrilo k pred-
nostiam, ktor boli z hadiska skratovskej tradcie domnelmi zdatnosami,
lebo nevyplvali z duevnho rozhodovania, ale z nhodnch vonkajkovch
okolnost. Satirick pohad na pvod a urodzenos Atnanov je tmou Plat-
novho Menexena.
Herbert D. Rankin (Sophists, Socrates, and Cynics, s. 219) predpoklad,
e tieto anekdoty s autentick, lebo patria do jednoliatej kynickej tradcie.
Viacer bdatelia oznauj prirovnania ku zvieratm za typick kynick .
Porovnaj AK, s. 69, ktor odkazuje na Diog. Laert. VI 1, VI 7-8: Antisthens
prirovnva ud ku kobylkm, slimkom, somrom, volom, koom at. Porov-
naj taktie vrok pripisovan kynikovi Diogenovi, e ni by sa nestalo, ak by
udia vyhynuli, lebo nie s o ni lep ako muchy alebo osy (Epist. Diog. 47
Malherbe).
V A 9
DIOG. LAERT. VI 2: [fr. 38 F.H.G. III p. 45 = fr. 34
Wehrli] [scil. Antisthenes]
, , .
.
Diog. Laert. VI 2: Hermippos uvdza [fr. 38 F.H.G. III p. 45 = fr. 34 Wehrli],
e sa na Isthmijskch hrch rozhodol [scil. Antisthens] hani a chvli Atn-
anov, Thbanov i Sparanov.
1
Potom vak od tohto predsavzatia upustil, lebo
videl, e z tchto miest prilo viac ud.
Komentr: Hermippos zo Smyrny ( ) bol peripatetik
psobiaci v 3. stor. pred Kr., autor , t. j. ivotov slvnych renkov, bsni-
kov, historikov a flozofov, medzi ktormi sa nachdzala aj as venovan An-
tisthenovi ( ). Hermippovo dielo sa nezachovalo, ale neskor
autori z neho asto citovali. Hermippos patril k najstarm zdrojom doxografc-
kej literatry o Antisthenovi (porovnaj A. Patzer, AS, s. 246-255).
Vznam Hermippovej narky parafrzovanej Diogenom ostva zahmlen:
Preo mal prs Antisthens do pomykova, ke sa zilo na Isthmijskch hrch
viac ud, ako oakval? Jedna z monch odpoved by bola, e Antisthens si
pripravil re ako typick renk v duchu gorgiovskej rtoriky (s rznymi pre-
svedovacmi prostriedkami) pre konkrtny as (pri prleitosti Isthmijskch
hier) a konkrtne publikum, ktor sa vak nedostavilo (... videl,epriloviac
ud). In odpove by svisela so skratovskm spsobom skmania: Antist-
hens upustil od rozhovorov s astnkmi hier preto, lebo sa nechcel rozprva
s davom.
Otto Apelt (Diogenes Laertius: Leben und Meinungen berhmter Philosop-
hen, s. 324) navrhuje opravi Diogenovu parafrzu Hermippa v tom zmysle,
e Antisthens chcel verejnou reou v Isthmii pohani Atnanov a pochvli
Sparanov a Thbanov, ale ke videl, e na hry prilo prli vea ud zo Sparty
a Thb, rozhodol sa neprednies svoju re z obavy, e sa pred Atnanmi uke
ako pochlebova Sparanov. Antisthenov obdiv k Sparanom a kritick postoj
k Atnanom koreponduje s inmi biografckmi sprvami. Rukopisn znenie
vak neuvdza, i prilo viac Sparanov, alebo Atnanov Apeltov nvrh na
opravu je preto prli pekulatvny.
Kontext Hermippovej sprvy rozober podrobne A. Patzer (AS, s. 252-255),
ktor spochybuje jej autentickos, a to aj kvli tomu, e v roku 430 420 pred
Kr. by sa Thby nemohli postavi na rove Atnam a Sparte. Poda Patzera
ide o vplod Hermippa, ktor chcel pomocou nejakej prhody doloi rencke
obdobie v Antisthenovom ivote.
1
Poda dobovch sprv mali renci poas hier monos prednies svoje
rei na rzne tmy; porovnaj napr. Plat., Hip. Mi. 363c (= DK 86 A 8).
V A 10
PLUTARCH. vit. Lycurg. 30, 7 p. 58 F-59 A:
[Ol. 102,2 = 371 a.Ch.n.]
,
.
Plutarch. vit. Lycurg. 30,7 p. 58 F-59 A: Ke videl skratovec Antisthens,
ako pyne zmaj Thbania po bitke pri Leuktrch [Ol. 102,2 = 371 a. Ch.
n.], povedal, e sa v niom neodliuj od nezbednch vrastkov, o zbili otro-
ka, ktor ich vodil do koly.
Komentr: Poda Gigona (Sokrates, s. 290) je tto Pltarchova sprva p-
vabn a hod sa k Antisthenovmu charakteru. Ak ju uznme za historicky hod-
novern, znamenalo by to, e Antisthens il ete roku 371 pred Kr., ke sa odo-
hrala bitka medzi Boianmi, na ele s Thbami a Sparanmi. Thbania vyhrali
bitku pri Leuktrch a boli na svoje vazstvo prvom hrd, lebo Sparta stratila
hegemnne postavenie medzi grckymi obcami. Diodros (Bibl. Hist. XV 76
[= I H 3 SSR]) zarauje Antisthena medzi vnimonch ud, ktor ili ete roku
366 pred Kr., z oho by vyplvalo, e Antisthens sa doil aspo 80-tich rokov.
De Antisthene Gorgiae sophistae sectatore
Antisthens nasledoval sofistu Gorgia
V A 11
SUID. s.v. : .

[cf. V A 145] [cf. V A 63-67]. [= EUDOC. violar. 96 p.
95, 2-4].
Suid. s.v. : Antisthens z Atn skratovsk flozof, pvodne re-
nk. Diog. Laert. VI 1: Antisthens bol spoiatku iakom renka Gorgia. Pre-
to do svojich dialgov vna prvky rtoriky, o sa najviac prejavuje v dielach
Pravda [cf. V A 145] a v Povzbudzujcich dialgoch [cf. V A 63 67].
[Eudoc. violar. 96 p. 95, 2-4].
Komentr: Historici zarauj medzi Gorgiovch iakov Aristippa, Me-
nna, Thkydida, Filostrata, Kritia, Alkibiada, Pla, Alkidama, Isokrata, An-
tisthena a Lykimnia. Avak len ako si dokeme predstavi, e Gorgias mal
takto vek skupinu iakov, resp. e ich vetkch vyuoval poas svojho atn-
skeho pobytu, preto sa niektor komenttori domnievaj, e vyuova zaal u
v Theslii (porovnaj F. Blass, DieattischeBeredsamkeit, zv. I., s. 50-51).
Na zklade antickch sprv meme usudzova, e Gorgias priiel do Atn
z rodnch Leontn roku 427 (mal u najmenej 57 rokov) na ele vyslancov, kto-
r iadali Atny o ochranu pred Syrakzami. Jeho prejav pred Zhromadenm
vyvolal vek rozruch medzi mladmi Atnanmi a natartoval jeho kariru
dobre platenho uitea renctva (porovnaj Diog. Laert. VIII 58).
Poda sprv Diodora (82 A 4 DK) a Isokrata (82 A 18 DK) Gorgias poado-
val pomerne vysok platby za svoje prednky. Antisthenova fnann situcia
vak nebola vemi dobr (porovnaj jeho portrt u Xenofnta). Preto nie je ist,
i sa Antisthens skutone stal Gorgiovm iakom. Navye vetky sprvy, kto-
r kontatuj ich spriaznenos, pochdzaj z neskorho obdobia (Diogens,
Eudocia, Sda) a nemaj iadnu oporu v starch textoch, take by mohli by
vplodom doxografckch snh o vyplnenie przdnych miest v ivotopisoch
slvnych ud (Kde Antisthens zskal vzdelanie predtm, ne priiel ako zre-
l mu k Skratovi?) mohla vznikn napr. na zklade podobnosti tlov
obidvoch muov (obidvaja boli v staroveku vychvaovan za vycibren tl).
Okrem toho niektor zlomky naznauj, e Antisthens neinklinoval k sofstom
(porovnaj zl. V A 173 zo Stob., Anth. II 31,76).
L. Navia si mysl, e u Xenofn v Symposiu (IV 62) zobrazuje Antisthe-
na ako loveka, ktor je ovplyvnen sofstami, aj ke dramatick datovanie
dialgu (424 pred Kr.) nekoreponduje s Xenofntovm opisom Antisthena,
ktor by mohol ma okolo 22 rokov (porovnaj AA, s. 21). Poda Naviu nielen
Gorgias, ale aj Prodikos oaril Antisthena, o meme vidie v jeho rtorickch
prcach, ako aj v terii jazyka a v logickch tzach (porovnaj AA, s. 23-24; Na-
via sa odvolva na Dmmlera, De Antisthenis Logica, s. 1-9; porovnaj taktie
A. J. Festugire, Antisthenica, s. 345-375).
Jan F. Kindstrand (The Cynics and Heraclitus, s. 150) poznamenva, e
aj ke vzah medzi uiteom Gorgiom a iakom Antisthenom nie je historicky
doloiten, zrejm je prinajmenom to, e starovek vzdelanci si vmali urit
podobnosti medzi Gorgiom a Antisthenom. O obsahu uvedench diel ani o ich
dialogickom charaktere ( ) nevieme ni bliie. Niektor interpre-
ti si myslia, e Antisthenova Pravda mohla ma podobn obsah ako rovnomen-
n Prtagorovo dielo, t. j. e dokazovala nemonos sporu (porovnaj napr. roku
Hirzel, Der Dialog, zv. I., s. 119). Naproti tomu O. Gigon (Sokrates, s. 296)
si mysl, e obsahom Pravdy bolo post-eleatske uenie, ktor dva Aristotels
do svislosti s Antisthenom (porovnaj Metaph. 1024b26-34; k posteleatskmu
charakteru Gorgiovho spisu , ako aj k antithetickmu spso-
bu dokazovania porovnaj podrobn analzu K. Bohka v prci ProGorgis
mluv). Rovnako ak je charakterizova tzv. povzbudzujce spisy (Protrep-
tik). V zl. V A 41 sa uvdzaj tri protreptick spisy, ktor mohli tvori jeden
celok: Prv,druhatretiepovzbudeniekspravodlivostiaudatnosti, O Theo-
gnidovi IV, V. Bliie pozri AK, s. 24.
Andreas Patzer (AS, s. 246-255) dokazuje, e tradcia, ktor tvrd, e An-
tisthens bol v mladosti iakom Gorgia a neskr uiteom rtoriky, je a doda-
tonm kontruktom helenistickch doxografov a chba jej akkovek opora
v sprvach z klasickho obdobia. Jedin gorgiovsk aspekt, o ktorom uvaovali
antick autori v svislosti s Antisthenovmi dielami, bol tzv. rtorick rz
( ), ktorm sa dajne vyznaovali jeho dialgy, predovetkm
a (porovnajPatzer, s. 151-152) t. j. tkal sa tlu, a nie
obsahu jeho diel. Ako flozof bol Antisthens poas celej antiky oznaovan za
skratovca ( ). A. Patzer (AS, s. 167-188) na zkla-
de podrobnej analzy zlomkov z Antisthenovch homrskych prc (V A 185
197) ukazuje, e rtorika a flozofa nevytvraj u Antisthena nezmierite-
n protiklad ako napr. u Platna (porovnaj vzah medzi rtorikou a flozofou
v dialgu Gorgias). Pozri bliie komentr k zl. V A 187 (Porphyr. schol. ad
Od. 1). Ku kritike sofstickho pozadia Antisthenovho uenia pozri: A. Pat-
zer, AS, s. 246-255; G. Giannantoni, SSR, IV, s. 275-276; K. Dring, Antisthe-
nes: Sophist oder Sokratiker?, s. 229-242 (hlavne s. 229-230, 240-242, ktor
takisto spochybuje tzu o sofstickej strnke Antisthenovho myslenia).
Gabriele Giannantoni analyzuje vetky zlomky tkajce sa Antisthenovej
polemiky proti Isokratovi (porovnaj V A 55, V A 66, V A 156) a dospieva k po-
dobnmu zveru ako A. Patzer (porovnaj AS, s. 246-255), ke pe (SSR, IV,
s. 276), e v Antisthenovej intelektulnej biografi nebolo iadne rencke gor-
giovsk obdobie, ktor by predchdzalo flozofckmu skratovskmu obdo-
biu. Keby sme akceptovali to, o nm chc podsun niektor antick pramene
(porovnaj Diog. Laert. VI 1,2 [= V A 11 a V A 9], Hieronym, Adv. Jovin. II 14
[= V A 12], Gnom. Vat. 743 n.4 [= V A 12] a Suid. s. v. Antisthens [= V A 11]),
museli by sme predpoklada, e ke mal Antisthens 18 rokov, stal sa iakom
Gorgia (roku 427 pred Kr.), ke mal 19 rokov, otvoril si vlastn rencku kolu
a dosiahol tak vek spech, e mohol prednies panegyrikum na Panheln-
skych slvnostiach, a hne nato vetko opustil a stal sa Skratovm iakom.
Giannantoni dva za pravdu Patzerovi, ktor v zvere svojej prce veno-
vanej skmaniu antisthenovskej biografckej tradcie (Patzer, AS, s. 255) kon-
tatuje:LegtmanberallnurdiejeweilsallergnstigstenDatenzugrunde,so
ergibtsichfolgendeRechnung:AntistheneswarimJahre427alsAchtzehnjh-
rigerSchlerdesGorgias;alsNeunzehnjhrigererffneteereineSchulefr
Rhetorik, die er ber vier Jahre hin mit sol chem Erfolg fhrte, da er als ge-
radeZwanzigjhrigeraneinempanhellenischenFesteinepanegyrischeRede
haltenkonnte;alsDreiundzwanzigjhrigergaberdieseerfolgreicheTtigkeit
auf,umSchlerundAnhngerdesSokrateszuwerden.AberdieseRechnung
widerlegt sich selbst, und so beweist die Chronologie dasselbe, was auch die
historisch-kritische Analyse der biographischen Tradition bewiesen hatte: da
Antisthenes niemals als Rhetor ttig gewesen ist. Der vorsokratische Antisthe-
nes hat nie existiert (PredskratovskAntisthensnikdyneexistoval).
De Antisthene Socratis discipulo
Antisthens iak Skrata
V A 12
DIOG. LAERT. VI 2: [scil. Antisthenes] ,
,
.
,
. [= EUDOC. violar. 96 p. 95, 4-11].
GNOM. VAT. 743 n. 4: [scil. Antisthenes]
, ,
, .
HIERONYM. adv. jovin. II 14 [ = IOANN. SARESBER. Policr. V 17]: hic
certe est Antisthenes qui cum gloriose docuisset rhetoricam, audissetque Socratem,
dixisse fertur ad discipulos suos abite et magistrum quaerite; ego enim iam reperi;
statimque venditis quae habebat, et publice distributis, nihil sibi amplius quam pal-
liolum reservavit. paupertatisque eius et laboris et Xenophon testis est in Symposio
[cf. V A 13], et innumerabiles libri eius: quorum alios philosophico, alios rhetorico
genere conscripsit.
Diog. Laert. VI 2: Neskr sa [scil. Antisthens] zblil so Skratom. Mal
z neho tak vek itok, e povzbudzoval svojich iakov, aby sa spolu s nm
uili u Skrata. Hoci bval v Preu, kad de prekonval vzdialenos tyrid-
siatich tdi,
1
aby si vypoul to, o hovoril Skrats. Prevzal od neho aj vytr-
valos a horlivo napodoboval Skratovu neochvejnos v citoch. Preto sa stal
Antisthens zakladateom kynickej flozofe.
2

Gnom. Vat. 743 n. 4: Najskr [scil. Antisthens] vyuoval rtoriku, potom
svoje zameranie zmenil pod vplyvom Skratovch rozhovorov. Ke stretol
svojich spolonkov, povedal im: Prv ste boli mojimi iakmi, teraz vak ak
u mte rozum budete mojimi spoluiakmi.
3

Hieronym. adv. Jovin. II 14
4
[= Ioann. Saresber. Policr. V 17]: Zaiste je to
Antisthens, ktor najskr spene vyuoval rtoriku, ale pod vplyvom Skra-
tovho uenia vraj svojim iakom povedal: Chote a hadajte si uitea! Ja
som si toti u svojho naiel.
5
Potom hne rozpredal svoj majetok a vetko ve-
rejne rozdal, okrem jednho pla, ktor si ponechal.
6
Svedectvom tejto jeho
zuby v chudobe a telesnej nmahe
7
je jednak Xenofntov spis Symposion, ale
hovor sa o nej aj v mnohch Antisthenovych knihch.
8
as z nich napsal vo
flozofckom, as v rtorickom tle.
9

Komentr: Viacer doxografck verzie Antisthenovho prchodu k Skra-
tovi vychdzaj z prbehu o konverzii (porovnaj H. D. Rankin, Antisthenes
Sokratikos, s. 4). V skratovskej literatre njdeme analgie s tmto motvom,
porovnaj napr. Diogenovu biografu (Diog. Laert. III 5), ktor vykresuje Pla-
tna ako loveka, ktor zanechal subn bsnick kariru a splil svoju prv
tragdiu, aby mohol nasledova Skrata.
1
tdium, stadium, stadion () je grcka dkov miera, ktor dosta-
la meno poda dky beeckej drhy na tadine. 1 tdium tvorilo 600 stp
(= 100 alebo 6 ; porovnaj Hdt. 2.149), ale kvli rznym prepotom
sa dka tdia menila (od 160 do 210 metrov). Antisthens preiel kad de pri-
bline 8 kilometrov z Pirea do Atn a rovnak vzdialenos pri nvrate domov.
2
Pre kynikov je bytostne dleit priamy genealogick vzah k Skratovi,
ktorho povauj za pravzor kynickho spsobu ivota. Bezprostredn odo-
vzdanie skratovskho odkazu zabezpeuje najvernej Skratov iak Antisthe-
ns, ktorho kynicko-stoick literatra povauje za jedinho pravho skratov-
ca. Platna naproti tomu vykresuje ako Antisthenovho rivala (porovnaj V A 27
V A 31). Poda Diogenovej sprvy, ktor sa opiera o kynick, resp. stoick
zdroje, vytrvalos ( ) a neochvejnos v citoch ( ), t. j.
dva zkladn atribty kynickho ivota, maj pvod v Skratovom myslen.
Skrats zobrazen v najstarch skratovskch rozpravch sa vak asto pri-
znva k tomu, e nevie odola svojm vam; porovnaj napr. Faidnov dialg
Zpyros (SSR, I., s. 491-493 = zl. III A 11 SSR) alebo obhajobu umiernenho
hedonizmu v Platnovom Prtagorovi (351b 360e).
3
Poda Patzera (AS, s. 251-252) ide o typick historku o prebuden bez v-
ej historickej hodnoty podobn motvy vyuvala antick biografck spisba
na to, aby zdraznila, ako sa urit znma osobnos stala nasledovnkom inej
znmej osobnosti.
4
trnsta kapitola II. knihy spisu Adversus Iovinianum (Proti Iovinianovi)
sv. Hieronyma (347 420 po Kr.) pokrauje portrtom Diogena. Na rozdiel od
Augustna, Hieronymus pracuje so znane zjednoduenm obrazom Antisthena
ako zakladatea kynizmu, ktor sa vzdva svojho majetku a ponechva si len
krtky pl. Vchodiskom kynickho obrazu Antisthena mohli by helenistic-
k doxografck texty. Aby Hieronymus dodal vhu vlastnm slovm, odvolva
sa na Xenofntove (Symposion) a Antisthenove spisy (ktor u zrejme nemal
k dispozcii). Hieronymove prce sa stan obbenm prameom sprv ne-
skorch stredovekch a renesannch autorov o kynikoch. Bliie pozri Do-
wning, Cynics and Christian Origins, s. 235-236.
5
Aj Hieronymova anekdota (porovnaj Gnom. Vat. 743 n. 4) emocionlne
zdrazuje Antisthenovu zvislos na Skratovi, priom do seba priber epi-
zdu z Krattovho ivotopisu o tom, ako predal svoj majetok, aby nasledoval
Diogena (porovnaj Diog. Laert. VI 87).
6
Antisthens je zobrazen v typickom kynickom duchu helenistickho ob-
dobia. Avak je mlo pravdepodobn, e by u on nosil ochan pl ako
neskor kynici.
7
Termny paupertas, pauperies (chudoba) a labor (namhav prca) tema-
ticky zapadaj do Antisthenovch prc.
8
Hieronym hovor o nespoetnom, obrovskom mnostve knh (innumerabi-
les libri), o dosveduje Diogenov katalg (zl. V A 41). Spomedzi tzv. mench
skratovcov bol Antisthens zrejme najplodnejm autorom (porovnaj Gian-
nantoni, SSR, IV, s. 235).
9
Duchapln poznmka Hieronyma (alebo Satyra, na ktorho sa odvolva
vo svojom texte o nieo niie) o Antisthenovch knihch napsanch sasti vo
flozofckom a sasti v rtorickom tle m poukza na Antisthenovo postave-
nie na pomedz sofstiky a sokratiky.
V A 13
XENOPH. symp. 4, 61-64: [scil. ] , [scil.
Socrates], . , , , ,
, ; , .
. ; , .
(62) , , ; ,
, ,
, ,

. (63)
,
. .

; (64)
.
,
,
.
, . , , .
, .
.
PLUTARCH. quaest. conv. II 1, 6 p. 632 D-E:
[cf. supra XENOPH. symp.
4, 61] ,
[ ] .
Xenoph. symp. 4,61-64: Povedal [scil. Skrats]: Ale mne sa zd, e presne
takto [scil. dobr kupliar] je tu veda ma Antisthens.
Skrats, prve ja mm zdedi od teba toto remeslo? sptal sa Antisthens.
Prve ty. Ve vidm, e vemi starostlivo vykonva zamestnanie, ktor
s nm zko svis.
1
o tak?
Rob dohadzovaa.
Antisthens sa vemi zarmtil a sptal: o tak hrozn poda teba robm,
Skrats?
Viem, e si tohto tu Kallia dohodil tomu slvnemu mudrcovi Prodikovi,
2

ke si videl, e jeden z nich ti po flozofi a druh po peniazoch.
3
Aj to viem,
e si ho dohodil Hippiovi z lidy.
4
Odkedy sa uho popri veliom inom na-
uil t svoju mnemotechniku, je aj ovea nruivejm milencom. Nikdy toti
nezabda ni krsne, o videl. Aj mne si nedvno vychvaoval toho cudzinca
z Hrakley
5
a ke si ma naho poriadne rozplil, zoznmil si ns. Inak som ti
za to vemi van pripad mi po kadej strnke vemi sympatick. A ne-
bolo to takisto aj s tm Aischylom z Fliuntu?
6
Tak si mi ho vychvlil a pri-
rodzene, e aj ma jemu e sme boli inkom tchto re naisto rozvnen
a beali ozlomkrky jeden do nruia druhmu.
7
Ke mm pred oami tieto
tvoje schopnosti, som naozaj presveden, e si vynikajci dohadzova.
8
Ve
kto je schopn rozpozna tch, ktor sa k sebe naozaj hodia, a dokonca zariadi,
aby po sebe navzjom tili, ten by bol poda ma schopn spriateova aj tty
a sprostredkva vhodn sobe.
9
Jeho prtomnos bude preto vekm poeh-
nanm pre priateov, spojencov a mest. Ale ty si sa nahneval, akoby to bola han-
ba, e som a oznail za dobrho dohadzovaa, dokonil Skrats svoj vklad.
Ale teraz u urite nie, prisahm... ke toto vetko dokem, budem preky-
pova nesmiernym bohatstvom due, odpovedal Antisthens. Takto sa uzavrel
cel okruh odpoved na pvodn otzku.
Obrzok 3:
Skrats; rmska kpia mramorovej busty poda
grckeho originlu pribl. z roku 380 pred Kr.
(Musei capitolini, Roma).
Plutarch. quaest. conv. II 1,6 p. 632d-e: Opanm druhom irnie
10
je zrejme
t, ktor vyuva chvlenie. Takto irniu pouil aj Skrats [cf. supra Xenoph.
symp. 4,61], ke nazval Antisthenovu schopnos zbliova ud a privdza ich
do priateskho vzahu kupliarstvom a dohadzovastvom.
11
Komentr: Xenofn v tejto pasi vykresuje pomerne detailne Antisthe-
novu excentrick osobnos. Hodnota Symposia je pre ns obrovsk, lebo text
bol napsan v obdob, ke Antisthens zrejme ete il. Na druhej strane s-
kratovsk rozpravy ( ; porovnaj Aristot., Poet. 1447b11) ako
literrny ner narbaj pecifcky s charakterom postv, ktor podriauj z-
merom dialgu, t. j. nejde im o historick presnos zobrazenia. Antisthens
v Xenofntovom Symposiu nie je primrne historickou postavou, ale nositeom
uritho postoja, vstupujcim do rozpravy, ktor m svojich itateov poui
o dleitosti flozofckho spsobu ivota, ktor repezentuje Skrats a jeho
nasledovnci. Livio Rossetti (Le Dialogue Socratique, s. 126) charakterizuje
skratovsk dialg vo veobecnosti ako druh drmy na polceste medzi tragdi-
ou a komdiou, ako text uren pre jednho i dvoch itateov v lohe akchsi
hercov, ktor bez divadelnej scny, bez kostmov a masiek znova nahlas vy-
tvraj rozhovor napsan niektorm skratovcom (La dialogue socratique
peut tre dcrit, en gnral, comme une sorte de drame mi-chemin entre la
tragedieetlacomedienonplusversifdesformessolennellesdereprsen-
tation publique mais rserv la lecture prive ou tout au plus des sessions
au cours desquelles, probablement, un ou deux lecteurs-acteurs semployaient
recrer voix haute mais sans scnographie particulire ni costumes de
scne, masque ou parties chantes, et qui plus est face un public rsolument
plus restreint un dialogue crit par un socratique). Skratovsk dialg m aj
napriek komickm prvkom vne poslanie zdvoduje sprvnos skratov-
skho (t. j. flozofckho) spsobu ivota.
Xenofn psal Spomienky na Skrata (Memorabilia Socratis) a Hostinu
(Symposium) niekedy po roku 370 368 pred Kr., ke sa vrtil z dlhho azylu
do Atn, a je pravdepodobn, e Antisthens bol ete naive. Ale aj keby bol
po smrti, Xenofn si ho mohol zachova v pamti z ias, ke bval v Atnach
v spolonosti Skrata (Antisthens bol asi o 20 rokov star ne Xenofn). Ove-
a dleitejia je vak okolnos, e Xenofn vemi dobre poznal Antisthenove
spisy niektor historici sa domnievaj, e tvorili zklad jeho vlastnho vy-
obrazenia Skrata, ktor vo viacerch bodoch nekoreponduje s Platnovm
zobrazenm. Tto tzu dokazoval najm K. Jol (porovnaj Der echte und der
Xenophontische Sokrates, zv. II/2, s. 1085). Proti Jolovmu nzoru argumentu-
je napr. W. E. Higgins (Xenophon the Athenian, s. 16-17, 148), ktor upozor-
uje na to, e Xenofn zobrazuje Antisthena ako povrchnho a mlo kritick-
ho nasledovnka Skrata, ktor by sa nemohol sta literrnym prameom pre
Skrata, ako ho poznme zo Symposia a Spomienok. Dnes, ia, nedokeme
uri, nakoko je Xenofntov portrt Skrata poplatn Antisthenovmu pohadu
na neho, lebo Antisthenove spisy poznme len z druhej ruky.
Dramatick datovanie Symposia je zasaden do roku 422 pred Kr. Antist-
hens je predstaven ako mlad, u takmer zrel mu nevychovan, mierne
hateriv a prchk, argumentujci drsne, a eristicky, pripraven odrazi kad
tok na vlastn osobu, ak nadobudne podozrenie, e ho chc hani (porovnaj
W. K. C. Guthrie, Socrates, s. 21). Priam sa nm vnucuje stotonenie Xenofn-
tovho Antisthena s portrtom Antisthena, ako ho poznme z pera neskorch
doxografov: skratovec nahnevan na Platnovu kritiku a rozhodnut napsa
proti Prvmu Akademikovi posmen dialg Sathn (porovnaj K. von Fritz,
Antisthenes und Sokrates, s. 25; A. Patzer, AS, s. 60; G. Giannantoni, SSR, IV,
s. 205 a n.).
A. W. Winckelmann (Antisthenis fragmenta, s. 29-33) a F. W. A. Mullach
(Fragmenta Philosophorum Graecorum, II, 1867, s. 280-281) spjaj zlomky
V A 123, V A 58, V A 56 a V A 13 s Antisthenovm titulom O ploden det
aleboolskeamanelstve (II.2 ; porovnaj
V A 41).
1
Na zklade tejto pase Xenofntovho Symposia meme usudzova,
e Skrats zveril Antisthenovi svoje najhodnotnejie umenie dohadzovania,
kupliarske umenie (, ). Otzku: Prve ja mm zdedi od
teba toto remeslo? (t. j. remeslo dobrho kupliara; Symp. 4,61; porovnaj Plat.,
Theaet. 149d-150b, kde Skrats spja umenie prodnej babice s kupliarskym
umenm) a Skratovu odpove by sme mohli povaova za artovn poukza-
nie na to, e Antisthens patril k najblim Skratovm iakom. Nasledujci
vpoet atnskych mladkov, ktorm Antisthens dohodil vhodnch partnerov,
naznauje, e Skrats pomha Antisthenovi, aby nadviazal vhodn vzahy
v meste (porovnaj S. Prince, Socrates, Antisthenes, and the Cynics, s. 76-77).
2
Prodikos (, pribl. 465 395 pred Kr.), sasnk Gorgia a Skrata
prichdzal do Atn ako vyslanec z nealekho ostrova Kea (). Do ve-
obecnho povedomia sa dostal vaka Aristofanovi, ktor ho parodicky vykres-
lil (spolone so Skratom) vo svojich Oblakoch (v. 358 363). Pomerne as-
to ho spomna Platn aj Xenofn vo svojich dialgoch. Preslvil sa vkladmi
o sprvnosti mien, o synonymch a koncepciou prirodzenho pvodu nboen-
stva (porovnaj 84 B 5 DK), vaka ktorej zskal v neskorej antike prvlastok
bezbon (): udia si vytvorili bohov zo vetkch vec, ktor prospie-
vaj ivotu (voda, rieky, vzduch, slnko). V spise Hry sa nachdzal aj protrep-
tick prbeh Hrakls na rzcest (porovnaj Xenoph., Mem. II 1,21), ktor
mohol inpirova Antisthena k napsaniu jeho Hrakla, ako aj neskorch ky-
nikov k ich vkladu Hrakla ako protokynickho hrdinu. Bliie pozri: roku
K. Sprague, The Older Sophists, s. 70-85; D. Nails, The People of Plato, s. 254-
256 a vodn komentr k Antisthenovmu spisu Hrakls.
3
Porovnaj Plat., Theaet. 151b, kde Skrats posiela (artovne, t. j. vo vet-
kej poestnosti) tch, ktor ete neotehotneli mylienkou a chceli by, k Prodiko-
vi a k inm mdrym a boskm muom (t. j. k sofstom).
4
Hippias z lidy ( ; pribl. 470 399 pred Kr.) bol asi najv-
estrannejie zameran sofsta prvej genercie. Zaoberal sa renctvom, mate-
matikou, astronmiou, gramatikou, poziou, hudbou, histriou a okrem inch
oblast rozvinul aj osobitn mnemotechnick metdu uren na recitovanie
epickej pozie. Na Hippiovo umenie pamti, , upozoruje aj naa
pas (k antickmu chpaniu mnemotechniky porovnaj Cicer., De orat. II.86-
88; Ad Herenn. III.16; Quintil., Inst. orat. XI.2 2). Platn vykresuje Hippia
v HippioviMenom s dmyselnou irniou: predstavuje ho ako loveka, ktor
napriek znalosti mnohch odbornost nedoke vyvrti Skratovu argumen-
tciu, skrvajcu vetky znaky sofstickho dokazovania (porovnaj Hipp. Mi.
375b-c: lep lovek je ten, ktor krivd inmu myselne). Xenofntove Spo-
mienky (Mem. IV 4) vykresuj rozhovor medzi Skratom a Hippiom o spra-
vodlivosti a zkonnosti: Hippias to na Skratovu irniu, lebo zatia o vy-
vracia nzory inch, skrva to, o si mysl on sm Skrats odpoved, e aj
ke nehovor o spravodlivosti slovom, jeho skutky hovoria lepie o tom, ako
chpe spravodlivos (spravodliv je ten, kto kon spravodlivo). Bliie k p-
sobeniu Hippia pozri: R. K. Sprague, The Older Sophists, s. 94-105; Nails, The
People of Plato, s. 168-169.
5
Poda Krteho (Aufbau und Ziel von Xenophons Symposion, s. 38) ide
o slvneho maliara Zeuxippa, ktor sa spomna v Platnovom dialgu Prta-
goras 318b; porovnaj Aelian. (Var. hist. XIV 17).
6
nejde o slvneho tragickho bsnika, pochdzajceho z Ele-
usis (zomrel okolo roku 455 pred Kr.). O Aischylovi z Fliuntu sa in antick
texty nezmieuj. Krte (Aufbau und Ziel von Xenophons Symposion, s. 38) sa
domnieva, e by mohlo s o astronma neznmeho pvodu (porovnaj Hultsch,
prslun heslo v RE, Suppl., zv. I, 1930, coll. 40).
7
Xenofn pouva sloveso (= bea a lovi so psami), ktor
komicky opisuje vzjomn hadanie Skrata a Aischyla (porovnaj Oppianov
opis lovu v pome Cynegetica VI 17-22).
8
artovn prirovnanie Antisthena k vynikajcemu kupliarovi, paskovi
(), naznauje, e vychdzal dobre nielen s Gorgiom, ale aj s almi
sofstami (Prodikom, Hippiom at.). Zd sa, e Skrats sa nevysmieva vycho-
vvateskm schopnostiam sofstov, ke sm seba zarauje medzi dohodench
uiteov mladch muov.
Herbert D. Rankin (Antisthenes Sokratikos, s. 20) prirovnva Antisthenovu
aktivitu k innosti ttnika, ktor nadvzuje priatesk zvzky medzi obcami.
Mylienka flozofckej promnestris mohla by inpirovan Aischinovou Aspa-
siou (porovnaj K. von Fritz, Antisthenes und Sokrates, s. 38).
9
K. Jol vyslovil predpoklad (Der echte und der Xenophontische Sokrates,
II/1, s. 351), e slov v Xenoph. Symp. 4,64, poda ktorch Antisthens doke
(sprostredkvavhodnsobe), pochdzaj zo spi-
su Oplodendetaleboolskeamanelstve (II.2
; porovnaj V A 41).
Poda Histada (Cynic Hero and Cynic King, s. 106) je paralela medzi jed-
notlivcom a obcou typickm antisthenovskm motvom. Ragnar Histad sa
domnieva, e ju akceptuj takisto neskor kynici. Nov interpreti (porovnaj
M.-O. Goulet-Caz, Introduction, in: The Cynics, s. 1-28) poukazuj na ky-
nick individualizmus, ktor sa zvltnym spsobom dopa s ich kosmopoli-
tizmom (Diogens, Krats, Hipparchia).
Herbert D. Rankin (Antisthenes Sokratikos, s. 20-21) nachdza analgiu
medzi Xenofntovou metaforou dobrho dohadzovaa pre jednotlivcov aj
cel mest a Platnovou metaforou skratovskho flozofa ako babice, ktor
napomha pri ploden krsnych mylienok (porovnaj Theaet. 149a, 150d, l6le,
184b, 210b), resp. metaforou flozofe ako plodenia a rodenia v krsnom a dob-
rom (Symp. 206c-e). Vetky metafory vychdzaj zo sexulneho slovnka ty-
pickho pre skratovsk literatru (Aischins, Antisthens, Xenofn, Platn).
Mohli by sme dokonca uvaova o tom, e Platn sa nechal inpirova starmi
textami skratovcov Antisthena a Aischina.
10
Grcky vraz oznauje vo veobecnosti predstieranie. Do prvej
skupiny vznamov slova by sme mohli zaradi pretvrku, pove-
nos, vsmech at., ie tak sprvanie uritej osoby, ktor v prvej chvli
vzbudzuje dojem, e je ochotn nieo urobi, ale potom sa stiahne, take sa
uke, e svoju ochotu iba predstierala (LSJ, s. v. uvdza prklad z Dmosthe-
na, 4.7: ; ib. 37). Do druhej skupiny vzna-
mov slova by sme mohli zaradi zvltny druh klamlivho sprvania,
ke niekto myselne predstiera neznalos, aby priviedol niekoho do rozpa-
kov alebo aby ho vyprovokoval. Pre Aristotela je takto (podobne ako
= podvdzanie, ktor tvor vo vzahu k irnii opan extrm) od-
chlkou od pravdivho, t. j. primeranho sprvania (porovnaj EN 1008a20-22).
V kontexte skratovskej literatry sa irnia zbavuje tradinch negatvnych
konotci a nadobda nov vznam pochybnosti zahajcej sebapochybnos,
ktor sprevdza kritick preverovanie konvennch mienok smerujce k ha-
daniu morlneho vedenia prospenho pre ivot.
11
Pltarchos v II. knihe Otzokpresymposia ( ,
lat. Quaestionum convivalium II.) oznauje chvlu, ktor pouil Skrats, ke
nazval Antisthena dobrm kupliarom, , za (2.) druh irnie.
alie dva prklady rovnakho druhu irnie s poda Pltarcha: (a) Krats,
ktorho priatesky vtali v kadom dome, dostal meno otvra dver (vo v-
zname zlodej), (b) Diogens, ktor s lskou hanil Antisthena, e ho oblieka
do handier a nti ho, aby sa stal obrkom a vyhnancom (porovnaj Plutarch.,
Quaest. conv. II 1,7 p. 632 E [= Diogens V B 20]). Pltarchos m na mysli
irniu ako typ vpovede, v ktorej sa nieo in hovor a nieo in mysl podob-
nm spsobom uvauje o irnii Cicero v rmci veobecnej terie jazyka v II.
kn. spisu De oratore. Opanm druhom irnie (1.) je poda Pltarcha vitka
vyjadren lichotivmi slovami, napr. ke je neestn nazvan Aristeidom ale-
bo zbabel Achillom (porovnaj Plutarch., Quaest. conv. II 1,7 p. 632c).
Poda legendy bol autorom prvch skratovskch rozprv atnsky obuv-
nk Simn (porovnaj Diog. Laert. II 123).
V A 14
XENOPH. symp. 8,4-6: , , ;
, , .
, . (5)

, . (6)
, ,
. , ,
, .
XENOPH. mem. III 11, 17: , [scil. Socrates]
;
Xenoph. symp. 8,4-6: Ale zd sa mi, e ty jedin, Antisthens, nikoho ne-
miluje.
Ale kdee, Skrats! Ja vnivo milujem teba! odpovedal Antisthens.
Skrats sa pousmial a trochu zahanbene povedal: Prve teraz mus o tom...
Nevid, e sa venujem inm veciam!?
1
Teraz si sa prezradil! Vetci vidia, e si dohadzovaom len pre seba, a to
len vtedy, ke ti to vyhovuje. A toto mi rob stle: raz mu brni v rozhovore so
mnou to jeho bostvo,
2
inokedy sa enie za niem inm.
Preboha, Antisthens, len ma tu nezani bi.
3
Som ochotn lskyplne zn-
a akkovek in prkorie teraz i v budcnosti len nech je od teba. Ale o tej
tvojej lske
4
ku mne radej pomlme... netka sa toti due, ale krsy tela.
5

Xenoph. mem. III 11, 17: Ak je poda teba prav dvod toho, e tento tu
Apolloddos i Antisthens odo ma nikdy neodchdzaj?
6
Komentr: Zlomok V A 14 (podobne ako zlomok V A 13) predstavuje An-
tisthena ako jednho z najvernejch Skratovch iakov. Obraz vernho nasle-
dovnka neoslabuje ani artovn tn tejto pase.
1
Herbert D. Rankin (Antisthenes Sokratikos, s. 18-19) vid urit analgiu
medzi tm, ako Xenofn artovnm erotickm slovnkom vykresuje Antisthe-
novu nklonnos k Skratovi, a tm, ako Platn v zvere Symposia zobrazuje
vzah Alkibiada k Skratovi.
2
Antisthens nara na Skratovo (bosk sila). Hovor o om
vemi neutrlne, t. j. nepripisuje mu zvltne vznamy ako in autori skratov-
skej literatry.
Daimonion sa tradine interpretuje ako prohibitvny hlas svedomia, ktor
odrdza loveka od konania zlho (porovnaj Plat., Apol. 40a-c; 31c-d; Phaed.
242b; Euthyd. 272e; Theaet. 151a; Theag. 129c; Alc. 1, 106a; Xenoph., Apol. 4;
13). So Skratovm daimoniom zko svis obaloba, e kaz mlde a never
v bohov, v ktorch ver obec, ale v in nov daimoni (porovnaj Plat., Apol.
24; Xenoph., Mem. II 1,1; Diog. Laert. II 40).
Obrzok 4:
iernofgurov maba na attickej keramickej zo za. 5. stor. pred Kr. (autorom je
Eucharids). Maba zobrazuje obuvncku dielu: Obuvnk vyrezva podrku poda tvaru
nohy, pod stolom m misu s vodou, do ktorej nama kou, aby zmkla, nad hlavou m
zavesen poliku s nstrojmi (Ashmolean Museum, Oxford).
Medzi Platnovm a Xenofntovm chpanm meme vidie urit roz-
diely (porovnaj L.-A. Dorion, Xenophons Socrates, s. 96): Xenofntov S-
krats sa riadi boskm znamenm ( ), ktor naznauje jemu
aj jeho priateom, o je dobr kona a oho sa treba vyvarova (porovnaj Mem.
I 1,2-5; .I 4,15; IV 3,12; IV 8,1; Xenoph., Apol. 12-13). Naproti tomu Plat-
nov Skrats nikdy nedostva rady, ktor by sa tkali jeho druhov, a ani jemu
nehovor daimonion, o m kona, ale skr ho vystrha pred tm, o sa ete
len chyst vykona (porovnaj Apol. 31d; 40a; Euthyd. 272e; Phdr. 242b-c).
Xenofntov Skrats v slade s nzorom dobovch Atnanov vid v boskom
hlase znamenie osudu (porovnaj Mem. I 1,2-5; I 4,15; IV 3,12; IV 8,1; Xenoph.,
Apol. 12-113). Naproti tomu Platnov Skrats dva daimoniu pecifck nega-
tvny vznam (porovnaj Apol. 40a; Phdr. 242c).
K rozdielom medzi Platnovm a Xenofntovm pouvanm slova
poznamenajme, e v Platnovom podan odkazuje na vedomie nevedenia, ktor
vyplva z elenktickho charakteru skratovskch rozprv (Skratova vhoda
spova v tom, e vie, e nevie, resp. preo nevie odpove na otzky, ktor
kladie svojim spolonkom). Elenchos pritom nie je metda vyvracania na
spsob sofstickej eristiky, ale cesta k hadaniu dobrho ivota. U ranho Plat-
na nadobda tak epistemologick, ako aj etick rozmer, ktorm sa vedome od-
liuje od dokazovania sofstov. Platn spja s dialektickmi zdatnosa-
mi (s vedenm, , s primnosou, , s lskavosou, ), lebo
len vaka nim mono realiizova autentick dialektick hadanie (porovnaj D.
Olesiski, Platoski Sokrates i problem elenchos, s. 17 27). Zd sa, e pr-
ve tento rozmer skratovskej dialektiky absentuje u Antisthena (podobne ako
u neskorho Platna; porovnaj komentr k zl. V A 187). Antisthenovo chpanie
daimonia (pokia hralo nejak rolu v jeho skratovskch prcach) m bliie
ku Xenofntovi ne k Platnovi. Mono predpoklada, e Xenofn vychdzal
pri svojej koncepcii daimonia z Antisthena. Antisthenovskou parafrzou na S-
kratovo daimonion by mohlo by aj spojenie , o ktorom referuje
Diogens Laertsk v svislosti s otzkou, i sta ma zdatnos (t. j. duevn
schopnos rozumnho rozhodovania), ak chceme by blaen: potrebujemeete
skratovsksilu, (porovnaj V A 134).
3
Poda Fritza (Antisthenes und Sokrates, s. 31) sa slov len ma nezani
bi viau na riadok 213d3 z Platnovho Symposia (kde sa Skrats priznva
k obavm z Alkibiadovej ialenosti a zamilovanosti, ktor mu vysti do n-
silnho sprvania) a odkazuj na komplikovan charakter Antisthena (analo-
gicky s nevyrovnanm charakterom Alkibiada).
4
Pokia ide o Xenofntovo vykreslenie Antisthenovho vzahu k Erto-
vi, zd sa, e nie je v protiklade s postojom, ktor mu pripisuje Klmns (zl.
V A 123), ke vklad Antisthenovi do st slov, e by ochotne vystrelil na Af-
roditu p, lebo Ers je poda neho iba neduh,ktormtrpnaaprirodzenos.
Klmntov Antisthens zrejme domyslen kynicko-stoickou literatrou a re-
interpretovan ranm kresanskm myslenm nehad v lske bostvo ani ju
nestotouje s telesnm a duevnm plodenm v krsnom (porovnaj slov
Platnovej Diotimy, Symp. 206b), ale chpe ju ako chorobu a zatemnenie mys-
le, ktor si vyaduje nsledn liebu. Avak prve tento draz na potrebu lieby
naej chorobnej prirodzenosti je typickm znakom textov cisrskeho obdobia.
5
Literrnym vzorom pre tto scnu mohlo by Platnovo Symposion 213c-
d, kde sa Skrats sauje Agathnovi na Alkibiadovu iarlivos. Xenofntom
vykreslen situcia je na pomedz vneho a komickho o sa stane typickm
nrom kynickej literatry, (jeho tvorcami bud Monimos a Me-
nippos, s prvlastkom ; porovnaj V G 66 SSR; Strabn 16.2.29, C
759). Fritz (Antisthenes und Sokrates, s. 29) poznamenva, e charakter tejto
scny je ovea artovnej v porovnan s Platnovm Symposiom: Skrats od
zaiatku vtipkuje a svojimi otzkami naahuje odmeranho Antisthena, ktor
postupne prijma artovn duch dialgu.
Pripomeme, e Antisthens sa v 4. kap. priznva (Symp. 4,44), e svoje
vntorn bohatstvo zskal od Skrata. O to prekvapujcejie psob Skratova
artovn poznmka v tejto asti rozpravy (8,6), e Antisthenova lska sa netka
jeho due, ale jeho krsneho tela. Niektor komenttori si myslia (porovnaj W.
E. Higgins, Xenophon the Athenian, s. 16), e Xenofn vyobrazil Antisthena
ako loveka, ktor sa vyjadruje nevhodne, neprimerane a neoplva iadnym
arom osobnosti o z neho rob chvasta a tlhubu (; porovnaj Basil.
schol.inGreg.Nazianz. XI 2 p. 138 = V A 91).
6
Z mierne ironickho ryvku konverzcie Skrata s hetrou Theodotou
o poovake na priateov meme usudzova, e Xenofn si pamtal Antist-
hena ako horlivho obdivovatea Skrata. O Apollodrovi z Falra vieme, e
patril k zaplenm stpencom Skrata bol prtomn na sde aj pri Skratovej
smrti (porovnaj Plat., Apol. 34a, 28b; Phaed. 59a-b).
V A 15
DIOG. LAERT. VI 8: [scil. Antisthenis]
, ,
.
DIOG. LAERT. II 36:
, , [scil. Socrates], .
AELIAN. var. hist. IX 35:
, ;
Diog. Laert. VI 8: Ke otal [scil. Antisthens] roztrhnut as pla tak,
aby ju vetci videli, Skrats mu pri pohade naho povedal: Pohad na tento
pl mi prezrdza tvoju ctibanos.
Diog. Laert. II 36: Ke otal [scil. Antisthens] roztrhnut as pla tak,
aby ju bolo vidno, [scil. Skrats] povedal: Prostrednctvom tohto pla m-
em vidie tvoju nafkanos..
Aelian. var. hist. IX 35: Ke Skrats videl, ako Antisthens zakadm na
verejnosti ukazuje roztrhnut stranu svojho odevu, povedal: Neprestane sa u
konene chvasta na n et?

Komentr: Poda Naviu (AA, s. 65) anekdota poukazuje na to, e aj samot-
n predvdzanie chudoby je znmkou samobosti a mrnivosti.
Niektor komenttori (porovnaj W. E. Higgins, Xenophon the Athenian,
s. 16) dvaj tto anekdotu do svislosti s Xenofntovm obrazom Antisthena,
ktor sa asto vyjadruje nevhodne a neprimerane (porovnaj V A 82 = Xenoph.,
Symp. 4,34-44); porovnaj vraz (chvast, tlhuba; Basil., Schol. in
Greg.Nazianz. XI 2 p. 138 = V A 91).
Fernanda Decleva Caizzi (AF, s. 124) sa domnieva, e anekdota pochdza
z nejakho proplatnskeho zdroja (Gli aneddoti che pongono in cattiva lu ce
Antistene derivano generalmente da fonte flo-platonica), ktor sa sna vy-
vrti Antisthenovo obvinenie Platna z pchy (porovnaj Diog. Laert. VI 7;
porovnaj Diogenes contra Platon v Diog. Laert. VI 25-26).
V A 16
AELIAN. var. hist. II 11:

,

, ;

[ ]
, .
Aelian. var. hist. II 11: Ke Skrats videl, ako s poas vldy tridsiatich
tyranov zabjan popredn mui v meste a ako stroja tyrani klady tm najbo-
hatm, vraj pri nhodnom stretnut povedal Antisthenovi: Vari ti nie je to,
e sme sa v ivote nestali nikm vekm a vnimonm? Mm na mysli ta-
kch ud, akch nm v divadle predstavuje tragdia vldcov, ako s tamt
Atreovia, Thyestovia, Agamemnni alebo Aigisthovia. Na tragickej scne ich
zakadm zobrazuj s odrezanmi hlavami, alebo ako ich hostia na hrozivch
hostinch. Ale ani jeden tragick bsnik nebol tak drz a nehanebn, aby na
scne predviedol zbor s odseknutmi hlavami.
Komentr: F. Dmmler (Akademika, s. 3) si mysl, e prirovnanie ivota
k divadelnej scne m pvod v niektorom Antisthenovom diele, z ktorho bolo
prenesen do anekdotickho prbehu. Jeho domnienku by mohol potvrdi Epik-
ttov text u Arriana, ktor je silne poznaen kynickou literatrou (porovnaj
Dissert. I 24, 15; porovnaj III 22, 27): tragdie poskytuj miesto bohom
a krom a samovldcom, nikto chudobn vak nezaujal miesto v tragdii, iba
ak v zbore (porovnaj AK, s. 33). K metafore scny sveta sa podrobnejie
vrtime v vodnom komentri k spisu Archelaosalebookrovstve.
V A 17
PHILOSTRAT. vit. Apoll. IV 25, 1: [scil. Demetrius Cynicus]
, ,
.
Philostrat. vit. Apoll. IV 25,1: Ke zail [scil. kynik Dmtrios] u Apollnia
podobn sksenos, ak mal vraj zo Skratovej mdrosti Antisthens, nasle-
doval ho...
Komentr: Prirovnanie sofstu rmskeho obdobia Flvia Filostrata (okolo
170 247 po Kr.) pravdepodobne vychdza z nejakho doxografckho zdroja.
Filostratova sprva dosveduje, e literatra helenistickho a rmskeho obdobia
zobrazovala Antisthena ako vernho nasledovnka Skrata. Filostratos opisuje
vzah Dmtria/Antisthena k svojmu uiteovi Apollniovi/Skratovi tmito
slovami: nasledoval horlivo jeho uenie a naval jeho reiam (
), apodjehovplyvomsapridvalikApol-
lnioviajjehovznamnpriatelia.
V A 18
V A 18 XENOPH. symp. 2,10: , , , ,
, ,
;
Xenoph. symp. 2,10: Antisthens zareagoval na Skratove slov otzkou:
Ako je mon, Skrats, e neuplatuje svoje poznanie pri vchove Xantipy,
1

ale m enu, ktor je zo vetkch ien nemm na mysli len tie, ktor s, ale
aj vetky, ktor boli a ktor ete len bud najzlostnejia?
Komentr: Antisthenova otzka reaguje na predol Skratove slov, e
prirodzen vlohy ien nie s o ni horie ako vlohy muov enm chba
len odolnos a fyzick sila. Preto Skrats vyzva vetkch, aby vychovvali
svoje manelky v tom, o chc. Na jeho vzvu reaguje Antisthens omravm
neshlasom. Kurt von Fritz (Antisthenes und Sokrates, s. 22) k tejto pasi
poznamenva, e ide o jedin miesto v Symposiu, kde Antisthens prejavuje
neshlas so Skratovmi slovami, o celkom nekoreponduje s jeho obrazom
vernho nasledovnka Majstra. Na druhej strane nie je nhoda, e na tomto
mieste zaznie prve Antisthenov neshlas, lebo zo vetkch skratovcov An-
tisthens najvmi trv na tom, aby sa ivot mudrca v niom neodklonil od
pravidiel, ktor stanovuje sm sebe. A Skrats na tomto mieste vyzva inch
na nieo, o sm nein.
1
Skratova manelka Xantipa, Xanthipp (), sa dodnes spja s pr-
slovenou haterivou povahou (ktor mus zna mu oakvajci od eny,
e bude dobr, t. j. mlovravn a podriaden). Avak legenda o Xantipinej
haterivosti tak ako ju poznme vznikala v antickej literatre postupne.
Mono predpoklada, e sa o to priinil u Antisthens, ktor na prklade Xan-
tipinej prudkej povahy vysvetuje etick maximu, e mudrcsmsebaovlda
ivnajachsitucich, akou je napr. spoluitie so zlou enou. A. Patzer (AS,
s. 64) si mysl, e obidva obrazy hdavej Xantipy a sebaovldajceho sa
mudrca uviedol do skratovskej literatry prve Antisthens. Porovnaj do-
xografck obraz Xantipy u Diogena Laertskho (Diog. Laert. II 36-37), ktor
uvdza viacero anekdot bez uvedenia zdrojov, napr.: KeAlkibiadsvravel,e
Xantipa je neznesiten pre svoje nadvky, Sokrates mu povedal: Ja som si
natoutaknavykol,akokebysomustavinepovalvzganiekolesaaajty
predsameznagganiehus.Hej,odpovedalAlkibiads,aletiemi
dvajvajciaamalhsence.ASokratesnato:AmneXantiparoddeti
(porovnaj H. Dorrie, heslo Xantippa v RE, 1967, coll. 1335 a n.).
V A 19
MAXIM. TYR. philosoph. I, 9: , ,
.
Maxim. Tyr. philosoph. I, 9: Skrats poda ma zastval nzor, e pre mes-
to Atnanov by malo len mal osoh, keby sa Aischins a Antisthens pustili
do flozofovania.
Komentr: Maxim z Tra ( , lat. Cassius Maximus Tyrius)
bol renk 2. stor. po Kr., ovplyvnen uenm strednho platonizmu. Psobil
poas vldy Antoninovcov a Commoda. Vo svojich (lat. Dissertati-
ones) sa asto odvolval na Platna, resp. na Platnovho Skrata, ktorho sta-
val do opozcie proti Antisthenovmu alebo Aischinovmu Skratovi.
Kontext: Maxim vo svojej XXVII. rei (
, Otom,ereflozofasadprispsobikadmuelu)
ukazuje, e cesta k flozofi si vyaduje uitea, ktor doke pozdvihn due
mladch ud a ovldnu ich tby ako jazdec alebo vozataj ovlda neskrotn
tby mladho rebca. V prpade, e je nutn psobi takmto druhom rei na
ud dychtiacich po flozofi, mali by sme hada loveka schopnho vytv-
ra takto rei i u starho, alebo mladho, chudobnho, alebo bohatho,
slvneho, alebo neznmeho. Tu Maxim poznamenva, e staroba je horia ako
mlados a chudoba je horia ako bohatstvo avak udia s podobnmi ne-
dostatkami ahie prin k flozofi, pretoe im k tomu pomha ich neastie.
A kee Skrats nebol bohat, chudobn udia ho napodobovali a zskavali
tak prospech z tuponosho a bruchatho loveka (podobnho Silnovi). To vak
neznamen, e Skrats sa venoval len chudobnm uom... alej nasleduje
n ryvok, ku ktormu je pripojen Maximova poznmka zmierujca predo-
l slov: , ,
(skrbysmemohlipoveda,eniktonemalosohzAischinaaAntisthena
v tamtch asoch, ale a nasledujce pokolenia bud prospieva z mylienok,
ktorzaznamenali). Na druhej strane ke sa zaoberali flozofou udia ako Alki-
biads, Kritias, Kritoblos i Kallias, vtedajm Atnanom sa nestalo ni hrozn.
Analogicky argumentuje Xenofn (Mem. I 2), ke vyvracia obvinenia, e
Skrats kaz mlde: uvdza prklad dvoch kontroverznch Skratovch ia-
kov Kritia a Alkibiada, ktor sa prejavili v politike ako vek ctiiadostiv-
ci, nsilnci a surovci, ale v asoch, ke sa stkali so Skratom, ili skromne
a umiernene (t. j. nikomu nekodili).
V A 20
PLAT. Phaed. 59b: . , , , ;
. [. . . .]
[cf. I H 1].
Plat. Phaed. 59b: Echekrats: Faidn, povedz mi, kto tam prve vtedy bol?
Faidn: Z tunajch tam bol tento tu Apollodros ... a Antisthens [porov-
naj I H 1].
Komentr: S ohadom na fktvny charakter Platnovch dialgov ide o je-
dinen (a vlastne aj jedin) priamy odkaz na Antisthena. Platn sa mlokedy
zmieuje o lenoch Skratovho krku, ktor sa stali autormi skratovskch
dialgov (vnimku tvoria Faidn a Kritn) prednos dva nepriamym na-
rkam (ako napr. v dialgu Euthydmos). Antisthens je vo Faidnovi uve-
den ako miestny obyvate (), t. j. Atnan, a ako Skratov druh i
spolonk. O povahe vzahu medzi Skratom a Antisthenom Platn nehovor
ni z jeho dialgov sa vak mlo dozvieme aj o vzahu Skrata k Platnovi
(porovnaj Plat., Apol. 34a, 38b; Epist. 7 324d-e; porovnaj L. Navia, AA, s. 68).
V A 21
DIOG. LAERT. VI 9-10: [scil. Antisthenes]
.
,
.
.
Diog. Laert. VI 9-10: Antisthens bol vraj prinou Anytovho
1
vyhnanstva
a Meltovej
2
smrti. Raz sa toti nhodou zblil s nejakmi mladkmi, ktor prili
z Pontu do Atn, veden chrom, ktor sa ril o Skratovi. Antisthens ich pri-
viedol k Anytovi, o ktorom im ironicky povedal, e je mdrej ako Skrats.
Prtomn mladci sa vraj vtedy tak rozhorili, e zariadili Anytovo vyhnanstvo.
Komentr: Prhoda o Antisthenovej zsluhe na potrestan Skratovch a-
lobcov nem oporu v starch sprvach. Paul Natorp (Antisthenes, pozn. 10,
RE, 1894, coll. 2539) oznail tto historku za nehodnovern. Stretvame sa
v nej so znmym motvom mladka cudzinca, ktor chce zska mdros, ale
chbaj mu na to prirodzen vlohy (porovnaj O. Gigon, Sokrates, s. 73-78).
1
Anytos ( ), syn mdreho a bohatho Anthemina (porov-
naj. Meno 90a), jeden zo Skratovch alobcov (porovnaj Plat., Apol. 18b, 23e),
ktor ho obviuje v mene remeselnkov a politikov (porovnaj Plat., Apol. 23e;
Xenoph., Apol. 29-31; Diodorus Siculus 14). Schlie k Platnovej Obrane sa
o om zmieuj ako o Alkibiadovom milencovi; Isokrats pe (18.23-24), e bol
venm prvrencom obnovenej demokracie a chvli ho za to, e sa nesprval
nepriatesky k politickm rivalom. Platn v Mennovi (90b) pripomna s mier-
nou irniou, e Anytos zskal najlepie vzdelanie Atnania ho preto zvolili do
najvych radov a vzpt ho predstavuje ako otvorenho nepriatea vchovy
sofstov (lebo oni s skaza a zhuba tch, ktor sa s nimi stkaj, porovnaj
Meno 91c, 92e); vsledn obraz Anyta v Mennovi vak naznauje znmy skra-
tovsk motv, e ani najlep mui, medzi ktorch patril Anytov otec, nedoku
vychova dobrch synov (porovnaj D. Nails, The People of Plato, s. 37-38).
2
Meltos II., syn Melta I. ( ), jeden zo Skratovch a-
lobcov, ktor sa pohoroval kvli bsnikom (porovnaj Plat., Apol. 23e); on
sm nebol bsnikom, ale jeho otec patril medzi atnskych tragickch bsnikov;
poda Platnovho Euthyfrna (2b) mal dlh vlasy, riedku bradu, zahnut nos
a v ase sdu bol ete mlad; Platnov Skrats hovor v zvere svojej obhajo-
by, e Meltos by nebol dostal ptinu hlasov, keby neboli proti nemu vystpili
so alobou Anytos a Lykn (porovnaj Apol. 36a-b). V neskorej literatre sa vy-
tvorila legenda o tom, ako Atnanov rozhorilo Skratovo odsdenie, a preto
bez sdu popravili Anyta a Melta (porovnaj Diodorus 14.37,7); poda Dioge-
novej verzie (Diog. Laert. II 43) Atnania odsdili Skratovch alobcov do
vyhnanstva a Melta na smr Anytos sa vraj odsahoval z Atn do Hrakleie,
ale ke tam priiel, v ten ist de ho vyhnali z mesta (porovnaj D. Nails, The
People of Plato, s. 202).
Obrzok 5:
Rmske kpie pvodnch grckych bst zobrazujce tyri hlavy slvnych flozofov (tyri
flozofck brady), ktor boli objaven za hradbami Rma v blzkosti Via Appia (zava
doprava): Skrats, Antisthens, Chrysippos, Epikros
(BritishMuseum, London).
De Antisthene Cynicae sectae conditore
Antisthens zaklad kynick kolu
V A 22
DIOG. LAERT. VI 13-15: [scil. Antisthenes]

. . ,
, .
[fr. 15 F.H.G. III p. 5 = 84 F 24 F.Gr.Hist. II A
p. 196] . [fr. 19
F.H.G. IV p. 503] ,
. (14) [fr.
280 F.H.G. I p. 326 = 115 F 295 F.Gr.Hist. II B p. 600]
.
[9 . . . . 12 =
ARSEN. p. 109, 20-23].
[Anth. Pal. IX 496]
,
,

.
,
.
(15)
, .
,
[= EUDOC. violar. 96 p. 95,13-96, 5]. cf. SUID. s.v. .
Diog. Laert. VI 13-15: Viedol rozhovory [scil. Antisthens] v gymnziu Ky-
nosarges
1
blzko pri jeho brne. Preto vraj niektor poda tohto miesta pome-
novali aj kynick kolu.
2
Prezvali ho aj Haplokyn.
3
Ako prv si vak zdvojil
pl tak hovor Diokls a iaden in si vraj u neobliekal.
4
Okrem toho si
zobral aj palicu a obrcku taku.
5
Neanths o om hovor [fr. 15 F.G.H. III p.
5 = 84 F 24 F. Gr. Hist. II A p. 196], e si ako prv zdvojil odev.
6
Ssikrats
7

vak v tretej knihe Postupnost [fr. 19 F.H.G. IV p. 503] hovor o Diodrovi
z Aspendu,
8
ktor si vraj nechal nars aj bradu a nosil obrcku taku a palicu.
9

(14.) Tohto ako jedinho zo vetkch skratovcov chvli Theopompos
10
[fr. 280
F.H.G. I p. 326 = 115 F 295 F. Gr. Hist. II B p. 600], ke o om hovor, e mal
vynikajce schopnosti a e si prostrednctvom svojho ladnho vystupovania
v spolonosti dokzal zska kadho loveka.
11
Zjavn je to z jeho spisov, ale
aj z Xenofntovho diela Symposion [9 ... 12 = Arsen. p. 109,
20-23]. Zd sa, e bol aj inicitorom zmuilej koly stoickch flozofov.
12
Preto
o nich aj epigrammatik Athnaios pe [Anth. Pal. IX 496]:
Najlepznalci,ostoicknukynajlepievedia,
zverujposvtnmstrnkammdrostipodstatutejto:
zdatnosjejedinmdobrom,odokeprijmadua,
zdatnos,ojedinviezachrnimuovimest.
Telesnrozko,ozmyslomivotaostatnchbude,
dostalajedinzMz,
13
ktorsdcramiMnm.

(15) Antisthens bol aj na poiatku Diogenovej necitlivosti,
14
Krattovej
zdranlivosti a Znnovej vytrvalosti tm, e stanovil zkladn princpy fungo-
vania ttu.
15
Xenofn o om hovor, e v spoloenskom styku bol mimoriadne
prjemn, v ostatnom vraj nadovetko umiernen. [= Eudoc. violar. 96 p. 95,
13-96,5]. cf. Suid. s.v. .
Komentr: Poda Diogenovej sprvy Antisthens cviil svojich stpencov
vo veden rozhovorov (), t. j. vyuoval ich podobnm spsobom ako
Skrats, ktor otzkami nabdal svojich spolubesednkov, aby zdvodovali
svoje nzory a postoje.
Wiliam K. C. Guthrie (Sophists, s. 306) je presveden o tom, e Antisthena
nasledovala menia skupina iakov a hoci kola nemala uzavret truktru
ako Akadmia alebo Lykeion, mohla ma aspo stle miesto pri Kynosargu.
Guthrieho nzor by podporili najstarie zmienky o Antisthenovi (porovnaj Xe-
noph., Symp. 4,44), v ktorch sa hovor, e tak ako jeho uil Skrats, aj on
u svojich priateov: ...tedroponkamvetkmpriateomakomukovek,kto
chce,dvamzbohatstvasvojejdue. Taktie Aristotels sa zmieuje o akchsi
antisthenovcoch ( ; zl. V A 150), ale mono m na mysl ud,
ktorzmajpodobneakoAntisthens, o by korepondovalo s charakterom
tejto pase z Metafyzk. Donld R. Dudley (A History of Cynicism, s. 2) upo-
zoruje na to, e Aristotels nepouva meno kynici, ale antisthenovci, o
poda neho naznauje, e Aristotels nechpe prvrencov Antisthena ako ky-
nickch mysliteov, t. j. nedva ich do priamej svislosti s Diogenom.
Na margo pokusov historikov rozhodn o tom, i kynici vytvorili kolu
a kto bol jej zakladateom, hovor L. Navia, e s neplodn. Kynici nikdy ne-
vytvorili kolu v tradinom zmysle slova, take nemohli ma ani svojho for-
mlneho zakladatea. Kynizmus je urit postoj, ktor sa ned jednoznane
vymedzi jeho prvky nachdzame ete pred psobenm Diogena alebo Antist-
hena, napr. u Skrata, Dmokrita alebo Hrakleita. Porovnaj L. Navia (Classi-
cal Cynicism, s. 20): Cynicism was never a school in a formal sense. Hence,
it could not have been founded either by a philosopher or in a given place. It
was a move ment, or rather an attitude of amorphous contours and characteris-
tics, accompa nied by a set of convictions, for which reason it is futile to assign
a beginning date or a single originator. It was already present in Socrates to
some extent and in some ways and could even be discerned in some of the
Presocratic philosophers. Heraclitus contempt for the customs and opinions of
the many, and his critique of religious beliefs and rituals, no less than his aloof-
ness from the political world, reveal themes well exploited and fully expanded
by the Cynics. The roots of certain Cynic ideas in the ethics of Democritus
canbeidentifed,andotherexamplesofthepresenceofCynicismamongthe
Presocratics can be adduced, including instances in which Sophistical thought
anticipated Cynic ideas.
1
Kynosarges () bolo cviisko vybudovan za atnskymi hrad-
bami meno dostalo poda psieho msa alebo bieleho psa (resp. rch-
leho psa; ; porovnaj homrske spojenie , rchli psi;
porovnaj Il. 18.283 at.), ktor sa objavuje v prbehu o Dinovi a Hrakleovi
(I. M. Nachov preklad spojenm ; porovnaj
, s. 41). Pripomeme, e Hrakls sa stane pre kynikov
legendrnym protokynikom. Z hadiska kynizmu ako hnutia briaceho sa proti
konvencim obce je zaujmav, e Kynosarges bolo vyhraden pre tch, ktor
nemali ist krv, pre tzv. (bastardi), t. j. pre deti pochdzajce z nez-
konnch zvzkov narodili sa otrokyniam, hetram alebo cudzinkm bez atn-
skeho pvodu (porovnaj Demosth. 23.213; Herod., Hist. 5.63; 6.116). Neist
pvod mal aj Antisthens s tmto motvom sa spja viacero prhod kynickho
charakteru (porovnaj Diog. Laert. VI 1; VI 4; VI 11; VI 12; porovnaj Diog. Lae-
rt. II 31). Aj napriek spomenutm okolnostiam je nanajv nepravdepodobn, e
Kynosarges bolo miestom koly kynikov, pretoe Diogens a jeho grcki na-
sledovnci si zakladali na individualizme, t. j. odmietali zaloi akkovek ko-
lu; inmi slovami boli , bez miesta (porovnaj Diog. Laert. VI 22 o Dio-
genovi, ktor uval kad miesto na vetky veci). Legenda o kynickej kole,
ktor dajne zaloil Antisthens, vznikla zrejme a v helenistickej doxografi.
Ku Kynosargu pozri bliie: Billot, M.-F.: Le Cynosarges. Histoire, mythes et
archologie; Billot, M.-F.: Antisthne et le Cynosarges dans lAthnes des Ve
et IVe sicles.
2
In etymologick vklad neodvodzuje meno kynik od gymnasia Ky-
nosarges, ale od psa, t. j. od psiehospsobuivota, ktor kynici obdivovali
a napodobovali (porovnaj Diog. Laert. VI 60 o tom, o rob kynik-pes: zalie-
am sa tm, ktor mi dvaj, tekm na tch, ktor mi nedvaj a hryziem do
niomnkov). Prezvka pes pravdepodobne patrila a Diogenovi (
) a v helenistickch doxografch sa zaala spja s Antisthenom. K naj-
starm zachovanm sprvam patr ver, ktor dajne napsal Kerkidas z Mega-
lopolis (porovnaj Diog. Laert. VI 77) o Diogenovi, nebeskom psovi (
). Jedna zaujmav, hoci nejasn zmienka u Aristotela (Rhet. 1411a24)
naznauje, e vraz pes ( ) by mohol patri u Antisthenovi (o ktorom
sa Aristotels vo svojich spisoch viackrt zmieuje) alebo Diogenovi (o kto-
rom sa vak nezmieuje ani raz). Viacer bdatelia si myslia, e ide o Diogena
(porovnaj napr. Kennedyho anglick preklad, Aristotle: On Rhetoric, s. 220:
Diogenes [the Cynic] called fast food shops the Attic common mess) prav-
depodobnejie vak je, e Aristotels m na mysli Antisthena (porovnaj Goulet-
Caz, Who was the First Dog?, s. 414-415).
V II. kn. Platnovej stavy narazme na zvltnu charakteristiku dokona-
lch strcov, ktor s pripodobnen k psom (376b): dobr strni psi maj f-
lozofck povahu ( flozofck v etickom vzname), lebo
miluj tch, ktorch poznaj, o z nich rob , milovnkov znalosti.
Rovnakm spsobom charakterizuje Elias vo svojom komentri k Aristotelovi
kynikov, medzi ktorch zaratva aj Antisthena; porovnaj Elias (olim David), In
Aristot. Cat. commentarium 111.24-29:
,
, , , ,

, (...
po tvrt, e kynik je ivoch schopn rozliova to, o je mu mil, od cudzie-
ho na zklade poznania a nevedomosti. Lebo ak niekoho pozn, povauje ho
za priatea a vbec mu nepreka, e by naho vytiahol hoci aj kyjak. Ak vak
niekoho nepozn, bude ho ma za nepriatea aj vtedy, keby mu hne popod nos
preahoval medov motzy. Podobne aj oni povaovali za priateov a lskavo
prijmali vetkch, ktor boli vhodn pre flozofu, nevhodnch vak od seba
odhali a zrivo na nich tekali ako psi).
J. Adam (The Republic of Plato, zv. I., s. 108) na zklade podobnosti me-
dzi Platnovm textom a Eliasovm (Davidovm?) komentrom k Aristotelovi
poznamenva (v slade s Dmmlerovm nzorom), e Platn hovor v stave
376b o kynikoch, priom pouva ich vlastn obrazov re, ke prirovnva
konanie loveka k sprvaniu sa psov. Proti Adamovmu nzoru by sme mohli
namietnu, e je mlo pravdepodobn, aby v ase psania stavy existovala
kynick etika v nejakej prepracovanej podobe. Existovala antisthenovsk etika,
ale zrejme bez nlepky kynick, ktor k nej pridali a neskor doxograf,
v snahe zdrazni skratovsk pvod kynizmu (porovnaj V A 22 26).
Je tu vak ete jedna zaujmav okolnos: Motv psa by mohol pochdza
od Antisthena, ak vezmeme do vahy titul O psovi, zaraden medzi jeho homr-
ske prce (porovnaj V A 41). Spis sa mohol zaobera mtickm psom Argom,
ktor spoznal Odyssea napriek jeho prestrojeniu a vzpt nato zomrel. Staruk
Argos mohol by antisthenovskm obrazom vernosti a vytrvalosti, ktor chba-
la Odysseovm blzkym podobnou indiferentnosou voi vonkajm okolnos-
tiam je vyzbrojen aj Antisthenov Odysseus (porovnaj Weber, De Dione Chry-
sostomo Cynicorum Sectatore, s. 110 a n.; Lulolfs, De Antsthenis studiis rheto-
ricis, s. 58; Richardson, Homeric Professors in the Age of the Sophists, s. 84).
3
Prvlastok (doslova jednoducho pes; porovnaj Plut., Brut.34;
LSJ, s. v., s. 190) = prezvka kynika, ktor nos jednoduch pl namiesto
dvojitho.
Ch. Chappuis to preklad do francztiny ako vritable chien (porovnaj An-
tisthene, s. 12); H. Niehues-Prbsting to preklad do neminy ako schlechtweg
Hund (porovnaj Der Kynismus des Diogenes und der Begriff der Zynismus,
s. 19); L. Navia to preklad do anglitiny vrazom Absolute Dog (porovnaj An-
tisthenes of Athens, s. 2, 5, 15, 27, 63, 146); I. M. Nachov (porovnaj
, s. 42) to preklad do rutiny ako .
Historicky nedokeme doloi, e Antisthens mal prvlastok v ky-
nickom vzname (porovnaj H. Niehues-Prbsting, Der Kynismus des Diogenes
undderBegriffdesZynismus, s. 19). Diogens vraj oznail za psa aj Aristip-
pa, ktorho nazval krovskm psom ( ;
porovnaj Diog. Laert. II 66). Diogens Laertsk vak nespomna zdroj, z kto-
rho erp prvlastky pre Antisthena a Aristippa. Navye v klasickch Atnach
sa slovo pomerne asto pouvalo ako nadvka, preto by sme ho nemali
vzahova iba na kynikov.
Antisthenova prezvka Haplokyn () nie je dostatonm dvodom
na to, aby sme ho povaovali za prvho kynika (porovnaj H. D. Rankin, Sop-
hists, Socrates, and Cynics, s. 228). Aj ke sa kynici inpirovali Antisthenom,
historick zdroje nepotvrdzuj, e by on sm viedol kynick spsob ivota.
Porovnaj Strabnovu sprvu, ktor mohla vychdza z najstarch kynickch
textov (XVI. 83-84): Onsikritos (okolo 380 305 pred Kr.) tu odpoved na
otzku indickho nahho mudrca, i sa nejak Grk rozhodol pre asketick i-
vot, e tak uinil Pythagoras, Skrats, Diogens a takisto on, Diogenov iak...
O Antisthenovi sa teda vbec nezmieuje. Ani Krats neuvdza medzi svojimi
vzormi Antisthena (porovnaj Diog. Laert. VI 93). Tzv. Stredn komdia sa ta-
kisto nezmieuje o Antisthenovi zaujmav je, e ke autori komdi uvdza-
j prklad chudoby a askzy, tak pripomnaj pythagorovcov, ale nezmieuj
sa o Antisthenovi. A neskorie rmske pramene dvaj Antisthena do priamej
svislosti s Diogenom (Dio, Epictetus, Aelianus, Stobaeus, Diogenes Laertius,
Suidas). Zd sa, e legenda o Diogenovej vchove u Antisthena vznikla niekde
medzi Onsikritom a Epikttom. D. roku Dudley (A History of Cynicism, s. 2-4)
naznauje historick okolnosti vzniku tejto legendy, priom vychdza z prbe-
hu o Znnovi z Kitia (porovnaj Diog. Laert. VII 2), ktor pri tan 2. knihy
Xenofntovch Spomienok zatil po uiteovi, akm bol Skrats, a ke sa
optal knhkupca, kde by naiel takho mua, ten mu poradil, aby nasledoval
Kratta, ktor prve prechdzal popri obchode. Kynici boli v oiach ranch
stoikov bezprostrednmi dedimi skratovskej tradcie, ku ktorej sa otvore-
ne hlsili. Rmskym stoikom zrejme pripadalo plne prirodzen, ke vkladali
medzi Diogena a Skrata ako chbajci lnok Antisthena. Samotn legenda
o Antisthenovi kynikovi vznikla zrejme v dielni alexandrijskch doxografov,
ktor vytvrali nstupnictv flozofov, tzv. (porovnaj Hicks v vo-
de k anglickmu vydaniu Diogenovch ivotopisov, Loeb Classical Library,
s. xxiv). Pvodcom legendy mohol by Stin z Alexandrie (okolo 200 170
pred Kr.), ktorho nasledovali Hrakleids z Lembu a Ssikrats z Rhodu. Na
konci alexandrijskho obdobia sa nstupnictv udomcnili natoko, e autori
v 1. stor., ako bol Diokls alebo Pamphilus, o nich u nepochybovali.
4
Akoprvsizdvojilplaiadeninsiuneobliekal t. j. nenosil chitn.
Sprva spisovatea Diokla z Magnsie (1. stor. pred Kr.), ktor sympatizuje
s kynizmom, je pochybn.
5
Obraz Antisthena ako obrka nezodpoved starm sprvam, ktor refe-
ruj o tom, e Antisthens vlastnil men majetok. Ovea dveryhodnej je
Xenofntov opis Antisthena (porovnaj Symp. 3,8 = V A 81).
6
Neanths z Kyziku (spisovate 3. stor. po Kr.) hovor, e Antisthens nosil
zdvojen obleenie (), o by mohlo znamena, e sa obliekal vemi
jednoducho podobne ako Skrats (porovnaj AK, s. 37).
7
Historik Ssikrats z Rhodu (pribl. 130 pred Kr.) patril spolone s Dioge-
nom Laertskm a almi doxografmi k spisovateom, ktor psali pod vply-
vom spisu od Stina z Alexandrie (3. 2. stor. pred Kr.).
8
Diodros z Aspenda bol pythagorovec zo 4. stor. pred Kr., ktor sa hlsil
ku kynickmu asketickmu spsobu ivota.
9
Helenistick Grci a Rimania cisrskej doby poznaj kynika na prv po-
had; prezrdza ho jeho vzor: zarasten tvr, neupraven odev, charakteris-
tick tenk vrchn pl (), ktor sli zrove ako prikrvka na spanie,
cez plece prehoden kapsa (), v ktorej sa nachdza cel majetok, palica
(); to vetko s itaten znaky tulka, ktor nie je doma v iadnom
meste, pretoe jeho domovom je cel svet. Doxograf pripsali niektor z tchto
znakov Antisthenovi, ale je mlo pravdepodobn, e by u Antisthens pso-
bil na svojich sasnkov ako obrk bez domova. V klasickch Atnach by
to spsobovalo pomerne vek rozruch, zrejme ovea v ako v neskorch
helenistickch mestch, take by sa to prejavilo aj v Xenofntovom obraze
Antisthena. Bliie ku kynickmu vzhadu pozri M.-O. Goulet-Caz, Le li-
vre de Diogne Larce: analyse de sa structure et rfexions mthodologiqu-
es, ANRW, zv. II.36.6, s. 3961-3964; M.-O. Goulet-Caz, LAscse Cynique,
s. 57 a n.
10
Theopompos z Chia bol historik a renk z prelomu 4. 3. stor. pred
Kr., iak slvneho Isokrata, sasnk Aristotela a obdivovate Antisthena. Za-
chovan antick sprvy naznauj, e Theopompos bol dobre oboznmen so
skratovskou flozofou. Antisthena povaoval za rivala Platna v nslednctve
Skratovho odkazu (porovnaj zlomky F259, F275, F295. F359, ktor toia na
Platnove dialgy; G. S. Shrimpton, Theopompos the Historian). Theopompos
poda vetkho prijal Antisthenovu kritiku Platnovho chpania defnci a te-
rie ide a pravdepodobne si osvojil zsady antisthenovskej etiky. Bliie pozri
M. A. Flower, Theopompus of Chios, s. 95-97.
11
Zd sa, e pre antick doxografu bolo Antisthenovo dielo dleitm
zdrojom sprv o skratovskej etike, o sa prejavovalo chvlou jeho charak-
teru. Starie sprvy vak zobrazuj Antisthena inak: Naprklad v Xenofnto-
vom Symposiu (4,34-44) je Antisthens vykreslen (v protiklade k ostatnm
spolonkom pri pitke) ako pomerne prchk a skr nevychovan mu takto
obraz Antisthena by korepondoval s neskorm postojom kynickho indivi-
dualizmu.
12
Tto sprva mohla ma pvod u Stina (porovnaj Doxographi Graeci,
s. 147-153) a jej cieom mohlo by o najvie priblenie stoikov k Skrato-
vi (porovnaj AF, s. 120). Alexandrijsk historik Stin (3. 2. stor. pred Kr.)
bol pravdepodobne prvm doxografom, ktor dval flozofov do vzahu uite
iak a zaraoval ich do jednotlivch kl (tzv. miltska kola, tzv. eleatsk
kola at.). Doxografck literatra oznaovala kynizmus takmer bez vhrad
za kolu () rovnocenn stoickej, platnskej alebo peripatetickej kole
(porovnaj Diog. Laert. VI 104). Jedin znmu vnimku medzi doxografmi tvo-
r Hippobotos (; okolo roku 200 pred Kr.), ktor v spise
odmietol zaradi kynikov (spolu s eleatmi a dialektikmi) medzi dev etickch
kl (porovnaj Diog. Laert. I 19). Ostatn alexandrijsk doxograf oznaovali za
zakladatea kynickej (resp. stoickej) koly Antisthena (porovnaj Diog. Laert.
I 18: ). Pre Diogenove ivotopisy je prznan, e kynikov od-
delil od ostatnch skratovskch kl a venoval im samostatn VI. knihu, aby
zdraznil ich spriaznenos so stoikmi (porovnaj Mejer, Diogenes Laertius and
the Transmission of Greek Philosophy, ANRW, s. 3576-3577).
13
JedinzMz, t. j. Erato (Vyten od slova ; porovnaj Apollonius
Rhodius, Argonautica III ll 1-5), Mza lyrickej, najm bostnej pozie.
14
(necitlivos, nezranitenos, ahostajnos, nezujem);
opp. (porovnaj Aristot., EN 1104 b 24, De An.429a29 at.); v stoickej ter-
minolgii, ktor mohla ovplyvni aj Diogenovu formulciu, znamen
oslobodenie sa od vn, odolnos voi vam (porovnaj Epictet., Dissert.
4.6.34, Plut. 2.82f at.).
Kynick neznamen stav akejsi plnej bezcitnosti, apatie. Prve na-
opak je vyjadrenm ivota na spsob Olympanov, ktor s astn a k svojmu
astiu u nepotrebuj ni in. Apatheia je spt so sebestanosou ()
a schopnosou rozumne rozhodova o svojom ivote. Kynik je (bez
trap), lebo je osloboden od vetkch ruivch citov a vn.
15
Diogens Laertsk sa poka spoji Antisthena so stoikmi a stoickmi
nzormi na spolonos. Predstava o priamej nadvznosti stoikov na Skrata
a kynikov (Skrats > Antisthens > Diogens > Krats > Znn)
vznikla pravdepodobne medzi stoickmi spisovatemi, ktor pomocou nej do-
kazovali svoj skratovsk rodokme. Alebo bol pvodcom legendy samotn
Diogens Laertsk (porovnaj Diog. Laert. I 14-15; VI 2; VI 21). Pripomeme,
e posledn genercia stoikov vbec nepochybovala o svojom skratovsko-
kynickom rodokmeni (porovnaj Epictetus, Dissert. 1.17.12 n.). Otzku stoic-
kho vplyvu na VI. kn. ivotopisov Diogena Laertskho podrobne rozober
M.-O. Goulet-Caz (LAscse Cynique: Un commentaire de Diogene Larce
VI 70-71).
K obrzku 6 porovnaj npis pod Diogenovou bronzovou sochou, kor daj-
ne vytvorili jeho spoluobania (Diog. Laert. VI 78):
,
, ,

.
Starobachytsasceajbronzu,tvojuvakslvuprevek,
Diogenes,neznicelukvek.
Tysiukzalcestusamostatnhoitia,
53
tysiukzaluom,akojenajahiei
(prel. M. Okl).
53
Alternatvny preklad: Lebotyjedinsiukzalsamostatnnzornaitie.
V A 23
SUID. s.v. : ,
, , [. . . .]
,
.
. [= HESYCH. MILES. onomat. LXI p. 16, 12-21]. de Antisthenis secta
cf. DIOG. LAERT. II 47 [ = I H 5] et quae collegimus supra I H 8 et 9.
Suid. s.v. : Antisthens z Atn, skratovsk flozof, pvodne re-
nk, ktorho najskr nazvali peripatetikom,
1
neskr vak zaal vies ivot ky-
nika... Stoj teda na poiatku kynickej flozofe, ktor sa tak nazva preto, lebo
vyuoval v gymnziu Kynosarges. Antisthens mal okrem inch za iaka aj
Diogena, ktor mal prezvku pes. [= Hesych. Miles. onomat. LXI p. 16, 12-
21]. O Antisthenovej kole porovnaj Diog. Laert. II 47 [ = I H 5 SSR] a zlomky
uveden pod I H 8 a I H 9 SSR.
Obrzok 6:
Mramorov plastika Diogena ako obrka. Modern
rekontrukcia rmskej soky (vka 54,6 cm
s podstavcom, 49 cm bez podstavca), ktor bola
vytvoren pravdepodobne poda grckeho originlu
zo 4. 2. stor. pred Kr. (Villa Albani, inv. 942,
Roma; fotografa: Fratelli Alinari). Rekontruovan
podobu Diogena by potvrdzovali dve (rozdelen?)
asti plastiky prv (torzo, hlava, ramen a prav
stehno) sa nachdza v New Yorku (The Metropolitan
Museum of Art), druh (av noha so psom)
v Neapole (Museoarcheologiconazionale). Niektor
historici spochybuj autenticitu rekontruovanej
podoby sochy (porovnaj poznmky W. Amelunga,
Notes on Representations of Socrates and of
Diogenes and Other Cynics, s. 281-296), avak aj
keby ilo o vern kpiu helenistickho originlu,
viacer znaky nasveduj, e vyobrazenie Diogena
ako starho mua so obrckou palicou, s miskou
a so psom sa zaklad na idealizovanej podobe
kynickho flozofa (o dosveduj okrem inho
aj zachovan vyobrazenia alch starovekch
kynikov).
Komentr: Vzah Antisthena uitea k Diogenovi-iakovi nie je histo-
ricky doloiten. Upozornili na to viacer historici: Paul Natorp (RE, zv. I,
coll. 2538 2545), J. Geffcken (Griechische Literaturgeschichte, II, s. 30 a
n.), E. Schwartz (Charakterkopfe aus der Antike, s. 123 a n.), Wilamowitz-
Moellendorff (Platon, zv. II., s. 162-164), Donald R. Dudley (A History of Cy-
nicism, s. 2-3) v opozcii voi Zellerovi (Die Philosophie der Griechen, II/1,
s. 280-281) i voi berwegovi (Grundri der Geschichte der Philosophie, zv. I.,
s. 160), ktor povaovali Antisthena za zakladatea kynickej koly. Z novch
prspevkov k tejto diskusii porovnaj. napr. Goulet-Caz (Kynismus, s. 970).
Strune: Vieme, e Diogens zomrel pribline vo veku 90 rokov, dajne 13.
jna 323 pr. Kr. (porovnaj Diog. Laert. VI 76, VI 79), t. j. v rovnak de ako
Alexandros (aj ke je tto sprva nadsaden, jej datovanie nie je nepravdepo-
dobn), a vieme, e bol pribline o 40 rokov mlad ako Antisthens. Ak vez-
meme do vahy afru s falovanm peaz v Sinp (porovnaj Diog. Laert. VI
20-21 = V B 2 SSR), ktor by sme mohli datova takmer s istotou medzi rokmi
350 340 pred Kr. (porovnaj Long o vykopvkach falonch minc zo Sinp,
Diogenes, Crates, and Hellenistic Ethics, s. 45), tak Diogens sa nemohol
stretn s Antisthenom, ktor zomrel najneskr roku 360, pokia by nebol nav-
tvil Atny ete pred falovateskou afrou. D. R. Dudley odkazuje na vklad
Seltmana, poda ktorho Diogens priiel do Atn a po roku 340 pred Kr.
a znmym sa tu stal okolo roku 330 pred Kr. (porovnaj A History of Cynicism,
s. 2-3). Podrobnejie pozri G. Giannantoni, SSR, IV, Poznmka 21, s. 195-201,
hlavne s. 199-201.
Na druhej strane musme uzna, e medzi Antisthenom a Diogenom jes-
tvuje urit spriaznenos (porovnaj Dring, Diogenes und Antisthenes,
s. 125-150), ktor vak nemusela vznikn na zklade ich osobnho vzahu,
ale z mylienkovej blzkosti (Diogens sa prihlsil k antisthenovskmu obrazu
Skrata).
1
Lexikn Sda tu zrejme zamiea nho Antisthena s peripatetikom Antist-
henom z Rhodu ( ; 2. stor. pred Kr.). Bliie pozri prslun
heslo v RE, zv. I, coll. 2537.
V A 24
CLEM. ALEX. strom. I, XIV 63, 3:
, .
Clem. Alex. strom. I, XIV 63, 3: Antisthens bol najskr Skratovm ia-
kom, potom viedol ivot kynika. Platn sa vak utiahol do Akadmie.
Komentr: Klmens pripomna nzor, ktor sa zrejme rozril a niekedy
v 2. 3. stor. po Kr. Jeho sprva nem iadnu oporu v starch zdrojoch. Zauj-
mav je protiklad, ktor Klmens nenpadne kladie medzi dvoch skratovcov:
Platn sa rozhodol pre esoterick, uzavret ivot v Akadmii, zatia o Antist-
hens pre tulcky ivot na oiach vetkch.
V A 25
GELL. noct. att. XIV 1, 29: ut exsistant per huiuscemodi stellarum concursiones
et similitudines, Socratae simul et Antisthenae et Platones.
Gell. noct. att. XIV 1, 29: Take sa na zklade takhoto druhu konjunkci
a podobnost hviezd mu zrodi mnoh Skratovia, a prve tak aj Antistheno-
via a Platnovia.
Komentr: Aulus Gellius (2. stor. po Kr.) bol rmsky spisovate, autor spi-
su Atick noci (Noctes Atticae), ktor s viac-menej neusporiadanou zbierkou
prbehov, anekdot a parafrz zo starch prc grckych a latinskch autorov, ku
ktorm Gellius pripojil vlastn komentre.
Kontext: Aulus Gellius v 1. kap. XIV. knihy parafrzuje Favorinovu pred-
nku zameran proti tzv. Chaldejcom, ktor vykladaj udsk osud z pohybu
a spjania hviezd. Naa pas je sasou jeho argumentcie, e rovnakou smr-
ou zomieraj udia, ktor sa narodili za rozlinch okolnost.
V A 26
IULIAN. orat. IX [= VI] 8 p. 187 C: ,
,
.
.
, ,
.
Iulian. orat. IX [=VI] 8 p. 187 C: Nie je ahk njs prvho pvodcu, od kto-
rho treba odvodzova kynizmus, hoci niektor si myslia, e to bol Antisthens
a Diogens. Zd sa, e vemi vhodne o tom hovor Oinomaos:
1
Kynizmus nie
je ani antisthenizmus, ani diogenizmus. Ve t najlep a skutone prav pred-
stavitelia kynizmu hovoria, e aj vek Hrakls podobne ako pre ns urobil
mnoho inch dobier zanechal udstvu vo svojej osobe ten najkraj vzor aj
takhoto spsobu ivota.
Komentr: Antisthenov obraz poloboha Hrakla, ktor sa rozhodne pre na-
mhav cestu k zdatnosti (porovnaj Diog. Laert. VI 105) bude etickm vzorom
pre neskorch kynikov, ktor bud rozvja tto mtick tmu prostrednctvom
viacerch literrnych nrov.
1
Oinomaos z Gadr bol kynik psobiaci poas Hadriana (2. stor. po Kr.);
v duchu kynickej parrhsie napsal spis toiaci na pravdivos vetieb.
Slov (kynizmus nie je
ani antisthenizmus, ani diogenizmus) by sme mohli vyloi v tom zmysle, e
kynizmus je ivotn postoj, ktor prijalo mnoho muov nezvisle od Antisthe-
na alebo Diogena (porovnaj W. Desmond, Cynics, s. 15: there were always
men who practiced this philosophy; for it seems to be in some ways a universal
philosophy, and the most natural).
De ratione inter Antisthenem et Platonem intercedente
Vzah Antisthena a Platna
V A 27
DIOG. LAERT. VI 7: [scil. Antisthenes] .
,

.
, , . [= ARSEN. p. 108, 5-11].
Diog. Laert. VI 7: Antisthens sa vysmial z dajnej Platnovej namysle-
nosti. Ke uvidel poas sprievodu neskrotnho erdiaceho koa, povedal Pla-
tnovi: Aj ty mi pripad, akoby si bol pyn k.
1
Povedal to aj preto, lebo
Platn koa neprestajne chvlil. A ke raz priiel k Platnovi, ktor bol prve
chor, zazrel ndobu, do ktorej vracal. Vtedy povedal: l tu vidm, ale pchu
nie. [= Arsen, p. 108, 5-11].
Komentr: Proti dajnej Platnovej pche a namyslenosti doxografck
literatra stavia Antisthenovo pokorn zmanie (porovnaj zl. V A 111 SSR
z Klmensa).
1
O Platnovi a tzv. konskej pche (), t. j. o namyslenosti, ktor ob-
as preme jazdca na koni, pozri Diog. Laert. III 39. Bliie pozri F. D. Caizzi,
: Contributo alla storia di un concetto, s. 53-66.
V A 28
DIOG. LAERT. VI 3: , ,
[scil. Antisthenes], .
Diog. Laert. VI 3: Ke vraj raz poul, ako ho Platn ohovra, povedal [scil.
Antisthenes]: Je znakom krov, e ho tupia, ke rob dobre.
Komentr: Porovnaj Dio Chrysost. orat. XLVII (30) 25 [= V A 86]: Niekto
povedal,eajstavcharakteristicktm,elovekrobdobreapritommzl
poves,jeprznanprekrovskpovahy.Skratovsk literatra asto vyuva
metaforu kra na oznaenie loveka s najlepou schopnosou sebaovldania
(porovnaj prklad v svislosti s umenm dobrho ivota v Plat-
novom Euthydmovi 288d-292e).
V A 29
STOB. III 2, 40:
Obrzok 7:
Mramorov busta Platna. Jedna zo zachovanch
rmskych kpi idealizovanho portrtu flozofa, ktor
vytvoril grcky sochr Silanin pre atnsku Akadmiu
po Platnovej smrti, t. j. po roku 348/347 pred Kr.
(Musei Capitolini, Roma). Poda Diogena Laertskho
(III 25), ktor sa odvolva na 1. knihu Favorinovch
Spomienok, sochu nechal zhotovi Peran Mithradats
s tmto npisom:
,
(PeranMithradats,synRodobatov,venovalMzam
sochuPlatnovu,ktorzhotovilSilanin).

.
Stob. III 2, 40: Ke raz poul tento kynick flozof, Skratov iak, ako
mravne skazen lovek tup Platna, povedal mu: Presta, lebo neuveria ani
tebe, ke ho bude tupi, ani jemu, ke a bude chvli.
Komentr: Stobaios dva do nezmieritenho protikladu loveka zle kona-
jceho () a zdatne konajceho (). Tento protiklad bude kov
pre kynikov aj ranch stoikov, ktor nepripaj medzistupe medzi tmito
dvomi typmi konania (vetky zl iny s rovnako zl).
Porovnaj Diogens, zl. V B 426 SSR (Gnom. Vat. 743 n. 186): Ke raz
niekto Diogenovi nadval, ten mu odvetil: Aletaktonikneuveranimne,kea
budemchvli,anitebe,kemabudeosoova. (porovnaj Anton. II, LXIX
23; Cod. Vat. Gr. 151 n. 23 f. 245
V
Cod. Vat. 65 ap. Arsen. p. 210 adnot. 94).
V A 30
GNOM. VAT. 743 n. 13: [scil. Antisthenes]
,
.
GNOM. VAT. 743 n. 437:

, . [= COD. VAT. GR. 1144, f. 231
v
;
STOB. III 36, 22; ARSEN, p. 422, 15-17]
MAXIM. XLVII 24: ,
, , , , ;
Gnom. Vat. 743 n. 13: Ke raz Platn vo svojej kole dral dlh re, An-
tisthens povedal: Renk nie je mierou pre povajceho, ale povajci pre
renka.
Gnom. Vat. 743 n. 437: Ke Platn videl, ako Antisthens dlho ren pri
nejakom vklade, kzal mu mla. Ke sa ho ptal na dvod, povedal mu:
Pravm meradlom dobrej rei nie je renk, ale posluch. [Cod. Vat. Gr.
1144, f. 231; Arsen, p. 422, 15-17]
Maxim. Tyr. XLVII 24: Ke raz vraj Antisthens dlho renil pri nejakom
vklade, Platn mu povedal: Nevie, e mierou rei nie je renk, ale poslu-
ch?
Komentr: Zmyslom rznych verzi tejto anekdoty je gnma, e meradlom
dobrejreijeposluch, priom jej hlsatelia nie s dleit a pokojne by sme
ich mohli zameni (ako je to v prpade Vatiknskeho gnomolgia). Anekdota
je zrove ozvenou doxografckej legendy o nepriatestve medzi Antisthenom
a Platnom.
Ak by mala anekdota nejak historick zklad v protikladnom chpan r-
toriky u Antisthena a Platna, urit svislos by sme mohli hada v koncepte
polytropickho Odyssea, ktor vie prispsobi svoju re rznym typom po-
sluchov (porovnaj Porphyr., Schol. ad Od. 1 = [V A 187]): Ak s mudrci
dobr vo veden rozprv a vedia vyjadri t ist mylienku mnohmi spsobmi,
mono poveda, e ovldaj mnoho obratov () rei na t ist tmu. Potom
ich mono pokojne nazva mnohoobratnmi (). Porovnaj taktie
Platnov vklad (Phdr. 271d-272a; 277c). Bliie pozri komentr
k zl. V A 187.
V A 31
De Antisthenis cum Platone contentionibus cf. V A 147 V A 159 (de Antist-
henis libro qui inscribitur).
De Antisthenis cum Platone contentionibis (o zpasoch Antisthena s Plat-
nom) porovnaj V A 147 V A 159 (de Antisthenis libro qui inscribitur)
(o Antisthenovej knihe, ktor m nadpis ).
Komentr: Porovnaj komentr ku skupine zlomkov V A 147 V A 159.
De usu inter Antisthenem et Dionysium intercedente
Antisthens sa rozprva s tyranom Dionziom
V A 32
GNOM. VAT. 743 n. 5: [scil. Antisthenes] ,
, , , ,
. [= GNOM. VINDOB. 96].
Gnom. Vat. 743 n. 5: Ke bol Dionsios smutn, e mus zomrie, Antisthens
mu povedal: Po ase bude smutn, e ete neumiera. [= Gnom. Vindob. 96].
Komentr: Ide o syrakzskeho tyrana Dionsia I. (432 367 pred Kr.) ale-
bo jeho syna Dionsia II. (397 343 pred Kr.). Obidvaja boli znmi tm, e na
svojich dvoroch prijmali znamenitch umelcov a spisovateov (okrem inch
aj Platna), o sa prenieslo do mnohch anekdot, ktor ich vykresovali ako
autoritatvnych samovldcov; porovnaj napr. prbeh o dvoranovi Damoklovi,
ktor si vyskal sm na sebe, o znamen by tyranom, ke mu na Dionsiov
prkaz poas jednej hostiny zavesili nad hlavu me upevnen konskm vlasom
(porovnaj Cicer., Tusc. Disp. 5, 61-62).
Antisthens kritizoval dobovch krutovldcov a vo svojom Archelaovi ta-
kto typ vldcu zrejme postavil do protikladu so Skratom. Bliie pozri vod-
n komentr k spisu Archelaos.
De Aristippo Cyrenaico Antisthenem exagitante
Aristippos z Kyrny tup Antisthena
V A 33
[cf. supra IV A 19]
SUID. s.v. : [scil. Aristippus]
.
Suidas, s. v. Aristippos: Vdy si robil posmech [scil. Aristippos] z Antist-
hena pre jeho hrub spsoby.
Komentr: Tto spva je nejasn a mlo dveryhodn. Pochdza z lexik-
nu Sda (heslo ), ktor vznikol vpiskami zo starch doxografc-
kch prc a gramatickch zbierok. V uritom zmysle koreponduje s Xenofn-
tovm obrazom Antisthena ako prchkho a mierne nevychovanho spolonka
Skrata (porovnaj Xenoph., Symp. 4,61-64). Avak heslo lexiknu
Sda (porovnaj V A 23) Antisthenovi pripisuje skr hrub spsoby kynikov.

Antisthenis Fragmenta 2013 (Pp. 1-80)

Uploaded by

Document Information

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Antisthenis Fragmenta 2013 (Pp. 1-80)

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

ANDREJ KALA VLADISLAV SUVK

You might also like