Hlavn tma

Ku koncu ivota
MUDr. Peter Krian1, MUDr. Kristina Krianov2
Medirex Group Academy, Bratislava
2
Oddelenie paliatvnej medicny a klinickej onkolgie, Nrodn onkologick stav, Bratislava

Na Slovensku sa otvra spoloensk priestor na debatu otom, ak zdravotncke aktivity s sprvne avhodn ku koncu ivota ako chorch,
dlhodobo chorch aprestarnutch pacientov. Veseji vyzdvihujeme, e paliatvna medicna apaliatvna starostlivos s dleitou sasou
celkovej zdravotnckej, duchovnej asocilnej starostlivosti opacientov ku koncu ich ivota. Paliatvny tm repektuje vu pacienta aprstupom high tech high touch zmieruje utrpenie, podporuje dstojnos vzomieran, vytvra priestor na hadanie zmyslu ivota azmierenie.
Kov slov: paliatvna medicna, paliatvna starostlivos, paliatvny tm, koniec ivota, zmysel ivota, dispozcia pacienta, high tech high touch.

End of life
Slovakia has been witnessing the opening of the social space for discussion about what health care activities are proper and commensurate
once the lives of terminally ill and geriatric are coming to an end. The essay emphasizes the importance of palliative medicine and palliative care as an essential component of the comprehensive package of medical, spiritual and social care for people suffering from serious
illnesses during their last days. The palliative team respects the patientswill and uses the high tech-high touch approach to provide relief
from pain and suffering, maintain the patientsdignity in dying and create space for searching for the meaning of life and reconciliation.
Key words: palliative medicine, palliative care, palliative team, end of life, meaning of life, living will, high tech high touch.
Onkolgia (Bratisl.), 2014; ro. 9(6): 345348

Predstav si dovolenku
Predstav si, e dnes mus ods skr zroboty,
lebo potrebuje stihn lietadlo na dovolenku.
Vtedy zapracuje zkon schvlnosti nikdy
nem toko telefontov, e-mailov, nikdy nedva toko intrukci podriadenm anikdy a
tak naliehavo nezha f. Nie, nie je to zkon
schvlnosti. To len pred tebou stoj nepreniknuten stena dovolenky, o dokon, dokon, o
nedokon, ostane nedokonen. Apotrebuje
si usporiada posledn veci zaplati ty, zabezpei zalievanie muktov, vyberanie poty
avetranie bytu, rozli sa so spolupracovnkmi,
priatemi adetnmi demi.

ok prvho da
Predstav si, e si konene njde as na prevenciu. Vsprve sa spomna nlez krvi vstolici
am sa niekde objedna na kolonoskopiu. Nie
je to prjemn predstava, ale ete horie je, e
si nevie njs as. Ale predsa, budci mesiac,
16. vstredu rno by sa to dalo. Zist, e tvoje predstavy s detsk. Chce to alie dva dni prpravy
avde vyetrenia by si u nemal s popoludn
do roboty. Tde vahu! A,samozrejme, systm
neak na teba, najbli termn je von odva
mesiace... Na konci tohto prbehu je zomieranie
na generalizovan karcinm sigmy. Dovtedy a
choroba azdravotnctvo opracuj ako okruhliak vrieke. Tvoja autonmia je vystaven skke,
had zmysel tohto atakhoto ivota apodmienky s oraz horie ahorie, rieenia obmedzen
alebo iadne. Akokovek si bol fyzicky siln,
osobnostne zrel, psychicky odoln, prpadne aj

bohat, napokon tak i tak zomiera zposlednch

sl arozmiea len drobn.
Vivote onkologickho pacienta je niekoko
takchto prvch. Kad znich si asi bude pamta
prv ok zoznmenia ochorobe. Prvho loveka zo
svojho okolia, ktormu to povedal. Prv slzu alebo
prv nadvku.

Jana Shemesh (1)
Na obzore sa objav nhla hrozba, ete sce
nem jasn kontry, ale u znej vanie zkos
zo zomierania asmrti. Privolva bilancovanie
apocit viny, prepisuje vlastn prbeh avet jeho
pokraovanie, nov osud. Zo da na de si treba
zvykn na pravdepodobnostn model vvoja
osudu, na striedanie alch osudov... Ocitli sme sa
na kruhovom objazde anajradej by sme zneho
vyli na najbliom vjazde avsmere si vylieen,
zabudni. Situcia ns vak opakovane vracia na
n kruh aodboujeme zneho na vjazdoch
vyetrenia, opercie, kontroly, oarovania, chemoterapie. Aznova aznova nasp na kruh.
Po pr mesiacoch si u prestvame kls otzku
preo prve ja... Podar sa nm zbavi sa pocitu
zlyhania aviny? Dokeme minimalizova kody
na osobnej slobode? Tu sa ned pomc motivciou zdravotnkov, to sa ned vybavi empatiou aosobnm prstupom, ani ke sa zoderie.
Potrebn je zsah fungujcej intitcie.
Nedvno som sa dostal ako pacient aj do
Nrodnho onkologickho stavu. Som u vytrnovan na velio. Tak preplnen chodby ako na

NO som vak ete nezail. Predieral som sa na

uren ordinciu cez dav mrzutch ud, uren
sedaky alavice preplnen, ale vetci ostatn stoja,
zrivo abez smevu, svetrovkami na rukch, lebo
sa tam ned pohn. Skr hokejov tadin pred
medzittnym zpasom ako zdravotn zariadenie.
Mohol by som rozprva prbehy celch predpoludn. Pred ordinciami sa ak nie hodiny, ale neraz
pol da, vlastne cel pracovn de no, od siedmej rno ana rad sa dostanete po 14. hodine, bez
obeda, lebo miesto pred ordinciou opusti nemete, o ak medzitm sestrika vyvol vae meno?

Anton Hykisch (2)
Pojmy ako intitcia alebo systm sa devalvovali. Pre onkologickho pacienta je vak
intitcia so svojm systmom afunknosou
ako zchrann sie. Neodstane to, o sa stalo
anie je ani miestom na ivot, ale podr. Berme
teda intitciu ako otvoren lskav nruie, nachystan prija vetky bolesti, strach aneistotu
zobvanho, neznmeho aneoakvanho.
Obrti ok zprvho na ok ztoho, e sa to
d, e vetko funguje, e neprekam, e vetci
akaj len na ma, e cel intitcia m zmysel,
len ke do nej prdem ja. Intitcia sdobrou
organizciou prce zaloenou na veobecne
akceptovanch medicnskych kritrich, ale sporozumenm pre osobitosti zdravotnho stavu
konkrtneho pacienta asrepektom kjeho
preferencim. ata, toalety, dostatok sedadiel.
Prca sakrou, prieben informcie otom,
o sa deje, e vsledky bud ohodinu, kedy kto
prde na rad, e ete stihn do bufetu, e ich
www.solen.sk |2014; 9(6)|Onkolgia

345

346

Hlavn tma
nikto nepredbehne. Ma pod kontrolou aj spolutrpiacich, ktor niekedy vedia novika podpori,
inokedy mu spravia mazcku vojnu.
Dobr organizcia starostlivosti osmrtene
chorho onkologickho pacienta nie je vrobn
ps, na konci ktorho padne, hotov amtvy,
do truhly. Zdravotnci sa musia zbehn okolo
pacienta ako okolo svojho blzkeho loveka, so
snahou porozumie jeho potrebm, o najviac
mu pomc, apritom o najmenej zasahova
do (zvyku) jeho ivota. Treba potlai zvedavos,
ma zdranliv pero arobi minimum krvnch
odberov. Zvi kad vyetrenie, neindikova
najm tie, ktor maj obmedzujcu prpravu,
s spojen sprevozom, akanm anepohodlm.
iadna organizan snaha nesprav zonkologickej
nemocnice wellness, ale aj tak sa d pre pacienta
vytvori prostredie novej rodiny, ktor zskal
anovho domova, kde me spoin.
Informovan shlas (3) okovanho pacienta je formalita, aksi bianco zmenka na to, o sa
bude dia. Samotn podpis nedoke zabezpei autonmiu pacienta, ale asto, naopak, kladie na neho prli vek bremeno apocit straty
slobody oslabuje aj jeho dveru. Pritom intmny
vzah medzi lekrom apacientom vyaduje, aby
si vo vine prpadov verili na slovo, aby sa
udral o najv priestor pacientovej autonmie, primerane jeho anaim monostiam. Oproti
informovanmu shlasu by mohla dispozcia
pacienta (4) (living will), ktor pokrva aj koniec
ivota, otvori priestor na debatu orozmiean
monost na drobn ete skr, ne je pacient
bezprostredne ohrozen smrou.
... smrt vyhnme anechceme on mluvit, ale
ona se nm stle vrac vpodob strachu sintenzitou dve nebvalou. Smrt meme ztratit vce, ne
mohli nai pedkov, jejich ivot bval skromnj
aasto imn douc. Dnes ns napluje strach
altost nad jet nesplnnmi monostmi.

Jiina iklov (5)
Pred pacientom sa rozprestiera dunga neprebdanch monost avanie znej zkos. Naou
lohou je vdy vybra primerane okolnostiam informcie, ktor sprehadnia jeho aktulnu situciu.
Voptimlnom prpade sa nm me podari zmeni zkos zcelej vekej dungle na strach zjednej
zkej cestiky, na ktor treba vykroi. Premeni
zpas so veobecnou zkosou na zvldnutie jednho konkrtneho strachu apomc pacientovi
zvazi nad nm. To je vek loha klasickho
sprevdzania. Vyaduje si na jednej strane klinick
poznatky azdravotncku sksenos, na druhej strane mkk zrunosti (soft skills) anajm schopnos
Onkolgia|2014; 9(6)|www.solen.sk

prepoji tieto dva svety prstupom high tech high

touch (6). Pacientovi sprstupnme aj aktulne technick prostriedky aj nau spolupatrinos.
Smutn, zahanben, sm sebe odcudzen, zfal... tieto slov najvstinejie opisuj stav mjho manela. Nemem pred touto skutonosou
zatvra oi. Ale ani to poznanie nie je schopn
odpoveda na otzku, i je takto ivot pre neho
neprijaten. Zanam sa mota vkruhu, ale musm
si spravi jasno vtom, o mm spravi.

Inge Jens (7)
Pacientovi neustle vysvetujeme, o prve
robme ao plnujeme advame mu monos,
aby sa skutone podieal na tom, o sa snm
deje. Vber zmonost ku koncu ivota m in
dynamiku ako na zaiatku ochorenia. Ale rovnako ide oprospech pacienta ajeho preferencie.
Bez vytvrania apodpory pocitu bezpeia
sa ned odstrni zkos a prekona strach.
Ponuku mkkch zrunost aprstupu high touch
zo strany zdravotnkov dopa vonkologickom
paliatvnom tme psycholg alebo psychiater
amedikamentzna podpora psychofarmakami.
Vintitucionalizovanom zdravotnctve sa
podceuje miesto socilneho pracovnka asocilnych sluieb. Obmedzenie, ktor spsobuje
onkologick ochorenie, zasahuje aj spoloensk
vzahy asocilnu sfru (to ja u nikdy nebudem mc...?!?). Nemocensk je typick socilna
dvka, ale pre pacienta nie je jednoduch sa
knej prepracova prve pre socilny hendikep
spojen sakou chorobou. Sinnos apodpora socilneho pracovnka identifikuje potreby
pacienta aaktvne vyhadva monosti, ako mu
pomc. Okrem toho mu pacientovi pomc
preklen aj inak ben kony, ktor nedoke
spravi sm. Len tak PN-ka ajej doruenie obvodnmu lekrovi, personlnemu oddeleniu.
Alebo ako sa dosta kdchodku? Alebo o so
psom askvetmi na balkne....
U tam neplae, ale zbiera prbehy svojich spolupacientov do svojho blogu. Plae, len ke prepisuje
poznmky alebo ke snimi telefonuje, aby si overila
niektor veci. Viem, e najhorie anajsmutnejie veci
vynechva. ije medzi umi, ktor s asto hrdinami,
achcela by by ako oni. Mne vak nemus ni dokazova. Ani nikomu, kto ou stoj aokoho stoj ona.

Jana Shemesh (8)
Pre paliatvnu starostlivos vjej celku s socilne sluby, psychologick psychiatrick pomoc
aduchovn podpora, sprevdzanie dobrovonkmi (9) alie analgie rozmieania na drobn.

Ako zomierame aako chceme

zomiera
Vprvom rade zomrie nechceme... Tak
vemi nechceme, e sa usilujeme unikn u len
predstave alebo otzke ozmieran. Ke u predsa, tak kad si el, aby zomrel vo vysokom veku
zplnho zdravia, rchlo, bez bolesti adoma.
Ako zmen tto predstavu realita choroby? Vprvom rade polo otzky, ktor s bu plne nov,
alebo prinajmenom plne inak znej vkonfrontcii
snovou sksenosou. Zomriem na to? D sa ete
dao spravi? Koko mm asu? Doijem sa Vianoc?
Ako zmen tto predstavu realita intitucionlneho zomierania?
Nboenstvo aj folklr ustupuj anahrdza ich zdravotncky ritul. Zdravotnctvo ako
keby si robilo nrok na smr apacienti, najm
ich prbuzn, si robia nrok na zdravotncky zsah. Aiadna zo strn stm nie je spokojn.
Zdravotncky ritul namiesto nboenskho?
Kedysi sa za zomierajceho modlili, dnes zavolaj rchlu asdia sa slekrmi...
Zomrie nhle vo vysokom veku zplnho
zdravia, na tak tbu sa me zdravotnctvo pozera so zhovievavm smevom. Ale pokia mono bez bolesti, to m vpopise prce aak sa d
doma, to sa asto d tie zabezpei. Nesmieme
vak necha zomierajceho vagnii len na jeho
najblich atch bezradnch samch na seba!
Sprevdzanie odbornkmi je nevyhnutn.

Zdravotnci aspiritualita pacienta,

hadanie zmyslu
Duchovn rozmer konca ivota sa vnaom
prostred najastejie koreluje skresanskm svetonzorom apostojom kutrpeniu. Ete nedvno
modli sa za astn hodinu smrti znamenalo
vyprosi si dostatok asu na posledn veci, hoci aj
za cenu utrpenia. m dlhie zomieranie, tm viac
asu amonost definitvne usporiada svoj vzah
sBohom. Zd sa vak, e dnen svetsk idel nhlej
abezbolestnej smrti zdiea aj vina kresanov.
Jedna znma mi raz povedala: Jedin, za o sa
oplat modli, je astn hodina smrti. Kad si pod
astnou smrou predstav nieo in. Pre kresana by
vak nemali by rozhodujce kritri, ako s vek, miesto
i spsob umierania. By vstave posvcujcej milosti,
zmieren sBohom iumi to je astn hodina smrti.

Gabriela Budzkov (10)
Vencyklike Jna Pavla II. Evangelium vitae sa
ete ahko daj njs stopy po chvle utrpenia,
ktor je predsa len na nieo dobr, ale vcelku sa od
utrpenia ako inicianej skky pre nebo posva aj
radn postoj katolckej cirkvi paliatvnym smerom.

Hlavn tma
Vsasnej medicne oraz v vznam nadobdaj tzv. paliatvne terapie, cieom ktorch je zmiernenie utrpenia pacienta vkonenom tdiu choroby
azabezpeenie potrebnej udskej pomoci. Vtomto
ohade sa vynra problm dovolenosti niektorch
upokojujcich prostriedkov aprostriedkov proti bolesti,
ktormi sa m uahi utrpenie chorho, ke je to spojen srizikom skrtenia ivota. Ak aj mono povaova
za chvlyhodn postoj toho, kto dobrovone prijma
utrpenie tm, e sa zriekne terapie, ktor zmieruje
bolesti, aby si zachoval pln vedomie amohol sa tak,
ak je veriaci, vedome zastni na Kristovom utrpen,
neznamen to, e vetci s povinn zauja takto hrdinsk postoj. U Pius XII. potvrdil, e je dovolen zmierova boles pomocou opitov, aj ke to vdsledkoch
vedie kobmedzeniu vedomia askrteniu ivota, ak in
prostriedky nejestvuj aak to vdanch okolnostiach
nepreka plneniu inch nboenskch amorlnych
povinnost. Vtakomto prpade sa toti nechce smr,
ani sa ou neusiluje, hoci pre zdvodnen priny
pripa sa jej riziko: pouitm vmedicne dostupnch
prostriedkov proti bolesti chce sa len inne zmierni
boles. Netreba vak bez vneho dvodu zbavova
zomierajceho vedomia: tvrou vtvr bliacej sa
smrti udia maj by schopn splni si svoje morlne
arodinn zvzky, najm maj ma monos pripravi
sa pri plnom vedom na konen stretnutie sBohom.

Evangelium vitae (11)
Mnostvo reklm nm ponka monos
jes, koko sa nm ri, apritom chudn. To sa
vskutku iadnou ditou ned. D sa vari zomiera
anetrpie? Je to tak, e ak sa prestaneme zaobera
zmyslom ivota, nebudeme ani cti utrpenie ztoho, e ztohto sveta odchdzame? Je otzka po
zmysle nezmyseln? Ak je vzah kzmyslu ivota?
... va kzmyslu predstavuje zvltnu motivciu,
ktor sa ned redukova na in potreby, ani znich
odvodi... udsk bytie vdy poukazuje nad seba, na
nieo, o nie je ono samo, na nieo alebo niekoho:
na zmysel, ktor treba naplni, alebo na in udsk
bytos, sktorou sa vlske stretva.

Viktor Frankl (12)

alebo vytvra. Vdruhej vid zmysel vtom, e nieo preva, e niekoho miluje; ale aj vbezndejnej
situcii, vktorej je bezmocn, ete vid za danch
okolnost zmysel. Ide opostoj astanovisko, ktor
zaujma knevyhnutnmu anemenitenmu osudu.

Viktor Frankl (13)
Posledn rozlka, posledn techa, posledn elanie, posledn pomazanie. Ak je napokon
tak vea toho poslednho, o bolo predtm, ak
je naa prprava? Obvykle chab, tma zmyslu
na ns doahne ako preaenie, mali by sme ho
zaa hada vtedy, ke nevldzeme ani...
Utrpenie ako vykpenie, platba za zmysel, je
dnes spochybnen aj vkresanstve avsekularizovanom svete neprichod vbec do vahy. Utrpenie
ako abstrakcia mimo vedome it ivot loveka je
nezmyseln rovnako, ako nem zmysel povode
alebo poiar. Vzah medzi utrpenm azmyslom
uruj rozmanit zmyslupln prejavy udskej vle,
tby andeje. Prejavy zmyslu hadme vslovch
apostojoch, vprejavoch nklonnosti astrpnosti,
vumeleckom diele... Srepektovanm rozdielnych
vchodsk meme poveda, e pre nboensk
asekulrne postoje vo vzahu kzmyslu je spolon
kult lsky. Voboch prpadoch to me vies kpreaeniu idel, ktormu sotva vldzeme dost
vplnej sile azdrav, sa stva vutrpen bremenom.
m viac ud patr do sekulrnej skupiny,
tm viac je vpopred voba prostriedkov techy
ahadania zmyslu atm viac s vystaven skke
tradin, nboensk, odporania a zvyky.
Vsekulrnej spolonosti u nezodpoved delenie
profesionlov na zdravotnkov a dupastierov
skutonmu duchovnmu zakotveniu aspiritulnej
sksenosti vekej asti pacientov. Rozhranie medzi
zdravotnckou aduchovenskou slubou pacientovi
by malo by diferencovan. Rozhodujce s dve
kritri. Po prv, profesionli (zdravotncki aj
duchovensk) tomu musia z odbornej strnky
rozumie amusia vedie spolupracova. Po druh,
rozhodujca je preferencia pacienta, oktorej treba
vedie aktor sa me vpriebehu ochorenia meni.

akosti so zmyslom s ako mrkva pred

somrom, ideme za vziou zmyslu apotkname
sa cez vetky nezmysly, ktor s nm vceste.
Lene somr dostane nara, ke donesie nklad
do ciea. Vo budeme dfa, e dostaneme na
konci cesty? m budeme ivi svoj zmysel, aby
sme vytrvali na ceste za nm?

Prve preto, e som presveden, e smrou sa

vetko nekon, nezle mi ani tak vemi na nekonenom predlovan ivota au vbec nie za podmienok nedstojnch loveka. Prve pre presvedenie, e
mi je vymeran in, nov ivot, ako kresan ctim, e
Boh sm mi zveril slobodu spolurozhodova osvojom zmieran, ospsobe aase mojej smrti.

Hans Kng (14)

... lovek vaka svojej vli kzmyslu had zmysel svojho ivota aaj ho me njs tromi
cestami: vprvej vid zmysel vtom, e nieo rob

Ak lieime utrpenie (15), vytvrame priestor

na hadanie zmyslu a,naopak, hadanie zmyslu
je jednm z liekov na utrpenie. Paliatvna

medicna apaliatvna starostlivos sa tak dnes

stavia k dstojnosti loveka v utrpen ako
knajdleitejej, a posvtnej, etickej maxime.
Etick minimum hovor nerob inm, o nechce,
aby robili tebe, biblick auniverzlne etick je
pozitvne vyjadrenie rob inm, o chce, aby robili
tebe arozren na udsk prva nedovo, aby
robili inmu, o by si nechcel, aby robili tebe (16).

Paliatvne partnerstvo
Hadanie zmyslu ivota ostva skoro pre vetkch askoro po cel ivot uzatvoren vhbke skromia alebo a nevedomia. Obvykle sme zaskoen,
ke avakej banlnej aformalizovanej forme vyraz
na povrch vsvislosti sutrpenm asmrou blzkych.
Koniec ivota jednho zpartnerov (prenesene
to me by aj vzah medzi srodencami, rodimi
ademi, blzkymi osobami) me zastihn vzah
vrznom stave od patologickho lipnutia a po
neprekonaten odpor. Lska acit prestva fungova ako dontor zmyslu, ke je lovek osamel
starec alebo chor, ktorho vetci opustili auli pred
strachom. Napokon po srii odchodov ostva aj
znajlepch vzahov niekto ten posledn, teda sm.
Objavuje sa otzka, i avakom zmysle me by
paliatvny tm (hospicov tm) pre trpiaceho aj chbajcim partnerom. Dao ako pestnky vsirotinci.
Diagnostikovan patologick zkost je pedmtem medicnsk lby. Existenciln zkost je pedmtem duchovensk pomoci. Ani lkask ani duchovensk funkce nen nutn vzan na pedstavitele
tchto dvou povoln: duchovn me bt lkaem
apsychoterapeut duchovnm akad lovk me
bt tm ionm ve vztahu ke svmu blinmu. Ob
funkce by vak nemly bt zamovny azstupci
obou povoln by se nemli snait nahradit jeden
druhho. Jejich spolenm clem je pomoci lidem
doclit plnho sebe-pitakn, doshnou odvahy bt.

Paul Tillich (17)
Na jednej strane je mon predstavi si isto
lieitesk vzah. Lieenie choroby alieenie somatickch akost zvyuje pacientovu dstojnos, zvyuje jeho telesn apsychick kapacitu
aroziruje asov priestor pre zmysel, ktor si
vak pacient mus hada sm. Sm znamen aj
sblzkymi aj so spiritulnou podporou, ale bez
priamej asti paliatvneho tmu, ktor m najm
zdravotncke lohy. Druh monos je, e aj paliatvny tm vstupuje do tohto priestoru, ktor (si
takto) vytvra sm pre seba. Aj ke sa paliatvna
medicna tomu brni, s situcie, kedy je paliatvny tm (teda personl) jedin udsk vzahov
prostredie, vktorom me pacient realizova
svoju spiritualitu. Je to dao ako nhradn rodina.
www.solen.sk |2014; 9(6)|Onkolgia

347

348

Hlavn tma
Ako to riei? Treba rta stm, e psychosomatick podpora vrtane asti psycholgov, socilnych pecialistov aspiritulnej podpory vpaliatvnom tme nielen buduje mostk kpacientovmu
hadaniu zmyslu, ale sprevdza ho aj na druh breh?
Vytvranie monosti apriestoru pre zmysel je kov loha bez ohadu na to, i paliatvny tm vyuije
takto vytvoren priestor aj sm. Ide tu naprklad
oorganizciu nvtev stle otvoren, ale stle vea
skromia. Da muo najviac miesta pre to, o chce
on sm, neby nalepen anevnucova sa, ale stle
nablzku. Udra o najv priestor pacientovej
autonmie, primerane jeho anaim monostiam.
Otzka znie takto: dokedy to ete musm vydra?
Musm pohlta vetky tabletky? Mm ich u dvans za
de. Musm ete viac? Musm podstpi vetky opercie? Vtomto smere sa u aj vtzv. uiteskom rade cirkvi
vea zmenilo klepiemu. Dnes sa u povie no ktme
pasvnej pomoci zomrie, teda kmonosti odpoji od
prstrojov na dchanie avivu, e je to dovolen. Take
pasvne. Nerozumiem, preo to je menej aktvne, ako
ke mi lekr pod viu dvku morfia. Toto vetko ete
cirkevn vedenie poriadne nedomyslelo. Mojm cieom
je da podnet knovmu zvaovaniu. Chcem, aby cirkev pomohla loveku pri zomieran aneostala len pri
pomazan chorch. Ide oto, aby sme loveku, ktor si
el zomrie, sprvnym spsobom pomohli zomrie.

Hans Kng (18)
Nerobme zprva i povinnos nezomrie.
Mus lovek dokza, e medicna u pre neho
neme ni spravi, aby smel zomrie? Nielen aktvne chcie zomrie, ale ej necha ods (dovoli
zomrie (19) je vek gesto, odvahy kzmyslu.
... zaila som pr ud, ktor tie nechceli, alebo nemohli ods. Drali ich strach oblzkych, zodpovednos,
ale aj pocit nenahraditenosti. Adrali ich na nrke
jemnej ako pavuinka. U len do nej brnkn aje pre.
Boli to zva mamy malch det adeti osamelch
rodiov. Zle sa na to pozeralo. ... Takmer vetci povedali,
e by chceli ods spocitom, e u mu. e im bude
dobre okamite atm ostatnm onejak as. Ctila
som, e niektor by to chceli aj pou. Uistenie, odpustenie, prosbu oodpustenie, vyznanie. To by chceli pou.

Jana Shemesh (21)
... aj ja som bola vtejto situcii bezmocn. Dcrine
rievka sa po rdioterapii rozpadali, rez na bruku sa
po deviatich opercich nedokzal zrs. ... Mala necelch ptns. ... Cel veer som vedela, e s to nae
posledn spolon chvle aveta Luckinej mamky znela
ona dcre povedala cho. Pred polnocou som na
pla zabdala. Pozorovala som moje dievatko, ako
sa pomaly upokojuje, ako sa jej boles strca ztvre.
Onkolgia|2014; 9(6)|www.solen.sk

... Cho, povedala som aj ja. Vedela som, e mm

prvo presne vdan chvu na tto vetu. Vedela som,
e ou repektujem rozhodnutie mjho dievatka
ods amono som tuila, e na u ak.

Dagmara Sarita Poliakov (21)

Verejnos averejn zdroje

Jednosmern vrobn linku, ktor m na konci
smr, treba zmeni na domov. Nestavajme sa do
zkrytu za hesl, bonmoty azvolania, neobliekajme
si dresy, ale vytvorme spacientom aokolo pacienta
spoloenstvo, ktor mu pome, aby sm seba
aj so svojou smrtenosou uniesol. Potrebujeme
vyzva spolonos, aby tmu dstojnej staroby,
choroby azomierania menej vytesovala aviac
sa ou zaala zaujma. Blogy Jany Shemesh (22)
aubice Koanovej (23) maj vysok tanos avysok hodnotenie, odkliali vns viac ako profesionli.
Charitatvne innosti a samopomhanie
(vzmysle samoplatcovstva, samoorganizcie
a svojpomoci) nemu nahradi premyslen
aefektvnu zdravotn asocilnu politiku. Ako sa
sname utrpenie asmr vytesova vosobnom
ivote, tak to prename aj na verejnos ado sluieb ttu vetci vieme, ale sname sa nevidie,
aby sme nemuseli mc. Aned sa mc bez ud,
ktor vzdravotnctve asocilnej sfre chbaj.
Nie zo srandy sa vrav, e by sestrou je poslanm. Samy sme si vybrali. Nie je to len ostrachu, je to
olske, pomoci, oddanosti. Nemme as na politiku,
intrigy, vymance, ako o dosiahnu ao najmenej
robi. Pracujeme sumi na pln vzok. Hlavnm
pracovnm nstrojom sme my anae myslenie, vzdelanie avzah. Bez ns nie je zdravotnctvo, bez ns je
smtok, skor smr, samota aboles.
asto hovorm kuom, ktorm sedm na posteli.
Alebo pri nich upm adrm ich za ruku. Odham ich
strach, vykala sa na papiere. Tie vm ivot nenaplnia.
koda, e zdravotnctvo prestva by obuchote srdca
adychu. Zdravotnctvo je dnes papier.
Poda priemeru OECD nm na Slovensku chbaj
sestry. Nechbaj nm uitelia, nechbaj nm ani
lekri. Ak mme na Slovensku 30 000 sestier, tak mme iba 5,9 sestry na 1000 obyvateov. OECD hovor,
e priemer je 8,7 sestry na 1000 obyvateov. Svetlana
Schubertov, ubica Koanov (24).

Predstav si dovolenku
Predstav si, e si na dovolenke. Sp, dokedy
chce, raajkuje, kedy chce ao ti chut, plva,
ta detektvky aasopisy, veeria, a ke sa
zotmie, na terase svhadom na more ska pohr
vna apozer na spln alebo na lietadl, o kriuj
mlienu drhu. M za sebou de poda tvojho
vlastnho vberu. To je princp dovolenky vber,

ktor si me dovoli. Vdanej chvli m tisc alternatv, ale dovol si prve tto jednu konkrtnu
dovolenku. M na to, m monos neutova,
e zanech vetky ostatn monosti. Tak vek
atak slobodn voba je podstatou dovolenky.
Predstav si, e a poumvaj, oetria dekubity,
vymenia vrecko, preplchnu hadiky, daj nov
plienku, oble ist anjelikov avyvez a na t
ist terasu, zktorej si kedysi pozeral na more. Chba
len tch tisc inch monost. To u nie je dovolenka.

Literatra
1. http://shemesh.blog.sme.sk/c/291348/Prve.html(31.10.2014)
2. http://www.scpen.sk/index.php/component/content/
article/55-esej/588-anton-hykisch-zle-rozostavene-figurky-na-slovenskej-achovnici(31.10.2014)
3. 6 aprloha . 4 Zkona 576/2004 ozdravotnej starostlivosti
4. Krianov K, Krian P. Dispozcia pacienta apaliatvna medicna. Paliat. med. liec. boles. 2010,3(1):1820.
5. iklov J. Vyhotn smrt. Kalich: Praha, 2013. s. 119.
6. Senn H J. Supportive Care - 15 Years Thereafter. JSCC. 2002;10:812.
7. Jens I. Ein Nach-Wort in eigener Sache. In: Jens W, Kng
H. Menschenwrdig sterben. Ein Pldoyer fr Selbstverantwortung. Mit einem Text von Inge Jens. Piper: Mnchen, 2011.209
s. (preklad Peter Krian)
8. Shemesh J. Smr si nekrtne. Ikar: Bratislava, 2012.
9. Dobrovonka: Privemi verme medicne, smr nie
je morbdna. (Rozhovor s Albetou Mrakovou). SME,
02.11.2013;21(225):3.
10. http://brana.rkcpoprad.sk/index1.php?page=next&clanok=541&arch=2007-20(31.10.2014)
11. Evangelium vitae. Encyklika. (Jn Pavol II.). SSV: Trnava,
1995. l. 65, s. 118119.
12. Frankl VE. Utrpenie znezmyselnho ivota. L: Bratislava, 2013. s. 11.
13. Frankl VE. Utrpenie znezmyselnho ivota. L: Bratislava, 2013. s. 24.
14. Kng H. Menschenwrdig sterben. Kng H. In. Was bleibt?
Piper: Mnchen, 2013, 248 s. (preklad Peter Krian)
15. Krianov K. Etick hadisk paliatvnej sedatvnej lieby.
Paliat. med. liec. boles. 2009;2(1):2425.
16. Ferry L. lovek-Boh alebo Zmysel ivota. Agora: Bratislava, 2003. s. 128130.
17. Tillich P. Odvaha bt. CDK: Brno, 2004. s. 53
18. Kng H. Glcklich sterben? Mit dem Gesprch mit Anne Will.
Piper: Mnchen, 2014. s. 2728 (preklad Peter Krian)
19. Krianov K, Krian P. Slovnk paliatvnej aterminlnej starostlivosti vyjadruje aj etick postoje. 2012;5(3):7881.
20. Shemesh J. Ako ods. blog SME, 2013 http://shemesh.
blog.sme.sk/c/330613/Ako-odist.html?utm_source=sme-title&utm_medium=web&utm_campaign=blog(31.10.2014)
21. Poliakov DS. Ke matka povie smrti no. blog SME, 2014
http://dagmarasaritapoliakova.blog.sme.sk/c/346891/Ked-matka-povie-smrti-ano.html?utm_source=sme-widget-hp&utm_medium=web&utm_campaign=blog(31.10.2014)
22. http://shemesh.blog.sme.sk/(31.10.2014)
23. http://kocanova.blog.sme.sk/(31.10.2014)
24. http://kocanova.blog.sme.sk/c/332747/Chceme-vase-zdravie-radost-smiech-zivot-sny-a-farby.html (31.10.2014)

MUDr. Peter Krian

MEDIREX GROUP ACADEMY, n. o.
Galvaniho 17/C
P.O.Box 144
820 16 Bratislava
peter.krizan@medirex.sk