ROA IND BARTHES Rozkos textufo silo yiio + fanénow pombiow Fond Joaia Flix Koy zalailo ety eer rare; repablk, Velvabnetvo Franc ‘kj repo raesizey inv Bre a odors yaa eld anes) liratry ma Slovenske CCetowvrage a publ gic a soutien du Fons ide a publi Jonet Felix, Ce Fon mis en place parle Mais Prana des Aas Bangs, “Ambusad de France Brotsvact Tati: Prose de Brtiva ex deine A soutenir a waduton et aplication oueages fangs en Slovaqui Vpdal Stove spsovate, as [Laie 2 813 67 Brat 1984 Zodpovedaériakrka Anau Blahov Gio public 4138. sane pve atone predichy DTP SYSTEMS Bratisna yaa Kedar Svornoat, spol. sro Brisa Prelotent 2 ftanctzshych oignloy Roland Bares: Le depré afr de tue, La Tour Ell, Cigue et we Le pla 6 tate, Layo, hore 98h Bios du Seu Pais 1053, 1968, 1965, 1973, 1978, © Euitions du Seuil 1983, 1964, 1966, 1973, 1978 ‘Translation © Anna Blahovs « Misia Mindzik 1994 Cover Design © Jozef Pemecky 1994 Slovak Editions © Slovensky spisovate, Ld, 1994 ISBN. 80-220-0567-3 NULTY STUPEN PISANIAvvoD Hébert nitdly nezatal nijaké Cislo Otca Duchéna tak, fe by tam nedal nejaké defrasa" a ,,doriti". Tieto hrubosti nié neznamenali, ale éosi aznamovali. Co? sui revoluént situ iu, Mame tw teda priklad pésania, ktorého jedinow funkciow nie je dat'na vedomie alebo vyjadrit, ale aj nastolit éosi, Co je ‘mimo reéi a predstavuje zdroveik Definy i nd¥ posto}, aki sme v nich zawiali ‘Mie je takd pisand ret, kiord by nemala svoju vyvesku a to, 0 plati 0 Otcovi Duchénovi, platt y rovnakej miere aj 0 literanire. Aj 1am md oonamovat Cosi, Co sa odliiuje od Jiej obsahw a od jej individudine} formy a éo je je) vlastnow Klauziirou a dim sa prdve presadeje ako Literauira. V tom id pivod subor znakov danych tak, fe nemajt vt k my’ lienke, jazyku 0k flu, a uréenych na to, aby v obmedzenosti vierkych moinych spésobov vyjadrenia definovali samotw ritudlne) reéi, Tento sakrdlny charakter pisanych Znakov zabezpetuje wégnost literatire ako ustanovizn’ a oéividne sa pokita odputat'ju od Dejin, ved’ nijakd klawctira sa neza- Kladd bez mySlienky na nepominutethast: A tak Dejiny poso- bia najjasnej%ie prave zam, kde si odmietané. Preto je moiné nnaérini dejiny lterdrnej vedi, ktoré nie sil dejinami jazyka, ani dejinami itylov, ale iba dejinami Znakow literantry, {a moino rétat s tm, Ze tio formane dejiny svojim spéso~ bom, vabec nie nejasnyim, ddvajd najavo svoju spatost’s vel’ ni Dejinami Ide prirodzene o spétost, ktorej forma sa mde menit so samosymi Dejinami; ked’ choeme citi’ pritomnost’ Dejin v osude ptsani, nemustme sa utiekatk priamemu determiniz- ‘mu: tento druh funkéne} Unie, Ktord undia udatosti,situécle a myilienky v dejinnom Case, natrtdva skér hranice vyberu ‘ako wicinky, Dejiny ¢a pred spisovatela stavafl ako uréenie nnevyhnuine) volhy medei viacerymi mordlkamt ret; nit ho, aby odovedal venam literaniry podta moinostt, ktoryeh Ovlddnutie nie je v jeho moci. Uvidime napriklad, 2e ideolo- sick jednota burzodzie splodila jednotné pisanie a ev bur- Zodenych obdobiach (teda za Elasicizmu. a romantizmu) 4 nemohla byt roztriestend forma, lebo nebolo roztrieitené vedomie: a naopak, vo chvti, ked’ spisovatel prestal byt svedkom konkréineho vseobecna a stal sa neitasinym vedo- rmim (okolo roku 1850), jeho prom cinom bolo to, Ze sa rozhodol angatovat’ sa formou, a tak alebo preveal, alebo odmietol pisanie predoilého obdobia. Klasicks prsanie bolo teda rocbité a celd Literanira od Flauberta af podnes sa stala problematikou reéi A tak prdve v tej chviti dostala Literanira (t0 slovo sa zrodilo neddvno predijm) ako predmet definittyne potehna- nie. Klasické umenie sa nemoklo pocitovat ako ret, ved' bolo retou, teda priezratnostou, obehom bez. depocitu, idedinym prieseénikam univerzdineho Ducha a dekorativneho znaku bez obmedzenosti a bez zodpovednosti; klauzira tejto rect bola spolotenskd, nie prirodzend. Vieme, Xe prdve koncom 18. storocia sa této priezracnost zakalila; literdrna forma rozvija druhi schopnost, Ktord je nezcvisld od jej ekonomic- ke} a eufemickej strdnky: fascimuje, mate, radchyna, md svoju valu. Literatiru u3 nepocitujeme ako spolocensky pri- vilegovany spdsob obehu, ale ako huni, hlboki re’, plud tajomstiev, dant zdrovelt ako sen i ako hrozbu. TR je wéina vec: literdrma forma mb%e odteraz vyvoldvat’ existencidine pocity, ktorélipniév priehlbni katdého predme- tu: zmysel pre zvldsmost, dévernast, odpor, zalibenie, zvyk, vraidu. A tak ué sto rokov je kaidé pisanie len vykonom krotenia €i odpudzovania tejto Formy-Objektu, ktont spisom vate!’ osudovo stretéva na svoje) ceste, na ktord must brat’ ohlid, kiorej must elit) kore) sa must wat’ a ktord nemOe rikaly znigi tak, aby pritom neznitil aj seba ako spisovateli Forma je vidy na ociach ako nejaks predmet; Cokolvek wro- ‘ime, je 2 ne Skandal: ak je skveld, zd sa staromddna; ked" Je anarchické, je socidina; ak je akjmkolvek spdsobom vldiina vehladom na éas Gi na luds, je samotou Potas celého 19. storocia tento dramaticky fenomén tuh- rnutia napredoval. U Chateaubrianda je 10 este len nicky depois, lahuckd euforia z reti, uréis narcizmus, pri kiorom ‘sa pisanie len tak-tak oddeluje od svoje) funkeie ndstroja, ‘akurdt, Ze sa diva samo na seba. Flaubert ~ aby sme tu zaznamenali len typické momenty tolto procesu ~ 5 koned- nou plainostou ustanovil Literanirn ako objekt so zavedenim hodnoty price: forma sa stala ,,wSrobioim" terminom, po- 5dobne ako hlineny riad & Sperk (yyphyva z toho, Ze vyroba bola ,ozndmend”, teda po prey raz doddvand ako predsta- venie’@ vnucovand). Napokon nto konstruketu Literanry “Predmetu korunoval Mallarmé postednym aktom vietkych Spredmeniovant, vraidou: vieme, Ze vietko Mallarmého tsi- Tie smerovalo k rockladu redi tak, aby Literatira bola uréitym spésobom len svojou mftvolou. ‘Ako Cast’ nigoty, v ktore) akoby mySlienka stastne povstd- vala na pozadé slow, pelo ptsanie vierkmi Stédiami postup- ného tuhnutia: najpro bolo predmetom pohlida, potom Konania a napokon vratdy — dnes dospelo k poslednej pre- ‘mene, k nepritomnosti: » tYchto neutrdlnych pisaniach, koré sa tu nazyvajil ,nutym stupriom prsania*, moino lahko ro- zoznat’ samomny. pohyb negdcie a neschopnost’ dovFiit ho vtrvant, akoby Literatira, ktord sa u celéstoroéie pokiSala tranemutovat'svoj povrch do formy bez dedenia, nachddeala Gistotu ud jedine ¥ nepritomnosti akéhokolvek maka, a tak onegne poniikala zavFienie orfeovského sna: spisovatel bez literaniry. Cisté pisanie, pisanie Camusovo, pisanie Blancho- tovo ¢ naprikiad Cayrolovo, & Queneauovo hovarove pisa- nie, 10 je posledné zastavenie krftovej cesty pisania, ktord kkrok za krokom sleduje trieitenie burfodzneho vedomia ‘de ném tu 0 naitinutie tejto vazhy; chceme potvrdit jest vovanie formdlne} reality, Mord nezdvist od fazyka a od Stylus chceme sa pokisit' ukdzat, Ze aj tento trett rozmer Formy wyivdra, a@ nie bez dilSej tragiky, putd medzi spisovatelom 4 jeho spolatnostou: a napokon chceme dat pociit, Ze niet Literauiry bee Moréiky regi, Obmedzens rozsah tejto eseje (niekolko strin z nej vyslo v Combat v rokoch 1947 a 1950) dostatogne nacnacuje, e ide len 0 tivod k tomu, o by mohlo byt Definami Pisania. PRVA Cast Co je pisanie? Vieme, Ye jazyk je stborom predpisov a zvyklost, spolotné pre vsetkych spisovatefov uréiteho_historického fobdobia. Znamens to, Ze jazyk je Cosi ako Priroda, ktoré cel prechédaa prehovorom spisovatefa, no nediva mu pri- tom nijakté formu, ba ani ju nesyti: je ako abstraktny obsah pravd, mimo ktordho sa ub zatina usadzovat hutnast osamo- teného slova. Obsahuje cel literérm tvorbu asi tak, ako obloha, zem a ich spojenie vyznaguji Eioveku doverne bliz- ke prostredie, Nie je natofko materidinou z&sobnicou ako obzorom, teda zérovei hranicou a polohou, skritka rozlohou dobrého usporiadania, vebudzujicou déveru. Spisovatet z neho ni€ vyslovne neSerpd: jazyk je prefho skér ako tia- +, kore] prekroenie modno bude zamenat uréitdé nadprio- du red je aredlom éinu, definiciou a o€akévanim mozého, [Nie je micstom spoloenskeho z&vizku, ale iba reflexom bez vybera, nedelitelnym spoloénym vlasinictvom Tudt, a nie spisovatefoy; ostiva mimo rituslu Pisomnictva; je to spolo- Gensky predmet definiciou, nie votbou. Nik nemble bez strajenosti zapojt svoju spisovatetski slobodu do neprichtad- nosti jazyka, lebo 2 nej vystupujd stivislosti celych Dejin, Uiplnych @ zjednotenych takym spdsobom, ako je uping 1 zjednotend Pritoda, Pre spisovateta je jazyk teda len Tud- skjm obzorom, Ktory umiestiuje v diafke urtitd dovernost, ‘mimochodom, celkom negativau: povedat, Ze Camus Que- rnean hovoria’ tym istym jazykom, znamend predpokladat diferencidlnou operéciou véetky jazyky, archaické & futuris- tické, ktoryimi nehovoria: jazyk spisovateta, ktory je zavese- ny medzi odstrinenymi @ neznémymi tvarmi, naoza} nie je zikladnym kapitélom ako krajnou hranicou; je geometrickym miestom wetksho, Zo by spisovate? nemohol povedat bez tobo, aby ako Orfeus, ktory sa obratil, nestratil trvaly vy- znam svojho umeleckého pristupu a podstatné gesto svoje) sociability.Jaryk je teda pred Literatirou, Sty je takmer na jej druhe} strane: obrazy, vyjadsovanie, lexika Sa oda z tela a minulosti spisovatefa a po troSke sa stivajiévlastne automatizmami jebo lumenia. A tak sa pod menom Stylu formuje autarknd re’, tori je ponorend jedine v osobnej a tajne} mytoldgit auto- ¥ ie} hypofyzike prehovoru, kde sa formuje prvé dvojica slov a vei, kde sa raz a navidy nastofujit vefké verbdine témy jeho existencie, Akokolvek je Syl vycibreny, widy je v iiom Eosi surové: je bezcietnou formou, je produktom taku, nie zimeru, je akoby vertikalaym a osamotenym rozmerom mySlienky, Jeho stiradnice sna trovni Dejfn: je ,vecou" spisovateta, jeho leskom i jeho Zalirom, je jeho samotou. K spolognosti je Tahostainy, je pre itu priezraény, no ako luzavrety osobny tworivy prejav ale je ani v najmensom pro dduktom vyberu, tivahy o Literatire. Je stkromnou si€astou ritualu, vystupuje 7 mytickych hibin spisovateta a vypfna sa ‘nad jeho zodpovednost, Je ozdobnym hlasom nezémeho 1 tajngho (ela: funguje na spdsob Nevyhnutnosti, ako keby bol styl v tomto druhu kvetného rastu iba zavésentm slepe) ahievnatej premeny, Gastou podreti, ktord venikii na hranici tela a sveta, Styl je viastne javom Kliiveho radu, je tra mutéeiou telesnej Havy urtujice} Povahu. A tak aj Stylové narééky si rozlofené do hibky; prehovor mé horizontatnu Siruktra, jeho tajomstva sina tej iste} arovni ako jeho slova, a to, Co skryva, sa rozuzTuje semotnym trvanim jeho Kontinua; ¥ prchovore je vSetko pondknuté, urgené na bez: prostredné opotrebovavanie, a slovo, méanie a ich pobyb si stthavané k odstrinenému zmyslu: je to prenos bez stopy fa bez meSkania. Naopak, Sty mé jedine vertikainy rozmer, Ponda sa do wzavrete} spomienky osoby, pri skladanf svojej neprichfadnosti vychidza z urtitej skisenost sIatkou; St je vidy metaforou, teda rovnicou medai literémym zémerom aa telesnou Struksirou autora (musfme si pripomentt, Ze sruk: tra je ndnosom trvania). A tak je Syl Védy tajomstvom; ale J svah jeho stiridnice nepatr’ k pohyblive} a neustale odkladane} pritodzenosti reti; jeho tajomstvo je spomienka tuzatvorend ¥ tele spisovatets; riéznakové schopnoststylu nie je fenoménom rYehlosti ako v prehovore, v ktorom véetko, 60 hiie je vypovedané, predsa ostiva vzpriamené a veTké pod stylom, tvrdo & jemne nadhodené v jeho figtrach, to st alomky skutognosti, ktord je re8i dakonale vadialend, Zzrake 8 tejto transmutécie robf zo Stylu unity druh nadliteréme} ¢in- nosti, ktoré ania éloveka na prah moci a magie. Svojim biologickym pavodom sa Styl umiestiuje mimo umenia, 2 ‘mimo dohody, ktorou je spisovatel spojeny so spoloénostou. Mono si teda Tahke predstavitautoroy, ktoc’ dévajtéprednosé jstote umenia ako remesla pred samotou stylu, Stelesnenim typicksho spisovatefa bez Stylu je Gide, ktorcho remeselnd maniera vyuztva modemné poteSenie z istého klasického éto- su, presne tak, ako Saint-Saens prerobil Bacha ¢i Poulenc Schuberta. Modemné poézia ~ napriklad Hugova, Rimbaudo- vva i Charova — je nasytend Stylom a umenim ako remeslom, je jedine stiradnicami vedlicimi k Poézi. Prave Autoritastylu, {eda dokonale volného spojenia rei a jejtelesnzho dvojntka, prisudeuje spisovatefovi uloho Sviezcho vinku nad Dejina- ‘Obzor jazyka a vertikalnost Stylu teda pre spisovateta vy- resfujiprirodu, lebo ani jedno, ani drubé si nevybers. Jazyk funguje ako 2Apornd polarta, vychodiskovy limit mozného, Siyl je Nevyhnutnost, ktori’ pripstava povahu spisovateta I jeho reti, Tam nachddza dOvermi znémost Dejfn, tu zasa ‘vojej vastnej minulost. No v oboch pripadoch ide o priroc, teda 0 déveme zndmy gestudr, pri Ktorom ide len o operativnu energiu, Kloré sa vyudiva raz na vyrativanie, inokedy na ppremiefianie ale nikdy nie na usudzovanie ani na oznatova- nie vyberu "A tak je kazda Forma aj Wznamom: prve preto je medlzi jazykom a Stylom miesto na iné forméinu skutognost: na pfsanie. V akcjkolvek literéne} forme je mozny celkovy vyyber tény, étoso, ak cheete, presne tu Sa spisovatel jasne individualizuje, lebo prave tu sa angazuje. Jazyk a Syl st dang veliginy, Kors predchsdzajs celd problematiku revi jazyk a Styl 0 prirodzenymi produktmi Casu a biologicke} ‘osoby; ale formalna identita spisovatela say skutotnosti Duduje fen mimo stanovenych gramatickych noriem a Stylo- vwych konftint, tam, kde sa 7 napisancho kontinua, najpry zhcomazdencho a uzavretého ¥ dokonale nevinnejlingvistic- kkej prfrode, napokon stane tplay znak, vyber Fudskcho spré- vania, potvrdenia urtitgho Dobra tak, Ze sa spisovatel ‘zaangazuje na zjavnosti a komunikovani urtitého Mastia Gi nepokoja a spita Zirovel! normainu i jedineénu Forma svojho prehovoru s veTkymi Dejinami bliZneho. Jazyk a Syl st slepé 9sily; pisanie je inom historickej solidarity. Jazyk a Styl predmety; pYsanie je funkciou ~ je velahom medzi tyorbou ‘a spolocnostou; je literdmou reou preformovanou socislnym turéentm, je formou zachytenow v Tudskom zimere a spatou tak s velkymi dejinnymi krizami. Napriklad Mériméeho a Pénelona oddetujd fenomény jazyka a néhodné viastnosti Stylo; a predsa poudivajl ce€ nabitd rovnakou intencionalitou, odvolivajd sa na rovnak ideu formy a obsahu, prijfmajd rovnaké poradie kenvencif, podlichaji rovnakym technic~ yim reflexom, s rovnakymi pohybmi pouafvaju s rozdielom poldcuba storogia ten ist ndstroj, navonok bezpochyby to- Chu upraveny, no z bfadiska podmienok a pov‘itia ani trochu a skitka, maj rovnaky spésob pisania. Presne aaopak ~ takmer sigasnfei Mérimée a Lautréamont, Mallarmé a Céli ne, Gide a Queneau, Claudel a Camus, ktorf hovorilialebo hhovoria tym istym historickyim stavom nasho jazyk, pow2t- viii vytazne odliSné spésoby pisania; véetko ich navzajom ddefuje t6n, spSsob roti, umysel, moralka, povaha ich pre~ hhovoru, takte dobové a retove spologenstvo znamend na0zaj ‘milo ¥ porovnant s takymi protichodnymi spésobmi pfsania, tak dobte definovanymi ich protikladm Hoci si ticto spdsoby pisania naozaj odlisné, sti porovna tefng, lebo s vysledkom toto%ného pohybu, a tym je reflexia spisovateta o spologenskom vyuzitt formy a vyberu, ktony 2 toho prefiho vyplynie, Sp8sob pisania je jadrom cele} bite tne} problematiky, ktord sa zagina a2 nim, pisanie je teda vylugne moralkou formy, je t0 vyber spoloéenského pric- Stranstva, do Iona ktorcho sa spisovatef rozhodne situovat Pritodzenost svojej 128, Ale toto spologenské priestranstvo, ‘vobee nie je priestranstvom skutoéne} spotreby. Spisovate si nevybert socidlna skupinu, pre ktorii piSe — dobre vie, Ze ‘okrem pripadu, ked prive ofakava Revoliciv, pie vidy ‘Pre ti ists spolotnost, Jeho wyber je vyberom svedomia, hie dginnost, Jeho pisanie je uritym spdsobom, ako mystiet 6 Litecatire, nie ako ju rozSirovat. Alebo e&te lepSie - Kede Spisovate? nemdie ni€ zmenit na objektivnych danostiach Iiteréme} spotreby (tieto vyluéne historické danosti mu uni- aj, hoci si ich aj uvedomuje), dobrovotne prensa pozia- davku slobodnej rei na zdroje teto ret, a nie na koniee jeho Spotreby. A tak je pisanie dvojznaénou skutotnostow ~ na jedne} strane sa nespome rod 2 konfrontécie spisovateta 10 ‘8 spoloénosti, na druhej strane vracia spisovatefa od tejto socidne} ticelnosti spit k instmmmentovym prametiom jeho worby. Ked mu uz dejiny nem6za dodat ret slobodne spo- teebovant, nikajsi mu aspos poZiadavku reti slobodne pro- dukovane) ‘A tak vyber @ potom zodpovednost za konkrétny spésob pisania uséujdl istd Slobodu, ale této Sloboda nema v rOznych jinnych chyrfach rovnaké obranigenia. SpisovateTovi aie je ddané, aby si vybral svoj spésob pisania v nejakom nad@aso- vom arzensli lterirmych foriem. MoZné spésoby pisania da- richo spisovatefa sa vytvéraji pod takom Dejfn a Tradicie ~ si aj Dejiny Pfsania: ale Ueto Dejiny sui dvojaké — préve vy okamihu, ked vSeobecné Dejiny ponttkaji — alebo nastolu J — novi problematiku literdmej reti, pisanie ostiva este ping spomienok na svoje staré obyéale, lebo re nie je nikdy celkor Gisté ~ slova maja druhotnd pamaé, Ktord tajomne pretrvava uprostred novych vyznamoy. Spdsob pisania je ‘rive tym kompromisom medzi slobodou a spomienkou, je ‘on pripomfnajicou slobodou, ktord je slobodou Ten v geste ‘wybera, no uF nie vo svojom vant, Bezpochyby si dnes modem vybrat ten &i onen spdsob pisania a tymto gestom potvedit svoju slobodu, robit si néroky na svickost Gna fradiciu; nemdvem ho véak uz rozvijal v trvant €asu tak, aby som sa pritom po troske nestival vizitom slov druhého Sloveka, dokonea i viastaych. Obstinantné perseverscia, po- chédzajiica 70 Wetkych predchdzajicich spésobov pisania i 20 samotne} minglosti mOjho vlastnsho pisania, pokey prftomny hlas mojich slow. Kaldé na ako chemicky prvok, spogiatku priezracny, Sisty a neutrsiny, y ktorom si jednoduchym trvanim po tro8Ke zjavuje ako suspenzia celé minulost,celd, ustavicne hustejSia a hustejSia ryptografia Tuk ako sloboda aj pisanie je teda iba okamihom. ‘Tento ‘okamih je viak jednym z najzrcjmej&ich okamihov Dejin, pretoke Dejiny, t je vady a predovéetkyim vyber a obrani nie tohto vyberu, Prive preto, %e pisanie sa odvodmuje od jedngho vyznamngho gesta spisovatefa, vystupuje na povreh Dejin oveta vyraznejfie ako nejaké iné Clenente literary. Jednota klasickcho plsania po celé stirotia homogénneho, pluralita modemych spOsobov pisania, sto rokov zndsobova hych aZ ne hranicw literdemeho fakta, tento druh rozbitia nLfranciizskeho prsania na kusy presne zodpoveds vetke) krize celyeh Dejin, Ktont vidiet vo vlastnych Dejinéch literary fovela matnejsi, To, 60 oddefuje ,myslenie* takeho Balzaca fod oinyslenia® Flaubertovho, to je zinena Skoly; to, 60 diva ‘do protikladu ich spésoby pisania, co je zékladny zlom préve ¥ ckamihu vytvérania spoja medzi dvoma ekonomickymi ‘ruknrami, zlom, ktory do ich Glenenia prindSa rozhodujice zmeny mentality a vedomia. Politické spésoby pisania Vsetky spésoby pisania maj isté ety Klauzsiry, Kora je vedialend hovorove) reti. Pisanie vObec nie je_ndstrojom dorozumicvania, nie je otvorenou cestou, po ktoré] BY preNeT reGovy cimer, CeZ katdy piehovor sa vali pridom cely zmi- tok a prendSa nai ten premineny pohyb, Ktory ho udrZiava ¥ stave veengho odkladu. No pisanie je_préve. stuhmitow reG0u, lord ije 20 svoje) podstaty a vObE® sa nestars 0 to, aby averla svojmu vasiéma trvaniu pohybiivy sled aprox imacif,-ale_naopak, aby nastoila prostredn{ctvom jednoty ‘a ielia svojich znakov obyaz prehovoru, Kiory bol zostoieny ovela-skér-ak0 sanie-je revo v protklade P pehonrs, Ibo aly ST symbols naonerane ostentatfune obrétene k tajnému brehu ret, Kym prehovor je fen trvanm préednych znakov, na ktorych je vyzaamny je- dine pohyb. Cely prehovor ostéva v tomto opotrebovavant slow, ¥ tejto pene undSanej ustaviéne dale} a niet prehovoru inde, iba tam, kde reé funguje evidentne ako hitanie, ktoré sichéva len pohyblivy rot slov; naopak, pisanie je vidy 2akorenené na dru) strane rei, rozvfja sa ako kliek, a nie ako éiara, diva najavo bytie a hrozitajomstvom, antikemu- nikéciow, znepokojuje. V celom pisant teda ndjdeme dvo- znatnost predmetu, Ktory je 2srovel rekou i donucovanim =v poradt pisania je ,okolnost" eudria ret, je tam fosi ako pobfad na zimer, Kory uz nie je zmerom rei. Tento pohfad moze by¢ vefmi dobre vsnivou posadnatosfou rexou, ako je to v literémom pfsant; md%e byt aj hrozbou trest, ako je tv palickych spésoboch pisania ~ pisanie mi teda za tiloh spojtjedinym fahom realta Sinov a idedinost ciefo. Prave preta moe alebo tieh moci napokon vady zavedie axio- logicky spdsob pisania, v ktorom je prechod, aky obyEaine ‘oddeTije skitok od hodaoty,potlageny v samotnom priestore slova, dantho 2éroveit ako opis i ako rozsudok. Zo slova sa stdva alibi (ize akési inde a akési opodstainenie). Toto plait Bo literienych spésoboch pisania, kde jednota znakov wstavie- ne fascinujl podretové a nadrezove oblast, no eSte vadSmi to plato politickych spésoboch pisania, Kde je alibi e8 zi Nef zastrasovanim i glorfixsciou ~ moc alebo bo} v sku: post produkujd tie naziste)Sie typy ptsania, ale} uvidime, Ze Flasicky spésob sania déval ceremo- nidine najavo zaradenie spisovatcta do zliSine} politckej ‘poloctosti 2 Ze hovori ako Vaugelas zmamenalo predovser jm primkn sa k vYkonu moci. Hoci Revolicia nemodifi- Kovala normy tohto pisania, pretoze mysliace osadenstvo fostalo veelku to iste, iba prelo od inteektuslne} k poitekej tmoci, yynimosng podmienky bojapredsa vyprodukoval prise Ino ¥ Tone vetke} Klasicke) formy tisto sevoluénysposob pisunia, revolueny nie Stroktrou, ved bol akademickejét ko kedykovek prediym, ale klauzirou a svojim dvojnt om, ved vykon reti bol viedy ako eSte nikdy ¥ Dejinsch spy 5 prekliatou Krvou, Revolucionéei nemati nija priti- fo na to, aby chceli modifikovat klasické pisanie, ani v na Inensom nemysleli na spochybnenie Tudske) prirodzenost, 2 ur vobee mie Tadskej ret, a ndstoj" adedeny po Volta rovi, Rousseauovi i Vauvenarguovi sa im nemohol 2dat Skompromitovany, Identta revoluéného pisania sformovala jedinetnost historickjch situéif, Baudelaire kdesi hovoril © eifaticke} pravde gesta vo vefkych okotmostiach Zivo- to. Revoldcia bola ¥ pravom zmysle slova jednow 7, t¥ebto vefkych okolnowti, ked pravda natofko ofazieva krvou, Kto- you sa 2a fu plat, Ze na to, aby sa vyjadrla, vyzaduje samot- Dé formny tearing} amplifikcie, Revoluiné pisanie bolo tym emiatickyim gestom, Kloeé jediné mohlo predtfit kafdodenné popravisko, To, Cosa dnes zai prehnané,vtedy tha zodpove- alo skutognosti Toto pisanie, ktoré mi vSeiky znaky inf tie, bolo exaktnymm spésobom pisania — nikdy nebola ree nepravdepodobne'sia a mene} Klamliva, Této emféza nebola Ten formou tvarovanou na demu; bola a je) vedomim. Bez toho extravagantného iasenia vlasingho vSetkym_vefkyim fevoluciondrom, kioré urmoznilo girondstovi Guadetovi, 2a Knutéma v SaintEmilione, aby vyblisil bez, zosmiesnenia, lebo s2 chystal zomrief: Ano, ja som Guadet. Kat, konaj svoju povinnost. Chod zaniest moju have tyranom vias. Vidy, ked ju videi, 2bledi, Kee ju uvidia sfats, zblednd este vidmic" bez toho by Revolicianebola mobla by® tow 14 inylickou udalosou, Kort zrodnila Dejiny a add buen inySlienku na Revaliu. Revoluéoé pisanie bolo akousten- {cles revue) legendy nepokojoval a pesadaovalo obGiansku konsekréicit: krvi, : Marxistcky spsob psania je etkom iny. Klara formy ta nepochidza zrétoricke amplifkcieaniz emfézy spésobu hovorenia, ale 2 lexiky rovnako osobitej a rovnako funkeio- nlne} ako technicky slovntk: aj samotné metafory sd ¥ ne) prisne kodifikovang. Prancizske revoluéne pisanie Vedy 22- kladalo nejake krvave prvo 61 moraine ospravedinenie: mar- stick piSanie je pvodne dané ako tet poznania;pisan tu jednoznatng, lebo je urtené na udeZanie sidr2nost Pritodenost:lexksa identia tohto pisania mu umoZiuje nastolit stability vysvetieni a stlost met6dy: a na samom krji svojej rei dosahuje marxizmus éisto politické spriva- nie. Tak ako je franclzske revoludné pisanieemfatické, mar- istic pisane je itotické,lebo ka2dé slovo nie je uz niin Ten skromnyim odvoldvaniay sana sihru principov, Kory ho neprimane obhdj. Naprikdad slovo .implikovat" ktoré je v marnstckom pisani Gast, tu nema neatralny slov- nikovy wenam; vidy je nard2kou na presne uréeny histori ky proces, je ako algebricky znak, Etory predstavuje celi 2aworku predchddzajdcich postlatow 'V spojent s akciou sa marxistické pfsanie v skutognosti chytro stalo hodnotovou regou. Takyto charakier, viditetny uu Marxa, hoc’ jcho pfsanie predsa len ostalo vo vieobec~ nosti explkativne, pine zachvati vitzené stalinske pisanie. Niektorépojmy,formnetotozné, kore by neutrny slovmtk nevymenoval dva razy, su zalomené podfa hodnoty a kaldy ich breh sa spsja sinym substantivom ~ napriklad,kozmo- politizmus” je negativaym substantivom k. intemacionaliz~ mut (U7 u Marka). V stalinskom svete, v Kiorom definicia, Gite oddelenie Dobra a Zia, vyplia uz cel r8, nic st nijaké slows ber hodnoty a funkeiot pfsania je napokon to, aby uéctilo proces = nie je u2 nijaky odklad medzi pomenova- nim a rorsudkom a Klauztra re je dokonalé, lebo je to koneéne hodnot, ktord je dand ako vysvetlenie ine) hodno- 19; povie sa naprklad,2e ist zlotinee vyvja Ennost Skodli- ‘i 2avjmom Stu; teda sa vlasine znovu hovor, 2e zloginee Je ten, kto pacha Zlobin, Ako vidiet, ide 0 skutodmt tautolo- 15giv, konstantny postup stalinskcho ptsania. To sav skutod- nosti wi neusiluje 0 vytvorenie marxisticktho vysvetlenia aktov alebo revoluéne| racionulity Ginov, ale len © podanie redlna v posidene| podobe a o nantitenie bezprostredného Sitania odsudkov — objektivay obsah slova ,ehytkai'* ma fresiny charakter, AK sa dvaja vichylkari spoja, stant sa ‘nich ,frakciondei", Co neznamend objekifvne odiismt vinu, ale zvySenie trestnosti, Mozno vypositavat vlasiny’ marxistic- ky spdsob pisania (Marxov a Leninov) a pisanie vifazncho stalinizmu (v Tadovyych demokracisch); bezpochyby jestvuje aj rockistcké pisanie a pisanie taktické, ktoré je napriklad spésobom pisania francizskych komunistov (qfobotnicka twieda' sa nabilza najpry ,,udom', potom ,statoénymi Tud- mi*, zdmeme sa znejastujd terminy demokracia", ,slobo- da", ,mier" atd., Bezpochyby ka?dy rebim md svoj vlastny spOsob pisania, ktorcho dejiny eSte treba spisat, Pisanic ako forma neobyéa}- re zaanguzovand v prehovore obsahuje so vzdenou dvojanac~ rnosfou zéraveri bytie i zdanie moc, 10, im je ale i to, za Co by chcela, aby ju povazovali — dejiny’politickyeh spésobov pisanf by teda predstavovali ti najlepSiu spolofenski feno- ‘menolégiu. ReStaurécia napeiklad vypracovala triedne pisa- nie, vdaka Comu bola represia dand bezprostredne ako codstidenie, Ktoré vzi8lo spontinne 7 Klasickej Prirodze~ nos — robotnici, ktor? predkladali svoje poviadavky, boli vady ,individuami", Strajkokazi boli ,pokojaymi robotntk- “Zo servilnosti sudcov sa tu stale ,otcovsks ostrazitost ‘éstupeov justice" (2a naSieh Gias analogickym postupor nazyva gaullizmus komunistov ,separatisti). Vidiet, Ze pisa nie tu funguje ako dobré svedomie a Ze jeho poslanim je dat podvodom do Easového stladu zagiatok uréitgho fait a jeho najvedialenejSiu premenu tak, 2e na ospravedinenie Ginu sa 4 zéruka za jeho redlnost, Tento fakt pisania je napokon vlasiny véctk¥m_autoritirskym rezimom; je 10 to, Eo by sme mohli nazvat policajnym pisanim ~ vie sa napriklad © vetne represivnom obsahu slova ,Nariadenie™ Expanzia politickych a socidlayeh faktov v oblasti vedo- mia Literattry vyprodukovala novy typ pisatefov stojacich kdesi na polceste medzi politickym aktivistom a spisovate- Tom, od prvého preberajd idediny obraz angaZovancho &lo- 16 veka, od druhgho mySlienky, 2 pisommé dielo je Ginom. ‘Zécoved s tym ako naridza spisovatefa intelektudl, rodé sa ‘V casopisoch a v esejach bojujice prsanie celkom ostobodens fod itylo, ktoré je éfmsi ako profesiondlnou reo .siéasti Toto pisanie md mnozstvo nusns. Nik nepoprie napriklad cexistenciv pisania ,Duch” & pfsania , Modem doba”. Spo- Totnou étou tychto intelektudlskych sp6sobov pisania je to, e toe vysadného miesta sa pokua stat dostatoénym znakom ‘aangazovanosti. Spojit sa s uzatvorenym prehovorom pod. tlakom véetkych tYch, Klorf nim nehovoria ~ to zramens zverejnit samotny podnet vyberu, ak nie priamo podporovat Tento ver: pisanie sa tu stava &imsi ako podpisom, Ktory sa ddava pod kolekt(vne vyhldsenia (ktoré Elovek napokon sém nezostavoval). A tak prijat urity sposob pisania ~ dato by sa povedat este lepsie ~ujat sa ho ~ to zmamend uetrit si vetky premisy vyber, to znamend dat najavo ako osvojené pritiny ohto vyberu, Celé intelektuslske pisanie je teda prvym 20 “sKoKOV intelektu". Kym idesine slobodng ret by nikdy ne~ Tnohla oznamovat nig o mojej osobe a nedala by vediet nit (© mojich dejindch a © moje} slobode, pisanie, Ktoréma st venijem, je UE celé ustanovené: oddefuje moju minulost ‘4-moj vyber, diva mi moje dejiny, zverejiuje moje postave- nie, angaZaje ma tak, 3e to nemusin hovorit. Forma se tak Stava viae ako kedykofvek inokedy autondmnym predmetom, turéenyim na to, aby znamenal uréitd Kolektivmu a obhajovams lastnost. Tento predmet ma v¥mnam uspory, funguje ako ‘ckonomické mamenic, vdaka ktorému pisatel ustavigne na- sale soju Kamera pita wobec remus pripominat je) ej. rato dvojakost dneSnych intelektudlnych pisant je zdGraz- ‘nen faktom, Ze napriek usiliam tohto obdobia nemohla byt Litetatira nikdy dplne zlikvidovand ~ vytvara stile pritadlivy verbilny obzor. Intelektuil je stle iba zle pretvoreny spiso~ vate? as wynimkou modaosti, Z by dobrovotne potopil lastal loot a 2e by sa stal wi navédy aktivistom, Ktory wi nepiie (niektort to urobili,z Zoho vypl¥va, Ze sti zabudnutt), ‘ust sa len vrdtit k o€arovaniu 20 stasich spOsobov pisania, Rtoré Siri Literatira ako neporweny’ a staroradday ndstro “Tieto intelektualne pisania st teda nestéle, ostévaja literamny- imi v tej miete, nakofko sti bezmocné a politckymi st fen ‘utkvelou predstavou angaZovanosti, Skratka, ide v2dy o eispésoby pisania, pri Ktorych nachddza svedomie pisateTa (uz sa neodvazujeme povedat spisovateta) upokojujuei obraz, Kolektivnej spasy. ‘Ale takisto ako pri sigasnom stave Dejia mize kakdé politické pisanie jedine potvedit policajny svet, rovnako mo- ze kazdé intelektualne pisanie iba zalozi ist paraliteratsira, tor u2 ani nems odvaha predstavit sa svojfm menom. Bez~ ‘ychodiskovost tychto spésobov pfsania je teda totélna, m 4 vViestjedine k spoluvine alebo k bezmocnosti, teda tak fi ‘nak k odcudzeniu, Ptsanie Romdnu Roman a Dejiny mali blizke vztahy prve v stored, ktoné bolo svedkom ich najvlitSeho rozmachu. Ich sil ato by malo umodnit pochopit zérover! Balzaca i Micheleta — Je u jedngho i druhgho stavba autarkného sveta, ktor si sim Ivort svoje rozmery aj ohranigenia a v ramei nich disponuje vlastnyen Casom, Priestorom, vlasinymi obyvatelmi, subo~ rom predmetov a vlasinyrmi mytii "Tako sfricita vefkych diel 19. storogia sa vyjadrila dihymi recitativmi Romanu @ Dejfn, uréitym druhom rovinnych pro- jekcif zakriveneho a viazancho sveta, Ktorsho zdeformovany obraz predstavuje vo svojich volitach novinovy roman na pokragovanie, ktory sa viedy zrodil, A predsa narécia nie je evyhnutne zikonom tohto Zinru. Napriklad jedno celé ob- ddobie mohlo koncipovat romny v listoch; a celé iné moze robit Dejiny analzami, Rezpravanie ako forma Sirgia zro- vit ako Romin i ako Dejiny teda vo véeobecnosti naozaj ‘ostava vyberom &i vyeazom urtitého historického okamihu, Jednoduchy minuly gas (passé simple), ubolny kamen Rozpravania, Kiory sa x hovorovej francizstiny celkom vy~ tratl, v2dy oznamuje umenie: je siasfou ritalu Beletrie. eho. povinnosion uz nie je vyjadrovat fas. Ma za wlohu. privies? skutotnos? na ist bod a abstrahovat 2 mnozstva prefitych a na scbe navrstvenych Easov Gisty verbslny Gin, ‘oslobodeny od existencisinych koresiov sktisenosti a oriento vvanyna logickii vizbu s inymi éinmi, s inymi procesmi, weobecny pohyb sveta ~ usiluje sa udrZaf uri hierarchiu vy ri skutkov. Jednoduchym minulym tasom sa sloveso implicitne stiva sigastou kauzilnej retaze, 2itastinje sana stibore pevne siivisiacich a riadengeh udalosti, funguje ako algebricky 2nak 2meru; ked udrfiava dvojanatnost medzi Easovostou a kavzalitou, vyzaduje rozvijanie, teda chépanie Rozprévania. Prive preto je ideslnym ndstrojom na akutkol- 19vek vyistavbu sveta; je fiktivnym Zasom kozmogénif, mytov, Dejin a Romanov. Predpoklads, %e svet je vybudovany, vy- pracovany, oddeleny, vylozeny, ponuknuiy. Za jednoduchy'm minulym casom sa vidy skryva demiurg, bol alebo komenta tor; svet nie je nevysvetleny, ked sa o fiom rozprava, kazda néhodnd udalost je v fiom presne dand okolnostami a jedno- duchy minuly €s je prive «Ym opaénym znakom, Ktorym rozprivat privddza rozbitie skutognost k skromnému a Gisté- mm tont re¥i bez hutnosti, bez 2vanosti, bez vystavovania na obdiv, Ktorého jedinow funkciou je spojit najryehlejsie, ako sa len dé, pritinu’a wcel, Ked historik v jednoduchor minulom Base trl, Ze vojvoda 2 Guise zomre! (mourut) 23. decembra 1588, alebo ked romdnopisee rozpriva, Ze markiza isla von (Gort) piate, eto Giny sa vynsraj z minulost bez hustoty ‘il osloboden¢ ad zachvevov bytia, maj stilost a osnovu ako ijaks algebra, sl pripomenutim, ale wzitofmym pripomenv: tim, Ktoreho zaujimavost sa rata oveTa viac ako trvanie ‘ednoduchy minuly as je eda napokon vyrazom uréitého poriadku a ndsledkom toho euférie. Vefaka nemu nie je sku- tofnost ani tajomné, ani absurdnd je jasnd, takmer doveme zéma, v kazdom okamihu znovu divand dokopy a ulozend v rake Stworitela; podrobuje sa démyseinému tlaku svoje) slobody. Pre véetkych velkych komentétorov 19. storot mie byt svet pateticky, ale nie opusteny, lebo je sihmom koherentayeh vefahov, lebo napisané fakty sa neprekryvajs, Tebo ten, kto o ftom rozprava, ma schopnost odmietnut ne- prichadnost a samow bytost, z ktorych sa sklad, lebo moze Kazdou vetou svedgit 0 komunikécii ao hierarchii Zinov 1 napokon jednoducho preto, Ze samotné tieto Ciny moza zredukovat na znaky. Narativny minuly Gas je teda siaston berpetnostncho systému Beletrie. Ako obaz poriadkcu vytvara jednu z mno- hych formdlnych dohdd uzavretych medzi spisovateTom ‘a spolognosfou na ospravedinenic toho prvého a pre pokoj tej druhe), Jednoduchy minuly Cas znamend tworbi ~ ozna- muje ju toda a presadzuje. Aj ak je zaangazovany do toho najtemnejficho realizma, upokojuje, lebo vefaka nemu vyjal- yje sloveso zaviSeny, vymedzeny, substantivizovany’ Gi. ‘Rozpravanie mé meno, unika hrbze neohranivensho prehovo- ru = skulotnost sa auzuje a zdBveriuje, vstupuje do styl 20 evyénieva 2 redi; Literatira ostiva obytajovou hodaotou Spolognosti, ktoré je upozornend samotnou formou slov na yinysel toho, &o Konzumuje, Naopak, ked je Rozprivanie ‘risthnuté na prospech inyeh literarmych Zinzoy, alebo ak je rime! narécie jednoduchy minulf as nahradeny mene} Uckorativnymi, sviezejSimi, utne}Simi formami, blzsimi prehovoru (prézentom alebo zlozenym minulym’ Gasom ~ passé composé), 2 Literatiry sa stava uschovivatetka husto~ ly jestvovania, « nie vyznamy. Ciny oddelené od Dejfn uz nie Si inti os6b, “Tuk sa da vysvellif,€o je na jednoduchom minalom ase Romidau uzitogné i neznesitetné — je zverejnenow Hou; vy” tycuje pole pravdepodobnosti, Ktors by odhalila mo2né zéto: veils tym, Ze by ho oznatila za falosné. Spolotné finalita Romany a vyrozprivanych Dejfn je odcudzovanie faktov = jednoduchy minuly éas je vlastnym konom, ktorym spolo’- ost uplatiuje pravo drdby svoje) minulosti a svojej moznos- fi. Ustanovaje kontinuum, ktoré je hodnoverné, ale ktorcho iluzsrnost sa zretefne diva najavo, je posledaym dlenom formalne) dialektiky, ktord by obliekala neskutoiny fakt po: stupne najprv do Satu pravdy, potom do Satu odhalene} 1. To treba dai do vzfahu s usSiton mytoldgion univerzéin vlastnow buréodzne} spolognosti, ktore}_charakteristic produktom je Romén — dat imaginémemu formalna zéruku fedineho, ale nechat tornuto znaku nejednoznatnost dvojaké- ho predineta, ziroven pravdepadobnsho i falosného, to ic remenné opericia v celom zépadnom ument, pre ktoré je nepravdive na rovnakej lrovni ako pravdive nie agnosticiz- ‘mom alebo poetickou dvojakos(ou, ale preto, Lebo sa rita tym, Ze pravdivé obsahuje zarodok univerzalneho, ¢ hi dam radej nejaku esenciu schopni jednoduchym reproduko- vvanim oplodnit kategérie ktoré sa odiiSujé vadialenosfou &i fikciou, Prive takymto postupom mohla burfodcia, ktort ¥ tom storoe! vitazila, povazovat svoje viastné hodnoty za tuniverzaine a preniest na dokonalé réznorodé éasti spolo’- hosti véetky Mend svojej morilky. Prive toto je mechaniz- ‘mom mytu a Romdn, a v Romine jednoduehy minuly as, st mytologickymi predmetmi, Ktoré prekryvajd svoj bezpro- Stredny zimer druhotnyt utickanim sa k urGite} dogmatike i eSte radSej k pedagogike, pretoze ide 0 to, aby sa esencia ddala pod sposobom 173. Na pochopenie vyznamu jednodu- 2chcho minulsho Easu staef porovnat zpadné romdnové ume- nie naprfklad s Ginskou tradicion, kee omenie nie je niim inymm ako dokonalostou v imitéei redlneho; tam sa. vSak nigim, vObec nijakym znakom nesmie Iii prirodzeny’ pred- met od umelého — tento dreveny orech mi nesmie ukiizat okrem obrazu orecha aj z4mer oznémit mi umenie, vdaka Kiorému sa zrodil. A peive to robi rominové pisanie. Mé na starosti nasadi¢ maskw a 2éroven ju oznséit ‘Tuto dvojzmyselnt funkciu jednoduchého minulého Easu ngjdeme aj pri ine} skutoinosti pisania — pri trete) osobe Roménu. Mozno si spomeniete na jeden romin Agathy Chris: tieovej, ktory bol vynachldzavy prave tym, Ze vrah sa skryval za prvou osobou rozprivania, Citatet hfadal pichatefa 2a Kazdou trefou osobou zapletky — a on bol oznateny 2ime- ‘nom ,ja". Agatha Christieova vefmi dobre vedela, Ye v ro- ‘mane’ je ja" obyCajne svedkom, akiérom je on". Preco? On" je typickou roménovou konvenciou; rovnako ako na- atfvny as aj ,on oznamuje romiinovs skutotnost; bez tree) osoby ide o neschopnost dospiet az k romény, alebo o Wille © jeho rozklad. ,On formane oblasuje myius; lebo prinaj- mengom na Zépade, ako sme prave videli, niet umenia, Ktoré by neukazovalo prstom na svoju masku. Tretia osoba, rovna- ko ako jedaoduciy minuly €as, preukazaje tito sluzba roms rnovému umeniu a poskytuje jeho konzumentom bdezpecie fabulicie, ktoré je déveryhodns, no pritom neustile ukazu je, Ze je nepravaiva, “la” je mene} dvojzmyseing, a preto je menej roménové — Je teda zéroveit najbezprostrednejSim riesenim, ked rozpré- vanic ostiva efte pred konvenciou (napriklad Proustovo diclo chce byt Ten uvodom k Literatire), a najprepracovanejSim, ed ja prekroti konvenciu a pokusi sa ju rozbit, ked’ vest soxprivanie k prirodzene} nepravde doverncho oznmenia (aké je preknitené hfadisko niektorgch gidovskych rozpri- van). A tak powrivanie roménového on spaia dve proti Kladné etiky — keee tretia osoba'romdnu predstavuje nespormi konvenciy, 2vadiza teh najakademickejSich a naj- mene} rozvritenych rovnako ako ostatayeh, ktox! napokon povaiuiii konvenciu za pourebni pre sviezost svojho diela, Tak i onak je znakom zrozumitetne} dohody medzi spolo’- nosfou a autorom: preiho je vSak zdroved i prvym prostrid: 2 kom, ako podat svet takym spsobom, aky sm chee. Je vine ako literimou skusenosfou ~ je Tudskym inom, ktory spa tvorbu Dejinami alebo s bytim. ‘Napriklad u Balzaca ziplava roznych ,on", celdté rozTahlé ‘ox6b, itlych objemom tela, ale ddsiednyfch trvanim ino, ‘edhafuje jestvovanic sveta, Ktorcho prvou danostou st De} ny. Balzacovske ,on" nie je ztodenim, poéatym premeneniim 4 zovSeobeenentin ,ja, je to povodny a hruby prvok roman ‘material, a nie plod worby ~ nijaky balzacovsky pribeh nie je Stars ako pribeh kazdej irete) osoby balzacovskeho romanu. Balzacovo on" je analogické s Cézarovym on" ~ tretia soba tu usicutodinje akysi alyebricky stav inmost, na kto- ‘oj ma jestvovanie Co najmensf podiel, aby prenechalo miesto turtitému spojenit, cistote ci trgike Tudskych vzfahov. Na- ‘pak — alebo v kadom pespade skir — funkciou romnového “on mae byt vyjadrenie existentne} skxisenosti. U mnohych nodemejsich romnopiscov sa dejiny loveka zamiefajt cestu sklofiovania ~ élovek-autor, Ktory vyiel od ja", Ktoré je stale najvernejéou formou anonymity, postupne nadobrida privo na tretia osobu podfa toho, ako sa jestvovanie stiva fSsudom, a dospieva k solilokviu Romanu. Zjavenie osoby von" to nie je wfehodiskom Dejin, je v¥sledkom tsilia, Kto- Témy sa podarilo vyslobodit z osobného sveta povah a hnutt sts, vyznamnd formu, ktord sa teda hned sozplyva, vdaka dokonale konvenéne) a chabej scenériitrete} osoby. V tom je rite prikladna cesta prvych scenérov Jeana Cayrola. Kym ‘éak u klasikov — a vieme, 2 pokial ide 0 pfsanie, Klasiciz~ Imus sa predléuje sé po Flauberta ~ ustup biologicke} osoby sveda 0 uvedent esencislnebo éloveka, u romdnopiscov, ako je Cayrol, je vpdd osoby on postupnym vybojom proti {emnému tieiu existencidineho ,ja"; natofko je romén, iden- tifikovany svojimi najformélne)simi znakmi, Cinom sociabi- lity; ustanovuje Literatimy. ‘Maurice Blanchot v stivislosti s Kafkom naznatil, 2 vy~ pracovanie neasobného rozpravania (v sivislostis tym term: fhom si vSimneme, Ze ,reia osobs" je dand vady ako regatfyny stupeit osoby) bolo prejavom vernosti esencii re- lebo té ma v2dy prirodzeny sklon k autodeStrukcit. Potom je pochopiteTng, 2e ,on" je vitazom nad ,ja" natoTko, nakol- ko uskutosiuje zéroves literimej8i a nepritomne)s¢ stay, ‘Tak Gi onak, viazstvo je neustéle ohrozované ~ litera konven 3cia on je potrebnd na zoslabenie osoby, ale hrozs, Ze ju kaidu chvitku zavalf netakanou vrswvou, Literatéra je ako fosfor ~ najvieSmi Ziasi vo ehvili, ked sa pokiSa zomriet, No pretove 2 druhe} strany je zasa éinom, ktorsho nevyhnat- rym predpokladom je trvanie ~ predovietkym v Romane — napokon nikdy niet Roménu bez Beletric. A tak je tetia ‘soba Roménu jednym z najncodbytnejsich znakov tragiky pfsania, zrodene} v minulom storost, ket! sa literatira ocitla dithnuté od spolocnosti, ord ju Konzumuje. Tretiu osobu. ‘Balzaca a Flauberta oddefuje cely jeden svet(svet roku 1848) = tam wak boli Dejiny kruté vo svojom predstaveni, ale logické a spofahlivé; ta je umenie, ktoré chee uniknult wei kim svedomia a tak pretaZuje koavenciu alebo sa ju v&Snivo pokua znigit. Modernita sa 2atina hfadanim nemone} Lite- ratty. A tak nachddzame v Romine tento deStruktfvny a zéroved kriesiaci aparat vlastny celému modeméma umeniv. To, to tcba znitit, je trvanie, Sie nevyslovné puto cestovania — poriadok, 2 uz poriadok poetického kontinua alebo romsno- yeh znakov, poriadok hr6zy alebo pravdepodobnosti, poria- dok je simyselna vratda. Ale spisovate si znova ziskava €as, lebo je nemozné rozvimié negéciu v Ease bez vypracovania pozitivncho umenia, poriadku, ktory treba znovu rozlozit. Aj tic najvaéSic modemé diela sa akymsi zivainym spésobom im dlhsie 2dréiavaji na prahu Literatiry, v tom predsiefio- vom stave, kde je u2 hnibka Zivota dang, vytiahnutd, no eéte neznitend tym, Ze by bola korumpovani poriadkom — je tw napriklad prv asoba u Prousta, kiorého celé dielo sa zaklads na predlZovanom Gi oneskorenom silo Literattru, Potom je tu Jean Cayrol, Ktory vstupuje do roménu dobrovotne a ¥ najneskorsom Stidiu solilokvia, ako Keby literdny gin, ¥ najvy88ej micre dvojznaény, zrodil tvorbu posvitemt spo- lognostou a2 vo chil, ked sa'mu podarilo znicit existencisl- nu hustoty tvorenia, ktoré a% dovtedy nemalo vyznam, Romin, to je Smrt. Zo Fivota robi osud, 20 spomienky uritony Ein az tevania riadeny a v¥znamny Eas, Ale této ‘premena sa m6ze naplnif len pred o¢ami spolotnosti. Prive spolonost nastofuje roman, eda komplex znakov, ako trans- ccendenciu a ako Definy trvania, A tak préve v evidentnosti je) zens, pochopencho ¥ jasnosti romdnovych znakov, bad 4 me zmluvu, ktord s celou skivou umenia priptitava umelea spolognosti. Jednoduchy minuly Gas a tretia osobs Romsinu nie si nigim inym ako osudovym gestom, Ktorym spisovate? ukazuje prstom na svoju masku, Kort mi na (iri, Cold Literatira mO%e povedat: ,,Larvatus prodeo", napredujem tak, %e ukazujem prstom na svoju masku. Ci ui je to nefud- ski sktsenost basnika, ktory na scba berie ten najfa7¥ 2lom, zlom spoloenskej rei, &i je o vierohodnd loz roménopisea, Uiprimnost potrebuje falosné zmaky, a to evidentne falosné, aby bola konzumovand. Produktom a napokon aj pramefiom tejto dvajnagnosti je pisanie. TS zv1dSina re, ktore) uzivanie pridefuje spisovatctovi i funkciu, Co je slivna, ale udrtia- vvand pod dozorom, diva najavo urtité otroctvo, pri prvyich krétikoch eite neviditetaé a vlasiné kaddej 2odpovednosti ~ pisanie, vo svojich zatiatkoch slobodné, sa napokon stiva atom, Ktorjm je spisovatet prikovany k Dejindm, takisto spaitanyim ~ spolognost ho poznamend vetmi jasnymi znak- mi, aby ho bezpetnejSie vtiahla do svojho viasiného odeu- dzenia,Je nejaké zvldstne poetické pisanie? V Klasickych gasoch sti poézia a préiza velisinami, rozdiet ‘medzi nimi je meratelny; nie sti od seba vadialen¢ ani viac, ‘ani mene} ako dve rézne isla, ako ony tesne susedia, ale rozliguji sa rozdielom Vv mnovstve, Ak pomenujem prizou ‘minimaina rozpravu, najispornejsiv nositeTku_ mySlienok, ‘2 ak pomennjem a, b, ¢ zvlaStne alsibuty reei, zbytoiné, ale ekorativne, ako metrum, rym Gi ritual obrazoy, cely povrch, slov sa vprace do dvojitej rovnice pina Jourdina Poéria Préza = Pot: Zoho jasne vyplyva, Ze Poézia sa vidy odliSuje od Prézy. Tento rozdiel sa VSak netyka esencie, ale kvantity. Nechysté teda iiklady jednote reti, ktori je klasickou dogmon. SpOso. by, akyimi sa hovori, sa divkujulrozlitne podfa spoloden skych prileZitosti, tu je to priza Ci vytetnost, tam poézia & preciozita, cel svetsky rituél vyrazov, ale véade je to jedina ree, klord je odrazom veénych Kategsrif ducha. Klasické poszia sa pocifovala iba ako ozdobna variécia Prézy, plod menia ako remesla (Geda techniky), nikdy ako ind ret ci ako produkt zvldStnej senzibility. VSetka poézia je potom Ten ozdobnou, nézmakovou & obfazenou rovnicou potencisl nie} prézy, ktord spoéiva ako esencia Ui sila v akomkoTvek spdsobe vyjadrenia. .Poeticky* neoznatuie za Klasickych Gias nijakat zvlasina eitovost, nijaky oddeleny svet, ale len urvité zafarbenie slevnej techniky, techniky ,,vyjadrovania sa po- ‘dTa krajsich, teda aj spolotenskejSich pravidiel, ako sii pra- vidlé konverzcie, teda premictat mimo vnditome} myslienky, tori sa zrodila po uSi vyzbrojens Duchom, prehovor, zospo- Tovensteny samotnou zjavnosfou svoje) konventnosti Vieme, Ze 2 tejto Struktiry neostalo v modeme} poézii tore} vychodiskom nie je Baudelaire, ale Rimbaud, ni¢ ‘okrem poteeby zopakovat usporiadanym tradi¢nym spdso- bbom formalne imperativy Klasickej poézie ~ basnici odteraz 26 ustanovuj svoj prehovor ako uzavreal Priredu, ktord by obsiahla zérover funkeiu i Sruktru resi, Poszia teda w2 nie je Prézou vyzdobenou ornamentam di okyptenou o slobody. Je neskrétiteinow kvalitou nezatadenou dediéstvom. U2 nie je triton, je substanciou a ndsledkom toho sa moze veTini dobre 2riect zakov, lebo nost svoju prirodzenost v sebe, 1 jediné, 60 je) ostéva urebit, je oznamovat navonok svoju identita - poetieks a prozaickd ret si dostatotne oddclené na to, aby sa mohli zaobist bez viastnych znakov inakosti ‘Okrem toho predpokladané vztahy medzi myStienkou 1 reou sii prevestené; v klasickom ument uplne sformovand imySlienka splodé slovo, ktoré ju ,vyjadruje", preklads Klasicka myslienka nemé trvanic, Klasickd poszia ma len také trvanie, aké je nevyhnutné na jej technické usporiads- nie, Naopak, v moderne} poetike produkuj slova urtity druh formalneho Kontinua, z keorého po troske vyZanuje urkita intelcktuéina Gi citova hutnost, bez nich nemoZnd; prehovor je potom hustym éasom duchovnejSicho zrodenia, potas kto- rého sa ,mySlienka" pripravuje, pomaligky umiestiuje ndho- dou slow, Tito slovna nde}, 60 prinesie zrely plod vyzaamu, predpoklad teda urtity pocticky fas, a ten wZ nie je Casom ivyroby", ale modncho dobrodruzstva stretnutia znaku a 2 mera, Moderné poézia sa stavia do protikladu ku Klasickému uumeniu rozdielom, ktory zachvacuje cel Struktira reéi mnechd tymto poézisim nijaky inj spolotny bod, len roy- sociologicky zimer. nah Uspommost klasicksho jazyka (Prézy a Poézic) je retain, teda slové st tam Zo najabstrahovanejsie, aby vytvorili pries= tor pre vrfahy, Nijaké slovo tm nie je hutné samo od seba, solva je znakom nieéoho, ovela vaiésmi je cestou k spojeniu, ‘Vobee si neponsra do viitorne} skutotiosti nerozluéne spo- {ene} so svojou osnovou, ale bned, ako je vyslovens, nafahuje sa k ostatnyim slovien tak, aby vytvorili povschovi! retaz zémecov. Pohad na matematickul re€ mono umozni pocho- pif relaéné pricodzenost klasickej prozy a poézie ~ vieme, Ze pri matematickom pisant nie je vybavené znakom len kaZdat kvantita, ale aj samotné vatahy, kioré spajajd tieto kvantty, st transkiibované zamienkom ukons, rovnosti Gi rozdielu; mono povedat, Ze cely pohyb matematického kontinua vyplyva 2. explicitného éftanis eho vetahov. Klasické ret je 2otivovand analogickym pohybom, hoci_ofividne mene) ddstednym — je} yslove", zneutralizovang, mepritomnené ‘vim, 2 si nachddzaja vine dtisko » tradi, ktors pohlew- je ich sviedost,unikajé pred zvukovou & sémantickou nslio- dou, Ktord by vjednom bode sstredila poval 8a zastavila by jej inteligentny pohyb, aby uvofnila priestor zle rozdelenej slasti, Klasieké Kontinuum je sledom prvkov srovnakou hac noséou, Kory podlieha tomu istsmu emociolnem take a oberi ich 0 akykoTvek sklon K individuslnem a akoby ‘yymysienému vyznamo, Samotny pocticky slovnik je obyea jovs, nie invenény ~ obrazy s6 v Hom zvliSne v celku, nie ‘d-delene, zvykovo, nie worenfm, Funkciou Klasickeho bés- tik teda ne Je nachédzat nove slovd, hulneie€skvelee nm naplfat sary protokol, vyrovndvat symetiu i zhustovat sprdvu, upravit& skrit mySlienke po presnd hranicu meta Klasické conceti, to si concet vtahon, nie slov je toume- nie vyjadrovania, nie invencie; slové nereprodukuj take ako neskor uréitym druhom nésilne) a netakane) wysky hibku 8 jedineSnost skisenosti, st usporiadané na povchy podta poliadaviek clegantne) ti dekorativae) uspormost. Cloveka o&arf formulécia, Kord ich diva dokops, nie ich vlastnd moc &i Krdsa Klasicky prehovor bezpochyby nedosahuje farként doko- nalost matematicke) siete vfahy sa tu navonok neprejavijs zlsStnymi rnakmi, ale len nahoxlnostamni formy i usporis dania, Prive tym, Ze st slovd sfahuj,zoraduju, uskutostiyje sa relatnd povaha Klasického diskurzn; Klsické slové sa pourivajd y malom mnozstve v2dy podobnych vetshow, 2 tak sa dostivaj na cesiu K algebre ~ retnicka figura, HIKE, 1 SU dsinné nistroje. vizania, steal hutnost, aby. voTnili miesto pemnetie spojenému stavu dskurau, operujd na spOsob chemickyeh mocenstie tak, Ze natavaj verbal- te priestransvo, pling symetickych spojitost, vier a uzloy, Z kionjeh sa vynérajl ber wrotky oddyehu od G2asv nove zimery wymamn, Len éo Giastotky klasicktho diskuray od= hall svoj zmysel, usa z nich stvaja Srtelia &i2vestov tela, o rozndta ste datej zmyse, Klory sa nechee usadit tia dne slova, ale rorSirovat sa na spOsob toldincho gesta rozumovsho chépania, ze komunikicie ‘Atak narutenie rovnovdhy, Kors sa pokusil Hugo pod- obi alexandrin ako najrelagnejst 20 véetkych metic, bsa- hhuje_w2 celd budkcnost modeme} poézie, pretoze ide © znitenie zimeru vzfahov a 0 jeho nahradenie expléziou sloy. Modemé poézia, ak ju mime daf do protiklada ku Klasickej poszii a k celej prize, teda sponténne rica funként povahu redi a nechéva z nej zachované iba lexikélne vrstvy. Zo welahov zachovava len pohyb, ich hudbu, nie pravdu. Slovo Ziari nad Iiniow vylupenych vatahov, gramatika je obraté 0 uGelnost, stava sa prozSdiow, je uz len odtiefiom, tory ta, aby predstavil Slovo. Vztahy nie si vo vlastmom zmysle slova potlagené, si! jedaoducho miestami pod dozo- rom, sti parédiou vziahov a tito nigota je nevyhnutne potreb- ri, Iebo treba, aby sa hutnost Slova pozdvihla nad prézdne ‘ofarovanie ako Bezodny hluk a znak, ako ,Sialend véSert a tajomstvo" V klasickej reti si to prive vatahy, Ktoré slovo vedd ‘8 vzspitt unaSajiik stile plinovanénm 2myslu; v modernej poézii st vztahy len rozsahom slov, Slovo je .pribytkom", je ako pOvod zasadené do prozddie funkeit, chapanych, ‘le nepritomaych. Vtahy tw fascinyji, Slovo syti a dokonale uspokojuje ako ndhle odhalenie pravdy: povedat, Ze této pravda je poetického rézu, to neznamend nig in, iba pove Gat, %e basnické Slovo nemO%e byt nikdy faloiné, lebo je Uiplné: vyZaruje nekoneént slobodu a chysti sa vysielat ibe sym a moznym vziahom, Ked sa nehybné vzta- hy odstrénia, slovo ma ui len vertikalny pln, je ako balvan, tory sa vndra do plnosti zmyslov, reflexov a perso je vapriamenym znakom, Poeticke slovo je ta éinom bez berprostredne} minulosti, inom bez okolitcho prostredia, tory pontika iba tmavy tied reflexov najrzneisieho pOvodt, koré st k nemu priputané. A tak pod kazdym Slovom mo: deme} poézie spodfva urtily druh existencidlne) geol6gie, vv ktorej sa U2 zhromaduje plny’ obsah mena a nie vybero vy obsah ako v klasicke} préze a poéaii, Slovo uz nie je vopred vedené vSeobeenym zémerom zospolosenstene} roz~ pravy; konzument poézie je obraty 0 sprievodcu po selektiv- rych walahoch a tak frontilne zat? na Slovo a prijme ho 0 absoliina kvantitu, sprevadzanti véctkymi vlastoymi ‘monostami. Slovo je ta encyklopedické, ebsahaje simultn- re véerky vyznamy, spomedi Ktorych by ho bol vetahovy dliskurz print vybrat si. Napfia teda stav, ktory je mozny jedine v slovniku alebo v poérii, kde mbze meno Zi bez 29slovnikového hesla privedené do urtitého druhu nultého sta- vu, obtarchané zérovei vSerkymi minulymi i budticimi Spo- cifikéciami. Slovo tw ma aktisi rodovi forma, je kategsriou, Kandé poetické slovo je tak neogakivanym objektom, Pan- dorinou skrinkou, z Ktorej vyletivajul vletky virmnost ret, je teda vyprodukované i Konzumovang so zvldStnow zveda- vostou, $ urditym druhom posvitnsho gurminswva, Tento Hiad po Slove, spologny pre cel modern poéziu, robi Z poeticksho prehovoru hrozny! a nefudsky prehovor. Usta- novuje diskurz. piny dier a plny svetil, piny ney ‘8 prehnane vyZivnych znakov, bez predvic menu a teda natofko v protiklade k spolotenskej funkeii ret, Ze jednoduchy nik k nestiviskému prehovoru otvéra cst WSetkyim Nadpriredim, Co viastne mamensractonsina vspornostKlasickej re, ak nie 1, 2e Priced je pln, ovladnutetn bez nik be ti Cela v oxlach prehovoro? Klasick reé sa vidy obmedauje ‘bana presviedtajsce Kontinswm, Zia s dak, wstanovuse sve, v ktorom Tudia nie st) sami, v kforom slové nikdy nemaji hrortansku vu vect, kde je prehovor vid stein tim bliancho. Klasika ret je nositfkon entre, pretore je berprostredne spolotenska ret. Nie je tak Zane nie je nh jak) Kiasickyspis, Kory by nepredpokladal, Ze jena Kolck tiv a akoby usin spot Kasicks literime umenie je predmetom, Kory obicha medi Tudmi zoskupenymi podta tredy, je to produkt uréen na dsine podanie, na spoteebu usmemend svetskjmi nshodnostami ~ je 10 podstae how rend ree, napiek stro) kodifikov anos. Vide sme, 2e modern pogcia pve robila vatahy rei 2 priviedladiskorz na posto slov. Tov sebe zaha prevrat ¥ pornani Prirady. Dskontinuum nove} poeticke) rei ustae novuje prerwsovan Pritody, Kors sa uke len po jednot- livych Balvanoch, Prive vo chvl, ke dstup funkeit rate news vizby sveta, predmet zauime v ro7prave vyvysené Tiesto ~ modem poezia je objektivna poesia. Prada +0 ‘nj sta diskontinuom osamelveh a hrozaych predmetov, pretofe si len moznymi vicham:, nik pre ne never po Wilegovany zmysel, powzte & shrbu, nik pre ne nepresedt hierarchiu, nik ich neprivedi k went dseyncho sprva- nia & urétdho ‘imer, teda vlasine Tudsks} ney. Rezbitie 30 poeticksho slova tak ustanovuje absolsitny predmet, Peiroda a stiva sledom vertikalit, predmet sa vztyei nahle, naplneay véetkymit moznostami ~ méze jedine vytyei€ nenaplneny, a tym aj hrozny svet, Ticto slova ~ predmety bez. vizby sti ‘ozdobené vSetkou nésilnostou svojej rozbitost, ich Gisto me~ chanické vibrovanie sa zvldSine dotyka nasledujiceho slova, rnp vzapitt pohasne, tieto poetické slové vylubujé Tudt — niet poetickcho humanizmu modernity ~tento vatyéeny diskurz je diskurzom plnym hrézy, to znamens, Ze nevywéra vizby loveka s inymi Tumi, ale s yymi najnetudskejSimi obraz- ‘mi; nebo, peklo, nadpritodzeny svet, detstvo, Sialenstvo, cistd bhmota ald, 'V tejto chvili momo taiko vraviet o poctickom pisani, lebo ide o re, v ktore} nasilie autondmnosti nig vetok eticky dosah. Usine gesto sa tu usiluje modifikovat Prirodu, je demiurgom; nie je postojom svedomia, ale aktom donuco- vvania, Taki je aspof reé modemych bisnikov, ktort zach zai a2 na Koniec syojho zémeru a neujimajd $a Poézie ako duchovného evigenia, stavu duse &i zaujaia postoja, ale ako Tesku a svieXosti vysnivane} re%i. U tychto bisnikov je rov- nnako mame hovorit o spOsobe pisania ako poetickom cite Modems poszia vo svojom absoliine, napriklad u Chara, je Gale} ako tento rozvlétny t6n, této precidzna aura, ktoré Si vlasine spOsobom pfsania a obytajne su volaji poetickym citom. Niet namietky, aby sa hovorilo o poctickom pisant u klasikov a u ich epigdnov, &i v poetizovane} proze v style Pozemskych Zivin, kde je Poézia skutosne istou etikou revi Pisanic tw i tam pohleuje styl a mozeme si predstavi, Ze pre fudé v XVI, storagi nebolo fahké ureit bezprostredny rozdiel, naj rozdiet poetického rédu, medzi Racinom a Pradonom, rovnako ako pre modemeho titatela nie je Fake posudi€ tych siasnych bismikoy, ktor! powztvajf rovnaké poeticke pisa- nic, jednotné a nejasné, pretoze Poézia je pre nich ‘aumosférou, teda v podistate regovou Konvenciou. Kee vSak poeticks re¥ radikillne spochybni Pritod jecnoduehym ticin- kom svojej Struktiry tak, Ze pritom nevyu2ije obsah diskurzu A nenaserpd nove sily 2 nejake) ideoldgie, vtedy uz nict pisania, st uz len Syly, s ktoryini si Glovek dostatogne poradi a Geli objektivnemu svetu bez toho, Ze by presiel nejakou postavou z Dejin &i 20 sociability auDRUM Ast Slévne vitazstvo a rozpad buriodzneho pisania V predklasickej literate zdanlivo jestvuje pluralita sp6so: bow pisania; tao rozmanitost sa Sak 244 oveTa mentia, kee problémy resi nastolfme v Strukturilaych terminoch a nic ‘ako doposial v umeleckych terminoch. Z estetickeho hfadis- kav XVI. a zatiatkom XVIL storofia bujnejd literime ret, pretoze Tudia st eSte dost zaujati poznévanim Prirody a nie {yjacrovanim Tudskej podstaty; prve preto ma Rabelaisovo encyklopedické pisanie ¢ Comeillovo precidzne pisanic aby sme uviedli len typické pripady — ako spolognd forme fed, v Ktore) omament este nic je ritélny, ale sém uréuje pozndvact postup aplikovany’ na cel roziohu sveta, A to ava tomuto predklasickéme pfsaniuonen dojem nuansy ‘2 eufiriu 20 slobody. Pre moderného EitateTa je dojem roz- tmanitosti 0 to Va&S{, Ze sa 2dd, Ze jazyk eSte ska nepevné Hurukticy a eSte definitivne neustlil ducha svoje} syntaxe fa z4koay obohacovania slovnika. Keby sme zhrnuli odlis- nosti medzi ,jazykom" a ,pisanim", mOZeme povedat, Ze pribligne az do roku 1650 franctizska Literatra eéte nepre- Krogila problematiku jazyka a %e prave preto este nevedcla nig-o sposoboch pisania. Naozaj, kym jazyk prisupyje véa vo k vlastne} strktire, nie je mo7nd morilka retis spOsob pisania sa objavuje az vo chutli, kei sa jazyk, utvoreny {zndrodného hfadiska, stane uréitym druhom z4pore} pola- fity, obzorom, ktory oddefuje to, €0 je zakéizané a to, £0 je ovoleng, bez toho, Ze by sa este vypytoval na pévod & na ospravedinenie tohto tabu. Ked vytvorii klasick! gramatict nadcasové vysvetlenie jazyka, oslobodili Franctizov od vSet~ yeh lingvistickych problémov a 2 toho vycibreného jazyka sa stalo pisanie, teda hodnota reti dand hed ako vSedbecns jedine na zéklade dejinnych zhod okolnost Rémost ,zén10¥" a pohyb stylov vo vnuitr klasickej dog- iy ~ to st estelické, nie Strukrursine danosti; ani jedna, ani tuba nesin vytvérat iliziu — po cely Gas, v ktorom si 3burbainaideokia vybojovala witazstvo, ranczska splot rout disponovalanaozajjedingm sposobom pisania, 22e0Veh instrumentlaye #omamentanys Lnsturentalnsm Psa nm, prtoze va predpokladle 4 forma fev slaPich obsa hu tak ako je lgebickérovnica ¥slarbich tnt opie: omamentinym, petite tent sto bo! syzdobeny ve Simiakmi mimo jeho funkcie, nehanebne,podianjn 2 Tradfie, to. zamend, Ze toto burZodzne pisanie, Ki preberalltbznispisovateli, nikdy nevyvolavao svojou de- Ainosfou anechutnie,pretole ilo len 0 Sasi cenit *spravsn poza Kote vial Cin mysteni, Bezpochyby 2} sick spisovateia poznallprotlematiku formy, ale dis asia sa vébee neorertovalanarormanitost «myst spos0- bov pisaniaa este mene} na Skt eo en enh, {eda usporadanieronpraty vamsstaneseefom reseed Zt Singolarite burzocaneho pani teda zodpovedala pla ta ror a ngopak, peste v oka Red ttoricke rozprvy prestall bye eaumavé, bolo to okolo polovice XIK. sorotia, Klasiké peanie pretalo byt univer2sinym a a sa modemé spésoby pfsania. : ot Kaseks pian eocividnetrednym spOsobom pisa- nia, Zroito sa XVIL sort v skupine fad Lord 52 zdstiavalapriaino pi moc, formované bolo nrazove, dog. matic non, naychlo bolo astens od wetkjch maickjch postupo, kioré mohlavypracovatspontanna SubjekivitaCloveka x fod, a maopak.pripravené a pct $ dsfnovanimn. Tako bolo burFodzne pants najpry sey ‘mom slastnym prey poickyinoitartvam dans ak jay mmeinove} a prvilegevane)tedy. roku 1647 oaperia YaugelasKlasickepisanie ako Faktchy, ie privy sis jas rox je ete ln dvomm vom. Naopak rot 160, nap ad ¥ gramatike Por Royal, je Klick jury zaokty do +3s0v univeredlneho, jasnst sa sSva hodnotou V skutoenos. Uj jasost Esto réorckym prvlatkom, nie je vSeobocnou Salto en eh Ga han ewe, ale len idesinym pridavkom k ure] roprave, privet tort pens neatlem presviedaticma ramet. Preabur Zodeit monarchstickho cbgobia a burzia porevlucngho cibdobia, Kore pouval ten isty sposob pisnia,rovvinul crencialistichd mytoldgi Eloveka,&preto klasike pisanie Jeding vicobecne, xanechalo vetko chvenie kvl kontina 34 torgho katy kusok bol vyberom, teda radikslinou eliminé- ciou vSethych moznosttreG, Politické autorita, dozmatizmus Ducha a jednota klasicke} reti sti teda podobami toho isttho historickho pohybs. “A tak sa teda niet Go Zudovat, Ze Revolicia nezmenila nig nna burzasiznom pisani a Ze je len maligky rozdiel medzi pisanim takeho Fénelona a Mériméeho. Je to preto, Ze bur- ‘Zodzna ideol6gia pretevvala nepretrfte a do roku 1848 bez toho, 2e by How 20 i len tochu pohol prechod revolcie, ktoré dala buréodzii politickit a socisiny moc, intelektuatau ant ¥y najmensom, 1 mala WZ dévno. Od Laciosa po Stendhala sa malo burdosene pisanie iba spamitat a ale) pokratovat samo v sebe po kritkej prestévke kvéli nepokojom. A roman- tickd revolcia, ktorej formélne tak zaleZalo na zakalent for- my, rozumne zachovela spOsob plsania svoje) ideolsgie. Stavilo jej éosi obetovat, ked pomiesala Zine a slové, aby si mohia zachovat to najd6leviteie 2 klasicke} ret, jej in- Strumentainost — néstto} je dim dulej tym. ,pritomnejsr* (najmi w Chateaubrianda), ale napokon sa vyuziva bez po- wySenosti a nevie nig 0 Samote reti. Jedine Hugo, ktory ziskaval z telesnych rozmerov svojho tevania a svojho pries- tor zviétnu verbdlnu tematiku, Kori sa ué nedala état 1 hfadiska tradicie, ale jedine ¢ odvolanim na hrozny rub ‘vojho viastncho jestvovania, jedine Hugo mohol vahou svoj- ho stylu vyvindf tlak na klasicks pisanie a priviest ho na prah rorpadu. A tak je pohfdanie Hugom vidy zérukou rovnake) formalne) mytoldgic, ktoréchrini stale rovnake pisanic v style XVILL storotia, svedka burzogenych letopisoy, ktory ostiva ‘normou rydzej franetistiny, tej pevne wzalvorene} rei, odde~ lenej od spoloSnosti celou hribkou literémeho mytu, urtitym ‘mozvod blesk; pre vSetkych milovntkov vyznamu md pres- 56 Zu toh, ulohu tstého sigifianty, teda forms, do Ktore} Tdi wstavigne vkladaj yxinam (vyberat ho Tubovotne 20 svojho vadelania, sox, histGrie), a pritom tento v¥znam nie je nikay Koneény a fixovany: Kio mOe povedat, éim bude Veta pre Tudi zarajtku? Ale iste vady Bude nietim z nich samyeh. Pobfad, predmet, symbol, aky je nekoneény Kru fankeii, tory je Umozfuje byt vAdy nietim inym a niezim vie ne} iba Filfelovou ve20u. 'Aby sme uspokofilt sto veTlat sniv fonkciu, Koré 2 ne} sobf svojim spasobom totalny pamiatku, Veza sa: musf vym- Xeni rorumu, Pevou podmienkou tohtovitazncho dink jet, aby Veza bola uipine newttotnow pamiatkon. Nousiteenost Vere sa vady nejasne pocifovala ako nejaky Skandal, toda ako pravda, vzicna a nepriznateTns. Dokonca skor ako bola Veta postavend, vysitalo sa jj, 2e je neutitoéns a to, ust zovalo sa, staZilo na ej odsidene: epochs, vydans napospas raciondlnosti a crppitizma vetkych buréedznych pda, remohle miest pomyslenie na neazitoény predmet (iba ak by deklaratimne islo 0 umelecky predmet, to v stvislost s Velou nepriczalo do uvahy); a} Gustav Eiffel pri obrane Svojho plinu, v odpovedi na peiciu umeleov, starostlivo vyrativa vietky budice vyuzitia Veze, a vSetky st, ako sa «44 od indiniera ofakavat, vedecké:acrodynamické meravia, vyjskum odolnosti materiloy, fyzil6gie horolezea, v¥skumy ridioelektriny, problémy telekomunikécie, meteorologické pozorovania at. Takéto vyv‘itia sé iste nepopieraetné, ale ‘yanievaji smieSne popri uzasnom myte Vez, pope Tud- skom vyzname, akyv celom svete nadobudla. A prive tu uiliténe dvody, nech si akokotveleusTachtlé ce mstus ‘Vedy, nie st nigim v porovnant § veTkow imagindmou funk- ciou, ktoré sili Tadom na to, aby boli vyluéne Madski. No ‘aia, tak ako V2dy, mimovoty zmyseldicla sa nikdy pra Imo nepriznava; racionalizuje sa podta vyutitia: Eiffel videl svoju Vedu ako Seridzny prediet, rozamny, witoény; Tudia mu ho vracaji ako vefky barokovy sen, kiory prirodzene zasahuje brehy iraciondina “Tento dvajity pohyb msi svoju bibku: architektra je v2dy snom a funkciow, vyraizom iste utépie a prosriedkom kom- fort, 19. storagie dokonca este pred zrodom Vere (najma ¥ Ameike a'v Anglicku) ast shivalo o prekvapivo vyso- kych stasbieh, lebo 10 bolo storotie teehnickych premien 374 dobyjanie neba nanovo vplyvalo 1a fudstvo. Roku 1881 kertko pred Ve¥ou, isty francizsky atchitekt zaSiel dost da” leko projektom sinetne} veze: zirukou tobto projekt, tech- nicky dost Sialeného, pretoZe sa dovolival marirskej price, nie Zeleza, mala byt celkom empiricka aitotnost:jednak kisi z4palnd lod umiestnené navtchu stavby mala osvetfovat ¥ noc aj tie najnepatmeisie zakutia Parva systémom zrkadiel (celcho PariZa, 0 tom niet pochyb) a dale, posledné poscho- die teto siete} veze (okolo 1000 stép, ko Fiffelova vera) malo sitzit ako Klimaticks sanatérium, Ke by chor! mohli Achat vaduch .rovnako Gisty ako v hordch'. A predsa, tak ako pri Vebi, naivné utilisimost projekta sa neoddaluje od onirickejfunkeie, nekonetne sine, Kora vskutoénosti inipi- rovala je) zrod: vyutite vay iba prichyluje vyznam. A takto by sa dalo vravieto skutognom fudskom babylonskom Kom plexe: Babylon mal shigi’ na komunikovanic s Bohom, no Babylon je sen, ktory siaha aj k nym hibkam, nie iba khibke teologieKého zameru; predsa tento veTky sen 0 stUpant, zba- vveny tilitime opory, je napokon to, 60 zostiva v tych ne- spoceinych babyfonskyh veviach, ako ich zobrazuié maliai, ani €o by funkciou umenia bolo odhafovat hiboki neuzito’ nost predmetov; rovnako ako Veda, velmi rychlo oslobodens (od vedeekych 240vodnent, ktoré umozili je} vanik (peamalo ile2{ na tom, Ci je Veda skutocne w2itocna),stala sa vycho- dliskom verkého fudskeho sna, v kiorom sa preplietall men livé. a. nekoneéné vyznamy: nova. nadobudla.zkladné neuzitognost, pre toni ofilav Tudske) imagingci. Na potiat- ku bot zater ~ idea przdnej pamiatky je tot tak paradox 1 ~ utobit 2 nej ,chréim Vedy"s ae to je tn iba metaforou V skutotnosti Veza nie je nig spa isty nulovy stupeh pa rmiatky; neziasthuje sa na nigom posvitnom, a wz vObec nie na Ument; Vebu nemozno navStevovat ako nejake mizeum so Ver nie je nit na pozeranie. Tuto prézdn pamiatku viak aidy rok navStivi dvakrdt tofko névStevnikov ako Louvre 4 citetne viac ako najvaeSie parféske kino. Preto teda chodime na Eitfelovu veZu? Nepochybne preto, aby sme sa asta na nejakom sne, a Veza je (a tom fe je} origindlnost) ovefa vacémi jeho kryStaizatorom ako vias\~ nym predmetom. Veda je nezvytajné predstavenic: vojst do ‘Vere, vyjst na Bu, prechédzat okolo ej kure(y, to zamend nejaym spBsobom, 2aroven zkladnejiim a bibs, dosiah- 58 nut poled a preskuimat vnutro predmetu (hoei wasrovantho), premeni¢ turisticky ris na dobrodrwstvo pohfadu a vnima: vost. A prive 0 teto dvojitej funkcii sa nim Ziada povedat niekoTko slov, predtym ako prejdeme, a raver, K veTke) symbolickej funkcit VeZe, ktora je jej najvySsim vyznamom. Veta had na Pariz. Navstivit VeZu, to znamend postavit sa na balkon a prijimat, chipat, vstrebavat istd esenciu Pa- ‘fa, A aj v tom je Veda originélnou pamiatkou. Wyhliadky st zxyajne miestom, odkial mono bladiet na prirodu, ktore st sasfou, na potoky, tidolia, lesy, nakopené pod rou, takZe turistika vyhliadky, dostava pekného pohfadu", zahfia ne- pochybne alii naturisticksi mytol6gin, Z Vede viak hfadime nie na pritodu, ale na mesto; a predsa samotnou svojou po- ziciow navStevovancho bodu Veda pretvéra mesto na isty druh pritody, utvara fudsk¢ hmyrenic v krajine, dodava mestskému iiytu, éasto temnému, romanticky rozmer, harméni, odTah- Genie} cez fu, poSinallc Hou, nadobvida mesto veTké pritodné témy, Kioré sa nikal Tudske} zvedavost: ocesin, burka, hora, snch, ricky. Navitivi€ VeZu, to teda nezoamend prist do styku § nietim historicky posviinym, ako je to pri vieSine pamia- ‘ok, ale skor pris¢ do styku s novou pritodou, prirodou Tud- ského priestors: Veza nie je stopa, spomienka, skrdtka ultima pamiatka, ale skr okamZitt konzumécia Tudstva, Ktoré sa pohfadom 2 nej stalo pritodné ~ a tento pohfad ju premiefa na priesto, Preto mozno povedat, Ze Veia materializuje imaginéciu, ktord naSla svoje prvotné vyjadrenie v literatire (a poslanim veTke) literatiry byva éasto s predstihom zavfit to, to tech- nika iba odsudi na zénik). 19. storotie, pidesiat rokov pred Velou, vyworilo skutogne dve diela, kde fantazma (mozno vyeTmi star) panoramaticke} vizie ziskala zéruku veTkého poetickcho pisania: na jedne} strane je to kapitola 2 Chrcima Matky Bote v Parti, venovand Paritu z vite} perspektivy, ‘ana druhej strane Micheletov Obraz Franciizska. Na tychto To vonkajiie, nech je akokolvek vyumelkované, pretoze musf vymedzovat extra- ‘vagantnos¢ keitika a mohlo by sa na iiom dat fahko dohodna, Tu wi ojany, Moré R. Picard plkoval novi sith: podvod" srishanine a peiakone (5 11) Stolonetsiy” (6.39, shy zvienber. 1G 40), peauzdnyapSib,nepenné vt, spotné labo Cudoe 4, _patolopck chara eto ro (50), absieday™ (5), ameleruane ‘odvody” 5 ka, Kors by male im pobi” (s 5, ,eRcey usp ojene ned sedaoa sept paralaglmo (59), Jalen deni” 11), rome postany” (7). exvavaganng dota (72), sina 4 phyks poehopieinos? (6. 7), svoiofRé wysedk, esas, absurdne™ (6.92, ,aburdy a bizar” (146), salamateie™ (6 14). Ete dod hidevntonepeeny”, roe ony amy aves kor vyvolia sec, formaine hae)" aust upaoného andasna at le to ie 2, Plead, te Seite Beve v Proastovor npodobren’ av sonhovre pana de Noxpos, Any pops Beat ° Gimer Le Mond vpblsae Eade eelghoaym Janykom. Ye tak iba owe kn 2faton ec prot objektivie” (27. no. 1968) SR Pla cle dd, 85 * Objlatnost— pojom novovek) ozo. Visas who, 6 je objet res exes predietov mimo nt (Lite, 82 pretoze je chrénen¢ pred premenami nisho myslenia, to na koniec neprestivame definovatrozligne; kedysi to bol rozum, povaha, vkus atd.; véera to bol Zivot autora, ,pravidlé Zéncu", pribeh. A hf, dnes sa definuje celkom odiiine. Vravia nd, Ze literéme cielo obsahuje ,evidentnosti", Ze je mozné zbavit sa, opierajc sa 0 ,istoty red, implikdcie psychologicke) ko herentnosti, imperativy Strukniry ténru"." “MieSa sat dohromady niekoFko fantémovych modelo. Prvy mé lexikograficky charakter: treba &ftat Comeilla, Ra- ina, Moliéra s Klasickew franctizsrinou od Cayroua v rake. ‘Ano, nepochybne; kto to kedy popieral? Ale keby ste poznali vznam slov, nago by vii to bolo? To, €o nazyvame (Fiadalo by sa, aby to bolo ironicky) ,istoty redi, stl iba istoty fra ‘eitzskeho jazyka, istoty slovnika. Nuda (alebo rozko8) spot vva-v tom, Ze idioma je vZdy iba podkladom pre ind ted, ktord hie je v rozpore $ prvou, a kiord je plng neistOt: akym pros- triedkom verifikicie, akym slovnikom podriadite 1 drubt ret, hlbokt, sirokd, symbolickt, z ktore] je urobené diclo, fa Ktoré je prave reou mnohych vyznamov?!” A rovnako je to so «psychologickym logickym skibenim*, Podfa aksho kia ju budete &itat? Existuje niekotko spésobov, ako po- imenovat prejavy Tudskeho sprévania, a po ich pomenovant niiekoTko spOs0b0¥, ako opisat ich logické sklbenie: impliki- cie z psychoanalyticke) psychol6gie st odliSné od behavior ticke} psycholdgie atd, Ako posledné vtovisko zostiva Pend cl di,» 68. "foc se nevemyjem ossbitneobrane pice O Racin (Su Racine), me nem noch opakovit to, Go hover Jacqueline Platovs¥ Le Monde 23, tk 1965), de esprivne ykladdn Racioy jazyk, Ak nape berm do tah, ev slovese djtho reper) je obsinhnae chant espatin) (. Peart del,» 53), tak nie peo, Ye By som nepoznal dobowy onan Slovesa resi» 88cm, sko smu? napkon povedal (Sur Racine 557) le pt, de exkografed ona ej ¥ prolate symboiském ‘mo, Hoye plot a lomysetoe, pvt) vyznam. V tonto bas, {koa} dll inj, kde Psa han, bez preserenianateovatjebo Stipecami, che es mnie, pops, aby odpovedsl Proust, ka pip Inenien, So napsal Pauov Souaton, ktry ho obvi 2 rt ehyby vo Francine: Moja kiko nemast lit nay tent predpklsdé pra meno, obsibuje wok dst Kult) ea to, 2 je mone nepeandepdobné, hp ao ty Hj dopa tabyeh cy, na ake uponerjte™ (ber so (Chat de eres, Pla, 1965,» 198. 83bea psycholdgia, taka, Ktord me byt kaxdému znéima 2 Kiord tym dodava pocit bezpetnosti; je neStastim, Ze tato psychologia pozostiva z toho, €o nds nautili v Skole o Raci novi, Comeillovi atd, ~ Co ka vracia, aby nis ubezpetilo © autorovi cez obraz, aky’ sme 0 thom 2iskali: Sra tautol6- gia! Povedat, Ze postavy (2 Andromachy) s& ,individud rov- nnako Sialené ako prudkost ich vane atd.","¥ znamend vylicit aipsurdno aj za cent plochosti a nezabezpetit sa nevyhnutne pred omylom. Pokial ide o ,Strukuiru Zénns", radi by sie © nej vedeli viac: uz sto rokov sa diskutuje 0 slove , ru tira; existuje nickoTko strukturalizmov: geneticky, fenome- nologicky atd., existuje aj Strukturalizmus ,Skolometsky", Ktory sposiva v nagrtnutt ,osnovy" nejakého diela. O aky Strukturalizmus ide? Ako ziovu néjst Struktra bez. utiekania sa k metodologickému modelu? Plat ete na tragédin, ktore} ‘kgnon je znamy zésluhou teoretikov Klasicizmu; ale aki bude potom ,struktiira™ romsinu, ktors by mala sta@ v protiklade k ,extravagantnostiam nove} kritiky? Tieto evidentnosti sl teda iba vyberom. Ked? sa to vezme doslova, prvé je smieina, alebo ak cheeme, colkom nenéle~ itd; nikto e®te nikdy nepoprel ani nikdly nepopre, Ze diskurz diela mi doslovny vyznam, ktortho filolégia nis, podfa potreby, informuje; probiém spotiva v tom, aby sme videli, i mame privo, alebo nie, Etat v tomto doslovnom diskurze iné vyznamy, ktoré mu ‘neprotireéia: na tito otdeku ném neodpovie slovnik, ale uvazené rozhodnutie 0 symbolicke} ovahe reéi. Rovnako je to aj $ inymi ,evidentnosfami": to ‘Si UP interpreticie, lebo predpokladajti predbeny vyber ne- Jakcho psychologicksho alebo Etrukturdlneho modelu; tento kk6d — lebo je to jeden spomedi kédov ~ sa moze variovat; akskolvek objektfvnost kritika vyplyva teda nie z kéda, ale z déslednosti, s akou bude aplikovat na dielo model, ktory si vybral.!” Aj to napokon niego mameng; ale pretoze nova kritika nikdy nehovorila nig iné, ked podlozila objektivnost svojich opisov ich logickou koherentnosfou, neoplatt sa prot ne} bojovat. Pravdepodobny kritik vyberd zvyéajne kéd doslovny; je to vyber tak ako iné vybery. Pozrime sa pred sa, nakotko plat TR ead ie dil, « 30, ° 0 revo nove) abet por dale 2 amas. a Verejne sa vyhlasuje, 2 treba, zachovat’wyznam slov'% skritka, #e slovo md iba jeden vyznam: ten spravny, ‘Toto pravidlo m4 za nisledok nevhodne ned6very, alebo, Go je hhorSie, zovSeobecnenie, banalizéciu obrazu: riz ho vyluéne ‘a jednoducho zakazujeme (nemé sa hovort, Ze Titus zavraZlf Bereniku, pretoze Berenika nezomrela zavrazdens) druby ru. ho zosmiediinjeme, ked viac-mene} ironicky predstiera- me, Ze ho berieme doslova (to, 2 spija Nerona slnencho so je zredakované na pésobenie sluko, ktoré vysust alebo na ,.»potiéku z astrolégie"”: inokedy sa vyzaduje, aby sme v fom videli iba dobové KISE (¥ respi ver, dichat’ nemoZno cif nijaké dchanie, pretoze respirer chat znamend v 17. stored détendre, addychova). Takto sa dostivame k 2vldStnym lekcim 2 Gitania: bésnikov treba tat tak, aby sme ni€ neevokovali: zikaz dvihat zrak nad tieto jednoduché a také konkréme slova — nech st akokofvek obovo oslabené ~ ako sti pristay (port), hérem (serail), slzy (les larmes). Nakoniee slovi ué nemajt referentnii hodnot, ale iba hodnotw tovarovi: slitia iba na odovzdavanie, ako prt teh najjednoduchéich transakeiéch, nie na vsagerovanie Skrétka, re€ predklads iba jedind istotu: banality — to je teda to, £0 si vyberime, alsia obet doslovnost: postava, predmet dévery 2étoveit prehinaneji smieSne nikdy nema pravo sama v sebe sa mylit, inyfif sa vo svojich citoch: alibi je nezndma Kategoria prav- depodobného kritika (Orestes a Titus nemBzu sami seba kla- mat), podobne fantazma (Exifile miluje Achila a pritom si nikdy nepomyslela, Ze je nim posednuta).™ ‘Tito prekvapu- juea jasnost osOb a vatahov medzi nimi sa neprisudzuje iba {ikei; pre pravdepodobného kritika je jasny samotny Zivot — vetah Tua v knihe a v Zivote vedie rovnaki bansinost. Hovort sa, 2e je celkom bezpredmetné vidiet v Racinoyom diele divadto Zajatia, pretoze tam ide o bed situéciu* rovnako Je zbytotné trvat na tom, Ze racinovsks tragédia uvédza na BR Paar ilo, 5.45, Plea et dl, $45 ° Tate, «17, % ewe paiement, 1. nov 965 % Plant it do, 33. Tanke 85soénu vetah sily, pretoze, pripomina sa, moc je zikladom kafdej spolotnosti."* To je skutogne pokojné posudzovanic pritomnostisily v Tudskych vztahock. Menej otupens litera ra neprestala Komentovat nedovoleny réz bandlnych situs cit, pretoze je prave tym prehovorom, ktory tvort 2. bezného vatahu vafah zikladny a z neho vetah Skandal6zny. Takto sa pravdepodobny'kritik usiluje vSetko znizito jeden stupert: 0 Je bandlne v Zivote, to netreba kriesit, Co nie je bandine ¥ diele, to naopak, treba banalizovat: 2vldSina estetika, Ktord ivot odsudzuje na mMganie a dielo na bezv¥'znamnost. Vius ‘Ak chceme prejst k inym pravidkim pravdepodobného kri- Uika, treba zostipit niie, pustit sa do smiesnych cena, ddostat sa do starodvnych rozporov, viest dialég cez naSich ddnefnych starych kritikov so starymi kritikmi predveerajsimni, 's Nisardom’ alebo Népomucenom Lemervierom.” AKo o7na Git ten celok zikazoy, Ktory podlieha ber. rozlfenia morse aestetke a ktorému klasicks kritika pripisuje véetky hodnoty, Ktoré nemozno yriahovat na vedu? Nazvime tento systém zikazov ,,vkus'.” © Gom vkus zakazuje hovorit? O predme- toch. Predmet, preneseny do selovcho prejavu, sa vyhlasuje ‘a tividlny: je to néleditost, ktord nepochsdza 20 sammotnyeh predimetov, ale 20 zmieSania abstraktného a konkrétneho (miesat Zance je vidy zakizané); éo vyznieva smieine, je 1, Be v stvislosti s literanirou moFno hovorit o Spendte:* je to Sokujdca vadialenost predmeta od kédovane} 19% kritiky. Dochédza tak k zvlaSine) vymene: kym vasiene strany stare} kritiky si celkom abstrakiné” a diela novej kritiky si, na- ren ¢, Des Nis (18061888). teeny heh, obdvowuel asia " Nepomuctne Lemecier (171-1840, spisovatel.pimany elk bi fuk, auoe stich divans hee. Teo neinatny aso. ovan9 ‘ysokow spoloécostou dkisda, mal vise sly ako vkuta” uve 0 fom eso vo Vee Larousve enylpei. (Pon. prot!) 2 Pad ele del, 52, 2% RP, cit dit, 10.8 13S. * Pout Pedslovy R. Pica k Ricnowj tation. Oewes complées (Coton dik), Pade, 1 el, 1986 86 pak, abstrakng len naozaj ziedka, pretoke rozoberajé pod Stat a prednety prave tru kritika vyznieva 2s, ako nefudska abstrakeia. Naozaj, to, Go pravdepodobny kritc na ‘pyva ,konkrétne", je opi iba nieso zvytajné. Prive zvyEain€ ‘eale'vkus pravdepodobneho; preiho kgjjka nemust byt two- yond ani z peedmetov (si privelmi prozaické)."° ani z ide (3 pvetmni abstrakiné), ale iba z hodnst "A privet je Vhs UFitoEny: je to spolosny sluha morky a estctiky, ktory umoFfuje pohodiny obrat medzi Peknym a Dobryn, diskrétne amicSanymi. na spGsob jednoduche} Smiemenost. A zalal tito umiemenost sa svojou silou roy~ in unk ilzie:Ked sa kritikovi vyéita, Ze hovor’ o sexualite prchnane, treba pod tym rozumiet, Ze hovorit o pohlsynost je ‘aay prehnang: predsavovat sina chit, 2 Klasickihrdino- Via mOzu tat (alebo nie) pohlavay Gd, to znamend do WEetkeho mieSat-obsedannd, bezuzdni, cynicki sexual tun?! Ze sexualita mOze ma presnd (a nie zmitens) vloh ¥ rorlofent post, to prive nie je preskuimané: Ze navySe sa tato tloha moze menit poufa toho, Gi sledujeme napriklad Freuda alebo Alera, to je to, €o minuléma kritiovi ani na ‘okamih neprebleskne hlavoo, Vel £0 vie o Freudovi? Iba ak to, £0 Eital v ede Que saisje? ‘Vkus je ¥ skutosnosti cdkaz prehovoru. Ak je psychoana- yea odstidend, tak nie prto,lebo mysii; Keby sa dala odkzat ra isto lekasko prax a priputat pacienta (a my nie sme pacienti) na pohovkb, stra by sa.0 iv asi tak ako 0 aku- pura. Ale Go, ked sa prejav vztahuje na bytost par exce- rence posvitni (ak by z ne cheeli mad, na spisovatea. Ak by tool sian, ee ue, ale Ks! Racine, nla Spomeddi poctoy, najprudéme)si spomedzi véénivcov' nora, era, aky s lard tka tra o psychoanalfz, je neuvetteIne Zastarany. Tent obrez spofiva na archaickom Tortlenent fudskeho tela, Clovek je podla. stare) rity Y skutoenostzlozeny 2 dvoch anatbmickych oblast. rv, BV shannon privet symbolic 31 Rca it diel, 6.30 ~ Vea Que aise? ysis rorsahom neve alin publi wont prevatne Haden "Moto na Racinovs kom jason sua ny omy spac posi ona toumocivnia git (Revue parler, 15. m0. 1963) a7ak tak mozno povedat, je vyS8ia— vonkaisia: hlava, umelecké tworba, vzneieny vyzor, t0, Go mono ukazovat, Go treba vidiet: druba je nidSia ~ vmitorné: poblavie (kioré netreba spominat). pudy, ,elementarne podnety", ,organickost™, begmené automatieny”, tajomns svet anarchtekych napa "4 Glovek primitivny, bezprostredny, tam autor na vyske dominyjéci. Teda, hover! sa pohfdavo, psychoanalyza ne- vhodne spaja v komunikiicii vysoké a nfake, vautoré a von: kajSie; ba odsthlasuje, 2d sa, exkluzivne privilégium nizkemu', skryiému, ktoré sa stéva v nove) kritike, ako Uubezpetuid, explikativaym" principom zdanlivo ,vysoké- hho*, Takto sa vystavujeme tomu, Ze nebudeme uz roziisovat ‘kamene' od ,iamantov"."" Ako napravit takyto detinsky ‘braz? Celi by sme navyie vysvetit stare kritke, = psy~ choanalyza neredukuje svoj predmet na ,nevedomie™; psychoanalyticki keitiku (diskutabilné z mnohych inyeh d6- vodov, spomedzi nich niektoré mézn byt aj psychoanalytic é) nemono prinajmene) obvidiovat 2 tho, Ze si robs Z literary akssi ,.nebezpecne pasivisticki koncepeiu"”®, labo naopak, pre iu je autor subjektom nejakej prace (slovo, ktors patri do psychoanalyticksho jazyka, na to netreba zabuidat); 2e hha druhej strane je to volanie po_prineipe, podfa kiorcho ‘moéno prisidit vyStiv hodnoww ,vedomému myslenin” a pos tulovat ako vychdzajice zo seba to malo cenné ,bezpros- lwedné « elementérne”; a Ze napokon vieiky tieto oporicie esteticko-moréine medzi Slovekom organickym, impulziv- nym, automatickym, nedokonalym, heubym, tajomnym at a literattrou v6Tovoa, jasnozrivou, vzaeSenos, skivnow waka vyrazovyin protieveniam, si viastne stupidne, pretode psy- heanalyckyGlovek ne je geometictyroaielietny a preo- ~ pouTa Jacgua Lacana ~ jeho topolégia nie je topolégia Iniirjita a vonkejita” Tob0E nie Yysokcho a miko, ale BR Pea le dil, 135-136 Presode sme pi kamedoch, oie ko ph AK cheeme sea 2a Keb! eu vyfuchivat ej posnutst sion, Yystvneme sa nchezpeten sv, ej bade vyrabiat x hibok, Ade modno nt stone vith, ke imho, 2 bude kre poklat va aman Mid re, 18. 1963), "RP, ce dil, 4 2-128, % Tante 5 182 7 Rants 3.128 88 kor rubu a lea, a tych prementivych, Ktorych re& ustavigne hho, £0 ~ aby sa mohlo Kone a zaéinat —neexistuje. Ale nao Je to dobré? Ignorantsky pristup stare kritiky k psychoanalyze ma Sirku a pevnost mytu (a préve preto je v ne} napokon niego fascimyjtice): to je nie odmictanie, to je dispozicia by neochvejne prechédzala vekmi: ,.Bu- rematosti cele literatiry za posledasch atilesiat rokov. osobiine vo Franeitzsku, ktord hlasno déva nnajavo prevahu instiktu, nevedomia, iniuicie, vole v nemec- om vyzname slova, reda v protiklade k rozumovej schopnos- 1." Toto nebolo napisung roku 1965 a nenapisal to Raytnond, Picard, ale Tulian Benda” roku 1927." Jasnost ‘A tu je posledny cenzorsky 24sah pravdepodobnsho kriti- ka, Ako sa dao ofaksivat, tyka sa samotne} resi. Nicktoré ret sa pod ndzvom .Zargény" kritikovi upieraj. Prikazuje sa mu jediny jazyk — “jasnost” Davnejtie naka francizska spolotnost pre2ivala ,jasnost, nie ako jednoducht viastnost verbdine] Kormunikicie, ako pohyblivy atribt, Ktory mo%no aplikovaf na rozligne’ reli, ale ako oddeleny prehovor: ide 0 opisanie iste} posvatne} idomy, spriaznene) s francazskym jazykom, ako, sa op{sal hierogiyf, sanskrit alebo stredovek# atintina.” Idioma, ‘o ktont ide, nazvand ,franctizska jasmost’, je jazykom pOvod- 3 Ghovandpostelne v MU be (18, 90. 1948), Mal6 itiia 0 vom ‘kare Tullent Bend, Jaen Benda (1887-1986), fanciashy sondspiss a xot, ub v0 svjich oye dlelch hanobietvEtkho,f0 pacha ete postoy a ine. OF ojo pares pro inelektiio Zraia vdelacoe (Drain des cles) taal ety wp ma erence nln ‘Netuem coral wetky avin z tenn Zap a moj aes. “ Vetko ui bolo povdané patinjn yom a povedsl 1 Raymond Que eat! Tio algebra newionovsho rains, to espera, Ks ah {ova rokovana PredstikaPrusktho a Kaariny Rusk) tentoatpot diploma tot jena a eukidovkoh atemathoy zs Wise prolaypony, ide Tom a miro Kae anche re (Bane che eter, Ohad, Gila 4 pimend, Glia, Lee, 1955. $50, 89ne poitickyt, zrodenym vo chi, kd si vyStie vistvy Zelal pod znimeho ideologicksho procesu ~ zvratit zvlatinost pésania na univerzélnn reg, aby sa uverilo, Ze ,logika' fran- Ciiktiny je absolitna logika: to je to, &0 sa nazyva duch jazyka; duchom franciaitiny je predstavit najpew subjekt ppotom akciu, nakoniec pastvnn trpmi bytost, v zhode, po- vedrme, § .prizodzenym" modelom. Tento mytus vedecky rozobrala modem lingvistika'* franctzStina nie je o mie viac ani mene} logické ako Ktorykolvek iny jazyk. Zndme sii vsetky skomoleniny, akym Klasické inStiicie podrobili nd® jazyk. ZvisStne na tom je, Ze Francizi st ne- konegne hrdf na to, Ze mali svojho Recina (mua s dvoma tisickami slov) a nikdy si nefazkajd, 2 nemali svojho Sha- Kespeara. Dodnes sa smieSne va%nivo bij a svoj ,franctiz~ sky jazyk": orakulime kroniky, fulmindcie prot cudzim ngjazdom, rozsudky smrtiistym slovim, mémym ako ne~ ZelateTné. Treba ustavigne Cistit, Skrabat, zakazovat, elimino- vat, ochraiovat. Ked uz napodobfiujeme celkom lekarsky postoj, akyim staré kritika posudzuje revi, Ktoré sa je) nepaia ‘kvalifikuji ich ako ,patologicks"), dalo by sa povedat, Ze je ¥y tom isty druh nérodnej choroby, ktont moZno nazvat wmy- vanie jazyka, Ponechame na etno-psychiatriu starost 0 to, aby ustaliiajeho vyznam, poznamendvame iba, koTko je v toto verbélnom maltuzidnstve nebezpegenstva: ..Papudnci,” ho- vor’ zemepises Baron, ,.majit jazyk velit chudobny: katdy meri md svoj jazyk a jeho slovntk sa ochudobiiuje, pretoze po katidom rimripriluintha kmeria sypustia niekolko siov na znak sinithu,"“® Z tohto hfadiska sa peibliZime Papusncom balzamujeme tictivo re€ mftvych spisovatefov a odmictame slové, nové vyznamy, ktoré prenikajti do sveta idet: znamenie smitku ta Zasahuje zrod, nie smrt. ‘Zakary ret Woria sufast male] vojny intelektudlnych kést. ‘tard kritika je kasta medi inymt a ,francizska jasnost™, aki pout Chas Bally, Linguisigue générale ot Linguiique fran faite, Visobecnlingvsika a fanovsksIngwstha (Bera, Franch yd 1965) Feces cami pobiadasky Kasim wide v sytal france nullepic vyjadreie uiveralng} logy 4 Hboks pony z Port Royal oa Toeike protemy ee vo veobecnan (reba does. Chomsky PE Baron, Géegraphie (Caese de Phloepte, E. d Pcol, 58 90 odponita, je Zargén ako Kady ing, Je to osobitns idioma, hapisand uréito skupinou spisovatelov, krtikoy, kronikatov, tora predovetkym napodobsiuje, no v6bec nie navich Kla- sickych spisovatefoy, ale iba klasicizamus nabich spisovate- Tov. Tento staromilsky Zarg6n nic je nijako poznageny presnyimi pofiaduvkami uvaYovania alebo asketckou absen- iow obrazov, ako méze byt formdlna ret logiky (iba tu by Same mali privo hovorit 0 ,jasnost'), ale pospolitostou stereatypow, Casto poknitenjch a zafadench az do bombas- fickosti“* obfubou istyeh vetnjch obldkov, a pritodzene odmietanim istfeh slov, odpudzovanych so strachom a ind tow ako votreleov, prieleoy 2 cudatch sveto,teda podoati- Ach, Nachdzame tw aj isté Konzervativmu skupino, Ktord trv na tom, aby sa nig nemenilo na rozdelent a zatriedent slowne} 24s0by: ako népor alate) honiky rei sa priptsta azde} discipline (pojem skutofne fakultativny) malé dze- tie etl, terminologické ndlesisko zlara, kioné je zakizané ‘opustt(aaprinlad flozotia mk prdvo na svoj Zargén). Uze- ine priznane kaitke je zatial Dizamé: osobitné, pretode sa don nemOZu vasSat cudzic slové (ani Go by kriik mal sine redukované koncepéné potreby), je prinajmene) povySené na {lstoinostuniverzalne} re, Toto univerzne, Ktor€ je iba to, to je bezne, je falfované: vor‘ ho obrovské mnozstvo zvdit- nych ndvykov a odmietant, nie je 10 navySe iba nieéo 080 bitné: je to niverzdlno majtefov. nto lingvisticky narcizmus modo vyjadeit aj inak: ar- in, t0 je Tee inchos iny (nie ifZay) jo ten, kto ne je sebou; tui teda charakter 7aYivajci svoju ret, Len 60 nejtki ret nic je taki, ako ma nase spologenstvo, pokladéme ju) 2a bytosnd, prizdnu, bliznivt,” powzivand nie 7 vazaych dO- ‘odov, ale-z dovodow malichemych alebo nickych (snobiz~ rms, ‘nafdkanost): takto by eS ,neo-krtiky™ pripadala nejakéimu archeo-krtkovi rovnako und ako jis (porov- Naprikad: Bods db Rica wey zujatos, vetky vrueia ro lene eneakebodvncho dil, kel Ores el rozuieshat soja Ira at Toro mi neposhybnevysdeoel, Ze nove Pat Mausaa si epe ako sare (, Per, Le Monde 6. now 1965) “Pan de Nori, eponjmad posaea ste) ky. hover baotowskyn jjzyhom: Ten nempel stave veda sea vslnk Ewen slows a rt peo bao bah” (M, Prowl, Mlsdaniesratndho carn, Pais 18 478), onnanie napokon dost pochy'oné,"* na Go mo%no odpovedat, aj jii8, veru aj jis sa vyutuje.”” ,Preto nepovedat veci jednoduchiie?” KoTko riz sme sit vypotull tuto frizu? ‘Ale kofko riz. by sme neboli oprivnenf povedat ju my? Netreba ani hovorit o zdrayo a veselo ezoterickom rize nie Ktonch populimaych resi, staré kritika si je naozaj ist, 26 ‘ona nema svo) galimatiés? Keby som ja sfim bol stary kritk, rnemal by som dOvod Fiadat od svojich spolubratov, nech pisu: Pan Piroué pike dobre po franciizshy, radSej ako: nTreba pockvdlit pero pdna Piroutho, ktoré nds Easto pich- he nepredvidanostou a Stastim vsrazu alebo e&te skromne nazvat ,pohortenim ,.celé to pohnutie srdca, ktoré rozohrie- va pero a zataiuje ho vratednymi hrotmi."*® Co si mysliet (0 takom pere spisovatcla, Ktoré sa zohrieva, a raz prijemne pichne, inokedy je vrazedné? Pravdu povediae takyto jazyk je Jasny len v take} miere, ako sa prijima, Y skutognosti nm je Hiterdima re& stare) kriiky Tahostaind. Vieme, Ze neméze inak pisat, tba ak by inak myslela, Lebo pisaf, fo u2 znamend organizovat svet, to uf znamené myshiet (naudi€ sa nejaky jazyk, to znamend audi sa v tom jazyku myslief), Je teda nevyhnutné (preto na tom pravdepodobay kritik tak trva) Fiada od ingho, aby sa znova — napfsal, ak sa nerozhodol znova ~ premysliet. V Zargdne nove) kritiky vidite iba vystrednosti formy zalozené na hibokej prézdnote: v sku- tofnosti je mozné ,redukovat” re€ tYm, Z= sa potlael systém, tory ja kondtieuyj, to znamend vilzby, ktoré utviraj vYznam, slov: potom mo#no v¥etko ,prelozit do dobre} francizStiny Chiysala: prego nezredukovat freudovské ,nadl-j" na 0 rine svedomie™ Klasicke} psycholdgie? Co!? Ide iba o to? ‘Ano, ak potlaéime vsetko, & zostalo, V literatire neexistuje RM. Alba, Ars, 15, de. 1965 (Aneto rhe)-Z whi ju, 28638, ig vyany jg avin Univesiy, M, Albers je moving 3 pres ENG Beole eine des Langues ovens (Nézote) Ske restlych fokoo, Jt peacovn pli epezntatniho nétadného mult: Hrakirvio soe sl Tojnice prepicovalvyabmt, zara spare aa rob au (Eu pe Lee 1965), Se. Simon, Le Monde, 1 dee. 1968 a. Per. Le Monde, 28. okt. 1965, © Ghnsle postive 2 Moltrvsch Usenh Zien (Les femmes sven, reile vlobey medtak, Mord adravé urvdzovanie oy pot danas 2 pjetmenost eo mantel Pliny (pam pret) 92 rewriting, pretoZe spisovatel nedisponuje nejakou predre- ou, pomocou Ktore} by si mohol vyberat vyraz z istcho pottu overenych kédov (Zo neznamend, Ze by ho nevinavne nemal hfadat). Existuje jasnost pisania, ale této jasnost ma viae vatahov $ Nocow kalamdru, 0 ktorej hovorf Mallarmé, ako § modemymi napodobeninami Volttira alebo Nisarda Tasnost nie je privlastok pisania, je to samotn€ pfsanie, od ‘okamihu, v ktorom sa Kongtituuje ako pfsanie, je to radost 2 plsania, je to wSetka ti witha, Ktord je v pfsant. Iste, pre spisovatela je 0 vefmi véény problém, rovnako vay’ ako problém ohrani8enostijeho priatia; napokon, tieto ohranige ost si vyberd, a ak sa mu stiva, Ze akceptuje (0, Ze su také ike, tak prive preto, lebo pisat, to neznamend nadviazat Tabky vefah s priemerom vietkyich mozayeh titateov, to ‘zmamend nadviazat zlozity vetah s naSon vlastnow regou: spisovatet ma viac zévizkov voti prehovoru, ktory je jeho pravdou, ne voti kritikovi z Nation francaise alebo z Le Mond, .Zarg6n’, to nic je prostriedok zdania, ako sa vsuge- roviva so 2bytagnou zlomysefnostou;*® ,Jargén' je imaging cia (napokon aj Sokuje tak ako ona), pribliZenic metaforicke} Gi, ktorejintelektuény prejav bude jedného dita potrebny, ‘Brénim tu prévo na ret, nie mdj vlastny argon”. Ako by som napokon mohol o om hovori? Existuje hlbokd indispo- zicin Gndispozicia osobna) predstavit si, %e mobno byt maj telom istcho prehovoru, a Ze by ho bolo nevyhnutné brénit ‘ako blaho v jeho vlastnostiach bytia. Som teda pred svojou retou? Kto bude to ja, majitel toho, &o robi, aby bola? Ako by som mohol 2if svoju re€ ako jednoduchy atribt vlastne} ‘osoby? Ako verit tom, 2e ked hovorim, tak preto, lebo som? Mimo literatiry je moZné dosiahnut takéto ibizie; ale litera~ ‘tira je prive to, Go to neumoriuje. Zdkaz inyech ree, to je iba spésob, ako vis samych vyltcit 7 literatiry: w2 nemozn nemalo by byt mouné, ako za Gias Saint-Marca Girardin”, robit policainy dozor nad umenim a nérokovat si hovorit © fiom! 5 Pwd ie dt, = 92 Sain Mane Girgin, ann a ako Mars Gian (1801-187), ancshy spiro a polit, day odor manos (pao prt Sere mised ped sand ¢ moray chosom, ak Stan 93,Asymbolickost? Takyto je pravdepodobny kritik roku 1965: 0 knihe treba hovorit ,objektivne, .s vkusom" a ,jasne“. Tieto pravidlt nepramenia v dneSku: posledné dve pochidzajs 20 storotia pozitivistick¢ho, Takto sa konétituuje sibor rozptylenyich no- tiem, polo-estetickych (pochdzajicich z klasicksho Krésna), polo-raciondinych (pochsdzajécich zo .zaraveho rozumu’ predostiera sa aky'si prevod, vzbudzujici déveru medzi ume- nim a vedou, ktory umoZiiuje nebyt nikdy definitivne v jed- nom alebo v druhom, Tato dvojznatnost sa vyjadruje nasledujicou vetou, Ktord, 2dé sa, de#f v moci veTki testamentnd mySlienku stare} kri- tiky, tak zhoFne sa preberd, to jest, Ze treba reSpektovat -Specifickost” Iiteratiry."? Ako vojnovaé ma8inéria proti no- ej kritike, Ktord obvifuje z Fahostajnosti vodi tomu, Go je na literatire literirne', 20 znienia literaniry ako origi ‘dine; reality"."* vystpilo tvrdenie donekoneéna opakované, ale nikdy nevysvetlené, ofividne sa hrdiace nenapadnutelnos ou tautologie: Literantra je lieranira; takto sa momno jed- nym Emahom rozhortovat nad nevdaénostou novej Kritiky, necitlive} voei tomu, Go literatira, dekrétovanim pravdepo- dobného, zahftia z Umenia, Emécil, Krisy, Humaimmosti, ‘a predstierat, 22 vyzyva kriiku k obnovene) vede, kioré na: ‘pokon bude chapat literéeay predmet ,osebe", tak, aby nic nezostala dlind inym vedim, historickym Gi antropologic- kym; toto ,obnovenie" je napokon dost zatuchnuté: priblizne tii istymi pojmami vyéftal Brunetiére Tainovi, Ze privetmi zanedbal litera, podstatu", teda ,vlastné zAkonitosti 2ancu". Zamer pokisit sa predlovit Strukuiru literémnych diel je doledity @ nicktor! bédatclia sa nim zaoberajl, pravdade, metédami, 0 Ktorych sa staré kritika ani nezmieiuje, 60 je normélne, preto2e predpokladd take skiimanie Strukti, ktoré bby nemalo nié spolocne so ,Strukturalizmom” (s tym drai- vym slovom, od Kiorcho reba ,otistt” franctizsky jazyk). BR Pier, dla 117 © R Pho, ct diel, 5. 108 9122 s+ Absuahino to nove) ky, achumdae erlementie, 1. no. 1968) smibtterime” Revue 4 Ite, &tanie diela md prebichat na trovni diela; ale na jecne} strane, nevidiet ako, ked st formy us raz.dané, by sa mohlo ‘yhitit to, Ze narazime na obsahy, ktoré pochédaaj z hist6rie alebo zo psyché, skritka, 2 ,inych konéin", ktoré Stara kritika za nijaki cenu nepripista; a na druhe} strane Strukwrdina ‘analyza diel stojf ovefa viac, ako si moZo predstavit, ebo — ‘okrem toho, Ze nezévizne obvriva asnovu diela~_mokno ju vykondvat iba so zretefom na logické modely: naozaj, Speci fickost literatiry mono postulovat iba vo vautri vEecbecne| teGrie znakoy: aby sme mali prévo brénit imaneniné &tanie diela, treba vediet, Go je to logika, historia, psychoanalyza; skritica, aby sa dielo vrdtilo literate, treba vychédzat prive 2 neho a apelovat na antropologickt kuleira. Zapochybujeme fo tom, & by stard kritika bola na takE nieto pripravens. Zdé sa, Ze pre fu je fo obrana Gisto esteticke| Specifickost: chee chrinit v diele absoldimu hodnotu, nedotknuts nigim 2 tych winch Konéin, nehodnych, ako’ si hist6ria alebo niZiny psyché: chce nie konStituované dielo, ale dielo &sté, z ktoré hho mo%no vyli&it akykoTvek Kompromis so svetom, akckor- ek nerovné spojenie s wibou. Model tohto cudného ‘Strukturalizma je jedaoducho morainy -Ked'ide o bohoy," odponital Demetrios z Falera, , hover, 42e bi bohovia." Koneny imperativ pravdepodobného kritika je podobny: ,,Ked' ide o literatiru, hovort, fe je to literati ral” Tato tautologia nie je mimovotné: najpry’ sa predstiera viera, Ze 0 literatire mono hovorit, Je 7 ne} mono urobit predmet prehovoru; ale tento prehovor sa nahle zvrtne, pre- tobe o predmete sa neds povedat nic in, iba Ze je t on Pravdeopodobny kritik dospeje v skutognosti k miantu, ale bo k néhrade za mivanie, k tiraniv: prijemnd causerie, po- vvedal uz roku 1921 Roman Jakobson o hist6ri literatiry Paralyzovany z4kazmi, z ktonjch vyvodzruje respekt pred dielom (ktoré je preho iba exkluzivaym vnfmanim sloves: nosti), pravdepodobny kritik mOze sotva hovorit: tenké nit prehovoru, ktoni mu ponechévajié véetky te jeho cenatry, mu umodiiyje iba potvrdit pravo ingtindcif na mftvych spiso vateFov. A pokial ide 0 zdvojenie tobto diela inym prehovo- rom, zbavil sa vietkych prostriedkov, pretoze tak neberie na soba nijaké riko, Mikanie je koniee koncov spésob, ako odist, Zaznameng} ime teda, namiesto odchodu, prehr tet kritiky. Pretoze je} 95predmetom je literatira, mohla hfadat, ako nastolif podmien- Iky, za akch je dielo mozné, natstmif ak uz nie vedu, aspom technike literameho ukonu; ale to prive prenechala na starost a tarchu spisovatefom (a natastc, nezriekli sa toho, od Mal armeho a po Blanchota): oni védy vedeli, Ze ret je samot- ym materidlom Titeratiry, a tak sa svojsky dostdvali K objekrivnej pravde svojho umenia. Napokon bolo by sa alo oslobodit Kritiku — ktord nie je vedou a ani si na to nnendrokuje ~ tak, aby nim povedala vyznam, akt moderné Tudia mézu pripisovat minulym diclam. Nazdava sa, Ze Ra- cine sa nas tyka od seba, v doslovnostitextu? Nagzai, €0 idm moze daval akési, vfinivé, ale cudné™ divadto? Go ném moze dnes hovorit ,nejaky hedy’ a Hachetny princ?"> Aks zeidémna ret! Hovoria nm o akomst ,muznom" hrdinovi (no nepripustia ani len narg2ku na jeho pohlavie): taky' vyraz. by vyvoldval smiech, keby sa preniesol do nejakej parédic, 60 sa napokon aj stane pri éitani Listy Sofokla Racinovi, ktory Gisele, priatefka Alberiny, napisala na zaverecad skisku (muiné charaktery, xécoved typy pisma).*° Napokon go iné by robili Gisele a Andrée, ak nie start kritiku, ked v sivislosti tm istym Racinom hovoria o ,tragickom Zénri", © 2 pletke™ (nachadzame tu ,pravidlé Zanmu"), o dobre stavanyeh Charakteroch (hfa, ,.zhoda psychologickych implikdcit"), ked Pomnamenivaji, Ze Athalie nic je ,fUbosind tragédia™ (rov hakyim spésobom nm psipominaji, Ze Andromache nie je Vlastenecké drdima) aud? Kriticky slovnik, v mene ktorého nds karhajs, je ako slovntk madsho dievéata, ktoré sa chys- talo na skiéku pred toma storogiami. No odvtedy tu boli predsa Marx, Freud, Nietzsche, Napokon Lucien Febvre, Merleau-Ponty hlisali pravo ustaviéne 2novw wor historia Titeratiry histori flozofie, tak aby minulf predmet bol vzdy predmetom totdinym, Preéo sa nezdviha podobuy hlas, aby ‘aberpotil take isté prévo a} literate? SR Prd lio, « 342532 SM. Prout A la echerhe ds Temps Pend (Hfadanie steno Sm), Piiade 1 5 912. 27 Pia et dil, 20. Heiden. sky som peti” Andromachy ‘anenekldd ak Ztenéretzovaneaeboo ikl mojim zm rrp prive to mi sta, oval som o passe lca Andromache, a0 fe 96 ‘Toto ticho, tito prehru, mozno ak aj nie vysvetlit, aspost inak vyjadrit, Stary kritk je obefou moznosti, kiont analytic reti dobre poznaji a naryvaji ju asymbolickost”® stary kriik nie je schopny vnimat alebo zmoenit sa symbolov, teda vi ‘yfnamovosti; pretiho je symbolicks funkeis vefmi vSeobec- ni, aumoziuje fudom konstruovat mySlienky, obrazy a diela, ro len 20 sa prekrotia tizko raciondlne powritia reti, tito funkcia sa nani, obraniguje alebo celkom preni Iste, o literémom diele mono hovosit aj bez odvolévania sa na symbol. Zévist to od zomého ubla, ktory si zvolime ‘a Kory stasf udat. Netreba ani hovorit 0 obrovskej doméne literéenych institicit, Ktoré spadaje pod histériu,” stati zostat pri jedinefnom diele, aj tak je isté, 26 ak by som mal ro- Zoberaf Andromachu 2 hadiska ndvodov predstavovania ale- bo Proustove rukopisy z hfadiska matenidinosti ich Skrtov, nevdledi veTmi na tom, €i verim alebo neverim v symbolicktt ppovahu literimych diel: nejaky afatik mOze sikovne pliest kote alebo sa venovat stolirstva. Ale od chvfle, ked si za umienime, Ze bademe chapat diclo samé osebe, 0 zomého tuhla jeho konstitovania, je nemayslitetné v Go najvagdej Mrke nenastolit pofiadavky symbolickeho éitanis. ‘A prive toto urobila nova kritika, Kafdy vie, Ze pracovala oworene a2 doteraz, Ze vychsdzala 70 symbolicke} povahy diela a 2 toho, go Bacheland nazyva zrady obrazu. No predsa ¥ spore, tory vyprovokovala, sa nikto ani na okamih nena- _daval, ¥e by mohlo {st 0 symboly a Ze v désledku toho treba dliskutovat o sloboddch a ohranieniach jednej kritiky, kritiky cexplicitne symbolicke}: potvrdili sa totlitéene prava literate ry, no nikdy sme neposuli, Ze symbol by mohol mat svoje priva, a tie mo2no mie si nicim nym, iba akymisi reziduami slobody, ktoré si literatira chee zachovat. Popiera literati symbol, alebo prdve nagpak ~ pripsSta ho? Treba brat dielo doslovne aleho symbolicky — alebo e8te, podfa Rimbauda, viostomne a vo Wetkjch vyenamoch'’®° Taky by mohol BL Hecacm « R, Angelegues, Photog du langage (atin 18), arouse 1965, «32, 2 Sr Ravine (0 Rano, Miss bo fcr, 147 al Se 1963), © Rimbaod sve te, nd neha Py» pete: Chee! som povetat to, cit howe! doslovne a vo wetisth wenamech” (Oewores complies, Zobeané cs, Pte, 686)byt vklad do diskusie. Analyzy Racinovi stivisia vSetky s istou symbolickou logikou, ako sa to proklamovalo v pred- slove ku knihe, Bolo treba spochybni€ existenciu 1 modnost takejto logiky ako celku (Zo by bolo by/valo prispelo, ako sa hovort, k_,pozdvihnutiu debaty") alebo ukiizat, Z autor knihy Racinavi zle aplikoval je} pravidlé — éo by sa bol rad dozvedel, najma preto, Ze kniha mu vySla pred dvoma rokmi a napisal ju pred Siestimi rokmi, Je to zvldStny spdsob Sitania ~ iba spochybnit vsetky detaily knihy a nepripusti¢ pritom ani na okamih mySlienku, Ze v nej mo2no nj pro- Jekt celku, to znamend jednoducho: vyznam. Stara keitka pripomina tych ,archaizajicich" spisovatefov, 0 ktorych ho- vor! Ombredane, kiort ked sa pevy raz.pozerajt na film, vidia Z.celého vyjavu ibe kuréa, ako prechadza dedinskym placom. Nie je rozumné robit zliteratiry absolitne krsfovstvo a spo- cchybitovat, bez upozomenia, kaZdy symbol v mene prinespu, tory nie je pref stvoreny, Vyéitalt by ste nejakému Cétanovi (pretode nova krika vam pripadé Gudny jazyk), 22 robt chyby vo francizitine, ked’hovort po cinsky? No predsa, napriek vSetkému, prego td hluchost vosi sym bolom, preto tf asymbolickast? Co je v symbole viastne ohrozené? Zaklad knihy, prefo mnohovyznamovost ohrozu- Je prehovor okolo knihy? A preto znova a prevo prive dnes? DRUHA Cast Pre spolotnost nie je nig dOlezitejsic ako Klasifikdcia je ret, Zmenit tito klasifikdciu, premiestnit prehovor, znamend doviit revohiciu, Poéas dvoch storodt sa francizsky Klas cizmus definoval odéelenim, hierarchizaciou a stabilitou pf sania (€criture), a romanticka revoltcia sama seba vydévala 2a svér klasifikicie, Teda pribligne sto rokov, nepochybne od Mallamého, prebicha dolezité prehodnocovanie niektoryeh miest v naiej literate: menf sa, navz4jom sa preniké a uni fikuje, predovéetkym dvojaké fonkcia pisania:* poetické 1 kritické; nielenZe sami spisovateia sa venujd Kritke, al ich dieto éasto udéva podmienky svojho vaniku (Prous), & sdokonca nepritomnos¢ (Blanchot); ta ist re€ smeruje k toma, e obicha vSade ¥ literatire, dokonca aj mimo nej: kniha sa takto chépe ako rub toho, kto ju vytvorl nit viae ani bésni- koy, ani roménopiseov ~ exisiuje ws iba jedno pisanie.® Krfea komentira A tak sa teda, dopliujticim pohybom, kritik vz stéva zaroves spisovaiefom. Priodzene, cheiet byt spisovatefom, to ne je pycha na Sant, ale 2imer Co adm 2éleX na tom, EF je slivnesie byt romanopiscom, bésikom, esejstom alebo ronikérom? Spisovatefa nemo?no definovst pojmarai funk nymialebo hodnotovsmi, ale iba istym uvedomenin si prehovors. Spisovatefom je aj ten, pre Ktoreho je re€ prob- lemom, Ktory zakusuje je) hibku, nie intrumentilnostale- tbo krsu. Venikli tak krtické nihy, ktoré sa ndkajt na Gerad Genate, Rhdrique et Emelnement aw XA idle (Reka s.syvéovaniev XX. sree, rere Amma, 1965, oct, romdey.novely Ziti saconos, Aetna akbo ‘ake lkoonepomtia. Poem ei, mao jet debs? Zostva apse (Gere. JM. G Le Clézo, tod k La ive onl). 99‘ttanie tymi istymi kanslmi ako dielo vo viastnom slova ‘zmysle Hiterdene, hoci ich autori maj iba statit kritikov, nie Spisovatctov, AK nova kritika obsahuje nejakt ealita, tak spogiva v tomto: nie v jednote metéd, eSte mene} v sno- bizme, Ktorj, povedané zjednoduiene, ju podponuje, ale vy osamotenosti krticksho aktu, odteraz potvrdeného, daleko fod alibi vedy alebo od institdcif, ako akt pinohodnotngho pisania. Spisovatef a Kritik, kedysi oddeleni zautivanym my- tom ,.venedencho tvorcu a pontiencho slufobnika, obidvaja nevyhnuint, kakdy na svojom mieste” atd., sa teraz ocitath v rovnako taPkej situécit, pred tym istym predmetom: retou. ‘Tento prechod, ako sme vide, sa Cazko prijima. A predsa, hoci of eSte stile treba zapasit, mofno sa uZ dostal k novéma chapaniu, Ktory sa zjavuje na horizonte:tento ,prechod pisa- nia"®® ktorgm bude moZno poznamenané nage storotie, z0- ina ut nic iba kita, jo to celkove intelektudlny diskurz. UZ pred Styrmi storogiami zakladatet ridu, ktory najviae urobil re rétoriku, Tgnée z Loyoly, zanechal vo svojich Duchov- heh evideniach model dramatizovancho diskurza, postave- ingho na ine} pésobivost, nie sylogizme alebo abstraksii, 20 prenikevy Georges Bataille nezabudol vyzdvihnut.* “Od {yeh Gas, cez takych spisovatetov, ako Sade alebo Nictz~ Sche, sa pravidld intelektudlncho vystipenia pravidelne spi= lili (¥ obidvoch vymnamoch tohto pojmu). A o toto, 2d sa, ‘dnes otvorene ide. Intelekt siaha po ine} logike, ohranituje ‘obnazeny priestor .vnutorne} skusenosti": Madi sa jeding até isté pravda, spoloénd pre kaddy prehovor, Ci wz je fiktivny, poeticky alebo diskurzivny, pretoZe odteraz.je to pravda sa- motngho prehovorn. Ked hovort Jacques Lacan,” nahrédza tradignd abstrakeiu Konceptov totdlnow expaniziou obrazu v oblasti prehovora, tak aby sa viuc neoddefovala vystraha od idey a aby sama bola pravdoo. Na druhom breh, r07~ 5 Paap Stes Dane etl movers de Srv, Dante presto psn, Tel Que 23, jseh 1965 wea vidime dry venta slovadeamatzovat: J 10 vt, sisi pe- jvor, wept sa ibe ngpovede domi preci Desk vera, by obnsdens Peive pret je Klaiksm oom piraoval Criena sho pn k sk Ting) metéde." Lespénence tntcriwe CGniornd skisenas), Calhacd 194,526 Na Semin na Bool prague des Hates Baas 100 chidzajie sa so 24kladnym pojmom ,rozvoj" v préci Cru et Cruit (Surové a varené) navehnje Claude Lévi-Strauss nove rétoriku varidcie a vyeyva tak k zodpovednosti za formu, tort nie je také bein ngjst v dielach humanitnych vied. Transformacia diskurzivneho prehovoru prave prebicha, do- konea prave td, ktord pribliauje kritika spisovatefovis vstupu- jeme do vieobecne) krizy komenidra, mono rovnako vznamnej ako vi, Ktoré poznatila, vzhTadom na ten isty problém, prechod stredoveku k renesanci “Tato Krtza je v skutotnosti nevyhnutnd, od tej chute, ked sa odhauje ~alebo znovvodhaluje — symbolické povaha re&i, alebo ak cheeme, lingvisticks povaha symbolu. A to je to, 0 sa odohrava dnes, vzdjomnym pdsobenim psychoanalyzy 4 Strukturalizma, Klasicisticko-burZoézna spolocnost iho Videla v peehovore len néstroj alebo ozdobu, teraz ¥ fiom vidime znak a pravdu. VEetko, fo je zasiahmuté retou, sa teda znova istym spdsobom spochybiiuje: flozofia, humanit- é vedy,literatira 'Ato je u? iste diskusia, v ktorej dnes treba znovu ngjst rmiesto pre litersrna Kritiku, v hre je to, Go tort sigast pred- ‘metu, AKé sti vzfaby diela a reti? Akych pravidiel éftania sa treba pridflat, ak je dielo symbolické? Momo predlozit vedu pisanych symbolov? Méie byt samotnd ret ketiky symbolic- ka? Mnohosin$ jazyk Z bnfadiska 24nru sa dennik preberal dvoma celkom odlis ‘nyjmi spésobmi, v podant sociologa Alaina Girarda a spiso- vatela Mauricea Blanchota® Pre jedného je denn vyjadrenim istej sumy okolnostt spologenskych, rodinnych, profesionsinych atd., pre druhcho je to Hizkostny sp6sob, ako Zabnat fatéinu samoiu pisania. Dennik mé teda prinajmene} dva vyznamy, a kazdy z nich je mo’ny a prijatelny. Je to bandlny fakt a moZno nai ndjst maodstvo prikladov v hist6- fii kritiky a v rozmanitost éftanf, ktoré mOze vyvolut to isté dielo: st to prinajmene) fakty, ktoré porvrdzuj, Ze dielo mi Ahan Gira Journal tine, Dean (1963). ~ Mace Blanchot LeBxpace ier, Leday pes (Galina 985,820. 101nickotko vyznamow, Skutogne, kazdé obdobie mOte verit, Ye tuchopuje Kanonicky vyznam diela, ale stat trochu rorsirit historiu, a tento jediny vyznam diela nadobudne vise vyzna- mov, dielo uzaveeté sa stiva dielom otvorenym."” Meni sa dokonea samotnd definicia diela: nie je to iba historicky fakt, stiva sa 7 neho fakt antropologicky, pretoze nijaka historia ho nevyterpava, Réznost vyznamov nezévist iba od relativnost pohfadu na morsiku a zvyky, neoznaéuje néchylnost spoloe hosti na omyl, ale dispoziciu diela k otvorenosti; dielo ma zéroveli nickoTko vyznamov, svojou Struktérou, nie slaboston teh, So ho eta, A prdve tym je symbolické; symbol, to nic jj obraz, je to samomnd mnohost vyznamov. ‘Symboi je konstantny. Menit sa mOze tha vedomie, aké « fiom mé spolonost, a prive, aké mu prisudzuje. Symbo- Tick sloboda bola zndéma a istym sposobom sa zakédovala w y stredoveku, ako to vidime v te6rii Styroch vyznamov:” naproti tomu klasiistické spolotnost sa je} vo vSeobecnosti neprispésobila: nepoznala symbol, alebo, ako to pretrvava odnes, cenzurovala ho: sloboda symbolov je Easto historia pind ndsilia, a prirodzene, aj toto mé svoj vyznam; symboly rhemofno cenzurovat bez nisledkow. Nech je akokoTvek, je to problém inStituciondiny, a ie, ak tak mozno povedat, struk- furdiny: nech spolognosti maj nézor alebo auteritativne vy- hhlasuj, dielo ich presahuje, pokratuje, tak ako forma, Ktort 5 Porn Oewe omer (Ovexené dik) od Urbs Bea (Set 1965) "Vier. ie slovo symbol ms cebiom ein? wynam » sili. Ke symblih system ou naopa Ge, v Kore mle bye postvens jens farm, kab} lactic jan ode ssnnefedncemae edn jedot [a obsbu, vahfadom ea ssty semitck! (8, se), he je newhaune ostlova ori fey. jodny ore Wa, uh pre obs, tak 2 wz Jame reeodpovedau” CR. Rue, La lingisique pénénteayjoonhs, Vie ‘bev Tings dees, Arch, europe Sociol. V 1964, 287), Je ae, Sena lla leo define pais symdoly cielo db semi, sie do ‘yrboliy. Ponechivam trata pomoce sow symbol v tom veaheenom ‘Jarame,aky mt va P Rooo, te poste na Amey, aké bt dale} Iledovt(,0 symbol ie weds, Ked se prodakje esky aoBetho stup- ‘i kde vjrnam, nespoojny sm, aefooxmauj, ona ny ena. ory modo uchopi en vjenoxdmare a smezovn, De Interpretation. 3a sur Freud, © inte, 0 Freudovi, Sei, 1965, 5.25) oF "roam dslovny, slegoicks, moray a anagngkhy. Spot ajvne ‘prec nasnerovanom 9 waza ¥emamianagogsk én, 102 postupne napfiajl vyznamy viac alebo mene} nahodné, his- Torické; dielo je ,vetne", no nie preto, Ze predklads jediny Wanam rozliénym fudom, ale preto, lebo ynukcuje rozlitné Venamy jednému aloveka, ktory hovori v2dy tym istym Symbolickym jazykom, naprick rozliénym Gasovym obdo- biam: diclo predklads, Slovek s nfm naklads ‘KaZdy Gitatel to vie, ak sa naozaj nechce nechat zastra8it ccenairami litery slova, Vari necit, Ze vstupyje do kontaktu S nicgim, £0 je 22 textom, ako keby prva reé diela rozvijala ‘ysebe iné slova a ufila ich hovorit druhyim jazykom? To je to, Eomu hovorime snivar’ Ale sen mé svoje Siroké ulice, podta Bachelarda, a to st tie Siroks wlice, ktoré sii nagrmuté pred siovom drubym jazykom diela. Literatira je skiimanie pod- Statnsho mena: Proust vyvodil cel jeden svet z niekofkyych zwukov: Guermantovci, Spisovatet ¥ podstate vidy precho- ‘vava vieru, 4 znaky nie si rozhodujtice a Ze pomenovanie je prrodzenou viastnosfon veci; spisovatelia stoja na strane Cratyla, nie Hermogena. Teda mustme état tak, ako sa pé- He: a tak yglorifikjeme™ literatéra (glorifikovat* znamené prejavovat vo svojej podstate); lebo ak slovd maj iba jeden ‘wznam, ten 20 slovatka, ak by druhy jazyk neznepokojoval a neoslobodroval ,istory reti", nebolo by literattry.”” A pre toto pravidld éttania nie si pravidlami dostovnosti, ale aluziv- host: si to pravidl lingvistické, a nie filologické.”" iloiégia m4 naozaj za viohu fixovat doslovny 2mysel vgpovede, ale vébec noms vplyv na drabotné vyznamy. Na- ‘pak, lingvistika sa usiluje nie zredukovat nejasnosti jazyka, ‘ale pochopit ich, instimovar: To, So basnici w2 dvao porn pod nizvom sugescia alebo evokdcia, tomu sa lingvista za- J Matrme SAK dobre soruniem.* nape Franko Viet Griiov _stavate rive prvgiam bieika aa nedokonalot nso, trom mos eat jy Hypeichy aks. aby mot ho myenk, by mal sft era, kor bys skiatnet voal pa ely set" Pods ce Be Ricmrde Univers imagine de Molar Imagine uivercu Mala md, Sel 1962. 5.576 rie tak dévao a opakovane ¥Etlo now) Kris, fe odpore le ‘ghonivatta tou lav, 24650, au tat, Sta ork mala ciel Taos pt rola pravill orby napodcbovai), ie eeepc. Nara moto Mls tik st neolsbuje aie, kad s pravidso alae ‘Dale a, o anand poten dobre pra tds sat W hod so symbe- Yom 103Sina priblizovat, @ tak déva kolisaniam vyznamu vedecky Stauit,R. Jakobson trval na konititutfenej dvojznaénosti bis- rhickzho (literémeho) posolstva; to znamend, Ze této dvoj- ‘zaaénost nezdvis{ od estetického pohfadu na ,slobody" inter~ preticie, a eSte mene} od mordine)kritiky jej Uskalf, ale Ze ju mo2no formulovat Vv pojmoch kédu: symbolicky jazyk, k akému patria literdmme diela, je Strukndrou jazyk mniohost- Any, Ktordho kéd je utvoreny takym spOsobom, Ze ka2dy pre~ hhovor (Kaddé dielo) nim tvoreny mé niekolko vyznamov. Takito disporicia existuje uz v jazyku vo Viastnom slova raysle, ktory obsahuje ovefa viac neurtitosti, ako by sme to cheeli priznat — a prive tym sa zadina zaoberat jazykove- dec,” Nejasnosti prakticke) rei st zatial bezvyanamné ¥ porovnané § nejasnostami reéi litre}. Tie prvé sil sku- togne redukovatelné simuciou, v akej sa vyskytujis: hoci¢o mimo vety, aj tej najnejasnejSej, Kontext, gesto, spomicnka, nndm nadvréva, ako ju treba chépat, ak chceme prakticky vyudit informdciu, kiord je v ne) obsiahnutd a mé sa dostat K néim: to je ndhodnost, ktoré zjasfinje vy7nam. Ni& také neprebicha, ked ide o dielo: dielo je pre nas bez nahodnos- ti, amogno prave to ho definuje najlepSie: dielo nechraniuje, neuréuje, nechréni, nevedie nijaks situécia, nie je tw nijaky prakticky Zivot na to, aby nim povedal, aky vyznam mu mame dat; obsabuje v sebe vidy citéciu — v nej je cists dvojenanost: nech je akokolvek rozvlaine, védy je v thom aj pyticka koncfznost, prehovory zodpovedajtice prvému ké- du (Pytia nebldznila), a zérovert je otvorend niekotkym vyz~ rnamom, pretoze boli vyslovené mimo akejkolvek situdcie — ak nie priamo mimo situscie dvojznacnosti; dielo je vidy v prorockej situsei. Iste, ked riddim svoju situéciw k svoj mu éftaniu, mézem redukovat jeho dvojnatnost (a prave to sa zvytajne stiva); ale tito situécia, menlivé, dielo rvort, neobjavuje ho; dielo nemOze protestovat prot vyznamu, ‘aky mu ja divam, od toho okamihv, Ked sa sm podriadim ‘obmedzéniam symbolicksho kédu, ktory ho tvort, teda od ‘okamihu, ked priimam, 2e zapiSem svoje Sitanie do priesto- rw symbolov; ale neméze ani overit pravost tohto vyznamu, 7 AJ Grima, Cours de sénantiue (Prednis 20 sda) a VL apis Testepit dikira (Sig cyeononané aa Ecole normale sop out Sain Cou 196. 104 Iebo druhotny kéd diela je limitativny, nie je predpisany: natrtiva zvizky v¥znamov, nie riadky; zakladé dvojenat- nosti, nie jeden vyznam. ‘Dielo vyiats z kafdej situdcie sa prave tym poddiva ski- ‘maniu: pred élovekom, ktory ho opie ulebo éfta, sa z neho stava otézka Kladend reéi, ska je) ziklady, dowyka sa je} hranie, Dielo sa takto stava depoziiérom obrovského, ustavic ragho skiimania slov.”* Stéle cheeme, aby symbol bot iba vlastaestou imaginicie. Symbol ma aj funkeiw kritickt 1 predmetom jeho kritiky je samotnd re. Mozno si predsta- vil, Ze ku Kritikdm Rozumu, ktoré adm poskytlafilozofia, pridime Krititu re, a tou je samotné literatura, ‘Teda ak je pravda, Ye dielo svojou Struktdron skryva mnoho- vw enamovost, musf poskytovat priestor pre dva rozliéné’dis- kkurzy: pretoze na jedne} strane mofno v Hom potvrdit véetky vyznamy, ktoré ukryva, alebo ~ go je to isté— vyznam prézdiny, tory ich wSetky zndSa; na druhe} strane mono potvedit jeden 2 tyehto vyznamov, Tieto dva diskurzy nemoao v nijakom pripade zamiefag, precoze nemaji ani ten ist predmet, ani tie ‘ste poturdenia, Mono navrhnil, aby sme nazyWali literdrnow vedou {alebo vedou 0 pisant) vSeobeeny diskurz, ktorym je dielo, nie vyznam, ale samotné mnohovyznamovost diela, ' literdmiou kritixow ten druby prejav, Kiory otvorene, na Vlasiné riziko, preberd umysel dat dielw osobitny vyznam. ‘Tato odlienie v8ak nie je dostatotné. Pretode daivanie vyzna- nu méze byt napisané alebo zamlfané, oddelime éttanie diela 1 jeho kriliky: Sitanie je okamfité, kritika je sprostredkovand sprostredkovatelskou retou, a tym je pisanie kritiky. Veda, Kriika, Citanie, to si tsi prehovory, Ktoré mustme absolvo- vat, aby sme upliei okolo diela korunu rei. Literérna veda Mame literéonu histori, ale neméme literienu vedu, preto- de, nepochybne, e8te sme nemohli iplne spoznat povaha lite- rimeho predmetu, ktory je pisanym predmerom. Od chy, ed pripustime, 2e dielo je urobené z pfsania (a vyvodime 7 Speovretovo smn jak ~ to fa preabtovala Marke Robert vy adviont« Room (Nan, Gallia, idcthgue ideale 1960) 10s2zt0ho zavery), je mond nejakd lterimma veda. Jej predmet (ak obec existule) nebude méct nanstit dielu jeden vyznam, v mene ktorého by si nérokovala pravo zavrhniltiné vyenamy a tym by sa skompromitovala (ako to robila az doteraz). Ne- bude to mact byt veda o absahoch (tych sa méze zmocnit iba najstiktne}sia historickd veda), ale veda o podmienkach obsa: ha, teda o formsch; zaujimat ju bud predovietkym variicie vykligenyeh vyznamov, a — ak tak mozno povedat — kligivych v dielach: nebude interpretovat symboly, ale iba ich polyva- lenciu; je predmetom skritka nebudt uz piné v¥znamy diela, ale naopak, prézdny vyznam, ktory ich vSetky podopiera ‘ej model bude evidentne lingvisticky. Lingvist, ktory stoy pred nemoznostow oviidat vietky vety jedného jazyka, sthlast S nastolenim Iypotetického modelu opisu, na raklade ktorsho moze vysvetli, ako si vykliené nekoncéné vety jedncho jazyka.”" Nech by boli korekcie, k akymm by sme takto dospe- Ti, akskoTvek, niet nijakého dOvedu, aby sme sa nepokiali aplikovat tite metédu aj na literiene diel: tito diela su samy podobné obrovskym ,,vetim", odvodenym 20 vSeobecnsho jtzyka symbolov, cez isty poset pravidelnych transformécit, alebo, vieobecnejsic, ccz isté priznatnt! logiku, 0 ktorej opis ide. Inak povedané, lingvistika maze poskytmuit literatire ge- nerativny model, Ktory je z4kladom kaZde} vedy, pretove ak mame vysvetlt isté vysledky, védy disponujeme istymi pra- vidlami. Predmetom literime} vedy teda nebude to, preto sa ‘must prijat taky vyznam, dokonca ani to, preto bol prijaly (oto, este raz opakujem, je zileZitost historika), ale preéo je ‘akceptovatelhy, nie vo furkeii fillogickych pravidie literati- 1, ale vo funkcii lingvistickych pravidiel symbolu, Opa tu nachiidzame, transponovand na stupnici vedy 0 diskurze, dlo- hhu stifasnej lingvistiky, a tou je opisat gramarikaliu viet, nie ich vyznam. Tym istym spdsobom sa poksisime opfsa akcep- fabilnost'diel, nie ich zmysel. Nebudeme Klasifikovat celok modnych vyznamov ako nemenné usporiadanie, ale ako stopy smieme] dispozicie ,operativne| (pretoze umoPfinje robit diela), vzfahujtice} sa autora na spolognost. V_zhode. so ‘schopnostow revi, ako ju postulovali Humboldt a Chomsky, mozno v Sloveku existje j schopnostTieraniry,akisi slovnd Te ej He wm mysline na peice N. Chomsho na eden ans formate) gray 106 cnergia, Ktoré nemé ni€ spologné ¢ .g6niom', lebo ju netvoria inSpirécie 6i osobné vata, ale pravidié existujice mimo autora Nejde o obrazy, mySlienky alebo verve, ktoré myticky’ hlas ‘Miizy naSepne spisovatefovi, ale 0 logiku symbolov, 0 veTké nenaplnené formy, ktoré umoZujd hovorit a konat, Predstavujeme si obete, ake si takito veda mOze vyZadovat ‘od toho, Zo mame radi, alebo nazdavame sa, e to mime kked hovortme o literate, a to byva €asto autor. A predsa: ako by veda mobla hovorit o jednom autorovi? Literima veda méte iba prib iit lterdme dielo, aj Ked je autorom podpfsa- 1né, k myta, ktory autora nema.”* Zvyajne byvame naklonent, spol dnes, veri tommy, ¥e spisovatel moze klist podiadavky na vyznam’svojho diela a mO%e sém definovat tento vyznam ako legalny; odtial pochédza nerozumné spytovanie, aké kri- Uika adresuje neZijdcema spisovatefovi jeho Fivotu, stopdm cho zimeroy, aby nds sém visti 0 tom, E> znamené jeho diclo: za kadchi cenu cheeme, aby prehovoril zosnuly alebo nhrada zaitho, jeho obdobie, 2ner, lexika, skritka vEetko, £0 Je siéasné s auiorom, metonymickym majitefom préva minu- Iho spisovatefa na jeho tvorbu. Ba navy$e: Biada sa od ngs vytkavat, kym spisovate? zomric, aby sme ho mohli ,objek- tivne" rozobrat; zvldStne preobrétenie: dielo treba rozoberat ako exakiny fakt préve od chv‘le, ked sa stiva mytické Smrt md tw int doledtost: zeuskutodfivje podpis autora 1 robi x diela mytus: praviivost anekdot sa mime pokiSa dosiahnut pravdivost symbolov.” Tudové cftenie to dobre pozné: nejdeme sa poztiet, ako hrajd ,Racinovo dielo", ale deme na wRacina*, podobne ako sa ideme pozriet na nejaky vestern", ako keby sme si yyberalipodta svojej fubovdle, v iste) chvii Wadia, aby sme sa tak vedelivali, nieto 2 podstaty akehosi velkého mytu; nejdeme si pozriet Faidru, ale Bermu vo Faidre, ako keby sme Gitali Sofokla, Freuda, Hélderlina Maus je covet, o Krom mot predpoklada, fe nem shang sll, try by 2 acho val a sab oa dadoval by a ana je ‘edn enigmatic” L.Sebaa, Le Nite: Code &t Message (Mgt: Kd {posed Temps madernes, marco 19S 5 "Prive sma spsobue, 2 Usudokpotomstvao jeduivcon je spsenis ko sok stastio.Clovek svoj spss oe 2 po sh F Kala, Péparatde nace dla campagne (Pripasy a sya ns vicky) alien 1957 5.366. 107a Kierkagaarda » Oidipovi a v Antigone, A mime pravds, pretofe tym odmietame, aby majetok prechédzal na dedita Inned po mnt, oslobodzujeme dielo od obmedzent zémerv, ‘pif nachédzame mytologicks chvenie vyznamov. Sturt, zotic= rajte podpis spisovatea, zaklads pravdivost, ktord je 4hadou. Nepochybne, ,civilizované" dielo nemoZno traktovat ako neja- ky my, v etnologickom vyzname pojmus ale odlisnost mene} stivis s podpisom posolstva ne? s jeho podstatou: nase diel st rapisané, a to im dodéva v¥znamové obmedzenia, kloré dstny mytus nemohol poznat: pred nami stojf mytoldgia, jej pred- rmetom nebudi diela dererminované, tj. vpisané do proces etermindcie, pri Ktonych zrode by stéla jedna osoba (autor), ale diela rransponované veTkym mytickym pisanfm, kde Tud- stvo sktisa svoje vgznamy, teda svoje taby. ‘Bolo by treba prstipit k znovurezdeleniu predmetov iterdz- ne} vedy. Autor, diclo, si iba vychodiskom analyzy, ktore} horizontom je reé: nembze teds existovat veda 0 Dantem, 0 Shakespearovi alebo o Racinovi, ale iba veda o diskurze ‘Této veda bucle mat dve velké plochy, podla znakov, ktorymi sa bude zaoberat; prvy bude obsahovat znaky nidSie ne veta, ako staré wépy, fenomény Konotécie, ,sémantické anomdlie™”” atd., skritka y¥etky Erty literéene} redi ako celkuy; druhé bude lobsahoval anaky vyS8ie ako veta, Cast diskur2u, odkial mono vyvodzovat Struktira, recit, bisnické posolstvo, diskurzivny text atd.”* VeTké a malé jednotky prejavu s6 zjavne vo vafahu integratnom (ako fonémy vo vetahu k slovam a slova vo alana K vote), ale konstituujé sa na urovniach nezivisly ‘od opisa. Z tobto bfadiska sa literrny text nka na spoliahlive TTF Todos Les anomalies sénantiques (Sénanucké anos), vo 1 fasoise Langage 7 Senne ana eet umotbeziovek peedbels wshuy, aE so Anos tealzus meno ¥ Cente d'Bies dex Communications 8 Mase (Bete peacigue dey Houtes Etudes) yehidende pre V. Proppa a Cl evn Strauss ~ 0 bésnickom posolste pars. Jakobson, Essai de Li uti géncrale (Eseje 20 vieabocne) lngvisiky), Minuit 1863, kap. 1 S'Niosas Ruwet, UAnare srutuale de te poe urbana males Token), Lingus 2, eo 1963, 2 Analyse saci un pose Fanals ‘Soules sala franck bane), Linge 3, jan, 1964, Dales} Cl {Lv Saas 2. Jakobson Lex Chats de Cares Babee (Moe, Chita Bavetaray 'Homme, Il, 1962, 2, a: Jean Cea, Soucrre ds langage posigne CSeuktra bonis ec, Flammarion 1966 los analyzy, ale je zreimé, 2e tieto analyy nechajd mimo svojho

You might also like

• Hidden Figures: The American Dream and the Untold Story of the Black Women Mathematicians Who Helped Win the Space Race

  

  From Everand

  Hidden Figures: The American Dream and the Untold Story of the Black Women Mathematicians Who Helped Win the Space Race

  Margot Lee Shetterly

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (895)
• Never Split the Difference: Negotiating As If Your Life Depended On It

  

  From Everand

  Never Split the Difference: Negotiating As If Your Life Depended On It

  Chris Voss

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (838)
• Umberto Eco Interpretácia A Nadinterpretácia

  

  Document7 pages

  Umberto Eco Interpretácia A Nadinterpretácia

  umbaldus

  No ratings yet
• • Magazines
  • Podcasts
  • Sheet music
• Karpo 2010 en

  

  Document12 pages

  Karpo 2010 en

  umbaldus

  No ratings yet
• 002 Elektricky Obvod

  

  Document8 pages

  002 Elektricky Obvod

  umbaldus

  No ratings yet
• Org 3 Alkany

  

  Document10 pages

  Org 3 Alkany

  umbaldus

  No ratings yet
• The Yellow House: A Memoir (2019 National Book Award Winner)

  

  From Everand

  The Yellow House: A Memoir (2019 National Book Award Winner)

  Sarah M. Broom

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (98)
• The Subtle Art of Not Giving a F*ck: A Counterintuitive Approach to Living a Good Life

  

  From Everand

  The Subtle Art of Not Giving a F*ck: A Counterintuitive Approach to Living a Good Life

  Mark Manson

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (5794)
• Shoe Dog: A Memoir by the Creator of Nike

  

  From Everand

  Shoe Dog: A Memoir by the Creator of Nike

  Phil Knight

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (537)
• Devil in the Grove: Thurgood Marshall, the Groveland Boys, and the Dawn of a New America

  

  From Everand

  Devil in the Grove: Thurgood Marshall, the Groveland Boys, and the Dawn of a New America

  Gilbert King

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (266)
• The Little Book of Hygge: Danish Secrets to Happy Living

  

  From Everand

  The Little Book of Hygge: Danish Secrets to Happy Living

  Meik Wiking

  Rating: 3.5 out of 5 stars

  3.5/5 (400)
• Elon Musk: Tesla, SpaceX, and the Quest for a Fantastic Future

  

  From Everand

  Elon Musk: Tesla, SpaceX, and the Quest for a Fantastic Future

  Ashlee Vance

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (474)
• Yes Please

  

  From Everand

  Yes Please

  Amy Poehler

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (1891)
• A Heartbreaking Work Of Staggering Genius: A Memoir Based on a True Story

  

  From Everand

  A Heartbreaking Work Of Staggering Genius: A Memoir Based on a True Story

  Dave Eggers

  Rating: 3.5 out of 5 stars

  3.5/5 (231)
• Grit: The Power of Passion and Perseverance

  

  From Everand

  Grit: The Power of Passion and Perseverance

  Angela Duckworth

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (588)
• The Emperor of All Maladies: A Biography of Cancer

  

  From Everand

  The Emperor of All Maladies: A Biography of Cancer

  Siddhartha Mukherjee

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (271)
• The Unwinding: An Inner History of the New America

  

  From Everand

  The Unwinding: An Inner History of the New America

  George Packer

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (45)
• On Fire: The (Burning) Case for a Green New Deal

  

  From Everand

  On Fire: The (Burning) Case for a Green New Deal

  Naomi Klein

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (74)
• The Hard Thing About Hard Things: Building a Business When There Are No Easy Answers

  

  From Everand

  The Hard Thing About Hard Things: Building a Business When There Are No Easy Answers

  Ben Horowitz

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (345)
• Team of Rivals: The Political Genius of Abraham Lincoln

  

  From Everand

  Team of Rivals: The Political Genius of Abraham Lincoln

  Doris Kearns Goodwin

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (234)
• Principles: Life and Work

  

  From Everand

  Principles: Life and Work

  Ray Dalio

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (599)
• Angela's Ashes: A Memoir

  

  From Everand

  Angela's Ashes: A Memoir

  Frank McCourt

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (440)
• The Gifts of Imperfection: Let Go of Who You Think You're Supposed to Be and Embrace Who You Are

  

  From Everand

  The Gifts of Imperfection: Let Go of Who You Think You're Supposed to Be and Embrace Who You Are

  Brené Brown

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (1090)
• Fear: Trump in the White House

  

  From Everand

  Fear: Trump in the White House

  Bob Woodward

  Rating: 3.5 out of 5 stars

  3.5/5 (738)
• Steve Jobs

  

  From Everand

  Steve Jobs

  Walter Isaacson

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (806)
• The World Is Flat 3.0: A Brief History of the Twenty-first Century

  

  From Everand

  The World Is Flat 3.0: A Brief History of the Twenty-first Century

  Thomas L. Friedman

  Rating: 3.5 out of 5 stars

  3.5/5 (2259)
• Rise of ISIS: A Threat We Can't Ignore

  

  From Everand

  Rise of ISIS: A Threat We Can't Ignore

  Jay Sekulow

  Rating: 3.5 out of 5 stars

  3.5/5 (137)
• John Adams

  

  From Everand

  John Adams

  David McCullough

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (2409)
• The Glass Castle: A Memoir

  

  From Everand

  The Glass Castle: A Memoir

  Jeannette Walls

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (1713)
• Bad Feminist: Essays

  

  From Everand

  Bad Feminist: Essays

  Roxane Gay

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (1016)
• The Sympathizer: A Novel (Pulitzer Prize for Fiction)

  

  From Everand

  The Sympathizer: A Novel (Pulitzer Prize for Fiction)

  Viet Thanh Nguyen

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (121)
• The Outsider: A Novel

  

  From Everand

  The Outsider: A Novel

  Stephen King

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (1839)
• The Light Between Oceans: A Novel

  

  From Everand

  The Light Between Oceans: A Novel

  M.L. Stedman

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (789)
• The Woman in Cabin 10

  

  From Everand

  The Woman in Cabin 10

  Ruth Ware

  Rating: 3.5 out of 5 stars

  3.5/5 (2322)
• A Man Called Ove: A Novel

  

  From Everand

  A Man Called Ove: A Novel

  Fredrik Backman

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (4609)
• Wolf Hall: A Novel

  

  From Everand

  Wolf Hall: A Novel

  Hilary Mantel

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (3811)
• Manhattan Beach: A Novel

  

  From Everand

  Manhattan Beach: A Novel

  Jennifer Egan

  Rating: 3.5 out of 5 stars

  3.5/5 (792)
• Brooklyn: A Novel

  

  From Everand

  Brooklyn: A Novel

  Colm Toibin

  Rating: 3.5 out of 5 stars

  3.5/5 (1937)
• The Perks of Being a Wallflower

  

  From Everand

  The Perks of Being a Wallflower

  Stephen Chbosky

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (2104)
• The Art of Racing in the Rain: A Novel

  

  From Everand

  The Art of Racing in the Rain: A Novel

  Garth Stein

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (4200)
• Little Women

  

  From Everand

  Little Women

  Louisa May Alcott

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (104)
• A Tree Grows in Brooklyn

  

  From Everand

  A Tree Grows in Brooklyn

  Betty Smith

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (1929)
• The Constant Gardener: A Novel

  

  From Everand

  The Constant Gardener: A Novel

  John le Carré

  Rating: 3.5 out of 5 stars

  3.5/5 (104)
• Sing, Unburied, Sing: A Novel

  

  From Everand

  Sing, Unburied, Sing: A Novel

  Jesmyn Ward

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (1103)
• Her Body and Other Parties: Stories

  

  From Everand

  Her Body and Other Parties: Stories

  Carmen Maria Machado

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (821)