Katedra geografie a regionlneho rozvoja FHPV PU Preov

OZ PaV FHPV pri PU v Preove

organizuj zjazd

DOLOMITY 2013
(vysokohorsk turistika a via ferraty v okol Cortiny dAmpezzo 2)

(11.9.-19.9.2013)

Preo prve hory?

Hory maj ezlo neobmedzenej moci a vnaj do due pokoj. S povzbudzujce, lebo blzkos ich
skalnch stien prina mylienky na venos a nekoneno. Psobia aj na psychick odolnos, lebo
upevuj charaktery ud a robia ich schopnmi vzdorova ivotnm akostiam. Vzbudzuj v uoch
pocit sdrnosti a v neposlednom rade maj moc arodejn, lebo to, ako skaly, lky a lesy doku
ovlda loveka je nadprirodzen.

Preo prve Dolomity?

Jedno z 10 najkrajch miest sveta, zapsan v Svetovom prrodnom dedistve UNESCO
Raj vysokohorskch turistov, vyznavaov zaistench ciest, jaskyniarov, lyiarov, horolezcov,
milovnkov histrie 1. sv. vojny
Do neba siahajce skaln tty, vee a dmy rznych farieb
Hry slnka a skl pri vchode a zpade slnka, vemi fotogenick oblas
Krytovo ist rieky a smaragdovo-belas horsk jazer, vskyt horskch adovcov,
smrekovcovo-jedovo-borovicov hust lesy
300 slnench dn v roku
Bohat histria s mnostvom kultrnych pamiatok-hrady, zmky
Dobr dopravn dostupnos, hust sie cht a lanoviek
Popri runch oblastiach, existencia tichch doln, vrchov a hrebeov s minimom turistov
Rozmanit druhy fauny a flry, raj botanikov a obdivovateov vpnomilnej kveteny
Svetoznme lyiarske stredisk-Sella Ronda, Val di Fiemme, Cortina d Ampezzo

Kde s Dolomity?

Ohranienie riekami: S Rienz, Z Eisack, JZ Avisio, J a V - Piava

Ohranienie mestami: S Dobiacco (Toblach), Brunico (Brunik), Z-Bressanone (Brixen), Bolzano, San Martino, J Agordo, Belluno, V Pieve di Cadore,
Auronzo, San Stefano, Sesto (Sexten)

o s Dolomity
Talianske Dolomity, pohorie v junej asti lp, boli v roku 2009 pre svoju jedinenos zapsan do
Zoznamu svetovho prrodnho dedistva UNESCO. Ide o jedno z najvekolepejch horstiev sveta,
ktor bolo zaraden medzi 10 najkrajch miest naej planty. Dolomity sa formovali pred 200
milinmi rokov z pravekho mora Tethys ukladanm milird schrnok drobnch morskch ivochov.
Pred milinmi rokov bolo toto pravek more vplyvom psobenia endognnych geologickch sl
vyzdvihnut a o jeho al vzhad sa postarali exognne initele. Dnes sa tia do nebies a do vky
viac ne 3000 m n.m. Najvym bodom pohoria (obr. 1) je Marmolada (3343 m n.m.).

Obr. 1 Pohad na Marmoladu (3343 m n.m.) a jej adovec od severu

Nzov Dolomity pochdza z prelomu 18-19. storoia. Vtedy tmto krajom putoval franczsky
amatrsky geolg Dodat de Dolomieu, ktor tu nazbieral niekoko lomkov ako sa vtedy
domnieval vpenca. Neskr pri domcom skman horniny zistil, e tento vpenec pri poliat
kyselinou sonou nepen, o sa pri dovtedy bene znmom vpenci stvalo. Dolomieu poprosil
o pomoc profesora Nicolasa Saussureo, ktor na zklade rozboru zistil, e hornina nem stavbu
doposia znmeho vpenca. Novoobjaven hornina tak dostala nzov poda svojho objaviteadolomit, a neskr bolo takto pomenovan aj cel pohorie.
Pohorie nem jednoliaty hrebe, ale pozostva z mnohm mench, asto vemi odlinch skupn. Asi
nikde inde v Eurpe sa voda, vietor a mrz tak vrazne nepodpsali na formovan georelifu ako prve
tu. Njdeme tu sple rznych typov vysokohorskej krajiny od malebnch lk a po fantasticky
vytvarovan skaln monumenty a horsk adovce. Na malom priestore (a teda s minimom prejazdov
autobusom) tu navtvime hory znme skalnmi veami, meniacim sa sfarbenm skalnch stien,
zelenmi horskmi lkami a krytovo istmi jazerami.

Obr. 2 Od lk, cez lesy, po sneh a skaln steny-to s Dolomity.

Dolomity s skutonm rajom zaistench ciest znmych ako via ferrata (po nemecky klettersteig), z
ktorch boli vybran tie najzaujmavejie a vinou stredne nron. Pre tch, ktor si bud chcie od
karabn a istiacich ln odpoin, bude vdy pripraven turistick program. Alebo mete cel zjazd
absolvova ako turistiku bez akhokovek vybavenia, krsu talianskych Dolomitov si vaka hustej sieti
turistickch ciest vychutnte plne rovnako. Zjazd taktie sleduje stopy krvavho frontu prvej
svetovej vojny. Rakski a talianski vojaci si tu kopali v skalch tunely a zke chodnky zaisten
oceovm lanom, aby si uahili prstup k pozcim ukrytm vysoko v horch, Dolomity s preto bez
zvelienia kolskou zaistench ciest.
Dolomity s rajom nielen letnch, ale aj zimnch portov. Je to jedna z najrozsiahlejch oblast
Talianska, v ktorej mono lyova s jednou permanentkou. Drite skipasu Dolomiti Superski me
jazdi v hociktorom z dvanstich stredsk bez ohadu na to, kde je ubytovan. Nachdzaj sa tu
svetoznme stredisk ako Val di Fiemme, Cortina dAmpezzo a hlavne okruh Sella Ronda.

Reminiscencie

Dolomity 2012
(vysokohorsk turistika a via ferraty v okol Cortiny dAmpezzo 1)

Skupina Via Ferrata roku 2012 absolvovala:

Via Ferrata Inerkofler-De Luca na vrchol Paternkofel (Monte Paterno) (2744 m n.m.)
as vysokohorskej cesty Sentiero Bonacossa a via ferrata Ceria Merlone na vrchol Cima
Cadin di Nord-Est (2 788 m n.m.)
Via Ferrata Giovanni Lipella na vrchol Tofana di Rozes (3224 m n.m.)
Most Ponte Cristallo, vrchol Cristallino dAmpezzo (3008 m n.m.) a via ferrata Marino
Bianchi na vrchol Cima Cristallo di Mezzo (3154 m n.m.)

Skupina VHT (vysokohorsk turistika) roku 2012 absolvovala:

Sextensk Dolomity-tra okolo masvu Paternkofel a Tre Cime di Lavaredo (Drei Zinnen)
Vysokohorsk cesta Sentiero Bonacossa v masve Cadini
Vstup na Tofanu di Rozes (3224 m n.m.)
Most Ponte Cristallo, vrchol Cristallino dAmpezzo (3008 m n.m.)
Jazero Pragser Wildsee (Lago di Braies)

Bolo ndherne a tmto ete raz akujem vetkm zastnenm.

Reminiscencie:

Dolomity 2012

o je Via Ferrata?
Alternatvne nzvy: Klettersteig (nemecky), Sentiero attrezzato (taliansky), Zaisten cesta (slovensky)
Via Ferrata - cesta v nronom horskom terne, ktor je vybaven istiacimi fixnmi lanami, eleznmi
stupakami prpadne almi umelmi pomckami, ktorch cieom je zvenie bezpenosti
prechdzajcich osb a sprstupnenie aieho ternu nvtevnkom, ktor nemaj sksenosti s
nronmi horolezeckmi vstupmi.
Medzistupe medzi vysokohorskou turistikou a horolezectvom.
Zaisten cesty umouj bezpene zdola aj nron horolezeck tern vaka fixnmu isteniu. Istiace
lano je v pravidelnch intervaloch spoahlivo ukotven k pevnej skale a sli k zaveseniu karabny zo
spravy pre samoistenie. Prieben istiace lano bva na cestch najniej nronosti pouvan ako
zbradlie, na pridsanie rukou pre prpad pomyknutia, hlavne za mokra, na zvykoch snehu alebo pri
nmraze. almi umelmi pomckami bvaj rebrky, reaze, kramle, stpaky, lvky a apy. Slia
ako stupy a chyty na miestach, kde tern neposkytuje prirodzen stupy a chyty. Vaka tomu mu
menej sksen lezci bezpene zdola aj extrmne strm a previsnut seky, ktor by pre nich boli pri
klasickom horolezeckom postupe nedosiahnuten. V takom prpade sa u vak lezie skr po
eleznch pomckach ne po skale.
Histria vzniku - prv svetov vojna, ktor v rokoch 1915 - 1917 prebiehala aj v alpskej oblasti
spsobila doasn pd turizmu v Dolomitoch. Frontov lnia sa stabilizovala na hrebeni Dolomitov.
Zaala zdhav vojna o kad sedlo a vrchol. Rakski a talianski vojaci budovali bunkre a zkopy, pri
stren hranc v stench dolomitskch vrcholov zase rebrky, vbuninami a nstrojmi vytvorili
galrie a tunely, exponovan miesta vybavili lanami.
V pecifickch podmienkach prichdzaj na rad nov spsoby boja, ako razenie mnovch tln a
nsledn vyhodenie protivnkovho postavenia do povetria, budovanie kasrn a chodieb v adovci
(Marmolada) a nasadenie pecilnych horskch jednotiek (horskch strelcov), ktor dokzali s plnou
ponou predvdza hrozivo vyzerajce, krkolomn horolezeck ksky. Straty rakskych i talianskych
vojakov boli vek, asto zaprinen aj pdmi do priepast, resp. v zimnom obdob lavnami a
zamrznutm.
V sasnej dobe je vek mnostvo pvodnch vojenskch postaven, chodnkov v skalch, chodieb a
tln sprstupnench pomocou zaistench ciest a mnoho z nich je premenench na vone prstupn
mze.
Stupne obtianosti zaistench ciest (raksky systm, ktor pouvame aj v naom programe):
A - zaisten, jednoznane veden turistick cesty a vemi ahk zaisten cesty - ferraty. Umel istenie
v podobe oceovch ln, reaz alebo zbradl sli prevane len pre zvenie pocitu istoty v
exponovanom terne, z technickho hadiska vak nie je nutn.
B - Mierne strm skaln tern. Umel zaistenie sa tu nachdza v podobe oceovch ln, kraml,
kolkov a rebrkov, sli hlavne k postupu vpred. Niektor seky s u namhav a vyaduj silu.

C - Strm skaln tern. Umelm istenm (oceov lan, kramle, kolky, rebrky) je opatren prevan
as z celkovej dky cesty. ast s tu zvisl steny s natiahnutm oceovm lanom pre zaistenie.
Zaisten seky u vyaduj urit silu v paiach a pri dlhej trase s unavujce a vemi namhav.
D - Vemi strm skaln tern, miestami kolm alebo previsnut seky. Umel istenie je realizovan
najastejie len pomocou oceovch ln a prleitostne umiestnenmi stupmi (kramle, kolky).
Predpoklad sa, e lezec ktor na zaisten cestu nastupuje je trnovan a vo vbornej kondcii.
E - Miestami extrmne exponovan cesty via ferrata, veden v kolmom skalnom terne s minimom
prirodzench stupov. Umel zaistenie je realizovan vinou len pomocou oceovch ln a len vemi
mlo umelmi stupmi (kramle a kolky). Najaie miesta vyaduj pouitie horolezeckej techniky
alebo vekej sily v paiach. Tieto zaisten cesty u maj vyslovene portov charakter. Pa sa na ne
mu len vemi sksen vysokohorsk turisti a horolezci. Tieto ferraty nemaj za lohu lezcovi cestu
uahi, ale naopak vyhadvaj komplikovan miesta.
Existuj aj medzistupne A/B, B/C, C/D, D/E
Stupne obtianosti zaistench ciest (taliansky systm):
Star systm:

modr - ahk , odpoved rakskemu A, peia tra s obasnmi sekmi, kde je potrebn
pridra sa lana

erven - stredne nron, dlh seky po lanch a rebrkoch, za zlho poasia me by cesta
nebezpen

ierny ak, vhradne pre sksench, odpoved rakskemu D, E.

Nov systm:

F - facile - ahk

MD - media difficolt stredne nron

D - difficile - nron

MOD - molto difficile vemi nron

ED - estrema difficolt - extrmne nron

Vstroj na Via Ferraty (obr. 3, 4): pracia brzda s dvoma samoistiacimi karabnami (na obrzku 3
vavo hore), sedac vz (vpravo hore), prsn vz (vavo dole), prilba (vpravo dole), ploch sluka so
rubovacou karabnou na spojenie sedacieho a prsnho vzu, rukavice s otvorenmi prstami,
nemyky (protimykov sprava na topnky), elovka so svietidlom, nepovinn-pomocn lano,
pomocn sluky, odsedk.

Obr. 3, 4 as vstroje na Via Ferraty

Obr. 5-8 Rzne podoby pohybu po ferratch

Obr.9,10 Via Ferraty najvyieho stupa obtianosti E: vavo Via Ferrata Gianni Constantini (povaovan v Dolomitoch za najaiu) a vpravo ferrata
Kaiserjger (Col Ombert)

Prjazd zo Slovenska cez Raksko do Cortiny dAmpezzo

11.9.2013: cesta z Preova (odchod 6.00 z parkoviska pred interntom) smer ilina-Bratislava-Wiener
Neustadt-Graz-Villach-Lienz-San Candido-Cortina dAmpezzo-cca 1030 km, as: 11-14 hod. (v
zvislosti od situcie na naich a rakskych dialniciach). Ubytovanie Camp Olympia cca 3 km severne
od Cortiny dAmpezzo.

Doprava
Bude zabezpeen poda potu prihlsench, mikrobusom, 45 miestnym autobusom, resp. vlastnmi
autami (osobne som za posledn monos, pohyb s vekm autobusom je na zkych serpentnach
Dolomitov problematick a na niektorch cestch nemon). Roku 2012 sme zvolili monos dopravy
vlastnmi autami, cena za dopravu (pohonn hmoty+dialnin nlepky) pri najazdench cca 2200 km
a 4 uoch v aute bola 50 eur na osobu (auto na naftu s TDI motorom). Poet kilometrov bude aj roku
2013 toton, vetky nstupy na try a ferraty s do cca 20 km z kempu Olympia. Spsob dopravy a
ceny za lanovky, ktor pripadaj do vahy zverejnm v ozname .2.

Ubytovanie
Ubytovanie vo vlastnch stanoch v kempe Olympia cca 3,5 km od centra mesta Cortina dAmpezzo.
Kemp le v nadmorskej vke 1283 m n.m., na pravej strane rieky Boite, nealeko hlavnej cesty,
odkia sa d dosta za relatvne krtky as do vetkch naplnovanch oblast tr. K dispozcii je bar,
retaurcia, pizzeria, socilne zariadenia, sprchy s teplou vodou, sauna, prova, umvarka riadu.
Cena na osobu a de je 6 eur-rok 2012. Plat sa aj poplatok za stan (3 eura na osobu v dvojmiestnom
stane na de-rok 2012). Non kud je po 22.00 hod. Kemp m pravideln autobusov spojenie do
Cortiny. Z kempu budeme odchdza zavasu rno, nvrat okolo 18.00-19.00 hod. V prpade zujmu
jednu, alebo dve noci strvime na horskch chatch.

Obr. 11 Vstup do kempu

Obr. 12,13 Camp Olympia

Batoina a vstroj
Vzhadom na charakter zjazdu (ferraty a VHT), odporam rozumn mnostvo batoiny, batoinov
priestor je obmedzen. Odporam maximlne 40 l batoh. Potrebn je stan (treba sa dohodn na
pote ud do stanu), plynov vari a hrniec, spack, alebo deka a podloka na spanie, potraviny,
voda, hygienick potreby a pod. Klasick batoina a vstroj pre vysokohorsk turistiku, pre tch, ktor
sa rozhodn pre via ferraty je potrebn via ferratov set (obr. 3,4): prsn vz, sedac vz, ploch
cca 2 metrov sluku na spjanie hrudnho a sedacieho vzu, istiacu karabnu + alie dve karabny
a 2 istiace sluky (alebo 2 karabny s brzdou), prilba, elovka so svietidlom, nemyky (protimykov

sprava na topnky), nepovinn-pomocn lano, odsedk, pomocn sluky, rukavice s otvorenmi

prstami, teleskopick palice a pod. Nezabudn na kvalitn topnky-na via ferraty s pevnou
podrkou. Poasie v Dolomitoch je vemi premenliv, v polovici septembra je mon rta so
vetkm, aj so sneenm-primeran obleenie, vrtane vec do daa. Nezabudn na osobn
doklady, lieky. Vstroj je potrebn vyska, pred prvou ferratou dostanete krtku intrukt. Kad
astnk by mal ma baterku, alebo elovku so svietidlom. Pre VHT turistov, ktor dbaj na maximlnu
bezpenos odporam z ferratovej vbavy ako nepovinn vstroj prilbu, rukavice, nemyky, odsedk
s karabnou (VHT trasa sa d zvldnu aj bez nich). Uveden vstroj sa d aj zapoia.

Poistenie
si vybavuje kad sm, drazne odporam poistenie ma, nielen pre skupinu ferrata. Pre tch, ktor
plnuj v roku 2013 chodi astejie po horch odporam zainvestova do poistenia ALPENVEREIN
(poistenie rakskeho horskho spolku), ktor kryje vetky poistn portov udalosti (s vnimkou
paraglidingu a zoskoku padkom) do nadmorskej vky 6000 m n.m., kdekovek na svete. S tmto
poistenm si mete uplatni a 50% zavy na ubytovan na mnohch horskch chatch v Eurpe
(vrtane Dolomitov), ako aj zavy na lanovky a pod, ktor mete aj na naom zjazde vyui.
Poistenie sa d vybavi v slovenskom jazyku cez internet.

Mapy
Pre potreby VHT aj ferrt odporam mapu od talianskej firmy Tabacco . 03 Cortina dAmpezzo, E
Dolomiti Ampezzane v mierke 1:25 000. Vetky trasy VHT aj ferrt programu s na tejto jednej mape.
Mapa v cene cca 7,5 eur sa d objedna cez e-shopy aj na Slovensku, prpadne kpi priamo na
mieste. Alternatvou je mapa od rakskej firmy Kompass.

Odchod z Cortiny dAmpezzo cez Raksko na Slovensko

19.9.2013: po rovnakej trase ako prjazd-cca 1030 km, as: 11-14 hod. (v zvislosti od situcie na
rakskych a naich dialniciach), prjazd do Preova v nonch hodinch.

Program zjazdu

DOLOMITY 2013
(12.9.-18.9.2013)

Via ferrata
(ertovsk vynlez, ktor men turistu na horolezca)
Pozn.: trasa a program sa me meni vplyvom poasia a inch okolnost, vedenie zjazdu si
vyhradzuje prvo zmeny programu.

DOLOMITY 2013

12.9.2013

Via ferrata Cesco Tomaselli

Medzi nebom a zemou, skutone horolezeck zitok v kolmch stench
s minimom istenia
Oblas: Dolomity, horsk skupina Fanes
Najvy bod (vrchol) trasy: Punta Fanes Sud (Cima Fanes Sud, Sdliche Fanisspitze)-2980 m n.m.
Celkov as pochodu: 7 hod. (z toho na ferrate 3 hodiny)
Obtianos (A-E stupnica): D, v talianskych sprievodcoch a D/E
Parking (vchodz bod):
sedlo Passo Falzarego
(2150 m n.m.), cca 15 km
zpadne od Cortiny
dAmpezzo.
Nstup
k
ferrate:
z parkoviska po ceste .
402 do sedla Forcella
Travenanzes (2507 m
n.m.), odtia po ceste .
1020 (resp. znaenej aj
ako 20b) cez sedlo
Forcella Gasser Depot do
sedla Forcella Grande ku
bivaku Bivacco della
Chiesa (2652 m n.m.)
cca
2-2,5
hodiny,
prevenie
550
m.
Alternatvou je monos
vyui lanovku zo sedla
Passo Falzarego ku chate
Rifugio Lagazuoi (2750 m n.m.) a odtia zostpi do sedla Forcella Travenanzes-potom je nstup o cca
1 hodinu krat.
Via ferrata: cesta zana ksok za bivakom. Je vemi exponovan a vzdun s minimom umelch
stupov. Najaie (kov) miesto ferraty (najvyej obtianosti E) je hne po nstupe-ide o traverz
kolmej steny, miestami previsovej s nedostatkom miesta pre nohy, kde dostan zabra najm bicepsy
so zvratnmi pohadmi do hbok pod nohami. alej je cesta ahej obtianosti C-D. Okolo s
v stench dreven rebrky vojakov z 1. svetovej vojny. Nasleduje serpentna cez suov terasu, skaln
ps a aliu suov terasu. Posledn as je op aia (obtianos D) a je veden cez ihlanovit
kolm stenu na vrchol Punta Fanes Sud (2980 m n.m.)-cca 2,5 hodiny, prevenie 340 m.

DOLOMITY 2013

12.9.2013

Zostup: zostup z vrcholu smerom k sedlu Selletta Fanis je op zaisten (obtianos C, 2-3 miesta
obtianos D), odtia ahm ternom sp na sedlo Forcella Grande a k bivaku della Chiesa. Po
zpadnej strane hrebea Lagazuoi Gran po ceste . 1020 (resp. znaenej aj ako 20b) a ceste . 20 do
sedla Forcella Lagazuoi (2573 m n.m.) a odtia na chatu Rifugio Lagazuoi. Z chaty viacero krsnych
alternatv zostupu na Passo Falzarego. Jednou z monost je prudk zostup cez 1100 m dlh skaln
tunel (Galleria Lagazuoi), vyhben vojakmi v prvej svetovej vojne. Nutn je elovka, resp, baterka, na
chate Lagazuoi je mon zapoia fakle (pochodne) a zahra sa na permonkov-cca 2-2,5 hodiny.
Poznmka na zver: Jedinen zitok s ndhernmi vhadmi najm na Tofanu. Vemi ak, hoci
krtka ferrata, nron na fyzick silu, vea vzdunch sekov, na ferratu sa neodpora nastupova
zaiatonkom, zvratn pohady do hbok, ast padajce kamene v stene, napriek nronosti je
asto choden, vyapan stupy a chyty. Do roku 1977 sa pokladala za najaiu ferratu vbec!!!

Obr. 1 Trasa Via Ferraty Cesco Tomaselli

DOLOMITY 2013

12.9.2013

Obr. 2 Vhad z ferraty na Tofanu di Rozes (3224 m n.m.)

Obr.3 Informan tabua na zaiatku ferraty

12.9.2013

DOLOMITY 2013

Obr. 4 Nstup na ferratu, star dreven vojensk rebrky v stene

Obr. 5 V podzem Gallerii Lagazuoi, strm toly vybudovan vojakmi v prvej svetovej vojne

DOLOMITY 2013

13.9.2013

Sentiero Astaldi
Via ferrata Giuseppe Olivieri
Via ferrata Gianni Aglio
Via ferrata Lamon
4 ferraty za jeden de, pre vytrvalch a nezniitench lezcov ako jedno
z najkrajch a najasnejch dobrodrustiev na zaistench alpskch cestch
Oblas: Dolomity, horsk skupina Tofana
Najvy bod (vrchol) trasy: Tofana di Mezzo - 3244 m n.m.
alie vrcholy na trase: Punta Anna 2731 m n.m., Tofana di Dentro 3238 m n.m.
Celkov as pochodu: 11 hod. (z toho na ferratch cca 7 hodn)
Obtianos (A-E stupnica): Sentiero Astaldi (A/B), Via ferrata Giuseppe Olivieri (D), Via ferrata Gianni
Aglio (D), Via ferrata Lamon (B)
Parking (vchodz bod): chata Rifugio Dibona (2037 m n.m.), prjazd po asfaltovej a potom trkovej
ceste, cca 14 km zpadne od
Cortiny dAmpezzo.
Nstup k Sentiero Astaldi
a trasa ferrt: z parkoviska
po vojenskej ceste . 403
serpentnami
kotlinou
Tofanakar
k rzcestiu
(ukazovate, cca 2270 m
n.m.). Odtia po Sentiero
Astaldi takmer po vrstevnici
okolo ptia vrchu Punta
Anna, potom vstup abom
k chate Rifugio Pomedes
(2303 m n.m.). Od chaty
vstup suou k zaiatku via
ferraty Giuseppe Olivieri
(tie nazvanej Via ferrata
Punta Anna) v nadmorskej
vke 2460 m n.m.-cca 2
hodiny, prevenie 423 m.
Zaiatok ferraty Olivieri
predstavuje krtky vvih,
ferrata vedie nekompromisne hore zva po hrebeni s vemi astmi kolmmi pasami. Po krtkom
traverze zpadnm bom do sute a za skalnou hlavou na vrchol Punta Anna (2731 m n.m.)-cca 2

13.9.2013

DOLOMITY 2013

hodiny. Z vrcholu najprv jednoducho po hrebeni a pred treou veou Pomedes zana via ferrata
Gianni Aglio (tie nazvan aj Via ferrata Tofana di Mezzo). Na hrebeni po kolmom skalnom vvihu
na vrchol Torre Aglio (2972 m n.m.). Nasleduje jedna z ve Aglio s nronm silovm sekom (fixn
lano) a za ou exponovan traverz vo vchodnej stene, ktor stiahne aldok a vyaduje pevn nervy
(je mon tento sek obs). Z traverzu prechod na skaln stupe, alej po hrebeni a k zrezu nad
znmym skalnm oknom-Bus de Tofana (2910 m n.m.). alia cesta vedie cez niekoko skalnch
stupov pozd fixnch ln a po rebrkoch. Strmos hrebea nakoniec ustpi a na zver po suti na
vrchol Tofana di Mezzo (3244 m n.m.)-cca 3 hodiny. Za vrcholom sa nachdza horn stanica
kabnkovej lanovky a chata s retaurciou. Z vrcholu Tofana di Mezzo zana via ferrata Lamon (tie
nazvan aj Via ferrata Tofana di Dentro) Cesta najprv klesne do sedla medzi Tofany a potom stpa
miestami zaistenou cestou na tret vrchol Tofan Tofana di Dentro (3238 m n.m.). Z vrcholu sa op
klesne nasp do sedla medzi oboma Tofanami-cca 1,5 hodiny.
Zostup: zo sedla vedie neznakovan, mlo zreten chodnk po nekonenom suovisku cez Forcella
Valon ku chate Rifugio Giussani (2560 m n.m.). Odtia po ceste . 403 na parkovisko ku chate Rifugio
Dibona-cca 2,5-3 hodiny.
Poznmka na zver: To najlepie, o mu Dolomity ponknu. Nron vyerpvajca tra, prevaha
takmer kolmch sekov nad horizontlami po hrebeni, v prpade nhlej zmeny poasia alebo inch
nepriaznivch okolnost monos viacerch medzizostupov na obe strany hrebea. Z vrcholu Tofany
di Mezzo je mon zostpi lanovkou Freccia nel Cielo (Strela do neba) cez dve medzistanice a
priamo do Cortiny dAmpezzo. Pre tch, ktor absolvuj cel trasu je potrebn baterka, alebo
elovka-na parkovisko k chate Dibona sa prde a za tmy.

Obr. 1 Trasa z Rifugio Dibona na Tofanu di Mezzo-priebeh troch ferrt: Sentiero Astaldi, Giuseppe
Olivieri a Gianni Aglio

DOLOMITY 2013

13.9.2013

Obr. 2 Zvrstvenie horniny na Sentiero Astaldi

Obr. 3 Informan tabua na zaiatku ferraty Giuseppe Olivieri

13.9.2013

DOLOMITY 2013

Obr. 4 Vstup ferratou Olivieri na Punta Anna, dole vidno chatu Rifugio Dibona

Obr. 5 Obvan traverz Torre Aglio na ferrate Gianni Aglio

DOLOMITY 2013

13.9.2013

Obr. 6 Jeden z rebrkov na ferrate Gianni Aglio

Obr. 7 Tofana di Dentro (3238 m n.m.) vavo a Tofana di Mezzo (3244 m n.m.) vpravo pri pohade
z Tofana di Rozes (3224 m n.m.)

DOLOMITY 2013

14.9.2013

Via ferrata Ra Gusela-Nuvolau

Via ferrata Averau
Oddychov try po dvoch nronch doch, 2 nenron krtke ferraty pre
lezenie s prstom v nose, idelne pre tch, ktor chc ferraty vyska,
mzeum 1. sv. vojny pod holm nebom
Oblas: Dolomity, horsk skupina Averau-Nuvolau
Najvy bod (vrchol) trasy: Averau - 2649 m n.m.
alie vrcholy na trase: Ra Gusela 2595 m n.m., Nuvolau 2575 m n.m.
Celkov as pochodu: 5,5 hodiny (z toho na ferratch 1,5 hodiny)
Obtianos (A-E stupnica): Via ferrata Ra Gusela-Nuvolau (A/B), Via ferrata Averau (B)
Parking (vchodz bod): sedlo
Passo Giau (2236 m n.m.) , cca
16 km JZ od Cortiny dAmpezzo.
Cesta zo sedla a priebeh ferrt:
Zo sedla severnm smerom po
ceste . 443 vchodne od Ra
Gusela, neskr odboka vavo,
nstup na ferratu Ra GuselaNuvolau (. 438). Vchodnm
svahom mierny vstup pozd
oceovho lana do kotliny medzi
Ra Gusela a Nuvolau. Odtia za
cca 15 mint neznakovanm
chodnkom na vrchol Ra Gusela
(2595 m n.m.) a za 10 min. sp.
Cesta pokrauje po junom
hrebeni Nuvolau, po ahkch
skalch
zaistench
fixnmi
lanami-cca 2,5 hodiny. Na
vrchole chata Rifugio Nuvolau,
krsne vhady. Z Nuvolau po irokom hrebeni zostup na SZ do sedla Forcella Nuvolau (2413 m n.m.)
k chate Rifugio Averau. Odtia oblkom ku stri na vchodnom okraji Averau, po dobre zaistenej ceste
vstup z temnej rokliny na skaln ps a po skalnch stupoch na kamenit vrchol Averau (2649 m
n.m.)-cca 1,5 hodiny.
Zostup: nvrat sp do sedla Forcella Nuvolau a po cestch 464 a 452 do vchodiskovho bodu-sedlo
Passo Giau-cca 1,5-2 hodiny.

DOLOMITY 2013

14.9.2013

Poznmka na zver: nenron okruh, vhodn pre zaiatonkov, sksenej lezci zvldnu obe ferraty
bez istenia, skromn vrcholy cca 500 m niie od susednch okolitch horskch skupn, za to vak
vynikajce vhadov body. Monos rozrenia trasy ku chate Rifugio Scoiattolli do okolia Cinque
Torri (P ve)-2361 m n.m., kde sa nachdzaj zrekontruovan zkopy, chodby a bunkre z 1. sv.
vojny. Po nvrate na sedlo Passo Giau mon nenron VHT vstup na Monte Cernera (2664 m
n.m.), nedvno vyznakovan vborn vhadov bod-cca 3,5 hodiny tam a sp.

Obr. 1 Priebeh ferrt Ra Gusela-Nuvolau a Averau

Obr. 2 Vrchol Ra Gusela (2595 m n.m.) v strede, vavo Nuvolau (2575 m n.m.), ete viac vavo Averau
(2649 m n.m.). Pohad so sedla Passo Giau.

DOLOMITY 2013

14.9.2013

Obr. 3 Averau (2649 m n.m.), vpravo Lagazuoi Pizo (2778 m n.m.), vavo od Averau v pozad krsna
pyramda Hexenstein (Sas de Stria)-(2477 m n.m.)

Obr. 4 Na ferrate Averau, dole chata Rifugio Averau

14.9.2013

DOLOMITY 2013

Obr. 5 Cinque Torri (P ve)-(2361 m n.m.)-cvin steny pre horolezcov

Obr. 6 Mzeum 1. sv. vojny pod holm nebom nealeko Cinque Torri

DOLOMITY 2013

15.9.2013

Via ferrata Albino Michielli Strobel

Via ferrata Terza Cengia
Dve orlie cesty nad campom Olympia, ndhern scenrie mesta Cortina
dAmpezzo, dolia rieky Boite, masvu Tofana, Cristallo a Sorapiss
Oblas: Dolomity, horsk skupina Cristallo-hrebe Pomagagnon
Najvy bod (vrchol) trasy: Punta Erbing - 2301 m n.m.
alie vrcholy na trase: Punta Fiames 2240 m n.m.
Celkov as pochodu: 9 hodn (z toho na ferratch 4,5 hodiny)
Obtianos (A-E stupnica): Via ferrata Albino Michielli Strobel (C), Via ferrata Terza Cengia (B/C)
Parking (vchodz bod): hotel Alberto Fiames (1280 m n.m.), cca 10 mint pei z campu Olympia.

Nstup a priebeh ferrt: Od hotela pomocou ukazovatea cez eleznin tra, potom do lesa a po
suovch jazykoch na zaiatok ferraty Albino Michielli Strobel (cca 1620 m n.m.). Najprv po pse
porastenom kosodrevinou na vyhliadkov terasu nad dolm rieky Boite. Pomocou viacerch fixnch
ln cez strm skaln steny (ako chyty slia i korene kosodreviny) na skalnat rameno s peknm
vhadom na Cortinu. Neskr vpravo ku rokline a odtia strmm vvihom cez rebrky a fixn lan
hore (kov, najaie miesto ferraty). Cez niekoko skalnch stupov zaistench fixnmi lanami na
vrchol Punta Fiames (2240 m n.m.)-cca 3 hodiny. Z vrcholu do sedla Forcella Pomagagnon (2178 m

DOLOMITY 2013

15.9.2013

n.m.) a odtia vemi prudk zostup suou k rzcestnku vo vke cca 1800 n.m, kde zana ferrata
Terza Cengia (nazvan tie cesta Forcella Zumeles, alebo Passiegiata della Croda)-cca 1,5 hodiny. Od
ukazovatea vpravo do steny, nstup do tretej z piatich lavc Pomagagnonu. Pomerne irok rmsa sa
neustle zuuje, jedno miesto zaisten fixnm lanom, cesta pokrauje ku skalnej hrane Costa del
Bartoldo. Okolo hrany, pod skalnmi prevismi do malej kotlinky pod sedlom Forcella Cestelis. Po
traverze kotlinky, vstup k obrovskej rampe, vpravo pod stenou obchdzka nebezpenho strmho
seku bez istenia. Vstup mnohmi serpentnami na bezmenn vrchol s ndhernm vhadom na
Cortinu. Po skalnom pse zostup pozd fixnch ln a potom ikmo po skalnch stupoch do trbiny
hrebea Punta Erbing (2301 m n.m.), vpravo vstup na vrchol (d sa obs)-cca 2 hodiny.
Zostup: z boia severnmi svahmi, strmm skalnatm abom do riedkeho lesa. Po starej bvalej
vojenskej ceste do sedla Forcella Zumeles. Odtia po ceste . 204 ku chate Rifugio Col Tondo a do
mestskej asti Cortiny-Chiave. Zostup na hlavn cestu, cez most ponad rieku Boite na cestu . 417
a lesom do campu Olympia-cca 2,5 hodiny.
Poznmka na zver: okruh priamo z campu Olympia, ferrata Strobel dobre isten, ferrata Terza
Cengia-menej zaisten. Na Terza Cengia ast padanie kameov. Nutn imunita voi vkam,
zvratn pohady do hbok. Ferraty asto choden, krtke prstupov seky. Ndhern vhadov
scenrie.

Obr. 1 Cekov pohad na hrebe Pomagagnon

15.9.2013

DOLOMITY 2013

Obr. 2 as trasy ferrt Strobel a Terza Cengia v hrebeni Pomagagnon

Obr. 3 Tretia rmsa Pomagagnonu, na ferrate Terza Cengia

DOLOMITY 2013

15.9.2013

Obr. 4 Orlia cesta na ferrate Albino Michielli Strobel

Obr. 5 Informan tabua na zaiatku ferraty Albino Michielli Strobel

DOLOMITY 2013

16.9.2013

Via ferrata Giovanni Barbara

Via ferrata Lucio Delaiti
Via ferrata Cengia Matia
Via ferrata Ettore Bovero
3 krtke, prechdzkov vodopdov miniferaty na rieke Rio Fanes
a portovn a vzdun ferrata Bovero na pyramdu Col Rosa, oddychovej de
Oblas: Dolomity, horsk skupina Fanes a Tofana
Najvy bod (vrchol) trasy: Col Rosa - 2166 m n.m.
Celkov as pochodu: 9 hodn (z toho na ferratch 3 hodiny)
Obtianos (A-E stupnica): Via ferrata Giovanni Barbara (A), Via ferrata Lucio Delaiti (A), Via ferrata
Cengia Matia (A), Via ferrata Ettore Bovero (C)
Parking (vchodz bod): Castel S. Uberto (1421 m n.m.), cca 7 km severne od Cortiny dAmpezzo

Nstup a priebeh ferrt: Z Castel S. Uberto po ceste . 10 najprv k hornmu vodopdu (Cascata
Sbarco de Fanes)-cca 1 hodina. Tu zana ferrata Cengia Matia. Cesta podchdza vodopd, na druhej
strane strmo stpa hore a po druhom brehu asi 100 m proti prdu, kde sa vracia po drevenej lavici.
Nvrat nasp na cestu . 10 a nstup k dolnmu vodopdu (Cascata de Fanes) k mostu Ponte Outo,
kde zanaj ferraty Giovanni Barbara a Lucio Delaiti-cca 1,5 hodiny. Za mostom vpravo smerom
k vodopdu. Prv fixn lan ved na rmsu kaskdy Cascata de Fanes do zkej skalnej trbiny. Odtia
zostup do rokliny na jej dno. Nasleduje asi 5 m vysok skaln stena zaisten oceovmi kramami. Po

16.9.2013

DOLOMITY 2013

moste na prav stranu potoka a pomocou fixnch ln na zky ps v stene. Potom vavo (ukazovate
ferrata Lucio Delaiti), cez dve krtke skaln vvihy, vstup do lesa a sp k mostu Ponte Outo-cca 1,5
hodiny. Z mosta na cestu . 408 vstup lesom do sedla Passo Posporcora (1711 m n.m.), kde zana
ferrata Ettore Bovero-cca 1,5 hodiny. Zaistenie ferraty predstavuj iba fixn lan, vstup vedie vo
zvislej lnii takmer a na vrchol. Strm vvihy sa striedaj s krtkymi a vemi asto vzdunmi
traverzami v stene. V zvere po skale s dobrmi stupmi a na chodnk, po om najprv kosodrevinou
a na skaln partie pod vrcholom. Zveren vstup na vrchol Col Rosa (2166 m n.m.) vedie abom,
v om niekoko oceovch kolkov-cca 1,5 hodiny.
Zostup: je prkry a neprjemn, z vrcholu severnou stenou skalami a suou po ceste .447, v nich
polohch kosodrevinou a strmmi lesnmi sekmi, pomerne vek za na kolen. Napojenie sa na
cestu . 417 a po nej pohodlnou cestou do campu Olympia-cca 2 hodiny.
Poznmka na zver: tento okruh je op mon zaa priamo v campe Olympia. Prv tri vodopdov
miniferraty rieky Rio Fanes s nenron vychdzkov, pre odvnych prechod medzi stenou
a vodnou clonou vodopdu, adov osvieenie v horcich doch. Ferrata Ettore Bovero je takmer
neustle kolm lezenie na vrchol, krtka, no vemi vzdun a portov cesta, poteenie zo portovho
lezenia. Ndhern vhadov scenrie z vrcholu-Tofana, Cristallo, Croda Rossa a Sorapiss.

Obr. 1 Trasa vodopdovch ferrt Giovanni Barbara a Lucio Delaiti

DOLOMITY 2013

16.9.2013

Obr. 2 Na trase vodopdovch ferrt

Obr. 3 ervenou farbou znzornen ferrata Ettore Bovero na Col Rosa (2166 m n.m.)

DOLOMITY 2013

16.9.2013

Obr. 4 Na ferrate Ettore Bovero

Obr. 5 Informan tabua na zaiatku ferraty Ettore Bovero

DOLOMITY 2013

16.9.2013

Obr.6 Jeden z vodopdov na Rio Fanes

DOLOMITY 2013

17-18.9.2013

SORAPISS RING
Via ferrata Alfonso Vandelli
Sentiero attrezzato Carlo Minazio
Via ferrata Francesco Berti
Zlat klinec programu-okruh Sorapiss Ring, dvojdov prechod masvu Sorapiss
po troch ferratch, nocah v bivaku alebo pod holm nebom, von skalolezenie
a vstup na pre VHT a ferratistov neprstupn vrchol Punta Sorapiss

Oblas: Dolomity, horsk skupina Sorapiss

Najvy bod (vrchol) trasy: sedlo Forcella del Bivacco (2670 m n.m.), resp. Punta Sorapiss (3205 m
n.m.) v prpade vstupu na
Celkov as pochodu: 14 hod. (z toho na ferratch 9 hodn) + 5,5 hod. vstup na Punta Sorapiss a
zostup
Obtianos (A-E stupnica): Via ferrata Alfonso Vandelli (C), Sentiero attrezzato Carlo Minazio (A/B),
Via ferrata Francesco Berti (C/D)
Parking (vchodz bod):
sedlo Passo Tre Croci
(1805 m n.m.), cca 8 km
vchodne od Cortiny
dAmpezzo.
Prstup ku chate Rifugio
Vandelli a trasa okruhu
Sorapiss Ring: Asi 250
m vchodne zo sedla
odbouje cesta . 215
smerom
na
chatu
Rifugio Vandelli. Cesta
vedie okolo vrchu Zimes
de
Marcuoira,
na
krtkom
seku
je
zaisten. Chata le
v nadmorskej
vke
1928 m n.m. nad
belasm plesom Lago
Sorapiss-cca 2 hodiny.
Nstup na okruh a zrove ferratu Alfonso Vandelli le asi pol hodiny JV od chaty, vstup vedie
dobre zaistenm strmm systmom abov a komnov. Neskr zostup pozd fixnch ln cez niekoko

17-18.9.2013

DOLOMITY 2013

skalnch ters na rozsiahle lky a vstup k bivaku Bivacco Comici (2000 m n.m.)-cca 3 hodiny. Od
bivaku zana Via ferrata (resp. Sentiero attrezzato) Carlo Minazio, ktor vedie strmmi boiami
v najvych partich dolia Val di San Vito, prevauj dlhie vstupy nad kratmi zostupmi, striedavo
suou a po ternnych psoch porastench kosodrevinou, alebo po strmch trvnatch svahoch.
Nron na orientciu, zopr fixnch ln. Na zver ferraty vstup suou do obrovskho kotla Fond de
Ruseco, pod Punta Sorapiss a odtia vstup k bivaku Bivacco Slataper (2620 m n.m.), kde je plnovan
nocah (resp. v jeho blzkom okol).-cca 4 hodiny. Skoro rno zostup do kotla Fond de Ruseco, odtia
po mlo zretenom chodnku vstup neprjemnou suou pod jun stenu Punta Sorapiss. Cesta je
striedmo znaen ervenmi bodkami. Kov miesto je krtko po nstupe-asi 25 m vysok strm
komn (obtianos na horolezeckej stupnici - II UIAA), je potrebn istenie lanom. Odtia po vraznom
pse doava smerom k vrcholu Croda Marcora a prudko doprava hore a kolmo po zkej rmse
smerom k vrcholu Punta Sorapiss. Tesne pod vrcholom, op a sek, lezenie skalnej steny a na
vrchol (3205 m n.m.). Po tej istej ceste sp.-cca 5,5 hodiny. Od Bivacco Slataper do sedla Forcella del
Bivacco (2670 m n.m.), kde zana Via ferrata Francesco Berti. Zo sedla najprv strm dobre zaisten
zostup a hne na to podobn vstup. Istenie alej vedie pod zkymi prevismi a terasami. Z Tonde
Sorapiss vstup skalnou brnou s fascinujcimi pohadmi na adovec Sorapissgletscher a zostup ku
chate Rifugio Vandelli, kde sa okruh Sorapiss Ring uzatvra cca 3,5 hodiny.
Zostup: Od chaty po ceste . 215 (resp. alternatvne po cestch 216 a 213) nasp do sedla Passo Tre
Croci cca 1,5-2 hodiny.

Obr. 1 Belas jazero Lago del Sorapiss (1923 m n.m.), nad nm vrch Dito di Dio (Bo prst)
Poznmka na zver: kola preitia v divoine naivo, hardcore zleitos na zskanie odznaku
IronMan a IronWoman. Iba za predpokladu stabilnej predpovede poasia. Nezabudnuten
dvojdov prechod, okruh Sorapiss Ring, s ndhernmi scenriami. Vemi nron a extrmne
vyerpvajce, okrem 100% fyzickej kondcie nutn aj psychick odolnos, trasa je nron na
orientciu kvli slabmu znaeniu, v prpade hmly sa z ndhernej cesty rchlo stva ivotu
nebezpen podnik, po ceste iadna civilizcia, prv a posledn zchrana je a chata Rifugio Vandelli

17-18.9.2013

DOLOMITY 2013

pri jazere Lago del Sorapiss, resp. podobne vzdialen chata Rifugio San Marco. Okrem nh a rk
dostane poriadne zabra chrbt-trasa s plnou ponou, t.j. spack, karimatka, pomocn lano, prp.
stan-bivak Slataper je vemi mal a asto obsaden. Po ceste iadny prame vody, nutn tie baterka,
alebo elovka. Nocah pod hviezdnou oblohou, fascinujci vchod a zpad slnka. Vstup na Punta
Sorapiss druh de skoro rno od Bivacco Slataper je isto horolozeck tra, lezenie vonm alpskm
tlom a bez viny istiacich pomcok. Z vrcholu ndhern vhad-Antelao, Cristallo, Tofana, Croda
Rossa, Monte Pelmo, Civetta, Marmolada, Sella a pod.

Obr. 2 as okruhu Sorapiss Ring, vpravo dole jazero Lago del Sorapiss

Obr. 3 Bivacco Slataper v nadmorskej vke 2600 m n.m., potencilne miesto nocahu

DOLOMITY 2013

17-18.9.2013

Obr. 4 Vrchol Punta Sorapiss (3205 m n.m.) od severu

Obr. 5 Trasa vonho skalolezenia na Punta Sorapiss (3205 m n.m.) junou stranou cez Fond de
Ruseco, x je oznaen kov (vemi ak) sek vstupu cca 25 vysok skaln komn

Program zjazdu

DOLOMITY 2013
(12.9.-18.9.2013)

Vysokohorsk turistika (VHT)

Pozn.: trasu VHT som sa snail koncipova spsobom, aby sa obe skupiny (ferratisti i VHT turisti)
pohybovali v maximlne monej miere v rovnakch horskch skupinch a oblastiach, pokia mono o
najviac spolu. ahie ferraty (obtianos A, A/B, prp. B) sa daj zvldnu aj bez istenia, resp. VHT
skupina si ich me vyska aj s vstrojom. Mnoho tch istch vrcholov v Dolomitoch je prstupnch
okrem ferrt aj klasickm vysokohorskm chodnkom, miestami zaistenm ahmi rebrkmi, resp.
lanami (ktor nevyaduj pecilnu vstroj). Kadopdne zkladnm predpokladom (podobne ako pri
ferratch) je imunita voi zvraam z vok a primeran kondcia. Program VHT nerozpisujem
podrobne ako pri ferratch, dvam pri VHT odkazy prve na ferratov program, popis tr viac ako
textom ilustrujem fotografiami. Ide o try po vborne znaench cestch, bez problmov
s orientciou, s ndhernmi scenriami, take aj VHT skupina neprde o krsny zitok z Dolomitov.

DOLOMITY 2013

12.9.2013

Rozprvkov ra Fanes, tajomn podzemie Lagazuoi a Hexensteinmiesto sabatu arodejnc

Oblas: Dolomity, horsk skupina Fanes a Settsass
Najvy bod (vrchol) trasy: Lagazuoi Pizo (Piccolo Lagazuoi, Kleiner Lagazuoi)-2778 m n.m.
alie vrcholy na trase: Hexenstein (Sas de Stria) 2477 m n.m.
Celkov as pochodu: 6 hodn
Parking (vchodz bod): sedlo Passo Falzarego (2150 m n.m.), cca 15 km zpadne od Cortiny
dAmpezzo.
Trasa try: sedlo Passo Falzarego-Kaiserjger Steig-Lagazuoi Pizo (2778 m n.m.)-chata Rifugio
Lagazuoi-tola Galleria Lagazuoi-Passo Falzarego-4 hodiny
sedlo Passo di Valparola-Hexenstein a sp-2 hodiny
Poznmka: nutn elovka alebo baterka do toly Galleria Lagazuoi, vyhbenej vojakmi v 1. svetovej
vojne, pre pohodlnejch monos poui lanovku na chatu Rifugio Lagazuoi (v takom prpade vstup
krat o 1,5 hodiny).

Obr. 1 Lagazuoi s chatou a lanovkou od jazera Lago Limedes

DOLOMITY 2013

12.9.2013

Obr. 2 Lanovka na chatu Rifugio Lagazuoi, hore v strede Lagazuoi Pizo (2778 m n.m.)

Obr. 3 Chata Rifugio Lagazuoi

DOLOMITY 2013

12.9.2013

Obr. 4 Vstup do toly Galleria Lagazuoi

Obr. 5 Sedlo Passo Falzarego z vrcholu Hexenstein

DOLOMITY 2013

12.9.2013

Obr. 6 Vrchol Hexenstein (Sas de Stria)-2477 m n.m.

13.9.2013

DOLOMITY 2013

Velikni Tofany - vstup na Tofanu di Dentro po ahej ferrate

Formenton
Oblas: Dolomity, horsk skupina Tofana
Najvy bod (vrchol) trasy: Tofana di Dentro 3238 m n.m., alternatvne Tofana di Mezzo - 3244 m
n.m.-pri pouit lanovky Freccia nel Cielo (Strela do neba) na vrchol
Celkov as pochodu: 7-8 hodn
Parking (vchodz bod): Ristorante Pietofana (1676 m n.m.) nad Cortinou dAmpezzo
Trasa try: Ristorante Pietofana-Chata Rifugio Col Drusie (1779 m n.m.)-lanovka na chatu Rifugio Ra
Vales (2470 m n.m)-po ceste . 407 do sedla Forcella Formenton-bivacco Baracca degli Alpini-ferrata
Formenton-vrchol Tofana di Dentro (3238 m n.m.)-ferrata Formenton-bivacco Baracca degli Alpinisedlo Forcella Formenton- cesta .407-sedlo Forcella de Ra Vales (2300 m n.m.)- Ristorante Pietofana
7-8 hodn
Poznmka: existuje viacero alternatv tejto trasy, pre pohodlnejch je monos absolvova vstup
priamo z Cortiny dAmpezzo trojdielnou lanovkou Freccia nel Cielo a tesne pod Tofanu di Mezzo cez
medzistanice Col Drusie a Ra Vales. Z vrcholu Tofany di Mezzo monos prechodu na Tofanu di
Dentro po ferrate Lamon a zostup ferratou Formenton na Ra Vales a do Cortiny. Nevyhnutnosou je
pevn krok, absencia zvrate, vhodou s istiace pomcky, po trase mon snehov polia
a zadovatel seky.

Obr. 1 Zava: Tofana di Dentro (3238 m n.m.), Tofana di Mezzo (3244 m n.m.) a Tofana di Rozes
(3224 m n.m.) pri pohade z Lagazuoi

13.9.2013

DOLOMITY 2013

Obr.2 Lanovka Strela do Neba (Freccia nel Cielo) na Tofanu di Mezzo (3244 m n.m.)

Obr.3 Pohad na Cortinu dAmpezzo z Tofany di Mezzo (3244 m n.m.)

DOLOMITY 2013

13.9.2013

Obr. 4 Tofana di Dentro (3238 m n.m.)

Obr. 5 Na ferrate Formenton

DOLOMITY 2013

14.9.2013

Skupina Averau-Nuvolau, skromn vrcholy s ndhernmi vhadmi

Oblas: Dolomity, horsk skupina Averau-Nuvolau
Najvy bod (vrchol) trasy: Nuvolau 2575 m n.m.
alie vrcholy na trase: alternatvne Ra Gusela 2595 m n.m., prp. Averau - 2649 m n.m.
Celkov as pochodu: 6 hodn
Parking (vchodz bod): sedlo Passo Giau (2236 m n.m.) , cca 16 km JZ od Cortiny dAmpezzo.
Trasa try: Passo Giau-cesta . 443-chata Rifugio Cinque Torri-chata Rifugio Scoiatolli-cesta . 439chata Rifugio Averau-vstup na Nuvolau (2575 m n.m.)-chata Rifugio Averau-cesta . 464 a 452-Passo
Giau- 6 hodn
Poznmka: Trasa toton z ferratovou skupinou, pozri program ferrt 14.9.2013. Nenron okruh,
vhodn pre zaiatonkov, pre VHT monos vyska ahk ferraty Ra Gusela-Nuvolau a Averau,
tmto sekom sa d vyhn. Monos rozrenia trasy ku chate Rifugio Scoiattolli do okolia Cinque
Torri (P ve)-2361 m n.m., kde sa nachdzaj zrekontruovan zkopy, chodby a bunkre z 1. sv.
vojny. Po nvrate na sedlo Passo Giau mon nenron VHT vstup na Monte Cernera (2664 m
n.m.), nedvno vyznakovan vborn vhadov bod-cca 3,5 hodiny tam a sp.

Obr. 1 Trasa v horskej skupine Averau-Nuvolau

14.9.2013

DOLOMITY 2013

Obr. 2 Zava: Ra Gusela (2595 m n.m.), Nuvolau (2575 m n.m.) a Averau (2649 m n.m.), v popred
v strede Cinque Torri (2361 m n.m.)

Obr. 3 Monte Cernera (2664 m n.m)-alternatvny VHT vstup

DOLOMITY 2013

14.9.2013

Obr. 4 VHT v okol Cinque Torri

Obr. 5 Chata Rifugio Nuvolau na vrchole Monte Nuvolau

DOLOMITY 2013

15.9.2013

Medved hrad Conturines a Lavarela poctivo odmakan trojtiscovky mesanou krasovou krajinou
Oblas: Dolomity, horsk skupina Fanes
Najvy bod (vrchol) trasy: Piz dles Conturines 3064 m n.m.
alie vrcholy na trase: Piz de Lavarela 3055 m n.m.
Celkov as pochodu: 9,5 hodiny
Parking (vchodz bod): chata Capanna Alpina (1726 m n.m.)
Trasa try: chata Capanna Alpina (1726 m n.m.)-cesta . 11-sedlo Ju da lEga-cesta Tru Dolomieu bez
sla-bezmenn sedlo 2888 m n.m., cesta . 12b-vrchol Piz dles Conturines (3064 m n.m.)-sp do
sedla-Piz de Lavarela (3055 m n.m.)-sp do sedla-po tej istej trase sp-10 hodn
Poznmka: Conturines a Lavarela, dvaja skalnat obri vo vyprahnutej mesanej krajine, plnej jask,
kde sa nalo vea pozostatkov jaskynnch medveov-odtia nzov Medved hrad. aie seky
vstupu s zaisten prevane drevenmi rebrkmi-nutn opatrnos kvli sprchnivetm priekam.
Jazero Le de Conturines poas horceho leta prevane vyschnut. Vrcholov as-obrovsk suov
kuele, z oboch vrcholov krsny panoramatick vhad. Monos vystpi iba na jeden z tchto
vrcholov (odporam Lavarela), ktor je menej nron a umouje vyhn sa nvratu po tej istej
ceste. V takom prpade trasa kratia asi o 1-1,5 hodiny.

Obr. 1 Masv Conturines zo sedla Valparola

DOLOMITY 2013

15.9.2013

Obr. 2 Pyramda vrchu Piz Taibun (2928 m n.m.) z cesty Tru Dolomieu

Obr. 3 Vrchol Piz de Lavarela (3055 m n.m.)

DOLOMITY 2013

15.9.2013

Obr. 4 Nivan depresia pod vrcholom Conturines

Obr. 5 Dreven rebrky pre otrlch na vrchol Conturines

DOLOMITY 2013

15.9.2013

Obr. 6 Vrchol Piz dles Conturines (3064 m n.m.)

DOLOMITY 2013

16.9.2013

Strieborn lesk padajcich vd Rio Fanes a pyramda Col Rosa

Oblas: Dolomity, horsk skupina Fanes a Tofana
Najvy bod (vrchol) trasy: Col Rosa - 2166 m n.m.
Celkov as pochodu: 9 hodn
Parking (vchodz bod): Castel S. Uberto (1421 m n.m.), cca 7 km severne od Cortiny dAmpezzo
Trasa try: Castel S. Uberto-cesta . 10-ferrata Cengia Matia-ferrata Giovanni Barbara a Lucio DelaitiP.te Felizon-cesta . 417 a 447 na Col Rosa (2166 m n.m.) a sp na cestu 417 smerom do campu
Olympia -9 hodn
Poznmka: Trasa toton s ferratovou skupinou, pozri ferratov program 16.9.2013. 3 vodopdov
ahk miniferaty a vstup z opanej strany na Col Rosa vynechanm ferraty Ettore Bovero. Oddychov
de po namhavom vstupe na Conturines a Lavarela.

Obr. 1 Jeden z vodopdov na Rio Fanes

DOLOMITY 2013

16.9.2013

Obr. 2 Pohad do rokliny rieky Rio Fanes

16.9.2013

DOLOMITY 2013

Obr. 3 Vrchol Col Rosa (2166 m n.m.) od rieky Boite, foten z campu Olympia

DOLOMITY 2013

17.9.2013

Masv Croda da Lago-klasika medzi trami v dolomitickej idyle

Oblas: Dolomity, horsk skupina Croda da Lago
Najvy bod (vrchol) trasy: Forcella de Formin (2462 m n.m.), prp. Monte Formin (2657 m n.m.)
v prpade vstupu na
Celkov as pochodu: 5 hodn
Parking (vchodz bod): Ponte di Rucurto (1708 m n.m.), cca 10 km JZ od Cortiny dAmpezzo
Trasa try: Ponte di Rucurto-cesta . 437 na rzcestie-odtia po . 434 k jazeru Lago Federa a chate
Rifugio Croda da Lago-po ceste 434 na sedlo Forcella dAmbrizzola (2277 m n.m.)-po ceste 435 do
sedla Forcella de Formin (2462 m n.m.)-po ceste 437 na Ponte di Rucurto -5 hodn
Poznmka: Nenron prechdzka arovnou krajinou k jednmu z najkrajch jazier Dolomitov.
Okruh okolo masvu, po dobre znaench cestch bez istench sekov. Zo sedla Forcella di Formin
monos vstupu cez nhorn ploinu Karen, po neznakovanom chodnku bez problmov
s orientciou na Monte Formin (2657 m n.m.)-cca 1,5 hodiny naviac.

Obr. 1 Masv Croda da Lago nad jazerom Lago Federa

17.9.2013

DOLOMITY 2013

Obr. 2 Masv Croda da Lago-vavo najvy bod Cima dAmbrizzola (2715 m n.m.), vpredu vrazne
naklonen nhorn ploina Karen, vpravo najvy bod ploiny Monte Formin (2657 m n.m.)

Obr. 3 Jazero Lago Federa, vpravo Beco de Mezodi (2603 m n.m.)

DOLOMITY 2013

17.9.2013

Obr. 4 Jazero Lago Federa

DOLOMITY 2013

18.9.2013

Priamo do srdca Sorapissu-tyrkysov oko Lago del Sorapiss

Oblas: Dolomity, horsk skupina Sorapiss
Najvy bod (vrchol) trasy: chata Rifugio Vandelli (1926 m n.m.)
Celkov as pochodu: 5 hodn
Parking (vchodz bod): sedlo Passo Tre Croci (1805 m n.m.), cca 8 km vchodne od Cortiny
dAmpezzo.
Trasa try: sedlo Passo Tre Croci-cesta . 215 okolo vchodnej steny Cima di Malquoira-chata Rifugio
Vandelli-jazero Lago del Sorapiss (1923 m n.m.)-po tej istej trase sp - 4-5 hodn
Poznmka: Nenron prechdzka do adovcovho kotla Sorapissu, trasa z asti toton s ferratovou
skupinou, pozri ferratov program 17-18.9.2013. Od jazera viacero alternatv nvratu (okruhov
trasa), resp. monos vstupov k adovcu (predenie trasy).

Obr. 1 Masv Sorapissu od jazera Misurina

18.9.2013

DOLOMITY 2013

Obr. 2 Jazero Lago del Sorapiss, nad nm vrch Dito di Dio (Bo prst)

DOLOMITY 2013

18.9.2013

Obr. 3 as kotla Sorapissu

Obr. 4 Na tre v masve, v pozad najvy bod Punta Sorapiss (3205 m n.m.)

O de, ktor preije na horch-nezostarne

Horolezectvo je to, ke ste na konci radi, e u to mte za

sebou
Lezenie po zaistench cestch (via ferratch) je to, ke na
konci utujete, e u to mte za sebou
Prpadn otzky adresujte na e-mail uveden niie

Vladimr ECH
Katedra geografie a region lneho
rozvoja FHPV PU Pre ov
e-mail: cech@unipo.sk