489

Predslov

Predslov
Angelolgia dejn popisuje vlny inpircie vkolektvnom nad- a podvedom udstva. Vkadej dobe a vo vetkch civilizcich sa uom ztajuplnch hbok ich duevnosti vynrali tby, sny, nlady a pocity, zaznievalo
knim nepouten slovo a vyvstvali pred nimi vntorn obrazy, ktor sa
stali urujce pre smerovanie ich ivotov. Vzvislosti od dobovej a miestnej tradcie sa tak sksenos vykladala ako zjavenie Boha i bohov, anjelov,
vnuknutia mz, zomrelch predkov alebo ako podprahov innos mozgu.
Veriaci aj neveriaci podvaj svedectvo o okamihoch inpircie, ktor sa
zhmotnila vich tvorivej innosti: vtransfigurcii ich hodnotovho rebrka
a estetickom cten, vumeleckch tloch a mylienkovch prdoch, vgenilnych objavoch vied a technickej vynaliezavosti, vstriedan nboenskch
kultov a premench spoloenskho poriadku.
V centre pozornosti tejto knihy je nenhodn asov poriadok, ktor sa
prejavuje vobsahu inpirci. Rovnak alebo podobn vntorn sksenos
prevali udia vrznych ktoch sveta sasne a nezvisle od seba navzjom. Na odahlch koncoch sveta sa neraz pracovalo na rovnakch mylienkach a dielach, take sa d vpravom zmysle slova hovori oveku filozofov
i veku bsnikov, veku monumentlnych stavieb alebo veku vojen. Tieto
veky sa navye pravidelne opakuj. Po danom type civilizcie nasleduje
snenhodnou pravdepodobnosou in urit typ. Analogick konfigurcie
hodnt a kultrne tvaroslovie sa vracaj periodicky v akchsi renesancich. Nikdy sa neopakuj identicky, ale vkadej civilizcii a vkadej dobe sa
vynraj obmenen. Oddelenm toho, o sa opakuje, od toho, o je nhodn, mono vydestilova ist psychick pravzory (jungovsk archetypy).
asov nslednos, poradie pravzorov v dejinch kultry je rovnak
ako vindividulnej biografii jednotlivca. Konfigurcie vlastnost a schopnost, ktor s typick pre jednotliv vekov tdi od detstva po starobu,
formuj v rovnakom porad, ale v pomalom tempe cyklicky dejiny. Tak
mono vskutku hovori odetskej kultrnej morfolgii, osvetovch pubertch alebo ostareckej epoche dejn.
Pretoe kad duevn proces je spojen snejakm telesnm procesom
(a okruhom orgnov), rovnak pravzory sa odzrkaduj aj vdejinch prrody. V premench stavby rastln a zvierat a v ich spsobe ivota sa daj
pozorova synchrnne konvergencie iv tvory dvno oddelench vvojovch lni smerovali (mutovali) kanalogickm formm nezvisle od dedinosti aj prostredia. Vevolcii existoval vek krsy, vek kostnatenia, vek zbrojenia...
Dvno sa opakujce spolon formy (pravzory) tak hadme, nachdzame a skmame na troch asovo odlinch rovinch: vduevnom vvoji
loveka poas jednho ivota; vkultrnych formch poas tiscro dejn; a
vtvaroch prrody poas stmilinov rokov evolcie. Na vetkch troch rovinch ns zaujma moment inovcie, tvorivosti. Tume zkonit poriadok,
ktor sa na pozad toho vetkho rt.
A zisujeme, e znovuobjavujeme dvno zabudnut. Nai prastar otcovia tieto praformy ducha poznali a skondenzovan mdros o nich nm
odkzali v obrazoch bostiev i archanjelov. Sedem najvraznejch pravzorov kolektvnej psycholgie dvali do svislosti so siedmimi okom viditenmi telesami slnenej sstavy. Sedem archanjelov si predstavovali ako
sedem samohlsok tvorivho Boskho slova. T spolu sduchovnmi inte-

James Tissot: Zjavenie anjela Zachariovi, okolo

1890.

490 Angelolgia dejn

Ambroise Crozat: Zachariovo videnie sedem

o Boch, 18. stor.

William Blake: Zachariova vzia. Sedem

plancich svetiel je sedem duchov, ktor ako sedem
o Boch prehadvaj cel zem, okolo 1800.

Nikdy nemono dos velebi

tchto siedmich sprvcov sveta,
predstavovanch siedmimi plantami...
Je techou a dobrm znamenm, e
vtomto storo, zmilosti Boej, kult
tchto siedmich plancich svetiel,
tchto siedmich hviezd, vkresanskom
spoloenstve znovunadobudol vetok
svoj lesk a ndheru.

Pius V.

ligenciami shvezd (spoluhlskami) vmeniacich sa vzjomnch kontelcich vytvraj slov a vety na oblohe, skrze ktor povstal svet vcelej svojej rozmanitosti. Prroda, dejiny a lovek sm tak boli vysloven, vyspievan chrmi anjelov, vzneenmi a uachtilmi pravzormi cnost a krs na
duchovnom nebi.
V kresanskej, idovskej, arabskej, babylonskej, egyptskej, indickej, nskej a indinskej tradcii mme aj konkrtne daje, dtumy, kedy ktor
duchovn mocnos inpirovala svet, a poznatky oich cyklickom striedan.
Niektor znich zvl tie tradovan na Zpade sme tu preverili a zistili
sme, e tradin dtumy vld archanjelov zodpovedaj relnym vlnm tvorivosti vdejinch. Tto kniha prina prv presvediv dkazy otom, e
skutone existuj kultrne rytmy (o sa po vinu 20. storoia popieralo)
a e boli znme u vstaroveku. Po prvkrt si jasne uvedomujeme, e stredovek nuka oanjeloch (angelolgia) mala svoj relne existujci predmet. Nebola len fantziou i pekulciou. Pravdivo popisovala intersubjektvnu vntorn sksenos ud a znej plyncu dejinn kultrnu dynamiku.
Nakoko tieto vlny ducha, tvorivosti a kultry svisia i nesvisia speriodickmi pohybmi astronomickch telies, je otzka, ktor je vtejto knihe okrajov a nechvam ju otvoren.
Angelolgia je starovek epistemolgia. Zachytva striedanie kolektvnych podvedomch truktr, ktor v sasnosti znovuobjavujeme pod
nzvami paradigma, epistma, archetyp alebo sstava pravdy. S to hodnotov a estetick intucie, ktor sa vdanej dobe pociuj ako samozrejm, ale
sa racionlne nezdvoduj. Jedna hodnota alebo kvalita podfarbuje cel
vnmanie aj zmanie osvete a tvor duchovn os, okolo ktorej sa usporiadavaj vetky zloky kultry. Utvra navzjom si zodpovedajce typy vedy,
umenia, nboenstva a spolonosti a zvzuje ich spolonou vntornou
logikou. Ako s list, kvet, plod a semeno vyrasten zo spolonho korea
preniknut jednoliatou estetikou a oividne patria ksebe, tak zjednocuje
duch asu tvr svojej doby.
Najstarie duchovn tradcie si v tejto knihe podvaj ruku s poslednm pikovm vskumom sasnch vied a navzjom sa osvetuj.
Angelolgia sa zbieha a stretva s aktulnymi vskumami sasnosti a to
je jedno zjej najpresvedivejch potvrden. Naprklad vajiarsky psychiater Luc Ciompi vznamne prispel kpochopeniu emocionlnych zkladov
udskho myslenia.Ciompi Ctenie hr vo vzahu k mysleniu ovea vznamnejiu rolu, ne sa doposia pripalo. Funguje ako kognitvny opertor,
ktor organizuje a stmeuje stavebn kamene poznatkov do zmysluplnho
celku. Rozhoduje u otom, omu venujeme pozornos a o prehliadneme,
o si zapamtme a o zabudneme, i akm spsobom spjame fakty do
svislost. Pvodn afekt asom ustpi do nevedomia a zanechva vybehan mylienkov zvyky, hotov vzorce sprvania a cel svetonzorov budovy pozostvajce zlogicky pospjanch faktov, ktorch pvodu si ich nositelia nie s viac vedom. Netreba zdrazova, ak dramatick vznam to
m pre vzjomn dorozumenie jednotlivcov icelch kultr.
Vimnite si, e a potiato nae bdanie spad plne do rmca tandardnej vedy a spa kritri vedeckosti. Krivky tvorivosti vdejinch s empirick, nezmenia sa zato, i niekto ver alebo never vanjelov. Rovnak psychick sksenos maj ateisti aj veriaci rznych smerov, len si ju inak vykladaj. A ke sa ptame na pvod a skryt priny tchto sksenost, prekraujeme obzor empirickho bdania; a vstupujeme do priestoru hypo-

tz a metafyziky, kde sa ponka viacero monch vysvetlen zpohadu rznych filozofickch paradigiem. T ist sksenos sa meme poksi vysvetli materialisticky aj idealisticky. Pritom zpovahy javu meme usudzova
ocharaktere priny a kontatova, e rzne mylienkov modely koroboruj so skutonosou lepie i horie.
Konkrtne tu skman fenomn sa d vemi dobre vystihn v termnoch platnskeho idealizmu. V rmci materialistickch predstv o svete
zostva nevysvetlen, ak nie nevysvetliten, nemal by existova a pokusy
vysvetli ho celkom chbaj alebo s prli komplikovan a akopdne.
Osobne sa podieam na preverovan hypotz voboch smeroch a bojujem
za predben rovnoprvnos (oboch) filozofickch paradigiem vo vedeckom vskume, aby smeli ukza, o doku. Ak mali najslvnejie vedeck osobnosti prvo lti hdanku sveta zo zornho uhla atomizmu, ktor
bol 2300 rokov rym nedokzanm predpokladom a nakoniec sa ukzal
len spola pravdiv, ale vuritch smeroch plodn tak musia ma platonici prvo diskutova osvete vtermnoch pravzorov, ide a anjelov, najm ak
tto mylienkov perspektva vykazuje vinch smeroch explanan a predikn schopnos a je uiton.
K tomuto dobrodrustvu poznania bud ma o poveda obe strany:
materialisti aj idealisti. Dleitmi kamemi do mozaiky prispievaj jedni
idruh. Naprklad Julian Jaynes, psycholg zPrincetonu, si uvedomil, e
dvnovek sprvy o zjaveniach bohov boli jednoducho vernm opisom
zitkov prevanch subjektvne ako skuton (a iadnou teoretickou
pekulciou alebo hromadnm podvodom, ktor by ktosi vade organizoval u od nepamti).Jaynes Identifikoval atavistick truktry vmozgu, ktor
sa na takomto zitku zjavenia mohli podiea: Wernickeho oblas pravej
hemisfry komunikovala prostrednctvom anterirnej komisry s avou
hemisfrou, kde bola pouten ako hlas bo. Po prechode ksasnej
forme vedomia, niekedy vase medzi Homrom a Sokratom, sa tieto procesy vnorili do podvedomia, prekryt novou, racionlnou formou vedomia. Naprklad Aischylos vo svojej drme opisuje, ako Oresta prenasledovali Ernye napdali ho ako samostatn bytosti zvonka a driapali pazrmi.
Euripides onieo neskr pri tej istej scne namiesto pazrov boh pomsty hovor u len o vntornom hryzen svedomia. Star truktry vak
psobia podprahovo alej, aktivuj sa vo vnimonch prpadoch alebo sa
daj stimulova experimentlne elektrdou a udia potom takmer relne-zmyslovo vidia a pouj osoby, ktor tam fyzicky nie s. Len elektrda
na nervovom zakonen im nekomunikuje iadne zmyslupln posolstvo, na
rozdiel od skutonho ivota, ke sa takto mu zjavi trebrs aj pravdiv
budce udalosti.
Inteligentn obsahy zjaven Jaynes pripisoval nevedomej innosti pravej hemisfry mozgu: to ona robila komplexn vpoty, prihovrala sa loveku na predracionlnom civilizanom stupni ako bo hlas, jej sa klaali a ona vybudovala teokratick civilizcie ako Sumer a Egypt. No aj keby
pvodcom tch zjaven bola duchovn bytos, tie by sa nakoniec odzrkadlili vmozgu nejakou aktivitou, kde by si ich lovek uvedomil ako vntorn obraz, hlas alebo vov impulz. Jaynes tak urobil jeden krok kmodernej angelolgii. Druh robme v tejto knihe: inteligencia prejavujca sa
vduchovnom zitku zjavenia nie je a neme by uzavret vlebke jednotlivca samotnho. Keby boli len produktom individulneho mozgu, vznikali by vubovonom ase ubovon zjavenia; vskutonosti vak rovnak
vnuknutia prijmaj sasne a nezvisle od seba viacer osoby.

491

Predslov

William Adolphe Bouguereau: Orestove vitky

svedomia, 1862.

Sme zvyknut odvodzova hlbok dejinn

premeny vlune zvonkajch prin.
Ale ja si myslm, e vonkajie okolnosti
s asto viac-menej iba prleitosami,
pri ktorch sa prejav nevedome
pripravovan nov postoj kivotu a
svetu.

Carl Gustav Jung

492 Angelolgia dejn

Gustave Moreau: Hlasy, 1867.

Nakoniec vyhrabeme mdros vetkch

db a zistme, e vetko najdrahie a
najcennejie bolo u dvno povedan
najkrajm jazykom.

Carl Gustav Jung

Dejiny zjavenia si vyaduj poa nejak faktor, ktor psob celosvetovo u od prehistorickch ias. Schronobiolgmi ho hadme vastronomickch cykloch, rytmoch slnenho vetra, geomagnetizmu a prdenia magmy
v zemskch hlbinch no nenalo sa ni, o by zodpovedalo kultrnym
vlnm vdejinch. Okrem toho, zvkyvov jednoduchch fyziklnych pol sa
nedaj vbec, experimentlne ani teoreticky vyvodi tvoriv vkony gniov
ako Goethe, Leonardo alebo Kopernik sich kvalitatvne pecifickmi obsahmi vkadej epoche. Periodick kozmofyziklne polia si dokeme predstavi len ako synchroniztory a spae komplexnch endognnych vzorcov
vzniknuvch poas evolcie. Mnostvo alch dvodov vak sved proti
tomu, e by archetypy boli zakdovan vDNK. Dohady materialistov ohmotnch princh s vpolohe rej viery, asto zlej viery odporujcej rozumu a
nie s lepie ako vysvetlenie teolgov, e to vetko dajako zzrane spsobuje
Boh (ktor neprotire rozumu len vaka tomu, e je bezobsan).
Nai prastar otcovia slovom anjel pvodne rozumeli predovetkm
zitok, sksenos zjavenia a a neskr teoretick kontrukt metafyzickej filozofie, ke zitky zaali ustupova. Tak zitok sprtomnenia vyej moci
sa nezabudnutene vrval do du, mravne ich premieal a iaril im ako
hodnotov Severka. Cel kultra mravn pojmy, katedrly aj technologick pokrok maj svoj poiatok vtejto iracionlnej sksenosti a popiera
ju znamen podkopva zklady civilizcie a vetkho, o lovek dosiahol.
Istee existuj aj nboensk podvodnci a duevne chor udia trpiaci
halucinciami. Nemaj vak silu pohn svetom a dokazuj neexistenciu
duchovnch r prve tak mlo ako udia sporuchou zraku neexistenciu
fyzickho sveta. No existuje aj prav zjavenie, ktor m povahu intersubjektvneho vnemu a premiea svet, hoci nie okamite, ale nakoniec vyjde
zprboja asu ako mravn pilier podopierajci cel civilizcie.
Minimlne v tomto zmysle s anjeli skuton: s to introspektvne
pozorovaten deje v naom vntri, morlne a estetick pravzory, ktor
tvoria chrbticu psychickho organizmu a plan na oltri svedomia ako
srdce nho srdca. Vyvja sa znamen zbliova sa s nimi. Sprtomnenie
Michaela vdui je konkrtny dej, podobajci sa na rozat svetlo poznania,
ktor oslobodzuje. Neschopnos roznieti tento dej vdui zanechva zitok vntornej tmy, depresvnos a rezignciu, me prers a do pandmi depresivity ako vSpojench ttoch. T sa alej somatizuje oslabenm
imunity a obranyschopnosti proti rakovine. Anael sa sprtomuje v dui,
ktor vykresala duevn teplo zpripravenosti darova sa a obetova vo vzahu lsky. T dua objavila moc zuachova a premiea seba sam. Nikto,
kto nepozn tohto archanjela, sa nevyhne upadnutiu do zvislost a politickmu chaosu vcelospoloenskom meradle.
Odkrvame tu psychosomatick a psychospiritulne zkonitosti, ktor
s skuton, a konanie vslade i neslade snimi m skuton nsledky.
Tieto poznatky treba vprvom rade uvies do praxe a a potom meme
pekulova oich metafyzickej podstate. i je duchovn, alebo hmotn, to
nechvam predbene otvoren a domnievam sa, e to zostane otvoren
ete dlho (ak m tak delenie vbec vznam). T, o chc odloi aplikciu angelolgie na as, ke bude plne teoreticky vysvetlen, sa podobaj
lekrovi, ktor odmietne poda pacientovi liek a nech ho zomrie, pretoe ete plne nepochopil mechanizmus uzdravujceho inku lieku.
Nezabdajme, e vina poznatkov sa prakticky vyuvala dvno predtm, ne boli vysvetlen teoreticky. udia vyuvali lieiv moc byln, zlievali kovy, vyrbali svetlo i elektrinu a neakali na vznik analytickej chmie,

teoretickej metalurgie alebo na Maxwellove rovnice. Aj pred Newtonom

poznali pralivos a neskkali zokien. Tak by sme mali naloi skadm
poznanm: pota snm pri kadodennom rozhodovan a aplikova ho pre
dobro a pozdvihnutie loveka. Aj pre mravn, duchovn a duevn ivot
loveka platia zkony, podobn tm v prrode. A ich neznalosou alebo
nerepektovanm vznikaj osobn a kolektvne tragdie so stovkami milinov obet, ktorch pustoivos je porovnaten so stredovekmi pandmiami moru pre neznalos hygieny.
Ako vedec odkrvam empirick zkonitosti osudu jednotlivcov icelch
spoloenstiev a metafyzick otzky nechvam otvoren; ako filozof kontatujem, e sa dobre uchopuj v termnoch platonizmu; a ako lovek
verm, e vzkladoch vesmru tvor a tk Inteligencia, ktor je osobn a
m morlnu povahu. e je to lska, ktor pohna slnko a hviezdy.Dante 1 Ako
lovek mm nielen prvo, ale aj povinnos st za svojm poznanm, ak
nemm podvdza druhch a zradi pramene svojho vlastnho bytia. To je
ale dan tm, e som preiel osobnou sksenosou, akou druh nepreli.
Nech mi niekto vysvetl, ako doke ed mozgov kra vypota budce
udalosti na cel desaroia vopred spresnosou na jedin de! Tak spomienka na budcnos je vak typickm zitkom pri stretnut s vlastnm
strnym anjelom.
Sofiolgia je jedin kompetentn radi loveku v jeho ivotnej orientcii, pretoe je celistv a syntetizuje vetky pramene poznania: zmyslov sksenos, racionlnu filozofiu aj mystick zjavenie.Soloviov 4 Nech nikto
neak od extrovertnej a neosobnej vedy, jednostrannej u svojou metdou, e mu d odpovede na otzky, ktor si me vybojova len sm osobne. Kto je leniv vynaloi silie, aby si vydobyl vlastn duchovn sksenos,
nech skromne zmkne a zdr sa sudkov.
Prv riadky tejto knihy som napsal pred 22 rokmi ako nastupujci apirant Slovenskej akadmie vied. Predmet jej skmania sa stretol smnohmi pochybnosami a nedverou kolegov. Tieto vak boli napospol zaloen len na porovnvan so zauvanmi vzorcami myslenia a dovtedajm stavom poznania, a nie na vlastnej prci sfaktami. Sodstupom asu mono
poveda, e moja pvodn intucia sa ukzala by plodn do takej miery,
vakej to nikto zns neoakval nielen moji oponenti, ale ani ja sm.
Spoiatku prirodzen nmietky sa sstreovali okolo otzky, i som
sa nedopustil selektvneho predvberu a subjektvneho skresovania dt.
Kontruktvnym nvrhom Viktora Krupu z Kabinetu orientalistiky SAV
bolo preveri moju hypotzu na obsiahlych tdich okultrnej dynamike
od Kroebera a Sorokina. Obe vak hypotzu Angelolgie potvrdili napriek
veobecnmu oakvaniu, e poved kjej rchlemu vyvrteniu.
Nestor slovenskej chronobiolgie, emeritn profesor Miroslav
Mikuleck, bol jednm z prvch, kto sa bez ohadu na predsudky spolu
so mnou podpsal pod zisten vsledky. alm bol mnohonsobn nosite estnch doktortov, zakladate a doivotn estn prezident Svetovej
asocicie prenatlnej a perinatlnej detskej psycholgie a medicny, Peter
Fedor-Freybergh. Povzbudzujci posudok podpsal riadite stavu klasickej archeolgie FF UK, profesor Jan Bouzek. vdska Spolonos integrlnych vied a Karlova univerzita v Prahe moju prcu (s profesorom
Mikuleckm) ocenili cenou Zdeka Kleina ako najlepiu prcu oetolgii
loveka za rok 2004. A nrska univerzita vTrondheime bola prv, kde som
Angelolgiu prednal na oficilne pozvanie.

493

Predslov

Luca Giordano: Jkobov sen, 17. stor.

494 Angelolgia dejn

Jeden z otcov chronobiolgie a riadite vskumnho stavu na univerzite vMinnesote, Franz Halberg, pri osobnej nvteve na Komenskho
univerzite vBratislave poas prednky potvrdil existenciu 500-ronch rytmov a sm naiel tak rytmus vdejinch vojenskch bitiek. Skmanie dlhodobch rytmov, oakch podali sprvu Ple & Mikuleck, vytil za nov
lohu chronobiolgie. Dean Keith Simonton z univerzity v Kalifornii,
svetov odbornk slo jeden na historiometriu a priny tvorivosti, autor
tucta monografi a stoviek lnkov na tto tmu, bol vybran asopisom Comparative Civilizations Review ako nezvisl recenzent mojej prce.
Oznail ju za zaujmav, odporuil ju publikova a sm prispel zostavenm kriviek tvorivosti pre kultru alekho vchodu, ktor som zahrnul
do tejto knihy.
Poas uplynulch dvadsiatich rokov veda priniesla mnostvo novch
poznatkov a viacer z nich potvrdili moje predpoklady doslova spek
takulrne. V Junej Amerike vykopali pyramdy sasn s egyptskmi a
v Nemecku sedemtisc rokov star kruhov observatrium presne vo
vrstvch, ktor som vyznail ako pravdepodobn. Britsk archeolgovia
znova dkladne preskmali Stonehenge a potvrdili, e je o500 rokov star, ne sa myslelo. Je presne tak star, ako som odhadol v prvom vydan
tejto knihy. Na univerzite vBonne skutone nali vslnenici inn ltku
proti vru HIV. e krdlo vzniklo kvli krse, skr ne sa na om lietalo, a
teplokrvnos zlskyplnch vzahov s dnes u hlavn hypotzy paleontolgie. Evolunch konvergenci, na ktor vAngelolgii kladiem draz, sa
medzitm nalo tak vek mnostvo, e sa presvaj do centra pozornosti a voiach paleontolgov sa zokrajovho, nhodnho fenomnu menia
na osi zsadn.
S mojm nzorom, e gny sa daj zapn a vypn z vlastnho rozhodnutia a zskan vlastnosti sa dedia, som sa pred dvadsiatimi rokmi
javil ako zstanca bezndejne prekonanho lamarckizmu. Odvtedy vznikol
samostatn pododbor epigenetika, ktor tie vypnae nala a u aj stvorila epigeneticky modifikovan my. Mylienka z prvho vydania, e baktria ierneho moru je vtelenm marsickho dmona a zasahuje loveka prostrednctvom krvnho eleza, sa zviditenila doslova dramatickou
smrou. Profesor molekulrnej genetiky Malcolm Casadaban z univerzity vChicagu nhle padol mtvy pri prci vlaboratriu. Vyetrovanie neakanej smrti odhalilo, e mal dedin odchlku, ktor vjeho tele hromadila elezo mor ho preto zabil takmer okamite. Naplnili sa, ia, aj moje
predpovede zrokov 1995 a 1997 odolrovej menovej bubline a schudobnen junej Eurpy prlevom peaz zo severu, ktor som urobil stakm
predstihom, e ich okolie nepovaovalo za dleit.Ple & Vask, Ple 5
Na Katedre religionistiky Komenskho univerzity vBratislave ma koncom 90-tych rokov vysmiali za nzor, e na Krte uctievali v prvom rade
Jupitera; odporovalo to toti nzoru slvnych autort, poda ktorch sa tam
uctievala Vek matka. Odesaroie neskr to potvrdil Americk archeologick intitt, ktor pokrauje svykopvkami vKnsse. Krania uctievali
nejak bostvo podobn Diovi a viacer soky Vekej matky, ktor sa reprodukovali vuebniciach, boli odhalen ako falzifikty. Takto spechy vak
u tch kolegov, pre ktorch je ich vlastn osoba dleitejia ne pravda,
neved kspoluprci, ale len kvej zvisti.
Shrnom mono poveda, e Angelolgia sa vo svojej hlavnej mylienke (i ke nie vo vetkch detailoch) potvrdila. Vsasnosti sa opiera zhruba o700 tdi renomovanch odbornkov, ktor nepoznali moju hypot-

zu a nemohli skresova dta vmj prospech. Pritom niektor vekotdie

ako t Sorokinova, Simontonova alebo najnovia od Charlesa Murraya s
samy osebe dkladne kvantifikovanm shrnom stoviek prameov. iadna
in filozofia dejn sa svojou explananou a prediknou schopnosou ani
zaleka neme porovnva sAngelolgiou dejn.
Starovek nuka oanjeloch popisovala skuton kultrne vlny. Diskusia
sa u netka toho, i existuj, ale preo existuj a vakom rozsahu, t. j. akch
oblast histrie sa tkaj a akch nie. Aj predseda eskej tatistickej spolonosti, Gejza Dohnal, ktor bol skeptickm hnutm poveren spochybni
moje matematick metdy, otvorene priznal, e vniektorch prpadoch je
periodicita oividn na prv pohad a potvrd sa vdy, celkom bez ohadu
na to, ak tatistick metdu zvolme.
Ak teda tvrdm, e centrlnu hypotzu Angelolgie je potrebn povaova za predbene potvrden (a hodn alieho skmania), nie je to
mj osobn nzor ale tak je vsledok komunikcie a interakcie svetovej komunity vetkch vedcov, ktor k tomu chceli a mali o poveda.
Neexistuj nmietky, s ktormi by som sa nebol vysporiadal a nezohadnil ich bu tak, e som ustpil, zahrnul ich alebo som ich preveril a vyvrtil. Pravdae, popri centrlnej tze pracujem smnostvom vedajch tz,
ktorch stupe vieryhodnosti od istoty po re tuenie by mal by zrejm zkontextu.
Ak si chce itate urobi nzor, mus rozliova medzi vedeckm diskurzom a ohovranm. Kvedeckmu diskurzu patria transparentn komunikcie obsahujce vecn argument a dovoujce sptn vzbu; o bolo zverejnen v odbornch asopisoch, o odznelo na konferencich alebo aj
osobne, ale mus to by overiten a neanonymn. Oponentra mus by
adresn a s kpvodnmu prameu, nie kritizova nieo vo veobecnosti
alebo vpodobch skreslench podanm zneviemkoktej ruky. Zkulisn,
anonymn rei, za ktor nikto menovite nepreber zodpovednos, sa nertaj. Kto ri dezinformcie, mus to robi tajne, vdy len ke tam nie som,
a kdekovek takch stretnem a konfrontujem, vyhovraj sa, e to povedal
vlastne niekto druh. Zriedka sa mi u takch zkulisnch oponentov podarilo docieli, aby sa pod svoje nzory otvorene podpsali, ako vprpade pardubickho religionistu Ivana tampacha. Kad potom vid, ak hmlist a
skomolen predstavy m osamotnom znen hypotzy, metde jej testovania aj ozveroch, ktor vyvodzujem, a pe recenziu na dielo, ktor vbec
nepozn.
Osobitnm prpadom je tzv. hnutie skeptikov. Za deklarovanm cieom
podporova racionalitu sa tu dvha prera tby po autoritatvnom vykonvan moci. T ich ovlda do tej miery, e si obas nevimn, ke odsdia
aj serizneho kolegu alebo neodolaj pokueniu pomc si nejakou sfalovanou informciou. Na ocenenie mojej prce Karlovou univerzitou reagovali vroku 2008 udelenm bronzovho bludnho balvanu za pseudovedu, pod ktor sa podpsal znmy populariztor astronmie Ji Grygar. Na
oficilnom udeovan pretali dvod, preo mi balvan patr dostal som
ho za nzor, ktor vbec nezastvam, naopak, vmojich prcach ho vslovne odmietam ako myln. Grygar to vie odo ma osobne, napriek tomu sa
dodnes nepostaral onpravu: balvan ani nestiahli, ani nedoplnili iaden
al dvod, za o som ho dostal.
Posadnutos skepticizmom vedie a do grotesknch extrmov, ktor len
dokladaj, ako s odporcovia argumentane v koncoch. Vedci Katedry
filozofie na univerzite vOlomouci, Ivan Blecha vystpil stakouto nmiet-

495

Predslov

Alfons Mucha: Quo vadis, 1902.

Kto nerozumie, mal by sa pta, nie

protestova.
Milan Rika

496 Angelolgia dejn

Nicolas Rgnier: Sv. Mat, 17. stor.

kou: historick zznamy sce obsahuj periodicitu ale historick udalosti sa v skutonosti neodohrvali periodicky. Predpoklad to, e kronikri celho sveta po ptisc rokov vymazvali zznamy o skutonch udalostiach a vymali si zznamy o neexistujcich udalostiach koordinovane a systematicky tak, aby nakoniec tvorili rytmus potvrdzujci moju
tzu. Nepreka mu, e takej konpircii chba zrozumiten motv; e by
sa prakticky nedala zrealizova; alebo e sa sasne opierame o archeo
logick nlezy a sfalova i bez stopy odstrni tak Stonehenge, pyramdy alebo cel mest zaviate v piesku je aie, ne len pozmeni nejak zznam v kronike. Psychiater by tu diagnostikoval zreten paranoick poruchu. Zlatm klincom je vak to, e aj Blecha sm je sasou tejto
konpircie. Slovne popiera michaelsk rytmus vdejinch filozofie, ale
sm so svojimi kolegami zostavil Filozofick slovnk, kde je michaelsk rytmus
filozofov oividn.Horyna Sta ich spota a zakresli na asov os. Vbec
podiel skeptickch nlad v dejinch myslenia vykazuje poda oakvania gabrielsk rytmus, take skeptici u tm, e existuj, znova len potvrdzuj Angelolgiu.
Toto bdanie nevychdza z aprirnej viery v autoritu iadneho nboenstva, ale m dsledky pre nboenstvo. Tm, e identifikuje, oho sa
star nuka o anjeloch vlastne tkala, vracia ju do polohy ivej disciplny, ktor me by potvrdzovan, vyvracan, opravovan a rozvjan. Na
jednej strane to vracia starej tradcii nebval vnos, na druhej strane
to er stojat vody dvno mtvej teolgie. Prichdza v ase, ke samotn kazi vanjelov u neveria, a odhauje, e svojej vlastnej tradcii dvno
nerozumej.
Sasnmu aj predchdzajcemu ppeovi som poslal moju knihu
snvrhom na spoluprcu. Zskal som dva zdvoril, ale bezobsan listy od
ppeskho nuncia. Bohosloveck fakulta dvakrt stne a Konferencia biskupov Slovenska psomne odmietli zauja kmojej prci akkovek postoj.
Oficilne stanovisko rmskokatolckej cirkvi teda nie je iadne ani shlasn, ale ani odmietav. Hovorca konferencie Mons. Marin Chovanec mi
stne potvrdil, e taktika cirkvi je nevenova mi vbec iadnu pozornos,
ani neoponova. Aby si cirkev zachovala zdanie neomylnosti a vlun
autoritu, chce, aby vetko okolo anjelov zostalo navdy vpolohe nepochopitenej viery. Nechce, aby tomu udia rozumeli a diskutovali otom. Maj
zosta vduchovnch otzkach navdy demi. Oto jasnejie svietia vnimky
ako kaz a exorcista Anton Soliansky. Bol za to, aby sa cirkev rozprvala
aj sniekm inm ne len sama so sebou. Stl si za tm a potia, e odiiel
zRdia Lumen, ke zakzali nae spolon relcie.
Len mal, skromnejie cirkvi ako starokatolcka s otvoren priateskmu dialgu. V tch vch niektor kazi tuduj Angelolgiu tajne;
in rozsievaj medzi veriacim udom slep svr. Na jednej fare dokonca
Angelolgiu verejne splili. Dfam, e moja kniha bude fermentom, ktor
prispeje ktrbeniu du a oistnmu pohybu vcirkvch.
Druh zvzok Angelolgie nevychdza vaka podpore iadnej intitcie, ale vaka stovkm slovenskch itateov, posluchov a iakov koly
angelolgie, ktor svojm zujmom a podporou vytvraj priestor, aby som
mohol sstredi sily na takto prcu.
Priateovi a programtorovi Martinovi Movskmu chcem poakova
za nezitn prcu na vvoji softvru, vktorom s spotan a nakreslen
vetky grafy vtejto knihe. Petrovi Kvasnikovi zstavu asticovej a jadro-

vej fyziky Karlovej univerzity za ochotu a cenn rady pri koncipovan tatistickch metd. tatistika vhistoriometrii je pecifick a rob sa aie ne
vprrodnch vedch. Od vzniku psma uplynulo len 5000 rokov a zznamy obsahuj nanajv desa, asto len p opakovan 500-ronho rytmu.
Dta bvaj medzerovit, zaaen trendmi a nemaj gaussovsk nhodn
rozdelenie. Pravdepodobnosti uveden v tomto zvzku zatia nepotaj
sautokorelciou medzi najblimi generciami otcov, synov a vnukov, no
aj pri aplikcii inch modelov sa lia nanajv ojeden rd alebo s rdovo rovnak. Definitvne zhodnotenie a metatdie bud nasledova vtreom zvzku.
Kvantifikcia nezvisle zostavench dt je vznamn nstroj, ktor
nm pomha zvyova istotu, ale zostane vdy len nstrojom pomocnm.
Kvantifikujeme obyajne len proximlnu premenn a nie priamo to, o
chceme mera: naprklad vizulna predstavivos sa odraz vpote maliarov,
vzdelanos vhustote kninc, agresivita vrchlosti striedania dynasti. Ak
priradme fyziku ku Gabrielovi, je to hrub priblenie zaloen na tom,
e prrodoveda sa opierala predovetkm ozmyslov vnmanie (gabrielsk
proces); pre kad vetvu fyziky to vak plat vinej miere a pre najnoviu
fyziku celkovo vmenej miere. Vjadre robme kvalitatvny vskum, poznvame duchovn kvality, ktor sa len nepriamo odraj vhmotnch kvantitch. Konen verdikt nakoniec aj tak nebude mc vynies pota, ale len
lovek svnmavou inteligenciou a srdcom tak, e intuitvne posdi celok.
Lago di Garda, 27. jla 2012

497

Predslov