TRACTATUS LOGICO-PHILOSOPHICUS 1* Svet je véetko, €o sa m4 tak a tak (was der Fall ist). 1.1 Svet je sihrn faktov, nie veci. 1.11 Svet je uréeny faktmi a tym, Ze sti to vietky fakty. 1.12 Lebo sthrn vietk¥ch faktov urtuje, éo0 sa ma tak a tak, ako aj to, €o vietko sa nemé tak a tak. 1.13 Fakty v logickom priestore tvoria svet. 1.2 Svet sa deli na fakty. 1.21 Nieéo sa méze mat tak a tak alebo nemat tak a tak a vietko ostatné méZe ostat tym istym. 2 To, Go sa m4 tak a tak, éo je fakt, to je jestvovanie atomarnych faktov. 2,0 Atomamy fakt je spojenie predmetov (entit, veci). 2.011 Podstatné pre vec je to, Ze méze byt zlozkou atomarneho faktu. 2.012 V logike nié nie je nahodné: ked sa_vec_mdze vyskytovat y atomarnom fakte, moZnost tohto atomadrneho faktu musi byt prejudi- kovana uz vo veci. 2.0121 Keby predmetu, ktory by mohol jestvovat sam osebe, doda- toéne vyhovoval nejaky stav veci, ukazalo by sa to takmer ako ndhoda. Ak sa veci méZu vyskytovat v atomarnych faktoch, moZnost tohto vyskytu musi byt uz vo veciach. (To, & je logické [etwas Logisches], neméZe byt len mdzné. Logika sa zaober4 kazdou moznostou a vSetky moZnosti sa jej fakty.) Ako vébec nemézeme uvazovat o priestorovych predmetoch mimo + Desatinné éisla ako Gsla jednotlivgch vyrokov naznaéujé—logicka z4vaznost vfrokov, déraz, ktory na ne kladiem vo svojom vyklade. Vyroky n.1, n.2, n.3 atd sa poznamky k vfroku s éislom n; vyroky n.ml, n.m2 atd. si poanémky k v§roku s éis- lom nm. aid. 139priestoru, 0 €asovych predmetoch mimo éasu, tak nemdzZeme uvazovat o nijakom predmete mimo moznosti jeho spojenia s inymi predmetmi. Ked méZem uvazZovat o predmete v kontexte atomarneho faktu, ne- mézem o fom uvazovat mimo moénosti tohto kontextu. 2.0122 Predmet je nezavisly, nakolko sa méZe vyskytovat vo vSet- kych monych stavoch veci, lenze tato forma nez4vislosti je formou spa- tosti s atomarnym faktom, formou zavislosti. (Slova neméZu vystupovat dvoma rozliénymi spésobmi, osobitne a vo vyroku.) ‘Ked pozndm predmet, pozndm aj vietky moZnosti jeho vy- skytu v atomarnych faktoch. (Kaida také moznost musi byt v povahe predmetu. ) Dodatoéne nemozno najst nova moZznost. ! ZO1239Aby som poznal predmet, nemusim sice poznat jeho von- kaidie viastnosti, ale musim pc ‘ynutorné vlastnosti,_ 2.0124 Ked sa dané vietky predmety, sa tym -dané aj vsetky moiné atomarne fakty. 2.013 Kazda vec je akoby v priestore moznych atomarnych faktov. O tomto priestore méZem uvazovat ako o prazdnom, ale neméZem uva- Zovat o veci mimo priestoru. 2.0131 Priestorovy predmet sa musi nachddzat v nekoneénom prie- store. (Priestorovy bod je miestom pre argument.) Skvrna v zornom poli sice nemusi byt éervend, ale musi mat nejaka farbu; inaé povedané, ma okolo seba farebny priestor. Tén musi mat nejakt vysku, predmet hmatu nejaku tvrdost atd. 2.014 Predmety obsahuji moznost vSetkych stavov veci. 2.0141 Formou predmetu je moZnost jeho vyskytu v atom4rnych faktoch. 2.02 Predmet je jednoduchy. 2.0201 Kazdt v¥ypoved o komplexoch moéno rozlozit na vypovede © ich zlozk4ch a na vyroky, ktoré uplne opisuji tieto komplexy. “2.021 Predmety tvoria substanciu sveta. Preto nemézu byt zlozené. (2.0211 Keby_svet nemal nemal_nijaka | substanciu, skutoéne skutoénost, éi vyrok ma zmysel, zavisela by od toho, éi je pravdivy nejaky iny jaky ing v9rok. C212 Potem | by nebolo moiné naértnit obraz sveta (pravdivy ale- bo nepravdivy). 2.022 Je zrejmé, Ze aj mysleny svet, ktory sa tak ligi od skutoéného, musi maf nieto — formu — spoloéné so skutoény¥m svetom. 2.023 Tato st4la forma pozost4va prave z predmetov. 2.0231 Substancia sveta méze uréovat len formu, a nie materidlne vlastnosti. Lebo tie sa zobrazuja predovSetkym vyrokmi — vytvdraji sa predovietkym konfiguraciou predmetov. 140 2.0232 Mimochodom: predmety st nefarebné. 2.0233 Dva predmety tej istej logickej formy sa — odhliadnuc od ich vonkajiich vlastnosti — li8ia iba tym, ze sa rozliéné. 2.02331 Vec bud ma vlastnosti, ktoré nema nijaka ind, a potom ju mozno spomedzi inych veci bez vSetkého vyélenit opisom a poukdzat na fiu; alebo existuje viac veci, ktoré maja spolotné v8etky vlastnosti, a potom uz vonkoncom nemoZno ukazat na jednu z nich. Lebo ak vec nie je nitim odli8end, nemézem ju odligit, pretoZe ind¢ by od, bola. Substancia je to, to jestvuje nezdvisle od toho, éo sa m4 tak 2.025 Je formou a obsahom> 2.0251) Priestor, éas a 2 faba (farebnost) si formy predmetov. 2026 Len ak existuja predmety, méZe existovat stdla forma sveta. 2,027 Stale, jestvujuce a predmet st jedno. 2.0271) Predmet je to, éo je stale, jestvujiice; konfiguracia je to, éo jé-premenlivé, nestdle. 2.0272 Konfiguracia predmetov vytv4ra atom4rny fakt. 2.03 V atom4rnom fakte si predmety navz4jom pospdjané ako ohnivké retaze. 20! 031 V atomdrnom fakte si predmety ur¢itym spdésobom spojené. 2.032 2 Sposob, akym si predmety v atomdrnom fakte navzdjom spa- té, je StruktGra atomarneho faktu. (2,033) Forma je moznost Struktury. 7.034 Struktéra faktu sa skladd zo struktir atomdrnych faktov. 04S ahrn jestvujucich atomarnych faktov je svet. 2.05 Suhrn jestvujicich atom4rnych faktov tiez uréuje, ktoré ato- mare fakty nejestvuji. 2.06 Jestvovanie a nejestvovanie atomdrnych faktov je skutocnost. (Jéstvovanie atomarnych faktov nazyvame tieZ pozitivnym faktom, ich nejestvovanie negativnym faktom.) 2.061 Atomérne fakty si navzdjom nezavislé. 2.062 Z jestvovania alebo nejestvovania atomarneho faktu nemoino ~uzatvdrat na jestvovanie alebo nejestvovanie iného atom4fneho faktu. 2.063 Skutoénost vo svojom sthrne (gesamte Wirklichkeit) je svet. 2.1 Vytvarame si obrazy faktov. 2:11) Obraz predstavuje fakty v logickom priestore, jestvovanie a ne- jestvovanie atomarnych faktov. 2.12 Obraz j jem skutoénosti. 2.13 V obraze zodpovedaja predmetom prvky obrazu. 2.131 Prvky obrazu zastupuji v fiom predmety. 1412.14 Obraz spoéiva v tom, ze jeho prvky si uréitym spésobom na- _ vzajom spojené. y ‘2.141 Obraz je fakt. a (2.15 To, Ze prvky obrazu si uréitym spésobom navz4jom spojené, : predstavuje, Ze aj veci si tak navz4jom spojené. Toto spojenie prvkov obrazu sa nazyva Strukttirou obrazu a moznost tejto Struktiry — jeho formou zobrazenia. 2.151 Forma zobrazenia je moZnost takého vz4jomného spojenia veci, akym je spojenie prvkov obrazu. 2.1511 Obraz je tak spaty so skutotnostou; siaha az k nej. 2.1512 Je ako meradlo polozené na skutoénost. 1.15121 Len najkrajnejgie body stupnice sa dotykajti meraného pred- metu. 2.1513 Podfa tohto nézoru patri k obrazu aj vztah zobrazenia, ktory ho robi obrazom. 2.1514 Vztah zobrazenia pozostéva z priradeni prvkov obrazu a veci. 2.1515 Tieto priradenia si akoby tykadl4 prvkov obrazu, ktorymi sa obraz dotyka skutoénosti. 2,16Aby bol fakt obrazom, musi mat _nieto spolotné.s.tym, ¢o.z0b- razuje. 2.161 Aby obraz mohol byt vébec obrazom toho, éo ma zobrazit, musi byt v obraze a zobrazenom nieto totoZné. GIDTe éo musi mat obraz spoloéné so skutotnosfou, aby ju mohol svojim spésobom — pravdivo alebo nepravdivo — zobrazit, je jeho forma zobrazenia. _ : i 2.171 Obraz méze zobrazit kazdi skutoénost, ak ma jej formu. Priestorovy obraz — vietko, é0 je priestorové, farebny — vietko, €0 je farebné, atd. 2.172 Ale obraz neméie zobrazit svoju formu zobrazenia; obraz ju ukazuje. 2.173. Obraz_zobrazuje svoj o forma zobrazenia), preto obraz z nepravdivo._ ae 2.174 Lene obraz sa nem6ze postavit mimo svojej formy zo- brazenia. - .2.18) To, éo musi mat kazdy obraz akejkolvek formy spoloéné so sku- toénostou, aby ju vobec mohol — pravdivo alebo nepravdivo — zobrazit, je logicka forma, t. j. forma skutoénosti. 2.181 Ak forma zobrazenia je logické forma, obraz sa nazyva logic- kym obrazom. (jeho hladisko je jeho 70} _objekt_pravdivo alebo 142 2.182 Kazdy obraz je aj logicky obraz. (Naproti tomu nie kazdy obraz je napr. priestorovy.) 2.19 Logicky obraz mdze zobrazit svet. 2.2 Obraz mé s tfm, éo zobrazuje, spolotna logickt formu. 2.201 Obraz_zobrazuje skutotnost tak, Ze zobrazuje moznost jest- vovania a nejestvo atomarnych faktov. 2.202 Obraz zobrazuje mozny stav veci v logickom priestore. 2.203 Obraz obsahuje moznost stavu veci, ktory zobrazuje. 2.21 Obraz sa zhoduje alebo nezhoduje so skutoénostou, je spravny alebo nespravny, pravdivy alebo nepravdivy. 522 ‘0, to obraz_zobrazuje, zobrazuje nezAvisle od svojej_pravdi- vosti alebo nepravdivosti formou zobrazenia. Z221)To, to obraz zobrazuje, je jeho zmysel. 2.222 V zhode alebo nezhode jeho zmyslu so skutotnostou je jeho pravdivost alebo nepravdivost. 2.223) Aby sme zistili, ci je obraz pravdivy alebo nepravdivy, mu- sime ho porovnat so skutoénostou. 2.224)Na samom_obraze nemozno poznat, éi je pravdivy alebo ne- pravdivy 225 A priori pravdivy obraz neexistuje. e & Logicky obraz faktov je mySlienka. 3.001 ,,Atomdrny fakt je myslitelny* — znamen4: mozeme si o fom. utvorit obraz. ©3.01> Sthrn pravdivych myslienok je obraz sveta._ 3.02 MySlienka obsahuje moZnost stavu veci, o ktorom sa v nej mysli. To, éo je myslitelné, je aj mozné. 3.03 Nemézeme mysliet ni¢ nelogického, lebo inaé by sme museli mysliet nelogicky. 3.031 Kedysi sa hovorilo, Ze boh by mohol stvorit vsetko, okrem toho, 0 odporuje logickym zékonom. — © ,,nelogickom“ svete by sme totiz nemohli povedat, ako by vyzeral. 3.032 Zobrazit v jazyku nieto ,,odporujtice logike'’ je prave také nemozné, ako v geometrii zobrazif pomocou sGradnic tvar odporujtici z4konom priestoru; alebo uviest stradnice bodu, ktory neexistuje. 3.0321 Méizeme sice priestorovo zobrazif atomarny fakt, ktory odpo- ruje zdkonom fyziky, ale nie fakt, ktory odporuje z4konom geometric. 304A priori pravdiva myflienka by bola tak4, ktorej pravdivost by bola podmienen4 jej moznostou. 3,05 Len tak by sme mohli a priori vediet, Ze mySlienka je pravdiva, keby jej pravdivost bola poznatelna len z nej same} (bez objektu po- rovnania) . 143