5g

3i g!

Slovensk a k a d m i a vied stav slovenskho jazyka

1
I

f
SF

S f
I Autori: Ladislav D v o n , Gejza H o r k , Frantiek Miko, Jozef M i s t r i k , Jn O r a v e c , Jozef R u i k a , Milan U r b a n o k Vedeck redaktor: Jozef R u i k a Recenzenti: Alois J e d l i k a , t e f a n P e c i a r

Morfolgia slovenskho j azy ka

V y d a v a t e s t v o Slovenskej a k a d m i e v i e d BRATISLAVA 1966

 Vydavatestvo Slovenskej akadmie vied 1966

Obsah

Predhovor vod do morfolgie P o d s t a t a morfolgie Slovn druhy Morfologick kategrie Gramatick t v a r Dynamickos morfolgie Morfologick t y p sloveniny Podstatn men Defincia, vznam, delenie Konkrtne a abstraktn (primrne a sekundrne) podstatn men ivotn a neivotn, osobn a neosobn podstatn men Veobecn a vlastn podstatn men (apelatva a propri) Hromadn podstatn men (kolektva) Ltkov podstatn men a prav a b s t r a k t Skupinov a pomnon podstatn m e n (plurli tantum) Substantvny vznam pri zmench, slovkch a slovesch Gramatick kategrie podstatnch mien R o d podstatnch mien slo podstatnch mien P d podstatnch mien Vzba podstatnch mien Skloovanie podstatnch mien Musk rod ivotn podstatn men Vzor chlap Vzor hrdina Neivotn podstatn m e n Vzor dub Vzor stroj ensk rod Vzor ena

19 21 21 27 32 37 46 50 61 61 61 64 65 66 66 66 68 68 69 69 70 72 73 73 73 7o 86 87 87 96 ^ 101.

Vzor ulica Vzordla Vzor kos Vzor gazdin Nepravideln skloovanie enskch podstatnch mien Stredn rod Vzor mesto Vzor srdce Vzor vysvedenie Vzor dieva Skloovanie cudzch podstatnch mien Podstatn men muskho rodu Podstatn men enskho rodu Podstatn men strednho rodu Vznam a vyuitie tvarov podstatnch mien Rodov t v a r y podstatnch mien Gramatick rod Prirodzen rod ivotn a osobn maskulna seln t v a r y podstatnch mien Singulr a plurl Distributvne vyuitie singulru a plurlu Prevaovanie pi. nad sg. Skupinov a pomnon pl Hromadn sg Sg. ltkovch a abstraktnch podstatnch mien Pdov t v a r y podstatnch mien Nominatv Samostatne pouit nominatv Vlokov nominatv Doplnen nominatv Akuzatv Predmetov akuzatv Vlun akuzatv Zdruen akuzatv ako konen objekt Zdruen akuzatv ako prechodn objekt Stavov akuzatv (akuzatv nositea stavu) Obsahov akuzatv Vsledkov akuzatv Okolnostn akuzatv Akuzatv miery Akuzatv asu Genitv Adnominlny genitv Genitv prslunosti Genitv nositea deja Genitv vlastnka Genitv druhovej prslunosti Genitv druhu

104 108 19 110 111 112 112 117 119 120 123 123 126 127 128 128 129 135 138 139 139 143 144 147 149 151 153 153 154 155 159 159 160 160 162 162 .163 165 165 165 166 166 166 167 168 168 169 169

Genitv vlastnosti Genitv obsahu Genitv meranho obsahu Genitv mnostva P a r t i t v n y genitv P a r t i t v n y genitv vo funkcii predmetovho akuzatvu P a r t i t v n y genitv vo funkcii podmetovho nominatvu P a r t i t v n y genitv vetnho zkladu P a r t i t v n y genitv miery Genitv asu Zporov genitv Zporov genitv vo funkcii predmetovho akuzatvu Zporov genitv podmetovho nominatvu Zporov genitv vetnho zkladu Zporov genitv miery Adverbilny genitv vzobn Genitv konenho objektu Obsahov genitv Datv . . . Von d a t v Prospechov d a t v D a t v prslunosti a vlastnka D a t v sprostredkovanho zsahu (pationsa) S t a v o v d a t v (datv nositea stavu) D a t v zretea a mienky D a t v dvernosti a citovej asti V z o b n datv D a t v konenho objektu Obsahov datv Adnomininy d a t v Intrumentl Okolnostn intrumentl I n t r a m e n t l miesta I n t r u m e n t l asu I n t r u m e n t l nstroja I n t r u m e n t l prostriedku I n t r u m e n t l pvodcu I n t r u m e n t l priny I n t r u m e n t l zretea Kvalifikan intrumentl I n t r u m e n t l spsobu I n t r u m e n t l miery I n t r u m e n t l elu P r s u d k o v a doplnkov intrumentl P r e d m e t o v intrumentl Intrumexxtl prechodnho objektu I n t r u m e n t l vlunho objektu S t a v o v intrumentl Vsledkov intrumentl

170 . 170 171 171 172 172 173 173 173 173 173 174 174 175 175 175 176 176 177 178 178 178 179 179 180 181 181 181 184 185 185 185 185 *86 186 187 187 188 188 188 *88 189 189 189 190 191 191 .191 192

Obsahov intrumentl Adnominlny intrumentl Prechod inch slovnch druhov k substantvam Prdavn men Defincia Klasifikcia prdavnch mien Vlastnostn prdavn men Akostn prdavn men Vzahov prdavn men Prdavn men odvoden od podstatnch mien ivone prdavn m e n Prdavn men zo zmen Prdavn m e n z sloviek Prdavn men zo slovies Prdavn m e n z prsloviek Prdavn men z citosloviec Prdavn men z astc Prdavn men z prdavnch mien Vzba prdavnch mien Stupovanie prdavnch mien Vznam stupovania prdavnch mien Privlastovacie prdavn m e n Rodinn privlastovacie prdavn men Skloovanie prdavnch mien Tvrd vzor pekn Mkk vzor cudz Vzor pv Vzor otcov Vzah prdavnch mien k o s t a t n m slovnm druhom Zmen Defincia Rozdelenie zmen Osobn zmen Zkladn osobn zmen Osobn zmen 1. a 2. osoby Skloovanie osobnch zmen 1. a 2. osoby Osobn zmen 3. osoby Skloovanie zmen 3. osoby Nominatv osobnch zmen Osobn privlastovacie zmen Vznamy osobnch privlastovacch zmen Pouvanie osobnch privlastovacch zmen Skloovanie osobnch privlastovacch zmen Zvratn zmen Zkladn zvratn zmeno Vznamy zkladnho z vratnho zmena Tvary zkladnho z vratnho zmena Privlastovacie zvratn zmeno

192 193 193 196 196 197 198 198 201 201 203 205 205 205 206 206 207 207 209 210 215 219 221 222 222 225 227 228 230 233 233 234 236 236 237 239 240 242 243 244 244 248 248 249 249 250 252 253

Skloovanie z m e n a svoj Pouvanie z m e n a svoj Ukazovacie zmen Skloovanie z m e n a ten Ukazovac v z n a m Odkazovai v z n a m Citov pouitie Opytovacie zmen Opytovac v z n a m Citov ukazovac v z n a m Vztan v z n a m Jednotliv z m e n Neurit v z n a m Vymedzovac v z n a m Neurit zmen Zkladn neurit z m e n Neurit z m e n s odtienkom rozsahu I n neurit z m e n Vymedzovacie z m e n Kvalitatvne vymedzovacie zmen Stotoovacie z m e n Odliovacie z m e n K v a n t i t a t v n e vymedzovacie zmen Shrnov z m e n Obmedzovacie z m e n Popieracie z m e n Prechod slov z inch slovnch druhov k z m e n m slovky Defincia Zkladn slovky Urit zkladn slovky Morfologick s y n t a k t i c k charakteristika Skloovanie z k l a d n c h sloviek slovka jeden slovka dva slovka tri slovka tyri slovka p a devdesiatdev slovka sto slovka tisc slovka milin Zlomkov slovky Neurit zkladn slovky Skupinov slovky Pouvanie s k u p i n o v c h sloviek Neurit skupinov slovky Nsobn slovky Urit nsobn slovky

253 254 256 256 257 266 274 277 279 282 283 285 292 293 293 294 296 301 302 302 302 304 306 306 307 309 312
3 1 4

314 315 316 316 318 318 320 322 323 324 327 328 329 331 333 335 336 337 337 338

Neurit nsobn slovky R a d o v slovky Urit r a d o v slovky R a d o v s l o v k a prv R a d o v s l o v k a druh R a d o v s l o v k a tret R a d o v s l o v k y dvadsiaty devdesiaty R a d o v s l o v k a st Neurit radov slovky N e u r i t r a d o v s l o v k a posledn D r u h o v slovky Urit druhov slovky Neurit druhov slovky s l o v k o v s p o j e n i a v y j a d r u j c e p r i b l i n slo Spojenia s asticami a prslovkami Tesn spojenia slovkov vrazy P o d i e l o v s p o j e n i a s s l o v k o u jeden P o d i e l o v s p o j e n i a s s l o v k o u dva a v y m i Podielov spojenia s n e u r i t m i z k l a d n m i slovkami Podielov spojenia so s k u p i n o v m i slovkami Podielov spojenia s n s o b n m i slovkami Podielov spojenia s r a d o v m i slovkami . . . ." Kvalifikujce spojenia s p r e d l o k o u o V z a h sloviek k o s t a t n m s l o v n m d r u h o m Vzah sloviek k p o d s t a t n m m e n m seln p o d s t a t n m e n Podstatn men vyjadrujce k v a n t u m Substantvne zlomkov slovky P o d s t a t n e m e n o raz v n s o b n c h s l o v k c h Vzah Vzah Vzah Vzah k k k k zmenm prslovkm asticiam citoslovciam ' "

341 341 342 343 344 345 345 346 347 347 348 348 349 350 350 350 351 351 352 353 353 353 354 354 354 354 354 355 357 358 358 358 358 358 360 360 362 363 365 366 370 376 376 377 378 380 380 383

Sloves Defincia a klasifikcia slovies P o m o c n sloves * F z o v sloves L i m i t n sloves M o d l n e sloves S p o n o v sloves Zvratn a nezvratn sloves Reflexvne sloves Z v r a t n sloves ( R o v i n a p r i a m e h o p o m e n o v a n i a ) Relexva t a n t u m Odvodene zvratn sloves S l o v e s s f o r m a n t o m sa S l o v e s s f o r m a n t o m si

T v a r y z v r a t n c h slovies Z v r a t n p o d o b a n e z v r a t n c h slovies ( R o v i n a deiktickho p o m e n o v a n i a ) . . Z v r a t n t v a r n e z v r a t n c h slovies ( R o v i n a g r a m a t i c k h o v z n a m u ) . . . . Zameranie slovesnho deja (Intencia slovesnho deja) Intenen systm Intenn typy Interferencia t y p o v Osobn a neosobn sloves (Personli a impersonli) Osobn sloves Neosobn sloves Prechodn prpady P r e d m e t o v a bezpredmetov sloves Slovesn v i d (aspekt) Protiklad dokonavos nodokonavos Vzah v i d u k i n m kategrim . . Morfologick p r o s t r i e d k y vidu Prefixcia Sufixcia Odvodzovanie frekventatv Kritri vidovej prslunosti Vidov dvojice a ich reazce Zkladn sloveso nedokonav Zkladn sloveso dokonav Obojvidov sloves J e d n o v i d o v sloves Supletvno vidov dvojice G r a m a t i c k k a t e g r i e slovies Kategria zhody (kongruencia) Zhoda s Zhoda s Zhoda v Kategria osobou podmetu mennm rodom r o d e , v sle a v p d e spsobu (modus)

384 385 387 389 389 390 396 397 398 399 405 407 409 410 412 413 413 415 419 420 422 422 423 425 427 427 428 428 428 429 429 429 430 432 433 433 435 436 436 437 440 440 441 442 442 442 443 443 443

Kategria asu (tempus) K a t e g r i a slovesnho rodu (genus verbi) Triedenie slovies Morfematick rozbor slovesnch tvarov Slovesn vzory V z o r chyta chytm. Morfematick charakteristika Lexiklna charakteristika V z o r rozumie rozumiem Morfematick charakteristika Lexiklna charakteristika V z o r nies nesiem Morfematick charakteristika Lexiklna charakteristika V z o r hyn hyniem Morfematick charakteristika Lexiklna charakteristika

V z o r trie triem Morfematick charakteristika L e x i k l n a charakteristika V z o r bra beriem Morfematick charakteristika L e x i k l n a charakteristika V z o r esa eem Morfematick charakteristika L e x i k l n a charakteristika . . . . V z o r a nem M o fematick c h a r a k t e r i s t i k a L e x i k l n a charakteristika V z o r chudn chudnem Morfematick charakteristika L e x i k l n a charakteristika V z o r u ujem Morfematick charakteristika L e x i k l n a charakteristika V z o r pracova pracujem Morfematick charakteristika L e x i k l n a charakteristika V z o r robi robm Morfematick charakteristika L e x i k l n a charakteristika V z o r vidie vidm Morfematick charakteristika L e x i k l n a charakteristika V z o r kria krim Morfematick charakteristika L e x i k l n a charakteristika Slovesn triedy a s o v a n i e slovies ( K o n j u g c i a ) Urit a neurit tvary J e d n o d u c h a zloen t v a r y O s o b n a neosobn tvary R o d o v a bezrodov tvary U r i t slovesn t v a r y T v a r y indikatvu prezent a Aktvne tvary Pravideln sloves Nepravideln sloves Pasvne tvary T v a r y indikatvu prterita Aktvne tvary Pasvne tvary T v a r y indikatvu anteprterita Aktvne tvary T v a r y indikatvu futra Aktvne tvary -

444 444 444 445 445 445 445 445 446 448 448 449 449 449 449 451 451 451 452 452 453 455 455 455 457 457 457 458 458 458 459 461 461 462 464 468 470 470 470 470 471 473 474 474 477 477 477 478 478

Pasvne tvary Tvary kondicionlu przenta Aktvne tvary Pasvne tvary Tvary kondicionlu prterita Aktvne tvary Pasvne tvary Tvary imperatvu Aktvne tvary Pasvne tvary Neurit slovesn t v a r y Neuritok Aktvny tvar Pasvny tvar Prechodnk Aktvny tvar Pasvny tvar inn prastie prtomn inn prastie minul . . . . Trpn prastie Slovesn p o d s t a t n m e n o Pouvanie uritch slovesnch tvarov Pouvanie osobnch slovesnch t v a r o v T v a r prvej osoby singulru T v a r prvej osoby plurlu Tvar druhej osoby singulru Tvar druhej osoby plurlu T v a r tretej osoby singulru T v a r tretej osoby plurlu Z m e n a o s o b y a sla a k o v y j a d r e n i e s p o l o e n s k c h v z a h o v Plurl namiesto singulru Pomknutie osoby P o m k n u t i e o s o b y aj sla Pouvanie neosobnch tvarov Neosobn t v a r y neosobnch slovies N e o s o b n t v a r y o s o b n c h slovies N e o s o b n chpanie d e j a m o t i v o v a n r e a l i t o u Neosobn chpanie deja ako dsledok a u t o r o v h o z m e r u Neosobn kontrukcie Neosobn modlne spojenia Neosobn tvary osobnch modlnych spojen Osobitn prpady pouitia mennho rodu Musk rod ensk rod Stredn rod Pouvanie slovesnch kategri spsobu a asu Oznamovac spsob P r t o m n as p r e z e n t Zkladn pouitie

479 480 480 481 481 481 482 483 483 485 486 486 4 86 486 487 487 490 491 493 495 502 504 504 504 505 50S 511 512 514 515 515 517 518 518 518 518 521 522 523 525 525 *^
5 2 2 5 5

526 527 527 527 527

Sekundrne pouitie Minul as prteritum Zkladn pouitie Sekundrne pouitie . . Predminul as anteprteritum Zkladn pouitie Sekundrne pouitie Budci as futrum Zkladn pouitie Sekundrne pouitie Podmieovac spsob kondicionl Rozkazovac spsob imperatv Prevauje va prikazovatea Zkladn pouitie Sekundrne pouitie Prevauje va vykonvatea deja Pouvanie trpnch slovesnch tvarov Pouvanie zvratnch pasvnych t v a r o v Pouvanie opisnch pasvnych t v a r o v Pouvanie neuritch slovesnch t v a r o v Infinitv Prechodnk inn prastie Trpn prastie Slovesn podstatn meno Sloves a ostatn slovn druhy

527 531 531 532 532 532 533 534 534 534 537 546 546 546 547 549 551 553 555 556 556 558 558 559 562 564

Prslovky 565 Defincia, vznam a delenie prilo viek 565 Okolnostn a vlastnostn prslovky 566 Akostn a vzahov prslovky 568 Prslovky miesta, asu, priny a spsobu 569 Obsahov prslovky 571 Prslovkov vznamy pri zmench, slovkch a slovesch 572 Gramatick forma prsloviek 574 Morfmy vlastnostnch prsloviek 575 Vlastnostn prslovky s morfmou -e 575 Vlastnostn prslovky s morfmou -o 577 . Vlastnostn prslovky s morfmou -y 579 Vlastnostn prslovky z adjektivizovanch prast 580 Stupovacie morfmy akostnch prsloviek 581 Pravideln stupovanie 582 Nepravideln stupovanie 583 Stupovanie niektorch.okolnostnch a stavovch prsloviek 584 Rozsah stupovania akostnch prsloviek 584 Morfmy okolnostnch prsloviek ; ; 584 , Okolnostn prslovky so sufixlnymi morfmami . . . . 585 Okolnostn prslovky s morfmou -ky ako analgie k deadjektvnym prislovkm na -sky/cky . '. . . . 586

Prslovky s morfmou -mo ako analgie k deadjektvnym n a -o Okolnostn prslovky s prefixlno-sufixlnymi morfmami Osobitn skupiny okolnostnch prsloviek G r a m a t i c k forma zloench prsloviek Okolnostn prslovky bez gramatickej formy Zporov morfma pri prilovkch Rekcia prsloviek Vyuitie jednotlivch druhov prsloviek Prslovky miesta Prslovky asu Prslovky priny (elu inku a prpustky) Prslovky spsobu (miery a zretea) Prslovky spsobu Prslovky miery Prslovky zretea Obsahov (stavov a modlne) prslovky Stavov prslovky Modlne prslovky Vyuvanie s t u p o v prsloviek Fungovanie inch slovnch druhov v platnosti prsloviek Podstatn men Prdavn men Zmen slovky Sloves Predloky astice Citoslovcia

prslovkm 587 587 590 590 591 591 592 593 593 596 599 600 600 603 605 607 608 611 611 614 614 616 617 617 617 617 618 618

Predloky 619 Delenie predloiek 620 V z n a m y predloiek 621 Korepondencia predloiek so slovesnmi predponami 627 S y n o n y m i t a predloiek 628 Vokalizcia predloiek 631 Jednotliv predloky 633 P r v o t n predloky (bez, cez, do, k, medzi, na, nad, o, do, okrem, po, pod, pre, pred, pri, proti, naproti, oproti, s, skrz, u, z, za, podvojn a potrojn pred loky s p r v o u astou z-/s-) 633 D r u h o t n predloky (blzko, blzo, bliie, dolu, doprostred, hore, konca, kraj? pokraj, skraja, miesto, namiesto, mimo, pomimo, napred, vopred, naprie, napriek, nazad, nealeko, nie, ponie, obdale, okolo poas, poda, da, veda, poveda, pozd, pozdola, pozhora, prosto, prostred, naprostred, vprostred,, uprostred, strany, strn, straniva, stredu, vntri, voi, vkol, vye, povye, zloen predloky s p r v o u astou z- [psanie i s-]) . . , 660 Vzah predloiek k o s t a t n m slovnm d r u h o m . . . . . 667 Prepozicionalizcia holch pdov 669 Prepozicionalizcia predlokovch p d o v . . , -,... 671
9

Zretelov vzahy Vzah prostriedku a prostrednctva Spsobov vzahy Prinn vzah Cieov vzah inkov vzah Prpustkov vzah asov vzahy Priestorov vzahy Prepozicionalizcia adverbi Prepozicionalizcia prechodnkov

671 672 672 673 673 673 673 674 674 674 675
6 7 6

Spojky Defincia spojok Vznam spojok Triedenie spojok Parataktick spojky Hypotaktick spojky lensk a vetn spojky Zkladn a prznakov pouvanie spojok Poloha spojok vo vete F o r m l n a strnka spojok Jednomorfmov a viacmorfmov spojky J e d n o s l o v n a viacslovn spojky. Zloen spojky Jednolenn a viaclenn spojky. Opakovan spojky Vvin spojok

676 679 684 685 686 687 690 691 693 693 69 i 695 696

J e d n o t l i v s p o j k y (a, a o, a jednako,

a predsa, a preto, a tak, a teda, abo, aby, ac,

1 2

ackovek, aprve, aj, aj keby, aj ke, ak, ako, ako aj, ako tak, ako-tak, ako e, akoby, akokovek, akonhle, ale, alebo, ani , ani , ani o by, ani keby, ani nie tak ako (skr), a to, avak, a, ba, br, beztak, bez toho, aby, bo, bu, by, i , i , m, m-tm, ie, o, o hne, o priam, o raz, dokm, hne ako, hoci, i, i o. i keby, i ke, ke (u) nie (tak) aspo, kedykovek, kede, km, kmkovek, lebo, leda, ledva, len, len o, lene, le, medzitm o, miesto toho, aby, nhle, nakoko, napriek tomu, e, nech, ne, neli, nieby, nielen, nielen-le (i, aj), nieto, nie e by - ale, no, nu, okrem toho, e, pom, pokia, pokm, ponev, predsa, preto, pretoe, priom, prv ako, sce, sce ale, skr sko, sotva, sa, s tm, e, t.j. ( to jest), tak, tak ako, tak ako (aj), take, teda. toti, trebrs, ve. vak, vzhadom na to, e, zatia o, zato e, eby) 697
1 2

S p o j k y a in slovn d r u h y astice Defincia, v z n a m a funkcia Klasifikcia astc F o r m l n a s t r n k a astc

742 746 746 748 753

J e d n o t l i v astice (a, aba, aby, aj, ak, akiste, ako, akoby, akoe, akurt,

ale,

aleba,

ani, no, asi, asnd, aspo, azda, a, ba, bae, br, bezmla, bezpene, bezpochyby, beztak, beztoho, bisiu, blzo, bodaj, bohd, bohvie, bohzn, boechr, bohuprisahm, bohuia, by, boj sa, celkom, ajsi, erta, i, ida, m, ro, isto, ie, o, oby, dao, div. dobre, doista, dokonca, dokopy, doslova, ete, fakticky, figu, hdam,

hej, hlavne, hne, ho, hoci, hork chavalabolm, i, iba, in, i nu, iste, jedine, jednako, jednoducho, just, kdee, keby, ke, kie, konene, koniec koncov (koniec-koncov), lebo, leda, ledva, len, menovite, mono, mbyi, nadovetko, nadto, najm, naj skorej, namojduu, namojpravdu, namojveru, naopak, naozaj, napokon, naprklad, naskrz, navea, navye, nebodaj, nedajboe, nech, neklamn, nepochybne, nesporne, nepriam, nevyhnutne, nerekom, ni, nie, nijako, no, nu, ono, ostatne, ozaj, paroma, podobne, pochopitene, pomaly, pomerne, popravde, potom, povedzme, pravda, pravdepodobne, prve, predovetk m, predsa, prepytujem, priam, prpadne, prirodzene, prosm, proste, raz, reku, respektve f s k r a t , resp.), rovno, rozhodne*, samozrejme, sce, skoro, skrtka, skutone, slovom, sn, sotva, spr.vne, sa, ta, tak, takisto, takmer, takreeno, takto, tam, te, teda, temer, tie, to tob, to, toti, trebrs, tu, tum, dajne, urite, u, vari, vcelku, ve, veru, vlastne, vbec, vonkoncom, vpravde, vraj, vskutku, vak, vlune, vslomie, z, za, zasa, zrejme, zvl, e, eboe, eby, ia) 757
astice a ostatn slovn d r u h y astice astice astice astice astice astice Citoslovcia Klasifikcia citosloviec Vlastn citoslovcia Citov citoslovcia Vov citoslovcia Zvukomalebn slov (onomatopoje) S e k u n d r n e funkcie citosloviec P r i m r n e a s e k u n d r n e citoslovcia Citoslovcia zo slovies Citoslovcia z p o d s t a t n c h mien Citoslovcia vetnho pvodu Citoslovcia a in s l o v n d r u h y Zoznam e x e e r p o v a n e h spisovateov, diel a asopisov Index a a a a a a spojky citoslovcia predloky prslovky ohybn slovn d r u h y slovn spojenia . . . . . . . . . 8 0 1 801 803 804 804 805 806 807 810 810 810 8.13 816 818 823 823 824 825 826 828 830

Morfolgia

17

Predhovor

Morfolgia s l o v e n s k h o j a z y k a a k o i a s t k o v v s l e d o k k o l e k t v n e h o v s k u m u sasnej s p i s o v n e j s l o v e n i n y je s a s o u n i e k o k o z v z k o v h o d i e l a venovanho vestrannmu synchrnnemu opisu sloveniny. S p r a c v a sa v nej jedna rovina systmu slovenskho j a z y k a ; o s t a t n m r o v i n m (menovite zvu kovej, lexiklnej, syntaktickej a tylistickej) sa m a j v e n o v a osobitn s y n tetick prce. T o t o dielo m v p r v o m r a d e o p i s n c h a r a k t e r . A u t o r i m a l i z a l o h u z a c h y t i vetky tvarov prostriedky sasnej spisovnej sloveniny, vystihn ich t r u k t r u a n a v h o d n o m m a t e r i l i u k z a ich p o u v a n i e v celej o b l a s t i s p i sovnho vyjadrovania. V p r c i sa v y c h d z a z c h p a n i a p o d s t a t y a f u n k c i e s p i s o v n h o j a z y k a a k o dorozumievacieho prostriedku v e t k c h prslunkov n r o d a , ako najroz renejej a najdleitejej f o r m y n r o d n h o j a z y k a . S l o v e n s k s p i s o v n j a z y k je v n t o r n e l e n e n a d i f e r e n c o v a n n a t l y . T t o t y l i s t i c k d i f e r e n c o v a n o s j a z y k o v c h p r o s t r i e d k o v sa p r e j a v u j e aj v morfolgii. P r e t o s t u m o r f o l o gick p r o s t r i e d k y v y m e d z e n aj t y l i s t i c k y . Prca podva vyerpvajci vklad morfologickch prostriedkov sasnho spisovnho j a z y k a , a k o sa u s t l i l v o b d o b o d k o n c a m i n u l h o s t o r o i a p o d n e s . Sasn stav spisovnho jazyka sa vak nechpe staticky, prizer sa n a jeho dynamiku ako na prejav v n t o r n c h zkonitost a v v i n o v c h tendenci spi sovnej sloveniny a a k o n a p r e j a v k o n t a k t u n h o s p i s o v n h o j a z y k a s i n m i jazykmi. P r i p r c i sa v y c h d z a l o z t e r m i n o l g i e u s t l e n e j v n a e j t e o r e t i c k e j a p r a k tickej j a z y k o v e d e . Ale n o v t e r m n y sa u p l a t n i l i v a d e t a m , k d e b y p o u v a n i e tradinho termnu neviedlo k s p r v n e m u chpaniu p o d s t a t y g r a m a t i c kho javu. Vestrann vedeck v s k u m sasnej spisovnej sloveniny sa k o n v s t a v e

slovenskho j a z y k a Slovenskej a k a d m i e vied. V s k u m g r a m a t i c k e j s t a v b y t v o r n p l oddelenia p r e g r a m a t i k u a tylistiku. N a v e t k c h zlokch p r c e sa zastovali o d p o i a t k u vetci pracovnci oddelenia, t a k e cel v s k u m m k o l e k t v n y rz. K o n c e p c i a diela i formulcia z k l a d n c h pouiek je spolonm dielom celho a u t o r s k h o kolektvu, i ke jednotliv slovn d r u h y spracvali jednotliv p r a c o v n c i oddelenia. J e d n o t n hadisk sa v y p r a c v a l i i n t e r n m i diskusiami a i a s t k o v v s l e d k y sa overovali aj p r e d irm k r u h o m odborn kov, a t o n a j m t a k , e sa zverejovali v p o d o b e tdi a monografi, alej v p o d o b e refertov n a vedeckej konferencii v r o k u 1955, v e n o v a n e j o t z k a m slovenskej morfolgie, ako aj v p o d o b e p r e d n o k v Zdruen slovenskch j a z y k o v e d c o v p r i SAV. Morfolgia slovenskho j a z y k a vznikla n a z k l a d e d k l a d n e j p r p r a v y a u t o r o v . O k r e m v s l e d k o v doterajieho v s k u m u o g r a m a t i c k e j s t a v b e sloven iny zverejnench v p o d o b e s y n t e t i c k c h p r c ponajc t r o v o u N u k o u rei slovenskej i v p o d o b e k n i n c h monografi, tdi a l n k o v zitkovali sa doterajie t e o r e t i c k vchodisk, metodick p o s t u p y i k o n k r t n e v s l e d k y vedeckho s p r a c v a n i a i n c h slovanskch j a z y k o v , n a j m etiny, r u t i n y a potiny. O k r e m t o h o sa prizeralo aj n a iriu o d b o r m i l i t e r a t r u , n a j m pri u t v r a n t e o r e t i c k c h vchodsk p r e spracvanie slovenskho m a t e r i l u . D o k l a d o v m a t e r i l sa zskal dlhodobou excerpciou z v y b r a t c h t e x t o v reprezentujcich v e t k y t l y spisovnej sloveniny. Za z k l a d sa vzali diela umeleckej p r z y o d realizmu p o d n e s . I b a p r e h i s t o r i c k p e r s p e k t v u sa p r i zeralo aj n a starie diela, zo trovskho a m a t i n h o o b d o b i a . T m sa zskal z k l a d n m a t e r i l n a zisovanie v v i n o v c h tendenci sasnej spisovnej sloveniny. V o s t a t n e j fze sa excerpcia zamerala n a tlaen p r e j a v y z posled nho desaroia, n a j m n a t e x t y odbornho t l u . P r e j a v y publicistickho tlu sa excerpovali priebene. Rozsiahly d o k l a d o v m a t e r i l sa nemohol u p l a t n i v celom rozsahu, a p r e t o sa d v a l a prednos d o k l a d o m z diel vynikajcich starch a novch spiso vateov; zvyuje sa t m r e p r e z e n t a t v n a h o d n o t a diela. A u t o r s k k o l e k t v viedol J O Z E F R U I K A , k t o r sa p o d s t a t n o u m i e r o u zastnil n a t v o r b e celho diela. J e d n o t l i v lenovia a u t o r s k h o k o l e k t v u spracovali tieto k a p i t o l y : L A D I S L A V D V O N C Skloovanie p o d s t a t n c h m i e n ; G E J Z A H O R K P r d a v n m e n , slovky a zo slovies G r a m a t i c k k a t e g r i e slovies a P o u v a n i e u r i t c h slovesnch t v a r o v ; F R A N T I E K M I K O P r s l o v k y , P o d s t a t n m e n (okrem Dvonovej p a r t i e o skloovan); J O Z E F M S T R K a s t i c e ; J N O R A V E C Z m e n , P r e d l o k y ; J O Z E F R U I K A v o d do morfolgie, Sloves (okrem H o r k o v e j ast), Spojky; M I L A N T J R B A N O K Citoslovcia. Ke p r e d k l a d m e t o t o z k l a d n dielo o morfologickej s t a v b e sloveniny celej naej verejnosti, v e n u j e m e h o v e t k m t m , k t o r chc hlbie p o z n v a n nrodn jazyk.

vod do morfolgie

Podstata morfolgie
Morfolgia ie t v a r o s l o v i e je j a z y k o v e d n n u k a o g r a m a t i c k c h t v a r o c h slov, ako aj o slovch, k t o r m a j f u n k c i u t v a r o v . Morfolgia je t e d a n u k a o tvarovej rovine v systme j a z y k a . Domci termn tvaroslovie je kalk medzinrodnho termnu morfolgia, utvorenho zo zkladov grckych slov morph { tvar) a log os ( slovo, nuka). J a z y k o v s y s t m sa s k l a d z n i e k o k c h r o v n ie p l n o v . T i e t o r o v i n y p r e d s t a v u j o s o b i t n i a s t k o v s y s t m y , k t o r sa v z j o m n e d o p a j . K a d j a z y k o v r o v i n a j e k o m p l e x n : o b s a h u j e p r v k y rozlinej s t a v b y . R o z l i u j e sa z v u k o v ie fonick, s l o v n k o v ie l e x i k l n a , t v a r o v ie m o r f o l o g i c k , s k l a d o b n ie s y n t a k t i c k r o v i n a a p o p r i n i c h aj s l o h o v ie t l o v ro vina. K a d r o v i n a j a z y k o v h o s y s t m u j e s a m o s t a t n a o h r a n i e n ; a l e m e d z i r o v i n a m i j a z y k a e x i s t u j aj p r e c h o d n j a v y , k t o r t r e b a v y k l a d a z h a d i s k a obidvoch susednch rovn. Jednotliv roviny jazyka hoci s sasami j e d n h o j a z y k o v h o s y s t m u nie s j e d n o d u c h o p r i r a d e n s y s t m y , n i e s v y b u d o v a n n a r o v n a k c h princpoch, t a k e n e p l a t m e d z i n i m i p l n i z o m o r f i z m u s . K o r e p o n dencie m e d z i n i e k t o r m i r o v i n a m i j a z y k o v h o s y s t m u sa d a j l e p i e v y s v e t l i na zklade transpozcie z jednej roviny do druhej ako n a zklade jednotnej zkonitosti, u n i f o r m i t y celej j a z y k o v e j s t a v b y . K o r e p o n d u j c e p r v k y z roz linch r o v n s si p o d o b n , a l e p o d l i e h a j o s o b i t n e j z k o n i t o s t i v l a s t n c h jazykovch rovn. Ak sa v truktre jednotlivch rovn jazyka uznva izomorfizmus ( totonos truk try), je potrebn pripusti aj opan a doplujcu zkonitos alomorfizmus ( = rznost truktry). "Podobnos'a rznos truktry jednotlivch rovn jazyka sa vzjomne pod mieuj aj dopaj v utvran truktry jazyka.

Morfologick rovina sa primkna najuie k syntaktickej rovine; tvor s ou gramatick stavbu jazyka. In je vzah morfologickej roviny k lexiklnej rovine a in zasa k zvukovej rovine. Osobitnej povahy je jej vzah k tlovej rovine jazyka. Morfologick rovina obsahuje j e d n o t k y bilaterlnej p o v a h y . K a d morfo logick j e d n o t k a e k a d t v a r alebo g r a m a t i c k slovo, a k o aj k a d e l e m e n t t v a r u e k a d morfma m d v e s t r n k y : formu a obsah. Dialektick s p t e f o r m y a obsahu t v o r z t v a r u j e d n o t k u schopn v v i n u a z a p o j e n do t v a r o v c h a v z n a m o v c h iastkovch s y s t m o v . S p t i e formy a o b s a h u morfologickej j e d n o t k y nie je m o t i v o v a n , ale v s y n c h r n n o m s t a v e j a z y k a je u s t l e n a spoloensky z v z n . T o t o spojenie s a ustlilo v v i n o m , a p r e t o v sasnom s t a v e j a z y k a je p e v n , i ke nie je m e r a v . T e d a aj morfologick iastkov s y s t m y s sce stabiln, ale nie s m t v e : m a j p r u n stabilitu. Aj morfologick r o v i n a j a z y k a je v s t l o m p o h y b e , i ke t e n t o p o h y b je v p o r o v n a n s p o h y b o m v n i e k t o r c h i n c h rovi n c h j a z y k a ovea pomal t a k m e r n e b a d a t e n . Aj morfologick j e d n o t k y s b u d o v a n t a k a k o v e t k y o s t a t n j a z y k o v p r v k y znakovej p o v a h y : forma a obsah s paraleln, ale nie s s y m e t r i c k . F o r m a aj obsah t v a r u , g r a m a t i c k h o slova i m o r f m y m a j svoju v l a s t n , v n t o r n zkonitos, ale sasne r e p e k t u j zkonitos svojho p e n d a n t u ; aj t u sa u p l a t u j e t a k izomoria, a k o aj alomorfia. | t r u k t r a morfologickej r o v i n y je k o m p l e x n : je v y b u d o v a n n a slovnch d r u h o c h , n a morfologickch k a t e g r i c h a n a rozlinch t v a r o t v o r n c h postupoch. V z a h y morfologickej r o v i n y k s y n t a k t i c k e j r o v i n e sa t k a j o b s a h u aj formy. G r a m a t i c k t v a r je formlny prostriedok n a vyjadrenie g r a m a t i c k h o v z n a m u . G r a m a t i c k v z n a m sa odliuje od lexiklneho v z n a m u n a j m t m , e p r e d s t a v u j e abstrakciu vyieho s t u p a a e sa n e t k a j e d n o t l i v c h slov: t k a sa celho r a d u slov, resp. celho slovnho d r u h u . G r a m a t i c k t v a r m v p r v o m r a d e v l a s t n , morfologick v z n a m ; v y j a d r u j e sa n m v z a h o v modifikcia lexiklneho v z n a m u d a n h o slova. G r a m a t i c k t v a r je t e d a v p r v o m r a d e p o m e n o v a n i e vo vzahoch. A v d r u h o m r a d e m k a d g r a m a t i c k t v a r aj s y n t a k t i c k funkciu v s t a v b e v e t y . P r e p o d s t a t u i s t a v b u g r a m a t i c k h o t v a r u ako morfologickej j e d n o t k y je t e d a rozhodujci j e h o v l a s t n morfologick v z n a m . N a p r k l a d t v a r y p o d s t a t n h o m e n a v y j a d r u j v p r v o m r a d e morfologick vzahov p r v k y lexiklneho v z n a m u s u b s t a n t v a , a k o k a t e g r i u rodu, sla a p d u , a a v d r u h o m r a d e vetnoclensk funkciu d a n h o v r a z u v o vete, ako funkciu g r a m a t i c k h o p o d m e t u , p r e d m e t u , p r v l a s t k u a t d . T e n t o rozdiel medzi morfologickm a s y n t a k t i c k m o b s a h o m t v a r o v je sce z s a d n h o rzu, ale zave sa neberie do v a h y v dostaujcej miere p r i

analze gramatickej stavby jazyka. Neraz sa toti tvrd, e g r a m a t i c k tvar m i b a s y n t a k t i c k f u n k c i u . T o v a k n e o b s t o j , l e b o n a p r k l a d obsah, k a t e g r i e sla p o d s t a t n c h m i e n n e m n i j a k s y n t a k t i c k f u n k c i u , a l e j e t r a n s p o z c i o u istej zloky l e x i k l n e h o v z n a m u sloviek. P o d o b n e j e z s a d n rozdiel m e d z i t v a r o m a k o n t r u k c i o u . V o v i n e p r p a d o v je j a s n , i i s t t v a r j e t v a r a l e b o k o n t r u k c i a . K r i t r i o m j e t u slovo v o fonologickom z m y s l e : slovo j e p e v n r a d h l s o k p r e m i e s t n i t e n v o v e t e . J e d n o s l o v n t v a r y s s p r a v i d l a t v a r m i a v i a c s l o v n t v a r y z a s a k o n t r u k c i a m i . v a k aj h r a n i n p r p a d y , t o t i t a k , e v i a c s l o v n t v a r y s tvarmi a jednoslovn t v a r y zas kontrukciami. N a p r k l a d v e t k y analytick t v a r y slovies, n a j m opisn t v a r y , m a j f o r m l n y r z v i a c s l o v n , lebo ich zloky sa m u p r e m e s t i v o v e t e s a m o s t a t n e : Bol som uz doma. Vetra som u bol doma. T u p o t o m r o z h o d u j e v z n a m t v a r u : t v a r (bez o h a d u n a svoje zloenie) m j e d i n celistv l e x i k l n y v z n a m , k t o r j e s p o l o n v e t k m t v a r o m danej l e x m y . A p r e t o e t v a r m i b a j e d n o t a k t o p l n o v z n a m o v j a d r o , d sa rozvja l e n a k o c e l o k . A v a k v i a c s l o v n k o n t r u k c i a s a s k l a d z viacerch v z n a m o v c h j a d i e r . P r e t o s a v k o n t r u k c i i d s a m o s t a t n e rozvja k a d p l n o v z n a m o v j a d r o . N a p r k l a d v o v e t e Beia hasi d a j s a rozvja o b i d v a v r a z y k o n t r u k c i e s a m o s t a t n e : Rchle beia hasi poiar. N i e k e d y r o z h o d u j e aj zloenie t y p o l o g i c k n a j b l i i e h o t v a r u . N a p r k l a d n e o s o b n v r a z je pokosen p o k l a d m e z a k o n t r u k c i u o k r e m i n h o aj p r e t o , lebo z o d p o v e d a j c i o s o b n v r a z v o v e t e Trva je pokosen m j e d n o z n a n e p o v a h u k o n t r u k c i e , p o d o b n e a k o alie t y p o l o g i c k b l z k e k o n t r u k c i e mm pokosen a lky mm pokosen. O p r o t i t o m u o p i s n p a s v u m t y p u by stavan p o k l a d m e za v i a c s l o v n t v a r , l e b o s y n o n y m n z v r a t n p a s v u m m zretene p o v a h u t v a r u : Dom bol stavan = Dom sa staval. Syntaktick kontrukcie s spravidla viacslovn. Ale existuje aj jednoslovn vetn kontrukcia jednolenn veta so slovesnm vetnm zkladom t y p u pr, alebo s inm vetnm zkladom, napr. substantvnym alebo interjekcionlnym. V tchto prpadoch povaha kontrukcie je podloen vpoved'ovou hodnotou danho jednoslovnho tvaru: Pr. Sneh! Ej ha! J e d n o t k y morfologickej r o v i n y slia v s t a v b e k o n t r u k c i j e d n o t i e k syntaktickej roviny, ale z toho ete nevychod, e b y sa s y n t a k t i c k t v a r y b u d o v a l i l e n p r o s t r e d n c t v o m j e d n o t i e k morfologickej r o v i n y ( t j . p r o s t r e d nctvom tvarov a g r a m a t i c k c h slov). S y n t a x m aj in f o r m l n e prostriedky, a k o n a p r k l a d r a d e n i e slov ie slovosled, i n t o n c i u ( m e l d i u , d r a z , p a u z u ) . V z a h y medzi morfologickou a l e x i k l n o u r o v i n o u s b o h a t . E x i s t u j aj prechodn javy medzi nimi. K e e morfologick v z n a m m k a t e g o r i l n u p o v a h u a v y r a s a u s t l e n m s p s o b o m n a t v a r e slov, k a d t v a r j e s a s o u p a r a d i g m y s l o v a a k o

pomenovacej j e d n o t k y . A k s a slovo a k o p o m e n o v a c i a j e d n o t k a n a z v e l e x m o u , p o t o m t v a r j e sasou l e x m y . V e t k y t v a r y l e x m y s h o t o v t v a r y , k t o r existuj n a morfologickej r o v i n e popri sebe; jednotliv t v a r y sa t e d a n e t v o r i a poda p o t r e b y z n e j a k h o z k l a d n h o t v a r u , k t o r b y m a l v l u n platnos n a lexiklnej rovine. T o m u v a k neodporuje skutonos, e s a i s t t v a r slova p o k l a d za zkladn, z a p o m e n o v a c t v a r . J e t o t v a r , k t o r m sa lexiklny v z n a m slova iba u v d z a n a myse, ie t v a r , k t o r p o u v a m e n a p o m e n o vanie veci, vlastnosti alebo j a v u aj v t e d y , ke sa slovo nezarauje do v p o v e d e o skutonosti. V t o m t o f u n k n o m zmysle z k l a d n m t v a r o m p o d s t a t n c h m i e n je n o m i n a t v (z hadiska p d u ) singulru (z hadiska sla); alebo z k l a d n m t v a r o m p r d a v n c h mien j e n o m i n a t v singulru m a s k u l n a ; p o d o b n e z k l a d n m t v a r o m slovies je n e u r i t o k (z hadiska v e t k c h morfologickch k a t e gri, ako s as, spsob, o s o b a a slo). Z a istch okolnost me t e n t o z k l a d n t v a r zasta lohu m n o h c h i n c h t v a r o v danej lexmy, ale t m sa jeho morfolo gick v z n a m n e m e n . T v a r y istej lexmy m a j spolon a n e p o z m e n e n v e c n , l e x i k l n y v z n a m . N a p r k l a d v e t k y t v a r slovesa kresli, a k o kreslm, kresl ...; kreslil som,

kreslil si . ..; budem kresli, bude kresli ...; kreslil by som, kreslil by si .. .; kresli, kreslime, kreslite; kresliac; kresliaci ...; kreslen ...; kreslenie; kresl sa,
kreslilo sa ...; je kreslen . . . , m a j r o v n a k a t e n i s t l e x i k l n y v z n a m , hoci sa v ich obsahu u p l a t u j e cel r a d v z n a m o v c h zloiek, k t o r m i s a n e m e n n (invariantn) l e x i k l n y v z n a m modifikuje v z a h m i . Ale p r i z m e n e lexiklneho v z n a m u sa u p r e k r a u j hranice morfologickej r o v i n y a t v o renie t v a r o v sa t k a v p r v o m r a d e lexiklnej r o v i n y : v z n i k a j n o v po m e n o vacie j e d n o t k y , nov l e x m y , k t o r m a j u v l a s t n p a r a d i g m u , v l a s t n sstavu tvarov. Tvorenie g r a m a t i c k c h t v a r o v a tvorenie slov m vea spolonho n a j m v oblasti formy: pouvaj s a t i e ist p o s t u p y , n a j m afixcia, t . j . t v o r e n i e n o v c h jednotiek p r e d p o n a m i a p r p o n a m i . alej spolon r t y s aj v roz sahu modifikcie v z n a m u . N a p r k l a d prechyovanie alebo t v o r e n i e z d r o b nenn sa t k a t a k m e r celho slovnho d r u h u s u b s t a n t v (ak o d h l i a d n e m e od smantickcii zbran, o v a k v i d m e aj p r i u p l a t n e n morfologickch k a t e gri). Ale n a p r i e k t m t o s p o l o n m r t m je medzi morfolgiou a lexikou z s a d n rozdiel. T m sa, p r a v d a , nevyluuje existencia p r e c h o d n c h j a v o v . Za p r e c h o d n j a v medzi morfolgiou a lexikou m o n o p o k l a d a s t u p o v a n i e , u p l a t u j c e sa v istom r o z s a h u p r i adjektvach a a d v e r b i c h . L e x i k l n u p o v a h u s t u p o v a n i a n a z n a u j e j e h o obsah, k m formlne v y j a d r e n i e k o m p a r a t v u a superlatvu skr p o u k a z u j e n a morfologick p o v a h u t e j t o kategrie. P r i derivcii v rmci t o h o i s t h o slovnho d r u h u , a t o b p r i p r e s u n e p o m e novacej j e d n o t k y z j e d n h o s l o v n h o d r u h u d o d r u h h o ide v d y o p o s u n lexiklneho v z n a m u , p r i o m t e n t o p o s u n n i k d y n e m k a t e g o r i l n y c h a r a k t e r .

N a p r k l a d z d r o b n e n i n a sa n e t v o r o d k a d h o p o d s t a t n h o m e n a , a l e b o s l o v e s o sa n e t v o r od k a d h o p o d s t a t n h o m e n a a p o d . P r e t o o d v o d z o v a n i e a k h o kovek d r u h u , a t e d a aj afixlne o d v o d z o v a n i e , ie o d v o d z o v a n i e p r e d p o n a m i a prponami, patr do lexiklnej r o v i n y jazykovej s t a v b y . Blzkos obidvoch r o v n s a u k a z u j e aj t m , e i s t s b o r y g r a m a t i c k c h p r p o n m a j popri svojej morfologickej n p l n i aj l o h u n a l e x i k l n e j r o v i n e : sekundrne preberaj lohu slovotvornho e l e m e n t u . J e to n a j m p r i konverzii, t. j . pri t a k o m odvodzovan, ke sa s l o v n o d r u h o v v z n a m m e n n a h r a d e n m jednho systmu gramatickch (relanch) prpon i n m . T o t o o d v o d z o v a n i e spova t e d a v z m e n e p a r a d i g m y ; n a p r . : a d j . zl > s u b s t . zlo; s u b s t .

sova > a d j . sov; a d j . dobr > a d v . dobre; a d j . pocestn > s u b s t .

pocestn;

v e r b . pracujci > s u b s t . pracujci . . . O k o n v e r z i u i d e aj v p r p a d e z m e n y s y s t m u p r p o n v r m c i t o h o i s t h o s l o v n h o d r u h u ; n a p r . : prt prtie, kmotor kmotra . . . N a d s t a v b o v c h a r a k t e r morfolgie s a u k a z u j e aj t u , lebo o p a n p r p a d , t . j . z a s t p e n i e g r a m a t i c k e j m o r f m y l e x i k l n o u , s a p r i afixlnom t v o r e n n e v y s k y t u j e . Kee do morfologickej r o v i n y p a t r r o z b o r g r a m a t i c k e j h o d n o t y p o m e n o vacch p r o s t r i e d k o v , p a t r s e m n i e l e n g r a m a t i c k r o z b o r l e x i k l n e p l n o v z n a m o v c h slov, k t o r m a j g r a m a t i c k t v a r y , a l e aj r o z b o r s l o v , k t o r m a j v z a h o v v z n a m . S t o g r a m a t i c k s l o v , k t o r m i sa v y j a d r u j p o d o b n v z n a m y , a k s o b s a h o m m o r f o l o g i c k c h k a t e g r i . P r e d l o k y m a j p o d o b n obsah a k o k a t e g r i a p d u p r i p o d s t a t n c h m e n c h , spoj k y z a s a p o d o b n o b s a h a k o kategrie m e n n c h s l o v e s n c h t v a r o v , n i e k t o r a s t i c e p o d o b n o b s a h a k o k a t e grie u r i t c h slovesnch t v a r o v a i n z a s a k o i s t p r s l o v k y . V m o r f o l g i i s a t e d a p r e b e r a j v e t k y slovn d r u h y , hoci i c h p o d s t a t a n i e j e n a j e d n e j r o v n i o b s a hovej a n i t v a r o v e j . R o z b o r l e x i k l n o - s m a n t i c k e j s t r n k y n e g r a m a t i c k c h s l o v a slovnch d r u h o v p a t r v a k d o lexikolgie, n u k y o s l o v n e j z s o b e j a z y k a . I s t v z a h y s aj m e d z i m o r f o l o g i c k o u a f o n i c k o u r o v i n o u j a z y k a . V p o d state ide o techniku spjania morfm v slove, a t o n a j m o fonick j a v y n a g r a m a t i c k o m vku, t . j . o j a v y , k t o r s p r e j a v o m p r i p j a n i a r e l a n h o formantu k bze. G r a m a t i c k vk je v t v a r o c h v y z n a e n v e m i s l a b o , l e b o s a p r i o m u p l a t u j v p o d s t a t e t i e ist p o s t u p y a k o p r i r a d e n f o n m v r m c i j e d n e j m o r f m y . Ale voba istch v a r i a n t o v m o r f m s a p r e d s a l e n v i a e n a s v o j e o k o l i e . N a prklad rytmick krtenie dlhch slabk v g r a m a t i c k c h p r p o n c h p o dlhej slabike b z y je pravidelnejie a k o v o s t a t n c h m o r f m a c h . P r e t o s a r y t m i c k k r t e n i e d r u h e j dlhej s l a b i k y u k a z u j e a k o v i a c - m e n e j m o r f o l o g i c k z l e i t o s , ako pravidlo s priamym dosahom p r e morfologick s t a v b u j a z y k a . S a s n e aj u s t l e n v n i m k y z t o h t o p r a v i d l a s u k a z o v a t e o m g r a m a t i c k h o v i k a ; n a p r k l a d stle p r p o n y v t y p o c h pv, stojaci a usmiav sa.

Zvukov rovina jazyka je sce autonmna, m svoje vlastn jednotky a spravuje sa vlastnmi zkonitosami, ale ostatn roviny jazykovej stavby na u vplvaj. Preto na zvukovej rovine badme javy, ktor svisia s istmi javmi lexiklnej, morfologickej, syntaktickej alebo tylistickej roviny; ist zvukov javy toti slia istm javom z inch rovn jazykovho systmu. V tomto zmysle je zvukov rovina jazyka podriaden lexi klnej, morfologickej i syntaktickej rovine. Pravda, aj_zvukov rovina ovplyvuje ostatn roviny jazykovho systmu. Naprklad existencia osobitnej imperatvnej prpony -i- zvis od zakonenia slovesnho kmea: ked sa slovesn kme kon tak, e toto za konenie obstoj aj na konci slova, nieto osobitnej imperatvnej prpony. Preto je rozdiel v imperatvnych zkladoch nes- a buchni-, ber- a pozri- at. Podobne aj varicia prpony I. pi. -mi/-ami pri muskch podstatnch mench vzorov chlap, dub, stroj svis so zakonenm kmea; variant -ami sa pouva v priamej zvislosti od zakonenia kmea: hrncami, domami, chrbtami, koncami ... Poet prkladov na ovplyvovanie morfolgie zvukovou strnkou jazyka je pomerne vek. P r e c h o d n o u oblasou m e d z i fonickou a morfologickou r o v i n o u j e t z v . morfonolgia, z a h r n u j c a v y u v a n i e fenologickch j e d n o t i e k n a ciele morfolgie. J e d n o t l i v morfonologick j a v y t r e b a sce p r i p o m e n v r m c i morfolgie n a prslunch miestach, a l e morfonolgia a k o celok p a t r d o z v u k o v e j r o v i n y jazykovho s y s t m u . Termn morfonolgia vznikol haplologickm zjednoduenm zloeniny morfofonolgia: f rane. ,,morpho-phonologie" morphonologie. Vzahy m e d z i morfologickou r o v i n o u a tylistickou, rovinou spisovnej sloven iny s r o z m a n i t . N a j n p a d n e j i e s a ukazuje tlov zafarbenie istch d v o j t v a r o v , ako aj tlov zafarbenie n i e k t o r c h funkci t v a r o v . D v o j t v a r y vznikli v i n o u v o v v i n e j a z y k a prirodzene, t a k e j e d e n z nich je s p r a v i d l a star a d r u h nov. Okrem t o h t o rozdielu n a vertiklnej osi daj sa v a k vo v i n e p r p a d o v zisti aj h o d n o t y n a horizontlnej osi. N a p r k l a d v sasnej spisovnej slovenine existuj d u b l e t y tecejtelat, prasce] prasat, p r i o m t v a r y telce, prasce s v spisovnej slovenine starie. Prefero vanie p l u r l o v c h t v a r o v teat, prasat j e prznan p r e o d b o r n tl, k m v o s t a t n c h tloch sasnej spisovnej sloveniny d o m i n u j t v a r y t y p u

telce, prasce.
Bez opory n a v e r t i k l n e j osi je h o d n o t e n i e t v a r o v A. sg. t y p u hrba, smreka ako p r o s t r i e d k o v h o v o r o v h o t l u . Z a knin p r o s t r i e d k y p o k l a d m e zasa t v a r y N . sg. t y p u brem (popri b e n c h t v a r o c h t y p u bremeno). T a k i s t o a k o knin p r o s t r i e d k y h o d n o t m e v e t k y t v a r y innho prastia m i n u l h o t y p u zavolav, -ia, ~ie. H o v o r o v m p r o s t r i e d k o m s n a p r k l a d n e z v r a t n neosobn t v a r y t y p u zabilo (ho), k t o r sa v y u v a j v celom spisovnom j a z y k u o k r e m odbornho t l u . Vina morfologickch j e d n o t i e k m niekoko v z n a m o v . O k r e m zklad nho v z n a m u existuj aj vedajie v z n a m y , z k t o r c h niektor vznikaj p r e n a n m . T a k n a p r . v l a s t n m e n v b e z p r z n a k o v o m pouit n e m a j t v a r y

m n o n h o sla, v y j m c p l u r l i t a n t u m t y p u Karpaty; a l e v e s e j i s t i c k c h p r e j a v o c h s aj p l u r l o v t v a r y t y p u ( d v e ) Slovensk. udovo zafarbenm hovorovm prostriedkom je tzv. plurl cty, t. j . p o u v a n i e z m e n n c h a s l o v e s n c h t v a r o v 3. os. p l . o j e d n e j o s o b e : mama

(oni) hovoria, otec (oni) hovorili . . .

Aj v oblasti g r a m a t i c k c h slov b a d a t l o v r o z d i e l y . N a p r k l a d s p o j k a lebo j e z k l a d n a najrozrenejia p o d r a o v a c i a p r i n n s p o j k a , l e n v r m c i o d b o r n h o t l u j e s o u v r o v n o v h e s p o j k a pretoe. A l e s p j a c v r a z s k l a dajci sa z g e n e r l n e h o o p y t o v a c i e h o z m e n a o a p r s l u n h o t v a r u o s o b n h o z m e n a 3. osoby n a p r . o ju = ktor, o mu = ktormu, o o nich = o kto rch j e v r a z n e h o v o r o v , k m s p j a c i e v r a z y t y p u v dsledku oho s zasa p r o s t r i e d k o m o d b o r n h o v y j a d r o v a n i a . Slovensk morfolgia j e v p o r o v n a n s n a j b l i m i j a z y k m i j e d n o d u c h a m mal poet dvojtvarov; preto p o s k y t u j e mlo m a t e r i l u n a p r p a d n tylistick rozlenie m o r f o l o g i c k c h p r o s t r i e d k o v . T o v a k n i e j e n i j a k n e d o s t a t o k , lebo diferencicia m o r f o l o g i c k c h p r o s t r i e d k o v a n i v i n c h j a z y k o c h nie je ast.

Slovn druhy
Slovn d r u h y ( p a r t e s o r a t i o n i s , a s t i rei) s k o m p l e x n l e x i k l n o - g r a m a t i c k t r i e d y slov v y z n a u j c e sa i s t m i p o z i t v n y m i l e x i k l n y m i , m o r f o l o g i c k m i a s y n t a k t i c k m i v l a s t n o s a m i . S l o v n d r u h y s t e d a najirie j a z y k o v t r i e d y m a j c e zstoj v lexike i v g r a m a t i k e j a z y k a . K e e v a k i d e o s k u p i n y slov o slovn d r u h y , z k l a d n m d e l i d l o m s l e x i k l n e v l a s t n o s t i s l o v . Slovn zsoba s l o v e n i n y s a r o z l e u j e n a d e s a s l o v n c h d r u h o v : 1. p o d s t a t n m e n , s u b s t a n t v a , 2. p r d a v n m e n , a d j e k t v a , 3 . p r s l o v k y , a d v e r b i , 4. sloves, v e r b , 5. slovky, n u m e r l i , 6. z m e n , p r o n o m i n , 7. p r e d l o k y prepozcie, 8. s p o j k y , k o n j u n k c i e , 9. a s t i c e , p a r t i k u l y , 10. c i t o s l o v c i a , i n t e r jekcie. Slovn d r u h y n e s t o j a n a j e d n e j r o v i n e , l e b o s a n e v y l e u j z c e l k o v e j s l o v n e j zsoby poda jedinho kritria. Zkladom slovnch druhov je ich lexiklna s t r n k a , t. j . v e o b e c n lexiklny v z n a m slovnho d r u h u . Z t o h t o h a d i s k a s a s l o v n z s o b a a k o s h r n p o m e n o vacch p r o s t r i e d k o v r o z l e u j e n a p r o v n : 1. r o v i n a z k l a d n c h k v a l i t a t v nych pomenovan ( = podstatn men, prdavn men, prslovky, sloves), 2. r o v i n a z k l a d n c h k v a n t i t a t v n y c h p o m e n o v a n ( = s l o v k y ) , 3. r o v i n a d e i k t i c k c h p o m e n o v a n ( = z m e n ) , 4. r o v i n a g r a m a t i c k c h v r a z o v ( = p r e d loky, spojky, astice) a 5. r o v i n a n e d i f e r e n c o v a n c h l e x i k l n o g r a m a t i c k c h p r v k o v ( = citoslovcia).

Citoslovcia pokladme pri kadom lenen slovnej zsoby za okrajov prvky. S vn torne lenen, najm na citov, vov a zvukomalebn jednotky, ale smantick strnka v nich nie je diferencovan na lexiklnu a gramatick, v dsledku oho je nediferencovan, amorfn aj ich forma. Citoslovcia len sekundrne maj lohu vetnho lena v dvojlennej vete (s prsudkom), lebo primrne s iba zkladom samostatnch vpoved. S l o v n d r u h y n a c h d z a j c e sa n a tej istej rovine rozdeuj sa n a z k l a d e s m a n t i c k c h kritri t a k t o . N a r o v i n e z k l a d n c h k v a l i t a t v n y c h p o m e n o v a n sa s u b s t a n t v a vyleuj a k o p o m e n o v a n i a s a m o s t a t n e existujcich j a v o v s k u t o n o s t i ; a d j e k t v a a k o p o m e n o v a n i a s t a t i c k c h p r z n a k o v (vlastnost) s a m o s t a t n c h j a v o v ; v e r b a k o p o m e n o v a n i a d y n a m i c k c h p r z n a k o v s a m o s t a t n c h j a v o v ; a d v e r b i zas a k o pomenovania prznakov prznakov. N a r o v i n e g r a m a t i c k c h v r a z o v sa prepozcie vyleuj a k o v y j a d r e n i a d e t e r m i n a t v n y c h v z a h o v medzi slovami; konjunkcie a k o v y j a d r e n i a k o o r d i n a t v n y c h a d e t e r m i n a t v n y c h vzahov medzi slovami, v e t n m i lenmi alebo m e d z i v e t a m i ; astice n a p o k o n a k o v y j a d r e n i a zaraovacch vzahov medz p o d v a t e l o m a j a v m i skutonosti. V e o b e c n v z n a m slovnho d r u h u j e v d y s p t s istmi g r a m a t i c k m i r t a m i . N a p r k l a d v e o b e c n v z n a m slovenskch s u b s t a n t v p o m e n o v a n s a m o s t a t n e e x i s t u j c i c h j a v o v je s p t s k a t e g r i a m i m e n n h o r o d u , sla a p d u . S h r n g r a m a t i c k c h kategri j e existennou formou d a n h o slovnho d r u h u . P r i n e d o s t a t k u veobecnho lexiklneho v z n a m u slova rozhoduje o z a r a d e n m e d z i s u b s t a n t v a prtomnos kategri r o d u , sla a p d u . N a p r k l a d innos neexistuje a k o s a m o s t a t n j a v skutonosti, ale slovo beh h o c i s a n m p o m e n v a ist innos sa zarauje medzi s u b s t a n t v a , lebo m k a t e g r i e m e n n h o r o d u , sla a p d u . Obidva t y p y s u b s t a n t v n y c h p o m e n o v a n , t o t i p o m e n o v a n i a so s u b s t a n t v n y m lexiklnym v z n a m o m a bez neho, d a j sa zli d o jednej triedy, do jednho slovnho d r u h u , a k sa veobecn v z n a m t o h t o slovnho d r u h u formuluje t a k t o : s u b s t a n t v a s p o m e n o v a n i a j a v o v c h p a n c h a k o s a m o s t a t n e existujcich. J a z y k toti n i e j e p r i a m y m o d r a z o m s k u t o n o s t i . Vecn v z n a m j e pecificky s p r a c o v a n m , s t v r n e n m o d r a z o m s k u t o n o s t i . I b a t a k sa d pochopi konverzia, t . j . p r e s u n l e x m y z j e d n h o s l o v n h o d r u h u do inho prostou v m e n o u g r a m a t i c k e j c h a r a k t e r i s t i k y ; n a p r . : dobr- (adj.) > dobr-o (subst.) > dobr-e (adv.) . . . M e d z i j e d n o t l i v m i slovnmi d r u h m i s nielen zreten hranice, ale aj s t y n body, t k a j c e sa lexiklnej, morfologickej alebo s y n t a k t i c k e j s t r n k y slov. N a p r . i s t a d j e k t v a a adverbi m a j r o v n a k l e x i k l n y v z n a m , ale

lia s a g r a m a t i c k y : slab slabo, smel smelo, smutn smutne, sloven

sk slovensky . . . Alebo adjektva a ist slovky m a j r o v n a k g r a m a t i c k v l a s t n o s t i a rozliuj sa len lexiklnym v z n a m o m , n a p r k l a d r a d o v slovky

a k o prv, druh

...

H r a n i c e medzi s l o v n m i d r u h m i n i e s n e p r i e p u s t n . Aj s l o v n d r u h y m a j povahu historickch javov. Preto jednotliv slov mu v o v v i n e j a z y k a prejs z j e d n h o s l o v n h o d r u h u d o d r u h h o . J e d n o t l i v t v a r y m u t a k t o zmeni svoju prslunos: l e x i k a l i z u j sa. N a p r k l a d n e p r i a m e p d y s u b s t a n t v m u n a z k l a d e svojej s y n t a k t i c k e j f u n k c i e v y p a d n z p a r a d i g m y a p r e j s za i s t c h okolnost k a d v e r b i m . T a k t o l e x i k a l i z c i a j e p o d n e s i v m p o s t u p o m p r i t v o r e n a d v e r b i ; p r o v . : krokom, veierkom, rno, spociatk%i, nakoniec. V tchto prpadoch pvodn gramatick forma vypadla z p a r a d i g m y a zmera vela. T o j e p r e d p o k l a d p r e l e x i k a l i z c i u t v a r u . Osobitne t r e b a s p o m e n p r p a d y , a k s a z g r a m a t i c k h o t v a r u p o d s t a t n h o m e n a alebo slovesa s t a n e g r a m a t i c k s l o v o ; n a p r . : k vli > kvli ( = p r e d l o k a s 3. p d o m ) zanajc > zanajc (== p r e d l o k a so 7. p d o m ) , hdam > hdam ( = astica s v z n a m o m v a r i , a s i " ) . Aj t u i d e o p r e h o d n o t e n i e a p r e s u n j a z y kovej j e d n o t k y z j e d n h o s l o v n h o d r u h u d o i n h o . Opanm procesom je gra'matikalizcia lexiklnej jednotky: slovo sa stane relanou morfmou. Tento proces sa realizuje pri vzniku opisnch, perifrastickch tvarov. J e prirodzen, e sa morfmou stva najm neplnovznamov slovo, napr. pomocn sloveso sponov alebo modlne. V slovanskch jazykoch takto vzniklo z pomocnho slovesa by opisn sloveso by v analytickch tvaroch futra, prterita, kondicionlu a vo vetkch tvaroch opisnho pasva. Rozdiel medzi pomocnm a opisnm slovesom je okrem vznamu aj v plnosti pradigmy: opisn sloveso nem lexiklny vznam, priraduje sa k systmu paralelnch morfm a prispsobuje sa mu. Gramatikalizcia je vak dlh proces, m viacej stupov, o om sved rozdiel medzi tvarmi prterita, futra a pasva. Prov, vyjadrenie negcie: ne/psal- nebude psa nie je psan. Medzi flektvnymi s l o v n m i d r u h m i sa p r e s u n y t a k m e r s p r a v i d l a p r e j a v u j n a g r a m a t i c k e j forme. T o j e i s t p r e k k a p r e a h k p r e c h o d z j e d n h o slov nho d r u h u d o d r u h h o . A l e m e d z i s l o v n m i d r u h m i b e z flexie j e p r e c h o d ovea ah, lebo sa n e o d r a n a t v a r e slov. P r e t o s a v t c h t o p r p a d o c h a s t o ani n e h o v o r o p r e s u n e slova z j e d n h o s l o v n h o d r u h u d o i n h o , o z m e n e slovnodruhovej h o d n o t y slova, a l e i b a i r o z m n o e n funkci, o v i a c f u n k n o s t i slova. N a p r . slovo okolo s a h o d n o t i e v a j e d n a k a k o p r e d l o k a (okolo domu . . .), j e d n a k a k o p r i l o v k a (chodiokolo . . .), j e d n a k a k o a s t i c a (okolo psto . . .). P o d o b n e slovo prve s a h o d n o t j e d n a k a k o p r s l o v k a (prve sa vrtil . . .), j e d n a k a k o astica (prve pod kolesom . ..). Uveden postup vak nio je presn, lebo sa v om preceuje tvarov strnka slova a nedoceuje fakt, o slovn druhy s sce komplexn javy, ale e lexiklna strnka j c pri ich kontituovan rozhodujca. Pre spornos mono shlasi s uvedenm postojom v lexikografickej praxi, ale teroreticky bolo by v uvedench prpadoch lepie hovori o homonymch: okolo = prslovka, okolo- = predloka, okolo = astica . . .
1 z

Osobitne t r e b a s p o m e n p r e c h o d a d j e k t v k s u b s t a n t v a m b e z d e r i v c i e a bez z m e n y f o r m y : je t o p r p a d s u b s t a n t i v i z c i e t y p u chor, -, - > chor, -ho m. Aj t u i d e v l a s t n e o k o n v e r z i u , l e b o m o r f o l o g i c k t v a r d o s t a l n o v

n p l : m i e s t o kategrie z h o d y pri a d j e k t v a c h nastpili k a t e g r i e m e n n h o rodu ( m a s k u l n u m ) , sla (singulr) a p d u . P o d o b n e j e t o aj v p r p a d e domci, -a, -e > domca, -ej . V skutonosti ide aj t u o v m e n u s s t a v y relanch morfm, alebo o obmedzenie s s t a v y r e l a n c h m o r f m n a j e d e n g r a m a t i c k r o d : n a m a s k u l n u m v p r p a d e domci, -eho; n a f e m i n n u m v pr p a d e domca, -ej; n a n e u t r u m v p r p a d e vchovn, -ho. K o m p l e x n o s slovnch d r u h o v , a k o aj rznos vlastnost l e x i k l n y c h , morfo logickch a s y n t a k t i c k c h ukazuje sa aj v h y b r i d n o s t i n i e k t o r c h t v a r o v . I d e t u n a p r . o t z v . m e n n t v a r y slovesn n a j m o prastia a p o d s t a t n m e n o . Prastie, a t o aj inn aj t r p n , j e g r a m a t i c k t v a r , v k t o r o m sa spjaj l e x i k l n o g r a m a t i c k kategrie slovesa s g r a m a t i c k m i k a t e g r i a m i p r d a v nho m e n a . Slovesn p o d s t a t n m e n o zasa spja v sebe l e x i k l n o g r a m a t i c k kategrie slovesa a g r a m a t i c k kategrie p o d s t a t n h o m e n a . P r e t o p r a s t i a a slovesn p o d s t a t n meno stoja n a s a m o m okraji slovesnej p a r a d i g m y . Za h y b r i d n skupinu v r m c i z m e n t r e b a poklada aj z m e n v o vzanej funkcii. V slovenine sce n e m m e o s o b i t n skupinu v z a n c h z m e n (lebo sa n e v y l e u j t v a r o v o ) , ale m m e osobitn p o s t u p n a v y j a d r e n i e vzanej funkcie p o m o c o u spojenia absoltneho ie generlneho o p y t o v a c i e h o z m e n a co a prslunho t v a r u z m e n a t r e t e j osoby: o ho, o ju, o ich ( = 4 . p d ) ,

o mu, o jej, o im ( = 3 . p d ) , o s nm, o s ou, o s nimi ( = 7 . p d ) . . .

Starobyl vzan zmeno majce podobu osobnho zmena 3. os. sg. a morfmy - bolo u aj v starom literrnom ze zriedkav a pociovalo sa ako vpoika: jeho, jemu, o omz . . . uj vrzgot spadla, uj podno v prci a podvoja vrt, kolo neho chmry u stkat valia sa, z nich bude rub. ( H V I E Z D O S L A V ) I n v r m c i zmen okolo j a d r a t o h t o slovnho d r u h u , k t o r m s ukazovacie zmen, s okrajov s k u p i n y h y b r i d n c h p r v k o v . N a p r . osobn z m e n maj vo s v o j o m v z n a m e g r a m a t i c k p r v o k , lebo sa nimi z m e n n p o m e n v a osoba poda ast n a rozhovore. Takisto aj vymedzovacie (urovacie) a n e urit z m e n maj vo svojom obsahu p r v k y z m e n n h o a k v a l i t a t v n e h o , resp. z m e n n h o a k v a n t i t a t v n e h o p o m e n o v a n i a . V oblasti lexiklnych, morfologickch a s y n t a k t i c k c h v l a s t n o s t mono njs aj k r i t r i n a lenenie slovnch d r u h o v , t e d a kritri na zoskupenie a zoradenie s l o v n c h d r u h o v . V kadej klasifikcii slovnch d r u h o v stoja o s a m o t e citoslovcia, lebo ich lexiklne, morfologick a s y n t a k t i c k p r z n a k y nie s diferencovan. K a d citoslovce m sasne c h a r a k t e r pomenovacej j e d n o t k y , g r a m a t i c k h o t v a r u i v e t y . O p r o t i n i m stoja diferencovan slovn d r u h y . Poda lexiklneho v z n a m u sa diferencovan slovn d r u h y rozdeuj n a p l n o v z n a m o v ie a u t o s m a n t i c k a g r a m a t i c k alebo p o m o c n ie syns-

i n a n t i c k . A u t o s m a n t i c k slovn d r u h y s p o d s t a t n m e n , p r d a v n m e n , slovky, z m e n , p r s l o v k y a sloves. S y n s m a n t i c k s l o v n d r u h y s p r e d loky, s p o j k y a astice. P r i a u t o s m a n t i c k c h s l o v c h a s l o v n c h d r u h o c h s a pociuje rozlenie l e x i k l n e h o a g r a m a t i c k h o v z n a m u , k m p r i s y n s m a n t i c k c h slovch t o h t o rozlenia n i e t , l e b o s y n s m a n t i c k s l o v m a j v p o d s t a t e len g r a m a t i c k v z n a m . T e n v a k v y p a i c h cel o b s a h , t a k e n a p r k l a d slovnkovm v z n a m o m predloiek je v p o d s t a t e ich g r a m a t i c k v z n a m . Aj p r i t o m t o z k l a d n o m s m a n t i c k o m d e l e n s l o v n c h d r u h o v s a u k a z u j e , e existuj prechodn j a v y . Naprklad v rmci a u t o s m a n t i c k c h s l o v n c h d r u h o v existuj s k u p i n y slov, k t o r m a j t a k v e o b e c n v z n a m , e u n a d o b d a j viac-menej p o m o c n c h a r a k t e r . P o v e d z m e p o m o c n s l o v e s m a j o b s a h , k t o r sa iastone aj v slovenine v y j a d r u j e g r a m a t i c k m i m o r f m a m i . N a p r k l a d m o d l n e sloves m a j p o d o b n v z n a m a k o s l o v e s n k a t e g r i a spsobu. S t m svis aj o s o b i t n s y n t a k t i c k p o v a h a p o m o c n c h s l o v i e s . N o aj n a d r u h e j s t r a n e t e j t o s m a n t i c k e j h r a n i c e v o b l a s t i s y n s m a n t i c k c h slovnch d r u h o v s p r e c h o d n j a v y . T a k n a p r k l a d i s t s k u p i n y a s t c m a j viac-menej p o v a h u j e d n o t i e k s l e x i k l n y m v z n a m o m . U k a z u j e s a t o n a p r k l a d aj t m , e ist astice m u m a h o d n o t u s a m o s t a t n e j v p o v e d e , h o c i g r a m a tick slov s p r a v i d l a n i e s a n i v e t n m i l e n m i , a n i s a m o s t a t n m i v e t a m i . Poda morfologickch v l a s t n o s t d e l i a sa d i f e r e n c o v a n s l o v n d r u h y n a o h y b n ie fiektvne a n e o h y b n ie n e l e k t v n e . F l e k t v n e s l o v n d r u h y s podstatn men, prdavn men, slovky, z m e n a sloves, nelektvne s prslovky, predloky, s p o j k y a a s t i c e . Nedostatkom tohto morfologickho kritria je najm to, e sa nekryje so iadnym inm kritriom a e odtrhva lexiklne a syntaktick ohranien slovn druhy. Napr. v rmci zmen a sloviek sa odthaj od seba ohybn a neohybn jednotky. Neohybn skupiny slov sa niekedy nazvaj spolonm termnom astice, partikuly. Citoslovcia stoja m i m o t o h t o m o r f o l o g i c k h o t r i e d e n i a , l e b o i c h n e o h y b n o s je inho d r u h u , a k o je n e o h y b n o s p r s l o v i e k a g r a m a t i c k c h s l o v n c h d r u h o v (predloiek, spojok a astc). Citoslovcia s v p r a v o m z m y s l e s l o v a g r a m a t i c k y amorfnej Iba v sekundrnych syntaktickch funkcich dostvaj gramatick p r z n a k y , p r a v d a , z oblasti i n c h s l o v n c h d r u h o v ; n a p r . o d s l o v i e s : nate = 2. os. p i . Zo s y n t a k t i c k c h v l a s t n o s t p r i c h d z a d o v a h y p r i klasifikcii s l o v n c h d r u h o v schopnos by v e t n m l e n o m . P o d a t o h o sa s l o v n d r u h y r o z l e u j na autosyntagmatick a synsyntagmatick. Autosyntagmatick slovn d r u h y s p o d s t a t n m e n , p r d a v n m e n , s l o v k y , z m e n , p r s l o v k y a s l o v e s . S y n s y n t a g m a t i c k slovn d r u h y s p r e d l o k y , s p o j k y a a s t i c e . A u t o s y n t a g m a tick slov t e d a m a j l o h u v e t n h o lena, a l e s y n s y n t a g m a t i c k s l o v l o h u v e t n h o lena n e m a j .

Aj v t o m t o p r p a d e stoja citoslovcia m i m o , lebo n e m v a j l o h u v e t n h o lena, n e v s t u p u j do s y n t a g m a t i c k h o vzahu. P r a v d a , v s e k u n d r n e j funkcii sa p o u v a j aj v lohe zvislho v e t n h o lena, n a mieste p o d s t a t n h o m e n a , p r d a v n h o m e n a alebo slovesa. T t o klasifikcia p o d l zkladnho s y n t a k t i c k h o k r i t r i a sa v p o d s t a t e zhoduje s klasifikciou poda lexiklneho kritria, t a k e a u t o s m a n t i c k slovo je spravidla a u t o s y n t a g m a t c k o u j e d n o t k o u (napr. p o d s t a t n meno) a syn s m a n t i c k slovo zasa s y n s y n t a g m a t i c k o u j e d n o t k o u (napr. s p o j k a ) . alie s y n t a k t i c k k r i t r i v a k u n a r a j h r a n i c e s l o v n c h d r u h o v a k o s m a n t i c k c h t r i e d slov. N a j m rozliovanie o s o b i t n c h t y p o v p o d a v e t n o lenskej p l a t n o s t i neshlas so s m a n t i c k m lenenm a u t o s m a n t i c k c h slovnch d r u h o v n a p o d s t a t n m e n , prslovky, slovky, z m e n a sloves. U k a z u j e sa, e lexiklna a s y n t a k t i c k r o v i n a nie s v y b u d o v a n p o d a r o v n a k c h princpov, i k e d medzi i s t m i zlokami lexiklnej a s y n t a k t i c k e j r o v i n y existuje p r i a m a korepondencia. K o n f r o n t c i o u u v e d e n c h z k l a d n c h kritri sa u k a z u j e , e morfologick kritri p r i vydiean j e d n o t l i v c h slovnch d r u h o v , a k o aj p r i z o s k u p o v a n slovnch d r u h o v s najmenej dleit, hoci s vo flektvnych j a z y k o c h n a j npadnejie. Z h o d n p r v k y v lexiklnej a syntaktickej oblasti j a z y k a ukazuj, e v s t a v b e j a z y k a s z k l a d n m i r o v i n a m i lexiklna a s y n t a k t i c k rovina (popri zvukovej rovine) a e morfologick rovina, i k e d j e v o flektvnych j a z y k o c h v y z n a e n vemi zretene, je menej dleit, lebo m n a d s t a v b o v r z ^ S l o v n d r u h y s v a k p r e v s t a v b u morfologickej r o v i n y j a z y k a vemi dleit, b a rozhodujce, lebo k a d morfologick t r u k t r a m v o svojich zkladoch systm slovnch d r u h o v a s y s t m g r a m a t i c k c h k a t e g r i . Spojenm v e t k c h t r o c h kritri d o s t v a m e triedenie slov n a t r i d r u h y . N a j p r v s t o slov-vety: s t o nediferencovan j e d n o t k y , z v y a j n e jednomorfmov t v a r y p o u v a n ako s a m o s t a t n v p o v e d e . T o s citoslovcia. P o t o m s t o slov-morfmy: zvyajne s t o j e d n o m o r f m o v t v a r y bez vetnolenskej funkcie a s g r a m a t i c k m v z n a m o m . To s s y n s m a n t i c k a s y n s y n t a g m a t i c k slov: g r a m a t i c k slov, t. j . predloky, s p o j k y a astice. N a p o k o n s a u t o s m a n t i c k a a u t o s y n t a k t i c k j e d n o t k y , z v y a j n e viacmorfmov t v a r y : slov-vetn leny. To s p o d s t a t n m e n , p r d a v n men, slovky, sloves a z m e n . . ^

Morfologick kategrie
Morfologick kategria je veobecn v z n a m o v p r v o k a u t o s m a n t i c k c h slov v y j a d r e n u s t l e n m i t v a r o v m i p r o s t r i e d k a m i . Najastejie ide o v y jadrenie vzahov t v a r m i slova.

Pojem morfologick kategria je u ako pojem gramatick kategria, lebo gramatick kategrie s dvojak: morfologick a syntaktick. Morfologick kategrie sa odliuj od syntaktickch obsahom aj formou. Syntaktick kategrie sa toti tkaj kontrukci, k m morfologick kategrie sa tkaj len tvarov slov. Tvary slov slia obidvom druhom kategri, a preto je sprvne vola t ich gramatickmi tvarmi. O b s a h o m morfologickej k a t e g r i e j e v e o b e c n v z n a m t k a j c i sa celho r a d u slov a l e b o celho a u t o s m a n t i c k h o slovnho d r u h u a opierajci sa o sku t o n o s (o o d r a z m i m o j a z y k o v e j skutonosti) v i s t c h b o d o c h . Vo veobecnosti ' p l a t , e n i j a k morfologick k a t e g r i a n e e x i s t u j e bez p o j m o v h o o b s a h u . Mor fologick k a t e g r i e m a j l e n a u t o s m a n t i c k slovn d r u h y . Obsah morfo logickej k a t e g r i e j e v y o u a b s t r a k c i o u a k o i c h lexiklny v z n a m . Morfo l o g i c k v z n a m v y r a s t z lexiklneho a je n a v r s t v e n n a o m . Bez lexiklneho v z n a m u sa morfologick v z n a m t o t i a n i n e m e u p l a t n i , kee o b s a h o m morfologickej k a t e g r i e je v z a h a o b s a h o m lexiklnej j e d n o t k y (lexmy) j e s h r n d r u h o v c h v l a s t n o s t vec s a m c h . Morfologick v z n a m sa k r y j e so z o d p o v e d a j c i m p o j m o v m o b s a h o m ie s o d r a z o m s k u t o n o s t i len d o istej miery, p r i o m s t u p e z h o d y j e p r i j e d n o t l i v c h m o r f o l o g i c k c h k a t e g r i c h rozlin. \ P r i n i e k t o r c h morfologickch k a t e g r i c h j e s t u p e u v e d e n e j z h o d y vemi m a l . T o z n a m e n , e t a k morfologick k a t e g r i e s vemi vzdialen o d p o j m o v h o o b s a h u . N a p r k l a d p r i morfologickej kategrii m e n n h o r o d u p o d s t a t n c h m i e n i d e o rozdiely v p o h l a v , o t r i e d u m u s k c h osb a o t r i e d u m l a t . T i e t o l e x i k l n o s m a n t i c k k a t e g r i e m a j ist d o s a h p r e morfologick k a t e g r i u m e n n h o r o d u s u b s t a n t v . P r i r o d z e n r o d (pohlavie osb a zvierat) s a s p r a v i d l a k r y j e s m e n n m r o d o m , ale z i s t c h prin m e b y medzi, nimi aj r o z d i e l . P o v e d z m e dospel osoby m u s k h o p o h l a v i a sa p o m e n v a j s u b s t a n t v a m i m u s k h o r o d u chlap, mu, otec, letec, uite . . . A dospel osoby en s k h o p o h l a v i a s a s p r a v i d l a p o m e n v a j s u b s t a n t v a m i enskho r o d u ena, matica, uiteka, letkyna . . . P o d o b n e j e t o aj p r i n e d o s p e l c h osobch: syn dcra, iak iaka, vnuk vnuka . . . Ale aj t u s m o n e rozdiely; n a p r . s l o v o dieva s t r e d n h o r o d u je v p r o t i k l a d e so s l o v o m chlapec m u s k h o r o d u . T r i e d a m u s k c h osb d a l a v z n i k t z v . t v r t m u g r a m a t i c k m u r o d u , k t o r j e v y z n a e n n a o b i d v o c h slach n a j m totonosou t v a r o v 2. a 4. p d u ( G . A . sg. chlapa, G . A . p l . chlapov). Ale aj t u je u rozdiel v g r a m a t i c k o m s t v r n e n t o h t o p o d k l a d u z r e a l i t y : n z v y z v i e r a t sa v j e d n o t n o m sle c h p u a k o n z v y o s b : G . A . sg. orla, medvea, ale v m n o n o m sle sa p o k l a d a j

za n e o s o b n : G. p l . orlov, medveov, ale A. p l . orly, medvede.

M e n n r o d j e v slovenine f o r m l n y m d e l i d l o m p o d s t a t n c h mien, delidlom, k t o r j e f o r m l n e z a k o t v e n v s y s t m e p d o v c h p r p o n : p r e t o sa n a p r . v slove dieva n e u p l a t u j e p r i r o d z e n r o d . S u b s t a n t v u m dieva t o t i m p a r a d i g m u c h a r a k t e r i s t i c k p r e n z v y m l a t , k t o r s n a p o s p o l s t r e d n h o r o d u . V irom
3 Morfolgia

33

z m y s l e l o h o u r o d u pri p o d s t a t n c h m e n c h je m a n i f e s t o v a s l o v n o d r u h o v zvzky medzi substantvami a slovami majcimi funkciu kongruentnho atribtu. Ale rod adjektv a vbec vetkch kongruentnch atribtov adjektvnej povahy m in morfologick obsah. Tu niet nijakej opory v smantickch kategrich, ktor by boli aspo iastone odrazom skutonosti. Preto je zsadn rozdiel medzi rodom substantv a rodom adjektv: substantvum je spravidla jednho rodu, ale adjektvum m tvary pre vetky rody: mal chlapec, mal dom, mal ena, mal srdce . . . P r i i n c h m o r f o l o g i c k c h k a t e g r i c h sa u k a z u j e u ovea iria k o r e p o n d e n c i a m e d z i o b s a h o m morfologickej k a t e g r i e a o b s a h o m p o j m u ie o d r a z o m s k u t o n o s t i . N a p r k l a d p r i m e n n e j k a t e g r i i sla ide o v y j a d r e n i e t e j z l o k y s k u t o n o s t i , e s a m o s t a t n e e x i s t u j c e veci sa v y s k y t u j v rozlinej k v a n t i t e (v r o z l i n o m r o z s a h u alebo m n o s t v e ) . T t o s t r n k a s k u t o n o s t i j e p o j m o v o ie l e x i k l n e z a c h y t e n v s l o v k c h a g r a m a t i c k y p r e h o d n o t e n v morfolo gickej k a t e g r i i g r a m a t i c k h o sla. Km slovn druh sloviek treba chpa ako viac-menej priame, pojmov spracovanie kvantitatvnej strnky skutonosti, a preto je tento slovn druh vo vetkch jazykoch vemi podobn, zatia morfologick kategria sla m tak v rozlinch jazykoch, ako aj v rozlinch vvinovch etapch toho istho jazyka znan rozdiely. Z dejn slovanskch jazykov mono uvies znik dvojnho sla, dulu. Znan zviazanos morfologickej kategrie sla s pojmovm spracvanm skutonosti zapriuje existenciu tejto morfologickej kategrie vo vetkch jazykoch, ktor maj osobitn morfologick rovinu. Morfologick kategria mennho rodu v dsledku ovea vonejieho zvzku s od razom skutonosti v podstate vykazuje viu pestros: me by vemi bohato rozvinut ako klasifikan princp substantv, ale na druhej strane nemus existova ani v jazykoch s vyvinutou morfologickou rovinou; napr. bantusk jazyky poznaji a 25 tried {= rodov) substantv, ale aglutinan jazyky, ako ugrofnske, gramatick rod substantv nepoznaj, i ked lexiklne rozliuj prirodzen rod podobne ako lektvne jazyky, ktor menn rod maj; prov, mu ena, koht sliepka = madar. f rfi no, kakaa tytk. O b s a h m o r f o l o g i c k e j k a t e g r i e o k r e m v y s o k h o s t u p a a b s t r a k t n o s t i lebo v p o d s t a t e j e s p o l o n m s m a n t i c k m p r z n a k o m slov i s t h o s l o v n h o d r u h u z v a v y k a z u j e lenitos a s p o n a j e d e n b i n r n y p r o t i k l a d . A k t e n t o p r o t i k l a d j e p r i v a t v n y , j e d e n len p r o t i k l a d u j e b e z p r z n a k o v a d r u h len j e p r z n a k o v . N a p r k l a d v k a t e g r i i sla s u b s t a n t v b e z p r z n a k o v m l e n o m j e sin g u l r j e d n o t n slo, k m p r z n a k o v m lenom j e p l u r l m n o n slo. P r e t o s i n g u l r m o b s a h ,,nie m n o h o s t i , n e r o z l e n e n o s t i a p l u r l zas o b s a h ,,mnohosti, rozlenenosti" p r e d m e t u pomenovanho substantvom. P o j m o v m j a d r o m t e j t o k a t e g r i e je t e d a t e n t o rozdiel n a lexiklnej r o v i n e : ,,nie v i a c v i a c " . Z l o k y morfologickej k a t e g r i e sla m o n o v a k c h p a aj a k o r o v n o c e n n . V t o m t o p r p a d e ide tie o b i n r n y p r o t i k l a d , k t o r sa v a k d n a lexi k l n e j r o v i n e l e p i e v y s t i h n a k o rozdiel j e d e n v i a c " . I n o k e d y j e o b s a h morfologickej k a t e g r i e b o h a t i e r o z l e n e n , t a k e h o m o n o i b a s i s t o u d v k o u
55

z j e d n o d u u j c e j s c h e m a t i c k o s t rozloi n a n i e k o k o b i n r n y c h p r o t i k l a d o v . N a p r k l a d s l o v e s n k a t e g r i a a s u s a r o z l e u j e n a p r o t i k l a d z h o d y alebo n e z h o d y s l o v e s n h o d e j a s m o m e n t o m rei a p o t o m n a p r o t i k l a d p r e d a s n o s t i a nslednosti slovesnho deja (vzhadom n a m o m e n t rei). T a k sa me analy zova zvzok t r o c h a s o v c h s t u p o v : p r z e n t a , p r t e r i t a a futra. Ale t e n t o t r o j l e n n z v z o k sa d c h p a aj a k o z v z o k d v o c h s t u p o v d i c h o t o m i c k h o t r i e d e n i a : 1. p r e z e n t ( = s a s n o s d e j a s m o m e n t o m rei) z v y o k ( = n e s asnos d e j a s m o m e n t o m r e i ) ; 2. p r t e r i t u m ( = p r e d a s n o s ) z v y o k ( = nie predasnos, ale nslednos deja p o m o m e n t e rei). Anteprteritum je iv asov stupe v morfolgii spisovnej sloveniny. Je to jedin tvar, ktorm sa vyjadruje pomern as (consecutio temporum). Sekundrne je varian tom prterita na vyjadrenie dvnej minulosti ( = pluskvamperfektum). Morfologick k a t e g r i e , n a j m t i e , k t o r n i e s v o v o m r o z s a h u m o t i v o van pojmovm obsahom, odrazom skutonosti, vykazuj bohatie vntorn lenenie, k t o r sa z a v e n e d a n i p r i z n a n e s c h e m a t i z u j c o m z j e d n o d u e n previes n a z v z o k b i n r n y c h p r o t i k l a d o v . N a p r k l a d k a t e g r i a r o d u p r i s u b s t a n t v a c h a k o celok s a len n a t y r i a s t i , k t o r v y s t u p u j a k o v i a c - m e n e j rovnocenn zloky tejto kategrie. O k r e m t o h o s a o b s a h m o r f o l o g i c k e j k a t e g r i e m e p r e j a v i aj a k o n e r o z l e n e n . V t e d y n a p o z a d p r b u z n c h k a t e g r i , k t o r v r m c i i n h o slov n h o d r u h u s d i f e r e n c o v a n , m o n o t a k t o m o r f o l o g i c k ! k a t e g r i u c h p a a k o n e u t r a l i z c i u . V s l o v e n i n e j e t o g r a m a t i c k k a t e g r i a p r s l o v i e k , k t o r o u sa vyjadruje p o d s t a t a prsloviek ako prznaku: je t o kategria nulovej zhody. Formlne prostriedky tejto kategrie s rozlin, zva d a n p v o d o m kon k r t n y c h slov. D e a d j e k t v a m a j f o r m a n t -oj-e, -y, d e s u b s t a n t v a a d e v e r b a t v a f o r m a n t z o d p o v e d a j c i f o r m a n t u v c h o d i s k o v h o t v a r u s u b s t a n t v a alebo

v e r b a : asom, zhora, zanajc,

nechtiac.

..

r %

Takto mono chpat len odvoden adverbi. Ostatn tvoria druh pl slovnho druhu, pl amorfnch jednotiek. Prechod k tomuto t y p u prsloviek sa deje stratou lenitosti tvaru. Tak s prslovky dokorn, Napordzi, dupkom, domov a pod. A k sa o b s a h m o r f o l o g i c k e j k a t e g r i e r o z l e u j e n a l e n y p r i v a t v n e h o p r o t i k l a d u , p r e s n e j i e o h r a n i e n m l e n o m p r o t i k l a d u j e p r z n a k o v len. N i e k e d y sa d v y m e d z i p r v e l e n t e n t o p r z n a k o v l e n p r o t i k l a d u . N a p r k l a d v r m c i slovesnej k a t e g r i e r o d u , k t o r e j o b s a h o m j e p o v a h a i n t e n n h o vzahu, medzi slovesom a j e m u n a d r a d e n m p o d s t a t n m m e n o m , d sa jednoznane vymedzi pasvum, t r p n rod: pri psve je medzi slovesom a j e m u n a d r a d e n m s u b s t a n t v o m z s a h o v v z a h . P r i slovese v p a s v n o m t v a r e t o t i pociujeme, e j e m u n a d r a d e n s u b s t a n t v u m j e p o m e n o v a n m p a c i e n s a s l o v e s n h o d e j a :

dom sa staval, chlapec je chvlen, natieran dlka, dvhan bremeno . .. V e t k y

o s t a t n p r p a d y sa c h p u a k o a k t v u m , i n n r o d (resp. a k o n i e - p a s v u m " ) . P r e t o aj p r i t v a r o c h n e o s o b n c h s l o v i e s h o c i t u j e a l o g i c k h o v o r i o slo-

vesnej kategrii r o d u h o v o r m e o a k t v e : pr, sneilo, bude mrzn. A n i t r p n prastie n e o s o b n c h slovies, a k o napran, zamrznut, zaoblacen, n e m a n i v kontrukcii je napran, bolo zamrznut, bude zaoblacen p a s v n y v z n a m ; p r e t o t t o k o n t r u k c i u p o k l a d m e z a a k t v n u (prve t a k a k o jej o s o b n

p e n d a n t mme zamrznut, mali sme napran, budeme ma zaoblacen). P o d o b n e

t r e b a hodnoti aj k o n t r u k c i e : bolo spomenut, bolo rozkzan, bolo udret do

nej

...

Ak sa v z n a m morfologickej k a t e g r i e len n a zloky rovnocennej h o d n o t y , daj sa rovnako p r e s n e uri v e t k y leny p r o t i k l a d o v . N a p r k l a d pri slovesnej kategrii spsobu indikatv, i m p e r a t v aj kondicionl sa d a j uri pozitvne. Hoci j a d r o m morfologickej k a t e g r i e b v a p o j m o v obsah, existuj aj morfologick k a t e g r i e , k t o r t a k t o p o j m o v jadro n e m a j . astejie n a c h d z a m e r o v n a k s m a n t i c k p r v k y n a rovine morfologickej i lexiklnej, t a k e mono hovori o k o r e p o n d e n c i i i s t c h morfologickch a l e x i k l n y c h v z n a m o v . T a k j e t o n a p r k l a d p r i k a t e g r i c h sla, m e n n h o r o d u , s t u p o v a n i a , asu, spsobu, k t o r m n a l e x i k l n e j rovine zodpovedaj slovky, pri r o d z e n rod, a d v e r b i miery, a d v e r b i asu, modlne sloves . . . I n o k e d y obsahu morfologickej kategrie n e z o d p o v e d n a lexiklnej rovine n i j a k o b s a h . T a k je t o n a p r k l a d pri kategrii z h o d y , k t o r sa prejavuje pri a d j e k t v a c h a slovesch. E x i s t e n c i a morfologickch kategri bez vylenitenho p o j m o v h o j a d r a (teda bez s m a n t i c k h o p e n d a n t u n a lexiklnej rovine) dokazuje samostatnos a pecifiku morfologickej r o v i n y . V e t k y morfologick k a t e g r i e sa t e d a nedaj podoprie alebo v y s v e t l i j a v m i lexiklnej r o v i n y . T a k t o morfologick kategrie z v y a j n e m a j svoj p e n d a n t n a s y n t a k t i c k e j rovine j a z y k o v h o s y s t m u . N a p r k l a d . zhodu so s y n t a k t i c k o u k a t e g r i o u p o d m e t u v y j a d r u j e kategria o s o b y p r i slovesch, kee sa osoba aj slo d o s t v a do slovesnho t v a r u a k o v r a z z h o d y slovesa s m e n o m alebo z m e n o m v p o d m e t e v e t y . P o d o b n e je t o p r i t v a r o c h zhodnho p r v l a s t k u i d o p l n k u . | K p o d s t a t e morfologickej k a t e g r i e p a t r aj u s t l e n spsob v y j a d r e n i a formlnymi p r o s t r i e d k a m i . O morfologickej kategrii m o n o t e d a hovori i b a v t e d y , ke sa i s t veobecn s m a n t i c k p r v o k istej s k u p i n y slov v y j a d r u j e ustlenm formlnym prostriedkom. J F o r m l n a s t r n k a morfologickej k a t e g r i e u t v r a s y s t m r o v n o r o d c h p r v k o v . N a p r k l a d formlnou s t r n k o u kategrie s t u p o v a n i a je j e d n a k sufix -ij-eji pri a d j e k t v a c h , resp. -iel-ejie p r i a d v e r b i c h : k o m p a r a t v smel, -ia, -ie, resp. smelie a ostrej, 4a, -ie, r e s p . ostrejie; a j e d n a k preix naj- p r i superlatve a d j e k t v aj adverbi: najsmel, -ia, ie, najostrej, -ia ie; najsmelie,
}

najostrejie.
Systmovos f o r m l n y c h p r o s t r i e d k o v morfologickch kategri sa v r a z n e ukazuje v t o m , e t v a r y istej l e x m y , k t o r m i sa v o flektvnych j a z y k o c h vyjadruje ist s b o r morfologickch v z n a m o v , t v o r i a u z a v r e t p a r a d i g m u .

T v a r y p a r a d i g m y sa t v o r i a zo spolonho z k l a d u r o v n o r o d m i p r o s t r i e d k a m i . N a p r k l a d t v a r y p o d s t a t n c h m i e n sa t v o r i a z k m e a i s t o u s s t a v o u p r p o n . P r i v o m p o t e m o r f o l o g i c k c h k a t e g r i sa p l n p a r a d i g m a s k l a d z niekokch i a s t k o v c h t v a r o v c h s y s t m o v , k t o r s a o d s e b a o d l i u j . Naprklad rovnak stavbu maj tvary indikatvu przenta, indikatvu prte rita, a k o aj i n d i k a t v u f u t r a , ale t i e t o i a s t k o v t v a r o v s y s t m y n i e s r o v n o rod, l e b o s a p r i ich t v o r e n p o u v a j r o z l i n t v a r o t v o r n p o s t u p y : t v a r y p r z e n t a sa t v o r i a sufixlne, t v a r y f u t r a s a m u t v o r i sufixlne, p e r i f r a s t i c k y alebo preixlne a t v a r y p r t e r i t a s p e r i f r a s t i c k . Oi gramatickch a teda aj od morfologickch kategri treba odli hranin kategrie leiace medzi lexiklnou a morfologickou rovinou. S to najm slovesn kategrie intencie a vidu. Kad sloveso patr k nejakmu intennmu t y p u a sasne aj k nejakmu vido vmu typu, i ked s prpady, e sa ist sloveso me chpa poda kontextu ako len dvoch typov: pri intencii ide najm o sloves typu valai a pri vide o obo j vidov sloves typu venova a typu promova. Tieto kategrie maj dosah pre morfolgiu najm v tom zmysle, e umouj alebo obmedzuj uplatnenie morfologickch a syntaktickch kate gri, napr. kategrie slovesnho rodu, asu atd. Za ist morfologick kategrie ich vak poklada nemono, lebo im chba pozitvne a systmov vyjadrenie na forme slova.

Gramatick tvar
G r a m a t i c k t v a r slova j e v y j a d r e n i e g r a m a t i c k h o v z n a m u , t . j . g r a m a tickej k a t e g r i e alebo g r a m a t i c k c h k a t e g r i v o n k a j m i j a z y k o v m i p r o striedkami. Gramatick t v a r y maj len autosmantick slov. S y n s m a n t i c k slov t e d a g r a m a t i c k t v a r y n e m a j , l e b o i c h l e x i k l n y v z n a m j e v p o d s t a t e g r a m a t i c k h o rzu. P o d o b n e n e m a j g r a m a t i c k t v a r y a n i c i t o s l o v c i a , l e b o s t v a r o v o amorfn. Prslovky vak stoja osobitne. Nie s ako slovn druh tvarovo amorfn, a preto nie je sprvne kls ich na jednu rovinu s gramatickmi slovami a citoslovcami. G r a m a t i c k t v a r ( p o d o b n e a k o slovo) s a s k l a d z m o r f m . M o r f m a j e n a j m e n i a as t v a r u (alebo slova) v y d e l e n v z n a m o m a l e b o f u n k c i o u . T v a r i slovo me m a rozlin m o r f e m a t i c k t r u k t r u ( s t a v b u ) . S m o n o m o r f e m a t i c k (jednomorfmov) t v a r y a slov, t e d a t a k t v a r y , k t o r s a n a m e n i e v z n a m o v j e d n o t k y leni n e d a j . N a p r k l a d p v o d n s p o j k y a p r e d l o k y , a k o a, no, ze; o, na, s s m o n o m o r f e m a t i c k . Aj n i e k t o r g r a m a t i c k t v a r y s m o n o m o r f e m a t i c k ; n a p r . : 2. os. sg. si, 3 . o s . s g . je, . . . G . A . sg. ho, D. sg. mu . . . T o s v a k o k r a j o v p r p a d y , v y s v e t l i t e n o s o b i t n m i j a z y k o v m i okolnosami. P r e v a n v i n a slov a v p o d s t a t e k a d g r a m a t i c k t v a r s polymorfematick (viacmorfmov): skladaj sa z niekokch morfm vydelit e n c h n a forme j e d n o t k y s p r i z r e t m n a v z n a m . N a p r . s l o v voda, vodn,

vodnk, vodr, vodre, vodnat, vodnatie s viacmorfmov: vod-a, vod-n-,

vod-n-k, vod-r, vod-r-e, vod-n-at-, vod-n-at-ie-. T a k i s t o aj gramatick

t v a r y voda, vody, vode, vodu, vodou s viacmorfmov: vod-a, vod-y, vod-e, vou, vod-ou ...
Morfematick truktra slova tie podlieha zmenm, najm v tom zmysle, e viac morfmov slov mu sa zmeni na jednomorfmov. Naprklad slov aby, dnes, dokorn pokladme v dnenom jazykovom vedom za jednomorfmov, hoci historick a etymolo gick vskum ukazuje, e pvodne boli viacmorfmov: a-by, dwi-b-sb, do-korn- 0 . Osla benie a odstrnenie morfematickch vkov je dsledok nerozlenitenosti vznamu slova. Takto vvin je prirodzen a vejazykov. V s t a v b e g r a m a t i c k h o t v a r u rozliujeme aspo d v e asti: l e x i k l n u a gra matick!. L e x i k l n o u asou sa g r a m a t i c k t v a r zarauje do l e x m y a d o slovnej eade p r b u z n c h slov, k m g r a m a t i c k o u asou sa z a r a d u j e d o istej p a r a d i g m y . P r e t o e niet g r a m a t i c k h o t v a r u bez t c h t o d v o c h ast, v e t k y g r a m a t i c k t v a r y m a j u v e d e n b i n o m i c k s t a v b u . S t m t o lenenm g r a m a tickho t v a r u sa v a k n e m u s k r y m o r f e m a t i c k t r u k t r a t v a r u , lebo t t o t r u k t r a b v a zloitejia. N a p r k l a d m o r f e m a t i c k t r u k t r a t v a r u G. sg. dievaa j e zloitejia: diev--a-a. P o d o b n e slovesn t v a r pracova m t t o m o r f e m a t i c k s t a v b u : prac-ov-a-. asti t v a r u n a c h d z a j c e s a m e d z i lexiklnou a g r a m a t i c k o u (relanou) morfmou v o l m e modfikanmi m o r f m a m i . N a p r k l a d v t v a r e prosi m m e l e x i k l n u m o r f m u pros- ( k t o r j e aj v s u b s t a n t v e prosba), m o d i i k a n morfmu -i- ( k t o r je v k a d o m slovese d a n h o t y p u , n a p r . nos-i-, vod-i-, krot-i-) a r e l a n morfmu - ( k t o r j e v k a d o m nfinitve, n a p r . nies-, ma-, rozumie-). P o d o b n e v t v a r e dievaa j e lexiklna morfma diev- (resp. zloen lexiklny z k l a d diev-c), alej modifikan morfma -a- ( k t o r j e v p r s l u n o m t v a r e n z v o v m l a t ) a n a p o k o n g r a m a t i c k morfma -a ( k t o r j e v t v a r e G. sg. v e t k c h n e u t i e r t y p o v mesta, srdca, dievaa). Aj v s t a v b e t v a r o v , k t o r m a j zloit t r u k t r u , rozliujeme d v e asti: t v a r o t v o r n z k l a d ie b z u a t v a r o t v o r n p r p o n u ie f o r m a n t . Bzou t v a r u j e s h r n lexiklnej a m o d i k a n e j morfmy, k m f o r m a n t o m j e relan p r p o n a . P r e s y s t e m a t i c k v k l a d j e uiton r o v n a k o p o s u d z o v a v e t k y pr p a d y a hovori o b z e ( t v a r o t v o r n o m zklade) a f o r m a n t e ( t v a r o t v o m e j prpone) vo v e t k c h p r p a d o c h , bez o h a d u n a zloitos morfematickej t r u k t r y t v a r u . Miesto, k d e s a s t r e t v a j m o r f m y , sa vol m o r f e m a t i c k m v k o m . J e niekoko t y p o v v k o v , a t o p o d a t o h o , a k morfmy sa s t r e t v a j . I d e t o t i o t o , e n i e v e t k y m o r f e m a t i c k v k y s v y z n a e n r o v n a k o u m i e r o u : nie k t o r s v r a z n , i n s zasa n e v r a z n . Morfematick vk, k d e sa s t r e t v a bza s f o r m a n t o m t v a r u , s a n a z v a morfologickm v k o m . A k f o r m a n t t v a r u m p o d o b u suixu, t e n t o vk j e v y z n a e n p o m e r n e slabo. Deje sa t o j e d n a k z m e n a m i v bze, j e d n a k z m e n a m i v o f o r m a n t e .

N i e k t o r z m e n y v b z e s v y v o l a n z v u k o v o u p o d o b o u f o r m a n t u . T o s k o m b i n a n z m e n y . S s p t n (regresvne), lebo o s t a t n fonma b z y j e o v p l y v n e n p r v o u f o n m o u f o r m a n t u . N a p r . d, t, n, l p r e d e sa m e n n a , , , : hlad o hlade, plot na plote, stan v stane, stl na stole. I n z m e n y v b z e sa n e v i a u n a zloenie f o r m a n t u . T o s a l t e r n c i e . N a p r . k c, ch s, c ; vlk- 0 vlc-i, beloch- 0 belos-i. otec- 0 otc-e ... Vina alternci v b z e sa u p l a t u j e a k o p o m o c n v r a z o v p r o s t r i e d o k g r a m a t i c k h o v z n a m u n a j m v t v a r o c h b e z p o z i t v n e h o sufixlneho f o r m a n t u . T a k j e t o n a j m v t v a r o c h s n u l o v o u g r a m a t i c k o u p r p o n o u , n a p r . G. p l . hrn- 0 , rb- 0 , ien- 0 , ias- 0 , miest- 0 , atiek- 0 , slivk- 0 , srdieok- 0 ; povedz- 0 , vedz- 0, i- 0, zhy- 0 . . . Z m e n y v o f o r m a n t e s v y v o l a n z v u k o v m z l o e n m b z y . To s p o s t u p n (progresvne) z m e n y . S e m p a t r n a p r k l a d s k r a c o v a n i e dlhej s l a b i k y f o r m a n t u p o p r e d c h d z a j c e j dlhej s l a b i k e : kre, ale pu; v noiach, ale v skrach; pekn, a l e krsnu . .. P o d o b n e aj v o b a v a r i a n t u s v o k a l i c k m p r v k o m j, \iu, \ie, jia v p r p o n c h n e p o s e s v n y c h a d j e k t v : dobr cudz, dobr cudziu, dobrho cudzieho, dobr cudzia .. . Technika spjania bzy a sufixlneho formantu sa neodliuje ako to ukazuj aj uveden prklady nijako podstatne od spjania morfm inho typu alebo vbec od spjania fonm v rmci slabiky. J e d n o t a a s a m o s t a t n o s b z y t v a r u s a u k a z u j e aj t m , e s a cel b z a zave u p l a t u j e a k o o d v o d z o v a e z k l a d p r i t v o r e n n o v c h slov: dievat-ko, zriebc-, matersk, predaj-n, sej-ba, chvli-tebn, bada-ten . . . Ak bza tvaru m zloit morfematick truktru, jej jednotliv asti nie s na jednej rovni vzhadom na lexiklny vznam slova. Vcelku mono poveda, e okrem jadra s tu aj okrajov zloky, ktor maj veobecnej vznam a v dsledku toho maj funkciu na hraniciach medzi lexiklnou a gramatickou rovinou jazyka. B z a ie t v a r o t v o r n z k l a d n e b v a v o f l e k t v n y c h j a z y k o c h s a m a osebe tvarom. Preto v tvaroslov nemono chpa nijak syntetick tvar ako u t v o r e n z i n h o t v a r u alm f o r m a n t o m . N a p r k l a d t v a r y p r e c h o d n k a a innho p r a s t i a p r t o m n h o s a n i e k e d y ( n a j m v kolskej p r a x i ) v y k l a d a j a k o u t v o r e n z t v a r u 3 . os. p l . i n d i k a t v u p r z e n t a p r p o n o u -c, r e s p . -ci (-ca, -ce): chytaj-c, chytaj-ci; pu~c, p-ci; vidia-c, vidia-ci; stoja-c, stoja-ci . . . T a k t o v k l a d j e v a k v o l e k t v n o m j a z y k u n e s p r v n y , i ke je p r a v d a , e sa opiera o p a r a l e l n o s v z n e n t v a r o v 3 . os. p l . i n d i k a t v u p r z e n t a , p r e c h o d n k a a innho p r a s t i a p r t o m n h o : chytaj chytajc chytajci . . . Morfema t i c k t r u k t r a t c h t o t v a r o v j e v a k t a k t o : chyt-aj-, chyt-aj-c, chyt-aj-c-i; p-u, p-uc, p-c-i; vid-ia, vid-ia-c, vid-iac-i; stoj-a, stoj-ac, stoj-ac-i. S t o t e d a t v a r y , k t o r sa t v o r i a z j e d n e j b z y (z t e j istej p o d o b y p r z e n t n h o k m e a chytaj-, p-, vi-, stoj-) o s o b i t n m i p r p o n a m i -, -c, -d; -u, -uc, -ci; -ia, -iac, -iaci; -a, -ac, -aci.

T v a r o t v o r n z k l a d sa c h y b n e p o k l a d z a s a m o s t a t n t v a r n a p r . v N*, s g . m a s k u l n a f e m i n n z a k o n e n c h s p o l u h l s k o u : chlap, dub, stroj; dla, hos . . . Ostatn t v a r y s a potom chpu ako odvoden od tohto ..zkladnho t v a r u " : chlap-a, -ovi, -om -i, -ov, -och, -mi . . . T o v a k n i e j e s p r v n e , l e b o v t v a r e N . s g . j e t a k i s t o g r a m a t i c k p r p o n a , a t o n u l o v p r p o n a , t a k e m o r f e m a t c k le nenie vykazuje rovnak tvarotvorn zklad vo vetkch tvaroch, ale meniacu sa g r a m a t i c k p r p o n u : chlap-0, -a, -ovi ...; dla-0, -e -i, -ou . . .
3

V rmci sstavy slovesnch tvarov pouva sa vak zklad jednho tvaru na tvorenie inho tvaru; naprklad trpn prastie a slovesn podstatn meno maj ten ist zklad: chytan- chytan-ie, tren- tren-ie, nacat- nacat-ie. Tu ide o vmenu jednej sstavy gramatickch prpon inou sstavou. J e to teda konverzia, presunutie lexmy z jednho slovnho druhu do inho. Gramatick t v a r vznik teda spravidla spojenm aspo jednej jednoduchej lexiklnej m o r f m y a jednej gramatickej morfmy. V slovenine t a k m e r niet g r a m a t i c k c h t v a r o v bez b z y , t e d a t a k c h t v a r o v , k t o r b y n e o b s a h o v a l i lexiklnu morfmu. Minimlny z v u k o v rozsah lexiklnej morfmy je j e d n a f o n m a . T e n t o o k r a j o v p r p a d j e v a k z r i e d k a v , v y s k y t u j e s a astejie l e n v t v a r o c h z m e n , a k o j-u, j-ej, (o) n-ej, -ou, n-m, (o) n-ich, n-imi, a k o aj v z r a z e n c h p r e d l o k o v c h t v a r o c h do, za, na, o, pre, nade, pode, prede, v k t o r c h j e k m e o v m o r f m a - a n u l o v p d o v m o r f m a , t a k e u v e d e n t v a r y t r e b a a n a l y z o v a t a k t o : do-- 0, za-- 0 . . . nade-- 0,

pode-- 0

...

Za vnimon prpady treba poklada zmenn tvary ich, im, v ktorch niet zretenej lexiklnej morfmy, lebo tieto tvary sa daj morfematicky leni len nsilne. Ale t z v . krtke zmenn t v a r y ho, mu sa nedaj vbec leni. Mono ich jednoznane stotoni s gramatickou morfmou tzv. dlhch tvarov je-ho, jc-mu. V tvaroch mu, ho teda niet lexiklnej morfmy: s to tvary bez bzy. L e x i k l n a m o r f m a , r e s p . cel b z a t v a r u j e d l e i t p r e z a r a d e n i e t v a r u d o s b o r u t v a r o v istej l e x m y , istej p o m e n o v a c e j j e d n o t k y . N a j a s t e j i e o s t v a n e p o z m e n e n v o v e t k c h t v a r o c h s l o v a . V slovenine s a t o u t o s k u t o n o s o u zhoduje t e n d e n c i a p o stlosti b z y v o vetkch t v a r o c h slova. P r e t o j e p o m e r n e mlo varici v bze t v a r o v . P r a v d a , v n e p r o d u k t v n y c h t y p o c h je varici v b z e v i a c a k o v^ivch, p r o d u k t v n y c h t y p o c h . N a p r . sloveso hna m v is t c h t v a r o c h b z u [Ma-, v nch^lzasa b z u zenie-\\zen-\\zm-. Vek varicia j e ajjjv z k l a d e slovesa ja: (za)ja-, (za)jme-m, (za)jm-; (s)a-, (s)nme-m, (s)nm-u; (vy)a-, (vy)jme-m (vy)jm-. T a k t o v z d i a l e n v a r i a n t y b z y m a j v s y n c h r n n o m s y s t m e u m l o s p o l o n h o , t a k e sa blia k s u p l e t i v i z m u . Za variciu inho druhu treba poklada skrtenie a rozlenie bzy v niektorch tvaroch istch slov. Napr. v tvaroch 3. os. pl. ind. przenta slovies rozlinch vzorov je skrtenie bzy oproti ostatnm tvarom indikatvu przenta; napr.: nesie-m (-, - 0, -me, ~tc)\\ nes-, chudne-m, (-, ~0, -me, 4e)// chudn- . . . Skrten bza je aj v tvaroch prterita slovies

vzoru chudn: chud-ol (-la, -lo, -li),pad-ol (-la, -lo, -U) I jpadnu-v... Rozrenie bzy mme v tvaroch podstatnho mena ma: N . ma- 0, G. mater-e, D. mater-i . . . Alebo v t v a r e 3. os. pl. indikatvu przenta slovies vzorov chyta a rozumie; napr.: chyt-m (-, - 0, -me, -te) j j chytaj-, rozumie-m (-, -0, -me, -te) j j rozumej- . . . Za supletvne bzy gramatickch t v a r o v p o k l a d m e dva od pvodu rozlin j r a d y hlsok, k t o r maj t e n ist lexiklny vjznam a v y s k y t u j sa v t v a r o c h , k t o r k o m p l e m e n t r n e u t v r a j j e d n u p a r a d i g m u . V slovenine j e p o m e r n e m l o l e x m so s u p l e t v n y m i b z a m i . N a p r k l a d v r m c i s u b s t a n t v s a d o p a j n a p l n p a r a d i g m u sg. t v a r y zo z k l a d u lovek a p l . t v a r y z o z k l a d u ud~ia. V r m c i a d j e k t v a a d v e r b i s a t v o r i a t v a r y k o m p a r a t v u a s u p e r l a t v u zo s u p l e t v n e h o z k l a d u k p o z i t v o m dobr, zl, mal, vek, pekn, r e s p . dobre,

zle, mlo, vea, pekne: lep, hor, men, v, kraj, r e s p . lepie, horie,

menej,

viac, krajie . . . T u sa h o v o r o n e p r a v i d e l n o m s t u p o v a n . V r m c i z m e n j e s u p l e t v i z m u s a s t e j : ja ma; on jeho; my ns; oni ich . . . Aj n i e k t o r s l o v e s m a j t v a r y zo s u p l e t v n y c h b z , n a p r . by som, je bu

bol; poveda poviem; s idem iel i j j cho.

D r u h o u asou gramatickho t v a r u j e formant. P r o b l e m a t i k a f o r m a n t u je t i e z l o i t . N a lepie z v l d n u t i e t e j t o p r o b l e m a t i k y j e v h o d n p o s t u p o v a pri m o r f e m a t i c k o m rozbore t v a r u o d f o r m a n t u k bze: formant j e t o t i s asou u z a v r e t h o s y s t m u , a t a k s a p e v n e j i e v y z n a u j i j e h o h r a n i c e . V s l o v e n i n e m v i n a f o r m a n t o v p o v a h u nerozloitenej p r p o n y , s u f i x u . G r a m a t i c k p r p o n a sa v o flektvnych j a z y k o c h p o m e r n e z r e t e n e v y d i e a o p a k o v a t e n o s o u p r i s l o v c h i s t h o s l o v n h o d r u h u alebo a s p o p r i i s t e j skupine slov p a t r i a c i c h k istmu s l o v n m u d r u h u . N a p r . p r p o n a -m s a zre t e n e v y l e u j e z o v e t k c h s l o v e s n c h t v a r o v , k t o r m i sa v y j a d r u j e g r a m a t i c k v z n a m 1. o s . sg., k m p r p o n a 3 . os. p l . -ia sa p o d o b n m s p s o b o m v y l e u j e l e n z t v a r o v i s t c h slovies. Takto vylenen gramatick prpony vykazuj tie ist variciu. Napr. prpona 3. os. pl. -iaxxiaj variant -a, ktor sa pouva len po spoluhlske,/: stoj-a, hj-a. Alebo prpona 3. os. pl. - m variant -u po dlhej slabike: vldn-u, striehn-u . . . To znamen., e varicia -iaj-a, -/-u nie je na tej istej rovni. Podobne za varianty treba poklada aj podoby pdovch prpon tvrdo a mkko zakonench akostnch prdavnch mien vzoru dobr a vzoru cudz. Ak sa vak vo vvine jazyka strat prina varicie, varianty jednej mor fmy sa zmenia n a samostatn morfmy: t a k je to pri prponch podstatnch mien tvrdho a mkkho zakonenia. Ovea zriedkavejie m formant gramatickho t v a r u povahu predpony, prefixu. V slovenine takho prpadu ani niet, lebo t u ide vdy o kombinciu profixu a sufixu, teda o kombinovan tvarotvorn postup. Napr. niektor nodokonav sloves maj popri opisnch tvaroch futra aj jednoduch predponov t v a r y : poletia, pories, poen (= bud letie, bud nies, bud hna). T u ide o gramatick prefix poa o sstavu gramatickch sufixov: -m, -, -0, -me, -te, -/-ia. P r i aixlnom tvoren g r a m a t i c k c h t v a r o v sa uplatuje najastejie flektvny princp: jednm nerozlenitenm formlnym prvkom sa vyjadruje

siasne viac v z n a m o v c h p r v k o v . G r a m a t i c k v z n a m y sa t e d a n e v y r a j diferencovane. N a p r k l a d v t v a r o c h i n d i k a t v u p r z e n t a sa s b o r o m t z v . osob n c h prpon v y j a d r u j v z n a m o v p r z n a k y : osoba, slo, i n d i k a t v , p r e z e n t , a k t v u m . V menej miere sa p r i afixlnom t v o r e n t v a r o v u p l a t u j e aglutin a n p r i n c p ; v t e d y sa g r a m a t i c k v z n a m y v y j a d r u j diferencovane, toti a s p o n i e k t o r z nich m osobitn formlne v y j a d r e n i e . N a p r . v t v a r o c h pr ast mono v gramatickej asti rozli p r o s t r i e d k y n a v y j a d r e n i e slovesnej c h a r a k t e r i s t i k y t v a r u od p r o s t r i e d k o v n a vyjadrenie m e n n e j c h a r a k t e r i s t i k y , k e d e prastia s h y b r i d n t v a r y . inn prastie p r t o m n m slovesn c h a r a k t e r i s t i k u v morfme -c- alebo -iac-jj-ac- a m e n n c h a r a k t e r i s t i k u v sbore p d o v c h prpon -i, -a, -e: chytaj-c-i, pros-iac-i, stoj-ac-i ... P o d o b n e j e t o aj p r i innom prast m i n u l o m : zachyti-v-, prosi-v- . . . , aj p r i t r p n o m prast: chyta-n-, pros-en-, bi-t- . . . P o d o b n e mono analyzova aj t v a r y rozkazovacieho spsobu. V nich j e o k r e m druhej p o d o b y p r t o m n k o v h o k m e a (s istou variciou) j e d n a k mor fma i m p e r a t v u , j e d n a k s s t a v a o s o b n c h p r p o n : padn-i-0 (-nie, -te). Spo jenie slovesnho k m e a s morfmou i m p e r a t v u padn+i- j e i m p e r a t v n y zklad, t a k a k o z k l a d o m prastia j e spojenie slovesnho k m e a so slovesnou cha r a k t e r i s t i k o u prastia: chytaj ^c-i, pros+iac-i; chyt-^v-, padnu-^-v-;

chyta+n-,

chyt+en-, bi+t-

...

T v a r y , k t o r s k o m p a k t n m a v o v e t e p r e m i e s t n i t e n m r a d o m fonm, m a j s y n t e t i c k c h a r a k t e r . S t o s y n t e t i c k ie j e d n o d u c h (jednoslovn) t v a r y . A n a l y t i c k c h a r a k t e r m a j n a p r o t i t o m u t v a r y , k t o r sa s k l a d a j z niekokch k o m p a k t n c h a v o v e t e p r e m i e s t n i t e n c h r a d o v fonm. S t o a n a l y t i c k ie zloen (viacslovn) t v a r y . Tieto t v a r y o b s a h u j o k r e m z k l a d n e j siastky s lexiklnym v z n a m o m aj siastky s g r a m a t i c k m v z n a m o m : s t o p o m o c n siastky t v a r u , k t o r m a j h o d n o t u s a m o s t a t n c h gra m a t i c k c h morfm. K e d z e t i e t o morfmy n e m a j svoj o s o b i t n l e x i k l n y v z n a m , umiesuj sa v o v e t e spravidla poda r y t m i c k h o slovoslednho princpu a k o p r k l o n k y (enklitick slov). S a m o s t a t n g r a m a t i c k m o r f m y n e v y j a d r u j ist g r a m a t i c k v z n a m y izolovane: zvyajne ide o s h r u f o r m a n t o v v o v e t k c h s i a s t k a c h t v a r u . P r e t o je v a n a l y t i c k c h t v a r o c h vhodnejie hovori o roztiepenej g r a m a t i c k e j morfme (morphme bris). Tieto roztiepen morfmy v rmci analytickch tvarov napr.: (hovor) - 0 sa vy zeraj in ako roztiepen morfmy v rmci syntetickch tvarov. Napr. aj v tvaroch futra typu poletme mono hovori o roztiepenej morfme po~H~me . . . Bozdiel je vak len v samostatnosti, resp. nesamostatnosti jednotlivch zloiek roztiepenej morfmy. Zloen t v a r y vznikli z k o n t r u k c i , v k t o r c h n i e k t o r leny stratili svoj l e x i k l n y v z n a m , t a k e sa k o n t r u k c i e morfologizovali. T a k a k o v bze j e d n o d u c h c h t v a r o v sa v v i n o m stiera morfologick s t a v b a , aj v r m c i

zloench t v a r o v sa s t i e r a p v o d n s t a v b a k o n t r u k c i e . N a p r k l a d s s t a v a p o m o c n c h zloiek t v a r u s a prispsob p a r a l e l n e j s s t a v e n e s a m o s t a t n c h morfm v r m c i j e d n o d u c h c h t v a r o v : t a k s a m e v y s v e t l i s t r a t a s a m o s t a t n c h morfm je, s v zloench t v a r o c h p r t e r i t a . V spisovnej slovenine m a j zloen t v a r y l e n sloves. T u sa rozliuj opisn (perifrastick) a z v r a t n (reflexvne) zloen t v a r y ; n a p r . opisn t v a r y p a s v a by stavan, je stavan, s stavan . . . a z v r a t n t v a r y p a s v a (zana) sa stava,

stavia sa, stavaj sa . ..

V sasnej spisovnej slovenine niet ivej tendencie po syntetizcii ani vemi zloitch opisnch tvarov, ako napr. tvarov podmieovacieho spsobu bol by som urobil, bol by si urobil. . . Syntetizovan tvary typu bol b y ch urobil s v dnenej norme okrajov a s archaick. Zloen t v a r y s bliie k aglutincii a k o k flexii, lebo j e d n o t l i v s a m o s t a t n gramatick morfmy maj spravidla diferencovan vznam. Napr. morfma by v t v a r o c h k o n d i c i o n l u , alebo m o r f m a sa v o z v r a t n c h n e o s o b n c h t v a r o c h . V y p l v a z p o d s t a t y j a z y k a , e p o p r i c e n t r l n y c h e l e m e n t o c h n a c h d z a m e okrajov p r p a d y aj n a morfologickej r o v i n e . T i e t o d r u h s v a k v m e n i n e . Rozdeuj sa n a d v a t y p y . N a j e d n e j s t r a n e s t o e l e m e n t y , k t o r m a j f o r m u , ale n e m a j o b s a h . S t o p r z d n e m o r f m y . N a p r k l a d m o r f m a po- v i m p e r a t v n y c h t v a r o c h po, pome, pote j e p r z d n a m o r f m a : v y s k y t u j e sa len v u v e dench gramatickch tvaroch a nem nijak lexiklny ani gramatick vznam, a n i n i j a k funkciu. ( P r e d p o n a po- v t v a r o c h f u t r a t y p u polet o d slovesa letie je in: je to gramatick morfma vyjadrujca asov zaradenie tvaru.) N a d r u h e j s t r a n e s t o e l e m e n t y , k t o r m a j o b s a h , a l e n e m a j formu. T o s n u l o v m o r f m y . I c h e x i s t e n c i a je p o d l o e n k a t e g o r l n o u p o v a h o u g r a m a tickho v z n a m u a s y s t m o v o s o u v o f o r m l n o m v y j a d r o v a n g r a m a t i c k c h kategri. N a p r k l a d t v a r N . sg. s u b s t a n t v v z o r u chlap, v z o r u dub a vzoru stroj maj nulov p d o v prponu, take ich morfematick t r u k t r a je t a k t o :

chlap- 0 , dub- 0 , stroj- 0 .

V porovnan s lexiklnou rovinou sa ukazuje rozdiel medzi morfolgiou a lexikou aj v tom, e przdne morfmy s aj na morfologickej, aj na lexiklnej rovine, km nulov morfmy s mon len na morfologickej rovine. Napr. predpona po- v slove pou ( = u) alebo samostatn morfma sa, si v reflexvach t a n t u m t y p u smia sa, umieni si maj povahu przdnej morfmy. Ale nulov morfma j o sas-ou uzavretho sboru morfm j vyjadrujcich protiklady v rmci istej kategrie alebo v rmci sboru istch kategri. Lexiklne smantick kategrie vak takto povahu nemaj. Preto ani pri tvoren no vch slov desufixciou nehovorme o nulovej odvodzovacej prpone: vrhn > vrh, letie > let. Ani v tvaroch bez bzy ho, mu nehovorme o nulovej lexiklnej morfme. Gramatick t v a r y s zoskupen do iastkovch systmov poda uplatnenia ! jednotlivch gramatickch kategri. T a k naprklad t v a r y podstatnho m e n a

sa zoskupuj d o d v o c h i a s t k o v c h s y s t m o v poda sla: s t o t v a r y j e d n o t n h o sla a t v a r y m n o n h o sla. S h r n v e t k c h t v a r o v istej l e x m y s a v o l paradigma. Naprklad pln paradigma podstatnho mena obsahuje t v a r y j e d n o t n h o i m n o n h o sla, v e d n o 12 t v a r o v ( v o k a t v n e p o k l a d m e z a sas p a r a d i g m y ) . P a r a d i g m y v r m c i j e d n o t l i v c h s l o v n c h d r u h o v s rozline b o h a t a rozline lenen, o zvis o d b o h a t o s t i g r a m a t i c k c h v z n a m o v danho slovnho druhu. Najjednoduchiu paradigmu maj vcelku podstatn m e n a z m e n s u b s t a n t v n e j p o v a h y , m e n o v i t e osobn z m e n 1. a 2. osoby, ako aj o p y t o v a c i e z m e n kto, o. N a p r k l a d z m e n kto, o m a j l e n t v a r y p d o v v j e d n o t n o m sle 6 t v a r o v . Ovea zloitejiu p a r a d i g m u m a j povedzme p r d a v n men a vbec slov adjektvnej p o v a h y , ako s zmen ak, ktor, a l e b o slovky prv, tret a p o d . Ale najzloitejiu p a r a d i g m u m a j sloves. N a p r k l a d osobn p r e c h o d n n e z v r a t n n e d o k o n a v sloveso chyta me m a v e d n o 160 t v a r o v ; t i e s a z o s k u p u j do i a s t k o v c h s y s t m o v osob nch a neosobnch tvarov, innch a t r p n c h tvarov, uritch a neuritch t v a r o v , t v a r o v innho p r a s t i a p r t o m n h o a m i n u l h o , t v a r o v t r p n h o prastia a t v a r o v slovesnho p o d s t a t n h o m e n a . V pote tvarov slovesa s menn tvary zapotan len zkladnm reprezentantom: inn prastie prtomn, inn prastie minul, trpn prastie a slovesn podstatn meno po jednom zstupcovi. Aj pri prechodnku potame len jeden tvar aktvny preehodnk chytajc; trpn preehodnk sc chytan ako vemi zriedkav archaizmus nertame. Oso bitne sa vak rtaj opisn a zvratn pasvne tvary, ako aj zvratn neosobn tvary. Pdov tvary prast ani slovesnho podstatnho mena nezapotavame; no ak by sme ich zaratvali, pln slovesn paradigma by mala vye 250 tvarov. Od s u p l e t i v i z m u t r e b a odli d e f e k t n o s n i e k t o r c h l e x m . D e f e k t n e v n a j irom z m y s l e s l o v a s slov, k t o r n e m a j p l n p a r a d i g m u , lebo n i e k t o r ich t v a r y sa n e p o u v a j . P r i n a t o h t o s t a v u j e r o z m a n i t . V slovenine je vea defektnch slov, n a j m a k v y j d e m e zo z s a d y , e k a d a u t o s m a n t i c k slovo m ma p l n paradigmu. Defektne s p o t o m v rmci p o d s t a t n c h mien v e t k y singulri t a n t u m a v e t k y p l u r l i t a n t u m , lebo n e m a j t v a r y p l u r l u , resp. s i n g u l r u . N a p r . slov a k o chroba, zver, hved, alebo a k o atmosfra, povetrie n e m a j p l u r l a zasa slov a k o kliete, kachle, pomyje, Koice n e m a j singulr. D e f e k t n e v u o m z m y s l e s l o v a s v a k l e n n i e k t o r j e d n o t l i v p o d s t a t n m e n , lebo n e m a j p l n p a r a d i g m u ; p o u v a j s a l e n v i s t c h t v a r o c h , a k o n a p r k l a d pomykov G. (do) pomykova, L . v pomykove. D e f e k t n e s v i s t o m z m y s l e aj v e t k y v z a h o v a d j e k t v a , lebo sa n e s t u p u j . Z o slovies s p o t o m d e f e k t n e v e t k y d o k o n a v sloves, lebo n e m a j t v a r y n a v y j a d r e n i e a k t u l n e j p r t o m n o s t . D e f e k t n e je v u o m zmysle slova aj b e z p r e d p o n o v sloveso ja, k t o r m i b a n i e k t o r t v a r y z infinitvneho k m e a : jal, jat. Monos tvori inn prastie prtomn t y p u chytajci, -a, -e len od nedokonavch slovies a naopak inn prastie minul typu chytv, -ia, -ie len od dokonavch slovies

nevyvolva defektnos, lebo uveden tvary s komplementrne. Ale nemonos tvori inn prastie minul od dokonaveh slovies vzoru nies, napr. vynies, napiec, rozrs sa, rob tieto sloves defektnmi aspo v irom zmysle slova. Takisto s defektne aj sloves by, ma a in, lebo nemaj trpn prastie (hoci existuj podstatn men bytie, imanie atd.). Tvorenie vetkch gramatickch t v a r o v v rmci vetkch slovnch d r u h o v s a v o l o h b a n i e ie flexia. V r m c i o h b a n i a r o z l i u j e m e t r i o s o b i t n o b l a s t i , a t o s k l o o v a n i e ie d e k l i n c i u , a s o v a n i e ie k o n j u g c i u a s t u p o v a n i e ie gradciu (komparciu). Skloovanie (deklincia) je tvorenie p d o v c h t v a r o v mien; asovanie je tvorenie vetkch slovesnch tvarov, najm t v a r o v n a v y j a d r e n i e a s u a s p s o b u e u r i t c h t v a r o v ( f i n i t n c h t v a r o v ) ; s t u p o v a n i e je tvorenie t v a r o v n a vyjadrenie pomernej k v a n t i t y obsahu adjektv a adverbi. I n m i s l o v a m i : s k l o o v a n i e j e t v o r e n i e p d o v s u b s t a n t v , a d j e k t v , z m e n , sloviek a p r a s t ; a s o v a n i e j e t v o r e n i e s l o v e s n c h t v a r o v , n a j m u r i t c h ; stupovanie je tvorenie druhho a tretieho stupa (komparatvu a superlatvu) adjektv a adverbi. S y s t m g r a m a t i c k c h t v a r o v s l o v e n i n y a k o p r e v a n e flektvneho j a z y k a j e v y b u d o v a n n a r z n y c h p r i n c p o c h . Aj v r m c i j e d n o t l i v c h s l o v n c h d r u h o v odliuj s a r z n e t y p y lexie. N a p r k l a d m m e niekoko t y p o v deklincie p o d s t a t n c h mien, k t o r s a odliuj o d s e b a n a j m r o z l i n m s b o r o m p d o v c h p r p o n . T i e t o t y p y s k l o o v a n i a s a n a z v a j v z o r m i . P o d o b n e j e t o v o b l a s t i p r d a v n c h m i e n , slo viek, z m e n i slovies, t e d a v o v e t k c h o h y b n c h s l o v n c h d r u h o c h . T i e t o i e k t v n e t y p y ie v z o r y s o p r e t o s l o v o t v o r n t y p y s l o v n e j z s o b y . K a d i v f l e k t v n y t y p sa o p i e r a o n e j a k p r o d u k t v n y s l o v o t v o r n t y p , r e s p . aj o n i e k o k o p r o d u k t v n y c h s l o v o t v o r n c h t y p o v . N a p r k l a d d e k l i n a n t y p kos s a o p i e r a o p r o d u k t v n y s l o v o t v o r n t}^p a b s t r a k t n a -os, a k o tvrdos, hlpos, slabos, vkonnos .. . A l e b o d e k l i n a n t y p cudz sa o p i e r a o p r o d u k t v n e s l o v o t v o r n t y p y n a -, -ej, -c, -ac, -ci, -iaci, -aci, -vi, a k o mil,

skromnej,

spac, trhac, hynci, sediaci, hojaci sa, zahojiv sa .. .

V k a d o m m o r f o l o g i c k o m flektvnom t y p e m m e v z o r o v s l o v o ie v z o r . T t o r e p r e z e n t a t v n u l o h u m m a slovo, k t o r v o m o n o n a j v e j m i e r e m k o n t r u k t v n e p r v k y danho t y p u . N a p r k l a d m t o by slovo, k t o r m p l n p a r a d i g m u , alej k t o r m z k l a d n v a r i a n t y m o r f m a n a p o k o n k t o r nevykazuje nijak nepravidelnos. Z t o h t o hadiska mu by v z o r o v m i slovesami l e n n e d o k o n a v sloves, alej o s o b n n e z v r a t n s l o v e s a n a p o k o n sloves so z r e t e n o u m o r f e m a t c k o u t r u k t r o u a b e z z v l t n o s t v t e c h n i k e spjania morfm. n O k r e m i v c h flektvnych t y p o v , k t o r z a h a j -vea slov, s aj c h u d o b flektvne t y p y , o b m e d z e n n a i s t p o e t j e d n o t l i v c h l e x m . T o s n e i v

t y p y , k t o r sa u d r i a v a j v morfologickej s t a v b e a k o v r a z n t y p y iven frekvenciou p r s l u n c h slov. T a k s slovesn v z o r y nies, bra, trie. P o d o b n e aj s u b s t a n t v n y v z o r gazdin. A k sa flektvny t y p o b m e d z u j e n a j e d n o - d v e slov, h o v o r m e o n e p r a v i d e l n o m t y p e . T a k lexiu m a j n a p r . p o d s t a t n m e n ma, pani, sloves by, chcie, vedie, s. Z a n e p r a v i d e l n m o n o p o k l a d a a j . slov, k t o r c h p a r a d i g m a je zmiean. I s t p o e t t v a r o v s a t v o r poda j e d n h o v z o r u , i n p o e t t v a r o v zasa poda d r u h h o vzoru. N a p r . sloves st, b sa. T y p y flexie s vemi p e v n j e d n o t k y v o v s t a v b e morfologickej r o v i n y . Vo v v i n e s a m e n i a vemi p o m a l y , hoci aj v s a s n o m j a z y k u b a d a interferenciu medzi j e d n o t l i v m i t y p m i ; p r o v , v z j o m n p r e c h o d y m e d z i t y p m i s u b s t a n t v kos a dla alebo m e d z i t y p m i slovies chyta a esa.

Dynamickos morfolgie
Jazyk ako sstava prvkov znakovej povahy, urench n a dorozumievanie v udskej spolonosti, m v e t k y v l a s t n o s t i historickej k a t e g r i e , v i a z a n e j n a i s t spolonos a n a ist p r i e s t o r . K a d j a z y k m svoj v z n i k , p r e k o n v a i s t v v i n , stle sa m e n . H y b n sily t o h t o v v i n u s j e d n a k v o m s a m o m , j e d n a k m i m o n e h o (najm v p r o s t r e d , v k t o r o m existuje). Morfologick s t a v b a k a d h o j a z y k a m rz viac-menej u z a v r e t h o s y s t m u ; p r v e p r e t o s v e t k y p o h y b y n a morfologickej r o v i n e ovea p o m a l i e a k o n a p r k l a d n a lexiklnej rovine t o h o i s t h o j a z y k a v t o m i s t o m a s o v o m s e k u . Morfologick s t a v b a j a z y k a j e v s l e d k o m d l h o d o b h o p o z v o n h o v v i n u , v k t o r o m sa u p l a t n i l o vea t e n d e n c i , asto p r o t i c h o d n c h . N a p r k l a d o p r o t i silnej tendencii p o stlosti p r e s d z a l i s a rozlin t e n d e n c i e p o z m e n c h . V sledkom t c h t o r o z p o r o v a z r o k j e d n e n diferencovan, b o h a t a v y c i b r e n morfologick s y s t m spisovnej s l o v e n i n y , k t o r v a k a n i d n e s n i e j e m e r a v . J e v o m p o h y b , a l e niet v o m a n i n e p o r i a d k u , a n i p r e v r a t n c h z m i e n . J e h o z k l a d y s p e v n a p o h y b sa u k a z u j e skr v k v a n t i t a t v n o m v y u v a n jed n o t l i v c h zloiek s y s t m u . V z k l a d o c h morfologickho s y s t m u s slovn d r u h y a morfologick k a t e grie. V t c h t o z k l a d o c h n e b a d a v sasnej spisovnej slovenine n i j a k z m e n u : a n i s t u p , a n i v z n i k n e j a k h o slovnho d r u h u alebo nejakej morfo logickej kategrie. V sasnom spisovnom jazyku nevznik nijak nov slovn druh, ale ani iaden z existujiicich slovnch druhov nie je na stupe. Nov slov z domcich i cudzch fondov sa zara uj do systmu slovnch druhov bez zvyku. Takisto sa zsadne nemenia ani morfo logick kategrie, ktormi sa vyznauj jednotliv slovn druhy. Naprklad aj prevzat slov sa zaraduj do morfologickho systmu bez zvyku a tak ako predtm, v preehdza-

jcich vvinovch obdobiach. Tka, sa to aj podstatnch mien, ktor sa pre svoje fonick zloenie nezaraduj ani do jednho deklinacnho typu, napr. maskulna ata, kivi, feminna madame, avenue, jury, neutr alibi, buly, finle, kup, tableau, iglu. V o v v i n e slovenskej morfolgie i v d n e n o m jej s y s t m e sa u p l a t u j e siln t e n d e n c i a p o j e d n o t n e j p o d o b e t v a r o t v o r n h o z k l a d u . O d s t r a u j sa rozlin v a r i c i e b z y , n a j m jej r z n e z a k o n e n i e . N a p r k l a d v t v a r o c h p o d s t a t n h o m e n a ma s d v e f o r m y b z y : ma- a malr-. V d s l e d k u t e n d e n c i e p o r o v n a k o m z n e n b z y v celej p a r a d i g m e m p o d s t a t n m e n o ma p o p r i s t a r o m s k l o o v a n s m e n i a c o u sa b z o u aj n o v p a r a d i g m u s j e d n o t n o u b z o u , ie p a r a d i g m u z h o d n s p a r a d g m o u v z o r u dla: N . mater, G. matere, D.

materi, A. mater, L . o materi, I . materou; N . p l . matere, G. p l . mater, D . p l .

materiam, A . p l . matere, L . p l . o materiach, L p l . materami. T i s t t e n d e n c i a sa u p l a t u j e p r i p r e s v a n j e d n o t l i v c h t v a r o v slovies v z o r u esa k u v z o r u chyta: o d s t r a u j s a t m a l t e r n c i e k o n s o n a n t o v a k o /c, k/, s/, z/, ch/ . . . T a k sloveso tresta m p o p r i t v a r o c h t y p u tresce, tresci aj t v a r y t y p u trest,

trestaj.
Uveden zkladn vvinov tendencia z oblasti formlnej strnky morfolgie sa silne uplatuje aj pri zaradovan prevzatch slov do slovenskej sstavy tvarov. Napr. pod statn men typu drma s dnes iba enskho rodu a maj jednotn podobu bzy poda pvodnho N., A. sg.: drm-a, -y, -e, -u, -e, -ou . . . T m sa celkom zotrela cudzos formy tchto slov. V starom obdob v spisovnej slovenine boli toti aj varianty typu drma, dramatu. T e n d e n c i a p o j e d n o t n e j b z e sa u p l a t u j e aj v t v a r o c h a d j e k t v t y p u pekn a z m e n t y p u ten. N a m o r f o l o g i c k o m v k u t c h t o t v a r o v sa n e u p l a t u j e z m e n a t , d , n ,, l a n i p r e d v o k l m i , ie, e, m sa z a c h o v v a t v r d o s " z a k o n e n i a b z y . P r e t o v y s l o v u j e m e aj t v a r y pekn, mladi, svt, smel, t; tie; peknej, mladej, svtej, smelej, tej s t v r d m i s p o l u h l s k a m i n, d, t,l na konci bzy. Psob3nm tejto zkladnej tendencie vo vvine slovenskej morfolgie sa roztiepili niektor podstatn men n a dve jednotky; v jednom prpade sa zoveobecnila jedna podoba bzy, v druhom zas druh. S formlnym odlenm ide ruka v ruke aj vznamov roztiepenie. Tak vznikli voakedy dvojice slov kolo a koleso, slovo a sloveso. Rovnakm vvinom vznikli v novom obdob dvojice slov agens a agent z latin. agens, -tis; paciens a pacient z latin. patiens, -tis. U v e d e n z k l a d n v v i n o v t e n d e n c i a s l o v e n s k e j morfolgie bola p o cel v v i n s l o v e n i n y a j e aj d n e s p o d p o r o v a n v e o b e c n e p l a t n m f a k t o r o m t v a rovou analgiou. T e n t o princp sleduje jednoliatos, uniformitu tvarovho s y s t m u j a z y k a , n a j m t m , e s a o d s t r a u j n e p r a v i d e l n o s t i z d e d e n z p r e d c h d z a j c e h o s t a v u a l e b o v y v o l a n zsahmi, z inej r o v i n y , n a p r . z m e n a m i h l s o k . T v a r o v a n a l g i a p s o b p o cel v v i n j a z y k a , a l e n e u p l a t u j e sa p r i a m o i a r o a d o d s l e d k o v , l e b o jej p r e k a j i n z k o n i t o s t i j a z y k o v h o

systmu. T e n d e n c i a po j e d n o t n e j bze a t e n d e n c i a p o uniformite t v a r o v (tvarov analgia) sa dopaj, i ke t v a r o v analgia sa viac t k a f o r m a n t o v , g r a m a t i c k c h morfm. N a z k l a d e analgie sa zmiernil p r a d v n y rozdiel m e d z t e m a t i c k m i a a t e m a t i c k m i slovesami n a j m prenesenm p v o d n e a t e m a t i c k e j osobnej p r p o n y -m k u v e t k m t e m a t i c k m slovesm. T a k vznikol s t a v t y p i c k p r e sloveninu, e v e t k y sloves m a j v t v a r o c h 1. os. sg. p r p o n u -m: som, viem,

jem, dm, mm, chytm, rozumiem, eem, miniem, chudnem, prosm

...

V d n e n o m morfologickom s y s t m e sloveniny u p l a t u j e sa t v a r o v a n a lgia ako zoveobecovanie p r p o n y N . pl. -i pri vzore chlap, t a k e sa d o s t v a aj k slovm, k t o r v starom z e mali v t o m t o t v a r e p r p o n u -ia; n a p r . : voliia >

volii, hasiia > hasii, pohoniia > pohonii

...

Takisto aj zoveobecnenie p r p o n p r e c h o d n k a -c\-uc SL-iacf-ac pri v e t k c h slovesch j e v s l e d k o m t v a r o v e j analgie. T a k sa odstrnili t v a r y t y p u ida, vynesi, davi a nahradili sa t v a r m i t y p u idc, vynesc, dajc. P o d o b n e s a analgiou v y r o v n v a p r p o n a i n t r u m e n t l u sloviek dva a vyie; p r p o n a -mi sa d o s t v a aj do i n t r u m e n t l u sloviek dva, tri: dvomi,

tromi.
V slovenskej morfolgii s a silne u p l a t u j e svzanos samohlsok v g r a m a t i c k c h p r p o n c h s p r e d c h d z a j c i m i h l s k a m i ie s k o n c o v m i h l s k a m i bzy. N a t o m t o v z a h u sa z a k l a d a j rozdiely medzi vzormi dub a stroj, ena a ulica, mesto a srdce, pekn a cudz. O k r e m t o h o sa silne u p l a t u j e svzanos medzi r o d o m p o d s t a t n h o m e n a a z a k o n e n m slova v t v a r e N . sg. T o je formlna c h a r a k t e r i s t i k a g r a m a t i c k h o r o d u . Obidve u v e d e n morfologick zkonitosti sa u p l a t u j a k o siln f a k t o r y aj p r i u d o m c o v a n p r e v z a t c h slov. I c h pso benm n a s t v a j aj v d n e n o m j a z y k u z m e n y : kenguru, m . neskl. > kengura, .; bufet (vysl. bfe), str. neskl. > bufet (vysl. bufet), m . ; tbleau (vysl. tablo), str. neskl. > tablo, str. Vvin v morfolgi sa najastejie u s k u t o u j e dvoj t v a r m i , d u b l e t a m i . Star t v a r o s t v a v p o u v a n , i b a jeho frekvencia sa zmenuje. Nov t v a r sa spoiatku u p l a t u j e o b m e d z e n e , jeho frekvencia sa v a k zvyuje, a t o alebo vo v e t k c h o b l a s t i a c h spisovnho j a z y k a , alebo len v istom, tle. Novie t v a r y s spravidla progresvne a d v a sa i m prednos. Dvojtvary bvaj okrem toho rozlen aj v inom zmysle, napr.: G. pl. koov koni, groov gros . . . Tu kad z dvojtvarov je v istom vzname danho slova jedine mon, a preto tieto dublety stoja popri sebe ako rovnocenn jednotky, ktor si nekonkuruj. A k medzi d v o j t v a r m i n i e t v z n a m o v h o ani funknho rozdielu, asom zvaz nov t v a r plne. V t o m t o p r p a d e sa dubletnos o d s t r a u j e a k o zby t o n f o r m l n a pra. Z n a j n o v i e h o v v i n u slovenskej morfolgie mono uvies viac p r k l a d o v , k t o r u k a z u j , e slovensk morfologick s y s t m , i k e d o d d v n a je p o m e r n e j e d n o d u c h a obsahuje mlo d v o j t v a r o v , z b a v u j e sa

z b y t o n c h f o r m l n y c h p r v k o v . N a p r . v N . p l . boli v s t a r o m s p i s o v n o m z e d v o j t v a r y ssedi susedia, hosti hostia, uni ucnia, zemani zemania> pni pnovia, krli krlovia a p o d . V d n e n o m z e s l e n t v a r y susedia* hostia, uni, zemani, pni, krli a p o d . O s t a l i v a k d n b l e t y Gali Galovia ri trovia, Nri Nrovia, hibliofili bibliofilovia, klasici klasikovia a p o d . V n a j n o v o m o b d o b sa z d v o j t v a r o v ocami ocima, uami uima stratili p v o d n d u l o v t v a r y ocima, uima (hoci v G. p l . ostali d v o j t v a r y o o, ui u). T a k i s t o v starej n o r m e s p i s o v n e j s l o v e n i n y sa u p l a t ovali d v o j t v a r y padnul padol, kopnul kopol, pohnul sa pohol sa. V dnenej n o r m e s l e n t v a r y padol, kopol, pohol sa, o k r e m v n i m k y ostarnul ostarol. Z d v o j t v a r o v skvi sa skvej sa, bdi bdej zvazili v d n e n o m z e t v a r y skvej sa, bdej, i k e naalej ostali d v o j t v a r y zamdli zamdlej, omdli omdlej.
9

U v e d e n p r k l a d y u k a z u j , e sa n e f u n k n d u b l e t y s t r c a j vo v v i n e j a z y k a , ale e aj t t o z m e n a j e pozvon, i d e cez j e d n o t l i v t v a r y ( n e u p l a t u j e sa n i j a k p r i a m o i a r o s ) . T o v a k n e v y l u u j e e x i s t e n c i u c e l k o m r o v n o c e n n c h d v o j t v a r o v v s y n c h r n n o m s t a v e j a z y k a . N a p r . d u b l e t y G. p l . sliviek slivk, kariet kart s r o v n o c e n n a p o u v a j sa v celom r o z s a h u s p i s o v n h o jazyka. V n a j n o v o m o b d o b spisovnej s l o v e n i n y sce p r i b u d l o niekoko t y p o v d v o j t v a r o v , ale z k l a d y slovenskej morfolgie t m neboli p o r u e n . N a p r k l a d p o d s t a t n m e n n a -mer m a j v G. sg. p r p o n u -u aj -a: plynomeru i plynomera, elektromeru i elektromera . . . Alebo p o d s t a t n m e n ukazovate, delite, menite, mocnite, nsobite m a j v N . p l . t v a r y n a -e n a -ia: ukazovatele i ukazovatelia, delitele i delitelia . . . Aj p o d s t a t n m e n hzva, vhra, iabre m a j v G. p l . d v o j t v a r y : hiev hziev, vher i vhier, iaber i ziabie.r. V oblasti g r a m a t i c k c h slov, n a j m p r e d l o i e k a s p o j o k , p r e j a v u j e sa v v i n v s a s n o m priereze t a k i s t o s t u p o m j e d n o t l i v c h p r v k o v a p r i b d a n m i n c h p r v k o v . N a p r k l a d s p o j k y a, ponevc, jestli, jestlie, akonhle v y p a d l i z d n e nho z u , alebo s n a s a m o m okraji s p i s o v n c h p r o s t r i e d k o v , ale cel r a d novch predlokovch a spojkovch v r a z o v vnikol do sasnho spisovnho j a z y k a , n a p r . : napriek, poas, vaka, v porovnan s, v pomere k, v dsledku, nsledkom ...; zatia o, skr ako, bez toho aby, bez toho e by . . . N a celej morfologickej r o v i n e sasnej i k o v n e j s l o v e n i n y b a d a d y n a m i c kos. J e t o p r e j a v ivosti a i v o t a s c h o p n o s t i s p i s o v n e j sloveniny. P r i n y j e d n o t l i v c h z m i e n m u b y vemi r o z m a n i t ; i c h p o z n a n i e si v y a d u j e p o d r o b n v s k u m nielen celho j a z y k o v h o s y s t m u , a l e aj v e t k c h okolnost, v k t o r c h sa j a z y k u p l a t u j e a k o n s t r o j d o r o z u m i e v a n i a a myslenia, i a k o k u l t r n a h o d n o t a n r o d a . Morfologick v v i n cez d v o j t v a r y j e v a k p r i r o d z e n , a p r e t o d v o j t v a r y , k e sa m u z d a z b y t o n m i p r v k a m i g r a m a t i c k h o systmu, treba repektova a k o jeho p l n o p r v n e siastky.
4 Morfolgia

49

Morfologick typ sloveniny

S l o v e n i n a si z a c h o v a l a z k l a d n r t y morfologickej stavby slovanskch j a z y k o v . T o t o spolon d e d i s t v o si v a k r o z v j a l a s v o j s k m s p s o b o m , t a k e d n e n s p i s o v n slovenina j e o s o b i t n m j a z y k o m m e d z i s l o v a n s k m i j a z y k m i : m v e l a s p o l o n h o i r o z d i e l n e h o so v e t k m i s l o v a n s k m i j a z y k m i , t e d a aj s najblim jazykom s etinou. T y p o l o g i c k r o z d i e l y aj m e d z i n a j b l i m i j a z y k m i s a z a k l a d a j n a t o m , e k a d jazyk obsahuje rty rozlinch t y p o v . Ani jeden j a z y k n i e j e typologick jednoliaty; jednotliv t y p y sa v o m k o m b i n u j svojskm spsobom. S jazyky, k t o r patria vyhranene k j e d n m u t y p u , take ostatn t y p y s v nich zastpen len nepatrnou mierou. T a k naprklad turetina je v y h r a n e n e aglut i n a n j a z y k . V i n a j a z y k o v m v a k t a k t r u k t r u , e v nej sce p r e v l d a j e d e n t y p , a l e u p l a t u j a v n e j v i a c - m e n e j v z n a m n e aj i n t y p y . T a k j e aj slovenina. Vo veobecnosti sa rozliuje p typov jazykov: flektvny, aglutinan, analytick, introflektvny a poly syntetick. Tieto typy s vrazn najm v morfolgii, i ke sa pre javuj viac-menej zretene aj na inch rovinch jazykovho systmu. Podstatou lektvneho typu je vyjadrovanie niekokch gramatickch vznamov jedinm spolonm formlnym prvkom v rmci jednho slova. Gramatick tvar m spravidla len jednu prponu. S to nesamostatn gramatick morfmy. Naprklad grama tick vznamy pdu, sla a rodu sa v tvaroch substantv vyjadruj jedinou prponou; I . sg. feminn sa vyjadruje prponou -ou: en-ou, ulic-ou, dla-ou, kosou, pa-ou, mater-ou> vedc-ou, gazdin-ou. alou vznamnou rtou lektvneho typu je vek poet typov flexie ie vek poet vzorov. Naprklad esk maskulna sa sklouj poda deviatich vzorov: pn, mu, hrad, stroj, predseda, drce. Mdlo, kreje, hajn. Dleitou rtou s aj alterncie a supletvnost bzy. Prov. napr. po. tvary loiara wierze, dqb debu, wz wozu, oblok (w) obloce, kociol kotla . . . Tento typ bol v starch fzach indo eurpskych jazykov. Zo slovanskch jazykov je najsilnejie zastpen v etine a v po tine. Aglutinan typ sa zaklad na korepondencii gramatickho vznamu a formlneho vyjadrenia prponou v rmci jednho slova: istmu vznamu zodpoved ist prpona. Aj t u s nesamostatn gramatick morfmy. Gramatick tvar m vak asto niekoko prpon. Napr. mad. toll pero" tollban v pere", tollam ,,moje pero" tollamban v mojom pere", tollaim moje per" tollaimban v mojich perch". V dsledku tejto korepon dencie medzi gramatickm vznamom a prponou je v aglutinanom type vemi mlo ty pov ohbania ie vemi mal poet vzorov: zvyajne je len jeden vzor v kadom ohyb n o m slovnom druhu. Ale paradigma je poetn. Tento typ je najsilnejie zastpen v turetine; je siln aj v madarine. Analytick typ sa vyznauje tm, e gramatick vznamy sa v om vyjadruj osobit nmi pomocnmi slovami samostatnmi gramatickmi morfmami. Plnovznamov slov s neohybn (ako gramatick slov). Naprklad franc. la mere m a t k a " de la mere (od) m a t k y " la mere (k) m a t k e " la mere matku". . . Alebo angl. Idid not go neiel som" you did not go neiel si" h e did not go neiel" we did not go neli sme" you did not go neli ste" they did not go neli". Tento t y p sa najsilnejie uplat uje vo francztine a v anglitine.

IntroLektvny t y p sa zaklad na tom, e sa gramatick vznamy vyjadruj variciou lexiklnej morfmy slova. Napr. n e m . Bruder b r a t " Brilder b r a t i a " ; angl. foot noha" feet nohy"; arab. kalbun pes" Mlbun psy". Introlektvny t y p sa dopa s flektvnym typom. Najvraznejie sa uplatuje v arabine. Polysyntetick t y p sa zaklad na skladan zkladov pri tvoren slov a n a nedostatku ohbania plnovznamovch slov. Najvraznejie sa uplatuje v ntine. V nasledujcich odsekoch uvedieme najdleitejie prvky flektvneho,

a g l u t i n a n h o , a n a l y t i c k h o , i n t r o f l e k t v n e h o a p o l y s y n t e t i c k h o t y p u v slo venskej morfologickej s t a v b e . N a k o n i e c n a z n a m e i c h p o m e r . Flektvny t y p . Slovensk morfologick stavba je vrazne flektvna,

priom, flektvny t y p j e n a j v z n a m n e j v oblasti skloovania. F l e k t v n y t y p sa v r a z n e prejavuje v e k m rozdielom v s s t a v e t v a r o v jednotlivch o h y b n c h slovnch d r u h o v . V r m c i s k l o o v a n i a sa n p a d n e odliuje skloovanie p o d s t a t n c h mien, p r d a v n c h mien, sloviek a z m e n . T i e t o t y r i t y p y s k l o o v a n i a sxi o v l d a n o s o b i t n m i z k o n i t o s a m i . M a j v a k aj i s t s p o l o n r t y , k t o r s v i a c - m e n e j z k l a d o m f l e k t v n e h o t y p u . J e t o rovnak poet pdov, existencia nulovej pdovej prpony, vek v s k y t synonymie a homonymie pdovch prpon, supletvnos b z y a kvantitatvna varicia v prponch. P r e s l o v e n i n u j e p r z n a n , e n e r o z m n o i l a p o e t z d e d e n c h p d o v , a l e n a o p a k zmenila h o ; p d o v s y s t m spisovnej s l o v e n i n y sa s k l a d zo iestich t v a r o v : nominatv, genitv, datv, a k u z a t v , lokl, i n t r u m e n t l . N a oslovenie sa bene pouva t v a r n o m i n a t v u . P v o d n v o k a t v n e t v a r y ostali len v nie k o k c h o s i h o t e n c h p r p a d o c h , a k o otce, synku, boe. Osobitne sa mus uvies, e lokl sa p o u v a l e n a k o p r e d l o k o v p d :

o chlapovi, na duboch, v stroji, pri sudcovi; o ench, na ulici, na dlani, v kostiach;

o meste, na srdci, v znamen . . . T m s a z v y u j e p o m e r n f r e k v e n c i a p r e d l o kovch pdov n a kor bezpredlokovch pdov, ale flektvny rz skloovania sa n e n a r a , l e b o l o k l m v r a z n p d o v p r p o n u v k a d o m v z o r e . Existencia nulovej pdovej prpony je p o d o p r e t j e d n a k v y h r a n e n o u pdovou funkciou bezprponovch t v a r o v , j e d n a k s y n o n y m o u nulovej a p o z i t v n e j p d o v e j p r p o n y . T a k n a p r . t v a r y mu, stroj, dom s z r e t e n n o m i n a t v y , r e s p . n o m i n a t v y - a k u z a t v y s i n g u l r u a t v a r y hrn, ulc, miest, sdc s z r e t e n g e n i t v y p l u r l u n a j m p o d a f u n k c i e v o v e t e . V t c h i s t c h f u n k c i c h s a u p l a t u j aj t v a r y s p o z i t v n y m i p d o v m i p r p o n a m i ; n a p r . N .

sg. dedo, G. p l . du.

S y n o n y m i a p d o v c h p r p o n s a z a k l a d n a t o m , e t e n i s t p d o v v z n a m , sa me vyjadri f o r m l n e rozlinou .prponou. Z r i e d k a v e j i e i d e o d u b l e t y t y p u sukie-0/sukn-, papc-0 lpapu-. astejie ide o rozlin p r p o n y v rozlinch vzoroch, o j e v s l e d k o m h i s t o r i c k h o v v i n u , n a p r . N . sg.

mest-o, srdc-e; L . s g . o en-e, o ulic-i; N . p l . mu-i,

hrdin-ovia

. ..

H o m o n y m i a je p r o t i k l a d o m s y n o n y i n i e , lebo t u sa rozlin p d o v v z n a m y v y j a d r u j t o u istou p r p o n o u . N a p r k l a d G. a A. sg. chlap-a, hrdin-u; G. a A . p l .

hrdin-ov, chlap-ovi N . a A. p l . en-y, idic-e; N . a A. sg. rnest-o, vysveden-ie; I . sg. a D . pl. dom-om, stroj-om; G. sg. a N . A. p l . ulic-e, en-y ...
Nulov pdov prpona, ako aj synonym ia a homonymia sa uplatuj aj v skloovan prdavnch mien, sloviek a zmen. Napr.: on-0, hoden-0, matkin-0; D. sg. m/n-ejm-i, teb-e!t-i; G. sg. do ne-ho/do- 0; G. a L. pl. dobr-ch, pv-ch; I. sg. a D. pl. t-m . . . V rmci asovania je sce nulov prpona 3. os. sg. vid- 0, nesie- 0 . . ., ale niet synonymie okrem dubliet v prpone 3. os. pl. j-u iaja, a vbec niet homonymie asovacch prpon. Supletvnos z k l a d u g r a m a t i c k c h t v a r o v j e vemi z r i e d k a v zjav v r m c i v e t k c h o h y b n c h slovnch d r u h o v . S t o j e d n o t l i v v y p o t a t e n p r k l a d y , a k o v r m c i s u b s t a n t v lovek udia, v r m c i z m e n ja ma, ty teba, v r m c i slovies byt som budem bol, s idem i/cho iel, v r m ci s t u p o v a n i a a d j e k t v a a d v e r b i dobr lep, dobre lepie, mal men,

mlo menej.
K v a n t i t a t v n a varicia v p r p o n c h j e v sasnej spisovnej slovenine viac-menej morfologickou zleitosou. P r a v i d l o o r y t m i c k o m s k r a c o v a n dlhej slabiky p l a t p r e t v a r y v e t k c h s l o v n c h d r u h o v . V n i m k y z t o h t o p r a v i d l a s o d v o d n e n i n m i zkonitosami, k t o r o b m e d z u j p l a t n o s p v o d n e z v u k o v h o p r a v i d l a z d v o d o v t v a r o v c h . P r e j a v i l a sa v t o m n a d r a d e n o s t v a r o v e j r o v i n y n a d z v u k o v o u rovinou j a z y k o v h o s y s t m u . alie flektvny r t y v t v a r o c h j e d n o t l i v c h s l o v n c h d r u h o v s rozlin. S y s t m skloovania p o d s t a t n c h m i e n sa z a k l a d n a rozdieloch v g r a m a t i c k o m rode a n a s h r e s s t a v y g r a m a t i c k c h morfm s r o d o m . K e e sa m u s k r o d rozleuje n a i v o t n a n e i v o t n , m m e v l a s t n e t y r i r o d y : m u s k ivotn, m u s k n e i v o t n , e n s k a s t r e d n . V m u s k o m i v o t n o m r o d e sa n e u p l a t u j e rozdiel m e d z i t v r d o a m k k o z a k o n e n m i p o d s t a t n m i m e n a m i , t a k e j e len j e d e n k o n s o n a n t i c k v z o r chlap. T o j e siln z s t u p c a m u s k h o i v o t n h o r o d u . H o c i t u i d e o v l u n e k o n s o n a n t i c k vzor, p a t r i a k n e m u aj s u b s t a n t v a i v o t n h o m u s k h o r o d u zakonen n a -o (okrem priezvisk): dedo, ujo, Fero, Milo . . . J e t u ete v o k a lick v zo r hrdina, k t o r z a h r n u j e m e n osb m u s k h o p o h l a v i a , z a k o n e n n a -a: baca, Rosa, Bea, poeta, Pita, a k o aj slovensk p r i e z v i s k z a k o n e n n a -o:

Heko, Bucko, Smieko, Krno, Tallo, Sopko.

Rozdiel medzi oboma vzormi sa uke v G. A. sg.: od Ferka Ferku, za Ferka Ferku; podobne od Janka Hrku, za Janka Hrku . . . U p l a t n e n i e r o d o v h o p r i n c p u u t v o r i l o o s o b i t n vzor hrdina, k t o r sa p r i klonil k v z o r u chlap n a j m v y r o v n a n m G. a A . sg. p r e v z a t m a k u z a t v n e j p r p o n y -u aj d o genitvu ( p v o d n g e n i t v hrdiny, a k u z a t v hrdinu), p r e v z a t m , p r p o n y I . sg. -om, a k o aj p r e b u d o v a n m v e t k c h t v a r o v p l u r l u .

V m u s k o m n e i v o t n o m r o d e sa v a k rozdiel m e d z i t v r d o a m k k o z a k o n e n m i v z o r m i u p l a t u j e , t a k e s t u d v a v z o r y : dub a stroj. Osobitn skupinu podstatnch mien muskho rodu tvoria men zvierat, lebo s a v j e d n o t n o m sle c h p u a k o o s o b n v z o r chlap, a l e v m n o n o m sle sa s k l o i i u j a k o n e o s o b n v z o r dub a l e b o stroj ( p o d l z a k o n e n i a : rys rysy, medvedmedvede). Tto skupina je blzka k vzoru ivotnch s u b s t a n t v , o o m s v e d i a d u b l e t y A . p l . psy/psov, vlky/vlkov, vtky/vtkov. V enskom rode plat pri vokalickch vzoroch rozdiel medzi t v r d o a m k k o z a k o n e n m i s l o v a m i , t a k e e x i s t u j d v a v z o r y : ena a ulica. T o s siln z s t u p c o v i a e n s k h o r o d u . K o n s o n a n t i c k v z o r y dla a kos s m l o r o z l e n a v z o r dla sa v e m i pribliuje k m k k m u v z o r u ulica. O s i h o t e n e s t o j a p o d s t a t n m e n ma a pani. O s o b i t n p o s t a v e n i e m v z o r gazdin, k t o r j e z m i e a n m t y p o m m e d z i substantvnym a adjektvnym skloovanm. V s t r e d n o m r o d e j e rozdiel m e d z i t v r d o a m k k o z a k o n e n m i v o k a l i c k m i v z o r m i mesto a srdce. T o s siln z s t u p c o v i a s t r e d n h o r o d u . V r a z n j h n t y p o m je v a k aj v z o r dieva, a k o aj v z o r vysvedenie. T i e t o v z o r y s p o d o p r e t s m a n ticky a derivan. Shrnn poet substantvnych vzorov mus obsiahnu aj zmiean typy, majce jednak prvky substantvneho a pronominlneho skloovania vzor kidi, jednak prvky substan tvneho a adj (aktvneho skloovania vzory predstaven (vedci), predstaven (vedca), njomn. F l e k t v n y c h a r a k t e r t v a r o v p o d s t a t n c h m i e n sa z v r a z u j e a l t e r n c i a m i hlsok v rmci t v a r o t v o m h o zkladu. V slovenine je v a k p o m e r n e vemi m l o a l t e r n c i . A j v r m c i s k l o o v a n i a p o d s t a t n c h m i e n sa u p l a t u j e siln tendencia po rovnakom znen bzy vo vetkch tvaroch. Tto tendencia vak o s l a b u j e flektvny r z s l o v e n s k h o s k l o o v a n i a . K o n s o n a n t c k a l t e r n c i a k-c, ch-s j e i v l e n v N . p l . i v o t n c h m u s k c h p o d s t a t n c h m i e n : vojak vojaci, ernoch ernosi. V o k a l c k a l t e r n c i e v k v a n t i t e sa u p l a t u j n a j m v p a r a d g m e s t v a r o m s nulovou p d o v o u p r p o n o u , a t o j e d n a k v j e d n o t l i v c h p r p a d o c h t y p u k koa, d daa, chlieb chleba; j e d n a k p r a v i d e l n e v G. p l . p r p a d o v a k o ena ien, hrana hrn, kopa kp, aty iat, ulica ulc, mesto miest, srdce sdc . . . Skloovanie p r d a v n c h mien sa v r a z n e odliuje o d skloovania p o d s t a t n c h m i e n . I b a t v a r y n o m i n a t v u slov dlen, vinen, hoden hodna hodno, rd rada rado radi rady ( p o u v a n l e n v p r s u d k u a d o p l n k u ) sa v y m y k a j z p r a v i d e l n h o s k l o o v a n i a p r d a v n c h m i e n p o d a v z o r o v dobr, cudz, pv a otcov. Tieto tyri vzory p r d a v n c h mien s dobre rozlen a s p r o d u k t v n e . V z o r y dobr a cudz s v a r i a n t m i t o h o i s t h o t y p u , a t o v a r i a n t m i p o d a z a -

konenia b z y : v a r i c i a s a u k a z u j e v d l h c h v o k l o c h p r p o n /, /iu, jie, jia; n a p r . : dobr cudz, dobr cudziu, dobr cudzie, dobr cudzia. K t m t o v z o r o m a k o s t n c h p r d a v n c h mien sa bli v z o r pv, k t o r j e v a k c h a r a k t e r i z o v a n t m , e m k k p r p o n y sa v o m v y s k y t u j p o a k o m kovek k o n s o n a n t e o k r e m t v r d h o k, g, ch, h, d, t, n, l. Miesto n i c h s n e t v r d " k o n s o n a n t y , d, , , d, , , : vlci, dod, bl, pstru, had, koht, slon, vel .. . Osobitn a p r o d u k t v n y t y p p r e d s t a v u j i n d i v i d u l n e p r i v l a s t o v a c i e p r d a v n m e n vzor otcov, r e s p . matkin. T e n t o vzor m p o v a h u t v r d o za k o n e n c h slov. P r e t o niet v o m a n i alterncie n\ p r e d p r e d n m i v o k l m i : matkini, matkinej. T e n t o t y p j e o s o b i t n n a j m v t v a r o c h j e d n o t n h o sla. Tvarmi prdavnch mien sa vyjadruje kategorilna zhoda prdavnho m e n a s n a d r a d e n m p o d s t a t n m m e n o m alebo z m e n o m . Kee t v a r y pr d a v n c h mien s v d o s t a u j c e j miere diferencovan, u m i e s t e n i e p r d a v n h o m e n a v o v e t e j e v o vekej m i e r e von. T o je tie flektvna r t a g r a m a t i c k e j s t a v b y j a z y k a . R o z d i e l y v o v e t n e j funkcii a d j e k t v a s a v a k t v a r m i a d j e k t v a n e n a z n a u j , o k r e m v n i m o n c h p r p a d o v , a k o vinn vinen, dln dlen. Osobitn flexa s a u t v o r i l a p r i z k l a d n c h slovkch. N a j v r a z n e j m i z n a k m i t o h t o t y p u flexie s : 1. p r p o n a -aja, -ia v n o m i n a t v e dvaja, traja, tyria, a k o aj p r p o n a -i v n o m i n a t v e p r e i v o t n m u s k r o d , n a p r . : piati mui, desiati vojaci, tridsiati iaci, i p r p o n a -ich v a k u z a t v e t c h i s t c h p r p a d o v , n a p r . : piatich muov, desiatich vojakov...; 2. p r p o n y -och (-ich) a -om (-im) v genitve lokli, r e s p . v d a t v e (spojen s p v o d n m d u l o v m z k l a d o m ) : dvoch, troch, tyroch, piatich, siedmich .. .; dvom, trom, tyrom, piatim, siedmim...; 3 . p r p o n a -oma (popri -omi) v i n t r u m e n t l i dvoma, troma; . n e s k l o n n t v a r y v N . A . v e t k c h r o d o v p r i slovkch od p vyie: p chlapov (popri N . piati chlapi a A. piatich chlapov), es ien, sedem zn, desa domov, dvadsa riek, sedemdesiat jazier...; 5. sklo o v a n i e v e t k c h z k l a d n c h sloviek v G., D . , L . a L , n a p r . : dvoch ien, trom dvorom, o smich triedach, deviatimi remeslami . ..; 6. nesklonnos s k u p i n o v c h ( h r o m a d n c h ) sloviek tvoro, ptoro, estoro, sedmoro, . . . ; 7. n e ohybnos p o d i e l o v c h slo v k o v ch v r a z o v , a k o po dve jablk, potri koruny, po p zn, po sedem rokov, po desa halierov . . . (popri z r i e d k a v e j o m po dvoch, troch jablkch, korunch). Flektvny typ sa v rmci sloviek vyznauje nielen tm, e sa slovky sklouj, le aj tm, e s nimi spojen podstatn meno je v plurli (pri slovkch dva, tri, tyri), a to aj pri slovkch od p vyie (p domov, dev litrov, tridsajeden rokov, tyridsatri korn . . .). Je to gramatick princp, ktor sa celkove nekryje s matema tickm princpom potania vec. Pri silnejom presadzovan matematickho princpu

slovky meravej (stvaj sa nesldonnmi alebo aspo v nepriamych pdoch maj ten denciu po jednom tvare) a potan predmet je vdy v t o m istom tvare. S k l o o v a n i e z m e n j e o s o b i t n . Z s a d n e s a odliuje n a j m o d s u b s t a n t v n e h o skloovania. S l o v e n s k z m e n s m e n e j lenen a k o n a p r k l a d esk z m e n , l e b o n i e t osobitnho t y p u vzanch zmen. V slovenine prevzali vzan funkciu opytovace zmen, a t o alebo samostatne (ako naprklad v rutine), alebo v spojen v e o b e c n h o o p y t o v a c e h o z m e n a o s o s o b n m z m e n o m v n e p r i a m y c h p d o c h : es. jenz = slov. ktor//o on; es. jimz = slov. ktorm) j o im . . . V slovenine n i e t v e o b e c n h o o s o b n h o z m e n a , k t o r b y z o d p o v e d a l o n e m e c k m u man a l e b o f r a n c z s k e m u on. V r a z n e flektvnou r t o u v s k l o o v a n z m e n j e s u p l e t v n o s b z y v t v a r o c h z k l a d n c h o s o b n c h z m e n ja, ty, my, vy: ja majjma mne/1mi mnou, ty teba j/a tebe //ti tebou, my ns nm nami, vy vs vm vami. O s o b i t n o u r t o u z m e n n h o s k l o o v a n i a s d u b l e t y ma\\ma, mne\\mi, teba//a, tebe//ti, jeho//ho, jemtc//mu, seba j /sa, sebejjsi. K r a t i e t v a r y s s p r a v i d l a e n k l i t i c k , ale a k o u d o v p r v o k sa u p l a t u j e aj p r o k l i t i c k u m i e s t e n i e t c h t o tvarov. Tvary sa, si zaujmaj miesto vo vete poda rytmickho pravidla, podobne ako mor fma sa pri z vratnch tvaroch. Dleitou typologickou rtou slovenskch z m e n s zrazen predlokov t v a r y z m e n a 3 . o s o b y on, ono: doho//do, zaho//za, naho//na, preho/j pre, pode, nade, prede . . . S t o t v a r y G. a A . sg. V s p i s o v n o m lize s a d r i a p l u r l o v t v a r y z m e n a 3. o s o b y ich, im, nich, nim, nimi, a k o aj z o d p o v e d a j c e t v a r y p r i v l a s t o v a c c h z m e n mojich, mojim, mojimi, tvojich, tvojim, tvojimi, naich, naim,, naimi, vaich, vaim, vaimi s k r t k o u s a m o h l s k o u i. Sloves a k o s l o v n d r u h s n a j b o h a t o u p a r a d g m o u s z t y p o l o g i c k h o ha d i s k a n a j v i a c h e t e r o g n n e . U p l a t u j e s a v n i c h n a j m flektvny, a g l u t i n a n a analytick t y p . V r a z n o u flektvnou r t o u s l o v e n s k h o s l o v e s a j e v e k p o e t s l o v e s n c h v z o r o v , v e d n o 14. I c h rozlenie sa t k a v i a c m o d f i k a n c h m o r f m a k o r e l a n c h m o r f m v r m c i s l o v e s n c h t v a r o v . V t e j t o s v i s l o s t j e d l e i t , e v slo v e n i n e j e p o m e r n e m l o t z v . n e p r a v i d e l n c h slovies ie slovies, k t o r m a j v svojej p a r a d i g m e v i e - m e n i e o d c h l k y o d v z o r o v c h p a r a d i g i e m : by, jes, vedie, chcie, b sa, st, s (a i c h p r e d p o n o v o d v o d e n i n y ) . P o d o b n e d l e i t o u flektvnou r t o u j e v y j a d r o v a n i e k a t e g r i o s o b y a sla i n d i k a t v u p r z e n t a s p o l o n m i r e l a n m i m o r f m a m i : -m, -, -0; -me, -te, -/~ia. T u m m e v l a s t n e j e d i n s s t a v u o s o b n c h p r p o n s v a r i c i o u v p r p o n e 3. o s . p l . : -/-ia.

Pre zaradenie sloveniny v rrnci slovanskch jazykov je dleit t skutonos, e vetky sloves pravideln i nepravideln maj v tvare 1. os. sg. vdy prponu -m: vediem, hyniem, chudnem, ijem, beriem, triem, som, chcem, idem . .. Osobitne stoj s s t a v a p r p o n v r o z k a z o v a c o m spsobe: -0; -me, -te. Tento flektvny spsob v y j a d r o v a n i a kategri osoby a sla sa z a c h o v v a aj v a n a l y t i c k c h t v a r o c h , lebo aj t a m sa t i e t o kategrie v y j a d r u j spolonmi morfmami, i k e d s t o s a m o s t a t n morfmy: budem nosi, budem nosen;

nosil som, bol som nosen; nosil by som, bol by som nosil, bol by som nosen

...

F l e k t v n y t y p sa u p l a t u j e aj v t v a r e prsloviek, k t o r sa c h p u a k o o d v o den z p r d a v n c h mien alebo p o d s t a t n c h mien. I d e t u o flektvny t y p , lebo t e n ist g r a m a t i c k v z n a m s a vyjadruje rozlinmi m o r f m a m i , o j e v k o n k r t n y c h p r p a d o c h dan v v i n o m . P r k l a d y : hlbok-o, prjemn-e, slovensk-y,

krok-om .. .
A g l u t i n a n t y p . K m flektvny t y p j e silne z a s t p e n v t v a r o c h v e t k c h o h y b n c h slovnch d r u h o v , zatia a g l u t i n a n t y p m i b a menie uplatnenie. N a p r k l a d v r m c i skloovania p o d s t a t n c h mien a n i n i e t v r a z nho a g l u t i n a n h o p r v k u . A z d a p r i d v a n i e p r p o n y -m v 7. p d e n e o h y b n c h p o d s t a t n c h m i e n t y p u penle, skre m o n o poklada z a n z n a k a g l u t i n c i e :

so skrem, pred penlem.

Za spolon aglutnan r t u v e t k c h o h y b n c h slovnch d r u h o v m o n o poklada t e n d e n c i u po r o v n a k e j zvukovej p o d o b e b z y . T t o t e n d e n c i a s a u p l a t o v a l a aj v minulost, oho dsledkom j e p r v e m a l poet alternci n a konci b z y m e n n c h i slovesnch t v a r o v . S u v e d e n o u tendenciou p o r o v n a k o m znen b z y svis rozdiel m e d z i , , m k k o " a nie m k k o " z a k o n e n m i b z a m i . I d e o a g l u t n a n rtu, a k sa t m t o rozdielom v y v o l v a p r a v i d e l n striedanie jednotnej g r a m a t i c k e j p r p o n y , a k o je t o v t v a r o c h a k o s t n c h p r d a v n c h mien, v k t o r c h j e dlh s a m o h l s k a ; prov. n a p r . : pekn, pekn, pekn a cudzia, cudziu, cudzie. P r o g r e s v n e h l s k o v zmeny n a m o r f e m a t i c k o m v k u s t e d a aglutinanho r z u . A g l u t i n a n t y p sa v r a z n e u p l a t u j e v t v a r o c h i m p e r a t v u , h o c i s t a v b a vlastnch o s o b n c h p r p o n j e flektvna. Existencia s a m o t n e j p r p o n y i m p e r a t v u i k e d zvis o d z a k o n e n i a b z y t v a r u a k o aj t e c h n i k a p r i p j a n i a osobnch p r p o n j e a g l u t i n a n r t a . Osobitn technika pripjania osobnch prpon sa prejavuje v tvare 1. os. pl. Pred prponou -me sa neznel konsonanty vo vslovnosti nahrdzaj znelmi: kpme (vyslov kbme), nesme (vyslov ezme), peme (vyslov pedme), psme (vyslov pime) . . . In tto zmena pred konsonantom m vo formante nenastva: plotmi, komi, lesmi, chlapmi . . . R o v n a k o u m i e r o u sa u p l a t u j e a g l u t i n a n t y p v s t a v b e v e t k c h neuri t c h a m e n n c h t v a r o v slovesnch, lebo k a d z t c h t o t v a r o v m j e d n o t n morfmu. A k nej sa p r i p n a p r p a d n relan morfma s flektvnou s t a v b o u .

Morfma infinitvu j e -; m o r f m a p r e c h o d n k a -cj-uc, r e s p . -iac/-ac; m o r f m a innho p r a s t i a p r t o m n h o j e -c(~\- i .. . )\\-iac\-ac( + i . . .), morfma innho p r a s t i a m i n u l h o j e -v(+ . . . j , m o r f m a t r p n h o p r a s t i a j e -nl en\-t(+ ...\y ...). P o d o b n e s v y b u d o v a n aj t v a r y k o m p a r a t v u . J e v nich p r p o n a -j-ej (+ - r e s p . -f ie) : mil-( -f- . . ., r e s p . + -ie), 7ndr-ej( . . . , resp. -j- ie). Supletvnos l e x i k l n e h o z k l a d u p r i n e p r a v i d e l n o m s t u p o v a n j e flektvna r t a , ale a n i v t c h t o p r p a d o c h sa n e n a r a a g l u t n a n s t a v b a k o m p a r a t v u : dobr- Zep-(+ , r e s p . -f-ie) . . . Za a g l u t n a n r t u t r e b a p o k l a d a aj prefixine t v o r e n i e f u t r a n i e k t o r c h n e d o k o n a v c h slovies g r a m a t i c k o u p r e d p o n o u po-. J e t o t y p poletm, pobe, pjde, ponesieme, poleziete, pote (od b e z p r e d p o n o v c h n e d o k o n a v c h slovies letie, bea, s, nies, liez, tiec). R o v n a k o t r e b a p o s u d z o v a aj t v a r y superla t v u a d j e k t v a a d v e r b i u t v o r e n z k o m p a r a t v u p r e d p o n o u naj-: najmil, resp. najmilie; najmdrej, r e s p . najmdrejie; najlep, r e s p . najlepie . .. A g l u t i n a n t y p sa n a j v i a c u p l a t u j e v p a r a d i g m e slovies ie v konjugcii. T a k i s t o siln je aj v s t u p o v a n a d j e k t v a a d v e r b i e v k o m p a r c i i . Ale v s k l o o v a n ie v deklincii sa a g l u t n c i a n e u p l a t u j e . T j e flektvna a d o p a sa a n a l y t i c k m i r t a m i ( = p r e d l o k o v p d y ) .
r J r

A n a l y t i c k t y p . V r m c i p a r a d i g m y slovies u p l a t u j e sa v o v z n a n e j miere aj a n a l y t i c k t y p , k t o r sa z a k l a d n a v y j a d r e n g r a m a t i c k c h v z n a m o v s a m o s t a t n m i m o r f m a m i . T a k v z n i k a j a n a l y t i c k ie v i a c s l o v n t v a r y . S d v o j a k : opisn a z v r a t n . Opisn (perifrastick) t v a r y s z a s t p e n p r e d o v e t k m v p a r a d i g m e slovies. T u vznikli z p v o d n c h k o n t r u k c i m e n n c h t v a r o v s p o m o c n m i p r v k a m i . Opisn t v a r y m a j v z k l a d e n e u r i t a l e b o m e n n t v a r v z n a m o v h o slovesa a prslun t v a r opisnho slovesa by. S t o o p i s n t v a r y b u d c e h o asu n e d o k o n a v c h slovies budem, vola . . . ; alej o p i s n t v a r y m i n u l h o a p r e d m i n u l h o asu volal som . . . , r e s p . bol som volal . . . ; p o t o m opisn t v a r y p o d m i e o v a c i e h o s p s o b u p r t o m n h o m i n u l h o volal by som . . , resp. bol by som volal . . . ; n a p o k o n o p i s n t v a r y t r p n h o r o d u by volan, som volan, budem volan, bu volan, bol som volan . . . Z v r a t n (reflexvne) t v a r y m a j v z k l a d e t v a r n e z v r a t n h o osobnho slovesa v spojen s g r a m a t i c k o u m o r f m o u sa. S t o j e d n a k b e z p o d m e t o v e n e o s o b n z v r a t n t v a r , a k o ide sa, pjde sa, lo sa, lo by sa, bolo by sa ilo; j e d n a k t r p n ie p a s v n e z v r a t n t v a r y , a k o (piese) sa spieva, sa bude spieva, sa (me) spieva, sa spievala . . . A n a l y t i c k y sa v y j a d r u j e v z n a m o s o b y a sla v e x p r e s v n y c h slovesnch t v a r o c h t y p u ja volal, keby ja nevolal, keby ja bol vedel . . . V r m c i i n c h s l o v n c h d r u h o v s a a n a l y t i c k t y p n e u p l a t u j e v t a k e j miere.

N a p r k l a d p r i podstatnch, m e n c h s len p r p a d y k o m b i n o v a n h o u p l a t n e n i a flektvneho a a n a l y t i c k h o t y p u v p r e d l o k o v c h p d o c h ; n a p r . o hlade, na rok, zo da na de . . . T e n ist p r p a d j e aj p r i prilovkch, resp. prilovkovch vrazoch, a k o do erven, na bielo, po domcky . . . Aj v oblasti sloviek m m e t a k t o t y p : po troje, po ptoro, po devtoro . .. A n a l y t i c k t y p j e vak v slovenskej morfolgii priebojn. U k a z u j t o sponov kontrukcie, a k o je prestret, bolo zamrznut, bolo choden, k t o r sa v v i n o m mu sta t v a r m i . I n t r o f l e k t v n y t y p . V s l o v a n s k c h j a z y k o c h sa flektvny t y p d o p a introflektvnym t y p o m , lebo a l t e r n c i e v bze t v a r u s s p r i e v o d n m v y j a d renm g r a m a t i c k h o v z n a m u . N a p r . v t v a r e N . p l . vojaci h l a v n m v y j a d r e n m g r a m a t i c k h o v z n a m u je p r p o n a -i, k m alterncia k\c j e i b a s p r i e v o d n m formlnym p r o s t r i e d k o m . P o d o b n e aj vokalick alterncie v t v a r o c h rk, nh s sprievodnm, s e k u n d r n y m f o r m l n y m p r o s t r i e d k o m , k m h l a v n m for m a n t o m j e n u l o v p r p o n a : rk- 0 , nh- 0 . V slovenine t e d a niet p r p a d u , v k t o r o m b y sa g r a m a t i c k v z n a m t v a r u v y j a d r o v a l v l u n e alternciou v bze t v a r u . Aj v t v a r o c h 2. os. sg. i m p e r a t v u je nulov g r a m a t i c k prpona, t a k e a l t e r n c i e n a konci b z y s i b a s e k u n d r

n y m prostriedkom: ko, stel, ve, ple, e, vedz, povedz, i ...

Introflektvne r t y , resp. n b e h y k ntroflexii v slovenskej morfolgi s n a s t u p e , o svis aj s menm z a s t p e n m flexie. N a p r k l a d d u b l e t y t y p u papui (popri pap), r e s p . asov (popri ias) n a z n a u j z a t l a o v a n i e v n t o r n e j flexie aj a k o sprievodnho v y j a d r e n i a g r a m a t i c k h o v z n a m u . P o l y s y n t e t i c k t y p . J e d n a r t a p o l y s y n t e t c k h o t y p u skladanie z k l a d o v sa u p l a t u j e v g r a m a t i c k c h slovnch d r u h o c h , d r u h r t a n e ohybnos j e d n o t l i v c h slov p a t r i a c i c h d o o h y b n h o slovnho d r u h u v y s k y t u j e sa n a j m v p l n o v z n a m o v c h s l o v n c h druhoch. V oblasti g r a m a t i c k c h slovnch d r u h o v j e skladanie z k l a d o v vemi dlei t m s l o v o t v o r n m p o s t u p o m . asto i d e p r i t o m o univerbzciu p r e d l o k o v h o , spojkovho alebo asticovho v r a z u . N a p r k l a d p r e d l o k y kvli, voi, s p o j k y take, akoby, astice eboe, vakver s p r o d u k t o m univerbizcie, lebo vznikli z v r a z o v k vli, v oi, tak e, e boe, vak ver. V niektorch p r p a d o c h vak a n i n e t r e b a p r e d p o k l a d a viaclenn v c h o d i s k o v v r a z . T a k j e t o n a p r k l a d p r i p r e d l o k c h spred, spopod, ponad, spopred,

pomedzi

...

Najm v rmci spojok a predloiek je vea viaclennch vrazov, ktor sa pu ako viacslovn vrazy, i ked ich jednotn vznam mohol by byt u dostaujcim zkladom pre univerbizciu: len o, zatia o, prv ako, e by, v dsledku, s pomocou . . . Vraznou p o l y s y n t e t i c k o u rtou j e amorfnos n i e k t o r c h p o d s t a t n c h mien, p r d a v n c h mien, z m e n a prsloviek.

N a t r v a l o n e s k l o n n s v a k len s u b s t a n t v a , k t o r m a j n e z v y a j n z a konenie. S t o z v a p r e v z a t slov, a k o ata, kakadu, kivi, lady, madame, kup, alibi, iglu; v n i m o n e aj d o m c e slov, a k o cucu, mami, Mio je, Svoreovie . . . T e n t o t y p s a v a k v s a s n o m s p i s o v n o m j a z y k u nezosiluje, lebo j e h o k r i t r i s o d d v n a p e v n a n e m e n l v . 1. Naopak vidie aj v rmci tohto typu pribdanie ohbania, naprklad priberanm prpony -m v I . sg. neutier na -e: penle penlem, skre skrem . . . Tieto tvary vak nie s spisovn. 2. Uveden substantva. s nesklonn, resp. morfologicky amorfn. Kategrie rodu, sla a pdu sa vyjadruj len na zvislom slove: pekn kakadu, vysok penle, vzneen lady, peknho kakadu, o vysokom penle, so vzneenou lady, v dvoch iglu, okolo vetkch iglu . . . Amorfhos sa tka vetkch kategri substantva, teda nielen pdu. Z p r d a v n c h m i e n s nesklonn i b a n i e k t o r p r e v z a t slov, a k o lila, bord, fajn, alebo e x p r e s v n e slov, a k o mrcha, bezva, senzi .. . Zo z m e n p a t r s e m p r o n o m e n generale o, p o u v a n a k o z k l a d v z a n h o v r a z u o ho, o mu, o s nm, o jej, o im . . . P o l y s y n t e t i c k r t a s a silnejie u p l a t u j e v o b l a s t i prsloviek, a t o v s t r a t e m o r f e m a t i c k e j t r u k t r y s e k u n d r n y c h prsloviek, a k o domov, oistom, do korn, napordzi . . ., k t o r vznikl z m e r a v e n m p d u domov, o istom, do

korn, na po ruke . . .
Aj nesklonnos niektorch sloviek naznauje zstoj polysyntetickho typu. S h r n . Morfologick s t a v b a spisovnej s l o v e n i n y n i e j e t y p o l o g i c k h o m o gnna, lebo s a v nej u p l a t u j rozlin t y p y . D o m i n a n t n o u z l o k o u j e v a k flektvny t y p , k t o r sa d o p a n a j m a g l u t n a n m , a n a l y t i c k m a p o l y s y n t e tckm typom. F l e k t v n y t y p v slovenskej morfolgii j e v o b l a s t i s y n t e t i c k c h t v a r o v sce d o m i n a n t n , ale n i e j e u p r i e b o j n , lebo v n o v c h z l o k c h m o r f o l o g i c k h o s y s t m u sa u n e u p l a t u j e . Vcelku m o n o k o n t a t o v a , e flektvny t y p j e n a stupe. V r m c i d e k l i n c i e s a flektvny t y p dr silnejie a k o v i n c h o b l a s t i a c h morfolgie, a l e aj t u j e v y t l a n zo s t a r c h pozci oraz silnejm u p l a t o v a n m p r e d l o k o v c h p d o v , alej z o s i l o v a n m t e n d e n c i e p o r o v n a k o m z n e n bzy vo vetkch pdoch a napokon odstraovanm funkne nevyuitch dvojtvarov. V r m c i k o n j u g c i e j e flektvny t y p o d d v n a slab, a naalej s a o s l a b u j e najm odstraovanm nepravidelnost v tvoren slovesnch t v a r o v . s t u p o m flektvneho t y p u s a v y s v e t u j e aj n e a s i n t r o f l e k t v n e h o t y p u v slovenskej morfolgii v b e c . V s y n t e t i c k c h t v a r o c h s a u v e d e n m i t e n d e n c i a m i , k t o r z a t l a j flek t v n y t y p , zosiluje a g l u t i n a n t y p . N a j m v o b l a s t i k o n j u g c i e j e a g l u t i -

n a n t y p silnejie z a s t p e n a jeho pozcie sa skr zosiluj, n a j m o d s t r a o v a n m alternci. D o m n o u aglutincie o s t v a aj naalej s t u p o v a n i e , hoci sa t u v malej miere u p l a t u j e aj a n a l y t i c k t y p , a k o sam spodn, sam krajn, menej tvrd, viac nesstreden . . . Vcelku v a k a g l u t i n a n t y p b a d a t e n e nezskava nov pole, lebo v novch v r s t v c h morfologickch p r o s t r i e d k o v sa u neuplatuje. Analytick t y p dopa deklinciu aj konjugciu. U p l a t u j e sa v a k viac v konjugcii, lebo sa pouva v o v e t k c h novch v r s t v c h s y s t m u slovesnch t v a r o v . Ale aj t u s a k o m b i n u j e s flektvnym t y p o m . Analytick t y p j e t e d a v slovenskej morfolgii p r i e b o j n . P o l y s y n t e t i c k t y p sa u p l a t u j e v slovenskom morfologickom s y s t m e a k o iv, ale nie siln zloka. Vcelku je t e d a slovensk morfologick s y s t m flektvny, so silnmi zlokami a g l u t i n a n m i a a n a l y t i c k m i , ako aj so slabou zlokou p o l y s y n t e t i c k o u . Priebojn s n a j m a n a l y t i c k a p o l y s y n t e t i c k zloky, t a k e flektvny cha r a k t e r sloveniny s a alej nerozvja. Z t o h t o p o m e r u t y p o l o g i c k c h zloiek v y p l v a p o m e r n pravidelnos morfolgie spisovnej sloveniny.

Podstatn men
Substantva

Defincia, vznam, delenie

P o d s t a t n m e n ( s u b s t a n t v a ) s o h y b n slov, k t o r v r m c i k a t e g r i e r o d u , sla a p d u p o m e n v a j veci a i n j a v y s k u t o n o s t i c h p a n a k o v e c i . S y n t a k t i c k sa u p l a t u j a k o p o d m e t , p r e d m e t a v e t n z k l a d ( h l a v n s y n t a k t i c k funkcie p o d s t a t n c h mien) a alej a k o p r s l o v k o v urenie, p r s u d o k , d o p l n o k a p r v l a s t o k (vedajie s y n t a k t i c k funkcie). V e o b e c n f u n k n r t a , k t o r j e spolon v e t k m s u b s t a n t v a m a k t o r ich odliuje o d o s t a t n c h slovnch d r u h o v , s p o v a v t o m , e s u b s t a n t v a p o m e n v a j nezvisle od inho slova. S t o n z v y s a m o s t a t n e c h p a n c h j a v o v , s u b s t a n c i . N a p r o t i t o m u p r d a v n m e n , p r s l o v k y , slovky (v a d j e k t v n e j p r s l o v k o v j p o d o b e ) a sloves p o m e n v a j n e s a m o s t a t n c h p a n j a v y a z s a d n e p r e d p o k l a d a j in slovo, x^re k t o r v y s l o v u j svoj o b s a h . Jestvovanie slovesnch tvarov, ktormi mono vyjadri samostatn chpanie deja (neuritok, slovesn podstatn meno), tomu noprotire, lebo pre sloveso je charakteristick predovetkm vyjadrenie deja, ktor nle nejakmu nositeovi. Sloveso v prvej a druhej osobe pomenva sce spravidla dej bez zretea n a in slovo (bez substantvneho alebo zmennho podmetu, ktor tu netreba vyjadri), avak pr pony tchto slovesnch osb implikuj vzah k mimo jazykovm faktom (k osobe pod vatea alebo prijmatea), ktor je podobn vzahu medzi slovesom v tretej osobe a pr slunm podstatnm menom.

Konkrtne a abstraktn (primrne a sekundrne) podstatn men

Pomenovac rozsah p o d s t a t n c h mien nemono celkom stotoova s o n t o logickou k a t e g r i o u veci. P r i m r n e p o m e n v a j p o d s t a t n m e n k o n k r t n e veci v i r o k o m z m y s l e ,

t e d a t a k j a v y s k u t o n o s t i , k t o r j e s t v u j alebo m u j e s t v o v a s a m o s t a t n e , t . j . s a m y osebe, a k t o r sa n e d a j c h p a a k o n e o d t r h n u t e n s t r n k a n i e o h o

inho. I d e t u o p o m e n o v a n i a o s b , a k o lovek, mu, ena, diea, priate, uiteka, Michal, Uhliarik; alej o p o m e n o v a n i a z v i e r a t , a k o pes, macka, jaha, vrank,
lysaa, Bodrk, Micka; a n a p o k o n o p o m e n o v a n i a vec v o v l a s t n o m z m y s l e :

kladivo, pluh, pero, kame; strom, dom, most, cesta, rieka, vrch, rovina, jazero; izba, stena, dvere, kuka; konr, list, kvet, kore; piesok, hlina, voda; umbier, Dunaj, ilina.
Tieto pomenovania volme k o n k r t n y m i p o d s t a t n m i m e n a m i . S u b s t a n t v a m i v a k m o n o p o m e n v a aj j a v y s k u t o n o s t i , k t o r j e s t v u j len n e s a m o s t a t n a k o s t r n k y v e c a k t o r a b s t r a k c i o u v y l e u j e m e a c h p e m e s a m o s t a t n e , a k o vec. S t o p o m e n o v a n i a a b s t r a h o v a n c h j a v o v , a b s t r a k t n p o d s t a t n m e n . P a t r i a m e d z i n e n z v y v l a s t n o s t : odolnos, skromnos,

tvrdos; lakomstvo,

udctvo, prvenstvo;

dobrota, ochota, vka,

rka,

zele;

ero, teplo; tvar, vzhad; alej n z v y s c h o p n o s t a d u e v n c h s t r n o k i v c h

b y t o s t : rozum, zrak, sluch, hmat, uch; va, povaha; predstavivos,

vedomie, nadanie; n z v y s t a v o v a c i t o v : zdravie, bohatstvo, manelstvo,

nklonnos;
zfalstvo;

choroba, chudoba, mdloba, staroba, bieda, nava, mlados, rados; ia, hlad, smd; n z v y dejov: beh, spev, smiech; prca, vroba; kosba, plavba; bitka, prechdzka;
n z v y a b s t r a h o v a n c h v s l e d k o v d e j a : prhoda, predstava, mylienka, udalos;

in, sen, zvuk, predpis, vplod, nsledok, poriadok, vsledok; slovo; n z v y spolo enskch j a v o v : ustanovize, zriadenie, prvo, kolstvo, umenie, veda, jazyk;
n z v y p r i e s t o r o v c h a asovch j a v o v : priestor, plocha, priamka, bod, kruh, troj uholnk; as, hodina, de, rok, chva, dneok; a n a p o k o n n z v y n a j v e o b e c n e j c h p o z n v a c c h k a t e g r i : skutonos, monos, pravdepodobnos, okolnos, akos, vlast

nos; povaha, podstata, podmienka, prina, pravda; vzah, pomer; slo, mnostvo.
A b s t r a h o v a n e j a v y sa p r i m r n e n e p o m e n v a j p o d s t a t n m i m e n a m i , ale i n m i

slovami: p r d a v n m i m e n a m i (dobr, skromn),

slovesami (bea, spievam,

iel,

chod), p r i l o v k a m i (dnes, vera, doma)

a slovkami (prv,

jeden,

mnoho).

P o m e n o v a n i e t c h t o j a v o v a b s t r a k t n m i p o d s t a t n m i m e n a m i je d r u h o t n . R o b sa t o v t e d y , ke c h c e m e o t c h t o j a v o c h hovori bez v z a h u k v e c i a m , z k t o r c h boli a n a l y z o v a n a a b s t r a h o v a n e ; n a p r . : Diea plae. Pla pou u vonku. P o d s t a t n m e n u m o u j p o m e n o v a a k k o v e k p r v o k s k u t o n o s t i , k t o r s m e s c h o p n p o s t r e h n a v y l e n i . I c h p o m e n o v a c r o z s a h je n e o b m e d z e n . V o b l a s t i a b s t r a k t sa t e n t o p o m e n o v a c r o z s a h p r e k r v a s p o m e n o v a c m rozsahom o s t a t n c h slovnch d r u h o v . pecifickos s u b s t a n t v n e h o p o m e n o v a n i a spova p r i a b s t r a k t n c h p o d statnch mench v prvku mylienkovho osamostatovania, samostatnho c h p a n i a . O b s a h u , k t o r si z v y a j n e p r e d s t a v u j e m e a k o e x i s t u j c i n a n e j a k o m j a v e (erven tvr), sa p o d s t a t n m m e n o m p r i d v a a k o b y o s a m o s t a t u j c i , vydeujc r m e c (erve).

A n i veci v o v l a s t n o m , u o m z m y s l e n e j e s t v u j o n t o l o g i c k c e l k o m s a m o s t a t n e , l e b o s b y t o s t n e v i a c alebo m e n e j s p o j e n s p r o s t r e d m (dom, most, cesta, vrch, mesto, steny, kuka). Aj p r i n i c h , k e s a s t v a j p r e d m e t o m m y s l e n i a , m u s m e a b s t r a h o v a o d i c h okolia. T a k t o j e p r v o k s a m o s t a t n h o c h p a n i a pecifick p r e v e t k y p o d s t a t n m e n a k o o s o b i t n p o m e n o v a c i u t r i e d u . P o d s t a t u s u b s t a n t v n o s t i t r e b a vidie v k a t e g r i i v e c n h o , t . j . s a m o s t a t n h o chpania, v kategrii vecnost (predmetnosti, substancie) v gnozeologickom zmysle. V z h a d o m n a t o , e p r e v e c i v o n t o l o g i c k o m z m y s l e ( o s o b y , z v i e r a t a v e c i v o v l a s t n o m z m y s l e ) f u n g u j a k o j e d i n p o m e n o v a n i a k o n k r t n e s u b s t a n t v a a e a b s t r a h o v a n e j a v y s p r i m r n e p o m e n o v a n i n a k o p o d s t a t n m i m e n a m i , n i e s k o n k r t n e a a b s t r a k t n p o d s t a t n m e n v j e d n e j r o v i n e . P r v z n i c h s primrne substantvne pomenovania (primrne substantva), abstraktn p o d s t a t n m e n s s e k u n d r n e s u b s t a n t v n e p o m e n o v a n i a (sekundrne substantva). Funkn sekundrnos abstraktnch substantv sa prejavuje aj ich odvodenosou. Abstraktn podstatn men s spravidla deadjektva, deadverbi, deverbatva a t d . Ide pritom o tak odvodzovac vzah, pri ktorom vecn obsah ostva t e n ist, iba sa transponuje z jednho slovnho druhu do inho: vysok vka. Pre abstrahovane javy jestvuje t a k t o monos dvojitho, synonymickho pomenovania. Na tejto synonymite sa zakladaj niektor tylistick postupy, napr. metonymia t y p u tvrdos veera (miesto tvrd veer) alebo hendiadys t y p u junci a ich smelos (miesto smel junci). Dvojit pomenovanie nejestvuje tam, kde vznam a b s t r a k t je u posunut (pravda prav, krivda kriv, va voli, rozum rozumie, vlastnos - vlastn). Niekde sa t a k t o derivan svislosti celkom stratili: svadba, hodina, bse, ndej, piese, as, rok, slo, slovo, svedomie, trh (sloveso ti je sekundrne). Najm prevzat a b s t r a k t s asto izolovan. Takto pomenovania s fakticky jedin, t e d a primrne, a len ich abstrakt n vznam ich prileuje k sekundrnym substantv am. Neplat ani to, e by ku vetkm prdavnm menm, slovesm a t d . jestvovali prak ticky prslun abstraktn substantva. Slov ako jun, severn, mesan, vodn, chrom, mtvy, krovsk, hore, dolu, tret, tvrt, s, musie, ma, da, necha, min a i. nemaj svoje priame substantvne paralely. Utvraniu t a k c h t o pararel kladie prekku zva t okolnos, e naprklad pri adjektvach ide o desubstantvne odvodeniny u samy dos abstraktn. Ich alia substantivizcia by znamenala ete vy stupe abstraktnosti, ktor pre myslenie nemus by vdy potrebn. Prov, regressus a d infm.itum: skutok > sku ton > skutonos > skutonostn > (skutonostnos) . . . Abstraktn substantvum je vak v takchto prpadoch zsadne vdy mon. Sekundrnos substantv sa in ned stotoova mechanicky s ich odvodenosou, lebo napr. odvodeniny stolr (< stl), slepec (< slep), uite (< ui), zariadenie (< zariadi; pv. abstr.) s konkrtne, primrne podstatn men. Z k l a d n lenenie p o d s t a t n c h m i e n p o d a v z n a m u n a k o n k r t n e a a b s t r a k t n a p o d a o n o m a t o l o g i c k e j f u n k c i e n a p r i m r n e a s e k u n d r n e s d v e s t r n k y j e d n e j a tej istej veci, j e d n h o a t o h o i s t h o p r o t i k l a d u . V o m a b s t r a k t n

(sekundrne) p o d s t a t n m e n s p r z n a k o v o u s k u p i n o u . Obidve s k u p i n y s otvoren t r i e d y s u b s t a n t v . H r a n i c a medzi o b i d v o m a t m i t o s k u p i n a m i nie je n e p r i e s t u p n . A b s t r a k t n p o d s t a t n m e n n a d o b d a j asto zen v z n a m a s t v a j sa n z v a m i

k o n k r t n y c h j a v o v : ministerstvo, hlsenie, nvteva, rozkaz, vyznamenanie, obed, vrchol, rad, sluba, vchod, vbor, drustvo, vysvedenie, odmena, psmo ap.

Niektor s u b s t a n t v a m a j p o t o m o b i d v o j a k v z n a m : dohoda,
kontrola, svedectvo loha, a i. nehnutenos,

zmluva,

et,
vzdoba,

ivotn a neivotn, osobn a neosobn podstatn men

S lenenm p o d s t a t n c h mien n a k o n k r t n e a a b s t r a k t n ( p r i m r n e a sekun drne) p r e k r v a sa in ich lenenie n a ivotn a n e i v o t n . T o t o lenenie spova n a m o n o s t i p o d s t a t n c h mien tvori dvojice n z v o v poda prirodze nho rodu (pohlavia): priate priateka, lev levica. M a s k u l n u m v t a k e j t o dvojici je s p r a v i d l a b e z p r z n a k o v m lenom, k t o r m m o n o p o m e n o v a osoby (iv b y t o s t i ) bez rozlenia p o h l a v i a : oban = o b a n alebo o b i a n k a , p r p . oban aj o b i a n k a ; obania = obania a obianky (prov, k a p i t o l u o p r i rodzenom r o d e ) . P r e ivotn p o d s t a t n m e n j e morfologicky prznan v y u v a n i e holho datvu: A vetkm tyrom je dobre: Kristne preto, e zabda na ia, Markovi preto, e roboty ubda, Magdalne len preto, e t u Marek, tu Kristna pomu jej v riadku vyplie alebo vyviazat kore-dva . . . a Adamkovi preto, e me spat, koko chce a ako chce. ( H E K O ) Neivotn p o d s t a t n m e n sa n e v y z n a u j o s o b i t n m i p o z i t v n y m i pr znakmi. ivotn p o d s t a t n m e n sa delia dalej n a osobn a neosobn ie zvieracie. Osobn p o d s t a t n m e n sa v y z n a u j i s t m i morfologickmi p r z n a k m i . Onomatologicky s a dopaj so z m e n a m i p r v e j a druhej osoby. V e t k a , o sa d p o m e n o v a t m i t o z m e n a m i , mono p o m e n o v a aj o s o b n m i s u b s t a n t v a m i . P r e osobn p o d s t a t n m e n j e t y p i c k ich pouitie v osloven (v malej miere sa v y s k y t u j v osloven aj vlastn m e n n i e k t o r c h z v i e r a t ) . Od osobnch n z v o v t v o r m e spravidla len privlastovacie a d j e k t v a (otcov,
matkin, Jankov, Katkin), d r u h o v len v n i m o n e (love, trpasli, obr, bab).

P r i neosobnch, a s p o p r i a p e l a t v a c h , j e n a o p a k p r i v l a s t o v a c i e p r d a v n m e n o obmedzenejie (psov, volov, sukin, kravin), d r u h o v a d j e k t v a s od nich n a p r o t i t o m u ben (medved, ps, vt). ivotn a n e i v o t n , osobn a neosobn p o d s t a t n m e n s o t v o r e n s k u p i n y substantv. ivotn a osobn podstatn men s v rmci muskho rodu gramaticky priamo vyzna en osobitnou podobou pdovch prpon v A. sg. a pl., v D. a L. sg. a v N. pl. Nzvy mlat patria medzi ivotn substantva.

Veobecn a vlastn podstatn men (apelatva a propri)

Jednotliv p o d s t a t n men nepomenvaj oshoten p r e d m e t y , ale kad sli a k o o z n a e n i e p r e cel s k u p i n u p r e d m e t o v j e d n h o d r u h u . S p r a v i d l a j e t e d a p o d s t a t n m e n o p o m e n o v a n m celej m n o i n y p r e d m e t o v t o h o istho d r u h u . J e v e o b e c n m p o m e n o v a n m . Me o z n a o v a t a k h o c i k t o r p r e d m e t d a n e j s k u p i n y (v sg.), a k o aj h o c i k t o r m n o s t v o p r e d m e t o v t e j istej s k u p i n y (v pl.). J e h o k o n k r t n y p o m e n o v a c r o z s a h a v e c n v z a h s a u r u j e k a t e g r i o u sla a a k t u a l i z c i o u v o v e t e . V t o m t o z m y s l e sa h o v o r o t c h t o p o m e n o v a niach ako o veobecnch podstatnch mench apelatvach. Tieto podstatn m e n m o n o p o u v a aj bez a k t u l n e h o v e c n h o v z a h u , t . j . v najirom, v e o b e c n o m p o m e n o v a c o m d o s a h u (v t z v . v e o b e c n o m sg. a p l . ) : Magnety mvaj najastejie tvar tye, podkovy a tzv. magnetickej ihly.
(TLA)

Apelatvnos p o d s t a t n c h m i e n j e z k o s p o j e n s k a t e g r i o u sla. Veobecn s u b s t a n t v a s a p o u v a j n e o b m e d z e n e v j e d n o t n o m i m n o n o m sle. I b a pri hromadnch a ltkovch substantvach a p r i p r a v c h a b s t r a k t c h je monos poui p l u r l z v z n a m o v c h p r i n o b m e d z e n . Aj t u v a k i d e o veobecn p o m e n o v a n i a . P o d s t a t n m e n vojsko, piesok, prprava s pome n o v a n i a nie o s i h o t e n c h , j e d i n e n c h j a v o v , ale celch t r i e d j a v o v t o h o istho d r u h u . S l o v o m so m e m e p o m e n o v a h o c i k t o r so h o c i k d e n a svete. L e n okolnos, e v e c p o m e n o v a n t m t o s l o v o m z a h r n u j e u i v s v o j o m j e d n o t l i v o m j e s t v o v a n p r v o k m n o s t v a a p l a t t o i p r e p r a v a b s t r a k t a p r e hromadn j a v y spsobuje pri tchto p o d s t a t n c h mench vylenie plurlu. Veda a p e l a t v j e s t v u j e p r z n a k o v s k u p i n a t z v . v l a s t n c h m i e n propri, k t o r slia n a rozlenie j e d n o t l i v n v r m c i t o h o i s t h o d r u h u , n a p r . v r c h o v
Krivdu, Smrekovica, Sitno, Rozsutec, Choc; r i e k Dunaj, Vh, Orava, Hron,

Laborec a p . V l a s t n m e n o m s p r a v i d l a k o n k r t n y , j e d i n e n p o m e n o v a c d o s a h , a k t u l n y v e c n v z a h . N e m o n o h o poui v n e a k t u l n o m , v e o b e c n o m zmysle. Pokia s a v l a s t n m e n p o u v a j v t o m t o p r a v o m , p r o p r i l n o m v z n a m e , je i c h p o m e n o v a c r o z s a h o b m e d z e n n a j e d n u v e c (osobu, zviera) a p o u v a j sa l e n v sg. T o j e ich g r a m a t i c k p r z n a k . Pri pomnonch substantvach, ktor p o m e n v a j jeden p r e d m e t , resp. cel s k u p i n u r o v n o r o d c h p r e d m e t o v p l u r l o v m t v a r o m , funguje len t t o j e d i n seln f o r m a t a k p r i a p e l a t v a c h , a k o aj p r i v l a s t n c h m e n c h (vrta, Rudany). Gramatick prznak vlastnch mien t u chba. S t v a sa, e t o i s t v l a s t n m e n o b v a p r o p r i l n y m n z v o m v i a c e r c h p r e d m e t o v t o h o i s t h o d r u h u , n a p r . K r i v v o V y s o k c h T a t r c h a v Malej F a t r e , J a b l o n o v n a Spii a v A b o v e . Aj o s o b n m e n o m e sli n a p o m e n o v a n i e v i a c e r c h osb t o h o i s t h o p o h l a v i a . V t a k c h t o p r p a d o c h j e v l a s t n m e n o
5 Morfolgia

65

rozliujcim, t e d a v l a s t n m n z v o m len v z k o m k r u h u p r e d m e t o v . V irom rozsahu nerozliuje dostatone. T o t o rozlenie v a k nie je p o t r e b n , lebo v d a n o m o k r u h u p r e d m e t o v sa n e d v a d v o m s u s e d n m alebo b l z k y m p r e d m e t o m t o ist vlastn meno. A k k t o m u djde, je p o t r e b n alie rozlenie p r v l a s t k o m : Vyn Kubn Doln Kubn. P r e osoby je alm rozlenm priezvisko: Jn Komr Jn Kvacala. P r i r o v n a k c h priezviskch je alm rozliujcim n z v o m osobn m e n o : Jn Huraj Jozef Huraj. P r i r o v n a k c h obidvoch m e n c h v tej istej rodine sa p o u v a rozliovac p r v l a s t o k star
a mlad: dvaja Jn Huraj st. Jn dvaja Huraj D ubekovia,
!

ml. dva Krivne (podrobnosti k t o m u

Ke sa v l a s t n m e n o pouije v plurli, ide o zastretie proprlnej funkcie:

Jnovia, dve Anny,

prov, v k a p i t o l e o selnch t v a r o c h p o d s t a t n c h mien). P r e v l a s t n m e n o je t e d a charakteristick obmedzenie n a j e d e n seln t v a r (spravidla sg.) a vylenie toho istho n z v u p r e d v e susedn alebo blzke veci. Veobecn a v l a s t n p o d s t a t n m e n s otvoren s k u p i n y s u b s t a n t v .

Hromadn podstatn men (kolektva)

S to z h r u j c e p o m e n o v a n i a osb, zvierat a vec, n z v y s k u p n c h p a n c h
ako j e d e n celok: obyvatestvo, horstvo, vodstvo, kolstvo, osadenstvo, lstie. robotnctvo; velstvo, vtctvo, zverina; kamenie, P r e svoj v z n a m t y p i c k k o l e k t v a

vyluuj p l u r l : m a j len t v a r singulru (prov, k t o m u k a p i t o l u o selnch t v a r o c h p o d s t a t n c h mien). S o n o m a t o l o g i c k y zdruen s p l u r l o m r o v n o znanch n e h r o m a d n c h p o d s t a t n c h mien: vojsko vojaci, kolstvo koly. To ist h r o m a d n s u b s t a n t v u m me p o m e n v a rozline vek s k u p i n y osb,
z v i e r a t a v e c : obyvatestvo Koc, obyvatestvo naich miest, obyvatestvo zemegule.

Ltkov podstatn men a prav abstrakt

Maj p o d o b n v z n a m a k o kolektva, ale n a rozdiel o d nich oznauj
svisl m n o s t v o : voda, piesok, mka; strach, statonos, hudba. Chba im

spojitos s p l . n e l t k o v c h s u b s t a n t v , m u v a k ma s i n g u l a t v n y v z n a m s p r o t i k l a d o m sg. a pl.: jedno elezo dve elez. P r o t i k l a d medz n e l t k o v m a l t k o v m i s u b s t a n t v a m i nie j e a b s o l t n y (prov, spojenia dom z kamea, lipov kvet; p o d r o b n e o t o m pozri p r s l u n sta v kapitole seln tvary pod
statnch mien).

Skupinov

a pomnon podstatn men

(plurli tantum)

V o p a n o m p o m e r e spjaj v svojom v z n a m e p r v o k j e d n o s t a m n o h o s t i skupinov p o d s t a t n men. S t o p o m e n o v a n i a p r e d m e t o v , k t o r sa v y s k y t u j v s k u p i n c h (vo v i a z a n c h m n o s t v c h ) . Mnohos v y j a d r e n p l u r l o m m v o

svojom selnom v z n a m e aj p r v o k j e d n o s t i : vlasy, fzy, suienky, zpalky (prov, jedny zpalky, troje zpaliek). astejm p o m e n o v a c m t v a r o m p r i t c h t o p o d s t a t n c h m e n c h je p l u r l . M a j v a k aj f o r m u sg. P o p r i n i c h sa o s o b i t n e vydeaj p o m n o n p o d s t a t n m e n ( p l u r l i t a n t u m ) . P l u r l o v m t v a r o m sa t u p o m e n v a j e d e n p r e d m e t : hodinky, vhy, brny. S i n g u l r o v t v a r i m c h b a . Z k l a d n p o m e n o v a c t v a r , p l u r l , m e oznaova t a k jeden p r e d m e t , a k o aj h o c i j a k m n o s t v o p r e d m e t o v : tieto
noviny, vetky noviny.

Historicky boli aj pomnon podstatn men nzvami skupn osb a vec a len pomknutm vznamu sa stali pomenovanm jednho predmet vi (celku), v ktorho astiach mono niekedy ete i dnes vidie pvodn skupinu vec alebo osb: kliete, dvere, liace, titre,
Sokolnky.

Celkove sa t e d a lenia p o d s t a t n m e n p o d a r o z l i n c h v z n a m o v c h , onomatologickch a gramatickch prznakov v trojakom smere: n a konkrtne a a b s t r a k t n ( p r i m r n e a s e k u n d r n e ) , nezvisle o d t o h o n a i v o t n a nei v o t n (ivotn dalej n a o s o b n a neosobn) a n a p o k o n n a v e o b e c n a v l a s t n p o d s t a t n m e n . V r m c i v e o b e c n c h p o d s t a t n c h m i e n sa e t e V3rdieaj osobitn s k u p i n y h r o m a d n c h a l t k o v c h p o d s t a t n c h m i e n (spolu s p r a v m i a b s t r a k t a m ) a dalej s k u p i n o v a p o m n o n p o d s t a t n m e n . P o m n o n i s k u p i n o v v a k p r e s a h u j i do v l a s t n c h m i e n . V e t k y t r i lenenia sa n a v z j o m p r e k r v a j a u t v r a j spolu t a k t o o b r a z : Podstatn men

chlap

dom

rok

konkrtne
Jano

abstraktn Vh vlastn

veobecn

Zahraj ivotn neivotn

medve

osobn

neosobn (zvieracie)

piesok

ia

mustvo

vtctvo

horstvo

ltkov

prav abstrakt

hromadn

Substantvny vznam pri zmench, slovkch a slovesch

0 veciach a a b s t r a k t c h sa m e m e vyjadri i v e o b e c n m o d k a z o m n a n e pomocou s u b s t a n t v n y c h z m e n : ja, ty, on, my, vy, oni; kto, o, niekto, nieo a t d . S u b s t a n t v n y v z n a m t c h t o z m e n je p r i nich p r v k o m , k t o r ich odliuje od a d j e k t v n y c h , prslovkovch a slovkovch z m e n . Opytovacie z m e n kto? o? s v e o b e c n m v z n a m o v m e k v i v a l e n t o m podstatnch mien. S u b s t a n t v n y v z n a m maj i z k l a d n slovky v s a m o s t a t n o m p o u i t : Sedem a dev je estns. slovka t u v y j a d r u j e s a m o s t a t n e c h p a n p o j e m sla. T m sa t i e t o slovky odliuj o d sloviek adjektvnej a prslovkovej povahy. T a k m e r od v e t k c h slovies m e m e p o m o c o u p r p o n -nie a -tie tvori slovesn p o d s t a t n m e n (verblne s u b s t a n t v a ) : psanie, tanie, varenie,
plnovanie, bytie, itie, vy pitie a t d . T o t o o d v o d z o v a n i e nie je s l o v o t v o r n m

(lexiklnym), ale g r a m a t i c k m ( t v a r o t v o r n m ) p o s t u p o m . I k e d sa t u v l a s t n e kria d v a slovn d r u h y , j e slovesn p o d s t a t n meno v p o d s t a t e slovesnm t v a r o m . J e h o verblnos sa p r e j a v u j e j e d n a k v t o m , e jestvuje p r e cel slovn d r u h slovies, a dalej v t o m , e si zo slovesnch kategri p o n e c h v a iastone rod, intenciu a v i d .

Gramatick kategrie podstatnch mien

S u b s t a n t v n a p o v a h a slova j e v slovenine b y t o s t n e s p t s k a t e g r i a m i rodu, sla a p d u . S t o veobecn g r a m a t i c k daje, k t o r dopaj l e x i k l n y v z n a m prslunch slov. R o d , slo a p d s g r a m a t i c k m i u k a z o v a t e m i toho, e v d a n o m slove ide o p o d s t a t n m e n o : vod-a, hor-u, mest-m. F o r m l n e sa kategrie p o d s t a t n c h mien vyraj g r a m a t i c k m i morf m a m i . Vzhadom n a tieto m o r f m y a i m zodpovedajce k a t e g r i e h o d n o t m e p o d s t a t n m e n a k o g r a m a t i c k t v a r y , resp. a k o sbory, p a r a d i g m y g r a m a tickch t v a r o v . S s t a v o u g r a m a t i c k c h t v a r o v a prslunch kategri s p o d s t a t n m e n c h a r a k t e r i z o v a n ako g r a m a t i c k t r i e d a slov. S h r n n e m o n o funkciu m e n n h o rodu, sla a p d u vymedzi t a k , e s nplou g r a m a t i c k h o t v a r u p o d s t a t n h o m e n a . K a d p o d s t a t n e meno sa p r e t o n e v y h n u t n e v y z n a u j e r o d o m , slom a p dom, a t o aj v t e d y , ke ich formlne v y j a d r e n i e z u r i t c h prin c h b a , n a p r . pri nesklonnch s u b s t a n t v a c h . V t a k o m t o p r p a d e sa r o d , slo a p d myslia len implicitne, a t o z v e t n c h a v z n a m o v c h svislost, p r p a d n e sa v y j a d r i a kongruenciou n a p r v l a s t k u , d o p l n k u alebo p r s u d k u : Kniha obsahuje aj cudzojazyn resuin. V prvom kup sedeli u dvaja cestujci.

K e slovo p r e s t v a b y p o d s t a t n m m e n o m , s t r c a k a t e g r i e r o d u , sla a p d u a jeho g r a m a t i c k t v a r m e r a v i e : mrcha lovek ( p r d a v n m e n o ) ; rno,

letkom, spamti, naas ( p r s l o v k y ) ; celkom, naprklad (astice); okolo, hore, dolu

(predloky); zbohom (citoslovce). G r a m a t i c k k a t e g r i e p o d s t a t n c h m i e n s v i a z a n s p o l o n m v y j a d r e n m , ale s v o j m v z n a m o m spolu b e z p r o s t r e d n e nesvisia. K a d k a t e g r i a vyslovuje o s o b i t n v e o b e c n d a j , k t o r v y p l v a z povahy podstatnho mena.

R o d podstatnch mien
M e n n m r o d o m r o z u m i e m e v l a s t n o s p o d s t a t n c h m i e n , e p r i g r a m a t i c k e j z h o d e p o d m i e u j r o d o v t v a r p o d r a d e n h o slova ( a d j e k t v a , a d j e k t v n e j slovky, a d j e k t v n e h o z m e n a alebo s l o v e s n h o t v a r u ) , a t o v s h l a s e s p r slunosou p o d s t a t n h o m e n a d o jednej z t r o c h f o r m l n y c h s k u p n s k l o o v a cch, opierajcich sa o rozdiely v p r i r o d z e n o m r o d e . R o d p o d s t a t n c h m i e n sa t e d a u p l a t u j e v irch s l o v n o d r u h o v c h s v i s lostiach. T m , e s m nie j e p o d m i e n e n , j e v l a s t n e p r i a m y m v r a z o m t o h o , "e p o d s t a t n m e n s n z v y s a m o s t a t n e c h p a n c h j a v o v . P r e t o j e r o d n a j c h a r a k t e r i s t i c k e j m p r z n a k o m s u b s t a n t v v slovenine. Formlne sa r o d p o d s t a t n c h mien v y r a n a rozdieloch v ich skloovan. Toto skloovanie toti nie je pre vetky p o d s t a t n m e n rovnak. V spisovnom jazyku slovenskom m m e v podstate dvans t y p o v skloovania. To vak n e z n a m e n , e b y rozdiely m e d z i t m i t o t y p m i boli vo v e t k c h t v a r o c h . Medzi j e d n o t l i v m i t y p m i s p a r c i l n e t v a r o v z h o d y , n a z k l a d e k t o r c h s a v slo venine v y l e u j t r i f o r m l n e t r i e d y s u b s t a n t v . O n e sa o p i e r a p o v e d o m i e r o d o v c h rozdielov i z h o d a . R o d o v t r o j d i e l n o s m v z k l a d e o p o r u o p r i r o d z e n r o d (viac k t o m u v k a p i t o l e Rodov tvary podstatnch mien). V spisovnej slovenine t e d a r o z o z n v a m e t r o j a k r o d p o d s t a t n c h m i e n : musk (maskulnum), ensk (feminnum) a stredn (neutrum). K a d z nich je c h a r a k t e r i z o v a n v n t r i i s t m i f o r m l n y m i z h o d a m i a n a v o n o k i s t m i f o r m l n y m i rozdielmi v s k l o o v a n . Podstatn m e n o me ma len jednu rodov charakteristiku. Kolsanie r o d u j e v s l o v e n s k o m j a z y k u l e n o k r a j o v m j a v o m : v y s k y t u j e sa p r i a u g m e n t a t v a c h n a -isko a v n i e k t o r c h j e d n o t l i v c h p r p a d o c h ; n a p r . : to chlapiskojten
chlapisko, to rybisko/t rybisko, zmok j zmka, prie kor/priekom.

slo podstatnch mien

R o v n a k o a k o r o d v y p l v a aj slo z p o v a h y p o d s t a t n h o m e n a . K a d samostatne vydelen j a v chpeme ako jednotlivinu, jednotku, a skupinu rovnorodch j a v o v a k o mnostvo. Tieto d v a k v a n t i t a t v n e daje tvoria obsah

k a t e g r i e m e n n h o sla a s p r s l u n m f o r m l n y m v y j a d r e n m t v o r i a n e v y h n u t n nleitos p o d s t a t n c h mien. P o j e m vecnosti, substancie spova n a lenitosti reality a oboje je p o d k l a d o m p r e pojem sla. Veobecne mono poveda, e m e n n slo vyjadruje j e d e n z d v o c h p r o t i k l a d n c h d a j o v o p o t e vec p o m e n o v a n c h p o d s t a t n m m e n o m : strom stromy. P l a t t o aj v t c h prpadoch, k d e jednos a mnohos sa viau v nedife r e n c o v a n j e d n o t u (hromadn, l t k o v a a b s t r a k t n p o d s t a t n m e n ) , alebo k d e je k a t e g r i a sla z v z n a m o v c h alebo formlnych prin o b m e d z e n (vlastn p o d s t a t n men, p o m n o n p o d s t a t n men). N a formlne v y j a d r e n i e rozdielov v sle sli dvojak p o d o b a p d o v c h p r p o n : chlap chlapi,
chlapa chlapov, chlapovi chlapom atd.

Pd podstatnch mien
S a m o s t a t n chpanie j a v u p o m e n o v a n h o s u b s t a n t v o m odhliada o d vza h o v jestvujcich medzi j a v m i reality. T o m u zodpoved p r i p o d s t a t n o m m e n e k a t e g r i a n o m i n a t v u (v osobitnch p r p a d o c h p a r t i t v n y a z p o r o v genitv a d i s t r i b u t v n y lokl), k t o r je v p l n o m shlase s p o d s t a t o u s u b s t a n t v . S t a k m t o o d h l i a d a n m od vzahov v a k n e m o n o pri p o z n a n vystai, lebo p l n vydelenie j a v u zodpoved plne len jednej fze p o z n a n i a a n a l z e . P o z n a n i e v a k z a h a aj syntzu, t. j . p o s t i h n u t i e vzahov medzi j a v m i . N a V3rjadrenie t o h o , e p o m e n o v a n j a v v s t u p u j e do pecifickch vzahov k i n m j a v o m , m p o d s t a t n meno alie kategrie: a k u z a t v , genitv, d a t v , lokl, i n t r u m e n t l (nepriame p d y ) , k t o r spolu s n o m i n a t v o m ( p r i a m y p d ) t v o r i a k a t e g r i u p d u v celku. V y j a d r e n i e vzahu p d o m (a t o n e p r i a m y m i p d m i ) v a k n e z n a m e n p o r u enie slovnodruhovej p o v a h y s u b s t a n t v . K m p r e adjektva, a d v e r b i a slo v e s j e vyslovenie ich zvislosti o d i n c h slov p o d s t a t n o u rtou ich slovnod r u h o v h o v z n a m u , m a j p o d s t a t n m e n vonos v t o m , i vyjadri alebo n e v y j a d r i svoj vzah k i n m slovm. V p r p a d e , e sa t a k t o vzah vyslov, c h p e sa p o m e n o v a n j a v alej a k o s a m o s t a t n , vzah t u p r i s t u p u j e k s a m o s t a t n e p o n m a n e j veci. To z n a m e n , e s l o v n o d r u h o v p o v a h a s u b s t a n t v j e nezvisl o d vyslovenia alebo nevyslovenia vzahu. V t o m j e rozdiel medzi p d o m s u b s t a n t v a p d o m p r d a v n c h mien. P r i nich p d s r o d o m a slom signalizuje n e s a m o s t a t n o s p o m e n o v a n h o p r z n a k u . Veobecne v y j a d r u j e p d p o d s t a t n c h m i e n prtomnos alebo neprtomnos v z a h u m e d z i p o m e n o v a n m j a v o m a i n m i j a v m i a o k r e m t o h o aj d r u h t o h t o v z a h u . J e t o sasne i vzah medzi p r s l u n m i p o m e n o v a n i a m i . Vzah, k t o r sa vyjadruje p d o m p o d s t a t n c h mien, m svoju o s o b i t n p o v a h u . Mono ho vymedzi a k o polohu (postavenie) p o m e n o v a n h o p r e d m e t u v z h a d o m n a i n j a v y , k t o r n a t e n t o p r e d m e t p r e c h d z a j alebo sa h o v a k o m -

kovek z m y s l e d o t k a j : n a k l a d a vrecia, p r i v r v a sa dieau, u t r i e t sa osukou, ulice mesta. P d n a z n a u j e , n a k o k o a a k o je vec v y s t a v e n a s t i (zsahu) d e j a alebo i n h o j a v u , k t o r n a vec p r e c h d z a . Zo v z a h u k o s t a t n m j a v o m , k t o r s a p d o m v y j a d r u j e , n a d o b d a v e c p o m e n o v a n s u b s t a n t v o m pecilne funkcie: funkciu nositea d e j a (priiel lekr, stromy o d k v i t l i ; t t o funkcia sa diferencuje n i e k d e n a f u n k c i u a g e n s a a p a c i e n s a : kosci zoali atelinu atelina je z o a t ) ; funkciu o b j e k t u a l e b o okolnosti (priniesli potu p o d a l t o na potu) a funkciu p r z n a k u (bol tov?iikom, je d o b r e j vle, p a l i e r Benik, cesta lesom). Z t o h o p o t o m v y p l v a p r s l u n platnos s u b s t a n t v a vo v e t e . K a t e g r i a p d u m svoje f o r m l n e v y j a d r e n i e v p d o v c h p r p o n c h , s d r u h o t n e aj u k a z o v a t e m i r o d u a sla. V i s t c h p r p a d o c h p r i s t u p u j e k al p r o s t r i e d o k s p o d o b n m v z n a m o m a funkciou, a t o p r e d l o k y . V svislosti h o v o r m e o p r e d l o k o v c h p d o c h . L o k l j e v slovenine l e n lokov p d . ktor pdu tejto pred-

Predloky vyslovuj v spojen s nepriamymi pdmi niektor pecilnejie parcilne vznamy pdov: rozlin vznamy okolnosti a objektu. Predloky s nadstavbovm javom nad kategriou pdu. Obidve tieto kategrie spolupsobia pri vyjadren vzahov podstatnho mena k ostatnm slovm vo vetnej kontrukcii. V tomto zmysle patria predloky, i ked s samostatnm slovnm druhom, do gramatickej charakteristiky pod statnch mien. P o d o b n z m y s e l a k o m e n n k a t e g r i e s u b s t a n t v m a j aj k a t e g r i e s u b s t a n t v n y c h z m e n , s u b s t a n t v n y c h sloviek a s l o v e s n c h p o d s t a t n c h m i e n . G r a m a t i c k t v a r y o p y t o v a c c h z m e n kto, o s v e o b e c n m v z n a m o v m ekvivalentom jednotlivch p d o v p o d s t a t n c h mien. Ukazovacie z m e n ten, t, to s z a s a v e o b e c n m u k a z o v a t e o m r o d u p o d s t a t n c h m i e n p o d a
ich z h o d y : ten vstroj, t vzbroj.

Vo vzahu k u r i t m t v a r o m slovies k o n t i t u u j e sa p r i p o d s t a t n c h m e n c h aj v z n a m o s o b y (so zreteom n a dialg). T r e t i a o s o b a slovies sa t o t i v i a e spravidla n a p o d s t a t n men. Tento v z n a m tretej osoby je vak pri p o d s t a t n c h m e n c h l e n i m p l i c i t n , n e m svoje f o r m l n e v y j a d r e n i e . V o s l o v o v a c o m n o m i n a t v e p o m e n v a p o d s t a t n m e n o d r u h o s o b u (prijmatea). Z r i e d k a sa me p o d s t a t n meno vyskytn i ako p o m e n o v a n i e prvej osoby: Chlapci pjdeme dopredu, dievat pomaly za nimi.
(TLA)

P o d s t a t n m e n o sa k o m p l e m e n t r n e doj)a so z m e n a m i p r v e j a d r u h e j osoby: ja, ty a Karol. Aj v t o m t o v z a h u z n a i m p l i c i t n e t r e t i u o s o b u . P r e n e d o s t a t o k f o r m l n e h o u k a z o v a t e a v a k n e m o n o hovori p r i p o d s t a t n c h mench o kategrii osoby. Tento v z n a m maj vak podstatn m e n ako p o m e n o v a n i a v b e c . P o m e n v a j o s o b y i n e o s o b y , k t o r sa n e z a s t u j aktvne na dialgu.

Vzba podstatnch mien

P r e p o v a h u slovnodruhovho v z n a m u nie s p o d s t a t n m e n t r a n z i t n slov. D o istej m i e r y v a k p r e j a v u j t r a n z i t n p o v a h u p r i v z b e s a d n o m i n l n y m genitvom, menej p r i v z b e s o s t a t n m i p d m i . T r a n z i t n s dalej aj tie p o d s t a t n men, k t o r sa v i a u s n e u r i t k o m alebo s vedajou v e t o u . Pokia sa p r i p o d s t a t n o m m e n e u k a z u j e p o t r e b a vyjadri, e p o m e n o v a n vec p a t r k inej veci, iada prslun p o d s t a t n meno doplnenie g e n i t v o m *J inho p o d s t a t n h o m e n a . V t o m t o zmysle mono hovori o genitvnej v z b e ^ p o d s t a t n c h mien. T t o v z b a j e m o t i v o v a n vzahom prslunosti v i r o k o m zmysle: k o r y t o rieky, d n o priehrady, p t i e vrchu, plot zhrady. J e t o vcelku v z b a len f a k u l t a t v n a a i b a k v a n t i t a t v n e a a b s t r a k t n p o d s t a t n m e n u p l a t u j j u zvanejie: k o p a sena, h r o m a d a smeti, p r c h o d host, o t v o r e n i e
lt

schdzky.

Osobitn skupinu t v o r i a d e v e r b a t v a a deadjektva, k t o r mu a k o svoj n e z h o d n prvlastok viaza aj p o d s t a t n m e n v inch p d o c h . T t o v z b a je m o t i v o v a n p r e d m e t o v m a l e b o o k o l n o s t n m v z n a m o v m v z a h o m medzi o b i d v o m a p o d s t a t n m i m e n a m i : p o m o c obyvatestvu, m r h a n i e silami, pohad
na mesto, v a h a o mldei, z a o b c h d z a n i e s udmi; p r c a strojmi, nvrat z dovo

lenky, p r s t u p k sdlisku, p o b y t na erstvom vzduchu; substantvna vzba p r i t o m nemus v d y zodpoveda s y n o n y m n e j slovesnej v z b e : prierez tvorbou, zuba v strojoch. V t a k o m t o zmysle m u p o d s t a t n m e n viaza aj p r slovky: cesta domov, v s t u p hore, pohad zboka. Niektor podstatn men so veobecnm vznamom nadobudli v takchto vzbch predovetkm s genitvom platnos predlokovch vrazov: nsledkom (ochladenia),
zaiatkom (tda), koncom (rohu), vo veci (vaej dcry), z hadiska (itatea), v pro-

;
j J

spech (ttu), na kor (zamestnania),

v strety (budcnosti),

v mene (zkona), na rozdiel

so zreteom

(od minulho roku), v porovnan (s inmi podnikmi), (na budcnos) a i.

s ohadom (na poasie),

i j ,' j ;

| \ ! j
i

I n s k u p i n u t v o r i a p o d s t a t n m e n , k t o r sa viau s p o m e n o v a c m n o m i n a t v o m : m e n o Ondrej, n z o v Jnok, p o m e n o v a n i e Ghramec, titul Zaslil umelec, priezvisko Krajrik, oslovenie sdruh. I d e t u o slov s v z n a m o m m e n o " , k t o r si iadaj doplnenie p r s l u n m m e n o m v z k l a d n o m t v a r e . Analogicky sem p r i b u d l i v z b y , k d e sa k u v d z a c i e m u slovu d o p a prslun cittov slovo v n o m i n a t v e : n p i s Jedle, slovo strom, t e r m n spna, p o j e m kybernetika. Miesto n o m i n a t v u m e t u by hocijak in, aj n e o h y b n slovo, p r p a d n e aj as slova, n e j a k z n a k a a p . : slovo pem, prslovka doma, spojka a, prpona -r, h l s k a b, z n a m i e n k o + . Rozrenm v z b y p r i b u d l i s e m p r p a d y pomenovacieho n o m i n a t v u aj p r i p o d s t a t n c h m e n c h , k t o r n e m a j v z n a m m e n o " : okres Levoa, m e s t o Trenn, spolok Detvan, r o m n erven
vno, o p e r a Krtava ap.

O v z b e m o n o h o v o r i aj v alej s k u p i n e p o d s t a t n c h m i e n , z v a d e v e r batv, ktor vyjadruj re, myslenie, chcenie, h o d n o t e n i e alebo modlnos. T i e t o p o d s t a t n m e n v i a u n e u r i t o k slovesa a l e b o v e d a j i u o b s a h o v v e t u so s p o j k a m i e, aby, i. S t o p o d s t a t n m e n : odpove, vyhlka, predstava, vzia, prosba, zkon, povinnos, monos, estn slovo, otzka, obenk, poznatok, ilzia; iados, rozkaz, zkaz, nariadenie, snaha, zmer, ustanovenie, mysel, potreba; vzva, va, koda, predpis, predsavzatie, hanba, hriech, smernica, loha, pravda, prava, rozhodnutie, zvzok; pravdepodobnos, fakt, lo a i. nevyhnutnos, vklad, sub, vysvetlenie, nhad, zprva, nmietka, zves, oznmenie, mylienka, tuenie, dojem, zmluva, pocit, dohoda, mienka, predtucha, nzor, domnienka,

predpoklad,

pochybnos,

Skloovanie podstatnch mien

Musk rod
ivotn podstatn men
i v o t n p o d s t a t n m e n m u s k h o r o d u s v e o b e c n i v l a s t n m e n o s b a z v i e r a t m u s k h o r o d u . M e n osb s a s k l o u j p o d a v z o r u chlap v z o r u hrdina; pri z v i e r a c c h m e n c h j e t u i s t o b m e d z e n i e . a poda

Vzor chlap
sg. N. G. D. A. L . (o) I. P o d a v z o r u chlap posluch, chirurg, iak, oban, Filip, Slovk, syn, rybr, Sldkovi, Strindberg, Jn, Bernolk, msiar, chlnpA), chlap-a chlap-ovi chlap-a chlap-ovi chlap-om (o) ded-o Plchlap-i, chlap-ov chlap-om chlap-ov chlap-och chlap-mi, otc-ami ded-ovia, brat-ia

s a s k l o u j m u s k o s o b n p o d s t a t n m e n 1. z a k o n e n snob, Srb, otec, herec, Jozef, uhaj, Kr, vze, Alsas, grlo, Cech, priate, Hudec, zvra, pedagg, tajomnk, Flm, filantrop, Loty, sused, sdruh, vd, ernoch, Karol, Br, filozof, Henrich, uite, gnius, typograf, Babeuf, Gabaj, agronm, erve, Mat,

v N . sg. n a h o c a k s p o l u h l s k u ; n a p r . : drb,

generl, Peter,

Kukun,

Bratislavan, tr,

Eurpan,

brat, pilot,

Buriat,

hos, za, detektv, strko, ujko,

Hviezdoslav, bojko, smejko,

pontifex, hidalgo,

Flix,

vaz,

Francz, centrio;

mu, vemo;

2. z a k o n e n v N . sg. n a s a m o h l s k u o, a t o veobecn p o d s t a t n
impresrio,

m e n ; n a p r . : otecko,

z v l a s t n c h m i e n r o d n m e n ; n a p r . : Jano,
n a p r . : evenko, Korolenko, Potapenko,

Vlado,

Fero, Mio;
Hugo,

alej priezvisk,

a k sa nepociuj a k o domce, n a j m noslovansk priezvisk n a -ko,

Makarenko, Marco Polo,

-enko;
Picasso,

Carduccio,
elezo,

Michelangelo;
Lomidrevo. -anj-can,

a k o aj m e n r o z p r v k o v c h b y t o s t ; n a p r . :

Miesi-

K u vzoru chlap p a t r i a i v o t n p o d s t a t n m e n odvoden ivmi p r p o n a m i

-te, -c, -rj-iar, -k\-iak, -ecj-ovec, -kj-nk, ale aj i n m i p r p o n a m i ,

n a p r . : -, -o, -, -o, d e m i n u t v n y m p r p o n a m i -k, -ekj-cek,

-ek, -ko a t d .

K s u b s t a n t v a m t o h t o vzoru n e u s t l e p r i b d a j nielen domce, ale aj p o e t n cudzie slov ( p r e v z a t z cudzch j a z y k o v ) . P o d s t a t n m e n vzoru chlap pred stavuj z k l a d n skupinu i v o t n c h p o d s t a t n c h mien m u s k h o r o d u . Poda vzoru chlap sa sklouj v sg. aj zvieracie p o d s t a t n m e n m u s k h o
r o d u zakonen n a s p o l u h l s k u ; n a p r . : holub, had, h, medve, havran, buldog, baran, pstruh, slon, hroch, cap, papagj, kocr, jele, sob, krab, vlk, diviak, zubor, zajac, orol, mravec, sokol, baant, dravec, krokodl, mamut,

pes, hrabo,

krt, chrst,

lev, brav,

mro,

je. V m n o n o m sle sa v a k veobecn zvieracie

p o d s t a t n m e n m u s k h o r o d u s k l o u j poda vzoru dub alebo stroj. Slov vtk, vlk a pes sa sklouj v p l . poda vzoru chlap alebo poda v z o r u
dub: N . vtcijvtky, vlci/vlky, psijpsy, A. vtkov/vtky, vlkov/vlky, psov/psy.

T v a r y poda i v o t n c h p o d s t a t n c h m i e n s benejie. Zvieracie p o d s t a t n m e n z a k o n e n n a -o sa sklouj poda v z o r u

n a p r . : maco macovia, f ako fakovia, sokol, dobr vtkovia, pejo pejovia.

chlap; chlap;

P r i zosobnen m a j zvieracie m e n v p l . p r p o n y poda v z o r u

n a p r . smel orli, juncki moji holbkovia, medvedi

nemotorn,

osli, somri jaky). Pri

a p o d . P r i citovom v z a h u k z v i e r a t m b v a tie ivotn skloo

zajakovia sprost! (popri vtky, za-

v a n i e zvieracch m i e n aj v p l . ; n a p r . : vtkovia, n c h p o d s t a t n c h m i e n ; n a p r . : Vy kone (voly)

Slov k a vl aj p r i z o s o b n e n (v n a d v k a c h ) m a j len t v a r y neivot porovnvan sa zachovva

utekaj

podoba
ako

mena

poda

neivotnch;

n a p r . : nemotorn chlap; n a p r . Zahraj

ako medvede,

potkany. Dunovia, Lord Lordi, Orech

Vlastn m e n z v i e r a t sa v m n o n o m sle zvyajne sklouj poda vzoru

Zahrajovia, Duno Orechovia.

V n i e k t o r c h n r e i a c h m a j v e t k y zvieracie p o d s t a t n m e n m u s k h o r o d u ivotn skloovanie v j e d n o t n o m aj v m n o n o m sle. Odtia p r e n i k a j ivotn t v a r y v p l . aj d o s p i s o v n c h j a z y k o v c h p r e j a v o v n i e k t o r c h p o u v a

teov j a z y k a ( n a j m v h o v o r o v o m j a z y k u ) , n a p r . : videl dvoch medveov,
viacerch jeleov a pod.

zastrelili

Podl'a v z o r u chlap Herodotos, -us; Archimedes,

sa s k l o u j aj c u d z i e , n a j m g r c k e a l a t i n s k -es, -os, -us; n a p r . : gnius, brontosaurus, generalissimus, kentaurus, Ovdius Sokrata, Anaxagoras, kentaurus nuncius Helios Eneas anofela, Gabryas,

osobn Sextus, anofeles.

m e n z a k o n e n n a -as,

V t c h t o m e n c h sa v G. sg. a v o s t a t n c h p d o c h o d s v a k o n c o v -as, -es, -os, n a p r . : gnius Efialta, gnia, anofeles kentaura, nuncia, Sextus Hlia. mench LicharJlius Jliusa, Rfus Lichardus Rfusa. Enea, Sokrates hydrocefalus Sexta, hydrocefala, generalissima, Ovdia, Achilles brontosaurus Efialtes Achilla, Anaxagoras brontosaura, Anaxagora, Sizyfos Sizyfa, generalissimus

K o n c o v -us sa z a c h o v v a v z d o m c n e n c h s l o v c h , v o s o b n c h a p r i e z v i s k c h ; n a p r . : fikus fikusa, dusa, Paulus Paulusa, Klimus Klimusa,

Rovnako sa flmskych Grivasa, Jannis medz Lacis Funtes

z a c h o v v a k o n c o v -as, -es, -is, -os, -us aj v n o v o g r c k y c h , a i n c h p o d o b n c h m e n c h ; n a p r . : Plastiras Boas Lacisa, (Ritsos) Boasa, Papagos Zachariades Papagosa, Zachariadesa, Belojannisa, Glezos (Ritsosa). Funtesa, Belojannis Jannisa alebo cerberus Plastirasa, Menderes

pseudogrckych,

pseudolatinskch, tureckch, panielskych, litovskch, lotyskch, Grivas Menderesa, Karamanlisa, Snekusa,

Karamanlis Glezosa,

Snekus

Pri niektorch vynechvanm adlta/adltusa, famulus Herkida, Herakla, Herakles Bakcha,

slovch latinskho a grckeho p v o d u je kolsanie ponechvanm Hdes koncovho Hdesa/Hda, -es, -us; Herkules cerbera/cerberusa, Bakchus

n a p r . : adltus

BakchajBakchusa, Herkulesa/ koncov

famulusa/famula,

Heraklesa/Herakla. famulusa a pod.

V odbornom tle sa pouvaj t v a r y sa p o n e c h v a D., L . D.

a pod., v neodbornom vyjadrovan

-es, -us: adltusa, Slovo hros I . hrosom/hercom, Pri niektorch k m e a ; n a p r . : Nero pex haruspika, Anakreonta, Parida. V podstatnch Aek

s a s k l o u j e t a k t o : G., A . sg. hrosa/hroa, N . p l . hrosi/hroovia, L Scipio cudzch pontifex hrosmi/hroami.

hrosovi/hroovi, hrosom/hje zmena harus -ek, por Japonca, Paris

G., A. hrosov/hroov,

room>, L . (o) hrosoch/hrooch, Nerna,

slovch latinskho a grckeho p v o d u Scipina, Laokon Gicero Aias pontifika, I^aokoonta,

Gicerna, Anakren Aianta,

Xenofn

Xenofonta,

Noe Noema,

m e n c h s p r p o n o u -ec a d e m n u t v a c h

s prponami

a -ok s a p r i s k l o o v a n v y n e c h v a j dravec zmocnenec holbok dravca, Portugalca, holbka, mravec Slovinec mravca, vyhnanec bezzemok

s a m o h l s k y e, o ( p r i n i e k t o r c h junec junca, psek portovec pska,

sa o d v o d e n o s n e p o c i u j e , a l e e x i s t u j e s t r i e d a n i e ) ; n a p r . : otec otca, chlapec chlapca, tovca, barnka, Portugalec zmocnenca, vyhnanca, Japonec

Slovinca, bezzemka.

barnok

alej sa vynechva s a m o -

h l s k a e alebo o v d o m c i c h slovch z a k o n e n c h n a -or, k t o r m i sa o z n a u j e p r b u z e n s k p o m e r , a v n i e k t o r c h i n c h slovch n a hmotor lotra, pochba, blzna, Frantiek kmotra, obor obra, vagor Uhor vagra, U hra, vze svedka, svokor zubor svokra, zubra, kapor -or, -e, -e; kapra, napr.: lotor

bobor bobra,

pochbe blzon

date atea/data, Pavla, svedok pes psa,

vza, potomok fanka.

ue ua. potomka,

alej aj v slovch Turek Turka,

a k o Pavol/Pavel

posol posla, fanek

diabol diabla,

orol orla,

Frantika,

S a m o h l s k a e sa v y n e c h v a aj v n i e k t o r c h cudzch s l o v c h z a k o n e n c h n a -er; n a p r . : center centra, hypochonder hypochondra, s d v o j t v a r y : kvakera. evca, Kafer Kafra, trnera, neger negra, tiger tigra. P r i slove gangster junker D. junkera, f user f user a, kvaker gangstrajgangstera.

P r i i n c h cudzch slovch n a -er sa e n e v y n e c h v a ; n a p r . : trner P r i slovch nec sg. encovi,

a vec j e s t r i e d a n i e ej 0 v k m e n i slov: G. sg. enca, atd.

evcovi

P o m e r n e zloit s p o m e r y pri v y n e c h v a n s a m o h l s o k e a o p r i p r i e z v i s k c h . V p r i e z v i s k c h , k t o r sa k o n i a n a -ec, -ek a -ole, s a m o h l s k y e a o v y p a d v a j p o d o b n e a k o p r i v e o b e c n c h p o d s t a t n c h m e n c h , n a j m a k je t u i v svislos so z k l a d o m veobecnho p o d s t a t n h o m e n a a l e b o i n h o v l a s t n h o mena Betinca, Hrabovec Lietavca, Kotrbanec Malovca, Baranec Klinec korca, Honec Ghromec Vlek Kubek Bochnka, Ondrek Komrek Papnek tefnka, Hamblek Javorka, (priezviska, urovec Baganec Chovanec Baranca, Klinca, Nemec Honca, Vka, Kubka, Novek Ondrka, Admek Komrka, Papnka, Tomnek Zajaek Hamblka, obyvatelskho urovca, tefanec Baganca, Oktavec Strelec mena, zemepisnho Michalec Martinca, imanec Pukanec Kralmlca, vlastnho mena); Betinec Urbanca, Lietavec Malovec Krpelca, Buchanca, Hronca, korec Korca, kulca, Pavlika, MelGalvnka, Hajtmnka, tefnek Petrka, Jonka, n a p r . :AdamecAdamca, Hrabovca, Kotrbanca, Gapar ec Gaparca, Martinec Stefanca, Krahnlec Oktavca, Drevenec Kupec Rajca, Chramec urek Michalca, Urbanec imanca, Krpelec Pukanca, Buchanec Hronec Slepca, Korec kulec

Chovanca, Kopec Kopca, Rajec

Drevenca, Vrabec Kupca, Hudec

Strelca,

Vrabca, Slepec Hudca,

Nemca, Kavec Zbek Ghromca;

Kavca, Zbka,

Ghramca, urka,

Pavlek

Krliek Matek

Krlika,

Dubnek

Dubnick,
Jonek Galvnek Zemnka, Petrek

Bochnek

Novcka, Tomek Matka, Cignek Admka, Kompnek Suchnek Tomnka, Kouek Za j ka,

Tomka, Mikulek Cignka, Zemnek Barnka, Strka;

Mikulka,

ek Melka,

Kompnka, Suchnka, Barnek Kouka,

Hajtmnek

Pastor ek Pastor ka, Javorek

Strek

Svitok vec

Svitka,

Dudok

Dudka,

mlok

mlka,

Pastorok

evcovi

Pastorka. atd'.; Bloka. Kereca, Furdeka, Mleka, Fuseka, ideka, cudzm (ale

V j e d n o s l a b i n c h m e n c h sa n i k d y n e v y n e c h v a j s a m o h l s k y e, o; n a p r . : veca (ale v e o b e c n p o d s t a t n m e n o sa s k l o u j e evca, Greca, Kmec Kmeca, nevypad, Hudek Mikek Trunek Kubitscheka, Jelnka). Grk Grka, e vak obyajne Regec Kolek Sudek p . s t r . 76), Grec Samohlska Perec Rendek Melek Kuscle Bezek Kubek Pereca, Meleka, Bezeka. Kubka, Blok

a k s a ivo n e p o c i u j e Hudeka, uleka, Mikeka, Truneka, Jellinek Furdek Malek Fusek idek

svislos

p r i e z v i s k a s n e j a k m v e o b e c n m p o d s t a t n m m e n o m ; n a p r . : Kerec Regeca, Koleka, Sudeka, Rendeka, Kuseka, napr.: Kondek Kondeka* ulek

Takto to bva najm Kubitschek Jelnek

pri priezviskch

psanch Jellineka

pravopisom;

V d y sa z a c h o v v a e: v p r i e z v i s k c h n a -ek s p r e d c h d z a j c o u s p o l u h l s k o u ; Staneka, Holcek Baranek Martincek Surovek Beneka, Jurceka, tevek Vrabek Peniatek Piteka. Samohlska Maroka, Kopok o sa zachovva Kopoka, v priezviskch Konoka, Urbanok Bravok na -ok a predchdzajcou Marok Pietra. zvyajne ZechenNobel . Repoka. s p o l u h l s k o u ; n a p r . : Konok Bravoka, Repok Q. s g . Kalmanek Holceka, epek Mravek Steveka, Vrabceka, Peniateka, Kahnaneka, Tomcek Tomeka, Ghovanek Maiejcek Uharek Mraveka, Repcek Ferek urcelc Turcek urceka, Turceka, n a p r . : Stanek Jancek Marek Cvinek Ondrejek Holcek Nemecka, Vaneka, Paleku, Koteka, Metek Janeka, Marceka, Cvinceka, Ondrejeka, Bencek Jurcek

Baraneka, Martinceka, epeka, Tomelc

Chovaneka, Matejeka, Vrbanek Vancek Palek

Suroveka,

Uhareka, Nemcek

Urbaneka, Holceka, evcek Rajek Vojcek

Fereka,

eveka, Vojeka> Rajeka; Okleteka, Pitek

Tomceka, Repeka, n a p r . : Kostek

v p r i e z v i s k c h n a -tek;

Okletek

Valaiek

Valteka,

Meteka,

Urbanoka,

S a m o h l s k a o v a k v y p a d v a v p r i e z v i s k u Pietor:

V c u d z c h p r i e z v i s k c h n a -er, -el s a m o h l s k a e s a v s l o v e n i n e z a c h o v v a ; n a p r . : Herder tera, Fischer Fischera, Pardela, Nobela, Pardel Herdera, Stieber Eifel Bilrger Burgera, Gromwett Sorel Zechenter Cromwella, Stiebera, Eifela,

Sorela. Ngel Czambel

S a m o h l s k a e sa SchneidrajSchneidera, NghtjNgela, GzamblalGzamAle v rodnch

me vynecha len v dvnejie z d o m c n e n c h alebo t a k t o z a u v a n c h nemec k c h p r i e z v i s k c h , a p r e t o s t u d u b l e t y : Schneider Wolker Kgel bela, Wolkra/Wolkera, Rieger Mendel Riegra/Riegera, Hegel Kgla/Kgela, Haeckel MendlajMendela,

HaecklajHaeckela,

HeglajHegela.

m e n c h n a -er sa s a m o h l s k a
Alexandra, Demeter Demetra.

e vynechva:

Peter

Petra,

Alexander

V jednotlivch prpadoch me dochdza k u kolsaniu medzi v y n e c h v a n m alebo p o n e c h v a n m s a m o h l s o k e, o. B v a t o p r i m e n c h , p r i k t o r c h kole v e d o m i e o svislosti s n e j a k m v e o b e c n m p o d s t a t n m m e n o m alebo i n m

v l a s t n m m e n o m ; n a p r . : Jelenek JelenkajJeleneka, Baranek Barnka j

t \,,

Baraneka.

T a k t o sa v n i e k t o r c h p r p a d o c h u t v r a o s o b n z u s p r i s k l o o v a n
rodnho urca) (ak sa nepociuje t a k t o svislos), urec
Janec Janca\Jane.ca, Hudec

priezviska; n a p r . : Gerec Gerca (chpanie slova Gerec a k o d e r i v t u m e n a Gero) alebo Gereca

ureca, Bobok BobkajBoboka.

Ferec FercajFereca,

Hudca)Hudeca.

V n i e k t o r c h s l o v c h n a -ik s p r e d c h d z a j c o u s a m o h l s k o u sa v y n e c h v a aj s a m o h l s k a -i-; n a p r . : chrobik chrobcikajchrobcka,

dik chudika/chudka, milik milika svik kozik jedinik j milka, jedinika)jedinka, novika/novcka, synik zajaik mik mikaj'maka, vtik novik

me chu
pan

ik panikajpanka, vtika/vtka, (ale len kovik

svikajsvka, kozika)kozka,

synika)synaka, zajaika)zajaica pan

kovika).

T v a r y s n e p o z m e n e n m k m e o m vtika,

ika,

synika

a p o d . s obvyklejie, t v a r y bez i s

zriedkavejie.

V s r b o c h o r v t s k y c h p r i e z v i s k c h n a -ac sa v y n e c h v a s a m o h l s k a -a(v s r b o c h o r v t i n e p r p o n a -ac z o d p o v e d naej p r p o n e -ec), a k s a ivo u v e d o m u j e svislos s p a r a l e l n m i s l o v e n s k m i p r i e z v i s k a m i n a -ec; n a p r . : Berac

Berca (slov. Berec Berca), Vrchovac Vrchovca (Vrchovec Vrchovca).

Slovo fako m v G. a A . sg. aj p r p o n u -u p o d a v z o r u hrdina: faku. l ^ o v n a k o aj n i e k t o r d o m c e p r i e z v i s k n a -o sa v G. a A. sg. s k l o u j p o d a v z o r u chlap alebo poda v z o r u hrdina; n a p r . : Krasko Kraska)Krsku, Krno Kma)
Krnu, j Miko Stano Stana)Stanu, Marko Chalmu. ebo Seba)ebu, Turzo Fraio Frwha)Frau, Ohal Mika)Miku, Marka)Marku, Turza/Turzu,

mo Chatrn)

V D . a L . sg. p o p r i z v y a j n e j p r p o n e -ovi m a j n i e k t o r s u b s t a n t v a aj
p r p o n u -u. S t o slov lovek, Kristus. pn, ert, diabol, vlk, pes, boh, otec, syn, duch,

P r i s u b s t a n t v e lovek sa p o u v a v D . a L . sg. p r p o n a -ovi a l e b o -u: v y n i k a

j c e m u lovekovi loveku, o v y n i k a j c o m lovekovi loveku. Vo v z n a m e

k a d , n i e k t o , k t o k o v e k , p r i z p o r e n i k t o " j e p r p o n a -u: loveku by sa to ani nechcelo veri, zastane, ( Z T X J R E C K )

(MIN)

Divno, a loveku rozum nad tm

T v a r loveku b v a v d y aj v t e d y , k e d stoj za i n m t v a r o m s u b s t a n t v a lovek ( b e z p r o s t r e d n e a l e b o p o p r e d l o k e ) :

Vemi pekn je ten pomer loveka k loveku, ( J E S E N S K ) Zd sa mi, e v skuto nosti u teraz stoj lovek proti loveku, ( F I G U L I ) Aby nebol lovek loveku vlkom.
(TLA)

S l o v o pn m p r p o n u -u, k e je p r v l a s t k o m : pnu

doktorovi,

pnu

tefanovi

Levickmu.
(TAJOVSK)

K e stoj s a m o s t a t n e , m p r p o n u -ovi:

A po obede osmelil sa zaklopa na dvere jednmu chormu pnovi v osobitnej izbe. Boh daj zdravia osvietenmu pnovi!" zdravkal Damin v duchu pri druhom pohri, ( H O K K ) P o d o b n e aj cudzie slov don a or m a j v D . L . sg. p r p o n u -u, ke s p r vlastkami. Udelil som donu Bartolom Las Casasovi titul generlneho ochrancu Indinov, ( Z B E K ) Donu Josmu u slabol zrak. ( O L E R N Y P R E K L . ) A Ulenspiegel dobre namierenou gukou n a kusy rozdrzgal donu Ruffelovi Henricsovi, vojvodovmu synovi, jazyk i e us, ( P R E K L . ) Vystrel vychudnut ruku a podal ju oru Ilijovi. ( K U K U N ) P r i s u b s t a n t v a c h ert, diabol, vlk, pes j e b e n p d o v p r p o n a -ovi. P r p o n a -u s a p o u v a v p r s l o v i a c h a p o r e k a d l c h a v u s t l e n c h spojeniach: Hlad ertu brat. Urob ertu dobre, peklom sa ti odsli. Sl, lovee, diablu, peklom sa ti odsli. Baran viku kal vodu. My o viku a vlk za humny. Pes psu brat. P r i s u b s t a n t v e boh j e o b y a j n e p r p o n a -u. T v a r bohovi popri bohu j e p r i p o m e n o v a n boha v p o l y t e i s t i c k c h n b o e n s t v c h . P o d o b n e aj v o v r a z e ani bohovi, a k o aj v p e j o r a t v n o m o z n a e n osb s n e o b m e d z e n o u m o c o u v svojom postaven. Kadho zajatho paniela sme obetovali bohovi vojny, ( Z B E K ) Preto sme aj my, Quetzalcohuatlovi kazi, bojovali proti zvyku obetova vojnovch zajatcov bohovi Huitzilopochtlimu. ( Z B E K ) - Osudy zrna pochovanho a vzkriesenho k novmu ivotu neobyajne dobre symbolizuje egyptsk legenda o dobrom bohu rody Usrevovi. ( P R R O D A A S P O L O N O S ) Egyptskmu bohu Thotovi pripisuje sa vynlez psma a kalen dra, ( B R A N K O P R E K L . ) Ani bohovi nepjdem!" vykrkne, ( T A T A R K A ) Nejdem, ani bohovi. . ( Z G U R I K A ) Za chrbtom m u vykrkol z celho hrdla: Nmu zem skmu bohovi slva." ( Z B O R S K ) P r i s u b s t a n t v a c h otec, syn, duch, Kristus sa bene p o u v a p d o v p r p o n a -ovi; t v a r y s p r p o n o u -u s v cirkevnej rei, n a j m v n i e k t o r c h u s t l e n c h s p o j e n i a c h , k t o r m a j t a k t o p v o d . T a k t o sa v cirkevnej rei s k l o u j e aj slovo pn. V n b o e n s k c h spisoch sa p u t i e t o p o m e n o v a n i a s v e k m z a i a
t o n m p s m e n o m : Bohu v Pnu, v 2. stor. po Kristu Otcu, Synu i Duchu svtmu, Otcu nebeskmu, usnul Kristu. (star s p s o b u d v a n i a l e t o p o t u ) , brat v

T v a r otcu j e v D . sg. aj v u s t l e n o m s p o j e n otcu-materi. S l o v k, konk, konek, somr, rebec m a j o k r e m b e n h o l o k l u p o d a

v z o r u chlap (o koovi, pri koovi, popri koovi) v n i m o n e aj t v a r poda

n e i v o t n c h p o d s t a t n c h m i e n v u s t l e n o m spojen s p r e d l o k o u na: letie na koni, vliec sa na koni, na somri, na rebci, na konku, na

s,

konku.

Tatr ja na nzkom konku. ( T O M I K ) Nos sa na somri. Na rebci neskrotenom kok stroia, ( N O V O M E S K )

(SLOVENSK POHADY)

P r i s l o v a n s k c h (ruskch a b u l h a r s k c h ) o s o b n c h m e n c h n a -ov j e v D . a L . sg. p r p o n a -ovi, k t o r sa p r i p j a k n e z m e n e n m u z k l a d u ; n a p r . : iikov iikovovi, novovi. V N . pl. je z k l a d n p r p o n a -i; n a p r . : chlap herec herci, profesor profesori, frzr majster frzri, logici, Rus Rusi, radnci, vojaci, Tadici; Valach Lasi, delegt delegti, tajomnci, rarach chlapi, majstri, poslanec zvra poslanci, zvrai, esi, Kozlov Kozlovovi, Menikov Menikovovi, Mladenov Mlade-

vaz vazi. sedliak Trk beloch

P r e d p r p o n o u -i vojak Lach

sa k m e o v s p o l u h l s k y k, ch striedaj so s p o l u h l s k a m i c, s; n a p r . : radnk tajomnk Turek Vlach mnch logik sedliaci, ech Turci, Valasi, Grk Grci, valasi, Uzbek Uzbeci, hajdch divosi, divoch T r cici, Tadik belosi,

mnsi, valach Vlasi.

rarasi,

hajdsi,

P o p r i z k l a d n e j p r p o n e -i s v N . p l . aj p r p o n y -ovia P r p o n u -ovia n a p r . : sdruh bohovia, mgovia, govia, felah maj:. zadopodnebn boh bohovia,

-ia.

v e t k y slov z a k o n e n v N . sg. n a sdruhovia, felahovia, demiurg Jazyg synik strik lovieik zbeh zbehovia, dramaturg

spoluhlsky h a neznaboh demagg kvisling taek svik novik bik chudik milik mg

g;

nezna-

dramaturgovia, antropofg chirurg balneolg

beg begovia, stratg

androfg byzantolg

androfgovia, demiurgovia, byzantolgovia, Jazygovia, synkovia srikovia, pnik lovieikovia,

antropofgovia, chirurgovia, Tuaregovia; ujekovia, j samekovia, braekovia, balneolgovia,

demaggovia, kvislingovia, tackovia, svkovia, bikovia, chudikovia,

strat belo

Tuareg

v e t k y z d r o b n e n i n y n a -cek, -ek, -ik, -ik; n a p r . : ujk f synikovia, samek pnikovia, chlapek anek rarkovia; synek sameky braek

synekovia,

novikoviajnovkovia, avoboek

chlapekovia, ankovia,

lavobokovia,

milkovialmilikovia; hlvkovia, nepodarkovia, vrastok pastorkovia, synovia, ujec bezzemok

aj rarok bezzmkovia,

slova s p r p o n o u -ok alebo so z a k o n e n m n a -ok; n a p r . : belohlvok holobriadok predok udkovia holobriadkovia-, predkovia, (len p l . ) ; sldok sok sokovia, pohrobok baziliok pohrobkovia, nedorastok baziliskovia, svk

nepodarok pastorok syn

sldkovia,

vrastkovia,

nedorastkovia,

n i e k t o r slov, k t o r o z n a u j p r b u z e n s k p o m e r : otec otcovia, ujcovia, svkovia, svokor svokrovia, tes

tesovia,

vagor

vagrovia, f obrtim Frankovia,

za zaovia, pbratimovia, zlosynovia;

kmotor otim

kmotrovia, otimovia;

ded dedovia, p o d a syn

kme

kmeovia, j e aj zlosyn Frank

synovia Baskovia, Kurdovia, Etruskovia, molochovia,

n e p o e t n ( n a j m j e d n o s l a b i n ) m e n n r o d o v a k m e o v : Bask Ind Indovia, Ink Inkovia, Kurd Asrovia, moloch Dk Dkovia, Kazachovia, ach udovia, Kaubovia; eunuchovia, achovia; aj s l o v duch odud duchovia, len Frzovia; p o d o b n e aj Aztkovia,

c u d z i e s l o v n a -ch; n a p r . : eunuch z d o m c i c h slov m a j p r p o n u -ovia zloduchovia, zved emoduch hnup ernoduchovia, (chup) zvedovia,

zloduch

odudovia, (chupovia);

lenovia, -ovia; perosamo

hupovia hrdopych rodoub

v n i e k t o r c h d o m c i c h z l o e n c h p o d s t a t n c h m e n c h j e tie p r p o n a n a p r . : hrdopysk hryzovia, ubovia, zlatokopovia uhajko dingovia, ciovia, tovia, rodomil vetroplach j hrdopyskovia, rodomilovia, vetroplachovia, hrdopychovia, rodoubovia, perohryz samolub zlatokop

vierozvest

vierozvestovia, strko

zlatokopi; dedovia, maco sivko gnius cerberovia Jozef Milan ujo ujovia, centrio macovia, pejo strkovia, nunefial Micha Vanovia, Anaxa
e

a p e l a t v a n a -o; n a p r . : dedo uhajkovia, fako pejko zemko impresriovia, fakovia,

zemkovia,

centriovia, sivkoviajsivky;

impresrio dingo

pejovia,

pejkovia/pejky,

c u d z i e a p e l a t v a n a -us, -es, a k sa -us, -es o d t r h v a ; n a p r . : nuncius generalissimus famulus generalissimovia, cerberus Jnovia, Fridrich gniovia, (aj Jozefovia, Michal Vano Valachovia Pasteurovia, efialtes famidovia, Martin Krovia, cerberusovia);

r o d n m e n a p r i e z v i s k : Jn Frantikovia, lovia, Kr Henrich Martinovia, Newton Henrichovia,

Frantiek

Milanovia, Pasteur

Fridrichovia; Hajdchovia,

Newtonovia,

goras Anaxagorovia.

T v a r y Krovia,

maj vznam menom' . Zajac Na

niekoko p r b u z n c h alebo n e p r b u z n c h Za/jacovci, Hajdch Hajdchovci, Vano

osb s r o v n a k m Mistrik

o z n a e n i e p r s l u n k o v j e d n e j r o d i n y sa p o u v a j t v a r y n a -ovci: Vanovci, m n o h c u d z i e slov n a - / a -m a i n slov, k t o r n a j a s t e j i e

Mistrkovci; oznauj fovia, gnm moslim emir nestor bejovia,

pojmy z nboenskej oblasti (prslunkov vierovyznan, kazov, mytologick b y t o s t i ) a t i t u l y o s b . a s t o i d e o j e d n o s l a b i n s l o v ; n a p r . : f mm mmovia, din kalif negus nero pair hind hindovia, princ bonz bonzovia, ejk coach nabob elf elfovia, ejkovia, satyr bej coachovia, satyrovia, nabobovia, anatm gnmovia, moslimovia, emirovia, nestorovia, dinovia, kalifovia, neguovia, nernovia, princovia, boss bossovia, cherub nobil anonym nobilovia,

sir sirovia,

pairovia,

cherubovia, anonymovia,

anatmovia,

Morfolgia

81

pantomm pantommovia, pontifex pontifikovia, haruspex haruspikovia (so zmenou kmea), belzbub belzebubovia, patricij patricijovia, imbecil imbecilovia, lrovia (oby. v pl.). Prpona -ovia je aj pri slove cicerone ciceronovia. Pri slove monsignore je vak tvar monsignori. Pri poetnch slovch vzoru chlap s v N . pl. dvojtvary. Dvojtvary na -i a -ovia s pri tchto slovch: pri cudzch slovch na -fil; napr.: anglofil anglofili/anglofilovia, bibliofil bibliofili/bibliofilovia, frankofil frankofili/frankofilovia, helnofil helnofili/ helnofilovia, germanofil germanofili/germanofilovia, rusofil rusofili/rusofilovia, slavianofil slavianofili/slavianofilovia; pri cudzch slovch na -fb; napr.: anglofb anglofbi/anglofbovia, cechofb cechofbi/cechofbovia, germanofb germanofbi/germanofbovia; pri cudzch slovch na -graf; napr.: choreograf choreografi/choreografovia, kaligraf kaligrafijkaligrafovia, lexikograf lexikografi/lexikografovia, lito graf litografi/litografovia, paleograf paleografi/paleografovia, etnograf etnografi/etnografovia, stenograf stenografii stenograjovia (ale len: xylograf xylografi, typograf typografi)', tvary na -i s progresvne, tvary na -ovia s zriedkavejie; pri cudzch slovch na -nm; napr.: agronm agronmi/agronmovia, astronm astronmi/astronmovia, gastronm gastronmi/gastronmovia, ekonm ekonmi/ekonmovia; aj tu s tvary s prponou -i progresvne; pri niektorch cudzch slovch na -ik (z latinskho -icus); napr.: cynik cynici j cynikovia, epik - epici/epikovi a, klasik klasici/klasikovia, stoik stoici/stoikovia. Tvar cynikovia sa pouva vo vzname stpenci antickho filozofickho smeru", tvar cynici vo vzname bezcitn, bezohadn udia, pohdajilci citmi a morlkou". T v a r klasikovia sa pouva najm v spojen klasikovia marxizmuleninizmu. Pri ostatnch slovch cudzieho pvodu na -ik je prpona -i, pred ktorou nastva striedanie k/c; napr.: chemik chemici, fyzik fyzici, technik technici, historik historici, lyrik lyrici, dramatik dramatici, satirik satirici. Pri niektorch mench nrodov a kmeov s dvojtvary; napr.: Brit Briti/ Britovia, BrBri/Brovia, GalGali/Galovia, r ri/rovia, Dr Dri/ Drovia, Italik Italici/Italikovia, In Ini/Inovia, Nr Nri/Nr ovia. Okrem toho s dvojtvary pri niektorch jednotlivch, najm cudzch slo vch, ktor sa nedaj presnejie uri: cr cri/crovia, lodivod - lodivodi/ lodivodovia, odkundes odkundesi/odkundesovia, stark starci/starkovia, mu mui/muovia, svat svati/svatovia, apotol apotoli/apotolovia, augur auguri/augurovia, bn bni/bnovia, bogomil bogomili/bogomi]

lovia, buruj buruji jburujovia, don donijdonovia, druid druidijdruidovia, efb efbi/efbovia, famulus famulusijfamulovia, hros hrosif hroovicu ma n mani/manovia, posol poli j poslovia. Prponu -ia maj: podstatn men s prponou -tel; napr.: uite uitelia, prekladate prekladatelia, zlepovate zleppvatelia, nakladate nakladatelia, posudzovate posudzovatelia, ruite ruitelia, pomstite pomstitelia, hlsate hlsatelia', t a k t o sa sklouj i slov priate priatelia, nepriate nepriatelia; desubstantvne a deadjektvne veobecn podstatn men s prponou -an\-an a vetky vlastn men s touto prponou; napr.: oban obania, dedinan dedinania, mean meania, zeman zemania, ostrovan ostrovania, krajan krajania, dolan dolania, horfian horania, Moravan Moravania. Slovan Slovania, Anglian Angliania, Bratislavan Bratislavania. Praan Praania, Bran Brania, Kladan Kladania, Guinejan Guinejania, Alran Alrania, Tunisan Tunisania, Kran Krama, Brazlan Brazlania) zo slov na -i slov rodi rodiia a dedi dediia. Pri n o v c h s l o v c h s prponou -i je v a k prpona -i; napr.: kresli kreslii, dldi dladici, nosi nosii, vli volii; slov brat bratia, hos hostia, manel manelia, sused susedia, id idia (id idia), kresan kresania. N z v y osb s prponou -an, ktor s odvoden od slovies, a in slov so zakonenm -an maj prponu -i; napr.: trhan rhani, klban klbani, pijan pijani, oran orani, furman furmani, galgan galgani, pivotman pivotmani, gentleman (vysl. dentlmen) gentlemani, Aleman Alemani, brahman brahmani, Markoman Markomani. Slovo pohan m N . pl. pohania i pohani. T v a r pohania sa p o u v a na o z n a enie v y z n a v a o v inch nboenstiev ako kresanskho, t v a r pohani v prene senom v z n a m e lotri, nanihodnci". Od slova lovek sa t v a r y mnonho sla netvoria; mnon slo k s l o v u lovek je udia. V starom j a z y k u bola prpona -ia astejia; napr.: voli hasii a, ue unia. voliia, hasi

Slov anjelik, anjelicek, bik, ertk sa v p l . sklouj a k o i v o t n alebo neivotn podstatn men: amjelicijanjeUky, anjelikoviajanjeliky, ertcijcrtky, bikovia j biky. T v a r y anjelici, anjelikovia sa pouvaj v o v z n a m e dobr deti", t v a r ertci v o v z n a m e samopan, iv, neposedn d e t i " . Slovo hos m v G. a A . pl. prponu -, zriedkavejie prponu -ov: Slovo udia m v G. a A . pl. t v a r ud. host/hosov.

V A. pl. sa pouvaj t v a r y erty, v r a z o c h is v erty, verit v duchy.

duchy

(star z m e r a v e n a k u z a t v y ) v o

Chod s pnom bohom v erty.

(ZTURECK)

V I . pl. s t v a r y : 1. s p d o v o u p r p o n o u -mi, 2. s p d o v o u p r p o n o u 1. P d o v p r p o n a -mi j e : p r i p o d s t a t n c h m e n c h , k t o r c h k m e sa k o n n a j e d n u (okrem m ) ; n a p r . : prekladte! Liptkmi, typograf chudikmi; Slovk Slovkmi, novik typografmi, prekladatemi, Bratislavan novikmi, sadza synik sadzami, Bratislavanmi, synikmi,

-ami.

spoluhlsku Liptk f chudik fmi,

p r i p o d s t a t n c h m e n c h , k t o r c h k m e sa k o n n a s k u p i n u z v u n e j a u m o v e j s p o l u h l s k y ; n a p r . : asistent pacient chirurg Kurdmi. pami, pacientmi, Ind chirurgmi, lump financ vagabundmi, Indmi, Frank asistentmi, financmi, bard labanc policajt bardmi, Frankmi, reprezentant dramaturg lord reprezentantmi, vagabund Kurd dramaturgmi, trampmijtram policajtmi,

elf elfmi,

lordmi,

N i e k t o r slov m a j aj p r p o n u -ami; n a p r . : tramp lumpmijlumpami, labancmi\labancami.

2. P d o v p r p o n a -ami j e : p r i p o d s t a t n c h m e n c h , k t o r c h k m e sa k o n n a s p o l u h l s k u -m; n a p r . : agronm gnm anonym agronmami, Flm astronm Flmami, generalissimus astronmami, otim kupec majster Kafer otimami, moslim bohm moslimami, bohmami, posla potom negrami, pochbami, svedkami, (syn strkami, dedo impresriami, Lacami, gnmami,

anonymami,

generlissimami; kupcami, majstrami, lotor lotrami, diablami, synik zajatec zajatcami,

p r i p o d s t a t n c h m e n c h s p o h y b l i v m i s a m o h l s k a m i e, o, i; n a p r . : nec poslancami, ue kami, vagor Turek ikmi), uami, bezzemok chodec chodcami, blzon blznami, (gangstermi), svokor svokrami, radnek potomok

bezzemkami,

obor obrami, diabol

neger

gangster

gangstrami vagrami, Turkami, novik

Kaframi,

pochbe svedok

radnkami, (novikmi);

synkami strko Laco

novkami ujo ujami, chruami, Jano Duno

p r i p o d s t a t n c h m e n c h n a -o; n a p r . : otecko oteckami, ao aami, dedami, centrio Holko chruo bojko pikolo bjkami, pikolami, Fero smejko impresrio Ferami,

smejkami,

centriami, Rolkami,

Janami, Dunami;

p r i cudzch p o d s t a t n c h m e n c h n a -ius; n a p r . : gnius nunciami;

gniami,

nuncius

p r i n i e k t o r c h slovch, k t o r c h k m e sa k o n n a s k u p i n u d v o c h u m o v c h spoluhlsok, n a p r . : hos hosami, tes tesami, Kopt Koptami.

V s t a r o m s p i s o v n o m j a z y k u s a p o u v a l a v I . p l . aj p d o v p r p o n a -i, -y;

n a p r . : e mnoh nakladme,

vojny

s Turci

a inmi

nrodmi

pokladnicu tritisc

nau zlatch

vyprzdnili, zloen bolo.

aby po niekoko

mesiacov

na kad

spsob

(Kaliniak) Pokia s a t a k t o t v a r y v y s k y t u j v j a z y k u sasnej u m e l e c k e j literatry, vyuvaj sa s osobitnm zmerom n a archaizovanie alebo dialektiz o v a n i e j a z y k o v h o p r e j a v u ; n a p r . : Ten dav sa veky koril/pred krivdou, pred

pny.

(ry) T a k t o t v a r y sa z a c h o v v a j aj v p r s l o v i a c h a p o r e k a d l c h ; n a p r .
enu v tanci, ale v poli medzi enci. (Ztureck)

Nevyberaj

N a oslovenie sa z v y a j n e p o u v a t v a r N . sg. alebo p l . , z r i e d k a v e j i e aj o s o b i t n t v a r v o k a t v , k t o r s a k o n n a -e (so z m e n a m i k/, h\ a c/c n a konci k m e a ) alebo n a -u. T e n t o t v a r sa v d n e n o m s p i s o v n o m j a z y k u z a c h o v v a len v o b m e d z e n e j m i e r e v t c h t o o k r u h o c h p o m e n o v a n (ale l e n a k s t o j a s a m o s t a t n e alebo so z h o d n m p r v l a s t k o m ) :
p r i s l o v c h z r o d i n n h o o k r u h u ; n a p r . : synku, svku, vagre, kmotre; silne

z a s t a r a n je t v a r otce, k t o r sa p o u v a v n b o e n s k e j o b l a s t i ; p r i osloven a k e j k o v e k dospelej o s o b y m u s k h o p o h l a v i a b v a z r i e d k a v

t v a r pane a p r i osloven n e d o s p e l e j o s o b y t v a r
mil priateu, drah

chlape;
(benejie mil priate,

n a j m v s p i s o v n o m s t y k u n a oslovenie o s b , s k t o r m i s m e v p r i a t e s k o m
p o m e r e ; n a p r . : priateu, drah cten, priate); priateu

v osloven v y n i k a j c i c h u m e l c o v s a p o u v a v r a z majstre,
slovutn, ven majstre;

drah

majstre;

v cirkevnej rei, n a j m v m o d l i t b c h a p i e s a c h , v osloven

b y t o s t a osloven d u c h o v n c h a i n c h o s b : Boe,
Jeiku, podine, nebesk, Kriste, barnku, ctihodn Spasiteu, teiteu, otce). Vykupiteu, hrieniku, Stvoriteu, synku,

biblickch
Jeiu,
Hos(Otce otce

Pane,

Synu,

Duchu,
Kru,

Premoiteu, kresane,

protivnku,

T v a r y v o k a t v u n a -e, -u m a j a r t o v n , i n t m n e , f a m i l i r n e a l e b o u d o v
zafarbenie
( n a p r . : Pane!, rz (napr.:

(napr.:
Ven

kmotre,
pane!,

vagre,
Majstre!,

synku,
Priateu!) kresane, chlapec

bratku),
mil

slvnostn
priateu, drah

zafarbenie
priateu).

alebo archaick, archaizujci

Vykupiteu, majster

Hospodine, majstre, Hospodin lovee,

P r p o n u -e m a j s l o v n a -or, -er, -us a n i e k t o r alie: vagor

kmotor brat, kmotre, Kristus chlape, kresan Kriste, Hospodine, chlapec chlape, kresane,

vagre,
brat pn

boh boe,

lovek

lovee,

chlap

chlape.

P r e d p r p o n o u -e sa k m e o v k, h, c s t r i e d a so s p o l u
boh boe. P r i slove

h l s k a m i c, : lovek

sa s k r a c u j e n a a: pn
Vykupiteu, Spasite Jeiko Stvorite Spasiteu,

pane.

P r p o n u -u m a j s l o v n a -te, slov n a -o a n i e k t o r dalie s l o v : Vykupite

Stvoriteu, priate syn synu, Premoite priateu, Duch Premoiteu, svko svku, Jeiu, Jei Teite synko Kr

Teiteu, synku, Kru,

Jeiku,

Duchu,

hrienik bratku

hrieniku,

synik

syncku,

barnok

barnka

(Baranm

bo). synak,

N a oslovenie sa p o u v a j e t e aj p a r a d i g m a t i c k o s i h o t e n t v a r y ( n o m i n a t v y ani o s t a t n p d y n e j e s t v u j ) . kamart!, sdruh Janko! Najastejie sa p o u v a j majster Benka, pn doktor,

I n a k sa v spisovnej slovenine p o u v a n a oslovenie len n o m i n a t v n y t v a r , n a p r . : sdruh/, pn prezident, v osloven i s t prezident* akademik. priateu, spojenia slov; aj t u s v a k len n o m i n a t v n e t v a r y ; n a p r . : sdruh predseda, sdruh mil chlape N o m i n a t v n y t v a r sa p o u v a aj p o p r i v o k a t v e : mil otec, otce, vagor nominatv. mj, vagre. N o miesto v o k a t v u lovee, priate,

sa n e p o u v a

Vzor hrdina
P

i. a, poet-i

N. G. D. A. L . (o) I. P o d l vzoru hrdina ochranca, jista, tlhuba, zelota, Gejza, Ku -ista; adamita, predchodca, prednosta, Chalpka, aa, Ka,

hrdin-a hrdin-u hrdin-ovi hrdin-u hrdin-ovi hrdin-om (o)

hrdin-ovi hrdin-ov hrdin-om hrdin-ov

hrdin-och hrdin-a mi, poet-m i

sa sklouj veobecn a v l a s t n m u s k o s o b n p o d s t a t n dozorca, dchodca, gitarista, arha, kolega, metropolita, druba, exarcha, obranca, hoboabderita, tata, poeta, Fulla, -ca, sprievodca, husita, aplogta, Galanda, Hamita, meanosta, vldca, konvertita, starosta, Mcha, Semita. slov o d v o d e n i v m i p r p o n a m i chlap. ale aj poda Jano Krasko Stana/ buroa, zujemca, baa, anarchista,

m e n z a k o n e n v N . sg. n a -a; n a p r . : darca, socialista, glagolita,

kozmopolita, ba, sluha, Kniea, dalajlma, Neruda,

aga, anachorta, Tatarka, Ma,

Savonarola,

v z o r u hrdina

patria vetky

t e n t o v z o r j e v a k ovea c h u d o b n e j a k o vzor

P r i e z v i s k S l o v k o v n a -o sa sklouj nielen poda v z o r u chlap, v z o r u hrdina; Jana/Janu, Kraska/Krsku, Stanu, n a p r . : Koo Juro Kmo Kosca)Koscu, Ondero Fako faka/faku. Lenco Lenca/Lencu, Stano Jura/Juru, Krna/Krnu, Freo Ondera/Onderu, Faka/Faku,

ebo eba/ebu,

Frea/Freu.

D v o j t v a r y s aj p r i veobec

n o m p o d s t a t n o m m e n e fako P o d a v z o r u hrdina -e (), Mihule Bechyn pochdzajce

sa sklouj aj n i e k t o r esk p r i e z v i s k z a k o n e n n a podstatnch Sinkulu, mien; napr.: Krekule Purkyn Krekulu, Purkyu,

k t o r p o c h d z a j zo e n s k c h p o d s t a t n c h m i e n , a l e b o sa j a v i a a k o z takchto Sinkule Bechyu. Mihulu, Veere Veeru,

V N . p l . j e z k l a d n p r p o n a -ovia. P r p o n u -i m a j slov cudzieho p v o d u

z a k o n e n v N . sg. n a -ta a slov s p r p o n a m i -ista,
anachorti, slavisti, minoriti. exegta fotografisti, exegi, hokejisti, fantasta turisti, fantasti, klaviristi, izraeliti,

-ita; n a p r . : anachorta
socialisti, kozmopoliti,

dynati,

marxisti, konvertiti,

D o m c e s l o v z a k o n e n n a -ta m a j p r p o n u -ovia;
meanosta meanostovia, starosta starostovia.

n a p r . : tata

tatovia,

P r i p o d s t a t n c h m e n c h s prponou -ca j e v N . p l . p d o v p r p o n a -i p o p r i
p r p o n e -ovia i b a p r i s l o v c h vherca darcovia, vpravca vhercovia/vherci vpravcovia, a zujemca dchodca zujems

covia/zujemci.
napr.: darca

P r i o s t a t n c h slovch n a -ca je p d o v p r p o n a -ovia

(nie , , - i ) ;
dchodcovia.

V I . p l . j e p r p o n a -mi p r i cudzch s l o v c h z a k o n e n c h n a -ta s p r e d c h d z a

jcou tboritmi, samohlskou; banimi napr.: profta profitmi, meanostami).
C

poetmi,

husitmi,

glagolitmi,

(ale: tatami,

T v a r y I . p l . p r e d s e d m i " , ,,hrdinmi
Slovo burzoa,
-ovia, I . sg. burzuom, burzuoch, I. pl.

a p o d . s nespisovn.
p r e d p r p o n a m i -ovi,
L . sg. (o) D . p l . burzuom, L. pl.

m k m e burzoN . p l . buruovia, burzoami.

z m e n e n n a burzuG. A. p l . burzuov,

-om,
(o)

-ov: G. sg. burzou,

D . sg. buruovi,

A. sg. burzou,

burzuovi,

Musk priezvisk, k t o r svisia so v e o b e c n m i p o d s t a t n m i

s t r e d n h o r o d u v z o r u dieva,
Kura, Kura Knieu, Kuru,

menami
Kniea,

sklouj sa poda v z o r u hrdina;

Kuru, Kniezovi, Kurovi,

napr.:
Kurovi.

N z v y , k t o r m a j formu p o d s t a t n c h m i e n m u s k h o r o d u i v o t n h o v z o r u
hrdina,
tick, nistovi,

s k l o u j sa r o v n a k o , aj k e d o z n a u j neiv p r e d m e t y ; n a p r . :
historick sprievodca technickom, (prruka) v turistickom, kozmetickom poradcovi; vlasti, Obrancovi historickom v Propagandistovi, Chozrasotnom

turis
Komu

sprievodcovi; zpravodaj-

v spoloenskom,

Filatelistovi,

Traktoristovi,

covi

( n z v y asopisov), v Turistovi

( c e s t o v n k a n c e l r i a ) , Tankistovi

(film,

futbalov mustvo).
Vzor hrdina s a zbliuje so v z o r o m chlap. Vidie t o v N . p l . , v k t o r o m p r e n i k

p r i n i e k t o r c h slovch t o h t o vzoru p d o v p r r p o n a -i (zujemci,

a v I . p l . , v k t o r o m je aj p r p o n a -mi (husitmi, poetmi, anachortmi).

vherci),

Neivotn podstatn

men

Vzor dub
sg. N. G. D.
dub-& dub-a, dub-u mak-u

A. L . (na) L

dub-0 dub-e, dub-om mak-u (na)

dub-y dub-och dub-mi, dom-ami

P o d a v z o r u dub sa sklouj n e i v o t n p o d s t a t n m e n m u s k h o r o d u z a k o n e n v N . sg. n a t v r d a o b o j a k s p o l u h l s k y (t, d, n, l, k, g, ch, h, b, m, f, v, s, z, r); n a p r . : prst, zkon, rep, triumf, vbor, hody, pomery, klin, snop, uragn, Luxemburg, chrup, stp, rukv, anly, mry, ostrov, faiangy, kntry, uzol, tunel, orech, kozub, Hamburg, plot, most, mech, ovos, cepy, Kty, ivot, vzduch, strom, sud, obed, hrad, potok, opasok, pojem, sluch, krah, film, proces, ruiny, pud, breh, hf, voz, lazy, kl, nval, kouch, pvab, klobk, krk, glg, p, zvon, mozog, obsah,, relif, motz., vohady, fzy,,

kalerb,

kov, Leopoldov, mechy, preteky, dostihy, zpisky,

nos, kus, spis, zsnuby, Karpaty, mravy,

vietor, dvor, priestor;

p o m n o n p o d s t a t n m e n ; n a p r . : zlety, Pieany.

Ku vzoru dub patria poetn slov tvoren ivmi odvozovacmi prponami -kj-iak, -ok, -ot, a mnoh slov cudzieho pvodu.

-kj-nk,

S e m p a t r i a aj cudzie n e i v o t n p o d s t a t n m e n g r c k e h o a l a t i n s k h o p v o d u z a k o n e n v N . sg. n a -us, -os, -es; n a p r . : komunizmus realizmu rdia, Lesbos turnus papyrus losu. Vilnius realizmu, nnius Lesbu, turnusu, papyrusu, rytmus rytmu, Srius nimbus nimbu, kozmos zus nnia, ria, kozmu, Rodos hubertus tfus -ys, komunizmu
9

zu, rdius

Rodu, -os, tfusu, -us

hdes hdu. bambus

P r i m n o h c h m e n c h sa v a k k o n c o v -us, bambusu, fkus trolejbus fkusu, trolejbusa,

-es n e o d s v a . S t o j e d n a k m e n v e o b e c n e rozren, a k o cirkus hubertusa, j e d n a k n i e k t o r o d b o r n t e r m n y , a k o vrus epos eposu, vrusu,

cirkusu,

ptos ptosu, v

kolos ko arkamyse,

V l i t o v s k c h , l o t y s k c h a i n c h p o d o b n c h m e n c h n a -is, vo Vilniuse, Soldus v Solduse.

s a tie p o n e c h v a z k l a d m e n a bez z m e n y ; n a p r . : arkamys

Slov z a k o n e n n a -r, 4 sa s k l o u j p o d a v z o r u dub a l e b o p o d a v z o r u stroj (o t c h t o p . n a str. 9294 a 99100).

P o d a v z o r u dub sa sklouj v p l . aj zvieracie m e n m u s k h o r o d u , k t o r c h k m e sa kon n a t v r d alebo o b o j a k s p o l u h l s k u ; n a p r . : krt krty, hady, pstruhy. vtk, havran havrany, orol orly, sup supy, vtky, holub holuby, buldog buldogy, dub. pes psy, dikobraz dikobrazy, vtk had pvy pv pstruh

(V j e d n o t n o m sle sa s k l o u j p o d a v z o r u chlap; alebo

p . s t r . 74.) S l o v

vlk a pes sa v pl. s k l o u j p o d a v z o r u chlap

P r i slovch n a -ek, c h v a j , n a p r . : gombcek

-ok, -ik a p r i n i e k t o r c h i n c h s l o v c h je p o h y b l i v gombcka, dneok dneka, obuok obuka,

e, o, ; t i e t o s a m o h l s k y s len v N . a A. sg., k m v o s t a t n c h p d o c h sa v y n e

orieok bahra,

orieka, chrbt

priemysel chrbta.

priemyslu,

poet

potu,

ocot octu,

bahor

Pri s k l o o v a n v s l o v c h mrz chlieb chleba.

sa skracuje dlh k m e o v vietor vetra,

samohlska alebo stl stola,

dvojhlska vl vola,

mrazu,

kl kola,

V G. sg. s t v a r y : 1. s p d o v o u prponou -a, 2. s p d o v o u prponou P d o v p r p o n a -a je n a j m :

-u.

1. pri p o d s t a t n c h mench, ktor j a v i a n e j a k svislos so i v o t n m i p o d s t a t n m i m e n a m i ; s t o : a) slov o d v o d e n r o v n a k m i prponami ako i v o t n p o d s t a t n m e n (podstatn men s prponami -ik, p o d s t a t n m e n s o d v o d z o v a c m i prponami -k, napr.: rchlik cennka, polnka, zemiak dneok zoiali stpa, slovnkslovnka, vodk duba), hrb zemiaka, dneka, javor rchlika, nhrdelnk vodka, rook vleniak dennk dennka, bryndzovnik nhrdelnka, rovnka, vleniaka, vlaajok smreka, vred vreda, mopeda; Technika, Martin roka, smrek moped bieliznk bieliznka, rovnk veernk parnk bodk kyjak -kj-iak, -ok a z d r o b n e n -ztek, cennk -ok); budka, popadka, lej oka, -ek, -ek, -tek, veernka, budk padk lejak

bryndzovnka, parnka, bodka, kyjaka, vlaajka;

popolnk

b) n e i v o t n p o d (A. sc/. stp raka, dreven barana satelita; hrtana, dvora, tacho kanna, exkavtora, tunel kus kusa,

s t a t n m e n , k t o r sa v hovorovej rei a n i m i z u j ; napr.: dub duba javora, gl gla, vojaka, kohtik kl kola, polyp hrba, tz tza, polypa, rak

beah befaha, vojak konek drevenho

c) osobn alebo zvieracie m e n strata peiaka, baran satelit hrtan dvor

m u s k h o rodu, ktor sa pouvaj na oznaenie n e i v c h vec; napr.: Technik konka, kohtika, zhon motz tartr Martina, zvo?i zvona, necht karburtor nechta, motora, granta,

2. pri i n c h k o n k r t n y c h p o d s t a t n c h m e n c h , ktor o z n a u j j e d n o t l i v p r e d m e t y ; napr.: kt kta, ln lna, tanier metra, tunela, kanl inkubtor buldozr alr kanla, kabt kabta, uzol uzla, buldozra, alra, saln organ taniera, zhona, motza, motor grant - tartra, semafor

prst prsta, organa,

tachometer kann

karburtora, exkavtor

salna,

semafora,

inkuhtora. vrchu, strom stromu, Kaukazu, Jeruzalema, Kourim dom index Bolerz Rm domu men R KouHma,

Niektor konkrtne podstatn men, ktor oznauj jednotliv p r e d m e t y , maj v a k prponu -u; napr.: vrch indexu Bolerzu ma, ( v e t k y v e o b e c n p o d s t a t n men z a k o n e n n a -m), trezor trezoru, ( v e t k y cudzie slov zakonen n a -x), Kaukaz ( m i e s t n e a zemepisn n z v y z a k o n e n na -z). Ostrihoma, Chrudim Chrudima,

Ale miestne

z a k o n e n n a -m m a j prponu -a; napr.: Jeruzalem Ostrihom Postupim Postupima, Betlehem Betlehemu.

P d o v p r p o n a -u je n a j m : 1. p r i a b s t r a k t n c h p o d s t a t n c h m e n c h ; n a p r . : vrh vrhu, pozdrav iatok faradu; 2. p r i zloench p o d s t a t n c h m e n c h , k t o r c h d r u h j e d n o s l a b i n as je d e v e r b a t v n a ; n a p r . : alekohad vodopdu, teplomera, rum vodomet tlakomer zamat bronz vodometu, tlakomeru, zamatu, cmar clekohadu, vodotrysk tlakomera; list kvet sacharn med vosku, krobu, listu, medu bb bbu, cukor cukru, cmaru, lekvr papier an anu, hrach petrlen krob vodovod vodovodu, teplomer vodopd vodotrysku, teplomeru, pozdravu, zaiatku, klon dotyk klonu, kryt krytu, zhyb nik dotyku, dostrel dostrelu, niku, let farad letu, za zhybu,

3. p r i l t k o v c h a h r o m a d n c h p o d s t a t n c h m e n c h ; n a p r . : vosk rumu, ocot octu, sacharnu, kvetu, hmyz bronzu, hrachu, petrlenu, alt trk trku,

plech plechu,

drt drtu,

rozmarn hmyzu,

rozmarnu, ud udu, je aj chlieb

lekvru, papieru,

altu,

(ale syr syra, hrku),

ovos ovsa,

chleba). (jednho

K e n e j d e o m n o s t v o , ale hrku prku, (zelenho ale cyklus pr sufixu, socializ prok

o jeclnotlivinu, v t e d y ok praskaj prku cyklu, charakter mu, personl ;

prpona

-a; n a p r . : hrok hrka),

ale hrok hrka

\hrku

4. p r i n e z d o m c n e n c h c u d z c h s l o v c h ; n a p r . : interval personlu, parlament charakteru, komplex festival symbol symbolu, sent kdex kapitl sekretaritu, parlamentu, komplexu, humanizmu; (ale dielo diela), sentu, kdexu,

intervalu, transfer socializ?nus sufix

text textu, kapitlu,

sekretarit

transferu,

festivalu,

reflex reflexu, humanizmus

5. p r i n i e k t o r c h d o m c i c h s l o v c h n a rozdiel od t v a r o v G. sg. p o d s t a t n c h m i e n i n c h r o d o v ; n a p r . : diel dielu druh druha); domu, druh druhu (ale

6. p r i v e o b e c n c h p o d s t a t n c h m e n c h z a k o n e n c h n a -m bez o h a d u n a ich p v o d a p r i n i e k t o r c h i n c h d o m c i c h slovch; n a p r . : dom strom stromu, breh brehu, vrch vrchu, Leningrad hrad hradu ( t a k aj Carihrad Carihradu, Uhorod Uhorodu, Leningradu). kaktusu utorok j kaktusa, utorka/ tlakomera/ svahomeru,

M n o h slov m a j v G. sg. d v o j t v a r y ; n a p r . : kaktus trolejbus utorku, tlakomeru, uhlomer tvrtok trolejbusu/trolejbusa, Alr tvrtka/tvrtku, vkomer autobus piatok omnibusu/omnibusa, teplomer uhlomeru, Alr a/Alru, teplomera/teplomeru

autobusu/autobusa, tlakomer

omnibus

bok boka/boku, (ale len svahomer

piatka/piatku, vkomeru).

S l o v o kolok

m v k o l k r s t v e t v a r G. kolka,

n a listine kolku.

Slovo rok m roka,

gen. p r p o n u -a vo v r a z o c h z roka na rok, do roka, vye roka, pol roka, tvr

od roka z roku

do roka, 1918,

pol roka,

za dobu roku,

(jednho) koniec

roka. (zaiatok)

I n d e sa pouva t v a r roku, toho roku.

roku;

zaiatok

kolskho

p l n e p r e s n p r a v i d l o t v o r e n G. sg. s u b s t a n t v v z o r u dub n i e j e m o n p o d a . N a j l e p m v o d i d l o m je j a z y k o v v e d o m i e . P r i n e i s t o t e t r e b a t v a r ziso va v slovnkoch. P r i p o d s t a t n c h m e n c h , k t o r v z n i k l i zo i v o t n c h p o d s t a t n c h m i e n a d o d n e s j e v e d o m i e i c h i v o t n h o p v o d u , j e d n e s i v o t n aj n e i v o t n s k l o o v a n i e podTa j e d n o t l i v c h s k u p n slov. Z v l a s t n c h mien m a j n z v y u m e l e c k c h a v e d e c k c h diel v d y i v o t n

s k l o o v a n i e v o v e t k c h p d o c h ; n a p r . : Detvan
v Detvanovi; Havranovi, Eugen Havrana; Onegin Boris Eugenovi Godunov Oneginovi, Borisovi

k Detvanovi,
Onegina; Borisa vlk Lietajci Pukina;

Detvana,
Havran Godunova.

Eugena Godunovovi, Morsk

ivotn skloovanie maj

(lod, v l a k o v ) ; n a p r . : Ptnik vlkovi, nosov Morskho vlka; Lietajcemu ktovi,

aj n z v y j e d i n e n c h d o p r a v n c h
Ptnikovi, kta; Ptnika; Pukin Ostravanovi, Ostravana; Pukinovi,

prostriedkov
Morskmu kt Lomo-

Ostravan Lietajceho

Lomonosovovi,

Lomonosova.

P r i n z v o c h asopisov j e v A . sg. i v o t n s k l o o v a n i e , v D. a L . s g . p r i n z v o c h p o d a osb s a z a c h o v v a i v o t n s k l o o v a n i e , p r i n z v o c h p o d a

z v i e r a t j e n e i v o t n s k l o o v a n i e ; n a p r . : Slovensk
stenografa, v Mladom v v Technikovi; Dikobraze. v Slovenskom novinrovi; Krokodl stenografovi; Stavbr Krokodla, Mlad novinr Stavbra, v Stavbrovi; v Krokole;

stenograf
Technik Dikobraz

Slovenskho
novinra, Technika, Dikobraza,

Mladho

Nzvy hotelov, retaurci a hostincov maj neivotn skloovanie, a k ide

o n z v y p o d a o b y v a t e s k c h m i e n , a k o Detvan v Detvane, Tatran v Tat La

rane;

p r i n z v o c h p o d a i n c h osb a l e b o p o d a z v i e r a t j e p o p r i n e i v o t n o m
v Laburuku\v
v Kamzku. Jnok v Jnoku/v Jnokovi, Kamzk

s k l o o v a n z r i e d k a v e j i e i v o t n s k l o o v a n i e ; Labunk
bunkovi,

N z v y n e b e s k c h telies a s h v e z d : n e i v o t n s k l o o v a n i e j e p r i n z v o c h
p l a n t ; n a p r . : Mars
Furmanovi, Vekom Herkules psovi. Dvid Zlatho leva. Dvida, Strieborn lev

na Marse,

Sahtrn

na Saturne.
Titan

Pri ostatnch nzvoch

j e v a k i v o t n s k l o o v a n i e p r i j a s n o m vedom, i v o t n o s t i ; n a p r . : Furma>n
na Herkulesovi, na Titanov, Vek

na
vo

pes

N z v y akci, sa, cien a p o d . p o d a m i e n osb a l e b o z v i e r a t m a j v A . s g .

i v o t n s k l o o v a n i e ; n a p r . : Zlat Striebornho na Mlynrovi; Lucifer leva, ierny lev ierneho

P r i m e n c h v r c h o v p o d a osb j e s k r i v o t n s k l o o v a n i e ; n a p r , : Mlynr
Tulk na Tulka, Luciferovi; Generl na Tulkovi; Generla, Satan Satana, Lucifera, Generlovi; a l e l e n Mnch

Satanov;

A. sg. Mncha, Havran

L . sg. na Mnchu, Kohtik

Pekelnk na

Pekelnka, Kohtiku.

na Pekelnku. na

Pri Kamzku,

m e n c h poda z v i e r a t b v a n e i v o t n s k l o o v a n i e : Kamzk na Havrane,

N z v y d n a l e b o obdob n a z v a n c h p o d a osb m a j v A. sg. i v o t n sklo o v a n i e , v L . sg. n e i v o t n s k l o o v a n i e ; n a p r . : na Jna, po Jne, (na Pukine, o Michale. Horniaky), KujbyN z v y k r a j n , k r a j o v , t t o v , alej n z v y obc a m i e s t p o d a m i e n osb alebo z v i e r a t m a j n e i v o t n s k l o o v a n i e ; n a p r . : s na Dolniaky vo Washingtone, eve, Engelse, vo Wellingtone, Kalinine, na Orlku. v Martine, v Jure, Dimitrove,

N e i v o t n s k l o o v a n i e j e aj p r i n z v o c h k n , dernk Banku. L . sg. o sedliakovi, peiaci, peiakov. N . p l . sedliaci, A. pl. v dernku, Detvan Slovan v v SloDetvane,

v y d a v a t e s k c h p o d n i k o v a z v o d o v , p r i n z v o c h s p o l k o v , z d r u e n , spolo n o s t : Pohranink vane, Tatran Partizn v Pohraninku, Tranoscius v Bank v Tatrane, v Tranoscm,

v Partizne,

Zo v e o b e c n c h p o d s t a t n c h m i e n s a n z v y a c h o v c h figrok s k l o u j v d y i v o t n e ; n a p r . : sedliak sedliakov; peiak A. sg. sedliaka, peiakovi, peiaka, ivotn skloovanie obrka, arkana, stareka

m a j aj n z v y k a r t a hier v k a r t y , n z v y d e t s k c h h r a i e k , k u c h r s k y c h v r o b k o v , k o u n zo zvierat a n i e k t o r i n slov; n a p r . : obrk gumov pavka, pank slona, gumovho eleznho panka, drak draka, baanta, vojak konka, vtka, peenho vojaka, diablika, capa

(rastliny), kohtika

(es), asfaltovho

holuba pank stareky.

(ter), streli

(poveda h l pankov,

pos). V pl. j e p r i n z v o c h d e t s k c h h r a i e k i v o t n s k l o o v a n i e , p r i o s t a t n c h n e i v o t n s k l o o v a n i e ; n a p r . : gumov arkan A. p l . arkanov, diabliky, A. p l . gumovch

V L . sg. j e o k r e m z k l a d n e j p d o v e j p r p o n y -e aj p r p o n a -u a -i. P r p o n a -u j e : a) v slovch, k t o r c h k m e sa k o n n a -k, -g, -ch, -h; n a p r . : bok na mak v maku, strach pluh vlak vo vlaku, prach roh v rohu, Srius epilg batoh
:

boku, kouchu, nniu,

v epilgu, mech v

Hamburg

v v

Hamburgu,

v strachu, pri pluhu,

v prachu,

v mechu, batohu;

kouch

b) v cudzch s l o v c h z a k o n e n c h n a ius, sestercius o sesterciu, na Sriu,

-eus; n a p r . : nnius Pireus v Pireu.

na

V L . sg. m j i ! p r p o n u -i a v N . , A. p l . p r p o n u -y p r e v z a t slov n a -el a n i e k t o r s l o v n a -er (aj d o m c e ) , v k t o r c h -e- nie je p o h y b l i v , alej s l o v n a -r, v i n a s l o v n -l, a k o aj s l o v Alr, akvarel epitel, pastel, hever, kuner, o akvareli flanel, fotel, sentinel, jer, karcer, zeler; rapnel, karter, arzenl, akvarely; hotel, tunel; "krter, ceremonil, Izrael, ccer, majer, apel, artel, gazel, karamel, cmer, parter, klavr, Bbel, kartel, cmiter, poker, dul, aprl, bbel, emer, porter, funebrl, kolonel, jn, belel, ester, jl; Brusel, ter, napr.: duel, naturel, Gemer, revolver, gradul,

model, propeler, glacil,

diferencil,

chorl, krytl, norml, uml, fuzr, necesr, ensemble, sembly.

imperil, kvartl, regl, etar,

intrumentl, lokl, ritul, manul, pasionl, signl, aprl, tartr, interir, jn,

integrl, materil, personl, tribunl, jl; foxterir

kancionl, memoril, piedestl, velkokapitl, atelir, (v

kapitl, metl, phcrl, vokl,

kondiconl, minerl, pokl, urnl; misl, portl, Alr likr, buldozr,

kriminl, mistrl, rdio( L . sg. dimalr, en-

opl, originl, klavr; exterir,

aj v Alre),

belvedr,

bombardr,

N . , A . p l . ) , kvartr,

remorkr,

tr, transportr.

R o v n a k o s a s k l o u j e c u d z i e slovo N . A. pl.

p r i o m s a k o n c o v -e v y n e c h v a : L . sg. (o) ensembli,

P r a v i d e l n e p o d a v z o r u dub sa s k l o u j s l o v n a -ar, -ir, -yr, -r, -or, v k t o r c h -o- n i e j e p o h y b l i v , -or, -r, -ur, -r, -al, d o m c e slov n a -el, -iel, s l o v
n a -U, -l ( o k r e m aprl), kare, milibar, kvar, chr, bachor, digestor, fosfor, ktor, kolektor, nzor, flr, trezor, cimbal, nval, dmysel, povel, rozdiel; ventil; kostol, spevokol, karbunkul, flur, autokary; milodar, tovar, porfr, Bospor, dozor, ggor, induktor, odbor, tumor, cval, tvar, pr; dvor, inverzor, osciltor, chr, mechr, festival, prval, kel, bacil, lyzol, vestibul. nevr, pr, diakomer charakter, polomer, der, mor, dural, bar, obal, tvar, -yl, -l, -61 ( o k r e m c), -ol, -ul\ n a p r . : autokar cmar, odvar, cukrovar, pivovar, ar, vvar, dar, zdar, detektor, elevtor, hovor, liktor, pozor, abar, silr, pal, del, kar, radar, zmar, alterntor, elimintor, hrachor, meteor, prpor, rozbor, dur, telr, karneval, Ural, vmel, profil, amfibol, popol, vitriol, vmysel, javor, katar, rozmar, zvar; kvovar, samovar, nadir; dialyztor, exkavtor, humor, monitor, prbor, spor, Jur, velr, purpur, r; bal, koral, vpal, ivel, oddiel, hlahol, rsol, artikul, textil, fenol, hydrofor, mramor, prhovor, tenor, ar, tbor, karburtor, syr, prkvar, > v auto solivar, zejyr, aspirtor, difzor, faktor, indi kltor, nbor, br, teror, azr, basketbal, madrigal, zpal; dostrel, podiel, vaudeville, hranol, Sokol, kalkul, liehovar,

var, vpar,

akcelertor, ejektor,

akumultor, destiltor, ekvtor, honor, koridor, podpor, zpor; pazr, tantal, el,

analyztor,

Hekarboniztor, genertor,

detontor,

granultor, ioniztor, piskor, lavr, mr, samopal, nezmysel, tmel, exil, vbor, vzor, futbal, konvertor,

irigtor,

izoltor,

kondenztor, folklr, lazr,

pr, bor, raditor,

klambr,

interval, priemysel, pakvil, alkohol, rozkol, uzol,

kindal, zmysel,

obal, odval, dvojzmysel, predel, prdel, automobil, kotol, kozol, titul,

val, volejbal, vstrel; projektil, benzol, diel,

skorocel, email, symbol,

koncil, koktail;

kl, tl; detail, staniol, stvol,

mentol, uhol,

prestol,

protokol,

gl, pl, kastrl;

T a k t o sa s k l o u j zo slov z a k o n e n c h n a -r s l o v nesvr,

suchopr,svr,zo

slov z a k o n e n c h n a - e r s p o h y b l i v m -c- slovo ker, z o slov

dadomer, dber, podveer, transfer, zber, a k o drobnomer, nepomer, prmer, vmer, odber, rozmer, zber, elektromer, pper, sever, zder, smer, zmer, fzomer), svtveer, zver,

z a k o n e n c h n a -er b e z p o h y b l i v h o -e- s l o v asomer, (a alie s l o v n a -mer, ver, pomer, ver, naber, uzver, nmer, veer, nter, priemer, vber, predveer, podpriemer,

vina slov

z a k o n e n c h n a -r: elixr, v revri), vesmr, vr, zefr,

empr, zafr,

fixr, klystr

gejzr, cukor,

kamr, uhor,

Kamr, vietor,

revr vchor,

( L . sg. aj vdor. Zo

(L. sg. aj v klystri),

a zo slov z a k o n e

n c h n a -or s p o h y b l i v m -o- slov bahor,

slov z a k o n e n c h n a -l sa celkom poda vzoru dub s k l o u j slov bl,

paul, l a kandl (v L . sg. p r p o n a -e, v N . A. pl. p r p o n a -y).

pakl,

In slov n a -?% 4 sa sklouj poda vzoru stroj; pozri o nich na str. 99 100.
V G. p l . j e b e n p d o v p r p o n a -ov; n a p r . : strom
buk bukov, um umov, klenot klenotov,

stromov,

dub

dubov,

rok rokov.

Vlastn pomnon

p o d s t a t n m e n n e m a j zva p r p o n u p o s l e d n k m e o v s l a b i k a sa predluje.

-ov, ale n u l o v p r p o n u ,

priom

T a k t o znie G. p l . p r e d o v e t k m p r i m e n c h z a k o n e n c h n a -any. K m e o v
s a m o h l s k a a sa v nich p r e d l u j e n a d v o j h l s k u ia; n a p r . : Margecany
cian, Lipany Lipian, Krasany Vozokn, -iaky; Novky Bojn. Chynorany Chynorian, Zaluany Slovany Slovian, Podreany Vojamj Rudnian, Krasnian, Trakany Zaluian, Krkn,

MargeRurany Podre-

cian.
kany Bojany -ky, dk,

V s l o v c h z a k o n e n c h n a -kany,
Trakn,

-jany
Krkany

sa p r e d l u j e a n a ; n a p r . :

VozoVojn,

N u l o v p d o v p r p o n u v G. p l . m a j alej m e n s p r p o n a m i n a
n a p r . : Tovarnky Sokolnky Novk, Horniaky Diviaky Tovarnk, Diviak, Topolnky Hjniky Toponk, Smrdky Hjnik zo Strelnk, Dolniakov, zo Sokolnk, Horniakov). Kubachy Vlch, iech, v echch Raksy Kubch, Velbachy - Prs. Dvornky Dvornk,

-ky,
Smr

Strelnky

(ale Dolniaky

N u l o v p r p o n u so zdenm k m e o v e j slabiky majii aj n i e k t o r i n m e n ,

a k o Krompachy Spisk v echoch Bruty Vlachy Brt, Krompch, Velbch, iech, Brezolp, Samo Spiskch Rakouby abokreky abokriek, Raks, Prusy echy

( o b e c ; ale echy,

= k r a j i n a ) , Brezolnpy

Rakob,

h l s k y a, e, u sa p r e d l u j n a , ie, . P o p r e d c h d z a j c e j m k k e j s p o l u h l s k e
s a a p r e d l u j e n a d v o j h l s k u ia: Veaty
Raksy Biear, Raks, Hjniky Strelnky Strelnk,

Veliat. Tovarnk,
Dvornk; b) ke je pred

K m e o v s l a b i k a sa n e m e n : a) k e j e d l h ; n a p r . : Tovarnky
Dvornky

c h d z a j c a s l a b i k a v k m e n i d l h ; n a p r . : Pieany
Hjnik.

Piean,

Biecary

Zo v e o b e c n c h p o d s t a t n c h mien slovo as m v G. p l . n u l o v p r p o n u so zdenm s a m o h l s k y a p o predchdzajcej m k k e j s p o l u h l s k e n a d v o j

h l s k u ia: ias (i asov).

T v a r ias s a p o u v a v o v z n a m e d o b a " : za mladch ias; za dvnych (starch) ias, z ias romantizmu. Vo v z n a m e ,,slovesn g r a m a t i c k kategria*'

a vo v z n a m e v h o d n , p r i m e r a n , v y m e d z e n asov r o z p t i e , a s o v s e k u r e n n a n e j a k v k o n , dej a pod., v h o d n chva, o b d o b i e " sa p o u v a t v a r

asov; enie

n a p r . : sstava rekordnch

slovesnch prehad

asov,

35 percent

stratovch

asov,

tok

na

zn asov.

asov,

najlepch

(dosiahnutch,

zskanch)

P o d s t a t n m e n medzias

a nadas

m a j l e n p r p o n u -ov: medziasov,
mnoho, niekoko: viac rz,

nadasov.
mnoho

Slovo raz m v spojen s slovkami o d p vyie t v a r rz: p rz, es rz,

sto rz; p o d o b n e aj v spojen so slovami viac, rz, niekoko rz.

P r i p o m i e s t n y c h p o d s t a t n c h m e n c h m a j p r p o n u -ov v d y t i e m e n , p r i k t o r c h sa ete d n e s pociuje zreten svislos s p r s l u n m i m u s k m i a p e l a t v a m i ; n a p r . : Kty Sadov, Zleby Zmky lebov, Ktov, Lazy Zbehy Zbehov, Brehy akany Rozbehy Rozbehov, Dvory Sady Zmkov, Prievaly Lazov, Prievalov, Brehov, akanov, Dvorov,

Mlyneky

Mlynekov.

Slovo sen m v L . p l . t v a r v snoch ( n a p r . : v psycholgii) i vo snch

(nezdalo sa

m u t o a n i v o s n c h = a n i netuil). V s t a r o m s p i s o v n o m j a z y k u sa p o u v a l i aj s t a r o b y l t v a r y L . p l . n a -iech. V d n e n o m s p i s o v n o m j a z y k u sa u d r i a v a j zva len v p r s l o v i a c h

a p o r e k a d l c h : Hriech Dosia piech, ste brali, o chceli v U hriech, pokida v Poskej. Poslal chodi erta v dariech. i po domiech i z truhl i na poli. (Tajovsk) Z a u v a n ako v trapiech, i v tra-

j e s t a r o b y l t v a r n a -iech p r i s u b s t a n t v e trapy: lea v trapiech, zomiera v trapiech.

P o u v a sa v h o v o r o v e j rei a v u m e

leckej l i t e r a t r e . P o d o b n e s a p o u v a l aj s t a r o b y l t v a r t y p u v

Smreach. -ami.

V I . p l . s t v a r y : 1. s p d o v o u p r p o n o u -mi, 2. a p d o v o u p r p o n o u

P d o v p r p o n a -mi j e : a) p r i p o d s t a t n c h m e n c h , k t o r c h k m e sa kon n a j e d n u s p o l u h l s k u
( o k r e m m); n a p r . : sad sadmi, tohmi, motz motzmi, motv motvmi, klk lakmi, index dub dubmi, stp stpmi indexmi; batoh ba krk krkmi, {r, , l, s

slabikotvorn);
b) p r i s l o v c h n a x; n a p r . : sufix sufixmi,

c) v p o d s t a t n c h m e n c h , k t o r c h k m e sa kon n a s k u p i n u
a umovej s p o l u h l s k y , je z v a p r p o n a -mi; n a p r . : parlament
variant moment variantmi, momentmi, konsonant kord konsona,ntmi, kordmi. experiment

zvunej
parlamentmi,

experimentmi,

P d o v p r p o n a -ami j e : a) p r i p o d s t a t n c h m e n c h , k t o r c h k m e sa k o n n a s p o l u h l s k u
n a p r . : dom domami, zznam gombek chrbtami; zznamami, gombkami, strom stromami, chlm chlmami, slovakizmami; vtik vtkami, chrbt rytmus slovakizmus nsledok

m;

rytmami,

b) p r i p o d s t a t n c h m e n c h s v s u v n m i s a m o h l s k a m i e, o, i, ; n a p r . :
nsledkami,

c) p r i p o d s t a t n c h m e n c h z a k o n e n c h n a -o; n a p r . : zajko zajky) nnius zajkami, nniami, sivko (sivky) sivkami; d) p r i p o d s t a t n c h m e n c h z a k o n e n c h v N . sg. n a -ius, sestercius sesterciami, skarabeus skarabeami;

(N., -eus;

A. pl. napr.:

(N., A. p l . skarabey)

e) p r i n i e k t o r c h p o d s t a t n c h m e n c h , k t o r c h k m e sa k o n n a d v e u m o v s p o l u h l s k y ; n a p r . : most piest piestami (piestmi), mostami necht ami; pomerami, schody zuby zu (aj mostmi), nechtami; prst prstami (prsmi),

f) p r i p o d s t a t n c h m e n c h , v k t o r c h p r e d k o n c o v o u s p o l u h l s k o u j e spolu h l s k a m; n a p r . : tromf tromf g) v u s t l e n c h spojeniach, p r i p o m n o n c h p o d s t a t n c h m e n c h a p r i slovch, k t o r sa astejie p o u v a j v p l . ; n a p r . : pomery schodami, roky bami, fzyfzami (aj fzmi), (rokmi), ary za horami rohy rohami arami, za dolami. medzi hlad fra rokami zubami-nechtami, orechy (rohmi), orechami, parohyparohami,

U starch a u t o r o v v y s k y t u j e sa v I . p l . aj p d o v p r p o n a -y, n a p r . : dvoma domy. izovanie j a z y k o v h o p r e j a v u . I n a k sa t v a r n a -y z a c h o v v a p r i s u b s t . v o v r a z e mrie jera sedmorakej hlady krsy; alebo v p r s l o v i a c h a p o r e k a d l c h ; n a p r . Mala pehav, rapav, s ervenmi vlasy. (Ztureck) som

T i e t o t v a r y sa v d n e n o m j a z y k u m u v y u v a i b a n a a r c h a -

Vzor stroj
sgN. G. D. A. L. I. P o d a v z o r u stroj (o) stroj-0 stroj-a, stroj-u stroj-0 stroj-i stroj-om (o) caj-u pl. stroj-e stroj-ov, stroj-om stroj-e stroj-och stroj-mi, lak-ami Levr-0

sa s k l o u j n e i v o t n p o d s t a t n m e n m u s k h o r o d u j); kame, Ipe, lipen, chme; oldom, zdroj, rezance, nikel, kme, hostinec, gul, rozvoj, Ladce, artikel; de, stupe, ske, voze, adoborec, prijma, fini, semi; kre, Kriv; Bobrozapa r, kre;

z a k o n e n v N . sg. 1. n a m k k s p o l u h l s k y (, , , , c, dz, , d, , , n a p r . : pl, lake; d, alu; zrete, rube, kae, vec, Dubovec, ova; oran, bridz; kr, flly, cie, inde, rozsadz spondej, opekance, lamp, Tisovec; n, Par; pokrovec, k, egre, nvoj; Tlmae,

( n r . ) ; ko, l, pomaran, mj,

leme,

pomnon podstatn Sliae,

m e n ; n a p r . : zuble, september, pulver,

2. n i e k t o r n e i v o t n p o d s t a t n m e n z a k o n e n v N . sg. n a -r, a 4; n a p r . : pder, motocykel, 3. slovo peniaz.

Ku vzoru stroj patria slov tvoren odvodzovacrni prponami ~, -ec, -inec; najm odvodzovacia prpona -c je v sasnom spisovnom jazyku vemi produktvna, take ide o vzor, ktor sa neprestajne dopa novmi slovami. P o d a v z o r u stroj sa skloujxi v p l . aj zvieracie m e n m u s k h o r o d u , k t o r c h
k m e sa k o n n a m k k s p o l u h l s k u ; n a p r . : medve
jele jelene, atele/atle, mravce, rohe, chobotnce,

medvede,
hraboe,

kone,

mroe,

papagje.

V sg. sa s k l o u j p o d a v z o r u chlap

(p. s t r . 74).

D o v z o r u stroj p a t r i a aj cudzie slov, k t o r sa sce v p s m e n e k o n i a n a m k k spoluhlsku, a l e s a v y s l o v u j s k o n c o v o u m k k o u s p o l u h l s k o u , a k o

herz (vysl. herc), lenzi a pod. Graz v Grazi, Cambridge v Cambridgei, Koblenz v Kob-

V slovch z a k o n e n c h n a o d v o d z o v a c i e p r p o n y -ec a -iec a v n i e k t o r c h slovch z a k o n e n c h n a -el, -61, -e, -e s a s a m o h l s k y e, o p r i s k l o o v a n o k r e m

A, sg. v y n e c h v a j ( t z v . p o h y b l i v s a m o h l s k y ) ; n a p r . : babinec
koberec venca, vinda, zrete pe rue kore laka, koberca, cume Ipe bkovec Bysterec cuma, Ipa, kpe stupe ciagel kde bkovca, Bysterca; ciaga, kda, uho voze marec epiec chume kame prste voza, marca, epca, vrbe pokrovec strapecstrapca, hrniec

babinca,
pokrovca, veniec (ale dla, peca, jamea, lake

hrnca, vrba, tebe de pece kypia,

rube ruba, uha,

vinde teba

chuma, oste

zretea, pa, rua korea, veche

kpea),

de da, osta, kpe

stupa,

(ale erve prame vecha.

erven,

kamea,

jame

pramea,

prstea),

O k r e m t o h o j e p o h y b l i v e aj v s l o v c h z a k o n e n c h n a -er, -el ( p . s t r . 99). V j u h o s l o v a n s k c h m i e s t n y c h m e n c h n a -ac s a p r i s k l o o v a n v y n e c h v a s a m o h l s k a a (tieto m e n s o b d o b o u n a i c h p o d s t a t n c h m i e n n a -ec), a k s a ivo u v e d o m u j e svislos s p a r a l e l n m i s l o v e n s k m i n z v a m i n a -ec; n a p r . :

Karlovac v Karlovci, Petrovac v Petrovci, Leskovac v Leskovci; t a k t o sa

s k l o u j e aj v e o b e c n p o d s t a t n m e n o desaterac

desaterca.

P r i s k l o o v a n sa s k r a c u j e d l h k o r e n n
v s l o v c h d daa, k koa,

samohlska
k

alebo
koa.

dvojhlska

n noa,

N e i v o t n p o d s t a t n m e n m u s k h o r o d u n a -te a -ec, k t o r m i s a o z n a u j m a t e m a t i c k a n i e k t o r i n p o j m y , sa s k l o u j i a s t o n e aj p o d a i v o t n c h p o d s t a t n c h m i e n v z o r u chlap. V A . s g . s t v a r y p o d a i v o t n c h : initea,

delitea, nsobitea, tikazovata a t d . V D. sg. a v N . a A . p l . s j e d n a k ukazovatele j tvary

poda neivotnch, j e d n a k t v a r y poda i v o t n c h : D . sg.

ukazovateufukazovateovi atd'., N . p l . deliteleldelitelia,

deliteu/deliteovi,
ukazovatelia,

A . pL delitele/deliteov,
n e i v o t n c h : v deliteli,

ukazovatele/ukazovateov
v nsobiteli, delitele

a t d . Benejie s t v a r y p o d a
a pod.

Morfolgia

S l o v delenec,

nsobenec,

sctanec,

mocnenec

sa sklouj p o d a v z o r u stroj,

ale

v A . sg. m a j aj p r p o n u poda i v o t n c h : delenca, nsobenca, stanca, mocnenca. P r i i n c h p o d s t a t n c h mench, k t o r vznikli zo i v o t n c h p o d s t a t n c h mien a d o d n e s je v e d o m i e ich ivotnho p v o d u , je dnes i v o t n alebo n e i v o t n s k l o o v a n i e poda jednotlivch s k u p n slov. N z v y u m e l e c k c h a vedeckch diel m a j ivotn skloovanie v o v e t k c h
p d o c h : arostrelec gajdoa, Kra A. sg. arostrelca, v Krovi Learovi, erven L . sg. v arostrelcovi; v Kamennom medve hosovi Strakonickho a pod. ivotn Slovo Leara,

s k l o o v a n i e si p o n e c h v a j aj n z v y jedinench d o p r a v n c h p r o s t r i e d k o v ;
n a p r . : Beh na Behnovi, ervenmu medveovi.

Pionier m v a k v L . sg. t v a r poda v z o r u stroj: na Pionieri. P r i n z v o c h asopisov poda osb j e v A. sg. ivotn skloovanie, v D . a L . s g . ivotn alebo neivotn skloovanie; n a p r . : ta Zlepovata a vynlezcu,
itatea, Slovenskho stavitea, Budovatea, v itateovi\v itateli, v Zlepova

teovi a vynlezcovi, v Budovateli. N z v y poda zvierat m a j v A. sg. i v o t n s k l o o v a n i e , v D . a L. sg. neivotn skloovanie: k Rohcu, Roha, Sra,
v Bohi, v Srni a pod.

N z v y hotelov, retaurci a hostincov poda zvierat m a j v A. sg. i v o t n s k l o o v a n i e , v o s t a t n c h p d o c h skr n e i v o t n : ierneho koa, Jelea, v ier
nom koni/v iernom koovi, v Jelen/v Jeleovi.

N z v y d n alebo obdob n a z v a n c h poda osb m a j v A. sg. ivotn skloo v a n i e , v L . sg. neivotn skloovanie; n a p r . : Matej na Mateja, na Servca,
na Bonifca, na Ondreja, po Mateji, po Servci, po Vavrinci.

N z v y u d s k c h sdiel sa sklouj n e i v o t n ; n a p r . : Liptovsk Mikul v Liptovskom Mikuli. N e i v o t n skloovanie je aj p r i n z v o c h o b c h o d n c h d o m o v , k n , v y d a v a t e s k c h p o d n i k o v a z v o d o v ; n a p r . : Pionier v Pionieri,

Mot vateli, v Motli, erven Orc v Orci, v ervenom Slovensk proletri. spisovate v Slovenskom spisoproletr N e i v o t n sa s k l o u j aj n z v y

s p o l k o v , z d r u e n , spolonost: Pionier v Pionieri. Zo v e o b e c n c h p o d s t a t n c h mien sa n z v y achovch figrok v s g . aj p l . i v o t n e vo v e t k c h p d o c h : D . sg. strelcovi, A. sg. strelca;
jazdca, jazdcovi, strelci, krli, jazdci, A. p l . strelcov, krov, jazdcov

sklouj podobne
a pod.

i v o t n s k l o o v a n i e m a j alej zo veobecnch p o d s t a t n c h m i e n n z v y k a r t a h i e r v k a r t y , n z v y d e t s k c h hraiek, k u c h r s k y c h v r o b k o v , koun z o z v i e r a t a niektor jednotliv slov; n a p r . : kra, m vypchatho medvea,
objednal trjskeho si zajaca koa na smotane, m hranostaja (kouinu), ima ( = rez v (byrokraciu), ovocinrstve). ( n s t r a h u ) , jea ( ~ r a s t l i n a ) , starca

S l o v beec a jazdec vo v z n a m e ,,veci pripomnajce j a z d c a , beca (napr. n a v h a c h ) " m a j v A. sg. ivotn skloovanie, v D . a L . sg. a v celom p l . nei v o t n s k l o o v a n i e : postavi s p r v n e jazdca, beca, na jazdci, pri beci, postavi bece, jazdce. Vo v z n a m e s u i a k " m slovo jazdec n e i v o t n s k l o o v a n i e :

poui

jazdec.

N e i v o t n s k l o o v a n i e j e aj p r i n z v o c h f y z i k l n y c h kiloherze a pod. zapaovaa, chladi

jednotiek n

p o d a m i e n o s b : herzherzu, noa, zdroj zdroja, voze adoborec voza, bridu, punu, herzu

V G. sg. j e b e n p d o v p r p o n a -a; n a p r . : zapaova adoborca, gro groa. aju, revanu, rozvoja). dni); arokru, lonu, mou, ru, hrniec ter tera, alonu, tiu, plyu, vsou, vvoj

hrnca,

chladia, lon

O b m e d z e n p o e t slov m v t o m t o ajbiu, flyu, peu, trucu, loj taju, oiau, falu, mlu, semiu, finiu, nmeu, skeu, flauu, iau, galima plau, tuu, loja,

p d e p r p o n u -u. S t o l t k o v a a b s t r a k t n m e n , a k o ajbi bu, boru, chmeu, puu, iau, inotaju, punu, Grazu, kapricu,

(ale n a p r . : jame

jamea,

olej oleja,

vvoja,

rozvoj

P o d s t a t n m e n o de m v L . sg. t v a r dni (po tomto vo dne v noci de poldni. tdni, tri (Slovo tde tdne.)

a l e v o z v r a t e vo dne, pol tomto v

j e t v a r s p r p o n o u -e. V N . a A . p l . j e t v a r dni. P o d o b n e aj sa s k l o u j e p r a v i d e l n e p o d a v z o r u stroj:

Cudzie s l o v z a k o n e n n a -el, -er s p o h y b l i v m i s a m o h l s k a m i m a j p r a v i d e l n e v L . sg. p r p o n u -i, v N . a A . p l . p r p o n u -e; n a p r . artikel bicykel bager, kaliber, meander, noster, lger, na bicykli nikel, barometer, didakter, kandelber, meter, pder, tender, bicykle, mirgel, Dneper, kataster, november, pulver, tetrader, titer, cder, binokel, centiliter, kvder, debakel, cinber, fiaker, filter, lger, fascikel, cviker, Jger, lajster, orchester, semester, ner. fenikel, amfiteter, cylinder, kder, liter, luster, parameter, september, kel, motocykel, dekameter, triangel, Dnester, kilometer, oker, raster, register, trider, hmor, svr), cicvr, oktber, ulster, kpor, vehikel; alabaster, v kbel, artikli, mono december, kalander, manver, patersveter,

amprmeter,

bunker,

oleander, sekvester, voltmeter, kufor,

T a k t o sa s k l o u j '

aj cudzie slovo timbre,

s l o v o cl a zo s l o v z a k o n e n c h n a -or s p o h y b l i v o u Ptor, iator. (okrem batr, dispenhangr, kalendr, lopr, presbytr, labikr, sumr, pl.), toliar, monastier,

s a m o h l s k o u o s l o v gfor, nesvr, bazr, hektr, kantr, nektr, talr, vejr, grajciar, iar, papier, nevr, brevir, err, herbr, kavir, okulr, trokr, obedr, koiar, puzgier, diar; pr, suchopr, budor, honorr, komentr, oltr, trotor, stohr, koniar, pranier, umbier, bulvr,

R o v n a k o s a s k l o u j e aj p r e v n a v i n a s l o v z a k o n e n c h n a -r n a -r ide n a j m o p r e v z a t s l o v . S t o n a p r . : adresr, cirkulr, februr, denr, formulr, inventr, kulor,

s

s l o v z a k o n e n n a -iar a -ier. P r i s l o v c h antifonr, diplomatr, handr, kalamr, linonr, r, dinr, janur, lekvr,

zr, dolr,

evanjelir,

exemplr, chotr, konr,

glosr, liner,

interkalr, kontor, planetr, repertor, homr, maiar, golier,

pipasr, relikvir, urbr, gunr, koiar, umbier,

pohr, pouvoir, rezervor, alr, komr, poiar, kosier, palier, altr, jagur, moiar, halier, skicr,

preliminr, seminr, somr stoiar, tanier, manier, singulr, snr, suchr, kapuliar, mincier, zmier.

proseminr,

reflektr,

vokabulr,

(zvieracie v

Predm/ier,

pancier,

Z p r e v z a t c h slov n a -l s e m p a t r i a slov pedl, v N . a A . p l . aj t v a r kanly).

sandl,

kanl

{kanl

V L. sg. maj prponu -i a v N., A. pl. prponu -y prevzat slov zakonen na -el a niektor slov zakonen na -er, v ktorch samohlska e nie je pohybliv, dalej slov zakonen na -r, vina slov zakonench na -l, ako aj slov Alr, klavr, aprl, jl. Tieto slov prechdzaj v skloovan postupne k slovm vzoru dub. O ich skloovan pozri podrobnejie pri vzore dub (str. 9294). V G. p l . j e z k l a d n p d o v p r p o n a -ov; n a p r . : stroj strojov,
adoborcov, prsteov, kobercov, moiarov, mravcov

adoborec

a p o d . Z r i e d k a v e j i e m G. p l . :

1. n u l o v p d o v p r p o n u so zdenm ostatnej k m e o v e j slabiky (pokia nie je dlh) alebo s v k l a d n o u hlskou, 2. p d o v p r p o n u -i. 1. N u l o v p d o v p r p o n a j e v G. p l . p o m n o n c h m i e s t n y c h m i e n zakon ench n a -re\4are a v n z v e Tlmace. Samohlska a sa predluje n a ; k m e o v slabika sa nemen, k e d j e d l h . N a p r . : Dechtre Dechtr, Strhre
Strhr, Psiare Rybre Psiar, Rybr, emliare Levre Levr, Tesre Tesr, Tlmc. titre titr, emliar, Tlmace

Miestne m e n o Ladce m v G. pl. n u l o v p d o v p r p o n u s v k l a d n o u d v o j hlskou ie: Ladiec. Slovo Vrble m v G. pl. n u l o v p d o v p r p o n u s v k l a d n o u s a m o h l s k o u

e: Vrbe.

I n m i e s t n e n z v y maj p r p o n u -ov; n a p r . : Hmre

Sliaov.

z Hmrov,

Sliae

zo

2. P d o v p r p o n a - j e v G. p l . t o h t o vzoru z r i e d k a v ; o b m e d z u j e sa n a
slov de, k, peniaz, gro.

Slov de a polde
p poldn.

m a j v d y p r p o n u -: es dn, dvans

dn, z tchto

dn,

Slovo k m p r p o n u 4 len v p v o d n o m z k l a d n o m v z n a m e ,,zviera' a v o v z n a m e ,,konsk sila": chov koni, vkon sto koni (hovor.). V p r e n e s e n o m v z n a m e telocvin n r a d i e " alebo itvar" je v G. p l . z a k o n e n n a -ov:
koov. N a p r . : Po tomto predbenom osuen kladieme kru do ,koov .
: e

(tla)

Aj v zosobnen je p r p o n a -ov: vynadal mu do koov. Slovo peniaze (len v pl. v o v z n a m e m e n a , p e a n p r o s t r i e d o k " ) m v G. pl. t v a r peaz. Slovo peniaz (v sg. aj v p l . a k o jednotliv k u s , minca) m G. p l . peniazov. Slovo gro m G. p l . groov, a k ide o s t a r s t r i e b o r n peniaz, j e d n o t k u
starej s t r i e b o r n e j m e n y . N a p r . : V novej mene obsahovala najvyia prpustn

suma stvku peniaze".

75 groov,

(tla) T v a r groi

sa pouva h o v o r o v v o v z n a m e

Mono m groi ako pliev ete, chytro napome brata, ( K U K U N ) Leto je u tu, a gro nemme, ( U R B A N ) Vykrca mylienky, stiv npady, aby dosiahol trochu vsledku, trochu vymozolench, zaslench groi, ( A L E X Y ) Ech, ps ivot, verte i to za pr groi, ( P L V K A )

V I . p l . j e p d o v p r p o n a -mi p r i p o d s t a t n c h m e n c h , k t o r c h k m e sa
k o n c i n a j e d n u s p o l u h l s k u ; n a p r . : hj pramemi, triedi triedimi. hjmi, zdroj zdrojmi, prame

P d o v p r p o n a -ami j e : 1. v p o d s t a t n c h m e n c h s d v o m a u m o v m i s p o l u h l s k a m i n a konci k m e a ;
n a p r . : pr Ladce tetcami, rubami, desaterac prami, Ladcami; orchester voze veche orchestrami, vozami, vechami, iator rae fge iatrami, raami, lake reze kde lakami, adoborec rube podobne aj sp spami, pl plami, dzd dadami,

2. v p o d s t a t n c h m e n c h s p o h y b l i v m i s a m o h l s k a m i e, o; n a p r . : tetec
adoborcami, rezami,

fgami,

kdami;

desatercami.

ensk rod
P o d s t a t n m e n e n s k h o r o d u o z n a u j o s o b y e n s k h o p o h l a v i a a veci.
Sklouj sa p o d a t c h t o v z o r o v : ena, ulica, s k l o o v a n i e m a j s l o v pani a ma (mater). dla, kos, gazdin. Osobitn

Vzor ena
sg. N. en-a en-y G. D. en-e, A. en-u L . (o) en-e, I. en-ou pien-y ien-0, ide-i ide-i (o) en-m en-y en-ch en-ami ide-i

P o d a v z o r u ena s a s k l o u j p o d s t a t n m e n e n s k h o r o d u , k t o r sa konia v N . sg. n a -a a k t o r c h k m e s a k o n n a t v r d a l e b o o b o j a k spolu

h l s k u (t, d, n, l, k, g, ch, h, p, b, m, f, v, s, z, r); n a p r . : robota, torta, Anna; ucha, kosba; traverza; noviny, Marta; strela, strecha; slama, dcra, przdniny, suseda, hala; noha, drma; sestra, sloboda, matka, loha; dohoda, robotncka, lipa, konopa kefa; Andy, kmotra; Tatry. voda; tepna, srna, figa, vrana, uiteka; atva, doga, budova; :

raketa, malina, mucha, lieba, rosa; men;

zplata, poana, pan sluba> hza, napr.:

Riga; ryba, kosa,

(len v sg.), Eurpa; krava, ' pomnon

irafa, miera,

podstatn

Apeniny,

K v z o r u ena p a t r i a s l o v o d v o d e n n a j m i v m i p r p o n a m i -ka ( h l a v n e
p r e c h l e n e n s k p o d s t a t n m e n ) , -ba, -ota, -ina, -ovina, -enka, -ka. Pod

statn men tohto vzoru predstavuj popri enskch podstatnch mench v z o r u ulica z k l a d n s k u p i n u e n s k c h p o d s t a t n c h m i e n .

T a k t o sa sklouj aj cudzie slov, k t o r sa konia n a -ea, -oa, -ua ( k m e sa

k o n n a s a m o h l s k y e, o, u); n a p r . : idea, Berea, Nivea, aha, Goa, kongrua, Nicaragua, orchidea, Krea, Guinea, Odysea, Mantua.

S e m p a t r i a aj cudzie ensk m e n z a k o n e n n a spoluhlsku, p r i k t o r c h

sa n i e k e d y m e n k m e : Ceres Cerery (i neskl.), Demeter Demetry, Izis

Izidy

(i neskl.), ris

ridy

(i neskl.). K m e sa men aj p r i s k l o o v a n n i e k t o Junny (ale m e n o Sapfo je nesklonn).

r c h a n t i c k c h mien n a -o: Juno

V D . a L . sg. j e z k l a d n o u p r p o n o u -e; n a p r . : matka o matke, noha na nohe, ryba o rybe. T t o p r p o n u m a j aj p o d s t a t n m e n z a k o n e n n a -oa,

-ua: Lea aloe, Goe, kongrue, o Lei. Nicarague, Perpetue, Mantue. Ale p o d s t a t n m e n za Krea na Krei k o n e n n a -ea m a j v D . a L . sg. p r p o n u -i: idea idei,

V G. p l . s t v a r y : 1. s n u l o v o u p d o v o u prponou a so zdenm o s t a t n e j k m e o v e j slabiky (pokia n i e j e dlh) alebo s nulovou p d o v o u p r p o n o u a s v k l a d n o u hlskou, 2. s p d o v o u p r p o n o u -. 1. V t v a r o c h s nulovou p d o v o u p r p o n o u a so zdenm o s t a t n e j k m e o v e j slabiky sa samohlsky a, i (psan aj y), %h a slabin spoluhlsky r, l predluj n a d l h , (), , , a s a m o h l s k y , e, o n a d v o j h l k y ia, ie, . K m e o v a sa p o predchdzajcej m k k e j s p o l u h l s k e predluje n a ia. T a k t o sa t v o r G. p l . p r i v e t k c h slovch, k t o r m a j n a konci k m e a j e d n u
s p o l u h l s k u ; n a p r . : rada chyba deva srna aza chb, diev, liaz, oliva kazeta poana rd, para ceruza parkety ata pr, postava cerz, mucha hora parkiet, iat, aty postv, mch, tiav, iat. slina pta ava sln, piat, kd, tiav, olv, kaziet, polian,

hor, koda

srn, rta t, slza

sz, vlna

vn, ava

T a k t o sa t v o r G. p l . aj p r i vine slov, k t o r c h k m e sa kon n a z v u n a u m o v spoluhlsku a n i e j e o d v o d e n (v j a z y k o v o m v e d o m sa nedel n a

k o r e a n a o d v o d z o v a c i u p r p o n u ) ; n a p r . : lba lb, kolba klb,
bmb, pmp, tajga gamba salva tjg, gmb, slv, pravda bunda horda bnd, hrd, krivda brzda achta Alpy jurta lp, jrt, krvd. hrazda (i nlada hrzd, jazda jzd, lampa fajta lmp, pajta fjt,

bomba
pumpa

pjt,

prvd, pct, vrd,

T a k t o sa sklouj aj n i e k t o r slov so u m o v m i s p o l u h l s k a m i n a konci

k m e a ; n a p r . : pocta uzda zd, vrada bzd, cht achiet). nlad, diaava techa ava tech,

P o s l e d n k m e o v slabika s a nepredluje (ostva k r t k a ) : a) p o p r e d c h d z a

j c e j dlhej slabike; n a p r . : zhrada nina nin, "loha loh, zhrad, zkruta zkrut, diaav,

av;
stanov,

b) v slovch s k m e o m naf-ov a v n i e k t o r c h slovch, k d e j e p r e d s a m o

budov,
potvor,

h l s k o u o s k u p i n a s p o l u h l s o k s v n a k o n c i ; n a p r . : budova
osnova osnov, sova sov, vdova vdov, potvora

stanovy

stvora.

stvor; c) v s l o v c h so s a m o h l s k o u o p o s p o l u h l s k e j ; n a p r . : obhajoba obhajob, jota jot, jola jol; d ) v p r e v z a t c h , e t e n i e c e l k o m z d o m c n e n c h s l o v c h

s k m e o v m e, o. T a k t o s a t v o r G. p l . p r e d o v e t k m p r i n i e k t o r c h p o d s t a t
n c h m e n c h n a -eta, -ela, -esa, -ota, -ola, -ora; n a p r . : silueta
paralel, ptota Dardanely asymptot, Dardanel, parabola mandragr, katastrf, rezerva komtesa komtes, tombola amfor, eskorta hyena parabol, amfora pagoda rezerv, tombol, metafora eskort, hyen,

siluet,
aureola metafor, traverza

paralela
revolt.

asym-

metresa

metres, letora

aureoly traverz,

mandragora letor; katastrofa konzerva pym,

pagd,

konzerv, cht.

revolta

P r e v z a t slov pyama,

achta

m a j v G. p l . p o m k k e j s p o l u h l s k e d l h :

S n u l o v o u p d o v o u p r p o n o u a s v k l a d n o u h l s k o u sa G. p l . t v o r :
a) p r i s l o v c h s o d v o d z o v a c m i p r p o n a m i -ba, -ka; n a p r . : voba
sadzba zloiek, sadzieb, kolobeka, sluba sluieb, kolobeiek; katedier, slena norma elma eliem, hymna kobra tehla tehljtehiel, hymien, kobier; forma cverna tba tob, plavky plaviek,

zloky

volieb,

b) p r i slovch so z v u n o u s p o l u h l s k o u v s p o l u h l s k o v e j s k u p i n e n a k o n c i
k m e a ; n a p r . : katedra cverien, cisterna libra libier, cisterien, sleien, noriem, foriem,

c) p r i n i e k t o r c h i n c h , d v n o z d o m c n e n c h p r e v z a t c h s l o v c h so s k u p i
n o u spoluhlsok, z k t o r c h p o s l e d n j e u m o v ; n a p r . : farba
kariet/kart, britva vrstva lariev. p o d o b n e buchta pitva ertva pitiev, ertiev, jazva buchietjbucht;

farieb,

karta

d) p r i slovch n a -va s p r e d c h d z a j c o u
britiev, vrstiev, jaziev, pastva

umovou spoluhlskou;
plutva plutiev, kotva Aj slovo larva

napr.:
kotiev,

pastiev.

m v k l a d n i e:

V slovch, p r i k t o r c h sa G. p l . t v o r s n u l o v o u p d o v o u p r p o n o u a v k l a d n m i h l s k a m i , s v k l a d n h l s k y ie, o, e, z r i e d k a v e j i e aj o, . D v o j h l s k a ie sa v k l a d v n e s l a b i n c h k m e o c h a l e b o p o p r e d c h d z a j c e j k r t k e j slabike v o v i a c s l a b i n c h k m e o c h (ale n i e p o s p o l u h l s k e j); n a p r . :

hra hier, vrstva mzda miezd, uiteka hmla hmiel, forma prosba prosieb, foriem. farba farieb, vrstiev, uiteliek,

S a m o h l s k a o sa v k l a d p o p r e d c h d z a j c e j dlhej s l a b i k e a l e b o p o s p o l u h l s k e j , a k sa k m e k o n n a u m o v s p o l u h l s k u ; n a p r . : ltka ltok,

iapka fajok, bojok. iapok, bjka robotnka balalajka robotnok, balalajok, radnka stojka ~ radnok, kovbojka fajka kov bjok, stojok,

S a m o h l s k a e sa v k l a d p o p r e d c h d z a j c e j d l h e j s l a b i k e a l e b o p o s p o l u h l s k e j , a k sa k m e k o n n a z v u n s p o l u h l s k u (m, n, r, l,v); n a p r . : vhra

vher, hva hev, iabra iber, vojna vojen. Ak nepredchdza spolu-

hlska j , s p o p r i t v a r o c h s v k l a d n m e aj novie t v a r y s v k l a d n m ie: vhier>

hiev, iabier.

S a m o h l s k a sa v k l a d v n i e k t o r c h j e d n o t l i v c h slovch p o p r i d v o j hlske ie, a k p r e d c h d z a k r t k a slabika. Najastejie je t o v slovch so spolu

h l s k a m i r, l n a konci k m e a ; n a p r . : handra
.periel, metla vidl/vidiel, metl/metiel, karta slivka kart/kariet, z kart, vzia vietor kvapka. z placht,

handr/handier,
kvapk/kvapk/kvapiek, lovci perl.

perla perl f
vidly doska

slivk/sliviek,

tehla tehl/tehiel,

dosk/dosiek.
z kart, domek

S a m o h l s k a b v a v u s t l e n c h spojeniach, n a p r .

vyklada

D v o j h l s k a sa v k l a d v n i e k t o r c h j e d n o t l i v c h slovch p o p r i d v o j h l s k e ie
p o pernej spoluhlske, a k p r e d c h d z a k r t k a slabika: jamka
kvapka kvapk/kvapk/kvapiek.

jamk/jamiek,

2. P d o v p r p o n a -i j e v G. p l . p r a v i d e l n e p r i p r e v z a t c h p o d s t a t n c h
m e n c h n a -ea, -oa, -ua; n a p r . : idea kongrua kanva astma kongru. ide, orchidea orchide, aha ah,

I n je l e n v j e d n o t l i v c h slovch; n a p r . : medaila
kanv, panva panv, skepsa astiem/astm.

medail,

pera

pier/per,
nuans/nuns,

skeps , nuansa

V G. p l . sa r y t m i c k zkon z a c h o v v a p r i slovch s j e d n o u spoluhlskou n a

konci k m e a a p r i slovch s v k l a d n m o; n a p r . : zmena
ztok, ltka zclona ltok, zclon, brka prieluba prielub, iarok. vina brok, iarka

zmen,
nina

ztoka

nin,

vin,

Popri t v a r o c h s v k l a d n m e s

novie t v a r y s v k l a d n m ie; n a p r . : vhra

vher/vhier-,

vzva

vzev/vziev.

V D . a v L . p l . sa r y t m i c k z k o n z a c h o v v a dsledne. A k posledn k m e o v slabika j e d l h , p r i d v a j sa k r t k e p d o v p r p o n y -am, -ach; n a p r . : iara

iaram trieda km iarach, triedam ztokach). dma dmam dmach, vlda vldam vldach, zato triedach (oproti ena enm ench, ztoka

P o d s t a t n m e n zora, iara, iabra m a j v i n u t v a r o v poda v z o r u len v N . a A . p l . m a j t v a r y p o d a v z o r u ulica: zore, iare, iabre.

ena,

Vzor ulica
sg. N. ulic-a ulic-e G. D, ulic-i A. ulic-u L. (o) ulic-i I. ulic-ou pl.
ulic-e ulc-0, ulic-iam ulic-e (o) ulic-iach ulic-ami ban-

Poda v z o r u ulica sa sklouj p o d s t a t n m e n enskho r o d u , k t o r s zakonen v N . sg. n a -a a k t o r c h k m e sa kon n a m k k spoluhlsku

(, d, , , c, dz, , dz, , z, j); n a p r . : Kata, diela, va, korica, Paludza, Dobruda; chya, Matija, novce, klubova, vrtua, Marica, Prievidza, ra, Trja; Hromnice, kiahne, kalua, Ia, sladova, Cifrua; Boca, jela, diea, Zbudza; depea, garnia, Koice, husle, Katica, tehela, kninica, Bystrica, paa, rya, papuca,

Hnta;

hada, Grkya; druica, medza,

Nada;

pracova, rata,

baa, roa, smernica, sadza, gunda, Cifrua; Zoja, B kliete,

Turkya, lodenica, Bytica; baganca, Maria, vea; aleja, Vianoce, Sekule,

marhua, nunica, hrdza, Baa,

bryndza, Byta; Belua, ija, nonice, lye, Pompeje.

hra, Libua,

Ana,

Venua,

galeja, zvlae, pomyje,

onomatopoja, nohavice, Krkonoe, podvoje,

p o m n o n p o d s t a t n m e n ; n a p r . : kvasnice, Teplice, jasle, Turice, kachle,

gate, Hoste,

Pri vzore ulica s p o e t n n a j m p o d s t a t n m e n odvoden -a, -ova, -ya, sa u s t a v i n e d o p l n a a o b o h a c u j e o n o v l e x i k l n e j e d n o t k y .

prponami

-ica, t a k e i d e o s k u p i n u e n s k c h p o d s t a t n c h m i e n , k t o r

T a k t o sa s k l o u j aj p r e v z a t p o d s t a t n m e n z a k o n e n n a -ia, -ya; n a p r . : akcia, rencia, financie, abdikcia, Mria, foslie, funkcia, Grcia, litnie, Adria, ovcie, revolcia, harpya, relie, diplomacia, Lbya; textlie, demokracia, orgie, Andalzia, Flo alklie, pomnon podstatn men represlie. sklo

Zo slov s o b o j a k o u s p o l u h l s k o u n a k o n c i k m e a s a p o d a v z o r u ulica u j p o d s t a t n m e n rozopra, p o d s t a t n m e n Hybe D o v z o r u ulica G. sg. z Bologne, vysl. toska.) a dvere. konopa ohyb. v p l . konope),
1

veera

a pomnon

' Campagna, pretoe vo kampaa): a pod.

p a t r i a aj c u d z i e s l o v a k o Bologna, L . sg. v Bologni, v Campagni

v s l o v n o s t i s t u m k k s p o l u h l s k y p r e d p r p o n o u -a (vysl. boloa, a p o d . (Ale n i e Tosca

V G. p l . s t v a r y : 1. s n u l o v o u p d o v o u p r p o n o u a so z d e n m o s t a t n e j kmeovej s l a b i k y (pokia n i e j e d l h ) a l e b o s n u l o v o u p d o v o u -. prponou a s v k l a d n o u s a m o h l s k o u , 2. s p d o v o u p r p o n o u

1. V t v a r o c h s n u l o v o u p d o v o u p r p o n o u a so z d e n m o s t a t n e j k m e o v e j s l a b i k y sa s a m o h l s k y a, i(y), , (), u, e, o a s l a b i n s p o l u h l s k a r p r e d l u j n a ia). liace); drevenica, nica, onuca, hra , , ie, ( s a m o h l s k a a p o m k k e j s p o l u h l s k e n a d v o j h l s k u a neodvoden zakonen na bridlica skica, bridlc, trvnica, brusnica, trubica, pap, -ca (okrem

T a k t o G. p l . m a j t i e t o s l o v s j e d n o u s p o l u h l s k o u n a k o n c i k m e a : a) slov s p r p o n o u -ica n a p r . : borovica dladica, plca, astica, prca, svieca; borovc, apica, obenica, zrenica, pria

sesternica,

p o m n o n nohavice, hri;

sypanice; pr,

b ) zo s l o v z a k o n e n c h n a -a s l o v papua hr; slovo hra cedua, cibua, m aj t v a r brehua, fazua,

c) zo s l o v z a k o n e n c h n a -a v e t k y s l o v n a -ua; n a p r . : bobua vrtua, Sekule; alej chva, ma,

bob, mra,

koea,

nedea; h/hol, letkya

p r i slovch, gua, homoa letk,

hoa,

homoa

s d v o j t v a r y : gua

g/guli,

hoa

hom/homol; napr.: tak aj cia, kua mokolegya koleg, svedkya, Turkya, svia; abati, aa morua P r i slovch dvere> vrahya;

d) zo slov z a k o n e n c h n a -na slov s o d v o d z o v a c o u p r p o n o u -ya; slov burgya, faa flia, kuchya, Krkonoe, dya, ra, alej slov skria, skra, garnia, Rybe. kua

e) zo slov i n a k z a k o n e n c h n a p r . slov abatia a morua r/moru. s d v o j t v a r y : dvere dvier/dver,

k/ku,

P o s l e d n k m e o v slabika sa nepredluje (ostva k r t k a ) p o p r e d c h d z a j c e j dlhej s l a b i k e ; n a p r . : trvnica Vianoce, vchrica, Orkya, trvnic, riecica, crica, sprvkya. biednica, mtvica, vldkya, strkya,

S n u l o v o u p d o v o u p r p o n o u a s v k l a d n o u h l s k o u sa t v o r G. p l . p r i t c h t o slovch s d v o m a s p o l u h l s k a m i n a k o n c i k m e a : a) pri p o m n o n c h p o m i e s t n y c h m e n c h n a -ce; n a p r . : Bnovce Michalovce, Mlynrce, oviec; b) p r i n i e k t o r c h d o m c i c h s l o v c h z a k o n e n c h n a -a; n a p r . : faka fakie, faka drumba, husle, jasle, kachle, aba, maa, -; ereie/eren, ema; m a j n i e k e d y aj t v a r y s p r p o n o u tvare s prponou via t i e t o slov o k r e m slova Bijacovce, Gbelce, Selce, Behynce, Nemce; Rumence, Ludince, Medzilaborce, dveriec p o d o b n e p r i slovch dverce Bnoviec, Medovarce, a ovca

c) p r i s l o v c h z a k o n e n c h n a -a b v a t v a r s v k l a d n o u h l s k o u p o p r i zriedkavejom suka - p r i slovch erea viie/vin. oviec, Bnovce Mlynriec, Bnoviec, sukie/sukn,

A k sa G. p l . t v o r s n u l o v o u p d o v o u p r p o n o u a s v k l a d n o u s a m o h l s k o u , v k l a d n d v o j h l s k a je v d y -ie; n a p r . : ovca erea Velniec. 2. P d o v p r p o n a - j e v s l o v c h : a ) z a k o n e n c h n a -dza, -da, -a (okrem garnia), podstatnch schdza gund, kam, diea Hoste chvoja zmija redakcia loggia die, Host, chvoj, zmij; mench zakonench n a sadza sadz, loggi lye ly, chy, kopij, kad, Nada -ia a -ya; schdz, odedza odedz, mrea mre, epopeja Pyrenej, akcia nturlie -a, -da, -ja a v c u d z c h n a p r . : hrdza nevdz, brani, ar, kliete galeja kama vea hrdz, ve, kliet, galej, iji, divzi, harpy; gunda ereie, ema emie, suka aj p o p r e d c h d z a j c e j sukie. D v o j h l s k a ie sa v k l a d Velnce

dlhej s l a b i k e : Mlynrce

nevdza ara

(vyslov l o d a lod), brana kalua kalu,

koa ko, chya kada kopija

gate gat, epopej, akci,

Nad, Pyreneje

boja bji, ija divzia harpya

abstrakcia financie

abstrakci,

redakcii,

financi,

naturli,

b) z a k o n e n c h bagana bagan; penca c) liace liac, ca minc, homol, rol, data mandl; drumba mal, moa

na pasca

-a

(okrem

papua,

pria);

napr.:

zvlae

zvla, min mrl, napr.: ema

s l o v hra pasc stanca penc, neva

a papra stanc, rehoa pli, gusle

m a j G. p l . M/hr, anca anc, romanca

papjpapr; romanc; roa

a v s l o v c h z a k o n e n c h n a -nca; n a p r . :

d ) zo slov z a k o n e n c h n a -la v s l o v c h n a -ola, -a, -aa; n a p r . : homoa mol, nevl, rehol, trbea gusl, jasle, pitola trbel roka kachle, pitol, a mrla va vol; p r i s l o v c h poa dungl, drumba,

alej p r i s l o v c h s p r e d c h d z a j c o u s p o l u h l s k o u o k r e m s l o v a faka; datl, dungla rokli, aba, maa p r i s l o v c h homoa, drumbie/drumbli, hrable ema emie/eml, husle, maa,

manda

j e t v a r n a - p o p r i t v a r e s n u l o v o u p d o v o u p r p o n o u : homoa husle husie/husl, aba -ova, nkresa poiovn, peea studa suka peen, - studn, a via rbezle kachie/kachl, hrabie/hrabl, abie/abl, rbezie/rbezl; -aa

hom/homol, kachle maie/

jasle jasie/jasl,

e) p r i s l o v c h s p r p o n a m i -na, n a -a; n a p r . : hovora oetrova sborovn, kuan, oetrovn, aj ova kiahne hovorn, poiova kiahn,

a neodvodench nkupa predajn, krivani, cien, depea

zakonench nkupn, huni, viie; dua gama, sborova kuaa sukie,

nkresn, predaja krivaa ciea

ajovn,

hua

vaa van; du, kaua

s l o v erea, paa maa

m a j aj t v a r y eriee, cifru, galo,

f) s l o v z a k o n e n n a -a; n a p r . : cifrua noa nos, kau, pai, mai;

depei, gamae

vra - vr, galoe p r i s l o v e morua

j e p r p o n a - p o p r i t v a r e

s nulovou prponou: g) p r i s l o v c h konope dvere

mor/moru; konop, veera veeri, rozopra rozopri; slovo

m t v a r y dvier j dver. je dos d v o j t v a r o v .

Celkove p r i t v o r e n G. p l . p o d s t a t n c h m i e n v z o r u ulica

T v a r y s n u l o v o u p d o v o u p r p o n o u (s p r e d e n m o s t a t n e j k m e o v e j s l a b i k y alebo s v k l a d a n m v k l a d n e j d v o j h l s k y d o s p o l u h l s k o v e j s k u p i n y ) s v c e l k u astejie; n a p r . : hra mor/moru, jasiel'/jasl, viie/vin. P d o v p r p o n a - v G. p l . sa p o p r e d c h d z a j c e j d l h e j s l a b i k e n e s k r a c u j e ; n a p r . : ka klni, va vn, spla splni, tca tcn. drumba kachle M/hr, erea gua g/gul, husle suka hoa h/hol, husie/husl, maa morua jasle via drumbie/drumbli, ereie/eren,

kachie/kachl,

aba abie/abl,

maie/mal,

ema emie/eml,

sukie/sukn,

V D . a v L. pl. sa r y t m i c k z k o n z a c h o v v a . A k je posledn slabika k m e a d l h , p r i d v a j s a k r t k e p d o v p r p o n y -am, dielach; uliciam,, spla splam, splach; ta uliciach). -ach; n a p r . : diela tach dielam, tam, ( o p r o t i ulica

Slov z a k o n e n n a -ja m a j v D . a v L . p l . p r p o n y -am, galeja pomyje galejam, galejach; pomyjach; onomatopoja Pyreneje onomatopojam, pomyjam, Pyrenejam,

-ach;

napr.:

onomatopojach; Pyrenejach.

P r i p r e v z a t c h p o d s t a t n c h m e n c h n a -ia, -ya sa d l h p d o v p r p o n y -m, -ch n i k d y neskraeuj, n a p r . : alterncia tdia tdim, tdich, konopa harpya D . , L . p l . alterncim, harpym, harpych. ulica. ulica) dve u alter ncich,

P o d s t a t n m e n veera, Slovo rozopra Slovo dvere rch, svadba

sa s k l o u j p r a v i d e l n e p o d a v z o r u rozopriamjrozoprm, D. dverm,

m v a k v D . a L . p l . p o p r i t v a r o c h s -ia (poda v z o r u m s k l o o v a n i e : G. dvier/dver, T v a r dvermi dvermi. A . dvere, L . (vo)

aj t v a r y s (poda v z o r u ena): I . dveramijdvermi. je predo dverami.

rozopriach/rozoprch. Rosinina Ko (tla)

s a p o u v a p o p r e d l o k e predo: sa zila za zavretmi dverami,

(Rzus) P o i n c h p r e d l o k c h je t v a r dverami:

stoj pred

( T i m r a v a ) Komisia

Vzor dla
N. G. D. A. L . (o) I. P o d a v z o r u dla (okrem mla, bn bne, Viede, erva, man, obyaj, lekre, juna, mte, ndej, sgdlafb-0 dlan-e dlan-i dla-Q dlan-i dla-ou (o) pl. dlan-e dlan- dlan-iam dlan-e dlan-iach dla-ami zakonen

sa sklouj p o d s t a t n m e n enskho r o d u

v N . sg. n a s p o l u h l s k y , c (okrem slov re, se), (okrem lo), (okrem be, so), med), j , (okrem my, vo), m, z, dz, n a s p o l u h l s k o v s k u p i n u baliarne, Koda, leda, kalu, poste; livrej, haluz, bse, bze, bieliare, piese, spie, pele, Strne. bro, cie, Radva, band, by, epe, spra, p; er, hlave, Choce, gril, tramvaj, zem, (len v e o b e c n p o d s t a t n m e n ) a c u d z i e slov n a -x; n a p r . : baliare brazre, mont, pia, veraj; n, falo, Pozna, za; Beu, plu, zbra; dial,

beda, babra, oce, mata, linaj, v, afi;

tla, tl, ty, i, Hali, hne, e, hru,

Slova; papra,

d, gar,

ead, mokrad, reaz, mosadz; m e n Lednick

r; hoboj, t, retu, syntax: prax,

h, smr, sp, Rovne,

pomnon podstatn

K u v z o r u dla -rej-iare, -rej-iare. -e,

patria najm slov t v o r e n ivmi odvodzovacmi p r p o n a m i -e, -a, z ktorch je dnes najproduktvnejia prpona

e n s k p o d s t a t n m e n z a k o n e n n a -r a - sa s k l o u j iastone p o d a v z o r u dla slov: kader a iastone poda v z o r u kos. P o d a v z o r u dla (zvy. v p l . kadere), neter, r, tvr (aj tvri sa s k l o u j t i e t o poda vzoru kos),

inova, pai,

drob, pea,

drobo, va,

ha, hrocho, perle, viole, peru, zha,

Hrocho, ppe, i.

hrs, inova, pl, posta,

labu,

ni, obe,

paru, sta,

perep,

pr, p, sie, siho,

tvr, tra, vra,

P o d a v z o r u dla

sa alej s k l o u j s l o v obec, pec, elus, kys, ps,

Provence. kos. dla.

N i e k t o r s l o v m a j v sg. p r p o n y p o d a v z o r u dla T a k t o sa s k l o u j t i e t o s l o v : myse hnedejhnedi, ra raejrai. mysle/mysli,

aj p o d a v z o r u hne

tvr tvrejtvri,

V p l . sa t i e t o s l o v s k l o u j l e n p o d a v z o r u fale bze rovne,

P r i o h b a n j e p o h y b l i v o v slove falo osuhe Ghoce trzne itre, osuhle, Chocne, . ..; sihe sihle, myse Viede Viedne, akre, dive, rove

a pohybliv e v slovch bzne, tiese Plze trze -e a otcovize. Plzne, -ize; tiesne, tovre,

mysle,

n a j m v o v e t k c h s l o v c h s p r p o n a m i -rej-iare, baliarne, kyslikre, dedovize, kze, kresliare, hlave, liahe,

n a p r . : baliaren hlinikre,

gumre,

P d o v p r p o n a - v G. p l . sa p o p r e d c h d z a j c e j d l h e j s l a b i k e n e s k r a c u j e ; n a p r . : piese kresliarn, -am, piesni, trze trzni, sie siet, bse bsn, kresliare dusikre dusikmi. V D . a L. pl. sa v a k r y t m i c k z k o n z a c h o sa k r t k e prpony tovrach, piesach. napr.: obyakaderm, plant plantam

vva. Ak je posledn k m e o v slabika dlh, pridvaj -ach; n a p r . : tovre piese tovram plantach, piesam

Slov z a k o n e n n a -j m a j v D . a L . p l . k r t k e p r p o n y -am, -ach; koaj jam koajam obyajach, koajach, vzbroj apaj apajam livrejam apajach, livrejach, vzbrojach. -ch: esejach, bj bjam (kadere) bjach, livrej obyaj ;

esej esejam

vzbrojam

Slovo kader kaderch. Slovo rove Lednick mu svoju rovne, rove Rovne nem

m v D . a v L . p l , d l h p r p o n y -m,

m p l n p a r a d i g m u len a k o p o m i e s t n e m e n o : Rove Lednickch Rovn . .. Ako apelatvum Vrana veda

Rovne, rove nieto kad

sa slovo sad,

z a c h o v a l o l e n v u s t l e n c h s p o j e n i a c h v N . , G. a A . s g . : nie je ti rove, sebe rove, (prsl.) postavi na rove; vrany had,

Vzor kos
sg. N. G. D. A. L . (o) I. kos-0 kost-i kost-i kos-0 kost-i kos-ou (o)
P

i.

kost-i kost- kost-iam kost-i kost-iach kos-ami

Podl'a vzoru kos sa sklouj p o d s t a t n m e n enskho r o d u z a k o n e n v N , sg. n a s p o l u h l s k y c (okrem obec, pec), s, v, p , slov s o d v o d z o v a c o u pr
p o n o u -osa in s l o v n a -s(okrem eus, hys, ps); Bfeclav, Sobslav, n a p r . : nemoc, Vratislav, sstras, noc, pomoc,

vec; hus, os, prmes,

cirhev, step; krv, obuv, tvrdos, aktvnos, jes,

Rus,

Ves (v m i e s t n y c h m e n c h t y p u Spisk
Boleslav,

Nov

Ves);
otep, koris, poves,

rekev,

Zbraslav; prednos, vntornosti.

bos, tos, neres, zves;

boles, cnos, as, es, hrs, chras, pls, ratoles,

les, mas,

miestnos,

os, peas,

trs, sdnos,

vlas,

pomnon podstatn meno

Poda vzoru kos sa sklouj alej slov re, se, ubore, be, so, hlu, my,
Bukure.

med, mlad,

Sered, Le,

vo, lo a m i e s t n e m e n zakonen n a -: Budape,

Zo slov z a k o n e n c h n a -r a n a - sa poda vzoru kos sklouj slov

Sibr, zver, chu, ortu, pam, ple, rukov,

jar,

sme, smr, sne, sple, svoje a p o

mnon podstatn meno

pamti.
dla.

P o d s t a t n m e n o hrs m v sg. t v a r y poda vzoru kos, v pl. poda v z o r u Slov hned, tvr, myse a ra sa sklouj v sg. aj poda v z o r u kos,
G. sg. hnedejhnedi, tvre/tvri, myslejmysli, v a k poda v z o r u dla:

astejie
raejrai.

V pL s len t v a r y poda vzoru dla. P r i n i e k t o r c h slovch je p o h y b l i v e alebo pohybliv o; n a p r . : es cti

(z p v o d n h o sti), redkvi. vo vi, lo li, Ves Vsi, cirkev cirkvi, lesti. rekev Slovo les m t v a r y lesti aj sti. Benej je t v a r

Slovo nepam s a pouva len v G. sg. p o predloke od: od nepamti. Slovo poes sa p o u v a l e n v A. sg. p o p r e d l o k e na v u s t l e n o m v r a z e s l v n o s t n h o
r z u : na poes Slovo cirkev (na poctu). cirkvch.
cc

m D . , L. pl. cirkvm,

V I . pl. je v d y p r p o n a -ami. N e s p r v n y je t v a r ,,vecmi

namiesto

vecami.

Vzor kos je n e p r o d u k t v n y , u s t u p u j c i vzor. Mnoh slov z n e h o p r e c h d z a j do vzoru dla, k t o r je p r o d u k t v n y v o k r u h u p o d s t a t n c h mien enskho r o d u zakonench n a s p o l u h l s k y . P r e j a v u j e sa t o existenciou d v o j t v a r o v v G. sg. a N., A. pl.; t v a r y poda vzoru dla s benejie, astejie, t v a r y poda v z o r u kos zriedkavejie, o b m e d z e n z v y a j n e n a u s t l e n spojenia. P r o v . : hne
hnedejhnedi, tvr tvre/tvri, myse myslejmysli, ra raejrai. Niektor

n a p r k l a d n a m i e s t o starch t v a r o v mrkev,

in slov sa m e n i a n a p o d s t a t n m e n enskho r o d u zakonen n a s a m o h l s k u ; rakev s dnes t v a r y mrkva, rakva. P r i vzore kos sa d r i a najlepie a b s t r a k t n p o d s t a t n m e n a k o bos a m a t e rili ako mas.

Vzor gazdin
N. G.

sg.
gazdin- gazdin-ej

D. A. L . (o) I.

gazdin-ej gazdin- gazdin-ej gazdin-ou (o)

gazdin-m gazdin- gazdin-ch gazdin-ami

P o d l v z o r u gazdin s a s k l o u j e niekoko p o d s t a t n c h m i e n e n s k h o r o d u , k t o r s u t v o r e n o d m u s k c h p o d s t a t n c h m i e n : gazdin, vagrin, testin,

ujcin, stryn, kan, krovn, cisrovn, arovn, achtin, princezn.

S t o ( o k r e m slova gazdin) m e n n a oznaenie p r b u z e n s k c h v z a h o v (vagrin, testin, ujcin, stryn) a star n z v y z feudlneho obdobia, k t o r m i sa o z n a u j p r s l u n k y a c h t y a p a n o v n c k y c h k r u h o v v m o n a r c h i i : kan,
achtin, princezn, krovn, arovn, cisrovn.

D o v z o r u gazdin p a t r d n e s u z a v r e t p o e t slov. T e n t o v z o r j e n e p r o d u k t v n y , n o v slov d o n e h o n e p r i b d a j . V G. p l . s t v a r y s n u l o v o u p d o v o u p r p o n o u a so z d e n m o s t a t n e j k m e ovej s l a b i k y alebo s n u l o v o u p d o v o u p r p o n o u a s v k l a d n o u d v o j h l s k o u . V t v a r o c h so z d e n m o s t a t n e j k m e o v e j s l a b i k y sa s a m o h l s k a i ( p s a n aj y) p r e d l u j e n a (). T a k t o s a t v o r G. p l . p r i s l o v c h , k t o r m a j n a k o n c i

k m e a j e d n u s p o l u h l s k u : gazdin testin, ujcin u j cn, stryn gazdn, strn. krovien, cisrovn cisrovien, kan arov vagrin vagrn, testin

S v k l a d n o u d v o j h l s k o u ie sa G. p l . t v o r p r i slovch, k t o r m a j n a k o n c i
k m e a d v e s p o l u h l s k y : krovn n cr ovien, en. princezn kazi princezien, achtin achticien,

V t o m t o v z o r e sa kri m e n n a a d j e k t v n e s k l o o v a n i e . T v a r y G . s g . , , g a z d i n y ' D . sg. ,,gazdine , A . sg. , , g a z d i n " , N . , A . p l . , , g a z d i n y s n e spisovn.

c C C

D e m i n u t v a n a -ka, u t v o r e n o d t c h t o slov, sa s k l o u j p o d a v z o r u
gazdinka, G. sg. gazdinky,

ena:

D . , L . sg. gazdinke

a t d . ( n e s p r v n e G., D . , L . sg.

, , g a z d i n k e j , N . , A. p l . g a z d i n k e " ) .
Nepravideln, skloovanie enskch podstatnch mien

N e p r a v i d e l n e sa s k l o u j d v e p o d s t a t n m e n e n s k h o r o d u : pani a mat. K a d z n i c h m o d c h l k y , p r e k t o r sa n e z a r a u j d o p r a v i d e l n c h v z o r o v p o d s t a t n c h mien enskho rodu. Slovo pani sa s k l o u j e t a k t o :

N. G.

pan-i pan-ej

D. A. I.

pan-ej pan-iu (o) pa-ou

pan-iam pan-ie pan-iach pan-iami

L . (o) pan-ej

Slovo pani sa sklouje i b a v t e d y , k e stoj s a m o s t a t n e , so z h o d n m a d j e k t v n y m p r v l a s t k o m alebo n e z h o d n m s u b s t a n t v n y m p r v l a s t k o m v genitve.

Panej sa tie ulo roboty, ( K U K U N ) Tie dunajsk rybky, ked! sa o mne zvedia, tie ma, svoju paniu, od bosti zjedia, ( B O T T O ) Ve my ti ani rozkazova nememe, si svojou paiou. ( J G ) Zostal u Vanovskch na naliehanie domcej panej, ( V A J A N S K ) Chod a doved sem paniu zmku, ( J G ) Mlala cez cel vojnu, i vtedy, ked otec panej umrel, ( B A B - I V A N ) Skoro naplnila sa vek izba priatemi a paniami. ( T I M B A V A )

Slovo pani
(ZBEK)

a k o prvlastok s a v a k nesklouje.

Ako keby bol mreik na oblohe na chvu zatnil slnko, zosmutnela tvr pani Emilky. Pani Slatinskej stvali oi stpkom od hrzy, ( P L V K A ) Cel naradovan zasa len pribehla k pani uiteke, ( J E S E N S K ) Pani advoktovej tvrdil, e u hovor po slovensky, ( V A J A N S K ) Pani doktorov prejala nedobr predtucha, ( Z B E K ) Tanco val s pani direktorkou. ( J E S E N S K ) Nebola by to hanba pre ne, keby ich volali pani majstrovou, ( T I M B A V A ) Slovo ma sa sklouje t a k t o : sg. ma, mali, mater N. G. mater-e mater-i D. A. ma, mater L. (o) mater-i I. mater-ou
P

i.

mater-e mater-i mater-iam mater-e (o) mater-iach mater-ami

V N . sg. j e z k l a d n t v a r ma. T v a r mati sa p o u v a n a j m v osloven. V A . sg. s t v a r y ma a mater r o v n o c e n n .

Stredn rod
P o d s t a t n m e n strednho r o d u oznauj veci a m l a t ud a zvierat.
S k l o u j sa p o d a v z o r o v mesto, srdce, vysvedenie a dieva.

Vzor mesto
sg.
N. G. D. mest-o mest-a mest-u

pl.
mest- miest-0, mest-m mze-

A. L Poda- v z o r u mesto olovo, stvo, vzivo, chatko, mesteko, hladidlo, Alrsko, dievatisko, koneno, krosna, Koarisk. mlieko, vtctvo, hnojivo, bielidlo, Moldavsko, Albnsko, hradisko, trovo, bradl,

mest-o uch-u (o) mest-om

mest- mest-ch mest-ami zakonen blato, zlato, cukrrlieivo, hd'atko, miestoko, cedidlo, Estnsko, psisko, ne vrta,

L . (o) mest-e,

sa sklouj p o d s t a t n m e n strednho r o d u slovo, jablko, zrno, pero, ipkrstvo, hodinrstvo, pradivo, fajcivo, bruko, razidlo, nbytkrstvo, bbkrstvo, znivo, hrdielko, svietidlo, Slovensko, Katalnsko, koneno, Bernolkovo; hovoridl, knihrstvo, vydavatestvo, obeivo, jazierko, muidlo, Posko, hadisko, przdno, dchadl, siativo, delidlo, Rusko, hadisko, transcendentno, sta, elez, banctvo,

v N . sg. n a s a m o h l s k u - o ; n a p r . : meno, amaterstvo, rastlinstvo, tlaivo,

farbivo, jadierko, divadlo, rsko, chlapisko, komino, zvjadl,

krdelko,

bbtko, lietadlo,

cedidielko,

panielsko, Aragnsko, absoltno, Nmestovo,

pomnon podstatn men; napr.:

hrozienka,

Vzor m e s t o s a d o p a n a j m o s l o v t v o r e n i v m i o d v o d z o v a c m i p r p o n a m i -stvo, -ctvo, -dlo, -ivo, -ko, -isko. napr.: bryum, hypo epiteta, fra, synedrion frum rezduum

S e m p a t r i a aj c u d z i e p o d s t a t n m e n z a k o n e n v N . sg. n a -on, -um; hypokoristikon, rezduum. koristikon oxymoron synedria, indivduum rezdu, m e n aktva, enchiridion, hypokorisika, entozoa; frum, substantvum, alumnium, polysyndeta, ganglion mzeum publika; bryum mzeum, -um; epiteton ganglia, mzea, brya, napr.: V t c h t o m e n c h s a p r i o h b a n o d s v a -on, polysyndeton lceum oxymora, entozoon sympzium pasva, -um indivdua, enchiridion gymnzium analekta, enchiridia, lcea, publikum regesta, errta, gymnzia,

sympzia,

pomnon

podstatn

prolegomena. mu albumu, ,,udanie ,,daje, (plurale

K o n c o v -on, konzum

sa z a c h o v v a v z d o m c n e n c h slovch, k t o r s lexikn lexiknu. dtumu, tvary atd. Slovo dtum dtumy. sla s vznamom Vo v z n a m e rodu

s k h o r o d u , a v s l o v c h i n h o p v o d u a k o l a t i n s k h o ; n a p r . : album konzumu,

d a , mesiaca, r o k u n e j a k e j u d a l o s t i " j e m u s k h o r o d u a s k l o u j e s a s p o n e c h v a n m k o n c o v h o -um: informcie" sa pouvaj dt, dtam, t a n t u m ) : dta, v dtume, mnonho strednho

Zvelien p o d s t a t n m e n s t r e d n h o r o d u n a -o, u t v o r e n p r p o n o u ako chlapisko, kniisko, kocrisko, msisko, medvedisko, psisko, chlapisko, dubisko, rybisko, sa s k l o u j p o d a v z o r u mesto.

-isko, horisko,

Zvelien p o d s t a t n mvaj zvelien

men utvoren od p o d s t a t n c h mien muskho alebo enskho r o d u aj r o d p o d a p o d s t a t n h o m e n a , o d k t o r h o s o d v o d e n . Z n i c h

Morfolgia

113

p o d s t a t n m e n u t v o r e n od m i e n osb m u s k h o r o d u sa sklouj p o d a
vzoru mesto alebo poda v z o r u chlap,
N . pl. chlapciskovia,

n a p r . : chlapisko,
G. p l . chlapciskov,

D . sg.
D. pl.

chlapiskovi,
chlapciskom,

L. sg. o chlapiskovi,

A. pl. chlapciskov,

L. pl. o chlapiskoch.

Benejie je s k l o o v a n i e p o d a v z o r u vek rybisko) alebo v p r e d i k t e

mesto.
(kufrisko vzoru

P r i o s t a t n c h slovch sa m u s k alebo ensk r o d prejavuje len v N .

kufrisko, je ak, mesto.
plemeno, semeno, vemeno, bremeno, slemeno, vem, rameno brem,

alebo v A. sg. p r i p r v l a s t k u (ak rybisko je vek);

i n a k sa tieto slov sklouj len poda

P o d s t a t n m e n temeno,

m a j v N . a A. sg. aj t v a r y z a k o n e n n a -: terna, plem,

sem,

slem, ram. Tieto t v a r y s v a k a r c h a i c k . Vyuvaj sa a k o c h a r a k t e r i z a n tylistick prostriedok, n a j m v poetickej rei. Aj ty si hadie plem! ( M O R I C ) Plem p l e m e n o bude vradi bez milosti, ( K U L Lebo citom sa ku nebeanom povznies nezn nzke plem. ( S L D K O V I ) K hriechu i modlitbe kak k vm musk plem. ( K O S T R A ) Dreven kufrk tvoje ram trme. ( S M R E K ) Na sem kvet sa premen, s vetrom sa rozlet, ( K O S T R A )
TTY)

V L . sg. je b e n p r p o n a -e; n a p r . : mesto zrno (v) zrne, slovo (o) slove, libreto

(o)

(v)

meste,

telo

(v)

tele,

librete.

1. Slov adagio, arpeggio, capriccio maj v L. sg. pdov prponu -e (nie ,,-u"): v ada-

gie, arpeggie, capriccie. V tchto slovch sa psan i pred koncovm -o nevyslovuje;

psan -cio, -gio sa vyslovuje -o, do: addo adde, arpedzo arpedze, kaprio kaprie. Rovnako maj pdov prponu -e slov banjo, leo, jojo: pri banje, v lee, o joje. 2. Abstraktn podstatn men, ako dobro, zlo, krsno, koneno, nekoneno, komino,

transcendentn,
o komine.

maj v L. sg. tie prponu -e (nie ,,-u"): o dobre, zle, krsne, v nekonene, Bernolkovo,
Hurbanove.

3. Miestne men typu trovo,

(nie ,,-oni ): v trove, Bernolkove,
u

Hurbanovo

maj v L. sg. prponu -e

N i e k t o r p o d s t a t n m e n m a j v L . sg. p d o v p r p o n u -u. T t o p r p o n a j e : a) p r i p o d s t a t n c h mench, k t o r p r e d k o n c o v m -o, a k o aj p r e d -on, -um

m a j s p o l u h l s k y k, g, ch, h; n a p r . : mlieko lko lku, javisko javisku, San Slovensko irok), Francisku), margu, Kartgo suchu, kakau, Idaho scirocco publikum embargo Kongo bruchu, blaho -um sciroccu Francisko ucho blahu, publiku, embargu, uchu, Soho (vysl. iroko panoptikum margo sucho Sohu, mlieku, San oko oku, lyko Nrsko San tango Largu; Jericho lyku, Nrsku, Franciscu hypokoristiku, narkotiku; tangu, Jerichu; brucho Slovensku, Francisco narkotikum indigu, Largo rchu, hypokoristikon indigo Kartgu, rcho Idahu; Makao tdio Makau, rodeo trio rodeu, triu,

(vysl. San

panoptiku,

Kongu,

Togo Togu,

b) p r i p r e v z a t c h p o d s t a t n c h m e n c h , k t o r m a j p r e d k o n c o v m -o, -on,
s a m o h l s k u ; n a p r . : kakao Borneu, Montevideo Borneo Montevideu, tdiu,

rdio gangliu,

rdiu, mzeum

Tlcio

Tkiu,

embryo

embryu, indivduu,

duo

duu,

ganglion rezduu.

mzeu,

indivduum

rezduum

P d o v p r p o n u -i m v L . sg. slovo vntro

vo vntri. V h o v o r o v o m t l e sa slovo vntro
na vntre, na

(vo v z n a m e . . v n t o r n a s " ) :
pouva ako pomenovanie pre
s prijmacie dni v utorok

M i n i s t e r s t v o v n t r a ( p r e d t m aj P o v e r e n c t v o v n t r a ) ; v t a k o m t o p r p a d e j e
v L . sg. p r p o n a -e: pracuje vntre

a tvrtok

a p o d . T t o p r p o n a je aj p r i slove

nebo.

V N . pl. m a j n i e k t o r cudzie p o m n o n p o d s t a t n m e n t v a r y s k r t k y m
k o n c o v m -a: regesta, nomina, verba, pronomina, analekta, prolegomena.

Slovo oko, ucho

oi, ui, uchm, morsk G. o, u, okch, ok, zach,

maj v p v o d n o m v z n a m e ,,orgn zraku a s l u c h u " N . pl.

D . oiam, okami, ok, uiam, uchami: ok; L . oiach, ok uch uiach, I . oami, (na sieti), uami. V pre

n e s e n o m v z n a m e m a j t i e t o slov v pl. s k l o o v a n i e ok, uch,

uchch, magick zauchm na polievke na hrncoch, volsk atd. kls

k, ch,
mastn (zaklada)

okm,
ok, ok,

chyta
zauch,

zver do k. P r a v i d e l n e p o d a v z o r u mesto

sa v d y s k l o u j e s l o v o

zaucho:

V G. pl. p o p r i t v a r o c h o, u sa p o u v a j t v a r y o, u v u s t l e n c h
s p o j e n i a c h a v p r s l o v i a c h . N a p r . : zahadie z o (o), dosta z o (o); zde z o, zde sa do o z mysli; (o), luha prde do o (I. (prilo) (o). mu

Slovo nebo m v pl. p o p r i t v a r o c h s d l h m aj t v a r y s d v o j h l s k o u

N . A. nbesj-ia (G. nebies), D . nbesmj-iam, L . nebeschj-iach

-ia:

nebesami).

V G. pl. s t v a r y : 1. s n u l o v o u p d o v o u p r p o n o u a so z d e n m p o s l e d n e j k m e o v e j s l a b i k y (pokia nie je d l h ) alebo s n u l o v o u p d o v o u p r p o n o u a s v k l a d n o u s a m o h l s k o u , 2. s p d o v o u p r p o n o u -. 1. V t v a r o c h s n u l o v o u p d o v o u p r p o n o u a so z d e n m p o s l e d n e j k m e o v e j slabiky sa s a m o h l s k y a, i (y), u & slabin s p o l u h l s k y r, l p r e d l u j n a , (), , , a s a m o h l s k y , e, o n a d v o j h l s k y ia, ie, . T a k t o sa t v o r G. p l . p o n a j p r v p r i s l o v c h , k t o r m a j n a k o n c i k m e a j e d n u
s p o l u h l s k u ; n a p r . : lano - ln, dynamo peivo jabk, lono pev, kopyto hoviad, kopt, mso hypokoristikon hovdo ln. hypokoristk, brdo dynm, bd, kort, zrno teleso kladivo zn, telies, kladv, kb, klbo semeno lyko lk, koryto mias, kompozitum kompozt, jablko semien,

Zo slov so s p o l u h l s k o v o u s k u p i n o u n a k o n c i k m e a sa t a k t o t v o r G. p l . 1. v slovch, k t o r c h k m e sa k o n n a u m o v s p o l u h l s k u a s p o l u h l s k o v
s k u p i n a n i e j e r o z d e l e n m o r f e m a t i c k m v k o m ; n a p r . : cesto ciest,
miest, slt, embargo hniezdo saldo hniezd, sld, embrg, gusto gst, tng, margo komando abstrakt, mrg, manko mnk, skript tango komnd, memorandum

mesto
salto

skrpt,

abstrktum

memornd,

strnisko stredisko

strnsk, stredsk;

pastvisko

pastvsk, slnk

ihrisko

ihrsk,

letisko

letsk,

2. pri slove slnko

(s m o r f e m a t i c k m v k o m v spolu(ostva k r t k a ) : a) p o psmeno rieisko psmen, rieisk; pred slov,

hlskovej s k u p i n e ) . P o s l e d n k m e o v slabika s a n e p r e d l u j e chdzajcej d l h e j slabike, n a p r . zmeno lieiv, ncesto ncest, vojsk; priezvisko s t a n t v e vojsko zmen, priezvisk, lieivo

b) p r i s u b -

c) k e sa k m e k o n n a -ov; n a p r . : slovo

olovo olov; d ) v p r e v z a t c h , e t e nie celkom z d o m c n e n c h slovch s k m e o v m e, o. T a k t o sa t v o r G. p l . p r e d o v e t k m p r i n i e k t o r c h m e n c h n a -eto, -eton, teto kvintet, asyndet, kimon, analekta sexteto oxymoron prolegomena analekt, -oto, -ko, n a p r . : dueto sextet, noneto barytonon duet, epiteton kvarteto nonet, epitet, podstatnch kvin perfekt, korz, temp. asyndeton kvartet,

oxymor, prolegomen, regesta kont,

barytn,

geto get, kimono port, korzo tempo

bolero boler, eso es, perfektum gesto gest, porto percent, scherzo scherz,

regest, percento

torzo torz, konto

S n u l o v o u p d o v o u p r p o n o u a s v k l a d n o u h l s k o u sa G. p l . t v o r p r i s l o v c h , v k t o r c h s p o l u h l s k o v s k u p i n a n a k o n c i k m e a p o z o s t v a zo spojenia a k e j kovek s p o l u h l s k y so z v u n o u s p o l u h l s k o u alebo ide o z d r o b n e n i n y n a steblo stebiel, asno krosna peklo asien, mydlo krosien, pekiel, pravidiel, bedro bedier, bydlo bydiel, jedlo mydiel, mrano svedectvo ojok, bahno jadro jedl, bahien, jadier, puzdro clo ciel, bradl rebro lekno rebier, pimo neutier; puzdier, neutrum pravidlo sklo -ko. S t o t i e t o p r p a d y : a) slov so z v u n o u s p o l u h l s k o u n a k o n c i k m e a ; n a p r . : bradiel, piiem, skiel, b) slov

zlo ziel,

jarmo

jariem, radlo radiel, poverenctvo -oko;

lekien,

mraien, svedectiev, -ko, teliesko slovok, mesteko

z a k o n e n n a -stvo, psomnctiev, rebierok, zvieratiek, miesteko ojko

-ctvo; n a p r . : nebezpeenstvo

nebezpeenstiev, poverenctiev; n a p r . : ielko vlkenko

psomnctvo rebierko zvieratko hniezdoiek.

c) z d r o b n e

n i n y s p r p o n a m i -ko, -ko, slovko

ielok,

teliesok, vajko

vlkeniek, okieneko

vajok,

okieneiek,

miesteiek,

mesteiek,

hniezdoko

V G. pl., k t o r sa t v o r s n u l o v o u p d o v o u p r p o n o u a s v k l a d n m i s a m o h l s k a m i , s v k l a d n h l s k y ie, o, e, zriedkavejie aj . D v o j h l s k a ie sa v k l a d v n e s l a b i n c h k m e o c h alebo p o p r e d c h d z a j c e j k r t k e j s l a b i k e v o v i a c s l a b i n c h k m e o c h (ale nie p o s p o l u h l s k e j); sklo skiel, enstiev, dno dien, zlo ziel, mydlo mydiel, nebezpeenstvo -ctvo maj noiarstvo mesteko mesteiek. S l o v z a k o n e n n a -stvo, napr.: nebezpe tvary

s v k l a d n m ie aj p o p r e d c h d z a j c e j hospodrstiev, noiarstiev. kraj r stvo krajrstiev,

dlhej s l a b i k e ; n a p r . : hospodrstvo denr stvo denr stiev,

S a m o h l s k a o sa v k l a d p o p r e d c h d z a j c e j dlhej s l a b i k e alebo p o spolu-

h l s k e j , a k s a k m e k o n n a u m o v s p o l u h l s k u ; n a p r . : rebierko
okienko okienok, ltko ltok, ojko ojok.

rebierok,

S a m o h l s k a e s a v k l a d p o p r e d c h d z a j c e j dlhej s l a b i k e a l e b o p o s p o l u h l s k e j , a k sa k m e k o n n a z v u n s p o l u h l s k u m, n, r, l; n a p r . : krdlo
krdel, eriesel, prchno vlkno pltno vlken, plten, trieslo slo sel, povrieslo triesel, lajno la jen, riedlo psmo pem, skno erieslo osdlo sken, os povriesel, riedl,

prchen,

sdlo sdel,

psmo

pem,

del, kzlo kzel. A k n e p r e d c h d z a s p o l u h l s k a j , s p o p r i s t a r c h t v a r o c h s v k l a d n m e aj n o v i e t v a r y s v k l a d n m ie; n a p r . : slo sel/siel, krdlo

krdel/krdiel, sdlo sdel/sdiel, vlkno vlken j vlkien.

S a m o h l s k a s a v k l a d v n i e k t o r c h j e d n o t l i v c h s l o v c h n i e k e d y aj p o p r i
d v o j h l s k e ie p o p r e d c h d z a j c e j k r t k e j s l a b i k e ; n a p r . : jedlo jedl,
jutr, vrecko vreciek/vreck, brvno brvienjbrvn.

jutro

2. P d o v p r p o n a - j e v G. p l . p r i p r e v z a t c h p o d s t a t n c h m e n c h , k t o r m a j p r e d -o, -on -um s a m o h l s k u ( k t o r c h k m e s a k o n n a s a m o h l s k u v o

v s l o v n o s t i a l e b o l e n v p r a v o p i s e ) ; n a p r . : tdio
ganglion gangli, gymnzium gymnzi, mzeum

tdi,
mze, joj.

rdio

rdi,

indivduum

indivdu,

capriccio

capricci.

T t o p r p o n a j e aj p r i s l o v c h s m k k m i
banj, jojo

s p o l u h l s k a m i n a k o n c i k m e a : banjo

V G. p l . sa r y t m i c k z k o n z a c h o v v a p r i s l o v c h , k t o r t v o r i a G. p l .
s n u l o v o u p r p o n o u , a p r i s l o v c h s v k l a d n m o; n a p r . : psmeno
zmeno zmen, ncesto ncest, polienko polienok, ltko

psmen,
Popri

ltok.

t v a r o c h s v k l a d n m e p o d a r y t m i c k h o z k o n a s v a k aj t v a r y s v k l a d n m ie
bez u p l a t n e n i a r y t m i c k h o z k o n a ; n a p r . : slo sel/siel,
/krdiel, psmo psem/psiem. Pri slovch zakonench

krdlo
na

-stvo,

krdel/
-ctvo

v G. p l . s l e n t v a r y s v k l a d n m ie.
V N . , D . a L . p l . s a r y t m i c k z k o n z a c h o v v a ; n a p r . : stdo
stdam, vlknach -ach: joja, stdach; miesto miesta, mestm, miestam, mestch). miestach; vlkno vlkna, ( o p r o t i mest, jojam,

stda,
vlknam,

P o d s t a t n m e n o jojo m v N . , D . a L . p l . k r t k e p d o v p r p o n y -a, -am,

jojach.

V s t a r o m j a z y k u s a p o u v a l a v I . p l . p d o v p r p o n a -y. V d n e n o m j a z y k u
s t r e t v a m e sa s jej z v y k a m i n a p r . v p r s l o v i a c h : My o viku a vlk za humny-

Me sa d n e s v y u v a n a z m e r n a r c h a i z o v a n i e j a z y k o v h o p r e j a v u v umeleckej rei).

(napr.

Vzor srdce
P

i.
fl-

N. G.

srdc-e srdc-a

srdc-ia sdc-0,

D. A. L . (o) I.

srdc-u srdc-e srdc-i srdc-om (o)

srdc-iam srdc-ia srdc-iach srdc-ami

Poda v z o r u srdce sa sklouj p o d s t a t n m e n s t r e d n h o r o d u , k t o r m a j

v N . sg. p d o v p r p o n u -e; n a p r . : dielce, okience, kolbite, obvzite. renite, zpasite, Hrachovite; pierce, letite, odbytite, rieciste, zvodite, citoslovce, slovce, lovite. schodite, lce, stebielce, nkladite, skladite, loze, more, stehience, nlezite, stanovite, oje, plece, pca, pohrebite, zoradite, drievce, krdelce, zrnce; nrazite, uilite, pole, masielce, hradite, nstupite, 'prekladite, toite, Vek vajce, slnce, Sobotite, Hlivitia, nebce, ojce, iskrite, obetite, prstavite, vstavite, Orvite, po vrece; Lukovitia. vedierce, pramenist, Hradite, prsia,

parkovite, zhromadite,

m n o n p o d s t a t n m e n , n a p r . dvercia,

Vzor srdce p r e d s t a v u j e dnes v spisovnej slovenine s k u p i n u viac-menej u z a v r e t . N o v slov, k t o r b y p a t r i l i d o t o h t o v z o r u , t a k m e r n e p r i b d a j , O d v o d z o v a c i a p r p o n a -iste j e slabo p r o d u k t v n a ; p r o d u k t v n a j e dnes s y n o n y m n p r p o n a -isko, k t o r zatla p r i m n o h c h slovch p r p o n u -iste. P o d o b n e popri z d r o b u j c e j prpone -ce je d n e s benejia s y n o n y m n p r p o n a -ko. Celkove ide t e d a o n e p r o d u k t v n y vzor, ale slov, k t o r do n e h o p a t r i a , s vemi f r e k v e n t o v a n a zva p a t r i a d o j a d r a slovnej z s o b y . T a k t o sa s k l o u j aj inoslovansk m i e s t n e m e n s t r e d n h o r o d u z a k o n e n
na -e; n a p r . : Uhersk Doln HraditeUherskho Dvofit, Bjele Polje, Hradia, Gorodie, Mnchovo Zastrazie. Hradite, Tnit nad Orlici,

V G. pl. s t v a r y : 1. s n u l o v o u p d o v o u p r p o n o u a so zdenm poslednej k m e o v e j s l a b i k y (ak n i e j e d l h ) alebo s n u l o v o u p d o v o u p r p o n o u a s v k l a d n o u s a m o h l s k o u , 2. s p d o v o u p r p o n o u -. 1. V t v a r o c h s n u l o v o u p d o v o u p r p o n o u a so zdenm poslednej k m e o v e j slabiky sa s a m o h l s k a i a slabin s p o l u h l s k y r, l p r e d l u j n a dlh , , , s a m o h l s k a e n a d v o j h l s k u ie. , T a k t o s a t v o r G. p l . p r i slovch, k t o r m a j n a k o n c i k m e a j e d n u spolu
h l s k u ; n a p r . : prsia ps, plece pliec, vrece vriec, lce lc, pca pc.

alej sa takto t v o r G. p l . : a) p r i s l o v c h n a -ce, k t o r sa nepociuje a k o z d r o b u j c a p r p o n a , a so slabinm r, l v p r e d c h d z a j c e j slabike: brdce bdc, slnce sine, srdce sdc; b) p r i slovch s o d v o d z o v a c o u p r p o n o u -iste;
n a p r . : hradite nstup, hrad, iskrite lovite iskr, nrazite nrazf, nstupite uilite uil, lov.

P o s l e d n k m e o v slabika sa n e p r e d l u j e ( o s t v a k r t k a ) p o p r e d c h d z a
jcej dlhej s l a b i k e ; n a p r . : rieite riei.

S n u l o v o u p d o v o u p r p o n o u a s v k l a d n o u s a m o h l s k o u sa G. p l . t v o r p r i

s l o v c h so z d r o b u j c o u o d v o d z o v a c o u p r p o n o u -ce, a k o aj p r i s l o v c h slovce slovce a vajce; n a p r . : krdelce vajce krdeliec, vajec. zrnce zrniec, skielce skielec, : citosloviec,

cito cito

D v o j h l s k a ie sa v k l a d p o p r e d c h d z a j c e j s p o l u h l s k e j): n a p r . : citoslovce biec, slovce sloviec, zrnce citosloviec, zrniec. dielce dielec,

k r t k e j slabike (ale n i e p o krdeliec, nebce ne-

krdelce

S a m o h l s k a e s a v k l a d p o p r e d c h d z a j c e j dlhej slabike alebo p o s p o l u h l s k e j ; n a p r . : ielce okienec, hienec, pierce pierec, ielec, stebielce drievce drievec, okience stebielec, skielce skielec, stehience ste-

vedier ce vedier ec, ojce ojec, vajce

vajec. mor, oje oj,

2. P d o v o u p r p o n o u - s a G. pl. t v o r v slovch more pole pol, loze loz.

P o s p o l u h l s k e / s v N . , D . a L . p l . t v a r y s k r t k y m a: oje oja, oj ach. R y t m i c k z k o n sa d s l e d n e u p l a t u j e v o v e t k c h p d o c h ; n a p r . : okience N", p l . okienca, lce lca, dielcam, G. p l . okienec, lcam, lcach; drievce D . p l . okiencam, ielce ielca, drievcam, L . p l . okiencach; ielcam, drievcach; ielcach; pca, dielce pcam,

ojam,

rieiteriei; dielca, pcach.

dielcach;

drievca,

Vzor vysvedenie
sg. N. G. D. A. L. I. P o d a v z o r u vysvedenie verie. haluzie, zhumnie, cestie, horie, bezlesie, zajatie, zdravie, tvaroslovie, Podhradie, Potisie, zvaie, posedenie, ostrie, chrastie, nbreie, zadie, malinie, nmestie, predlaktie, Zblatie, vroie, obdobie, (o) vysveden-ie vysveden-ia vysveden-iu vysveden-ie vysveden- vysveden-m (o) vysveden-iach vysveden-iami

sa sklouj p o d s t a t n m e n s t r e d n h o r o d u , k t o r bie, kvietie, bodaie, dolie, osrdie, Pornie, kreslenie, kolenie, cimburie, obilie, priedomie, Porrie, liestie, oreie, rozvodie, Povaie, borievie, krovie, zahraniie, rz (Spisk Eudoshvezdie, kvasenie, zamestnanie, hlskoslovie, perie, sklie, einie, smreie,

sa v N . s g . k o n i a n a d v o j h l s k u -ie; n a p r . : prtie, pohorie, ptie, Podhradie), Zrieie, hnutie, desaroie, imanie, pomorie, zhadne, Pohronie, Ztiie, tanie,

poschodie, preddomie, ozubie, Polabie, Zvodie, psanie,

zemie, Podhradie Zhorie, potanie,

popredie, Zemianske

podzemie,

podsvetie,

stretnutie,

utrpenie, drozdie,

vyzvanie, storoie, ovocie,

tvorenie, bjoslovie, zboie.

zvykoslovie,

P o d l t o h t o v z o r u sa sklouj aj m i e s t n e n z v y , k t o r m a j t v a r d r u h o v c h prdavnch v Srn, Vranie m i e n , a k o Jastrabie Vrania, Jastrabia, v Jastrab, Smie Srnia, Ovie Ovia. Skloovanie p o d l p r d a v n c h mien

(G. z J a s t r a b i e h o , O v i e h o " , D. J a s t r a b i e m u , O v i e m u " , L . ,,v J a s t r a b o m , v O v o m " a pod.) je v spisovnom jazyku nenleit. R o v n a k o s a sklouj aj i n o s l o v a n s k m i e s t n e m e n s t r e d n h o r o d u n a -ie, -; n a p r . : Belopolie rzybia, nie Voznesenia, Zaje Belopolia, Verchovie Zajeia XJcie Solne Verchovia, a pod. Ucia Verchovaie Koevie Solnho, Korzybie Ko V erchoiemie Verchoiemia, Verchovaia, Voznese-

Koevia,

Pedmost

Predmostia,

P d o v p r p o n y s v o v e t k c h p d o c h d l h . N e s k r a c u j sa a n i p o p r e d c h d z a j c e j dlhej slabike; n a p r . : bezprvie bezprvm, prtie, viatie, bezprvia, stie, atd. a ustanie bez ustania. storo, storoiam ... m a j l e n t v a r G. sg. v spojen s p r e d bezprv, tnie, bezprviam, prtmie, s p r p o n y v d y d l h pri slovch cuuriedie, sklie, sttie svbie, bezprvia, o bezprviach, hlbie, Zrieie, kvietie, bezprviu, bezprviami; lietie, Pornie, Porrie, o lopie, bezprv, podobne stie, liatie,

P o d s t a t n m e n prestanie lokou bez: bez prestania, P o d s t a t n m e n o storoie

m v p l . p o p r i t v a r o c h storoia, stro, stroiam atd.

aj e x p r e s v n e t v a r y stroia,

Vzor dieva
N. G. D. A. L . (o) I. diev-a diev-a-a diev-at-u diev-a diev-at-i diev-a-om (o) Pl- ^ diev-at- diev-at-0 diev-at-m diev-at- diev-at-ch diev-at-ami (o) diev-enc-e diev-eniecS diev-enc-om diev-enc-e diev-enc-och diev-enc-ami

P o d a v z o r u dieva zvierat, pachola, chda, iab, alebo nemluva, losa, rieb, maa, sv, maj doja,

sa sklouj p o d s t a t n m e n s t r e d n h o r o d u z a k o n e n expresvny hda, medviea, strda, trojat, lia, orla, vznam levica, (s holuba, lastova, kniea, trojence zdrobnenmi chlapa, prespana, chlp, pa, a pod. zviera; tela, vta, expresvami); jea, tea, va, osa, nedova,

n a -a a l e b o - (po perniciach), k t o r o b y a j n e o z n a u j m l a t l u d a l e b o n a p r . : barana, hsa,

oplana, iea,

pna, pna, dieva,

kaica,
ptorat,

pomnon pod

s t a t n m e n derence,

V n i e k t o r c h slovch t o h t o v z o r u v z n a m m l d a a l u d a l e b o z v i e r a t , b a a n i e x p r e s v n y v z n a m u d n e s nie j e ; n a p r . : dieva, kniea, zviera, pa.

S e m p a t r i a aj n i e k t o r p o d s t a t n m e n o z n a u j c e v e c i , a k o dfa, kviea, a pomnon podstatn gajdence. men oznaujce udov h u d o b n drumblence,

pp, nstroje:

V m n o n o m sle s d v o j a k t v a r y . P r i j e d n c h j e k m e s p r p o n o u (po p e r n i c i a c h -t-), p r i d r u h c h s p r p o n o u -enc-, -enc-. p r i i n c h s v a k t v a r y s p r p o n o u -at- aj s p r p o n o u

-at-

dvojak

J e d n o t l i v s l o v z v y a j n e m a j t v a r y p l u r l u z a k o n e n n a -at (-t) -ence; n a p r . : bba bbt/bbence, losence, ence, bence, cha vla rb osla nedochda rbt/rbence, osatjoslence, chdat/chdence, blna iab psica levica levat/levence, pna rieb va losa nedochdat/nedochdence, iabt/iabence, psat/psence, holb

aj n a losat/

pnat/pnriebt/rievlat/vence, holbt/holbence, dievadievat] hsa orla

dvojat/dvojence, cigna

vat/vlence, jaha

medvieamedviedat/medviedence, cignatjcignence, cha jahatjjahnence, sa kozlat/kozlence, sirtatjsirtence, sat/snence.

dievence, lita vna

blizat\bliznence, kozia

hsat/hsence,

chdat/chdence, vta

orlat/orlence, lat/ltence,

kona

konat/koncence, vtat/vtence,

sirta

vnat/vnence,

Niektor slov maj vak v pl.: 1. len t v a r y n a -at; n a p r . : pa pat, plna mlada nemluva plnat, mlat, pra dp nemluvat; n a p r . : kura kurence, strda stridence; pomnon gajdence, derence. aj -ence, sa t v a r y s p r p o n o u prat, dpt, zviera chlp kniea knieat, chlpt, kura iea kurat, pachlat, ieat, zvierat, pachola

2. l e n t v a r y n a -ence;

p o d s t a t n m e n drumblence,

P r i s l o v c h , k t o r m a j v p l . p r p o n u -at (-t) -at viac v y u v a j v terminolgii. tela, tea

S l o v prasa, tence.

maj v pl. t v a r y zakonen n a

-ce: prasce,

telce,

V terminolgii sa zriedkavejie p o u v a j

aj t v a r y telat,

prasat. ako

P o d s t a t n m e n o kviea kolektvum.

s a p o u v a l e n v sg., a l e b o s a z v a v y s k y t u j e

V G. p l . s d v o j a k t v a r y : 1. s n u l o v o u p d o v o u p r p o n o u a so z d e n m poslednej k m e o v e j samohlskou. 1. V t v a r o c h s n u l o v o u p d o v o u p r p o n o u a so z d e n m p o s l e d n e j k m e o v e j s l a b i k y s a s a m o h l s k a a p r e d l u j e n a ia. T a k t o s a t v o r G. p l . p r i t v a r o c h n a -at; n a p r . : jahat krstat jahniat, dojat krstniat. dvojat dvojiat, trojat trojiat, nemluvat ptorneat ptoriat, mluvniat, dojiat, pachlat pacholiat, s l a b i k y , 2. s n u l o v o u p d o v o u p r p o n o u a s vkladnou

K m e o v slabika sa v a k nemen, ke p r e d c h d z a j c a slabika v k m e n i j e

d l h ; n a p r . : dievat zriebt, holbt knieat holbt, dievat, vnat zvierat vnat. zvierat, rbt hsat hsat, iabt riebt iabt, knieat, pat pat, rbt,

2. S n u l o v o u p d o v o u prponou a s v k l a d n o u dvojhlskou ie (ktor sa v k l a d do spoluhlskovej s k u p i n y n a konci k m e a ) sa G. pl. t v o r v t v a r o c h zakone

n c h n a -ence vnence teliec, vteniec, tence a -ce; n a p r . : dievence gajdence hsenice, dieveniec, derence rbeniec, holbence prasce holbeniec, vtence telce vneniec, hsence teniec. gajdeniec, rbence dereniec, prasiec,

V I . p l . j e p d o v p r p o n a -ami. V h o v o r o v o m j a z y k u sa n i e k e d y p o u v a p r p o n a -mi p r i t v a r o c h n a -at; n a p r . : dievami, krstatmi, zvieratmi.

S l o v o diea sa sklouje v p l . t a k t o : N . , A. deti, G. det, D . deom, h. (o) de

och, I . demi. V I . je t u prpona -mi. V sg. sa slovo diea sklouje p r a v i d e l n e poda v z o r u dieva: G. dieaa, D. dieau . . . Slovo diea sa p o u v a aj a k o singulr k p o d s t a t n m m e n m dietky, detiky. Slovo kniea j e v N . sg. strednho r o d u alebo aj muskho r o d u : to kniea ten kniea. V obidvoch p r p a d o c h sa g r a m a t i c k r o d p r e j a v u j e n a p r d a v n o m m e n e alebo n a slovese, k t o r sa s n m a k o n a d r a d e n m slovom zhoduje v rode. Jasn je, e t u Metod nepsobil na maloposk kniea sm. ( S T A N T S L A V ) Star mu bol Rastislav, kniea vekomoravsk, a mlad mu jeho synovec Svtopluk, nitrian sky deln kniea, (JGO) Dverovali vetkm, ktorch kniea vyslalo naproti, ( H O E K ) Kniea rozrilo mihalnice a zvratilo oboie od prekvapenia, ( F I G U L I ) Kniea zostal skamenen, ( K A L I N I A K ) Kniea z Lothringu zostal v rom poli. ( T O M I K ) Vo v z n a m e ,,vysok cirkevn h o d n o s t r " sa pouva slovo kniea
neutrum: apotolsk kniea, kniea. duchovn kniea, cirkevn kniea. v p o m e n o v a n svetsk

len a k o
aj

Podobne

V A . sg. j e slovo kniea najastejie s t r e d n h o r o d u . V p l . j e slovo kniea v d y l e n s t r e d n h o r o d u . P r i e z v i s k Kniea, Kura, Kura sa sklouj poda v z o r u hrdina (p. s t r . 123). A k j e v a k slovo kniea v l a s t n m m e n o m umeleckho diela (romnu, divadelnej h r y , o p e r y a p o d . ) alebo j e sasou t a k h o t o v l a s t n h o m e n a , sklouje sa poda v z o r u dieva; n a p r . : Kniea (dielo Niccola Machiavelliho a r o m n . N a l k o v s k e j ) , Kniea Igor (opera o d A. Borodina), Kniea liptovsk (poves od J. Kaliniaka). Liptovskch zemanov s ich venm haterenm a politikrenm zobrazil potom vo svojom naj obrnejom diele, v Knieati liptovskom, ( P I T ) stami jednej z postv Knieaa liptovskho odsudzuje Kaliniak okrem inho politick pasivitu, ( K O C H O L ) o budem tudova od septembra, ete neviem, ale hlavn reisr Emil Pasenkov; zasl il umelec, mi v liste spomna Vladimra z Knieaa Igora, ( T L A ) V Smrekovom Knieati Rasticovi sa tak aj robilo. ( S T A N I S L A V )

Skloovanie cudzch podstatnch mien

V slovenine j e v r a z n t e n d e n c i a p o d r i a o v a cudzie slov, ( v e o b e c n aj vlastn) domcemu skloovaciemu systmu. Zva sa p r i t o m v y c h d z a z vslovnosti cudzch slov. P o d a z a k o n e n i a a r o d u zorauj s a j e d n o t l i v slov k n i e k t o r m u zo s k l o o v a c c h v z o r o v . Mnoho cudzch v e o b e c n c h i v l a s t n c h p o d s t a t n c h m i e n sa v a k n e s k l o uje. N e s k l o u j sa p r e d o v e t k m t a k s l o v , p r i k t o r c h p o m e r z a k o n e n i a a prirodzenho rodu nezodpoved domcej skloovacej sstave. Z mien m u s k h o r o d u s n e s k l o n n s l o v a k o ata, kenguru, charg affai res, Ra ( e g y p t s k b o h ) . N e s k l o n n s aj esk p r i e z v i s k n a , n a p r . : Martinu,
Janu, Pavlfi, Vencu, Petr.

Z m i e n enskho r o d u s n e s k l o n n : a ) m e n o s b e n s k h o r o d u z a k o n e n n a spoluhlsku alebo n a s a m o h l s k u i, y, o, e; n a p r . : miss, madam, missis, girl,

Manon, Rt, avenue. lady, Sapfo, Inge, Pak Den-aj; b ) i n v l a s t n m e n n a -e; n a p r . :

Labe;
ako

c) h r o m a d n slov z a k o n e n n a -y; n a p r . : dzentry,

jury;

d) in slov, pojmov
extempore, plateau,

Z m i e n s t r e d n h o r o d u s n e s k l o n n m e n vec a j e d n o t l i v c h
z a k o n e n n a -i, -e, -, -u, -u, -; n a p r . : harakiri, kanoe, komunik, negli, matin, defil, resum, alibi, dementi, dra, finle, soire, renom,

menu. P o d o b n e s n e s k l o n n m e n vec n a -a; n a p r . : aleluja (v Mozartovom Aleluja), hosanna. Slovo baby, k t o r j e s t r e d n h o r o d u (ako slovo diea), j e tie n e s k l o n n . N e s k l o n n s aj m n o h i n m e n c u d z c h v z d i a l e n c h m i e s t ; naj>r.: Nantes,
Marseille, Sydney, Hanoi. Waterloo, Oslo.

N i e k t o r z cudzch p o d s t a t n c h m i e n s a s k l o u j i a s t o n e l e n v n i e k t o r o m p d e alebo len v n i e k t o r c h p d o c h . N a p r . slovo skre m v h o v o r o v o m j a z y k u

t v a r I . sg. skorom, revum, slovo revue I. pl. m t v a r y D . , L . s g . reinii, revuami. G-. p l . revu, D . pl. L . p l . revuch,

O s t a t n m e n cudzieho p v o d u sa s k l o u j p o d a j e d n o t l i v c h

vzorov.

Podstatn men muskho rodu

V slovch l a t i n s k h o p v o d u n a -us a g r c k e h o p v o d u n a -os, -as, -es s a p r i s k l o o v a n k o n c o v -us, -os, -as, -es o d s v a . I d e o v e o b e c n p o d s t a t n m e n (pri n e i v o t n c h n a j m n e h m o t n ) a v l a s t n m e n (osobn a m i e s t n e m e n ) ;
n a p r . : generalissimus realizmu, nnius impresionizmus nnia, amojeles Anaxagoras generalissima, anofela, brontosaurus rytmus hdu, Sokrates hdes brontosaura, rytmu, Ovdius Sokrata, realizmus rdia, HerodoRodu, impresionizmu, Anaxagora, rdius Ovdia, Rodos

tos Herodota,

Lesbos Lesbu. K o n c o v -us, -os sa z a c h o v v a v z d o m c n e n c h v e o b e c n c h p o d s t a t n c h m e n c h , o s o b n c h m e n c h a priezviskch; n a p r . : fiskus fikusa,

cirkus Jlius cirkusu, Jliusa, vrus vrusu, tfus tfusu, epos eposu, chaos chaosu, Lichardus Lichardusa, Paulus Paulusa. R o v n a k o sa

koncov -as, -es, -os, -us z a c h o v v a v novogrckych, pseudogrekych, p s e u d o latinskch, t u r e c k c h , panielskych, l i t o v s k c h , lotyskch, flmskych a i n c h
p o d o b n c h m e n c h ; n a p r . : Plastiras gos Papagosa, Lacisa. Sneckus Snekusa, Plastirasa, Vilnius Funtes Funtesa, Papa vo Vilniuse. T a k i s t o sa sklo

uj novogrcke a in m e n n a -is; n a p r . : Karamanlis

Karamanlisa,

Lacis

P r i niektorch slovch l a t i n s k h o a grckeho p v o d u je kolsanie medzi v y n e c h v a n m alebo p o n e c h v a n m k o n c o v h o -us, -es; n a p r . : adltus adltajadltusa, famulus Herkula, cerberus cerberajcerberusa, Hdes tfus Bakchus Herkules tfusujtfu. Bakcha\Bakchusa, Herkulesa j famulusajfamula, Herakles HdesajHda,

HeraklesajHerakla,

Slovo hros sa sklouje s p o n e c h v a n m koncovho s alebo bez n e h o ; n a p r . :

G., A. sg. hrosa/hroa,
Diktysa

D., L. sg. hrosovi/hroovi.

ArelAresa

T a k t o sa sklouj aj n i e k t o r
Diktys Diktyaj

grcke m e n ; n a p r . : Ares

Areovi/Aresovi,

DiktyovijDiktysovi. Parida, Xenofonta, Scpio Scpiona, Nero Nerna, Zeus Dia, pontifex Diovi.

P r i niektorch slovch l a t i n s k h o a grckeho p v o d u d o c h d z a k z m e n e

k m e a ; n a p r . : Paris pontifika, Xenofn Noe Noema,

Osobitn skloovanie m a j m u s k ivotn p o d s t a t n m e n cudzieho p vodu, k t o r sa v p s m e konia n a s a m o h l s k o v psmen a vyslovuj sa (v slo venskej vslovnosti) s p r e d n m i s a m o h l s k a m i i, , e, , . Tieto m e n sa sklouj t a k t o : sgN. kuli G. kuli-ho D. kuli-mu A. kuli-ho L. (o) kuli-m I. kuli-m
pouvaj, a n a j m v l a s t n m e n ; n a p r . : efendi,
pony, Medici, p, Innu abb, Yankee, kultty, Rintenp, Innho, Curie, Goethe, Giovanni, Kprlu Verdi, ante, Rossini, Gopp, Hany, Priestley, Stanley, Jen

Plkuli-ovia kuli-ov kuli-om kuli-ov (o) kuli-och kuli-ami

P a t r i a sem n i e k t o r veobecn cudzie p o d s t a t n m e n , k t o r sa u n s

mufti,
Klay, Bambi, Jenoho.

dandy,
Machiavelli, Attlee,

kdi,
Setl,

grizly,
Guerrazzi, Sillan-

Gigli, Nizm,

Charlie,

Bandy.

T a k t o sa sklouj aj cudzie o s o b n m e n zakonen n a -, -, -; n a p r .

Kprlho,

Z eskch v l a s t n c h m i e n sa t a k t o s k l o u j p r i e z v i s k , k t o r m a j v e t i n e skloovanie p o d o b n s k l o o v a n i u n a i c h p o d s t a t n c h m i e n v z o r u , , d i e v a " .

S t o m e n a k o Hrabe,
Hrabmu, Priestley haksli Poup, Poupho

Poup,

k t o r maj v slovenine skloovanie

Poupte). Huxley Huxleyho

Hrabho,

(v etine Hrabte, Prstliho),

P o d o b n e s k l o u j e m e a n g l i c k p r i e z v i s k n a -ey (vysloven a k o i); n a p r . :

Priestleyho haksliho). (vysl. Prstli (vysl. sa S u b s t a n t v u m jockey (vysl. dokej) a p r i e z v i s k o Grey

sklouje poda vzoru chlap.

p o d a v z o r u chlap,
laya/Matulayho, Pulai Rvai PulaiajPulaiho.

I n p r i e z v i s k n a -ai, -ay m a j j e d n a k s k l o o v a n i e
MatuRvaiajRvaiho, Kllay Kllaya/Kllayho,

j e d n a k z m e n n p d o v . p r p o n y ; n a p r . : Matulay

esk priezvisk n a -e, -e, k t o r svisia s p o d s t a t n m i m e n a m i s t r e d n h o r o d u ,

s a s k l o u j p o d a v z o r u chlap; Syit Syfiia, Srdce Srdca. n a p r . : Biit Biia, Strniete Strnia,

esk p r i e z v i s k n a
n a p r . : Purkyn
Nevolu,

-ne a i n p r i e z v i s k , p r i

k t o r c h sa j a v svislos so v e o b e c n m i p o d s t a t n m i m e n a m i e n s k h o r o d u ,
sa s k l o u j poda v z o r u hrdina;
chyu, Homole Homolu, Nevle

Purkyu,
Veere

Bechyn
Veeru.

Be-

Zo v e o b e c n c h p o d s t a t n c h m i e n n a -e s k l o u j sa s v y n e c h v a n m k o n c o vej s a m o h l s k y slov t a l i a n s k e h o p v o d u (sklouj sa p o d a v z o r u chlap);

n a p r . : cicerone cicerona, monsignore monsignora. R o v n a k o sa s k l o u j aj

t a l i a n s k e osobn m e n z a k o n e n n a s a m o h l s k u -e a l e b o p r i e z v i s k t a k h o t o
p v o d u (z o s o b n c h m i e n ) ; n a p r . : Garrone
Ettore Raffaele Ettora, Gastone Leone Gastona, Leona. Raffaela,

Garrona,

Olemente
Ercole

Glementa,
Ercola,

Cesare

Gesara,

Pri skloovan tureckch, grckych, r u m u n s k c h a albnskych osobnch

m i e n n a -u k o n c o v s a m o h l s k a u v y p a d v a ; n a p r . : Saradoglu
Papandreu Stanca, Papandrea, Spahehu Enescu Spaheha. Enesca, Eftimiu

Saradogla,
Stancu

Eftimia,

P r i i n c h v l a s t n c h m e n c h osb n a -u, -, -, -, -ou, -au s a p d o v p r p o n y

p r i d v a j k celmu m e n u ; n a p r . : Nehru Szaba, Garrigoua. Rousseau Rousseaua, Nehrua, Lenau Varj Varja, Szab Ger Gera, Lenaua, Garrigou

Cudzie priezvisk n a -o sa s k l o u j p r a v i d e l n e p o d a v z o r u chlap;

Hugo Huga, Michelangelo Michelangela, Marco Polo Marca

napr.:
Pla.

R u s k d o m c k e m e n t y p u Kosia,

Misa,

aa,

Siopa,

Vasia

sa p r a v i d e l n e

sklouj p o d a v z o r u

hrdina.

V s r b o c h o r v t s k y c h m e n c h n a -ac s a v y n e c h v a s a m o h l s k a -a-, a k s a i v o u v e d o m u j e svislos s p a r a l e l n m i s l o v e n s k m i m e n a m i n a -ec; n a p r . : Berac

Berca, Vrchovac Vrchovca; Karlovac v Karlovci, Petrovac v Petrovci,

Leskovac
terac

v Leskovci.
desaterca.

T a k t o sa sklouje aj veobecn p o d s t a t n m e n o

desa-

F r a n c z s k e priezvisk zakonen n a spoluhlsku (i sa k o n c o v s p o l u h l s k a

vyslovuje, alebo nie) s a sklouj poda v z o r u chlap;
Maurois Rablaisa, Mauroisa, Balzac Monteix Monteixa, Bossuet umas Balzaca, Bossueta,

n a p r . : Bourget
Dumasa, Artagnan

Bourgeta,
Artagnana.

Rabelais

K u v z o r u chlap Vey
Frei

p a t r i a aj franczske priezvisk n a -ey; n a p r . : Ney Lyauteya;

Neya,

Veya,
Freia.

Lyautey

dalej n e m e c k priezvisk n a -ei; n a p r . :

Anglick a franczske m e n zakonen n a -e, k t o r sa nevyslovuje, s t r c a j

p r i s k l o o v a n t o t o e aj v p s m e ; n a p r . : Hume
peara, grange Robespierre Robespierra, Malebranche Lafargue

Huma,
Lafargua.

Shakespeare

Shakes-ce,

Len v mench na

-ge, -ehe o s t v a t o t o e vo v e t k c h p d o c h ; n a p r . : Lapiace

Lagrangea, Malebranchea.

Laplacea,

La-

Ponechanie e naznauje

vslovnos predchdzajcich spoluhlsok c, g, ch ako s, z (vo francztine),

resp. dz (v anglitine), ; n a p r . : Laplacea
Pierra, bridgea, sansculota, vendmiaire Greenville saje z Greenvillu, safu, timbre Toulouse ti?nbru, frimaire

= Laplasa.
z Toulousa, Le Havre v timbri, frimaira.

T a k t o sa sklouj
Cambridge v z sansculote

aj

osobn m e n , m i e s t n e m e n a veobecn p o d s t a t n m e n ; n a p r . : Pierre

Liege v Ligi, Gercle v Cercli, v Le Havri, brumaire

Gam

brumairi,

vo vendmiairi,

Vo franczskych priezviskch a osobnch m e n c h n a -es t o t o -es v y p a d v a

alebo e o s t v a p o d o b n e ako p r i m e n c h n a -e; n a p r . : Descartes
Jacques Jacqua, Georges Georgea.

Descarta,

M a a r s k m e n a k o Nagy (vysl. Nad), Arany (vysl. Aran), Kirly (vysl. Kirj) s a sklouj p o d a vzoru chlap [y oznauje m k k o s p r e d c h d z a j c e j

s p o l u h l s k y alebo spolu s predchdzajcou spoluhlskou oznauje n e j a k s p o l u h l s k u ) ; n a p r . : Nagy Nagy a. P o d o b n e sa sklouj r u m u n s k priezvisk

t y p u Petrovici Petrovicia, Ivanovici Ivanovicia.

e s k k r s t n m e n a priezvisk Zdenk,
s k l o u j t a k t o : Zdenka, Zdenkovi, Franka,

Frank,
eka,

Oenk,
Vaka.

Vank

a p o d . sa

Podstatn men enskho rodu

esk miestne m e n enskho r o d u n a -v z a c h o v v a j ensk r o d aj v slo
v e n i n e ; n a p r . : Boleslav z Boleslavi, B'hclav v Beclavi, Oslav o s-

lavi. R o v n a k o z a c h o v v a j ensk r o d aj esk m e n Chocefi,

N a p r . m e n Olomouc, Ghrudim, PUbram, Koufim, Vlaim,

Plze.

Niektor

esk m e n z a k o n e n spoluhlskou v a k m e n i a v slovenine g r a m a t i c k rod.

Litomyl s v etine

enskho rodu, ale v slovenine muskho r o d u .

P o d s t a t n m e n e n s k h o r o d u n a -oa, -ua sa s k l o u j r i a d n e p o d a v z o r u
zena; n a p r . : kongrua o kongrue, o idei, Goa v Goe, Nicaragua Krea na Krei, v Lei. Nicarague.

P o d s t a t n m e n z a k o n e n n a -ea m a j v D . a L . s g . n a m i e s t o p r p o n y -e
p r p o n u -i; n a p r . : idea Lea o

panielske m e n n a -Hla sa sklouj p o d l v z o r u zena;

Sevilly, Barbier zo Sevilly.

n a p r . : Sevilla

zo

Miestne m e n Bologna,

Campagna

sa s k l o u j p o d a v s l o v n o s t i , a n i e p o d a
D . sg. Bologni (Benfiky (vysl. Boloa, Lisabon). Boloe, Boloi).

p r a v o p i s u ; n a p r . : G. sg. Bologne, Toscy (vysl. T osky), Benficy

T a k t o sa poda v s l o v n o s t i s k l o u j aj m e n a k o Tosca,
Lisabon

Benfica;

n a p r . : G. sg.

N i e k t o r p o d s t a t n m e n cudzieho p v o d u p o d v p l y v o m d o m c i c h slov s t r c a j svoj p v o d n r o d a p r i j m a j e n s k r o d p o d a z a k o n e n i a ; n a p r . :

drma drmy, tma tmy, dogma dogmy, astma astmy. Skloovanie

poda s t r e d n h o r o d u so z m e n o u k m e a j e v d n e n e j spisovnej s l o v e n i n e n e sprvne. Slov n a -ia, -ya sa s k l o u j poda v z o r u ulica.

p d o v p r p o n y ; n a p r . : tdia alterncich; harpya harpym, tdim, tdich; harpych.

V D . a L . pl. s v d y dlh
alterncia alterncim,

Pri niektorch latinskch a grckych m e n c h sa k m e p r i skloovan m e n .

I d e o k l a s i c k o s o b n m e n ; n a p r . : Dido Izidy, ris ridy. Podstatn men strednho rodu Didny, Juno Junny, Izis

P r i slovch l a t i n s k h o p v o d u n a -um a g r c k e h o p v o d u n a -on sa k o n c o v -umsi-on p r i s k l o o v a n o d s v a ; n a p r . : lceum lcea., asyndeton asyndeta. T i e t o slov sa sklouj p o d a v z o r u mesto. V z d o m c n e n c h s l o v c h m u s k h o r o d u a v slovch inho p v o d u a k o l a t i n s k h o sa k o n c o v -on, -um z a c h o v v a (sklouj sa poda v z o r u dub). Slovo faksimile sa s k l o u j e p o d a v z o r u mesto: G. sg. faksimila, D. sg. faksimilu. V p l . sa k m e t o h t o s l o v a r o z i r u j e : N . faksimili, G. faksimilii, D.
faksimilim, A . faksimili, L . (o) faksimilich, Hradite mien I. faksimiliami. Hradia, mien Gorodie

I n o s l o v a n s k m i e s t n e m e n s t r e d n h o r o d u z a k o n e n n a -e s a s k l o u j
p o d a v z o r u srdce; n a p r . : Uhersk Uherskho Belopolia, s podobou

Gorodia.

I n o s l o v a n s k n z v y s t r e d n h o r o d u n a -ie, - s a s k l o u j
n a p r . : Belopolie podstatnch Pfedmost prdavnch

poda

v z o r u vysvedenie; Skloovanie

Pedmostia.

Mnoh p o d s t a t n m e n maj podobu p r d a v n c h mien; n a p r . :

poddan poistn, triedny, funkn, Jesensk, zstupn, Ostr, chyn, hradsk, desiata, Vysok, predplatn.

predstaven,
Zelienkov,

T i e t o p o d s t a t n m e n sa sklouj p o d a v z o r o v p r d a v n c h m i e n . P o d l vzoru pekn sa sklouj p o d s t a t n m e n n a -, -, -, k t o r c h k m e sa konci n a t v r d alebo obojak spoluhlsku; n a p r . : triedny, chyn, hradsk, desiata, Vysok, Zelienkov, poistn. I c h skloovanie pozri n a jstr. 222225* P o d a vzoru cudz sa sklouj p o d s t a t n m e n n a -, -ia, -ie, k t o r c h k m e sa
k o n n a m k k s p o l u h l s k u ; n a p r . : vedci, Revca, Rdzi, Lep, Star. budci, starej, pracujci, domca, I c h s k l o o v a n i e pozri n a s t r . 2 2 5 ^ 2 2 7 .

P o d a vzoru pekn alebo cudz sa sklouj aj slovansk v l a s t n m e n , k t o r v prslunom slovanskom j a z y k u m a j p r p o n y p r d a v n c h m i e n ;

n a p r . : Dostojevskij Rozwadowskho, Krasnolesnyj, skej, kaja Novaja Dostojevskho, Racki Krivoj Zema Dolej Rackho, Rog (z) (z) Trubeckoj Vny Krivho emle, Trubeckho, Groznyj Gimanskaja Rozwadowski (z) (z) Ievskoje, a pod. GimanDesnicHofej Vneho, Rogu, Groznho,

Novej

Kastornoje, Horen Golubnicej

Lesnckej,

Golubniij

Golubniieho, Glubnicaja

Hofenieho,

Hoejieho,

Dolejieho,

P o d s t a t n m e n t v a r u privlastovacch p r d a v n c h mien, a k o Ovie, Med vedc, Zaje, sa sklouj a k o miestne n z v y poda vzoru vysvedenie (p. s t r . 119120).

Vznam a vyuitie tvarov podstatnch mien

Rodov tvary podstatnch mien
P r i kategrii r o d u nehovorme o jej v z n a m o v e j s t r n k e , ale s k r o jej funkcii. R o d o v t v a r y p o d s t a t n c h mien u k a z u j ich r o d o v zaradenos a t m uruj, a k g r a m a t i c k t v a r m m a prslun p r d a v n m e n o , adjekt v n e z m e n o , slovka alebo sloveso: vron schdzka, rozmanitch vec, neja
km enm, v dvadsiatom roku, mlanie sa rozhostilo.

V z n a m o v m z k l a d o m jednotlivch r o d o v c h s k u p n s n z v y osb iastone aj zvierat poda ich prirodzenho r o d u (pohlavia), o d a l o t m t o s k u p i n m aj m e n o : n z v y m u s k c h osb s v m u s k o m r o d e , n z v y e n s k c h osb v enskom rode a n z v y mlat v s t r e d n o m rode. P o m e n o v a n i a v i n y z v i e r a t a p o m e n o v a n i a vec sa vleuj d o r o d o v c h s k u p n bez akejkovek v z n a m o v e j motivcie a k o vsledok h i s t o r i c k c h d a n o s t . P r o t i g r a m a t i c k m u rodu, k t o r sa vzahuje n a v e t k y p o d s t a t n m e n , t k a s a prirodzen r o d len ivotnch p o d s t a t n c h mien a m v z n a m o v p l a t n o s . Vyjadruje rozdiely v pohlav i v c h b y t o s t .

Gramatick rod
F o r m l n y m z k l a d o m g r a m a t i c k h o r o d u j e prslunos p o d s t a t n c h m i e n d o jednej z t r o c h s k u p n s k l o o v a n i a , k t o r s a k o n t i t u u j n a z k l a d e i s t c h z h d a rozdielov v p d o v c h p r p o n c h j e d n o t l i v c h s k l o o v a c c h t y p o v . Pdov prpony nemaj rodov platnos vetky rovnako. Treba rozoznva z k l a d n a vedajie rozliovacie p r p o n y , alej c h a r a k t e r i s t i c k (siln) r o d o v prpony a napokon prpony rodovo indiferentn. Z k l a d n rozliovacie p r p o n y s p r e d a n r o d j e d n o t n . S t o p r e m u s k r o d p r p o n y G., D . a L . p l . -ov, -om, -och. V n i m k y t v o r i a t v a r y G. p l . p o m n o n c h m i e s t n y c h n z v o v n a -any (Kapuian) a t v a r y ud, hosti, koni,
groi, peaz, dn.

P r e e n s k r o d j e t o p r p o n a I . sg. -ou (posilnen r o v n a k o u p r p o n o u k o n g r u e n t n h o s k l o o v a n i a : starou matkou). Stredn rod nem takchto jednotnch prpon ani v jednom pde. Aspo iastone m o n o z a t a k p o k l a d a m o r f o n o l o g i c k y blzke p r p o n y N . a A . p l . -\-a, -ia\-a, s v n i m k o u p r p o n y -e v d u b l e t n o m p l . dievence p r i v z o r e dieva. Vedajiu p l a t n o s p r i rozliovan r o d u m a j t i e p d o v p r p o n y , k t o r s a sce v y s k y t u j l e n v j e d n o m r o d e , ale n i e s p r e v e o b e c n ( v y s k y t u j s a l e n v jednom alebo v dvoch typoch). V m u s k o m r o d e j e t o p r p o n a -ovi v D . a L . sg., p r p o n y -ia, -ovia v N . p l . p r i
o s o b n c h v z o r o c h chlap a i a s t o n e p r p o n a -mi a hrdina (bratia, hrdinovia), husitmi prpona v e d a otcami, -ov v A . pl. v I . p l . (chlapmi, hrdinami).

V e n s k o m r o d e s t o p r p o n y -y, -e, -i v G. sg., p r p o n y -e, -i v D . s g . a p r p o n a -u v A . s g . , k t o r p r b u z n p r p o n y -/-u, -iuj-u v k o n g r u e n t n o m s k l o ovan podiarkli ako charakteristick p r e ensk rod. V s t r e d n o m r o d e j e t o cel sg. v z o r u vysvedenie, v pl. prpony N . , A. a It o h t o vzoru, dalej p r p o n y v z o r u srdce v N . - A . sg. a p l . (srdce, srdcia), prpona A . sg. p r i v z o r e mesto a p r p o n a - p r i v z o r e dieva. P d o v p r p o n y , k t o r s spolon d v o m r o d o m , n a p o m h a j r o d o v rozli ovanie a s p o n e g a t v n e t m , e p o u k a z u j n a v l u n o s t r e t i e h o r o d u . Spolon s p r e m a s k u l n a a n e u t r p r p o n y -a, -u v G. sg., p r p o n a -u v D . a L . sg. a p r p o n a -om v I . sg. P r e feminna a n e u t r s spolon p r p o n y G. p l . ( n u l o v p r p o n a a p r p o n a
-), alej p r p o n y -mj-am, -iamj-am v D . p l . , p r p o n y -chj-ach, -iachj-ach

v L . p l . ( o k r e m t v a r o v deom, deoch p r i n e u t r e diea). Medzi m a s k u l n o m a f e m i n n o m s i a s t o n z h o d y v p r p o n c h -y, -e

v N . a A . p l . (duby, socialisti, kosti). stroje zeny, ulice, dlane J a v p r p o n e -i v N . p l . (chlapi,

Pre neutrum je osobitne charakteristick dsledn h o m o n y m i t a N . a A . sg. a p l .

9 Morfolgia

prpon

129

P r p o n y -e, -i v L . sg. a -ami v L p l . s r o d o v o i n d i f e r e n t n . Z t c h t o c e l k o v c h v z a h o v s u b s t a n t v n y c h p r p o n v y p l v a , e m u s k r o d je v r a z n e j i e v y z n a e n v p l . , e n s k r o d v sg. S t r e d n r o d m v sg. z h o d y s maskulnom a v pl. s feminnom a je vcelku formlne menej vrazn. Gra ficky : maskulnum pl. sg. neutrum P r i i v o t n c h p o d s t a t n c h m e n c h sa r o d o v r o z l i o v a n i e o p i e r a v p r v o m r a d e o prirodzen rod. N z v y muskch osb s spravidla maskulna. V n i m k o u j e t u slovo chlapina, dalej a u g m e n t a t v a n a -isko, n e u t r kniea, dita, n z v y osb bez r o d o v h o r o z l i o v a n i a (bytos, osoba, osobnos, sirota) a m e t o n y m i c k p o m e n o v a n i a o s b (veliina, kapacita, malikos n a p r . moja malikos;
Jasnos, kouha, Osvietenos, kreatra, Urodzenos, ozruia, pacmaga, Vsos, potvora, Eminencia, vlacuha; Magnificencia; Blahorodie, betia, Velienstvo;

feminnum plsg.

motovidlo, nemehlo, omelo, trdlo a i.). T i e t o n z v y s g r a m a t i c k m e n s k m a s t r e d n m r o d o m mu oznaova poda okolnost i musk osoby. N z v y e n s k c h o s b s s p r a v i d l a f e m i n n a . T o t o p r a v i d l o sa d o istej m i e r y kri s t e n d e n c i o u , a b y sa m u s k o s o b n n z v y v y u v a l i v e d a s v o j h o v l a s t n h o , uieho v z n a m u i a k o s h r n n n z v y o s b b e z rozlenia p o h l a v i a (uitelia = uitelia a uiteky). N z v y mlat s spravidla neutr. Pri zvieracch nzvoch rozhoduje prirodzen r o d o zaraden do gramatickho rodu len v prpadoch, ke ide o hospodrske alebo o viac-menej z n m e zvierat ( z v a savce). P r i o s t a t n c h n z v o c h n i e j e r o d o v z a r a d e n i e v z n a m o v o
m o t i v o v a n ; p r o v , ovca baran, potkan, vrana, havran ap. lev levica, a l e ryba, pstruh, kapor, my,

Nesklonn p o d s t a t n m e n nemaj rod formlne vyznaen. Pri nzvoch i v c h b y t o s t s a r o d o v p o v e d o m i e o p i e r a c e l k o m o p r i r o d z e n r o d : ata,

parvenu, girl, madame; p o d o b n e p r i z v i e r a c c h n z v o c h kakadu, zebu, vapiti a i.;

t u t r e b a uvies i d o m c e n e s k l o n n p r i e z v i s k Mlynrovie, ovdoje, a p o d . N e i v o t n n e s k l o n n p o d s t a t n m e n s z s a d n e n e u t r : kli,

menu; Bordeaux, Santa F, Timbuktu

Mieje taxi, revue

a i. I b a v z n a m o v s v i s l o s t i spsobili,

e n i e k t o r z n i c h s f e m i n n a : avenue (ulica), causerie (besednica), ( p r e h l i a d k a ) , iaile ( p o s t a v a ) , whisky ( p l e n k a ) ; Labe ( r i e k a ) .

Stredn rod je pri tchto slovch vlastne symptmom ich rodovej ne vyhranenosti. Pretoe t u ide o gramatick rod, je to len zleitost formy. Avak pri nzvoch mlat je neutrum prznakom nevyvinutosti v prirodzenom rode. K tomu mono pripoji prpady pomenovan, ako nekoneno, przdno, zlo, komino,
eticno, esteticno, tragicno ap., a spodstatnen adjektva a zmen, ako zl, nov, star,

hotov, moje, tvoje, svoje, nae ap., pri ktorch ide o abstraktn alebo vgne pojmy, nedo statone vymedzen. Z toho vyplva pre stredn rod ist vznamov platnos. Neutrum sa ukazuje ako symptm ne vyhranenosti v gramatickom, rodovom (pohlavnom) alebo vbec v akomkovek bytostnom ohade. To b y vysvetovalo, preo s augmentatva neutrami (chlapisko, babisko, psisko, dubisko). Zvelienie znamen vyboenie z norml nych rozmerov, je to strata bytostnej vymedzcnosti. K e d sa augm3ntatvny v z n a m oslabuje, pvodn rod sa vracia (v skloovan alebo len v kongruencii: chlapiskovi,
cMapiskovia, t babisko). zabilo ho, ilo sa.

Podobn zmysel m i neutrum zmen ono, to, eo, osi, vetko a neutrum rodovch
slovesnch tvarov pralo,

Pre g r a m a t i c k r o d s v z n a m n t z v . r o d o v o siln p r p o n y . R o z l o e n i e r o d o v c h prznakov v t v a r o v e j s s t a v e p o d s t a t n c h m i e n u k a z u j e , e z k l a d n p o m e n o v a c t v a r N . sg. n i e je rodovo d o s t a t o n e v y z n a e n , i ke sa n a r o d o v p o v e d o m i e asociciou so z k l a d n m i r o d o v m i t v a r m i p e v n e pripna. K o n c o v k y N . sg. nie s v a k k r o d o v m u leneniu s u b s t a n t v c e l k o m ahostajn. Zastpenie j e d n o t l i v c h prpon nie je poda r o d o v r o v n a k . V m u s k o m rode prevauje n u l o v p r p o n a , v e n s k o m rode prpona -a. Okolo t c h t o z a k o n en je sstreden p r e v a n v i n a i v o t n c h n z v o v (v e n s k o m rode v e t k y okrem slov mat, neter, labu, la, mys, vo). A je tu aj p o d p o r a p r p o n N . sg.
v k o n g r u e n t n o m s k l o o v a n : pekn pekn pekn, otcov otcova otcovo,

ten t to, mj moja moje. T a k t o sa u k a z u j e n u l o v p r p o n a a k o rodovo prznan p r e m a s k u l n u m , prpona -a a k o p r z n a n p r e f e m i n n u m . S to i c h r o d o v o siln p r p o n y . Poda t o h o m a j m u s k vzor hrdina a p a r c i l n y t y p dedo pri v z o r e chlap r o d o v o slab z a k o n e n i e . R o d o v p o v e d o m i e sa v a k pri nich p e v n e 0X3era o prirodzen rod. V e n s k o m rode m a j slab r o d o v z a k o n e n i e v z o r y dla a kos. R o d o v rozlenie od p o d o b n e z a k o n e n c h m a s k u l n je pri n i c h d a n l e n tradciou a n o r m o u . Pri menej znmych a frekventovanch slovch s t m t o zakonenm, k e d je n o r m a menej povedom a ked psobia protichodn vplyvy z nre, bva povedomie rodu neist a kolsav. Stretvame sa s t m napr. pri maskulnach ako kko, kpe, liaj, moc,
moiar, obliaj, odev, okov, podmol, rume, srie, ial, vecke, vstroj, zboj, alu a pri feminnach ako by, epe, krocaj, Jeropaj, kde, mosadz, mokra, obuv, obyaj, opuche, osuhe, otep, papra, pec, ppe, pito, prpra, prmes, pr, reaz * sihe, spiez sp, stpaj, apaj, tW, jes, veraj, vzbroj, zpa, zto, zbroj.
>

Badat to i pri miestnych mench muskho rodu s m k k m zakonenm: Bho,

Bol,

Bran, baj, Hol, Kehe, Milhosi, Poproc, Pokaj. Alebo pri podobne zakonench feminnach; Beu, Debra, G, Hlic, Hra, Hrocho, Marha, Mokra, Eadva, Vydra a i.

V strednom rode s r o d o v o siln p r p o n y -e a -ie, a to p r e s v o j u v l u n o s (v o s t a t n c h rodoch sa v N . sg. n e v y s k y t u j ) . K n i m patr aj p r p o n a -o svojm z a s t p e n m proti m a s k u l n a m s p o d o b n m z a k o n e n m , i p r e t o , e v m u s k o m rode je to r o d o v o slab prpona. N e u t r a m a s k u l n a z a k o n e n

n a -o s in v z n a m o v o d o s t a t o n e rozlen: k n e u t r m p a t r i a n z v y vec a mldacie d e m i n u t v a (mesto, mldatko), k m a s k u l n a m n z v y osb (hypokoristik a vlastn m e n : ocko, Jano, Krasko). R o d a u g m e n t a t v nie je p e v n . P r p o n a -aj- v s t r e d n o m r o d e j e r o d o v o slab. P r p o n a -a j e v y h r a d e n a k o rodovo siln p r e ensk rod, a t o p r e p o e t n a v z n a m o v p r e v a h u s u b s t a n t v zakonench n a -a v t o m t o r o d e . R o d o v prslunos n e u t i e r n a -a/- je v a k dostatone zrejm z ich v z n a m u (s t o n z v y m l d t ) . J e s t v o v a n i e r o d o v o silnch p r p o n v s s t a v e m e n n h o r o d u zna, e sa t u u p l a t u j e snaha p o rodovej v r a z n o s t i a jednoznanosti z k l a d n h o p o m e n o vacieho t v a r u . Psobenie rodovo silnch prpon sa prejavilo v slovenine v minulosti napr. v expanzii prpony -a na feminna s pvodne nulovm zakonenm: broskva, dratva, hva, kanva, koruhva, mrkva, svokra, dcra, matka. Zvratn sa uplatnil princp rodovo silnho zakon enia v tom, e niektor feminna so slabou rodovou charakteristikou preli k maskul
nam: moiar, rume, srie.

Zastpenie rodovo silnch p r p o n u s t a v i n e rastie, a t o p r i t v o r e n a p r e beran slov. Odvodzovacie p r p o n y , k t o r m i d n e s t v o r m e nov slov, s zva r o d o v o silno zakonen. Musk p r p o n y m a j n u l o v zakonenie: -ik, -ok, -nik, -te, -ec, -c, -r, -iar, -in, -n, -n a i. e n s k p r p o n y s zakonen n a s a m o h l s k u -a: -ica, -nica, -ka, -ya, -ka, -a a t d . Odvodzovacie p r p o n y p r e n e u t r sa
k o n i a n a -o, -e, -ie: -stvo, -isko, -dlo, -ko, -iste, -ce, -ie.

Odvodzovacch p r p o n so s l a b o u r o d o v o u c h a r a k t e r i s t i k o u j e n e p o m e r n e m e n e j . N a p r . v m u s k o m r o d e p r p o n y -ca, -ita,--ista. Svislos s m u s k m r o d o m j e p r i nich z r e j m z i c h i v o t n h o v z n a m u . V e n s k o m r o d e s t o p r p o n y -os (vrazn a b s t r a k t n v z n a m j u p e v n e asociuje so e n s k m r o d o m ) , -dre, ~e (tu psobia svislosti s p r p o n o u -a), -ez ( n e p r o d u k t v n a p r p o n a ) . R o d o v o slab odvodzovacia p r p o n a -aj- v s t r e d n o m rode j e s n m asociovan p r e svoj v z n a m , k t o r z a p a d d o celkovch v z n a m o v c h t e n d e n c i t o h t o r o d u (rodov ne v y h r a n e n o s m l a t ) . I ke je v o d v o d e n i n c h z a s t p e n i e r o d o v o silnch p r p o n vemi v razn, s t u p r p a d y kolsania p r i o d v o d z o v a n , n a p r . : -0/-a, -0/-ie, -okj-ka, -lk/-icka, -ok\-a, -0/-ok, -okj-ie. V s a s n o m spisovnom j a z y k u j e s t v u j n a p r .
r o d o v d u b l e t y nplav/nplava, gombik/gombicka, boc, vvesok/vveska, nmrazok/nmraza, zmok/zmka, priekor/priekom, nruc/nrucie, ztylok/ztylie; prmes/prmesok, priucka/pruok, iar/iara; boie/

so s t r i e d a n m h l s o k i pa pom/poma, tangens/

sienok/paienka.

D u b l e t y s a v y s k y t u j i v p r p a d o c h , k d e sa u odvodenos
manier/maniera, mo/moa,

nepociuje: cabrak/cabraka,

tangenta; pomnon dverce/dvercia. K p o m n o n m u n e u t r prsia j e m u s k singulatv prs. V literatre, n a j m starej, sa v y s k y t u j d u b l e t n rodov t v a r y a k o a u t o r s k

neologizmy, p o e t i z m y alebo a k o v p l y v y z u d o v h o alebo h o v o r o v h o z u , n a p r . bedro, jaro, priestora, zodev (fem., T a j o v s k ) , srie (fem., J a n o v ) , ud (Hviezdoslav), otep (mask., J g ) . E o d o v d u b l e t n o s sa p o d a m o n o s t i o b m e d z u j e . A k o m a s k u l n a s a ustlili
n a p r . p o d s t a t n m e n krm, kyjak, rozmarn, opa, salma, dueto, zkop, zves; atlas, sp, nocah, ohryzok, pr, priehyb, seminr, garnia, rzcestie; rad, l, morfma, prednovok, variant. formant, vra; front, artioka, komponent,

A k o feminna
uhorka, servtka; kvarteto

u s t a u j e n o r m a slov pska,
vzorka; a i. klujklua, a k o n e u t r s l o v opliecko,

poiadavka,
fonma, priehrtie, pito j pita

priekopa,

snmka,
sla, gymnzium,

P r i d u b l e t c h chvojjchvoja,

ide len o kolsanie

medzi slabou a silnou r o d o v o u p r p o n o u v r m c i e n s k h o r o d u . dubleta me by napr. poetizmom: Mlados, tys' ndeja ivota!
(TB)

Takto

K e sa p r i s p o m e n u t c h p r p o n c h u s t l i l v z n a m o v rozdiel, i d e o r o d o v h o m o n y m a , p l n alebo l e n i a s t o n : erve erve (mask., k a r t a ) , kloko (fem., k l o k o t ) kloko (mask., k e r ) , lie (fem.. lenivos) lie ( m a s k . , r y b a ) , s (fem., s u c h z e m ) s (mask., as p l s t u , d r u h m s a ) , zele zele (mask., k a r t a ) , zver (fem., k o l e k t v u m ) zver (mask., z v i e r a ) ; druba (priate stvo) druba (mask., p r v m l d e n e c n a s v a d b e ) , kura kura (neutr.,
m l a ) ; var vara, uka, zrub veer veera, vvaok vmer vmera, flio zloh zloha, tdio uok a i. zruba, vyvka; flia, tdia

Kolsanie p r p o n -01-a, -0/-ka, -okj-ka a ich r o v n a k p o d o b a v N . p l . p r i muskch neivotnch a pri enskch podstatnch mench oslabuj rodov p o v e d o m i e aj p r i p o m n o n c h s u b s t a n t v a c h ; n a p r . p r i m a s k u l n a c h ary,
korlky, gamae, ohrabky, liace, paberky, belsky, podlupky, doinky, prstupky, dvojaky, rrohy, rezk, gajdy, kutle vzvedy, kazematy, zpisky; sluchy, alej aty; i pri feminnach

podvoje.

Y s l o v c h hby,

s mon d u b l e t n t v a r y

m u s k h o i enskho r o d u . Z t c h i s t c h prin sa p r i p r v o m alebo z r i e d k a v o m p o u i t aie o z r e j m u j e r o d p o m n o n c h m i e s t n y c h n z v o v . P r i t c h , k t o r si z a c h o v a l i o i v i d n s vislos s a p e l a t v a m i a l e b o v l a s t n m i m e n a m i , j e r o d z r e j m : Brehy, akany,

Dvory, Zbehy, Hmre, Vrble, Prusy, vby; Dedinky, Lky, Motyky, Vyhne.

T a m , k d e j e t t o spojitos z a s t r e t , p o m h a j svislosti s o d v o d z o v a c m i prponami. Nzvy, ktorch zakonenie je podobn s muskmi odvodzovacmi prpo n a m i -an, -k, -k, -r, -iar, -, -, s m a s k u l n a : Kraovany, Dvornky,
Smrdky, Levre, Psiare, Sliae, Tlmace, Orte, Repe. M a s k u l n a m i sii alej

aj n z v y n a -y bez t c h t o svislost, a k s a i c h k m e k o n n a j e d n u s p o l u hlsku, p r e d k t o r o u j e n i e k t o r s a m o h l s k a o k r e m i: Brezolupy, Bruty, ry,

Gbely,

Krompachy,

Necpaly,

Nedozery,

Rakouby,

Veaty,

Voderady,

abokreky

(ahy

s v n i m o n e fem.).
Dvorianky, Mlynky, Topoianky, p o d o b n e i Gbelce, Prbelce.

N a p r o t i t o m u zdrobnen n z v y n a -nky, -ky m a j p r o t i o a k v a n i u e n s k

rod: Bojnicky,

F e m i n n u m sa t u vysvetuje t m , e G. p l . t c h t o n z v o v m v k l a d n h l s k u ,
o je t y p i c k p r e skloovanie e n s k h o r o d u : Bojniiek, Nemce,
s G. p l . -ina,

Topoianok,

Gbeiec.

To p o t o m p l a t i p r i nzvoch n a -ce s p r e d c h d z a j c o u spoluhlskou:

Seovce. prponou -ec ( v n i m o n e Ladce s m a s k . , hoci G. pl. je Ladiec;
Vrbe). abiny, Hatiny, Popiidiny, Straciny. Rybe, Formlnou Poniky,

Alekince,
Vrble

S t o feminna, i ke je t u n a p o r d z i svislos s o d v o d z o v a c o u podobne i

N z v y , k t o r c h zakonenie j e z h o d n so enskou o d v o d z o v a c o u p r p o n o u
s f e m i n n a : podob Saliby, nosou sa m o h l i k n i m dosta i Domaniky, Kosihy,

Beskydy.

F e m i n n a s alej i n z v y n a -/ce, akiste p r e podobnos s o d v o d z o v a

Levice.

cou p r p o n o u -ica: Koice,

Poda z a k o n e n i a maj rod z m e r a v e n a zrazen t v a r y a k o oten,

pochvlen: Ak pochvlen, Umdek, tak na veky amen. slov: SUK, tuzex, technokov, mototechna, Ghemko.

zdravas,

alej i z n a k o v a s k r a t k o v P r i s k r a t k c h je

rod poda n a d r a d e n h o slova r o z v e d e n h o p o m e n o v a n i a : naa SSR,

nae

JRD.

V irokom r o z s a h u sa uplatnil princp rodovo silnho z a k o n e n i a p r i p r e v z a t c h slovch, a t o p r i n e i v o t n c h n z v o c h . Tieto slov m a j v slovenine rod spravidla poda zakonenia b e z ohadu n a r o d v j a z y k u , z k t o r h o bolo slovo p r e v z a t . P r e v z a t n e i v o t n n z v y z a k o n e n n a spoluhlsku s m a s k u l n a : diadm,
ekzm, syfilis; pulz, problm, klimax, ansn, systm; paradox; ingot, diagram, exmen, trikot; tangens. e?izm; experiment, cercle, mnus, diplom, extrm, ensemble, plus, idim; fakt, epos, princp; ptos, alonz, saje, exlibris, (poslednch ischias, gva, timbre, ofsajd, p

bibelot,

frontispice, borgis, mol dur,

( s a m o h l s k o v z a k o n e n i e je t u l e n v grafike); petit, knokaut, pouvoir, precedens;

i neskl. n e u t r . ) ; Lesbos, Cambridge, Louvre a i. T o p l a t n a p r . i o eskch m i e s t n y c h n z v o c h , k t o r s v etine f e m i n n a : Chrudim, KouHm, Litovel, Olomouc,

Pfbram,
Reme,

Vlaim.
Sinaj,

M u s k r o d p o d a zakonenia maj n a rozdiel o d etiny

Mohu, Osvienim, Par, Postupim, Soln. Viede, ba i esk

i n i e k t o r c u d z i e m i e s t n e n z v y : Bako,

V niektorch nreiach s i nzvy BudapeM, BuhureM, Pei, Sibr,

Plze maskulna. Slov s v y p a d v a j c i m -um, -on n a konci s n e u t r : gymnzium,

rdium, epiteton, oxymoron.

kolgium,,

Z p v o d n c h enskch s u b s t a n t v s a a k o feminna uchovali p r i n e z m e n e n e j rodovo slabej p r p o n e slov prax a syntax. V i n c h p r p a d o c h n a s t a l a v z a k o n -

cen z m e n a ' n a p o d o b u s r o d o v o silnou p r p o n o u : analza,

synagga, synkopa, sfinga; akcia, diskusia, reakcia; U naj, autorita, livrej, retus,

bza,

tza;

skepsa,
univer Boulogne, aleja, Loira.

humanita, trofej; afra, beletria;

zita a p . P v o d n e n s k r o d i pri slabej r o d o v e j p r p o n e s a z a c h o v a l aj v n i e k t o

r c h slovch franczskeho Champagne, blza, Maasa, fasda, Seina, Provence. eneva ekvip, lza, polonza; ap. et, mas, mont, pas, tir, ton, vernis; map v o d u : esej. nastala nuansa, anonsa, Adaptcia v prpadoch delikatesa, adresa, seansa;

F e m i n n u m j e p r a v i d l o m p r i p v o d n c h f r a n c z s k y c h m a s k u l n a c h n a -z,
-z, A: blam,

n; prest

(slovo gur

m i musk dubletu s hovorovm zafarbenm); sem

sa zarauje aj slovo ferme,

k t o r je v o f r a n c z t i n e f e m i n n o m . P s o b i l a
-e (lpe, mlde),

tu
ale

p r a v d e p o d o b n e svislos so slovenskou p r p o n o u

aj etina a n e m i n a , k t o r p r i p r e b e r a n s p r o s t r e d k o v a l i . Pokia si p r e v z a t slov u c h o v v a j r z c i t t u , o s t v a j n e s k l o n n a s i p r i zakonen, k t o r j e v slovenine t y p i c k p r e i n r o d , s t r e d n h o r o d u :

hendiadys, junktim, rekviem, vademekum; ple-mle, portefeuille; beta, boa a i.

Pri zdomcnen prejavuj niektor z nich tendenciu skloova sa v zhode so

z a k o n e n m : agens,
penle; tabu; Bordeaux. Prirodzen rod imprim, bijou; menu,

reagens
kare; milieu, skre,

(maskulna). P r i zakonen p r e sloveninu n e t y

p i c k o m o s t v a j cudzie slov i t r v a l n e s k l o n n a v s t r e d n o m r o d e :
soire; Capri, dementi, Tahiti; etui, Dill; taxi; Baku, vd ; derby, Honolulu; niveau;

cmdante,
rugby; Calais,

J a d r o muskho a enskho rodu tvoria ivotn maskulna a feminna, k t o r s s p t p o m e n o v a c m i svislosami n a z k l a d e p r i r o d z e n h o r o d u d o j e d n e j vznamovej skupiny ivotnch substantv. Predovetkm to plat p r e osobn nzvy. Musk p o m e n o v a n i a slia vo vine p r p a d o v nielen a k o n z v y m u s k c h osb, ale i a k o s h r n n p o m e n o v a n i a o s b b e z rozlenia p o h l a v i a : uite, t . j . t a k uite, a k o aj u i t e k a ; uitelia = uitelia a u i t e k y . M a j t e d a u aj ir v z n a m , k t o r m o n o rozli len z k o n t e x t u . e n s k n z v y m a j v p o r o v n a n s m u s k m i l e n u r o d o v v z n a m : uiteka = e n a v u i t e s k o m p o v o lan, uiteky = eny v u i t e s k o m p o v o l a n . Tento protiklad bezprznakovho muskho a prznakovho enskho p o m e n o v a n i a je p r i p r e v a n e j vine o s o b n c h n z v o v z r o z l i n c h o k r u h o v :
predava lyiar tanenk falonk dedinanka, predavaka, kolk voli cudzinec anka, robotnk kolka, volika, Preovan robotnka, sudca kmotor ernoch njomnk km,otra, vagor njomnka, huslistka, vagrin, lyiarka, flonica, an sudkya, huslista

tanenica,

cudzinka,

ernoka,

dedinan

Preovanka.

R o d n (krstn) m e n s individualizujce p o m e n o v a n i a a b v a j z v a
r o d o v o o s i h o t e n e : Juraj, Peter, Anna, Helena. V d v o j i c i a c h Jn Jana,

Daniel
gazdin, cezn.

Daniela

a p . m m u s k n z o v l e n u r o d o v v z n a m . L e n t e n t o
druika,
princ

v z n a m m a j i m u s k n z v y v dvojiciach druba
pn pani, strig striga, vojvodca

gazda

prin

vojvodkya,

P r e z k l a d n p r b u z e n s k v z a h y a p o h l a v n rozdiely m m e z h i s t o r i c k c h prin l e n h e t e r o n y m n r o d o v dvojice n z v o v , v k t o r c h m u s k p o m e n o v a n i e m len u r o d o v v z n a m . Aj s h r n n p o m e n o v a n i e b v a h e t e r o n y m n ,

p r p a d n e i c h b a : otec matka ( n e u t r u m ) ; brat (mladozench (mladk) sestra: parobok srodenci; za dievka mladucha), deva, (ma): nevesta, a i. rodiia; strc syn dcra: diea, pl. deti bratanec sesternica, ench nevesta mldenec

teta, mu ena,

Zo spoloenskch prin, t o t i p r e t o , e n i e k t o r innosti, h o d n o s t i a s t a v y jestvovali l e n a k o m u s k alebo l e n a k o ensk, sa v y s k y t u j p r p a d y p o m e

n o v a n bez r o d o v h o p r u ; n a p r . : baa, hrobr, bank, boxer, poovnk, futbalista; ap. dirigentka, reisrka, da, paa, dstojncka, ap. pikolo. efendi; nymfa, girl a i. majsterka, ministerka, poru valach, delostrelec, modistka, generl, chyn, blerna, kamenr, kolesr, obuvnk, kme, imr, hudec, asistentka, slny, rytier, rodika, vladyka, prodn

estonedieka

S p r e n i k a n m ien d o v e t k c h povolan p r i t v r a j sa ensk n z v y k m u

s k m v a d e : agronmka, ka, prrodovedkya, traktoristka sahib, ejk,

P r e v z a t slov b v a j z v y a j n e rodovo osihotene: aga (zriedkavo sa v y s k y

t u j e fem. aganica),

P o d s t a t n m e n , k t o r sa p o u v a j p o n a j v i a c n a kvalifikciu osb v p r v l a s t k u , p r s u d k u alebo v jednolennej v e t e , m a j spravidla l e n ir r o d o v

v z n a m a b v a j bez enskho r o d o v h o p e n d a n t u : bojko,
lakomec, zjedihlav. skadenoha, milik, tlhuba, priaznivec, utrimiska, rojko, samouk; bumbaj, mehuba, chumaj, Pejoratvne n z v y , a k o baihuba, vyskokura

horlivec,
drgro,

hunct

horenos, skaderuka-

prepidua,

a p . , s m a s k u l n a a m a j i p a r a l e l n

ensk p e n d a n t y s h o m o n y m n m t v a r o m N . sg. P r i r o d z e n rod n e v y j a d r u j a n i n i e k t o r veobecn n z v y , a k o lovek

udia), kapacita, Jasnos, hos, inteligent, bytos, postava, Osvietenos, osoba, veliina, kouha, jedinec, potomok, sirota, strnka Vsos, motovidlo, ozruta, tvor, anjel, duch, gnius. feminna osobnos, spojka, kreatra, m e t o n y m i c k n z v y dua, a i.; dalej s t a r i e t i t u l y Magnificencia, pliaga, omelo, potvora, ap. trdlo pamaga, nemehlo, Excelencia,

(pl.

Podobne ani duika, Dstojnos, Spektabilita; vlauha;

Urodzenos, Velienstvo,

p e j o r a t v a betia, n e u t r Blahorodie,

P r i n z v o c h zvierat b v a j p r o v r o d o v p o m e n o v a n i a len iastone. K m u s k m n z v o m zvierat jestvuj n a p r . t i e t o znmejie ensk p e n d a n t y : baantica, holubica, jelenica, levica, medvedica, mulica, orlica, oslica, pva, vlica,

v r o z p r v k a c h i bobrica, sobica, tigrica, tulenica,

drozdica, havranica,

hroica, zajaica.

jeica,

losica,

mroica,

raica,

slonica,

N z v y jater

a jaterica

s vzna

movo dispartne. Pri pomenovaniach hospodrskych zvierat s zva heteronymn rodov n z v y . P r e t o e h o s p o d r s k y dleitejie b v a p r i t c h t o z v i e r a t c h e n s k
p o h l a v i e , sli t u a k o s h r n n n z o v f e m i n n u m : hus gunr,
krava byla, bujak/bk/vl, pes suka. koza cap, macka koht, srna kocr, srnec; opan/svia a l e k/rebec ovca baran, sliepka/kura

kaka

ker,
ko

kanec/brav,

j valach

O s t a t n n z v y z v i e r a t nerozliuj p r i r o d z e n r o d a i c h m u s k a l e b o e n s k
r o d m l e n v e o b e c n g r a m a t i c k p l a t n o s : potkan, lasica, ryba a i. R o d o v n z v y sa k n i m v p r a x i t v o r i a p o m o c o u slov samec samica, samcek samika,
sam samici: losos samec lososia samika, sam kapor,

samici

kapor;

alebo sa h o v o r l e n v e o b e c n e samec samika; pri vtkoch sa pouvaj n a v y j a d r e n i e r o d o v c h r o z d i e l o v n z v y sliepka koht, sliepoka kohtik:
tetrovia tva od sliepoka tetrov a kohtik. chlapisko, chlapisko, hunctisko, uitelisko;

N z v y i v c h b y t o s t j e s t v u j aj v s t r e d n o m r o d e . S t o j e d n a k a u g m e n t a maskuln feminn:

medvedisko,

arkanisko,

psisko;

babisko.

N e u t r u m t u signalizuje o s l a b e n r o d o v

vznam. P o t o m j e t u cel s k u p i n a n z v o v m l a t , v y m e d z e n f o r m l n e o s o b i t n m
typom druha, pastiera, zobra; kura, prasa, skloovania holobriada, pastora, bla, drozda, lastova, jastriab, soja, dieva: krsta, pohana, hda, cigna, nemluva, pra, hsa, tea, sv, jaha, la, iera, prva, jelena, medvieda, iab, rieb. loviea, sedliaa, diea, pachoa, strda, kozia, ma, vza, doja, pna, vna, krlia, orla, zajaca; drotra, pna, ida, kuka, osla, bba, nalezena,

kaica,
mora,

lasica,
psa, jalov,

levica,
rb,

kovrna,

tea, va,

vrabca,

vra,

holuba,

N i e k t o r n z v y z t e j t o s k u p i n y s t r a t i l i p v o d n v z n a m : kniea
i a k o m a s k . : ten kniea,
kan), dieva

(v z h o d e

oznauje

kniea

tak rozhodol;

p r o v , r o d o v d v o j i c u kniea
zviera. P l u r l deti

( r o d o v d v o j i c a dieva

chlapec),

n a z k l a d e p r o t i k l a d u rodiia deti p o p r i p v o d n o m v z n a m e p r e n e s e n e i dospel o s o b y (prov, k t o m u i f o r m l n e p r i k l o n e n i e k m a s k . : deti, deom,

deoch, demi).

Analgiou v z n i k l i n z v y t o h t o t y p u n a e x p r e s v n e p o m e n o v a n i e o d r a s t e n c h a l e b o d o s p e l c h osb i vec: chlapa, chlapa, iea; borieva, driev,

chleba, kviea, oriea, plna. N z v y dp a pp nemaj u expresvny

vznam.

ivotn a osobn maskulna

P o d s t a t n m e n muskho r o d u p o m e n v a j c e iv b y t o s t i m a j p r o t i o s t a t n m m a s k u l n a m v skloovan niektor zvltnosti, k t o r ich v y d o l u j ako o s o b i t n s k u p i n u m u s k c h i v o t n c h p o d s t a t n c h mien. S t o t i e t o spolon z n a k y v skloovan: h o m o n y m i t a G. a A. sg., a t o i v k o n g r u e n t n o m
s k l o o v a n : vysokho chlapa, nho hrdinu, toho holuba, tvrtho jelea; osobitn

p r p o n a D. sg. h o m o n y m n s p r p o n o u L . sg.: chlapovi, hrdinovi, holubovi; s a m o h l s k o v p r p o n y -a, -o p r i n i e k t o r c h ivotnch: Janko, dedo, zajko,
hrdina.

O s t a t n m a s k u l n a bez t c h t o z n a k o v c h p e m e a k o n e i v o t n . P r i nich j e A. sg. h o m o n y m n s N . sg. K a t e g r i a i v o t n c h m a s k u l n svis s p o t r e b o u rozli p o d m e t o d p r e d m e t u pri slovese. V enskom rode j e s t v o v a l t e n t o rozdiel od p v o d u , lebo v i n a ivotnch t u p a t r k v z o r o m ena a ulica, k d e j e N . a A. sg. rozlen. O s o b i t n prpona i v o t n c h m a s k u l n v D . sg. svis s t m , e t e n t o p d j e p r i i v o t n c h s u b s t a n t v a c h silne zaaen a v minulosti t u bola n a p r e k k u h o m o n y m i t a
G. a D . sg. (prov, d n e s vlaku vlaku, ca ju aju a p . ) . L . sg. n a -ovi j e len

dsledkom formlnej analgie. P o t r e b a rozliova N . a A. sa u p l a t n i l a p r i m a s k u l n a c h aj v pl., ale l e n p r i nzvoch osb. P r i nich je A. h o m o n y m n s G., a t o aj v k o n g r u e n t n o m skloo
v a n : silnch chlapov, vekch hrdinov, tch bojkov. Osobn m a s k u l n a maj

alej v N . p l . osobitn p r p o n y -i, -ia, -ovia (chlapi, bratia, otcovia; s p r p a d n m striedanm predchdzajcej s p o l u h l s k y : robotnci, valasi). O s t a t n m a s k u l n a maj v N . p l . -y (bez striedania predchdzajcej h l s k y : duby, raky) a l e b o -e (stroje, jelene). Osobn p r p o n y v N . sg. s i v k o n g r u e n t n o m s k l o o v a n :
siln, matkini, radi, nai, t, vetci, dvaja, tyria, piati, chlapi, sediaci, piatich zabit. chlapov; Okrem toho neosobn

maj osobn m a s k u l n a monos k o n g r u e n t n e j v z b y s slovkami o d p

vyie, p r e d o v e t k m v N . a A . p l . : piati prstrojov.

a n e i v o t n t u maj l e n n e k o n g r u e n t n v z b u : p holubov,

jeleov,

stromov,

T m i t o z n a k m i sa v rmci i v o t n c h m a s k u l n v y delu j e s k u p i n a o s o b n c h maskuln. O s t a t n ivotn m a s k u l n a sa c h p u a k o neosobn. S t o n z v y zvierat. Z n i c h v a k slov pes, vtk, vlk m a j v p l . popri n e o s o b n c h aj osobn
t v a r y : psi/psy, vlci/vlky, vtcijvtky, vtkov, vlkov, psov.

V sasnej hovorovej rei bada osobn tvary aj pri inch, zvieracch nzvoch, a to ako vplyv nre, kde niet rozdielu medzi osobnmi a neosobnmi maskulnami: medvedi, vrbci, hadi, medvedov, vrabcov, hadov. Zvieracie hypokoristik maj tie osobn tvary:
dunovia, fakovia, macovia, pejovia. Pri deminutvach je kolsanie: vlky/vlkovia, vlkolaci, vodnci. Pri slovch anjelik, zajky[zaj~ s

kovia atd. Men rozprvkovch a vybjench bytost maj osobn skloovanie: anjeli,
erti, dmoni, duchovia, trpaslci, bik, kriatok

vak dvojtvary. Neosobn tvary erty, duchy (s v erty, veri v duchy J s star zmeraven akuzatvy. Pozri k tomu prslun as v skloovan podstatnch mien. Prov, tylistick vyuitie tejto kategrie s expresvnym zmerom: Na ceste tu stojte ako drci, podpichoval chlapov, ( T A T A E K A ) V kte podlho vastho enku vetci traja ps smradi dusia sa bravovm gulom, ( H E K O ) Ete pri kry', chytro prikry., lebo obry rev pri susedovej zhrade, ( A K )

seln tvary podstatnch mien

Singulr a plurl

P r i p o d s t a t n c h m e n c h sa rozliuj d v a s b o r y t v a r o v , singulr a p l u r l . Singulr v y j a d r u j e s p r a v i d l a jednos p r e d m e t u , p l u r l m n o h o s p r e d m e t u . Zo s i n g u l r o v c h a p l u r l o v c h t v a r o v v y j a d r u j e slo k a d t v a r s a m o s t a t n e : enou, Sien. H o m o n y m i t a t v a r o v s a ru z h o d o u a l e b o k o n t e x t o m : dlhej ulice

dlh ulice, okrhleho lka okrhle lka, s dvnym priateom dvnym priateom.

Prevan vina predmetov sa me vyskytn t a k v jednom exemplri, a k o aj v rozline v e k c h m n o s t v c h . T a k t o p r e d m e t y j e s t v u j a k o b y t o s t n e v y d e l e n j e d n t ! iv i n y , k t o r m e m e p o t a . I c h p o m e n o v a n i a m a j k o m p l e m e n t r n e t v a r y sg. a p l . P o t a t e l n o s p r e d m e t o v sa g r a m a t i c k y o z r e j m u j e t m , e ich p o m e n o v a n i a m o n o spja so z k l a d n m i s l o v k a m i : tri dhy,
sedem, domov. obyvate, vzah, nrod, slovo, kvet, strom, rieka, breh, skok,

Medzi p o d s t a t n m e n s k o m p l e m e n t r n y m sg. a p l . p a t r i a v e o b e c n n z v y
j e d n o t l i v n , o s b , z v i e r a t a v e c : zena,

krajina,
okolnos,

more, tt. Dalej aj n z v y n e p r a v c h a b s t r a k t , p o t a t e n c h a b s t r a k t

hodina, mylienka, hlska, prhoda, podnet, rta.

n c h j e d n o t l i v n : rok,

V plurlovom shrne p r e d m e t o v sa odhliada o d individulnych vlastnost, p r e d m e t y sa c h p u a k o r o v n o r o d , i n d i v i d u l n e n e r o z l e n . P l u r l v y j a d r u j e ist m n o s t v o p r e d m e t o v , p r i o m m o n o m a n a m y s l i t a k u r i t , a k o aj n e u r i t p o e t . P r i d a n m slovky sa v s l o v n e v y m e d z u j e , e i d e o u r i t alebo n e u r i t m n o s t v o : p stromov, niekoko stromov. M n o s t v o vec m o n o e x p r e s v n e v y m e d z i aj p a r t i t v n y m g e n i t v o m :
Prilo tam, ud! Urodilo sa jabk!

Singulr v y j a d r u j e v z k l a d n e j p l a t n o s t i j e d n o s p r e d m e t u : Auto zastavilo pred vchodom do budovy. T e n t o v z n a m m sg. i b e z slovky jeden; k v z n a m u a pouitiu t e j t o slovky p r o v , k a p i t o l u o slovkch. S v o j r z n y v z a h k m e n n m u slu m a j v l a s t n p o d s t a t n m e n . O d l i u j j e d n o t l i v c o v a k o i n d i v i d u a l i t y v r m c i d r u h u . T i e t o m e n p r e svoj v z n a m
v y l u u j t v a r p l . : Anna, Homola, Trenn, Egypt.

Poda d r u h u p o m e n o v a n c h vec rozliujeme v l a s t n m e n : a) n e b e s k c h telies a shvezd ( a s t r o n o m i c k n z v y ) : Neptn, Venua,

Srius, Polrka, Labu, Drak, Had;

Mars,

b) t v a r o v
Atlantik, Madagaskar, smykov: Elbrus; Nl, Gobi; Prslop,

s v e t a d i e l o v : Eurpa,
Pacifik; Krta, Vtnik,

lenitosti zemskho p o v r c h u (geografick n z v y ) , a t o n z v y Afrika, Antarktda; n z v y ocenov, m o r a p r i e l i v o v :

Balt, Jadran; Skagerak, Hral, Bospor; Pamr; Ladoga, ostrovov a Vepor, ad; Hron, Potisie, polostrovov: Sneka, Morava, Nefd, Borneo; umava, Kamatka, Beskydy, Balkn, Tajmr; pohor, vrchov a prie Sitno, Ipe, Polabie,

Dukla;

jazier a riek: Bajkal,

Ob, Orinoko;

porie, nin, s t e p a p t : Povaie,

c) t t o v , krajn a k r a j o v ( a d m i n i s t r a t v n e n z v y ) : eskoslovensko,
sko, Orava, nice, Guinea; Zempln, Michalka, echy, Morava, Slovensko; Kalifornia, Lombardsko, Kysuce;

Rumun
Piemont;

d) a s t c h o t r a , lesov, pol a lk ( p o m i e s t n e n z v y ) : Hony,

Vhon, Podmo, Vrtky, iky; Rove, Senec, Popriecka;

Rovinky,

Kapust

e) u d s k c h sdlisk (miestne n z v y ) , a t o n z v y miest, obc, osd,

a u s a d l o s t : Bratislava, Bojkov, Nivy, Likava, Hviezda, Uhliarka, Pezinok, ; Putnov, Solisko,

majerov
Rsniky,

f) m e s t s k c h
Koliba,

tvrt, p a r k o v ,
Februrka

sadov, cintornov,
(hovor.), rme,

nmest,
Bankov,

nbre a ulc:
Slavn, Jele, Palisdy;

Vinohrady,

g) h r a d o v ,

zmkov,
Kreme,

vznanch
Versailles, Tatraan,

budov,
Reduta, Svit,

hotelov,
koda,

kn, p o d n i k o v :
Mototechna;

Devn,
Kamzk,

Beckov, smev,

Klementnum,

Kovosmalt,

h) j e d i n e n c h
Jese, Murko, Svetlonos, Obed, Duno,

dopravnch

prostriedkov,
Zetor, Letka;

vrobkov, obchodnch
Retavrcia, Janek, Vere, Trva,

znaiek,
Krtava; Jursko;

k n h a u m e l e c k c h diel: Tatran, Vazstvo; ch) osb a z v i e r a t : Jn, Zahraj, Vykupite. Micka,

tefan,

Joko,

Katka; Jahoda;

Malina,

i) z o s o b n e n c h

pojmov,

vybjench

nadprirodzench

bytost:

Smr,

K vlastnm menm sa niekedy priradiljL aj obyvatesk men, a to nzvy: a) obyvateov svetadielov, nrodov, nrodnost a kmeov: Eurpania, Ameriania, Slovci, esi, Baskovia, Indini, Aztkovia, Mongoli, Bantuovia; b) obyvateov starch stolc, miest a obc: Oravci, Turania, Bratislavania, Krompaania. Nie s to v pravom zmysle slova vlastne men. S vekm psmenom sa pu v zhode s prslunmi vlastnmi menami, s ktormi slovotvorn svisia: Koice Koiania, Eurpa Eurpania. V i s t c h p r p a d o c h mono poui pl. aj p r i v l a s t n c h m e n c h . B v a t o n a p r k l a d v t e d y , k e d v l a s t n m e n o me m a v sg. niekoko rozliujcich

p r v l a s t k o v : dve Ameriky (Severn a J u n ) , Krivne (Mal a V e k ) , Vhy (Biely a ierny), Medzevy ( N i n a V y n ) , Hvizdovia (Jn a Karol). Vlastn m e n o v p l , bez p r v l a s t k u j e p o t o m z h a j c i m s k u p i n o v m n z v o m . S k u p i n o v m n z v o m j e p l . i v t e d y , k e d v l a s t n p o d s t a t n m e n o m v sg. len f a k u l t a t v n y p r v l a s t o k : dvaja Jankovia Krovia (revolun a sniv), dve Rusk ( p r e d r e v o l u n a p o r e v o l u n ) , dve rieky Moravy (v e s k o s l o v e n s k u a v J u h o s l v i i ) , traja Jnokovia (Debnrov, Ponianov a Rzusovej-Martkovej), dvaja Ferovia kutovci (z Oavice a zo S o k o l a ) ; Anny m a j s v i a t o k . V p r p a d e ,vek a k o d v e eskoslovensk' j e p l . m o t i v o v a n t m , e v l a s t n meno je pouit vo v z n a m e mernej jednotky, t e d a vlastne v apelatvnom v z n a m e . Aj i n d e n a d o b d a j v l a s t n m e n a p e l a t v n y v z n a m a m a j
k o m p l e m e n t r n e t v a r y sg. a p l . : M a j t a m jednho chov. K p dva Rohe! Hlonka a dvoch Mudro-

Keby boli na svete len sam Slivnice, Zpadn Mest, Peti a Viedne, z vojny by sa ani nevychodilo. ( H E K O ) Mte Vanovskch, mte Anny, mte rikov, Krahucov, Mavnky. ( K U L T T Y ) Trvalmi apelatvami s protikladom sg.pl. s pvodn vlastn men niektorch antickch, biblickch a literrnych postv pouvan na pomenovanie istho t y p u ud:
czar/czari
3

herkules /herkulovia,

titan/titani,

jud/judi,

donchuan/donchuani,

donkichotj

donkichoti. Podobne aj rozren men zvierat (duncovia, macovia) a nzvy mernch jednotiek a prstrojov pomenovanch poda vedcov a vynlezcov: ampr/ampryfarad/fa*
rady, gauss/gaussy, joule/jouly, newton/newtony, ohm/ohmy, rntgen/rntgeny; dalej aj men vrobkov poda ich znaiek (lipy, bystrice, detvy, partiznky; spartaky, tatraplny);

a napokon aj men predajn poda podnikov (mototechny, technokovy). Ked sa naopak apelatva stvaj vlastnmi menami, maj v proprilnom vzname
iba sg.: ienka, Kore, Hutnk.

Graficky sa odliuj vlastn podstatn men od veobecnch vekm zaiatonm psmenom (na zaiatku viet je tento rozdiel zruen). V prpade slov zem, slnko, mesiac, ktor sa v astronomickch textoch pu s vekm zaiatonm psmenom, nejde len o ro formlny rozdiel, ale o dvojak pomenovaciu platnos tchto nzvov. Ako apelatva pomenvaj tieto slov nebesk teles, zaradujc ich do tried prslunch rovnorodch predmetov vo vesmre: Jupiter m dvans mesiacov. V naej galaxii je mnostvo snc podobnch nmu. Ako vlastn men rozliuj tieto nzvy nebesk teles v naej planetrnej sstave: Slnko, Mesiac, Zem. I n v s p i s o v n e j slovenine j e m n o s t v o p o d s t a t n c h m i e n , k t o r s a p o u v a j nezvisle o d s e b a v o b i d v o c h p o m e n o v a c c h f u n k c i c h . Z v a s t o a p e l a t v a , k t o r sa m u v o n e v y u v a a k o n z v y osb (Kore, idlo,
Veera, Poana), Vaz). Lka, Medved), alej a k o n z v y v r c h o v (umbier, Vazstvo, Rohe, Lipa, Koht, Deva, p o d n i k o v , k n , h o t e l o v , v r o b k o v a p . (Mier,

Okrem t o h o s t u p r p a d y metonymickho vyuitia mien spisovateov, umel cov a p . n a p o m e n o v a n i e i c h diel ( t a m Hviezdoslava, p o v a m Suchoa a p . ) . D o m c e v l a s t n m e n s a a s t o v y u v a j v p r o p r i l n e j p l a t n o s t i aj n i e k o k o -

n s o b n e : Devn (obec, h r a d , lo, k i n o . h o t e l ) , Poana (vrch, p o d n i k , k i n o , z u b n p a s t a , syr, t o a l e t n p o t r e b y ) , Vihorlat (pohorie, p o d n i k , h o t e l , k i n o ) . P r i pomenovan nemusme ma vdy n a mysli urit p r e d m e t alebo mnostvo u r i t c h p r e d m e t o v . N i e k e d y t o t i m e m e myslie n a h o c i k t o r p r e d m e t alebo n a hociktor p r e d m e t y d a n h o druhu, t e d a n a p r e d m e t vbec, resp. n a v e t k y p r e d m e t y d a n h o d r u h u . V t e d y ide o v e o b e c n sg. a p l . V t a k o m t o v z n a m e j e p r o t i k l a d m e d z i sg. a p l . n e u t r a l i z o v a n a m o n o ich n a v z j o m zamiea. V e o b e c n o s m e n n h o sla m e b y i a s t o n a l e b o p l n . P r v p r p a d m m e v t e d y , k e s a n e m i e n i d r u h p r e d m e t o v v celom r o z s a h u : Nemm rd ud, ktor trznia zvierat, v tch asoch vodilo dobre, ( T L A )
(TLA)

Remeselnkovi a priekupnkovi sa

Sg. a pl. m e m e t u z a m e n i : N e m m r d loveka, ktor trzni Remeselnkom a priekupnkom s a v t c h asoch v o d i l o d o b r e . M e n n slo v t o m t o v z n a m e sa d v y u i u m e l e c k y : Na dvore drustevnom hospodr klepe pluh. prv chlieb, ( T L A )
(RY)

zviera.

A vyiel ore n a pole a zasial

"pln v e o b e c n o s m m e n n slo v t e d y , ke sa p o d s t a t n m m e n o m v sg. a l e b o p l . mieni d r u h p r e d m e t o v . A k t u l n y v e c n v z a h j e potom, c e l k o m osla ben. To vyluuje pouitie ukazovacch zmen. K d e nechod slnko, t a m chod lekr, ( P R S L O V I E ) Zmysly pomhaj loveku pri orientcii vo vonkajom prostred, ( T L A ) Diea nie je vlastnctvom rodiov, ( T L A ) S i n g u l r v t e j t o p l a t n o s t i b v a n a j m v defincich:
Lieska je nzky dreven obal pouvan na predklovanie zemiakov, Lietadlo je najmlad dopravn prostriedok, ( T L A )
(TLA)

Veobecn plurl me ma v dsledku plnosti mnostva o d t i e n o k (v t z v . h e b r e j s k o m g e n i t v e ) :

augmentatvny

BucT poehnan, kr kroY a pn sveta! ( F I G U L I ) Ete stle je re o triumfe triumfov, o naom vazstve na krasokoruliarskych majstrovstvch sveta, ( T L A ) V e o b e c n sg. a p l . sa v b o t a n i c k e j a zoologickej n o m e n k l a t r e v y u v a n a r o z l i o v a n i e r o d o v a p o d e a d : topo topole, jeda jedle, hvizdk hvizdky, veverica veverice.

T a k v t o m t o v e o b e c n o m v z n a m e , a k o aj v n i e k t o r c h alch v z n a m o c h ( d i s t r i b u t v n y , h r o m a d n , n e v y m e d z e n sg.) m sg. p o p r i s v o j o m z k l a d n o m v z n a m e j e d n o s t i aj v z n a m m n o h o s t i . Zo s a m e j s i n g u l r o v e j formy n e v y p l v a , i v y j a d r u j e j e d n o s a l e b o m n o h o s . P r e t o j e sg. b e z p r z n a k o v m lenom k a t e g r i e sla. P l . j e v z n a m o v o pecilnej, a p r e t o j e p r z n a k o v .

Prznakovos pl. sa prejavuje medziinm aj v tom, e v dvojlennej vete s mennm prsudkom si plurlov podstatne meno, nech je podmetom alebo prsudkom, iada vdy
sponu v pl.: achy s dobrm odpoinkom.. as s peniaze.

Distbutvne

vyuitie

singulru

plurlu

Dve alebo viacej s vzanch mnostiev v jednej vpovedi v y j a d r u j e m e s p r a v i d l a p l u r l o m : Vetci mali na hlavch irky. (Zborsk) Plurlov t v a r y hlavch a irky z o d p o v e d a j p o t o m p l u r l u vetci. Hlavy a irky s po j e d n o m r o z d e l e n ' o s o b m p o m e n o v a n m z m e n o m vetci. T a k t o p l . v o l m e distributvnym. Toto rozdelenie, vlastne pridelenie' po j e d n o m m o n o v y
6 4

j a d r i aj s i n g u l r o m :

Vetci

mali

na hlave

irk.

D i s t r i b u t v n y s g . s a p o u v a n a j a s t e j i e v t e d y , k e d i d e o as t e l a , alej ke treba vymedzi veobecn platnos nejakho faktu, alebo b v a i a k o poetizmus: Dvhali sme hlavu, lebo sme vyzerali slnko, lebo sme zisovali, ktorm smerom tiahn mraky, ( V A N T N E B ) Vydat eny t a m nosia eepiee a iernu kvetovan s u k u , ( T L A ) Pri vatre gajdy huia, v skoku s chlapisk, v ruke pohr, v druhej valaka sa blska.
(BOTTO)

P r e t o e p r i p l . n e m u s b y n i e k e d y z r e j m , i v y j a d r u j e o b y a j n m n o s t v o a l e b o d i s t r i b c i u p o j e d n o m , b v a d i s t r i b u t v n y s g . aj v a d e t a m , k d e b y
mohla vznikn nejasnos: Donesiete si tanku, psanku, pero a ceruzku!

(pl. b y t u m o h o l z n a m e n a , e k a d si m p r i n i e s n i e k o k o p s a n i e k , p i e r a ceruziek). V distributvnom v z n a m e sa in pouva astejie p l . : Mldenci odchodili z miestnosti s akmisi popolavmi, meravmi tvrami, Knsali dlhmi telami, ( F . K R )
(URBAN)

Plurlom mono vyjadri nielen rozdelenie m n o s t v a p o j e d n o m , ale i distribxiciu p o d v o c h a l e b o v i a c p r e d m e t o c h : eny uhli p l e c a m i nedbanlivo, dlhmi nohami, ( F . K R )
(TIMRAVA)

Bolengali dlhmi r u k a m i , zavlcali

D i s t r i b u t v n y sg. b v a m o t i v o v a n i o p a k o v a c m v z n a m o m slovies: V nedeu chodme k vode. a l e j i d i s t r i b u t v n o u p r e d l o k o u po, a k o a j z m e n a m i a i n m i v r a z m i s d i s t r i b u t v n y m v z n a m o m : po fai piva, kad

rno, kdejak ak ruka: s liek, akkovek mudrc, nvrh, kniha, nijak tak i avom ktorkovek vchodisko, lovek, brehu pracovnk, niektor o de viac rieky i druhom sedeli hocijak nedeu, ap. malikos, nejeden rok, hociktor ktor de, mesto,

D i s t r i b u t v n y z m y s e l m s g . i v s k r t e n c h k o n t r u k c i c h t y p u av
Na pravom vletnci. kila, Prv i druh postupova litra. strnka neslovan. V jednom prpade bolo treba

prav
knihy

opatrnejie.

D i s t r i b u t v n y j e s g . i v s p o j e n i a c h pol druha

tri a pol

Prevaovanie pl. nad sg. Skupinov a pomnozn pl.

P r i pouvan p o d s t a t n c h m i e n s o b i d v o m a slami v y c h d z a m e zo sg. a k o zo zkladnej formy p o m e n o v a n i a . S v a k p o d s t a t n m e n , k d e astejou
formou pri p o m e n o v a n b v a p l . : vlasy, vlas, obrva, vrska, zpalka, malina, keks. obrvy, vrsky, zpalky, maliny, keksy S t o p o d s t a t n m e n p o m e n v a j c e

j a v y , k t o r s a v y s k y t u j skr v m n o s t v e a k o v j e d n o m e x e m p l r i . Tieto j a v y sa spravidla nepotaj, bu p r e t o , e ich poet je u s t l e n (oi, ui, zuby), alebo preto, e i c h potanie j e z p r a k t i c k c h prin n e m o n alebo n e p o t r e b n .
P o t a n i e j e t u p r z n a k o v : nem ostali len tri maliny oci na na tanieri; jeho ndhern Treba itie, rodiovsk ani tri vlasy ktor doho na hlave; vtelili. tvoje tyri vetky rebr, tyri sa mu cele venova a uprie

(Heko)

Neurit

slovky t u z n a i a mieru, n i e p o e t : mnoho

ast t e l a : d'asn, cievy, krpce, topnky, hruky, rev, lodiky, chlpy, gamby, kosti, hlasivky, mozole, imy,

maln,

mlo
pery, svaly,

vlasov.
ui, parohy, vrsky, kapce, snehovky, listy, erene, zuby, rohy; ily; kopaky, tenisky, figy, veneky;

K p o d s t a t n m m e n m s t m t o prevaujcim, s k u p i n o v m p l . p a t r i a n z v y :
lca, nozdry, nervy, panuchy, stavce, rievice, pajesy, obrvy,

o b u v i a o d e v u : bagance, omotky, papue, tretry;

halienky,

ihliky, rukavice, kvety, suchre,

prezuvky, klasy, korene,

p l o d o v , r a s t l n a ich a s t : bbulky, huby, orieky, osti, slivky, trnky, p o t r a v n a p o v a t n : cigarety, kolky, zpalky, korule, nboje, parkety,

uhorky; pikty, kvarky,

cukrky,

vec, z a r i a d e n , v r o b k o v a m a t e r i l i : kachliky,
servtky, slzy, spory, rodiia, schody, hviezdy, rozpory; prbuzn, zujemci; Nri, termity, siastky, le, zvory;

karty,

klince,
tehly,

koajnice,
vhybky,

indle, mraky;

rozlinch i n c h j a v o v : iskry, a b s t r a k t : vdavky, prznaky schopnosti, hostia, ernosi, sksenosti, dane, hdky, sily, (napr. v lekrstve) starosti,

nroky,

obrtky,

opatrenia, monosti, srodenci; cestujci, Eurpania; vely a i.

potreby, okolnosti, divci, poddan,

prpravy, prednosti, domorodci, pozostal;

zkonitosti; astnci, baktrie,

u d s k c h k o l e k t v o v : manelia, obyvatelia, belosi, svadobnci, kresania;

Michalovania,

zvieracch k o l e k t v o v : bacily,

P o d s t a t n m e n s p r e v a u j c i m p l . si vcelku z a c h o v v a j k a t e g r i u sla s obidvoma lenmi. Pri n i e k t o r c h p o d s t a t n c h m i e n t o h t o d r u h u sa v a k sg. p o u v a l e n vemi zriedka, a t o v o v y m e d z e n c h p o d m i e n k a c h , n a p r . v odbornej p r a x i , p r i s t r a t e , znien, z h o t o v o v a n alebo o p r a v e p r e d m e t u alebo p r i jeho n h o d n o m o s a m o t e n . P l u r l p r i t c h t o p o d s t a t n c h m e n c h je v l u n . Maj h o n a p r . n z v y :
ast t e l a : bokombrady hryzadl, kadere, paesy, (hovor.), bokombriadky, paiesky, riasy, slabiny, uvy (zastar.), droby, iabre; fzy, vntornosti,

ast o d e v u a o b u v i : drevky, palchy, pltenky, rukvce, p a n u c h y p o d a sla); p o t r a v n a r a s t l n : haluky, strapaky, cerelie, oprsky, upiny, vpary, inch potreby errta, relie; u d s k c h k o l e k t v o v : blenci dietky, Avari, udia, Huni, udkovia; Medi, lnkovce, mrie. strhance, nturlie; hobliny, paberky, uacky, vprazky, oberky, piliny, hrabky, zvyky; behle, trosky, chemiklie, suienky,

gamae,

chrnidl, dvojky, trojky

klopy,

kordovnky,

paliaky, rukavice, rbezle, vvaky; omrviny, struliny, vluky, peniaze, dubiza personlie, detvky, Anglosasi, motokvet, mako

zpstky;

atd. (topnky, ( k o r e n i e ) , rezance, trhance, deniny, ohrabky, smeti, vlisky, lazy, dta,

hrozienka, ance, ocistky, pohrabky, vcudky, feklie; devzy, insgnie, (blenec),

klineky trepance, odpadky,

odpadkov: otruby, upy, vpalky, pre

odrobiny, rrohy, vkaly,

pozostatky, vhrabky, chodle, vodzovky; machincie, bracekovci,

jednotlivn: domcnos, foslie,

cepy,

kopanice, archivlie, nacionlie, detiky,

tympany,

financie,

derence,

Anjouovci, Markomani;

Bourbonovci,

Habsburgovci;

rodov, okopaniny; vit;

ead a p o d e a d v hlavonoce,

botanike hlodavce,

a zoolgii: aliokvet, nosatce, stavovce; lososovit,

kvasinky,

Niektor z tchto podstatnch mien maj v z n a m a n e d a j sa c e l k o m s p j a so sg.: baa hranica odvod kdre. hranice, odvody, hra hry, rozumy, majstrovstvo slvnos rozum

v p l . ir a l e b o bane, eleznica obrad

konkrtnej eleznice, obrady, kder

majstrovstv, slvnosti,

voba voby;

Podstatn men s obyajnm plurlom tvoria s niektormi z nich h o m o n y m a : klinek rroh klineky, nacionle nacionlie, trosky. pozostatok ( v t k ) rrohy ( h a r a b u r d y ) , troska

seln pozostatky,

N i e k t o r p o d s t a t n m e n so s k u p i n o v m p l . s a d a j p o u i v t z v . j e d n o t k o vom vzname. Ide o substantva pomenvajce j a v y vyskytujce sa v ustle n c h m n o s t v c h , j e d n o t k c h , k t o r m e m e p o t a ( s p r a v i d l a so s k u p i n o v m i s l o v k a m i ) : mm kart; klince kp a i. jedny zpalky len jedny a dvoje nervy; cigariet; lealo tam troje rukavc; dvoje sardiniek; mme dones tu dvoje jedny zjedol

Okrem p o d s t a t n c h mien, k t o r m u ma v p o d s t a t e o b i d v e seln formy, jestvuje skupina p o d s t a t n c h mien, k t o r maj len jednu p o m e n o v a c i u formu, a t o p l . P l u r l o v t v a r m p o t o m o b i d v a seln v z n a m y . V c h o d i s k o v j e vznam jednho predmetu v z n a m m n o s t v a (vetky (noviny, jedny hodinky). K n e m u sa pridruuje (plurli noviny). S t o pomnon podstatn m e n

t a n t u m ) . P a t r i a medzi ne nzvy:

10

Morfolgia

145

ast t e l a : hovoridl, sta, vzy, vravidl; c h o r b : kiahne, (hovor.), menestrky plecnice, hodinky, kliete, okuliare, vidly, zpisky; krstiny, paie, rorty; pumpky, hodiny, klietiky, opraty, vlauhy, aktva, meniny, postrety,

chriapy, genitlie;

krze,

ostatky, prunice,

pca,

pozostatky,

prsia,

rodiia, sypanice; kominrky plavky, trenrky; dvojaky, kachle, okovy, vhy, eliezka;

ospky,

potnicky,

spalniky, hby, nohaviky, texasky dvercejdvercia, husle, mechy, snky, zvlae, noviny, poitky,

suchoty, hbky, pantalny, (hovor.), dvere, jasliky, nonice, tcky, jasle,

ast o d e v o v : belsky,

belasniaky, spodky,

bricesky, aty,

gate, gatky, teplky,

(hovor.), montrky, rukvce, brny,

nohavice, driapacky, hrablicky, sane, zvjadl, memore, pocty,

n s t r o j o v a z a r i a d e n : bradl, hrabky, oae, vrta, hrable, plence, vrtka, kombinaky,

hrablice, podvoje, dejiny, pasva,

krosna, zvjaky,

liace, mry,

nosidl, snice, elez trovy, dozvuky,

stupy,

(okovy), spory; doinky, zsnuby, nepory,

p s o m n o s t a d v o k : anly, alimenty, nahovraky, postriiny, dionzie, dity,

pamti,

prolegomena, hody, pracky, zlety; ordlie, treohory, ptriky, osudy, po

s p o l o e n s k c h i n n o s t , u d a l o s t a s v i a t k o v : dostihy, narodeniny, priadky, faiangy, vakcie, koniny, mdloby, strety, oddvky, raajky, kntry, frie; preteky, exerccie,

ohlky, litnie,

opletaky,

vybavovacky,

bakchanlie,

a s o v c h s e k o v : przdniny, tvrtohory, achy, mery, trpy, rozpaky, prahory; kazematy, pomyje; trapy, i n c h j a v o v : hradby, votiny; spsoby,

prvohory, kpele, muky,

druhohory, kvasnice, okolky, murky;

korle, mravy,

kre, klady,

vytriasaky,

Slov drumba/drumble, nebesia/nebes/nebo, osdla/osdlo, aty/ata, at (poet.), vhy /vha (hovor.) s seln dublety. Poet vyjadrujeme pri pomnonch podstatnch mench skupinovmi slovkami: jedny nohavice, dvoje nohavc, ptoro nohavc. Popri nzve kachle (pec) jestvuje i kusov substantvum kachla.
{

Niektor kpe mti, vky,

pomnon mech okov peniaze, uchot elez.

maj

homonymn novina ostatok - poty,

paralely brna

v podstatnch hodina oddvka oddvky, pam

mench hodiny, oku pa regesta,

s o b y a j n m p l . : bradlo kpele, peniaz elezo liar okuliare, spsobspsoby,

(skala) bradl, mechy,

brny,

noviny, ostatky, pomer

okovy, poet

osud osudy, pomery, vha vhy,

regest vka

suchoty,

ach achy,

(hmyz)

Osobitn skupinu pomnonch tvoria vlastn men, a t o : geografick Kapustnice, reneje; Slovensk Antily, nzvy: Bermudy; Malacky, Dolniaky, Cefeidy, enkvice, Horniaky; Plejdy; Prdy, Katolcke noviny, Horizonty; vby, Gechy, Vyhne; Uhry; Brmy, Rohe; Antverpy; Andy, Py Rovinky;

n z v y asopisov a n o v n , r u b r k a relci: Hlasy, pohady; Rozklady,

n z v y s v i a t k o v : Duiky,

Hromnice,

Turice,

Vianoce.

Sg. p o m n o n h o p o d s t a t n h o m e n a s a m e poui a k o p o e t i z m u s : Nesm, Tatro, mil mati! ( C H A L P K A ) Stavovskou hradbou vaou nepohlo by veru ani sto Izaiov. ( H V I E Z D O S L A V ) A k o v r a z o v zvltnos b v a i n a o p a k p o m n o n p l . m i e s t o o b y a j n h o
sg.: mozgy, zraky a i. T e n t o p l . sa v y s k y t u j e v o frazeologickch s p o j e n i a c h ,
ma cty s niekm, lma krky, a s t o s p e j o r a t v n y m o d t i e n k o m : s v erty,

stvra besy, posiela do pekiel a i. P r o v , i v t i p n v y u i t i e k o n t r a s t u p o m n o n h o a n e p o m n o n h o s u b s t a n t v a : V kpeoch neakan kpe. ( H e k o )

Hromadn sg.
Pojem mnostva predpoklad syntzu, zjednotenie. Preto je chpanie m n o s t v a r e l a t v n e . K e d p r i o m p r i z e r m e len n a celok, m n o h o s u s t u p u j e d o pozadia. V j a z y k u j e o d r a z o m t o h t o c h p a n i a s k u p i n a h r o m a d n c h p o d s t a t n c h m i e n (kolektv). P r v o k m n o s t v a , k t o r j e v p o z a d i c h v z n a m u , v y l u uje ich p o u i t i e v p l . S t o n z v y :
u d s k c h k o l e k t v o v : lenstvo, metianstvo, ronctvo; zobra; ud; mlde, obecenstvo, Slovanstvo; strez; aristokracia, jalovina, beda, ea, delostrelectvo, juna, svoje, vtctvo, zver; duchovenstvo, leda, poda, zna; chasa, zvieratstvo, kodn; boda, krovie, erni, lstie, atstvo, korenie, hnia; malinie, kolstvo, ninie, buina, boroviie, stie, vodstvo; nradie, rdovina; klsie, bodacie, borievie, chlapstvo, sediac, eliadka, ivostvo; viva, detva; achta; erva, rvo, udstvo, robotnctvo, zbojni, drobizg, obyvatestvo, dareba, mla; burozia, zverina; osadenstvo, prbuzenstvo,

pechota; divina,

byrokracia,

inteligencia,

z v i e r a c c h k o l e k t v o v : tvorstvo, chroba; haluzina, haluzie, prtie, r a s t l i n n c h p o r a s t o v : kvetenstvo, mladina, hloie, rakytie, zelenina; ihliie, tnie; batoina; chrastie, razdie, vrchovina;

rastlinstvo; jedliie,

guatina, mldza;

s b o r o v v e c a p r r o d n c h j a v o v : horstvo, pahorkatina, sklie. haraburdie,

lostvo, kamenie,

K o l e k t v a s s p r a v i d l a d e r i v a n a s y n o n y m i c k y s p t s p l u r l o m k u s o v c h
p o d s t a t n c h m i e n : chlapstvo chlapi, udstvo udia, vtctvo vtky, lstie

listy. T t o spojitos n e m u s b y v d y p r i a m o i a r a : divina div zvierat, drobizg drobn deti. Z& k o l e k t v o m v a k v d y c t i m e i s t p l u r l o v k o r e l t :

osadenstvo
svislos statok; agenda,

zamestnanci.
s kusovm hmyz; a i. dekanstvo, nbytok,

Preto k nim rtame i nzvy, ktor nemaj priamu

hve, riad, chamra, prbor, spodina, vstroj, zberba; vzbroj, dobytok, zariadenie; bielize,

p l . : varga,

lichva; tla

Slov, p r i k t o r c h t e n t o p l u r l o v p e n d a n t n e c t i m e , n e r t a m e k u k o l e k t v a m : armda, kolektv, komisia, ministerstvo, nrod, parlament,

snem,

strana,

rodina,
paroie,

trieda.
pohorie,

P o d o b n e ani n z v y , k t o r p o m e n v a j zloen
shvezdie, polesie, skvetie, potrubie, zstup; zdruenie. trieda sostrovie, povodie; ata, ssoie, hornina, pluk; svetie, planina,

predmety:

svrstvie. rovina;
kopa, banda

K u k o l e k t v a m n e p a t r i a ani n z v y , k t o r p o m e n v a j svisl jedpobreie, porieie, svorka, spolok, vojakov,

n o t l i v i n y : drodie,

schodite.
mnostvo, povaaov,

N a p o k o n a n i n z v y p r e t v a r y a poet j e d n o t l i v n :
skupina, stovka, koni, stdo, tucet; rota rota, poet, crieda

ban

da, crieda,

kde, masa,

hromada,

O ich n e k o l e k t v n o s t i

sved okolnos, e j e d n o t l i v i n y sa p r i nich u v d z a j o s o b i t n m

kapitalistov ap.

slovom:

H r o m a d n p o d s t a t n m e n p o m e n v a j celok a nie j e d n o t l i v i n y t o h t o celku. P r e t o n e m u v y j a d r o v a poet jednotlivn, ale len vekos, mieru

celku: mnoho obecenstva, haluzia, kamenia. snemu, T m sa odliuj od n e k o l e k t v n y c h kolektvu, zstupu, sostrovia, paroia p o d s t a t n c h m i e n (spojenia mnoho

nie s mon; s t u v a k m o n spojenia jeden snem, dve paroia atd'., t . j . pr slun j a v y sa c h p u a k o j e d n o t l i v i n y ) . Miera sa d p r i k o l e k t v a c h vymedzi aj p a r t i t v n y m genitvom, s p r a v i d l a
s a u g m e n t a t v n y m o d t i e n k o m : Dovolilo (roncke), ministerstvo, jedno mustvo batoina, riaditestvo ap. (v p o r t e ) , dve vojsk, batoiny. dedina, tovre, krajina, cel krma, svet, cel mesto, cel minis Bratislava, obidve predsed sa vojska! Narstlo tam hloia!

Rozrenm alebo zmenou v z n a m u sa kolektvnos asto s t r c a :

drustvo

P r i kolektvach s a me z r i e d k a v o v y s k y t n aj j e d n o t k o v sg. a p l . :
(v p o r t e ) , jedno drustvo dve

nctva,
vetka

tri velstva.

Slovo batoina
batoina,

me m a v z n a m k o l e k t v a i j e d n o t l i v i n y :

jedna

K o l e k t v n y v z n a m sa m e v y s k y t n m e t o n y m i c k y aj p r i n e h r o m a d n c h
p o d s t a t n c h m e n c h : cel akre, terstvo, cel obec, verejnos, kola, podnik,

ilina. T a k t o pouitie m v a k hovorov zafarbenie. K o l e k t v a sa vcelku p o u v a j zriedkavejie, zva a k o p o e t i z m y alebo ako v r a z o v zvltnos: Prieelie chrmu je vyzdoben kvietm v repoch a plechovch ndobch, Hupol v priepas, v o b la vrhnc hav me. ( H V I E Z D O S L A V )
(KUKUN) -

Prleitostn k o l e k t v n y v z n a m m tie poetick, zriedka i h o v o r o v zafarbenie: Neraz krsnu vlas nau vrah napadol div. ( C H A L P K A ) Le Slovan netava vrahov na boj isti. ( C H A L P K A ) Ili sme za Talianom cez rieku Piavu. ( O N D E E J O V ) K o l e k t v u m o b s a h u j e s k r y t o d t i e n o k p e j o r a t v n o s t i alebo m e l i o r a t v n o s t i :
obra sa tak rozmohla, e denre aspo traja nocuj v dedine, ( F I G U L I ) A t u toko darebae. ( F I G U L I ) u, juna, u, slova nepoved, ( C H A L P K A )

Sg. ltkovch a abstraktnch podstatnch

mien

L t k o v p o d s t a t n m e n p o m e n v a j j a v y , k t o r sa v y s k y t u j v s v i s l o m a l e b o l e n b e z v z n a m n l e n e n o m m n o s t v e . P o u v a j s a s p r a v i d l a l e n v sg. V z n a m j e d n o s t i je m o t i v o v a n k o m p a k t n o s o u t o h t o m n o s t v a . N e j e s t v o v a nie v k u s o c h v y l u u j e p r i n i c h p l . , a k o aj p o t a n i e a p o u v a n i e z k l a d n c h sloviek. M e d z i l t k o v s u b s t a n t v a p a t r i a n z v y : t e k u t n : aj, kva, benzn, peivo, pusta, nica, nafta, slanina, karfiol, repa, rya, olej; bryndza, syr, potravn: lieh, krv, mlieko, plenka, mo, mok, kaa, tuk, lekvr, tvaroh; pivo, pot; maslo, fazua, obilie, mas, hrach, ovos, slama, mso, hrozno, med, jame, petrlen, zrno; palivo, malta, l, kal, hmota, zlato, tkanivo; murivo, krieda, lep, mka, ka pe teacina; paprika, sne, va, krmivo, koa, hlina, smotana, tekutina, vno, voda; miazga, drodie, unka, uritch

bravovina,

k u l t r n y c h p l o d n a i c h a s t : bb, cibua, kukurica, seno, krep, a an, mak, trva, silon, ito; skno, mrkva, osivo, taft, farbivo, betn, blato, prs, ivica;

semeno,

t e x t l i : hodvb, itkovch rezivo, mydlo, kame, ltka, elezo; stelivo; plech, lva, masa, kyslk,

tyl; ltka, hnojivo, drt, cement, eina, trk, povetrie, kyslink.

pltno,

hmt sklo, m,

materilu: trhavina; rot, vlna,

slonovina, smola, piesok, dy?n,

p r r o d n c h h m t a j a v o v : bahno, prach, hmla, energia; sodk,

drevo,

hornina, zem, ula; striebro, vzduch;

ruda,

vpenec, vlaha,

ad, para,

k o v o v , m i n e r l o v a z l e n n : kov, plyn; vpnik; kyselina,

cn, me, oce, olovo,

P o d o b n g r a m a t i c k v l a s t n o s t i a k o l t k o v n z v y m a j aj n z v y p r a v c h abstrakt, a to pomenovania: innost: chdza, mdloba, prca; staroba; kreslenie, buchot, nava; myslenie; tlkot; krik, kosba, pd, mlatba, let, pla, poddanstvo; rados, svadba; spnok, hluchota, oberaka, spev, tok; nemota; choroba, presvedenie, mdros, chu, dobro, sluch, ne kpaka;

s t a v o v a c i t o v : opilstvo, sebavedomie; v l a s t n o s t : lajdctvo, skromnos, z,rak; slabos;

ialenstvo,

cit, lska,, lakomstvo, vka,

nenvis, odrodilstvo; sila;

ia; hlad, smd; ochota, rozum; erve, monos, prostota; hmat, zele;

dobrota, pam,

dka,

d u e v n c h s c h o p n o s t a z m y s l o v : fantzia, i n c h a b s t r a k t n c h j a v o v : slovanstvo, koneno, zlo; doba, as, plocha, priestor,

vlastenectvo; priestranstvo,

skutonos. menami: vody, kopa trochu bochnk sena,

K o m p a k t n o s l t o k a abstrakt j e n e v y m e d z e n a jej m i e r a s a d u r i l e n neuritmi mlieka, chleba, oblak hruda dymu; slovkami alebo k v a n t i t a t v n y m i nemlo reze strachu, dva roky trochu merica, prce. hudby; ita, snop syra, slaniny, podstatnmi liter vna, slamy, vea spevu, pohr

voz kapusty,

kus astia,

T t o m i e r u m o n o v y j a d r i aj p a r t i -

t v n y m g e n i t v o m : Podaj

mi vody!

Nem

citu

k deom!

Doniesol

dreva.

K v a n t i t a t v n a nevymedzenos l t o k a abstrakt nie j e a b s o l t n a a nezna m e n , e nemu jestvova v kusoch. T a k t o k u s y sa p o t o m p o m e n v a j prslunmi n z v a m i s k o m p l e t n m m e n n m slom: tri drev, jedna krieda,
dve skl, tyri elez, jeden chlieb, dve unky, jedno mydlo, dve svetl, vyhliadkov

lety. K u s o v v z n a m je u p o s u n u t a m hovorov zafarbenie, n a j m k e d l t k o v s u b s t a n t v u m je m e t o n y m i c k o u n h r a d o u za v z b u so s u b s t a n t v o m

m i e r y : dve polievky (dva t a n i e r e polievky), tyri kvy, tri limondy, dva aje,

dva syry, dve piv. J e t o j e d n o t k o v sg. a pl., k t o r sa v y s k y t u j e p r i n z v o c h p o t r a v n a itkovch materilov. N z v y obilnn mu v j e d n o t k o v o m v z n a m e , resp. v pl. znai obsiate k u s y poa alebo ich a t v u : Oziminy sa nevydarili. Rae zozubateli, a kde neprerstli stm, poahli. Do penc zarala sa hrdza a snet. Zato jaemene a ovsy narstli ako periny a subovali zzran rodu, ( H E K O ) Tde medzi senami a zbom preili manelia v hneve, ( H E K O ) Aj p r i l t k a c h , k t o r s lenen, mono z k l a d n k u s y oznai p r s l u n m i
l t k o v m i n z v a m i v sg. i p l . : jedna cibua, jeden hrach, jedna kapusta, dve mrkvy,

tri kukurice, jedno zrno, dve zrn. P r i drobnejie lenench l t k a c h s v t o m t o singulatvnom v z n a m e astejie z d r o b n e n i n y : jeden mik, zrnko, popolek, semienko, slamka. Zdrobnen n z v y v a k nemusia ma z s a d n e s i n g u l a t v n y
v z n a m : hovdzina na cibuke.

Singulatvnos sa vyjadruje
p o m e n o v a n i a m i : kvapka chleba, dve kvarky slaniny, Veobecne dobra, strap sa p o u v a j otcovskej lsky, vody, tipka

astejie osobitnmi, zva

kropaje potu, kus, dve kocky papek ksok, cukru, dreva, ksoek, soli, chlp vlny,

idiomatickmi
hit vody, smidka ap. ktiek. papiera

zdrap ktik,

singulatva iskierka

Osobitnmi slovami sa vyjadruje singulatvnos aj p r i a b s t r a k t c h :

citu, nem za mak rozumu.

ksok

H r a n i c a medzi k u s o v m a l t k o v m (resp. a b s t r a k t n m ) c h p a n m n i e je o s t r . S t u mon vzjomn p r e c h o d y . N z v y s k u s o v m v z n a m o m m u m a

i l t k o v v z n a m : navozi tehly (G. sg.), nakls plodu, kamea. pchnu sirkovm kvetom,

narobi

inda

a p o d . Slov kame
kame

a pleva m u ma t a k k u s o v , a k o aj l t k o v nzvoch bubliny,

suroviny,

v z n a m : poloi

pod koleso dom z

P v o d n l t k o v v z n a m m o n o predpoklada p r i m n o h c h s p r p o n o u -ina, k t o r sa dnes pouvaj v s k u p i n o v o m p l . : bielkoviny,

hobliny, zrcaniny, odrbiny, iviny. omrviny, otrusiny, piliny, rozvaliny, plamene, sadze; struliny, Jalej aj p r i slovch ltky,

p o d o b n e sa s k u p i

n o v pl. pouva aj p r i n i e k t o r c h a b s t r a k t c h : chrapoty, piskoty, elesty. L t k o v v z n a m m b a d a t e n e tendenciu k oslabovaniu a j a z y k p o t o m d v a prednos vraznejiemu vyjadreniu m n o s t v a p l u r l o m . T a k v z n i k i n t e n z v n y (umocovac) p l u r l l t k o v c h a a b s t r a k t n c h p o m e n o v a n , v y j a d r u j c i viu mieru alebo intenzitu prslunch j a v o v . Maj h o n z v y :

p r r o d n c h j a v o v : dade, vody, diaky, obavy, poriadky, zore; naplaveniny, a obzory; rozpaky, akosti, priestorovch diaavy, pochyby, prpravy,

hmly,

lady,

mrazy, priestory,

peny,

such,

tmy, vetry, viny, mdloby, iale;

vchrice, hlbiny, muky, ihraky

usadeniny; asovch asy, javov: doby, svety, hnevy, vky, chuti, chvle, starosti, veky; dumy, strachy, spechy,

d u e v n c h s t a v o v a i n c h j a v o v : driemoty, smiechoty, klady.

Pri abstraktch je v z n a m intenzity u zva oslaben. V niektorch pr

p a d o c h i d e o u s t l e n z v r a t y s p l a t n o s o u h y p e r b o l y : ma sto chut,
svety, vandry. zsnuby zmeny mrie hlady, na ven veky. ide o p o m n o n s u b s t a n t v a : ary, pochyby, vby, prekky, skusy, postrety, slvnosti, vzvedy, priadky, voby,

boli im tri
rozpaky, pytaky, zujmy,

T a m , k d e sa v z n a m i n t e n z i t y celkom s t r a t i l ,

T a k h o p v o d u s i p o m n o n n z v y praky, a s k u p i n o v s u b s t a n t v a hry, prce, a pod.

U m o c u j c i p l . b v a a s t o aj a k o p o e t i z m u s : Pod vhou neistt sa prudko chvej vky. (arFtrs) P l u r l sa v y u v a p r i l t k o v c h n z v o c h aj v t e d y , k e t r e b a oznai, e

l t k a sa v y s k y t u j e v r o z l i n c h d r u h o c h : minerlne lekvre, msa, syry; hodvby, tovary; stavebn vody paprikov, hmoty, vody, kyseliny, Fatra, ap. piv, vna; trky jedl, ap. Salvapiesky, Ciglka,

T e n t o d r u h o v p l . n e p r i p a spojenie so z k l a d n m i slovkami. J e v l a s t n e
s v z a n s d r u h o v m s g . : minerlne tor; syry ementlsky, patkov, Santovka, cibukov

T a k a k o l t k o v a a b s t r a k t n v z n a m v y l u u j e p o u i t i e pl., me n a o p a k t e n t o p l . v n i e k t o r c h p r p a d o c h znai n e l t k o v , p r p a d n e n e a b s t r a k t n
v z n a m . A b s t r a k t s t a k m t o p l . m a j k o n k r t n y v z n a m : dobroty,
skutonosti, zvltnosti, neprjemnosti, akosti, svetl, pamti, rozumy a

radosti,
pod.

V spisovnej slovenine bada'v G. sg. muskho rodu pri ltkovch a abstraktnch

podstatnch mench prevahu prpony -u: aju, liehu, cmaru, dymu, plynu, hodvbu, tuku, medu, petrlenu, maku, altu, kovu, cnu, vzduchu, trku, tovaru; uchotu, lesku, veku,

asu, zraku a i. Len v menej miere sa vyskytuj ltkov nzvy i s prponou -a: oleja,
chleba, jamea, ovsa, kyslka, vpenca, sodka, horcka, vodka, kremka, uhlka, srnika ap.

Naopak vak prponu -u maj aj niektor neltkov pomenovania: trupu, krku, stromu, domu, rmu, vlaku, Kemarku. Protiklad prpon -u a -a s t m t o vznamovm rozdielom vak sa uplatuje napr. pri selnch homonymch umbier, -w umbier, -a; atlas, -u
Atlas, -a; mak, -u Mak, -a; hrok, -u Hrok, -a.

Pdov tvary podstatnch mien

T v a r o v s s t a v a p o d s t a t n c h m i e n sli p r e d o v e t k m n a vyslovenie p d o v c h v z n a m o v . S p o l o n m p r v k o m t c h t o v z n a m o v j e , e s v y j a d r e n m v z a h o v medzi s u b s t a n t v a m i a s l o v a m i , k t o r s n i m i v o v e t e svisia. J e t o

zrove i vyslovenie vzahov medzi prslunmi j a v m i v skutonosti. P d vcelku vyjadruje, v a k o m zmysle, v akej miere a v a k o m p o r a d sa nieo (spravidla dej) zastuje n a p r e d m e t e p o m e n o v a n o m d a n m p o d s t a t n m m e n o m . T m n e p r i a m o u d v a p d postavenie, v a k o m sa n a c h d z a d a n p r e d m e t vzhadom n a j a v , k t o r s a n a o m zastuje alebo sa h o v a k o m kovek zmysle d o t k a . P d o v p r p o n y nie s p r e t e n - k t o r p d j e d n o t n . V D . sg. s n a p r . p r p o n y
chlap-ovi, dub-u, en-e, ulic-i, vysveden-iu. Pretoe pdov prpony musia

v y j a d r o v a aj m e n n slo, s v p l . in p r p o n y : chlapom, enm, uliciam. Vyjadrenie p d u je k o m p l i k o v a n aj h o m o n y m i t o u p r p o n medzi j e d n o t l i v m i p d m i , a t o v rmci t o h o istho vzoru, a k o i medzi viacermi v z o r m i : chlapom
(I. sg. i D . pl.), ene (D. a L . sg.), chlapovi chlapa (G. sg.) ena (N. sg.) vrta (D. a L . sg.), eny (G. sg. a N . a A. p l . ) ; (N. p l . ) .

S y n o n y m i t a a h o m o n y m i t a p r p o n neporuuje j e d n o t u p d u . T t o j e d n o t u u t v r a r o v n a k v z n a m o v platnos p r p o n t o h o - k t o r h o p d u : povaj otca,

povaj moju radu, povaj moje srdce; radu; vka chlapa, stromu, rovn priehrady, rady. pece,,

pomoci,

nkladov,

miezd,

dver.
radu,

H o m o n y m i t a sa okrem t o h o riei aj z h o d o u
prv rozumn rady,

a k o n t e x t o m : do prvho

P r p o n y L . vyslovuj p d o v v z n a m len v spojen s p r e d l o k a m i . P r p o n y V. v spisovnej slovenine zanikli a jeho v z n a m preiel n a n o m i n a t v .

Izolovan t v a r y s pvodnmi prponami (brat, synku, kmotre, vagre, lo

vee a t d . ) sa poda dnenho v z n a m u h o d n o t i a a k o p r z n a k o v t v a r y oslovenia (prov, v k l a d o oslovovacom n o m i n a t v e n a str. 154). Nominatv j e p r o t i o s t a t n m p d o m b e z p r z n a k o v len p d o v e j s s t a v y . P o p i e r a v z a h y p r e d m e t u k i n m j a v o m , resp. n i j a k t a k t o vzah n e v y j a d r u j e . P r e d m e t p o m e n o v a n p o d s t a t n m m e n o m v n o m i n a t v e c h p e m e nezvisle. Z toho vznamu vychod nadraden postavenie podstatnho mena vzhadom n a i n slov v o v e t e . P r i o s t a t n c h p d o c h t r e b a rozliova v p r v o m r a d e p r p a d y , k e d a n p r e d m e t j e o b j e k t o m asti, z s a h u ( s y n t a k t i c k m p r e d m e t o m : rozreza list), od p r p a d o v , ke j e l e n okolnosou ( s y n t a k t i c k p r i l o v k o v m u r e n m : dva sa
alekohadom, aka dve hodiny). rodiov starost, zbavi sa starost.

Akuzatv
Genitv

naznauje, e sa dej z a s t u j e n a danej veci bez o b m e d z e n i a .

v y s l o v u j e len t o t o o b m e d z e n i e : zbavi

Datv a intrumentl m a j aj alie pecilne p r z n a k y . I n t r u m e n t l v y j a d r u j e , e dej p r e c h d z a d a n o u vecou n a i n v e c : rba sekerou drevo. N a p r o t i t o m u d a t v o m sa vyslovuje, e dej smeruje k d a n m u p r e d m e t u a p o inom, h l a v n o m
o b j e k t e : poda klobk otcovi.

V r m c i genitvu sa v y d o l u j r e l a t v n e s a m o s t a t n v z n a m y a d n o m i n l n e h o , p a r t i t v n e h o a zporovho genitvu. P r i p r v o m z nich j e obmedzenie a s t i nadradenho pojmu n a podradenom motivovan substantvnou povahou

n a d r a d e n h o slova (strecha domu), pri druhom rozhoduje o pouit genitvu p a r t i t v n y p o m e n o v a c z m e r narba dreva a> p r i t r e t o m z p o r slovesa
nema peaz.

P o u v a n i e p d o v zvis o d d r u h u slovies p o d a i c h i n t e n c i e a p r s l u n c h v z n a m o v c h s k u p n . V z a h slovesa k p d u , k t o r si sloveso p o d a svojej intencie iada, v o l m e slovesnou vzbou, reJcciou. Nominatv je vo vetnej stavbe motivovan kontruknm zmerom alebo
g r a m a t i c k o u z h o d o u : Prila zima. Zima. To je Mio, mj priate.

Podstatn meno m spravidla vetky pdov tvary. Defektvnos sa vyskytuje v pr padoch, ked sa pouvanie podstatnch mien obmedzuje iba na ist spojenia, zva
frazeologick ustlen: parom, paroma, do paroma, par omy; do pomykova, v pomykove; na nepoznanie, na neuverenie, do nepoznania, do neuverenia, na poes, na murky (hra sa na .), bez prestania, v trapiech.

Nominatv
Samostatne pouit nominatv

N o m i n a t v p o d s t a t n h o m e n a v y j a d r u j e , e d a n p r e d m e t j e b e z v z a h u k i n m u p r e d m e t u alebo d e j u , a m svoj z k l a d n v p o v e d n z m y s e l a k o z k l a d jednolennej v e t y . Z h a d i s k a v p o v e d e a j e j ciea j e n o m i n a t v v j e d n o l e n n e j v e t e s e b e s t a n , lipln, n e t r e b a z n e h o prejs k p r s u d k u . N o m i n a t v p o d s t a t n h o m e n a t u sta n a v y j a d r e n i e istej s k u t o n o s t i a n a d o s i a h n u t i e d o r o z u m i e vacieho ciea v d a n e j s i t u c i i . Morfologicky j e t e n t o n o m i n a t v isto p o m e n o v a n m p r e d m e t u bez v z a h u k i n m p r e d m e t o m a j a v o m . J e h o z m y s e l a k o s a m o s t a t n e j v p o v e d e spova v t o m , e j e s a s n e r m c o m v p o v e d e i v p o v e d n m obsahom v t o m t o rmci. T e n t o k o m u n i k a n p l n n o m i n a t v v j e d n o l e n n e j v e t e sa p o u v a v u m e l e c k o m v y j a d r o v a n n a g l o b l n e " , strunejie, senejie a v r a z n e j i e p o d a n i e skutonosti. Nov rozsadenie za stolom a rozkladanie na stole, ( H E K O ) Nhliv podvanie nik, kus vetiky pohoden artom i vne, tup klepnutie dver za chrbtom a u bol na chodbe, ( U R B A N ) Ven ticho, iba div vtky vretia. ( O N D R E J O V ) Ozajstn ve obecn zhuba, rozpad a rozklad! ( K U K U N ) Sirota nesirota teraz s inakie asy . . . ! ( M I N ) tok, i obrana? ( T L A ) V benej rei a v jej u m e l e c k e j tylizcii je n o m i n a t v k o m u n i k a n p l n len v spojen so situciou. V zvislosti o d n e j , o d o b s a h u rei a o d i n t o n c i e m rozlin k o m u n i k a n ! p l a t n o s :
Zprvy eskoslovenskho rozhlasu. Aha, potkan! Zkaz faji! Moja h u s , moja h u s ! ( K U K U N )
(RY)

Vysok naptie!

Tesnejie sa p r i p n a n a s i t u c i u h o d n o t i a c i n o m i n a t v . M a s t o l e n h o d n o t u citovho v l e v u :

ertovsk chlap, ertovsk chlap!

(TATARKA)

(KUKUN)

Rany boie! vykrkla Jozefa.

Hanba!

Kvalifikcia sa m e adresova p r i a m o prijmateovi Hach, spustlec, zvrhlec!

(HVIEZDOSLAV)

prejavu:
(KUKUN)

Skuhro! l a k o m e c !

P o m e n o v a n i e o s o b y a d r e s o v a n jej s a m e j m f u n k c i u oslovenia. J e h o z m y s e l s p o v a v u p o z o r n e n , e s a n a d a n o s o b u s n i e m o b r a c i a m e . F u n k c i a oslo venia nie je v spisovnej slovenine v y j a d r e n morfologicky. J e to jeden z p a r c i l n y c h v z n a m o v n o m i n a t v u , k t o r sa realizuje l e n v o v p o v e d i . G r a m a t i c k t v a r , k t o r v y s t u p u j e v t e j t o funkcii, j e m i m o v p o v e d e t a k m i s t m p o m e n o v a n m o s o b y a k o n o m i n a t v v i n c h p r p a d o c h (v z k l a d e j e d n o lennej v e t y a v p o d m e t e d v o j l e n n e j v e t y ) . O s l o v o v a c i u f u n k c i u m u d o d v a okolnos, e p r i p o u i t v o v p o v e d i j e o s o b a p o m e n o v a n d a n m p o d s t a t n m menom toton s prijmateom prejavu. K tomu potom pristupuje osobitn intoncia. P r i n i e k t o r c h m u s k c h p o d s t a t n c h m e n c h v z o r u chlap s a v p l a t n o s t i prznakovho oslovenia pouvaj popri zkladnom tvare i osobitn t v a r y na -u a -e. S t o p v o d n t v a r y s t a r h o v o k a t v u , k t o r sa d n e s p r i d r u u j k oslovovaciemu n o m i n a t v u . Tieto t v a r y maj tylistick obmedzenie. Oslovenie v p o d o b e j e d n o l e n n e j v e t y j e z r i e d k a v e j i e . V y s k y t u j e sa a k o n a d n e s e n a l e b o b e n o s l o v e n i e v p r e j a v e , v liste, a k o u p o z o r n e n i e , v o l a n i e , v s t r a h a . S e k u n d r n e n m m o n o v y j a d r i rozlin c i t y alebo i h o d n o t e n i e : Ven prtomn! Drah rodiia! Mil Dao! Zuzka! Noe sa pohni! (zus) Ohls sa nm! M a g d u a ! ( V A N T N E R ) Prv ata! Daj pozor! Jurko! (zus) Ach, Silvester, Silvester! ( H E K O ) Milik mj!
V lkov nominatv

P a t r i a s e m p r p a d y , k e si n o m i n a t v v o v e t e i a s t o n e z a c h o v v a k o m u n i kan platnos, ale je p r i t o m doplnenm obsahu vpovede. B v a poda v z n a m u a k o m u n i k a n h o ciea h o d n o t i a c o u , m o d l n o u , v y s v e t o v a c o u a opis n o u v l o k o u a alej i v l o e n m o s l o v e n m . Hodnotiaca vloka: Msiari, lotri, dvaj mso na posmech, ( K U K U N ) Rudko ich [erene] neobral, neodvil sa t a k vysoko, babrk. ( O N D R E J O V ) Hodnotenie adresovan prijmateovi prejavu:
Blzni, dlho sa smia nebudete!
(HEKO)

S prechodom v tesn vzbu v platnosti podmetu i doplnku: No ked ich pouklad, boh ena nevie, o si poa, ( K U K U N ) Po roku poal ale Tich vne polihova, chorie. Aj tak slab chlap prepracoval sa. ( T A J O V S K ) Pomte tatovi, nech sa chudk nemor . . . ( H V I E Z D O S L A V ) Najhorie bolo pre, ked mu pen ziou vyhrali. e kde sa obrti ete mlad chlap? ( T A J O V S K )

Modlna vloka: To nebolo tak, estn slovo, (zus) Nu, boia va, ma svedomie nepli. ( T A
JOVSK)

S p r e c h o d o m v tesn vzbu v platnosti prilovkovho urenia: Prca im la jedna rados, (zus) Sedel rozvalen v oklivej baretke, krikavej a
hrza,
(TATARKA)

Vysvetovacia vloka: On toti bol v Posti za tri roky in syn hostinskho a bol u celkom ako t a m roden, ( T I M R A V A ) Chlapi-kamarti, prv raz sme takto spolu kosili, ( T A J O V S K ) Eli, ac z e m a n tob, navdy krpiarom to musel zosta. ( H V I E Z D O S L A V ) Pracujem v Tatraane, nrodn podnik, Kemarok, ( T L A ) S prechodom v tesn vzbu: Baranica bola istejia ako klobk; ani vietor ju tak ahko nezmietol do vody, ani ked sme chlapci ve schvlne napjali" klobky . . . ( T A J O V S K ) O p i s n v l o k a ie t z v . a b s o l t n y n o m i n a t v (asto s y n o n y m n s a b s o l t nym akuzatvom): J a n o vo sviatonom kroji, star vyholen tvr, dlh vlasy, opasok, krpce, fajka v zu boch, palica atd. ( T A J O V S K , charakteristika postavy v drme) Postavy bol nzkej, svalovitej, elo okrhle, ( T A J O V S K ) Hrdlo natiahnut, pysk ponoren dopoly, zdhavo pila z pramea, ( O N D R E J O V ) S prechodom v tesn vzbu: A on prde v imiskch a nohavikch sam srie a ad do Kramlkov. Stli sme t a m hlava na hlave, (zus)
(RZUS)

Vloen oslovenie m p o d o b n funkcie ako s a m o s t a t n oslovenie: Vitaj, Ondrej," povedal, podvajc mu ruku. ( U R B A N ) Vraniakovci, srdce, svedomie nemte, ( T A T A R K A ) Fri, nelakuj! ( K A R V A ) Kmotrk, noe prejdi dalej. (MLTST) Ha, kde si? ( T I M R A V A ) lovee, majte rozum! ( T I M R A V A ) Tetka, tetka, jaj boe! ( T I M R A V A ) Ach, moje neboiatko, akoe a zabudnem, ( K U K U N ) , vnky, , vetry, zahrte mi v povetr! ( R Y ) V l o k o v n o m i n a t v sa m e v y s k y t n i a k o v y b o e n i e z v z b y , n a h r d z a j c n i e k t o r v e t n len:
lezy

Ten svot len o gloch, futbale, port, port, o autch, motorkch technika, vyn . . . (BEDNR) Ale ona len s von, do sveta, Franczsko, Par . . . ( T L A ) T a k t o n o m i n a t v m e b y aj i n t o n a n o s a m o s t a t n e n : Jes ahk veci. Polievka, mlieko, kvika,
(KUKUN)

Doplnen

nominatv

J e to predovetkm nominatv podstatnho mena, ktor v platnosti p o d m e t u je nositeom p r z n a k u vyjadrenho prsudkom. Vzhadom n a t o t o doplnenie p r s u d k o m ctime t e n t o n o m i n a t v ako k o m u n i k a n n e p l n . T v o r r m e c p r e

p r e d i k a n o b s a h a m o n o h o oznai z a r m c o v n o m i n a t v . N o m i n a t v v a k m e s m v y j a d r o v a aj t e n t o p r s u d k o v o b s a h p r e i n p o d s t a t n m e n o , ktor mu ju nadraden. V tomto prpade hovorme o obsahovom nominatve. V i s t c h k o n t r u k c i c h me n o m i n a t v spja o b i d v e t i e t o p l a t n o s t i a v t e d y i d e o s t a v o v n o m i n a t v ; alebo m e k o m b i n o v a funkciu p o d m e t u s v z n a m o m miery; t o je n o m i n a t v miery.
Rmcov
(F.

(podmetov)

nominatv:

Kone beali irokm poom, ( V A J A N S K ) Krza je prinou nezamestnanosti. K R ) Obloha je vesel a belas, ( M I N )

V i n n c h a t r p n c h k o n t r u k c i c h p r e c h o d n c h slovies m t e n t o n o m i n a t v v z n a m agensa alebo paciensa: Ma navarila obed.

(KUKUN)

Neviem, ei je vchod z chodby stren,

(KARVA)

Rmcov nominatv ako podmet pri neaktulnom prsudku: Dobr kniha najlep priate. ul ruch na vetkch klziskch. Slovan bez prehry, ( T L A ) Obsahov nominatv b v a p r e d o v e t k m p r s u d k o m p r i s p o n o v o m slovese osta): by (zriedka i p r i slovese

Jakub Gra b o l u star chlap, ( M I N ) Mat kamartov j e vec takreeno neoceni ten, ( A . M A T U K A ) to mi je dietok. O s t a n bez ztity, siroty v pravom zmysle slova, ( K U K U N ) Proti prsudkovmu prznak, intrumentlu vyjadruje podstatu tento nominatv trval,

podstatn

ktor vyerpva

kvalifikovanho

predmetu.

P r e t o sa p o u v a n a j m v defincich: Mokrad je podzemnmi vodami premoen pda na pt vrchov, alej aj p r i n e p l n o m v y j a d r e n p o d m e t u : To je vek vec.
(TATARKA) (TLA)

P r i identifikcii: Nechaj ho. To je krt.

(ONDREJOV)

A konene ako vrazov zvltnos: Lske je bieda chimra,

(KUKUN) (SLDKOVI)

B sa nebojm, ale robota je robota.

P r i s u b s t a n t v n o m p r s u d k u s t v a i h o d n o t i a c a astica za: To je mi za poriadok! Ukka neaktulneho prsudku: Chudobn lovek hotov opica, ( P O R E K A D L O ) M cez plecia prehoden nov kouch, ale nohavice sam zplata, ( Z B O R S K ) Ty papluh! ( J E S E N S K ) T a k t o prsudok me by spojen s platnosou oslovenia: Teda vid, domine Lauek, t y mdry, chren lovee . .
. (KALINIAK)

O b s a h o v n o m i n a t v b v a alej t e s n m a v o l n m p r v l a s t k o m :

U chbal len Vraniakov p a s t i e r T o m , ( T A T A R K A ) Materil m m u hotov: tamto pod stranou je z e m hlinaka z nej d m napli tehl, ( K U K U N ) M i k l e -boenk zha proti v m svedkov, ( T A T A R K A ) B a r n s s y, sirotsk przes, ide do penzie, ( J G ) V niektorch prpadoch urovac vzah medzi obidvoma p o d s t a t n m i menami kole a l e b o j e n e u t r a l i z o v a n :
A t kouha, t e n Marek mi mus vyloi, o treba,
(TAJOVSK) (KARVA)

A o ena, Ana?

Vo vonom postaven p r i prsudku m n o m i n a t v funkciu Chlap je t o dobrk.

doplnku: prvlastkom

Z n o m i n a t v u p r e l a k o n t r u k c i a so z h o d n m s u b s t a n t v n y m a doplnkom i do ostatnch pdov:

To je u n del tak, ns ien vydatch, ( K U K U N ) Musel som sa ponha oproti naim valachom, Ondrejovi a Miovi, ako baa prikzal, ( K R N O ) Dostala dobrka chlapa, ale chudka, ako i ona, hoc bola dievka, e jej pru hada, ( R Z U S ) J u s t n bval so sestrou Betou, vdovicou. ( T A T A R K A ) O b s a h o v p l a t n o s m i t z v . pomenovac nominatv. Vyjadruje sa n m vo vete m e n o osoby alebo veci p o m e n o v a n e j n a d r a d e n m slovom. V c h o d i s k o v je jeho doplnkov a prsudkov funkcia: Dievatko sa vol Marienka. Volm sa Karol. T m t o zleninm hovorme k o a cervty. ( T L A ) V tichej samote, zvanej Zbojncky Tanec, skrva sa biely dom. J O V ) Som B u k o .
(ONDRE

astejie s a p o u v a a k o n e z h o d n p r v l a s t o k : Novonarodenmu dal kadodenn sedliacke meno, Ondrej, ( K U K U N ) Najpozoru hodnejia je novela Otroci, ( A . M A T U K A ) Okres Michalovce splnil pln v k u p u n a termn, ( T L A ) Zsielku mono vyzdvihn na potovom rade Koice 2 od 8. do 18. hodiny. Analogicky poda t c h t o kontrukci pouva sa a k o pomenovac n o m i n a t v
aj veobecn podstatn izba slo Kozej, m e n o : technick 12, vroba kapitn zliatina elezouhlk, krob protiklad cukor. husiara po rieke m/u z zena, na podklade Labuda; elatna v

Pri d o m c i a c h vlastnch m e n c h preiel p o m e n o v a c n o m i n a t v v z h o d n

p r v l a s t o k : uite Jna, krovi takisto inch pdoch: Likave, Vladislavovi, s lekrom Vozrikom, na zmku

Dunaji, do mesta Zvolena. P r i spojen osobnho m e n a s priezviskom a t i t u l u s m e n o m j e u r o v a c v z a h k o l s a v a l e b o i n e u t r a l i z o v a n : Jozef Srnka,

profesor Baran, sdruh Bodnr, pani Hedviga, don Juan.

K o b s a h o v m u n o m i n a t v u p a t r aj prirovnvan
A Turkya, a k o rua, pekne vta svojho mua. o sa preeed nieo svetla, ( R Z U S )

nominatv

so s p o j k o u ako:

(CHALPKA)

Okienkom a k o dla len

J e t o tie n e z h o d n prvlastok. B v a aj d o p l n k o m : Ved t e n star otec musel vyzera na tej stavbe len ako m r a v e c ! stvu sa ukazuje a k o sluha, ( K U K U N )
(JANOV)

Obecen

Zriedkavejie b v a i p r s u d k o m : Bol a k o prst vprostred ocena. Vyskytuje Jedle a k o jedle,

(TATARKA)

Nie je rytmus a k o rytmus, s osobitnm

(TLA)

sa aj v u s t l e n c h k o n t r u k c i c h
(JESENSK)

vznamom:

aty a k o aty, len ked ste sa zachrnili, (zus)

Analgiou p o d a n o m i n a t v u vznikli k o n g r u e n t n p r i r o v n v a c i e k o n t r u k c i e aj v o s t a t n c h p d o c h : Ale maj chlapca a k o hrudu syra, Maroka. ( R Z U S ) T e b e to mem poveda ak|o kamartovi, ( J E S E N S K ) Starmu sa iskria oi ako vlkovi, ( V A N T N E R ) Nevi si ns ani a k o blata za nechtom, (zus) Treba ho a k o soli. (zus) V i s t c h k o n t r u k c i c h so slovesom by pln n o m i n a t v o b i d v e z k l a d n v e t n funkcie: j e k slovesu by p o d m e t o m , ale v y j a d r u j e p r i o m i m e n n obsah
p r s u d k u : s skky skky s (ska sa). T e n t o t z v . stavov nominatv

vyjadruje: prrodn javy: Je hmla. Bola n o c - Bol prekrsny jnov de. asov j a v y , s v i a t k y a p . : Bolo poludnie. Bola aprlov sobota. Bol prv mj. Boli przdniny, spoloensk innosti, deje, u d a l o s t i : S skky. J e atva. Dnes mu bol pohreb. J e celopodnikov dovolenka Dnes je trh. Bude retaurcia, ( J G ) psychick s t a v y : U richtrov je pokoj, tich skromn rados,
(KUKUN) (KUKUN) (MARTKOV)

I teraz mi je aoba aksi.

S t a v o v n o m i n a t v b v a aj p r i i n c h slovesch existencie: Stala sa vek zmena. Nastala zima. Vznikla vek hdka. A k o s t a v o v t r e b a c h p a aj n o m i n a t v v k o n t r u k c i c h s predlokou z, zo: J e z neho dobr maliar. Nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina. Z popolvra sa stal krsny princ. N o m i n a t v k v a n t i t a t v n y c h p o d s t a t n c h mien, k t o r sa v i a u s genitvom m e r a n h o p r e d m e t u , m v z n a m m i e r y . V nominatve miery sa spja v z n a m m i e r y s funkciou p o d m e t u , p r s u d k u a d o p l n k u : Ete astie, e je tu dostatok v z d u c h u , ( H O R K ) Samotnch s t r o m o v s tam tyri miliny, ( T L A ) A tch i a t a k a b t o v tam bola cel kopa. u d bol nval! i e n sa zbehol cel zstup. Hned s obklopen kupcami: p a n i i e k sa k nim tla hrza, ( H E K O ) V z n a m m i e r y me z h o d u v i s t c h p r p a d o c h n e u t r a l i z o v a : Ns d e t b o l o kde, ( T A J O V S K ) Tisce v o j a k o v , tisce c h l a p o v takto si polo ilo otzku a takto si ju v tchto akch doch zodpovedalo, ( T A T A R K A ) N o m i n a t v m i e r y sa me v y s k y t n aj bez p o d r a d e n h o g e n i t v u :

Neprelo ani dva tdne, tie takto poobede priiel uro. ( K U K U N ) Nu tak, prve dva roky minulo na Michala, o sa pokriepili. ( K U K U N ) Zo koly sem s dva kilo metre, ( T L A ) Skoro tri tdne, ako odiiel, ( C H R O B K )

Akuzatv
A k u z a t v v y j a d r u j e n e o b m e d z e n as nieoho n a d a n o m p r e d m e t e . T a k e j t o a s t i n a d a n o m p r e d m e t e s s c h o p n l e n deje p o m e n o v a n p r e c h o d n m i slovesami. P r e t o je a k u z a t v t a k m e r v l u n e a d v e r b l n y m p d o m , a t o p r e d o v e t k m a k o o b j e k t p r i p r e c h o d n o m slovese ( s y n t a k t i c k p r e d m e t ) . V druhom svojom vzname, ktor vyplva z uvedenho zkladnho vznamu, v y j a d r u j e a k u z a t v okolnos miery a asu.
Predmetov akuzatv

P o u i t i e p o d s t a t n h o m e n a v A. v o funkcii p r e d m e t u j e p o d m i e n e n p r e chodnosou slovesa (jeho t r a n z i t v n o s o u ) . J e t o vlastnos slovesnho d e j a , e p r e c h d z a b e z o b m e d z e n i a n a n e j a k o b j e k t , k t o r si p o t o m sloveso i a d a vyjadri, lebo b e z n e h o j e n e p l n . Medzi p r e d m e t o v m slovesom a j e h o p r e d m e t o m je t e s n zvislos a jej g r a m a t i c k m v y j a d r e n m j e v z b a slovesa s p d o m p o d s t a t n h o m e n a (rekcia). P r e c h o d n sloves m u m a okrem a k u z a t v u i alie o b j e k t y (v i n t r u m e n tli, d a t v e , g e n i t v e alebo v p r e d l o k o v o m p d e , v n i m o n e i v d r u h o m a k u z a tve). P r e t o t r e b a rozliova prpady, k e j e o b j e k t v a k u z a t v e v l u n m o b j e k t o m deja ( v l u n a k u z a t v : rba drevo), o d p r p a d o v , ke j e a k u z a t v n y o b j e k t z d r u e n s almi o b j e k t a m i , s k t o r m i sa del o as d e j a ( z d r u e n a k u z a t v ) . V t o m t o d r u h o m p r p a d e t r e b a zasa rozliova, i p r i p o s t u p e d e j a cez o b j e k t y je o b j e k t v a k u z a t v e k o n e n m o b j e k t o m ( a k u z a t v k o n e n h o o b j e k t u : poveri niekoho funkciou), alebo i p o o m nasleduje ete al o b j e k t , t a k e p r e d m e t v a k u z a t v e j e len p r e c h o d n m o b j e k t o m ( a k u z a t v p r e c h o d
n h o o b j e k t u : iada niekoho o prepenie, venova niekomu knihu). Intencn

p o r a d i e o b j e k t o v v y p l v a z prirodzenho p o s t u p u deja cez p r e d m e t y p o d a i c h hierarchie a v e c n c h svislost. Toto p o r a d i e sa o d r a v celkovom v z n a m e p d o v t a k , e n a p r . t y p i c k p r e c h o d n o b j e k t sa v y j a d r u j e i n t r u m e n t l o m (zsobova mesto pitnou vodou), t y p i c k k o n e n o b j e k t s a vyslovuje d a t v o m (posla znmym pozdrav). A k u z a t v je t e d a v t o m t o ohade b e z p r z n a k o v . I n t e n n p o s t u p n o s o b j e k t o v p r i p r e c h o d e deja neslobodno s t o t o o v a so slovosledom p r e d m e t o v v o v e t e . Z a m e r a n i e d e j a s a me posun z b e z p r o s t r e d n e z a s i a h n u t h o o b j e k t u n a vsledok deja, k t o r h o d n o t m e ako v s l e d k o v o b j e k t ( v s l e d k o v a k u z a t v : reza slamu reza seku). K e d o b j e k t v z n a m o v o d o p a o b s a h slovesa, m m e t z v . o b s a h o v o b j e k t (obsahov a k u z a t v : vidie zpas, spieva piese, lona prehliadku). Z v l t n y m p r p a d o m j e t z v , s t a v o v o b j e k t , ie o b j e k t

nositea s t a v u . J e t o p r e d m e t , k t o r je b y t o s t n e alebo prinn zblen s nosi teom alebo vchodiskom deja (stavov a k u z a t v ie a k u z a t v nositea s t a v u :
otca bol aldok).

Vlun akuzatv B v a ako jedin objekt p r i v r a z n e innostnch slovesch, k t o r c h dej prechdza n a objekt bez obmedzenia. O d r a z o m plnej asti deja n a p r e d m e t e je pasvna kontrukcia, v ktorej dej p a t r p l n e t o m u t o p v o d n m u o b j e k t u a k o
s v o j m u nositeovi: rudu dopravuj lanovkou ruda je dopravovan lanovkou.

V l u n a k u z a t v stoj pri vekom m n o s t v e p r e c h o d n c h slovies v y j a d r u j cich premiestnenie p r e d m e t u alebo jeho rozlin z m e n y (vonkajie i v n t o r n , fyziklne, socilne, psychick alebo a b s t r a k t n ) :
chyti palicu do rk, vzia zimnk atrament pli mso, dosky, na seba, poloi cigarety vies chlapca mlie isti smelho riei otzku mak, obloky, chlapca, vchovy, do vrecka, do koly, rozbi kpi pohr, mlieko, analyzova vychovva odhodi list auto, zohrieva prija sirotu, pr do koa, vylia obu topnky, polievku, zamestnanca, posmeova iny ap. soli na obrus, sia penicu, ora zemianisko, budi problm, deti, iakov, pochvli jes jablko, rozobera zastavi

zastraova mustvo,

V l u n a k u z a t v b v a v o vzvovej kontrukcii s e l i d o v a n m slovesom,

k t o r je z a s t p e n p r s l o v k o v m v r a z o m : Hore
^druzen akuzatv ako konen

hlavu!
objekt

Sem t

knihu!

J e v p o r o v n a n s v l u n m a k u z a t v o m slabm o b j e k t o m a b v a p o slove sch, k t o r c h dej m v sebe p r i a m o alebo aspo etymologicky s m e r o v p r v o k , t . j . priestorov zacielenie n a ist objekt, a z n a m e n premiestenie nejakej veci n a t e n t o objekt. P r e n a n objekt j e v i n t r u m e n t l i , objekt, k t o r je m i e s t o m urenia, je v a k u z a t v e . Tieto sloves si t e d a svojm v z n a m o m iadaj o k r e m a k u z a t v u aj objekt v i n t r u m e n t l i :
naloi hlinou, zsobova vazov obsypa nosou, voz uhlm, natrie podnik cenami, rodiov ponknu chlieb vysypa lekvrom, cestu trkom, nakmi opatri iakov potei zkuskami zahusti diea kaou, poveri darmi, omku vystroji delegtov nakazi mkou, kabinet kvetmi, cestnm chlapca zanies jarok pomckami, obdarova poslanm, neskrom

surovinami, zamestna lskou, hosa

dvere zmkou, prcou, priateov ap.

ozdobi okn

Smerov p r v o k j e v y j a d r e n p r i slovese p r e d p o n o u . A k u z a t v m o n o p r e meni synonymickou o b m e n o u n a t y p i c k k o n e n o b j e k t v d a t v e : darova

priateovi
trk na

knihu,
cestu.

nasypa

sliepkam

zrno. N e i v o t n p o d s t a t n m e n m a j miesto
uhlie do voza, natiera lekvr na chlieb, vysypa

d a t v u p r e d l o k o v p d : naloi

A k o k o n e n objekt t r e b a hodnoti aj v l u n a k u z a t v p r i p r e d p o n o v c h

slovesch so s m e r o v m p r v k o m , k t o r c h o d v o d z o v a c z k l a d p o c i u j e m e a k o v n t o r n o b j e k t n a r o v n i i n t r u m e n t l o v h o o b j e k t u (zavpni tri pdu v p n o m ) : zastrei vydldi vaza, budovu, ulicu, prevzduni zarmova nakrmova obraz, tvr, zaskli pohnoji pokoku okno, ap. (vy Jdldi ulice, mesto, (vy)parketova torpdova vntorn zalesni svahy, oznmkova zarybni list, potoky, oveni zhradu, pdu opa

zem, prekrvi

Aj t u j e s m e r o v a n i e d e j a n a a k u z a t v n y o b j e k t d a n p r e d p o n o u . N o v i e s t u i sloves bez p r e d p o n y : (vy)betnova izby, kandalizova lod. alie p r e d p o n o v sloves s t m t o objektom maj implicitn objekt vo svojom v z n a m e a ako bezpredponov mu ma miesto a k u z a t v u datvnu alebo predlokov v z b u : pokodi i plati sk a zavola odstreli zapja niekoho zavola (kodi n i e k o m u ) , zaplati niekoho, okrkmi vetky vek vyvola niekoho chlapca, pozemky, peniaze. pivo (plati z a p i v o ; k o n t a m i n c i o u niekoho spoloen zver, noc, rodn stravu, odhlasova kraj, opisova vetku prehs zkon, pivo); ( k o n t a m i n c i o u v a k i vola vystriea niekoho, diagnostikova pivnicu, chorobu, bombardova

na niekoho); obsia vysli srnca ia,

ospevova odrba srnca),

prostredie,

( k o n t a m i n c i o u i streli

P o d o b n e j e t o p r i s l o v e s c h , k t o r a k o b e z p r e d p o n o v m a j dej z a m i e r e n n a subjekt: obs trest, deti, kalu, prejs pijatiku, enu, cel vysmial
]

stavenisko, pchu, nieo

vy chodi odpyka

kolu,

vysedie

hsatk, vlak,

odsedie odumrie

odlea oplaka

prespa

noc, vyspva /na nieo rozumie

navu trest; a zabudn

z cesty, nieo/

zmeka

len predponov a s dvojitou na nieo; bezpredpo aka m zarastala hne

v z b o u s sloves pozrie n o v s l o v e s aka niekohojna bujn odbehol, loboda. tak niekoho/za Zhradka mu

a rozumie niekm,

maj tie dvojit, resp. i trojit v z b u : nieo/nieomu; zarastala bujnou Bol sloveso zarasta pod oblokom.najradej lobodon. by ho

a m b i v a l e t n p o m e r k s u b j e k t u a o b j e k t u : Zhradkih pod oblokom (JG) P r o v , z r i e d k a v p r p a d p r i slovese odbehn: bol protivn,

K t e j t o s k u p i n e sa p r i m k n a j sloves, o d k t o r c h -pre i c h s l a b i n n o s t n rz n e t v o r m e p a s v u m : cti boles, dopusti prv zlatku, nulo, stanicu, vlastni
(KUKUN)

tak vedie nate.

neastie, st termn

dosta ak skok,

dar, utova peniaze, zvedie

rodiov,

ma auto, znmeho, A zfanie ho

min kodova mi naim

poslcha dom,

matku,

stretn t zprmi;

S e m p a t r aj v z b a s o b s a h o v m i p r s l o v k a m i treba, vyskytuje dozveda akuzatv sa pekn (spravidla dozvedie zmenn) objekt: dovtpi sa pravdu, pri

a s c i t o s l o v c o m na, Vnimone dota sa

niektorch sa to,

z v r a t n c h slovesch; t u sa tie h o d n o t a k o k o n e n sa nieo, veci,

11

Morfolgia

161

nazda nieoho,

sa nieo,

pta sa nieo, vypytova modli sa ruenec

sa velio/na

velio,

nanosi

sa

nieo/

ui sa zemepis,

(objekt j e t u v a d e aj o b s a h o v ) .

Zdruen akuzatv ako prechodn objekt J e t o a k u z a t v , k t o r nie je k o n e n m o b j e k t o m deja, lebo p o p r i o m m sloveso ete al objekt.
B v a p r i slovesch s d r u h m , o b s a h o v m a k u z a t v o m : ui
dejepis, zbavi chlapca cvii rodiov nehody dorastencov starost, strebu, pozbavi tt to stoj ud nehody). deom raajky, naplni drobi deom husiam vreck ceni si istoty, vek peniaze. riaditea funkcie, uchrni

prv

triedu

B v a alej p o o d l u k o v c h slovesch s genitvom a k o alm o b j e k t o m :

sprosti (astejie od

J e t o dalej a k u z a t v zdruen s v o n m d a t v o m alebo s d a t v n y m z v r a t n m

z m e n o m (in j e t o v l u n a k u z a t v ) : zohrieva ihavu, ovocm; pokazi otcovi hodinky, prcu, si tto rozbi mame robi si svoju uvedomi napomen okolnos, kartu, ivot, si chlapca; si cudziu vma okuliare;

sem p a t r aj a k u z a t v p r i re, vi si starch, prznaky. izbu, venova iakom oznmi

slovesch so z v r a t n m z m e n o m si: osvoji toto uznanie, nies koscom strnke vstupenky, verejnosti zasvti prosi zprvu, vyvoli dediom,

si tieto

P a t r sem aj a k u z a t v p r i v z o b n o m a p r i f a k u l t a t v n e v z o b n o m d a t v e :
obed, posla rodine obetova stroj zprvu, do tajomstva, pero, niekoho vlasti podrobi smutn niekoho od niekoho informova niekoho necha sestre k; da hosovi poia skke, chlapcom ui vstup loptu, deti ap. pozornos, zaobstara

zaakvacej zakza zaa o veci, vzia

skromnosti,

nepovolanm niekoho niekoho vystrha si spoluiaku chcie niekoho

Prechodnm

o b j e k t o m j e a k u z a t v p r i alom p r e d l o k o v o m
do prce, k odporu, niekoho obvini pred niekoho zo povzbudzova pripravi niekoho

objekte:
zloinu, na zl ap. svojm ap.

nebezpeenstvom

alej aj a k u z a t v p r i slovesch s d o p l n k o m : poklada

za predsedu, za enu, za mua, ma niekoho za blzna,

niekoho
urobi da syna

za
synovca

neestnho,

za tta

K o n e n e sem p a t r aj v l u n a k u z a t v p r i p r e d p o n o v c h slovesch s odl u k o v m v z n a m o m , v k t o r c h o d v o d z o v a c o m zklade ctime v n t o r n objekt n a r o v n i genitvneho o b j e k t u (odvpnipdu zbavi pdu vpna,);
odbremeni psa, vykosti vrobu, mso. odkodni majiteov, odvodni lky, odervi stromy, odvivavi

Stavov akuzatv ( a k u z a t v nositea s t a v u ) P r i niektorch p r e c h o d n c h slovesch v y j a d r u j c i c h p s y c h i c k s t a v y m m e objekt, k t o r j e vecne blzko k nositeovi deja. T e n t o o b j e k t j e v l a s t n e s k u t o n m s u b j e k t o m deja, k m p o d m e t len pecifikuje miesto, k d e s u b j e k t dej
pociuje: otca bolela ruka o t c a bolelo v r u k e . V i n c h p r p a d o c h v y j a d r u j e

p o d m e t prinu deja alebo len bliie v y m e d z u j e o b s a h slovesa: zima

len ma tak

drguje

(od z i m y l e n m a t a k d r g u j e ) , zaal

ho obchdza

nepokoj

(zaalo h o

znepokojova). I d e t u o p r e c h o d n s t a v o v sloves, k t o r c h o b j e k t v o l m e p r e t o s t a v o v m ; j e t o o b j e k t nositea s t a v u . Typick s t a v o v objekt b v a pri neosobnch slovesch: Yeronku s m d . Prtomnch z a m r a z i l o na chrbte. Bodaj a m e t a l o . I l o ma vychyti. ( V A N T N E R ) Nerobievala to rada, ale p r i p i e r a l o ju* ( J A N O V ) loveka ide porazi, ( H E K O ) Hej, Janka a v dlaniach kdesi z a s v r b e l o . ( M A R T K O V ) Ani ma n e h n e ! Akosi ma o z i a b a . Veru, h e g l o ho, ako sa sved. . . ( K U K U N )
(TAJOVSK)

Blzke s p r p a d y so z m e n n m p o d m e t o m : otca omnalo, o je vagra do toho, Milieu osi zase nadchod svrb jazyk, sestru

osi ap.

rozdva,

gazdu

osi

S t a v o v o b j e k t b v a dalej p r i slovesch s p o d m e t o m v y j a d r u j c i m miesto,,

p r i n u alebo o b s a h d e j a : Katrenu nedojma, driemoty;
zunoval,

omna

noha,

zves ho

brata nadili minulo. ma

cesta Nadde

deti

ukonala,

rodiov

u prela opusten

trpezlivos,

star

mamu a ivot

ju vola

vrti

sa domov,

( K U K U N ) A zfanie ako ten strom v poli,

( K U K U N ) Bol som teda sm, celkom

(ZBEK)

Stavov akuzatv je druh, konen objekt deja, ako ukazuje monos zmeny
s datvom: prejd mylienka. a smiechoty jprejd ti smiechoty, nadila ho my'lienkaj'nadila mu

Rozrenm v z b y b v a s t a v o v a k u z a t v aj p r i n e i v o t n c h p o d s t a t n c h .
m e n c h , s p r a v i d l a so s t a v o v m d a t v o m : starej
vno im rozviazalo jazyky, strach mu stska Obsahov srdce. akuzatv

mame

utihlo

ktiky

st,,

O k r e m t o h o , e p r e d m e t d o p a sloveso i n t e n n e , m e v i s t c h p r p a d o c h v y j a d r o v a j e h o v e c n n p l alebo j e d n o d u c h o d o p a j e h o l e x i k l n y o b s a h :
poujem krik, spieva vesel pesniku, konala slubu, mal prednky. Tento

o b s a h o v o b j e k t m e b y t r o j a k : v y s v e t l o v a c , kvalifikujci a d o p a c . V y s v e t o v a c a k u z a t v u v d z a vecn obsah slovesnho deja. Stoj p o slovesch z m y s l o v h o v n m a n i a , m y s l e n i a , rei a p o s l o v e s c h v y j a d r u j c i c h

vu. Miesto a k u z a t v u s t v a aj vedajia v e t a : vid svoj omyl vid, e sa
chcela vidie vma nieo, vola mena dovoli jeho neastie zpas, chcela, pozorova vedie veri novinu, vernos, napsa zabrni prpad iados; to, umoni aby sa mu stalo pokus, bada cel prezradi biolgiu, odpove, zakza iv to, pozna svoje nov zitky, neastie. ruch, tui svet, S to n a p r . pou osi, tento skma vstup; mysly, prce, rozkza sbi cel zl novinu,

mlil;
cti priny, hovori

sloves:

boles, myslie poveda niekoho, vsledky, vstup,

si to ist, tto

si nedostatky, ohlsi

to, zabudn rozprva polcii, predna prosi

vec, utova oznmi svoje iada

vsledky postup

prieskumu, zataji zazna vno, npravu,

skuton vyetrenie,

okolnosti,

prisaha

vysvetova

nvtevu,

demontrciu,

prepi

nepozornos,

ela

si pokoj;

sem p a t r i a aj n e u r i t k y vidie,

pocti,

cti

v jednolennej v e t e a o b s a h o v prslovka vidno. Niektor z t c h t o slovies m u m a len z m e n n o b j e k t : nespomenul

to/na v to, mohol sa to, ptaj sa to dovtpi, sa nieo. asi sa nieo domnieva, kto by sa to bol nazdal,

som si
neopo

K v a l i f i k u j c i a k u z a t v pleonasticky o p a k u j e v z n a m slovesa, p r i o m t e n t o v z n a m pecifikuje, a t o b u s m alebo p r i p o j e n m p r v l a s t k o m , k t o r v y j a d r u j e vlastnos alebo m i e r u deja. B v a po slovesch rei alebo n i e k t o r c h i n c h innost:
poveda ta zprvu, ukazova Siitvai ostrejie somrske ven slovo, poveda nov vzletn re, predna rozprvku, prsia, ap. verky, pska bea dlh spieva vojensk trate; lger, pochod, sem patr slabikova vetu, rozprva pekn

ui, hra

hru, plva taji tajomstvo

aj e t y m o l o g i c k figra s r o z l i n m i slovesami: bojova

sen, duma dumku,

boj, bi boj, i

ivot,

D o p a c a k u z a t v s t o j p r i n i e k t o r c h slovesch so v e o b e c n m v z n a m o m , s k t o r m i t v o r o b y a j n e uiu v z b u , spravidla frazeologickej p o v a h y :

robi prvos, vin hanbu, spravi tok, urobi odhad, nbor, vyvin poriadok, %lcna silie, uskutoni dieru prieskum, podnikn vlet, do sveta, kona pestova vylia strati prehliadku, kls port, svoj hlavu, vies hnev, lma si ini draz, ne roz vchovu, preiera hlavu, zkrok,

zachovva

javi
slzy, rie

nechu, prehodi
prelieva biedu.

slovo-dve;

p a t r i a sem alej i frazeologick spojenia s p r e

da, ku plny,

nesenm vznamom, ako krv, zaplati

spravi krvav

Obyajne m o n o v z b u n a h r a d i j e d n o d u c h m slovesom: robi krik

pestova port portova.

kria,

T y p i c k j e o b s a h o v v z b a p r i slovese ma, ke nejde o v l a s t n c t v o v z k o m zmysle:

ma rozhad, pamti, oci krvou prcu, zmysel vetko vyuovanie, prvo, slovo pre nieo, na hlave, ap. v hrsti, zamestnanie, pravdu, dveru svadbu, dovolenku, spech, vrtochy, prcu astie, hlavu as, starosti, na nieo, v lske, list naahovaky rados, vec na riadi napsan, s niekm, znmos, povinnos, k niekomu, na vojne,

na jazyku; kamarta

ma niekoho

rd, niekoho dokonen,

tea v cte, protivnka podliate

E t y m o l o g i c k y sem p a t r i t z v . a b s o l t n y a k u z a t v v o funkcii d o p l n k u : A Katica pova, zaslzen tvr na jeho pleci, ( K U K U N ) A z hr a brl juna smel, aMu v psti, vdol udrela, ( C H A L P K A ) Sem t r e b a zaradi i a k u z a t v v spoloenskch f o r m u l c h : Dobr de, pn asesor. Dobr chu!
(JG)

Dobr noc! tastliv cestu! Dobr zdravie!

alej aj a k u z a t v v o frazeologick u s t l e n c h z v r a t o c h s p r s l o v k o v m
v z n a m o m s p s o b u t y p u krok za krokom, kus po kuse, piad po piadi.

Vsledkov akuzatv Stoj m i e s t o p r v o t n h o , vlastnho objektu slovesa a k o vsledok deja: kopa f

jamu, figrky, spolok, tersk piec kole, kvrnu vari krajinku, obed, miesi napsa cesto, vi venek, vysedie priazniv plies korb, modelova dom, zaloi dojem nakresli vypli slzy. romn, utvra hsence, podmienky, postavi

na obruse,

robi dobr

a p . P r o v , p o e t i z m u s so s k r y t o u etymologickou
(TOMIK-DUMN)

figrou:

Ty si plakala

ma

V n i e k t o r c h v z b c h sa u p r v o t n objekt n e u v e d o m u j e , t a k e sloves maj p o t o m u len vzbu s vsledkovm predmetom.

Okolnostn akuzatv

Z v z n a m u neobmedzenej asti v y p l y n u l p r i a k u z a t v e v z n a m plnej m i e r y a k n e m u sa pridruil v z n a m asu.

Akuzatv miery

O b m e d z u j e sa n a v r a z y , k t o r v y j a d r u j m n o s t v o . B v a v spojen s geni t v o m o b s a h u (podobne a k o n o m i n a t v miery), p r i o m urovac vzah medzi o b i d v o m a s u b s t a n t v a m i j e kolsav. A k u z a t v m v z n a m objektu i miery (v t o m t o v z n a m e j e p r v l a s t k o m alebo d o p l n k o m ) . Mono ho nahradi p r i
lo v k a m i m i e r y : vypil len pohr vna vypil len mlo. Podstatn meno m

p r e g n a n t n v z n a m miery, a t o alebo s a m o , alebo v spojen s k v a n t i t a t v n y m prvlastkom.

A k u z a t v m i e r y v t e s n o m spojen: vykpi vna, ani tyri ma pln zrnko, kusy peaz hlavu mala starosti, pln prejs chova mali truhlu. lyziku-dve, dva kilometre, navi plati dve jednu kil, strati korunu. cel meter. kninicu, s tret tyri drd, da hodn Vo v o n o m spojen: roboty S elipsou g e n i t v u : zjes za korunu, cel silu, krmiva vagny hus. nemali dostatok, ovsa nepracdi penice, vypi dve fae kde

A k u z a t v m i e r y stoj aj s a m o s t a t n e , t a k isto s d v o j i t m v z n a m o m o b j e k t u
a m i e r y : prespa hra dva sety, kilometer, noc, presedie dve stovky, kolo, plva dva veery tyri sek, len tak, preta koru ny, spieva vi tonu, mera dlhova by dlen posledn tri strofy,

bea prv

V istom v z n a m e m i e r y b v a a k u z a t v p r i a d j e k t v a c h , prilovkch a p r e d lokovch v r a z o c h vyjadrujcich vzdialenos, r o z m e r y alebo v h u : by irok

dva sedie minty ma metre, by dlh zasta tri centimetre, dokoni by vek zostpi stavbu dva tri hektre, pred by vzdialen pred konenou termnom, karcer vku dve m prs stovky stanicou, dve hodiny, meter kilometrov, kus pred dedinou, dalej, vlaku; koruny, dve zastvky mesiace vhu

dve lavice po odchode tyri manko

v a d n o m i n l n o m p o s t a v e n : dosta ma vhu tri kil; m metrk,

osemdesiat.

Akuzatv

asu

Bva pri podstatnch mench s asovm vznamom. Zkladn je v z n a m

asovej m i e r y : sedie mintku, (list) jedno i roky cel dve hodiny, rno sa vrtil, domov. asy mi zase vykal, (JG) dve hodiny, spa ui daktor kra iba chvku, hodn chvu, st cel cel venos, hodinu, post psa a roky, aka (niekoho)

sa cel de

(matematiku).

V z n a m asu bez p r v k u miery j e zriedkavej: pricestoval

rok bolo aj lepie, kad zimu sa vracal Ostatn

minul

nedeu,
rok o rok

choravel,

N i e k e d y b v a a k o s t a r i a v z b a m i e s t o benejieho p r e d l o k o v h o l o k l u :

Genitv
Genitv v y j a d r u j e o b m e d z e n as deja n a d a n o m p r e d m e t e . V a d n o m i n l n o m p o s t a v e n v y j a d r u j e genitv prslunos n a d r a d e n h o p o j m u k d a n m u p o j m u : strecha domu. V nezvislom p o s t a v e n me ma p a r t i t v n y alebo z p o r o v v z n a m : napadlo snehu, nepovedal slova. A k o a d v e r b l n y p d v y j a d r u j e d r u h , k o n e n objekt d e j a p r i a k u z a t v e alebo pri z v r a t n c h slovesch:
zbavil ho starost, nanosil genitv sa iat.

Adnominlny

D v e p o d s t a t n m e n m u p r i sebe st t a k , e s t v a r o m z h o d n a j e d n o z nich v y s t u p u j e a k o p r z n a k d r u h h o : zem hlinaka, dobrk chlap, alebo aj t a k , e veci nimi p o m e n o v a n s v p o m e r e as celok. A k o celok v y s t u p u j e p r i t o m vec p o m e n o v a n p o d s t a t n m m e n o m v genitve: strecha domu. G e n i t v vyjadruje, e sa n a t e j t o veci z a s t u j e i n v e c a k o jej nleitos. T a k t o as mono chpa a k o prslunos k celku. A d n o m i n l n y genitv v y j a d r u j e t e d a v z k l a d n o m v z n a m e vzah prslu n o s t i k p o m e n o v a n m u celku. T t o prslunos m svoj z k l a d v r e l n y c h zvz k o c h medzi j a v m i s k u t o n o s t i . N a d r a d e n p o m e n o v a n i e v t a k c h spojeniach v y a d u j e p o d r a d e n s u b s t a n t v u m v genitve. A d n o m i n l n y g e n i t v je t e d a m o t i v o v a n intenciou p o d s t a t n h o m e n a . N a rozdiel od slovies j e t o len f a k u l t a
t v n a i n t e n c i a : strecha?, skupina?, mnostvo?.

Prslunos k celku dokresuje as a k o jej p r z n a k . P r e t o m a d n o m i n l n y genitv s y n t a k t i c k p l a t n o s p r v l a s t k u , v o s o b i t n c h p r p a d o c h p l a t n o s p o d m e t u alebo p r e d m e t u . V n i e k t o r c h v z b c h je urovac v z a h n e u t r a l i zovan. Zo zkladnho v z n a m u prslunosti (genitv prslunosti so s m a n t i c k m t y p o m genitvu p v o d c u ) s o d v o d e n pecilne v z n a m y a d n o m i n l n e h o g e n i t v u : genitv nositea deja, g e n i t v v l a s t n k a , genitv d r u h o v e j prslunosti, d r u h u a vlastnosti, g e n i t v obsahu, m e r a n h o o b s a h u a m n o s t v a .

Genitv prslunosti Poda vznamovch okruhov nadradenho m e n a j e s t v u j e niekoko t y p o v t e j t o v z b y : strecha haleny, lupienky domu: hrana rue; sestry: ruky mojej matky, kosti naich naej predkov, oi divkov, iak prvej vlsky triedy, prbuzn starch oddielu, prezident eskoslo loveka, zloitos progra vied, a ad prce, brna budovy, otvor koles lokomotvy, stromy parku, kocky, kanla, a podradenho plot zhrady, ulice mesta, podstatnho rukv stromu,

breh rieky, konre

tvr mojej dieaa; len obyvatelia dcra nho Galov; velite uite venskej hlas schopnosti vka vroby, roky mu, republiky, strany:

prslunk slista priatea: rovesnk jeho Juro tajomnk zhrady, republiky, dobrota krsa mesiace otca: naej

armdy, opery, matka otca,

lekr

nemocnice, drmy;

Koc, mjho

hrdinovia

tchto predkovia

deti, manelka dnench Paickch kapitn vboru,

mjho znmeho, Rumunov, potomci

suseda, Eva nho roty:

Prednch, riadite chlapca, majite

Psotnch,

ujec

(len udovo a h o v o r o v o ) ; trner nho oddelenia, vlda rei sila knihy, koly, systmu, tohto citu, body redakcia obsah

koly,

pn hradu, nrodnho redaktor

mustva, prednosta

novn, manelky,

predseda s jazdu; va tohto kovnatos

komisie, rodiov, rudy,

socialistickej mjho iakov, stromu: pravidelnos ivota:

predsednctvo matky, vrtkos

zamestnanie mojej

chlapca;

hr, tvrdos horniny, zimy, piesne, prv nedea slabiky vboru, pravidl

prce; przdnin, slova, stavy riaditestvo stania, kapitoly naej vzahy Slovenskej akadmie

dejstva

hry, meldia novn;

vodohospodrsky ministrcia znaky okolnosti bse tick kera; nho inu, pojmu:

odbor nrodnho strnky as jeho romny Stodolu, priemyslu, veci,

prchodu. Vladimra Jnok konfekcia Mina, tefana obraz Martina naich Odevy. Benku, Jna strojrn, drama Cikcigarety

L e n s m a n t i c k y sa v y d e u j e v r m c i t o h t o g e n i t v u t z v . g e n i t v p v o d c u : Jna postavy vrobky Kostru, Ivana Hozu (spevka), opery

trnavskho

Kovosmaltu,

turbogenertory trenianskej

tabakovho

Musk a ensk osobn nzvy mu st v G-. sg. spravidla len v spojen s prvlastkom. In bva miesto nich privlastovacie prdavn meno: ruka mjho otca otcova ruka. Hol G. sg. je tylisticky prznakov: ruka otca; bva ako poetizmus: Vzal pomaly telo syna a poloil ho do jamy. ( H O R K ) Z a d v o j i t g e n i t v s t o j n i e k e d y k o n t a m i n o v a n v z b a : rozprvanie matere piny starej nevedeli materino sa dko rozprvanie. rozs, moju, i vaej P r o v . : Chlapci Anikininu Janka strka mal Klinovej Vilov prosbiku ( T A T A B K A ) Ohovra starej sku sestru! vyslya.

( z u s ) A k by ste chceli
( T A J O V S K )

Genitv nositea deja Vyjadruje prslunos deja p o m e n o v a n h o n a d r a d e n m d e v e r b a t v n y m p o d s t a t n m m e n o m k o s o b e alebo veci, k t o r j e v s y n o n y m i c k e j slovesnej v z b e nositeom deja alebo s t a v u (zsahu): pla dieaa diea plae, stavba domu
dom sa stavia. velitea, host, vpove vdnutie svedka, listov,

V z n a m p r o s t h o nositea deja m genitv p r e d o v e t k m p r i d e v e r b a t v a c h

od n e p r e d m e t o v c h a n e p r e c h o d n c h slovies: rozkaz innos hynutie nepriatea, opanch, dunenie mknutie diel, syanie pary, prchod kost. domu, pestovatelia rozdeova prvoz materilu, poiova otvorenie ly; vstavy, elektrnov; vlastnctvo schvlenie schova pozemku,

P r i d e v e r b a t v a c h o d p r e c h o d n c h i n n o s t n c h slovies m genitv s p r a v i d l a
v z n a m p a c i e n s a : stavba rezolcie; baton, vydavatestvo pisate zbera listu, surovn, knh. kukurice, sluby, urchova

K e d je p o d r a d e n m v r a z o m p o m e n o v a n osoba, j e t u m o n veda z k l a d n h o v z n a m u i v z n a m agensa: pochvala uitea (uitea pochvlili uite

pochvlil), upozornenie riaditea, pozvanie hosa, rodiov, sprievod napomenutie rodiov, sudcu, obhajoba prprava obalovanho, iaka, hodnotenie sdu. ochrana

P r i d e v e r b a t v a c h , k t o r c h v c h o d i s k o m me by z v r a t n i p r e c h o d n slo veso, je rozdiel medzi o b i d v o m a v z n a m a m i z a s t r e t : ochrana tela, rozvoj priemyslu, zvenie kvalifikcie, znenie dani a p . P r i oslaben d e j o v h o v z n a m u d e v e r b a t v a sa v z n a m nositea deja s t r c a
a ide o o b y a j n g e n i t v prslunosti (hlas velite roty, riaditestvo mjho otca, bse Jna Kostru, kolyalebo o g e n i t v d r u h o v e j prslunosti {vydavatestvo poiova ly). P r p a d n e s t u m o n o b i d v a v z n a m y .

politickej

literatry,

Genitv vlastnka K e prslunos nie j e m o t i v o v a n n a d r a d e n m s u b s t a n t v o m , ide o v z a h v l a s t n c t v a v u o m zmysle. T e n t o v z a h nie j e v e c n e n e v y h n u t n , ale je i b a spoloensky n a v o d e n . G r a m a t i c k y sa d p r i s u d z o v a : zhrada mojich rodiov zhrada je mojich rodiov. I d e t u nielen o v l a s t n c k y v z a h v z m y s l e d r b y , ale p a t r i a sem i n i e k t o r in v z a h y , k t o r d v a j p o d o b n p r v o d i s p o n o v a osobami, ako je t o p r i v l a s t n c t v e vec (triedne v z a h y , r o d i n n v z a h y , z a m e s t n a n e c k p o m e r ) . S t u p r e t o d v a t y p y :
dom jcich, Zahraja, chlapec na ministra, Bornemiszu. mjho izby obojok otca: posluchov, stratenho suseda: pani dolnho slka aty malej psa; deti pohorelcov, komornky ofr nho riaditea, achtickej panej, sekretrka koii p statkra Anky, \pozemky nho drustva, susedy; batoina bda cestu nho pes nho horra, sliepky naej

podsudcovej,

Genitv druhovej prslunosti K e sa v e c p o m e n o v a n p o d s t a t n m m e n o m v g e n i t v e c h p e a k o d r u h , kles t m v z n a m o v v h a t o h t o slova. G e n i t v j e t u r y m p r o s t r i e d k o m

kvalifikcie n a d r a d e n h o s u b s t a n t v a : m srdce renka, neho vekomesta, hodnutia, podniky formt uenca, vstpil bol poveren do spolku vzbury, doli taktika funkciou ije tartu, m aro hliadok uitea, velrov, junka, krv dobrodruha, dostal miesto svetkov, je to prvej gesto vpomocdiea roz pomoci, riaditea, v prostred mladosti, a prepadov

bol to bsnik je as atvy, akho strojrstva,

je to vec kolektvneho ap.

na miesto

sme na stanoviti

V p r p a d e o s o b n h o s u b s t a n t v a m e st t e n t o g e n i t v n a r o z d i e l od o b y a j n h o g e n i t v u p r s l u n o s t i aj h o l a d sa n a h r a d i v z a h o v m p r d a v
n m m e n o m : gesto renka rencke gesto. To sved o oslabenom vecnom hudby, smev spokoj

vzname podradenho substantva. Ako poetizmus b v a t a k t o genitv naopak

t a m , k d e s p r a v i d l a p o u v a m e p r d a v n m e n o : nstroj
nosti ap.

Tento genitv bol vchodiskom pre tvorenie pomenovan sviatkov, v z n a m n c h d n , p r e t e k o v , r a d o v , trofej, b u d o v , z a r i a d e n , ulc, n m e s t , p a r k o v ,
p o d n i k o v , k l , m e r n c h j e d n o t i e k a p . : Sviatok
Beh vazstva, Palc kultry, nmestie 15 Celzia; bolo Jozefa, Janka obratnk dnes Divadlo P. O. Hviezdoslava,

prce,
Raka,

Tde
Obrancov shvezdie mja

bezpenosti,
mieru, Bka.

Kra,

ulica

V elipse n a d r a d e n h o p o d s t a t n h o m e n a t e j t o v z b y m svoj p v o d s t a v o v
g e n i t v p r i slovese by: vera je prvho a p . P o u v a sa

aj s a m o s t a t n e v k a l e n d r i : Frantika.

Anny.

Genitv druhu M tie k v a l i f i k a n z m y s e l s t m r o z d i e l o m , e p o d r a d e n p o d s t a t n m e n o v y j a d r u j e p r i a m o d r u h j a v u p o m e n o v a n h o n a d r a d e n m s u b s t a n t v o m . Medzi

o b i d v o m a j a v m i je v z a h irokej t o t o n o s t i : proces
o b m e d z e n v z n a m o v t y p : trest smrti, zberu, nosti, obrad prvok otvorenia olova; vstavy, pocit kme Nitrancov, rasa mzea, dn, nieo umenie sklamania, pojem

vchovy
pochod

vchova.
vrsnenia, vzah

J e to
akcia toto krv. nedea Mesiaca, zaujma

kresby,

trojuholnka,

ernochov, slo novn,

plemeno

simentlskych janura, teleso velio

Sem p a t r i d r u h o v v y m e d z e n i e n a d r a d e n h o p o j m u p o m o c o u k o n k r t n e h o
alebo j e d i n e n h o j a v u : budova 24. septembra, postava vho a p . Janka sem Nleia Bratislava Kra, dalej tchto osoba i vzby de tretieho vldy, rad Predsednctva ap. osi nedobrho,

Martina

Kukuina novho,

Bohato sa vyuva genitv druhu ako bsnick prostriedok pri metaforic

k c h s p o j e n i a c h : oi hviezd, starost, snehu, kfte drzy rk, vrchov ostr ap. tica jed nenvisti, trvy, zclona ohe nadenia, kopyto paerk zhuby, noci, mkk balvan f mrakov,

Genitv vlastnosti T e n t o g e n i t v vyjadruje prslunos n a d r a d e n h o p o j m u k v l a s t n o s t i , k t o r kvalifikuje n a d r a d e n pojem. Genitv t u m o n o n a h r a d i zloenm alebo

j e d n o d u c h m p r d a v n m m e n o m : starec bielych vlasov bielovlas ahmi. starec, tvr

jemnch

ahov

jemn

tvr. P r p a d n e j e t u m o n miesto g e n i t v u predlos bielymi chlap rozlinho vlasmi, tvr s jemnmi pliec, dieva strihu, ena Pri genitve ducha, psi m, mu bielej tekutina

k o v i n t r u m e n t l : starec

stoj o b y a j n e p r v l a s t o k :
lovek oceovch srsti; kyslej lovek vlasy chuti prce, vysokej nervov, anovej postavy, udia farby, irokch stavu, nzkej mesto mesto nezlomnho pvodu; 4x5 vzneenho izba rozmerov ap.

kabt modernho prd

a slabho mu snov

zpachu,

frekvencie parkov,

Zriedkavejie b v a genitv v l a s t n o s t i i hol, spravidla a k o

odvahy, a diaok, dom smtku, kniea slvy, kraj ovocia, ap. a oz, ena mkkho bol sladkej Povstania epek

poetizmus:
pt

krajina

O k r e m p r v l a s t k u b v a t e n t o genitv i p r s u d k o m : bol vysokej

srdca, bol dobrej vle, sme toho nhadu, bol kvovej chuti. Zriedkavejie b v a i d o p l n k o m : zeleninu

postavy,
farby,

bola
produkt vetkch

pestujeme

druhov, vstal dobrej vle. D o p l n k o m b v a asto len p r d a v n m e n o , k t o r sa vzahuje n a g e n i t v : postavy bol vysokej, povahy bol prchkej. Osihotene sa v y s k y t u j e g e n i t v v l a s t n o s t i v p l a t n o s t i p o d m e t u : Blahoslaven istho srdca ...

Genitv vlastnosti vyjadruje v i s t c h p r p a d o c h k v a n t i t a t v n u vlastnos

m i e r u : rka piatich blesku, ahkos troch metrov, vha pierka, objem tyroch hektolitrov, vekos rozsah troch zrna desiatich tabletiek; ap. strn, tlak rchlos atmosfr, dvadsiatich lesk diamantu, kilogramov, dvka peninho

Stoj aj a k o p r s u d o k : Urban, pravdae, nem priny vysvetova, e aj broskyne s rozlinch sort, ke sa ho nik nepta, ( H E K O ) To bol vlastn svet koralov a bolo ich tu hojne, najroz linejch farieb a tvarov, ( T L A ) Z v l t n y m p r p a d o m t o h t o genitvu je t z v . hebrejsk genitv, k t o r m
p o e t i c k z a f a r b e n i e : kr sluhov, otzok, veky veda vekov, vied svety ap. krov, svetov, pn piese pnov, piesn, boh bohov, majster kniha knh, majstrov, chv, sluha otzka chva

Genitv v l a s t n o s t i je vcelku k n i n prostriedok. P o u v a sa n a j m v u m e leckej p r z e . Genitv obsahu Dosial lo v o v z b c h s genitvom o v y m e d z e n i e n a d r a d e n h o s u b s t a n t v a . P r i genitve o b s a h u (meranho o b s a h u a m n o s t v a ) m m e o p a n v y m e d z e n i e . N a d r a d e n p o d s t a t n meno t u v y j a d r u j e vecn alebo k v a n t i t a t v n e v y m e d z e n i e veci p o m e n o v a n e j jDodradenm s u b s t a n t v o m : zstup ud, mnostvo zujemcov. P o d r a d e n s u b s t a n t v u m v y j a d r u j e obsah t o h o , o je p o m e n o v a n n a d r a d e n m

vrazom, preto je v z n a m o v m jadrom vzby. Hierarchia obidvoch s u b s t a n t v sa do istej m i e r y p r e v r a c i a , a t m s a o s l a b u j e , r e s p . z a s t i e r a i u r o v a c v z a h medzi n i m i . Vlastn genitv obsahu b v a pri n e k v a n t i t a t v n e c h p a n c h n a d r a d e n c h
s u b s t a n t v a c h p o m e n v a j c i c h t v a r y , v k t o r c h veci j e s t v u j : krajec
hruda dreva, prachu, hliadka krv, syra, repina kalu kde vojakov, hus; reze skla, vody, slaniny, kropaj mrano hlvka potu; dymu; reaz kapusty, stoh slamy, hromada as ut, stpec steblo kde kamenia, cifier, slamy, anu, kocka viazanica sena; dvojica roj mylienok cukru, dreva, skupina ap. manelov;

chleba,
polienko vrstva ud, stdo

kopa

pluk

delostrelcov,

zamestnancov,

rad domov,

Genitv meranho obsahu K e d vymedzovanie obsahu m k v a n t i t a t v n y rz, t. j . ke n a d r a d e n slovo v y j a d r u j e m i e r u t o h o , o p o m e n v a p o d r a d e n s u b s t a n t v u m , j e t u o b o j strann, recipron urovac vzah. N a d r a d e n v r a z b v a s p r a v i d l a v n o m i
n a t v e , a k u z a t v e a l e b o v z p o r o v o m g e n i t v e : bola tam kopa
kopu vpna, ud, nebolo ani tipky soli, nem vagnoch ani kvapky cementu, vody, stoh citu. prista slamy,

ud,

videl

tam tonami

V ostatnch pdoch len

v t e d y , ke si sloveso i a d a k v a n t i t a t v n y z m y s e l v z b y : pota
dohodn sa na tyroch

s dvoma

na dva litre kde anu, stovky vody, vhania, soli, liter voz

vna. pluk delo zujem slamy, zplava benznu;

K v a n t i t a t v n y v z n a m maj u i niektor v z b y pri genitve o b s a h u , k e

sa k v a n t i t a t v n e p r e h o d n o t i a : kvapka strelcov, cov, faa hodina reze slaniny, pracujcich; hrs pln chdze, fazule; ruky kilometer prce, krajec vrece ksok pln cesty, chleba t a t v n y m v z n a m o m : dostatok nval vna, robotnkov, zemiakov, astia, sta dva dni vody, roboty, re; at. O k r e m t o h o s t u p r p a d y l e n s k v a n t i vina pr chvka prce. cukrkov, a pod. do tristo kurn kody, zamestnancov, pohr okamih kilo topnok; hudby, ltky,

udalost;

meter

P a t r i a s e m aj p r p a d y , k e m n o s t v o j e v y j a d r e n p r e d l o k o v m v r a z o m
alebo p r i r o v n a n m : za pohr po kolen blata, na hodinu za korunu det ako maku

Genitv p o t a n h o o b s a h u v o v o l n e j p o l o h e m j e d n o z n a n e p l a t n o s p o d m e t u alebo p r e d m e t u s p r i d r u e n m v z n a m o m m i e r y : nvtevnkov tam

bol nval, pliev, vye vye ud hlavy, prva, uchdzaov sa zbehla dreva piny o miesto cel kopa, a boli stovky, radia pln hrza. kolmi, snehu tam leali zhrady bolo vye fry, mal psa, starost len ksok, peaz sa jej roboty bolo ako mala navalilo

jej nanosili navlili

Genitv

mnostva

Ke je miera meranho p r e d m e t u v y j a d r e n slovkou alebo s l o v k o v m zmenom, je vecn obsah vzby celkom sstreden v p o d r a d e n o m slove. Hierarchia vzby je jednoznane o b r t e n a s o u i urovac v z a h . G e n i t v

je t u p o d m e t o m alebo p r e d m e t o m , n a d r a d e n len p r v l a s t k o m , d o p l n k o m alebo prsudkom. Zmysel v z b y spova v t o m , e s u b s t a n t v u m v genitve sa

kvantitatvne vymedzuje mnoho dobrho, ien, koko obc, vea zaujmavho snehu nadulo dreva slovkou: p chlapcov, vzduchu, trochu ap. dvans rokov, zopr dvoje det, mnoho mlo odpoinku, groi;

Vo vonej polohe je genitv tie p o d m e t o m alebo p r e d m e t o m : razov

u n mlo, peaz uvea vea, prevea, e sena koko je tam velijakch nedali vea; vec, Jarn sveta zbehlo neslchan mal mlo, i Miklovci. vea; To spsobilo, doniesli (HEKO) sa nakosilo polievky i ve a i dobrho,

bva
sa

(HEKO) ; nasiali

len trochu,

Genitv m n o s t v a me by i z k l a d o m jednolennej v e t y : Sedem hodn. (hlsenie v rozhlase) No aal Trochu jamea! ( K U K U N ) alej i n e z h o d n m p r v l a s t k o m : dka sedem metrov.

Genitv m n o s t v a je n a okraji a d n o m i n l n e h o genitvu.

Partitvny

genitv

N a d v d z u j e n a genitv m n o s t v a t m , e v y j a d r u j e tie k v a n t i t a t v n e vymedzenie p o m e n o v a n h o p r e d m e t u , ale bez n a d r a d e n h o slova, t . j . s a m o statne, ako nezvisl pomenovac t v a r . K v a n t i t a p r e d m e t u sa r o z u m i e impli citne a k o ist, z danej situcie alebo zo sksenosti v y p l v a j c e m n o s t v o . P a r t i t v n y genitv stoj p r i slovesch v o funkcich, k t o r m v o v e t e n o m i n a t v a akuzatv, lene vyjadruje v p r o t i k l a d e k n i m p r z n a k p a r t i t v n o s t i : natiekla
voda natieklo vody, doniesol drevo doniesol dreva.

V p a r t i t v n o m genitve sa pouvaj n z v y p o t a t e n c h p r e d m e t o v v pl., dalej h r o m a d n , l t k o v a a b s t r a k t n p o d s t a t n m e n . P a r t i t v n y genitv j e s y n o n y m n s g e n i t v o m m n o s t v a : doniesol dreva doniesol trochu (vea, mlo) dreva. Vo v e t e b v a p r e d m e t o m , p o d m e t o m , zkla d o m v jednolennej v e t e a p r s l o v k o v m u r e n m .

Partitvny genitv vo funkcii predmetovho akuzatvu B v a p r i p r e c h o d n c h slovesch. V y j a d r u j e vek m n o s t v o t o h o , o sa oznauje s u b s t a n t v o m v G., alebo t a k m n o s t v o , k t o r j e bliie n a z n a e n v predpone slovesa alebo sa r o z u m i e zo situcie: Nahabali od sedliakov zem a lk. ( K U K U N ) Naplime dreva, ( F I G U L I ) Hus mi nanesie vajec, ( T A T A R K A ) Nalial do pohra ervenho, ( K U K U N ) Ndej mdrych, tch ja mm! ( T L A ) To vyadovalo rozvahy, ( T A J O V S K ) T e n t o genitv b v a v eliptickch v e t c h s m o d l n y m alebo v z v o v m v z n a m o m : Sem len anu a zemiakov, (GABAJ)

Partitvny genitv vo funkcii podmetovho M p o d o b n v z n a m a k o p r e d c h d z a j c i g e n i t v :

nominatvu

To je komnov! ( F . K R ) Tu chod lud! ( B L A K O V ) Kristejeii, Kristna, vonku napadlo snehu! ( H E K O ) Pomrelo ud! Narstlo t a m buriny! Cez vojnu i mne pribudlo rokov, ( F I G U L I ) Zakrtko sa uke, e dojnc v obci ubda, km konzumentov prirast. ( H E K O ) Nabehlo mu sln do st. ( T A J O V S K ) Povetrm zavialo vetrka voavho, ( B E D N R ) Dovalilo sa erstvho vojska, ( B E D N R ) Nasadalo prachu. Natieklo vody. Partitvny genitv vetnho zkladu V y s k y t u j e s a redie. V y j a d r u j e i m p l i c i t n e v s k y t vekho m n o s t v a d a n c h vec: A tch bbik velijakch i s kokmi a zverov od vmyslu sveta, ( H E K O ) ud a ud! Kapusty a kapusty! Tch krsnych iat! Tej hanby a posmechu! Partitvny genitv miery J e tie z r i e d k a v e j : To vetko stoj veru peaz! Pochodil som ja lesov! miery a objektu)
(MORIC, S

dvojitou platnosou

S p r i r o v n v a c o u s p o j k o u ako b v a t e n t o g e n i t v p r s u d k o m : Det bolo za pr rokov a k o ervkov, ( T A J O V S K ) My toho roku a k o hrnru. ( K U K U N ) A takch ako si ty, treba nm a k o soli. ( H O R K )
Genitv asu

Z a r a d u j e s a v o n e k p a r t i t v n e m u g e n i t v u t m , e p r o t i a s o v m u a k u z a t v u v y j a d r u j e i m p l i c i t n o b m e d z o v a n i e a s o v h o s e k u n a i s t j e h o as (stalo sa to minulej noci), r e s p . t m , e a s o v iisek n e p o d v a a k o celok, a l e v j e h o

p r i e b e h u : oka som nezamril u r o v a c p r v l a s t o k : kadho siedmeho asu, augusta, minulej veera.
(OJROSMAN)

minulej rna, toho

noci. kadej da, jari, kadej nedele, kadho svojho asu, prvho, toho

J e o b m e d z e n n a niekoko v r a z o v s a s o v m v z n a m o m a m p r i sebe
zimy, tej noci, toho roku,

ktorhosi

Len poslednej zimy zaala tak oividne chradn, darovala pani tchto Vianoc, ( D O M A S T A )
vojny roku 1914 Nemeckom, otcov prchod onoho

A tento krik m u vypovedanie

asov g e n i t v sa p o u v a aj a d n o m i n l n e a v j e d n o l e n n e j v e t e :
rna.

Smr brata Lothara 29. septembra 855 ho postavila pred rieenie nstupnckej otzky v Austrii. ( D E K A N ) Da 2. jla 1957. ( D T U M ) V iline 3. janura 1959.
Zporov genitv

V z n a m obmedzenej asti deja n a veci pomenovanej s u b s t a n t v o m v y p l v a z p o p i e r a n i a t e j t o a s t i p r i g e n i t v e a t t o s t r n k a sa u p l a t u j e v t e d y , k e d j e v o v e t e z p o r n sloveso. Z p o r o v g e n i t v s t u p u j e , r e s p . z d r a z u j e s l o v e s n

zpor. O k r e m g e n i t v u s a p r i t o m z p o r s p r a v i d l a s t u p u j e aj z v u k o v m d r a zom, z p o r o v m p r v l a s t k o m , z d r a z o v a c m i a s t i c a m i , d e m i n u t v n o s o u p o d s t a t n h o m e n a s p o u i t m sg. m i e s t o p l . V t a k c h t o p o d m i e n k a c h s a g e n i t v p o u v a bez o h a d u n a slovesn i n t e n c i u a stoj a k o n e z v i s l p d v o funkcii n o m i n a t v u alebo a k u z a t v u .

Zporov genitv vo funkcii predmetovho akuzatvu

sna nedoi,

Neuverili mi ani slova, ( T A T A R K A ) Jedinho zrnka nedali, ( T A J O V S K ) Ani toho ( K U K U N ) A bia si z ruky nedm, ( T A J O V S K )

Bez z d r a z n e n i a b v a z p o r o v g e n i t v s p r a v i d l a l e n a k o o b s a h o v o b j e k t :
SLAV)

A mono ony ani neakaj chvly, ( B E N D O V ) On iste toho konca neakal. ( H V I E Z D O Star nebude utova vena. ( J I L E M N I C K ) Vchodiska som nenachdzal. N e o b s a h o v o b j e k t sa v t a k o m t o p r p a d e pociuje a k o z a s t a r a n a ije i b a

(CHROBK)

vo frazeologickch s p o j e n i a c h : Ondr nebude robi mlyneka, ( K U K U N ) Vidte, vysokch koni nemem dra. Kmotra si netrfala hlavy lma nad t m . ( K U K U N ) Vrana vrane oka nevykole, ( P R S L O V I E )
(KUKUN)

Z p o r o v g e n i t v p o p i e r a p r e d m e t v b e c , v e o b e c n e . K e sa p o p i e r a u r i t , v y h r a n e n p r e d m e t , b v a a k u z a t v : nemm
enu doma (svoju).
(TLA)

eny

(vbec, n i j a k e j )

nemm

Ach, vy u nemte det?

Nevideli ste t a m moju dcru?

Akuzatv bva najm vtedy, k e d je predmet vyhranen protikladom proti i n m u p r e d m e t u : Dnes nepodvame mso. a l e j v r o z k a z o v a c e j v e t e a v o t z k e :
Otecko, nejak neprivolvajte stopy? (zus) neastie do domu! ( J I L E M N I C K ) Nevideli ste tam

A k u z a t v b v a n a p o k o n i v s p o j e n s d o p l n k o m : Izbu nenechal otvoren. P r i d r a z e v a k b v a aj t u g e n i t v : Stp som nevidel nijakch. Pri s i t u a n e u r i t c h p r e d m e t o c h sa g e n i t v cti a k o z v l t n y , z a s t a r a n : Divil sa, tm viac, bo ani matky nevidel. ( H V I E Z D O S L A V ) Nikdy t y viac Hrubch Hr neuvid, ( T A J O V S K ) Priezviska mu nepoviem, ( K U K U N ) P n Adu nemal znmeho klobka na hlave, ( K U K U N )

Zporov genitv v e funkcii podmetovho nominatvu

B v a p r i slovesch v s k y t u a p o h y b u : N i e t nikde jednej hviezdy, plamienka, zaplanutia boieho pablesku. ( H V I E Z D O S L A V ) Ved skoro eliara ni et u na om! ( M A R T K O V ) Otca u na svete n e b o l o , ( K U K U N ) N e o s t a l o znaku po nedovolenej robote, ( F I G U L I ) N e p r e j d e dna, aby sa t u neuk zal, (zus) N e d j d e sem ani hlska, ( M A R T K O V ) Ani ivej due n e l o so mnou. ( K U K U N ) Teraz sa hlska n e o z v a l o . ( F I G U L I ) V i n f i n i t v n e j p o l o v e t n e j k o n t r u k c i i : Ja som sa mal dobre,
(TAJOVSK)

neby

vojny.

S elipsou s l o v e s a a l e b o s j e h o z p o r o v o u

nhradou:

Keby nie Pava, v t mintu sa rozval u echnra dlh a radostn pohoda, ( H E K O ) U som chodil druh rok z dediny do mesta do koly, a h o d i n i e k ete nie. ( T A J O V S K ) No Krta ni a ni. ( K U K U N )

Zporov je poda zmyslu i genitv pri k l a d n c h slovesch, k e d sa n m m vyjadri krajne m a l miera deja, jeho monos alebo neskutonos: K m sme z hory vyli, ete bolo suchej nitky n a ns, pod holm nebom n m ete aj do kapsy natieklo, ( T A J O V S K ) Keby eny bolo, nemusel by teraz mti mlieko.
(TIMRAVA)

Genitv je t u m o t i v o v a n s k r y t m z p o r o m . A n a l g i o u k s t a v o v m u n o m i n a t v u m m e aj t u s t a v o v v z n a m : Ranenmu u n e b o l o pomoci. Dievau n e b o l o paru. Smeje sa vlny lesk a n i e t o konca-kraja ndejam nhody, ( K O S T R A ) Tu dnes n e b u d e pokojnho r n a ,
(KRLIK)

Zporov genitv vetnho zkladu

(JESENSK)

Ani rodiny, ani priatea, iba t star m a t jeho. ( T A J O V S K ) Nijakej s a m o s t a t n o s t i . Nijakej radosti, ( M I N ) Kde je Dnka, ani chru, ( M A R T K O V )

Zporov genitv miery

B v a pri p o d r a d e n o m genitve meranho obsahu, k d e je urovac neutralizovan. Stoj v tesnej alebo volnej vzbe, i s a m o s t a t n e : vzah

Na jeho tvri nebolo ani stopy jasotu alebo uspokojenia, ( B E D N R ) Mlieka nebolo ani kvapky. Kska chleba nemali. Dreva nedoniesol ani tipky. Nepremrnil som ani haliera. Nopovedal ani slova. Zadarmo im to prde, nestoj ich t o ani b a b k y .
(FIGULI)

Pri ltkovch, abstraktnch a h r o m a d n c h p o d s t a t n c h m e n c h a pri obyajnch p o d s t a t n c h m e n c h v pl. sa u p l a t u j e v g e n i t v e p r e d o v e t k m p a r t i t v n y v z n a m (ak len nejde o a b s o l t n e p o p r e t i e ) : U dvno dada ncspchlo. ( G A B A J ) Mne sa neiadalo Magduinoj z b a v y a p l e n k y . Opatrnosti nikdy nezbva. ( P R S L O V I E ) A v y nemte inakej r o b o t y ? ( B U K O V A N ) A i vari nepotrebuje groa? ( K R L I K ) Alo n e m v o z o v , ani k o n i .
(VANTNER) (KUKUN)

V polovetnej neuritkovej kontrukcii: Nema masla na rohy, to by bola pokuta!

(KUKUN)

Zporov genitv je vcelku expresvnej ako s y n o n y m n n o m i n a t v a a k u zatv. M asto prchu udovho alebo l i t e r r n e h o p r o s t r i e d k u . D sa z m e r n e poui ako a r c h a i z m u s . V o d b o r n o m tle sa v y s k y t u j e m e n e j !
Adverblny genitv vzobn

J e viazan na intenciu slovesa ako d r u h o t n , vedaj objekt p o p r i h l a v n o m o b j e k t e n e z v r a t n c h slovies (zbavi niekoho starost) alebo ako jedin objekt

p r i z v r a t n c h slovesch (zbavi

sa starost).

J e to vlastn adverblny genitv

a t o v p l a t n o s t i k o n e n h o , stavovho a obsahovho o b j e k t u .
Genitv konenho objektu

B v a p o p v o d n e p r e c h o d n c h slovesch, k t o r sa p r e d p o n o u stali z v r a t n m i a i a d a j si m i e s t o a k u z a t v u genitv. Tieto sloves v y j a d r u j vek alebo dostaujcu mieru deja:
nata nanosi sa knh, sa klobka, napova nachova sa rozprvok, sa leocha, sa tmavch stebla spusti chlapca. i starch, chleba drala sa ich vesel piese, va, sa zlos sa naprosi nauva sa rodiov, sa liekov, naaka nalma sa sa host, hlavy;

sem p a t r i a i p v o d n e neprechodn a n e p r e d m e t o v sloves s p o d o b n m v z n a

m o m : nab tkn uja ud, chyt hrdza, napi zmocni sa rany, sa siroty, poradi sa pnov, chyta pusti sa susedy; nabldi sa kadho sa zbradlia, zasta sa noc- a p . lapi sa hrivy, cesty; chopi dra sa sa prezveda sekery, operadla; sa

B v a alej p o slovesch d o t y k u

(v k l a d n o m i z p o r n o m zmysle): do
slamy, sa sprvnej

sa peaz;

s e m mono zaradi i p r p a d y pta

sa vrtnika,

P r i p r e n e s e n o m v z n a m e n a d o b d a j d o t y k o v sloves s t a v o v v z n a m :
sa ma zvrat, dreva sa lap nasti nkaza hniloba sa lap ap. ho pala, zmocovala sa ho zrivos; sa chyt eleza chytila

B v a k o n e n e p o slovesch s r e z u l t a t v n y m v z n a m o m : najes
sa vody, sa polievky, by najeden fazule a po krky;

sa

fazule,

genitv t u

m aj p a r t i t v n y v z n a m .
Obsahov genitv

J e t o v y s v e t o v a c objekt po slovesch, k t o r mu ma miesto n e h o vedaj

iu v e t u : domohol npravy domhal sa npravy domohol sa, e sa stala nprava; domhal sa sa, aby sa stala nprava.

O b s a h o v g e n i t v b v a p o z v r a t n c h slovesch s p r e d p o n o u do-, k t o r v y j a d r u j z v e n silie agensa p o d o s i a h n u t t o h o , o j e alebo sa j a v a k o n e d o s t u p n a l e b o a k o ako d o s t u p n :

dovolva odpustenia, dopracova dohadva sa ochrany, dohadovc sa spechu, doadova sa priny, dorobi sa uznania, doptra doka doprosi sa milosti, doi domodli sa sa veku, ticha, nedoree. sa pravdy, tiscok; sa vysokho docenga

sa chleba,

sa odmeny,

sa spravodlivosti,

dopota

sa tyroch

krvi sa v om

V y s k y t u j e sa alej i pri n i e k t o r c h n e z v r a t n c h slovesch t o h t o t y p u , n o len a k o s t a r i a (niekde i celkom z a s t a r a n ) v z b a , alebo v o frazeologickch

zvratoch: djs uznania, asovosti, dostpi doka vrcholu, dostihn konca, dosiahnu ciea ( z a s t a r . ) , nadobda elie straty asu sa hus klasu uva sveta, sksi ( a r c h . ) ; s e m p a t r i a i nie

k t o r sloves s i n m i p r e d p o n a m i alebo bez p r e d p o n y : zaela

( z a s t a r . ) , fa poahenia, sveta;

dobrho

rna,

a alej i n i e k t o r

sloves so z v r a t n m z m e n o m si: hadie poznmky, zasli si pochvaly, vi

si prce,

vma

si okolia,

povimn

si

si cnosti;

v p o s l e d n e j s k u p i n e je g e n i t v

u zastaran. O b s a h o v g e n i t v b v a alej p r i o d l u k o v c h slovesch. J e t u v p r v o m r a d e

niekoko n e z v r a t n c h slovies s alm o b j e k t o m v a k u z a t v e : zbavi
starost, sprosti vplyvu). sprosti odzehna nkazy, milho, znecha klebiet, uetri vedceho sa nemilej sa erta, strni striez sa sa (niekoho) funkcie, povinnosti, varova ud, sa zdra taji neprjemnej uchrni zriec zlch scny chlapca sa trnu, kamartov, (benejie od neprjemnej zlho vzda vplyvu strias sa ndeje, (astejie od sa akch odriec sa chrni sa okov,

rodinu
scny), zlho dojmov,' diabla, sa bvaj

A alej r a d z v r a t n c h s l o v i e s : zbavi

vystrha min

sa zvady, sa ciea.

sa hlasovania, re, brni

Aj t u

n i e k t o r v z b y z r i e d k a v e j i e a l e b o s t a r i e : odprisaha
sa hdok, richtrstva. sa svojich

sa plenky,
zapoveda

odhodi
sa

sa
erta,

sa nieoho,

G e n i t v o s t v a aj v p a s v n e j k o n t r u k c i i : by pozbaven
by sprosten funkcie.

slobody,

by

uetren

A k o staria v z b a b v a o b s a h o v g e n i t v a j p r i niekokch n e z v r a t n c h
o d l u k o v c h s l o v e s c h : nemin
p r i p r d a v n o m m e n e przdny: przdna b sa tmy, koni, prce vrtochov. obva

bitky,
Vlas

zby
je

kody.

J e d n o t l i v o sa v y s k y t n e aj
decku krajec pod,

ma,

o kadmu

(HVIEZDOSLAV) sa nsledkov, desi sa dievat, aka sa ramotu, hrozi sa ud zelelo ia zakn sa sa tiea, zuri sa piny, naaka sa tti sa hrozby sa

O b s a h o v g e n i t v stoj alej p r i s l o v e s c h s t r a c h u , h a n b y , odporu a t o s t i :

prestrai sa mtohy, sa smrti, pomsty;

( z a s t a r . ) ; hanbi p r s l o v k y to zbav, odmeny, sksen astn pln sveta,

ostcha mi matky,

( z a s t a r . ) ; hnusi mi tch peaz.

(kni.); utilo a ia: prva, vody,

sa mu decka, to

sa mu chlapca;

sem p a t r i a aj o b s a h o v

N a p o k o n s t u p r p a d y g e n i t v u p r i a d j e k t v a c h (zva z a s t a r a n ) :
iadostiv nedstojn mojich cudzieho, ns, rd, znal je to hodno chtiv sveta, rozkoe, vedom lan svojej pomsty, schopn moci; bezpen svojej slobody,

sty
hoden

zloinu,

pamtliv nm

a pri obsa

h o v c h p r i l o v k c h : treba mu rady
n a t v ) , naim opatrnosti,

(popri g e n i t v e b v a t u aj a k u z a t v a n o m i
nmahy, koda prce.

P v o d n o k o l n o s t n v z n a m zretea, k t o r p r i genitve zanikol, v y s k y t u j e sa osihotene a k o a r c h a i z m u s : Nu teraz som ja ostatn svojho rodu. (JG)
Datv

D a t v v y j a d r u j e p e r s p e k t v n y o b j e k t d e j a . K t o m u t o o b j e k t u smeruje d e j , k t o r bol i n t e n n e z a i n t e r e s o v a n n a i n o m o b j e k t e . I n t e n n e prednej o b j e k t

b v a v y s l o v e n a k u z a t v o m (dva ceshijcemu lstok), z v r a t n m sa p r i z v r a t n c h slovesch (prihovori sa nhodnmu chodcovi) alebo je s k r y t v o v z n a m e slovesa (blahoela jubilantovi). alej vyjadruje d a t v objekt pri

12

Morfolgia

177

slovesch., k t o r c h dej sa p r v o r a d o z a m e r i a v a n a s m s u b j e k t (patri podniku). P r e svoj v z n a m v y j a d r u j e d a t v v p r v o m r a d e objekt, k t o r je nezvisl od intencie slovesa (von d a t v ) , a p o t o m o b j e k t , k t o r j e v i a z a n n a sloveso (vzobn d a t v ) .
Voln datv

B v a t o spravidla d a t v p o d s t a t n c h m i e n p o m e n v a j c i c h iv b y t o s t i , k t o r s schopn pociova dsledky deja. T i e t o dsledky m a j p r e osobu zmysel ako jej p r o s p e c h alebo neprospech v z h a d o m n a dej alebo v z h a d o m n a vec, ktorej sa dej p r i a m o d o t k a . V z n a m o v m i svislosami medzi o b i d v o m a s u b s t a n t v a m i (medzi p o m e n o v a n m osoby a p o m e n o v a n m zasiah nutej veci) n a d o b d a d a t v v z n a m v l a s t n k a (datv v l a s t n k a ) , v z n a m paciensa (datv s p r o s t r e d k o v a n h o zsahu, paciensa), v z n a m nositea s t a v u (stavov datv) alebo m osobitn funkcie (datv zretea a m i e n k y , d a t v dvernosti a citovej asti). Okolnostn v z n a m zretea p r i v o l n o m d a t v e je okrajov.
Prospechov datv

N a rozdiel od v z o b n h o d a t v u t e n t o d a t v vone d o p a sloves p o m e n vajce deje, k t o r c h u s k u t o n e n i e m p r e osoby (iv b y t o s t i ) i s t d o s a h . S u b s t a n t v o m v D . sa p o m e n v a osoba (rozrenm v z b y x neiv vec), v prospech alebo neprospech k t o r e j sa dej u s k u t o u j e . P r o s p e c h o v d a t v p r i p r e d m e t o v c h slovesch s a k u z a t v o m (genitvom):
urobi deom vyhrva Jankovi kolov, bi, hada naseka vprave sprievodcu, ihavy. postavi padlm pomnk, napiec husiam vari

P r i slovesch s v n t o r n m o b j e k t o m deja: i prci,

pochodujcim, zamestnancom podniku, robi

spieva

celmu

svetu,

pnom.

P r i n e p r e d m e t o v c h slovesch: Zmkli trochu a potom, ked! sa otcovi n a r o d i l syn. lska k v i t n e , ( J G ) My p j d e m e jalovike so soou, odo ma synovi a vnukom, ( K U K U N )
rozkza kamartom pivo, napsa otcovi list pre a
(FIGULI) (RZUS)

Mono ete i mne To b u d e pamiatka

Von d a t v me st aj pri slovesch, k t o r m a j i n v z o b n d a t v :

mamu.

Datv prslunosti

vlastnka

B v a v t e d y , k e d medzi osobou, v p r o s p e c h k t o r e j sa dej k o n , a vecou, ktorej sa dej b e z p r o s t r e d n e d o t k a , j e v z a h prslunosti a v l a s t n c t v a . P r p a d y t o h t o d a t v u p r i p r e d m e t o v o m a k u z a t v e : strati sestre knihu,
pozna nosti, niekomu vzia otca i matku, deti do rozbi opatery. susedovi okno, naui niekomu syna stato niekomu

P r i predlokovom p d e :

Len ked bieda na pr dn stchne, blesne l dobra aj Miovi d o c h y e , ( T A J O V S K ) - On vyber hrozno z koa, ona vi, kladie pozorne p a n i k m do k o k o v a berie peniaze(HEKO)

P r i p o d m e t o v o m n o m i n a t v e (asto z a m l a n o m ) : Obzrel sa na kravu. Pokojne sa m u psla, ( B E D N R ) k o v a , ( E U D O V P I E S E ) A m a t k a v m ete ije?

(BEDNR)

Odpadla mi k o n e k o v i p o d Kde ti je k l o b k ? ' T zem h r o

Pri prsudkovom a doplnkovom nominatve a intrumentli: To mu je b r a t a n e c ! ( M A R T K O V ) Pes psu b r a t . b o m kadmu vrahovi stane sa. ( C H A L P K A )
(PRSLOVIE)

V zloitejch k o n t r u k c i c h t u i d e o p r s l u n o s s u b s t a n t i v i z o v a n h o d e j a osobe p o m e n o v a n e j d a t v o m : Bez nej mne niet i v o t a , ( K U K U N ) Ba veru mi je tak protive na nich, o nikdy ked si tak diea zohavia n a p o s m e c h svetu, ( K U K U N ) D a t v v l a s t n k a m o n o n a h r a d i g e n i t v o m v l a s t n k a (t zem hrobom kadho vraha stane sa) alebo p r i v l a s t o v a c m a d j e k t v o m , p r p a d n e z m e n o m (jeho brat je vojakom). Synonymn vzby v genitve s tylisticky bezprznakov; d a t v je vcelku citovej.
Datv sprostredkovanho zsahu (paciensa)

K e d sa vo v z b e s d a t v o m v l a s t n k a dej d o t k a a s t i t e l a , j e aj p r s l u n osoba p o m e n o v a n s u b s t a n t v o m v d a t v e z a s i a h n u t d e j o m . as t e l a b v a pritom vyjadren substantvom v akuzatve, genitve, datve, v predlokovom p d e alebo v n o m i n a t v e :
Ondrejovi Konpka sekol i l u a pustil m u dos h o d n e k r v i . ( J G ) I b a letkom sa mu dotkli h l a v y jej oi. ( K U K U N ) Hadela pelivmu otcovi d o t v r e , ( K U K U N ) A krave o k o l o r o h o v pri hlave uvzuje povraz, ( H E K O ) R u k y m u bezvldne

klesli. Vznam paciensa je i vo vzbch s n o m i n a t v o m , p r s u d k o v m i n t r u m e n t l o m alebo o k o l n o s t n m p r e d l o k o v m p d o m , k t o r v y j a d r u j s t a v a l e b o z s a h osoby p o m e n o v a n e j s u b s t a n t v o m v d a t v e : Nech m u je teraz h a n b a , ke si nedal povedat! No ani tento prpad m u nebol dostatonou p o u k o u , ( F . K R T I ) Volali v o j a k o m n a slvu, ( O N D R E J O V ) iel ka mart otcovi n a p o h r e b , ( T A J O V S K ) Stavov datv ( d a t v n o s i t e a s t a v u )

Ke datv s v z n a m o m paciensa stoj pri a k u z a t v e , i n t r u m e n t l i alebo predlokovom pde, k t o r maj platnos s t a v o v h o objektu, n a d o b d a i s m d a t v v z n a m nositea s t a v u : Pla je neprjemn, ked n m samm sahuje h r d l o , ( M I N ) Zabij m a ! " prebleslo ( M A R T K O V ) Matiaovi mrz prechdzal p o k o s t i a c h , ke sa do okola poobhliadol. ( K A L I N I A K )
chlapcovi h l a v o u ,

R o v n a k v z n a m m d a t v aj p r i n e p r e d m e t o v c h slovesch, p r i k t o r c h n o m i n a t v pecifikuje miesto deja, resp. v y j a d r u j e prinu alebo o b s a h deja: Cel b y t o s sa mu v z p i e r a , ( K U K U N ) Ale ako vdy, z a n o v i t o s jej p r e l a . A Janovi sa t o v i d e l o , (B. K B ) Konpkovi sa z d a l o , e sa zem s nm zdvihla, ( J G )
(KENO)

P r i neosobnch slovesch alebo p r i n e o s o b n c h t v a r o c h slovies j e osoba

v d a t v e s a m a nositeom s t a v u : odahlo
sa nm, vetkm nedochdzalo sa drieme, sa vzdychlo mu. im, mli

mu, ztahlo

jej, hchlo
mu, svedi

sa mu,

uavilo
javisku,

sa jej; nechut

jej to na

V t a k e j t o v z b e sa me v y s k y t n aj al p r e d m e t alebo okolnos:
sa mi ho, matke och; stalo, naho, poavilo vodilo sa ho utilo, sa mu v robote sa mu dobre, zle i nm na tom, ide mi o deti, snva doma.

zzelelo

sa mu o kol

K o n t r u k c i a sa me viaza n a prilovku alebo n a infinitv: dobre

nedarilo sa nm najhorie; lenilo sa mu zuteka. nechut mu jest, sa mu robi, neiadalo oplatilo sa mu by s nami, sa mu vsta, sladilo

sa ti
nechcelo sa

sa jej dva

sa mu osta, podarilo

S t a v o v d a t v p r i m o d l n o m infinitve: Ani mu d o k o n a , ani mu oi-, km ja k nemu nevkrom, ( D O B I N S K , P O V E S T I ) o ho do mekania? Sa kedy mu prs, ( K U K U N ) Vak sa je hockde loveku do smrti z a b a v i , ( K A L I N I A K ) D a t v nositea s t a v u p r i s t a v o v c h a m o d l n y c h prslovkch (a ich n h r a d e ) :
je nm veselo, boli obarili; ako mu asi bolo, bolo jej velijak, prilo mu zle, bolo mu zima, nie je vm iste prjemne je mi to jedno; prilo bolo mu, akoby mi jej ia, sa nm ho beda je mu ho to, takto

nm;
polea naim

bolo vm to treba;
si trochu, vm ponha

v z b a si me iada aj n e u r i t o k : bolo by ti
tu st; treba obraca.

dobre
chysta,

sa, bolo sa vm lepie

S t a v o v d a t v p r i p r e d l o k o v c h k o n t r u k c i c h a p r i n o m i n a t v e so sta
v o v m v z n a m o m : bolo mi do zfania, jej do smiechu, mu dlh chva, bolo nm dnes ako na toch, pohreb. sedelo sa nm pohodlne, zle sa, dchalo jej bol bolo mu nad tm do zaplakania, bolo mu, akoby mu iv telo trhali, nie je bude

T y p i c k j e s t a v o v k o n t r u k c i a s d a t v o m p r i neosobnch t v a r o c h slovies
v spojen s p r i l o v k a m i : dobre sa im ije, udom, na voze sa ti pjde je mi trochu lepie.

Osihotene b v a s t a v o v d a t v aj p r i p r d a v n c h m e n c h : chorm
odpoinok, povedom.

je

potrebn

S t a v o v d a t v s v z n a m o m v l u n h o nositea s t a v u t v o r s p r s l u n m i lenmi v z b y v i a z a n k o n t r u k c i u , t a k e u s t r c a p o v a h u volnej v z b y .

Datv zretea a mienky

Von d a t v m v o svojom v z n a m e i p r v o k zretea. V z n a m zretea osobitne

v y s t u p u j e v o v z b c h s p r d a v n m i m e n a m i : by rodiom povinn ctou, by

banke nieomu mern

dln

desa

tisc,

by niekomu by kadmu npadn,

van uznanliv, mil, zvyajn tejto

za vysvetlenie, by prjemn, tmto niekomu

by prajn ist drah, jeho vlastn

deom, byt tomuto

by

milostiv rovnoprvny

hrienikom, vinn, nmahe,

(zastar.), by kadmu typu. schopnostiam,

je mi to jasn, vroden

udn, udom,

(zastar.), paraleln

priamke,

primeran

jeho povahe,

N i e k t o r v z b y s u z a s t a r a n . Sem p a t r i a aj v z b y s n i e k t o r m i p r i l o v k a m i : merne
rane jeho vkonu, takto som vm oaleko.

jeho zsluhm,

prime

So z r e t e o v m v z n a m o m svis aj v z n a m m i e n k y . M ho d a t v p r i m e n n o m p r s u d k u , k t o r s a v l a s t n e u v d z a a k o m i e n k a osoby p o m e n o v a n e j substantvom v datve: Jesensk b o l u jemu nielen, b s n i k o m ivotnej peny a zmyslov, ale ostrm k r i t i k o m spoloenskm, ( A . M A T U K A ) Svetu b o l a P a s t i e r a t o m . ( T A J O V S K ) oe je krovi takto chudobn lovek! ( M A R T K O V ) No zem mu je aj biblickm dolm plau. (A. M A T U K A )
Datv dvernosti a citovej asti

D a t v d v e r n o s t i v y j a d r u j e as n a r o z p r v a n o m deji. J e o b m e d z e n n a d r u h osobu sg. a pl. o s o b n c h z m e n : Hrom sa mu do due i s dragvoom t a k ti ma zaiahol svojou dlhou abou, ako vetci erti, ( K A L I N I A K ) "Nu mu vm pichnem to ako Stakovi cel hlavu do vody. ( B U K O V A N ) Dokia bola Zuza u Telnho, nu ti vm, dietky boie, mil Adam t truhlu predal, ( J G ) D a t v citovej a s t i v y j a d r u j e p s y c h i c k a s osoby n a deji s k l a d n m alebo z p o r n m h o d n o t e n m . T a k t o v z n a m m d a t v osobnch z m e n : A hned sa i v zadnej izbe preoblete, aby ste nm boli pekn, ist, Sed mi tam! (zus)
Vzobn datv
(TATARKA)

K e d o b j e k t v d a t v e m o p o r u v i n t e n c i i s l o v e s a , j e medzi d a t v o m a slove som v z b a . B v a p r i s l o v e s c h p o m e n v a j c i c h d e j e so s m e r o v m p r v k o m v nich. S t o deje o b s a h u j c e p r i e s t o r o v a l e b o n e p r i e s t o r o v zacielenie n a objekt v datve. Smerov p r v o k je spravidla naznaen i predponou. J e to typick p d konenho objektu.
Datv konenho objektu

B v a p o slovesch v y m e d z e n c h v z n a m o v c h o k r u h o v s h l a v n m o b j e k t o m v a k u z a t v e , miesto k t o r h o m e s t i g e n i t v , dalej infinitv alebo i vedajia v e t a . I d e t u o niekoko p o d s k u p n slovies so z k l a d n m v z n a m o m d a " , p r e d a " , , , u k z a " , , , h o v o r i , s b i " , ,,ela", dovoli", r o z k z a " :
e

da malikmu uiteovi star pero, ivot, lohu, obrazy, odobra poskytn

jabko, vyda

poda

niekomu spomienkov

vody, dorui

zada

podniku sestre prasa,

stavbu, list, darova obetova l, vzia

odovzda mzeu bratovi vlasti veci baniam. hosovi stoliku, strachu deom chormu dedizamest

iakovi delegtom

vysvedenie, preukaz,

adrestovi vrti susedovi odsdenm zamestnancov

venova

dary, udeli

cestujcemu postihnutm

ukradn

ubytovanie,

milos,

venova

pozornos;
(TLA)

p r p a d s elipsou psovi kotia, koom dom iakom prpis film, majetok, prinies

s l o v e s a : Trvalch matke pripn dreva, psovi

uhonm balk, nahna nalia decm

hodi pohrik, necha sladkosti, lieky, nancom ukza odhali uda vinu, prva odchod, pozdravy, kole; sbi navrhn men pria zbavy, govi tto sivo ttu, preda

posla obojok,

synovi postri synovi;

nasypa deom gazdovi nka postpi mzdu; divkom prtomnm

ovsa,

kmotrovi

porui

dom najmladiemu prihlky, pomcky, poia zveri zaplati vzcnemu prezradi znmos osi ltku,

( d a t v sa t u d c h p a i a k o v l a s t n c k y ) , kpi kolegovi kamartom hosovi pero, pivo, zaopatri odkza vyplca uebn deti starej mame,

zujemcom

zaobstara

riaditestvu, predstavi prpadu, rodiom rozhorenie; poveda iakom odkza opak, zataji

svojich odtaji

spolupracovnkov, radn tajomstvo, sestre svoju roz veliteovi delegcii napsa to

pozadie polcii, niekomu pravdu, vysvetli svetu sdu mier, prav

nepovolanm s chlapcom,

pchatea predstiera

hovori

kadmu zvestova tvrdi drustvu podniku poznmku, vetkm odoprie

prsediacemu, oznmi podniku

vravie stratu,

to vetkm, hlsi tlmoi

deom bjku,

rodine dokazova

dom so zhradou, vetkm svoju

nevinu, rade nov

pomoc, zmluvu,

obeca dievatku radi chormu to dcre, dohovra

cukrky, liek, vyta

odpora naznai nieo mnoho niekomu necha odvola zarui stri nieo

opatrenia, pripo kole mldei zvidie odpusti astnkom imunitu;

predsedovi, zazlieva doii na ivot; zbavu,

vec tajomnkovi, astliv bicykel; ate oddych, trest, prepi obyvateom a ubytovanie, iakom naloi

priateke, spechov, prvo deom zvenie sa, zaisti

vnukn nvrat, ranenmu povoli prstreie, rezervova nastpi

niekomu oetrenie, vojakom vyhradi niekomu kolu, pred

mylienku; upiera vychdzku, si prvo letenku, prikza pozor

ela jubilantovi

kamartovi dovoli niekomu bezpei stravu poplach, iakom

jej to; umoni

zamestnancom

kvalifikcie,-za

poslancom nariadi pozor, trajk, sdne penle, ate

rozkza

opatrnos, zaveli

rote uloi zamedzi konanie;

chlapcovi,

aby dval pacientovi

na dom, zakza uri

trest, predpsa prstup, pean

nemocnm zabrni pokuta.

prechdzku,

robotnkom strnkam

nepovolanm sa uklad

vsta,

p r p a d y v pasvnej a z v r a t n j v z b e : podniku

bolo predpsan

odsdenm

D r u h s k u p i n u t v o r i a sloves s i m p l i c i t n m v n t o r n m o b j e k t o m v s l o v nom vzname:

bra bohatm vagrovi, pomha sli srdcu, reni pnom, poahi prtomnm, si, ii svetu, hosom, enm, poari mu, mustvu, zadosuini preka nariadil neplati kole, a dva nikomu, osoi muovi, chudobnm, dlhova zdraviu, podkri kodi nedarova ttu; morlke, prospie irova nairoko alova blahobytu, niekomu; o taafatkch, matke, taji nhode, svtch veliteovi, hercom, naim, niekomu, zaovi, hrozi ohnivo rodiom, zlorei niekomu; po~ porobi strani poradi odporova dieau; ubli decku, uavi panikm, priai obvinenmu, nikomu, obetova bohom, poia

otroi o tom

statkrom, nikomu, predna

posluhova rozprva novm

neprajnkom, niekomu posluchom, vyka

nehovori

ert mu diktuje, dopria a klia chlebova chlapom, privoli domcemu enm, ntlaku, mne zazdravka celmu

neodpsa svojim,

frajerke, blahoela mladuche, priateovi, strnke,

starm; blahorei vetkch tlieska nadra uzna dohovra referentovi, salutova zahrei knieau, dievau,

novomanelom, holdova dvori

nadva pripi

im do blznov,

lichoti muom; vyhovie

voka

najmladiemu, kibicova hrom,

prisvedi zkonu, becom, vldne

niekomu, dovrva

neastnkovi, protirei svetu.

zavdza

chodcom,

predseda,

celmu

D o alej s k u p i n y s d a t v n o u v z b o u p a t r i a z v r a t n sloves:
nehodno pripojil odda moci, sa im pribli, sa najbliej sa celkom odpora skupine niekomu, sa jeho sa ertovi, vydan vazovi, sa knieau, sa sokovi, sa okoliu, sa prosi odmeni sa sa starej priazni, sbi pokori vzda kori vyrovna trom; mame, sa lka pnom; odvai (pred susede, sa priaznivcom, odmodli sa odsli sa sa priateom, predstavi sa sa revan sa sa hostiteom, obecenstvom), ponosova chodcovi, (pred ertovi, sa hosom, spoveda (pred hlsi sa mu, farrom, kolegami), slube, sa predsedovi, prihovoril sa spolucestujcim, prli vyda sa mu zblila, sa bezpenostnm venova sa Janovi, sa pnom, sa nepriateovi, sa svojim sa chorm, obecasa a nemilos, niekedy sa im pridruil k); sa jeho zasvti odovzda sa strane, osudu; klaa zapreda sa sa sa sa i on, (zastaran, astejie s predlokou orgnom, zaviaza susedovi;

sa bohu, zapsa podrobi bohom, ertovi, venm; prispsobi jeden modli ova pozdravi poakova ukza domcej; zdveri celkom sa

prpady v pasvnej

v z b e : by niekomu podda poni

na milos

by odovzdan sa nikomu, sa ntlaku, podlizova podvoli

nepodriadi chlebodarcom,

predsta otcovi;

sa zahraninej

konkurencii,

podoba

a dva rovn sa osudu, sa kolegom,-, vyalova sa kadmu sa odhali

sa znmym,

sa obecenstvu

preukza vedcemu, ozva prezradi

nhodnmu sdruhom

sa kolegom

sdruhmi),

zaprisaha priatekm sa vlastnej odstpi nsilnkovi, pomsti sa

sa matice, (pred materi,

zahrozi

sa nezbednkom, vystatova

zaklia (pred

sa chlapom, (pred

pochvli

sa odtaji sa

priatekami), skry

sa chalanom

chalanmi), vytrhn sa

sa prenasledovateom vystupova sa sprievodcovi, zastrja odcudzi sa ostatnm,

prenasledovatmi); vyhn sa sokovi, spreneveri sa chlapcom, nrodu; pohrozi

sa okoloidcim, vymykn sa zloprajnkom,

sa cyklistom,

sa udu, vyhra

vtrnkovi. N a p o k o n s t u sloves s d e j o m p r v o r a d o z a c i e l e n m n a s u b j e k t : to padne deom, dom pripadol vetkm, (pred dermi), (pred tlaku, oddan nmu rovn koko ene, ustpi odola svojim, tmto zmaniu, naim trom; blzko polovica presile vekm patr nie mu (pred naletie teplotm, rodiom tmto rieeniu, mne, presilou), tmto to prinle vyhba unikn reiam, jeho Janovi, autm, patrole, nadbieha vbom. priazniv (zastar.), odahl radm, predchdza zastaran

odmena uhba Anke; vern tmto dvern tomuto podobn jcim

prislcha derom vzdorova svojim matke, spsobu tmto prpadom

ti zvilo,

neostalo;

ujs prenasledovateom

prenasledovatmi);

vysokmu zsadm, blzky ivota udom,

odporova

S e m p a t r aj d a t v p r i n i e k t o r c h p r d a v n c h m e n c h a p r s l o v k c h : poslun vzdialen mravom, tomuto (zastar.), svojmu rodu dobrm predstavm, podobne plnom (zried.), naklonen nvrhom, prchyln

(zastar.), cudz

prstupn

(zried.); n i e k t o r

v z b y s t u z r i e d k a v a l e b o

astejia b v a predlokov vzba. V n i e k t o r c h v z b c h m t e n t o d a t v v z n a m nositea s t a v u : Mikovi sa drotrici ukrutne pia. ( F . K B E ) Mrz mu dodal, ( J I L E M N I C K ) "boiakovi prichodilo zahyn. Starmu nedalo umrie. akajcim neostva len dfa. Rodiom prilo zaplati vek et. Tetuke sa protivilo pretvarova sa. Deom nepatr sa odvrva. Jurkovi sa neoplatilo s tok svet. Nech sa vm pi sadn! Nezakod ti zopakova si to. Obsahov datv T e n t o o b j e k t d o p a v z n a m o v o sloveso a m e b y n a h r a d e n v e t o u : dovoli vojakom vychdzku dovoli, sa tdiu aby vojaci iakom prstreie, atd'. (astejie na povoli svojej poriadok); ctiiadostili na vychdzku. vedajou D sa

alej s p o l u so s l o v e s o m n a h r a d i i n m slovesom, k t o r m so s u b s t a n t v o m v d a t v e s p o l o n z k l a d : venova tudova. vlet, necha deom zbavu, osobitn niekomu, V y s v e t o v a c o b s a h o v o b j e k t m a j n i e k t o r z d o t e r a z v y m e n o v a n c h slovies v y j a d r u j c i c h v o l u , m y s l e n i e a r e : dovoli umoni prva, zlorei ui vyhovie enm rozkza osudu, niekoho iadosti, prcu, iakom zazdravka skromnosti, privoli zabezpei hosom, navyka prosbe, obyvateom ii vsta, predpsa vyhradi niekomu privoli

nemocnm kadmu

prechdzku,

alej b v a pri niektorch inch slovesch: niekoho svojim poriadku chkam, voka

vosti; eli tei vykiera niekomu,

zabrni sa deom, rha pribli

krviprelievaniu, radova sa bohom; sa pravde, priei odvyka nieej sa posmechu,

preka

radnmu

vkonu,

preds uka sa

neastiu, chlapcom, sa citom, estnmu tmto prispsobi sa sa

nebezpeenstvu; sa spechu, kabi vystavi vysmieva sa chalanom, sa nebezpeenstvu; rozumie protivi prci; vni, veri zprve, rozumie sa dievatm, divi sa okoloidcim, sa niekomu, ui sa remeslu, sa strojom; sa zlu, brni odcudzi udova

sa mde, spiera ivotu; zvyka slovm, dojmom,

fa sa pomoci, sa predpisom, uhba pohybu, statonosti. sa prepadn

sa rozkazu, vyhn nmahe, dverova

O b s a h o v o b j e k t m a j aj n i e k t o r p r d a v n m e n a p r s l o v k y : by
by rd vysvetleniu, by naklonen tomuto nvrhu; by blzko

prstupn
pdu.

D o p a c o b s a h o v o b j e k t stoj p r i n i e k t o r c h slovesch so v e o b e c n m vznamom:

venova zhake, pozornos venova tdiu, zasvti zasvti ivot prci, odda podahn sa neinnosti, skaze. odovzda sa sa rybake, sa prci,

O b s a h o v m predmetom bvaj spravidla neivotn substantva.

Adnominlny datv

O d slovies preli n i e k t o r d a t v y k d e v e r b a t v n y m s u b s t a n t v a m a k o i c h
p r v l a s t k y : udelenie lu by obyvatestvu, spsobenie sa ivotnm estnho vitky doktortu sebe, podmienkam. obetiam svetovej vojny, Vajanskho list Vlkovi. niekomu, vlde, nhrada asu zamestnancovi, jubilantovi, pri poslunos blahoelanie

A n a l o g i c k y poda t c h t o v z i e b b v a a d n o m i n l n y d a t v aj p r i n e d e v e r b a t v n y c h s u b s t a n t v a c h : pomnk

Intrumentl
Z celostnho v z n a m u p r e c h o d n e j a s t i d e j a n a d a n o m p r e d m e t e p r i i n t r u m e n t l i vyplva, e vyjadruje v p r v o m rade okolnostn v z n a m y m i e s t a , a s u , n s t r o j a , p r o s t r i e d k u , p v o d c u , p r i n y a zretea. Z n i c h s o d v o d e n j e d n a k kvalifikan v z n a m y s p s o b u (miery a e l u ) , p r s u d k u a d o p l n k u , jednak objektov v z n a m y prechodnho, vlunho, s t a v o v h o , obsav h o a vsledkovho objektu, V t o m t o p d e stoja predovetkm n e i v o t n podstatn men.
Okolnostn intrumentl

Intrumentl

miesta

V y j a d r u j e p r o s t r e d i e , k t o r m dej p r e c h d z a . D s a s y n o n y m i c k y n a h r a d i a l e b o s y n t a k t i c k spja s p r s l o v k a m i m i e s t a . Stoj p r i slovesch so s m e r o v m

p r v k o m : vojs dvermi, uteka lesom, da sa prvm chodnkom, s poom, pozera

oknom, dva sa krou, tiec novm korytom. J e vznamovo vraznej ako synonymick kontrukcie. Hradskou li hlky, ud. ( T A T A R K A ) Chodnkom prebehla jaterika. ( F . K R ) Povam, ( N A D P I S K N I H Y ) Pri statickch slovesch bva zriedkavejie, predovetkm ako poetizmus: Prostriedkom tmavela sa trva, ( O N D R E J O V ) A t m polom i to hmla, i atka

belav?

(BOTTO)

Pri nzvoch tela m tento intrumentl stavov vznam:

Pani Hermne prebehne telom adov vlna. ( V A N T N E R ) krn prebehne mu tvrou, pokr plecami, ( T A T A R K A ) ,,Hej?" podivila sa Evka a smev preletel jej tvrou, ( K U K U N ) Intrumentl asu
?

Vyjadruje as v jeho priebehu vo vzname kedy. J e smanticky obmedzen na niekoko podstatnch mien vyjadrujcich asov daje. Proti synonymickm kontrukcim (predl. A. a L.) je vznamovo vraznej. Ete naj astejie s asov intrumently nocou, nonou hodinou, nedeami, veermi,
veierkami, dom, dom chvami, 1. janura, tm dom, tm dnenm okamihom: dom, verajm dom, zajtrajm

ailo sa mi nocou na sla, ( F I G U L I ) oe t u porbame nonou hodinou? ( K R L I K ) Veierkami vychdzal na prechdzku vdy smerom k ich domu. ( J E S E N S K ) Nedeami prichodili dedinania s batohmi na chrbtoch, ( U R B A N ) A tm dom sa skonilo Jankovi jedno krsne, nezabudnuten leto. ( M A R T K O V ) Tm okamihom sa mu uavilo, (zus) Tto vyhlka nadobda platnos dom 1. janura 1956. ( T L A )

V prpadoch tm dom, dnenm (verajm, zajtrajm) dom, tm okamihom je dynamick prvok slab. Spojenie kadm dom m vznam miery. In asov intrumently s zriedkavejie, i zastaran, asto s t o poetizmy:
tm asom, nonm asom, inm asom, krtkym asom, jednm rnom:

Pn boh v m to inm asom vynahrad, ( K U K U N ) Nepi sa im, e tak krtkym asom vyrstol im ponad hlavu, ( K U K U N ) Vyplula jednm arokrsnym rnom. ( H V I E Z D O S L A V ) Poludnm mesto v pli tonie. ( R Y )

asov vznam sa pod vplyvom slovesa me prehodnoti priestorovo. Naopak, podstatn meno s neasovm vznamom me takto nadobda asov platnos: Vrava chlapov zvune ozva sa nocou a eny spustili nrek, ( T I M R A V A ) Durn sm iel tichm veerom domov, ( V A J A N S K ) o je toto za novinu! lme si Mande hlavu celou cestou, ( K U K U N ) Vecn bremeno zanikne najneskorie smrou (fyzickej osoby), a ak patr prvnickej osobe, najneskorie jej znikom, ( O B . Z K O N N K )
Intrumentl nstroja

Ke substantvum v intrumentli vyjadruje vec, ktorou dej prechdza, aby sa pomocou nej vykonal a nadobudol t m svoju pecifick kvalitu, vznik vznam nstroja:

rba perom, padkom, podopret om,

ostrou dvihn

sekerou, vrece bit palicou,

reza

cirkulrom, vyrovna perom;

kosi pomcku

kombajnom, libelou

bi

palicou, pretrie zachrni svieti

psa si sa lamp

rukami,

do rovnovhy, sa remeom, stiahnut a delami,

oci rukvom;

napsan lavice, rukami, pracova

stiahnu guometmi

prichyti valakou; vekm

sa rukami pomha zvoncom,

podopiera striea hlavou.

sa valakou;

remeom,

zvoni

a s t o je t e n t o i n t r u m e n t l v z h a d o m n a s l o v e s o p l e o n a s t i e k a l e n o p i s n
kvalifikuje dej ( s p r a v i d l a p r i p o j e n m p r v l a s t k o m ) : okom
dva sa ustatmi nevi oami, dva pou vtka vlastnmi tak uami, zameta

sa ps

na
metlou. spevu

nieom

krvavou neslcha\va

T a k t o i n t r u m e n t l s a m e v y s k y t n v e t y m o l o g i c k e j figre a k o p o e t i z
m u s : Vi dom
milho,

krsneho,

slychom

tak

(CHALPKA)

Len zriedka, n a j m v a d m i n i s t r a t v n o m tle, me sa a k o n s t r o j p o n m a

i o s o b a : dali predvola ho odvies drbmi, rozkzali ho predvies andrmi, nariadili ho obecnm sluhom. Intrumentl prostriedku

N a rozdiel o d i n t r u m e n t l u n s t r o j a m ir v z n a m a v o l n e j v z a h k deju a k a g e n s o v i . P r o s t r i e d o k n e s v i s t a k b e z p r o s t r e d n e s l e x i k l n y m v z n a
m o m slovesa a k o n s t r o j : reza
jes drevenmi sa valakami, uhlm, odcestova sa na voze, lyicami, brni sa nonm unikn maova argumentmi, rchlikom, na

plkou

p l k a r e e , cestova
farbami, sa vlakom, rebrkom, chlebe, posiela vybra unikn i o

vlakom
lietadlom;

vlak
mera kri samm

sa sce p o h y b u j e , ale s m n e c e s t u j e . P r k l a d y :
olejovmi vrti zostpi sa vozom; autom, chlebe. i

chlebom
vybra

(biblizmus). V n i e k t o r c h p r p a d o c h p r e n i k a j p r e d l o k o v
padku, Intrumentl i na

vzby:

pvodcu

Vyjadruje spravidla ivotnho agensa v pasvnej kontrukcii:

( T I M R A V A ) J a k star kalendr som telbou popsan. Obianske prva s chrnon z k o n o m , ( O B . Z K O N N K ) Vrankayho pracova nebola navtevovan cirkevnkmi. ( O L T S O V ) Objekt bol stren d v o m a vojakmi, ( T L A ) Pri nvrate vojska bola jeho zadn str znovu n a p a d n u t s k u p i n o u vzbrencov, ( R A P A N T ) (RFUS)

I tri stoly s obsaden pnmi,

Nebva v pasvnej kontrukcii n e v y h n u t n a pasvne v z b y b v a j spra v i d l a bez n e h o , n a j m a k j e a g e n s i v o t n . N a j a s t e j je s t r p n m p r a s t m ako prostriedok zomknania vrazu: Ponie nich dohora neli divmi vetriskami otrhan a oahan svriny. ( B E D N R ) Breh je sam skala, vydriapan vodou, ( R Z U S ) Snmka chrmu Matky Boej, foto grafovan zaiatkom r. 1839 Steinheilom a Kobellem. ( T L A )

P r e t o e v p a s v n e j k o n t r u k c i i m e m a i n t r u m e n t l aj v z n a m p r o s t r i e d k u alebo p r e d m e t u , nie s n i e k e d y t i e t o t r i v z n a m y v s l o v n e rozlen: rozesnut vou rom, zajace znepokojen ostrm zahvizdnutm, povetrie (va p r e s t i l a p o v e t r i e p o v e t r i e sa p r e s t i l o v o u ) . Intrumentl priny zem presten

B v a s p r a v i d l a pri s t a v o v c h slovesch, z i n n o s t n c h l e n p r i t c h , k t o r v y j a d r u j p s y c h i c k deje (otvori nstroja i pvodcu: jaa mrazom, zelen

tvrika

prekvapenm

sta).

M celkom von vzah intrumentl zosinie

(HOROV),

k deju a c h b a m u svislos s i n n o s t n o u v z b o u , k t o r m strachom, zomrie lipami skapna vekom, zduchom, srdce onemie asom, nebo trias ierne

sa zimou, vradou

sa mu trepe nemocn

zvisou;

b v a a k o p o e t i z m u s aj p o rumenn vzba:

p r d a v n c h m e n c h : celo chor krsou (CHALPKA),

(VAJANSK).

(KOSTRA),

lskou

( J I L E M N I C K ) , mrazom

J e t o k n i n p r o s t r i e d o k . Benejia j e m i e s t o n e h o p r e d l o k o v onemie od asu, trias sa od zimy. Intrumentl zretea

J e odvoden z intrumentlu prostriedku. Obmedzuje platnos vlastnosti, s t a v u , okolnosti alebo deja n a d a n v e c : prkladn Tvoj srdcom zmanm, by vojak Slovk, v Luenci, na otca, pozna ttmi trati dedinu by mysou ivotom, i duou, zhodn duou daleko, rodom zapadn niekoho svojm krsny bohat tvarom; i telom, len obsahom, lskou, povestn podobn touto uenec; hore, by nohami postavi blata; postavou tisn k dverm; starho otca, prenieva vyhovova vypna k kolesami svojimi normm; sa nad oblohe. niekomu len telom, konanm niekoho vrenosou, stle na jednom hlavou zaspa k mru; vyzera tvrou rozumom, mieste, bytom Nemec, pln anekdotou, potom, znmy grandizny krokom, robotnk, svojou rkou, blzky rodom prcou; tvrou, rozdielny

by pvodom

zamestnanm

habitom

a vzorom

lea tvrou

z Beharoviec; rs telom, nohami menom, medzi do patri

i len duchom,

vynika pripomna

vku

2000 metrov, oami

sa postavou bom,

ostatnmi,

sa tvrami

do blata,

sa rozuteka

lea vykydnut

Kvalifikan

intrumentl Intrumentl spsobu

O k o l n o s t n i n t r u m e n t l m v sebe aj v z n a m o v p r v o k s p s o b u . T a k t o v z n a m p r e v l d a n a j m v t e d y , k e d sa i n t r u m e n t l p o u i j e a k o p l e o n a z m u s , m e t o n y m i a , m e t a f o r a , p o e t i z m u s alebo kvli p r i p o j e n m u prvlastku:

dva oami, nieo cestou

sa na pova holmi

nieo viac rukami,

iernymi srdcom hadie s ako

okuliarmi, rozumom, niemi

usmieva chyti oami, pusti

sa dym

vrskami ani ktikom

a koremi, st, s

vpadnutmi vybra rovnou

sa loveka

k richtrovi,

cestou-necestou.

T y p i c k v z n a m s p s o b u sa v y j a d r u j e i n t r u m e n t l o m p o d s t a t n c h m i e n , s p r a v i d l a a b s t r a k t n c h , k t o r svojm v z n a m o m , n i e k e d y i p r i p o j e n m p r v l a s t k o m pecifikuj a v y m e d z u j d e j , v y j a d r u j c n e p r i a m o j e h o v l a s t n o s ,
(s api ahmi, krokom, dvere s pomalm vola buchotom, plva krokom): krika.vm hlasom, pohybmi, pohybom, previhn dva dirigova zaspa sa ahkm sa pokojnm snom, psa teatrlnymi akm skokom, pri pohadom, ostrmi gestami. pomalou plavnm rchlosou, hovori pracova eptom, pomalmi, kra

rozmyslenmi

vyrovnanm,

A k o staria v z b a b v a aj miesto benejieho p r e d l o k o v h o i n t r u m e n t l u :

Plaom ilo s otcom k slnemu,
(TAJOVSK)

Vie przdnou rukou ho len neme

posiela,

(KUKUN)

I n t r u m e n t l s u b s t a n t v a , k t o r h o v z n a m n i e je k o n g r u e n t n s v z n a m o m slovesa, h o d n o t sa a k o p r i r o v n a n i e . J e t o p o e t i z m u s : Tu udom pad vetko akosi darom. ( A . M A T U K A ) Takch husrov mi jeden regiment a zaujmem hrakou cel svet, pokorm vetky nrody, ( Z B C T R S K ) A ty si letel krdlom lastovc. ( H V I E Z D O S L A V ) P roztiahla sa vypasenou zmijou. ( H V I E Z D O S L A V ) Sm Gbor zbledol stenou v stolici, zalomiv hlavu, hadel pred seba. ( H V I E Z D O S L A V )
Intrumentl miery

Vznik p o s u n u t m v z n a m u z i n t r u m e n t l u s p s o b u , n s t r o j a , asu a zretea. V y j a d r u j e k v a n t i t a t v n e v y m e d z e n i e d e j a :

zha pli stami, potokmi; pr; nieo silou, sa brni miestami udia behom, zaa asom sfay plnou zrky; sa jej parou, celmi je duou lej prdom, len postupova mierou; jednmpri v. slimam rozprva tichom; kartch, vno pilnou vraca pova veermi i telom dvojakou

miesta,
krokom, plnmi tieklo chvkami

zubami-nechtami, zstupmi]

vysedva

prichodili

N i e k d e je u z a s t a r a n : Jano Ruanovie, sediaci dvoma miestami vye ma, povstal, nechcel ani grajciarom popusti, ( K U K U N )
Intrumentl elu
(KUKUN)

iakom

T a t o p l a t n o s i n t r u m e n t l u je z r i e d k a v : Dobre vedela, kde odpoinkom pomekval rd. ( H V I E Z D O S L A V ) Pod t m hradom Riman-cr zastal si tborom, ( C H A L P K A ) P O Novom roku pjde sa koledou, ( K U K U N )
Prsudkov a doplnkov intrumentl

V y j a d r u j e m e n n o b s a h p r e d i k c i e p r i s l o v e s c h so v e o b e c n m v z n a m o m ,
a k o s by, sta sa, stva sa, osta, ostva, zosta, zostva; tvri sa, ukazova sa,

robi sa, zda sa, prejavi

sa, cti sa, pripada je ikovn cudzincom, hrakou, vecou

si, vidie

sa. J e s y n o n y m n s p r je v tovrni pnom, dobrm balickou): otrokom, gazdom, prameom, uzlom, osta sa ukza robi sa

s u d k o v m n o m i n a t v o m , p r o t i k t o r m u v y j a d r u j e p r e c h o d n , asovo a l e b o in a k t u a l i z o v a n p r z n a k (Katka by pastierom, socialistom, venm vsledkom, hlavnm sta zda dobrm pokornm hrdinami, sa sa kamartom, lekrom, divkom, obanom; prinou, stredom, lovekom, zosta pracovnkom, pripada a pod. bude, preto s hrdinovia ust ustom, chlapci zostan chlapcami. zhadou, radosou, povinnosou, elezninm kriovatkou; prejavi stavebnm mestom, venm ikovnm vedcim, sluobnkom bez skl materilom, vkusu, nstrojom, smrti, portovcom, balka Katka predsedom, otcom, enou, slabochom, vdovcom, bohom,

by predzvesou,

problmom; tajomnkom, slabochom, javi lovekom, si blznom, sa prinou sirotou; umnm spolonkom, mladkom, dokza vidie sa vbornm sa veselm znalcom,

prvrencom,

znalcom,

cti sa malm

sa dobrm

D i l o g i c k p r s u d o k v i n t r u m e n t l i : km svet svetom by nebol S elipsou slovesa a v jednolennej v e t e :

Syntetick strava skutonosou, ( T L A ) Cap zhradnkom, ( P R S L O V I E ) Lekrom proti svojej vli. ( N Z O V H R Y A F I L M U ) Sm sebe katom, ( N Z O V K N I H Y ) Po prv raz majstrom republiky, ( T L A ) Po predmetovch plnkom: spravi niekoho stoliku nina niekoho fotelom, bola svojm titulova menovali niekoho dvernkom, niekoho urobi otcom, niekoho prezva syna chlapca svojm niekoho vekm je pokrstili niekoho poradcom, Rozumcom, pnom, Ondrejom, astej za doktora tto ustanovi nazva predstavova zle vied. predlokov nmestnkom, vola niekoho slovesch p r e d c h d z a j c e h o t y p u je i n t r u m e n t l do

pnom,

vidie

si seba gazdinou; nazvan

ho Krivoom, za predsedu,

parafnom;

v inch prpadoch promova

a k u z a t v : vymenova

Dilogick doplnok: Zpraku nechala zprakou a beala,

(KUKUN)

Doplnkov intrumentl pri nepredmetovch plnovznamovch je z r i e d k a v :

slovesch

N)

O d i i e l do Ameriky mldencom, ( H O R O V ) To si mohla v e d i e t dieaom, ( K U K U On sa umelcom u n a r o d i l , (zu s) A vr sa, v r s a vazom, ( K R M R Y ) Nad biedou utisnutou poslom bom v s t v a , ( B O T T O ) A ja sirotou t u s t o j m a vo svojom nie som svojm, ( C H A L P K A ) J a k tvr kamenn tu strou z a s t a l as. ( H O R O V ) Predmetov intrumentl

I n t r u m e n t l b v a o b j e k t o m len d r u h o t n e , zosilnenm i n t e n c i e d e j a a p r e hodnotenm nstrojovho, prinnho a zreteovho v z n a m u na vznam

o b j e k t u . P r e d p o k l a d p r i t o m p r i slovesch s m e r o v p r v o k , n a z n a e n o b y a j n e predponou. Intrumentl je typickm p d o m prechodnho objektu. Z t o h t o v z n a m u s o d v o d e n o s t a t n t y p y o b j e k t u : v l u n , s t a v o v , o b s a h o v a vsledkov. Intrumentl prechodnho objektu Vyjadruje
.zamestna
nalia zaopatri ohna

slab o b j e k t , k t o r i n t e n n e p r e d c h d z a p r e d
pohr medom, vysypa chodnk trkom, naloi

akuzatvnym
voz uhlm,

o b j e k t o m : naplni

lud

prcou

.. .

(prklady s uveden pri a k u z a t v e

sa peniazmi, sa kyslkom, sa sekerou zakry na niekoho. kockami, sa ihlim, opsa ozbrojisa

konenho sa
sa

o b j e k t u ) . S e m sa p r i r a u j aj z v r a t n s l o v e s t o h t o t y p u : naplni
sa miazgou, sa toporom, indom, uhlm. obspa rozohna ulica sa pomckami, nasti ivi sa chlebom,

vodou,
zsterou, obukami, prpady

P a t r i a s e m alej aj

v t r p n c h k o n t r u k c i c h a l e b o s p r a s t i a m i : jarok
je pokryt naloen zjs takmi krvou, je vydlden

je zanesen

hlinou,
kyslkom,

strecha
vlak

krv je zsobovan

S t o alej sloves s h l a v n o u i n t e n c i o u n a n o s i t e a d e j a : nasiaknu

podbehn sty krvou, nasiaknut a iv: zapadn vodou, snehom, zapadnut pripadn prachom; prachom, tu mono maniermi;

vodou,
napchnu uvies

i a d j e k t v a pln,

Som u s t y tm chlebkom, (zus)Nie samm chlebom i v bude lovek, ( K U K U N ) O b j e k t o v v z n a m sa g r a m a t i c k y m a n i f e s t u j e t m , e i n t r u m e n t l m o n o

v s y n o n y m n c h v z b c h p r e m e n i n a a k u z a t v : vysypa
pa trk na cestu, polia kvety vodou lia vodu na kvety.

cestu

trkom

vysy

Pri slovesch, k d e j e

pvodn smerov prvok zastret, nie je t t o z m e n a mon. Intrumentl

hodi myka mchnu zatiahnu dvermi, manipulova asom, etri guou, dverami, dlaou, kosou, mlti mrti potrias mrvi rukami, retiazkami, materilom, peniazmi, zaka otepom, mecom, stami, nohou, chvie spori vldnu striha

vlunho objektu
rukami, hlavou, sekerou, oami, hba toi nohou, kukou, nkami, plecami, mrha umi, pohn mva aha okenicami, opa peniazmi, vozom, atkami, peiakom, tresn nohami, plytva vhodami,

Stoj p r i p o h y b o v c h s l o v e s c h a k o j e d i n o b j e k t :
rozhodi krti zatna mrka lstm mdli uami,

rukami,

prebera kri

lomcova

a p . ; p a t r i a sem i sloves s nstrojmi, pohda opovrhn

abstraktnm

a l e b o v e o b e c n e j m v z n a m o m : narba papierom, svetom. disponova peniaze.

D sa v t y p i c k c h p r p a d o c h t i e n a h r a d i a k u z a t v o m : hodi

guu,

mrha

Stavov

intrumentl

B v a pri pohybovch slovesch vyjadrujcich d u e v n alebo fyziologick deje, ke o b j e k t j e z b l e n a l e b o t o t o n s n o s i t e o m d e j a , r e s p . s m i e s t o m ,

k d e dej v z n i k . Stoj p r e d o v e t k m p r i n e o s o b n c h slovesch: hde pierkom, naraz ou trhlo, zalomcovalo nm od hnevu, trhlo mu bradou a

nm

ako

plecom.

Stoj dalej p r i slovesch, k d e n o m i n a t v v y j a d r u j e p r i n u a l e b o o b s a h d e j a : Pakanom t o zamrvilo, akoby ho striasol mrz. ( T A T A R K A ) Zuzkou t o myklo, Ale teraz u i Janom zatriasol s t r a c h , ( F . K R ) Vsledkov intrumentl
(TA

JOVSK)

M tie svoj p v o d v i n t e n n o m p r e h o d n o t e n p v o d n h o p r o s t r i e d k u , zre tea, p r i n y a p v o d c u deja n a o b j e k t , k t o r j e v s l e d k o m deja. B v a t o zva p o e t i z m u s : sra jasa zatiahnu iskrami, sla teplom, dcha smiechom, teplotou, rozkvita razi plenkou, iari jasom, hri rozzlatom, vzahom sa hudbou, vybuchn pestrmi farbami,

chladom.

Sem p a t r aj i n t r u m e n t l s m e t a f o r i c k y o b r t e n m i n t e n n m o b j e k t . T e n t o i n t r u m e n t l b v a v u m e l e c k c h opisoch:

medzi dejom a o b j e k t o m v i n t r u m e n t l i , k d e sa nosite deja p r e h o d n o t i l n a

Cesta sa vtedy hem umi, vozmi a statkom, ( M A R T K O V ) Kopce sa poda iastok roku zelenaj lkami a obilm, vrchy odspodku temnmi, ihlinatmi horami a jasnozelenmi paami na holiach, ( J G ) A lipa sa rozvoala a rozhucala velami, ( J A N O V ) Obsahov intrumentl

B v a v p r p a d o c h , ke i n t r u m e n t l p r e c h o d n h o , v l u n h o a v s l e d k o v h o objektu vyjadruje kami, zamestnva zaplati niekomu sa nevakom, netajit sa pred sa hrou, sa zloinom, o b s a h deja, o b y a j n e p r i p r e n e s e n o m v z n a m e niekoho kmi vyznaova estnm niekomu sa okoliu rozkladanm, niekoho niekoho pomocou, sprvanm, zapsobi kocha posli povinn pocit; arodejnmi plati sa blska slovami, starmi oslovi peniazmi, spa plaom, niekoho hovori spnkom jaga sa menom; ozva ivotom, zaaova pozornosou; pocten odvai pochvli na niekoho sa sa niekoho in prcou, odmenen prispie klebeta/mi, titulom, odmeni slovesa otz niekoho naokovan nvtevou; potleskom, niekomu vystupovanm, predstavami, rokova nie podln Vysvetovac o b j e k t : zdriava potleskom, nepriateskou pomc odsli spechom, vystatova bavi prehrei nm, komu menom, cudzm ivotom, niekoho

ideolgiou, radou, sa niekomu niekm zamestnva skoni nim niekoho rozprva figra: zastena ovciami;

prispsoboval svojimi

netrpezlivosou; sa tdiom, sa spechom;

sksenosami; sa prjemnmi si ovocm, niekomu pokraova ctou,

vyvrcholi malikosou,

trpie hluchotou, nenahraditen niekoho vlastnm nrem, i dobrm

Kvalifikujci spomna jazykom,

o b j e k t : zarieka

nrekom,. bleskom, sa zfalm

Etymologick spravodlivch, jagotom.

stranm

stonom,

rozplaka

Dopac objekt
napa da koom naplni trpkosou, Adnominlny niekoho niekomu, sa tosou; pln

( p r i slovesch
zasypa dobrm psobi naplnen

s neplnm
otzkami, oplva radosou,

a prenesenm
zahrnova krsami, zavalen chyti prcou,

vznamom):
obdivom, plameom, naliate sa slov

radosou,

niekoho dojmom,

niekoho

prudkou

iahi. intrumentl

J e motivovan podobne ako adnominlny d a t v deverbatvnosou nadrade

n h o s u b s t a n t v a : pochod achtami, nutie bou, lkom, smr prechdzky letom, hadom, narbanie zaaenie hladom. vykorisovanie kladivom, prcou; lesmi a moiarmi, motykou lovekom, prechod a lopatou, pomenovanie chudobou, hrebeom, krde vyvzanie vlmanm, hanby krvi nastenie cesta rudy utip han kys robota loveka

li lou, lesom,

ah peiakom,

pohdanie

a n a l o g i c k s p r p a d y cesta

rchlikom,

Prechod inch slovnch druhov k substantvam

Okolnos, e p o d s t a t n m m e n o m m o n o p o m e n o v a a k k o v e k j a v s k u t o n o s t i , z n a m e n , e p o m e n o v a c r o z s a h s u b s t a n t v j e n e o b m e d z e n . P r i p r e t v r a n p o j m o v p o m e n o v a n c h a d j e k t v a m i , s l o v k a m i , prilovkami a s l o v e s a m i n a s u b s t a n t v n e p o j m y m u s p v o d n n z o v prejs prslunou slovo tvornou zmenou. P o d s t a t n m e n m a j n a t t o s l o v n o d r u h o v t r a n s p o z c i u prslun od vodzovacie prpony:
-a: vlda, - k a : bitka, - b a : kosba, - o t a : dobrota, -os: plytkos, - o t : buchot, -ok: dneok, zmena, znka, orba, viera, obnova, prprava, vzva; okopvka; nahaka, drba; aoba; hluchota, udskos, chichot, nemota; neinnos; praskot; zfalstvo. pochod, der, vskok; erve, kopaka; skldka, poovaka, plavba, staroba, drahota, vekos, umot, verajok, obhliadka, guovaka, sejba, hniloba, hustota, hojnos, zajtrajok, nsilenstvo, streba, draba, slepota, mdros, kripot,

- k a : oberaka, - o b a : chudoba,

dupot,

vreskot,

vlaajok; pokrvenstvo,

- s t v o : milosrdenstvo,

O k r e m t o h o j e s t v u j e aj t a k t v o r e n i e , k d e s a l e n o s i h o t z k l a d (s p r p a d n o u
a l t e r n c i o u k o n c o v e j s p o l u h l s k y ) : hod, let, skok, zele, er, be.

Substantvne z n a k y sa pri odvodzovan p r i d v a j samou odvodzovacou p r p o n o u , k t o r nesie so s e b o u k a t e g r i e r o d u , sla a p d u a s p d o m aj pr slun s y n t a k t i c k f u n k c i e . P o d s t a t n m e n s a o b o h a c u j aj s p o d s t a t n e n m , s u b s t a n t i v i z c i o u . P r i

13 Morfolgia

193

s p o d s t a t o v a n p r d a v n c h mien, sloviek, prast a z m e n n e n a s t v a morfo logick zmena, ale len v n t o r n lexiklne a s l o v n o d r u h o v p r e h o d n o t e n i e s prslunmi s y n t a k t i c k m i dsledkami. S u h s t a n t i v i z c i a m svoj p v o d v p r v l a s t k o v c h spojeniach s p o d s t a t n m i m e n a m i , v k t o r c h me p r v l a s t o k po vynechan n a d r a d e n h o lena z a s t u p o v a cel spojenie a n a d o b d a t a k
platnos p o d s t a t n h o m e n a : bohat lovek bohat. Kongruentn kategrie

n a d o b d a j p r i t o m platnos s u b s t a n t v n y c h kategri, s nezvisl a m a j vlastn v z n a m . R o d je n e m e n n . S p o d s t a t n e n slovo me v s t u p o v a d o

syntagmy,
mcej.

v k t o r e j je n a d r a d e n m

lenom:

star

znmy,

tvojej

do

T r e b a rozliova p r p a d y prechodnej substantivizcie, k d e slovo o s t v a ete v p v o d n o m s l o v n o m d r u h u , od p r p a d o v t r v a l h o p r e c h o d u k p o d s t a t n m m e n m . V p r v o m p r p a d e ete cti elipsu. Prleitostn substantivizcia b v a najastejia pri a d j e k t v a c h a m
zva h o v o r o v zafarbenie: bohat/bohat,
dobn, hlavn, cel, (pivo); sty, mlad (pivo), (pn), (lstok), Studenovodsk hlavn star ierna, (ulica), (dolina), polovin, plzensk spiaton ierne Vek

chor/chor/chor,
(rodiia); biela nrun, (kva), Kovska abianska

chudobn/chu
sedlov modransk (k); (klobsa), (vno), a i. tretej ... tr je

mal, vek, svetl,

zelen (farba),

(ulica)

ast je prleitostn substantivizcia pri z k l a d n c h a r a d o v c h slov

k c h : prili dvadsiatej nstom, uil prvho, kupujci, zabvajci znamenan, tam tak dvaja ( h o d i n e ) ; v tisc ptnstom druhho (pejoratvne), jeden sa zohol; o jednej, devsto esdesiatom treom 1915; h o v o r o v ) ; bva ho na tretiu druhej . . .; na druhej, (roku; hovorov), v prvom

(v r. 1914,

(poschod),

na druhom

( g y m n z i u ) , prelozili . . . , chod do prvej, povajci,

( d e v r o n k o l u ) ; dnes

P r l e i t o s t n s u b s t a n t i v i z c i a prast je zriedkavejia: tajci,

opakujci, sa, zajat. predvajci, predsedajci, skajci, prijat, okolostojaci; menovan, -, -, navrhnut,

hovoriaci,
tancujci, vylen, vy

T a k isto aj substantivizcia osobnch privlastovacch z m e n : mj,

tvoj, tvoja (manel, m a n e l k a ) .

moja,

Osihoten s u b s t a n t i v i z c i a citoslovca ku: No, ale si hodn, ako ku. T r v a l p r e c h o d inch slov medzi p o d s t a t n m e n je tie a s t :
A d j e k t v a : musk/musk, my/znma/znmi, (mladomanelia), Dubinsk/ubinsk, cestovn, njomn, mil/mil, mlad vreckov, ensk/ensk, stark/stark, (mlat), vstupn, chyn, Hubov, vkupn, prbuzn/prbuzn/prbuzn, star/star, komorn, Komorov, zdrn; drobn, prtomn, ebov, dobr

(KUKUN)

zn pozostal; Hollch; (sa chvli

mlad/mlad/mlad

Vesel/Vesel,

samo), zl ( p r i v y k a n a zl), nov (hada stle len nov), hradsk; motokvet, kruhoste, lososovit, mkkovit; sem p a t r i a i ast n z v y obc a v r c h o v :
Dobr, Vek, urkov, Handlov, ebastov, Dlh, Jesensk, Optske, Bystr,

Skalit, Krna,

irok; Konit,

tefansk, irok, cel,

Kolov, Hrubo, dve cel,

Jahac, Plalivo. p celch;

Bystr,

Krtka, na

Ostr, tretiu.

Slamen,

s l o v k y : jedna Prastia:

dve na druh,

vedci/vedca,

cestujci, poddan;

pracujci, hriate, vezmi

prednajci, plen. si svoje, pi za svoje,

prsediaci; oba

nadriaden/nadriaden/nadriaden, lovan/obalovan/obalovan,

predstaven/predstaven/predstaven,

Z m e n : nai,
svoje.

vai

(spoloensk j e d n o t k a , d o k t o r e j p a t r m e , a l e b o s k t o r o u
na svojom, poveda si

s y m p a t i z u j e m e ) ; i vo svojom,

N a m e t o n y m i i s a z a k l a d i s u b s t a n t i v i z c i a slov, g r a m a t i c k c h t v a r o v , a s t slov (prpon, p r e d p n , s l a b k a hlsok) a k o j a z y k o v c h j e d n o t i e k , k t o r s t o j a v irom p o m e n o v a n p r i n a d r a d e n o m v r a z e a k o c i t t v p l a t n o s t i n e z h o d n h o

p r v l a s t k u : Doma sla. hlska. je prslovka. ( = slovo doma) peme podnik Chlapcovi je datv jednotnho prsny, ( = t v a r chlapcovi) Prsny s krtkym peme y. ( = a d j e k t v u m -nik s krtkym i. ( =

s k r t k o u s a m o h l s k o u y) Ba je slabika.
( = s a m o h l s k a o) V slove

( = s p o j e n i e ba) O je zadn

samo
sku

p i n u nik) Vie to od a do zet. Hadaj

so zavretmi Tenuk pozreli oami a myslel zatiahnut ete jedno ulicu'' m

to pod g. tak sedel

pozajtra. raz ktor sa vol sa dokola, (r. K B ) Hor ohnk, hor" (A. M A zajtra a

P r k l a d y n a s u b s t a n t i v i z c u p r s l o v k y , z m e n a a c i t o s l o v c a : Dlho
na budcnos, tk" zbohom nebolo rozahlo si povedali, predmet; ( M I N ) Toto hi na seba, len tak hocijak,

(JESENSK)

hi h i hi

( M O R I C ) Ete

Substantvnu platnos (syntaktick) me m a t a k t o i spojenie slov, i cel

v e t a : irok
TUKA)

je rozvit by'

to je jeho

Ich

u bolo ( A . M A T U K A ) ; V t o m i s t o m z m y s l e s a m u

s u b s t a n t v n e c h p a i slice a grafick z n a k y : je pomlka;

vpravo je v ako vraz vavo; 2 je prirodzen slo.

< udva,

vraz

K e d sa s u b s t a n t i v i z u j g r a m a t i c k t v a r y , k t o r s p o u i t a k o c i t t y , p vodn gramatick kategrie sa neber do v a h y , ale myslia sa prslun s u b s t a n t v n e k a t e g r i e a v e t n p l a t n o s , a k o t o i a d a k o n t e x t : Chlapcovi" si

napsal o
e

sprvne,

(chlapcovi novm

t u v o f u n k c i i A . sg. n e u t r a , p r e d m e t ) o", (o t u v o f u n k c i i N . s g . n e u t r a ,

Starie podmet;

bolo vytlaen

o v o funkcii I . sg. n e u t r a , p r s l o v k o v u r e n i e ) .

Prdavn men
Adjektva

Defincia
P r d a v n m e n ie adjektva s o h y b n slov, k t o r p o m e n v a j s t a t i c k p r z n a k y vec (osb, zvierat, p r e d m e t o v , j a v o v p o m e n o v a n c h p o d s t a t n m m e n o m ) , maj g r a m a t i c k kategriu z h o d y v rode, sle a p d e n i e k t o r i l e x i k l n o g r a m a t i c k kategriu s t u p o v a n i a a pouvaj sa v o funkcii pr v l a s t k u , m e n n h o p r s u d k u i d o p l n k u ; ich v e o b e c n m k o r e l t o m s z m e n
ak, tak a .

S t a t i c k m p r z n a k o m sa rozumej 1. p r i a m e v l a s t n o s t i vec, n a p r . vysok lovek, dlh cesta, lt kura; 2. v l a s t n o s t i v y p l v a j c e zo v z a h u k i n m veciam,

d e j o m alebo o k o l n o s t i a m , n a p r . dreven lenn majetok, vbor, lipov kvet, ovia vlna, hrav dom, on diea, choroba, stroj, matkina denn svetlo, kniha, p ttny obrbac klobk, a 3. v l a s t n c k y

v z a h c h p a n a k o c h a r a k t e r i s t i k a , n a p r . otcov drustevn kravn.

K a t e g r i a z h o d y p r d a v n h o m e n a s p o d s t a t n m m e n o m sa opiera o relne j e s t v u j c i vzah p r z n a k u a p o d s t a t y , e p r z n a k jestvuje n e s a m o s t a t n , n a veci. P r e t o sa t v a r p r d a v n h o m e n a o b m i e a poda rodu, sla a p d u n a d r a d e n h o

p o d s t a t n h o m e n a , n a p r . dobr dobr cesty, dobr jablk; dobrho priate, priatea, dobr cesta, dobr jablko; cestch, dobr priatelia, jablkami. o dobrch s dobrmi

Z h o d u v y j a d r u j p r d a v n m e n t v a r m i skloovania, k t o r m t y r i vzory, a t o a) vzor pekn, b) vzor cudz, c) vzor pv a d) vzor otcov. S t u p o v a n i e a k o v y j a d r o v a n i e miery v l a s t n o s t i t v a r o v o u o b m e n o u a d j e k t v j e n a rovine skutonosti d a n t m , e sa ist v l a s t n o s t i v y s k y t u j n a veciach v rozlinej miere, m sa u m o u j e p o r o v n v a n i e v l a s t n o s t i poda jej k v a n t i t y ,
n a p r . mal oetrovateka stl men stl najmen stl, opatrn oetrovateka opatrnejia naj opatrnejia oetrovateka.

P r d a v n m e n mu b y v o v e t e a) p r v l a s t k o m , n a p r . : Zo zeme

ibala

mlad

trvika, vytiahlo ju jarn slnce. ( J A N O V ) ; b) m e n n m p r s u d k o m , n a p r . : Veer bol uteen, ( A J A K ) Dolina je zka a hlbok, ( M I N ) ; c) d o p l n k o m , n a p r . : Miko stl pred ou smutn, ( K U K U N ) a d) v e t n m z k l a d o m v jednolennej v e t e , n a p r . : Dal do vody ruku: Studen, (JAIK) Okrem toho p r d a v n m e n s e k u n d r n e p l n i a aj f u n k c i u i n c h v e t n c h l e n o v ( t u v a k m a j l o h u s u b s t a n t v a , n a p r . Sty hladnmu never).

Klasifikcia prdavnch mien

P r i klasifikcii (trieden) p r d a v n c h m i e n m o n o u p l a t o v a n i e k o k o kritri. Z a z k l a d delenia m o n o vzia v z n a m , s t u p o v a t e n o s a l e b o v o n kajiu f o r m u . Vznam. P r i trieden prdavnch mien poda v z n a m u sa berie d o v a h y p o s t a v e n i e v y j a d r o v a n h o p r z n a k u (vo v z a h u k o s t a t n m t r i e d a m s k u t o nosti) alebo d r u h p r z n a k u . Poda postavenia v y j a d r o v a n h o prznaku p r d a v n m e n sa rozdeuj n a 1. a k o s t n , k t o r v y j a d r u j p r i m r n y p r z n a k , n a p r . vek, zelen, ostr, a 2. v z a h o v , k t o r v y j a d r u j s e k u n d r n y p r z n a k , n a p r . dreven, zhradn,
ttny, bon, detsk, orl; bratov, sestrin.

Poda d r u h u p r z n a k u m o n o rozliova p r d a v n m e n o z n a u j c e : a) farbu a i n z m y s l a m i z a z n a m e n v a n k v a l i t y , n a p r . biely, gatanov, kysl, studen, hladk; b) r o z m e r , n a p r . mal, obrovsk; c) i n f y z i c k a d u e v n v l a s t nosti, n a p r . ak, prudk, rozvny; d ) c e l k o v v o n k a j i u p o d o b u , n a p r . hra nat, okrhly, hroznovit; e) c h a r a k t e r i s t i k u p o d a c e l k o v h o d o j m u , p s o b e n i a , ocenenia veci, n a p r . pekn, staton, zalieav; f) p v o d a l e b o o b s a h (z o h o vec j e alebo o o b s a h u j e ) , n a p r . dreven, lipov, ov, makov; g) p r i e s t o r o v umiestenie veci, n a p r . vrchn, podzemn; h) asov pvod a rozsah, n a p r .
dnen, otcov, hodinov, iakin. vianon, dovolenkov; c h ) p r s l u n o s , n a p r . izbov, drustevn,

S t u p o v a t e n o s . Monos s t u p o v a n i a a k o k r i t r i u m k l a s i f i k c i e p r d a v n c h m i e n siivis s i c h v z n a m o m . P o d a s t u p o v a t e n o s t i s a p r d a v n m e n rozdeuj n a 1. s t u p o v a n , k t o r m a j s t l u k a t e g r i u s t u p o v a n i a ,

n a p r . vek drevnatej v najv, sksen ostr ostrej najostrej, najsksenej; iv drevnat najdrevnatej, sksenej 2. s t u p o -

vaten, ktor nadobdaj kategriu s t u p o v a n i a p r i p o m k n u t

n a p r . dreven iv ov, najiv, susedov, ( m e r a v ) drevenej detsk matkin. najdrevenej, ( = n a i v n ) detskej najdetskej;

vznamu,

( = pohybliv) 3. n e s t u p o v a -

ten, k t o r n e m u m a k a t e g r i u s t u p o v a n i a , n a p r . nah,

ron,

lipov,

Vonkajia f o r m a . P r i delen p r d a v n c h m i e n p o d a i c h v o n k a j e j p o d o b y

berie sa do vahy 1. morfematick zloenie prdavnch mien a 2. forma N . sg. so skloovanm (sstava pdovch prpon). 1. Poda morfematickho zloenia sa prdavn men rozdeuj na a) neodvoden ie primrne, napr. vek, dobr, a b) odvoden ie sekundrne,
napr. gatanov, pichav, bratov.

2. Poda formy N . sg. a skloovania sa prdavn men rozdeuj do tyroch skupn: a) prdavn men tvrdho zakonenia, zakonen v N . sg. na -, -, -
{-y, pekn; -a, -e), napr. dlh, tvorbok, kolsk; krtky, hny, tvordielny vzor

b) prdavn men mkkho zakonenia, zakonen v N . sg. n a -, -ia, -ie

(-i, -a, -e), napr. veraj, cudz; najlep, obrbac, teac; sviei, ri, rdzi vzor

c) prdavn men zakonen v N . sg. na -, -ia, -ie, utvoren od podstatnch mien oznaujcich ivone druhy, napr. ps, medved, love, vt vzor
pv;

d) prdavn men zakonen v N . sg. na -0, -a, -o, odvoden od osobnch a zvieracch podstatnch mien prponou -ov alebo -in, napr. chlapcov, Hlavajov,
susedin, redaktorkin; koov, Pejkov, kravin, Strakui?i vzor otcov.

Pri naej klasifikcii prdavnch mien prizerme na v z n a m i na formu. Ke sa berie do vahy vznam (spolu s rozsahom platnosti kategrie stupo vania) i forma, prdavn men sa rozleuj na dve zkladn skupiny: A. vlastnostn prdavn men (proprietatvne adjektva) so zmennmi koreltmi ak, tak a B . privlastovacie prdavn men (posesvne adjektva) so zmen n m koreltom . Vlastnostn prdavn men sa alej rozdeuj na I . primrne ie akostn a I I . sekundrne ie vzahov. V rmci sekundrnych prdavnch mien oso bitn, formlne i vznamovo vylenen skupinu tvoria prdavn men odvo den od mien ivonych druhov. Privlastovacie prdavn men s napospol sekundrne, odvoden od osob nch a zvieracch podstatnch mien.

Vlastnostn prdavn men

Akostn prdavn men
Akostn prdavn men ako primrne (neodvoden) s zkladnou skupinou prdavnch mien. Pomenvaj jednak vonkajie vlastnosti vec, ktor sa zisuj priamo vnmanm, jednak vntorn vlastnosti, k u ktorm sa dochdza usudzovanm, alebo vlastnosti vyplvajce z celkovho dojmu, s a k m sa veci prijmaj a ako sa objektvne i subjektvne hodnotia.

Ich veobecnm zmennm koreltom s zmen ak, Pomenvaj naprklad: 1. farbu, chu a in zmyslami vnman kvality, napr.: biely,
erven, sladk, ak; 2. hrub, kriv, ul, surov, bodr, smel, staton, modr, kysl, such, thly, obl, hust, bos, krotk, krut, belas, hork, mokr, zky, strm, spor, mtvy, div, svorn, sinav, trpk; studen, irok, prkry, ist, bujn, triezvy, zelen, tepl, brnav, ostr, vlan; mal, mlad, vek, nov, hned, tup, hladk, drsn,' horci, plytk, hojn,

tak. ierny, pestr, tvrd, dlh, siv, lt, plav; ahk, tenk, rovn, svin, hol, nezbedn, hrd, mrzut,

jasn, mkk, krtky, cel,

priestorov a asov vlastnosti, napr.:

nzky, chud, ry, rdzi, iv, prudk, skpy, opatrn, vysok, tun,

hlbok,

vzjomn, star; sviei, pln, vesel, skromn, mdry,

3. rozlin in fyzick a duevn vlastnosti, napr.: erstv,

bohat, merav, horliv, tedr, jemn, krehk, lacn, kypr, slep, przdny, vny, hlpy, neboh, vern, nem,

ahostajn, lakom, tly,

striedmy,

zdvoril;

4. charakteristiku poda celkovho dojmu, psobenia, ocenenia a hodnotenia veci, napr.: pekn, krsny, vran (konk), patn, mrzk, kared, okliv,
prjemn, malichern, mil, vdny, odchodn. drieny, ri, sci, hodn, lacn, drah, vzcny, dleit,

Akostn prdavn men ako skupinu charakterizuje sbor smantickch, gramatickch a derivanch znakov, priom kad z nich nemus ma vetky. S to tieto znaky: a) jestvuj a uvedomujii sa v protikladovch (antonymickch) dvojiciach, napr.: mal j vek, krtky/dlh, zky/irok, tenk/hrub, sladk/hork, pekn/
patn (mrzk), dobr/zl, vesel/smutn, mlad/star, nov/star, lacn/drah;

Terminologick pouite prdavn meno alebo prdavn meno ako as vlastnho mena
nem vdy antonymum. Jestvuj antonymick dvojice vek psmeno mal psmeno, iazk priemysel ahk priemysel, biely chlieb ierny chlieb, biele vno erven vno; Vek voz Mal voz; Doln Smie Horn Smie, Spisk Nov Ves Spisk Star Ves, no len zky profil, iv striebro, smutn vba; Nov Zmky, Star Hory.

b) stupuj sa, napr.:

krat, dlh dlh naj svornej , mdry

vek

v smel

najv, najmdrej;

krtky

svorn

krat

naj svornej-

najdlh,

smel

yiajsmel,

mdrej

c) tvoria sa od nich zdrobujce i zveliujce odvodeniny a odvodeniny vyjadrujce mieru vlastnosti, napr.: vek velik veliknsky veliizn,
hrub biely hrubizn bieluk obstarn; dobr sci hrubiizn, bielunk prizky, ri dobr dobruk, pridobr, krtky skromn pobelav, prastar; vern lacn draho, skromnuk, poern, bielulink; ervenkav, predobr; -e drah

obkratn, verne, lacno,

prikrtky, re,

d) od vetkch sa tvoria prslovky prponou

dobre, sco;

alebo -o, napr.:

krtko,

e) t v o r i a sa od nich a b s t r a k t n p o d s t a t n m e n p r p o n o u -os, n a p r . : vek

vekos, sladk rovn mal malos, hladk hojn hrub hrubos, ostr vern jasn vernos, slep hol dobrota; jasnos, lakom pestr sladkos, rovnos, hladkos, ostros, vzjomn

pestros, vzjomnos, sci

hojnos, such

lakomos, nem tepl

scos,
dnes hluch hust

rdzi

rdzos;
hluchota, mil

p r p o n a -ota, p v o d n e s p r p o n o u -os s y n o n y m n , j e
uchot, przdnota, dobr slepota, holota, nemota, teplota,

neproduktvna: hustota,

przdny

milota,

f) p r p o n o u -n sa od nich t v o r i a sloves s v z n a m o m n a d o b d a p r slun v l a s t n o s alebo jej i s t s t u p e " , n a p r . : mkk mkn, tvrd tvrd
n, hork n, slep mlad horkn, mladn, vlhk sladk star (najsladn, starn, vlhn. krotk hrd krotn, chud chud hlpnu, hrdn, hlpy

slepn,

Primrne akostn prdavn men ako vetky akostn prdavn men maj t a k z v a n d l h p o d o b u . K r t k u ie m e n n p o d o b u m a j l e n p r d a v n m e n
dlen, hoden, nehoden, vinen a rd-nerd. Krtke podoby prdavnch mien,

k t o r o k r e m dlen a rd m a j k n i n r z , m u st len v p r s u d k u a d o p l n k u ; n e m u m a funkciu p r v l a s t k u . V p r v l a s t k u sa p o u v a j l e n p a r a l e l n d l h

p o d o b y : dln, hodn, nehodn, vinn.

Potom zaplatm i tch pr grajciarikov, o som ti ete predtm dln ostala, ( A J A K ) In nie s jeho kuchynsk ty ani toko hodn, ako najobyajnejia makulatra. ( J . C H A L P K A ) ,,Junce boli hodn pol piata," riekol jeden, ( K U K U N ) I ak ivot je hoden viac ne ni. ( B E D N B ) V starej bsnickej rei z r i e d k a v o m a j m e n n t v a r aj i n p r d a v n m e n , napr.: Sestriky, druiky, ostvajte zdravy,/u mi snma id zlat partu z hlavy. Ost vajte zdrav, vy domov prahy. ( J . B O T T O ) P r d a v n m e n o rd (nerd) m osobitn p o s t a v e n i e . N e m p a r a l e l n d l h p o d o b u a n e p o u v a sa a k o p r v l a s t o k ; b v a l e n v p r e d i k t e : Som rd. P o d o b n e ako o s t a t n p r d a v n m e n s m e n n m t v a r o m sa p o u v a aj v o funkcii d o
p l n k u (rd pe, rada spieva, radi taj, rady vysedvaj). S t u p u j e sa a k o

p r s l o v k a : rd (rada, rado) radej najradej. Druh a tret stupe m len j e d n u p o d o b u ; n e z h o d u j e sa s p o d m e t o m v r o d e a sle. A pritom ho mali vetky eniky rady. Kad bola rada, ke jej prilo mlie, to jest v mlyne aka, ( K U K U N ) No o tom by som dnes nerd hovoril, ( J A K ) Marek by bol najradej vyskoil z laviky a utekal, ( M I N ) D o s k u p i n y a k o s t n c h p r d a v n c h m i e n p a t r i a aj n e o h y b n p r d a v n m e n z v a c u d z i e h o p v o d u , k t o r sa p o u v a j v rozlinch o d b o r n c h slangoch alebo m a j h o v o r o v , e x p r e s v n y , asto a a r g o t i c k r z , a p r d a v n m e n z detskej r e i . S t o n a p r . p r d a v n m e n : bord, Hla, pepito, molet, plis, glaz,

ik; aa,

prima, kaka.

fajn,

nbl,

extra,

tip-top;

grogy,

knokaut;

bezva,

faja,

peci,

senzi;

Ako chce, povedal Huna, ale myslm si, e si celkom fajn chlap a e b y ti medzi n a m i bolo dobre, ( M I N ) To je prima," zasmial sa Valr, primne presveden o tom, e vetky veci na tomto svete s smiene a vesel, ( M I N ) Niektor z uvedench prdavnch mien nadobdaj ohybn podoby, n a p r . fajnov, Hlav, pepitov, acan. Napr.: Videli sme aj fajnovejch pnkov a preili sme ich, povedal vyhravo Ignc August Kolenat. ( M I N ) Kral po trve, vyhbal sa t n i s t m krkom, ktor u vyrali v zanedbanom parku zo zeme, kde mohli, a kvitli drobnmi Hlavmi kvietkami, ( B E D N E , ) V o funkcii e x p r e s v n e h o n e o h y b n h o a k o s t n h o p r d a v n h o m e n a s a p o u v a i d o m c e z m e r a v e n p o d s t a t n m e n o mrcha, n a p r . mrcha mu, mrcha dievka,
mrcha jablko.
(PRSL.)

Kto m mrcha enu, netreba mu chrenu! prili mrcha asy. ( M O R I C )

nani diea, nani ltka, by (celkom)

Ujo Bohdan hundral, e priveas nani:

Medzi n e o h y b n a k o s t n p r d a v n m e n s a z a r a u j e aj z m e n n v r a z
nani.

Peaz bolo treba na kadeo, a aj kabt mal star otec nani vemi, ( T A J O V S K ) Ignc August pil kvu a mrtil tenk, ostr nos, kva bola nani ( M I N )

Z n e o h y b n o s t i u v e d e n c h p r d a v n c h m i e n v y p l v a , e n i e k t o r z n i c h m u ma funkciu p r d a v n h o m e n a i prslovky.

Vzahov prdavn

men

V z a h o v p r d a v n m e n s s e k u n d r n e , o d v o d e n v l a s t n o s t n p r d a v n m e n . O z n a u j t a k v l a s t n o s t i vec, k t o r v y p l v a j z i c h v z a h u k i n e j v e c i r e s p . zo v z a h u k i s t m u d e j u a l e b o o k o l n o s t i . P o m e n v a j v l a s t n o s t i p r o s t r e d n c t v o m o d k a z u n a veci, d e j e a o k o l n o s t i , s k t o r m i r o z l i n m s p s o b o m s v i s i a . S o d v o d e n z v a o d p o d s t a t n c h m i e n , slovies, p r s l o v i e k , z r i e d k a v e j i e o d z m e n , citosloviec a p r e d l o k o v c h a l e b o s l o v n c h s p o j e n ; n a p r . : dreven,

lesn, kodliv, svojsk; srden, ivn, jajov bahnist, trvci; (jajov ilovat, vonkaj, drevo); derav; veraj, npomocn, ustat, horn, ujn, dvny, hospodrny, blzky, alek; zlomysen, strny, nask, prvohorn,

prdomov,

banskobystrick, Prdavn men

irokoplec. odvoden od podstatnch mien

Vzahov prdavn m e n odvoden od p o d s t a t n c h mien m a j t a k t o ve obecn v z n a m : a) , , v y h o t o v e n z t o h o , o o z n a u j e z k l a d n p o d s t a t n m e n o " , n a p r . :

mny, sklen, ten, penin, gumen, prten, ran, slamen, koen, jabln, hlinen, konopn, vlnen, ovocn; ovsen, hubov, dreven, pkov, meden, kosten, malinov, oloven, domadrten, anov, plsten,

meden;

krobov,

kov, rov,

tvarohov, naftov,

hrachov, kovov, odvny, chlpat,

orechov,

jablkov,

zemiakov,

cnov,

vnov,

pancie

astrachnov; istotn, ostnat, svalnat, bezhonn, bradat, mozonat, ilnat, krvav, pravdiv, telnat; vivav, liv; farebn; zubat, nohat, kolenat, vodnat, derav, plesniv, (bs.); vetrist, truo-

b) majci (vo vekej miere) t o , o oznauje z k l a d n p o d s t a t n m e n o " ,

n a p r . : pran, okat, mnat, drevnat, rapav, bolestiv, farbist, blatist; vat rohat, fzat, hornat, jamkav, hrdzav, plecit, korenist, provit, vpenat, blatnat, hrkav, hnojav; vrsit, tnist, trkovit; piesonat, kuerav, dadiv, msit, letit moarist, zkrutov;

cukornat, zrebnat, pehav, erviv, zpalist, barinast,

trvnat,-machnat,

aznat, chrastav, svietiv, hlienist, hlinast; truovat); jeat;

kamenist, frzovit,

(expr. truo

c) ,,majci p o d o b u toho, p r i p o m n a j c i t o , o oznauje z k l a d n p o d s t a t n

m e n o " , n a p r . : koat, kruhov, koovit, bov kruhovit, dlanit, ticho); hubovit, cesnakovit, kvov, srdcovit, kolenovit, ruov, vecn, zemn, pobren, kolenn, nadkolenn; hrukov, hrukovit, mtvoln, kaovit, prstencovit, hro valcovit, vlasovit, popolav, kueovit, lievikovit, ruicovit, podkovovit; gatanov; podstatn, mesan, svadobn, denn; poldenn, vrobn, slabin, novotn, textov, celoivotn, priemy vetn, knin, romnov; celo

(hrobov

d) ,,tkajci sa toho, o v y j a d r u j e z k l a d n p o d s t a t n m e n o , p r e d l o k o v
v r a z alebo slovn spojenie", n a p r . : obecn, seln, hmotn, stoln, podon, veern, teheln, drevn, drevn, ndvorn, mlokrvn, stehenn, smrtn, on, un, nrun, skaln, plun, run, prun, vrcholn, snen, prsn,

spoloenskovedn;

e ) p o c h d z a j c i z t o h o asu alebo m i e s t a , t k a j c i sa t o h o asu alebo miesta, k t o r oznauje z k l a d n p o d s t a t n m e n o (resp. p r e d l o k o v v r a z , slovn

spojenie)",^ n a p r . : den, lny, ahl, trnavsk, abiansky, nedeaj, zhradn, morsk, dopoludaj, sladkovodn, pondelaj, tvrtkov, izbov, horsk, rann, izben, utoraj, vlaaj, zemn, raaj, stredaj, veern, krajn, pozemsk, esk; jnsky sobotn, poludaj, denn, lesn, non; pon, bon, hny, okrajov, nadzemsk, (jarmok dvojdob, dvojhrb, ostrolakti, bezodn, hrubokost, sobotaj, ne matan, vodn, proti dedinsk, hornooravsk, = na Jna); dvojstopov, holomalolet, iernovkoiabry, bezrodov; obedaj, pozemn, vrchn, zemsk, slovensk, dvojnoh, plavovlas, ervenolci, bezhlav, havranook, bezzub, predpoludaj,

odpoludaj, poton, revcky, treniansky, rieny, martinsk,

studnin,

vysokohorsk, detviansky,

bratislavsk,

banskobystrick,

f) majci (nemajci) a k o sas t o , o oznauje z k l a d n , o b y a j n e d v o j s l o v n v r a z " , n a p r . : jednoruk, pprst, brad, vlas, motokvet, irokoreaz, trojprst, bystrozrak, iernook, dvojlist, jasnoel, iernohriv, bezpci, trojzvzkov, krsnoduch, irokoplec, beztvar, vekol, drsnolist, dutoroh; tvrdohlav, tenkonos, holohlav,

dlhochvost, tvrdoko;

g) c h a r a k t e r i s t i c k p r e o s o b u , z v i e r a a l e b o v e c , k t o r s o z n a e n z k l a d
n m p o d s t a t n m m e n o m " , n a p r . : mldeneck/mldensk,
zbojncky, tovsk, hosovsk, krovsk, leninovsk, mestsk, stareck, diabolsk, vzensk, miurinsk; divadeln. prorock, klamrsky, detsk, otcovsk, iacky, babsk, ensk, kolcky, dojensk, konsk, udsk, uitesk, chlapensk, sizyfovsk, kravsk;

dievock,
nadudsk, filmrsky, musk, herkulovsk, kolsk, bosk,

vdovsk,
er uovsk, rodiovsk, leninsk, predkolsk,

hviezdoslavovsk, levsk,

alamnsky, svinsk,

ivone

prdavn

'men

Vrazmi skupinu sekundrnych prdavnch mien tvoria prdavn m e n o d v o d e n o d v e o b e c n c h p o d s t a t n c h m i e n ivochov a l e b o n i e k t o r c h bytost (skutonch i fiktvnych). Bez ohadu n a fonematick s t a v b u o d v o d z o vacieho z k l a d u t v o r i a s a l e n p r p o n o u -, -ia, -ie, k t o r j e v d y d l h . Patria sem: a) p r d a v n m e n o d v o d e n o d m i e n z v i e r a t , n a p r . : pes ps, hus hus,
lev lev, bobor bobr, veveri, kapor hmyz kapr, hmyz, dobyt, zubor zajac dudok papagj love, obrk zubr, my dud, orol orl, my, netopier ; obor obr, baba trpas aba lasica ab, ov,

lasici,
dravec medve

veverica

vretenica

vreteni,

vy za. vyz,

koza koz, zmija

zaja, papagj

vlk vl, ovca

dravci, dobytok
medved,

netopier,

zmij,

b) p r d a v n m e n o d v o d e n o d m i e n lovek,
e x k l u z v n y c h d r u h o v o s b : lovek lk trpaslij-, bab; umrlec umrl,

boh a n i e k t o r c h i n c h , z v a
boh bo, strid,

obrci, striga

c) ojedinel v u m e l e c k o m tle a v u d o v e j rei p r d a v n m e n o d v o d e n aj o d

i n c h p o d s t a t n c h m i e n , n a p r . dieva nevdza nevdz, smrek smre, diev, ibe mater mater, slnce socha sin. so, iben,

A hncd! na jej zahad sa prsty,/hned na dievcch o. poiar, ( S L D K O V I ) Matria dka s datenou trvou/dchajc na moc voav, ( S L D K O V I ) ako sa mono zbli s nezranitenmi: s ako sochy, ktor zostpili medzi ud, ale nestratili svoju soni podstatu: s z kamea a bronzu, mono ich obdivova a mono sa cti malm v ich mohutnom tieni: nemono ich milova, ( M I N ) Strmo dcha, v sluchch pie,/jeho oi nevdzie/pozeraj v mtvy bod. ( R Y ) Len povye, pri smreej hore, rozzelenali sa htiny, ( J A K ) Pod sem na svetlo ibenia noha! Nech vidm, o si za plem! ( S L D K O V I ) Tam je palc slniekov./Zasta moja maulienka /vkrom, i b y m a nevzala/ do sluby slnia matenka. ( J . K R ) Pri odvodzovan ivonych p r d a v n c h mien v kmeni odvodzovacieho z k l a d u b v a v o k a l i c k a l t e r n c i a -e/-0, -o/-0, n a p r . : pes ps, ate atl
(atel), dravec vrabec vrab, srnec srn, bobor mravec bobr, mrav, ziibor baranec obor baran, obr,

dravci; kapor

kapr,

zubr,

vo v, orol orl, kreok kre, dudok dud, dobytok dobyt, kovrnok kovrni. Pred prponou -, -ia, -ie s tieto alterncie kmeovej spoluhlsky: d/d, djdz (vnimone), t/, n/, l\l, cj, g\d, k/, h/, ch/, zgjd, skj, kj; napr.: had had, drozd drozd, hovdo hovdz, mamut mamut, koht koht, havran havran, vrana vran, kuna - kun, kapn kapn, mufln muflon, okn okn, vela vel, orol orl, sokol sokol, byvol byvol, zajac zaja, srnec srn, kanec kan, krkavec krkav, cicavce cicav, krahulec krahul, ovca ov, lasica lasici, veverica veveri, jazvec jazve, doga dod, buldog buldodz, striga strid, rak ra, vtk vt, vlk vl, stehlk stehl, slvik slvi, sluka slu, slimk slima/-, diviak divia, bk b, guanako guana, vlha vlz, hroch hro, mucha mu, pich pl, glezg gled, treska tre, blysk bly, lka l. Mkk spoluhlsky (okrem c) a obojak spoluhlsky na konci kmea pred prponou -, -ia, -ie sa nemenia, napr.: sledsled, medved medved, labu labut, jele jelen, kaa kan, la lan, hluch hluchn, mot motli, h hl, brehua brehul, papagj papagj, nevdza nevdz; my my, mro mro; holub holub, jastrab jastrab, sob sob, drop drop, cap cap, lama lam, eriav eriav , koibiar kolibiar, tesr tesri, osa os, ptros ptros, medza medz, vyza vyi, hmyz hmyz. Sem patria i prdavn men utvoren mlo produktvnou prponou -ac, napr.: blcha blac, mucha muac, medved medvedac, ryba rybac, aba bac, kaka kaac, lka liac, maka maac, hus husac, tea teac, prasa prasac; nepravideln sliepka slepa a od osobnho mena odvoden knieac.
N a r o z d i e l o d d o t e r a j e j g r a m a t i c k e j t r a d c i e p r d a v n m e n t y p u ov s a t u n e p r e b e r a j a k o s k u p i n a t z v . d r u h o v o p r i v l a s t o v a c c h p r d a v n c h m i e n , le v z h a d o m n a ich ir v z n a m , p o d o b n v z n a m u p r d a v n c h m i e n t y p u dreven a lipov, a k o jeden, i ke tvarovo vrazn druh odvodench (vzahovch) vlastnostnch prdavnch mien. Pr d a v n m e n t y p u ov n e v y j a d r u j l e n v z a h k p r s l u n m u z v i e r a u , a l e z h a j a j v l a s t n o s t i , k t o r z t o h t o v z a h u v y p l v a j . V z a h m e d z i p o d s t a t n m m e n o m ovca a p r d a v n m m e n o m ov j e t a k i s t a k o v z a h m e d z i p o d s t a t n m m e n o m lipa a p r d a v n m m e n o m lipov. Mono ich rovnako opsa v r a z o m pochdzajci z ovce, svisiaci s ov
c o u " , p o c h d z a j c i z l i p y , s v i s i a c i s l i p o u " : ov ovia lipov hlava, kra, ov lipov kouch, hj. ov kde, ovie prte syr, ovia drevo, vlna, lipov ov trus, kvet, ovia lipov koa, haluz, a k o lipov

Dnes u iba zriedka maj tieto prdavn men aj funkciu privlastovacch prdavnch mien. Prdavn meno bo m niekedy funkciu individulneho privlastovania, napr. v spojen Bo hrob, Matka boia. Vlenenie prdavnch mien odvodench od ivonych podstatnch mien medzi odvoden vlastnostn prdavn men odvoduje aj t o , e ich zmennmi

koreltmi s ak, tak: kozie mlieko ak?, medvedia hlava ak?, parohy ak?, zaja pysk ak?, husacie mso ak? Prdavn men zo zmen

srnie

Z privlastovacch zmen n a svoj vznikli p r d a v n m e n nask, svojskm nesvoj (m zmenn skloovanie); zo zmena nie je odvoden nezhodne (jednotvarov) p r d a v n meno nani, zo z m e n a onak boli utvoren p r d a v n m e n onakv. onakvej a zo zmennch predlokovch v r a z o v pri tom a pod seba vznikli prdavn men prtomn a podsebn (podsebn k).
P r c a j c t a m r o n c k a , nask, ( M I N ) V e t k o s a s m i a l o , b o n i k m a u n e m a l z a svojskho, a l e a k o z a c u d z i e h o , ( K U K U N ) M a r i n o d c h d z a a k s i nesvoj a z a m y s l e n . ( J A K ) P o v a l s o m a r a z a z v o l a l s o m s c h d z u n a onakv a s . ( H E K O ) Njde a j onakvejcn m u o v , a k o j e V e t r o v s k . ( J G ) T d n e s a m a l i , a M a r e k o s t v a l , b o l prtomn j a k o v t e d y , k e d s o u i l . ( M I N ) B o l vadeprtomn a k o s l n k o , ( J A K ) M l d e n e c p o b r a l s a k v o z k u a z a a l podsebnho k o a v y p r i a h a . ( K U K U N ) S e d m z a s e d a j a k c h d e s a m i n t a u s o m z t o h o c e l nani, ( M O K I C )

Z prslovkovch zmen s odvoden prdavn m e n tunaj, doteraj, vtedaj, dovtedaj, niekdaj, voakedaj, dakedaj,

tamoj, inak.

teraj,

A k r o z d i e l m e d z i tamojou p a r e n i s t o u s t u d e n o u v o d o u a n i a d a m e d z i tunajou s t u d n i n o u , s l a d k a s t o u , v p e n i t o u ! ( A J A K ) Z d a l o s a m u , e c e l j e h o dovtedaj i v o t s m e r o v a l k t o m u v n t o r n m u v k r i k u r a d o s t i , ( M I N ) H r a d s k s t r a t i l a s v o j u niekdajiu i v o s , v o z y o d p o v a j v k l a c h . ( K U K U N ) O n v e r u n e c h c e b y inak a k o o s t a t n chudobn chlapci! (BZUS)

Prdavn

men z

sloviek

V hovorovom tle sa pouvaj vzahov |3rdavn men, k t o r vznikli prehodnotenm r a d o v c h sloviek a spojen s nimi t y p u polsiedmy vlak vlak, k t o r odchdza o pol s i e d m e j " .
N a p e r n e a k a l i c e s t u j c i n a polsiedmy v l a k o d B r a t i s l a v y a z o t r a j a u a j n a siedmy o d T r n a v y , ( H E K O ) J a v m t e n k u f o r s a m a o d n e s i e m , k e si o d b a v m poljedensty v l a k . "
(HEKO)

Prdavn

men zo slovies

I d e o prdavn men a) zo slovesnch zkladov, b) z prast a c) zo sloves nch determinatvnych syntagiem. P o m e n v a j prznak veci v y p l v a j c i z jej vzahu k deju prslunho slovesa. a) Prdavn men zo slovesnch zkladov maj veobecn v z n a m robiaci, spsobujci, umoujci, dovoujci, majci tendenciu alebo urenie k o n a d e j , k t o r oznauje zkladn sloveso", n a p r . : lieiv, rozvait, tvoriv, jastriv, kodliv, zbudliv, mlanliv, iliv, nedbanliv, pliv, zhovoriv, zvodn, prtuln, tuln, rezn, oistn, strny, kriepny, nosn, divotvorn, zchytn, prslun, nepremenn, slvybazn, hltav, hbav, otav, krpav, chrumkav,

hdav, deliten, ujn, zakac,

zaujmav, itaten, jedl, predajn, hnac, ac,

horav, hnuten,

boav,

kuav,

koovn, chvlitebn,

rozkazovan, zvrist skladac, (dvor),

poadovan, pitn, trhac, spjac, padac,

poteiten, sejac, poznvac, ochkav,

poddajn; hrac, kryc;

obrbac, mlac, jajkav.

jedci,

spac, bic,

uspvac,

zavac,

oznamovac,

b) P r d a v n m e n , k t o r vznikli adjektivizciou prast alebo derivciou od ich z k l a d u , m a j t a k t o v e o b e c n v z n a m : , , m a j c i v l a s t n o s , k t o r s v i s s dejom p o m e n o v a n m vynikajci, nevidom, zadychan, viazan, sstreden, len, rasten, napt, minul, ul (ul samorastl, rozhodujci, oividom, oddan, pomazan, vyisten, zalesnen, podbit, trval, zrobok), zosnul, rozpusten, skazen, zaryt, bval, zfal, zkladnm oznamujci, vedom, nafkan, verovan, den, vyten, tekut, zvisl, plynul. s l o v e s o m " , n a p r . : nemohci, treskci, najeen, takzvan, tlmen, preinaen, usmiaty, svisl, vevediaci, kradm; tlaen, cten, pruhovan, vrci; lemovan, cvien, nten, prihoren, takreen, zrel, odahl, zvrhl, leskl, uen, prekrven, uvelien, obdrat, bdel, rozahl, zaslil, znmy, letm, roden, obnosen, naden, pomknut; priahl, dospel, neogaban, vemohci, vidom, preiban, dekoltovan, uhladen, oso zaustat, otuil, predol, vypukl,

sebavedom,

mrazen,

ven,

urodzen,

pozostal,

osamel,

c) Zo s l o v e s n c h d e t e r m i n a t v n y c h s y n t a g i e m v z n i k l i p r d a v n m e n , a k o n a p r . : rovnoben, donosn, n, Prdavn slvyban, samorastl. men z prsloviek ?*adodajn, vedychtiv. arodejn, rukolapn, divotvorn, ttotvorn, mesamoin pomstychtiv, ziskuchtiv, sebestan,

P r d a v n m e n odvoden od prsloviek oznauj prznak veci vzhadom n a p r i e s t o r o v a a s o v okolnos ( p o m e n o v a n z k l a d n o u p r s l o v k o u ) , v k t o r e j v e c v z n i k l a , j e s t v u j e , t r v , u p l a t u j e sa a p o d . N a p r k l a d vonkaj (bol, b v a l , b u d e , v z n i k o l , j e u m i e s t e n ) v o n k u ; horn S t o t i e t o p r d a v n m e n : vonkaj, horn, osobitn, predveraj, ast, pospolit, domci, nevdojak; nprotivn, domcky, vzjomn, zajtraj, okolit, domny vntorn, (ud.), dnen, skor, vasn, predn, obdalen, blzky, zadn, j e t e n , o j e spodn, doln, zvltny, veraj, zriedkav, je ten, ktor je hore. vedaj, vlaaj, (arch.),

dnukaj, dneskaj, drievny

pozajtraj,

strmhlav.

Zo zsterky vyberala vasn jarn kvety a starostlivo ich ukladala do drobnej k y t k y . Priprav hniezdo omneho rodinnho ivota . . . ( K U B N I ) V hovore po hren domci zadivili sa jeho nevdojakmu prchodu, ( K U K U N )
(PIGULI)

Prdavn

mena

citosloviec v z n i k l o p r d a v n m e n o jajov drevo, s vznamom spsobujci

Z c i t o s l o v c a jaj

boles ( j a j k a n i e ) " v s p o j e n jajov

t o j e s t p a l i c a , k t o r o u sa b i j e . V o k r u h u

d e t s k e j r e i z c i t o s l o v i e c aa a kaka (haha) vznikli prdavn m e n aan, kakan (bakan). Jaj* a k si aanf" pokraovala dievina a posmene n a po

zrela,

(AJAK)

Prdavn

men

astc

Z a s t i c e naozajj

ozaj

j e o d v o d e n p r d a v n m e n o naozajstn p r d a v n m e n o neren (=

(== s k u t o n ,

p r a v ) a z a s t i c e nerekom
ozajstn obluda,

hodn, vek).

Auto sa vklinilo do zstupu a nezmenovalo rchlos, ilo, revc a fuiac ako na ( M I N ) Ctim zase, e som lovek, ozajstn lovek, ( K U K U N ) Pred niekokmi hodinami sa chvlili Jakubkovi, e roda je neren. ( L A Z R O V A )
Prdavn men z prdavnch mien

Patria sem: 1. p r d a v n m e n v y j a d r u j c e k v a n t i t a t v n u m o d i f i k c i u a l e b o z d r a z n e n i e vznamu zkladnho prdavnho mena. (Ide o vyjadrovanie miery vlastnosti pridvanm rozlinch prpon, predpn alebo obidvoch zrove a p o m o c o u i n t e n z i t n c h spojen.) Maj t a k t o veobecn v z n a m : a) , , v m a l e j m i e r e t a k , a k o v y j a d r u j e z k l a d n p r d a v n m e n o " , n a p r . sladkav, sivkast, nakysl, star , horkav, ervenast, nasprostast, pomen; kyslav, ernav, zelenav, belav, ervenkast, prisprostast, ervenav, ernast, ervenkav, okrhlast, obvyn, belskav, mokrast, znovn, ltav, zelenkast, kyslast, po (po)ltkav, (po)belav, ltkast, sladkast, (na)horkast, ob&tarn,

obkratn,

Potom im podrdil nosy nakysl pach erstvo zrezanho vinia, ( H E K O ) H a j d c h sa obzrel po prtomnch, ako na nich zapsobila jeho mdros. Ale t e n ud bol pri sprostast, nepochopil ju. ( K U K U N ) Z kabny od ofra saka vyliezli d v a j a p o star chlapi, ( M I N ) Bol t o lovek vny, p o m e n , trochu menej pohybliv, dos ufan, no soldny ako agtov kolk, ( H E K O ) I v a n odcupkal vo svojej o b k r a t n e j koieke k otcovi, ( O L T S O V ) Jeden obvyn s dlhm hrdlom ako bocian stl pri vyslancovi Raj novi, o z Peti priiel, ( T I M R A V A ) b) v o v e k e j m i e r e t a k , a k o v y j a d r u j e z k l a d n p r d a v n m e n o . I d e n a pospol o eufemistick alebo dysfemistick o d v o d e n i n y o d z k l a d n c h p r d a v nch mien n a oznaenie vlastnosti, k t o r sa prijma s c i t o v m z a u j a t m , n a p r . :
slabuk, bledunk, vysoknsky, hlboknsky, nov-novuik, slabuik, bledulink, veliizn, hlbocizn, slbunk, tepluk, hrubizn, chudorav, slabulink, novuk, hrubiizn, rory, tenulink, nizuk, uzuk, hrubitnsky, roist, bleduk, mladuk ohromitnsky, starodvny, bleduik, jmladuk; davn, arokrsny,
e

plnuik-pln,

smutn-nevesel;

Nech a ndeje osudov novch /do s l a d u n k c h citov schytia! ( S L D K O V I ) O j , spi, dua, mladuk, spi pekn, dlh sen /ked v s k u t k u nie, svoj ivot skon t r e b r s vo sne

len! ( B O T T O ) Budem vm vypisova dlh, dlhnske, dlhoknske listy! ( F . K R E ) Je to: astie. Ohromitnske astie." ( M I N ) Dostal miesto na uhle davnho stola pri akejsi tunej dme a pri hlavnom sudcovi, ( T I M R A V A ) Tichos je t u rora ako v sekcii prozaikov hodinu po otvoren diskusie, ( K A R V A ) Zato bol t a m J a k u b Fekia kuliba v novom-novuikom klobku, ( O N D R E J O V ) Ked t u spoza Voliarky vygli sa vek mesiac. Plnueik-pln, ni z neho nechba, ( O N D R E J O V ) Tatry s nae, n aro krsny prrodn klenot, ( T L A ) Svadba bola smutn-nevesel. ( F I G U L I ) c) m a j c i viu m i e r u v l a s t n o s t i (oznaenej z k l a d n m p r d a v n m m e n o m ) , a k o j e p r v e p o t r e b n , v h o d n " , n a p r . : pridobr, prisladk, privek,
priirok, prihrub, primdry, pribujn, prisprost, priak, priusilovn, prikrtky, prianglick; prizky, pritenk, pristarostliv;

Majster videl, ak dobr ena je Katrua, len prislab na to, aby mua k nieomu dob rmu mala. ( K U K U N ) Biela brada zakrva mu pol tvre a ete hrd, ktor je priirok. ( J A K ) Vyhovrali sa, e im je veera prianglick. ( K U K U N ) d) m a j c i n e z v y a j n m i e r u v l a s t n o s t i , oznaenej z k l a d n m p r d a v n m
m e n o m , n a p r . : predrah, prealek, preneastn;
5 5

predobr,

premil, pradvny,

precist, prastar,

prekrsny, prapvodn.

predivn,

nadobycajn;

Mali sme jedliku chudobn. Ale pre ns bohatstvo prevek. ( J A N O V ) Ach, ja preneastn stvora! U ani ja nemm pokoja v dome!" ( K U K U N ) Na divne sedela prebohat dma Hermna Lichtov. ( T I M R A V A ) Bola to prastar hra, ktorej sa chcelo veri a ktorej ona verila a on veril len napoly, ( M I N ) Predpona pra- je neproduktvna; pouva sa len pri uvedench prdavnch mench a sovho vznamu. alej sem patria: 2. p r d a v n m e n , k t o r vznikli z k o m p a r a t v u d e a d v e r b i l n y c h p r d a v n c h
m i e n : skor, neskor, prv, al (nasledujci);
(JAK)

Pani Laslopov bez dalieho vysvetlenia odila, 3. p r d a v n m e n o odchodnj

( inak), ktor vzniklo z k o m p a r a t v u ;

Dnes u vid, e jej planta nebola odchodnejia od tch, o druhm nad kolskou svietili, ( K U K U N ) 4. p r d a v n m e n mladistv a celistv u t v o r e n o d p r d a v n c h m i e n mlad a cel. P r d a v n m e n o mladistv sa p o u v a benejie l e n v b s n i c k e j rei a v p r v n e j terminolgii, k d e m z e n v z n a m ; j e a n t o n y m o m k dospel. Celistv n a rozdiel o d cel sa p o u v a n a v y j a d r e n i e j e d n o t n o s t i t r u k t r n e b o h a t i e lenenho p r e d m e t u ; Oj vietor, vchor irokej vle /v prsiach mladistvch zroden! ( B O T T O ) Komisia sa zamerala najm na otzky diferencicie vchovy mladistvch v tchto zariadeniach. ( T L A ) Vytvra si (Chrobk) systm jazykovch prostriedkov, ktor patr v tejto celistvej organickosti len jemu a vetkm, ktor s mu prstupn, ( A . M A T U K A ) 5. zloen p r d a v n m e n z d e t e r m i n a t v n y c h a k o o r d i n a t v n y c h s y n t a g i e m
p r d a v n c h m i e n , n a p r . : ohadupln, duchaprtomn, siahodlh, kolopovinn,

bojaschopn, svetlosiv, tehlovocerven, vadeprtomn,

vodotesn, bledomodr,

skalopevn, jasnolt,

farboslep, hnedocierny, polonah,

tajupln; vodozelen, sladkokysl, nanichodn;

tmavohned, pinavobiely, patno-krsny d'alekovysok

svetlolt, zlatohned, (bs.); (skok)

dymovosiv,

purpurovocerven, polohluch, (cie).

poloslep,

vchovnovzdelvac

Vtom sa mihne cnovobelas vka ponad vodu.

(FIGULI)

Vzba prdavnch mien

V nesamostatnosti prznakov n a rovine skutonosti, v ich upnutosti na substanciu, m zklad prbuznos pomenovan prznakov i v okruhu grama t i c k h o v z n a m u . A t a k p r d a v n m e n a k o s l o v n d r u h , k t o r m sa o z n a u j s t a t i c k p r z n a k y , s g r a m a t i c k y p r b u z n so s l o v e s a m i s l o v n m d r u h o m oznaujcim dynamick prznaky. P r b u z n o s slovies a p r d a v n c h m i e n v o k r u h u g r a m a t i c k h o v z n a m u sa p r e j a v u j e n i e l e n t m , e o b i d v a s l o v n e d r u h y m a j g r a m a t i c k k a t e g r i u k o n g r u e n c i e ( z h o d y ) , a l e i v t o m , e n i e k t o r v l a s t n o s t n p r d a v n m e n m a j rekciu (vzbu). V z b a v l a s t n o s t n c h p r d a v n c h m i e n j e a l e b o d s l e d o k i c h p v o d u (pri t c h , k t o r v z n i k l i zo s l o v e s n c h z k l a d o v a t v a r o v ) a l e b o v s l e d o k d y n a m i zcie v z n a m u p r d a v n c h m i e n p o d v p l y v o m v z n a m o v o p r b u z n c h slovies. V t o m t o z m y s l e b y sa d a l o h o v o r i aj o i n t e n c i i p r d a v n c h m i e n . Medzi v z b o u k o n k r t n e h o p r d a v n h o m e n a a v z b o u p r s l u n h o slovesa bva korepondencia; naprklad vzbe p r d a v n h o m e n a s genitvom zvyajne z o d p o v e d v z b a prslunho slovesa s a k u z a t v o m . P r i t o m niektor p r d a v n m e n (podobne a k o sloves) maj v z b u s n i e k o k m i p d m i . V z b u s g e n i t v o m m a j n a p r . t i e t o p r d a v n m e n : iadostiv peaz ("prov.
iada pln peniaze), vody lacn schopn vkonu, vodou), astn sty cty podujatia prkazov (aj v z b a (aj s L . : astn lskou), na lacn podujat), pomsty, na nehoden, (aj s I . : pln (ne)hodenj(ne)hodn staral). lsky (aj s I . : sty

(aj s L . : prkazy), aby

po pomste),

pamtliv

(aj s p r e d l . A . : pamtliv s vedajou vetou:

si sa oho

Z vzby s G. vznikli zloen prdavn men, a k o : pamtihodn, prceschopn, chvly hodn, mierumilovn, ohadupln. Genitvnu vzbu maj aj komparatvy, napr. lep
od niekoho/nieoho Vzba mdrej a superlatvy, napr. najlep z/spomedzi -f- bezpredl. G. (Rno je mdrejie veera) (z vs/spomedzi je neproduktvna. vs).

Vzbe p r d a v n c h mien s p r e d l o k o v m a k u z a t v o m z o d p o v e d v z b a pr buznho slovesa s t m istm p d o m . V z b u s A . m a j n a p r . : lakom na majetok ( p r o v , lakomi sa na majetok),

lacn na cudzie, pamtliv na zsadu (i s j e d n o d u c h m G. pamtliv zsady),

14

Morfolgia

209

sci

na vetko, ojna

schopn (o deti,

na vradu na istotu).

(aj s j e d n o d u c h m

G.: schopn

vrady),

starostliv

Sem sa prirauje aj v z b a k o m p a r a t v u , n a p r . jasnej

vetko a p o r o v n v a c i e spojenia t y p u pekn nad oakvanie,

nad slnko,
dobr nad

drah

nad

pomyslenie.

Z vzby s A. vznikli zloen prdavn men ako medo?iosn, vnorodn,

pracova, tchto potrebn nostiam, blzky brata vetkm chladn schopn sstredi sa, nehoden vern i. pravde rodiom, podobn vzdialen (prov, veri znmy priazniv bratovi snu, cudz niekomu j

chlebodarn.

K vzbe s predlokovm A. sa prirauje v z b a s n e u r i t k o m , n a p r .

sci

Vzba s d a t v o m m zreteov a prospechov v z n a m . J e n a p r k l a d p r i

prdavnch otcovi oddan mylienke, mench: nieomu), okol rade, na nim, prstupn k (i s p r e d l . A.: potrebn priateom, prbuzn poslun deom, pre otca), deom, tbam, tomuto primeran naklonen domu, ahostajn

(aj s p r e d l . A . : podobn rd zprve,

a s i . : podobn k

s bratom),

(aj s predl. A.: prstupn podriadenm.

pre vetkch),

N a d a t v n u v z b u poukazuj zloen p r d a v n m e n t y p u
V z b u s loklom maj n a p r . : prtomn
astn zastni jetku). na podujat\v podujat sa na j v a s j e d n o d u c h m

cieuprimeran.
(prov, by na),
podujatia; prov. po ma

na zhromaden
po majetku

(i s j e d n o d u c h m G.: astn

G.),

lacn

sporov,

ti

Vzba s i n t r u m e n t l o m je p o m e r n e ast. I d e n a j m o I . zreteov a d

v o d o v , n a p r . pln strachom, bohat vestn prkladn podujatiami, kvalitnou vodou, ivotom, podobn prcou, znmy sty chlebom, chor lskou, erven blzky zimou, pln povahou, nem potom, po lan tvrou, pomstou, odlin zaujat krsny obsahom, psanm.

zmanm,

dobrotou,

I n t r u m e n t l n u v z b u m asto s u p e r l a t v , n a p r . najlep
najmocnej medzi seberovnmi.

medzi

rovesnkmi,

K e d sa k o m p a r a t v a s u p e r l a t v a k o p o r o v n v a c i e t v a r y a d j e k t v pouvaj n a porovnanie (okrem pouitia v absoltnej platnosti) v l a s t n e v d y m a j vzbu.

Stupovanie prdavnch mien

Vlastnostn p r d a v n m e n m a j osobitn t v a r y n a v y j a d r e n i e relatvneho s t u p a prslunej vlastnosti: p r v (zkladn) s t u p e ie pozitv, d r u h (porovnvac) s t u p e ie k o m p a r a t v a t r e t (najvy) s t u p e ie s u p e r l a t v . P r v stupe m p o d o b u z k l a d n h o t v a r u p r d a v n h o m e n a . D r u h s t u p e sa tvor p r i d a n m p r p o n y - alebo -ej k u k m e u p r d a v n h o m e n a , n a p r . :
tvrd-, znm-ej, dh-, bel-, studen-, chud-, tuh-; starostliv-ej, chudobn-ej, prervan-ej.

P r p o n a - sa pouva zvyajne p r i n e o d v o d e n c h p r d a v n c h

mench:

a) ktorch, k m e sa k o n c i n a j e d n u s p o l u h l s k u o k r e m s y k a v i e k , a v n i e k o k c h p r p a d o c h i n a p, m, t, n a p r . : such tup-, bohat erven-, kriv-, hrub hrub-, star smel-, chud bled chud-, nov bled-, bohat-, smel mil star-, dlh such-, zdrav nov-, iv strm hlad-, mkk vesel strm-i; sladk mk-; slad-, alek zky al-; tuh tuh-, mlad tup erven kriv zdrav-, iv-, div mlad-,

vesel-, div-,

mil-,

dlh-,

b) k t o r m a j v z k l a d n o m t v a r e p r p o n u -k-, -ek-, -ok- a t v o r i a d r u h s t u p e bez t e j t o p r p o n y , t e d a o d k o r e a : hladk u-, hlbok blzky bli-, irok plytk ir-, plyt-, vysok hlb-s,

vy -i. mocn mdr-ej, rozumn tra

P r p o n a -ej ej, prkry ej, gick siln

j e a s t e j i a . P o u v a sa p r i p r d a v n c h m e n c h : bystr hust bystr-ej, hust-ej, udsk ostr kysl ostr-ej, kysl-ej, umeleck vbny mdry rozumn vbn-ej,

1. k t o r c h k m e j e z a k o n e n s k u p i n o u s p o l u h l s o k , n a p r . : mocn siln-ej, prkr-ej, przdny tragick-ej,

przdn-ej, podlhovast

udsk-ej,

umeleck-ej, srden

podlhovast-ej,

srden-ej; 2. v k t o r c h -k- sa s t a l o n e o d d e l i t e n o u asou z k l a d u , a t a k d r a h s t u p e sa p r i n i c h t v o r o d celho k m e a . J e t o v t c h t o p r p a d o c h : hork trpk vlhk trpk-ej, vlhk-ej, vlh aj mrzk krotk mrzk-ej, krotk-ej, klzk vratk klzk-ej, vratk-ej. krehk hork-ej, krehk-ej, krot aj

V niektorch prpa aj plytkeji,

d o c h s m o n o b a t v a r y k o m p a r a t v u , n a p r . : plyt krotkej, hlpy dom-ej, ast-ej, rdz-ej, svie-ej, vlhkej; skpy skp-ej, vedom dut belas krepy

3. k t o r c h k m e je z a k o n e n s p o l u h l s k o u p, m, t, dz, c, z, s, , , n a p r . : hlp-eji, priamy striedmy sty sci ri kus krep-ej krut cudz vrci di ( k r a j . ) , znmy povedom krut-ej, cudz-ej, vrc-ej d-ej, ast rdzi sviei pove znm-ej, priam-ej, dleit horci vedom-ej,

striedm-ej, sc-ej, r-ej;

dut-ej, dleit-ej, horc-ej, belas-ej,

st-ej,

(bs.),

drz drz-ej,

kns-ej,

4. k t o r sii o d v o d e n : a) o d p o d s t a t n c h m i e n , n a p r . : novotn krvav krvav-ej, kamenit skalnat bruchat bruchat-eji, kamenit-ej, kopcovit hrdzav-ej, zemit-ej, -ej, novotn-ej, poplav ltkav-ej; citliv citliv-ej, osamel-ej, brliv ospal poveriv belav-ej, kvetnat poveriv-ej, kopcovit-ej; ervenkast ervenkast kvetnat-ej, hrdzav zemit popolav-ej,

skalnat-ej, ltkav pliv-ej;

b) o d p r d a v n c h m i e n , n a p r . : belav poern poern-ej, pliv c) o d slovies, n a p r . : zbudliv brliv-ej,

zbudliv-ej,

d) o d z k l a d o v s l o v e s n c h p r a s t , n a p r . : osamel

ospal-ej, usporiadan -ej,

zfal

zfal-ej,

stly

stl-ej;

zaduman rozhodujc-ej,

uhoren

zaduman-ej, uhoren ohromujci

usporiadan-ej, otvoren-ej;

zahaden rozhodujci

zahaden-ej,

otvoren

ohromujc-ej;

e) od prsloviek a i n c h n e o h y b n c h slov, n a p r . : predn

zvltny -ej. zvltn-eji, vasn vasn-ej, ast ast-ej;

aan

predn-ej,
aan-

d l h s a m o h l s k a a d v o j h l s k a sa s k r a c u j e , n a p r . : nzky
bli, krtky krat, zky u, biely bel,

P r i p r d a v n c h m e n c h , k t o r c h k o m p a r a t v sa t v o r p r p o n o u -i, k o r e n n ni, blzky

riedky red.

P r i p r d a v n c h m e n c h , k t o r c h k o m p a r a t v sa t v o r p r p o n o u -ej, d l h k o r e n n s a m o h l s k a alebo d v o j h l s k a o s t v a n e z m e n e n , n a p r . : rchly

rchlej, znmy znmej, slvny slvnej, mierny miernej. Skracuje

sa len v p r d a v n o m m e n e ierny

ernej.

Pri adjektvach,
zky naj-, u-, blzky

k t o r t v o r i a k o m p a r a t v bez p r p o n y -k-, -ek-,

bli-, naj-dlh, vysok vy-.

-ok-,

na
ni-,

h r d z a j sa k o r e n n s p o l u h l s k y z a s s p o l u h l s k a m i a : nzky

T r e t s t u p e , superlatv, sa t v o r z d r u h h o s t u p a p r i d a n m
n a p r . : najstrm, naj-cilivej. naj-tmav, naj-istej, slnenej, mocn livej.

predpony
naj-

naj-mdrej,

D r u h s t u p e sa z d r a z u j e asticou ete, n a p r . : dlh

mocnej ete mocnej, nedbanliv

dlh

ete

dlh,
nedban-

nedbanlivej

ete

Bitkou statok nen akriatne, ba bude ti ete hor, ( K U K U N ) On je totito ete tvrdohlavej a ostrej ne jeho ctihodn predkovia, ( H E K O ) Po krtkom zablysnut je t m a ete cernejia. ( M I N ) Sliepky ho vtali ete hlasnejm a radostnejm kvokanm.
(MORIC)

Komparatv sa zriodka zdrazuje asticou kde. Napr. Len by udia ete boli by to ete ta bolo, hoci svet je kde lep, ako bol predtm... (j. K B )

inak,

v r a z o m o

T r e t s t u p e sa zdrazuje z m e n a m i ten, t, to, a s t i c a m i o, im, mono.

alebo

Potajomky oberal tie najernejie. ( O N D R E J O V ) Predsa jar je t najuteenejia vec na svete, ( M I N ) Rozhodujcou zlokou pri zniovan nkladov je o najelnejie hospodrenie s materilom, zvl kovmi, ( T L A ) Urobili sme to o mono najlepie, (zus)
N e p r a v i d e l n e sa s t u p u j t i e t o n e o d v o d e n p r d a v n m e n : dobr lep
najlep, najmen, zl hor pekn najhor, vek v najv, mal men kraj najkraj.

V dnenej spisovnej slovenine tvar kraj sa neuvedomuje ako druh stupe ku krsny. Prdavn meno krsny m u vo svojom zkladnom tvare superlatvny vznam. Ak sa

(zriedka) stupuje, m v druhom a treom stupni pravideln tvary krsny krsnej

naj krsnej .

Pravideln stupovanie prdavnho mena pekn peknej

najpeknej

je hovorov.

D r u h a t r e t s t u p e s a m e t v o r i aj o p i s o m , a t o s p o j e n m z k l a d n e j p o d o b y p r d a v n h o m e n a s d r u h m a t r e t m s t u p o m p r s l o v i e k vea (mnoho)
a mlo: viac, najviac; menej, najmenej. Tento opisn viac viac mokr ustat menej variant stupovania mokr ustat mokr,

jestvuje popri neopisnom a k o jeho s y n o n y m n n h r a d a a vyjadruje s a n m

aj z o s t u p n s t u p o v a n i e , n a p r . : ustat viac mokr menej poliaty ustat najviac mokr, poliaty ustat, najmenej poliaty najviac najviac mokr ustat, poliaty; najmenej poliaty

menej

najmenej

poliaty.

V ladeckej cementrni maj monos nahradi kvalitn uhlie menej

(TLA)

hodnotnm.

Tret stupe prdavnch mien, ktor vyjadruj prznak vyplvajci z okra

j o v h o p o s t a v e n i a v e c i , a k o vrchn, horn, sam doln, bon. spodn, krajn, bon, sa

t v o r aj o p i s o m p o m o c o u z m e n a sam,
doln, nej sam spodn, sam krajn,

n a p r . : sam

vrchn,

sam

horn,
elastisk senzan

sam kvalit

S t u p u j sa aj p r d a v n m e n z c u d z c h z k l a d o v , n a p r . : kvalitn
najkvalitnej, efektvny efektvnej naivn naivnej najefektvnej, elastickej senzanej naj elastickej, najsenzanej najnaivnej, fajnovej

a h o v o r o v fajnov

najfajnovejj

fajnov

najfajnov.

A l e p r i n i c h s a d r u h a t r e t s t u p e astejie a k o p r i

domcich prdavnch m e n c h tvor opisom. O tom s bradou si stle ete mysl tie najsenzanejie a najlepie veci. vierka v ponohospodrstve mohla by ovea viac efektvna, ( T L A )
(JAK)

Pre

P r i m r n e p r d a v n m e n s a o k r e m n i e k o k c h s t u p u j , n a p r . : zky
u hrub rovn naju, rovnej irok ir mlad najir, hojn tenk hojnej ten star najten, star najhojnej., hrub najhrub, mlad najmlad,

najstar,

najrovnej,

D r u h a tret stupe p r d a v n c h mien, k t o r oznauj farby,

vy s t u p e s t o s t i p r s l u n e j f a r b y , n a p r . : biely
ernej naj ernej , lt lt najlt,

vyjadruje
ierny
najzelen,

bel najbel,
zelen zelen

brnav

brnavej

najbrnavej.

S t u p u j sa aj o d v o d e n p r d a v n m e n ruo

popolav
vej

a kvov,

k t o r m a j v h o v o r o v e j rei p l a t n o s p o m e n o v a n i a z

k l a d n e j f a r b y , n i e o d t i e n k u . P o d o b n e s a m e s t u p o v a aj ruov
najruovej.

Sekundrne prdavn men, ktor oznauj rozlin presne uren farebne

odtienky, sa zvyajne n e s t u p u j ,
pieskov, oplov, cviklov, perleov, smotanov, mahagnov.

n a p r . : tehlov,

telov,

gatanov,
tyrkysov,

nebov,
dhov,

pomaranov,

cyklmenov,

Z p r i m r n y c h p r d a v n c h m i e n sa n e s t u p u j t i e , o v y j a d r u j i s t k r a j n prznak, ktor je kvantitatvne nepremenn, absoltny. S t o tieto prdavn

m e n : iv nah, zdrav, (= n i e m t v y ) , mtvy chor, cudz, ry, ( = n i e i v ) , neboh, przdny. nem, slep, bos, hol, N o a k sa v z n a m t c h t o p r d a v n c h

m i e n p r e h o d n o t , alebo k e i c h n e c h p e m e v z k l a d n o m v z n a m e , m o n o niektor z nich stupova. V obraznom v z n a m e mono stupova tieto z nich:

iv (= p o h y b l i v ) iv cudz najiv, mtvy ( = n e p o h y b l i v ) mtvej najmtvej, zdrav ( = v z d i a l e n ) cudzej chor chorej

najcudzej.

Ak zkladn stupe

n e o z n a u j e p l n m i e r u p r z n a k u , m u sa s t u p o v a aj p r d a v n m e n zdrav
najzdrav, naj chor ej, przdny przdnej i

naj przdnej. K e sa p r d a v n m e n zdrav a chor s t u p u j , u v l a s t n e n e v y j a d r u j , ,,ten, o nie j e c h o r , ,,ten, o n i e j e zdrav'*', le rozlin s t u p n e fyzickej kondcie alebo v n o s t i c h o r o b n h o s t a v u . P o d o b n e m o n o s t u p o v a aj p r d a v n m e n o ry: ry r ej
A d h o c s s t u p o v a t e n aj p r d a v n m e n nem, nem nemej najnemej, hol najviac nah. slep hol, slepej nah slep, bos, hol,

najrej*
nah: menej

naj slepej i, bos bosej nah

najbosej.
najviac nah

P r d a v n m e n hol a nah m o n o s t u p o v a l e n o p i s n hol ( = m l o

( = m l o o b l e e n ) viac najmenej hol, nah nah a z o s t u p n e : hol menej hol

z a k r y t ) viac najmenej

Stupovatenos zskavaj uveden primrne prdavn men v t c h istch podmienkach ako sekundrne prdavn men. Ich druh a najm tret stupe sa p o u v a v ivch (exkluzvnejch) j a z y k o v c h p r e j a v o c h . T a k t o s a p o u vaj n a p r . t i e t o k o m p a r a t v y a s u p e r l a t v y : oplanovitej najoplanovitej, verejnej konenej, najverejnej, svetskej at. nemeckej naj svetskej najnemeckej, nekonenej naj skromie j , najnenonej , skromnej

najnonej

Naj oplanovitej oplan, ak sa kedy vyval vo Vlindole! ( H E K O ) Ved psa do novn, to sa vdy, od kedy s noviny novinami, povaovalo za t naj verejnej iu verejn innos, ( H Y S K O ) A i je mj svokor Nemec?" . . . Nemec veru, Matej mj, a to najnemeckej!" smial sa Lacko a s nm cel spolonos, ( K U B N I ) A vetci sa bli, e ich zval tto druh, najnaozajstnejia skutonos, ( M I N ) as dozrel a Ivan Krasko sa nm vo veku patriarchu pominul a vkroil stareckm krokom do nox ot solitudo", do noci najnoenejej z nonch, do samoty naj os amot en ej e j z udskch, ( A . M A T U K A ) N e s t u p u j sa p r d a v n m e n , k e s sasou o d b o r n h o t e r m n u a l e b o
v l a s t n h o m e n a , n a p r . Vysok Vek oktbrov socialistick psmeno, z a i a t k u v e t y ) , mal Tatry, revolcia, krtke Nzke Dlh spojenie, Tatry, Lka, zky Mal vek profil, zia, Predn (napr. vba. India, na psmeno smutn

Z d r u e n p o m e n o v a n i e t v o r nerozloiten celok. V t c h t o p r p a d o c h p r d a v n m e n n e o z n a u j akos, le rozliovac p r z n a k . N i e k e d y n e m o n o stupova ani primrne prdavn men pouit v obraznom zmysle, napr.:

pekn najkraj

kus

cesty plat,

(= strm

v e k k u s c e s t y ) , a l e n a p r . : pekn lovek strm lovek najstrm

plat

lovek.

kraj

plat

Vznam stupov prdavnch

vek, krtky dlh, zky irok, tenk hrub,

mien

mkk tvrd, lacn

P r d a v n m e n , k t o r j e s t v u j a k o a n t o n y m i c k d v o j i c e , n a p r . : mal

drah, mlad (nov) star, p o m e n v a j p r o t i k l a d n v l a s t n o s t i p r i p o s u d z o v a n vec z t o h o istho hadiska. J e d e n len dvojice oznauje j e d n u k r a j n mieru vlastnosti a d r u h len d r u h (opan) k r a j n m i e r u v l a s t n o s t i . O b a l e n y d v o j i c e m a j r e l a t v n y v z n a m , a t o v d y so z r e t e o m n a p r i e m e r o z n a enej v l a s t n o s t i v r m c i j e d n o t l i v n p r s l u n h o d r u h u . N a p r k l a d p r d a v n
m e n o mal v s p o j e n i a c h mal svetadiel, mal dom, mal list vyjadruje, e pr

s l u n ( k o n k r t n y ) s v e t a d i e l , d o m , list j e p o d a v e k o s t i v r m c i j e d n o t l i v n svojho d r u h u p o d p r i e m e r o m . P o d o b n e t o p l a t o d r u h o m lene d v o j i c e vek

v o v r a z o c h vek svetadiel, vek dom, vek list. P r d a v n m e n o vek oznauje,

e jednotlivina, o k t o r e j j e re, j e v r m c i s v o j h o d r u h u p o d a v e k o s t i n a d priemerom. P r i t o m v z n a m lena a n t o n y m i c k e j dvojice sa u v e d o m u j e v p r o t i klade k v z n a m u d r u h h o lena a zdruuje sa s n m v o v e d o m a k o dvojica, k t o r sa navzjom dopa. D r u h a t r e t s t u p e s a p o u v a v p r i r o v n a n 1. b e z o h a d u n a v z n a m p r v h o
s t u p a , n a p r . : Janko je vy ako jeho brat, Janko je z vs najvy (pritom nemus

b y v y s o k ) , 2. v z h a d o m n a je vyia, Oga je najvyia. 3. a b s o l t n e , a k o o z n a u j i i c i m vznam priemern medzi zlm .

z k l a d n s t u p e , n a p r . : Katka je vysok, Eva Okrem t o h o d r u h s t u p e sa asto c h p e vlastnos v priemernej k v a n t i t e . T a k lep d o b r m i " , hor m v z n a m , , p r i e m e r n m e d z i

Pri analze v z n a m u jednotlivch s t u p o v pouitch absoltne t r e b a m a n a zreteli n i e l e n v z o s t u p n s t u p o v a n i e , n a p r . : hladk hlad najhladj

drsn drsnej najdrsnej, ale i zostupn: hladk drsnej

drsn/drsn hlad hladk. Takto v z n a m druhho s t u p a stoj n a p r e c h o d e m e d z i o b i d v o m a l e n m i a n t o n y m i c k e j d v o j i c e . Drsnej m vznam n i e h l a d k , n o e t e n i e d r s n " ; hlad m v z n a m , , n i e d r s n , n o n i e c e l k o m h l a d k " . O t a k v z n a m i d e n a p r . v s p o j e n i a c h vie slo, lepie ovocie,
mlad lovek, drsnej papier, vyia aty, budova, hlbia vyia voda, kola drahia (napr. pedagogick, s t r o j n c k a ) , vy radnk, starie ltka.

Ale osobnos, bo privtala bratsky a demokraticky, nevyzerala vbec a k o osobnos, ale celkom obyajne, ako yys radnk, ako radnk s p e v n m postavenm, ( M E X O ) Hore vkom z jednej strany viedol chodnek, z druhej strany zasa iria vozov cesta. ( F I G U L I ) Moje lepie" neznamen vdy dobre, ( H E K O ) V nasledujcich doch chodil Matia po mench dedinch, ( K A L I N I A K ) Veda P e t r a sacl si staria pani v iernych, atch s alekohadom, ( L E T Z )

A n t o n y m i c k dvojica mal vek o z n a u j e h r a n i n s t u p n e v l a s t n o s t i , v r a z n e o d d e l e n , k t o r sa n e d o t k a j . T a k j e t o n a p r k l a d v p r o t i k l a d e mal iapky vek iapky. K e d t r e b a s h r n n e v y j a d r i svisl r a d s t u p o v vekosti (ceny, v e k u a pod.), v y j a d r u j e sa t o z v y a j n e p o m o c o u d r u h c h s t u p
o v , n a p r . : menie mlad udia iapky udia, vie tenie iapky, lacnejie ihly. kabty drahie kabty, star ihly hrubie V takejto antonymickej

dvojici sa p r s l u n s h r n n s t u p n e v l a s t n o s t i d o t k a j , j e m e d z i n i m i svisl prechod. H r a n i n s t u p n e p r s l u n c h v l a s t n o s t m o n o oznai d v o j a k o : a l e b o

z k l a d n m i s t u p a m i mal tretmi stupami.najmen vek, najv: n a p r . : mal najmenie kabty kabty vek kabty, alebo kabty. najvie

P r i p o r o v n v a n vec poda s t u p a t e j istej v l a s t n o s t i v y s t u p u j t r i nitele: 1. vec, k t o r sa p o r o v n v a (kto, o sa p o r o v n v a ) , 2. vec, s k t o r o u sa p o r o v n v a , a 3. vlastnos, k t o r sa p o r o v n v a . P r v s t u p e , p o z i t v p r d a v n c h mien, n a p r . : mocn, vek, usilovn, ozna uje vlastnos veci bez ohadu n a jej s t u p e u i n c h nositeov alebo u t o h o istho nositea v i n c h okolnostiach. N m sa l e n k o n t a t u j e p r t o m n o s v l a s t nosti, ale nie j e j m i e r a ( k v a n t i t a t v n y s t u p e ) . Prechodme chodnkom cez vysok ito. pekn, ( J A K )
(JANOV)

Pastiersky ohe za smraku je

V prirovnan m zkladn tvar prdavnho mena hodnotu prvho s t u p a (pozitvu) a p o u v a s a : a) k e m a j o b e veci p r s l u n v l a s t n o s v r o v n a k e j miere, v r o v n a k o m o d t i e n k u a l e b o v r o v n a k e j k v a l i t a t v n e j modifikcii. Vemi asto t u i d e o h y p e r b o l i c k v y j a d r e n i e m i e r y v l a s t n o s t i . P r d a v n m e n o p o r o v n v a n e j veci sa p r i p j a k m e n u veci, s k t o r o u s a p o r o v n v a , s p o j k a m i ako, ani, sa, a l e b o
v r a z m i tak (runk) (zena) (voda) biely chud ist ako, tak ako sneh; ani, prve (slivka) ierne (chlap) sladk napit tak ako, celkom (lovek) tak tak hluch tak ako. N a p r . : mokr ako ako (uite) ako tvoj my; rak; ako brat; ako cukor; ani bahor;

ako t; (oi) sa krit; je prve

ako uho;

ako pe; erven starostliv^ zbudliv

otec; mj kabt

tak dlh ako tvoj; si celkom

(HEKO)

Kr nieslo chlapa dlh a tenk ako svb. chume, vek ani vrabce, ( O N D R E J O V )

Mama povedala, e padaj

b ) k e d sa p r i r o v n v a j d v e v l a s t n o s t i r o v n a k e j m i e r y n a t e j istej v e c i ,
n a p r . : irok ako dlh, prve tak starostliv ako sporiv.

JSa zklade prirovnania (porovnanm s farbou prslunej veci) vznikli odvoden vlast nostn prdavn men oznaujce farby a farebn odtienky, napr.: gatanov ( = takej farby
ako plody gatana), popolav, telov, tehlov, nebov, kvov, kalinov (kalinov pery) atd.

Na Laziencoch ju akal J"anko Krap, cez zimu si dal nars bradu, brada bola gatanov, mkk a kuerav, ( M I N ) T v a r d r u h h o s t u p a sa p o u v a v t e d y , k e d s a v y j a d r u j e , e v e c m p r s l u n vlastnos v o v e j miere a k o . i n , k u k t o r e j s a p r i r o v n v a , a l e b o a k o t i s t

v e c v i n c h o k o l n o s t i a c h . M e n o veci, k u k t o r e j s a p r i r o v n v a , p r i p j a s a p o m o cou spojok ako, ne a l e b o p o m o c o u p r e d l o k y od, z r i e d k a v e j i e aj nad. V u m e l e c k o m t l e z r i e d k a s t v a m e n o veci, k u k t o r e j s a p r i r o v n v a , v b e z p r e d l o kovom genitve. J e t o z a s t a r a n j a z y k o v prostriedok. Cesta je istejia ako chodnk, ( P R S L . ) Lanmu dva sa na jediacieh, to s vie muky ne tortra. ( K U B N I ) Hmla, premhan slnkom, zmizla a vhad na rba hol lep. ( M O R I C ) ,,Po rade bvaj pni mdrej," odpovedal Ondrej, ( K A L I N I A K ) Teraz boli opatrnej a vetko si podelili medzi sebou, ( C H A L P K A ) Zem vlhkejia i chlad nejia, ale zato rodnejia ako n a druhej strane za Baranou hlavou, ( H E K O ) Jano je ovea star od suseda, (zus) P n Peter Zvarina bol lovek viac star ako mlad. ( K U K U N ) . . . ak m sily hoj, sily obrovskej: /vynesie t hsku nad sneh beliu./ nad sneh beliu s ervenmi sty. ( B O T T O ) Izbica z osem metrov dlh, ale dvoch neiria. ( T A J O V S K ) Rno je mdrejie veera, (PRSL.) Niekedy sa v starej umeleckej literatre pouvala udov porovnvacia spojka e: .,Ach, teraj svet, teraj svet! Kura chce by mdrejie e sliepka!" ( K U K U N ) Azda sa traf nejak aloba; to lepia robota e pre kolu zlohy bra. ( K U K U N ) Niekedy sa druh stupe prdavnho mena pouva i pri porovnvan rznorodch vlastnost tej istej veci, napr.: Naa znma bola lepia ako pekn, (zus) Miera, o k t o r v l a s t n o s j e d n e j veci p r e v y u j e v l a s t n o s druhej veci, s a vyjadruje: a) p r s l o v k o u m i e r y a l e b o p r s l o v k o v m v r a z o m : trochu, znatene, osi,
ovea, omnoho, o nieo, (o) mlo, mlo o, o poznanie; niekoko rz atd.; b ) n s o b n o u s l o v k o u : tri razy/trikrt, trojnsobne,

c) v e d a j o u v e t o u , n a k t o r p r i d r u h o m s t u p n i p r d a v n h o m e n a o d k a z u j e z m e n n v r a z , n a p r . : o to lep, e . . . , o to zaujmavej, e ..
o to pozoruhodnej, e ...

Mlad Habdovci vychdzaj od notra troka preblednut, znatene ah, aksi a zhrben, ( H E K O ) Ba mono poveda, e previerka v ponohospodrstve me by ovea efektvnejia, ( T L A ) Nevedie preo intruktorova t v r stala sa o poznanie lska vejou, ( K U K U N ) K a t r a je osi staria, no v plnom kvete rozvitku. ( K U K U N ) Breme no je niekoko rz vie ako mravec, ( M O R I C ) Museli s bojova proti takzvanmu nepriateovi, ktorho pravda mby bola tisc rz spoahlivejia ako pravda ich vladra. ( L E T Z ) Tieto vsledky s o to pozoruhodnejie, e J R D v Menguovciach je v horskej vrobnej oblasti, ( T L A ) A k m i e r a v l a s t n o s t i j e d n e j v e c i zvis o d m i e r y v l a s t n o s t i inej veci a l e b o o d m i e r y d r u h e j v l a s t n o s t i t e j istej veci, o b i d v e v l a s t n o s t i s a v y j a d r u j d r u h m stupom prdavnho m e n a . Vrazy (vety) s spojen svzanou dvojicou
m tm. m schod vy, tm p d a, ( P R S L . ) Ale to u je raz t a k , e m neastnej je lovek, tm je i obchdzan j i. ( A J A K )

Niekedy sa v hovorovom tle n a oznaenie vlastnosti, k u ktorej sa prirov nva, pouva namiesto zkladnho stupa d r u h stupe. B v a to v prirovna-

niach vlastnost t o h o istho jednotlivca. T t o n h r a d a zkladnho

stupa

d r u h m s t u p o m p o d vplyvom nleitho druhho s t u p a sa vol atrakcia. Ked som jeden vaok slivami a druh vlaskmi orechmi do rozpuknutia napelhal, navrtil som sa zase ir ako dlh tou istou iarou nazad, ( L A S K O M E R S K ) I teraz Pako odchod z hotela temer ir ako dlh. ( F . K R ) P o d o b n e s a d r u h s t u p e p o u v a v o v r a z e star
(J. KR)

ako

mlad:

J a som ete nho pna v kostole nikdy nevidel, a veru, u som star a k o mlad. Variabilita p r e d m e t o v poda s t u p a prslunej vlastnosti sa vyjadruje dvoj lennm p r d a v n m menom spjajcim druh stupne antonymickej
n a p r . : vc-men, vch-mench mestch, dlh-krat.

dvojice,

Ked ma za tovaria prepustili, iel som na vandrovku a za p rokov potkal som sa po

(KUKUN)

P o p r e t m j e s t v o v a n i a veci s v y m s t u p o m p r s l u n e j v l a s t n o s t i s a v y j a d r u j e , e d a n v e c m n a j v y s t u p e v l a s t n o s t i . Hej, nieto krajej hory, ako je jedov, s bielymi kamemi, ( J A K )

(PIESE)

N i nie je temnejie a k o t t o str

Tret stupe, superlatv prdavnch mien oznauje pri porovnan najvy s t u p e v l a s t n o s t i , a l e b o v y j a d r u j e , e v e c m m i e r o u v l a s t n o s t i p r e v a h u v p r slunom o k r u h u vec. Pouva sa: a) k e d s a n a j v y s t u p e v l a s t n o s t i s t a v i a o p r o t i d v o m n i m s t u p o m t e j istej v l a s t n o s t i , n a p r . : J a n k o je u s i l o v n , J o k o j e u s i l o v n e j a M a r i e n k a j e
najusilovnejia.

b) k e j e d n o t l i v e c s t u p o m p o r o v n v a n e j v l a s t n o s t i v y n i k n a d cel s k u p i n u jej n o s i t e o v , a t m s a z celej s k u p i n y v y n m a . V t o m t o p r p a d e o k r u h jednotlivcov, k t o r c h p o r o v n v a n jednotlivec (jednotlivina) prslunou vlast n o s o u p r e v y u j e , m e s a v y j a d r o v a p r e d l o k a m i z/zo, medzi, spomedzi alebo celou v e t o u .
Najstarej sestre sa pod atkou rtali ierne, leskl pletence, ovit okolo hlavy, ( F I G U L I ) A t a k sme sa vydali do ipiny, jednho z najvzdialenejch ktov polesa. ( M O R I C ) Budem medzi vami najposlednej a najponenej, l e n m a neodhaj te od seba", prosil Ondrej, ( A J A K ) Joko je spomedzi vs najusilovnej, (zus) Psanky som si kpila vetky nov a psala som do nich najkrajm psmom, akm som len vedela, ( J A N O V )
r

Tret stupe prdavnho m e n a sa pouva aj bez prirovnania. V t e d y vyjad ruje, e v e c p r e v y u j e m i e r o u p r s l u n e j v l a s t n o s t i v e t k y v e c i s v o j h o d r u h u ,

napr. mladosti, najsladie vno, najlepie byt. jablko, najlacnejie pero, najastnejie dni najkomfortnej

Najhorie koleso najvmi krip. ( P R S L . ) Priniesli jedlo a najlepie vno, ktor bolo zahraban v pivnici, ( C H A L P K A ) Ale najvia galiba je, ked sa v revri njde jele-spiatonk. ( M O R I C ) tefan Krmry nikdy nepohrdol najcernejou robotou n a nijakom

z postov, ktor si vybral, i ktor m u vybrali, ( A . M A T U K A ) K a d b y nedbala vyzvedie tajomstvo inch, ale svoje chce ukry v n a j t m a v o m k t i k u srdca, ( K U K U N ) P o p r e t m tretieho s t u p a vlastnosti veci sa e x p r e s v n e v y j a d r u j e , e v e c m protikladn vlastnos (litotes). Grf elinsk nebol v najlepej vli. ( K A L I N I A K ) N e m veru n a j e r v e n s i e lka.' ( F I G U L I ) Manci u nie je n a j m l a d i a , s aj mladie a krajie eny. ( M I N )
4

P o p r e t m minimlnej vekosti nieoho p o m o c o u tretieho s t u p a sa opisn vyjadruje n e v s k y t danej veci. V triede nepou najmen uchot, vetky oi sa upieraj na profesora francztiny.
(LETZ)

Privlastovacie p r d a v n m e n
Privlastovacie p r d a v n m e n v y j a d r u j p r z n a k veci n a z k l a d e jej p r slunosti osobe alebo zvierau. Vyjadruj, k o m u (omu) v e c p a t r ; c h a r a k t e r i z u j v e c p o u k a z o m n a j e j m a j i t e a , n o s i t e a , p v o d c u , n a p r . : bratov zoit,
matkina prca, Benkov obraz, psova bda, likin brloh, Bysulino ucho. Ich

v e o b e c n m z m e n n m k o r e l t o m j e p r i v l a s t o v a c i e z m e n o ia

ie.

V istch ustlench spojeniach m privlastovacie prdavn meno o d v o d e n o d v l a s t n h o m e n a v z n a m a k o s t n h o p r d a v n h o m e n a , n a p r . Jbova zves,

Pyrrhovo vazstvo.
(JAK)

fovi pravnianskych Nemcov zanesie J b o v u zves, zvazil, ale je to vazstvo P y r r h o v o . ( K U K U N )

no. F e r k o , t y si

Privlastovacie p r d a v n m e n sa tvoria od osobnch a zvieracch m i e n m u s k h o r o d u p r p o n o u -ov, -ova, -ovo, n a p r . : otcov, chlapcov, uov, maliarov,
kovov, susedin, Martinov, uitekin, Bernolkov; domovnkin, baranov, Anikin, pavkov, Pejkov, a p r p o n o u -in, kravin, ovcin, -ina,

-ino o d o s o b n c h a z v i e r a c c h p o d s t a t n c h m i e n e n s k h o r o d u , n a p r . :
Hlavajkin;

sestrin,
Belanin.

J e d n o t l i v m u k o n k r t n e m u zvierau sa p r i v l a s t u j e p o m o c o u p r i v l a s t o v a c i e h o p r d a v n h o m e n a p r v e t a k , a k o sa p r i v l a s t u j o s o b e . P r i v l a s t o v a c i e p r d a v n m e n s a t e d a t v o r i a celkom p r a v i d e l n e aj o d zvieracch m i e n . R o z d i e l j e len vo frekvencii. Zviera toti v y s t u p u j e v p o s t a v e n v l a s t n k a zriedkavejie a k o osoba, preto sa privlastovacie p r d a v n m e n od m i e n zvierat v y s k y t u j zriedkavejie.
Psova koa podvala sa pod rukou pnovou a mkala sa po hladkej lebke, ( K U K U N ) inok svetla, spevu kohtovho a siastky i vekej zimy bol, e z t m a v c h k t o v p a j t y vyliezol hned ton, hned in na svetlo boie, ( K U K U N ) . . . a, nepriateka n e t o p i e r o v a /zavja, h k a u a t sova,/ sediac n a vysokej skale, ( S L D K O V I ) N a d hlavou im zafu krava. Strhn sa, do k r a v i n c h zaudovanch iernych o sa pozr, ( T A T A R K A ) K m u c h e priletela vtedy ete jedna m u c h a a optala sa jej, kde bola. ,,Orali s m e ! " p o v e d a l a jej mucha na kravinom rohu. ( B E D N R ) V udovej rei a poda nej aj v bsnickej rei privlastovacie p r d a v n m e n

odvoden od veobecnch podstatnch mien zvierat stvaj namiesto druhovch ivo nych prdavnch mien typu pv. K t o r chce boie stvorenie spotvori," prereie striga, ten zasli, a b y ho n a k o o v o m chvoste po meste vlili." ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Ale ako prv raz prehltol, zaraz jeova koa na om narstla, ani hn sa pre sam pichliae nemohol spopod tej hruky, ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Let, let, ulieta sta dka bohya /a za ou sa ozva piese labutina:/ Dunaju, Dunaju, mil mj uhaju, /pokaj len mliko, ved za mnou volaj, ( B O T T O ) Mysl uhaj upiera t a oi, /oi bystr, oi sokolove, ( B O T T O )

Privlastovacie prdavn men sa spravidla tvoria len k m e n m muskch a enskch osb alebo zvierat. Od p o d s t a t n c h mien strednho rodu sa tieto prdavn men v spisovnej slovenine netvoria. [Ich funkciu m G. prslu nho podstatnho mena, napr.: kabt dievaa, iapka bba, topnocka dojciatka, zobk kuraa.

Privlastovanie veci osobm, k t o r s pomenovan v l a s t n m menom v po dobe adjektva, sa vyjadruje G,, napr.: ulica Jesenskho, ulica E. Marthyoltsovej, Vajanskho nbreie.

Ak majite veci je pomenovan dvojlennm pomenovanm, mono pri vlastnenie veci vyjadri dvojakm spsobom. Alebo privlastovacmi prdav nmi menami od oboch mien: tevova Malinov zhrada, alebo genitvom: zhrada teva Malinu. P r v spsob sa viac pouva v benej rei a v umeleckom tle, druh je oficilnej. Ke majite veci je pomenovan zdruenm pome novanm, ako star otec, star matka, privlastnenie sa vyjadr t a k , e o d pod statnho mena sa utvor privlastovacie prdavn meno a adjektvum sa d do G., napr.: starho otcova fajka, starej matkina zhrada. Tento spsob pri vlastovania je spisovn a tylisticky neutrlny. D r u h spsob privlastovania pomocou G. (fajka starho otca, zbava starej matky) m oficilnej rz. Dvojak spsob na vyjadrenie privlastnenia je aj vtedy, ke majite (osoba) je pomenovan p o d s t a t n m menom bliie urenm zmenom, a k o s t n m pr d a v n m menom, alebo p r d a v n m menom aj zmenom, n a p r . n sused, dobr sused, n dobr sused. Privlastnenie sa vyjadr alebo genitvom: zhrada nho suseda (dobrho suseda, nho dobrho suseda), alebo t a k , e od p o d s t a t n h o mena sa utvor privlastovacie prdavn meno a atributvne v r a z y sa daj do genitvu: nho susedova zhrada, dobrho susedova zhrada, nho dobrho susedova zhrada. Tento druh spsob n a vyjadrenie privlastnenia m udov rz; zvyajn je v hovorovom tle a ast je aj v umeleckom tle.
Vtom strhnem sa, zactiac ierneho vdovcove oi n a tvri, ( T I M R A V A . ) Pre a k el ste sa dali do sluby h u s i t o v a obzvlte m j h o otcovej ? " ( K U B N I ) J a som jej u tri najdrahie opleck a dve gecele darovala ete mojej matkina prca i sa mi t o t a m m prepadn?" kri Kriaa cel rozhorlen. ( T I M R A V A ) P o vho otcovej smrti priiel som do vs, poklonil som sa, ako kresanovi aj sved, ( K U K U N ) Privlastovacie prdavn men ertov, diablov mvaj v hovorovej rei okrem vznamu prslunosti aj funkciu a vznam vlastnostnch prdavnch mien ertovsk", dia bolsk"; spojenia ertova cesta, ertov lovek, diablova robota, diablov pln maj v z n a m

ertovsk cesta", ertovsk lovek" ( = o d v n y ; zl), diabolsk

pln".

robota",

diabolsk

V nadvkach sa pouva p r d a v n meno sukin v spojen sukin syn vo v z n a m e h n u s nk, zloduch; obyajne v t e d y , k e d sa charakterizuje re R u s a alebo k e d s a n a z n a u j e vplyv ruskho jazyka. oa sa vrtil a zadychan n a d v a l : Uli, sukini synovia [andri]. Niet i c h . " ( M I N ) Expresvne spojenia do ertovej (bohovej) matere maj v z n a m p r e " , vemi aleko", n a neznme (nedostupn, nebezpen a pod.) m i e s t o " . [Poruk Kako] je poondiaty oficier, ktor t t o vojnu spskal a enie chlapov od d r u h e j batrie a kamsi do bohovej matere, ( J A K ) Prdavn meno bo m v nboenskom tle aj platnos privlastovacieho p r d a v n h o mena, napr.: Bo hrob, Matka boia. Prdavn men, ktor s odvoden od privlastovacch p r d a v n c h mien, t y p u otcovsk, materinsk, pouvaj sa nielen v o v z n a m e majci vzah k otcovi", majci v z a h k m a t k e " , ale aj v m e t o n y m i c k o m vzname starostliv, l s k a v " . V t a k o m t o p o m k n u t o m vzname sa p r d a v n m e n t y p u otcovsk a materinsk m u aj s t u p o v a . Privlastovacie prdavn m e n sa pouvaj aj a k o sas v l a s t n c h (zva m i e s t n y c h )
mien, napr. Hurbanova Ves, Bajdkove Rumence, Petrova Lehota, Gregorova Vieska,

Jankov vok, Paova bda. P r v as t c h t o v l a s t n c h m i e n si z a c h o v v a g r a m a t i c k rz privlastovacch p r d a v n c h mien. Naproti t o m u m e n t y p u Kukunov, Bernolkovo sasubstantivizovali; preli k p o d s t a t n m m e n m i svojm skloovanm. S u b s t a n t i v i z o v a l i sa aj men t y p u belova; n o tie len preli zo skupiny privlastovacch p r d a v n c h m i e n do skupiny vlastnostneh prdavnch mien.

Rodinn privlastovacie

prdavn

men

V hovorovom tle sa o d vlastnch mien muskho rodu, zriedkavejie aj o d v e o b e c n c h m i e n z a m e s t n a n i a a p o d s t a t n h o m e n a sused tvor prponou dievka, -ovi e p r i v l a s t o v a c i e p r d a v n m e n o , k t o r v y j a d r u j e p r z n a k p r s l u n o s t i c e l e j r o d i n e ; m p r e v e t k y r o d y a p d y t i s t p o d o b u , n a p r . : Danielovie anielovie dom, z Danielovie stodoly. m e n o pouije a k o oznaenie dospelej osoby, m u d o v r z . Pod R i p o v i e podstenou stoj vetkch osem chlapov, ( T I M R A V A ) Pozri, M e r a n ofke M i h l k o v i e sa zaliea, ( K U K U N ) N Martin s jarm J a n k o m Z v a l o v i e sediac d y m k y nadvaj. ( S L D K O V I ) Chlapec chytil ovcu za hrdlo a u k z a l m i jej p r a v ucho. Bolo d o d v a razy strihnut. To je z n a k Mrz i k o v i e . " ( K U K U N ) V t chvu iiel popred krmu pyn gazda R i l k o v i e . ( T I M R A V A ) T a k p o d k n m z a u a ! " zatlieska n a h o elka k o t l r o v i e , poern, malik, ( R Z U S ) Nevidno a n i s u s e d o v i c strechy ani starej hruky, o sa vykla p o n a d potok n a cestu. ( F I G U I I I ) t e v k o (na kukne): K a l m o v i e id k n m . ( T A J O V S K ) Vrazn udov rz m a j rodinn privlastovacie p r d a v n m e n u t v o r e n p r p o n a m i -oje, -eje, -e, k t o r s v a r i a n t m i prpony -ovie. Tu s t e t k a K r u t i o j e svedkom, e som len Anu o v d o j e chcel." ( T I M R A V A ) P e k n si kpil," mieni prstavok L i k o j e , t e n z druhej dediny pril. ( T I M R A V A ) To aj O n d r o Krne, aj B e t a Vrble a kok vzali aj dnes chlebka . . . " ( T A J O V S K ) oe j o riehtreje K a t u a vari nie poriadno dieva? ( T A J O V S K ) J a t i d m r a d u , c h o d za Koveje J a n k a , ( C Z A M B E L , R O Z P R V K Y ) K e sa rodinn privlastovacie p r d a v n

Ako zemepisn vlastn meno sa zriedka pouva aj rodinn privlastovacie prdavn meno s prponou -ovie a variantmi -oje, -eje. Vera sme psli vo Viechach, dnes na Rrekovie doline - kad de inde. ( K U K U N ) Odtia u o chvu vyjdeme z lesa na rozsiahle, n a juh sa zvaujce lky nazvan C nebeneje.
(JANOKA HOCHMUTH)

V beletrii pri zosobnen sa rodinn privlastovacie prdavn meno me poui aj v o vzahu k zvieratm. Nedalo mi zabudn na dudkovie rodinu, o dva dni som bol op Na jamch, ( M O R I C ) V udovej rei sa rodov pvod vyjadruje vrazmi typu od Hudcov. Aha t i h o , " povedala akov. Ve je t o J a n k o od K r a p o v . " ( M I N ) Vyjdeme raz s Miom Zajacom, Paukom od Medvedov i s jeho dcrou Sabou, prve star baa Chramec inicu odvral, ( L A S K O M E R S K ) V starom spisovnom ze rodov prslunos a privlastovanie rodine vyjadrovali
prdavn men s prponou -ovsk, -ovsk, -ovsk (-ovsk). Jeho mati bola Palkovsk a bol som s Jankom Cipkom na jej svadbe, ( L A S K O M E R S K ) Doli pred Hurtovsk dom. ( K U K U N ) Mlad gazda vzal do rendy i Korodovsk;

ktovie, i ho asom i nepri kpi.

(KUKUN)

Skloovanie prdavnch mien

Poda zakonenia v N . sg. a poda systmu p d o v c h p r p o n rozliuj s a dva d r u h y skloovania prdavnch mien: I. skloovanie vlastnostneh pr d a v n c h mien a I I . skloovanie privlastovacch prdavnch mien. I. Skloovanie vlastnostneh prdavnch mien zaha tieto vzory: 1. pekn v l a s t n o s t n p r d . m e n t v r d h o z a k o n e n i a , 2. cudz vlastnostn prd. men m k k h o zakonenia, 3. pv - v l a s t n o s t n p r d . m e n o d v o d e n o d i v o n y c h m i e n p r p o n o u -, -ia, -ie; p d o v p r p o n y s v d y d l h ( r y t m i c k p r a v i d l o n e p l a t ) . II. Skloovanie privlastovacch prdavnch mien m vzor: 4. otc-ov-0 a -in, -ina,
Tvrd vzor

p r i v l a s t o v a c i e p r d . m e n u t v o r e n p r p o n o u -ov, -ova, -ovo

-ino.

pekn
J e d n o t n slo Stredn rod
pekn- pekn-ho pekn-mu pekn-

Musk rod
N. pekn-

ensk rod
pekn- pekn-ej pekn-ej pekn- (o) pekn-ej pekn-ou

G. D. pekn- L. I. (neiv.)
(o)

pekn-om pekn-m

M n o n slo N. G. D. A. L. I.
t

pekn- pekn- pekn-ch

( m u . os.) (ostatn rody) ( m u . os.) ( m u . os.) (ostatn rody)

pekn-m pekn-ch pekn- (o) pekn-ch pekn-mi vzorov prdavnch men mien najbohat; sekun slov -

Tvrd

vzor

pekn

je

zo v e t k c h

svojm s k l o o v a n m z a h a vlastnostn p r d a v n

(primrne i

drne), p o d s t a t n m e n , ktor vznikli ich substantivizciou, a o h y b n (-y, -a, -e) t v r d alebo obojak sa spoluhlsku. zakonenia: hust, zl, prav, plechov, telov, run, detsk, trovsk, belskav, akovn, (lovek), (hasen krtkozrak, krajn, takzvan; fajnov, bordov, drapov, fantastick, introvertn, intinktvny, matn, justin, okolit, erven, pevn, spor, vesel, plav, ahk, pln, smutn, belas, mlad, hrd, przdny, makov, hrbat, veovit, udsk, oravsk, ruovkast, duniv, tlmen, zaryt, stolist, neden,

i n c h s l o v n c h d r u h o v , k t o r m a j v N . s g . p r e d p d o v o u p r p o n o u -, -, P o d a v z o r u pekn sklouj: dlh, nem, irok, dobr, tesn, zlat, chorobn, stepn, tehlov,

1. v l a s t n o s t n p r d a v n m e n t v r d h o a ) p r i m r n e , n a p r . : mal, ostr, slab, mdry, lipov, machnat, hny, kolsk, bystrick, dobr, nevraiv, kodn, zapusten, svojsk, mern, jajov, komick, tvny, slny, hysterick, such, div, bodr, orechov, koat, hrny, otcovsk, prekrsny, prenikav, kodliv, mrazen, prtomn, iernovlas, krvoizniv, morlny, nuklerny, konferenn, vlhk, krotk, tich, tepl, bos, klzk, napr.: popolav, rohov, pon, malink, prastar, ahav, zvrist varen, podsebn bezzub, polron, aprirny, didaktick, asocian, men, napr.: uovsk, kysl, slep, sladk,

mkk, nov, skromn, jalov; bukov, bradat, ihlicov, iacky, bansko pritipav, lahodn, vytrben, nask, trojroz naozajstn, intern, fik kolo genlemansk,

hork,

kypr,

studen, dreven, kvov, knin,

b) s e k u n d r n e ,

mlieny, vodnat, telesn, konsk, jbovsk, poern, dojat, neprajn, kriepliv, ohnut, rznorod, sobotn,

lnat,

kopcovit, hviezdoslavovsk, mladuk, tmavohned, polran (dvor), hasen (k), bon,

veliknsky,

priliehav,

blnkotav,

vpno),

c) z c u d z c h z k l a d o v , n a p r . : fajn, adekvtny, organick, faistick,

vulgrny, romantick, penzistick,

sentimentlny,

numizmatick,

efektvny; mien: desiata; pocestn, hostinsk; hradsk, chyn,

2. p o d s t a t n m e n , k t o r v z n i k l i s u b s t a n t i v i z c i o u p r d a v n c h a) v e o b e c n

obslun,

poistn,

lensk,

predplatn,

jarmon; slny,

do tejto skupiny p a t r i a dedinsk, Tajovsk, esk men urodzen,

aj

a r c h a i c k s u b s t a n t i v i z o v a n p r d a v n m e n , k t o r o z n a o v a l i z v a funkcie v politickej s p r v e . a t i t u l y , n a p r . : radsk, mon, Jesensk, ierna, Krmsk, osvieten, Vesel, Struhrov, Vna, komorn; Zoborsk, aj Laskomersk, Jesensk, typu Nov, Vny, pdov Dlh, Tajn, Koncist; sem patria v Ostro, priamych Hrubo, ierny, Nov, Tich, Pavlovsk, Podhradsk; b) v l a s t n osobn m e n , n a p r . : Holl, Krcmryov; Krmsk veko

sem p a t r i a

(v n e p r i a m y c h

p d o c h sa aj p r i n i c h Praiv, Budin, Zelen, Jarab, Trsten, Vysok,

p r p o n y s k r a c u j poda r y t m i c k h o z k o n a ) ; c) v l a s t n zemepisn m e n , n a p r . : Ostr; Kriv, Sedlin, Hlbok, aj Zzriv, Dubov, Vbov,

belova,
Viov,

Ocova,

Pohorela, Siheln,

Makov, Beeov, Senn,

tefanova,
Vchodn, Skalit;

ubietov,

Jaseov,

Brodsk,

zemepisn m e n

so s t r e d o s l o v e n s k o u

hovorovou

podobou

p d o c h , n a p r . : Koncist elezn;

(z K o n i s t h o ) , Plalivo,

Machnat,

d) slovansk osobn a zemepisn m e n , k t o r m a j v p r s l u n o m j a z y k u v m u s k o m r o d e p o d o b u t v r d h o p r d a v n h o m e n a , z a k o n e n n a -y, -i, -oj, -ki, -ski, -cki, -cki, -kij, (Suchho), Koevoj Taszycki, dowskej), Zabogatyj (Koevho), Slowacki, Desnickaja Trubeckoj Raki, -skij, -ckij, n a p r . : Kiparsky (Tlstho), Rozwadowski, Vyinskij, (Groznho), Bogorodskoje (Bogorodickho); nejak, ktorsi, hocak, niektor, kkonsbn, niekok, utret, skryt, zakryt, obleen, hocijak, daktor, tok, jednak, zoit, zatvoren, obit* ktor, (Kiparskho), Polevoj Milewski, Sklodowska Danyj (Zbogateho), Gorkij, Tolstoj Majakovskij, Oroznyj (Gorodskho), Bogorodickij dajak, voajak, nijak, on, kok, piaty, viacer volan, st, -yj, Suchi (Polevho), Vidoeski, (Sklo(Daneho), (Bogorodskho),

(Trubeckho),

(Desnickej); Gorodskoje aksi, vakov, brsktor, druh, tak,

Vysoko j e (Vysokho), Michajlovskoje brsak, voaktor, tokorak, dvojak, nasaden, zamurovan, pleten, 3. z m e n : ak, velijak, hociktor,

(Michajlovskho);

kadejak, sam, tvrt, mnoh,

kokorak, milinty, (iaci); brsen,

tokonsobn; dvojm, vylzan, zahanben, dvojnsobn, nakmen, vyisten,

4. slovky: prv,

5. t r p n p r a s t i a , n a p r . : psan, preziabnut, pretiahnut,

napojen, zaplaten.

osprosten, pozamykan,

poukladan,

P d o v p r p o n y sa v r m c i v z o r u pekn n a p r . : rzny rznym brny, sedliacky, mlkvy, tly, mtvy, rzneho zky, rznemu priamy, siaty, rznymi; turiansky, slvnystly, mdry, rencky, krsny, richtrsky, prehriaty,

skracuj poda rytmickho zkona, rzni rzne rny, rieny, dvojdielny, rznych ry, hrny, prsny, bancky, hny, monotnny, znmy, ierny, rchly, drieny,

rznym metiacky,

hrniarsky, zaodiaty,

obrcky,

alamnsky,

iluzrny, nuklerny, hrd

fiktvny, generlny,

socilny, serizny, manelia,

suvernny,

aktulny,

morlny,

efektvny,

polrny,

nervzny. krut bratia, krsne sti deti, robotnci, mali usmiate stli dievence, lenovia,

S p o l u h l s k y d, t, n, l s a p r e d p r p o n o v m i i, , e v y s l o v u j t v r d o , n a p r . :
mldenci, iaci, mlad prsni vyberan vychovvatelia, chlapci,

biele tvre. fmou.

T m sa vyznauje hranica medzi lexiklnou a gramatickou mor

peknieho, dobriemu, peknemu s

Stredoslovensk t v a r y typu dobro, peJcn, dobrieho,

hovorov. V krsnej literatre sa vyuvaj ako prvok udovej rei alebo familirneho tlu. Vie, ak je chlap: nepomysl na dobro, len kde by, o b y . " ( K U K U N ) Mio vysko ako ryba a nechybel mu ani ert, len mu brucho sadzou zamazan bolo. ( L A S K O M E R S K ) Dra: oe je richtreje Katua vari nie poriadno dieva? ( T A J O V S K )
Mkk vzor cudz

Musk rod
N . cudz- G. D. A . cudz-ieho (iv.)

J e d n o t n slo Stredn rod

cudz-ie cudz-ieho cudz-iemu cudz-ie (o) cudz-om cudz-m (o)

ensk rod
cudz-ia cudz-ej cudz-ej cudz-iu cudz-ej cudz-ou

cudz-
L. I.

(neiv.)

M n o n slo
N. G. D. A. L . (o) I. cudz- ( m u . os.)

cudz-ie

(ostatn rody)

cudz-ch cudz-m cudz-ch ( m u . os.)

cudz-ie

(ostatn rody)

cudz-ch cudz-mi

M k k v z o r cudz z a h a s v o j m s k l o o v a n m p r i m r n e (vemi m a l p o e t ) i sekundrne vlastnostn prdavn men, podstatn men vzniknut ich s u b stantivizciou, d r u h a tretie stupne p r d a v n c h m i e n a slov i n c h s l o v n c h d r u h o v , k t o r m a j v N . sg. p r e d p d o v o u p r p o n o u -, -ia, -ie (-i, -a, -e) m k k s p o l u h l s k u c, dz, , dz, , z.
P o d a v z o r u cudz
a) p r i m r n e : rdzi,

sa s k l o u j :
sci, horci, ri, dzi, sviei, pei;

1. v l a s t n o s t n p r d a v n m e n :

15

Morfolgia

225

b ) s e k u n d r n e , n a p r . : irokoplec, padac, naahovac, zajtraj, aj, domci, obrbac, pozajtraj, domaj sedac, sklpac, teraj, poludaj, (arch.); rozmetvai,

bezpci; potac, tunaj,

bic, psac,

kryc, hojdac,

zac,

visac,

skladac, zakladac, predveraj, ve

pletac, nedeaj,

vtedaj, raaj,

tamoj,

veraj,

stredaj,

sobotaj,

c) s e k u n d r n e p r d a v n m e n u t v o r e n p r p o n o u -ac o d v e o b e c n c h p o d s t a t n c h m i e n z v i e r a t , n a p r . : blac, husac, knieac; 2. t v a r y d r u h h o a t r e t i e h o s t u p a p r d a v n c h mien, n a p r . : (naj)dh, (naj)vzcnej, (naj) pravidelnej, skromnej, (naj)erven, (naj)znmej, (naj)istej, (naj)vlastnej, (naj)tmav, (naj)uz, (naj)hor, (naj)scej, (naj)iadanej, (naj)skor; (naj)prv, (naj)dleitej, (naj)okresaneji, (naj)cudzej, (naj)men, (naj)horkeji, (naj)osamelej, (naj)kurac, liac, srac, teac, muac, myac, zabo, rybac, maac, a o d o s o b n h o p o d s t a t n h o m e n a kniea

3. p o d s t a t n m e n , k t o r vznikli substantivizciou p r d a v n c h mien: a ) v e o b e c n m e n , n a p r . : domci n k o v i ) , domca, cestujci, Menia; prchodz, budci, budca veriaci; Star, Lep, Svinie, Men, Jesenie; Staria, Lepia, Hofej; ( = majite b y t u vo vzahu k p o d n j o m pracujci, (jej b u d c i , j e h o b u d c a ) , starej,

b ) v l a s t n o s o b n m e n , n a p r . : Krajci,

s e m p a t r i a aj e s k m e n a k o Dolej,

c) v l a s t n z e m e p i s n m e n , n a p r . : Revca, ie; nie, da, voa, si, hoci, tisci; ni;

4 . o p y t o v a c i e p r i v l a s t o v a c i e a n e u r i t p r i v l a s t o v a c i e z m e n ia 5. r a d o v s l o v k y : tret,

6. i n n p r a s t i e p r t o m n a i n n p r a s t i e m i n u l , n a p r . : enci,

lejci, stojaci; spoah-

puci,
chytiv, nuv

vldnuci, prebehnuv, sa, zaumieniv

prosiaci, odav,

letiaci,

zeniaci si.

sa, zasiav,

mysliaci naliav,

si,

bojaci vrtiv

sa, sa,

zavolav,

si, ahnuv

P d o v p r p o n y s a v r m c i v z o r u cudz rdzim ri, boliaci, prekliav, rdza sviei, sediaci, rdzu domci. prpony innho bojaci prastia sa, rdze

skracuj poda rytmickho z k o n a rdzeho rdzemu sci, dzi, napr.: tomu zaviavi, rdzim s rdzimi, vdy

( o k r e m i n n h o p r a s t i a m i n u l h o ) , n a p r . : rdzi rdzich

Pdov

prtomnho volajci,

krtke, Naproti

variaci,

stojaci,

kupujci.

p d o v p r p o n y innho prastia m i n u l h o s v d y dlh, n a p r . : usmiav sa, zohriav sa, naliav, zachytiv.

1. V L . sg. muskho rodu je pdov prpona -om: tunajom, zajtrajom, lepom, stoja-, com, volacom, tretom, nie ,,-iom" (tunajiom", voaiom"). V. I . sg. enskho rodu je prpona -ou: lepou, vou, dacou, zavolavou, nie ,,-iou" (lepiou", daiou", zavolaviou"). 2. V starom spisovnom ze bolo prdavnch mien mkkho zakonenia viacej; po-

uvali sa aj prdavn men s prponou -n, n a p r . : horn, doln, krajn, vyn, nin, vrchn, spodn, stredn, bon, rann, veern, denn, tdenn, predn, zadn, letn, zemn, hlavni, nrodn, literrni. Dnes sa pouvaj len t v a r y n a -n: horn . . . Matka im je zem studen, /sestra im je rosa rannia, / svit, m r k , ona prde/ pomodli sa bez prestania, ( J . K R )

Vzor pv
J e d n o t n slo Musk rod
N . pv- G. D. A . pv-ieho (iv.) (vl-) pv-ieho pv-iemu pv-ie (o) pv-om pv-m (vel-om)

Stredn rod
pv-ie .

ensk
pv-ia pvej pv-ej pv-iu pv-ej pv-ou

rod

pv-
L. L

(neiv.)
(ve-ou)

M n o n slo
N. G. D. A. L. I. (o) pv- (mu. os.)

pv-ie

(ostatn rody)

pv-ch pv-m pv-ch (mu. os.)

pv-ie

(ostatn rody)

pv-ch pv-mi

V z o r i v o n y c h p r d a v n c h m i e n pv j e p r o d u k t v n y p r i o d v o d z o v a n p r d a v n c h mien od veobecnch mien zvierat, ale n e p r o d u k t v n y pri o d v o d z o v a n od veobecnch mien osb a vec. Z a h a svojm s k l o o v a n m s e k u n d r n e prdavn m e n utvoren od zvieracch p o d s t a t n c h mien, od n i e k o k c h o s o b n c h a v n i m o n e aj o d i n c h p o d s t a t n c h m i e n p r p o n o u -, -ia, -ie, p r e d ktorou je obojak alebo m k k spoluhlska. P o d a v z o r u pv podstatnch mien:
leopard, jazve, tre, ryb, vyz; b) o s b : ( b s . matria love, dka), bo, diev trpasli, umrl, obrci, strid, hrozno); obr, bab, mater ( b s . a v s p o j e n dievie koht, mrav, dod, sup,

sa s k l o u j p r d a v n m e n o d v o d e n o d
sled, labut, muflon, vt, pl, tav, vl, bl, iraf, jelen, kan, lani, vel, stra, mu, os, vl, datl orl, dobyt, holub,

veobecnch
(datl), sokol, dud, zabi, my, kan, l, sob, dikobraz,

a) z v i e r a t , n a p r . : medved, vran, zaja, buldod, lam, veveri, gled, sov,

havran,

kapn, chrob, hro, papagj,

antilop,

ptros,

koz,

c) vec (v udovej a umeleckej rei): nevdz,

so.

smre,

iben,

sin

(od slnce),

P d o v p r p o n y v rmci t o h t o vzoru sa poda r y t m i c k h o z k o n a n e k r t i a ,

o s t v a j dlh, n a p r . : vt vtieho vtiemu vtm vtmi; koht,

motli, muflon; v n i m k u t v o r i a d r u h o v p r d a v n m e n o d v o d e n o d zviera cch p o d s t a t n c h mien zakonench n a -j alebo -ja, a t o v t v a r o c h , v k t o r c h sa p d o v p r p o n a obsahujca dvojhlsku ia, ie, iu skracuje; n a p r . papagjeho,
papagjemu; papagju (re).

Vzhadom na to, e druhov prdavn men odvoden od zvieracch podstatnch mien zakonench na -j'a boli by v zkladnch tvaroch homonymn s tvarmi prslunho podstatnho mena (napr. papagja hlava, papagje oi, papagju kou"), treba poui in odvodzovae postup, a to alebo utvori privlastovacie prdavn meno (papagjova re), alebo vyjadri dan vzah predlokovm vrazom (perie z papagja). P r d a v n m e n t o h t o vzoru, k t o r c h k m e sa kon n a d, , , , n a p r k l a d
had, hadom, koht, vran, vel, orl, krokodl, veom, vranou, orlom, velou, osl, z a c h o v v a j m k k o s k m e o v e j krokodlom, orou, oslom, a v I . sg. en. r o d u , oslou.

spoluhlsky v o v e t k c h pdoch, t e d a aj p r e d - o - v L . sg. m u . r o d u , n a p r . :

kohtom, vranom, kohtou, n a p r . : hadou, krokodlou,

V L. sg. mu. rodu je prpona -om, nie ,,-iom" a v I. sg. en. rodu je prpona -ou,
nie ,,-iou", napr.: bbom (o babom lete), sobom (o sobom mlieku), supom, lmom, irafom, husom, kozom, vyzom; bbou (pod Bbou horou), sobou, supou, lamou, sovom, sovou,

irafou, husou, kozou, vyzou nie babiom", koziom"; babiou" (Babiou horou"), koziou" (pod Koziou" skalou). Vzor otcov J e d n o t n slo Musk r o d
N. otcov-0

Stredn rod
otcov-o

ensk rod
otcov-a otcov-ej otcov-ej

G. otcov-ho D. otcov-mu A . otcov-ho (iv.) otcov-0 (neiv. L. (o) otcovom I. otcov-m

otcov-o (o)

otcov-u otcov-ej otcov-ou

Mnon slo
otcov-i (mu. os.)

otcov-e (ostatn r o d y ) G. D.
otcov-ch otcov-m

A. L. I. (o)

otcov-ch otcov-e (ostatn rody) otcov-ch otcov-mi (matkin) je n e o b m e d z e n e p r o

V z o r p r i v l a s t o v a c c h p r d a v n c h m i e n otcov

d u k t v n y pri odvodzovan prdavnch mien od osobnch veobecnch i vlast nch podstatnch mien muskho a enskho rodu, menej p r o d u k t v n y pri odvodzovan od zvieracch vlastnch a veobecnch p o d s t a t n c h m i e n ; n e produktvny v okruhu odvodzovania od osobnch p o d s t a t n c h mien strednho rodu a od n e o s o b n c h p o d s t a t n c h mien. P o d a v z o r u otcov sa s k l o u j p r i v l a s t o v a c i e p r d a v n m e n : trov, Kukunov, Kozov, bratov, HrebenKrapov, otcov, bankov, usporiadateov, filatelistov; Zahrajov, pav vrabcov, 1. o d v o d e n p r p o n o u -ov, -ova, -ovo o d p o d s t a t n c h m i e n m u s k h o r o d u : a) o s o b n c h v l a s t n c h m i e n , n a p r . : Bernolkov, dov, Suchoov, Jahodov, Janov, susedov, radnkov, Kovov, Struhrov, napr.: iakov, brankrov, junkov, Gajdokov; vagrov, uov, predsedov, Bodrkov, kov, vlkov, Martinov, priateov, itateov, Jozefov; mien, vojakov, hrov, mien, Lermontovov, chlapov, kominrov, obrancov, mldencov, Petrov, Zvarov, chlapcov, sudcov, bicyklistov, imov, baranov, tigrov,

Suvorovov; robotnkov,

b) o s o b n c h

veobecnch

pokladnkov, Chvostkov;

maliarov,

c) z v i e r a c c h v l a s t n c h

n a p r . : Dunov,

Pejkov, koov,

d) z v i e r a c c h v e o b e c n c h m i e n , n a p r . : psov, medveov, (atov); -ina, capov, zajacov, kohtov, d'ateov

kocrov, jeleov,

diviakov,

2. o d v o d e n p r p o n o u -in, Magdin, Figulikin, Predkin, nkin, pisrkin, Guganin, ovcin, Ilin, Katrenin;

-ino o d p o d s t a t n c h m i e n e n s k h o r o d u : Elenin, Zuzkin, Anikin, Jankin, Zemankin, matkin, kuchrkin, usporiadatekin; Ruin, Rohakin, kravin, emlin, Gifrenin, Erin; sliepkin, kvokin, utin, susedin, Vierin, Sonin, Hlavajkin, Petrkin, robotasnkin,

a) r o d n c h m i e n , n a p r . : Mriin,

b) h o v o r o v c h f o r i e m p r i e z v i s k , n a p r . : Janka Hurajkin, Zvarkin, lenkin, sdkynin, Blkin, kozin, Halajkin, Michalkin Stankin, (Michalkin Slanikin, gr); sestrin, pracovnkin, doktorMn, Gukrinin,

c) o s o b n c h v e o b e c n c h m i e n , n a p r . : enin, uitekin, sokynin, Zplatin, kukukin. oetrovatekin, letkynin, Sobonin,

d) z v i e r a c c h v l a s t n c h m i e n , n a p r . : Rysulin,

e) z v i e r a c c h v e o b e c n c h m i e n , n a p r . : makin,

1. a), Musk priezvisk domce i cudzie zakonen n a -ov a -in sa sklouj poda vzoru chlap, napr.: Ondrejov, Horov, Sldkoviov, Matchov, Lermontov, Kuznecov, Lenin, Puskin, Miurin, Zorin (Ondrejov OndrejovaOndrejovovi Ondrejovom; Kuznecov Kuznecova Kuznecovovi Kuznecovom);

b) zemepisn men muskho rodu zakonen na -ov sa sklouj poda vzoru dub,
napr.: Miloslavov, dovom); Leopoldov (z Leopoldova k Leopoldovu o Leopoldove za Leopol

c) zemepisn men strednho rodu zakonen na -ovo sa sklouj poda vzoru mesto,
napr.: Hlcovo, Bernolkovo, Hamuliakovo, Hroboovo, Hurbanovo, Matukovo, Mudroovo, Kmeovo, vermovo (zo vermova k vermovu o vermove za vermovom).

2. Od veobecnch a vlastnch podstatnch mien, ktor maj podobu prdavnch mien, sa privlastovacie prdavn men netvoria. Prznak privlastnenia sa pri nich vy
jadruje genitvom, napr. dcra domceho, vagrin domcej, brat chynej, re vekomonej* klobk starejieho, kabt cestujceho, smev prchodzieho, ulica Komenskho, preklady Jesenskej, obraz Medveckej, rukopis Boreckej, list Vonej, kniha Javorovej.

Vzah prdavnch mien k ostatnm slovnm druhom

1. N i e k t o r p o d s t a t n m e n n a d o b u d l i v h o v o r o v o m t l e r z n e r o z h o d n h o (ba n i e k e d y a nesklonnho) a d j e k t v a . S t o p o d s t a t n m e n mrcha, puha,
potvora, paskuda paskuda, honlnk, kouha, kouha grobian; mldenec, ert, svia, de, grobian hunct. puha dievka; Ako nezhodne adjektva cesta, ert potvora zena, svia chlapisko, lovek, sa p o u v a j v spojeniach t y p u mrcha

hunct tetka. Maj funkciu n e z h o d n h o p r v l a s t k u . I d e o t a k p r v l a s t o k , k t o r m p o d o b n funkciu a k o p r s t a v o k v n e e x p r e s v n y c h s p o j e n i a c h hrdina lovek (lovek-hrdina), viaz Janko, chudk Miko.

Jaj, sleiniatko, sleiniatko!" pone sa mu potvora chlapec hned vysmieva. ( B Z U S ) Petr sa pousiloval m rchlejie strati sa od huncta tetky, ( F I G U L I ) Charakterizan pouit podstatn men nenadobdaj kategrie prdav n c h m i e n g r a m a t i c k k a t e g r i u z h o d y v r o d e , v sle, v p d e , a n i k a t e g r i u s t u p o v a n i a . I c h v z a h k u r o v a n m u p o d s t a t n m u m e n u sa n a z n a u j e primknanm. N a j v y s t u p e adjektivizcie m slovo mrcha, k t o r sa p o u v a t a k m e r l e n vo funkcii n e z h o d n h o p r v l a s t k u .
Podstatn m e n mrcha, puha, potvora, paskuda; ert, svia, hunct s

v postaven nezhodnho prvlastku rovnoznan s prslunmi sekundrnymi (od n i c h o d v o d e n m i ) p r d a v n m i m e n a m i : mrchav, puhav, potvor sk,
paskudn; ertovsk, svinsk, hunctsky. S p o j e n i a t y p u potvora dievka v porov

n a n s t y p o m potvorsk dievka m a j emocionlnej c h a r a k t e r , s expresvnejie. O k r e m t o h o j e m e d z i nimi aj t e n rozdiel, e p r i n e i v o t n c h p o d s t a t n c h m e n c h s a z v y a j n e p o u v a j l e n o h y b n p o d o b y , n a p r . potvorsk robota,

ertovsk cesta, hunctska kniha.

Niektor prdavn men si ponechvaj podobu prdavnch mien, ale strcaj ich zkladn funkciu vyjadrova prznak veci. Nadobdaj predmetn, substantvny vznam a prechdzaj do slovnho druhu podstatnch mien. Prdavn men ako slov, ktor oznauj veobecne prznak, mu pririeka prznak

celmu radu vec. Ke sa prdavn meno substantivizuje, zuuje svoj pvodn vznam a konkretizuje ho: neoznauje u prslun prznak, le ist konkrtnu vec, ktor tento
prznak charakterizuje, napr. hlavn (= hlavn ank), hradsk, jarmon.

2. Z o z v r a t n h o p r i v l a s t o v a c i e h o z m e n a svoj vzniklo v z n a m o v m p o m k n u t m p r d a v n m e n o nesvoj, k t o r si z a c h o v v a z m e n n skloovanie. P o u v a sa v o v z n a m e n e m a j c i svoj z v y a j n z d r a v fyzick alebo d u e v n s t a v " , a t o len ako m e n n prsudok a doplnok. V z n a m o v i f o r m l n e p r e d p o k l a d y n a u p l a t n e n i e kategrie s t u p o v a n i a p r d a v n m e n o nesvoj m , n o j e h o d r u h a t r e t s t u p e m prleitostn a e x p r e s v n y r z : nesvoj n e s v o j n a j n e s v o j " . E x p r e s v n y r z m aj j e h o
l e x i k l n e s t u p o v a n i e : nesvoj nesvoj najmenej nesvoj. nani robota; pe
C

viac

nesvoj

najviac

nesvoj j nesvoj

menej

V o funkcii v e o b e c n h o a t r i b t u ( a d j e k t v n e h o adverbilneho) sa p o u v a
s l o v c e z m e n n h o p v o d u nani: celkom nani. M v z n a m

nedobr, nepouiten; nedobre, nepouite!ne . Prdavn men cudz, vlastn, cel s zas n a prechode k zmenm. Ukazuj to antonymick dvojice cudz - svoj ( = mj, tvoj, jeho, jej, n, v, ich); vlastn ( = mj, tvoj, jeho, jej, n, v, ich pri zdraznen) cudz (= nie svoj) a paralelnos slovca cel, pouvanho ako tirenie jednotliviny, so zmenom vetok vetci vetky, pouvanho ako urenie mnoiny. 3. V s l e d o k s a e n i a a l e b o m e r a n i a v e c poda istej k v a l i t y s a v y j a d r u j e r a d o v m i s l o v k a m i prv, druh . . . posledn. Okrajov slovky prv a po sledn m a j v t a k o m t o p o s t a v e n v z n a m najvyieho s t u p a p r s l u n h o p r d a v n h o m e n a : prv = m a j c i v n a j v y e j miere i a d a n (meran) k v a l i t u , posledn = m a j c i v n a j m e n e j m i e r e t istii k v a l i t u alebo v najvej m i e r e p r o t i k l a d n k v a l i t u . T a k t o prv z n a , ,naj rchlej' , , , n a j o b r a t n e j , n a j silnej", n a j o d v n e j " a t d . a posledn z n a n a j n e o b r a t n e j " (najmenej obratn), najslab", najbojazlivej" a t d . P o d o b n e sa p o u v a j s p o j e n i a s n i e k t o r m i i n m i r a d o v m i slovkami, n a p r . spojenie siedme nebo, by v siedmom nebi s v z n a m o m preva najvie astie". V h o v o r o v e j rei r a d o v s l o v k y v s p o j e n i a c h siedmy vlak, poljedensty rchlik s t v a j sa s e k u n d r n y m i p r d a v n m i m e n a m i a z a s t u p u j v z a n prvlastkov vetu. 4. Sloveso m t r i t v a r y , k t o r s g r a m a t i c k y i lexiklne n a p r e c h o d e k p r d a v n m u m e n u . S t o i n n p r a s t i e p r t o m n , inn prastie m i n u l a t r p n p r a s t i e . Vea i n n c h p r a s t p r t o m n c h a t r p n c h prast s a a d j e k t i v i z o c

v a l o , p r e l o k a d j e k t v a m , n a p r . : nemohci, jci, cten, rozhodujci, skazen, preiban, ustat, podbit, oddan, uen, usmiaty.

vemohci, otvoren,

treskci, viazan,

vrci, urazen,

vynika den,

Ale v i n a a d j e k t i v i z o v a n c h p r a s t si z a c h o v v a s t o p y v i d u z k l a d -

neho slovesa, n a p r . vynikajci,

slovesch vynika, rozhodova; d o k o n a v v i d slovies uhladi,

rozhodujci
uhladen, skazi sa,

maj nznaky nedokonavosti p o

skazen, zars. zarasten poukazuj na

N a rozdiel o d zkladnho slovesa s t a v zo zavenho (dokonavho) d e j a v y j a d r u j n a p r k l a d tieto adjektivizovan t r p n prastia: cvien (cvien
pes = v y c v i e n pes), den ren mrkva = uvaren (den slanina = z a d e n slanina), varen (mrazen hrach = zmrazen); (va it m r k v a ) ; mrazen

(kabt it zo skna = uit). Vyjadruj spsob p r p r a v y a s p r a c o v a n i a , v y h o t o v e n i a vec alebo p r a v y ltok, p o t r a v n Tie a d j e k t i v i z o v a n prastia, k t o r c h z k l a d n sloveso m m e r a t e n inky, zskavaj kategriu s t u p o v a n i a , n a p r . : vrci
najvrcej, banej nej naptej osvieujci najtlmenej, najnaptej osvieujcej cvien atd. prekrven najosvieujcej, najcvicenej, najprekrvenej, najpreibanej, cvicenej

osb, z v i e r a t a pod. kvantitatvne vrcej

napt preitlme tlmen

preiban

prekrvenej

T a k m e r od v e t k c h adjektivizovanch t r p n c h prast sa t v o r i a a b s t r a k t n s u b s t a n t v a s p r p o n o u -os a a d v e r b i s p r p o n o u -e, n a p r . : preiban preibanos preiban, prekrvene, otvoren cvien cvienos cvien, otvorene. prekrven prekrvenos otvorenos

A b s t r a k t n s u b s t a n t v a s prponou -os sa t v o r i a aj o d n i e k t o r c h a d j e k t i v i z o v a n c h innch prast p r t o m n c h , n a p r . : vynikajcos, vemohcos (astejie vemohcnos), vevedcnos. A d v e r b i o d nich o d v o d e n m a j n a
pospol p r p o n u -o, n a p r . : vynikajco, p r a s t i a 1-ovho, n a p r . : bdel, plynul. vevedco, zfal, vyhovujco, pozostal, kajco. osamel, vypukl,

P l n a d j e k t v n u platnos m a j aj p r d a v n m e n odvoden o d t a k z v a n h o
zvisl,

A d j e k t v n e c h p a n i e p v o d n c h prast charakterizuj t e d a t i e t o z n a k y : a) s t u p u j sa; b) t v o r i a sa o d nich prslovky prponou -e, -o; c) t v o r i a sa o d nich a b s t r a k t n s u b s t a n t v a p r p o n o u -os. 5. Citoslovcia hej, hur, M, hr-hr metaforicky p o m k n a j "svoj v z n a m a p o u v a j sa v o funkcii nezhodnho a t r i b t u . Hej m v z n a m v b o r n " , z n a m e n i t " , hur m v z n a m r c h l y " , n a p o c h y t r e u r o b e n " , n e p r e m y s
l e n " , , , p r e n h l e n ' : hej prca, hej pesnika, hur plnovanie; on je tak M (hr-hr) do
c

hej uhaj; vetkho.

hur robota, hur

program,

Zmen
Pronomin

Defincia
Z m e n s slov so v e o b e c n m v z n a m o m , k t o r n e p o m e n v a j j a v y s k u tonosti p r i a m o , ale o z n a u j , z r i e d k a v e j i e n a z n a u j i c h t a k , e u k a z u j alebo o d k a z u j n a n e z h a d i s k a p o d v a t e a a p r i t o m v y j a d r u j g r a m a t i c k vznamy konkrtnych nzvov; vo vete v y s t u p u j t a k a k o slovn d r u h y , na ktor poukazuj. Prslun jav skutonosti zmen presne oznauj a v p r e h o v o r e , lebo v z n a m z m e n sa k o n k r e t i z u j e s i t u c i o u , k o n t e x t o m a g e s t o m . N a p r k l a d hovoriaci n e p o m e n v a p r i j m a t e a ( a d r e s t a rei) m e n o m , le oznauje h o z m e n o m 2. os. ty. Z m e n o ty o z n a u j e k a d h o s p o l u b e s e d n k a , j e t o p o m e n o v a n i e ubovonej o s o b y a k o p r i j m a t e a j a z y k o v h o p r e j a v u . P o d o b n e vo v e t e To je tvoja robota m z m e n o tvoja v e o b e c n v z n a m p r i v l a s t ovacieho a d j e k t v a k p o m e n o v a n i u k a d h o p r i j m a t e a . Aj z m e n o tak v o v e t e Tak vodu som ete nepil m v e o b e c n v z n a m a k o s t n h o p r d a v n h o m e n a , t a k e m e u k a z o v a n a ubovon v l a s t n o s , k t o r s a b e z p r o s t r e d n e v n m a (napr. ist, studen, sviea, pitn, chutn, lieiv atd'.), a l e b o o d k a z o v a n a vlastnos, k t o r sa k o n k r t n e p o m e n v a v p r e d c h d z a j c e j , p r p . v n a s l e dujcej asti k o n t e x t u . T a k i s t o z m e n o tok, n a p r . v o v e t e Predvda, e my sami nezdolieme tok robotu ( K U K U N ) , m v e o b e c n k v a n t i t a t v n y v z n a m , a l e v prehovore ukazuje alebo odkazuje na presn k v a n t i t u . P o d o b n v e o b e c n v z n a m m a j aj o s t a t n z m e n . Tto svojrznos vznamu zmen sa odra na ich umiesten v rei. Stoja zva a za menami a s ich gramatickmi (nie lexiklnymi) synonymami. Naprklad zmeno t vo vete Sedliacka nieje pani, t nesta cifrova svoj dom ( T I M R A V A ) je gramatickm syno nymom podstatnho mena sedliacka. Starie defincie, v ktorch sa vravelo, e zmen pouvame namiesto podstatnch a prdavnch mien, nevystihovali dostatone vznam a postavenie zmen v jazyku. 1. Zmen nezamieaj men, le iba na men odkazuj, naznauj ich; nepomen-

v a j osobu, v e c , vlastnos, okolnos, i b a n a u u k a z u j , alebo j u p r i p o m n a j . N a m i e s t o m e n a m o n o vone poui len in m e n o jeho lexiklne s y n o n y m u m ( n a p r . oblok m i e s t o okno, sviei m i e s t o erstv). Z m e n s u k a z o v a c i e a odkazovacie slov, t . j . p o u v a j sa n a j m v p r i a m o m r e o v o m s t y k u hovoriaceho s p r i j m a t e o m alebo l e n v t e d y , k e d sa osoba, v e c , vlastnos v blzkom k o n t e x t e p o m e n v a jej k o n k r t n y m m e n o m . B e z o p r e t i a o situciu a l e b o o k o n t e x t ostvaj z m e n n e k o n k r e t i z o v a n ; v t e d y m v p o v e d n e u r i t c h a r a k t e r . S m e n a m i s a d a j najvonejie zamiea u k a z o v a c i e z m e n . V b e c sa n e d a j z a m i e a n a p r . opytovacie, osobn, z v r a t n a p r i v l a s t o v a c i e z m e n . S t a r defincia m o h l a zvdza k n h a d u , e k a d z m e n o s a d n a h r a d i p l n m n z v o m . V g r a m a t i c k y usporiadanej rei v a k n a m i e s t e z m e n a n e m e st n m z a s t u p o v a n m e n o . O p a k o v a n i e slov p o m e n o v a n t a m , k d e sa m a j poui z m e n , p s o b d o j m o m nevyspelej alebo neusporiadanej rei.
54

2. S t a r i e defincie n e z a r a d o v a l i k z m e n m seln z m e n so v e o b e c n m v z n a m o m , ani p r s l o v k o v z m e n , hoci vzah m e d z i k o n k r t n y m p o m e n o v a n m p o t u alebo okol nosti a p r s l u n m z m e n o m je t a k i s t a k o p r i s u b s t a n t v n y c h a a d j e k t v n y c h z mench. 8. K m s u b s t a n c i a , k v a l i t a , k v a n t i t a , okolnos s a asto o z n a u j z m e n a m i , zatia dej sa n a z n a u j e z m e n o m len ojedinel, a t o alebo z m e n a m i tento, toto, on, ono alebo slovesnmi z m e n a m i ondia, onai, tentova. V e t k y slovesn z m e n s t y l i s t i c k y p r z n a k o v a stoja n a okraji spisovnho j a z y k a . P r o v , r y v o k : J a n o : N o n . . . t o t o odondiali h o . V i k t r i a : o h a b k , k d e j e ? J a n o : D o m e s t a h o predondiali. .. V i k t r i a : O n sa opovil bez m j h o r o z k a z u ? J a n o : V o l a k o p s m o e m u s podondiai. (STODOLA) Z m e n p o d p o r u j sklbenos a spornos rei. U m o u j i v d l h o m p r e j a v e o tej istej veci v y h n sa o p a k o v a n i u t o h o istho slova. S t o z v a k r t k e (jednoslabin a dvojslabin) slov. K e d e m a j v e o b e c n v z n a m , j e i c h v p o m e r e k m e n m vemi m l o . I c h p o e t j e v j a z y k u k o n e n a m e n s a ovea p o m a l i e a k o p o e t p l n o v z n a m o v c h s l o v n c h d r u h o v . Z m e n s a v a k pou v a j ovea astejie a k o jednotliv slov z p l n o v z n a m o v c h s l o v n c h d r u h o v .

Rozdelenie zmen
Z m e n r o z d e u j e m e j e d n a k p o d a v e c n h o v z n a m u (funkcie), j e d n a k p o d a gramatickch vlastnost. A . P o d a v e c n h o v z n a m u s a z m e n rozdeuj n a es d r u h o v . 1. O s o b n z m e n : a) z k l a d n : ja, my ( 1 . o s o b a ) , ty, vy (2. osoba), on, ona, ono, oni, ony (3. osoba);

b) p r i v l a s t o v a c i e : mj, n, tvoj, v, jeho, jej, ich.

2. Z v r a t n z m e n :

a) z k l a d n : seba) sa; b) p r i v l a s t o v a c i e : svoj.

Osobn a z v r a t n z m e n tvoria uiu s k u p i n u v r m c i v e t k c h z m e n , lebo s okrem inho p o m e n o v a n m g r a m a t i c k c h funkci. 3. U k a z o v a c i e : ten, onen/on, tak, onak, tok, tokorak, toko, tak, tam,

vtedy ...
4. O p y t o v a c i e :

kto, o, ak, ktor, , kok, kokorak, kde, kade,

kedy,

ako . ..
O p y t o v a c i e a ukazovacie z m e n s a p o u v a j aj v o vzanej funkcii: opytovacie a k o zkladn vyjadrenie vzahu, ukazovacie a k o pomocn indi ktor. Preto vzan z m e n nie s o s o b i t n m d r u h o m z m e n . 5. N e u r i t : dakto, dao, dajak, daktor, da, niekto, nieo, nejak, niektor,

nie (a i n z m e n t v o r e n z o p y t o v a c c h z m e n a z a s t c poda-, voa-,

veli-, hoci-, hoc-, leda-, leci-, kde-, sotva-, bohvie/bohvie-, ktovie, -si, -kovek), ktor-ten, ten-ktor, ak-tak, o-to, neviem ak, ktovie ak, bohvie ak, bohvie-ak a t d . 6. V y m e d z o v a c i e : ten ist, tenie, tak ist, tak isto/takisto, tame; in, inak, inde, inokedy, inak; vetok, kad; sm, sam; nikto, ni, nijak, ni, nikde, nikdy, nijako . . .
B . P o d a g r a m a t i c k c h v z n a m o v sa delia z m e n n a 1. s u b s t a n t v n e , 2. a d jektvne, 3. numerlne a 4 . adverbilne. I. Substantvne zmen ukazuj n a substancie (na osoby, zvierat a veci), a l e b o o d k a z u j n a i c h m e n . P a t r i a k n i m 1. z k l a d n o s o b n z m e n , 2 . z k l a d n z v r a t n z m e n , 3 . o p y t o v a c i e z m e n kto, o, 4 . n e u r i t z m e n o d v o d e n o d z m e n kto, o (voao, kdeo, sotvakto), 5 . v y m e d z o v a c i e z m e n o d v o d e n o d z m e n kto, o (nikto, ni). S u b s t a n t v n e z m e n s a m e n i a p o d a p d o v . slo m a j l e n o s o b n z m e n (ja my, ty vy, on, ona, ono oni, ony). R o d r o z l i u j l e n o s o b n z m e n 3. o s o b y : on ( m u s k r o d ) , ona ( e n s k r o d ) , ono ( s t r e d n r o d ) , oni ( p r e o s o b y m u s k h o r o d u ) , ony ( m u s k n e i v o t n , e n s k a s t r e d n r o d ) . Z m e n , k t o r nerozliuj g r a m a t i c k r o d , s bezrodov z m e n . V e t k y o s t a t n z m e n s rodov. Substantvne zmen bvaj vo vete t a k m v e t n m lenom a k o p o d s t a t n men. Mu m a pri sebe z h o d n p o s t p o z t v n y p r v l a s t o k a p r s t a v o k .
A c h , vy boh! K a m sto t o prili? ( J E S E N S K ) Medzi i t o m c h o d n k k u b i e l e m u d v o r u , n m k t o s i neznmy o d t m a v h o b o m c v l a . (J. K R U ) J a Martin, Pasiar, vm t o ukem, (MTNA)
5

II. Adjektvne zmen ukazuj na vlastnos a vlastnka, alebo odkazuj na ich p l n n z v y (prdavn m e n ) . M a j t a k t v a r y a k o p r d a v n m e n . K a d j e k t v n y m z m e n m p a t r i a 1. p r i v l a s t o v a c i e - z m e n ( o s o b n i z v r a t n ) , 2. u k a z o v a c i e z m e n , 3 . o p y t o v a c i e z m e n ak, ktor, , 4 . n e u r i t z m e n , a k o velijak, hociktor, si, kovek, 5 . v y m e d z o v a c i e z m e n , n a p r . in,

sam, kad, nijak, ni.

Adjektvne z m e n sa menia poda r o d u , sla, p d u a k o p r d a v n m e n ; zhoduj sa (v r o d e , sle a pde) s p o d s t a t n m i m e n a m i : ten lovek, ak prva,
tak zisk, ie miesto, mj otec; kok robota, tok dobrota; aksi zvuk, sam voda,

kad de. Vo v e t e b v a j t a k m i v e t n m i lenmi a k o p r d a v n m e n ; n a j astejie s p r v l a s t k o m . Ver mu je ete koda v tej zemi hni! ( T I M B A V A ) No on len ma svoj chlieb vo \ n k u a ml. ( K U K U N ) Kok milos od vekho pna! ( K U K U N ) Adjektvne z m e n o , pouit v o v z n a m e s u b s t a n t v n e h o z m e n a , me b y vo v e t e t a k m v e t n m lenom a k o s u b s t a n t v u m . Dvorana itaonice je sce via i slvnostnejia, no t sa nesmie v tak as upotrebi na tanec, ( K U K U N ) Vyal slaninu, kadmu odkrojil z nej kus, posolil, popapriil a podal, ( T I M R A V A ) I I I . N u m e r l n e z m e n u k a z u j n a m n o s t v o , p o r a d i e a n a in seln
vzahy, alebo o d k a z u j n a ich n z v y : koko toko, tok, kokorak tokorak, kok tok, raz tok tkonsobn. kok tok, kokokrt tokokrt, kokonsobn kok tok, rz kok toko rz, raz, koko

Vo v e t e b v a j kokorak tok,

takm tokorak, koko toko

lenom a k o a d j e k t v a (kok kokonsobn toko) rz, kokokrt tkonsobn), tokokrt).

s u b s t a n t v a ( z k l a d n kok toko,

alebo p r s l o v k y (skupinov koko

n s o b n koko

rz

Koko mu da? Dva denre alebo pt? ( J G ) Neviem, kde sa vo mne brala tok odvaha a tok sila. ( V A N T N E R ) Kok sa rozdu pred samou svadbou! ( K U K U N ) Koko rz sa zdu, na velio prdu. (J. K R )

I V . Adverbilne z m e n u k a z u j n a okolnosti a k v a l i t u deja, alebo o d k a z u j

n a ich p l n n z v y : kde tu, tam, nikde; kedy vtedy, dakedy, nikdy; preo

preto; ako tak, voajako,

nijako

. . . Vo v e t e bvajxi p r i l o v k o v m u r e n m .

ijem takto, ako ryba na suchu, ( T A T A R K A ) Sp si, kedy chce a dokedy chce, (r. K R ) V svete pri krse vdy aj pata stoj, ( S L D K O V I ) Z m e n tentova, ondia, t o verblne z m e n . onai a p o d . m a j g r a m a t i c k p o v a h u slovies. S

Osobn zmen
Osobn z m e n oznauj osoby v p o d m i e n k a c h dialgu, t . j . z hadiska p o d vatea. Delia sa n a z k l a d n osobn z m e n : ja, my, ty, vy, on, ona, ono, oni, ony, a n a p r i v l a s t o v a c i e osobn z m e n : mj, n, tvoj, v, jeho, jej, ich.

Zkladn osobn zmen

Z k l a d n osobn z m e n s p o m e n o v a n i a g r a m a t i c k c h osb. Z m e n ja, ty, my, vy oznauj osoby p r i a m o z a s t n e n n a dialgu. Z m e n o ja oznauje p r v osobu, t . j . t osobu, k t o r hovor ( = p o d v a t e a ) . Z m e n o ty oznauje

d r u h o s o b u ie t , k t o r e j s a h o v o r ( = p r i j m a t e a ) . Z m e n o my j e d n a k oznauje zahrnujco p r v osobu a i n osobu alebo niekoko i n c h osb (ja + ty, ja + on, ja + ty + on . . . ) , j e d n a k k o l e k t v n e h o p o d v a t e a (ja + + ja + ja . . . ) . Z m e n o vy j e d n a k z a h a d r u h o s o b u a i n o s o b u a l e b o niekoko i n c h o s b (ty + on, ty + on + ona . . . ) , j e d n a k o z n a u j e k o l e k t v n e h o p r i j m a t e a (ty + ty + ty . . . ) . P r i v y k a n v a k o z n a u j e i n d i v i d u l n e h o prijmatea. Z m e n a m i ja, ty, my, vy s a s p r a v i d l a o z n a u j l e n o s o b y . Z v i e r a t a veci s a n a dialgu m u p r i a m o z a s t o v a l e n p r i personifikcii (zosobnen). Z m e n ja, ty, my, vy n e z a s t u p u j , n e n a h r d z a j p o d s t a t n m e n , l e b o v dialgu s z k l a d n m o z n a e n m z a s t n e n c h o s b . Ja som to . . ohlsilo sa zvonku netrpezlivo, ani neakajc otzku, J a ! I j a som ja! o ja viem, kto je t o ? " durdila sa babka, ( P O D J A V O R I N S K ) Osobn z m e n ja, ty, my, vy n e v y j a d r u j g r a m a t i c k r o d svojm t v a r o m , ale i b a d r u h o t n e , s y n t a k t i c k z h o d o u p r s u d k u , p r v l a s t k u , d o p l n k u ;
n a p r . : ty drah/ty drah, ty si priiel prv/ty si prila prv. Eod prvlastku,

p r s u d k u a d o p l n k u zvis o d p r i r o d z e n h o r o d u z a s t n e n c h o s b . So s t r e d n m r o d o m s a t u s t r e t m e astejie p r i d r u h e j osobe, v n i m o n e , p r i p e r s o n i fikcii aj v p r v e j osobe ( n a p r . z o s o b n e n slnce h o v o r o s e b e v s t r e d n o m r o d e ) : Preo t y , Slnce, nehreje a nesvietia v noci ako vo dne?" Keby ja hrialo a svietilo v noci ako vo dne, musela by zem vyhorie." ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Z m e n 3 . o s o b y u k a z u j n a o s o b y i n a veci, k t o r s a n e z a s t u j n a d i a lgu. Z m e n t r e t e j o s o b y svojimi t v a r m i v y j a d r u j g r a m a t i c k r o d (on, ona, ono) i g r a m a t i c k slo (on oni; ona, ono ony), v m u s k o m r o d e i i v o t nos (oni, na nich i v o t n o s o b y ; ony, na ne n e i v o t n a zvieracie). M a j ir v z n a m a k o z m e n p r v e j a d r u h e j o s o b y . O z n a u j n i e l e n o s o b y , a l e aj z v i e r a t a veci. S v o j m v z n a m o m t v o r i a p r e c h o d k u k a z o v a c m z m e n m ;
p o d o b a j s a i m aj p d o v m i p r p o n a m i (jeho, Osobn zmen 1. a 2. osoby jemu toho, tomu; jej tej).

1. Z m e n o m ja o z n a u j e p o d v a t e s m s e b a : Ja sa volm Ondrej, ( C H R O B K ) No vie, kde je mj Martin?' ptal sa m a , ked zvedel, e som to ja. ( K U K U N )
6

P l n m e n o si p o d v a t e u v d z a z r i e d k a , i b a p o p r i z m e n e n a z v r a z n e n i e , ak nesta situcia n a zreten dorozumenie. Ja som t o ja, Maro, a m a nepoznte? ( R Z U S ) Mne, Jankechovi, darmo chce stpa na prsty, ( M I N )
?

I n sa o s o b n z m e n o d o p a k o n k r t n y m p o m e n o v a n m o s o b y v a d m i nistratvno-prvnych psomnostiach a formulch, k d e sa vyaduje presnos a jednoznanos dajov.

Ja niepodpsan Juraj Neeslek, obyvate vadovsk, na prpad mojej smrti preja vujem posledn vu. ( S L V I K ) 2. a) Z m e n o ty o z n a u j e p r i j m a t e a p r e j a v u , t . j . o s o b u (v personifikcii alebo v b s n i c k o m osloven z v i e r a aj v e c ) , n a k t o r sa p o d v a t e s r e o u obracia. Hej, ty, o sa aby boj, pod sa pasova! ( O N D R E J O V ) A si ty? ( C H R O B K ) No nemuste sa hned ota. Hreo priiel, vidte/ prihovor sa kravm. Lysena, ty, ved sa dok. Spokojne." ( T A T A R K A ) Brezno, Brezno! Hovoria o tebe to i t o .
4

(KUKUN)

b) Z m e n o ty v i v o m r o z p r v a n m e o z n a o v a i v e o b e c n h o p r i j m a t e a . P o d v a t e n m o i v u j e re a z a i n t e r e s v a i t a t e o v ( p o s l u c h o v ) n a o b s a h u v p o v e d e ; v y j a d r u j e n m svoje city, m y l i e n k y , p o z o r o v a n i a t a k , a k o b y s asne p a t r i l i p r e d p o k l a d a n m u p r i j m a t e o v i . Ale vo fabrike je robotnk len ako vajce na rdi. Sekne robota prepustia a, povie slovo faktorovi, chod si po kniku; zarob lepie strhn ti. ( T A J O V S K ) Zd sa t i , e na tejto planine ani nenakos, ani nenapasie. ( K R M R Y ) Ty sa na to vetko dvaa je ti, akoby si bol astn zzraku, ( C H R O B K ) c) Z m e n o m d r u h e j o s o b y a d r e s u j e p o d v a t e o b s a h rei aj s e b e (napr.

v r o z h o r e n , v s e b a o s l o v e n , p r i d o v o l v a n sa s h l a s u s p o l u b e s e d n k a a p o d . ) V druhej chvke vak u je na nohch a osop sa na seba: Blzni sa, i o ti je? Pre pletku bude sa miara na kolen a poka nebo, sprost h u s ? " ( T I M R A V A ) K d e je ten starig?" jedovala sa pani Votick. Zaahne do kart, a ty sed!" ( K U K U N ) 3. a) Z m e n o my o z n a u j e s k u p i n u o s b , d o k t o r e j o k r e m p o d v a t e a p a t r aj in osoba alebo niekoko inch osb. Ty si mi kamart, a my sa nebojme . . . ( O N D R E J O V ) Nemem mu napochytro rozpoveda, o vieme iba m y dvaja, tetka Trkovie a ja. ( J I L E M N I C K ) Obyajne t o bolo tak, e jedno z ns vybehlo na cestu, ( J A N O V ) N a m i e s t o s p o j e n i a z m e n a ja s m e n o m t r e t e j o s o b y sa p o u v a i s p o j e n i e z m e n a my s m e n o m p r s l u n e j o s o b y v i n t r u m e n t l i . P o u i t i e z m e n a my t u svis s p r s u d k o m v p l u r l i .
My s Greguom nemali sme v sebe ani nadutosti, ani chvastavosti Jnovej, ( F I G U L I ) Ked sme sa m y s milm rozluova mali, aj t zem plakala, o sme na nej stli. ( U D .
PIESE)

b) Z m e n o my o z n a u j e k o l e k t v n e h o p o d v a t e a , n a p r k l a d v o v y h l s e n i a c h , rezolcich a pod. My zdolanapsan nemme sa osobne zastni na veobecnom zhromaden nroda slovenskho, da 6. jna b. r. v Turianskom Sv. Martine dra sa majcom, posielame tmto n hlas psomne . . . ( M E M O R A N D U M ) c) Z m e n o m my s a o z n a u j e aj v e o b e c n p r v o s o b a m n o n h o sla, k t o r m o n o n a h r a d i z m e n a m i vetci, kad z ns, a l e b o (v z p o r n e j v e t e ) nikto z ns. P o d v a t e n m z a i n t e r e s v a s p o l u b e s e d n k o v (itateov) n a v p o v e d i .

(JG)

Vntorn n lovek ns enie a my ho poslchame, u z n m , asto na n a u kodu. Ked videla biely krov otcovskho domu, o viali j u star rozpomienky, a k o ke nm prde na u m dvny sen. ( K U K U N )

d.) Z m e n o my s a t y l i s t i c k y v y u v a v o v z n a m e ja. V p u b l i c i s t i c k o m a v e d e c k o m t l e z m e n o m my a u t o r z o s k r o m n o s t i o z n a u j e s v o j u o s o b u ( p l u r a l i s modestiae). Nu hej, bola t u star", u asi rok trvajca lska a m y sme sa z trestuhodnej zbudli vosti nezmienili o nej. ( J . H R U O V S K ) P r v o s o b u m n o n h o sla p o u v a l i o s e b e p a n o v n c i ( p l u r a l i s m a j e s t a t i cus). V literatre s historickou t e m a t i k o u m o n o j u poui a k o c h a r a k t e r i zan prostriedok.
My, Karol VI., slvnemu zemianstvu liptovskmu pozdravenie .
. . (KALINIAK)

e) V o f a m i l i r n y c h p r e j a v o c h b v a z m e n o my aj n a m i e s t o z m e n a 2 . o s o b y ty, vy. N a z n a u j e s a t a k c i t o v z a i n t e r e s o v a n o s p o d v a t e a . Ako n m ide robota? (zus) Ako ns poslchaj obliky? (zus
L E K R O V )

4. a ) Z m e n o vy o z n a u j e p r i j m a t e a a e t e aliu o s o b u a l e b o a l i e o s o b y . Len povedz, o bolo medzi v a m i . dohromady, ( A L E x Y )

(KUKUN)

On m viac rozumu a k o v y vetci

b ) Z m e n o vy o z n a u j e j e d n o t l i v h o p r i j m a t e a p r i v y k a n . ,,Len vy zabchajte, posmelila m a udskm a d o b r o t i v m smevom, Nehnevajte sa, tetka! U v m neprdem, ( O N D R E J O V )

14

(FIGULI)

c) Z m e n o m vy s a v u m e l e c k o m t l e p r i p e r s o n i f i k c i i o s l o v u j a j a zvierat.

veci

Ta ste vy n m zmizli, vy nae ndeje! ( C H A L P K A ) K r a v i k y moje, n e m t v r e , uznajte vy: deti mi ber, synov mi u vzali a ete mi jedin dcru, jedin poteenie moje id spodka. ( T A T A R K A ) d ) Z m e n o vy o z n a u j e aj v e o b e c n d r u h o s o b u . P o d v a t e n m v y j a d r u j e svoje pozorovania, city, m y l i e n k y t a k , a k o b y s a s n e p a t r i l i p r e d p o k l a d a n m prijmateom. Niekoko t a krajina stoj pred v a m i , vy ctite, e je to krajina daom k r o p e n , chmrna, ( V A J A N S K ) Zvuk zamiera, a ho nepout, ale v m sa zd, e ete znie.
(CHROBK)

Skloovanie

zmen

1. a 2.

osoby

J e d n o t n slo 1. o s o b a N. G. ja
ma, mne, ma mi

M n o n slo 1. o s o b a
my a ti ns

2. o s o b a

2. o s o b a
vy vs vm

ty
teba, tebe,

D.

A.
I.

ma, mnou

i ma (o) (

teba, tebe tebou

ta (o)

ns ns nami (o)

vas vs vami

L . (o) mm

G e n i t v , d a t v a a k u z a t v z m e n ja a ty m a j k r a t i e t v a r y ma, mi, a, ti i dlhie t v a r y ma, D l h i e t v a r y mne, 1. p o p r e d l o k e : Bolo t a m veru na m a mnoho roboty,

JAVORINSK); (JANOV)

mne,

teba,

tebe. teba s a p o u v a j :
Vkol teba ero a va.
(POD-

tebe, ma,

2. p r i d r a z e , k t o r j e o k r e m t o h o n a z n a e n a) a s t i c o u : Prichod sa zasa len m n e trpi, b ) p o s t a v e n m n a elo v e t y : J a neviem, ale tebe ovce nikdy nedoja.
(KUKUN) (TAJOVSK)

c) alm u r e n m ( p r s t a v k o m , v e d a j o u v e t o u ) :
Ma, vysokho radnka, podvies, ( S T O D O L A ) Mne, ktor nevedel som si vybra postati, ani to, ani on nebolo vhodn, ( T I M R A V A )

d) p o s t a v e n m d o p r o t i k l a d u alebo do p r i r o v n a n i a : Hoje, baa, hoje, mj, tebe koka a mne loj.

(CHALPKA) (UD. PIESE)

Mne t a k ako tebe,

K r a t i e t v a r y ma, a, mi, ti s p r k l o n k y , s p r a v i d l a n e s t o j a n a d r a z o v o m m i e s t e v o v e t e . P r o v , r o z d i e l : Daj m i pokoj! M n e daj pokoj! Ale v citovch p r e j a v o c h sa k l a d n i e k e d y aj n a p r v m i e s t o v o v e t e . Dones, ena, dky kl! Mu ja vyplatm, ked m u nakladiem,
(TAJOVSK)

K r a t i e t v a r y d a t v u mi, ti a d a t v y p l u r l u nm, vm m a j aj c i t o v v z n a m , k t o r sa n e d v y j a d r i d a t v o m s u b s t a n t v . N i e k e d y sa t a k t o c i t o v d a t v y nahromadia dva i tri. Bu mi poriadny lovek, materi pomhaj! ( O N D R E J O V ) A junk ti crovi pozrel okom v oko! ( C H A L P K A ) Bute n m srdene vtan a cte sa u ns ako doma. ( Z G U R I K A ) To v m je zvltne, ( K U K U N ) Daj sa ti mi boe! ( T A J O V S K ) A ten ti v m ete nebol ranen, ( T I M R A V A ) To ti mi vm je ra ducha! ( A . M A T U K A ) D a t v o m o s o b n c h z m e n sa v y j a d r u j e privlastovanie.

Agta Reptika m u je ma. ( T A T A R K A ) A kde s mi nohavice? ( R Z U S ) Otec m u zahynul v prvej svetovej vojne, ( J A N O V ) Ruky dotkli sa m u pliec. ( T I M R A V A )
Osobn zmen 3. osoby

Z m e n 3 . o s o b y on, ona, ono, oni, ony p o u k a z u j n a o s o b u ( o s o b y i n a z v i e r a t ) a v e c (veci), k t o r sa n a d i a l g u p r i a m o n a z a s t u j . M a j t e d a ir

v z n a m a k o z m e n 1. a 2. o s o b y , l e b o n a z n a u j n i e l e n o s o b y , a l e a j z v i e r a t a veci. Trochu sa vari pona na neho, na Alpra. ( V A N T N E R ) tea je tea, a ke mu misku uke erie, nemus mu hlavu do nej tisn, ( T A J O V S K ) Mozog je d o b r a loveku rastie od neho rozum, ( O N D R E J O V ) H o v o r i a c u ( L ) a o s l o v e n (2.) o s o b u n e t r e b a k o n k r t n e p o m e n v a , l e b o s d o s t a t o n e u r e n situciou v dialgu. N a p r o t i t o m u v z n a m z m e n a 3. o s o b y o b y a j n e k o n k r e t i z u j e a k o n t e x t ( p o m e n o v a n i e p l n m m e n o m v p r e d c h d z a jcej alebo zriedkavejie v nasledujcej asti k o n t e x t u ) .
(CHROBK)

Pre ma za m a mohol by Drak s hoci sm; m m prinu, pre k t o r mu dverujem. Aj s ou, pani Bergerovou, sa vie porozprva, ( V A N T N E R )

Kee z m e n 3. osoby p r e d p o k l a d a j prslun k o n k r t n e n z v y v k o n t e x t e , m o n o o n i c h n a r o z d i e l o d z m e n 1. a 2. o s o b y p o v e d a , e z a s t u puj podstatn men. Z m e n 3. o s o b y vo s v o j o m v z n a m e m a j aj u k a z o v a c o d t i e n o k . J e t o zvyok ich p v o d n h o v z n a m u . V z r i e d k a v c h p r p a d o c h u k a z o v a c v z n a m ( = t e n , t a k ) aj p r e v a u j e . On ( = ten) je to, viate ho! ( S L D K O V I ) Ona ( = t) t o bude, o ju p n horr postre hli, ( O N D R E J O V ) J e ako patina starch kupol, ale nie celkom ona (== t a k ) , ( K R M R Y ) Z u k a z o v a c i e h o v z n a m u z m e n 3. o s o b y v y p l v a i c h g r a m a t i c k k a t e g r i a rodu. Tto ich vlastnos sa vyuva na oznaovanie pohlavia pri ivch b y t o s tiach vbec, n a j m ke prslun n z o v n e m p r e c h l e n p o d o b u p r e e n s k rod, alebo n a o p a k . Ach, keby len vedel, ako ho nenvid, nech je ktokovek, on, alebo ona. ( V A N T N E R ) Takch ja m m radcov obanov! To iste bola ona, a nie on. ( T A J O V S K ) S u b s t a n t i v i z o v a n m i z m e n a m i on, ona

(obyajne o b i d v e v tej istej v e t e ) ...

sa oznauj dvojice, ako rodiia, manelia, s n b e n c i , m i l e n c i

Kodiia sa pominuli jeden za druhm, skr on, p o t o m ona, a mlad zostali s a m i . ( P O N I A N ) Tak bvalo u nich od prvej chvle, e si povedali svoje, ona i on. ( T J R B A N ) No dvaja mlad ona a on sa u t u h o ria. ( H E K O ) Z m e n 3. o s o b y o z n a u j o s o b y , k t o r p o d v a t e z i s t c h o h a d o v n e c h c e pomenova. J e t o spoloensk t a b u . N i e k e d y sa pu s v e k m z a i a t o n m psmenom. Ale neprvetiv chatr sprjemnievala, ke si pomyslela, o j u t a m o a k v a on. Ona", to mohla by len Nela Kunoviov a t o t o o n a " rstlo, ( V A J A N S K ) Bola som tvojou snbenicou, vernou, oddanou enou by nedovolil On. ( V A J A N S K ) Bude t a m On a rados, ( M I N )
(NINNSKY)

Z m e n 3 . o s o b y z a s t u p u j z m e n 1. a 2. o s o b y v p o l o p r i a m e j r e i . Chatr K u n a doniesol vna, povedal n m , a b y sme zahasili l a m p u . On u ide spa. Strko si povtal v uchu, potom si s t y k a d l o m zaal isti zuby. Vak on r a z nakrtko urob koniec vetkmu, ned sa zbja a odiera z koe. ( A L E X Y )
(BEDNR) 16 Morfolgia

241

Z m e n a m i 3 . o s o b y o d s v a j sa i z m e n 2. o s o b y , k e d s a z m e r n e p r e r u d i a l o g i c k k o n t a k t so s p o l u b e s e d n k o m a p o d v a t e s a a k o b y d o v o l v a p o u t i a inej o s o b y . o ste hluch? Kde mte oi, lovee? Kde? Mlo, e h o nezabilo! ( T A T A R K A ) Gazdu tieto slov enine vemi zamrzeli. Vid ti ju, komu chyt stranu! Ona streie na kad slovko." ( K U K U N ) P l u r l oni o z n a u j e v n e p r i a m e j rei j e d n u t r e t i u osobu, k t o r e j v d i a l g u zvyajne v y k m e (tzv. plurl cty). J e t o hovorov prostriedok. Iste p n horr," zisoval Pao, chodia sem, ked ich dd zachyt."
(ONDREJOV)

P l u r l oni z r i e d k a v o oznauje aj d r u h o s o b u v d i a l g u ( t z v . o n i k a n i e ) . P o u v a s a l e n v u m e l e c k o m tle, n a j m a k o p r o s t r i e d o k k o m i k y a i r n i e . Jano Adamec, I c h milos, ako vravm," odpovie t slune, ( T I M R A V A ) Oni s poslancom, a ked s poslancom, musia to vedie, ( J E S E N S K ) Aj on s z toho panskho plota kl i s i c h dobrm okatom! ( V A J A N S K )
Skloovanie zmen 3. osoby

J e d n o t n slo mu. N.
G. D. A. on jeho, -ho, jemu, jeho neho, (len -ho, neho., ho, - nemu , mu osob ) , ho
%

stred.
ono

en.
ona jej, jej, nej nej u nej

ho, - om

ju, (o) ou

- (o) nm

L. I.

M n o n slo m u . osob. N.
G. oni ich, im, ich, nich (o) nimi nich nich nim ich, ne

ostatn
ony

D.
A. L. I.

N e p r i a m e p d y so z a i a t o n o u h l s k o u s a p o u v a j p o p r e d l o k c h :
bez neho, medzi nich, bez nej, okolo popod neho, kvli oho, nemu, naproti nej, za u, uprostred nich, spo u, preho, za, po. Ale v i n t r u m e n t l i s a v d y p o u

v a j l e n t v a r y so z a i a t o n o u h l s k o u : nm, ou,
(ONDREJOV)

nimi.

Klobk bol konit . . . bolo mono zoa ho do skrutky a kozu nm povcka. Vbuch materinskho iau zotrel z nej vetku drezru a urobil ju rovnou

kadej, ou t a k opovrhovanej sedliacke, obsadnut. ( T R )

(JG)

Ale obzrie sa a uvid stoly n i m i

P o u v a n i e p l n c h a s k r t e n c h t v a r o v v a k u z a t v e zvis o d r o d u a i v o t n o s t i . Odliuje sa n i m i s t r e d n r o d od m u s k h o a v m u s k o m r o d e n e i v b y tos o d i v e j . V s t r e d n o m rode pouvaj sa p o p r e d l o k c h iba najkratie, stiahnut t v a r y z a k o n e n n a -. Prilo psmo u hen pred tdom, ale pn richtr zabudli na, iba teraz, ked p n notr psali o. ( T I M R A V A ) V m u s k o m r o d e p r i o s o b c h p o u v a j sa v e t k y t r i t y p y na neho, na (i k e t y p na z r i e d k a v e j i e ) . naho?

Hneval sa na neho u i preto, e m u sben dva d u k t y nedal, ( J G ) Mat pre osi hadala Janka, podistm akala n a h o s obedom, ( T A T A R K A ) Zriv zviera skoilo na ( = na Jergua), ale udrelo u len do przdnych latiek, ( O N D R E J O V ) M u s k r o d n e i v o t n e j b y t o s t i m p o d o b n e a k o n e u t r u m i b a najkrat,, s t i a h n u t t v a r -. S t i a h n u t t v a r m e b y i p o p r e d l o k e do v g e n i t v e . K t o si nevie chleba odkroji, nevie si n a ani zarobi, ( P R S L O V I E ) Ked njde bb, zohne sa po. ( T I M R A V A ) Dlaami oblapil strom, oprel do bos apy. ( O N D R E J O V ) Na hrob kame mi vyvte, moje meno do mi vpte! ( C H A L P K A ) V p r e d l o k o v o m a k u z a t v e p l u r l u sa o d o s t a t n c h r o d o v t v a r o v o o d l i u j e o s o b n m u s k r o d ; m t v a r nich, k m v o v e t k c h o s t a t n c h p r p a d o c h j e t v a r ne. Gazdom, pravda, za dobytok platili;, ale peniaze nemali pre nich ceny, lebo za n e nikde ni nemohli kpi, ( U R B A N ) Vari mus s medzi nich . . . o bud v takto draho chvle sedie tu a pi? ( T I M R A V A ) Mojim koom sa zdalo, e je to rozkaz pre ne. ( F I G U L I ) Tak sme sa, uhajko, m y dva rozleteli ako tie holuby, ked medzi ne strel, ( U D . P I E S E ) D l h i e t v a r y jeho, jemu s a p o u v a j v a k u z a t v e , r e s p . d a t v e osobnhom u s k h o r o d u p r i d r a z e , a s t o v s p o j e n s a s t i c a m i : aj, i, ani, len, iba, je
dine .. .
(KUKUN)

arty repieienta nechutli ani jemu.

Pri zastupovan muskch zvieracch, m u s k c h neivotnch a n a j m s t r e d n c h p o d s t a t n c h m i e n sa p o u v a j l e n n e d r a z o v t v a r y ho, mu. V d r a z e sa t u n a m i e s t o o s o b n c h z m e n 3 . o s o b y p o u v a j t v a r y u k a z o v a c c h z m e n ten, to. Aj n a m i e s t o n o m i n a t v u on, ona, ono, oni, ony v t a k e j t o pozcii, stoj o b y a j n e n o m i n a t v u k a z o v a c c h z m e n ten, t, to, ti, tie. Nominatv osobnch zmen N o m i n a t v osobnch zmen sa pouva v p r s u d k u a v podmete. V p r s u d k u sa p o u v a p r i i d e n t i f i k c i i .

J a som to, ja, vrav mu rak.

(CHROBK.)

V l o h e p o d m e t u u p o t r e b v a sa n o m i n a t v o s o b n c h z m e n v o b m e d z e n o m r o z s a h u . V n e d r a z n e j rei sa z m e n n p o d m e t y n e p o u v a j , a k v r a z n osobn prpony uritch slovesnch t v a r o v v prsudku dostatone presne o z n a u j p r s l u n o s o b u . Z m e n n p o d m e t y sa p o u v a j 1. v i s t c h k o n t r u k c i c h alebo 2. zo t y l i s t i c k c h p r i n . 1. A k o n e v y h n u t n as k o n t r u k c i e b v a o s o b n z m e n o p o d m e t o m : a ) v o v e t c h , k d e v p r s u d k u n i e s v y j a d r e n p r e d i k a n k a t e g r i e ( n a j m v eliptickch vetch):
POVESTI)

Krim na, ale on ni. ( M O R I C ) E j , tu by si bola spala, keby nie ja. ( D O B I N S K , A odkedy vy tu ? ( K U K U N ) J a hybaj do mlyna, ktor bol hned za vodou, ( K U K U N ) Ja rmti? zadivil sa irick. ( T I M R A V A )

b ) k e d osobn z m e n o s a m o j e n o s i t e o m v e t n e j p l a t n o s t i (cel p r s u d o k j e elidovan): J a , e je u cel rozmliaden,

(TAJOVSK)

J a , o na srdci, to na jazyku,

(KUKUN)

c) v o v e t c h , k d e sa p r s u d k o m v y j a d r u j e t o t o n o s , a l e b o sa t o t o n o s popiera: i je on ty?
(RZUS)

e s oni celkom in tvory ne sedliaci,

(JG)

d) k e d t v o r sas v i a c n s o b n h o p o d m e t u : J a i Chovan prelazili sme vemi ahko,

(KUKUN)

e) k e d m p r i sebe p r s t a v o k , p r v l a s t o k a l e b o in u r e n i e : ' J a Magdalna iaransk, som cignka spod mosta a nehanbm sa za to. ( S T O D O L A ) Vy ensk sa vdy do vetkho lepie chcete rozumie, ( J G ) Madluovci sa zodvihli, my traja sadli sme si do kta. ( C H R O B K ) akal podchvou, e sa zdakadia vynor on,
5

ktor ju prenasleduje

v mylienkach

dom i nocou,

(KUKUN)

2. Z o t y l i s t i c k c h p r i n sa z m e n o a k o p o d m e t p o u v a v p l n c h v e t c h : a) n a d r a z ( k t o r b v a n a z n a e n aj slovosledom, o p a k o v a n m p o d m e t o v , a s t i c a m i aj, i, ani, iba, veru . . . ) : Zavezte si ho vy! ( P L V K A ) J a e by som kradol, ja? ( S T O D O L A ) Nu neche je i on medzi nami chlapmi, ( G A B A J ) Len si poslchajte, ja veru nebudem, ( H E K O ) b) n a citov z a f a r b e n i e v e t y : Polem ja t ete s veerou! ( H E K O ) Zavadziam ja Vraniake? ( T A T A R K A ) Dajme my tomu pokoj! ( K U K U N ) Pokajte, dm vm ja podpory! ( T I M R A V A ) H m , frajerka primn, ma ty neoklame . . . ( V A N T N E R )

Osobn privlastovacie

zmen

Osobn privlastovacie zmen oznauj privlastnenie jednotlivm g r a m a t i c k m o s o b m , a t o v p o d m i e n k a c h d i a l g u . S t o z m e n mj, tvoj,

n, v, jeho, jej, ich.

Vznamy

osobnch

privlastovacch

zmen

1. Z k l a d n p r i v l a s t o v a c v z n a m o s o b n c h p r i v l a s t o v a c c h z m e n z a h a v l a s t n c k y a z a m e s t n a n e c k v z a h , v z a h k t o m u , o l o v e k u ( p r p . i z v i e r a u , i veci) p r i s l c h a ( o r g n , s c h o p n o s , v l a s t n o s . . . ) , p r b u z e n s k a vbec blzky spoloensk vzah. Z m e n o mj t a k t o p r i v l a s t u j e p r v e j o s o b e a z n a m e n : p a t r i a c i d o b n e tvoj p r i v l a s t u j e d r u h e j o s o b e , jeho t r e t e j o s o b e m u s k h o a r o d u , jej t r e t e j o s o b e e n s k h o r o d u , n p r v e j o s o b e p l . , v d r u h e j ich t r e t e j o s o b e p l . , a t o i v p l a t n o s t i p r v l a s t k u , i v p l a t n o s t i m e n n h o mne. P o strednho osobe p l . , prsudku.

Muste sama uzna, milostiv slena, e m j dom je m j , a nie cudz a do m o j i c h izieb tie moje nradie patr, ( T I M R A V A . ) Moja pani pe do eskch asopisov nrodo pisn lnky, ( Z B E K ) koda teba, Dovk, koda t v o j h o mena. ( T T N I C K ) Ach, fialka, chyti tvoju farbu a zabudn n a vetko, ( M I N ) tefan Repti, tvoj b r a t , mj kamart, sa nevrti, ( T A T A R K A ) Ale t u t v o j m u ani nebrojil, a predsa ho p r e pustili z bane. ( F . K R ) Povedz tvojim udom, a b y sa suili, kde zmokli, ( K A L I N I A K ) Ked chce Krokavec prehna nejak t podporu n a nau kolu, nho umelca, n spolok, Kore t a k ahko neprikvne. ( J E S E N S K ) Neverm, e b y tu mal vinu Benedetto, v e d je n lovek, ( R Y ) Zo iestich koni jeho dva boli najbystrejie, najkrajie, ( T A J O V S K ) Tup nstroj zadrapuje sa do jeho vlasov a bolestne ho kve. ( A L E X Y ) K e d bol hotov, li sme aj s jeho enou pozrie robotu, ( T A J O V S K ) Pod jej prinlivou rukou sa ni nestratilo, ( K U K U N ) P r i v l a s t o v a c i e z m e n d r u h e j a t r e t e j o ^ o b y p l u r l u t v o r i l i a d o d n e s v ofici lnom a diplomatickom s t y k u tvoria sas panovnckych, achtickch
a d i p l o m a t i c k c h t i t u l o v : vaa (jeho, jej, ich) milos, vaa jasnos, vaa excelencia,

vaa

urodzenos

. . . D o d v a prejavu archaick alebo slvnostn rz.

Nie, Vaa Osvietenosi, tento raz nesiem cel, celuik tretinu, ( H O R K ) Noe, i c h milos, toho vnka, ani ste si dobre nechlipli. ( A R T ) Okrem toho sm biskup Moyzes mal odda pod vlastnm menom prpis n a osobu j e h o velienstva, ( V A J A N S K ) Vera prila n a pozvanie prezidenta republiky do P r a h y a n a ttnu nvtevu hlava t t u Kambode, Jeho krovsk vsos princ Norodom Sihanuk s manelkou a dcrou, J e j krovskou vsosou princeznou Sorys Roeungsy. ( T L A ) V sasnom d i p l o m a t i c k o m s t y k u sa t i e t o z m e n pu s vekm p s m e n o m . 2. O s o b n p r i v l a s t o v a c i e z m e n v y j a d r u j v z a h s u b j e k t u k d e j u a l e b o vzah pvodcu k jeho v t v o r u . Potom hodila rukou, akoby si neiadala m o j u odpoved, m j pohyb, m j zujem,
moju existenciu . . . ( Z E L I N O V ) Nebudem proti t v o j m u nvrhu, ( J E S E N S K ) P r d e as, ked nae mlanie v hrobe bude mocnejie a k o n a e rei! ( Z B E K ) Vaa odpove ma neuspokojuje, ( J E S E N S K ) Tich zdumivos veje z jeho verov, ( V L E K ) Tieto slov boli ozvenou jej mylienok, ( K R N O ) Vetko sme spravili poda ich nvrhu, ( T L A )

3. V z a h o b j e k t u k d e j u v y j a d r u j p r i v l a s t o v a c i e z m e n z r i e d k a v e j i e . N a j zretenejie h o vidie v p o s t a v e n p r i s l o v e s n c h p o d s t a t n c h m e n c h .

N s t o j i l a n a m o j o m p r s n o m p o t r e s t a n , (JG) Ale t m sa neskonilo j e h o p r e k v a penie, ( T A T A R K A ) R b t e m u do p s a , t a m je j e h o s p s a ! ( B O T T O )

4. Z okolnostnch vzahov osobn privlastovacie zmen najviac vyjadruj zretelov vzahy, menej miesto, as a pvod.
U mj (== m n e ) r o k s a k o n a t v o j n a s t v a r o k . (J. K R ) D o z r i tvoje a s y , p r d e vaz, o a spas, ( C H A L P K A ) M u s m e v y k a , k m p r d e n a s . ( F I G U L I ) Nae astie, k o h t m i l , e s m e s p o l u v t e j t o chvli, ( B E D N R ) Priiel u n v l a k . ( z u s ) N a s t v a j e h o chva, ( A L E X Y ) Ctila, e n a jej s t r a n e bola a h k o v e r n o s a m l k a .
(VAJANSK)

Z ns n a tvojom mieste k t o b y t a k konal? (PLVKA) V naom okrese vystupovali d v e s t r a n y : m a a r s k a s l o v e n s k s t r a n a , ( T A J O V S K ) ha n a z v e r p r i jej c h o d n k o c h .

(MARTINKA)

K e d s o m bola v tvojich r o k o c h , u s o m slila, ( Z B E K ) Z a n a i c h ias o t a k c h k a n d a l z n y c h v e c i a c h n e b o l o p o u , ( S T O D O L A ) N e v i d , e k r s a jej m l a d o s t i v l i e v a sa do jej det. ( A L E X Y ) N o k o n e n e z u n o v a l sa m u n m o r n c k y ivot, j e h o ( = v y p l v a j c e z n e h o ) r a d o s t i i trampoty, (KUKUN)

5. Osobn privlastovacie zmen sa pouvaj i na odkazovanie. Odkazovai vznam je v podstate zretelovm vznamom. Pouva sa v publicistickom a v umeleckom tle. Podvate! nieo poklad za svoje, resp. prijmateovo na tom zklade, e o tom hovoril alebo hovor, priom vyjadruje citov (kladn alebo zporn) postoj k tomu.
A m j S l o v a n e t e r a z b y s t r h o d i l r a k y p o n a d t i e re r o v n e n a k r a j svoj d a l e k . O p r d n p o t o m s a m j K y s u a n m o h o l u t r o k u o b r t i , ( T A J O V S K ) H r d i n o m n h o p r p a d u je O n d r e j imisko. ( O N D R E J O V ) N a k a d e m i k z a i s t e p e v n e si umienil o p r a v i a l o s t n o m y l t c h u e n c o v , k t o r n e p r e s t v a j t v r d i , e v U h r c h niet Slovkov, ( Z B O R S K )
(CHALPKA)

6. Osobn privlastovacie zmen vyjadruj aj citov vzahy. Zmen prvej osoby (sg. i pl.) vyjadruj prevane kladn city k tomu, o pokladme za blzke, s m sa stotoujeme; zmen druhej osoby (sg. i pl.) prevane vyjad ruj zporn city, zmen tretej osoby kladn i zporn city rovnako, a to zriedkavejie ako zmen prvch dvoch osb. Citov vznam sa vyvinul z odkazovacieho a zo zreteovho vznamu, napr. v postaven pri citovch odkazovacch zmench a pri inch prostriedkoch dodvajcich vete expre svnos.
V y m a bite, s t e m j , m j , m j ! ( T I M R A V A ) T y si m j , m j c h l p n i k u a t . . . O j , ud b i e d n y , ud m j , k t o e a z a s t a n e ? ( B O T T O ) T a k s l e p si t y , mj sokole! ( K U K U N ) M u s s a r o z h o d n , d c r a m o j a , n a n s s a u n e m e s p o lieha, p o v e d a l jej r a z v e m i v n e , ( V A N T N E R ) os' ich ranil, M a r t i n k o n ? ! ( S L D K O V I ) S m e p o u l i , u r k o n, e s a v a r i e n . ( T A J O V S K ) K a t i c a n a l a t e n t o n m a l H a m b u r g p o h r e n v odpoludajom s p n k u , ( K U K U N ) H j a , p n s u s e d n d r a h , n a i m l a d p n i b r a t i a s z i n h o c e s t a u v a k a n ne m y . ( V A J A N S K ) Cel t e n n m i z e r n s v e t so s v o j m p o r i a d k o m je u tak . . . (F. KR)
(ONDREJOV)

O n , o n tvoj p n P i t k , m v k a d o m k t e d r u h , ( T A J O V S K ) P i l si t a k v o d u v tvojich n e m e c k c h m e t r o p o l c h ? ( V A J A N S K ) J u j , r e k u , m y s l m s i , j a tvojho b e a h a , v a k t i j a v y k o n m , ( P L V K A ) J a tvojho a n c i a , h o v o r z v i s t l i v o , a l e s a t i p o d a r i l o , b o d a j a e t e h n e d ! ( K A R V A )

Z kladnch citov vyjadruje sa zmenom tvoj v dvernch listoch oddanos:

V sube s v o j o m T i d a n o m t r v m , a eo s a c e l s v e t n a n s z h r k n e . Tvoj v d y v e r n Samko. (TAJOVSK)

Prklady na zmeno v:
A k e d y u v s t a n e t e n v p n v e k o m o n ? " p t a l s a A d a m a . A d a m s p o z o r o v a l , s a k m o p o v r e n m znelo t o v " z s t h o s o v c h , ( K U K U N ) A o s a v y n a h l a v u postavte, n u z vaich ahtikrskych, n e u v a r e n c h , neosolench, n e o m a s t e n e h frkrov n i n e b u d e , ( K A L I N I A K ) Go b y s t e s a jej k o k o r z b o l i o p t a l i , i d o b r e s p a l a , z a k a d m v m t o d p o v e d d a l a : , , A c h , h o r k vae d o b r e . . . T r p e n i e n e d . " ( T A J O V S K ) H i j m r c i n y ! J a vho a p o t o l a , z r e v a l f u r m a n a i b o l b i o m s p o t e n k o n e . ( K R N O )
?

Kladn cit vyjadruje zmeno v zriedkavejie:

T a t r a , p u s t d o l i n y , j a v v t i k r o d i n n , j a k p r s t o s a m o t e n , ( J . K R E ) O s t v a m s p o z d r a v o m V o d d a n s y n . ( z u s ) B o l a jeho, v l u n e jeho, c e l m s r d c o m i c e l o u d u o u jeho k t o r z a p l n i l d u u i s r d c e , t a k e p r e i n h o t a m n e z o s t a l o m i e s t a , ( K U K U N ) e v r a j m a u j e . H o r k jeho m a b a . B a b r e , b a b r e , h o v o r m v m . ( V A J A N S K ) E t e m u p o m h a l . . . M a jeho . . . C h u
maj ... (HORK)

Podobn citov vzahy k tretej osobe enskho rodu vyjadruje zmeno jej a k tretej osobe mnonho sla zmeno ich. 7. Osobn zmen sa asto substantivizuj, Spodstatnenmi osobnmi z menami v singulri (mj, moja, tvoj, tvoja, jeho, jej) a pri vykan aj zmenom druhej osoby pl. v, vaa sa oznauj v hovorovom tle manel a manelka alebo snbenci a zabenci.
A k mj d o m o v p r d e , n a r a z a z j e . ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Moja s a v m o d p o r a . P j d e m k tvojmu a l e b o d o D b r a v o v a r o z p o v i e m , a k o z a v d z a t e m j h o c h l a p c a , ( K U K U N ) V e r u , J o o , t tvoja n m p o m o h l a , a n i n e v i e a k o ! ( L A Z R O V A ) A k o e s a m vaa? ( K U K U N ) U s a t o m i n u l o , jeho s a v y d a l a , tvoj s a o e n i l , ( T A J O V
(ALEXY) SK)

Spodstatnen nai, vai, moji oznauje domcich, prbuznch alebo lenov vej spoloenskej jednotky, resp. organizcie (obce, nroda, ttu at.):
K e d s a zveerilo, prili, moji d o m o v , ( K U K U N ) V e e r s a p l i a s v t o j n s k e o h n o p o v r c h o c h a p j d u aj nai. ( F I G U L I ) M a s r u j p r o s t o o d P a r a nai. ( J . K R E ) o r o b i a vai? ( V A J A N S K )

Spodstatnen zmen strednho rodu oznauj vlastnctvo vbec.

Ale k e d g a z d a c h o d n a j a r o d r b a , k t o m u p o r o b jeho. n i e zo svojho, z ich s m e d v a l i , ( T A T A R K A )
(TAJOVSK)

Dvali sme

S p o d s t a t n e n t v a r n e u t r a v lokli s p r e d l o k o u po (po mojom,

a v g e n i t v e s p r e d l o k o u poda vle, chuti, poda mjho nvrhu, (poda spsobu, mjho . . . ) z n a : poda ... rozhodnutia

po tvojom
mojej

...)
mienky,

A priam poviem, keby bolo podl mjho, najradej by som ho zahnal rovno do plesa. No dobre, dobre, nech bude po tvojom vzdvala sa detskej nestupi vosti. ( T E F A N ) Aha, nebude vetko po jeho. ( T A J O V S K )
(CHROBK)

Pouvanie

osobnch

privlastovacch

zmen

Osobn p r i v l a s t o v a c i e z m e n sa n a rozdiel o d z v r a t n h o p r i v l a s t o v a c i e h o zmena a inch privlastovacch vrazov pouvaj: 1. A k sa p r i v l a s t u j e nerozvitej g r a m a t i c k e j osobe. I n a k sa k l a d i e p r i v l a s t o vac g e n i t v z k l a d n h o osobnho z m e n a . To je u n del tak, ns ien vydatch,
(KUKUN)

2. A k g r a m a t i c k osoba, ktorej sa p r i v l a s t u j e , n i e j e p o d m e t o m d a n e j v e t y . Sadze z komna mi padali do miticky aj s mojimi slzami, ( J A N O V ) Nao s mi, nao, tvoje role, lky, ked robi nevedia tvoje biele ruky. ( U D . P I E S E ) Ved vy viete dobre, ako sa ije v naich domoch, ( K U K U N ) Tieto pekn pierka bud vae. ( O N D R E J O V ) tudent poklad dieva za otrokyu jej rodiov a spoloenskho poriadku. ( A . M A T U K A ) Jese chladn kvetiny mor, stromy z ich rcha zodiera, ( S L D K O V I ) P o d m e t u s a p r i v l a s t u j e z v r a t n m p r i v l a s t o v a c m z m e n o m svoj, a l e p r i draze, n a j m citovom, sa v n i m o n e m e i g r a m a t i c k m u s u b j e k t u v e t y privlastova osobnm privlastovacm zmenom. i ked paholkovi za slubu vyplcam, i mu ja to z mojej iba milosti dm? ( J . K R ) Vyete ma zo svojej zeme, z ktorej vs kmim, tum mojimi mozomi. ( K U K U N ) 3. O s o b n m i p r i v l a s t o v a c m i z m e n a m i s a p r i v l a s t u j e v osloven: o, vrstovnci moji, myslte?
(KUKUN) (SLDKOVI)

A ak by ti trafil umrie, dievka moja? zmen

Skloovanie osobnch privlastovacch Z m e n mj, tvoj, n, v sa sklouj t a k t o : J e d n o t n slo mu. N. G. D. A. L. I.

mj mjho mjmu

stred.
mo]e

en.
moja mojej mojej

mjho (iv.) mj (neiv.)

(o) mojm mojom

moje

moju mojej mojou

M n o n slo mu. osob N. G. D. A. L. I.

moj% mojich mojim mojich (o) mojimi mojich

ostatn rody
moje

moje

V t v a r o c h z m e n a tvoj n a s t a l o s k r t e n i e z f o n e t i c k c h d v o d o v . Zkon o r a d e n h l s o k v spisovnej s l o v e n i n e p o k o n s o n a n t i c k e j skupine tv n e p r i p a diftong . V starej l i t e r a t r e sa p o u v a l i aj d l h i e (nreov) t v a r y mojeho, mojemu, tvojeho, naemu . . . T a k t o t v a r y sa v y s k y t u j len vnimone (naprklad v pozii z m e t r i c k c h d v o d o v n a z s k a n i e s l a b i k y ) . Ozvala si sa v temnote, v osamelosti, tichu, pustote mojeho itia jemnmi lsky Slovy. (HVIEZDOSLAV) V z m e r a v e n c h f r a z e o l o g i c k c h z v r a t o c h na moj pravdu, na moj duu, na moj veru o d p a d v a k u z a t v e z m e n a moju o h b a c i a p r p o n a -u. P o d a s t a r e j kodifikcie s a t i e t o z v r a t y p s a l i s a p o s t r o f o m (na moj' pravdu) alebo i c h y b n e s {na mj' pravdu v e n s k o m r o d e n e m o p o d s t a t n e n i e ) , dnes sa p u b e z a p o s t r o f u , n i e k e d y aj spolu (namojduu, namojveru). P r i v l a s t o v a c i e z m e n t r e t e j o s o b y jeho, jej, ich s a n e s k l o u j , ale s y n t a k tick sa sprvaj ako zhodn p r v l a s t k y : stoja pred zkladnm substantvom, v r a d e n i e k o k c h z h o d n c h p r v l a s t k o v s t o j a n a t o m mieste, k d e stoja a j s k l o n n p r i v l a s t o v a c i e z m e n ; n a p r . : jej prv bl, ich prv spech a t d .
P o u v a j sa i v m e n n o m p r s u d k u , n a p r . : tento tieto knihy s ich . . . kabt je jeho, tto iapka je jej,

Zvratn zmen
^kladn zvratn zmeno

Z v r a t n z m e n o seba/sa o z n a u j e o s o b u , v e c a l e b o osoby, veci t a k , e ich. s t o t o u j e so s u b j e k t o m v e t y , a k j e n m inite d e j a , p r p a d n e s initeom n e p r s u d k o v h o d e j a . O z n a u j e o s o b u , v e c a k o t o t o n so s u b j e k t o m , hoci j e v o

v e t e v inej f u n k c i i : obrn seba, pom si, rozprvajte o sebe, nerobili pre seba.

Preto zkladn zvratn zmeno nem formy nominatvu. Zvratn zmeno neutralizuje tesn vzah k jednotlivm gramatickm oso b m a vzahuje sa n a v e t k y t r i osoby v o vetkch troch rodoch a v oboch slach. P r i o z n a o v a n o s b a v e c s a n e o p i e r a o p o d m i e n k y dialgu, le o g r a m a -

tick usporiadanie v e t y ; ukazuje n a osoby a veci nie z hadiska niektorej osoby v d i a l g u , a l e z h a d i s k a s u b j e k t u v e t y , r e s p . initea d e j a v b e c , p r e t o s a n e m u s v z a h o v a i b a n a s u b j e k t p r s u d k o v h o slovesa, a l e m e s a v z a h o v a i n a initea d r u h h o s l o v e s a v o v e t e : a) s initeom d e j a v h o l o m p r s u d k u : oholm b) s i n i t e o m
v o v e t e : odporam

sa, prezer slovesom

sa v

sa; (dejovm menom)

deja

vyjadrenho
sa; videli

druhm
ju prezera

ti oholi

zrkadle.

P r a v i d l o b ) j e d l e i t , l e b o p o d a a) ( z h o d a s p o d m e t o m v e t y ) b y m u s e l o
b y : odporam ti oholi a.

Na druhej strane sa poda tohto pravidla nleit kladie osobn zmeno

n a p r . v o v e t e akujem Vm za sstras prejaven mi pri smrti mjho otca.

T u z v r a t n z m e n o n e m o p o d s t a t n e n i a , l e b o a n i j e d e n z u v e d e n c h initeov n e v z a h u j e i n n o s v y j a d r e n p a r t i c p o m prejaven n a seba a k o vlastn

(ja akujem, vy ste prejavili mne).

Aj i n d e , a k b y m o h l a v z n i k n n e j a s n o s , p o u v a m e o s o b n ( = n e z v r a t n ) z m e n o a l e b o v e d a j i u v e t u . N a p r k l a d n a m i e s t o v e t y Vidm vs s popri sebe, z k t o r e j n e v i d n o , i v s p o p r i m n e , a l e b o v s j e d n h o p o p r i d r u h o m , p o u i j e m e

v e t y : a ) Vidm b ) Vidm vs s popri vs, ako (e) mne idete (Vidm popri vs, ako idete sebe; Vidm popri mne); popri sebe. vs: idete

Zvratn zmen zostvaj namiesto osobnch i t a m , k d e neme vznikn nejasnos, n a p r . k e d inite d r u h h o d e j a j e v s i n g u l r i a v y k o n v a d e j s i n t e r

n o u a k c i o u : Zbadal som proti sebe kra loveka (= proti mne).

Z p o d o b n c h p o u i t sa vyvinuli viac-menej ustlen spojenia, n a p r .

tehly na seba, k sebe, za sebou; psa slice pod seba a pod.

kls

V n o m i n a t v e v p o d o b n e j funkcii a k o z v r a t n z m e n v y s t u p u j e z m e n o sm; nahrdza vetky osobn zmen: a) p r i d r a z e ( v y j a d r e n o m i a s t i c a m i ) :

S m uzn, e b y som musel by oplan, keby som sa s Evou nerozlil, Nechali ho t a m a s a m i sa obrtili nasp, ( D O B I N S K , POVESTI)
(FIGULI)

b) p r i p o r o v n v a n : Len ako sama chce,

(TAJOVSK)

U r o b t e tak, ako sami uznte za najlepie. (ZUS)

Vznamy

zkladnho

zvratnho

zmena

1. V z k l a d n o m v z n a m e z v r a t n z m e n o o z n a u j e o b j e k t t o t o n s ini teom deja. T u sa v y s k y t u j e v o v e t k c h pdoch, najastejie v a k u z a t v e a datve. Odkedy je predsedom, d n a seba vykva ani sm upan, (KBNO) Keby k o sebe vedel, nikto by n a om nesedel, (PRSLOVIE) Peter si ned poveda ani od otca, ani od matere, (PLVKA) To vetko sa jej zdalo tajomn a podrobujce si jeho zujem.
(CHROBK)

2. Pri ivotnom subjekte v plurli oznauje reciprocitu (vzjomnos), t. j . e dej vychdza od jednho lena a vzahuje sa n a inho lena s u b j e k t u a k o n a svoj objekt. Aj t u sa pouva v o v e t k c h t v a r o c h :
Kde by sme zali, keby sme sa zaali kupeckmi regulrni zabja, ( K U K U N ) Vyvolvali sa radostne, ( O N D B E J O V ) Pozreli v z n a m n e n a seba. ( O N D R E J O V ) Vetko zapad do seba a nepreka si. (HEKO) P o t o m si o vetkom porozprvame, ( H O R K )

Datv zvratnho zmena m aj in v z n a m y . Vyjadruje sa n m : 1. okolnos prospechu alebo neprospechu (dativus commodi et i n c o m m o d i ) :
Peknej kae sme si navarili, do koiara. (MORIC)
(CHROBK)

H n e d ako si zemlianku zariadime, d m e sa

2. privlastovanie (dativus possessivus):

R u k y ohrieval si vo vreckch nohavc, ( O N D R E J O V ) Dievatko utuje len j e d n o : e si nikdy nepoznalo starho otca! (JANOV) Stdo si pozn cestu, samo sa u b e r do doliny, (LAZROVA)

3. cit (dativus eticus):

Nu ale i t a k dobre, neche si m na t o m svete k a d tvor svoju rados! ( L A S K O Vravm, daj si s p n m i pokoj, nie si t y na t a k sluby sci. ( O N D R E J O V ) No nech tam, nech si chod, ked m u je va. (CHROBK)
MERSK)

V alch prpadoch z v r a t n zmeno nie je s a m o s t a t n m p o m e n o v a n m , ale iba samostatnou morfmou, a t o t v a r o t v o r n o u alebo slovotvornou. Slovko sa je t v a r o t v o r n o u morfmou, ke: a) naznauje pasvnu p e r s p e k t v u v e t y (ak v p o d m e t e v e t y stoj n z o v veci neschopnej by initeom deja); buduj sa nov tovrne, stavaj sa obytn domy;
papier sa rob z dreva, hory sa rbali zva v zime . ..

b) naznauje nemyseln d e j : brat sa zabil, utopil sa, poplil sa . . . c) odsva initea zo subjektu v e t y (v b e z p o d m e t o v o m z v r a t n o m t v a r e osobnch slovies):
Vely nerady, ked sa im nablzku hurtujo. ( K U K U N ) B o h o m sa t e r a z t r o c h u stpa na krk. (MIN) a h k o sa to potom rozprva, (PLVKA) Nechco s a m i spa. (zus)

Slovko sa je slovotvornou morfmou, ke: a) men vzbu slovesa a iastone i v z n a m : chyti stl (vbec) chyti stola (nie cel stl, nie vbec), dra sa, dotkn sa nieoho, pusti sa... b) dodva slovesnmu deju intenzvny (zmocovac) o d t i e n o k : prosi
koho prosi cifrova sa niekomu, zha ponka nieo zha sa za niem, sa v aha nieom. s niem, sa s niem, sa s niem, preha

sa nie sa

Okrem toho sa n e v y h n u t n e spja s i s t m i d r u h m i p r e d p o n o v c h slovies a naznauje na nich spolu s p r e d p o n o u : mieru deja: najedova sa (vek miera), natancova sa, napi sa . . .

dostaujcu, vhodn mieru deja: zaudova

nieoho; rozhliadnu sa, rozhrecha sa, vylea

sa, zamyslie
sa...

sa, zapliest

sa do

Ist sloves (reflexva tantum) ani nemaj nezvratn p e n d a n t y : zaliea sa radova sa, b sa, smia sa. Pri nich je morfma sa najmenej samostatn. Slovko si j e slovotvornou morfmou, ked: a) spolu s predponou vyjadruje mal mieru deja, napr.: pospa si, polea
si, zajes si, zatancova si, trfa si, upi si, zvykn si...

b) rob sloveso trval zvratnm (reflexvum tantum): pona

si, zapamta si, umieni si...

si,

spomen

Tvary zkladnho zvratnho zmena Zkladn zvratn zmeno sa vzahuje na v e t k y osoby v o v e t k c h rodoch a v oboch slach, a preto nem formy rodu a sla. Sklouje sa t a k t o :
N. G. D. 0 seba sebe, si A. L. I. seba, (o) sebou sa sebe

V a k u z a t v e a datve m dlhie t v a r y seba, sebe i kratie t v a r y sa, si. V benej nedraznej rei sa pouvaj kratie tvary. A. Dlhie t v a r y sa pouvaj: a) po predloke: Nie pre seba slnko svieti, nie pre seba rua kvitne, nikdy pre seba nemrkne, ani pre seba nesvitne. (J. KR) Umiestili mnoho papierovch anjelov a vojakov po jaskynkch, namierili ich pukami proti sebe. (ONDREJOV) b) pri draze: Ale ja som myslel, o rob, sebe rob; o zvead, sebe zvead. (TIMRAVA) Dvaj sa na meravxi pastierovu iju a nevedia pomc sebe ani jemu. (CHROBK) Zabezpem seba a svoje deti, aby neboli printen bldi cudzm svetom, (KUKUN) c) v u d o v c h poetickch t e x t o c h z metrickch prin na zskanie slabiky alebo pre r y t m u s : Ili dve panenky z Turca, najali sebe tam hudca,
(PIESE)

B . Kratie t v a r y zvratnho sa v y n e c h v a j sa: a) Ke sa prirauj tesne k sebe dve nerozvit zvratn sloves. Obyajne sa v y n e c h v a zvratn sa pri druhom slovese. imon sa hanb a erven, (CHROBK) Ale na tabuku ete nevidm, poehvlilo i poalovalo sa dievatko, (JANOV) Zvratn sa sa nemus, ale me ponecha pri obidvoch (vetkch) slovesch, ke ide o j e d n o osobn a druh neosobn sloveso. Na druh de sa mi zaiadalo vody sa napi,
(KUKUN)

Z v r a t n sa, si o b y a j n e z o s t v a p r i obidvoch, ( v e t k c h ) slovesch: 1. k e d s r o z v i t ( p r e d m e t o m , p r s l o v k o v m u r e n m ) , a t m od s e b a vzdialen: Poakoval sa mu za lsku a poberal sa domov, (KUKUN) Za dvorom otvral sa dalek vhad do poa snehom zanesenho a konil sa na samom okraji horizontu reazou
hr. (KUKUN)

2. k e t r e b a naznai v i u i n t e n z i t u d e j a : Sama jedin Elenka naa zvta sa a vykrca sa.

(SLDKOVI)

3. a k pri j e d n o m slovese j e z v r a t n sa a p r i d r u h o m si: Akoby sa chystal dovies si do domu mlad nevestu, (CHROBK) Nechcelo sa mu vytkna si lenky po hrbolatej a prachom zapadnutej ponej ceste, (MORIC) b) P r i s l o v e s n c h p o d s t a t n c h m e n c h s a z v r a t n sa, si s p r a v i d l a v y p a :
potenie (poti sa), predstavovanie (predstavova si, sa). N e v y p i i a sa v a k

vtedy, k e d h o t r e b a pre zretelnos. Za cel as ich manelstva nezblili sa k sebe t a k ako v tomto vzjomnom ocenen sa. Po nich sa zjavil mlad lekr dr. Paldn, ktor si u na chodbe pri zvtan sa vymenil niekoko vznamnch pohadov s Petrovou sestrikou Evou. (PLVKA)
(PODJAVORINSK)

Privlastovacie zvratn

zmeno

P r i v l a s t o v a c i e z v r a t n z m e n o svoj p r i v l a s t u j e h o c i k t o r e j g r a m a t i c k e j osobe, a k j e p r s l u n o s o b a s u b j e k t o m d e j a . V t c h t o p o d m i e n k a c h m p l a t nos v e t k c h p r i v l a s t o v a c c h o s o b n c h z m e n , n a j a s t e j i e z m e n t r e t e j o s o b y . O s o b n p r i v l a s t o v a c i e z m e n sa t u u p l a t u j l e n v n i m o n e , n a p r . pri draze (odmietan): Necha-jte si Y&e uctenie,

(TAJOVSK)

Skloovanie zmena svoj J e d n o t n slo mu.

N. svoj svojho svojmu svojho svoje (o) svojom svojm (o)

stred.
svoje

en.
svoja svojej svojej svoju svojej svojou

G. D.
A. iv.

neiv,

svoj

M n o n slo m u . osob.
N. svoji svojich svojim svojich (o) svojich svojimi svoje

ostatn rody
svoje

G.

D.
A.

L. I.
Pouvanie zmena

svoj

1. Z m e n o svoj v y j a d r u j e ir v l a s t n c k y a l e b o r o d i n n v z a h k o s o b e alebo veci, k t o r j e g r a m a t i c k m p o d m e t o m v e t y , r e s p . l o g i c k m s u b j e k t o m neprsudkovho deja. Sadol na podstienok vekej budovy, zjedol svoj obed. (ONDREJOV) Nikdy sa im t a k dobre nespalo, ako v t noc, ked sa ctili doma pri rodioch, v svojich postiekach, pod svojimi perinkami, (AJAK) Odpus, mati, svojmu synu prevelik jeho vinu. (CHALPKA) Ked sme ostali v izbe vetko len svoji udia, rozkzal som otcovi donies trochu vna. (FIGULI) P r i t o m t o v z n a m e sa v y v i n u l i z v l t n y o d t i e n o k v l a s t n " . Nevie, o je staros, km nesol svojou soou, (PRSLOVIE) Chlapci jeho svojich peaz ete nemali, (TAJOVSK) On ije iba z prce rk svojich, (TIMRAVA) 2. V y j a d r u j e v z a h p v o d c u k v t v o r u , initea k deju, n o s i t e a k s t a v u . Vymotvala sa z kukly svojich snov. (CHROBK) Na svojom a svojich iakov kraso pise si skutone zakladal ako na mloom. (TAJOVSK) Zaplakal nad svojm skutkom.
(KUKUN)

3. V y j a d r u j e p r e d m e t o v v z a h . Zrazu zbad tam veda svojho obrazu (zobrazi niekoho) aj obraz Evin. (CHROBK) Svoja chvla z st smrd, (PRSLOVIE) 4. V y j a d r u j e zrete. Nu trpil som sa a trpko premhal prv svoj pohr vna. konduktora veselo artova s roznakou vody. (LETZ)
(ONDREJOV)

Videl svojho

Spojenie s v o j h o a s u " so z r e t e o v m v z n a m o m z m e r a v e l o , p o u v a s a bez o h a d u n a s u b j e k t v e t y a z n a z a o n h o asu, v i s t o m a s e " . Hovorilo sa, e ho vypula aksi veryba, ktor sa svojho asu do Rztk zatrala.
(URBAN)

Zo z r e t e l o v h o v z n a m u s a v y v i n u l i alie v z n a m o v o d t i e n k y : a) v z n a m p r i m e r a n , p a t r i n , p r i s l c h a j c i , p r i r o d z e n , p r i r i e k n u t povinnosou, n e j a k m poriadkom, nejakou zkonitosou, z v y k o m , osudom a pod.":

Vetko m svoj as. ( J E S E N S K ) Najlepie bude, ked sa v z d m blznenia a pjdem zasa svojou cestou, (FIGULI) Holub je holubom, a predsa m s v o j u i. ( P R S L O V I E ) Neuzeraj sa v cudzom zrkadle, kad svet m s v o j u koaj, (SLDKOVI) ,,Ni t o , " povedal kr a usmial sa svojm osobitnm smiechom, ( K R M R Y ) b) expresvny v z n a m ,,nikomu nepatriaci iba sebe, nezvisl o d n i k o h o , svojprvny, svojrzny, prejavujci v l a s t n vu a schopnosti, odliujci sa od i n c h " : Chcel zosta sm a s v o j , pretoe sm je dos mocn, (CHROBK) K e d budeme svoji a slobodn, potom len sveta budeme hodn a svet n s . (J. K R ) J e vak svoj s m a n o v a jeho vere znamenaj svojou intenzitou jeden z pomnkov nho bsnictva.
(A. M A T U K A )

Zmeno svoj sa substantivizuje astejie a k o osobn privlastovacie z m e n , ked oznauje: 1. v zkladnom v z n a m e a) vlastnctvo Slovan na svojom seje, i ne len n a s v o j o m , b) manelov alebo milencov Nepla, dua moja, a b u d n a pokoji, o sa svet prepadne, m y budeme svoji, ( B E L L A ) Hned zaali presvieda svoje eny: pekne sa k n i m pritreli, mocne si pritiahol k a d t svoju, (TATARKA) J a n k podnapit ticho pokreskva, mil p o d oblkom s v o j h o oplakva, (J. KR) Alpr priiel sem ete v zime i s t o u s v o j o u , no, s E l z o u .
(VANTNER) (CHALPKA)

c) lenov rodiny Nu bude i svojim a sebe.

k svojim, (GABAJ) (KUKUN)

Dohodol sa s o u , aby n a to leto ila tie

d) lenov vej spoloenskej j e d n o t k y , spojench r o v n a k m alebo p o d o b n m zmanm a zujmami Kto nechce poslcha svojho," bude cudzieho, (PRSLOVIE) Vzal ako bsnik osud svojich za svoj ako mlokto in. (A. M A T U K A ) K e b y s m e mali vea t a k c h vodcov udu, skoro by sme boli vetci jednak, svoji, ( T I M R A V A ) 2. v zreteovom v z n a m e , a t o a) pri odtienku prslun, p a t r i n " Slovensk metiak t u po dlhom ase dostal svoje. ( A . M A T U K A ) Bo m u z i k a tie svojm prispela. (HVIEZDOSLAV) Bola to morn robota, ale zasa s o m priiel n a s v o j e .
(FIGULI)

b) pri odtienku n e p a t r i a c i nikomu iba sebe, odlin od i n c h " Krman vypoul vetky dobr rady, ale myslel si svoje, ( K R M R Y ) H l a v a t si myslel, e sa s tmto radnkom bude mc pozhovra po s v o j o m , ( H O R K )

Ukazovacie zmen
U k a z o v a c i e z m e n vydeluj (odliuj) osobu, p r e d m e t , vlastnos, poet, okolnos o d p o d o b n c h inch t a k , e j u oznauj a k o p o d v a t e l o v i bliiu (priestorovo, asovo) alebo vzdialenejiu n e o s t a t n . U k a z o v a c i e z m e n obsahuj t y p i c k h l s k o v element t-, zriedka skupinu on- alebo h l s k u s('dosia, sem). Z m e n ten, tento, tak, takto, tento tu, tu ten (hovor.), tuto tu, tuto, takto tento, to tento (hovor.), tenha; toko, tokoto, oznauj osoby,

p r e d m e t y , vlastnosti, poet a okolnosti blzke; z m e n tamten, ten tam, tamto ten, henten (hovor.), onen, on, onak, onak, onehdy zasa oznauj osoby, p r e d m e t y , v l a s t n o s t i a okolnosti vzdialen miestne alebo asovo. Z m e n onen, onak, onak, onehdy k o r e p o n d u j s o s o b n m z m e n o m 3. osoby on, k t o r s a nezastuje n a dialgu p r i a m o , p r e t o u v e d e n z m e n oznauj vzdialenejie veci, vlastnosti, okolnosti. N a o p a k , z m e n so spoluh l s k o v m e l e m e n t o m (ten, tento, tokto, takto) oznauj veci, v l a s t n o s t i , poet a okolnosti bliie, lebo etymologicky svisia s o s o b n m z m e n o m 2. osoby ty, k t o r s a bezprostredne z a s t u j e n a dialgu a k o n p r o t i v o k podvatea. U k a z o v a c i e z m e n oznauj veci, vlastnosti, poet a okolnosti, k t o r s m e u p o m e n o v a l i alebo i n urili, p r p a d n e , k t o r mienime p o m e n o v a , uri, alebo n a k t o r u k a z u j e m e prslunm g e s t o m (posunkom r u k y , h l a v y a p o d . ) , t . j . u k a z o v a c i e z m e n u k a z u j v danej situcii len p o m o c o u k o n t e x t u a gesta. O k r e m z k l a d n h o ukazovacieho v z n a m u m a j u k a z o v a c i e z m e n i d r u h o t n v z n a m y o d k a z o v a i a citov v z n a m . U k a z o v a c i e z m e n sa sasti sklouj, sasti s n e o h y b n . O h y b n s z m e n , k t o r u k a z u j n a substanciu, k v a l i t u a k v a n t i t u (ten, onen, tak, onak, tok a ich o d v o d e n i n y ) , n e o h y b n u k a z u j n a okolnosti a k v a l i t u deja
(tu, tam, tak, onak a i c h o d v o d e n i n y ) . Z m e n tak, onak, tok sa s k l o u j

poda a d j e k t v n e h o v z o r u

pekn. Skloovanie zmena ten

mu. N", ten G. D.

A . iv. toho

J e d n o t n slo stred,
to toho tomu to (o) tom tm (o)

en.
t tej tej t tej tou

neiv, ten

M n o n slo m u . o sob. N.
G, D. A. L. L tch (o) tch tmi t tch tm

ostatn
tie

tie

Genitv a a k u z a t v o d v o d e n c h z m e n tento, toto m o b y a j n e p o d o b u tohto. P o d o b a tohoto j e staria a z r i e d k a v e j i a . Z m e n o toko m v n o m i n a t v e a a k u z a t v e r o v n a k t v a r p r e v e t k y r o d y :

toko chlapov, toko ien, toko miest. Pri m u s k c h osobnch m e n c h sa p o u v a

v n o m i n a t v e i z h o d n t v a r tok chlapi. V o s t a t n c h p d o c h s a t v o r i a t v a r y poda a d j e k t v v z o r u pekn, a l e b o sa z k l a d n p o d o b a toko n e m e n . P r i n e o h y b n c h z m e n c h , k t o r u k a z u j n a smer, si k o n k u r u j f o r m y tade tadia. V z k l a d n o m z m e n e j e benejia forma tade, p o d o b n e aj v o d v o d e n i n e stade j e v i a c doloen. V o d v o d e n i n c h s p r e d p o n a m i od-, po- s n a j
benejie f o r m y odtia, potia. F o r m y odtade, potade a odtadia, potadia s zried

kavejie. V koreni z m e n dosia,

dosia.

posial

j e u k a z o v a c e l e m e n t -s-. B e n e j i e z n i c h j e

uprk sa zadivil, e si Gabriela dosia nevimol, (JESENSK) Len ma t y , dieva, volaj tak, ako dosia, (STODOLA) Bval spojenie s hudbou posia sa jav v lyrike.
(BUJNK)

Ukazovac

vznam

Z m e n o ten Z m e n o m ten u k a z u j e m e n a p o m e n o v a n (skr a l e b o n e s k r ) v e c ( o s o b u zviera, p r e d m e t ) , k t o r j e p r e d n a m i .

Tie elez, povedal, obrtiac sa k mame, s korule, (ONDREJOV)

1. Z k l a d n u k a z o v a c i e z m e n o ten j e d n o z n a n e u k a z u j e v o v o n k a j o m svete: a) p o m o c o u p r s l u n h o u k a z o v a c i e p o s u n k u g e s t a (v p o d m i e n k a c h dialgu) A pozrite to biele tam! zvol erve, ukazujc prstom,
(RZXJS)

b) v sprievode p o m o c n h o rozliovacieho urenia, k t o r m b v a p r v l a s t o k rozlinho d r u h u Jablo, t sladk, vlani doista mi zholili. (TIMRAVA) Ten v dlhej kabanici, t o je Straeko. Ten v kabte s rukvmi po zem, to je Maroko. (RZUS) Koz vrch, t o je ten

najvy n a t e j strane potoka, chodzch. ( P L V K A )

(VANTER)

A o vy t u ? optal sa ten mlad z p r -

2. V sprievode zhodnch uren, najm adjektv v superlatve, pristupuje k z k l a d n m u rozliovaciemu vznamu i drazov a citov prvok.
Ako njs t o h o pravho . . . (ZBEK) Kuerav d y m hlce i posledn lstky a chladn zblesk o i t posledn hviezdiku, ( J E S E N S K ) Nov stanin pani dostala od Vilmy Klamovej z Litavskej ulice prv deminik vna, toho najlepieho, prv kok vajec, tch najvch, a prv dve kurence, tie najtunejie. (HEKO) A ve z t c h najdrobnejch, o u boli uvaren, hodila kadmu zopr do koieky, (JANOV) 3. P r i nzvoch asovch pojmov, ako rok,
chva, minta, jese, mesiac, tde, hodina,

zmeno ten ukazuje n a najbli, prve prebiehajci as. asto sasne m i citov vznam.
K t o m v dome, alebo kdeinde puku, revolver, munciu, nech to v tej minte odovzd miestnej milcii, (HEKO) A ve sa ten vraj nebude zenit tej jesene, (TIMRAVA) U dozaista spa tej noci nebud. ( J . KRE) Br by t u u bola v t hodinu, ( T I M R A V A )

V n i e k t o r c h prpadoch ide u o frazeologizovan spojenia, napr. v t

chvu = v okamihu, hned; toho asu, na ten as = teraz, vtedy.

Z h l t n ich v t chvlu a znovu sa postavia do predolej pzy. (CHROBK) Podnikn na ten as nemu v jeho prospech ni. (RYSUA) Rhdey musel rozprva o ivote n a dvore Bethlenovom, ktor bol toho asu v Banskej Bystrici, (JG)

Z m e n o to m ir vznam ako rodov zmen ten, t, t, tie. Ukazuje n a substancie strednho rodu ako zmen ten, t na substancie mu. a en. rodu. Okrem t o h o sa nm ukazuje vade, kde ide o neutralizciu gramatickho rodu v citovch vetch s kvalifikujcou predikciou.
T o je poriadna a majetn, (TAJOVSK) Ved s i to pekn a m m ich toko, e sa nik n e n a z d , e by to boli len sviaton, ( K U K U N )

Ale v stotoujcej predikcii neutrlna deixa ukazuje priamo (bez pomoci k o n k r t n e h o pomenovania) na hocijak neuren jav skutonosti.
K t o je to? o je to? Ako je to? Kedy je to? Snva sa mi, alebo si t o Peter, naozaj t y ! (FIGULI) Pus ho, nech sa iv, povedala mama, t o je krt. ( O N D R E J O V )
?

O d v o d e n i n y zmena ten a zloeniny so zmenom ten O d v o d e n i n y zmena ten a zloeniny so zmenom ten konkrtnejie oznauj veci v priestore a ase ako samo zkladn zmeno. Odvodeniny a zloeniny tento, tento tu, ten tu, tu ten (hovor.), tuto ten, tento tuto, tuto tento (hovor, i samo tu, tuto), tenha (zried.) oznauj blzky (bli) predmet; naproti t o m u odvode niny a zloeniny tamten, tamto ten, ten tam, henten, hentamten oznauj vzdia len (vzdialenej) predmet. 1. Z m e n o tento ukazuje priamo n a blzky (bli) predmet s p o m o c n m u r e n m (s prvlastkom, prslovkovm urenm) i bez neho.

Tohto vekho ti dm, ponkal Jergu Nekovi. ( O N D R E J O V ) Tto (== ovca) sa v dedine uliahla, i tto: t t o z Luenca dohnali, t t o za bielu prekupili, toto je dobr dojka, tto m na siedmy rok, v jeseni sa vraj p r e d , ( K U K U N )

Zmeno tento (tto, ktor prve prebieha.

0

tto,

tieto)

ukazuje aj n a blzky (bli, najbli) as,

(CHROBK)

tejto hodine

up na zemi pri jeho kolench a spieva piese tejto noci. usiluje sa kad utiahnu do d o m u . ( K U K U N )

V in dni
onen.

2. Bli p r e d m e t oznauje n a j m v p o r o v n a n so z m e n a m i ten, tamten,

Akoby vhybky prehadzoval n a stanici: t e n t o v a g n s e m , t a m t i e dva ta. (HEKO) K o p a ud sa okolo prichdzajcich zbiera; t e n t o sa opytuje n a svojho otca, tamten na brata, tto na mua, t a m t n a syna, ale pni ni neodpovedaj, (KALINIAK) Ten drieme, t e n t o vravie nechce, ( T A J O V S K )

N e u t r u m toto m ir v z n a m ako r o d o v z m e n o tento, tto, tto, tieto. Ukazuje na blzke osoby, zvierat, veci, j a v y bez ohadu n a rod ich nzvu.
A ete viac sa bojte Martina: prde, toto je jeho hodina, (SLDKOVI) A kto urob toto? povedal ervenk a ponoril sa. ( O N D R E J O V ) Si u dvno honelnkom? Toto druh rok.
(KUKUN)

V a t r i b t e sa t a k t o p o u v a zmeno toto 1 oznamovacch vetch.

ia je toto ovca?
(KUKUN)

n a j m v citovch opytovacch

Zmeno tento ukazuje do blzkosti; v draznej rei b v a zosilnen prslovkovmi zmenami tu, tuto, k t o r tie u k a z u j d o bezprostrednej blzkosti.
On sa dosia nestaral o to, o hovoria takto udia, ako t e n t o t u . (HORK) Domov som s naostatok musela a inej cesty, ako tejto t u , nebolo, ( K U K U N ) Rozumie t y t o m u t o tuto (HEKO)

Opan slovosled o h y b n h o a prslovkovho z m e n a je v prvlastkovom postaven.

Ni, ale v m odveziem t u t o t c h t o kubentov. dreven n a pjde s nm do hory. ( D O B I N S K ,
(KUKUN) POVESTI)

Ty vezme tuto tento

Zmeno

tamten

(starie psan i o s o b i t n e

tam

ten)

a) Ukazuje n a vzdialen (vzdialenejie) veci, lebo vzniklo zloenm ohybnho zmena ten a prilovkovm z m e n o m tam.
Z tamtoho obrka bude slun lovek, (HEKO) Vid, j a naprklad a tamten mj k a m a r t sme dnes ete ani neraajkovali, ( T O M A K )

b) Ukazuje n a vzdialen veci spolu s n e j a k m p o m o c n m urenm (s pr vlastkom, prilo v k o v m u r e n m a p o d . ) .

Do kuchyne, zaliatej n o v m elektrickm svetlom k t o r t a m t m dvom v zadnej izbe prinieslo toko trpenia neprenikne ani slovka, ( H E K O ) Tamt vonku mu ustupova, ba mu i kapitulova, ( U R B A N )

c) V r a z n e u k a z u j e n a vzdialenejiu v e c v p r o t i k l a d e s o s o b n m i z m e n a m i a s ukazovacmi z m e n a m i tento, ten (tu, tuto). Eva len teba rada vid. Tamtoho nebi, (KRLIK) Tam bol z tamtej strany na tto priechod alebo lavica pre pech, (LASKOMERSK)
d) V dvojiciach tento tamten, ten tamten sa p r o t i k l a d n v z n a m bli

dal niekedy zastiera a z o s t v a v n i c h i b a v z n a m p o r a d i a p r v d r u h , jeden d r u h " . Z m e n o tamten aj v t a k c h dvojiciach o z n a u j e d r u h h o (alebo v dlhch v r a z o c h o s t a t n h o ) lena p o r a d i a . Kopa sa k nemu zbehla divkov, ten stpa, tento sa smeje, tamten nadva mu do sprostkov . . . (SLDKOVI) e) S u b s t a n t i v i z o v a n m z m e n o m tamten d r u h spoloenskho t a b u . oznaujeme i protivnka a p . J e t o

Na tamtch u ani nepozrel. Vedel, o ich priviedlo k Smutnmu, a najradej by ich korbom vyhnal, (URBAN) Ked bude po boji a vyenieme tamtch, potom si premaj a p, o om chce, (KARVA) D n e s u je z m e n o tamten p e v n zloenina. V s t a r o m j a z y k u sa j e h o asti vone kldli k sebe, lebo a) v k l a d a l a sa medzi n e p r e d l o k a : Hlvka ho boh, lska ho nemor, e m frajercku tam z tej strany vody. (UD.
prESE)

b) slovosled nebol u s t l e n , r a z bolo n a z a i a t k u prslovkov z m e n o , r a z ohybn: Rd on hovoril s tm tam vazom, Z m e n o tamto a draznejie.
(SLDKOVI)

ten u k a z u j e n a nieo vzdialen, a k o tamten,

lene presnejie
(STODOLA)

Tak pozri, vid tamto t puklinu na dverch: do nej m mieri, lome si oha pod tamto tm bukom, (TAJOVSK)

Roz

Z m e n o tamto ten sa ete pe s p r a v i d l a rozdelene, hoci slovosled j e h o ast je u s t l e n a p r e d l o k a sa obyajne kladie p r e d cel v r a z . Ale n i e k e d y b v a i o p a n slovosled a medzi j e d n o t l i v asti sa v k l a d p r e d l o k a . A teraz je rad na tch tamto, (KUKUN) Veru si ako k, a dm ti dva grajciare, ak tamto k tej jabloni potraf. (KALINIAK) Z m e n o henten j e h o v o r o v m a heno ten n r e o v m v a r i a n t o m z m e n a tamten; z m e n o hentam ten je h o v o r o v v a r i a n t z m e n a tamto ten. 1. V e t k y t r i z m e n u k a z u j n a nieo vzdialenejie i bez p o m o c n h o u r e nia, i b a e z m e n o hentam ten draznejie. Na hentom vku sme nali zdochnut lku, (MORIC) Nu heno ten nabral ten, a ktoe in? Ukazuje na mua, ktor sed pri samom kozube, (KUKUN) Sklenen zmok je za hentam tmi horami, (DOBINSK, POVESTI)

2. U k a z u j n a v z d i a l e n e j i e p r e d m e t y v s p r i e v o d e p o m o c n h o u r e n i a . Noe, heno t v tej ruovej toalete, na kobylineh? (RZUS)

(JESENSK)

Vid hentch chlapov, o dr koe

P o r i a d o k ast z m e n a henten j e u s t l e n a u s t l e n j e i psanie d o v e d n a . N o vnimone pre aktualizciu pu ho spisovatelia rozdelene a s o b r t e n m slovosledom i v k l a d a j m e d z i j e h o a s t i p r e d l o k u . Nech vid svet, ako ma dokaliili kvli t o m u h e n ! (KRLIK) A o som ti sto rz povedala, to ti ete opakujem i pred pnom Pitom, i h e n pred tm pnom, (TAJOVSK) S u b s t a n t i v i z o v a n z m e n o henten ist d r u h spoloenskho t a b u . sli aj n a o z n a e n i e p r o t i v n k a a p . J e t o

J a som sa chcela iba oslobodi od hentoho, (KRLIK) Treba trochu hadie i n a hentch, a pohodila hlavou k vynmu susedovi, ( K U K U N ) Zmeno tak

Ukazuje na kvalitu, preto sa i tvarov zhoduje s akostnmi adjektvami. 1. a) U k a z u j e p r i a m o n a v l a s t n o s n i e o h o bez p o m o c n h o j a z y k o v h o u r e n i a , ale spolu s g e s t o m . Nie do takch, ukazoval na pondusov hodiny na stene, ale do hodn, o boli vek ako chliev, (ONDREJOV) J a som len tak zrnko, takto, hlad. (JAK) b) U k a z u j e n a v l a s t n o s s n e j a k m p o m o c n m u r e n m . Uke na siln okrhle brvienko zaseknut v koni, takom na plenie, (RZUS) Len o videl, e niekto nos tenk bakuu, on u mal t a k ani hrub, ani tenk, (JESENSK) Aj to mali na svedom tak ako on! Tak, o by len vyuili chudobnho loveka! (KRLIK) 2. Bez o p r e t i a o k o n k r t n u a l e b o k o n k r t n e o p s a n vlastnos u k a z u j e z m e n o tak n a v l a s t n o s l e n v e o b e c n e . V t a k o m t o n e u r i t o m v z n a m e s a z m e n o tak p o u v a n a j v i a c v u d o v e j r e i a v h o v o r o v o m t l e . asto n a z n a uje c i t o v z a u j a t i e h o v o r i a c e h o .
(KUKUN)

Ale o sa tak rob . . . ? Nerob sa tak, pod s nami. (ONDREJOV) Tak ste vy musk! To mu len tak zvrat priiel, (TAJOVSK) Vetci cezpon. Pozbieranci

tak. (CHROBK)

V t o m t o v z n a m e sa z m e n o tak p o u v a i v t e d y , k e hovoriaci n e c h c e , o k a sa k o n k r t n e p o m e n o v a v l a s t n o s . Ako mete by tak tak, nu povedzme deti! ( K U K U N ) Uteie si do kuchyne, a t y sa jeduj a zhrzaj pre t a k c h , takch povaov! ( K U K U N ) 3. Z m e n o tak u k a z u j e aj m i e r u v l a s t n o s t i , a t o v i u a k o n o r m l n a m i e r a , p o z o r u h o d n , v e k . J e t o i s t d r u h elcie. a) I b a n a m i e r u ajnu u k a z u j e z a p o m o c i p r s l u n h o g e s t a alebo p o m o c n h o urenia.

261

Zjedol s o m j u , a tak vlasy m i narstli!

(LETZ)

(ONDREJOV)

P r e p n a j n a , v takej zime!

b) N a m i e r u (stupe) v l a s t n o s t i u k a z u j e v spojen s p r s l u n m k o n k r t n y m n z v o m v l a s t n o s t i , a d j e k t v o m , k t o r j e a t r i b t o m alebo p r e d i k t o m :

Dievatko mlalo, ale v srdci t u h o ctilo rados, e s t a r otec m a l tak dleit podiel pri stavbe eleznice, ( J A N O V ) K d e sa berie t e n siln z v u k u t v o r a takho n e p a t r n h o . ( E R M R Y ) N e m m e dosial napsan dejiny a n i takej v z n a m n e j epochy, a k o je druh polovica 19. storoia, (A. M A T U K A ) P o v e d z t e , je ete stle tak k r s n a ? ( J E S E N S K ) E t e n i k d y nebol tak nepozorn. (HEKO) oe si tak z a h t a n , o t i je?
(TIMRAVA)

I n o k e d y s a m i e r a v l a s t n o s t i v y j a d r u j e p r i a m o prslovkou m i e r y a l e b o n e p r i a m o p r i r o v n a n m alebo i n k o m .
K e b y M a r e k chcel a k e b y nebol tak Vemi u n a v e n , iste b y objavil aj priny t o h o strachu aj j e h o presn obrysy, ( M I N ) koda, e je u tak strane s t a r , ( H E K O ) K e d ho A d a m videl takho u k r u t n e dokalienho, utostil sa j e d n a k o n a d n m . ( J G ) E t e n i k d y n e b o l tak sken a k o teraz, ( V A N T N E R ) K r s n a s t e , slena Vierka, a k o b y iv anjelik zostpil z nebies; tak k r s n a , ( J E S E N S K ) Tie nae zeme s u tak zke, e p o kadej desiatej bola b y z medz jedensta, ( P L V K A ) Vdal h o od d e t s t v a v d y takho n e p a t r n h o , malho, a sa stratil svojou nepatrnosou m e d z i ostat nmi m l d e n c a m i , ( K U K U N ) Nebol tak n a i v n , a b y t o nevedel, ( M I N )

P r i prilo v k c h a slovesch sa miera v y j a d r u j e prilo v k o v m z m e n o m tak. O h y b n m z m e n o m tak sa zasa z d r a z u j e m i e r a p r i s u b s t a n t v a c h a adjek tvach.

J e t o p r e d s a t a k malikos, z triedy, ( H E K O )
(JESENSK)

K e b y s t e boli t a k l s k a v a vyli v o n

A d j e k t v n y m z m e n o m tak sa z d r a z u j e miera i p r e d s l o v e s n m i p r astiami, l e b o s formlne a d j e k t v a m i .

Cilka u b o l a t a k n a smr z m o r d o v a n , od dieaa i od n e v y s p a t i a , e zaspala o d r a z u , a k o b y bola n h l e umrela, (HEKO)

S p o d s t a t n e n m z m e n o m takto sa oznauje aj s m hovoriaci alebo n i e k t o z tej istej spoloenskej j e d n o t k y , t c h i s t c h v l a s t n o s t a p . a k o h o v o r i a c i . Veru, v e r u a p o t o m i b a takto vyhor, ke je dao. ( T I M R A V A ) Zmenom

tak sa adjektivizuj cel v r a z y alebo i v e t y .

(TATARKA)

J u s t n k o , a n i t y nebude v d y t a k : Muchy, n a t e , zjedzte si m a !

Z m e n o tok
U k a z u j e n a k v a n t i t u (mnostvo, poet, vekos, dku p r i e s t o r o v i a s o v ) a zna: tak vek, tak mal, tak dlh ... 1. P r i a m o u k a z u j e n a k v a n t i t u p o m o c o u prslunho g e s t a .
S v om m l a d s tokmi chvostami! u k a z o v a l p o lake, ( O N D R E J O V ) K e d len t a k t o k r t k y bol a h a ! , n u v m je aj r o z p r v k a tok, ( D O B I N S K , P O V E S T I )

2. O b y a j n e p o u k a z u j e n a v e k k v a n t i t u a z n a :

vemi vek, vemi mal

vemi mnoh a stoj p r e d m e n a m i j e d n o t l i v n , m n o n a l e b o a b s t r a k t .

P r i tokch deoch j e vea s t a r o s t , ( J E S E N S K ) P e k n e m a v t a p o tokch r o k o c h . Daj p o k o j , J u r o , k e d ich z tokch d i a a v d o p r a v i l i k n m , m u s i a d a o v e d i e . ( H O R K ) N e v i e m , k d e s a v o m n e b r a l a tok o d v a h a a tok sila. ( V A N T N E R ) N a tok prezeranie myslel, e m u n a d h o d a s p o desa, ( K U K U N )
(MIN)

Zmeno

tokto

Oznauje k v a n t i t u p o m o c o u gesta u k a z u j c e h o n a blzke veci.

Tokto s m e m a l i u h o r k y , pozrite, a rajiny, (LAZROVA)

Z m e n o toko
Ukazuje n a k v a n t i t u pozorovanej veci (matrie) alebo deja. asto ide c v e k kvantitu. Toko mi sta,
rozumu?
(ALEXY) (TLA) Aj n a s t a v b e toko faj? o l e n toko b u b n u j ? ( B E D N R ) (ZBEK)

K d e s t e vzali toko

Zmeno

tokoto
deja.

D r a z n e u k a z u j e n a k v a n t i t u b l z k e j , p r v e p o z o r o v a n e j veci a l e b o

M m zaplati z a t d e o s e m d e s i a t t r i z l a t c h , o k r e m t r o v a m m n a b y d l e t o k o t o , ha i u k z a l n a j e d n u z l a t k u a niekoko e s t k o v n a stole, ( J G )

Z m e n o tak Ukazuje spsob deja alebo stavu, a t o samo alebo v sprievode p r s l o v k y alebo prslovkovho vrazu.
A k je t o spsob? Tak s a t o m poloi? (JG) T o v e t k o nie s n i j a k p r e p i a t o s t i , t o je tak, t o j e p r a v d a i d n e s . ( V A J A N S K ) P r e o c h o d tak a p t a v o ? ( A L E X Y )

Ukazuje n a mieru deja.

Ma toko a s u a t a k xnlo p r c e ! ( M I N ) N o s t m apa* t o e t e nie j e t a k a l e k o , m j d r a h ; ete s a m e velio sta. ( J G )
6

Z m e n o takto
Ukazuje n a vlastnos prve pozorovanho deja alebo s t a v u . Takto r o b ! "
Vid, s y n m j , takto j e t o . ( K A L I N I A K ) V r t i l n s t r o j s s e n o u p o z n m k o u : ( B R A N E C K ) A v y len takto s m ? s p t a l s o m s a r y b r a , ( R Y )

Z m e n o ta O z n a u j e s m e r o d p o d v a t e a k cieu.
Pome ta! zvolali o b i d v a j a n a r a z ,
(JG)

V s p o j e n i a c h s o p o i t o m sem o z n a u j e l e n s m e r o d p o d v a t e a b e z z r e t e a n a cie.
Dr m a z a k a b t o v g o m b i k u a m y k sem i t a .
(VAJANSK) (ALEXY)

r i k c h o d i l sem i t a .

Oznauje v z d i a l e n miesto. J e p r o t i k l a d o m k z m e n u tu. Aha, aha, tam je, tam, tam si le Zajko Smejko. (BEDNR) Tam s dvere, prac sa Chcela by predovetkm vedie o svojich tam doma. (VANTNER) Tu poial drustevn zprah, tam traktor, (MIN)
(TIMRAVA)

O k r e m t o h o m e oznaova i smer od p o d v a t e a a k o z m e n o ta a j e p r o t i k l a d o m z m e n a sem. Dlho sa motal sem a tam.

(DOBINSK, POVESTI)

Zmeno

tamto tuto.

D r a z n e oznauje vzdialenejie m i e s t o . J e p r o t i k l a d o m z m e n a
(ONDREJOV)

Aha, tamto sp ena. (VANTNER) A tamto sa chlapci hraj, ukazoval E-udkovi Tha, vykrkol Janko, tamto maj medovnky, (KRNO) Pritiahni sa pozorne tamto pod skalu, (STODOLA) (henten) v hovorovej

P o u v a sa v o v z n a m e o h y b n h o z m e n a tamten a udovej rei. Ale tamto Katra u m dve [vreten] pln. a akme, (MIN)
(KUKUN)

Sedme tamto s Miom

Z m e n tade j tadia

U k a z u j n a s m e r alebo n a miesto, k t o r m p r e c h d z a d e j .
Tade teie rieka, (KUKUN) Ked tam kop kanl, tade neprejdem. je prjemnejie a bliie, (TIMRAVA)
(TLA) Tadial

Zmen

tadeto/tadiato

U k a z u j n a blzke miesto, cez k t o r p r e c h d z a d e j , a s m e r v b e c . Sem podte, tadeto! ukazuj im smer. (RZUS) Do tch ias vlak tadiato nechodil.
(JANOV)

Z m e n o sem Oznauje s m e r k h o v o r i a c e m u alebo d o j e h o blzkosti. J e p r o t i k l a d o m z m e n a ta, r e s p . i tam. Daj sem t kosul (TAJOVSK) No, ale podte za mnou sem do tejto izby. (JG) Rozrenmi oami hadel, ako sa biele loptiky mihaj povetrm. Sem ta, sem ta. (MORIC) S e m sa, chlape! (DOBINSK, POVESTI) Z m e n o sem t v o r as spojenia sem-tam, k t o r m asov v z n a m , synon y m n s p r s l o v k o u obas, kedy-vtedy, kde4u. T o t o spojenie t r e b a odliova od dvojice sem ta. Z otvorenho obloka na izbici bolo pou plaliv chlapsk hlasy a sem-tam nejak slovko najstarej mojej sestry, dvadsadvaronej Jlie, (ONDREJOV)

Oznauje miesto v blzkosti. Dobre sa tu majte!

(PLVKA)

Z m e n o tu je p r o t i k l a d o m z m e n a tam. U t v r a s n m s p o j e n i a tu a tam, i tam, k t o r o z n a u j z r i e d k a v v s k y t v p r i e s t o r e a l e b o i v ase.

tu

Len tu a t a m (niekde, mlokde) vypnala sa kridlicou k r y t budova, (p. K R ) Tu i tam ( = obas, niekedy) pozrel n a Martinca. (HORK) T u i t a m sa zachveli vo vnku zimomrav belas zvoneky,
(KRNO)

Zmeno Drazne ukazuje n a miesto v blzkosti.

tuto

oe mi je z toho, e mi povie, dlen som ti, a ja tuto ni, podloil dla a druhou rukou mlel prstami, ako sa peniaky rtaj, (TAJOVSK) Dolu na ninch itko u aj bronie, ale tuto hore, kolo horskej tne zelen je vetko, (PLVKA) P r s l o v k o v z m e n o tuto sa d r u h o t n e p o u v a aj p r i p o u k a z o v a n n a b l z k u osobu (osoby). J e t o h o v o r o v p r o s t r i e d o k . Idem tuto s dievatkom k lekrovi, (JANOV) Ked v y nemte tuto pre Zuzku po riadneho slova, to i ma bol. (TAJOVSK) Zmeno odtia

Ukazuje na vchodisko deja vzdialen od podvatea. iel ta a odtia pei.

(TAJOVSK)

Zmeno

odtiato

Ukazuje n a vchodisko deja v blzkosti podvatea. Nesmieme sa odtiato pohn, k m neprde posila, (STODOLA) Pakujte sa odtiato! Do Trnavy je nie kraj sveta odtiato, (JG) Krovej hole odtiato nevidie, (F. K R E )
(MARTKOV)

Zmen

stadiato/stadeto

Oznauj vchodisko deja v blzkosti p o d v a t e a . Tu som sa narodil, jednu vojnu preil, nu nevykro moja noha stadiato, Radej na kolench stadeto a n a Cho. (FIGULI) Zmeno potia
(HORK)

Oznauje k o n c o v hranicu, p o k t o r siaha dej, p o k t o r sa nieo rozpre stiera a p o d . Vid, potia a oral tvoj star o t e c
(RZUS)

Oznauje koncov bod smeru alebo vzdialenosti, koncov hranicu, ke je blzko podvatea, alebo ked je hranicou sm podvate.
N a j e d o l s o m s a potiato!" a p r e l o i l p a l e c k r o m cez h r d l o , (KUKUN)

Oznauje blzku koncov hranicu v ase.

P o t i a t o j a , t e r a z t y . (TAJOVSK)

Zmen dosia, posia Oznauj prtomnos ako koncov asov hranicu deja.
C o n e p o d a r i l o s a dosia i a d n e m u l i t e r r n e m u s k u t k u , t o s p r a v i l a s l o v e n i n a , (VLEK) J a k u b K n o t e k n e p o v e d a l dosial a n i s l o v a , (ZBEK) N e p a d l o m u d i e v a d o o , t o j e j e d n o d u c h p r i n a j e h o m l d e n e c t v a a' posia, (TAJOVSK) K e d posia n e p r i l i , u s o t v a p r d u ! (URBAN)

Zriedkavo sa v hovorovej rei pouva aj variant doposia, v ktorom sa kumuluj obidve predpony. Odkazovai vznam Zmeno ten Odkazuje n a vec (osobu, zviera, predmet) a) spomnan u dvnejie alebo v predchdzajcej vete:

N e c h bi b u d e t m i l , k e d t i j e s t a t o n o s o b a n i e ! (TAJOVSK) O k r e m m e t d y u schopn j e i obmedzuje autora v uchopovan skutonosti a loveka i jeho osobne ustro j e n i e , i o s o b n a p i r c i e . To a tie o s t v a j , a j k e d s a m e t d a z m e n . (A. MATUKA)

b) pomenovan vo vytenom vetnom lene a zdrazuje ju:

O t e c t e n ti j o u t a k , t o h o n o p r e m o n . (KUKUN) A T u r k o v t c h v m j o a k o d r e v a v l o s o . (CHALPKA) S k o i ? To b o l o p r i v y s o k o . K r d l a ? Tie m u n e n a r s t l i , (DOB INSK, POVESTI)

Vri odkaze n a niekoko vec sa me zmeno ten opakova a pribera v z n a m jeden d r u h tret . .
F a b r i k y , k o i a r n o z a n t r b i v e l i j a k m h l a s o m . T t e n k o , t h r u b o , t z a s a k o d v o r a a - t r o m a h l a s m i n a r a z , (RZUS) P r i o h n i i a r i l i e t e t r i t v r e . T p o k o j n , . t v y j a v e n . . . J a n o v a a tto, n a ktorej nepokojn plamienky maovali tiene, Joachimova. (BAR)

V protiklade k zmenu tento zmeno ten oznauje vzdialenejieho (druhho) z dvoch.

e r v e n , i b i e l e k o r l e m s i v z i a n a h o l h r d l o ? T o t i M i n a b o l a p e k n , a p r e t o jej b o l i d o b r i t i e , i tieto, (TIMRAVA)

V protiklade k zmenm tamten a onen m zmeno ten vznam ,,bli (prv) z dvoch".

P o a l a m y s l i e n a toho i onoho z b l i c h i d a l c h z n m y c h , a l e n e o b s t l a n i j e d e n . (OLTSOV) Ten r o b i l p o s u n k y , a k o b y s a u i l p l v a ; tamt s a z a s a d o o k o l a k r t i l i a k o k v o v m l y n e k , (LASKOMERSK)

Zmeno ten v draze konkuruje osobnmu zmenu on. Me s o draz naznaen slovosledom a intonciou alebo asticami.
K e b y m o h o l o t e c m i e s t o n e h o i t o t o o d b a v i , m u s e l b y s ten. (TIMRAVA) A l e a k s a A n e t t a d o z v i e , o t p o v i e n a t o ? (JESENSK) Z d e v y t e j j e n i , k e d j a j u n a h m , zo m a n i , k e d t m a n a h . (SLDKOVI) n o , z a u j m a v l o v e k , n e v e d n . . . ' o h l s i s a E l a ; n e s p a l a t e d a a n i t. (TIMRAVA)
4

Osobn privlastovacie zmen jeho, jej nahrdzaj sa niekedy toho, tej.

tvarmi

O n d r p o d v a l d o f a j o k y u h l k s t a r m u o t c o v i (a toho b r a t o v i ) , l e b o n e z a p e k a l i , fajili l e n n a a h k o " , (TAJOVSK) N o t u t i e b y t o s t i z v y e j v r s t v y , s l e n a p r i jej b o k u , tej b r a t a ich h o r n s u s e d i g m u n d Z i m a , jej n e d a l i p o k o j a , (TIMRAVA)

Zmenom on (ona, ono, oni, ony) sa v nominatve a akuzatve neodkazuje n a men vec a zvierat. Tu je zkladnm spisovnm prostriedkom zmeno ten a vnimkou zmeno on.
e n a j e z l a t stp v d o m e , a l e aj ten t r e b a o p r a o v a , (PRSLOVIE) P a h o l o k z a a l o b h r a b v a u h l k y d o h b k y , a b y a s p o tie d l h i e t r v a l i , k e d n e b o l o o n a n e poloi, (VANT NER) P o d Z n i o v s k m z m k o m v l h n e t v r d s k a l a , t u m n o h m k r o m o b e r s t v e n i a d a l a . (UD. PIESE)

Zmeno ten odkazuje aj na kvalitu, najm v svzanch dvojiciach ten ako, ten o, ten ktor, ten aby . . . a je expresvnou nhradou zmena tak.
N i e t o tej r u e , ktor b y n e z v d l a . (PRSLOVIE) V i e , e s a m a n i e j e d n e s tak, b v a l a , a h d a m a n i o n n i e j e u-ten, o b v a l v t e d y , (CHROBK) N i e t o toho p s a , s a k y j a n e b l , (PRSLOVIE)
ako aby

Zriedkavo oznauje i rovnakos kvality a identitu vec ako vymedzovacie zmen ten ist, tak ist.
d y m a l s m e r n e s v a l o v i t , v l a s y k u e r a v , i e r n e , tej f a r b y f z y , i e r n e z d r a v o i . (LASKOMERSK) V r t i l s a s o v c a m i n a k o i a r a k o n i e ten. (DOBINSK, POVESTI)

Zmeno to N e u t r u m to m odkazovai vznam ir ako rodov zmen ten, t, t, tie. a) Odkazuje n a vyten vetn len najastejie zo vetkch ukazova cch zmen bez ohadu na rodov prslunos a gramatick slo mena vo vytenom lene.
H y g i e n i c k k o s t a b y t , to j e h l a v n , (JESENSK) H o r y , r e h o r y to i c h r o d n d v o r y , h o l e , s i v h o l e to i c h v o n p o l e . (BOTTO)

N a v i a c vec o b y a j n e o d k a z u j e v spojen s v y m e d z o v a c m z m e n o m vetok alebo s slovkami. Peen husy, kaky, morky, peen prasiatka, to vetko nosili do jedlne n a vekch porcelnovch misch, (KRNO) Jeho nem tvr, sken postavika t o oboje vy jadrovalo nevslovn a bezhranin ia. (JANOV) b) O d k a z u j e n a infinitvnu v z b u a z d r a z u j e j u v o v e t e . Ale takto cel as vyst pri tanenom kole a iba sa prizera na ostatnch, to b y otr vilo kadho. (ZGURIKA) Dva sa z hadiska mukovho, dva sa zdola, oami stmilinov v tom bola sila i slabos jeho kritiky civilizcie a umenia, (A. M A T U K A ) Aj sa to na chlapa vraj nesved batohy vyna, (TAJOVSK) c) P o s t p o z i t v n e o d k a z o v a c i e z m e n o to p r i p j a p r s t a v o k v c i t o v o n a d n e sench prejavoch. Pai rozrvali dlh trhliny, stopy to grantov, (LETZ) Na rukch nemal tvrdch mozoov, znmky to vytrvalej roboty, (KUKUN) d) O d k a z u j e n a o b s a h rei v b e c , n a r e s a m u . Nevidel som ju sce, ale t o nemuselo by prekkou, (FIGULI) Ked chcem, pjdem, ked nie, nie, to boli tvoje rei. (TAJOVSK)
44

e) V h o v o r o v o m t l e k o n k u r u j e r o d o v m o d k a z o v a c m z m e n m ten, t,

t, tie.
To bola zo vetkch najkrajia a najvia,
(KUKUN)

f) O d k a z u j e n a p r v e v n m a n ( p o u t , v i d e n vysvetujcu.

. . . ) jav, uvdza

vetu

Raz ti zahvzda osi vonku, ako o by tristo valachov na palci zahvzdalo. To u vietor dochodil a ete zaleka volal, (DOBINSK, POVESTI) g) O d k a z u j e n a udalos a s a s n e v y j a d r u j e c i t o v z u j e m h o v o r i a c e h o o u . To sa zili zva starie eny a tetuky a potom pri popjan kvy klebetili od poludnia a do veera, (ZBEK) Vie, ked som to v dohviezdny veer chodil po dedine sa hoviadko bez gazdu, (KUKUN) h) O d k a z u j e n a a s o v okolnos v p l a t n o s t i p r s l o v k o v h o z m e n a a citovo j u podfarbuje. vtedy

Raz, to plavili sa u po Visle, bola zzran n o c (KBMRY) To bola prve sobota, ked sa osamote pustili do tej otvorenej besedy, (GABAJ) ch) O d k a z u j e n a n a s l e d u j c i dej v s v e t i a c h , k d e j e h o v z n a m v y s v e t u j e druh veta svetia. Lebo to m ud ten patnokrsny, e radosti v iaoch spieva . . . (SLDKOVI) Viete si to u aj trochu predstavi, o to dalo roboty vylma vetko to kamenie a ete ho aj rozdrvi, (JANOV) i) P o m o c o u o d k a z o v a c i e h o z m e n a to s a s u b s t a n t i v i z u j a d j e k t v a a p r s l o v k y , p r e d l o k o v p d y , cel v e t y .

(KARVA)

Tak a teraz vm povieme t o hlavn, (FIGULI) Niekto to m ahk na t o m svete, h m ? Nebud ich presvieda o t o m , e nejde len o zarbanie peaz, (A. M A T U K A )

j) Z m e n o to m s p j a c i u f u n k c i u p r i r a d e n s t r i e d a v c h d e j o v , o k o l n o s t z a s e b o u ; v t e d y sa o p a k u j e a z n a m e n : raz raz, i i, alebo alebo . . . Pani Viera r a d a b y ta, ale nesta, to pre rad, to pre deti, t o kuchya, bielize. Celou silou drm hlavu, aby sa mi pod tou archou neskltila t o na jednu, to na druh stranu, (MORIC)
(TAJOVSK)

k) O d k a z o v a c i e z m e n o to n i e l e n r a d d e j e a o k o l n o s t i , n i e l e n k o n t a t u j e , e d r u h d e j n a s l e d u j e z a p r v m , ale d v a o b a d e j e d o p r i n n h o s v i s u : v y s v e t u j e p o d o b n e a k o s p o j k y tak, preto, e p r v d e j j e p r i n o u a d r u h dsledkom. Aj ma v nose zaalo poteklieva, to ako na kchanie, (MORIC) Vypouli niekoko svedkov to len t a k pre formu, ved sd bol popredku vynesen, (TAJOVSK) Tento prinno-dsledkov, resp. prpustkovo-dsledkov svis dejov sa zretenejie z v r a z u j e s p o l u s p o d m i e n k o v o u s p o j k o u (ked, ak, keby) z p r e d chdzajcej v e t y . A ak je mnoho peaz, to si kpia automobil, ( J E S E N S K ) Keby t a k teraz chytili toho kocriska, to b y mal smr! (RZUS) Ak na piaty raz neosprostiem a nestanem sa hoto vm blznom, t o na deviaty raz smelo ma mu zavrie do blzinca, ( J E S E N S K ) Zmeno tento

V o d k a z o v a o m v z n a m e sa pouva mlo, lebo o d k a z o v a n i e sa n e z h o d u j e s j e h o z k l a d n o u f u n k c i o u o z n a o v a n i e o b l z k e . Z m e n o tento s a p o u v a n a odkazovanie: a) a k o p o r o v n v a c p r o t i k l a d z m e n ten, tamten, resp. inch vrazov odka zujcich n a vzdialenejiu osobu, zviera, vec. Musm njs Etelku, musm njs chrchliaka. Tohto, aby som mu vykrtil k r k ,
tamt, aby som ju zaviedol na Brtomila k Jakovi. (CHROBK) Zle tancuje t Pavlnka'%

povrval si pn doktor a utieral si spoten tvr. Mono, e hent bude lepie." Ale ani tto nevedela, (JESENSK") b ) p r i d r a z n o m o d l i o v a n , k e sa n m o d k a z u j e n a k o n k r t n u o s o b u , z v i e r a , vec v porovnan s osobou, zvieraom, vecou vbec. Ale, Adu, n e t r a j ! " zamieal sa sused. Diviak ned sa len t a k dra ako diea. Ale tento sa dal," veral sa p n Adu. ( K U K U N ) Zmeno tamten
ce

Odkazuje n a osobu, zviera, vec, k t o r je vzdialenejia (asov, v p o r a d ) ako in. Dajte pokoj, otec, to sem nepatr, na okrese u s in udia, t a m t c h dvno poslali pre. K e d je s jednm, zaneviera na ostatnch, ked s ostatnmi, han si t a m toho sama. (GABAJ)
(VOLANSK)

NTa p r i a m e u k a z o v a n i e sa pouva zriedka, zva u iba odkazuje. a) Odkazuje n a osobu, zviera, vec miestne alebo asovo najviac vzdialen, dvnejie s p o m n a n .
Znmos onej lebskej rodiny sa im teraz odplatila ete raz. (GABAJ) Minulos visela n a d nimi a k o nepreniknuten zclona. Nech zaali o hociom, vdy ctili a videli o n zclonu, ( H O R K )

b) O d k a z u j e n a nieo veobecne z n m e (z histrie, z l i t e r a t r y , z tradcie) alebo za z n m e p o k l a d a n ; v spojen s p r s l u n m k o n k r t n y m p o m e n o v a n m u t v r a okrdlen v r a z y .

U si neme vykraova za husikami ako o n e n astn kr. (F. K R ) K l n a y nezdral sa narok, ktorch sa t a k boj H a m l e t v o n osudn noc, v ktorej hovoril s duchom svojho otca. ( V A J A N S K ) N m vina naej pozie neprela do krvi a n e t v o r v ns o n atmosfru, bez ktorej nikto dnes a prve dnes neme by s k u t o n m k u l t r n y m lovekom, (A. M A T U K A )

V dvojiciach ten onen, tamten vzdialenejiu alebo v porad d r u h .

tou,

onen

zmeno

onen

odkazuje n a vec

Mj nhrdelnk sa nezdal ani t m , ani o n m . i o n o u vldou, ( R Y S U A )

ten-onen. ten i onen, ten alebo

(BEDNR)

Ubolen ud vzdychal i pod

Spojenia kad".
(VAJANSK) i ten,

onen

. . . priberaj v z n a m ,,vetci,

On sa tisol vade, chodil k t m i k o n m , a preto upadol do podozrenia, e je pin. Chlapci sa zobzeraj, u k r n jeden n a druhho, a fuk! s pod lavicou
i onen, (RZUS)

Z m e n on, on, on a h o v o r o v ono. Nahrdzaj konkrtne pomenovanie, a t o : a) k e d si p o d v a t e nevie spomen prslun nzov osoby, zvieraa, veci, v l a s t n o s t i , okolnosti i deja (ked spisovate n a p o d o b u j e n e o b r a t n h o p o d vatea):
N u ale me to bude? Nu t m o n m , bodaj e a, ked mi neprde n a u m . Aha, t m n o t r o m , (STODOLA) K e d je lovek cel o n . ( K R L I K ) u d v m je t a k m t a j n m h d a o m , k t o r v t o m o n o m , akomsi, daom tuenie skuton uje. ( S L D K O V I )

b) k e d sa p o d v a t e boj p r i a m o vyslovi o veci zo spoloenskch ohadov a p o d . (pri t a b u ) :

Boli ste predsa o n , povedala sekretrka a dobree m a po vlasoch nene nepohlad kala, kritizovan. Nie ? ( K A R V A ) K e d t nai spisovatelia . . . o n . . . t o t o . . . ni nevedia, ( J E S E N S K ) Boli zl jazyky, k t o r n a D o r u t o i t o hovorili, e vraj A d a m s m nevie, kde a ako ho poehnanie prenasleduje; e veru k m on je n a erstvom povetr, z a t e n as D o r a t o t o a o n . . . ( K U K U N )

Odkazuje n a vlastnos, s t u p e vlastnosti, a t o : a) n a v l a s t n o s a jej m i e r u p o m e n o v a n a l e b o o p s a n s k r :

O, srdcia p r i m n , a k o r d z e h o k u s z l a t a , i sa u n s k e d y d o k ete t a k c h b r a t od b r a t a ? (J. K R ) T o t o s zl p s i , ' vysvetuje o t e c . T a k i d o t r h a j l o v e k a . " ( R Z U S ) Ale m za h r u d u . Bodaj b y si v d y t a k v y b e r a l ! ( S T O D O L A )
4

b) o d k a z u j e n a v l a s t n o s a l e b o n a m i e r u v l a s t n o s t i , k t o r sa n e s k r p o m e n v a alebo o p i s u j e :
Veru som s a n e n a z d a l , e m a d n e s p o s t r e t t a k astie, vidie t u n a u g o s p o d a r i c u . L e b o E v a t a k je e n a , a k nieo n i e k e d y od n i e k o h o i a d a , v d y p o t o m radnej s a m a prilo, ( G A B A J )
(KUKUN)

Odkazovai a sasne zdrazovac v z n a m m v svzanch dvojiciach tak ak, ak tak, tak ako, tak o, tak ktor, tak e, tak aby a p o d . , k t o r m i sa s p j a j p o d r a o v a c i e s v e t i a . Z m e n o tak stoj v h l a v n e j v e t e p r e d s l o v o m , n a k t o r s a v z a h u j e vedajia v e t a .
A veru vea asu ulo, k m sa aj t a k m u z n a m e n i t m u p l a v c o v i , ak bol V l a d o K u b i c a , podarilo vylovi spod v o d y b e z v l d n e telo E m i l o v o a privies h o k i v o t u , ( L B T Z ) Malo ich t a k boav a zlepen, e ani h a r m a n e k o v o d v a r n e r o z m o i l p r i s c h n u t hnis na mihalniciach, ( J A N O V ) Vedela, e fazua nie je t a k h o r c a , aby ublila, ( O N D R E
JOV)

V k a n c e l r s k o m ( a d m i n i s t r a t v n o m ) t l e sa o d k a z u j e z m e n o m tak u s t l e n m s p o j e n m ,,ako t a k " aj n a o s o b u a v e c .

alebo

Zloinom alebo preinom je len in, k t o r z k o n z a t a k vyhlsil, ( T A K Z T U R E C K ) Teraz zasa v k a d e j druhej v e t e p r z v u k o v a l , e j e r e p r e z e n t a n t o m " b r a n n e j m o c i a ako t a k neme sa ani on, ani o s t a t n jej p r e d s t a v i t e l i a v n i o m z a v z o v a , ( L E T Z )

Citov z a f a r b e n i e d o s t v a o d k a z o v a c i e z m e n o tak v t e d y , k e d s a n m v y t k a j z n m e v l a s t n o s t i o s o b y , veci. V n i e k t o r c h p r p a d o c h s a t u v z n a m o m bli astici naprklad:

Len v t a k o m k a m e o l o m e o museli k a m e a n a t r h a d y n a m i t o m ! ( J A N O V ) o t a k sestrika vie, k t o je t e n prezident, ( J E S E N S K " )

Zmeno

takto

Odkazuje n a vlastnosti a stavy spomnan v bezprostrednej blzkosti.

Stl bled, ale i t a k t o k r s n y , (RYSUEA) Ale ja sa v t e n as m e n m u n a uhaja, k t o r zpas s p r v m p o k u e n m . T a k t o v y m o t v a m k l a s z M a g d a l n i n c h vlasov.
(FIGULI)

Pri nzvoch asovch pojmov oznauje asov urenie zhodujiice sa s teraj m, p r v e p r e b i e h a j c i m a s o m .

Mohol t o b y chlad, k t o r sa o t a k o m t o ase r o z p r e s t i e r a ,
(VANTNER)

O d k a z u j e n a v z d i a l e n vlastnos; n a aliu vlastnos p r i p o r o v n v a n dvoch. P o u v a sa iba v dvojiciach a k o vzdialenej p r o t i k l a d z m e n tak, takto, alebo k o n k r t n y c h n z v o v v l a s t n o s t . To nie ako udia: vye Hrutna tak, a nie Hrutna onak, (HEKO) Aj Marek, aj Aristid boli slab pre tento ivot, ktor poznali len z takej svetlejej a pohodlnejej strnky. Cez vkladn kniky, depozity a otvoren kont v ivnobanke a onakej banke.
(ZELINOV)

Zmeno

tok

O d k a z u j e h l a v n e v p r i r o v n a n i a c h , k d e (asto v spojen s slovkami) v y j a d r u j e k v a n t i t a t v n y p o m e r vec. Bozuchoril perie, a bol raz tok ako zvyajne,
kok, tok o, tok koko, tok
(MORIC)

O d k a z o v a i a s a s n e spjac v z n a m m v s v z a n c h d v o j i c i a c h : tok
e, tok aby ...

Odmeria a vyree sa tok kus koky od samho msa, koko treba, (LASKOMERSK) Ale od poludnia, o je Samko u nej, nevyila ani tok nitku, co by im bol mohol ruky zviaza, (TAJOVSK) Zmeno tokto

Odkazuje na vek kvantitu. Ved i je to mon, aby sa na jednho loveka tokto ierna mrkava neastia vala, ako na ma? (STODOLA) Z m e n o toko O d k a z u j e n a k v a n t i t u v p r i r o v n a n i a c h aj m i m o nich. V druh rok ptal Miko mesane ve raz toko ako prv.
toko netrvalo, (VANTNER)
(TAJOVSK)

Mne to vtedy

O d k a z o v a c i u a sasne spjaciu l o h u m v s v z a n c h dvojiciach toko

koko, toko o, toko e, toko aby ...

Koko domov, toko zvykov, (ALEXY) Kad dostal toko rn, e by i desiatim bolo bvalo dos. (JG) Z m e n o tak O d k a z u j e n a v l a s t n o s deja, n a jej s t u p e alebo n a s t a v . Urob tekvicu s vodou, aj tak bude dobr, (ZBEK) Dobre jej tak. Nevldal u ani volom jarma na krk vloi, tak opadol, (TAJOVSK)
tak o, tak ak, ak tak.
(LAZROVA)

Tvor sas s v z a n c h dvojc tak ako, ako tak, tak e, tak aby, Zlos ho prela prve tak rchlo, ako rchlo vzbkla. (MIN) Ako je, tak je, ale je to pravda, (KALINIAK) Tak sa smial, e mu a slzy udreli do o. (IJRBAN) Pol kila msa rozdeli tak, aby sa nastilo osem aldkov, (ZBEK) Nahradme si to, chlapi, tak, o nebude farr o tom vedie, (TAJOVSK)

Na odkazovanie sa pouva mlo: Odkazuje n a spsob s p o m n a n v bez prostrednej blzkosti. Bse je obrad a beda bsnikovi i publiku, ktor j u takto neponma. astejie o d k a z u j e t a k , e s a s n e v y j a d r u j e s p o j k y a tak, a tm).
(A. M A T U K A )

dsledok (ako dsledkov

(TLA)

Najlepie azda je, ked ns svet odmietne, a takto ns printi vrti sa k sebe. Zmeno onak

P o u v a sa a k o p r o t i k l a d z m e n a tak a o d k a z u j e n a v z d i a l e n e j i u v l a s t n o s d e j a . Spolu so z m e n o m tak v y j a d r u j e v a r i a b i l i t u v l a s t n o s t d e j a . lovek pe raz tak, raz onak.

(XIRBAN ) (STODOLA)

Jedni tak chceli pomc svetu, druh o n a k .

Z m e n o tam Odkazuje na miesto vzdialen od podvatea. Slila u Michalka, ktor mal obecn krmu na Beui. T a m sa s ou poznal, NER) Ale za tmi dverami, t a m o om vedia, ( Z B E K )

(VANT

T v o r sas s v z a n c h d v o j c tam kde, kde tam, tam kam Iste sa dos naplae aj t a m , kde j u nik nevid,
(PRSLOVIE) (TAJOVSK)

...

K a m vietor, tam pl.

Z m e n tade,

tadia

O d k a z u j n a s m e r a l e b o n a m i e s t o , cez k t o r p r e c h d z a d e j . H a i dvercia na dvore zabudla zamkn, aby Pao tade preiel do dvora, ( T I M R A V A ) Po chodnku to trv sce ete dobr tvrhodinku, ale hore abinou niekoko m i n t , a ja som sa tade chystal, (VANTNER) J a r d tvojimi ulicami kram. Tadia la neraz revolun hliadka, (LENKO)
So z m e n a m i kade, kade, tadia kadia, kadia kadia t v o r i a s v z a n d v o j i c e kade tadia. tade, tade

Tade ahal, kade ho hnali, (TIMRAVA) Vytratil sa z drevrne tadia, kadia

(ONDREJOV)

priiel.

Z m e n odtia,

odtade

Odkazuj n a vchodisko, z ktorho smeruje dej. Vychdzali na dvor a odtia na ulicu, (JESENSK) Vykriabal sa n a star slivku, a b y sa odtia mohol dobre dva na veselie, ( B E D N R ) Zmeno Odkazuje n a vchodisko v blzkosti.
(JESENSK)

odtiato

Skoro behom preiel do bonej uliky a odtiato sa dval n a rozchdzajce sa obecenstvo. Ni fine sem nedoniesli, ani ni odtiato neodnesieme, ( K U K U N )

Z m e n potia,

potade

O d k a z u j n a koncov bod smeru alebo vzdialenosti, n a k o n c o v hranicu. Otcovi poleme telegram, aby avo Vranove akal, take a potia meme s spolu(URBAN)

So v z a n m z m e n o m pokia
pokia potia.

t v o r s v z a n dvojice potia

pokia,

Pokia prst omoila, potia jej odpadol, (DOBINSK, POVESTI)

O d k a z u j e i n a m i e r u v o v z n a m e ,,do t e j m i e r y , n a t o k o . Pre nich m len potia cenu, pokia vyhovuje ich keftrskym zujmom, (HORK) Ustanovenie tohto paragrafu plat len potia, pokia nejde o in prsnejie trestn, (TAKZTURECK)

Z m e n stade,

stadia

O d k a z u j n a v c h o d i s k o deja. Dochodme s prdom na zkrutu pred krmou, stade popod mostky hopk moja rato les, (TGULI) A na Donovaloch s, my ideme stade, (LAZROVA)

Citov

pouitie

Z m e n o ten P r i p r i a m o m u k a z o v a c o m v z n a m e d o s t v a citov z a f a r b e n i e z r i e d k a v o . T u v y j a d r u j e nebos, nespokojnos, netrpezlivos alebo z a u d o v a n i e . A o je s t o u muzikou? (KUKUN) Ako to dr t kriedu, (RZUS) H, t u je ale toho cementu! (LAZROVA) V i n a c i t o v c h :pouit sa v y v i n u l a z o d k a z o v a c i e h o v z n a m u . C i t o v p o s t o j e t u z m e n o ten v y j a d r u j e z v a v p r v l a s t k o v o m p o s t a v e n , k e d s a kladie k m e n u veci z n m e j A . v e o b e c n e , B . l e n z a i n t e r e s o v a n m o s o b m . A. T a k situcia vznik v postaven pri vlastnch m e n c h a pri nzvoch v e o b e c n e z n m y c h p r e d m e t o v (zem, slnko, s k a l a , o k o . . . ) a l e b o p r i n z v o c h dostatone urench. Boli sme my, boli medzi nrodami, ako ten n Kriv nad tmi Tatrami, ( C H A L P K A ) I ten kovrnok inakie spieva, ked je na slobode, (KUKUN) U mm toho vykrcania dos. (FIGULI) To erstv mso iba na dych zaahuje. (GABAJ) i tch arvancov Detvy ozrutnch Poana na tch prsiach mohutnch nenos a nenadja? (SLDKOVI) A Mijka la sli do mesta t daromnica, (TIMRAVA) B . K e s t o j p r e d m e n a m i vec, o k t o r c h v i e z p r e d c h d z a j c e j rei a l e b o zo s p o l o n e j s k s e n o s t i i b a u k r u h z a i n t e r e s o v a n c h o s b . Doneste u len toho koaku, (JESENSK) Ved a preto t e n Ondro nechce, lebo t iastku ned na jeho meno prepsa, (TIMRAVA) Kedye sa doijeme toho krstenia?
(TAJOVSK)

Vrazn je t e n t o v z n a m v o zvolacch v e t c h : A A
tie ten

jeho ohniv rei a posunky! vraz tvre! (TAJOVSK)

(LETZ)

Ale

svieos

va!

(VAJANSK)

S t u p u j e s a o p a k o v a n m z m e n a ten p r i n i e k o k c h v r a z o c h v e t n o l e n s k e j p l a t n o s t i a l e b o i bez n i c h :

rovnakej

Ach, sob, t prsaha, t divci to vetko rozuuje fantziu nevesty, ( K U K U N ) Nac to vetko je? T sluba otrock? ten chvat i pot? t o prepnanie svojich mladch sl ? (HVIEZDOSLAV) Aspo s t m . . . s t m , neviem m u ani na meno prs, s t m by som sa tam rd stretol! (CHROBK) Oh, t, t . . .!" epce a neme njs slova dos patnho pre tch, ktor ho trznili, ( T I M R A V A ) S u b s t a n t v n e p o u i t z m e n ten, t, t, tie . . . v y j a d r u j c i t o v h o d n o t e n i e v o v e t c h s o s o b i t n o u i n t o n c i o u a a s t o i so z m e n e n m p o r i a d k o m s l o v . K o n k u r u j t u o s o b n m z m e n m t r e t e j o s o b y on, ona, oni, ony a s z v a neprzvun (enklitick). Nepjde ten u nocou tadiato!" smeje sa jeden, z cukru, prdu t aj v krupobit, (LAZROVA) Z m e n o to S p r i a m y m u k a z o v a c m v z n a m o m n e u t r a to s v i s c i t o v p o u i t i e , k t o r m h o v o r i a c i opisuje r a d o s n a d p o z o r o v a n o u s k u t o n o s o u , s h l a s s o u , r e s p . jej i r n i u . To sa chlapci, t o sa, jak oltrne sviece, ked id po hji, cel sa trbliece. (BOTTO) Tak je, tak, to u potom odpove, ( K U K U N ) C i t o v p o u i t i e astejie v z n i k z o d k a z o v a c i e h o v z n a m u . T a k t o p o u i t zmeno b v a vo vetch, k d e nie je p r e zrozumitenos ani pre g r a m a t i c k plnos kontrukcie n e v y h n u t n . P o u v a sa v rozlinch t y p o c h viet. A to ty si ten diabol vdsky? (KRMRY) Koho si si to vybral? Roland, koho t o miluje? (LETZ) Nao by si to lovek hlavu lmal? (KALINIAK) Tam rozpovie, kto je to ten riadite Zeleniak. (ALEXY) Ak je to celkom inak lovek tento udrk. ( J E SENSK) Ako si to vie t a k chlap poradi, ( K U K U N ) Dlho to, dalekmi cestami, pustmi horami ide odklna a pomocnk v povestiach naich, mnoho on to rob, aby po mohol z kliatby svojim druhom, svojim bratom, (TR) Ale ked to lovek vdy m aksi starosti, (JEG) C i t o v z m e n o to (resp. i toto) v y j a d r u j e o p o v r h o v a n i e , zlos, k e d s t o j n a m i e s t o u k a z o v a c c h z m e n ten (tento), t, ti, tie . . . Nemem znies, boj sa to chrsta, a rozdrapuje sa . . . (ONDREJOV) Ty krivaa, t y matla aksi! Ani to nedoj, ani neberie na seba! (RZUS) A toto ba v tom kostole ako tea, ked ho odsad. (TAJOVSK) Zmeno tento
(KUKUN)

Ved mldenci nie s

P r i z m e n e tento c i t o v p o u i t i e v z n i k l o z o d k a z o v a c i e h o v z n a m u . C i t o v z m e n o tento v y j a d r u j e u v e l i e n i e , z a u d o v a n i e , a l e b o n a o p a k m r z u t o s .

Krsa, krsa, tto Pavlnka. (JESENSK) Odkia sa len berie tento zvltny lovek, tento dobrk od kosti? (LETZ) Nebude trpie tto rozopr, tento kr, tohto erta v dui.
(TIMRAVA)

, Kladn citov hodnotenie vyjadruje v prstavku. A koajnice, tieto ivotom prdiace ily zeme, leskli sa v akomsi fialkovom svetle. Treba, aby zudoveli aj jeho vek skladby, najm Detvan", tto pcha slovenskej pozie, (CHORVTH) (LETZ)

Zmeno

onen

V p r s t a v k u j e v d y viac-menej citov. Citovos z m e n a onen zretene vidie najm v kombincii s hodnotiacim prvlastkom. Slnko prve bolo zalo, povstalo, ono mil letn svetlo, ktor sa tak ako li so zemou. Sudca vypova druh svedkyu, stariu enu, ktor na vlastn oi videla, ako ono podaren psisko pohryzlo chuderu alobkyu. (HEKO)
(VAJANSK)

Zmeno

tak

a h k o p r i b e r c i t o v zafarbenie i v u k a z o v a c o m , i v o d k a z o v a o m v z n a m e . K z k l a d n m u v z n a m u p r i s t u p u j e c i t o v p r v o k v t e d y , k e sa v l a s t n o s n e p o m e n v a k o n k r t n e , a d j e k t v o m , ale sa len pribline n a z n a u j e s a m m z m e n o m tak. P o d v a t e t u nevie, nechce alebo sa o b v a k o n k r t n e p o m e nova v l a s t n o s . Ale o sa tak rob . . .? Nerob sa tak, pod s nami.
(JAK) (ONDREJOV)

Jj!, aj s takou!

astejie sa z m e n o tak s t v a c i t o v m v spojen s a d j e k t v o m , k e d u k a z u j e na mieru vlastnosti. Olina sa mu pila viac ako in eny: bola tak tla, tak erstv a tajuplne nen! Vetko je tak radostn, tak zaujmav, (ONDREJOV) Tak mi je protivn ten chlap! (FIGULI)
(MIN)

T a k t o n e u r i t o sa z m e n o m tak o z n a u j v l a s t n o s t i v h o v o r o v e j a udovej rei. T u n a m i e s t o k o n k r t n e h o opisu vec n a s t u p u j e ich c i t o v h o d n o t e n i e (kladn a l e b o z p o r n ) . Z m e n o tak sa p r i t o m n i e k e d y z d r a z u j e a s t i c a m i

len, iba.

Drali tam tak velio, potrebn pre hospodrstvo, (TALLO) Na druhom brehu zbieraj chudobn eniky drevo, tak odpadky, (RZUS) To mu len tak zvrat priiel, (TAJOVSK) Volaj ho len na tak ledajak robotu, (ONDREJOV) Zmeno takto

V y j a d r u j e k l a d n i z p o r n city, k t o r u h o v o r i a c e h o v y v o l v a p r v e p o z o rovan skutonos svojou kvalitou. Posvietil lampom, a tu vid, e pnik nem hlavy. Takto protive! (ONDREJOV) Takto nepokoj v dome! (TAJOVSK) Ha, takto je svet. (VANTNER)

N e u t r u m tak ( h o v o r o v tak) j e c i t o v a j v s u b s t a n t i v i z o v a n e j p o d o b e . Oznauje jav, k t o r n a p o d v a t e a psob svojimi k l a d n m i alebo z p o r n m i vlastnosami.

(TIMRAVA)

Ty si vina, naoe mu tak tra? (TAJOVSK) e o! Nu kvu; ete sa tak s p t a ! Bisu vbohu, za tak dm aj ostatn pracku z opaska, ( L A S K O M E R S K ) v substantivizovanej podobe
(TAJOVSK) (TAJOVSK)

N e u t r u m takto ( h o v o r o v takto) spravidla negatvne city.

vyjadruje J a j , deti

Ved som mu ja hned: teda zenit sa m, a takto vyvedie, nae, o ste mi porobili, e m y takto musme o vs pova? Zmeno tok

Od prostho zdrazovania mnostva, k v a n t i t y prechdza k citovmu zd r a z o v a n i u vekej k v a n t i t y v o z v o l a c c h v e t c h a p r i o p a k o v a n . Takto neastie, tok koda! (PLVKA) Tok naivnos, toko citu a slabosti! Oko sa mu zaiskrilo odhodlanm, z st sa vykradol vzdych, vzdych avy, slobody po tokch, tokch doch stiesnenia! ( K U K U N ) Po tokch rokoch, po tokej nmahe konene hotov! (KRLIK)
(JESENSK)

Opytovacie z m e n
Opytovacmi zmenami iada podvate doplni v odpovedi n z o v veci, vlastnosti alebo okolnosti, k t o r m u nie j e z n m y , a zrove n a z n a u j e g r a m a tick kategrie t o h t o nzvu. Opytovacie z m e n ukazuj n a n e z n m u osobu, vec, vlastnos, p o e t a o k o l n o s n i e p r i a m o , le s p r o s t r e d k o v a n e , t a k , e v y jadruj gramatick kategrie plnovznamovho pomenovania predpokladanej osoby, veci, v l a s t n o s t i , p o t u a l e b o o k o l n o s t i . P r e t o m e d z i o p y t o v a c m i z m e n a m i s substantvne, adjektvne, slovkov a p r s l o v k o v z m e n . V e t k y o b s a h u j t y p i c k s p o l u h l s k o v e l e m e n t k a l e b o . P a t r i a s e m z m e n :
kto, co, ktor, ak, k, , koko, odkia, skade, kok, kde, kam, pokia), kade/kadia kedy, (a i c h o d v o d e n i n y , ako, preo, nao, zao. a k o odkade, skadia, pokade,

Z m e n o m kto sa s p y t u j e m e n a o s o b u . Z m e n o m o s a s p y t u j e m e n a v e c , n a zviera, n a s t a v ( p o v o l a n i e , z a m e s t n a n i e , p o s t a v e n i e . . . ) o s b a n a i n n o s . P r i z m e n e ktor j e p r o t i k l a d osoba nie osoba ( t . j . z v i e r a , v e c ) z r u e n , m e m e sa n m o p y t o v a n i e l e n n a o s o b y , a l e aj n a z v i e r a t a n a v e c i . Z m e n o m ktor sa o p y t u j e m e n a o s o b u , z v i e r a , v e c z n i e k o k c h p o d o b n c h a l e b o rovnakch, t. j . opytujeme sa n a jednotlivinu s ohadom n a shrn (kolektv, s k u p i n u , celok), z k t o r h o j u v y l e u j e m e . Z m e n o m ak s a s p y t u j e m e n a k v a l i t u . V h o v o r o v e j rei s a m o n o s p y t o v a n a v l a s t n o s aj s p o j e n m , , o za -f A . a l e b o N . . Z m e n o k s a p o u v a l e n v o z v o l a c c h o p y t o v a c c h v e t c h , a t o v o v z n a m e k t o r ' i v o v z n a m e a k " . Z m e n o m koko (kok) sa
c 6

opytujeme n a poet a n a kvantitu. Zmenom kok sa opytujeme n a poradie (miesto v r a d e ) . Zmenom kde sa spytujeme na miesto i na smer. Zmenom kam sa spytujeme na miesto, k t o r je cieom smerovania. Zmenami kade, kadia sa spytujeme na smer v b e c . Predponami s - , od- (pvodn predloky z, od) sa pri t c h t o zmench uruje vchodisko (skade, skadia, odkade, odkia) a predponou pokoncov b o d smeru (pokade, pokia). Zmenom kedy sa spytujeme n a as vbec. P r e d p o n a m i od-, do- sa pri t o m t o zmene uruje vchodiskov, resp. koncov b o d (odkedy, dokedy). Zmenom ako sa opytujeme n a akos deja, na mieru vlastnosti a okolnosti. Odvodenmi zmenami (pomocou predpn) preo, zao, nao sa spytujeme na prinu a na el. Opytovacie zmen sa delia na ohybn a neohybn (prslovkov). K o h y b nm p a t r i a kto, o, ktor, ak, k, , kok. K n e o h y b n m patria zmen kde,
kam, kade, kadia (skade, skadia, odkia, pokia), kedy (odkedy, dokedy), ako, preo, nao, zao. Zmen kto, o maj len jednotn slo. Zmeno kto m k a t e griu ivotnho muskho rodu s vznamom osoby. Zmeno o m kategriu strednho r o d u s neosobnm a neivotnm vznamom. P r e t o zhodn pr vlastok, m e n n prsudok a doplnok je pri zmene kto v muskom ivotnom rode a pri z m e n e o v strednom rode. Kto in sa m n a to poduja, ak nie imo? (CHROBK) o tak by sa mohlo? K o m u e inmu ako Vm posvti psmo moje? ( T R )

(URKOV)

Zmen kto, o sa sklouj t a k t o :

N. G. kto koho komu koho (o) kom km
(o)

CO
oho omu
w

D.
A. L. I.

CO
om m

V udovej rei a ako charakterizan prostriedok v jazyku krsnej litera t r y sa p o u v a i nominatv o. No, , moja, o, otel sa? (KRKO) V starom t d i u jazyka pri predlokovom akuzatve sa t v a r y zmena o skracovali, n a p r . za o n a za, po o na po, nao n a na . . . Dnes sa t a k t o skrteniny jednotlivo vyskytuj len v umeleckom tle. Zmen, ak, ktor, kok sa sklouj poda tvrdho adjektvneho vzoru pekn. Z m e n o sa sklouje poda adjektvneho vzoru cudz. V udovej rei v N . a A. sg. n e u t r a ak sa pouva i t v a r ak a v N., A. pl. neiv, mask., fem. a neutra t v a r akie. Oba tieto t v a r y sa pouvaj ako charakterizan p r o striedky aj v umeleckom tle.

Nb vid, a k je neposlun, a k o bcha, ( T A J O V S K ) ie si, dieva, i e si? ia by? Materina. A k o e si k r s n o . To nie moja vina. (o. B E L L A )

Zmeno
kieho,

m v G.A. a v D . m a s k . a n e u t r a i t v a r y

kho,

kmu,

i tvary

kiemu.

Len k h o erta toko per! ( K U K U N ) N a k i e h o svtho n m predpisujete tie slnenice, ve t o nie je pre n okres! (LAZROVA)

Zmeno koko sa o h b a a k o zkladn slovky. V N . A . pri e n s k c h , strednch a m u s k c h n e i v o t n c h a zvieracch s u b s t a n t v a c h m z k l a d n prslovkov t v a r koko. P r i m u s k c h o s o b n c h m e n c h me t u ma i z h o d n adjektvny t v a r kok. V o s t a t n c h p d o c h sa sklouje a k o p l u r l t v r d h o adjektvneho vzoru pekn: kokch, kokm, o kokch, kokmi. Podobne ako zkladn slovky p r e s t v a sa vbec skloova, sklouje sa pri o m l e n m e n o veci: do koko rokov, o koko neznmych, s koko korunami. V citovom ukazova com v z n a m e (pri u k a z o v a n n a vek k v a n t i t u ) n a o p a k m i N . A . z h o d n t v a r y : kok, kok, kok.
Kok as si sa doma nezohriali (KRLIK) Ale teraz k o k p r e m e n a ! ( T A J O V S K ) Kok veci videl! (LETZ) Opytovac vznam

N a rozdiel od vzanho a neuritho v z n a m u m u s a z m e n kto, o . .. v o p y t o v a c o m v z n a m e zosilni asticou -e. 1. Z m e n o m kto? ktoe? sa s p y t u j e m e n a osobu.
(TAJOVSK)

Kto vs sem poslal? ( S L D K O V I ) K t o je t o ? (JG) Ale s k m e m m astie? K o h o e b y si vzal druh? ( T I M R A V A )

sa s p y t u j e m e : a) n a veci a n a z v i e r a t :
Z ohoe bude i? (zus)
(ALEXY)

2. Z m e n o m o? oe?

A na om hraj? (KARVA)

o sa t o t a m pasie?

b) n a s t a v (povolanie, p o s t a v e n i e , p r b u z e n s k v z a h . . .) o s b :
o si t y ? Zeman si t y ? ( K U K U N ) me b y chcela by, opytuje sa P a u l n k y , profe sorkou? ( V A N T N E R ) o si t y Nikto, aby si vedel, ( H E K O ) o t i je, M a g d a l n a ?
(FIGULI)

c) n a dej v y j a d r e n n e j a k m v e o b e c n m slovesom o je ...) alebo i bez n e h o :

(o

sa stalo,

o sa

roh,

o teraz? Ako sa zachovme? (CHROBK) A O vyie intancie? Okres, k r a j , o? Shlasili s pomnkom? (LAZROVA) R o z u m stratil a i o? ( A L E X Y ) A o , k e b y s o m t i nedal ani b r k a ? ( N I N N S K Y )

d) n a k v a n t u m :
Neijem a neumieram ach, o ( koko) sa a n a v y z e r m . . . (o.
si dal za ne? (KUKUN) BELLA)

e) n a p r i n u v h o v o r o v o m t l e :
SK) oe

o ( = preo) ned tomu dievau pokoj? (JG) Ale o mi je tak zima? (TAJOV plae a narieka? (J. KR) Betka, Betka, oe robte t a k krik? (JG)

S p o j e n i e o za m v z n a m z m e n a ak. P o u v a s a v h o v o r o v o m t l e .
oe si za parev! (HVIEZDOSLAV) o n m za dar nesiete? za dukty z tvojho domu po dedine lietaj? (KALINIAK)
( U D . P I E S E ) o

to

3. Z m e n o ktor, ktore j e a d j e k t v n e j p o v a h y . N a r o z d i e l o d z m e n kto, o s p y t u j e m e s a z m e n o m ktor n a o s o b u aj n a v e c , t . j . n a h o c i j a k j e d n o t l i v i n u bez o h a d u n a i v o t n o s . P r o t i z m e n m kto, o z m e n o ktor o b s a h u j e p o u k a z n a s h r n (celok, s k u p i n u , k o l e k t v ) , z k t o r h o p r s l u n j e d n o t l i v i n u v y l e u j e m e . Z m e n o m ktor s a o p y t u j e m e n a j e d n o t l i v i n u i s t h o d r u h u , n a j e d n o t l i v i n u s i s t o u k v a l i t o u , k t o r o u s a odliuje o d p o d o b n c h i n c h . V o d p o v e d i n a sa p r e d p o k l a d p o u k a z n a odliujci p r v o k (vlastnos, p o r a d i e , i n o k o l n o s t i ) , v y d e l e n i e j e d n o t l i v i n y zo s h r n u p o d o b n c h p o m o c o u p r v l a s t k u a l e b o i n h o urenia.
Ktor r u k y nemaj prstov? Ruky na hodinch, (HDANKA) K t o r m si la? [vlakom] Nonm, (RY) Bol a ten zbok ete? Uk, ktor? ( T E I N H B E L ) Ktorhoe zn z tchto najmladch? ( K U K U N )

P r s u d k o v sloveso m e m a z h o d u a l e b o p o d a z m y s l u , a l e b o p o d a f o r m y .
Ktore t o spievate? (TIMRAVA) Ktore ste nezanikli? (TAJOVSK) Ktor z vs zdvihne tak vrece? (zus) Ktor z vs by mohla s do mesta? (zus)

4. Z m e n o ak, ake j e t y p i c k a d j e k t v n e z m e n o . V o p y t o v a c e j f u n k c i i sa n e s u b s t a n t i v i z u j e ( s m a n t i c k y ) . S p y t u j e m e s a n m n a v l a s t n o s a n a s t u p e vlastnosti. V odpovedi n a sa predpoklad akostn adjektvum alebo i n nzov kvality, resp. stupa kvality.
A k c h r b je naj viacej ? Mokrch, ( H D A N K A ) A k to tabatierku mte? ( J E S E N SK) A k prky? (Do peiva) (KARVA) A k akej piesni chlapca privyk? (K piesni vetra) (SLDKOVI) Ake t y robotu zn? ( D O B I N S K )

5. Z m e n o k, ke p o u v a s a d n e s v o b m e d z e n o m r o z s a h u : l e n v c i t o v c h vetch a nie vo vetkch vznamoch opytovacch zmen (chba m u vzan, ukazovac a neurit vznam). Vo svojom vzname zha v z n a m y z m e n ktor, ak, a l e astejie z o d p o v e d v z n a m u z m e n a
k hrom, k Eak, k ert/diabol,

ktor.
k das, k fras, k

V o v z n a m e z m e n a ktor
v r a z m i , n a p r . k parom,

sa p o u v a obyajne v spojen s e x p r e s v n y m i . . . a vyskytuje sa v citovch opytovacch v e t c h

helement,
kto,

k beah,

k skaza

a v o zvolacch vetch. Tieto spojenia s expresvnymi e k v i v a l e n t m i z m e n

o, aj i n c h (preo, nao). K diabol t i to vypisuje? (JG) A po kieho Maka t o mm s? (RZUS) K somr to vymyslel? (HEKO) Kieho beaha sme si to vpustili do domu? (ONDREJOV)

V o v z n a m e z m e n a ak s a z m e n o k v y s k y t u j e l e n j e d n o t l i v o v b s n i c k c h textoch z rytmickch dvodov.

K zisk z t e b a pre chudobu? Povedz, Vh mj m u m l a v ! ( M A R T K O V ) A nik z v s nem ni, moji drah, proti t o m u t o ? Kej je p o v a h y ? ( S L D K O V I )

6. Z m e n o c m a d j e k t v n u p l a t n o s , a t o p r i v l a s t o v a c i u . S p y t u j e m e s a nm na vlastnka. V odpovedi predpoklad privlastovacie adjektvum, p r i vlastovacie z m e n o alebo in privlastovac vraz. ia si, dievoka, ia? Otcova, i materina? ia som, ia som? Otcova i m a t e r i n a som. ( U D . P I E S E ) iae? Moja! Vm som ju neukradla, richtr, ( F I G U L I ) A v t c h astnch dedinch, ktor si u trfaj zahra divadl, n a ej hlave le starostlivos o zdar takchto podujat? (ZBEK) In smejte sa, tete, Milina je mladuchou. J a , ou? ( S T O D O L A ) je to chlapec? ( O N D R E J O V ) O k r e m t o h o s a z m e n o m c m o n o s p y t o v a aj n a p v o d c u a i n i t e a . Len ia t o bola mylienka t a k t o si diea spotvori, a ete za t o aj plati, 7. Z m e n a m i koko,
(KUKUN) (STODOLA)

kok

sa spytujeme n a poet i n a k v a n t u m .

Kokm dobrovonkom sa t u meme fa ? ( T A J O V S K ) A kok to o d vs pouli ? Mlienik, kokoe ste v y to u u richtrov? ( T A J O V S K )

8. Z m e n o m kok

sa spytujeme n a miesto v p o r a d .

Kokho je dnes? (zus) Odvtedy znovu premyslel svoj ivot, po kok raz pre myslel svoj ivot, a znovu nenaiel rieenie, ( M I N ) 9. Z m e n o ako j e u i s t o p r s l o v k o v . S p y t u j e m e s a n m n a v l a s t n o s d e j a alebo okolnosti a n a k v a n t u m .
A k o ide obchod? ( K U K U N ) A k o sa vol, dieva? ( T A J O V S K ) Prosm, p a n e , ako aleko je odtiato na hlavn nmestie? ( T L A ) A k o dlho vydria dvere? ( J G )

10. Z m e n o m kde s a s p y t u j e m e n a m i e s t o i n a s m e r .
Kde ti je klobk ? ( O N D R E J O V ) K d e m ostatn kone ? ( F I G U L I ) A k d e ide, Marika ? si sa podel, J a v o r ? ( J E S E N S K ) K d e zaneme? ( T A J O V S K ) Neroz prvaj, kde vezmem peniaze?! (RY) Kde sa to v t o m Talianovi len berie? ( M O R I C )
(TIMRAVA) Kde

11. Z m e n o kam meno kde).

konkuruje zmenu

v smerovom vzname.

Spytujeme z

s a n m n a s m e r ( a l e aj v t o m t o v z n a m e

sa pouva zriedkavejie a k o

K a m h o poloili? (E. B . L U K ) K a m uchlime sa n a zimu? (F. K R ) K a m , Janko, k a m ? ( R Z U S ) H a v r a n i , havran, k a m t pl let? ( V A J A N S K )

12. Z m e n a m i kade,

kadia

a ich o d v o d e n i n a m i sa s p y t u j e m e n a s m e r v b e c

a n a miesto, k t o r m prebieha dej.

Kadee chodil? ( O N D R E J O V ) Kadee bldite, p n ininier? ( V A J A N S K ) Miko, a kadia pjdete nazad? (JG) Len kadia budeme d n u chodi? (F. K R )

Z m e n odkia, bodu a n a pvod.

skade,

skadia

s o d v o d e n zo z k l a d o v kade/kadia

pred

p o n a m i od-, 5-; p t a m e sa n i m i n a s m e r o r i e n t o v a n p o d a v c h o d i s k o v h o
Odkiae ide? (URBAN) Ba odkia len m toko remencov a obojkov? (RY) Odkia si, druh mj? (SLDKOVI) A skade si priiel? (LAZROVA) Len z oho ije, skadia to berie vlahu? (KUKUN)

F o r m y odkade, Z m e n o m pokia

skadia

s z r i e d k a v .

sa spytujeme na hranicu alebo na koncov bod, k u k t o

rmu dej smeruje. Pokia mme odkosi? (zus) Pokia dohod? (zus) 13. Z m e n o m kedy
(STODOLA)

sa s p y t u j e m e n a a s o v s e k i n a a s o v b o d .
(KUKUN) Kedye

A k e d y ste t a k spyneli? Z m e n o m odkedy

je to: dnes, a i zajtra, i v nedeu?

sa spytujeme n a asov zaiatok, na asov vchodisko.

Odkedy pozn t zlezbu? (HEKO) Odkedy som u hore? (TIMRAVA)

Z m e n a m i dokedy,

dokia

sa s p y t u j e m e n a a s o v h r a n i c u , n a

koncov

asov bod, n a koniec. Dokedy sa budem dra tvojej sukne a t y ma dokedy bude chyta za koieku, aby som nespadla? ( J E S E N S K ) Dokedy ta budem ni po ni chova a ati? ( A L E X Y ) Dokiae m aka? (JG) 14. Z m e n a m i preo, zao sa s p y t u j e m e n a p r i n u .

Preeoe nejde robi v syn? (ONDREJOV) Poutova toho? Zao? ( T A J O V S K ) Zaoe ich m m t u opatrova? (FIGULI) ako mi veri, e by na moju matku akalo peklo. Preo a zao? ( A L E X Y )

15. Z m e n o m nao

sa s p y t u j e m e n a e l i n a p r i n u .

Naeoe je svt cirkev? (JG) Ale nacoe mieate do toho moju sestru? ( B O D E N E K ) Nao si pli prsty? ( Z B E K )

Citov

ukazovac

vznam

C i t o v u k a z o v a c v z n a m o p y t o v a c c h z m e n sa o p i e r a o s i t u c i u . V y a duje, a b y p o z o r o v a n vec, vlastnos alebo okolnos, n a k t o r sa t a k t o u k a z u j e , bola v d o s a h u p o d v a t e a i prijmatea. P r e t o sa t e n t o u k a z o v a c v z n a m z v a v y s k y t u j e v p o d m i e n k a c h d i a l g u (vo z v o l a c c h v e t c h ) , k d e p o d v a t e i p r i j m a t e ! p r i a m o v n m a j vec, vlastnos alebo okolnos. Opytovacie z m e n v citovom ukazovacom v z n a m e s expresvnymi ekvi v a l e n t m i p r s l u n c h u k a z o v a c c h z m e n ; n a p r . z m e n o ak j e e k v i v a l e n t o m z m e n a tak, z m e n o kok e k v i v a l e n t o m z m e n a tok, z m e n o o e k v i v a l e n _ tom- z m e n a to, z m e n o koko e k v i v a l e n t o m z m e n a toko a t d .

Ha, koho si vediem! (zus) Aha, ktor si vybral! (zus) aa, o v i d m e ! o t o m v sebe sily! (HEKO) aa, i t u o krsavc! (FIGULI) B o l som zle, ete i teraz, ha, a k som. (TAJOVSK) Ha, ie husi s o m chytil v naej fazuli. (zus) Kok zem le m t v a alebo hocijako obroben! ( K U K U N ) Koko fialk, koko sedmokrsok! (LAZROVA) A k o r d b y som klesol n a vau h r d a poul v a e slov! (VAJANSK) Tomovi sa v t sobotu zdalo, e as sa spomalil. A k o dlho t o trvalo len do poludnia! (ZBEK) aa, kde le tvoja s t r a t e n iapka! (zus) A h a , odkia sa ah susedova maka! (zus)
(TIMRAVA)

Z m e n ak, kok,

o, ako, koko

. . . u k a z u j n a veci a vlastnosti, k t o r (prekva

p o d v a t e s p o z o r o v a l , zistil, k o n t a t o v a l a k t o r h o c i t o v o z a u j m a j aj i n t e n z i t a c i t o v h o z a u j a t i a p o d v a t e a .

puj, alebo unavuj, rozhoruj . . . ) . V t a k c h t o v e t c h s a v y j a d r u j e s a s n e

A k biely je svet, istunk ako t zhradn alia, ( K R M R Y ) A j , a k m k k , a k mkkuk, budem ti ich priesva, ked sa vezmeme, ( V A N T N E R ) Pozrite, a k m m svaly! (ZBEK) Pozrite, ak m m plecia odret, ( O N D R E J O V ) Pozri, a k s m i r u k y , ako som pri tebe. (TIMRAVA) A k je odporn a vdy n a m a pozer! ( J E S E N S K )

V hovorenej rei sa citov zafarbenie t c h t o z m e n z v r a z u j e z v u k o v m i prostriedkami (intonciou, d r a z o m ) . V psanej rei s a z v u k o v initele n e d a j dostatone nahradi slovami: predchdzajcimi alebo sprievodnmi p o z n m k a m i , v l o k a m i , d o d a t o n m i v y s v e t l e n i a m i , a b y b o l o j a s n , i i d e o k l a d n , alebo o z p o r n cit. Mus vzdychn pri jej mene. A k to bola krsavica! P r v krsavica, Ej, ak si t y vladr, hned nadva! (TIMRAVA)
(JESENSK)

Podvate, skr a k o u k e n o v z a u j m a v zvltnos prijmateovi, o b y a j n e h o u p o z o r n s l o v e s o m z o b l a s t i v n m a n i a (pozri, pozrite, ha, povaj,

ohmataj, op, ovoaj . . . j a predstavovania (predstav si, pomysli si . . . j ,

a l e b o v z v o v m c i t o s l o v c o m (ha, a, aa,
(JESENSK) (TIMRAVA)

ad, aad,

adze

... ) .

A hlad len, o robia s drevom chlapi vo vode. (F. K R ) Vidte, a k ste z b u d l i v . Ha, o rob z det vojna! ( Z B E K ) aa, a k sa n m pletka stala.

C i t o v u k a z o v a c i e z m e n ak, kok, aj v e k k v a n t i t u a l e b o i n t e n z i t u .

ako, koko,

o . . . s a s n e

oznauj

A pozri jeho vlastn zeme, a k je to rozdiel, ( K U K U N ) U sa s n m vli k o k roky! (KRLIK) o udalost, zpasov a sklaman len v poslednom obdob! (F. K R ) Ach, ako dvno sa to stalo! A k o len rchlo let as! ( M I H L I K ) Ved, ha, le u o d k e d y !
(JG)

Vzan

vznam

Opytovacie z m e n v y j a d r u j v o funkcii v z a n c h slov rozlin s y n t a g m a t i c k v z a h y a blia s a t a k h y p o t a k t i c k m s p o j k m . T e n t o v z n a m o p y t o v a cch z m e n s a r o v n o d k a z o v a c i e m u v z n a m u u k a z o v a c c h z m e n . U v e d e n

vzah vyjadruj opytovacie zmen s a m y alebo v svzanch

s u k a z o v a c m i z m e n a m i , n a p r . : ten kto, tak co . . . ak, toko

dvojiciach
tok

koko,

K e sa v o b i d v o c h v e t c h s v e t i a o p a k u j e t o ist p r s u d k o v sloveso, v pove n a d o b d a z m y s e l e x p r e s v n e v y s l o v e n e j n e u r i t o s t i . Nemte za o, lebo o p a t r , to p a t r , (KUKUN) Donesiete naraz, u kedy b u d e , vtedy b u d e . (TAJOVSK) Ako j e , tak j e , ale je to pravda, (KALINIAK) K o n e n m s t u p o m takhoto formalizovania zmen je funkcia vetnho lena v p o s t a v e n p o slovesch maI nema a by/neby. Trojlenn kontrukcia s k l a d a j c a sa zo slovesa existencie, o p y t o v a c i e h o z m e n a a e l o v h o infinit v u m v z n a m d o s t a t k u , r e s p . n e d o s t a t k u nieoho n a r e a l i z o v a n i e d e j a v y j a d r e n h o i n f i n i t v o m ( p d m e n a zvis o d v z b y slovesa v infinitve):
mm o robi, bolo kde spa, nemal komu rozkazova, nebolo sa s km rozprva.

O poriadok sa nem kto stara, lebo dstojnci sa zamieali, nu vojaci vyuili prle itos, (VANTNER) Deti u mal na koho zveri, (RZUS) Slku by som nemal m plati, a ua m m zadarmo, (F. KR) Lebo vypi u ns nebolo o. (ONDREJOV) I ja mala som sa do oho pooblieka, (KUKUN) Milcia m o robi, aby Terezu vypra tala zo dvora a uspokojila ostatnch veriteov, (HEKO) Na ma sa nem o hneva. (TIMRAVA) Tak sa t y tie nem o na ujca spolieha, lebo ten len vtedy vrav pravdu, ked sa potkne, (KALINIAK) M ako prs, lebo cel noc chod elektrika, (zus) V kole nebolo sa kde hn. (TAJOVSK) Len jar aby prila, budeme ma kam vyjs. (TAJOVSK) Nemala sa kde podie, ndvorie bolo nabit, (TATARKA) Tamhore je priestoru dos, brka sa m kde rozliez. (VANTNER) Toko je blata, e niet kade prejs, (zus) Peaz nemme, nieto ich skade vyhraba, (KUKUN) Ma prila zo dvora a n a rozliate mlieko nemala sa ani kedy hneva, (JANOV) T t o zkladn kontrukcia m ete d v a v a r i a n t y : v p r v o m sa v y n e c h v a e l o v infinitv, v d r u h o m sa v s l o v n e p r s l o v k o u alebo v y m e d z o v a c m zmenom vyjadruje dostatok, dostatonos, resp. nedostatok, nedostato nos n i e o h o n a r e a l i z o v a n i e deja p o m e n o v a n h o infinitvom. 1. o to m o s retaurciou? (STODOLA) Vidte, e nem ne kedy. ( J E S E N S K ) Niet kedy na psy, (PLVKA) Ona mu asto robila trpk vitky s plaom. A mala preo, (JG) 2. Ale Rzvora mal ete mnoho o prekonva, (KUKUN) lovek m dos o sm sebe odpa, (VANTNER) My ti mme vea o rozprva, (TIMRAVA) o sa m, chudobn lovek o priei? (LAZROVA)
x

Z r i e d k a v o sa p o d o b n k o n t r u k c i e v y t v r a j i p r i slovesch Marta s novou tatikou, do ktorej nevie o poloi, mu duu na poly, a jednako jej nevie o odpoveda,
(CHROBK) (KUKUN)

vedie/nevedie.

Kad jej slovo pra

T i e t o t y r i modifikcie vzanho v z n a m u s m o n p r i v e t k c h o p y t o v a cch z m e n c h , p r a k t i c k y s a v a k n e v y s k y t u j r o v n a k o a s t o p r i v e t k c h . P r i s t u p u j e k n i m e t e pouitie v z a n c h z m e n n a p r i p j a n i e n e p r a v c h vzanch viet.

Jeho logika pripustila udsk vlastnosti aj sedliakovi, o na tie asy bol o h r o m n krok, ba trfalos, (RYSUA) as je funkciou celku, ktor je funkciou ast, pri o m ide o jeden a ten ist vzah, ( F I L K O B N ) Aj Vo v z a n o m v z n a m e s a m u o p y t o v a c i e z m e n n a v z j o m p r e k r v a a z a s t u p o v a . N i e k t o r o p y t o v a c i e z m e n v o v z a n o m v z n a m e m a j ir rozsah, p o u v a n i a a k o v z k l a d n o m o p y t o v a c o m v z n a m e , n a p r . z m e n co, pokia, ako, i n z a s a u , n a p r . kto, ak, k. Z m e n o, ako sa p o u v a j zo v e t k c h z m e n so v z a n o u f u n k c i o u n a j irie. N i e k e d y s l e n p r o s t r i e d k o m n a v y j a d r e n i e p o d r a d e n o s t i a k o n k r t n y vzah sa vyjadruje o s o b n m z m e n o m alebo alm z m e n o m . N a t a k roz loen v y j a d r e n i e v z a h u s a p o u v a j n a p r . s p o j e n i a : o ho, o v om, o s ou, ako o, ako oho . . . j e t o h o v o r o v s p s o b p r i p j a n i a v z a n c h v i e t . Pozrite len, ako sa kaja J a n o Kka, vari za t vodu, o ju meral miesto plenky. A husr obzeral svoje aty: boli cel tak, ako o chlapcom v desiatom r o k u ij - lene zafarben, ( K U K U N )
(SKALKA)

Jednotliv

zmen

Z m e n o kto
Kto nesksil, nevie, (PRSLOVIE) Nm vstpil do literatry niekto, k t o si okrem inch vhod najm vzdelanostnho nskoku donal i vy ivotn tl. (A. M A T U K A ) U dnes mono uvidme, kto s km, kto proti komu. (LAZROVA) Nik nevedel, k t o ije, kto neije, kto ranen, kto zdrav. Kto ostal, kto odbehol, (HORK)

N a z m e n o kto o d k a z u j e v n a d r a d e n e j v e t e z m e n o ten a t v o r s n m s v z a n d v o j i c u ten kto. T t o d v o j i c a v r a z n e j i e v y j a d r u j e v z a h m e d z i n a d r a d e n o u a zvislou v e t o u . Neboj sa, uspokojuje ho Jon v duchu, nie je t u ten, k o h o sa boj, Dostal ten a toko, kto a nakoko potreboval, (HEKO)
(LAZROVA)

V o v z a n o m v z n a m e j e z m e n o kto o b m e d z e n o d o r o z s a h u . N e m e v z a h o v a vedajiu v e t u n a o d k a z o v a c i e z m e n e n s k h o a s t r e d n h o r o d u , a n i n a z m e n v m n o n o m sle. N a m i e s t o d v o j c t kto, to kto, t kto, tie kto s a p o u v a j s v z a n d v o j i c e : t ktor, to ktor, t ktor,
tie ktor, resp. t o, t o, tie o...

P r s u d k o v sloveso sa p o z m e n e kto p o u v a v p l u r l i l e n p r i osloven (v 2. o s o b e ) : A kto ste hospodrom, viete, ako je to.

(TAJOVSK)

priamom

K e d sa t u p o u i j e s i n g u l r , z a f a r b u j e v e t u a r c h a i c k y a l e b o c i t o v o .
Kto m kodu, o posmech sa nestaraj, (PRSLOVIE) Zachr sa, k t o me, ( B A R ) Kto vie radu, vrav, km je as. (CHROBK)

Svzan v e t y meravej n a frzu, k e sa v nich o p a k u j e

prsudok.

K o m u es, tomu esi, pastierovi trba, (PRSLOVIE) Viem ja, a k to eliadka vetko sam horenos kto som, t e n som. ( K U K U N )

N a r o z d i e l o d z m e n a kto p r i p j a vedajiu v e t u n a m e n o v h l a v n e j v e t e t a k e p r e b e r j e h o r o d a slo. M e v y j a d r o v a v z a h i k e n s k m u a s t r e d n m u rodu, i k m e n m v plurli. Ostrov, ktor Jelov voda takto obopnala, nazvali v Lapinovskom dome Haou. Faa, v ktorej nm faktor nosil plenm, bola przdna, (CHROBK) li ponou cestou medzi brehmi, ktor sa u zelenali novou bledozelenou trvou, ( J E S E N SK) Vezmem si pansk aty; na paniach nevidno, ktor je ena, ktor dievka.
(ONDREJOV) (TIMRAVA)

V n a d r a d e n e j v e t e o d k a z u j n a z m e n o ktor z m e n ten, tak. svieda, e z m e n o ktor p o u k a z u j e n a s u b s t a n c i u i n a k v a l i t u .

t

To do-

Ktor skala nem miesta, t vraj machom neobrast. hrobr, ktor vetko zakopva, ( J E S E N S K )

(HVIEZDOSLAV)

as je tak

Z m e n o ktor v z l o e n c h s v e t i a c h m e s a k o m b i n o v a s i n m i p o d r a d b vacmi vrazmi, n a p r . s h y p o t a k t i c k m i spojkami, ktor uvdzaj vloen vetu. U by zfal Pdi, a k b y okrem det ete jednu ndej u nemal, ktor ak sa spln, zmen jeho ivot v okamihu n a raj. (TIMRAVA) Z m e n o ktor a s t o v z a h u j e vedajie v e t y n a o s o b n z m e n . Ja, ktor som si uvedomil, o o ide, fyzicky som trpel, vidiac, ako sa chudera podklad. Akoby hovorili: o ma, ktor som na hranici medzi ivotom a smrou, po neja kch zavretch? (MIN) Iba to vedela, e on je pri nej, on, ku ktormu prinula celou duou, (OLTSOV) T y sa vymyk spod innosti: ty, u ktorho by sa nalo vetkho po troche. ( K U K U N ) My, ktor t u stojme pripraven na smr, sme priam zdesen, ako mono takto rozprva, (BAR) A teraz, ako vm, ktor ste pri t o m neboli, zobrazi t Chvu? ( J I L E M N I C K )
(LETZ)

K e d je s u b s t a n t v u m z nadradenej vety, n a ktor sa vzahuje vedajia v e t a , d a l e k o o d n e j , v t e d y sa o p a k u j e p o z m e n e ktor, a b y bolo j a s n , n a o sa v i a e v e d a j i a v e t a . T a k t o k o n t r u k c i e boli a s t v s t a r o m j a z y k u . D n e s patria do odbornho tlu. V svislosti s jeho kritikami, u dvno poznajc ich podstatu, dovolil som si miernu narku o samozvanectve kritiky, ktor narku celkom oprvnene vzahoval na seba. (HOFMANN) A ako sme u naznaili, takto nechu aj v cestopisoch mal Kukun k ivotnm faktom tragickm i dramatickm, k vyostrenm konfliktom v osudoch jednotlivcov a spoloenskch skupn, ktor konflikty ho zastraili zdanlivou nerieite!nosou. (A. MRZ) Z m e n o ktor p r i p j a i n e p r a v v z a n v e t y . N i e k e d y s a t u k o m b i n u j e s p a r a t a k t i c k m i s p o j k a m i . N e p r a v v z a n v e t y p r i p j a j s a z m e n o m ktor najviac v o d b o r n o m tle. Dostali n a ten el od ttu piku, ktor vak u zo zkona obauje ich pozemky.
(LUBY)

V esejistickom a publicistickom tle sa n a zdraznenie slova, ktor je vedajej vete nadraden, pouva z r o m n s k y c h j a z y k o v ) so z m e n o m ktor Nepochybn je, e to je on, ktor sa n m u pomaly trovci, ktor dobyli pre poziu o zasa ukzali, e slovenine sa modernej pozie, (CHORVTH)
ltka,

vyzdvihnutie (prevzat

kontrukcia

(podobn nepravej vzanej vete).

od ktorho*sa pona n o v m spsobom s t v r o v a t zaala prijeda, t . j . dedina, (A. M A T U K A ) Boli t o spevn udov ver, a boli t o Vajansk a Hviezdoslav, poddaj najrozmanitejie a najzloitejie verov t v a r y

Z m e n o o V e m i a s t o sa p o u v a v o v z a n e j f u n k c i i . V z a h u j e o b s a h v e d a j e j n a m e n o veci alebo n a j e h o n h r a d u , r e s p . n a m e n o p r i s u d z o v a n h o (hodnosti, funkcie . . . ) , p r i o m zastupuje t o t o m e n o v o vedajej vete. vety stavu

N a svadbu sa vytrovili zo vetkho, o mali. ( T A J O V S K ) K p , o nepotrebuje, a skoro pred, bez oho sa zaobs neme, (PRSLOVIE) Bez nej nebol b y t m , m je. (TIMRAVA) Bude Slovk ete, m bval inohd. ( C H A L P K A ) A ja som bol, o
oni. s . . . ( S M R E K )

Pevnejie zviazan s s v e t i a , k d e je v n a d r a d e n e j v e t e o d k a z o v a c i e z m e n o to a u t v r a so z m e n o m co d v o j i c u to o.
(TIMRAVA) POVESTI)

Snva Mojk o tom, po o m ti a o si iada, ivm, o mi pred sam sta vylej. ( D O B I N S K ,

V e d sa ja u len z toho -, -, -, -, ak, -a,

Z m e n o o s t o j a s t o n a m i e s t o r o d o v c h z m e n ktor, -", -, -, kok, o p o u v a s a v h o v o r o v o m t l e , m e n e j v odbornom.

-, -, -, - a n a m i e s t o z m e n a kto. T a k t o a b s o l t n e r e l a t v u m

Pri potoku, o tiekol prostriedkom dediny, postli, ( T I M R A V A ) Vie, e s a m a nie je dnes tak, ako bvala pred rokmi, a h d a m ani on u nio je t e n , o b v a l v t e d y , ( C H R O BK) Ale od poludnia, o je Samko u nej, nevyila ani tok n i t k u , o by i m bol m o h o l ruky zviaza, (TAJOVSK) Z m e n o o s a v h o d n e v y u v a , k e d s a t r e b a v y h n o p a k o v a n i u
kto, ktor.

zmen

A kto by povedal o mne, o m a nezn, e m m es s t o v k v keeni. ( K U K U N ) Mus prs niekto, o povie posledn slovo, (TLA) K o h o prvho njde t e n , o h a d , povie len toko: Pamparica pac, ani jeden viac! ( O N D R E J O V ) Odkazujeme t m t o obanom, e urobme v chotri dkladn opatrenia, k t o r b u d plati p r e v e t k c h , i pre tch, o sa s nimi dobre poznme, ( V O L A N S K ) A b s o l t n e v z a n o s a n e c t i h o v o r o v : a) v s v z a n c h d v o j i c i a c h ten o, tak z m e n ten, tak, tok o, tok o, l e b o o d k a z o v a c i e rod: jasne vyjadruj gramatick

Nie t, o sa prispsobovali situcii, le t, o j u sami tvorili, musia by n a p r v o m mieste, (JILEMNICK) Menuje sa A d a m H l a v a j , " oznamoval Angyal, m u tej, o sa utopila . . ( U R B A N ) Ale s i tak, o si predstavuj, e t krza je n e j a k zl jei-

baba; (r. K R L ) Stchla, ale len na chvku. N a tok, o si lepie umiestila hlavu na vanki, (ZELINOV) b) "ke s a v z a h u j e n a o s o b n z m e n a l e b o u o v a c i e z m e n : Keby to ja, o kad nedeu idem do fary! (TIMRAVA) Hej, ty, o sa aby boj, pod sa pasova! (ONDREJOV) Po pohrebe nariadil lekr zdravotn prehliadku vetkch, o sme s ou bval, (F. KR) J e to ten okruh, ten ist, co vylil Homr ako sas vzdoby na Achillovom tte, (BEDNR) e) k e s a v z a h u j e n a s l o v k y : Keby t tyria a ostatn, o k nim patria, mali trocha svedomia, napravili by, o poka zili, (HEKO) Ili naej dediny dvaja: on a ete jeden, o u iiel p druh raz. (JANOV) J a som prv, o ju v Stodoliti nestrpm, (HEKO) , H o v o r o v o ' s a b s o l t n e h o r e l a t v a co s a c t i : a) k e s t o j n a z a i a t k u s v e t i a , t a k e n i e j e h n e j a s n , o k t o r r o d i d e :

Co sme nechceli chodi do koly, my sme kupci a statkri, ( K U K U N ) Co m u vakov sladk veci nadvali, tm sa zavailo kuchrovi, ( D O B I N S K , POVESTI) A o stoja bliie, snaia sa protivnkov roztrhn, (HEKO)
b) k e z m e n o m co s a v y j a d r u j e i b a p o d r a d e n o s a s t o t o n e n i e s a v y j a d r u j e osobnm zmenom: Jaj, t o v m je dlh histria, zjajkol mj sused, o som ho mal po pravej ruke. Otvorenmi dvermi zaveje na krovia tich vetrk, o od neho kad zaspa musel, ( D O B I N S K , POVESTI) Predala jedin prasa, o sa u od Vianoc s nm trpila, (TAJOVSK)
(FIGULI)

A t r i b u t v n a k o n t r u k c i a z m e n a co s k o m p a r a t v o m a d j e k t v a ( k t o r v z n i k l a z v i e t s a b s o l t n y m r e l a t v o m co) p o u v a s a v c e l o m s p i s o v n o m j a z y k u b e z obmedzenia.

o bliie je u vyat. (HEKO) Vie, o smelie deti s zas v kole, ( V A N T N E R ) o chudobnej rodiia zamekali tde i dva privies svoje deti. ( K U K U N )

J e d n o t l i v o s a v y s k y t u j e t a k t o k o n t r u k c i a aj s a d j e k t v o m v p o z i t v e a l e b o s predlokovm pdom. A o dobr junk, ked t vatru zo, z dolia i hol ku mne si prisko! (CHALPKA) A o n a nieo gazda, to len: avko, kde je avko, po avku mi chodte!" (TAJOVSK) V spojen so superlatvom Pozri s t r . 767-8. adjektv a p r s l o v i e k s a s t v a co a s t i c o u .

Z m e n o co n a j a s t e j i e z o v e t k c h z m e n p r i p j a n e p r a v v z a n v e t y . Ako smtok nosila za muom (oho t e n ani nebol hoden), vetko krajie stlo jej v skrini u od roka odloen, (TIMRAVA) Na Vianoce chodil spieva pod obloky nbon pesniky, za o dostval chleba, (TOMAK) Pomyslel si, e Ignc Remenr je potvora, v om sa nemlil, ale hned naho zabudol, (HEKO) Povedali m u o strige, na o sa Lojzko len zasmial, (JG)

N i e k t o r p r e d l o k o v p d y z m e n a o s a n a z a i a t k u n e p r a v c h v z a n c h v i e t z m e n i l i n a s p o j k u , a p r e t o s a p u s p o l u : priom,
(TAJOVSK)

zao.

Musel ich ve i p r t m k tichosti a pozornosti napomna, priom sa i ve nazlostil. Kritizoval s k u t k y vrchnosti i n o t r a , zao ho nenvideli, ani nevolali medzi seba. (TIMRAVA) Z m e n o o sa p o u v a i n a m i e s t o p r s l o v k o v c h z m e n p r i n y preo
koko.

a miery

Vznam prinnch prslovkovch vetch i vo vzanch v e t c h :

z m e n sa v y s k y t u j e

samostatnch

o nejde u raz do penzie tefkovi? M u esdesiat . . . ( J E S E N S K ) A neraz s o m j zhreila, o ma u raz i ert nevezme, e by mala u raz pokoj . . . ( K U K U N )

A k o prslovkov z m e n o m i e r y sa p o u v a n a j m v o v z a n c h

vetch:

Utekali sme do dediny, o n m stail dych i nohy. (JG) Miko, kri, o m sily, dostane bagane! (HEKO) O mal chvku, netrvalo to ani toko, o v m toto h o v o r m , bol u zasa von. (MORIC) Zmeno ak

Vo vzanom v z n a m e oznauje vlastnos alebo s t u p e vlastnosti. R d mal jeho dobr oi, a k mvaj mlad jaloviky. ( O N D R E J O V ) P s a n k y s o m si kpila vetky nov a psala som do nich najkrajm psmom, a k m som len v e d e l a . (JANOV) A majstrov, ak ti len na myse prdu, je pln mesto, ( H O R K ) Zhodu vlastnost v z a n d v o j i c a tak (stupa vlastnosti) a stavov draznejie vyjadruje ak. s>

A nech je jej astie tak vek, a k vek bude moje utrpenie bez n e j . (FIGULI) Boli sme t a m cez Turice, ale takch bielych, s mliekom, maslom zamiesench a kadem nadievanch kolov ani u cukrra nekpi, a k m i n s ponkali, ( T A J O V S K ) Neprav vzan v e t y sa pripjaj odliuj od p r a v c h v z a n c h viet. Noc je krsna, vidn, a k mal J a n o vemi rd. (TIMRAVA) H n e d ho dal zavola p r e d svoj zlat trn, bo aj jemu bola dobr r a d a potrebn, akej okrem slnca nikto n e m o h o l
mu da. (DOBINSK, POVESTI)

z m e n o m ak

zriedkavo a slabie

sa

V k o n t r u k c i i ne

ak

s p o j k a ne v y j a d r u j e i b a p o d r a d e n o s a v z a h P o u v a s a p o z m e n e in, a to

sa

k o n k r t n e v y j a d r u j e o h y b n m z m e n o m ak. s b e n e j o u k o n t r u k c i o u ako ktor.

T t o kontrukcia je s y n o n y m n najm

tam, kde vzan vraz m by v predlokovom p d e . I vraz jeho tvre, i pohad jeho jedinho oka bol in, ne na a k sa p a m t a l i , ( C H R O BK) Tento obraz sa m u vid aksi in, ne na a k bol z v y k n u t , (MIN) A v diele tomto je in obraz dediny, r e s p / p r o s t h o loveka a jeho vzahu k socilnym s k u t o n o s tiam, ne s a k m sa stretvame v zaiatonch prcach K u k u n o v c h , ( M R Z ) T t o vzan kontrukcia sa niekedy pouva i p o k o m p a r a t v e a po vymedzovacch zmench.
19 Morfolgia

adjektv

289

A teraz chcete, aby sme tu skapali, aby si panna Verona o vs nebodaj nepomyslela, e ste menmi rytiermi, ne ak by jej boli hodni. (KARVA) Z m e n o V o v z a n o m v z n a m e sa v y s k y t u j e j e d n a k s a m o , j e d n a k spolu s o d k a z o v a c m z m e n o m ten a v y t v r a t a k dvojice toho, ten. Ale e si sa nm nepochvlil, Miko, ie srdieko si to podplil? (NINNSKY) To ete neviete, na ej strane bude poteenie, (MIN) Aby sa videlo, v prospech sa vky prevauj, (A. MATUKA) Viem, ia ruka ju psala, (FIGULI) A t u Paulnka nepochybuje, na iu stranu sa klon, (VANTNER) Zsada je: ia je zmka, toho je k. (JANO) V ej zemi boli, ten si ich i nasadil, (KUKUN) O s i h o t e n e sa v y s k y t u j e v n e p r a v c h v z a n c h v e t c h . T a k mus i na to prst, aby sa na Bodora utisli, niktoa, ieho otca, tie niktoa, z posmechu radil on Pavlovke. (TIMRAVA)
Z m e n kok, koko

V o v z a n o m v z n a m e sa p o u v a j
tok kok, tok koko.

s a m y alebo v svzanej

dvojici

Spomnal, s kokm nadenm sa vracal z Viesky na Slovensko, (ZVN) A pri ml ten sa uke, kok kdoly ierneho prachu sa zdvihn do povetria a ako mlo zrna napad do vriec, (HEKO) A tu zaal vyratova, kok itok donesie pla. (VAJANSK) Prchodziemu odvili tok kruch zlata, kok sm zavil, (DOBINSK, POVESTI) Narob izieb, koko leu bude treba, (KUKUN) Z m e n o ako P o u v a sa v o v z a n o m v z n a m e viac a k o v o p y t o v a c o m . P o u v a sa nielen a k o p r z m e n a tak, le t v o r dvojice aj so z m e n a m i tak, tok, toko, vtedy,
odvtedy.

V z k l a d n o m v z a n o m v z n a m e v y j a d r u j e v o vedajej v e t e z h o d u v l a s t nosti s vlastnosou pomenovanou v hlavnej vete prslovkou i adjektvom, a l e b o v y j a d r u j e v o vedajej v e t e k v a l i t a t v n e urenie p r s u d k u z h l a v n e j v e t y . Host prijal slvnostne, ako vyadovala povinnos, (TAJOVSK) Vetko ostalo neporuen, ako som to pred desiatkami rokov zanechal, (VANTNER) No treba bra veci, ako s. (A. MATUKA) Pevne mienil tak urobi, ako mu eny naloili, (TAJOVSK) Z m e n o ako v y j a d r u j e aj m i e r u . Tutura zaberal hore dedinou, ako mu len para staila, (KUKUN) Zakriala, ako jej hlas stail, (ZGURIKA) Z m e n o kde P o u v a sa vo vzanch v e t c h , u v d z a j c i c h miesto a s m e r . nemala,
Kde sa najedia [tyria, naje sa i piaty, (JESENSK) Pritom i nejedna kstka la, kde (MARTKOV) Kde bolo, tam bolo. (DOBINSK, POVESTI)

Oznauje s m e r pre;

p o u v a sa aj v d v o j i c i tam

kam.

Ved ani neviem, k a m hadie, (GABAJ) Rozhodoval sa, k a m s. (PLVKA) A te raz po verajku si aj nadvala, e sa pchala tam, k a m nepatr, (MIN)

Z m e n kade,

kadia

a ich odvodeniny

O z n a u j s m e r v b e c ; p o u v a j sa s a m y a l e b o v s v z a n c h dvojiciach
tade kade, tadia kadia vo vzanch vetch.

Bldil som po Moskve, kade sa mi zachcelo, (HEKO) Konpka rozpovedal Adamovi,

kade a ako sa spust, (JG) Kadia vojsko chod, trva sa nerod, (PRSLOVIE) Vy tratil sa z drevrne tadia, kadia priiel, (ONDREJOV)

Z r i e d k a v o (po s l o v e s c h s v z n a m o m b i , u d r i e " ) o z n a u j e m i e s t o . Janko hne chlopne, kade zachyt, padne, (RZUS) Z m e n odkia, skade, skadia s m e r z (od) vchodiska.
(TAJOVSK)

Pretiahne trstenicou, kade po

aj v s v z a n c h d v o j i c i a c h o z n a u j

Viem, odkia vietor fka. (SKALKA) Mio kvne do zadia, skade priiel, (STODOLA) Postav ich na miesto, skadia si ich vzala. (J. K R ) Napnite zraky, vy neviat, ta, odkia slnko vychod. (BOTTO) Zmeno pokia

Oznauje smer alebo vzdialenos, uren k o n e n o u h r a n i c o u . Nikto nemohol bezpene odhadn vku, pokia a nej,
(JILEMNICK)

astejie v a k o z n a u j e a s o v sek o h r a n i e n z h a d i s k a k o n c a . Stopy krtkeho ivota Czamblovho nezahyn, pokia trva bude slovenina, (VAJAN SK) Ide o blskavin schvlnosti, ktor ijii len potia, pokia ich itate nepreta.
(MIN)

Z m e n o kedy

a jeho odvodeniny

O z n a u j e as (asov s e k , a s o v b o d ) v b e c . Sp, kedy chce a dokedy chce. (F. KR) Vykvam dievat, kedy sa vrtia z prechdzky, (JANOV) Nevedia, kedy maj presta, ( A L E X Y ) Z m e n o odkedy oznauje asov vchodisko.

Pla mi je priateom, odkedy viem, e Pako padol, (URBNEK) Svet nepamt, odkedy m t y meno svoje, (SLDKOVI) Z m e n dokedy, dokia o z n a u j as o b m e d z e n k o n c o v o u h r a n i c o u .

Zohbaj ma, m a m k o , dokia som j a Janko, (PRSLOVIE) Som zvedav, dokedy ostaneme t u pozd cesty lea. (J. HRUOVSK) - Modern bsnik pouva ich dotia, dokia zvyuj imaginatvnos jeho pozie, (BREZINA)

Z m e n preo, zao O z n a u j prinu v p r a v c h i n e p r a v c h vzanch v e t c h .

Boli zvedav, preo nedodral svoj sub. ( U R B A N ) S t a r otec vyloil m i dkladne, preo sa voakedy mohli udia p r v eni a vydva, a k o je t o dnes dovolen n m . ( T A J O V S K ) Sluha zas nevie, preo, zao. ( K U K U N ) Zachdzal s n m s najvou etrnosou, preo on v d a n e niesol mil a ahk j a r m o , (JG) Vol farby dos exklu zvne, preo sa zd citov chladnm, ( W A G N E R ) V P r e p u r k u n a k u k n e do hostincov a t a m n a p o c h y t r e odkresl za stolom sediacich, zao sa m u dostane nieo a l m u n y .
(ALEXY)

Z m e n o nao O z n a u j e vo v z a n c h v e t c h el.
P a n i K l r a sa divila, nao m u bola slanina pred smrou,
(JG)

Neurit

vznam

Z m e n kto, o, ktor . .. ako, kde, kade ... m a j aj n e u r i t v z n a m , a t o ako j e d n o t l i v , alebo a k o opakovan, alebo v spojeniach s i n m i z m e n a m i . 1. A k o jednotliv v neuritom v z n a m e nestoja n a zaiatku v e t y . Pociuj sa a k o e x p r e s v n y prostriedok.
R a d e j n e c h j e m u c h b a , ako b y m a l pova od koho lekcie, ( K U K U N ) A k sa ktor d e c k o schabre n a n o h y , u je aj t a m a prebambi h o i bez kzania, ( M A R T K O V ) Akiste m u nelo do h l a v y , ako niekto me proti t o m u vnu o poveda, ( K U K U N ) U l e n t a , chlape, i b u d e chvla, i b u d e ak p o t u p a , ( S L D K O V I ) i sa v r t i kedy?
(MIHLIK)

2 . O p a k o v a n m n a zaiatku niekokch viet n a d o b d a j n e u r i t v z n a m ete astejie.

tieto

zmen

P a r o m h o t a m vie, odvetil chlap, i vs teraz t a pustia. Lebo koho pustia, koho nie. ( J G ) V strede t d a naiel ich, p r a v d a , ktor pri peci v j a m e , ktor za k r o s n a m i . ( K R M R Y ) Chlapci, ktor doma, ktor n a remeslo, ktor v kole . . . ( T A J O V S K ) Co r o b i a , o vravia, t o v d y t m cieom, a b y jedna d r u h nahnevali, ( T I M R A V A ) Vietor h v i d a l a kde zamietol, kde zavial cestu, ( J E S E N S K ) Zala s n m i do kaviarne i do c u k r r n e , ako k e d y : kedy sami, kedy s demi, ( T A J O V S K ) Ronci zvali z pol kedy v i a c , kedy menej, ( J I L E M N I C K )

3 . N e u r i t v z n a m dostvaj tieto z m e n i v spojeniach s i n m i neuri t m i z m e n a m i , n a p r . v spojeniach t y p u kto kde, o kde, . . . kto kade, o kade . . . (opan spojenia kdekto, kadekto, kdeo, kadeo . . . sa a k o n e u r i t z m e n pu d o v e d n a ) . T a k t o neurit z m e n oznauj bo vonos a k o z m e n t y p u ktokovek.
Bolo t o jedno z najhorch, ak si kto kedy p a m t a l , (DOBROTA) K t o o kde pochytil, s t m d o nich. ( D O B I N S K , POVESTI) To vetko mali strovi, o len srdce ktor stihlo zaiada. ( H V I E Z D O S L A V ) Zbjal, kde bolo o. ( O N D R E J O V ) Hadal s o m i m t r v u ,

kde len ak v svete hjik, h o r i k a . (J. K R ) V a r i t e r a z p u s t n a j l u t e j c h v r a h o v , ak kedy v t r h l i p o d jej h r d t e m ? ( P L V K A ) Co kedy n a j v i a c l k a l o , s m e u t o p i l i

v krvi.
(HEKO)

Vymedzovac

vznam

Vymedzovac vznam dostvaj opytovacie z m e n v renckych o t z k a c h . V k l a d n c h r e n c k y c h o t z k a c h n a d o b d a j o p y t o v a c i e z m e n kto, o .. . kde ... z p o r n v y m e d z o v a c v z n a m n i k t o , n i . . . n i k d e . . . , ale v z p o r nch renckych otzkach zasa s h r n o v v y m e d z o v a c v z n a m ,,kad, vetko . . . v a d e . . O p y t o v a c i e z m e n t u n e d v a j o p a n v z n a m v e t e , ale n a o p a k s a m y h o z v e t y d o s t v a j .
C

Kto t o len k e d y videl? ( B E D N R ) K o n e n e , kde je n a p s a n , e si n e s m i e m z a v o l a aj v s , k e d sa mi zachce, ( Z G U R I K A ) Kde m t e oi, lovee? ( T A T A R K A ) Kde b y sa t u vzal? ( B E D N R ) Odkedy H u g o psal p o s l o v e n s k y ? ( M A R T K O V ) Kedye prde lepia prleitos? ( P L V K A ) Preo jej deti m a j h l a d o v a , k e d i n d e j e p r e b y t o k . ( P . K R L ) Zao s o m si zaslila, ( M I N ) Naoe s o m s e m chodil? ( C H R O B K ) Odkedy je richtr i n a d r y b a m i , h a ? ( R Z U S )

Vymedzovac vznam opytovacch zmen b v a zdraznen v y m e d z o v a c m i z m e n a m i in, inak, inde, inokedy, inak.
Iste sa aj t e n t o lovek v r t i l z bojia. V e d kde inde b y h o boli t a k dokaliili?
(ZBEK)

Neurit zmen
N e u r i t z m e n len v e o b e c n e n a z n a u j o s o b u , v e c , v l a s t n o s a l e b o okolnos. P r e d s t a v u o o s o b e , veci, v l a s t n o s t i , k v a n t i t e , o k o l n o s t i n e u r u j p r e s n e ani v k o n t e x t e . H o v o r i a c i sa v y s l o v n e u r i t o p r e t o , e n i e k o h o , n i e o vecne nepozn, alebo sa c h c e v y j a d r i l e n v e o b e c n e , a l e b o m u n e z l e n a bliom uren, p r i o m m e v y j a d r o v a i c i t o v p o s t o j . N e u r i t z m e n s z v a o d v o d e n m o r f m a m i o d o p y t o v a c c h z m e n , a t o p r e d p o n a m i nie-, da-, poda-, vola-, veli-, mlo-, zriedka-, sotva-, leda-, leci-, hoci, alebo p r p o n a m i si, -kovek. T i e t o m o r f m y v z n i k l i z o s a m o s t a t n c h astc alebo prsloviek. N e u r i t z m e n vznikli, aj m e r a v e n m v i e t s p r s u d k o m vedie (zna), n a p r . : neviem o, nevedno o, bohvie o, bohvieo, ktovie o, ktovieo, ert vie o ... O k r e m t o h o sa u t v o r i l i n e u r i t z m e n s k l a d a n m o p y t o v a c c h a u k a z o v a c c h z m e n , n a p r . : kto-ten, o-to, ak-tak, kde-tu ... Neurit o d t i e n o k m a j t a k t o z m e n v o f r a z e o l o g i z o v a n c h s v e t i a c h t y p u Ako je, tak je, ale je pravda, (KALINIAK); t a m u t v r a j n e u r i t v z n a m r o v n o z n a n so z m e n a m i t y p u akokovek. N e u r i t v z n a m r o v n o z n a c n so z m e n a m i z a k o n e n m i m o r f m o u -kovek m a j aj s p o j e n i a s l o v k a o s o p y t o v a c m i z m e n a m i , n a p r . : o kto (= ktokovek), o ak (= akkovek), o kde (= kdeL

kovek),
inde, hocio)

a s p o j e n i a o p y t o v a c c h z m e n s v y m e d z o v a c m i z m e n a m i in,
. . . , n a p r . : kto in ... (= ktokovek in, hocikto), co in (=

inak,
okovek,

inak

N e u r i t z m e n s a sklouj t a k a k o p r s l u n o p y t o v a c i e a u k a z o v a c i e zmen. V z n a m o d v o d e n c h n e u r i t c h z m e n zvis o d v z n a m u o d v o d z o v a c c h morfm. Najir n e u r i t v z n a m m a j z m e n s m o r f m a m i da-, nie-j ne-, voa-. Z m e n s m o r f m o u -si sa odliuj o d n i c h t m , $ n e z n m o s , n e u r i t o s niekoho alebo n i e o h o z d r a z u j . Z m e n s m o r f m a m i veli-, hoci(hoc-), -kovek v y j a d r u j n e u r i t o s s o d t i e n k o m v e k h o m n o s t v a a p r i t o m r o z m a n i tosti. Z m e n s m o r f m a m i kade-, kde-, leda- (zried.), leci- (zried.) v y j a d r u j o d t i e n o k n h o d n e j rozlinosti. Z m e n s m o r f m a m i pod-, mlo-, zriedka-, sotva- v y j a d r u j o d t i e n o k m a l h o a m i n i m l n e h o m n o s t v a . Z l o e n i n y so
z k l a d o m vedie, n a p r . : ktovie co, ktovieco, neviem co, bohvieo, bohvieo, ert

vie o . . . v y j a d r u j s t u p e n e i s t o t y z p o p l n n e i s t o t u .

Zkladn neurit zmen

P a t r i a s e m n a j m z m e n s p r e d p o n a m i da-, nie- (ne-),
daktor, niekto, kedy, koko, dajak, nieo, niekdy, voakok, da, niektor, niekade, voakde, dakoko, nejak, nejako; dakok, nie, voakto, dakok, niekoko, voao, voakedy, dakde, niekok, voaktor, voajako. dakade, vaajak,

voa-:

dakto,
niekde, voa,

dao,
dajako; nie voa-

dakedy,

niekok,

voakade,

T i e t o z m e n m a j zo

v e t k c h n e u r i t c h z m e n najveobecnej n e u r i t v z n a m . S t o r o v n o cenn s k u p i n y n e u t r l n y c h n e u r i t c h z m e n , a l e p r i z m e n c h s p r e d p o n o u nie- d a k e d y p o c i u j e m e o d t i e n o k m a l h o m n o s t v a , n a p r . z m e n o nieo z n a nie v e t k o , n i e m n o h o , t o a l e b o o n o " , niektor zna ,,ten alebo onen, nie k a d " , niekde z n a ,,nie v a d e , t u i t a m " . Tak vm to dakto vie, ako keby aril. (TAJOVSK) Najskorej ti dao chyb! (J. K R ) Dnes vetko mlalo. I b a t u i t a m daktor zavral, (HORK) Kad mal dajak robotu. (LASKOMERSK) U sa len muste dajako bez nich zaobs, (KUKUN) Na nebi plame tchne a skonva, len ete hlavne dakade padaj, (J. KR) K t o poha v m div kone, by nestrhli vs dakam do priepasti? (HVIEZDOSLAV) Dlho preieral a oi sa mu poali leskn, ani o by si bol predtm dakde dobre vypil, (TATARKA) Dos asu tomu dakedy n a Ondreja, (VANSOV) Z pravej strany stoj dakolko pnov.
(KALINIAK)

Trfa si niekto miesto neho? (CHROBK) Myslm, e ste sa t u nieo nauili, (BED NR) Odke domov, aby priiel niektor nedeu otec po u, lebo ona u nemieni dalej sli, (VANTNER) I omre, o je on vlastne ? Nejak zbojnk, i o ? (TIMRAVA) Akoby m u bola nieia starostliv ruka obvzovala elo studenm obkladom, (HORK) ervenk, daj mu! zvolali niektor naraz, (ONDREJOV) Najradej by sme sa niekam
prepadli, (ALEXY) Nezabelasej sa niekde Markine atky? (MIN) Najradej by som odiiel niekde daleko. (FIGULI) Odchod b v a ako pichnutie t o m : niekedy

do zozbieranho vreda . . . (r.

KR)

Voakto zabldil a vol o pomoc, musm ho s hada, (ONDREJOV) Ale chodnkom od potoka sa voao ierne bli, (STODOLA) Pode sem, voao t i poviem, (PALRIK) Yoaktor zavolal n a Marku, ktor bola za krkom s inmi dievencami. (TIMRAVA) Povrva sa, e im ju dal vyznai sm pn cisr za voajak priestupok, (VANTNER) Nali sme ak, a ten je voa. (RZUS) Samko vrtil sa ete na krmu, zaplatil za pivo tyri zlat aj voakoko grajciarov a iel domov, (TAJOVSK) Teraz hadaj mocnch chlapov voakde daleko do hr n a robotu, (F. KR) Neopaj sa, voajako u len bude. (STODOLA)

Z m e n dajak,

nejak

o z n a u j aj p r i b l i n m i e r u a k o astice asi, s, zo.

Ona mu tie v riadnych okolnostiach dvojila, hoci mal len nejakch tridsa rokov a bol slobodn, (TAJOVSK) Ale na to si ete dky rik pok, (ZGURIKA)
Z m e n dajak, dajako, dao s a n i e k e d y s k r a c u j n a dky, dko (v udovej

a h o v o r o v e j rei), dajak,

da, niekdy

(v b s n i c k e j r e ) .

A nedala sa hora dkym inom ratova? (CHROBK) i a da bol? (SLDKOVI) Preto sa nhlim snd i pre da in, pre veci niekdy celkom malichern . . . (SMREK) Ach kie mm psobivosti nad tebou, obrti a dajak, zmieri. (HVIEZDOSLAV) K e b y si ho dko prehovoril, (PLVKA) Z m e n u t v o r e n m o r f m o u si z n a i a t o , o z m e n niekto, nieo, nejak, nejako, ale s t m rozdielom, e neuritos alebo nejasnos v y t k a j , zdraz u j . P o u v a j s a v t e d y , k e h o v o r i a c i n e p o z n v e c , vlastnos, okolnos, a l e b o k e d s a n r o k y chce v y j a d r i n e u r i t o . Z m e n a m i s p r p o n o u -si p r e t o n e m o n o u b o v o n e z a m i e a z m e n s p r e d p o n a m i nie-, da-. N a p r . v o v e t e
Ke na dajak dlh predmet psob vha, zaaenie, sila tto doska, trm sa

pod tmto zaaenm prehne (HLAv AJ) n e d s a z m e n o dajak n a h r a d i z m e n o m aksi. Z m e n s p r p o n o u -si sa m l o v y s k y t u j v o p y t o v a c c h a r o z k a z o v a c c h (elacch) v e t c h . K d e s a n e u r i t o s p o d i a r k u j e , t a m s z a s a v h o d n e j i e pecifick z m e n s m o r f m o u -si a k o v e o b e c n n e u r i t z m e n s p r e d p o n o u nie-: So sokolom
sa mu nejako" bled. ( akosi, voajako) nedar. Si nejak" (= aksi, voa jak)

A prve ke bol zabrat do takhoto rozjmania, ktosi mu zaklopal na dvere. ( F . KR) Pred pr dami jej i lohu priniesli, aby zahrala aksi Milku, ( J E S E N S K ) Stanovi sa pozdalo, e mu osi chba, (VAJANSK) Na si zkrok u dvora prepustili m a po rokoch z pevnostnej vzby, (ZVN) A predsa i pre Milana vymyslel si mozog stran ukrutnos, (FIGULI) Matka bola v kokomsi kolene sesternica upanovi. ( K U K U N ) Martin vydchol no nem akosi pokoja, (KUKUN) Za orinami, kdesi daleko, leala dedina, (ONDREJOV) Mu tska osi, o bolo kedysi bicyklom.
(HEKO)

P o s t p o n o v a n z m e n aksi,

voajak

zosiluj

v nadvkach

negatvne

citov zafarbenie. Panchart aksi, t a k t o mi odpovedal, a to ma zasa rozhnevalo, (TALLO) Tak sa vm predstavil? Nehanebnk aksi! Tetky mu vypovedali, a b y sa u nich viac neukzal. Sprostk aksi! ( J E S E N S K ) udo voajak, u m a zasa trpi s t m jedenm, (ALEXY)

V umeleckom tle, najm v bsnickej rei sa zmen ktosi, osi, aksi, kdesi . . . z metrickch dvodov skracuj: vypa sa koncov -i: os'; v y paj sa zaiaton samohlsky: ksi, alebo jedno i druh: ks\
i j e h o d o b r o t a kohos o b r a z i l a ? (J. KR) J e d n a s a n a h n e k d r u k i n m u u c h u , z a s e p o c e os, o k o m b o k o m , (SLDKOVI) n o p r e o b y n i e s t v a s a v e l i o " , e p k K a t i c i ksi h l a s . (KUKUN) T o v e r u , p e k n m o j a d i e v i n a , m u a t i e z v e d a v o s ksi o m n a , o j e t o t o z a n o v i n a ? (SLDKOVI) D m o n ks' k a r e d , c h v o s t v l e c p o z e m i , k u m n e s a p r i p l a z i l , d o u c h a e p c e m i . (KRASKO)

Neurit zmen s odtienkom Zmen s morfmou

rozsahu

veli-

Patria sem zmen velikto, velio, velijak, velikde, velikade, velijako. Nreov variant s morfmou velinie- vyuva sa v krsnej literatre len ojedinel. Zmen s prvou asou veli- (velinie-) vyjadruj odtienok mnohosti a popri om i odtienok rozmanitosti.
K e d l o v e k c h o d p o s v e t e , velio v i d . (KRMRY) P r i e l e z n i c i m a l s p o i a t k u u r k o , t e r a z u u r i , velijak r o b o t u , a j t o , aj t o , n a o s a u k e , (TAJOVSK) J a h n e n c e a l o s t n e b l i a k a l i a velijako s p r o b v a l i p r e b e h n n m p o p o d r u k y n a s p n a m a j e r . (ONDREJOV) N a s t r e d n o m D u n a j i N e m c i b y b o l i velijako z o s t a l i l e n k l i n o m , (KULTTY) . P o d r u k y i m h o c o t a k t o p r d e , k e d s a m o c , l e z velikade. (MARTKOV) - P o a v o v a r n e v p r c i b y velikde v y s t a l o , (HEKO)

Zmen velijak a velijako maj aj citov pejoratvny vznam zl; nedobre, zle".

nedobr,

Yelijak j e s v e t . (TAJOVSK) K e d s o m s a v y k l o n i l z v o z k a , b o l o m i v e r u velijako. (HRUOVSK) V e d v i e t e , n a l o v e k a s a v e l a r z velijako h a d e l o , (HORK)

Vakov, vak,

vakovak

Zmen vakov, vak, vakovak maj t e n ist vznam ako velijak, ale tlovo sa o d neho odliuj: vakov je hovorov, vak bsnick a vakovak je expresvum k vakov.
V p o l o t m e v e k e j m i e s t n o s t i i a r i l o h e vakovmi f a r b a m i , (ONDREJOV) N a d c h o d i a h o p r i t o m vakov m y l i e n k y , (KUKUN) V y k r c a l s k o r o v d y l e n s v o j u e n u , c e l p o s i a t u d i a m a n t m i , m a l i k , i e r n u , r o b i a c vakovak p e k n a v e m i e l e g a n t n f i g r k y . (TIMRAVA) P j d e m s a p o n e v i e r a p o h u m n e , p o o p e , p o d v o r e p l n o m h u s i vakej h y d i n y , (SMREK)

Neutrum vakov j vakov sa i substantivizuje a zna velio". J e to udov vrazov prostriedok.

Vakov p r i c h o d n a s v e t e , (VANSOV) B a a p o s p o m n a l vakov z d o m u . (RYSUA) e b y m u v e a vakovho b o l a r o z p o v e d a l a . . . (TIMRAVA)

Z m e n s m o r f m a m i hoci- (hoc-),

-kovek,

brs-

Na rozdiel od zmen s morfmou veli-, k t o r vyjadruj mnohos a k o zkladn vznam a rozmanitos ako pridruen odtienok, zmen s morf mami hoci-, -kovek, brs- vyjadruj rozmanitos a lubovonos ako zkladn vznam a sekundrne mnohos. Pvodne sa z m e n s morfmou hoci- viac pouvali v hovorovom (a umeleckom) tle, k m z m e n s morfmou -kovek boli obmedzen n a odborn tl. Zmen s morfmou brs- s hovorov. a) Zmen s morfmami hoci- (hoc-), -kovek v y j a d r u j odtienok l u b o v o ! nosti: hocikto, ktokovek = ten alebo onen; bez rozdielu ten i onen; nezle na tom, i ten, alebo ten.
M n e s j e h o p e n i a z e t a k a k o D b r a v o v e a l e b o hocikoho i n h o , (KUKUN) H o c i k t o b y m o h o l b y z v s p o t m a j s t r o m . (JESENSK) V e j u hockto o d n e s i e a n i p i e r c e ! (KRLIK) V o a l s c e n e m i l o s r d n e c e s n a k o m , a l o p r e m a m o h o l hocim v o a . (HRUOVSK) B o l b y d a l z a t o hocio, k e b y s a b o l m o h o l d o z v e d i e , i K r a v a v i e n a o z a j n i e o , (URBAN) Hociktor b y s o m m o h o l m a , l e b o k a d v i e , k t o j e Z p o t o n . (FIGULI) A p o t o m t a k c h 5 0 0 z l a t c h v h o t o v o s t i , t o a j v d o v u p o v i n a d hocijak d i e v a , (JESENSK) N o h a v c , a j k e m i j e d n y k r a j r s f u u j o , m e m m a e t e hoci koko, a l e i v o t m m l e n j e d e n , (LETZ) C h l a p l e n s c h l a p o m , v i e , a m y s i k a m a r t o v n j d e m e hockoko. (RZUS) Z o p a k u j e m t o hocikedy a p r e d h o c i k m d o s l o v a , (HORK) l o v e k il a k o v o v r e c i z a v i a z a n , l e n a hockedy h o d i a u t o p i a k o t e a , (TATARKA) ' Z a j t r a r n o hocako a j d v a r a z y d o S v . Jakuba d j d u , (KALINIAK) S t a t o n e v y h a d v a m s v o j c h l i e b , a k o ktokovek, a k o i v y . (KUKUN) - J u t o i s t e v i a c b o l a k o kohokovek z n s . (TAJOVSK) Z a m e s t n v a s a v e t k m , mkovek, a l e b o i n i m , a n e v y d v a s a z a n i k o h o , (TATARKA) N a d v a v i o k a d o f i c i e r v ktorej kovek r e i . (TAJOVSK) A i n r u i s k i k o v n m, u i v s a a v y z n v Mrsakej p r c i , (JILEMNICK) Z i c h d i e r m e v e r u brskedy v y t r e i h l a v i s k o t e n d r a k . (RZUS) M i e s t a brskoko, k o d a s a t l a i , (MORIC)

V starom ze sa morfma -kovek vdy nespjala so zmenom v jedno slovo. Vkladal sa niekedy medzi u a zmeno t v a r prsudkovho slovesa alebo zdrazovacia astica len, u. J e t o archaick vyjadrenie.
N i b y n e b o l o z n h o i v o t a a v e t k o , o je kovek v l e v n a o m n r o d e z a i v o t , v e t k o b y s a z r a z i l o , (TR) Kto si u kovek* k e a m o j a s t a r d o v i e z l a , m u s b y o s i . (KUKUN) H o j z e m d r a h ! T y s m i v e t k o d a l a , o len kovek s o m s i z a i a d a l , ( k r m e r y )

b) Zmen s morfmami hoci- (hoc-), -kovek, brs- maj aj citov zhorovac vznam; vyjadruje sa nimi podceovanie, p o h d a n i e .
T a r a b a n i e j o o s o b n o s , l e n o s o b a , n i e n i e k t o , l e n hockto, (A. MATUKA) D m a a k o si t y , m u s s a v e d i e v k a d e j s i t u c i i o v l d a a u v e d o m i s i , k t o j e , n i e t a k t o s a z n i k hocikomu, (RODENEK) A v u t r p e n b o l a a j t a j n t e c h a , e n e t r p z a hocio! (MIN) T o u h d n e hocak c h r u o , (URBAN) T a k n e v e s t u hockde n j d e , (TAJOVSK) K a d j e hocikto, k t o s a hocijako d r . (TIMRAVA) U h o d n c h v u t a j i l a v d u i s v o j n h a d , e v e r u z a kohokovek, l e n i b y s a v y d a l a , t o n i e , n e p j d e , (TAJOVSK) N e m i e n i s a d v a s kmkovek d o s p o l k u , (ONDREJOV)

c) Z m e n s m o r f m a m i -kovek,

hoci- s a p o u v a j aj v o vzanej funkcii.

okovek chudobu mno, okovek nrod v jeho duchovnom a materilnom rozvit zastavuje, to vetko vedie k biede, (TR) Ktokovek njde v lese padnutho zvera, mus ho odovzda ttnej sprve, (ONDREJOV) okovek som urobil, vetko bolo zby ton a mrne, (FIGULI) Na okovek oko uprel, s nim nebol spokojn, (TIMRAVA) Hocikde si pozrel, vade si videl: Vote slo 1!" ( J E S E N S K )
d) Z m e n hocijako, s p o j k y hoci, i (aj) hocijak (hocako, hocak), akokovek, ... akkovek a zried

k a v o aj i n z m e n s m o r f m a m i hoci-,
ke, ke i (aj), i (aj)

-kovek
keby

z a s t u p u j aj p r p u s t k o v

Star alvia u dvno uhdol tajnos Markinu, hocijako ju skrvala, (MIN) U by som vo svete nevyil, a i sa chce, hocijako biedne, (TAJOVSK) Hocijak sladk boli slov vicipnove, jednako sa mu nebili, (KALINIAK) N zrak, hocak dokonal, hkliv je preds'. (RY) No teil sa na chvle u doktora, akkovek krun, ba i poniujce neraz, (KARVA) Slovanov vetkch, v akomkovek nre hovoria, Slovkmi a ich re slovenskou vol. (TR) Lebo Ukrajinci krepili, ktokovek bol nad nimi. (KRMRY) okovek sa stane, musm ho zachrni, a to naskutku, (JG)
Z m e n s m o r f m a m i kade-, kde-, leda-, leci-

Z m e n s m o r f m o u kade- m a j n a j v i u frekvenciu, z m e n s m o r f m o u kde- s o b l a s t n m s p i s o v n m p r o s t r i e d k o m (pouvaj s a v z p a d n e j asti Slovenska), z m e n s m o r f m o u leda- s z r i e d k a v a a r c h a i c k , z m e n s m o r fmou leci- s n r e o v a z a s t a r a n . a) N e u r i t z m e n s m o r f m a m i kade-, kde-, leda-, leci- v y j a d r u j o d t i e n o k
n h o d n e j r o z l i n o s t i : kadekto, ten i onen, velikto; kadejako kdekto = = hocikto, kto sa len natraf; onak. jeden-druh, rozmanito, tak i

Vezmi si sm nespaj sa n a kadekoho! ( K U K U N ) Driemavo rozprval o kade om, (TAJOVSK) Kto vie, o rob," zane i ela, kadejako si sta nakrivujc.
(TIMRAVA) Chudobn prbytky s poetnmi rodinami, kde ili chor so zdravmi, boli plemeniskom kadejakch chorb, (ZGURIKA) Nov skenn iapoka povauje sa kadekde. (OLTSOV)

Ale nie na to sme tu, aby sme filozofovali n a d duevnm vvojom kdekoho. (NI Zatvraj vetky dvere, okn a kdejak otvory, (TAJOVSK) Kdeo vie o biede radnkov, (ALEXY) Budete ete kdekade po ktoch driema? (KUKUN) Ked dub padne, ledakto triesky zbiera, (PRSLOVTE) Nepjdem na vojnu, mm fra jerku strojn, koda by ju bolo necha lecikomu. ( U D . PIESE)
NNSKY)

b) Z k l a d n v z n a m n h o d n e j rozlinosti sa asto m e n n a p e j o r a t v n y citov v z n a m . Z m e n s m o r f m o u leda- s a v t o m t o v z n a m e p o u v a j astejie a k o v z k l a d n o m . o ty m by vdan kadekomu, (JESENSK) Ni nerob. Vli sa po kadejakch schdzkach, vybuchlo napokon z pokojnho Kramra. (URBAN) Len ma hnevaj a odbiehaj mi z domu na ponosy kadekde. ( TAJOVSK) Hla, vraj ako ich chce kdekto naa! (GARAJ) Njs by sa aj nala tak le dajak, lene ja tak nechcem, (ONDRE JOV) Leci jak epleta neche ko mne nelieta! (UD. P I E S E )

Z m e n s t m t o v z n a m o m zosiluj e x p r e s v n o s n a d v o k . stoja za n a d r a d e n m substantvom.

Sopliak
(HEKO)

Obyajne
kadejak.

kadejak," reve Hugo. (BAR) Zadrhni sa s nimi, t y puhk

Z m e n kadekto, ledakto sa v t o m t o v z n a m e s u b s t a n t i v i z u j (stvaj sa smantickmi substantvami s vznamom nikto, ledaina"). U ns ale dosia asto hocijak kadekto sa proti svojim a pracovnkom naim najinnejm vypna, (TR) Ale idem s nm, s tmto kadektom. (RZUS) Trebrs som ledakto, nechcem ledakoho, zamknem slamkou dvere, nepustm nikoho, (EUD. P I E S E ) A to ti nao bude tak ledao (TIMRAVA) T si ta inakie uct ako to ledao. (TAJOVSK)
Zmen s morfmami mlo-, zriedka-, sotva-

Z m e n s m o r f m a m i mlo-,
kto = len zriedka niekto; sotvakto

zriedka-,
=

sotva-

vyjadruj neuritos s odtien

= len mlo ako niekto. niekto; zriedkasa nikto, Nespjaj

k o m m i n i m l n e h o a n u l o v h o m n o s t v a : mlokto takmer

so z k l a d m i ak, ako,
Ale E v u Hlavajov
(TIMRAVA)

koko.
mlokto poutoval. (URBAN) J u vbec mloo zmlilo.

Bogdanovce boli mloo menia dedina ako Plosk, (JESENSK) To ete mloktor z ns videl, (TOMAK) Mlokde bolo bada skryt polianku, (VANTNER) Mlokedy v ivote mu bolo t a k smutno ako teraz, (JG) Zriedkakedy a zriedkakto priiel k nej posedie, (URBAN) Potov rady boli zriedkakde. (BOUICK) Zriedkaktor dma vyva krajie, (JESENSK) Sotvakde a sotvakedy tak oakvali hosa, (JANOV) Ale ilo o zmenu tak mal, e sotva kto si ju vimol, (ZBEK) Sotvaktor z nich poznal chrchliaka, (CHROBK)
Z m e n s o z k l a d m i ktovie, neviem, nevedno, bohvie, ert vie . . . v prvej

asti V e t k y t i e t o z m e n m a j v p r v e j asti z k l a d so z p o r o m ( a s p o s m a n t i c k m ) slovesa vedie. V y j a d r u j neuritos, p o c h y b o v a n i e (ktovie) a p l n

n e i s t o t u (neviem, ktovie neviem o = o/ktovieo ojneviemo (vbec) ani (sm) nevedno), = osi, = ert ani citov zdraznen ako sm vedie neviem, o . . . o; nikto o; ani (bohvie, nevie, sami ert vie . ..): o, o; velio; nevedno, o; ert o; nevedno, nevieme, (sm)

sa nevie,

o, bohvie nevie,

o/bohvieo

ani

boh nevie,

vie o =

O b i d v e asti s a p u s p o l u p r i z m e n c h s p r v o u asou bohvie-, niekedy i s p r v o u asou ktovie-, k e d k v z n a m u n e u r i t o s t i zretene p r i s t u p u j e z p o r n c i t o v h o d n o t e n i e , alebo^Eed' s a p r e d l o k a k l a d i e u p r e d p r v as. Ono aj t uenos nie je bohvieo, (HEKO) Neboli v nich bohvieak senzcie a objavy. A ete sa tvria, akoby ho s tm boli bohvieako poctili, (CHROBK) A jemu sa dnes nechce ani bohvieako jes. (HEKO) Mdl si dlane, akoby bol spravil bohvieak obchod, (CHROBK)
(KARVA)

A c h , v e m u o v i a n e s p s o b u j ktovieak r o z k o e n m s v o j o u b r u t l n o u d o t i e r a v o s o u , a s p o n i e v d y a k a d e j , (VANTNER)

V ostatnch prpadoch sa astica bohvie, ktovie pe spravidla osve. Osobitne sa vdy pu neurit zmen s asticami neviem, nevedno, ert vie.
L e i a c n a p r i n i , p o d l o i l s i h l a v u r a m e n a m i a r o b i l s a , s a b y bohvie o om p r e m a l . (LETZ) A e t a k c h u d t r p v d e d i n e , o bohvie odkia p r i v a n d r o v a l i . (TOMAK) G a z d a bohvie kde s a s k r v a , (NINNSKY) A b o l b y s i t a k h o v e l bohvie dokedy, neby v p r e d s i e n i n e a s t n h o ^ z v o n c a , (URBAN) V c h o r i v o t a h o ktovie odkia o d t r h o l , (HO RK) P r v e b o l d o s t a l u ktovie kok p r p i s o d s t o l i c e , (TAJOVSK) M j s t a r d o b r z n m y s d r u h V e k z v o l i l s i ktovie preo d r u h m o n o s , t o t i s p o m n a n p r o j e k t o s t a v . (KARVA) T a k s a j e j n e v r t i , a n i c o b y s a neviem o s t a l o , (ALEXY) D o m c i c h l i e b a s y r c h u t i a jej a n i neviem ak l a h d k a , (KUKUN) M a l p o c i t , a k o b y s t l n a s t r o j i , k t o r s a e n i e nevedno kde. (URBAN) V z b u d z o v a l ert vie m d o j e m n e d v n o v y h a s n u t e j s o p k y .
(KARVA)

Prechod od vedajej v e t y k vznamu astice tvoria prpady:

T e n l o v e k u j e n i e t u , ktovie, kde s a z a t r a l v o s v e t e , (VOLANSK) R n o si t i e priiel b o s kto vie, kade s i t o p n k y p o t r a t i l . (ONDREJOV) ert vie preo, o d p o v e d a l h a j d c h , (NINNSKY)

Niektor autori (poda krajov) miesto slovesa vedie pouvaj aj sloveso zna.
A bohzn p r e o , a n i t p r c a n e j d e m u o d r u k y a k o i n o k e d y , (PODJAVORINSK) D o s t a v i l i s a t o t i i C i g n i , t e p e r i a c b a r b o r u i c i m b a l a ktozn e t e o s o s e b o u , (TIMRAVA)

Psanie tchto zmen, k t o r vznikli zo svet so vzanou vetou, nie je celkom ustlen. Star autori psali vetky asti tchto zmen osobitne a kldli za zklad so slovesom vedie alebo zna (neviem, nevedno, bohvie, ktovie) iarku. asti tchto zmen nezrstli vo vetkch prpadoch rovnako pevne, preto sa i ponechva monos psa ich osobitne i spolu. Ako osobitn slov t r e b a asti tchto zmen psa: a) ke sa kladie medzi obe asti predloka
bohvie
R o b i l s a , s a b y bohvie o om p r e m a l , (LETZ) M y s l e l s o m si, e b y p r e h r e i l a s a proti omu, k e d j e u d o m a . (JESENSK)

b) ked je druh as rozvit

O n i v e r u n e m a j p e a z , a b y s i c h a l u p y v e l i j a k m i a k a m i , i v m i p l o t m i a bohvie akmi m r n o s a m i p r i k r o v a l i . (VANTNER) E t e b y j u m a l i z a m a j e t n e n u , k t o r bohvie o vetko m , d o m a l e b o g r o e , (ALEXY)
ete

c) ked je druh as viacnsobn alebo ked s v druhej asti dve rozlin zmen, napr. substantvne a adjektvne
A m u s h o s p r e d a , c e s t o v a bohvie kde a v akom p o a s , (KUKUN) Bohvie, kde a kedy s i h o k p i l a , (ZELINOV)

So slovesom vedie utvorilo sa ete viac neuritch zmen, napr.: ja viem kto . . o ja viem kto . .., nevedno kto .. ., ert vie kto . .., vetci erti vedia

o ..., parom (ho tam) vie kto . . ., fras (ho) vie kto ..., a pod.

skaza (ho) vie kto .. .

Zapadol do pern, a t u h n e d si p o m y s l e l n a d o k o n a l prechladnutie, n d c h u , z a p l e n i e p c , s u c h o t y a o ja viem o e t e . (TAJOVSK)

Kto chce, co chce, ktor chce, ak chce, chce, kolky chce Tieto pvodom slovesn v e t y stratili svoju platnos, pociuj sa za as vety, s ktorou pvodne tvorili svetie, a nadobdaj platnos n e u r i t c h zmen s odtienkom lubovonosti (= hocikto . ..).
N e c h si v r a v kto chce o chce. ( z u s ) P o s m r t i n e c h s a kto chce v r t . (PRSLOVIE)

Zmena slovesnej vety nevykonala sa plne, lebo sa sloveso asuje: vravel, o chcel ...
In neurit zmen

Nech

Neurit zmenn v z n a m y sa asto vyjadruj dvojlennmi v r a z m i ktor vznikaj z opytovacch a inch zmen. J e niekoko d r u h o v t a k c h t o neuritch zmen. 1. Dvojice opytovacch z m e n s prslunmi ukazovacmi z m e n a m i , n a p r . : kto-ten, o-to, ktor-ten, ak-tak, kok-tok, kde-tu, kedy-vtedy, ako-tak. Z n a m e naj niekto, nieo . . . s odtienkom malho mnostva (iba niekto, aspo niekto).
?

B o l b y v e r u d i v , a k b y s a n a n e j kto-ten n e o p a r i l . (KUKUN) o-to s o m u v e d e l a o n i c h o d t u n e j p a n i m a j s t r o v e j , (ZELINOV) I s a m i p r i s p e l i b y m-tm. (HVIEZDO SLAV) C h c e l s o m si u t v o r i ak-tak p o c h o p o o m . (AJAK) m s k r s a j e j p o d a r d o s i a h n u ak-tak p o k o j , t m s k r s a m e v y m y k n d v o r m i n a u l i c u , (VANTNER)

2. Dvojica ten-ktor sa vyskytuje zva v odbornom tle a v y j a d r u j e d o istej miery vymedzen neuritos.
T o v a k u p a t r d o k o n k r t n e j m e t o d o l g i e tej-ktorej v e d e c k e j d i s c i p l n y , (FILKORN) Z a h l o b i l i d o k a d e j p a r c e l y k o l k a n a p s a l i n a n z o v p o a a o s a b u d e n a ten-ktor z h o n s i a . (TOMAK)

3. Spojenia astice o s opytovacmi zmenami vyjadruj pln ubovo nos, napr. o kto (= hocikto), o ak (= hocijak), o ktor, o kde, o kedy.
U s l z e n s t l a p o d b r n o u s t o l i n h o d o m u a. o kto z n m y u k z a l s a , p l a o m v y z v e d a l a s a , o j e s jej t e f k o m . (TAJOVSK) M u s m a i s t o t u o ak. (KUKUN) A d e l k a j e p r i r o z u m n n a t o , a b y s a d a l a p a b a l a m u t i p e k n m i r e a m i o ako z v l t n e h o l o v e k a . (ZBEK) Co ako m u s s a d n e s s n m z s , o akm s p s o b o m z a k v a s a m u n a k r k . (TIMRAVA)

Okrem toho tieto spojenia vyjadruj prpustkov vzah medzi v e t a m i v p o d raovacom svet.
o s a o s t a n e , v y t r p e n a . (TIMRAVA) o ak s k a z e n , p r e d s a l e n b o l a p e k n , b a k r s n a , (ZELINOV) A o j e kto, j a s a n e v y d m , (JESENSK) U o ak, ie j e , p r e d s a l e n a k t o d i e a o l e n z a g r a j c i a r n i e o h o , (TAJOVSK) A l e o ako n a p n a l s l u c h , n e p o u l n i , n i e a n i e . (TATARKA)

4. D v o j i c a ten-onen
(ZELINOV)

z n a j e d e n a l e b o druhm t e n a l e b o t e n , t e n i t e n

U dvno viem, e si dobr len na to, aby si vykonvala to-ono poda rozkazu. S tou-onou ho vdy domzali, e za ou chod, (TAJOVSK) Niekedy i pristavia toko-onoho. (RZUS) 5. N e u r i t z m e n o ist zna t e n ( t a k ) , o k t o r o m n e c h c e m e , n e m i e n i m e alebo n e v i e m e n i bliie p o v e d a " . P o u v a sa aj v a r i a n t istsi. Videl som, ako si ist voli prejedol svedomie, (TAJOVSK) Ty vie, e do istch vec sa nemieam o sa tkaj teba toti, (KUKUN) My t u mme istsi prva. (RZUS) Istmsi spsobom sa t i rozum pomti. ( J E S E N S K ) 6. V o v z n a m e ist sa n i e k e d y p o u v a aj a d j e k t v u m urit a slovka jeden. O b i d v e t i e t o slov s t l o v o b m e d z e n : urit sa pouva zva v o d b o r n o m t l e , jeden sa p o u v a i b a v h o v o r o v o m t l e a j e c e l k o m n a okraji spisovnho jazyka.
(J. NOVK)

P r v n y poriadok je jednotn shrn noriem patriacich uritej socilnej pospolitosti. Bol raz jeden chudobn kov, (DOBINSK, POVESTI)

Vymedzovacie zmen
V y m e d z o v a c i e z m e n o z n a u j t o t o n o s odlinos, p l n o s n e d o s t a t o k (nulovos) a l e b o v l u n o s (jedinenos) j a v o v . Bliie s a u r u j l e n k o n t e x t o m (na r o z d i e l o d i n c h z m e n , k t o r sa m u u r o v a aj s i t u c i o u ) . Vymedzovacie z m e n nepatria k n e u r i t m z m e n m , lebo v k o n t e x t e (v svislosti) n a d o b d a j p r e s n v z n a m .
(TAJOVSK)

Vetkch dvans svietievalo. (JESENSK) Bolo ns psto a boli sme vetci zdrav. J a , e si t y inak ale vidm, vidm, e si falon, ( K U K U N )

K vymedzovacm zmenm patria: A. k v a l i t a t v n e vymedzovacie zmen:

1. s t o t o o v a c i e : tolkoe; 2. o d l i o v a c i e : in, 1. s h r n o v : vetok, 3. p o p e r a c i e : nikto, niktor, nikolko. inak, vade, nik, inde, vdy, inokade, kad; iaden, iadny, nikde, nikdy, nijako; inam, inokedy, inak, inakie; ten ist, tene, tak ist, tame, tak isto/takisto, take,

B. kvantitatvne vymedzovacie zmen: 2. o b m e d z o v a c i e : sm, sam;

ni, nijak,

Kvalitatvne
Stotoovacie Stotoovacie zmen

vymedzovacie

zmen

z m e n s ten ist,

tene,

tak

ist,

take,

tame,

tak

isto,

take.

Z m e n ten ist,

tene

stotouj

substancie

(osoby, veci), z m e n

tak ist, take s t o t o u j a l e b o p r i p o d o b u j k v a l i t y , z m e n o tame s t o t o u j e m i e s t n e u r e n i a , z m e n tak isto j takisto, take s t o t o u j deje alebo i c h vlastnosti. 1. Z m e n ten ist, tene v y j a d r u j t o t o n o s a l e b o p o d o b n o s vec a j a v o v , asovch a miestnych okolnost pomenovanch substantvom. Dchaj t e n ist vzduch a na oboch svieti t o ist slnce. (CHROBK) Tri razy vyberal t ist da. (NINNSKY) Vrtili sa tou istou cestou, (ONDREJOV) Dval sa vypatenm zrakom stle n a to ist miesto pod stolom, (CHROBK) T i e ist priny, tie ist kazy,
(TR)

S t o t o o v a c v z n a m s a v y j a d r u j e v p o r o v n v a c c h v e t c h d v o j i c a m i ten
ist ktor, ten ist co, ten ist ako.

Spieva vo vysokej polohe t ist piese, ktor poval vera v noci. (CHROBK) A ked sa pohol a podiiel bliie, vidm, e je t o t e n ist, n a ktorho akm, (MORIC) J a sama verm v tie ist zsady ako vy. (STODOLA) V d r a z n e j rei s a z m e n o ten ist zosiluje s l o v o m jeden,
v r a z jeden a ten ist.

ktor s nm utvra

Jeho hlas zvual vdy v jednom a tom istom tne. ( V A J A N S K ) Tri mesiace veer o veer volal k posteli jeho, prvorodenho tri mesiace m u opakoval jedno a to ist.
(MIN)

V s p o j e n s a d j e k t v a m i , a l e aj i n d e s a p r i k l a v z n a m o m k
tak ist;

zmenu

No jeho tvr je t ist pokojn, (TIMRAVA) Odvtedy uplynuli stroia, premenili sa panstv, otroci sa stali pnmi ale dubnickm vinohradnkom ostali tie ist kopacie vidly v rukch, tie ist dreven putne na chrbtoch, t i e ist ozrutn pree v pivniciach pod kamennmi domcami, (HEKO) S t o t o o v a c i e z m e n o tene j e z r i e d k a v a t r o c h u z a s t a r a n . D n e s sa p o u v a z v a v o d b o r n o m (v a d m i n i s t r a t v n o m ) t l e . Takto psan zlomky menujeme zlomkami veobecnmi n a rozdiel od inho spsobu vyjadrenia tej e hodnoty, (HLAVAJ) Dua starcova horela t m e ohom, no pojmy temneli, idey miatli sa. ( V A J A N S K ) O d s t o t o o v a c i e h o z m e n a tene odliujeme z k l a d n ukazovacie z m e n o ...
( D O B I N S K , POVESTI)

ten z o s i l n e n a s t i c o u -e, k t o r m e s t i p r i s l o v e s e , a d j e k t v e Ale, o t i poviem, toe si zachovaj a tak urob! 2. Z m e n tak ist, takze

vyjadruj rovnakos alebo podobnos vlastnost.

Si prve tak ist ako vetci tvoji kancelrski revolucionri! (KARVA) Tak ist I v a n prespevoval rusk pesniky, (HEKO) Xavr napna svaly, stuhnut do ka akou prcou, ktorou sa prial n a Anjelskej zemi, ale aj Imrove svaly naliali sa v takej e prci a na teje zemi. (ZELINOV) 3. Z m e n o tak isto/takisto vyjadruje
isto robi,

totonos
tak isto dlh,

alebo podobnos
tak isto dvno.

dejov,

v l a s t n o s t a l e b o k v a n t i t y : tak

P r i k z a l v e t k m s v o j i m p o m o c n k o m , a b y u r o b i l i tak isto. (ZBEK) Tak isto b o l o s c h l a p m i , (PLVKA) T a n g a n i k a b o l s m d o m n a s m r u t r p e n , tak isto a j j a . (ONDREJOV)

4. Zmeno tame vyjadruje totonos miesta. Pouva sa v odbornom tle.

U m r e l a o d v a r o k y n e s k o r i e tame, (BODICK) Tame s m e p o u k z a l i n a r e n i e c u d z i e h o o b l e k u a m r a v u , (RAPANT)

Odliovacie

zmen s tm, o sa pomenva v kontexte, to zmen in, ini, inak, inakie, inokadial. ten, o ktorom je re".

Odliovacie zmen vyjadruj nezhodu s protikladom stotoovaech zmen. S inak, in, inde, inam, inokedy, inokade, 1. Zmeno in zna nie ten ist, nie
55

K e d , , p a n a " m a l o n i e o u r o b i , u r o b i l i t o m i e s t o n e h o in. (URBAN) N"no, a p r e o t e b a p o s l a l , i n e m a l inho k o h o p o s l a ? (JG) A t o t o n i e M a r i e n a t o t o j e in. (KUKUN)

Zmeno in, podobne ako ostatn vymedzovacie zmen, presn vznam dostva v kontexte, a to uvedenm konkrtneho nzvu.
J e h o d v n i priatelia, r u b a i z dediny, odniesli h o z p u s t h o ibeninho p o l a n a in, e t e p u s t e j i e p o l e , d o d e d i n s k h o c i n t o r n a , (ONDREJOV) T i e p r e d s v a d o b n p i e s n e n i k in t a k n e v i e a k o o n a . (OLTSOV)

S popieracmi zmenami a zpornm prsudkom sa pouva ako kontrukcia zdrazujca kladn vznam.
Z a t o v e t k o n e b o l v i n n nikto in, i b a E m a s a m a . (MIN) N e o s t v a l o m i nie in a k o v h a n b e s a v r t i d o m o v , (ALEXY)

V spojeniach jeden in, jeden druh in dostva vznam ,,ostatn, zvyujci".

A e u d i a n i k d y n i e s s p o l o n e j m i e n k y , jedni p o n h a j s a d o k a b n l e a , in z k a b n n a v z d u c h n a p a l u b u lea, (TAJOVSK) R o z d m e s a p o d o b r o t k y , jeden v p r a v o , druh v a v o , in t r e t m s m e r o m , (ALEXY)

Niekedy (napr. v spojen celkom in") dostva zmeno in aj vznamov odtienok opan".
R u s i , t t o b e r z a in k o n i e c , (PLVKA) D i e v a t k o v e m i u t o v a l o s t a r h o o t c a aj s t a r m a t e r , e s a t a k m u s e l i t r p i k a d n a inom k o n c i s v e t a , (JANOV)

Zmeno in me oznaova nielen odlin substanciu, le aj odlin kva litu. J e protikladom zmena tak ist.
V s r d c i v a o m je e t e h n e v a n e n v i s . M y s m e u in. (BAR) o v t e k p r e j d e , in k r a j n j d e , (POREKADLO)

V krsnej literatre sa pouva i stredoslovensk p o d o b a n e u t r a

4

in.

A l e n u . . . M u j e j c h y b o v a l . o e in. (URBAN) J a s v o j u e n u n a s p o v e d n e p u s t m ! L e b o k e d v y v o j a k o m o n " , e n m m e t e , , i n . (TAJOVSK)

2. Zmen in, inia s nreov ekvivalenty spisovnch zmen in, in, inakia. Neutrum inie je spisovn s y n o n y m u m zmena in, ale nepouva sa ako prvlastok substantv.
V e d v i e , e inie n e m m e , (F. KR) O n d r o m y s l u n a inie, (KUKUN) c i t , h l a s inie i s t . (SLDKOVI) T o b o l o u n i e o i n i e , (HEKO) Inie

3. Zmeno inak znamen nie t a k ist, o akom bola (je, bude) r e " .
L e b o e v r a j t o i p a t r , a b y m a j s t e r m a l i n a k i e m e n o a k o s e d l i a k , (KUKUN) P o v o j n e b u d e v e t k o inakie, (PLVKA) I n a k i e a s y n a s t v a j t r e b a f g l e z a b d a . (TAJOVSK)
9

So zpornm prsudkom vyjadruje zdraznen klad.

V e inakieho v y s l o b o d e n i a n e b o l o , (JG) N r o k y n e c h c e l i b y a n i o v l a s i n a k a k o n o t r o v c i . (BAR)

4. Zmen inak, inakie, resp. in sa pouvaj na odliovanie dejov a v l a s t nost dejov. Znaia nie t a k isto".
V e d n e s b y s m e s a m o h l i a j i n a k i e b a v i . (F. KR) A k o e i n a k i e m a l i e t e p o m h a ? (VANTNER) N e v y t a j , t o inakie n e m o h l o b y , b o l a s o m b e z z m y s l o v . (STODOLA) J e d e n r a z t a k v r a v t e , a d r u h r a z i n a k . (KUKUN) H e j , a l e s r d c e p r v e i n a k c t i . (HVIEZDOSLAV) O c h , a k o c e l k o m i n s i p r e d s t a v o v a l a M a r n u , (ZBEK) V B c e i i o v e j t o z a s in v y z e r a l o , (KALINIAK)

5. Zmeno inde zna nie t u , nie na t o m istom mieste, o k t o r o m je r e " .

V e r u inde j e c h y b a , (ALEXY) D n e s s t u , z a j t r a i n d e . (VAJANSK) I n d e n e m e b y a k o u Z u z k y , (TAJOVSK")

Zmeno inde me oznaova i smer nie sem; nie n a t o miesto, o k t o r o m

vec

je rec .
M y s e m u inde z a l i e t a l a , ( AJ AK) Z a b o i l i n d e . (URBAN)

6. Knin zmeno inam zna nie sem; nie n a t o ist miesto, o k t o r o m je re".
Tichho n i e k a m inam preloi, E z e c h i e l i n a m . (KUKUN) (TAJOVSK) Dvoch starch synov pricnil pn

7. Zmeno inokade oznauje smer nie t a d e , i n m s m e r o m " .

K e d stril od dvora, k u n a prila od kolesa, k e d stril p o d k o l e s o m , p r o m y k l a inokade. (MORIC) I n o k a d e s a n e d z o S t o d o l i a u b z i k n . (HEKO) sa

8. Zriedkav zmen inadia, inokade.

inakadia

vyjadruj

t o ist, o

zmeno

T a d i a a l e b o i n a d i a v e t k y c e s t y i d d o B e v c e j . (KUKUN)
20 Morfolgia

305

9. Z m e n o inokedy zna nie t e r a z ; n i e v t o m ase, o k t o r o m j e r e " . O tomto si pohovorme inokedy, (RY) - Priiel dnes, lebo inokedy by nestail. (KUKUN) Potom vstal troka pomalie ako inokedy, (ZELINOV)

Kvantitatvne
S hrnov zmen vade,

vymedzovacie

zmen

S t o t i e t o z m e n : vetok,

vadia,

vdy,

vdycky,

kad.

1. Z m e n o vetok m z h a j c i v z n a m . V y j a d r u j e p l n s h r n p r e d m e t o v , javov pomenovanch v plurli. Svietniky boli zaletovan n a vetkch vkoch, peniaze rozdal, (JG)
(KUKUN)

Mrzel sa, e vetky

V j e d n o t n o m sle sa p o u v a : 1. p r i h m o t n c h p o d s t . m e n c h ( m a t e r l i c h ) a h r o m a d n c h p o d s t a t n c h m e n c h ( k o l e k t v a c h ) : vetok piesok, vetka mka,

vetok utrpenie, tovar; vetok ud, vetko vtctvo; vetok 2. p r i a b s t r a k t c h : vetka smiech, vetok cas. bieda, vetko vetko milosrdenstvo,

P r i o s t a t n c h d r u h o c h p o d s t a t n c h m i e n sa cti singulr a k o z a s t a r a n alebo n r e o v : Nedal by to za vetok svet. ( Z t u r e c k ) V s a s n o m spisov n o m j a z y k u sa t u p o u v a slovo cel a l e b o m n o n slo vetci, vetky. Z m e r a v e n s t r e d n r o d vetko sa p o u v a v m e n n o m p r s u d k u a v k o n trukcich, ktor z neho vznikli. Deti vetko vydaren, bohato nadan, (KUKUN) Vetko vdovy. Obstarn, dobroprajce dmy, vye pdesiatky, (JESENSK) Z t v a r o v sa s u b s t a n t i v i z u j e i b a n e u t r u m vetko.

T t i vm m rozum na vetko, (TIMRAVA) Poznala vetko, o mohlo by potrebn na jeho oetrovanie, (JG) N e u t r u m vetko sa p o u v a n a m i e s t o p l u r l u vetci v k o n t r u k c i i kto vetko. Ked sa opytoval upan, kto vetko lumpoval u Mayera, nevedel si t o . (JG) P o d o b n e a k o i n v y m e d z o v a c i e z m e n i z m e n o vetok m e b y t p r v l a s t kom a doplnkom osobnch zmen.
(KALINIAK)

A o sa vy vetci na hlavu postavte, nu z vaich neomastench frkrov ni nebude. Ale i ns mu pozatvra vetkch, ked sa spolone oborme ? ( F . KR)

2. Z m e n a m i vade, vadia sa o z n a u j e s h r n v e t k c h m i e s t , k t o r p r i c h d z a j v d a n o m p r p a d e do v a h y . Z n a , n a k a d o m m i e s t e " (miesto) i n a k a d m i e s t o " (smer), i ,,po k a d m i e s t o " (smer i h r a n i c a ) .

5

Kdekovek prdem, vade dky nepokoj, (STODOLA) Vdy a vade ti je na ptch. Vadia rastie n o v mlad ivot, (HORK) Stromy boli sce ete ako mtve, ale vadia voalo vparom zeme. (PODJAVORINSK) Rozprval, kade vade za s v o j h o ivota pochodil, (MORIC) Tno ju vadia sprevdzal verne ani rytier, (VANTNER) Chrommu vade daleko. (PRSLOVIE)
(TAJOVSK)

3. Z m e n vdy, vdycky z n a i a v k a d a s , cez k a d as, p o v e t k y asy, o k t o r i d e ; s t l e ; h o c i k e d y " . Kvapky bude m a t vdy pri sebe. (STODOLA) V svete pri krse vdy aj pata stoj. Na zl ich je vdycky dos. (MORIC) Justnko, ani t y nebude vdycky tak: Muchy, nate, zjedzte si ma. (TATARKA)
(SLDKOVI)

4. Z m e n o kad oznauje s h r n a k o z m e n o vetok, a l e n a v y e ete i rozlenenos s h r n u . O d z m e n a vetok sa odliuje o d t i e n k o m d i s t r i b u t v n o s t L P r e t o s a z m e n o kad p o u v a zvyajne v j e d n o t n o m sle. V ruke mal trstenieu a rozhal ou pri kadom kroku, (JESENSK) Rozostavuje ich rad-radom pred kad osobu, (KUKUN) No vyuvaj kad prleitos, aby mu na znaili, e dobre vedia o kadom jeho pohybe, (CHROBK) Z d r o b n e n i n a z d r a z u j e z k l a d n v z n a m alebo h o prifarbuje citovo. Svet sa v kadukom men okamen.
ik de. (J. KR) (SLDKOVI)

Janek si zabekal k nej kad-

S h r n treba rozlenen vyjadrova vtedy, k e je draz n a kadom jednot livcovi k o l e k t v u . S a s n e sa t a k zdrazuje i s h r n a k o celok. Pohovorili jeden s druhm, kad so svojm susedom osi potichu, (TIMRAVA) Znosil vetko a kadho, (JESENSK) Potrpi vetkch, kadho po troche, a naostatok bude zas dobre, (KUKUN) Museli sme vetci dalej, musel kad, (BEDNR) ivot spolonosti sa odohrva v spoloenskch jednotkch, ktor kad svojm spsobom formuj loveka, (TLA) Z m e n o kad a s t o v y s t u p u j e v s p o d s t a t n e n e j p o d o b e , a t o v m u s k o m r o d e , aj k e d o z n a u j e i n r o d . Kolembal sa pekn javor, viac sa nekne, nech si kad, o zavinil, sebe pripe. Nik akosi nevie njs vhodn miesto, kad sa tvri, akoby voiel len t a k idci, (CHROBK) A t a m a zas kad vid. (TAJOVSK)
(J. KR)

Obmedzovacie

zmen

S t o z m e n sm,

sam.

Z m e n o sm j e v z n a m o m p r o t i k l a d n z m e n m vetci, kad. Oznauje v l u n jedinos, oddelenos o s o b y alebo s k u p i n y , k t o r s a c h p e a k o jednotka.,

p o d o b n e a k o v r a z y iba jeden, jedin, samotn, bez inch, nezvisle od inch.

Chlapcov u pred domom nebolo, iba tevo Faanga s m vystaval, (ONDREJOV) Cel cigaretu nevyfajil nikdy nikto sm, ale cel skupina, (TOMAK) Ve sa Buro sm oddal do diviaka a zastavil ho. (JG) Stoja zoi-voi sami dvaja> ako nikdy dosial. (KUKUN) asto a s Magdalnou spomname, ked sme sami. (FIGULI) Z k l a d n v z n a m z m e n a sm s a z d r a z u j e a s t i c a m i alebo z d v o j e n m . A len sama si prila, (JANOV) Sama jedin Elenka naa skrca sa a obzer sa. Tak stenal dni a noci sm a sm. ( D O B I N S K , POVESTI) Hned po obede sa vybrala sama samuik do Doln. (KUKUN)
(SLDKOVI)

P r i n i e k t o r c h s l o v e s c h , n a p r . p r i s l o v e s c h by, zosta,
pracova, p r i b e r c i t o v o d t i e n o k osamoten, opusten,

osta,

i, trpi
inch.

sa,

bez pomoci

Tak je s a m a , t a k je opusten! (MIN) Som vdova a dnes umrel m i i syn: i budem

sama, s a m a ako trs, sa jablo obran. ( H V I E Z D O S L A V )

K z m e n n m u vznamu niekedy pristupuj druhotn v z n a m y : 1. , , o s o b n e , v l a s t n o r u n e , s a m o s t a t n e , v l a s t n m i s i l a m i , b e z c u d z i e h o z sahu, bez cudzej p o m o c i " a p o d . Vstal a naiel si posledn ovcu s m . ( O N D R E J O V ) S m si neporad, Mlad drustvo ved si iaci sami. (HEKO) 2. ,,z v l a s t n e j v l e , d o b r o v o n e " ( n a j m v s p o j e n sm od seba) priinenia, b e z vonkajieho zsahu, spontnne, samovone".
sami od seba,
(KUKUN)

alebo bez

Chcela aka, k m odpovie Timotej s m od seba. (GABAJ) Chlapci bez dohovoru, krok za krokom vykroili z nmestia, (ONDREJOV) Prilo t o akosi s a m o . (ZBEK) Doteraz hory s a m y rstli, (HORK) Puka spustila s a m a . (zus) V prvlastkovom postaven pristupuj k zkladnmu vznamu rozlin

o d t i e n k y : priam,

dokonca,

aj,

vlastne.

Nachytro rozpovedala, o tto u vedeli skoro vetci od nej samej od prvho da. Z jeho vekch zarmtench o rozprvala s a m a smr. ( O N D R E J O V ) Vaa poiadavka je bezzkladn, to vy s a m i viete, ( V A J A N S K ) e .hnev svt je len lska s a m a , a v inej ducha podobe, (SLDKOVI)
(TAJOVSK)

Zmeno
tak meno Slovci (tak, alebo ...

sam
tak, zmeno;

zdrazuje
tak, tak),
li

jednu
ako

vlun vlastnos
prslun chudobn,

shrnu

jednotlivcov miere
podstatn nai, sam

(alebo s a m o s t a t n c h a s t c e l k u ) . Z n a vhradne
oznauje ,,ry , n a p r . : sam

iba tak,
prdavn sam ocot,

v plnej
meno, sam

J e t o azda preto, e m u s a m bohat a pekn ptaj, by z nej s a m s t o v k y , ( K U K U N )

(DOBINSK, POVESTI)

Robili

Z m e n o sam je najm pri ltkovch podstatnch mench, kolektvach a pri a b s t r a k t c h , t. j . pri neivotnch substantvach. P r i nich sa pouva v j e d n o t n o m sle. Pes K a z a n m fzisk s a m kysl mlieko, drievce, s a m kos a koa. ( O N D R E J O V )
(ONDREJOV)

ervenk, uhajek chud ako

A k s a v j e d n o t n o m sle p o u i j e aj p r i i n c h d r u h o c h s u b s t a n t v , v y s t u p u j e aj v n i c h h r o m a d n , l t k o v v z n a m a l e b o v z n a m a b s t r a k t a . opuchlina a k r v . (JG) T a k pust, odporn je mj dom, s a m sme. (TIMRAVA) P o bonch plotoch sa driapali pnce sorty fazule a okrasn pupence s a m list a s a m kvet. (HEKO) Akoby neskrcalo duu, s a m zbojniS, s a m dareba, kdee t o zjdeme, ( R Y S U A )
sam pavuina, s a m prach,

Cel bol s a m rana,

Pri inch druhoch podstatnch mien sa obyajne vyskytuje len v mno n o m sle.

P o t o m ju t a k zaklial, aby so sammi enami bvala, ( D O B I N S K , P O V E S T I ) P r i pamiatkach je opt pozoruhodn, e ide o sam verejn listiny, (TLA) iel si r n o do radu, n a ulici sam priky, ( J E S E N S K )

V -uvedench prpadoch (pri j e d n o t n o m sle m a t e r i l i , kolektv, a b s t r a k t a pri mnonom sle o s t a t n c h p o d s t a t n c h mien) j e sam r o d o v m v y j a d r e nm toho v z n a m u , k t o r t k v i e v asticiach ,,iba, len, j e d i n e " , ale v y j a d r e n m vraznejm. astice len, iba m u z m e n o s a m z d r a z o v a (iba, len sam).
Vietor spoza vrchov prina iba sam dobr zvesti,
(CHROBK)

Zmeno asov).
(JAK)

sam

vak m e oznaova i b e z p r o s t r e d n blzkos

(miestnu

Prisadla si nhlivo k otcovi, kolen si dala p o d s a m b r a d u a stiahla cez n e s u k n i k u . Ako keby si psovi kos spred samho p y s k u v y c h y t i l , (CHROBK) K e d y s i pred samm veerom prili konene i m u z i k a n t i , ( K U K U N )

Tento v z n a m zmena sam alebo asticou.

sa alej z v r a z u j e zdrobnenm, z d v o j e n m

Obili sekovieu, vykriabali sa n a slamu, pod samuik strechu, ( O N D R E J O V ) Adelin voz musel beat pri samom saymtMkom kraji potoka, ( V A J A N S K ) D r e v o s m e stiahli a pod sam horu. ( O N D R E J O V ) D r u h spolonk postval za m e s t o m a do samej noci. (TOMIK)

Schopnos vyjadrova p l n (vek) m i e r u a s t u p o v a c v z n a m z m e n a sam naj zretenejie v y n i k v spojen so v z a h o v m i slovami, n a j m a d j e k t vami, n a p r . : vrchn, horn, doln, spodn, predn, zadn, stredn, krajn,
bon, zadok sever, jun, (= zpad, severn, zadn as), vchodn, stred, zpadn; podstata, vrch, bok (= spodok, okraj), predok ( predn koniec, as), juh, zaiatok,

vchod;

prv,

ostatn,

posledn.

Vznam t a k c h t o slov s t u p u j e z m e n o sam p o najvyiu mieru, p o t a k mieru, k t o r sa pri a k o s t n c h p r d a v n c h m e n c h v y j a d r u j e t r e t m s t u p o m , n a p r . : sam spodn = najspodnej, sam vchodn = najvchodnej, sam
sever najsevernej bod na severe, sam podstata = to najpodstatnejie.

Pri znanej asti t c h t o p r p a d o v sa d t r e t s t u p e utvori len p o m o c o u zmena sam, napr.: sam prostredn.
Popieracie zmen

K popieracm z m e n m p a t r i a t i e t o : nikto, nik, ni, nijak, iadny, nikde, nikade, nikdy, nijako. Oznauj p l n n e d o s t a t o k , pln p o p r e t i e o s o b y , veci, k v a n t i t y , okolnosti (priestorovej, asovej). 1. Zmeno nikto v n o m i n a t v e i k r a t i e nik z n a m e n ,,ani j e d e n lovek, iadny lovek" a je o p a k o m z m e n vetci, kad. P o u v a sa iba v o v e t e so zpornm prsudkom.
nikam,

, N a J a m k c h n e b o l o nikoho, (ONDREJOV) Nikto b y n e p o v e d a l , e m a l n i e k e d y u m a z a n , r e p a v k o l e n a v y l e t e n r u k v y , (VANTNER) D e t i e t e nikoho g a z d o m n e s p r a vili, (TAJOVSK) N i k d y nikto n e i a d a l n i p o d o b n o d v s ? (LETZ) C h o d i l a o k o l o , a k o b y s e m n e p a t r i l i , p r i nikom s a n e p r i s t a v i a , nikomu s a n e p r i h o v o r i a . (CHROBK) Nik p o n i c h n e s l i e d i l . (KUKUN) N i k b y n e v e d e l , o v m o j e j d u i s a d u s . (TAJOVSK)

VO vetch s kladnm prsudkom sa slovo nikto substantivizuje a strca kvantitatvny vznam.

S t a v a l s o m c h a t r p r e n i k o h o , (HEKO) M u s m e s a i m a s p o u k z a , a b y si n e m y s l e l i , e s m e z e m o u nikoho, (URBAN) T y nikto, t y e r v , t y m i b u d e o d p o r o v a ! (JG)

2. a) Zmeno ni znamen ,,nijak vec, ani jedna v e c " a je protikladn zmenu vetko.
Z a m e s t n v a s a v e t k m , m k o v e k a nim a n e v y d v a s a z a n i k o h o , (TATARKA) A n e v i e t y , m j s o k o l e , e p r i niom n i e t o u d s k c h k u m t o v t o k o a k o p r i v n e ? (KUKU N) Nioho n e v i d , n i k o h o n e s t r e t n e , (TAJOVSK) A l e o n a n e p r i s p e l a nim. (ZELINOV)

V hovorovom tle bva i vo vete s kladnm slovesom.

Ni n m je, c h v a l a b o h u , (TAJOVSK) N e p l a , m u k a , ni t i je. (KOLLR, SPIEVANKY)

b) Zna ,,nijak mnostvo nieoho", a to alebo vec, alebo deja.

N e m m e p r e d s e b o u ni v i a c , a l e a n i ni m e n e j a k o l o h u : n o v m i o a m i p r e t a a n o v m i k r i t r i a m i z m e r a s t a r i u l i t e r a t r u , (A. MATUKA) a h k o j e t o m u p o m h a , k t o m , a v a k z nioho d a j e a k v e c . (ALEXY) A l e ni m i t o a k o s i n e p r e k a . (FIGULI) - C e l k o m ni n e d c h a l ! (ONDREJOV)

c) Vznam nijak vec, nijak mnostvo, nijak d e j " vyjadruje aj samo ni, bez prsudku.
O d c h l i l s t a j u ni. (KUKUN) N a s u b o v a l i m u h o r y , d o l y , a b y i m tvi v e c r o z p o v e d a l . A l e o n ni. (DOBINSK, POVESTI)

d) So zmenom ni sa utvorili rozlin zvraty, ktor oznauj jednoducho zpor, nedostatok dvodu, malichernos priny a pod.
P r e o h o t a k o b v i o v a ni po ni? (KUKUN) U d r e l J e r g u a p s o u p o n o s e . Pre ni a za ni. (ONDREJOV) N a l e s n c h l k c h % nioho ni r o z h d z a l k o p y s e n a . (MORIC)

e) Zmeno ni sa me sta substantvom a oznauje malichern vec, bez vznamn osobu.

A l e a k m s a s m s e b a , t o h o t r a g i c k h o ni, k t o r p r e d s t a v u j e m , (VAJANSK) V s t p i d o r e h o d v o r a n i k m v i a c n e s t r k a n , k o n s a t r m a - v r m a a n a s l e d u j e v e l i i z n ni. (LASKOMERSK)

3. Zmeno nijak oznauje nedostatok vec, osb, nedostatok vec, osb, deja atd'., podobne ako slov iaden, ani jeden, vbec.

mnostva

A n h l e si u v e d o m , e n e m nijakho z m y s l u n a m h a s a , p r e t o e z a b u d o l n a k d e . (CHROBK) N e c h c e m a n e b u d e m m a d o s m r t i u nijak, (FIGULI) V d y s a z a u j m a l ,

a k o p r a c u j n a p o l i u n i , l e b o v r a j s a n e m e n a n i c h n i k d y v nijakej p r c i s p o a h n . (TOMAK) A l e n e u k z a l s a n a o m nijak z r m u t o k , (ONDREJOV)

Zmeno nijak priber v z n a m o v odtienok vlastnosti, ani t a k ani t a k , z l " .

neurit, nemajci vyhranen

T o j e m j i v o t , n i j a k , (TATARKA). L e b o j e l e n p r e t o t a k r o z v r e n , e s i t y nijak! (TIMRAVA)

4 . Zmeno iadny/iaden m vo vete p o v a h u s u b s t a n t v a i adjektva. V sub stantvnom pouit z n a m e n t o , o zdraznen zporn zmen nikto, nie, t. j . ,,ani jeden, ani t e n a n i onen, ani jeden a n i d r u h " .
J e d e n t o k o a k o i a d e n , (PRSLOVIE) o s a s t a l o , o n e s t a l o , iaden n e z m y j e , ( j . KR)

V adjektvnom pouit zmeno iadny z n a m e n pribline t o , o ,,nijak, celkom nijak". Ani jeden z t c h t o vrazov h o a d e k v t n e nenahrdza, lebo iadny nezdrazuje zpornos kvality, i b a veci.
J a n e p o t u p u j e m iadny s t a v a v i m si n h o r e c h t o r a v e m i , (KALINIAK) N i k d y s o m n e d o k o n i l iadne d i e l o , (SMREK) T o j e d i n m o j a v i n a , a o k r e m n e j iadna i n . (CHALPKA)

5. Zmeno ni znamen neprislchajci n i k o m u " .

N i e , t a k t o n e t r p e l o niie s r d c e , i b a a k o t c o v o , (ZELINOV) N i k d y j a niia n e b u d e m . (TIMRAVA) B e z o t c a s i , b e z r o d i o v , n i e si m o j o u , n i e s i niou. (SMREK)

6. Zmeno nikde oznauje alebo miesto, alebo smer: ani na jednom na iadnom mieste, ani tu ani tam; ani na jedno miesto.

mieste,

S t a n o n e r a z s k s i l a o b u p o c i t u , e v l a s t n e n i e j e nikde d o m a . (VAJANSK) Z a m k o l a nikde si n e n a c h o d i l m i e s t a , (ONDREJOV) K v c h o d u p o s t a v i l i s t r a n e p u s t i l i i c h nikde, (URBAN) Nikde n e p j d e t e , L e t a n o v s k ! (JG)

7. Zmeno nikam zna: ani na jedno miesto, ani ta ani ta.

u d m i l a a d c r k a e l k a n e l i nikam, (JESENSK) S d o b r o t o u b y v r a j nikam n e z a i e l . (ALEXY)

8. Zmeno nikdy zna: v iadnom

ase, ani vtedy ani vtedy, ani raz.

J u r k o t a k h o s p e v u nikdy n e p o u l , (HEKO) T e r a z s t r i e a , a l e b o nikdy! (LASKO MERSK) J a j , a n k o m j , nikdy v s u n e u v i d m I (JG)

9. Zmeno nijako zna: ani tak ani onak, nijakm

spsobom.

V i e t e , b e z m j h o z r o b k u b y n m t o nijako n e v y c h o d i l o . (ZBEK) e n a nijako n e z a k r v a l a , e a k p r v a n d o r o v l i s t . (HORK)

Popri zkladnom t v a r e nijako sa v y s k y t u j e s k r t e n p o d o b a nijak. bsnick a archaick prostriedok.

nijak n i e s o m r o v e k a m e u , (SMREK)

J e to

N a re t a k m l k y s o m pritiahol j u k r a m e n u a uistil j u b o z k o m svojho zraku, e

Prechod slov z inch slovnch druhov k zmenm

Niektor adjektva a slovky v istch p o d m i e n k a c h strcaj k o n k r t n y vznam a nadobdaj veobecn vznam. Prestvaj pomenva iba jednot liv k o n k r t n u k v a l i t u , k v a n t i t u a z b l i u j s a so z m e n a m i . V l o h e z m e n sa m e p o u v a a d j e k t v u m dan (ten, o k t o r h o o k t o r ide; t e n , o k t o r o m b o l a r e ; t e n t o , o k t o r o m j e r e ) . Me to by jeden z menovateov danch zlomkov, ( H L A V A J ) A veru v danch okolnostiach pre finann nedostatky naskytuj sa velijak problmy, ( A L E X Y ) slovka jeden v n e u r i t o m z m e n n o m v z n a m e i s t , k t o r h o ( k t o r ) netreba menova alebo k t o r nie je z n m y " p o u v a sa zasa v udovej a h o v o rovej rei, a n a j m v a r c h a i z u j c i c h p r e j a v o c h . B e n j e v a s o v c h u r e n i a c h . Jednho dna popoludn sa ohlsila pred brnou trba, ( J G ) A tu, ha, jednho krsneho da prde ponosa na richtra, ( Z G U R I K A ) Jednu noc zaal fka od juhu tepl vietor, ( M I N ) Neviem, o sa im stalo od jednho asu. ( T I M R A V A ) H e j ! vieme m y jeden kraj kdesi, kde ns iste prijm radi. ( B O T T O ) Slov jeden, udia". jedni b e z s u b s t a n t v a z n a i a i s t lovek, ist u d i a ; l o v e k ,

A potom ete jeden sem chodieval, ( B E D N R ) Ba jedni tvrdili, e si on toto bohatstvo zlm spsobom nadobudol, ( S I T N I A N S K Y ) slovka jeden
ten ist".

v h o v o r o v e j rei k o n k u r u j e

aj s t o t o o v a c i e m u

zmenu

Boli sme teda asi v jednom veku. ( T A J O V S K ) On a jeho puka boli jedno, ( U R B A N ) Medzi zakvitnutmi stromami okienka, stienky drevench, na jeden spsob stavanch chalpok belej sa nm. ( T A J O V S K ) i si bos, i v krpcoch, alebo v kordovnkach, jeden ert: nohy m pod lavicou, ( K U K U N ) N e u t r u m jedno, i k e si i a s t o n e p o n e c h v a seln v z n a m , zbliuje sa s v z n a m o m u k a z o v a c i e h o z m e n a toto a l e b o o d k a z o v a c i e h o z m e n a to. Ete jedno: ak neprde naas domov, na jese zlom riaditestvo tvojho majetku. Nu, sdruka," povedal na to Chyla, vhybkr z seku 5, povedz mi jedno!" ( B E D N R )
(VAJANSK)

slovkou jeden

sa v u d o v e j rei n i e k e d y n a h r d z a i c i t o v z m e n o

ten.

Hned sa od znmeho m u gazdu dal so vetkm prenies do komory, kde stla aj poste, perinami naloen, bielymi ako jedna hska, ( T A J O V S K ) Spojenie j e d e n i d r u h " , h o c i si i a s t o n e p o n e c h v a s e l n konkuruje odkazovaem z m e n m i ten, i onen". vznam,

Urbrnici mali poovn prvo a zbra. Teraz im odali jedno i druh. (Lazarov) Spojenie j e d e n . . . i n , j e d e n . . . d r u h " s r o v n o z n a n s i s t o z m e n n m i d v o j i c a m i ten in, ten onen.

Jednm priniesol rados, i n m ia. ( K U K U N ) Jedni kliali, in robili surov a r t y a smiali sa na nich. ( U R B A N ) Jedni prehali hlien a aburiny dlaami a priehrtiami, in erpali vodu do kokov a oplok. ( Z B O R S K ) Jedni pomohli sebe, druh sa stratili bez ozveny, ( F . K R E )

Spojenia jeden-druh" zriedkavo i tch zmen kto-ten, ktor-ten, co-to, ten

jeden, d r u h " maj vznam neuri

i onen.

Ich virikanie zatchlo, len kde-tedy ohlsil sa jeden-druh akoby zo spnku, ( J E S E N S K ) Poas korteaiek i ja som bol n a jednej-druhej dedine, ( T A J O V S K ) Bo Enesovi sa len v pivnici jedno-druh snvalo pri sude vna. ( Z B O R S K ) Majster Liecha spomenul jedno-druh, e zajtra dostan novuk kompresor a e bude zas veselie, ( T A T A R K A )

Spojenie jeden druh (-ho, -mu ap.) vyjadruje vzjomnos ako reci pron zvratn zmeno sa (si, seba, sebe . . . J a pouva sa namiesto neho t a m , kde b y zvratn sa nevyjadrovalo vzjomnos dos vrazne. V draze sa pouva i spolu so z v r a t n m sa.
Zapili sa jeden druhmu a Soa nechala medicnu a vydala sa za fikla, ( J G ) Znelo to tak, akoby vtat chceli prekria jedno druh, ( J A N O V ) My deti zvaujeme vinu jedno na druh, ( A L E X Y ) V t o m zakrip hamovnk, vozne bij sa jeden o druh.
(VAJANSK)

slovka druh asto strca k o n k r t n y seln v z n a m radovej slovky a dostva veobecn, zmenn v z n a m i n " .
J a druhej roboty ani nemm, iba staros o brnu, ( T I M R A V A ) Mohli sa vzia a i ako druh udia ij. ( T A J O V S K ) A zmesti sa, musme, druhej pomoci nieto, ( K U K U N ) Prde druh raz. ( J E S E N S K )

Samo slovo ena . . . " .

druh

bez prslunho s u b s t a n t v a zna in lovek, in

Nemal som v mysli nikdy druhej okrem teba. ( F I G U L I ) P r e d t m v ten de s tvrou vnou robievali sme si z druhch blznov, ( J E S E N S K ) Ale chdze mi, aj druh boli ikovn a mali dos rozumu, ( K R N O )

V porovnan s ostatnmi slovnmi d r u h m i priberaj z m e n mlo novch slov, a i tie s obmedzen i b a n a niektor t l , napr. iba n a hovorov alebo iba n a odborn tl. Z jednotlivch d r u h o v zmen sa najviac obohacuj neurit zmen. Svis to s t m , e neurit zmen svojimi predponami a prponami vyjadruj aj lexiklne (nezmenn) v z n a m y a e neuritos sa v jazyku vyjadruje aj inakie a k o zmenami.

slovky
Numerli

Defincia
slovky s o h y b n i neohybn slov, k t o r m i sa p o m e n v a j j e d n a k s a m o s t a t n p o j m y p o c t u , j e d n a k seln p r z n a k y vec, dejov i p r z n a k o v ; z g r a m a t i c k e j s t r n k y je t o k o m p l e x n slovn d r u h , v k t o r o m sa s i s t m i o b m e d z e n i a m i u p l a t u j g r a m a t i c k kategrie p o d s t a t n c h mien, p r d a v n c h m i e n a prsloviek. V slade so svojou morfologickou komplexnosou slovky m u v y s t u p o v a vo funkcii v e t k c h v e t n c h lenov. I c h z k l a d n m z m e n
n m k o r e l t o m s z m e n : koko kok, toko tok.

V slovkch m slovn vyjadrenie seln (numerick) s t r n k a reality, p r e t o ich v z n a m koreponduje s logickou kategriou sla. slovky a k o o s o b i t n slovn d r u h kontituuje a zjednocuje ich lexiklny v z n a m a o k r e m t o h o niekoko morfologickch a s y n t a k t i c k c h osobitnost ich h l a v n e j sku p i n y , z k l a d n c h sloviek. Charakteristickm z n a k o m vych z k l a d n c h sloviek je t e n d e n c i a k neohybnosti. S a m o s t a t n p o j m y p o t u v y j a d r u j slovky n a j m v m a t e m a t i c k c h
k o n o c h , n a p r . tri a dva je p; es bez dvoch chlapci, psa, pretekr, desa pkrt tret stolov, dlh, raz dvoje dvojmo poveda. husie, ptoro je tyri; osem je viac ako sedem.

selnm p r z n a k o m vec, dejov a p r z n a k o v r o z u m i e m e poet, n a p r .

topnok; nsobenos, n a p r . osem vaz; a poradie, napr. vyhotovi, trojnsobn

dvaja
rz tvrt

P o d a vzahu i c h v z n a m u k selnm p o j m o m sa slovky rozdeuj n a u r i t a neurit. U r i t s p r e s n m v y j a d r e n m p o t u alebo p r e s n m selnm u r e n m veci, deja alebo prznaku, k m n e u r i t v y j a d r u j p o e t a seln u r e n i e nepresne, n a zklade o d h a d u alebo subjektvneho postoja. V e t k y slovky, urit i n e u r i t , sa delia poda pecifikcie selnho v z n a m u n a

1. z k l a d n (kardinli) a s k u p i n o v ( k o l e k t v a ) , 2. n s o b n (multiplikatva), 3. r a d o v (ordinl) a 4. d r u h o v (spccili). K z k l a d n m slovkm sa t e s n e prirauj s k u p i n o v slovky (kolektva) ako ich v z n a m o v alebo len t v a r o v v a r i a n t y , n a p r . stvor o det popri tyri
deti, troch ale dvoje je jeden; przdnin, osemdesiatp stvor o husie. tyroch je esdesiat j eden.

S a m o s t a t n e p o u v a n slovky v y j a d r u j k a t e g r i u p d u , n a p r . : dva bez

bez dvadsiatich

Tristo esdesiatp nsob dvadsiatimi tyrmi dostane hodiny, nsob to es desiatimi, dostane minty, a nsob to ete raz esdesiatimi, dostane sekundy uvid, koko je to seknd! ( K U K U N ) N i e k t o r slovky, k t o r v y s t u p u j p r i m e n e p o t a n h o p r e d m e t u , prebe r a j n a z k l a d e k o n g r u e n c i e s i s t m o b m e d z e n m k a t e g r i e urovanho pod
s t a t n h o m e n a , a t o r o d a i v o t n o s , n a p r . jeden dvaja iaci, dvadsiati robotnci; stl, jedna enm, kniha, jedno jablko, vojakovi. p d , n a p r . piatim tretiemu

K a t e g r i a sla sa n a z k l a d e z h o d y u p l a t u j e len p r i slovkch s gramatickou p o v a h o u a d j e k t v a , t e d a p r i p l u r l n o m t v a r e z k l a d n e j slovky jeden jedni,

jedny, n a p r . jedni rodiia, jedny oci, jedny zpalky; p r i slovkch, k t o r v y

j a d r u j seln p o s t a v e n i e vec a i c h s k u p n v r a d e (radov: chlapci boli prv a dievence druh); a n a p o k o n p r i slovkch, k t o r vyjadruj seln urenie d r u h o v e j v a r i a b i l i t y vec ( d r u h o v : dvojak hruky, trojak mka). In p o j e m sla je v o v e c n o m v z n a m e sloviek. P r e t o e o k r e m slovky jeden z k l a d n slovky v y j a d r u j p l u r l n o s , g r a m a t i c k p r o t i k l a d singulru a plu rlu sa v nich n e u p l a t u j e . N e u r i t z k l a d n slovky vea/mnoho, mlo m a j kategriu s t u p o v a n i a a k o v l a s t n o s t n p r d a v n m e n a v l a s t n o s t n p r s l o v k y . I d e o kategriu p r e n e s e n z p a r a l e l n c h p r d a v n c h m i e n vek a mal. Na rozdiel od doterajej tradcie spojenia predloiek s slovkami, napr. po desa, po
tvoro, vo dvoje, na dvakrt, na tret raz. za osem, za dvans, sa nepokladaj za osobitn

druh sloviek. Spojenia typu po desa sa pokladali za osobitn druh sloviek, za s lovky podielov (distributva), pod vplyvom latininy.

Zkladn slovky
Z k l a d n slovky p o m e n v a j s a m o s t a t n e c h p a n p o j m y potu, n a p r .
dva, osemns, tristo; es a osem tyri je trns; mnoho, vea, vea alebo oznauj p o e t V e o b e c n m z vec, n a p r . jeden riadok, knihy, es iaok, vojakov.

m e n n m k o r e l t o m z k l a d n c h sloviek s z m e n kokokok, toko tok. Z k l a d n slovky s h l a v n o u s k u p i n o u sloviek, a t o poda v z n a m u i poda formy. O s t a t n slovky v z n i k a j a u v e d o m u j sa n a ich p o z a d ; t v o r i a s a z nich a p o m o c o u n i c h s a d a j s y n o n y m n e opsa. Z k l a d n slovky p r e t o c h p e m e a k o slovky v u o m z m y s l e slova.

Urit zkladn slovky

U r i t z k l a d n slovky oznauj p r e s n poet jednotiek; m o n o ich p r e psa p o m o c o u selnch znakov, slic (tri = 3, osemns =18). Pomen vaj sla prirodzenho selnho r a d u : jeden, dva, tri, tyri, p a t d . K u r i t m z k l a d n m slovkm sa prirauj zlomkov slovky. Z l o m k o v slovky oznauj a l e b o s a m o s t a t n e c h p a n seln podiely celku, n a p r .
polovica, tretina; dve estiny a tri estiny jablka, je p estn osmina hektra, alebo u r e n i a podielovej desatina potu. k v a n t i t y vec, n a p r . tvrtina

Morfologick

a syntaktick

charakteristika

Z g r a m a t i c k e j s t r n k y sa medzi u r i t m i z k l a d n m i slovkami v y h r a n i l i dve s k u p i n y . D o prvej s k u p i n y p a t r i a slovky jeden, dva, tri, tyri; do druhej slovka p a vyie slovky. P r i z k l a d n c h slovkch prvej s k u p i n y sa u p l a t u j e k a t e g r i a r o d u v t o m rozsahu a k o p r i p r d a v n c h m e n c h ; p r i slovke p a vych jej u p l a t n e n i e je o b m e d z e n n a o s o b n m u s k r o d a nie j e zvzn. Z k l a d n slovky dva, tri, tyri maj t e d a v p r i a m y c h p d o c h osobitn t v a r y p r i o s o b n c h p o d s t a t n c h m e n c h m u s k h o rodu, n a p r . dvaja iaci, traja bratia, tyria priatelia,
slovka jeden len v A . : jednho robotnka, ale jeden stl.

V p r v e j skupine z k l a d n c h sloviek osobitn postavenie m slovka jeden. V nej sa n a z k l a d e k o n g r u e n c i e v plnej miere u p l a t u j e k a t e g r i a r o d u , lebo m o s o b i t n t v a r p r e k a d r o d jeden jedna jedno (ako v m e n n c h adjek tvach t y p u hoden hodna hodno), k a t e g r i a p d u a p r i o s o b n c h p o d s t a t nch m e n c h m u s k h o r o d u aj kategria ivotnosti. O kategrii sla (o p l u rlnom t v a r e ) v d s l e d k u kongruencie m o n o p r i slovke jeden hovori l e n v p l u r l n y c h t v a r o c h jedni jedny, ke sa n i m i u r u j p o m n o n p o d s t a t n e men, p o d s t a t n m e n oznaujce osoby a veci jestvujce v dvojiciach i v o
v i a z a n c h m n o s t v c h , n a p r . jedny manelia; jedny zpalky. nonice, jedny vidly; jedny rukavice, jedni jedny Ale v t a k c h t o p r p a d o c h slovka jedni

u m i funkciu skupinovej slovky. V i n c h p r p a d o c h t v a r y m n o n h o sla jedni jedny m a j u v z n a m a funkciu s h r n o v c h zmen, n a p r . jedni iaci
pu, jedni (= druh, ostatn) potaj.

Ked sa slovka jeden pouva samostatne, najastejie mva podobu jeden; druh dve podoby jedna a jedno s zriedkavejie. slovka dva m t r i r o d o v t v a r y , a t o p r i o s o b n c h p o d s t a t n c h m e n c h m u s k h o r o d u t v a r dvaja, p r i n e o s o b n c h t v a r dva a p r i p o d s t a t n c h m e n c h enskho a s t r e d n h o r o d u spolon t v a r dve. slovky tri a tyri m a j len d v a r o d o v t v a r y . P o d o b y tri, tyri sa p o u v a j na k v a n t i t a t v n e u r o v a n i e neosobnch p o d s t a t n c h mien m u s k h o r o d u ,

p o d s t a t n c h m i e n e n s k h o a s t r e d n h o r o d u , k m p o d o b y traja, tyria uruj osobn p o d s t a t n m e n m u s k h o r o d u . V spojeniach z k l a d n c h sloviek jeden, dva, tri, tyri s p o d s t a t n m m e n o m sa v plnej m i e r e u p l a t u j e k o n g r u e n c i a v p d e . P o d s t a t n m e n o , k t o r s a k v a n t i t a t v n e u r u j e slovkou jeden, j e v s i n g u l r i , n a p r . jeden uite, jedna kniha, jedno koleso; p o d s t a t n m e n o , k t o r sa u r u j e s l o v k o u dva, tri, tyri,
je v p l u r l i , n a p r . dvaja tri stoly (ulice, mest); bratia, iaci, dva listy, tyri dve sestry (srdcia); deti). traja robotnci, tyria komny (psanky, slovka j e t u

z h o d n m p r v l a s t k o m a s k l o u j e sa p a r a l e l n e so s u b s t a n t v o m . U r i t z k l a d n s l o v k y p a o s t a t n v y i e s l o v k y o k r e m sto, tisc, milin, miliarda (bilin) mu ma kongruentn podobu v zkladnom t v a r e len p r i o s o b n c h p o d s t a t n c h m e n c h m u s k h o r o d u , n a p r . piati vojaci,
dvadsiati dvaja pionieri.

slovky sto, tisc, milin, miliarda (bilin), ktor maj gramatick povahu podstatnho mena, pri osobnch podstatnch mench muskho rodu k o n g r u e n t n t v a r y o b y a j n e n e m a j , n a p r . sto lenov, tisc uiteov, milin obyva teov. L e n vemi z r i e d k a sa p o u v a j s p o j e n i a s k o n g r u e n t n m t v a r o m s l o v k y : st (tisci) udia. P r i o s t a t n c h p o d s t a t n c h m e n c h v p r i a m y c h p d o c h s t o j slovka p a v y i e v n e k o n g r u e n t n o m t v a r e a p o d s t a t n m e n o m v o v r a z e so s y n t a k t i c k m p o s t a v e n m n o m i n a t v u - a k u z a t v u a g e n i t v u t v a r G . p l . ,
n a p r . : N . A . p obrazov, dvadsiatich ien, dvadsiatich dvadsa dvoch ien, jabk. dvadsadva jabk; G. piatich obrazov, slovka Takto podobu me ma

p a o s t a t n v y i e slovky aj p r i o s o b n c h p o d s t a t n c h m e n c h m u s k h o rodu, n a p r . p vojakov, dvadsa dva pionierov. s l o v k a p a v y i e z k l a d n slovky p o devdesiatdev sa obyajne sklouj; len zriedkavo ostvaj bez z m e n y . Vo v r a z o c h , k t o r s t o j a v s y n t a k t i c k o m p o s t a v e n N . , G . a A . , selne uren p o d s t a t n m e n o j e v G. p l . a p r i z l o m k o v c h s l o v k c h pol a tvr v G. sg. T o sa v z a h u j e aj n a s p o j e n i a s n e u r i t m i z k l a d n m i s l o v k a m i ,
n a p r . mnoho n a p r . nula stromov, stupov, vea nula knh, celch hodne mky, a n a spojenie s slovkou celch piatimi p nula, desatn), sedadlami. (v s p o j e n i a c h t y p u nula chlapcoch, s devdesiatimi

nula

jednotiek.

V ostatnch pdoch podstatn meno je v prslunom pde,

sudom, o siedmich

n a p r . k desiatim

N a p r o t i t o m u p r i z l o m k o v c h s l o v k c h s u b s t a n t v n e h o r z u polovica j polo vina, tretina, tvrtina a t . m e s t p o d s t a t n m e n o v G. sg. i v G. p l . p o d a t o h o , i ide o z l o m o k j e d n o t l i v i n y a k v a n t a l t k y , a l e b o o z l o m o k c e l h o p o

t u p r s l u n c h j e d n o t l i v n , n a p r . : pol tu ) ud, tvr orecha/tvrtina orecha, hruky tvrtina /polovica obanov, ud, hmiky, tretina o polovici polovica uiva, tretina s (po ro treti

botnkov.
nou

V o s t a t n c h p d o c h sa sklouje len zlomkov slovka a u r e n

chlapcov,

p o d s t a t n m e n o j e v t v a r e G. p l . , n a p r . k tvrtine obanov.

Skloovanie

zkladnch

sloviek

slovka jeden
slovka jeden m v N . a A. okrem muskho ivotnho rodu t a k zakon enie ako menn (krtke) adjektva hoden, vinen, dlen. Ostatn t v a r y slovky jeden sa zhoduj s t v a r m i tvrdch akostnch prdavnch mien vzoru pekn. J e d n o t n slo Musk rod
N. G. D. A. L. 1. jedn-ho (iv.) jeden jedn-ho jedn-mu jedn-o (o) jedn-om jedn-m (o)

Stredn rod
jedn-o

ensk rod
jedn-a jedn-ej jedn-ej jedn-u jedn-ej jedn-ou

jeden

(neiv.)

Mnon slo (m i funkciu skupinovej slovky)

N. G. D. A. L. (o) I. jedn-i (mu. os.)

jedn-y

(ostatn)

jedn-ch jedn-m jedn-ch (mu. os.)

jedn-y

(ostatn)

jedn-ch jedn-mi

Osobitn t v a r pre m u s k ivotn rod je len v A. sg. ( = G.) jednho, pre musk o s o b n rod v N . pl. jedni a v A. pl. ( = G.) jednch. Pri m u s k o m ivot n o m rode (sg.) a m u s k o m osobnom rode (pl.) je t e d a G.A; .pri n e i v o t n o m m u s k o m rode a strednom rode v sg. je N . = A . ; pri enskom rode v sg. je G . = D . = L . a v pl. pri v e t k c h rodoch je G . = A . = L . 1. V starch textoch sa pouvala aj podoba jedon. Dnes m tento tvar archaick alebo udov rz: Ku koiovi si sadol jedon hajdch, ( K A L I N I A K ) 2. Spoluhlska -n- v tvare jedni sa vyslovuje tvrdo ako vo vetkch ostatnch pdoch. slovka jeden m zreten seln v z n a m v t c h t o prpadoch: 1. K e vyjadruje s a m o s t a t n seln pojem. V t a k o m t o prpade okrem z kladnho tvaru jeden sa pouva i t v a r enskho rodu jedna a v starch t e x toch b v a i forma strednho rodu jedno; est a Jeden (jedna) je sedem, (zus) Do potovania ho zave otec pochyt, koko je
jedno a dve, jedno a tri a po desa, ( O L T S O V ) Predstav si matematick progresiu, kde diferencia je len jedno, ( K U K U N )

2. V p r e s n c h v p o t o c h n i e o h o v p r o t i k l a d e k i n m u slu (potu) v e c ; Slamy poriadnu viazanicu . . . vbky do dvoch oplok . . . kyslej kapusty za hlbok tanier . . . jednu cibuu ako p s . . . ( H E K O ) P n p r e d s e d a / ' zahlsil Pavo od Miny, nastpila udov milcia: jeden velite, osem chlapov a jeden bubenk." ( H E K O ) 3. V d a j o c h c e n y , a t o v t e d y , k e d i d e o j e d n u m e n o v j e d n o t k u a l e b o j e d n u m e n o v j e d n o t k u spolu s i s t m p o t o m nich m e n o v c h jednotiek, zvyajne pri draze; T mlky [li], ona za nimi vyhriata pod sladkou archou, kufrom, pltennm sce, ale zafarbenm na madarsk farby za jeden zlat osemdesiat grajciarov, ( T A J O V S K ) 4. N a z a i a t k u selnho r a d u , p r i p o t a n ; Jeden, dva . . . tri . . . p . . . osem rta Adamk a chmri sa, odpva. ( M O R I C ) Odkedy tetke Verone zaala mizn hydina, i desa rz cez de sa presviedala rtanm, i z drobizgu nieo nechba. Hned zaala: Jeden, dva, tri, tyri . . . " ( F I G U L I ) V takomto postaven sa v hovorovej rei pouva i t v a r enskho rodu jedna: jedna dve, tri, tyri atd., alebo namiesto zkladnej slovky jeden/jedna nsobn slovka raz: raz, dva, tri, tyri atd.
9

5. P r i z d r a z n e n , k e d s l o v k a jeden

m vznam

jedin";

Jeden krk mm, aj ten dm, povedala ena. ( J E S E N S K ) tyri hlasy nestaia, ete aspo jeden, ( H E K O ) O takch uoch sa vravieva, e hodili vstko n a jednu kartu: alebo, alebo, ( P L V K A ) Sotva kto z nich poznal o by len jeden spis Karola Marxa alebo Friedricha Engelsa. ( G O S I O R O V S K ) 6. K e sa j e d n a v e c v y n m a z v i e h o c e l k u a l e b o s a s t a v i a do p r o t i k l a d u s vm p o t o m vec; J a mm jednu dievku a dvoch synov, ale by nedbala, o by som mala dve dievky a jednho syna. ( T I M R A V A ) Gazdin mu tu prvala koeu, jednu z troch koie, ( T A
TARKA)

7. K e s a i s t p o e t rozdel n a d v e a l e b o v i a c a s t p r o t i r a d o v m slov
km druh, tret atd.;

Bratia Dohazovci, to boli t dvaja obri, mali tun erven tvre, jeden s ryavmi f zikmi, druh bez, obidvaja rozloit, hranat, ( M I N ) Jedna cesta hore, druh dolu.
(KUKUN)

8. V o v z n a m e s p o l o n " , , , n e o d d . e l e n ,

,,nerozdelen ;

Vetko sa mu vid, e gazduj n a jednu ruku. ( K U K U N ) Po tyridsa du bvalo tu pospolu na jednom chlebe, na jednej kuchyni, ( T I M R A V A ) Vdy spolu chodili, lebo mali jednu cestu, ( M O R I C ) 9. K e sa v y j a d r u j e v z j o m n o s v k o l e k t v e a v u s p o r i a d a n vec v p r o t i k l a d e k r a d o v e j slovke druh; Chlapci pozreli jeden na druhho a usmiali sa. ( H O R K ) Tu sa d len spolu, nie jed nmu: my sme t u jeden bez druhho nuly! ( H E K O ) 10. N a m i e s t o s u b s t a n t v a , k t o r s a v y r o z u m i e v a z o s v i s l o s t i ;

Teraz jeden pjde so mnou do Brezovca a nape zmluvu, povedal Martin, Daj m u jednu," iadal si chlapec v duchu, ( T A T A R K A )

(MIN)

Ak sa m zdrazni minimlny poet voaoho, pouva sa asto namiesto

jeden jedink z d r a z o v a c i a f o r m a jedin (psan aj j eden-jedin): (jedink), a l e b o s p o j e n i e jeden jedin, jeden

Tisc vrahov z doliny, o si pone jedin! ( J . K R ) Jedin kraviku, ivitoku, mi ber! ( F . K R E ) Z plazu tie pomaly nebude sa mc doviez ani jedin klt dreva. (FIGULI) U prebehol cele Vky, ale nenaiel doma ani jednho-jedinho chlapca.
(MIN)

Vo v r a z e slo m slovka jeden

jedna,

k t o r sa p o u v a v o f u n k c i i n e z h o d n h o p r v l a s t k u , jedna:
(MIN)

formu enskho r o d u

A teta Vladimra, t o bol nepriate slo jedna, jedna, ( H E K O ) S l o v o m jeden

Martin vytiahol ls s slom kad

s a z d r a z u j e z m e n o kad,

p r i o m p o r a d i e jeden

m rz ustlenho spojenia zo starieho a d m i n i s t r a t v n e h o t l u : V kadom z ns je trochu pravdy," povedal mj mu, v kadom z n s , v kadom jednom." ( B E D B R ) Z nadbytku asu jeden druhmu ta ksky, ktor do st vloil, sleduje kad jeden krok. ( T L A ) Dva sa na vedomie jednmu kadmu pod brestom alra ( H E K O ) Z d r a z o v a c i u f u n k c i u m s l o v k a jeden i v o v r a z e vetci do jednho:

Vetci do jednho, aj ich vlastn, sa im smiali do o. ( Z G U R I K A ) . Pozrite, vetky mu kty sa ujali, u id do kvetu. Vetky do jednho, ( L A Z R O V A ) Z s l o v k y jeden p o m o c o u p r e d p o n y ne- sa t v o r n e u r i t z k l a d n s l o v k a a n t i t e t i c k y v}rjadrujca, e i d e o v i a c j e d n o t l i v n , v i a c p r p a d o v a l e b o p r i a m o vek poet nieoho: Zaspieval o nich udovt pozdejie nejednu piese, ( H U R B A N ) Pani Kvarkov nejednu slzu preleje za nimi. ( K U K U N ) Poovnk z ervenho domu poloil na zem u nejednho jelea, srnu, diviaka, ba i niekoko medvoov. ( P L V K A )
slovka dva ( m u . os.)

N.

dvaja

dva ( m u . n e o s . ) dve (en. a s t r e d . ) G. D. A.

dvoch dvom dvoch ( m u . os.)

dva
L. L (o)

(mu. neos.)

dve (en. a s t r e d . )
dvoch dvoma

P r i s k l o o v a n s a t v a r y s l o v k y dva o d l i u j p o d a r o d u a i v o t n o s t i l e n v p r i a m y c h p d o c h , v N . a A . V N . m u s k o s o b n r o d m t v a r dvaja, n e o s o b n dva; t v a r p r e e n s k a s t r e d n r o d j e dve, k t o r j e aj v A. A k u z a t v m u s k h o o s o b n h o r o d u z n i e dvoch. M u s k o s o b n r o d m t e d a G . = A . , o s t a t n r o d y m a j N . = A . V o v e t k c h r o d o c h j e z h o d n G. a L . dvoch (o) dvoch. Musk osobn rod m teda G . = A . = L . Nemem mu napochytro rozpoveda, o vieme iba my dvaja, tetka Trkovie a j a . Hen dolu na rovine okolo Vhu prichdza atva vdy o dva tdne skr, ako t u u ns hore. ( P L V K A ) Pri schodoch na galriu horeli zasa dve lampy vo vekch mosadznch svietnikoch, ( J E S E N S K ) Preto Komunistick strana eskoslovenska musela bojova n a dvoch frontoch, ( G O S I O R O V S K ) Pskal medzi strechami, nahnal topole pri potoku, zrivo hdzal sneh oproti dvom chlapcom, ( M I N )
(JILEMNICK)

V s i e d m o m p d e m s l o v k a dva t v a r dvoma. d u l i ( d v o j n o m sle).

(OLTSOV)

P r p o n a -ma j e z v y k o m p o

Elenka na dva bialoky dala po kvicke lekvru, druhmi dvoma to prikryla a priapkala. boh Ivan sa cti ako medzi dvoma kamemi, ( K U K U N ) Matka vyla s dvoma starmi demi do dvora a ns zamkla, ( F I G U L I ) Tvar dvomi, ktor vznikol analgiou so siedmym pdom mnonho sla podstatnch a prdavnch mien, m hovorov rz. P r i a b s o l t n o m p o u i t , k e d sa s l o v a m i v y j a d r u j e i s t p o t o v v k o n , p o u v a sa t v a r dva a z r i e d k a v e j i e i t v a r dve. T v a r dve j e v s p o j e n dve
na tri.

Dva/dve a es je osem. (zus) A hoci toto mono vyzer, akoby som tral dve na tri, peniaz cvengol kadmu v uiach, ( B E D N R ) Pavo v jeho rokoch poplietol dve na tri a vecne sa rehliL ( H E K O ) V o v r a z o c h , v k t o r c h sa p o e t ( m n o s t v o ) o z n a u j e slovkou dva s p r s l u n m selnm alebo k v a n t i t a t v n y m p o d s t a t n m m e n o m , t v a r slovky dva
dva miery,

sa s p r a v u j e kongruenciou a k o v spojen s p o d s t a t n m i m e n a m i :
miliny, dve dve aty, tiscky, dve dve kopy. miliardy, dve polovice, dve tretiny, dva tucty,

dvesto,
dve

Dva tucty ud odcvlali znovu na ONV. ( H E K O ) Od novembra odriad rstol, mal tie straty, n a jar mal dve aty. ( T A T A R K A ) Mentieku dievkinu musela mu donies do zlohu a na Vechsvtch vrti dve miery, ( T A J O V S K ) Rozhrnuli sme teda jahody na dve polovice a a potom vzal lyiku a bral si na u. ( O L T S O V ) Ked sa prevalilo zo zimy do jari, Michail s Fiodorom mali nazbieran dve pln vrecia suchho chleba, ( F I G U L I ) K s l o v k e dvaja, p a t r s l o v k a obidvaja, v a r i a n t obaja, V e t a obidvaja dva, dve p o d a s v o j h o selnho v z n a m u a s k l o o v a n i a obidva, obidve a jej v z n a m o v i t y l i s t i c k y r o v n o c e n n

oba, obe. V y j a d r u j e , e p o e t v e c j e dva a z r o v e , e t o t o slo psali v y j a d r u j e , e psali v e t c i , o k t o r c h b o l a v d a n e j s v i s l o s t i

v y e r p v a cel poet vec a j a v o v , k t o r v danej svislosti prichdza do v a h y . re, t e d a j e d e n i d r u h .

Sedme zasa len dvaja a obidvaja akme, e zakria, e rozsvietia. ( J E S E N S K ) Det bolo za pr rokov ako ervkov, e u nemohli obidve, m a t s nevestou, na zrobky. ( T A J O V S K ) Dolina t u bola zka, z obidvoch strn skala a uprostred skl cesta a potok. ( M I N ) Zeme sa treba dra obidvoma rukami, ( F I G U L I ) Ha t u id Miko Jahoda a Ferko Putoris, obaja u z vyieho, ( K U K U N ) Oba spisy vyli iba po smrti jeho. ( H U R B A N ) U nepriahaj," kzala matka, postavme obe [kravy] k batohu, a my si tie oddchneme a zajeme, ked je obed." ( F I G U L I ) Rno n a oboch mostoch stli siln nemeck stre, ( T A T A R K A ) Neborik otec n a obe oi zatemnel. ( D O B I N S K , P O V E S T I ) J a j , hlavika moja! lap si ju oboma rukami.
(RZUS)

Pred jarou obe husi naniesli vajec. Podsypala som ich a nechala sedie na vajciach. Len o sa zazelenala prv trvika, vyviedli obidve po kdliku malch hsat. ( J A N O V ) 1. V muskom rode pri osobnch podstatnch mench sa dnes pouva dsledne len tvar obidvaja/obaja, no v starch textoch sa stretvame aj s podobou oba: N a svieom sene pred sennkom leali oba priatelia, ( V A J A N S K ) 2. V udovej rei popri variantoch obidvaja/obidva zriedkavo bva i variant obadvaja: Radovali sa obadvaja, e sa takto spolu zili, i vyrozprvali si, o a ako sa im vodilo.
(DOBINSK, POVESTI)

3. Zastnenos vetkch vec, ktor v danej svislosti prichdzaj do vahy, na deji alebo prznaku v predikte sa pri inch slovkch vyjadruje shrnovm zmenom
vetci vetky v spojeniach t y p u vetci traja, vetky tri, vetkch
(HEKO)

osem:

A u sa en vetci tyria do Vlch ktov, ete vetkch osem. ( F I G U L I )

Vera rno ich [kaeniec] bolo

slovka tri
N. G. D. A.
traja troch trom troch ( m u . os. ( m u . os.

tri ( o s t a t n )

tri ( o s t a t n ) L . (o) troch I. troma/tromi Z k l a d n slovka tri n a rozdiel o d slovky dva m v N . l e n d v a t v a r y : p r e m u s k o s o b n r o d t v a r traja a p r e o s t a t n r o d y s p o l o n t v a r tri. O s o b i t n t v a r p r e m u s k o s o b n r o d j e v p r i a m y c h , p d o c h : v N . t v a r traja a v A . ( = G.) t v a r troch. V m u s k o m o s o b n o m r o d e j e G . = A . = L . troch, v o s t a t n c h r o d o c h N . = A. tri a G. = L . troch. V I . p o p r i t v a r e troma j e z r i e d k a v e j v a r i a n t tromi. Traja chlapi a dva voly hrdlaili od svitu do mrku, aby cez zimu bolo pod krovom teplo. Za byt naim zaplati tri zlatovky na tvr roka. ( T A J O V S K ) Vetky tri dievat s nairoko roztvorenmi ocami bojazlivo pozerali na Packa. ( L A Z R O V A ) oe si j a teraz ponem? S troma malmi demi . . . lomila rukami, ( O N D R E J O V ) N a t o t o nie troma, ale dvadsiatimi titulmi ho chcela oblai naraz, ( T I M R A V A ) Medzi tmi t r o m i u bol star pn s malm kufrkom, ( T O M A K )
(GABAJ)

V udovej rei a v starch textoch stretvame aj podoby tria (= traja) a trich, trim, My tria krli ideme k vm, astia, zdravia vinova vm. ( B E E O V S K ) . . . aby neodstpil od zkladov, ktor postavili si pred trimi rokmi, ( K U L T T Y ) Ak sa slovkou tri bliie uruje osobn zmeno, slovka stoj za nm: Madluovci sa zodvihli, my traja sadli sme si do kta, aby sme nezavadzali a nikomu neboli na zdrapku. ( C H R O B K ) - Ako im je dobre, im t r o m t u , v znmom kabinete, oddelenom od sveta dadom a tmou. ( M I N ) Zkladn slovka tri sa pouva vo frazeologickom spojen ma tri svety a by niekomu tri svety s vznamom ma sa znamenite, ako v rozprvke, by nevslovn astn* (pozri aj pri slovke tyri); Nazdvala som sa, budem ma tri svety, a u aj ten j eden z rk mojich ulet! ( J . K R ) Chlapci sa z toho teili a boli im tri svety, ( R Z U S O V M A R
trimi:
TKOV)

slovka tyri
S k l o o v a n i e s l o v k y tyri s a o d s k l o o v a n i a slovky tri odliuje v N . p r e m u s k o s o b n r o d a v I . ( k d e j e l e n p r p o n a -mi).
N. G. D. A. L. I. (o) tyria (mu. os.)

tyri

(ostatn)

tyroch tyrom tyroch (mu. os.)

tyri

(ostatn)

tyroch tyrmi

Z k l a d n slovka Myri p r i a m t a k a k o s l o v k a tri m o s o b i t n t v a r p r e m u s k o s o b n r o d l e n v p r i a m y c h p d o c h : v N . t v a r tyria a v A . ( = G.) t v a r tyroch. V o s t a t n c h p d o c h j e p r e v e t k y r o d y j e d e n t v a r . V m u s k o m o s o b n o m r o d e je G . = A . = L . tyroch, v o s t a t n c h r o d o c h N . = A . tyri a G . = L , tyroch. N o m i n a t v n y t v a r p r i m u s k o m o s o b n o m r o d e tyria sa o d l i u j e o d sloviek dvaja a traja t m , e n e m p r p o n u -ja, le -ia. Prpona -ja v N . je variantom prpony -ia a vyskytuje sa prve len v slovkch dvaja, tiaja (po kmeovej samohlske). V I. je spisovn tvar tyrmi s prponou -mi; podoba yrma je nreov. slovka tyri sa vyslovuje s t v r d m t. Vslovnos ir je nespisovn. Chleba a funt upeenej baraniny doniesla star ma v koku, nu tyria litrkom vna ahko to zalej. ( T A J O V S K ) V ohrade stli tyri jasene, vysok, hrub, rovn ani sviece. ( K U K U N ) Prestret bolo pre tyri osoby, ( J E S E N S K ) Presahovali sa do tyroch miestnost v strede mesta, ( M I N ) Chodil po tyroch s ostraitosou zvieraa, ktor vetr nebezpeenstvo, ( P L V K A ) K e d je to potrebn, treba si vedie pohovori s udmi i medzi tyrmi oami, ( T L A )

Z k l a d n slovka tyri s a p o p r i a s t e j e j slovke tri p o u v a v o f r a z e o l o g i c k o m s p o j e n ma/by (niekomu) tyri svety (pozri vyie). Veselo tu bva slovom, tyri svety o myslte, ak pustina m deti?
(J. KR)

slovky p az devdesiatdev
N. G. D. A. L. I. ("o^ p, m u . o s . r o d aj piatich piatim p, m u . os. r o d aj piatich piatimi piatich piati

V p r i a m y c h p d o c h m e m a slovka p p r i m u s k o m o s o b n o m r o d e osobitn t v a r : N . piati, A . ( = G.) piatich. N o asto sa t u p o u v a i t v a r p, rovnak pre vetky rody. V ostatnch pdoch je pre vetky rody jeden t v a r . V m u s k o m o s o b n o m rode j e G . = A . = L . piatich, v ostatnch rodoch
N . = A . p a G . = L . piatich.

V p a r a d i g m e slovky p j e k v a n t i t a t v n a a l t e r n c i a korennej s a m o h l s k y . P r o t i s a m o h l s k e v z k l a d n o m t v a r e p je v o s t a t n c h t v a r o c h d v o j h l s k a ia. O b d o b n alterncia (e/ie, a\ia, o/) je aj v alch slovkch, k t o r sa sklo
u j p o d a v z o r u p, a p o pdesiat: smi, dev deviati, desa desiati, tyridsa tyridsiati; s l o v k y jedens es iesti, dvadsa a devtns sedem siedmi, tridsa osem dvadsiati, tridsiati,

si p r i s k l o o v a n z a c h o

v v a j d l h --. Poda vzoru p s a sklouj slovky o d p p o devdesiatdev okrem sloviek zloench s -jeden, zanajc o d dvadsajeden. Tie ostvaj ne sklonn. Sklouje sa l e n m e n o u r o v a n h o p r e d m e t u , k t o r v p r i a m y c h p d o c h m t v a r G. p l . D r u h p o d o b a t c h t o sloviek jedenadvadsa, jedenatridsa, dvaadvadsa a t d . j e alebo n e s k l o n n , alebo sa sklouje a k o slovka p. P r i slovke p a v y c h v N . a A. stoj m e n o selne urenej veci v G. p l . :
p/piatich (ud), chlapcov, p prov p (koni), bytov, p dosk, p litrov (mlieka), p korn, p p milinov tiscoviek, p katuliek (zpaliek),

p stovk, p/piatich Kozlovcov. (JILEMNICK) V o s t a t n c h p d o c h stoj meno selne urenej veci v p r s l u n o m p d e .

(nepriamych)

Vie matka tak mera, e je z piatich litrov piva es. ( T I M R A V A ) Otec rozprval svo jim iestim deom. ( F . K R ) Hypotekrne piky, splatn v pdesiatich spltkach, vypluj sa bez dlhch dotazov a vysvetovan, ( H E K O ) Pani Votick u pred piatimi rokmi ho poznala, ( K U K U N ) O s o b n forma piati (zriedka aj t y p u p) sa p o u v a aj s a m o s t a t n e , bez m e n a selne urenej osoby, k t o r sa r o z u m i e z k o n t e x t u . J e t o s p r e d m e t o v a n i e zkladnej slovky ( p r o v , s u b s t a n t i v i z c i u a d j e k t v ) . Zili sa piati, vetko mlad, ( T A J O V S K ) Piatim pomtila hlavy, ( H E K O ) Z celho odriadu zostala hstka. Piati boli. ( T A T A R K A ) V pivnici boh vedno piati, ( P L V K A ) Z Brodna nastpilo dvans a z Lehtky p. ( H E K O )

O d p r e d m e t n h o p o u i t i a sloviek (s v y p u s t e n m m e n a p r s l u n h o p o t a n h o p r e d m e t u ) t r e b a o d l i o v a a b s o l t n e p o u i t i e z k l a d n c h sloviek p r i oznaovan selnch p o j m o v . Optaj sa Ondrovho chlapca, a u chod vari tretiu zimu, kolko je p a sedem, n u alebo hda do sveta, alebo si mus stiahnu kapec, odta p prstov n a nohe, sedem n a rukch, a ete mu ve vyjde ptns! ( T A J O V S K ) slovka p sa p o u v a v e x p r e s v n y c h f r a z e o l o g i c k c h s p o j e n i a c h o
p, jeden za p a druh bez jednho za es, Jctpi za p prstov.

milch

I pantofle zhodil z nh a bos dubil o milch p, e m u svet tlieskal, ( T A J O V S K ) Jedno za p a druh bez jednho za es. (rzus) Kupil poda obbenej metdy vet kch zlodejov za p prstov a iestu dla", ( Z G U R I K A )

slovky sedem, osem v nepriamych pdoch v koncovkch -ich, -im, -imi maj m k k i, hoci pred nm nie je mkk spoluhlska. Tu treba odliova tvar zkladnej slovky s mk km i d tvaru radovej slovky s ypsilonom: Kocr sa vzpiera a chlapec ho vleie k siedmim hrobekom. { R Z U S ) J a som za tie t r i roky kodoval vye smich s t o v k . ( K U K U N ) Vtedy, pred siedmimi rokmi, v dusnej teplej tme, bolo vazstvo n a j aie, ( C H R O B K ) slovka sedem, podobne ako tri, vyjadruje rozprvkov a magick poet. Oznauje vek mieru ked sa m vyjadri, e osi bolo daleko, dlho trvalo a pod. Pouva sa aj v biblickch svislostiach a v pomenovan medovnikrskeho vrobku sedem d e t " : Pao sa mohol nasahova do mlynrovho bytu, bol przdny, mlynr bol zavret a mlynrka u akejsi rodiny za siedmimi horami, ( M I N ) o mi kpi? tefan: Sedem det za grajciar, ( T A J O V S K ) Z k l a d n slovky o d jedens
dvans, trins, trns, ptns,

do devtns
estns,

maj takto podobu:

osemns,

jedens,

sedemns,

devtns.

Vznikli zo zkladnch slo viek jeden a dev, z predloky na a z slovky desa (jeden -fna -f- desa > jedens; tyri -f- n a + desa > trns). Maj zakonenie 4, ale p r v ich zloka m na rozdiel od prslunej slovky na konci -t, teda pat-, es, devt-i ptns* estns, devtns. V slovke trns kme prvej zloky m podobu tr- (bez v y p a d n u t h o -y-). V slovke jedens zdvojen n (z slovky jeden a predloky na) sa zjednoduilo n a jedno n. Z niekdajieho spojenia na -f desa je v dnenej spisovnej slovenine m o r f m a
-nst.

slovky o d p-po dvadsa s a v n e p r i a m y c h p d o c h o b y a j n e z h o d u j v p d e s urovanm podstatnm menom. Len zriedka sa vyskytuj prpady nesklo o v a n e j slovky. V N . p r i m u s k c h o s o b n c h p o d s t a t n c h m e n c h j e a s t
aj z k l a d n t v a r p p o p r i piati: piati chlapci/p chlapcov. Jedenstim zstupcom pravice lo iba o to, aby zastraili delegtov, ( G O S I O R O V S K ) Pavo od Miny vojde ete do dvanstich domov, ( H E K O ) Ondrej Pevn asi pred sedemnstimi rokmi nastpil rad uitesk, ( K U K U N ) Neverm, e by bolo v naej dedine len devtns uvedomelch ud! ( H E K O ) Najjasnej Pane, tvoj syn bol pred trns rokmi v naej Zlatnej krajine a vyslobodil n s . ( D O B I N S K , P O V E S T I )

slovky, k t o r o z n a u j cel d e s i a t k y ( o k r e m desa),

dvadsa, tridsa, tyridsa; pdesiat devdesiat.

maj takto podobu:

Tvoria dve skupiny. slovky

prvej s k u p i n y s a s k l a d a j zo zkladnej slovky v z k l a d n e j p o d o b e dva, tri,

tyri a z a s t i -dsa (< (< desa); slovky d r u h e j s k u p i n y pdesiat a devdesiat

sa skladaj zo z k l a d n e j slovky v z k l a d n e j p o d o b e p a dev

-desiat desiatok).

a z asti

slovky dvadsa tyridsa maj na konci -; slovky pdesiat devdesiat maj na konci -t. slovky, ktor oznauj cel desiatky, odliuj sa od sloviek jedens a devtns v tom, e ich prvou zlokou je presn podoba zkladnej slovky dva, tri, tyri, p, es, dev. Prov, tyridsa a trns, pdesiat a ptns. Pri p o u v a n z k l a d n c h sloviek, k t o r o z n a u j cel d e s i a t k y (dvadsa < tridsa a t d . ) , j e z morfologickej a s y n t a k t i c k e j s t r n k y v p o r o v n a n s slov k a m i o d p d o dvadsa z r e t e n prbuznos; z v a sa p o u v a j v k o n g r u e n t nch f o r m c h . slovky, k t o r sa s k l a d a j z istho p o t u d e s i a t o k a j e d n o t i e k , sa t v o r i a d v o j a k m s p s o b o m . P r i p r v o m spsobe j e n a j p r v as, k t o r v y j a d r u j e p o e t desiatok (dvadsa, esdesiat), a za o u nasleduje as v y j a d r u j c a p o e t jednotiek. T a k t o u t v o r e n t v a r z k l a d n c h zloench sloviek dvadsajeden, tridsaes, sedemdesiatosem j e astej. D r u h m s p s o b o m sa t i e t o slovky tvoria t a k , e n a p r v o m m i e s t e stoj as o z n a u j c a p o e t j e d n o t i e k a z a o u pripojen p v o d n o u s p o j k o u a stoj as, k t o r oznauje p o e t d e s i a t o k : jedenadvadsa, triatyridsa, paosemdesiat. T i e t o v a r i a n t y m a j m e n i u frek venciu.
slovky dvadsadva, dvadsadva iaci, iakmi; iakom, dvadsatri a t d . sa a l e b o n e s k l o u j (dvadsadva iakoch, s dvadsadva dvom troch iakmi), iakom, iakov, dvadsadva dvoch iakov, a l e b o sa s k l o u j

v oboch a s t i a c h p o d l p r s l u n c h v z o r o v dva, tri, tyri,

dvadsiatich dvadsatri dvadsiatim ceruziek, dvadsiatich ceruziek

p (dvadsiati
s dvadsiatimi

dvaja
dvoma

a t d . ) a p u sa a k o d v e

slov. Medzi nich patr aj Tom Slivnick ako vlastnk dvadsiatich piatich astn,
(HEKO)

slovky, k t o r sa s k l a d a j z desiatok a jednej alebo d v o c h j e d n o t i e k , m a j bez ohadu n a r o d u r o v a n h o p o d s t a t n h o m e n a p o d o b u dvadsajeden, tridsa

jeden, dvadsadva, tridsadva a t d . (slovka jeden a dva m p r i v e t k c h p o d

s t a t n c h m e n c h m u s k t v a r ) . slovky t y p u dvadsajeden (tridsajeden, tyridsa jeden a t d . ) s n e s k l o n n . Meno selne u r e n e j veci sa p r i n i c h sklouje

a k o p r i s l o v k e p, n a p r . tyridsajeden ku tyridsajeden drustvm, v tyridsajeden drustiev, zo tyridsajeden so tyridsajeden drustiev, dru drustvch,

stvami. K o n g r u e n t n p o d o b a zloench sloviek t y p u dvadsajeden sa p o u v a len od p o d b t v o r e n c h d r u h m spsobom (jedenadvadsiatim iakom nie dvadsiatimjednm" iakom). Prv variant: Tich bol za dvadsatri rokov v Zubrove. ( T A J O V S K ) M u devdesiatdva rokov a pust sa hocikde bez palice, ( H E K O ) Greo m tridsajeden rokov, Julka dvadsa-

sedem,

(LAZROVA)

(CHROBK)

Vetkch tridsadva zubov svieti sa mu bezbone a vyzvavo. To nieo, to bol len sedemdesiaty siedmy obenk s devadevdesiatimi
(MIN)

rubrikami,

Druh variant: Eva je ete mlad, ete nem ani padvadsa rokov, ( K U K U N ) tyriadvadsa rk otvralo tieto kuky, ( T I M R A V A ) No, mati, chovali ste ma triadvadsa rokov, idem pre. ( T A J O V S K ) Tak sa rozma v jedenatridsiatich vlindolskch domoch, ( H E K O ) Bolo to t a k akosi pred patridsiatimi rokmi, ( U R B A N ) Vetkch osematridsa koni sme zapriahli, ( D O B I N S K , P O V E S T I ) V udovej rei sa slovky typu dvadsadva a dvadsatyri zriedkavo viau s menom urenho podstatnho mena i v N. pl., priom je kongruencia medzi druhou asou zloe nej slovky (dva, tri, tyri) a urenm podstatnm menom: Ke u dvadsatri hlavy na zemi leali, vtedy sa drak zaal prosi, ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Otec nemohol viac stisn za dvadsatri rohy ako pol tretej tiscky, ( T A J O V S K ) Mm len dvadsadve koruny, (zus) slovky typu dvadsajeden, najm ked oznauj poet korn, mvaj v hovorovej rei i podobu dvadsajedna; podstatn meno koruna m tvar G. pl. korn, alebo (zriedkavo) tvar N. sg. koruna: To je spolu dvadsajedna koruna a esdesiat halierov, (zus) V o v z n a m e s l o v k y tyridsa slovka meru. p o u v a s a zriedka n e s k l o n n archaick

SK)

A oe budem rta. Ved ma zas choval za meru rokov," nechcel rta Maco. ( T A J O V Vye pameru rokov hlsim na pale, a zlodeja nebolo." ( K U K U N )

P o u v a n i e slovky meru s a v s p i s o v n e j s l o v e n i n e ustlilo v n a d n e s e n o m , r t o r i c k o m p o m e n o v a n r e v o l u n c h r o k o v 1 8 4 8 a 1849: V nasledujcich akch asoch roku merusmeho ani jeden z obrancov biblitiny" krom slamy nepreloil za slovensk vec. ( M A R T K ) Do histrie rokov merusmyeh slvne sa zapsala Brezov pod Bradlom, ( T L A )
slovka sto

K e stoj slovka sto s a m o s t a t n e , a l e b o s a n e s k l o u j e , a l e b o sa s p r v a a k o p o d s t a t n m e n o a s k l o u j e sa p o d a v z o r u mesto. L . sg. znie v ste (ako v meste), p o p r i n e s k l o n n o m v sto. V G. p l . s a p o u v a a l e b o z k l a d n t v a r sto, alebo sa n a h r d z a G. p l . p o d s t a t n h o m e n a stovka stovk j stoviek. Spravme to tak, vy si budete pota naprklad do sto a ja zatia u nieo vymyslm. Dvadsap v sto/v ste/v stovke je tyrikrt, (zus) Stvorika moja," vytavo povedala [matka], ,,na stovky ud notr s pnmi takto oklamali." ( F I G U L I )
(FIGULI)

A k slovka sto, a t o i v z l o e n n c h , stoj p r i p o d s t a t n o m m e n e , o s t v a

v n e s k l o o v a n e j p o d o b e sto, n a p r . dvesto j psto, zo sto/dvesto, sto, koch; niekoko so stojs psto, dvesto, viac sto, niekoko o sto/dvesto, viac sto robotnkom; psto, psto, sto viac sto, niekoko k sto/dvesto, sto, niekoko robotnkmi. viac sto sto robotnkov; psto, viac, robotn sto robotnkov;

sto, niekoko

Dobr gazda m si myslie, e bude sto rohov i. ( T A J O V S K ) Z dvesto zlatch GO len jeden me bezpene vyi, ( A J A K ) Ani pohorelci neodolali a prispeli do volebnej pokladnice skoro tristo korunami, ( H E K O ) Ked s a slovka sto pouva predmetne, m v D. zriedkavo tvar stom. Stoj namiesto vrazov typu sto udom (sto udom > stom): Radej stom da, ako jednho pta, ( P R S L . ) S k l o o v a n slovka sto (poda v z o r u mesto), a t o v t e d y , k e d stoj s a m o s t a t n e , i v t e d y , k e d bliie u r u j e p o d s t a t n m e n o , m v z n a m s t o v k a ' ' . Slovo stovka m tri vznamy 1. vznam synonymn s slovkou sto; 2.3. pred metn vznam, napr .stokorunka' a vznam slicovej znaky 100" (prov, ptk; dvojka, desiatka). Len v prvom vzname ide o slovku. Ale ty, Ondrk, o m parciel hodne vye sta, t y predsa komasciu nepotrebuje. ( H E K O ) S teda prpady jeden-dva zo sta , ked spisovate doke oprvnenos historickch osb vo fiktvnom prbehu, i ich uvdza pod ich menom alebo nie. ( A . M A T U K A ) Dua rozplila sa v om a zaala vyha na st novch, mocnch vhonkov, ( U R B A N )
4

slovka sto sa p o u v a aj a k o n e u r i t , k e d s a m n a z n a i , e v o a o h o j e vemi v e a (zveliovanie, h y p e r b o l a ) . Mal si sto chut lapi ho za tenk hrdielko a zatrias nm poriadne, aby opchli z neho tie vekopansk mresy. ( C H R O B K ) Hlsnika stretn: m sto o! ( H E K O ) Odvtedy ako keby sto ertov do ma bolo volo, ( F I G U L I ) N a v y j a d r e n i e n e u r i t h o vekho p o t u sa p o u v a j i h y p e r b o l i c k s p o j e n i a
sto a sto, st a st.

(TAJOVSK)

Zuzka od s t o a sto ud poula, e je pekn, a k div, e i sama si t o uvedomila? Rady hlv tisli sa napred, st a st rk bolo vidno na zbradl, ( V A J A N S K )

slovka sto s a p o u v a v rozlinch s p o j e n i a c h citoslovcovho r z u majxicich platnos h r o z b y a a r t o v n c h a l e b o r a d o s t n c h v k r i k o v , n a p r . sto bohov,,

tristo striel, tristo hrmench, tristo pntov okovanch atd. Sto lbohov, len sa mi opov na cudzie! ( T A J O V S K ) urko," krim a objmam ho,, ach t y lopto aksi, bodaj ti sto striel do matere!" ( J I L E M N I C K ) A nad t m telom sa Jano Hazucha-Kudlk zaboil na tristo bohov a na najsvtejiu pamiatku svojho otca. ( M I N ) Neutekajte, do sto hromov, ked t u akm na vs od rna, lebo . . .
(HORK)

slovka

tisc

K e d s l o v k a tisc stoj s a m o s t a t n e , s k l o u j e sa a k o p o d s t a t n m e n o , p o d a v z o r u stroj. V I . p l . j e d v o j t v a r tiscmi/tiscami. Naproti t o m u ke uruje podstatn m e n o , je alebo nesklonn, alebo sa ale zriedkavejie sklouje
a k o s l o v k a p piati, ud, o tisc Indoch, ud, s tisc o tiscich pre tiscich n a p r . tisc udmi; uoch, tisci ud, udia, od tisc udmi. ud, tisc ud, udom, k tiscim pre tisc udom, od tiscich

s tiscimi

(TAJOVSK)

Janko z Ameriky u bol naposielal estisc korn, s rokmi bolo vye sedemtisc* Tetka si nartala z dvadsatisc, e synovca atila, chovala, opatrovala.

( H E K O . ) Preo zvauj naho archu z cudzch bedier, z t i s c i c h bedier? ( M I N ) Z tiscich bedrov on jedin vytveral sa n a t e n t o stupe, ( K U K U N ) N o kad s m r t o nosn hvizd nezabja: len z tiscich jeden, ( H E K O )

Z l o e n s l o v k y s tisc
ptisc robotnkov at.

s a o b y a j n e n e s k l o u j , n a p r . ptisc

robotnkov,

od

K e m s l o v k a tisc

v z n a m t i s c k a " , a t o pri, s a m o s t a t n o m p o u i t i p r i stroj.

urovan p o d s t a t n h o mena, sklouje sa poda vzoru

Vtedy na jeho statku v rsku tisce udu len zo zemiakov po biede sa iv. ( T R ) Andrejovi u dvno nestaili vek tisce ronho dchodku, ( V A J A N S K ) Tisce kilometrov som preiel a teraz t u lem, ( M I N ) Ale Jon je predsa jeden z t i s c o v a sttiscov vo vekom, poslednom zpase, ( L A Z R O V A ) Nevidel umiera t i s c e ?
(MIN)

slovka, k t o r u r u j e p o e t tiscov
(TAJOVSK)

(=

tiscok),

sa zriedka i sklouje.
#

Tristo esdesia korn, ved je to n a tvrron interes do b a n k y od estnstich t i s c Chotr vyhol komascii so svojimi siedmimi t i s c m i parciel, ( H E K O )

Z k l a d n s l o v k a tisc

s a p o u v a aj a k o n e u r i t , k e s a m n a z n a i , e

voaoho je vemi vea (zveliovanie, h y p e r b o l a ) . ena m tisc fortieov, ( P R S L . ) Margita ctila tisc o n a sebe. ( F I G U L I ) Slnko pekne svietilo, v jarkoch pri ceste iarilo n a tisce zlatch podbeov. ( J I L E M N I O K ) Nebudem sa hneva s celou rodinou ani kvli tiscim farrom, ( M I N ) N a vyjadrenie vekho neuritho p o t u sa pouvaj a tisce ( p r o v , st a st).
(KUKUN)

aj spojenia

tisce

Tisce a tisce kac sa t u hater, saby to bolo dakde vo dvorovej mlke,

s l o v k a tisc vkrikov.

p o d o b n e a k o s l o v k a sto s a p o u v a v s p o j e n i a c h c i t o radostnch

slovcovho rzu majcich platnos h r o z b y a a r t o v n c h alebo

Tisc striel hrmench, ved t o m n e vypadol meec z vrecka!
(FIGULI)

s l o v k y sto a tisc
od tisca ku stu.

s a p o u v a j v o f r a z e o l o g i c k o m s p o j e n gazdovaI'afr
(MORIC)

if

Predol pni si Safrili od tisca k u stu.

slovka

milin

s l o v k y milin, bilin, trilin, kvadrilin . . . maj substantvnu povahu a s k l o u j s a p o d a v z o r u dub; t e n d e n c i a k n e o h y b n o s t i j e p r i n i c h m e n i a a k o p r i s l o v k c h sto a tisc. P u s a v d y o d d e l e n e : dva miliny, desa milinov,
z smich milinov, s dvadsiatimi milin, piatimi dva/tri/tyri milinmi. miliny s l o v k a milin sa sklouje, V s p o j e n i a c h jeden

a t o k e d stoj s a m o s t a t n e , i k e k v a n t i t a t v n e u r u j e p o d s t a t n m e n o . K v a n t i -

t a t v n e u r e n p o d s t a t n m e n o j e v d y v G. p l . , n a p r . z j e d n h o milina (sadenc), p r i t y r o c h milinoch (lstkov), so t y r m i milinmi (tepov). V spojen s slovkou p a vymi z k l a d n m i slovkami sa v n e p r i a m y c h p d o c h s k l o u j a l e b o o b i d v a v r a z y : z piatich, smich, dvadsiatich dvoch mili
nov; dvoch k piatim, milinoch; smim, dvadsiatim dvom smimi, dvadsadva milinom; dvadsiatimi milinom; o piatich, dvoma smich, milinmi, dvadsiatich alebo sa s piatimi, k p, osem,

sklouje l e n seln p o d s t a t n m e n o milin:

(N.=G.=A.);

p, osem,

dvadsadva
osem,

milinov
dvadsadva

o p,

milinoch; s p, osem, dvadsadva milinmi. Pritom meno potanho predmetu je v d y v G. p l . D v e m o n o s t i s i p r i s k l o o v a n v r a z o v t y p u milin o b a n o v : alebo sa sklouje seln s u b s t a n t v u m milin a m e n o p o t a n e j v e c i j e v G, pl." ( z k l a d n t v a r p r i slovkch o d p a k v a n t i t a t v n y c h v r a z o c h v b e c ) bez milina o b a n o v , k milinu o b a n o v , o miline obanov, pred milinom o b a n o v , a l e b o seln p o d s t a t n m e n o milin sa n e s k l o u j e o k r e m milin o b a n o v , k milin o b a n o m , p r i milin o b a n o c h , p r e d milin o b a n m i . V p r v o m p r p a d e sa milin s p r v a r o v n a k o a k o k v a n t i t a t v n e p o d s t a t n m e n o (kde, skupina, hstka, sila a t d . ) , v d r u h o m m r z z k l a d n e j slovky, k t o r m t e n d e n c i u sta sa n e o h y b n o u (prov, s s l o v k a m i sto a tisc). P r i p r v o m s p sobe v y j a d r e n i a (pred milinom obanov) vystupuje do popredia k v a n t i t a t v n y celok, p r i d r u h o m p r s l u n selne u r e n p o d s t a t n m e n o . Uisuje ns [Elenka], e by ona i do milina napotala, ( O L T S O V ) To je v dne nch peniazoch akurt milin korn, ( H E K O ) Hoci je tepl noc, do ktorej mihotaj miliny hviezd z temnho neba, pery sa jej tras, ( K U K U N ) Ale tak ivot preva tisce, miliny chudobnch ud. ( T A J O V S K ) Hypotekrne dloby ronkov v Uhorsku inili stotyridsa milinov korn, ( G O S I O R O V S K ) Len na ponosy milinov a milinov poplatnho udu nik zrenia neobrti. ( H U R B A N ) Poet stlic sa mus odhadova na viac milinov milird alebo aj na viac kvadrilinov. ( T L A ) Z k l a d n slovka miliarda sa sklouje p o d a v z o r u zena; s p r v a s a a k o k v a n t i t a t v n e s u b s t a n t v a ( n e m t e n d e n c i u k neohybnosti),, A k j e p o d m e t o m v e t y v r a z so z k l a d n o u slovkou tisce, miliny, miliardy, sloveso v p r s u d k u j e v t v a r e 3. os. sg. a l e b o p l . N a p r o t i t o m u a k p o d m e t o m v e t y j e s a m o p r s l u n seln p o d s t a t n m e n o , sloveso v p r s u d k u j e v d y
l e n v 3. os. pl., n a p r . : Miliny ud bojuje/bojuj za mier, ale l e n : Miliny bojuj

za mier.

(TLA)

Vyie zloen slovky, a k sa v n t r i v r a z u n e s k l o u j , p e m e a l e b o d o v e d n a , a l e b o o d d e u j e m e t i s c k y a s t o v k y ( n a j m p r i d l h c h v r a z o c h ) . N a p r . dvetiscosemstotyridsatri, esstoosemdesiatdev, devstoes (takto v tovnctve),

alebo dvetisc osemsto tyridsatri. K e d sa vntri v r a z u sklouj, mono ich psa d v o j a k o v e t k y v y i e slovky spolu a osve j e d n o t k y , n a p r . : dvetiscdevstosedemdesiatich s t u p n e o s v e : dvetisc troch, sedemstodvadsiatieh devsto sedemdesiatich siedmich, piatich, alebo v e t k y slovkov dvadsiatich siedmich. sedemsto

Domov dovediem mlad kraviku aj stop rmskych v meci, ( K U K U N ) Prve dnes psto rokov, o sme sa m y hrali t u n a tchto brvnch ete ako mal deti. ( D O B I N S K , P O V E S T I ) U dvesto osemdesiat rokov, ako chodm kad noc tadiato, ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Len v boji o Duklu padlo osemdesiatpftisc Rusov a naich estiscpsto. ( T A T A R K A ) R u k y vyskakuj pomaly a tefan Duval n a r t a ich len tyridsa zo stopdesiatich. ( H E K O ) Dvesto dvadsap! vyreie Elenka celkom hlasno a zretene. ( O L T S O V ) N a panskom sme dorobili aj psto tridsa metrkov na hektri, ( L A Z R O V A ) Mama pozri: tu mm 3 jednotky, 2 desiatky, 6 stoviek a 4 tiscky, nu je to tyritisc essto dvadsatri vak? ( O L T S O V ) Archaick rz m zloen zkladn slovka rozloen n a dve asti, a t o tak, e druh as sa priraduje k prvej zluovacou spojkou a alebo i: Bolo ich sto i sedemdesiat.
{KUKUN)

V letopote sa pouva zvyajne zkladn slovka; zriedkavejie t u bva r a d o v slovka. Vm dozaista sta zistenie, e t m t o dom, 29. augusta 1 9 4 4 (tisc devsto tyridsa
tyri), bolo vyhlsen ozbrojen povstanie. ( J I L E M N I C K " ) Potom prili kuruck vojny,

tie v podstate sedliacke, cholerov povstanie n a vchodnom Slovensku, rok 1830 a 1831 (HEKO) Otvorili ich, ked zaal vravie o prvej svetovej vojne, o roku 1 9 1 8 (tisc devsto osemns alebo tisc devsto osemnstom), hoci vtedy sm ete nebol n a svete, ( H E K O ) Narodil som sa 14. mja
(tisc osemsto tridsa a tisc osemsto tridsajeden), tisedevstosedemns (v roku tisedevstosedemns, alebo tiscdevsto sedemnstom,

roku tiscdevsto sedemnsteho alebo zastaran variant tisc roku), (zus)

devastosedemnsteho

slovky stoes a stop s s a s o u p r s l o v k y m i e r y ostoes/ostop ( = vemi r c h l o , v e m i u s i l o v n e , zo v e t k c h sl), k t o r m e x p r e s v n u p l a t n o s . Uham ostop, a sm neviem, k t o r m smerom, ( F I G U L I ) Temer vetci sme psali ostoes, najm t m , n a ktorch sme v minulch doch zabdali, ( B E D N R )

Zlomkov slovky
Pol a tvr. s l o v k a pol j e n e s k l o n n . s l o v k a tvr m v s i n g u l r i n e s k l o n n t v a r tvr a v p l u r l i n e s k l o n n t v a r tvrte. A k i d e o v z b u s D . , L . a I . , m e n o m e r a n h o (delenho) p r e d m e t u j e v t o m -pde, k t o r si v y a d u j e v z b a , i n d e j e m e n o p r e d m e t u v G. s g . a l e b o v G. p l . s l o v k a tvr a tri tvrte m u s t aj s a m o s t a t n e (ide o e l i p s u ) . Ete nevie, i do rna doije, a u sa star n a pol r o k a napredok, o budeme robi. Nrod vye pol tisca liet trp. ( H U R B A N ) Okolo stola asi pol tucta dievat, ( K U K U N ) - Ohe, ktor blal v peci, hdzal svoje trasce sa svetlo na jej suku a pol tvre, ( J E S E N S K ) Obrali asi osem riadkov: o kore, t o za pol vedra hrozna. ( H E K O ) Vedeli, o predseda Barto neprehovor n a d a r m o ani pol slova, ( H O R K ) Alo minula sa jese, je o pol zime, u niet nioho, ( T A J O V S K ) Vlani u skoro v pol novembri mohli sme sa sem presahova, ( O L T S O V ) Dufek o tvr hodiny pribehol spoten a mokr, ( J E S E N S K ) Za byt naim zaplati tri zlatovky na tvr roka. ( T A J O V S K ) Prv izba je przdna, ani noha do nej nevkroila
(TAJOVSK)

vari tri tvrte roka. ( L A Z R O V A ) Ide o pozemok vo vmere tri tvrte jutra na hornom pt Baranej hlavy, ( H E K O ) V o s a m o s t a t n e n o m s u b s t a n t v n o m v z n a m e m z l o m k o v slovka tvr v e t k y t v a r y , sklouje sa poda v z o r u dla; n a p r . prv, druh, tretia, tvrt
tvr mesiaca.

Z r i e d k a n a c h d z a m e slovo tvr s k l o o v a n aj p r i a s o v c h d a j o c h , a t o v t e d y , k e d s a v y n e c h v a h o d i n a , n a k t o r sa z l o m k o v m i e r a v z a h u j e . Ako udrela jedensta, zaal strom pua; udrela tvr, puky sa zaali v krsny kvet rozvja; udreli dve tvrte, premenili sa kvety na mal kysl bobuky a bobuky navidomoi sa rozdvali a rstli, a o troch tvrtiach krsne zlat jablk vade po strome sa zaligotali.
(DOBINSK, POVESTI)

Z l o m k o v slovka tvr p r i u r o v a n asu v spojen tvr na, tri tvrte viae so z k l a d n o u slovkou; zriedkavejie aj s slovkou r a d o v o u . A teraz je tvr na desa,
(JESENSK) (HEKO)

na sa
dvanstu.

Videl, e je na hodinch u tvr na

N a p r o t i t o m u p r i zlomkovej slovke pol p r s l u n hodiria sa v y j a d r u j e r a d o v o u slovkou v G., n a p r . pol druhej, pol iestej, pol jedenstej atd. O pol deviatej sa prila opta Malvnka, i rozkeme praenicu, Predstavenie sa malo zaa o pol smej, ( T A J O V S K ) Z l o m k o v slovky o k r e m pol a tvr m a j t a k t o p o d o b u :
tretina, nstina tvrtina, ptina, estina, pdesiatina, sedmina, tiscina; osmina, devtina, . . . dvadsatina, jedenadvadsatina
(JESENSK)

polovicaI'polovina,
desatina, jedea t d . T v o r i a sa

zanajc z l o m k o v o u slovkou ptina o d z k l a d n e j slovky p r p o n o u -ina; slovky tretina, tvrtina sa t v o r i a o d k m e a r a d o v e j slovky; t a k s a t v o r aj milintina, miliardtina, stotina (rozren k m e ) . Z l o m k o v slovka k slovke dva polovica/polovina/pla t v o r sa od k o r e a pol-. V a r i a n t y polovica a pola s astejie v beletrii a v h o v o r o v o m t l e , v a r i a n t polovina prevlda v od b o r n o m t l e . V a r i a n t polovica m obmenu (tvarov dubletu) polovika, p o u v a n n a j m v h o v o r o v o m tle a v k r s n e j l i t e r a t r e . D v a v a r i a n t y m i z l o m k o v slovka tvr/tvrtina. P r v variant je lexiklne viazan. Pouva sa
v o v r a z o c h m i e r y : tvr metra, litra, kila; (tvrna osem, tri tvrte na tyri) a pri

o z n a o v a n t v r t mesiaca; v spojen tvr mesta m u p o m k n u t v z n a m ,,as m e s t a " . V a r i a n t tvrtina m iriu p l a t n o s . P o u v a sa aj v m a t e m a t i k e . V h o v o r o v e j rei sa p o p r i tvrtina
a osminka, tvrtka husi, n a p r . tvrtka tvrtka masla, kresliarskeho

a osmina
m,asla

pouvaj i varianty
( tvr kila; osmina

tvrtka
kila),

osminka papiera.

Meno veci, k t o r e j k v a n t i t a sa u r u j e z l o m k o v m i v r a z m i polovica/polo vika/polovina, tretina, tvrtina a t d . , stoj v G. sg. alebo p l . Z l o m k o v v r a z j e v t o m p d e , k t o r si i a d a v z b a a svislos. V t o m t o sa s u b s t a n t v a v y j a d r u j c e as celku z h o d u j s p o d s t a t n m i m e n a m i , k t o r v y j a d r u j i s t k v a n -

tifcatvne o h r a n i e n i e p r e d m e t u a l e b o l t k y (vrece, k, hrniec, pohr, nprstok a t d . ) , a so s u b s t a n t v a m i v y j a d r u j c i m i p r e s n p o e t k u s o v : tucet, kopa. V t o m s a odliuj o d z m e r a v e n c h z l o m k o v c h v r a z o v pol a tvr, a s t b v a a j v z b a s p r e d l o k o v m g e n i t v o m (polovica z jabk). Polovicu starosti zloil ene na plecia, ( K U K U N ) Vec poda Ivanovej voliky rieila sa tak, e polovicu z jahd zjeme m y dvaja a druh polovicu nechme Elenke a otcovi. ( O L T S O V ) Stiahne [matka] knt, ktor sa v lampe rozhorel do polovice cylindra. ( H E K O ) Tak chya, tok grunt, a ete ak t a k spravia, e cudz nezvedia, a bude prepsan i Jankova polovika, ( T A J O V S K ) Cestu, ktor im rno trvala aspo dve hodiny, prebehol teraz sotva za poloviku toho asu. ( P L V K A ) Via as Dolnokouanov nepozn estnstky, ani osminy r t a svoje zeme len na tvrtky, ( H E K O ) Z l o m k o v p o d s t a t n m e n polovica j polovika v b e n e j rei v e a r z n e o z n a uj d v e m a t e m a t i c k y r o v n a k asti, le j e d n o d u c h o d v e a s t i . V t a k c h t o p r p a d o c h s a n e r o v n o s a s t v y j a d r u j e s p o j e n i a m i via polovica (polovika),
dobr polovica (polovika), lepia polovika, menia polovica (polovika), slabia, polovika.

K nej prichdza dobr polovica dediny, ( M I N ) Tak sa im podarilo opanova. viu polovicu rovne za Hlbokm potokom, ( H E K O ) P r k l a d y n a p o u v a n i e o s t a t n c h z l o m k o v c h sloviek s povahou substantva: morfologickou

Teda viac ako tretina robotnkov zarobila tdenne menej ako 10 korn, ( G O S I O R O V S K ) Sadni si potom ku stolu, nikomu ni nepovedz, ale odjedz t a k asi tretinu z tej polievky, odpi asi tretinu z toho vna. ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Odmena bola u z mesiac rozdelen polovicu zhrabol bval ininier, tvrtinu vedci na lesnej sprve a po osmine kvaplo jemu s hlavnm skladnkom, ( H E K O ) Vlani obrobili ani nie tvrtinu vekostatku, ( M I N ) Nemcov mohla osta nejak ptina, ( K U L T T Y ) Bol spokojn ako na zaiatku vyuovania, ako pri svojich deoch v tch dobrch doch, ked nechbala z nich ani desatina, ( M I N ) N a m i e s t o z l o m k o v c h sloviek v t e x t o c h z o s t a r i e h o o b d o b i a s p i s o v n e j sloveniny a p o d n e s v u d o v e j r e i s t o j v r a z s k l a d a j c i s a z p o d s t a t n h o m e n a iastka j as a z p r s l u n e j s n m k o n g r u e n t n e j r a d o v e j s l o v k y , n a p r .
tretia, siedma, sma . . . tisca iastka:

Ale nech by mu druh len tiscu iastku toho na hlave, aldku, zdrav, hoci nevinne, ublil, d ho na kriminl, ( T A J O V S K ) Je to ksok VLindola, ani nie jeho desiata as.
(HEKO)

Neurit zkladn

slovky

Neurit zkladn slovky v y j a d r u j n e u r i t , n e p r e s n p o e t ( m n o s t v o ) vec, a t o n a z k l a d e o d h a d u a s u b j e k t v n e h o h o d n o t e n i a . N e m o n o i c h p r e psa slicami. S t o j e d n a k p r i m r n e n e u r i t s l o v k y vea/mnoho, moc, mlo/mliko, niekoko j e d n a k s e k u n d r n e n e u r i t s l o v k y , a t o pr/zopr;
hodne, dos/nadosta, trochu/trocha, troku, troka, trotku, trotka; k nim sa

p r i r a u j i s l o v k o v a n e u r i t z m e n koko,

toko;

nieo/dao,

voao,

osi,

ke s e k u n d r n e m a j k v a n t i t a t v n u a seln p l a t n o s . Neurit vek poet sa vyjadruje aj kvantitatvnym podstatnm menom

a spojeniami typu nescseln poet jnessehi mnostvo.

mnostvo

Z gramatickej s t r n k y maj neurit zkladn slovky zva p o v a h u pr

sloviek; l e n slovky mnoho, ( k o n g r u e n t n ) p o d o b u mnoh, viac, niekoko, koko a toko m a j aj -, kok, adjektvnu -, tok, - -, -, mnoh, -; niekok,

(pozri alej

viacer).

M e n o p o e t n e a l e b o k v a n t i t a t v n e u r e n e j veci j e p r i n e o h y b n c h n e u r i t c h z k l a d n c h slovkch v G., a t o v G. p l . , a k i d e o j e d n o t l i v i n y , a v G. s g . , ak ide o l t k y a abstrakt. Vea sedliackych domov pokleslo pre hlpos, mua a vea sa ich pozdvihlo pre rozum nos eny. ( K U K U N ) Mnoho farieb mali oblaky, co bldili i ponad n kraj. ( F I G U L I ) Mnoh iak len kvli tomu vytrval celch es rokov v kole, ( K U K U N ) Videl vea chorch, vetko takto boli. ( T L A ) Mliko mte poa, dva-tri psiky, ( O N D R E J O V ) Jergu ich obchdzal tko, bojazlivo, premal o mnohch tajomnch veciach. ( O N D R E J O V ) O niekoko dn po tomto rozhovore Ondrej paholok zapriahol pejky. ( A J A K ) Za dobr uznal da mu i pr ponauen, ( K U K U N ) N a nedeu vezme z truhly zopr groov." ( F I G U L I ) Veru ako bolo starmu ermianskemu voli medzi tokmi mldencami, ( B R A N E C K ) Mlo je takch zaujmavch elezninch stanc ako je subotick. ( A J A K ) Na rovni sa rozklad dos rozsiahla lagna, na ktorej je i osi vodnho vtctva, ( K U K U N ) Z oboch strn okolo pramea bol moiar s nesseinm mnostvom volskch stupaji, ( F I G U L I ) P r i n e u r i t c h z k l a d n c h s l o v k c h mlo, vea/mnoho, ktor maj zhodn k o r e s a n t o n y m i c k o u dvojicou p r d a v n c h m i e n mal vek, u p l a t u j e s a k a t e g r i a s t u p o v a n i a . slovky vea a mnoho s a s t u p u j r o v n a k o viac/viacej, najviac j najviacej; slovka mlo m k o m p a r a t v menej a superlatv naj
[

menej. D r u h s t u p n e o b o c h sloviek m v a j aj s a m o s t a t n ( n e s t u p o v a c i u ) p l a t n o s , n a p r . viac ud ( = niekoko ud), menej stromov ( = n i e vea s t r o m o v ) . S t u p o v a n i e v z n a m u sa p r i n e u r i t c h z k l a d n c h s l o v k c h vea/mnoho mlo v y j a d r u j e aj p r e d p o n o u pri- a k o p r i p r d a v n c h m e n c h .
1

Tchto zbojnckych bnd muselo by okolo Trenna viac. ( B R A N E C K ) Bol prve z trhu viacej koni dohnal. ( T L A ) Bolo denne primnolio starost, primnoho vyerpa
nia, (FIGULI)

P r e n e u r i t z k l a d n slovky j e c h a r a k t e r i s t i c k , e sa o k r e m t y p u niekoko a pr p o u v a j n a u r e n i e p o t u j e d n o t l i v n (kusov) i n a u r e n i e m n o s t v a

l t o k , n a p r . : mnoho mlo dos tudentov tabaku. iakov mnoho trocha mky; ud hodne trocha robotnkov maku; hodne dos priateov vody; mlo radosti;

N a m i e s t o niekoko/dakoko/voakoko/kokosi sa pri l t k o v c h p o d s t a t n c h m e n c h p o u v a j p r e h o d n o t e n n e u r i t z m e n nieo/dao/volao/osi, napr.:

nieo

masti

(mky,

soli,

radosti,

hudby). ud, nieo

Tieto kvantitatvne vrazy, robotnkov, voao det, osi

homoiakov,

n y m n s n e u r i t m i z m e n a m i , sa s e k u n d r n e p o u v a j aj n a u r e n i e p o t u
j e d n o t l i v n ( k u s o v ) , n a p r . : nieo

osi cestujcich.

Maj udov a hovorov rz.

mal as (iastka), via, menia, hodn

K zlomkovm slovkm nejestvuj paraleln neurit slovky. Neurit as celku

a potu sa vyjadruje opisom ist as (Siastka),

as (iastka).

V matematike sa veobecn zlomkov h o d n o t a oznauje vrazom

entina.

Skupinov

slovky

S k u p i n o v s l o v k y sa v o funkcii z k l a d n c h s l o v i e k p o u v a j p r i p o m n o n c h p o d s t a t n c h m e n c h a p r i p o d s t a t n c h m e n c h o z n a u j c i c h veci (osoby) j e s t v u j c e v d v o j i c i a c h ( p r o c h ) , i v o v i a z a n c h m n o s t v c h , a k o

jedny aty, troje nh, tvoro zpaliek. V t a k e j t o funkcii s t v a r o v o u obmenou

z k l a d n c h sloviek, k t o r z a s t u p u j . V o s t a t n c h p r p a d o c h ( p r i i n c h p o d s t a t n c h m e n c h ) s s y n o n y m n so z k l a d n m i s l o v k a m i , p r i o m k v z n a m u p o t u pristupuje zrete n a s h r n (kolektv) vec. S k u p i n o v slovky s a p o u v a j aj v t e d y , k e d s a m p o d a seln s h r n r a d u s k u t o n o s t r o z l i n h o r o d u a druhu. V t a k c h prpadoch ich nemono nahradi zkladnmi slovkami. Veobecnm z m e n n m koreltom s k u p i n o v c h sloviek j e z m e n o koko a k o p r i z k l a d n c h s l o v k c h . (Aj t o j e d k a z i c h z k e h o z v z k u s o z k l a d n m i s l o v k a m i . ) S k u p i n o v slovky s a t v o r i a o d z k l a d n c h s l o v i e k p r
p o n o u -oje: dvoje, sedmoro, osmoro, obidvoje/oboje, devtoro, desatoro, troje, a p r p o n o u -oro: tiscoro tvoro, ptoro, estoro, slovkou storo, atd. Skupinovou

k z k l a d n e j s l o v k e jeden

j e j e j m n o n t v a r jedni

jedny.

K z k l a d n e j s l o v k e obidvaja/obaja obidva/oba obidve/obe je paraleln s k u p i n o v s l o v k a obidvoje/oboje. P o u v a s a a j p r e d m e t n e v o v z n a m e ,, j e d n o i druh , toto i ono".

Ako vane d, t a k i vane prijma, oboje v primnosti srdca. ( O L T S O V ) Oddala som m u i centimeter", i citrn", on si oboje uloil veda seba pod papln, ( O L T S O V ) slovky dvoje, troje, tvoro a t d . sa v starej odbornej literatre oznaovali a k o hro madn (Frao M r z ) , rozmanitos v jednote vyslovujce" (. t r ) a v novej odbor nej literatre ako rozleovacie. Vskum ukzal, e kontatovanie, akoby tieto slovky vyjadrovali zrove poet i druhov rozmanitos neobstoj; t e r m n rozleovacie slovky, motivovan prpadmi, ke sa slovkami dvoje, troje a t d . a ich predlokovmi vrazmi vo dvoje, vo troje, na dvoje, na troje a.t. vyjadruje rozlenenie celku i potu
(Palicu rozlomil vo troje; Rozdete sa vo dvoje!), je zky. Za n a j a d e k v t n e j pokladme

termn skupinov

slovky

(kolektva),

ktor m oporu i v starej odbornej literatre.

S k u p i n o v s l o v k a jedni jedny s a v d y s k l o u j e s p o l u s u r o v a n m p o d s t a t n m m e n o m , k t o r j e v d y v p r s l u n o m p d e . N a p r o t i t o m u dvoje, troje sa a l e b o s k l o u j ( p o d a v z o r u p), a l e b o o s t v a j b e z z m e n y , n e s k l o u j sa s l o v k a tvoro a v y i e s k u p i n o v s l o v k y s a n e s k l o u j .

K e spojenie a k o celok m s y n t a k t i c k p o s t a v e n i e N . , G. a A., m e n o selne u r e n h o p o d s t a t n h o m e n a stoj p r i n e s k l o o v a n c h s k u p i n o v c h s l o v k c h dvoje, troje, tvoro v G., i n o k e d y v p r s l u n o m p d e . A l e p r i s l o v k c h dvoje a troje v N . a A. m e st u r e n p o d s t a t n m e n o z r i e d k a aj v N . p l . , n a p r .
dvoje dvier aj dvoje dvere, troje nonc aj troje nonice. V a r i a n t y dvoje d,vere,

troje

nonice

maj udov rz.

Prpady ako ptor" vojaci, ptoria" chlapci vznikli kontaminciou zkladnch a skupinovch sloviek. Vyskytuj sa zriedka v starej beletrii a v udovch roz prvkach. Jeden-dvaja by sme mali okolo oho robi, ale nie estoria-osmoria. ( T A J O V S K ) Ili tie deti sli, po roku po jednej krave ili vysli dvanstoria. ( C Z A M B E L ,
ROZPRVKY).

Pouvanie

skupinovch

sloviek

S k u p i n o v slovky sa p o u v a j : 1. p r i p o m n o n c h p o d s t a t n c h m e n c h v p l a t n o s t i z k l a d n c h sloviek: Potom buchli ete jedny dvere a hlasy trochu utchli, ( M I N ) o sa pamtm, ani jedny voby sa neobili bez pijatiky, ( H E K O ) Roboty mlo, a od pol druha roka nado budla som si dvoje iat. ( K U K U N ) Manestrovch iat prilo do R O H na plu ptoro; dvoje do Brodna, jedny na Lehtku a dvoje do Stodolia. ( H E K O ) Nevidie nikoho, a dver troje, ( T A J O V S K ) Mali troje snok.' ( K U K U N ) Videl pred sebou estoro dvier, ( J E S E N S K ) Pn notr v Kokovciach m desatoro iat v kasni. ( T A T A R K A ) Chvalabohu, m z jedno dvanstoro iat. ( J E S E N S K ) Nadarmo obleie si desa rch, nadarmo zavrie dvanstoro dver, ( S M R E K ) 2. p r i p o d s t a t n c h m e n c h o z n a u j c i c h veci, k t o r j e s t v u j v proch:

Vidm, e vetci rodiia chceli by ma bezchybn deti, i kre ich poda toho pravm i nepravm spsobom vdy v dobrej snahe ale do bezchybnosti neokre ich nikdy, ani jedni, ( O L T S O V ) Opona sa odchlila, spoza nej dvoje bystrch o pozeralo do siene, ( K U K U N ) Z troch prov bagaiic dvoje hned zamar do rieky, lebo s nani. ( H E K O ) Otec ete rno vyistil troje topnok, (TAJOVSK) 3. p r i p o d s t a t n c h m e n c h o z n a u j c i c h v e c i v o v i a z a n c h Od vera si minul dvoje zpaliek, mnostvch: (zus)

(zus) Kpil som si estoro sardiniek,

4. n a v y j a d r e n i e s h r n n h o p o t u p r e d o v e t k m p r i p o d s t a t n c h m e n c h strednho rodu; najm pri takch, ktor oznauj mlat: Potom si Barica zaznail ete do poznmky, z kokch rodn m v kole viac ako
dvoje det a z kokch viac ako troje. ( F . K R I ) Plac cupk bos dolu cestou so tvoro demi, ( H E K O ) Opatrovala vraj vnence, tvoro pozbieranch drobnch det bez rodiov, ( T A T A R K A ) Ved tak, ha: u maj estoro prasiec, a deti niet stih obriadi. ( T A J O V S K ) Skorej vychov jedna ma sedmoro det, ako sedmoro det jednu matku. ( P R S L . ) Havrany mali dvoje mlad a nemohli ich vychova, ( C Z A M B E L , R O Z P R V K Y )

Troje enskch no, doloench smevom, uhlkmi v oiach a vypnutm ps, je re najzretenejia. ( H E K O )

5. n a o z n a e n i e s h r n n h o p o u n a j m o s b v r o d i n e , v k o l e k t v o c h , k t o r v y s t u p u j a k o u z a v r e t s k u p i n a ; z r i e d k a v e j i e aj n a v y j a d r e n i e s e l n h o s h r n u vec v b e c : Pozri lepie do veci: vs je v dome aj t a k len troje, ( G A B A J ) tvoro ud stlo chvu pri stole s oami sce vlhkmi, ale iau v nich nemali, ( H E K O ) No mala pliagu J a s e ov, ktor vyvracala i bohat domy a chudobu trznila bez prestania: tvoro kriem. ( K R M R Y ) Radej by som bol zdral ptoro zach. ( C H R O B K ) Podosvy na [korbe] elezn, boky politra - o s m o r o do nej vojde, ( K U K U N ) Po cel mesiace skrval sa a utekal cez hory, doly a devtoro riek. ( J I L E M N I C K ) Vlani sa jej dvanstoro vajec zastudilo; sam zvzok! ( K U K U N ) Poul som len za sebou dimivpd a dvoje i t r o je zachran. ( C H R O B K ) Prietr mrana vyhrzla dieru do sveta: hlbok ako studa, i rok ako ptoro psch zabrechan. ( H E K O ) 6. p r i r o z l e n e n ( r o z t i e p e n ) c e l k u a l e b o k o l e k t v u n a i s t p o e t m e n c h celkov: Tento dvor rozdelm n a dvoje, ( K U K U N ) Musm pracova, ked budeme n a d v o j e i. ( T A J O V S K ) Spadlo z klina oje, ulomilo sa v dvoje, ( P O R E K . ) Jeho gazdovstvo je vlastne mal majer i hospodrsky rozdelen n a troje: na dorbanie vna, na pestovanie zboia a na dochovvanie dobytka, ( H E K O ) Z h u n k y v o s m o r o vis remenec, n a si zaves baltu mldenec, ( S L D K O V I )
7. v ustlench vrazoch devtoro remesiel, desatoro prikzan/desatoro

( s u b s t . ) , ptoro prikzan/ptoro (subst.); 8. s k u p i n o v s l o v k y tvoro a ptoro s v z a s t a r a n o m f r a z e o l o g i c k o m s p o j e n tvoro na ptoro, k t o r m a l o v z n a m d n e n h o dve na tri; Po mltil tvoro na ptoro o svojom poven,
Neurit skupinov
(HURBAN)

slovky

A k o neurit s k u p i n o v slovka je v spisovnej slovenine z n m a len s l o v k a viacero, u t v o r e n o d n e u r i t e j z k l a d n e j s l o v k y viac p r p o n o u -ero. J e s y n o n y m n s n e u r i t o u z k l a d n o u s l o v k o u viac/viacej. K e d uruje osobn p o d statn men muskho rodu, zvyajne m kongruentn podobu. slovka ( viacer m v z n a m n e u r i t e j z k l a d n e j s l o v k y . Mnoh Trenania sa zlostili z tohto pohanenia, viacer vak kodoradostne sa usmievali.
(BRANECK)

N s o b n slovky
N s o b n slovky oznauj, koko rz sa v y s k y t u j e , opakuje ist dej a l e b o j a v p o m e n o v a n slovesom, zriedkavejie aj p o d s t a t n m m e n o m ( z v a deverbatvnym) a koko rz sa stupuje vlastnos v y j a d r e n p r d a v n m m e n o m alebo prilovkou. Poda t o h o , pri k t o r c h z t c h t o slovnch druhov s t o j a , m a j n s o b n s l o v k y p o v a h u n e s k l o n n h o s l o v k o v h o v r a z u : p rz/p
krt iada, tri razy/trikrt kraj, desa rz/desakrt lepie; podobu prslovky:

22

Morfolgia

337

dvojnsobne razov dvka,

zaujat,

dvojmo

napsa;

alebo p o d o b u prdavnho m e n a : oblok, tvornsobn vstrel.

jedno

viacrzov

pozvanie,

trojit

H l a v n o u s k u p i n o u n s o b n c h sloviek s slovkov v r a z y , k t o r sa s k l a d a j zo z k l a d n e j slovky a slova raz-razy-rz alebo z m o r f m y -krt. V o d b o r n o m t l e j e astej v a r i a n t s m o r f m o u -krt, v h o v o r o v o m a u m e l e c k o m t l e j e astej v a r i a n t t v o r e n p o m o c o u slova raz. S p o j e n m slova razrazy-rz a l e b o m o r f m y -krt s u r i t o u z k l a d n o u slovkou v z n i k a j u r i t n s o b n slovky, a k o p rz, pkrt; v spojen s n e u r i t o u z k l a d n o u slov k o u v z n i k a j n e u r i t n s o b n slovky, a k o mnoho rz/mnohokrt. P a r a l e l n o u n s o b n o u slovkou k z k l a d n e j slovke jeden j e raz. O b y a j n e sa p o u v a b e z z k l a d n e j slovky; l e n n a z d r a z n e n i e sa p r e d u k l a d i e z k l a d n slovka jeden: jeden raz. Zdraznenie, e dej sa n e o p a k o v a l , v y j a d r u j e sa s p o j e n m slova raz s v a r i a n t o m slovky jeden jedin: jedin raz. R o v n o c e n n j e v a r i a n t s morfmou -krt: jedinkrt. alie t r i n s o b n slovky m a j t a k t o p o d o b u : dva razy, tri razy, tyri razy. Slovo raz ( p o d s t . m e n o m u . rodu) m p r i slovkch dva, tri, tyri p o d o b u N . p l . a k o aj i n p o d s t a t n m e n . O d p vyie m slovo raz p o d o b u G. p l . rz:
p rz, es rz, devdesiat jedenkrt, polkrt, dvakrt, dvaapolkrt, trikrt, rz, tisc tyrikrt, rz, milin pkrt, rz; vea rz. D r u h v a r i a n t stokrt, milinkrt, mnohokrt;

n s o b n c h sloviek s asticou -krt

nulakrt.

sa t v o r v o v e t k c h p r p a d o c h r o v n a k o :

N s o b n . s l o v k y t v o r e n p o m o c o u slova razjrazyjrz sa pu a k o d v e s l o v : jeden raz, dva razy, sto rz n a p r o t i t o m u i c h s y n o n y m n v a r i a n t t v o r e n p o m o c o u m o r f m y -krt sa pe a k o j e d n o slovo: dvakrt, pkrt, tisckrt. Slovo raz m p o d a dnenej n o r m y p r i slovke p a vych, a k o aj p r i n e u r i t c h z k l a d n c h slovkch, p r i slovke nula a z l o m k o v c h slovkch pol a tvr p o d o b u rz. V r a z y p r a z y , m n o h o r a z y " (praz, v e a r a z " a p . ) sa p o k l a d a j z a nespisovn.
Urit nsobn slovky

a) T v o r e n p o m o c o u slova

raz-razy-rz:

Mlokto z prtomnch ver, e predseda odvol slov, ktor u raz vyslovil, ( H E K O ) Jeden raz mu eny z Vrtok, Ruomberka a iliny aj sem chodit po mku, nielen vdy do Trnavy a Novch Zmkov, ( H E K O ) Srnec hned za tm v htine dva razy zabrechal. ( P L V K A ) Vedela d o b r e ^ e jesienky kvitn dva razy do roka. ( F I G U L I ) Na oblon tabuu niekto tri razy zaklopal, ( M O R I C ) [Lekr] ist uko. Raz, dva razy, tri razy. ( H E K O ) Tej noci ete tyri razy sa vrtili hore na Bukovinku. ( M O R I C ) Kapusta sedem rz prihrievan je najlepia, ( P R S L . ) Od tch je Grajciar osem. rz chudobnej, ( H E K O ) Odpe ho desa rz a vdy inak dr pritom pero. ( R Z U S ) tyriadvadsa rz ta u popreskakovali mrazy, ( D O B I N S K , P O V E S T I ) A o by vs oklamali devdesiatdev rz, predte svoje mdre hlavy za sub aj po st raz. ( M I N ) U je nie inak, ja sla musm mat!" omral si v ten de i sto rz. ( T I M R A V A )

N s o b n slovka raz m r o z r e n v z n a m o v p l a t n o s p o d o b n e a k o z k l a d n slovka jeden, n a m i e s t o k t o r e j m e n i e k e d y s t (napr. p r i p o t a n raz, dva, tri atd'.).

Raz, dva, raz, dva, ruaj kroky,
(HORK)

Spojenie ani raz v y j a d r u j e p o p r e t m m i n i m l n e h o v s k y t u deja j e h o n e v s k y t ; spojenie ani raz j e v benej rei s y n o n y m o m o d b o r n h o v r a z u nulakrtjnula rz.

o ije, ani raz Danielovi nevhuplo do hlavy, e b y aj jeho dua mohla ma nejak praktick hodnotu, ( H E K O ) N s o b n slovka raz v s p o j e n s u k a z o v a c m z m e n o m tak alebo k v a n t i t a t v n y m u k a z o v a c m z m e n o m tok a alej s p o z i t v o m a k o m p a r a t v o m p r d a v n h o m e n a a l e b o p r s l o v k y v y j a d r u j e z d v o j e n o s prslunej k v a n t i t y . P r i t o m cel v r a z m e b y z d r a z n e n a s t i c o u ete. J e t o h o v o r o v p r o s t r i e d o k n a v y j a d r e n i e d v o j n s o b n e j k v a n t i t y . H o v o r o v s p o j e n i a (ete) raz tak,
raz tok, razy tok, raz toko, dva razy ete raz dlh toko, s s y n o n y m n s v r a z m i dva razy tak dlh. tak, dva dva razy

Kra [lieebn] by bola bvala raz tak ak, ( J E S E N S K ) roda bude hdam raz tok, ( H E K O ) V druh rok ptal Miko mesane raz toko ako v prv. ( T A J O V S K ) A raz toko lekvru navar! ( H E K O ) tyridsa rokov je od jeho smrti, viac, i dva razy toko od vydania niektorch jeho diel. ( A . M A T U K A ) Nu t u hned cel zhrada bola ete raz krajia ako skorej, ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Spojenie raz-dva m v z n a m ,,ihned' , ,za vemi k r t k y as".
5 e

Tly ita v dlhej horave raz-dva oltli ako zlato, raz-dva s v Slanej doline, ( M O R I C ) b) T v o r e n m o r f m o u -krt:

(PLVKA)

Ked prejd Priekopy,

Potiahol si dvakrt z fajky, ( T O M A K ) Pdorys je dvakrt tok, ako mala star kola, ( M I N ) Trikrt sa obrtia a trikrt si zakvaj rukami, ( H E K O ) Touto rchlosou by bolo mono obehn nau Zem dookola po rovnku pribline sedemapolkrt za sekundu, ( H A J K O ) Zkladn slovky stotisc, dvestotisc a pod. niekedy mvaj i zdrazovaciu podobu typu jedenkrt stotisc j j edenkrtstotisc, jednostokrttisc. Spolu dostali skoro jedenkrt stotisc americkch rvovch podloiek. Po pardnom obede na fare vzal svoj socialistick bi a za dva tdne vyahal nm v Zpadnom meste j edenkrtstotisc korn. Vyslovil ndejn oakvanie, e druhch jednostokrttisc zlo do kostolnej pokladnice Zelen Misa sama. Co ostane rtajc v miernych potoch dvestokrttisc z toho polovicu ke odovzda Veronike, ( H E K O ) c) N s o b n s l o v k y s p o v a h o u a d j e k t v a t y p u jednorazov, pfrzov, nsobn'vyjadruj o p a k o v a n o s a l e b o z n s o b e n k v a n t i t u prslunej (javu). selne u r u j d e v e r b a t v n e a l e b o d e a d j e k t v n e s u b s t a n t v u m . dvoj veci

Ide popri statkoch s dvojnsobnou vnosou, ( H E K O ) Ked po dvojnsobnom vybubnovan v dedine nik sa nedostavil na prca do tehelne, vysok oficier zablskal

ocelovo-edivmi oami, ( M O R I C ) Bud ma tvornsobn rodu, ( M I N ) Tam bola [sekera] dva tdne a potom na tvornsobn chodenie chceli vrti star, rozhegan, pokriven, hrdzav, s poriskom vykvanm a do poloviky zhnitm, ( J E S E N S K ) Odvdaia sa predsedovi sdu dvadsatyrinsobnm stisnutm jeho mandravej ruky. ( H E K O ) d) N s o b n slovky dvojit, trojit, k t o r a k o z h o d n p r v l a s t k y u r n j p o d s t a t n m e n o , v y j a d r u j rozlenenos p r s l u n h o p r e d m e t u , n a p r . dvojit dvere,
dvojit oblok (ako dvojdielne dvere, dvojdielny oblok). V protiklade k nelene-

n m u p r e d m e t u v y j a d r u j jeho nsobenos. Z r i e d k a sa p o u v a e t e p o d o b a tvorit; p r e alie vyie slovky t e n t o d r u h sloviek nie je z n m y . S t m i t o slovkami s v z n a m o v o p r b u z n slovky t y p u podvojn (podvojn vzba); v y s k y t u j s a l e n v o d b o r n o m tle. Star, opadan zemiansky katie poschodn so zvltnym dvojitm krovom a pri vrchu okrhlymi oknami, ( T A J O V S K ) ud stavia sa do uliky, tvor palier, dvojit palier od dvier a po pansk koe ( H E K O ) Lomoziace trojit valce-tri . . . vetko dohromady stlo ochromen a ualo, ( T A T A R K A ) V s t a r c h t e x t o c h s a v y s k y t u j e aj n r e o v t y p Lev dvojaistm zavihol ohoniskom.
(Z N O V O H R . NREIA). (SLDKOVI)

dvojacist.

Stl na dvojaistom rebrku

e) N s o b n slovky s p o v a h o u a d v e r b i t y p u dvojnsobne vyjadruj mieru deja (mieru i n k u d e j a ) , s t a v u alebo p r z n a k u . U r u j selne sloveso, adjekt v u m alebo a d v e r b i u m . . Ale nebojte sa, ak dosiahnete to, o ste si vytili, bude ns to dvojnsobne tei Tvoja spravodlivos vyvi desansobne tvoju mkkos, ( H E K O ) Maxim Gorkij ho situoval trojnsobne: v svislostiach eurpskych, ruskch a v pomere k Puki novi, ( A . M A T U K A ) Tvoja koda sa ti trojnsobne vynahrad, ( D O B I N S K , P O V E S T I )
t

(HORK)

f) V z n a m a d v e r b i l n y c h sloviek t y p u dvojnsobne m a j aj slovky t y p u dvojmo, k t o r m i sa z v y a j n e v y j a d r u j e , v k o k c h , , v r s t v c h j e i s t l t k a , k o k o n s o b n j e dej u s k u t o o v a n s a s n e niekokmi a g e n s a m i , koko n s o b n j e i n o k d e j a a k o k o n s o b n e t r e b a nieo v y h o t o v i ( n a j m o p s o m nostiach).

Ked priiel chlapec, Nikita zloil papier dvojmo a vstril ho do bonho vrecka kabta. Dvojmo zaloen popruh na zadnej nohe sa jednm koncom zalo chomtovite. ( H O V O R K A ) Z roztratench humienok sa ozvali dvojmo alebo trojmo cepy. ( M O R I C ) Pri jeho mohutnej figre dvojmo iana bola jeho tvr. ( V A J A N S K ) iadosti sa podvaj dvojmo na predpsanom tlaive, ( T L A ) Rozdeovai vyhotovia o tom stvormo shrnn zoznamy, ( T L A )
(MORIC)

Z p r k l a d o v j e z r e t e n v z n a m o v svislos sloviek t y p u dvojmo

nmi slovkami typu dvojit dvojitej-o a dvojnsobn papier

s nsob
dvojnsobne.

V p r v o m a d r u h o m p r p a d e slovka dvojmo
en popruh.

b y sa m o h l a n a h r a d i s y n o n y m n o u
vo dvoje, vo dvoje zalo

s k u p i n o v o u slovkou s p r e d l o k o u v, vo: zlozil

Neurit nsobn slovky

N e u r i t n s o b n slovky s a s k l a d a j a l e b o z n e u r i t e j z k l a d n e j s l o v k y a t v a r u rz, k t o r sa pe o s o b i t n e , a l e b o z m o r f m y -krt, k t o r sa p e s p o l u s o u a k o j e d n o slovo. N e u r i t s l o v k y sa t e d a s p j a j s G. p l . s l o v a raz a k o slovka p a v y i e . N e u r i t n s o b n s l o v k y m a j t a k t o p o d o b u :
mlo krt, rz, vea rz/mnoho niekokokrt, rz, viac raz, rz, koko niekoko rz, toko tokokrt, rz, rz; pr rz, zopr rz, dos rz, neraz-nedva, viackrt, nie raz, nejeden mlokrt, nejedenkrt. veakrt/mnoho

kokokrt,

Vo v z n a m e n e u r i t c h n s o b n c h s l o v i e k s a t e d a p o u v a j aj s l o v k o v z m e n (koko rz, toko rz, kokokrt, tokokrt); s rovnoznan s s l o v k o u vea rz alebo niekoko rz. Niekedy treba i obete prina, t m viac, e je to len m l o rz do roka. ( K U K U N ) Vea rz sme si u hovorili, e v naej republike niet nijakch pnov, ( H O R K ) A star ma mu mnoho rz dohovrala, ( T A J O V S K ) mysel n vyslovili sme viac rz. ( T R ) Jedin, o si dovolil, bolo, e niekoko rz otrepal panuku o dlku, ( O L T S O V ) Podslny u i pr rz zvol, ( V A J A N S K ) Hej neraz pozrie do neba, i slnce ete vysoko, ( K U K U N ) V tie asy i malej vetenej Lune dostala sa nejeden raz pruka od jarabej cipky, ( O L T S O V ) Ba neraz-nedva som a primne i upomnula. ( H V I E Z D O S L A V ) Hrdlo ete i teraz mm dobr, dos rz prekrim i pna rechtora v kostole. ( T I M R A V A ) Museli, sme ho koko rz na ruky bra a varova, aby ho nedoiahla.
(OLTSOV)

U r i t n s o b n slovky t y p u dvojnsobn, dvojnsobne t m i p a r a l e l u v t y p e niekokonsobn niekokonsobne,

mnohonsobne, veansobn veansobne a viacnsobn

maj medzi neuri mnohonsobn

viacnsobne.

A d j e k t v n e bliie u r u j s u b s t a n t v a a a d v e r b i l n e bliie u r u j adjektva a adverbi.

NICK)

sloves,

Strieali z puiek a niekokonsobn ozvena ich vstrelov zaplnila cel dolinu, ( J I L E M Niekokonsobn reprezentant Vlastimil Ruika dal si cenn zvzky, ( T L A ) Pritom otcovi ani na um neprilo chcie mu za m n o h o n s o b n ustvame zaplati, ( J G ) Mme viacnsobn pouenie, ( K T J L T T Y ) Siny viacnsobn prevedieme n a niektor z prpadov predchdzajcich, ( I L K O V I ) Niekokonsobne sa zvil poet pracovnkov. ( T L A ) Oznamuje sa poddanm, e dnes rno pna grfa napadlo aksi chlapisko a e ho viacnsobne poranilo. ( J G ) Nech sa v m toho vetkho urod m n o h o n s o b n e ! ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Prenanie tepla prdenm je niekokonsobne vie ako vede nm, ( H E N Z E L ) Robia to pni majci m n o h o n s o b n e v dchodok ako ja. ( J G ) U r i t n s o b n slovky t y p u dvojit, t m i zodpovedajce paralely. dvojit, dvojmo nemaj medzi neuri

R a d o v slovky
R a d o v slovky v y j a d r u j seln p o s t a v e n i e ( p o r a d i e ) veci a l e b o d e j a I c h z m e n n k o r e l t y s kok, kok raz. G r a m a t i c k y s a s p r v a j a k o p r -

d a v n m e n (prv, raz, niekok

tret, posledn,

niekok)

a l e b o p r s l o v k y (prv niekokkrt).

raz,

posledn

raz; prvkrt,

poslednkrt,

Vo v e t e m u s t v o

funkcii a t r i b t u a prilovkovho u r e n i a . R a d o v slovky k z k l a d n m slovkm jeden, dva, tri, tyri m a j n e p r a videln p o d o b u prv, druh, tret, tvrt. Z a n a j c slovkou piaty s a r a d o v slovky t v o r i a o d z k l a d u z k l a d n e j slovky p r p o n o u -, -, -j-y, -a, -e (pri slovke tisci p r p o n o u -i, -a, -e); p r i t o m s a k r t k a s a m o h l s k a z k l a d u
predluje: piaty, iesty, siedmy, smy, deviaty, desiaty, dvadsiaty, tridsiaty,

tyridsiaty, & d l h s a m o h l s k a a d v o j h l s k a sa z a c h o v v a : jedensty . . . devt nsty; pdesiaty . . . devdesiaty; tisci. T a k i s t o bez z m e n y o s t v a spoluh l s k o v z k l a d p r i o d v o d z o v a n r a d o v e j slovky st. slovky nult, milinty, miliardt m a j rozren p r p o n u -tj-ty. R a d o v slovky, k t o r oznauj seln p o r a d i e deja, s k l a d a j sa z prslunej r a d o v e j slovky a slova raz: prv raz, druh raz, tret raz, dvadsiaty raz, a l e b o z r a d o v e j slovky a spolu s o u psanej m o r f m y -krt: prvkrt, dvadsiaty krt. P r d a v n m e n prv, najprv p r i t v o r e n k r a d o v e j slovke prv a k o jej k o m p a r a t v a s u p e r l a t v m a j v spisovnej slovenine p o m k n u t v z n a m . Prv m v z n a m t e n , k t o r p r v stoj v r a d e (skor, p r v p r i c h d z a j c i n a r a d " ) a najprv len zdrazuje s u p e r l a t v n y v z n a m r a d o v e j slovky prv. K e d m prv v z n a m ,,dleitej" a najprv v z n a m najdlei t e j " , z a r a d u j sa m e d z i s e k u n d r n e v l a s t n o s t n p r d a v n m e n .
C

V udovej rei prv vystupuje v postaven radovej slovky, ktor je synonymn so spisovnou slovkou prv. Ete sa potom dvaja vybrali, ale aj t tak obili ako prv kamart, ( C Z A M B E L , R O Z
PRVKY)

R a d o v slovky s g r a m a t i c k o u p o v a h o u a d j e k t v a o k r e m tret a tisci sklouj poda v z o r u pekn; tret a tisci sa s k l o u j poda v z o r u cudz.

sa

Urit radov slovky

U r i t r a d o v slovky m o n o v y j a d r i selnmi z n a k m i . K e d sa u r i t r a d o v slovky zapisuj slicami, z a p o s l e d n o u slicou sa
pe b o d k a : 1. prv, siedmeho mja, 8. smy, 90. devdesiaty, kapitola. 1000. tisci: 7. mja 19. kapitola devtnsta 20, strana A k r a d o v slovka (zazna 76, zvzok 8, roku 1960.

en slicami) stoj z a u r e n m p o d s t a t n m m e n o m alebo o z n a u j e l e t o p o e t ,

b o d k u z a o u n e p e m e : kapitola 127, na strane

Ale t i e t o sla s a r o v n a k o asto taj a k o z k l a d n slovky, b a p r i l e t o p o t o c h z k l a d n slovka je ovea zvyajnejia. L e t o p o t y s r a d o v o u slovkou

(roku tisc devsto tyridsiateho smeho) maj rz vyieho tlu. prv, tridsiaty deviaty, devdesiaty

R a d o v slovky o d 2 1 . d o 99. m a j a l e b o v o b o c h a s t i a c h t v a r p r d a v n c h
m i e n a p u sa a k o d v e s l o v : dvadsiaty

smy, alebo m a j r o v n a k o s p r v n u , a l e z r i e d k a v e j i u p o d o b u , p r i k t o r e j j e d n o t k y s t o j a n a p r v o m m i e s t e ; t i e t o v a r i a n t y s a pu a k o j e d n o s l o v o :
jedenadvadsiaty, devatridsiaty, osemadevdesiaty.

Sadov

slovka

prv

Peter odvrtil zrak a po prvom otrase vybil v om vzdor, ( P L V K A ) Vezmime si pomery pred prvou svetovou vojnou, ( H E K O ) Nebola to lska n a prv pohad, t o nie! ( M I N ) Prv mi bolo Zuzke a Marke naloi, aby si v nastalej hned trme-vrme najprv svoje veci dali na bezpen miesto, ( O L T S O V ) R a d o v s l o v k y t y p u prv i prv raz m u m a aj t v a r p l u r l u ; v t e d y v y j a d r u j , e n a p r s l u n o m m i e s t e v r a d e j e niekoko j e d n o t l i v c o v ( k o l e k t v ) , alebo e slovka z h a n i e k o k c h j e d n o t l i v c o v stojacich n a t o m i s t o m sel n o m m i e s t e v r o z l i n c h r a d o c h . slovky prv a posledn okrem toho mu v y j a d r o v a , e i d e o n i e k o k c h n a z a i a t k u alebo n a konci p r s l u n h o r a d u . V prv dni do izieb nm tieklo ako cez rieicu a nradie popatilo. ( O L T S O V ) Bol som medzi prvmi, o druh de rno prili do korrala. ( K U K U N ) Povalo ich i niekoko mladch gazdov z novej koly, prv iaci Tichho, ( T A J O V S K ) Boli v t e d y u pri prvch domoch v Klancoeh. ( M I N ) Aj oni akali na prv lastoviky, ( M I N ) Takisto sa takmer iadna pozornos nevenovala prvm robotnckym asopisom n a Slovensku, ( G O S I O R O V S K ) Nebojte sa tak za ns ved azda nejdeme prv do sveta a o tri roky ns mte t u . ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Prv vron ty t o sce neukazuj, druh troka, no tretie u oplvaj chvlou, ( H E K O ) R a d o v s l o v k a prv m e b y bliie u r e n z m e n o m sam, k t o r s t o j p r e d o u , a l e b o s l o v k a m i jedin, posledn/ostatn, pripojenmi k nej spoj
k o u a: sam a posledn prv, prv a jedin, prv a posledn/ostatn. prv a posledn/ostatn Z m e n o sam pri

r a d o v e j slovke prv

l e n z d r a z u j e jej v z n a m , n a p r o t i t o m u u r e n i a
a jedin,

jedin

v s p o j e n i a c h prv

pridvaj k v

z n a m u r a d o v e j s l o v k y okolnos, e r a d vec v l a s t n e n e v z n i k o l , l e b o lo l e n o j e d n u j e d n o t l i v i n u . V r a z y prv a jedin a prv a posledn/ostatn s rovnoznan a mono ich substituova zmenom sm/samotn. Prv sa dostal dnu Kapustk, ved tu bol sam prv. ( L A Z R O V A ) Bol vemi h r d na to, e on prv a jedin ho predsa zbadal, o aj od chrbta a zdiaky. ( T A T A R K A ) Vrazy prv a jedin, prv a posledn j ostatn vznikli na zklade predpokladu, e mohol alebo mal v danej situcii vznikn rad vec.
L e n v s p o j e n i a c h , a k o s druh a posledn, tret a posledn . . . , sa v y j a d r aj

celkov m n o s t v o j e d n o t l i v n v r a d e ; i n r a d o v slovka v y j a d r u j e l e n t o , koko j e d n o t l i v n stoj p r e d p r s l u n o u u r e n o u j e d n o t l i v i n o u . N a p r . r a d o v slovka iesty vyjadruje, e prslun p r e d m e t predchdzalo v r a d e p zstupcov (prv a piaty). R a d o v s l o v k a prv v y j a d r u j e , enou u r e n z s t u p c a p r s l u n c h j e d n o t livn stoj n a z a i a t k u r a d u , e h o t e d a n e p r e d c h d z a n i j a k i n ; r a d o v

slovka posledn v y j a d r u j e , e u r e n z s t u p c a j e d n o t l i v n stoj n a k o n c i r a d u , e h o t e d a p r e d c h d z a l i v e t k y j e d n o t l i v i n y p r s l u n h o r a d u . A l e p r v e preto,, e slovka posledn n e v y j a d r u j e p r e s n e seln p o s t a v e n i e v r a d e ( n e u d v a , koko j e d n o t l i v n predchdzalo), p a t r m e d z i n e u r i t slovky. seln p o r a d i e deja u d v a j r a d o v slovky s g r a m a t i c k o u p o v a h o u p r slovky t y p u prv raz j prvkrt. Prvo na sebaurenie bolo prv raz proklamovan a uskutoovan Oktbrovou revolciou, ( G O S I O R O V S K ) K e d r a d o v slovka prv raz v y j a d r u j e asov okolnos, v y s t u p u j e a k o s u b s t a n t i v i z o v a n a sklouj sa v nej o b i d v a leny. Spojenie na prvom raze m t a k v z n a m a k o prslovka ihne'' a r a z o m " . V udovej rei s a r a d o v slovka prv raz sklouje aj p r i u v d z a n r a d u , t e d a i v o s v o j o m p v o d n o m vzname. A hla! Na prvom raze dita utichuje, na druhom u pekne u, a na treom raze usmeje sa mu, akoby n a striebornch strunch zahral, ruikami tapk, ( D O B I N S K , P O V E S T I )
P o d o b n e s b e n v r a z y od prvho razu, po druhom raze, pri tretom raze,

k t o r d o k a z u j s u b s t a n t v n u p o v a h u slova raz.

Radov

slovka

druh

R a d o v slovka druh m j e d n a k seln v z n a m a j e d n a k ( a k o aj slovka jeden) z m e n n v z n a m . J e s y n o n y m n so z m e n o m in. D v o j i c a jeden druh m v z n a m tento in alebo tento tamten. Z m e n n m u v z n a m u s a slovka druh pribliuje v t c h p r p a d o c h , k e p r s l u n celok a k o k o l e k t v sa del n a d v e asti; p r v sa ozna z k l a d n o u slovkou jeden jedna jedno a d r u h r a d o v o u slovkou druh druh druh. Vea r z t u b v a p r o t i k l a d
tento druh, tto druh.

Po pol roku priiel druh pyta. ( J E S E N S K ) Oi, moje oi, nespali tej noci, na druh nebud, ako hadie bud. ( H E K O ) U som chodil druh rok z dediny do mesta do koly, a hodiniek ni. ( T A J O V S K ) Jednm okom dnu, druhm von. ( P O R E K . ) V noci na druh vianon sviatok udrel mrz. ( L A Z R O V A ) Tu sa Skora zahniezdil, akoby mu bolo tesno, a hodil iapku na druh ucho. ( K U K U N ) Do druhej trv vsluch svedkov, ( H E K O ) P o d o b n e aj r a d o v slovka druh raz a slovkov v r a z po druh raz m v a j o k r e m svojho z k l a d n h o selnho v z n a m u aj v z n a m p r s l o v k y i n o k e d y " . Len ked biisko druh, tret raz zahvialo na jeho tele, uvedomil si, e ho gazda obva. ( H O R K ) Marka zanala ta list druh raz. ( H E K O ) P o druh raz nalial Ivanovi z oboch flia, ( O L T S O V ) Prdte aj na druh raz! (zus) Radov slovka druh sa pouva vo frazeologickch spojeniach ods na druh svet, posla niekoho na druh svet a by v druhom stave.

Radov

slovka

tret

Tret list je od Petrovho brata, ( M I N ) Pasie u tretie leto kravy, ( T A J O V S K ) Do toho klepca dostal sa i Ondri v treom roku svojho prsanctva. ( T A J O V S K ) T o si mal Zachar z tretieho ronka vylieval zlos, e ho nepripustili medzi seba. ( H O R K ) Tam do tch tretch dvier," odpovedal lovek spod viazanice, ( T A J O V S K ) P r i o z n a o v a n h o d n r a d o v slovka tretia a k o i n r a d o v s l o v k y s a pouva samostatne: substantivizuje sa. O tretej rno u vstal a budil star mater, ( T A J O V S K ) A t a k sa stalo, e Mio L a t okolo tretej popoludn trepol do bubna, ( H E K O ) slovka tret p o d o b n e a k o jedni a druh m e m a aj p l a t n o s z m e n a .
(TAJOVSK)

Jedni sedia, fajia, pij a beseduj, in o kolky hraj, tret tancuj,

seln p o r a d i e d e j o v o z n a u j e z l o e n r a d o v s l o v k a tret raz a z d r a z n e n slovkov v r a z po tret raz. Ked sa tret raz videli, u boli soben, ( T A J O V S K ) Nepoastilo sa lakommu kupiskovi u tret raz v ten de. ( F I G U L I ) Rafikov u po tret raz prekutala izby.
(JESENSK)

Zloen r a d o v slovka tret raz s a v u d o v e j rei a p o d a n e j dos a s t o a j v beletrii sklouje a k o s p o j e n i e s l o v k y s p o d s t a t n m m e n o m . Vetko sa do tretieho razu rob. ( T R ) Na treom raze sa ete lepie pousiloval a ahol si ku krovnej, ( D O B I N S K , P O V E S T I ) P r i treom raze obehli u cel svet.
(DOBINSK, POVESTI)

P o d o b n e s a p o u v a j aj r a d o v s l o v k y tvrt, deviaty, desiaty, jedensty . . . dvadsiaty.

piaty,

iesty,

siedmy,

smy,

Aj p r i n i c h s p a r a l e l n a d v e r b i a l i z o -

v a n r a d o v slovky t y p u tvrt

raz.

Potlesk je tak, e neostva inie, len hru od iesteho vstupu opakova, ( H E K O ) Dnes veer doplnila naa Elenka smy rok svojho ivota, ( O L T S O V ) Urila s a m a miesto a as: pri velne v zhrade o deviatej veer, ( F I G U L I ) Pamtajte, t e n chlapec nedoije sa svojho desiateho roku. ( K U K U N ) . . . berie do r u k y labikr a ide im, h d a m u po desiaty raz, preta zaujmav histriu o Bielke a Marienke", ( O L T S O V ) R a d o v slovky p r i a m t a k a k o z k l a d n s a p o u v a j a j n a o z n a e n i e prslunej selne u r o v a n e j v e c i ie p r e d m e t n e . I d e z v a o l e x i k a l i z o v a n elipsu p r i a s o v c h d a j o c h (o h o d i n c h , m e s i a c o c h , r o k o c h ) . Stolrska diela zahkala n a iestu, ( J E S E N S K ) Na nmest u pred smou m r v sa hba sveta, ( K U K U N ) K m neodtrbil hlsnik desiatu, ani sa nevrtila, ( F I G U L I ) Tej noci okolo jedenstej non ticho preal hukot leteckch motorov, ( M O R I C ) Jede nsteho m by svadba," doloila doktorka, ( J E S E N S K )
Radov slovky

dvadsiaty devdesiaty

A koko m rokov? Na dvadsiaty, ( T A J O V S K ) Bolo to krtko po dvadsiatom auguste, ked mi u stolika priamo horela pod zadkom, ( J I L E M N I C K ) Zapamtaj si s t r a n u

tyridsiatu,
(HEKO)

(HEKO)

N a tedr de pribudol pdesiaty obyvate, Ondro Chlisto.

T i e t o r a d o v slovky s a p o u v a j aj v m n o n o m sle v s p o j e n i a c h t y p u tridsiate roky ( = t r i d s i a t y r o k , t r i d s i a t y p r v , t r i d s i a t y d r u h . . . t r i d s i a t y d e v i a t y ) . T a k t o sa r a d o v slovky p o u v a j n a s h r n n u r e n i e p o r a d i a desa ro, a t o n a j m v histrii a v l i t e r r n e j histrii. Je to obraz protikladov spoloenskho ivota, ako sa rozvjal v tridsiatych rokoch, a autor d o vloil v usstavnenej podobe vetko, o sa v om nazhromadilo od pre vratu, ( A . M A T U K A ) Vo mlyne na hrade boli i vye dvestoron nboensk a svetsk knihy a cel slovensk literatra zo tyridsiatych a pdesiatych rokov, ( T A J O V S K )
R a d o v slovky t y p u dvadsiaty prv, . . . dvadsiaty tyridsiaty deviaty; piaty tridsiaty a prv, . .

tridsiaty

deviaty

a t d . ( t z v . m e d z i d e s i a t k o v r a d o v slovky) m a j d v e p a r a l e l n
prv a jedenadvadsiaty, pastyridsiaty

p o d o b y dvadsiaty

atd'., p o d o b n e a k o z k l a d n slovky.
(TATARKA)

Veru n a dvadsiate ieste vroie republiky mnoho dobrch chlapcov plakalo od zlosti. V jni v patyridsiatom sa vrtili posledn dvaja a jeden z nich bol Greo.

(LAZAROV)

V udovej slovesnosti maj radov slovky sedemdesiaty, sedemdesiaty siedmy, dev desiaty v spojeniach typu sedemdesiata siedma krajina vznam neuritho zmena: sedemdesiata siedma krajina ist vemi vzdialen krajina. Kde bolo, t u bolo, v sedemdesiatej siedmej krajine, za ervenm morom a za sklenm vrchom, bol jeden bohat kr, ktor mal vek krajiny, ( C Z A M B E L , R O Z P R V K Y ) Bolo to v devdesiatej krajine, pri sklenom mori a pri drevenej skale, il t a m jeden bohat p n . ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Tento pomenovac postup sa uplatuje aj v beletrii: Nestalo sa to v sedemdesiatej siedmej krajine, ale v naej dedine, ( F I G U L I )
Hadova slovka st
(A. M A T U K A )

Oslavy stho vroia narodenn Vajanskho t u priniesli nvum. Chystal sa koncert na st vroie mestskho divadla, ( G A B A J )

V z l o e n c h r a d o v c h slovkch o d 1 0 1 . s t o v k y a vyie s l o v k y m a j p o d o b u z k l a d n c h sloviek; p o d o b u r a d o v c h sloviek m a j v n i c h l e n d e s i a t k y a j e d n o t k y . P u sa spolu, n a p r . : 101. stoprv, 218. dvestoosemnsty, prv. roku 528. pstodvadsiatysmy, 3806. tritiscosemstoiesty; tisc devsto alebo s t a k

lenen a k o zloen z k l a d n slovky, n a p r . 1961. tisc

P o d o b n e j e t o i p r i s k l o o v a n : v roku tisc devsto esdesiateho prvho.

devsto
esdesiatom

esdesiaty
prvom,

P r i v z n a m n c h r o k o c h , . n a j m z m i n u l h o a t o h t o storoia, s a s t r e t v a m e aj so s k r t e n m i j a d o v m i slovkami. V zime roku tisc devsto tyridsiateho tvrtho napadol sneh na Pustom jarku u zaiatkom decembra, ( P L V K A ) Prilo pokojn leto roku tisc devsto tyridsiateho piateho, ( P L V K A ) Zaiatkom osemnsteho som bol u doma. ( L A Z R O V A ) Samuel

Biheller, 18-ron, padol v s e d e m n s t o m , ( H E K O ) Y devsto p t n s t o m ( = 1915) som rukoval. ( L A Z R O V A ) Ke bol richtrom m d r y J n echnr, u vtedy v devsto desiatom (== 1910) chcel komasovat. ( H E K O ) R e v o l u n r o k 1848 s a k n i n e v o l s t a r o d v n o u r a d o v o u s l o v k o u Pouva sa n a j m v n a d n e s e n o m renckom a publicistickom tle. Liptov naveky hrdm b y t me n a m e r u s m y marec 19. storoia, R a d o v slovky e n s k h o r o d u z a n a j c s l o v k o u druh
p o d o b y z l o m k o v c h s l o v i e k : druh iastka (as), tretia
(HURBAN)

merusmy.

s asou udovej
iastka at.

A ete mu vraveli, e ich ani tretia iastka nevystpila von. ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Nemcov bolo by ete vdy temer tvrt as. ( K U L T T Y ) akal naho malomestsk dom, poetn vinohrady, role, lky, piata iastka mlyna, ( V A J A N S K ) o mi dali z nasubovanho? Ani dvadsiatu iastku, ( T A J O V S K ) P o z l o m k o v e j s l o v k e pol m v a G. sg. r a d o v c h
pol druha litra, pol iesta metra, pol desiata kila mky.

sloviek m e n n

tvar:

Podstatn meno oznau

j c e m i e r u j e v G. sg., a k v r a z m s y n t a k t i c k p o s t a v e n i e N . , G . a A . ; v o s t a t nch prpadoch m t v a r y prslunch pdov. Meno meranej l t k y je v d y v G. sg. Vky sa t a m dvhaj do vky pol druha tisca m e t r o v , ( B E D N R ) Z litra talian skeho vna spravia pol trea a z litra madarskho d v a ! ( H E K O ) Nakoniec sme vyli na ten skalnat kopec, kde stoja pozostatky drskeho chrmu temer spred pol trea tisca r o k o v , ( B E D N R ) Ovea z r i e d k a v e j i e
(TAJOVSK)

s tvary

t y p u pol druhho

roka

a pol druhej

hodiny.

Splnila sa jeho predtucha na dok pol druhho roka musel vydra v Bosne. Pre niekokch oplanov a trubirohov, ktor s a nachodia v pol druhej tiscke jednoduchch Zelenomianov, neoplatilo sa spsobova potopu a podpaova stohy, ( H E K O )

Neurit radov slovky

N e u r i t r a d o v s l o v k y s l e n : niekok,
dakok raz. razjvoakok, voakok raz, koksi

niekok

raz,

niekokkrt/dakok,
(ostatn), pokonn

raz a posledn

Slov uvaj svojho radovej

Neurit

kok, tok, kok raz, tok raz s s l o v k o v z m e n , k t o r s a p o ako opytovacie a odkazovacie, no sekundrne m v a j (na z k l a d e v e o b e c n e j i e h o v z n a m u ) v e x p r e s v n e j r e i aj v z n a m n e u r i t e j slovky.
radov slovka posledn

R a d o v slovka, k t o r o u s a u d v a seln u r e n i e l e n a u z a t v r a j c e h o p r s l u n r a d , m e m a t i e t o p o d o b y : posledn, ostatn a archaick podobu

pokonn; posledn raz, ostatn raz, pokonn raz.

Star J a k u b Gra zaiaril vtedy posledn raz v ivote, ( M I N ) Nu ved ostatn raz mlti ako gazda, ( H E K O ) Ale ako u chcel ods: t u zazrie pred sebou svojho otca, starho, bledho, suchho, ako ho pokonn raz na smrtenej posteli videl, ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Posledn slov vyslovuje Habda-otec jedovat, ( H E K O ) N i e k e d y s a u v e d i e aj celkov seln p o r a d i e o s t a t n e j j e d n o t l i v i n y ; v t e d y neurit radov slovka poslednIostatn (raz) p r i d v a prslunej radovej slovke d o p l u j c u okolnos, e sa o u z a v r u j e seln r a d . Dvanstu a ostatn obe objav H K S dokonca na bedrskej mrzke u Pava od Miny. ( H E K O ) Ete raz a posledn raz sa ptam, kto obral erene!" ( L A Z R O V A ) slovka posledn a jej s y n o n y m u m ostatn vyjadruje shrnne niekokch, razy

k t o r boli n a k o n c i r a d u ; a d v e r b i a l i z o v a n r a d o v slovka posledn/ostatn z h a niekoko d e j o v , k t o r m i s a z a v r u j e i c h r a d .

Za poslednch es dn si vytrpel svoje, ( J A K ) Dala som im s Elenkou, ked ona odchdzala do koly, ostatn dve jabka zo pajze, ( O L T S O V ) V ostatnch tdoch pochopila, e bohatstvo vbec nie je toton so astm, ( H E K O ) Ale ten skoro vyskoil a odtal drakovi aj ostatn tri hlavy, ( D O B I N S K , P O V E S T I ) V m a t e m a t i k e sa n e u r i t seln p o r a d i e v y j a d r u j e v e o b e c n m i r a d o v m i
s l o v k a m i ent entkrt/ent raz.

Druhov slovky
D r u h o v s l o v k y o z n a u j p o e t d r u h o v , n a k t o r sa r o z d e u j veci, deje alebo v l a s t n o s t i o z n a e n n a d r a d e n m s l o v o m . Z m e n n m k o r e l t o m d r u h o v c h sloviek s z m e n kokorak, kokorako. Tieto slovky m a j p o v a h u p r d a v n c h m i e n a l e b o prsloviek. P r v z a s t v a j f u n k c i u z h o d n h o p r v l a s t k u , d o p l n k u , p r s u d k u ; d r u h s t o j a v o funkcii p r i l o v k o v h o u r e n i a . T v o r i a sa z o z k l a d u s k u p i n o v c h sloviek p r i d a n m m o r f m y -ak, -, -
a m o r f m y -ako: jednak, rak, dvadsatorak, trojako, storak, stvorako, ko/obidvojako, dvojak, obojak/obidvojak, mnohorak; dvadsatorako, trojak, jednako, tiscorako, tvorak, dvojako, ptoobojamnohorako. tiscorak, ptorako,

D r u h o v s l o v k y s p r a v i d l a p r e d p o k l a d a j m n o i n u u r e n c h vec, p r e t o sa p o u v a j p r i p o d s t a t n c h m e n c h v p l u r l i , n a p r . : jednak koly, dvojak zemiaky, mnohorak jablk. V singulri s a p o u v a j l e n p r i l t k o v c h a a b s t r a k t

n c h p o d s t a t n c h m e n c h n a p r . : jednak mka, dvojak korenie, tvorak prca.

Urit druhov slovky

Jednak, jednako

D r u h o v slovka jednak,

jednako

vyjadruje druhov jednotu

(jednakos)

istej l t k y a l e b o p r s l u n h o s h r n u vec, v l a s t n o s t a d e j o v .

Zbadali sme, e nae tri kone s vetky jednak, akoby si z oka vypadli, ( F I G U L I ) Tak sa mi zd, e sme mali i jednak ciele, ( K U K U N ) lenmi svzu mu sa sta spolky sledujce j e d n a k alebo prbuzn ciele, ( T L A )
Dvojak, dvojako

Karhal som Ruomberok, isto slovensk mesto, pre d v o j a k zradu, ( H U R B A N ) Vy volal mj otcovsk hnev, a to z dvojakej priny, ( K U K U N ) I vyjde z toho pre I v a n a dvojak zisk. ( O L T S O V ) Roa je jedna a t ist, a kapusta na nej dvojak, ( H E K O )
Obojak, obojako

D r u h o v s l o v k a obojak v y j a d r u j e , e v p r s l u n e j s k u p i n e v e c s z a s t p e n o b a d r u h y , k t o r p r i c h d z a j d o v a h y ( z n m e z k o n t e x t u ) , a l e b o e p r s l u n v e c m a k o b y d v e t v r e . A d v e r b i l n a d r u h o v s l o v k a obojako vyjadruje, e dej s a u s k u t o u j e o b i d v o m a s p s o b m i , k t o r m o n o v y r o z u m i e z o s v i s l o s t i . V okol Brezna obojak t t o zsada utrpela porku, ( H U R B A N ) Poda toho sa vyberaj aj prednatelia raz prdu podkut populariztori, inokedy naslovovzat pecialisti, no vemi asto obojak v jednej osobe! ( H E K O ) Druh, k t o r pestujeme ako zeleninu, m bohat latu obojakch kvietkov, ( B U C H T O V ) Veru i pitie plenky sa u vydriapalo na najvy stupe a milovnkov svojich vrhlo do najhlbieho sitna, jednch duchovne, druhch obojako. ( S N N ) Ostatn urit druhov
(FIGULI)

slovky

0 chvu voda vrela a m a t k a do nej hodila uschnut vetievky z trojakch byln. K t o chce velrit, mus zaa s trojakmi velami, ( V A N S O V ) On [Moyzes] sm nehadal sinekry, nebral dvojak alebo trojak plat, a v d a v k y jeho boli nepomerne vek, ( V A J A N S K ) Touto trojakou zmieaninou mali sme kmi statok cez cel zimu. ( O N D B E J O V ) Nepotrebuje inie len t a m t o p o d t m d u b o m hraba, vysko t i tto a bude ma n a sedle trojak aty. ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Nu i sa ja m m pretrh n v desatora kej robote? ( K U K U N ) D r u h o v s l o v k y desatorak, desatorako a v y i e , a l e n a j m storak, storako a tiscorak, tiscorako mu m a i hyperbolick platnos oznauje sa n i m i vek neurit m n o s t v o d r u h o v nieoho.

Neurit druhov

slovky

mnohorako rei s a

N e u r i t c h d r u h o v c h s l o v i e k j e p o m e r n e m l o : mnohorak
r ako, rako, niekokorak storak niekokorako. desatorak tiscorak V o v z n a m e mnohorak desatorako, tisicorako. dvadsatorak V expresvnej hyperbolick pouvaj storako, tokorako.

mnohosa vek dvadsato-

neurit mnostvo d r u h o v vyjadruje

a tokorak

aj z m e n a m i

kokorak

kokorako

Prebudia sa mylienky storak a nehanebne dotierav, ( O N D B E J O V ) Teraz je, pravda, na vojne v nebezpeenstve tiscorakom, ale ona dfa v Boha, e jej ho privedie nasp. ( T I M R A V A ) Bol v Kanade, robil v tiscorakch zamestnaniach, ( M I N ) Star m a m a nebola tak zmoren tiscorakmi starosami ako n a a m a m a . ( F I G U L I )

slovkov spojenia vyjadrujce priblin slo

P r i b l i n p o e t a vbec priblin seln d a j m e sa v y j a d r i spojenm prslunej uritej slovky s v y t k a v m i a s t i c a m i a p r s l o v k a m i asi, zo/z, do,
aspo, jedno, okolo, pribline, azda, vari, hdam, vye a t d . , a l e b o t e s n m slov-

k o v m spojenm t y p u dva-tri. P o d a t o h o sa rozliuj d v e s k u p i n y spojen vyjadrujcich seln priblinos: 1. spojenia s asticami a 2. t e s n spojenia.

Spojenia s asticami a prslovkami

Spojenia u r i t c h sloviek s v y t k a v m i a s t i c a m i (ktor m o n o bliie uri a k o astice o d h a d u ) a n i e k t o r m i p r s l o v k a m i v y j a d r u j , e seln d a j j e len p r i b l i n a n e m u s sa zhodova s o b j e k t v n y m selnm p r z n a k o m vec, alebo e h o v o r i a c i o selnom daji v h a . S t o n a j m spojenia so z k l a d n m i , s k u p i n o v m i , n s o b n m i a r a d o v m i slovkami. My sme asi na sto metrov vo vzdunej iare od adovej kry. ( K U K U N ) Prve mi tetka Helena podvala tanier s polievkou, ked na zkrute pred krmou zaznelo zo p vstrelov, ( F I G U L I ) Martin opakoval svoju schdzu ete zo dva razy. ( K U B N I ) Pri jednej doline, zo p mint cesty, bol jeden domek, ( C Z A M B E L , R O Z P R V K Y ) Po tvr hodine zist, e z desiati posluchi maj sta otvoren, ( H E K O ) Bolo ns jedno osem, s nami cel svorka oviarskych psov. ( K U K U N ) On jej povedal, e ju pros, eby prila okolo desiatej k nemu. ( C Z A M B E L , R O Z P R V K Y ) Bolo okolo iestej, ked sa rieda zjavila na hrebeni brieku, ( K U K U N ) Letelo vtedy hus ponade, ponad dub, vari ptns hus. ( C Z A M B E L , B O Z P B V K Y ) Podobnch, ako je on, mrv sa u vo vekej miestnosti do tridsa, ( H E K O )

Tesn spojenia
Tieto spojenia, z v y a j n e dvojlenn, v y j a d r u j , e seln d a j sa v y m e d z u j e r o z p t m m e d z i v y z n a n i a m i o b i d v o c h sloviek. Vlety osamote, radej vak v spolonosti jednho-dvoch dobrch priateov, do hr, to bvali jeho zbavy, ( H U R B A N ) Dva-tri roky preli a Miko zanechal starooteovsk dom. ( K U K U N ) Anke znes kalerbu a dve-tri polozhnit plnky, ( R Z U S ) A ke som ho bodol ete dvoma-troma slovami, rozertil sa tak, e hodil oba pohriky o zem. ( F I G U L I ) Traja-tyria prisvedili, ( T A T A R K A ) O tyri-p dn zane tehela pracova. ( M O R I C ) Okrem toho klepania u i mocn syanie, saby si brsil dvadsa-tridsa ks alebo koskov, ( K U K U N ) Hodil dva-tri razy nervzne hlavou z boka na bok.
(KUKUN)

N a m i e s t o slovky jeden sa asto p o u v a m e n o selne u r o v a n e j veci v p r slunom p d e . Meno u r o v a n e j veci s a n e r a z v y j a d r u j e e l i p t i c k l e n r a z . Ale dali grajciar-dva navye' a musel som by i t m rd. ( T A J O V S K ) De-dva robili, na tret veer vrav tovari Mudroch majstrovi, e by mu dal mech. ( C Z A M B E L ,
ROZPRVKY)

A k o t e s n seln s p o j e n i a s a p o u v a j n a p r k l a d t i e t o : jedno-dve,
traja-tyria, dvanstoro; dvojak-trojak, desa-dvans, dva-tri razy, dvadsa-tridsa, pat rz-osem sto-stopdesiat; rz, eskrt-osemkrt; jedny-dvoje, o

dva-tri,
desatorosmej-deviatej;

tretina-tvrtina.

K tesnm dvojlennm slo vkovm spojeniam sa svojm vznamom primknaj rektifikujee a rozluovacie vrazy t y p u p a ci es, desa alebo dvans. Tri a i u tyri roky povam o tebe len chvly, ( H E K O ) Vybralo sa mnoho ud, desa a i dvans chlapov, ( K U K U N ) slovkov spojenia v y j a d r u j c e p r i b l i n seln d a j s a p o d a s v o j h o v z n a m u (seln o d h a d , p r i b l i n o s ) z b l i u j s n e u r i t m i s l o v k a m i . S p o j e n i a t y p u zo p, dva-tri m a j u vea r z v z n a m n e u r i t e j s l o v k y niekoko.

slovkov vrazy
P o d i e l o v slovkov v r a z y P o d i e l o v slovkov v r a z y s s p o j e n i a d i s t r i b u t v n e j p r e d l o k y po s L . alebo s N . p l . z k l a d n e j s l o v k y , r e s p . s p o j e n i a p r e d l o k y po so s k u p i n o v o u a l e b o n s o b n o u slovkou n a p r . : po jednom, po jednej; po dvaja; po dva, po dve/po dvoch, po ptoro; po sedem rz. D i s t r i b u t v n a p r e d l o k a po m z r e t e n v z n a m o v k o r e p o n d e n c i u s d i s t r i b u t v n o u p r e d p o n o u po- (porozdva, porozha
dzova).

P o d i e l o v slovkov v r a z y v y j a d r u j , v a k c h s e l n c h s k u p i n c h j e s t vuj (vystupuj) prslun jednotliviny alebo j a v y , d o a k c h selnch s k u p n sa rozdeuje cel ich k v a n t u m a a k seln d a j s a n a k a d j e d n o t l i v i n u istej s k u p i n y v z a h u j e . Slovce po v distributvny ch selnch vrazoch obyajne naznauje opakovanost prslunho selnho daju. Naprklad poznmka n a knihe ,,po 20, K s " vyjadruje, e za kad z knh prslunho druhu sa poaduje suma 20 Ks. J e v tom zreten vzna mov rozdiel medzi distributvnou predlokou po a predlokou za. Predloka za sa vztahuje len na jednu jednotlivinu, zrete na cel poet jednotlivn t u nie je.

Podielov spojenia s slovkou jeden

K z k l a d n e j slovke jeden a s k u p i n o v e j jedni jedny p a r a l e l n p o d i e l o v slovkov spojenie j e po jednom, po jednej; po jednch. Pri o m stoj m e n o p r s l u n h o selne u r e n h o p o d s t a t n h o m e n a v L . , ale a s t o s a t o t o p o d s t a t n m e n o r o z u m i e len z o s v i s l o s t i . P o d a t o h o s m o n t r o j a k s p o j e n i a , a t o : 1. po + L . s l o v k y jeden (jed nom, jednej; jednch); 2. po + L . p r s l u n h o p o d s t a t n h o m e n a a 3 . po + L . slovky jeden a u r e n h o p o d s t a t n h o m e n a .

1. V d i s t r i b u t v n o m s p o j e n po jednom, r o z u m i e z o svislosti a s i t u c i e .

po jednej,

po jednch

sa m e n o veci

Chlapi leiaci na mkkom sene zaali sa prebdza po jednom, ( T I M R A V A ) Pristu povali p o jednom k stolu, kad so svojou debnikou a vetkmi cedilkami. ( T O M A K ) astie ledva po jednom ide, neastie sa sype. ( P R S L . ) Pavo od Miny podva predse dovi prpravnho vboru prihlky po jednej, ( H E K O ) Dal nm po jednch [zpal kch] potom, ( T L A ) 2. V d i s t r i b u t v n o m v r a z e po + L . sg. p r s l u n h o p o d s t a t n h o n a p r . po hruke, po striku, po orechu, s l o v k a jeden sa v y n e c h v a , je implikovan singulrom. Brala zo synovej plce na kad sviatky po zlatom, po dva. ( T A J O V S K ) Ako prila Elenka, zasa obaja dostali po hruke, ( O L T S O V ) Ved po korunke, po dve splatm statone, ( T A J O V S K ) To je po pdesiatke tri tiscky, ( H E K O ) S e m s a z a r a u j aj s p o j e n i a so s u b s t a n t v a m i o z n a u j c i m i r o z l i n k v a n t , o b j e m y vec a l e b o l t o k , n a p r . : po polovike, po ksku, po troke, po zrnku, po
plachtici, po hrsti.

mena, pretoe

Odovzdali ete po vrecku zemiakov, ete po mierke jamea alebo ovsa a ete po nejakej tej hlvke kapusty, ( H E K O ) Deti minitrovali okolo Zuzky, ktor na table miesila cesto a obom [deom] udelila z neho po ksku, ( O L T S O V ) Gazdin vovbila ho do izby, pospajc mu jame po zrnku, po dve. ( K U K U N ) udia im in, ako u v takom neast, daj krmu po plachtici z kadho lepieho domu. ( R Z U S ) Ked im vak m a m k y kpia tabuku i labikr a po paklku cukrkov, akosi inak hadia na svet. ( R Z U S ) eny niektor nes po chlpe sena v povrieslach. ( T A J O V S K ) 3. D i s t r i b u t v n e s p o j e n i a t y p u po jednej d r a z n a slovke.
(KUKUN)

hruke

sa p o u v a j v t e d y , k e j e

Do vozkov, teraz u spoahlivch a celch, pripriahli sme ete po jednom koovi. Slvny najjasnej kr! dajte nm len po jednom volovi!" ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Po roku zas priikovali po jednom volovi kad, ( C Z A M B E L , ROZPRVKY)

Podielov spojenia s slovkou dva a vymi

V p o d i e l o v o m s e l n o m v r a z e , a k sa p o u v a s a m o s t a t n e a l e b o p r i n e o s o b n c h m e n c h , z k l a d n s l o v k y o d dva s z v y a j n e v n e s k l o o v a n o m z k l a d n o m t v a r e , n a p r . : po dvaja, po dva, po dve; po traja, po tri a t d . Nebol spokojn, e deti chodia zo koly ,,ako prasce z poa", oni e pekne po dvaja chodievali, ( T A J O V S K ) amotili, rozprvali sa zblzka pp dvaja-traja pokope, rozhadzovali rukami, ( O N D R E J O V ) Po desiati k jednmu vagnu!" ( M I N ) D m ti ho [ovos] lacno, odpoly darmo po dva tyridsa, ( K U K U N ) On ale ptal, aby jeho zverom dali na kadho po dva barany a jemu aby prichystali ostr abu, ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Dali zapriahnu po tyri paripy do hrdch koov, ( D O B I N S K , POVESTI) Agrrnici a udci zskali len po dvans mandtov, ( G O S I O R O V S K ) P o tyriadvadsa du bvalo tu pospolu n a jednom chlebe, na jednej kuchyni, ( T I M R A V A ) Riaditestvo vyvesilo pri vchodoch vyhlky, e vetkm zamestnancom vyplat zaraz preddavky po tisc korn. ( F . K R )

S p o j e n i e d i s t r i b u t v n e j p r e d l o k y po s L . z k l a d n e j s l o v k y j e z r i e d k a v e j i e . Ostatn si prines po dvoch estkoch a jedlo n a obed. ( H E K O ) Vrtili sme sa po jednom, po dvoch a nakoniec vetci, ( B E D N R ) P e k n e p o dvoeh-troch sa zoberte a t a sa pei. ( T O M A K ) Rozhodne sa vpa ud do izby po piatich, ( H E K O ) P r i d i s t r i b u t v n o m v y j a d r e n p o t u p o m o c o u s l o v i e k dva, tri, tyri a v y c h m e n o u r e n e j veci j e z v y a j n e v A . p l . , n a p r . po tri hruky, m e n o s b b v a j z r i e d k a aj v L . p l . , n a p r . po troch iakoch. Vo vraze, ktor m syntaktick postavenie po tyroch po vojakov; dvadsiatich obanoch,

A . (v l o h e p r i a m e h o

p r e d m e t u ) , o s o b n m e n o m u s k h o r o d u j e a l e b o v A . (== G.), a l e b o v L . Potom po dedinch mala nrodn vec po d v o c h - t r o c h rozumnch gazdov, ( V A J A N S K ) V zmonejch domoch je vade po jednom, najviac po dvoch deoch, ( F I G U L I ) Namiesto distributvncho spojenia po ~j~ zkladn slovka sa pouva aj zlueovacie spojenie t y p u dvaja a dvaja, dva a dva. Chlapci lcz dva a dva. ( R Z U S ) Medzi palmami boli dookola vdy dva a dva vanke.
(BRANECK)

Podielov spojenia s

neuritmi zkladnmi

slovkami

Rozhrnuli sme teda jahody na dve polovice a a p o t o m vzal lyiku a bral si na u, avak i to len deliktne, po mlo, nie po plnej. ( O L T S O V ) Do kadej doliny vchdza aspo po sto, do kadej dediny po niekoko desiatok ud. ( F . K R ) Lene i Domko akosi po menej posiela a dva ene psa-, e nevldze viacej, ( T A J O V S K )

Podielov spojenia so skupinovmi

novmi slovkami.

slovkami

D i s t r i b u t v n a p r e d l o k a po t v o r p o d i e l o v s l o v k o v spojenie aj so s k u p i Dievat mali dosta po dvoje topnok, ( T O M A K ) Z tch oplench obliajov civie na rozohnenho renka po dvoje chladnch o. ( F . K R ) V kadom kte vret po ptoro det. ( K U K U N ) Ved t kad rok vyvedie po dvamistoro hsenice, ( K U K U
N)

Podielov spojenia s nsobnmi

l o v k a , n a p r k l a d po (jednom) raze, po dva razy.

slovkami
n s o b n s T o t o v y j a d r e n i e sa p o u v a

P o d i e l o v s l o v k o v s p o j e n i e m p r i s l o v e s c h p o d o b u po +

nielen v t e d y , ke prslun dej v y k o n a l o o p a k o v a n e niekoko jednotlivcov, a l e p r e n a sa i d o t c h s v i s l o s t , k e i d e o o p a k o v a n i e d e j a t m i s t m a g e n s o m . T u p r e d l o k a po n a z n a u j e o d d e l e n i e o p a k o v a n deja.

A ke obsadn stl na obed, o len po sedem rz zar do misy lyicami, u sa vyprzdni. Od roku 1833/4-ho Spolonos tdenne schdzala sa po dva razy. ( K U L T T Y ) Bval iaci obchodia a hadia pokojnmi oami na ovenen uiteov h r o b , taj i po tri razy zlat psmen n a kri, akoby nevedeli, kto pod nm odpova, ( T A J O V S K ) Veraj de aj po tri razy nala si konanie na dolnom konci u Luptkov. ( T I M R A V A ) A potom sprav zase t a k , ako si u p o dva razy spravil, povie mu Bal. ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Nabrala si po desa rz do r k vody, a t a k si vybrhlila cel t v r , e cele omladla, ( T A J O V S K )
(TIMRAVA)

23

Morfolgia

353

Podielov spojenia s radovmi

j e s t v u j l e n p o d i e l o v v r a z y po prv, po druh,

slovkami
po tretie; po prv raz, po druh

P r i r a d o v c h slovkch, k t o r u v o s v o j o m v z n a m e m a j d i s t r i b u t v n o s , raz, po tret raz a t d . D i s t r i b u t v n a p r e d l o k a po sa p r i r a d o v c h s l o v k c h s p j a l e n s] t v a r o m s t r e d n h o r o d u . T o p r e t o , ] e s a t u p l a t n o s r a d o v e j slovky vzahuje n a vraz, k t o r vyluuje kongruenciu, a t a k sa p o u v a v t v a r e s n e u t r a l i z o v a n o u k a t e g r i o u k o n g r u e n c i e ( n e u t r o m ) . S l o v prv, druh a t d . v o v r a z o c h po prv, po druh a t d . s z m e r a v e n r a d o v slovky, s y n o n y m n s v r a z m i prv raz, druh raz a t d . P o u v a j sa n a v y p o i t v a n i e aj b e z p r e d l o k y po; p r e d l o k a po l e n z d r a z u j e o d d e l e n o s v y r a t v a n c h k o n t a n t o v a n (oznamov, prkazov a pod.) a dejov. T u rozvinul po prv, po druh aj po tretie, ak povinnosti maj hodnostri a radnci pri konsolidovan madarskho ttu, ( V A J A N S K ) Gombiku pod hrdlom u po piate zapna, a len sa ned. ( T A J O V S K ) Ale ako otec umrel, sahoval sa Tonko ete viac od verejnej innosti: po prv ena, po druh deti po madarskch kolch, radoch, po tretie jeho star povaha, ( T A J O V S K ) irno prestva trepa na bubon, chyt cedulu a ta. Po prv, e sa bude zbiera elezo a in kovy n a kanny. P o druh, e urodzen achta z naej i zo susednch dedn pre neschodn cesty neme sa vozi do upnho mesta. Vetci obania s povinn hned po bubnovan da hradsk do poriadku, ( F I G U L I ) Menej primerane sa pri vyratvan radu kontatovan (predpisov, oznmen a pod.) pouva pri radovej slovke predloka za: za prv, za druh atd. V udovej rei je znmej vraz za jedno, priom dalej sa u pouva predloka po (po druh, po tretie atd.)

Kvalifikujce spojenia s predlokou

S p o j e n i a t y p u o dvoch kolesch v y s t u p u j v p o s t a v e n n e z h o d n h o p r v l a s t k u a s p a r a l e l o u z l o e n c h a d j e k t v t y p u dvojkoles, tvordielny alebo v r a z o v s p r e d l o k o u s (s dvoma kolesami). Maj archaick rz; dnes sa pouvaj len v o d b o r n o m tle. Do kadej taligy o dvoch ohromnch kolesch zapriahli sme po koni. ( K U K U N ) J e den arkan je o piatich hlavch, druh o desiatich a tret o ptnstich, ( C Z A M B E L , B O Z P B V K Y ) Napriek tomu je to zvltny pocit dra v ruke mal zoitok o dky ch sto
strnoekch.
(A. MATUKA)

Vzah sloviek k ostatnm slovnm druhom

Vzah k podstatnm m e n m
seln podstatn men

seln p o d s t a t n m e n o d v o d e n o d sloviek o z n a u j slice, k l a s i f i k a n s t u p n e , skupiny prslunho p o t u jednotlivcov (jednotlivn, jednotiek), veci o z n a e n a c h a r a k t e r i z o v a n p r s l u n m slom, p e a n j e d n o t k y a p o d . ,

n a p r . : jednotka, mika, osmika, na

dvojka, deviatka, ps

trojka,

trojica,

tvorka, desiatka,

ptorka, desiatok

estorka

(estka),

sed

dvadsaosmicka,

a deviatok

(ako h i s t . p

t e r m n y ) , dvadsiatka,
s p o j e n vyjs stovka, tiscka.

tridsiatka,
tridsiatok),

tridsiatok
tyridsiatka

(len a k o h i s t . t e r m n a v i d i o m a t i c k o m
a t d . , stovka, tristopdesiatka,

seln p o d s t a t n m e n m a j v z n a m o v a f o r m l n u svislos s slovkami, ale s l o v k a m i u n i e s . Na vysveden Joo nemal horej znmky od jednotky a dvojky, ( M O R I C ) Trojku vopch do oblky pred komisiou a ostatn tri kartiky hod na zem. ( H E K O ) Ked u bol hodn kus od trojice, obrtil sa a zakrial, ( M O R I C ) Bolo im smiene, e ininier zo sedmiky vtal sa v prstroji domceho rozhlasovho zariadenia, ( T A T A R K A ) Teda dvadsiateho smeho, vidte Katka, dvadsaosmicka je moje astn slo, ( P L V K A ) ilinsk m u svoje roky tiahne do tridsiatky, ( H E K O ) N e vysmievaj sa, chlape, zakro tefan Duval, ani tebe by neukodilo pomodli sa zave aspo desiatok. ( H E K O ) Ak by ste vak pri svojom zslunom podujat nevyli na ps tridsiatok, aby ste do kroniky predsa mohli koko-toko napsa, vynasnam sa rozpomen na vetko. ( J I L E M N I C K ) Skodoval som desiatku, hnevu som uil za stovku, ( K U K U N ) Hod tiscku, aby si mu vydal, ( T A J O V S K ) Jeho hrub prsty sa zaborili do tohto bohatstva a v triake prehali sa v zlatch retiazkach, prsteoch a uchotali tiscovkami, ( P L V K A )

Podstatn men vyjadrujce

kvantum

P o d s t a t n m e n , k t o r o z n a u j k v a n t u m vec a l t o k , vemi z k o svisia so z k l a d n m i s l o v k a m i a m a j p o d o b n v z n a m a k o n e u r i t slovky. I c h

veobecnm, z m e n n m k o r e l t o m je 1. m i e r y a v h y , n a p r . lake,
palec, de, merica, prst, mesiac, ch (= s t o p a ) , siaha,\ kilo, metrk, koruna, minta,

koko. kopa
tde, estk;'

P o d a v z n a m u sa r o z l e u j n a p o d s t a t n m e n o z n a u j c e :
pr ( = d v a k u s y ) , tucet,
meter, funt, turk, krok, lot, zlatovka, ma, cent, gro, liter,

(=

60 k u s o v ) ,
rok, hodina, mierka,

piad,

rumpe,

korec,

tvrtcka

j tvrtk,

Lot rozumu viacej zavi ako cent zlata, ( P R S L . ) Ale dos o tch udoch, o ani na piad od nosa nevidia, ( H U R B A N ) Mm tisce, a nemm za gro pokoja, ( T A J O V S K ) Na strelenie od brehu je rozsiahly dom, przemn, nevysok, s verandou, ( K U K U N )

Tak on si osedlal jednho koa, i nabral si korec duktov i dva funty sena a liter ovsa

a krhlu vody, jeden sdok vna i jeden chlieb i tvornsobn klobsu, sadol na toho koa a iel dalej. ( C Z A M B E L , R O Z P R V K Y ) Jonas, rumpe plenky!" zakrial zemist sedliak, ( V A J A N S K ) Ked hladu za turk vpust, groom ho nevyenie. ( P R S L . ) 2. n d o b y , o b a l y a p r e d m e t y , d o k t o r c h sa d v a j veci a l t k y , n a p r . :
holba, (chleba), fra, more hrniec, tanier, kalitek, uzol, (dohnu), lyica, hrs, nprstok, lka, dber, batoh, krhla, k, puta, zstera koryto, zme, vedro, (za zsteru), mech, katua, studa (za vrece, obrus, pec studu), priehrtie, plachtica, misa, mata atd.; oplka, (koni), fajka hrotok, pohr, rpk,

glg, nruie,

voz, vagn,

Z u z a o d n e s i e n a s t l m i s u p o l i e v k y , (HEKO) P o t o m m u d a l a z a o b r u s d u k t o v s o s e b o u , (DOBINSK, POVESTI) H u b a , r y b a , d y a , s v i a p o t r e b u j e pohr v n a . (PRSL.) N o , k e d t y m t a k m d r u d i e v k u , " v r a v n a t o p n , ,,na, zanes jej t t o z m e a n u . " (DOBINSK, POVESTI). R a z j e d e n r a z d r u h s y p e hrs g o m b i i e k d o v r e c k a , (RZUS) I l k d o s t a l o d u j c a K o t o v i e z a h o d n katuu p u n h o p r a c h u , (RZUS) I n a s y p a l m u z m e c h r a p l n p r i e h r t i e , (KUKUN) K a d h o d m u n a r a k e v hrs z e m e . (KUKUN) A z a c h o v u s t i a h n e m v m mieru i t a z v i n k u , (TAJOVSK) D m v m m e d i c n y z a lyiku, (TAJOVSK) A l e vagn v a j e c d e n n e v r a j m u s i a o d o s l a d o s v e t a , (GABAJ) I l a s o m o i s t o m n a z b i e r a z a k o k k r e s a n c o v . (OLTSOV) N a j a r z a voz d a a , z a hrs b l a t a , (PRSL.) S t a r n e s k o r o s a v r t i l a , a l e d o n i e s l a d o b r nruie d r e v a , (DOB INSK, POVESTI) Z a mata k o n i m m , t o v e t k o p o p r e d m , a v m j e s t i, p i t i d m . (KOLLR, SPIEVANKY)

Ke sa vyjadruje, e ist vec alebo ltka je v mnostve, ktor vymedzuje prslun ndoba, obal a pod., ako rovnocenn sa pouvaj spojenia typu 1. po hr vody a 2.za pohr vody teda L pomenovanie prslunej ndoby (v irokom znrysle) v prslunom pde + G. pomenovania veci (ltky) alebo 2. predloka za s A. pomenovania ndoby + G. pomenovania veci. 3. najrozlinejie kvant ltok. Obyajne s to pomenovania tvarov, v ktorch sa prslun ltka vyskytuje, alebo n a ktor sa drob (kskuje). Naprklad: krajec, okruok, smidka (chleba), bok/plt (slaniny), kvapka (krvi, ohadu, hrdosti, logiky), kropaj (potu), slza (vody, npoja), kvarka (poa), akomakjzamak (korenia), man mak (papriky), chlp (vlny, slamy, msa), bylka (scitu), omrvinka, omelinka (chleba), tipka (soli, tabaku), slamka (o slamku viac), pod necht, kus, ksok, ktik, hneda (syra), snop (ita, svetla), viazanica (petrlenu), zvzok (zeleniny), kocka (cukru), pece (chleba), paklk (cukrkov), katuka (zpaliek), hlvka (kapusty), vechei (slamy), struk (ces naku), stoh (slamy, dosk), ts (dosk, spisov), kpka (uiek);
T n o s i l a j e j k a d d e z a t a n i e r j e d l a a okruok c h l e b a , (OLTSOV) - V m s o m c h c e l v i u smidku c h l e b a v y b o j o v a , (TAJOVSK) S l k a p r i n i e s l a t y r i l k y i e r n e j k v y .a r o v n a k p o e t krajcov c h l e b a , (TOMAK) A n i t o h o r o k u , a k o k a d r o k , n e p a d l o cel l e t o kvapky d a d a . (KUKUN) D o b r m u c h l a p o v i z b a v chlp m s a a l i t e r v n a .
ifPOREK.)

K tejto skupine sa prikla aj neurit slovka trochaItrochu, zlomkov s lovky polovicajpolovinajpola, tvr, tvrtina at. a slovo raz. Neurit slovka trocha je vlastne zmeraven podstatn meno. Ako slovky n a d tyri a veobecne neurit slovky spja sa s G. urenho podstatnho mena trocha maku, trocha ud. V zkladnom tvare je dubleta trocha/tro chu. P r v podoba je nominatv bvalho podstatnho mena a druh podoba .akuzatv. Neurit slovka trocha/trochu sa sprva celkom t a k ako kvantita-

tvne podstatn men; ked sa sklouje, urovan podst. meno je v G. (ako pri kvantit. podst. mench), a ke sa nesklouje, s p r v a sa ako slovka p a vyie. Ke m slovo trocha rz k v a n t i t a t v n e h o p o d s t a t n h o mena, m cel skloovanie. J e h o zkladn (vchodiskov) s u b s t a n t v n y rz je ete zreten;
ftno je e t e t m a , k e d s u d k o u t e p e r m e k s o u k a m i , t r o k o u t r i e s o k a m o t a n i k o u r a d i a . (FIGULI) N o s C e r d e n a s v e t k h o p o t o e h e , s e b e i s v o j i m u o m , (KUKUN)

4 . skupiny osb, zvierat a vec, napr.: kde (det, ien; holubov, vrabcov., havranov, hydiny, svi, oviec), crieda (krv, volov, koni), stdo (volov, krv, dobytka), roj (viel, det, tancujcich), hf (vojska), karavna (vozov), sria (lnkov), hba (chlapov, sveta, peaz, spisov, brvn, dreva, kameov, rk, knh), hbka (chlapov, del, kamienkov), kopa, (udu, det, listn, duktov, rol, slamy, iat, sena, novn, tlaenho slova), kpka (chlapcov, prihlok, peaz, knh),, rko (det) atd.;
Cel kde [ v t c t v a ] sa ich h o d i l o d o v o d y , t o h o r o n m l a d , o e t e n e l e t i a , S p o z a k o p c a s a u k z a l a o d r a z u I i h a c h l a p o v n a k o o c h , (KUKUN)
( k u k u n )

5 . skupiny ako asti prslunho kolektvu osb, asti k v a n t a vec alebo ltky, napr.: viwt, menina, as, iastka, via iastka, ostatok, diel, grupa, skupina a t d . ; 6. vek mnostv v e c , l t k y a j a v u asto hyperbolick (expresvne), napr.: d, zplava, sila, hora, les, brka, ierava, vrch, more, hrza atd. v takchto spojeniach: les drkov, krupobitie lomkov, dr skl, sila vrnych mladch pnov (z rozprvok), sila bohatstva, nramn sila vojska, mrkava chlapov, hrza my, vrch adu, brka otzok, mrano prachu, ierava ud, fra otzok.
Zplava bbik, kokov, vozkov, t a n i e r i k o v , h r a k o v , z v i e r a t i e k tisla sa mi do o.
( f i c u l i )

A k s a p o p r i e v s k y t i s t h o ( o b y a j n e m i n i m l n e h o ) m n o s t v a l t k y , t o z a i j , m n o s t v o prslunej veci je n u l o v , e prslunej v e c i (ltky), j a v u n i e t .

N a p r k l a d : ani ani haliera omrvinky, ani ani pod nccM, ani ani za mak, nohy ani tipku, ani cMpok (trvy), (nezostalo),

prka

(mky),

(nikto).

V y e r p a n i e c e l h o m n o s t v a v e c i , l t k y ( j a v u ) s a v y j a d r u j e s p o j e n m p r e d l o k y do s p r s l u n m p o d s t a t n m m e n o m o z n a u j c i m m n o s t v o , n a p r k l a d do kvapky, do haliera,
do grajciara, do nohy.

Substantvne

zlomkov

slovky

tvr je slovka so znakmi meravejceho s u b s t a n t v a . Ostatn zlomkov slovky, ako polovma j polovica f polo vikal/pokt, tretina, tvrtina, ptina s^td., maj povahu kvantitatvnych p o d s t a t n c h mien. Mu vyjadrova zlomok a sekun drne poet i k v a n t u m : 1. polovica jablka, 2 . polovica (potu) jabk, 3 . polo vica (mnostva) soli.

Podstatn meno raz v nsobnch slovkch

N s o b n a a d v e r b l n e slovky t v o r e n p o m o c o u slova raz: jeden raz, prv raz, dva razy, druh raz, p rz, piaty raz m a j ete p o d n e s c h a r a k t e r slovnho spojenia (zkladn slovka + p o d s t a t n meno, r a d o v slovka -}- p o d s t a t n meno). P o m o c n p o d s t a t n m e n o .raz m cel p a r a d i g m u {od prvho razu>
k prvmu razu, po prvom raze, pred druhm razom, v prv razy atd.), i ke jeho

funkcia je v i a z a n n a o k r u h n s o b n c h a a d v e r b l n y ch r a d o v c h sloviek-

Vzah k zmenm
Ako v e t k y o s t a t n n e g r a m a t i c k slov m a j aj slovky veobecn, z menn (zstupkov) korelty, paraleln s ich j e d n o t l i v m i d r u h m i : koko
kok; kok razjkokkrt; kokorak kokorako. V e t k y m u m a aj f u n k c i u

n e u r i t c h sloviek prslunho d r u h u . Zo z m e n a koko vznikla n e u r i t z k l a d n slovka niekoko voakoko. Me urova l e n poet, nie k v a n t u m , n a p r . niekoko det,
stromov.

jdakokoj niekoko

N e u r i t slovka kokosi
n a p r . kokosi obanov, kokosi

n a p r o t i t o m u me urova p o e t aj k v a n t u m ,
mky.

N e u r i t z m e n osi, nieo/dao, voao m u m a funkciu n e u r i t c h slo viek a a k o v i n a z nich p o t o m uruj k v a n t u m aj poet (neurit slo),
n a p r . osi vlny, osi chlapcov; nieo tabaku, nieo robotnkov.

Vzah k prslovkm
Vina n e u r i t c h sloviek m formu prsloviek. K a t e g r i a s t u p o v a n i a s a u p l a t u j e l e n v dvojici vea/mnoho mlo a svis s v z n a m o m o d v o d z o v a c i e h o zkladu ve-k, mal-. K a t e g r i u s t u p o v a n i a c h p e m e t u a k o p r e n e s e n z p a ralelnch p r b u z n c h p r d a v n c h mien.

Vzah k asticiam
astica nerekom m aj funkciu neuritej slovky, ale me v y s t u p o v a i b a v p r e d i k t e . P o u v a sa v t e d y , k e d sa m e m f a t i c k y v y j a d r i ^ vek p o e t (vek m n o s t v o ) nieoho.

Vzah k citoslovciam
Vecn o b s a h sloviek v y h o v u j e e x p r e s v n e m u a a p e l a t v n e m u r z u cito sloviec, p r e t o zo spojen s nimi vznikli rozlin v r a z y v y j a d r u j c e p o u d o v a -

nie, h r o z b u , z a s t r a o v a n i e t y p u tristo striel ti do due!

pntov

okovanch,

tisc

hrmench,

sto

R z signlu m a j p o k r i k y p r i k o l e k t v n y c h f y z i c k c h v k o n o c h : Maz/jeden dva tri! (Prov, s v z v o v m c i t o s l o v c o m hrup.) P o d o b n e s a t e n t o slo v k o v v r a z p o u v a aj p r i r o z l i n c h t e l o v c h o v n c h k o n o c h ( n a j m n a p r e t e k o c h ) . Apelov spojenie raz/jeden dva tri m t a k v z n a m a k o v z v y
Pripravi sa! Pozor! U!

V z n a m v z v o v h o citoslovca m e m a i s p o j e n i e raz-dva. ihne v y k o n a p o a d o v a n v k o n .

V y z v a sa n m

Sloves
Verb

Defincia

klasifikcia

slovies

Sloves ie verb s ohybn slov, ktormi sa pomenvaj dynamick prznaky vec a ktor maj lexiklnogramatick kategrie intencie a vidu, ako aj gramatick kategrie asu, spsobu, slovesnho rodu a kongruencie (zhody). Syntaktick sa uplatuj jednak ako prsudok dvojlennch viet alebo v e t n zklad jednolennch viet, jednak ako ostatn vetn leny (podmet, predmet, prvlastok, prstavok, prslovkov urenie alebo doplnok). Prznakom vec s javy chpan ako nesamostatn a existujce na nieom. V t o m sa sloves zhoduj s prdavnmi menami. Ale dynamick prznaky s deje, ie innosti a stavy, ktor sa chpu ako proces, ako rozprestiera jce sa v priestore a plynce v ase, o sa odra v kategrich intencie a vidu, asu, spsobu a slovesnho rodu. V tom sa sloves odliuj od prdavnch mien, ktor vyjadruj statick prznaky vec. Preto sloves mono vymedzi a k o triedu pomenovan pre nesamostatn existujce a v ase prebiehajce prznaky j avov^ skuto nosti. Sloves ako slovn druh predpokladaj nadraden vec pomenovan pod s t a t n m menom alebo zmenom. K tomuto nadradenmu slovu viae sa slo veso kongruenciou: zhoduje sa s nm v osobe, sle, mennom rode a pde. N a p r . : ty (= 2 . os. sg.) spieva ( = 2 . os. sg.), ona ( = 3 . os. sg. en.) spievala ( = 3 . os/sg. en.), dieva (= 3 . os. sg. str.) spievalo ( = 3 . os. sg. str.), spievan ( = A. sg. en.) lohu ( A. sg. en.) . . . P r i nedostatku nadradenho slova sloveso nem kongruenciu v osobe, sle, mennom rode, a preto m iba t v a r y , ktormi sa vyjadruj len ostatn kategrie slovesa. To je prpad neosobnch slovies-impersonli, ako aj neosobnch tvarov osobnch slovies. Slovesami vyjadrujeme deje v rmci istch lexiklnogramatickch a grama tickch kategri. Deje sa lenia na innosti a stavy. Pri innosti je inite

ie agens ( = logick subjekt) vchodiskovm bodom deja a zasiahnut vec ie paciens ( = logick objekt) cieovm bodom deja. innos m tranzitn povahu: vychdza z logickho subjektu a prechdza n a logick objekt. P r i stave nieto initea a niet ani zasiahnutej veci: so slovesom zviazan vec j e nositeom stavu. Agens deja,, paciens deja a nosite deja s astnkmi deja. innosti sa vyjadruj innostnmi ie aknmi slovesami a stavy stavovmi slovesami. Rozdiel medzi innostnmi a stavovmi slovesami sa t k a len ich lexiklneho vznamu. Tento vznamov rozdiel vak nie je zakotven v s stave slovesnch tvarov. Preto iba rozborom vznamu mono ustli, i to-ktor sloveso je innostn alebo stavov. Nepomhaj pritom ani lexiklno gramatick ani gramatick kategrie, lebo tie sa tkaj alebo slovies ako celho slovnho druhu, alebo in vylenench skupn slovies. Medzi istmi skupinami innostnch a stavovch slovies s pevn vzahy. Naprklad pri stavovch slovesch t y p u mladn a t y p u iali m m e innostn sloves t y p u omladi, omladzova a typu roziali, roziaova. Tieto innostn sloves s faktitva k stavovm slovesm: no tento vznamov rozdiel sa v slovenine neustanovil ako gramatick kategria. Podobn rozdiel je medzi istmi zkladnmi innostnmi slovesami a ich kauzatvami, napr.: st postavi, lea polozi, pi napoji, napja. F a k t i t v a a kauzatva s teda smantick triedy slovies. Obidve zkladn vznamov skupiny slovies s poetn a patria do nich sloves s rozlinou slovotvornou stavbou. Prklady na innostn sloves: pracova, psa, ta, kosi, reza, pomha, hlsi, hlobi, hlusi, hnies, koji, holi sa, hosti, hraba, hra sa, hrad, hrkota, hs, hta, hzva, hvzda, hyzdi ... Prklady na stavov sloves: by, i, bdie, spa, bolie, smti, bledn, starn, koatie, nervznie, belie sa, hnedn sa. odahn, priaie, smdi, mrzn, oteplieva sa, chorie, choravie, uzdravi sa, isti sa . . . Okrem uvedench zkladnch vznamovch skupn innostnch a stavo vch slovies s aj sloves vyjadrujce vzahy, ako ma, patri, prinlea uklada sa, pozostva. alej m m e tzv. pomocn sloves, ktor nemono zaradi ani do innostnch, ani do stavovch slovies. Okrem t o h o existuj aj sloves, ktor kolu medzi innostnmi a stavovmi slovesami. S to naprklad sloves zmyslovho vnmania (verba percipiendi), ktor znaia raz schopnos vnma, raz samotn vnmanie nieoho: vidie vidie nieo, pou pou nieo, cti cti nieo, vnma vnma nieo ... Rozdiel medzi innostnmi a stavovmi slovesami sa iastone prejavuje aj gramaticky, a to tak, e iba v rmci innostnch slovies sa uplatuje protiklad v slovesnom rode: iba innostn sloves majii pasvum. No nie kad innostn sloveso m pasvum, a preto ani vskyt pasva nie je jednoznanm kritriom na rozlenie innostnch slovies od stavovch. Pasvum ako gramatick

k a t e g r i a s a toti viae len n a p r e c h o d n innostn sloves, n e t k a sa n e p r e c h o d n c h innostnch slovies. Sloves a k o slovn d r u h s d a n nielen v z n a m o m , ale aj s h r n o m lexiklnog r a m a t i c k c h a g r a m a t i c k c h kategri. A p r v e t i e t o kategrie s dleit p r e slovnodruhov p o v a h u kadho slovesa. Dejovos n i e k t o r c h slovies j e t o t i celkom oslaben, b a je a nulov, a p r e d s a n a zklade u p l a t o v a n i a g r a m a t i c k c h kategri p o k l a d m e aj t a k t o slov j e d n o z n a n e z a sloves. T o je p r p a d v e t k c h pomocnch slovies, t e d a sponovch, l i m i t n c h , m o d l n y c h i fzovch slovies.
I b a slov tentova, potentova ondia, onai a ich o d v o d e n i n y , a k o potentova, sa, poonaci, zaonacit natentova, sa, zaondia, vyondia a pod., p o k l a d m e n a

z k l a d e ich v z n a m u za z m e n majce verblne kategrie. S t o slovesn z m e n (verblne p r o n o m i n ) , resp. z m e n n sloves. B o h a t s t v o a rozmanitos slovesnch l e x i k l n o g r a m a t i c k c h a g r a m a t i c k c h kategri je z k l a d o m p r e b o h a t a v n t o r n e lenen s y s t m slovesnch t v a r o v : in slovn d r u h y nemaj t a k zloit morfologick s t a v b u a k o sloves. S y s t m u r i t c h slovesnch t v a r o v sa z a k l a d n a g r a m a t i c k c h k a t e g r i c h asu, spsobu, slovesnho r o d u a slovesnej zhody. S y s t m n e u r i t c h sloves n c h t v a r o v sa z a k l a d n a l e x i k l n o g r a m a t i c k c h k a t e g r i c h i n t e n c i e a v i d u a n a g r a m a t i c k e j kategrii mennej z h o d y ; lebo infinitv je p o m e n o v a c slo v e s n t v a r , p r i k t o r o m sa u v e d o m u j e vzah deja k agensovi alebo nositeovi (i ke nie j e v y j a d r e n ) ; prastia s h y b r i d n t v a r y , k t o r m a j v e r b l n e aj a d j e k t v n e kategrie; preehodnk j e h y b r i d n t v a r s v e r b l n y m i a a d v e r b i l n y m i k a t e g r i a m i ; slovesn p o d s t a t n m e n o je t a k i s t o h y b r i d n t v a r s v e r b l n y m i a s u b s t a n t v n y m i kategriami, stoj v a k celkom n a okraji s s t a v y slo v e s n c h t v a r o v , lebo sa p r i o m do istej m i e r y neutralizuj aj l e x i k l n o g r a m a t i c k kategrie slovesa a n a o p a k sa u p l a t u j v plnej miere g r a m a t i c k k a t e grie s u b s t a n t v a . S s t a v a slovesnch t v a r o v sa t e d a s k l a d z niekokch rovn, n a k t o r c h s a sloves s t r e t a j s inmi slovnmi d r u h m i . I b a t a k m u sloves m a p o m o c o u svojich diferencovanch t v a r o v zstoj v e t k c h a u t o s m a n t i c k c h s l o v n c h d r u h o v slovies, p o d s t a t n c h mien, p r d a v n c h mien a prsloviek.

Pomocn sloves
P o m o c n sloves m a j v e t k y g r a m a t i c k nleitosti p l n o v z n a m o v c h slovies o k r e m dejovho vecnho v z n a m u . P o m o c n m i slovesami sa t o t i n e m e s a m o s t a t n e vyjadri p r z n a k veci, ale sa nimi bliie uruje, r e s p . e x p l i c i t n e v y j a d r u j e n i e k t o r v z n a m o v zloka pripojenho p o m e n o v a n i a , s k t o r m sa reciprone dopaj. P o m o c n sloves svojimi t v a r m i p o m h a j p r i p o j e n m u v r a z u v s t u p o v a d o rozlinch s y n t a k t i c k c h v z a h o v . P o -

m o c n sloveso z o s t v a p r i t o m v o n m lenom s y n t a g m y a p r i p o j e n p o m e n o v a nie je v i a z a n m l e n o m s y n t a g m y . Z v z n a m u p o m o c n c h slovies v y p l v a , e s p r a v i d l a n i e s s c h o p n b y samostatnm prsudkom dvojlennej v e t y alebo s a m o s t a t n m v e t n m zkla d o m jednolennej v e t y . S p r a v i d l a stoj p r i n i c h p l n o v z n a m o v p o m e n o v a n i e , n a p r . sloveso v i n i n i t v e , k t o r m s a v y s l o v u j e v e c n o b s a h g r a m a t i c k h o p r
s u d k u alebo v e t n h o z k l a d u : meme zana sa oteplieva, stal sa veliteom, psa ceruzkou, ide ho zadusi ... od hnevu, u je chladno

P o m o c n sloves k o r e p o n d u j v i s t o m z m y s l e s g r a m a t i c k m i k a t e g r i a m i , a p r e t o sa ist p o m o c n sloves k o m p l e m e n t r n e d o p a j a v y l u u j s i s t m i g r a m a t i c k m i k a t e g r i a m i . N a p r k l a d fzov p o m o c n s l o v e s o b m e d z u j v i d o v platnos p r i p o j e n h o p l n o v z n a m o v h o s l o v e s a a s a s n e e x p l i c i t n e v y j a d r u j jeho v i d o v s t u p e . P o m o c n sloves r o z d e u j e m e n a fzov, l i m i t n , m o d l n e a s p o n o v . T i e t o t y r i s k u p i n y sa v y l e u j n i e l e n n a z k l a d e v z n a m u , a l e aj n a z k l a d e g r a m a tickch vlastnost. K a d z t c h t o skupn m svoju osobitn p r o b l e m a t i k u . P o m o c n sloves v z n i k l i z p l n o v z n a m o v c h slovies, a t o z v a o s l a b e n m lexiklneho v z n a m u . L e x i k l n e p a t r i a o b i d v e s k u p i n y k sebe, a l e g r a m a t i c k y t r e b a ich p o k l a d a z a o s o b i t n j e d n o t k y . N a p r k l a d p o m o c n s l o v e s o by a k o s p o n a a p l n o v z n a m o v sloveso e x i s t e n c i e by s p r v k a m i t e j istej l e x m y , a l e t v o r i a dvojicu g r a m a t i c k c h h o m o n y m . V e t k y p o m o c n sloves m a j i s t s a m o s t a t n o s , a p r e t o s a d a j aj v s p o j e n s p l n o v z n a m o v m p o m e n o v a n m o s o b i t n e bliie u r i . N a p r k l a d v s p o j e n zanam, rozumie m o n o o s o b i t n e uri aj p o m o c n , aj p l n o v z n a m o v s l o v e s o : pomaly z a n a m dobre r o z u m i e vetko. P o d o b n e v s p o j e n chcem s t a k t o m o n o rozvi o b i d v e j e d n o t k y : naozaj c h c e m s peo. T a k i s t o p r i s p o j e n bol dobr m m e spojenia t y p u vera b o l naozaj dobr. Spojenie p o m o c n h o slovesa s p l n o v z n a m o v m p o m e n o v a n m j e o s o b i t n m t y p o m d e t e r m i n a t v n e j s y n t a g m y , lebo v o m j e d e n i d r u h l e n j e s a s n e u r e n m aj u r u j c i m l e n o m . I d e t u t e d a o r e c i p r o n e d e t e r m i n a t v n u s y n tagmu. Vymedzenie pomocnch slovies (a inch pomocnch slov) m zkladn vznam pre teriu vetnch lenov. Spojenia pomocnch slovies s plnovznamovmi pomenovaniami hodnotme ako zloen vetn leny, napr. zloen prsudok, zloen vetn zklad, zloen podmet, zloen predmet, zloen doplnok. S rozlinou vetnolenskou platnosou s vis tvar pomocnho slovesa, ktor me by v uritom aj neuritom tvare; zana pra, zanite postupova, zanajc pomha, zana odporova. , .

Fzov sloves
F z o v p o m o c n sloves ie v i d o v sloves m a j l i z k y v z a h k u k a t e g r i i vidu. Vyjadruj sa nimi jednotliv fzy v priebehu deja p o m e n o v a n h o p r i p o -

jenm slovesom v neuritku. Plnovznamov sloveso je pritom vdy nedokonavho vidu, ale fzov sloveso je alebo dokonv, alebo nedokonav. Pri fzovch pomocnch slovesch mu st okrem plnovznamovch slovies aj spojenia spony so substantvami, adjektvami alebo vetnmi adverbiami: zana by dobr, prestal by sprvcom, neprestva by dusno . . . Aj tieto spojenia hodnotme na zklade vidovej platnosti spony by ako nedokonav. V priebehu slovesnho deja sa rozliuj tri fzy: zaiaton ie inehoatvna, stredn ie kontinuatvna a koncov ie terminatvna fza. Pomocou fzo vch slovies mono explicitne vyjadri vetky tri fzy. Zaiaton fza sa naj astejie vyjadruje fzovmi slovesami zaa, zana; stredn fza slovesami osta, ostva (resp. nepresta, neprestva), a konen fza slovesami pre sta, prestva. To s zkladn fzov pomocn sloves, no popri nich jest o ete vea inch fzovch pomocnch slovies. Zaiaton fza sa okrem zkladnch fzovch slovies zana, zaa vy jadruje aj slovesami pona, poa; pa sa, pusti sa; pribera sa, pribra sa; chyta sa, chyti sa, scliyti sa, prichyti sa, vychyti sa; da sa. Vina z nich vak dodva spojeniu aj ist vznamov odtienky, ako citov alebo vov zaujatie initea na konan vyslovenej innosti.
V b y a r a k y t y zanaj p u a p r i p o t o k o c h , (TIMRAVA) P o c h v l i zaal d e k l a m o v a . (JESENSK) A b o h v i e o t o p r i l o n a m a . L e n sa. t o poalo v o m n e b r i t a p o t o m i silif. (AJAK) H a d e l s o m n a m a t k u , k t o r s a priber)a o i s t o m p o h r e u m v a - , (VANTNER) N o t o s a v y p e k n e c h y t t e g a z d o v a ! (TAJOVSK) J e r g u dal sa u t e k a ; n e b o l o k d e , l e b o c h o d b a m e d z i k a i a m i n e m a l a v c h o d u , (ONDREJOV) P o d d n u / ' v o l a l a m a t k a s y n a , zana b y c h l a d n o . " (MORIC) S e m p a t r i a a j s p o j e n i a v r a z o v po, pome, hybaj s i n f i n i t v o m ; t a k t o s a v y j a d r u j e prudk zaatie deja alebo v z v a n a bezprostredn zaatie deja. Poloila n a z e m k o k a pot h o o b l a p o v a . (TAJOVSK) A l e n e s t o j m e , p o m e o d p i e r a k o e l e , (HEKO) U v e d e n v r a z y n i e sx'i p l n o v z n a m o v , l e b o s a n i m i n e v y j a d r u j e p o h y b z m i e s t a n a miesto.

Stredn fza sa explicitne vyjadruje a zdrazuje pomocnmi slovesami postva, osta; zostva, zosta; neprestva, nepresta, neustva, neusta. Tmito slovesami sa vyslovuje nepreruen trvanie deja. Pomocn sloves osta, zosta, ostva, zostva sa pouvaj najm pri slove sch s vznamom deja konanho na mieste, ako sedie, lea, st, visie, tra .. .
E h , v e d m u m a p o v i e s v o j e ! " p o m y s l e l a s o m s i a ostala s o m s e d i e n a p r a h u , (JAN OV) O n d r e j zostva l e a ; o i m e r v e n a o p u c h n u t , (CHROBK) Zostala s t v z p r i a m e n a t a k a k a l a , (FIGULI)

Spojenie tchto pomocnch slovies so slovesom st m asto vznam zastavi sa, zastavova sa.
u d i a u s t p i l i a zostali z a r a z e n e s t t . (URBAN) L m e m s i h l a v u a u m i n a d t m

r o z u m ostva st.. (TATARKA)

Vemi asto sa pouvaj fzov sloves nepresta, jednotlivo ich synonym neusta, neustva.

neprestva, ale u i b a

Aj o i p r i v i e r a l i , a b y a s p o t a k z b a d a l i s t a r s t a v , z a k t o r m n e p r e s t v a j b a n o v a . (HEKO) A k neprestan a r a p a t i , n a s t p i m e z n o v u d o z b r a n e ! (F. KR) T u , k e d s a u s i l u j e s k o n i , d a j r o b o t u i n a n e u s t a n d v a a v y m a p r c e n o v , o b y b o l d e n a s t o h o d n , (TIMRAVA)

Konen fzu deja vyjadruj pomocn sloves prestva, zriedkavo sa pouvaj aj sloves ustva, usta.

presta.

Vemi

I r i e k a p o d d e d i n o u h r o z i v o s t p a a k o l e m b a j c e s a a d o v c e p r e s t v a j t i e c , (HEKO) M a 6 m i p r e s t a l a k u p o v a a t y a e p c e , (KUKUN) D r i n a s a u k a l a p r e s t a l i h o p o b o l i e v a aj n o h y . (JAK) A k o p r e s t a l o b y t e p l e j i e t a m v o n , k l e s l i i n o v o o i v n u t n a e n d e j e , (VANSOV) Z v o n u u s t a l b a a a k o d o c h r m a n e t e l a . . . (URBAN)

Zkladn fzov sloves maj pri sebe aj plnovznamov p e n d a n t y . Tie s asto aj predmetovmi slovesami a maj g r a m a t i c k predmet v a k u z a t v e alebo v intrumentli s predlokou s. Najastejie sa v predmete pouva dejov substantvum: zana prcu, zaa predstavenie, zaa s behom, presta s p l vanm, nepresta so zbavami . . . Sloves osta, ostva, zosta, zostva v spojen s neuritkom innostnch slovies s plnovznamov a vyjadruj nedostatok p o h y b u , zotrvanie n a j e d n o m mieste. Pripojen sloveso v infinitve je cieom slovesnej innosti, a preto sa d nahradi aj vedajou vetou so spojkami aby, e:
L e n a s p o t i e g e l e t k y k e b y s o m v m m o h o l osta v y p l a k o v a ! (STODOLA) zostal v o d v o r e p o h o v o r i si s o z n m y m i , (JG) Adam

Aj bezpredmetov p e n d a n t y fzovch slovies s plnovznamov: prestva, d ustva, brka neprestva. Limitn sloves

vchor

Limitn pomocn sloves s sloves s, ma. V spojen s p l n o v z n a m o v m slovesom vyjadruj konen prpravn s t a v p r e d uskutonenm deja. Maj ist vzah ku gramatickej kategrii asu. Spojenia t c h t o pomocnch slovies s neuritkom dokonavch slovies vyjadruj, e vysloven dej sa u-u m uskutoni, alebo len-len e sa neuskutonil. Uskutonenie deja sa v a k priei sksenosti. Pomocn sloves s a ma sa v t o m t o v z n a m e pouvaj v p r tomnom a minulom ase oznamovacieho aj podmieovacieho spsobu.
S r d c e j e j ide p u k n o d i a u . (HEKO) B o k y s a m u li r o z d r a p i , (VANTNER) O d s r d u h o ilo r o z h o d i , a l e b o l b e z m o c n , (MORIC) k o v r n k y a d r o z d y mali si v s l n e n o m j a s e h r d i e l k a v y s p i e v a , (F. KR) B o j k o z a a l s t e n a , a k o k e b y mal u m r i e , (TAJOVSK) M a t e r m i m z a d u s i , (TAJOVSK)

Najastejie sa s t m i t o p o m o c n m i slovesami spjaj osobn i n e o s o b n sloves vyjadrujlice psychofyzick stavy.

Ak sa p r i l i m i t n o m p o m o c n o m slovese pouije n e d o k o n a v p l n o v z n a m o v sloveso, spojenm sa vyslovuje uskutonenie deja v tesnej nslednosti z a m o m e n t o m p r e h o v o r u (zvyajne v tesnej b u d c n o s t i ) . Idem u domov. Nejdem sa s nm zapodieva, ( O N D R E J O V ) Teraz ide hovori velite. Ty predsa vie, e ide by zle. ( K A R V A ) Mala stle rovnak stav, i u malo svita alebo mrka, ( V A N T N E R )
(MIN)

V t o m t o v z n a m e j e p o m o c n sloveso ma i p o m o c n sloveso s z r i e d k a v . Cel spojenie sa pociuje a k o hovorov.

Modlne sloves

Modlne p o m o c n sloves nevyjadruj s a m o s t a t n deje, ale i b a v slovesnej forme p o d v a j vov, citov alebo prinn tendencie a p r e d p o k l a d y za mieren n a u s k u t o n e n i e s a m o s t a t n h o deja v y j a d r e n h o p r i p o j e n m slovesom. Ako t a k m a j z k y vzah k slovesnej kategrii spsobu. M o d l n y m slovesom sa explicitne v y j a d r u j e relnos deja, t e d a t zloka v z n a m u , k t o r sa g r a m a t i c k y v y j a d r u j e v kategrii spsobu a asu. P o e t m o d l n y c h p o m o c n c h slovies je p o m e r n e vek. Mono medzi n i m i vyleni d v e s k u p i n y : z k l a d n a o s t a t n m o d l n e sloves. Z k l a d n c h m o d l n y c h slovies j e p o m e r n e mlo. D a j sa vyleni t a k , e spravidla nestoja s a m o s t a t n e a e v d y m a j infinitvnu v z b u ; s p d o m s u b s t a n t v a alebo s vedajou
v e t o u s a s p j a j len v n i m o n e ; n a p r . : chcem ete ksok; vy tie chcete, aby ste boli

astn . . . Z k l a d n m o d l n e sloves n e m a j i m p e r a t v a n e t v o r i a v i d o v dvojice. P o d a t c h t o kritri p o k l a d m e za z k l a d n m o d l n e sloves t i e t o :

mc, ma, musie, chcie, da, da sa, smie, vedie.

Monos poui p r i slovese nielen infinitvnu v z b u , ale aj v z b u s p d o m alebo s vedajou v e t o u zvyajne je z n a k o m plno v z n a m o v o s t i slovesa:
potrebujem ods p o p r i potrebujem knihu ...

P o p r i z k l a d n c h m o d l n y c h slovesch je cel r a d s y n o n y m , k t o r n e v y k a zuj v e t k y v l a s t n o s t i z k l a d n c h m o d l n y c h slovies, a t a k t v o r i a p r e c h o d medzi sfrou p o m o c n c h a p l n o v z n a m o v c h slovies. Za m o d l n e sloves i c h v a k p o k l a d m e p r e t o , lebo zvyajne nestoja s a m o s t a t n e , le v spojen s infini t v o m inho slovesa, a k o aj preto, lebo m a j p o d o b n v z n a m a k o z k l a d n m o d l n e sloves. V e t k y m o d l n e p o m o c n sloves rozdeujeme poda v z n a m u d o niekokch s k u p n : 1. sloves v y j a d r u j c e vu initea k o n a d e j , 2. sloves v y j a d r u j c e povinnos k o n a d e j , 3. sloves v y j a d r u j c e monos kona dej a 4. sloves vyjadrujiice schopnos kona d e j . * P o m o c n sloves v y j a d r u j c e vu alebo n e d o s t a t o k vle initea kona dej s v p o r o v n a n s o s t a t n m i s k u p i n a m i poetnejie. V dvojlennch v e t c h sa
p o u v a j n a j m t i e t o : chcie, hodla, mieni, chlapi sa; b sa, obval! sa, hanbi

sa, oka

sa, ova

sa, zdrha

sa, zunova;

ti,

dychti,

brni

sa, chrni

sa,

odmieta, vzpiera sa, vystrha sa. S t m i t o p o m o c n m i s l o v e s a m i sa s p j a j p l n o v z n a m o v sloves bez o h a d u n a svoju v i d o v p l a t n o s . Aj on si chcel odnies nieo na pamiatku, ( H E K O ) Lyica sa kzala, kneda vrtela a hodlala z taniera vyskoi do susednej izby. ( J E S E N S K ) Troma rezkmi krokmi obsiahol miesto, na ktorom mienil tancova, ( C H R O B K ) Vlastn biednos chlapi sa cudzou odplai! ( G A B A J ) Ale teraz vs inakie rada - u sa nebojm poveda, ( K U K U N ) Jeho tun a krtke prsty sa naozaj nesttii prija hocijak peniaze, ( P L V K A ) To deom," povedal materi, moliacej zsteru a vzpierajcej sa prija dar a teraz chpem zo vetkch najkraj, ( J A N O V ) Ale ona sa vystrhala myslie na dlhie.
(CHROBK)

P r i t c h t o m o d l n y c h slovesch a g e n s d e j a j e aj n o s i t e o m o b s a h u m o d l neho slovesa. A k sa a g e n s v y j a d r u j e v p o d m e t e , ale nie j e t o t o n s a g e n s o m deja v y j a d r e n h o infinitvom, n e j d e o m o d l n e p o m o c n sloveso, i k e d j e t o p o m e n o v a n i e p r e j a v u v l e . T a k n a p r . sloveso da v o v e t e Na jese si dm ui teplejie aty nie je m o d l n e p o m o c n sloveso: j e t o p l n o v z n a m o v s l o v e s o , k t o r m p r e d m e t v infinitve. V jednolennch v e t c h sa najastejie pouvaj ist m o d l n e sloves v n e o s o b n o m b e z p o d m e t o v o m z v r a t n o m t v a r e : chce sa, zachce sa, znechce sa,
odnechce sa; vid sa, nevid sa, len sa, nelen sa, slad sa, a sa, krivdi sa, pi sa.

inite deja sa v y s l o v u j e v d a t v e : chce sa mi ods

...

Nie, ale i sa mi chce, pn vekomon," odvetil mu raz Ovkota. ( K R N O ) Za chcelo sa mi tie takto vzna sa ponad hory. ( F I G U L I ) Mal dos starost so sebou, nu lenilo sa mu bra aj otcove, ( V A N T N E R ) Anule sa nelen obraca sa za nm s akm batohom, ( L A Z R O V A ) Jedine pri tebe slad sa mi i. ( G A B A J ) Pi sa mi doma robi, ale pristal by som aj ta s. (F. K R ) Osobitne stoja m o d l n e sloves da& necha, k t o r m i s a v y s l o v u j e n e d o s t a t o k vle z a b r n i realizcii p r i p o j e n h o deja ( = dovoli, nezbrni). V podmete v e t y j e p o m e n o v a n i e o s o b y , k t o r je n o s i t e o m v o v h o p r e j a v u a s a s n e j e z a s i a h n u t dejom. P l n o v z n a m o v sloveso je a l e b o v z k l a d n o m , a l e b o v p a svnom zvratnom t v a r e .
Polo Masiarik dal sa strhn hnevom na seba. ( T A T A R K A ) Predo mnou musel mlynr nabera mku do vreca, nedala som sa mu oudi. ( F I G U L I ) Nechajte ho ods! (zus) Milan sa nechal odtisn ovea slabm lovieikom, ( T A L L O )

K t m t o m o d l n y m s l o v e s m v y j a d r u j c i m v u initea k o n a dej v o n e sa p r i p j a j p o m o c n sloves, k t o r m i v y j a d r u j e m e z d v o r i l v z v u k o n a d e j :

ri, pi sa, uri sa.

Pn obalobca, rete sa mierni," zakro Pplava, a ked vid, e zapisovate vetko pe, zhu na neho . . . ( H E K O ) Ak by sa vm pilo poka . . . ( K U K U N ) Cel venos treba na nich aka, km sa niektormu uri prs, ( H E K O )

Modlne p o m o c n sloves, k t o r m i sa v y j a d r u j e povinnos, n e v y h n u t n o s a l e b o p o t r e b a k o n a ist d e j , s t i e t o : ma, musie, potrebova, nezdra sa.

T u m i n a tvorci polien kriedou v y z n a o v a l , koko dreva m m popli do polnoci. Vak som t i povedal, e z naich d e t d a b y t m u s . ( K A L I N I A K ) Ale s u obidvaja zjavne nesvoj i, v oakvan nieoho neprjemnho, o n e v y h n u t n e m u s prs. ( M I N ) k a n d l ! " nezdral sa vykrknu, ( J E S E N S K ) Belajovi je p o v e d o m , len potrebuje pou ete raz jeho hlas. ( G A B A J )
(LETZ)

V z n a m n e v y h n u t n o s t i m aj z p o r n sloveso nemc v spojen so z p o r n m p l n o v z n a m o v m slovesom: nemem nepoveda m u s m p o v e d a .

Shlasili, nemohli v tej t v d z i neshlasi a Poanova s p k a i pivnice roztvorili sa dokorn. ("F. K R )

P o d o b n e aj v jednolennej v e t e spojenie ned nepoveda v y h n u t n o s t i ( = m u s poveda).

Belajovi ned n e s p o m e n p r i t o m svoju m a !
(GABAJ)

m v z n a m ne

Aj v j e d n o l e n n c h v e t c h sa p o u v a j m o d l n e sloves s v z n a m o m p o v i n nosti, p o t r e b y a n e v y h n u t n o s t i . S t o n a j m sloves pchodi, prs, prinlea, patri, prida, svedi, stai. P o p r i nich sa p o u v a j aj n e o s o b n , b e z p o d m e t o v z v r a t n t v a r y m sa, mus sa, sved sa, patr sa, iada sa.
t u prichod zdrazni fakt, e T i m r a v a ije m i m o slovenskho k u l t r n e h o centra, Martina, ( A . M A T U K A ) Prde ga sneh n a snehuliaka alebo s t a v a z noho h r a d on ga, a sa m u keka par. ( R Z U S ) ,Syn m j , " povedal k a p l n Kronor, i n m prinle sdi tieto v e c i ? " ( K A R V A ) S t a i l o podva sa n a t a k nebo, a b y t i preli v e t k y vesel mylienky, ( C H R O B K ) Odpoludnia m a l o sa s s k a n d i d t o m do troch t y r o c h dedn, i do Tonkovi pridelench Mocnn, ( T A J O V S K ) A ete i a d a s a r a z pove da, e tr je vo vej miere n s t u p c o m Palkoviovm, ne sa obyajne mysl, ( K R M KY) P a t r i l o hy sa i t a k urobi im n v t e v u , k e d je u t u v Bratislave, ( J E S E N S K ) N m , starcom, sa n e s v e d u sdi a odsudzova, ( M I N )

K t e j t o s k u p i n e m o d l n y c h slovies p a t r aj sloveso smie, k t o r m sa v y j a d ruje dovolenie alebo p r v o kona i s t d e j .

S m i e m vojs n a chvoku? M a t Dodek. ( T A T A R K A )
(JG)

N e s m i e si to t a k k srdcu b r a , " p o t e o v a l ho

Sem p a t r i a aj sloves, k t o r m i v y j a d r u j e m e n h o d n o s , k e d e n h o d a je p r o t i k l a d o m n e v y h n u t n o s t i . S t o sloves prida sa, uliez sa, pritrafi sa, poasti sa.
E t e n i k d y sa m u nepritrafilo t a k rozma, v e d i jo sedliak n a t o ? m u s zomrie, a m l a d m u s a prid, ( P R S L O V I E )
(MIN)

Star

V j e d n o l e n n c h v e t c h sa p o u v a aj sloveso by a k o m o d l n e p o m o c n sloveso s v z n a m o m p o t r e b y a l e b o n e v y h n u t n o s t i k o n a d e j .
Aj m u je ods, aj sa m u iada pova, ( H E K O ) B u d e sa n m i t a k , i t a k p r a t a , " o p a k o v a l a J b k o v a ena stle svojo, nedajc sa zastavi, ( J G ) D i e v k a m b o l o sa

oblieka, ale m a ieh p r i p r i a h l a ete k d v o r u , (RY) Bolo by p o v e d a , o bol, bolo by s a rozhovori o t o m , o d u u orie. (URBAN) Bolo by ozaj d k l a d n e p r e z v e d i e s a o j e h o chodnkoch! (TAJOVSK) M o d l n e sloveso by a k o n t r u k c i e s n m s p r o s t r i e d k y h o v o r o v h o p o e t n . S t o n a j m s l o v e s tlu

P o m o c n sloves v y j a d r u j c e m o n o s a l e b o n e m o n o s k o n a d e j s m e n e j

mc a ma, a k o

aj z r i e d k a v e j i e p o u v a n s l o v e s

trafi a veri.
Me Ia t u sli i do s d n e h o d a . (TIMRAVA) M m e asu, m e m e si o d f k n u , " p o v e d a l Pao k o n c a z h r a d y , (ONDREJOV) A k o m a m p o t o m vedie, i s s v e c o u u z r o z u m e n tvoji rodiia? (HEKO) P r j e m n b y bolo s n a p o h r i k p i v a , ale tra prs k l i e n t . (JESENSK) V j e d n o l e n n c h v e t c h s a p o u v a j m o d l n e s l o v e s da, n e o s o b n b e z p o d m e t o v z v r a t n t v a r d sa. s, by, ako aj

N e b o d a j , nedalo m u umrie, k m nedokos. (CHROBK) Ale k e d m i t a k s k a p a l z o , a k o z husi v o d a , nedalo m i u v r t i sa k p l u k u , (ONDREJOV) Ale t o nejde len t a k z r u k v a vysypa, (KUKUN) J e j iv oi sa u s m i e v a l i n a Mia a bolo v n i c h ta i t r o c h u scitu, (KUKUN) N a z d v a l s o m sa, e b y s a m u dalo n e j a k o p o m c , (VANTNER) U v i d m , o sa d urobi, (VAJANSK) Sloves ma a by v o s o b i t n c h k o n t r u k c i c h , k t o r m i s a v y s l o v u j e monos k o n a d e j vysloven infinitvom, s p l n o v z n a m o v . S t o k o n t r u k c i e s k l a d a j c e s a z t v a r u slovesa mat alebo by, dalej z o p y t o v a c i e h o z m e n a a n a p o k o n z inf i n i t v u p l n o v z n a m o v h o slovesa, p r i o m z m e n o j e v t v a r e , k t o r s h l a s s i n t e n c i o u p l n o v z n a m o v h o s l o vesa. K o n t r u k c i a so slovesom ma obsahuje i n f i n i t v n y p r e d m e t , k m k o n t r u k c i a so slovesom by obsahuje i n f i n i t v n y p o d m e t . O p o r i a d o k sa nem k t o stara, (VANTNER) D e t i u m n a k o h o zveri, (RZUS) N a p c h a l sena za rebrinu, a b y sa k o n e mali m cez n o c zabva, (ONDREJOV) L e n j a r a b y skorej prila, b u d e m e ma k a m vyjs, (TAJOVSK) Nemal sa k d e podie, n d v o r i e b o l o n a b i t , (TATARKA) E t e o ! " z a h u n d r a l s t a r M i k u , h o c i nemal p r e o hundra, lebo bol t o s p r v n y n v r h , (TALLO) P o b r a t boli t o t i p r e t o v e t c i , a b y bolo z o h o prepa. (F. KR) Aj v druhej izbe jesto o obzera, (MORIC) S l u b y j e m l o , l e b o niet o stri, (ONDREJOV) Odtia nebolo k d e ujs. ( z u s ) Bude o o m rozma, (zus) Mne a je k e d y k o v e k vyda, (TAJOVSK) Tie ist k o n t r u k c i e m a j aj i n t e n z i t n v z n a m n e v y h n u t n o s t i : mm o robi musm
vea robi, je o robi = treba vea robi.

Bolo t o h o m l o , lebo k a d m s a o o h a , a b y svoje r a t o v a l , (TAJOVSK) P o m o c n sloves v y j a d r u j c e s c h o p n o s i n i t e a k o n a i s t d e j s a frekventovan. poetn

S t o n a j m t i e t o s l o v e s : vedie, zna, vlda, dovlda, dolie, zdolie, stai, dostai, vystai, postai, vydra, stihn, uspie, neveri. Vetko, o s t a r m a o s t a r o m o t c o v i r o z p r v a l a , vedelo si d i e v a t k o v e m i i v o p r e d stavi, (JANOV) V k u s m , zn rozozna p e k n o d m r z k h o n o o s v o j e j osobe p r e d p o j a t o sdi. (KUKUN) R o b i u aj t a k nevldzem, a k o k m s o m b o l a m l a d i a t a k v r t i m sa k u svojim, (AJAK) L e d v a zdolie u t a j i p l a . (KUKUN) V e r u , enci p o t r e b u j v d a t n s t r a v u , a b y doleli ako robi. (F. KB) N a p o l u d n i e v p o n d e l o k , do t r h u v Bystrici, s o t v a stail d o b e h n s t r i k z H i a d l a n a h l a v n s t a n i c u , (TAJOVSK) 369

24

Morfolgia

A tok noci vydr nespa tudent od echnra. ( H E K O ) Tak-tak s t i h n e m e trochu sa vyspa do svitania, ( C H R O B K ) Niektor u uspeli po mastnch raajkch zjs do krmy a vypi si. ( J E S E N S K ) Star ma mu asto spieva. M tak pekn hlas, e sa ono never

napocva, ked starej materi prde va na spev. ( J A N O V ) P o m o c n m slovesom musie sa vyslovuje aj pravdepodobnos deja vyslovenho pri pojenm plnovznamovm vrazom: ranen musel umrie na otravu krvi ( = asi umrel); t e n lovek nemusel by triezvy ( = asi nebol triezvy) . . . P o m o c n m slovesom ma sa zas vyslovuje cudzia mienka: to m by riadite (== vraj je); tento reb mal vyhra prv cenu ( = vraj vyhral) . . . Mus by osi vo veci. ( K U K U N ) Obedajm vlakom m prs do Viesky erven komisr, ( T A T A R K A )

Tie ist obsahy, ktor vyjadrujeme modlnymi pomocnmi slovesami, daj sa vyjadri aj modlnymi vetnmi prslovkami, ako treba, naim, mono, slobodno . . . Aj tieto sa spjaj s infinitvom plnovznamovch slovies a t a k v y s t u p u j najastejie v lohe vetnho zkladu jednolennch viet. Kee m o d l n e sloves s zva osobn, poet neosobnch modlnych slovies sa d o p a uvedenmi modlnymi vetnmi prslovkami. Sponov sloves

Sponov ie kopulatvne pomocn sloves maj zky vzah k predikatvnym k a t e g r i m plnovznamovch slovies, k u kategrim osoby, asu a spsobu. T m sa v a k ich podstata nevyerpva, lebo sa pouvaj aj v neuritch t v a r o c h , n a j m v neuritku a vnimone aj v prechodnku. Sponov sloves nemaj pln vznam, i ke vznikli oslabenm vznamu z plnovznamovch slovies existencie. Sama zkladn spona (kopula) by vyjadruje najveobecnej slovesn vznam, k t o r je v p o d s t a t e kadho slovesa, a t e d a aj slovies ako slovnho d r u h u : je to existencia dynamickho p r z n a k u n a nieom. Preto sponov sloves vo veobecnosti dodvaj pripoje n m u neslovesnmu vrazu vznam, slovesnosti a z neho vyplvajce funkcie slovesnch tvarov. Sponov sloves sa samostatne nepouvaj, iba ak v eliptickch vetch v dialgu. Pouvaj sa spravidla v spojen s neslovesnm vrazom. Tento p r i s p o n o v vraz je najastejie meno, t. j . substantvum, adjektvum, n u m e rle alebo adverbium. I b a v osobitnch prpadoch sa ist sponov sloves pouvaj aj s neuritmi tvarmi istch slovies. Vetky tieto spojenia spony s p r i s p o n o v m vrazom tvoria osobitn j e d n o t n v e t n len, k t o r sa sklad z pomocnho sponovho slovesa a prisponovho plnovznamovho vrazu. Poda v z n a m u rozliujeme tyri skupiny sponovch slovies: 1, Bponov sloves s vznamom existencie v zhode s objektvnou realitou; 2, sponov sloves s vznamom existencie v predpoklade osoby-nie gramatickho sub j e k t u v e t y ; 3. sponov sloves s v z n a m o m existencie v pocite osoby-grama-

t i c k h o s u b j e k t u v e t y ; 4. s p o n o v sloves s v z n a m o m e x i s t e n c i e v p r e d s t i e r a n osoby-gramatickho subjektu vety. S p o n o v sloves s v z n a m o m existencie v z h o d e s r e a l i t o u s z k l a d n o u s k u p i n o u s p o n o v c h slovies. P a t r s e m j e d n a k s p o n a ie k o p u l a v u o m

z m y s l e by, bva, bvava; j e d n a k r a d s l o v i e s sta sa, stva sa, osta, ostva,

zosta,

zostva,

prs.

R o z d i e l m e d z i s p o n o u by a s p o n o v m i s l o v e s a m i

typu

sta sa j e v t o m , e s p o n o u by v y j a d r u j e m e e x i s t e n c i u b e z o h a d u n a z a i a t o k ^ t r v a n i e a k o n i e c , k m s p o n o v m i s l o v e s a m i t y p u sta m a j t e d a v s v o j o m v z n a m e aj p r v o k fzovosti. S p o n a by ( z r i e d k a v e j i e aj s p o n a bva, bvava) sa spja v uritch tvaroch, a k o aj v i n f i n i t v e s o s u b s t a n t v a m i , a d j e k t v a m i , n u m e r l i a m i a a d v e r b i a m i , T o z n a m e n , e sj)onu m m e n i e l e n v p r s u d k u d v o j l e n n c h v i e t s m e n n m p r s u d k o m , a l e aj v o v e t n o m z k l a d e j e d n o l e n n c h viet. sa v y m e d z u j e m e e x i s sa t e n c i u s o h a d o m n a z a i a t o k a l e b o t r v a n i e . S p o n o v s l o v e s t y p u sta

Slovensko je etnologickm uzlom v Slovanstve, ( K R M R Y ) Osud je udn priadka, ved zave pradie z pien. ( H O R O V ) Nie som akosi pri sile. ( K U K U N ) Po, syn m j , " volala teta, ved si aj t y n!'' ( O N D R E J O V ) Oba tieto ukazovatele s asto v slade, mu vak b y t aj v rozpore, ( F I E R A ) Ale j e t e n svet len nani, ( J G ) Psobenie Kuzmnyho v tie asy bolo mnohostrann, (VLEK) Ke je z l e , kad vie, k d e bvam, ( J A K ) S t a r m u loveku j e najlepie, ni h o nehryzio. ( T A L L O ) Nu smutno j e J a n k o v i za strojmi, (r. K R ) Mne je skutone nie do artu, ( K A L I N I A K ) B o l o pred Jnom., nu je p r a v pitok strvi tich tepl n o c na lkch, ( P O D J A V O R I N S K ) Dolu v hladko otesanch stench bolo zveterno, ba tulno ako v dielni, hoci nekrytej, ( T A T A R K A ) K e d Viera odchodila od H a n y , bolo u
poloero,
(TIMRAVA)

S p o n a by s a s p j a s t r p n m p r a s t m d o k o n a v c h s l o v i e s , k t o r m v s l e d kov stavov vznam, resp. a adjektvny statick v z n a m . Pole bolo oddelen od cesty k a m e n n m plotom, ( V A J A N S K ) Boli to pre n s asy smutn, v ktorch sme boli odhoden od sveta, i od seba s a m c h , (u. T R ) J e col ryciven od dlhoronej akej prce. ( F . K R E ) J e j postoj k dedinskm veciam b o l , pravda, odstupovan, ( K R M R Y ) Mdra J u l i a n a odet bola zlatej do suknice. ( S M R E K ) Brna je otvoren pohostinne, voli sme cez u do p a r k u , ( K U K U N ) N a d p o d n i k o v skutonosti urujce t r u k t r u v r o b y s stelesnen v t t n o m plne rozvoja nrodnho hospodrstva, ( F L E R A ) V u v e d e n c h d v o j l e n n c h v e t c h s a p o d m e t c h p e a k o nosite p r s u d k o vho stavu. A k sa vak dejom z a s i a h n u t vec v y j a d r u j e a k o predmet, pouva s a p o s e s v n a s p o n a ma, k t o r j e k o m p l e m e n t r n a s o s p o n o u by. T r p n p r a s t i e v z n a m o v h o slovesa je p o t o m v o v e t e d o p l n k o m k p r e d m e t u ; s n m sa z h o d u j e v r o d e , sle a p d e . Zd sa, e drieme, hlavu m ovisnut, ( C H R O B K ) Ale uite u stoj t a m a elo m ( M A R T K O V ) R k y m zatiahnut kdesi p o d pazuchami, saby m u zima bola. ( U R B A N ) U vtedy si m a l p knh pretanch, a ete nie je dos? (zus)

zachmren,

T u s a p o u v a aj s y n o n y m n k o n t r u k c i a s p o s e s v n y m d a t v o m o s o b n h o z m e n a : m = je ti . . . Fajoku m zakvaen na rzporku koele a mechr s dohnom zastren mu je za psom, ( A J A K ) Ved ani iiem nem; iba krpce. I tie s ti vymatlan. ( P O D J A V O
RINSK)

S p o n a by s a p o u v a v j e d n o l e n n c h v e t c h v spojen s t r p n m p r a s t m n e o s o b n c h slovies a l e b o b e z p r e d m e t o v c h o s o b n c h slovies, r e s p . p r e d m e t o v c h slovies p o u i t c h bez p r e d m e t u . Aj t u i d e o v s l e d k o v s t a v d o s i a h n u t v y k o n a n m slovesnho deja. Ako vidie, na raajky je prestret, v jedlni, (zus)
(EPEKOV)

Na obed by malo by prestret

A k sa nosite s t a v u m v o v e t e vyslovi, n o n e m e sa p o u i s p o m e n u t k o n t r u k c i a s p o s e s v n y m d a t v o m o s o b n h o z m e n a , p o u i j e sa p o s e s v n a s p o n a ma. T a k t o sa najastejie v s p i s o v n o m j a z y k u v y j a d r u j e e x i s t e n c i a s t a v u v o v z a h u k n i e k o m u (k p o d m e t u v e t y ) . Jedni vraveli, e Joko mal vypit, ( B E D N R ) Moja mama vraj sa narodila, ked jej mama mala zamiesen na chlieb . . . ( T A J O V S K ) Ako keby m a l pobosorovan. ( T L A ) Dnes ete m m e zamraen, ale zajtra u budeme ma jasnejie, lebo je severn vietor, (rzus) A k t r p n p r a s t i e z a c h o v v a svoj d y n a m i c k v z n a m a t o b v a n a j m p r i n e d o k o n a v c h innostnch prechodnch slovesch , nejde o t v a r y sponov h o slovesa, ale o h o m o n y m n s a m o s t a t n g r a m a t i c k m o r f m u z l o e n h o pasva. Kad, kto by to videl, vyzva sa, aby ho chytil, alebo sa vynasnail, aby bol chyten. Hlas prechdza dutinami n a d hrtanom a je pritom rozline modifikovan. ( P A U L I N Y ) Vetky cesty na ttnom majetku v eliezovciach s takto prkladne udriavan, ( T L A ) V Odanoch zaloil na gymnziu Slovensk tac spolok, ktor bol profesormi dos prenasledovan, ( K O M P I ) Tto ekonomick vonos drustva je vak asto obmedzovan nadpodnikovmi spoloenskmi zujmami, ( F I E R A )
(JG)

S p o n a by s a spja n a j m v p s o m n c h p r e j a v o c h aj s i n n m p r a s t m p r t o m n m , a t a k u t v r a p o m e r n e z r i e d k a v t y p slovesnho p r s u d k u d v o j lennej v e t y . inn p r a s t i e t u n a d o b d a p o v a h u a d j e k t v a : s t r c a svoj dynamick rz. Tak to bolo neobyajn, tak zarajce, e cudz lovek, o okolo prechdzal, musel sa spta: Kto t a m b v a ? " ( J A K ) Zabudlo sa na vetko, o bolo rozuujce, ne pekn, nedobr, a zostali len mil spomienky, ( T L A ) Ale nevidel ni, boles v hlave bola omraujca, ( M I N ) Z uvedench dvodov bude pri posudzovan rentability odvetvia rozhodujca ttna vkupn cena. ( F I E R A ) S p o n a by s a p o u v a aj v spojen s i n f i n i t v o m slovies z m y s l o v h o v n m a n i a
( v e r b a p e r c i p i e n d i ) : bada, chyrova, cti, pozna, zbada, vidie, vda, tui, vdava, rozumie. dovidie, u, pou, rozozna, rozpozna, S p o n a sa p o u v a pri

indikatve przenta iba p o d drazom. I n je b e n v indikatve a v k o n d i c i o n l o c h . P o u v a s a aj i n d i k a t v f u t r a .

prterita

V jeho hlase bolo bada navu, (VANTNER) Inho loveka ako zemana ani vda nebolo, (KALINIAK) Vtedy b o l o u cti chlad jesene, ( J E S E N S K ) Telkiza osi zaeptala, ale nebolo ju rozumie, (FIGULI) Takto b y a n e b o l o pou ani v treom r a d e . (zus) Po vyprat v teplej vode kvrnu ani nebude pozna, K t m t o s l o v e s m sa p r i d r u u j e aj s l o v e s o dosta vi si za p e n i a z e " .
dosta, ( U R B A N )

(zus)

vo v z n a m e k p i , z a d o

A keby bola aj mala, neboli by jej pomohli, lebo ndennka v tie asy ako bolo K t e j t o k o n t r u k c i i p a t r aj s p o j e n i e s p o n y by s v e t n o u p r s l o v k o u k t o r j e s y n o n y m n so s l o v e s o m vidie. Hanusa ani nebolo vidno medzi nimi.
(HORK)

vidno,

Tieto spojenia spony by s infinitvom plnovznamovch slovies (verba percipiendi) maj modlny vznam monosti, ktor sa niekedy vyslovuje aj explicitne, modlnou prslovkou mono. Z porovnania s t m i t o explicitnmi kontrukciami vysvit, preo pri vyjadrovan indikatvu przenta chba spona, resp. pouva sa iba v drazovom postaven. Tak mme paralelu mono: je mono vidie: je vidie. Spojenia spony s infi nitvom slovies zmyslovho vnmania mono chpa ako spojenia s elidovaou m o d l n o u prslovkou. Dnes sa vak eliptickos tchto spojen u spravidla nepociuje a v dsledku toho je oslaben aj monostn modlny vznam celho spojenia. Tvary slovesa by s teda iba sponou, a samy nemaj modlny v z n a m , ako je t o v prpadoch typu bolo sa pohn, v ktorch modlne sloveso by vzniklo absorbovanm vznamu elidovanej modlnej prslovky t y p u treba. T a k mono vysvetli aj rozdiel pri vyjadrovan indikatvu przenta: cti, resp. draz o v ie cti (= mono cti, je mono cti), ale len je sa pohn ( treba sa pohn). Sponov sloveso sa realizuje n u l o v m tvarom s vznamom indikatvu przenta len pri modlnych vetnch prilovkch: bolo treba, bude treba, treba ( indikatv przenta). I b a pod drazom sa pouva t v a r spony
je: je treba, je cti.

Nu o im urobme?" p t a sa richtr. s k nim, kaky im odobra a spra vetko, to je treba, t o ! " vysvetuje ron.
(KUKUN)

S p o n a by s a p o u v a aj v i n f i n i t v e , n a j m v s p o j e n s m o d l n y m i s l o v e s a m i , alebo s f z o v m i s l o v e s a m i . Me by i chladno loveku zarnky. (FIGULI) B r a t m j , " povedal po malej p r e stvke, medzi nami m by jasno . . . " ( V A J A N S K ) Zaalo mi by s m u t n o , ( A L E X Y ) Dobre bolo v Tichej doline. Dobre t a m zaalo by. ( B E D N R ) H o r e h j , dolu h j , hore hjom chodnk; mj otec bol dobr, ja musm by zbojnk, ( U D . P I E S E ) Metodika postupu mus by odrazom t c h t o zsad, (FIERA) S p o n a by s a p o u v a v e m i a s t o . O v e a z r i e d k a v e j i e s a p o u v a j
bva a bvava.

spony

Doma predsa bvalo jej pusto a neraz sa vyplakala, ( T A J O V S K ) Bolo by jej b v a l o ete dobre, keby jej susedy boli dali pokoj, ( K U K U N ) Bolo ivo n a dedine, a k o b v a v a

p r e d v e e r o m , ( T I M R A V A ) P r a v d a e , n a j v i e m u n e b e z p e e n s t v u bvaj v y s t a v e n eny p r i p r o d e , n a j m ke n e d o s t a n z a v a s u o e t r e n i e , ( V A N T N E R )

S p o n o v sloves s v z n a m o m e x i s t e n c i e z h o d u j c e j s a s r e a l i t o u a s o d t i e n kom fzovosti s poetn. Pouvaj prs, prichodi. S p o n o v sloves sta sa, stva sa v y j a d r u j z a i a t o n fzu e x i s t e n c i e p r znaku, zva adjektvneho a substantvneho. Pouvaj sa len v dvojlennch vetch. Stva sa a k m s i bezoivm, c h l a p e ! ( z u s ) O s e m n s n a j p l n c h a n a j r o d n e j c h rokov v e n o v a l dielu, k t o r sa stalo nielen j e h o pchou, a l e i pchou celho m e s t a , ( Z B E K ) S p o n o v sloves osta, ostva m a j d v a v z n a m y : v y j a d r u j e s a n i m i a l e b o trvanie s t a v u bez z m e n y , alebo n h l a z m e n a s t a v u . I b a k o n t e x t p o m h a rozli t i e t o d v a v z n a m y . P o d o b n e j e t o aj s i c h d u b l e t a m i zosta, zostva.
a) A k b o l cez cel ivot, t a k zostal a d o s m r t i , ( K U K U N ) E v a u n e m o h l a v n o u zosta. D a r m o j e o n a n e m e s a p r e t v a r o v a , ( K U K U N ) b) T e r a z m u ostalo t r o c h u teplejie okolo s r d c a , ( H O R K ) Ostalo m u o d r a z u z i m a . ( J A K ) E t e s o m n e z a a l a n i chodi, k e d s o m zostal sirotou, ( K U K U N ) Ostal o m r e n , a l e h n e d s a zase p r e b r a l , ( F I G U L I )

sa v dvojlennch

aj

jednolennch

v e t c h . S t o n a j m sloves sta sa, stva sa, osta, ostva, zosta, zostva,

P o m o c n sloves prs, prichodi v y j a d r u j z m e n u s t a v u , z a i a t o n fzu stavu. P o u v a j sa v jednolennch v e t c h v spojen s v e t n m i prslovkami.

To t a k n i e k e d y loveku prde zle a c e l k o m o d n i o h o , ( B E D N R ) B o r i i prilo t o . K e k o z a s t a l , u p r c a k o o oi, o d k t o r c h zlo prichodilo, n a P a a , a p o z e r za n m , a k o o d c h o d . ( T I M R A V A ) A n i s m e nespali, o n m h o pochodila t o . ( J A N O V )
(TIMRAVA)

S e m p a t r i a aj s p o j e n i a ide mi do plau (do smiechu, do samopae a p o d . ) , v k t o r c h j e p o m o c n sloveso s.

A p a n i m a j s t r o v e j h l a s s a z a t r i a s o l ; lo jej do plau,
(KUKUN)

S p o n o v sloves, k t o r m i s a v y j a d r u j e e x i s t e n c i a v p r e d p o k l a d e o s o b y - n i e gramatickho subjektu vety, s poetn a pouvaj sa v dvojlennch vetch. S t o s l o v e s zda sa, zazda sa, pozdva sa, javi sa, vyzera, pripada, prichodi, vidie sa, predchodi.
P o n u r f a r r o v a p r a c o v a zdala sa i m z r a z u c e l k o m p r j e m n , ( H E K O ) S o l a n z a a l v izbe s v e t l o a v t o m s v e t l e sa m u zazdalo v e t k o o t u p n e j i e a k o p r v . ( B E D N R ) D v e h v i e z d y sliepaj dosial o s p a n l i v o p r o t i b l i a c e m u s a s v i t u . Vyzeraj n r a m n e o p u s t e n n a p r z d n o m obzore, ( C H R O B K ) R c h l e sa vil d o n o v h o okolia, k t o r sa m u jav z a u j m a v a k r s n e , ( A L E X Y ) m v i u priepas o t v r a a s medzi, m n o u a n e b l a h m i u d a l o s a m i , t m sa m i vid m j p o m e r k m a j s t r o v i n e j a s n e j a m a j s t e r s m zloitej a z h a d n e j . ( Z B E K ) A l e m n e , k t o r sa n e r o z u m i e m , m n e prichod v i a c m t v y n e iv. ( K U K U N ) N e m m r d slovo z u r a : v d y sa m i videlo p r z d n e v z n e e n , r o m a n tizujce a l i t e r r n e , ( M I N )

Z r i e d k a v o s a p o m o c n s l o v e s zda vesa. Vznam maj nepozmenen.

sa, zazda sa s p j a j a j s n e u r i t k o m s l o
stami,
(TIMRAVA) (SLDKOVI)

A v t o m s m e k u t v o j o m zd sa m i z b o k s a t i r y hba L u d v i k L e v i c k zdal sa dosia a n i nevedie, e j e s t v u j e J o l a .

Dnes sa vak n a m i e s t o prisponovho slovesa astejie pouva v e t a s o s p o j k o u e.

e h l a s y v p i \ nie i zosilneli, ( H E K O )
(ONDREJOV)

vedajia

A l e h o c i s v e k o u n m a h o u , p r e d s a ziiel e t e o t r i s c h o d y niie, l e b o sa m u zdalo, Zdalo sa m u , e v i d m a l r k u v y n o r i s a z v o d y .

T m , e s a p o m o c n s l o v e s o zda sa m e s p j a aj s o s l o v e s o m v n e u r i t k u , m o n o si v y s v e t l i , e p r i p r i s p o n o v o m a d j e k t v e a l e b o a j a d v e r b i u n i e k e d y b v a e t e s p o n a by.
C h l a p e c S zd b y rozumn), ( z u s ) I d c e m u u l i c a m i z r a z u t a k h l p o m e d z i c u d z m i umi, ( J G )

zdalo sa b y t a k otupno,

Sponov sloves v y j a d r u j c e existenciu v pocite o s o b y - g r a m a t i c k h o s u b j e k t u v e t y s m l o p o e t n , a l e p o u v a j s a a s t o . S t o s l o v e s cti sa, citievai sa, pripada si, u sa ( z r i e d k a v ) . P r i n i c h s t o j a p o d s t a t n m e n , p r d a v n m e n alebo v e t n p r s l o v k y ,
A t e r a z sa cti z a s e cudzlnbou. ( V A N T N E R ) P o e h n a n d e , k e d sa l o v e k aspo j e d n o u ilkou cti lovekom! ( G A B A J ) A p a n i k a nectila sa t m urazen, l e strhala m u tie p o k l o n y s b e z n m s m i e c h o m a v b n y m i p o s u n k a m i , ( Z B O R S K ) P o o b e d e n e t r e b a spa, lebo t u h o r e n i e j e d u s n o a l o v e k s a necti ustat, ( R Y ) A l e zdrav sa ujem! ( T A J O V S K ) U v s sa v d y ctime dobre, a k o d o m a . ( z u s )

i Sponov sloves v y j a d r u j c e p r e d s t i e r a n i e existencie u o s o b y - g r a m a t i c k h o s u b j e k t u v e t y s p o e t n a f r e k v e n t o v a n . S t o s l o v e s tvri sa, tvrieva sa,

zatvori sa, robi sa, robieva sa, urobi sa, spravi sa, ukza sa, ukazova sa, predstavi sa, predstavova sa, stava sa. P r i n i c h s t o j z v y a j n e a d j e k t v u m .
V svete sa nauil, a k o t r e b a h b a r o z u m o m , k e d y treba p r i j e d n a k c h z v r a t i elo pohrenm,, ( V A N T N E R ) K e d h o u d o m r z e l o v e t k o , urohil sa hluchm a slepm, . . . ( A J A K ) e r t i sa spravia hluchmi, ( H E K O ) K u d o m ukzala sa bezn, o p r v n e v e d e l a s p r a v i , ( T I M R A V A ) Predstavil sa j e j v s v o j o m h n e v e krutm a stranm, ( A J A K ) V e d j e o n o p r a v d a , " stavia sa e n a ?ievedomou. (KUKUN) a

tvri, sa vemi

V e t k y u v e d e n s k u p i n y s p o n o v c h slovies n i e s n a r o v n a k e j r o v n i . P o v a h u p o m o c n c h slov m a j j e d n o z n a n e l e n s p o n y t y p u by a t y p u sta sa. P r e t o s a z a s p o n y ( k o p u l y ) v u o m z m y s l e s l o v a z v y a j n e p o k l a d a j l e n s l o v e s by, bva, sta sa, stva sa, a k o a j osta, zosta, prs v o v z n a m e sta sa. O s t a t n s l o v e s m a j l e n n i e k t o r r t y p o m o c n c h sl o v , a p r e t o s a p o k l a d a j z a p o l o s p o n o v s l o v e s . I d e o t y p y zda sa, cti sa, tvri sa.

Vetky sponov p o m o c n sloves maj p r i sebe p l n o v z n a m o v p e n d a n t y , ktor sa vyznauj n a j m t m , e mu st s a m o s t a t n e v p r s u d k u dvoj lennej v e t y alebo v o v e t n o m z k l a d e j e d n o l e n n e j v e t y . O k r e m t o h o t i e t o

p l n o v z n a m o v sloves mono vone rozvja a k o in sloves. N i e k t o r z n i c h maj aj i n morfologick osobitnosti. P l n o v z n a m o v by sa vyznauje n a p r k l a d t v a r o m 3. os. sg. i n d i k a t v u przenta jest, jesto, zporne niet, nieto, popri je, nie je (resp. aj s, nie s). A k v prsudku v e t y je z p o r n t v a r niet, nieto, s u b s t a n t v n y p o d m e t j e v g e n i t v e :
niet dreva, niet peaz ... zosta, zostva, prs, prichodi mvaj ... som ti poveda novinku P l n o v z n a m o v sloves osta, ostva,

pri sebe elov infinitv: ostal som doma kosi, priiel

Aj sloves t y p u zda sa s p l n o v z n a m o v : to sa ti len zd . . . Sloves t y p u vyzera, s p l n o v z n a m o v , a k sa bliie uruj a d v e r b i o m : vyzer ustato . . . Takisto aj sloves t y p u tvri sa s p l n o v z n a m o v , a k s rozvit a d v e r b i o m :
tvri sa vzneene ...

V istch prpadoch mu by pochybnosti, i i d e o p l n o v z n a m o v a i o p o m o c n (sponov) sloveso. T o v a k j e l e n d k a z o m , e m e d z i plmi s s t u p o v i t p r e c h o d y : t i e p r v e ukazujri, e aj v e t k y s p o n o v vznikli z p l n o v z n a m o v c h (podobne a k o aj o s t a t n p o m o c n sloves) vanm lexiklneho v z n a m u .

sloveso oboma sloves oslabo

Zvratn a nezvratn sloves

Reflexvne sloves
Zvratnos j e formlny prznak slovies, k t o r m a j v svojich t v a r o c h s a m o s t a t n sas sa alebo si. T t o formlna zloka m niekoko funkci. Z s a d n e t r e b a rozliova t r i p r p a d y . R a z j e zloka sa alebo si sasou f o r m y slovesa ako pomenovacej j e d n o t k y , a p r e t o m h o d n o t u lexiklnej m o r f m y : smia sa, vma si. V t a k c h t o p r p a d o c h h o v o r m e n a rovine p r i a m e h o p o m e n o v a n i a o z v r a t n c h slovesch. I n o k e d y sa formlna zloka sa alebo si pociuje a k o t v a r z v r a t n h o z m e n a , k t o r so slovesom t v o r s y n t a g m u : holi sa, veri si. V t a k c h t o p r p a d o c h hovorme n a rovine deiktickho p o m e n o v a n i a o z v r a t n e j podobe n e z v r a t n h o slovesa, a s t o sa formlna zloka sa pociuje a k o g r a m a t i c k f o r m a n t , lebo sa n m vyznauje platnos slovesnho t v a r u v k o n t r u k c i i : hovor sa, robilo sa. V t a k c h t o p r p a d o c h h o v o r m e n a r o v i n e g r a m a t i c k h o v z n a m u o z v r a t n c h t v a r o c h n e z v r a t n c h slovies. Platnos f o r m a n t u sa zisuje t a k , e sa p r i jeho v y n e c h a n s k m a v z n a m slovesa. D o v a h y sa b e r v e t k y t v a r y slovesa. A k sa v y n e c h a n m k o m p o n e n t u sa alebo si m e n lexiklny v z n a m slovesa (alebo sa sloveso s t v a nezre tenm, d e f o r m o v a n m ) , ide o z v r a t n sloveso. A k sa v y n e c h a n m k o m p o n e n t u sa alebo si l e x i k l n y v z n a m slovesa n e m e n a a k sa sasne d t e n t o k o m p o n e n t nahradi p l n m i t v a r m i z m e n a seba, sebe, i d e o z v r a t n p o d o b u n e z v r a t n h o slovesa. N a p o k o n a k sa v y n e c h a n m k o m p o n e n t u sa l e x i k l n y v z n a m slovesa

n e m e n a a k sa t e n t o k o m p o n e n t n e m e p o u i v s a m o s t a t n o m infinitve a a n i v ostatnch, n e u r i t c h t v a r o c h d a n h o slovesa, i d e o z v r a t n g r a m a t i c k t v a r n e z v r a t n h o slovesa.

N a p r k l a d sloves dari sa, prebudi sa, porta sa, predstavi sa, smia sa,

vma si s z v r a t n , lebo b e z z v r a t n h o k o m p o n e n t u m a j i n v z n a m ( t a k e m m e rozlin z v r a t n a n e z v r a t n sloveso prebudi sa prebudi, porta sa porta, predstavi si predstavi), alebo s a pociuje n e p l n o s , d e f o r m c i a i c h
f o r m y (ako je t o v p r p a d o c h dari, Ale v s l o v e s c h holi sa, zachrni sm seba, druhmu, smia, vma). sa, olcrka okrka sa, objedna jeden si, sa, preobliec zachrni r e s p . psa zachrni,

psa

si m o n o k o m p o n e n t sa, si n a h r a d i p l n m t v a r o m z m e n a a l e b o l e x i
aj seba, druhho, objedna, len sebe, psa jeden si vzjomne preobliec, . . . V tchto pr okrka,

k l n e h o i n v y j a d r i : holi objedna

p a d o c h ide o n e z v r a t n s l o v e s holi,

psa, k t o r m a j z v r a t n p o d o b u s v z n a m o m r e f l e x v n y m ( = s m s e b a ) alebo r e c i p r o n m ( = j e d e n d r u h h o , v z j o m n e ) . P r e t o m m e z v r a t n p o d o b u t a k m e r v o v e t k c h t v a r o c h u r i t c h aj n e u r i t c h . E x i s t u j t e d a p r i s e b e d v e p a r a d i g m y t o h o istho slovesa.

P r a v d a , t v a r y ilo sa, hovor sa, bude sa kosi, polieva sa p a t r i a k n e z v r a t n m

slovesm s, hovori, kosi, polieva, l e b o n i e t z v r a t n c h n e u r i t c h t v a r o v , a k o s sa, idc sa, idci sa . . . U v e d e n z v r a t n t v a r y s g r a m a t i c k m i t v a r m i n e z v r a t n c h slovies, lebo s a n i m i v y j a d r u j e p l a t n o s slovesa v o v e t n e j k o n trukcii. U k e s a t o p o u i t m t o h o i s t h o s l o v e s a v inej v e t n e j k o n t r u k c i i s r o v n a k m z m y s l o m . T a k i d e o t o i s t sloveso hovori v o v e t c h : 1. U ns sa
ete hovor polievame o tomto neast. vodou. 2. U ns ete hovoria v o v e t c h : 1. Kvety o tomto neast. vodou. Podobne je t o 2. Kvety aj so slovesom polieva sa polievaj

V silne citovch vetch sa niekedy pouva sm formant sa miesto zvratnho slovesa. Najastejie ide o elziu slovesa pohybu alebo o sloves ako da sa, posoi sa, pusti sa, zriedkavejie o sloveso nazda sa. Vznam slovesa je zrejm z kontextu.
Sem sa, sem!" zavolali veselo, (TIMRAVA) Noe sa, noe! Kedye si nanoste'i! (TAJOVSK) Tak, star reisrska krv, do toho sa, niet inho vchodiska, (STODOLA) No, chlapci, do roboty sa dalej! (TIMRAVA) To-to-to, he-he-he, ja som sa, e to bez oldoma
bude. (STODOLA)

Inokedy sa vynechva sloveso aj z tabuovch prin.

Ja sa na tvoje mozole, vie o. (STODOLA) I ja som bol zaben, a predsa koval jej meno, ani sa z lsky k nej . . . (TAJOVSK) som newijkri-

^vratn

sloves

fRovina priameho

pomenovania)

Z v r a t n sloves ie reflexva s t a k sloves, k t o r m a j v celej p a r a d i g m e ( p r a v d a , o k r e m t r p n h o p r a s t i a a s p r a v i d l a aj o k r e m s l o v e s n h o p o d s t a t n h o

mena) formlnu sas sa alebo si, napr.: smia sa, rozplaka sa . .., vma si, pospa si ... Bez tejto sasti sa cti nesprvnos alebo neplnos slovesa, napr.: *smia, *vma alebo sa uvedomuje posun slovesnho vznamu, napr.: vyvja sa vyvja, plzi sa plzi . .. Formlna sas pvodom zvratnch slovies sa iba sasti kryla so zvratnm zmenom (sa je A. sg. a si D. sg.), ale dnes ju ani v tchto prpadoch nemono hodnoti ako tvar osobitnho slova, hoci sa z hadiska zvukovej stavby jazyka sprva vdy ako samostatn slovo. Tto sas zvratnch slovies m povahu samostatnej lexiklnej morfmy, i ked v niektorch prpadoch nem u nijak p r i a m y vzah k lexiklnemu vznamu slovesa. Od plnej morfmy sa v type narodi sa treba odliova przdnu morfmu sa v type udova sa.
K a d slovensk sloveso je alebo z v r a t n , alebo n e z v r a t n . N o e x i s t u j aj p r e c h o d n p r p a d y , v y k a z u j c e v a r i a b i l i t u . A k m o r f m a sa n e m n i j a k p r i a m y v z a h k l e x i k l n e m u v z n a m u t o h o - k t o r h o s l o v e s a , ie a k m h o d n o t u p r z d n e j m o r f m y , m e s a v o v v i n e s t r a t i . P r p r a v n m s t u p o m k z n i k u p r z d n e j s l o v o t v o r n e j m o r f m y sa j e m o n o s vynecha ju. Vtedy s v jazyku varianty s touto morfmou a bez n e j .
V n o v o m s p i s o v n o m z e s a p o u v a j n a p r k l a d t i e t o d u b l e t y : besnie
blaznie kartova kri ta odstpi sa, a sa, sa, blaznie kri sa, ostarie sa, jaga kuka ostarie sa, lyova jaga koruova kuka sa, jasa sa, sa, koti kvasi jasa sa, hrn koti kvasi sa, sa, sa (o sa, obst pakova hrn koruova zvieracch lia lia obst pakova sa, sa,

besnie
sa, kartova sa, sa, postit sa, preteka stroskota fa

sa,
lopo posti slu sa,

samikch),

lopotu

lyova

sa, meka

meka pachti

sa, odstpi

sa, pachti

poako

va poakova pozdravi slua preteka stroskota vdaci

sa, pomin pukn

pomin sa, Hn

sa, ponha pozera - rin

( n r . ) ponha ' prameyiii rosi sa, rua

pozdravi sa, smokli

sa, pozera smokli soeda

sa, prameni sa, rosi

sa, pukn sa, svedca vai

- rua sa, fa

sa, smti

smti svieti

sa, strmie ili sa.

strmiesa,

sa, svieti

sa, plha-plha

sa, artova

artova

sa, iali

I n t e n n h o d n o t a v a r i a n t o v u v e d e n c h slovies je r o v n a k , lebo p r t o m n o s o u m o r f m y sa n i e j e z a s i a h n u t i n t e n c i a s l o v e s a . P r e t o r o z d i e l m e d z i t m i t o v a r i a n t m i n i e j e l e x i k l n y , i ke v o vine prpadov ide o rozdiely, k t o r odraj historick, geografick,

t l o v a l e b o e x p r e s v n u v a r i c i u . N a p r . : stroskota prdi sa ( n r . ) , hrn
pozera

stroskova

sa ( a r e h . ) , prdi

( e x p r . ) hrn
sa, pukn

sa.

V inch
sa.

prpadoch niet nijakho

rozdielu,

n a p r . pozera

pukn

V rmci zvratnch slovies sa rozliuj dve zkladn skupiny. V prvej skupine s zvratn sloves bez nezvratnch pendantov, napr.: smia sa, vma si, v druhej skupine s zvratn sloves s nezvratnmi pendantmi, napr.: vola sa vola, nanosi sa nanosi, pospa si spa. Reflexva tantum

Zvratn sloves bez nezvratnch pendantov sa volaj reflexva t a n t u m . T t o skupina nie je vemi poetn a nie j e ani smanticky lenen. Prklady n a reflexva t a n t u m s morfmou sa:

b sa, blska sa, blysn sa, blya sa, boi sa, brata sa, bratrkova sa, briedi sa, asi sa, mudi sa, udova sa, upi sa, dari sa, dia sa, dva sa, divi sa, dni sa, domnieva sa, dopusti sa, dotka sa, doveda sa, dovtpi sa, dozvedie sa, durdi sa, dusi sa, hadi sa, hemi sa, hmli sa, hmri sa, hodi sa ( = b y vhodn), honosi sa, chichota sa, chicha sa, chlapi sa, chli sa, chumeli sa, chvasta sa, dra sa (dobre), chova sa ( = sprva sa), jari sa, javi sa, kaja sa, kasa sa (= stroji sa), ku sa, kocha sa, kudli sa, kdoli sa, lakomi sa, leskn sa, lieni sa, ligota sa, Usn sa, lka sa, mli sa, mari sa, ma sa (dobre), mechri sa, miha sci, mocova sa, modli sa, mosri sa, mrai sa, mrka sa, ndeja sa, narodi sa, naskytn sa, naapi sa, nazda sa, obahni sa, obva sa, obmieta sa, ocitn sa, odda sa ( = hodno), odhodla sa, odsta sa, odvi sa, okoti sa, oka sa, oblai sa, obori sa, oneskori sa, opii sa, opovisa, opozdi sa, osopi sa, ostcha sa, osvedi sa, oipova sa, ova sa, oteli sa, ozva sa, orebi sa, pi sa, panoi sa, pperi sa, patri sa, pti sa, pechori sa, perli sa, plahoi sa, planta sa, plazi sa, poudova sa, podda sa, podva sa, podoba sa, podobera sa, poduja sa, podvoli sa, poksi sa, poneviera sa, pomesi sa, pona sa, ponosova sa, poskori sa, pospori sa, potemnieva sa, potkn sa, potulova sa, poti sa, povaova sa, pozda sa, prasi sa, prdska sa, prebleskn sa, premva sa, prida sa, prihodi sa, pritrafi sa, prizera sa, prtisa, prisa, pi sa, radova sa, redikasa, regrutova sa, rehni sa, rehota sa, revanova sa, roji sa, rovna sa, rozhosti sa, rozpomen sa, rha sa, snkova sa, scvrkn sa, schvli sa, skvie sa, sladi sa, smia sa, snai sa, spamta sa, sprva sa, spiera sa, spoahn sa, spriei sa, spta sa, stara sa, sta sa, saova sa, strcha sa, strachova sa, strni sa, stka sa, keri sa, kbi sa, titi sa, tvera sa, tacka sa, tra sa, arba sa, tmi sa, tmoli sa, trafi sa, trblieta sa, irhova sa, trudi sa, tla sa, tvri sa, tka sa, astni sa, ulovei sa, uda sa, udia sa, uchdza sa, uja sa, ujs sa, ukla sa, %ahi sa (komu), uti sa, urisa, urobi sa (mu zle), usilova sa, ustva sa, ukrn sa, vadi sa, veeri sa, vera sa, vchri sa, vyasi sa, vydari sa, vychvli sa, vyku sa, vysomri sa, zaliea sa, zapodieva sa, zastrja sa, zda sa, zdrha sa, zhknu sa, zimi sa, zmrka sa, zori sa, zotavi sa, zrai sa, zviecha sa, rebi sa. Prklady na reflexva t a n t u m s morfmou si: blha si, mva, si, obbi si, oddchnu si, od fknu si, osobova si, osvoji si, da si rady, poradi si, potrpie si, nrokova si, predstavi si, predsavzia si, myslie si, rozmyslie si, namyslie si, sadn si, sta si, zasta si, spomen si, aka si, trfa si, umieni si, uvedomi si, predstavi si, vi si, hadie si, vma si, zachova si, zaklada si, zada si, zasli si, zaumieni si, zmyslie si.
V niektorch jednotlivch p r p a d o c h s v a r i a n t y z v r a t n c h slovies s f o r m a n t o m
a si,' napr. aka sa ( n r . ) aka si, zvykn sa ( n r . ) zvykn si . . .

sa

Vo vvine j a z y k a sa poet reflexv t a n t u m m e n . J e d n a k s a z m e n u j e , a t o t m , e j e d n o t l i v r e f l e x v a t a n t u m s t r c a j m o r f m u sa a l e b o si, n a p r . : meka sa > meka,

stroskota sa > stroskota, artova sa> > artova . . . Jednak sa vak zvuje, a to tm,

e charakter reflexva tantum nadobdaj jednotliv zvratn sloves, ktor sa vzna movm posunom odtrhli od svojich nezvratnch pendantov, n&ipT. fka sa ( = hneva sa),
opusti sa, pretvarova sa, kasa sa . . . Pravda, aj tm, e niektor novoutvoren sloves sa priamo zaradili do existujcich typov, napr. radova sa poda tei sa.
Odvoden zvratn sloves

D r a h skupina z v r a t n c h slovies je ovea poetnejia. S t o z v r a t n sloves, k t o r m a j n e z v r a t n p e n d a n t y . Morfma sa alebo si m t u v d y p r i a m y vzah k l e x i k l n e m u v z n a m u z v r a t n h o slovesa. S t o odvoden sloves. P o d a o d v o d z o v a c i e h o zkladu s t u z a s t p e n rozlin slovotvorn t y p y . Najastejie s s l o v e s u t v o r e n zo s u b s t a n t v n e h o , a d j e k t v n e h o alebo v e r b l n e h o z k l a d u . P r e triedenie t c h t o z v r a t n c h slovies m v a k z k l a d n dleitos i b a l e x i k l n y rozdiel medzi dvojicami n e z v r a t n c h a z v r a t n c h slovies. P o d a toho m o n o rozli niekoko v r a z n c h s k u p n o d v o d e n c h z v r a t n c h slovies. Sloves s formantom sa a) Z r e t e n v z n a m o v rozdiel sa u k a z u j e medzi s t a v o v m i z v r a t n m i slove sami a i c h n e z v r a t n m i faktitvami. Z v r a t n sloves m a j v z n a m ,,by
v i s t o m s t a v e alebo d o s t v a sa d o " , n a p r . tei sa, sui n a p r . tei,
blzni ditancova di sa, hrozi kohti krvavi mti

sa, k m n e z v r a t n
C

sloves v y j a d r u j innos u v d z a niekoho alebo nieo d o istho s t a v u ,

sui. Niekoko p r k l a d o v :
sa, budi sa, bri sa, isti sa, leni sa, deli sa, drai sa, klen sa, kroti sa, desi sa, duri sa, sa, sa, sa, di sa, dopaova sa, dovi sa, hbisa, sa, kori sa, lepi sa, mordova sa, stroji sa, drobi hneva "kazi sa, bridi

dusi sa, dvojisa, sa, kona sa, aka sa, nadchn sa, objavi sa, ohria

farbi sa, hanbi sa, koni sa, lma ma sa, nhli sa, obnovi sa, ochladi

sa, hojisa,

hrbisa,

hroma kmotrisa, sa, sa, sa, sa, orosi ozrejmi polepi prebera sa, rmti sa, rozsui skompli-

sa, jaisa,

jedova sa, jezi sa, kadisa, sa, kopi sa, lepi sa, mnoi

sa, krivi sa, tiahnu

sa, krui

sa, Ui sa, lomi sa, napravi sa, nudi sa, sa, sa, sa, sa, sa, sa,

meni sa, menisa, naprui obaova sa, odu sa, pajedi sa, pomias sa, precti preslvi sa, rodi rozohria sa, sili

sa, mori sa, mrvisa, sa, napna sa, odcudzi sa, opii sa, otvori sa, plni przdni sa, radova sa, ni

mdrisa,

sa, nakazi

sa, namha sa, obrodi sa, operi

sa, narovna

sa, nastrei

sa, (odJtrbi

sa, obohati sa, opakova

oduevni

sa, rodi sa,

sa, osamostatni

sa, oslabi sa, osmelisa, sa, pari sa, peni sa, popravi sa, presti sa, rozdvoji sa, rozplameni sa, skazi sa, preinai

oklivi

sa, otepli sa, plai sa, prisa, sa, pui

sa, papri sa, pomti

sa, pestri sa, prejavi

sa, pokori sa, protivi sa, rozhodn

sa, prechladi sa, presvedi sa, rozli sa, rozpli sa,

sa, preliai sa, rozhori sa, sklama

sa, preriedi sa, rozohni

sa, rozplemeni sa, sklada

sa, rozplieni

skaramelizova

kova spresni

sa,

skrli sa, sprkri sa, ti

sa, sa,

spari trpi sa,

sa,

spevni sa, srdi

sa,

splai

sa, sa, ti

splni

sa,

spomali sa, sa, unva sa, sa . . . sa, ti

sa, suova sa, sa, upria

sa, spastori sa, ukza sa, upokoji sa, vteli

sa, stupova sa, umra sa, upozorni sa, zarmti

sa, sstredi sa, tvori sa, upravi sa, zutova sa, unavi

sa, tei udobri upiera

trzni

sa, turbova

sa, udomcni sa, uplatni sa, urazi

sa, uliahnu sa, uponi sa, zjavi

mi sa, uprie

Niektor faktitva k tmto z v r a t n m slovesm sa pouvaj len s predponami; napr.:

lepi sa zlepi, zlepova, polepi; pestri sa spestri, spestrova; hanbi sa zahanbova, vyJmnbi; . . . zahanbi,

b) R o v n a k o v r a z n s m a n t i c k rozdiel j e medzi n e z v r a t n m i a z v r a t n m i d e a d j e k t v a m i m a j c i m i c h a r a k t e r s t a v o v c h slovies. N e z v r a t n d e a d j e k t v a u t v o r e n p r p o n o u -ie alebo -n m a j v z n a m s t v a sa n e j a k m " , a l e zvratn deadjektva utvoren t m i istmi prponami maj v z n a m javi sa n e j a k m alebo v y n i k a n e j a k o u k v a l i t o u n a p o z a d n i e o h o " . Z k l a d o m t c h t o slovies s p r i m r n e a d j e k t v a o z n a u j c e n a j m f a r b y
a t v a r y vec. Z n i c h sa t v o r i a d v o j i c e slovies, a k o belie belie sa, belasie
belasie sa, sa, ernie ernie havranie sa, ervenie sa, zelenie sa, ltn ervenie zelenie sa, sa, jarabie chlpatie sa, zlatn jarabie chlpatie zlatn pestriepestrie havranie koatie kukatie sa, siviesivie kueravie hnedn sa, edivie kueravie edivie sa, tmavie

sa,

tmavie sa, sa. kukatie

koatiesa, sa; hnedn

sa, strmie ltn

strmiesa,

Sem patria aj odvodeniny uvedench zvratnch slovies, ako zabelie sa, zacervenie sa>
zakoatie sa, zastrmie sa . . va sa . . . believa sa, zenieva sa, lieva sa, pobelieva sa, zabelie-

c) V r a z n v z n a m o v r o z d i e l j e m e d z i i n n o s t n m i n e z v r a t n m i s l o v e sami, k t o r m o n o chpa a k o k a u z a t v n e sloves p o h y b u (lebo v p o d s t a t e z n a m e n a j u v d z a nieo d o i s t h o p o h y b u " ) , a m e d z i ich z v r a t n m i p e n d a n tami, ktor maj vznam zkladnho pohybu. Sem patria m n o h dvojice, a k o
lia lia sa, rti rti sa, vali vali sa, hodi hodi sa, vrha aha aha sa, vliec trha sa, klba klba sa, prechdza sa. vliec sa, mrvi sa, nies mrvi nies sa, viez viez sa, vrti sa, vrtie vrtie vrha sa, trha vrti sa, sa, sa,

ubera ubera sa; vzna

sa, bli

sa, pripoji

sa, chvie

sa, klaa

uchyova

d) S t o u t o s k u p i n o u z v r a t n c h slovies svisia aj z v r a t n s l o v e s , k t o r vznikli zo z v r a t n e j p o d o b y s v o j i c h n e z v r a t n c h p e n d a n t o v . O b i d v e t a k t o sloves s innostn, lene n e z v r a t n sloveso je p r e c h o d n a z v r a t n j e n e p r e c h o d n (alebo a b e z p r e d m e t o v ) . S t o n a p r . t i e t o d v o j i c e s l o v i e s : njs

njs sa, da da sa (do sluieb), obetova obetova sa, skry venova venova sa, ukazova ukazova sa, kriova skry sa, zjavi zjavi sa, kriova

sa . . . Sem p a t r aj sloveso ui sa a j e h o o d v o d e n i n y . H r a n i c a m e d z i z v r a t n m i

s l o v e s a m i t o h t o t y p u a medzi z v r a t n o u p o d o b o u z o d p o v e d a j c i c h n e z v r a t n c h slovies j e p l y n u l . R o z h o d u j c i m k r i t r i o m j e monos poui p o d d r a z o m alebo v p r o t i k l a d e dlhiu p o d o b u z v r a t n h o z m e n a , lebo v t o m p r p a d e ide o z v r a t n p o d o b u n e z v r a t n h o slovesa; n a p r . : vidie sa vidie
seba, oblieha sa oblieka seba ...

Z recipronho v z n a m u n e z v r a t n c h p r e c h o d n c h slovies sa utvorili z v r a t n sloves, k t o r maj zva v z b u s p r e d l o k o v m i n t r u m e n t l o m ,

n a p r . : bi sa s niekm, spja hda priateli sa, rozprva sa, vadi sa, porta pasova sa, preteka sa, radi sa, zs sa, schdza sa, naahova sa, zabva sa, stretn sa, kriepi sa, hneva sa, sa, sa, sa, zhovra sa ... sa, zna

sa, dohadova

sa, objma

sa, bozkva

N i e k t o r z t c h t o slovies n a d o b d a j s t a v o v obsah, m s a v n i c h celkom s t i e r a recipron alebo reflexvny v z n a m . T i e t o sloves s p o t o m bezpredm e t o v . N a p r . : bi sa ( = by b i t k r o m ) , kla sa (o k r a v e ) . e) Z v r a t n sloves v p o m e r e k n e z v r a t n m m a j n i e k e d y vemi blzky l e x i k l n y obsah, lebo sa odliuj i b a i s t m s m a n t i c k m o d t i e n k o m . J e d n u
s k u p i n u t v o r i a sloves dra chyta sa, pusti sa, pa dra sa, pridriava sa, lapa sa, chyti sa, sa nieoho . . . , k t o r m i sa v y j a d r u j e n a r o z d i e l o d

n e z v r a t n c h slovies draz n a vzah initea k deju, t a k e i d e p r i n i c h o o b o j s t r a n n zviazanos agensa a paciensa. D r u h s k u p i n u t a k c h t o z v r a t n c h slovies t v o r i a p r e d m e t o v sloves, a k o babra babra sa, hraba sa, prpla sa,
hra sa, rpa modlika sa, mazna sa, naahova sa, mocova sa, namha sa, proska sa, sa, prosi sa, lyikova sa, kokova sa, kpkova sa s niem a pod.,

k t o r m i sa v y j a d r u j e zujem initea n a k o n a n deja, alebo aj h o d n o t e n i e p r i e b e h u deja. f) astejie sa v a k o d n e z v r a t n c h slovies t v o r i a p r e d p o n o v z v r a t n sloves. Poda v z n a m u p r e d p o n y m o n o rozliova niekoko s k u p n . V e k m i e r a deja sa v y j a d r u j e n a j m p r e d p o n o u na- a f o r m a n t o m sa:
robi napli narobi sa, nalieta sa, naskka sa, sa, nakria sa, narozkazova sa, naodpa sa, dota sa, nata sa ... sa, sa sa, sa, nasedie sa, nlea

nasta
doka

sa, nabroji sa, dopou

D o s i a h n u t i e o b j e k t u i n t e n z v n y m k o n a n m deja sa v y j a d r u j e
do- a f o r m a n t o m sa; n a p r . : aka dobi sa, dobojova niekoho/nieoho sa, dopracova ... prekosi sa, prery j niekam najes sa, preka sa, prehrz ... sa, napi sa, naraajkova sa . . . sa, sa, prehraba sa, preps sa, dohraba sa, doi sa, doprosi

predponou

sa, doptra sa, dovola

P o d o b n v z n a m s p o h y b o v m o d t i e n k o m m a j aj n i e k t o r z v r a t n sloves
s p r e d p o n o u pre-; n a p r . : kosi kopa prebja sa, prekopva sa, prebojova sa, prevta sa niem sa, pre sa, sa, prebi

K o n a n i e deja s d o s t a u j c i m v s l e d k o m v y j a d r u j e sa z v r a t n m i slovesami
s p r e d p o n o u na-; n a p r . : jest sa, naolovrantova sa, naveera naobedova sa, nadcha sa, nacica

Zaatie deja v primeranej i n t e n z i t e vyslovuje sa z v r a t n m i slovesami s p r e d

ponou roz-; napr.: horie rozpsa sa, rozcti mc sa, rozmrzie rozhorie sa, rozhovori sa, rozplaka sa, rozzva sa, rozcvii sa, sa sa, roz ... sa, sa, rozhadie sa, roznarieka sa, rozohra sa, rozkala sa, rozkria sa, rozlea

sa, roztancova

Mimovone uskutonenie deja sa vyjadruje v istch prpadoch z v r a t n m i

slovesami s predponou po-, n a p r . : vraca pokaka sa, poplaka sa, popini nieo sa . .. sa do nieoho, zahadie sa, zadva sa, povraca sa, pogrca sa, pocika

Predponou za- a formantom sa tvoria sa zvratn sloves s i n t e n z i t n m v z n a

m o m ; napr.: pova zamyslie sa, zabi sa. sa, zadycha zapova sa, zamilova sa, zamla sa (arch.) . . . P o d o b n e zahovori

Pretoe sa bezpredmetov sloves prefixciou stvaj predmetovmi a asto aj pre chodnmi, formantom sa naznauje sa zachovanie pvodnej nezmenenej intennej hod noty. Formant sa je potom asto iba vyjadrenm bezpredmetovosti predponovho slovesa.
Napr.: odmla sa, rozkroi sa, zajaka sa, prespa sa, prepota sa, vi sa, prehrei sa . .

Sloves s formantom

si

a) F o r m a n t o m si v y j a d r u j e m e najastejie zujem initea n a konan d e j a . N i e k e d y t u prenik aj h o d n o t e n i e priebehu deja, najm pri m n o h c h p r e d p o n o v c h slovesch. T o t o t v o r e n i e je vemi ast; napr.: sedie sedie si,
sadn spieva vypou vyprosi si, lea si, ahn si, plva si, robi si, ujeda si, vyetrova si, uti si, s si, chodi si, preta si, upja si, kra si, pska si, vypi si, vykroi si, beha si, fka si, poveda si, pra si, nacieli si, si, si, si, si, si, ta si, cti si, vi si, zdriemnu

si, ui si, i si, letie si, vyletie si, da si, dobera

si, vzdychn

si, nti si, driema si, vzia

robi si, rozkza

si, vtipkova

osta si, by si . . . Vemi v r a z n e prenik pri slovesch s p r e d p o n o u zav z n a m o v odtienok, e dej sa k o n v primeranej miere a intenzite; n a p r . :
spieva zaskka zalumpova si .,. zaspieva si, zastriea si, zanti si, zareni si, zapska si, zatancova si, zazri si, zaveera si, zabi si, zakosi si, zajes si, si, si, si, zapochodova si, zakurizova si, zaobedova

si, zaflmova

zamilova

Nech si ver, v o len chce. (BEDNR) Ked si sa na t cestu dal, vydr si na nej

a obracaj sa . . . (ONDREJOV) T a k si vymaovali erta na stenu, (MIN) Nech si vyetruje, kto chce. (URBAN) - Skonil ntu, vstal a zahral si n a gavaliera, (CHROBK) Nemm," zaklamem si, a on rchle vyahuje mieok . . . (TAJOVSK) V ostrom stoku Hrona a Slatiny spokojne si ila mal rybrska osada, (HORK) V t c h t o prpadoch formant si m citov v z n a m , a preto sa v e t y s t a k m i t o slovesami v y s l o v u j najm v afekte. P o d o b n v z n a m m formant si aj pri spone s m e n n m p r i s p o n o v m v r a z o m . Zbohom si budte, Eva! (STODOLA) Duan si bol hned n a istom, v irokom dol nie je ich ani desatina, s si bezpenej, (PLVKA)
(TATARKA)

Tu

b) P r e d p o n o u po- sa pri d o k o n a v c h zvratnch. slovesch s f o r m a n t o m si vyslovuje uspokojiv, ale zva m a l miera deja; n a p r . : spa pospa si,
posedie hundra si, post si, pouka si, poplva si, podriema si, pokrica si, pobesedova si, poplaka si, poklebeti si, poi si si, ... posi, pohovie

Postenkali si, i poplakali, jednako sa museli zmieri so skutonosou, (HORK) Na ineieke neije, len si vnka popije, (TAJOVSK) E j , veru si ete poije ptnsdvadsa rokov, (TATARKA)

Tvary

zvratnch

slovies

Z v r a t n sloves m a j p l n s s t a v u g r a m a t i c k c h t v a r o v . Z v r a t n slovo t v o r n formant sa v nich z a c h o v v a o k r e m t r p n h o prastia a slovesnho podstatnho mena. V t r p n o m prast sa z v r a t n f o r m a n t v y n e c h v a v d y , p r e t o z v r a t n slo ves t y p u usmia sa i t y p u vma si m a j t r p n prastie bez z v r a t n h o for
m a n t u : usmiaty, f o r m a n t u : usmia vman ...

Slovesn p o d s t a t n

meno sa najastejie
vma

tvor takisto

bez z v r a t n h o

sa usmiatie,

si vmanie

. . . N o a s t o sa z v r a t n

formant v t c h t o t v a r o c h aj p o n e c h v a . Z v r a t n f o r m a n t sa zostva v t v a r e slovesnho p o d s t a t n h o m e n a n a j m v t e d y , k e d j e p o t r e b n vyznai rozdiel medzi z v r a t n m a n e z v r a t n m slove

s o m t o h o i s t h o z n e n i a : uenie mnoenie, vyslobodenie sahovanie sa sa vyslobodenie, sa uenie, sahovanie, otvranie dusenie sa dusenie, sa mnoenie sa predstavovanie sa otvranie predstavovanie,

. . . Najm v odbornom

tle sa t e n t o prostriedok v y u v a v d a t n e j i e . V s t a r o m s p i s o v n o m ze sa z v r a t n f o r m a n t aj v umeleckch p r e j a v o c h z a c h o v v a l v irom r o z s a h u ne t e r a z . Ako honorr ti ponkam pomerenie sa s pani Everlnou. (STODOLA) U dvno takti zoval, robil politiku zvtania sa, pokonvania sa so zlom . . . (URBAN) Matka ho odo ~ vzdala radom po dlhom zdrhan sa . . . (ZVN) Odvtedy preili sme mnoho fz v naom vvan sa do novho ivota, (MRZ) Po oboznmen sa s obsahom a nplou tejto kategrie priestupkov proti kole potrebujeme ete poda o nich celkovo osvetlenie. (JUROVSK) Ide o ak prehreenie sa na vlastnom zdrav . . . (BAL) Z v r a t n f o r m a n t si sa z a c h o v v a v t v a r e slovesnho p o d s t a t n h o m e n a n a j m p r e t o , lebo m t a k m e r v d y p r i a m y vzah k l e x i k l n e m u v z n a m u slovesa. T a k sa pouvaj n a j m t v a r y n e d o k o n a v c h slovies: osvojovanie si, obubovanie si, predstavovanie si . . . F r e k v e n c i a t c h t o t v a r o v j e vek v odbor nom vyjadrovan. A pretoe po nich ti, ned sa stle zaha do obraznosti a do vytvra?iia si touto obraznosou lepej vlasti a krajieho sveta nebeskho, (A. MATUKA) Vetky tieto spomnan premeny metd ili ruka v ruke s premenami chpania a vymedzovania si predmetu svojich discipln, (FILKORN)

.1 \ \ .sS^j

Zvratn podoba nezvratnch

(Rovina deiktickho

slovies

pomenovania)

I s t poet n e z v r a t n c h slovies m p o p r i z k l a d n e j n e z v r a t n e j p o d o b e a j z v r a t n p o d o b u . T t o z v r a t n p o d o b a sa t k a slovesa a k o celku, a p r e t o m o n o j u h o d n o t i a k o z v r a t n v a r i a n t n e z v r a t n h o slovesa. Z v r a t n p o d o b a n e z v r a t n c h slovies o b s a h u j e z v r a t n z m e n o sa a l e b o si, priom tieto zmenn t v a r y maj pln platnos zmena: je t o akuzatv alebo d a t v s u b s t a n t v n e h o z v r a t n h o z m e n a , k t o r m sa v y j a d r u j e t o t o n o s z m e n o m oznaenho p r e d m e t u s initeom d e j a . P r e t o s a u v e d e n t v a r y sa, si m u z a istch okolnost z a m e n i aj d l h m i t v a r m i seba, sebe; d e j e sa t o n a j m p r i draze. T v a r y sa, si v c e l k u m o n o h o d n o t i a k o o s t a t n t v a r y z v r a t n h o z m e n a , k t o r sa p o u v a j p r i slovesch s i n o u n e a k u z a t v n o u a d a t v n o u r e k c i o u ;
n a p r . : smia sa zo seba, hovori o sebe, plaka nad sebou, bra so sebou . . . V istch

t y p o c h sa v a k z v r a t n z m e n o p o u v a s p r a v i d l a l e n v k r a t c h p o d o b c h sa, si, t a k e t o t o z m e n o m t e n d e n c i u s t a sa l e x i k l n o u m o r f m o u , a k j e pri z v r a t n c h slovesch. T a k m o n o p o c h o p i , e n i e k t o r z v r a t n s l o v e s vznikli zo z v r a t n e j p o d o b y n e z v r a t n c h slovies. N a p r k l a d z v r a t n s l o v e s

zabi sa, zadusi sa, poreza sa, pichn sa a p o d . , k t o r m i v y j a d r u j e m e mimo

vone u s k u t o n e n i e deja n a nositeovi, v z n i k l i l e x i k a l i z o v a n m r e f l e x v n e j , z v r a t n e j p o d o b y n e z v r a t n c h slovies zabi, zadusi, pozera, pichn . . . Po

d o b n e aj sloves bi sa, dra sa, zliepa sa, spja sa, zluova sa, k t o r m i sa

vyslovuje schopnos kona d e j , vznikli l e x i k a l i z o v a n m r e c i p r o n e j z v r a t n e j p o d o b y n e z v r a t n c h slovies bi, dra, zliepa, spja, zluova. Takisto treba p o s u d z o v a sloves tyka si, vyka si, vymiea si ( n h a d y s n i e k m ) , k t o r vznikli lexikalizciou z v r a t n c h p o d b slovies tyka si, vyka si, vymiea si s recipronm vznamom. V z o b n h o d n o t a slovesa p r i p o j e n m z v r a t n h o z m e n a s a n e m e n . P r e d m e
t o v sloveso o s t v a p r e d m e t o v m : umva niekoho, nieo umva saj seba,

pomha niekomu pomha si j sebe . .. Z a c h o v a n i e v z o b n e j h o d n o t y s l o v e s a je v slade so z a c h o v a n m j e h o l e x i k l n e h o v z n a m u . Zvratn zmeno v t c h t o vrazoch m alebo i b a z v r a t n , reflexvny v z n a m , t . j . dej sa zacieuje n a initea, a l e b o v z j o m n o s t n , r e c i p r o n v z n a m , t . j . d e j psob v z j o m n e medzi initemi. a s t o zvis l e n o d k o n t e x t u , i t - k t o r z v r a t n p o d o b a m reflexvny a l e b o r e c i p r o n v z n a m . A. Z v r a t n p o d o b u s r e f l e x v n y m v z n a m o m m a j i b a ( n e z v r a t n ) i n n o s t n sloves. I d e o sloves t y p u umva a typu kodi. K t y p u umva umva sa p a t r i a z v r a t n p o d o b y a k o kpa sa, isti sa,
utiera sa, mydli sa, esa sa, holi sa, obliec sa, obu sa, vidie sa, pou sa,

kriaba samho,

sa, natrie sebe

sa, masti

sa, opri

sa . . . Y t o m t o v z n a m e s a p o u v a j sebe, sm seba, sm sebe, seba

p o p r i z m e n n c h t v a r o c h sa, si aj t v a r y seba, sammu.

la popred zrkadlo, vid sa v om. (KUKUN) A Klino Pon sa vychvaoval v krme pred kamartmi: Moja Penika . . (TATARKA) Cel de zahlal sa prcou, a teraz sa zahla plenkou, (CHROBK) Teplo je, a ona jednako okrca sa do irokej atky vlnenej, (KUKUN) Poniujeme inch, aby sme aspo vo vlastnch oiach pozdvihli seba. (MIN) Janko presvieda seba i druhch, e t u by bola prleitos ako nikdy. (TAJOVSK) Ma si zachrnil a seba si zniil, ( N I N N S K Y ) Preto sa t t o obrovsk sila obracia dovntra a pohlcuje samu seba. (MIN) Za mtvymi t y nealosti, neutuj ich, ale seba., seba radej polntujl (TATARKA) K t y p u kodi
iada nanti protirei si, nahovra si, nastavi

kodi
si, njs

si p a t r i a z v r a t n p o d o b y so z v r a t n m
si, odporova si, naja si, naznai si, veri si, dverova si, kpi si, poia si, nakls si, objedna si.

zmenom
si, vy si, si,

v d a t v e , n a p r . : rozumie

si, pomc

si, nakloni si, obstara

si, navari

si, ujasni

si, vynahradi

si, vy voli

si, ela si, iada

T porciu gula si dovote," doloil podsudca. (J E S E N S K ) Najprv si vak h d a m odpovedzme na t posledn as otzky, (TLA) Ndennci, ktor chodili v lete na atvy na Dolniaky, doviezli si niekoko vriec penice . . . (MIN) Dvaj sa n a merav pastierovu iju a nevedia pomc sebe ani jemu. (CHROBK) Z tch koncertov si ani panuchy nekpi, (STODOLA) Ctil, e luze si takto mylienky, (KRMRY) Naberie si ete, prosm v s . (MIN) B . R e c i p r o n v z n a m m a j z v r a t n p o d o b y n e z v r a t n c h slovies v t e d y , k e sa t v a r z m e n a sa, si d d o p l n i s l o v o m vzjomne,
v r a z o m jeden pomha naha druhho, si. druh druha, jeden druhmu, druh druhovi.

najm

alebo nahradi
inite deja

m u s b y v m n o n o m sle. I d e t u o s l o v e s t y p u milova
pomha

milova

sa a t y p u sa,

S l o v e s so z m e n o m v a k u z a t v e : objma
sa, bi sa, mlti sa, pozdravi

sa, bozkva
sa ...

sa, nenvidie

sa, guova

Tieto dve vlastnosti sa podmieuj a obyajne aj splvaj . (FILKORN) Nechaj, pou s a poujeme, vidie sa nemusme, (HORK) Pri kartch vak zbadala som, e nerozluiten priatelia, kolegovia, ijci v plnej zhode, dnes nemu sa znies. (TIMRAVA) Mohli by sa i zobra, ale niet bytu . . . (TAJOVSK)
S l o v e s so z m e n o m v d a t v e : ubliova odpa si, skka si, uka si, uota ... si, rozprva si do rei si, kodi si, poveda si, nadva si, prisaha si, preka si, si,

signalizova

Budeme si psa, (TAJOVSK) Priatelia budme a dlhy si plame. (PRSL.) ij spokojne a nepovedia si jedin zl slovo, (MIN) i je to nie krajie, ked si udia t a k t o xi&vziompomhaj? (FIGULI) Ako sa krsne zhovrate. Porozumeli ste si? (STODOLA) akovali sme si navzjom za nmahu a pozornos, ( B E D N R ) P r e t o e z v r a t n p o d o b a s a t k a celho s l o v e s a , p o u v a s a v o v e t k c h a k t v n y c h t v a r o c h slovesa: z v r a t n p o d o b a s a v a k n e p o u v a v t r p n o m p r -

 a s t . A l e o s t a t n n e u r i t t v a r y s z v r a t n , n a p r . : objmajte
vyobjmav si, pomhanie sa, objmanie si, pomc sa, objma si ... a t y p u da sa ostriha u sa; pomuc si, pomhajci

sa, objmajci
si,

sa,

porozumev

Osobitn prpad prechodu zvratnej p o d o b y k zvratnmu t v a r u mme v pr

p a d o c h t y p u holi sa u holia holia.

C. Z v r a t n m z m e n o m si v y j a d r u j e m e a j v l a s t n c k y v z a h initea d e j a spravidla k objektu deja, zriedkavejie k okolnosti deja. D a t v j e t u n e v y h n u t n o u s a s o u v e t n e j k o n t r u k c i e , a n e t k a s a l e n s l o v e s a . N a p r k l a d : lma si

hlavu, itiera oplknu nruia, manikrova si oi, vyplaka si hrdlo, padn si nechty, oslobodi si do oka, mdli si ruku, djs si ruky, si pam, roztiepi umy pohreb. naprva omoi si kos, si ruky, si vlasy, si tvr, rozviaza vzia pozna si atku, padn si si veci, nohy, siaha si do si oi, obnovi opatrova

si na nos, etri

si zdravie,

trie si elo, si na

si kabt,

Klinov nevedomky napodobnila otca, palcom si bmhla na predn zuby. (TATARKA) Mnoho ud chorie n a ttnu azu, najm n a jej zven innos, pretoe si necerp riadne dovolenku, (BAL) o si chyt kre, Aristid ? (STODOLA) Klad si klobky a odchodia, pohosten Bohuom. (TAJOVSK) V Zhor ani netuili, na om si Miko lme hlavu, ( K U K U N ) Mimovone prihldzal si riedke vlasy a preediven fzy. (ZVN) Sadla si na okraj stoliky, rozviazala si atku a nechala j u vone visie, ( M I N) Hej, smd m a , " utiera si zarosen sta t e t k a Macchovie. (FIGULI) V tchto prpadoch mono substantvne zvratn zmeno nahradi adjektvn y m : u m y si r u k y u m y svoje r u k y , s i a h n u si n a celo = s i a h n u n a svoje elo . . . P o d o b n e sa n a h r d z a j a j n e z v r a t n z m e n : d r m ti k a b t d r m tvoj k a b t , o t e c im o c h o r e l ich o t e c o c h o r e l . . .

^vratn

tvar nezvratnch

slovies vznamu)

(Rovina gramatickho

N e z v r a t n s l o v e s m a j p o p r i z v r a t n e j p o d o b e aj z v r a t n t v a r y . Z v r a t n t v a r m f o r m a n t sa, k t o r j e t v a r o t v o r n o u m o r f m o u , a p r e t o j e s a s o u g r a m a t i c k h o t v a r u . T e n t o f o r m a n t n e m platnos z m e n a : n e v y j a d r u j e sa n m r e k c i a , a preto nemono miesto neho poui ani in zmeno alebo podstatn m e n o , a n i p l n t v a r z v r a t n h o z m e n a . O n e z m e n n o m c h a r a k t e r e m o r f m y sa s v e d aj t o k o l n o s , e e x i s t u j e l e n j e d n a p o d o b a m o r f m y sa ( t u u n i e t f o r m a n t u si). Z v r a t n t v a r y stoja oproti n e z v r a t n m t v a r o m toho istho slovesa. R o z d i e l m e d z i n i m i j e isto g r a m a t i c k : n e t k a s a a n i l e x i k l n e h o v z n a m u ( a k o j e t o p r i z v r a t n c h p e n d a n t o c h n e z v r a t n c h s l o v i e s t y p u ernie sa, plazi s), a l e a n i d e i k t i c k e j r o v i n y ( a k o j e p r i z v r a t n e j p o d o b e n e z v r a t n c h slovies t y p u umva sa, dverova si). Z v r a t n t v a r y ' s l i a g r a m a t i c k e j v s t a v b e j a d r a vety, a preto sa pouvaj len v j e d n o d u c h o m alebo zloenom p r s u d k u a v e t n o m zklade. Morfologickm p r o s t r i e d k o m o s o b i t n m slovesnm t v a r o m s a t u riei r o z p o r m e d z i k o n t r u k c i o u a i n t e n n o u h o d n o t o u p o u i t h o s l o v e s a .

A. P a s v n y z v r a t n t v a r . V p r s u d k u d v o j l e n n e j v e t y sa z v r a t n m t v a r o m slovesa v y j a d r u j e , e g r a m a t i c k m p o d m e t o m v e t y j e ciel deja (paciens sloves n h o d e j a ) , a nie inite (agens) deja, a k o b y sa'.oakvalo p o d a i n t e n n e j h o d n o t y slovesa. I n t e n n h o d n o t a slovesa v a k o s t v a n e z m e n e n . Aby sa i pri dospelch morkch obmedzil styk s trusom na minimum a uetril sa as pri upratovan, buduj sa v moriarach trusn jamy. (LANDAU) Povie, o povedala takto tyri roky napu sa ohlky, a bude. (KUKUN) Rei sa hovoria a chlieb s a j e . (PRSL.) V tchto prpadoch zvratn tvary maj pasvny vznam. K a d pasvny ' z v r a t n t v a r j e s y n o n y m n so z l o e n m p a s v n y m t v a r o m . P r e t o m o n o s jzameni z v r a t n t v a r zloenm p a s v o m j e k r i t r i o m j e h o p a s v n e h o v z n a m u : .styk sa obmedzil = s t y k bol obmedzen, t r u s n j a m y sa buduj = t r u s n j a m y
s budovane, o h l k y sa napu = o h l k y bud napsan, rei sa hovoria =

rei s hovoren, chlieb sa je = chlieb je jeden. Z v r a t n p a s v n e t v a r y m a j len osobn i n n o s t n p r e c h o d n sloves. P o u v a j s a v j e d n o d u c h o m p r s u d k u dvojlennej v e t y . Najastejie s t v a r y 3 . os. s g . a p l . o sa tu kupuje, a kto komu o predva? (CHROBK) Cez zimu sa uvali len domce lieky, (TAJOVSK) Pouj sa t u rei, sce len pre chlapsk ui. Eob sa tu. prca, sca len pre chlapsk ruky. (CHROBK) Za budovy, iv a mtvy inventr a zsoby sa vak .u prdelov ceny uruj, priom' sa dln spltky nerokuj, (BAKALA) V z l o e n o m p r s u d k u dvojlennch v i e t s a v spojen s f z o v m a l e b o m o d l n y m p o m o c n m slovesom p o u v a aj z v r a t n infinitv s p a s v n y m v z n a m o m . Kvety sa maj polieva vlanou vodou, (zus) Na junom Slovensku sa s spechom :zacala pestova rya. (zus) T i e t o p r p a d y j e d n o z n a n e u k a z u j , e p a s v n y z v r a t n t v a r j e v r a z i v o m p a s v n e j v e t n e j k o n t r u k c i e . P r a v d a , t t o l o h u m v l a s t n e l e n f o r m a n t sa. V p o d m e t e p a s v n e j v e t y j e z v y a j n e p o m e n o v a n i e veci. P o m e n o v a n i e b y t o s t i schopnej v y k o n v a dej z v l a s t n e j v l e b v a v p o d m e t e p a s v n e j v e t y l e n z r i e d k a v o , aj t o l e n v r o k o v a c o m t l e ; n a p r . : kad sa pokutuje; obania sa
vyzvaj; vyzvate sa, aby ...

Z pvodnch pasvnych zvratnch tvarov nezvratnch slovies lma, lepi, spja ap. vznikli zvratn sloves lma-sa, lepi sa, spja sa ap., ktormi sa vyslovuje schopnos b y t nositeom deja. Logickm (ontologickm) subjektom deja bolo nieo in ne grama tick subjekt. Na rozdiel od tchto zvratnch slovies je tzv. mimovone pasvum pri slovesch, ktorch gramatick podmet je mimovonm initeom deja. S to slov ako zabi sa, obesi sa, poreza sa, pichn sa. Tu ide o mimovone uskutoovanie deja na nositeovi: logick (ontologick) subjekt vykonva dej a zasahuje nm seba, ale vykonanie deja nie je zmern. B . N e o s o b n ( b e z p o d m e t o v ) z v r a t n t v a r . V jednolennej v e t e sa p o u v a n e o s o b n z v r a t n t v a r o s o b n c h n e z v r a t n c h slovies. T m t o z v r a t n m t v a -

r o m sa riei r o z p o r m e d z i j e d n o l e n n o u v e t n o u k o n t r u k c i o u a o s o b n m s l o v e som, p r i o m i n t e n n h o d n o t a p o u i t h o slovesa o s t v a n e p o z m e n e n . L o g i c k s u b j e k t deja s a p r e d p o k l a d , r e s p . aj sa v y j a d r u j e z v i s l m p d o m , n a p r . : drieme sa mi, sed sa mi dobre. T i e t o z v r a t n t v a r y s n e o s o b n ie b e z p o d m e t o v : f o r m a n t o m sa v y j a d r u j e m e , e v o v e t e n i e t g r a m a t i c k h o p o d m e t u , h o c i b y sa n a z k l a d e i n t e n n e j h o d n o t y slovesa a n a z k l a d e existencie logickho (ontologickho) s u b j e k t u o p r v n e n e p r e d p o k l a d a l . N e o s o b n z v r a t n t v a r m a j v e t k y o s o b n n e z v r a t n sloves o k r e m p r e c h o d n c h slovies s v y j a d r e n m o b j e k t o m a o k r e m p o m o c n c h slovies by
y

bva,

osta, ostva,

pripada,

vyzera.

P r a v d a , p r e c h o d n sloves s n e v y j a d r e

n m o b j e k t o m , a k o aj p l n o v z n a m o v sloves by, bva, osta, ostva t e n t o n e o s o b n , b e z p o d m e t o v z v r a t n t v a r m a j : ije sa, varilo sa, je sa, bolo sa
bvalo sa, ostane sa . . .

N e o s o b n z v r a t n t v a r j e o k r e m f o r m a n t u sa z h o d n s ^ t v a r o m 3. os. s g . n e u t r a : ide sa, ilo sa, pjde sa, ilo by sa . . . N e o b s a h u j e v a k v z n a m osoby,, a p r e t o stoj m i m o r m c a g r a m a t i c k e j k a t e g r i e osoby. Siahne rukou do puterky na bryndzu no nedjde: Zjedlo sa." (TAJOVSK) Hlupisko star, pri takchto veciach sa neartuje! (FIGULI) Nemal vinu na t o m nes spsoby, akmi sa v tchto otzkach bda. (JUROVSK) Ako sa rozke, tak s a sprav, (PRSL.) -Nazd sa, e je v dome, kde sa ije po udsky? (TIMRAVA) Va kvitnceho hrozna bola pod rvovm podlubm tak hust, e uiteovi sa t a m kchlo. (HEKO) V daovej vode sa vraj lepie perie a zvra gazdinej. (KUKUN) Kralo sa hladko, pekne klopkali podkoviky, (ONDREJOV) F o r m a n t sa j e s k u t o n m v r a z i v o m r o z p o r u m e d z i v e t n o u k o n t r u k c i o u a i n t e n c i o u slovesa, a k o sa t o u k a z u j e n a j m v o v e t c h s o z l o e n m v e t n m zkladom. Od rozkazu sa neme odstpi, (zus) Na mlde sa tie poalo hromi, ( J E S E N Tebe sa u ani myslie nechce, (STODOLA) Sed zato ticho, ohlsila sa a vtedy* ked sa jemu aj hosovi zaalo zva, (KUKUN) "Na stpy t a m montuj ete dalie reflektory, aby sa im v noci dalo ahie pracova, ( B E D N R ) Aj tieto zvratn tvary nezvratnch slovies sa mu vo vvine jazyka lexikalizovat; m sa zvratn tvary menia na zvratn sloves. Z pvodnch neosobnch zvratnch tvarov slovies lenii, ai, sladi ap. vznikli zvratn sloves leni sa, ai sa, sladi sa . . SK)

Zameranie slovesnho deja (Intencia slovesnho deja)

Intenn systm
I n t e n c i a ie z a m e r a n i e s l o v e s n h o deja j e s l o v e s n l e x i k l n e - g r a m a t i c k , k a t e g r i a , v k t o r e j sa o d r a p o z n a n i e s k u t o n o s t i : s p j a s a v nej p o d s t a t a , slovies a k o p o m e n o v a n n e s a m o s t a t n e x i s t u j c i c h d y n a m i c k c h p r z n a k o v

a t r a n z i t n povalia slovesnho deja. N a z k l a d e t e j t o kategrie sa b u d u j e i n t e n n systm slovesa, k t o r sa sklad z p o m e n o v a c c h p r v k o v (deja a a s t n k o v deja) a vzahov medzi nimi. Dej (D) je p r z n a k o m veci, a p r e t o p r e d p o k l a d n e j a k vec, n a k t o r sa u p n a ako n a riadiacu substanciu. T t o r i a d i a c a substancia (R) je nositeom d e j a bez ohadu n a t o , v a k o m vzahu je k deju v r m c i v z b y deja s v e c a m i v realite. P r i k a d o m deji meme p o t o m poui s c h m u : R - > D . T o u t o s c h m o u sa naznauje aj riadenos ie t o , e od g r a m a t i c k c h kategri slova v y j a d r u j c e h o riadiacu substanciu E zvis aj t v a r slova v y j a d r u j c e h o dej D : z h o d a v y c h d z a od R a viae D . P r i slovese v a k me by aj s u b s t a n c i a , k t o r t v a r o m zvis od neho. To je zvisl substancia (Z). V t a k c h t o p r p a d o c h m e m e doplni u v e d e n schmu t r e t m lenom: R D -> Z. V t e j t o schme sa n a z n a uje riadenos, smer gramatickej zvislosti v rmci celej trojlennej k o n t r u k c i e . Dej m t r a n z i t n p o v a h u : v y c h d z a z v c h o d i s k a a p r e c h d z a n a cie deja. V c h o d i s k o m je inite alebo agens deja (A) a cieom je z a s i a h n u t vec alebo p a c i e n s deja (P). P r i k a d o m deji meme t e d a poui s c h m u : A D P . V t e j t o schme sa naznauje smerovanie deja od agensa k paciensovi (od v c h o d i s k o v h o b o d u k cieovmu bodu deja). R i a d i a c a substancia R me by k deju v o v z a h u agensa alebo p a c i e n s a : R = A, alebo R = P . Poda t o h o m m e s c h m u : R D , a k R ~ A, alebo > s c h m u : R ~ D , a k R = P . Zvisl substancia Z je spravidla paciensom deja, t a k e pri nej p l a t s c n m a : D -> Z , resp.: R -> D -> Z . L e n v osobitnch prpadoch, n a p r k l a d v o v e t c h t y p u iak je chvlen uiteom, je zvisl substancia Z agensom deja, t a k e p l a t s c h m a : R <- D <- Z . P o d o b n e vo v e t c h t y p u Tvr jej oblialo prom p l a t s c h m a : Z < D < Z , resp. s c h m a : D -> Z Z . So slovesnm dejom sa me spja viacej zvislch substanci. Vzah deja k n i m nie je v a k r o v n a k , o sa v y j a d r u j e rozlinmi t v a r m i s u b s t a n t v . I n t e n n systm je v t a k c h p r p a d o c h t v o r l e n n (alebo aj viaclenn) a d sa zachyti n a p r k l a d schmou: R -> D -> Z Z . > J e d n o d u c h i e mono zaznai u v e d e n s y s t m y t a k , e sa s m e r v z a h u a zvislosti nezazna. T e n t o smer je toti d o s t a t o n e v y r a z e n s y m b o l m i substanci R , R , Z , Z , Z . . . Tak potom namiesto schmy R D m o n o poui schmu R D . P o d o b n e miesto s c h m y R -> D Z -> Z m m e jednoduchiu schmu R D Z Z .
A P P A P P A x 2 P A A P 1 P 2 A P A P3L P 2 A A A P 1 P 2 A P 1 P 2

Intenne typy
P o d a vyjadrenia jednotlivch p r v k o v a v z a h o v i n t e n n h o s y s t m u m o n o podeli v e t k y sloves d o niekokch s k u p n . S t o intenne t y p y slovies.

R o z d i e l y medzi n i m i s dleit, l e b o v n i c h s a z a c h y t v a pecificky j a z y k o v spracovanie poznania skutonosti. I ke vedeck poznanie skutonosti v y suje d o a x i m y , e k a d dej m v r e a l i t e aj v c h o d i s k o v b o d , aj c i e o v b o d , p o z n a n i e skutonosti, k t o r s a s t v r n i l o v j a z y k u , sa s t o u t o a x i m o u vdy nekryje. Vetky p r v k y systmu spojenho intenciou sa toti mu, ale n e m u s i a vyjadri o s o b i t n m s l o v o m . V slovenine rozliujeme es i n t e n n c h t y p o v slovies. 1. A k sa v e t k y p r v k y i n t e n n h o s y s t m u v y j a d r u j o s o b i t n e , m m e i n t e n n t y p A -> D P , ie R D Z . S e m p a t r i a sloves, p r i k t o r c h > s a z v y a j n e v y j a d r u j e aj inite deja, aj z a s i a h n u t vec (resp. z a s i a h n u t v e c i ) o s o b i t n m i slovami. T e n t o i n t e n n t y p je n a j b o h a t a m aj najzloitejie v n t o r n l e n e n i e . Kee agens a paciens nie s t o t o n , p r e d s t a v u j t i e t o sloves e x t e r n a k c i u a g e n s a . S t o t e d a i osobn i p r e d m e t o v sloves, lebo aj a g e n s aj p a c i e n s s a v y j a d r u j explicitne. P o d a t v a r u p o m e n o v a n i a z a s i a h n u t e j v e c i ie p o d a p d u o b j e k t u m e m e rozliova niekoko s k u p n t c h t o slovies. S t o s l o v e s s v l u n o u a k u z a t v n o u , g e n i t v n o u , d a t v n o u alebo i n t r u m e n t l n o u r e k c i o u ;
A P

n a p r . : striha o nieom,

nieo,

pomha

niekomu, zavola

dotkn na niekoho,

sa nieoho, zamyslie

hba

niem,

hovori Popri

obzrie

sa o nieo,

sa nad niem.

nich s sloves so z d r u e n o u r e k c i o u . D r u h zvisl s u b s t a n c i a s a v y j a d r u j e

v p r o s t o m alebo p r e d l o k o v o m p d e ; n a p r . : informova
pomha niekomu z nieoho, da niekomu nieo ... mi bea . . . . . . S t o

niekoho

nieom,

Intennm vzahom mu by spojen aj dva deje: zvisl dej sa vyjadruje infinit

vom. Napr.: rozhodol sa ods, uc sa rta, dovouje mi nastpi, preka

S pdovou alebo aj s infinitvnou rekciou je asto synonymn aj rekcia so zvislou

vetou, napr.: dovouje mi odchod /dovouje mi ods/ dovouje, aby som odiiel

varianty tej istej rekcie.

V l u n a k u z a t v n u r e k c i u m a j n a p r k l a d t i e t o sloves: rba,
ora, sia, hraba, karha, prenaja, zdli, zavesi, obaova, poia, jes, pi, isti, unva, riei, odhodi, vedie navlhi, nies, pra, i, hladi, vzia, ... dra, vychovva, chyti, njs, strati,

pli,

reza,
chvli, vyzliec,

vyznamenal', obu,

Sem p a t r i a aj f a k t i t v n e a k a u z a t v n e i n n o s t n sloves, a k o sui,

zmki, postavi, prehbi, zastavi, ti, viez, pohori aha, uhba, . . . ; kls, posla polozi, . . . obrti, hna, unikn

skrti,
vea,

V l u n (nie z d r u e n ) d a t v n u r e k c i u m a j sloves podahn,

rova, odola, niekomu protivi ozva niekomu odporova, ujs, ustpi, niekomu sa, fa alebo tei sa, udova sa, vysmieva sa, vzda sa, uka sa, vymani sa, klaa sa sa, zastrja sa, vymkn sa, kori

eli,
nieomu

vzdo
alebo sa,

sa nieomu sa, priei alebo patri,

. . . ; odda sa, vyhn sa, vzpiera sa, ponosova sa, alova

sa, brni naletie,

sa niekomu sa niekomu

nieomu prinlea .. .

. . . ; pripadn, sa, podoba

alebo nieomu

. . . ; rovna

a l e b o nieomu

V l u n g e n i t v n u rekciu maj m n o h z v r a t n sloves, a k o n a p r k l a d

naprosi dovola sa niekoho sa, prida sa, dotka sa, nanosi sa, dovolva sa, chyta sa niekoho sa, nakosi sa, doka sa, nata sa, napova sa, nadcha sa, naspomna sa, sa, sa nieoho sa, pa sa . . dopracva . . .; dra dotkn sa, doi sa, dova sa, napi ... sa, strni sa, varova sa, sa, dopracova

alebo nieoho

. . . ; najes alebo nieoho

sa, chyti sa, lapa sa, lapi sa, pusti

Jalej m a j t a k t o rekciu n a j m z v r a t n sloves smerovania deja a odluo

v a n i a , a k o zmocni vyvarova sa niekoho sa, zmocova alebo nieoho sa, zriec sa, zrieka ... sa, zakn alebo nieoho sa, strachova ... nasiaknu, natiahnu, nabra sa, hrozi sa,

N a p o k o n m a j v l u n genitvnu rekciu z v r a t n sloves s v z n a m o m s t r a

c h u , h a n b y a h n u s u , a k o b sa, aka zhrozi zars, sa, hanbi obrs, .., sa, tti sa niekoho

V l u n i n t r u m e n t l n u rekciu m a j niektor p r e d p o n o v sloves, a k o

podbehn, zapadn, zjs, napchnu, sa niem udrie, zvta, plytva,

T a k i s t rekciu m a j aj k a u z a t v n e sloves p o h y b u , a k o hba,

ibn, zahna mrha, myka, sa, spori, razi, oplva trias, etri, zapcha, niem ... sa vrti, dovtpi sa, dohovori sa, usilova sa, stara za ... krti, disponova, mlan, mva, kri, opla, ... niem ermova, ... zahorie, iari, rozmchnu sa niekm/niem vldnu sra, S e m p a t r i a aj

hodi,
zaka, sloves

Sem p a t r i a aj n e z v r a t n sloves vyjadrujce zmyslov a citov d o j m y , a k o

n a p r . : voa, prekypova, koni kypie, psobi,

alej m a j t a k t o rekciu aj sloves trpie, vyvrcholi,

sa niem

pokraova,

zana

sa,

V l u n infinitvnu rekciu maj rozlin p l n o v z n a m o v sloves v y j a d r u

j c e p s y c h i c k innosti, a k o poma sksi, poklada plnova, rozhodn zasli sa, poduja si ... vha, sbi, prisaha, domha sa
T

sa, odvi si, zabudn,

sa, zaumieni uzna

si, nejak,

sa, ela si, zvykn

za nejak,

V l u n infinitvnu rekciu maj aj sloves zmyslovho v n m a n i a vidie,

pou*

P o p r i v l u n e j rekcii existuje aj zdruen rekcia. Maj j u sloves, k t o r c h dej p r e c h d z a n a d v e alebo t r i cieov veci. S t o sloves s d v o m a alebo t r o m a p r e d m e t m i , ie sloves, k t o r c h intencia m s c h m u R D Z Z
A P 1

P a

(-ZPS).

J e d n o t l i v paciensy nie s v z h a d o m n a dej rovnocenn, o s a v y j a d r u j e r o z l i n m t v a r o m j e d n o t l i v c h zvislch s u b s t a n t v .

Z d r u e n v z b u s d v o m a a k u z a t v m i m a j i b a sloves ui, cvii,
niekoho nieo. uetri, uchrni, sprosti, uvarova niekoho nieoho ...

trnova

Z d r u e n v z b u s a k u z a t v o m a genitvom m a j p r e d p o n o v sloves o d l u k y ;
n a p r . : zbavi,

Z d r u e n v z b u s a k u z a t v o m a d a t v o m m a j rozlin sloves, a k o n a p r . :
da, dorui, zveri, odvbi komu venova, nieo udeli, . ..; vrti, ukza, adresova, zasvti predstavi, poia, ...; prezradi, preda, vzia, zataji, obstara, ukradn, uda, odstpi, odcudzi, veri nie pripravi, niekomu nieo ... umoni, niekomu odloi, rozprva, rozkza, nieo necha oznmi, . . . nariadi, veli, porui, predpsa, zakza, rezervova, obetova,

T t o z d r u e n v z b u m a j aj sloves, k t o r m i sa v y s l o v u j e p r e j a v v l e ,
ako n a p r . : dovoli, zabrni, nalia, odoprie nasypa,

Sem p a t r i a aj k a u z a t v n e sloves p o h y b u , a k o n a p r . : hodi, nies, viez,

niekomu vysvetli, nieo . . . odkza, tvrdi, dokza, zazlieva,

posla,

Z d r u e n v z b u s a k u z a t v o m a d a t v o m m a j aj sloves o z n a m o v a n i a , a k o
n a p r . : hovori, ohlsi, psa, ela,

telefonova,
ii, niekoho naloi, obkolesi, kmi, pria,

telegrafova
sbi,

niekomu

nieo

. . . T i s t v z b u m a j aj sloves, k t o
odpora, . .. vyitova, nieo

r m i sa v y s l o v u j e p o s t o j , a k o n a p r . : radi, vnukn .. . niekomu

P o d o b n v z b u m a j aj s l o v e s ui,
nieomu vysypa, zaviez,

navyka,

prispsobova,

podrobova

Z d r u e n v z b u s a k u z a t v o m a i n t r u m e n t l o m m a j sloves a k o
pokry, vystla, zahdza, zavali, zapcha, obali, obohna, nieo niekoho niem niem zaplta, zafarbi, ozdobi, natrie, polia, postrieka opatri naha, prosi, ui,

naplni,
opsa, .. .

T i s t v z b u m a j aj sloves obdarova,
nasti, pohosti, nka,

odmeni,

obohati,

zsobova,

na. . . odradi, odui,

obi, vyzbroji, sili, sri, iada,

Z d r u e n v z b u s a k u z a t v o m a infinitvom m a j sloves v y j a d r u j c e p r e j a v
vle, o v p l y v o v a n i a n i e k o h o ; n a p r . : nti, nka, necha, nahovra, navdza, vbi, oprvova a pod. nardza, priui,

Zdruemi vzbu s datvom a infinitvom m a j n a j m sloves vyjadrujce rozkaz, z k a z , r a d u , dovolenie, o d p o r a n i e a l e b o p o m o c ; n a p r . : rozkza,

zakza, prekazi, radi, navrhn, odpora, brni dovoli, dopusti, da, ela, dopria, pomha, nies, iada umoni, znemoni, a p o d . O k r e m t o h o s t u s l o v e s da, niekomu jest\ donies niekomu pi,

iada,
jes, pi, si faji

kpi,
faji ...

obstara

a ich o d v o d e n i n y , a k s p r i n i c h v infinitve s l o v e s

a ich s y n o n y m : da

2. A k sa o s o b i t n m v r a z o m n e p o m e n v a cieov b o d d e j a , a t o p r e t o , lebo cieov b o d deja sa c h p e a k o o b s i a h n u t v s a m o m d e j i , d o s t v a m e d v o j lenn i n t e n n s y s t m , k t o r sa d z a c h y t i t s c h m o u : A ~ > D , a l e b o R D . V j e d n o m s p o l o n o m v r a z e D je p o m e n o v a n a j d e j , aj p a c i e n s deja. P a c i e n s deja je t e d a i m p l i c i t n . S e m p a t r i a sloves, p r i k t o r c h sa inite deja z v y a j n e v y j a d r u j e e x p l i c i t n e , o s o b i t n m s l o v o m . S t o t e d a o s o b n sloves-personli. Ale z a s i a h n u t v e c sa p r i n i c h n e v y j a d r u j e o s o b i t n m slovom, lebo sa c h p e a k o o b s i a h n u t v s a m o m deji. P r e t o s t o b e z p r e d m e t o v
P A P P

sloves. Kee agens a paciens tie nie s tie ist, p r e d s t a v u j aj t i e t o sloves extern akciu agensa. K t o m u t o i n t e n c n m u t y p u p a t r i a b e z p r e d m e t o v sloves v y j a d r u j c e roz
lin innosti, trajkova, plaka, reni, hovori, fuka, horie, dymi, ako zvoni, vazi, nadva, smia cenga, cvii, trbi, kri, kukova, bedka, nocova, pracova, striea, klepota, vzdycha, sviatkova tancova, znie, vrzgota, dcha, ... bojova, ozva sa, kala, myslie, toi, trnova,

kria, artova, sa, chichota sa, bri

teka, tebota,

sa, ochka, sa, slzi,

bla, mli

Vea tchto slovies me ma aj vzbu, take maj intencn hodnotu predmetovch

slovies, napr.: cvii niekoho, nadva 'niekomu, kria na niekoho, vzdycha nad niem . . . Dvojice cvii a cvii niekoho, kria a kria na niekoho, vzdycha a vzdycha nad niem . . .

s intenne varianty toho istho slovesa. V rmci t o h t o intennho t y p u t r e b a osobitne vyleni sloves, k t o r c h dej m niekoko paciensov, priom jeden z nich j e o b s i a h n u t v s a m o m deji. Schma: R D Z . T u v a k t r e b a rozli aspo t r i s k u p i n y poda toho, i sa osve v y j a d r e n zvisl substancia vyslovuje a k u z a t v o m , d a t v o m alebo i n t r u m e n t l o m . A k u z a t v o m sa vyslovuje d r u h paciens deja p r i m n o h c h p r e d p o n o v c h
A P 1 P 2

d e s u b s t a n t v a c h (s v z n a m o m opatri
zaskli, odkosti, opanova zastrei, odzbroji, niekoho zarmova, okrknu, alebo nieo zalesni, zavola, ... nakrmova, namydli, postriebri,

niem
zavodni, oplakva,

alebo zbavi
zarybni, oati, vysmia,

nieoho),
vydldi,

ako napr.:
vybetnova, oveni, opisova,

pocnova,

opeiatkova,

oploti,

odhlasova,

D a t v o m sa vyslovuje d r u h paciens deja p r i m n o h c h o d v o d e n c h slove

sch, n a j m d e s u b s t a n t v a c h , a k o n a p r . : pomha, priai, salutova, omu ... bcha, trnga, hrkota, vzga, mrka uavi, podkri; zavdza, dvori, vyhovie, vldnu, tlieska, voka, zabrni; ehna, lahodi, porobi, rova, preka, lichoti, kodi, strni, poari ubli, kibicova, tyka, vyka, niekomu sli, radi, alebo otroi, odpo nie gratulova,

predna,

I n t r u m e n t l o m sa vyslovuje d r u h paciens deja p r i i n n o s t n c h slovesch

n a j m i n t e r j e k n h o z k l a d u , a k o tresn, niem ...

3. A k sa o s o b i t n m v r a z o m cieov b o d deja n e p o m e n v a , lebo s a c h p e a k o t o t o n s v c h o d i s k o v m bodom, d o s t v a m e d v o j l e n n i n t e n n s y s t m : A D , ie R D . V j e d n o m spolonom slove j e p o m e n o v a n aj agens, aj paciens deja. S t o osobn sloves-personli i b e z p r e d m e t o v sloves, lebo agens deja sa sce vyjadruje explicitne, ale paciens deja j e i m p l i c i t n , Agens v y k o n v a dej a zasahuje n m v d y seba. P a c e n s o m n e m e b y o k r e m agensa n i j a k i n vec. P r e t o tieto sloves p r e d s t a v u j i n t e r n a k c i u agensa. K t o m u t o i n t e n c n m u t y p u p a t r i a n a j m sloves p o h y b u oznaujce z m e n u
P A P

miesta, a k o bea, ubera

sa, cestova,

dostavi

sa, driapa

sa, hrn

sa, s,

chodi,

jazdi,

kra,

letie, nhli

sa, napredova, sa, skka, si, krti vsta, zasta,

pada, tla sa, kri sedie, zastavi

plazi

sa, plzi

sa, pohn vraca

sa, sa,

pohybova

sa, putova,

schdza

sa, uteka, sa, trepota visie, sa,

ustupova, sa klesa sa, . . .

zavta
obrti

. ..;

s e m p a t r i a aj sloves p o h y b u o z n a u j c e rozlin p o l o h y , a k o
sa, kakn lea, a ich v e t k y postavi . . . sa;

sa, skloni

alej s e m p a t r i a sloves st, o d v o d e n i n y , a k o post, sadn si, posadi povsta, sa; rozsedie

pristavi poklesn

sa, posedie

si; klesn,

4. A k agens a p a c i e n s d e j a s p l v a j a v z h a d o m n a dej s a n e u t r a l i z u j , dostvame intenn systm, v k t o r o m riadiaca substancia j e nositeom deja (N). T e n t o i n t e n n t y p sa d z a c h y t i s c h m o u : N D , a l e b o s c h m o u R -~ D. Aj t e n t o i n t e n n t y p j e b o h a t a v n t o r n e l e n e n . S t u s l o v e s s d e j o m , k t o r h o agens sa n e u v e d o m u j e , hoci j e o b s i a h n u t v n o s i t e o v i d e j a . I d e o osobn sloves-personli, k t o r m a j s t a v o v v z n a m . Naj zretenej j e s t a v o v v z n a m d e a d j e k t v a d e s u b s t a n t v t y p o v mladn,
A : P

nervznie, hnedn, koatie, chorie, hlbi sa

krti ltn, hranatie,

sa a belie tchnu, mocnie, skrsn, ochrn kamenie,

sa.

P r k l a d y : starn, krehn, tuhn, di sa ovdovie, . ..;

bledn, puchn

mkn, . . .; ernie,

tvrdn, belie, zosmutnie, sa, by, hasn, chripie,

kvitn,

ocie, spozornie vznikn, .. .

kostnatie, sa, zi

biednie, sa, ri

choravie, ..ernie

sa, isti

sa, belasie

sa, koatie

. . . I n stavov sloves: i, umiera, zmiera, bdie, spa, rs, vdn,

sta sa, osta, presta, trblieta krva, kli, fufna,

zanikn, iali,

sa, jaga sa, smti,

tei sa, plesa,

N o aj v t o m t o i n t e n n o m t y p e s sloves, k t o r c h d e j s a c h p e a k o e x i s t u jci n a nieom, ale t t o vec sa p o d a k o n t e x t u m e c h p a n i e l e n a k o n o s i t e , ale aj a k o agens deja. T o s o s o b n s l o v e s - p e r s o n l i , k t o r v p o d s t a t e s s t a v o v sloves, ale p o d a k o n t e x t u s a m u c h p a aj a k o a k n , a t o s e x t e r nou akciou, lebo agens a p a c i e n s d e j a n i e s t o t o n : bacova = 1. by baom
( s t a v o v sloveso); 2. robi
krmri, furmani, vlai, bani, honelni, mldeni,

bau

( a k n sloveso). I n p r k l a d y :
pltni, vdovi tajomni, ... pisri,

riaditeova,
knihovni,

roni, dievi,

V t o m t o i n t e n n o m t y p e s aj sloves, k t o r v j e d n o m v z n a m e s s t a v o v , v d r u h o m v a k i n n o s t n p r e d m e t o v . S t o n a j m sloves z m y s l o v h o v n
m a n i a : vnma, cti, vidie, pou. N a p r k l a d v o v e t e Slep nevid ide o stavov

sloveso vidie, ale v o v e t e Ja som a tam nevidel sloveso vidie.

ide o predmetov innostn

5. A k sa agens d e j a n e v y j a d r u j e , l e b o j e n e p o z n a t e n a l e b o z a t a k s a p o k l a d , ale dej a cieov b o d s a v y s l o v u j e o s o b i t n m i s l o v a m i , d o s t v a m e d v o j l e n n i n t e n n s y s t m : D ~> P , a l e b o : D Z . S t o n e o s o b n s l o v e s impersonli, p r i k t o r c h sa a g e n s deja d c h p a a k o i m p l i c i t n ie a k o o b s i a h n u t v s a m o m deji. P r e t o i c h m o n o z a c h y t i a j s c h m o u : D ~> P ,

A

ie schmou: D Z. D je dej s i m p l i c i t n m agensom. P a c i e n s deja sa vyslovuje o s o b i t n m slovom, k t o r m t v a r zvislej substancie Z. K t o m u t o i n t e n c n m u t y p u p a t r i a neosobn p r e d m e t o v sloves. V y j a d r u j sa nimi psychofyzick deje. P o m e n o v a n i e zvislej substancie b v a p r i nich v a k u z a t v e alebo v d a t v e . Prklad}^ n a sloves s a k u z a t v n o u rekciou: bolie, smdi, omna, napna,
A A

mrazi, mta, uavi, niekomu dari

oziaba, vodi uvoni sa, vodi

zdu,

svrbie, ...

porazi,

poin;

mrzie,

krie,

premkn,

strai,

niekoho

P r k l a d y n a sloves s d a t v n o u rekciou: trvi,

sa, priai; supie, snva sa, mari . . . ; prs, patri sa, sluasa niekomu

zaahn,

zabehn,
s o

pua,
sa nieo,

sa, zda sa, ini na nieom, ...

sa; nie

. ..; zlea

sa, leni sa, sladi

sa, ai sa niekomu

6. Ak sa agens deja nevyjadruje, lebo je nepoznaten a za t a k sa aj poklad, a a k sa ani paciens deja nevyjadruje, lebo je o b s i a h n u t v s a m o m deji, d o s t v a m e jednolenn i n t e n n t y p , k t o r sa d zachyti s c h m o u : D . V t o m t o t y p e s neosobn sloves-impersonli, p r i k t o r c h sa agens d e j a d chpa aj a k o o b s i a h n u t v s a m o m deji. P r e t o mono pri t c h t o slovesch poui aj presnejiu s c h m u : D . To z n a m e n , e v j e d n o m slove sa impli citne vyjadruje n e u t r a l i z o v a n agens aj paciens deja a e t o t o slovo je aj p o m e n o v a n m deja.
P A ; p

D o t o h t o intennho t y p u p a t r i a neosobn b e z p r e d m e t o v sloves. P r k l a d y :

pra, hrmie; zozimi mrka, mrholi, via, veeri sa, jari sa; mari rozpra snei, du, rosi; oblai sa, vyjasnieva poavi, rozvidni kka sa, obavi, sa, v aldku, svitn vychvli otepli zjs sa; sa, blska ochladi sa, tmi sa, sa
9

pofukova; sa; briedi zaahn sa pred

mrzn, sa, svita, v uiach,

zori

sa, eri v hlave;

sa, spie sa. ...

za nechty, da, da

v dlaniach, spchnu,

oami,

odahn

na dui,

Sem p a t r i a aj odvodeniny u v e d e n c h slovies, a k o priava,

sa, napra, zaoblai sa, prebleskn, zahrmie,

prepcha,

pohrmieva

Interferencia typov
I ke j e d n o t l i v i n t e n n e t y p y sa odliuj celkom zretene, h r a n i c e medzi nimi nie s nepreniknuten. Nielen v o v v i n e j a z y k a jednotliv sloves p r e chdzali z j e d n h o i n t e n n h o t y p u do d r u h h o , ale aj v d n e n o m j a z y k o v o m systme s j a v y , k t o r ukazuj interferenciu j e d n o t l i v c h t y p o v . S t o p r e d o v e t k m sloves, k t o r m a j r o v n a k p o d o b u , ale sa p o u v a j v rozlinej intennej h o d n o t e . N a p r k l a d sloves i, vari, upratova, hlsi, psa, pi a p o d . m a j j e d n a k i n t e n n h o d n o t u A -> D -> P , j e d n a k i n t e n n h o d n o t u A -> D . P r a v d a , s rozlinou intennou h o d n o t o u me by s p t rozlin v z n a m . Alebo sloves fka, bcha, praa, trea a p o d . m a j j e d n a k i n t e n n h o d n o t u
P

A ~> D , j e d n a k i n t e n n h o d n o t u D . A n a o p a k s l o v e s pra, mrzn, via a pod. maj jednak intenn hodnotu D , j e d n a k i n t e n n h o d n o t u N D, resp. R D . Aj v t c h t o p r p a d o c h sa n a r o z l i n i n t e n n h o d n o t u s l o v e s a viae rozlin l e x i k l n y v z n a m . Vo v e t k c h u v e d e n c h a p o d o b n c h p r p a d o c h t r e b a h o v o r i o r o z l i n c h v z n a m o c h t o h o i s t h o slovesa, i k e d z h a d i s k a g r a m a t i k y i d e o h o m o n y m a . N a p r k l a d sloveso pi s i n t e n n o u h o d n o t o u A D P v o v e t e Deti > > pij mlieko t r e b a z g r a m a t i c k h o h a d i s k a rozliova o d s l o v e s a pi s i n t e n n o u h o d n o t o u A - D v o v e t e Mio pije. I n t e n n h o d n o t a slovesa v a k o s t v a n e z m e n e n , k e d sa n i e k t o r s u b s t a n c i a v i n t e n n o m s y s t m e slovesa modifikuje n a osi jedinenos veobec nos. T a k t o sa me modifikova aj r i a d i a c a s u b s t a n c i a , aj z v i s l s u b s t a n c i a . Modifikcia s u b s t a n c i e sa u k a z u j e a v o v e t e , l e b o l e x i k l n y v z n a m s l o v e s a o s t v a n e p o z m e n e n . A l e t a k t o s a m e modifikova i b a e x p l i c i t n e v y j a d r e n s u b s t a n c i a . Vo v e t c h t y p u Nechv de, pred veerom i d e o modifikciu a g e n s a n a osi jedinenos veobecnos, o sa d z a c h y t i s c h m o u : ( X ) D P N a p r o t i t o m u v o v e t c h t y p u Mamika od rna ije j e m o d i f i k o v a n p a c i e n s deja n a osi jedinenos veobecnos: A D ( X ) . Podobne je to vo v e t c h
P A : p A : P A : P P A P

t y p u Po slanom

jedle

smd:

T> ( X ) .
A P

P r e t o e s i n t e n n o u h o d n o t o u slovesa svis j e h o v z n a m , z m e n a v i n t e n n e j h o d n o t e sa najastejie d o s a h u j e d e r i v c i o u . T a k n a p r . b e z p r e d p o n o v s l o v e s s, skoi, liez, letie m a j i n t e n n h o d n o t u A D , a l e i c h p r e d p o n o v d e r i v t y , a k o prejs, preliez, - preletie, maj intenn hodnotu A D P . P o d o b n e n e z v r a t n sloves viez, nies, vliec, aha m a j i n t e n n h o d n o t u
A D P , k m ich z v r a t n d e r i v t y viez sa, nies sa, vliec sa, aha sa

m a j i n t e n n h o d n o t u A D.
P

Uvedene derivan postupy vak nepozmeuj intenn hodnotu slovesa priamoiaro, lebo sa pouvaj aj na vyjadrenie inch zloiek deja, naprklad bezpredponov a pred ponov sloves ako nies vynies, pli rozpli, lia rozlia maj rovnak intenn hodnotu A D P. Tak isto aj dvojice nezvratnch a zvratnch slovies sedie rozsedie sa, prosi niekoho prosi sa niekomu,, dra nie6o dra sa nieoho . . . maj

v podstate rovnak intenn hodnotu.

Osobn a neosobn sloves (Personli a impersonli)

V i n t e n n o m poli slovies r o z l i u j e m e d v a v z a h y : i n i t e s k a z s a h o v vzah. initesk v z a h j e v z a h m e d z i i n i t e o m - a g e n s o m d e j a a s a m m d e j o m . Z s a h o v vzah je v z a h m e d z i d e j o m a z a s i a h n u t o u v e c o u - p a c i e n s o m d e j a . N a z k l a d e initeskho v z a h u r o z d e u j e m e s l o v e s d o d v o c h s k u p n : n a osobn sloves a n a n e o s o b n sloves. R o z l i u j c i m z n a k o m j e m o n o s i p o t r e b a vyjadri o s o b i t n m v r a z o m r i a d i a c u s u b s t a n c i u d e j a .

Osobn

sloves

Osobn sloves ie personli s t a k sloves, k t o r v z k l a d n o m p o u i t m a j kategriu osoby, lebo maj t v a r y aspo p r e obidve sla 3. osoby. S t o pomenovania dejov, k t o r v y k o n v a j udia alebo zvierat, alebo k t o r existuj n a uoch, zvieratch a veciach. R i a d i a c a substancia sa p r i t c h t o slovesch uvedomuje vdy, i u je t o inite innosti alebo nosite s t a v u . Osobn sloves maj p l n p a r a d i g m u t v a r o v , a t o nielen s s t a v u u r i t c h t v a r o v , ale aj s s t a v u neuritch t v a r o v . Z a o s o b i t n morfologick r t u osob n c h slovies t r e b a v slovenine poklada monos tvori n e o s o b n b e z p o d m e t o v z v r a t n t v a r , k t o r m sa vyjadruje neprtomnos g r a m a t i c k h o p o d m e t u napriek t o m u , e sa inite alebo nosite deja u v e d o m u j e . N a p r k l a d sloveso
i je osobn, a k o t o u k a z u j t v a r y ijem, sa i, ilo by sa, bolo by sa ilo. ije, ije, ijeme, ijete, ij. Toto

osobn sloveso m neosobn b e z p o d m e t o v z v r a t n t v a r y ije sa, ilo sa, bude Osobn sloves v y j a d r u j kategriu osoby, i k e d t t o kategriu p r e b e r a j od g r a m a t i c k h o p o d m e t u v e t y . P r i t o m zhodou sa p r e n a n a sloveso aj kategria mennho rodu. K a t e g r i a osoby v a k nie je v d y v y j a d r e n n a gramatickom podmete vety; ak naprklad v gramatickom podmete je sub s t a n t v n e pomenovanie, t . j . pomenovanie substancie nezastnenej n a p r e j a v e , t a k iba n a slovesnom t v a r e je vyjadren, e p o m e n o v a n i e t e j t o s u b s t a n c i e m platnos 3. osoby. T m sa vak nezotiera s u b s t a n t v n y c h a r a k t e r kategrie osoby, lebo jej o b s a h o m j e platnos (as) substancie v p r e h o v o r e . Niektor urit aj neurit t v a r y osobnch slovies m a j poda n a d r a d e n h o s u b s t a n t v a alebo poda prirodzenho r o d u osoby (zastnenej n a p r e h o v o r e a vyjadrenej osobnm zmenom) aj m e n n r o d . U p l a t u j i i sa v e t k y t r i r o d y , i ke s t r e d n r o d zriedkavo: ,,Preo ty, Slnce, nehreje a nesvietia v noci ako vo dne?" Keby ja hrialo a svietilo v noci ako vo dne, musela by zem vyhorie!' odpovedalo slnce a dvhalo sa dohora, (DOBINSK, POVESTI) ,,To si povedalo, diea moje ? (STODOLA)
6

N a m i e s t o jedinenej osoby me sa v dvojlennch v e t c h u p l a t n i aj ve obecn osoba. Explicitne b y sa t t o osoba m o h l a vyjadri slovami kad, lovek, vetci, udia . . . Ale ani veobecn osoba sa explicitne n e v y j a d r u j e , a t o ani o s o b n m z m e n o m , ani i n m v r a z o m . V t o m t o v z n a m e sa pouvaj t v a r y osobnch slovies p r e v e t k y osoby, p r a v d a , bene i b a t v a r y 2. os. sg. a pl., 1. os. pl. a 3. os. pl., ale u len z r i e d k a v o t v a r 3. os. sg. a ojedinel t v a r 1. os. sg. T u s v d y t v a r y muskho r o d u : hovoril, bol by sekol . . . Neosobn b e z p o d m e t o v z v r a t n t v a r sa odliuje o d t v a r u 3. os. sg. s jedi n e n m i so veobecnm p o d m e t o m . K m t v a r 3. o s . sg. p r t e r i t a s v z n a m o m jedinenej osoby m v e t k y t r i r o d y volal, volala, volalo a t v a r 3. os. sg. s v z n a m o m veobecnej osoby m i b a m u s k r o d volal , zatia neosobn,

bezpodmetov zvratn t v a r m v d y podobu 3. os. sg. strednho rodu volalo sa. T o j e v l a s t n e b e z p r z n a k o v t v a r , v k t o r o m s a n a z n a u j e n e d o s t a t o k z h o d y s riadiacou s u b s t a n c i o u . C h a r a k t e r i s t i c k r t a j e aj v t o m , e o s o b n sloves m a j aj t v a r y i m p e r a t v u , k t o r m i sa v y s l o v u j e r o z k a z alebo z k a z k o n a d e j . Osobn sloves m a j p l n s y s t m n e u r i t c h t v a r o v : p r e e h o d n k , i n n prastie a slovesn p o d s t a t n m e n o . P r a v d a , cel r a d slovies n e m t r p n prastie, ale t o v y p l v a l e n z o s m a n t i c k e j n p l n e t o h o - k t o r h o slovesa, a n i e z j e h o intencie. P r e osobn sloves j e d l e i t , e sa m u p r i p j a k m o d l n y m v e t n m p r i
lo v k m ; t a k v z n i k a j s p o j e n i a a k o mono netreba vkroi, narieka, neslobodno naim vybieli, hodno ustpi, lma, radno robi, nemono nehodno vyskakova. vyhraba, sa protivi, treba aka, slobodno' poveda, neradno

Toto syntagmatick

k r i t r i u m sa d o p a s m o n o s o u t v o r i n e o s o b n b e z p o d m e t o v z v r a t n t v a r , ale j e o t o dleitejie, e s a s m o d l n y m i v e t n m i p r s l o v k a m i m u s p j a a j
z v r a t n o s o b n sloves: treba mono nehodno pracova, sa rozbehn, sa zoznmi neslobodno nemono letie, sa ui, nenaim si polea, hodno slobodno uteka, .. . netreba opatrova sa hneva, sa vrti, neradno neradno neslobodno vyskakova, sa si posmieva, myslie, mono

. . . ; popri

Nvtevu bolo naim nejako skoni, (URBAN) To v takomto dome ani vypoveda neslobodno, (STODOLA) Nebolo ju treba podpiera . . . (MIN) Nehodno sa vyvaova v posteli . . . (HORK) o sa ned premenit, tomu sa naim podvoli. (PRSL.) Hodno sa s nm zoznmi, (LAZROVA) S t m , o ja robm, neradno sa chvli, ( U R B A N ) T i e t o spojenia s n e z v r a t n m i s l o v e s a m i m a j s y n o n y m v s p o j e n i a c h n e osobnho b e z p o d m e t o v h o z v r a t n h o t v a r u m o d l n e h o slovesa s i n f i n i t v o m
o s o b n h o slovesa: chce letie .. . sa chodi, me sa veera, m sa pomha, mus sa

Odpoludnia malo sa s s kandidtom do troeh-tyroch dedn, i do Tonkovi pridele nch Mocnn, (TAJOVSK) Chor je, ale o tom neme sa vravie, ani vedie sa nem, najm jemu nie. (TIMRAVA) Oci rozkazu sa nemohlo odstpi, ( D O B I N S K , P O V E S T I ) U v e d e n morfologick a s y n t a k t i c k r t y s d o s t a u j iicim k r i t r i o m n a v y m e d z e n i e o s o b n c h slovies. S m a n t i c k s t r n k a p r i t o m n e p r i c h d z a d o vahy, a t o najm preto nie, lebo osobn sloves t v o r i a p r e v a n vinu slovies a m a j n a j r o z m a n i t e j v z n a m .

Neosobn sloves
N e o s o b n sloves ie i m p e r s o n l i t v o r i a v i a c - m e n e j u z a v r e t v z n a m o v s y s t m a m a j aj ist g r a m a t i c k v l a s t n o s t i . T i e s v a k v p o r o v n a n s o s o b n m i slovesami zva i b a n e g a t v n e . Neosobn sloves m a j o v e l a c h u d o b n e j i u s s t a v u t v a r o v a k o o s o b n

sloves. Z u r i t c h t v a r o v m a j i b a t v a r , k t o r je z h o d n s t v a r o m 3. os. sg.

n e u t r a o s o b n c h slovies: pr, pralo, bude pra, pralo by, bolo by pralo.

V t c h t o t v a r o c h n e o s o b n c h slovies s a n e v y j a d r u j e g r a m a t i c k osoba, lebo sa n e d e x p l i c i t n e vyslovi a n i p r i d r a z e , a n i v emfze. Slovko ono, k t o r sa z r i e d k a v o p o u v a aj v j e d n o l e n n c h v e t c h s n e o s o b n m i slovesami, nie je osobn z m e n o 3. osoby n e u t r a . J e t o a s t i c a ono, k t o r sa p o u v a aj v dvoj l e n n c h v e t c h s v y j a d r e n m p o d m e t o m , aj v j e d n o l e n n c h v e t c h s neosob n m b e z p o d m e t o v m z v r a t n m t v a r o m o s o b n h o slovesa alebo aj s v e t n o u prslovkou.
(JESENSK)

Ono tie prslovia obyajne prestreuj, ale najm toto nem ani za nechtk pravdy. No, pokaj, kampa! Ved ono odnechce sa tebe!" (DOBINSK, POVESTI) No vie," natiahne chlapec mdru tvr, ,,ono mono st k takej robote i na plu, a mono i do mlyna." (RZUS) Pekne sa dr, majstra slchaj, ved ti ono bude tam dobre.
(KUKUN)

Ziiel by sa dd. A ono dos. chytro spchne osi: lastoviky vysoko lietali, ( K U K U N ) Ono nho Paka zakadm bodlo, kokokovek rz naiel do Kremeov. (KUKUN) Slovko ono m v t c h t o v e t c h l o h u u v d z a c e j astice, p r v e t a k , a k o aj slovko to v nasledujcich v e t c h . To bude vdy takto neskoro chodit? (F. KR) To by sa vm chcelo s lopt moju slivovicu! (TATARKA) Ke raz dostane lovek do tanca toho, koho rd m, to sa mu potom tancuje ako v oblakoch, (KUKUN) Obidve astice s s y n o n y m n . P o u v a j sa najviac v citovo zafarbench vetch. P r e t o e n e o s o b n sloves si n e i a d a j a a n i nepripaj vyslovi o s o b i t n m p o m e n o v a n m initea innosti alebo nositea s t a v u v p o d o b e riadiacej s u b s t a n c i e , n e m u m a z n e u r i t c h s l o v e s n c h t v a r o v a n i p r e e h o d n k , ani inn p r a s t i a . P r e t o v slovenine n i e s m o n v neosobnej p l a t n o s t i t v a r y
t y p u priac, priaci, spchnuv.

N i e k t o r n e o s o b n sloves m a j t r p n prastie. V y j a d r u j e sa nm. s t a v d o s i a h n u t v y k o n a n m d e j a . T e n t o t v a r s a p o u v a n a j m so sponou vo v e t n o m

z k l a d e j e d n o l e n n c h v i e t : je zamrznut, je vyjasnen, je zahmlen ... je napran, je porosen, je zamraen,

K vm sa to do vku ako ide, a e je zamrznut, ku sa nohy. (TIMRAVA) Bolo zamraen a hodiny sa nm pokazili, (TIMRAVA) U iste, trebrs je zaoblacen, vyzeraj prv hviezdu, (TAJOVSK) Slovesn p o d s t a t n m e n o m a j n e o s o b n sloves p o m e r n e z r i e d k a v o . Be
nejie s n a p r k l a d t v a r y sneenie, ochldzanie, mtanie. ochladenie, otepovanie, mrholenie, oteplenie, briedenie, hrmenie, svitanie, blskanie, stmievanie, straenie,

N e o s o b n sloves m a j infinitv, a l e t e n s a pouva ovea zriedkavejie a k o infinitv o s o b n c h slovies. K m infinitv o s o b n c h slovies s a p o u v a v o funkcii

k a d h o v e t n h o lena, infinitv n e o s o b n c h slovies s a s p r a v i d l a p o u v a l e n v r m c i zloenho v e t n h o z k l a d u v spojen s f z o v m i p o m o c n m i s l o v e s a m i , a k o aj s n i e k t o r m i m o d l n y m i p o m o c n m i s l o v e s a m i . Pred veerom sa nebo vyjasnilo, zaalo priahova, (ONDREJOV) Dvno prestalo pra a Ondrej stle sedel pod strem. (CHROBK) Na druh de muselo Mata v kostiach neprjemne zamrazi, (VANTNER) Mohlo by u dakedy pra; ale vidm, e u nikdy nebude, (TIMRAVA) Infinitv n e o s o b n c h slovies s a s p j a s m o d l n y m i s l o v e s a m i v z k l a d n o m t v a r e , a p r e t o s t u b e n aj z v r a t n n e o s o b n sloves: m sa zveeri zana
sa zveerieva, mono pra, m sa otepli treba mrzn, zana naim sa otepova . . . N e o s o b n sloves v a k .. . ale u neskoro; mrzie ho mrzelo,

n e m o n o spja s m o d l n y m i v e t n m i p r s l o v k a m i ; n e e x i s t u j s p o j e n i a a k o
sa zveerieva pralo,

Infinitv n e o s o b n c h slovies s a p o u v a v e m i z r i e d k a aj v k o n t r u k c i i
s v y t e n m v e t n m z k l a d o m : pra ale ni nevravel ...

I s t poet slovies m o n o n a z k l a d e u v e d e n c h g r a m a t i c k c h k r i t r i p o klada za v l u n e n e o s o b n . T i e t o sloves s p r i m r n e n e o s o b n . O p r o t i n i m a k o d r u h p l stoja p r i m r n e o s o b n sloves, t . j . sloves, k t o r v d y m a j g r a m a t i c k v l a s t n o s t i o s o b n c h slovies. Ale m e d z i t m i t o s k u p i n a m i p r i m r n e n e o s o b n c h a p r i m r n e o s o b n c h slovies s sloves, k t o r sa p o u v a j aj a k o osobn, aj a k o n e o s o b n . P r e t o e v v o j v j a z y k u s m e r u j e od n e o s o b n c h slovies k osobnm, m o n o t i e t o p r e c h o d n j e d n o t k y p o k l a d a z a o s o b n s l o v e s , k t o r sa bez akhokovek g r a m a t i c k h o u s p s o b e n i a p o u v a j s e k u n d r n e aj a k o neosobn. P o e t n e o s o b n c h slovies v p o r o v n a n s p o t o m o s o b n c h slovies j e v e m i m a l . S v a k medzi n i m i vemi s t a r sloves, k t o r aj v i n c h s l o v a n s k c h a alch p r b u z n c h j a z y k o c h m a j p o v a h u n e o s o b n c h slovies. P r e t o e neosobn sloves m o n o c h a r a k t e r i z o v a z h a d i s k a g r a m a t i k y zva len n e g a t v n e , h r p r i n i c h v e k l o h u l e x i k l n y v z n a m . N e o s o b n sloves t v o r i a viac-menej u z a v r e t v z n a m o v s k u p i n y . Do. t c h t o v z n a m o v c h skupn p a t r i a aj n e z v r a t n , aj z v r a t n sloves. a l e j aj m e d z i n e o s o b n m i slovesami t r e b a rozliova p l n o v z n a m o v sloves a p o m o c n s l o v e s . V slovenine m o n o rozliova t i e t o v z n a m o v s k u p i n y n e o s o b n c h s l o v i e s : 1. sloves v y j a d r u j c e p r r o d n , a t m o s f e r i c k d e j e ; 2. sloves v y j a d r u j c e t a j o m n deje; 3. sloves v y j a d r u j c e t e l e s n a d u e v n (psychofyzick) s t a v y ; 4. sloves v y j a d r u j c e z u j e m o nieo a l e b o s p e c h v n i e o m ; 5. s l o v e s vyjadrujce existenciu n i e o h o ; 6. m o d l n e p o m o c n s l o v e s . /* S k u p i n a n e o s o b n c h slovies vyjadrujcich p r r o d n d e j e a t m o s f e r i c k e j p o v a h y j e zo v e t k c h n e o s o b n c h slovies n a j v r a z n e j i a . J e t o z k l a d n s k u p i n a n e o s o b n c h slovies. S t o n a j s t a r i e n e o s o b n s l o v e s . Aj d n e n j a z y k o v vedomie p o k l a d initea t c h t o d e j o v z a n e p o z n a n h o a n e p o z n a -

tenho, i k e vedeck p o z n a n i e p r r o d y t e n t o s t a v d a l e k o p r e d s t i h u j e . T t o s k u p i n a n e o s o b n c h slovies sa len n a niekoko r a d o v s y n o n y m a a n t o n m ;

s t o s y n o n y m a a n t o n y m k s l o v e s m pra,
mrzn, pra, uti svita.

oblai

sa, blska

sa,

du,

Z r a n i e p r v ovzdu a s t m svisiace deje v y j a d r u j e m e

priava, sa, snei, spra, napra, rozpra sa, spchnu, sa, smokli, prepchnu, sa, rosi, popcha, prepcha, mrholi, chumeli. rozmrholi zadazdi

slovesami
popchnu, pretchnu,

A vonku sne a chyt sa vietor, (BEDNR) Mrhol, strko, do zubov by mi napralo. Zaiatkom tda sa zadadilo. (HORK) Uchlili sme sa radej do ka viarne, o bola nedaleko, km trochu nepretchne. (KUKUN)
(LACKOV)

N a s y c o v a n i e ovzduia v o d n m i p a r a m i sa astejie v y j a d r u j e t m i t o n e
o s o b n m i s l o v e s a m i : oblai vyjasnieva sa, rozjasni sa, zaoblai sa, mrai sa, zamrai sa. sa, jasni sa, sa, vyjasni sa, vychvli sa, vyasi

Vera, ked som videl, e sa oMa, povedal som: Podme reku po ten adnk, a li sme. (KUKUN) O chvu sa vyjasnilo a nad krajom nasadnvia ahk hmla sa roztreala. (JG) E l e k t r i c k v b o j e v ovzdu a s nimi svisiace a k u s t i c k k a z y sa p o m e n
v a j n a p r k l a d n e o s o b n m i slovesami blska
hrmie, zahrmie, pohrmieva.

sa, zablysn

sa, preblesn

sa,

Na severe, nad Halubencom, sa zablyslo cez cel nebo. (MIN) Bolo sparno, pred

brkou a kdesi v diake vstran pohrmievalo,

(HEKO)

P o h y b o v z d u i a sa v y s t i h u j e astejie n e o s o b n m i slovesami fka,

via, zavia, povieva, du, zadu, podva.

pofukova,

A naim si aj iapku proti vetru pridriava, druhou rukou dra sa zbradlia. Podva*
TAJOVSK)

T e p l o t a v z d u c h u a jej z m e n y sa v y j a d r u j z v y a j n e n e o s o b n m i slovesami
mrzn, ozimieva zamrzn, primrzn, ochladi sa, ochldza obavi, sa, ochladzova otepli, oteplieva sa, zozimi sa, jari sa, sa. sa, ozimieva sa, poavi, poavova,

Podveer zane pada sneh. Primrzlo u rno.

(HEKO)

Zmena intenzity svetla v prrode vyjadruje

s l o v e s a m i briezdisa, rozviednieva oerisa, zmrka tmisa, rozbriedi sa, svita, svitn, sa, mrka, sa. sa, dni sa, zori sa, zazori zotmi sa, stmieva sa, zveerieva sa, rozsvieti mrka

sa najastejie
zasvitva, sa, rozsvetova sa, zmrkn

neosobnmi
rozvidnisa, sa, eri sa, sa,

zasvita,

sa, zmrkva

sa, veeri

U sa frriedilo, ked padol Jaro do mtveho sna.

(VAJANSK)

Klavr sa stle ete

ozva, v kuchyni sa celkom zotmilo, (LETZ) Bud musie trochu poka, km sa

zmrkne. (VANTNER) U sa bolo zveerilo, aj v izbe sa rozostierala tma. (HORK)

S k u p i n a n e o s o b n c h slovies v y j a d r u j c i c h t a j o m n deje j e m l o p o e t n .
P a t r i a s e m sloves strai, straieva, mta, mtava, zamta. Tmito neosob

n m i slovesami v y s l o v u j e m e d e j e , k t o r sa p r i p i s o v a l i n e z n m y m , t a j o m n m , n a d p r i r o d z e n m silm. D n e s j e f r e k v e n c i a t c h t o slovies n e p a t r n . P o u v a j sa i b a v p r e j a v o c h u d o v o a l e b o r o z p r v k o v o p o d f a r b e n c h . V ktorom dome stra, tam panny rady ostvaj, (PRSL.) Joj, tu na moj veru mta.
(STODOLA)

S k u p i n a n e o s o b n c h slovies, k t o r m i sa v y j a d r u j rozlin t e l e s n a d u e v n psychofyzick s t a v y , j e p o e t n . T u v a k n i e j e h r a n i c a medzi n e o s o b n m i a o s o b n m i slovesami j e d n o z n a n , lebo v e t k y t i e t o sloves m o n o d o b r e poui aj v dvojlennej v e t e t y p u Buky ma svrbia. asto sa p o u v a j t i e ist s l o v e s n a v y j a d r e n i e t e l e s n c h aj d u e v n c h s t a v o v . S t u n e o s o b n sloves s a k u z a t v n o u a l e b o d a t v n o u r e k c i o u , a k o a j sloves b e z rekcie. S a k u z a t v n o u rekciou sa p o u v a j n a p r k l a d t i e t o n e o s o b n s l o v e s v y
j a d r u j c e p s y c h o f y z i c k s t a v y a p o c i t y : svrbie, zadusi, mrazi, nadva, popa, zada, oziaba, zdu, mrzie, pli, krti, smdi, omna, trha, porazi, premkn, namna, tekli, tei a i. poranta, drglova, krie, tiepa, desi, zasvrbie, napna, drhn, stisn, bolie, zabolie, trias, zadrhn, meta, poin, striasa, tlai, dusi, drvi, du, popusti,

driapa,

Vera zdulo Trnavskch kravu, nu jej sm od seba zaviazal haluziny do pysku, biom popredi'iral okolo koiara, hne ju popustilo, (STODOLA) Bolo horco, ale mlad enu mrazilo, (LACKOV) Kad vie, kmotra, kde ho omna, (KUKUN) trbovi vo t m e zasvietili oi, v dlaniach ho zasvrbelo. (HORK) Bodaj ho porantalo! (AJAK) obrka trochu premklo, ale vydchol si a voviedol Mata do izby. (TAJOVSK) Jergua
zamrzelo, (ONDREJOV)

S d a t v n o u rekciou sa p o u v a j n a j a s t e j i e t i e t o n e o s o b n s l o v e s v y s l o v u j c e telesn a d u e v n p o c i t y a s t a v y : priai, pritaieva, uavi sa, odahi,

odahn, upie, vidie uvoni preskoi, sa, ini sa, svitn, sa a i. trvi, sni strovi, sa, snva zaahn, sa, plies zabehn, sa, mari uliha, ri, pua, sa, sa, zda sa, zazda

Odlahlo mw, ked sa dozvedel, e iba o toto ide. (HORK) Na erstvom vzduchu mu dobre trvilo. (MIN) Rozkalal sa, akoby mu zabehlo, (LACKOV) Len si pole, chlape, do rna ti uli. (HEKO) Tamtm ete upelo, o to, ako to bude rno, ale n prorok spal pokojne, (DOBINSK, POVESTI) Cel noc sa mi marilo s perinami. (MIN) Neboiatko, za nechty mu zalo, ( K U K U N ) Bez p r e d m e t u sa p o u v a j i b a n i e k t o r n e o s o b n sloves v y j a d r u j c e t e lesn a d u e v n p o c i t y a s t a v y , a k o n a p r k l a d zaahn, odahn, kka, piet\ zjs, zaiskri sa, mari sa. P r i t c h t o s l o v e s c h s a s p r a v i d l a u v d z a b l i i e m i e s t o , n a k t o r o m sa pociuje v y s l o v e n d e j . < S k u p i n a n e o s o b n c h slovies, k t o r m i s a v y j a d r u j e z u j e m o n i e o a l e b o

spech v nieom, je pomerne mlo p o e t n . S t o sloves zlea

nieom, s niekomu o nieo; s, dari sa, podari sa, vypli, vyjs, sa, vodi sa, povodi sa, premlie sa, prepiec zlyha.

niekomu
sa,

na

poasti

Maj datvnu rekciu.

Na mienke ud ani tak nezle, (VANTNER) Mal tuenie, e tu ide o nejak nstroje, ktormi mono po snehu lozi, (ONDREJOV) Taj, ale sa tomu poastilo! (HEKO) A vraj jej akosi pri tejto prci nelo, (HORK) Skupina neosobnch slovies vyjadrujcich existenciu je p o m e r n e m l o zreten. Za neosobn p o k l a d m e t i e t o sloves v t e d y , ke sa v e c , k t o r e j existencia sa vyslovuje slovesom, v y j a d r u j e s u b s t a n t v o m v d a t v e alebo predlokovom p d e (na nieo, n a nieom), alebo sa n e v y j a d r u j e v b e c . S t o
sloves pribudn, pochybie, dochodi, pribda, vychodi, ubudn, vystai, ubda, dostai, ostva, dosta zvi, sa, ujs zvyova, sa, djs. chybie,

Pri druhom pohriku pribudlo mu aj na vrenosti, (URBAN) Len tomu zvi, kto m; kto ni nem, tomu nezvi, (PRSLOVIE) Z toho, o ti ja posielam, na tabak veru nedjde, (KUKUN) Zdanliv, p r e d p o k l a d a n existencia sa vyslovuje slovesami zda sa, zazda sa, vidie sa, ini sa, mari sa. B v a pri nich d a t v s u b s t a n t v a alebo osobnho zmena.
(ONDREJOV)

Za cestou pretekala nevek rieka, ktor tak sa zdalo nemala mena. Aj jemu sa takto marilo v hlave, (HORK)

Skupina neosobnch slovies, k t o r m i sa vyslovuj m o d l n e o b s a h y , nie j e prli b o h a t . Za neosobn modlne sloveso p o k l a d m e len t a k , k t o r n e m p r i sebe osobn s y n o n y m u m . Neosobn m o d l n e sloves s zva z v r a t n , a p r e t o mono predpoklada, e vznikli zo z v r a t n c h t v a r o v osobnch m o d l n y c h slovies. P r i nich mu st len osobn p l n o v z n a m o v sloves, o tie sved o ich vzniku z osobnch m o d l n y c h slovies. Vov zmer v y k o n a pripojen dej sa v y j a d r u j e z v r a t n m i slovesami
leni sa, sladi sa, vidie sa, krivdi sa, ai sa. astejie sa p o u v a j z p o r n

sloves neleni

sa . . .

Na takomto svete mne sa ani i neslad. (STODOLA) Anule sa nelen obraca sa za nm s vekm batohom, (LAZROVA) Ak sa mu nea s z Hlbokho a k nm, iste m na to prinu, (ZBEK) Uveden spojenia vyjadruj sce vov zmer, ale ten nie je vedome formovan. Dej sa odohrva bez aktvnej asti initea, ktor je vyjadren datvom: len sa mi kra. . . Povinnos alebo p o t r e b u a n e v y h n u t n o s v y k o n a n e j a k dej v y j a d r u j e m e
n e o s o b n m i m o d l n y m i slovesami prs, prichodi, prinlea, by. zs sa, odda sa, stai, nasta, nastva, patri prs sa, sluasa, na nieo, svedi sa, by na niekom,

Kde by sa bola rno nazdala, e jej prde zasa nov kr vli, (LAZROVA) Otzka tu bola, slu sa na u odpoveda, (ZELINOV) A vyta si, e bldi tade, kde sa rozum -

nemu loveku nepatr, (HEKO) - Bolo na Zrubcovi ozva sa. (URBAN) Kadmu je raz umrie, (PRSL.) Bolo nocah n a mrkan hada, a nie o polnoci! ( K U K U N ) Monos k o n a dej v y s l o v u j e m e n e o s o b n m i m o d l n y m i s l o v e s a m i da, da sa,
s, by.

U poda dymu sa dalo usdi, e sa pri tom ohni ne vyvraj vek trakty, (JG) Justn Mikle ho dobre poznal, vykrknu mu nedalo od strachu a prekvapenia, (TATAR KA) Ale to nejde len tak z rukva vysypa, (KUKUN) Ibae potoka niet, kde b y sa bolo okpa, (KUKUN)
Prechodn prpady

Medzi o s o b n m i a n e o s o b n m i slovesami t e d a niet p e v n e j a n e p r e s t u p n e j h r a n i c e . M m e p r p a d y p r e c h o d u p v o d n e n e o s o b n c h slovies k o s o b n m , a n a o p a k , p r p a d y p r e c h o d u p v o d n e o s o b n c h slovies k n e o s o b n m . N e o s o b n sloves p o u v a m e s p r a v i d l a n e o s o b n e , ale m o n o i c h p o u i a j osobne. P o p r i j e d n o l e n n c h v e t c h s t o j a p o t o m s t m i i s t m i s l o v e s a m i a j

d v o j l e n n v e t y : Dnes pr. Dnes pr drobn dd. Ak riadiaca s u b s t a n c i a j e

e t y m o l o g i c k y z v i a z a n so s l o v e s o m , s p r a v i d l a i d e v o b i d v o c h v e t c h o t o i s t sloveso, n a p r . : Sne. Sneh sne. A l e a k r i a d i a c a s u b s t a n c i a j e v o l n , p o s i i v a s a z v y a j n e aj v z n a m slovesa, a p r e t o j e t o u o s o b n s l o v e s o : Lstie pr. Vlasy pria. Mrznem. Ale aj v t c h t o p r p a d o c h m o n o hovori i b a o g r a m a t i c k e j homonymite. V o v v i n e j a z y k a preli v a k aj n i e k t o r o s o b n sloves k n e o s o b n m . T u s a u s k u t o n i l a z m e n a i n t e n n e j h o d n o t y slovesa, o sa d z a c h y t i s c h m o u : A D P > D P , alebo schmou: A D > D > D . Zo slovies s e x p l i c i t n m a g e n s o m sa s t a l i sloves s i m p l i c i t n m a g e n s o m , n a p r . : vodi
A P A : p AF

niekoho;

chyta

niekoho.

O d t e j t o z m e n y osobnho slovesa n a n e o s o b n t r e b a o d l i o v a m o d i f i k c i u osobnho slovesa v c h p a n r i a d i a c e j s u b s t a n c i e . I d e o m o d i f i k c i u n a osi uritos-neuritos. T t o modifikciu m o n o z a c h y t i s c h m o u : X D Z , a l e b o s c h m o u : X > . O s o b n sloveso z o s t v a p o t e j t o modifikcii o s o b n m slovesom, ale n e u r i t n a d r a d e n s u b s t a n c i a s a p r i o m n e m e v y s l o v i a n i substantvom, ani osobnm zmenom. Preto schma tejto dvojlennej v e t y j e t a k t o : (X) P . P r i i v o t n o m a g e n s o v i sa p o u v a t v a r 3 . os. s g . m a s k u l n a :
A P A P

Preo

kri,

akoby

a z koe dral? v povetr, vajce,

Pri neivotnom agensovi p o u v a m e t v a r 3. os. udrelo kame, do konrov,

(ONDREJOV)

sg. n e u t r a : Zahvidalo bolo; okrhly,

padlo

na zem. Prezreli,

o to

ako slepaie

V obidvoch prpadoch ide

o osobn t v a r y . Ale osobn sloves p o u v a j s a aj v j e d n o l e n n e j v e t e , p r i o m s a i c h i n t e n n h o d n o t a nemodifikuje. N a p r k l a d t v a r zaukalo v o v e t e Zapraskal biom, zafkalo v bukovej hore ( O N D R E J O V ) j e n e o s o b n m t v a r o m o s o b n h o s l o v e s a
zauka.

Pri t c h t o n e o s o b n c h t v a r o c h sa n e p r e d p o k l a d agens deja. Ale kee ide o g r a m a t i c k y menej z r e t e n t v a r y , pouvaj sa zva len v citovej rei. E x p r e s i v i t a p r e j a v u s a z v r a z u j e aj z m e n o m to, ktQr v a k a k o p r o s t r i e d o k citovosti h o d n o t u v e t n h o lena n e m . P r e t o aj v o v e t c h s c i t o v m z m e n o m to ide o jednolenn v e t n k o n t r u k c i u F . Poriadne to vo mne heglo, ale boles som nectil, (MORIC) V uiach mu to zaalo hua, akoby sa ho chytil zvrat, (KUKUN) Aj pri neosobnch slovesch bva neutrlne ukazovacie zmeno to. Aj tu ide o intenzitn variant vety. Zmeno to nem hodnotu vetnho lena, lebo je prostriedkom citovej nplne vety.
Ujo Koalkula
ked ma to mtalo

hovoril o mtohch: Tak som ja, chlapci, priiel

. . . " (ONDREJOV)

o nohu. Zlomila

sa,

T a k t o s a pouvaj o s o b n sloves, k t o r sa daj hodnoti a k o p o m e n o v a n i a p r r o d n c h dejov a psychofyzickch s t a v o v . S t o asto t a k m e r s y n o n y m z k l a d n c h n e o s o b n c h slovies.

Niekoko a, udrie, prkladov: buchn, hua, chra, lia, trias, cedi vbi, sa, fka, kvapka, a i. kropi, zateka, presakova; pripeka; pi dunie; fia, aha; priahova,

cha, kla, umie,

svedi

Zvtali sa veselo, brs u kropilo, (LACKOV) Udrelo do tej veliknskej lipy pri potoku, (FIGULI) Od dlhho rozprvania vyschlo jej v hrdle, (CHROBK) Spievalo mu v aldku ako vodika pod mlynskm kolesom, (ALEXY) T v a r o s o b n h o slovesa v u v e d e n c h v e t c h j e neosobn. P o d o b n h o d n o t u m t v a r osobnho slovesa aj v jednolennch v e t c h s o d s u n u t m agensom. S t o vety, v k t o r c h s a a g e n s deja nevyslov v pozcii g r a m a t i c k h o p o d m e t u , ale sa z t o h t o miesta o d s u n i e a vyslov sa zvislm t v a r o m . Tvr jej oblialo prom. (LACKOV) Emu zatriaslo vntornm chladom, (MIN) Aj t i e t o p o m e r n e z r i e d k a v v e t y s p r o s t r i e d k o m citovho a n l a d o v h o r o z p r v a n i a , a p r e t o s a nepouvaj v celom rozsahu spisovnho j a z y k a . I c h schma v y z e r t a k t o : F Z Z . Od u v e d e n h o n e o s o b n h o t v a r u osobnch slovies t r e b a odli ich z v r a t n neosobn ( b e z p o d m e t o v ) t v a r , k t o r m zreten g r a m a t i c k l o h u : riei sa nm p r o t i k l a d medzi o s o b n m slovesom a jednolennou v e t n o u k o n t r u k c i o u . N a p r . : ide sa, ije sa. K e e v e t y so z v r a t n m n e o s o b n m t v a r o m n e o b s a h u j g r a m a t i c k y nezreten m i e s t a , pouvaj sa v o v e t k c h tloch j a z y k a .
D P A

Na zklade starodvneho rozdielu medzi osobnmi a neosobnmi vetami sa ustlili dve rozlin vetn kontrukcie: dvojlenn veta (so schmou: S P) a jednolenn veta (so schmou: P). Ale rovina intencie slovesa a rovina vetnch kontrukci nesplvaj; preto oddvna bolo mon pouva nielen osobn sloveso v prsudku dvojlennej vety a neosobn sloveso vo vetnom zklade jednolennej vety, ale aj neosobn sloveso v prsudku dvojlennej vety a osobn sloveso vo vetnom zklade jednolennej vety. Zatia o gramatick plnos dvojlennej vety je zaisten prtomnosou podmetu a zhody prsudku s podmetom, pociuje sa ist neplnos jednolennej vety s osobnm slovesom

vo vetnom zklade. Na odstrnenie tejto neplnosti, a teda na odstrnenie rozporu medzi jednolennou vetnou kontrukciou a osobnm slovesom vo vetnom zklade utvoril sa neosobn tvar osobnho slovesa. Zvratn tvar typu ide sa je toti v systme tvarov slovanskho slovesa pomerne vemi mlad.

Predmetov a bezpredmetov sloves

D r u h o u asou i n t e n n h o v z a h u je z s a h o v v z a h . Z s a h o v v z a h svis s v z n a m o m slovesa a j e d n o z n a n e zo slovesa v y c h d z a , a l e v y j a d r u j e sa formlne n a p o m e n o v a n z a s i a h n u t e j veci, a nie n a slovese. T e n t o v z a h j e najastejie v y j a d r e n j e d i n m t v a r o m p o m e n o v a n i a z a s i a h n u t e j veci, n o n i e s z r i e d k a v a n i p r p a d y , e sa t e n ist z s a h o v vzah v y j a d r u j e r o z l i n m i t v a r m i zasiahnutej v e c i . T a k o p r o t i j e d i n e n m u v y j a d r e n i u v z a h u , a k o n a p r . :
kopa nieo, preka nieo nieo i na nieo, krti niekomu, nieo nieo obchodova i niem, s niem, usilova sa o nieo . . ., m m e

varicie v o v y j a d r e n v z a h u , a k o n a p r . : vola niekoho

zastni sa nieoho i o nieo, pou aj infinitv, ui sa nieo

i na niekoho,
i na nieom,

zabudn
dba na

i nieomu

i infinitv . . . P r e

toe t v a r zvislho lena s y n t a g m y je d a n i n t e n c i o u n a d r a d e n h o l e n a , z s a h o v vzah je v y j a d r e n v z b o u ie rekciou. V z b a ie r e k c i a j e v y j a d r e n m silnej formlnej zvislosti p o m e n o v a n i a z a s i a h n u t e j veci o d n a d r a d e n h o d e j a . A. P o d a v y j a d r e n i a z s a h o v h o vzahu s a v e t k y sloves r o z d e u j n a p r e d m e t o v a b e z p r e d m e t o v . Sloves sa p r i t o m h o d n o t i a v z k l a d n e j p o d o b e . P r e d m e t o v ie o b j e k t o v sloves s tie, k t o r c h dej z a s a h u j e e x p l i c i t n e p o m e n o v a n v e c , leiacu m i m o initea a m i m o s a m h o d e j a . P r e d m e t o v sloves m a j v z b u ie rekciu. V e t k y o s t a t n sloves s b e z p r e d m e t o v . S t o t e d a sloves, k t o r c h dej z a s a h u j e implicitne p o m e n o v a n v e c , l e i a c u a l e b o v initeovi, alebo v s a m o m deji. P r e d m e t o v sloves s t e d a n a j m s l o v e s i n t e n n h o t y p u A -> D -> P , r e s p . A ~> D P ~* P , n a p r . : predna bse, ui deti slunosti . . . N o p a t r i a s e m aj sloves t y p u A - > D > P , n a p r . : zasklieva obloky, odmeni iakov . . . alej p a t r i a s e m aj sloves t y p u D > P , n a p r . : smdi niekoho, odahn niekomu . . . Medzi p r e d m e t o v m i s l o v e s a m i m m e t e d a aj osobn sloves ( n a p r . : stara sa o nieo, pomha niekomu)% aj
x 2 P 1 2 A

n e o s o b n sloves ( n a p r . : s o nieo,

upie

niekomu,

smdi

niekoho).

O b j e k t o v sloves s a najastejie pouvaj s v y s l o v e n m p r e d m e t o m . T u ide o p o m e n o v a n i e jedinenej veci majcej p r i slovese l o h u g r a m a t i c k h o

o b j e k t u , n a p r . : stava dom, tudova chmiu, stara sa o diea . .. Objektov

sloves m o n o p o u v a aj so v e o b e c n m p r e d m e t o m , k t o r n i e j e o s o b i t n e p o m e n o v a n , ale sa v y r o z u m i e v a zo situcie. P r e t o e sa v t o m t o p r p a d e g r a m a t i c k objekt n e p o m e n v a , z v y a j n e sa h o v o r o z m e n e p r e d m e t o v h o slovesa n a b e z p r e d m e t o v : brat u (na priemyselnej kole), sestra ije (v m d n o m salne), sused kos, pes hryzie . . . V t c h t o p r p a d o c h a s t o n a s t v a p o s u n

v z n a m u slovesa, e sa toti dej chpe a k o z v y a j n alebo a k o t r v a l p r z n a k :

brat u na priemyselnej kole = je uiteom na priemyselnej kole, sestra var

v hoteli = je kuchrkou

v hoteli

. . . Ale v z n a m slovesa z o s t v a bez z m e n y , a k

ide o modifikciu p r e d m e t u n a osi jedinen-veobecn. V t e d y sa v l a s t n e ozna muje i b a t o , e agens v y k o n v a d e j . Ja som v svojej izbe s dievatmi ila. ( J G ) Jeho postavili hovorif menom stolice.
(ZBMBY)

S vak aj p r p a d y , e v i a c v z n a m o v sloveso v j e d n o m v z n a m e j e p r e d m e
t o v a v i n o m b e z p r e d m e t o v : aka 1. aka aka dve hodiny; drevo, 2. slnko dobre; vidie pli, doji 1. doji kravu, 3. pli z puky; koho, na koho, doj; 2. aka pli u v rade, pli 2. krava dobre 1.

pou 1. pou nieo, ete nevid

2. starec

nepouje

1. vidie nieo,

2. mla

. . . Aj t i e t o p r p a d y u k a z u j ,

e vzba slovesa zko svis s jeho v z n a m o m . Ten ist zmysel m aj duplicita slovesnej v z b y , a k o t o u k a z u j p r p a d y t y p u
bojova za nieo: niekom : hodi streli na niekoho bojova nieo o nieo; ti po nieom: zahna uvaova ti za niem; zahna : uvaova hodi sa po nad niem nieo po ... na niekoho; sa na niekoho: o nieom niekom;

: streli po niekom;

B . Medzi p r e d m e t o v m i slovesami osobitn miesto m a j p r e c h o d n ie tranzitvne sloves. S t o sloves, k t o r m a j v z b u (rekciu) s a k u z a t v o m . Tranzitva s p o n a j p r v innostn, a k n sloves s v l u n o u a k u z a t v n o u vzbou alebo so zdruenou vzbou a k u z a t v u s i n m p d o m alebo s infini
t v o m , a k o n a p r . : vytrhva lma, spja, tlai, opravi, lia, sypa, skazi, burinu, dva iakom lohu, ui diea hovori.

innostnch (aknch) t r a n z i t v n y c h slovies j e najviac. N a p r . : robi,

leti, nies, vozi, psa, ohrieva, ochldza ta, kresli, nieo. oznmi, zavra,

brsi,
pova,,

Niektor z nich, n a j m sloves s v l u n o u a k u z a t v n o u rekciou, z a c h o v v a j svoj t r a n z i t v n y c h a r a k t e r aj v t e d y , ke sa pripojen objekt z i s t c h prin vyjadruje genitvom, a t o p a r t i t v n y m genitvom alebo n e g a t v n y m g e n i t v o m . P a r t i t v n y m ie iastkovm genitvom sa v y j a d r u j e iaston z a s i a h n u t i e objektu slovesnm dejom. T t o v z b u m a j spravidla len d o k o n a v sloves, a t o najastejie sloves s k v a n t i t a t v n o u p r e d p o n o u na-, pri-, u-, do-, od-, po-,
o-: nabra naa ulomi, trvy piesku, narie utrhn vody, msa, nakrja prikpi popria, (si) chleba, nalma radia, navari ...; polievky, ubra, odlia, poulieva, chlipn plenky (si) ... . . . ; prida pozemku, donies, prisypa dosia korenia

usui,

. . . ; doda,

doloi,

. . . ; odkroji,

odloi, odreza,

odrpa...;pojes,

povyma...;ponalieva, vody, (si) zbn syra, (si) zrna, (si)

poprilieva,
polievky, zaela,

podolieva,
nupn (si) oksi,

poodlieva
tabaku, ochutna,

. . . )alej s t o m n o h d o k o n a v sloves
zahryzn prihn

s f a k u l t a t v n y m f o r m a n t o m si: fknu

P a t r i a sem aj i n d o k o n a v sloves, a k o n a p r . : da, dosta, kpi,

doii,

preda,

poia, ...

ovoa, . . . Z r i e d k a v o m a j aj n i e k t o r n e

d o k o n a v sloves v z b u p a r t i t v n e h o g e n i t v u : potrebova,

prosi, pta, ma

N e g a t v n y m ie z p o r o v m g e n i t v o m s a v y j a d r u j e g r a m a t i c k o b j e k t n a j m p r i z p o r n c h a k n c h slovesch, k t o r v k l a d n o m t v a r e p r i p a j (popri a k u z a t v e ) p a r t i t v n y g e n i t v : s t o n a j m sloves v y j a d r u j c e d v a n i e a prijmanie, hovorenie a v n m a n i e , vu a v l a s t n c t v o , a k o n a p r . : neda,

neposkytn, dozvedie neprija, sa, nechcie, nedosta, neponknu, nekpi, neprejavi, nepoveda, nema neoznmi, .. . nepou, ne-

Ovea meniu s k u p i n u t r a n z i t v n y c h slovies t v o r i a s t a v o v sloves s a k u z a t v n o u rekciou; n e h o d n o t i a s a v a k v d y a k o t r a n z i t v n e , i k e d m a j p r i s e b e zvisl s u b s t a n c i u v a k u z a t v e . S t o sloves a k o smdi niekoho, mrzie nie
koho, svrbie niekoho, oziaba niekoho, omna niekoho . . . S t o sloves v y j a d r u

jce rozlin psychofyzick p o c i t y a s t a v y . T r a n z i t v n e sloves m o n o v y l e n i z t v a r o v e j s t r n k y i b a n e g a t v n e : s t o v e t k o n e z v r a t n sloves. Z v r a t n sloves s t o t i a l e b o b e z p r e d m e t o v , a l e b o m a j p r e d m e t v i n o m p d e a k o v a k u z a t v e . I b a n i e k t o r z v r a t n sloves m a j p r e d m e t v b e z p r e d l o k o v o m a k u z a t v e . S t o j e d n a k d o k o n a v i n n o s t n z v r a t n sloves s p r e d p o n o u do-, k t o r m i sa v y s l o v u j e d o s i a h n u t i e v s l e d k u

k o n a n m innosti, n a p r . : dozvedie sa, dozna sa, dovtpi sa nieo sa, dopou sa, dota sa, dopta sa, domyslie sa . . . . . . J e d n a k s t o s l o v e s modli sa, naui sa, odui sa, ui sa a i c h

o d v o d e n i n y , a k o n a p r k l a d : pomodli

sa, priui

nieo. Ojedinel m a j z m e n n a k u z a t v n y o b j e k t aj z v r a t n sloves vypytova sa, nazda sa. P o d o b n e z r i e d k a v o , a t o i b a v h o v o r o v o m tle, m a j a k u z a t v n y p r e d m e t (popri genitve) i n t e n z i t n sloves natrpi sa, navolasa, naobskakova sa, naohmatva sa. V e t k y u v e d e n p r p a d y m o n o chpa a k o v n i m k y z p r a v i d l a , e p r e c h o d n sloves s n e z v r a t n . T r a n z i t v n e sloves n e m a j n i j a k o s o b i t n g r a m a t i c k k a t e g r i e , l e b o a n i k a t e g r i a slovesnho r o d u s a p r i v e t k c h n e u p l a t u j e r o v n a k o u m i e r o u . Vina i n n o s t n c h t r a n z i t v n y c h slovies s v l u n o u a k u z a t v n o u r e k c i o u sce p o z n p r o t i k l a d aktvum pasvum, n o aj m e d z i n i m i s sloves, k t o r p a s v u m n e m a j , a k o dopusti, poradi, vma si, vychodi . . . Stavov sloves, p r a v d a , p a s v u m n e m a j , hoci m a j p r i sebe p r i a m y p r e d m e t ; n a p r . : niekoho
bolia krze, niekoho svrbia dlane, niekoho prechdza zlos, niekoho mrz spor. Pre

tieto skutonosti nemono exitsenciou pasva presne vymedzi a n i i n n o s t n p r e c h o d n sloves.

Slovesn vid (Aspekt)

Vid j e l e x i k l n o - g r a m a t i c k k a t e g r i a slovesa, v y j a d r u j c a , e p o m e n o v a n dej sa u v e d o m u j e 1. alebo a k o p l y n c i (prebiehajci), 2. alebo a k o u c e l e n , u z a v r e t fakt. A k sa dej p o m e n o v a n i s t m slovesom u v e d o m u j e a k o p r e b i e h a jci, n e o h r a n i e n , n e u z a v r e t , sloveso j e n e d o k o n a v h o v i d u ; n a p r o t i t o m u a k

s a prslun slovesn dej uvedomuje a k o ohranien, u z a v r e t fakt, prslun sloveso j e d o k o n a v h o vidu. N e d o k o n a v v i d je c h a r a k t e r i z o v a n priebehovosou; d o k o n v v i d je c h a r a k t e r i z o v a n faktovosou. Vid a k o nedokonavos a dokonavos deja j e k a t e g r i a p l a t n p r e v e t k y sloves: kad slovensk sloveso v k o n k r t n o m pouit je n e d o k o n a v alebo dokonav, a t o bez ohadu n a t o , i j e z k l a d n alebo o d v o d e n , i oznauje osobitn d r u h deja alebo len jeho asti (fzy, e t a p y ) . N e d o k o n a v sloveso oznauje dej, k t o r h o plynutie j e paraleln s p o h y b o m relneho asu, t e d a jeho u s k u t o o v a n i e sa p o h y b u j e p o asovej sradnici (m asov p e r s p e k t v u ) ,
n a p r . ta, sedie, s, i, dra, rozbieha sa, dobieha, smia sa; n a p r o t i t o m u

d o k o n a v sloveso oznauje d e j , k t o r asov sradnicu v i s t o m b o d e p r e t n a alebo m n a nej v y m e d z e n sek, n a p r . preta, prs, posedie si, sekn. Vid nezvis od asovho rozptia slovesnho deja; sloveso j e d o k o n a v alebo n e d o k o n a v bez ohadu n a dku t r v a n i a prslunho deja. D o k o n a v v i d n e mono stotoova s m i n i m l n y m t r v a n m deja, s bodovosou (momentnosou);
t a k z v a n b o d o v deje, a k o s n a p r . sekn, vrhn, pichn, trhn; hodi, skoi,

s iba jednou skupinou d o k o n v c h slovies. Vid a k o lexiklno-gramatick kategria sa odliuje o spsobu slovesnho deja (Aktionsart), k t o r je lexiklnou kategriou. V t e j t o svislosti t e d a rozli ujeme t r i p o j m y : dej (rozlin deje), spsob deja a vid. 1. Sloves psa, sedie, i, pozrie, preda p o m e n v a j odlin deje: k a d p o m e n v a i n d e j .
2. Sloves pripsa, prepsa, odpsa, opsa, vypsa, podpsa, zapsa, nadpsa

p o m e n v a j rozlin spsoby priebehu deja p o m e n o v a n h o veobecne slovesom

psa. 3. Sloves vo dvojiciach psa napsa, zohn zohna, prestrie

prestiera, vybravyberasa odliuj len v i d o m : j e d n m slovesom sa vyslovuje dej v priebehu a d r u h m slovesom sa p o d v a t e n i s t d e j , lene n a v y e a k o u z a v r e t , u s k u t o n e n fakt. Zo slovesa pvodne vyjadrujceho ist spsob deja me osamostatnenm vznikn sloveso, ktorm sa pomenva osobitn, samostatn dej; takto vznikli napr. sloves
preda, vyda (dcru), 'utiec, zo vidie, zlea, zarobi, udrie vo vzahu k slovesm da,, tiec, vidie, lea, robi, drie.

Protiklad dokonavos nedokonavos

N e d o k o n a v sloveso p o m e n v a dej v p r i e b e h u , a k o plynul, k u r z v n y , priom sa n m nevyjadruje, e b y dej bol u k o n e n ; n a p r o t i t o m u d o k o n a v sloveso v y j a d r u j e d a n dej a n a v y e i t o , e dej j e u k o n e n ( u z a v r e t ) . V rmci kategrie vidu v p r o t i k l a d e n e d o k o n a v v i d d o k o n a v v i d z k l a d n (nep r z n a k o v ) j e t e d a n e d o k o n a v v i d . Ale n e d o k o n a v v i d a k o z k l a d n len vidovho p r o t i k l a d u asto vyjadruje v svislosti s k o n t e x t o m i zaven, d o k o n a v d e j . (Vyplva t o zo veobecnejej p l a t n o s t i n e p r z n a k o v h o lena p r o t i -

kladu.) Vo v e t e Pred mesiacom som ti psal list sloveso psal m i v z n a m n a p s a l " . N e d o k o n a v sloveso v spojen s k o n t e x t o m m e t a k i s t o v y j a d r o v a d o k o n a v dej aj b u d c i m t v a r o m , n a p r . Budem ti psa ( = n a p e m ti). Z neohranienosti ( n e u z a v r e t o s t i ) deja, k t o r s a v y j a d r u j e n e d o k o n a v m slovesom, v y p l v a aj monos poui n e d o k o n a v sloveso n a o z n a e n i e o p a k o v a n h o deja. N e d o k o n a v sloves v o svojej vekej v i n e v y j a d r u j dej l e n e n , p o zostvajci z celho r a d u i a s t k o v c h zloiek a p l y n u l v k o n d e j a j e a k o b y ich n e p r e t r i t m s p j a n m , n a r a s t a n m a o p a k o v a n m . V t o m t o z m y s l e v k a d o m n e d o k o n a v o m slovese j e u i n h e r e n t n e aj o p a k o v a n o s . P r e t o o p a k o vanos c h p e m e a k o t a k spsob p r i e b e h u deja, k t o r j e z k o s p t s n e d o k o navosou. N a p r k l a d k e n i e k t o p o v i e Ja tu pracujem (pem), nedokonavm t v a r o m p r t o m n h o asu v y j a d r u j e plynulos (a o p a k o v a n o s ) d e j a pracova (psa). I k e d v ase v p o v e d e h o v o r i a c i ( = p o d m e t v e t y ) n a p r s l u n o m m i e s t e nepracuje (nepe), aj p r e d a n a s o v s e k p l a t p o r i a d o k o p a k o v a n o s t i , plynulosti prslunch v k o n o v . (Tu sa n e p r z n a k o v len k a t e g r i e v i d u z d r u uje s n e p r z n a k o v m l e n o m k a t e g r i e asu n a v y j a d r e n i e n e a k t u l n e h o d e j a . ) Medzi n e d o k o n a v sloves p a t r i a i d e t e r m i n o v a n a i n d e t e r m i n o v a n s l o v e s . J e t o m l o p o e t n s k u p i n a p a t r i a c a d o r m c a p o h y b o v c h slovies, v y j a d r u j c a premiesovanie. T i e t o sloves j e s t v u j v d v o c h m o d i f i k c i c h n e d o k o n a v h o
v i d u 1. s, bea, letie, liez, nies, lozi, nosi, vozi, vodi, vli, viez, vies, vliec, hna; 2. chodi, beha, lieta, naha. I c h z k l a d n modifikcia i bez k o n t e x t u

oznauje j e d n o r a z o v s m e r o v o u r e n dej s t o sloves d e t e r m i n o v a n . P r o t i n i m stoj d r u h modifikcia, sloves i n d e t e r m i n o v a n , k t o r v y j a d r u j viacrazov smerovo zacielen dej ( n s o b e n d e t e r m i n o v a n o s ) a l e b o v i a c n s o b n a smerovo n e u r e n d e j ; alej v y j a d r u j i s c h o p n o s v y k o n v a p r slun d e j . I n d e t e r m i n o v a n sloves s a o d d e t e r m i n o v a n c h f o r m l n e o d l i u j v o k a lickm s t u p o m k o r e a alebo aj k o n s o n a n t i c k o u a l t e r n c i o u : bea beha,
letie lieta, vliec vli, liez e x p r . lozi, hna (naha); nies nosi, viez vozi, vies vodi, zo sloveso s m indeterminovan pr

supletvneho z k l a d u chodi. Sloves v y j a d r u j c e p o h y b a n i e k t o r deje s p o j e n s p o h y b o m m a j d v a s y n o n y m n t v a r y budceho""asu: a) zloen t v a r t y p u budem bea a b ) t v a r t v o r e n pomocou g r a m a t i c k e j p r e d p o n y po- j po-: pobem, poletm, poleziem,
ponesiem, poveziem, povediem, povleiem, poeniem, poteie, pocestujem. Od

slovesa s sa t v o r f u t r u m l e n p o m o c o u p r e d p o n y po-; pjdem. g r a m a t i c k e j c h a r a k t e r i s t i k y d o s k u p i n y p o h y b o v c h slovies

i slovesa rs a kvitn (pude rs i porastie; bude kvitn i pokvitne).

Poda tejto sa zarauj

Od ne

d o k o n a v h o slovesa vidie p o m o c o u p r e d p o n y u-,

sa t v o r j e d n a k zloen f u t r u m budem uvidm.

vidie,

jednak

Vzah vidu k inm kategrim

L e x i k l n o - g r a m a t i c k kategria v i d u je v n t o r n e (vecne) z v i a z a n s dejom ako d y n a m i c k m p r z n a k o m vec. V jej r m c i c h p e m e k a d k o n k r t n y d e j . V p o r o v n a n s lexiklno-gramatickou kategriou slovesnej intencie vid sa t k a len s a m o t n h o deja, je jeho p r a v i d e l n m v y b a v e n m (rmcovanm), n o n e z a s a h u j c i m veci, n a k t o r je dej v i a z a n (nosite a p r e d m e t ) n a p r o t i t o m u i n t e n c i a sa t k a i zviazanosti deja s v e c a m i , k t o r m a j n a o m as. Vid sa kri s g r a m a t i c k o u kategriou asu, a t o t a k , e p r z n a k o v z s t u p c a k a t e g r i e vidu, d o k o n a v vid, sa vyluuje s n e p r z n a k o v m z s t u p c o m k a t e grie asu, p r e z e n t o m . Dokonav sloves n e m u v y j a d r o v a p r z e n t n ( a k t u l n e ) deje, a p r e t o maj len d v a zkladn asov s t u p n e . M m i sa me v y j a d r i len t o , e dej sa u realizoval v t e d y sa hovoriaci s t a v i a za asov bod u z a v r e t i a , resp. realizovania (pri m o m e n t n c h dejoch), alebo e sa dej ete nerealizoval, neuzavrel v t e d y sa hovoriaci stavia p r e d asov b o d u z a v r e t i a , resp. realizovania deja, n a p r . : napsal som, hodil som a napem,
hodm.

Zavenie alebo realizovanie deja vyjadrenho dokonvm slovesom sa toti uskuton v istom objektvne zistitenom asovom bode. Pred tmto asovm bodom dej (i ked sa u prpadne uskutouje) vzhadom na svoju budcu zavenost alebo bodov (mo mentmi) realizciu je budci (dopem, pichnem); za tmto asovm bodom dej je u
minul (dopsal som, hodil som).

T t o neplnos asovch s t u p o v slovies d o k o n a v h o v i d u a k o b y v y v a o valo astejie pouvanie t v a r u p r e d m i n u l h o asu. ( P r e d m i n u l as sa p o u v a v p r e v a n e j vine od d o k o n v c h slovies.) Svislos kategrie slovesnho v i d u s k a t e g r i o u slovesnho spsobu je n a j m tylistick. Pouitie n e d o k o n a v h o v i d u n a m i e s t o d o k o n a v h o siivis s e x p r e s v n y m p o u i t m jednotlivch t v a r o v v r m c i kategrie spsobu, n a j m i m p e r a t v u (drazn zkaz, v s t r a h a , varovanie) a dalej v expresvnej (zvola cej) o t z k e svisiacej s i m p e r a t v o m ; sem sa zarauje i pouitie nedok. slovesa pri z d r a z n e n prslunho deja a v doplovacej o t z k e zacielenej n a v y k o n vatea deja, a u t o r a diela. Martin, rob s nimi poriadok s oboma, (TIMRAVA) Dovolili ti vzia si heno Dorotu?" ,A o mi maj dovoova?!' podiv sa Pavo a zdvihne hlavu, (HEKO) Ber sa von, ber sa mi z domu a u sa mi tu neukazuj! (BEDNR) Katka: ,,Ete sa aj do toho zastanete?" Zuza: Ako by som sa nestarela? Ved som ti hdam matka!" (TIMRAVA) Zmilujte sa nad tm bohm chlapcom a kte ho vypusti, (JG) Iba ak podpli," zahual temne dlh chlap. ,Preo by ste podpaovali?' Mono aj podplime," opakoval tvrdohlavo dlh chlap, (MIN) Kto vm to viazal tie knihy (zus) E x p r e s v n y rz m v t a k c h t o p r p a d o c h i pouitie i n d e t e r m i n o v a n h o slo vesa t a m , k d e b y sme oakvali d e t e r m i n o v a n , bliie uren p r e d p o n o u .

Ale generlov nhly odchod zas len prslunkov sjazdu uradl. Nao chodil (== priiel)^ ak chcel zase len provokova svojou pchou a zou. (LACKOV) Vy ste m a zavolali," odvrkne Pavo, ,,a teraz utujem, e som sem chodil." (HEKO)

Morfologick prostriedky vidu

N e o d v o d e n sloves s v o svojej p r e v a n e j v i n e n e d o k o n a v , n a p r . by,
stava, rie, ziabnu, spieva, mrie, voa, rozumie, pra, znie, ora, plie, nies, hria, tiec, mc, maza, sia, pracova, myslie, ua, s, plyn, a, viaznu, utova, kria, vin, liahnut hamova, bea, mlie, sa, kori cvenda. hna, bra, kla, psa,

bi, i, i, leu, snu,

gova, robi, doji, ui sa, bi,

cti, vidie,

D o k o n a v s z n e o d v o d e n c h slovies n a p r . t i e t o : da, sta sa, min, kpi, vrti, hodi, zaa. N i e t f o r m l n e h o p r z n a k u , k t o r b y s a u p l a t o v a l a k o u k a z o v a t e vidovej p r s l u n o s t i v z k l a d n c h s l o v e s c h . V i d si u v e d o m u j e m e v p r i a m e j svislosti s p r s l u n m d e j o m . N a p r k l a d sloveso ma je n e d o k o n a v , n a p r o t i t o m u da j e d o k o n a v ; hyn j e n e d o k o n a v , a l e min j e d o k o n a v ;
chvli je n e d o k o n a v , a l e skoi j e d o k o n a v ; kradn je n e d o k o n a v , a l e sad

n j e d o k o n a v hoci t i e t o d v o j i c e slovies s p o d a svojej truktry rovnak.

morfematickej

V spisovnej slovenine sa u p l a t u j e t e n d e n c i a , a b y k a d sloveso m a l o d v e podoby; jednu n a pomenovanie nedokonavho deja, d r u h n a p o m e n o v a n i e d o k o n a v h o deja. K z k l a d n m u n e d o k o n a v m u slovesu s a u t v r a d o k o n a v
sloveso p r i d a n m p r e d p o n y , n a p r . robi u-piec, iada po-iada, trha u-robi, bieli ta pre-ta, strha piec ostr na-trha, o-bieli,

ha, ernie s-ernie. K z k l a d n m u d o k o n a v m u slovesu v z n i k n e d o k o n a v p r i d a n m alebo v m e n o u p r p o n y , n a p r . min m-a-, vrti vraca-, kpi kup-ova-. Preixcia je postup perfektivizcie, p r e v d z a n i a slovies d o d o k o n a v h o v i d u ; s u i x c i a j e p o s t u p i m p e r f e k t i v i z c i e , p r e v d z a n i a slovies d o n e d o k o n a v h o v i d u .
Prefixcia

Formlnym znakom dokonavho vidu pri odvodench slovesch j e p r e d p o n a . A k m ist sloveso p r e d p o n u a k o j e d i n s l o v o t v o r i r m o r f m u , k t o r sa v j a z y k o v o m p o v e d o m u v e d o m u j e , z a r a u j e m e h o m e d z i sloves s d o k o n a v m v i d o m . Aj n i e k t o r z t c h slovies, v k t o r c h si u d n e s p r e d p o n u a k o o d v o d z o v a c prostriedok n e u v e d o m u j e m e , s a l e b o l e n d o k o n a v , a l e b o s a m u p o u v a aj v o v z n a m e d o k o n a v c h slovies; n a p r . : preda {preda zhradu len dok.),
pomsti sa [Vak sa ti ja pomstm! (Ke pouje (Dobre zakria, sa poznme d o k . ; Teraz sa mi to ustavine dobre rokov pomst pouje n e d o k . ) , pou n e d o k . ) , pozna vr sa! d o k . ; Chlapec n e d o k . ; Aj o dvadsa

a poznm!

dok.).

O d v o d e n slovesa: zlea,

nlea,

zvidie,

nenvidie

boli u t v o r e n p r e d

p o n o u , n o z v z n a m o v e j s t r n k y sa v p o r o v n a n so z k l a d n m i slovesami p l n e osamostatnili; p r i t o m si zachovali p v o d n n e d o k o n a v vid. Prefixcia m zvyajne d v e funkcie aj funkciu lexiklnu, aj funkciu g r a m a t i c k : prefix u p r a v u j e z k l a d n v z n a m slovesa, v y j a d r u j e urenos deja a zrove vyjadruje jeho dokonavos. V t c h p r p a d o c h , k e sa lexiklna p r a v a (urenos) slovesa pri prefixcii pociuje v minimlnej miere, p r e d p o n y sa h o d n o t i a a k o isto vidov. I ke v z n a m o v p r a v a slovesa pomocou preixu nie je v istch p r p a d o c h p r e g n a n t n , v d y sa d rozborom zisti a opsa. P r e d p o n y sa odliuj o do s t u p a k o n k r t n o s t i . Tie, k t o r m a j najveobec nej v z n a m , sa pokladaj za isto vidov. N a veobecn v z n a m n i e k t o r c h p r e d p n poukazuje ich pouvanie p r i perfektivizcii p r e v z a t c h slovies s pr p o n o u -ova. Vidov dvojitos t c h t o slovies sa p o s t u p n e o d s t r a u j e t a k , e k slovesu bez p r e d p o n y s platnosou n e d o k o n a v h o vidu sa p r i t v r a sloveso s p r e d p o n o u a k o jeho vidov n p r o t i v o k ( p e n d a n t ) . Sloveso s p r e d p o n o u m
p l a t n o s d o k o n a v h o v i d u , n a p r . : konfikova
skontatova, zaregistrova, kompenzova. organizova zaintabulova, zorganizova, zaimponova;

skonfikova,
sumova S vym

kontatova
stupom

-rkon

zosumova;

podobne

otestova.

k r t n o s t i sa p o u v a p r e d p o n a vy-,

n a p r . : vy dezinfikova,

vyasfaltova,

vy

Minimlny s t u p e k o n k r t n o s t i mu ma p r e d p o n y : s-jz-jzo-, u-, na-, za-, o-, po-. Ako dvojice, k t o r sa odliuj len v i d o m (tzv. isto vidov), mono uvies t i e t o dvojice slovies:
s-jz-jzo-: belie zosumova; u-: na-: za-: robi urobi, usui, psa zbiera meka zasmia udova o-; po-: ervenie onemie, iada poteit, vari uvari, veri rodi sti hyn sa; slabn oslabn, testova soli osoli, nemie tei otestova; poakova, aka poka (len t u piec upiec, uveri; sa, hneva linkova vola sa nahneva smia sa sa, nalinkova; farbi zafarbi, dusi udusi, sui i ui, napsa, nazbiera, zameka, sa, kva zbelie, nii skazi, znii, chudn schudn, ervenie sumova serve nie, kazi dra zodra, slabn zoslabn,

sa narodi nasti, zahyn, kria

zavola,

zakva,

zakria,

sa zaudova oervenie, hlpnu poiada,

ohlpnu, prosi

poprosi, sa, rani

akova

divi sa podivi

porani,

je alterncia v koreni, a t o a-0). Ale i v takchto dvojiciach predponov dokonav sloveso sa od svojho nedokonavho pendantu odliuje zva nielen vidom ale i rezultatvnym vznamom, ktor je len menej

konkrtny ako ostatn urujce vznamy. Ani rezultatvny vznam s dokonvm vidom nemono stotoova. (isto vidov dvojice slovies v pravom zmysle slova vznikaj len v okruhu sufixcie.) K slovesm s t a k z v a n o u isto v i d o v o u p r e d p o n o u sa n e d o k o n a v n p r o t i v o k
n e p r i t v r a . J e s t v u j e robi urobi c e l k o m b e n , n a p r . : robi vyrobi (ale n i e , , u r b a " ) , psa vyrba, psa napsa; no pri vypisova.

slovesch s v z n a m o t v o r n m prefixom s e k u n d r n e n e d o k o n a v sloveso j e

vypsa

D a n p r e d p o n a j e isto v i d o v o u l e n v r m c i prslunej d v o j i c e ; i n d e m e m a celkom k o n k r t n y v z n a m . O s t a t n p r e d p o n y , n a p r . : pred-, nad-, pod-, v-, do-, vy-, od-, vz~, ob-, roz-, pri-, pre- a ich k o m b i n c i e s p r o s t r i e d k o m n a o d v o d z o v a n i e slovies v y j a d r u j c i c h u r e n deje (rozlin s p s o b y p r i e b e h u deja), p o d a s m e r u , m i e s t a , ciea, z a nania, ukonenia, miery, zhromaovania at. Ale t a k t o sa v k o n k r t n o m v z n a m e p o u v a j aj p r e d p o n y , k t o r m i sa t v o r i a isto v i d o v d v o j i c e . Prefixcia j e t e d a v r a z n p r o s t r i e d o k n a v y j a d r o v a n i e u r e n o s t i d e j a a j e h o
perfektivizcie, n a p r . : pribi, dota, prednies, rozda, vysili odtlai, zanies, rozs odtiepi, vyrs, zavies, nies, vypsa, zoskoi, pricestova, odlomi, nadbi, poskoi, okresa, pribehn, odkry, podpsa, usmia pozlti, prei, donies, vloi, narobi doletie, vyhodi, zrazi vhodi, stlai, dovari, vy sa^ sa, si. predstavi, odlpi, nadhodi, sa), (si), vzkypie, vzti,

pochopi,

podplva, sa, zaspieva

sa, {rozbehn

obki,

prereza,

sa, naaka si, zareni

sa, vyplaka

sa, posedie

N a v y j a d r e n i e u r e n h o d o k o n a v h o deja s a p o u v a j aj sloves o d v o d e n d v o m a a n i e k o k m i p r e d p o n a m i , n a p r . porozpisova, popreitova, naprilieva,

popriklada, ponavyhutova, povynaklada.

Sufixcia

I m p e r f e k t i v i z c i a slovesa ie z m e n a d o k o n a v h o slovesa n a n e d o k o n a v s a docieuje p r i d a n m a l e b o v m e n o u p r p o n y . V e t k y s l o v e s n p r p o n y o k r e m p r p o n y -n-j-num a j i m p e r f e k t i v i z a n f u n k c i u . A l e aj p r p o n a -n-j-nuje formlnym ukazovateom dokonavosti len pri slovesch vyjadrujcich m o m e n t n (bodov) d e j , n a p r . bodn, kopn, sekn, a p r i s l o v e s c h o d v o d e n c h z citosloviec, a k o : buchn, trngn, brnkn, kvacn. N a p r o t i t o m u p r i o s t a t n c h slovesch p r p o n a -n-jnunem perfektivizan platnos; napr. pri
d e a d j e k t v a c h , a k o : bohatn, mladn, starn, chudn, ltn, tvrdn, bled

n.Hu j e p r p o n a -n-jnuv slovesch z m e n y s t a v u s y n o n y m n s p r p o n o u -ie- (ervenie, tmavie). N e d o k o n a v s i sloves s o t v o r e n m k o r e o m , n a p r . :

kyn, plyn, van, plan, vin, hyn a t . ( o k r e m min) a zo s l o v i e s s o

zatvorenm koreom kvitn. Sufixciu s p r e v d z a j a l t e r n c i e s l o v e s n h o k m e a .

A k o i m p e r f e k t i v i z a n sa p o u v a j p r p o n y -a-, -ova-, -va-, -ia/va-, -ieva-,

-va-;

p r p o n a -a- sa k o t v o r e n m u k m e u p r i p n a h i t o v m k o n s o n a n t o m v zakry zakr-va-; rozbi rozb-ja-.

a l e b o j , n a p r . da d-va-,

P r p o n a -aI m p e r f e k t i v i z c i a p r p o n o u -a- b v a s p r e v d z a n v o k a l i c k m i aj k o n s o n a n t i c k m i a l t e r n c i a m i slovesnho k m e a . V k o r e n i b v a v o k a l i c k a l t e r n c i a : a<\ia, o , e ie, i , u , a ie, a i, l - 1 , r , njm. napravi splati naprva, nahradi splca; zabavi (sa) pred liapa, odra, nahrdza, apn 0 , 0 e, 0 i e , 0 , 0 /y, af zabva plati okadi sa, zahasi predplca, okiadza, zaha, vytrati vykadi

A l t e r n c i a a jia, n a p r . : da dva, odrazi vytrca, vykiadza.

Sprievodn konsonantick alterncie kroi kra, soti spoji odvozi sca, zahrozi spja, odva, , dz. ini

s s , z z, d dz, c. A l t e r n c i a o , n a p r . : hodi pricloni sa vyrobi prisoli d dz. vyciedza, vydeli vydiea, vykeri prilepi zameni zamiea, prisvedi prisvieda, ma, sa dvha, . zahlui lha. preglga, prel\ domza, zvta, (popudzova), podkva. vykiera pricla, vyrba, prisa. skloni otoi zahrza sa, vychodi hdza, sa skla vychdza, ota, zatvori sa, odhovori vykosi zatvra, odhovra,

vyka,

Sprievodn k o n s o n a n t i c k a l t e r n c i e s : s , z

A l t e r n c i a e ie, n a p r . : vycedi priliepa, sa, vytreti vytriea

oi. S p r i e v o d n k o n s o n a n t i c k a l t e r n c i a j e dvihn zavi zavja, obiobva, zadusi zada, podku

A l t e r n c i a i \y , n a p r . : min vya, vyisti vya, zakryzakrva. zahla rozpusti (zahluova), rozpa,

splynsplva,

S p r i e v o d n k o n s o n a n t i c k a l t e r n c i a je s prebdza, vypui poui vy pua, popudi poa, popdza

A l t e r n c i a u -, n a p r . : prebudi

pou pova, podlieha, ahn

S p r i e v o d n k o n s o n a n t i c k alterncie s : s , dz, s . ' A l t e r n c i a a ie, a : podahn ospravedlni vrhn prehrn prie vrie ospraveda vytri preha. zapra, omlie A l t e r n c i a l l, r , n a p r . : naplni prevha, vyta, vystri napa, preglgn zvrtn domrzie

(benejie ospravedlova), vystka,

Sprievodn k o n s o n a n t i c k a l t e r n c i e s n , aj njm, vybra posla oma, prehna postla zhasn prija zamyka prijma, preha;postiela, ohn

'""Alterncie 0 , 0 e, 0 ie, 0 , 0 \y, pozriepozera,dozriedozera; zaviera;vya nap zamkn vyna, zana, napna,

n a p r . : za vybera, za vy napr.: zaa

. posiela, (ohba),

zhasna,

zaa zatna, ohna usycha

zvavyzva,

(zamkna),

uschn

(uschna).

D l h k o r e n n s a m o h l s k a , d v o j h l s k a a slabin l, sa n e m e n i a ,

vyps

vypsa, rozprias preliez

vykrknu

vykrka,

utchnu stka,

utcha, prebs preplies

vyhs prehria,

vyhda,

ponknuponka, potriasa, presiaka, noduchou odtiec

vytcvytka, rozpriada, prelieza,

stc rozhliadnu

potrias preplieta.

sa rozhliada

sa, presiaknu

obliec

oblieka, zamies

Dlh korenn samohlska sa s t r i e d a s k r t k o u a d v o j h l s k a sa s t r i e d a s jed samohlskou, pripiec t. brnkn prenikn brnka, hrkn prenika. hrka, trngn trnga, napr.: prikls priklada, zaplies zapleta, alterncia odteka, pripeka, zameta.

V tejto a predchzajucej s k u p i n e je sprievodn k o n s o n a n t i c k c k, s d, s pada, sadn

K r t k a k o r e n n s a m o h l s k a a s l a b i n r s a n e p r e d l u j e , n a p r . : padn sada, zapuchn zapucha,

P r p o n a -ova1. I m p e r f e k t i v i z c i a p o m o c o u p r p o n y -ova- j e s p r e v d z a n v o k a l i c k m i aj konsonantickmi alternciami slovesnho k m e a . V k o r e n i b v a s k r a c o v a n i e v o k a l i c k a l t e r n c i a a, ia a, ia , ie e, ij y, u, l, r. a) A l t e r n c i a a, n a p r . : dokza vylma opraova, ova, pli vi rova, ham, uviaza vylamova, zabrni zapaova, oslavova, rozdriapa doiahnu zachvti vyrta zabraova, dokazova, vyplknu rozhdza rozhadzova, opri za osl c. oa poa zachra vyratova, ohlsi skrti vyplakova, zachrni okrli rozpri vyadova, doliapnu (puku),

ohlasova,

zachvacova,

skracova,

okraova, rozpraova, oiari

previprevaova, otravova.

ustliustaova,

ommiomamo

va, oznmioznamova, otrvi

odstrniodstraova, napr.: presiaknu zasiahnu zavzova, rozlieta vyiada

Sprievodn konsonantick alterncia je presakova, nadvzova, zastrelova c. vyitova, uti schli nasycova, oblza utiova, odrpnu vyti odfknu schyova, sa nakli nachli sa rozletova potiahnu podvzova). roztiepi

b) A l t e r n c i a ia a a ia , rozdrapova, doahova, (privzova,

zasahova,

doapova; oble

mxizova presvieti

c) A l t e r n c i a ie e, n a p r . : zastriea roztepova, tova. odpsa presvecova,

sa, oblieta

Sprievodn konsonantick alterncia je odpisova odli rozptli (opisova, odliova, zapisova, rozri poni pripisova

d) A l t e r n c i a ij y, n a p r . : vyta ova sa, pocti nakliova, oddchnu nachyova, vyvi vyhta pociova,

oblizova, pribli odrypova, vytyova, rozduchova, odfu-

. . . ) , pribli

rozirova, prikyvova, nasti

poniova;

oddychova,

prikvmi

rozptyova, napr.:

vyvyova. vyhutova,

S p r i e v o d n k o n s o n a n t i c k a l t e r n c i a j e c. kpi kupova, sksi rozdcha vylpi vylupova, skusova,

e) A l t e r n c i a u,

kova, odsdi (sa) printi

vylpivylupova, vykpi (sa), odsudzova, prinucova,

pobripoburova, vykupova, prekrti zasnbi zaokrhli rozlti vyli (sa) prekrucova,

obrsiobrusova, vyluova, vytrbi (sa), poti a c. predi ustpi vytrubova, obrbi odstpi

rozli ustupova, pritli obrubovat\ odstupova, sa.

rozuova,

prituova

zasnubova zaokrhova,

primri

primrova,

rozluova,

sa potuova

S p r i e v o d n k o n s o n a n t i c k a l t e r n c i e s ddz f) A l t e r n c i a l Z a / r, n a p r . : vyblknu zhknu sa zhrkova sa.

vyblkova,

predlova,

2. I m p e r f e k t i v i z c i a p o m o c o n p r p o n y -ova- n i e j e s p r e v d z a n a l t e r n c i a m i alebo len k o n s o n a n t i c k o u a l t e r n c i o u n a k o n c i k o r e a . a) B e z a l t e r n c i e k o r e a , n a p r . : vybalit zadeli ova, vova, priradi zauzova, oivi sova, odpudi chycova, zadeova, zakoni uspokoji zahali opravi zahaova, nakrivi upravi zraova, potei opravova, zrani zakonova, uspokojova, zastavova, si uvedomova posilni uvoova. a c oslobodi na konci korea, oslobodzova, zachyti napr.: za odvodi odvodzova, potvrdi vybaova, odboi odboova, posmeli zauzli objas od zapla stele ohlui zaostri ohluova, unavi zaostrova, objasni zaplavi

nakrivova, upravova, prerui poteova, zaostri

unavova,

voli odvaova,

odprosi

odprosova,

priraova, zastavi uvedomi

preruova, uri urova, naznai

posmeova,

si, zisti zisova,

naznaova,

oivova, uvoni

posilova,

zaostrova,

stelesni

b) S k o n s o n a n t i c k o u a l t e r n c i o u ddz odpudzova, povzbudi prikrti potvrdzova, povzbudzova; prikrcova. Prpona P r p o n a -va-jiavat y p u povola a pridra

zhodnoti

zhodnocova,

-va-j-iava-

p o z o s t v a z predenej k m e o t v o r n e j p r p o n y slovies a z v l a s t n e j v i d o v e j p r p o n y -(v)a-. T v o r i a sa o u

n e d o k o n a v p e n d a n t y k s e k u n d r n y m ( p r e i g o v a n m ) d o k o n a v m slovesm s k m e o t v o r n o u p r p o n o u -a- a k n i e k t o r m p r e f i g o v a n m slovesm s p r p o n o u -n-. K o r e slovesa s a p r i t e j t o v i d o v e j sufixcii z v y a j n e n e m e n . P r p o n a -dva- je n a p r k l a d v t c h t o p r p a d o c h : vyka vyerpva, skopa rozpitvva, va, urovna strhva, kva, preesa poehna prevrhn pobafka preesva, rozmota poehnva, vbodn prevrhva, pobafkva. ohmata ohmatva, zapcha skopva, rozmotva, zanecha vbodva, presekn obtipka vykva, vyhraba vyerpa vyhravba, rozpitva strhn - odrezprepa rozstrap-

zapchva, odreza prepadn rozstrapka vbehva,

zanechva, vbehn presekva,

urovnva;

dva; ohmatka

ohmatkva,

obtipkva,

Tvar vbehva, strhva, prevrhva,

prepadva

konkuruj s tvarmi vbieha, vyshava.

strha,

prevha, prepada. Prpona -va- v niektorch prpadoch konkuruje s prponou

napr.: sta sitova i sitava, vyska vysuhova i

-ova-,

V a r i a n t -iavapridriava prekria vymeriava.

m a j sloves s m k k o u ( p v o d n e m k k o u )
udriava
omaciava, ovoa

spoluhlskou
dodriava,
vymera vycica-vyciciava,

v p o s l e d n e j k m e o v e j s l a b i k e , n a p r . : udra
sa), podkuipodkuiava, prekriiava, poia poiiava,

(zdriava,
ovoniava,

omaca

Prpona

-ieva-

P r p o n a -ieva- v z n i k l a s p l y n u t m k m e o t v o r n e j p r p o n y -ie- s v i d o v o u p r p o n o u -(v)a-. Ako imperfektivizacn prpona sa pouva pri s e k u n d r n y c h (prefigovanch) d o k o n a v c h slovesch s k m e o t v o r n o u p r p o n o u -ie- a -i-,
n a p r . : dospie dozrie va, spie ieva, dieva oaie dospieva, dorozumie odahie prospie dolie sa dotlieva, dozrie sa, prenie dozrieva zamdlie sa sa, prenieva, dofaji zaskli sa (prov. ostariepri dofajzasklieva, rozbrierozvidnieva zotmi dozera), dorozumieva utkvie ostarie

oaieva, zosilnie

odlahieva, zmajetnie

prispieva,

prospieva, sa, vymodli

utkvieva,

zamdlieva,

zosilnieva, otepli sa/oteplie

zmajetnieva; vymodlieva, sajrozvidnie sa, rozbriedi

oneskori sa, rozodni

oneskorieva

za,zli zazlieva, sa, vyjasni saj zotmie

sa oteplieva sa, rozvidni sajzahmlie

sa rozodnieva sa.

sa vyjasnieva sa zotmieva

sa, zahmli

sa zahmlieva

P r p o n a -vaV imperfektivizanej funkcii j e p r p o n a -va- o b m e d z e n n a h o v o r o v r e c a u m e l e c k t l ; p o m o c o u nej sa t v o r i a e x p r e s v n e p a r a l e l y k t v a r o m s p r p o

nou -va-, rozpamtva n a p r . : obakva\obakva, sa/rozpamtva sa. zhr obva j'zhrabva, vysedva j vy sedva,

V n i e k t o r c h p r p a d o c h j e s t v u j v h o v o r o v e j rei t r i , b a i t y r i s y n o n y m n t v a r y , k t o r sa p o u v a j (ako v e t k y s e k u n d r n e n e d o k o n a v sloves) i n a v y j a d r e n i e viacrazovho lenenho a o p a k o v a n h o d e j a , n a p r . : zhraba

zhrahva/zhrabovaj'zhrabva, prepadn obehn bieha\obehova\beh(iva\behva, prepada/prepadva[prepadva.

Rozdiel medzi nedokonavmi slovesami pretvorenmi, k sekundrnym (prefgovanm)

dokonavm slovesm prponami -a-]-(v)a-, -ova-, -va-j-iava, -ieva-, -va-, n a p r . naprva, nahrdza, zohna, dva, ohluova, skopva, nadriava, zamdlieva, opadva a frekven
t a n t i vami,

ktor s odvoden od nedokonavch slovies a od nedokonavch slovies t y p u

chodieva, tancva, je v tom, e frekv entatvami sa

kupova, napr. psava, spievava,

vdy vyjadruje len opakovan dej; aktulny dej nimi nemono vyjadri.

Odvodzovanie

frekventatv

Sloves, k t o r v y j a d r u j o p a k o v a n dej ie f r e k v e n t a t v a s a t v o r i a o d n e d o k o n a v c h slovies ( p r i m r n y c h i s e k u n d r n y c h ) p r p o n o u -va-, j e j v a r i -

a n t m i -va-j-iava-, -ava-, -ieva- a prponou -va-. P r p o n a d o d v a slovesu pr znak o p a k o v a n o s t i deja, priom sa sloveso z vidovej s t r n k y n e m e n ; o s t v a n e d o k o n a v m . F r e k v e n t a t v a s t e d a j e d n m spsobom p r i e b e h u slovesnho deja imperfektv. F r e k v e n t a t v a odvoden od j e d n o d u c h c h (primrnych) imperfektv, n a p r . :
ku kva, zna di radva. psa pisava, vola hra hrva, smia chodi ma mva, smiava sa, chodieva, kpava, lia lieva, lieta nosieva, ha vo uspo da hadva, znavat\ vodieva, volva, sa lietava, (zriedka

dra driava, nocova nocva,

nosi

isti cistieva,

beliebelieva, kupova

tancovatancva usporadova

vejie tancovva),

F r e k v e n t a t v a odvoden od s e k u n d r n y c h imperfektv, n a p r . : prichdza

prichdzava, rbava, narba lievava, vypisva, odbehva. zbja nadva zaobchdza zaobchdzava, nabera zvrava, prechdza dona naberva, vyva donava, premieta prelieva vyvava, preiarkva, zarba zbjava, zvra

za pre

premietava,

narbava, vyhadzova

nadvava,

sa prechdzava

sa, vypisova odbehova

vyhadzva,

preiarkova

Expresvne postavenie m zdrobovacia (v udovej rei aj zdvorilostn) prpona -k-, -ka-, -ika-t-inka-. Sloveso, ktor je ou odvoden, zachovva si vid vchodiskovho
slovesa, napr.: spievka, robkai, placka, jedzka, stojkajstojika, chodika, spinka (nedok.);

sadka, nazbierka (dok.) Kore tvaru tohto slovesnho spsobu m vemi asto tak podobu, ak je v imperatve, alebo aspo badat v om jeho vplyv. Ach, oe mi robkte, deti moje, o? (AJAK) Jedzkaj, spinkaj (dietatu alebo v expre svnej rei). Koko nm tu ide eade, koko nroda! Fosadkajte si mlde moja. (TIMBAVA) Neclxe si sadkaj, nech, pn brat! (KUBNI)
5

Kritri vidovej prslunosti

Z f a k t u , e d o k o n a v dej neplynie p o asovej sradnici, ale e sa s o u len v i s t o m bode, a t o m o m e n t o m svojho ohranienia (zavenia, r e s p . n s t u p u ) alebo celkovej realizcie s t r e t v a , v y p l v a f u t u r l n y v z n a m t v a r o v p r z e n t a d o k o n a v c h slovies. U z a v r e t , v y m e d z e n alebo m o m e n t n d e j , k t o r p o m e n v a j d o k o n a v sloves, me by len alebo u u s k u t o n e n alebo ete n e u s k u t o n e n (tretej monosti niet). P r e t o d o k o n a v deje m o n o vyjadri len v d v o c h asovch s t u p o c h : m a j len p r t e r i t l n y t v a r , k t o r v y j a d r u j e , e p r s l u n dej sa uskutonil, uzavrel (zavil, r e s p . nastpil) a p r z e n t n t v a r , k t o r vyjadruje, e sa prslun dej ete neuskutonil, n e u z a v r e l (ne
o h r a n i i l ) , n a p r . : hodil <ostala, ostane. som, hodm; napsal, nape; porozdval, porozdva;

T e n t o g r a m a t i c k dsledok v z n a m u d o k o n a v c h slovies j e z r o v e j e d n m 420

z ich p o z n v a c c h z n a k o v , i c h k r i t r i o m . A k t v a r p r e z e n t u i s t h o slovesa m f u t u r l n y v z n a m , p r s l u n sloveso j e d o k o n a v . N a p r k l a d sloveso napsa je d o k o n a v , lebo jeho t v a r p r e z e n t u napem m f u t u r l n u p l a t n o s ; n a p r o t i t o m u d o v e s o psa je n e d o k o n a v lebo j e h o t v a r p r e z e n t u pem v y j a d r u j e p l y n u l a k t u l n y dej z a h a j c i s v o j m a s o v m p r i e b e h o m m o m e n t r e i . P r e t o e d o k o n a v sloves v y j a d r u j b u d c i d e j t v a r o m p r e z e n t u , nema/j zloen t v a r b u d c e h o asu. A k t e d a ist sloveso n e m e m a zloen t v a r b u d c e h o asu, i d e o d o k o n a v sloveso. V n i m k u t v o r najveobecnejie n e d o k o n a v sloveso by, k t o r m j e d n o d u c h b u d c i t v a r o d s u p l e t v n e h o z k l a d u budem a sloveso s, k t o r m l e n p r e d p o n o v b u d c i t v a r pjdem. Sloves v y j a d r u j c e p o h y b a n i e k t o r d e j e s p o j e n s p o h y b o m m a j d v a s y n o n y m n t v a r y b u d c e h o a s u : a) zloen t v a r t y p u budem bea a b) t v a r t v o r e n p o m o c o u g r a m a t i c k e j p r e d p o n y po-jp-: poletm, pobem, poleziem,
ponesiem, poveziem, uvidm. povediem, poeniem, povleiem, poteie, pocestujem; po-

rastie,
vidie i

pokvitne.

D v o j a k t v a r y b u d c e h o a s u m i sloveso vidie:

budem

Ete si spolu posedme, porozprvame sa, potom pekne spolu poletme [ = budeme letie] vrtulnkom. (TATARKA) Kysuck doliny sa pohn a pones [ = bud nies] erven zstavy, (JAK) Aj rieka poteie [ bude tiec] t a k ako bud udia chcie. (BEDNR) Pocestujeme ( = budeme cestova) spolu v jedlnom vozni, (TATARKA) lohy pdohospodrskej sekcie (SAV) bud narasta takou mierou, akou porastu [== bud rs] materilne a kultrne poiadavky udu. (TLA) Ked videl, e m u ako robotnc kemu funkcionrovi u pna Langera penica nepokvitne [ = nebude kvitn], opustil fabriku, (LETZ) Pozrite sa mi, prosm, do o. Z tch zhonov u svetlo neporastie [ = nebude rs], (RZUS) Nesmie psa, km celkom dobre neuvid, (JANOV) Z p a r a d i g m a t i c k h o h a d i s k a u k a z o v a t e o m v i d u j e alej m o n o s t v o r i inn prastia. N e d o k o n a v sloves m a j p r a s t i e p r t o m n i n n a n e m a j prastie m i n u l inn; n a p r o t i t o m u d o k o n a v s l o v e s m a j p r a s t i e m i n u l inn a n e m a j p r a t i e p r t o m n inn, n a p r . n e d o k . : puci iak, plvajca
lod, place diea; d o k . : vyskoiv pes, vrtivia sa matka, zapsobivie dielo.

Priebehovos (aktulnos) d e j o v v y j a d r o v a n c h n e d o k o n a v m i slovesami m o n o s y n t a k t i c k zisti o t z k o u o (to) rob? A k sa t o u t o o t z k o u m o n o s p t a n a sloveso, j e n e d o k o n a v a k t t o o t z k a v s v i s l o s t i s i s t m slove som n i e j e a d e k v t n a , p r s l u n sloveso j e d o k o n a v . o (to) rob?: sedm,
ukazujem, rozbieham sa, podvam, (to) rob? prekladm, nekradnem n e d o k o n a v sloves. sa, skom, pretam, po P r e t o e n a o t z k u o s l o v e s a m i obzriem

rozmam, zahasm o d p o v e d a n e m o n o , u k a z u j e s a , e s d o k o n a v . Okrem paradigmatickho kritria monosti tvori zloen b u d c i tvar a pr astie p r t o m n inn s y n t a g m a t i c k m k r i t r i o m n e d o k o n a v o s t i slovesa j e monos urova h o f z o v m s l o v e s o m , a t o b e z o h a d u n a t o , i f z o v m slove som d o k o n a v m a l e b o n e d o k o n a v m ; n a p r . : zane spieva, zana spieva;
(ne)prestva hovori; pust sa bea, pa sa chodi. S l o v e s spieva, hovori,

bea, chodi s n e d o k o n a v . N a p r o t i t o m n nie s m o n spojenia z a n e m / z a nam min, (ne)prestanem/(ne)prestvam poradi, preskoi, p o u k l a d a ,

podpsa, p o r o z d v a . Sloves min,
44

poradi,

presta,

preskoi,

pouklada,

pod

psa, porozdva

s i n k o m p a t i b i l n s fzovmi slovesami; s t e d a d o k o n a v . sloveso maj tak vidov platnos, ak m

Spojenia fzov sloveso + plnovznamov

fzov sloveso, napr. zaal sa smia dok., zana sa smia nedok., ostal sedie dok., ostva sedie nedok., prestal bea dok., prestva bea nedok.

Ale ked sa blila jese a vysoko v povetr z a n a l i poletva div husi, zaali sme aj my otca oakva, (JANOV) Ns bolo menej, lebo sa nai u vemi z a a l i roztrca. (JG) Cel mesto d v a s a kopa, (ZBORSK) Nemohla bez prce vydra a d a l a sa plies hriadku, (TAJOVSK) Matka nela veer spa, le sa p u s t i l a chleba piec, (LAZROVA) Chlapec sa p a chodi, (zus) U v e d e n kritri, k t o r m i sa zisuje v i d slovesa, t v o r i a d v e s k u p i n y u k a z o v a teov vidu, a t o 1. p a r a d i g m a t i c k a 2. s y n t a k t i c k . 1. U k a z o v a t e o m v i d u v o k r u h u p a r a d i g m a t i c k o m j e : a) a k t u l n y v z n a m t v a r o v p r e z e n t u (nedok.) f u t u r l n y v z n a m t v a r o v p r e z e n t u (dok.); b) jestvovanie t v a r o v zloenho f u t r a (nedok.) nejestvovanie t v a r o v zloenho f u t r a (dok.); c) t v a r prastia p r t o m n h o innho (nedok.) t v a r p r a s t i a m i n u l h o innho (dok.). 2. U k a z o v a t e o m v i d u v o k r u h u s y n t a k t i c k o m j e : a) monos spja sloveso s fzovmi slovesami (nedok.) nemonos spja sloveso s fzovmi slovesami (dok.); b) Vhodnos o t z k y Go (to) rob? (nedok.) n e v h o d n o s t e j t o o t z k y (dok.)

Vidov dvojice a ich reazce

V spisovnej slovenine sa u p l a t u j e t e n d e n c i a m o t i v o v a n o b j e k t v n o u skutonosou, a b y k a d dej i spsob priebehu deja bol v y j a d r e n a k o n e d o k o n a v i d o k o n a v ; k z k l a d n m u n e d o k o n a v m u slovesu sa p r i t v r a d o k o n a v a n a o p a k k z k l a d n m u d o k o n a v m u slovesu sa p r i t v r a n e d o k o n a v . Vidov p r o t i k l a d y jestvuj aj p r i m n o h c h spsoboch p r i e b e h u deja. O k r e m t o h o t a k m e r k u k a d m u n e d o k o n a v m u slovesu jestvuje sloveso opakovacie.

Zkladn sloveso nedokonav

K z k l a d n m u n e d o k o n a v m u slovesu, k e d t o jeho v z n a m n e v y l u u j e , jestvuje isto v i d o v p r o t i k l a d a o k r e m t o h o cel r a d p r e d p o n o u u t v o r e n c h o d v o d e n c h slovies vyjadrujcich spsoby p r i e b e h u deja. N a p r k l a d n e d o k o n a v sloveso i m isto v i d o v n p r o t i v o k ui, k t o r sa od n e h o odliuje

l e n v i d o m . Ale o k r e m t o h o o d z k l a d n h o slovesa i p r e f l x c i o u b o l o d v o d e n cel r a d slovies, k t o r v y j a d r u j rozlin u r e n i e z k l a d n h o d e j a ie s p s o b y p r i e b e h u deja. S t o t i e t o o d v o d e n sloves: prii, nai, nadi, vyi, prei, zai, zoi, obi, podi. K t m t o d o k o n a v m s l o v e s m , k t o r v y j a d r u j pecifikovan (uren) innosti itia, sa alej u t v r a l i n e d o k o n a v n p r o t i v k y ;
priva, nadva, nava, vyi nadva, vyva, vyva, prei preva, preva, zava, zai zova, zava, obva, zoi podva.

T a k t o vznikli isto v i d o v d v o j i c e prii

obi obva, podi podva.

priva,
:

nai nava,

nadi

zova,

Sloves r a d u priva, a k o v e t k y s e k u n d r n e ( o d v o d e n ) n e d o k o n a v slo ves, m u v y j a d r o v a n e d o k o n a v dej n e l e n e n , j e d n o r a z o v ( j e d n o e t a p o v , j e d n o o b j e k t o v , j e d n o s u b j e k t o v ) , n a p r . priva gombk, a l e aj l e n e n (niekok o e t a p o v , n i e k o k o o b j e k t o v , n i e k o l k o s u b j e k t o v ) , n a p r . priva gombky/pri vaj gombky, b a neprznakovo vyjadruj i dej o p a k o v a n . K s e k u n d r n y m n e d o k o n a v m slovesm, a k o j e priva, v z n i k l i s e k u n d r n e d o k o n a v sloves t y p u popriva. U t v o r i l i sa t a k d v o j i c e priva popriva,
nava ponava, nadva ponadva, vyva povyva, preva popreva.

Zriedkavejie sa pritvraj frekventatva i k odvodenm nedokonavm slovesm, napr. priva privava, preva prevava, zava zavava a t d .
^kladn sloveso dokonav

K z k l a d n m u d o k o n a v m u slovesu j e s t v u j e isto v i d o v p r o t i k l a d u t v o r e n z v y a j n e p r p o n o u -a-; t o t o s e k u n d r n e n e d o k o n a v sloveso v y j a d r u j e lenen d e j . O d n e h o s a alej o d v o d z u j e f r e k v e n t a t v n y s p s o b p r i e b e h u slovesnho deja. O k r e m t o h o sa k z k l a d n m u d o k o n a v m u s l o v e s u prefixciou u t v r a j rozlin s p s o b y p r i e b e h u d e j a a k n i m n e d o k o n a v n p r o tivky. N a p r k l a d d o k o n a v sloveso sadn m isto v i d o v n p r o t i v o k sada, k t o r me v y j a d r o v a dej n e l e n e n , l e n e n a l e b o i r a d l e n e n c h d e j o v . K u slovesu sada v z n i k l o alej f r e k v e n t a t v u m p r p o n o u -va-, sadva. O k r e m t o h o k z k l a d n m u d o k o n a v m u slovesu sadn v z n i k o l p r e f i x c i o u c e l r a d slovies v y j a d r u j c i c h rozlin u r e n i e (pecifikovanie) d e j a ie s p s o b y p r i e b e h u deja. S t o t i e t o o d v o d e n sloves: nasadn, vysadn, zasadn, pre
sadn, prisadn (si), odsadn nasada, zasada, (si), posadn (vznamovo presada, osamostatnen). prisada (si),

K t m t o d o k o n a v m u r e n m (pecifikovanm) s l o v e s m v z n i k l i p r p o n o u -anedokonav pendanty: zasadn vy sada, zasada,

odsada prisada

(si). U t v r a j sa t a k isto v i d o v d v o j i c e nasadn

presadn presada,

nasada,
prisadn (si)

vysad

n vy sada,

(si), odsadn

(si) odsada

si. K s e k u n d r n y m n e d o k o n a v m s l o v e -

s m r a d u nasada
pozasada, presada

sa t v o r i a podielne (distributvne) sloves p r e d p o n o u po-;

ponasada, vysada povysada, zasada ob popresada, zavapozava, zovapozova,

v z n i k a j t a k dvojice nasada

va poobva, podvapopodva. V t c h t o dvojiciach i d e o isto v i d o v p r o t i k l a d dvoch d i s t r i b u t v n y c h slovies. N e d o k o n a v sloveso r a d u priva v t a k c h t o p r p a d o c h vyjadruje p o s t u p n rozlenen dej n e o h r a n i e n (nedok.), n a p r o t i t o m u sloveso r a d u popriva v y j a d r u j e p o s t u p n lenen dej o h r a n i en (dok.). Dvojica i poi je p r i m r n a ; obsahuje z k l a d n n e d o k o n a v sloveso p r o t i p o s t a v e n s d o k o n a v m p o d i e l n y m ( d i s t r i b u t v n y m ) ; n a p r o t i t o m u dvojice t y p u priva popriva s s e k u n d r n e a v t o m t o p o s t a v e n obidve podielne (distributvne). Pavo si popreeituje [popri popretava] zo kolenia a poprema pri nich. (HEKO) Ked ns Pog popredstavoval, ked poodznievali piesne, ktorsi vedci sa ujal iniciatvy a optal sa. (BEDNR) o ti to popsali t bsnici do tch kniiek," ukzal na non stolk, e si to z nich povythala?" (HEKO) Popripomnali sme mu vetko, o nm len zilo na um. (TATARKA) N a vyjadrenie o p a k o v a n h o deja vznikli p r i slovese i (ako i v s k u p i n e slovies t o h t o t y p u ) d v e podoby, a t o s p r p o n o u -a- a s p r e d e n o u k o r e n n o u samohlskou i t e r a t v u m ja a o d n e h o p r p o n o u -va- dalej bolo u t v o r e n f r e k v e n t a t v u m , p r z n a k o v o opakovacie sloveso java. N e d o k o n a v sloveso i m t a k t o reazec p r b u z n c h slovies: i ui
i ja java

v i d o v dvojica
opakovanos

i
prii priva

prii,

prei
prei

...
preva ...

spsob priebehu deja

v i d o v dvojica

(urenos)

priva,

i poi
popriva, preva

podielnos (distributvnos) ... v i d o v dvojice podielnosti m t a k t o reazec p r b u z n c h slovies: v i d o v dvojica

opakovanos sadn vysadn

popreva

D o k o n a v sloveso sadn sadn

sada sadn nasadn

sada
sadva nasadn,

vysadn

...
nasada,

spsoby p r i e b e h u deja (urenos) v i d o v dvojice podielnos (distributvnos)

vysada . . . sada (si) posada

nasada ponasada,

(si)
vysada

povysada poodsada

...
popresada, prisada

v i d o v dvojice podielnosti
(si) poprisada (si), odsada (si)

Sloves presada

(si) t v o r i a isto vidov d i s t r i b u t v n e dvojice. P o d o b n e isto v i -

d o v d i s t r i b u t v n u d v o j i c u t v o r i a i sloves sadat p l u r l n h o deja) posada si.

presadva, vysadva, zasadva atd.

si (s v z n a m o m p o s t u p n h o nasadva,

Zriedkavejie sa pritvraj frekventatva i k slovesm t y p u nasada, t e d a

Obojvidov

sloves

A k sloveso m zloen t v a r b u d c e h o asu a t v o r s p o j e n i a s f z o v m i slove sami, ale aj jeho t v a r p r t o m n h o asu m e m a f u t u r l n y v z n a m , i d e o o b o j v i d o v sloveso. N a p r . sloveso pomsti sa m z l o e n t v a r b u d c e h o asu budem sa pomsti, i spojenia s f z o v m i s l o v e s a m i s p r i o m b e n , n a p r . zane j zana sa pomsti n o z r o v e j e h o t v a r p r e z e n t u n a p r . pomstm sa m e m a futu r l n y v z n a m : t e d a sloveso pomsti sa je o b o j v i d o v . J e s t v u j e v o m v z n a m nedokonavho vidu i v z n a m dokonavho vidu. Dvojvidovos je j a v a n o m l n y a p o s t u p n e sa o d s t r a u j e . Pri dvoj vidovch slovesch nejde o vidov neutrlnost (nevidovos), lebo v konkrt nom pouit tvar dvoj vidovho slovesa m len jeden z vidov, je poda vidu alebo nedoko nav, alebo dokonav (v danej svislosti sa pouva len v jednom uritom vidovom v zname). O b o j v i d o v c h slovies d o m c e h o p v o d u j e v e m i m l o , a e t e i c h o b o j v i d o vos m o n o neraz r e d u k o v a p r p a d n o u h o m o n y m i t o u . N a p r o t i t o m u v o k r u h u p r e v z a t c h slovies j e o b o j v i d o v o s a s t . Z d o m c i c h slovies o b o j v i d o v s n a p r , : pomsti sa, pou, pozna, odpoveda
(napoveda, vypoveda), vidie, venova.

Sloves vidie a pou s n e d o k o n a v , k e v y j a d r u j s c h o p n o s v n m a (pouva zmysel z r a k u a s l u c h u ) , n a p r o t i t o m u m u b y , n a j m v udovej rei a v h o v o r o v o m t l e , i d o k o n a v , ke o z n a u j k o n k r t n y o h r a n i e n a k t vnmania, zachytenia veci alebo z v u k u zmyslom z r a k u a sluchu. P r i slovese pozna a k o i p r i slovese pou sa pociuje o d v o d e n o s p r e d p o n o u , hoci i c h v c h o d i s k o v b e z p r e d p o n o v sloves zna a u s a n e p o u v a j alebo s t y l i s t i c k y p r z n a k o v . T a k j e t o aj p r i i n c h o b o j v i d o v c h s l o v e s c h , k t o r m a j p v o d v prefixcii. Sloveso venova sa p o u v a a k o o b o j v i d o v astejie v p o m o c n o m v z n a m e ,
a k o n a p r , venova pozornos (venujem tomu pozornos i budem tomu venova

pozornos); n a p r o t i t o m u venova astejie l e n d o k o n a v . Vid slovesa venova

slovies da a darova; to dvam prve

v s a m o s t a t n o m v z n a m e ,,da d a r o v a " je synonymnch

ti Vo vetkch

v takomto vzname zodpoved vidu

ti to = venujem = prve ti to venvamnedok.

dm ti to = darujem

ti to d o k . ; prve

ti to darvam

prpadoch na vyjadrenie aktulnej prtomnosti t r e b a poui d o k o n a v sloveso, k t o r m sa m e v y j a d r i aj o p a k o v a n d e j .

paraleln ne

Sloves odpoveda, vypoveda, napoveda tvarmi prezentu vyslovuj budce deje odpoviem, vy poviem, napoviem ako dokonav sloves; pravidelnmi tvarmi odpovedm, vypovedm, napovedm vyjadruj prtomn aktulny dej ako nedokonav sloves a takisto ako nedoko nav sloves maj i zloen tvary futra budem odpoveda (vypoveda, napoveda) a mu utvra spojenia s fzovmi slovesami zanem i zanam odpoveda (vypoveda, napoveda). Sloveso odpoveda ako kolsk odborn nzov vo vzname hovori nauen" a sloveso vypoveda v prvnickom zmysle, vypoveda pred sdom, s jednovidov, a to nedokonav. Aj dvoma oami vea vidme a dvoma uami dos poujeme, (nedok.) (TIMRAVA) Hana oakvala, e ju vid [ = bude vidie, uvid] vo vytren, vesel, ba samopan, a t u ak zmena, (TIMRAVA) Ako vojdem, vidm [ = zazriem] ju a boj sa stane am. ( J E S E N S K ) Moja mil never, e ja idem do vojny; ale ona uver, ked ma vid [ = uvid] na koni. (PIESE) Zdalo sa mu, e okrem svojho smiechu poul [ = zaul] aj in, a to musel by diablov, (JG) Hostia vstpili a Milica, len o prekroila prah a videla ich, zavialo ju spar no, ihned zactila aksi chlad a tuila, e pomstia sa [ = bud sa pomsti] za to, e prila. P r e v z a t sloves n a -ova s v o v e k o m p o t e o b o j v i d o v , n a p r . :
argumentova, kova, nizova, centrova, garantova, kontatova, formulova, adaptova, akceptova, intalova, aplikova, inpirova, aprobova, internova, dekorova, asfaltova, informova, kompenzova, exponova,

absorbova,
dezinfi orga

gratulova, promova,

registrova, celebrova.

degradova,

degenerova,

Fakt, e mnoho prevzatch slovies s prponou -ova sa pouva aj ako dokonav, mono interpretova ako prpady, ked neprznakov len protikladu preber i funkciu prznakovho lena. Poda toho by lo o nedokonav sloves pouvaten aj ako doko nav t a m , kde sa v okruhu neprevzatch slov vyaduje sloveso dokonavho vidu. K n i e k t o r m p r e v z a t m s l o v e s m n a -ova j e u b e n d o k o n a v p e n d a n t
s p r e d p o n o u : kontatova zova zorganizova, > skontatova, asfaltova retuova konfikova skonfikova, organi zdegenerova, vyasfaltova, degenerova

dezinfikova

vy dezinfikova,

zaretuova.

V b e r p r e d p o n y sa rob

p o d a p r b u z n c h , d o m c i c h slovies. ,,Teda ti poriadne hlavu prevrtili," skontatuje Mikula. (HEKO) Jeho majetok
skonfikovali, (TLA) Ondro zorganizuje milciu, (HEKO) Zorganizujeme sa, budeme chrni svoje zujmy, (F. KR) U pri zkladoch sa star Chrapa znepokojl; v y

asfaltova mali, nie zastava, reptal, (KARVA) Semen slnenc s nekvalitn, zdege (BEDNR) Degradovali (dok.) ho n a obyajnho vojaka, (ONDREJOV) Keby sme pripustili tto monos, degradovali by s m e (dok.) zmysel nho vazstva (KARVA) Pokrokovch pedagogickch pracovnkov degradovali (nedok.) perzekvo vali, prepali zo sluieb, (F. KR) aisko sladu zas niekedy spova len n a matko ktor akosi kompenzuje (nedok.) i otcovo chyby, (JUROVSK) V niektorch prpadoch t ist forma vyjadruje niekoko vznamov. P r i takejto vznamovej mnohoznanosti nejde o obojvidovos. Napr. formy prilieta, vyliefa, dolieta, oblieto... ako dokonav vyjadruj vykonanie lenenho deja (uzavretrad p r i l e t e n . . . ) , napr. Vtiky u vylietali. Lietadl u neraz oblietali (vykonali oblety) zem naproti tomu ako nedokonav vyjadruj alebo a) jeden uren dej v priebehu, alebo b) vykon vanie opakovanho deja, napr.: a) Lietadlo oblietlo (obletovalo) Bratislavu. b) Lietadl oblietali Bratislavu. Podobn prpady mnohoznanosti s v prpadoch t y p u dolietal = a) bol v zverenej (finlnej) ze letu (nedok.); b) uzavrelo sa jeho lietanie (dok.).
nerovan,

Jednovidov
T i e sloves, k u k t o r m jednovidov. nejestvuje

sloves
odvoden sloveso d r u h h o vidu, s

J e d n o v i d o v , n e d o k o n a v , j e n a j v e o b e c n e j i e s l o v e s o by a s n m v z n a m o v o z k o z v i a z a n ma ( = j e s t v o v a v p r i n l e i t o s t i n i e k o h o , n i e o h o ) . 1. Sloveso by m s ' c e z r i e d k a v o d o k o n a v t v a r y t y p u pobol, poboli sme, n o t u i d e o k o n t a m i n c i u s o s l o v e s o m pobudn, ktor m vznam strvi ist as niekde' .
4

zby

2. V k r s n e j l i t e r a t r e m m e o s a m o t e n p r p a d s d o k o n a v m s l o v e s o m sa v o v z n a m e m i n s a " . Bolo, Bolo, ale sa zbolo. ( T A T A R K A ) . I d e o n r e o v p r v o k , p o u i t c h a r a k t e r i z a n (v p r i a m e j rei). Jednovidov s v dsledku svojho v z n a m u i z k l a d n m o d l n e sloves,
(psa), (oklama). musie (sa ui), smie (vybra), mat (sa vrti), chcie (ods),

a t o mc da sa poakova), (slualo a r c h . zna vladova dosta

A k o j e d n o v i d o v v y s t u p u j i alie m o d l n e s l o v e s , a t o patri
svedi sa napsa), (znal (nedovladnjem (dostali kpi), sa (sved iada naklada neveri sa vsta), sa (iada na vs), (neverila vlda hodi sa sa (nehodi ani (nu vsta), ktoe syna), nechybi cel (= veri povsta), vedie (vedie by to dolel!

sa (patri
slua sa

sa
sa

sa pre diea),

obliec),

kombinova),

(nevldala dolie mi

uvlda/dovlda/do= vldal), vo dom), vzname vydra

sa doka

n e o s t v a inie l e n " , m u s i e " (nechyb (vydrme diskutova).

poprehadzova

L e n n e d o k o n a v s i dverova,

dverova).

Jednovidov, a t o n e d o k o n a v s m n o h p v o d n e p r e d p o n o v sloves, p r i k t o r c h sa u i c h o d v o d e n o s n e p o c i u j e , n a p r . sprva sa, neiana, potvra,

ponha premva zbja, sa, zaliea sa (v obmieta sa, oka sa, doka, sa, pobda, dobiedza, potka nabda. sa, odha, zara nadra sa (= (niekomu), tla sa), nieom), poneviera

sa, predvda,

J e d n o v i d o v s aj e x p r e s v n e o d v o d e n s l o v e s , k t o r v y j a d r u j u s p o k o j i v alebo n a d m e r n n a s t e n o s d e j o m a sloves v y j a d r u j c e m a l m i e r u d e j a . I d e o t r i s k u p i n y s l o v i e s , a t o : 1. d o k o n a v z v r a t n s l o v e s t y p u pospa si, 2. d o k o n a v z v r a t n s l o v e s t y p u narobi sa a 3 . n e d o k o n a v s l o v e s t y p u pokalva (sloves v y j a d r u j c e t z v . p r e r v a n o z m i e r n e n s p s o b d e j a ) . Medzi slovesami o d v o d e n m i prefixciou j e cel r a d v z n a m o v c h s k u p n vyjadrujcich rozlin spsoby priebehu deja, k t o r v dsledku svojho v z n a mu nemaj paralelu v d r u h o m vide.

Supietvne
k t o r s formlne

vidov dvojice
rovnak

V i d o v m p r o m n i e k t o r c h slovies j e sloveso s i n m k o r e o m . I d e o dvojice, odchodn, ale tvoria v z n a m o v jednotu; maj v z n a m a o d l i u j s a i b a v i d o m . S t o p r y : bra vzia (popri novej dvojici

bra poveda)

zobra), hovori

kls

poloi, robi riec.

spravi

(popri robi sa, hovori

urobi

& hovorovej (vravie

dvojici robi zrobi),

b sa (z)akn

poveda

kni.

Gramatick kategrie slovies

V r m c i slovnho d r u h u slovies sa u p l a t u j t i e t o g r a m a t i c k k a t e g r i e : 1. kategria zhody, 2. kategria spsobu, 3. kategria asu a 4. kategria slovesnho r o d u .

Kategria zhody (Kongruencia)

G r a m a t i c k kategria zhody slovesa j e v r o v i n e skutonosti d a n t m , e dej a k o d y n a m i c k p r z n a k je spravidla v i a z a n n a n a d r a d e n s u b s t a n c i u n a agensa alebo paciensa (initea alebo z n a a t e l a ) . Rozliujeme: a) zhodu s osobou a g r a m a t i c k m slom p o d m e t u , b) z h o d u s osobou, g r a m a t i c k m slom a m e n n m r o d o m p o d m e t u a c) z h o d u s m e n n m r o d o m , slom a p d o m urovanho p o d s t a t n h o m e n a .

Zhoda s osobou podmetu

P o d m e t me ma v p r e h o v o r e p o s t a v e n i e a s t n k a (autora alebo a d r e s t a ) alebo n e a s t n k a . P o s t a v e n i e a u t o r a p r e h o v o r u sa vyjadruje z m e n o m prvej osoby ja, postavenie a d r e s t a p r e h o v o r u sa v y j a d r u j e z m e n o m d r u h e j osoby ty; p o s t a v e n i e neastnka p r e h o v o r u sa v y j a d r u j e z m e n o m t r e t e j osoby
on ona ono.

P o s t a v e n i e p o d m e t u (nositea deja) v z h a d o m n a a u t o r a p r e h o v o r u ie jeho g r a m a t i c k osoba (1. ja, 2. ty, 3. on ona ono) sa z h o d o u p r e n a n a u r i t slovesn t v a r a vyjadruje sa o s o b n m i p r p o n a m i . Osobnou p r p o n o u sa z r o v e vyjadruje aj zhoda s slom p o d m e t u . A k p o d m e t (nosite deja) m v p r e h o v o r e p o s t a v e n i e a u t o r a , prslun u r i t slovesn t v a r m n a zklade g r a m a t i c k e j kategrie z h o d y formu prvej osoby [(ja) pe-m, (my) pe-me]; ak podmet m v prehovore postavenie a d r e s t a , prslun slovesn t v a r m formu d r u h e j osoby [(ty) pUe-, (vy) pe~te]; a k p o d m e t m v prehovore p o s t a v e n i e n e a s t n k a , prslun u r i t slovesn t v a r m formu tretej osoby [(on ona ono) pse-0, oni ony
p-u].

Pretoe sa gramatick kategria osoby vyjadruje spravidla len na uritom slovesnom tvare, niekedy sa o nej v odbornej literatre hovor len pri slovesch. No kategria osoby je v zklade menn gramatick kategria a pri slovese len poukazuje na zviazanos deja s nadradenou substanciou.

V slovenine sa p r i o s o b n c h slovesch rozliuj t r i osoby singulru a t r i osoby p l u r l u . N a p r o t i t o m u n e o s o b n sloves, k t o r v y j a d r u j dej a k o t a k , t e d a n e v i a z a n n a ist n a d r a d e n s u b s t a n c i u , m a j n u l o v g r a m a t i c k osobu. (Pretoe n i e s z v i a z a n s n a d r a d e n o u substanciou, o d ktorej b y zviseli, n e m u m a a n i kongruenciu.) I c h t v a r je z h o d n s t v a r o m , k t o r sa vzahuje n a p o d m e t s t r e d n h o r o d u v 3. os. sg., n a p r . : Pr; Pralo a k o Pr lstie;
Pralo lstie.

V r m c i g r a m a t i c k e j kategrie o s o b y n e p r z n a k o v m lenom je tretia osoba (neastnk p r e h o v o r u ) , n a p r o t i t o m u p r v a d r u h osoba s p r z n a k o v (astnk p r e h o v o r u ) . V i n d i k a t v e a v kondicionli s a g r a m a t i c k kategria osoby u p l a t u j e bez obmedzenia, n a p r o t i t o m u v i m p e r a t v e a k o v spsobe, k t o r m sa v y j a d r u j e p o a d o v a n i e kona (vykona) d e j , s l e n t v a r y t c h osb, k t o r z a h a j a d r e s t a p r e h o v o r u : 2. os. sg., 1. os. p l . a 2. os. pl.

Zhoda s mennm rodom

P o p r i zhode s osobou g r a m a t i c k h o p o d m e t u m slovesn prsudok v j e d n o t n o m sle m i n u l h o asu a p o d m i e o v a c i e h o spsobu i v celom t r p n o m r o d e aj z h o d u s m e n n m r o d o m , n a p r . Ja som psal; iacka psala; Dita (by)
psalo; iak je chvlen; iaci boli chvlen. N a u r i t o m t v a r e pomocnho slovesa

je v y j a d r e n z h o d a v osobe i sle a n a t v a r e prastia je v y j a d r e n z h o d a v m e n n o m rode i sle.

Zhoda v rode, v sle a v pde

T a k t o zhodu m a j len t v a r y p r a s t (okrem 1-ovho), n a p r . chvlen
o chvlenom z ostavieho iakovi; tovaru. povajce diea, s povajcimi demi; ostav

iak,
tovar,

I d e o u p l a t n e n i e kategrie z h o d y t a k h o r z u a v t o m rozsahu a k o p r i prdavnch mench.

Kategria spsobu (Modus)

G r a m a t i c k k a t e g r i a spsobu v y j a d r u j e , a k o sa p o d v a (so zreteom n a a u t o r a p r e h o v o r u ) realizcia p r s u d k u alebo v e t n h o z k l a d u . N a oporu t e j t o k a t e g r i e v realite p o u k a z u j e zistenie, e ist d e j e sa s k u t o n e realizuj (jest v u j ) , i n poda sksenosti a l e b o u v a o v a n i a b y s a mohli realizova, a n a p o k o n t a k , k t o r c h realizovanie sa p o a d u j e . V slovenine sa d o kategrie s p s o b u z a h a 1. o z n a m o v a c spsob (indi k a t v ) , 2. p o d m i e o v a c spsob (kondicionl) a 3. rozkazovac spsob (impe ratv).

O z n a m o v a c spsob vyjadruje, e dej, k t o r sa p o m e n v a slovesom, je (alebo nie je) v p r s l u n o m ase r e l n y ( s k u t o n ) ; n a p r . : Chlapec be. Vojaci
spievali. Nebude Budem volan psa. Svit. na zodpovednos. Pralo. Nepem. Deti sa nesmiali. Nehrmelo.

P o d m i e o v a c spsob vyjadruje, e d e j , k t o r sa p o m e n v a slovesom, by mohol by z a i s t c h p o d m i e n o k v p r s l u n o m ase r e l n y ; alebo sa v y j a d r u j e elanie, a b y sa dej stal v prslunom ase r e l n y m ; n a p r . : Chlapec by beal.
Chlapci by boli beali. Br by Bolo by hrmelo. Br by sa vrtili! Bodaj by sa nebol vrtil! spchlo!

R o z k a z o v a c spsob v y j a d r u j e v z v u alebo elanie, a b y adx^est konal (vykonal) p r s l u n dej, alebo a b y sa u s k u t o o v a l (uskutonil) d e j , k t o r sa chpe bez a g e n s a ; n a p r . : Be! Nestojme! Zavolajte! Svitaj! Za
blyskni sa!

V o z n a m o v a c o m spsobe sa v y j a d r u j s k u t o n (relne) deje; v p o d m i e o v a c o m a r o z k a z o v a c o m spsobe sa v y j a d r u j n e s k u t o n deje, a t o v p o d m i e o v a c o m spsobe deje mon, p o d m i e n e n , elan a fiktvne a v r o z k a z o v a c o m spsobe deje a d r e s t o v i p r i k z a n (alebo v b e c i a d a n ) . Z k l a d n m ( n e p r z n a k o v m ) lenom k a t e g r i e spsobu je o z n a m o v a c spsob (indikatv) a k o spsob, p r i k t o r o m j e a u t o r p r e h o v o r u a p o d m e t v e t y najmenej z a s t n e n svojm p o s t o j o m ; kondicionl a i m p e r a t v s pri zna kov leny.

Kategria asu (Tempus)

G r a m a t i c k k a t e g r i a asu sa opiera o s k u t o n as a k o r e l n u formu b y t i a . Oasov p o j m y a asov v z a h y sa v r m c i i n c h s l o v n c h d r u h o v v y j a d r u j lexiklne. N o as a k o g r a m a t i c k k a t e g r i a c h a r a k t e r i z u j e len sloveso, slovn d r u h v y j a d r u j c i deje (dynamick p r z n a k y vec). R e l n y m v c h o d i s k o m pri k o n t i t u o v a n asu a k o g r a m a t i c k e j k a t e g r i e slovesa bolo a s o v p o s u d z o v a n i e (urovanie) dejov so zreteom n a as pre h o v o r u . Deje, k t o r sa u s k u t o u j v ase p r e h o v o r u (paralelne s asom p r e h o v o r u v i r o k o m slova zmysle), sa g r a m a t i c k y z a r a d u j ako p r t o m n ; deje, k t o r sa u s k u t o o v a l i (uskutonili) p r e d asom p r e h o v o r u , s a g r a m a t i c k y z a r a d u j a k o m i n u l , a tie deje, k t o r sa b u d u s k u t o o v a (uskutonia) p o ase p r e h o v o r u , sa g r a m a t i c k y z a r a d u j a k o b u d c e . P o d a t o h o v r m c i g r a m a t i c k e j k a t e g r i e asu je v slovenine s s t a v a t v a r o v p r t o m n h o asu (przenta), s s t a v a t v a r o v m i n u l h o a s u (prterita) a s s t a v a t v a r o v b u d c e h o asu (futra). T v a r y p r t o m n h o , m i n u l h o a b u d ceho a s u ( p r z e n t a , p r t e r i t a a futra) z o d p o v e d a j t r o m z k l a d n m aso vm stupom. Z k l a d n m ( n e p r z n a k o v m ) lenom v r m c i g r a m a t i c k e j k a t e g r i e asu je

p r e z e n t . D o k a z u j t o j e h o s e k u n d r n e funkcie m o n o s poui p r e z e n t n a v y j a d r e n i e m i n u l c h i b u d c i c h dejov a m o n o s v y j a d r i n m t r v a l p l a t n deje bez ohadu n a minulos a b u d c n o s ( a t e m p o r l n e deje). P r i t a k z v a n c h a t e m p o r l n y c h dejoch n e j d e o v y a t i e z asu ( m i m o a s o vos), ale len o as (plynutie) bez jeho d i f e r e n c o v a n i a . A t e m p o r l n o s j e s y n tzou minulosti, p r t o m n o s t i a b u d c n o s t i , z r u e n m i c h p r o t i k l a d u . P a k t , e pri uren asovho z a r a d e n i a d e j a z a v c h o d i s k o sa b e r i e as p r e h o v o r u , neprotire t z e o relnej o p r e t o s t i g r a m a t i c k e j kategrie a s u nerob z nej k a t e g r i u d a n len h o v o r i a c i m s u b j e k t o m a j e h o v e d o m m , lebo p r e h o v o r a jeho as je r e l n y a o b j e k t v n e z a z n a m e n a t e n j a v s k u t o n o s t i . Okrem tvarov na vyjadrovanie zkladnch asovch stupov przenta, p r t e r i t a a f u t r a s l o v e n i n a m ete, a t o n a j m p r i d o k o n a v c h s l o v e sch, s s t a v u t v a r o v p r e d m i n u l h o asu ( a n t e p r t e r i t a ) . A n t e p r t e r i t o m sa v y j a d r u j e dej, k t o r sa s t a l p r e d i n m m i n u l m d e j o m , a l e b o t a k d e j , k t o r v ase prslunho m i n u l h o d e j a u n e p r e b i e h a l , r e s p . j e s t v o v a l i b a j e h o vsledok. Pretoe zkladn v z n a m anteprterita nemono vyjadri adekvtne prter i t o m alebo t v a r o m i n h o asu, aj a n t e p r t e r i t u m j e lenom g r a m a t i c k e j kategrie asu v s l o v e n i n e ; len n m sa v r m c i k a t e g r i e asu v y j a d r u j e p o m e r n as. G r a m a t i c k k a t e g r i a asu a spsobu sa n a v z j o m iastone o b m e d z u j . G r a m a t i c k k a t e g r i a spsobu o b m e d z u j e g r a m a t i c k k a t e g r i u asu v i m p e r a t v e . I m p e r a t v n e m asov s t u p n e . V z v a v y k o n a p r s l u n dej v y j a d r e n i m p e r a t v o m p l a t (sa d v a ) v ase p r e h o v o r u a d e j , k t o r z jej p o p u d u a d r e s t p o t o m k o n (vykon), je v z h a d o m n a as p r e h o v o r u b u d c i ( n a s t u p u j e p o v z v e ) . asov z a r a d e n i e t v a r o v i m p e r a t v u j e d a n k o n t e x t o m a s i t u c i o u . F u t r u m a k o s y s t m t v a r o v v y j a d r u j c i c h n e p l n relnos dejov (lebo realizovanie b u d c e h o deja m u prekazi p r e k k y ) j e p r b u z n p o d a v y j a d r o v a n h o v z n a m u s k o n d i c i o n l o m , k t o r v y j a d r u j e nerelnos. K u m u l o vanie t a k c h t o p r b u z n c h v z n a m o v sa v s l o v e n i n e n e u p l a t n i l o ; v z n a m kondicionlu a f u t r a n i e je v slovenine g r a m a t i c k y k o m p a t i b i l n . K o n d i cionl f u t r a slovenina n e m . (V kondicionli p l a t a s o v p r o t i k l a d m i n u los nie minulos.) G r a m a t i c k k a t e g r i a asu j e dalej o b m e d z e n p r i p r z n a k o v o m lene lexik]no-gramatickej k a t e g r i e v i d u . Sloves d o k o n a v h o v i d u n e m u t o t i v y j a d r o v a a k t u l n u p r t o m n o s . I c h p r z e n t n t v a r y , a k o skom, napem, rozbehnem sa, vyhdzem, v d s l e d k u svojej d o k o n a v o s t i o z n a u j budiici d e j . P r e t o e dej, k t o r sa v y j a d r u j e d o k o n a v m s l o v e s o m , n e p r e b i e h a p a r a l e l n e s p r i e b e h o m r e l n e h o asu, ale len s r a d n i c u r e l n e h o asu v i s t o m b o d e p r e t n a , mono pri o m l e n k o n t a t o v a t o , e j e u u s k u t o n e n ( m i n u l ) , alebo e je p r e d u s k u t o n e n m ( b u d c i ) .

Kategria slovesnho rodu (Genus verbi)

G r a m a t i c k kategria slovesnho r o d u sa opiera o sksenos, e substancie alebo v y k o n v a j d e j , alebo e s dejom zasahovan, t e d a , e m a j k deju inn (aktvny) vzah alebo t r p n (pasvny) vzah. T t o kategria je v z k o m vzahu s lexiklno-gramatickou kategriou slovesnej intencie. Ako pri kategrii intencie i p r i k a t e g r i i slovesnho r o d u sa n a zklade u v e d o m e n i a vzahov p l a t n c h v rovine s k u t o n o s t i berie do v a h y p v o d c a deja (agens), dej (akcia) a ciel deja. K a t e g r i a slovesnho r o d u sa k o n t i t u o v a l a pri innostnch p r e c h o d n c h slovesch, t e d a pri t c h , o vyjadruj deje v i a z a n j e d n a k n a substanciu, k t o r je p v o d c o m deja, a jed n a k n a substanciu, k t o r je z a s a h o v a n dejom (cie deja). P o j e m paciensa n e p o k l a d m e pri definovan kategrie slovesnho r o d u za v h o d n , pretoe paciensom je aj nosite deja v y j a d r o v a n h o slovesami t y p u starnem, a pri nich o pasve a k o g r a m a t i c k e j kategrii n e m o n o hovori. Aktvnos alebo pasvnos p o d m e t u p r i n e p r e c h o d n c h a p o d m e t o v c h slove sch je p r v k o m ich lexiklneho v z n a m u , n e t k a sa kategrie slovesnho r o d u . Poda t o h o za slovesn t v a r y innho r o d u (nepasvne) p o k l a d m e nielen slovesn t v a r y v o v e t c h t y p u Stolr pli dosku, ale i slovesn t v a r y v o v e t c h t y p u Drevo hnije Bol ma hlava Pr a slovesn t v a r y v o v e t c h , v k t o r c h sa z m e r n e vyluuje p o d m e t i cie, n a p r . Pracuje sa Sed sa mi pohodlne Ide sa (neosobne pouit osobn sloves). P r i v y j a d r o v a n vzahov medzi substanciou, k t o r je p v o d c o m deja, d e j o m (akciou) a substanciou, k t o r je cieom deja, m u n a s t a d v e s k u p i n y p r p a d o v : 1. p o d m e t o m v e t y jepvodca deja, alebo 2. p o d m e t o m v e t y je cie deja. Ak j e p o d m e t o m v e t y pvodca (inite) deja, sloveso je v innom t v a r e , n a p r o t i t o m u a k p o d m e t o m v e t y je cie deja, sloveso je v t r p n o m t v a r e . V kategrii slovesnho r o d u sa zoveobecnil a dostal j a z y k o v v y j a d r e n i e t e n fakt, e p r v o k skutonosti, k t o r je p o d m e t o m v e t y , v o vzahu k deju, k t o r je n p l o u p r s u d k u v e t y je alebo inn, t e d y v y k o n v a d e j , alebo t r p n , t e d a je prslunm dejom z a s a h o v a n . N a vyjadrenie innho (aktvneho) vzahu g r a m a t i c k h o p o d m e t u k deju sa utvoril systm innch (aktvnych) t v a r o v ie inn rod ( a k t v u m ) , n a v y jadrenie t r p n h o (pasvneho) vzahu g r a m a t i c k h o p o d m e t u k deju sa utvoril systm t r p n c h (pasvnych) t v a r o v ie t r p n r o d (pasvum). K a t e g r i a slovesnho rodu zahruje v e t k y sloves, no p r o t i k l a d innosti (aktvnosti) a t r p n o s t i (pasvnosti) sa u p l a t u j e iba pri i n n o s t n c h prechod n c h slovesch. U p l a t n e n i e g r a m a t i c k e j k a t e g r i e slovesnho r o d u zvis od lexiklno-gramatickej kategrie slovesnej intencie a o k r e m t o h o od l e x i k l n o g r a m a t i c k e j kategrie slovesnho v i d u . V dvojlennom p r o t i k l a d e inn r o d t r p n r o d n e p r z n a k o v m lenom
:

j e inn r o d . T v a r y slovies, p r i k t o r c h sa r o d o v p r o t i k l a d n e u p l a t u j e , c h p e m e v r m c i n e p r z n a k o v h o z s t u p c u k a t e g r i e r o d u ( a k o nepasvne). V t r p n o m r o d e sa rozliuje o p i s n p a s v u m , n a p r . iak je chvlen, a zvratn p a s v u m , n a p r . Dom sa stavia. U r i t t v a r y z v r a t n h o p a s v a s a t a k m e r bezvn i m o n e vzahuj n a p o d m e t v t r e t e j osobe, n a p r o t i t o m u o p i s n urit t v a r y j e s t v u j p r e v e t k y o s o b y sg. i p l . ; o k r e m t o h o j e s t v u j e aj p a s v n y infinitv. P r i z v r a t n e j p a s v n e j f o r m e s a p v o d c a (agens) d e j a s p r a v i d l a nevyjadruje, n a p r o t i t o m u opisn p a s v n a f o r m a v y j a d r e n i e p v o d c u d e j a p r i p a . A k sa v o v e t e so z v r a t n m p a s v n y m t v a r o m z m e r n e v y l i p o d m e t , v e t a n a d o b u d n e v e o b e c n rz a u r i t s l o v e s n t v a r sa p r e s t a n e pociova a k o p a s v n y , n a p r . : Dom sa stavia Stavia sa ( a k t v n a v e t a ) ; n a p r o t i t o m u v o v e t c h s opisnm t v a r o m p a s v a v y l e n i e p o d m e t u j e vemi z r i e d k a v , ale v e t a i t u p r e s t v a m a p a s v n y r z . V slovenine t e d a n e o s o b n p a s v u m n e j e s t v u j e , n a p r . :
Skutone,
sprevdzan,

o chvu

bolo

klopan

na dvere

a dvaja

pni

vstpili,

Mrzoviom

(TIMRAVA)

Za v n i m o n p r p a d t r e b a p o k l a d a v e t y so z v r a t n m p a s v n y m t v a r o m , v k t o r c h je p o d m e t v g e n i t v e , n a p r . Takch ud by sa nalo!

Triedenie slovies Morfematick rozbor slovesnch tvarov

V e t k y sloves rozdeujeme n a p r a v i d e l n a n e p r a v i d e l n . Z k l a d n m delid l o m j e t u s t a v b a g r a m a t i c k c h t v a r o v . A k oci n e j a k h o slovesa t v o r m e v e t k y t v a r y t a k a k o aj o d i s t h o p o t u i n c h slovies, p o k l a d m e h o z a pravideln. D o v a h y sa b e r n a j m z k l a d n , n e o d v o d e n sloves. N a p r . t v a r y slovesa
spieva t v o r i a sa t a k a k o t v a r y slovies nka, hlsa, tlieska, ta, iada ...,

a p r e t o sloveso spieva j e morfologicky p r a v i d e l n . A l e n a p r k l a d sloveso by n e t v o r t v a r y t a k a k o i n sloves (ak o d h l i a d n e m e od p r e d p o n o v c h o d v o d e n n neby, zby, poby), a p r e t o j e morfologicky n e p r a v i d e l n . Ak sa o d c h l k y p r i t v o r e n t v a r o v i s t h o slovesa dajii v y l o i a k o zvisl v a r i a n t y istej m o r f m y , e t e n e j d e o n e p r a v i d e l n sloveso. N a p r . sloveso mc m t v a r y mem mu mohol, k t o r sa o d l i u j o d t v a r o v slovies nies,
piec, mias . . . ( n a p r . : nesiem nes niesol) i n m rozloenm kvantity,

o sa m a r k a n t n e p r e j a v u j e s k r a c o v a n m n e k o r e o v e j s l a b i k y : t t o varicia nie j e d o s t a u j c i m k r i t r i o m n a h o d n o t e n i e slovesa mc a k o n e p r a v i d e l n h o . Ale a k sa o d c h l k y v t v o r e n t v a r o v i s t h o slovesa n e d a j v y s v e t l i a k o zvisl v a r i a n t y istej m o r f m y , d a n sloveso p o k l a d m e z a n e p r a v i d e l n . N a p r . sloveso sta sa m infinitvne t v a r y a k o sloves bra, hna, stla . . . , a l e p r z e n t n
t v a r y m a k o sloves padn, bodn, kopn, vrhn . . . P r e t o sloveso sta sa

(ako aj jeho o d v o d e n i n y nasta,

prista,

dosta,

zasta,

osta

. . .) p o k l a d m e z a

nepravideln. Nepravideln sloves s osihotene j e d n o t k y aj zo slovotvornho hadiska. S t o slov, k t o r sce slia a k o zklad n a t v o r e n i e o d v o d e n c h slov, ale
s a m y nie s o d v o d e n : by som, jes jem, vedie s idem, sta sa stanem sa, st stojm, najes viem, chcie sa. sa, prezvedie njs, chcem, b sa bojm sa . . . ; dozvedie nads, vyby. pods, vysta, vyjs, presta

Aj predponov a z v r a t n odvodeniny n e p r a v i d e l n c h slovies s morfolo

gicky n e p r a v i d e l n ; n a p r . : zjes, dojes, sa . . . ; zachcie post sa, odnechcie zs sa, vzs, rozs vyst, sa . . . ; dosta, dosta sa . . . ; ods, sa; zby, djs,

sa, nasta,

. . . ; presta,

si . . . ; nab

sa, neb

Pravideln sloves t v o r i a ist s k u p i n y , k t o r sa v y z n a u j j e d n a k i s t m siihrnom morfologickch znakov, j e d n a k spolonmi s l o v o t v o r n m i z n a k m i . Tieto s k u p i n y slovies tvoria asovacie t y p y . asovac t y p j e t e d a s k u p i n a slovies vyznaujcich sa i s t m i t v a r o t v o r n m i a s l o v o t v o r n m i z n a k m i . K a d aso vac t y p sa vyleuje nielen g r a m a t i c k y , ale aj lexiklne. V morfematickej s t a v b e slovies rozliujeme d v e asti, lexiklnu a g r a m a t i c k as, priom v jednej i druhej asti me b y j e d n a morfma i viac morfm. Morfmy, k t o r p a t r i a d o gramatickej asti slovesnch t v a r o v , n a z v a m e asovacmi morfmami. Rozliuj sa g r a m a t i c k morfmy u r i t c h , neuri t c h a m e n n c h slovesnch t v a r o v . /Ak z g r a m a t i c k h o t v a r u oddelme asovacie morfmy, d o s t a n e m e t v a r o t v o r n zklad ie slovesn k m e . Slovesn k m e me ma rozlin s t a v b u : me by nerozloiten n a morfmy, alebo sa me sklada z niekokch n e r o v n o c e n n c h morfm. N a p r . slovesn k m e nies-, k t o r sa d o s t a n e z t v a r u nies oddelenm asovacej (infinitvnej) morfmy -, je jednoduch, j e d n o m o r f m o v ; ale slovesn k m e pada-, k t o r sa d o s t a n e z t v a r u pada oddelenm tej istej asovacej morfmy-, je viacmorfmov, d sa rozleni n a d v e nerovnocenn m o r f m y : pad + a-. V slovesnom k m e n i pada- morfma pad- je nositeom j a d r a lexiklneho v z n a m u a morfma -a- je jeho modifiktorom. Morfma, k t o r je nositeom j a d r a lexiklneho v z n a m u , j e k o r e o v morfma ie k o r e slovesa. K o r e o v morfma sa vyleuje p o r o v n v a n m p r b u z n c h slov. N a p r . v p r b u z n c h slovch pada, padn, pd, odpad sa opakuje k o r e o v m o r f m a pad- (s v a r i a n t o m pd-). Modifikan morfma sa vyleuje p o r o v n v a n m n a j m p r b u z n c h slov v rmci t o h o istho slovnho d r u h u , dalej p o r o v n v a n m t v a r o v toho istho slova. N a p r . v k m e n i pada- sa vyleuje modifikan morfma -a- p o r o v n a n m slovies pada a padn. Ale v k m e n i padn- (z infinit v u padn) sa vyleuj d v e modifikan m o r f m y -n-, -- p o r o v n v a n m p r b u z n c h slovies padn a pada, a k o aj p o r o v n a n m t v a r o v pad-li, pad-n-i,
pad-n--.

P o e t modifikanch m o r f m m e b y r o z l i n . S sloves, r e s p . s l o v e s n t v a r y bez modifikanej m o r f m y , n a p r . nies-, bi-, alej s j e d n o u m o d i f i k a n o u morfmou, n a p r . pad-a-, pros-i-, a n a p o k o n s d v o m a m o d i f i k a n m i m o r f m a m i , n a p r . pad-n--, Tcup-ov-a-. V t o m t o o s t a t n o m p r p a d e m o d i i k a n m o r f m y nie s r o v n o c e n n . Modifikan m o r f m a , k t o r stoj t e s n e p r e d a s o v a c o u m o r f m o u , m c h a r a k t e r t e m a t i c k h o e l e m e n t u , n a p r . m o r f m a -- v t v a r e chud-n--, km modifikan m o r f m a , k t o r stoj t e s n e z a k o r e o m , m c h a r a k t e r d e r i v a nho e l e m e n t u , n a p r . m o r f m a -n- v t v a r e chud-n--. Tematick element m v a v slovesnch t v a r o c h p o m o c n g r a m a t i c k f u n k c i u , l e b o j e h o v s k y t i jeho p o d o b a sa a s t o v i a u i b a n a t v a r y i s t h o d r u h u . N a p r . v t v a r e chudn s d v e modifikan m o r f m y : m o r f m a -n- j e v infinitve i v o v e t k c h p r z e n t n c h t v a r o c h , k m m o r f m a -- j e len v infinitve ( p r a v d a , v p r z e n t n c h t v a r o c h je t e m a t i c k m o r f m a -e/0-: chudn-e-m, chudn-Q-). A k je vak v t v a r e iba j e d n a modifikan m o r f m a , m e m a z m i e a n c h a r a k t e r d e r i v a n h o i t e m a t i c k h o e l e m e n t u , n a p r . hls-i-, hls-a-. Morfematick t r u k t r a s l o v e s n c h t v a r o v j e zloit, a p r e t o h r a n i c e m e d z i j e d n o t l i v m i m o r f m a m i nie s v d y c e l k o m j e d n o z n a n . K m k o r e o v morfma a asovacia m o r f m a t v o r i a v k a d o m t v a r e z r e t e n e o d d e l e n a s t i (okrem z r i e d k a v c h p r p a d o v n e p r a v i d e l n e t v o r e n c h t v a r o v so s u p l e t v n y m zkladom), hranice modifikanch morfm navzjom i voi koreovej a aso vacej morfme nie s v d y j e d n o z n a n . S v i s t c h p r p a d o c h z a s t r e t p r v k a m i , k t o r sliiia f o n e m a t i c k e j s t a v b e t v a r u a k o j e d n o t k y : j e t o n a j m variabilita morfm. T m s a j e d n o z n a n o s h r a u i c e m e d z i l e x i k l n o u a g r a m a tickou asou t v a r u z a v e oslabuje. Z variantov morfm je dleit nulov variant a rozren v a r i a n t morfmy. Tieto v a r i a n t y s sce v s l e d k o m h i s t o r i c k c h z m i e n f o n e m a t i c k e j s t a v b y k o n k r t n y c h t v a r o v , ale si v i a z a n aj z k o n i t o s a m i s a s n h o s y s t m u . P r e t o p a t r i a aj k u c h a r a k t e r i s t i k e asovacieho t y p u a k o s y n c h r n n e j , l e x i k l n o gramatickej jednotky. V r m c i p r a v i d e l n c h slovies s sce len d v e s s t a v y a s o v a c c h m o r f m , ale morfm a t i c k c h v l a s t n o s t s l o v e s n h o k m e a je v i a c , a p r e t o j e aj v i a c asovacch t y p o v . R o z h o d u j c i m k r i t r i o m p r i t o m j e z a k o n e n i e s l o v e s n h o k m e a : o s t a t n j e h o v l a s t n o s t i si p o d r u n , l e b o i b a d o p a j z k l a d n kritrium. Pri charakteristike asovacch t y p o v (vzorov) t r e b a popri morfem a t i o k c h v l a s t n o s t i a c h uvies aj l e x i k l n e v l a s t n o s t i .

Slovesn vzory
V slovenine sa n a z k l a d e m o r f e m a t i c k c h v l a s t n o s t t v a r o v rozliuje 14 v z o r o v n a a s o v a n i e p r a v i d e l n c h slovies. S l o v e s n k m e m v k a d o m

v z o r e in zakonenia. Rozliuje sa p r z e n t n ie p r t o m n k o v a i n f i n i t v n y ie n e u r i t k o v k m e , t . j . tie p o d o b y slovesnho k m e a , k t o r dosta n e m e j e d n a k z t v a r o v i n d i k a t v u p r z e n t a p o o d t r h n u t o s o b n c h prpon, j e d n a k z infinitvu o d t r h n u t m p r p o n y -. P r a v d a , t a k p r z e n t n k m e , a k o aj infinitvny k m e me m a t viac p o d b . Pri przentnom kmeni hovorme o prvej a druhej podobe. P r v podoba p r z e n t n h o k m e a je z k l a d o m t v a r o v i n d i k a t v u p r z e n t a L , 2. a 3. os. sg.,
a k o aj 1. a 2 . o s . pl. N a p r . : pad-m (-, -Q; -me, -te); nesie-m (-, -Q; -me, -te);

vid-m (-, -0; -me, -te). D r u h p o d o b a p r z e n t n h o k m e a j e z k l a d o m t v a r u i n d i k a t v u p r z e n t a 3. os. p l . N a p r . : padaj-, nes-, vid-ia. , P r i infinitvnom k m e n i h o v o r m e tie o p r v e j a druhej p o d o b e . P r v p o d o b a infinitvneho k m e a je z k l a d o m infinitvu; n a p r . : pada-, nies-, vidie-, ckudn-. D r u h p o d o b a infinitvneho k m e a je z k l a d o m t v a r o v p r t e r i t a , a p r e t o sa n a z v a aj k m e o m p r t e r i t a ie minulho a s u ; n a p r . : pada-l
(-la, -lo, -U), nies-ol (-la, -lo, -U), vide-l (-la, -lo, -U), chud-ol (-la, -lo, -U).

Vzor chyta chytm

Morfematick charakteristika

D o vzoru chyta chytm p a t r i a sloves, k t o r maj infinitvnu t e m a t i c k m o r f m u -a- a p r z e n t n t e m a t i c k m o r f m u - f aj-. Infinitvna t e m a t i c k m o r f m a -a- m v d y t ist p o d o b u , ale p r z e n t n t e m a t i c k morfma m zvisl v a r i a n t y d v o j a k h o d r u h u : j e d n a k k v a l i t a t v n e striedanie -ia, j e d n a k k v a n t i t a t v n e striedanie -a. O k r e m t o h o m rozren v a r i a n t -aj-. P r z e n t n t e m a t i c k m o r f m a m m k k p o d o b u -ia- p r a v i d e l n e p o t c h t o m k k c h a p v o d n o m k k c h s p o l u h l s k a c h : 'h, , , c, c, dz; r, v, z: voa
vo?iia, ruia klaa sa klania vraca meridzia; sa; odpea vracia; veera odpelia; vea veia, zavdza rua sa boza sa; cica, cicia, poia poiia; zavadzia,

meridza

mera meria,

veeria,

stava

stavia,

boia. V n i e k t o r c h e x p r e s v n y c h slovesch, p a t r i a c i c h n a j m d o detskej rei, t t o alterncia v a k n e n a s t v a : baca bac, haa ha . .. P r z e n t n t e m a t i c k m o r f m a m k r t k u p o d o b u -a- v o d v o c h p r p a d o c h . J e d n a k v dsledku r y t m i c k h o k r t e n i a p o dlhej p r e d c h d z a j c e j slabike:
ta ta, vta pra stanova pra, vytriasa vta, siaha kcha kcha, pta sa pta sa, hda lieta sa hda, lieta, fka fka, nka siaha, vytka, nka, okrcha hba spieva hba, spieva,

vytriasa,

sa okrcha zvta

sa, stanova zvta, domfza

sa (nr.), vytka

domza ... J e d n a k j e k r t k a p r z e n t n t e m a t i c k m o r f m a v slovesch, k t o r m a j odvodzovaciu p r p o n u -va-, a t o b e z o h a d u n a k v a n t i t u p r e d c h d z a j c e j

.slabiky: umva umva, skrva skrva, hrva hrva, dva dva,

vypva poiiava dchava, spievava

vypva, poiiava, chbava .. .

nocvaf chbava,

nocva, taval' vytlkava,

nosieva tava, vytriasava

nosieva, vykava

horieva fkava,

horieva, zMna

kriiava

kriiava

. . . ; fkava

dchava spievava

vykava,

va zhrnava,

vytlkava

vytriasava,

Osobitne t r e b a p o u k z a n a sloveso kaja sa. T u s d v e p o d o b y p r z e n t n e j

t e m a t i c k e j m o r f m y ; j e d n a k k r t k e a: kajam
kajate sa; j e d n a k d l h : kajm sa, kaj

sa, kaja
sa, kaj

sa, kaja sa, kajame

sa, kajte

sa,
sa.

sa, kajme

K r t k e a j e p r e p r e d c h d z a j c u spoluhlsku j . D l h j e v spisovnej n o r m e novieho d t a .

Sloveso haja m d l h p r z e n t n t e m a t i c k m o r f m u --: hajm, kaja, haja, hajme, hajte. D l h s a m o h l s k a sa t u po s p o l u h l s k e j n e s k r a c u j e , l e b o i d e

o e x p r e s v n e slovo z detskej rei. Rozren v a r i a n t p r z e n t n e j t e m a t i c k e j m o r f m y m p o d o b u -aj-: chyt-aj-, chyt-aj-c, chyt-aj-te . . . Aj t t o d r u h p o d o b a p r z e n t n h o k m e a je n i e k e d y

z k l a d o m n a d e r i v c i u : daj- radodajn, predaj- predaj, predajn .. .

Morfematick lenenie v e t k c h slovies t o h t o v z o r u n i e je r o v n a k . T o t o lenenie a n i n i e j e v d y r o v n a k o zreten. V celom r a d e slovies s a infinitvna aj p r z e n t n t e m a t i c k m o r f m a j a s n e vyleuje. T a k je t o p r i z k l a d n c h slovesch, a k o a j p r i d e v e r b a t v a c h a d e n o minatvach: ubera nocva, sa, chyta, boda, sa, spracva trha, zelena . .. seka, sa, puka, kcha, sa, cica, va, hra, ra, brnka, zhnat\ kvoka, pozhovra ervena

obedva,

V i n c h p r p a d o c h s a t e m a t i c k morfma v y l e u j e i b a analogicky p o d a zretene lenench slovies. T a k j e t o n a j m p r i d e v e r b a t v a c h u t v o r e n c h

o d v o d z o v a c m i p r p o n a m i -va-, dozrieva, sada bolka, prosieva, dzeka, jajka, kriiava, beka, bedka, sadka, rbka, -ka-: leka, lalka, da dva, dchava, papka ochka . .. zna, karha, dba ... umva, zanava, orva, konieva tyka, vysva, ...; onika, poiiava,

. . . ; vy > vyka,

P o m e r n e zriedkavo sa t e m a t i c k m o r f m a v y l e u j e z morfologicky n e j a s n e
s t a v a n h o z k l a d u len a n a l o g i c k y : vola, da, ma, necha,

K o r e v e t k c h slovies t o h t o v z o r u m vo v e t k c h t v a r o c h t ist p o d o b u . S t m svis sdrnos celho v z o r u , a k o aj s c h o p n o s b y v plnej miere a k t v n y m : p r e c h d z a j k n e m u j e d n o t l i v sloves z i n c h v z o r o v .

Lexiklna charakteristika

P o e t slovies p a t r i a c i c h d o v z o r u chyta chytm j e v e k . M o n o ich rozdeli do niekokch s l o v o t v o r n c h t y p o v . Tieto t y p y v a k n i e s r o v n a k o p r o duktvne. a) R e l a t v n e u z a v r e t s k u p i n u t v o r i a n e d o k o n a v b e z p r e d p o n o v s l o v e s ;

n a p r . : bada, bda, bcha, balcha, blha si, bliaka, blika, blska sa, boda,

bratat sa, brzga, cva, dba, duma, ga; hodla, chba, kocha, kolemba, kyda, namha oplva, ptra, puska, poslcha, pta, sliepa, ska, striha, krieka, tikta, aka trfa vha, vraca, Zaka, ehna, cvla; dva hda, chysta, kaga, kcha, dvha,

bcha, bja, burca, erpa, dolpa, hega,

bra, bva, bva; cenga, ha, fka, hlsa, hrkta, sa, drga, fka, hba, hta, drzga, fla; hloda, hvzda;

cica, dfa,

cmla, virika; dcha, grga, hneva, chutna, kra, sa, sa, kvapka, myka; opa, pra, plieska, sa, prisaha, rumdzga, skyta, sa, iana, tika, tasa, trmca, uzerasa; voa, sa, si; striea,

aka, echra, sa, dobiedza, haja, hata,

iaha, domnieva hada,

ta, ka sa, mra, gga, glga, hmata, chova, sa, kmita, kuta, mrha, sa, kla,

dcha; facka, fra, fliaska, sa, hra, hrka, ska; jacha, si, klaa

hojda, hompa chyta; kaka kva; maca,

jasa,

jedna klokta,

sa; kaja klusa, sa, kreska,

sa, klesa,

kocha

kona, kopfca

sa, kota sa, krja, krba ma, mta, ma

lka, aka sa, lapa, lska, mcha, nka;

lepta, liepa sa, lieta, lka sa, mlga, pamta mrka, oka plesa, sa, oma, sa, panta piaska, pomha, predna, rha skma, spomna, svita; sa, ska, sprva strieka, epka, sa, teka, trieska, usna, vola, sa, zajaka zna, zfa

loga, jlska,

sa, ucha, oska, plytva, potvra, pta pyka,

obva sa, obeca, odha, pada, podoba pcha, plta, pova, sklada, spja, stka sta, pska, pova, redika plka, plva,

ostcha pota,

sa, oziaba;

pea, pcha, picha, potka

sa, poka, praska, rca, sksa, spieva, sa, ska, viha;

pora

sa, poveda, siaka, snva, stha, stka, mka tka,

sa; rta,

sa, rozprva,

rua sa; sada, sla, seka, siaha, slcha, stara strha, kka, si, teriga vajata, vrha, ela, zaliea smrka, stpa, krta, mka, stena, stvra, aha, sa, stava,

stona,

streta,

strieda,

sa, pra uka, tlieska, vetra, vma

sa, plha trha,

trnga, uka, tra, cha, sa, tika, tska,

tacka sa, tra,

triafa,

si, trva, tla sa, tka sa, tra; fa sa, unva valcha, vrieska, iada, voka, vta, iha, vea, vzga, virga,

sa, uteka, vta, zabva

vnuka, zva,

si, vzva; viaka.

sa, zaobera

sa, zatka, mka,

zda sa, ziapa,

ha,

D o t e j t o s k u p i n y p a t r i a aj n i e k t o r v i a c r z o v sloves, a k o beha,
lha, ma, ra, va, vda.

lieta,

K t e j t o zkladnej s k u p i n e p a t r i a a k o v n i m k y d o k o n a v sloves da, necha, poia. P r a v d a , p o e t d o k o n a v c h slovies o d v o d e n c h rozlinmi p r e d p o n a m i

z u v e d e n c h n e d o k o n a v c h slovies j e vemi b o h a t . N a p r . : zbada, prebda, pota rozda, vybada; poboda, si; prichysta, odda ... zboda, uboda; sa, vychysta vyta, sa preta, zata schysta obada sa; sa, vyda, sa, rozta

. . . P o d o b n e aj doda,

Vetky uveden sloves pokladme za zkladn, i ked pri istom pote z nich mono predpoklada, e boli odvoden z mien alebo z citosloviec prponou -a-: hra, bratat sa^
lka sa, lska, pta, prisaha, spieva, podoba sa; bcha, cenga, drga, fka, glga, hega, Maka, tika, vzga . . .

Cel skupina t c h t o slovies je relatvne u z a v r e t , lebo prponou -a- sa b e z predponov nedokonav sloves u netvoria ani z m e n n c h , ani z o s l o v e s n c h zkladov. D o tejto skupiny sa d o s t v a j iba j e d n o t l i v sloves, k t o r c h morfematick zloenie sa s t v a n e j a s n m , napr.: nutka, kvoka, alebo aj s l o v e s z inch vzorov, pri ktorch prevldaj d u b l e t y poda v z o r u chyta chytm,
napr.: rta, mta, kuta, oziaba.

b) Osobitn skupinu predstavuj n e d o k o n a v d e v e r b a t v a utvoren morf mou -a- od predponovch d o k o n a v c h slovies. T o t o je p o d n e s p r o d u k t v n y t y p . V odvodzovacom zklade n a s t v a j rozlin v o k a l i c k e aj konsonantick alter
ncie. Prklady: zamza, prebra odva, bieha sa, vystiela, poha, ... preteka, pripeka, poa, vypca, zhasna, dosa, nata, vypna, naiera, nana, zana, umiera, uvdza, vya, zabra, odlieta, prerba, podra, pre odha,

Z tejto skupiny je v a k p l y n u l prechod d o zkladnej s k u p i n y slovies t o h t o vzoru, lebo niektor t a k t o o d v o d e n sloves d o s t v a j s a m o s t a t n v z n a m ,

a t a k sa ich slovotvorn truktra zastiera. P r k l a d y : dobiedza,
namha prelna sa, namieta, sa, vnuka, narba, zaka, nardza, predna, predvda, zatka, zrdza prechdza .. . zaliea sa, zapcha,

dodiera,
sa,

c) Otvoren skupinu tvoria deverbatva u t v o r e n morfmou -va-. S t o produktvne t y p y . Produktvnym t y p o m s opakovacie sloves u t v o r e n morfmou -va- o d zkladnch slovies, ktorch infinitvny k m e sa kon n a samohlsku. P r k l a d y :
chbava, dva, strhava, brva, strieava, orva, prosieva, stretva, nosieva, ahva, kriiava, pskava, krava, trbieva .. . trpieva, prva,

Takisto je produktvny aj t y p opakovacch slovies u t v o r e n c h morfmou -vaod predponovch d o k o n a v c h slovies, ktor m a j k r t k u k o r e n n s l a b i k u .

Prklady: vyesa podkuiava, zhadva, vyesva, ostarieva, sa .. . zabehva, oderpva, navrtva, vyhadva, vydva sa, rozpitvva, obehva, zosilnieva, rozpamtva dokonieva,

d) Produktvnym t y p o m s aj sloves, k t o r s a t v o r i a z m e n o u m o r f m y
-ovamorfmou
opatrva, usporadva opotrebva, rozvalcva,

-va-.
tancva, zhadzva, pova, hodva, optva, bubnva, . . . ) . Jednak panva, cestva, milva,

S t o jednak o p a k o v a c i e s l o v e s ako nocva, opakva, vyhlasva, boval . . . (popri nocovva, pomenva, premava spracva, ...

cestovva, opanva,

milovva sprobva,

s t o nedokonav sloves k p r e d p o n o v m d o k o n a v m s l o v e s m a k o
odmontva,

opotre
zhobva,

e) Otvorenou skupinou s n e d o k o n a v s l o v e s u t v o r e n m o r f m o u -ka-. S t u tri produktvne t y p y :

a,) sloves utvoren z citosloviec a k o achka, ka, virika, kikirka, pcka, apka, ujka, jajka, hka, boeka, krochka, bedka, lokasa lal. . .; apkasa,

j8) sloves u t v o r e n z i n c h t v a r o v a k o tyka, bavka proska, kyvka, sa, tulka robka, zvonka sa, beka, hrabka, ... habka, chytka, hka,

vyka, sadka,

onika, papka,

bolka, dzeka. pika, spinka,

.. ;

y) zdrobnen a expresvne sloves u t v o r e n zo slovesnch z k l a d o v a k o

klepka, krivka* skacka, hrejka, stojka, buvinka,

Pri niektorch slovesch u nie je jasn morfematick zloenie, a p r e t o ich

mono p o k l a d a za n e o d v o d e n : nutka, oska, uka, epka, kka ...

Sem
zvonka

p a t r aj stuka
(od slovesa

(ktor svis so slovesom stona,)

zvoni).

a k o aj

odvoden

Cel slovesn t y p chyta chytm

je produktvny.

Vzor rozumie rozumiem

Morfematick charakteristika

Do vzoru rozumie
tick morfmu -ieje-

rozumiem

p a t r i a sloves, k t o r m a j infinitvnu t e m a
-ie[ej-.
mdrie biednie, mtvie vy

a przentn tematick morfmu

zrchlie, bruntnie nervznie bruntnie, vytrezvie),

Diftongick t e m a t i c k morfma n e m v a r i a n t ; je p e v n aj p o dlhej p r e d

chdzajcej slabike: zrchlie mdrie, triezvie krsnie krsnie, vytriezvie nervznie, biednie zdlie zdlzie,

(popri vytrezvie

mtvie . . . V t o m t o p r p a d e t e d a n e p l a t pravidlo o r y t m i c k o m k r t e n . P r z e n t n t e m a t i c k morfma m v druhej p o d o b e p r z e n t n h o k m e a

rozren p o d o b u -ej-: rozum-ej-, rozum-ej-c, rozum-ej-te ...

Morfematick lenenie je zreten p r i v e t k c h slovesch t o h t o v z o r u . Tematick morfmy sa jednoznane vyleuj n a j m p r i d e a d j e k t v a c h

a d e s u b s t a n t v a c h a k o divie, lacnie, zhavranie, ovdovie. Menej zretene sa

v a k vyleuj v z k l a d n c h slovesch a k o tlie, spie, elie, hovie sa zva p o d a n e z m e n e n o d v o d z o v a c z k l a d : jarab-

chorav- chorav-ie, kame kamen-ie, hmyz hmyz-ie dlh- tepl-ie

si,

brnie. sa,

K o r e t c h t o slovies m v d y r o v n a k p o d o b u . P r i o d v o d e n c h slovesch
jarab-ie
... havran

I b a t v r d k o n s o n a n t y n a konci odvodzovacieho z k l a d u m a j zvyajn

striednice: vlk zvlc-ie, havran-ie, ostrazit- pansk- ostrazit-ie, d-i spant-ie, tepl- zdlz-ie, ...

P r i n i e k t o r c h s t a r c h slovesch s a d l h k o r e n n slabika s k r t i l a : biel-y

bel-ie, ciern-y prkr-ie, cem-ie, du-ie, ... triezv-y vytrezv-ie

. . . V novch

slovesch sa v a k k o r e n n slabika n e s k r a c u j e : mdr-y

nervzn-y znervzn-ie

mdr-ie,

prkr-y

Zreten morfematick s t a v b a slovies t o h t o vzoru, a k o aj m i n i m l n y v s k y t alternci v morfmach je z k l a d o m n a sdrnos v z o r u a k o celku a n a schop nos by p r o d u k t v n y m .

D o v z o r u rozumie rozumiem p a t r v e k p o e t slovies. M o n o ich. rozdeli do niekokch s l o v o t v o r n c h t y p o v , k t o r v a k n i e s r o v n a k o p o e t n , b a a n i r o v n a k o iv. a) U z a v r e t a m l o p o e t n s k u p i n u t v o r i a z k l a d n sloves. S t o n e d o k o n a v sloves; n i e k t o r z nich s j e d n o v i d o v . astejie s a p o u v a j t i e t o
z k l a d n sloves: bdie, dpnie, spie, hlivie, starie sa, alie, bronie, civie, krnie, nie Ipie znie, sa, nie, zrie, pie, elie. zacnie sa, narie, utkvie, zdolie, stlie, dlie (bsn.), dolie, sa, hovie si, hranie, (bsn.), rdie sa ( b s n , ) , skvie

spie, tlie, pie,

P o e t p r e d p o n o v c h slovies o d v o d e n c h o d t c h t o z k l a d n c h slovies j e
t a k i s t o m a l . Niekoko p r k l a d o v : prebdie, vyhovie, doznie, pohovie vyznie, si, zakrnie, zaznie, zaskvie zelie oelie, sa. vycivie, sa, dospie, uspie, zoalie,

Sem t r e b a zaradi aj p v o d n e o d v o d e n sloveso rozumie

porozumie, porozumie si, vyrozumie, dorozumie sa.

a jeho odvodeniny

b) O t v o r e n s k u p i n u t v o r i a d e a d j e k t v a . R o z l i u j e m e t u d v a t y p y . P r v t y p j e p r o d u k t v n y . P a t r i a k n e m u sloves, k t o r m i s a v y j a d r u j e n a d o b d a n i e v l a s t n o s t alebo s t a v u , a l e b o n a d o b d a n i e v e j m i e r y v l a s t nosti alebo s t a v u . S e m p a t r i a aj i c h d o k o n a v v i d o v p r y . N i e k e d y sa p o u v a

len d o k o n a v sloveso. P r k l a d y : belie, vie, divie, spevnie, duzie, jasnie, spynie, zbezzubie zjasnie, silnie, . .. pynie, zbelie, belasie, obelasie, kyprie, oedivie, biednie, mtvie, spantie, dera pevnie, zudokrpatie, zosilnie, zakrpatie, edivie,

vie, zdomcnie,

D r u h t y p u nie j e p r o d u k t v n y . T v o r i a h o n e p o e t n sloves, k t o r m a j v z n a m ,,by n e j a k m " . Oznauje sa n i m i t r v a n i e n e j a k e j v l a s t n o s t i a l e b o

s t a v u . P r k l a d y : chorie, choravie, divie, bujnie,
ce

pochabie

sa, lacnie,

strmie.

c) T a k i s t o o t v o r e n o u skupinou s z v r a t n d e a d j e k t v a , k t o r m a j v z n a m
, , v r a z n e sa javi n e j a k m , v y n i k a n i e m .
ervenie sa, koatie sa, chlpatie sa, strmie s p r e d p o n o u za-: zabelie sa, zaervenie

P r k l a d y : belie
sa . . .

sa, ernie

sa,

sa . . . S e m p a t r i a aj i c h o d v o d e n i n y sa, zazelenie

d) M a l a u z a v r e t s k u p i n u t v o r i a sloves o d v o d e n o d i n c h z k l a d o v . Zva s t o d e s u b s t a n t v a s v z n a m o m n a d o b d a i s t v l a s t n o s , d o s t v a s a
do i s t h o s t a v u . P r k l a d y : kamenie, vlie, vyniie. zvlie, octie, ovdovie, osirie

skamenie,

hmyzie,

havranie,

zhavranie, niie,

. . . S e m p a t r i a aj s l o v e s osamie,

Slovesn t y p rozumie

rozumiem

je produktvny u iba v

obmedzenej

miere.

Vzorjest

nesiem

D o vzoru nies nesiem p a t r i a sloves, k t o r n e m a j infinitvnu t e m a t i c k morfmu a maj p r z e n t n t e m a t i c k m o r f m u -ie/0-, p r i o m i c h k o r e sa kon n a spoluhlsku. P r z e n t n t e m a t i c k morfma sa vyleuje n a z k l a d e p o r o v n a n i a v e t k c h t v a r o v . Diftongick t e m a t i c k morfma -ie- sa s p r a v i d l a neskracuje, lebo nestoj po dlhej slabike. V n i m k u t v o r sloveso^mc: mem, me, me,
meme, mete. " "
/

N u l o v v a r i a n t przentnej t e m a t i c k e j m o r f m y sa v y s k y t u j e l e n v istch t v a r o c h : nes-O-, nes-O-c, nes-0-ci . . . J e t o v druhej p o d o b e p r z e n t n h o kmea. Dleitou rtou v e t k c h slovies t o h t o v z o r u j e s t a v b a k o r e a . K o r e " ] spravidla jednoslabin a kon sa spoluhlskou. S l a b i k o t v o r n p r v o k korennej slabiky m p r a v i d e l n k v a n t i t a t v n u z m e n u : v infinitvnom k m e n i je v d y dlh slabika, ale v p r z e n t n o m k m e n i j e v d y k r t k a s l a b i k a ; n a p r . : nies,
niesol, a l e : nesiem, nes, nesc mem . . . ; hs, hdol, ... ved-ie vies-, plies-, mc-, striez-. a l e : hudiem, hudc . . . ; tc, kol,

ale: tlciem,

tlc, tlc ...

I b a v koreni slovesa mc

sa u v e d e n pravidelnos

n a r a : mc, mohol,

Spoluhlska n a konci korea m tieto alterncie:

d//s: ved- t //s: k / / c : piek-ol h / / z : strieh-ol plet- plet-ie

pec-ie piec-, stre-ie

h / / c : moh-ol m-e

T i e t o sloves n e m a j infinitvnu t e m a t i c k morfmu. P r e t o s a niektor infinitvne t v a r y t v o r i a in a k o p r i o s t a t n c h vzoroch. I n f i n i t v n y k m e sa n a h r d z a p r z e n t n m k m e o m v t r p n o m prast a v slovesnom p o d s t a t n o m

m e n e : nes-en, nes-enie; pec-en, pec-enie; stre-en, stre-enie ...

inn prastie minul sa tvorilo z przentnho kmea prponou -i: vy?ies-l . . . Dnes sa vak tento tvar u nepouva. Meniaca sa forma korea, a k o aj odlin v y u v a n i e k m e o v s z k l a d o m istej nepravidelnosti celho vzoru. T m sa vysvetuje jeho m a l ivos, a k o aj p r e c h o d j e d n o t l i v c h slovies z t o h t o v z o r u d o inch, m o r f e m a t i c k y p r a v i d e l nejie v y b u d o v a n c h vzorov; n a p r . sloves krs, bs, ziabs, skbs, strz
boli v o v v i n e n a h r a d e n slovesami kradn, Lexiklna charakteristika vybdnu, oziaba, skuba, striha.

Vzor nies nesiem je m l o p o e t n . P a t r d o u z a v r e t s k u p i n a zklad n c h n e d o k o n a v c h slovies a ich p r e d p o n o v c h odvodenn. Benejie sa p o - ,

uvaj t i e t o b e z p r e d p o n o v sloves: hnies

hrz plies vleie. hryzie, pletie, hs prias hudie, liez lezie, nies mz mlzie tiec teie, (nr.), mc me, pradie, trias tc tlie,

hnetie,
mias ps

hriebs
mtie, pasie,

hrebie
mies piec striez

(zastar.).
vliec metie, peie, streie,

nesie, viez

rs rastie, trasie,

riec reie, vezie,

vies vedie,

Z p r e d p o n o v c h slovies t r e b a uvies n a p r . sloves pohrz,

pomc, rs, obliec, vymc, vyzliec, vynies, odvliec naps, . .. preps sa, upiec, potrias, prepiec uvies, rozrs sa, odriec sa, natiec, vytc,

zaliez,
sa, poplies rozvies sa,

pomiassa,
sa, na navies,

Sloves v z o r u nies nesiem predstavuj neproduktvny typ. Dnes sa n o v sloves t a k t o u n e t v o r i a . P v o d n p o e t b e z p r e d p o n o v c h slovies t o h t o v z o r u sa zmenuje. P r i slovesch striez streie a hriebs hrebie s s p i s o v n
d u b l e t y striehnu striehne a hraba hrabe.

Vzor hyn liyniem

Morfematick charakteristika

D o v z o r u hyn hyniem p a t r i a sloves, k t o r m a j infinitvnu t e m a t i c k morfmu -\u- a p r e z e n t m i t e m a t i c k m o r f m u -ie/0-. Diftongick t e m a t i c k m o r f m a -ie- v p r z e n t n c h t v a r o c h sa n i k d y n e skracuje, kee p r e d c h d z a j c a s l a b i k a j e v d y k r t k a . A n i k v a n t i t a t v n a alterncia ju v infinitvnom k m e n i n i e j e v s l e d k o m r y t m i c k h o k r t e n i a : d l h t e m a t i c k m o r f m a j e l e n v infinitve, k m v o s t a t n c h t v a r o c h u t v o r e n c h z infinitvneho k m e a j e k r t k a t e m a t i c k m o r f m a u. Nulov variant przentnej tematickej p r p o n y je len v istch t v a r o c h : hyn-O-, hyn-O-c, hyn-0-ci . . . J e to druh podoba przentnho kmea. K o r e v e t k c h slovies t o h t o v z o r u s a k o n n a s p o l u h l s k u n. T t o s p o l u h l s k a s a p r e d m k k m i v o k l m i m e n n a n. K o r e b e z p r e d p o n o v c h s l o v i e s t o h t o vzoru j e j e d n o s l a b i n : n o s i t e o m s l a b i n o s t i j e a l e b o j e d n o d u c h s a m o hlska, alebo slabin l i k v i d a . Morfematick s t a v b a k m e a j e p r i v e t k c h s l o v e s c h t o h t o v z o r u z r e t e n . V y n i k n a j m p r i p o r o v n a n z k l a d n c h a o d v o d e n c h slovies a k o min
ma, zahrn zaha, napomen napomna ...

Lexiklna

charakteristika

D o v z o r u hyn
plyn, rin, in,

hyniem
tan,

p a t r l e n m a l p o e t slovies. J e t o u z a v r e t s k u
hrn, kan, kyn, mlan, ton, van, vin. K n i m m o n o pridrui aj

p i n a z k l a d n c h n e d o k o n a v c h s l o v i e s : hyn, ten,

sloveso dm

sa, hoci m v n i e k t o r c h t v a r o c h o s o b i t n r t y .

Sem p a t r i a aj d o k o n a v sloves o d v o d e n p r e d p o n a m i od u v e d e n c h z k l a d n c h slovies, a k o aj predponov sloves, k t o r c h b e z p r e d p o n o v z k l a d y sa

nepouvaj. S t o t e d a j e d n a k d o k o n a v sloves a k o zahyn,
odhrn, odvan, pripomen, vysun, zhrn, privan, zasun, skan, zvin, presun, min pokyn, rozvin, opomen, odsun, uplyn, odpoin ustrn, sa. vyplyn, poin, vyin, spoin,

vyhyn,
utent\ si, vsun,

j e d n a k d o k o n a v sloves a k o spomen si, vypoin, nadm sa . . .

napomen,

Osobitne t r e b a uvies bezpredponov d o k o n a v sloveso min

d e n i n y vymin, sa, pomin

a jeho odvo

Vzor trie triem

Morfematick charakteristika

Do vzoru trie triem p a t r i a sloves, k t o r n e m a j infinitvnu t e m a t i c k morfmu a maj prezentmi t e m a t i c k morfmu -ie/0-. Diftongick p r z e n t n t e m a t i c k morfma s a n i k d y neskracuje, lebo k o r e t c h t o slovies pozostva z konsonantickej s k u p i n y zakonenej n a k o n s o n a n t r. I b a sloves mlie a smie maj n a konci k o r e a i n spoluhlsku. N u l o v v a r i a n t
p r z e n t n e j t e m a t i c k morfmy sa viae n a ist t v a r y : tr-O-, tr-O-c, tr-O-ci . ..

J e to v druhej podobe p r z e n t n h o k m e a . Osobitne t r e b a poukza n a sloveso mlie & j e h o p r e d p o n o v o d v o d e n i n y , lebo

i c h k o r e sa men. V p r z e n t n o m k m e n i je s l a b i n : mel-ie, Morfematick s t a v b a slovies v z o r u trie triem po-mel-ie, zo-mel-ie.. je priehadn. Vnimku

t v o r sloveso smie, k t o r sa pri lenilo k t o m u t o vzoru i b a v n e s k o r o m v v i n e .

Lexiklna

charakteristika

P o e t slovies vzoru trie triem j e p o m e r n e m a l . P a t r sem m a l s k u p i n a n e d o k o n a v c h slovies j e d n o z n a n e c h a r a k t e r i z o v a n c h o s o b i t n m fonemat i c k m zloenm k o r e a , a k o aj p o m e r n e poetnejia s k u p i n a d o k o n a v c h slovies o d v o d e n c h rozlinmi p r e d p o n a m i od z k l a d n c h b e z p r e d p o n o v c h slovies.
Z k l a d n sloves v z o r u trie triem smie, pririe, namlie, pomrie, rozostrie; pritrie zrie, strie sa, krie, vydrie, trie, vrie, zrie zadrie, zodrie s t i e t o : crie, drie, ( vidie), zrie. * mlie, mrie, prie,

O d v o d e n sloves v z o r u trie triem

zarie; vymlie, vymrie, zakrie, sa; zovrie, uzrie, prezrie, premlie, odumrie; okrie; navrie, vyzrie; premlie oprie, natrie, zavrie, prezrie sa, zaprie,

s n a p r k l a d t i e t o : narie,
nadrie sa; umrie, vyprie; zotrie, nazrie, sa; zomlie, zomrie, zastrie, potrie, pozrie namlie

odocrie,
domlie, zamrie, prestrie, rozotrie, sa, za

sa, rozodrie, odoprie, vytrie,

pretrie, privrie, ...

zanevrie;

Vzor trie triem j e n e p r o d u k t v n y . D n e s u t a k t o n o v sloves n e v z n i k a j . Vo v v i n e sa p r i d a l o k n e m u i b a sloveso smie.

Vzor bra beriem

Morfematick charakteristika

D o v z o r u bra beriem p a t r i a sloves, k t o r m a j infinitvnu t e m a t i c k m o r f m u -a- a p r e z e n t m i t e m a t i c k m o r f m u -ie/0-. K o r e t c h t o slovies sa k o n c i n a s o n r n u s p o l u h l s k u r, l, n a v y k a z u j e

s t r i e d a n i e nositea s l a b i k y e/0: br-a ber-ie, stl-a stel-ie, hn-a en-ie.

I b a slovo ora m k o r e bez a l t e r n c i e : or-a

t i c k a l t e r n c i u h\z: hna enie, prehna prezenie,

or-ie.
zahna sa zazenie sa . . .

Sloveso hna a j e h o p r e d p o n o v o d v o d e n i n y m a j v k o r e n i ete k o n s o n a n Diftongick tematick morfma -ie- sa nikdy neskracuje.

Iba vo vulgrnom expresvnom slovese sra (sra sa) sa vyskytuje aj monoftongick
przentn tematick morfma -e-: serievn/serern, seriete j ser ete. serie/ser e, serie/ere, serieme jser eme,

K o r e v i n y slovies t o h t o v z o r u sa j a s n e v y l e u j e p r i p o r o v n a n z k l a d
n c h a o d v o d e n c h slovies a k o aj i n c h slov: bra
zber sbor; Lexiklna postla postiela poste . . .

berie zbiera

zbierka

charakteristika

D o vzoru bra beriem p a t r u z a v r e t s k u p i n a s m i c h z k l a d n c h n e d o k o n a v c h slovies a ist p o e t d o k o n a v c h slovies o d v o d e n c h o d n i c h p r e d p o n a m i . S t o t i e t o z k l a d n n e d o k o n a v sloves (a i c h z v r a t n d e r i v t y ) : bra, dra

(dra vybra, nadra zohna; napra nasra, sa), hna (hna dohra, zaora sa), ora, pra, stla prebra, (stla zobra; naora sa), sra, ra (ra sa). sa, Z odvo

d e n c h p r e d p o n o v c h d o k o n a v c h slovies s benejie t i e t o : nabra,

rozobra, sa; zaora, dosra dobrasa, odra, predra, sa, vysra sa, preora; ora predra vypra, vyhna, zahna, nastla, prehna, zastla, prera, dohna, vy stla; zahna vysra, rozohna, opra, sa, posra, rozohna posra

obra,
vydra, sa, prepra, sa,

si, vy ora, rozora,

sa; postla,

sa; zorat,

vy ra, dora,

sa . . .

T e n t o vzor nie je p r o d u k t v n y , hoci je z h a d i s k a m o r f e m a t i c k h o zloenia p r i e h a d n a o b s a h u j e sloves s v y s o k o u f r e k v e n c i o u .

Vzor esa eem

Morfematick charakteristika

D o v z o r u esa eem p a t r i a sloves, k t o r m a j i n f i n i t v n u t e m a t i c k m o r f m u -a- a p r z e n t n t e m a t i c k m o r f m u -ejO-. Uveden morfmy sa nemenia. N u l o v v a r i a n t przentnej tematickej mor-

f m y sa viae n a ist t v a r y : e-O-,

e-O-c,

e-O-ci

. . . J e to v druhej po pretoe

d o b e p r z e n t n h o k m e a . Ale k o r e slovies v z o r u esa eem,

sa konci n a spoluhlsku alebo s k u p i n u s p o l u h l s o k , m rozlin a l t e r n c i e k o n c o v c h spoluhlsok. Z k l a d n k o n s o n a n t je v i n f i n i t v n o m k m e n i . S t o tieto alterncie: t c: ddz: kc: c: s: z: ch: h: sli: blikota skka blikoce, vldze, plaka sdza plae, ske, hde, mota sa moce sa, vlda

scase, - sadze, ee, sa, bree, psa pe, maza maze, pcha posla" pe, pole. ale: fufn; luhaluze, esa

d z d : hdza

kza sa kze brecha

O k r e m t o h o sa u p l a t u j e m k e n i e t v r d h o Z, n p r e d v o k l o m e: kole, kol; mazne piple sa, ale: pipl sa; p o d o b n e a j : pole,-sle: ale: stenu. pol; fufne, ale: sa, ale: mazn sa; stene,

Morfematick s t a v b a slovies v z o r u esa eem j e sce z r e t e n , ale j e d n a k o n i e je t e n t o v z o r t v a r o v o k o m p a k t n . U v e d e n a l t e r n c i e n a k o n c i k o r e a prieia sa t e n d e n c i i p o stlosti o d v o d z o v a c i e h o z k l a d u .

Lexiklna

charakteristika je p o m e r n e vek. T i e t o sloves v a k

P o e t slovies v z o r u esa eem d e n sloves, zva d e s u b s t a n t v a .

n e t v o r i a j e d n o l i a t u s k u p i n u . T r e b a v n i c h rozliova z k l a d n sloves a o d v o D o s k u p i n y z k l a d n c h slovies p a t r i a t i e t o sloves: babra, brecha, liapa, drichma, haba, chrpa, chvasta klopa, krkva, panta ba, epta, brhla, uchra, drma, hdza, bubla; vachtai uba, (sa), cpa, cucla, ^cuma;' dudra, chasta, kasa, apta, arba, sa; dlaba, dudla, chlamta, jachta; kutra dlba, dluba, dupa; doba, drdla, fafra hva, chlpa, chrpa, kza, kolsa, brbla, brbta, ira, driema, gaba; chachniapa, chucha, klepa, kresa, apta, mumra; r sypa;

esa, iapa, driapa, fufna; chabra,

sa, frfla, hba;

hlta, homra, chrcha,

hrabati, huhla, chrochta, kapa, knsa

hundra, chlepta,

mra sa, chpa

chmta, chuchma, klapa, kopa, lma, mumla, strba,

, chrapa, sa, chvta; klova, kubla,

chrma, kala, kvapa, prata sa, kokta,

klama, kolota,

kza sa, kmsa-, kpa,

sa, kvka, plaka, skka, klba,

kvpaJkva; repta,

lta, lza, luha, lpa; maza, mazna, sa, psa sa, ysa ruva, iba, rpa; ipla
K

meta, mota sa, mrmla, sa; rehta, slopa, kr(i)aba,

pitva, sdza,

reva, reza,

sca,

stena j stona, krpa,

sa, kamra,

liapa,^mala,

nupa, pa, pa,

omra, tesa, zva;

pinta trblieta zobra.

tibra, sa,

tiepa, trepa,

tpa,

tva,

pa, tutla;

ula; viaza,

tpa, vlda;

azia-

tepa, zoba,

tresta,

troskota,

Niektor z tchto slovies maj expresvny rz a svisia s citoslovcami onomatopoiekej povahy. Napriek tomu mono ich poklada za primrne sloves, lebo ich morfematick zloenie u nie je priezran. K t e j t o s k u p i n e slovies p a t r i a aj i c h odvodeniny^, a k o n a p r . : babra babra, driema, vyhlta, pochvasta pokrkva, naluha, oarpa, uprata, vyslopa, natva, uvlda, vybrbta, zahraba, zabrecha, zahundraf, poarba, zhva, skapa, uesa, pohba rozknsa pomazna prereva, podlaba, ogaba, rozkala sa, rozkva, sa, rozhba vydoba, hdza rozdriapa, sa, predrichmat, sa, vyjachta, vykza okpa lpa nareva opa, oziaba, podudra si, vydupa, vykasa, nakvapa, vypilva, vyrba, zhaba, sa, zaza-

nahdza, zachrpa, poklezakresa, vylza, la, vysla, posla, pot pa, zviaza,

sa, vychlpa, oklama, rozkopa, sa, polma, pomota sa,

sa, nakza, pokolsa, lma

pa, zaklopa,

sa, pokmsa, zamaza,

sa, pokvka,

sa, olpa,

sa, vymeta, porpa,

sa, zamrm posla, poskka,

opsa> sa, rozpsa, sa, poreza, vytepa, vyziapa nastreba sa, posypa,

poplaka

si, poplaka vysdza, stroskota, .. . poliapa,

poepka, natrepa,

vy iba, potresta,

natiepa, ututla,

otesa,

sa, pozoba,

ozva sa, vyobra

Z a d e s u b s t a n t v a p o k l a d m e s l o v e s o d v o d e n z p o d s t a t n c h m i e n o n o mat o p o i c k h o r z u , z a k o n e n c h n a -ot: babota, kola, frfota, klekota, lulota, rehota vrzgota brbota, fukota, klepota, mekota, ... je p o e t n , d n e s u v c e l k u n i e j e p r o d u k t v n y a a n i z k l a d n c h slovies j e uzavret. Tak ist dnes brekota, gagota, klokota, mihota buchota, drkota, klopota, sa, hahota bzukota, drmota, kyvota sa, chichota mrkota, tebota, cvrkota, apota, urkota, bleskota, cupota, dupota, blikota, blkota, blysdavota, klapota, sa, sa, lolota, rapota, trkota, cengota, dudota, cvakota, durkota, jagota ligota praskota, trepota sa, cvengota,

sa, chrapota, murnlota, uchota,

sa, lalota., apota, trkota,

mrmota,

sa, pachota,

ramota,

I ke v z o r esa eem

n e m v i u ivotnos. S k u p i n a

je aj s k u p i n a p r e d p o n o v c h slovies. S k u p i n a d e s u b s t a n t v t y p u buchota

je u iba minimlne p r o d u k t v n a , lebo t a k t o m o n o tvori n o v sloves i b a v e x p r e s v n e j oblasti. P r e t o s a t a k t o n o v s l o v e s v y s k y t u j z v a i b a v b s - nickej rei, n a p r . iskrota, kopa, kva, klama, lma. mzikota, dychota eem
(HVIEZDOSLAV).

Vo v v i n e prelo do v z o r u esa neobohacuje.

vemi m l o slovies, n a p r . : eem

chpa,

V n o v o m o b d o b s a v z o r esa

takto u je v a k dvojtvarov

O p a n p o h y b o d v z o r u esa eem k v z o r u chyta

chytm

vemi siln. V s a s n o m j a z y k u s a p r e j a v u j e v e k m m n o s t v o m

p r i m n o h c h slovesch. T e n t o p r e c h o d sa v a k d e j e v p a r a d i g m e z a s i a h n u t c h slovies p l y n u l a n e r o v n o m e r n e . T a k n a p r k l a d n i e k t o r s l o v e s m a j z k l a d n

t v a r y z p r z e n t n h o k m e a u poda vzoru chyta chytm a i b a zriedkavejie, alebo a plne perifrne sa pouvaj t v a r y poda vzoru esa eem, t a k e p a t r i a u celkom do vzoru chyta chytm. S t o n a p r k l a d sloves hata,
hta, lieta, mta, pcha, rta a ich p r e d p o n o v o d v o d e n i n y ako zahata,

vykuta, pomha, spcha, narta. I n sloves m a j p r i a m r o v n o c e n n d v o j t v a r y poda obidvoch vzorov, n o p r e d s a l e n v i n d i k a t v e p r z e n t a t v a r y poda vzoru esa eem s zkladn. P r e t o tieto sloves z a r a d u j e m e d o t o h t o
vzoru. S t o n a p r k l a d sloves dupa, hlta, kvka, lta, meta, matla, pinta,

tiepa, vzoru vzoru poda chyta

trblieta sa, tresta. alie sloves m a j z k l a d n t v a r y p r z e n t a poda esa eem, ale p o p r i t o m m a j zriedkav a okrajov t v a r y aj poda chyta chytm. Sem p a t r i a aj sloves, k t o r maj ist t v a r y vlune vzoru esa eem, in v a k p r e v a n e alebo aj v l u n e poda vzoru chytm. V e t k y tieto sloves z a r a d u j e m e d o v z o r u esa eem.
driema, drma, hundra, rapota.

S t o n a p r k l a d sloves brecha,

Minimlna p r o d u k t i v i t a slovotvornho t y p u buchota a p r e c h o d m n o h c h slovies k i n m u p r o d u k t v n e m u vzoru je p r z n a k o m , e vzor esa eem je dnes u v rozklade. T e n t o rozpad v z o r u p o d p o r u j aj k o n s o n a n t i c k alterncie v rmci k m e a , a k o psa pe, buchota buchoce . . . , hoci n a druhej strane p r v e v r m c i t o h t o vzoru sa t i e t o alterncie v y u v a j v oblasti expresivity; n a p r . : ltamjlcem, trestm\trescem v nocionlnej oblasti, ale len
lcem, vylcem, trescem v expresvnej o b l a s t i .

Vzor a nem
Morfematick charakteristika

Do vzoru a nem p a t r i a sloves, k t o r n e m a j infinitvnu t e m a t i c k morfmu a maj p r e z e n t m i t e m a t i c k morfmu -e/0-. N u l o v t e m a t i c k morfma je v druhej podobe p r z e n t n h o k m e a . K o r e slovies vzoru anem obsahuje d v a rozlin t y p y v a r i a n t o v p v o d n c h n a z l : v p r z e n t n o m k m e n i s t o k o n s o n a n t i c k v a r i a n t y n, m, k m v ininitvnom k m e n i s to vokalick v a r i a n t y a, , t a k e m o n o hovori o alterncich a, \n, m v rmci k o r e a : a-/n-e, 2i-[pn~e, ja-jjm-e. Vokalick v a r i a n t j e striednicou pvodnej slabinej n a z l y p r e d k o n s o n a n t o m . Z k l a d n k o n s o n a n t korennej slabiky sa zva z a c h o v v a . L e n v slovesch
zo z k l a d u ja s a l t e r n c i e : poja pojme, vyjme, poa pojme, oda odnme naja, obja; sa snme, vya . . . O s o b i t n p r p a d j e v slovese vzia

vezme, k d e m m e v infinitve diftongicky z a k o n e n zklad. T e n t o diftong ia je vlastne k m e o m , lebo ide o p r e d p o n o v sloveso: vzia vezme vezm. Morfematick lenenie slovies vzoru a nem j e sce zreten, ale n e v y k a zuje trojitos (kore, t e m a t i c k morfma, g r a m a t i c k morfma), k t o r je charakteristick p r e s t a v b u ivch slovesnch t y p o v .

D o v z o r u a nem p a t r u z a v r e t s k u p i n a b e z p r e d p o n o v c h . a p r e d p o n o v c h slovies, k t o r sa z o s k u p u j okolo p i a t i c h s l o v e s n c h z k l a d o v :

1. -a: zaa, zosa, 3. -p: nap, vzop
1

zaa

sa, naa, prija, poa,

poa; prija sa, preja, uja prep, vya, sa. sa, vzia, odop, zoa, zaja, doja, poja, zavzia obja, si; sa, sat'
t

2. -ja: ja, ja sa, naja, oda, zap, sa;

vya,

prevzia, rozop, oda;

vy p, prip, naa,

vy p sa, nap

4. - a : a ( = kosi), poa, 5. - a : zaa,

2

zaa

sa, roza,

roza

Sloves vzoru a nem neproduktvny. Vzor

Morfematick charakteristika

s o s i h o t e n i n s l o v o t v o r n m t y p o m . Cel v z o r j e chudn chudnem

Do v z o r u chudn chudnem p a t r i a sloves, k t o r m a j i n f i n i t v n u t e m a t i c k morfmu -- a p r z e n t n t e m a t i c k m o r f m u -e/O-. K o r e t c h t o s l o v i e s je v d y z a t v o r e n , ale m e d z i k o r e o m a t e m a t i c k o u m o r f m o u j e m o d i f i k a n morfma -n\-. Infinitvna t e m a t i c k m o r f m a -- sa p o d l h e j s l a b i k e s k r a c u j e : viaznu,
striehnu, vybdnu, mizn, vldnu, fknu, chtid-la, dchnu chud-li, . . . V istch tvaroch vak pad-ol, pad-la, pad-li . . . n i e t m o d i f i k a n c h m o r f m : chud-ol,

V starom spisovnom ze (ote v kodifikcii J. Damborskho v tridsiatych rokoch) boli ben aj tvary chudnul, mladnul, padnul a pod., t a k ako v dnenom ze s dvojtvary starnut starol, ostarnnljostarol, prestarnuljprestarol. Modifikan morfma teda nevypad vala priamoiaro v tvaroch, minulho asu a podmieovacieho spsobu. K o r e v e t k c h s e m p a t r i a c i c h slovies j e s l a b i n a k o n s a n a n e s l a b i n spoluhlsku: bod-n, star-n, as-n .. . J a d r o m s l a b i k y m e v a k b y aj
s l a b i n s p o l u h l s k a r, , l, l: mrzn, tpnu, glgn, plznu . ..

Morfematick s t a v b a v e t k c h slovies v z o r u chudn chudnem je zreten. V e t k y morfmy s a j a s n e v y l e u j . N a t e j t o v l a s t n o s t i s p o v a ivos v z o r u .

LexikIna charakteristika

P o e t slovies p a t r i a c i c h d o v z o r u chudn chudnem j e vek. Tieto sloves sa rozdeuj n a niekoko s l o v o t v o r n c h t y p o v , k t o r v a k n i e s r o v n a k o i v . P r v s l o v o t v o r n t y p v z o r u chudn chudnem t v o r i a z k l a d n n e d o k o n a v sloves. S t o s t a r sloves, k t o r z v a siivisia s m e n a m i , a l e s a n e p o k l a d a j
z a o d v o d e n od n i c h . T o s s l o v e s a k o bdnu, n, chripnu, kradn, mrzn, krehn, kvitn, leskn mizn, mrkn, (na)brzn, (na)dchn, dochn, sa, tiahnu plznu, drhn, hasn, Usn chrad sa, pchnu, sa, lipn, prahn,

spuchn, vldnu,

schn, ziabnu,

smudn, asn.

striehnu,

stydn,

tisn,

tpnu,

vdn, vypn,

viaznu, upn ...

Sem p a t r aj sloveso pn n a p r . : vybdnu, ukradn, omrkn, odpuchn, stpnu, zabdnu,

a j e h o o d v o d e n i n y a k o napn, vydrhn, zakvitn, namrzn nadrhn vytiahnu potisn, uasn

Sem p a t r i a aj p r e d p o n o v d o k o n a v o d v o d e n i n y t c h t o z k l a d n c h slovies; podochn, sa, zhasn, sa, zmizn, vyplznu, zatisn, ... predponov usn, pohn, predchn, sa, zachrpnu, zmrkn pritisn sa, sa f spuchn, vykradn vymrzn, preschn, zvdn, sa, skrahn, primrzn, prismudn, ovldnu, uviaznu,

sa, vydochn,

vy striehnu, vyziabnu,

N i e k t o r sem p a t r i a c e sloves p o u v a m e s p r a v i d l a l e n a k o (dokonav): potkn zatkn, pohn primkn sa, prehn sa, vytkn sa . . . a j e h o o d v o d e n i n y hn ... (si r u k u ) , nabrzn, nadchn,

Osobitne t r e b a uvies sloveso hn

T e n t o s l o v o t v o r n t y p u nie je p r o d u k t v n y . T a k t o sa u n o v n e d o k o n a v sloves n e t v o r i a . D r u h s l o v o t v o r n t y p vzoru chudn -i, -ie, -ova: pad-a hadova blyskn chlipn, mykn liapnu, bodn, zaahn nu, odhad-n sa, bodn, pad-n, . .. blikn, fochn, sa, svitn, pre brinkn, pukn, sa, vrhn dociahnu, crnkn, klopn, rieknu ... vydchnu, pomykn uchlipn si, pokakn zarieknu zalizn si, sa, sklesn, zasiah ... cvnu, ciahnu, dchnu, slzn, chap-i chudnem t v o r i a d o k o n a v sloves, vrt-ie zvrt-n, od k t o r p o k l a d m e za p e n d a n t y b e z p r e d p o n o v c h slovies z a k o n e n c h n a -a, chnap-n,

Sem p a t r vea slovies s rozlinmi o d t i e n k a m i p r i e b e h u d e j a ; n a p r . : kakn mykn zabodn, si, klesn, kchnu, ahn si, lizn sekn,

si, mihn

sa, pichn,

(zastar.), siahnu,

P a t r i a sem aj p r e d p o n o v o d v o d e n i n y slovies u v e d e n e j s k u p i n y , a k o si, odmykn sa, zapichn, prepukn, vyrieknu,

odsekn,

zaliapnu,

j a , vyvrhn,

si, zapriahnu

T t o s k u p i n a slovies p r e d s t a v u j e p r o d u k t v n y s l o v o t v o r n t y p . T a k t o sa t v o r i a d o k o n a v sloves m o m e n t n n e h o v z n a m u , n a j m z o n o m a t o p o i c k c h z k l a d o v , a k o n a p r . : hrkn, treskn, tikn, adutn, krachn, achn si, mukn, frcn. ppnu, tapn, ustn, riskn, N i e k t o r z n i c h sii slangov. tvoria nedokonav pred chabn, mkn, hustn, hrubn, tuhn, krotn, hrdn, tchnu, vlhn,

T r e t s l o v o t v o r n t y p v z o r u chudn s k u p i n a slovies, a k o n a p r . : slabn, hnedn, hluchn, ltn, bledn, tenkn, zlatn, chudn, horkn, rudn, melkn,

chudnem mladn, tvrdn, redn, ... sa a ltn

p o n o v sloves u t v o r e n od z k l a d o v p r i m r n y c h a d j e k t v . J e t o p o e t n starn, edn, sladn, tmavn

pustn,

bohatn, a

Sem p a t r i a aj z v r a t n sloves hnedn n e z v r a t n sloves hnedn ltn.

sa; m a j i n v z n a m a k o

T a k i s t o sem p a t r i a aj p r e d p o n o v sloves a k o zbohatn, zostarn, zatrpkn, zahnedn sa, k t o r p r e d s t a v u j v i d o v p r o t i k l a d y k z k l a d n m s l o v e s m t e j t o skupiny. Do tohto typu sa zaraduj aj sloves hladni a chladn, i keo ich morfematick stavba je trochu odlin, lebo tieto sloves svisia nielen so substantvami hlad, chlad, ale aj
s adjektvami hladn, chladn.

T e n t o t r e t s l o v o t v o r n t y p slovies v z o r u chudn chudnem d n e s u nie j e p r o d u k t v n y , i ke j e z a s t p e n p o m e r n e v e k m p o t o m slovies. S h r n n e t r e b a k o n t a t o v a o v z o r e chudn chudnem, e d n e s je u l e n okrajovo p r o d u k t v n y , a t o i b a v e x p r e s v n e j o b l a s t i : v d y i d e o n o v sloves alebo o n o m a t o p o i c k h o rzu a k o pacn, brmn, alebo slangovho zafarbenia
a k o riskn, achn si.

Vzor u ujem
Morfematick charakteristika

D o vzoru u ujem p a t r i a sloves, k t o r n e m a j i n f i n i t v n u t e m a t i c k morfmu, ale k t o r m a j p r z e n t n t e m a t i c k m o r f m u -ejO-. K o r e slovies t o h t o vzoru sa k o n n a j e d n o d u c h k r t k u s a m o h l s k u i (y), u, a, n a p r . : i4, kry-, cu-, sa-, a l e b o s a k o n n a d v o j h l s k u ie, ia,
n a p r . : plie-, klia-.

K o r e slovies t o h t o v z o r u m a l t e r n c i e : d i f t o n g i c k n o s i t e l e s l a b i k y s a strie daj s m o n o f t o n g i c k m i : ie-e, ia-a, ia-e. V p r z e n t n c h t v a r o c h sa k o r e t c h t o s l o v i e s r o z i r u j e o s p o l u h l s k u j :

uj-e, kry j-e, uj-e, saj-e, plej-e, kaj-e, sej-e. R o z r e n v a r i a n t k o r e a je v o

v e t k c h p r z e n t n c h t v a r o c h : uj-e,

uj-c,

uj-ci.
sejba,

R o z r e n z k l a d sli
pijan ...

n i e k e d y aj o d v o d z o v a n i u slov a k o cujn,

kujn,

Morfematick s t a v b a t c h t o slovies j e sce z r e t e n , a l e v k o r e n i slov s osobitn alterncie, o j e n a p r e k k u i v o t n o s t i celho v z o r u .

Lexiklna charakteristika

P o e t slovies p a t r i a c i c h d o v z o r u u ujem je pomerne mal. Ide t u o uzavret mal skupinu zkladnch n e d o k o n a v c h slovies a o ich odvodeniny. V e t k y sloves vzoru u ujem m o n o rozdeli n a s k u p i n y p o d a s a m o h l s k y na konci korea.
i: bi, hni, pi, i, i, vi a i c h o d v o d e n i n y , a k o n a p r . : bi sa, nabi, zhni, uvi, kry, pohni, zvi, umy, vypi, zapi, popi, opi sa, upi si, prii, ui, prei, ui, doi navi zmy, sa . . . zabi, sa,

y : kry, my, nyt (bsn.), ry, vy a i c h o d v o d e n i n y , a k o n a p r . : zakry,

vyry, rozry, zavy ...

odo

Sem p a t r i a aj sloves doby,

vydoby.

u : u, du, ku, ou, pou, vypu, sa, vyzu, zau, vyzu popsu,

ku, pu, zopsu

psu,

ru sa, u a ich o d v o d e n i n y , a k o n a p r . : vyku sa, oku, slcu, napu, popu si, obu . . . Sem p a t r i a aj sloves obu, uva, snova. sa, vy sa, zaodie sa, prisa sa . . . sa, ... zaklia, ale je

du sa, odu sa, zadu, sa, pou prezu

zopsu,

sa, prezu,

sa. Sloves pou a, ou (nr.) s n e d o k o n a v . nasa sa,

Sloves ku, u, snu

m a j d u b l e t y : kova,

a: sa a j e h o o d v o d e n i n y , a k o n a p r . : nasa, i e / e : die, die sa, chvie sa, plie, spie, zrie d e n i n y , a k o n a p r . : podie, rozochvie preklia, sa, naklia, vzoru vyplie, naklia u i a : dia sa, hria, Sloves odie, podie dospie, vyspie, ...

( = s t v a sa z r e l m ) a ich o d v o zachvie prezrie uspie, dozrie,

sa, odie prospie,

lia, sia, smia ujem

sa, via a ich o d v o d e n i n y , a k o n a p r . : predstavuj vrazn slovotvorn

sa, popria

typ,

dnes u t a k t o n o v z k l a d n sloves n e v z n i k a j . P r e t o v z o r u ujem s v o m s l o v e s s v y s o k o u frekvenciou.

n e p r o d u k t v n y . Ale t e n t o v z o r sa dr a k o p e v n morfologick j e d n o t k a , lebo

Vzor pracova pracujem

Morfematick charakteristika pracujem p a t r i a sloves, k t o r m a j i n f i n i t v n u t e m a p r i o m medzi k o r e -ovjuj-. baova, chrmova, zniova, mordova, vyradava, oponova, fixova; uisova, u,j

D o v z o r u pracova

t i c k m o r f m u -a- a p r z e n t n t e m a t i c k m o r f m u -e/0-, o m a t m i t o morfmami j e modifikan morfma k a v e j i e n a s k u p i n u s p o l u h l s o k ; n a p r . : rabova, kefova, kupova, filmova, legova, dlhova, bojova, blokova, figova, skrova milova, burcova, .. . fluktu-ova, sa ... odporova, vandrova, lisova, pasova, utova,

K o r e t c h t o slovies sa najastejie k o n n a j e d n u s p o l u h l s k u alebo zried pracova, maova, drancova;

renovova,

frzova,

lumpova,

premiesova,

premiestova,

Z r i e d k a v o s a k o r e n n m o r f m a p r e v z a t c h slovies k o n n a s a m o h l s k u a l e b o e: detru-ova, ova, mentru-ova, disoci-ova, asoci-ova, distribu-ova, intenview-ova, porci-ova; evaku-ovati, rekre-ova intru-ovaJ, prmi-ova, (vysl. intervjova);

kontitu vari-ova,

, V celom r a d e p r e v z a t c h slovies sa k u k o r e u p r i p n a f o r m a n t -iz~, t a k e v z n i k a j sloves z a k o n e n n a -izova: zova, automatizova, formalizova, krytalizova, polarizova, vulgarizova, botanizova, elektrizova, kolonizova, pasivizova, minizova, harmonizova, mechanizova, rajonizova, vulkanizova ... o s t v a j aj z t o h t o h a d i s k a c u d z m i ; aktivizova, ionizova, mobilizova, alkalizova, demilitarizova, jarovizova, nivelizova, teoretizova, avizova, atomi centralizova, detronizova, kalmetizova, organizova, vitaterorizova,

systemizova,

T i e t o sloves p o k l a d m e z o s l o v o t v o r n h o h a d i s k a u z a i a s t o n e z d o m c n e n . Ale s l o v e s z a k o n e n n a -rova

napr.:

masrova, kurrova,

varrova, masrova,

frizrova, lazrova,

enrova

sa,

bazrova, polrova.

tuprova

sa,

drezrova,

margrova,

O d v o d z o v a c i a m o r f m a -ov- je c h a r a k t e r i s t i c k p r e v e t k y sloves v z o r u
pracova pracujem. J e j c h a r a k t e r sa u k a z u j e aj t m , e v n i e k t o r c h p r p a doch o s t v a v o d v o d z o v a c o m z k l a d e : cestov-a cestov-n, bojov-a bojov-n,
pracov-a harcov-nk pracov-n, ... hodov-a hodov-nk, stolov-a stolov-nk, harcov-a

M o r f e m a t i c k s t a v b a v e t k c h slovies v z o r u pracova

pracujem

j e zre

ten. V r a z n j e n a j m o d v o d z o v a c i a morfma -ov-, k t o r j e najivia s l o v e s n odvodzovacia morfma vbec.

Lexiklna charakteristika

D o v z o r u pracova

pracujem

prirauje sa vek p o e t slovies p a t r i a c i c h

do rozlinch s l o v o t v o r n c h t y p o v . T r e b a rozliova j e d n a k z k l a d n , jed n a k d e v e r b a t v n e a j e d n a k d e s u b s t a n t v n e sloves. Z k l a d n c h slovies je t u v a k p o m e r n e mlo. V e t k y s a d o s t a l i k t o m u t o vzoru a v o v v i n e j a z y k a . N a p r . sloves kova, snova, k t o r m a j aj v a r i a n t y ku, sme, m a l i p v o d n e i n asovanie. P o s t r a t e m o t i v c i e p o k l a d m e d n e s
za n e o d v o d e n aj t i e t o sloves: akova, utova, obcova, rokova, venova,

alova . . . Vea p r e v z a t c h slovies m z a k o n e n i e n a -ova. Zo s t a r c h , u z d o m c n e n c h slovies m o n o uvies sloves dulova, ryova, rabova, kotova,
hamova, rolova, lova, banova, restova, gratulova, ratova, pikova, mixova, rukov laborova, jdlova, ... alova, lobova, Menej zdomcnen ramova, s sloves kastrova, ako kondohabilitova, arizova, kuriikova, ignorova,

refundova,

perforova,
zova,

provokova.

"Nie c e l k o m z d o m o c n e n alebo v b e c n e z d o m c n e n s
a -rova: polrova kandizova, praktizova, . ..

sloves z a k o n e n n a -izova koprova, forsrova,

Aj s k u p i n a n e o d v o d e n c h slovies n a -ova je t e d a o t v o r e n , i ke sa d o p a najastejie len p r e v z a t m i j e d n o t k a m i a j e d n o t l i v m i d o m c i m i slovesami, k t o r strcajxi m o t i v o v a n o s . D e v e r b a t v a sa rozdeuj n a d v e s k u p i n y . P r o d u k t v n u a p o e t n s k u p i n u t v o r i a n e d o k o n a v sloves, k t o r s u t v o ren p r p o n o u -ova o d p r e d p o n o v c h d o k o n a v c h slovies z a k o n e n c h n a -i;
vybali ruova, vybaova, oslepova, nastoova, zadeova, zahaova, unavova, zaruova, si, pre oduev zastavova, poteova, pouova, urova, uvedomova nanucova,

ova,
skrti

zafajova,
. ..

rozohova,
predi

strpova

. . . D l h k o r e n n s l a b i k a sa s k r a c u j e :
nanti okrli

skracova,

predlova,

okraovat

P r o d u k t v n u , ale m e n e j p o e t n s k u p i n u t v o r i a n e d o k o n a v sloves, k t o r sa t v o r i a p r p o n o u -ova o d p r e d p o n o v c h slovies z a k o n e n c h n a -a alebo -n, a k t i e t o z k l a d n sloves m a j v koreni d l h s l a b i k u (v o d v o d e n c h

slovesch sa s k r a c u j e ) : vyta pohvizdova okrikova, si, vyhutova, vyplakova,

vyitova, odfuhova zasahova,

vyadova, doahova

rozduchova, ...

rozhadzova, si,

opisova,

. . . ; oddchnu

si oddychova

vystrekova,

T a k i s t o p r o d u k t v n u a v e m i p o e t n s k u p i n u t v o r i a n e d o k o n a v sloves u t v o r e n p r p o n o u -ova niekoko t y p o v . Desubstantva s vznamom m e n o " s a s t : pracova, linkova, slabikova, vypracova, trajkova, jamkova, zapracova
e

zo s u b s t a n t v n y c h z k l a d o v . T u m o n o rozliova robi t o , o v y j a d r u j e kskova, faulova, skicova, kopcova, ... biagova, cnova, ryhova, lakova, naolejova^ zkladn tokova, stohova, podstatn modelova, obchodova,

bodkova, centrova, bilancova

plnova, zbkova,

. . . S e m p a t r i a aj ich o d v o d e n i n y ako sa, odpracova kolkova, niklova,

sa, napracova

Desubstantva s v z n a m o m statnm menom peiatkova, asfaltova, poniklova, slova, pudrova, napudrova ifrova, naftainova, sa . ..

o p a t r i t m , o sa v y j a d r u j e z k l a d n m pod znmkova, chrmova, pocukrova premenova, olejova,

s tie a s t : menova,

popaprikova,

. . . Sem p a t r i a aj okolkova,

ich o d v o d e n i n y a k o menova

sa, vymenova,

D e s u b s t a n t v a s v z n a m o m p o u v a a k o n s t r o j , p r o s t r i e d o k t o , o sa p o m e n v a z k l a d n m p o d s t a t n m menom" skrutkova, bagrova, sa, kokova zbiova, snkova sa gumova, rntgenova, sa, palicova, filmova, telegrafova, nafilmova biova, gajdova,
1

s vemi a s t : valcova, plekova, veslova, hkova, lnkova sa,

kefova, betnova lyova sa, vykefova,

kameova, telefonova,

pachtova, . ..

akanovat,

rova,

lyikova

. . . Aj ich o d v o d e n i n y s a s t ; n a p r . : povalcova,

phkova,

D e s u b s t a n t v a s v z n a m o m b y t m , o sa p o m e n v a p o d s t a t n m m e n o m " s u menej a s t : baova, predsedova, dbaova, hosova, pregazdova, gazdova, uiteova, opanova, ofrova, pokibicova riaditeova, si ... sa ... podstatn sa, kazova, odvodeniny panova, kraova, kibicova . . . K n i m s

vygazdova,

D e s u b s t a n t v a s v z n a m o m ,,sprva sa alebo v y d v a sa z a t o , o sa p o m e n v a p o d s t a t n m m e n o m " s z r i e d k a v : baova, Desubstantva s vznamom m e n o " s tie a s t : sleinkova, kmotrkova z podstaty parkova, prmiova, odvodeniny naobedova napr.: sa, vagrkova zkladnho obedova, sa . . . -izova; axiomatizova, aromatizova, amortizova, romantizova, Vemi ast s d e s u b s t a n t v a , triumfova, knihova, raajkova, duinkova, sa ktormi bratrkova sa, p o u v a a k o oslovenie z k l a d n strkova ... deje letova, alrova, vyplvajce sviatkova, kdrova, prekdrova, zimova, stopova, sa v y j a d r u j

gazdkova

sa, mamikova substantva: lcova, prezimova,

nocova, rebova,

desiatova,

olovrantova zaparkova,

. . . P o d o b n e aj ich vystopova,

a k o prenocova,

K o d v o d e n m slovesm p a t r aj v i n a slovies z a k o n e n c h n a kompletizova,

civilizova, vitaminizova,

barbarizova, nazalizova, si

motorizova, realizova, scivilizova, ...

revolucionizova, politizova prepolitizova,

bolevizovat, odpolitizova sa,

kolorizova, napoliti-

. . . Z r i e d k a v e j i e s o d v o d e

n i n y a k o skompletizova, zova sa, zapolitizova

V e t k y t r i z k l a d n s k u p i n y slovies t o h t o v z o r u [ p r e v z a t n e o d v o d e n , p o t o m d e v e r b a t v n e a n a p o k o n d e s u b s t a n t v n e n e d o k o n a v sloves n a -ova s p o d n e s vemi p r o d u k t v n e . P r e t o sloves v z o r u pracova pracujem pred s t a v u j morfologick t y p , k t o r v celej m i e r e sli n a t v o r e n i e n o v c h nedo k o n a v c h slovies z d o m c i c h aj p r e v z a t c h z k l a d o v .

Vzor robi robm

Morfematick charakteristi ka

D o v z o r u robi robm p a t r i a sloves, k t o r m a j i n f i n i t v n u t e m a t i c k m o r f m u -i- a p r z e n t n t e m a t i c k m o r f m u -/0-. P r z e n t n t e m a t i c k m o r f m a -- sa s k r a c u j e p o d l h e j s l a b i k e : brni, kpi,

plieni, nti, ti, pi sa, hlbi, kmi ...

Nulov variant przentnej tematickej morfmy je v istch tvaroch: pros-0-ia, pros-0-iac, pros-0-iaci . . . J e t o v druhej podobe przentnho kmea. K o r e slovies v z o r u robi robm sa k o n v d y n a s p o l u h l s k u alebo sku
p i n u s p o l u h l s o k : robi, nosi, mki, krui, kroti, lovi, uplatni, bsni, boi, lozi, cti, hodi, vi; zudti, brojit, masti, nemi, soli, lomi, chrni, mliadi, madarit, lapi, anti, poisti bori, faji, ... hyzdi, sloveni,

N a konci k o r e a n e m e b y i b a t v r d s p o l u h l s k a k, g, h, ch, t, d, n, l.
M o r f e m a t i c k s t a v b a slovies v z o r u robi robm j e p r i e h a d n . T e m a t i c k m o r f m y s a v y l e u j aj p r i z k l a d n c h s l o v e s c h , n a j m p o r o v n a n m so slovami, k t o r s od n i c h o d v o d e n ; n a p r . : prosi prosba, nosi vyna,
krti skrutka ...

Lexiklna

charakteristika

P o e t slovies v z o r u robi robm je v e k . P a t r s e m n i e k o k o s l o v o t v o r n c h t y p o v . Rozliuj sa n a j m z k l a d n sloves a o d v o d e n s l o v e s . S k u p i n a z k l a d n c h slovies p o d a v z o r u robi robm j e sce vek, ale u nie je p r o d u k t v n a . R o z l i u j s a p r i t o m n e d o k o n a v a d o k o n a v sloves.
N e d o k o n a v z k l a d n s l o v e s s n a p r . : bai, eri, kvli, cibri, cti, cdi, hrozi, rodi, eri, hubi, dari sa, nti, dvi, hni, hoji, hovori, ri, razi, riei, ui (sa), di, chli sa, kadi, bedli, duri, koji bori, briedi sa, cedi, gni, kropi, sa, trati, doji, dusi, dychti, prti pi,

( = u k j a ) , kriesi, patri, snori, prosi, sopti,

lieni sa, lomi, vbi,

bi, mrholi, robi, rti lozi, vali, veli,

pi sa, pli, sa, snei, ii, vodi, moli vozi.

sa, keri nosi,

voli, zri,

. . . S e m mono zaradi

aj v i a c r z o v s l o v e s chodi,

D o k o n a v z k l a d n sloves s n a p r . : hodi, lapi, vrti nadabi, ... pusti, skoi, sbi, soti, streli,

chopi stpi,

sa, chyti, mari,

kpi, trafi,

kroi, zsobi, sa,

Sem p a t r i a aj o d v o d e n i n y z o b i d v o c h s k u p n a k o nabai precedi, zahodi, vyceri, odkpi; zacti, pusti seri, vyduri, vzkriesi, lomi sa, poskoi si, prisbi, poloi,

sa, rozbriedi sa, ...

sa, vyzri navrti

pomoli,

O d v o d e n sloves sa rozleuj n a niekoko n e r o v n a k o p o e t n c h t y p o v . D e v e r b a t v a s v z n a m o m k a u z a t v s m l o p o e t n , n a p r . : budi, hasi, zahasi, vari, hubi uvari, (k hyn), trpi, vyhubi, potrpi, poloi, utrpi, napoji, povesi. posadi, postavi, roztoi, vzbudi, toi,

D e a d j e k t v a s v z n a m o m f a k t i t v ,,robi, r e s p . u r o b i n i e k o h o , nieo t a k m , a k v z n a m m z k l a d n a d j e k t v u m " s p o e t n . P o u v a j sa n a j m p r e d p o n o v sloves. Niekoko p r k l a d o v : osladi, ochudobni, predi, zmki, plai, plni, znervzni, zavodni, zaplni, vyprzdni, pottni, ri, zvi, zni, rchli, hlbi, prehbi, uzdravi, urchli, zamokri, znrodni, zi, hotovi, sui, krivit, vysui, skrti, osvoji skrivi, kysli, obohati, dli, mki, si, krti,

rozri, zrodni, sti,

posloveni, scudzi,

nasti

. . . Tento slovotvorn vlastnos vy

t y p je p r o d u k t v n y . Deadjektva s vznamom nadobudn, resp. nadobda j a d r e n z k l a d n m a d j e k t v o m " s tie ast. S t o z v r a t n sloves, k t o r svisia s n e z v r a t n m i slovesami p r e d c h d z a j c e h o t y p u . Niekoko p r k l a d o v : jasni isti skrvavi sa, vyjasni sa, preisti sa, zlepi sa, krivi sa, poksi sa, otepli sa, krti sa, skrti sa, chladi sa, udomcni sa, tupi sa, otupi sa, sa, sa. sa, guati sa, zhori sa, schladi sa, upevni

sa, osamostatni

sa, pripodobni

S e m p a t r aj sloveso strmi

sa. Aj t e n t o s l o v o t v o r n t y p je p r o d u k t v n y . gleji, zaskli, soli, cukri, vpni, epi, rani, omasti, ozubi, paprii, veni, hori, masti, zsobi, uzdi, zamasti...

D e s u b s t a n t v a s v z n a m o m o p a t r i nieo n i e m " s vemi a s t . S t o i n n o s t n p r e c h o d n sloves, n a p r . : farbi, striebri, ozdobi, vlai, zafarbi, zlti, ati, zareazi, nagleji, krobi, slini, zauzli, mydli, dldi, zazubadli smoli, ... leti, okrdli, hnoji,

S e m p a t r i a aj ich o d v o d e n i n y , a k o popaprii,

osoli, presoli,

zasoli, pocukri,

J e to produktvny slovotvorn t y p . D e s u b s t a n t v a s v z n a m o m b y t m alebo s p r v a sa t a k a k o t o , o sa p o m e n v a z k l a d n m s u b s t a n t v o m " t v o r i a p o e t n s k u p i n u . P r k l a d y : vla-

dari,
i, pltni, mtoi, kmotri

tokri, sli,

drotri, mldeni, ndenni,

afri, dievi, rybri

hrobri, vdovi, ... speri,

novotri, paholi, cigni,

roni, hjnii, vazi, sa, chlapi

sedliai, mlynri, vlastenci, sa, kamarti

banvalai, kupi, sa,

vojeni,

susedi,

farmri,

feliari,

P o d o b n v z n a m m a j aj z v r a t n sloves blzni sa, erti sa, myi sa, kokoi sa, pni

sa, jei sa . . .

O b i d v e t i e t o s k u p i n y d e s u b s t a n t v s p r o d u k t v n e .

Vemi b o h a t s k u p i n u t v o r i a d e s u b s t a n t v a , k t o r m i s a v y j a d r u j d e j e v y p l v a j c e z p o d s t a t y veci p o m e n o v a n e j z k l a d n m s u b s t a n t v o m . S t o
sloves a k o liei, eli, reni, hniezdi, kdoli rozkonri brloi sa, poti kosi, .. . sa, pari sa, pri sa, veeri sa, kadi sa, tmi sa, mudi sa, eni sa, sa, sa, spoti sa, dni sa, rozodni brzdi, mudi, vetri, hrdlai, koreni, mui, triedi, toi, roi, sidli, kri, pelei, nti, slzi, hranii, vrcholi, plemeni,

S e m p a t r i a aj z v r a t n s l o v e s hmli sa, vei sa, slnisa,

vi sa, tvri sa, snai

sa, oteli sa, orebi

sa . . .

O b i d v e t i e t o s k u p i n y d e s u b s t a n t v s p r o d u k t v n e . Vcelku je cel v z o r robi robm p r o d u k t v n y , p r i o m n i e k t o r s l o v o t v o r n t y p y s ivo p r o d u k t v n e aj d n e s .

Vzor vidie vidm

Morfematick charakteristika

Do v z o r u vidie vidm p a t r i a sloves, k t o r m a j i n f i n i t v n u t e m a t i c k m o r f m u -ie\e- a p r z e n t n t e m a t i c k m o r f m u - / 0 - . P r z e n t n t e m a t i c k m o r f m a -- j e v d y d l h , l e b o n i k d y n e n a s l e d u j e p o dlhej slabike. Nulov variant przentnej tematickej morfmy je len v istch t v a r o c h : vid-O-ia, vid-0-iac, vid-0-iaci. J e t o v druhej podobe przentnho kmea. N e skracuje sa ani i n f i n i t v n a t e m a t i c k m o r f m a -ie- v i n f i n i t v e , l e b o n a s l e d u j e vdy po krtkej slabike. Monoftongick v a r i a n t infinitvnej t e m a t i c k e j m o r
f m y j e l e n v i s t c h t v a r o c h : vid-e-l, uvid-e-v, vid-e-n, vid-e-nie.

M o r f e m a t i c k s t a v b a slovies v z o r u vidie

vidm

je zreten.

Lexiklna

charakter

istika

P o e t slovies v z o r u vidie vidm je p o m e r n e m a l . P a t r sem u z a v r e t s k u p i n a z k l a d n c h n e d o k o n a v c h slovies. S t o t i e t o s l o v e s : bolie, bzdie,

upie,
K

dunie, vrtie,

hladie, sedie, zunie.

horie, sipie,

hrmie,

kypie, svrbie,

letie, umie,

mrzie, upie,

mrzie trpie,

sa, vidie,

musie, visie,

m$$lie prdie, vravie,

smrdie,

alej p a t r i a d o t o h t o v z o r u d o k o n a v sloves, k t o r s o d v o d e n p r e d p o n a m i o d u v e d e n c h z k l a d n c h slovies; n a p r . : zabolie, prebolie, zabzdie, naupie zahorie, vysedie, prevravie, sa, zadunie, zhrmie, nasedie zamrzie, utrpie, nahadie zahrmie, sa, posedie vytrpie, rozvravie zamyslie sa, zahadie vyhrmie, sa, vymyslie, si, zasipie, pretrpie, sa, sa, rozhorie vzkypie, namyslie sa, prchorie, uletie, vyhorie, pre preusa, presedie, navisie vykypie, prekypie, si, premyslie, zasvrbie, zazunie. zaumie, dovidie,

letie, zaletie, mie, vyumie,

zasmrdie, potrpie zavrtie,

si, uvidie,

zavravie,

dovravie,

Sloves v z o r u vidie vidm n e t v o r i a s l o v o t v o r n t y p , k t o r b y m a l viu ivos. T a k t o sa u nov sloves n e t v o r i a . N o ide o sloves, k t o r p a t r i a do zkladnej v r s t v y slovnej zsoby, a p r e t o sa vzor vidie vidm dr a k o v y h r a n e n morfologick t y p , i k e d je slovotvorn celkom n e p r o d u k t v n y .

Vzor kria krim

Morfematick charakteristika

Do vzoru kria krim p a t r i a sloves, k t o r m a j infinitvnu t e m a t i c k morfmu -a- a p r z e n t n t e m a t i c k morfmu -/0-. P r z e n t n t e m a t i c k morfma -- sa n i k d y neskracuje p o d l r y t m i c k h o k r t e n i a , lebo v e t k y sloves t o h t o v z o r u m a j k r t k u k o r e n n slabiku. N u l o v v a r i a n t t e j t o morfmy je v i s t c h t v a r o c h : kri-0-ia, kri-0-iac, kric-O-iaci. J e t o v druhej p o d o b e p r z e n t n h o k m e a . K o r e slovies vzoru kria krim sa kon n a spoluhlsku c, d, , alebo
n a s k u p i n u spoluhlsok , : kria, funda, pra, dra, praa, hvid'a ...

Morfematick
Lexiklna

s t a v b a slovies v z o r u kria

krim

je zreten.

charakteristika

Slovesn v z o r kria-krim je dos p o e t n . J e t o v a k u t a k m e r u z a v r e t s k u p i n a z k l a d n c h b e z p r e d p o n o v c h slovies t y p u kria a o d v o d e n c h p r e d p o n o v c h slovies t y p u zakria. Z k l a d n b e z p r e d p o n o v sloves s n e d o konav. Poda z a k o n e n i a k o r e a mono ich rozdeli d o iestich s k u p n .
Sloves dma, kua, rina, zvua s koreom kria, rya, na mea, c: baa, bla, mla, brina, mraua, krea, brna, mrna, bua, mna, bzua, kaa, pua, zura, .. . dua, dycha, fia, fra, fua, hra, hua, chra, jaa, joja, kvia, rua, ... durda, slua, erda, frnda, slya, nlea, ... ... sra zlea fxmda ... .. . lia sa, pia, pra, maua, skua, sveda sa, sya, kra, tra, vra,

Sloves s k o r e o m n a d: cvenda, Sloves s k o r e o m n a *; ua,

Sloves s k o r e o m n a : bea, lea, dra, Sloves s k o r e o m n a : blya pua, praa, svia, a, ua, Sloves s k o r e o m n a d: druda, trea,

sa, chrapa, vrea vrda hvid'a,

chrupa,

D o t o h t o v z o r u p a t r aj z k l a d n n e d o k o n a v sloveso spa spm. P r e d p o n o u o d v o d e n sloves s poetnejie a k o z k l a d n sloves. Niekoko

p r k l a d o v : zabaa, sa, vykria, sa, rozzvua vzblat, rozbua sa, zadycha rozkria prefrnda, sa, premla, napra, sa, zahua, zamla, sa, zajoja, sa, sa, nakaa zavra, vyslya, prekria, za erda, odmla rozpra

vypra

zadra, prespa,

vydra, vyspa,

prelea pospa

sa, vylea, si, prespa

odlea,

zapraa,

zavrea, sa

zavrda, .. .

zaspa,

sa, vyspa

sa, nasp

Medzi s l o v e s a m i v z o r u kria krim s j e d n a k primrne sloves, a k o pra, kria, tra, lea, dra, j e d n a k s e k u n d r n e sloves, zva o n o m a t o p o i c k h o r z u , a k o mea, erda, mrna, cvenda, ua, ua .. . Primrne

sloves t o h t o t y p u s a u n e t v o r i a . Ale s e k u n d r n e sloves o d v o d e n o d c i t o sloviec t v o r i a sa aj d n e s , p r a v d a , v o v e m i o b m e d z e n o m m n o s t v e . Vcelku n i e j e v z o r kria krim d n e s u p r o d u k t v n y , i ke j e t u e t e m a l monos t v o r i z v u k o m a l e b n sloves z i n t e r j e k n c h z k l a d o v . N o aj s t m t o t y p o m k o n k u r u j e ovea p r o d u k t v n e j t y p fika ( k t o r v a k p a t r d o
v z o r u chyta chytm).

Slovesn triedy
N a zklade spolonch morfematickch vlastnost tvarov mono slovesn v z o r y zadeli d o v c h s k u p n d o s l o v e s n c h t r i e d . T o t o z o s k u p e n i e m v z n a m n a j m p r e k o l s k p r a x , lebo s a n m u a h u j e z v l d n u t i e z l o i t h o systmu slovesnch tvarov. Slovesn t v a r y m o n o z o s k u p i d o s l o v e s n c h t r i e d alebo poda n e u r i t k o v e j t e m a t i c k e j m o r f m y , alebo p o d a p r t o m n k o v e j t e m a t i c k e j m o r f m y . T o j e zkladn triediace kritrium. Ostatn r t y morfematickej t r u k t r y sloves nch tvarov s iba pomocnmi kritriami. Triedenie p o d a n e u r i t k o v e j t e m a t i c k e j m o r f m y berie v i a c ohad n a t v o r e nie slovies a k o p o m e n o v a c c h j e d n o t i e k . P r e t o j e t o t o t r i e d e n i e v h o d n e j i e n a zachytenie vvinu jazyka, p r e historick g r a m a t i k u . Oproti t o m u triedenie poda prtomnkovej tematickej morfmy j e v h o d nejie n a z a c h y t e n i e s a s n h o s t a v u morfologickej s t a v b y j a z y k a . T u s a b e r do o h a d u p o d o b n v l a s t n o s t i s l o v e s n c h t v a r o v , a k sa u p l a t u j 11 p r i trieden t v a r o v i n c h s l o v n c h d r u h o v p o d s t a t n c h m i e n , p r d a v n c h m i e n , sloviek a z m e n . N a zklade zakonenia neuritkovho k m e a sa v slovanskch j a z y k o c h zalenili p r a v i d e l n sloves d o iestich t r i e d . T o t o t r i e d e n i e j e starie. N a slo v e n s k m a t e r i l h o a p l i k o v a l J . D a m b o r s k . V t o m t o t r i e d e n sa p r i h l i a d a l o viac n a h i s t o r i c k f a k t y a k o n a d n e n s t a v j a z y k a , lebo s a z a k r i t r i u m t r i e d vzali h i s t o r i c k y n a j s t a r i e d o l o e n a l e b o a e t y m o l o g i c k y r e k o n t r u o v a n t v a r y . V t o m t o t r i e d e n j e es s l o v e s n c h t r i e d . I . t r i e d a n e m infinitvnu k m e o t v o r n p r p o n u a rozleuje s a p o d a zakonenia k o r e a n a t y r i v z o r y : nies-, a-, trie-, pi-; I I . t r i e d a m infinitvnu k m e o t v o r n i i p r p o n u -n- a rozleuje s a n a d v a
v z o r y : mi-n-, v z o r y : rozum-ie-, pad-n-; vid-ie-, dr-a-;

I I I . t r i e d a m i n f i n i t v n u k m e o t v o r n p r p o n u -e- a rozleuje s a n a t r i

I V . t r i e d a m infinitvnu k m e o t v o r n p r p o n u -i- a o b s a h u j e j e d e n v z o r :
pros-i-;

V. t r i e d a m infinitvnu k m e o t v o r n p r p o n u -a- a rozleuje sa n a t y r i

v z o r y : vol-a-, kup-ova-. ps-a-, br-a-, hr-ia-;

V I . t r i e d a m infinitvnu k m e o t v o r n p r p o n u -ova- a o b s a h u j e j e d e n v z o r D n e n s t a v j a z y k a m t a k r t y , k t o r sa n e d a j zladi s u v e d e n m h i s t o rizujcim t r i e d e n m . N a p r k l a d p r i slovesch v z o r u min dnes u ako hada morfematick s t a v b u mi-n- lebo s a m o h l s k o u z a k o n e n k o r e sa p r i vine sem p a t r i a c i m slovies u nepociuje. Ovea zretenejie je lenenie min--. T e n t o p r e s u n m o r f e m a t i c k h o v k a sa iastone u s k u t o n i l aj p r i vzore padn, ale l e n v t o m zmysle, e p v o d n k m e o t v o r n p r p o n u -nr o z k l a d m e n a d v e zloky, t a k e j e t u lenenie pad-n--. P o d o b a padn- sa u p l a t u j e a k o z k l a d v e t k c h t v a r o v (okrem t v a r o v p r t e r i t a a k o n d i c i o n l u ) , ale n e u p l a t u j e sa v derivcii. M o r f e m a t i c k t r u k t r u slovies v z o r u kupovat m o n o c h p a t a k t o : kup-ov-a-. Z k l a d kupov- sa u p l a t u j e aj v derivcii, n a p r . v o d v o d e n c h slovch t y p u cestovn, pracovn, hodovnk, harcomk. P o d o b n e a n i t r e t i a , a n i p i a t a t r i e d a n e m v s a s n o m j a z y k u j e d n o t n cha r a k t e r i s t i k u infinitvneho k m e a . Sloves v z o r u dra a v z o r u hria m a j i n k m e o t v o r n p r p o n u a k o o s t a t n v z o r y t r e t e j , r e s p . piatej t r i e d y .
}

S a s n s t a v sloveniny lepie v y s t i h u j e z o s k u p o v a n i e v z o r o v d o t r i e d p o d a zakonenia p r z e n t n h o k m e a . Aj t e n t o p r i n c p t r i e d e n i a je v slavistike s t a r . Pouil h o A. L e s k i e n . V p o d r o b n o s t i a c h sa v a k n e d u p l a t n i r o v n a k t r i e denie v o v e t k c h s l o v a n s k c h j a z y k o c h , lebo sa p r i h l i a d a n a i c h diferenciciu. Kee p r z e n t n k m e v e t k c h slovies m d v e p o d o b y , ich z a k o n e n i e me by d o s t a u j c i m k r i t r i o m j e d n o t l i v c h t r i e d . V r m c i t r i e d sa v z o r y vyleuj n a z k l a d e o s t a t n c h m o r f e m a t i c k c h v l a s t n o s t . V tomto trieden je p tried. I . t r i e d a m p r e z e n t m i t e m a t i c k m o r f m u -ajaj- a m j e d e n v z o r :
chyt--m rozum-ie-m nes-ie-m tr-ie-m hyn-ie-m ber-ie-m chyt-aj- chyt~a-;

II. trieda m prezentmi tematick

rozum-ej- nes- tr~ hyn- nies-, hyn--, br-a-; rozum-ie-;

morfmu

-iejej-

a m jeden

vzor:

I I I . t r i e d a m p r e z e n t m i t e m a t i c k m o r f m u -ie/0- a m t y r i v z o r y :
trie-,

ber-

I V . t r i e d a m p r e z e n t m i t e m a t i c k m o r f m u -e/0- a rozleuje sa n a p vzorov:

e-e-m n-e-m e- ces-a-, n- a-,

chudn-e-m zuj-e-m pracuj-e-m

chudn- zuj- pracuj-

u-,

chudn--, pracov-a-;

V. t r i e d a m p r z e n t n t e m a t i c k m o r f m u vzory:
rb--m vid--m kric-i-m rob-ia vid-ia kri-ia rob-i-, vid-ie-, kric-a-.

-/0- a rozleuje sa n a

tri

1. Pri vzoroch chyta a rozumie mme zkladn a rozren podobu przentnej tema tickej morfmy -/aj-, -ie/ej-. Spoluhlska j m tu povahu spojovacieho elementu stoja ceho medzi dvoma voklmi. Ale uplatuje sa u aj odvodzovac zklad zhodn s druhou podobou przentnho kmea: (daj-) smerodajn* predajn . . . 2. Pri vzoroch u a pracova m spoluhlska j v przentnch tvaroch takisto povahu spojovacieho elementu: stoj medzi dvoma voklmi. Mono ho vak poklada u aj za as pomenovacieho zkladu, ako na to ukazuj derivty typov ijac, cujn, sejba, lejr. 3. Na rozdiel od tradinch vzorovch slovies uvdzame sloves, ktorch morfema tick truktra je priehadn, ktor maj vetky tvary a ktor maj najviu pravidel nos.. Preto sa ukazuje ako vhodn zameni star vzorov sloves vola, min, pi a dra no?vmi vzorovmi slovesami chyta, hyn, u a kria. Okrem toho vzory pi a hria treba zli do jednho vzoru v.

asovanie slovies (Konjugcia)

Urit a neurit tvary
a s o v a n i e ( k o n j u g c i a ) je t v o r e n i e v e t k c h s l o v e s n c h t v a r o v . P r e t o e s a s l o v e s n m i t v a r m i v y j a d r u j g r a m a t i c k v z n a m y ( a k o aj v z a h y s l o v e s a k i n m s l o v m v o v e t e ) , z k l a d n m d e l i d l o m g r a m a t i c k c h t v a r o v je u p l a t nenie j e d n o t l i v c h k a t e g r i . P o d a t o h o k r i t r i a r o z d e u j e m e v e t k y s l o v e s n tvary na urit a neurit. Urit slovesn t v a r y v y j a d r u j p r e d o v e t k m k a t e g r i u spsobu a k a t e griu asu. S t o t e d a t v a r y o z n a m o v a c i e h o , p o d m i e o v a c i e h o i r o z k a z o v a c i e h o spsobu a p r t o m n h o , m i n u l h o i b u d c e h o a s u . K a t e g r i a o s o b y n i e j e nevyhnutnou sasou v z n a m u uritch t v a r o v , lebo j u obsahujii len o s o b n t v a r y o s o b n c h slovies. N e o s o b n t v a r y n e o s o b n c h a n i o s o b n c h s l o v i e s k a t e g r i u o s o b y n e v y j a d r u j , h o c i aj t i e t o t v a r y v y j a d r u j k a t e g r i u s p s o b u a k a t e g r i u a s u , t a k e s p l n o h o d n o t n m v r a z i v o m a k t u a l i z c i e (v r m c i jednolennej v e t y ) . U r i t s l o v e s n t v a r y r o z l e u j sa p o t o m n a u v e d e n o m zklade n a osobn a neosobn t v a r y . Neurit slovesn t v a r y nevyjadruj kategriu spsobu, ani k a t e g r i u asu, ani k a t e g r i u o s o b y , t a k e n i e s p l n o h o d n o t n m v r a z i v o m a k t u a l i z c i e . I b a

v druhotnej funkcii, aj t o len za i s t c h okolnost, pouvaj sa v p r s u d k u dvojlennch viet alebo v o v e t n o m zklade j e d n o l e n n c h viet. N e u r i t s tieto slovesn t v a r y : neuritok, preehodnk, inn prastie p r t o m n , inn prastie minul, t r p n prastie a slovesn p o d s t a t n m e n o . Ostatn slovesn kategrie neprichdzaj d o v a h y pri z k l a d n o m trieden slovesnch t v a r o v , a t o n a j m preto, e sa v l a s t n e t k a j slovesa ako celku. S to nielen lexiklnogramatick kategrie v i d u a intencie, ale aj k a t e g r i a slovesnho rodu. T t o sa u p l a t u j e t a k v u r i t c h , a k o aj v n e u r i t c h t v a r o c h . Podobne je t o s kategriou zhody, k t o r sa u p l a t u j e v rmci u r i t c h t v a r o v pri osobnch t v a r o c h ( = zhoda p r s u d k u s p o d m e t o m ) , a k o aj v r m c i neuri tch t v a r o v pri prast ( = zhoda p r v l a s t k u , resp. d o p l n k u s" n a d r a d e n m p o d s t a t n m m e n o m alebo zmenom). Niektor neurit slovesn t v a r y m a j aj ist g r a m a t i c k v l a s t n o s t i mien. Prastie m kategriu z h o d y ako p r d a v n m e n ( = z h o d a v sle, p d e a rode); prastie sa sklouje s n a d r a d e n m p o d s t a t n m m e n o m . Slovesn p o d s t a t n meno m kategriu p d u , sla a r o d u a k o p o d s t a t n m e n . P r a s t i a a slovesn p o d s t a t n meno sa p r e t o h o d n o t i a aj a k o m e n n t v a r y slovies. Preehodnk v a k nie je m e n n t v a r , ale p r i o m sa u p l a t u j prectikatvne kategrie spsobu, asu a osoby v tlmenej forme. P r e t o p r e e h o d n k m v d y polovetn platnos. Ani neuritok n e m p o v a h u m e n n h o t v a r u , lebo n e m nijak m e n n kategriu ani v tlmenej forme. N e u r i t o k je z v z n a m o v e j s t r n k y z k l a d n slovesn t v a r , v k t o r o m sa jednotliv slovesn kategrie pociuj ako l a t e n t n .

Jednoduch a zloen tvary

Poda zloitosti rozdeujeme slovesn t v a r y n a j e d n o d u c h a zloen. Delid lom je t u p o m e r slovesnho t v a r u k slovu a k o s a m o s t a t n m u a vo v e t e premiestnitenmu r a d u fonm. J e d n o d u c h slovesn t v a r sa r o v n j e d n m u slovu. G r a m a t i c k m o r f m y maj t u spravidla p o v a h u p r p o n y . S n a konci slovesnho t v a r u : aka-, cak-m, akaj- . . . V slovenine niet p r p a d u , e b y g r a m a t i c k morfma mala p o d o b u infixu. Osobitn p r p a d p r e d s t a v u j j e d n o d u c h t v a r y f u t r a t y p u polet, lebo g r a m a t i c k v z n a m sa v nich vyjadruje p r e d p o n o u : po-let. T t o p r e d p o n a je g r a m a t i c k (vyjadruje f u t r u m ) a n e m v p l y v n a v i d slovesa: polet je t v a r futra n e d o k o n a v h o slovesa letie. V imperatvnych tvaroch pod, pome, pote je takisto predpona po-. Je to od pvodu, geneticky i funkne in morfma ako predpona po- v predponovom futre typu polet. Tto predpona po- v imperatve pod je przdna morfma; nem nijak obsah a nem nijak funkciu v morfematickej truktre tvarov pod, pome, podte.

Zloen s l o v e s n t v a r s a s k l a d z d v o c h a l e b o v i a c slov m a j c i c h h o d n o t u samostatnch a v o vete premiestnitench r a d o v fonm. Rozliuj sa d v a t y p y zloench s l o v e s n c h t v a r o v : o p i s n t v a r y ( p e r i f r a s t i c k f o r m y ) a z v r a t n t v a r y (reflexvne f o r m y ) . V o p i s n c h t v a r o c h g r a m a t i c k o u zlokou j e s p r a v i d l a f o r m l n e , o p i s n sloveso by. I b a v o p i s n o m p a s v e s a p o u v a aj o p i s n sloveso bva. Od opisnho, formlneho slovesa by, resp. bva (ktor m lohu gramatickej morfmy, teda asti tvaru) treba odliova sponov sloveso, kopulu by, resp. bva. Spona nie je asou tvaru: sama m tvary, lebo je to samostatn lexma. Ale ako pomocn sloveso nem hodnotu samostatnho vetnho lena. Spona je asou vetnho lena, t z v . zloe nho vetnho lena: spolu s tzv. prisponovm vrazom tvor jeden vetn len n a zklade recipronho vzahu. Prisponov vraz m i rozlin slovnodruhov hodnotu, me t o by substantvum, adjektvum, pronomen, numerle, adverbium, verbum. Napr.: by
uiteom, by zdrav, by zamrznut . . . by n, byt prv\ by neskoro, by cti, by prekvapujci, by unaven,

V z n a m o v sloveso s a z a s t u j e n a t v o r b e t v a r u n i e l e n l e x i k l n o u a s o u , ale aj g r a m a t i c k m i p r o s t r i e d k a m i , t a k e v o p i s n c h t v a r o c h s a g r a m a t i c k vznam vyjadruje komplexom morfm. Opisn t v a r y s a p o u v a j n a v y j a d r e n i e f u t r a , p r t e r i t a , a n t e p r t e r i t a , kondicionlu a pasva. Od opisnho pasya treba odliova spojenia typu by unaven, a trpn prastie s vznamom dosiahnutho stavu. v ktorch je spona by

V tvaroch podmieovacieho spsobu je dleitou sasou t v a r u s a m o s t a t n g r a m a t i c k m o r f m a by: hovoril by som, bol by som hovoril ... Z v r a t n s l o v e s n t v a r o b s a h u j e g r a m a t i c k m o r f m u sa, k t o r o u s a v y j a d r u j e p r z n a k o v p o u i t i e slovesa v o v e t e . Rozliuje s a z v r a t n t r p n t v a r a z v r a t n neosobn t v a r . Z v r a t n t r p n t v a r v y j a d r u j e , e p o d m e t o m v e t y j e d e j o m z a s i a h n u t v e c
(paciens d e j a ) : dom sa stavia, lennej v e t e : ide sa, ilo knihy sa vydvaj sa pracova ... .. .

Z v r a t n n e o s o b n t v a r v y j a d r u j e , e o s o b n sloveso j e p o u i t v j e d n o
sa, bude

Gramatick morfmu sa vo zvratnch tvaroch treba odliova od lexiklnej morfmy sa vo zvratnch slovesch typu b sa, rozbehn sa, narobi sa . . . , ako aj od zvratnho zmena sa vo vrazoch typu 'umva sa, holi sa, osoova sa . . . V stavbe sasnho jazyka ide t u o tri homonymn jednotky. Zloen s l o v e s n t v a r y t v o r i a i a s t k o v s s t a v y r o v n a k o v y b u d o v a n c h j e d n o t i e k . P r e t o p o k l a d m e z a zloen t v a r y aj t a k leny s s t a v y , k t o r nemaj prslun s a m o s t a t n gramatick morfmu. S t o n a p r . t v a r y 3. o s . s g .
a p l . p r t e r i t a a k o n d i c i o n l u : robil, bol by robil, boli by robili ... robili; bol robil, boli robili; robil by, robili by;

Gramatick morfma z tvarov 3. os. sg. a pl. zaala vypadva od 15. storoia a celkom zanikla a v 19. storo. Tieto zloen tvary prekonali teda vvin paraleln s vvinom jednoduchch tvarov pre 3. os. sg. Preto v obidvoch typoch tvarov mono hovori o nulovej gramatickej morfme: robil-, rob- . . .

Osobn a neosobn tvary

A. Osobn t v a r y maj osobn sloves. Osobnmi t v a r m i slovesa v y j a d r u j e m e g r a m a t i c k kategrie osoby a sla. Tieto t v a r y sa skladaj z t v a r o t v o r n h o z k l a d u a gramatickej m o r f m y . Gra matick morfma m v rmci j e d n o d u c h c h slovesnch t v a r o v p o d o b u afixu-prpony a v r m c i zloench a opisnch slovesnch t v a r o v p o d o b u samo statnej morfmy. V indikatve p r z e n t a s tieto osobn p r p o n y : 1. os. sg.-m 1. os. p l . -me 2. os. sg. - 2. os. p l . -te
3. os. sg. -0 3. os. p l . -\-u, -iaj-a

V t v a r e 3. osoby plurlu maj p r p o n u -ia sloves vzorov prosi

vidie broja, vidm hoja a kria krim, ... striehnu, opu sa, mu, prdu .. . vedie viem, st stojm boja sa a b sa bojm

prosm,
jem,

a k o aj n e p r a v i d e l n sloves jes

sa. V a r i a n t -a j e p o s p o l u h l s k e j :

sa, stoja,

P r p o n a - je v o s t a t n c h pravidelnch i n e p r a v i d e l n c h slovesch. V a r i a n t -u
je p o dlhej s l a b i k e : vldnu,

Tieto p r p o n y sa pripnaj k p r z e n t n m u z k l a d u . V i m p e r a t v e s t i e t o osobn p r p o n y : 1. os. pl. -me 2. os. sg. -0 2. os. p l . -te Tieto p r p o n y sa pripnaj k i m p e r a t v n e m u z k l a d u : sko-0, -me, -te; volaj-0, -me, -te; padni-D, -me, -te; nespi-0, -me, -te; pus-/pusti-0, -me, -te . .. V zloench t v a r o c h p r t e r i t a a kondicionlu sa kategria osoby a k a t e g r i a sla v y j a d r u j s a m o s t a t n m i osobnmi morfmami v sxihre s prslunou morfmou asu. 1. os. sg. som 1. os. p l . sme 2. os. sg. si 2. os. p l . ste 3. os. sg. 0 3. os. p l . 0 T u sa kategria sla vyjadruje d v o m a p r o s t r i e d k a m i , o z o d p o v e d s t a v b e zloenho t v a r u : v o l a l - som volal-i sme, volal-0 si volal- ste, volal-0 volal-i 0 . . . V tvaroch prterita a v tvaroch kondicionlov vo vedajch vetch sa niekedy vy nechva osobn morfma, ale potom sa mus poui na vyjadrenie osoby osobn zmeno;

najastejie ide o 1. os. sg. kondicionlov: keby ja vedel, heby ja bol vedel . . . Zriedkavejie

je to v 1. os. sg. prterita: ja urobil, ja mal .. .

Ved Matka, Boe mj, keby ja bola Marka!" odvrvala si Katrua, ked odchodila od brata, ( K U K U N ) A ja by ich bol zahnal, ale som sa vlka bl . . . ( P I E S E ) Inam zval svoje nose: ja ich vlil posia doxfJ ( H V T E Z D O S L V )

V b s n i c k o m t l e alebo a k o c h a r a k t e r i z a n p r o s t r i e d o k s a v t v a r o c h kondicionlu p o u v a m i e s t o m o r f m by som s t i a h n u t m o r f m a bych. P o d o b n e aj miesto spojen keby som, aby som p o u v a s a s t i a h n u t t v a r kebyoli, abych. Tej nemohol bych ubli,/m v oku tostiv svit. ( H V I E Z D O S L A V ) Kebych kriela mala, ako hrdlika m,/ver bych nesedela veer na podstene/sarnuik sama. ( H V I E Z D O S L A V ) Ete bych si skorej pohubil, ak by som bol neprleit." Kozhodol sa radej nechodi, ( L A C K O V )
c

Morfma 2. o s . sg. m n i e k e d y , n a j m v b s a c h , t v a r s e l i d o v a n o u s a m o h l s k o u : s\ J e t o v o v e t k c h o p i s n c h t v a r o c h . T e n t o e l i d o v a n t v a r m o r f m y s a pe spolu s p r e d c h d z a j c i m slovom, b e z o h a d u n a s l o v n o d r u h o v p o v a h u t o h t o slova. Ta dospelas% ha, prou ivota, drah zrca krmy! ( H V I E Z D O S L A V )
..
. (HVIEZDOSLAV)

koly buduj, abys' vldal

V t v a r o c h f u t r a s a k a t e g r i a o s o b y a k a t e g r i a sla v y j a d r u j e l e n p r p o nami v samostatnej morfme majcej v z n a m futra. 1. os. sg. ( b u d e ) m 2. o s . sg. (bude)s 3. os. s g . (bude)# 1. o s . p l . ( b u d e ) m e 2. o s . p l . (bude)e 3. o s . p l . (bud)2

V zloench t v a r o c h o p i s n h o p a s v a sa k a t e g r i a o s o b y a sla v y j a d r u j e t v a r m i opisnho slovesa by, k t o r m a j l o h u g r a m a t i c k e j m o r f m y . I d e o p l n s s t a v u o s o b n c h t v a r o v t o h t o slovesa: i n d i k a t v p r z e n t a , p r t e r i t a a futra, k o n d i c i o n l p r z e n t a a p r t e r i t a , i m p e r a t v : som volan . ..; bol som
volan . . .; budem . .. volan . . . ; bol by som volan . . .; bol by som bval volan . ..; bu volan

Osobn t v a r y s a sce p o u v a j i i s p r a v i d l a b e z o s o b n c h z m e n , s k t o r m i sa zhoduje i c h g r a m a t i c k v z n a m , ale v p r p a d e p o t r e b y m e sa v o v e t e poui aj t o t o z m e n o . P o d o b n e a k o p r i o s o b n c h z m e n c h j e aj p r i s l o v e s c h es r o z l i n c h t v a r o v n a rozlenie t r o c h osb v d v o c h slach. T t o s s t a v u t v a r o v m a j v a k len osobn sloves. O s o b n e p o u i t n e o s o b n sloves m a j l e n t v a r y 3 . o s o b y
o b i d v o c h sel: lstie pr, vlasy pria . ..

Osobn t v a r y , p r i k t o r c h m o n o poui o s o b n z m e n o , v y j a d r u j d e j e prisudzovan uritmu a jedinenmu podmetu. Tieto z m e n v a k n e m o n o poui, a k s a slovesn o s o b n t v a r y v z a h u j n a n e u r i t a l e b o v e o b e c n podmet. V t o m t o prpade mono neurit p o d m e t vyjadri iba slovami niekto,

ktosi,
lovek,

nieo,

osi, k m veobecn p o d m e t mono vyslovi slovami udia,

nikto, nik.

vetci,

ktokovek,

Ak sa neuritm subjektom chpe osoba (neurit osoba), sloveso je v tvare 3. os. sg. maskulna. Osobn neurit subjekt je ast v prirovnaniach: Diea jac, akoby ho na noe bral {akoby ho n i e k t o na noe bral). Ak sa neuritm subjektom chpe vec, sloveso je v tvare 3. os. sg. neutra. Je astej pri opise a rozprvan: Na povale puklo ( = na povale osi puklo). Vo v e t c h so veobecnm subjektom p o u v a m e t v a r y v e t k c h osb, ale v d y s t o t v a r y maskulna, lebo veobecn s u b j e k t sa h o d n o t a k o o s o b n :
lovek, udia, vetci, ktokovek, nik.

Od d v o j l e n n c h viet s n e u r i t m v e c n m p o d m e t o m , k t o r s c h e m a t i c k y m o n o z a c h y t i a k o (X) P , t r e b a odliova v a r i a n t jednolennej v e t y so v e o b e c n m u k a z o v a c m z m e n o m to, k t o r sa d s c h e m a t i c k y zachyti a k o X F. Z m e n o m prevane citov v z n a m . Sloveso je alebo neosobn, alebo osobn (lene v t o m t o p r p a d e je v n e o s o b n o m t v a r e ) . Noe vakver vmi to hrm e pri vaej ihle? ( K U K U N ) Poriadne to vo mne heglo, ale boles som nectil, ( M O R I C ) Rozpojil prsty, zakliesnut do seba, a to v tichu prasklo, a znovu ich spojil, ( M I N ) B . N e o s o b n t v a r y m a j aj neosobn, aj osobn sloves. N e o s o b n sloves pouit v p v o d n o m v z n a m e m a j u r i t t v a r y , pri k t o r c h sa p o d m e t vyjadri neme ani o s o b n m z m e n o m , ani i n m slovom. Tieto t v a r y n e o s o b n c h slovies neobsahuj k a t e g r i u osoby ani sla, hoci s z h o d n s t v a r m i 3. osoby sg. n e u t r a osobnch slovies. S t o t e d a z hadiska g r a m a t i c k c h kategri neosobn t v a r y . Na pozad rozvinutej kategrie osoby a sla a gramatickho rodu mono chpa 3. os. sg. neutra ako neutralizciu protikladov osoby, sla a rodu. V rmci kategrie sa protiklady ruia a cel kategriu zastupuje tvar, ktor je in nositeom bezprznakovho lena protikladu. S t o p r e d o v e t k m sloves, k t o r m i v y j a d r u j e m e prrodn, atmosferick deje, psychofyzick s t a v y a t z v . t a j o m n deje, a k o n a p r . : prat, mrzn, hrmie,
svita, upie vodi stmieva niekomu, ... sa, otepli smdi sa, ochldza omna sa; odahn niekoho, niekomu, plua strai, niekomu, mta, niekoho, oziaba niekoho;

Bol to vyhrav zvuk a poslanca Ferkodia v teplom zvrchnku zamrazilo, ( M I N ) Ked sa zveerilo a zvalila sa tma, zaali si pri brehu Hlbokho potoka svieoku, aby do nastvajcej prce lepie videli, ( H E K O ) N e o s o b n t v a r y m a j v a k aj osobn sloves. S t o urit t v a r y d v o j a k h o d r u h u : j e d n a k n e z v r a t n , j e d n a k z v r a t n neosobn t v a r y . N e z v r a t n neosobn t v a r y osobnch slovies sa r o v n a j n e u t r a l i z o v a n m u lenu k a t e g r i e osoby, sla a m e n n h o r o d u , t e d a t c h kategri, k t o r sa k p r s u d k o v m u slovesu dostvaj od p o d m e t u v e t y .

Tieto n e z v r a t n n e o s o b n t v a r y m a j iba sloves, k t o r m i sa vyslovuj deje p o d o b n e j p o v a h y , a k o s p r r o d n , psychofyzick a t a j o m n deje. S t o n a p r .

sloves hua, zahlui, dunie, zabi, kvapka, porani, tiec, aha, fka, dodrzga, zavali pripeka, . .. dusi, trias, umie, zasypa,

Povetrie bolo neobyajne nabit elektrinou. Zatrealo, zapralo, zahualo . . . Tam mi odvaclo moju vlastn, ( M I N ) Uhni sa, ved a rozpu! ( T L A ) Ranen a o tu had? Kde a ranilo? V ej zemi?" ( M I N ) Len pozor, aby vm nefrklo do o! ( Z E L I N O V ) Igor sa do koly nevrtil. Ma nedurila sen jej ovialo. ( J A K )
(ONDBEJOV)

Z v r a t n neosobn t v a r y m a j n e z v r a t n o s o b n sloves. S t o urit t v a r y skladajce sa z n e u t r l n e h o o s o b n h o t v a r u a s a m o s t a t n e j gramatickej mor

f m y sa: hovor sa, hovorilo sa, bude sa hovori, hovorilo by sa ... Frfla m frfle, ale ije sa pohodlnejie ako voakedy, ( T L A ) Hodne sa tlieskalo po Duchoovej zdravici, ( B A R ) Nerstlo sa vtedy dobre ani trve a prce na lkch sa oneskorili, ( C H R O B K ) Ani trochu ju nemlilo, e sa renilo, ( T A T A R K A ) Ani otcovi sa o tom nepovie, ( R Z U S ) S uitekou je vie trpenie, ne sa predpokladalo, ( H E K O ) O takch veciach sa neartuje! ( C D R A )

T i e t o t v a r y sa p o u v a j v o v e t n o m z k l a d e jednolennej v e t y ; riei sa nimi r o z p o r medzi v e t n o u k o n t r u k c i o u (jednolenn v e t a ) a i n t e n n o u h o d n o t o u p o u i t h o slovesa (osobn sloveso), p r i o m sa intencia slovesa n e p o zmeuje. Rozlin tvary slovesa treba vyklada ako tvary skladajce sa z tvarotvornho zkladu a z gramatickej morfmy. Ale neosobn zvratn tvar volalo sa mono prve s prihliadnutm na jeho vznik chpa ako pvodn spojenie dvoch hotovch jednotiek neosobnho slovesnho tvaru volalo a zvratnho sa, ktorm sa naznauje vylenie gramatickho podmetu. Z vvinovho hadiska je teda vhodnej termn bezpodmetov zvratn tvar, avak termn neosobn zvratn tvar je vhodnej z hadiska miesta tchto tvarov v systme slovesnch tvarov vbec. A k je v zloenom v e t n o m z k l a d e niekoko n e o s o b n c h z v r a t n c h t v a r o v , morfma sa p o u v a sa len r a z .
f

Dos na tomv povstan sa bojovalo, padalo a umieralo spolone, (HEKO)Spojovalo, rojilo sa mu v hlave, ( K A L I N I A K ) P r a v d a , a k slovesn t v a r y nie s pri sebe, m o r f m a sa o s t v a pri k a d o m z nich. T a k je t o aj v s v e t . Iba e sa o vaom rode vedelo pred tristo rokmi, a o mojom sa mlalo, Keby sa t u bolo od jari sedelo, bolo by sa vedelo, ( K U K U N )
(KUKUN)

C. R o v n a k o a k o u v e d e n o s o b n a n e o s o b n t v a r y t r e b a posudzova aj z v l t n e osobn a n e o s o b n slovesn k o n t r u k c i e , k t o r m i sa v z a r a d e n d o asu a spsobu vyslovuje v s l e d n s t a v (ie s t a v d o s i a h n u t v y k o n a n m deja). G r a m a t i c k k a t e g r i e o s o b y a sla, a k o aj asu a spsobu sa v y j a d r u j t v a r m i p o m o c n h o slovesa ma a l e b o byt, k m s m v s l e d n s t a v sa v y j a d r u j e

- t r p n m p r a s t m v z n a m o v h o slovesa. P o m o c n sloveso by m existencion l n y v z n a m . P o p r i o m sa p o u v a j aj s p o n o v sloves bva, ostva,

osta, zostva, zosta.

P r i s p o n e by i d e o n e o s o b n v r a z , k t o r je z k l a d o m jednolennej v e t y , h o c i t r p n p r a s t i e p a t r o s o b n m u slovesu: je napeen, je dohovoren, bolo

zahlsen, rozmyslen, je poat, bude ostalo postaran, nerozhodnut, . .. je nasypan, bude popraven, bude bolo prebrat, je bva bolo nasmraden, nafajcen, nadchan,

bolo pooran

Alara: Dobre si rozmysli, o rob! Z u z k a : U je rozmyslen, ( T A J O V S K ) A vdy je u vopred postaran o vek pozornos, s ktorou sa takto zameran diskusie a lnky prijmaj, ( T L A ) A j t r p n p r a s t i e n e o s o b n c h slovies m t u v z n a m v s l e d n h o s t a v u : je
napran, je vyjasnen bolo orosen, ... bude zamrznut, je naviate, bolo nasnezen, je zaoblacen,

Teraz u je dos napran, bude sa dobre ora. (rzus) U iste, trebrs je zaoblacen, vyzeraj prv hviezdu, ( T A J O V S K ) K vm sa to do vku ako ide, a e je zamrznut, ku sa nohy. ( T I M R A V A ) O s o b n v y j a d r e n i e o b s a h u j e posesvnu s p o n u ma. P r e d m e t sa n e m e v y j a d r i , m sa u k a z u j e , e slovo ma je t u p o m o c n . So s p o n o u ma s a s p j a t r p n prastie o s o b n c h slovies astejie a k o t r p n p r a s t i e n e o s o b n c h slovies. I d e v d y o d o k o n a v sloveso. Gazda i paholok, len mi dajte, ja nemm prebrat, nevydaril. Mali sme zaoblacen. (zus)
(TAJOVSK)

Tento vlet sa nm

Rodov a bezrodov tvary

P r e t o e g r a m a t i c k r o d (t. j , m e n n rod) sa d o s t v a k slovesu z h o d o u , u p l a t u j e sa len v t c h s l o v e s n c h t v a r o c h , k t o r m i sa v y j a d r u j e g r a m a t i c k p o d r a d e n o s slovesa p o d s t a t n m u m e n u . Z u r i t c h t v a r o v s t o n i e k t o r o s o b n t v a r y a z n e u r i t c h t v a r o v s t o p r a s t i a : t v a r y , k t o r m a j adjektvny charakter. R o d o v slovesn t v a r y m a j v z k l a d e prastie alebo p v o d n p r a s t i e . I d e o p r a s t i a p o u i t s a m o s t a t n e , alej o t r p n p r a s t i e v r m c i opisnho p a s v a , a k o aj o p v o d n 1-ov prastie v r m c i p r t e r i t a a k o n d i c i o n l u .
P r k l a d y : pochodujci, -, -; minul, -a, -o; bol, -a, -e; zavolav, -a, 4a, -ie; rezan, -a, -o ... -, -; som volan, -o by sa predstavil,

Z h o d o u sa p r e n a j n a s l o v e s n t v a r v e t k y t r i m e n n r o d y : m a s k u l n u m , f e m i n n u m i n e u t r u m . U p l a t n e n i e j e d n o t l i v c h r o d o v je v a k rozlin. V r m c i u r i t c h s l o v e s n c h t v a r o v sa v e t k y t r i r o d y u p l a t u j len v singu l r i . V 3. os. sg. i d e o g r a m a t i c k r o d v p l n o m zmysle, t a k e v e t k y t r i r o d y

sa u p l a t u j p r a v i d e l n e . A l e v 1. a 2. osobe sg. i d e v z k l a d e o p r i r o d z e n r o d , t a k e sa p r a v i d e l n e u p l a t u j e l e n m a s k u l n u m a f e m i n n u m . T o j e z h o d a poda z m y s l u . N e u t r u m j e v n i m o n , l e b o p o d m e t o m v e t y v 1. alebo 2. osobe (t. j . a k o a u t o r alebo a d r e s t p r e h o v o r u ) b v a s u b s t a n t v u m s t r e d n h o r o d u iba p r i personifikcii. T u je p o t o m z h o d a poda f o r m y , lebo i d e o zhodu sloves n h o t v a r u s g r a m a t i c k m r o d o m p o u i t h o substantjva. Keby ja hrialo a svietilo v noci ako vo dne, musela by zem vyhorie!" odpovedalo
Slnce a dvhalo sa dohora, ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Dakedy a [t. j . pero] schytm, by s?i napsalo ak, udsk Preo . . . ( P L V K A )

T t o z h o d a b v a aj p r i s u b s t a n t v a c h dieva n o s t i 2. o s o b y :
Dieva,

a diea,

ale zva len v p l a t

odkia? . . . o,si mi robilo vo vode?"

(KUKUN)

Podobne sa uplatuje neutrum aj v adjektvnych vrazoch majcich lohu doplnku.

Nechce pou, nechce vidie [srdce moje], odcudzen vlastnej hrudi
. . . (KRASKO)

V p l u r l i sa rozdiel v m e n n o m r o d e n e u p l a t u j e , kee j e d n o t n t v a r je v d y z a k o n e n n a -U. P o d o b n e a k o v a k t v n y c h t v a r o c h so z k l a d n m t v a r o m n a -Z u p l a t u j e sa g r a m a t i c k r o d aj v o p i s n o m p a s v e . J e t u rozdiel v t o m , e v o p i s n o m pasve sa aj v p l u r l i u p l a t u j e rozdiel m e d z i o s o b n m m a s k u l n o m a o s t a t n m ,

r o d m i t a k , a k o j e t o p r i a d j e k t v a c h : chlapci dievence) boli chvlen. boli chvlen xleny (eny

Z n e u r i t c h s l o v e s n c h t v a r o v s a g r a m a t i c k r o d p l n e u p l a t u j e n a pr astiach. T a k inn p r a s t i e p r t o m n a m i n u l , a k o aj t r p n prastie sa z h o d u j e v r o d e s n a d r a d e n m s u b s t a n t v o m a l e b o i n m vrazom s u b s t a n t v n e j p l a t n o s t i . P r a s t i e sa v k a d e j s y n t a k t i c k e j p o l o h e s p r v a a k o a d j e k t v u m : ide o pozciu p r v l a s t k u a p r s t a v k u , p r s u d k u a d o p l n k u . Na moste nad huiacou riekou prichyt sa Hanka eleznho zbradlia, (HJEKO) Moja dua hor radosou, i pre teba, sirotu, mnoho ia u podstpiviu pri brieden mladho ivota, ( V A J A N S K ) O tom nebudeme hovori, je to vybavene, ( S T O D O L A ) Preniknut zzrakom tejto tichej noci a tejto naej cesty naraz som pochopil, preo je vetko okolo ns tak krsne, len o sme osameli, ( F I G U L I ) P r i n e u t r a l i z c i i r o d o v c h p r o t i k l a d o v sa p o u v a j t v a r y s t r e d n h o r o d u . P r i n e d o s t a t k u zvislosti slovesnho t v a r u od s u b s t a n t v a sa p o u v a j t a k i s t o t v a r y strednho rodu, n o t u ide o bezrodov t v a r y . Vari pre ma i stlo by to za to, dalej sa suova kvli mno vydatej ene? Akoby t u nikoho nebolo, akoby navtvil krmu, kde ho nikto nepozn. ( C H K O B K ) Uver mi, t a k mi ho bolo to. ( K U K U N ) Za tromi starmi zvonmi zakrpalo a zasipelo potom ako z pyskov gigantickho ha da. ( J A K ) Raz, pri Maj kope, sa n m podarilo zostreli jedno lietadlo, ( M I N )
(TAJOVSK)

Bezrodov slovesn tvary s zhodn s tvarmi strednho rodu, ale sa nimi nevyjadruje zvislos slovesa od nadradenho vrazu strednho rodu. Najastejie sa tieto bezrodov

tvary vyskytuj vo vetnom zklade jednolennch viet. Ide pritom o urit tvary plnovznamovch slovies alebo pomocnch slovies, ako aj o trpn prastie v rmci
zloenho vetnho zkladu; napr.: mrzlo, zaalo snezii, bolo zamraen . . . Urit Tvary indikatvu przenta slovesn tvary

Aktvne tvary Pravideln sloves T v a r y o z n a m o v a c i e h o spsobu p r t o m n h o asu (indikatvu p r z e n t a ) sa t v o r i a z p r z e n t n h o k m e a n e d o k o n a v c h slovies pomocou o s o b n c h p r p o n : 1. os. s g . -m 2. os. s g . - 3. os. s g . -0 1. os. p l . -me 2. os. p l . -te
3. os. p l . -/u, -iaf-a

P o d a t o h o v s p i s o v n e j slovenine s d v a d r u h y t v o r e n i a t v a r o v i n d i k a t v u p r z e n t a , a t o alebo s b o r o m osobnch p r p o n -m, -, -0; -me, -te, -/u, alebo s b o r o m o s o b n c h p r p o n -m, -, -0; -me, -te, -iaj-a. 1. os. s g . ee-m
2. os. s g . cese-

1. os. pl. cee-me

2. os. p l . ee-e 3. os. p l . e-t, p-u 1. os. p l . rob-me 2. os. p l . rob-e 3. os. p l . rob-ia, broj-a

3. os. s g . ee-0 1. os. s g . rob-m 2. os. s g . rob-s 3. os. s g . rob-0

Rozdiel m e d z i t m i t o d v o m a d r u h m i tvorenia je d a n v v i n o m j a z y k a . N o aj d n e s s a p r i p r a v i d e l n c h slovesch viae n a zakonenie p r z e n t n h o k m e a . T t o v i a z a n o s s a d vyslovi p r a v i d l o m : A k sa p r v p o d o b a p r z e n t n h o k m e a k o n n a s a m o h l s k u , v t v a r e 3. os. p l . je p r p o n a -iaj-a; napr.: rob-m vob-ia, v i d - m vid-ia, kri-m kri-ia, broj-m broj-a, stroj-m sa stroj -a s a . ( S a m o h l s k a j e t u t e m a t i c k o u morfmou.) I n d e je v t v a r e 3. os. p l . p r p o n a -j-u. D l h v a r i a n t p r p o n y 3. os. p l . - sa p o u v a p o k r t k e j slabike; n a p r . : chytaj -, rozumej-t, nes-t, e-t, h y n - . P o dlhej p r e d c h d z a j c e j slabike je k r t k y v a r i a n t -u v zmysle r y t m i c k h o k r t e n i a , n a p r . : p-w, km-w, sk-%, vldn-w, striehn-w, sahn-^, pzn-it, tpn-u. D l h v a r i a n t p r p o n y 3. os. p l . -ia sa p o u v a v d y o k r e m p o spoluhlske j, t a k e t u n e p l a t p r a v i d l o o r y t m i c k o m skracovan dlhej slabiky p o dlhej slabike. P r k l a d y : r o b - i a , vd-ia, kri-m, dr-ia, p r a t - i a , sd-ia, bld-ia, t-ia, p - i a

sa, k r t - i a , hls-ia, t r n - m , sedlia-ia, pytlia-ia, kriep-io- s a , biel-ia, si, km-ia, d-m s a .

nt-ia

V starom spisovnom jazyku sa pouvali tvary s uplatnenm rytmickm krtenm ako zkladn: sviea, kra, sda . . . V dnenej norme spisovnho jazyka sa vak pocituj ako nreov (stredoslovensk) alebo zastaran. V starom spisovnom jazyku sa zriedkavo pouval aj tvar 3. os. pl. dadia od slovesa da najm ako charakterizan prvok v umeleckch prejavoch. Dievky vea dadia na pekn reci. ( T A J O V S K ) K r t k y v a r i a n t p r p o n y 3. o s . p l . j e v d n e n o m s p i s o v n o m j a z y k u l e n p o spoluhlske j : roj-a, hoj-a sa, stroj-a sa, broj-a, zbroj-a, doj-a, hnoj -a . . . Zporn tvary indikatvu przenta sa tvoria pri vetkch slovesch (okrem slovesa
byt) zporovou predponou ne-: nevidm, neberie, neee sa, nechceme, nevieme, nesedia.

Sloveso mc m v przentnch tvaroch dublety. Popri neutrlnych spisovnch tvaroch 3. os. sg. me, 1. os. pl. meme a 2. os. pl. mete zriedkavo sa v literrnych dielach pouvaj hovorov tvary 3. os. sg. m, 1. os. pl. mme a 2. os. pl. mte. Vy vdy chcete nejako prefiglova ns, neuench lud, ale to tak nem, ( M I N ) Go nm je zo strk na kole, ked nemme ich chyti, ( J E S E N S K ) Nepravideln sloves 1. by 1. os. sg. som 2. os. sg. si 3. os. sg. je 1. os. p l . sme 2. os. p l . ste 3. os. p l . s Pou

Sloveso byt a k o p l n o v z n a m o v m p r e 3. os. sg. aj t v a r y jest, jesto. v a j sa n a j m p o d d r a z o m . P o d m e t je v n o m i n a t v e .

Jest stranejia pomsta, ako je tto? ( J G E ) ISTech teda vie, e u jest mlad gazda. Ved t a k no, pn majster, ale nerte zabda, jesto aj vyia hodnota, ako je majetok, ( S T O D O L A )
(KUKUN)

P r e 3. os. p l . sa z r i e d k a v o pouvaj aj t v a r y sa, jes. S t o nreov p r v k y p o u v a n e dosial v bsnickej rei. astejie m a j lohu s p o n y .
SLAV)

Oj, nie sa to tie oiaren tvre, o pod slobodou obchodili Baltu spenen vlny. ( H V I E Z D O Nebojte sa chlapci, ved sa to Slovci, (J. K B ) Jes okolnosti, v ktorch prospen je i zkony viaza na osoby, ( T L A ) Tvar 1. os. pl. sme sa vyslovuje zrne alebo sme. V starostlivej vslovnosti dvame pred nos vslovnosti so znelou spoluhlskou: zrne.

Sloveso by a k o p o m o c n - s p o n o v sloveso i a k o p l n o v z n a m o v m v zpor n c h t v a r o c h s a m o s t a t n z p o r o v morfmu nie: nie som, nie si, nie je, nie sme, nie ste, nie s. T stoj s p r a v i d l a p r e d slovesnm t v a r o m . A l e n a j m v lohe s p o n y k l a d i e sa m o r f m a nie aj p r e d m e n n as zloenho p r s u d k u . T o t o p o s t a v e n i e zporovej m o r f m y j e p r o s t r i e d k o m h o v o r o v h o t l u .

Tieto hruky s veru nie tvrd, (zus) Nieo je s ou nie v poriadku, A n i je nie v mde by tunou, ( J E S E N S K ) P l n o v z n a m o v sloveso by m p r e 3. os. aj t v a r niet/nieto. pri o m v genitve.

(HORK)

P o d m e t vety je

Bez rei vedy niet," odvetil arnovc, ( Z B O R S K ) Strg na svete niet: iba pover iv udia veria na strigy/ hovor Mio . . . ( K U K U N ) Horr Jakubee hlune odiiel, aby sa jastraby nazdali, e v blzkosti nieto ivej due. ( M O R I C ) To vm je mu a otec, akho na svete nieto! ( T A J O V S K )
6

P r e 3. o s . sg. sa z r i e d k a v e j i e p o u v a j t v a r y neni, nenie n r e o v t v a r y , k t o r boli astejie v starej l i t e r a t r e . J a idem, ja musm s do kl, pre ma neni toto gazdovstvo, on nenie viac mestom veselosti, ( V A J A N S K )

(arch.). S t o No predsa

(HURBAN)

Samostatn osobn morfma v zloench tvaroch prterita a kondicionlu m podoby som, si, 0; sme, ste, 0; napr.: bol (by) som, bol (by) si, bol (by) 0; boli (by) sme, boli (by) ste, boli by 0. V tvare 1. os. sg. indikatvu prterita a kondicionlu sa tto morfma me vynecha, ak sa pouije osobn zmeno ja; napr.: Ja by ho bol splil, neby tvojej prosby.
(TAJOVSK)

Opisn sloveso by v opisnom pasve m vak tvary aj pre 3. os., take sa li od opis nho slovesa v prterite: som, si, je; sme, ste, s som chvlen, si chvlen, je chvlen; sme chvlen, ste chvlen, s chvlen. Podobne aj v zloenom futre s tvary aj pre 3. os.: budem, bude, bude; budeme, budete, bud budem chvli/budem chvlen, bude chvli/bude chvlen, bude chvli/bude chvlen, budeme chvli/budeme chvlen, budete chvli/budete chvlen, bud chvli/bud chvlen. Nulov t v a r m teda opisn sloveso by len ako morfma 3. os. sg. a pl. v tvaroch prterita a kondicionlu. Tto nulov morfmu v 3. os sg. a pl. zloench slovesnch tvarov treba odliova od elidovanej morfmy v tvare 1. os. sg. prterita a kondicionlu: ja (by) (bol) povedal... Ani v dvojlennch vetch typu Mlados rados nejde o nulov sponu, ale o elidovan sponu je. Pri elidovanom prvku sa pociuje jeho neprtomnos z istej priny; elipsa je teda prznakovou podobou tvaru alebo kontrukcie.

2. jes
1. o s . sg. je-m 2. os. sg. je-s 3. os. sg. ]e-0 1. os. p l . je-me

2. os. p l . je-te 3. o s . p l . je-ia

V starom spisovnom jazyku sa pouvali aj tvary jiem, jie, jie, jieme, jiete. P r z e n t n k m e sa v y s k y t u j e v d v o c h p o d o b c h : je-, jed-. D r u h p o d o b a jed- j e p v o d n e j i a a m p r i a m y v z a h aj k i n f i n i t v n e m u k m e u , l e b o j e t o v l a s t n e k o r e slova. U k a z u j t o aj p r b u z n s l o v a k o jedlo, jedk.

3. vedie
1. o s . sg. v i e - m 2. o s . sg. vie-s 3 . o s . sg. vie-0 1. os. p l . vie-me 2. os. p l . vie-e 3. os. p l . v e d - a

P r z e n t n k m e m d v e p o d o b y : vie-, ved-. D r u h p o d o b a ved- j e p v o d n e j ia; j e v l a s t n m k o r e o m slova, a k o t o u k a z u j a j p r b u z n s l o v , a k o veda,

vedec.

4. chcie 1. o s . sg. c h c e - m 2. o s . s g . chce-5 3. o s . s g . chce-0 1. os. p l . chee-me 2. os. p l . chce-e 3. o s . p l . che-

P o u v a j s a d v e p o d o b y p r z e n t n h o k m e a : chce-, chc-. D r u h p o d o b a j e v i a z a n n a 3. os. p l . i n d i k a t v u p r z e n t a a n a t v a r y i m p e r a t v u . I n sa p o u va r o z r e n p o d o b a p r z e n t n h o k m e a chce]-: chcejc; chcejci, -a, -e. Zriedkavo sa v hovorovej rei pouvaj nreov tvary 3. os. pl. chcia, 5. s 1. o s . sg. i d e - m 2. o s . sg. ide-s 3. o s . sg. i d e - 0 L o s . p l . ide-me 2. o s . p l . ide-e 3. o s . p l . i- chcej.

P r p o n a 3 . o s . p l . - sa s k r a c u j e v p r e d p o n o v c h s l o v e s c h , a k n a s l e d u j e
p o d l h e j s l a b i k e a k o njdu, zjdu, zjdu sa, djdu, pjdu, prdu, oddu, rozdu

sa, zdu
ujd,

sa, vzdu.
prejd

A l e o s t v a b e z z m e n y p o k r t k e j s l a b i k e a k o vojd,
sa.

vyjd,

prejd,

S d v e p o d o b y p r z e n t n h o k m e a : ide-, id-. D r a h p o d o b a j e z k l a d o m i m p e r a t v u a v e t k c h n e u r i t c h t v a r o v : id, idc, idci (-a, -e), rozden

(-, -), obdenie.

6. st 1. o s . s g . stoj-m 2. o s . s g . stoj-s 3. o s . s g . s t o j - 0 1. o s . p l . stoj-w,6 2. o s . p l . stoj-e 3. o s . p l . &to\-a boja sa.

R o v n a k o s a a s u j e aj sloveso bi sa bojm sa. P r p o n a 3 . o s . p l . j e -a, l e b o n a s l e d u j e p o s p o l u h l s k e j : stoja,

Przentn kme m dve podoby: stoj-, stoj-. Druh podoba przentnho kmea je aj v niektorch odvodench slovch ako stojan, bojko.
Pasvne tvary

P a s v n e t v a r y indikatvu p r z e n t a s d v o j a k : z v r a t n alebo opisn. Z v r a t n p a s v n e t v a r y s a lia o d a k t v n y c h p r i b r a t m g r a m a t i c k e j m o r f m y sa; p o u v a j s a s p r a v i d l a l e n t v a r y 3 . os. s g . a p l . , v n i m o n e aj t v a r y 2 . o s . s g . a p l . T i e t o t v a r y m a j l e n n e d o k o n a v sloves ( i b a i n n o s t n p r e c h o d n sloves). Na rozdiel od starch metodologickch kl sa dnes k l a d i e v draz n a presnos, jasnos a dslednos samej terie metdy, t j . kladie sa poiadavka, a b y metodolgia s a m a

bola exaktnou vedou, ( F I L K O R N ) Znane rozren bola v 17. stor. aj dramatick a diva deln literatra, ktor sa pestoTala hlavne na kolch ako sas kolskej vchovy. ( H O R V T H ) Cestujce obecenstvo sa dtklivo upozoruje, e je v jeho vlastnom zujme, aby sa bezodkladne odobralo pod pivnin okienka na mestsk dvor . . . ( H E K O ) Tak pni sa nevyhadzuj. S takmi pnmi sa mus jemne . . . ( J E S E N S K ) O p i s n p a s v n e t v a r y indikatvu p r z e n t a sa t v o r i a spojenm i n d i k a t v u p r z e n t a p o m o c n h o opisnho slovesa by s t r p n m prastm n e d o k o n a v c h slovies (iba i n n o s t n c h prechodnch slovies). 1. os. sg. som volan, -, - 2. os. sg. si volan, -, - 3. os. sg. je volan, ~, - 1. os. pl. sme volan, - 2. os. pl. ste volan, - 3. os. pl. s volan, - O p i s n p a s v u m sa pouva vo v e t k c h osobch, a t o bez ohadu n a ivot nos a l e b o neivotnos p o d m e t u v e t y . Ale rados pridan je tosou, e neuvid viac Evu. ( C H R O B K ) Jednotn roncke drustv s budovan n a podklade skupinovho vlastnctva, ( B A K A L A ) I verov formy s motivovan obsahom, ktorho s vyjadrenm, ( B A K O ) Ste oakvan a ja i s mojou paou sa teme na vau vzcnu nvtevu, ( J A K ) V zpornch tvaroch sa pouva samostatn zporov astica nie: nie som volan . . . Aj d o k o n a v sloves sa pouvaj len v historickom p r e z e n t e , t a k i s t o a k o je to pri aktvnych tvaroch. Po Jne prila vak nhla uchot a cel tento siln a vytrval dej j e surovo preruen,
(CHROBK)

Tvary

indikatvu

prterita

Aktvne tvary V e t k y sloves t v o r i a t v a r y i n d i k a t v u p r t e r i t a r o v n a k o . S t o zloen t v a r y , k t o r sa s k l a d a j z 1-ovho t v a r u v z n a m o v h o slovesa a zo s a m o s t a t n e j g r a m a t i c k e j m o r f m y n a vyjadrenie osoby. L - o v t v a r sa t v o r z infinitvneho k m e a p r p o n o u V j e d n o t n o m sle sa rozliuje m e n n r o d p r p o n a m i -0, -a, -o. V m n o n o m sle j e j e d n o t n pr p o n a -i; m e n n r o d s a t u nerozliuje. I n f i n i t v n y k m e m pri tvoren 1-ovho t v a r u niekoko varici. 1. K e d s a infinitvny k m e kon n a k r t k u samohlsku, p r p o n a sa p r i p n a p r i a m o k n e p o z m e n e n m u k m e u . T a k je t o pri slovesch v z o r o v
chyta, bra, esa, a, u, pracova, pracova-l0, robi a kria: kria-lchyta-l0. 0 , bra-l- 0 , esa-l0, a-l- 0 , u-l- 0 , robi-l- 0 ,

Z n e p r a v i d e l n c h slovies p a t r sem sloveso sta sa a v e t k y jeho iv a l e b o

p v o d n p r e d p o n o v o d v o d e n i n y : stal sa, nastal, vystal, ostal, zostal, zastal, pristal ... prestal, ustal, dostal, dostal sa,

O k r e m t o h o p a t r i a s e m aj n e p r a v i d e l n sloves st a b sa, a k o aj i c h p r e d p o n o v d e r i v t y , i k e d m a j infinitvny k m e z a k o n e n n a dlh s a m o h l s k u :

stl, bl sa, prestal, vystl, postl si, odstal, nebl sa . . .

2. K e sa infinitvny k m e kon n a d l h s a m o h l s k u alebo n a d v o j h l s k u ie, b v a v 1-ovom t v a r e k r t k a s a m o h l s k a . I d e o sloves v z o r o v

hyn, rozumie, trie a vidie: hynu-l0 , rozume-ldozvedel 0 , tre-l- 0 , vide4sa, prezvedel 0 .

Z n e p r a v i d e l n c h slovies t a k t o t v o r i a l-ov t v a r sloves vedie a chcie, a k o aj

ich p r e d p o n o v d e r i v t y : vedel, chcel, zvedel, odnechcelo sa . . . sa chvel sa, plie prospie plel, spie spel, ... zrie zrel, sa, zachcelo sa>

S e m p a t r i a aj t i e sloves v z o r u u, k t o r c h infinitvny k m e sa k o n n a
d v o j h l s k u ie: chvie podie sa podel sa, odie odel, prospel

Ale sloves t o h t o vzoru, k t o r c h infinitvny k m e sa kon n a d v o j h l s k u ia,

z a c h o v v a j t t o d v o j h l s k u aj v 1-ovom t v a r e : dia sa dial sa, hria
lia lial, pria sia sial, . .. smia sa smial sa, ohria okrial, klia prial

hrial,
kliaL

Sloveso vzia, ktor sce m na konci infinitvneho kmea dvojhlsku ia,- nepatr do vzoru u, ale do vzoru a. Tm sa vysvetuje, e v 1-ovom tvare niet dvojhlsky ia:
vzal, prevzal, zavzal sa . . .

3. K e d sa infinitvny k m e kon n a spoluhlsku, p r p o n a 4- sa p r i p n a k n e m u p r i a m o , r e s p . p o m o c o u v k l a d n e j s a m o h l s k y o. T t o v k l a d n s a m o h l s k a je v t v a r e j e d n o t n h o sla m u s k h o r o d u ; i n d e jej niet. T a k t o s a t v o r

l-ov t v a r p r i s l o v e s c h v z o r u nies: prias mietol, priadol, plies striez zajedol plietol, riec riekol, striehol. si, najedol sa, prejedal sa, odjedol, prijedlo sa . . . kopn hrubol, nies-o-l0 , nies-l-a, mias nies-l-o, nies-l-i. Na

k o n c i k m e a j e p r i t o m z k l a d n a l t e r n a n t : vies
hnies hnietol, piec piekol, tiec tiekol,

viedol,

hs

mies

hdol,
vliekol,

miatol,

tc kol, vliec

mc mohol, jedol, zjedol,

Z n e p r a v i d e l n c h slovies p a t r sem sloveso jes a jeho p r e d p o n o v d e r i v t y :

pojedol,

Sem p a t r i a aj sloves v z o r u chudn,

r e a : chud-o-lkopol, zjajkn sekn 0 , chud-l-a, sekol, mrzn chud-l-o, vdn vdol,

l e b o p r i nich sa l-ov t v a r t v o r z k o
P r k l a d y : padnpadol, mkol, ... hrubn hasol mkn

chud-l-i. hasn

zjajkol,

mrzlo,

Sloves usn a hn m a j t v a r y usnul, hnul; ale p r e d p o n o v o d v o d e n i n y slovesa hn t v o r i a l-ov t v a r a k o o s t a t n sloves v z o r u chudn: zohn zahol, pohn sa pohol sa, vyhn sa vyhol sa, nahn sa nahol sa. Z p o r n

sloveso nehn

m dvojtvar: ostarn,

neholjnehnul. prestarn m a j v j e d n o t n o m sle m u s k h o

Aj sloves starn,

r o d u d v o j t v a r y : starol Jstarnui, prestrli. S l o v e s o prin

ostaroljostarnul,

prestaroljprestarnul.

Ostatn

t v a r y s b e z infinitvnej k m e o t v o r n e j p r p o n y : starla,
m l - o v t v a r prinul, Inul, prinula, Inulo,

ostarla,

prestrla,

ostarli,

prinulo, nuli

prilnuli. (bsn.).

T a k i s t o aj

b e z p r e d p o n o v sloveso In

nula,

V starom spisovnom jazyku sa v tvaroch prterita a kondicionlu slovies vzoru chudn zva zachovval ir kme: chudnul, panul . . . V dnenej norme sa tieto tvary pociuj ako nreov alebo zastaran. P r e d p o n o v sloves z o z k l a d u p
vypl/vypol, zaplfzapol, pripl/pripol zapj'zapn

pnem

maj dvojtvary:
vypalajvypla,

napl\napl,
zapvypnul,

. . . ; napla/napla,

lajzapla,
zapnul,

pripla
pripnul

j pripla

. . . T i e t o d v o j t v a r y svisia s d u b l e t a m i v i n f i n i t v e :
. . . Ale 1-ov t v a r y napnul, padnul.

nap/napn,

vypj vypn,

s n r e o v , a k o aj t v a r y t y p u chudnul,

S l o v e s o ma m d v o j t v a r y : mljmnul,

mlajmnula

...

N e p r a v i d e l n s l o v e s t v o r i a 1-ov t v a r y p o d o b n e a k o o s t a t n sloves, l e n sloves by a is m a j v t o m t o t v a r e s u p l e t v n y z k l a d .

S l o v e s o by m 1-ov t v a r y bol- 0 , bol-a, bol-o, bol-i.

Zriedkavo sa pouvaj predponov derivty zbyt, preby, vyby: zbol, zbola, zbolo, zboli; prebol, prebola, prbolo, prebol; vybol . . .; pohol . . . Bolo, bolo, dvno sa zbolo. ( T A T A R K A ) Vy ste v tom prebol tyri roky, a t u ste! ( H E K O ) Ach, ako je t u dobre. Cel dex\ by tu vybol o hlade, o smde, ( K U K U N ) S l o v e s o s m 1-ov t v a r y zo z k l a d u i- a l e b o -, p r i o m sa p o u v a v k l a d n
s a m o h l s k a -ie-:i-ie-l0 j-ie-l0 ,i-l-al-l-a,i-l-ol-l-o,i-l-il-l-i.Tietoahlety

s v s p i s o v n e j n o r m e r o v n o c e n n , i b a p o v o k l o c h sa d v a p r e d n o s t v a r o m z n e s l a b i n h o z k l a d u -: ona la, oni li . . . T a k i s t o j e t o aj v p r e d p o n o v c h d e r i v t o c h . P r e t o j e r o z d i e l v z k l a d e m e d z i t v a r m i priiel,

doiel, naiel a t v a r m i odiiel, podiiel, roziiel sa, ziiel,

vyiel,
vziiel

uiel,
...

preiel,

G r a m a t i c k morfma n a vyjadrenie osoby m v zloenom t v a r e prterita tieto p o d o b y : 1. os. sg. som 1. os. p l . sme

2. os. sg. si
3 . os. sg.

2. os. pl. ste

3. os. p l .

I n d i k a t v p r t e r i t a m v spisovnej s l o v e n i n e t t o p o d o b u :
1. os. sg. padal2. os. sg. padal0 , -a, -o som 0 , -a, -o si bol- 0 , -a, -o som

bol- 0 , -a, -o si

3 . os. sg. padal-0,

1. os. p l . padal-i 2 . os. p l . padal-i 3 . os. p l . padal-i

-a, -00
sme ste 0

bol-0
bol-i bol-i bol-i

, -a, -o 0
sme ste 0

V zpornch tvaroch stoj zporov predpona ne- pri 1-ovom tvare vznamovho slovesa. J e to preto, lebo osobn morfma je v tvaroch 3. os. oboch sel nulov: nepadol
som nerozumel nebolo . . .
9

si, nevidel,

nespali

sme, nekriali

ste, neurazili

sa; nebola som, nebola

si,

Pasvne

tvary

P a s v n e t v a r y i n d i k a t v u p r t e r i t a s d v o j a k : z v r a t n a opisn. Z v r a t n p a s v n e t v a r y s a o d l i u j od a k t v n y c h s a m o s t a t n o u m o r f m o u sa. P o u v a j sa n a j m t v a r y 3 . os. sg. a p l . n e d o k o n a v c h aj d o k o n a v c h slovies. T v a r y o s t a t n c h o s b s v n i m o n . Dobrodenie slovenskho ttu prejavilo sa v Dubnkoch po prv raz tm, e sa rozohnalo volen mestsk zastupitestvo a zosadil sa socilnodemokratick starosta. ( H E K O ) A vne, nbone si nasadil ploch brigadrku, ak sa nosievali pred dvadsia timi rokmi, ( M I N ) O p i s n p a s v n e t v a r y i n d i k a t v u p r t e r i t a sa t v o r i a s p o j e n m i n d i k a t v u p r t e r i t a p o m o c n h o o p i s n h o slovesa byt s t r p n m p r a s t m n e d o k o n a v c h aj d o k o n a v c h slovies (iba i n n o s t n c h p r e c h o d n c h slovies).
1. os. sg. bol, -a, -o som 3. os. sg. bol, -a, -o 0 1. os. pl. boli sm,e volan, 2. os. p l . boli ste volan, 3. os. p l . boli 0 volan, volan, volan, - - - -, - -, - -, -

2. os. sg. bol, -a, -o si volan,

O p i s n p a s v u m sa p o u v a v o v e t k c h o s o b c h ; n o najastejie s aj t u t v a r y 3. os. sg. a p l . Za svoju revolun innos bola v buroznej republike asto prenasledovan a niekoko rz vznen, ( T L A ) Vojak sa rozbehol ulikou, ktor bola prisden Kakovi. ( J A K ) udia v minulosti neboli drven dejinami tak, ako ich v svojom romne z tejto minulosti skoro pozitivistick a deterministick drv spisovate, ( A . M A T U K A ) no, koliba bola zrejme nachvat opusten: v popole na ohnisku tlej dosia erav uhlky, ( C H R O B K )
Tvary indikatvu anteprterita

Aktvne

tvary

I n d i k a t v a n t e p r t e r i t a ie o z n a m o v a c s p s o b p r e d m i n u l h o asu sa t v o r t a k i s t o z 1-ovho t v a r u s l o v e s a a g r a m a t i c k e j m o r f m y m a j c e j p o d o b u i n d i k a t v u p r t e r i t a slovesa byt.

1. os. sg. bol- 0 , 2. os. sg. bol- 0 , 3 . os. sg. bol- 0 , -a, -o som -a, -o 0 urobil0, 0, urobil0, -a, -a, -a, -o -o -o

-a, -o si urobil-

1. o s . pl. bol-i 2. o s . p l . bol-i 3. o s . p l . bol-i

sme ste 0

urobil-i urbil-i urobil-i

Sloveso by m t i e t o t v a r y i n d i k a t v u a n t e p r t e r i t a :
1. o s . sg. bol-0, 2. o s . sg. bol-0, 3. o s . sg. bol- 0, 1. o s . p l . bol-i 2. o s . pl. bol-i 3. o s . pl. bol-i -a, -o som bval- 0, -a, -o 0 bval- 0, sme ste 0 bval-i bval-i bval-i -a, -o -a, -o

-a, -o si bval- 0, -a, -o

Zporov predpona ne- stoj pri 1-ovom tvare gramatickej morfmy: nebol som urobil,
nebol si vybehol, nebol il, neboli sme stratili, neboli ste vyhrali, neboli sa ohlsili . . .

T e n t o t v a r m a j p r e d o v e t k m d o k o n a v sloves. A ked vetko vo dvore utchlo, ked aj dievatko bolo ukzalo materi ltku na dvoje iat a Adamov otec s Adamovm bratom sa u boli naveerali, tie znovu preiel dvorom. ( J A K ) Svtopluk si bol umienil, e keby sa Kroza nebol k nemu pridal, bol by ho dal i s jeho udmi pobi, ( J G ) Vodnr, ked u bol pojedol hodn zsobu potravn, vytiahol belas runk z vrecka a ide si utiera dopoten tvr i kuerav vlasy, ( T I M B A V A ) Pasvne tvary sa pri indikatve anteprterita nepouvaj.
Tvary indikatvu futra Aktvne tvary

I n d i k a t v f u t r a ie o z n a m o v a c spsob b u d c e h o asu sa n e t v o r r o v n a k o p r i v e t k c h s l o v e s c h . Vcelku s t r i s p s o b y t v o r e n i a t c h t o t v a r o v . 1. Sloveso by so?n m j e d n o d u c h t v a r y i n d i k a t v u f u t r a u t v o r e n zo s u p l e t v n e h o k m e a bude-jbudp o m o c o u o s o b n c h p r p o n -m, -, - 0, -me, -te, -:

1. o s . sg. bude-m 2. o s . sg. bude- 3. o s . sg. bude-0 1. os. p l . 2. os. pl. 3. os. p l . bude-me bude-te bud-

Aj dokonav sloveso poveda m tvary indikatvu futra utvoren z inho zkladu:

poviem, povie, povie, povieme, poviete, povedia.

2. V e t k y n e d o k o n a v sloves o k r e m slovies by som a s idem t v o r i a t v a r y i n d i k a t v u f u t r a opisn: k infinitvu v z n a m o v h o slovesa s a p r i d v a j f u t u r l n e t v a r y slovesa by som a k o s a m o s t a t n g r a m a t i c k m o r fmy.
1. o s . sg. budem a 1. os. p l . budeme 2. os. p l . budete 3. os. p l . bud a a a 2. o s . sg. bude a 3. o s . sg. bude a

Dokonav sloves nemaj osobitn tvary n a vyjadrenie futra, lebo pri dokonavch slovesch vyjadrujeme budci as przentnmi tvarmi: dm, zahynie, zotrie, poberieme sa, ueete sa, schudn; doijem sa, odpracujeme, narob sa, uvidte, zakri, zjedia . . . Ale pri historickom prezente sa pouvaj aj tieto tvary podobne ako tvary przenta nedo konavch slovies. 3. Cel r a d n e d o k o n a v c h slovies m aj p r e d p o n o v t v a r y i n d i k a t v u f u t r a ; p r e d p o n a po- sa p r i d v a k t v a r o m i n d i k a t v u p r z e n t a : po-cestujem, po-nesiem;
po-leti, po-vezieme, po-rti sa, po-putuje; po-krtite po-lezie, sa, po~vleie sa, sa; po-teie; po-plvaj, po-nesieme po-hm sa, sa. po-bezme; po-plazte

F u t r u m t o h t o t y p u m a j n a j m sloves p o h y b u s, letie, bea, tiec, nies, viez, vies, hna. O s t a t n sloves p o h y b u , a k o aj in sloves m a j p r e d ponov futrum zriedkavejie. I b a sloveso s m v l u n e t v a r y f u t r a pjdem, pjde, pjde, pjdeme, pjdete, pjdu; v e t k y o s t a t n n e d o k o n a v sloves p o h y b u m a j p o p r i p r e d p o n o v o m f u t r e aj zlqen f u t r u m . T v a r y t y p u ponesiem a t y p u budem nies s rovnocenn. O k r e m slovies p o h y b u m a j v o l m i z r i e d k a v o p r e d p o n o v f u t r u m aj s l o v e s
rs a kvitn: porastie, pokvitne ( bude rs, bude kvitn).

P r e d p o n a po- v t o m t o p r p a d e m l e n g r a m a t i c k v z n a m , lebo n e p o z m e u j e n e d o k o n a v v i d slovesa. P r e d p o n o v t v a r y f u t r a t y p u polet p a t r i a k b e z p r e d p o n o v m s l o v e s m t y p u letie, a n i e k o b m e d z o v a c m slovesm, a k o

poletie, ponies, poviez sa.

V jednoduchom futre, aj predponovom, stoj zporov predpona ne- pred t v a r o m vznamovho slovesa: -nebudem, nepoviem, nepjde, nepoletme . . . V zloenom futre nedokonavch slovies stoj zporov predpona ne- pred samostat nou gramatickou morfmou: nebudem psa, nebude chodi, nebude svieti, nebudeme chba . . . Pasvne tvary V e t k y i n n o s t n p r e c h o d n sloves m a j aj p a s v n e t v a r y f u t r a . S t o jednak zvratn t v a r y , jednak opisn t v a r y . Z v r a t n p a s v n e t v a r y f u t r a sa odliuj od a k t v n y c h t v a r o v m o r f m o u sa:
vyhbi bud vyhbi kosi sa, bude bud vyhlbova ... bude sa vyhlbova; pokosia pokosia sa, sa kosi

' Km sa tento shlas neudel, prvo stavby nevznikne, ( B A K A L A ) Ale nie, verte mi, to je omyl. Ved sa to vyetr, uvidte, ( S T O D O L A ) Povie, o povedala takto tyri roky napu sa ohlky a bude. ( K U K U N ) Tak kvarky zemiky ahko sa obrobia, ( F I G U L I ) I o sto rokov sa bude v protokole ta, e pn notriu Kvasivero ten monument postavil. ( C H A L P K A ) Majte otvoren oi, aby ste videli aj to, o sa snd nebude prednal. ( T L A ) A bi, ktorm Urban Habda s pomocou chudoby printil majiteov zprahov vozi trk, bolo odhlasovanie obecnej piky s uzavretm, e sa butle splca z prirok na pozemkov da! ( H E K O )

Opisn pasvne t v a r y futra maj innostn sloves s akuzatvnou rekciou. Tvoria sa z futra pomocnho slovesa by a z trpnho prastia vznamovho slovesa. 1. os. sg. budem volan, -, - 2. os. sg. bude volan, -, - 3 . os. sg. bude volan, -, - 1. os. pl. budeme volan, - 2. os. pl. budete volan, - 3. os. pl. bud volan, -
o s a v n e b i s p o j , n e c h nebude n a z e m i r o z l e n , keoe v a k jej h l a v a s h r d l o m n a n e b i s p o j e n n e b o l a , t e d y s a rozli m e . ( L A S K O M E R S K ) P r e t o m o n o o a k v a , e s p o m e n u t z m i e r o v a c i e a r o z h o d c o v s k k o m i s i e bud v d o h a d n o m ase uzkonen. ( B A K A L A ) V y r s t l o t u d v o j a k nebezpeenstvo. Alebo b u d e satira existova len v k o m u n l n y c h d i m e n z i c h , a l e b o bude i n d i v i d u l n e povoovan, p o v e d z m e , v h r a d n e p r e zaslilch u m e l c o v a vyie, (TALLO)

Tvary kondicionlu

przenta Aktvne tvary

Kondicionl przenta ie podmieovac spsob prtomnho asu je zloen slovesn tvar, ktor sa tvor z 1-ovho tvaru vznamovho slovesa, samostatnej kondicionlovej morfmy by a samostatnej osobnej morfmy som, si, 0; sme, ste, 0. 1 . os. sg. il- 0, -a, -o by som bol- 0 , -a, -o by som 2 . os. sg. il- 0 , -a, -o by si bol- 0 , -a, -o by si 3 . os. sg. il- 0, -a, -o by 0 bol- 0, -a, -o by0 1. os. pl. il-i by sme 2 . os. pl. il-i by ste 3 . os. pl. il-i by 0 bol-i by sme bol-i by ste bol-i by 0

pln t v a r kondicionlu przenta sa pouva jednak v rmci hlavnej vety, jednak v rmci vedajej vety, ktor nie je uveden spojkou s asou -by.
Bolo by t o n i e k d e p r i V h u , v e r u by s a n e s p y t o v a l n i k o h o , ( R Z U S ) l o v e k by si myslel, e k e d s t a r k a p r l d o k a a l a l , S t o d o l i s t e u v i a c n e p o u j e j e h o p i a n i e , ( H E K O ) B o d a j by v s , v y m l d e n c i , e r t i vzali . . . ( P I E S E ) P o v e d z t e m i , a k o by som sa mohol
naui t a k t o h r a .
(BAR)

Po spojkch by, aby, eby, e by, keby, akoby, saby, ani co by .. ., ako ani po asticiach aby, keby v tvare kondicionlu sa morfma by neopakuje.
A z a t c h n e , akoby sa i m v p r z d n e j s t a r e c k e j d u m e stratila, ( T A T A R K A ) R o d i n n r a d a , aby sa k l i n k l i n o m a l s k a l s k o u vybjala, b o l a d o b r , l e n sa n e v y d a r i l a , ( J E S E N S K )

A k e b y t o b o l a aj s t o r z p r a v d a , n e z a s l i si, a b y s t e j u p i n i l i . ( F . K R ) K e b y ste radej u k y zbierali! (FIGULI) Z p o r o v p r e d p o n a ne- s t o j p r i 1-ovom t v a r e v z n a m o v h o s l o v e s a . J e t o p r e t o , l e b o o s o b n m o r f m a p r e 3 . os. o b o c h sel j e n u l o v . N a p r . : nevidel by som, nepriiel by si,
nepsala by, neradili by sme sa* neobstli by ste, nevrtili by sa; nebol by som, nebol by . . .

Pasvne

tvary

P a s v n e t v a r y kondicionlu p r z e n t a sa t v o r i a d v o j a k o : s t o alebo z v r a t n , alebo opisn t v a r y . Z v r a t n p a s v n e t v a r y s a lia o d a k t v n y c h l e n p r i d a n m m o r f m y kosil by kosil by sa, hovorili by hovorili by sa .. . sa:

K e b y t a m bolo v i a c k a m e a , d o m y by sa stavali p e v n e j i e , ( T L A ) Aby sa n e d o s t a t k y p r e p i s u i a s t o n e eliminovali, p r i p j a j s a n a k o n c i d i e l a f o t o g r a f i e t e x t o v , ( P A U L I N Y )

O p i s n p a s v n e t v a r y s a t v o r i a z k o n d i c i o n l n y c h t v a r o v s l o v e s a by a t r p nho prastia innostnch p r e c h o d n c h slovies. 1. o s . s g . bol, -a, -o by som chvlen, 2 . o s . s g . bol, -a, -o by si chvlen, 3 . o s . sg. bol, -a, -o by 0 chvlen, 1, o s . p l . boli by sme chvlen, 2 , o s . p l . boli by ste chvlen, 3 , o s . p l . boli by 0 chvlen, - - - -, - -, - ~r, -

P o u v a j s a t v a r y n e d o k o n a v c h aj d o k o n a v c h s l o v i e s .
P r e t o je p r e i n t e n z v n e c h o v y vemi d l e i t o u p o i a d a v k o u , aby v e t k y u h y n u t z v i e r a t boli o d o s l a n na. p i t v u . . . ( L A N O A U ) ~ J e d l e i t , aby d e t i neboli v y c h o v v a n k egoizmu, (TLA)

Tvary

kondicionlu

prterita Aktvne tvary

Kondicionl p r t e r i t a ie p o d m i e o v a c spsob m i n u l h o asu je zloen s l o v e s n t v a r , k t o r s a t v o r z 1-ovho t v a r u v z n a m o v h o s l o v e s a , s a m o s t a t n e j k o n d i c i o n l o v e j m o r f m y by a s a m o s t a t n e j o s o b n e j m o r f m y bol- 0 , -a, -o som; bol- 0 , -a, -o si; bol- 0 , -a, -o 0 ; bol-i sme;
L os. sg. bol-0, -a, -o by som il-

bol-i ste; bol-i

-o

0.

0 , -a,

2 . o s . sg. bol- 0 , -a, -o by si il-0 3 . o s . s g . bol- 0 . -a, -o by

0

, -a,
-(-,

-o

il- 0,

-o

1. o s . p l . bol- by Sine il - 2. o s . p l . bol-i by slc 3 . o s . p l . bol-i by 0 il-i il-i 481

31

Morfolgia

Sloveso by m t i e t o t v a r y kondicionlu p r t e r i t a .
1. os. sg. bol- 0 , -a, -o by som bval- 0, 2. os. sg. bol- 0 , -a -o by si bval- 0, -a, -o -a, -o

3. os. sg. bol- 0 , -a, -o by 0 bval- 0 , -a, -o 1. os. p l . bol-i by sme 2. os. pl. bol-i by ste 3. os. pl. bol-i by 0 bval-i bval-i bval-i

K o n d i c i o n l p r t e r i t a sa pouva od v e t k c h slovies. N e m o n o h o n a h r d z a k o n d i c i o n l o m przenta bez poruenia zmyslu v p o v e d e . Ana musela sa o stenu lapi, priam by bola spadla, ujc jeho re. ( T I M R A V A ) Nebude vak ete pol piatej, lebo by u boli rozosvietili poulin lampy . . . ( Z E L I N O V ) Vlastne bolo by jej lepie bvalo mtvej, hoci viem, e tm vm zaviujem zrmutok, ( F I G U L I ) Bol by som doiel domov za vidna, ale na Drahom dreve zlomila sa mi klanica, ( C H B O B K ) P o s p o j k c h a asticiach, k t o r sa konia n a -by, morfma by sa v slovesnom tvare u neopakuje. Mne sa zd, ako keby som len vera bola bvala so svojimi starmi oteckami! ( J G ) Akoby pred asom bolo doho narazilo osi ete mocnejieho, ne bol sm, a on sa nemohol odvtedy narovna, ( C H R O B K ) V hrdle ma osi krtilo a pralo, saby som bol v tej chvli prehltol kosti z ryby. ( F I G U L I ) Zporov predpona ne- je pri l-ovej asti gramatickej morfmy: nebol by som urobil, nebol by si povedal, nebol by zastal, neboli by sme bvali . . . Len vnimone, v citovom prejave, bva pri 1-ovom tvare vznamovho slovesa: Boli by sa nespamtali, ak posmech robia zo seba, keby nebola vybehla pani K-zikov . . . ( J G ) Pasvne tvary P a s v n e t v a r y k o n d i c i o n l u p r t e r i t a s alebo z v r a t n alebo opisn. Z v r a t n p a s v n e t v a r y sa odliuj aj t u od a k t v n y c h iba p r i b r a t m m o r f m y
sa: bol by staval, boli by predali boli by stavali bol by sa staval, boli by sa stavali; ...
(TLA)

bol by

predal,

bol by sa predal,

boli by sa predali

Ani tento dom by sa nebol predal, keby nebola vypukla vojna,

O p i s n p a s v n e t v a r y kondicionlu p r t e r i t a sa t v o r i a p r t e r i t l n y c h k o n d i c i o n l n y c h t v a r o v pomocnho slovesa by a t r p n h o prastia v z n a m o v h o slovesa (innostnho prechodnho slovesa n e d o k o n a v h o alebo d o k o navho vidu).
1. os. sg. bol, -a, -o by som bval, 2. os. sg. bol, -a, -o by si bval, 3. os. sg. bol, -a, -o by 0 bval, 1. os. p l . boli by sme bvali 2. os. p l . boli by ste bvali 3. os. p l . boli by 0 bvali -a, -o chvlen, -a, -o chvlen, -a, -o chvlen, -e - - -, - -, - -, -

chvlen, chvlen, chvlen,

Tvary

imperatvu

Aktvne tvary I m p e r a t v ie rozkazovae spsob je u r i t slovesn t v a r , k t o r s a t v o r z i m p e r a t v n e h o z k l a d u a osobnej p r p o n y . I m p e r a t v n y z k l a d sa t v o r z d r u h e j p o d o b y p r z e n t n h o k m e a b e z o s o b i t n e j i m p e r a t v n e j m o r f m y alebo p o m o c o u m o r f m y -i-. Niektor sloves vzoru esa maj v imperatve podobu prtomnkovho kmea podl, vzoru pada. Prejavuje sa tm prechod tchto slovies od neproduktvneho vzoru esa
k produktvnemu vzoru pada. Niektor sloves maj aj dublety; napr.: brecha bre-f
brechaj-, epta epc-/eptaj-, repta repe-/reptaj-, rapota rapoc-/rapotaj-, driemot

driem-jdriemaj-,

tresta tresc-/trestaj-

. . . In sloves maj len podobu podl vzoru

meta metaj- . . .

pada; napr.: kva kvaj-, pcha pchaj-,

1. I m p e r a t v n a m o r f m a -i- sa p o u v a l e n v t e d y , k e sa d r u h p o d o b a p r z e n t n h o k m e a k o n n a k o n s o n a n t i c k s k u p i n u n e z v y a j n n a konci s l o v e n s k c h slov. S t o n a p r k l a d s k u p i n y k o n s o n a n t o v pn, bn, vn, f n, mri, In,,

In, tn, dn, zdn, on, n, sn, zn, zn, kn, skn, gn, hn, chn, dchn; v^'ch) k, po, sc, po; ct . . . P r k l a d y : zapni-, nesmilni-, zani-, umri-, prpli-, zajmi-, apci-, prilni-, sekni-, utri-, modli-, vezmi-, ucti-, vystri-, poli-, drichmi-, polepi... tni-, schudni-, glgni-, udri-, mysli-, zatmi-, hundri-, smokli-, pozvi-, vyprzdni-, spuchni-, pozri-, zaskli-, hvi-, leskni-, uhni-, nezhrubni-, bacni-, nadchni-, prezri-, brhli-, dych-, pr, br, vr, mr, tr, str,, cofni-, zhasni-, babri-, zauzli-, epci-, pocukri-, spomnizmiznidr, ndr, zr, zr, er, kr, chr; bl, tl, dl, l, kl, skl, hl, chl, zl, fl; jm, zm, chm, tm; zv,, mvni-, zani-, nari-, zapri-, machli-, mki-,
y

zavri-

mechri-> frfli-,, trescip

I m p e r a t v n a m o r f m a -i- j e f a k u l t a t v n a p o i s t c h k o n s o n a n t i c k c h s k u p i
n c h , n a j m p o s k u p i n c h s, , d, m, n, j, r: pus-jpusti-,
zahus-(zahusti-, vreti-, rozmliadi-, oven-(oveni-, osvedi-, pomas-(pomasti-, brzd-/brzdi-, joj-(joji~, ... hvizd-(hvid-, faj-(faji-, zhor-(zhoriodpus-(odpusti-, hniezd-(hniezdi-, ur-(uri-, rozl-jrozlti-, zauzd-(zauzdi-; presved-/presvedi-, pra-(prati-;

ras-(rasti-

nevre-jnerozmliad-f sloven-(sloveni>

drud-(drudi~;

neur-(neuri-,

osved-f

Z t c h t o d u b l i e t s v d n e n o m s p i s o v n o m j a z y k u ivie t v a r y b e z m o r f m y i . Slabin l, r sa hodnot ako samohlska, a preto sa imperatvny zklad slovies ako*
stri, skri sa, tra, vra, trpie, bla, mla, tlmi, slni sa, vlni sa, plni, klba, tc

tvor bez imperatvnej morfmy -i-; skr-, str-, tr-, vr-, trp-, bl-, ml-, tlm-, sl-, vlnpl-, klb-, tl-.

2. I m p e r a t v n y z k l a d sa t v o r z d r u h e j p o d o b y p r z e n t n h o k m e a bez. osobitnej i m p e r a t v n e j m o r f m y , k e d s a u v e d e n p o d o b a p r z e n t n h o k m e a , kon n a jednu spoluhlsku. Tento bezprponov imperatvny zklad sa oso bitne upravuje v dvoch prpadoch.

Po prv t v r d konsonanty d, t, n, l sa na konci imperatvneho zkladu zamieaj m k k m i konsonantmi d, , : ved- ved-, id- id-; hnet- hne-, plet- ple-; min- min-, en- e-; mel- mel-, kol- ko Po druh konsonant j na konci imperatvneho zkladu odpadva po vo kli i (psan i, y): ij- i-, hnij- hni-, pij pi-, ij i-, vij- vi-; kryj- kry-, my j- my-, ryj- ry-, vyj- vy- . .. Bez zmeny ostva teda imperatvny zklad, ke sa konci na spoluhlsku b, c, c, d, f; j (okrem po i), 7, m, , p, r, s, , , v, z, : rob-ia rob-, rapoc- rapoc-, hu-ia hu-, vod-ia * vo-, traf-ia traf-, padaj- padaj-, uj- uj-, sol-ia so, lom-ia lom-, han-ia hah-, kop- kop-, hor-ia hor-, kos-ia kos-, stra-ia stra-, sot-ia so-, bav-ia bav-, voz-ia voz-, be-ia be- ...
V slovenine sa dlh koreov slabika v imperatve neskraeuje. hybaj, htjbajme, hybajte nate). podte, .. . ale ani t u neslobodno vy P r e d p o n a po- v pjdu. imperatve t v a r o v f u t r a pjdem . . . pjdu. s c i t o s l o v c i a , k t o r p r i b e r a j d o b n e a k o na S l o v r i taj, vitajte, imperatvne osobn p r p o n y (po

Z a i m p e r a t v y s a v a k p o k l a d a j t v a r y pod, pome, chdza od predponovch po n i e j e t o t o n s p r e d p o n o u po- v o f u t r e pjdem

Osobn prpony v imperatve s tieto:

1. os. sg.
2.

1. os. pl. ~7ll

2,

os. sg. 0 3 . os. sg.

os. pl. -te 3 . os. pl.

Poda toho v slovenine s osobitn tvary imperatvu pre 2 . os. sg. a 1. a 2 . os. pl. Z p o v a h y imperatvu vyplva, e niet imperatvneho tvaru pre l. os. sg. Pre 3 . os. obidvoch sel mme v slovenine imperatvne vrazy, ktor sa skladaj zo samostatnej astice nech a prslunho tvaru indikatvu przenta: nech rob, nech robia; nech ide, nech id; nech zmizne, nech zmizn .. . Podobne aj pre 1. os. sg. sa pouvaj spojenia nech sa prepadnem, nech umriem, nech uschnem .. . Tvar 2 . os. sg. m nulov osobn prponu, take imperatvny zklad prakticky t v a r o m imperatvu 2 . os. sg. Prklady: padaj- 0, rozumej- 0 , nes- 0, hyf- 0 , tri- 0, ber- o", e- 0, ni- 0 , chudni- 0, i- 0, sej- 0 , pracuj- 0 , rob- 0, vid- 0, kri- 0 ... Nepravideln sloves maj tieto tvary 2. os. sg. imperatvu: byt b u d- o . jes jedz- 0 , vedie vedz- 0 , chcie chci- 0 , s id- 0 , sta sa stati- 0 sa, st stoj- 0.
A l t e r n c i a d/dz s a u p l a t u j e p r i s l o v e s e jes, a k o aj p r i v e t k c h j e h o p r e d p o n o v c h o d v o d e n i n c h : jedz-0, zjedz-0, pojedz-0, najedz-o sa . . . T i s t a l t e r n c i a s a u p l a t u j e l e n p r i n e z v r a t n o m s l o v e s o vedie vedz-, zred/e zvedz-, k m v j e h o z v r a t n c h d e r i v t o c h n i e t u v e d e n e j a l t e r n c i e : dozved-0 sa,prezved-: m. V r a z chcej-nechcej je prslovkov vraz.

Sloveso s m pravideln imperatvny zklad i-, a poda toho imperatvne t v a r y id- 0 ,i-me, i-te. Podobne aj predponov sloveso prs: prd- 0, prd-me, prte. Ale ostatn predponov sloves maj v imperatvnom zklade prponu lebo kme sa kon n a spoluhlskov skupinu jd: vyjdi- 0 , vyjdi-me, vyjdi-te; djdi- 0 , njdi- 0 , zjdi- 0, prejdi- 0 . . . Popri zkladnch tvaroch imperatvu i- 0 , i-me, i-te pouvaj sa aj t v a r y zo supletvneho zkladu chod- 0, chome, chod-te ( = smer pre) a po- 0, po-me. po-te ( = smer sem).
N i e k e d y s a a j v s p i s o v n c h t e x t o c h p o u v a j n r e o v t v a r y z o z k l a d u dl-, prkli-; n a p r . : Prd, uhajko premilen, p Mi k nm, . . . ( P I E S E ) Ale prdite skoro! (zus).

Tvar 1. os. pL m osobn prponu -me, ktor sa pripna k zkladu: padaj-me, rozumej-me, nes-me, hyh-me, tri-me, ber-me, chudni-me, i-me, sej-me, pra-ciij-me, rob-me. vi-me, kri-me Nepravideln sloves: bnd-me, jedz-me, vedz-me, dozved-me sa, chci-me, sta-me sa, soj-me, boj-me sa.

imperatvnemu e-me, zni-me* .. . sa, prezved-me

P r e d t o u t o p r p o n o u s a v e t k y k o n s o n a n t y v y s l o v u j a k o z n e l , t. j . neznelo k o n s o n a n t y si, m e n i a n a z n e l : c, , p , s, , i; si, > dz, d, h, z. z, d, d; zd, d; n a p r . : rapoc me, plame,

kpme, nosme, pme, plame. pasfone, rozlme vyslovujeme ako rapodzme, pladme,

kbme, nozrne, pime, platne, puzme, rozldme. P r e d s o n r o u m j e t u tocla t a k n e u t r a l i zcia znelosti p r o v c h spoluhlsok a k o n a rozhran slov.

Tvar 2 . os. pl. sa tvor osobnou prponou -te, ktor sa pripna k imperatv nemu zkladu: pada j-t e, rozumej-te, nes-te, hy-te, tri-te, es-te. zni-U\ chudni-te, zi-te. sej-ie, praciij-te, rob-te, vid-te, kri-te . .. Nepravideln sloves: bud-te, jedz-te, vedz-te. dozved-te sa, prezved-te sa, chci-te, sta h-t e sa, utoj-te, boj-te sa. Imperatvne t v a r y mvaj pri sebe zdrazovaciu prponu -e: daje, dajmee, dajtee, neboje sa. nebojmee sa, nebojtee sa; neche ide, neche id neche si ahne, neche si ahn ...
R o t u a (bezne): Otvor> m i , o t v o r ! ( S T O D O J A ) - Nebere si d u k t i c h ! ( J K S E N S K ) V i e t o o , p o v i e M i k o , , , v k a l e n d r i s v r a j v e t k y m e n , hadaj mez$> h o t a m ! " ( K U K U N ) P r e n s ili, p r e n s p r a c o v a l i a s t r d a l i b e z o d d y c h u , i nochtt j e o b o m a h k slovensk zem! (TAJOVSK)
t k 1

Ale pri slove pod pouva sa aj samostatn zdrazovacia astica ho: pod ho. Pri slovesnom t v a r e ?x>bva vak aj nesamostatn astica -e: pode, potee. Napr.: Pode sem, pode sem, neche t ueem . . .
Pasvne tvary

Imperatv m aj pasvne tvary, a t o zvratn alebo opisn. Zvratn pasvne t v a r y imperatvu lia sa od a k t v n y c h tvarov iba pribratm morfmy sa: stavaj, stavajte stavaj sa, stavajte sa . . .
P o s v sa m e n o t v o j e ! (z m o d l i t b y )

O p i s n p a s v n e t v a r y i m p e r a t v u sa t v o r i a z i m p e r a t v n y c h t v a r o v p o m o c n h o s l o v e s a by a t r p n h o prastia v z n a m o v h o slovesa.
2. os. sg. bu chvlen 1. os. p l . budme 2. os. pl. budte chvlen chvlen

Ach, bud pozdraven zimn vyjasnenie!

(UD. PIESE)

(HEKO)

Plen, plen bud pochvlen . . .

Pasvne tvary imperatvu s v spisovnom jazyku vemi zriedkav. S prostriedkom najm nboenskch prejavov, a i tu s napodobenm latinskho jazyka.

Neurit slovesn tvary

Neuritok

Aktvny tvar N e u r i t o k ie infinitv sa t v o r z prvej p o d o b y n e u r i t k o v h o slovesnho

k m e a p r p o n o u -: chyta-, chudn-, sta- sa, u-, pracova-, st-f. odrs, nars, zrssa rozumie-, vidie-, nies-, kria-; hyn-, trie-, bra-, vedie-, esa-, chcie-, za-, s-t\ robi-, by-, jes-,

U v e d e n m o r f e m a t i c k lenenie infinitvu je zreten v d y . I b a v slovese

rs a v j e h o p r e d p o n o v c h o d v o d e n i n c h , a k o vyrs,

n i e j e z r e t e n m o r f e m a t i c k vk, kee p r p o n a n e u r i t k u s p l y n u l a s k o r e n n o u s p o l u h l s k o u rst + > rs, a k o t o u k a z u j o s t a t n t v a r y , n a p r . : rst-li,

rast-ie-m ...

I n f i n i t v n y z k l a d by- p r i slovese by je s u p l e t v n y ; ete v s l o v e s n o m p o d s t a t n o m m e n e by-tie, a k o aj v a r c h a i c k c h t v a r o c h m i n u l h o p r e c h o d n k a by-vi a i n n h o p r a s t i a minulho by-vs. Infinitvny zklad s- slovesa s bol utvoren analogicky poda slovies vzoru nies, lebo pvodn infinitvny zklad bol samohlskov. Zklad trpnho prastia a slovesnho podstatnho mena je utvoren od druhej podoby przentnho kmea: id-, prejd-
prejd-en, prejd-enie . ..

I n f i n i t v m a j v e t k y sloves, i k e d sa infinitv n i e k t o r c h n e o s o b n c h m o d l n y c h slovies p o u v a i b a v n i m o n e ; n a p r . i b a v spojen s f z o v m i alebo

m o d l n y m i s l o v e s a m i : prestalo sa mu chcie spa, mus sa da pomc ...

Pasvny tvar V s l o v e n i n e sa p o u v a v obmedzenej miere i p a s v n y infinitv z v r a t n aj o p i s n t y p u tresta sa, by trestan. Z v r a t n p a s v n y infinitv sa v a k p o u v a astejie len v spojen s p o m o c n m i s l o v e s a m i , l e b o je h o m o n y m n s reflexvnou p o d o b o u n e z v r a t n h o slovesa t y p u tresta, a k o aj s r e f l e x v n y m slovesom t y p u stava sa, porani sa. Len n a tomto podklade vybudovan teria m sa nadalej pouva vo vedeckom vskumnetve. (i. H R U O V S K ) V svislosti s peanmi reformami za Karola Rberta zaali sa razi hodnotn zlat florny, povestn kremnick dukty, ( D E J I N Y S L O V E N S K I )

O p i s n p a s v n y infinitv sa t v o r z infinitvu p o m o c n h o opisnho s l o v e s a by a t r p n h o p r a s t i a v z n a m o v h o slovesa. P a s v n y infinitv m a j len p r e c h o d n i n n o s t n sloves. Vrti sa tam znamenalo by vak opusti toto vetko, skrva sa a by odkzan na milos spomienok, ( C H R O B K ) Preda sa a by kpen, da sa kpi, to je podl, ( M I N ) Vec mus by uren vdy individulne, lebo po skonen njmu mus by indivi dulne vrten, ( B A K A L A ) Ked prihliadneme na jednotlivosti, zistme, e akosti mu by spsoben prve nahromadenm zvltnych momentov a okolnost n a jednej i na druhej strane, ( J U R O V S K ) V strede k nej je pripojen uia rrka, ktor sa spja s dobrou vvevou, aby plyn z Geisslerovej trubice mohol by oderpvan, ( I L K O V I )

Preehodnk Aktvny tvar

V spisovnej slovenine sa p o u v a j e d n o t n p r e e h o d n k ie t r a n s g r e s v
u t v o r e n z d r u h e j p o d o b y p r t o m n k o v h o k m e a p r p o n o u -cj-uc
p r z e n t a -j-u, -iaj-a.

alebo

-iacj-ac.

Eozloenie t c h t o p r p o n j e p a r a l e l n s r o z l o e n m p r p o n 3. os. p l . i n d i k a t v u
P r p o n o u -cjuc
nies, hyn, trie, bdejc, vezc krabc ujc, vyjdc), vyskakujc, berc, sa, kryjc, stanc sloves by, chcie, rozumejc, napec, nc; ibc, lipnc; jc, dc, nesmc,

t v o r i a p r e e h o d n k p r a v i d e l n sloves v z o r o v chyta,
bra, esa, znervznejc, zadrc stenc; ujc, sa. sa, nc, obujc a, chudn, skvejc enc, zanc, i, pracova, dajc, a k o aj krivkajc, vylezc, vinc ec, si, vanc, vyperc; vezmc, chvejc s, sta, sa: chytajc, si; hync, volajc,

rozumie,
vyvolvajc, kladc, sa, ply hrabc, chudnc, pracu (prej

nepravideln

sa, ernejc spomenc postelc, prijmc, lejc, precestujc;

sa; nesc,

sa, popletc

minc,

orc,

zanc;' sa, dospejc; idc

sa, sajc,

prenocujc,

kontruujc,

sc, chcejc,

Sloveso chcie m v prechodnku rozren, przentn kme: chc-

chcej-c.

Po predchdzajcej
hbuc, vylietnuc, hduc, kluc zdriemnuc

dlhej slabike sa p r p o n a p r e c h o d n k a -c s k r a c u j e :
puc, njduc, muc, snmuc, zduc odnmuc, sa, vzduc kvnuc, ... siahnuc, prduc,

sa, skuc, si; zjduc,

N i e k t o r sloves v z o r u esa m a j t v a r y p r e c h o d n k a alebo l e n p o d a v z o r u chyta, alebo aj p o d a v z o r u chyta. T m s a p r e j a v u j e p r e c h o d j e d n o t l i v c h slovies o d v z o r u s v a r i a b i l i t o u v m o r f e m a t i c k e j s t a v b e k v z o r u s j e d n o t n e j ou morfematickou stavbou. P o d a v z o r u esa t v o r i a p r e e h o d n k v p o d s t a t e l e n t i e sloves, k t o r c h k o r e
n e m a l t e r n c i u t/c, djdz: ec, hduc, iapuc, homrc, irc, drichmc, drmc, brec, brhlc, dudrc, hundrc, bublc, dlabc, dupc, cpuc, dlbc, paprc cucc, obc, sa, frflc, chbrc, cumc, driapuc, fnfnc, chamrc arbc, driemuc, habc, sa, liapuc, huhlc, uchrc,

ubc-, dudlc, hrabc,

hvuc,

hbuc,

chpuc, chlipne, chniapuc, chrpuc, chrchlc, chrmuc, chrpuc, chuchmc, chuchc, kapc, kac, kalc, kuc, klamc, klapc, klepc, klopc, klovc, kluc sa, kmuc, knuc sa, kolsuc, kopec, krec, krkvc. kublc, kpuc, kutrc, krcuc, kvapc, kvuc, lmuc, luc, luzc, mac, maznc, mumlc, mumrc, oarpc, ozvc sa, paprc sa, odpuc sa, puc, pitvc, plac, pohc, rec, rbuc, prervc, rpuc, suc, sduc, slopc, stenc, strebc, sypc, ibc, siplc sa, skamrc, klbc, kriabuc. krpuc, liapuc, matlc, nupc, tiepuc, tpuc, tvc, puc, ulc, tpuc. apc. tepc, tec, trepc, futlc, urvc, viauc, vldzuc, ziapuc, zobc, vyzvc, obrc. Aj z uvedench slovies maj niektor dvoj t vary poda vzoru chyt :bublajc, i r ajc, dubajc, hybaj c, driapajc, driemajc, dupajc, chlpajc, chpajc, kasajc sa, klopajc, kolsajc, kpa j zle, kvkajc, kvajc, luhajc, lpajc, slopajc, stena jc j ston jc, Mpajc, tpajc, vldajc, zobajc. Sloves s koreom n a t maj takmer pravidelne tvary poda vzoru chyta. Mono predpoklada, e je to pre kakofonick psobenie sledu dvoch c: brbcc > brbtajc. Sem patria tvary: brbtajc, aptajc, vachtajc, hltajc, chlayntajcjchlamcc. chaMajc, chleptajc, ohmatajc, chrochtajc, chvastajc sa, chvtajc, jachtajcjjachcc, koktajc, kolotajc, aptajcjapcc, lta jc jlcuc, metajc, motajc sa. pantajc sa, pratajc sa, rechtajc sa. reptajc, pintajc, trblietajc sa, trestajc. P o d o b n e vetky sloves zakonen na -ota maj preehodnk poda vzoru chyta. Prklady: babotajc, blikotajc, brbotajc, buchotajc, cupotajc, cvakotajc, a.potajc. drkota jc. slupotaj c, davotajc, f rjota jc. gagotajc, hrkotajc, chachotajc, chichotajc sa, jagotajc sa, klepotajc, kyvotajc, lapotajc, ligotajc sa, mekotajc, mihotajc sa, rapotajc, rehotajc sa. tebotajc, trkotajc, uchotajc, trepotajc, trkotajc. Tieto sloves maj iba vnimone t v a r prechodnka poda vzoru esa, napr.: drkocc, dupocve. apocc. rapocc .. . S t o expresvne t v a r y . Prponou -iacj-ac tvoria preehodnk pravideln sloves vzorov robi, vidie, kria a nepravideln sloves jes, vedie, st. Prklady: robiac, nosiac, kosiac, vysotiac, dusiac sa, zvazia c; vidiac, uvidiac, hadiac, sediac, rozvraviac sa; kriiac, huiac, beiac, leiac, spiac; jedine, najediac sa, vediac, povediac, dozvediac sa, stojac, post o j ac, nastojac sa, bojac sa. Diftong v prpone -iac sa po dlhej slabike neskracuje: krtiac, lieniac sa, tiac, ntiac si, piac sa, ctiac .. . Variant prpony -ac je len po spoluhlske glejac. hojaesa, odkrojac, napojac, stojac, postoj ac, bojac sa . . . Preehodnk maj v e t k y osobn sloves; neosobn sloves j>rechodnk ne maj.
S p o n o v s l o v o by m p r e e h o d n k sc. A l e t e n t o t v a r s a v y n e c h v a p r i p r i s p o n o v o m
a d j e k t v e : sc bled ako stena, > bled ako stena . . . Vkroila do i zbi f bez pozdravu, bled

ako

stena.

rozhodnut

T a k j e t o aj p r i a d j e k t i v i z o v a n o m t r p n o m p r a s t a k o nahnevan, . . . N a p r . : Sc podnapit, ctil sa istejm. (URBAN)

urasten,

V sasnom spisovnom jazyku sa pouvaj rovnako utvoren preehodnky od dokonavch i nedokonavch slovies. Odline tvoren preehodnky nedokona vch slovies ida (= idc), buda ( sc), ktor sa kde-tu vyskytuj ako charakterizan prostriedok umeleckho tlu, treba poklada za archaizmy.
L u c k a , ida cestou, pritli sa k m u o v m u b o k u . (HEKO) B u d a tebou, s y n k u , netrpil
by som sa. (HEKO)

Aj preehodnky dokonavch slovies utvoren prponou -v, -vi s archaick: zavolav, zavolavi (= zavolajc), vrtiv sa, vrtivi sa (= vrtiac sa), by vi (= sc); podobne aj mavi (= majc), ivi (= ijc) .. .Pouvali sa v star ej literatre.
A l e p r e d s a , b y v i jej o t c o m , b y s o m n e d o v o l i l , ( K A L I N I A K ) T o s k s i v , v h a n b e p o d c h v o j u p o l . ( H V I E Z D O S L A V ) Vysotivi b r a d u s n a k r i v e n o u t v r o u n a b o k , h l u n e povedala: Ak bude." (JESENSK)

Preehodnk ako slovesn t v a r pouva sa v spojen s dvojlennou vetou. Za gramaticky nadraden substanciu sa poklad gramatick podmet v e t y .
S t r o m sa zakltil, trochu postl, akoby z a v h a l , a p o t o m sa s o b r o v s k m h u r i a v k o m zvalil, mliadiac, kvriac, drzgajc vetko p o d sebou, (HORK) Vracajc sa, pred b r n o u zastihol s o m G r e g u a . ( F I G U L I ) P r e s v i e d a l , s k m a v dlai k l a d c n a d o k o . . .
(KRASKO)

Pomerne zriedkav s prpady, v ktorch niet takhoto vzahu medzi prechodnkovm dejom a podmetom vety. J e t o jednak pri spojen prechodnka s jednolennou vetou, jednak s takou dvojlennou vetou, ktorej p o d m e t nie je initeom prechodnkovho deja, i ked sa v o vete osobitne vyslovuje.
P o v a j c ich, z d a l o sa m u , e k a d k l e p n u t i e o z v a sa v o m a v y v o l v a s t o n s o b n ozvenu, ( U R B A N ) Dochodiac t a , zaznel jej d o u vesel hovor, (TIMRAVA) Marcel n e d v e r o v a l L o t i a k o v i , a j e d n a k , nevediac s a o p a n o v a , vybila t a k t o z n e h o rozhorenos. (JG)

V niektorch prpadoch ide o tzv. absoltne preehodnky, ktor v a k u nie s slovesnmi tvarmi, lebo maj funkciu prslovky alebo predloky.
I n e d v n o v k u c h y n i sa m u to nechtiac podarilo, (OLTSOV) ,,Takto, ha, t o bude c e l i v o t , t a k t o , " u s p o k o j u j e s a . S l i v s t v a j i c - i h a j c . . . " ( K U K U N ) N e b o l si ist, p r a v d u povediac, v b e c nevedel, a k o s a m u da oni do roboty, ( T A T A R K A ) A naozaj nehadiac n a jeho snetiv a h r d z a v penicu ani raz nepoul, e by m u z e m i a k y v pivnici hnili . . . ( H E K O ) V d e j i n c h v e d y sa v y s k y t l i rzne d r u h y s c h m p o n c k o n v e n n o s o u a k o n i a c p o i a d a v k o u x'xplnej o p a k o v a t e n o s t i . ( F I L K O R N )

Preehodnk ako slovesn t v a r sa pouva len v spisovnom jazyku. V udovej rei niet prechodnkov; miesto nich sa pouvaj podobne u t v o r e n t v a r y s funkciou prsloviek: idci, pskajci, placi, stojaci resp. idcky, le-

iaky ... Tieto t v a r y sa zriedka pouvaj aj v spisovnch prejavoch, najm v hovorovom a umeleckom tle.
Plakala dievina po hore aj

idci

. . . (PIESE)

Veru sa mal udkovia rozplakali. T a k

placi o d i l i ,

(HORK)

Knin rz prechodnka ukazuje sa najm tm, e sasn spisovatelia ho pouvaj len v autorskej rei. Iba vnimone sa preehodnk pouva aj v pria mej rei ako charakterizan prostriedok intelektula. Tak je to naprklad v divadelnej hre I v a n a Stodolu Jej prv ples, kde profesor Temn pouva v svojej rei preehodnky.
B a o d s d i l a k a d p r e j a v z b l e n i a s a s m u s k m , oznaujc t o z a n e d s t o j n pi\* v e d e c k p r a c o v n k u . n o . l e b o s m e j u chceli s s t r e d i n a v e d e c k p r c u , obvajc s a , e p r i j e j z d e d e n e j e x t r m n o s t i b y . . . a c h , o si o t o m h l a v u l m a .

Frekvencia prechodnkov sa zvyuje aj pod vplyvom prekladov z rutiny, ako aj zvenm v z n a m u odbornho tlu pre cel spisovn jazyk.
Pasvny tvar

V starom spisovnom ze sa pouvali aj opisn pasvne tvary prechodnka utvoren z prechodnka pomocnho slovesa by a trpnho prastia vznamo vho slovesa. Tieto t v a r y mali nedokonav aj dokonav innostn sloves s akuzatvnou predmetovou rekciou. Napr.: sc volan, sc volen, sc str en. . .; sc zavolan, sc vyvolen, sc potrestan . . .
T a M i c h a l p o d i i e l i d n e s , sc s l u b o u k t o m u povolan, b y p r i r b a n k e d o z e r a l . ( H V I E Z D O S L A V ) A P e t e r sa, v z c h o p i l v p o v e d o m s v o j e j d l e i t o s t i , a sc r e o u p n a v i c i p n a e t e v i a c n a k o a posaden, v y r i e k o l : P r a v d u m t e , V a a Milos, p n v i e i p n . . ( K A L I N I A K ) P o m a l o m o d d y c h u v prieel r y t i e r s k e h o h r a d u hodil s o m sa n a z a d d o p r d u udskej t e k u t i n y , p l v a j c a vesluj c m e d z i k o m i , kokmi, k a p s a m i a b a t o h m i , p r i j m a j c v d a e n e a e t e v d a n e j i e r o z d v a j c b u c h n t y , p o n o h c h s t p a j c a postpan sc, d o s i a l s o m s a s d o b i t m i r e b r a m i c o n t u s i o r e b r o r u m , d a D v i d a u b r i k a p o d z n m y n m u i e r n y d o m . ( L A S K O M E R S K ) P r i c h o d i l i s m r t n o z n m e n i a striedavo s r a n e n m i , v z n i k a l i u d n c h r y , a b y s c vyvrten d a l i m i e s t o i n m , s t v a l i Ba rozlin p r h o d y , k t o r v t e j veobecnej horke chorobne nabubreli. ( U R B A N )

Od dokonavch slovies sa pouvali aj pasvne preehodnky typu byvi zvolen. V dnenej spisovnej n o r m e sa v lilohe trpnho prechodnka pouva samo trpn prastie. Z pvodnho opisnho tvaru sa elidovalo pomocn sloveso: sc volan > volan, sc (byvi) zvolen > zvolen . ..
Oslnen jej m k k o u k r s o u , o d u e v n e n e j u p o t e o v a l i : M a l i k o s . " ( J E S E N S K ) Dovote, o m m r o b i ? " z v o l a l J n p l n e vyruen z l e g m y . ( T I M R A V A ) I p o s k a k u j e p r i t a n e n k o v i , a l e t e n , posmeovan N n i u s o m z j a v i s k a , v y d v a z o s e b a v e t k u e n e r g i u . ( H E K O ) Z p o t o n s a m u u n e s t a i l u h n a zrazen k o p y t a m i z v i e r a a p a d o l n a
zem. (FIGULI)

inn prastie
i

prtomn

inn prastie prtomn ie aktvne particpium przenta je neurit slo vesn tvar, ktor sa tvor z druhej podoby przentnho kmea nedokonavch osobnch slovies prponou -ci (-ca, -ce) alebo prponou -iaci (-iaca, -iace)\ -aci (-aca, -ace). Rozloenie prpon je tak ako rozloenie paralelnch prpon prechodnka. Neosobn sloves nemaj inn prastie, kee pri nich chba agens deja, ktorho pomenovanie b y bolo slovesnmu tvaru nadradenm substantvom. inn prastie prtomn sa tvor od vetkch nedokonavch slovies, plno vznamovch aj pomocnch. Prakticky sa vak tento t v a r nepouva od sponovch slovies by, bva, sta sa, stva sa, osta, ostva, zosta, zostva, ani od niektorch modlnych slovies, ako smie, mc, musie. Prponou -ci (-ca, -ce) sa tvor inn prastie prtomn od pravidelnch slovies vzorov chyta, rozumie, nies, hyn, trie, bra, esa, a, chudn, i, pracova, ako aj od nepravidelnch slovies by, chcie a s. Prklady: chytajci, -a, -e; volajci, -a, -e; zabvajci sa, -a, -e; rozumejci, -a, -e; bdejci, -a, -e; tlejci, -a, -e; nesci, -a, -e; peci, -a, -e; hynci, -a, -e; vinci sa, -a, -e; trasci, -a, -e; orci, -a, -e; berci, -a, -e; eci, -a, -e; hrabci, -a, -e; nci, -a, -e; enci sa, -a, -e; chladnci, -a, -e; mknci, -a, -e; ijci, -a, -e; Majci, -a, -e; pracujci, -a, -e; putujci, -a, -e; sci, -a, -e; chcejci, -a, -e; idci, -a, -e. Dlh samohlska prpony -ci sa neskracuje ani po dlhej slabike; napr. puci, luci, rpuci, kmci, kuci, liapci, viauci, stiepci, kci sa. Osobitne si treba povimn tvorenie innho prastia prtomnho pri slo vesch vzoru esa. Aj v t o m t o tvare sa ukazuje prechod slovies od vzoru esa s variabilnm zkladom k celkom pravidelnmu vzoru chyta. Pomerne mlo slovies m t v a r y innho prastia prtomnho len poda vzoru esa. Ovea viac slovies m t u alebo dublety, alebo tvary vlune poda vzoru pada. Z kratej podoby przentnho kmea ie poda vzoru esa tvoria t v a r y innho prastia prtomnho tieto sloves: arbci, -a, -e; eci, -a, -e; dlbci, -a, -e; dlabci, -a, -e; obci, -a, -e; habci, -a, -e; hduci, -a, -e; hrabci, -a, -e; chamrci sa, -a, -e; kapci, -a, -e; kuci, -a, -e; klamci, -a, -e; klepci, -a, -e; klovci sa, -a, -e; klci sa, -a, -e; kmci, -a, -e; luci, -a, -e; maci, -a, -e; puci, -a, -e; placi, -a, -e; reci, -a, -e; sdci. -a, -e; tvci, -a, e; teci, -a, -e; viauci, -a, -e. Cel rad slovies m v innom prast prtomnom dvojtvary poda vzorov esa a chyta: brblcij brblajci, -a, -e; breci/brechajci, -a, -e; cpci j cpajci, -a, -e; cucicijcucajci, -a, -e; cumlci\cnmlajci, -a, -e; (mchrcijiichrajci, -a, -e; dlabcijdlabajci, -a, -e; drdlcijdrdlajci, -a, -e; driapci\driapajci, -a, -e; drichmcijdrichmajci, -a, -e; dudrcijdudrajci, -a, -e; frjlcijfrflajci, -a, -e; Mihlci/huhlajci, -a, -e; kahci/kalajci, -a, -e; klopcijklopajci, -a,

-e; Icncilknsajci sa, -a, -e; kopci/kopajci, -a, -e; krecijkresajci, -a, -e; kutrcijkutrajci, -a, -e; kvci j kvkajci, -a, -e; mazncijmaznajci sa, -a, -e; rbuci j rbajci, -a, -e; rpuci jrpajci, -a, -e; slopci/slopajci, -a, -e; strebcijstrebajci, -a, -e; sypci/sypajci, -a, -e; ibcijibajci, -a, -e; klbcij klbajci, -a, -e; kriabci\skribajc%, -a, -e; liapcijliapajci, -a, -e; tpcijtpajci, -a, -e; tpci\tpajci, -a, e; tepciliepajci, -a, -e: trepcif trepajci, -a, -e; ziapcijziapajci, -a, -e. Najviac slovies vzoru esa tvor vak inn prastie prtomn poda vzoru chyta. Osobitne treba uvies tieto tvary: brbtajci, -a, -e; brhlajci, -a, -e; bublajci, -a, -e; captajci, -a, -e; vachtajci sa, -a, -e; driemajci, -a, -e; drmajci, -a, -e; dudlajci, -a, -e; dupajci, -a, -e; fufnajci, -a, -e; hltajci, -a, -e; homrajci, -a, -e; hundrajci, -a, -e; hzvajci, -a, -e; hbajci, -a, -e; chbrajci, -a, -e; chpajci, -a, -e; chamtajci, -a, -e; chlastajci, -a, -e; chlepiajci, -a, -e; chlpajci, -a, -e; chmtajci, -a, -e; chniapajci, -a, -e; chrpajci, -a, -e; chrchlajci, -a, -e; chrochtajci, -a, -e; chrmajci, -a, -e; chrpajci, -a, -e; chuchajci, -a, -e; chvastajci sa, -a, -e; chvtajci, -a, -e; jachtajci, -a, -e; kasajci, -a, -e; kloktajci, -a, -e; kolsajci, -a, -e; kolotajci, -a, -e; krkvajci, -a, -e; kublajci, -a, -e; kpajci, -a, -e; kvapajci, -a, -e; kvpajci, -a, -e; kvajci, -a, -e; lmajci, -a, -e; laptajci, -a, -e; ltajci, -a, -e; luhajci, -a, -e; metajci, -a, -e; motajci, -a, -e; mrmlajci, -a, e-; mumlajci, -a, -e; mumrajci, -a, -e; pantajci sa, -a, -e; paprajci sa, -a, -e; pitvajci, -a, -e; pratajci sa, -a, -e; rechtajci sa, -a, -e; stenajci, -a, -e; iplajci sa, -a, -e; kripajci, -a, -e; matlajci, -a, -e; nupajci, -a, -e; pintajci, -a, -e; tiepa jci, -a, -e; pajci, -a, -e; ulajci, -a, -e; tpajci, -a, -e; trblietajci sa, -a, -e; trestajci, -a, -e; tutlajci, -a, -e; obrajci, -a, -e. Takto tvoria tvary innho prastia prtomnho aj vetky nedokonav sloves zakonen na -ota. Prklady: blabotajci, -a, -e; blikotajci, -a, -e; blkoiajci, -a, -e; brbotajci, -a, -e; buchotajci, -a, -e; cupotajci, -a, -e; cvakotajci, -a, -e; ctapotajci, -a, -e; drkotajci, -a, -e; dupotajci, -a, -e; dzavotajci, -a, -e; frjotajci, -a, -e; gagotajci, -a, -e; hrkotajci, -a, -e; chichotajci sa, -a, -e; jagotajci sa, -a, -e; klepotajci, -a, -e; klopotajci, -a, -e; kyvotajci sa, -a, -e; lalotajci, -a, -e; apotajci, -a, -e; ligotajci sa, -a, -e; mihotajci sa, -a, -e; rapotajci, -a, -e; rehotajci, -a, -e; tebotajci, -a, e-; trkotajci, -a, -e; trkotajci, -a, -e ... Prponou -iaci (-iaca, -iace) \-aci (-aca, -ace) tvor sa inn prastie pr t o m n od pravidelnch nedokonavch slovies vzorov robi, vidie, kria, ako aj od nepravidelnch slovies jes, vedie, st a b sa. Prklady: robiaci, -a, -e; soliaci, -a, -e; suiaci, -a, -e; kriaci sa, -a, -e; hovoriaci, -a, -e; vidiaci, -a, -e; sediaci, -a, -e; vrtiaci sa, -a, -e; kriiaci, -a, -e; beiaci, -a, -e; mliaci, -a, -e; driaci sa, -a, -e; jediaci, -a, -e; vediaci, -a, -e ... Po spoluhlske j m prpona innho prastia prtomnho podobu -aci

(-aca, -ace): zbrojaci, -a, -e; hnojaci, -a, -e; hojaci sa, -a, -e; stojaci, -a, -e; bojaci sa, -a, -e . . . inn prastie prtomn je slovesn tvar, preto sa nm vyjadruje dej ako proces, ako dynamick prznak. Ked sa tto vznamov zloka strca, vznik zo slovesnho tvaru prdavn meno. Prdavnmi menami s napr. slov ve mohci, nemohci, budci, omamujci, vrci, horci, sci, nasledujci, pred chdzajci, ohromujci, prekvapujci, vyhovujci, odpudzujci, vyerpvajci, vynikajci, vzruujci, upokojujci, holiaci, boliaci, plniaci ...
U v e d e n s l o v p o k l a d m e z a a d j e k t v a , l e b o s a p o u v a j bez o b m e d z e n i a a j v z l o e n o m p r s u d k u a s z k l a d o m p r e a d v e r b i t y p u vynikajco. In prklady na s u b s t a n t v a
z p r a s t : vedci, vedca, cestujci, inkujci, prsediaci.

Od adjektivizovanch prast treba odliova prdavn men utvoren zo slovesnch zkladov, najm od infinitvneho kmea, prponami -c, -aci: bic, spac, ac, trec, hnac, prac, sdzac, metac, psac, stac, ijac, sejac, kryc/myc^ umvac ... Rozdiel medzi adjektvom a prastm sa ukazuje v protikladoch, ako: spac vak spiace diea, bic nstroj bijce srdce, visac zmok visiaci kabt, stojacia lampa stojaca lokomotva, prac prok perca ena ... inn prastie prtomn m tvary ako prdavn meno, kee sa nm vyjad ruje dynamick prznak vec bez aktualizcie. Tieto tvary sa sklouj ako mkko zakonen prdavn men vzoru cudz, lene pdov prpony prastia typu padajci, -a, -e i typu prosiaci, -a, -e s vdy krtke.
P d o v p r p o n y i n n h o p r a s t i a p r t o m n h o s k r t k e aj v t e d y , k e d p r e d c h d z a j c a s l a b i k a j e k r t k a : stojaci m r , hojaca s a r a n a , bojace s a d e t i , p r e d stojacim vlakom, n a stojacu l o k o m o t v u , p r e d zbrojacim nrodom .. .

inn prastie

minul

inn prastie minul ie aktvne particpium prterita sa tvor z druhej podoby infinitvneho kmea dokonavch slovies prponou -v (-via, -vie), a to len od slovies, ktorch infinitvny kme sa kon na samohlsku alebo dvoj hlsku. S to pravideln sloves vzorov pada, rozumie, hyn, trie, bra, esa a, chudn, i-, pracova, robi, vidie, kria, ako aj odvodeniny nepravidelnch, slovies vedie, sta sa, st. Prklady: nachytav -ia, -ie; zavolav, -ia, -ie; naakav sa, -ia, -ie; preme rav, -ia, -ie; porozumev, -ia, -ie; prebdev, -ia, -ie; zdrevenev, -ia, -ie; otupev, -ia, -ie; minuv, -ia, -ie; spomenuv si, -ia, -ie; privinuv sa, -ia, -ie; narev, -ia, -ie; umrev, -ia, -ie; prezrev, -ia, -ie; predrav, -ia, -ie; postlav,, -ia, -ie; zaorav, -ia, -ie; preesav, -ia, -ie; napsav, -ia, -ie; potrestav, -ia -ie; ukzav, -ia, -ie; zaav, -ia, -ie; najav, -ia, -ie; vzav, -ia, -ie; bodnuv,, -ia, -ie; ukradnuv, -ia, -ie; zdriemnuv, -ia, -ie; doiv sa, -ia, -ie; obuv sa
y >

-ia, -ie; prispev, -ia, -ie; odpracovav, -ia, -ie; pricestovav, -ia, -ie: vav, -ia, -ie; prehovoriv, -ia, -ie; skoiv, -ia, -ie; oeniv sa, -ia, horev sa, -ia, -ie; preletev, -ia, -ie; zakriav, 4a, -ie; zjacav, dozvedevi sa, -ia, -ie; nastav, -ia, -ie; prestav, -ia. -ie; postav, dostav, -ia, -ie .. .

prenoco-ie; roz-ia, -ie; -ia, -ie;

K o n c o v slabika slovesnho kmea obsahuje v tomto tvare krtku samohlsku; iba s l o v e s , k t o r c h i n f i n i t v n y k m e s a k o n n a d v o j h l s k u ia, p o n e c h v a j si d l h s l a b i k u :
usmiavt sa, zaviav, popriav, okriav, zaliav, zakliav, ohriav, udiav sa. Sloveso

vzia ra, v a k t v a r vzav, l e b o p a t r d o v z o r u bra. V u v e d e n c h t v a r o c h s a v a k p d o v p r p o n y prastia neskracuj, take tieto t v a r y tvoria v n i m k u z rytmickho krtenia. P o d o b n e j e t o a j v t v a r o c h prestav, postav, nabv sa . . ., k d e s a d l h j e d n o d u c h k m e o v samohlska neskracuje. V o s t a t n c h p r p a d o c h j e r o z d i e l v k v a n t i t e : zmizn zmizniws, pomin pominuvi, porozumie porozumev, natrie natrev, zvediet zneder . . .

inn prastie minul sa tvor len od tch dokonavch slovies, ktorch infinitvny k m e sa kon na samohlsku alebo na dvojhlsku. To znamen, e pravideln sloves vzoru nies nemaj inn prastie minul. V starom spi sovnom ze sa sporadicky pouvali aj prastia utvoren prponou - (-ia, -ie) od slovies vzoru nies, napr.: vynes, -ia, -ie, prevez. -ia, -ie, odved, -ia, -ie; podobne aj prastia od predponovch derivtov nepravidelnch slovies jes a s; napr.: pojed, -ia, -ie, vyed. -ia, -ie, naed, -ia, -ie. V dnenej spisovnej norme s inn prastia minul len od dokonavch slovies. Ale v starom spisovnom ze vyskytovali sa aj inn prastia minul nedokonavch slovies. Boli to tvary ako byvi, -ia, -ie; sedev, -ia, -ie; umev, -ia, -ie; chodivi, -ia, -ie; psobiv, -ia, -ie; panovav, -ia, -ie; milovav, -ia, -ie; iv, -ia, -ie; pisav, -ia, -ie; bvav, -ia, -ie; mav -ia, -ie; trvav, -ia, -ie . . Tieto t v a r y zriedka pouvali ete aj realisti, najm Timrava a Jg.
inn p r a s t i e minul sa svojm tvorenm v y m y k zo s y s t m u slovenskch sloves n c h t v a r o v . J e t o k n i n p r v o k v s s t a v e s l o v e s n c h t v a r o v , k t o r bol p r e v z a t z r u t i n y p r o s t r e d n c t v o m spisovnej etiny. N o je t o funkne p o t r e b n t v a r , lebo sa n m paralelne s i n n m p r a s t m p r t o m n m t y p u volajci, -a, -e v y j a d r u j e d y n a m i c k p r z n a k veci bez a k t u a l i z c i e , a t o d e j , k t o r sa uskutonil p r e d p r i e b e h o m z k l a d n h o deja v e t y . i n n m p r a s t m m i n u l m s a t e d a v y j a d r u j e n e s a s n o s t d e j a so z k l a d n m d e j o m v e t y ie ist s t u p e r e l a t v n e h o asu. T v a r o v n e s t r o j n o s t v a r u innho prastia minulho v systme slovenskch sloves nch t v a r o v sa u k e najlepie v schme:

preehodnk nedokon. sloveso dokon. sloveso

inn prastie

t r p n prastie

hovoriac

hovoriaci,

-a,

-e

hovoren,

-,

dohovoriac

dohovoriv,

-ia,

-ie

dohovoren,

-,

A j t t o f o r m l n a r t a t v a r o v t y p u dohovoriv, -ia, -ie j e p r i n o u , e s a i n n p r a s t i a m i n u l v sasnej spisovnej s l o v e n i n e p o u v a j iba v m i n i m l n e j m i e r e , hoci s a i n n prastie p r t o m n a t r p n prastia pouvaj v paralelnch k o n t r u k c i c h ovea astej ie. O v e a m e n e j n p a d n b y boli a j v d n e n e j s p i s o v n e j r e i t v a r y t y p u dohovoriaci, -a, -e, k t o r p o u v a l n a p r k l a d u n H o l l v s v o j i c h e p o s o c h . T m i t o t v a r m i b y s a d o s i a h l a f o r m l n a z l a d e n o s n e u r i t c h . s l o v e s n c h t v a r o v : p r e e h o d n k hovoriaci dohovoriac, i n n p r a s t i e hovoriaci/dohovoriaci, t r p n prastie hovoren/dohovoren.

inn prastie minul, prve tak ako aj inn prastie prtomn maj len osobn sloves. Pravda, me to by t a k innostn sloveso, ako aj stavov sloveso, take slovesu nadraden substantvum je vdy nositeom deja. innm prastm minulm sa vyslovuje dej, m sa tento slovesn tvar odliuje od slovesnho prdavnho mena na -l. inn prastie minul sa asto pouva aj od zvratnch slovies: vrtiv sa, zaervenav sa, vynoriv sa . . . Aj tm sa ukazuje, e v tomto t v a r e sa zacho vva intencia slovesa uepozmenen, ie to, e toto prastie je slovesn tvar, i ke m morfologick povahu adjektva (sklouje sa s n a d r a d e n m podstat nm menom). inn prastie minul t y p u zavolav, -ia, -ie sa sklouje ako mkko zakon en prdavn men vzoru cudz. Osobitnou rtou tchto prast je vak sstava dlhch pdovch prpon aj po dlhch slabikch: poliav, usmiavia sa, prestavie. . . . Trpn prastie

Trpn prastie ie pasvne particpium je jednoduch neurit slovesn tvar, ktor sa tvor zo slovesnho kmea prponou -n (-n, -ne, -n) alebo prponou -t (-t, -t, -t) alebo prponou -en (-en, -en, -en). Pouitie tchto prpon sa viae na sloves istch typov. Tento neurit slovesn t v a r sa nazva t r p n m prastm, hoci asto ani nem t r p n vznam a nepouva sa v pasvnych kontrukcich. Bolo by teda lexDie pomenova ho poda formlneho prznaku n-jt-ovm prastm, lebo len forma tvor z tohto viacfunknho tvaru jednotku gramatickej s t a v b y jazyka. Trpn prastie sa tvor od mnohch slovies; ale je aj vea takch slovies, ktor tento t v a r nemaj. Priny nedostatku tohto tvaru s rozlin, ale zhruba sa daj zadeli do troch skupn. 1. Trpn prastie podobne ako inn prastie nemaj nedokonav neosobn sloves-impersonli. V intencii tchto slovies niet vzahu k nosite ovi deja. Trpn prastie teda nemaj tak sloves, ako pra, mrholi, snai, mrzn, blska sa, hrmie, stmieva sa, briezi sa; smdi. oziaba, mrzie, krie, hneva, tei, picha, bolie .. .

Ale dokonav neosobn sloves maj trpn prastie s vsledkovm vznamom;

napr.: napra (je) napran, zamrzn (je) zamrznut, rozbriedi sa (je) roz-

brieden . . . S to vak len neosobn sloves vyjadrujce prrodn deje. 2. T r p n prastie n e m a j rozlin n e d o k o n a v sloves, ktorch, i n t e n c i a neobsahuje extern zsah. S t o n a p r . n e d o k o n a v stavov sloves, a k o chorie, choravie, starn,
mladn, nie . .. zvdnut, rozkoaten ... chudn, schn, vlhn, vdn, koatie, nervznie, ernie, erve

Ale dokonav sloves tohto typu maj trpn prastie s vsledkovm vznamom, napr.
schudnut,

a l e j s t o n e d o k o n a v sloves zmyslovho v n m a n i a a sloves v y j a d r u j c e

z m y s l o v a c i t o v d o j m y ; n a p r . : vidie, mlan ... s, sedie, bea, nie, horie, volva, bla, kypie, psava, vrie, umie, chodieva, presta, pou, cti, voa, zapcha, iari,,

O k r e m t o h o s t o n e d o k o n a v n e p r e d m e t o v sloves oznaujce rozlin

i n n o s t i , a k o letie, znie .. . nosieva,

A n i o p a k o v a c i e sloves, a k o robieva,

rezva,
prestva,

sprobva,
zada

kolva
sa, mc,

. . . , spravidla n e m a j t r p n prastie.
sa, zaa, zana, smie, ri, n e m a j t r p n prastie.

A n i p o m o c n sloves, ako by, ma, sta sa, stva

3. Z v r a t n sloves t a k i s t o zva n e m a j t r p n prastie, n a j m ist s k u p i n y z v r a t n c h slovies. N a p r k l a d z v r a t n p o d o b y n e d o k o n a v c h slovies t y p u umva sa n e m a j t r p n prastie, i k e d ich dokonav pendanty tento tvar maj; napr.: vyumva
sa vyumvan, plazi sa, ubera obu sa obut, sa, plavi sa, nies preplavi osui sa osuen, sa, hba oholi sa oholen sa, kradn prikradn sa, sa ... skla pri-

P o d o b n e n e m a j t r p n prastie ani n e d o k o n a v z v r a t n sloves p o h y h u , a k o

sa, vozi

sa

. . . Ale d o k o n a v p e n d a n t y t c h t o slovies t r p n prastie m a j ; n a p r . :

sa priplazen, ... sa preplaven,

priplazi kradnut

K t e j t o s k u p i n e slovies p o h y b u sa blia aj z v r a t n sloves, k t o r m i s a v y j a d r u j e d o s i a h n u t i e i s t h o ciea innosou; n a p r . : prevta sa, prekosi sa,

prerba sa, preseka sa, prehrz sa, preps sa ...

A n i d o k o n a v z v r a t n sloves, k t o r m i sa v y j a d r u j e miera deja, n e m a j t r p n p r a s t i e . S t o j e d n a k sloves a k o narobi sa, napracova sa, nafaji sa,
naskka zahra sa, natancova si, posedie sa . . . , j e d n a k sloves a k o zafaji si, post si ... si, zaspieva si, si, polea

N a p o k o n a n i i n reflexva t a n t u m rozlinch i n c h t y p o v n e m a j
p r a s t i e . S t o n a p r . sloves b sa, tei sa, klaa dra sa, chyti sa, pusti sa, belie sa, ernie sa, dotka sa, hnedn sa, ltn sa

trpn
sa, ...

sa, udova

T r p n p r a s t m a j t e d a n a j m innostn p r e c h o d n sloves (a t o n e d o k o -

n a v aj d o k o n a v ) , n a p r . : chyta volan, strihan, zanies roznies obrti zavola zavolan, kupova ostriha zanesen, roznesen, obrten, ostrihan, kls' ora

chytan, odstrihn odnosi vyora

vychyta kpi

vychytan, kpen, nies obraca rozora rozna

vola striha

kupovan,

odstrihnut,

nesen, roznan, obracan, rozoran,

nosi nosen, kladen, oran,

odnosen, poloen, vyoran,

poloi

rozorva rozorvan . . . Z o s t a t n c h slovies m a j t r p n prastie p r e d o v e t k m d o k o n a v sloves, n a p r . : vysmdn vysmdnut, umrie umret,

oddchnu preletie oslabnut, venen, si oddchnut, preleten, odkvitn popni roziali sa rozialen, precestova prehni ... prehnit, prebehn posloveni prebehnut, oslabn sa poslo doi sa doit, odkvitnut, si poplen precestovan,

P r p o n a -en (-en, -en, -en) sa p o u v a n a t v o r e n i e t r p n h o prastia p r a v i d e l n c h slovies v z o r o v nies a robi, a k o aj n e p r a v i d e l n c h slovies jes a is. V t c h t o p r p a d o c h sa t r p n prastie t v o r z druhej p o d o b y p r t o m n k o v h o k m e a : nes- id-en pasen, cten, strelen, vyjden, nes-en, rob-ia rob-en, jed-ia jed-en, id- . . . P r k l a d y : nesen, -, -; vymsten, -, -; farben, -, -; iven, -, -; zjden, -, -; peen, -, -; veden, -, -; lapen, -, -; jeden, -, - . . . -, -; hryzen, -, -; spleten, -, -; nien, -, -; najeden, -, -; -, -; -, -; -, -;

-, -; Uen, -, -; vychoden, -, -; zakpen, -, -; prejden,

-, -; streen,

Pri slovesch vzoru nies pokladme zklad trpnho prastia za druh podobu pr zentnho kmea len z hadiska synchrnneho stavu. Hovoria za to alterncie v rmci
slovesnho kmea: nes-ii, nes-en, ale nies-, nies-ol; pec-, pe-en, stre-, stre-en, ale striez-, strieh-ol . . . mu, moen, mc, mohol; vymu, premc, premohol . . . vymoen, ale piec-i, piek-l;

Odchodn alterncie s len v slovese mc a v jeho predponovch odvodeninch:

vymc, vymohol; premu, premoen,

Pri slovesch vzoru robi pokladme zklad trpnho prastia za druh podobu przent nho kmea takisto len zo synchrnneho hadiska. Tu rozhoduje neprtomnos inmitvnej
kmeotvornej prpony: rob-i-, rob-ia, rob-en; pros-i-, pros-ia, pros-en; hod-en . . . hod-i-, hod-ia,

Nepravideln sloves s a, jes treba posudzova osobitne: s-, id-, id-en; jes-, jed-li, jed-ia, jed-en . . . Tmto tvarom konkuruj adjektva utvoren z druhej podoby infini tvneho kmea prponou -l (-l, -U): ul, -, -; zal, -, -; dol, -, - . . . J e to najm pri bezpredmetovch slovesch, lebo tu trpn prastie nem pasvny vznam.

P r p o n a -n (-n, -neJ sa p o u v a n a t v o r e n i e t r p n h o p r a s t i a p r a v i d e l
n c h slovies v z o r o v chyta, rozumie, trie, bra, esa, pracova, vidie, kria,

a k o aj n e p r a v i d e l n c h slovies vedie
n a k r t k u s a m o h l s k u : rozume-l chce-n ...

chcie.
rozume-n, vide-l vide-n, chce-l

P r p o n a -n s a p r i p n a k d r u h e j p o d o b e infinitvneho k m e a , k t o r sa kon

Pretoe v rmci niektorch vzorov s dublety, treba prebera jednotliv vzory osobitne. Sloves vzoru chyta tvoria trpn prastie spravidla prponou -n: chytan,
-, -; uchytan, -, -; hadan, -, -; volan, -, -; privolan, -, -; bchan, -, -; vycman, -, - . . . -, -; vyhadvan, -, -; vyhadan, -, -; zastavan,

Aj sloves hra d, pcha maj trpn prastie na -n: hran, -, -; pchan, -, -. Ale ich predponov odvodeniny maj dvojtvary aj na -n, aj na -t: dohran/do
hrat, hrat, zohran nahranjnahra, prihran/prihrat, j zohrat: napchan obohran/obohrat. rozohran zapchan/zapchat. j rozobrat, j napchat, odohran/odohrat, vyhran/vyhnut, prehran/pre zahran/zohrat, upchan/upchat,

prepchan/prepchat,

Tieto dublety vak nie s rovnocenn, lebo v odbornom tle sa astejie pouvaj t v a r y na -n; ale tvary na -t s in ivie. Sloves vzoru rozicmie tvoria trpn prastie spravidla prponou -n:
vypchan/vypchat, prebden, ovdoven, ven, -, -; vyciven, -, -; servenen, -, -. -, -; zoalen, -, -; oelen, -, -; zdomcnen, -, -; osiren, -, -; -, -; -, -; -, -; rozkoaten, -, -; spochaben, oedi t

-, -; zdiven,

-, -; porozumen,

zadovaten,

-, -; zdrobnen,

Niektor predponov sloves tohto vzoru maj popri tvare na -n aj t v a r s prponou -t; napr.: omdlen/omdlet, zamdlen/za/mdlet, zomdlen/zomdlet,
oernen/ocernet, nen/zbesnet. sernen/sernet, zosinen/zosinet, prebden/prebdet, zbes-

Aj t u s dublety na -t astejie, najm v hovorovom tle. Zo slovies vzoru trie maj trpn prastie utvoren prponou -n (-na, -n) len niektor nedokonav sloves bez predpony: trie tren, -, -; drie
dren, -, -; vrie vren, -, -; zrie zren, -, -; zrie ren, -, -.

Niektor z tchto t v a r o v s vemi zriedkav. Predponov sloves maj dvojtvary; napr.: udren/udret,
vy vren / Zo vyvret.

otren/otret,

slovies vzoru bra tvoria trpn prastia prponou -n (-na, -n) len bez predponov sloves hra, dra, hna, ora, pra, stla, ra: bran, -, -; dran, -, -; hnan, -, -; oran, -, -; pran, -, -; stlan, -, -; ran, -, -. Tak isto sa tvor t r p n prastie od slovies poora, vyora, rozora, zaora, odora
pooran, vy oran, rozoran, zaoran, odoran ... predran/predrat, /za hnat, vyhnan vy/vy . . . esan, pre-; -,

Vetky ostatn predponov sloves tohto vzoru maj rovnocenn dvojtvary:

vybran/vybrat, dran / vydrat, hnat, vy stlan/vystlat, ", -; sesan, drieman, rozobram)/rozobrat, rozodran zbrany/zabrat, zahnan vypran/vyprat, preran/prerat. / rozodra t, odran / odrat, opran/opraty,

rozohnan/rozohnat,

prepran/preprat, vyran/vyrat -i, -;

rozostlan/rozoslat, -, -; dlaban,

Sloves vzoru esa tvoria trpn prastie prponou -n. Prklady:

-, -; poarban, -, -; vyaptan, -, -; ofrflan, -, -; oomran, -, -; hdzan, -, -; zhaban,

podkasan, polman,

-, -; kzan,

-, -; vyklzan,

-, -; okpan,

-, -; lman, -, -; -, - . . .

-, -; rezan,

-. -; rozmaznan, -, -; tvan,

-, -; zamotan, -, -; tesan,

-. -; odpratan, -, -; vyobran,

-, -; tpan,

Aj sloves zakonen n a -ota tvoria t r p n prastie prponou -n: vybabo tan, zdupotan, rozdavotan, prerapotan. vytrkotan . . . Ale od viny slovies na -ota sa trpn prastie nepouva. Sloves vzoru pracova tvoria trpn prastie prponou -n, bez ohadu na vid a na morfematick zloenie, ale niektor nepredmetov nedokonav sloves predsa len nemaj trpn prastie. Prklady: darovan, -, -; kovan, -, -v;
kupovan, formovan, koprovan, opisovan, -, -; ofukovan, -, -; dierkovan, -, -; opanovan, -, -; outovan), -, -; hobovan, -, -; nazalizovan, -, -; vyhladovan, -, -; prelumpovan, -, -; priklincovan, -, -; roztrnsovan, -, -; vyuovan, -, -; pretrnovan, -, -in -, -: -, -: -, - . ..

Sloves vzoru vidie tvoria trpn prastie prponou -n. Tento tvar maj najm predponov dokonav sloves. Prklady: viden, -, -; musen, -, -;
myslen, rozhaden, -, -; trpen, -, -; vraven, -, -; vrten, -, -; rozbolen, -, -; -, -; namrzen\ -, - . . . -, -; rozhoren, -, -; vykypen, -, -r; preleten,

-, -; vyseden,

-, -; odseden,

-, -; rozseden,

-, -; rozvmve.n,

Sloves vzoru kria tvoria trpn prastie prponou -n. S to bezpredpo nov aj predponov sloves. Prklady: krian, -, -; rozkrian, -, -; vy
krian, vyslyan, -, -; rozbaan, -, -; prelean, -, -; uan, -, -; opran, -, -; pian, -, -; dran, -, - . . . -, -; -, -; vreMan,

Bezpredponov sloveso spa m v t r p n o m prast prponu -n: span, -, -. Ale jeho predponov odvodeniny maj v t o m t o t v a r e dublety: zaspan j zaspat, vy span j vy spt, rozospan/rozospat, prespfui/prespat . . . Tvary na 4 maj vyiu frekvenciu. Nepravideln sloveso vedie a jeho predponov odvodeniny tvoria trpn pr astie takisto prponou -n: veden, -, -; prezveden, -, -; vyzveden, -, -:
dozveden, -, -.
pouvaj veden, U v e d e n t v a r y m a j v a k iba viac-menej t e o r e t i c k platnos, lebo sa v n i m o n e . O k r o m i n h o s h o m o n y m n s t v a r m i s l o v i e s vies, zvies: mi
zved zveden.

Z v y k o m p v o d n h o t r p n h o p r a s t i a p r t o m n h o s a d j e k t v a vedom, -, -t' a predom, -, -, z k t o r c h s a u t v o r i l i a j p o d s t a t n m e n oedomie, -ia, povedomie, -ia, sve

domie, -ia. T a k j e t o a j s o s l o v o m nevidom ( o d s l o v e s a vidie), znmi/ (od slovesa zna).

Nepravideln sloveso chcie tvor trpn prastie prponou -n: chcen, -, -. Prponou -t (-t, -t) tvor sa trpn prastie k pravidelnm slovesm vzorov hyn, a, chudn, u, ako aj k nepravidelnmu slovesu st. "Prpona -/// (-t, -t) sa pripna k druhej podobe infinitvneho kmea, zakonenej krtkou samohlskou alebo dvoj hlskou i a. Sloves vzoru hyn tvoria trpn prastie prponou -t, a to zkladn aj

odvoden sloves. P r k l a d y : vinut, vyhrnut, rozvinut, - i , -; odhrnut, -, -; pripomenut, -, -; zhynut,

-, -; privinut, -, -; utenut,

-, -; hrnut, -, -; zavanut, -, -;

-, -; -, -; vysunut,

-, -; poimit,

-, -; odpoinut, -, - . . .

-, -; ustrnut,

-, -; odsunut,

Niekedy sa namiesto trpnho prastia pouvaj adjektva zakonen n a 4: -, -e; minul, -, - . . . Prponou zamret, zotret, naat, sat, 4 tvor t r p n prastie aj vina slovies vzoru trie, -, -; vydret, -, -; prestret, -, -; prezret, -, -; mlet, -, -; olcret, -, - . . . -, -; vystret, -, -; zazret, -, -; jai,

plynul,

najm -, -; -, -; -, -; -, -; at,

predponov sloves. P r k l a d y : naret, -, -; opret, -, -; navret, -, -; poat, -, -; napt,

Sloves vzoru a t v o r i a trpn prastie prponou 4. P r k l a d y : zaat, -, -; najat, -, -; prijat, -, -; odat, -, -; vypt, -, -; predpt, -, -; vzat, -, -; vzopt, -, -; prevzat,

-, -;

-, -; vyat,

-, -; zoat,

-, -; poat,

-, -e . . .

Sloveso vzia m popri zkladnom tvare trpnho prastia vzat dubletu vziaty: Mriha skazuvziata! (ONDREJOV) P r e d p o n o v sloves zo zkladu pjpn poda vzoru a, aj poda vzoru chudn: vypt/vypnut, zopt j zopnut ... Sloves vzoru chudn zblednut, -, -; skrehnut,

aj zriedkavejiu

maj t v a r y t r p n h o prastia napt j napnut,

aj

zapt/zapnut,

tvoria t r p n prastie prponou 4. Najastejie s t o ~, -; spuchnut, -, -; -, -; -, -; spchnut, zasiahnut, -, -; vyplznut, -, -; kopnut, -, -; zamrznut, -, -; Usnut,

predponov dokonav sloves. Prklady: schudnut, -, -; kradnut, -, -; vydrhnut, -, -; bodnut, -, -; puknut,

-, -; vzniknut,

-, - . . .

V niektorch prpadoch sa namiesto prastia pouva adjektvum utvoren z korea slovesa prponou 4: sklesl, padl, priahl, odahl, leskl. V starom spisovnom ze (v kninej rei) pouvali s a tieto adjektva aj namiesto prast od inch slovies, napr.: odkvitl, suhl, zmrzl. Dnes sa pouvaj len tvary odkvitnut, stuhnut, zmrznut. Sloves vzoru i t v o r i a trpn prastie prponou 4: it, it, myt, vysat, liaty, -, -; preit, -, -; vymyt, -, -; prisat, -a, -e; siaty, -, -; vit, -, -; zhnit, -, -; bit, -, -; vyryt, -, -; odet, -a, -e; posiaty, -a, -e; popriaty, pu/puva, ut/uvan. 4a. -, -; odkryt, -, -; plet, -a, -e . . . ujuva maj dvojtvary: kutjkovan, -, -e; ut, -, -; nait, -, -; zabit, -, -; zopsut, -, -; hriaty, -a, -e; -, -; -, -; - -, -; -a, -e; zakliaty,

-, -; prezut,

-; pout,

-, -; obut,

-, -; vykut,

-, -; poput,

-, -; dozret,

-a, -e; usmiaty,

-a, -c; zaviaty,

-a, -e; prekliaty, Sloves put/puvan,

ku/kova,

Sloveso by nem t r p n prastie, i k e d m slovesn p o d s t a t n meno bytie, Archaick s tvary zbyt, -, - a nabyt, Dnes sa tieto sloves u nepouvaj .

-, -, ktor patrili k slovesm zbyt a naby.

Sloveso st, r e s p . j e h o p r e d p o n o v o d v o d e n i n y t v o r i a t r p n p r a s t i e p r p o n o u -t: tty, -a, -e; odstat, -a, -e; prestat, -a, -e; dostat, -a, -e. K a t e g r i e slovesa u p l a t u j s a v t r p n o m p r a s t v o b m e d z e n e j m i e r e . T r p n p r a s t i e m v p l n o s t i l e n k a t e g r i u v i d u , l e b o s a t u rozliuj t v a r y n e d o k o
n a v c h a d o k o n a v c h s l o v i e s : hdzan preit, maovan namaovan hoden, kopan kopnut, it sa . . . Ale iba pri innostnch slovesch

t e n t o v z n a m o v rozdiel v y u v a p r a v i d e l n e n a v y j a d r e n i e p o m e r n h o a s u . D o k o n a v m slovesom sa vyjadruje predasnos sekundrneho deja pred p r s u d k o v m dejom. Stratou dynamickosti stva sa pasvne particpium adjektvom oznaujcim v l a s t n o s v y p l y n v i u z v y k o n a n h o d e j a ; p r e t o sa t u m e poui aj b e z p r z n a k o v len v i d o v h o p r o t i k l a d u : varen promovan lekr, rchlen ovos, destilovan mso, voda, peen hasen hus, mrazen vpno, kalen ovocie oce . . . . ..

T a k je t o pri m n o h c h nedokonavch innostnch prechodnch slovesch: I d e o sloves, k t o r m i sa v y j a d r u j e v r o b a , p r p r a v a a l e b o p r a v a n i e o h o . A k t r p n p r a s t i e i n n o s t n h o slovesa j e s a s o u o p i s n h o p a s v a , v i d slovesa sa u p l a t u j e a k o p r i a k t v n y c h t v a r o c h . D o k o n a v sloves n e m a j a n i v opisnom pasve p r z e n t n t v a r y n a vyjadrenie a k t u l n e h o deja. V historic k o m p r e z e n t e s a v a k p o u v a j aj p a s v n e t v a r y t y p u je namaovan. N a j a s t e j i e m aj t r p n p r a s t i e d o k o n a v c h i n n o s t n c h slovies r e z u l t a t v n y v z n a m , a p o t o m s a v spojen p r a s t i a s p o m o c n m s l o v e s o m ma a by
m e v y j a d r i aj a k t u l n y d e j : mm upratanej je upratan, mme pooran/je

pooran, m navaren/je navaren . . . T i e t o p r p a d y s a odliuj o d o p i s n h o p a s v a n a j m t m , e n i e s t o p a s v n e k o n t r u k c i e ; p a r t i c i p i l n y t v a r s l o v e s a m v nich oslaben dynamick vznam. P r i s t a v o v c h slovesch t r p n prastie n e m pasvny v z n a m , ale v d y v z n a m v s l e d n h o s t a v u ; j e t o s t a v o v v s l e d k o v p r a s t i e ie s t a t i c k p a r t i c p i u m ( p a r t i c i p i u m s t a t i c u m ) . P r e t o i b a d o k o n a v s t a v o v sloves m a j t v a r t r p n h o p r a s t i a : zamret, zdiven, vymladnut, zblednut . . . Aj z v r a t n sloves m a j t o t o s t a t i c k p a r t i c p i u m : naaka sa naakan, utrpi sa
utrpen, rozbehnut, osvedi najes sa osveden, sa najeden, nadchn popini sa nadchnut sa popinen, ...

P o d o b n e j e t o aj p r i i n n o s t n c h z v r a t n c h slovesch, n a p r . : rozbehn
presahova

sa
sa

presahovan . . . A j i n n o s t n sloves d o s t v a j v t o m t o p r p a d e s t a v o v v z n a m , t a k e i d e aj p r i n i c h o s t a t i c k p a r t i c p i u m . T r p n p r a s t i e so s t a t i c k m v z n a m o m m a j aj n e o s o b n sloves, a t o n e z v r a t n aj z v r a t n s l o v e s : zamrzn (je) zamrznut, zaoblai sa (je)

zaoblacen, zatiahnu sa (je) zatiahnut ...

Trpn prastie zvratnch slovies je teda bez formantu sa, m dakedy vznik homo nymita tvarov zvratnho a nezvratnho slovesa: nahneva sa nahnevan i nahneva
nahnevan; obliec sa obleten i obliec obleen; vykria sa vykrian i vykria

vykrian;

sklama

sa

sklaman

i sklama

sklaman;

oprie

sa

opret

i oprie

opret . . . V t a k c h - p r p a d o c h i b a k o n t e x t u k a z u j e , i t r p n p r a s t i e p a t r k z v r a t n m u a.lebo n e z v r a t n m u p l o v e s u .

Kategria slovesnho rodu sa uplatuje iba v trpnom prast prechodnch innostnch slovies. V tchto prpadoch slovesu nadraden substantvum je zsahovm cieom slovesnho deja: dom je stavan, stavan dom; voda bola* zohriat, zohriat voda. Vo vetkch ostatnch prpadoch ide o slovesn tvar s nepasvnym vznamom: bolo rozhodnut o ivote, je dohovoren, je prestret
pre tyroch, nebolo otec je rozhodnut, vyhknnt zem je nasiaknut ocernet necht, vodou, tu bolo choden, unaven v hradoch ... Pri kren, trva, deti sa vracaj

pasve sa slovesn dej chpe ako prznak paciensa deja, km pri aktve sa slovesn dej chpe ako prznak agensa alebo nositea deja. Tvar trpnho prastia s vsledkovm vznamom ahko prechdza k adjektvam. Podobne ako pri ostatnch prastiach kritriom adjektivizcie je aj t u monos utvori prslun adverbium, prp. aj abstraktn substantvum, ako aj schopnos stupovania: unaven unavene unavenos unave
nej; vyparden vypardene vypardenos vypardenej . . . No aj

toto kritrium je iba iaston, lebo sa ned uplatni v kadom prpade adjek tivizcie prastia.
Slovesn podstatn meno

Slovesn p o d s t a t n meno ie verblne substantvum sa tvor zo zkladu trpnho prastia prponou -ie: chytan- chytan-ie, nacat- nacat-ie,
prosen- prosen-ie, kupovan- kupovali-ie, stt-y stt-ie .. .

Slovesn p o d s t a t n men sa sklouj poda vzoru vysvedenie, a preto sa v ich tvaroch neuplatuje rytmick skracovanie pdovch prpon po dlhch slabikch. T k a sa to slovesnch podstatnch mien od slovesa dia sa, hria, kliat\ lia, ohria, smia sa, via a ich predponovch odvodenn, lebo sa ich infinitvny k m e nemen: dianie, zahriatie, kliatie, liatie, ohriatie, vysmiatie,
zaviati iatm e . . .; L. sg. o zahriat, . .. kliat. zaliat . . .; T. sg. s liatm, vysmiatm, pre-

Sloves pria a vzia maj verblne substantvum prianie a vzatie. Ak sloveso m v t r p n o m prast dva varianty, m paraleln dva t v a r y aj slovesn p o d s t a t n meno: zahnan e [zahnatie, prihnime j prihmie. kutie I ko
vanie, napt e napnutie, vyptie j vypnutie . ..

Slovesn p o d s t a t n meno sa tvor od vieho potu slovies ako trpn pr astie. Najnpadnej rozdiel je v tom, e slovesn podstatn meno maj aj t a k nedokonav sloves, pri ktorch zo smantickch prin niet trpnho prastia. S t o najm niektor nedokonav stavov sloves, ako napr.:
by, edivie, ervivie, hyn, mrie, bohatn, redn, hasn, hni, snai sa,

bolie, umie hasnntie,

bytie,

edivenie, (sa),

ervivenie, bolenie,

hynutie, umenie

mreie, ...

bohatnutie,

rednutie

hnitie,

snaenie

Pri slovesnom podstatnom mene sa vcelku dodriava vid slovesa, take je vea dvojc slov liacich sa iba vidom: hrabanie hrabnutie, skolenie skka
nie, starnutie nutie, anie prosenie . .. zostarnutie, poprosenie, znemonovanie pracovanie znemonenie, upracovanie, blednutie krianie zbledzakri-

Slovesn podstatn meno m pozmenen intenciu deja. V tom je rozdiel medzi slovesnm p o d s t a t n m menom a neuritkom. Tto zmena sa tka celej intencie, teda vzahu deja k agensovi aj k paciensovi deja. Pri slovesnom pod statnom mene je protiklad medzi agensom a paciensom deja neutralizovan, take pri prechodnch innostnch slovesch mono iba poda kontextu zisti, i genitvny prvlastok slovesnho podstatnho mena je agensom a i pacien som deja: prenasledovanie zbohatlkov = 1. zbohatlci prenasleduj, 2. zbohatlci
s prenasledovan; kritizovan; kritizovanie predsedu, riaditea = /. riadite vedceho kritizuje, 2. riadite je

. . . S tm svis vy jadrenie priameho objektu slovesa genitvnym prvlastkom podstatnho mena; napr.: drvi skalu drvenie skaly, mieanie malty, tanie listu, vtanie dierok,
odsdenie predvolanie privame gombiky .. .

In vzba ako vzba s bezpredlo ko vm akuzatvom ostva vak nepozmenen aj pri slovesnom p o d s t a t n o m mene; napr.: domhame sa npravy, pri
driavanie toku, za hrienikov, nedostatky, referovan mienkami sa zkona, slriehnutie baenie . ..
slvnos
iat

klaanie

sa

modlm,

odcudzenie dfanie

sa rodine, v zchranu, pochybovanie oboznmenie o

vzdorovanie orodovanie na pod spechu, sa s

odporovom

e zlmu,

smerovanie na prleitos, ptranie rokovanie

k pravde,

na vy kanie o plnen

na poriadok, plnu,

upozornenie

po slve, sae,

po pchateoch,

e o priebehu

A k u z a t v n a vzba- j t* z k l a d n p r e d m e t o v v z b a . P r i s l o v e s n o m p o d s t a t n o m m e n e s a
n a h r d z a z k l a d n o u a d n o m i n l n o u v z b o u g e n i t v o m : pripravova
vovanie slvnosti, kopnf. loptu, kopnutie lopty, nosi aty nosenie,

. . .

pripra*

Pretoe sa pri slovesnom podstatnom mene neutralizuje protiklad agensa a paciensa deja, slovesnm p o d s t a t n m menom sa pomenva dej aj vtedy, ked sa neprihliada na agensa ani n a paciensa. Z toho vyplva okrajov posta venie slovesnho podstatnho mena v systme slovesnch tvarov a ast presun slovesnho podstatnho mena k substantvam aj z vznamovej strnky. Naprklad k slovesu oslovi patr slovesn podstatn meno oslovenie, ktor vak znamen nielen innos ako t a k , ale aj pomenovanie, titul ap., ktorm sa v rei obraciame na niekoho. Podobne je to pri slovch ospravedlnenie, ober
stvenie, ochorenie, obsadenie, osvetlenie, ohromenie, obrodenie, osvojenie, obliehanie, oznmenie, obleenie, ozubenie, objatie odporanie, oddelenie, atd. odvodnenie, obtie
9

ohluchnutie,

odvolanie,

odvodnenie,

T ist skutonos je zkladom pre pouvanie slovesnho podstatnho mena aj od neosobnch slovies, ako napr.: mrholenie, sneenie, briedenie . . . Aj t u ide o pomenovanie deja bez vzahu k nositeovi. Slovesn podstatn meno zvratnch slovies zvyajne nem morfmu sa, si. Ale a k treba rozli zvratn sloveso od nezvratnho, zvratn morfma sa ponechva aj pri slovesnom podstatnom mene: uenie uenie sa, irenie
renie sa, zdokonalenie zahanbenie zdokonalenie sa . . . sa, zdokonaovanie zdokonaovanie sa, zahanbenie

Niektor autori pouvaj tieto slovesn pod s t a t n men v irom rozsahu. Tak je to najm v odbornom teoretickom tle.
Stav

zriekania sa v e t k h o a z a n e v r e t i e n a k a d h o u R o z v a l i d a n a o z a j p r e s t a l . I t o b o l o t a k hanbenie sa a t r p e n i e z a h r i e c h y c u d z c h , ( J E S E N S K ) Z h o r a p r i b i e h a j s t a r T o m S l i v n i c k . N o v alovanie sa. ( H E K O ) O k r e m k v o k a v o s t i a tlaenia sa m o r i e k d o h n i e z d a c h c e m e u p o z o r n i e t e n a i n n e p e k n v l a s t n o s

( J E S E N S K )

m o r i e k , toti n a k r a d n u t i e vajok, c h o d e n i e d o k o l y , ctenie sa v n e j , deti znan poiadavky, ( J U K O V S K )

Z p r p a d u v y p l v a , e u s a m o t n prispsobenie sa u i t e o v i i s p o l u i a k o m k l a d i e n a
( L A N D A U )

Slovesn p o d s t a t n m e n o sa hodnot a k o slovesn t v a r n a j m preto, lebo sa pri o m d o d r i a v a j v i d o v rozdiely a z vej asti aj i n t e n c i a . Ale p o s v a n i e v z n a m u s m e r o m od d e j a k veci, a k o aj obmedzen uplatnenie istch slovesnch kategri v slade s morfo l o g i c k o u f o r m o u s t a v a j slovesn p o d s t a t n m e n o n a s a m okraj s s t a v y s l o v e s n c h t v a r o v . Slovesn p o d s t a t n meno je v podstate hybridn prvok, v k t o r o m sa spjaj v l a s t n o s t i d v o c h s l o v n c h d r u h o v slovies a p o d s t a t n c h m i e n .

Pouvanie uritch slovesnch tvarov Pouvanie osobnch tvarov

Tvar prvej osoby singulru

Dej sa vyjadruje slovesnm tvarom prvej osoby singulru: 1. ak gramatic k m p o d m e t o m v e t y j e autor prehovoru a 2. ak m dej veobecn platnos. 1. G r a m a t i c k m podmetom vety je autor prehovoru. A u t o r prehovoru (podvate) je hovoriaca, mysliaca alebo puca osoba. P r v o u osobou jednotnho sla slovies sa vyjadruje, e autor prehovoru a gra m a t i c k podmet v e t y je t ist osoba; autor prehovoru hovor o dejoch, kto rch p o d m e t o m j e on sm.
, , A j a e t e t r o k u zostanem," p o v e d a l a Z u z k a , pohrm sa s J e r g u o m . " ( O N D R E J O V ) Dolinsk m u p o v e d a l : J a n k o , j a a u n i o m u naui, nemem." ( B A R ) T o v m hovorm j a , P a o C h v o s t k , k t o r t o v e t k o poznm, ( J . H R U O V S K ) M a Z u z k i n u d o s i a nespomnam, a a n i u nebudem. Neznal som j u . ( T A J O V S K ) Povedala by som j e j , ako m i j e p o o t c o v o m o d c h o d e s m u t n o a d o p l a u , ( F I G U L I )

2 . Dej m veobecn platnos. Ke m t v a r prvej osoby sg. veobecn platnos, dej, ktor sa nim oznauje, sa chpe ako t a k , ktorho podmetom me by k a d lovek. Ide o pomerne zriedkav prpady zoveobecnenej platnosti t v a r u prvej osoby sg. v gnmickej funkcii.
o

musm, r d uinm. (prsl.) Nedbm n a m e s i a c a n i n a h v i e z d y , k e d m i s i n e * Tvar prvej osoby plurlu

s v i e t i , (prsl.)

Dej sa oznauje tvarom prvej osoby plurlu vtedy, ke gramatickm pod metom vety je okrem autora prehovoru aj in osoba alebo kolektv osb. 1. Zkladn pouitie. a) Gramatick podmet vety zahruje autora prehovoru a in konkrtnu osobu alebo osoby. Osoba alebo osoby, ktor s spolu s autorom prehovoru podmetom vety, s znme zo situcie alebo z kontextu. Vemi asto s t o prslunci rodiny alebo inch kolektvov.
J e r g u u t e k a l d o d v o r a , z a k l o p a l n a k u c h y n s k o b l o k : R u d k o , p o d ! Ideme s a h r a " - J a n e m m r d m a k y , " p o v e d a l tevo i a a n g a , " s f a l o n . Mrne j e d n u t a k s t a r v o l sa, K l r a n e m e m j u a n i v i d i e . " ( O N D R E J O V ) M y s b r a t o m hrali sme sa n a k o u k y . ( K K U L I ) J a s o e n o u by sme c h c e l i , a b y si v z a l Z u z k u H b o e a nov. (.1 G ) M y , k t o r sme boli m e d z i u i t e m i J n a P a v l k a , vieme, e j e s c h o p n t a k e j t o p r c e a. j e n a c e s t e s t a s a s k u t o n e j e d n m z n a j l e p c h , ( B A R )
( O N D R E J O V )

b) Gramatick podmet vety zahruje autora prehovoru a personifikovan zviera. S takmito prpadmi pouitia tvaru prvej osoby mnonho sla s a stretvame najm v okruhu ud, ktor s pracovne odkzan na prslun zviera a jeho spolonos; naprklad v rei furmanov, pastierov, poovnkov a vbec ud, ktor opatruj zvierat.
T r a j , T r a j k o ! P o d s o m ! " zavolal Uik v j e d n o a p r l o v r n o . P e s , k r i v i a c s a v b o k o c h a t r a s c c h v o s t o m , p r i i e l k n e m u . No, o , T r a j , pjdeme p o z r i e n a t r h ? " S h l a s i l . U u p i l sa., p o t o m m u v y s k o i l n a k o l e n a s i l o u - m o c o u ho c h c e l o b l i z n . T e d a pjdeme/" V y l i , (jksenkk) - V p o n d e l o k rno A d a m M i i n a n a k m i l k o b y l u a p o h l a d i l j u p o c h r b t e , a k o n e n e len v e d e l , s v o j i m i v e k m i m k a m i . S t a r , d r s a , aby sme sa nezahanbili," p o v e d a l j e j . O d v e t i l a m u n e m m p o h a d o m . T o r y b i e o k o a k o b y v a v e l o :

N e b o j s a , Ada.ni, n e b o j . Nedme s a . " (urban)

2 . Kolektvna prv osoba plurlu. Gramatickm podmetom vety je kolektvny autor prehovoru. Tvar prvej osoby mnonho sla s a takto pouva v rozlinch vyhlseniach a manifesta iicli p rotesto ch.
Posluchi, z a m e s t n a n c i a uitelia Veterinrskej f a k u l t y Vysokej koly ponohospo d r s k e j v K o i c i a c h o s t r o protestujeme p r o t i p o r u e n i u d e m o k r a t i c k c h p r v v ( r c k u , ktor sa prejavilo z a t k n u t m v z n a m n h o protifaistickho bojovnka za z u j m y grc keho udu, n r o d n h o hrdinu Manolisa (lezosa. ( T L A )

3. A u t o r s k p r v o s o b a p l u r l u . P r i autorskej p r v e j o s o b e pl. r o z o z n v a m e t a k p r p a d y , ke a u t o r p r e h o v o r u rob s k u t o n h o a l e b o p r e d p o k l a d a n h o a d r e s t a p r e h o v o r u s p o l u a s t n k o m deja, z i t k u , p o z o r o v a n i a , p r e m a n i a ( z a i n t e r e s v a h o d o v e c i a p r o b l e m a tiky), a p r p a d y , k e p o d m e t o m v e t y je s m a u t o r . Poda t o h o d v a d r u h y p o u v a n i a t v a r u p r v e j os. p l . a) P o d m e t v e t y z a h a a u t o r a p r e h o v o r u i a d r e s t a . Miko Jahoda, ked m u pozrieme na aty, obleen je chudobne, ale istota vdne usmieva sa z neho. ( K U K U N ) Ako vidno, pani Raikov celkom zabudla, e sa vlastne k evkyni bola vybrala. Zaelajme jej do zajtrajka dobr odpoinok. Zaslila ho. Tak. A teraz pozrime, o sa s t o u Malinovou stalo, ( J E S E N S K ) Predstavme si ,,vedca' , ktor je objektvny idealista, ( F I L K O R N )
4

rozliujeme

P r i t a k o m t o p o u v a n t v a r u p r v e j o s o b y p l . a k o b y sa a u t o r o v a r e u s k u t o o v a l a v p o d m i e n k a c h d i a l g u . A u t o r k o n c i p u j e s v o j p r e h o v o r t a k , e p r i h l i a d a n a s k u t o n h o a l e b o p r e d p o k l a d a n h o a d r e s t a , v m a sa d o j e h o p o s t a v e n i a a repektuje ho. R o z p r v a n i e m uznanliv, udsky prvetiv tn. V pouvan p r v e j o s . p l . s m e d z i s p i s o v a t e m i , a u t o r m i o d b o r n c h i p o p u l a r i z a n c h diel a renkmi znan rozdiely. V popularizujcich prcach a v stnych prejavoch j e p o u v a n i e z a i n t e r e s v a j c ej p r v e j o s o b y p l . a s t a p r i a m o s a v y a d u j e . b) V l a s t n a u t o r s k p r v o s o b a p l u r l u p l u r l s k r o m n o s t i . J a n o kpil junce, o ktorch s m e u toko pohovorili, (KUKUN) A vtedy mi zaal rozprva prhodu, ktorej s m e dali nzov ibenin pole. (ONDREJOV) Mnoh problmy, ktormi sa v tejto prci zaoberme, nebud nejednmu slovenskmu itateovi neznme, i ked nesledoval cudziu literatru, (J. HRUOVSK) V prvej asti naej prce sme sa snaili nzorne ukzat, v om spova podstata tzv. dopravnho problmu, a poksili sme sa dokza, e s t m t o problmom sa nemono stretn v hospodrskej a technickej praxi vemi asto, (KOTZIG) V t a k c h t o p r p a d o c h p o d m e t o m v e t y j e s m a u t o r , n o zo s k r o m n o s t i s a vo s v o j o m k o n a n , m y s l e n a j e h o v s l e d k o c h z a r a d u j e d o fiktvneho k o l e k t v u . Vea r z m e d z i o b i d v o m a d r u h m i a u t o r s k e j p r v e j os. p l . j e p l y n u l p r e c h o d . B a n i e k e d y m e m a t a k t o p o u i t i e 1. o s . p l . aj r z v e o b e c n e j p l a t n o s t i .
Napr.: a z vola Vidme, komra, e oko je nespoahliv zpravodaj: roh ahko z muchy vola
( K U K U x )

4. V e o b e c n p r v o s o b a p l u r l u . A k o g r a m a t i c k p o d m e t v e t y sa pri veobecnej prvej osobe p l u r l u me d o p l n i kad, nikto, nikto z ns a l e b o vetci + t v a r 3 . o s . sg. a l e b o p l . V e obecn p r v osoba pl. s a p o u v a n a j m v prsloviach a poda nich koncipova nch v r o k o c h veobecnej platnosti, p o t v r d e n c h sksenosou. Veobecn p l a t n o s d e j a sa n i e k e d y v z a h u j e i b a n a p r s l u n k o l e k t v u d r o v n a k h o veku, povolania, z u j m u a pod.

Ako robme, tak sa m m e . (PRSL.) Musme jes kole, ked chleba n e m m e . (PRSL.) Bolo mi tak, akoby sa bol naiel medzi ludmi celkom cudzmi, od ktorch bome, s ktormi sa neradi pame do rei. ( K U K U N ) Zdalo by sa ti, e len to spo m n a m e , o m m e radi. Nie je pravda. o nenvidme, to nm je ustavine na jazyku. Te ns, ked m e m e hovori o tom, o ns jedom pln. ( J E S E N S K ) ,,Vno je dobr, chlapci. Aj vtedy, ke ialime, aj vtedy, ked nieo oslavujeme." (BAR) Veobecnou prvou osobou plurlu sa autor prehovoru dovolva skisenosti vetkch ud alebo skupiny. Autor akoby povedal: Kad z ns m takto sksenos (takto pocit, dojem at.)." V e o b e c n p r v o s o b a p l . sa v e m i a s t o p o u v a v p o p u l a r i z u j c e j i o d b o r nej l i t e r a t r e , ke sa vyslovuj pouenia, a k o t r e b a kona prslun p r a c o v n vkon.
R m dvhame pravou rukou, stlame ho nadol. Odrezali s m e dve tehly, (ONDREJOV) V opanom prpade znzornme (o nieo niie, alebo na zvltny papier) ubovon, doteraz v prvej etape neznzornen vrobn centrum ako pln krok, (KOTZIG)

5. P r v o s o b a p l u r l u a k o z n a k s e b a v e d o m i a . T a k t o s a p r v o s o b a p l . p o u v a n a m i e s t o p r v e j o s o b y sg. v s e b a v e d o m o m v r o k u , o b y a j n e v r e p l i k e , a k o z n a k m o c i , h r d o s t i , p c h y (urazenej p c h y ) , rozhorenia a pod. M e , ja nebudem tvojm sluhom ja a nejdem slcha!" skrkol vzruen J a n k o .
U v i d m e ! Inakch s m e my u skrotili!" ( K U K U N )

6. P r v o s o b a p l u r l u p r i l e u j c a a u t o r a p r e h o v o r u . A u t o r p r e h o v o r u sa v prvej osobe plurlu r o b a s t n m deja, k t o r h o v l a s t n m a g e n s o m je d r u h alebo t r e t i a osoba, resp. spoluadrestom vzvy, a t o z citovch dvodov. R o z l i u j e m e t u d v e s k u p i n y p r p a d o v : a) a u t o r p r e h o v o r u ( p r i l e n e n o s o b a ) m p r e v a h u n a d a d r e s t o m ; b ) a u t o r p r e h o v o r u m slabie p o s t a v e n i e a k o osoba, k u ktorej sa sm prirauje. a) Dokaj, otec, dao ti ukeme!" Navliekala Svetuovi nrku do topnoeiek. Obula ho, potom postavila ksok od, soba. Aj m y m m e vek novinu. Pod, milik, sem k mame! Uk tatovi, ako my u bekme!" (LACKOV) Teraz u r o z u m i e m e ? " optal sa, napokon Lalinsk pokojne, ani o by sa nebolo ni stalo. Rozumiem," povedal Duan urite a vzal si dokument. Teraz sa u n a vetko pamtme?" Teraz sa u na vetko p a m t m , " zopakoval Duan, ako sa p a t r zopakova rozkazy, (TATARKA) U i sa ti. to pi, i nepi ale pracova ti n a i m . Vakcie s pre tch, o ich zasl ili a my sme ich nezaslili, musme doha." To bolo povzbudenie pre iaka. ( K U K U N ) Anatoi Barab bol u vtedy v dedine a takto sa prihovral pskovi: ,Talpako, nezavedo m a do cudzieho dvora, ako sa nm to nedvno stalo, ked si t a m , hlado nanihodn, kosti hadal n a cudzom smetisku a pobili sme sa s cudzmi psiskami. Ideme domov, rovno domov, rozumie? Dm ti za t o polovicu veere, na moj duu d m ! "
(ONDREJOV)

b) [Sluha v mene svojho pna] Pechor sa j e d n a z Blatoviec, ale my sa neenme. To mi verte. My joj n e c h c e m e . . . Ale pst! ( K U K U N )

P r p a d y s k u p i n y a) s a p o u v a j v p r o t e k t o r s k e j r e i " v k l a d n o m i z p o r n o m z m y s l e , a t o n a p r k l a d v rei rodiov s dieaom, uitea so i a k o m , l e k r a s p a c i e n t o m , n a d r i a d e n h o s p o d r i a d e n m , p n a so s l u h o m . P r p a d y s k u p i n y b) s a p o u v a j zasa n a o p a k v rei p o d r i a d e n h o , k e d hovor o dejoch, k t o r c h v l a s t n m a g e n s o m j e n a d riaden. V obidvoch d r u h o c h prpadov ide o expresvne pouitie prvej osoby plurlu.

7. P r v osoba plurlu vo vntornom dialgu. Vo vntornom dialgu (v rozhovore so samm sebou) sa subjekt rozdvoj na autora prehovoru (ja) a, adresta (ty). Autor akoby bol posudzovateom (inte lekt subjektu, hlas svedomia) a adrest je posudzovan (fyzick strnka druh zloka subjektu). Ke sa pri vntornom dialgu pouije prv osoba pl., dochdza k zleniu t a k t o rozdvojenej osobnosti: ja + ty = my. P r v osoba pl. sa t a k t o pouva pomerne zriedka. astejie sa s ou stretvame u Kuku ina. M vemi asto humorn zacielenie. Spisovatelia beletristickch diel vkladaj sebaoslovovaciu prv osobu pl. najm do rei opitch a smienych samotrskych lud alebo do rei osb, ktor sa prepiato zapodievaj sami sebou. Takto prv osoba pl. sa asto pouva pri sebapovzbudzovan.
A c h , v e d s o m j a l e n , B o e , s p r o s t ; e s o m d v n o n e p i l . N e v e d i e si h n e d
( K U K U N )

poradi;

Odkeme e n e , e . . . e . . . N o , T v a r o h , p o h n i e r o z u m o m , o m e n e o d k z a . . .
[ D r . B r v e n k si o t v o r i l a d v o k t s k u k a n c e l r i u a r o b p l n y d o b u d c n o s t i . J Obliekol s a d o ierneho a chodil po izbe, pospevuj c p r i t o m . T r e b a navtvi a d v o k t o v . P o t o m pjdeme k s u d c o m . R o z u m i e s a , zalichotme i m . B u d l e p i e p r i s u d z o v a n k l a d y . A k m a j p e k n d i e v i c k y , pokurizujeme. A budeme d v a n o n m u z i k y . " ( J E S E N S K ) ,,Oh, B o e , P a n e ! " l k z r i v o , zadajc sa v maiomocnosti svojej a lcami t e jej h o r c e slzy. V druhej chvke vak u je n a n o h c h a osop sa n a s e b a : B l z n i sa, i o t i j e ? P r e p l e t k u b u d e s a m i a r a n a k o l e n a p o k a n e b o , s p r o s t h u s V!" N u ,

zabudli sme, o sme, a nabili sme si d o h l a v y , e sme n i e o , a n i sme n i ! " m y s l si

o sebe, utiujc sa.
( T I M R A V A )

Zreten rozlenenie s u b j e k t u n a autora prehovoru a adresta, a t e d a pouitie prvej o s o b y p l . u m o u j e p o h a d d o z r k a d l a (ja ~h ty v z r k a d l e ) . [ D v a j c s a clo z r k a d l a ] My sme t o z a v e a spali," z a p a u j c a r t u j e s o s e b o u , s t a v a j c sa a h o s t a j n o u , a b y p r e m o h l a p o h n u t i e , k t o r nasilu chcelo j u u c h v t i , ( T I M R A V A )

Tvar druhej osoby singulru D r u h osoba sg. je primrnou osobou adresta. T v a r druhej osoby sg. maj sloves, ak gramatickm podmetom vety je adrest prehovoru, ktormu tykme. Adrestom je osoba a expresvne aj personifikovan zviera a vec. 1. Zkladn pouitie. a) Gramatickm podmetom vety je osobn adrest prehovoru. Adrest me by alebo v priamom reovom kontakte s autorom prehovoru, teda pr tomn alebo neprtomn; autor si ho len predstavuje a rozhovor sa uskuto uje len v mysli.

Moja dievka, ked

sa hr, nedriexn, a l e Vesme

tu

bud

cel!" k a r h Mrzovi dcru u mier

( T I M B A V A )

n e j m h l a s o m a b e r i e k a r t y clo r u k y , a b y p r e t a l i c h o b s a h ,

dvaj!"

ukazoval Mao.

kame, sem ho

polo,

do p r a k u .

Sem sa Rozkrti a hod."

u , " myslel Miko,

( O N D R E J O V )

Mus t y vie,

so m n o u t a n c o v a . A o

bude p o p o d

nebo

lieta, neujde m i

k e d h u d c i z a a l i l a d i s v o j e n s t r o j e , (KUKUN) B o l t o v r e n s m e v . H o v o r i l : o t y c h l a p e k , o k r e m h r y r i a h u s l i a c h , a k j e i v o t a o s a d a l e b o o s a n e d . ' * (BAR)

b) P o d m e t o m v e t y je neosobn adrest prehovoru. Neosobnm adrestom me by personifikovan zviera alebo apostrofovan vec.
T e n t o Kianika, ke sa n e m o h o l prihovori k u d o m , prihovral sa kadmu ktorho videl: Strakua, o koovi, ty,

Pracuje,

konek,

pracuje?
..."

Vea ti t o h o n a v a l i ? "

V e d si t y ,

konek m j , slep a ani a n e p o k r y j

Prihovral sa ku kru v m : K o m u e - Ty

prikyvuje? . trasie c h v o s t o m ,
( O N D R E J O V )

. ." K u t e k a j c e m u psovi: K a m sa tetka?"

( J E S E N S K )

Chvostka.

A c h , lska,, l s k a ! N i k o h o

ponha, N e r o ? . . . K u k o z e : sa nemieaj!" z v o l a l J e r g u n a neobde v t o m t o i v o t e , l e n t v o j e

pomaly

teenie je rozlin. R a z

vhupne d o s r d c a n e o a k v a n e a k o v o d o p d , r a z s a v e t k y p r e k k y , o s t i v c e s t o , r a z t k o

vkrda.
S E N S K )

Raz

bri

okolo p r e k o k To

teie a vinie sa a k o v o d a o k o l o s k a l y , o z n e j t r f, a i b a um, k e d s a jej vyhba, ( J E si t e d a t y , m e s t o B o l o g n a , o k t o r o m m i h o v o r i l o t e c , e t v o j i m i u l i c a m i

a
( B E N K A )

rca

kral kedysi ako r a k s k y vojak, Mio, i J a n o d o d v a : ,,Co

H o j , n e d a j m e sa, chlapi!" d o d v a

chuti

chce,

t y vodiskoV

Vie,

o m y n e s i e m e ? "

(RZUS)

2 . D r u h osoba singulru vo vntornom dialgu. Hovoriaci adresuje prehovor sm sebe; je sasne autorom prehovoru i jeho adrestom. Sebaprhovor, v ktorom s t v a r y druhej osoby singulru, sa zvy ajne realizuje tichou reou. Nie s zriedkav prpady, e hovoriaci seba ako adresta aj menuje, a t o vlastnm alebo veobecnm menom.
P o m y s l e l s o m si:
( K U K U N )

Nebude ria< l n o s i ,

k e d je majster v Skulno, a t y tie

mus s

za n m . " naho

S a d o l si z n o v u n a s t o l i k u a p o z r e l sa. d o z r k a d l a , o d k i a h a d e l i
( M I N )

p o s m e n a b o j a z l i v o i , A r t u k o , p o v e d a l s v o j m u o b r a z u v z r k a d l o , A r t n k o , i d p o teba,,

mus

sa ponha, brat L e m n i t z k y .

---- J e h o r o d c i s a z a b v a l i r o z h o v o r o m , o n

s a n a ich z b a v c h n e m o h o l z a s t n i , l e b o si j e d n o s t a j z a k a z o v a l : u r o , r i n k a a n e b i . " o h o n e b i , m a l presvediv dvody,

( T A T A R K A )

neblzn!
Mal sto

Ma

chut pred

r o z b e h n s a a u t i e c , a l e o s i h o p o s m e o v a l o : A d a m , nie si s o p a v c h l a p i s k o , a b y si

utekal.

V e d b y a c e l d e d i n a v y s m i a l a , o t y , p r v

m l d e n e c v Niehci,
( U R B A N )

utek

t a k m starm mrmlooin. Nie, ty skutonho veobecnej alebo fiktvneho funkcii.

nesmie

uteka." Vrok

N i e k e d y a u t o r p r e h o v o r u a d r e s u j e sce v r o k s e b e , n o v r o z h o r e n s a d o v o l v a s h l a s u poslucha. sa vemi asto vyslovuje v zvolacej p o d o b e a n e r a z v i m p e r a t v e . T a k t o p o u i t i e t v a r u d r u h e j o s o b y &g. s a u bli k jej Ach, oho sa

nedoije

n a t o m t o svete zsahoch!"

oho

sa nedoije!" l a m e n t u j e

b o h ora

K c k k a s o a m i k u p o v a l e , (KUKUN") T e t k u p o z n m k a , z a m r z e l a . . P o t o m deti pri t a k c h t o n e r o z u m n c h

(ALEXV)

vychovvaj

3. D r u h osoba singulru vyjadrujca radu alebo vzvu vykona ist dej, Takto pouit d r u h osoba sg. sa vzahuje na ist skupinu ud a obracia sa na kadho jej prslunka osve. Podmetom vety bva zmeno leto, ktor.

I d e p r i t o m o b y a j n e o zvolanie alebo v z v u . V z v a je j e d n o t l i v o a d r e s n . P o u v a l a s a aj v s t a r o m a d m i n i s t r a t v n o m t l e niieho s t u p a . Ratuj sa, kto me!" reval teraz u celkom prestraen Jano a s nm vetci, o boli na kraji zstupu, (J. HRUOVSK) Kto nepozn drsn krsu divokch hr v srdci Sloven ska, pod Poanou, zjdi si tam. Neobanuje, lebo tu sa stretne nielen s rozprvkovou prrodou, ale aj s umi, vonmi sokolmi, ktorch piesne sa tak zvune rozleteli po naich dolinch, (TLA) Na tr-vu a do ho-ry ne-p-jde ni-kde von-kon-com a-ni jed-na; ktor sa opovi, rmsky striebra pokuty a neminie." (KUKUN) 4. D r u h o s o b a sg. v y v o l v a j c a d v e r n as a d r e s t a d r u h o s o b a dvernosti. A u t o r p r e h o v o r u r o b a d r e s t a p r e h o v o r u a s t n m n a d o j m e z istej veci, d e l s a s n m o z i t o k alebo d o v o l v a sa j e h o s p o l u a s t i n a s v o j o m osob nom rozpoloen. T a k t o p o u v a n d r u h osoba sg. sa d o t k a s d a t v o m d v e r n o s t i ; j e t o t y l i s t i c k p r o s t r i e d o k zretene e x p r e s v n y . Veer bol tmav, o mesiaci ani slychu. Vykro, zko ti je. Rozhad sa, rozozn kry a stromy, (ONDREJOV) Medovnkov srdce so zrkadlom pre Detvianku znamen dar, ktorm si ju zska naveky, (ALEXY) Ked si priahne k zemi, pouje, ako prdi voda v hbke a cez balvany v temnom podzem prediera sa k svetlu, (FIGULI) udn pocit, ked sa t a k nepohodlne vli popri eleznici nateraz, pravda, z prce vylenej na t a k o m biednom, nanihodnom vozidle, kade si predtm fral ialene chytro a nado vetko pohodlne, (LASKOMERSK) D r u h o s o b a d v e r n o s t i sa p o u v a p r i r o z p r v a n v beletrii a v l i t e r a t r e s v c h o v n m zacielenm, najm v besedniciach dennej tlae. Zskava sa ou d v e r n , a l e i d o h o v r a v a n e r a z v t i e r a v t n rei. 5. D r u h o s o b a s i n g u l r u so v e o b e c n o u p l a t n o s o u . P o u v a sa v o vrokoch, ktor maj veobecn platnos. K slovesnm t v a r o m d r a h e j o s o b y sg. m o n o t u doplni v o k a t v v e o b e c n h o p o d s t a t n h o m e n a lovek: lovee". P r e t o e j e d r u h o s o b a sg. osobou p r i a m e h o r e o v h o k o n t a k t u , m o n o j u poui aj v d i a l o g i z o v a n o m m o n o l g u . H o d n e sa p o u v a v prsloviach. Ak nevie robi, psota a nau, (PRSL.) Straku pozn po chvoste a hospodra po jeho statku, (PRSL.) Zo aby peria nenapra. (PRSL.) Ke je stle len kapustu, len v hlad dostva, a hladnmu koovi sa nechce skka, (ALEXY) Ak chce i, musi aha, do oho a zapriahli, (ONDREJOV) I n t m n y d v e r n r z , k t o r si d r u h o s o b a sg. v d y z a c h o v v a , spsobuje, e j u n e m o n o p o u i celkom n e u t r l n e . Aj p r s l o v i a s a v t a k e j t o forme p o u v a j l e n m e d z i d v e r n e z n m y m i o s o b a m i . Bez o h a d u n a v z a h k a d r e s t o v i sa p o u v a j l e n v u d o v e j rei a v beletrii.

Tvar druhej osoby plurlu

T v a r d r u h e j o s o b y p l . o z n a u j e dej v o v e t e , k t o r e j p o d m e t o m j e k o l e k t v n y adrest prehovoru aspo d v e osoby alebo osobne chpan jednotliviny. P o d m e t v e t y m e z a h r o v a alebo len p l u r l n e h o a d r e s t a , alebo a d r e s t a s p o l u s o s o b a m i a o s o b n e c h p a n m i j e d n o t l i v i n a m i , k t o r nie s p r i a m y m i a s t n k m i p r e h o v o r u . P o u v a sa bez o h a d u n a t o , i ide o dialg s p r t o m n m alebo n e p r t o m n m a p r e d p o k l a d a n m adrestom. 1. Z k l a d n p o u i t i e . a) A d r e s t o s o b n , p r t o m n .
DREJOV)

Dos u, chlapci," povedala mama, nechajte si vodiku aj pre in dievat." (ON Veru by sa nebola nazdala, e nm tak zhubu robi budete t y i tvoja dievka." ( K U K U N ) b) Adrest osobn, n e p r t o m n .

Na tvrt de, ked si u myslel, e ho zlos rozdrap, dostal list s radnou peiatkou, a ked ho pretal, zaomral si uspokojen: ,,No vidte, predsa ste sa pohli!" (HEKO) c) A d r e s t n e o s o b n p e r s o n i f i k o v a n z v i e r a t a veci. Rysuka moja., a ty, Rybenka, pouli ste, o mi vrav vlastn ena, o mi vernos prisahala pred oltrom? Kraviky moje, nem tvre, uznajte vy: deti mi ber, synov mi u vzali a ete mi jedin dcru, jedin moje poteenie id spodka." (TATARKA) Bude so mnou veera?" Aha". Sedem zlatch, a veera! Nemono. Chodte vy moje hodinky, ehodte! Vyslobodte ma! Ony li a ptns zlatch prilo. Srdce sa mi rozveselilo, (JE
SENSK)

2. D r u h o s o b a p l . v p r h o v o r e k p r e d p o k l a d a n m u a d r e s t o v i . T a k t o sa d r u h o s o b a p l . p o u v a p r i z a i n t e r e s v a n i t a t e o v ( p o s l u c h o v ) o veci, o k t o r c h sa h o v o r . A u t o r p r e h o v o r u s a o b r a c i a k p r e d p o k l a d a n m u k o l e k t v u a d r e s t o v a n e p r i a m o ich v y z v a , p r i v o l v a , a b y r o z m a l i o v e ciach, p o s u d z o v a l i a z a v a l i i c h a k o o n . Boli ste vy u v meste anovom? Nie? Nu tak nepoznte pani Ralkov. Ach, to vm je zvltna osoba. Dovote, aby som vm ju predstavil, (JESENSK) Nemte ltku na aty? Pn Kasanick mo posli, a k tomu ete isto vlnenou. Potrebujete trochu mky? Pn Kasanick vm me doda za vagn, (PLVKA) Len o vyjdete od iliny k Varnu, vyrastie pred vami mohutn veniec hr. (TLA) Predpokladan kolektv itateov sa niekedy priamo oslov apelatvnym pomenova nm,. V myslite sa len, krsne itateky, v postavenie naej krsavice! (KUKUN) Iba, ked sa pustia do kriepky o behu koni to u nieo stoj, i prebehne vo vozku k tyridsa vierst za dve hodiny. Mete sa pokriepi i vy, itatelia, a potom mi odpte, o ste rozsadili, my sme nemohli, (TAJOVSK) N i e k e d y s a a u t o r p r e h o v o r u e m f a t i c k y d o v o l v a p o t v r d e n i a svojej m i e n k y , p o s t o j a a p o d . O b r a c i a s a p r i t o m k f i k t v n e m u k o l e k t v u ; r o z h o r e n alebo

i n a k citovo d o t k n u t , a k o b y preruil k o n t a k t s p r t o m n m a d r e s t o m , obracia s a n a n e p r t o m n h o . Z p v o d n h o a d r e s t a p r e h o v o r u s a s t v a p r e d m e t rei.

O d k i a si? Ha>nba t i t a k t o sa p o t u l o v a ! Pozritee h o , c h l a p a n i b u k ! A s a m t a k t o d n e s c h o d i a , c h l a p d o c h l a p a . " ( K U K U N ) Pozrite h o , a k m d r y ! ( z u s )

3. D r u h o s o b a p l . s o v e o b e c n o u p l a t n o s o u .
N o , a k e d o b r k p r d e do sedla, ako h o vyhodte," ( K U K U N ) D o S i h l , " z a t i a h o l p o t i c h u a m k v o , a k o k e d prilote k u c h u vidliku, k t o r o u ste udreli o h r a n u s t o l a . ( C H R O B K ) Zo v z d i a l e n c h vin z a m i l o v a n n a k u k v a s e m o k r h l e tem M e d v e d e j h o l e . O b r z o k , a k m l o k d e njdete, ( J . H R U O V S K ) K e d sa pozriete n a m a p u K a z a c h s t a n u , F j o d o r o v k a z d s a by z a h u m n a m i K u s t a n a j a : k s o k c e s t y n a s e v e r o z p a d .
(TLA)

Tvar tretej osoby singulru

T v a r t r e t e j o s o b y s g . m a j sloves v o v e t c h , k t o r c h p o d m e t o m n i e j e p r i a m y astnk prehovoru ani autor, ani adrest. P o d m e t o m v e t y je t e d a v e c (v i r o k o m z m y s l e ) , o k t o r e j s a h o v o r . 1. Z k l a d n p o u i t i e . P o d m e t o m v e t y j e v e c v i r o k o m z m y s l e (osoba, z v i e r a a l e b o n e i v v e c ) o z n a e n s u b s t a n t v o m alebo naznaen zmenom.
P a v o o d e e h n r a vedel n a i s t o , e otec s m a t e r o u D o m d o p r e d n e j izby n e p r i j m . N a o b l o k zaklopala s k o r k a . Zachytila sa n a r m e , zacupkala z o b i k o m n a s k l o , zavitorila a odletela, ( O N D R E J O V ) P o v e t r i e p r e n i k a v o voalo einou, lieivmi b y l i n a m i a k v e t m i , ( F I G U L I ) T o je i v o t ! " vykrklo vo m n e osi. ( K U K U N ) V i e r a strpia. Miesi h a l u k y ? V e d n e d v n o sa mu t o varilo, ( T I M R A V A ) Vol sa v b o r , ( H E K O ) A u sa neuje ani N i k o v r o z l e n hlas. uje sa len, a k o pad, pr k a m e n i e . ( K U K U
( H E K O ) N )

2. T r e t i a osoba sg. v o veobecnej platnosti. K e d m dej v e o b e c n p l a t n o s a m o n o h o p r i r i e k n u h o c k t o r e j o s o b e , p o d m e t v e t y nie j e p o m e n o v a n (podstatnm menom), ani sa n a neodkazuje ( z m e n o m ) ; r o z u m i e s a l e n zo s l o v e s n h o t v a r u . P r e t o e t r e t i a o s o b a j e n e p r z n a k o v len p r o t i k l a d u k a t e g r i e osob}^, s l o v e s n t v a r t r e t e j o s o b y v o veobecnej platnosti je neexpresvny, citovo neprznakov. B e n e sa t a k t o t r e t i a o s o b a s i n g u l r u p o u v a v p r i r o v n a n .
N i e d i v , e n a salasi z a a l o m u riC, a n i o b y bol n a h o priliepal. ( K U K U N ) M a r o a J a n o r o b i a , a n i o b y i m platil, ( R Z U S ) T o bol t e n b r u c h a t , b r a d a t u p a n , k t o r h o e r v e n t v r s a t a k b l y t , ani k e b y j u slaninou namastil, ( J G ) K t o i c h s e m v o l a l ? K t o h o sem p o z v a l ? " F r i e a m l a d i e h o a k o o by b u i l p o h l a v e , ( L A C K O V )

I n d e j e 3. os. sg. v o v e o b e c n e j p l a t n o s t i z r i e d k a v .
V e d h d a m n m j e d o b r slovo milie a k o p e n i a z e s d o b r m s l o v o m dalej obde a k o s p e n i a z m i , ( J . K R ) T i s n e j u k sebe vrelo. Vid, a k si t y e n i k a : z l a t o m a

neodvi!" ( K U K U N ) N a o z a j ! " divia sa chlapci. o je t u j a s k ! I t a m , i t a m ! " u k a z u j si j e d e n d r u h m u . V t a k e j b y m o h o l aj p r e n o c o v a , ( R Z U S ) T a k boli r a d i , e s a sali, a boli ist, e t a k c h s t a t o n c h l u d u p o d s l n c o m n e n j d e , ( K U K U N ) 3. T r e t i a osoba sg. k p o d m e t u lovek.

P o d m e t lovek s t o j v p o s t a v e n v e o b e c n h o o s o b n h o z m e n a . T r e t i a o s o b a sa t u p o u v a zva n a m i e s t o prvej v r o z h o r e n n a d t m , e a u t o r p r e h o v o r u m u s k o n a n e p r i m e r a n innos, alebo k e d k o n a n i e a u t o r a p r e h o v o r u neprimeran reakciu. malo

lovek nevie, k d e m u h l a v a stoj, a m u s s a e t e z a h u s a m i z h a , ( K U K U N ) lovek i m p r e u k e l s k a v o s , " o m r e n a j e d o v a n , v e z i e n a z a d n o m s e d a d l e a r c h u a n i olovo, a p o t o m b y h o chceli p r i p r a v i ete o t o , o m u p a t r . " ( F I G U L I ) C e s t o u p o t o m h t a l v s e b e : N o t o t o t i j e p a m a g a a k s i . lovek h o r a t u j e , c h c e m m u p o m c , a o b l u d a , ete on sa d do t e b a . " ( J G ) V p o s l e d n o m p r k l a d e h o v o r i a c i p o u v a v o v z a h u k sebe p r v o s o b u (chcem), ale e x p r e s v n e v r o z h o r e n aj d r u h (d sa do teba) a t r e t i u (lovek ho ratuje). Pouitie tretej osoby za p r v p o d o b n e a k o pouitie druhej osoby za p r v je prostriedok expresivity, p o p r i k t o r o m s a n e r a z p o u v a aj d a t v d v e r n o s t i (toto ti je pamaga).

4. T r e t i a osoba sg. n a m i e s t o p r v e j o s o b y v p o l o p r i a m e j

rei.

P o l o p r i a m a re sa p o u v a n a r e p r o d u k o v a n i e m y l i e n o k a t i c h c h p r e h o vorov. Charakterizuje ju p o m k n u t i e osoby. Autor prehovoru seba oznauje z m e n o m t r e t e j o s o b y a d e j e , k t o r si p r i r i e k a , v y j a d r u j e t v a r m i t r e t e j o s o b y . O n d r o si v e c t a k t o r o z h t a l . P j d e n a j a r m o k , n a r a z J a n o v i k u p c o v n e j a k c h n e z n m y c h a p r i k m o t r s a k J a n o v i , n a s t a n e z m i e r e n i e a veer s a v r t i a a k o d o b r p r i a t e l i a . L e b o o m a j z t o h o t o . J a n o k o d u a O n d r o p s o t u , ( K U K U N ) V a r i s a boj, e t i t o n i e k t o p o k r a d n o ? " N i e , neboj sa, a l e c h c e v e t k o m a pri s e b e , c h c e vedie, k o k o s v o j h o m . V a r i s a ide v y d v a V" N i e , nejde s a v y d v a . A l e j e lepie, k e d k a d m svoje n a o s o b i t n e j h b k o . ( C H R O B K ) T r e b a k o n a h n e . U r o b i l t o s p r v n e . N e m o h o l t o a n i i n a k u r o b i . . . Neme sa p r e d s a dva n a t o , a k o u d i a h l a d u j . N i e . N e m e , ( M I N ) P r v jej m y l i e n k a bola n a p s a J a n k o v i . P r e d s a l e n n a p s a . N i e , n e n a p e . N a o b y sa bola o b r t i l a n a D u c h o a . Nebude prosi o d s y n a . ( B A R ) 5. T r e t i a o s o b a s g . n a m i e s t o d r u h e j o s o b y v e m f z e . A u t o r p r e h o v o r u v rozhoren preru r e o v k o n t a k t s a d r e s t o m a dovol vajc sa shlasu inej osoby, v o zvolacej v e t e u r o b a d r e s t a p r e d m e t o m rei. R o z o z n v a m e t u d v a d r u h y p r p a d o v : a) p o m k n a sa len osoba, b) p o m k n a sa o s o b a i m e n n rod.

a) N e v l d z e m , " o d v e t i l O n d r e j s l a b m h l a s o m . M a r i o n a s a z l o s t n e z a s m i a l a . Ne vldze, u s t a l v r o b o t e ! B o l o d r n a p r i sene n a p o k u ; vyniesol n a p r i e l o h t r n s b a t o h o v , alebo h r a b a l cel d e . " ( K U K U N ) o s t e h l u c h ? K d e m t e o i , l o v e e ? K d e ? M l o , e h o n e z a b i l o ! H l a v u nos v o b l a k o c h a stoj n a t r a t i . " ( T A T A R K A ) b) B o h d a j a, a b y a ! " z a o m r a l n o t r i u a p o s t a v i l s a n a p a i . Z a p u s t i l o sa m i ako netopier do vlasov. J a sa m u n e d m k v k a . " ( K U K U N ) 513

33

Morfolgia

6. T r e t i a o s o b a s g . n e u t r a a k o v s l e d o k n e u t r a l i z o v a n e j k o n g r u e n c i e v sle a m e n n o m rode. P o d m e t d e j a j e v y j a d r e n a) s u b s t a n t v o m v G. ( g e n i t v n y p o d m e t ) , b ) i n m s l o v o m ( v r a z o m ) a k o s u b s t a n t v o m , c) v e t o u . P o d m e t n e m slo a n i m e n n r o d , p r e t o sloveso, k t o r s a n a a k o p r s u d o k v z a h u j e , j e v n e u t r l n o m t v a r e . a) N a dvore ipalo tristo kureniec za kvokami, ktor sa bili medzi sebou i s prasci. Neby vs, u by nebolo koni naive, (FIGULI) O chvu priletelo niekoko skl, zahrali oblon skl na fabrike, (ONDREJOV) Od toho veera prelo mnoho dn. (BAR) b) I pri palci boli n m povedali, e je nedaleko: a ha, ak bolo ich nedaleko. ( K U K U N ) Halakova sa t u nepatrilo, (TATARKA) Hlpos bolo prsi! (TIMRAVA) Stailo ti ta vojs, a zapadol si po ui do tch klebiet a kodoradostnch udskch re. (CHROBK) c) Vdy m u dobre spravilo, ked si pomyslel, e prde as a on t a m bude bva s mladou enou, (HEKO) Pao rozprval pokojne, akoby sa ho to, co rozprva, vbec netkalo. ( M I N ) A ete viac ho mrzelo, e to aj sm pripa, (TATARKA) Ako sa niesol a sadol si na stoliku, zo vetkho, i z okuliarov na konci nosa priam krialo, c je Uka preiban.
(TAJOVSK)
l

(JESENSK)

Citov vzah k opisovanej (tretej) osobe sa vyjadruje pomknutm (neutralizovanm)

rodu: A ve to nie tak zl eadnk, akm ho rob svet. Na tej vojne sa skazilo . . .
(KUKUN)

Tvar tretej osoby plurlu

S l o v e s o m t v a r t r e t e j o s o b y pl., k e d o z n a u j e d e j v o v e t e , k t o r e j g r a m a t i c k m p o d m e t o m je p l u r l n y predmet prehovoru (neastnk prehovoru). 1. Z k l a d n p o u i t i e . Ondrej a Rudo kzali osedla kone. (JG) Betka s udkou uchrali vlnu starm rodiom zhora, lebo n m sbili na nov kapeky. (FIGULI) eny a dievat sa vrteli v kuchyni ako vreten, (ALEXY) Cez zimu uvali sa len domce lieky, (TAJOVSK) Aj pasienky sa trocha urovnaj, popospaj bnojovm prachom, i koly do opltky sa
z a t l e . (HEKO)

2. T r e t i a o s o b a p l . k v e o b e c n m u p o d m e t u v e t y . T u m o n o r o z l i o v a p r p a d y , k e s a slovo v z a h u j e n a p r s l u n s k u p i n u u d , k t o r s a r o z u m i e z o svislosti; alej p r p a d y , k e j e t v a r t r e t e j o s o b y p l . v prirovnan, a n a p o k o n tak prpady, ke tvar tretej osoby pl. m gnmick platnos. . . . dolu, kozy, dolu z tej vysokej skaly,/ved vm u pre Janka stuku uskali. (BOTTO) Za vojaka Tonka nevzali, (TAJOVSK) Tak sa stvalo, e v domcnostiach, do ktorch chodievala J a n k o v a m a t k a , sa oraz astejie vypytovali na Janka, (BAR) A bolo t o t a k zrejm, t a k prirodzen, e sa Labudovi odrazu rozjasnilo v hlave a z ps saby m u kame boli odvalili, ( U R B A N ) Ked ohe hor, vtedy kau varia, (PRSL.) Beda tomu, koho utuj, {PRSL.) 3. T r e t i a o s o b a p l . n a m i e s t o p r v e j . P o d m e t v e t y sa p o m e n v a p l n m m e n o m . T a k t o sa tretia osoba mnonho sla p o u v a l e n v s e b a v e d o m c h a s p u p n c h v y h l s e n i a c h .

Synak mj, hore hlavu. Neboj sa t y nie. Ete bude tudova, aj pnom bude. Vraniakovci preili grfov, zemanov, preili dve svetov vojny, preijii aj komunistov."
(TATARKA)

4. T r e t i a o s o b a p l . n a m i e s t o d r u h e j . A u t o r p r e h o v o r u n e v s t u p u j e s a d r e s t o m d o p r i a m e h o k o n t a k t u (nepouije t v a r druhej osoby), a t o alebo p r e t o , e v z v u chce vyslovi z citovch dvodov n e p r i a m o , a l e b o p r e t o , e a d r e s t n i e j e p r t o m n . A kee ja t u dnes rozkazujem nech id, o nepatria sem: in ich zamim. ( K U K U N) itatelia, o u na sde boli, nech mi prepia, e sa dozvedia, o u dvno vedia a o u sksili aj sami na sebe. Ale itateom, o ete na sde neboli, primne radm, aby sa usilovali i a sprva sa nejako t a k , aby sa ta vbec nedostali, (HEKO) 5. T r e t i a o s o b a p l . n a m i e s t o d r u h e j v r o z h o r e n . A u t o r prehovoru p r e c h o d n e preruuje k o n t a k t s adrestom, robiac ho pred m e t o m rei. T a k t o p o m k n u t i e o s o b y vznik z rozhorenia n a d n e p r i m e r a n m s p r v a n m , p o s t o j o m a t d . ( p r o v , s 3 . os. j e d n . s.). Ale nesmejte sa u toko!" kra ich mat. ,,o ak vna vec, vetko ber ako art."
(TIMRAVA)

6. T r e t i a o s o b a p l . n a m i e s t o p r v e j a d r u h e j v p o l o p r i a m e j rei. Dlho premal o svojom dalom osude . . . o, ked sa aj vezm? Bud napokon dova svoj ivot pln strdania a akej roboty celkom t a k ako otec s materou, (PLVKA) Ocltska misku od seba. Chcel by sa nejako odmeni; nepriiel sem predsa ako obrk. Vie uplies k, vie plta hrnce, veclel by poreparova hrable alebo osadi nov porisko do sekery. Nemaj ni takho? N e m a j derav k, p u k n u t hrniec, zlomen porisko? Nie, vraj nemaj . . . (CHROBK)

Zmena osoby a sla ako vyjadrenie spoloenskch

Plurl namiesto singulru

vzahov

1. M a j e s t t n y p l u r l P l u r a l i s m a j e s t a t i c u s . P r v osobu pl. pouvali vysokopostaven osobnosti, najm panovnci, pri s l v n o s t n c h prleitostiach a k o z n a k spoloenskej n a d r a d e n o s t i a V dnenej literatre sa m a j e s t t n y plurl zriedka pouva ako prostriedok. ,,S uspokojenm budeme sa dva," hovoril panovnk, ,,ako sa zan porady o veciach spolonch, a verme pevne, o nsledkom vestrannho povenia tchto otzok vy skytne sa sama sebou potreba revidovania a cieuprimeranho premenenia zkona z roku 1848." ( J L I U S BOTTO) Zapisovate vstane, vy krti si fzy, a zane ta: Nos Carolus VI. D. G. R o m a n o r u m Impertor . . ." ,,Pokaj> postoj!" zakri dakto. oe n m vy t u po latinsky tate ? To m y nerozumieme, a predsa sa ns to vetkch tka, osobnej e x k l u z v n o s t i . J e t o p r v o k p r e v z a t z l a t i n i n y a z n m y aj v i n c h j a z y k o c h . archaizujci

a nielen tch, o troka po latinsky vedia. Tu ide o nau kou, tajte n m tak, ako my rozumieme! ' Dobre m t e , p n brat, t a k je," zavol moc hlasov, a zapisovate, pn tefan Andahzy, t a k t o zane: M y Karol VI., slvnemu zemianstvu liptovskho pozdravenie: 1. iadame od slvneho zemianstva, aby lo pod zstavy pna grfa Hajstera oproti buriovi Rkocimu, ktor teraz v spojen s Turci do Sedmohradskej a Uhorskej vtrhol a ponha sa bri do hornch stolc milho nm krovstva uhorskho. Insurckcia t t o m sa m skorej zs-, lebo preto m zeman t a k vek prva a slobodn je od vetkej dane, a b y bol kad chvu za svojho kra umiera hotov. 2. e mnoh vojny s Turci a inmi nrodmi pokladni CTI nau vyprzdnili, nakladme, a b y po niekoko mesiacov na kad spsob tritisc zlatch zloeno bolo. 3. Posielame pna, n m vernho Friedricha Vilhelma Bockla, slobodnho pna z avy, slvneho pluku Valskehlianskeho kapitna, k vm, dotia v Liptove osta majceho, dokia tieto rozkazy nae vyplnen nebud. Rozkazujeme spolu, aby sa m u vetka es preukazovala; kto b y sa m u ale, alebo ktormu z ud jeho ubli opovil, upadne do krovskej nemilosti. ( K A L I N I A K )
4

2, T v a r d r u h e j o s o b y p l . v z a h u j c i sa n a j e d n h o a d r e s t a Dospelej neznmej
1

vykanie. platnej vzahu

alebo dverne nespriatelenej

osobe sa poda

spoloenskej konvencie u ns vyk. Urit slovesn t v a r vzahujci sa n a jednho * a d r e s t a m t a k ist podobu, ako k e d ho pouijeme vo k p l u r l n e m u a d r e s t o v i . Rozdiel je len v m e n n o m p r s u d k u a v sa bene p o m e n v a vlastnm menom alebo apelatvom. K d e ste, sleinka," zavolala pani zo dvier a vstpila dnu. Nezabudli ste tieto kvety polia?" (TIMRAVA) Vy sa na ma hnevte, tetka Verona?" spytujem sa a tuhie tisnem ielko do jej kabtika, akoby som ju prtulnosou chcela obmki, (FIGULI) J o j , majte rozum, p n Mlynr, nezobudte mi mamiku," prosila so zopnutmi rukami, ( j . H B U O V S K ) Baa natiahol krdlo vtaa, chytilo ho zobikom za prst: Ne robte, bol," chcelo poveda. Na krdelci bola rana, zahojila sa. ( O N D B E J O V ) 3. P l u r l c t y . 0 plurli c t y hovorme vtedy, k e d hovoriaci oznauje stariu alebo cten osobu m e n o m alebo zmenom tretej osoby pl. v tvare osobnho muskho r o d u oni a k e d d e j e , k t o r c h p o d m e t o m j e t t o o s o b a , v y s l o v u j e v t v a r e t r e t e j o s o b y m n o n h o sla. P l u r l c t y sa m e v z a h o v a aj n a m e n n ( a d j e k t v n y ) prsudok a doplnok a n a prvlastkov ukazovacie zmeno. J e to udov jazy k o v p r o s t r i e d o k , k t o r sa h o j n e v y u v a a k o c h a r a k t e r i z a n v umeleckom tle. Plurl cty nie je toton s onikanm. J e asto ben a konvenn poadovan t a m , kde sa stariemu spolubesednkovi vyk. Naproti tomu v prostred, v ktorom sa stariemu spolubesednkovi (naprklad rodiom) onik, asto bva plurl cty neznmy. [Toliar a Mio] P n farr boli tie?" Nie, t s doma. iel som sm," odpoved hrdo. T sa spustia na m a vo vetkom." Nu mu sa, mu," lichot Teliar. ( K U K U N ) J a n o zahadel sa n a Jergua: Nebud a mama hrei?" Nebud!" (ONDREJOV) Pani uiteka odkazuj, e im nemte o rozkazova," pribehne Lat zadychan, (HEKO) prostriedok mennch

z l o k c h z l o e n h o p r s u d k u , k t o r s v j e d n o t n o m sle. A d r e s t p r e h o v o r u

Ledva sa star otec veierkom na priedomie v y t i a h n u , s a d n na prietos, paliku opr k nohm, (CHROBK) Mj star otec, t si radi v y p i l i ! (rzus) Aj dedko by n m
ili, keby neboli umreli, ( P O B E K . )

Plurl c t y sa miestami v udovej rei pouva aj vo vzahu k bohu.

No, Hagara, obilie ste obzerali bude u aj ito zrel?" Dozrieva budeme ho a ochva, len by dali Boh asu." ( T I M B A V A ) P n b o k o teraz spia!" odvrkol R u d k o mrzuto a driemal dalej. ( O N D B E J O V ) Dobr je i mlieko. Vetko n m pnboko n a itok stvorili," zastvala moja b a b k a trnok, a sme sa rozili, ( T A J O V S K )
Pomknutie osoby

Tretia osoba sg. namiesto d r u h e j osoby. N a h r a d e n i e osoby adresta osobou p r e d m e t u p r e h o v o r u me by pro striedkom n a vyjadrenie c t y alebo o d s t u p u ; hovoriaci a k o b y sa neopovil spoloensky vyie postavenho adresta oslovi p r i a m o . A d r e s t sa pome n v a veobecnm alebo v l a s t n m menom.
Ale . . . Viete o? S t u metle ,Za vern slubu', alebo t e n najnov: , Vazovi nad zlom.' Navrhnem v s . " Ach, p n f," sklopil oi emk, akujem. Som pocten u tmito lskavmi slovami. Pn f by m u s e l nvrh odvodni a t a k odhali aj t t o krde. A to azda pn f nechce." ( J E S E N S K ) J o h a n k a svojou smelosou a ostro vtipom Tarnczymu vlastne imponovala. Ale bol zas aj urazen. Ctil preto rozpaky, o s ou spravi. eny nedvali do eliez . . . hoci pre tis burisk rei . . . Myslel, e by zaslila. i si sn g) id ige Frau u v e d o m u j e, e si trfal a po vc da viacej, ako je dovolen ? * Vstal z fofcela a zasipel jej tesne pri tvri, (LACKOV)

I d e o star j a z y k o v prostriedok, k t o r sa dnes pouva vemi zriedka. Tretia osoba sg. namiesto druhej sa n i k d y nepouva bez p o m e n o v a n i a adre s t a ; t a k z v a n onkanie nebolo v spis. slovenine zvyajn ani v starom tize.
Pomknutie osoby aj sla

Tretia osoba pl. namiesto d r u h e j osoby sg. onikanie. P r i onikan a u t o r p r e h o v o r u oznauje a d r e s t a z m e n o m t r e t e j osoby pl. v t v a r e osobnho muskho r o d u qni a deje, ktor mu ako p o d m e t u v e t y pri sudzuje, vyslovuje v t v a r e t r e t e j osoby pl. Onikanie sa pouva n a m i e s t o v y k a n i a v krsnej l i t e r a t r e zobrazujcej starie obdobia medzi p n m i " , zanajc dedinskmi remeselnkmi, obchod nkmi a dedinskou inteligenciou. u d o v p o s t a v y onikaj len p n o m " . Onikanie je v slovenskom, k o n t e x t e prznakov.
[Slena Viera sa rozprva s dedinanom H a g a r o m ] K d e idete, H a g a r a ? " Len na sla . . . a oni kde ustvali, kiasonka?" (TIMBAVA) Mnoho m a j prce, p n slny, m n o h o , " zaal diplomat p n Elek. ( K U K U N ) Pred m n o h m i rokmi, ked si bol ete chlapisko, priiel k u m n e otrhan, ziiboen lovek. Od h l a d u div m i nezomdlel v pred sieni. P n rechtor," hovor mi, p o m u mi, u dalej nevldzem od zimy a hladu.

Z m i l u j s a n a d o m n o u . " Poznal som ho dobre, chodili s m e kedysi spolu do koly a k a m a rtili s m e sa. ( j . H B U O V S K ) A vedia, videlo sa m i , e s oni celkom d o b r lovek. Nie p r e t plenku, ale p r e t o , lebo vedia d r u h c h pova." ( M I N )

Pouvanie neosobnch tvarov

Neosobn tvary neosobnch slovies dejov,

N e o s o b n t v a r y n e o s o b n c h slovies sa p o u v a j n a p o m e n o v a n i e p s y c h o f y z i c k deje a t a j o m n deje. a) P r r o d n deje.

k t o r c h p e m e a k o n e v i a z a n n a a g e n s a alebo nositea. S t o p r r o d n deje,

J e s e n n odpoludnie. Popcha, (TAJOVSK) N a d r u h rno, u m r z l o , vyberal sa s t a r p n n a p r e c h d z k u , (LAZABOV) K e d vyiel z regla, b o l o sa u dos dobre s t m i l o ; vietor fual ulicami a sypal s y p k sneh rovno do t v r e . ( K U K R N ) A hoci v o n svietilo slnieko, v izbe s a p o z d a l o , e sa z a m r a i l o a e pr. ( U R B A N ) B n i l o s a . Slnce vychodilo z m o r a v o d y , h m l y a oblakov, ( T A J O V S K ) Z asu n a as v diake z a h r m e l o , dalo sa o a k v a , e podveer spclme. (JG) Pozrel sa vozvysok n a oblaky; zdalo sa, e sa t r h a j , a k o b y s a c h c e l o vyasi, ( O N D B E J O V ) b) Psychofyzick deje. Z u z a zbledla, s t m i l o s a jej v oiach a hrdlo sa jej stiahlo, (PEKO) tefan KoarkC h r a p e k sa zamyslel. A rozjasnilo sa m u v hlave, (TJBBAN) Ale k t o vie, i s a im u t a k v e m i v h l a v e r o z v i d n e l o . " (TATABKA) I tefana z a m r a z i l o a v z m t k u nasledoval
s t a r c a , ( J A K ) C h l a p c o v i chut, a k o obyajne, (BZUS) Nie div t e d a , e sa m o j i m

s u s e d o m s p r a s a o m ve aj prisnilo, a veru neutovali si vsta a s m u klepa n a chlievik. ( T A J O V S K ) O d a h l o m i , a k o keby sa b o l i h o r y zo m a odvalili, (FIGULI) Chcela h o n a p o m e n , ale slov jej z a s e k l o v hrdle, ( K U K U N ) U Bartoov k r a v u z d u l o , ( J E S E N S K ) o b r k a t r o c h u p r e m k l o , ale vydchol si a voviedol Mata do chyky. ( T A J O V S K ) ,,Vm, a k o v i d n o , zle sa niekde p o v o d i l o ! " ( T I M B A V A ) T a k vidte, udia! Okresu n a v s zle, a n m b y n e m a l o ? " (HEKO) c) T a j o m n deje. u d i a t o vypouli, domysleli si k t o m u ete svoje, a hoci sa u vravelo, e za V y n m m l y n o m stra, teraz v r a v e l o sa ete viac a vychodili n a svetlo nov podrobnosti. ( T J B B A N ) K o s t o l sa zdal b y niektorm potrebn i preto, lebo primnoho m t a l o , ( J G )

Neosobn

tvary osobnch

slovies

N e o s o b n c h p a n i e deja m o t i v o v a n r e a l i t o u P o d a svojej f u n k c i e s a k n e o s o b n m t v a r o m n e o s o b n c h slovies b e z p r o s t r e d n e p r i r a u j n e o s o b n t v a r y o s o b n c h slovies, k e d sa p o u v a j n a p o d a nie p r r o d n c h dejov nositea. a dejov, k t o r m a j nepriazniv inky pre ivho

1. P o d v a n i e p r r o d n c h d e j o v N a z k l a d e n e o s o b n h o c h p a n i a a t m o s f e r i c k c h dejov v y j a d r u j sa n e o s o b n e aj rozlin p r r o d n deje neatmosfrickej p o v a h y . S t o r o z m a n i t vonkajie deje, k t o r c h agens alebo nosite nie je v r e a l i t e dos zreten, a p r e t o sa od n e h o o d h l i a d a alebo deje, p r i k t o r c h a u t o r p r e h o v o r u a g e n s a alebo nositea z m e r n e o d s v a do pozadia. P r i t a k t o p o u i t c h n e o s o b n c h t v a r o c h o s o b n c h slovies v y s t u p u j e do p o p r e d i a s a m o t n d e j . T a k t o sa p o u v a j n a j m sloves, k t o r m i sa v y j a d r u j e h o r e n i e , d y m e n i e , p o h y b , z v u k y a v n e . N i m i sa p o t o m s e k u n d r n e (metaforicky) v y j a d r u j aj p s y c h o fyzick a spoloensk procesy. a) H o r e n i e sa v y s l o v u j e slovesami; tlie, horie, dohorie, dohra, rozhorie sa, rozhra sa, prehorie, prehra, vyhra, bla, rozbla sa, hasn, vyhasn, vyhasna a p o d .
u d i a bo, hor!' v y k r k n e p l n m hrdlom, (HEKO) Nedvali ste pozor, a v k a c h liach v y h a s l o , ( z u s )
6

b) D y m e n i e sa v y j a d r u j e slovesami; dymi sa, zadymi sa, kadi sa, zahodi sa, mudi sa, zamudi, kri sa, zakri sa, kudli sa, zakudli sa, kundoli sa a p o d . K n i m sa prirauj aj sloves pri sa, zapri sa, pari sa.
Z k o m n a sa kudlilo ako z fabriky, (ABY) Maco priplil si fajoku, dva-tri r a z y lepie potiahol, a b y sa m u rozfajoilo. ( T A J O V S K ) L e n toko, o s o m si prichytil irik, a b y m i v b e h u ncodlotel, a u sa prilo za m n o u . ( B E N K A ) N a vekej mise parilo s a z n o v c h zemiakov, ( T A T A R K A )

c) P o h y b sa v y j a d r u j e slovesami; vri, zavri, hmri sa, hemzi sa, mrvi sa, vrie, zvrie, via, rozvieva, tiec, kvapka, frkn a p o d .
Okolo ich chalupy cestou, kedysi d v n o n a z v a n o u poda ich vlastnej usadlosti, h m r i l o
s a rozruenm a sviatone v y s t r o j e n m obianstvom, (LACKOV) V niektorch d o m o c h v r e l o ako v kotloch, (HEKO) Ako otvoril s t a a pozrel, u z v r e l o v n e j . ( T I M B A V A ) L e n Samko Zuzku z r k nepustil a zvtal ju, len jej t a k suknice r o z v i e v a l o ! ( T A J O V S K ) O d predolej jari mi t i e k l o do k u c h y n e , nu aj t t o r o b o t a m a srila.' ( V A N T N E B ) Zo striech k v a p k a l o , ( J E S E N S K ) Len pozor, a b y v m n e t r k l o do o! ( Z E L I N O V )
6

d) V y d v a n i e z v u k o v a v n e m y z v u k o v sa v y s l o v u j s l o v e s a m i : vra, zavra, chra, hua, ua, uchota, uka, zauka, klopn, klopa, klopka, lupka, chrupka, krpa, vzga, cinkota, zvoni, zvonka, praskn, praska, dunie, bcha, maska, dudla, vrza, hrka, ozva sa, ohluova a p o d .
V stroji h r k l o , z a k r p a l o a koles sa zastavuj, ( F . K B E ) Voliia, vye tisc t r i s t o , schodili sa s h r m o t o m , k r i k o m , h u d b o u a v s k a n m , a to v uiach h u a l o , ( L A S K O M E R S K ) Mladie gazdin vyobliekan, vykroben, len t a k ualo. ( T A J O V S K ) Zafkal [do fujary] jomne, cifrovano. Tichuko, kdo-tu a k o b y v y k r k o l . Z d u d l a l o , stilkovaio, p r e lievali sa hlsky a k o vodika po jarekoch v S t u d e n e j j a m e . ( O N D B E J O V ) loveku z t o h o d u n e l o v hlavo a k o v sude. (TATARKA.) vihol k o r b o m prasklo. Prenieslo sa dolinou a p r a s k l o ete raz kdesi n a druhej strane, ( O N D B E J O V ) Ale n a p r s i a c h m u s t l e c h r a l o ,

hovoril epmo a mlo. (TAJOVSK) Vloil si do st dva palce a t a k tuho zahvzdal, a ohluovalo, (ONDBEJOV) e) V y d v a n i e v n a v n e m y v n sa v y j a d r u j slovesami a k o voa,
rozva, razi, smrdie, pchnu, zapcha niem.

zava,

(TIMBAVA) (TJBBAN)

Srdce sa naplnilo tbou s von, kde voalo jarou a pole zobdzalo sa k ivotu. Dnu bolo tulne, teplo; pchlo t a m kouinou a kyslm mliekom . . .

1. T a k t o spsob vyjadrovania nachdzame tam, kde sa zmerne stavia do popredia citov zloka ivota. Preto v lyrizovanej prze je vea takto stavanch viet (napr. v niektorch dielach M. Urbana, . Ondrejova, D . Chrobka, M. Figuli, K. Jaka). Bezpodmetov (neosobn) podvanie dejov akoby ich robilo sasou prrodnho diania, do ktorho sa potom citovo zaleuje (vciuje) aj vnmajci subjekt. 2. T a k t o sa pouvaj aj sloves rodi sa, obrodi, sypa, podspa, ktormi sa vyjadruje proces dvania rody, vemi asto v svislosti s jej mnostvom. Akm pluhom orie, za takm sa mu rod. (PRSL.) Ked ve u ns hojne obrodilo a v naom meste ovocie nemalo takej ceny, najali sme voz . . . a pod do Luenca, (TAJOV SK) atva sa ukzala o tretinu slabou, ako rtali, a e nesypalo dobre, to u nikoho neprekvapilo, (LAZROVA) Toho roku bude dobre podspa. (KUKUN) 2. P o d v a n i e d e j o v , k t o r m a j n e p r i a z n i v i n o k p r e nositea S t o deje, ktor maj nepriazniv, kodliv, tragick inok. Prirauj s a k t a j o m n m d e j o m a m a j r z o s u d o v c h alebo s u b j e k t v n e n e o v l d a t e n c h p s y c h o f y z i c k c h d e j o v . P r i n i c h s a pozornos u p r i a m u j e i b a n a d e j a n a j e h o i n o k p r e z a s i a h n u t h o alebo nositea. P o d v a n deje s s p s o b o v a n a) e x t e r n m a g e n s o m ( e x t e r n o u p r i n o u ) alebo b ) i n t e r n o u p r i n o u (jestvu j c o u p r i a m o v nositeovi deja); agens i prina deja u s t u p u j d o pozadia asto p o d v p l y v o m citovho vzruenia. S k u p i n a slovies, k t o r m i s a v y j a d r u j o s u d o v a m i m o v o n e p s y c h o f y z i c k deje z a s a h u j c e nositea, nie je smanticky presnejie v y h r a n e n a u z a v r e t . S t o s l o v e s , k t o r m i s a vyslovuje u s m r t e n i e , dokalene, p o r a n e n i e , z a s i a h
n u t i e n i e k o h o : zabi, zavia, skrivi, strhn, odsekn, stc, kri, vysoti, zohn, pokri, zahlui, zahodi, trias, odstreli rozmliazdi, nies, drglova, a pod. trhn, zmrvi, zasypa, trha, zvja, roztrhn, hodi, hdza, pritisn, dodrzga, myka, trepa, previa, odrie, krivi, stiahnu, oda, odtrhn, stisn, tiepa,

vypleti,

dusi,

zadusi,

zada,

zaschn,

Nepouli o om od Vechsvtch, a pred Vianocami prila zves, e ho zabilo . . . Jei, Mria," volal v trapiech, nohu mi zlomilo", (JESENSK) Ete dobre, e ho nezdrzgalo! (RZUS) Nerozmliadilo ho celho, ale odtrhlo m u prav r u k u za psou a av m u zlomilo vye laka, (TAJOVSK) Ba e mu hlavu odstrelilo!" zavol ktorsi. (TIMBAVA) Matku vyhodilo spomedzi ojec a zostala visie na krovinch v bezvedom, (EIGULI) Prteky mu odrelo, plakal vemi a dlho, km som m u ich hojila a obvzovala, (OLTSOV) Pod srdcom ma cel noc hrzlo. (VANTNER) Tak ho ve aj za pol hodiny dusilo, e mu a slzy tiekli, (TAJOVSK) Koiovi utiahlo ktiky,
(TAJOVSK)

e sa Petr pri klaan ide v drieku prelomi od ctivosti, (FIGULI) Ujhelyiho len tak
naberalo, (J. HRUOVSK) Chcela ho napomen, ale slov jej zaseklo v hrdle, (KUKUN)

Takto spsob vyjadrovania nachdzame najm pri len bojovho a nebezpenho pracovnho prostredia (prov. napr. niektor diela V. Mina z Povstania alebo J . Horka z banckeho prostredia).

Neosobn chpanie deja ako dsledok autorovho zmeru

A u t o r p r e h o v o r u z m e r n e r u i n t e n c i u slovesa n a p o d m e t (agensa alebo nositea) a v y s l o v u j e dej b e z p o d m e t o v o , a k o t a k . N e v y j a d r e n i e g r a m a t i c k h o p o d m e t u d v a r o z p r v a n i u r z o b j e k t v n e h o k o n t a t o v a n i a d e j o v bez o h a d u n a ich a g e n s a a l e b o nositea a b e z o h a d u n a i c h v z a h k a u t o r o v i p r e h o v o r u . I d e zva o vyjadrovanie tylisticky prznakov, priom tylistick rz vy jadrenia je d a n t m , k t o r osobu neosobn slovesn t v a r zastupuje. 1. N e o s o b n z v r a t n t v a r b l z k y o s o b n m u t v a r u so v e o b e c n m p o d m e t o m . Neosobn vyjadrenie p o d v a dejov nladu (charakteristiku) p r o s t r e d i a a s t o j z a 3. os. p l . a l e b o z a 1. os. pl. prslunho

Pilo sa, zhovralo sa, krah sa przdnil . . . ( K U K U N ) Nepojednvalo sa, a tak bol sm s prokuristom erpianskym. ( J E S E N S K ) Za rampou ide sa u do vrchu. (RZUS) Vade sa oralo, brnilo, kopalo, sialo, sadilo. (FIGULI) Rno zaalo sa hla sova, (TAJOVSK) O frontoch sa u temer nehovorilo, (ONDREJOV) Vonku sa striealo. (HEKO) Hovori sa smelo, len ked sa odpovedalo na otzku, a pta sa ptal iba star pn. (LAZROVA) Po chodbch i v radoch sa u pospevovalo, (J. H B U O V S K )

2. N e o s o b n z v r a t n t v a r e m f a t i c k y n a h r d z a j c i

t v a r prslunej o s o b y .

Pri takomto neosobnom vyjadren autor prehovoru zmerne podva ako b e z p o d m e t o v t a k deje, k t o r c h g r a m a t i c k m p o d m e t o m j e o n s m , a l e b o a d r e s t p r e h o v o r u , a l e b o i n k o n k r t n a o s o b a . N e o s o b n t v a r stoj t u t e d a za hociktor osobu singulru alebo plurlu. a) N e o s o b n t v a r z a t v a r 1. o s . sg. a 1. os. p l . A u t o r rei sa v y h b a o s o b n m u v y j a d r e n i u , lebo j e n e p r j e m n (nepri m e r a n a p o d . ) p r i p i s o v a p r s l u n dej s e b e ( n a p r . a l o v a n a s e b a ) ; n e o s o b n m v y j a d r e n m a k o b y u v o o v a l z v i a z a n o s d e j a so s v o j o u osobou. ,,Ako to len mte!" Zvolala rozhoren. Zabudla sa premc. [Richtrka vyituje Skorovi vdovsk samotrsky ivot bez ony.] ,,U sa privyklo. Vdovec a slku dra, to ti nedochod. Trpi sa, ako me . . ( K U K U N ) [Mu hovor ene] Chcel som ti u dvno rozpoveda, ale sa odkladalo. Bolo ako i hanba." ( K U K U N ) I ja som len ena, nediv sa, e sa popalo, z o slabosti, kde bolo pritiahnu uzdu. (KUKUN) Vera som pekne sedel s Mordkom u S a m k a . Vypilo sa, pred polnocou sa lo. J a som sa vyvalil vo valche, ( K U K U N ) b) N e o s o b n t v a r z a t v a r 2. o s . Autor prehovoru pouva b e z p o d m e t o v t v a r preto, lebo nechce vstpi s prslunou osobou do p r i a m e h o reovho k o n t a k t u . Vyjadrenie m zreten afektvny rz.

K l a s i c k p r k l a d j e z K u k u n o v e j r o z p r v k y Na prielohu. fumiguj. Kukun t m docieuje n e z v y a j n e

Hnevnci Trje

b e l k a a P a l k a , k t o r si r o k y r o b i a zle, t a k m t o s p s o b o m s a v z j o m n e komick situciu, k t o r v s l o v e n s k e j l i t e r a t r e o j e d i n e l . M o t v y n e o s o b n h o v y j a d r o v a n i a a u t o r aj priamo interpretuje.

f T r b e l k a z l o m y s e n z a t l k o l Palkovi k o l k y d o p o z e m k u , a b y si n a n i c h k o s u v y trbil. P r i stretnut sa zhovraj.] P a l k o v i s a tie k t i k y u a h o v a l i . O p t a l sa T r b e l k u : ,,A k e d y sa t o t i e k o l k y nasadzali d o t e j b r z d y ? " V i d n o , e m u n e c h c e l a n i t y k a , a n i dvoji. T r b e l k a m u h n e d o d p o v e d a l :

K e b y sa t u bolo o d j a r i sedelo, bolo by sa vedelo; ale k e d sa s e m lo l e n d n e s , n u a n i

t o s a nevie."
A l e sa s e m lo v n o c i , " p o k r a o v a l P a l k a , o s t r h a l i sa k o l k y , a t a k t o . . . " h e j , v e r u , zasadili sa s e m d o b r z d y . Akiste sa myslelo, e n a r a s t z n i c h b u k y , A o n o b u k y s a t a k n c s a d i a , l e n v b y . K t o chce b u k a m a , m u s zasadi s t r o m e k , a n i e k o l o k . "

c) N e o s o b n t v a r z a t v a r 3. o s . sg. N e o s o b n m t v a r o m s a t u n a h r d z a t v a r 3. os. sg. preto, a b y sa naznailo, e prslun osoba m minimlnu vov as n a v b e r e prslunej innosti, e j e viac v stave ivotnej nlady ako innosti.
[ J e r e o i r o v i Miloovi] P o o b e d e sa ide d o k a v i a r n e , t r o c h u sa zva, t r o c h u sa taj n o v i n y , t r o c h u sa kibicnje" p r i b i l i a r d o c h . A v z u b o c h u s t a v i n e v i r i n k a .
( K U K U N )

d ) N e o s o b n t v a r , k t o r h o nosite j e v y j a d r e n d a t v o m . T a k t o s a p o d v a k v a l i f i k c i a p r i e b e h u fyziologickho a l e b o p s y c h i c k h o d e j a v z h a d o m n a jeho nositea.

V o n e sa mu [Jtismovi Miklesovi] myslelo n a V i e s k u a a k o j e t o s A g n e k o u . ( T A B o l i r o k y , e e t e v m j i p a d a l s n e h . Nerstlo sa v t e d y d o b r e trve a p r c e n a l k c h s a o n e s k o r i l i , ( F I G U L I ) A t u sa t i mu vyrieklo, e v e r u o n m s e s t r u z l a t o v l a s Otolienku. ( D O B I N S K , P O V E S T I )
TARKA.)

Neosobn kontrukcie
Neosobn tvar bva v prostredia alebo indivdua o s o b n t v a r s l o v e s a byt vraz. 1. C h a r a k t e r i s t i k a s t a v u kontrukcii vyjadrujcej charakteristiku stavu a v asovom daji o prslunej udalosti t y p u n e + p r s l o v k a alebo okolnostn a kvalifikujci prostredia.

N e o s o b n o u k o n t r u k c i o u sa p o d v a s t a v prostredia a n l a d a v o m .
N e b o b o l o z a c h m r e n , b o l o chladno, veterno, a t u i t u p o p r c h v a l o , ( L A S K O M E R S K ) Bolo sparno a v o a l o d a o m , ( J G ) V izbe bolo ako v pekle, ( T A J O V S K ) V k u c h y n i bolo ticho a tma. ( B A R ) Bolo t a k pod mrakotn, sedela s o m n a okraji m o s t k a a u p k a l a s o m si k o n c e n h v o v o d e . ( F I G U L I ) Chystalo sa n a dd. ( U R B A N ) Cin sa, a k o b y s a z i m a v r t i chcela, ( T A J O V S K ) Sviatone bolo v celej dedine, ( O N D R E J O V ) Zaalo

by a k o s i o t u p n o . ( F I G U L I ) B o l o rados pozera n a m a j s t r a . bolo vkroi d o t o h t o s m r a d a v h o b r l o h a . ( Z B O R S K )

. .

( K U K U N )

Strach

2. C h a r a k t e r i s t i k a s t a v u i n d i v d u a . N e o s o b n o u k o n t r u k c i o u s a p o d v a p s y c h i c k a l e b o fyzick s t a v j e d n o t l i v c a .
Bolo m u a k o s i z i m a , nnono. ( U R B A N ) Poalo m u by c h l a d n o , ( J E S E N S K ) M a n o c o u z a c h l a d n u t h o , z a a l o h r i a , e m i bolo a radlo, ( T A J O V S K ) Ale v t e d y , k e d n m o t e c odiiel n a v o j n u , ani joj nebolo do veselosti, ( F I G U L I ) N a p o k o n u n e s k o r o veer m i bolo do n e v y d r a n i a , ( J E S E N S K ) Mohlo m u by t a k okolo t y r i d s a p p d e s i a t r o k o v , a n i h d a m nie. ( T A J O V S K ) ,,Slena M i l k a , veselo v m je v m e s t e ? " s p t a m s a j e j , m y s l i a c , e za. t m v z d y c h a t u n a d e d i n e joj je z u n o v a n . Z a a l o jej by ako n a srdci, ( J G ) N o p r v e , k e d s m e s a h r a l i u P o r u b i a k o v s b b i k a m i , prilo m i M a k a vemi to . . . ( F I G U L I ) A bolo by m u ahie n a s r d c i , k e b y m a l s t a r h o o t c a a s p o t r o k u m e n e j r d . ( H E K O ) M n e bolo h n e v a h r z a n a hadie, o s a z a i s t e i n a mojej t v r i zrailo, ( J G ) B o l o m i a k o m a l m u c h l a p i s k o v i , k t o r h o m a t e r zastihla pri nedovolenej robote. ( V A N T N E R )

K t e j t o skupine p r p a d o v sa svojm rzom prileuje aj n e o s o b n k o n t r u k c i a t y p u neosobn tvar slovesa b y + po + lokl podstatnho mena (os. zmena), k t o r o u s a v y j a d r u j e , e p r s l u n v e c a l e b o u d a l o s ( o z n a e n l o k . p o d s t . m e n a ) sa p o m i n u l a ( z h y n u l a , zniila, p r e l a a p o d . ) .
S u s e d i a vedeli o o m a n e p r i c h d z a l i k n m , alebo l e n d o p i t v o r a ; i b a s t a r S t r e c h o v , oi a k o s t r i g a , n e v e d e l a , p r d e , k u k n e , p o c h v l i u b o l o po t e a t i. ( T A J O V S K ) A b y u bolo po p r e d s t a v e n ! ( F I G U L I ) J e po t a n i e r i ; bolo po p e n i a z o c h ; b u d e po s l v e , ( z u s )

3. d a j a s o v e j o k o l n o s t i . N e o s o b n v r a z p o d v a a s o v okolnos deja u r e n m asu v hodinch,, oznaenm asti d a , t d a , r o k u a pod. alebo v z h a d o m n a ist udalos.
Bolo t a k okolo p o l j e d n e j , ke d r . M a t u l a y e n e r g i c k y z a k l o p a l n a d v e r e j e d l n e a v k r o i l d n u . ( J . H R U K O V S K ) Mohlo by p o l d v a n s t e j , k e d n s k r m r v y h n a l n a c e s t u . ( V A N T N E R ) Bolo v a s r n o . N a t r v e a k r k o c h p o z h u m n e t e v a d e s e d e l a r o s a . (FROULI) Mohlo by h o d n o p o p o l u d n , k e d o d o b r a n c i o d p r i s a h a l i a d o s t a l i s a v o n . ( U R B A N ) U bolo p o d v e e r , ked! s m e sa v r t i l i d o m o v , ( L A S K O M E R S K ) B o l o o k o l o polnoci, k e d s a zilo cel S v t o p l u k o v o m u s t v o n a d v o r e p a l c a , ( J G ) V y k v a l a list z f r o n t u , a m sa v i a c e j chlilo k V i a n o c i a m , v y k v a l a h o t o b n e j i e . ( F I G U L I ) R e z k o sa priberalo k j e s e n i . ( F G u x i )

Neosobn

modlne

spojenia

Neosobn modlne spojenia vyjadruj psychick n u t k a n i e k deju a jeho potrebnos (nepotrebnos), vhodnos (nevhodnos), monos (nemonos) a p o d . S t o s p o j e n i a t y p u tvar neos. modlneho inf. vznamovho t r e b a (naim) slovesa; ... + finf.
n

slovesa b y (resp. slovesa tvar slovesa; slovesa neos.

jeho ekvivalentu) modlneho

+ slovesa

neos. tvar pomocnho vznamovho vznamovho

b y + modlna

prslovka modlneho

p r s (prichodi) +

a n a p o k o n tvar neos.

slovesa

d a s a + inf. vznamovho

slovesa.

M o d l n y v z a h sa vyjadruj v e

o b e c n e , a l e b o sa d a t v o m p r s l u n h o p o d s t . m e n a (os. z m e n a ) v z a h u j e n a o s o b n h o nositea. 1. T v a r n e o s . m o d . slovesa by + inf.

Bolo by poveda, co bol, bolo by sa rozhovori o tom, o duu orie. Oj, bolo . . . Pospo

mna t a k z vky ten svet tamdolu, tie starosti, rozhovori sa doiroka o tom, o by malo by a oho niet. (TJBBAN) Pravda, ani nepriateov nemal toko, s ktormi by m u bolo bojova, (HEKO) Chlapec je nadan," hovoril. ,,Bolo by dobre da ho do mestskch kl." (ONDREJOV) Povinnosti s put najhorie, u i si v obchode, dielni alebo v rade. Neostva ti, ako aka trpelive, km ti ich nesnmu: km nevypria hodiny." (KUKUN) 2. N e o s . t v a r p o m o c n h o slovesa by +
hodno, vidie, neslobodno, bada, u, neradno, cti. hodno, slobodno, neradno mono, vidno +

m o d l n a p r s l o v k a treba

/naim,

inf. a s p o j e n i a s inf. slovies t y p u

P r i m o d l n y c h v e t n c h p r s l o v k c h treba/naim,

a p o d . j e v i n d i k . p r z . n u l o v n e o s o b n t v a r p o m o c n h o slovesa by. Dlho sa vak nebavia, lebo huby t r e b a za rna zbiera, (RZUS) i bol niekto ne astn alebo nie, t u sa neptali: t u bolo t r e b a robi a i. (URBAN) Odkedy Fiodor odiiel, bolo sa jej [matke] t r e b a usilovnejie obraca, (FIGULI) Nu pouli sme u raz, ak m vlasy," riekol otec, nebolo t r e b a opakova." (KUKUN) N e h o d n o k deom dobrm by. (TIMRAVA) K m sa zemiaky uvarili, nebolo s l o b o d n o zapli svetlo. (TAJOVSK) Veer o pol jedenstej som priiel domov. Jednm slovom: nebolo mi m o n o ods, ( J E S E N S K ) V zaokrhlenom svetle lmp bolo v i d n o poletva malink, drobnuk snieik. (JE S E N S K ) Bolo v i d n o , e u ledva ije. (FIGULI) Bolo v i d n o , e by ich rd povzbudi, (BAR) B o l o b a d a , e sa premenila, (KUKUN) 3. N e o s . t v a r m o d l n e h o slovesa prs + inf.

Nebol [Maco] u teda sci ku koom, a potom aj roky prichodili, prilo mu robi na voloch, (TAJOVSK) Keby tak prilo silou sa ruva o ensk, zlo na lopatky akho kovek mldenca, (TATARKA) akala ho batoina, ktor prichodilo otvori a prehliada.
(KUKUN)

4. T v a r n e o s . m o d l n e h o slovesa da sa + inf. Petroleja nemme!" skoili mu ahavo do rei, potme sa prias ned!" (FIGULI) Nedalo s a poveda, e b y pomer medzi Jankom a Jokom nebol bval hned od zaiatku srden, (BAR) Od neosobnch m o d l n y c h kontrukci s neosobnm m o d l n y m z v r a t n m s l o v e s o m da sa t r e b a odliova n e o s o b n k o n t r u k c i e s n e o s o b n m t v a r o m n e z v r a t n h o slovesa da ( = dovoli, p r i p u s t i ) . H e j , " pridva stark, cel noc mi nedalo spa, len ma tak teplo oblievalo".
(FIGULI)

Z r i e d k a v o s a p o u v a n e o s o b n m o d l n e s p o j e n i e so s l o v e s o m dosta dostva sa v y j a d r u j c i m astos d e j a .

T a k rybu nedostane sa ahko vidie v Mosticiach ani v Petre Pavle. (RZUS)

sa

Neosobn

tvary

osobnch

modlnych

spojen

I d e n a j m o n e o s o b n e p o u i t s p o j e n i a m o d l n y c h slovies chcie, iada, zunova. M o d l n y v z a h k d e j u v y j a d r e n p o m o c o u t c h t o slovies p o d v a sa alebo a k o p l a t n v e o b e c n e , a l e b o s a p o m o c o u d a t v u p o d s t a t n h o m e n a (os. zmena) pririeka prslunmu o s o b n m u nositeovi. Ty si poul o slobode? Ty si to slovo pochopil? Tebe sa jej zachcelo, (TAJOVSK) Jedol akosi nasilu, akoby sa mu n e c h c e l o , a v pol pohra prestal, zloiac lyicu, (TIMRA VA) Utopi sa chcelo v om [v sene], t a k voalo, tak ualo v rukch, podivn, krehk i radostn, skrvajc v sebe tajomstvo zeme, tajomstvo pol. (URBAN) Nechce sa mi pohn z miesta, (FIGULI) Fajili sme i dao uvali nie sce preto, e by sa nm bolo iadalo, ale preto, aby ns z hostinca nevyhostili. (TAJOVSK) Zaiadalo sa mi roz behn sa na lky a opreteky naha lienky, (FIGULI) Mono, umriem. Neiada sa jes. (ONDREJOV) Dos vojakov u videli, ale deom na vojsko hadie nikdy sa nezunuje. (TAJOVSK") Bola t a k t o pred mojimi oami sama, malik, drobn, mohol som sa na u dva, koko sa mi iadalo, a keby sa mi bolo chcelo, mohol som sa len naiahnu a bola by v mojich rukch. ( V A N T N E R )
44

Osobitn prpady pouitia

mennho rodu

Pretoe slovesn t v a r n a z k l a d e kongruencie preber m e n n rod z pr slunho p o d s t a t n h o mena, rozlin uplatnenie gramatickej kategrie rodu p r i d a n o m p o d s t a t n o m m e n e m d s l e d k y aj p r e s l o v e s n t v a r , k t o r s n m vstupuje do predikatvneho alebo inho syntagmatickho vzahu. So z r e t e o m n a t o , e r o d j e m e n n g r a m a t i c k k a t e g r i a , v r m c i slovesa p r e b e r a j sa l e n o s o b i t n p r p a d y , a t o n a j m t i e , k e r o d p o d m e t u sa v y jadruje len na slovesnom tvare.

Musk

rod

M u s k r o d a k o v e o b e c n z s t u p c a k a t e g r i e r o d u ( n e p r z n a k o v len) sa uplatuje v p v o d n e adjektvnych preteritlnych tvaroch kondicionlu (v 1-ovom p r a s t ) , k e d s a v y s l o v u j e fiktvny dej v z a h u j c i sa n a v e o b e c n o s o b u , k t o r m o n o v y j a d r i p o d s t a t n m m e n o m lovek a l e b o z m e n o m niekto. Chudk Mio zostal, akoby ho podal, ( K U K U N ) A to bol ten bruchat, bradat upan, ktorho erven t v r sa t a k blyt, ani keby ju slaninou namastil, (JG) Maro a Jano robia, ani o by i c h platil, (RZUS) Mj tatko vetko dokmsali," prevrva tko Marinka, akoby kamienky pal do tichej vody. ,,U ich nemm rada. (TATARKA)
46

ensk

rod

Slovesn t v a r , k t o r sa v z a h u j e n a adverbializovan p o d s t a t n m e n e n s k h o r o d u tma, zima, pravda a koda, me ma popri astejom tvare strednho rodu i t v a r enskho rodu.

Ziiel bezpene poza zhrady. V chalupch bola tma. (PLVKA) A ked u bola tma, ma zdvihla kav, robotou zmeraven dla nad oi a dvala sa . . . (ONDBEJOV) Zakryl si hrdlo, akoby m u bola zima. ( J A K ) Nebola to pravda, (FIGULI) Nemete s s nami, lebo ste ete vemi mlad a bola by vs koda . . . ( O N D R E J O V )
Stredn rod

P o m k n u t i e r o d u sa u p l a t u j e ako dsledok citovho postoja. T v a r s t r e d n h o r o d u sa pouva ako dsledok citovho postoja (maznanie o p o v r h o v a n i e ) k a g e n s o v i a l e b o nositeovi d e j a , p o m e n o v a n m u podstatnm menom muskho alebo enskho rodu. P o m k n u t i e mennho rodu vyplva j c e z c i t o v h o p o s t o j a k p r s l u n e j osobe, k p e r s o n i f i k o v a n m u z v i e r a u a k a p o s t r o f o v a n e j v e c i sa v 3 . o s . n i e k e d y n a z n a (zdrazn) z m e n o m to a l e b o zmenom. Dao Pavkovie si obzeral zblzka chlapeka a utrpen pokyvkval hlavou. Ete nedvno ako dupilo t e n odzemok, a hned by bolo na mrach. (FIGULI) Pomknutie mennho r o d u je menej zvyajn v 2. os. sg.: Zobkaj, synek mj. Viem, e si u dvno ni poriadneho nejedlo.' ( K U K U N )

ono.

a) P o s t o j k v e c i r e p r e z e n t o v a n e j g r a m a t i c k m p o d m e t o m s a n e z d r a z u j e

b) P o s t o j k v e c i r e p r e z e n t o v a n e j g r a m a t i c k m p o d m e t o m s a z m e n o m to.

zdrazuje

[Pn J o n Kelnick o slke Dore] To b y sa i do steny bilo a nepotrafilo by z izby, keby ju lovek nenaal. Ale erta nau t a k star trlieu. To mk rozum prekrten ako ovca, ked dostane vrtohlavos clo hlavy." ( K U K U N ) Ledva sa to malo najes, a teraz . . . a, akou panikou sa stane!" ( U R B A N ) A t a m a k vek!" epce Anka, akoby sa jej [ryby] obvala. Ako si to ahko plva proti vode." (RZUS) Ked ho noha bolela, dral jej artovn rei, zakajc so smiechom t u i tu, ked ho vmi zamrzela. Potvora aksi, o to vya, tak fgle, nie e by bolo rado, e si me oddchnu!" (JG) c) P o s t o j k v e c i r e p r e z e n t o v a n e j g r a m a t i c k m p o d m e t o m s a zmenom ono. zdrazuje

ofka be do izby. Star otec sa jej pta: Dieva odkia? No, povedz! Aha, aha! No, no! R u k y zmrznut ako hrable a skaven. No, urob tipku; vid, neme. o si mi robilo v o vode ? . . . ,Bola som po vodu. K e d m a nesta, musm ja. Ach, neboiatko! Ono m u s po vodu; ono m studen paprky!" a al jej ich medzi svojimi horcimi dlaami a dychom svojm zahrieval, (KUKUN) Spvala na ope. Sama . . . Chodila teda a m y sme nezbadali, iba potom, ked . . . Ke u bolo neskoro. Zbil som j u ako psa! Bol b y som ju hdam i zabil, ale . . . o u na takej nabije? Nechcel som ju. a l e ono . . . len sa n m jednho da vychytilo a . . . e za akousi takou enou. Chcelo si da pomc i . . . Ha, tak si pomohlo! ( U R B A N )
s

A f e k t v n e p o m k n u t i e m e n n h o r o d u sa z v y a j n e u s k u t o u j e s p o l u s p o m k n u t m o s o b y ( a d r e s t p r e h o v o r u s a m e n n a p r e d m e t ) a z m e n o to a l e b o ono s a s t v a f o r m l n y m p o d m e t o m v e t y .

Pouvanie slovesnch kategri spsobu a asu

Oznamovac Prtomn as Prezent spsob Indikatv

P o d a asovej p l a t n o s t i t r e b a r o z l i o v a p r z e n t n t v a r y i n d i k a t v u n e d o k o n a v c h slovies a p r z e n t n t v a r y i n d i k a t v u d o k o n a v c h slovies. Zkladn pouitie. a) I n d i k a t v o m p r z e n t a n e d o k o n a v c h slovies s a v o v e t k c h o s o b c h v y j a d r u j r e l n e d e j e , k t o r s a u s k u t o u j v a s e p r e h o v o r u ie v ase i c h oznmenia; pritom nie je zvan trvanie prslunho deja pred prehovorom a po om, ani jeho prpadn zavenie. J a ete aj dnes eliem, e u nikdy viac nepjdem s mojm starm otcom liebky pod tnal, (TAJOVSK) Vbor sa vol. (HEKO) Dvere na komore s zvorou zapret". ( K U K U N ) J a mm voz rozobrat, (PLVKA) Ak chce," povedal, ,,me s so mnou." Mj otec leia v starom cintorne a j a m m svieku." (ONDREJOV) b) I n d i k a t v o m p r z e n t a d o k o n a v c h slovies sa v o v e t k c h osobch vyjad

ruj r e l n e d e j e , k t o r s a s t a n p o p r e h o v o r e , p o i c h o z n m e n , ie v y j a d r u j
budce deje; p r i t o m nie je zvan, a k dlh interval uplynie od prehovoru po vykonanie deja. J a ti pomem m a m a , " ponkala sa z povinnost Boka. [svieku] a polome pri hrobe, ( O N D R E J O V ) Sekundrne pouitie. 1, a ) V y j a d r o v a n i e atemporlnosti.
(TAJOVSK)

Zaplime ju

A k s a dej k o n a l e b o z a v r u j e b e z o b m e d z e n i a v a s e , v y j a d r u j e s a i n d i k a t v o m p r z e n t a , a t o n e d o k o n a v c h i d o k o n a v c h s l o v i e s . D e j sa p r i a t e m p o rlnom pouit przentnch t v a r o v indikatvu pririeka p o d m e t u ako zviazan s n m bez asovho obmedzenia. P r o t i k l a d prtomnosti, minulosti a budcnosti sa t u ru a p o d v a s a n e o b m e d z e n t r v a n i e spojenia deja s jeho p o d m e t o m . N o nejde t u o neprtomnos gramatickej kategrie asu. K vrokom atomporlnej (vlastne voasovej) platnosti sa dochdza abstraknm procesom na zklade pozorovania pravidelne sa opakujceho deja viazanho na ist substanciu alebo deja ako takho. P r i t o m atemporlny dej sa svojou platnosou vzahuje aj na as prehovoru. Atemporlna funkcia indikatvnych tvarov przenta je jeho zkladnej funkcii naj bliia. Atemporlne pouitie indikatvnych tvarov przenta stretvame najm v prsloviach a vo v r o k o c h veobecnej platnost. To je gnmick prezent. Kad vie, ako m u v hrnci vrie. (PRSL.) A ty, Itara, rozhodni sa sm, ako uzn za dobr, ale p a m t u j , e ani vlk v hore neodbehne od svojho hfa, ked ho napadne

nepriate. (FIGULI) Na staros i pam slabne, (TAJOVSK) seka je najkratia spojnica dvoch bodov. Zem sa krti okolo vlastnej osi. b) V y j a d r o v a n i e zvyajnosti. T t o funkcia sa z k o p r i m k n a k p r v e j . Zvyajn deje v p o r o v n a n s a t e m p o r l n y m i dejmi m a j menej veobecn platnos; dej v y s t u p u j e a k o z v y a j n l e n v istom okruhu. V z n a m o v platnos deja vyjadrenho p r z e n t n m i t v a r m i i n d i k a t v u m o n o c h a r a k t e r i z o v a oznaenm ,,tak t o b v a " , obyajne sa t a k s t v a " . Vemi a s t o sa zvyajnosou deja charakterizuje jeho p o d m e t alebo p r o s t r e d i e , v k t o r o m sa dej o d o h r v a . Zvyajnos deja sa asto v y j a d r u j e o p a k o v a c m slovesom. Nevestu v novom prbytku vtaj sladkm varenm vnom a svokrua pod jej lyicu medu, aby bola dobr, (TAJOVSK) Pri tchto generloch nezbad ani mak pchy alebo blahosklonnosti, ako sa to vda pri vysokch oficieroch, (KUKUN) Za dverami stl komediant, vysok a plecnat chlap, s fzami a bradou, ako kozy mvaj, (ONDBE JOV) Pripomnal jej svojm blznenm tch, o pij v jej kraji makov odvar, ktor dva sladk sny. (FIGULI) Trinsron dieva z chudobnej rodiny u mus vediet vetky domce prce najm ke matka cel de nie je doma. (ZBEK) 2. S p r t o m o v a n i e . P r z e n t n t v a r y i n d i k a t v u , a t o n e d o k o n a v c h i d o k o n a v c h slovies, sa p r e oivenie p o u v a j n a v y j a d r e n i e m i n u l c h dejov, b u d c i c h dejov a z r i e d k a vejie aj n a fiktvne zrelovanie budcich dejov a vbec dejov, n a k t o r nie s relne p r e d p o k l a d y . A u t o r jazykovho p r e j a v u p o d v a t i e t o deje t a k , a k o b y sa p r v e o d o h r v a l i , a k o b y ich p r v e konal, v n m a l alebo preval. Mimovone alebo i z m e r n e r u asov vzdialenos od deja alebo jeho n e p l n relnos a p o d v a h o t a k , a k o b y sa dial v ase p r e h o v o r u a bol celkom r e l n y . a) S p r t o m o v a n i e m i n u l c h dejov historick p r e z e n t . M i n u l s k u t o n (relny) dej sa n a oivenie r o z p r v a n i a t r a n s p o n u j e d o p r t o m n o s t i , p o d v a sa a k o a k t u l n y , b e z p r o s t r e d n . Tak vm budem rozprva, ako Mio Vrt kupoval na jarmoku imy. Nu teda na Detve je jarmok . . ( A L E X Y ) Da 18. augusta pe mi vagor z Helgolandu a strune ale prjemne opisuje tento zvltny ostrov, (LASKOMERSK) A ten veer sed Maroko smutn na schodoch v pitvore. Ani jes sa mu nechce, (RZUS) Oivil si v pamti cel udalos: Zaiatok vojny. Jergu pasie ovce nad priehybou. Dolu cestou ide tento ist lovek na koi. Vtedy sedeli pri om dve dievat, mlad a pekn. Lotor pansk zastavuje ko a Mu bohho malho Kudka palicou . . . (ONDREJOV) b) S p r t o m o v a n i e b u d c i c h dejov. I n d i k a t v o m p r z e n t a n e d o k o n a v c h slovies m o n o vyjadri a n t i c i p o v a n b u d c e deje, p o k l a d a n z a t a k , k t o r c h realizovanie celkom iste n a s t p i p o u p l y n u t p r s l u n h o asu. Skutonos, e ide o b u d c i dej, u k a z u j e k o n t e x t . T t o okolnos sa n i e k e d y vyjadruje asovmi p r s l o v k a m i .

cc

Zajtra je sobota, bude vplata a robme len do druhej, (ONDREJOV) V pondelok odchdzam na dovolenku, (zus) Ani krok ku mne, lebo krim! (TIMRAVA) Chlape, ak ma klanae, vis! (JG) c) S p r t o m o v a n i e n e r e l n y c h dejov. N e r e l n y dej sa v y j a d r u j e i n d i k a t v o m p r z e n t a , ke sa naznauje, e opi s o v a n osoba p r e v a p r e d s t a v o v a n , v y s n v a n dej a k o a k t u l n u skutonos. Z k o n t e x t u je p r i t o m j a s n , e ide o deje nerelne. Snva Mojk o tom, po om ti a o si iada. Je baom m kolibu na edom vku postaven. Nedaleko na zemiach koiar so spiacimi ovcami; zpach vlny prjemn ide od nich. Pred kolibou vatra nakladen; radie puk pod kotliskom; plamene lt oblizuj ho dookola. Nedaleko Cukrn sp na erstvom povetr. On vrt sa okolo oha a mesiaik z neba sa mu prizer, ako var inicu, (TIMRAVA) D o t e j t o s k u p i n y p r p a d o v zaraujeme aj p o u v a n i e p r z e n t n c h t v a r o v i n d i k a t v u v scnickch p o z n m k a c h , t a k z v a n scnick prezent. Scnick p o z n m k y v d a n o m o k r u h u v y j a d r u j , ako si a u t o r d r a m a t i c k h o diela p r e d s t a v u j e asov p o s t u p n o s a v z a h y j e d n o t l i v c h dejov. Anika (ked Miko dvere otvor, vytrel do ruky a skrkne): Medved! (TAJOVSK) Miko: No, ved nie naozaj. To som ja iba, e o ty na to. (Podva jej ruku.) (TAJOVSK) Viktor (ah prudko Mata): Pod, Mat, vypouj, rozmaj, rozsd tto urku!
(STODOLA)

3. I n d i k a t v p r z e n t a v y j a d r u j e relnu p o d m i e n k u . V t e j t o funkcii sa p o u v a p r e z e n t n e d o k o n a v c h i d o k o n a v c h slovies. V y j a d r u j e sa n m p r s n a zviazanos p o d m i e n k y a dsledku. P r e z e n t i n d i k a t v u m o n o t u c h p a a k o e l i p t i c k : n a m i e s t o ak j ked + prz. indik. No, u je zle," vykrkol podrden star, u je zle! Poviem nieo, zle je; nepoviem ni ete horie." (KUKUN) Nepomae nepovezie. (PRSL.) P o r a d m v i e t v s v e t : 1. r e l n a p o d m i e n k a , 2. dsledok a i n t o n c i o u sa d o s t a u j c o n a z n a u j e , e v z n a m i n d i k a t v u p r z e n t a , j a d r o p r v e j v e t y , t r e b a c h p a a k o p o d m i e n k u n a realizovanie o b s a h u d r u h e j v e t y . 4. I n d i k a t v p r z e n t a v y j a d r u j e relnym. fiktvny m i n u l d e j , k t o r sa t a k m e r s t a l

V ivej rei, a t o n a j m v reprodukcii p r e k v a p u j c i c h d r a m a t i c k c h si t u c i je n a h r a d e n i e m i n u l h o kondicionlu i n d i k a t v o m p r z e n t a dos ast. V y v o l v a a u m o u j e h o i v p r e d s t a v a fiktvneho dsledku, k t o r b y bol m o h o l v y p l y n z p o d m i e n k y v y j a d r e n e j (takisto z s t u p n e ) p r t e r i t o m alebo p r e z e n t o m ( d o k o n a v h o slovesa). N o k o n t e x t u k a z u j e , e sa p o d m i e n k a n e u s k u t o n i l a , a e t e d a jej d s l e d o k je fiktvny. Krovsk str sa pohla k trnu s dlhmi kopijami, ale kazi ju predbehli. Staila sekunda, a Balsazr sa va v krvi. Ale tejto sekundy vyuil Nebuzardar. (FIGULI)

Ale skr, a k o k nemu pribehol, zodvihol Madlu znova veliizn krpec, rovno proti chrchliako vej papuli. Ete krok a vybije m u vetky zuby. Ani by pritom okom nemurkol.
(CHROBK)

Fiktvnos v z n a m u svetia naznauje k o n t e x t ; v prvom prklade veta

Ale tejto sekundy vyuil Nebuzardar. V t a k c h t o prpadoch sa kondicionl

v y j a d r u j c i nerelny dej n a h r d z a indikatvom vyjadrujcim relny dej, a b y sa n a z n a i l a m a x i m l n a blzkos realizcie p r s l u n h o deja e vea n e c h b a l o , a dej b y s a b o l s t a l r e l n y m . S u b s t i t c i a k o n d i c i o n l u i n d i k a t v o m e x p r e s v n e p o d v a n a p t i e , s k t o r m a u t o r j a z y k o v h o p r e j a v u d r a m a t i c k sled u d a l o s t pozoroval. 5. I n d i k a t v p r z e n t a v y j a d r u j e p r i k z a n alebo o d p o r a n d e j . V p r p a d o c h , k e d indikatv przenta sekundrne vyjadruje prkaz (radu) v y k o n a prslun d e j , ide o n h r a d u t v a r u vyjadrujceho poadovanie ( o d p o r a n i e ) v y k o n a dej z a t v a r , k t o r v y j a d r u j e v y k o n v a n i e d e j a (ne d o k o n a v s l o v e s ) a l e b o v y k o n a n i e d e j a p o i s t o m ase ( d o k o n a v sloves). I m p e r a t v n y v z n a m przenta sa zvyajne naznauje intonciou vety. R o z o z n v a sa t u niekoko skupn prpadov. a) I n d i k a t v p r z e n t a d o k o n a v c h slovies z a i m p e r a t v . N h r a d u imperatvu indikatvom przenta uplatn autor prehovoru s pred p o k l a d o m , e a d r e s t v y k o n p o a d o v a n (potrebn, n e v y h n u t n ) dej celkom iste. V y p l v a t o z i c h v z a h u . T a k t o p o u i t p r e z e n t d o k o n a v c h slovies m a s t o r z n v o d u (o k o n a , a k o s a s p r v a ) . Dobre! A k si t y , t a k budem ja. Vstane hned a hned a pOjde narba triesok." Pred veerom d zareza kaice a sprav i divinu," rozkazovala pani Nivsk K a t u i nemil a pnovite. (TIMBAVA) Okolick unavene, ncsnmajc ani klo bka, sadol si n a ponknut stoliku. Odveziete m a do Vranova," povedal, akoby t o bolo osi zrejm, (URBAN) Vid tamten dub predo dvermi a pod nm ten kame? Ten kame zodvihne, njde t a m jednu star abu, tou abou mi najskr ten dub zotne a potom : . . No, ale sa skorej len chyt do prce, o tom potom." (DOBINSK, POVESTI)
(KUKUN)

P r i p r o b l m e , o u m o u j e n h r a d u i m p e r a t v u i n d i k a t v o m p r z e n t a d o k o n a v c h slovies, t r e b a vzia d o v a h y v z a h z k l a d n h o v z n a m u i m p e r a t v u a f u t u r l n e h o v z n a m u p r z e n t a d o k o n a v c h slovies. I m p e r a t v v y j a d r u j e r o z k a z v y k o n a d e j . V y k o n a n i e deja m e a d r e s t u s k u t o n i a p o p r e h o v o r e (p o j e h o v y s l o v e n ) a z v i s o d vle a d r e s t a . P o d o b n e p r e z e n t d o k o n a v c h slovies vyjadruje dej, k t o r adrest v y k o n p o prehovore, ale bez prkazu (spontnne). A k sa imperatv nahrad indikatvom przenta, vykonanie p r s l u n h o d e j a s a c h p e a k o i s t ; z v y u j e s a j e h o relnos. Z r o v e s a t m zdrazuje p o t r e b a vykona prslun dej. D o t e j t o s k u p i n y p a t r aj p o u i t i e i n d i k a t v u p r z e n t a d o k o n a v c h slovies s v z n a m o m p o n u k y , k t o r je opakom rozkazu. Autor prehovoru kontatuje,

e p r s l u n dej v y k o n , a t m v y z v e a d r e s t a , a b y s v k o n o m d e j a shlasil alebo h o u m o n i l : n a p r . Daj, odnesiem. Tebe je to ak, (zus) b) I n d i k a t v p r z e n t a n e d o k o n a v c h slovies z a i m p e r a t v . I n d i k a t v o m p r z e n t a n e d o k o n a v c h slovies sa k o n t a t u j e d e j , k t o r t r e b a zaa k o n a . A u t o r p r e h o v o r u p o d v a p r s l u n dej a k o p r e b i e h a j c i p r e t o , a b y j e h o v y k o n a n i e v z a p t v y v o l a l . N e p r i a m y p r k a z k o n a dej v z a h u j e nieked}^ a u t o r p r e h o v o r u aj n a seba. Dos- u bolo artov!' ozval sa palicr. Zaname!" eleznou tyou zazvonil o kus koajnice, ktor visela na drte veda dvier, (ZBEK) c) P r e z e n t d o k o n a v c h slovies a k o v s t r a h a alebo h r o z b a . P r i v s t r a h e a u t o r p r e h o v o r u k o n t a t u j e , e sa u s k u t o n p r e a d r e s t a n e p r i a z n i v d e j ; n e p r i a m o a d r e s t a v y z v a , a b y p r s l u n dej n e k o n a l ( n e v y k o n a l ) . P r i h r o z b e a u t o r rei o z n a m u j e a d r e s t o v i , a k dej v y p l y n i e z j e h o ( a d r e s t o v h o ) k o n a n i a , alebo o z n a m u j e d e j o v okolnos, p r i k t o r e j sa h r o z b a uskuton. [U Kozov, v drevenici sa zabvaj.] Poctia to i t v prostriedku, u Krdanov, i t spredku, u Haruov. o to robia? o to len robia?" nakukne teraz totka Krdanka nazadok . . . Zvalte si domec nedvno ste si ho postavili." (RZUS) Toto si vypije pred sdom," vyjachce oblednut sprvca, s tokou podlosou som sa v ivote ete nestretol, koko jej vychod z tamtoho," uke na Pava netvora!
(HEKO)
4

d) P r e z e n t z a i m p e r a t v vo v h r a n e j v e t e . I m p e r a t v n y v z n a m p r z e n t a sa v o v h r a n c h v e t c h k o n t i t u u j e p o m o c o u i n t o n c i e a slovosledu. Vemi a s t o a v t a k c h t o p r p a d o c h a p e l i m p e r a t v u s u b s t i t u u j e a p e l o m o t z k y . F a k t , e n e j d e o a k t u l n y d e j , sa n a z n a u j e v i d o m (pri d o k o n a v c h slovesch) a i n t o n c i o u (pri n e d o k o n a v c h i d o k o n a v c h slovesch). I d e o v e m i d r a z n n e p r i a m y p r k a z . Vstva, t y leioch! Ktoe bude za tebou noc po noc chodi?" (KUKUN) D sem t basu?!" stavaji sa mu do cesty v i men, (RZUS) Mtoisko! Ide ho drichm a t ? " (KUKUN) Era!" skrial Tom na kobylu. Pasies sa ho!" (ONDREJOV) Ide som! Ide ho sem!! (zus)
Minul as Prteritum

Zkladn pouitie
P r t e r i t o m sa v y j a d r u j v o v e t k c h o s o b c h r e l n e deje, k t o r sa u s k u t o o v a l i alebo u s k u t o n i l i p r e d i c h o z n m e n m ( p r e d a s o m p r e h o v o r u ) . V i d p r s l u n h o slovesa v p r t e r i t e n e p o z m e u j e a s o v p l a t n o s d e j a . Jar sa hlsila oraz smelie. Po snehu nebolo u ani pamiatky v chotri. Dral sa len v zsekoch na ttoch vrchov, ale aj ten roztpalo slnko s nevdanou odvahou. Po dolinch huali bystriny a na vbach okolo nich vyspevovali vtiky, (FIGULI) Maco teda psaval kravy od jari do jesene a cez zimu kmil, napjal, ochraoval, (TAJOVSK) Blili sa

przdniny. I v a n mal u dvno sben, e bude mc navtvi Janka a pobudn u nich. (OLTSOV) Obe strnky boli predvolan i vrok bol vyhlsen, ( K U K U N ) Minul deje, vyjadren prteritom, s mimo hocakho zsahu; nemono na ich prie behu alebo zaven ni zmeni. Pretoe deje, ktor sa vyjadruj prteritom, sa uskuto ovali (uskutonili) pred asom prehovoru (a to pred asom neraz i rozsiahlym), chpeme ich ako menej iv a konkrtne ako aktulne deje. V tomto je dvod, preo minul deje niekedy oivujeme tm, e ich transponujeme do prtomnosti a vyjadrujeme sekundrne prezentom. Sekundrne pouitie

Z o z k l a d n e j f u n k c i e p r t e r i t a v y j a d r o v a m i n u l deje, k t o r h o d n o t m e a k o m e n e j i v a s n i m s t u p o m r e l n o s t i , v y p l v a vemi o b m e d z e n m o n o s jeho druhotnho, pouitia. 1. I n d i k a t v p r t e r i t a d o k o n a v c h slovies za p r e z e n t . T a k t o d r u h o t n f u n k c i a p r t e r i t a sa zretene o p i e r a o jeho z k l a d n f u n k c i u v y j a d r o v a deje, d o k t o r c h u n e m o n o z a s a h o v a a k t o r n e m o n o z m e n i . K e b u d c i z a v e n d e j , k t o r sa z k l a d n e v y j a d r u j e i n d i k a t v o m p r z e n t a d o k o n a v h o slovesa, v y j a d r m e p r t e r i t o m , a n t i c i p u j e m e h o t a k , a k o b y sa u n i n e d a l o n a j e h o v s l e d k u zmeni p o d v a m e h o a k o b y b o l m i n u l , a k o b y s a u b o l z a v i l v t e j chvli, k e d v z n i k l i p o d m i e n k y j e h o realizcie. Ked nastpime v takejto zostave, ten zpas sme prehrali, (zus) 2. I n d i k a t v p r t e r i t a za kondicionl. P r t e r i t u m sa z a k o n d i c i o n l p o u v a l e n v k l i a t b e v z l o r e v o m e l a n . K l i a t b u v y j a d r e n s p o j e n m astice bodaj s p r t e r i t o m p r s l u n h o slovesa a l e b o l e n p r t e r i t o m m o n o c h p a aj a k o e l i p t i c k p o d o b u k o n d i c i o n l u . e l a c , n e r e l n y v z n a m p r t e r i t a sa zretene n a z n a u j e asticou a l e b o l e n intonciou vety. Jeden, o si voly dohal z druhch stolc, zavolal, prekriiac vetkch: Tak mu treba. Bodaj ho veali, i kadho, o tak rob! Aspo si vidiek oddchne od oplana. Ved lovek u ani poctivosti nem pre takch!" (TIMBAVA) Pobral som sa a uiel, aby som nemusel pova vitky, a o bolo ete horie, hlpe, daromn, nevykonaten rady a pouenia. ert vzal vetko! (JG) Jaj, udkovia dobr, t s na vine, o ns tak nahuckali! Zrca metala vetkch!" pustili sa Prievidania klia pnov a rozklada, s akmi lami ich verbovali, (LACKOV)

Predminul

as

Anteprteritum

Zkladn pouitie A n t e p r t e r i t u m v y j a d r u j e m i n u l deje, k t o r sa s t a l i a l e b o diali p r e d i n m m i n u l m dejom, vyjadrenm prteritom alebo jeho tylistickm ekvivalentom, t e d a d e j e p r e d a s n v m i n u l o s t i . P o u v a s a n a j m p r i d o k o n a v c h slovesch. a) A n t e p r t e r i t u m pri dokonavch slovesch.

D o k o n a v m slovesom v t v a r e a n t e p r t e r i t a sa v y j a d r u j e dej, k t o r sa uskutonil pred nastpenm alebo uskutonenm deja vyjadrenho t v a r o m p r t e r i t a i n h o slovesa, d o k o n a v h o a l e b o n e d o k o n a v h o . Pani Votick u pred piatimi rokmi ho spoznala. Zabil sa bol do jej najmladej sestry, (KUKUN) Beala, akoby deti pred dkym neastm zachrni mala. Izba bola vychladla, rozloila rchle oha, naloila dreva, pookrcala sirtky svoje", (TA JOVSK) Ale odpove prila vo chvli, ked u bol stratil vetku fhos. (JAK) Ku kun si u bol upevnil v novch pomeroch svoje spoloensk a hospodrske postavenie, il v pomernom blahobyte, (MRZ) Ona po tch britvch za kadm tancom pr rievic zodrala a pod stl hodila. T a m sa bol uupil v kepienku Pustaj a zbieral vetky tie crievice. ( D O B I N S K , POVESTI) b) A n t e p r t e r i t u m p r i n e d o k o n a v c h s l o v e s c h . N e d o k o n a v m s l o v e s o m v t v a r e a n t e p r t e r i t a sa v y j a d r u j e d e j , k t o r sa u s k u t o o v a l p r e d i n m m i n u l m d e j o m . N o n e d o k o n a v sloveso t u n e r a z vyjadruje zaven dej. Vzal ju pod rameno a voviedol do izby, v ktorej bol odpoval, tam ju usadil do fotelu na najprjemnejom mieste a predloil jej cigarety, (JG) Z rozjmania vytrhol ho prchod Mika a Ondreja, ktorch sme pri ohnku boli videli, (KUKUN) Vetky tyri ensk prestali v svojej prci, ked videli vojs cudziu Mariellu. o chcete?" sptala sa Anetta, ktor bola tala a podila ku nej. (JG) Tetke uchorila hodvbna suka, a ke vykroila na schodk, zabyali sa jej na nohch uzuk topnky, v ktorch sa bola sobila. (FIGULI) Katibor Smere veavznamne sklapol kniku, o ktorej bol referoval, a odloil ju zavret nabok t a k daleko, ako len doiahol: tto kapitola sa teda skonila, (KARVA) c) A n t e p r t e r i t o m sa v y j a d r u j e a p r e s t a l t r v a aj j e h o v s l e d o k . minul dej, ktor asom prestal trva

Chlebovka (naradovan): Chvalabohu, ke si len tu. Ved sa t t o u dobre nepominula od iau za tebou. Ale sme a u oplakali. Kde si sa bol stratil? Janko (odtisne Zuzku): K d e som bol? Sm neviem, (TIMRAVA) Za ten as sa zobudil aj Macko a hadal si iapku, ktor sa mu v seno zapotrola. Makajci priiel aj tam, kde hlava Jankova bola leala, a t u njde pln meec, otvor ho sam dukty! (DOBINSK, P O V E S T I ) Okolnos, e prevan vina dokladov n a pouitie anteprterita je od dokonavch slovies, vedie k predpokladu, e anteprteritom sa pri dokonavch slovesch doplna tret asov stupe. Dokonav sloves vzhadom na futurlny vznam svojho przent nho tvaru vyjadruj toti len d v a asov stupne budci a minul. Anteprteritum akoby tento nedostatok dokonavch slovies odstraoval t a k t o : 1. nape (bud.), 2. napsal si ( = minulos, ktorej dsledok t r v ako prtomn vsledok innosti m napsan"), 3. bol si napsal ( = predminulos, ktorej dsledok trval ako minul vsledok innosti mal si napsan"). Sekundrne pouitie

A n t e p r t e r i t u m m ete skromnejie monosti d r u h o t n h o (tylistickho) pouvania ako prteritum. A n t e p r t e r i t u m vyjadruje d v n u (zdraznen) m i n u l o s . T t o d r u h o t n f u n k c i a a n t e p r t e r i t a sa z k o p r i m k n a k j e h o z k l a d n e j funkcii. K e d t o t i a n t e p r t e r i t u m v y j a d r u j e d v n o m i n u l d e j , aj t u

vlastne ide implicite o predasnos, pretoe medzi asom prslunho deja a asom prehovoru (referovania o om) sa odohral (odohrval) dej, ba asto niekoko inch dejov. Vea rz ide len o kontatovanie toho, e dej nie je bez prostredne, prve minul.
O t e c s a b o l v y u i l s v o j m u r e m e s l u v S t r a n o v , a k e d s a s t a l t o v a r i o m , iiel n a v a n d rovku d o Peti, k d e u istho p r e d m e s t s k h o krajra p r a c o v a l t r i r o k y . ( J G ) J a som t e n A n a t o l B a r a b , co sa bol oenil s A n i k o u H s a t k o m , s dcrou starej K a t r y P a s t r n k y . V y h n a l a m a , striga, a teraz sa n e m m k d e obratie." ( O N D R E J O V ) P a u l i n k a v o m h n e d p o z n a r b a v h o s e d l i a k a , k t o r si b o l c h c e l r a z d a d o m a t a l e z a v i e s vodovod, ( V A N T N E R ) K t o r s i F r a n c z bol napsal, e n i e t u m e l e c k h o diela bez spoluprce diabolskej . . . ( A . M A T U K A ) I vemi s a v t o m s v o j o m j e d i n e k o v i teili, l e b o h o k r o v n u n a s t a r d n i bola p o r o d i l a a a n i p r e d t m n i k d y d i e t o k n e m a l a .
44

( D O B I N S K ,

P O V E S T I )

Budci

cas

Futrum

Zkladn

pouitie

Indikatvom futra sa vyjadruj deje, ktor sa bud dia po ich oznmen (po ase prehovoru). Budci dej chpe autor prehovoru ako nepodmienen, ist t a k , o sa bude dia po uplynut istho asovho intervalu. V momente prehovoru teda budci dej jestvuje len v predstave hovoriaceho ako plnovan skutonos. Svojm vznamom sa tvary futra nedokonavch slovies dotkaj s tvarmi przenta dokonavch slovies.
T o je t o , m a m o , " ozve sa Pao o d stola, e A n a K u t u k o v i e n i k d y ena m o j a nebude!" ( T I M R A V A ) K e d s a bude usiloval, v e t k o m e z t e b a b y , v i e ? ( R Z U S ) - V e t c i p r i e s t u p n c i , k e d s a d n e s r n o p o o b l o h e r o z h l i a d l i , p o c t i l i s i l n b o d n u t i e do s r d c a , l e b o b o l i u i s t , c i c h h r i e c h y b u d d n e s trestan a e i c h r o v zre c e l k o m n a h l a d k o , ( K U K U N ) P a u l n k a p o s l c h l a . I d e , t e r a z j u sce n e s , a l e o clva r o k y sa postav s a m a n a n o h y a pjde. N a j p r v n e i s t o , p o m a l y , b u d j u m u s i e p o d o p r i e , p o t o m s m e l i e a r o z h o d n e j i e , s t l e r o z h o d n e j i e , nebude cti t m a v a n i s t r a c h , ( V A N T N E R ) C h l a p c i , " z a s t a n e v e d a n i c h n a b r e h u iVnka K r d a n k a a v r a v i m u p o d r u h i t r e t r a z , j a v m ponesiem h l e ! " ( R Z U S ) Okolnos, e b u d c e deje m e prekazi d a j a k n e p r e d v d a n p r e k k a , spsobuje, e s a d e j e v y j a d r e n f u t r o m c h p u a k o d e j e s n i m s t u p o m r e l n o s t i , a t o v p o r o v n a n s d e j m i p r t o m n m i , a l e aj m i n u l m i . V t o m t o z n a k u f u t u r l n y e h d e j o v m a j z k l a d rozlin tylistick funkcie futra.

Sekundrne pouitie 1. Pravdepodobnos, odhad. Ke autor prehovoru nem istotu, i prznak, ktor v prtomnosti pririeka istej veci, je relny ak prznak me, ale aj nemus v skutonosti jestvova jeho platnos vyjadr futrom.
T u p r e c h o d v e r a n d o u via s k u p i n a ud. T r i m l a d d m y , v j e d n a k c h bielych t o a l e t c h , s l a m e n c h p r o s t c h k l o b k o c h . P o d a i a t bud t o s e s t r y , ( K U K U N ) A k d e

j e , t r e b a m i n i e o o d k z a p o n e j e r v e n k o v i . " V k u c h y n i bude!" o d v e t O t i l a a h o s t a j n e , ( T I M R A V A ) J a n k o n i e j e n a v i n e . V e t k m u bud n a v i n e j e h o d o m c i , ( B A R ) H n e d s o m t o v e d e l a , d a o m i e p k a l o , e t o t y bude, r e k u u t o nebude, d r u h , l e n Janko z m l y n a a u j e t o t a k a n i e i n a k . ( M I N ) i t a t e l i a i n d i n o k sa bud e t e n a t o

pamta,

( K U L T R N Y

I V O T )

a) F u t r u m s a n a v y j a d r e n i e p r t o m n e j prehovoril poda zistench prznakov rob b) N e p l n i s t o t a j e s t v o v a n i a p r z n a k u asticami alebo s p o j e n i a m i n a z n a u j c i m i

mono, podistm, pravdepodobne, poda

pravdepodobnosti pouva vtedy, ked autor z v e r y , k t o r si e t e n e p r e v e r i l . n a veci s a asto v y j a d r u j e len lexiklne n e i s t o t u : akiste, ahko, e . . ., vari, hdam,
nhadu, poda, mojej mienku, myslm,

mjho

nazdvam sa, e . . . V t a k c h t o p r p a d o c h s a n e p l n r e l n o s v y j a d r u j e pleonasticky.

dvojnsobne,

c) V i s t c h p r p a d o c h t o h t o r z u m o n o f u t r u m c h p a a k o t a k , o r n s v o j u z k l a d n a zrove d r u h o t n funkciu, lebo d o zistenia pravdivosti v r o k u uplynie ist as. N a p r k l a d : A teraz pome do kaviarne. Azda bude u vy riaden [ked ta prdeme]. ( K U K U N )

2. Rozhoren odmietanie nepri sto j neho deja. Takto sa futrum pouva v zvolacch vetch, ktor maj asto formu otzky a s vhranou vzvou, a b y adrest prslun innos dalej nekonal. Hovoriaci dva adrestovi zvolacou vetou najavo, e jeho innos vyjadren futrom chpe ako krajne neprimeran, nenleit, neprstojn, neslun at. No asto sa futrom vyjadruje t a k t o odmietan dej aj v rozhorenej poznmke pre seba.
T o e t e v m i h o r o z j e d o v a l o . Bude t y m a prenasledoval? K t o a s o m v o l a l ? T r i t i s c . . . " A u si s k r c a l o p a s o k a p o d h o d i l h a l e n u n a d r u h p l e c e , ( K U K U N ) Nu o s i z a s a v y k o n a l ? " h r e h o m a m a a h n e d i v y t r e p e p o r u k c h , a m u s e r v e n e j a o p u c h n a k o o d c i b u l e . Bude d i e v a t m h l a v y rozbja a m n e p r d u p o t o m p r e t e b a na d o m ? o s i t o s p r a v i l Z u z e L a l o v i e , h a ? " ( R Z U S ) 1. P r e t o e p r s l u n i n n o s e h p o h o v o r i a c i a k o k r a j n e n e v h o d n , v i s t c h p r p a d o c h priam neuveriten, vyjadruje j u t v a r o m s nim s t u p o m relnosti. 2. T v a r futra m o n o t u a s t o n a h r a d i p r e z e n t o m v o z v o l a c e j o t z k e a l e b o v o z v o lacej v e t e s i m p e r a t v o m : N u a l e t y n m b u d e ete n a d v a ? / N u a l e t y n m e t e n a d v a ? / N u ale ete n m n a d v a j !

3 . a) Dej, ktor nemono uskutoni vo zvolacej otzke s opytovacm zmenom ako. Takto pouvanie t v a r o v futra sa zko primkna k predchdzajcemu. Vety, v ktorch futrum. vyjadruje neuskutoniten dej, s vlastne vitkou, e sa prslun dej poaduje, alebo e sa za skuton vyhlasuje tak dej, ktor odporuje normlnemu stavu vec. j t u sa futrum dopa zvolacou i n t onciou
Ako budeme tancova, c h u d k p o z r i t e , a k o p t k y ! " u p o z o r u j e m h o j a . ( K U K U N ) M a j e t o k si [Hrvo] p r e h l t a l a t e r a z a n i r o b i s a m u n e c h c e . ,,Ale v e d n e v l d z e , n e v l d z e , Z u z k a m o j a , akoe t i bude robi t a k s t a r o ? ( P L V K A )

b) Nerelny dej fiktvna prpustka alebo odmietnutie predstieranej motivcie deja.

tylistickm ekvivalentom takhoto futra je kondicionl. P o u k a z o m n a t o , e f u t r u m v y j a d r u j e n e s k u t o n d e j , j e a s t o j e h o u r e n i e v r a z o m o, o i, co aj, i ked, aj ke, ak aj, nech v p r p u s t k o v e j v e t e . abu co po samom zlate vodi bude, predsa njde mlku ked chce. (PRSL.) Ale | trJf
vfl

co bude n a nej sedie, ete ti ju podtnem! (TAJOVSK) Brsil zrastom sem a t a , poklepval valakou, aby hady ah nejak bud odplail, (ONDREJOV) Neverm

neverm . . .! P r e kze, ktor ahko urobi za popoludnie preto vy nebudete uteka. Vm sa u ns nebilo. Ktosi vs urazil." (KUKUN) Y t a k c h prpadoch, ak t u zastupuje posledn prklad, minul dej, ktor podvate motivoval predstieranmi dvodmi, spolubesednk ozna v replike zpornm futrom alebo kladnm futrom vo zvolacej vete. Tm oslabuje jeho relnos akoby sa ani nebol stal, lebo sa neuskutonil z predstieranch dvodov. (Keby bol jestvoval len uv dzan dvod, dej by sa nebol uskutonil.) Futrom sa naznauje, e odvodnenie prslunho deja nezodpoved normlnemu behu dejov a povahe vykonvatea. Ide t u o zoveobecnenie. Vyjadrenie preto vy nebudete uteka nevypoved len preto ste v y neutekali" (to jest, raz v tomto prpade), le aj veobecne toto: Ako vs poznm, nie je vo vaej povahe, e by ste pre tak malikos utekali." 4. a ) P r i k z a n d e j , k t o r s a celkom iste u s k u t o n v y t a v k o n t a t o v a n i e n e i a d c e h o b u d c e h o deja. A u t o r p r e h o v o r u dej drazne nepriamo poaduje kontatovanm jeho bud cej r e a l i z c i e , l e b o n e p r e d p o k l a d , e b y a d r e s t k o n a l i n a k , a l e b o k o n t a t u j e b u d c u n e v h o d n , z v y a j n e n v y k o v innos a d r e s t a a n e p r i a m o j u v y tavo o d m i e t a ; vyslovuje poiadavku, a b y sa nekonala. Idem v m ta nieo, alebo zahrm, vy rada klavr!" ozve sa dcra. Nie, dnes
hra n e b u d e . Sadni si len, alebo chod si ahn, zle si spala tej noci." (TIMRAVA) Tu t y

mne bude tchto dvans ch vymeta a \<ari, km ja budem na poovaky chodi; ale t a m t o d o tej trinstej nenakukne, lebo ak to urob, priam a zabijem, (DOBINSK,
POVESTI)

o sa nepober?" riekla mi ma. Zas bude vylihova do tretieho zvonenia!"

(HEKO)

b ) O d p o r a n d e j v k o n t r u k c i i t y p u bude
K o n t r u k c i a m t a k t o zloenie: neutrlny stupe hodnotiaceho adjektva v strednom rode tvar +

najlepie
futra infinitv

poka.
slovesa by + daktor deja. odporanho

Majte r o z u m , " stiahol ma ktosi nazad, neubrnite sa m u t a m sm, ete vs zabije." Bude najlepie p o k a na sekeru," doloil druh." (FIGULI) Ked voli do hory, star Jurin poradil, e bude najlepie z a n i e s pna pod Skalisko, (JEG) tylistickou paralelou futra je v tomto prpade kondicionl przenta: Bude najlepie
poka na sekeru Bolo by najlepie poka na sekeru. F u t r u m je draznejie, bliie

k priamej vzve; kondicionl m rz menej zvznej rady, odporania. 5. Z d v o r i l p o n u k a , v z v a . P o n u k u , a b y a d r e s t jedol, pil a l e b o k o n a l i n innos, m o n o vyslovi alebo zdvorilo neosobne s apelovou intonciou o t z k y v kontrukcii t y p u

bude sa (vm, ti) pi, a l e b o p r i a m o d r u h o u o s o b o u budes\budete; v obidvoch p r p a d o c h sa sloveso jes a l e b o pi v y p a , l e b o j e h o v z n a m j e d a n s i t u c i o u . V z v a k o n a ( v y k o n a ) p r s l u n dej s a v y j a d r u j e z d v o r i l o s t n o u f o r m u l k o u budem prosi; aj t u sa a s t o eliduje p r s l u n s l o v e s o . ,,Katua!" zaznel vtom hlas Nivskej rozkazujci, ,,sprav aj i ervenkovi!" Katua sklonila hlavu nad loky. Bude sa vm pSlS" sptala sa potom, vediac, e aj nerd. (TIMRAVA) Bude?" sptal sa Tom Jergua. TJ ni nemal, dojedal posledn. (ONDREJOV) Budem prosi, priatelia, do vedajej miestnosti, (zus) Kontrukcie typu bude sa pi?, budzsjbwlete?, budem prosi stoja vlastne namiesto indikatvu przenta modlnych slovies chcie, ela si, pria si, iada (si). Tu sa preplieta sekundrna, zdvorilostn funkcia futra s jeho funkciou vyjadrova budci elan dej. 6. N s l e d n m i n t y dej p r i p o m k n u t o m a s o v o m v c h o d i s k u . T v a r o m f u t r a sa v y j a d r u j e b u d c i ( n s l e d n ) dej n a j m v opisoch p r i e b e h u l i t e r r n e h o diela a l e b o b u d c e h o v v i n u s p i s o v a t e a ( s p i s o v a t e o v j e h o o k r u h u ) , p r i o m v c h o d i s k o m a s o v c h relci j e a u t o r o v i p r e h o v o r u i s t o p o r n d e j l i t e r r n e h o diela a l e b o v l i t e r r n o m v v i n e s p i s o v a t e a . P r s l u n v c h o d i s k o v dej sa v y j a d r u j e p r e z e n t o m a deje, k t o r p o o m n a s l e d o v a l i , sa p o d v a j a k o b u d c e . F u t r o m sa t u t e d a pokrauje v transpozcii, k t o r p e r s p e k t v n e o t v r a s p r t o m n e n m i n u l dej ( p o m k n u t a s o v v c h o d i s k o ) . I d e o vyjadrovac p o s t u p charakteristick p r e l i t e r r n u esej. Touto vstupnou scnou, vyladenou do polh sviatonch, v tnine hodne rozmarnej, predstavuje autor [Kukun] hlavnho hrdinu romnu v jeho intmnych rodinnch zujmoch a k nemu priraduje niekoko epizodickch postv z banckeho a kupeckho mesta, ako aj niekoko Zborovch krajanov, ktor i dalej bud v romne vystupova. (A. MRZ) - Jesonskho kritika bostnch vzahov v metianskej spolonosti nie je osamel: zo stanoviska eny v nej bude pokraova a asto aj dopovie Timrava, (A. M A
TUKA)

Podmieovac spsob -

Kondicionl

P o d a asovej p l a t n o s t i s a rozliuj k o n d i c i o n l n e t v a r y p r z e n t a n e d o k o n a v c h slovies a k o n d i c i o n l n e t v a r y p r z e n t a d o k o n a v c h slovies. K o n d i c i o n l o m p r z e n t a n e d o k o n a v c h slovies sa v o v e t k c h o s o b c h v y j a d r u j n e r e l n e a v p r t o m n o s t i n e r e a l i z o v a n ie fiktvne deje, n a p r o t i t o m u k o n d i c i o n l o m p r z e n t a d o k o n a v c h slovies s a v o v e t k c h o s o b c h v y j a d r u j n e r e l n e , a l e v budxicnosti r e a l i z o v a t e n ( p o t e n c i o n l n e ) d e j e . ( I n f u n k c i e k o n d i c i o n l u p r t o m n h o a m i n u l h o sa p r e b e r a j spolu.) K o n d i c i o n l so s p o j k o u keby

1. a) P o d m i e u j c i dej so s p o j k o u keby v o vedajej v e t e , p o d m i e n e n d e j v hlavnej vete. Kondicionl vyjadruje podmieujci i p o d m i e n e n d e j . Dej hlavnej v e t y

b y sa b o l m o h o l u s k u t o o v a (uskutoni), k e b y sa bol u s k u t o o v a l (usku tonil) dej vedajej v e t y . Skora pil sa jej nadmieru a myslela si, keby t e n n a Dolnej zemi t a k bol, nebola
b y m u dala kok, ( T I M R A V A ) Keby ludia vedeli, proti k o m u sa prehreuj, myslm, e by n e v y k o n a l i m n o h c h zlch skutkov, (JG) Mat by si bola m u s e l a r u k y zodra,

keby bola chcela ma pri jedenstich deoch vetky veci n a t o m mieste, kde si ich polo ila, ( V A N T N E R ) Keby sa podarilo Peranom zska t e n t o pln, Kros by m o h o l bez n m a h y vnikn do Chaldejsk od severu, (FIGULI) N a z d v a m sa, e ni by s m e si neosvetlili z problematiky, ktor sledujeme v tchto vvodoch, keby s m e stopovali zhodnos t c h t o Kukunovch nhadov so socilno-reformistickmi ideolgiami, baz rujcimi n a nboenskej etike, (A, MRZ) 1. V k a d o m podmieovacom svet, v ktorom sa pouva kondicionl, je z k o n t e x t u zistiten prinn vzah schematicky vyjadriten keby . . ., by . . . N a pozad t o h t o vzahu vznik kad podmieovacie svetie, priom nezle, ktor v e t n len hlavnej v e t y vedajia veta vyjadruje. Napr.: Kad sa usiluje poahci si a bol by blzon, kto by
si nepoahcil, ked m na to prleitos, (ONDREJOV) esdesiat rokov a ete by som neobsedel, ke dm deci

2. Vo vete, k t o r vyjadruje podmieujcu dejov okolnos, me by indikatv so

spojkou ked alebo ak. N a p r . : Mm vna prezriem." (TAJOVSK)

b) V p o d m i e u j c e j v e t e je astica by (nie spojka V t a k c h t o p r p a d o c h svetie m e x p r e s v n y rz.

keby).

N)

H e j , priiel by si ko mne, hned by s o m t i bola k o t r b u vriacou vodou obarila, B o l o by t o niekde p r i Vhu, veru by sa nespytoval nikoho, ( R Z U S )

(KUKU

c) N a ele podmieujcej v e t y je spojka ak by, s y n o n y m n so spojkou

keby.

Ver, ak by chcel, i desa b y dostal n a jeden prst. ( T I M R A V A ) Ak by bolo treba, povyn a m e . ( H E K O ) Ak by si vak predsa len nieo potreboval, hlavne peniaze, nap! ( B A R ) N u , oe v m j e , apko? B o l by t o hrom, nie robota, ak by ste boli prehrali!
(DOBINSK, ROZPRVKY)

d) N a ele vedajej v e t y je spojka aby, s y n o n y m n so spojkou keby K o n d i c i o n l s aby n a m i e s t o kondicionlu s keby a v starej beletrii.

(ak by)

sa pouva len v udovej rei

Moc t o vynesie: tak n a k l d k y ! Aby n i e mj vplatok, boli by s m e v dlhoch. Ten n s vytrhol, ( K U K U N ) Ani loveka neuctia, a po dve noci sme t a m boli." ,Aby n s t o vade t a k prijali, t a k by s m e zle boli. ( T A J O V S K ) Aby t e b a n e b o l o , u by s o m i s a m a b o l a u v d l a od iau. ( D O B I N S K , P O V E S T I )
e

e) Vedajia v e t a (podmieujci dej) sa v y n e c h v a . O b s a h vedajej v e t y (podmieujci dej) sa r o z u m i e z k o n t e x t u , alebo p o d m i e u j c u okolnos v y j a d r u j e len hlavnej v e t y . Zriedkavejie s p r p a d y s vynechanou hlavnou vetou. Ani telice a kopaky sa nezakne: myslel by si, e t o nie n Mio, ale ozajstn k o r y t r . Ana musela sa o stenu lapi, priam by bola spadla, ujc jeho re. ( T I M R A VA) Neviem, ako dlho s o m spala, nevidm ani n a hodinky, lebo som stiahla alzie.
(KUKUN)

Nebude vak ete pol piatej, lebo b y u boli rozsvietili poulin lampy a ich svetlo b y preniklo cez alzie, (ZELINOV) U s huslicky jeho. Nedal b y ich nikomu. A nik m u ich nevezme, (BAR) Mylienka, si v bezpeke, bude m a plni odvahou. Tvoja smr by m a z l o m i l a a n e b o l b y s o m s c h o p n viacej boja. (FIGULI) T y m a nebi, nebi m a , pus m a , id odo m a , nehodnk! J a neastn ena! Mama, moja m a m a , keby s t e v e d e l i . . . " a plakala a k o decko, ledva j u mohol Tonko uti . . . ( T A J O V S K ) B a j a s o m si len t a k v mojej jednoduchej hlave, e o [by sa s t a l o ] , keby s o m la do tej b a n k y a uprosila ich, a b y pokali, (FIGULI)

f) Z k o n t e x t u alebo z odporovacej v e t y vychod, e sa podmieujca okolnos neuskutonila.

Co sa dte toko vykva? U b y s m e dvno boli li spa. (TIMRAVA) B o l b y s o m doiel domov za vidna, ale n a D r a h o m dreve zlomila sa m i klanica, (CHROBK) - U by bolo dielo d o k o n e n , len ete t r e b a otvori mal truhliku v stene a vybra zlat
reaz, (FIGULI) ,,Ved by j a iel, a n i by neakal, ei m a zavol, ale . . . " A to ,ale nemohol
c

dokoni od tosti,

(KUKUN)

g) V podmieujcej asti s v e t i a je p r p u s t k a . P r p u s t k a b v a u v e d e n spojovacm v r a z o m i keby, a keby aj, o by, aj keby. V podmienenej a s t i b v a kondicionl alebo prezent dokonavho slovesa, f u t r u m a i m p e r a t v . P r p u s t k o v v e t a sa n i e k e d y len rozumie zo svislosti.
J keby s o m v s prosila, a b y s t e ete zostali, odili by s t e ? " (JG) P r o t i k a n d i d t a

nebolo. A keby aj bol bval van Stodoiite bolo by si v y v o l i l o len jeho. (HEKO) Ako ukzala sa jar, b a ete s o t v a sneh ziiel, u o by ste h o boli uviazali, nebol b y doma vydral, (TAJOVSK) Ke b u d traja, nebud sa b m u z i k a n t a , aj keby ich dobehol.
(BAR)

2. Kondicionl v p r i r o v n a n . V prirovnan sa z v y a j n e vyslovuje dojem, a k n a a u t o r a prehovoru rob vec a jej p r z n a k y . Skutonos s a konfrontuje s t m , o v predstavch pozoro vatea v y v o l a l a : relne sa p o r o v n v a s nerelnym, p r e d s t a v o v a n m , fantas t i c k m a t a k sa obrazne c h a r a k t e r i z u j e . V p r i r o v n a n i a c h sa k o n d i c i o n l u v d z a v r a z m i (len) akoby, ako keby, saby, ako oby, ani oby. Vemi asto je t u kondicionl v t v a r e tretej osoby j e d n o t n h o sla alebo m n o n h o sla. Najviac p r i r o v n a n j e v u m e l e c k o m tle, n o hojne s a prirovnanie pouva aj v popularizujcom o d b o r n o m tle.
Dchal som vou dozretch j a h d a mosadzou v y b i t palcnka. prebezne spievala, akoby s a v mede b o l a od t d a m o i l a , ( V A N T N E R ) Oo si tto teraz pomyslia?" bleslo m i hlavou. Ani co by tal v ich mylienkach: Tto dvaja sa ervenaj. Ha, ako sa maj radi. ( J E S E N S K ) V h r d l e m a osi krtilo a pralo, saby s o m bol v tej chvli prehltol kosti z r y b y . J a z y k s a m i vzpnal, akoby m a bol niekto ntil prezrie plevy. (FIGULI) "Vravm: uali sme, oproti naproti sebe lakami o stl. Akoby s m e vartovali mtveho, (CHROBK) Povetrie s a zatriaslo, akoby sa o vchry ruvali, hory zruali

a m o j a d u a sa stoila d o k l b k a . ( V A N T N E B ) T a k je, ako keby v m bol z o k a v y p a d o l , ( B A R ) T u vid k r s n y , u t e e n zmok, l e n akoby h o z v a j c a vylpil, ( D O B I N S K ,

P O V E S T I )

3 . K o n d i c i o n l v y j a d r u j c i elanie, a b y sa v o l a c o u s k u t o n i l o ( n e u s k u t o n i l o ) . H l a v n m r e p r e z e n t a n t o m t a k h o t o p o u i t i a k o n d i c i o n l u s r o z l i n d r u h y k l i a t b y . E i k t v n y e l a n d e j sa a s t o p o d v a t a k , a k o b y m a l b y u s k u t o n e n n a d p r i r o d z e n o u b y t o s o u alebo zsahom, k t o r sa v y m k n a z prirodzenho diania. H u " , z a r e v a l , ,,aby a Lucifer cel noc vlil p o pekle n a c h v o s t e . " ( V A N T N E R ) B a l by B o h , a b y t o t a k aj naalej bolo! ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Bodaj by a v i a c n i k d y n e m i l o v a l i ! " epce a s p o k l i a t b u , d v h a j c p o h r k s t a m , k t o r h o o b s a h c h u t joj a k o o t r a v a , ( T I M R A V A ) A t u s o m z b a d a l (keby s o m bol radej n a mieste oslepol), t u s o m z b a d a l , a k o o n a chvami d v h a h l a v u a d v a s a b o k o m s p o d mihalnc p o m u s k c h , o i d okolo, ( C H R O B K ) A c h , bodaj by v s stislo," v z d y c h n e si hlasit tefan Ono a j a z y k o m si oblizne s u c h p e r y , t a k ono s a t o z a p l a t i l o . " ( H E K O ) L e n aby si n e j a k o clo rei neprila j a s a l e n t o h o bojm, ( K U K U N ) 4. K o n d i c i o n l v spojeniach vyjadrujcich tendenciu, p o t r e b u alebo monos vykona dej. V t e j t o skupine ide v m n o h c h prpadoch o kondicionl v spojeniach modl n y c h slov s prslunm p l n o v z n a m o v m slovesom, ktor vyjadruj tendenciu k deju. Viae sa t u modlnos vyjadren g r a m a t i c k y s modlnosou vyjadrenou lexiklnymi prostriedkami. Tendencia k deju (najradej) bol urobi; potreboval bolo s; bolo by sa v y j a d r u j e (hovori); tmito typmi chcel (nedbal) spojen: rd/nerd, radej by som hovoril by som hovori; hotov by som

by som ma nieo; mohol by som ta; mohol by si nehovori; hodno by bolo s; hodno by (mi, ti . . .)

mal by som s; mal by si nerozprva; poveda.

Otec jo c h o r , z b e r s a u m r i e a r d by v s vidie ete n a p o s l e d y . . . ( T A J O V S K ) H o c i m a ail a l d o k , bol b y som si radej skoil z b o j n c k y o d z e m o k n a d plieskajcou v a t r o u , ( V A N T N E R ) Chcel by poveda j e d i n m v d y c h o m v e t k o t o k r s n e , o a s n a u k l a d a l clo j e h o d u e . (FIGULI) V e t c i mali vek husle. Ale j a s o m m a l . Potreboval by s o m m e n i e , ( B A R ) Mesiac stl p r v e r o v n o n a d d e d i n o u a osvetoval j u t a k k r s n o , e by J a n o m o h o l p e n i a z e ta n a d l a n i , ( T I M R A V A ) - Teraz by ste u boli mali vidie, o dialo s a t u n . ( D O B I N S K , P O V E S T I ) N e m u s e l i by vysedva/ ' p o v e d a l vemi n a h l a s m a t k e , a k o b y j u z ohosi o b v i o v a l m o h l i by sa z r a d k o v vybera." ( F I G U L I ) Bolo by poveda, o bol, bolo by sa rozhovori n a t r i d n i a t r i noci bez u s t a n i a o t o m , o d u u orie, o v a v n e j dlhoizn b r z d y , bolo by? A l e . . . K o m u ? ( U R B A N ) D i e v k a m o j a , t o m u g a l g a n o v i t v o j m u aby iel h d a m i n i e k t o n a p r o t i . . . " zaala m a m a . ( T A J O V S K ) - o r e v e ? R a d e j by t i bolo robi, aby si a slchal. ( H E K O ) Ma je len v t e d y d o b r , k e j e zle, a p o t o m , k e d j e d o b r o , br by u a n i nebola, ( T I M R A V A ) K e d P o p o l v r priiel k u k a n e j , t h o oci r a d o s t i b o z k a l a a bola b y h o t o v bvala vybra sa h n e d s n m domov, ( D O B I N S K , P O V E S T I )
4

1. M o d l n y m a t r i b t o m (v kladnej i zpornej p o d o b e a h o c k t o r m jeho s t u p o m ) j e m o t i v o v a n d v o j a k kondicionl: a) rd by (som) psal, b) rd by (som) psa. 2. Spojenie kondicionlu s asticou br je r o v n o z n a n s kondicionlom p r i slovese chcie (nedba), aby... ( = k o n d i c i o n l v z n a m o v h o slovesa s aby). T a k t o p o u i t k o n d i c i o n l v y j a d r u j e elanie i k l i a t b u . 3. V e t k y t y p y spojen m o d l n y c h slov a slovies s k o n d i c i o n l o m jestvuj celkom p r a v i d e l n e aj v m i n u l o m ase, n a p r . bol by som bval chcel (nedbal) s (ods). Od spojen m o d l n y c h prsloviek t y p u treba, hodno so slovesom kondicionl p r e d m i n u l nejestvuje.
N a p r . : Brat Ondr, ktor je u Klepalov na prstuphoch, dnes naschvl zostal doma, hoci bolo by mu bvalo treba s ( = k o n d i c . min.) do hory, len aby sa mohol od brata odobra.
(KUKUN)

5. K o n d i c i o n l v y j a d r u j e o s l a b e n t v r d e n i e a l e b o s k r o m n v z v u . V t e j t o funkcii j e k o n d i c i o n l m o t i v o v a n a) o h a d m i n a i n m o n a l e b o p r e d p o k l a d a n n h a d , a l e b o b) o h a d u p l n o s o u k a d r e s t o v i v z v y . I d e o v y j a d r e n i e o s l a b e n e j r e l n o s t i k o n t a t o v a n i a v h a v h o o z n m e n i a , alebo o v y s l o v e n i e s k r o m n e j v z v y . a) O s l a b e n t v r d e n i e . T a k , J a n k o , t o b y s m e m a l i , " m a j s t e r Liecha zakil r e o t o m , o sviselo s n o v m b y t o m , ( T A J O V S K ) A t o b y b o l o v e t k o , o s o m v m chcel poveda o m l a b e , " skon re t e f a n J a n d e k a pokro P v o v i n a p r o t i , (HEKO) Chcete s do j a r m o k u ? " v r a v c h l a d n o . ,,Clicel b y , p r o s k m . . . " ( K U K U N ) N i e k t o r [prhody] s pln h r d i n s k o s t i , o d v a h y a s e b a o b e t o v a n i a a n i e k t o r zasa svedili b y o udskej zbabelosti, podlzastve i z r a d e , (PLVKA) M a l b y s o m k tejto veci k r t k u p o z n m k u , ( z u s ) To by bolo
dvadsa. . . . a t o b y b o l o s t o . ( z u s )

resp. ohaduplnho

b ) S k r o m n v z v a (vea r z v o forme o t z k y ) . V z v o v f u n k c i a k o n d i c i o n l u sa n a z n a u j e a s t i c a m i keby, o by, aby, navrhol by som, aby .. . ; rd by som, aby . . . / mali by sme; chcel by som. nech by, zeby, i by a m o d l n y m i s p o j e n i a m i t y p u mohol by si, mohli by sme; bolo by;

M m s y n a a tie n a vojne . . . Psa veru neviem i b a t a k a t o nestoj za ni. K e b y m n o o n i t e n list n a p s a l i . S u e n i m je ahko, ( K U K U N ) Ale o by s t e s a obliekali, xnno j e n a h l o , " sril O n d r e j , vidiac, e p n Adu sed n a posteli t a k , a k o bol z nej v s t a l . (KUKUN) Ale, m a m i k a m o j a , " v h u p l o dievau do u m u , k e b y s t e m i kpili ete j e d n u kniku . . . " ( T A J O V S K ) T e t k a , a b y s t e n s n e p r e n o c o v a l i ? " popros Maro. ( R Z U S ) P n s p r v c a , n e m o h l i b y ste posla p o tefana D u v a l a a Ondreja O n o u ? " ( H E K O ) A b y s m e sa pustili do r o b o t y , J a n k o , o povie? Zlo s a , " zakil m a j s t e r r e . ( T A T A R K A ) Ale, chlape, k e d t e b a t a k d o m a neehcii pozna, m o h o l b y si aj u m a osta. M m i j a k d e l e o oviec, psol b y si m i ich. ( D O B I N S K , P O V E S T I ) 1. T i e p r k l a d y v s k u p i n e a ) , v k t o r c h je kondicionl v spojeniach m o d l n y c h slovies s p l n o v z n a m o v m slovesom, m o n o zaradi aj clo s k u p i n y 4 ; ide toti o oslaben v y j a d r e n i e t e n d e n c i e k deju (modlne sloves j u neoslaben v y j a d r u j i n d i k a t v o m ) . 2. S k r o m n p r o s b u , v z v u , p o n u k u mono uvies v e t o u , v ktorej je i n d i k a t v alebo k o n d i c i o n l . T u sa s t r e t v a m e so s y n t a k t i c k o u asimilciou, v y r o v n v a n m s p s o b u :
Prosm keby vs, napte ste mi ten list mi ten list /Prosm napsali. vs, keby ste mi ten list napsali] Prosil by som vs,

6. a) K o n d i c i o n l v y j a d r u j e z d r a z n e n t v r d e n i e a l e b o p o p r e t i e d e j a j e h o platnos alebo neplatnos. P r i t a k o m t o p o u i t v o zvolacch v e t c h ( n a j m v o t z k a c h ) s t o j k o n d i c i o n l za i n d i k a t v a z d r a z u j e r e l n y v z a h m e d z i p r e d i k t o m a s u b j e k t o m v e t y . Z d r a z u j e s a , e relnos p r s l u n h o d e j o v h o a l e b o i n h o p r z n a k u v s p o j e n so s u b j e k t o m j e z v r c h o v a n e o d v o d n e n ( n e o d v o d n e n , v y l e n ) . A u t o r r e i sa v zvolacej v e t e r o z h o r u j e n a d m o n o s o u o p a n h o n h a d u a l e b o n e u z n v a n i a plnej ( n e d i s k u t a b i l n e j ) o d v o d n e n o s t i ( a b s u r d n o s t i ) p r e d i k a nho spojenia. Takto v z n a m o v platnos kondicionlu vo zvolacch o t z k a c h sa uplat uje n a j m v citovo motivovanej replike. Zvolacia o t z k a je citovo przna k o v m , o p i s n m ekvivalentom oznamovacej vety. Zvrazuje sa t o asticami
co by, kde by, ako by.
4

Podkopne star otec zemiakov kore a vyval n a povrch hniloba. Ale fuj! Pozri, kok kaa. Nenazlostilo by to loveka?' (HEKO) K t o by netil doka sa da, ke konene stchne rinanie zbran? Kto by netil konene vydchnu si na vonej chal dejskej zemi? (FIGULI) Strko, viete, e Gregu je socialista?" o by s o m nevedel?" optal sa nechpavo Krian. Ved to o o m vie kad. On sa t m netaj. M vari dao proti t o m u ? " (ZBEK) - K t o by robil t a k zbyton robotu! (zus). Zvolacou vetou s kondicionlom sa popiera a za neplatn vyhlasuje protiklad toho, o hovoriaci chce vyslovi. Takmto nepriamym vyjadrenm sa mylienka vyslovuje vypuk lejie a dramatickejie. b) K o n d i c i o n l o m sa v o vedajej v e t e v y j a d r u j e d e j , k t o r h o p o d m i e n k ) ^ (odvodnenie) popiera alebo obmedzuje h l a v n v e t a . Ide n a p o s p o l o kondicionl v o vedajch v e t c h objektovch, p o d m e t o v c h a atributvnych. A veru k e d mu otec umrel, nemohol sa poalova, e by ho bol v dlhoch zanechal* Neverm, pane, e by si nevedel odpa, a preto odpus i jemu a vr mu ivot, (FIGULI) Nemyslm, e by nai udia do teba skkali," pote ho starec, nezababral si s a . " (HEKO) Nikoho som nemala, o by m a bol zastal, (TIMRAVA) K d e len mohol, hodil [dedinsk krajr] nejak cifru; nevynechal ani takho miestka, kde by ihlou bodnul. (KUKUN) Ach, nesiem v sebe slnce. i t o kedy svet slchal, e by lovek uniesol slnce? (VANTNER) Ako trovskho teoretika predstavuje ho [Kukun Zocha] skoro vlune len v praktickej innosti, hoci nemono predpoklada, e by nebol bval informovan aj o vsledkoch jeho slovesnch snaen, (A. MRZ) N e p a m t m sa, e by mi o t o m bol vravel, (zus)
(KUKUN)

1. Prbuznos prpadov sub b) s prpadmi sub a) mono ukza na prklade zo vantnera:

i to kedy svet slchal (= Nieje mon), e by lovek uniesol shieel Tento prklad p a t r do skupiny b). N o jeho upraven podoba Kdee by lovek uniesol slnce! (= lovek neunesie

slnce) by patrila do skupiny a). Z toho vidie, e prklady v skupine b) s zva tylis ticky neutrlnym rozvedenm emfaticky prznakovch prpadov a). 2. Charakteristickm znakom hlavnej vety (v skupine b), ktorej obsah dopa vedaj ia veta s kondicionlom, je negatvna podoba alebo negatvna platnos jej prsudku. Zporn platnos m aj zvolacia kladn otzka.

7. K o n d i c i o n l o m s a v y j a d r u j e p o c h y b n o s a n e i s t o t a : a ) p o c h y b n o s , e p r e d i k o v a n v z a h j e r e l n y (vemi a s t o v o t z k e ) ; b) neistota, n a k t o r skutonos sa vzahuje predikt. V obidvoch prpadoch ide o kondicionl v priamej alebo nepriamej otzke. V p r v o m p r p a d e a u t o r p r e h o v o r u pochybuje o t o m , e v r o k z o d p o v e d s k u t o n o s t i ; v d r u h o m p r p a d e sa h a d (nie j e z n m y ) d r u h len, s k t o r m b y s a m a l r e a l i z o v a p r s l u n p r e d i k a n v z a h v d s l e d k u t o h o v z a h sa chpe ako nerelny, neist. a) Ci si poul, Macko, e by deti vera veer neboh Annu videli v naej pivnici? A naozaj by u bolo po vojne?" optal sa Galbav Marky v kostolnch dverch, ( B E D N B ) b) Hdali sa s krmrom, hdali, s ktorm gazdom by sa bol Mcik zhovral, zjednal. No nijako nemohli uhdnu poslednho, (TAJOVSK)
(TAJOVSK)

K o n d i c i o n l so s p o j k o u aby,

zeby

V a r i a n t k o n d i c i o n l u so s p o j k o u aby m v r m c i k o n d i c i o n l u o s o b i t n p o s t a v e n i e v t o m , e j e h o a s o v p l a t n o s u r u j e sloveso h l a v n e j v e t y . F a k t , e i d e o v a r i a n t k o n d i c i o n l u , sa p o d o p i e r a t m , e s p o j e n i a t y p u aby psal v d y v y j a d r u j nerelne deje. Svetia, v k t o r c h je vedajia v e t a u v e d e n spojkou aby, v z n i k a j n a l o g i c k o m p o z a d p o d m i e o v a c c h s v e t . Pre vznam kondicionlu s aby je intruktvne porovnanie takchto logicky zviazanch
svet: 1. Kto pracuje, netrp biedu. 2. Keby kad pracoval, nikto by netrpel biedu*

3. Pracujem, aby som netrpel biedu. Tretie svetie vystupuje ako konklzia z prvch dvoch. - Veta aby som netrpel biedu nevyjadruje relny fakt skutonosti, ale iba predsta vovan doj, ktorm sa motivuje relny dej. To plat bez ohadu na as prslunej v povede, vyslovenej elovm svetm. 1. a) V o v e d a j e j iielovej v e t e . Palc je na poschodie, m strm vysok strechu, azda aby neuahol pod archou snehu. Aby sme sa vyhli neprjemnm vstupom s Magdalninou matkou pri od chode, rozhodli sme sa, e prejdeme v noci cez vrchy na naich troch gatanovch kooch. ( F I G O U ) Syn Jano nakzal materi, nech mu opatruje enu ako oko v hlave, aby sa jej ni nestalo, (TATAKKA) Uplyn ete desiatky rokov a uvidte, e Eurpa prde k nm, nie aby kpila konope a sadlo, ale aby kpila mdros, ktor u nepredvaj na eurpskych trhoch, (A. M A T U K A )
(KUKUN)

b) V n e p r a v e j v e d a j e j e l o v e j v e t e . 1 mldenci, ktor dosia pskali po dedine, prili sa zohria, aby potom zas ili, kde boli. Cesta pred ou ubieha, vystupuje do vku, potom zvona kles, aby sa t a m dalej znovu o nieo zodvihla, (VANTNER) Eudov zbojnckos m uho podobu uvedomelej revolty. A oboje, podryt nboenskos i uvedomel revolta sa v o m bij, aby to napokon vyhrala revolta, (A. M A T U K A ) 1. V dielo Tajovskho nachdzame pomerne hojne zastpen spojenia spojky aby s neuritkom. Tento infinitvny variant kondicionlu je individulnym rusizmom, ktor
(TIMRAVA)

sa v s p i s o v n e j s l o v e n i n e n e u j a l . Aby k pastierom, najm lia, aby v prv sa vraj do hlbokch mesiace osviei, doln, svetovej pohoreniu aby cestu k zverom vojny, (aby ked

ujs

pohoreniu po vedie)

a bolesti, nepoul slovenskom

utekal ani kraji

som hvizdu u

do

hr oko

a vtkom, maarina pery, viac aby ovlai

aby som

eleznice, zrila. z nieo

S p o j e n i a t y p u aby ujs

aby as ukrti,

aby vidie

skrti,

stoja u Tajovskho

namiesto

t v a r o v k o n d i c i o n l u v s p o j e n i a c h : aby som uiel pohoreniu at.; vzah deja k prslu nej osobe u d v a sloveso h l a v n e j vety. 2. Z d i e l a T a j o v s k h o z a z n a m e n v a m e p r b u z n p r p a d k o n d i c i o n l u s e l o v m v z n a m o m , v k t o r o m s a v y n e c h v a u r i t t v a r m o d l n e h o s l o v e s a : Skoro cel mesiac
som sa v nedeu dalej po radnch hodinch v tdni motal po susednch dedinch,

kde by naja prhodn mohol naja prhodn

som tam mohol naja

kvartiel. kvartiel
prhodn

V e d a j i u v e t u m o n o d o p l n i t a k t o : . . ., kde by som bol a j e j v z n a m c h p e m e t a k , a k o b y m a l a p o d o b u . . ., aby

kvartie.

2. Vo vedajej vete predmetovej (a)) a podmetovej (b)) so iadacm vzna mom.

a ) N o v l a k u i d e s a p o h n ; k o n d u k t o r k r i o s t r m h l a s o m , aby sa vysadlo, ( T I M R A V A ) Z p o t o n p o p t a l M a g d a l n i n u m a t k u , aby m a poslala v o n , e sa m s n i m i o o m s i d l e i t o m p o r o z p r v a , ( F I G U L I ) P r v e d n e s i m z l e , aby pobudol d l h i e s n i m i . ( V A N T N E R ) Slka, p r i v y k n u t n a t a k hlas p a n e j , nezarazila sa, p o v e d a l a p a n i a d v o k t o v e j r u k y b o z k v a m " a e p k a l a p a n e j , eby sa pilo d o v e k e j i z b y , e p o t r d o niesol t e l e g r a m , t r e b a p o d p s a , ( T A J O V S K ) Ale t o v m p o v e d m , e l e n n a k r t k y as v m j u p r e p a m , o t r i d n i aby z a s e t u b o l a ! ( D O B I N S K , P O V E S T I ) b ) N e p r i l o j e j n a u m , aby sa v z p i e r a l a , ( K U K U N ) L e n t o c h y b , aby ste d v o j a k j e d l vyvrali," o d v e t o n . ( T I M R A V A ) E t e s a n e s t a l o , a b y m u boli dali z a p r a v d u , ( z u s ) 1. V e k v i n a p r p a d o v , v k t o r c h v e d a j i a v e t a s k o n d i c i n l o m v y j a d r u j e p r e d m e t h l a v n e j v e t y , s n e p r i a m e r o z k a z y . Mu v y s t u p o v a aj a k o nezvisl zvolacie v e t y s a s t i c o u aby: Aby si ta neiel! Aby ste to dobre vybavili! Tento upozorovac variant v z v y m v a n e r a z v y s t u p e n s t o j i v o s t i a k o p r i a m y r o z k a z : Mikulove kone si vezmi sm; nie aby si ich zveril heno Ondxovi. . . ( H E K O ) 2. P r o t i p l o m n e p r i a m e h o r o z k a z u j e n e p r i a m e d o v o l e n i e . V y j a d r u j e s a s p o j e n m a s t i c e nech s i n d i k a t v o m . V e t a t y p u Nech by (si) spieval v y j a d r u j e , e a u t o r r e i v y s l o v u j e d o v o l e n i e p r s l u n h o d e j a . a s t i c a aby n a z n a u j e e l a n i e , n a p r o t i t o m u a s t i c a nech n a z n a u j e d o v o l e n i e . Keby bol na poriadku, nech by sa pre ma enil! ( z u s ) K o n d i c i o n l m i n u l s a s t i c o u a b y s a m e u p l a t n i l e n v p r o k l n a c o m t y p e Aby vs ert vzal! a j Aby vs bol ert vzal! N a p r o t i t o m u v e t y s a s t i c o u n e c h m u m a m i n u l k o n d i c i o n l b e z o b
m e d z e n i a . N a p r . Nech by bol staval/Nech by si bol krk vykrtil.

3. V o vedajej a doplnkovej.

vete prslovkovej spsobovej

(mierovej), prvlastkovej

Prslovkov urenie spsobu (vemi asto miery) deja hlavnej vety a prvlas tok niektorho lena hlavnej vety sa vyjadruje inkom.
K t o r e c h l a p z d e d i n y s a d t a k u n i e s c i t o m , a b y s v o j e d i e a bral n i e k o k o k r t c e z d e d o r k a bozkval h o p o c e l o m r u o v o m t i e l k u , aby s v o j e m a l d i e v a t k o varoval, u s p v a l , aby m u bol t r p e z l i v m d r u h o m p r i v e t k c h h r c h ? ( V A N T N E R ) K a d c h v u m e p r s r o z k a z , aby odviezol s v o j e m u s t v o n a f r o n t , ( V A N T N E R ) E t e s o m j a t o h o n e v i d e l a , e by nebol fajil, ( z u s )

asov stupne kondicionlu Nerelne deje sa v spisovnej slovenine vyjadruj kondicionlom vo vetkch osobch a okrem fura vo vetkch asoch; prtomn kondicionl dokonavch slovies m vak budcu platnos. Nerelny budci dej od nedokonavho slo vesa nadobda svoje asov zaradenie do budcnosti l e n pomocou kontextu. Kondicionl minul je v spisovnej slovenine a v slovenine vbec iv a vecne potrebn zstupca kategrie zpsobu.
A n i h a j t m a n nebol by n a s v i t a n s e m priiel, keby o z a j veril, o t e r a z r o z p r v a , ( K U K U M a r k a z a o v e l i l a s a n a v a n k o c h , akoby sa bola prebudila z o s n a . ( T I M R A V A ) r T e r a z s a h o d i l a n a p o h o v k u a, p l a k a l a t r p k o p r e s t r a n n e a s t i e , k t o r j u z a s t i h l o . Bola by bvala hotov bi d y , n a k t o r s a m a b o l a h a d e l a s t a k m h r i e n y m p i t k o m . ( J B O ) - P o t o m a , a k o s i d o d a t o n e , u k e h l a v o u k u b r n i k o , akoby bo!a m u a zbadala l e n t e r a z : A h a . i d e n m o t e c " ( B K O ) H a d a l a Z p o t o n h o a m n e akoby bol s r d c e navliekol n i e k t o n a r a n i , ( F T G U L I ) - N e m a l n i k o h o , k t o by h o bol podopieral v p o z d n e j s t a r o b e , ( V A N T N K R ) Boli by sme z a i s t e radej, k e b y t t o s v o j u v i e r u v u d bola stelesnila [ T i m r a v a ] priamejie, jasnejie, n o treba, bra voi, a k o s, (A. M A T U S K A ) - V p r p a d e , e by bolo P o s k o zvazilo 3 : 1 , b o l a b y t i t u l zskala, S S R . ( T L A ) Ako to b r a t i a p o u l i , e t e t m h o r i e ich n a p a j e d i l o . a keby boli mohli, n e v i e m , o by m u boli
N)

spravili.

( D O B I N S K )

Kclo-tn b a d a n e n l e i t n a h r d z a n i e m i n u l h o k o n d i c i o n l u p r t o m n m kondicion lom. N o kondicionl minul m t a k asov v z n a m , ktor n e m o n o zahrn do v z n a m u p r t o m n h o kondicionlu. Priehadne sa t o u k a z u j e n a j m p r i p r t o m n o m kondicionli d o k o n a v c h slovies, k t o r m v z n a m b u d c n o s t i . P r k l a d y na. n e v h o d n p o u i t i e p r t o m n h o k o n d i c i o n l u : Ale partner prehliadne jej
vzruenie, vieho tak vyvol nm vru. Nepamt rchlo krok, pevne ako nhko o zabali, uplynulo bvalo dalo [holo ju drz tancuje, a kedy len dalo/ pr eln, a vna v rukch
( T L A )

rchlo, tak

ale bezpene, tanenicu. Teraz Ktor ale ja rei kolstva, informcie

do stredu majster vstai sedela,

(TLA)

naj e ju a len ako

sa, e by mal

[bol mal]

uil ? To je priam,
postojaky

neuveriten'.,
[nebolo roku.
(TLA)

by som mala som .

. .

sa dohodn, sa, e by bolo kolskho

prichysta hodnkeby kolm od

Marina, lm>rdyho

keby

neuplynulo

Nazdvame ukonenm kolskch

vehryi

Poverenctvo patrin

a kultry ohadne

pred nkupu

potrieb,

Osobitne treba uvies tak prpady pouitia minulho kondicionlu, ke sa pouva o fiktvnom deji minulom, prtomnom i budcom.
1. N r o d n u m e l k y a T i m r a v a by bola mala 2 . o k t b r a 1057 d e v d e s i a t r o k o v (minulos). 2. N r o d n u m e l k y a T i m r a v a by bola mala dnes ( 2 . o k t b r a 1962) d e v d o s i a t p n rokov (prtomnos). ;>. N r o d n u m e l k y a T i m r a v a by bola mala 2 . o k t b r a 1 9 6 7 s t o r o k o v ( b u d c n o s ) .

Odvodnenie pouitia minulho kondicionlu v podobnch prpadoch je v tom, e dan moment fiktvneho deja ( 2 . oktber r. 1 9 . 5 7 / 1 9 6 2 / 1 9 6 7 ) je vzha dom na alie (fiktvne) plynutie prslunho deja vdy minul. Mono ho znzorni schmou -- >r. 1 9 5 7
35 Morfolgia

r. 1 9 6 2

r. 1 9 6 7
545

Rozkazovac

spsob

Imperatv

I m p e r a t v o m sa v y s l o v u j e v z v a , a b y a d r e s t p r e h o v o r u z v l e a u t o r a k o n a l (vykonal) p r s l u n d e j . Z t o h o v y e h o d , e t v a r y i m p e r a t v u j e s t v u j l e n p r e tie osoby, k t o r z a h r u j a d r e s t a p r e h o v o r u p r e 2. os. sg., 1. os. pL, a 2. o s . pl. I m p e r a t v v o svojej z k l a d n e j funkcii n e o z n a u j e v y k o n a n i e d e j a ; n e v y p o v e d n i o t o m , i a d r e s t dej naozaj v y k o n a l a l e b o v y k o n . Dej, k t o r m adrest vypln vzvu vysloven imperatvom, je vo vzahu k asu p r e h o v o r u b u d c i a j e h o u s k u t o n e n i e zvis o d v l e a d r e s t a (i v z v u p r i j m a , i je o c h o t n j u splni, i s o u shlas, i sa p r o t i nej b r i a t d . ) . O rz dejov n a v o d e n c h i m p e r a t v o m ( k o n a n c h z r o z k a z u , n u t n o s t i ) s a opieraj s e k u n d r n e funkcie i m p e r a t v u . S e k u n d r n e sa i m p e r a t v o m m u v y j a d r o v a aj deje, k t o r a g e n s v y k o n v a v o k o l n o s t i a c h i m p e r a t v u ie z p o p u d u cudzej vle alebo p o d t l a k o m o b j e k t v n y c h o k o l n o s t ( n e s p o n t n n e deje). D o i m p e r a t v n y c h o k o l n o s t z a h r u j e m e t r i z l o k y : 1. zvislos deja od cudzej vle, 2. p o s t o j k cudzej vli a 3. a s o v nslednos d e j a p o p r e h o v o r e . P r e t o e i m p e r a t v n e v y j a d r u j e r e l n e deje, ale i b a p o p u d n a ich v y k o n v a n i e , vo svojich s e k u n d r n y c h (tylistickch) f u n k c i c h sa zbliuje s k o n d i c i o n l o m a s indikatvom futra. Z u r e n i a z k l a d n e j funkcie i m p e r a t v u v y p l v a , e s b o r j e h o foriem s a p o u v a v d i a l g u . A k o p r i i n c h t v a r o c h a d r e s t sa z v y a j n e n e p o m e n v a . No v istch prpadoch, najm v citovom zaujat, adrest v z v y sa p o m e n v a ( v l a s t n m m e n o m , v e o b e c n m m e n o m alebo z m e n o m ) . I m p e r a t v o m sa n e v y j a d r u j e len p o p u d , a b y a d r e s t p r e h o v o r u k o n a l (vykonal) d e j , ale aj s h l a s a u t o r a p r e h o v o r u , a b y a d r e s t m o h o l v y k o n a z a m a n (chcen) d e j . P r e t o p o d a t o h o , i p r i p o a d o v a n o m deji (ete n e u s k u t o o v a n o m a l e b o s e k u n d r n e aj u s k u t o o v a n o m ) m p r e v a h u va p r i k a z o v a t e a , a l e b o v y k o n vatea deja, m o n o rozliova d v e s k u p i n y p r p a d o v p o u v a n i a i m p e r a t v u , a t o I . i m p e r a t v s p r e v a h o u vle p r i k a z o v a t e a a L i m p e r a t v s p r e v a h o u vle vykonvatea. N i e k e d y s a i m p e r a t v z d r a z u j e a s t i c a m i e, ho,
Prevauje va prikazovatea

len.

Zkladn pouitie
a) N e p o m e n o v a n a d r e s t . A u t o r p r e h o v o r u i a d a a d r e s t a alebo k o l e k t v , d o k t o r h o s a aj o n s m zaraduje, a b y konal (vykonal) prslun dej. Platnos imperatvu v zkladnej funkcii m o n o opsa s p o j e n i a m i 2. o s . sg. a p l . a L os. p l . i n d i k a t v u p r z . m o d l n y c h slovies musie, ma s infinitvom v z n a m o v h o slovesa.

Tomo zbledol a Peter skrial na J u d k u : Naskutku si obuj imy a oble si tepl kabt, a po!" (JG) U nepriahaj," kzala matka, postavme obe k batohu, a my si tie oddchneme a zajeme, ked je obed." (FIGULI) No No, lepie sa ctim, lepie! Teraz si t y ahni, (JG) Prelotee! Ved prelote!" napomna ho ona cel horiac, ( T I M B A V A ) Beme"! povedal Jergu. Budeme spolu jest!" Utekali opreteky, Chvostk poskakoval za nimi. (ONDREJOV) Od blzna mdry skutok n e a k a j ! (PRSL.) b) P o m e n o v a n adrest. Dievka moja, ty u a nestar sa, ke sa chlapi zhovraj," vrav miernym, ale rozhod nm hlasom, (TIMRAVA) i vene, vek kr Chaldejsk!'' pozdravil ho Nebuzardar, ked mu Balsazr pokynul rukou. Bud poehnan i ty, velite vojsk nepremoitenho Balsazra!" odpovedal na pozdrav kr. (FIGULI) Nehnevaj sa, citateu, pre toto zaboenie. U sa vraciam k vlastnej rozprvke, (TAJOVSK) Povedze nm, kuhulienka, oistom, ktor bude na takto rok pod epcom? (RY) A vzdychnc si utlmen, epce: Boe, donestee u toho teva z tej vojeniny, eby ma vzal!" (TIMRAVA) Sekundrne pouitie

1. I m p e r a t v o m sa d r a z n e p o a d u j e v k o n o p a n h o deja. T a k t o sa i m p e r a t v p o u v a v o v h r a n c h a i r o n i c k c h p r k a z o c h ; vemi a s t o so z d r a z o v a c o u a s t i c o u ho. I m p e r a t v s t a k o u t o funkciou v y j a d r u j e , e si h o v o r i a c i el o p a k . P r i k l a d n o m i m p e r a t v e , k t o r h o n o r m l n y v z n a m je ...mus ( m ) " , s a t u u v e d o m u j e v z n a m n e s m i e " a l e b o n e m e " ; p r i z p o r n o m imperatve, k t o r h o b e n v z n a m vyjadrujeme veobecne ne smie", sa t u u v e d o m u j e v z n a m mus ( m ) " . Len sa ho nepoberaj hupkom; uvid, o sa ti s t a n e . " (KUKUN) No, len mi ete vre, ak ti mlo bolo!" zastrjala sa Zuza nahnevan, (TIMRAVA) Obrus si rozvl, do truhly ti plachtu dm!" zastrjal sa jej mu a rozumel t o tak, e ak umrie ona prv ne on plachty nedostane, obrsok si rozvli budo teda ,,na holom" leat. (TAJOVSK) 2. I m p e r a t v v o v z n a m e n e v y h n u t n o s t i , p o v i n n o s t i , p o t r e b y . V t a k e j t o funkcii m i m p e r a t v zva veobecn platnos; vyjadruje po t r e b n o s d e j a ( k t o r sa o d p o r a , r a d at.) b e z o h a d u n a o s o b u a as v s l a d e so z v y a j n m r e l n y m p r i e b e h o m d e j o v , a t o v m e n e istej n o r m y , z k o n i t o s t i , konvencie, zu a pod. Kad predava ber sebou gro, grajciar daj obrkovi, a istotne dobre pred, druh grajciar vyd kupcovi z ujodnanej sumy. (KUKUN)) Ked u zane zima byt, dy puchnt, chu sa trat, spa sa ned, u si hadaj skru. Videla som to na svojich sestrch i rodioch, (TAJOVSK) Ale ke si ty, Jano, hjnik, lap trvnicu na trve, (KUKUN) (lhod za vozom a merktij! Nachli sa na jednu s t r a n u sko na druh, chy sa zadnho lieva, z a v ! Aby sme sa neprevarili, (ONDREJOV) 3. I m p e r a t v v y j a d r u j e v n t e n alebo n e v y h n u t n d e j . G r a m a t i c k p o d m e t sa b r n i v k o n u p r s l u n h o deja, ale sa p o d r o b u j e c u d z e j vli a l e b o t l a k u p o v i n n o s t i , n u t n o s t i ; p o d v o l u j e sa v y k o n a , alebo aj v y k o n v a p r s l u n d e j , l e n e s r o z h o r e n m , lebo c u d z i u vu, o k o l n o s t i ,

ktor mu dej vnucuj, chpe ako nespravodliv a vkon deja mu je neprimera nou archou. Takto pouit imperatv mono nahradi spojenm uritho tvaru modlneho slovesa musie a neuritku vznamovho slovesa, napr. rob
robte = 'musm robi. (mus, mus, musme, muste, musia; musel som, musel si at.)

Mono nm teda oznai vnucovan (vnten) dej vo veobecnosti vzhadom na hociktor osobu i as. Takto sa pouva len imperatv pre druh osobu sg. a pl. (druh osoba m tu veobecn platnos). Vety v ktorch sa pouije, maj expresvny rz; pouvaj sa v emfze. Rozliujeme prpady, v ktorch m imperatv vznam v shlase s vyjadrenm (a), a prpady, ked vzhadom na svislos a intonciu m opan vznam (b).

a) , . M n e j o d o b r e ! " d o s v e d o n s p r k r o s o u , e b y h r n e k ajsi o z e m h o d i l o d t o h o . J k v a h l a v o u s r d i t o : Mne j e d o b r e ; u h d l a s i ! " , P r a v d a e t i j e d o b r e ! A l e j a : trp sa, k e d y o n a k l o c h n kat u j s a ! A e t e aj Z u z a z l . . ( T I M R A V A ) To u vari sdny de n a n s p r i c h o d . P n i si l e n r o z k a z u j , s e d i a v t e p l e , a m y rob a dvaj! ( F I G U L I ) C h l a p si m y s l , e je b o h v i e o , a e n a l e n rob a hrdlu j n a t a k c h . . . t a k c h t r d o v ! ( K U K U N ) J e j j e d o b r e v B r a t i s l a v e , s t r o j i s a a k o v e k o m o n a o t e c , m a t e r , v y sa zoderte na grunte . . . ( T L A )

Hovor j e j p o t o m , k e si o n a d o h l a v y n a b e r i e ! N u a j a s o m j u p r e s t a l p r e h o v r a . T a k h o t o s u e h o t r a volaje d o n i e o h o ! ( T A J O V S K ) L e k r m i z a k z a l r o b i . A l e nerob v t a k o m t o a s e . ( T L A )

b)
( K U K U N )

Ak a u t o r p r e h o v o r u v y i t u j e adrestovi, e \ T i t i l nespravodliv ( n e v h o d n , nepri meran) k o n a n i e tretej osobe, v n t e n dej sa vyslovuje opisnm i m p e r a t v o m s asticou
nech. jednu [ T r n k a v y i t u j e K r t o v e j e n e ] : Nu srs. Nech sa 7nn ide ps. tak! Najlepie! e bmotor Nech gazda ide 'pre z domu A ak si nieo pre urob? i neviete, je tostiv?

( K U K U N ) O p i s n i m p e r a t v , p r a v d a e , h o v o r i a c i m e p o u i aj v o s v o j o m m e n e ( p r i pomknut osoby).

4 . Imperatvom s a vyjadruje dej, ktor treba vykona, aby s a dosiahol ist

ciel.

Pouva s a v radch cieavedomho konania alebo vo vstrahch pred neiadcim dsledkom skutkov. Takto rady a vstrahy maj zvyajne podobu bezspojkovho priraovacieho svetia. Prv veta s imperatvom vyslovuje podmienku, d r u h s indikatvom vyjadruje dsledok. (Takto poradie viet je zvzn.) a) R a d y :
Daj k o o v i o v s a , m e h o h n a j a k p s a . ( P R S L . ) P o v e d z p r a v d u , m p o k o j ! Zaklop o t v o r i a t i . ( P R S L . ) Po mas m u r u k u , b u d e p s a , ( P R S L . )
( P R S L . )

b) Vstrahy:
Daj k o b y l e o b r o k u , p u s t s a t i d o s k o k u , ( P R S L . ) Scd d o m a z v i e h r o m a . ( P R S L . ) Povedz p r a v d u , p r e b i j ti h l a v u , ( P R S L . ) Pus h a d a do r u k v a , vojde t i p o d p a z u c h u . ( P R S L . ) Spomnaj e r t a , h n o d j e z a d v e r a m i , " s o d p o r o m p o z n a m e n a l a , ( F I G U L I ) K p o d s k u p i n e b) s a s v o j m v z n a m o v m z a c i e l e n m p r i r a d u j e a j i m p e r a t v n a v y j a d -

r e n i e n e p r j e m n h o n s l e d k u : Koa pila, koa trp. (PRSJL.) i d e o n e p r i a m e ( o b r a z n ) r a d y a vstrahy. Obsahov schma takchto bezspojkovch prinnch svet jet a k t o : Ke sa s t a n e A , m u s sa ( m sa) sta i B .

Prevauje

vola vykonvatea

deja

Imperatvom sa v t o m t o rade skupn p r p a d o v vyjadruje t o o spojenm modlneho slovesa mc s infinitvom vznamovho slovesa. Autor prehovoru alebo norma, v mene ktorej sa vyslovuje v r o k , nekladie adrestovi prekku v uskutonen prslunho deja. Dej sa dovouje, pripa alebo sa vyslovuje nezujem o. N a druhej strane sa nm vyjadruje, e i pri maximlnom vovom sil vykonvate deja neme dosiahnu iadci vsledok. 1. Imperatv vyjadruje dovolenie kona d e j . Vkon deja dovouje autor rei alebo objektvna zkonitos (konvencia, zvyk).
S t p a t e , M i k o , v e m i clo s v e d o m i a s v o j i m p o s l u c h o m , " o z v a l s a s t a r p n . ehri, tresei, napomnaj o n o j e p r a v d a a l e m n e i c h j e s k o r o t o , e i c h t a k c i d i t e . " ( K U K U N ) Cel oil, z a b u d o l n a svoje h r y z o v i s k o , n a t e i l s a m y l i e n k o u , e g a z d a j e u t a k , ke robi t a k robi d o u t r h n u t i a a k e d t a sira nesri, slnko alebo j a r n r o b o t a , n u vokaj si, pospvaj, strhaj pna. ( T A T A B K A ) . . . l e b o , v i e t e , u n s j e t o n i e i a d e n h r i e c h v hore kradn, lebo je vraj hora boia, rastie s a m a a v nej drevo, a k o v p o t o k u v o d a . . . pi! ( T A J O V S K ) A m o h l a s i s a m o r i s K a t k o u , t a k b y n e b o l a u l a o d n s ; l e n e t y n i k o h o n e s t r p p r i s e b e . T e r a z maj r o b o t y h o c i k o k o . J a v e r ' p o c u d z c h p n o c h r i a d i c h y e n e b u d e m , o s a hne p r e t r h n e ! ( T I M R A V A ) S p r v a l i s a a k o m a t k a , k t o r vysvetl d i e a u , a k o m c h o d i , a p u s t h o chod. I n t r u k t d o s t a l o behaj! ( T L A )

2. Imperatv vyjadruje dej (asto aj fiktvny alebo potencilny), ktorm nemono dosiahnu vsledok (zmeni stav vec), alebo tak, ktor m prekva pujci vsledok. a) Bezvsledn d e j :
J a n o b o l b y si v y k l b o l v l a s y . A l e Skb, neSklb: o s a s t a l o , t o s a n e o d s t a n e . ( K U K U N ) k o d a K r t a , p r e k o d a ! K m o t o r h o u i p o h o r c h h a d a l , e a,k b y s a b o l z m r n i l ; n o hadaj, nehadaj, K r t a l e n n i a n i . ( K U K U N ) Verte, neverte, b o l o m i v e l i j a k o , ( M O R I C ) Modli sa, nemodli sa, z p r z d n e j m i s y n e n a j o s a . ( P R S L . )

b) Bezvsledn fiktvny d e j :
K r a v i k a t r o c h u c h u d , " p o z n a m e n a l O n d r e j , n e p o v a j c , o p n hovor. ,,To j e s o r t a t a k ! Dvajte j e j p i k t y , a n e s t u n i e . A l e n a o s o h ! D v a - d s a h o l b d e n n e v r a v m d v a - d s a h o l b , a n i b y s t e n e v e r i l i / ' ( K U K U N ) J a h o d a t i i n m n e b u d e . Poodtnaj m u prsty, a prsty m u narast, a o n bude zas len organova. ( K U K U N )

c) Potencilny dej s prekvapujcim i n k o m :

O mldencovi len slovo

povedz: u v e t c i n a v a j ,

( K U K U N )

Vrokmi s disjunktvnou dvojicou kladnej a zpornej podoby imperatvu (prpady a) sa vlastne komentuje bezvsledn dej. Kontatuje sa v nich, e gramatick podmet ani s maximlnym xisilm nedosiahne cie, ktor b y chcel

d o s i a h n u . D v o j i c u lclb,

nesklb;

hadaj,

nehadaj;

verte,

neverte;

modli

sa,

ne

modli

sa m o n o n a h r a d i s p o j e n m m e s k l b a , h a d a , veri, m o d l i s a

alebo n e k l b a , n e h a d a , neveri, n e m o d l i s a " , b u d e t o i s t : v s l e d o k ( z m e n a stavu) s a nedosiahne. N a pozad t c h t o disjunkci, kvalifikujcich bezvsledn dej, v z n i k a j p r p a d y , k e d i m p e r a t v o m sa o z n a u j e m i m o r i a d n y , f i k t v n y d e j , k t o r m s a n e d o s a h u j e e l a n v s l e d o k ( p r p a d y b ) ) . A k o vidie, v l a s t n e v o v e t k c h p r p a d o c h i d e o p r p u s t k u ; lene v o d s e k o c h a ) , b ) j e r e o t o m , e a n i m a x i m l n y m v y p t m vle n e m o n o d o s i a h n u cie a l e b o z m e n i d a n vec, a v o d s e k u c) o p a k t o h o : aj m i n i m l n e silie v y v o l v a i n o k ( k l a d n alebo z p o r n ) . Osobitn a prechodn prpady S e m s a z a r a u j rozlin p r p a d y p o u i t i a i m p e r a t v u v h o d n o t e n ( n i e k e d y s a t o o d r a aj n a z m e n e f o r m y ) . 1. I m p e r a t v v elacej f o r m u l k e . A d r e s t o m v z v y je nadprirodzen bytos. a) Co nabral do hlavy, nedajboe z hlavy ale chlap dobr: Boe ho oslv! ( K U K U N ) K e d som si star mater bral, bolo mi prve osemns rokov a es mesiacov," tmito slovami zanal sto, ba tisc rz velijak rozprvky zo svojho ivota neboh mj star otec, P n Boh m u daj rados ven, (TAJOVSK) b) Smieme si zapli, velite?" Profesor Markech u bol znovu vo svojej koi; v jeho hlase bol nezakryt vsmech. ert vs zober!" zaklnal Janko K r a p . o vs sem do viedlo? Nao s t e prili k n m ? " (MIN) 2. I m p e r a t v v o d p r o s o v a c e j f o r m u l k e . Tam len nemem by bos, alebo Boe odpus hriechy v krpcoch, ved by m a odtia upasom vyviedli, (KUKUN) Jaki zastal pred Bereznaym. lovee hrieny, oe sa s tebou stalo? Ved t y nebodaj ta. o to m v rukch? Azda P n Boh odpus hriechy nie kniku?" (JG) Opovrhujete m n o u ? " I zloil som ruky mimo vone k prosbe, ctiac, e sa mi slzy tisn do o. ,,Boh zachovaj," odvetila chvat ne, utujem v s . " (JG) 1. elacie formulky (v odseku la)) sa pouvaj v udovej rei pri spomenut mtvej osoby (najm prbuznej) n a znak doproprajnej cty. Vemi asto s pre adresta pre hovoru iba upozornenm, e osoba, o ktorej sa hovor, je u neboh.
2 . F o r m u l k a boe, odpus hriechy m funkciu odprosovacej poznmky prepte (pre p), s prepenm, odpytujem (prepytujem) pekne alebo astice nebodaj (ktor je proti

stav

prekvapujci

konvennch,

zva u d o v c h formulch a prpady, v k t o r c h je p v o d n i m p e r a t v p r e -

kladom kladnej astice bo(h)daj). Pouva sa aj na vyjadrenie poudovania ( = hdam len nie? ). Formulka boh zachovaj sa pouva v replike na popretie vpovede; m vznam popieracej astice kdeeby.
t

3. a s t i c e bo(h)daj

nebodaj;

dajboe,

nedajboe.

B o h d a j v k a b t ete sto rokov trval a vy s nm!" zvolal blaen J u r k o . ( K U K U N ) "Sem sa, chlapci, do pomoci!" volaj pastieri. Len sa neb; a ni sa nestane! K t o sa boj, zle obstoj, bohdaj m a hrom zabil!" (RZUS)

Myslel som, e ked som nepriiel, sa m a i ona strni, alebo sa jej nebodaj nieo priho dilo, (JG) On, mj drah, m mkk srdce, o je ak zurvalec, a nebodaj sa ete hodne potrpi, k m sa nau bez slz hadie na tie velijak krivdy a biedy na svete, (OLTSOV) Zatiahol, vstal a povedal. Nepjdem daleko, len trochu si zdriemnem pri koiari. Dobr noc!" Dajboe," povedal baa, vyiel za nm pred kolibu, vrtil sa. (ONDREJOV) Klial, fual, zubami krpal, jablko nedajboe zachyti. A my sme sa smiali, e ns v bokoch klalo. (JG) astica nedajboe sa pouva pri infinitve a vyjadruje, e prslun innos nebolo mon (nie je mon) vykona. 4. P v o d n i m p e r a t v y po a hybaj C i t o s l o v c i a po a hybaj n s t u p deja. J a k u b vyskoil z postele, obliekol si rchle koeu a nohavice a podho na ulicu, ( Z B E K ) Mil Janko bl sa ukza pred gazdom; vzal valaku a cedidlo a pod! Zachytil sa sve tom, a priiel do tej krajiny, kde ten kr t a k chor bol. ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Ked som sa najedol peench zemiakov so surovou kapustou, ktor vrdala medzi zubmi, sa reme na kordovnkach ja hybaj do mlyna, ktor bol hned za vodou, ( K U K U N ) Vytrhol sa nm, hodil kadmu po jednej po chrbte, e sme sa len t a k prehli a hybaj, uiel, (JG) Tajovsk poda modelu pod ja, hybaj ja (ja hybaj) a pravdepodobne i pod vplyvom rutiny pouva kde-tu aj imperatv druhch slovies, a to v podobnej funkcii ako t a m t i e : ked chce naznai rchle rozhodnutie, s ktorm sa gramatick podmet pustil do deja
a potom ho aj vykonal, napr.: Aby mu to nedoniesli nejah cudz udia, co s tam na robote, sadni ja sama a nap, co sa dievaa stalo a e idem h doktorovi do iliny. V t a k c h t o

v o funkcii citoslovca v p r e d i k t e . rchly p o h y b alebo nhly spontnny

vyjadruj

prpadoch sa v hovorovom tle pouva tvar minulho asu bez tvaru pomocnho slovesa
by: som a s povinnm zmenom: sadla ja sama a napsala.

5. P r i v t a c i a f o r m u l k a vitaj S l o v c a m i vitaj vitajte

vitajte.

p o z d r a v u j e m e osobu, k t o r vstpila do n h o pr alebo ,,vtam a " vtam V s (vs)".

b y t k u alebo do priestoru, k d e sa pokladme by doma. Pozdrav m v z n a m b u v t a n ! " b u t e v t a n ()!"

Vitaj, Ondrej," povedal, podvajc mu ruku. (URBAN) Dobr de, mamka Pstkov!
Vitajte! oe ste n m doniesli?" (TAJOVSK) Vitajte tedy, Milica Bolkinov!" vol Lujza, nepovajc Esteru, (TIMRAVA) Vitaj, vitaj, sokolku, v naej z h r a d e . . . ( P L V K A )

6. S u b s t a n t i v i z o v a n i m p e r a t v a i m p e r a t v n e s p o j e n i a .
(TAJOVSK)

Poala, darmo je, okolo neho plaom, potom , p o k a j o m / trhanm, mykanm a zlosou. D a r m o daj zomrel, narodil sa kpsi. (PORBK.)

Pouvanie t r p n c h slovesnch tvarov

Z k l a d n o u r t o u v i e t , v k t o r c h sa p o u v a p r s u d k o v sloveso a k o p a s v n y u r it slovesn tvar, je odsunutie pvodcu deja; zsadnou podmienkou pasvnosti v e t y nie je t e d a vylenie pvodcu. Vzhadom n a prslun a k t v n u k o n t r u k c i u

m v pasvnej kontrukcii p v o d c a deja len z m e n e n lohu n a d o b d a v nej in vetnolensk postavenie, alebo sa eliduje. Z p o r o v n a n i a a k t v n e j a pasvnej vety b y sa mohlo uzatvra, e ide o o d c h o d n hierarchiu z k l a d n c h pojmo vch koreltov lenov v e t y . N o nejde t u o z m e n e n hierarchiu lenov pojmo v h o v c h o d i s k a ( i n t e r p r e t u j c e h o i n h i e r a r c h i u v r e a l i t e ) , le i b a o z m e n e n v y j a d r o v a c p o s t u p , asto v y p l v a j c i z p o t r e b y celkovho u s p o r i a d a n i a vec v p r e h o v o r e (z v s t a v b y p r e h o v o r u ) ; v p a s v n y c h v e t n c h k o n t r u k c i c h i d e t e d a o z m e r n o b r t e n i e s m e r u intencie prslunho slovesa. P a s v u m s a p o u v a n a j m v o d b o r n o m t l e j a z y k a . J e t o p r e t o , e p r i vedeckom p o d v a n v k l a d u sa vemi asto hovor o jednej veci z najrozli nejch s t r n o k , a p r e t o s a v o m u p l a t u j e tendencia, a b y d a n v e c bola stle p o d m e t o m v e t y ; v e t y , k t o r maj a k t v n u kontrukciu, s a s v e t a m i , ktor m a j pasvnu kontrukciu. P r i t o m sa v spisovnej tle t a k m e r a n i nepociuje a k o zsah do neutrlnej (aktvnej) initea. A n a vzcne vnimky v starch a npadne v modernch zpadoeurpskych a americ kch publikcich noetick pohad c h b a , ba dokonca rozprava o pojme sa celkom vynechva a za vlastn predmet logiky sa poklad sd, sudok, pripadne metda,.
(KOCKA)

striedaj slovenine

obidva druhy pasva neposudzuj rovnako. Zvratn pasvum sa v odbornom kontrukcie a v e t a s a chpe a k o t a k , o m veobecnho alebo z k o n t e x t u v y p l v a j c e h o

P r k l a d v e m i n z o r n e u k a z u j e , e s l o v e s vynecha v zvratnom tvare vyjadruj zasiahnutos podmetu sudok,

chva).

a poklada, (rozprava

ktor tu sd, vyne

o pojme; o pojme sa

metda),

zretene i m p l i k u j initea a c h p u s a n a r o v i n e p o d m e t o ( n o e t i c k p o h a d c h b a a k o rozprava

v h o s l o v e s a chba

Prklad v r a z n e naznauje vzah pasvnej gramatickej kontrukcie a jej l e x i k l n e h o k o r e l t u , s t a v o v c h slovies. C i t o v a n p r k l a d d o k a z u j e podmet. Blzkos reflexvne v y j a d r o v a n h o pasva s a k t v o m ukazuje vemi v r a z n e i t o , e h o a u t o r i , asto l e n z o t y l i s t i c k c h d v o d o v , s t r i e d a j 11 s k o n t r u k c i o u , v ktorej je veobecn p o d m e t , v y j a d r e n p r v o u osobou pi.; t e d a t r a n s f e r m o v a tenos o b o c h t y p o v k o n t r u k c i j e c e l k o m b e n .
V e t u Preto myslenia, sa rozliuje objektvna, a subjektvna logika, logika vec a logika
( K O C K A )

blzkos

reflexvnej pasvnej formy s formou, p r i ktorej ide o veobecn alebo n e u r i t

mono prepsa bez pozmenenia tlovej roviny s y n o n y m n e

objektvnu a, subjektvnu logiku, logika vec a logiku

t a k t o : Preto

rozliujeme

myslenia.
notu, tam

V t o m i s t o m o d s e k u a u t o r p e : Kde nachdzame
je aj prvok logicna.

systmov

jed

Dvod, preo sa v poslednom prklade pouva aktvne vyjadrenie, je jasn. Sloveso nachdza kldlo pouitiu reflexvnej formy nachdza sa f,systmov jednotka sa na-

chdza") prekky z vznamovej strnky, lebo b y s a p o t o m v e t a chpala stavovo, so s t a v o v m slovesom nachdza sa. Takho prekky p r i pouit zvratnho pasva kladie kad innostn prechodn sloveso, z ktorho vzniklo zvratn stavov sloveso alebo h o m o n y m n zvratn sloves vbec. T v a r z v r a t n h o pasva nemono poui: 1. k e p o d m e t o m v e t y j e o s o b n p o d s t a t n m e n o a i d e o t a k d e j , k t o r b y p o d m e t mohol v y k o n v a n a sebe (alebo v p r o s p e c h neprospech seba); 2. k e s l o v e s n t v a r s a v z a h u j e n a p o d m e t v 1. a l e b o v 2. o s . a 3 . k e p o u i t m z v r a t n h o t v a r u v z n i k p o c h y b n o s , i i d e o z v r a t n p a s v n y t v a r , slovies). Vznamov! a funkn prbuznos zvratnho pasva s innou kontrukciou (s p o d m e t o m my) v r a z n e u k a z u j t e x t y , k t o r o b s a h u j n v o d y , a k o t r e b a k o n a (vykona) ist prce a pracovn p o s t u p y .
Nedokonalos sa potom prid zmyslov ocot. sa mus (zus) odstrni prstrojmi,
( F I L K O K N )

alebo

0 z v r a t n sloveso ( h o m o n y m i t a z v r a t n h o p a s v n e h o t v a r u s t v a r m i z v r a t n c h

Do

prvarku odstrni

( P r o v . Nedokonalos pridme ocot.)

zmyslov

musme

prstrojmi.

Do prvarku

potom

P r o t i p a s v u ( v y j a d r o v a n m u reflexvnym t v a r o m alebo opisn) z g r a m a t i c k h o hadiska nemono ni namieta. Jeho v z n i k bol n a j m v odbornom tle d a n p o t r e b o u m n o h o s t r a n n h o pohadu n a s k u t o n o s a jej hlbm p o z n a n m . P a s v u m t r e b a p o u i n a j m t a m , k d e si t o i a d a j e d n o z n a n o s v p o v e d e . Z hadiska jazykovej k u l t r y vyslovuj sa v h r a d y proti nadmernmu pouvaniu pasva (najm opisnho) v bench p r a c o v n c h textoch administra t v n e h o r z u (obenky, r a d n listy, p r a v y ) ; v n i c h sa p a s v n e slovesn t v a r y p o u v a j v p r e d p o k l a d e , e v y j a d r e n i e p o m o c o u n i c h j e s p i s o v n e j i e ( h y p e r korektnos). Neraz i d e o falon n a p o d o b o v a n i e o d b o r n h o tlu a kovit silie d o s i a h n u o b j e k t v n o s a z o v e o b e c n e n i e prejavu.

Prehnan pouvanie opisnho pasva v starom administratvnom tle sa charakte rizan naznauje aj v krsnej spisbe. Timrava t a k t o pouitm opisnho pasva charakte rizuje mladho, ale vneho pna notra v rozprvke apkovci. [Notr hovor Ilikrovnej] Zato 1 by babou v som vs dal pred/vola, aby vm bolo oznmen, e nemete i sli dedine".

Tu sa zmerne inite deja ( pvodca oznmenia) odsva do pozadia, aby sa nazna ilo, e poiadavka vyplvajca z oznmenia m z k o n n (predpisov, nie subjektvny) zklad. T a k t o naznaovan neosobnost prkazov me hraniit so smienosou. Ako prostriedok zosmieovania rei sa pasvum pouva v satirickej literatre.

Pouvanie

zvratnch pasvnych

tvarov

Z v r a t n p a s v n y t v a r s a p o u v a v i n d i k a t v e a v k o n d i c i o n l i ; m o n j e aj v i m p e r a t v e ( p r i a p o s t r o f e v a n v e c a z v i e r a t ) ; z v r a t n p a s v n y infinitv v s l o venine nejestvuje.

1. a) P o d m e t vyjadren slovom alebo vrazom. P o d m e t je v N . , a ke oznauje k v a n t u m vec (podst. m. ltkov), bva aj v G. (kvantitatvny podmet).
V d o m e S l k o v s k o m n a s t a l vek zhon a n e p o k o j . Steny sa mazali, dlky sa chali, nradie sa prilo. ( L A S K O M E R S K ) V dedine n a h o r n o m konci je ul r u c h studne s a k o p . ( T I M R A V A ) K m sa postavila pla, p r a c o v a l O n d r o v otec v H r u t n e p r i m u r r o c h , ( H E K O ) V o l y sa n e c h a l i , nech t a m i d p o milej vli susedovi d o m l d z e alebo i dateliny. ( K U K U N ) Popoludn t m istm spsobom vyuovala sa madarina. ( M . B E N K A ) T a k s a l e n l e k r i a d a , a k o si o n a i a d a l a A d a m a , ( U R B A N ) K r r o z k z a l , a b y s a z r n o c h u d o b n m d a r m o rozdvalo, ( D O B I N S K , P O V E S T I ) o sa potrebuje, t o sa spotrebuje, ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Tieto d v a d r u h y analz sa n e m u stotooval, lebo sa robia n a z k l a d e r z n y c h kategri, ( F I L K O R N ) Neme n m t e d a b y t ahostajn, a k o sa p a a zuitkuje, i sa n a n o h c h roznos, alebo sa n a nej d o b y t o k vypasie. ( T L A ) H o d n e eleza, h o d n e p r c e s a spotrebovalo aj n a triedie z e m i a k o v , ( T L A ) M e d z i i n m i r u k o p i s n m i m a t e r i l m i vekej d o k u m e n t r n e j h o d n o t y sa v kninici nali 4 panielske r u k o p i s y zo 17. storoia, obsahujce verovan d r m y , ( T L A ) S p i s o v a t e k a K a t a r n a L a z a r o v p o u i l a v o s v o j e j k n i h e k r a t c h p r z Omyly p a s v u m s g e n i t v n y m p o d m e t o m o s o b n h o p o d s t a t n h o m e n a , t a k t o : Paneboe,
sa, ud sa ... zabja, jedni chc vradi za to, druh za ono, to je stran svet s a krvou sami

z vratn zabja
mtvolami

P r e t o e a u t o r k e ilo o v y l e n i e i n n h o z v r a t n h o p o n m a n i a d e j a (udia
seba) i innho recipronho ponmania (udia sa zabjaj =

sa

zabjaj
pouila

vzjomne),

G. (ud), ktor j e b e n l e n p r i l t k o v c h p o d s t a t n c h m e n c h . P o d s t a t n m e n o ud v o v e t e ud sa zabja pociuje sa preto ako predmet. Veta takto nem rz pasvnej vety. P r p a d j e ojedinel, ale i za cenu nezvyajnosti vznamovo jednoznan. Prov, s p a r a l e l n o u k o n t r u k c i o u v p o t i n e Szyje sie blzky.

b) Pvodca deja sa zmerne nevyjadruje (obchdza). Zvratn pasvum je t u prostriedkom humoru (irnie).
P a l k o v i s a t i e k t i k y u a h o v a l i . O p t a l s a T r b e l k u : ,,A k e d y s a t o t i e k o l k y n a s d z a i i d o t e j b r z d y ? " V i d n o , e m u n e c h c e l a n i tyka-, a n i d v o j i . ( K U K U N )

2. P o d m e t vyjadren vedajou vetou. V t a k c h t o prpadoch zvratn slovesn tvar sa pociuje ako vemi blzky t o m u , k t o r vyjadruje dej, vzahujci sa na neurit alebo na veobecn podmet.
Hovorilo sa, e v o d a v studnici je znamenit. ( O N D R E J O V ) Veobecne sa akalo, e P e t e r Pi'iplava p o d a k u j e sa voliom za dveru a povie i m aspo niekoko povzbudzuj cich slov. ( H E K O ) Z h o d n e sa kontatovalo, e C h r o b k m v z o r y nielen v cudzine, e n a i e r a aj d o u d o v h o m y s l e n i a a d o udovho h o v o r u , ( A . M A T U K A ) oskoro sa v a k u k z a l o , e t e n t o n h a d neobstoj, ( K . S L I M K )

3. Zvratn pasvum od slovies vnmania. "Doklady n a zvratn pasvum pri slovesch vnmania, a to iba pri slovesch u, vidie a cti sa, sme zistili len u Kukuina. No ide o sloves, ktor s pre chodn a ich vznam neodporuje monosti trpnho ponmania.

 A i t i p o v e d a l n i e o ? " p t a s a j e d n a d y c h t i v , a k o b y sa ul j e j r o z l e n d y c h . Z a k a d m s l o m p r e s t v k a , u j e sa t i c h r o z h o v o r i v k r i k y . S k o r o d o d o l i n y s m e zili a e t e n i n e v i d e l i . I b a o sa u j e a k s i t e m n h u k o t a d u n e n i e , a k o b y s a b l i l a arilria s k a n n m i . Leme, n a v a m e no neprenik s e m nioho z tej S o d o m y t a m d o l u . uje sa t r k o t , a l e i b a kec v y s y p p l n t r u h l u r e p o v d o d v o r a . N o d m y domce, v e t k y bez v n i m k y , s v kroji. Pristane i m krsne s u k a do belas, serbijanka, plav, kabtik ierny z a m a t o v , zlatom a striebrom vyvan a otvoren na prsiach, k d e s a vid b i e l a k o e a , v k u s n e v y v a n .

Namiesto zvratnho pasva sa pri slovesch vnmania v spisovnej slovenine ustlilo pouvanie infinitvu alebo modlneho spojenia s infinitvom: akoby
bolo u jej rozlen vidie bielu koeu. dych; iba o u aksi temn hukot a dunenie; u trkot;

Zvratn pasvum je bliie innmu rodu ako opisn pasvum. J e celkom ben v udovej rei i v krsnej spisbe. Mva vemi asto vznam zvyajnosti, pravidelnosti, preto sa pouva v textoch, v ktorch sa vyslovuj nvody, pouenia, p r a v y a poiadavky, ako sa ist innosti konaj alebo maj kona.
V e d e c k m e t d a sa t e d a definuje s y s t m o m ; m e t d a j e t o , m s a d o p r a c u j e m e k s y s t mu, (FILKOKN) V k r a j i v e m i d b m e , a b y s a nezanedbala a u i j e d n a s t r n k a , k t o r o v p l y v u j e p l n e n i e p l n u v r o b y , ( T L A ) H r b y sa zbieraj z a r n a . ( z u s ) M s o sa m h n e uloi d o c h l a d n i k y , (zus)

Pouvanie

opisnch pasvnych

tvarov

Opisn pasvum sa tvor od nedokonavch i dokonavch slovies; je paraleln vetkm innm tvarom okrem slovesnho podstatnho mena, ktor me ma obidva vznamy -- aktvny i pasvny. Vyjadruje trpnos pregnantnejie ako reflexvne pasvum. I. Opisn pasvum s vyjadrenm initeom deja. Ide o pomerne zriedkav prpady. Podstatn meno oznaujce initea deja stoj v intrumentli a p o m e n v a najastejie osohu, kolektv osb alebo iv a t a k chpan bytos; zriedkavejie initeom (zva v odbornom tle) me by aj vec. Pasvne v e t y s vyjadrenm initeom deja (najm osobnm) sa pociuj neraz ako archaick a vyumelkovane.
D a 2 8 . s e p t e m b r a bolo mi poslan podpredsednetvom Matice slovenskej p o d a k o v a n i e z a d a r y , poslan m z o u : s t a r o i t n o s t i , n e r a s t y a s t a r p e n i a z e , ( L A S K O M E R S K ) A v n u k a k r s n a z o h n u t n a d n o j a k m i b s a m i pri stole s m l a d k o m M i r k o m H r a v m , k t o r e j o t e c bol prenasledovan Maarmi (a s n b e n e c t i e ) , z b l e d l a a k o s t e n a . ( T I M R A V A ) V i e r e o i zaleteli k s t u d n i , k d e d u p o t a l i b u j n k o n e , veden IIagarom5 a t m bola H a n a u p o z o r n e n pozrie sa t a . ( T I M R A V A ) T u Reikajovi ete raz n a p a d l i v e t k y p o c h y b n o s t i . T e r a z s a u n e k l a m a l : c e l j e h o d u a bola Jolanou zau>jat. ( J K G ) Bolo u povedan Michalom Chorvthom o v e t k o a u t o r o v i p r i s p r v n o m t r i e d n o m v c h o d i s k u z h i s t o r i c k h o r m c a v y p a d l o a v o m j e j e h o o b r a z e p o c h y na S l o v e n s k u n e p l n , ( A . M A T U K A ) - V k o n k a d h o p s a je podmienen rchlosou a vytrvalosou.

( K . S L I M K ) Treba utvori podmienky, aby kukurica n a zrno nemusela by jednostranne shrmovan ponohospodrskymi zvodmi a aby sme do kukurinej sile mohli pridva "bielkoviny, (TLA)

2. Opisn p a s v u m bez vyjadrenia initea deja.

Vladri len v t e d y zo svojho nadprvia popustia, bojac sa konene, a b y o vetko ne prili, k e d s k t o m u nten, ked u voda do st teie, ( L A S K O M E R S K ) Metdou s tieto elementrne opercie, ako analza, dedukcia a pod., zjednoten, koncentrovan a orientovan n a urit cie. (FILKORN) Nhady uencov na pvod psa sa vak roz chdzaj, t a k e dodnes nie je definitvne rozrieen, kto je vlastne praotcom psa. (SLI MK) V k a d o m drustve m m e celoron vrobno-finann plny, v k t o r c h s uren h e k t r o v vnosy, (TLA) Mka a in potraviny boli vymeriavan v sklepe u rona. (URBAN) A v J a n o v i zobudila sa naraz fnos, e dnes ete bude zbaven tejto p o k v r n y , ktor si s m uvalil na hlavu a i doviedol do stajne, ( K U K U N ) Kad m u bolo pohrozen, e bude za t o prsne pokutovan, ak nebude hlasova n a vldneho k a n d i d t a , (JG) J e koniec akaniu, je koniec otupnmu a poniujcemu akaniu! Bud pozdraven, krovstvo inu, ktor prichdza! (MIN) K predmetu, majcemu by vybaven, pristupoval riadite Puc trojakm spsobom, (KARVA)

Pozornos si zasli m i e n k a , e opisn p a s v u m nie je slovesn t v a r (zloen t v a r j e d n h o slova), le spojenie slov uritho t v a r u slovesa by a pasvneho particpia. Spojenie m o n o vyjadri vo vetkch spsoboch (a v nich i asoch) a s najrozlinejou lexiklne vjrjadrenou modlnosou. P r o b l m tvarovej klasifikcie opisnho pasva priamo svis s h o d n o t e n m t r p n h o prastia. T a k a k o sa ist hybridnos k o n t a t u j e pri slovesnom pod s t a t n o m mene, k d e dvoj akos (dvojtvrnos) sa zvraznila aj v t e r m n e p o d o b n e sa u k a z u j e aj p r i t r p n o m prast. Adjektvne chpanie m n o h c h p v o d n c h t r p n c h p r a s t (prechod k adjektvam) je j a v ben. Mono p o veda, e c h p a n i e p r a s t i a ako adjektva je len o t z k a ustlenia istho zu (aby s a a k o a d j e k t v u m zaalo pouva). T r p n prastie je alebo u adjektvum alebo v i r t u l n e a d j e k t v u m (mono ho poui a k o a d j e k t v u m ) . K a d t r p n prastie b y sa poda t a k h o t o n hadu c h p a l o a k o slovesn p r d a v n meno; u v e d e n nhad sa d podoprie i p o m e n o v a c o u n p l o u a d j e k t v a a slovesa. (Adjektvum p o m e n v a s t a t i c k p r z n a k p o d s t a t y ; v e r b u m p o m e n v a d y n a m i c k prznak p o d s t a t y . )

P o u v a n i e neuritch slovesnch tvarov

Infinitv
Ininitv neuritok a k o neurit slovesn t v a r zachovva si tie kategrie slovies, k t o r n e m a j a k t u a l i z a n funkciu. V ininitve s t e d a kategrie intencie, v i d u a slovesnho rodu, priom sa do intencie zahaj a k o zloky osobnos neosobnos, rekcia ie v z b a a zvratnos.

N e p o z m e n e n intencia slovesa v ininitve j e zkladnou rtou t o h t o sloves nho t v a r u . T m sa odliuje infinitv od slovesnho p o d s t a t n h o mena. Infinitv j e p o m e n o v a c t v a r slovesn. Pouva sa j e d n a k mimo rmca v e t y a k o v y t e n v e t n len, j e d n a k v rmci v e t y ako ktorkovek v e t n len. P r e t o sa rozliuje p o d m e t o v , prsuclkov, vetnozkladov, predmetov, p r v l a s t k o v , p r s t a v k o v , prslovkov a doplnkov infinitv. Vo funkcii rozlinch v e t n c h lenov v y s t u p u j aj spojenia pomocnch slovies alebo m o d l n y c h v e t n c h prsloviek s infinitvom v z n a m o v c h slovies, ako n a p r k l a d zana pra, da sa uteka, nepresta pracova, mc ujs, chcie zi, (by) mono tvrdi, treba pomha . . . . T u ide o recipron syntagmu, v ktorej p o m o c n v r a z jo nositeom g r a m a t i c k c h v z n a m o v a infinitv nositeom lexiklneho v z n a m u . Tieto spojenia t v o r i a zloen v e t n len. Najastejie sa v y s k y t u j e zloen p r s u d o k a zloen v e t n zklad, a preto sa zvyajne hovor l e n o t c h t o d v o c h zloench v e t n c h lenoch. N o uveden spojenia pomocnho a v z n a m o v h o p r v k u sa pouvaj aj v lohe p o d m e t u , p r e d m e t u , p r v l a s t k u a d o p l n k u . Tieto p r p a d y s vak p o m e r n e zriedkav.
Zaa budova je aie ako kritizova. K a d monos zaa budova sa m vyui. Vtedy m u nakzali presta faji. Diea rchlo dospieva, zanajc chodi do spolo nosti dospelch.

P r k l a d y n a v y t e n infinitv:
Dosta s a a pred sestru predstaven, t o j o najaie pokarhanie, (EPEKOV) Bozbja, no, rozbja, n a t o ste v y majstri, ( K A R V A ) Pomyslie sa len pomysl, ale

ije sa - ako p r e d t m ,

(TAJOVSK)

P r k l a d y n a v e t n o l e n s k ininitv:
P n o v sicha sa nevyplca, (HEKO) Toko sa ich nahrnulo, e nebolo k a m jablko
hodi, ( A J A K )

Dvno b y sme h o boli vyprili, neby jeho piesn, (CHROBK) Nejs teraz s ou, n e m m si n a o prjemnho myslie, ( T A T A R K A ) I k v a p k a urob j a m u do kamea, len asu joj da. ( K U K U N ) Oplan je to neudsk," chveje sa u v hneve, pokvrni t a k krsu!" (FIGULI) Ale kde vzia peniaze? ( T I M R A VA) Ale telo svrb a iada s a t i pokrabka, ( J E S E N S K ) Aj jes mono, k m snky nozbolia. ( O N D R E J O V ) N a vetkom cti tlak ponajceho zniku, ( M I N ) E t e kaiaky s p r o b o v a l ho otvori, ale nedalo sa. (PLVKA) Mamika, vid obva pri t a k o m slabom svetle? (MORIC) Donesiem v m jes n a sla, (RZUS) V k o n subjektvnych p r v predpoklad v d y v u vykonva p r v o , ( L U B Y ) V s asnej eurpskej p r a x i ustlila sa obyaj psa vere r o v n a k m i riadkami, ( B A K O ) i v o t postoji a noiada si od loveka ni viac, len r u k y dra zopt a pohybova perami, (JAK) N a t a k veci ste pouili v volebn fond, p a n i uiteka: opja svetl
(HEKO)

Zakrtili sa p o t o m do plov a ahli si spa. (JG) Ale a b y si vedel, nezostanem ja v kancelrii pisri. (. K R ) T u sa A n d u l a odmlala nabra dych . . . ( L A Z R O V A ) T u s o m poul c e p y cupka n a h u m n e , (FIGULI) Tamdolu bolo vidie pohybova s a
loveka, (AJAK)

P o l o v e t n platnos infinitvu (resp. kontrukcie s infinitvom) sa u p l a t u j e n a j m v t e d y , k e d je infinitv irie rozvit.

P r e t o sa n t i do s m e v u zmeni nm nielen svoju t v r , ale i nladu v uebni, ( G A B A J ) H m , nema m a s l a n a rby volom, to b y bola pokuta, ( K U K U N ) Urenm loveka je vyvin svoje schopnosti, sta sa mravne dokonalm, ( B U J N K )

Preehodnk
P r e e h o d n k - transgresv ako neurit slovesn t v a r si z a c h o v v a v e t k y slovesn k a t e g r i e , k t o r nemaj aktualizan funkciu. P r e e h o d n k t e d a r o v n a k o a k o n e u r i t o k m kategrie intencie, vidu a slovesnho rodu. Ale n a rozdiel o d n e u r i t k u pomocou vidu sa vyjadruje kategria relatvneho asu, t . j . sasnos alebo nesasnos prechodnkovho deja s infinitvnym dejom v e t y . J e t u t e d a t l m e n aktualizcia, a preto preehodnk (resp. k o n t r u k c i a s p r e c h o d n k o m ) m v d y v r a z n polovetn h o d n o t u . P r e e h o d n k o m sa vo v e t e vyjadruje vedaj d e j , k t o r je v istom vzahu k h l a v n m u d e j u v e t y . Poda d r u h u t o h t o vzahu m preehodnk lohu doplnku alebo p r s l o v k o v h o urenia.
P o t o m s a v h a v o pustil za ostatnmi, opierajc sa o steny domov, (MIN) A pred n m n e s m i e m , " riekla eptom, ukuc k dverm, ( K U K U N ) Spajc sa s t r a n o u dolu, stretali r a d s t r o m o v , rozkoatench do priestoru, vyrastajcich z rztoky, ( T A T A R K A ) Velk s t r i e b o r n mesiac dval sa spoza erene, dvajc obrazu nezabudnuten vzor.
(URBAN)

T l m e n v e t n platnos prechodnka, ako aj d r u h vzahu medzi prechodnk o v m a finitnm dejom sa uke n a h r a d e n m prechodnkovej kontrukcie v e t n o u k o n t r u k c i o u . Prechodnkom sa vyjadruje d r u h p r e d i k t , k t o r h o subjekt j e g r a m a t i c k m p o d m e t o m v e t y : Povedal Jergu, klbnc Rudka za ticu = Povedal Jergu a klbol Bdka za ticu. P r e t o do istej miery je oprv n e n t z a , e p r e c h o d n k o m sa skracuje v e t a a k o sas svetia.

inn prastie
V i n n o m p r a s t p r t o m n o m aj minulom sa u p l a t u j len slovesn kate* grie i n t e n c i e a v i d u , ale p r i b d a adjektvna kategria zhody. Prastiu n a d r a d e n s u b s t a n c i a je nositeom deja. P r e t o sa inn prastie pouva p o d o b n e a k o p r d a v n m e n o ^ n a j m v lohe zhodnho prvlastku.
A r a c h o t h r o m u u n e u s t v a ani n a chvu, je t o svisl, ohluujci, vetko vyplujci rachot, ( M I N ) V nastavom zmtku sa n a vec zabudlo, (HORK)

P o l o v e t n funkcia je zreten pri rozvitom p o s t p o n o v a n o m prast.

Tento kus zeme, mierne sa zvaujce j k p o t o k u , je jeho krovstvo, (JAK) Hlavaj si vydchol; zdlha, ako, pomedzi zuby, ako si v y d y c h u j e lovek, oslobodiv zatipnut ruku. (URBAN) i n n p r a s t i e p r t o m n sa p o u v a aj v p r s u d k u dvojlennej v e t y a k o p r i sponov vraz. Vetky jej p o h y b y boli m k k a citlivo reagujce n a kad styk s poddajnm materi lom, (CHROBK) Len skrz tento vzah sa krajina s t v a ivou, znepokojujcou, blzkou,
(MIN)

P o d o b n e j e t o aj v d o p l n k u . Odiiel t e d a alrnik Mat nevravn, omrajci a nadvajci, (HORK) A l e Marek vedel, e ho cti, e ho vetci ctia ako n e v t a n h o a prekajceho, ( M I N ) inn prastie prtomn sa asto adjektivizuje. Tomuto prehodnoteniu
(ZELINOV)

slovesnho t v a r u nepreka ani morfologick, ani syntaktick funkcia prastia. Stvalo sa to zriedka, lebo Arabellu vyrastajci chlapec znervzoval, Ale iba zriedkavo sa adjektivizovan vizuje. Stretvajci zdravia ns a sa pristavuj; n a ns had kad, tichie, nezobudme spiacich! (zus)
(TAJOVSK)

inn prastie prtomn

substanti-

Budme

Trpn prastie
T r p n p r a s t i e m len slovesn k a t e g r i e i n t e n c i e a vidu, ale p o d o b n e a k o i n n p r a s t i e m aj a d j e k t v n u k a t e g r i u z h o d y . T r p n m u p r a s t i u n a d r a d e n substancia je alebo paciensom slovesnho deja, alebo jeho prvlastok. Prevrhnut stolika ju naozaj o tom presvedila, (FKMILJ) Rodiny hvizdkov spia ako oddelen skupiny v brlohoch vystlanch lstm a t r v o u , (RUMAN) T v r Vendelna Klam, za de a za noc zvrskaven a zosiven, zaala, sa nalieva erstvou k r v o u . (HEKO) Vkriky zhustli, premenili sa, na, jednoliaty rev, poprevan hvzdanm a smie chom, ( U R B A N ) T r p n p r a s t i e s a p o u v a v p r s u d k u d v o j l e n n e j v e t y v s p o j e n s o si>onov m i slovesami: je v z n a m o v o u asou zloenho p r s u d k u . V t o m t o p r p a d e vak t r p n prastie n e m p a s v n y v z n a m . Spravidla ide o prastie dokona v h o s l o v e s a . S t o p r e d m e t o v i b e z p r e d m e t o v i n n o s t n s l o v e s , a k o stavov sloves, a to z v r a t n i n e z v r a t n . Jeho ena je rozialen, oprela sa o stonu a, plae, ( K U K U N ) Do neodostlanej periny vtlaen podoba udskho tela. (JAK) B v a vak, e je t t o m e t d a vysta ven t o k o m o d c h r b t a i t o k o m frontlnym, (A. M A T U K A ) - - Samica, k t o r u bola poriadne rozseden, s veselm kikotom v y p r e v d z a l a J a k u b c a z hory. (MORIo) Hore pod povalou duplovka. Baa povedal, e je nabit, ( O N D R E J O V ) aj nositeom. ako U k a z u j e sa t o n a j m v t e d y , ke sa sloveso v t r p n o m prast p o u v a

Niektor autori vyuvaj t e n t o t y p prsudku na vystihnutie statickosti. U k a z u j e sa t o v r y v k u z n o v e l y D . C h r o b k a Uenliv Mria. A p o t o m prde jese. V e t k a prca je u skonen. a n otleen, vytrepan i vyisten. Zviazan v tyroch t u n c h viazaniciach su sa teraz n a pjde. V kadej viazanici s dve k y t y , v kadej k y t e dvans povesien a v kadom povesno dvans hrst. T a k je pekne rozdelen. L e n h o prias. A sliny te. U si'i i z e m i a k y vykopan. U s i zloen vo dvoch zpravch v pivnici. Kad* osve drobn p r e opan, vek pre ud. U je i k a p u s t a zobrat. U je i postrhan a natlaen s kprom a rascou a kyslmi p l n a t a m i do s u d a . U i pena vystupuje spod dosiek, pritisnutch skalou. U s i d v e j a r k y zarezan, d r o b y z nich pojeden, mso zasolen a koe predan idovi. U je i obilie vymlten, u i drevo pod strem nachystan. Vetko je hotov. L e n u s . . . Z r i e d k a v e j i e sa v zloenom p r s u d k u p o u v a t r p n prastie n e d o k o n a v c h slovies. Ako pjde z a druhho, ked s m e soben!" p t a sa so smiechom, ale t v r m bled. N o , v y ste obaja z jednho cesta peen/' ' hodila m a t k a r u k o u . . .
4

Marta

starostliv

(KUKUN) (FIGULI)

V t o m t o spojen s a pouvaj aj in sponov sloves, a k o bva, zosla, cti sa . . .

zdasa

K a d kore, k t o r m k u svetu prirastme, bva preat, ( K U K U N ) i nebude lepie mla, a b y decko zostalo zabudnut'? ( J E S E N S K ) J e h o otzka i div ostali nepovimnut. ( U R B A N ) K o z t r h a n aty sa m u vidia privysoko ocenen, ( H E K O ) N o D r a k nezd sa t m znepokojen, ( C H R O B K ) O d chvle, ked sa zmrklo, ctila sa n e o d b y t n e priaho v a n j e d n m u r i t m smerom, ( C H R O B K ) Zatvrila sa urazen, ( B O D E N E K ) Uvidm n a r n o . . . " nechcel sa ukza p o h n u t m Samko. ( T A J O V S K ) Vsledkov v z n a m trpnho prastia innostnch slovies d sa zisti len zmyslom irieho k o n t e x t u . Monos poui prezent p r i dokonavch slovesch je v h o d n m krit r i o m v o vine p r p a d o v . Vyjadrenie agensa deja intrumentlom mono chpa a k o v z b u , v ktorej s a realizuje intencia slovesa. Vetci s prekvapen takou nhlou premenou, ( K U K U N ) Zdalo sa m u , e je opusten celm svetom, ( J A K ) Sasn spisovate je podmienen novou skutonosou a spolu t m , o v l i t e r a t r e predchdzalo, ( A . M A T U K A ) O s o b i t n t y p zloenho p r s u d k u p r e d s t a v u j spojenia s p o n o v h o slovesa ma s p r a s t m d o k o n a v c h b e z p r e d m e t o v c h slovies: ma pozat, ma zasiate, ma upratan, ma zaoblacen, ma napran, ma vyvetran, ma napeen ... P r a s t i e m aj v t o m t o t y p e zloenho p r s u d k u v s l e d k o v v z n a m . N e c h strel B u r i n a , a k m nabit, ( V A J A N S K ) Zasiate u mali gazdovia, aj cesty vysuil j a r n vietor, n u sa vea ud zilo n a pohrebe, ( Z G U R I K A ) Moja m a m a vraj sa narodila, k e d jej m a m a mala zamiesen n a chlieb . . . ( T A J O V S K ) Cez s v i a t k y

b u d e m e ma zavret, (zus) Deti nemali vea z v l e t u , lebo mali cel de zaoblaen.

(zus) Ale u mm nabrat i u t o h o . . . ( T A J O V S K ) ,,Len keby ja mala n a v a r e n / * starala sa dalej o hrnce pani Milanka. ( T A J O V S K ) D o b r noc, maj t a m u popraven.
(TAJOVSK)

V o v e t n o m z k l a d e j e d n o l e n n c h viet sa t r p n prastie d o k o n a v c h slovies p o u v a v spojen so sponou by. Prastie m v s l e d k o v v z n a m , t a k e cel spojenie nie je p a s v n e . Zpotonho t o nemlilo, v e d bolo z a m k n u t , ale Magdalnu t o posmelilo, ( F I G U L I ) V izbe bolo prestret p r e dvanstich, ( T L A ) U v a r i bude dos vyvetran, (zus) D a r m o pros. Medzi n a m i je s k o n e n ! ( T A J O V S K ) Vetko t a k , akoby pre toho naj starieho brata bolo prichystan, ( D O B I N S K , P O V E S T I ) O chvu zatchol zvonec znamenie, e do koa je n a s y p a n , ( K U K U N ) U iste, trebrs je zaoblaen, vyzeraj prvi hviezdu, ( T A J O V S K ) K v m sa to do v k u ako ide, a e je z a m r z n u t , ku sa n o h y . ( T I M R A V A ) Za domom zhodili sme liebky a voli do izby. U bolo rozsvieten. ( T A J O V S K ) P o veeri, k e d u bolo i zo stola zobrat a spolonos bavila sa rozhovorom, prila zo svojho k r y t u , ( T I M R A V A ) O s o b i t n t y p j e v j e d n o l e n n c h v e t c h s n e d o k o n a v m slovesom, v k t o r c h sa v y s l o v u j e dej c h a r a k t e r i z o v a n z n a k m i v p r o s t r e d priebehu deja. t r u k c i i s zriedkavejie. N a p r . : bolo
oran, bolo siate, bolo kren, bolo vetran, choden, bolo bolo bvan lezen, bolo kopan,

Naj
bolo

astejie sa p o u v a j n e d o k o n a v sloves p o h y b u . I n sloves v t e j t o k o n . . . V t c h t o v e t c h sa

sa, liezlo

v y s l o v u j e n e o s o b n v y k o n a n i e deja, p o d o b n e a k o v o v e t c h chodilo
sa, kopalo sa, oralo sa . . .

D o p l n o k sa v y j a d r u j e t r p n m p r a s t m b e n e . P o s m e l e n jednoznanm stanoviskom, R e m e p o t o m rozpovedal, ako sa dostal n a Vajanskho nbreie, ( I T R B A N ) Zobudil som sa pred svitanm, z m o r e n , akoby som ani nespal, ( F I G U L I ) Teraz sa tejto mdrosti chytila, pobren n a d nespravodlivosou. ( J E S E N S K ) K e d b r k a ustala, spali vetci, u t r m c a n robotou, ako zarezan, ( H O R K ) Zpoton s a m u u nestail \ihn a zrazen k o p y t a m i zvieraa padol n a zem. ( F I G U L I ) S t a r otec, r o z k r o e n , pokojne si kos prielotek k o n c a lky. ( C H R O B K ) Sra, p u d o m h n a n za d o b r m keftom, tie u t e k za synom do k r m y . . . ( T I M R A V A ) Biisko le p o h o d e n za skalou, nepotrebuje h o . ( J A K ) P r i doplnku k predmetu bvala v starom ze s p o n a sc (by vi J, take vlastne lo o t v a r prechodnka.
Pn Adam vytreil na to oi, na tah odpor nie sc pripraven a znajc spolu, e mu u viac nemono od spojenia s grfom odstpi, ( K A L I N I A K ) Nejedia takmer, ani nespala; ked sa jej dao ptali, odpovedala nesvislo, sc ustavine zamyslen, (URBAN) Vo Vysokch Tatrch iba limba (Pinus cembra) a miestami smrek erven (Larix europaea) si zachovva aj v tomto psme svoju vku a krsny vzhad, sc vhodne prispsoben ivot nm podmienkam bojovho psma, (NOVCKY) Stic poven na velitea drustva roz viedky, nemohol som predsa ma dieru v nohaviciach, (TOMAK)

Vynechanm prechodnka spony sc dostala kontrukcia s t r p n m prastm t a k rz, a k o m rovnocenn kontrukcia s innm prastm p r t o m n m . Bztoky ich vtali zababuen v snehu, voajce jedlinou a sennou mrvou, ( U R B A N )

Upachten, svitnej hodine

nepokojn, pripomnali

vihajci

podozrievavmi spustench

pohladmi z retaz,

na

vetky

strany,

v tejto

pred-

pekelnkov,

(TJBBAN)

Aj doplnok k predmetu vyjadren t r p n m prastm je ben.

N e c h n e p r d e m , n j d e m e ho r n o zamrznut, n e b o i a t k o . (KUKUN) Zasnenmu n a d z b r a d l m m o s t a z d s a m i , e stojm v stajni p o d l a m p o m a e j u d r m v nru. (TGULI) M a r k a n j d e izbicu s k u c h y n k o u u u r i a k a u vydrhnut. (HEKO) J e j si n e v m a l a a s t o n a u z a b d a l , uupen v k t e . (CHROBK) G e n e r l V o j t a n a r o z d i e l o d v e r a j k a u t t o monos n e p o k l a d a l z a vylen, (URBAN) P r e t o e s a inn p r a s t i e m i n u l n e p o u v a a n i v p r s u d k u , a n i v d o p l n k u , j e h o f u n k c i u p r e b e r t r p n p r a s t i e s r e z u l t a t v n y m v z n a m o m . U k a z u j t o p a r a l e l n t y p y rozli nch kontrukci.

Osobitn prpad doplnku k predmetu sa viae n a prsudkov sloveso ma, pri k t o r o m je vyjadren priamy predmet.
u r i a k o v c i mali u k o l i b u vyriaden. (VANTNER) K o n c e z s t e r y v d y mala pri tlaen n a o i a c h , (MCULI) T e n m s v o j u r e natudovan, (CHROBK) N a m i e s t o t v r e a k o b y m a l a h r u d k u z e m e : t a k j u mala n e u v e r i t e n e scvrknut, zvrskaven,. (MIN) V t e j t o k o n t r u k c i i m e b y t aj p r e d m e t v y j a d r e n infinitvom alebo v e t o u . O n e t e v d y m a l n a j s l a b i e p c a , a p T e t o m a l zakzan spieva, kria, dcha (TAJOVSK) A l e naruen m m e , aby jedna s nm sedela . . . (TTMRAVA)

. , ,

Slovesn podstatn meno

Slovesn podstatn meno (substantvum verbale) sa v syntaxi pouva t a k ako in podstatn mena: pouva sa teda v hocakej vetnolenskej platnosti. Ist obmedzenie vyplva zo smantiky slovesnho podstatnho mena iba v lohe doplnku. Slovesn podstatn meno sa pouva aj mimo rmca vety ako vyten v e t n len, najm ke sa vo vete nepomenva agens deja vyjadrenho sloves n m p o d s t a t n m menom.
A s t m vozenm sa n a v l a k u t o v r a j t i e n e b u d e t a k a h k , a k o si u d i a m y s l i a . (JANOV)

Aj v rmci jednolennej vety bva slovesn podstatn meno vetnm zkla dom zriedkavejie.
N h l i v podvanie r k , k u s v e t i k y p o h o d e n a r t o m i v n e , t u p klepnutie d v e r za c h r b t o m a u b o l n a c h o d b e , (URBAN) K o n c o m t d a otepovanie, (TLA) A o c t i t e ? Predurenie? Poslanie? A k d e t o c t i t e , v k t o r o m o r g n e s a s k r v a t o n t o v z c n y cit?" (MIN)

V doplnku sa slovesn podstatn meno pouva najm pri slovesch typu

poklada o za o. i b a za drdenie, (LETZ) J e h o t e d r o s pokladal

In

je slovesn p o d s t a t n m e n o v doplnku

vzcne.

P r i j a l t o a k o o d m e n u , k t o r d l h o n a s e b a d a l a a k a , a k o k o n e n potvrdenie j e h o samho, j e h o v e l i t e s k c h s c h o p n o s t , ( M T N O ) Prvlastok v y j a d r e n slovesnm p o d s t a t n m m e n o m je ast najm v odbor nom tle.

P r a g m a t i k o m p r a x m p r e v e r o v a l e n slad m y l i e n k y a k o n a n i a , (r. E R U O V S K ) V e t k y t i e t o s p o m n a n p r e m e n y m e t d ili r u k a v r u k o s premenami chpania a v y medzovania si p r e d m e t u s v o j i c h d i s c i p l n , ( F I L K O R N ) P r e t o t e n t o pocit a v y a u v o nenia v D a n i e l i n e j p r t o m n o s t i , ( T A T A R K A ) - M a r e k , e t o s t l o v n l a d e , v k t o r e j p r e v l d a l sklon k s c i t u , k porozumeniu a k odpaniu, t e r a z p o p r v r a z v i d e l k a p i t n a Labudu n i e l e n z o s v o j h o , a l e a j z j e h o , k a p i t n o v h o s t a n o v i s k a , ( M I N ) M i e s t o slov na uvtanie m u s e l s o m s a s t a r a , a k o j u z a c h r n i , ( F I O U L I ) Slovesn p o d s t a t n m e n o sa asto p o u v a a k o p r e d m e t , n a j m po slovesch. K e s a r n o p r e b u d i l o , poulo n e z v y a j n huanie z a o b l o k m i , ( J A N O V ) V t o m r a c h o t k o v a plesknutie d v i e r , ( L E T Z ) Velenie n a d o d c h o d i a c i m i s t o t i n a m i zveril a k t v n e m u k a p i t n o v i . . . (URBAN) V e m i prosili o prepenie, e m a v y r u i l i . ( B E D N R ) - - T o i s t plat a j o uvedomovan si v z n a m u j e d n o t l i v c h s l o v , p r e t o e v z n a m s l o v v s k y t u j n i c h s a v o v e t o podmieuje pochopenie m a t e m a t i c k h o o b s a h u v e t y . (MIK) A p o t o m sa odd do pripnivania v e e r e , ( H U H J K O ) Nezlealo i m t e d a na objavovan e x p o n t o v . . . (URBAN)
bolo pou

Zriedkavej je p r e d m e t po prdavnch A n e b u d e m e u odkzan

mench.
(JANOV)

na b v a n i e u n e m i l o s r d n h o J a b l o n s k h o .

T a k i s t o vemi a s t o sa p o u v a slovesn p o d s t a t n m e n o v lohe prilovkovho urenia.

Z u z a p r e l a z t o s t i d o s t r a c h u a M a r t i n z v n t o r n h o puenia sa d o otvorenej z l o s t i . (HEKO) D o k t o r K o s e n t h a l s i z l o i l o k u l i a r e a c h a l s i od nevyspatia erven o i . (MIN) A k c h l a p , t a k a l d o k / ' d o d a l na vysvetlenie, (LETZ) i u na j e h o hulkanie a i p r e t o , e b o l a s p r e b u d i s a , vozne a k o n a p o v e l z a a l i s a otvra . . . ( U R B A N ) - - tttodolite p o s k s e n o s t i a c h s kaprlom p r i j m e ho s k o r o s nadenm, (HEKO) P c h l o t a m s l i v o v i c o u na liapanie, lo Z r u b o c b o h v i e p r e o nepohdal, ( U R B A N ) Posluchi n a v y s o k c h k o l c h m a j a k o s t i pri osvojovan si a pouvan m a t e m a t i c k c h p o j m o v , ( M I K . ) P r i n e d e n o m o b e d e krauje u e c h n r o v c o v a k a d u s n t i c h o , p r e r u o v a n l e n brinkanm p l e c h o v c h lyc a o b v y k l m s e d l i a c k y m maskanm. (HEKO) S l o v e s n p o d s t a t n m e n o sa, p o u v a n a j a s t e j i e v o d b o r n o m t l e . O d t i a s a d o s t v a aj d o publicistickho t l u . Aj v r a d n o m v y j a d r o v a n s a pouva n a j m spolu s p a s v o m ako' prostriedok odosobnenho vyjadrovania.
Vlaky uveden v cestovnom sa oznmi poriadku vveskami mu by z prevdzkovch prin vynechan. Vy

nechanie vlakov

v staniciach,

(TLA)

Sloves a ostatn slovn druhy

S l o v e s a k o slovn d r u h s v r a z n e c h a r a k t e r i z o v a n n a j m s h r n o m i s t c h g r a m a t i c k c h kategri. P r e t o sa sloves aj s s t a v o u svojich t v a r o v v r a z n e odliuj o d o s t a t n c h slovnch d r u h o v . N o styn b o d y s medzi slovesami a o s t a t n m i slovnmi d r u h m i aj napriek uvedenej svojrznosti slovies. P r a v d a , p r e c h o d n c h j a v o v medzi i n m i slovnmi d r u h m i a slovesami je p o m e r n e m l o . N a j m p r p a d o v p r e c h o d u j e d n o t l i v c h slov z i n c h slovnch d r u h o v k slovesm je m l o . Typick s len d v a p r p a d y . S p o m e d z i citosloviec, majcich s y n t a k t i c k funkciu u r i t c h slovesnch t v a r o v , d o s t v a j r z slovies slov t y p u na, lebo priberaj osobn p r p o n u -te:
nate, ahojle (slang), servuste (hovor.).

Od tchto prpadov treba odliova presun lcxmy do slovies z inho slovnho druhu derivciou. Toto je vemi ast prpad. Tak vznikaj sloves zo zkladov podstatnch mien, prdavnch mien, sloviek, zmen, prilo viek a citosloviec. Napr.: obedova,
kamenie; sui, deravie; zdvoji; onika, osamie; nacimova; lalka, bacn.

P r e c h o d k slovesm v y k a z u j aj in slov, k t o r v spojen so s p o n o v m i s l o v e s a m i by, ma u t v r a j ekvivalenty m o d l n y c h slovies; n a p r . : by v poku

en, by v stave, ma as, ma kedy, ma chu, ma odvahu, ma schopnos .. .

V udovej rei sa podobne presva k slovesm vetn prslovka treba, a to tvarom

trebalo (= spis. bolo treba).

V s y s t m e slovesnch t v a r o v s t v a r y , k t o r p r e d s t a v u j p r e c h o d medzi s l o v e s a m i a i n m i s l o v n m i d r u h m i . S t o z g r a m a t i c k h o hadiska h y b r i d n t v a r y : slovesn p o d s t a t n meno, prastie a prechodnk. Z a h a m e ich v a k d o s l o v e s n c h t v a r o v , l e b o m a j lexiklnogramatick kategrie slovesa i n t e n c i u a v i d . S v a k n a okraji s y s t m u slovesnch t v a r o v . I b a j e d n o t l i v sloves zmeraveli v istom t v a r e a v y p a d l i zo slovnho d r u h u slovies, p r e s t a l i b y sasou slovesnej p a r a d i g m y a n a zklade svojej s y n t a k t i c k e j funkcie preli k i n m slovnm d r u h o m . N a p r . p v o d n u r i t t v a r y
reku, vraj, hoci, hdam, vyjmc, po, hybaj, vitaj, alebo n e u r i t t v a r y zanc, chtiac-nechtiac, zanajc, koniac, nevynmajc, nechtiac, alebo u r i t t v a r vie

v o v r a z e bohvie. U v e d e n m i j a v m i sa v a k ostr hranice medzi slovesami a o s t a t n m i slov n m i d r u h m i nestieraj, b a ani neotupuj.

Prslovky
Adverbi

Defincia, vznam a delenie prsloviek

P r s l o v k y s n e o h y b n p l n o v z n a m o v slov, k t o r v y j a d r u j okolnos alebo vlastnosS vzahujcu sa n a slovesn dej (sed doma, ponal si obratne), n a vlastnos v y j a d r e n a d j e k t v o m a a d v e r b i o m (naholo iv, telesne slab; celkom dobre, matematicky presne), alebo n a okolnos v y j a d r e n a d v e r b i o m (vera rno, hodne nahlas), a t o v p o d s t a t e bez pomoci g r a m a t i c k c h k a t e g r i . V p o s t a v e n p r i p o d s t a t n o m m e n e v y j a d r u j p r s l o v k y okolnos k d e j u v y s l o v e n m u n a d r a d e n m s u b s t a n t v o m (obrat vpravo), alebo v y j a d r u j pecilnejiu okolnos k deju p r i s u b s t a n t v n o m p r i l o v k o v o m uren (v nedeln predpoludnm). O p r a v a d n o m i n l n e p o s t a v e n i e ide len p r i dejovch p o d s t a t n c h m e n c h . Vo v e t e m a j prslovky p l a t n o s prslovkovho u r e n i a ( v l a s t n s y n t a k t i c k funkcia prsloviek). Mu by alej lenom zloenho p r s u d k u alebo zloenho v e t n h o z k l a d u (osobitn s y n t a k t i c k funkcia prsloviek: som ticho, je teplo). V a d n o m i n l n o m p o s t a v e n p r i d e j o v c h p o d s t a t n c h m e n c h s p r s l o v k y n e z h o d n m p r v l a s t k o m (nepecifick s y n t a k t i c k funkcia prsloviek: skok roznomo). Prav adnominlne kontrukcie maj svoj pvod v slovesnch kontrukcich: obrat vpravo obrti sa vpravo, nvrat domou Navrti sa domov. Do adnominlnoho posta venia sa prslovky mu dosta i stiahnutm prvlastkovej vedlajoj vety do nevetnho vrazu: udalosti doma udalosti, "ktor sa stali do?na; technika vera a dnes technika, ak bola vera a ak je dnes. V spojeniach v nedeu predpoludnm, druh de poobede ap. prslovky predpoludnm a poobede sa vzahuj prostrednctvom podstatnch mien v nedeu a druh de na prslun nadraden sloveso ako jeho pecilnejie prslovkov urenia, take s nepriamo tie adverblne: prili v nedeu predpoludnm prili v nedeu, a to predpoludnm prili pred poludnm. Vzah k podstatnmu menu sa vak me absolutizova, priom vetn platnos prslovky ostva; prov. V nedeu predpoludnm (nzov obrazu).

V s p o j e n i a c h o p a n h o r z u dolu pod schodmi, aleko na severe p r s l o v k a m i e s t a z v i s p r i a m o oci s l o v e s a a p r e d l o k o v p d je jej pecializciou. O a d n o m i n l n e p o s t a v e n i e prsloviek n e j d e a n i v p r p a d o c h a k o Vchod vedia, Vplata u zajtra a p . S t o d v o j l e n n neslovesn v e t y s n e a k t u l n y m p r s u d k o m b e z slovesa. S p o j e n i a prsloviek m i e r y s p r e d l o k o v m i p d m i s u b s t a n t v t y p u trochu za rohom hlboko do zeme, tesne nad hlavou t r e b a v y k l a d a t a k , e a n i t u n e m p r s l o v k a v z a h k s u b s t a n t v u , le u r u j e o k o l n o s v e o b e c n e v y j a d r e n p r e d l o k o u (trochu za, hlboko do, trochu nad). T e n t o t y p sa p r i m k n a k s p o j e n i a m t y p u prslovka pri prslovke (daleko vzadu* trochu nabok). M asto charakter pleonazmu. V p o s t a v e n p r i s p o n o v c h slovesch so v e o b e c n m s t a v o v m v z n a m o m (som ticho, je teplo) s p j a p r s l o v k u so slovesom o b o j s t r a n n (recipron) d o p l a c v z a h . P r s l o v k y s t u j a d r o m z l o e n h o p r s u d k u alebo zloenho v e t n h o z k l a d u . V b e z s p o n o v c h k o n t r u k c i c h t y p u treba sa pripravi, mono s tm shlasi v y s t u p u j p r s l o v k y v z n a m o v o i s y n t a k t i c k c e l k o m s a m o s t a t n e . V o b i d v o c h p r p a d o c h ide o o s o b i t n d r u h t z v . o b s a h o v c h ( s t a v o v c h a m o d l n y c h ) prsloviek. Z a z k l a d n p o s t a v e n i e prsloviek p o k l a d m e ich p o s t a v e n i e p r i slovese. J e t o bezp r z n a k o v p o s t a v e n i e a s y n t a k t i c k nie je n i j a k o v y z n a e n . N a p r o t i t o m u i c h p o s t a v e n i e p r i a d j e k t v e a l e b o i p r i s a m o t n o m a d v e r b i u je slovosledn v y m e d z e n : p r s l o v k y s t o j a v t o m t o p r p a d e t e s n e pri n a d r a d e n o m v r a z e , a t o p r e d n m . T o t o g r a m a t i c k y ustlen postavenie vo vete volme primknanm:
f

Brr, tick teles

cti fyzika s

sa, akoby zala sstavy

ho ktosi

hodil

do rody,

p o r i a d n e studenej Fyziklne
(ILKOVU )
W

vody.

( C H R O B K )

Teore vzpt*

n e o b y a j n e daleko. vemi vekho potu-

(TLA)

bezprostredne Odpovedala

pozorovaten

atmov,

hoed

( P L V K A )

Okolnostn a vlastnostn prslovky

V z n a m o v o svisia prslovky jednak s p o d s t a t n m i m e n a m i a j e d n a k s pr d a v n m i m e n a m i . P r e t o je v z n a m prsloviek d v o j a k . J e d n y z nich v y j a d r u j o k o l n o s , a t o v p r v o m r a d e p r i s l o v e s n o m deji ( o d v o d e n e i p r i deji p o m e n o v a n o m p o d s t a t n m m e n o m ) , alej p r i v l a s t n o s t i p o m e n o v a n e j p r d a v n m m e n o m a l e b o prslovkou a n a p o k o n i pri okolnosti pomenovanej prslovkou (prpadne i p o d s t a t n m m e n o m ) . T o s o k o l n o s t n p r s l o v k y , k t o r s v o j m v z n a m o m s v i s i a s p o d s t a t n m i m e n a m i : navrchu, nabok, potme, bokom, spamti a i, P r s l o v k y , k t o r m a j v z n a m o v spojitosti s vlastnostnmi p r d a v n m i m e n a m i , v y j a d r u j v l a s t n o s , a t o v p r v o m r a d e t i e p r i s l o v e s n o m deji, alej i p r i vlastnosti vyslovenej adjektvom alebo i samou prslovkou. T o s vlast nostn prslovky. T i e t o v z n a m o v s v i s l o s t i s p o d l o e n aj s l o v o t v o r n m i z v z k a m i . V l a s t n o s t n p r s l o v k y s v e t k y d e a d j e k t v n e . T v o r i a sa o d p r d a v n c h m i e n m o r f m a m i -e, -o, -y (prsne-e, tepl-o, bratsk-y). O k o l n o s t n p r s l o v k y s v svojej z k l a d n e j v r s t v e d e s u b s t a n t v n e (spamti, doma, rno, celkom). K n i m p a t r i a aj spojenia predloiek s p r d a v n m i m e n a m i t v o r e n n a spsob z m e r a v e n c h p r e d l o k o v c h p d o v p o d s t a t n c h m i e n (nadlho, dotuha, zoiroka; po domcky) a p r s l o v k y u t v o r e n z o slovies [nechtiac, idci, idcky, (po)stojacky, bezky
f

(po)leziacky, stojmo, (vemi, zajtra, vlani,

bekomj. prli,

Okolnostn v z n a m maj i pvodn prslovky nevdojak).

P o d o k o l n o s o u r o z u m i e m e v e d a j , s p r i e v o d n p r v o k . V g r a m a t i c k c h svislostiach je t o t a k j a v , k t o r t v o r s p r i e v o d n r t u d e j a , sfru, v k t o r e j alebo v z h a d o m n a k t o r s a dej o d o h r v a ; o k o l n o s n e s t r h v a n a s e b a z a m e r a n i e deja a n e s t v a s a j e h o cieom

(pracuje v podniku u tri roky s prkladnou usilovnosou, z opatrnosti sa zatvoril v izbe

na k). Vznam okolnosti sa v y v i n u l ako jeden z pdovch vznamov podstatnch m i e n . N i m i s a okolnos aj n a j a s t e j i e v y j a d r u j e . P r o v , v y j a d r e n i e t e j istej o k o l n o s t i p o d s t a t n m m e n o m a p r i l o v k o u : Vystpili a
na sam vrch. Vystpili pda, a studen navrch. vietor; usedavo plakala, ticho naval). K m okolnos

Z a v l a s t n o s p o k l a d m e n i e o , o s a n m j a v a l e b o o c h p e m e a k o p r s l u e n s t v o
v e c i a l e b o d e j a (clhk

je b y t o s t n e o d deja n e z v i s l , v l a s t n o s sa c h p e a k o sas d e j a . P r e t o je v z a h v l a s t n o s t i k veci, r e s p . k d e j u t e s n e j a k o v z a h o k o l n o s t i k d e j u .

pecifickos p r s l o v i e k s a p r e j a v u j e n a p o z a d p o d s t a t n c h a p r d a v n c h mien rozline. P o d s t a t n m e n v y j a d r u j okolnos a k o jeden z parcilnych v z n a m o v d a n c h p d o v m t v a r o m alebo predlokou v rmci svojho zklad n h o v z n a m u v e c n o s t i (pusti sa chodnkom, nastpi do vlaku). Prslovky v y j a d r u j okolnos r d z o , a k o svoj j e d i n , z k l a d n slovnodruhov v z n a m . V p o r o v n a n s p r d a v n m i m e n a m i s a r o z d i e l u k a z u j e v t o m , e p r s l o v k a m i sa v y j a d r u j e vlastnos v z a h u j c a sa n a sloveso ( d r u h o t n e i vlastnos vzahu jca sa n a a d j e k t v u m a a d v e r b i u m ) , k m vlastnos vyjadren adjektvom sa vzahuje vdy n a p o d s t a t n meno. P r s l o v k y o b i d v o c h s k u p n zjednocuje t o , e ich v z n a m je o d k z a n n a slovesn dej. P o s t a v e n i e prsloviek pri adjektvach a samotnch prslovkch je sekundrne, resp. a tercirne. Rozdiel medzi o b i d v o m a s k u p i n a m i prsloviek sa prejavuje v ich odlinom s p r v a n sa v a d n o m i n l n e j p o l o h e . K e s a m e n s l o v e s n k o n t r u k c i a s p r slovkou n a m e n n k o n t r u k c i u , ktorej z k l a d o m j e dejov s u b s t a n t v u m , okoln o s t n p r s l o v k a p r e c h d z a d o iiovej k o n t r u k c i e v p l a t n o s t i n e z h o d n h o p r vlastku, t. j . nereaguje n a slovnodruhov zmenu nadradenho vrazu a men i b a s v o j u v e t n o l e n s k p l a t n o s : postupova dopredu ( p r s l o v k o v u r e n i e ) postup dopredu ( n e z h o d n p r v l a s t o k ) . V z n a m o k o l n o s t i s a v i a e n a d e j o v p r v o k bez ohadu n a t o , a k o j e dej v y j a d r e n . P o d o b n e a k o okolnostn pr slovky sa s p r v a j v a d n o m i n l n e j polohe aj s u b s t a n t v n e prslovkov urenia: postupujeme, do prvho kola postup do prvho kola. Vlastnostn prslovky sa pri prechode do adnominlneho postavenia menia n a z h o d n a d j e k t v n y p r v l a s t o k : postupova opatrne opatrn postup ( p r o v . postupova opatrne nahor opatrn postup nahor; p l a t t o aj p r e v l a s t n o s t n p r s l o v k y p r i a d j e k t v a c h a a d v e r b i c h ; p r o v , relatvne jednoduch relatvna jednoduchos, matematicky presne matematick presnos). S o s l o v n o d r u h o v o u z m e n o u n a d r a d e n h o v r a z u s a p r i p o d r a d e n o m lene m e n aj j e h o s l o v n o -

d r u h o v aj v e t n p l a t n o s . Vyjadrenie vlastnosti prslovkou je t e d a p o s t a v e n sa m u s v l a s t n o s vyjadri p r d a v n m m e n o m .

spt

s v e r b l n o s o u , r e s p . nesubstantvnosou n a d r a d e n h o lena. V a d n o m i n l n o m

P r s l o v k y t y p u nadlho, zaleka, oddvna, nalano maj substantivizovan adjektvny zklad a v a d n o m i n l n o m postaven, i ked sa t a m vyskytuj zriedkavo, sa sprvaj ako okolnostn prslovky (prov, obed postojaky, kpa naierno; prov, i prslovkov vrazy na tvrdo na vnkko a p . : vajcia na mkko). Takisto s okolnostn n a zklade uvede nho k r i t r i a aj deverbatvne prslovky lemo, sedmo, (po)leiaky, (po)stojaky (prov. vskok roznomo, spnok posediaky, obed stojaky, trajk postojaky), hoci ich zakon enie (-o, -y) b y poukazovalo k vlastnostnm prilovkm; prslovky znomo a rozkromo nesvisia s adjektvami znon, rozkron (stoj snon, vskok rozkron), s t o nezvisl odvodeniny t a k isto a k o prslun adjektva. K okolnostnm prslovkm p a t r i a poda sprvania s a v adnominlnej polohe aj spojenia po + vlastnostn prslovka n a -sky:
9

po slovensky,

po domcky

(prov, vysvetlenie

po maarsky,

obed po

domcky).

N a t o m t o zklade pokladme za okolnostn i pvodn prslovky (prov, cesta sp, Slovensko vera a dnes, cesta pei). Niektor z nich ani nie s v adnominlnom postaven mon a n a h r d z a j sa t a m prbuznmi alebo sekundrnymi prdavnmi m e n a m i : vemi til vek tba, prli dveroval prlin dvera, op sa stretli optovn stretnutie; prov, i odrazil sa sp sptn odraz, cesta pei peia cesta; adjektva s t u d r u h o t n ; k adjektvu pe mme potom i druhotn vlastnostn prslovku peo. P r s l o v k y miery n a d o b d a j v adnominlnom postaven platnos sloviek: dos sa namhal dos nmahy, trochu sa trpi trochu trpenia, hodne pracoval hodne prce. N i e k t o r prslovky sa sprvaj v adnominlnom postaven obojako. Vlastnostn prslovky vysoko, blzko, aleko mu by aj nezhodnm prvlastkom: vstup vysoko, ten dom nedaleko, t dvaja udia blzko; a veda toho: vysok vstup, ten nealek dom. Ponechanie prslovky p r i podstatnom mene mono vysvetli t m , e prdavn meno b y pri svojom irom v z n a m e nevyjadrovalo miestny v z n a m t a k pregnantne ako pr slovka ( a d j e k t v u m vysok zna vku predmetu; ani adjektvum blzky v spojen t dvaja blzki udia nevyjadruje miesto). N a o p a k p v o d n e okolnostn prslovky kradmo, ledabolo, pomaly sa prehodnotili n a vlastnostn (kradmo sa na u usmial kradm smev, pracuje ledabolo ledabol prca, chod pomaly pomal chdza). Prslovky kolmo a letmo kolu: reza kolmo rez kolmo kolm rez, prehliadnu letmo prehliadka letmo letm prehliadka. P r i v z n a m e o k o l n o s t i a vlastnosti nejde vcelku o t o , o prslovky v y j a d r u j . O b s a h t u me b y r o v n a k (prov, hovori
nahlas hovori hlasne).

Rozdiel j e v t o m , a k m spsobom, v a k c h vzahoch prslovky prslun o b s a h v y s l o v u j . P r e t o t r e b a hovori o okolnostnch a v l a s t n o s t n e h prilo vk c h a k o o v z n a m o v c h t y p o c h prsloviek. Okolnostn prslovky p r e d s t a v u j poda p v o d u i r z u v z n a m o v t y p bli s u b s t a n t v a m , v l a s t n o s t n pr s l o v k y v z n a m o v t y p bli a d j e k t v a m . Akostn a vzahov prslovky

V r m c i v l a s t n o s t n e h prsloviek r o z o z n v a m e t a k i s t o a k o p r i a d j e k t v a c h a k o s t n a v z a h o v p r s l o v k y . S ich s t u p o v a n m je t o p o d o b n e a k o p r i p r d a v nch mench.

Akostn vrchne, ivo; chytro,

s n a p r . prslovky: vstine; mlado, ahko, dokonale,

bezpene, svisl;

arovn, milo, smelo,

jemne, veselo;

mocne, divo,

oblme, dravo,

po surovo, bystro,

srdene, hrdo, tedro;

hrubo,

pochabo; plytko,

jednoducho, rezko. denne,

sucho;

strmo,

lakomo;

hladko,

V z a h o v s n a p r . p r s l o v k y : selne, stle; drsky, jazykovej-o, vojensky. platovej-o, priestorovj-o;

mesane, lekrsky,

opane, mocensky,

rone;

minule, nrodohospo

Prslovky

miesta,

asu,

priny

spsobu vystupuj vraznejie do popredia ako gramatickej pri

Parcilne vznamy

prsloviek

inch slovnch druhoch, kde je v dsledku jednotnejej silnej j e d n o t i a c i s l o v n o d r u h o v

formy prslovokol

vznam. Poet a druh parcilnych

k o v c h v z n a m o v v y p l v a zo vzahu k slovesu a z p o t r e b y vyjadrova nosti a vlastnosti slovesnho Rozliuj sa parcilne deja. miesta, asu, priny (elu,

vznamy

inku

a prpustky) a spsobu (miery a zretea). K a d z prstavkovch sa v y s k y t u j e t a k miesto: domov, zvrchu, nazad as: rno, dnes, veer, vera, vlani, spoiatku, obas, vas, v okolnostnom, von, hore, ako vpredu, uprostred, aj vo vlastnostnom nzko, type:

vznamov

dnu, nabok,

vysoko, ko, june,

blzko,

aleko, priamo,

hlborovno,

vavo,

severne,

priene minule, tone, novie, nedvno, prleitostne, doivotne myselne, nemyselne, zmerne, schvlne, okamite, denne, dodaprvotne,

poobede

prina:

darmo, lom,

nadarmo, podaromnici

nhodou,

omy

mimovone, bezdvodne, ntene

el:

naproti, rdzi,

oproti, oistom, nazmar, nevhod,

poruke, prkladmo nadarmo,

napo

radne, kromne,

pracovne, osobne,

sluobne, bezciene mrne,

inok:

navnivo, przdno, navidomoci

na

bezvsledne, tone,

daromn,

zbynevhodne

nemilbohu,

bezspene,

vhodne,

p r p u s t k a : naschvl, truc, spsob: nahlas, rnade, ?iaopak miera: dos, kom, just,

nroky, nevoky

nechtiac,

na-

nechceme

potme,

naspam,

pohro-

spokojne, pekne, otrock,

ticho, lahodne, chlapsky

chladne, milo,

dobre, priatesky,

podobrotky,

horeznaky,

trochu, splna,

vemi, nadosta,

doista,

cel-

plne, ranine, ne,

plne,

iastone,

znane,

nhod

nadobro

ohromne,

neuveritene, cele

neskonal,

zrete:

naoko, vzjom,

navonok, vospolok

osve, vcelku,

na

vzjomne, zine, povahov

celkove,

odborne, politicky,

kompo platov,

vojensky,

J e d n o t l i v p a r c i l n e v z n a m y prsloviek n e m a j r o v n a k o blzko k z k l a d n m v z n a m o v m t y p o m . Okolnos j e v z h a d o m n a dej e x t e r n a t a k t o v z a h k d e j u m a j p r e d o v e t k m v z n a m y m i e s t a , asu a p r i n y (elu, i n k u a p r p u s t k y ) . P r e t o e v z n a m p r i n y j e p o e t n e slabo z a s t p e n (a p o d o b n e i j e h o p o d r u n v z n a m y elu, i n k u a p r p u s t k y ) , o s t v a j a k o t y p i c k o k o l n o s t n v z n a m y v z n a m m i e s t a a asu. V y j a d r e n i e m i e s t a a asu v l a s t nostnmi asne ). prslovkami (blzko, daleko; nedvno, prleitostne) je sekundrne

a v z n i k l e n a n a l g i o u poda prsloviek s p s o b u (prs

rchlo

prs

pred

N a o p a k v l a s t n o s a k o v y j a d r e n i e t o h o , o j e nleitosou deja, j e t y p i c k y z a s t p e n v d e a d j e k t v n y c h p r s l o v k c h s p s o b u (miery a zretea). V y j a d r e n i e t c h t o v z n a m o v o k o l n o s t n o u formou j e s e k u n d r n e , a p r e t o m e n e j p o e t n e

z a s t p e n (hovori nahlas, lea horeznacky, sedie potme, s krokom).

V z n a m o v lenenie prsloviek si t r e b a p r e d s t a v o v a p o l r n e . N a j e d n e j s t r a n e j e p l o k o l n o s t i s t y p i c k m z a s t p e n m v p r s l o v k c h m i e s t a a asu, n a druhej s t r a n e pl vlastnosti, t y p i c k y zastpen v prslovkch spsobu, miery a zretea. O b i d v a t y p y d o seba p r e c h d z a j :
Vlastnosi

spsob miesto
Okohiosi

miera

zrete

as

prina

V z n a m y m i e s t a , asu, p r i n y (elu a i n k u ) a s p s o b u (miery a zretea) s a n e v y d e u j n a z k l a d e vonkajej formy, a l e i b a n a z k l a d e v z n a m o v e j r o v n o r o d o s t i . V z n a m o v o r o v n o r o d p r s l o v k y m o n o spja d o p r i r a o v a c e j s y n t a g m y ( m o n o i c h spja i so s u b s t a n t v n y m i v r a z m i t e j istej v z n a m o v e j

p l a t n o s t i ) : hore, a lacno; telesne vzadu i dolu; vera dnes, zajtra alebo milo pozajtra; a s prjemne, pohodlne i duevne; i v nedeu; smevom.

Obzerm sa ustavine napravo a naavo a najviac nazad, (KUKUN) Vetko bude t a k ako vera, predverom, pred tdom, (MIN) Pozrela sa naho a vzdychla zhlboka a tostivo, (SKALKA) Vne i artom sa udia subovali, (TATARKA) V d e t e r m i n a t v n e j syntagme mono rovnorod prslovky navzjom strieda:
pracuje nrokyj doluj nedaleko/ nechtiac; vzadu; prde dnes\ vemi/ rno/ onedlho; urobil neopatrn to naschvl/ ap. nevoky/ je trochu/ dos/nadmieru

Priradovanie rznorodch prsloviek sa cti ako vrazov zvltnos: Urobila t o hned! a najmocnejie vo svojej prvej knihe. (A. MATUKA) Hovoril epmo a mlo. (TAJOVSK) Potam, e to spravme spolone, re a naas, (HEKO)

Rznorod prslovky stoja veda seba nezvisle: Sora Anzula prila a veerom domov, ( K U K U N ) A t a k , mj Pako, pomaliky napred. ( K U K U N ) Nie kad bse sa d spene metrick normova, ( K O C H O L ) V d e t e r m i n a t v n e j s y n t a g m e m u st spolu r o v n o r o d i r z n o r o d p r slovky: Akoby videl nioco aleko vpredu, ( M I N ) A kandl sa roznesie lined dnes veer celm mestom ( K U K U N ) Detsky naivne sa na vetko vypytovala, ( T L A ) R z n o r o d u r o v a c i e spojenia a z o s t a t n c h prsloviek. vznikaj najastejie z prsloviek miery

Obytn dom Bolebruchov le hodne ponie, ( H E K O ) Hmotn bod si tto rchlos podr a pohybuje sa rovnomerne ubovolne diho. ( I L K O V I ) Po veeri dal mame cele znezrady dobr noc a odobral sa do svojej izby. ( K U K U N ) Vetci tto udia drhli Vraniakovi odpoly zadarmo, ( T A T A R K A )
Obsahov prslovky

Veda z k l a d n h o r a d u prsloviek miesta, asu, p r i n y a spsobu sa v y n m a o s o b i t n v z n a m o v s k u p i n a t z v . o b s a h o v c h prsloviek, k t o r s a dalej delia n a s t a v o v a m o d l n e . S t o p v o d o m a v z n a m o m d r u h o t n p r s l o v k y . V ina z n i c h p a t r svojm z k l a d n m v z n a m o m m e d z i p r s l o v k y spsobu (teplo, isto, ticho), alebo s t o z m e r a v e n p d y p o d s t a t n c h mien, p r e d l o k o v k o n t r u k c i e , slovesn t v a r y alebo v e t y (treba, veer, rno, zima, koda, hanba;
vas, zajedno, nacistom, naive; mby, ktovie, bohvie, chrboe ap.).

Osobitnos o b s a h o v c h prsloviek spova v t o m , e stoja p r i slovesch so v e o b e c n m v z n a m o m (by, prs, padn, urobi sa). I c h k o n k r t n y l e x i k l n y o b s a h sa reciprone d o p a so v e o b e c n m d e j o v m r m c o m t c h t o slovies
(je teplo, prilo mu zle, padlo mu ako). Nie s t e d a u l e n u r e n m s l o v e s n h o

deja, le t v o r i a j e h o o b s a h o v n p l . S y n t a k t i c k t v o r i a j a d r o spojenia a p l n i a spolu so slovesom iilohu zloenho v e t n h o z k l a d u alebo zloenho p r s u d k u . O b s a h o v p r s l o v k y v y j a d r u j p r e d o v e t k m rozlin p r r o d n , spoloensk,
t e l e s n a d u e v n s t a v y : je teplo, bolo zima, bolo tam veselo, je mu nevono, nebolo

vidno a p . T o s stavov prslovky. O b s a h o v m i p r i l o v k a m i sa vyslovuje i n e v y h n u t n o s , p o t r e b a alebo va k o n a d e j : bolo sa treba zbera, nebolo slobodno
ods, bolo mono hovori. T o s modlne prslovky.

Obsahov prslovky sii v literatre znme po menom vetn prslovky. Tmto pomeno vanm sa vyzdvihuje hlavne syntaktick charakteristika obsahovch prsloviek: s jadrom zloenho vetnho zkladu alebo zloenho prsudku, ie s schopn v spo jen H uvedenmi slovesami alebo i bez nich fungova ako gramatick jadro vety. Tto syntaktick osobitnos obsahovch prsloviek sa vak zaklad na zmene v hierarchii prslunho spojenia. Pri obsahovch prslovkch u nejde len o obyajn pomenovaciu funkciu. Pri nadradench slovesch byt, prs, padn, urobi sa s tieto prslovky vyslo venm konkrtneho lexiklneho obsahu pre ich veobecn dejov rmec. Obsahov

p r s l o v k y s v z n a m o v m j a d r o m prslunch spojen a n a t o m spova p o t o m monos a b s o l t n e h o p o u i t i a p r s l o v i e k treba, mono, naim a i. I d e t u t e d a o modifikciu slovnodruhovoj pomenovacej funkcie prsloviek. N z o v obsahov prslovky p o s t i h u j e p o d s t a t u t e j t o m o d i f i k c i e , n z o v vetn prslovky len jej s y n t a k t i c k d s l e d o k . O k r e m t o h o j e n z o v vetn prslovky irok: v e t n j e v e t k o , o m n e j a k p r i a m y vzah k vete, vetn s p o t o m i prslovky zkladnho r a d u v o v e t e . I n p o d o b n n z o v o b s a h o v c h p r s l o v i e k , predikatva, v y c h d z a tie len zo s y n t a k t i c k h o p o h a d u n a n e . A k s a p r i t o m t o p o m e n o v a n m y s l n a svislos s p r e d i k t o m , p r s u d k o m , je t o o k r e m t o h o i nzov prizky. V y d e o v a p r e d i k a t v a a l e b o , a k o sa in tieto, slov n a z v a j , t z v . k a t e g r i u s t a v u a k o s a m o s t a t n s l o v n d r u h nie je o d v o d n e n . I d e t u o cel r a d prsloviek, k t o r c h
zkladnm vznamom je v z n a m spsobu (teplo, veselo, prjem) \,e, iako, dobre, mokro,

sceho a p . ) a k t o r b y s a t a k t o m u s e l i r o z t i e p i n a h o m o n y m a . P r i t o m v z n a m o v r o z d i e l y m e d z i s p o j e n i a m i , a k o n a p r . tvri sa prjemne a je mu prjemne, nie s vrazn: v d r u h o m p r p a d e ide v p o d s t a t e o osobitn pouitie prslovky spsobu, toti o obsahov p o u i t i e . O k r e m t o h o o b s a h o v prslovky charakterizuje t ist zvislos o d slovesa a k o p r s l o v k y z k l a d n h o r a d u . B e z s p o n o v treba, mono a i. n a i m c h p a n a p o z a d bolo -f- treba a k o 0 - - treba, p r i o m n u l o v z n a k t r e b a i n t e r p r e t o v a a k o n u l o v h o z s t u p c u s l o v e s a .

Prslovkov v z n a m y pri zmench, slovkch a slovesch

V z n a m y miesta, asu, priny (elu, inku a prpustky) a spsobu (miery a zretea) sa daj vyslovi aj zmenami: kde, tu, niekde, vade, nikde; kedy,
vtedy, koko, jako, niekedy, toko, vzdy, hocikedy, natoko, nikdy; preo, preto, preni; ako, nao, tak, nato, nejako, nani; veli o, nakoko, hocikoko, kokokovek;

inak, nijako. Tieto zmen vak nevyjadruj urit miesto, as, prinu alebo spsob, ale ich iba veobecne naznauj alebo na ne odkazuj. Na zklade t o h t o osobitnho spsobu vyjadrovania svojho vznamu prileuj sa tieto slov k substantvnym a adjektvnym zmenm ako skupina prslovkovch a pri slovko vo-slo vkovch zmen. Pri prslovkovch zmench sa d rovnako ako pri prslovkch hovori o okolnostnom a vlastnostnom vznamovom type. Tieto t y p y s vak tesnejie spt s jednotlivmi vznamovmi skupinami. Prslovkov zmen s vzna m o m miesta, asu a priny s okolnostn {kde, kade. tam, tadia, skade, odkedy, vtedy, kedysi; sem p a t r i a i zmeraven predlokov pdy zmen: preo, preto, zato, nato, preni, zani, predtm, medzitm, nadovetko, osebe a i.). Prslovkov z m e n spsobu s napospol vlastnostn (ako, tak, nejako, hocijako, in, vakovak, nijako a i.). Kritriom je tu, rovnako a k o p r i prslovkch, poloha pri p o d s t a t n o m mene: zit tam a vtedy ivot tam a vtedy; i tak alebo onak tak alebo onak ivot.

Vedia zkladnho vznamovho radu je aj pri zmennch prslovkch zast p e n obsahovj prilovkov typ, ale len so stavovm vznamom: ako, tak, tak
Isto, inak, in, vakovak, inakie, nijako; hocijak, hocijako, akokovek, . .. nejako, nej ak, velijak, velijako, po mojom, po tvojom

h l a , t u m : i tak b u d e ! ( T I M R A V A ) V e t c i u v e r i l i , e n e m o h l o b y t inakie, ( C H R O B K ) O p r e l a si h l a v u o t r u h l u a b o l o jej velijako, ( T A J O V S K ) M u s b y t vakovak s nimi, lebo t nestpaj len t a k a p r e hocio, (FIGULI)

Pretoe prslovkov zmen vyjadruj prslovkov v z n a m y v ich veobec nej podobe, slia ako veobecn zisovac ekvivalent pri rozliovan parcil nych vznamov prsloviek, a t o predovetkm opytovacie prslovkov zmen: kde? (kam?, kade?, odkia?, pokia? atd.), kedy? (odkedy?, dokedy?, pokedy? atdV),
preo ? (zao ?, nao ?), ako ?, koko ?.

Podobne ako pri zmench jestvuje aj v rmci sloviek veda substantv neho a adjektvneho t y p u prslovkov t y p . Najpoetnejie je zastpen v nsobnch slovkch: dvakrt, trikrt, mnoho
krt; trojito; dvojnsobne, trojnsobne, mnohonsobne; dvojmo, trojmo, tvormo, dvojit,

patria sem i slovkov vrazy (jeden) raz, dva razy, mnoho rz . .., na jeden raz, na dva razy . . . Tieto slovky vyjadrujii mieru alebo spsob deja.
dvoj
druh

V t o m h l u k u p r e c t i l t o t e f a n I l c k v e t k o stonsobne, ( U R B A N ) M l a n i e j e nsobne k r u t , ( C H R O B K ) S p r a v m e t o na dva r a z y . ( z u s )

Radov slovkov vrazy prv

raz .. pri prvom raze, pri druhom

raz, raze

druh

raz

. . ., po prv raz, na druh

raz,

po

. . . , na prv

raz . ..

maj

asov vznam.
Druh raz si d a j l e p p o z o r ! ( z u s ) Na prv raz a k o u t r a i . ( z u s )

Druhov slovky jednako, dvojako, vznam spsobu alebo zretea.

trojako,

stvora ko

at. mu vyjadrova

R o v n i c a s a d riei dvojako, ( z u s ) N e p r a v d i v m u b y p o z e m n o k n i n z p i s y dvojako: o d p v o d u a l e b o d o d a t o n e , ( L U B Y )

A konene s t u podielov slovkov spojenia po jednom, po dva/po dve, po dvoch, po tri/po traja . . . a skupinov slovky v jedno, vo dvoje, v troje, vo tvoro . . . , ktor maj v adverblnom postaven spsobov vznam.
S a d n si po dvaja n a j e d n h o [ k o n a j a r e b c a p o j m s o s e b o u , ( B Z U S ) - Malik o b l i k , r o z d e l e n vo tvoro e l e z n o u m r e o u ; za- o b l k o m j a b l o , s a d . ( M I N )

Okrem toho mme neurit zkladn slovky mlo, mnoho, vea a izolovan zmeraven prpady omnoho, ovea, napol (v prsne kvantitatvnom zmysle), ktor ako slovky maj vznam miery a spsobu.
V e e r a mliko k l i , ( C D B A ) Je t o omnoho a i e , a k o s m e si m y s l e l i , ( z u s ) R o z de p e n i a z e napoly a v l o d o p r i p r a v e n c h o b l o k ! ( z u s )

Slovo napoly v nepregnantnom vzname je prslovkou: Je napoly blzon. (zus) Vetky tieto v z n a m y maj vrazn systmov k v a n t i t a t v n y rz, ktor ich zko spja s ostatnmi slovkovmi vyznaniami do jednho slovnho druhu. Z t c h t o adverbilnych sloviek patria slovky dvakrt, trikrt, raz,

dva razy

..

prv

raz, druh

raz . . . dvojmo,

trojmo

. . . k okolnostnnru t y p u ,

slovky dvojnsobne, dvojit, dvojako a p . k v l a s t n o s t n m u t y p u . K v a n t i t a t v n e p r s l o v k o v v z n a m y sa daj vyslovi aj p o m o c o u z m e n , k t o r t v o r i a o s o b i t n s k u p i n u slovkovch z m e n : kokokrt, tokokrt, nie
kokokrt, koko rz, kok kokorako, raz, toko rz, tok tokorako, raz; kokonsobne, tokonsobne, niekokonsobne; niekokorako.

N e u r i t k y slovies zmyslovho v n m a n i a a myslenia bada,

vidie, pocti, chyrova, u; tui, pozna, rozpozna, rozumie

cti, vidie,

do

(v z p o r e

nebada,

necti a t . ) m a j v spojen so slovesom by, p r p a d n e i bez neho p r s l o v k o v stavov vznam. Z cesty vidie nm a do kuchyne, rozumie, ( T A J O V S K )
(JANOV)

U som jej to z tvri vytal, i z rei to

P r s l o v k o v v z n a m spsobu, zriedkavejie i asu, v y s k y t u j e sa p r i slove s c h aj p r i p r e c h o d n k u . T e n t o t v a r je blzky prslovkm aj svojou n e o h y b nosou. M v a k a k t u l n y dejov v z n a m , t a k e je t o zrejm slovesn t v a r .

Gramatick forma prsloviek

P r s l o v k y v y s l o v u j svoje v z n a m y bez pomoci g r a m a t i c k c h kategri. K a t e g r i a s t u p a j e len v skupine a k o s t n c h prsloviek. Vzah, k t o r viae p r s l o v k y k n a d r a d e n m u slovu (k slovesu, p r d a v n m u m e n u , i samej p r slovke), j e j e d n o d u c h , nediferencovan. J e t o p r o s t vzah zvislosti, k t o r sa n i j a k o n e o b m i e a , n e c h je n a d r a d e n slovo akkovek alebo n e c h m a k
k o v e k t v a r : prili spraven ist, vemi na ceste naas; ist, domov naas, vemi ap. prdem vemi istch; naas, nvrat pr domov, naas, prs presne, naas; vemi domov; spravi mnoho; cesta naas, vemi domov, vemi chcel, pekn, vemi

pri nvrate

O d r a z o m t o h o j e i formlna s t r n k a prsloviek. I c h z k l a d n g r a m a t i c k f o r m a j e j e d n o d u c h a z o d p o v e d jej p r i kadej prslovke jedin morfma. J e j z m y s l o m j e v y j a d r o v a nediferencovan vzah k n a d r a d e n m u slovu. To zna, e p r s l o v k y s v p o d s t a t e neohybn. S t u p o v a n i e a k o s t n c h prsloviek nie j e p r e p r s l o v k y a k o celok charakteristick a p r a m e n v prslunch p r d a v nch mench. Interpretova morfematick truktru prsloviek (pekn-e, mil-o, bratsk-y, as~om, na-hlas-0) ako gramatick formu sme oprvnen na tom zklade, e prslun sufixlne, resp. i prelxlne morfmy s funkne na tej istej rovni ako ohbacie morfmy substantv a adjektv a ako predloky. Prslovky s teda slov s gramatickou charakteristikou a tm sa odliuj od predloiek, spojok, astc a citosloviec, ktor s gramaticky amorfn; tto amorfnos je aj v shlase s povahou tchto pomocnch slov. Prslovky preto nemono v nijakom ohade kls do jednej skupiny s ostatnmi neohybnmi slovnmi druhmi.

D v o j i t svislosti prsloviek s p o d s t a t n m i m e n a m i a p r d a v n m i m e n a m i spsobuj, e t e n t o v z a h m p r i v l a s t n o s t n c h a o k o l n o s t n c h prilovkch rozlin zmysel a rozlin v y j a d r e n i e . P r e t o t r e b a hovori o s o b i t n e o morfemat i c k o m lenen v l a s t n o s t n c h prsloviek a osobitne o m o r f e m a t i c k o m lenen o k o l n o s t n c h prsloviek.

M o r f m y vlastnostnch prsloviek
V l a s t n o s t n p r s l o v k y svisia v z n a m o v o i g r a m a t i c k y s p r d a v n m i m e n a m i . V y z n a u j ich g r a m a t i c k m o r f m y -e, -o, -y. F u n k c i a t c h t o morfm sa c h p e n a p o z a d o h b a c c h m o r f m p r d a v n c h m i e n . V p r o t i k l a d e k n i m t i e t o m o r f m y signalizuj, e n a d r a d e n m slovom, n a k t o r sa vzahuje vlastnos p o m e n o v a n d a n m i p r s l o v k a m i , n i e je p o d s t a t n meno, t . j . e j e n m i n slovo a k o p o d s t a t n m e n o ; z celkovch s l o v n o d r u h o v c h svislost v y p l v a , e t m t o n a d r a d e n m slovom prsloviek me b y len sloveso, resp. i a d j e k t v u m alebo i s a m o a d v e r b i u m . T m je v y j a d r e n i prslunos prsloviek k spomenutm nadradenm vrazom. Morfmy -e, -o, -y n i e s v z n a m o v o rozlen. N a p r o t i k l a d morfm -e: -o sa v n i e k t o r c h p r p a d o c h v i a e ist v z n a m o v rozdiel; prov, hodne hodno, chladne chladno a i. S t o v a k osihoten p r p a d y . Rznos morfm -e, -o, -y j e v z s a d e l e n formlnej p o v a h y a j e v z k l a d e p o d m i e n e n deriva n m i svislosami, r e s p . i morfonologickmi initemi, t . j . c h a r a k t e r o m zakon enia z k l a d u , n a k t o r sa v l a s t n o s t n m o r f m a p r i p n a . J e d n o z n a n e j e p o d m i e n e n d e r i v a n m i svislosami m o r f m a -y. P r i p n a sa n a z k l a d , k t o r j e z a k o n e n o d v o d z o v a c o u m o r f m o u -sk-/-(c)k-:
priate-sk-y, dobrc-k-y, vedec-k-y.

I n d e rozhoduje p r e d o v e t k m p r o s t z a k o n e n i e z k l a d u . Morfma -e v r a z n e p r e v a u j e v o vemi p o e t n e j skupine prsloviek so z k l a d o m z a k o n e n m n a spoluhlsku , m o r f m a -o n a p r o t i t o m u p r i z k l a d o c h zakonench n a s p o l u h l s k y v, c, k (najpoetnejie p r p a d y ) , p , b, m, h, ch, s, z, dz, , z. P r slovky so z k l a d o m z a k o n e n m n a s p o l u h l s k y t, l t v o r i a p r e c h o d n p s m o .

Vlastnostn prslovky s morfmou -e

T t o morfmu m vemi p o e t n s k u p i n a prsloviek o d v o d e n c h o d a d j e k t v n a -n (s a l t e r n c i o u n/):
bezciene, vtipne, votne, hfne, lomne, bezcitne, bezdvodne, inne, falone, chutne, ubovone, bezchybne, selne, hanebne, chybne, mrne, blahosklonne, istotn, hlune, jednotne, naivne, denne, hmotne, jemne, nsilne, bojovne, desne, june, mesane, nepomerne, dverne, doslovne, krsne, d doi hrozne, krko obozretne mimoriadne, arovn, dstojne, chvatne, krvopotne, iastone, duevne, chorobne, listovne, mocne,

hromadne,

medzinrodne,

mnohostranne,

mravne,

nadmerne,

obratne, odporne, osobne, povone, predbene, erne, statone, patn, vstredn,

obsan, odvne, oemetn, povrchne,

obstojne, ohromne, podstatne, pozorne,

obrne, ochotne,

obyajne, omamn,

oividne, opane,

odborne, opatrne,

odchodn, opojn, postupne,

odline, osobitne, povinne, prvoplatne, pr srdene, achetn, vstine,

poriadne, pvabne,

poslune, pvodne,

posmene, pravidelne,

prvne, prsne, sprvne, ialene, vrazne, zbene,

priezrane, riadne, sbene,

prjemne, rone, plne,

prleitostne, smrtene, srne, zporne, spene,

prirodzene, sstavne, zsadne,

prstupne,

prvotne, tdenne, vzletne,

spokojne, vchodne,

spolone, svorne, vnimone, zvzne,

sdne, elne, zhadne,

skromne, zkerne,

znane

ap.

T t o m o r f m u m a j aj prslovky o d v o d e n o d p o d o b n e z a k o n e n c h a d j e k t v s nedomcim odvodzovacm zkladom: bizarne, humnne, luxusne, ortodoxne, revolune, suvernne, vizulne, vhodne efektne, idelne, manifestan, paulne, riskantne, armantne, vulgrne, a nevhodne exaktne, ileglne, existenne, indiskrtne, exkluzvne, individulne, nonalantne, provizrne, sexulne, triumflne, noblesn, principilne, sentimentlne, trukturlne, prpony -ne exportne, externe, obligtne, radiklne, socilne, 'univerzlne, hazardn, lojlne, oficilne, reakn, subjektvne, vertiklna, jednostajnr, nevhod. ned ono, konzervatvne,

maximlne, perverzn, sekundrne, pecilne, ovilne ap.

Odsunutm

odvodzovacej

vznikli k prslovkm vhod, modrozeleno, dreveno,

g r a m a t i c k y amorfn d u b l e t y jednostaj, nerovno, przdno, mrkotno, rovno. neudno sparno,

M o r f m a -o b v a t u zriedkavejia: dvno, nemastno-neslano, dusno, vono, mohlo, javno nudno, neradno,

T t o m o r f m a je c h a r a k t e r i s t i c k pri s t a v o v c h a m o d l n y c h p r s l o v k c h : (arch.), kopno, oblano, radno, vono (zried.), nevedno, (arch.), vidno; slobodno). hodno, nemon chladne nevidno, mono, ne ne polooblano, trudno

(vo v z n a m e

V n i e k t o r c h p r p a d o c h sa p r o t i k l a d o m m o r f m -e a -o rozliuj p r s l o v k y s p s o b u o d s t a v o v c h a m o d l n y c h p r s l o v i e k : hodne chladno, skladn chmrne skladno, chmrno, nehodne vone nehodno, slobodne slobodno, nemono,

vono.

Peter Hugii podveer, ked sa slnko sklalo nad Vetern skalu, bol hodne vysoko v bo, ( P L V K A ) A ked je tak, i hodno sa s nm dva do rei? ( K R L I K ) I n d e j e kolsanie bez v z n a m o v e j p l a t n o s t i : besnej-no, udnej-no, runej-no, divnej-no, silnej-no, dumnej-no, smienej-no, chladnej-no, smutnej-no, ervenoj-ne, nejasnej-no temno. chutnej-no, tesnej-no, drobnoj-ne, nejasno, bnej-no, lanej-no, tulnej-no, drsnoj-ne, prsne j-no brnej-no, nechrnej-no, vonej-no krunoj-ne. maj prsna,

(in j e vono v o v z n a m e slobodno); m o r f m u -o: jasnej-no studenej-no studeno, jasno, temnej-no

N i e k d e j e kolsanie len p r i b e n c h p r s l o v k c h ; s t a v o v p r s l o v k y

Alebo aj n a o p a k , p r s l o v k y spsobu m a j -e a s t a v o v kolu: hlune

hluneI-no, mmej-no, vdnej-no,

mrane ziane

mranej-no, ianej-no.

otupne

otupnej-no,

pomme

vdne

po

suchoprne

suchoprnej-no,

viazne

vlanej-no,

M o r f m a -e p r e v a u j e aj v p r i l o v k c h od p r d a v n c h m i e n s o d v o d z o v a c o u prponou -ovit: bezmylienkovite, vit, vite, vitej-o; kontrovite, oblkovit, rzovitoj-e, nepretrite, ireitej-to, j-te, osobitoj-te, iarkovite, koskovite, pnovite, frzovite, krterovite, plnovit, hadovit, kruhovit, hkovite, kueovit, torzovite, j-o, a i. -ej-o: zkonite, svedomit znamenite; j-to, srdito. zloitej-to; dleitej-to, hbitoj-te, heslovite, lavnovit, ap. meandrovejrovit kopcovitej-o, hviezdico muo-

stupovit, zlomkovitoj-e

a s t j e v a k aj k o l s a n i e : cibukovitej-o, vzdorovitoj-e, okamite, ostrait j-to, zanovito

horkovit

V p r s l o v k c h o d a d j e k t v n a -it j e veda m o r f m y -e ast i kolsanie nleit, hlasitej-to, neurito ostrait, roztrit j-te; roite, j-to,

ale len konito,

V o s t a t n c h p r s l o v k c h so z k l a d o m v y z n i e v a j iicim n a spoluhlsku t p r e v a u j e m o r f m a -o: bohato, vrchovato; stasto, duto, husto, hranato, kvetnato, kruto, jedovato, srdnato; hmlisto, to, pusto, kosato, menisto, svto kostrbato, strunisto, istej-to, leato, poloviato, hnedasto, sto, lto; stojato, modrasto, asto, vinovato, nasproisto, ervenasto, ervenkasto,

okrhlasto; okatoj-te;

vetristo; mrzut j-to,

bohapusto, prostej-to,

(ale svto-svte),

kolu p r s l o v k y sprostej-to. cele zle,

hla,vatoj-te,

hevnatej-to,

M o r f m a -e je v m e n i n e aj v p r s l o v k c h z p r d a v n c h m i e n n a -l; (b&s.), dokonale, ojedinel, zvisle. astejie t u b v a m o r f m a -o: bdelo, nemilo, teplo, bielo, nesmelo, trfalo, ulo, tlo, holo, veselo, kyslo, neznelo, ledabolo, nezrelo, lesklo, mdlo, milo, zrelo. nhlej-lo, trvalej-lo, zfaloj-le. okzal umele, nahluchlo, otuilo, podlo, minule, nenadte, neskonal, predol, neustle, stle, nezvisle, nezvykl, zvisl, okrhle, predminul, svisl, uvedomel,

obvykle,

nedbalo, smelo, jlo, j-lo^ j-le,

nevrlo,

oblo, oplzlo, zbabelo, j-l, skleslej-lo, znelo,

osirelo,

zasmuilo, roztomilej-lo,

K o l s a n i e je' v p r p a d o c h bleskurchle osamelej-lo, uachtilej-lo, ospaloj-le plynulej-lo, vrelej-lo, (star.), strnulo vytrvalej-lo, j-le,

bohumilej-lo, skvelej-lo, zdvorilej-lo,

zarputilej-lo,

zvrhlej-lo;neumelo

zbesiloj-le

(star.), zmuiloj-e,

Vlastnostn prslovky s morfmou -o

T t o m o r f m a b v a bez v n i m o n e v p r o d u k t v n e j s k u p i n e prsloviek z a d jektv na -av; hravo, bodavo, chpavo, bohorhavo, chichotavo, boavo, ihravo, cupkavo, Icravo, dotieravo, kolsavo, habkavo, lkavo, hlbavo, ligotavo, hltavo, lkavo,

maznavo, mietavo, prenikavo, davo, zalieavo, chrapavo,

naliehavo, okavo, priliehavo, zaujmavo, krikavo, lskavo, kavo,

namhavo, otavo, vhavo, ptravo, vytavo, ptavo, zdrhavo, mazavo, meravo, zdravo; desivo,

nedokavo, podlzavo, vyhbavo, zhovievavo pichavo, popolavo, skmavo,

nechpavo, podozrievavo,

nevmavo, pohdavo, iahavo, vyzvavo, drapavo, mykavo, tmavo,

obetavo, trhavo,

od use

predvdavo, zajakavo, horavo, tipavo zried hrejivo, mrnivo, ruivo, hanlivo, opovrlivo, spo mlcanlivo, zdranlivo; priebercivo, stivo, livo, podozrivo, jednotlivo,

spevavo,

striedavo, vypoctavo,

usmievavo,

a p . ; dengavo, krekavo, arbavo, tvrdohlavo; drvivo, kvlivo, dychtivo, lichotivo, presvedivo, alostivo nhlivo, zmierlivo, uznanlivo, dvercivo, dobrotivo, bojazlivo, ivo.

piskavo, pinavo, holohlavo,

a p . ; krvavo, kavo; -iv: hrozivo, muivo, snivo, hnevlivo, plalivo, ahlivo, nedbanlivo, oklivo, stupcivo, milostivo, pravdivo, starostlivo, celistvo, -ej-o: bleskovoj-e, sborovej-o; dravo,

zdhavo, hrabivo,

bezhlavo, dusivo, chlcholivo, psobivo, klamlivo,

blznivo, hrivo, nicivo, teklivo, horlivo, pohorlivo, stralivo, spravodlivo,

drdivo, chtivo,

chamtivo, povzbudivo, tvorivo,

tostivo, prvetivo,

prekvapivo, zrivo, menlivo, uvlivo, penlivo, trpezlivo; bolestivo, opravdivo vrtoivo; krivo, mtvo,

vbivo.

zvonivo, popudlivo,

a p . ; brlivo, opovlivo, iclivo ap.; pralivo,

gazdovlivo, pohyblivo, kodlivo,

povlivo,

premenlivo, zdanlivo,

urlivo, tklivo,

ospanlivo, zdrapivo, nruivo, priaznivo, zkostlivo; mladistvo;

trvanlivo, astlivo, nepriaznivo, ctivo, divo, erstvo, zdumcivo;

plcivo, lenivo, hklivo,

ohnivo, vnivo,

(starie), poctivo,

chlostivo, mkvo,

K o n c o v -o m a j aj prslovky z adjektv zakonench n a -istv

novo, surovo, triezvo.

a -v:

A k o s t n a a k o s t n o v z a h o v prslovky z adjektv n a -ov maj v a k kolsanie

adovo\-e, ndzovoj-e; chvkovej-o, fialovo, nznakove/-o, jlovo, nbovo, pohotove\-o, pokrokovo;

l e n -o j e v prslovkch bronzovo, (star.).

len -e j e v p r i l o v k e opravdove citove\-o, nzorove/-o, rasov/-o, vekove/~o, druhovo/-e, odborovo/-e, systmovoj-e, dodatkovho, nervovef-o, rozumov vvinove/-o, hlasovo [-e, osudovo/~e, j-o,

Dsledn j e kolsanie v zreteovch prslovkch

ideovej-o, platove/-o, sluchov/-o, zmyslove/-o, hmatovoj-e, osvetovo/-e, jazykovej-o, pojmove/-o, nrove/-o;

s tmto

zakonenm:
nrecove/-o, prospechov/-o, tvarovej-o, dejovo/-e, obsahovo/-e, rmcovo/-e,

mylienkov/-o, programov/-o, tlovej-o, casovo/-e, krajovo/-e, priestorovo/-e, bezideovo/-e,

svetonzorov/-o, charakterovo/-e, povahovo/-e,

vznamovof-e.

V p r s l o v k c h so zkladom vyznievajcim n a spoluhlsky b, d, dz, h, ch, k, m, p , r, s, , z, je dsledne morfma -o:

-bo: -do: -dzo: hrubo, chabo, pochabo, bledo, hnedo, nesrodo, cudzo, rdzo; samobo, slabo; hrdo, mlado, prvorado, rovnorod, karedo, tvrdo;

-ho: -oho: -ko:

blaho,

draho,

naho, aleko, horko, plytko, zko,

tuho, jednoducho, divoko, jarko prchko, vrtko;

boho; Ucho, hlboko, prudko, kratucko, tichuko; lahulinko, peknoducho, krtkozrako, krepko, riedko, rezko, rovnako; ahuko, tko; placho, krotko, sladko, sucho, ahko, ibko, peknuko, ticho; iroko; mkko, ako, hlaslakratuko, slabunko; znmo; kypro, skoro, krivolako,

bezducho, bystrozrako, blzko, mrzko, tenko, duko, bucko, slabuko; drobulinko,

hlucho,

hladko, nzko, trpko, sladuko, istuko,

(zried.), krtko, jednako,

z d r o b n e n i n y blzuko, nzuko, bleduko, ahunko, jemnuko, nizunko,

jemnucko, suchucko, drobunko,

blzunko, kratulinko, priamo, skpo, ro, nemo, slepo, bodro, mokro, staro,

kratunko, strmo,

slabulinko; ikmo, chytro, lakomo, jaro,

-mo: -po: -ro:

kolmo, hlpo, bystro, modro, sporo,

striedmo, tupo, choro, ostro, tedro;

vekolepo; chrabro, ponuro, jasnomodro, prkro, siro, priamoiaro,

mdro, ero,

-so: -o: -zo: -zo: povedome,

boso, peo pei); blzo;

koso,

kuso,

vekoryso; u t v o r e n m u z okolnostnej p r s l o v k y

( p r s l o v k a k a d j e k t v u pe

svieo. podvedome, horco. sebavedome, vedome; re, dobre; p r s l o v k a horce m dubletu

V n i m o n e j e -e v t c h t o i z o l o v a n c h p r p a d o c h : cieavedome,

Vlastnostn prslovky s morfmou -y

T t o m o r f m u m a j b e z v n i m o n e v e t k y prslovky u t v o r e n od p r d a v n c h
m i e n z a k o n e n c h n a -skj-sky barbarsky, hovdsk, udsky, sky, bohatiersky, hrdinsky, macosky, otcovsky, pansky, rovnostrsky, svetsky, zversk; dobrcky, pokrytecky, vihcky, a i. nask, mestsky, bosky, hunctsky, a -ckj-cky: ertovsky, detsky, figliarsky, kamartsky, grobiansky, krovsk, nepriate prospechrsky, sdrusky, vekopansk, ochotncky, silcky, sta znalecky, chrapnsky, bratsky, chlapsky,

mocensky, potmehdsky, sestersk,

nboensky, priatesky, slabosk,

nrodohospodrsky, prbuzensky, stavovsky, veliksky, odbornky, pustovncky, vedecky, vlastenecky,

rodinkrsky, svtukrsky, vojensky, bsnicky, opatrncky, reck, obrcky

spoloensky,

svinsky, domcky,

ibalsky, svojsky;

tajnostkrsky, nsilncky,

koristncky,

povenecky, nlincky,

priekopncky, umelecky,

kolcky,

H o j n e s t u z a s t p e n p r s l o v k y od a d j e k t v s n e d o m c i m o d v o d z o v a c m zkladom:
apodikticky, apaticky, aristokratick, aritmeticky, asymetricky, biologicky,

brigdnicky, fantasticky, idealistick, melancholicky, psychologicky, socialisticky, teoreticky,

byrokraticky, filozoficky, kapitalisticky, oportunisticky, racionalisticky, staticky, tragicky.

demokraticky, formalistick, pedagogicky, realisticky, strategicky, komicky,

dynamicky, geometricky, kriticky, politicky, revizionisticky, ovinistick,

energeticky, hygienicky, logicky, rytmicky, tatisticky,

eroticky, identicky, marxistick, prakticky, skepticky, technicky,

foneticky,

komunisticky,

pozitivistick,

stenografick,

Osobitn v z n a m o v skupinu t v o r i a prslovky p o m e n v a j c e j a z y k y a n reia:

albnsky, landsky, portugalsky, novohradsk, anglicky, arabsky, rusky, grcky, esky, slovensky, arisk, nemecky, kraskovsky, turecky nsky, rsky, srbsky, dnsky, panielsky, zemplnsky; a i. pascalovsky, stachanovsky; leninsk, estnsky, taliansky, fnsky, franczsky, ho gemersk, chorvtsky, spisk, indonzsky, japonsky, latinsky, lotysk, ukrajinsky; maarsky,

Ako v r a z o v zvltnos vznikli aj prslovky z adjektv o d priezvisk:

hviezdoslavovsky, pukinsky. kukucnovsky;

Platnsky je v tomto vesmre lska spojen s krsou a sl&dkoviovsky je tto dvojica doplnen mladosou, ( A . M A T U K A ) Morfmy -e, -o, -y s historicky prpony L., A. a I. spodstatnench prdavnch mien. Dnes ich hodnotme ako prslovkov morfmy, a to poda vznamu i formy. Vlastnostn prslovky vzahujeme priamo na prslun adjektva.
Morfma - implikuje mkkos spoluhlsok , , : [nlei-e, zpor-e,
[prsne prsne, riadne riadne, rchle rchle, nhle nhle].

ulachti-ej.

Tm sa prslun prslovky odliuj od graficky homonymnch tvarov prdavnch mien: Paraleln prslovky k adjektvam nejestvuj vade. Okruh deadjektvnych pr sloviek je obmedzen potrebami kvalifikcie deja. Z typicky vzahovch adjektv sa
prslovky netvoria. Nemme prslovky k adjektvam elezn, vpenn,
domov, okenn, predn ap. cestn, vlakov, eleznin, potov, atmov, lietadlov,

vodn,
srdcov,

lesn,
av,

Takto prslovky sa prpadne vyskytuj ako neologizmy ad hoc:

dejinn, naho, novo, okresne, obalobne, palcovo. poplatne, provincilne, rodne, ro?nnovo, samoobdivne, seversky, skutonostne, spomienkov, velko, vldne, zkladne, zplavne:

Kto had, njde kohosi, kto ho povod po vinch ivota, ktor velko hovor o ve kch veciach, ktor nepe atramentom, ale krvou. ( A . M A T U K A ) Jilemnick novo narel do starej tematiky, ( M R Z ) Spojenie astice po s vlastnostnmi prilovkami na -skyj-cky hodnotme ako okolnostn
prslovky (prov, vysvetli po slovensky vysvetlenie po slovensky). S to vlastne u

deadverbilne prslovky tvoren na spsob predlokovch pdov.

Vlastnostn prslovky z adjektivizovanch prast

P r e t o e slovesn prastia maj formu p r d a v n c h mien, b v a j tie v c h o diskom p r e tvorenie prsloviek. P r i c h d z a j t u d o v a h y adjektivizovan p r i -

astia, k t o r u n e m a j a k t u l n y d e j o v v z n a m . P r s l o v k y od t c h t o p r a s t m a j m o r f m y -e a -o. Morfmu -e m a j p r s l o v k y o d a d j e k t i v i z o v a n c h t r p n c h p r a s t n a izolovane, nentene, zaslene, oneskorene, drdene, prestraene, rozhorene, rozruen, strojene, kojen, vyjaven, zarazene, napajedene, neoakvane, ntene, pomten, presveden, rozhoden, roztrpen, sstredene, ustarosten, vzpriamene, zasnene, obrtene, opozden, naplaene, neodvodnene, oddane, oprvnene, ponene, pridusen, rozjarene, rozialene, ubolene, udivene, ustraene, vzruene, zasvtene, naradostene, neruene, oddelene, opustene, popuden, rozctene, sklamane, ukonane, utrpen, zadumane, zhnusen, rozladen, nazlosten, nestrezene, otvorene, prenhlene, rozlene, rozochven, skene, urchlene, uzrozumene, zabene, zmtene zlomene, urazene, odhodlane, osihotene, prehnane, rozerten, skormtene, uprene, uveliene, zahanbene, rozmyslen, nebadane, neukznene, pobren, odovzdane, -n: ne po neakane, ohranien, prervane, rozhran, rozradosten, skrene, uspo vyhranene, zamraene, ap. J-no, roz naplaenej-no, nadurdenoj-ne,

zjednoduene, opojenej-no, zhrben j-no; zunovanoj-ne.

M o r f m y kolu v p r p a d o c h nahnevanej-no nasrdenej'-no, drobenej-no, namrzenoj-ne, f m o u -o: naduto, opito, vystreto, nutoj-e, napto, zachrpnuto, napnutoj-e; nepovimnuto, rozospato, zaato, skrytej-o. zastreto, nevyspato, stpnuto, nateenej-no, splaenej-no, tlmenoj-ne, obahenej-no, stiesnene trhanoj-ne, J-no,

( t v a r n a -o zried.), prekvapene lomenoj-ne,

P r s l o v k y o d a d j e k t i v i z o v a n c h t r p n c h p r a s t n a 4 s zakonen m o r obnto, ubito, zaujalo; ochabnuto, ustato, utiahnuto, ale dojato j-e, ochladnuto, uvzato, nepoh-o: po vyer znevaujco; (neiadco).

ospato,

preaknuto,

zatrpknuto,

P r s l o v k y od a d j e k t i v i z o v a n c h burcujco, omraujco, vznajco, pvajco, deprimujco, oslobodzujco, strhujco, zadajco, karhajco,

innch prast ohromujco, pouujco, uspokojujco, sco, vrco,

maj

len morfmu

odstraujco, usvedujco,

omamujco,

ospravedlujco, unavujco,

povzbudzujco,

ubjajco, zastraujca,

zjednoduujco,

zahujco, iadco

t o h t o p v o d u s i p r s l o v k y srdcervco,

Stupovacie morfmy akostnch prsloviek

Stupovanie p r s l o v i e k j e d a n ich p r b u z n o s o u s prdavnmi menami. T t o p r b u z n o s sa p r e j a v u j e aj p r i s a m o m s t u p o v a n . D r u h a t r e t s t u p e prsloviek j e h o m o n y m n s N . sg. s t r e d n h o r o d u p r s l u n c h s t u p o v p r d a v n c h m i e n : krajie menej presn menej mesto presne, krajie oraz spieva. P o d o b n o s je aj v o s o b i t n c h irok vemi iroko, oraz rchlejie. p o s t u p o c h , k t o r m i s a v y j a d r u j e s t u p e a k o s t i : vemi rchlej

P o e t s t u p o v , ich v z n a m , v y u i t i e a v z b y s p o d o b n a k o p r i p r d a v n c h

m e n c h . A r o v n a k o a k o t a m aj p r i p r s l o v k c h j e v e d a p r a v i d e l n h o s t u p o vania i nepravideln stupovanie. Paralelnos m e d z i s t u p o v a n m adjektv a adverbi nie je p l n . P r s l o v k y sa n e t v o r i a o d v e t k c h s t u p o v a t e n c h a d j e k t v , t a k e z a s t p e n i e -ie a -ejie pri prslovkch nie je t o ist a k o pri adjektvach. morfm

Pravideln

stupovanie

K o m p a r a t v p r s l o v i e k sa t v o r r o v n a k o a k o k o m p a r a t v N . sg. s t r e d n h o rodu p r d a v n c h mien, a to morfmou P r p o n a -ejie ponou nejie, -ne: arovnejie, spokojnejie, viditenejie, hrdinskejie, energickejie, nevrlejie, zvislejie; mkvejie, drsnejie, falonejie, jednotnejie, zvanejie; junejie, obr itatenejie, -cky: pozornejie, tobnejie, znesitenejie. chlapskejie, komickejie, obvyklejie, triezvejie; udskejie; tragickejie. -ro a -vo: rchlejie, prkrejie, svislejie, tedrejie; ostrejie, oplzlejie, mdrejie, mladistvejie. stupovan rezkejie, podlejie, silckej ie, stareckejie^ volnejie, -ejiej-ie. je a s t e j i a . B v a p r i p r s l o v k c h , k t o r m a j v p o z i t v e p r e d

m o r f m a m i -e, -o, -y s k u p i n u s p o l u h l s o k . S t o v e t k y a k o s t n p r s l o v k y s p r bezpenejie, prijatenejie, bratskejie, vihckejie; kyslejie, teplejie, erstvejie,

T t o p r p o n u m a j alej v e t k y a k o s t n p r s l o v k y z a k o n e n n a -sky a

a l e j i n i e k t o r p r s l o v k y s p r p o n a m i -lej-lo, bystrejie, chytrejie,

P r s l o v k y s m o r f m o u -o, p r e d k t o r o u j e s p o l u h l s k a k s alou i n o u s p o l u h l s k o u , m a j iriu k o m p a r a t v n u m o r f m u v t e d y , k e -k- p r i nevypadva: mrzkejie, ibkejie. A k -k- v y p a d v a , j e t u k r a t i a m o r f m a ( p o z r i n a s t r . 583). B e z o h a d u n a t o , i p r e d m o r f m a m i -e, -o p r e d c h d z a s k u p i n a s p o l u h l s o k a l e b o n i e , m a j m o r f m u -ejie -so, -zo, -zo, -coj-ce: dleitejie, ostraitej hlpejie, vekorysejie, zvrhlejie, trfalejie, zdvorilejie, -ejie ie, hbitejie, slepejie, drzejie; horkovitejie, lakomejie, vekolepejie; vrcejie, skpejie, svieejie; hevnatejie, striedmejie, ale tupie; scejie. okzalejie, vytrvalejie, desub-lej-lo: horcejie, neskonalejie, uvedomelejie, veda vrelejie. krutejie, neikmejie; cudzejie, vrchovatejie; astejie, uritejie, ale strmie; rdzejie; skleslejie, plynulejie, zbesilejie, Morfmu p r s l o v k y s k o n c o v m 4oj4e, -mo, -po, -dzo, prchkejie, trpkejie, vrtkejie; horkejie, krepkejie,

Takisto aj prslovky s d e v e r b a t v n y m z k l a d o m n a dokonalejie, trvalejie, zmuilejie; nhodilejie, uachtilejie, ale vrelie

maj t a k m e r vetky prslovky s deverbatvnym a

s t a n t v n y m z k l a d o m z a k o n e n n a -avo, -avo, boavejie, obetavejie, blznivejie, hnevlivejie, uznanlivej arbavejie

9

-ivo, -livo,

-nlivo,

-ivo,

aj ke

j e v p o z i t v e p r e d k o n c o v m -o l e n j e d n a s p o l u h l s k a : dotieravejie, odmietavejie; lichotivejie, popudlivejie, ie; dverivejie, zdhavejie, a l e spnavie, ie, nentenej vzruenejie; strhujcejie, ie, Uhavejie, hrikavejie, psobivejie, urlivejie, nstojivejie, zriedkavejie; tmavie. prast: strojenej ie, udivenejie, zaatejie; uvzatejie, neruenej naptejie, ie, oddanej ie. ie, maznavejie, piskavejie, presvedivejie, ilivejie; opravdivejie, zdrapivejie; naliehavejie, krekavejie, zrivejie; nedbanlivejie, meravejie, ctivejie, nevmavejie, tipavejie; brlivejie, penlivejie, obetavejie, vnivejie;

starostlivejie; nebadanej utrpenejie, povzbudzujcejie,

Podobne i vetky prslovky z adjektivizovanch preaknutejie,

povznajcej

Ostatn prslovky, najm s jednoslabinm koreom, maj kratiu morfmu -ie: milie, zdravie, bledie, duchie, hovor, i vypadva: hlbie, aie, irie, tenie, ie. vyie; uie; bliie, kratie, ahie, mkie, niie, prudie, plytie/plytkej sladie, ie, a l e hladiejhladkejie, krotie/krotkejie, smelie, ivie; mladie, suchie, skorej). s kratm komparatvom predchdzajce -ok- a -kveselie, karedie, tichie; zrelie; tvrdie; neskorie, divie, hrubie, drahie, skorie dravie, slabie; tuhie; krivie, ale ale bohejie; novie, hluchie, a surovie, jedno neskr; a l e lenivejie/lenivie; pochabiejpochbejie;

( v e d a k r a t c h d u b l i e t skr

V p r s l o v k c h n a -ko

vlhie j vlhkej

V prslovkch bliie, niie, uie, vyie striedaj sa pritom spoluhlsky z/, s/ a v prvch troch z nich aj kvantita samohlsky: /i, /u. Prslovky kratie, redie, belie, ernejie maj striedanie /a, ie/e. Veda komparatvov bliie, niie a vyie s aj zriedkavejie tvary nie, vye (odvo den prslovky ponie, povye s vak astejie) a nreov tvary bliej, niej, vye j , dalej i pootizmy bl, n (n a n), v (v a v). S u p e r l a t v sa t v o r o d k o m p a r a t v u p r e f i x l n o u m o r f m o u naj-: najuachtilejie, najhlbie, najvyie. najjemnejie,

Superlatv od prsloviek skoro a neskoro m podobu najskr a najneskr, hovorov najskorej, najneskorej. Superlatvy najbliej a najvyej s nreov, tvary najbl a naj~ v s pootizmy. Popri treom stupni najaie je i zriedkavej tvar najtia.

Nepravideln
B v a ako pri dobre i dial) lepie najalej adjektvach: najlepie; (najdia);

stupovanie

zle horie t v a r y krajie

- najhorie; a najkrajie

daleko

dalej

(bs.

s h e t e r o n y m n s t u p n e

k prslovke pekne
peknej ie.

veda jej zriedkavejch h o v o r o v c h t v a r o v peknejie nre. i

najprvej)

Bez pozitvu j e s t v u j e s k r t e n t v a r prv (zriedk. i prvie,

a s u p e r l a t v y najprv ( n r e . i najprvej) a najsamprv (zried. i

najsamnajprv).

A k o a r c h a i z m u s m m e aj driev

najdriev.

Stupovanie niektorch okolnostnch a stavovch prsloviek

P r a v i d e l n : pomaly pomalie najpomalie (tto prilovka, pvodne okolnostn, je dnes u v l a s t n o s t n ; prov, pomal pomaly); potichu (potichy)
potichie 0; vidno vidnejie najvidnejie; zima zimie najzimie;

k a d j e k t v n e m u p o z i t v u rd s prslovkov s t u p n e radej najradej. K o k o l n o s t n m p r s l o v k m zblzka, zdaleka s analogicky t v o r e n p o d o b y

zblia, zdala, znajbliza, znajdala, vmi najvmi. N e p r a v i d e l n s t u p o v a n i e : vemi

Rozsah stupovania akostnch prsloviek

V porovnan s prdavnmi menami je rozsah stupovania pri prslovkch men. V y p l v a t o z t o h o , e rozsah slovesnej kvalifikcie p r i l o v k o u j e m e n a k o rozsah mennej kvalifikcie p r d a v n m m e n o m . Z a k o s t n c h prsloviek sa spravidla n e s t u p u j n a p r . : mrne, holo, nemo,
priamo, prast: nej ie, cejie, slepo, ero, boso, koso. opustenejie, ustraenejie; oduevnenejie, deprimujcejie, presvedenej ohromujcej ie, ie, rozle -

Zriedkavejie s k o m p a r a t v y a n a j m s u p e r l a t v y o d a d j e k t i v i z o v a n c h
exaltovanejie, vyerpvajcejie. rozjarenejie, odstrauj

P r i v z a h o v c h p r s l o v k c h n a -sky\-cky j e k o m p a r a t v vemi z r i e d k a v . B v a l e n v p r p a d o c h , ke sa z p v o d n h o v z a h o v h o v z n a m u u t v r a v z n a m
akosti: bratskej ie, barbar skejie, chlapskejie, hunctskej ie, kamartskej ie,

udskejie, macoskejie, priateskejie. len a k o v r a z o v z v l t n o s :

S t u p o v a n i e v z a h o v c h prsloviek b v a

V Zborovi Martin Kukun vedel sa najzkonitejie pribli k ivotu, ( M R Z ) Ich vyostren charakter sa v jeho diele odrazil organiekejie ne u kohokovek inho. (A., M A
TUKA)

Morfmy okolnostnch prsloviek

Okolnostn p r s l o v k y s a v z n a m o v o a g r a m a t i c k y c h p u n a p o z a d p o d s t a t n c h m i e n . Viae i c h s nimi spolon o k o l n o s t n v z n a m . J e t u aj gene t i c k svislos. O k o l n o s t n prslovky s lexikalizovan p r o s t a p r e d l o k o v p d y podstatnch mien (substantivizovanch adjektv; prpadne i zmeraven

t v a r y slovies). T t o d e r i v a n svislos s a z a c h o v v a i s y n c h r o n i c k y ( o k r e m malej skupiny prsloviek, ktor u stratili morfematick t r u k t r u ) . Okolnostn prslovky maj analogick morfematick truktru a k o vcho d i s k o v flektvne t v a r y . P v o d n p d o v p r p o n y , r e s p . i p r e d l o k y s v a k v p r s l o v k c h i c h t r v a l o u , n e m e n n o u m o r f e m a t i c k o u sasou b e z p a r a d i g m a t i c k c h s v i s l o s t a m a j l e n isto o k o l n o s t n v z n a m : v y j a d r u j pecifick
o k o l n o s t n v z a h k n a d r a d e n m u s l o v u (so?n ho "hor-e, prichdza z-hor-a). dom-a, pjdem dom-ov; postavili

O k o l n o s t n p r s l o v k o v m o r f m y s t e d a f u n k n e n a t e j istej r o v n i a k o pdov morfmy a predloky, maj gramatick povahu a tvoria npl grama tickej f o r m y okolnostnch prsloviek. O k o l n o s t n p r s l o v k y spja s n a d r a d e n m s l o v o m j e d n o d u c h , n e d i f e r e n covan vzah. Tento vzah vak nie je pre v e t k y tieto prslovky jednotn. N a rozdiel o d v l a s t n o s t n c h p r s l o v i e k , k d e s l e n t r i m o r f m y -e, -o, -y, k t o r vyjadruj v o v e t k c h prpadoch t e n ist vzah k n a d r a d e n m u slovu, s okolnostn morfmy poetn a kad z nich vyjadruje osobitn okolnostn v z a h p r s l o v k y k n a d r a d e n m u s l o v u . Svis t o s t m , e o k o l n o s t n p r s l o v k y v z n i k a l i i n d i v i d u l n e z j e d n o t l i v c h , a t o r z n y c h flektvnych t v a r o v . P o k i a sa pri t o m t o tvoren uplatnili iste modely, s poetne obmedzen. P r i o k o l n o s t n c h p r s l o v k c h rozliujeme v c e l k u m o r f e m a t i c k t y p y s o sufixlnymi morfmami a morfematick t y p y s prefixlno-sufixlnymi morf
m a m i . O k r e m t o h o j e t u t y p samostatn morfma p o + vlastnostn prslovka na

-sky/-cky.

Okolnostn prslovky so sufixlnymi

morfmami

P a t r i a s e m p r s l o v k y , k t o r m a j svoj p v o d v h o l c h p d o c h p o d s t a t n c h mien: v intrumentli, v akuzatve a v lokli. P r s l o v k y s m o r f m a m i -om, -ami a -ou s o k o l n o s t n m v z n a m o m m i e s t a :

bokom, predom, asu: lom, krom, zadom); asom, krzom-krzom, miestami; obratom, nhodou: cvalom, dkom, hurtom poloartom, (Hviezd.), ( h o v o r . ) , kosom, podfukom, upom, trapom krom, (hovor.), krokom, stpom/ horom, polohlasom, prpadkom, okruhom, stranou; veerom, veierkom; chvami, chvkami, veerami; priekom, vrchom (analgiou k n i m aj

p r i n y (elu a i n k u ) : darom
prvom; s p s o b u : behom, kruhom, stlpkom, mimochodom, eptom,

(zried.), nrokom

(hovor.), neprvom,

omy-

uchom-hmyrom

kosom; s e m p a t r i a i v r a z y ladom a oistom z k l a d o m ) a p r i l o v k o v v r a z psm kurom

miery: dkom, valom, blkom, hfom, vrchom; bitkom, chvatom, vinou. celkom, kopcom, ccerkom, mihom,

(s n e z r e t e n m s l o v n o d r u h o v m (zried.);
cckomjckom, dupom razom, (hovor.), mahom, radom,

nerekom,

K t m t o prslovkm sa pripjaj vrazy tvoren analogicky zo slovesnch

k m e o v : bezkom (od beka), cupkom, dupkom, hmatkom, hupkom; p o d a n i c h aj

p r s l o v k y letkom,

chytkom,

chvatkom,

viekom,

pre ktor n e m m e prslun

d e m i n u t v n y zklad. V u v e d e n c h prpadoch sa vlastne a k o prslovkov mor f m a p o c i u j e cel z a k o n e n i e , k t o r n a s l e d u j e p o k o r e n n e j m o r f m e , t . j . p r pona

veer,

-kom.
ksok, ktik, troka), moc; rno. bylku, chvku, chvu, kopu, trochu, troku (veda

P r s l o v k y s m o r f m a m i -0, -u, -o s o k o l n o s t n m v z n a m o m a s u a m i e r y :
t v a r o v trocha,

Tieto prslovky sa odliuj o d homonymnch tvarov podstatnch mien t m , e nemu

m a t adjektvnu determinciu: iel krokom odchdzal pomalm krokom. N a o p a k mvaj determinciu ako prslovky: postavil sa vemi bokom, postav sa trochu stranou, dval sa trochu kosom, priiel celkom nhodou. Prov.: Ohlsim sa ti r n o . ( K A R V A ) Jedno rno sa vyobliekal do uniformy, pripnul si vetky vyznamenania. (ivonsr) Sedvala u ns podveer n a podstienke. ( Z E L I N O V ) Ana vykvala Vinea kad podveer, ked sa vracal zo stavby, ( M I N )

P r s l o v k y s m o r f m a m i -e, -u, -a, -ov s m i e s t n y m v z n a m o m :

dole vonku; ( a k o b s . i dol), tadnu, tamdnu, hore tadolu, (hor); tamdlu; tadole, doma, tudole, vonka tahore, tamhore; dnu, dolu, amdoma ( h o v o r . ) ; tudoma,

(nre.);
nechtiac;

domov.
idci, pskajci, spievajci, placi (posledn tyri hovor.).

P r s l o v k y s m o r f m a m i -iac, -ci:

Vytal si, e vyvolal, hoc i nechtiac, vyznanie, ktor b y malo osta v uom kruhu rodiny, ( K U K U N ) K a d zza osve n a svoj rumplk, akoby bol sem voiel len t a k
idci,
(CHROBK)

Okolnostn

prslovky

s morfmou

-ky ako analgie

k deadjektvnym

prslovkm

n a -sky/-cky
P o d a d e a d j e k t v n y c h p r s l o v i e k n a -sky a -cky j e s t v u j a n a l o g i c k pr s l o v k y aj o d i n c h s l o v a k o a d j e k t v , n a p r . o d slovies, n a j m o d p r e c h o d n k o v , aj o d s a m c h p r s l o v i e k a o d n i e k t o r c h i n c h v r a z o v s p r s l o v k o v o u p l a t nosou. V t c h t o p r s l o v k c h sa v a k n a rozdiel o d v l a s t n o s t n e h prsloviek, k t o r b o l i p r e n e m o d e l o m , v y d i e a m o r f m a -ky, k t o r m o k o l n o s t n p o v a h u ( p r o v , a d n o m i n l n e p o s t a v e n i e t c h t o p r s l o v i e k : obed k nim:
bezky, k peky); beiaky, slepiaky, uky ( z r i e d . ) , klzk, mlky, nenazdajky, plaky, idcky, plaziaky, letky, vezky (analgia (zried.); sediaky, a n a l o g i c k y a j apky jediaky, stojaky; kaiaky, (zried.) a hupky, nechtiaky, neveriacky prosiaky,

stojaky).

P r s l o v k y zo slovesnch z k l a d o v a z p r e c h o d n k o v c h k m e o v a analgie

leziaky,

a n a l o g i c k y i utekaky

aj holokolenaky,

hololakaky.

Prslovky, k t o r c h z k l a d o m s spsobov p r s l o v k y alebo v r a z y prslov kov] bosky znak, znaky nr.), platnosti: (z boso), doluznakom), (horeznak, nroky celky ( a r c h . , celkom), ccerky (ccerkom), (hore doluznaky bruchom), (doluhore(naozaj; (nsilne), neve (podobrote), predverajky ukryjomky, oi), ve-

hnedkyjhnedky horeznakom), (nrokom), (chytkom), nevoky

(hne), jednostajky

horebruky (jednostaj),

naozajsky

naprezroky nenazdajky, (nevne), (prezrok;

(naprezrok; neprestajky (pei),

n r . ) , nsilky (neprestajne), podobrotky (sp),

nachytkylchytky domky (nevedome),

peky

podveierky (predverom), domky

(podveer), tvornoky zarnky

prezroky

n r . ) , spiatky tikradomkyjkradky,

(tvornozmo), (za rna),

(vedome),

zamuroky

(zamr

znenazdajky poma

(znenazdania); liky, potichuky;

s e m p a t r i a i e x p r e s v n e z d r o b n e n i n y narazuky a n a l g i e : dolunicky (dolu tvrou) a pozlotky.

(zried.),

Prslovky

s morfmou

-mo

ako analgie

k deadjekvnym

prslovkm

na

-o -o.

Vznikali tie poda d e a d j e k t v n y c h v l a s t n o s t n c h prsloviek s morfmou M a j v a k p r o t i n i m o k o l n o s t n p o v a h u ( p r o v , cesta brodmo, rozkromo, mo; ujmo, roznomo, drepmo, sedmo, kamo, sklzmo, kosmo, skokmo, -mo lemo, komo, vskok odbomo, epmo, vismo,

roznomo). pokradmo, zno obojru,

obkromo, stojmo,

skusmo, i jednono

a n a l g i e jednonomo holoruc), kradmo kofimo, a

(odsunutm krmo,

a analogicky i

bojno,

vozmo. sa prehodnotili na vlast

Prslovka

i a s t o n e i p r s l o v k a letmo

n o s t n , a m a j t e d a m o r f m u -o (v a d n o m i n l n o m p o s t a v e n s t o j a m i e s t o n i c h p r d a v n m e n kradm hliadka letmo). a letm: kradm pohad, letm prehliadka, ale i pre

Okolnostn prslovky

s prefixlno-sufixlnymi

morfmami
Prevldaj v-jvo-,

J e ich n c p o i n e r n e v i a c a k o p r s l o v i e k so s u f i x l n y m i m o r f m a m i . predovetkm prslovky s prefixlnymi morfmami s-jz-J7iona-, do-,

od-, po-,

(pvodn predloky) a so sufixlnymi m o r f m a m i morfmy). -f sufixlne m o r f m y

-0, -a, -u, -o, -e, -ie, -y

(pvodn pdov Prefixlna

m o r f m a na-

-0, -u, -o, -ie, -y, -e ( p v . A .

sg. a p l . a L . s g . ) : nabok, nakoniec, naostatok, naposledok, naboku, nakope, naostalku, napreteky, naas, nakopil, napodiv, napriek naase, nadaromnicu, namieste, naflaku navnivo, ( h o v o r . ) , nahlas, naobed, napredok, (zried.), ( z r i e d . ) , nrok, ( h o v o r . ) , naveer, naoko, napredku nachvat, naopak, (kraj.),

nakr,

napokon, j naprie

napoludnie, j naprieky narno natruc

napriekorjnapriekory narove, naveky, naruby, navlas,

( h o v o r . ) , naprostriedok, naschvl, nasilu, naspodok,

naprostriedku, naspodku,

navonok, napred, naboso, hrubo, nanhlo, rovno, navysoko;

navrch, nazad.

navrchu,

navzdor

/navzdory,

nazbyt

(kni.), nazmar,

naznak;

Od s p o d s t a t n e n c h nabudce, nanovo, narchlo, nahusto, nachytro,

adjektv: nadlho, naplano, nastlo, nadobro, nakrivo, naplno, nasucho, nadrobno, nalano, napravo, nairoko, mlo nahladko, naavo, natuho, namle. nahor, najavo, naposledy, nateraz, nazajtra, vea naholo, nariedko, na nanazko, nakrtko, naahko, natrvalo, najedno, nadosta, namokro,

naisto, napevno,

naprzdno,

naslepo,

napohotove, nadarmo, naoko,

naive; nadnes,

o d sloviek jedno, nadobre

Analogick p r p a d y o d prsloviek a od z m e r a v e n c h v r a z o v : nacelkom, nakus, natrochu, nazvy; (kni.), nadol, nasp, navon, nanhle, napochytro naraz, nachytky, nadosmrti, navea. sufixlne m o r f m y -u, -a, -y (pv. G. sg.): dokola, dokopy, donekonena, dospodku, doobeda, dovntra, dopoludnia, dovrchu; doradu, doslova, dohromady, j napochytre, naspam, navera, navermboha, naponhlo/naponhle, naskrze/naskrz, navkol, navzjom,

napozajtrajnapozajtre, natroku, navasrno;

nazdarboh;

od sloviek pol,

napolo/napoly, doasu, dopredu, doista, doplna, doiroka, dodnes, dovkola odboku ruky, dodia, dozadu.

Prefixlna m o r f m a dofdoposledka/doposledku, Od s p o d s t a t n e n c h doaleka, dopodrobna, dotuha. dohora, dookola, dopredkh,

adjektv: dohola, doprava, doava, donedvna, doprosta, dookrhla, dorovna, doostra, dosta, dopfzdna,

dohlboka, dopolosta,

A n a l o g i c k p r p a d y z p v o d n c h prsloviek a z m e r a v e n c h v r a z o v : doopravdy, doprostred odobeda, odvrchu; dopoly, doteraz, dovera, dovedna, dovlani, (zried.), dozajtra; (zried.), odkraja, odvonku, (zried.). odoka, odpredu, odpoludnia, odspodu, odnova, odteraz, odpredku, odzadu . odrazu, od-

P r e f i x l n a m o r f m a od- + odspodku,

sufixlne m o r f m y -a, -u (pv. G. sg.):

Od s p o d s t a t n e n c h a d j e k t v j e t e n t o t y p z r i e d k a v : odblzka, oddnes, qdzajtra, odvasrna; oddaleka, oddola, odzdola oddvna, odnedvna, odrazu, odpoly. sufixlne m o r f m y -u, -e, -i, -i, -a (pv. L . sg.) pohromade, potme, pokope, povine: podobrom. poobede, popamti, popriek/poprieky; odpradvna. odveera, odvlani, (zried.); odvonku, odjakiva, Analogick prpady od prsloviek: odhora, odprvu, (zried.), odzhora (zried.), odznova/odznovu

o d slovky pol je

P r e f i x l n a m o r f m a po- + pobiede, popoludn, pozadu; podaromnici, fpopredku,

a z r i e d k a i -0, -y (pv. A. sg. a p l . ) : podobrote, poruke, pospod,

so s u b s t a n t i v o y i z o v a n m a d j e k t v o m

Analogick prpady od prsloviek:

podnes, zajtre,

pomimo,

ponajprv, pospod, pozdale,

ponajviac, poteraz, pozvona,

ponie,

poniej

(nr.), pospolu, povye, (kraj.), poepky; ponhlojponhle,

popopovye] popotajme; pouky; po po -y

pospiatky,

poveda, pozd: pospiaky, podobrotky,

povera, podaromne,

povyie, pokryjome

(nr.), pozajtre, nenhle\ponenhlo, poleiaky, poahky, gemersk, kolenaky. Prefixlna (pv. G. sg.): zboka, zrna, skraja, zblzka zahka, zplna, sprudka, zdarma, podia, zboku, zrazu, spamti,

poznenhle, poahunky;

potichu,

povidne;

posediaky, poahuky,

poslepiaky,

postojaky, pozlotky;

s e m sa z a r a u j i n e po slovensky; po svojsky; -ia, -e, -i, po nask, -a, -u,

z r a z e n p r p a d y so s a m o s t a t n o u m o r f m o u po: po bulharsky, po zemplnsky; morfma zdle po bratsky, s-jz-jzopo domcky,

-f sufixlne zmladi, zvrchu; spravidla, zdcda, scela,

morfmy

(i zd zvonku,

bs.), zjari, zvntra, spolovice, adjektv: zaleka, zvysoka;

znenazdania, zospodu, zozadu; sprvopoiatku, zhlboka, zostra, serstva, zhola, zoiroka, skrtka,

zntra, sasti, sprvoti; zhruba, zrezka, splna,

zospodku, siastky, spredu. zhusta, zriedka, spriama,

zveera,

spoiatku, zblia,

Od substantivizovanch (aj zblza), zahuka, zva, saka, zdnu, zvesela, stuha. zdnuka zava,

znedaleka, zvona,

znenhla,

Analogick p r p a d y od prsloviek: (hovor.), zdnuky sprvu, stamvon (nr.), zdola, morfmy zhora, zhurta, zobdale, zozvlani, znenazdajky; (zried.); o d slovky pol -o, -y, -u, - jespoly/spola. (pv. A. sg. vprostred

P r e f i x l n a m o r f m a v-jvoa pl. a L . sg.): vbok, vcelku, vas, vnohy,

- j - sufixlne vzpt; vospodok, adjektv:

vpokon vosvet;

(bs.), vposled, vopred, vospod;

vpred, vasrno.

(bs.), vzad vavo, -o).

(zried.), vzadu; vkrtce

Od substantivizovanch vpravo;

(arch.), vahce

( a r c h . ) ; voslep

(s o d s u n u t m k o n c o v m

Analogick prpady od prsloviek: vdol oduu, okolo, (bs.), vovedne, oprekot, okrtko, vovedno, vozvysok (bs.), vkol; o d slovky pol j e vpoly. P r e f i x l n a m o r f m a o-fobosamote; onedlho; ostoes. sufixlne m o r f m y -0, -a, -om adjektv: zarovno; od s l o v k y jedno, zajedno. (pv. A. a L sg.): zaradom. zaako, + sufixlne m o r f m y -0, -u, -e (pv. A. a L . sg.): obas. vrazov: (kni.); o d slo ozlomhrky; obale, obzvljobzvlte

Analogick p r p a d y od prsloviek a prslovkovch v i e k ostop, zaboha, zakrtko,

P r e f i x l n a m o r f m a za- + zaas, zanedlho, Od substantivizovanch

Analogick p r p a d y od prsloviek:

zadarmo,

zados,

zaraz,

zavas, zamalo, nadrnom,

zavasu, zaviac,

zaverom; nezavea.

zadobre;

zapolydarmo;

od

sloviek mlo, medziasom, predpoludnm, prednedvnom, cez zajtra.

vea zavea, nadmieru, predveerom, predverom,

I n prefixlne a sufixlne m o r f m y :
podchvou, zbohom; predlani; podjese, podveer, predasom, uprostred; predvlani, spnombohom. vnimone i s predlokami:

P r p a d y o d s u b s t a n t i v i z o v a n c h adjektv a analgie o d prsloviek:

P r i niektorch, z d e a d v e r b i l n y c h prsloviek sa ich k o n c o v h l s k a morfematicky u p r a v u j e a n a l o g i c k y poda d e s u b s t a n t v n y c h prsloviek: doopravdy,

pozajtre, zaverom, predverom, dohora, zhora, nahor, zdnuhy, vovedne, zavasu a i-

Osobitn skupiny okolnostnch prsloviek

Prslovkov zrazeniny P r i p r s l o v k c h , k t o r vznikli zrazenina eliptickch dvojslovnch v r a z o v , je ich v z a h k n a d r a d e n m u slovu d a n spravidla ich p r v o u asou: akomak,
jakiv jakiv, ochva, oskoro, kadeahie; v niektorch prpadoch spakruky, strmhlav, implicitne nemilobohu. v y p l v a z celho v r a z u : horeznak, horeznakom,

V z r a z e n i n e tentoraz druhej asti.

j e v z a h prslovky k n a d r a d e n m u slovu v y j a d r e n v jej

tamdolu, amvon, boeuchovaj, tuhore, bohvie, tudolu a p . je spomenut bohzn,

V z r a z e n i n c h tamhore, P r s l o v k y bohchrn,

vzah v y j a d r e n v o b i d v o c h astiach zrazeniny.

boechr, ertvie, ktovie,

chrboh,

chrnpane,

nedajboe

p o u v a j sa a k o v e t n z k l a d , t . j . s a m o
div, hanba, pravda, koda, zima, ia.

s t a t n e , a n e p o t r e b u j vyslovi vzah k n a d r a d e n m u slovu. P l a t t o aj o j e d n o

d u c h c h p v o d n c h n o m i n a t v o c h udo,

Gramatick forma zloench prsloviek

S t o uie spojenia d v o c h a n t o n y m n c h alebo s y n o n y m n c h prsloviek s k o m p l e x n m v z n a m o m , z k t o r c h k a d m svoju v l a s t n g r a m a t i c k
formu: zdola, horko-ako, zoi-voi, neslano-nemastno, zle-nedobre; pekne-krsne, krom-krom, zoiroka-aleka, pekne-re, nasilu-namoc, ap. dnes-zajtra skr-neskr, zhorasmutno-neveslo, iroko-aleko, nairoko-nadaleko,

" Lebo takej eny, ad animam, nem iroko-daleko. ( V A N S O V ) Ked to vetko peknere vybavil, chcel sa pobrat alej. ( L A S K O M E R S K ) Rozmeral urvan rove kromkrom. ( H E K O ) Ked nasilu-namoc chce, vypijem si. ( T A T A R K A ) P r e ma za ma nech si frkaj aut zhora-zdola, ja si pjdem, za m ja chcem, ( T A T A R K A ) udsk zloba opantala vetko zkol-vkol, ( J I L E M N I C K ) R o v n a k o j e t o i v d v o j l e n n c h a n t o n y m n c h prslovkovch spojeniach:
odhora nadol, zhora nadol, zboka nabok, zdnu von, sprava naavo, spredu dozadu;

dnu

i von, hore i dolu, ap.

nahor

i nadol,

vpravo

i vavo,

zblzka

i zaleka,

spredu

i zozadu

INSK, POVESTI)

Jeibaba ho odvrchu dospodku ocima merala a zaviedla ho k jednmu oblcku. ( D O B Taro kriuje zboka nabok, ( O N D R E J O V ) Nehadel ani napravo ani naavo, sedel sa z dreva vystrhan, ( F I G U L I )

Okolnostn prslovky bez gramatickej formy

J e t o m a l s k u p i n a prsloviek, p r i k t o r c h sa ich morfematick t r u k t r a z rozlinch prin zastrela, t a k e s formlne amorfn. I c h vzah k n a d r a d e n m u lenu n e m sce svoje v y j a d r e n i e , a v a k i m p l i c i t n e v y p l v a z ich prilovk o v h o v z n a m u . S t o p r p a d y :
beda, mimo, opodia, darmo, naim, dnes, nadbe vemi, dokorn, dos, driev sp, spolu, von, zajtra, ( a r c h . ) , halabala teraz, zp, treba, (hovor.), troka, zvl, hne/ihne, op, vu sem vera, zkol; (nre.), ndobno vlani, ( z a s t a r . ) , napordzi, trocha, znezrady, nevdojak,

osve, pei,

pre, prli,

(nrec.), vedno,

p a t r i a i zloen p r s l o v k y dnes-zajtra
c i t t u : apriori, sic. brutto, ex (hovor.), expres,

a z r a z e n i n y tamvon,
extra

vonkoncom;

alej

i p r e v z a t v r a z y s prilo v k o v m v z n a m o m , k t o r m a j r z lexiklneho
( h o v o r . ) , loco, netto, nbl (hovor.),

Sem
crescendo,

sa z a r a u j i v r a z y t a l i a n s k e h o p v o d u : adagio,
piano, ritardando, unisono; andante, dolce, forte,

agitato,
a i.

allegro,

vivace

K prslovkm trocha a troka jestvuj substantvne tvary t trocha a troka, z tej trochy, k tej troche, t trochu, pri tej troche, pri tej troke, pri troche, pri t roke, s tou trochou;

prov.: Z tej trochy bola najprv polhodina, potom hodina,

(URBAN)

Z dnenho hadiska treba tieto tvary hodnoti ako substantivizciu prslunch pr sloviek (historicky je naopak podstatn meno prvotn).

Zporov morfma pri prslovkch

Z p o r je m o n t a k m e r p r i v e t k c h v l a s t n o s t n e h a p r i n i e k t o r c h okol n o s t n c h p r s l o v k c h . V y j a d r u j e sa m o r f m o u ne-. o u sa popiera k l a d n
vznam neporiadne, znam: nezriedka, prslovky: nesprvne; nedstojn, nedos, nejednotn, nekoda, nensilne, nedvno, neobratne, nenaim, neodborne, nedarmo a i. nepravidelne, nezavea, neopatrne, netreba,

N i e k d e sa z p o r lexikalizoval. P r s l o v k a m p o t o m p o z i t v n y o p a n v
nebezpene, nesmelo; onedlho a . nehanebne, nealeko, nentene, neraz, neobyajne, neskoro, nezalho, neprjemne,

P r i n i e k t o r c h z t c h t o prsloviek sa u s t l i l l i t o t e t i c k zpor, k t o r m sa
v y j a d r u j e z o s l a b e n o p a n v l a s t n o s alebo o k o l n o s : nedos, neprli, nevemi;

nedobre, nealeko, nediv,

nedraho, nevysoko nto,

neahko, a i.

nemlado,

nestriedmo,

netako;

neveselo;

neblzko,

P r i s t a v o v c h a m o d l n y c h prslovkch m z p o r v e t n p l a t n o s :
nekoda, neradno, nevidno, netreba. neia, nevedno; nehodno, nemono, neslobodno,

neudo,
nenaim,

Rekcia prsloviek
G r a m a t i c k c h a r a k t e r i s t i k u prsloviek d o p a ich rekcia. K m g r a m a t i c k f o r m a u k a z u j e v z a h prsloviek k n a d r a d e n m u slovu, v rekcii j e d a n i c h v z a h k p o d r a d e n m s l o v m alebo v e t m . F o r m l n e sa r e k c i a v y r a l e n n a p o d r a d e n o m lene. N i e k t o r p r s l o v k y v i a u p r o s t alebo p r e d l o k o v p d y :
blzko nieo, nieomu, koda podobne vidno niem, nieomu, nieo. je skoro na nieo, je privas na nieo, je neskoro je tomu na dvno* primerane nieomu, verne nieomu; treba nieoho,

N i e k d e sa p o d r a d e n v r a z neviae len n a prilovku, ale n a cel k o n t r u k c i u :

by to nieohofza nieo, je ahjco o nieo, je ako o nieo, je s nm zle, je s nm ahie,

A koda jej, takej rodiny, ( K U K U N ) U nm tvojej slzookej lutne v ast naom, synak, netreba, ( R F U S ) Vetkm nm bolo Tto za Ferkom, ( F I G U L I ) Ved ako blzko bola pdu! ( J G ) Cel zimu ich rozdvala deom, ked bolo ako o ovocie, ( F I G U L I ) Zdalo sa mi privas na spoloensk radovnky v prrode, ( J I L E M N I C K ) Od rekcie treba odliova prpady, ked prslovka bliie uruje predloku: hlboko pod
zemou, vysoko nad hlavou, aleko za dedinou, priamo k vedcemu, rovno do st, priamo proti vchodu, krtko pred slvnosou, dvno po svadbe, hned po nvrate ap. A dalie prpady, k d e

naopak predlokov vraz je blim urenm prslovky (blzko k mestu, aleko od domova)

alebo kde je tento vraz nepriamo adverblny a pecializuje okolnos vyjadren prslovkou (dolu pod schodmi, hore na streche, bokom ku skrini, nzko k zemi, uprostred medzi vm) ap. kro

Osobitn s prpady, k e d pvodn prslovka tvor s predlokou zloen predlokov

vraz: sasne s otvorenm vetrhu, sbene s riekou, rovnobene s trasou, paralelne s touto akciou, solidrne s nimi, primerane k tmto poiadavkm, kolmo na rovinu, zarovno s chod nkom, spolu so sestrou, vedno s nimi ap.

na ne vyrovnan dlh rad stolkov,

Boli t u dva predsedncke stoly, postaven na rku a prikryt zelenm sknom, kolmo ( T A T A R K A ) A u boli zarovno s lokomotvou, ( C D R A )

O b s a h o v p r s l o v k y s a v i a u s n e u r i t k o m alebo s vedajou v e t o u o b s a h o v o u . Z o s t a v o v c h prsloviek m a j t t o v z b u t i e , k t o r v y j a d r u j h o d n o t e n i e .

Najtia sa zohria, spoti, hned bude lepie, ( K U K U N ) Ak sa stane tak premena,, ahko sa ti vrti, ( K U K U N ) ako sa bolo rozli, tako. ( K U K U N ) Mekedy vidno preletie ponad teplicu krsneho zelenho, i belskavho vtka, ( O N D R E J O V ) koda, e mu ma nerozala- kutom hlavu, ( T A T A R K A ) Bohvie, odkedy som ho>

nevidel, ( K U K U N ) Ktovie, 6i by ju nenadila vola za rodnm mestom, za plom a na imi vkami, ( K U K U N ) Konene vidno, e ho ni nebol, ( K U K U N ) Bolo mi to, e ste ochoreli, ( K U K U N ) Mono, e prve toho sa obval, ( T L A )

M o d l n e p r s l o v k y m u s i a m a p r i s e b e infinitv alebo vedajiu v e t u v d y . P r a v d a , j e t u i monos e l i p s y .

Naim nahrdza, hoji star rany. ( K U K U N ) oe pros, netreba sa ti prosi. U sa mu nemono striasi dojmu, e pri om nesed vlastne star Jera, ale jeho Katica. ( K U K U N ) Treba, aby o tom vedeli vetci, (zus) Boechr, aby to
(TATARKA)

postihlo vs! (zus)

Vyuitie jednotlivch druhov prsloviek

Prslovky miesta
Miesto sa najastejie v y j a d r u j e o k o l n o s t n m i p r s l o v k a m i . V l a s t n o s t n e h prsloviek m i e s t a j e n e p o m e r n e m e n e j . V e o b e c n m v z n a m o v m e k v i v a l e n
t o m m i e s t n y c h p r s l o v i e k s o p y t o v a c i e z m e n kde, kam, kade,
skadia, skade, odkade, dokade, pokade, pokia.

kadia,

odkia,

T i e t o z m e n u k a z u j aj alie

lenenie m i e s t n e h o v z n a m u . T r e b a t u r o z o z n v a t y r i s k u p i n y . Miesto, n a k t o r o m s a d e j o d o h r v a ( n a o t z k u
O k o l n o s t n p r s l o v k y : dnu, bokom, pozadu, miestami, dokola, opodia, stranou; okolo, pozale; %iprostred, dolu, vpredu, tamdolu, doma, napredku, vzadu; tamdole, hore, naboku,

kde?)
vonku, vonka, navrchu, dovkola, tudole, naokolo, tamhore, vkol, zkol; popredku, nav tuhore.

naspodku, dookola, tudolu,

kol, obale,

Zloia ho na lko, napochytro schystan naboku v popred, ( K A R V A ) J e ich navrchu ete pt. ( H E K O ) Obale vykopvali drevorubai btav lipu. ( C D R A ) P r l e i t o s t n e m u m i e s t o n a o t z k u kde? v y j a d r o v a s e k u n d r n e aj s m e r o v
p r s l o v k y von, naavo, napravo:
(ONDREJOV)

Von podval jun vietor, Vlastnostn vysoko, prslovky:

blzko,

aleko, severne,

hlboko,

nealeko,

nevysoko, vchodne,

nzko, zpadne.

juhovchodne,

juhozpadne,

severovchodne,

Ked bola dos vysoko, zatriasla vetvu, pri rohu kostola, ( P L V K A )

(ZBEK)

Keby tak pridaleko nestli a hned

kadia?)
predom, priekom, vavo, vrchom, vpravo. poveda,

M i e s t o , k a d e dej p r e c h d z a ( n a o t z k u kade?,
O k o l n o s t n p r s l o v k y : bokom, zadom; dookola, naokolo, naprie; krom, popredku; okruhom, pomimo,

Utekali. Krom cez Voliarku, k Horike. ( O N D R E J O V ) udia stle chodia okolo a dlka mus byt ist, ( O H R O B K ) Obzrite sa len dookola, ( K R ) Bol to vlak do Pisy, sadol do a iiel hoci i okruhom, ( J G )

V l a s t n o s t n p r s l o v k y : priamo,

priene,

rovno,

ikmo.
(PLVKA)

Matej videl, ako Nemci utekaj priene cez cestu, (zus)

Ghodte len stle rovno!

P r i v l a s t n o s t n c h p r s l o v k c h m i e s t a sa pociuje aj p v o d n v z n a m s p sobu, a t o najm pri v z n a m e miesta n a otzku kade?.

Miesto a k o ciel, k d e a l e b o pokia dej s m e r u j e (na o t z k y kde?, kam?,
O k o l n o s t n p r s l o v k y : dnu, spodok, vrchu; doprava, dohora, navrch; dopredu, doaleka, napred, doprostred, vavo, dohlboka, domov, prec, nazad; vbok, nahor, spiatky, dopredku, vzad; nadol, von; nabok, dospodku, naavo, nasp, vozv; napredok, dovntra, napravo, nablizko, tahore;

pokia?)
na do doava, naaleko,

naprostred, dozadu; vpravo; dovkola;

vpred,

doprzdna;

vdol, vozvysok,

prleitostne,

a t o s e k u n d r n e m a j t e n t o v z n a m aj s t a t i c k p r s l o v k y dole,

dolu,

hore.

Zlez dole, Mat! ( F I L A N ) Vbuchy t u lmali kame, vrhali doaleka repiny skl. Cvli spiatky, zastali, vykali devy. ( H V I E Z D O S L A V ) Elektrika veselo hrkotala tahore k elezninej stanici, ( K A R V A )
(CDRA)

Vlastnostn juhozpadne,

prslovky:

aleko,

hlboko,

vysoko;

nealeko,

nevysoko;

june,

severne,

vchodne,

zpadne;

iroko-aleko.

Takmto krokom nedjde aleko, (zus) Rudko ich neobral, neodvil sa t a k vy

soko, babrk,
(ONDREJOV)

M i e s t o a k o v c h o d i s k o d e j a (na o t z k y skade?,
O k o l n o s t n p r s l o v k y : odboku, odvrchu; spredku; zdnuka zblia, odpredu, zboku, zaleka, odspodu, zospodku, zalsa, odzadu; zvonku, znealeka, oddola, zvntra, zhlboka, odhora, zvrchu; zhora, odzdola,

odkia?
odpredkn, zospodu,

odkade?)
odspodku, sprava, zntra, zopodia; odvonku, spredu, zdnu, zblzka,

odzhora, zava, zvysoka.

odaleka; zobalec,

zozadu,

(hovor.), zdnuky

(nre.), zdola,

Zaul zdnnka Adamov chrapot, ( K U K U N ) Zdaleka, od Praivej vody, nesie sa hlas zelenomiskho zvona, ( H E K O ) Pes dval sa zopodia. ( T A J O V S K ) V l a s t n o s t n c h prsloviek s t m t o v z n a m o m n i e t . Niektor prslovky miesta maj dvojak miestny v z n a m :
Kde? pozadu, a kade?: dookola, mimo, naokolo, vkol, okolo, zkol, pomimo, zkol-vkol, poveda, bokom, vavo, stranou, vpravo. popredku,

Tu naokolo nikde ani duba, ani erene nebolo, ( H O R K ) Musia prejs dos hlbok vmo, inak by museli obchdza naokolo, ( M I N )
Kde? odalec, pravo. (miestne) a kam , aleko, vysoko,
2

( s m e r o v o ) : dnu, dolu, hlboko, june, severne,

hore,

pre,

von, naproti, zapadne, naavo,

bokom na

vchodne,

Podajte sa viacej naavo, (zus) Potom hned naavo bola skupina mladch s dvoma Grovcami. ( M I N ) Pozri d o l u ! A ukzal nadol, kde sa rozprestieral irok dvor. ( K U K U N ) Keby som to bol vedel, bol by b u k dvno dolu. ( T A J O V S K )

Kde?

a skade?:

spredu,

skraja,

sprava,

zboku,

zava.
(TAJOVSK)

Vezmi skraja dve stoliky! (zus) A bvali sme hned skraja.

Prslovky miesta mu m a t i prenesen a abstraktn vznam. Aj zhora tlaia na ns, aby sme to premenili, myslte, ( C D R A )
(MIN)

Pekne, pekne, e tak daleko

Prslovky miesta stoja najastejie pri slovesch. V h o v o r o v o m z e sa v y s k y t u j m i e s t n e p r s l o v k y p r i slovesch aj pleon a s t i c k y , a t o v t e d y , k e sloves s v o j m v z n a m o m d o s t a t o n e n a z n a u j okolnos m i e s t a .
A odiiel
PIESE)

pre.

(KUKUN)

Mil moja, vsta hore, m bera na dvore,

(UDOV

Voiel dnu. (zus)

P r i a d j e k t v a c h s p r s l o v k y m i e s t a z r i e d k a v e j i e . I d e t u v l a s t n e o s k r y t elipsu slovesa. Okolo ma medzi skalami rstla materina dka a miestami ervenel sa zrel chutn truskavec, hore erven, k spodku biely, akoby mal fez na hlave, ( V A J A N S K ) Prslovky miesta v prizmennom postaven:
Vetko vkol errne, oe mme prepisova, pora, ( T A J O V S K ) Teraz u naozaj stratili sebevldu a zmysel pre oetko dookola, ( C H R O B K )

M i e s t n a p r s l o v k a p r i citoslovci hop:
Hop sa hore, po veziem a.
(MIN)

Zo slovesnch vzieb sa d o s t v a miestna prslovka do adnominlneho po s t a v e n i a , k d e sa o u v y j a d r u j e v l a s t n o s v y p l v a j c a z u m i e s t n e n i a .

Krik bokom, krik nazad a hned vek krik. otvor zhora, ( K R ) Zaal sa pripravova k nvratu
(ONDREJOV)

tefanko ukzal na

domov,

(MRZ)

Adnominlne prslovky z p v o d n c h vedajch viet: Vymokaj odtia potky a vlaia zem ponie, ( C H R O B K ) Akoby mvnutm z zranho prtika stratil lovek naproti vetko dobr a sympatick, ( M I N ) Len chor orgovnov ker uprostred vzbudil v om jasn spomienku na Pisko. ( U R B A N ) O s o b i t n s u s t l e n k o n t r u k c i e predloka
mena + miestna prslovka.

s +

intrumentl

podstatnho

Vysok skala s jazvou uprostred a z jazvy vybok prame, ( M I N ) Kde oviec kozami popredku pohol sa ponou cestou k cintornu, ( O N D R E J O V ) Pod nm dreven bunker s tmavm vchodom uprostred, ( P L V K A )
S

Miestne prslovky v neplnej dvojlennej v e t e : V zad blok, napravo dvere do kuchyne, naavo do komory, ( K R L I K ) M murovan pivnicu s dvoma okienkami, jedno spredu, druh zboku, ( P L V K A ) Tisina naokolo, ani lstok sa nehbe na konri, ( K U K U N )

Miestne prslovky v platnosti jednolennej Ta sa, bea, ta, alej, dalej. vbok! (zus)
(HVIEZDOSLAV)

vety:
(MIN)

Dopredu, na tok!

Vavo

Prslovky asu
V z n a m asu sa p r i m r n e v y j a d r u j e o k o l n o s t n m i p r s l o v k a m i , asov p r i s l o v k y v l a s t n o s t n h o t y p u s l e n s e k u n d r n e . Veobecn v z n a m o v e k v i v a lenty a s o v c h prsloviek, o p y t o v a c i e z m e n , rozdeuj ich p o d a druhu asovho vznamu na sedem skupn. as, v k t o r h o h r a n i c i a c h s a dej o d o h r v a (na o t z k u O k o l n o s t n p r s l o v k y : dnes, jednc ostatku, obede, doda, popoludn, zajtra. zalanskm, (zastar.), raz, rno, naobed, popoludn, odpoludnia, podjese, popozajtre, vasrno, napokon, spoiatku, veer, prv, teraz, vera, vu kedy?) zajtra; napo zveera, poobede, popoprednedvnom, vas,

(zastar.), vlani, nakoniec, naostatok, zrna, pozajtra, naveer;

veerom,

veierkom; sprvoti, zjari,

napoludnie, sprvopoiatku,

naposledok,

narno,

zmladi,

medziasom, podveer; sprvu, najsamprv,

nadrnom, predvlani,

predasom, predverom,

predpoludnm, pozajtre, nabudce,

zarnky,

predverajky, navasrno;

dnes-zajtra.

Poobede ideme kone kpa, ( O N D R E J O V ) Tak prdem ete naas do kancelrie. Tak si sprvoti umienil. ( H E K O ) Kotlri chodievali v nau stranu vdy tak podveer, ( Z E L I N O V )
(PLVKA)

a s o v v z n a m m u m a i m i e s t n e p r s l o v k y napred, naostatok, naostatku a s p s o b o v p r s l o v k y povidne, potme:

popredku,

vopred,

Chce napred sm sebe a potom i nepriateom dokza, e neuhne pred presilou, (A. M A T U K A ) Chceli djst ete povidne, ale prili u potme, (zus) V l a s t n o s t n p r s l o v k y : dvno, dodatone, neskoro, operatvne, novie, predasne, posmrtne, oneskorene, nedvno, dochvlne, minule, povodne, prednatlne. predol, posmrtne, postnatlne, budcne, najnovie, predsmrtn, obvykle, skoro, pred-

sasne, postmortlne,

posledne,

prleitostne,

postoperatvne,

perspektvne.

asy tie minuli dvno,

(KUKUN)

J a a budcne nepustm,

(TAJOVSK)

as v o v z n a m e m e d z e , p o k t o r dej t r v (na o t z k u dokedy? O k o l n o s t n p r s l o v k y : doasu, naveky, podnes, donekonena; povera, dodnes, donedvna; doobeda, nadosmrti. dopoludnia, dovlani,

pokedy?)

doposledkujdoposledka, dozajtra, dopredveera;

doteraz,

dovera,

Ale som to a podnes nikomu nepovedal, e ma tak prezvali, vravel re. ( H E K O ) V l a s t n o s t n p r s l o v k y : doasne, 596 doivotne, predbene,

(KUKUN)

Doteraz

provizrne.

Vicipn po svojom zvolen ostva v rade doivotne, ( R A P A N T ) Aspo doasne, km sa mu podar zska od pna farra povolenie na pohreb, ( K R L I K : ) as v o v z n a m e m e d z e , o d k t o r e j sa dej k o n (na o t z k u
S t u l e n o k o l n o s t n p r s l o v k y : odprvoti, zajtra, odjakiva, odprvu, oddvna, odpradvna, oddnes, odpredvera,

odkedy?)
odvlani, od-

odvasrna.
(HEKO)

U Habdov maj odvera Kristnu, sestru z Podhja.

odjakiva parav,
(TATARKA)

Vraniakovci boli

as, n a k t o r s a dej uruje (na o t z k u

Aj nadnes, tu s len o k o l n o s t n navera, nazajtra, prslovky: napozajtra, naobed, napozajtre,

nakedy?)
narno, na naveer; neskorie.

naostatok, nabudce,

Noe, nechaj z toho dreva i nazajtra i napozajtre. ( S K A L K A ) Habdu ako prielca nechal si naostatok, ( H E K O ) Tto prcu meme smelo odloi n a neskorie. ( O N D R E J O V )
as, p o u p l y n u t k t o r h o s a dej k o n (na o t z k u po akom
O k o l n o s t n p r s l o v k y : hned, ochva, nhlo, tom; nafaku ponenhle, serstva. (hovor.), zaraz, navea, nezavea, ihne, zp, vzpt,

dlhom

ase?)
naskutku, poneobra asom,

podchvou, zakrtko, zanedlho,

okrtko, zavea,

onedlho, oskoro,

navea-navea,

Ale asom to prelo, ( H E K O ) Naskutku pod hore! ( J G ) Podajte obratom zprvu. Grfka sa zakrtko prebrala, ( J G ) Nu, navea-navea som predsa len nahmatal zvoru a voiel dnu. ( P O N I C K )
(KARVA)

V l a s t n o s t n p r s l o v k y : okamite,

bleskov,

skoro,

skr-neskr.

Mono, e skoro doske, ( R E U S ) Ale ked sa to minulo, E v a tuila, e skr-neskr zostane na ade, bez akejkovek pomoci, vystaven biede a hladu, ( T J R B A N ) as, v p r i e b e h u k t o r h o sa dej k o n (na o t z k u ako
O k o l n o s t n p r s l o v k y : chvu, nachvu, nachytky, naveky, naalej, sprvoti, nadlho, nadosmrti. chvku, nateraz, trochu, troku, chytkom; nakrtko, nastle,

dlho?)
naas, zaas, natrochu,

natrvalo,

Sprvoti sa nehlsi nik. ( H E K O ) Zaas sa ete dral ako mldenec, ( T A J O V S K ) Nachvu sa vetci zamysleli, ( L A Z R O V A ) Ved len nebude t a k t o i naalej ( K U K U N ) V l a s t n o s t n p r s l o v k y : dvno, permanentne, predbene, prechodne, dlho, krtko, neprestajne, nepretrite, neustle,

trval,

ustavine,

vene.

Bola vydat tak dvno a tak k r t k o ! ( T A T A R K A ) - Bol vene ospal a ctil sa ako re konvalescent, ( M I N ) Jergu hadel na hviezdy dlho, vemi dlho. ( O N D R E J O V ) m boli, boli po cel de a permanentne, ( A . M A T U K A ) T e n t o asov v z n a m m e m a t aj m i e s t n a p r s l o v k a Dni sa poali krti no pekn, such chva trv alej, alej:

(KUKUN)

as v opakujcich sa intervaloch (na otzku ako Okolnostn prslovky: chvami,

zriedka, zakadm, zave, jednostajky, chvkami, neraz. podchvou,

asto?) zriedka, ne

obas,

Podchvou u d r e l n m d o u r a c h o t g u o m e t o v a l e b o v b u c h g r a n t u , ( J A N O V ) P r v r o k y j u n a v t v i l zakadm, k e d b o l v m e s t e , ( K U K U N ) Z b o k u zave v y t r y s k n e konsk zaerdanie. (HEKO)

Vlastnostn prslovky: asto,

kadorone, prleitostne, mesane, rone, neprestajne, stle,

denne, neustle,

dennodenne, obvykle,

jednostajne, ojedinel, zriedkavo,

kadodenne, pravidelne, zvyajne.

obyajne, ustavine,

sstavne,

tdenne,

A s r i c h t r s t v a n e m n i e d v a d s a z l a t c h rone, ( K U K U N ) A t t o p r e d t u c h a o b l e t u j e h o neprestajne, ( K U K U N ) P e prleitostne, (A. M A T U K A )

asov vznam ako dlho a ako asto obsahuje aj prvok miery. Obidva v znamy s od seba slabo navzjom rozlen.
Prslovka naveky m vznam dokedy
(KUKUN)

i ako asto.

My sme rozlen n a v e k y ! vedno naveky, (TIMRAVA)

I on, i Kupec, oberstven trochu, rozprvali

Prslovka podchvou
Podchvou s a v r t i m !

zna po akom dlhom ase i ako

(TLA)

asto.
(VANTNER)

Mus sa za n m

podchvou o b r a c a ,

Pri adjektvach s asov prslovky zriedkavejie.

O i v u j dvno zanikl m i n u l o s , ( J I L E M N I C K ) T u l k , g a u n e r predasne a v y s p e l o z l . ( M I N ) P o t r e b n m z m e n e n m o b j e m u s a v e t k a pvodne ltka premen n a kvapalinu, (ILKOVI)
vyspel plynn

asov prslovka v adnominlnom postaven:

Raketov

motory

vera, dnes a zajtra,

( T L A ) T o b o l a prca

doobeda,

(F. K R )

V neplnej dvojlennej vete:

Dnes n a p r o g r a m e K r t a v a ,
(PLAGT)

Pri substantvnom vetnom zklade ako prslovkov urenie.

Do

videnia

zajtra

napoludnie v Smreanoch.

(TAJOVSK)

asov prslovka absoltne:

Vera a zajtra, (MIN)

Hned! H n e d ! Okamite! Neskoro, ( z u s )

S porovnvacou spojkou ako vyjadruje asov prslovka metonymicky vlastnos a je vo vete prvlastkom, doplnkom alebo prsudkom.
T o n i e j e t a k zpas a k o predverom, ( z u s ) R o k y i d , n i e s o m u a k o predvlani.
(zus) Nevyzer a k o
s

obyajne, ( z u s )

Takto me ma asov prslovka aj spsobov vznam.

Nai cyklisti neli a n i t r o c h u a k o

vlani,

(TLA)

Prslovky priny (elu, i n k u a prpustky)

Primrne sa prina deja vyslovuje okolnostnmi pri slovkami. Vlastnostn prinn prslovky s len sekundrne. Veobecnm vznamovm ekvivalentom prinnch prsloviek s opytovacie zmen preo?, nao?, zao?. Prinnch prsloviek je pomerne mlo. Okolnostn prslovky: nhodou, neprvom, omylom, prvom; natruc (ho vor.), navzdor, navzdory; nadarmo, zadarmo, samochtiac.
Nie n a d a r m o a nhodou k a d m u p r i jeho m e n e v y v s t a n e prve t e n jeho r o m n . ( A . M A T U K A ) Z a d a r m o a p r e d s a n e p u s t i l i ! ( K A R V A ) Prvom m o h o l o a k v a z ujem vedeckho sveta, (URBAN)

Vlastnostn prslovky: bezdvodne,

selne, nevyhnutne, ntene, nutne,

dvodne,

nhodne, myselne,

neodvodnene, vedome,

nemy

samovone,

zmerne:

I c h m e n n e u v d z a m e nhodne, (A. M A T U K A ) V r a v m m u , e b y s o m s a r d ne vyhnutne s o Z p o t o n m r o z p r v a l , ( F I G U L I )

S vznamom priny zko svis vznam e l u . Maj ho okolnostn pr slovky napordzi, napohotove, napospas, naprezrek, naprezroky, napriek, na
pr ieky, naproti, naprotiven, navermboha, oproti, pohotov, poruke, oistom.
J a , r o k u , k o s u n e c h m poruke. ( O N D R E J O V ) D e v a p o v a ; o s t a t n r a d y a p o k y n y , a k m v a p e s t n napordzi, ( K U K U N ) A l e t o l e n t a k , naprezrek p o z e r , s e m t a m i b e o k o m p o V i n c o v i . ( M I N ) O t e c m i n e p r i i e l naproti, u v t e d y c h o r a v e l , ( M I N )

Vlastnostn prslovky elu: bezciene,

sluobne, skromne, radne, zmerne.

bezelne,

nepotrebne,

osobne,

pracovne,

O k o jeho b u d e bdie n a d spiacimi

radne s m e p r i l i v o v e c i p o s l e d n e j v l e z o s n u l h o O n d r e j a M o z o u . strne, ( T I M R A V A )
darmo, nadarmo, vhod, naprzdno, nevhod, navnivo, navermboha. nazmar, navidomoi,

(KRLIK) -

S vznamom priny svis aj v z n a m i n k u . Maj ho okolnostn prslov

ky nemilbohu, podaromnici,
(HEKO)

A l o n o t r v o l a l nadarmo, ( K A L I N I A K ) V e t k y j e h o d o b r r a d y v y c h d z a l i nazmar. A l o a n i p n t o v r n i k D o b k n e c h c e l v y j s naprzdno, ( P L V K A ) a k o p r e d p o k l a d a , e b y s i o p a t r n M o n g o l l e n t a k navermboha n e c h a l j u r t u n e s t r e n .

(TATARKA)

Vlastnostn prslovky inku: bezvsledne,

bezspene,
G u z n r si

daromn,

mnie,

nevhodne,

vhodne,

nespene.
(CHROBK)

zbytone,

bezvsledne m k a l m o z o g , ( T A T A R K A ) M o n o n e p r d e , m o n o t i t o v r a v m Bezciene b l d i l p o u l i c i a c h m e s t a , ( C D R A )
na

Blzky je i vznam p r p u s t k y . Maj ho okolnostn prslovky napriek,

proti, naschvl, nroky, j, nevoky, nechtiac, nevdojak, nechtiaky, chci-nechci, chce j-nechce chtiac-nechtiac.

voky-nevoky,

(TLA)

Nechtiaky dotkol sa jej rukou zpstia, (zus) Voky-nevoky, vec budeme riei. Silvester naschvl si posadil host pred seba, aby im videl do tvr, ( B K O )
V l a s t n o s t n p r s l o v k y : mimovone, nechcene, schvlne.

Zuzka utchne v plai a mimovolne naslcha, ( K U K U N ) Schvlne schod pod medzu, aby sa s nimi nestretol, ( E I G U L I ) Niektormi prslovkami mono vyjadri i p o d m i e n k u . Matka prestala cti potrebu tch kvetov, vetkch tch malikost, ktor dovedna prestvaj by drobnosami, ( T L A ) Zadarmo ich vezmeme, ak nie, berte si ich! (zus) Doma by som to spravil, ale t u niet miesta, (zus) A znali sa ete dos dobre spolu. ( J G ) Tili po sebe, ale bli sa by spolu osamote, ( J G ) Tak isto mu ma tieto prslovky aj prpustkov vznam: Nemal by si pokoja ani doma. Ani neskorie by si ich nebol dostihol. Skria by nebola vola ani bokom. Ako vidno, s to v skutonosti miestne, asov a spsobov prslovky, ktor nadobdaj vznam podmienky a prpustky % kontextu a z intoncie (viac alebo menej samostatn vydelenie prslovky v rmci vety). Intoncia sved o tom, e t u lo pvodne o podmien kov, resp. prpustkov vedajiu vetu, ktor sa neskorie zmenila na vetn vloku re prezentovan metonymicky prslovkou. T sa nakoniec vlenila tesne do vety. O oso bitnch prslovkch podmienky a prpustky (tohto typu) vak hovori nemono.

Prslovky spsobu (miery a zretea)

T i e t o p r s l o v k y t v o r i a j e d n u s k u p i n u so z k l a d n m v z n a m o m spsobu, k u k t o r m u p r i b d a p e c i l n y v z n a m m i e r y a zretea. Najpoetnejie s p r s l o v k y s p s o b u , m i e r y a zretea z a s t p e n v o v l a s t n o s t n o m t y p e . Z a d j e k t v a a d j e k t i v i z o v a n c h p r a s t sa t v o r i a t e m e r n e o b m e d z e n e . O k o l n o s t n sa v y j a d r u j e s p s o b , m i e r a a zrete l e n s e k u n d r n e . Aj t c h t o prsloviek j e v a k p o m e r n e h o d n e . S v o j m p o t o m t v o r i a p r s l o v k y spsobu, m i e r y a zretea j a d r o prsloviek a k o s l o v n h o d r u h u . I c h v e o b e c n m v z n a m o v m e k v i v a l e n t o m j e o p y t o v a c i e z m e n o ako.

Prslovky spsobu
V y j a d r u j v z n a m s p s o b u , k t o r me b y d a n a k o akos, a l e b o me v y p l v a zo v z a h u , p r p a d n e z okolnosti. Vlastnostn prslovky spsobu s akostn a vzahov.
A k o s t n p r s l o v k y : dstojne, krsne, pvabne, achetn, jedovato, dotieravo, skmavo; krivo, hlpo; naivne, presne, patn, kostrbato, hltavo, hanblivo, surovo; dobre, mlado, bystro, obozretne, prjemne, vstine, hravo, kvetnato, obetavo, tvrdo; mdro; plalivo, obratne, slvne, vstredn, srdnato; ptavo, urlivo; jednoducho; svieo a i.; dverne, obrne, statone, zkerne, svisl, vhavo, lskavo, ahko, drsne, falone, chutne, sprvne, kyslo, milo, chvatne, srdene, teplo, ctivo; rezko, jemne, povone, svorne, znamenite; veselo; dumavo, dravo, ako; odporne, spokojne, zvune zle; ochotne, posmene,

a i.; svedomit, chichotavo, poctivo, prudko,

zaujmavo; lenivo, mrzko,

bratsky, svojsky;

grobiansky, povenecky,

hrdinsky, silcky,

chlapsky, stareck,

kamartsky, kolcky.

udsky,

otcovsky,

zversk;

No zrejme kad okrem ma ctil sa t u celkom bezpene a isto. ( C H R O B K ) Tetka Livorovie postavila sa medzi ns, zaala surovo, neensk kria a rozha ns palicou.
(FIGULI)

A k o s t n p r s l o v k y z a d j e k t i v i z o v a n c h p r a s t : napajedene,
lane, ponene, ubito, rozruen, ustato, sklamane, uvzato, znevazujco zaato, a i. vzruene, zaujato; zarazene, zmtene; aknuto, strhujco, povzbudzujco,

oddane,
naduto,

odhod
pre-

povznajco,

unavujco,

Oi sa jej teraz u nentene smiali, ( F I G U L I ) o je t o ? " zakrial podplukovnk urazene, ( M I N ) Nezdral sa, aby sa zahujce nevyslovil o om. ( T I M R A V A )
V z a h o v p r s l o v k y : abecedne, stranne, skromne, poloviato, opane, stojato; osobitne, vchovne, zkonne, nezvisle, dedine, zvzne; zvisle; chybne, propagan, iarkovite, rovnako; knine, literrnovedne, rozdielne, oblkovit; esky, slovensky mnoho spolone, leato, a i.

prvoplatne,

riadne, heslovite,

bulharsky,

Kad dedinu a kad chalupu uzavreli osobitne zkazmi, ( T A T A R K A ) Viem, ale len teraz o to vnimone prosm, ( T O M A K ) Na dne studnice bol piesok, voda nanala ho kopcovit. ( O N D R E J O V )
N i e k t o r v z a h o v p r s l o v k y v y j a d r u j n s t r o j : selne,
priemyselne, ticky, vojensky rune, a i. slovne, sdne, strojov, radne;

listovne,
mocensky,

kalendrne,
poli

elektricky,

Rune obvala konce pltna, o utkali cez zimu. ( F I G U L I ) Parn a in strojov poh an mlyny mu by zriaovan bez ohadu na mlynsk regl kdekovek, ( L U B Y ) Naahuj sa elektricky a ich xidaj sa prena na pracovn miesto elektromagneticky.
(ILKOVI)

Vzahov p r s l o v k y v y j a d r u j a j n i e k t o r i n v z a h y , n a p r . v z a h k m i e s t u ,
p v o d c o v i , p v o d u a l e b o i k o b j e k t u d e j a : verejne, skromne, cirkevne, knine a i.

Autor z nedostatku ivotnch podnetov inpiroval sa knine, litertsky. Jeho poetick nboj je odvoden dos nezvalovsky. ( T L A ) Vlastnostn prslovky spsobu p r i adjektvach: Bol spokojn, radostne vesel, detsky bezmocn, ( M I N ) Pri prslovkch:
A Jerguovi bolo akosi podivne teplo, akosi neobyajne, nosti vak bezprostredne experimentlne overi nemono, (ONDREJOV) (ILKOVI) (ONDREJOV)

(A. M A T U K A )

Je citliv ako urazen diea a prve t a k

Zkon zotrva

V neplnej dvojlennej vete:

A ia,

len zle a zle na ma.

(TLA)

(LAZROVA)

Dorastenci vazne,

(TLA)

Strune zo zahrani

V absoltnom postaven: Kapitn Labuda ich hnal dopredu: rchlejie, rchlejie, ( M I N ) a k u j e m za medok! Zbohom, v d a e n e ! ( B E D N R ) Teda opatrne, ( C D R A ) Okolnostn prslovky Desubstantvne: chvatom, stpom, viekom; napoly, popamti, osamote, kosom, stlpkom, nahlas, dohromady, potme, zbohom, behom, krom, epkom, nachvat, dokopy, spamti, spnombohom, spsobu: bohom, mahom, nakopu, zde doslova, cvalom, mihom, upom, nakrl, (i zdl, zaradom, hlasom polohlasom, trapom naopak, (zried.), hmatkom, poloartom, napoprie, radom, nasilu, odoka, ( h o v o r . ) , koso'm, pohromade, hurtom, razom, horom, naznak, pokope odrazu, krokom,

pobiede,

podobrote,

b s . ) , znenazdania, vosvet.

Ovce sklonili h l a v y , zbili sa dokopy, ( O N D R E J O V ) H, t u mu zaali vlasy dupkom vstva, ( K A L I N I A K ) Len t u i t u pozrie kosom naho, ( K U K U N ) Chvatom zhodil bundu, ( J E S E N S K ) D e a d j e k t v n e a d e a d v e r b i l n e (a a n a l g i e k n i m ) : naboso, naholo, slepo, doiroka, serstva, chytre, vovedno, ichuky; doopravdy, nahrubo, nasucho; dotuha; skrtka, dovedna, vozvysok, po slovensky, ndhusto, dookrhla, zahka, spriama, nachytro, doostra, znenhla, sprudka, naspam, pozvona, zhurta, zrazu; nakrtko, dopodrobna, zostra, saka, nakrivo, zoiroka, stuha; doprzdna, zrezka, potichu, nahboko, potajme, poahunky, nazdarboh. nadrobno, narchlo, zvesela, navysoko pospolu, pomaliky, doprosta, nahladko, na dorovna, zvona; (zried.), vovedne, po-

nalano,

napochytro!napo

naponhlo/naponhle, pospiatky, zarovno,

nachytky; povidne, poahky,

po domcky;

zamuroky;

Zazrel Jergua, rozosmial sa nairoko, klobk vyhodil do vky v t u h e j radosti imon ustupuje pospiatky, akoby ho ten pohad odstrkoval. ( C H R O B K ) V t chvu zhurta zaklopal ktosi n a dvere, ( T I M R A V A ) Treba to skoni prosto, po udsky.
(ONDREJOV) (MIN)

D e v e r b a t v n e (a a n a l g i e k n i m ) : idci, iaky, kaky; mlky, domky, poleiaky, odbomo, vismo, jediaky, kolenacky, nenazdajky, peky, postojaky, obkromo, znomo, komo, kaiacky, plaky, leiaky, kradky, pozlotky, posediaky, rozkromo, krmo, plaziaky, hololakacky; vezky; spiatky, poslepiaky, roznomo, vozmo. holokolenacky,

spievajci, sediacky, beky, bosky,

idcky, slepiaky, uky, ukradomky, pouky; skusmo,

neveriacky, stojaky, capky, doluznaky, kamo, stojmo,

beutehupky, neve

horeznaky,

podobrotky,

tvornoky, poepky, sklzmo, sedmo,

znenazdajky; lemo, epmo,

Prostredn sestra s m a t k o u zbierala idcky huby jesienky, ( F I G U L I ) E v a pozrela ukradomky na m a . ( P O D J A V O R I N S K ) Zahrozil som mu, ale len t a k pouky, psou. ( K A L I N I A K ) K e d nechc da podobrotky, nech daj pozlotky. ( M I N ) Sedliaci vystreli trochu c h r b t y a postavili sa roznomo, ( Z B E K ) Z r a z e n i n y a a m o r f n p r s l o v k y : strmhlav, zrady. spakruky; pei, spolu, vedno, zne-

Spakruky zraz vo vzteku sviecu, ( T A J O V S K ) V noci m a osi nhle prebudilo a znezrady pretrhlo sen. ( J I L E M N I C K ) Strvili spolu nejednu hodinku, ( K U K U N ) S p s o b o v v z n a m m a j p r l e i t o s t n e aj o k o l n o s t n p r s l o v k y m i e s t a hore, dolu. Vky chc hadie' zvysoka na nebotyn tty? paroma . . . a snka mu ske hore-dolu, hore-dolu.
(JESENSK) (BODENEK)

bokom, hore,

dozadu,

nazad,

vzad,

krom,

zblzka,

zaleka,

zvysoka,

zhlboka,

rovno,

Muia ich . . .! Do-

Okolnostn prslovky spsobu pri p o d s t a t n o m mene ako nezhodn prvlastok: Po hodinovom vozen cvalom i trapom Landk stil koa na krok. ( J E S E N S K ) J e h o lekrsky obvod vyadoval mnoho cestovania vozom, n a saniach, na koni, ale i pei. ( P T ) Prpadov na psanie dovedna stle pribda, ( P E C I A R )

Prslovky

miery kvality. bezhranine, intenzvne, nedostatone, nezmern, primerane, ob rov hodne,

M i e r a d e j a sa m e v y s l o v i p r i a m o a l e b o p o m o c o u istej Vlastnostn bezmedzn, krajne, nepatrne, medzene, nako, masovo, plne, prslovky maximlne, poetne, vyjadrujce dostatone, nesmierne, pomerne, plne, minimlne, mieru mocne, priamo: nadmerne, nemerne, prevane, vrcholne, vysoko, bezmerne, nepomerne, rovnomerne, iastone, neskonal, podstatne, slabo, silne, extrmne, hlboko,

absoltne, nramne, nepln,

priemerne,

znane,

zvrchovane.

Augustn Serner je hlboko dojat sm sebou, ( M I N ) Zdieraj ns vetci rovnako a rovnako nami opovrhuj, ( K A R V A ) K l n a y k a sa cele rozohnila pri mylienke na pr chod potulnch hercov, ( V A J A N S K ) Nepriame, zva expresvne alebo hyperbolick vyjadrenie miery prslov k a m i , k t o r m a j p r i m r n e v z n a m s p s o b u : akurtne, bezohladne, bigotne, slovne, jasne, padne, bezpodmienene, blznovsk, dsledne, jedinene, nehanebne, bohato, genilne, katastroflne, nekompromisne, nepodkupn, nevslovn, oividne, presne, rozumne, sporne, veobecne, zzrane, bezprkladn, bravrne, hanebne, kapitlne, nenvratne, nepretn, nezmyselne, odporne, prkladne, senzane, urputne, vestranne, alostne, poriadne, prsne, skalopevn, usilovne, vdatne, ivelne kovite, hrozne, bezuzdn, citene, udne, hfne, krsne, bezbone, definitvne, idelne, neobyajne, nerozlune, nezvyajne, otrasne, potrebne, radiklne, smrtene, vene, vnimone, nepretrite, hevnato, osobitne, postupne, prerne, smiene, asne, vlune, husto, bezndejne, bezvnimone, drazne, ndherne, do n nenavne, obdivu ozrutne, povestne, rezo strane, vehementne, vsostne, svtosvto, integrlne, neodbytne, bezvhradne, chorobne, mimoriadne,

neoblomne, neprjemne, nezvratn, ohromne,

neochvejne, neprosne, hodne, pekne, ltne,

neotrasne, nestupn,

obludne, podivne, riadne,

obstojne, podivuhodne, prebyton, rozhodne,

podstatne,

pozoruhodne, suvernne, virtuzne, vznamne, svt, urite,

univerzlne, vemone, zsadne,

a i . ; nleit, bohato,

znamenite,

kopcovit,

vrchovato; vyzvavo, niivo, livo,

alekosiahle, blznivo, povzlivo, tuho;

dokonale,

skvele,

zle, zfale, horlivo, surovo, prenikavo, ertovsky,

vytrvalo; hrozivo, zkostlivo, detsky, presvedivo,

krikavo, mizivo, spoahlivo, zriedkavo; notoricky,

naliehavo, nstojivo, pen dobre, nadudsk, sakra

dojmavo,

drvivo, prekvapivo,

dychtivo,

plivo, zrivo,

nruivo, sporo; fanaticky,

okrajovo, skpo; fantasticky,

podozrivo, bosky,

ostro, prkro, neudsky; mentsky a i.

hrozitnsky,

hermeticky,

kategoricky,

Mus sa bezvhradne podrobi ich rozmarom, ( V A N T N E R ) Oakval, e nrod, ktor povstal, patrine stvrdol, ( T A T A R K A ) Keby len vdatne popralo! (zus) Boli svtosvte presveden, e E v a Hlavajov hr len komdiu a rob si z nich blznov, ( U R B A N ) Voda teraz hlasno zaklokotala, valila sa jarekom kopcovit, ( O N D R E J O V ) Vlastnostn prslovky miery motivovan dejovm vznamom: neodolatene, ten, chan, strhujco, vylieitene, citene, nepozorovatene, neuveritene, vyloene; nevyslovitene, obmedzene, vyerpvajco, zanedbaten, vynikajco, neodvolaten, nezadratene, znatene, ohromujco, zahanbujco, neotrasiten viditene, znesiten; omraujco, zarajco. nebadane, nepredstavitene, nevdane, nevyerpaten, badatene, neprekona ne nesl

prekvapujco,

Trva, stromy, oblaky a vnok, vetko je ohromujco dojmav a dojmavo sviaton. Neuveritene sa zmenil! (zus) Farbitos miestnosti rob prekvapujco vesel a tuln dojem, ( J G )
(LAZROVA)

Vlastnostn prslovky m i e r y pri adjektvach: Bol priemerne inteligentn nebezpen vec. ( M I N ) Pri prslovkch: Rozprvali to smrtene vne a smrtene vne tomu aj verili, neskoro, ( J G ) Pri zmench: Ruky netriasli sa mu, i bol vtedy plne svoj, nehaten nim, slobodn ako strom. Podstatne inak si pona vo Farskej republike Tatarka. ( A . M A T U K A )
(MIN)

a nadpriemerne ctiiadostiv,

(MIN)

Ale je to ertovsky

U bolo hodne

(URBAN)

P r i asticiach: Nech sp. Cele iste sa spot.

(KUKUN)

O k o l n o s t n p r s l o v k y m i e r y : dokorn, zvl, hfom, vrchom; dopoly, zamak, natrochu, nahusto, obzvl, hupkom, byku, odpoly, zaradom; navye, naplno, obzvlte; kopcom, trochu, oduu, nazvy, nairoko, celkom, mihom, ktik, nadobre, doista, oprekot, bitkom, nerekom, trocha; opreteky;

dos,

naskrze,

naskrz,

prli,

vemi, dkom, valom, nadmieru, spolovice, nanajv, naisto, dotuha,

ccerkom, radom, napodiv, povine,

cckom, razom, navlas, sasti,

ckom, mahom, napoly, siastky, napolo, zaleka, dosta,

ksok,

nacelkom,

nadobro, doplna,

nadosta, zavea, zaviac, dopodrobna,

ponajviac,

poznenhle, dohola,

zhola, akomak,

zhruba, ostop,

zhusta,

zahka,

znenhla,

zplna,

zva,

splna,

spola,

spoly;

ostoes,

ozlomkrk,

ozlomkrky,

vonkoncom.

lovek ije naplno len v neobvyklch okolnostiach, ( M I N ) Poznenhle odkrvaj sa mu pozostatky krsy, ktor staroba prikryla, ( K U K U N ) Okolnostn prslovky miery pri prsudkovom a prvlastkovom adjektve: Kok bol kopcom pln. ( O N D R E J O V ) Poval s otvorenmi stami aj napoly hluch hrobr, ( M I N ) Vynlez nevemi astn, ( A . M A T U K A ) Stanica bola Mtkom nabi t udmi. ( M I N ) Pri prslovkch: Zaplili sa mi lca a stisla som velmi dotuha pery.
kom jasno,
(HEKO) (FIGULI)

Eva u vid Silvestra cel

Pri slovkch:
Napodiv moc chleba popratalo to chlapisko, sebou podozrivo vea delovch g. ( K A R V A )
(MARTKOV)

Andick viezol so

Pri zmench:
SENSK)

Naozaj celkom nie z nejakej neohrabanosti, o by znechucovalo a odpudzovalo, ( J E Nu tto sa mi zapila, e bola trochu in ( P O N I C K ) Pri asticiach: No a ud sa novinami podvihn ned, a takmi, ako s dnes nae, u vonkoncom nie. Sbila, e prde celkom iste. ( T A T A R K A )

(KUKUN)

Pri predlokovom pde podstatnho mena: Justn bval so sestrou, vdovicou, kus povM Viesky pri samom cintorne, ( T A T A R K A ) Hned ponie Dubovej sa zvauje hon irok a spja s Mnchovm hjom a Mnchov hj sa prehba k Paitiam, ( B E D N R ) V neplnej dvojlennej v e t e : Pesniku vern, srdce dokorn, V absoltnom postaven:
Dos! Nao spomna, pn Murga?
(TAJOVSK) (RFUS)

V adnominlnej polohe: Niekoko rokov po druhej svetovej vojne socialistick literatra vymonila relnu perspektvu perspektvou dokorn, ( A . M A T U K A )

Prslovky

zretea

T i e t o p r s l o v k y sa v y d e u j p o d o b n e a k o p r s l o v k y m i e r y v r m c i v e o b e c nejieho v z n a m u s p s o b u j e h o o s o b i t n o u pecializciou. V y j a d r u j s p s o b deja t a k , e bliie v y m e d z u j p s o b n o s deja (alebo v l a s t n o s t i v y j a d r e n e j a d j e k t v o m , p r p a d n e a d v e r b i o m ) . Bliie n a z n a u j , k d e alebo v a k o m z m y s l e

n a o b j e k t e a l e b o n a s u b j e k t e d e j p l a t : zdravotne n, odborne vyspel, politicky nenosne. pokodi niekoho, telesne upad

P r s l o v k y zretea m a j v r a z n v z a h o v v z n a m a t v o r i a sa od t y p i c k c h vzahovch adjektv. V dsledku toho maj bezprostrednej vzah k p o d s t a t n m m e n m , k t o r s s l o v o t v o r n m v c h o d i s k o m k ich a d j e k t v n y m p e n d a n t o m : pokodi telom, strnky. z telesnej zdravotne strnky; pokodi zdravie. S p r e t o i s y n o n y m i c k y ohade, zo blzko tele, s k v z n a m o v p r b u z n m s u b s t a n t v n o - a d j e k t v n y m v z b m : telesne spoloensky v spoloenskom na ako

spolecenskej

Slovotvorn s obmedzen na okruh zkladnch pojmov,

n a p r . h m o t a , d u c h , b y t o s , t v a r , forma, o b s a h , slo, s u b j e k t , o b j e k t , v n t r o , vonok, ivot, spolonos, m r a v n o s , u m e n i e , v e d a , v r o b a , t e c h n i k a , p r i e m y s e l , vojenstvo, verejnos, v z d e l a n o s , p r v o at. V l a s t n o s t n p r s l o v k y z r e t e a : bytostne, experimentlne, individulne, kultrne, mravne, borne, pisn, tudijn, vivn, farebne, intelektulne, kvalitatvne, nrodne, organizane, priemyselne, telesne, vzjomne, nrodnostne, osobne, prinn, triedne, vzdelanostne, finanne, kvantitatvne, poetne, reijne, funkne, intonan, nestranne, selne, formlne, jednostranne, literrne, pohlavne, sexulne, verejne, zkonne, obapolne, pomerne, socilne, divadelne, fyziklne, duevne, hmotne, miestne, obojstranne, prvne, existenne, hudobne, kontrukne, morlne, od pravo skromne, vtvarne,

kompozine, objektvne, pracovne,

materilne,

subjektvne, vrobne, ivotne.

stavne,

vntorne, zdravotne,

vestranne, zemepisne,

Navidomoi hynie, telesne i duevne sa trat, ( K U K U N ) Aj ked nedala chlapcom jes, rno sa museli pri posteli nahlas modli, na o osobne dohliadala, ( T O M A K ) citovej-o, hmatovoj-e, kdrovoj-e, hovoj-e, programovej-o, slovnkovoj-e, tlovej-o, asovej-o, charakterovo krajovoj-e, uchovej-o, j-e, ltkovoj-e, osudovoj-e, dejovoj-e, mylienkovej-o, platovho, rdovoj-e, vvinovof-e, pojmovej-o, rasovej-o, svetovoj-e, zmyslovej-o, dobovoj-e, ideovej-o, druhovoj-e, jazykovho, nzorovej-o, povahovoj-e, rozumovej-o, systmovo j-e, nrovej-o. nervovej-o, priestorovo hlasovoj-e, jednotlivo\-e, bsaf-e, slohovej-o, portovof-e,

hrbkovej-o,

osvetovoj-e,

prospechovej-o, sluchovoj-e, vekovej-o,

svetonzorovej-o,

tvarovej-o,

No svetonhadove nem Kollr s Byronom ni spolonho, (A. M A T U K A ) Zmluva vznikne len takm prijatm, ktor sa obsahov celkom kryje s ofertou. ( L U B Y ) archeologicky, ticky, ensky, reticky, metodicky, strancky, typograficky, motoricky, bsnicky, metrick, biologicky, historicky, politicky, umelecky, itatesky, hospodrsky, prakticky, tatisticky, vedecky, vojensky tylisticky, a i. dynamicky, chemicky, psychologicky, technicky, filozoficky, logicky, rytmicky, tematicky, matema mocensky, spolo teo

nboensky,

syntaktick,

Poksil sa o historick romn, ktor sa ltkou a tematicky prelieva z nealekej minu losti do najerstvejej prtomnosti, (A. M A T U K A ) Modern pozia je zloit a ita tesky nron, ( T L A ) Vlastnostn prslovy zretea pri adjektvach:

Niektorm, povahov je?n?iejm, bolo vidno na oiach, ako sa v duchu modlia, No Jonatan Zabor m vemi mlo takchto historicky pravdivch t. ( M R Z ) Pri mennom prsudku:
Skladobn Krasko nie je zloit
(A. MATUKA)

(URBAN)

Bol jej telesne ahostajn,

spolu, vcelku, vedno,

(MIN)

O k o l n o s t n p r s l o v k y z r e t e a : naoko,

navzjom, dovntra,

vospolok, zdnu,

napospol,
zvonku,

zva,
zntra,

osve; s e k u n d r n e m a j v z n a m zretea aj miestne a ojedi

napravo, navonok, sprava, zava, zvntra; nadnes.

nel i asov p r s l o v k y naavo,

Chlapci zastali, pozreli si navzjom do tvr, i s ozaj t ist. ( O N D R E J O V ) Naoko sa ni nezmenilo, ( C H R O B K ) Boli to napospol udia z panskho alebo rytierskeho stavu. ( Z B E K ) Kamarti, nadnes to sta, ( U R B A N ) Okolnostn p r s l o v k y zretea p r i p r s u d k o v o m a p r v l a s t k o v o m adjektve: Je mtva zdnuka i zvonku ako btav pe, ako vyhasnut pahreba, ako rozbit dbn. Tento chlap je sladkast zvonku, ale tvrd zvntra, ( M I N ) Vstran zobrazil dravho kapitalistu Beznoka, servilnho nahor a krutho nadol, ( M R Z ) Jesenius vstal a naoko pokojnm hlasom sa optal. . . ( Z B E K )
(CHROBK)

P r i slovkch: Od nej tret hrob doava je hrob starho otca. ( P L V K A ) J a som to bol, o sedel tvrt napravo od Vs a povedal toast o Vaej energii a spravodlivosti, ( J E S E N S K ) Pri prslovkch:
Naoko pokojne vzali udia sekery, akany, lopaty a li rba adovicu. ( F I G U L I ) Tuh teleso me byt staticky aj dynamicky vyvene uloen aj na pevnej osi. ( I L K O V I )

V adnominlnom postaven: Hovori pravdu verejne je ak povinnos voi sebe navzjom, pokus o jej rozvrtenie zvntra sa nezdaril, ( T L A ) V absoltnom postaven: Na zdravie vospolok!
(CHROBK) (TATARKA)

Prv

Obsahov (stavov a modlne) prslovky

O b s a h o v p r s l o v k y sa vydieaj n a z k l a d e o s o b i t n h o vzahu k slovesu. E e c i p r o n e sa d o p a j so slovesami veobecnho s t a v o v h o v z n a m u , p r i k t o r c h stoja, v y j a d r u j c k o n k r t n y l e x i k l n y o b s a h celho spojenia. T m p r e s t v a j b y p o d r a d e n m , u r o v a c m lenom a s t v a j sa lenom zloenho v e t n h o z k l a d u alebo zloenho p r s u d k u . Z k l a d n s k u p i n u o b s a h o v c h prsloviek t v o r i a s t a v o v prslovky. Veda nich sa vyleuje m e n i a s k u p i n a m o d l n y c h prsloviek.

Stavov

prslovky

Tieto prslovky vyjadruj pri osobnch a neosobnch tvaroch slovies by, osta, zosta, prs, prichodi, robi sa, urobi sa, porobi sa a pri niektorch inch slovesch, ktor maj v tomto spojen veobecn vznam, rozlin stavy, ich udriavanie alebo zmenu. Povine s t o vlastnostn prslovky, ktorch pri mrny vznam je spsobov alebo asov. Najastejie s kontrukcie so slovesom by. Stavov prslovky vyjadruj pri neosobnch tvaroch slovies: 1- j a v y poasia a in prrodn javy: brnej-o, brlivo, dadivo, dusno, hmlisto,
horce/-o, oblano, deno, vidnejie, chladno, oklivo, jasno, pekne, kopno, krsne, temno, mokro, temravo, tma, mranej-o, teplo, zima.
(KUKUN)

mrazivo, vetristo,

ndherne, sparno, stuvidno,

poloblano, karedo,

ponuro,

pomrno,

prjemne, veterno,

sucho,

sychravo,

vlanoj-e,

zachmreno,

zatiahnuto;

J a j , i j e dusno, b u d e t u m b r k a , ( K R L I K ) J e vemi sychravo. Bolo m r a n o a zdalo sa, e podveer alebo v noci b u d e p r a t . ( J G )

P r p a d y bez slovesa:
P r e d p o v e poasia. P r e v a n e polooblano. Z r n a vetristo.
(ROZHLAS)

2. rozlin asov javy:

vas, vasrno, rno, veer,

skoro,

neskoro,

dvno,

priskoro, nadrnom;

prineskoro;

privas,

popoludn,

podveer,

s t o asov pr
(CHROBK)

slovky, ktor t u maj vznam stavu.

H o v o r m , e j e t r o c h u neskoro, vasrno. ( F I G U L I )
(MIN)

Nebolo vas, m r k a l o ,

Bolo

Tento vznam sa d vyjadri a j spojenm ako + asov prslovka:

Oteplilo s a . Nie j e u ako zrna, (zus)

3. s t a v y a nlady vonkajieho a vntornho prostredia:

dobre, zdravo, smutno, volne, hlune, nudno, zbavno, hlucho, oklivo, hrozivo, otupnej-o, sviatone, jednotvrne, prjemne, ako, zle, tesne, ivo. milo, prvetivo, ticho, mlkvo,

brlivo,

clivo,

dlho, ne skladno,

mtvo,

ndherne, runo,

rozprvkovo, tulnej-o,

suchoprne,

veselo,

vldne\-o,

zaujmavo,

zdravo,

Sloveso by -\- stavov prslovka:

Sviatone bolo v celej r o d i n e , ( O N D R E J O V ) Bolo t a k o t u p n o , clivo n a v k o l , N a d r u h e j s t r a n e je ivo. ( K A R V A ) V kolibe bolo teplo, prvetivo a ticho, A t u , a k o t u len bolo vone a zaujmavo, ( M I N )
(F. K R U ) (RYSUA)

In sloves + stavov prslovka:

Zle-nedobre svete neveselo.
sa porobilo, (FIGULI)

sdruh,

(MIN)

Chcelo sa m i prizna, a k o n a r a z

ostalo

na

Stavov prslovka bez slovesa:

Zle-nedobre u n s .
(AJAK)

Nudno, nekonene n u d n o .

(J.

HRUOVSK)

4.

v n t o r n s t a v y : clivo,
ahko, trudno, nani, to, zko, nepriam, milo, veselo, zima, nevono, oklivo,

cudne j-o, otupnej-o, vone, ia. zle,

dlho,

dobre, mucivo,

dusivo, nhlivo, ianej-o;

horce/~o, nahlo, strane, rovnako, ako,

hrozne, naponhlo, teplo, jednako;

kruno, iesno, jedno;

mizerne,

mrkotno,

neobyajne,

prjemne, zunovano,

radostne,

So slovesom by (s jeho prpadnou elipsou):

N m bolo tesno a z l e . ( M R Z ) A j e m u v d u i t e m n o , a k o a c l i v o , ( K U K U N ) H n e d m i bolo l a h s i e . ( M O K I O ) A t a k j e j je u z u n o v a n o . ( T I M R A V A ) N i e k t o r m je z r a z u v e m i n a p o n h l o , ( - L A Z R O V A ) Z a a l o m u by s t a r h o L o n h a r t a t o . ( M I N )

P r i inch s l o v e s c h :
o v m j e z l e ? T o v m z l e prilo od savico. ( B E D N R ) loveku, ktor bol n a u e n d v a , s a u d o m p r o s t o d o o a v o l a v e c i p r a v m m e n o m , a k o prde o d r a z u s a v e l i j a k o v y k r c a , o b m i e t a , ( C H R O B K ) .Kopti l e n p o k r t i l h l a v o u , o m u t a k stislo s r d c e a m k k o sa m u urobilo, (TATARKA)

Bez slovesa:
P r o b o v a l a n a n o h y , a l p z l e , l e n zle a h o r i e ,
(RFUS) (TAJOVSK)

- Ticho zemi, ticho je i vkam.

5.

rozlin i n situcie a poloenia: dobre,

by ahie s niem.

darmo,

hotovo,

dos;

by

ako

o nieo,

N o dos u , s r d c e , ( R F U S ) niet. (.IKSWNSIV)

H o t o v o ! P o h n i t e ! ( z u s ) Alo, d a r m o j e . N e d sa. Peaz

v n m a n i e , myslenie, uvaovanie: vidno, nevidno, jasno, nevedno; sem p a t r i a aj p r p a d y , k d e cti, este pvodn v e t n platnos: ktovie, ktohovie,
6. bohvie, ertvie, bohzw'u ktoziuL mby.
D o i e l n a m o s t , z k t o r h o b o l o v i d n o j e h o d o m . ( K U K U N ) - A p r e d n i m i , t a k v i d n o , a j t a k noujdoS. ( M I N ) - O b l o k y s t a k z a b e m e n , o r a z n e v e d n o , o je s n i m i . ( H E K O ) - - N o m b y , o k e d y s i i t o p o s l i m u n a d o b r , ( P O D J A V O R I N S K ) V h si p l t e v e z i e , b o h v i e , k d e z a s t a n , ( P L V K A ) - - S t a r k t o z n , o h o n a v i e d l o - z m y s l e l si c e z p o l u d n i e v y v i e s v o l y d o p o t o k a , ( P O D J A V O R I N S K ) K t o h o v i e , i si ne&iel p o r t a z u b y , k t o r m u zebra, k o p y t a m i v y p r s i l a . ( O N D R E J O V )
1

Prslovky vidno, nevidno, nevedno sa pouvaj v p r t o m n o m case bez slovesa byt. V m i n u l o m a b u d c o m ase je p r i nich prslun t v a r slovesa by: bolo vidno a p . P r s l o v k y bohvie, ktovie, erlvie, hohzn, ktozn a mby sa pouvaj len v o v y z n a n i e p r t o m n h o asu, a t o samostatne. 7. h o d n o t e n i e : rudno, dobre, hrozne, krsne, ahko, to, milo, najprkodnejie,
neuno, trpne, pravda, neahko, tvrdo, koda, zle; nudno, darmo, nekoda, otupnoj-e, zima, ia, prjemne, najtia; neia; sladko, udo, smienoj-e, neudo, sprvne, ako, nie ((in, dos. zaako, div, 'nediv,

chvalabohu.

So slovesom hyf (a s jeho elipsou):

Nudno
je (PODJAVORNSK)

st. n a j e d n o m m i e s t e , - Najtia zaa,

(ON

(RYS

mtrc.ro v ) N o k o d a holo o b v a s a r i c h t r o v i. u H A ) N>2in o k o l o t a k h o r o b i , ( K U K U N )

609

39

Morfolgia

S i n m slovesom:
Chlapom, k t o r sa cel t d e pasuj so zasmolenmi k l t m i , dobre prde raz v y d r h n t v teplej v o d e . ( C H R O B K ) poriadne sa

H o d n o t i a c i v z n a m t c h t o prsloviek si i a d a v z b u s n e u r i t k o m a l e b o s vedajou v e t o u . T m sa t e n t o v z n a m odliuje od v z n a m u v n t o r n h o stavu. U v e d e n p r s l o v k y mu ma p o v i n e o b i d v a v z n a m y : zima mi je zima mi je tu st. V p r t o m n o m ase sa m u p o u v a bez slovesa. N i e k t o r sa pouvaj len t a k t o : najtia, div, nediv, chvalabohu. P r p a d y s vedajou v e t o u :
Nu m i eudno, e som sa ja tie pomlil, ( K U K U N ) koda a, Maroko, e si tak do ( K A L I N I A K ) Chvalabohu, e ich viac neuvidm., ( J E S E N S K ) Nie dos n a t o m , e pobrali muov, chc pobra i k o n e . ( F I G U L I )
klepca vliezol,

P r s l o v k y v y j a d r u j s t a v aj pri o s o b n c h t v a r o c h slovies: 1. p r e c h o d n p r p a d y s n e u r i t m z m e n n m p o d m e t o m : to je dobre, zle, horie, mrzko, podobne, rovnako, jedno; vetko jedno; to je dos, prli; to je dvno, skoro, neskoro, priskoro; to je koda; to je mi egl (hovor.), fuk (hovor.).
To je mrzko,
(TAJOVSK)

jedno,

(VANTNER)

Ovea lepie je to u L a z a r o v e j , i je to V m k o d a ? ! ( M I N )

(A.

MATUKA)

-- N m je to

2. p r p a d y s o s o b n m p o d m e t o m pri slovese by: by dobre, zle, ticho; by dobre, zle, ahie na tom; by ahie s niem; by hore, navrchu, naive, zadarmo, vstave (hovor.), pokope, pohromade, osamote, spolu, zbohom, nani; by nakrz, zadobre, zajedno, zarovno s niekm; sem p a t r i a elov a i n k o v p r s l o v k y v s t a v o v o m v z n a m e : by poruke, napordzi, pohotov, napohotove, nadarmo, vhod, nevhod.
Muste by tichie, lebo ich zobuclte. ( M I N ) P o v r v a sa p o dedine, o s t a r oto s vemi zle. ( K R L I K ) A t y , " radila m a m a , si t a k ahie s t r p e n m . " ( F I G U L I ) D n e s nae slovo m u s by n a v r c h u ! ( T A J O V S K ) S t a r b y sa teila, k e b y bola naive, c h u d e r a . ( T A T A R K A ) Mono b y u nevedel s ou by zajedno, ( C H R O B K ) I o k n n a d o m k u boli zarovno s chodnkom, ( T O M A K ) Andr bol h r d i n a a jeho obo nebola n a d a r m o .
(PLVKA)

3. pri i n c h n e p r e d m e t o v c h slovesch: vyjs najavo, najedno, navrch, na vnivo, nazmar, naprzdno, naholo, nadarmo; obs nasucho, naahko, naplano, zle, dobre; prs draho, vhod, nevhod; ma sa dobre, zle, zbohom,; dra sa spolu, pokope, pohromade, spolu, vovedne; udra sa naive; obrti sa navnivo, naruby.
SENSK)

i Dorina nevinnos najavo, ( K U K U N ) Cel vec m i prila nevhod, ( J E Ale t o v m prde draho, ( K A R V A ) V e t k y veci obrtili sa prod jeho z r a k o m narulby. ( C H R O B K ) N o , maj sa mi d o b r e ! ( S K A L K A )

A t a k vyla

4 . p r i p r e d m e t o v c h slovesch: ma jasno, nahlo, naponhlo, namle, blzko, aleko; ma dobre, sucho, mokro, isto, pinavo; ma poruke, napordzi, napoho tove, pohotov, pokope, pohromade, spolu; da najavo, dokopy, dohromady, dovedna,

spolu; da zbohom; dra isto, dokopy, dohromady, dovedna, spolu; bra nadarmo, vne, zporne; urobi zados; obrti navnivo, naruby.

naahko?

Dobre m, chlape, ( C H R O B K ) V jednej b a g a n i mal m o k r o a n o h a v i c u n a kolener o z o d r a t . ( T A T A R K A ) Mme akosi naponhlo, p o z n a n i 3 n a l n i e k t o z v o j a k o v , ( M I N ) Dali s m e dohromady d r u h a t e v n brigdu, ( T L A ) Za j e d e n d e mali p o h r o m a d e m a l a vojsko, ( M I N ) Vypil ho celkom zvona, dvajc si naas, ( C H R O B K ) P r e d s t i e r a l * e vec berie n a a h k o , ( T A T A R K A ) S t a v o v prslovky udo, div, pravda, koda, zima, ia s p v o d n e n o m i n a t v y p o d s t a t n c h mien. Od h o m o n y m n c h t v a r o v p o d s t a t n c h m i e n sa odliuj n a j m t m , e m u ma p r i sebe v e t n z p o r (neudo, nediv, nie div, nekoda, nezima, neial), dalej e m u m a prslovkov d e t e r m i n c i u a e sloveso je p r i nich v n e o s o b n o m t v a r e (je mi vemizima, bolo by ho vemi koda, nebolo mi ho ani trochu ia, nebolo ia to ani trochu mi je (bol) pravda)preak*

S u b s t a n t v n e k o n t r u k c i e so s t a v o v m v z n a m o m m a j a d j e k t v n u d e t e r m i n c i u a k o n *
g r u e n t n sloveso: bola mi vek zima, 'nebola by ho vek koda,

Modlne

prslovky

T i e t o p r s l o v k y v y j a d r u j monos, n e v y h n u t n o s d e j a , p o t r e b u a v u v y k o n v a d e j : mono, nemono, z ( z a s t a r . p o e t . ) , nez ( z a s t a r . p o e t . ) ; , slobodno, neslobodno, vono, nevono, hodno, nehodno, radno, neradno, nutno; naim, treba, nadbe (nre.), ndobno (zastap.); boeuchovaj, nedajboe, chrboe chrboh, chrnpane, boechr, bhchr.
T

P o t m e nebolo m o n o rozozna, i je n o v alebo s t a r , ( O N D R E J O V ) H r u z o l n e z porozplcta! ( H V I E Z D O S L A V ) Neslobodno ich dra v izbe. ( O N D R E J O V ) D o l u d e d i n o u s a pusti nie je vemi r a d n o , (LAZROVA) T a k m u treba, o s a m i d v a d o moci ? ( K U K U N ) A d o t k n sa jej boechr! (LAZROVA) Nedajboe presvedi ich o p o t r e b e v u b y *
(ZBORSK)

P r p a d y s vedajou vetou:
P o c e s t n m n a i m , aby sa posilnili, ( A J A K ) Chriboe, aby to ns postihlo! (zus) Nedajboe, aby sa to opakovalo ete raz, lebo b y s o m v e t k o r o z d r v i l , ( F I G U L I )

M o d l n y v z n a m m a j aj asov p r s l o v k y : je skoro na nieo ( = e t e n e t r e b a ) , . je vas, privas na nieo ( = ete n e t r e b a ) , je neskoro na nieo ( = u n e m o n o ) , . je naase ( = t r e b a ) a p r s l o v k a je namieste ( = t r e b a ) .
Ale n a t o je t e r a z ete privas.
(KARVA)

U je naase,

(LAZROVA)

Vyuvanie stupov prsloviek

P o z i t v prsloviek v y j a d r u j e v svojej z k l a d n e j p l a t n o s t i v l a s t n o s d e j a b e z zretea n a jej m i e r u . J e o d o s t u p a v l a s t n o s t i b e z p r z n a k o v .
Bola s o m v k u c h y n i , dozerala 'soni t a m verne a svedomit, ( K U K U N ) U v e d o m i l s o m si rchle a j a s n o , e som v T a r o v e j kolibe n a Plenici. ( V A N T N E R )

K o m p a r a t v je porovnvac stupe. Vyjadruje vo svojom z k l a d n o m v z n a m e vyiu m i e r u v l a s t n o s t i , n e je v l a s t n o s , z k t o r e j s a p r i p o r o v n v a n

vychdza. J e to teda len relatvne vyia vlastnos, ktorej miera zvis od porovnvacieho vchodiska: pes be rchlejie ako lovek, zajac be rchlejie
ako pes.

Pozitv, z ktorho sa pri porovnan vychdza, bva len zriedka priamo vysloven.
E a h k o s m e h o dostali a ete ahie b y s m e h o mohli strati,
(ONDREJOV)

Miesto vlastnho pozitvu sa vyskytuje synonymick prslovka.

T e l i a t k o alostne b u a l o , b l o s a s a m o v t m a v e j n o c i . T r e t i a h o d i n a m e r a v o l i n m d y o d n e h y b n o s t i . T e l i a t k o z a a l o b u a zkostlivjie. ( O N D R E J O V )

astejie bva pozadm pre porovnanie osoba, ktor je nositeom deja s bezprznakovm stupom vlastnosti.
U k z a l o s a , e m o j i d r u h o v i a v e d e l i lepie a k o ja, k a m s m o r u j e m e a k a m s a d o s t a n e m e . ( O N D R E J O V ) T y si n a t o m h o r i e n e my. (MARALL-FETROVSK)

Pozadm p r e porovnanie me by predmet alebo miestna a asov okolnos deja, s ktorou myslen bezprznakov miera vlastnosti priamo alebo prostred nctvom deja svis.
T c h o d b a v i l e t e k r a t i e a k o ma. (a^vjovsfc) V p r a l e s e b o l o o m n o h o p r j e m n e j i e a k o na pastvine, ( O N D R E J O V ) B a p r v e d n e s j e t o j e d n o d u c h i e , n e b u d e zajtra, (HORK)

Najastejie sa vak porovnvacie pozadie nevyjadruje. Ako porovnanie sli v t e d y dej v predchdzajcom kontexte.
V o v e e r n c h hodinch z a d u l o vetrisko, priletela vchrica od severozpadu . . . Vietor z a s k u a l e t e zrivejie. ( O N D R E J O V )

Alebo sa t o t o pozadie len, implicitne doma.

N o len a b y m u z toho horie nebolo,
(TAJOVSK)

K o m p a r a t v sa me myslie i k antonymnej prslovkovej vlastnosti a vtedy zna ni stupe od nej: Ide prirchlo, chod trochu pomalie. Niekedy sa mu a n t o n y m n komparatvy myslie k prslovke, ktor je stredom prslunch a n t o n m : neskorie naas vaie.
H a n k a s a u s m i e v a l a a pomaly s a r o z k r t i l a a k r t i l a s a s t l o rchlejie a rchlejie. P o n s t r c a p r e b u d i l s a d n e s a k o s i p o z d e j i e ; s l n k o b o l o sce z a o b l a c e n , t a k e s a n e d a l o u r i , a k o d a l e k o a s p o k r o i l , a l e O n d r t u i l , e j e pozde, e o n veaio v s t v a , (PO Dj A V O R I N S K )
(MIN)

Jednoznane vyjadruje komparatv vyiu mieru vlastnosti k prslunmu pozitvu v t e d y , ke pri om stoj astica ete;
R a n a , k t o r b e z t o h o p l i l a , h r z l a r o z j a t r i l a s a ete h l a v o u , a s a m u h r i v a r o z t r i a s l a , a ete strmie v y k r o i l ,

horie,

(KUKUN)

Pohdil

(MORIC)

K o m p a r a t v me vyjadrova ni stupe vlastnosti aj k antonymnmu superlatvu.

A v i e , o m i p o v e d a l ? e s o m m o h o l e t e i d v a k l i n y d a v b i , l e b o najvmi b o l p r v , o s t a t n v d y menej a menej, (JG)

Opakovanm komparatvu alebo jeho spojenm so slovami oraz, vdy, stle, neprestajne, m alej sa vyjadruje pozvon stpanie miery vlastnosti.
K l e s a l niie a niie d o l u k u d n u . ( R O D J A V O R I N S K ) - U v i d n o l e n v e u s k r o m , v d y menej a menej, ( K U K U N ) S l n k o sa s k l a l o oraz niie z a V e s e l h o r u . ( M A R T K O V ) A on m u m dalej smelie a ochotnejie r o z p r v a l , ( C H R O B K ) oraz iadosti vej i e p o k u k u j s t a r o t e c n a k o s c o v , o id h o r e d e d i n o u , ( C H R O B K )

Pri spojke m tm vyjadruj d v a komparatvy zvisl stpajcu mieru prslunch vlastnost.

B o l o n a o m v i d i e , e m v m i m u b u d b r n i , tm z a r p u t i l e j i e s a b u d e p r i d r i a v a svojho myslu, (JG)

Takto me svisie prslovkov druh stupe aj s adjektvnym komparatvom.

m, h l b i e s m e v c h d z a l i d o p r a l e s a , tm n a m h a v e j i a bola c e s t a , (ONDRKJOV)

Zvenie miery vlastnost sa p r i komparatve me myslie poda danej situcie, alebo sa me vslovne vyjadri pri slovkami a inmi vrazmi.
(ONDREJOV)

T t o d r u h prhoda s t a l a s a o nieo neskorie, ( M O R I c ) A d n e s t r e b a s trochu skorej. A j o n j e z o d p o v e d n , o m/do menej a k o V r a n i a k o v c i , a l o i s t o . ( T A T A R K A )

Superlatv vyjadruje najvyiu mieru vlastnosti deja vzhadom na deje, s ktormi sa superlatv mlky alebo vslovne d v a do svislosti. Zkladn je t a k spsob porovnvania, e sa jednotliv s t u p n e vlastnosti klad za sebou (pozitv sa obyajne neuvdza).
M a t k a v e d e l a p o s l o v e n s k y , horie p o n e m e c k y a najhorie p o m a a r s k y , (B KON R)

astejie sa vak rob vslovne porovnanie, a to spojenm predloky z, spomedzi, medzi, nad a nzvu osoby, ktor je nositeom deja s menm stup om porovnvanej vlastnosti.
O n t o v e d e l z n i c h najlepie, ( z u s ) A j a spomedzi v e t k c h najuVej d o p u j e m , p o v e d a l P a o . ( O N D R E J O V ) T y t o p o z n medzi n a m i najlepie, ( z r s )
u

S takouto porovnvacou vzbou mva aj komparatv platnos superlatvu: Prsnejie

nad vetkch

v i e o c e n i s v o j t r u c i . (JESENSK/)

astejie sa vak porovnanie mysl len implicitne. M i k a najvmi m r z e l o t o , e h o u s y n p r e v i l , (K ti K u N )

vid, koko m v revri c h o v n c h j e l e o v ,
(MORK )
1

-- T u l o v e k

najlepie

V spojen s asticou o (vnimone i m) vyjadruje superlatv najvyiu mon mieru vlastnosti v danch okolnostiach.
N e m y s l n a i n , a k o b y a o najahie n a p l i l . (<<HROBK) v y s l o b o d i p s k a , (MIN) - C h c e l m najrchlejie

S asticou m sa v platnosti superlatvu spravidla pouva komparatv. P e t r s a p o u s i l o v a l m rchlejie s t r a t i s a o d h u n c t a t e t k y , ( F I G U L I ) C h c

m prv v y t r a t i z m a t a l e , (HEKO)J

sa

Zpor superlatvu m platnos antonymnej prslovky. J u r e k i p r i p o k r o i l e j o m v e k u h o s p o d r i l nie najhorie, ( P O D J A V O R I N S K ) Stupe vlastnosti sa bez porovnvania vyjadruje lexiklnymi postupmi (predponami pra-, pre-, pri-; zdrobovanm), opakovanm alebo prslovkami miery.
H r a l n a f l a u t e , a l e pramizene. ( V A J A N S K ) O s p r a v e d l o v a l i s a prectivo. ( V A N T N E R ) - T y s a u privemi r o z d r a p u j e . ( O N D R E J O V ) P e ahko, lahuko, n i e m u n e r o b a k o s t i , ( A . M A T U K A ) C e l k o m pomaliky, l'ahulinko s a t a c k a j c , i d e k d v e r m v i l y . ( K R L I K ) V i e , o g r m n e s t e r a z d o b r . Terazueky t e r a z , ( M A R T K O V ) M i l a n t u d o v a l veselo-pie\eseo. ( M I N ) Z a s t a l i : oddvna-pradvna b o l t o s t r e d D u c . ( T A T A R K A ) S t a v b a p o k r a o v a l a vemi rchle, ( O N D R E J O V ) A t a m hodne ponie le j e h o m l a d b r a t Ondrej, (PLVKA)

Fungovanie inch slovnch druhov v platnosti prsloviek Podstatn m e n

Okrem toho, e podstatn men mu samy vyjadrova okolnos ako jeden *LQ svojich pdovch vznamov, s ist prpady, ke sa podstatn men s t m t o vznamom ustauj v istom tvare alebo v istom spojen v platnosti prslovky. Hovorme t u o prslovkovch vrazoch. Substantvna platnos im pritom ostva alej, avak niektor typick substantvne znaky im chbaj. Nemajii napr. pln paradigmu: do pomykova, v pomykove, v trapiech, do zfania, od nepamti, v strety. Alebo sa nedaj vone urova prvlastkom, o je nsledok ustlenosti v istom tvare alebo spojen: z mosta doprosta, odvera veera, bok o bok, cesta-necesta. V inch prpadoch mu ma naopak ustlen prvlastok: de densk, man mak, jedna rados, na vospitst sveta. Obyajne je vznam pod statnho mena v tchto vrazoch pomknut alebo zen: odvera obeda,
z mosta rno, oddnes oddnes veer, doprosta. obed, tde: j veera, dodnes odvera dodnes rna\obeda\veera, rna . . . , odzajtra dovera rna rna\obeda\%)eera, rna .. rok.

Zvltne s t u spojenia asovch prsloviek s genitvom podstatnch mien

rna/obeda tda, . . . , dozajtra

sem patria i spojenia dnes tde S t o zloen prslovkov vrazy.

tda;

a dnes

Dodnes rna
(ONDREJOV)

sa m i t r i r a z y prisnilo t o ist! (TAJOVSK) Nejedol s o m P a k o n e a k a l dozajtra veera, ( K U K U N )

odvera obeda.

V zloenom prslovkovom vraze me teda vedia substantva vystupova i prslovka. Von spojenie dvoch, prsloviek vak u pokladme za zloen prslovku: dnes rno, dnes veer, zajtra naobed, nadnes rno, zavas rno ap. Medzi zloen prslovkov vrazy patria aj spojenia z mosta doprosta, na
vospust na iv verbis, sveta, raty, cum na jeden vo dve grano salis, vrz, jednm poly, mutatis vrzom, mutandis jedna a i. rados, de densh, man mak, expressis na dve poly;

sem patria i latinsk citty

N o i jej s o m o d k r e s a l a z mosta doprosta. ( K U K U N ) S v k o L i p n i a n v i h a l b i o m p o n a d c h r b t y k o n i a n a s i l u s a u s m i e v a l , a b y j e h o e n a a s p o o man mak m e n e j i a l i l a . ( F I G U L I ) C h o d i l a n a c h l e n k z e m i , o h n u t vo dve poly. ( M I N )

aliu skupinu zloench prslovkovch vrazov tvoria tesn spojenia sub stantvnych a n t o n m a synonym: cesta-necesta, hanba-nehanba, hlava-nehlava, rad-radom, silou-mocou, zubami-nechtami a spojenia o hlade o smde, o chlebe o vode; sem patria i spojenia de-dva, rok-dva ap.
H r e o i d e v o n , i d e k d e s i v o n z D u c , cesta-necesta. ( T A T A R K A ) A k e d s d o s s i l n , b i j hlava-nehlava n i e l e n o l d n i e r o v , a l e i s v o j u v r c h n o s , ( Z B E K ) Silou-mocou c h c e l v y b a d a joj p v o d n a p o s u n k o c h , ( J E S E N S K ) O t a rad-radom m e n H o r n o k a m e n i a n o v . ( L A Z R O V A ) V l i l s o m s a s t m i m y l i e n k a m i de-dva p o v i n i c i , ( C H R O B K )

Vrazn je skupina spojen rovnakch podstatnch mien pomocou predloky alebo spojky: bok o bok, bok po boku, de po dni, de po de, zo da na de,
z dom do domu, na krok, o rok. plece as od asti, pri pleci, z asu na as, hlava z roka na hlave, krok za krokom, z kroka rok rieka v ruke, na rok; de o de, noc o noc,

as od asu s p a l a t r K o z a g u o m e t , ( M I N ) S k o r o es, r o k o v , de o de, veer o veer z a t e m o v a l i u d i a E u r p y o b l o k y , ( T L A ) N a v k o l z a s e b u j n l e s y : smrek, jeda., sosna, v d r u n e j z m e s i , o p r e t h u s t o bok o bok. ( H V I E Z D O S L A V ) Najvia j o skupina jednoduchch prslovkovch vrazov, ktor tvoria predlokov p d y podstatnch, mien: v erty, na vrch hlave, za vrchstola, za
vrchstolom; nepoznania, na mor, skoku, kania, kove, boha); strach, od mladi, do za mladi, na za chlapca, nepoznanie, za dievaa bez na neuvedenie, (hovor.), do bez na polveier do do zapla pomy ivho

(zastar.), od polveier
do moru,

(zastar.), od nepamti;

prestania, do plau,

usiania;

neuverenia, do tanca, na ratu,

nevypovedme; do popuku, do v do

do tla, do vle, po troche, do artu, na nevydranie, na raty, na skapanie; v strety,

po troke; za lubom, na divky

do smiechu, do zfania, v trapiech;

do nevydrania,

do skapania, do pomykova, (na iv raty,

t u mono uvies aj spojenia a hanba, a hrza, a rados, a hriech, a a mil vec a latinsk citty ad acta, ex offo, ex post, in ntura, a posteriori.

V e d s a t i e v h o r e od m l a d i t r a m , ( P L V K A ) Od polveier p o s t a v i l J u r o h o n a s v o j e m i e s t o , ( K U K U N ) M o h o l s o m s a do v l e n a b a i p o h a d o m n a L u g a n s k e j a z e r o . { T A T A R K A ) H o h o h , j o mi d o smiechu, ( T A T A R K A ) N u t r m a - v r m a o d s v i t u d o i*oci;

. bez prestania,

(KUKUN)

Nominatvy hanba, hriech, koniec, astie a neskL amen mu ma v spojen so slovesom by alebo i samostatne stavov}^ vznam. V tomto vzname mu m a t pri sebe sloveso i v neosobnom tvare, prpadne aj adverbilne urenie:
bol s nm hriech koniec bolo s nm koniec, bola by hanba hanba. bolo by hanba, bol by bolo by hriech; bolo by vemi

determincia: bola by vek hanba,

R i z l i n g j e hriech n a d l h o r e z a , n e s l o b o d n o kiri.
(KUKUN)

Skr t u vak bva adjektvna bol by vek hriech ap.

astie, e h o m e m a s p o v o a , k e d u.

(HEKO)

Prdavn m e n
Aj prdavn men mu ma v spojen s rozlinmi predlokami platnos prslovkovch vrazov; ide tu vlastne o spodstatnen prdavn men. Osobitn skupinu t u tvoria pomenovania farieb a prbuznch vlastnost s predlokami na, do a za: na bielo, na erveno, na ierno, na fialovo, na hnedo,
na karminovo, na kvovo, na modro, na mkko, na oceovoedo, na mokro, na ruovo, na sivo, na slano, do guat, za sucha, na na na do za svetlo
f

na edo, na tmavo, nxi teplo, do biela, do sucha, za, iva. za erstv, na vlhko, do erav,

na zeleno, na do

na zlato; na isto, na guato,

na hranato,

chrumsucho, konit, surov,

ka.vo, na koni to, na kyslo, do bronzov, za horca,

na studeno,

eravo; do erven, absurdn; za mlada, za mokra, za slobodn, do ierna at.; do ist,

A t a k p r e d s a l e n n a j v r a n e j i e n a o m v y n i k a l a do bronzov o p l e n k o a . ( T A T A R K A ) D o o h a p o l o s a k u s i s k o m e d i , r o z p l i s a na bielo, a i s k r y fkaji. ( O N D R E J O V ) H r o b u p r a v i l p e k n e , na hranato. ( O N D R E J O V )

T)alej s t u prpady: od mlada, od mala, od malika;

v teplom, przdna; v najvom; do tuhho; v zkych; po dobrom, na istom, po zlom, na neurito; na holom;

v dobrom,

v zlom, v bez

suchom, do alieho.

po novom, z ista-jasna;

po starom;

J e r g u h o d i l s a b o k o m , p e s s k o i l (lo przdna, ( O N D R E J O V ) A k o v i d m , a n i n i e s t e na istom, k d e a a k o n a i m z a a , ( K U K U N ) Z ista-jasna s a n a m a o s o p i l , ( K A R V A ) U m a o s t a n e po starom, ( K R L I K ) J e r d , e s e d v suchom, ( M A R T K O V )

Niektor z tchto prslovkovch vrazov treba odliova od podobnch pr sloviek.

(VANSOV)

K o l i b a j e v y r i a d e n , do P r e p s a l list

ist v y m e t e n , na isto, ( z u s )

(CHROBK)

Hrdlo

B i e d n i e i n e m a j doista o j e s . m a l naisto h l a d k , ( K R L I K )

Samostatnos predloky v tchto vrazoch dokazuje spojenie dvoch adjektv pri jednej predloke, prpadne prslovkov determincia prdavnho mena. na bielo a nebovo na celkom drobno. (zus)
Obzeral dreveno, zafarben domce,
(ONDREJOV)

Vajko

posekaj

Zmen
Niektor predlokov t v a r y a spojenia zmen maj prslovkov v z n a m : je po vetkom ( = je koniec), nie po ni ( = nhle, zrazu) z nioho ni ( znezrady, zrazu ako ni (== ahko), ako-tak ( = trochu).
A j t a k j e po vetkom, ( T L A ) N e v e d e l i s m e s a p r e n a u d o v a , e n s t e n v c h o r , k t o r s a t a k ni po ni s t r h o l , n e r o z n i e s o l n a k o p y t c h , ( T A T A R K A ) b e l P r i e v o z n k s a p o n a l n a s t a r s e m e t s l i v k u , d o k t o r e j z nioho ni u d r e l b l e s k , ( K A R V A ) J e u ako-tak nasten, (HEKO)

Neurit prslovkov zmen tvoria s prslovkami zloen prslovkov v razy: kdesi aleko, kamsi hore, skadesi zdola, odkiasi zozadu, niekde vzadu;
kedysi dvno, niekedy vlani, akosi dvno; akosi vas; akosi pomaly ap.
tyri m u umreli

kedysi dvno,

(MIN)

Urob to

nejako in. ( z u s )

slovky
Spojenia dve na tri, raz-dva prslovky. s prslovkov vrazy. Slov ostop, ostoesi s

O n l e n j e s t , p i , t r a dve na tri. ( J I L E M N I C K ) T l y i t a v d l h e j h o r a v e raz-dva o l t l i a k o z l a t o , ( P L V K A ) V t e d y s a u n s e t e f a i a n g o v a l o ostoes. ( P O N I C K )

Sloves
Spojenie stoj o stoj je zloen prslovkov vraz miery.
H a d e l k a m a r t o v i do s t r a p a t e j t v r e , a k o b y v nej chcel vlastne deje. (KARVA)

stoj o stoj v y t a , o s a t o t u

Predloky
Niektor prslovky maj druhotne platnos predloiek: dolu,
nealeko, vntri, naprostriedku, naprostriedok, naspodok, navrch, hore, von blzko, a i. No

astejie bva naopak, e niektor predloky sa pouvaj samostatne v plat nosti prsloviek: doprostred, kol, kvli, mimo, naprie, napriek, naprostred,
naproti, veda, nie, vkol, okolo, vye; oproti, pomimo, ponie, povedia, nad. povye, proti, uprostred,

zriedka i za, pre, pod,

P s i s k o p o s a d i l o s a veda, v n e a v z n e e n e , ( O N D R E J O V ) F o r m u j e o t i e p k y , z d o b e n uprostred a n a k o n c o c h v y p u k l m i c i f r a m i , ( C H R O B K ) P o v e d o m i e , e n e p o k o d i l a p r e d s a u r o b i l kvli, d v h a h o . ( K U K U N ) R o v n o naproti, h n e d p o v y e p a m t n e j Jnokovej skaly, stl Suiakov dom.

(MIN)

I t a k jo v a k j a s n , o j o v y i e a o j e n i i e , o j e T r e b a zisti, k t o j e za a k t o j e proti, ( z u s , H O V O R . )

nad a o j e pod.

(A. M A T U K A )

Spojenie skrz-naskrz
A teraz ho poznal

je prslovkov vraz.
skrz-naskrz, k e d u k z a l p r a v t v r .
(HEKO)

astice
M n o h o prsloviek m s e k u n d r n e p l a t n o s astc {dobre, sprvne, prirodzene, rozhodne, konkrtne, pecilne, skoro, skr a i.). O p a n c h p r p a d o v , e astice m a j s e k u n d r n u p l a t n o s prsloviek, je v a k m l o . astice iste, urite, pravdepodobne, skutone, naozaj m a j pri slovesch rei a m y s l e n i a p r s l o v k o v v z n a m spsobu.
Skora dal najavo n a o z a j ? (rzus) podozrenie p r o t i richtrovi vemi u r i t e ,
(KUKUN)

A vie t o

P r s l o v k o v v z n a m mu m a aj astice prve, sotva, opravdu, samozrejme, vslovne, menovite, nepriam.

doopravdy,

P r v e o p s a n p r i e b e h p o h y b u dvoch osciltorov sme dostali pri poiatonch pod m i e n k a c h , ( I L K O V I ) Opravdu c h o r vak nebol ete n i k d y , ( T A J O V S K ) V h u k o t e v o d y s o t v a h o bolo p o u i . ( O N D R E J O V ) Ako Matia B a r i n u zoil, bolo m u n e p r i a m okolo srdca, (KALINIAK)

Spojenie az-a j e p r s l o v k o v v r a z miery.

D o boieho r n a v y d r i c h m e s a a - a .
(CHROBK)

H o v o r o v astica, nebrs m e s a poui v s t a v o v o m v z n a m e .

Akosi mi je n e b r s . (zus)

Citoslovcia
Citoslovcia beda, cikcak, ihi, d r u h o t n e p l a t n o s prsloviek. hot, fu, fuk, hej, kaput, tralalom, m u m a

K e d sa jej n e s t a n e p o vli, t a k je p o t o m beda. ( A J A K ) K e d videl, e s m e v z v o z e , e n e m e m e i h i ani h o t , voiel a p e k n e sa predstavil, ( C H R O B K ) V y u h e j gazdujete. ( S T O D O L A ) T m je h e j n a svete! ( U B B A N ) To verm, e z cudzch peaz b y sa ilo len t a k t r a l a l o m . ( F I G U L I ) A p e n i a k y s f u ! (zus)

Spojenia cik-cakom,

dnom-dnom,
-

hrom-from

s p r s l o v k o v v r a z y .

Chodme len t a k d n o m - d n o m . ( S M R E K ) J a chodm n a ichtu, m j m u sli a v y si p j d e t e h r o m - f r o m . (TAJOVSK )

Predloky
Prepozcie

P r e d l o k y ie p r e p o z c i e s n e o h y b n slov, k t o r v s p o j e n s n e p r i a m y m i p d m i p o d s t a t n c h m i e n , z m e n a sloviek v y j a d r u j o k o l n o s t n (adverbilne), predmetov (objektov) a prvlastkov (atributvne) v z t a h y . Adverbilne v z a h y v y j a d r u j p r e d l o k y aj v spojen s p r i l o v k a m i , n a p r . na tmavohnedo, po domcki/, alebo v s p o j e n so s l o v a m i , k t o r s a v p r i e b e h u v v o j a prestali skloova, n a p r . po p (ale po jednom). P r e d l o k y s g r a m a t i c k "slov, k t o r v y j a d r u j s y n t a g m a t i c k v z a h y . N a rozdiel o d s p o j o k v y j a d r u j ich n e s a m o s t a t n e , t . j . v spojen s morfologickmi p r o s t r i e d k a m i d r u h h o lena p r e d l o k o v e j k o n t r u k c i e . V z n a m p r e d l o ^ k o n k r e t i z u j e sa v spojen s i s t m p d o m , n a p r . pred strom (s A . o z n a u i e s m e r ) pred stromom^s I . o z n a u j e m i e s t o ) ; modifikuje sa v zvislosti o d v e c n h o v z n a m u p r i p o j e n h o ^ m e n a , n a p r . pred oblokmi (miesto), pred rokmi (as); m e n s a v zvislosti o d v e c n h o v z n a m u slovesa n a d r a d e n h o celej p r e d l o k o v e j v z b e : sta si za niekoho v zstupe (prslovkov urenie m i e s t a ) , zasta za 7iiekoho, t. j . z a s t a n i e k o h o ( p r e d m e t v zvislosti od p r e d m e t o v c h slovies), P r i rozliovan p r s l o v k o v c h v z n a m o v h r h l a v n l o h u v e c n v z n a m podstatnho mena a joho pd. Objektov v z n a m predloky vyplva zasa p r e d o v e t k m z v y z n a n i u n a d r a d e n h o slovesa; od slovesa zvis aj v b e r p d u zvislho p o d s t a t n h o m e n a , n a p r . rozumie sa do nieoho, ale vyzna sa v nieom. A t r i b u t v n e v z n a m y p r e d l o k o v h o spojenia iastone s v i s i a s a d v e r b i l u y m i a o b j e k t o v m i v y z n a n i a m i , n a p r . vchod do kuchyne ( v c h d z a d o k u c h y n e ) , zujemca o kpu ( z a u j m a sa o k p u ) , viera v spravodlivos (veri v s p r a v o d l i vos); i a s t o n e s t o s a m o s t a t n a t r i b u t v n e v z n a m y bez p a r a l e l y s a d v e r b i l n y m i a o b j e k t o v m i v z n a m am i v p o s t a v e n pri slovese, n a p r . dieva s lanovmi vlasmi.

Niektor p r e d l o k y s a spjaj s j e d n m p d o m , n i e k t o r s d v o m a i s t r o m a pdmi. S jednm p d o m sa spjaj predloky:

a) s G. bez, do, od, u, z; znad, spopred, namiesto, vtane, spoza, miesto, blzko, spopri, okolo, nealeko, vopred; vye, konca, stred, vprostred, doprostred, spod, zmedzi, mimo, nie, oproti, okrem, podl, povye, voi, spred, kraj, ponie, sponad, prostred, ohladom, zntra vzdor spopod, naprostred, zdola, a i; (kni.); ohadne, spomedzi, upro pozdola, vrtame,

sprostred,

vedia,

zhora, vntri,

pozhora,

pozd,

zvonku, kvli,

b) s D . k, proti,

naproti,

napriek,

c) s A. cez, pre;
d ) s L. pri, e) s I . s, hore, popri; dolu.

S d v o m a p d m i sa s p j a j predloky:
a ) s A. a I . nad, pod, pred, medzi;

b) s A. a L . na, o, po, v;
c) s G. a I , naprie.
3

S t r o m a p d m i , a t o s G. A. a I . sa spja predloka za.

Delenie predloiek
Predloky s a rozdeuj a l e b o z funknho hadiska, alebo z etymologickho hadiska (z hadiska p v o d u ) . P u n k n e (poda s t u p a v i a z a n o s t i n a m e n o a poda a b s t r a k t n o s t i v z n a m u ) sa delia p r e d l o k y n a p r v o t n (primrne) a n a d r u h o t n (sekundrne). K p r v o t n m p r e d l o k m p a t r i a predloky s najveobecnejm v z n a m o m , k t o r sa v inej a k o p r e d l o k o v e j funkcii spravidla nepouvaj. D r u h o t n p r e d l o k y v z n i k l i z inch (plnovznamovch) slov, n a p r . zo s u b s t a n t v , prsloviek alebo z t v a r o v p l n o v z n a m o v c h slov, n a p r . z holch a predlokovch p d o v s u b s t a n t v , z p r e c h o d n i k o v slovies. Maj viac-menej k o n k r t n y v z n a m , k t o r e t e poukazuje n a ich p v o d . Mu sa e t e pouva aj v inej funkcii a k o p r e d l o k o v e j , n a p r . okolo, obale, blzko; p r o v . : iiel
okolo krti sa okolo osi, st obale, blzko st obale, blzko obloka.

Z hadiska p v o d u (etymologickho) sa delia p r e d l o k y n a p v o d n (vlastn) a nepvodn (nevlastn). K p v o d n m p a t r i a funkne p r v o t n p r e d l o k y

s v n i m k o u p r e d l o i e k medzi, okrem, proti, skrz.

Z hadiska dnenho p o u v a n i a delenie predloiek n a p v o d n a n e p v o d n n i e j e zvan. P r v o t n p r e d l o k y s a alej delia n a :

a) j e d n o d u c h : bez, cez, do, k, medzi, pri, proti, s, skrz, u, v, z, popod, sponad, za; popred, spopod,

na, nad, o, od, okrem,

po, pod, pre,

pred,

b) zloen, a t o :
p o d v o j n : ponad, spod; napred, vopred, p o t r o j n : spopred, poza, popri, pomedzi, znad, spomedzi. spred, zmedzi, odpred; spoza, spopri,

P o d v o j n a p o t r o j n p r e d l o k y s mechanick zloeniny j e d n o d u c h c h p r e d loiek. P o u v a j sa tie i b a v spojen s p d o m m e n a . N e p v o d n (nevlastn) p r e d l o k y sa dalej delia n a :

a) j e d n o d u c h : blzko, da, prosto, prostred, poas, pomimo, voi, vrtane, vntri, stred, poda, vkol, vtane, b) o d v o d e n : kvli, obale, pozhora, strn, sponie, okolo, pokraj, strany, spovye; dolu, hore, konca, kraj, napriek, miesto, navzdor, ponie, skraj, 'uprostred, mimo, nie, kolo, kol
>

vye; naprie, veda, zdola, navzdory, povye, zntra, doprostred, skona, nedaleko, pozdola, sprostred, zlcol, poveda, vprostred, zhora, ohadne. pozd, skraja,

namiesto,

naprostred,

l o h u d r u h o t n c h p r e d l o i e k z a s t u p u j aj i n slovn d r u h y :
a) t v a r y (hol i precllokov p d y ) p o d s t a t n c h m i e n : vaka,
nsledkom, v duchu, behu, dom v vinou, s vnimkou, strety; pomocou, zaiatkom, koncom; zo strnky, v dsledku, v prospech, v zujme, za cieom]

vzdor,
v na kor,

ohadom,
zmysle, v prie-

na zklade,

b) k o n t r u k c i e z t v a r o v p o d s t a t n c h mien a p r v o t n c h predloiek:
na, so zreteom na, bez ohadu koniac, na, na rozdiel potajc od;

vzha

c) a b s o l t n e p r e e h o d n k y slovies (samy alebo v spojen s p r v o t n m i p r e d

l o k a m i ) , n a p r . : zanajc, na, odhliadnuc od . . . do toho, nevynmajc, nepozerajc

N e p v o d n p r e d l o k y m o n o e t e deli n a s k u p i n y poda t o h o , z a k c h slov n c h d r u h o v vznikli, t a k t o :

a) p r e d l o k y z p o d s t a t n c h , m i e n : stred, miesto, voi, kvli, kraj, ohadom .. . blzko, vrtane, vtane, oMadne ... b) p r e d l o k y z p r s l o v i e k : mimo, prostred, naprostred; pozd, poda,

c) zo slovies: konca, zanajc,

koniac

...

Vznamy predloiek
P r e d l o k y v spojen s p d o m m e n a v y j a d r u j t i e ist v z n a m y , k t o r v y j a d r u j p r s l o v k y s a m o s t a t n e : m i e s t o , as, prinu a i n o k o l n o s t i . Z predloiek t i e t o v z n a m y naj zretenej ie v y j a d r u j d r u h o t n p r e d l o k y , lebo ete celkom nestratili svis s p l n o v z n a m o v m i slovami, z k t o r c h v z n i k l i , n a p r . prostred,

naproti,

. . . Druhotn predloky maj zva len jeden vznam alebo len mlo druliotnch vznamov. Vznam prvotnch predloiek je veobecn, menej urit, plne sa d pozna len z konkrtnych spojen s pdmi mien, resp. zo spojen s nadradenmi slo vami. Prvotn predloky s mnohovznamov, vyjadruj niekoko vzahov, podl toho, s ktorm pdom sa spjaj, ak vecn vznam m pripojen meno a ak vecn vznam m nadraden slovo (sloveso, prdavn meno, podstatn meno); napr. predloka na: (s akuzatvom) vyletie na konr (smer), donies topnky na opravu (el), dlh na meter (miera), zhorie na kvarku, na prach (dsledok), zafarbi na tmavohnedo (spsob), zastavi sa na chvoku (as), zobudi sa na krik a buchot (pr ina), chor na srdce (zrete), spomna si na detstvo (predmet); (s loklom) sedie na paiti (miesto), zobudi sa na svitan (cas), by na robotch (el), uschn na ohni (podmienka), hra na harmonike (nstroj), uavi na daniach (zrete), prista na rieen (predmet). Prslovkov vznamy predloiek sa menia poda vecnho vznamu podra denho mena: prs na vrch (smer) prs na dva dni (as) prs na porno r (el). Predmetov vznam dostvaj predloky v zvislosti od nadradenho slovesa, najm ak sa zhoduj s predponou slovesa: zoznmi (niekoho) s niem,
voi, okolo (niekoho) o nieom, naabi na jarabiie hniezdo, narazi na odpor

oboznmi

a pod. Predlokovch vzieb v jazyku stle pribda. Nahrdzaj menej konkrtne vzby s holmi pdmi. Napr. vzbu s holm genitvom pri slovese chrni sa, (niekoho) nieoho nahradili predlokov vzby: od nieoho, proti nieomu, pred niem. Niekedy sce zostala v jazyku popri predlokovej vzbe aj vzba s ho lm pdom, ale sa nepouva pri tch istch mench a odliuje sa vznamovo: bli sa nieomu (napr. pravde abstraktn pribliovanie, t. j . dosahova pravdu) bli sa k nieomu (napr. k dedine konkrtne pribliovanie). V niektorch vznamoch sa prvotn predloky nahradili druhotnmi, zrete nejmi predlokami, napr. robi nieo poda vzoru (nie ,,po vzore"). P r v o t n predloky vyjadruj zvyky prslunch vznamov u len v ustlench spoje niach, napr. pozna po per, po rei, vymrie po mei (po praslici). Vina predloiek vyjadruje predovetkm priestorov a asov vzahy. V oblasti priestorovch a asovch vzahov sa vyskytuje aj najvie mno stvo vznamov a vznamovch odtienkov. a) Priestorov vznamy predloiek sa lenia na dve skupiny: 1. na miestne vznamy (predloky odpovedajce na otzku kde?) a 2. na smerov v z n a m y (predloky odpovedajce na otzky kam?, kade?, skadia?, odkia?, pokia?). 1. Zo zkladnch predloiek vyjadruj miesto najm tieto predloky: Predloka v s . ukazuje na miesto, vntri ktorho sa uskutouje dej, alebo vntri ktorho sa nachdza predmet.

V k t e bola irok poste,

( K U K U N )

- V jame sa pas s p u t n a n t y r i kone.

( T A J O V S K )

Predloka na s L . v y j a d r u j e Sedel n a n z k o m k a m e n i , a striky cesnaku, ( F I G U L I ) Predloka pri

m i e s t o n a p o v r c h u nieoho. N a loproch rozvoniavala nakrjan cibua

( K U K U N )

s L. vyjadruje

miesto

blzkosti

nieoho

alebo

niekoho

a spoloenstvo, p r o s t r e d i e . M a k r s a n a l a v i c i pri eleznom s p o r i k u . ( T A J O V S K ) C t i s a d o b r e a n i pri v l a s t n c h r o d i o c h , ( T I M R A V A ) B o l s o m k e d y s i pri v o j s k u n a j l e p s t r e l e c , ( U A B A J ) V spojen s I. v y j a d r u j ho so zreteom na miesto p r e d l o k y pred, za, nad, pod, medzi; uruj

predmet.
U N ) ( J K O K )

A k s i p a r y s t o j a nad d o m a m i , ( K U K N a k l d l i oha. i n a l k e p r e d h r a d o m , a siv n e b o . ( K R M K R V ) Prvotn predloky v y j a d r u j ktor u s a m y v y j a d r u j

u i a u a k o vi pod c h r a s t o u , {v. K R ) - Z a p l o t o m m/.zelenon k e r , v zad v r c h y

miesto len v spojen s L. a L, t. j . s pdmi,

miesto. predloiek. Tie v y

Na oznaenie m i e s t a sa p o u v a i v i n a d r u h o t n c h

jadruj miesto ovea k o n k r t n e j i e . Spjaj sa z v a s U . , vnimone s D . , teda nie iba s m i e s t n y m i p d m i . P a t r i a k n i m s ( j . : blzko, b U zo, poda, mimo, pozhora, veda, zntra, kraj, vntri, zvonka, predloky: zntra, napred, nie, rovno, zvonku, vopred, vye, okolo, stred-, ponie, prosto kolo, kol,

vkol, zkol, zdola, naprostred, nedal e ko,

pozdola,

prostred, povye, a i.;

uprostred, obale,

uprostred,

pokraj, konca,

skraja, skona,

poveda,

skraja, oproti;

zarovno,

s D . : proti, s I.: medzi.

naproti,

elal s o m m u , a b y s a m u vot k o z a c o l o l o na. n o v o m psobisku blzko maarskch h r a n i e . (KiotJLi) Z a Voliarkou, a l e k o , a h e n p r i . J e l o v e j v o d e , hlizo s a m e j h a t e , z o l i n a l a vystieral sa chlapec, ( O N D R M . J O V ) - V jednej, m e n e j a s t i bval na. h o s p o d o M i r o K r o p , a t b o l a bliie c e s t y . ( T I M R A V A ) J n o k , j unos k, o b z r i o s a h o r e : u j o kolo t e b a d r b o v celo m o r e ! ( B O T T O ) - R o z l o i l i sa r i a d k o m kol s t o l a . . . . ( U V M Z U O S L A V ) - Noc bola t e p l , n u satili S O K * s i konca d e d i n y , ( H M J K O ) Pn. I m r i c h v i e ud drie, a ich krik a v o l a n i e kraj s v e t a bva. u . ( K /.t W < > v A - M A R . T K O V ) Pokraj t b o r a s e d c r n a z l a t o m s t o l c i , ( C H A L P K A ) Zastali K k raja, l k y . . . ( O N D R K J O V ) * P o t e r j e u tu i m o s t i e n a p o h o v k a p l v a s n m v o v o n o m priestore, ( L W T Z ) T o t k a. I p n i a n o v i e za>st a i a si i s hrot k o m m l i e k a a, napred n e j p o d s k a . k o v a l n a b o s e j n o h e J a n k , d r i a c ' / o b u t k a p c e v r u k o . ( F I G U L I ) Spomedzi k r k o v z a z r e l n e v e k i s t i n k u , naprostriedku k t o r e j bola. p a h r e b a , ( j q ) - - Nali h<> v r a j a v B r h l o v o m p o t o k u iicifaleko poskch h r a n c , ( M O R I e ) Ale co b o l o nie m e s t a , , t o m u l v o t k o a k o n a d l a n i , ( H O R K ) Z a v e z a s t a l naprostred i z b y a l e b o oMal(M * o b l o k u a. d v a l sa, v o n . (. K M K N K K V ) Okolo k r k u m a l o b k r t e n a k s i s t r a kat tracky. ( V A N T N K R ) A kde kozu bok s t l , pobli k a e h i e , v p o l o o r k t i s o d d a n co u u t i a h o l s a . ( H V I K Z O O S L A V ) Prostodum m u c i n e v a l n i d , vracaj s a , s k l a d a j , o d d v a j a s o z a m o t a n o u m y s o u si s a d a j nabok c e s t y ( T V . J O V S K ) J o k o i b o l poda koni, e len t a k vytrhli, ( T A J O V S K ) N a pot o k u . p r a l i e n y . Voda, poveda nich p l i e s k a l a , zurala, codikisa. ( P K U J M ) - T U uiroko-aloko n e b o l o a n i j e d n h o p o s c h o d o v h o domu
V

pozd e l e z n i n e j t r a t e v r c h y u h l i a , ( L E T Z ) Pozdola] T r n a v y c h o d n e k k r v a v . . P I E S E ) S l n c e , prosto o b r i k o v i s t o j a c e , p o t e k l m u n o s o v u v y a o n m o h u t n e k c h n e , ( L A S K O M E R S K ) Povye S t u d e n e j j a m y , skraja b u k o v e j h o r y , p o s t a v i l i c h a l p k u , ( O N D R E J O V ) J a v m u s k a p e m , e n y ! k r i skonea p o a s t a r e r m k a . ( L A Z R O V A ) S e d e l i s m a m i k o u n a lavici vedia p e c e . ( F . K R ) O t v o r a vopred s e b a p s t a s e d e m r o n h o a t r o j r o j n a o c h l a p c a , ( T A J O V S K ) Macia vkol s e b a . ( C H R O B K ) V e p o s t l vprostred r o z o r a n e j r o l e a z a p o v a l s a d o v e t r a , ( K R M R Y ) K u s vye d r u h h o m o s t a p r e k r o m e eleznicu, p r d e m e k r i e k e , ( T A T A R K A ) Z o b r a l s a n a h o r m a l m k o p c o m , k t o r a k o p y r a m d a k u e o v i t t r a l zarovno cesty, ( V A J A N S K ) N a c e s t e zdola k a n c e l r i e v i d n o v o v e e r n o m p o l o e r e v y s o k p o s t a v u B a l a . ( T I M R A V A ) Oproti b r n e d o p a l o t y i r o k p a r d n e s c h o d y , ( J G ) Naproti n i m s e d e l a n e v e s t a J l i a , ( T I M R A V A ) Proti n e m u ije u e M i k o , ( K U K U N ) Medzi k r i a k m i sa u t l i l i k v e t y , ( K U K U N )
a
( B U D .

N i e k t o r z u v e d e n c h d r u h o t n c h p r e d l o i e k , n a p r . napred, kol, stred, povye, kol, stred), zhora, zdola, ponie, vye, pred, okolo, prostred,

vopred,

kolo, (kolo, In

sa pouvaj zriedkavejie popri bench predlokch nie, a t o i a s t o n e a k o i c h h o v o r o v v a r i a n t y povye). ... odkia?

i a s t o n e a k o i c h p e c i f i k o v a n e k v i v a l e n t y (ponie, spredu, kraj, skraja, konca, rovno, zarovno, prosto

u v e d e n c h p r e d l o i e k s sce t i e z r i e d k a v , a l e n e d a j s a n a h r a d i i n m i :

2. P r e d l o k y skade? (skadia?),

s vznamom pokia?,

smeru odpovedaj kade?

n a o t z k y kam?,

N a o t z k u kam?
K a m e sa zaryl

o d p o v e d p r v o t n p r e d l o k a do s G. T a k t o p r e d l o k o v
Cesta sa zahla

p d y v y j a d r u j to, d o v n t r a oho smeruje dej.

do z e m e .

( O N D R E J O V )

do d o l i n y ,

( K U K U N )

Vo vzname na s A.
Spust sa

, , n a p o v r c h n i e o h o " o d p o v e d n a o t z k u kam?

predloka

na s t o l i k u , u k o n a n .
skadia?

(TIMRAVA)

N a o t z k u skade?,

o d p o v e d p r e d l o k a z/zo s G., k t o r m o p a n spod, spred, spoza, spopod,

v z n a m a k o p r e d l o k a do, a v e t k y p o d v o j n a p o t r o j n p r e d l o k y s p r v o u a s o u z~ ( f o n e t i c k y a p r a v o p i s n aj s-): znad, zmedzi; spopred, spomedzi, spopri.

Z v r e c k a v y a h u j e c e r u z u , (F. K R ) astie, s t a r o t e c z o d v i h o l h l a v u znad s p t c h r k . ( T A J O V S K ) Spod s u k i e v y z e r a j n k y , ( K U K U N ) A i u t o h a v u , b d k u o d v e z spred nho d o m u . ( A J A K ) A t e j o b l o h y letiace le , . . r e h o d y m u h u s t k o t e v y h a j zmedzi s e b a . ( S L D K O V I ) Spopod n a e j b r n y v o d a v y v i e r a . . * ( U D . P I E S E ) P r e n i e s o l sponad s t o l a l a m p u n a d poste, ( T A J O V S K ) A c h , t o l e n j a t e r i k a v y s t r i l a z v e d a v r y p i k spomedzi r a d i a ! ( C H R O B K ) Mio, o d k l a d a j c a b spopred k o n i , z r a z u s a z a d v a l , ( K U K U N ) V y n o r i l s a spoza u h l a svojej c h a l u p y . ( C H R O B K ) M i k o o d t r h o l spopri c e s t y k r l i k , ( K U K U N )
N a o t z k u pokia? P r e d l o k y do, o d p o v e d a j n a j m t r i p r e d l o k y : do s G., po s A . a k s D . i k o n e n m e d z u , i jej z a h r n u t i e (vrtane"). po v y j a d r u j

P r e d l o k a k v y j a d r u j e miesto, do blzkosti ktorho nieo siaha.

U m y sa

do p s a ! ( z u s ) Z a e r v e n a l a s a a po h r d l o ,
( K U K U N )

( P O D J A V O R I N S K )

Prisadol

si

k nemu.

N a o t z k u odkia? o d p o v e d p r e d l o k a od s G . , k t o r j e v z n a m o v m p r o t i k l a d o m p r e d l o i e k do,
Odkluckala

po.
K R )

od s t a r e n y . (*$.

P r o t i k l a d n s m e r v y j a d r u j aj p r e d l o k y pred za, nad pod v s p o j e n s A .

Pred k o l i b u v y i e l b a a . ( O N D R E J O V ) - S k r y l a sa za k a p u s t n s u d . ( K U K U N ) Nad g r s a v y v a l i l za p v r e n m e s i a c , ( F . K R ) Z a t i s o l s t o l i k u pod s t l . ( K U K U N )

S m e r n a o t z k u kade? v y j a d r u j p r e d l o k y na s A . , cez s A . a po s L . P r e d po

l o k a na v y j a d r u j e s m e r v b e c . P r e d l o k a cez v y j a d r u j e s m e r v n t r o m n i e o h o (pomedzi nieo), n a p r i e niem, p o n a d nieo i s m e r vbec. Predloka nejakho radu, po povrchu nieoho alebo rozlinmi smermi.
V y b r a l i s m e s a na V y n K u b n a s t a d e s m e o d b o i l i d o v r c h o v a p o t o m s m e r o m n a V e l i m i . ( V J G U L J ) K a t r a , d r i a c a v o u r u k o u k , v l i a l a ceze o l o v o d o v o d y . ( K U K U N ) O h e p r e s v i t a l k r a m i cez s t r e c h u i cez s t e n y , ( O N D R E J O V ) Cez zelen p o l e v e d i e h r a d s k c e s t a , ( K U K U N ) C e s t o v a l v o k t b r i r o k u 1 8 3 4 d o B e r l n a cez P r a h u , ( V L E K ) A u t o s a v l i e k l o po h r a d s k e j a n i s l i m k , ( J I L E M N I C K ) M a t e r e z h a j d e t i po z h u m n i a c h . ( C H R O B K ) P o h l a d i l h o o t c o v s k y po t v r i , ( K U K U N ) Z a n e b e h a po i z b e v mukch. ( T I M R A V A )

vyjadruje s m e r deja, k t o r p r e b i e h a p o dke nieoho, p o niekokch lenoch

P o d v o j n p r e d l o k y s p r v o u a s o u po-: poza, pomedzi, vyjadruj t i e s m e r n a o t z k u kade?, poza, popred, s L. asou predloky. P r e d l o k y j a j s A . , p r e d l o k a popri

popred,

ponad,

popod, sa

popri, druhou sp

l e n e bliie u r e n popod, po??iedzi

ponad,

I l a s v e d r o m k p o t o k u pomedzi k a k y . ( K O S T R A ) V i e l k a p r e i b l a ponad r o z h m r e n m r a v e n i s k o , ( G A B A J ) P r v p r e k z o l s p l o u popod m o s t . ( T A T A R K A ) P o p r e d oi p r e l a m u k r v a v h m l a . ( C H R O B K ) Poza m l y n l e n m l o ud c h o d i e v a , ( O N D R E J O V ) Popri n a o m d v o r e a h a l s a c h o d n k d h r . ( F I G U L I )

b) M n o h z u v e d e n c h (prvotnch) predloiek v spojen s n z v a m i

asu

a d e j a v y j a d r u j a s o v v z a h y . Z a c h o v v a j si p r i t o m z v a s v o j p v o d n v z n a m , lene p r e m i e t n u t d o asovej oblasti, n a p r . predloka t ) s L . vyjadruje s e k , v m e d z i a c h ( v n t r i ) k t o r h o s a n i e o d e j e , p r e d l o k a pri s L. asov b l z k o s , p r e d l o k a pred s 1. u k a z u j e n a a s p o d l z a i a t k u n e j a k h o d e j a a l e b o a s o v h o s e k u , p r e d l o k a do s G. u k a z u j e s m e r o v a n i e v a s e i j e h o k o n e n b o d v z m y s l e o t z o k pokia?, dokia?, dokedy?, p r e d l o k y od, z vyjadruj a s o v v c h o d i s k o , p r e d l o k a cez v y j a d r u j e a s , v p r i e b e h u k t o r h o s a n i e o d e j e . P r e d l o k a po m e n s v o j p v o d n v z n a m , n a h r d z a v a s o v e j o b l a s t i p r e d l o k u za, p r i o m v y j a d r u j e n i e o , o n a s l e d u j e z a n e j a k m d e j o m a l e b o a s o v m s e k o m . P r e d l o k a za s a v a s o v o m v z n a m e v i a e s G. a je tu r o v n o z n a n s p r e d l o k o u cez. N a o z n a e n i e a s o v h o b o d u s a p o u v a p r v o t n

40

Morfolgia

625

predloka o s L., ktor t a k m e r celkom stratila miestny vznam. Predloka o sa spja aj s A. a oznauje as ,,po uplynut nieoho".
B o l o s k o r o a k o vo d n e . ( T A J O V S K ) Pri v y p u k n u t v o j n y b o l u v z n e n v T r e n n e . B o l o t o pred d e s i a t i m i r o k m i , ( P O D J A V O R I N S K ) D o l i p r m i n t p o t v r t e j , ( T I M R A V A ) S p o k o j n e s p a do p o l u d n i a , ( F . K R ) P l i l i t r i e s k y od L u c i e do H d . ( K U K U N ) Cez c e l l e t o k a d n e d e n v e e r d r o b i e v a l i v k r u h u n a d r e v e n o m m o s t e . (F. K R ) R n o o iestej bolo s a t r e b a h b a za J o k o m n a jarmok, ( T A J O V S K ) - E t e je v i d n o , prte o h o d i n u , ( K U K U N ) N o t r bol p r e d s e d o m D S za p o v s t a n i a . ( M I N )
( K R M R Y )

c) Prinu oznauj najm predloky od, z s G. a predloky pre, za s A.

J e c e l v y c i v e n od d l h o r o n e j a k e j p r c e . ( F . rodila sa pozia, ( K R M R Y ) N e m o h o l s o m zaspa bolo clivo z a v o n m i l k a m i a v r c h m i , ( J G )
K R ) Z l s k y H v i e z d o s l a v o v e j pre h o r a v u , ( F I G U L I ) a s t o m u

d) el oznauje predloka na s A., zriedkavejie predloka do s G. a k s D.

( J E S E N S K )

P o d a l s o m M a l i a r i k o v i r u k u na r o z l e n i e , ( F I G U L I ) M o h l i b y s t e p r s n a a s u aj a . Z h a l i u d n a j a r do r e p y . ( T A J O V S K ) S o m v m k s l u b m , ( J E S E N S K )

e) Podmienku oznauje najm predloka pri s L., pod s L a za s G.

B r b y s v i t a l o i b a , v o d n e pri r o b o t e a h i e p r e n e s i e l o v e k t r p e n i e , ( T I M R A V A ) J a v i e m a s p o p r k l a d y , k d e v o z v o l e n s k e j s t o l i c i u i t e l i a pod p o k u t o u z a k a z u j s a d e o m d o m a i n a ulici v m a t e r i n s k o m jazyku z h o v r a , ( T A J O V S K ) Neraz pltnk sivook s t u d e n i za s p a r n zmeral V h u s t r m t o k y z L i p t o v a a do K o m r n a , ( V A J A N S K )

za

f) Pripustm oznauj najm predloky napriek

s D. a pri (i pri, ani pri) s L.

M a g d a l n a pri v e t k e j v e s e l o s t i j e d i e v a c i t l i v , ( F I G U L I ) N o n a p r i e k t o m u t o l o m o z u zretene bolo pou v k u c h y n i hlas Zuzkin. ( J E S E N S K )

g) Mieru vyjadruj predloky po, na s A. a do s G.

( L A Z R O V A ) ( K U K U N )

T r o j e d e t a d l h u po u i . ( F . K R ) A m y s m e s a r o z h o d l i p l n i na s t o p d e s i a t p e r c e n t . V i e r a z b l e d l a na s m r . ( T I M R A V A ) P r a c o v a l a do m o r u k a d d e .

h) Prostriedok vyjadruj predloky na s L., do s G., o s A.

Greguov k sa chvel a t r h a l retiazkou, n a ktorej bol u v i a z a n , ( F I G U L I ) V t o m vola J u r o v a m a t e r , s t a r i a u o s o b a , u t i e r a j c s i m o k r r u k y do z s t e r y , ( J G ) C e l p y s k jej o s k a l u d o t k l a . ( K U K U N )

ch) Sprievodn okolnosti, spoluas, spojitos, prtomnos oznauje pred loka s v spojen s I.
S p o t r k o u t a n c o v a l b r a t . ( J E S E N S K ) So s p e v o m d r u s a h n e d h u d b a , ( K R M R Y ) I l i so m n o u g a z d a a c h l a p e c , ( K U K U N ) M a l i so s e b o u t r o c h a s l a n i n y , t p o o p e k a l i p r i ohnku a zjedli s chlebom, ( J G )

i) Neprtomnos, neas, nedostatok oznauje predloka bez s G.

Zaobili s t e s a bezo m a . p r c e a bez p e a z . (MtN)
( T I M R A V A )

Prechodil tiscky kilometrov

hladn,

bez

j) Vzahy nsledku, inku, dsledku a pretvrania oznauj predloky na, v, za s A.

I s t e b y sa rozliala n a k o l o m a . ( K U K U N ) K o s t i m u zmelieme n a o t r u b y . ( K U K U N ) Cas a mlad entuziazmus ich v y r o v n a l v generciu zvltne homognnu, ( K R M R Y ) P o t o m bol preloen d o n a s e j d e d i n y za cestra, ( K U K U N ) Ondri p j d e z a ua. (F. K R )

k) Vzahy nhradnosti, zastupovania naznauj predloky G. a za s A.

miestoInamiesto
(JG)

O k o z a o k o , zub z a zub. ( P R S L O V I E ) - Vojak odpovedal namiesto neho. Esagila ustanovila h o z a kra, ale miesto nebo vldla o n a sama. ( F I G U L I )

1) Zrete, okolnosti bliie neuren, vyjadruje predloka na s A. i s L., predloky k, voi s D . a predloky clo, od s G.
J O V S K )

Na svoj v e k vemi r o z u m n , ( V A J A N S K ) S t a t o k chorie n a p y s k y a p a p r k y , ( T A o s t r a t n a o b j e m e , s t o n s o b n e v y h r n a cene. ( K U K U N ) K o n p k a v d y bol k n e m u vdny, ( J G ) K v m sa t a k sprvala, ( T I M R A V A ) Svko O n d r u s a n e p e k n e s p r v a voi n m - - a l e a n i v o i i n m n e b o l i l i v e j , ( F I G U L T ) A o m a d o d i e v a t , o m a <o n e j . ( K U K U N ) K a p i c e o do p o l o h y s a m u m e n o v a p e k n m m e s t e k o m , ( K U K U N ) N e u e n h o r od kata,, ( P R S L O V I E )

m) Predmetov vzahy vyjadruj najm predloky na, o s A. i s L.; menej ostatn smerov predloky: do, od a z s G., k a proti s 1)., /; s A., po s L. (i priamy predmet s distributvnym odtienkom), s, pred a za s .
D v a l b y s o m s a v p r v o m r a d o n a statonos-, a n i e n a meec, ( F I G U L I ) H a n a sce piky nedva, ale me blahodarn vplva n a direktora, k t o r piky dva. ( J E S E N S K ) Mono s a D r a k naozaj d a l n a poknie, ( C H R O B K ) K e d o n e m , p r i s t a n a c h u t i , ( P R S L O V I E ) Z a s t n m e sa n a podpisovej akcii z a mier. ( L A Z R O V A ) Z a i a d a m o koncesiu, ( K U K U N ) J a u n e d b m o ni. ( P O D J A V O R L N S K ) N a i m zmieni sa i o slovch, ( L E T Z ) Htal o tajomstve, ( O N D R E J O V ) - 0 mtvolu zbojnkovu sa n e zaujmali a n i najmenej, ( J G )
1

J O V S K )

D o v e t k h o s a z a d r a p u j e . ( F . K R ) - - T e m e r od istej s m r t i s o m h o z a c h r n i l , ( T A S p a m t a j s a zo s v o j h o p o b l d e n i a ! ( J G ) 1 t y p r i v y k n e k n e m u . ( K U K U N ) Z k o n y m a j chrni ud proti nsilnosti, ( F I G U L I ) Mohol nebrojit proti p n o m ? ( F . K R ) lovek v prajn n e p r a v d u skorej uver ne v neprajn p r a v d u , ( K U K U N ) - S t r m a j s t e r k z a l d a i d r b o v i i h u s r o v i p o hol.be v n a . ( J G ) D i e v a t u o d k l a d a j po p l n o m vreteno, ( K U K U N ) K e b y s t o vedeli, o s a p o v s n a t i m . (F. K R ) Na p o k o n zver s a m u so v e t k m , ( R Z U S ) - ~ Vie g a z d o v a s a s o m , ( K U K U N ) T a k len o d k l a d a l i s t o u t o r o b o t o u . . . ( K U K U N ) S r y b a m i s a joj snvalo, ( J B S R N S K ) C h r n i s a pred n a c h l a d n u t m , ( F . K R ) T o t o s t r e t n u t i e M a g d a l n a pred rodimi zatajila,. ( F I G U L I ) Vachtila vdy za b o h a t s t v o m , (FIGULI)

Korepondencia predloiek so slovesnmi predponami

Sloves so smerovmi predponami sa asto spjaj s predlokami, z ktorch predpony pvodne vznikli. Tak predloky zosiluj, zvrazuj, ten vznam, k t o r vyjadruje slovesn predpona.

P r e d p o n u do- z d r a z u j e p r e d l o k a do: djs do ciea, dobja sa do hradu, doka do rna. Niektor sloves s p r e d p o n o u na- v y a d u j p r e d l o k u na: naletie, nad'abi, narazi na nieo. S p r e d p o n o u od- k o r e p o n d u j e p r e d l o k a od: ods, odboi, odbehn, odlepi, odrazi, oda, oddeli, odtrhn, odtra sa, odvrti sa, odli sa, odchli sa odui sa, odli sa, odvyka od nieoho. N i e k t o r sloves s p r e d p o n o u za- sa spjaj s p r e d l o k o u za: zastri (sa), zatiahnu (sa) za nieo. N i e k t o r sloves s p r e d p o n a m i z-, s- s a spjaj s p r e d l o k o u s: spoji sa, zs sa, zmiea, zlepi s niem. P r e d p o n e pre- z o d p o v e d p r e d l o k a cez: prejs, prebehn, preletie, prebi sa, prelia, prevta sa, prenies, previez cez nieo. Sloves s p r e d p o n o u vy- sa spjaj s p r e d l o k o u z j zo: vyjs z izby, vyletie z hniezd, vytiahmt vodu zo studne, vyrobi (nieo) zo eleza, vyda sa z peaz. N i e k t o r sloves s p r e d p o n o u pri- sa spjaj s p r e d l o k o u k: pristpi, pri kroi, prida (sa), priloi k niekomu (k nieomu). Vetky uveden p r e d p o n y a predloky maj smerov v z n a m . Predlokov v z b u m a j t e d a s p r a v i d l a p r e d p o n o v sloves. N o p r e d l o k y s o s m e r o v m v z n a m o m sa m u spja i s b e z p r e d p o n o v m i slovesami, a k s l o v e s s v o j m vecnm v z n a m o m vyjadruj smer:
7

Cez zelen pole vedie h r a d s k , ( K U K U N ) V r t i s a zas n a c h o d b u k spolonosti. E u k a klesla n a kolen, ( K U K U N ) Vek m s i t nos so s v o j m i r o k m koncom sa vemi klonil n a d v r c h n peru. ( J E S E N S K ) D v a sa s k m a v o p o d s t r e i e . ( C H R O B K ) Bli sa pred b v a l hostinec, ( F . K R ) ofka s a m e d z i t m v y t r a t i l a z izby. ( K U K U N ) Z a r a z e n p u s t i l n zrune za s r u imy, ( F I G U L I )
(TIMRAVA)

Synonymita predloiek
N a oznaenie t o h o i s t h o v z a h u s a p o u v a n i e k e d y niekoko p r e d l o i e k , ktor vystupuj ako synonym. V zkladnom priestorovom v z n a m e nie j e rovnoznanos predloiek roz ren. U m o u j e j u i b a v e c n v z n a m m i e n , k t o r p o p r e d l o k c h n a s l e d u j . V z k l a d n o m v z n a m e sa zblili p r e d l o k y z od s G. P r e d l o k a z u k a z u j e smer z n t r a n i e o h o :
D y m sa z k o m n a , nicu, ( J I L E M N I C K )
(JESENSK)

ierny kde ud vyvalil s a z v l a k u p r i a m o n a s t a

P r e d l o k a od u k a z u j e z a s a v c h o d i s k o v b o d p o h y b u :
J e r g u sa odplazil od v e t r k a . 628
(ONDREJOV)

U zane k a d u t e k a t od n e j .

(TIMRAVA)

Ale p r i a b s t r a k t c h , n a p r . p r i d e j o v c h m e n c h , k d e p r i e s t o r o v o d t i e n k y n e v y s t u p u j ti d o p o p r e d i a , m u sa o b i d v e p r e d l o k y (z od) z a m i e a a k o r o v n o z n a n , n a p r . zo zaiatku i od zaiatku. P o d o b n e sa m u v i s t c h p r p a d o c h z a m i e a p r e d l o k y v a na. Predloka v s L. vyjadruje miesto vntri nieoho ':
6

V izbe b o l o ero. pohlo. ( O N D R E J O V )

(KUKUN)

Zrno v zemi n e u m i e r a ,

(KRMRY)

V kolibe sa osi

P r e d l o k a na s L . o z n a u j e p o v r c h nieoho, m i e s t o n a p o v r c h u z k t o r e j kovek s t r a n y :

Na k o n r o c h sedela biela strieka s n e h u , ( A L E X Y ) Sp o p r e t z l a t a , ale na o m n a d z e m s k ligoce sa a t a . ( B O T T O )

na k l t e , o d r e t zo

Ale p r i m i e s t n y c h a p o m i e s t n y c h n z v o c h p o u v a n i e predloiek v a na o b y a j n e n e z v i s l e n o d u k z a n c h v z n a m o v , ale p r i d r i a v a sa v p o d s t a t e t r a d c i e , l e b o v e c n v z n a m u v e d e n c h m i e n z a s t i e r a rozdiely m e d z i n i m i . T a k n a p r . n e h o v o r m e , , v O r a v e , v K y s u c i a c h , v o V r t k a c h " , le b e n e i b a na Orave, na Kysuciach, na Vrtkach. N e u t r l n a s p i s o v n j e p r e d l o k a v, ale v u v e d e n c h a n i e k t o r c h i n c h p r p a d o c h z m i e s t n e h o xizu p r e n i k d o spisov n h o j a z y k a p r e d l o k a na.
N i k d e nie jo ivot t a k a k a k o na K y s u c i a c h , ( J I L E M N I C K ) Bol poul o o m , e e n u i d c r u bol na D o l n i a k o c h T u r k o m p r e d a l , ( J E G )

P r i n i e k t o r c h v e o b e c n c h p o d s t a t n c h m e n c h sa t r a d c i o u ustlili o b i d v e p r e d l o k y : na poli v poli, na dedine - v dedine, na koaji v koaji. P r e d l o k a na s a z a m i e a a k o s y n o n y m n s p r e d l o k o u po: a) v m i e s t n o m v z n a m e ( d o d v a o d t i e n o k p o z d " ) :

Joj p l a c h c h a l p k y upeli si po b r e h o c h ( = na brehoch) rieky a j a v y a k o h r b i k y .
{v. K R )

b) v o v z n a m e p r o s t r i e d k u a n s t r o j a :
J a chcem

po (== na) eleznici (cestova) j a n e c h c e m po (= na) voze.

(KUKUN)

c) v e l o v o m v z n a m e (s d i s t r i b u t v n y m o d t i e n k o m ) :

Po f u r m a n k c h ( na f u r m a n k y ) nechod,
e n a jo h u n d r a v a s y n o v i a s

(KUKUN)

d) v s p s o b o v o m v z n a m e (s p r s l o v k o v m o d t i e n k o m p v o d u ) :

po nej

na u ) ,

(TLA)

e) v p r e d m e t o v o m v z n a m e :
D e v y pozreli j e d n a

po d r u h e j ( = j e d n a na d r u h ) ,

(TIMRAVA)

a n d r i strieali

po

om (= na neho),
a) a s :
(=s

(URBAN)

P r e d l o k a za j e s p r e d l o k o u po s y n o n y m n , k e d o z n a u j e :
Sto pesniiek vyspievali p o ceste (-= za d o m ) , ( D O B I N S K , P O V E S T I )

za cosby).

(TAJOVSK)

V y z e r a l j u de

po dni

b) mieru (s distributvnym odtienkom):

J a s o m p r e d v a l zajace

po ( = z a ) t r i d s a p g r a j c i a r o v ,

( R Z U S )

c) el (s distributvnym odtienkom):
J a k e d s o m n i e d o m a , c h o d m po s v o j e j p r c i . N i e po k l e b e t c h , s o m K l e m e klebetch, prevraca Keke hlavu, (KUKUN) po

d) predmet:
Z c e l h o s r d c a t i m e t e r a z po s l v e (=-- z a s l v o u ) , ( A L E X Y ) Ale p r i e l e c n e b a po r i a d i t e s t v e , ( H E K O ) m v i a c e j s o m n a u m y s l e l , t m v i a c e j s o m po n e j d y c h t i l . ( F I G U L I ) L e n po c h l a p o c h s n o r i a , ( T A T A R K A )

e) pvod:
Vadia zostali s t o p y

po k l i n c o c h ,

( K U K U N )

Menej sa s predlokou po dotkaj predloky cez, v, pri, popri, okolo, o, poda, niektor hol pdy (intrumentl, akuzatv, genitv) a slovesn neuritok. Predloka cez sa zhoduje s predlokou po v asovom vzname:
Vedel u d o m vyloi, a k o p r a v d a n e z h y n u l a , a k o p r a v d a jest a b u d e n a svete ( = cez) v e t k y a s y a v e k y ! ( D O B I N S K , P O V E S T I ) po

S miestnou predlokou v sa me predloka po strieda vtedy, ke treba sasne vyjadri distributvny odtienok:
Po v l h i n c h a t m a c h i t n s a r d z i k y . ( K U K U N ) ( = v) p i t l o c h , j a s o m d o l r e t a l , ( S T O D O L A )
D r u h ltli, bledli a h y n u l i

po

Predlokm pri, blzkos:

Kosu nechm T o m k r a po

popri,

poda

sa bli predloka po. ke oznauje tesn

( O N D R E J O V )

po ( = pri) r u k e , e r t v i e , o s a m e v n o c i p r i h o d i , ( = popri, poda) b o k u s t r k a K r i a n a . ( Z b e k )

Vznamu predloky okolo sa pribliuje predloka po v postaven po slove sch, ktor oznauj smer okolo":
V jeseni
J A V O R I N S K )

b a b i e l e t o " ovja, snuje s a

po v b a c h ( = okolo v b ) a l o b o p l o t o c h ,

(POD-

S predlokou o sa strieda predloka po v asovom vzname:

Zmizol,

a u k z a l s a a po r o k u ( = o r o k ) ,

(TLA)

Rovnoznan druhotn predloka poda zatlaila pvodn predloku v spsobovom vzname v zhode, v shlase":
Otzny d o m u k z a l sa Tomkovej vemi

po

po ( poda) c h u t i ,

(OLTSOV)

Hovno

ako

po n r e ( poda n r y ) , ( z u s )

Hol akuzatv sa pouva veda predloky po v asovom vzname:

My sme tie u

po es z m ( = ses z m ) c h o d i l i ,

( T A J O V S K )

Hol intrumentl m podobn vznam ako predloka po s loklom: a) v miestnom vzname:

Tie dozeraj n a m l a d a v e d ich

po s p r v n e j c e s t e ( = s p r v n o u c e s t o u ) ,

( R O M A N O V S K )

b) v asovom v z n a m e :
T o o m u po ceste ( = cestou, z a cesty) s p o m n a l , b o l v l a s t n e n e r o z u m ,
(TLA)

c) v spsobovom v z n a m e :
M a l a t a k pocit, e s a v r h

po h l a v e ( = h l a v o u ) d o o h o s i , o j u p o h l t ,

( T A T A R K A )

d) vo vzname prostriedku a nstroja:

Zostpil

po i o m ( = n m , r e b r k o m ) a n a o s t a t n s t p a j ,

( K U K U N )

Holmu genitvu konkuruje lokl s predlokou po v nezhodnom prvlastku:

Nebolo v i d i e t n a om a n i n a j m e n e j z n m o k y po n e r v o z i t e ( = n e r v o z i t y ) a l e b o n e
trpezlivosti,
( H O R K )

Ale re, najdrahocennejia

. ( O D B O R N T L A )

pamiatka,

dedistvo

po

otcoch

(== o t c o v ) , n i e j e c h r n e n . .

Neuritok je rovnoznan s predlokou po v elovom vzname:

Prdu

po p t a n . . . ( = p t a ) ,

( K U K U N )

Vokalizcia predloiek
Predloka stoj pred svojm zkladnm slovom a tvor s nm nielen syntak tick, ale i zvukov jednotku. Jednoslabin predloka m s menom jeden spolon hlavn przvuk. Preto sa, men hlskov podoba niektorch pred loiek v zvislosti od znenia nasledujceho slova. K predlokm zakonenm na spoluhlsku sa niekedy pridva samohlska. Tu hovorme o vokalizcii predloiek. Obyajne sa predloky roziruj o samo hlsku o: so, vo, zo, nado, predo, podo; len k predloke k sa pridva samohlska u: ku (v udovej rei i ko). Vokalizcia predloiek nastva za istch podmienok. !. Vetky prvotn predloky zakonen spoluhlskou: bez, cez, nad, od, pod, pred; s, v, z, k, vokalizuj sa pred tvarmi osobnho zmena ja: bezo ma, nado
ma, mnou, nado mnou, odo ma, ku podo mne. ma, podo mnou, predo ma, predo mnou, so vo mne, zo ma,

O d v r t i odo ma s v o j u t. v r . ( A L E x v)

aso ma b l z n a , e o d d e m z L e v o e ,
smevom, 2.
( J E S K N K K )

P o v e d a l s o m Betke, a k si b u d e t a k t o r o b i ~ J o j k r s n o oci t a v a l i i vo mm s l s k y K u mne j o v d y m i l a v d n a . ( J J U K )

( Z B E K )

Vokl izo vane podoby predloiek nad, od, pod, pred sa vyskytuj v ust lench, prpadoch pred tvarmi slov dvere, de, dvor, dno, ktor sa zanaj tou istou spoluhlskou, ktorou sa kon predloka: predo dvermi, predo dom, nado dvere, nado dom, odo dvora, odo da . . . (popri nevokalizovanch podobch:
pred dverami, nad dvere . . .). vie, e s o m m a l . Ete i
( K U K U N )

J a nedoiahnem

nado

dvere;

A o t e a n i t e n dosia nebol
( T M R A V A )

iba predo

dvermi.

( T A J O V S K )

predo

dom

n m takto povedal,

V spisovnom jazyku sa nepouvaj vokalizovan podoby predloiek bez, cez, ak sa nasledujce slovo zana sykavkou. Preto spojenia bezo zvyku, bezo zmeny ap. nie s spisovn. 3. Predloky s, z, v, k sa vokalizuj pred slovami, ktor sa zanaj n a t ist spoluhlsku, ktor je v predloke: zo zeme, vo vode, ku gajdoovi (vysl. gu gajdoovi), alebo n a prov spoluhlsku co do znelosti: zo sena, vo fyzike, ku kostolu (vysl. gu kostolu), a predloky s, z aj pred slovami, ktor sa zanaj na , , t. j . na spoluhlsky prov o do ostrosti (na tup sykavky naproti ostrm sykavkm v predloke), napr. so enou (vysl. zo enou), zo ofra.
lovek j e i b a j e d e n zo zstupu, ( S M R E K ) Z o zvest, k t o r m u nosila ena, zvedel, o s a n a a c h t c h p o r o b i l o , ( H O R K ) H l s k a s o m n e m o h o l zo seba v y d a , ( F I G U L I ) N e d a l o s a u s d i , k t o v y j d e zo sae v a z n e , ( P L V K A ) Z p a s i l so sebou, so svojimi c i t m i , so svojm r o z u m o m , ( F . K R ) A k o li, s k r c a l i u d i a z a n i m i h l a v y so zacudovanm. ( M I N ) O s t a t n h r o b y b o l i z a r o v n a n so zemou, ( O N D R E J O V ) Popoludn toho d a s t r e t o l s a J e r g u so tefanom F a a n g o m . ( O N D R E J O V ) M u so enou a k o d e t i p o d s t e n o u . ( P R S L O V I E ) O k a m i t e z a a so atvou. ( L A Z R O V A ) T v r m u hor a k o v a t r a vo vetre. ( A L E X Y ) V o a o v i s e l o vo vzduchu, n o n e v e d e l s a t o h o d o p t r a , ( R Y ) Ku kvietku sa z o r a p r i d r u , ( S L D K O V I ) Ku grou p r d e l o v e k a k o , ( M I N ) Ku Xavrovi prila zem. ( Z E L I N O V )

Toto pravidlo sa dsledne dodriava v stnej rei a v psomnej rei vtedy, ked sa nasledujce slovo zana spoluhlskovou skupinou: so tefanom, vo vzduchu. K e d po predloke z nasleduje slovo zanajce sa jedinou spolu hlskou z (provou o do ostrosti), v psanom jazyku (v odbornom tle, v bsnickom tle) predloka ostva v jednotlivch prpadoch i nevokalizovan: z ivho, z ivota. Obyajne sa vak i t u pouva vokalizovan predloka
zo: zo ivho, zo ivota.

4. Predloky s, z, v, k sa vokalizuj aj pred slovami, ktor sa zanaj n a skupinu spoluhlsok, a k v nej na druhom alebo treom mieste je t a k ist spolu hlska alebo prov o"do znelosti i o do ostrosti: zo vzdialenosti, zo velioho,
so vetkm, ku skrini, vo so vzjomnou tvrtok. dverou, bojova so vitmi predsudkami, vo svete,

vetkm

Vie s a so psami r o z p r v a , t o j e n i e a r t . ( O N D R E J O V ) A l e S l d k o v i j e p r v ; p r v so n i e l e n k l a d n m , l e i z p o r n m , ( A . M A T U K A ) Zo vetkch mnych jedl n a j l e p i a j e u n k a , ( P O R E K A D L O ) Z o h n u t vo dva k o n c e z r t i s a i m o n k D r a k o v m n o h m , ( C H R O B K ) T i c h o z a s e a k o vo sviatok, ( L E N K O ) B r a t i a vo chvke vybehn na d v o r . ( A L E X Y ) Vo dverch s a o b r t i l , ( J G ) Vo tvrtok n a u r e n a s prili spolu B e r n e k s H a n k o u , ( U R B A N ) K e d d o l i ku skupine chlapov pred obecn d o m , vetci sa p o z d r a v i l i , ( T O M A K ) B e z m o c n e s e d i e a h a d i e , a k o s a v e k y s c h y u j ku sklonku.
( H O R K )

Popri spojeniach s vokalizovanmi predlokami, napr. vo svetle, vo svojom, vo dverch . . . , jednotlivo (najm v psanom jazyku) zjavuj sa i spojenia bez vokalizcie: v svetle prc, v svojom, v dverch . . .

 v i h n e m v a l a k o u , a m i l s o k o l , s o k o l k v svojej k r v i z a m o k o l . ( S L D K O V I ) V svetle k a h a n c a s o m zazrel n a d sebou sklonen, skoro ete d e t s k dievensk h l v k u , ( Z B E K ) K a t a s t r o f a n a S p l e n e j u l i c i r o z r s t l a s a v svetov p r o b l m , ( U R B A N )

Predloka v sa vokalizuje menej asto ako predloky s, z. Niektor spojenia s ou maj iba nevokalizovan predloku, napr. tvrou v tvr, v tvaroch, v tvo jom, v tvdzi.
Zisoval, e je s l a b t v r o u

v tvr t o m u t o a s u s k k y ,

( M I N )

5. Predloka k sa vokalizuje najastejie zo vetkch. U autorov zo stred nho a vchodnho Slovenska a v umeleckom tle vbec sa pouva podoba ku takmer bez obmedzenia.
I p r n i c a s o s t r m i o k r a j m i d o s t a n e s a z n o v u ku c t i . ( C H R O B K ) M a r i k a s a n e d p r i r o v n a ku D i k o v s k m . ( J E S E N S K ) K a m e n e a s k l i e v y o r v a j s p o l u s o z e m i a k m i v p o m e r e j e d n a ku j e d n e j , ( Z E L I N O V )

6. Vokalizovan predloky stoja ete v jednotlivch prpadoch bez ohadu na spoluhlsky, ktormi sa zana nasledujce slovo: zo da na den, sodnom, zo dvora (popri z dvora), zo dvier (popri z dvier), vo dne, vo sne (popri v sne), vo snch, vo tme (popri v tme).
N o c s a zleje so diom. ( V A N T N E R ) O b c h o d s a h o r i l zo da n a d e . ( Z G U R I K A ) [ G a z d i n ] l o n zo dvier z a v o l Z u z e : O s t a z d r a v ! " ( T I M R A V A ) P a n n a K l r a vo dne ije, v n o c i p r a . ( P O R E K A D L O ) N a h a l b y s o m v s vo dne, v n o c i . ( L A Z R O V A ) V p r i e p a s t i , vo tme, k d e v z e l , z j a v i l o s a n o v s v e t l o , ( U R B A N ) S t e f k o n e m y s l e l a n i vo sne n a m a j e t k y , ( T A J O V S K ) A n o s k r sa, s t a l o t o , o s o m a n i vo snch n e a k a l a , ( B E D N R )

V tvaroch ceze, nade, pode, prede, popode, ponade, poprede nejde o vokalizciu predloky. Samohlska -e- tu pln lohu spjacieho voklu. Spoluhlska d sa pred t m t o e, nemk.
P r e i e l k o k n u a h a d e l ceze, ( H O R K ) - - V i d e l a k o a t r l i n a z d v h a l n a o b r a n u l a k e , le r p r e v i h o l ponade. ( U R B A N ) I n p o d l i e z a l i popode. ( K U K U N ) . D u a n s t o j n a o k r a j i , n a k l a s a nade. ( Z V N ) C h o z j a v i l s a , h a , v r o z b r e s k u s v e t l a c e l , a z a s h o n i e t , p o p o l a v o p o n a s p u s t i l a s a prede. ( K R M R Y ) S v o j b a t t e k v y l o si n a v y s o k m e d z u , p o s a d n e si pode a t a k h o z o d v i h n e , ( R Z U S )

Jednotliv predloky P r v o t n predloky

bez

Spja sa s ( . a oznauje neprtomnos, chbanie, nedostatok nieoho. J e protikladom predloky s. Vo viacnsobnch substantvnych vrazoch, najm dvojlennch pripja ostatn (druh) len: otec bez matky.

M podobn v z n a m a k o zporn slovesn predpona ne-; pouva sa zva tam, k d e by sa zpor nedal poui: by bez peaz, byt bez pomoci, bit bez priny,
robi bez zujmu, lea bez ivota, cvla bez jazdca . . .

Spojenia s predlokou bez bvaj v lohe tchto vetnch lenov: a) prvlastku:

Z i m a bez a d u , k a a bez m e d u , p o t o k bez r y b y s s a m c h y b y , t v r e s k a m e n e bez p s m a ,
( J E S E N S K ) (PRSLOVIE)

radn

b) mennho prsudku:
K e d j e d i e r a i s t , bez p a v u n , m u b y t v n e j v t k y ,
( O N D R E J O V )

c) doplnku:
t e f a n J o n bez k a b t a , bez k l o b k a v y b e h o l n a c e s t u ,
( L A Z R O V A )

d) prslovkovho urenia spsobu, miery, inku, podmienky, priny, pr pustky:

J e d n i s p i e v a l i t , d r u h i n , p r e k r i k o v a l i s a bez p o r i a d k u , ( V A N T N E R ) M l a d o s t i p l n r u k y m m . N a t r h a l s o m j e j bez m i e r y , ( S M R E K ) P r v e m l a d p r y m a n e l s k t a k t o r a d y s a n a a h u j , a t o bez n a j m e n i e h o z l h o n s l e d k u , ( K U K U N ) T e i l s a , e s w e r t h e i m k y , b a n k y , k d e s a u l o e n p e n i a z l i a h n e a j bez k o h t a , ( L E T Z ) Z a d i e r a j bez p r i n y . ( O N D R E J O V ) Bez j e d n h o k o l a b u d e p l o t s t . (PRSLOVIE)

cez Spja sa s A. M viac vznamov. Vyjadruje: 1. smer: a) skrz nieo, v n t r o m , stredom nieoho, pomedzi nieo; b) krom, naprie niem; c) p o n a d nieo:
a) S l n k o cez o b l k y v d y s a t u h o d r e l o . ( J . K R ) H o s t s v o j i c h n a p j a l v y c h v l e l e n m p r a v m r u s k m a j o m " a j n a r u s k s p s o b : c u k o r m e d z i z u b y a p r e l i a ceze hrnek horcej vody. ( T A J O V S K ) b) Z o d a n a d e m u b o l o a i e p r e j s cez v e k m e s t s k r n o k . ( J E S E N S K ) P r e b r o dili s a cez d r a v h o r s k p o t o k , ( U R B A N ) c) J e r g u z a c h y t i l s a a v o u r u k o u F e r o v e j h r i v y , n a d h o d i l s a , p r e v i l cez k o a , r o z h o d i l n o h y a s e d e l , ( O N D R E J O V ) P o s a d a l i si d o p o l k r u h u , p o z o r n e si s a h u j c s u k n e cez kolen, ( M I N ) 2. ltku,

prostriedok, nstroj, prostrednctvo napr. v spojeniach

filtrova cez uhlie, pozorova cez zvovacie sklo .. .

cedi nieo

cez

V o d a s a m u s f i l t r o v a cez m r a m o r , ( P A O V K ) V n a t b v a j m u v d y m i l i e a k o v l a s t n d e t i , l e b o cez d e t n d e t i j a s n e j i e v i d d o d i a k y , ( G A B A J ) V h o r r n i s o m d a l s a u p i m l i e k o z f l a e cez c u m l k , ( M O R I C )

3. spsob napr. v spojeniach

spieva cez nos, chyti enu cez

hadie,

poveda

cez

plece,

hundra cez druhho

cez . ..

zuby,

poly,

cez ps,

spieva

jeden

(LETZ)

U a n i n a h o n e b u d h a d i e p i s r i k o v i a o d m e s t a l e n t a k cez p r s t y a k o n a h n o j r a . I z d s a j e j , e d o m c e j p a n e j s l o v b o l i l e n t a k cez p l e c e p o v e d a n , a k o t a k e j

p o d l e j e j . ( T I M R A V A ) O d h o d i l z p a l k u a c r k o l cez z u b y z a o u . cez p o l y a o d v l i e k o l k d e s i d o d o m u , k d e j u p r e b r a l i , ( U R B A N )

( J E S E N S K )

Vzal j u

4. podmienku:
Cez z a t v o r e n o k n h o b o l o s l a b o p o u ,
telo!
( K A L I N I A K ) (TLA)

Ani n a krok! Len

cez m o j e m t v e

5. pripustm (v spojen s asticou i):

Dermolov

i cez z v o j p o d n a p i t o s t i p o h d a l a p o d l z a v o s o u ,
cez hlavu, ako sto): cez ui, cez mieru

( Z V N )

6. mieru iba v spojeniach napr. cez sto = vye sto, viac

M i c h [ s t a r o s t ] a cez h l a v u , u j o aj p r e p l a t e n , ( K U K U N )

(inde je nespisovn,
cez u i d o s ,

( P O D J A V O R I N S K )

V e r t e m i , tyridsa jej

7. as: a) v priebehu, za, poas'":

J3

a s t o b l d i m , t r a m s a cez c e l b o d e . ( J . K R ) L e g e n d a v e k o v t u n p e s a a t s a t a b u d e cez s t r o i a , ( S M R E K ) V Z r i e s a d o b r e ilo g a z d o m cez v o j n u , ( T A T A R K A )

b) zriedkavo ,,po (asov nslednos):

Bolo u d v n o

cez p o l u d n i e , k e K u n o v i b y s t r o s t p a l k h o s t i n c u ,

( V A J A N S K )

do

Spja sa s t. 1. Najastejie oznauje smer ,dovntra nieoho":

jamy, spusti sti do mora, napcha zarie do fajky, utiahnu vsiaknu sa do bane, do vrecka, do zeme

vojs do izby, vidie

pada do

do

sa do sklepu, ...

hrnca,

Pri plurli priezvisk a osobnch mien oznauje domce, rodinn prostredie:

s do Bomhllov, Prde, uhaj, pri eni sa, do Brmholekov,
. .

zaka

do Mrzikov

. . .

(lo n s n a p o t e e n i e r a z .

( U D . P I K S E ) ( V A N T N E R )

Sotva zaniesla periny

do

Duriakov, u s a z a a l o n e a s t i e n a u v a l i ,

2. Zriedkavejie oznauje smer ,,clo blzkosti nieoho"'" alebo hranicu ,,po nieo":
V m u m l a v o m orchestri k a n o n d do v o k v y t i a h o l k o v r n o k t e n k slo. V y n o r i l sa, z v o d y do p s a . ( O N D R E J O V ) 3.
( K O S T R A )

asto

asov vznam: do roka

a do dna,

do rna,, do konca,

do

Vianoc,

do Jna

. ..

do

K l a m s t v o k m (lo a s u , s p r a v o d l i v o s n a v e k y . ( P R S L O V K ) S u s e d b y b o l r a d e j d o k a l b u d c e h o j a r m o k u , ( T A J O V S K ) Alo aj t o p o s t a do t a k t o r o k a . ( H E K O )

4. Ben je aj vznam miery:

prachu, bolie do zbesnenia, do litery, nepretnosti, do dna, pozna uveri

urazen a do

do krvi, kosti, do

najes robi do

sa do chuti, vysilenia,

poni opi sa

do do vypi

mrazi strati ...

vetko

ihly,

premoen

do nitky,

do podrobnost

J u j , t o t o u j e do p o r a z e n i a s t m t o s t a r m o h r e b l o m . ( A J A K ) P o v i e m e v m do s l o v k a , o s m e v s v e t e v d a l i , ( J . K R E ) K a d r o k do d v o c h s t o v k o d l o m , ( T I M
R A V A )

5. lieha,

Vznam spsobu je v spojeniach, ako "hovori do sveta (do vetra),

smia sa do o, rba do ivho, farbi do zelenkast, skrti

epka do . . .

do klbka
( T A J O V S K )

N u i s i j u n a t o b r a l , a b y si j u o p o l r o k a t a k t o S k i c e f a r b v e t v y do e d i v , ( K R M R Y )

do o z n e v a o v a l ?

6. vody,

Vznam prostriedku a nstroja je v spojeniach, ako namoi

zabali do papiera, chyta do siete, zovrie do kliet

atku

do ...

(do hrsti, do nruia)

Zakrtil vetko

Vyberal si o b o z r e t n e o b e t e , a b y sa nechytil papiera, ( L E T Z )

do s l u k y ,

( V A N T N E R )

do

7.

V spojen so slovesami pohybu m vznam elu: s do roboty,

do roboty, do koly, do fabriky, prija do sluby, vola do tanca . ..

posla

niekoho

Do r o b o t y t o s o m u p o v e d a l , ale Z u z k a b o l a i do s p e v u a do t a n c a t i e . ( T A J O V S K ) - O n a m d v a n s o p l e c i e k v y v a n c h i b a n a n e d e u , a do r o b o t y , do s m t k u . . . ? ( T I M
R A V A )

8. Zriedkavej je v z n a m zretea:
o t a

do m j h o o t c a ?

( P O D J A V O R I N S K )

oe o n m

do n h o u r k a , m e n o m o j e ?
sa) miea do sa in do do

( T A J O V S K )

9. nosti,

ast je aj predmetov vznam pri slovesch da sa (pusti

nti .. . niekoho do innosti, sa do nieoho, zabda (dobiedza) do niekoho, rozumie zabi sa> do niekoho (do nieoho),

innosti, nieoho

vi sa

D a k t o aj z a k a j e , d a k t o k o p n e inch dievok, ( F I G U L I )

do p s a .

(CHROBK)

N i k t o sa

do m a n e z o a l e l a k o do

1 0 . V spojen so sponovmi slovesami v jednolennch vetch m vznam stavu: by niekomu do plau, osta do smiechu, bva do tmica . . .
Elenke je skutone vdy

do p l a u ,

( J E S E N S K )

k Viae sa s D . 1 . Vyjadruje smer ,,do blzkosti niekoho alebo nieoho : pristpi

k od k

Hlavavrobcu stam, v

jovi,

bli sa k chlapom,

nazrie

k niektormu pritiahnu zapotca

pacientovi, sa. k peci,

prechdzaj' podnies pozdvihn

k spotrebiteovi, inm ...

bea k mamke,

sa k niekomu,

pohr

hodi sa k nohm,

bra sa ku dverm,

oi k

J O V S K )

D o rodnej d e d i n k y ho t i a h l o a k o k materi, ktor odpa i tie najaie viny. ( T A D n o rovn, trochu naklonene k dedine, ( O N D R E J O V )

Po trpnch prastiach a po stavovch slovesch sa men smerov vznam n a miestny vznam blzko, p r i " : pripnut k prsiam, priptan k stromu, pri
viazan ku stolu, prilepen k strni, prikren k stolu...

2. K miestnemu vznamu blzkosti sa prirauje prenesen miestny vznam pribdania: prida (sa), doloi, pripoji (sa), pristpi, pribudn . . . k nie
komu (k nieomu). K s t o p m lok a zajacov p r i b u d l i p a p r k y p r i d v a l i s a k n e m u alie a a l i e d e t v k y ,

srn a j e l e o v ,
( P L V K A )

( O N D R E J O V )

Kde rstol,

3. Zriedkavo vyjadruje mieru.

Bola s o m dojat a

k slzm,

(ZOURTKA)

T , o z v a z i l a v t o d y , j e t e r a z p o k o r e n

k zemi.

( T I M R A V A )

4. Zriedkavo vyjadruje el.

U B u r d k o v sadaj k veeri, ( J E S E N S K ) Vzal krcsaku a kakol k robote medzi triesky, ( K U K U N ) J l u zavolali p o m h a k torte, ( T I M R A V A ) M m e t u tak cinto r n y a a r c h v , p r o s m p e k n e , stoj k dispozcii, ( L A Z R O V A )

5. Prinu vyjadruje len v spojeniach blahoela, gratulova k nieomu. (>. Zreteov vznam dostva predloka k a) po prdavnch mench, adjektvnych zmench a po slovesch z okruhu
sprva sa C h c e m , a b y si m i s b i l , e b u d e k n e j a h o s t a j n a c h l a d n , ( F I G U L I ) A j b y l e n p o d b a l , k e b y si b o l a k n e m u i n a k i a , v d a n e j i a , m i l i a , ( T A J O V S K ) N u t a k t o s a k n e m u s p r v a k a m a r t , P a v o l Creo. ( L A Z R O V A )

b) po ustlench spojeniach slovies ma\nema, by/neby, pozna j nepozna, cti, njs j strati . . . s nzvami vzahov a vlastnost, ako pomer, vzah, lska, cit, srdce, cta, milosrdenstvo, odpor . . .
K eleznici n e m vekej d v e r y , ( K U K U N ) D o m a vo ikiskoj kancelrii n e p o z n tos k d e d i n s k m u bedrovi, ( L K T Z ) K m sa ja z v o j n y n a v r t i m , j a k tebe lsku
n e s t r a t m . (nur>.
P I E S E )

7. Predmetov vznam sa vyvinul jednak zo smerovho vznamu (cieov predmet), jednak zo zreteovho vznamu (vzahov predmet). Cieovmi predmetmi s obyajne dejov men a ich nhrady po slovesch dospie, dosta sa, Uchli sa, ma sa, pristpi, prikroi . . . a po slovesch oznaujcich vov innos: nti, privali, prilcvnu, pripusti, strhn, pro
vokova, pribra sa ... N e m o u d o h o d o u d o s p e l i k r o z h o d n u t i u , e ho m u s i a o d s t r n i s p o m e d z i s o b a . ( C H R O O p a k o v a l a o t z k u , k e d s a N c o n e m a l k rei. ( H O R K ) Veky m a k zrado n e pohli, ( S L D K O V I ) T o p r i v i e d l o Krta. k r o z v a h e , ( K U K U N ) .Ja n o p r i v o l m k n i o m u . . . ( L A S K O M A R S K Y ) -~ K s l o v u j u n e p u s t i l , ( R V )
B K )

Zreten predmet vyjadruj spojenia s predlokou k v zvislosti od slovies z okruhov prirovna, pripodobni, privyka, pria (sa), priz?ia sa, patri.

Ve kad vie, e sa verejne priznala k Chrenkovi. (LAZROVA) Tento lud vychov vali k primnosti n a derei, (TIMRAVA) K domu patrilo i pole. (PODJAVORINSK) 8. a s o v v z n a m v y j a d r u j e p r e d l o k a k p r i s l o v e s c h chli sa, klonit pribliova sa . . . p r e d n z v a m i a s o v c h p o j m o v .
(KRASKO)

sa,

Zmrka sa, stmieva sa, k noci sa chli,

Zaspal a k rnu.

(TAJOVSK)

9. S t a v o v v z n a m so z r e t e o m n a as v y j a d r u j e s a p o slovese by. Bolo to u dobre k poludniu, ked ete vdy stl pri nich. medzi V i a e sa s A . a s I . I . P r e d l o k a medzi s I. vyjadruje:
(KUKUN)

1. m i e s t o , a t o r o z h r a n i e d v o c h p r e d m e t o v , p r i e s t o r u p r o s t r e d d v o c h a l e b o v i a c vec, m i e s t o , k d e j e n i e k o k o p r e d m e t o v , o r i e n t a n c h b o d o v , a l e b o polohu v strede niekokch predmetov, v okruen niekokmi p r e d m e t m i : Dral som oboma rukami uzdu koa a medzi lakami mi sedela Magdalna, (FIGULI) Tri a pol hodiny takto visie pre jednu snmku medzi nebom a zemou, (MORIC)

2. as, p l y n u t i e v ase p r e d n z v a m i a s o v c h p o j m o v a p r e d d e j o v m i a b s t r a k t a m i , a k o re, robota, jedenie, pitie:

(JG)

Medzi asom vyrstol i syn na mldenca, koko tiscok. (MIN) 3. m i e r u v l u n o s t i

A medzi reou ponkol Janovi nie

okrem inho, popri i n o m " :

Projektoval som medzi inmi vilu pre Zvolen, pre Brezov budovu letoviska evanje lickej mldee, ( A L E X Y ) 4. s p s o b v o f r a z e o l o g i z o v a n c h s p o j e n i a c h medzi tyrmi medzi sebou: oami, medzi nami,

I vtedy patr sa im dvom, Mikovm rodiom, porozprva dkladne, t a k medzi tyrmi oami o budcnosti dieaa, (GABAJ) No medzi sebou dvali sa na Kubicu ako na bodliak s priervenou ruou, (LETZ) 6. zrete a v z a h p o p r d a v n c h m e n c h (a ich e k v i v a l e n t o c h ) , n a j m p o s u p e r l a t v e p r d a v n c h m i e n a l e b o prsloviek, dalej v s p o j e n i a c h jejbolojbude jasno (dobre, skonen . ..), je lska (pokoj, hriech, priepas, rozdiel, svislos, jednota, priatestvo, tajnos, vzah, pomer . . . ) medzi niekm\'niem;
Bol najbohat
(LAZROVA)

a najhodnej medzi parobkamL (CHROBK) Ak rozdiel medzi nimi. U je po bosti medzi nami. (TAJOVSK) Len povedz, o to bolo medzi

vami.

(KUKUN)

7. p r e d m e t p o s l o v e s c h rozda, rozdeli, vybera si, voli prehrabva sa, vha, rozoznva, rozhodova, rozliova: Panovnk delil krajinu medzi lenmi svojho rodu. (TLA) mldencami, vyberala som si medzi malinami, (UD. P I E S E )

(si),

preha

sa,

Preberala

som si medzi

II. S A. vyjadruje:
1. s m e r n a o t z k y kam?, kadia?, kade?:

tuch ho okovanm picom svojej palice medzi rebr, (CHROBK) Ruov hlvky rozkvitnutej ateliny pchaj sa jej medzi prsty, ( O N D R E J O V ) 2. a s ( z r i e d k a v o ) : To , , h m t a m azda ani nepatr, dostalo sa nevdojak medzi dva ahy z fajky, 3. n s t r o j nstroj:
u

(CHROBK)

a p r o s t r i e d o k p r e d n z v a m i v e c , k t o r mo~.no p o k l a d a z a

Zv vzal pohr medzi d v a prsty a zazdravkal. ( K U K U N ) Musel som si zovrie sluchy medzi dlane, lebo sa mi la hlava rozskoi. (FIGULI) Zavrzol medzi kolen p a liku, ( J E S E N S K ) 4. m i e r u l e n v s p o j e n medzi prsty:

Vonosti, vonosti, mval som a dosti, a teraz a nemm ani medzi prsty, (BOTTO) My doma peaz sme nemvali ani zlatch, ani striebornch, iba trochu niklovch a eleznch,
t a k medzi prsty, ( H E K O ) 5. s p s o b l e n v s p o j e n i a c h hovori 6. p r e d m e t p o s l o v e s c h rozdeli, (utrsi) rozda, m,edzi rozhlsi, zuby; rozchri, miea sa (pre

nesene) Vdy svoj diel rozdelil medzi deti.

(KUKUN)

(ZBEK)

Nebude sa miea medzi u a mua.

na
Spja sa s A. a s L. I. s A. vyjadruje: 1. s m e r : Treba vystpi na najvy konr, ( O N D R E J O V ) Opustil t izbu, prichlopiac n a oblok okenicu, ( K U K U N ) - J a k b Fekia zaral len na koniec liny, pod brieok, ( O N D R E
JOV)

2. el p r e d d e j o v m i a b s t r a k t a m i ( h l a v n e l o v p r e d l o k a ) : s na
by na pamiatku, stai by na rados, na, poteehu, ... padn na itok, sli na es, chysta nieo na odpoinok, ma nieo potrebova na ochranu, da niekomu

pomoc,
sa na dkaz,

na ozdobu

Viete, e jeho cisrska jasnos potrebuje kad gro n a vojnu, (JG) Ale t o m u ete len malo n a zlo posli, ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Neostva mi przdnej chvle n a tanie, t m menej n a psanie, ( O L T S O V ) 3. m i e r u p r e d m e n a m i a p r s l o v k a m i , k t o r v e c n e p o m e n v a j m i e r u a l e b o hranin body: Hladina bola asi na pol metra pod mostkom, (ZBEK) Mj rodn jazyk stvoril n a st piesn, ( M I I I L I K ) Oduevnenie Alberta kleslo n a nulu. ( V A J A N S K ) Otrhan boli

n a strach,

(JG)

Nlo nech vybi n a sekundu presne,

(PLVKA.)

Janovk pas mal,

opis koa zhodoval sa

na v l a s .

( U R B A N )

4. inok po slovesch zmeny a pred nzvami stavu, podoby, tvaru, kvality:

zmeni blen, sa na obrti mtvolu, (sa) schudn . . .
( K U K U N )

na triesku,

rozmrvi

sa na

prach,

zhorkn

na

na p

Vetko b y zmltil
P O V E S T I )

na k a u .

Telo upieklo s a

na k v a r k u .

( D O B I N S K ,

5. spsob pred prilovkami spsobu alebo pred vrazmi im blzkymi:

na tvrdo, zapska (zahra) na tenko ...

uvari

H r o b u p r a v i l i na h r a n a t o . ( O N D R E J O V ) S l o v s k o m o l na s m i e n o . ( O L T S O V ) H a n a , t i e d o j i k a , r o z p r v a s o u l e n na p o l s t . . . ( M I N ) H o s p o d r i l i na j e d n u ruku. ( P O D J A V O R I N S K )

6. nstroj, prostriedok napr. v spojeniach

lyiku, napichn na vidly (na rae) ...

opiera

sa

na palicu,

nabra

na

T a k itlosf d e v y s a p o d o p i e r a na silno d r u h a r a m e n o , g o m b i i o k na p a g t , a s a d v a r a z y n i m i o b o p n e v p s e . 7. as n a o t z k y nakedy?, na ako dlho?, kedy?:

(SLDKOVI) (RZUS)

N a s t k a si

V o t v r t o k na u r e n a s p r i l i s p o l u s H a n k o u , ( U R B A N ) N i k o l a j A l o x a n d r o v i s a na c h v o k u o d m l a l , ( P L V K A ) - K e d na K a t a r n u s t o j h u s n a a d e , na V i a n o c e b u d e n a blate,
( P R S L O V I E )

8. prinu:

zobudi

sa na prjemn

zvonkanie

hrklok,
(JG)

umrie

na rakovinu

.. .

P a n i K l r a na k r i k a b u c h o t v y b e h l a n a c h o d b u , umiera, ( K O S T R A )

Na n e m o c p r o l e t r o v W o l k e r

9. zrete pri istch adjektvach a prslovkch, ako aj pri istch deadjektvnych slovesch:
P n i s t e k l i v na s v o j u k o u . ( B E B L A V ) Z a r b a na s v o j v e k p e k n e , ( S M R O K ) A l e u s o m v y z d r a v e l a a v y z d r a v e l a s o m aj na r o z u m a s v a m i s o m u s k o n i l a r e .
( L A Z A R O V )

10. p r e d m e t slovies z m n o h c h okruhov: vplva,

pozera, apelova; vyzradi, poduja dozera; dba, ukazova, myslie, nasvieda, rta, sa; hda, aka, uzatvra; striehnu; natrafi; pamta, odvola odvi

psobi,
vola, sstredi prista; sa;

(za)cinkova;
kva, murka, upozorni; sa; zveri,

dona, sa,

klebeti; sa;

zanevrie;

dopytova

podobra odkzan,

sa, da sa, chyti sa, pripadn ...

zavzia

sa; porui,

odkza/by

by utisnut,

Teraz u o s t a t n m sa odnechcelo toit na Kubka. ( M O R I C ) Poznmka inkovala na p r t o m n c h a k o h r o m z j a s n h o n o b a . ( U R B A N ) M i k o , z a t e n a s o s t a p e k n e d o m a , d o z r i na P a k a a A n k u , a b y s a n e p r e b u d i l i . ( A J A K ) S p o m e si na n a e d e t s t v o a n e b u d e p o c h y b o v a , ( M G U L I ) M y d e t i z v a u j e m e v i n u j e d n o na d r u h , ( A L E X Y ) C h u d i k m j , t y s i a k i s t e p o r i a d n e v y h l a d o l a n a d v a na p o c h a b ! T e r k u , ( L E T Z ) E v a z a i a r l i l a na m u o v r o z u m , ( G A B A J ) P r i j e d n e j o b c h d z k e n a t r a f i l s o m na z d o c h n u t h o

j e l e a , ( M O R I C ) S p r v c a k r a j i n y d o p y t o v a l s a na p o l o e n i e v o j o v , ( K U B N I ) L e n e na t o m i e s t o a p i r u j e j e h o s y n A l a d r , ( J G ) M o n o s a D r a k n a o z a j d a l na p o k n i e . ( C H R O B K ) A l e v i e t e o , k m o t r a m o j a , n e c h a j t e t o l e n na m a , u v i d t e , a k o t o n a r a f i m .
( B I E L E K )

I I . S L. vyjadruje predloka na: 1. miesto ,,na povrchu":

mty s hrklkami.
( O N D R E J O V )

by, ma,

lea,
K R E )

st, necha,

aka

. . . na stole

. . .

Na p a i t i h o v i e si r o d i n a e n k o v c o v . ( r . 2 . as n a otzku Na s v i t a n s a z o b u d i l , kedy?:
(JG)

Na u z i m e n c h k o o c h l e s k l i s a c h o

Neskoro

na k o n c i z a n a ,

( P R S L O V I E )

3. el pri slovese
poovake, na zbave,

by na

pred dejovmi menami:

kontrole, na prehliadke,

by na robotch, na lieen ...

na obede,

na

O t e c aj m a n m v r a v i a , e si v a r i b o l na p r i e p a k c h . cestch a k o k a d leto v p r z d n i n c h , ( T I M R A V A ) B o l si
( Z V N )

( T A J O V S K )

R y b r b o l na na p l a n o m s l o v e s A n i k o u ?

4. prinu pri slovesch

hneva

sa,

udova

sa,

smia

sa:

e r t s a na z l o m s m e j e a na d o b r o m h n e v , ( P R S L O V I E ) V e i e r k o m v r o z k o n e j p o l o t m e o b k o l e s i l a r o d i n a a n k u , t i a c s a r o z v e s e l i na s l o v c h u d o v t o v c h , ( T I M R A V A )

5. podmienku pred nzvami prostredia, stavu a po slovesch zmeny:

P n J o n K o l n i c k b y s a t i e na s i n e i r o z t o p i l , si i c h v y p u s t i l , s k r e h l i b y na z i m e . ( O N D R E J O V )
( K U K U N )

Rozohnali by sa, a k e b y

6. prostriedok, nstroj vyjadruje predloka na po rozlinch slovesch:

rozbi, (nieo) nieom; va, rozlma, (na poreza na (sa), masti); vytrbi vykmi viez (sa); (brava) (sa), krti, prias, tka; vari, hra piec na, platni, na, kukurici; i, ivi prehra, ui sa; (sa),

vies, byt uviazan, zska, vyhra,

visie; uetri,

lieta; utrati,

chova; sa . ..

budo na

tvori;

zarobi,

oklama

nieom. H r v a l na h a r m o n i k e , ( V A N T N E R ) J a n e v i e m , k d e j e v a a j a l o v i c a , j a s o m j u n o m a l na m o t z k u u v i a z a n , ( K U K U N ) N e v y c h o v a l s o m h o na k o l o c h , a l e na r o b o t o .
( T A J O V S K )

7. mieru v kontrukcich, kde sa s u b s t a n t v u m opakuje, ktor ako celok vyjadruj vek mieru: hlava na hlave, skala na skale, vrch na vrchu, zplata
na zplaie, podlos na podlosti ...
( K U K U N )

Oblok z a n e d b a n , zplata

na z p l a t e ,

8. zrete:
Ommen
( V A J A N S K )

zdrav

na tele a na duchu, ...

ubli

na cti, na tele, ukrti

na

peniazoch

i na naturlich

pribral

na

na dui, s l a b na t e l e . ( J I L E M N I O K ) A n d r e j o v i b o l o a k o s i a h k o na d u i . M u s e l o b y s a p o d v i o t o na p l c i . ( T I M R A V A ) I v a n o d v t e d y v e m i v h e . ( O L T S O V ) K r i t i k y t r a t i l i na o s t r o t e . ( V A J A N S K - )

41

Morfolgia

641

9. p r e d m e t p o s l o v e s c h pomsti sa, pochuti si, nstoji, zlea, zaklada si; pracova, astni sa na nieom ...

prista, dohodn

sa;

A b y s v o j h n e v v y lial na d a k o m , i b n e d o k o n i . ( T I M R A V A ) Cudz s a b u d e p s t na mojich m o z o l o c h . ( T A J O V S K ) T r e b a neprestajne pracova na zlepovan technickej strnky, ( T L A )

1 0 . s t a v n a j m p r i s l o v e s e by: by na slnku, by na umreli . ..

by na odpoinku,

by na

odchode,

nad
Spja sa s A. a I. L S A. vyjadruje:
4

1. p r i e s t o r , , v y e n i e k o h o a l e b o n i e o h o \ h l a v n e p r i s l o v e s c h , k t o r o b s a h u j v o s v o j o m v z n a m e s m e r z h o r a d o l u a l e b o z d o l a h o r e : vznies sa, vyletie, vypna sa, skloni sa, nahn sa, schli sa
s a u dos d o b r e
( O N D R E J O V )

vzlietnu,
nohavice

...
J a n o vyhrnul

H m l a v t e d y vzniesla
(KXTKUN)

nad z e m .
Naklonil

(URBAN)

nad k o l e n , z o s k o i l d o v o d y .

sa

nad u m i e r a j c e h o , nad j e h o p r s i a .

2. z r e t e p r i k o m p a r a t v e a k o s t n c h a d j e k t v a p r s l o v i e k v u s t l e n c h p r p a d o c h : jasnej
Terajieho

nad slnce,

drah

nad zlato

...
(SLDKOVI) (AJAK)

b o s t m z r a k y bystrejie nad z r a k y sokola, a n i lepieho, a n i mdrejieho chlapca,

Nad jej J o k a n e b o l o a n i

3. m i e r u p r i a k o s t n c h a d j e k t v a c h a k v a n t i t a t v n y c h v r a z o c h :
T e s a n a s l v n o s nad vetky k r s n u , ( H E K O ) D o m b o l t a k m m e p r c e nad sily. ( T I M B A V A )

nad

oakvanie

pekn.

(JG)

11. S 1. s a s p j a e t e a s t e j i e a k o s A. a v y j a d r u j e : 1. m i e s t o p o l o e n v y i e a k o n i e o i n , a t o p r i s t a v o v c h s l o v e s c h , p o slovesch oznaujcich zosta, mat; visie, pou; blska miha sa, vzna innos n a mieste, resp. v ohranienom k r u h u : sa, rozklada sa, lea, st; vidie, krti sa, sa, hua, krka, ... znie, umie; by, cti, nie, rozprestiera sa, kri

sa, zapaova

poletova,

Nad b r n o u j e o b l i k , k t o r m s t r n i k v i d e l p r c h o d z i e h o . ( J G ) U slnieko nad k r a j inou dos. v y s o k o s t l o , ( V A N S O V ) Nad V i h o r l a t o m z a p a o v a l i sa z o r e . ( S K A L K A ) ' D u c h m u s k r i l nad V i s l o u , S v o u i V l t a v o u , ( K R M R Y )

2. p r o s t r i e d o k (s v z n a m o v m o d t i e n k o m m i e s t a ) :
O p e k a j si v o a v s l a n i n u nad p a h r e b o u , r u k y nad p l a m e o m , ( L A Z R O V A )
(CHROBK)

V r t i l a s a k o h n i s k u z o h r i a si

3 . a s l e n v s p o j e n i a c h nad rnom,
Kriv hor

nado

dnom:

nad rnom v k r v a v o m p o i a r i ,

(HEKO)

4 . prinu vemi asto pri slovesch oznaujcich city a fyziologick prejavy citov: plaka, slzi, trchli, trpi sa, smti, zfa, jasa, tei sa, by uvelicen,
smia sa, uka sa, zarazi sa, hka, krti hlavou, lka sa, zhrozi sa, zubami
(F.

mera

v e, zlosti sa, rozhori sa, cti hanbxi, zri, krpa

R a d z m k a trchlila z a m t v y m i a smtila s e b o u aj zfala, ( M I N )

. . .
B o l a b y si

nad i v m i ,

K R )

nad

5. predmet vo vzbch slovies jednak z okruhu rozma, sdi, radi sa, a jednak tch, ktor vyjadrujxi prevahu nad niekm alebo jej prejavy: vazi,
vyhra, moc ... dominova, triumfova, vldnu, panova, vykonva moc, dozera, ma

T e n t o r a z b a a zvazila nad p o o m , ( H O R K ) V y e n s k c h c e t e nad s v e t o m panova v d y a v a d e , ( J G ) Nad p r e o m a p i v n i c o u u s a m a b u d e s t a i dozrie, ( K U K U N ) J a s o m n e s p r a v o d l i v o sdil nad v a m i . ( J G ) Z a v i a z l a m u j e d n a v e t a v u i a c h , nad k t o r o u u s t a v i n e premal. ( K R N O ) O

Pouva sa s A. a s L. Predloka o takmer celkom stratila pvodn miestny vznam okolo , udrala sa viac v druhotnch, abstraktnejch vznamoch. I. V spojeniach s A. vyjadruje: 1. miesto pri slovesch s vznamom hodi, udrie, oprie sa, trie (sa),
te 55

cha (sa)

...

Z a o u iel, chajc sa jej o s u k n e , ierny k o c r , ( J G ) V o n k u z a v j a l v i e t o r a d pral o o b l o k y , ( O L T S O V ) B e a n k a o d d i v u plaia si d l a a m i o z s t e r u , ( K U K U N )

2. prostriedok a nstroj len pred nzvami nstrojov (alebo monch nstro

jov): utrie ruky o nohavice, rozbi fae o kame, .. . opiera sa o palicu, porani sa o drt, udrie sa o hranu

U t r c si u m u e n d l a n e o zsterku, r o z k r t i l a balili, ( K U K U N ) K e d s o m t o z b a d a l a , p o c t i l a s o m p i c h n u t i e , a k o k e b y s o m s a b o l a p o k r a b a l a o t- o n e j e r v e n e j r u e . ( Z B E K )

3. as, po ktorom sa uskutouje dej:

0
dn chvht p r i l e t k r u t o h l a v e c , s a d n e si k u d i e r e , ( O N D R E J O V ) a o sedem hodn p r d e m si p o u ! ( D O B I N S K , P O V E S T I )

- O sedem

tdov,

sedem

4 . mieru pri komparatve adjektv a prsloviek, ako aj pri slovesch vyjadru jcich zmenu vlastnosti alebo stavu:
C h o d n k zbli c e s t u d o J a b l o n e o d o b r t r e t i n u , ( K U K U N ) O m l a d n e m e o s t o z m . V jeho tvri n a p n u t o s p o v o l i l a o m a l p o z n a n i e , ( O L T S O V ) D i e v a p o s t p i l o o niekoko s t u p o v v y i e , ( K U K U N )
(RY)

Sem patria aj frazeologizovan spojenia o duu spasen, o sto p, o milch p, o zlomkrk, o preteky (novie lexikalizovan a psan opreteky, oziomkrky),
o pretrhnutie ...

5 . el iba pri slovesch z okruhu s (hovorov):

Priiel o o h l k y .
( P O D J A V O R I N S K )

6. zrete vo vetch so zkladom by zle, O t o j e n a j m e n e j . - O n p o j n i k d y n e b o l a

Netrp
( P L V K A )

by ako, ndza,

by ahko,

by ndza

...

( O N D R E J O V )

7. prinu pri slovesch z okruhu b sa:

sa m a t i o n a e a t y .
(BOTTO)

0 Janka

l e n trpne,

i d j d e d o m o v k u m a t e r i .

8. predmet (cieov, d o t y k o v a odlukov) po slovesch

sa, prosi (sa), iada, vola, hlsi sa o nieo; ilo; zaujma obra (niekoho) o nieo, prs obzrie sa o niekoho; o nieo

usilova

sa,

poksi sa,

sa, dba, st, stara ...

i z n t e t e n t i c h k r a j , k d e v e e r m a m i k u prosia d e t i o j e d n u n r o d n p e s n i k u , l e b o o d k u h d k u a o d k u p o v e s ? ( J . K R ) P s i n a j e i l i c h r b t y , zjaali p l a l i v o , a k o b y i m ilo o i v o t , ( O N D R E J O V ) B o h a t r o d i n a o c h u d o b n n e s t o j , ( T A J O V S K ) N a j v i a c i c h z a u j a l p r s u b o k r e s n h o n e l n k a , e s a priin o o p r a v u r a d z m s k e j c e s t y . ( P . K R L ) T o v y e t r o v a n i e m a o n e r v y prinieslo, ( T A J O V S K ) Cez d e h o ukracoval o jedlo, ( F I G U L I )

I I . S L. vyjadruje 1. as:
Prde u len r n o o smej,
(JG)

Zajtra o t o m t o ase b u d e m e v J a k u b e . o Jne, o t)ure, o rojen, o Vianociach, o ruji, o nedeli o

( K U K U N )

Sem patria aj archaick vrazy

o vr oitch sviatkoch; o poludn,

faiangu,

o atve,

.. .

2 . nstroj pred nzvami prostriedkov, nstrojov (monch nstrojov):

C h o d o palici, krivkajc o d choroby zohnut, hlad, smd, neva,
( T I M R A V A )

3. stav pred menami

hanba

. ..
( K U K U N )

V i d , a k o m y m u s m e h r d l o v a n a p e k u o hlade

a smde,

4. podmienku pri slovesch, ktor oznauj zmenu, znik:

E t e zhynie 5. o hlade, b u d e m u to.
( O N D R E J O V )

predmet (obsahov a cieov) pri mnohch slovesch, napr.:

sa, trepa, referova, psa, kza, svedi, robi poznmky, nazdva mla, sa, sa, vyzveda sa, upovedomi, ui, vedie; myslie, sdi,

hovori, taji;

vyjadri dozvedie roji, sa,

uvaova, sa, radi

pekuloval,

pochybova, . . .

ma predstavu;

rozhodova,

uznies

hda sa,

hlasova

Star m a t , rozprvajte m i o povodni! ( J A N O V ) A takchto charakteristickch epizd b y s a d a l o n a p s a o n e j e d n o m lenovi sboru. ( L E T Z ) V naej dedine o k v e nechyrovali, ( K U K U N ) U e b n osnovy m u predpisovali poui iactvo o prrode. ( F . K R L ) A t a m m e r o z j m a o svojich p o d v o d o c h a o zelinkch, ( S T O D O L A )

od Viae sa s G. Vyjadruje: 1, miestne vchodisko, o d ktorho sa nieo vzauje. Stoj asto po slove sch s predponou od-:

P l t n k J a n o v e k o u roou odbja b e l a v d y m od s e b a . ( T I M R A V A ) 2. prvej

pl

od b r e h u ,

( Z B E K )

Fajil papirosu a

odkMal

asov vchodisko:
chvle, od roka, od pamti . ..

od tch

ias, rokov,

od istho od leta,

asu,

od vekov,

od poiatku, od od

od mlada,

od desiatich sveta,

od nedele,

od malika,

od detstva, od obeda

od nepamti,

od jarmoku,

od narodenia,

kolsky,

B i e l i z e n e b o l a v y m e n e n m o n o od roka. ( J G ) U v a r i vala som pochopenie pre r u s k duu. ( V A N T N T E R )

od kolskch

lavc p r e c h o v *

3. mieru, vymedzenie, rozsah v spojeniach

pty, od zaiatku dom do konca; od domu, od piku; de odo da, slovo

od

po,

od do: od hlavy od kosti, od roka od ...

po

alej v ustlench spojeniach:

od slova, rok

zkladu,

T u zjavia sa tylizovan zvery rikoch v y h r v a piskav v k y , severk meldiu

( P L V K A )

od k o h t a a po a r k a n a ,
zimy, skuhrav

( V A J A N S K )

N a ich kon
( K U K U N )

a svin,

od s k u h r a v c h h b o k po

Z d sa m u , e s v e t s a ide p r e m e n i

od z k l a d u ,

4. prinu vemi asto, najm p r i slovesch p o h y b u , zmeny stavu, pri slovesch oznaujcich zvuky, p r i zpornch slovesch a pred dejovmi substantvami i pred adjektvami nzvami citov, innost a stavov, alej po slovesch z okruhu plati:
e n u a zdvalo

od s m i e c h u ,

( T A J O V S K )

N a a s t i e u d o c h o d J o n k a cel erven

od m r a z u ,
5.

( L A Z R O V A )

pvod po slovesch z okruhov

od v t k o v ,
( O N D R E J O V )

pochdza,

dosta,

prija,

zdedi,

by, ma . . .

B l c h y m 6.

T u je l i s t

od s t a r h o ,
si,

( K U K U N )

prslovkov urenie initea p o vrazoch da a po t r p n c h prastiach: dotpan od komrov,

Prekza si t i e n o d

necha si (rozkazova od nepriateov

) . . . , ..

zabit

od n i k o h o ,

( K U K U N )

7. prostriedok (jednotlivo) alebo prostrednka (hovorov):

K t o sa dotka smoly, zamao sa nho chlapca,
( T I M R A V A )

od n e j .

( P R S L O V I E )

P o s l a l list

od s v o j h o o s e m r o
od srdca,

8. spsob v ustlench spojeniach

od vmyslu sveta, od slova, do slova, P r e o e u d i a , k e d od srdca R o b v e t k o od buka do buka

robi

od oka, od

od

buka k

do buka, piatim:

gazdova

desiatich

h o v o r i c h c , o b r a c a j s a k r e i m a t e r i n s k e j V (u. bez m e r u k a . ( P O R E K A D L O )

T R )

9. el pred nzvami chorb, neiadcich t e l e s n c h stavov a po slovesch

predpsa, da, ma, by, uva .. . ena, h u s peen, holba vna S k y s n e , d o b r j o od smdu. najlepia (OND^^EJOv) M l a d
( P O R E K A D L O )

od suchon

medicna,

10. zrete pri komparatvoch adjektv a prsloviek, ako aj pri akostnch adjektvach a prslovkch v pozitve:

K o l o v a l i v t e d y d v o j g r o n k y d a o menie od lopaty, ( L A S K O M E R S K ) Nebolo b y vraj mdre a staton odo m a , k e b y s o m jej t e n t o vhad n a b o h a t gazdin zmaril, ( F I G U L I )

11. p r e d m e t po slovesch odreza,

odchli uetri, sa; odliova varova; sa, rozoznva, vyiada vynti,

oisti,

oslobodi,

odli

(sa),

izolova

(sa), chrni,

abstrahova; . . .

odui; upusti,

odstpi;

Utieral s i s t a o d j e d l a a t v r o d p o t u . ( T A J O V S K ) - H l a d i m n a t o k o z a t e m n i l z r a k , e n e v e d i a rozozna m k u o d h l i n y , ( C H R O B K ) N o a n s t a k d d i k neodrad o d r o b o t y .

( H O R K )

Vyptal

m u d i e v k u od r o d i o v aj od s t a r c h rodiov,

( L A Z R O V A )

okrem Predloka okrem s v a r i a n t o m krm (v starom jazyku i Icrem, krom) spja sa s G. Okrem je neutrlna, krem hovorov podoba. Vyjadruje mieru s vnim kou, v y n m a j c " , a t o zva vo vetch, kde sa oznauje kvantita slovkami alebo zmenami vetci, kad, nik, ni:
Vetkch o k r e m C h o v a n M a r e i n k o v prpad zmiatol, smialo o k r e m t r o c h n a s k r z e u r a z e n c h s t a r c h dievok,
( C H R O B K ) ( L A Z R O V A )

Vetko

sa rozo

V spojeniach krem vnosti v p o v e d e :

ja som a rd!

artu,

krem

smiechu,

krem psu

sa pouva na dotvrdenie
Krem smiechu, Marka,

T e d a t y sa ozaj, k r e m vetkho artu, vydva?

( T I M R A V A )

(OLTSOV)

Viae sa s . a L . T. S A. vyjadruje: 1. miesto n a o t z k u loka od):

( V

pokia?

koncov bod, hranicu (opozitum je pred

Oi hadeli n a t u h zele l k , prestierajcich sa zava o d hradskej a po ptie kopcov. A J A N S K ) N e c h bo p o i a r u obzoru d r u s t e v n pole. ( K O S T R A )

2. mieru v spojeniach
stupe . . .

po

krk,

po

ui,

po zuby,

po

ps,

po

kolen,

po

ist

D o b r e v e d i a , e a j m y u m m e v o j n y a po k r k .
( V A J A N S K )

(ZBEK)

A n n a sa z a p r i l a a p o u i .

3.

as,

a to

na

o t z k y pokia?,

ako

dlho?,

kedy?:

O d t y r i d s i a t y c h r o k o v p r e d o l h o s t o r o i a a p o n a e d n i . ( T L A ) - T r e l b y b i e d u p o cel ivot. (F. K R U ) T e t a M a r t a prila po tieto dni z Trenianskych Teplc, ( J G )

4. zdrazuje rozdelenos, rozloenos, distribciu (jednotlivch prpadov) v r a d e pri r a d o v c h slovkch (po druh = ako druh, pokia ide o druh bod), oddelenos (distribciu skupn) p r i zkladnch slovkch: po p, po dve
dvadsa ...

T o j e po prv v r o b n t a j o m s t v o , po druh n i e j e t o j e d n o d u c h v e c , a l e z l o i t p r o c e s . ( H E K O ) V i d h o o d o n e j s v a d b y po prv. ( T I M R A V A ) - C i g n i z a h r a l i po tvrt raz vstup, ( J E S E N S K ) M a j po dva parohy, ( K U K U N )

Rozloenos (distribcia) sa vyjadruje aj v spojeniach s prslovkami miery, napr. po menej, po mlo . . . 5. el po slovesch p o h y b u :
Sko k p u m p e po v o d u !
n a iernu k v u p r e p n o v ,
(RY) (LETZ)

T o m i l e n m a m i k a vyzradila, k e d prila Polite k pekrovi

po l k y

po p e i v o ,

( S T O D O L A )

I I . S L. vyjadruje: 1. ako jedin predloka smer na otzku kade? (po dke, po povrchu, dot kajc sa niekokch lenov radu alebo skupiny, rozlinmi smermi):
Po h r a d s k e j a h a l i k o n e b r i k u . ( V A J A N S K ) M r z m u p r e i e l O d v t e d y s a u d i a p r e s t a l i p o t k a po s v e t e , ( F I G U L I ) po c h r b t e ,
po chuti,
( J E S E N S K )

2. spsob v ustlench spojeniach

rei, po svojom, po naom, po znmosti,

po

srsti,

po

vli, . .

po

mene,

po

po pamti

ako aj v spojen s pr

slovkami spsobu zakonenmi na -sky, -cky:

N o n e b u d e d r a h o r t a , l e n a k o po znmosti, ( T A J O V S K ) B o l o t m a a k o v r o h u , ale n a i e l i c h po pamti, ( B O D E N E K ) N a o s t r o v e s v t e j H e l e n y n a u i l i ho po anglicky. ( S M R E K ) A d e l a s a z d v i h l a n a s v o j o m v y s o k o m k o z l k u a s a l u t o v a l a po vojensky, ( V A
J A N S K )

3. stav v spojeniach so sponovm slovesom: by

Ale a n i grfovi, a n i A d a m o v i neboli t i e t o rei

po vli,

po chuti,

po srsti

. ..

po srsti,
po

( K A L I N I A K )

4. prostriedok a prostrednka:
posla po pote, doplva po malej

spusti . ..

sa

povraze,

zostpi

po

rebrku,

vode

k nim plame
( V A J A N S K " )

Katka chce p o s l a d o m o v b a l k po p o t e , ( J G ) T i e s n z k o , i b a a k b y s a d o s t a l po p s i c i , ( V A N T N E R ) - M a r k a , p o l i m i po h j n i k o v i r u m u o d S e h l e s i n g o r a .

5. el najm po slovesch p o h y b u :
M l a d chodili po rybakch a p o o v a k c h , ( J G ) Prehali ( H O R K ) I d e m p o p o v i n n o s t i , ( F I G U L I ) N e m u s s po o b r a n , ju

po v s l u c h o c h , .
ptra; ti,

( K U K U N )

6. predmet vo vzbch slovies

dychti, zha sa ...

striea,

pu;

pozera,

sliedi,

Nie j e p r a v d a , e s o m hdzal po a n d r o c h s k a l a m i , po v e d o m o s t i a c h , po r o z r e n o b z o r u , ( L E T Z )

(F.

K R )

Doslovne s o m

pachtil

7. asov nslednos
0 druhej
( P O R E K A D L O )

za

niem:
v uobi.

po polnoci m e m e v y s a d n , ( K U K U N ) Z a i v a v B y s t r i c i , [msmrti Po polievke jedli s l e p g u l , ( Z B E K )

dedi po niekom, po nieom pomenova . .. po niekom, dosta po

8. pvod a pvodcu:
zostalo po ?viekom,

niekom,

pchmi

sta voali p o jahodch, (GABAJ) K e d priiel, p o matke naiel u len zelen kopec v cintorne, ( U R B A N ) aty po Anne rozdala chudobnm, (TAJOVSK) 9. d i s t r i b c i u v s p o j e n so s u b s t a n t v a m i v j e d n t , sle: da (im) po
dostali po jablku, vypili po pohriku, ukrtili si po cigarete ...

korune,

Vetci dostan po cigarke. (RZUS) Pravda, peivo nechc, ani kole, iba po kraslici a prinajmenej p o korune, (LAZROVA) Vzali sekeru, ploku i po kuse chleba, ( O N D R E J O V ) A n a hroby p o rui im posadili, (s. CHALPKA) Vyviedli obidve po kdliku hsat. (JANOV) V obidvoch ttoch pjda tie sa nachod po jednom okne. ( K U K U N ) Naskladali sa p o estku, (TIMRAVA)

pod
Viae sa s A . a I . I . S. A . v y j a d r u j e : 1. s m e r , , d o p r i e s t o r u niie o d n i e o h o , p o d r o v e n i e o h o " : Nohy p o t u r e c k y vtiahol pod seba.
(CHROBK) (KUKUN)

Dva sa skmavo pod streie.

2. p r e n e s e n e m i e r u n e d o s t a u j c u n a nieo, n e d o s a h u j c u nieo ( m e n e j a k o ) :
pod priemer, pod kritiku, pod cenu, pod udsk dstojnos, pod rove .. .

M pod pdesiat rokov.

3 . s p s o b : hovori si pod fzy, pod nos ...

Pod nos si m u m l e t e ! (TIMRAVA) Balk vzal pod pazuchu, paliku do ruky. ( K U K U N )

4. el: Teraz b y ete r d k u s poa kpi, aby mal pod zemiaky, kapustu, zeleninu, (TAJOVSK) Jesto i t u vea zeme scej pod pluh a motyku, ( K U K U N ) Slny a kldozorca li oistom pozrie miesto pod nov kolu, (TAJOVSK) II. S I. vyjadruje: 1. m i e s t o
JOVSK )
-

niie od nieoho :

Pod k a d m t m oblokom s dvcrcia. (KUKUN) Leia pod bukom pri ohni, (TA

2 . s p s o b : psa

pod pseudonymom, sa pod archou,

nies, zvali

vies

pod

pazuchou; derom:

3 . p r i n u : prehba

sa pod

Sneh topil s a p o d junm vetrom, 4. p o d m i e n k u :

(JESENSK)

J u l k a pod akousi podmienkou sa vrtila,

(KUKUN)

5. a s c e z , z a , p o a s " ( u d o v ) : pod kzou,

pod omou,

pod hodinou

.. .

Spozoroval tie, e pod spevom dva razy pozrela naho,

(KUKUN)

N i e k t o r z t a k c h t o s p o j e n s a l e x i k a l i z o v a l i : podchvou,

podchvkou.

648

P o d v o j n p r e d l o k y s p r v o u a s o u poP o d v o j n p r e d l o k y s p r v o u a s o u po- s a u t v o r i l i k p r v o t n m p r e d l o k m : nad, pod, pred, za, pri, medzi, n a explicitn vyjadrenie smerovho vznamu Viau sa n a rozdiel o d pri. t c h t o p r e d l o i e k . V e t k y o d p o v e d a j n a o t z k u kade? l o k a popri,

p r s l u n c h p r v o t n c h p r e d l o i e k i b a s A . (nie aj s I . ) . V n i m k u t v o r p r e d k t o r sa viae s L . a k o p r v o t n p r e d l o k a

Nemajil krdel, aby ponad dom preleteli, ( K U K U N ) P r v prekzol s plou popod most. (TATARKA) Preuchol sa popred dvere, (TATARKA) P o z a m l y n l e n m l o rud chodieva, (ONDREJOV) Prebehli pomedzi krovisk. (ONDREJOV) Popri hradskej tiekol siln mlynsk potok, ( V A J A N S K ) Podvojn predloky s prvou J u h o z p a d n nreia nemaj a s o u popodvojnch pravidelne pouvaj predloiek, p r e t o ich autori zo

s t r e d n h o a v c h o d n h o S l o v e n s k a i zo severnej asti z p a d n h o Slovenska. prslunci t c h t o nre niekedy spjaj i s I. T a k t o spojenia s nespisovn. Hadel na Gau, ktor nervzne chodil popred nm. mykli pomedzi umi, (ZGURIKA) pre Spja sa s A. 1. p r i n u :
Pre nedostatok krmu musel preda voly. ( P O D J A V O R I N S K ) K t o prestpi tieto pred pisy, je trestan pre pon krde, ( K U K U N )
(VAJANSK)

Pomhai sa pre-

Vyjadruje:

2. e l a p r o s p e c h : ensk vychovvali sa jedine pre domcnos, (KRMRY) - To bude pre Vieru, t r a d a ta. (TIMRAVA) V najbliej dedine si kpil trochu ivnosti pre seba a ovos pre koa.
(JG)

3. z r e t e : Pekn zamestnanie pre chlapa! (CHROBK) Peniaze nemali pre nich ceny. Pre m a za ma mohol b y D r a k s hoci sm. (CHROBK) 4. p r e d m e t p o s l o v e s c h rozhodn Mohol sa rozhodn pre akkovek pln. sa, hlasova:
(URBAN)

(FIGULI)

pred
Viae sa s A. a I . 1. S A . v y j a d r u j e s m e r , . d o p r i e s t o r u p r e d n i e m " : predskoi
pred, odboi, dovies, donies, polozi, pusti, hodi, pozera ...

pred,

zafuif

(JG) Pred

Bli sa pred bval hostinec, (F. KR) Nebolo vidno ani n a tri kroky pred soba. kolibu vyiel baa. ( O N D R E J O V ) 2. e l : Teraz vari jeho poen pred sd.
(TAJOVSK)

I I . S I. vyjadruje: 1. miesto
fabrikou,

vpredu, spredu, odpredu nieoho":

( K U K U N )

Predo m n o u s a r o z p r e s t i e r a j e h o h l a d i n a ,
( O N D R E J O V )

Chlapci u postvali

pred

2. as predbiehajci t o , o sa pomenva substantvom; pouva sa pri dejo vch mench a pri nzvoch asovch pojmov:
D o m o v s a m a j v r t i pred zpadom slnka, (FIGULI) k r o t k , ( P O D J A V O R I N S K ) M e s i a c m i n u l pred troma dami, sv. Jakubom ziiel o d t i a k o n e n e p a s t i e r , ( C H R O B K )

Pred

sobom

( T I M R A V A )

je k a d ena V n e d e u pred

3. prinu v spojeniach
V d y m strach

strachova

sa, ma strach,

aka sa,
utekal,

uteka

...

pred h l a d o m ,

(TIMRAVA)

Pred m t o h o u
chrni (sa),

( K U K U N )

4. predmet (druh) vo vzbch slovies

zataji, vystrha .. . C h a t r n o d e v h o z l e chrni l n a pred r o d i m i zatajila,

brni

(sa),

zamla

nieo,

pred s t u d e n m v e t r o m ,
( F I G U L I )

(F. K R )

Toto stretnutie Magda

5. zrete:
N e m a l pred n o t r o m n i j a k h o repektu,
(JG)

pri Spja sa s L . Vyjadruje: 1. miesto blzko, v blzkosti, nealeko niekoho i nieoho":

Stoj jazierci. 2.

pri p e c i .

( C H R O B K )

Sedela

pri k l a v r i ,

( J E S E N S K )

Zazrela ju, t a m dolu

pri
pri

( T I M R A V A )

as (sasnos) ..v priebehu, cez, poas":

pri vyuovan . . .
(JG)

pri

vysvetovan,

pri

veeri,

vkone,

Pri rozprvan z a b u d o l n a vetok strach, v Trenne, ( K R M R Y )

Pri vypuknut vojny bol uvznen

3. mieru v kontrukcich typu hlava pri hlave, ke sa opakuje to ist sub stantvum. Takto kontrukcie ako celok vyjadruj vek mieru: strom pri
strome, dubk pri dubku ...
( K U K U N )

Obchod pri obchode n a jednej i n a druhej strane,

4. spoloenstvo, spojitos (synonymn s predlokou s):

Kamart toti nebval

pri o t c o v i ,

(TIMRAVA)

Nemm

pri s e b e p e n i a z e ,

( F E L I X )

5. zrete:
Pri t r v e j e p o d s t a t n , e j e zelen, a pri klase, e zrejc l t n e do zlata,
( K R M R Y )

6. pvodcu (synonymn s predlokou od), pvod, prinu:

K r p c e p l t a b y s a i pri o t c o v i n a u i l , ( K U K U N ) Pri t c h s p o m i e n k a c h p r e t r e l si A d a m H l a v a j s p a k r u k y e l o . ( U R B A N ) A n s p i c h l o v a l d k u pri t o k e j cifre, ( H E K O )

7. el:
Sedeli pri r a a j k c h ,
( K U K U N )

8. podmienku:
( P O R E K A D L O )

vrie, zapli

sa, tuhn

pri istej

teplote

.. .

Pri m a s t n e j k u c h y n i i t e n p e s j e t u n ,

(PRSLOVIE)

Pri d o b r e j v l i v e t k o s a sprav.

9. prpustku (najm v spojeniach ani pri, i pri, aj pri):

Pri n a j l e p e j v l i n e m e m t e r a z t i e p e n i a z e p o s l a , ani pri v e k c h p r c a c h a s t a r o s t i a c h , ( K U K U N )
(JG)

<

Nezabda na podrobnosti

10. spsob:
R o z d e m e s a pri p o r i a d k u ,
(OLTJISOV)

N e c h s a a s p o pri p o k o j i n a j e m ,

( T I M R A V A )

11. predmet:
V d y s o m d r a l pri t e b e . 12.
(F. K R )

stav najm v spojen so sponou: by pri (dobrej)

pri peniazoch; udra (niekoho, sa) pri ivote ...
a k o s i pri s i l e .
( K U K U N )

pamti,

pri vedom,

pri

sile,

N i e som

J e pri g r o i ,

( R Z U S )

proti, naproti, oproti Spjaj sa s D . Predloka proti vyjadruje: 1. smer, ,tvrou v tvr, na opanej strane, z opan ej strany, opanm smerom ':
4

BK)

A k o k o h t y s t l i proti s e b e . ( K U K U N ) T u r i c h t r v y t r proti n e m u b r a d u , N e h l a d k a j p s a proti s r s t i ! ( z u s ) 2.

(CHRO

as v ustlench spojeniach proti K t o i d e proti n o c i d o p o a ? ( T A J O V S K )

noci,

proti

rnu,

proti

jari,

proti

zime:

3 . el:
U s i l o v n o s n a j l e p l i e k proti c h u d o b e ,
( P R S L O V I E )

J e t o i s t l i e k proti l m a v i e i a l e b o

proti r e k u .

(JG)

4. zrete (a vznam v porovnan roda pokladu proti ., . vlaajku dobr, ...

s, vzhadom

na, na rozdiel

od): star proti oakvaniu,

nej; pred

5. prpustku s vznamom ,,v nezhode s niem": proti

I proti o t c o v m u z k a z u h r s y n t o r f u t b a l , ( H E K O )

6. predmet po slovesch nepriateskej alebo obrannej innosti:

bojova, vystpi, hovori, psa, protestova, bri sa; va., brni, chrni koho ) proti
nosti,

toi, (nie

niekomuInieomu

...
( K U K U N )

Bojuje odhodlane proti hriechu,

(FIGULI)

Z k o n y m a j c h r n i u d proti n s i l

V slovenine sa predlokou proti nevyjadruje podmienka, preto s nestrojn spojenia vyda tovar proti hotovmu zaplateniu", vyda lieky proti lekr skemu predpisu, odovzda prspevok proti primeranmu honorru" sprvne:
vyda tovar za hotov, odovzda prspevok lekrsky predpis. za primeran honorr, vyda lieky iba na

Predloky naproti, oproti sa od zkladnej predloky proti odliuj tm, e sa pouvajViac v miestnom (nie smerovom) vzname a v zreteovom vzname. Nepouvaj sa v predmetovom vzname ako predloka proti. Vyjadruj: 1. miesto; v tomto vzname je predloka naproti neutrlna, predloka oproti zastarva:
Naproti c h l a p o m stl A d a m T e l c h . ( O N D R E J O V ) Naproti n i m sedela n e v e s t a J l i a . ( T I M R A V A ) O p i e r a sa o d v e r e oproti n a j n o v i e m u o b r a z u , ( T I M R A V A )

V niektorch nreiach sa predloka naproti viae aj s G.; tto vzba nie je spisovn:
V y h r v a v p a r k u naproti h o t e l a do t a n c a .
(F.
KLRTJ)

2. zrete, najm predloka oproti:

A ona i je t a k , a k o b y m a l a by oproti m n e ? oproti n e d o s t a t k o m k a t o l c k e j cirkvi, ( J G )
S
(TAJOVSK)

.Pzmn nebol slep

Spja sa s I. Vyjadruje: 1. zluovanie skoro ako zluovacie spojky vo viacnsobnch vrazoch. "Pripja vdy len ostatn len, a tm naznauje jeho druhotnos v rade ostatnch, lenov:
Star so s t a r o u s cel uvelien. (FIGULI) tefan s J e r g u o m predrobili p o j e h o sto pch. (ONDREJOV) 2.

vlastnos: dieva s anovmi

pes s odseknutm

chlieb s maslom,

vlasmi, aj s rumom, haluky s bryndzou, chvostom, dom s nzkou strechou . . .

S j e d n o t l i v c i so psm u c h o m . . . (ffKrco)

3. mieru

celkom, plne":
(PRSLOVW)

Zl zelenina m u s sa s k o r e o m vytrha.

4. spsob pred abstraktami zo slovies a adjektv (,,spolu zarovno, rovnako"; ide v podstate o 1. a 2 . vznam, lene v zvislosti od slovesa, nie od mena):
pi s chuou, pozera sa so zubou, udra sa len s vekou nmahou, hadie s opovrhovanm, pohybova sa so sebavedomou istotou, ui sa s radosou, prosi s plaom, aka s rozvahou .. .

pred konkrtami zriedkavo a dostva odtienok ,,v zhode, v shlase, poda ":

Hovorm s J b o m : , zahynul t e n de . rodou, ( T L A )

. . (VAJANSK)

Sedliak ije v p r r o d e a s pr

5. as sasne s" pred dejovmi menami a ich nhradami:

N e t a k a l si n a alr, n a t e n s p r v m vykroenm zabudol . . . ( T A J O V S K ) H o r e s t e , u d i a ? " ozvalo s a s t i c h m zaklopanm spoza obloka, ( Z B E K ) T u h o polome z a p e c , p o t o m m u h o u k , k d e j e , a s tm odila, ( A J A K ) Chod s p a t so sliepkami, (zus)

6. podmienku (blzku asovmu vznamu) pri slovesch oznaujcich zmenu stavu v zvislosti od":
S m n o s t v o m rastie chu, a k o s a v r a v ,
( HVIEZDOSLAV) (MIN)

J a v i e m , e l s k a

s c h l e b o m c h u t len.

7. prinu (zriedka):
Cibuka, Cibuka, u v i d , e t y so svojm t r a n m zle p o c h o d , ( J G ) Me b y t r a d a , b e z t a k t o h o s b r u c h o m vea n e n a r o b i l a , ( R Y ) A k o s o m s p a d o l a zlomil si r u k u . L e a l
som s ou . . . (FIGULI)

8.

el pri slovesch pohybu

s koom,
(ZBEK)

chodi, s so zubami ...

. .

k lekrovi,

topnkami

k evcovi,

s vozom ku kovovi

iel s o a m i k lekrovi,

iel s koledou .

( U R B A N )

9. zrete (vemi asto) vo vetch s kvalifikujcou predikciou:

Z d s a m i , e si lepie s n o h o u ,
(VAJANSK)

10. stav v postaveniach, kde obyajne stva adjektvny a infinitvny dopl nok; v o vetch s o slovesami s, zasta, sedie, lea, pozera, hovori, necha,
njs .. . J u r k o s o d k r y t o u h l a v o u ich v y p r e v d z a l , ( K U K U N ) S t a r H o r k doiel d o m o v , m l k y sadol si z a stl s fajkou v z u b o c h , 8 h o d n e oaenou h l a v o u , ( T A J O V S K ) S t a r B e t k a n a l a j u zavasu r n o n a d i v n e s o t v o r e n m i oami, ( V A J A N S K ) E t e dnes v i d m p r e d sebou m a t k u s u t r p e n o u t v r o u v d o c h , k e d u v m e s t e n e d o s t a l a n i j a k p r c u . . .
(LETZ)

11.

predmet vo vzbch slovies

styk,

dra sa, bi sa;

zbli

sa, oboznmi

sa,

spoji sa, nadvzova vymiea si sksenosti; rta; podeli sa; tri, gazdova . . .

miea sa, susedi; aka, presta;

zhodova sa, rozli sa, rozs sa:

strieda sa; cijrovasa, narba,

kokova sa, babra sa, namha sa;

zaa, nhli,

ako expresvny variant holho

sa, zaobera sa, disponova, e

intrumentlu po slovesch:

zapodieva

Zpasil s m so sebou, so svojimi c i t m i , so svojm r o z u m o m , ( F . K R L ) T a m s a s o u poznal, ( V A N T N E R ) V t o m b y s t r i c k o m poli z a p l a k a l a s k a l a , k e d s o m s a j a s m i l m rozluova m a l a . ( U D . P I E S E ) A a k o e s a t o z h o d o v a l o s jeho d o b r m m e n o m s t r c u . P O D J A V O B I N S K ) t o v a l s m so sebou . . . ( B O D E N E K ) U j o B o h d a n s a vie aj so z v i e r a t k a m i dorozumie, ( M O R I C ) - G r a n t y si plietli so r a p n e l m i . . . ( U R B A N ) K o n e n e sa podelili s i z b a m i , ( T I M R A V A ) Chcete t e d a , a b y s a s o p r a v o u o n a j s k r z a a l o .
(F. K R L )

skrz A r c h a i c k p r e d l o k a skrz c e z " p r e d l o k a skrz (skrzeJ ( v a r i a n t skrze) v i a e sa s A .

1. V s m e r o v o m v z n a m e p r e n i k a j c z j e d n e j s t r a n y n a d r u h , p r o s t r i e d k o m u v spisovnom jazyku zastarala, nahradila ju pred

(LAZROVA)

l o k a cez; d o s t v a sa d o h o i b a v p l y v o m m i e s t n y c h n r e . N a vine si t y , ced skrz zuby Jon,

2. O z n a u j e p r o s t r e d n c t v o a p r o s t r e d n k a . akujem oiam svojim dvom, e skrze ne mi vie statky nleia, (SMREK) akal Buov, vta ich chcel a suboval si skrze nich oslobodenie od Maarov, (TAJOVSK) 3. V p r i n n o m v z n a m e p r e n i k d o s p i s o v n h o j a z y k a t i e i b a v p l y v o m niektorch nre. Stenali skrze dloby a pre nemoci, (HEKO) Nosievam cukrky; hned som mu podval, ale nevzalo skrz susedu. (TAJOVSK) 4 . O s i h o t e n e s a p o u v a i s G. n a o z n a e n i e zretea. R d by od vs radu skrz jednej veci.
(TIMRAVA)

P r e d l o k a u s a v i a e s G. M v spisovnej slovenine vemi o b m e d z e n u p l a t nenie. Oznauje: 1. p r o s t r e d i e : a) p r i r o d i n n c h mench v plurli: Mal si sa osui u Halajov. (ONDREJOV) U Takanov je veselo, povedia u Kamenskch? (TAJOVSK) b ) p r i i n c h o s o b n c h m e n c h a ich z m e n c h : U p n a bol n a nvteve sused imon Bovniansky so svojou enou Klrou, P e r i n y a kufor zostali v Jakube u gazdinj . (KUKUN) c) p r i m e n c h v o j e n s k c h t v a r o v : Tovari slil u honvdov, (K U K U N ) Ke som slil u delostrelcov, mali sme t a m k o a a t e n sa volal Homr, ( B E D N R ) d) pri m e n c h nrodov: R o m n dostal svoje meno u Franczov,
(BUJNK MENK) (JG) (KUKUN)

Ale o

e ) p r i n z v o c h p o v o l a n (s o d t i e n k o m e l u ) : Bol u aj u doktora,
(TAJOVSK)

Mj mlad syn pracoval u zhradnka,

(SKALKA)

p r e n e s e n e aj p r i neivotnch mench s odtienkom elu: Hranilovsk, cel nateen, sbil urobit potrebn kroky u vrchnosti. Pracoval zas u inej firmy, (zus)
(TAJOVSK)

f) p r i o s o b n c h i n e o s o b n c h m e n c h s o d t i e n k o m p v o d u ( s y n o n y m u m p r e d l o k y od): Na astie mal som pridlh kabt, ktor mi m a t k a bola kpila u starinra. (ONDBEJOV) Svojimi listinami nedosiahli u verejnosti t o , pre co boli uren, (WAG-NER) 2. z r e t e : a) p r i o s o b n c h m e n c h : U ien vidno mil, dos pekn tvre, (OLTSOV) Znaky intrignstva sa nedaj u nej poprie, (STODOLA) Nevidm u vs ochotu, (RY) Nrodn kultra u ien stala sa viac osobnou kultrou a dr sa v istejej podobe ako u chlapov, (TATARKA) To bva u ud vemi ustatch, (JG) Vil si u neho najm, e vedel trpie bez reptania, ( V A J A N S K ) U odsdench do trestnice n a doivotie mono samovzbu vykona len v prvch desiatich rokoch, ( T A K Z T U R E C K ) Rozsobov a rozlk u sedliakov takmer niet. (HOS
P O D R S K A OBRODA)

h) p r e n e s e n e p r i n e o s o b n c h m e n c h : U severnejch skupn pozorujemo prechod k z p a d n m Slovanom,

In)
(HIST, SLOVACA

P r e d l o k a u sa v spojen s n e o s o b n m i m e n a m i p o u v a p o m e r n e zriedkavo v odbornom a publicistickom tle. Nestrojne sa o u vytlaj in zkladn p r e d l o k y , a k o n a p r . pri, v, na: U jamea bvaj n a Slovensku prebytky,
V

(TLA)

P r e d l o k a v s a s p j a s A . a L . P r i A . silno z a s t a r a l a , u d r a l a s a p r i o m i b a v a s o v o m v z n a m e (aj t a m j u z a t l a n Pri L. je v najbenejia miestna predloka. I. S A. vyjadruje: 1. s m e r d o v n t r a n i e o h o ( b s n . a a r c h . ) a l e b o s m e r v b e c : Kuerka ahol v hrob v pokoji, (TIMRAVA) Odlieta, vta, v diane kraje . . K) Chod syn mj, v o svet i r o k . . . ( K R M R Y ) V s p o j e n s o s u b s t a n t v o m strana Tu je neutrlna. Had
Y . (BUN-

a i n asov predloky), in

zostala len v bsnickom j a z y k u a v archaickch i archaizujcich vpovediach.

(na oznaenie smeru) sa pouva bene.

t stranu,

kde je dedina, ma v ruky,

(KUKUN)

V s p o j e n i a c h oziabe

v nohy,

v ui, v y j a d r u j e m i e s t o .
v obe, v odpove, v odvetu . ..

2. xiel v s p o j e n i a c h v strety,

v prospech,

S p o j e n i a v strety, v prospech sa s t v a j a k o celok d r u h o t n m i p r e d l o k a m i . O s t a t n t r i spojenia s archaick. Teta vjrla mi v strety, (TIMRAVA) Mlde vych tried usporadovala kad rok niekoko divadelnch predstaven v prospech budovy a inch gymnazilnych cieov. ( K U K U N ) Ona m u stisla r u k u v odpoved. ( K U K U N )

3. spsob a mieru v spojeniach s slovkami: vo dvoje,

vo tri vrhy

...

C h o d i l a n a c h l e n k z e m i , o h n u t T O d v e p o l y . ( M I N ) P o z d r a v i t i m a o n a vo t r o j e k z a l a , ( S L D K O V I ) Yo t r i v r h y m a p n i v o l a l i , a n e i e l s o m . . . ( T A J O V S K )

4. inok p r i slovesch zmeny: obrti (sa) v, prejs v, vyrs v, zavrie ruku v . . . Neutrlna je v tomto vzname pri neivotnch mench; pri ivotnch mench zastarva.
Y ak k r s n u p a n n u ste sa vyvinuli,
( F . KR) ( H R U O V S K ) ( S T O D O L A ) K d l e rstli a zlievali s a v z s t u p . o bolo k e d y s i d r a h , zmen sa y kau hnijcej h m o t y , y z e m , v p r a c h .

5. prostriedok, nstroj (arch., bsn.):

Pokladali b y h o za enu v musk aty preobleen, mocn ramen,
( V A J A N S K ) ( K U K U N )

On ta schyt v svoje

6. predmet v o vzbch slovies veri, dverova,

Joko P i k ver v p r a v d u a v spravodlivos, muov, ( K U K U N )

dfa, fa sa:
No E v a nefa u v n v r a t

(STODOLA)

7. as a k o asov bod (na rozdiel od loklu, ktor s predlokou v oznauje asov sek) p r i nzvoch dn, ast da, pri mench doba, as, minta,, sekunda (ak s uren prvlastkom):
Y nedeu a vo t v r t o k je m a l o d c h l k a , ( K U K U N ) Y d e zakaky s t r h n e s a v d o m e p a n i k a , ( A L E X Y ) K t o e b y s a a j v e d e l h n e v a y d n e n , k r s n e m j o v r.no! ( S T O D O L A ) E t e jedna v z n a m n v e c n s zamestnvala v to leto. ( Z B E K ) P r v e v t e n r o k bolo zatmenie s l n k a , ierne a k o och. ( L A S K O M E R S K ) no, odde v t hodinu, ( T I M R A V A ) Ale nech p a m t a j , ja y t m i n t u , ako sa t o stane, vypoviem. ( S T O D O L A ) V t e n as prikrdal s a d o m o v Bernard Plch. ( V A N T N E R )

I I . Predloka v s L . vyjadruje: 1. miesto vntri, vprostred":

Y kolibe s a osi p o h l o ,
( O N D R E J O V )

H o d i n y v salne odbjali d e v i a t u ,

(F.

KRT;)

2. as , , v priebehu nieoho, cez, za, poas":

Y z i m e j e p r j e m n e n a t e j t o s t r a n e , ( K U K U N ) M a l u d o s s t a r o s t a ia u vo s v o j o m ivote, ( K U K U N ) I n v t c h r o k o c h u slia, ( U R B A N )

3. stav: by v rozpakoch,

vo vytren,

v poriadku,

narodi

sa v chudobe

..

T r v a j e p r v e y k v e t e , ( K U K U N ) U v i e m e , y o m s m e . ( K U K U N ) N o h y si u d r u j v s u c h u a t e p l e . ( F . K R ) Myslela si, e je v p r v e , ( T A J O V S K ) J a s a v n i o m nectim, (zus)

4. sprievodn okolnosti alebo zriedkavo aj prinu:

Vlasy m i d u p k o m vstvali y strachu, ( J G ) T e n v zkostiach zas t a n c o v a l a krial. ( K U K U N ) V e t k o zmklo y ohromen, (F. K B ) Zatajil d y c h y n a p t o m oakvan.
( K U K U N )

5. spsob:
Plat poberal y peniazoch,
( T I M R A V A )

a d o v k r a dr sa y j e d n o m k u s e .

( K U K U N )

6. zrete: dobr v jadre, vborn, dobr v poetoch, vynikajci v hudbe, odbornk v elezbetnoch; mli sa, ma pravdu, (ne-)shlasi, (ne-)poslchnu ... v nieom . . .
Ach, t o s m e sa zhodli v m y l i e n k a c h , (F. K R ) Bol vek v b e r v zelenine a al toch, ( K U K U N ) Vtctvo sa pretek v speve, ( K U K U N )

7. predmet (obsahov) vo vzbch slovies vyzna sa, sklama sa, ma zubu, dosta ...
Richtr sa v tom vyzn, ( C H R O B K ) v slove nestoj, je h u n c t , ( J E S E N S K )

V Olinke sa n e s k l a m e m .

(TIMRAVA)

Kto

Spja sa len s G. a vyjadruje: 1. smer zntra, spomedzi von' alebo smer

4

zhora nadol, z povrchu pre":

V y b e r zo s t o l o v e j z s u v k y p a p i e r , ( F . K R ) K r v c a j z p c i zo a l d k o v , ( O N D R E JOV) O n a m o d p r a t a zo s t o l a o s t a t k y z v e e r e , ( T I M R A V A ) Z o s k o i l i s m e z k o n i .
( F I G U L I )

2. as zaiatok nejakho seku, asov vchodisko: zo zaiatku, z jari, zrna, z veera, z piatka na sobotu, zo soboty na nedeu, z prchodu, z asti na as, alebo vbec as: z detstva, z ias vojny, zo da .. .
SK) (F.

T a m i u m r e l 1936 z j a r i . ( K R M R Y ) Z v e e r a r o z m a l n a d e n b o u . ( P O D J A V O R I N S v e d s a , a b y z p r c h o d u o b j a l , ( K U K U N ) P o z n a l a h o e t e % ias m l a d o s t i .
K R )

3. pvod, materil:
Mj Boko p o c h d z a z remeselnckeho r o d u . ( T A J O V S K ) S udom slovenskm t u h o v o r k r v z j e h o k r v i , kos z j e h o kosti, ( K R M R Y ) Z d e c k a v y r s t l o dieva, ( P O D J A V O R I N S K ) - i v o n e u h l i e % k r v i , k o e a p o d . o s v e d u j e s a v l e k r s t v e p r i a l d o n c h chorobch, ( G R E O O R ) Z k t o r h o m j h o inu t a k sdi? ( F I G U L I ) Mr bol iste x k a m e a , ( K U K U N ) r e p y zo s t a r e j m i s k y , ( T A J O V S K )

4. prinu, dvod:
Deti sa r o d i a % lsky, nie % nsilia, ( K R M R Y ) S o m t u z vlastnej vle. ( F I G U L I ) Bol m a z t o h o hlava. (F. K R ) Z p r e c h l a d n u t i a dostal zaplenie pc. ( T I M R A V A )

5. spsob alebo mieru vo zvratoch: z mosta do prost, is z nohy na nohu, i zo da na de, kva sa z boka na bok (zava napravo), z celej sily, z celej due, z hbky due . ..
K o n e prestupovali lenivo
( K U K U N )

z nohy na nohu.

( V A J A N S K )

Bit krial

z celej s i l y .

6. prostriedok:
s t r i e a t z m a i a r o v , faji z f a j k y , lia z v e d r a , v a r i z v o d y , i z a l m u n y . . .

42 Morfolgia

657

7.

zrete:
.. .

bezchybn praxe,

z kadej zdrav

strnky, z tohto

bezcenn konca . . .,

z vedeckho najlep

hadiska,

uiton najalej

zo stanoviska z nich

zo vetkch,

Z t e c h n i c k e j s t r n k y r o z k o n j e u M n e s a m e l o d i c k o s lni, ( K B M R Y ) O h l s i l s a m l a d z b r a t o v , ( P O D J A V O R I N S K A ) J u n a j r a d e j m a l a z d c r p r e jej s l u n o s t a v e r n o s .
( T I M R A V A )

8. predmet (odlukov) pri slovesch

vyrui, spamta
J a sa

oisti,

prepusti, prebra

zadakova, (sa), kriesi, ... sa, potvra

vystpi, vytisn,

vyda

sa

(z peaz), sa,

vyjs

(z peaz), spoveda

sa, vyliei

(obsahov)

sa, vyzna

( C H R O B K )

tej o m k y ahko oistm, V y z n a l s a jej z l s k y ,

( K U K U N )

Zo svojej povinnosti sa n e v y k u j e m .

( P O D J A V O R I N S K A )

za

Spja sa s G., A. a I. I. S G. vyjadruje: 1. as v priebehu, za trvania nieoho, za panovania po zaat nieoho :

5

N o t r b o l p r e d s e d o m D S za p o v s t a n i a , ( M I N ) T o b o l o u z a L e o p o l d a , ( V L E K ) V r t i a s a v e r u i b a za t m y . ( F I G U L I )

za

Jozefa a t a k n a j m

2. podmienku: za tepla, za studen . . . P s i n a j l e p i e i d z a a k o m za r o s y . ( K U K U N )

I I . S A. vyjadruje: 1. opan smer ako predloka pred (dozadu"), (vzdialenej, nepristupnej, skryt . . . ) bok":
u d i a odtia c h o d i e v a l i do b a n a
N )

alej smer na druh

Uupili sa

za D u n a j ,

( K R M R Y )

za p i l i e r ,

( K U K U

2. miesto dotyku:
Miko sa h n e d c h y t i l

za

svoju nohavicu.

( K U K U N )

3. prostriedok pred nzvami prostriedkov, nstrojov alebo vec, ktor sa stvaj v danej situcii nstrojmi: aha, dra, chyti, by uviazan, vies, obesi,
visie za nieo
Chytil konka
( T I M R A V A )

...

za

uzdu.

(JG)

Kone mali pouvzovan povrzkami

za

ohlvky.

4.

prinu pri slovesch

robi (za peniaze)

hanbi

sa, akova,

tresta,

odmeni,

dosta,

uti,

plati,

...
( T A J O V S K )

Nehanbi sa za s v o j s e d l i a c k y r o d .

5 . podmienku:
Z a k a d c e n u c h c e l i v e d i e , o r o b . meno. ( F I G U L I )
( K U K U N )

Ani

za

s v e t n e m e m vyslovi jej

6.

mieru: dosta za hrnek

tabaku, prisypa

mlieka,

zjes za tanier soli, zjes za dvoch

polievky, .. .

st (by

hodno)

za fajku

za tipku
(F.
K R )

P r o s i l si

za

estk

cukru.

D a j t e m i za desa h a l i e r o v drodia,

( A J A K )

7. as asov rozsah, vymedzenie ,,v priebehu, cez": robi (urobinieo za tde (ale prs o tde"), preta za hodinu, prejs za de, vykysn za
mesiac ...

S. stav, postavenie, povolanie, funkciu (doplnok) najm pri slovesch s (napr. za vojaka,), ustanovi, vola, pozva, da, vzia, poklada (sa), uznva,
dra, ma, da, bra, prestroji
N) (F.

sa, premeni

sa

...

C h c e l si za m l y n r a , ( K U K U N ) A k o s a t o s t a l o , e v s za k m o t r a volaj, ( K U K U T o h o dva za p r k l a d , ( T I M R A V A ) V d y m a pokladali za v z o r n h o p r a c o v n k a . K R ) Uznal za d o b r h o n a v t v i , ( K U K U N ) J e h o r a d u c e l k o m za n i nemala,

( J G )

9. prospech (blzky elu) miesto, namiesto": (u-)robi,,

nieo za niekoho ...
J a som zaakovai 10.

poveda,

vybavi

za

teba.

( K U K U N )

Poslali h o

za

obec bojova,

( T A J O V S K )

predmet pri slovesch zasta sa, zarui

sa ...

sa, orodova,

prosi;

zauja

saj

zaujma

I I I . S I. vyjadruje: 1. miesto vzadu, n a konci, n a opanej, na druhej s t r a n e " : N e b u d e m m c d r a s l a n i n u za o k n o m , ( J E S E N S K ) M a r a k r a l a za

2.
vozom,
( J G )

miestnu a asov postupnos v kontrukcich stanica

de za dom, neastie za neastm,
. .

za stanicou, ...

dom

za

domom,,

jeden

za druhm

za
sa

Z b a v a za z b a v o u , k a d d e t a n e c . strofou, len rados, ( R Z U S )

( T I M R A V A )

Preklad vetu

za

vetou, strofu

3. el v spojeniach s pohybovmi slovesami s, bea, nahba sa,

...
J n skoil
Rozbehol sa

naahova

za p s t r u h o m . za d o b y t k o m ,

( V A J A N S K ) (JG)

Naahovali

sa

za

kskami dreva,

(HROBO^T)

4. prinu pri slovesch plaka, elie, by to (clivo, smutno) ... Banuje za t m k s k o m h l i n y ? ( K U K U N ) Bolelo j u s r d c e za p o k l a d m i , N u smutno j e J a n k o v i za s t r o j m i , ( H E K O )
5. predmet pri slovesch lipn,
ti, aka, pachti, bai ...

(JG)

V c d s t o za m n o u akali, za m n o u , d a r m o b u d e t e t a j i , ( K U K U N ) K e d z a a l a e r e n i k a k v i t n , z a a l s o m j a za d i e v a t y lipn, (UD. T I E S E )

Podvojn a potrojn predloky s prvou astou z- (s~) Zaradjii sa sem predloky znad, sponad, spod, spopod, spred, spopred, spoza spopri, zmedzi, spomedzi. Vetky sa spjaj s G. a oznauj smer na otzku

skade?, spopred.

odkia?

Benejie s potrojn predloky

sponad,

spomedzi,

spopod,

astie, s t a r o t e c z o d v i h o l h l a v u znad s p t c h r k . ( T A J O V S K ) V r a b e c st zaesval p l e i n u v l a s m i sponad u . ( J E S E N S K ) Zotrel si s p a k r u k y spod nosa svieku, ( F . K B E ) K m t m o r c o v a l a s a spopod t e j h r u k y , bola d i e v i n a u p r i s a m o m pskovi, ( D O B I N S K , P O V E S T I ) M i k o o d t r h o l spopri c e s t y krlik, ( K U K U N ) Skzli zo s l a m y , v y t r i a s l i m r v u spoza koie, ( O N D B E J O V ) Spred k r m y s a udia porozchodili. ( F I G U L I ) Chcel ich o d t i s n spopred stola k d v e r m , ( K U K U N ) A t e j oblohy le h r a l i s a s h v i e z d a m i n e b a , r e h o d y m u h u s t k o t e v y h a j zmedzi seba. ( S L D K O V I ) Vyiel spomedzi s m r e k o v a t u s a n a e oi stretli, ( F I G U L I )

Druhotn predloky
Druhotn predloky maj zva po jednom zretenom vzname, obyajne miestnom alebo smerovom. Iba pri niektorch sa vyvinul z miestneho vznamu al vznam, napr. asov, cieov, prinn, spsobov, zreteov. Vina druhotnch predloiek sa spja s genitvom. blzko, blzo Predloka blzko sa pouva bene, predloka Obidve sa spjaj s G. Oznauj: 1. miestnu blzkos, bezprostrednos: blzko
vchodu, hlavy, nh, dediny .. . blzo (blzo)

(hovor.) zriedkavejie.
cesty, stanice, koly,

elal s o m m u , a b y s a m u v e t k o zacelelo n a n o v o m p s o b i s k u blzko m a d a r s k c h h r a n c , ( F I G U L I ) Z a V o l i a r k o u , d a l e k o , a h e n p r i Jelovej v o d e , blzo samej H a t e , zohnal a vystieral sa chlapec, ( O N D B E J O V ) 2.

stav s asovm odtienkom bezprostredne pred niem* :

.. .
(JG)

by blzko

smrti.,

blzko dokonenia Ved ako

blzko b o l a p d u !

3. mieru takmer, skoro":

o f k a m blzko 20 r o k o v , slena Ma stovky, ( V A N T N E B )

19.

(JESENSK)

Aj u m a mal

blzo iestej

bliie Knin a zastaran predloka bliie sa spja s G. Dnes u sa nepouva sama, le iba ako zdrazujce slovo v spojeniach bliie k, bliie pri. Aj u sta rch autorov bola celkom osihoten.
J o h a n k a u s i l o v a l a s a d o t i a h n u stolk bliie o b l o k a , ( O L T S O V ) V j e d n e j , menej a s t i b v a l n a h o s p o d e Miro K r o p , a t b o l a bliie cesty, ( T I M B A V A )

dolu
Spja sa s I. Vyjadruje: 1. s m e r o d v y i e h o m i e s t a k n i i e m u " :
Voz sa u d r u j e dolu b r e h o m ,
( H E K O )

2. s p s o b ( p r e d n z v a m i a s t t e l a ) :
Leal s o m dolu tvrou, bruchom, ( L A Z A B O V )
( V A N T N E R )

Leali n a s n o h u , k t o r b o r e z n a k , k t o r dolu

3. p r o s t r i e d o k , n s t r o j (zva p r e d n z v a m i n s t r o j o v , p r o s t r i e d k o v a vec, k t o r mono v danej svislosti chpa a k o nstroj):

A d a m s p u s t i l s a dolu inlcon n a b r a l o ,
(JG)

doprostred V i a e s a s G. V y j a d r u j e s m e r d o s t r e d u , n a p r o s t r e d , medzi' *:
H r o t j e h o p o h a d u mieri m u r o v n o doprostred p s . ( O H B O B K ) D o s t a l i s m e s a z n o z r a d y doprostred frontu, ( S T O D O L A ) P o v i a z a l o p i t h o t o v a r i a a t a k poloil doprostred lna. ( Z B O R S K )
1

hore S p j a s a s 1. V y j a d r u j e : 1. s m e r z niieho m i e s t a n a v y i e :
Medved sa driapo hore g r o m ,
(PLVKA)

Zadyehala s o m s a h o r e v k o m , hore koptkami, hore dnom, hore

( S T O D O L A )

2. s p s o b v s p o j e n i a c h hore nohami,

koncom

{ = naopak):
tal s o m n o v i n k y hore nohami,
( J E S E N S K )

konSa
S p j a s a s G, V y j a d r u j e :
1. m i e s t o p r i k o n c i " ' : konca rok, konca nh . . .

V i n t e r n t n e j izbe d v a n s eleznch postel a konca kadej elezn stolk so s t o l i k o u .

(F. K.B15)

2. s m e r p o p r i k o n c i " a n a k o n i e c " :
Ko p r e b e h o l lky. (PLVKA)

konca n h o k o n o p i s k ,

(KUKUN)

- J a n o poinl a s nimi a t a k o n c a

kraj, pokraj, skraja S p j a j s a s G. V y j a d r u j m i e s t o n a k r a j i , n a p o k r a j i , krajom".

J o t v r d a k o lomky g r a n i t u k r a j c e s t y . . . ( K R M R Y ) J a s n o s v a a ! s t a r e k v r a v j a , v i d t e , u kraj h r o b u c h o d m . . . ( S L D K O V I ) Pokraj t b o r a sed cr n a

z l a t o m stolci, chalpku.

( C H A L P K A )

Povye

studenej

jamy,

skraja

bukovej

hory,

postavil

( O N D R E J O V )

Predloka hraj vyjadruje aj smer na otzky ham?,

Doba dobu njde, o odtiato!
(JG)

pokia?,

ako

aleko? kraj
sveta

kraj s v e t a

pjde,

(PRSLOVIE)

A do T r n a v y je nie

miesto, namiesto Spjaj sa s G. Znaia v zastpen, za, ako nhrada za niekoho/nieo .

Sused
( J G )
ec

miesto o b e d a

p o d o p r e l si h l a v u ,

( T A J O V S K )

Vojak odpovedal

namiesto n e h o .

mimo, pomimo Spjaj sa obidve len s G. Svisia so slovesami min nieo, min sa (napr. ciea), s niem. Predloka mimo 1. miesto vyjadruje: mimo s t i e n nieoho

vonku, pre z nieoho, bokom od nieoho, inde":

( K U K U N )

B o l o t o mimo n a i c h h r a n c , vo vonom priestore, ( L E T Z )

P e t e r je u

a pohovka plva s nm

Pouva sa aj prenesene na vyjadrenie stavu. B o l mimo n e b e z p e e n s t v a , ( A J A K ) 2. smer popri, poda, popred": na otzku kade?: Mimo n s
beia nesmierne

iel s o m p r v e mimo a d m i r l s k e h o v o z a . ( L A S K O M E R S K ) r u s k polia, i a s t o n e u skosen, zoat, ( T A J O V S K )

3. as v o n k u z nejakho asu (asovho seku), inokedy": Z a h r y z l i si v e r a d e j c h l e b a aj mimo t e r m n u , ( T A J O V S K ) Predloka pomimo Prej d o laviky, pomimo
(FIGULI)

vyjadruje len smer ako mimo

(TIMRAVA)

v 2. vzname

popri": pomimo

Viery,

V t e j c h u m e l i c i a h k o b y m o h l a zs

napred, vopred Podvojn predloky napred, vopred s ovea zriedkavejie ako prvotn predloka pred. V i a u sa s G. Vyjadruj presnejie uren smer v p r e d " a miesto v p r e d u " ako dsledok predchdzajceho pohybu.
M e s t e d a k o m o napred m a . ( F I G U L I ) O t v o r a a trojronho c h l a p c a , ( T A J O V S K ) Prikril sa a beal

vopred s e b a p a s e d e m r o n h o napred P o r u b i a k y . ( F I G U L I )

naprie 1. Predloka naprie vyjadruje smer krom cez" i miesto priene cez". Viae sa s I. (obyajne v smerovom vzname) i s G. (v miestnom vzname).

M u s k p o b r a l s a r c h l e naprie p o a m i . ( C D B A ) P d a s a s m y k u j e o b y a j n e naprie pozemkom, ( O K L ) N a konci d e d i n y vlak zastal naprie cesty, ( V A N T K E R )

2. Z miestneho vznamu pomknutm vznik niekedy v z n a m spsobu.

S v a h y t r e b a ora v d y naprie s v a h u a n i k d y nie pozd, a b y n e n a s t a l o o d p l a v o v a n i e p d y a ivn, ( K U D R N A )

napriek Viae sa s D. Vyjadruje prpustku:

T a sa u nevedela, zdra a v y p u k l a n a p r i e k s v o j m u a r i s t o k r a t i z m u v h l a s n smiech. ( J E S E N S K ) Stanislav, ntiac sa k vnosti, nechcel tancova napriek naliehaniu tane
nc, ( T I M R A V A )

nazad Predloka nazad sa viae s G. V y s k y t u j e sa hovorovom tle. Vyjadruje miesto v z a d u " alebo smer dozadu":
P o z r i nazad s e b a , a k o k o s . najvyia vea. ( D O B I N S K ,
( K U K U N ) P O V E S T I ) .

Nazad t e j d o l i n y s t l o v y s o k o b r a l o , v y i e a k o

nealeko
Spja sa s G. Vyjadruje miesto v blzkosti", lene zpornou formou:
V y h a d v a l p a n s k e j i e s p o l o n o s t i a b o l v e m i r d , k e d si m o h o l s a d n pnov, ( J E S K N S K ) nealeko

nie, ponie V spojen s G. vyjadruj miesto poloen niie od nieoho alebo smerovanie na tak miesto:
Nie iliny videl s o m nicu, ( T A J O V S K ) K s o k ponie m o s t a Flri pristal, ( T A T A R K A ) - D a r m o si iiel p o d z s t a v o u n i e d e d i n y v t a p n o v e x a m i n t o r o v , ( T A J O V S K )

obale Predloka obale sa spja s G. a vyjadruje miesto trocha dalej od, v malej vzdialenosti, na mal vzdialenos". Niekedy je rovnoznan s predlokami
blzko, nealeko.
Z a v e z a s t a l n a p r o s t r e d izby alebo obale o b l o k a a dval sa v o n . ( J E S E N S K ) V y b e r a l t o t i n a k l t o r , k t o r s a m a l s t a v a k d e s i d o l u a obale V a c o v a . ( K R M R Y )

okolo Predloka okolo a jej varianty kolo, kol spjaj sa s G. Variant kolo sa pouva v hovorovom a umeleckom tle, variant kol v pozii.

1. P r e d l o k y okolo,

kolo,

kol

vyjadruj:

smer i miesto zo vetkch, strn,

naokolo, k r u h o m " :

Okolo k r k u m a l okrten aksi strakat traky. (VANTNER) Ako sa me takto flegmaticky toit okolo svojej osi. (KUKUN) Ach, vinula sa kolo neho ako t e n nen bretan okolo silnho duba. ( L A S K O M E R S K ) Rozloili sa riadkom kol teba. ( H V I E Z D O
SLAV)

2. s m e r i m i e s t o p o p r i " : I d a id kol staveniska astia na zemi. (PLVKA) J e to mil dedina. Cel je rozlo en v dedine okolo potoka, (FIGTOXI) On, vidiac svoju nerove, neakal, ale pustil sa kade ahie, okolo humien a cez ploty, (PODJAVORINSK) Sprvu sa prestierala len dolu na loitch miestach okolo m o r a . (KUKUN) 3. s p s o b p r i n z v o c h a s t t e l a p o s l o v e s c h chyti,
krku, (o)kolo psa .. ,
(TAJOVSK)

dra,

vies sa . . .

okolo

Stle dral Zuzku kolo psa.

4. a s o v p r i b l i n o s v s p o j e n s n z v a m i a s o v c h p o j m o v : Vracal som sa okolo poludnia z pla. (VANTNER) Kad dei okolo tvrtej poobede kpi si vianoku, ( K U K U N ) Okolo Doroty bvaj metelice a sloty. ( P O R E K A D L O )

poas
U t v o r i l a s a z p r e d l o k y po a s u b s t a n t v a as n a z d r a z n e n i e jej a s o v h o v z n a m u v p r i e b e h u , c e z , z a " . S p j a s a s G. Chpem, e ena poas univerzitnho tdia potrebuje svoju zbavu,
(TATARKA)

poda, da, veda, povedia, pozd

V e t k y t i e t o p r e d l o k y sa spjaj s G. Z k l a d n j e t u p r e d l o k a poda. potoka . . .; v hovorovej
poda

Vyjadruje: cesty, vrhy rast poda

L s m e r p o p r i , p o z d , p o b o k u , p o b o k o c h " : s poda
b o k u , v e d a " : sedie predsedu. poda predlohy, poda

rei oznauje i miesto blzko p o boku, zboku, p r i

zkona kona, poda pr

2. s p s o b z h o d n e s " : kresli kazu, poda vzoru . ..

Poda seba sdim teba.

(PRSLOVIE)

3. m i e r u n a k o k o m o n o , k o k o t r e b a " : Usiloval sa strpi poda monosti kadmu ivot,

4. z r e t e : hrdina a uachtilho poda m-ena (=
(JG)

len m e n o m , o d o m e n a ) , rytier

poda

ducha

srdca.

P r e d l o k a da j e z a s t a r a n . V d y b o l a k n i n . V b s n i c k e j r e i s a n i e k e d y p o u v a aj d n e s n a m i e s t o p r e d l o k y poda spsob zhodne s niem": z metrickch dvodov. Vyjadruje

Raz som naiel n a podvrchu jednej starej oarpanej alandy ldu, da npisu z r. 1727 pochdzajcu, s vea u k r y t m i prieinkami, ( L A S K O M E R S K ) H o t o v sme, subujeme, da subu robit budeme, (FR. K R )

Predloka pri":

veda

vyjadruje miesto na b o k u , pri boku, z b o k u , bokom, blzko,

(F. KR)

Sedeli s mamikou na lavici veda pece.

Predloka veda n e m smerov v z n a m . Predloka poveda vznikla k o n t a m i n c i o u predloky poda s predlokou veda a m smerov v z n a m . Vyjadruje smer ,,blzko p o p r i " :
No zas prebehol poveda nich n a konku. plieskala, cedila sa. (FIGULI)
(KRMRY)

Voda p o v o d i a nich zurala,

Predloka

pozd

vemi priehadne vyjadruje smer ,,po d k e " :

Pozd steny v y d r h n u t lavica, ( J E S E N S K ) T u u iroko aleko nebolo ani jednho poschodovho domu a za drevenou ohradou pozd elezninej t r a t o vrchy uhlia, (LETZ)

pozdola
Vemi vzcne sa vyskytujca predloka zdola". Spja sa s G.
Pozdola Trnavy chodnek krvav.
NRODNTE SPIEVANKY)

pozdola

v y j a d r u j e miesto blzko
dorban,
(KOLLR,

Ktoe ho skrvavil? J a n k

pozhora Predloka pozhora je zriedkav p o d o b n e a k o pozdola. Spja sa s G. Vyjadruje miesto blzko zhora, blzko od hornej, vyej s t r a n y " .
Pozhora Plevu bval druh gazda, Svore, (KUKUN*) To
(A. KME)

bolo pozhora brny.

prosto Zriedkav hovorov predloka prosto viae sa s G. V y j a d r u j e miesto v rov nakej lnii, n a rovnakej vke, r o v n o s niem, zarovno s n i e m " .
Slnce, prosto o ubrikovi stojace, postekl m u nosov uvy a on m o h u t n e kchne.
(LASKOMERSK)

prostred, naprostred, vprostred, uprostred

Spjaj sa s G. 1. Vyjadruj miesto v prostriedku (priestoru, plochy, r a d u ) " .
A d a m vyskoil a zastal prostred chye. (L>ODJAVORENSK) J e d n a z nich stla prostred p o t o k a a plkala perinisko. (FIGULI) Dokonil rozprvanie i H r a b o v s k sediaci v prostred r a d u . (TIMRAVA) Uprostred pdia zastane a uprene sa zahad na iaka.
(LETZ)

2.

P r e d l o k y prostred,

naprostred

vyjadruj

aj s m e r

do

prostriedka".

Teolg odvesloval od brehu a letel rchle naprostred rybnka, 3. P r e d l o k y prostred, vprostred, uprostred

(TIMRAVA)

v y j a d r u j i cas v s t r e d e n e j a k h o
(ZVN)

asovho seku alebo innosti". Prostred roboty vysok horka zvalila ju do postele, uprostred noci, ked prekutvali jeho dom. ( C H R O B K ) Drak ich prekvapil

strany, strn, straniva

S t o a r c h a i c k a k n i n p r e d l o k y . P r v d v e vznikli a s i m i l c i o u p r e d l o k y z a z r a s t e n m p r e d l o k o v c h p d o v z s t r a n y , z s t r n " ( = zo s t r a n y ) . V i a u s a s G. V y j a d r u j : 1. s m e r a m i e s t o b o k o m , p o b o k o c h " : Hkov le strn cesty, 2. z r e t e o h a d o m " : o b y sme ale i teraz pri spravodlivch naich iadostiach strany kl a inch zleitost nemali, neche si nikto nemysl, e ns u m, e je po ivote naom. ( . T R ) Z a s t a r a n p r e d l o k a straniva v y j a d r u j e zrete o h a d o m " . D n e s s a d v y u i
(KUKUN)

iba v u m e l e c k o m tle n a charakterizciu osb a prostredia. Porobil ete niektor poriadky straniva pozostalosti, (VANSOV) Ete spomeniem, o straniva raajok sme sa u k r u t n e sklamali, ( H R U O V S K )

stred
P r e d l o k a stred s a s p j a s G . V y j a d r u j e : 1. m i e s t o a l e b o s m e r naprostred":
(HORK)

Neskorie, ked zan pada m r a z y , bude ohe horie stred koliby, 2. a s b o d v p r o s t r e d a s o v h o s e k u :

A t a k sa stred leta toho roku musel odli od svojich prvch pokusov v dol ierneho Hrona i na Beui. (HORK) vntri V i a e s a s G. V y j a d r u j e t o , o p r e d l o k a v v z k l a d n o m v z n a m e : Existencia elektrickej dvoj vrstvy na povrchu kovu zna, e v zhode s pozorovanm priemern hodnota elektrickho potencilu vntri kovu je in . . . (TLKOVI)

voi
Pouva sa s D. v zreteovom vzname: Bume nezmieriten a nemilosrdn voi kadmu, kto podrva bojov pripravenos" nroda, (LETZ) Svko Ondru sa nepekne sprva voi nm. (FIGULI) Vetka alosti za Tonkom sa v nej premenila n a nenvis voi Julke. (LAZROVA)

vkol P r e d l o k a vkol s a v i a e s G . M d v a v z n a m y . 1. s m e r z o s t r e d u n a v e t k y s t r a n y " :

(CHROBK)

Vyjadruje:

Macia vkol seba, dotka sa jednotlivch predmetov a poznva ich poda h m a t u . 2. m i e s t o n a o k o l o " : Cel dedina le ako v klbku vkol krmu s krmou a drevenej koly, rav boles cti vkol srdca, ( K U K U N ) vye, povye P r e d l o k y vye, 'povye s a v i a u s G.
(TAJOVSK)

1. P r e d l o k a vye v y j a d r u j e m i e s t o , p o l o h u v y i e o d n i e o h o " , p r e d l o k a povye v y j a d r u j e m i e s t o t r o c h u v y i e o d n i e o h o " :

(KUKUN)

Lietaj v o vysokch, jasnch sfrach vye povaly ba vye krovu svojho bydla. Star Lepi Madluovie naiol ho vraj pred rokmi povye Boee. ( C H R O B K ) Povye drevrne, v zhrade pod stromami postavil doten stajniku. ( O N D R E J O V )

2. P r e d l o k a vye a s t o v y j a d r u j e m i e r u ( p r i e s t o r o v , a s o v , m i e r u v b e c ) presahujcu nieo:

(URBAN)

V kuchyni bolo v t nedeu prce vye hlavy, (ZBKK) - - Trpezlivo akal vye hodiny. - Trpenia vye prva, (TAJOVSK) Z l o e n p r e d l o k y s p r v o u asou z- ( p s a n i
P a t r i a s e m p r e d l o k y zdola, zhora, sprostred, zntra, skonca, zkoL sponize,

spovye.

V e t k y s a s p j a j s G. V y j a d r u j s m e r bliie u r e n d r u h o u a s o u p r e d loky.
RAVA)

Na cesto zdola kancelrie vidno vo veernom poloere vysok postavu Raia. ( T I M J a vm u skapem, eny! kri skona poa star ermka. ( L A Z R O V A ) Z ktorejsi lopatky, z jednho pleca a sprostred hlavy m u vymokala k r v . (HEKO) N a j m Katica sponie kostola ona, ona u dvno mysl naho . . . ( K U K U N ) Garbiari spovye mesta pustili po celodennej prci stoky splakov. (ZELINOV) Spevci zaali sa, odpratva sprostred izby. (TIMRAVA) Onedlho z mitra lesa pout nty ist, ( Z M O S T SK) - Pred brkou kopili sa zkol Choa tuhobelas a ierne chmry, ( F I G O U )

Vzah predloiek k ostatnm slovnm druhom

Sstava p r v o t n c h a starch d r u h o t n c h predloiek sa stle d o p a n o v m i v r a z m i , k t o r m i sa v y j a d r u j ist vzahy presnejie, alebo i v z a h y d o t e r a z nevyjadrovan predlokami. Najviac takchto vrazov prechdza k predlo-

kam od pdov podstatnch mien, menej od prsloviek a slovesnch tvarov. Lexiklny vznam pvodnch prsloviek a prslovkovch pdov (holch i predlokovch) sa men bu celkom, bu iba iastone. Prepozicionalizcia vznamu slova (pdu) alebo slovnho spojenia (predlokovho pdu) zle v tom, e slovo alebo slovn spojenie strca vznamov samostatnos, pre stva by vetnm lenom a nadobda charakter pomocnho slova. Napr. intrumentl nsledkom (ktor je samostatnm slovom vo vete Smr je nsledkom
a nie prinou) strca samostatnos vo vete Smr nastala nsledkom krvcania do

mozgu, lebo veta Smr nastala nsledkom je nepln a vyaduje k slovu n sledkom doplni genitv podstatnho mena. Vznamov nesamostatnos sa pri niektorch takchto vrazoch prejavuje formlne, a to takto: 1. Vedajie pdy osobnch zmen 3. osoby sa po takchto vrazoch za naj na T- ako po prvotnch predlokch: nsledkom neho, pomocou nej ... 2. Vzan zmen stoja a za takmito vrazmi podobne ako za prvotnmi
predlokami: nsledkom ktormu, zvonku ktorho ktorho, ... pomocou ktorej, prostrednctvom ktorch, vaka

3. Do kontrukci s celostnm vznamom predloky nemono u vsva zhodn prvlastok, napr. so zreteom na, vzhadom na. Tento stupe prepozicionalizcie ete nedosiahli napr. vrazy ,,v podmienkach, v oblasti", lebo do nich
sa daj vklada prvlastky: v akch nch . . .) podmienkach ilegality, v celej (nebezpench, (vlastnej obmedzench, umenia. neznesite Zhodn . . . ) oblasti

prvlastky poukazuj na smantick samostatnos substantva. 4. Vo vrazoch s vznamom predloky nemono ,,substantvum" nahrdza synonymami, napr. v dsledku, v zujme. Takto stupe zrastenosti ete ne dosiahlo napr. spojenie poda vzoru", lebo rovnako sa d poveda ,,poda prkladu, poda predlohy' . . . 5. V predlokovom vraze nemono vone nahrdza zkladn predloku inmi predlokami alebo pd substantva" inmi pdmi. To dokazuje, e vznam pvodnho substantva u zmeravel a e spojenie zrstlo v predloku, napr. na rozdiel od, v prospech. Spojenia, v ktorch sa ete vone striedaj z kladn predloky a pdy poda zmyslu vety, s ete dvojlenn, nie predlokov, napr. smerom k.'_ V spojen smerom k" mono obmiea: a) zkladn predloku k: smerom od,
6

smerom smeru

na, smerom k, zo smeru

pod k ...

b) pd substantva smerom": v smere

k, do

m zretenejie sama prvotn predloka v takchto spojeniach vyjadruje prslun vznamov odtienok a m konkrtnejie je substantvum, tm slabia je tendencia splyn v zloen predloku. Pdy konkrtnych substantv dostvaj v ustlench spojeniach obrazn vznam, napr. na ele hnutia,
v rukch povstalcov, do rk robotnckej triedy, st na strane revolunho smeru,

prejs na stranu kontrarevolcie, regrutova sa z radov byrokracie, ale predlokami sa n e s t v a j . P r e s n h r a n i c a medzi p d m i s u b s t a n t v a p r e d l o k a m i nejestvuje. N o v p r e d l o k y v z n i k a j sce p o d v p l y v o m c u d z c h v z o r o v (latinskch, r u s k c h , n e m e c k c h , franczskych), ale h l a v n o u p r i n o u ich vzniku, roz renia a u s t l e n i a bola p o t r e b a v y j a d r o v a v z a h y v r a z n e j i e a jednoznanejie ako p r v o t n alebo s t a r d r u h o t n p r e d l o k y . N o v p r e d l o k y sa najastejie pouvaj v o d b o r n o m t l e . N o v predlokov v r a z y obyajne v y j a d r u j a b s t r a k t n e j ie prslovkov vzahy, n a p r . a) zrete: ohladom, ohadne, vzhadom na, s ohadom na, so zreteom na, bez ohadu na, v porovnan s, v pomere k, vo vzahu k, na rozdiel od, nepozerajc na, nepotajc, potajc v to, o do, zo strnky, zo strany, z hadiska . . . b) p r o s t r i e d o k a p r o s t r e d n c t v o : pomocou, s pomocou, za pomoci, vplyvom, prostrednctvom, cestou, inkom, mocou, silou, na zklade, na podklade . . . c) d v o d (prinu) a el: vaka, vinou, nsledkom, v dsledku, kvli, za cieom, za elom, s cieo?n . . . d) p o d m i e n k u a p r p u s t k u : pod podmienkou, pod vplyvo?n; vzdor, navzdor, navzdory . . . e) i n o k : na kor, na ujmu. Z k l a d n prslovkov v z a h y m i e s t n e a asov sa n o v m i predlokovmi v r a z m i v y j a d r u j z r i e d k a v o , lebo t u j e s t v u j e r e p e r t o r p r v o t n c h a s t a r c h d r u h o t n c h predloiek. V z n a m n o v c h m i e s t n y c h predloiek dostvaj prslovky zntra, zvonku v spojen s g e n i t v o m . V z n a m asovch predloiek d o s t v a j d e v e r b a t v a oznaujce a s o v p r i e b e h alebo p o m e d z n b o d y : v priebehu, priebehom (napr. v priebehu prce), zaiatkom, koncom. Najviac n o v c h zloench predloiek v z n i k z p o d s t a t n c h mien, a t o z holch p d o v i z p r e d l o k o v c h p d o v , menej z prsloviek a zo slovesnch tvarov.

Prepozicionalizcia holch pdov

Z h o l c h p d o v preiel k p r e d l o k m n o m i n a t v s u b s t a n t v vaka a vzdor a i n t r u m e n t l s u b s t a n t v vplyvom, prostrednctvom, pomocou, cestou, inkom, mocou, vinou, silou, nsledkom, poiatkom,, koncom. V e t k y t i e t o s u b s t a n t v a s a b s t r a k t , p v o d n e p o m e n v a j c e p r s l u n v z a h v e c n e ; o k r e m t o h o pri i n t r u m e n t l o c h p o d p o r o v a l p r e c h o d k p r e d l o k m aj g r a m a t i c k v z n a m intrumentlu ako pdu, t. j . vznam prostriedku a nstroja. P r e d l o k a vaka svis so slovesom vai nieomuIniekomu prostrednctvom s u b s t a n t v a vaka. V y j a d r u j e p r i n u .

S l o v e n s k o v a k a v h o d n e j m p r r o d n m p o d m i e n k a m s t a l o sa p o B u d a p e t i n a j priemyselnejou oblastou Uhorska, ( G O S I O R O V S K )

Deverbatvum vzdor je odvoden od slovesa vzdorova nieomu. V predlo kovej funkcii sa zaalo pouva poda cudzch jazykov, ktormi sa na Slo vensku hovorilo. J e kninm a zriedkavm synonymom benej prpustkovej
predloky
(A. M A T U K A )

napriek.

A vzdor t o m u , vzdor ozdobm a ozdbkam psob kniha referentsk a urnalistick.

Predloka vplyvom rovom tle.

Loisk boli

sa pouva v celom odbornom tle a iastone i v hovo

v p l y v o m i n k o v regionlnej metamorfmy.
( A N D R U S O V )

premenen

Predloka

prostrednctvom

sa hojne vyskytuje v celom odbornom tle.

P e r m s a z a n a s v e t l m i a-rkzami, n a k t o r c h leia p o r f r o v t u f y , k t o r p r o s t r e d n c t v o m t u f i t o v p r e c h d z a j v p o l y g e n i c k zlepence, ( A N D R U S O V )

Predloka mentlu.

pomocou

v teoretickom odbornom tle konkuruje holmu intru

( C E R N E K )

T i e t o o d c h l k y s a p o m o c o u o o v k o v i t h o o p t i c k h o z a r i a d e n i a zvia,

Knin predloka inkom vyjadruje prostrednctvo blzke prine alebo pvodu: krivi sa inkom tepla, inkom tlaku vzduchu. Predloka cestou sa zriedkavo vyskytuje iba v teoretickom odbornom tle a v novinrskom tle ako ekvivalent holho intrumentlu. Nepoklad sa za sprvnu.
C h o r o b n p r o c e s n i e k t o r h o b r u n h o o r g n u cestou v i s c e r o m o t o r i c k h o r e f l e x u v y v o l v a s p o m e n u t zven n a p t i e svalstva brunej steny v inervanom segmente, ( P R A K T I K T J M R R O P E D E U T I K V V N T O R N H O L E K R S T V A )

Predloky mocou, silou sa vyskytuj osihotene, a to iba v ustlench formu lch, napr. mocou svojho radu (postavenia), silou faktov. Predloka vinou je synonymom prinnej predloky pre najm v postaven pred osobnmi podstatnmi menami. Nevhodne sa ou nahrdzaj prvotn prinn predloky aj pri neivotnch substantvach, napr. stalo sa to vinou
zlho materilu. nsledkom

ast predloka pvod, prinu.

(v odbornom a novinrskom tle) oznauje

K l i n o v i t v y n i e v a m e sterna nsledkom zvenho o h y b u chrupiek pri rachitde d v a vznik tzv. kuracej hrudi, ( P R A K T I K U M F R O P E D E U T I K Y V N T O R N H O L E K R S T V A )

Predloka
Uspokojil.

ohadom

vyjadruje zrete.

T letela d o m e s t a , dala h o d o k t o r o v i preskma a t e n ju ohadom Tonkovho z d r a v i a

( T A J O V S K )

Predloka koncom je zmeraven intrumente! substantva koniec. Zmeravenm sa zil vznam tohto substantva na oznaenie asu pri konci alebo na konci asovho seku: koncom tda (mesiaca, roka. storoia, ivota, jari, zimy). Predloka zaiatkom prekonala podobn vvin ako predloka koncom. Oznauje as pri (okolo, na) zaiatku nejakho asovho seku: zaiatkom
tda (mesiaca, leta, jesene).

Prepozicionalizcia predlokovch pdov

Predlokov pdy sa stvaj zloenou predlokou, ked prvotn predloka v danom vzname zastarala alebo jej vznam, sa stal nejasnm a substantvum vyjadruje to ist o predloka, alebo ke sa prslun vznam (vznamov odtienok) predlokou doteraz nevyjadroval. Zloenmi predlokami sa vyjad ruj zva odvoden prslovkov vzahy (zrete, prostriedok, spsob, inok, prina, el, podmienka, prpustka), zkladn prslovkov vzahy (miestne, asov) len v nepatrnej miere. Z eeov vzahy Druhotn zloen vrazy s predlokovou platnosou s tu zva nhradami viet alebo polovetnch vzieb, napr.: vzhadom na, s ohadom na, so zreteom, na,
v porovnan s, vo vzahu k, na rozdiel od, bez ohadu na, bez zretea na, o do;
f

iba v menej miere sa vyvinuli z prslovkovch uren miesta: zo strnky, z hadiska, zo strany. Dvojak pvod sa odra na dvojakom vzname: prv z uvedench vrazov sa viac priblili pvodnm predlokm, v druhch sa prvotn predloka s pdom substantva spja vonejie.
Obo s k u p i n y vzhadom n a t e m a t i k u c h a r a k t e r i z u j e o d v r a t o d s a s n o s t i a vzhadom na t v r n u m e t d u odvrat. o d o p i s n o s t i . ( A . M A T U K A ) O c e n e n i e p e r m s k c h u s a d e n n z p a d n c h K a r p t s o h a d o m n a u v e d e n k l a s i f i k c i u v e d i e k n z o r u , e v zloen k l a s t i c k c h sedimentov mali prevldajci v z n a m e l e m e n t y vzniknut p r o s t m r o z p a d o m hornn. ( A N D B U S O V ) ~ K l a d i e m e v t e j t o asti a n a m n z y v e k d r a z n a r o d i n n o k o l n o s t i , a t o o p so zreteom n a r o d i n n p o m e r y . ( K H N K K ) V p o r o v n a n s o r g a n i z c i a m i , k t o r s t l i p o d v p l y v o m Kehultze - D o l i t s c h a , t r e b a organizcie h l s i a c e s a k l a s s a l o v s t v u h o d n o t i k l a d n e , (uosronovsrcv) - P o s t a v e n i e t c h t o s u b j e k t o v vo vzahu k v b o r o m je p o s t a v e n m p o r a d n m , ( T T N J O P R V O S R ) N a rozdiel od p e v n c h a k v a p a l n c h l t o k v e t k y p l y n y sa v z j o m n e r o z p a j v k a d o m p o m e r e , ( I L K O V I ) - - - Dovn v P o s k u bez ohadu n a p r s l u n o s k n i e k t o r e j z vyie v y m e d z e n c h c i l n y c h z n s a p r e d s t a v u j e a k o j e d n o t n s e d i m o n t a n c y k l u s , ( A N D B U S O V ) V i n a s a berie z p o t u v e t k c h p o s l a n c o v , bez zretea n a t o , i s p r t o m n , a l e b o n i e . ( T T N I S P R V O S B ) D o a l r a o d s d e n s o d o s a m o v z b y , i o do o d e v u , s t r a v y , d o m c e h o p o r i a d k u a disciplny p o d r o b e n p r e d p i s u p r e a l r e , ( T A K Z T U R E C K ) Z h a d i s k a v e o b e c nho charakteru svetovej v o j n y je t o p r v o k podradn, ( O O S I O R O V S K ) V arohavosti a p o n e j j a v s a v y p u k l e j i e v l a s t n t y p e n y , a t o n a j m zo s t r n k y v y e j n e r v o v e j inI

nosti.

( C E R N E K )

G e o l o g i c k m a p o v a n i a zo strany m a a r s k c h g e o l g o v s a r o b i l i l e n

ojedinel,

( A N D R U S O V )

Vzah prostriedku a prostrednctva Vzah prostrednctva sa vyjadruje iba zloenmi predlokami na zklade, na podklade, i tie obsahuj odtienok pvodu. Benejie sa pouva predlokov vraz na zklade.
O b e c e n s t v o s a m u s n a u i m i l o v a s v o j i c h u m e l c o v na zklade i c h d i e l , a v i c e v e r a , d i e l a s v o j i c h u m e l c o v na zklade p o z n a n i a i c h o s o b n o s t i , ( S M R E K ) O p o v a h e s t a r h o b a n c t v a m o n o s i u r o b i p r e d s t a v u na zklade r z n y c h b a n s k c h p o r i a d k o v , ( A N D R U S O V )

Spsobov vziahy ist spsobov vznam vyjadruj predlokov vrazy vo forme, v podobe, ktor s synonymn so spojkou ako. Pvodn vyznan'doplnku v nich u neprenik.
T e p l o i c h l a d m o n o a p l i k o v a vo forme m o k r h o a l e b o vo forme s u c h h o t e p l a a c h l a d u . P R O P E D E U T I K Y V N T O R N H O L E K R S T V A ) R u d n partie s roztrsen v podobe p r u h o v a. n e p r a v i d e l n c h o o v i e k , ( A N D R U S O V )
( P R A K T I K U M

So spsobovou predlokou
v shlase s, v slade, v zhode

poda s.

s synonymn vrazy

v zmysle,

duchu,

T t o f z u m a g m a t i z m u b u d e m e v zmysle n v r h u S t i l l e h o o z n a o v a a k o s u b s e k v e n t n m a g m a t i z m u s . ( A N D R U S O V ) N o v d o b a u v e r e j n i l a n i e k o k o l n k o v p s a n c h v duchu starostlivosti" o r o b o t n c k u triedu, ( G O S I O R O V S K ) Elektrn vodkovho a t m u v s k u t o n o s t i n e o b i e h a o k o l o n e h y b n h o a t m o v h o j a d r a , a l e v shlase so z k o n m i mechaniky . . . ( I L K O V I ) P r i t o x i c k c h p r o c e s o c h s r d c o v h o s v a l u s a m u s h o d n o t i n l e z v slade s k l i n i c k m o b r a z o m , ( E R N E K ) V zhode s t e r i o u p r e d p o k l a d m e , e iary v i a r o v c h s p e k t r c h zodpovedaj vlneniam . . . ( I L K O V I )

Predlokov vrazy v svise, v svislosti s zdraznen vyjadruj spsobov vznam predloky s (t. j . spolu), ale i odtienok pvodu.
P o e t n o s v s k y t o v p r i b d a v svise s b l z k o s o u g r a n i t o i d n c h i n t r z i . ( A N D R U S O V ) M i e s t a m i v z n i k a l i n o v o d b o r o v o r g a n i z c i e , n a j m v svislosti s n e j a k m s p e n m trajkom, ( G O S I O R O V S K )

Volne sa sem zarauje aj vraz vzah.

v mene,

ktorm sa vyjadruje zstupncky

robotnci,

N a s c h d z k e V e o b e c n h o robotnckeho spolku zastnili s a aj slovensk

v mene k t o r c h p r e h o v o r i l J n S c h i f f e r d e c k e r .

( G O S I O R O V S K )

Vyleovanie ako predloka okrem vyjadruje vraz s viae s G. Vznikol ako protiklad prslovkovho urenia typu Privtal vetkch bez vnimky.

vnimkou, bez vnimky

ktor sa z viet

Auskultcia n m obyajne neodkryje pvod tejto tachykardie, s vnimkou prpadov, kde djde k zmene blokdy, ( P R A K T I K U M : P R O P E D E U T I K Y V N T O R N H O L E K R S T V A )

Prinn vzah
Prinu vyjadruj vrazy v dsledku,
K e d bol niektor b y t k a alebo ivelnou me odbor v k u p u budci rok. ( B A K A L A ) tickej intenzity poa

v zvislosti

od.

ponohospodrsky podnik postihnut hromadnm u h y n u t m do p o h r o m o u a n e m e v dsledku t o h o s p l n i d o d v k o v p o v i n n o s , O N V zni d o d v k o v p o v i n n o s a l e b o odloi j e j s p l n e n i e n a N a t o m t o p o s l e d n o m o b r z k u v i d m e , e v zvislosti o d m a g n e sa magnetizcia, foromagnetika zvuje, ( I L K O V I )

Prinn a podmienkov vzahy vyjadruje vraz pod vplyvom, lebo sa v om kombinuje p r v o t n podmienkov predloka pod a druhotn prinn predloka
vplyvom.
P o c h o d y g r a n i t i z c i e p r e b i e h a l i dos r c h l e p o d v p l y v o m t l a k u ,
( A N D R U S O V )

Cieov vzah
Cieov vzah vyjadruje prvotn predloka v (ktorej pvodn cieov v znam je u zastret) v spojen s abstraktami, ktor vecne pomenvaj el, prospech, smerovanie k cieu. Ide o predlokov vrazy v prospech, v zujme, v strety. Podobne sa abstraktami cie, el zosiluj cieov v z n a m ivej elovej predloky za v spojeniach za cieom, za elom. Tieto spojenia sa vak pouvaj zriedkavo, iba v teoretickom odbornom tle.
T a k iel P o d h r a d s k k r o k za. k r o k o m v s t r e t y s v o j e j z l i u b e . ( V A N S O V ) V z u j m e o najlepieho v k o n u zdruuj sa poslanci v krajsk zdruenia p o s l a n c o v , ( T T N E P R V O SR) - A k vlastnk p o z e m k u nepln uloen povinnosti, mono jeho pozemok v y v l a s t n i v p r o s p e c h t t u za elom zalesnenia, z r i a d e n i a o c h r a n n c h lesnch, p s o v alebo zaloenia (obnovy) rybnka, ( B A K A L A )

(lankov vzah
mkov vzah sa vyjadruje vrazmi na kor, na ujmu. ete nestal zloenou predlokou. Vraz ma ujmu
( K R N B K )

sa

Prli silne v y s l o v e n s l o v s n a k o r a u s k u l t c i e h r u d n h o h l a s u ,

Pptislkod

vzah

Prpustkov vzah sa vyjadruje predlokami na,vzdor, navzdory, k.u- vznikli z elovho a inkovho spojenia predloky na s A. substantva vzdor (vzdory). Viau sa s D.
Ujee n a v z d o r p o s v t n m m y l i e n k a m z a s m i a l sa. ( T I M R A V A ) - - K o n k o d p o l u d n i u b e t u h m s k o k o m , a s a n a v z d o r b r k e , b l e s k u , h r o m u v a l p u s t in y s t r a n s y n a k o s t r e l a p l i . ( J . K R ) I h n o d ho p o z n v a n a v z d o r y t m e a n a v z d o r y r o k o m , ( K A R V A )

43

Morfolgia

873

Z r i e d k a v o s a p r e d l o k a navzdory

viae i s G.

Strhla ho k sebe i navzdory sveta, (ZVN) V plameni mocnho tvojho hlasu, o siahol bez bzne, navzdory zlho asu, presne a odvne, (HOROV)

asov vzahy
K z l o e n m a s o v m p r e d l o k m p r e c h d z a j v r a z y v priebehu,
v prpade.

v as/v

ase,

Vraz v priebehu predlokou poas.

j e s y n o n y m n (a r o v n a k o f r e k v e n t o v a n ) s d r u h o t n o u

Robotncke hnutie je hnutie tej triedy, ktor vznikla v priebehu kapitalistickho vrob nho procesu, (OOSIOROVSK) Trvanie vn vykazuje v priebehu jednho zpisu menie rozdiely, (ERNEK) Zloen p r e d l o k o v v r a z y v as, v ase, za as e t e celkom n e s t r a t i l i p o v a h u v o l n c h s p o j e n . P o u v a j sa z r i e d k a v o . S u b s t a n t v u m as v nich z d r a z u j e a s o v v z n a m p r v o t n c h p r e d l o i e k v, za. Stoja z v y a j n e p r e d
s l o v e s n m i a d e j o v m i s u b s t a n t v a m i : v as atvy, kra Svtopluka. v ase vojny, za as panovania

V ase zasadania NZ nesmelo b y t v okruhu 1 km od parlamentu verejn zhromadenie.

(TTNE PRVO SR)

P r e d l o k o v v r a z v prpade kov.
(ERNEK)

vyjadruje pomedzn vzah asovo-podmien-

Tto pacienti nebvaj sinav, ale v prpade jestvujcej anmie npadne bled.

Priestorov vzahy
Zloen p r e d l o k o v v r a z y v y j a d r u j i b a p r e n e s e n p r i e s t o r o v v z t a h y , n a p r . po boku ( = spolu s). Tento boj viedol slovensk proletarit po boku proletaritu celho Rakska-Uhorska.
(GOSIOROVSK)

N b e h k t a k m t o p r e d l o k o v m v r a z o m m a j i spojenia v rmci,
v odbore, na poli.

oblasti,

Prepozicionalizcia adverbi
P r s l o v k y s a s t v a j p r e d l o k a m i , ke s a s n i m i n e v y h n u t n e viae i s t p d . N a p r k l a d s l o v o vrtane j e p r s l o v k o u v o v e t e iadam o mimoriadnu dovolenku
od 3. do 5. jna vroba vetky vrtane nklady a (t. j . 3 dni), ale j e p r e d l o k o u v o v e t e Do ceny vrtane dopravy. vrtane/vtane. zahrnula Najbenejie z t a k c h t o predloiek s

p r e d l o k y ohadne

P r e d l o k a ohadne s l o v o t v o r n svis s p r e d l o k o u ohadom. V y j a d r u j e zrete ,,o sa t k a " . Viae s a s G. P o u v a s a v p r v n i c k o m t l e , v i n c h tloch l e n vnimone. Ohadne ostatnch vec dan lehota nech je primerane preden, (RAPANT) Priiel som ohadne tch zavretch . . . (MTN) P r e d l o k y vrtane, vtane n a h r d z a j l a t i n s k v r a z inclusive. Vyjadruj, e ist j a v j e z a h r n u t v i s t o m c e l k u a l e b o v y o m j a v e a k o as, o b y sa muselo i n v y j a d r i p r e c h o d n k o v o u k o n t r u k c i o u zahajc do toho, rtajc do toho,
potajc do toho (v to).

V Uhorsku, ktorho astou bolo Slovensko, sa situcia vyznaovala ete tm, e ono,, vtane vldnuceho Uhorska, bolo ako celok do znanej miery nerovnoprvne, (GOSIOROV SK) Sem patria vetky garbiarske prevdzky vrtane skladu surovch ko a koiek.
(TLA)

Prepozicionalizcia prechodnkov
P r e d l o k o v e j p l a t n o s t i sa p r i b l i u j i a b s o l t n e p r e c h o d n k y
slovies: zanajc koniac do toho sdiac niekm (v to) poda (ponajc) j niem, rtajc nieo/niekoho, nepozerajc niem,, zanajc zahajc (ponajc) do toho, do toho, nepotajc, potajc,

niektorch
jnieoho, potajc niekho\nieo>

od niekoho (z toho)

nevynmajc

nieoho,

(sa) na, nehadiac

na. P r e c h o d n k y z v a l e n

s k o n k r t u j a z d r a z u j z k l a d n v z n a m p r v o t n c h predloiek, s a m y bez predloiek s a p o u v a j m e n e j . B e n e j i e s v n i e k t o r c h t v a r o c h o d b o r n h o tvlu. | Ponajc februrom 1903 zaala sa v Bratislave cel vlna trajkov,
(GOSIOROVSK)

V e t k y u v e d e n n e p v o d n p r e d l o k o v v r a z y p o d p o r u j jednoznanos o d b o r n h o t l u . O k r e m t o h o s p r o s t r i e d k o m n a z h u s t e n v y j a d r o v a n i e m y l i e n k o v c h celkov, l e b o u m o u j v y j a d r i v e t n m l e n o m i t a k v z a h y , n a k t o r c h p r e s n z a c h y t e n i e b y b o l a p o t r e b n vedajia v e t a alebo polo v e t n k o n t r u k c i a . P o u v a n i e v e t n c h lenov n a m i e s t o r o v n o z n a n c h vedajch viet p o s k y t u j e o d b o r n m u t l u m o n o s v y j a d r o v a m n o h v z a h y tesnejie a u v o o v a s v e t n |>rostriedky n a v y j a d r o v a n i e v o l n e j c h , vzdialenejch v z a h o v . T t o schopnos n o v c h d r u h o t n c h predloiek s a v a k asto n a d u v a n a p r k l a d v p u b l i c i s t i c k o m t l e , lebo s a n i m i a s t o v y j a d r u j i j e d n o d u c h v z a h y , k t o r s a d a j p l n e v y s t i h n p r v o t n m i p r e d l o k a m i . Aj v o d b o r n o m t l e s a m o n o v y h n n a d m e r n m u p o u v a n i u d r u h o t n c h predloiek. I t u n s druhotn predloky niekedy len vplou t e x t u . Osobitn postavenie v o d b o r n o m t l e m p r v n i c k t l . T u zloen p r e d l o k y p o m h a j t e x t zostru ni.

Spojky
Konjunkcie

Defincia spojok
Spojky rovnako ako predloky a astice s gramatick slov, ktormi -sa vyjadruj syntagmatick vzahy medzi jazykovmi jednotkami (vetnmi lenmi alebo vetami) samostatne, t. j . bez nevyhnutnej pomoci gramatickch vlastnost pripojenho lena syntagmy.
Rozdiel m e d z i s p o j k a m i a p r e d l o k a m i j e v t o m , e s p o j k y v y j a d r u j u v e d e n v z a h y samostatne, k m predloky ich v y j a d r u j nesamostatn, t. j . v spojen s p d o m pripo j e n h o p o d s t a t n h o m e n a a l e b o z m e n a ie v s p o j e n s g r a m a t i c k m i v l a s t n o s a m i , p r i pojenho lena s y n t a g m y .

Spjaciu ie vzan funkciu majti dvojak spjacie prostriedky: jednak spojky a jednak spjacie vrazy. Medzi tmito slovami s znan slovnodruhov rozdiely. Spojky s slov, ktor vdy maj zkladn funkciu samostatne vyjadrova syntagmatick vzahy. S to teda slov, ktorch primrnou funkciou je spja cia ie vzan funkcia. Tak s vak nielen jednoslovn jednolenn tvary
ako a, ale, i, aj, lene, alebo, avak, ba, e, aby, ke, hoci, zalial
y

sa, ne,

kee,

lebo,

ale aj viacslovn jednolenn tvary ako len o, vrazy ako nielen ale aj, bez oho aby, s tm
toho e, napriek tomu e.

o, tak ako,

i dvojlenn
okrem '

e, miesto

toho aby,

V rmci spojok sa vyleuj spojkov vrazy, ktor sa skladaj z dvoch spojok, ale maj funkciu jednej spojky, lebo sa nimi vyjadruje iba jedin syntagmatick vzah. S to vetn prirovnvacie spojky ako ke, sa ke, ako kfby,
sa keby, ne aby, ne km. H o v o r i l , a k o ked! s a n i e k t o s m s o s e b o u z h o v r a , ( J E S E N S K ) T a k r a c h o t j e t o a s i , ako keby v t c h m r a n c h huali stroje n a ohluchnutie, ( F I G U L I ) N a d dedinou zjavila s a i a r a , v n i k l a o b l o k m i a h d e e r v e n z p l a v u n a s t e n u , sa k e d s a z o r e z a p l i a .

 B o l o b y v h o d n e j i e v y s t a v a p l u u p r o s t r e d l e s o v , ne aoy d r e v o z v a l i d o B l a t n i a n . ( Z B E K ) B o l v e r u n a v o m p e k u , ne km l e a l n a s k i c i , ( K U K U N )
( K U K U N )

ttpojkov vraz je n a rovni jednoduchej spojky, lebo sa n m vyjadruje jeden jedin s y n t a g m a t i c k v z a h . T m s a s p o j k o v v r a z odliuje o d spojenia s p o j o k v n i e k t o r c h typoch zloenho svetia, k d e sa n a istch miestach stretvaj d v e rozlin spojky vyjadrujce d v a rozlin v z t a h y a p a t r i a c e d v o m rozlinm v e t m . N a p r k l a d v zloenom
s v e t etnkovi
( P L V K A )

sa vemi

'nechcelo,

ale ked Peter

trval

na svojom,

pobral

sa hlavnho

zobudi-.

m m e s p o j e n i e d v o c h r o z l i n c h s p o j o k ale ked, p r i o m o d p o r o v a c i a s p o j k a ale v y j a d r u j e v z a h m e d z i h l a v n m i v e t a m i (etnkovi sa vemi nechcelo, ale pobral sa, hlavnho zobudi) a p r i n n s p o j k a ked v y j a d r u j e v z a h m e d z i p o d r a d e n o u a n a d r a d e n o u
v e t o u ('ked To
( P .

Peter

trval e ak

na svojom, sa opovi ti star hnty

pobral aj

sa hlavnho len frfn, v obrsku, domov).

zobudi).

Podobne v zloenom hnty v obrsku

svet domov

ti subujeme,
K R )

odnesie domov)

ti star

spojkou

e s a v y j a d r u j e p r e d m e t o v v z a h m e d z i h l a v n o u a v e d a j o u v e t o u
hnty a s p o j k o u ak s a z a s vyjadruje

(to

ti subujeme, frfn,

e odnesie odnesie ti star

p o d m i e n k o v v z a h m e d z i p o d r a d e n o u a n a d r a d e n o u v e d a j o u v e t o u f ak sa
aj len v obrsku

opovi
i

V i d i e a j z u v e d e n c h p r k l a d o v , t

sa t a k t o me stretn vacie spojky.

pri rado vacia spojka s podraovaeou, alebo aj d v e podrao-

Spjacie vrazy n a rozdiel od vlastnch spojok su tak slov a vrazy, ktor maj spjaciu funkciu len druhotne, sekundrne. Ich zkladn ie primrna funkcia je in. S t o predovetkm opytovace zmen a ist prslovky, ktor druhotne slia na uvdzanie vedajch viet: kto, o, ktor, , ak, kok*'
koko, kde, kedy, ako, nakoko, skadia, pokia ap.
( J i a p k a s r o z e t o u n a h l a v e , ak n o s i a p o t r i , ( J E S E N S I C ) A j K u b o v i b o l o d o b r e , (itsL.) N e c h n e d r s u d m i , o si z L e v i c k o v c o v n i n e r o b i a . ( K A L I N J A K ) - V m a t l i c h , kde s a r a e l i n a p o u v a a k o p o d s t i e l k a , z d r i a v a s a aj m e n e j m c h . ( Z V R A ) O l o v e k ije na. s v e t e , a. kdekovek s a p o h n e , v a d e j e n m o t o e n .

pokia bol m l a d .

(u.

TR)

"Pretoe sa tmito slovami vyjadruje syntagmatick vzah, volme ich aj vzanmi slovami. Termny spjac vraz a vzan vraz, resp. vzan slovo, su teda synonymn. Za spjacie vrazy so sekundrnou spjacou funkciou pokladme aj ist opakovan zmen a prslovky, ktormi sa naznauje asov alebo in sled vec alebo dejov. S t o vrazy to to, tu tu,sasti sasti, najprv potom
alej nakoniec .. .

ROVA)

J asi n m a l m i o k a m i s e m i t a m a to d l a o u , to z a s r u k v o m si o u o h u j e n o s . ( L A Z A t e n p e n i a k y siastky p r e p i l , siastky r o z d a l f i k l o m , a b y m u v y m h a l i

( T A J O V S K )

a k s i na licitcii n e s p r a v o d l i v o p r e d a n m a j e t o k ,

Rozdiel medzi vlastnmi spojkami a sekundrnymi spjacmi vrazn sa odra v ich vetnolenskej platnosti. Vlastn spojky nemaj vo v e t e platnos vetnho lena, i ke podstatnou mierou prispievaj k celkovmu zmyslu vety. Ale sekundrne spjacie vrazy si vdy ponechvaj lohu v e t n h o lena. Tieto slov maj teda rovnak platnos vo vete, i vystupuj v o svojej pri-

m r n e j , alebo sekundrnej funkcii. Naprklad vo vete Sed na kozlku vedia starho adu, co voz potu na stanicu (Chrobk) zmeno co ako vzan slovo u v d z a vedajiu vetu a v nej m lohu podmetu (povedzme ako aj vo vete o sa ti stalo?, k d e slovo o nie je' vzan). Alebo vo vete Martinec nevedel, komu skr odpoveda (Hork) zmeno v datve komu uvdza vedajiu vetu a m lohu predmetu (podobne ako vo vete Komu si poial pero?, kde to ist slovo nie je vzan). Aj vo vete Mali sme staros, kde budeme bva (Janov) z meno kde uvdza vedajiu vetu a m v nej lohu prilovkovho urenia miesta (tak ako vo vete Kde si sa narodil?, ale tu bez vzanej funkcie). Eozdiel medzi vlastnmi spojkami a spjacmi vrazmi je aj v tom, e vlastn spojky nemu by samy osebe vpoveou, k m slov majce spjaciu funkciu len sekundrne, mu by samostatnou vpoveou. Pravda, v plat nosti vpovede tieto slov vystupuj vdy vo svojej primrnej funkcii. Syntagmatick vzah sa vyjadruje najastejie tak, e spojka alebo spjac vraz stoj n a ele pripjanho lena syntagmy.
P o t o m i m p o i a l i p a p u e a k o v m z e u a li si pozrie d o k o n e n b u d o v u , ( B L A K O V ) - B r e h p o t o k a t v o r d o s i r o k p a i , n a ktorej s t o j a p o o o t r h a n v b y . ( R Z I T S O V M A R T K O V )

Dos asto sa vak medzivetn syntagmatick vzah naznauje u v rmci zkladnho lena syntagmy svzanm (korelovanm) vrazom. Deje sa to pomocnmi spjacmi prostriedkami. S to zvyajne ukazovacie zmen ten, tak, tak, tu, vtedy, preto . . . Tento t-ov vraz sa pouva najm vtedy, ke sa ete zdrazuje asticou. Tak vlastne sm vzah je vznamovm jadrom vpovede.
to v e t k o preto, e i c h m l i a k a d e j a k h e s l , ( K R N O ) Jvia j e vtedy d o b r o vy kmen, ked sa vrt n a c h v o s t e , ( P R S L . ) B o l b y s t r c a s k o r o l e n zato o b j a l , e s a j e h o r e i s A n u k i n m i z r o v n v a l i . ( K A L I N I A K ) V b e h o l d o d r e v r n e p r v e vtedy, ked B o e n a u k a z o v a l a , k d e si s k r y l a Fae, ( H O R K ) A v y m e n o v a l a jej a s p o d v a d s a c h o r b , n a ktor t r p i a t n e o p a t r n a n e a s t n u d i a , ktor si. v o s v o j e j m l a d o s t i p r i s a l i p o l i e v k u , ( M I N ) A z d a s a l e n n e s k r v a tam, kde v t e d y , z a p o v s t a n i a ? " b l y s l o m u m y s o u , ( H O R K ) N e c h a k a j l e n t, o e t e n e m a j n o v p o u k a z y , ( z u s )
A

P o m o c n spjac vraz m vdy lohu formlneho vetnho lena. Niekedy maj t a k t o lohu aj ist substantva, ktormi sa vystihuje zmysel pripoje nej vedajej v e t y .
O b a l o v a n M a j e r s k u i e l o d n a e j j e d n o t k y s t m myslom, e j u z r a d , ( B E D N R ) P s o m n f o r m a d a r o v a c e j z m l u v y j e p o t r e b n v prpade, ak p r e d m e t o m zmluvy nehnutenosti, ( B A K A L A )

Pomocn a zkladn spjac prostriedok tvoria s vzan dvojicu, ktorou sa s y n t a g m a t i c k vzah vyjadruje pregnantnejie a vdy s drazom. Svzan dvojice s j e d n m zo stlych prameov na vznik novch pecifickch spojok.

Vznam spojok
Vznamom ie obsahom kadej spojky je ist syntagniatick vzah. Preto sa tu prvom hovor aj o funkcii spojky. Poda rozsahu vznamu mme aj pri spojkch jednotky so irokm rozsahom vznamu. To s veobecn spojky. Popri nich mme j e d n o t k y s z k y m rozsahom vznamu. To s peci fick spojky. Najveobecnejie spojky vyjadruj alebo prost priraovanie, napr. spojka a, alebo prost podraovanie, napr. spojka e. Naj pecifickej ie spojky vyjadrujr len ist d r u h syntagmatickho vzahu, napr. stupovacia spojka ba, odporovacia spojka ale, prirovnvacia spojka sta, prpustkov spojka hoci. Poda poctu osobitnch funkci alebo poda potu vznamov rozliujeme j e d n o v z n a m o v a v i a c v z n a m o v ie jednofunkon a viacfunkn spojky. Polysmia sa teda uplatuje aj v oblasti gramatickch slov. Takmer vetky pecifick spojky s jednovznamov ie jednofunkon. Tak s naprklad spojky ak, ba, nielen ale aj, jednako, kdeto arch., len o, hoci, pretoe. A naopak veobecnejie spojky s viacvznamov ie viacfunkn. Tak s naprklad spojky a, alebo, ze, aby, ked, nakoko. Spojky sl ustlen prostriedky gramatickej stavby jazyka. Ich vznam sa kryje so zkladnmi vzahmi v gramatickej stavbe jazyka. Zsadn rozdiel medzi syntagmami s rovnocennmi a nerovnocennmi lenmi sa vystihuje dvoma zkladnmi druhmi spojok: parataktick spojky a hypotaktick spojky. P a r a t a x a je pritom forma rovnocennosti a hypotaxa forma nerovnocennosti ie zvislosti pripojenho vrazu alebo pripojenej vety.
A d e k v t n y m o b s a h o m p a r a t a x y je p r i r a o v a n i e a a d e k v t n y m o b s a h o m h y p o t a x y jo podraovanie. Pravda, s e k u n d r n e mono p a r a t a x o u vyjadrova aj podraovanie a hyp o t a x o u p r i r a o v a n i e . T a k s a r o z l i u j e p r a v p a r a t a x a a p r a v h y p o t a x a od n e p r a vej p a r a t a x y a n e p r a v e j h y p o t a x y . O k a d e j s p o j k e m o n o zisti, i je p a r a t a k t i c k alebo h y p o t a k t i e k . T o t o zisovanie t r e b a robi o s o b i t n e p r e k a d v z n a m t e j - k t o r e j s p o j k y . Z v y a j n e s v e t k y funkcie tej istej s p o j k y r o v n a k h o d r u h u . P r e t o m o n o t v r d i , e v i a c f u n k n s p o j k y s zvyajne homognne. Za v n i m k y podloen v v i n o m j a z y k a p o k l a d m e t a k prpady, k e d viacfunkn spojka nie je h o m o g n n a , lebo s a s n e m nejak priraovac a n e j a k pod radovac v z n a m . J e d e n z nich je p r i m r n y a d r u h s e k u n d r n y .

Pri zisovan druhu spojkovho v z n a m u pouvanie tri kritri erpan z rozlinch rovn jazykovej s t a v b y . P r v m k r i t r i o m je s y n o n y m i t a spojok. Parataktick spojky s syno nymn so zkladnou parataktickou spojkou a. Hypotaktick spojky s zasa synonymn so zkladnou h y p o t a k t i c k o u spojkou e. To znamen, e kad parataktick spojku mono nahradi zkladnou parataktickou spojkou a, ako aj kad hypotaktick spojku mono zameni zkladnou hypotaktickou spojkou e. K zkladnmu vznamu najveobecnejch, spojok pri t a k o m t o nahrdzan

pribdaj konkrtne vznamov prvky vyplvajce z konkrtneho textu alebo z vznamu spjanch lenov syntagmy. pecifick vznam pecifickej spojky je jej stlym ie systmovm obsahom, zatia o pecifick vznam veobecnej spojky je viazan na kontext. Tak naprklad odporovac vznam veobecnej parataktickej spojky a vo vete Ve chod, lezie, stveria sa ako veverica, a prce po nej nevidte (Jesensk) vyplva z protireivosti vznamu prvej a druhej asti svetia. Podobne naprklad prinn vznam veobecnej hypotaktickej spojky e vo vete Hal, hal, Vazana ved, Ondra Vazfana ved, e zatvoril do chlieva exektora! (F. Kr) vyplva z celkovho zmyslu kontextu. Aj pecifick spojky s vak v zhode s vznamom spojench lenov syntagmy, take spravidla nedochdza k protireeniu medzi stlym vznamom spojky a medzi zmyslom lenov syntagmy. Na zklade synonymity pecifickch spojok so zkladnmi spojkami mono ukzat, e pecifick spojky maj zke po uitie a veobecn spojky zasa irok pouitie. D r u h m k r i t r i o m pri zisovan druhu spojkovho vznamu je povaha korelovanho vrazu. Spojkou sa vyjadruje vztah medzi lenmi syntagmy, priom ide vlastne o pripojenie spojkou uvedenho lena k zkladnmu leim syntagmy. To znamen, e ten len syntagmy, ktor nem pred sebou spojku, je akmsi vchodiskovm a opornm bodom pre cel kontrukciu. Preto sa spojkou obyajne uvdza prve druh len dvojlennej syntagmy: spojka je teda medzi lenmi syntagmy.
S t l i s m e p r o t i s e b e v n e m o m a n a p t o m z p a s e , ( C H R O B K ) - Bolo p r e d s i e d m o m a o n u p o s t v a l p r e d k o l o u , ( H O R K ) L e n b y m u stailo d y c h u n a k r o k , n i e t o n a r e . ( T A J O V S K ) u d i a h o v o r i l i o o m , e je u d k , (VANSOV)

Spojkou uveden cien syntagmy me vak byt aj v porad prvm lenom syntagmy, ak to dovouje cel kontrukcia vety bez naruenia zmyslu vpovede. Toto poradie lenov syntagmy bva len v rmci svetia, teda vtedy, ke sa spojkou spjaj vety. Takto poradie viet je prostriedkom vznamovej v stavby vpovede a nedotka sa podstaty vzahu medzi' svetnmi lenmi.
Ked v t k a lapaj, p e k n e rnu spievaj, ( P R S L . ) Pokia ide o pridruen v r o b u , d r u s t v o s a z a v z u j e m a v p r e v d z k e rozlin p o m o c n h o s p o d r s k e o d v e t v i a , ( B A K A L A ) A k o h o poujem, h n e d smelie z a s p m , ( K U K U N ) e j e I a n i e t a m , i c h nemlilo. ( T I M R A V A )

Monos zmeni poradie lenov syntagmy sved aj o tom, e syntagma ako celok tvor jednotku, ktorej asti s spojen vznamom. Na zdraznenie tejto obsahovej celistvosti syntagmy pouvame korelovan prostriedky aj v rmci zkladnho (ie spojkou neuvedenho) lena. Tie musia by v slade s pouitou spojkou, lebo maj rovnak gramatick lohu: s pomocnm indiktorom vzahu medzi lenmi syntagmy. V rmci p a r a t a x y ide o pomocn prostriedky, ktor s synonymn s hlavnm

spjacm prostriedkom. Tak vznikaj opakovan (dvojlenn viaclenn) parataktick spojky typu aj aj, i i / ...

alebo

aj

Aj k r o k , aj p o h y b y s a jej z m e n i l i , s k o r o b y l o v e k n e p o z n a l t s t a r t i c h , p o k o r n K u d l k u . ( M I N ) I z e m i a k y by bolo t r e b a o b s p a , s v p l n o m k v e t e , i o z i m n j a m e u d o z r i e v a , i p o v r i e s l a b y b o l o t r e b a v i a z a , i z r b a n i s k a zvies s i a h o v i c u , i t o i o n o . . . ( S K A L K A ) J a t s t a r k r a v u n e b u d e m ani a h a , ani t i s n , ( T J B B A N )

y

Patria sem aj dvojlenn spojky typu nielen ale (aj), takchto spjacch vrazov sa vznamom dopaj.

lebo obidve asti

A to p r e d s a v i e t e , e e n s k p r c a j e l a c n e j i a nielen u n s , ale n a c e l o m s v e t e , ( K B N Q ) J e k a z a t e o m nielen n a k a z a t e n i c i , ale aj v i v o t e , ( M I N ) u d i a lhali, si n a l k a u m d l e t , s a k m i v z d y c h m i a n i nie tak o d p r c e , ako s k r o d a k e j s i z v l t n e j a o b y . ( P L V K A ) T v o j s t l m sce r o v n p o v r c h , ale n e m v y s o k lesk, (TLA)

V rmci hypotaxy slia tomuto pevnejiemu skbeniu syntagmy slov, ktor u v rmci zkladnho ie nadradenho lena syntagmy naznauj prslun syntagmatick vzah. S to tzv. t-ov vrazy: substantvne zmeno ten, t, to; alej adjektvne zmeno tak, -, -; potom slovkov zmen toko a tok a napokon adverbilne zmen tak, tam,, vtedy, tm, zato, preto a pod. Tieto t-ov vrazy s tie pomocnm indiktorom syntagmatickho vzahu. Pomocou nich vznikaj dvojlenn spjacie prostriedky skladajce sa z deiktickho t-ovho slova a z vlastnej spojky, napr.: to e, to aby, tak -
aby, toko ako, tak ze, tak aby, tm e, nato aby.
To b y n e s p r a v i l i a n i v j e d n o m p o r i a d n o m d o m e , aby h b a l i n i e o z m i e s t a z a t e n a s . U s m i e v a l s a len preto, aby si t r o c h u u d o b r i l Marku", ( G A B A J ) Chcela si s p o m c tm, e o d p r e v a d s y n a n a s t a n i c u , ( K U K U N ) O n d r e j o s t a l tak, e s a n e z m o h o l a n i n a s l o v o , ( M I N ) K a d d o s t a l toko r n , e b y i d e s i a t i m b o l o dos.
(JG)

( T I M B A V A )

T ist lohu ako t-ov deiktick vrazy maj aj formlne vetn leny inej slovnodruhovej platnosti, napr.: zakadm, vdy, od toho casu, u aj . . .
A o raz p r e c h d z a l d r e v r o u , zakadm ho p i c h l o n a s r d c i , ( O N D R E J O V ) e r t i t e m i a n z a v o a l i , u aj s a z h k l i o k o l o n e h o . ( D O B I N S K , P O V E S T I )

Nhle

Korelovan vraz sa pouva aj v podraovacom svet najastejie vtedy, ke na prvom mieste je nadraden veta a na druhom, mieste podraden veta. Tak sa signalizuje vzah k tomu, o nasleduje a ete nie je vysloven. Tak napr. v prinnom sivet pouvame korelovan t-ov vraz preto len v anteponovanej nadradenej vete. Zriedkavejie je podraden veta vloen do nadradenej vety.
D o v l i e k o l h o s o m M c h a j preto, lebo n e v e d e l i n a p o c h y t r o z o h n a m a t e r i l , ( M I N ) V l a s t n e v a k preto s m e li j a l o v i c u p r e d a , e b o l o m e n e j s e n a . ( T A J O V S K ) Preto, nejde ty, nepjdem ani ja. (zus)

Ak sa v s vetnom, type spravidla pouva anteponovan podraden veta, v nadradenej vete sa korelovan vraz pouva vemi zriedkavo. astejie s

takto dvojlenn spjacie prostriedky len v podmienkovom, prpustkovom a asovom svet.

A k j a t u s a m a m m b y , t a k i d e m pre! ( T I M R A V A ) K e d b o j , t a k b o j , " p o v e d a l S i v k , o p r i e m e sa celou silou.' ( M I N ) K e b y dali vine v o j a k o v monos slobodnej v o l b y , ci m s z o s t r e o v a n h o k r y t u d o m o v , alebo vyskoi do t o k u n a n , t a k b y n e b o l o v o j n y , p o v e d a l A l b e r t , ( Z V N ) Hoci bol t b o r v y s o k o v h o r c h , z i m o u o d r e z a n o d d o l n , predsa velenie o d d i e l u sa uznieslo n a riadnej strnej slube, ( M O R I C ) A s a n a j e m e , p o t o m s a o veci p o z h o v r a m e , ( Z B E K ) L e n o ju oprela o m r , u aj odila n a v a n d r o v k u , ( J E S E N S K )
1 u

V prpustkovom podradovaconi svet bva na elepostponovanej nadradenej vety aj odporovacia priraovacia spojka; zdrazuje sa tm prkra protikladnos dejov v s vetnch lenoch.
H o r e h o ! N i t o p r e t o , e s m e m y c h u d o b n , h o c s m e i c h u d o b n , ale chlapci h o d n ! H o c i i d aj n a m o t o r o c h , ale m t u m n y , z k o p y a velijak p r e k k y ( J I I E M N I C K ) Aj ke v p o d o b c h ovea primitvnejch, j e d n a k o vak bola aj t v o r b a v i n y p o v o j n o v c h s l o v e n s k c h d r a m a t i k o v p o z n a o v a n t m i istmi n e d o s t a t k a m i a k o vina povojnovej przy, ( R A M P K )
(ROTTO)
#

Niekedy sa na ele postponovanej nadradenej vety pouvaj astice to, tu, ktor vak nemaj lohu naznai medzi vetn vzah, ale skr zvrazni obsahov naptie medzi s vetnmi lenmi.
K e d ale n a r s t o l , to s a o b r t i l s m k m a j e t n e j m u d o m a poprosil ich o p o d p o r u . K e d u d o m v t a l r o c h zvestoval ich m y l i e n k y , ich s m t k y a h n e v y , i a d a l i c h s p r a v o d l i v o s a t l m o i l i c h nenvis t u as od asu podliehal o c h r o m u j c e m u pocitu mrnosti, ( K A R V A )
( K A M N I A K )

Rozdiel medzi parataktickmi a hypotaktickmi spojkami je aj v tom, e korelovan vraz pri parataktickej spojke nie je vetnm lenom, km korelovan vraz pri hypotaktickej spojke m hodnotu formlneho vetnho lena. Napr. zmeno tak vo vete A strhlo sa tak priatestvo, e svet a hkal, ked ich videli spolu (Tajovsk) je formlnym vetnm lenom prvlastkom. Alebo zmeno tak vo vete Povedal to dobre a naozaj tak, ako bolo (Hork) je formlnym vetnm lenom prslovkovm urenm. Ale slovo sce v svet Doteraz sce velio zbierali, ale to len ako pre zbavu (Hork) nem xilohu vetnho lena, lebo je korelovanm vrazom parataktickej spojky ale. T r e t i e k r i t r i u m sa zskava transformciou znierovej modality. V rmci svetia sa d zisti, i pouit spojka je parataktick, alebo hypotaktick, premenou oznamovacej vpovede na opytovaciu. Ak sa pri tejto transformcii men zmerov modalita len jednej vety, len jednho svetnho lena, pouit spojka je hypotaktick. Naprklad spojka aby je hypotaktick, lebo oznamovacia vpove Povedal si, aby sme prili presne pri transformcii na opytovaciu v pove Gi si povedal, aby sme prili presne? men sa len v jednej asti: vedajia veta ostva oznamovacou. Ale spojka alebo je parataktick, lebo pri transform-

cii svetia Chlapci sa hrali pri potoku, alebo li do hory na maliny men sa zmerov modalita obidvoch svetnch lenov: i sa chlapci hrali pri potoku, alebo
i li do hory na maliny?
T o t o k r i t r i u m sa d v h o d n e poui n a rozlenie p o d r a d o v a c i e h o s v e t i a od prirao v a c i e h o . S p o v a v t o m , e vedajia v e t a n e m s a m o s t a t n z m e r o v m o d a l i t u , lebo zvis od h l a v n e j v e t y . N a rozlenie spojok d sa t o t o k r i t r i u m vyui len s i s t m o b m e d z e n m , kee sa d u p l a t n i len p r i v e t n c h s p o j k c h .

Analzou celej vety a pouitm uvedench kritri mono v kadom jednot livom prpade uri, i pouit spojka m priraovaciu a i podraovaciu funkciu. Prevan vina spojok m alebo len priraovaciu funkciu (resp. pri raovacie funkcie), alebo len podraovaciu funkciu (resp. podraovacie funkcie). Ovea menej je heterognnych spojok, ie takch, ktor maj aj priraovaciu aj podraovaciu funkciu. J e to dsledok vvinu jazyka: pvodne len parataktick spojka dostala aj priraovaciu funkciu. Ako najvraznej prpad mono uvies spojku lebo, ktor v dnenej spisovnej slovenine je najastejou prinnou hypotaktickou spojkou, ale vnimone sa pouva aj ako parataktick vysvetlovacia spojka. Spojka lebo je teda tie viacfunkn. Je hypotaktick, ak sa d zameni zkladnou hypotaktickou spojkou e (a vraznou prinnou spojkou pretoe) a ak sa pri nej d poui korelovan t-ov vraz preto.
N e s m i e ujs a n i n o h a , lebo p r h o d n e j i a chva sa n m u n e n a s k y t n e . Mono zo iau, m o n o p r e t o , lebo h o v y r u i l i zo s n a . ( M I N )
(PLVKA)

Ale ak spojku lebo mono nahradi spojkou ved (alebo ak ju mono s touto spojkou spoji do spojkovho vrazu lebo ved), ide o parataktick vysvetovaciu spojku.
u r k o , lebo h o t a k v o l a l i , v y b r a l s a n a c e s t u a iel h o r a m i - d o l a m i . ( C Z A M B E L ) T r o c h u s a m u z a k r t i l a h l a v a , lebo ved l o v e k n e c h o d voli k a d d e . ( M I N ) P r i p o m n a l a s t l e veer, n o c , g a z d o v s t v o . L e b o p r i d r u h o m stole sedeli remeselnci-majstr so e n a m i a s t a r o t e c p o a l sa i t m p r i h o v r a , vola ich k n m u stolu, ( T A J O V S K

Hypotaktick spojky km. zatial o pouvaj sa zva v zkladnej funkcii, t. j . ako hypotaktick asov spojky.
( C H R O B K ) ( Z B K K )

Ale n e o p o v i l sa, otoi h l a v u , k m sa m u chrchliak n e r o z r e h o t a l z a c h r b t o m . Zatia o T o m r a a j k o v a l , otec h o p o a l , a k o sa m n a s t a v b e s p r v a .

Tie ist spojky sa vak pouvaj aj na vyjadrenie odporovacieho vzahu rozdielom (kontrastom) v tzv. nepravch asovch vetch. Namiesto nich mono poui aj zkladn odporovaciu spojku a l e .
I b a e m Pako lep k l o b i k a n o h a v i k y p o kolen, i t o p n k y , k m t dvaja, k r p c e . S p v a l v o m v lete L m e z n y i c h p a h o l o k , zatia o v z i m e d v a l p r e d n o s teplej m a t a l i , ( K R N O )
(RZUS)

Aj z k l a d n e l o v s p o j k a aby sa pouva n a vyjadrenie priraovacieho v z a h u v t z v . n e p r a v c h elovch v e t c h . I d e t u o p r o s t zluovanie alebo o slab o d p o r o v a n i e .

Chlapi odchdzali z a r o b o t o u do cudziny, aby sa u nevrtili, ( R Z U S ) P o prsahe pustili ich do r o d n c h c h a l p , a b y sa o niekoko dn rozpehla radost doliny n a vetky s t r a n y sveta, ( O N D R E J O V )

P o d o b n e aj vzan z m e n v t z v . n e p r a v c h vzanch vetch p o u v a m e n a v y j a d r o v a n i e p r i r a o v a c i e h o vzahu.

I b a e j e zdrav, o i i m v i n u je, t o vyrozumeli jasne, ( T A J O V S K ) Z k o m n a r via .sa vyvalil h u s t ierny d y m , ktor sa stlal nzko n a d poami. ( M O R I C )

S p o m n a n h e t e r o g n n e s p o j k y s viacfunkn. V zkladnej funkcii nezvisia o d k o n t e x t u . I c h vedajia funkcia vak z n e h o p r i a m o v y p l v a . U v e d e n p r k l a d y u k a z u j o k r e m i n h o aj t o , e hranice medzi p a r a t a k t i c k m i a h y p o t a k t i c k m i s p o j k a m i s p l y n u l a vo vvine j a z y k a priestupn. P r e t o m u by j e d n o t l i v p r p a d y aj p r e c h o d n .

Triedenie spojok
A. S p o j k y sa r o z d e u j n a p a r a t a k t i c k a h y p o t a k t i c k . P a r a t a k t i c k s p o j k y v y j a d r u j , e leny s y n t a g m y s g r a m a t i c k y r o v n o c e n n , t . j . v rmci s y n t a g m y maj r o v n a k h o d n o t u a n a v o n o k v y s t u p u j a k o rovnak asti jednho celku. K o r e l o v a n len p a r a t a k t i c k e j spojky je t o t o n alebo aspo s y n o n y m n so z k l a d n m spjacm, p r o s t r i e d k o m , m t e d a h o d n o t u spojky, a p r e t o nie je v e t n m lenom.
P a r a t a k t i c k s p o j k y p v o d n e mali len priraovaciu funkciu. Dnes vak m m e aj t a k p a r a t a k t i c k s p o j k y , k t o r maj podradovaciu funkciu. P r e t o rozliujeme p r a v p a r a t a x u a n e p r a v p a r a t a x u . P r i pravej p a r a t a x e je slad medzi funkciou a vyjadrenm, k m p r i n e p r a v e j p a r a t a x e t o h t o sladu niet.

H y p o t a k t i c k s p o j k y v y j a d r u j , e leny s y n t a g m y nie s g r a m a t i c k y r o v n o e e n n , t . j . v rmci s y n t a g m y nemaj r o v n a k h o d n o t u a n a v o n o k v y s t u p u j a k o n e r o v n a k asti j e d n h o celku. J e d e n len s y n t a g m y je zvisl a d r u h ne zvisl, p r i o m s y n t a g m u a k o celok n a v o n o k reprezentuje nezvisl ie z k l a d n len s y n t a g m y . S p o j k o u sa u v d z a zvisl len s y n t a g m y . K o r e l o v a rnm v r a z o m b v a o d k a z o v a c i e slovo, najastejie ukazovacie z m e n o . T i e t o t - o v v r a z y m a j f u n k c i u formlneho v e t n h o lena.
H y p o t a k t i c k spojky p v o d n e mali len podradovaciu funkciu. Dnes vak m m e aj p r p a d y , e h y p o t a k t i c k s p o j k a m priraovaciu funkciu. P r e t o rozoznvame p r a v

h y p o t a x u , k e d je slad m e d z i funkciou a v y j a d r e n m , a n e p r a v h y p o t a x u , k e d t o h t o sladu medzi funkciou a v y j a d r e n m niet. S y n t a g m a t i c k vzah m e d z i vzjomne r o v n o c e n n m i lenmi s y n t a g m y sa vol priradovanie ie koordincia. T e n t o vzah sa v y s k y t u j e v niekokch t y p o c h . Rozliujeme zluovanie ie k o p u l a t v n y vzah, s t u p o v a n i e ie g r a d a n vzah, odporovanie ie a d v e r z a t v n y vzah a v y l u o v a n i e ie d i s j u n k t v n y vzah. S y n t a g m a t i c k vzah medzi vzjomne n e r o v n o c e n n m i lenmi s y n t a g m y sa vol podraovanie ie subordincia. Aj t u rozliujeme niekoko t y p o v . N a j p r v p o d m e t o v ie s u b j e k t o v vzah, p o t o m p r e d m e t o v ie o b j e k t o v vzah, dalej doplnkov ie v e r b l n o - a t r i b u t v n y vzah, p o t o m p r v l a s t k o v ie a t r i b u t v n y vzah a nakoniec pr slovkov ie a d v e r b i l n y vzah. T e n t o p o s l e d n sa len n a tvoro, a t o n a miestny, asov, spsobov a p r i n n vzah. S p s o b o v ie m o d l n y vzah sa rozleuje n a v l a s t n m o d l n y , dalej n a p o r o v n v a c ie k o m p a r a t v n y vzah, p o t o m n a inkov ie k o n s e k u t v n y vzah, p o t o m n a obmedzovac ie limitatvny vzah, n a prostriedkov vzah a konene n a zreteov vzah. P r i n n ie kauzlny vzah sa rozdeuje n a vlastn prinn vzah, dalej n a d s l e d k o v ie k o n k l u z v n y vzah, p o t o m n a elov ie finlny vzah, dalej n a p o d m i e n k o v ie h y p o t e t i c k vzah a konene n a prpustkov^ ie koncesvny vzah. P r i v l a s t n o m p r i n n o m vzahu je aj vysvetovac ie explikai vny vzah. Celej p a r a t a x e z o d p o v e d najveobecnejia p a r a t a k t i c k spojka a. Pouva sa nielen v kadom t y p e p r a v e j p a r a t a x y , ale aj v t y p o c h nepravej p a r a t a x y .
zluovacio a; Buchot
( K UK U N)

telc

a toporov

ide do taktu,

ale neznie

tak veselo

ako

inokedy.

stupovacie a: Pitvor aj izba pln divkov, a pod kadm oblokom kopa. odporovacie a: Mne sa u tri vydali, a neplakal som. ( T A J O V S K ) vyluovacie a: Boli sme vtedy tyria a i piati, (CHROBK) vysvetovacio a: Daj mu pokoj, a i ho nepozn, (zus)
dsledkov a: Nechala a frajerka, a je z teba kopa neastia, (TATARKA) p r p u s t k o v a: Vie rta d,o sto a do koly ete nechod, (zus)
f

( K U K U N )

Celej h y p o t a x e z o d p o v e d najveobecnejia h y p o t a k t i c k spojka ie. Vyjadruj sa ou v e t k y t y p y p o d r a d o v a e i e h o vzahu. K u kadmu t y p u priraovania aj p o d r a o v a n i a patr niekoko spojok. Z nich jedna je zvyajne zkladn, in si s o u s y n o n y m n , ale zvyajne nepokrvaj cel vzah. Z k l a d n spojka zjednocuje cel t y p aj formlne. Bez t a k e j t o zkladnej spojky sa osobitn t y p ani n e n t v r a . P r e t o n a p r k l a d n e m m e osobitn t y p miestneho vzahu.

Parataktick spojky
1. Z l u o vacie spojky s n a j m j e d n o l e n n spojky a, i, aj, ako aj, ako i, ani, ako ani, p o t o m o p a k o v a c i e s p o j k y i i. aj aj, ani ani, i i i . . . a dvojlenn spojky tak ako aj, tak ako i, tak ako ani, ako tak aj. s e k u n d r n u spjaciu l o h u so z l u o v a c m v z n a m o m m a j v r a z y tu tu to to, raz raz. asto asto, ve ve. niekedy niekedy, hned hned, najprv potom napokon, sasti sasti, spolu spolu . . . 2. S t u p o v a c i e spojky s n a j m j e d n o l e n n p a r a t a k t i c k spojky 6 a , aj, i, ani, a, ba aj, ba ani, a ani, a dokonca, ba dokonca, nieto (nie to), nietoby (nie, to by),
y

nietoeby, i bai, nielen

nieeby,

nieby,

ale najm, aj.

alej opakovan spojky aj aj, aj ba aj,

ale aj,

& dvojlenn

spojky nielen ale, nielen ale aj, nielene

lez, nielen

lez

3. Odporovacie spojky s jednolenn para taktick spojky ale, no, lez, lene ^
len co, leda, leda e, iba, iba e, iba co, avak, a jednako, a napriek ale predsa, tomu, kdeto ale jednako, predsa a, a zatia, predsa, jednako, a predsa, zato, vak, jednako vak, zato, a zato, ale

(zastar.), alej dvojlenn spojky sce ale, sce ale predsa, sce ale zato, sce lene, sce ale jednako. Sem patr aj hovorov odporovacia dvojit spojka aj aj. 4 . Vyluovacie spojky s jednolenn parataktick spojky alebo, bud, bulo (arch.) i, a i, abo (ud. a arch.), lebo (ud.), alej opakovan alebo dvojlenn spojky alebo alebo, bu bu, bu alebo, lebo alebo (hovor.), lebo lebo (u.), i a i. Sekundrnu spjaciu lohu s vyluovacm vznamom maj aj vrazy pri
3

padne,
5.

poprpade,

eventulne,

respektve. lebo, i, beztak, a teda. i, ie, to, to jest (t. j . ) , teda. in. tak,

Prinn ie vysvetovacie spojky s parataktick spojky re, vak,

lebo ve, toti, a to, i to, beztoho, tak, a preio,

teda,
6.

Dsledkov spojky s parataktick spojky nu, a, preto.

i tak, a tak, aj tak, ani

7. Prpustkov parataktick spojku nemme. Pouva sa v tomto vzname iba najveobecnejia parataktick spojka a.
J e ist vzah medzi odporovacmi a pr/pustkovmi p a r a t a k t i c k m i s p o j k a m i . A k sa p r p u s t k a vyslovuje v p r v o m lene s y n t a g m y , p o u v a sa o d p o r o v a c i a s p o j k a : (sce) mlad, ale (jednako) sksen. A k sa vak p r p u s t k a vyslovuje v d r u h o m lene s y n t a g m y , p o u v a s a p r p u s t k o v s p o j k a : U chod, a (hoci) m len rok.

Hypotaktick spojky
Podmetov s najastejie veobecn hypotaktick spojky e. eby, aby, ke, keby. Vlune podmetovej spojky niet, kee podmetov vzah je isto gramatick. 2. Predmetov s najastejie veobecn hypotaktick spojky e, eby, aby, i, ako. S to predovetkm predmetov spojky, ktor sa pouvaj aj v inch funkcich. 3. Doplnkov s najveobecnejie hypotaktick spojky e, eby, aby, ako. Osobitnej doplnkovej spojky niet, len spojka ako je pre tento vzah charakte ristick. 4 . Prvlastkov s takisto najveobecnejie hypotaktick spojky e, eby, aby, ke, ako, i. Osobitnej prvlastkovej spojky niet. 5. asov s najm tieto hypotaktick spojky: ke, km, a o, zatia o,
1.

medzitm o, len o, o raz, ako, skr ako, skr ne, skr km, -prv ako, prv ne, prv km, nhle, kadenhle, akonhle, zatia, pokia, pokm, dokm. Zkladn je spojka ked. 6. Spsobov je najm jednolenn hypotaktick spojka ako a tieto dvoj lenn spojky s tm e, s tm aby, bez toho aby, bez toho e by. Spojka ako je zkladn. 7. Porovnvacie s tieto hypotaktick spojky: ako, ani, sa, ne, akoby, saby, oby, e (ud.), by (ud.), ako ke, ako keby, ani keby, ani ke, sa ke, sa keby, tak ako, ako e. Zkladn spojka je t u ako. 8. inkov s tieto hypotaktick spojky: a, e, aby, o. Zkladn je spojka a. 9. Obmedzovacch hy po taktickch spojok niet. Sem patr len dvojlenn spojka okrem toho e. 10. Prostriedkov s hypotaktick spojky e, ako, najm v spojen s korelovanm deiktickm vrazom: tak e, tm e. Zkladn je spojka tm e. \ l. Zreteov s hypotaktick spojky jednolenn ako, o, pokia, nakoko a dvojlenn spojka vzhadom na to e. Zkladn je spojka ako. 12. Prinn s jednolenn hypotaktick spojky lebo, bo, pretoe, kee, e, ke. Zkladn je spojka pretoe. 13. Dsledkov s jednolenn hypotaktick spojky aby, eby, e, nech, by (ud.). Zkladn je spojka take. 14. elov H jednolenn hypotaktick spojky aby, eby, e, nech, by (ud.). Zkladn je spojka aby. 15. Podmienkov s hypotaktick spojky ak, ke, keby, nech, aby, pokia, jestli (zastar.), a (ud. a arch.), a (ud.). Zkladn je spojka ak. 16. Prpustkov spojky s jednolenn hypotaktick spojky hoci, hoc, br, brs, trebrs, o, opriam, akokovek, akovek (zastar.), a (arch.) a dvojlenn hypotaktick spojky napriek tom/u e, miesto toho aby, namiesto toho aby, miesto aby, namiesto aby, namiesto o by, miesto o by. Zkladn je spojka hoci, 1.7. Zluovac vznam maj hypotaktick spojky aby, ak, ke, priom,. 18. Odporevac vznam maj hypotaktick spojky aby, zatia o. km, priom.

lensk a vetn spojky

B. Spojkami sa vyjadruj syntagmatick vzahy. lenmi syntagiem mu by jazykov jednotky rozlinej hodnoty. Zva s to alebo slov, alebo vety. Preto sa spojky niekedy lenia na l e n s k a v e t n , t. j . na spojky, kto rmi sa spjaj do syntagiem zvyajne iba vetn leny, alebo iba vety.

T o t o t r i e d e n i e v a k n e m v v z n a m , lebo i k e d m m e cel r a d spojok, k t o r m i sa. p r a k t i c k y s p j a j iba v e t y , n e m m e vrazn lensk spojky, t . j . t a k spojky, k t o r m i b y sa spjali d o s y n t a g i e m i b a slov, v e t n leny.

Prav parataktick spojky pouvame na spjanie vetnch lenov aj viet. V obidvoch tchto funkcich sa zluovacie, stupovacie, odporovacie a vylu ovacie spojky pouvaj rovnakou mierou. Ukeme to na prkladoch, z kto rch tou istou spojkou sa v prvom prpade spjaj vetn leny a v druhom prpade vety.
i: N a k o p c o c h i v doline rozsvecuj sa lampe, ( J A K ) H l a s susedov h o o b o d r i l , p o z r e l v s t r e t y p r i c h d z a j c e m u i videl nejasn obrysy bliaceho sa chlapa, ( A J A K ) n i e t o : T y b y si n e m o h o l vari, ani sviniam, nieto udom ' p o v e d a l m u P a m p c h , k e d p r i v o a l k fazuli, a karedo n a h o zagnil, ( Z B E K ) Netaj a n i svojich najhlavnejch s p i s o v a t e o v , nieto e by si povimli inch ubiedench Slovanov a ich spisby. ( Z B O R S K ) a l e : D a l o s a t o zatajova, ale zataji nie. ( K U K U N ) Chytil b y som ho za n o s , ale b u d e plaka a skaly hdza. ( O N D R E J O V ) a n i : M a r t i n e c sa neobzrel ani z a seba, ani pred seba. ( H O R K ) A n i zima ich netrasie* ani kosti nebolia, ( R O T S )

Aj v oblasti nepravej parataxe pouvame tie ist spojky ako lensk i ako vetn. Ich zkladn pouitie je vak vetn, a preto vo funkcii lenskch spojok sa pouvaj zriedkavejie, a aj to zva iba v odbornom tle.
a p r e t o : Nevedeli ste si t o vysvetli, a preto ste mysleli n a z z r a k y , ( M I N ) J e t o k r i t i k a , v e d e n z pozcie b u r o z n e h o demokrata, a preto p l n rozporov a nedslednost.
(A. M A T U K A )

a p r e d s a : Delil ich len nzky k o p e c , a predsa ich delil cel svet. ( T A L L O ) On d a l v h o s l s k e zemskej z l s k y k n r o d u nesmierne zranenmu, osudne u b i t m u , n a p o l y z m o r d o v a n m u , a predsa h o d n m u o b e t synov jeho oduevnench, ( H U R B A N )

Takisto je to aj s hypotaktickmi spojkami, ktormi sa vyjadruje vonkajia okolnos, najm prinn vzah v irokom zmysle slova. Prinn, dsledkov, elov, podmienkov a prpustkov spojky s v podstate vetn: spjaj sa nimi nerovnocenn vety do podraovacieho svetia. Pomerne zriedkavo sa pouvaj aj ako lensk: spjaj sa nimi vetn leny do syntagmy zva iba v odbornom tle. Takto ako vidie z prkladov sa pouvaj najm prinn, dsledkov a prpustkov spojky.
h o c i : V z a h m e d z i K a r o l o m a otcom preiel v poslednch rokoch vokmi, hoci s o t v a b a d a t e n m i z m e n a m i , ( K A R V A ) Lene j a som vnikala u p o m a l y do p o d s t a t y vec, 6 0 j e ovea uitonejie, hoci smutnejie, ( J A N O V ) i k e d : J e d n a z v k o v c h b u d o v , k t o r celkom zmenila profil Moskvy, i ked nie j e j c h a r a k t e r , (z. J E S E N S K ) T a k t o si meme vysvetli v z n i k zvenej innosti ttnej a z y p o p r u d k o m , i Jced k r t k o t r v a j c o m duevnom otrase, ( B A L )

Ale hypotaktick spojky, ktormi sa uvdza nepriame pomenovanie, pou vame rovnako asto vo funkcii lenskch aj vetnch spojok. Sii to porovnva cie, inkov, obmedzovacie a rozdielov spojky.

a k o : A nebolo n i k o m u viac t r e b a ako v i d i e t Z u z k u v e post s r y e h t r o v i e S a m k o m . (TAJOVSK) K t o m u bol t a n e n k ako v r t i e l k a a r o b o t n k ako sre. (AJAK) H a n , ako vie m e d z i t m Mojk chvli tie, ako vie pohod h l a v o u h r d o a odchodu
(TIMRAVA)

n e : Zlomili ste m i n o h u ! " zjojkne v m i , ne t r e b a , (HEKO) Lepie n a j e d n u n o h u krva ne n a obe. (PRSL.) a: K d l e rozpsali sa n a r, n a dial, a m i l v e c . (DOBINSK, POVESTI) R o v a b r l b v a l , a m u p o t z ela s t e k a l , (HORK) im t m : N o lm dalej, tm vmi j u d r d i l o , e s e s t r a o s t v a h l u c h , (CHROBK) Cm viac sa priblioval polrok, tm bol Z e m a n k z a m k n u t e j a neistej. (HORK)

asto sa hypotaktickou spojkou vyjadruje syntagmatick vzah medzi vetnm lenom a vetou. Tak je to vdy pri prvlastkovej a spsobovej ved ajej vete.
Zabudlo sa i n a klebety, e L e t a n o v s k d o s t a n e o d n i c h p e a z a zlata, (BEDNR) Dal T o m o v i z n a m e n i e , a b y rchle zmizol, (ZBEK) Vedela, e fazua nie je t a k tepl* aby ublila, (ONDREJOV) o stoj t a k m u , a k o je m j ? " v r a v e l a suseda, (TIMRAVA)

Ovea zriedkavejie sa spjaj takto nerovnak jazykov jednotky do pri raovacej syntagmy pomocou parataktickch spojok. Obidve jednotky s potom vzjomne rovnocenn, toti predstavuj osobitn typ viacnsob nho lena v rmci nadradenej vety. Me tu s len o vedajie vetn leny, najastejie o predmet alebo o prslovkov urenie.
Vono sa m u myslelo n a Viesku a a k o j e t o s Agneou, (TATARKA) atelinu, adnk a o dobrho zachytil, v e t k o odniesol i m d o jasie, k m d r u h s t a t k y trchle hadeli od mieaniny, (TIMRAVA) A hne zaali s k l a d a d e t i n a stoliky, n a s t a r p o h o v k u , n a stolk a k d e nali miesto, (MIN) S k u t o n efekt p r e v i e r o k sa d o s t a v a pri realizcii investci a k e d sksenosti z p r e v i e r k y b u d u p l a t n e n v p l n o v a n a v p r o j e k t o v a n . (TLA) On p o t r e b o v a l enu do r o b o t y , a n i e a b y s o m m u v izbe leala, (JANOV) Leal ticho a a k o b y spal. ( z u s ) N a r i a d e n i a j e d n o t l i v c h p o v e r e n k o v , k t o r v y d v a j poverenci n a v y k o n v a n i e u r i t c h z k o n o v v m e d z i a c h svojej prvomoci a p o k i a s n a t o z k o n o m zmocnen, (BAKALA)

Ani spojky z uvedench skupn (ktor sa pouvaj aj ako lensk, aj ako vetn) nepouvaj sa vdy rovnako v obidvoch funkcich. Tak naprklad z odstupovacch spojok sa pouva spojka 'nieto zva ako lensk a spojky nieeby, nietoeby ako vetn. Podobne iba ako lensk spojky sa pouvaj udov prirovnvacie spojky e a by.
K u r a chce by mdrejie e sliepka, (KUKUN) K e d t o h o u bolo m o c , vzbkol som i j a , a p o t o m bolo horie e p r e d t m . (KUKUN) K r s n a M a r k a , k r s n a , b y hviezdika j a s n , ete Pako kraj, by m e s i a i k j a s n . (UUD. .PIESE)

Triedenie spojok na lensk a vetn opiera sa o to, e zvislos medzi vet nmi lenmi sa vyjadruje zvyajne morfologickmi prostriedkami tvarom zvislho lena syntagmy. Hocak lexiklne vyjadrenie syntagmatickho vzahu mus by v slade s pouitmi morfologickmi prostriedkami, V naom
44 Morfolgia

68D

prpade adekvtnymi gramatickmi slovami s predloky, a nie spojky. Iba t a m , kde sa n a vyjadrenie syntagmatickho vzahu nepouvaj morfologick prostriedky, uplatuj sa spojky. Tak je to pri priraovan, pri nepriamom pomenovan a pri spjan viet do svet. Inde sa pouvaj morfologick pro striedky, najm p d a s nm predloky. Predloky a spojky sa teda funkne dopaj.

Zkladn a prznakov pouvanie spojok

Spojkami vyjadrujeme vzahy medzi lenmi syntagmy. Preto s pri spojke prtomn zvyajne obidva leny syntagmy. Spojkami teda spjame leny syntagmy. To je zkladn pouitie parataktickch aj hypotaktickch spojok.
t a l d k l a d n e , s l o v o z a s l o v o m , n e v y n e c h v a l ani p o m l k y , ba ani v k r i n k y 1 N a chvu j u opustila sila, i padla n a stolicu, ( J G ) Slovom, Mako, t y b y si n e d b a l , keby s m e z t e j a b y u t r h l i a s p o n k u , ( U R B A N ) M l t e , lebo z l e p o c h o d t e ! ( B A R ) o r a A n z u l a v s t a l a , len o zaali v i t o r i t l a s t o v i c e . ( K U K U N )
( H E K O )

le parataktick aj hypotaktick spojky sa niekedy pouvaj aj v spojen iba s jednm vrazom. T u p o t o m ide o pripjanie slova alebo vety pomocou spojky. Tu treba rozliova d v a prpady. V p r v o m p r p a d e pripojen vraz (slovo alebo veta) organicky svis s predchdzajcou vetou, iba j e od nej uvolnen a oddelen pauzou. V dsledku toho tvor t a k t o vraz alebo vloku, alebo a samostatn vpove.
A k je t o p r a v d a , p o t o m V a j a n s k asou svojho diela, i prozaickho, p a t r m e d z i klasiku, ( C H O B V T H ) V e t o k svoj v o l n as venuje g a z d o v s t v u , okrem chvle, k e d s n e d e l e a l e b o s v i a t k y . Lebo n G e j z k n i e j e a k o t e r a j i a m l d e , ( Z B O R S K ) M a j z e m i a k y , m a j k a p u s t u a koko t o k o i zrna. A t o i m sta. (E. K R E ) ofia sa nhlila. Akoby s a d a o h o b l a . ( K U K U N ) A v e s a o n s o u e t e z d e , a k b u d e c h c i e . A a k neodde, ( P O N I A N )

Sem patria aj prpady, v ktorch sa pomocou spojky nadvzuje na situciu alebo na ir k o n t e x t . Takto sa, pravda, pouvaj iba parataktick spojky, a t o najm zluovacie a odporovacie. Uvedieme vety, ktor stoja n a ele odsekov.
A p o t o m p r d e j e s e , ( C H R O B K ) Ale r a z r n o T e k a p o b d a l a , e v r c h o l c e a k a n t u z a a l i v d n , ( F I G U L I ) P o m a l y vak, a k o p r e c h d z a l d o i n c h p o l i t i c k c h p r o b l m o v , z h r o m a d e n i e s a zaalo n e p o k o j n e m i e s i a zaali h o v y r u o v a , ( R R I K )

V d r u h o m p r p a d e pripojen vraz organicky nesvis s predchdzajcou vetou (nevyplva z predchdzajcej vety), ale je k nej dodatone pripojen. V tomto prpade ide o tzv. prilenenie. Prilenen vraz sa uvdza parataktickou spojkou, niekedy aj skupinou parataktickej a hypotaktickej spojky, ovea zriedkavejie i b a hypotaktickou spojkou.

T a k j e t o e n a , e n e h o d n o n a u p o z r i e a h l p a k t o m u . . . ( T I M R A V A ) o j e t o V u s m i e v a s a T i c h , avak l e n t a k c e z z u b y a o b a l e , ( T A J O V S K ) A p e l o v a l i n a n a j v y i e f r u m . I to m r n e , ( R Z U S ) U si d a j a k o p o r a d m / ' o d v e t i l o n , z a s t i e r a j c m r z u t o s , ale o p r a v d i v , ( U R B A N ) J a s a z a t o i h a n b m ale ked j e o n a t a k u d n . ( P O D J A V O R I N S K ) Uloila s a d o p o s t e l e no k d e e t u sen? ( K U K U N ) Aj slnieko s a u k z a l o , o a j a k s i v y z i a b n u t . ( v o L A N S K ) P o d o b n e to p l a t a j o e x p e r i m e n t e , k t o r j e m o n v d y l e n p o m o c o u p r s t r o j o v , hoci aj v e m i p r i m i t v n y c h , ( F I L K O R N )

Pripjanie je prznakov postup pri stavbe vpovede. Pouitie spojok v tejto funkcii je motivovan myslom podvatea upozorni na niektor as vpovede alebo zdrazni ju, alebo naopak, zvrazni obsahov naptie medzi jednotli vmi asami vpovede.

Poloha spojok vo vete

Zkladn poloha vetkch spojok je pred d r u h m lenom syntagmy. Spojka tvor s nm zvukov jednotku. Preto a k je medzi lenmi syntagmy pauza, je pred spojkou. S pauzou sa spravidla zhoduje aj interpunkcia.
S p o j k y , n a j m j e d n o s l o v n a j e d n o s l a b i n , n e m a j v l a s t n s l o v n p r z v u k . Pri k l a j s a k n a s l e d u j c e m u p r z v u n m u s l o v u . M a j p o v a h u p r e d k l o n i e k ie p r o k l i t k .

Ak sa spojkou spjaj vety, spojka stoj n a ele tej vety, ktor uvdza. Spojka signalizuje zaiatok pripojenej v e t y . Okrem vlastnej lohy m teda aj delimitatvnu funkciu. P r e t o kladieme na prv miesto vo vete aj parataktick, aj hypotaktick spojku.
C t i l , e e n a m s v t i l p r a v d u a u h d l a n a v l a s , o sa, v o m d e j e . ( K U K U N ) V e o b e c n o s , o z n a m e n t o k o , e i d o o n o r m u v e o b e c n h o v z n a m u , hoci j e p r p a d n e okruh o s b , n a k t o r s a v z a h u j e , m a l . ( L U B Y ) z a u m i e n i l s i m l a , avak o s m e j , k e d v h a d a n n e u s t v a l i , hoci h r o z i l o , e z m e k a j k o i c k r c h l i k , m u s e l p o r u i s v o j e p r e d s a v z a t i e . (u R B A N )

Z parataktickch spojok kladie sa n a druh miesto vo vete a a po stlych enklitikeh iba odporovacia spojka vmk. T m sa odliuje od parataktickej vysvetovacej spojky, k t o r stoj n a ele uvdzanej vety.
Z d r u s t e v o v a n i e n a i r o n c i v t a j , d o a d u j s a vak, a b y o n o bolo s t a v a n n a p v o d n e j m y l i e n k e s v o j p o m o c i , ( M I N ) Ctil s o m vak p o d d l a o u , a k o sa do nej p o m a l y vracia ivot, ( C H R O B K )

Tto spojka sa kladie a k o prklonka a na druh miesto vo vetnom takte, do ktorho patr zmyslom.
Hviezdoslavova pozia (bazruje hudobnos, ( C H O R V T H )

vak n a r e f l e x i i a v i z u l n y c h e m c i c h ) z a n e d b v a ,

O s t a t n p a r a t a k t i c k s p o j k y s v d y na, p r v o m m i e s t e v o v e t e . O d p o r o v a c i a spojka, ale v s t a r o m s p i s o v n o m j a z y k u b v a l a n a d r u h o m m i e s t o v o v e t e .

Ja som ale pri tom vetkom bol eminentissimus, hoc som sa koko rz vyplakal, ( K A L N i A K ) - Tento smer estetickho bdania ale odvodnen bol ete i druhm spsobom(BXJJNK)

Dnes je takto umiestnenie spojky ale archaick. Nemono ho vyuva ani v odbor n o m tle. Spojka ale b v a n a druhom mieste vo vete iba v silne citovch vpovediach. Vetci pjdeme, ty ale nepjde! (zus) Aj v i a c s l o v n s p o j k y b v a j n a p r v o m m i e s t e v o v e t e . Trpko mu bolo, ale jednako len iel. (ONDREJOV) Adam sa tie usmieval, ale predsa potrhvajc fzom povedal, e mu to vemi dobre sved, (KALINIAK) I b a d r u h as t a k c h t o p a r a t a k t i c k c h s p o j o k b v a n i e k e d y n a t r e o m , a l e b o aj a l o m m i e s t e v o v e t e . Pova za ptns rokov ten star nepriate", cti sa nm a nm predsa zostva a do smrti, (TAJOVSK) Trochu vypn, aspo na chvu vypn z toho krsneho, ale niekedy predsa len navnho kruhu, (MIN) D v o j l e n n p a r a t a k t i c k s p o j k y nielen ale aj, ani nie tak ako skr, ako

a j v e t k y o p a k o v a n s p o j k y t y p u i i, aj aj, alebo alebo m a j o s o b i t n postavenie. I c h leny stoja tesne pred prslunmi lenmi syntagmy. T m by tikzal svoju slabos a ahko by priiel nielen o zzemie, ale aj o ivot, (ROMA Nielen rodiia maj pracova, ale aj deti sa maj ui. (zus) Ale najastej ie v takom dome, k t o r je poznaen alebo veobecnou obbenosou, alebo bohatstvom. (GABAJ) Ani s tebou i, ani bez teba by. (zus)
NOVSK)

V prvej vete svetia je spojka na druhom mieste obyajne len vtedy, ked svetn leny maj ten ist p o d m e t . Ten sa v druhej vete u neopakuje: Hnev nielene pomi rozwn, ale ho aj odoberie, prve tak ako lska, ( J E S E N S K ) J e d n o l e n n h y p o t a k t i c k s p o j k y s t o j a s p r a v i d l a n a ele vedajej v e t y , k t o r u v d z a j . P r e t o s a aj cel s v e t i e m e z a n a h y p o t a k t i c k o u s p o j k o u , ak vedajia v e t a je prvou vetou svetia. Varenie je najastejie pouvanou kuchynskou technikou, pretoe nm dosiahneme naj mkie a zavadl najviac etriace pokrmy, (SEANSK) Ked mi bolo jedens rokov, polmal n m sneh liebky pod strechou, (TAJOVSK) Keby pozitivizmus bol pravdiv, nebola b y mohla vznikn kinetick teria plynov a atmov teria, lebo v obidvoch sa n e v y h n u t n e usudzuje na prinu a ou sa vysvetuj javy. (FILKORN) I b a s p o j k y ze a aby m u st n a d r u h o m m i e s t e , a k si t o v y a d u j e zreten o s z l o e n h o s v e t i a . I d e v d y o citov p r e j a v y . Uzniesli sa na tom, e lep obed zjedia a podlej e bude na veeru, ( K U K U N ) K e b y bol J a n o vedel, e je n a trbskom plese a t potvora e je elektrika! (E. K R ) Proposila som, aby m a v tovrni ospravedlnili a zamekan dni aby mi na osobnom odde len zartali do dovolenky, (EPEKOV) D v o j l e n n h y p o t a k t i c k s p o j k y sa k l a d t a k a k o d v o j l e n n p a r a t a k t i c k spojky. K a d ich as stoj pred svojm lenom s y n t a g m y .

m via voda, t m viac- z vldze, (PRSL.) Malobroania m dalej, t m viac si dovoovali, ( J E S E N S K ) K o r e l o v a n o d k a z o v a i v r a z v d v o j l e n n e j h y p o t a k t i c k e j s p o j k e stoj z v a p r e d v l a s t n o u s p o j k o u . I b a z o s o b i t n c h p r i n m e b y aj n a i n o m m i e s t e . Kavoom nazvali ho p r e t o , l e b o vetko robil avou rukou, (ONDREJOV) S t a r Pstkov ve vyla t a k , e nemala na mku. (TAJOVSK) Zdvihne ho t a k vysoko, aby mu hlava vynievala z vody. (RIPPA) Orol skaln, kr naich vtkov, je t a k vrazn, e ho nemono zameni so iadnym inm dravcom, (TUROEK) K e d s a v s v e t s t r e t n e v i a c e j s p o j o k , v e t k y s t o j a n a ele v e t y , a t o t a k , e n a j p r v stoj p a r a t a k t i c k a p o t o m h y p o t a k t i c k s p o j k a . Pobehol, ale akoby bol krivo stpil, hne sa aj zastavil n a neznesitene tpanie v n o h e . Alebo bude zlo a postavm sa proti, alebo ak uvidm, e je lepie tak, poksim sa estne pomha, (URBAN) Existencia prvnej normy nezvis od toho, i je skutone zachovan, posta, ked je jej zachovanie predpsan a e je norma pre prpad nezaehovania poisten, (LUBY)
(HEKO)

T a k j e p o r a d i e s p o j o k aj p r i p r i l e n e n : n a j p r v j e p a r a t a k t i c k a p o t o m h y p o t a k t i c k s p o j k a . N a p r . : Mohli
by

sme

ta

s, ale ke ty

nechce! ( z u s )

A k s a v z l o e n o m svet s t r e t n d v e h y p o t a k t i c k s p o j k y , n a p r v o m m i e s t e je spojka n a d v z u j c a n a p r e d c h d z a j c i k o n t e x t a n a d r u h o m spojka u v dzajca vloen vetu. Tu treba poveda, e k m som t a m stl, sporlila sa rosa na zbo, (CHROBK) Ale degradovali ho na obyajnho vojaka, lebo ked mu prilo s do oha, vzpieral sa a plakal. (ONDREJOV) Tie kolone i senn bdky boli roztraten po celej Kere, take k e b y sa susedia boli chceli dohovori, museli by n a seba poriadne zahka, (JILEMNICK) Aj v z l o e n o m s v e t p l a t t e d a z s a d a , e s p o j k a j e n a ele p r i p o j e n e j v e t y .

Formlna strnka spojok

S p o j k y ( a k o aj v e t k y o s t a t n g r a m a t i c k s l o v ) s n e o h y b n . O k r e m t o h o kad spojka m svoju ustlen hlskov podobu, k t o r sa nemen ani vzha d o m n a hlskov zloenie okolitch slov. P r e d s a v a k nie s v e t k y s p o j k y rovnak ani z tvarovej strnky. P r e t o rozdeujeme spojky n a jedno m o r f m o v a v i a c m o r f m e v , dalej n a j e d n o s l o v n a v i a c s l o v n , n a p o k o n n a jednolenn a viaclenn.

Jednomorfmov a viacmorfmov spojky

Poda morfematickho zloenia rozliujeme jednomorfmov a viacmorf mov slov, resp. slov s jednou alebo viacermi zkladnmi morfmami: p r v e t a k sa rozdeuj aj s p o j k y na j e d n o m o r f m o v a viacmorfmov.

Jednomorfmov spojky s tie, ktor sa v sasnom jazykovom vedom ne mu na zklade vznamu rozleni na morfmy. S to dnes nerozloiten slov, i ke etymolgia me tvrdi nieo in. Poda dnenho jazykovho vedomia nerozkladme na morfmy nielen prastar pvodn spojky typu a, i, by, ale ani novie spojky typu ale, aby, keby, ba ani sekundrne spojky t y p u hoci, sa. Viacmorfmov spojky si v dnenom systme len tie, ktor zretene vznikli zrazenm pvodne samostatnch slov. S to naprklad spojky akoby, saby, ako
nhle, nielene. kadenhle, kee, pretoe, copriam, lene, akoe, ake, nieto, nietoby, nieeby,

Vznik tchto spojok ukazuj aj tvarov varianty niektorch z nich. Popri copriam,, nieto, nieeby, nielene mme aj varianty psan ako o priam, nie to, nie e by, nielen e. In takto spojky vznikli posunutm medzivetnho predelu pred korelatvny vraz a zrazenm ast do jednho celku: preto
e > preto e > pretoe, tak e > tak e > take.

Jednoslovn a viacslovn spojky. Zloen spojky

Podobne ako v celej slovnej zsobe aj v rmci spojok mme jednoslovn a viacslovn jednotky. Jednoslovn spojky s najastejie. Jednotn vznam spojky je vyjadren jednotnm radom hlsok. Jednoslovn s naprklad spojky a, alebo, lene,
ibae, take, kadenhle, keby, copriam.

Viacslovnch spojok je ovea menej. S to spojky, ktor maj sce jednotn ucelen vznam, ale sasne viacslovn formu. Prklady: len o, zatia o,
o raz.

Zrazenm viacslovnej spojky vznik jednoslovn spojka: o priami > copriam, a by > aby. O tomto vvine svedia aj spojky, ktor sa vyskytuj v pravo pisnch variantoch, napr.: nie to/nieto. To znamen, e hranica medzi jedno slovnmi a viacslovnmi spojkami je vo vvine jazyka priestupn. Ak jednotliv asti viacslovnch spojok boli pvodne samostatnmi spoj k a m i alebo spjacmi vrazmi, hovorme o zloench spojkch. Aj v tomto prpade plat, e viacslovn spojka m celistv vznam. Zloen s ist t y p y p a r a t a k t i e k c h spojok, napr.: a tak, a predsa, a jednako, ale predsa, ale jednako, a preto; nielen ale aj, alej ist typy hypotaktickch spojok, napr. len o, s tm e, bez toho aby, napokon ist typy spojkovch vrazov pouva n c h v prilenen, napr.: a ked, ale ked, ale aby. Ak vo viacslovnom vraze vetky zloky zachovvaj svoj pvodn vznam, nehovorme o zloenej spojke, ale o spojen slov. Tak naprklad slov a, ete, najm, len, iba, aj, i, leda, hned, prve, okrem vo vrazoch a ked, ete ked,
najm ked, aj ked', i keby, len aby, iba ke, aj aby, i e, leda e by, prve ked

maj svoj pvodn vznam ako naprklad v spojeniach a veer, najm ty, len voda, iba tyri, aj ty, i my, leda ocot, hne rno, prve teraz. Preto ne o zloench spojkch a ked, ete ked, okrem, ked, len aby ap., ale o spojen as alebo prslovky so spojkou: a + ked, ete + ked, okrem + ke, len -f- a hne + ako, prve -f ke ap.
S p a m t a l s a , a k e z a u l m a t k i n h n e v i v h l a s . ( Z B E K ) I n bola m u n a m y s l i k a d m i n t u , ete i k e d s p a l . ( T I M R A V A ) A l e b o p r e s v e d e n i e , a k o t y m , m a j u d i a , len a b y s a m o h l i d o t k a r n ? ( T A T A R K A )

J e d n o l e n n a v i a c l e n n spojky. O p a k o v a n spojky
Spojkami vyjadrujeme vzahy medzi lenmi syntagmy. Preto sta, ked sa vzah vyjadr n a jednom mieste v syntagme, a t o p r e d jej pripojenm lenom. Niekedy je korelatvny vraz aj v rmci zkladnho lena syntagmy, t a k e treba rozliova jednolenn a viaclenn spojky. Jednolenn spojka je tak, ktor stoj len na jednom mieste v syntagme: vdy pred pripjanm lenom, najastejie medzi spjanmi lenmi syntagmy Takto sa pouvaj vetky p a r a t a k t i c k aj hypotaktick spojky.
Osud a sneh zaviali chodnky d o V y s k o v i e e . ( V A J A N S K ) Z n h o hadiska nie j e m e d z i m a i t i n a n m i a h l a s i s t a m i p o d s t a t n r o z d i e l , lebo a n i j e d e n z t c h t o s m e r o v n e b u d o v a l n a r e v o l u n o s t i m s . ( C H O R V T H ) - - - T i c h holi n o c i o k o l o u r k o t y , ak len v n a e j dedine nestekali psi. ( O N D R E J O V )

Na vyjadrenie syntagmatickho vzahu pouvaj sa spjacie prostriedky aj v rmci kadho lena syntagmy. V t o m prpade sa syntagmatick vzah vyjadruje draznejie a asto aj jednoznanejie. T a k t o vznikaj dvojlenn a viaclenn spojky. Prklady: alebo alebo, nielene ale aj, bez s tm e a p . Niekedy sa tu hovor o svzanej dvojici spojok.
A t o j e p e k n : ah'bo v o j a k , alebo h a s i ! ( T A J O V S K ) C h o r o b y t t n e j a z y m o n o p r i d n e n o m s t a v e l e k r s k e j v o d y nielen liei, ale aj v y l i e i , ( B A L ) R i a d i t e o d i i e l s tm, e v e t k o z a r i a d i s m . ( z u s )

toho

Osobitnm typom viaclennej spojky je opakovan spojka. Sklad s a z dvoch alebo viacerch rovnakch ast, ktor stoja pred kadm lenom koordinatvnej syntagmy. Opakuj sa iba parataktick spojky. Tak vznikaj dvojit, trojit a tvorit spojky, napr. ani ani, aj aj, ani ani a n i ,

aj aj aj, i
( J E M E N S K )

/ /

i.

S p o l u p r c a j e u i t o n aj t e b e , aj m n e . ( z u s ) - - A n i j e d e n , ani d r u h n e p r i j a l d a r . Ve v poslednch t d o c h sa v Dubnkoch hovorilo o J n o v i Ivankovi a k o o vekom hrdinovi, i a k o o stranom chudkovi, i a k o o astlivom mladom otcovi.

( H E K O )

Osobitn p r p a d opakovanej spojky m m e v zloench svetiach s viac nsobnou vedajou vetou. Tu sa mu uplatni r a d y spojok, a k o e a ze,
ze ba e, ked ale ked, lebo lebo, aby aby a aby.

Krpcov ani nevyzval, iba ked! ho nieo omnalo, alebo ked podovu bolo t r e b a prii. Najnevinnejou" formou idealistickho odmedzovania je tvrdenie, e v e d a m e pozna len jednotvrnos, opakovatenos sveta, ba e v tom spova povaha zkonitosti skutonosti, (FILKQRN)
(TAJOVSK)

Ale h y p o t a k t i c k spojka sa vo viacnsobnej vedajej vete obyajne ne opakuje.

Zbadal, e sce do koly priiel, ale (e) nem so sebou nioho, (HORK) Potom, ked u hory stchli, (ked) bral si prestali podva ozveny guometov a mnometov a (ked) v doline nad P u s t m Jarkom naruovala ticho zasa len horsk riava, ako to robievala p o dlh stroia, prilo pokojn leto roku tisc devsto tyridsiateho piateho, ( P L V K A )

S t a v b a podraovacieho svetia bez opakovanej spojky je plynulejia; niekedy je v a k nezreten. Opakovanm hypotaktickej spojky a k o b y sme zdrazovali k a d vedajiu vetu osobitne a sasne ju oddeovali od kon t e x t u . P r e t o opakovanie takejto spojky zvis aj od tylistickho zmeru.

Vvin spojok
Spojky podliehajri vvinu azda viac ako ostatn gramatick slov. Aj v s asnom s t a v e spisovnej sloveniny pozorova ist pohyb v pouvan spojok. Vina spojok sa pouva v celom rozsahu slovenskho jazyka. Mal as z nich m k n i n charakter. e sa naprklad spojky akovek a ponev u aj dvnejie pokladali za knin, dokazuje aj Jozef Gregor Tajovsk, Dielo II, 1953, 141, ke imra uitea okrem inho charakterizuje aj t a k t o : Teraz
je trochu zarazen, Hovor ervenie v dlhch sa, v pol otzke vetch a uva u ochotne asto slov odpoved ,,akovek
ei

a da rei a

pozna, ,,ponev \

e aj tava. zavdzajc

re o poslednch slach naich novina In spojky s zas udov, a preto spisovatelia ich pouvaj iba v priamej rei ako charakterizan pro striedok pospolitho dedinskho loveka. Jednoznane udov charakter maj n a p r k l a d p o r o v n v a c i e spojky e a by, k t o r njdeme len v udovej rei a v umeleckej literatre. U M. Kukun pouval porovnvaciu spojku e i b a a k o c h a r a k t e r i z a n prostriedok v priamej rei dedinanov. V sasnom spisovnom ze pokladme za zastaran najm tieto spojky: a (prpustkov vznam), akovek, aprve, akonhle, m (asov v z n a m ) , cili (vysvetovao vznam), hoda, hodas (prpustkov vznam), jestli, kdeto, neli, ponev, sce (vyluovac vznam s prinnm odtienkom). Tieto spojky sa pouvali v starom obdob spisovnej sloveniny. Dnes s iba ojedinel a psobia silne prznakovo.

Ba m dalej, t m jej bolo teplejie, a u izba aj t u chladla, (TAJOVSK) uprk nebol vesel, akovek vypil mnoho vna. ( J E S E N S K ) Ml na vitky pnove, aprve sa ho blne dotkaj, (AJAK) Akonhle mohol, vytratil sa von. ( K U K U N ) m je Boh n a d nami a m aba v psti, n e b u d e si Turom p n o m naej vlasti, (s. C H A L P K A ) K olovrantu dostal som i m r a v n ponauenie" ili b u c h n t . (TAJOVSK) Hana zamkla > dvere na svetlici, kuchyu iba privrc, aby slka mala k d e by, jestli sa vrti zo svadby. (TIMRAVA) Kr zriedka chodil medzi svet, kdeto Vanovsk il vo svete, ( V A J A N S K ) kovi je nikdy nie ahie vykznu z r u k y , neli k m je ete vo vode. (KALINIAK) Ine, ponev bol cel g r u n t kurilny, bolo vetko, co viac mal, kadmu slobodno zabi, (KALINIAK) Svetu nevea ver a maj sa pred nm n a pozore, sce a ahko oklame.
(DOBINSK, POVESTI)

D o d y n a m i k y v s a s n o m s p i s o v n o m z e p a t r aj u s t a o v a n i e d v o j l e n n c h h y p o t a k t i c k c h spojok, k t o r vznikli zo spojen spojok a korelovanch vrazov. S p i s o v n j a z y k z s k a v a t a k t o p r i l i e h a v p r o s t r i e d k y n a v y j a d r o v a n i e peci i c k c h v z a h o v . S e m p a t r i a s p o j k y s tm e, bez toho aby, vzhadom
e. napriek tomu e.

na to

D n e n s t a v j e aj v o k r u h u s p o j o k v s l e d k o m d l h h o a z l o i t h o v v i n u . V d y v z n i k a l i n o v a n o v s p o j k y , a t o n a j m zo z m e n a p r s l o v i e k . 0 t o m ns poa historick jazykoveda, a najm skmanie pvodu jednotlivch s l o v ie e t y m o l g i a . Z h a d i s k a p v o d n o s t i r o z l i u j e m e mrne spojky azda vznikli ponkmi t m v z n a m u sa p v o d n funkcia astc. P r i m r n e s p o j k y s tie, k t o r c h svislos so s l o v a m i p a t r i a c i m i do inch, negramatickch slovnch d r u h o v dnes nie je zrejm. Sem zaraujeme v e o b e c n e j i e p a r a t a k t i c k s p o j k y a, i a h y p o t a k t i c k s p o j k u e. naj p v o d n ie p r i

m r n e a d r u h o t n ie s e k u n d r n e s p o j k y , i k e s a n e d p o p r i e , e aj p r i z i n c h slov. P r e d p o k l a d

S e k u n d r n e spojky s v e t k y ostatn, pretoe sa historickm vskumom u k z a l o , e v z n i k l i z r o z l i n c h c i t o s l o v i e c , a s t c , z m e n , p r s l o v i e k , sloves nch a mennch lene,

sta,

tvarov.
take.

Sem zaraujeme p a r a t a k t i c k spojky ako

alebo, hoci,

ba, preto,
jesli,

ved, nu a t a k m e r v e t k y h y p o t a k t i c k s p o j k y , n a p r . aby,

akonhle,

H r a n i c a m e d z i p r i m r n y m i a s e k u n d r n y m i s p o j k a m i je r e l a t v n a a z v i s od h b k y a presnosti e t y m o l o g i c k h o v s k u m u spjacch prostriedkov.

J e d n o t l i v spojky
a S p o j k a a je z k l a d n p a r a t a k t i c k s p o j k a . M v e o b e c n v z n a m prirao v a n i a , a p r e t o sa me p o u v a v k a d o m t y p e priraovacieho vzahu. Spojka a je t e d a viaefunkn.

1. Zkladn v z n a m spojky a je zluovac. Rovnakou mierou je to lensk aj vetn spojka.

Kob d e a noc, i v nedeu a vo sviatok, ( T A J O V S K ) A mal dievatko, samotn a bez hraiek, n e b v a vesel, ( J A N O V ) P o v e t r i e sa ligotalo a obloha spievala.
( V A N T N E R )

T a k t o s o m si t o v y h t a l , k m s o m t a m s t l n e a l e k o D r a k o v h o k m s a rosa sperlila n a zbo, ( C H R O B K : )

domu

Ak je za sebou niekoko rovnocennch vetnch lenov alebo viet, zluovacia spojka a b v a len pred ostatnm vetnm lenom alebo pred ostatnou vetou zluovacieho svetia. Tak je to aj v spojitosti so sekundrnymi spjacmi prostriedkami.
Z k l a d o m p r v n e h o k o n u me b y t len s k u t o n , v e d o m , vna, urit, z r o z u m i ten a s l o b o d n va. ( L U B Y ) Dieva vstalo, prikvlo p n o v i n a shlas, vzalo minia t r n u t a t i k u a p o b r a l o s a k a u t u . ( R Y ) P o v e d a l , o d k i a j e , o j e , k d e b o l a o c h c e ( T A J O V S K ) S p o j e n t o k v n u k a s dedom vovedie ho do smiechu, p o t o m do kaa a napokon i do pesniky, ( H E K O )

Opakovanie spojky a pred kadm pripojenm lenom je prznakov: kad len viacnsobnho vetnho lena sa t m jednak osamostatiiuje, jednak zdrazuje. P r e d zkladnm lenom sa vak zluovacia spojka nepouva nikdy.
ena je l a h v i e z d a jej p o d o h a , j a s n a i s t

a d h a , len m u s k o b l o h a je cel v m r a k o c h , ( S M R E K ) Ale a k r s n a , s t a l a si m e d z i n s a z a b r n i l a n e a s t i u , ( T T I G U L I )

Zluovac v z n a m m spojka a i v intenzifikanom spojen dvoch rovna kch (synonymickch) pomenovan, ako aj v istch ustlench spojeniach zmen a sloviek.
a hned sa pakuj do Potoian!
( J A N O O V A )

T o m o v i s a z d a l o , e p r e j e d e n s ud je t u m i e s t a dos a dos. ( Z B E K ) H n e d ( K U K U N ) D v a t d n e nevideli ni inie, len v o d u a v o d u , K r m r a s a s p t a l , i n e i e l t a d i a t o r n o t a k a t a k l o v e k , o p u c m u M i h v o k a . B r a t i a s T o m o m nakladali. Dvaja a dvaja, ( O N D R E J O V )

(JG)

Za zluovaciu spojku pokladme aj spojku a, ktorou sa uvdza dodatone pripojen vraz alebo aj dodatone pripojen veta.
Teraz p o t l a m e , a r i a d n e ! ( K A R V A ) Videl t o , a nie raz. ( R Z U S ) N u dos v y t r p e l strachu, a s t r a c h je k r u t p o k u t a , ( K U K U N ) N a o b y chodil, daleko je, a cesta plan.
( O N D R E J O V )

Spojka a sa pouva aj na bezprostredn nadvzovanie viet pri rozprvan. Najbliie je t o zluovacej funkcii v rmci parataxe. Tto funkcia sa poklad za pvodn.
A h a , u v i e m , o s o m c h c e l a . V i d , s a d n e m si a s e d m , a z a b u d n e m , o s o m c h c e l a . B e r i e m e c h t r a l e b o i d e m d o k o m o r y , a v t e j c h v l i z a b u d n e m , e s o m c h c e l a s p o d o j i alebo v k o m o r e odkroji slaniny do k a p u s t y . Vid, t a k s o m ja z b u d l i v . . ( T A T A R K A )

2. Stupovac vzah sa samotnou parataktickou spojkou a vyjadruje po merne zriedkavo, najm vak v rmci svetia.
Nebolo na roky, a b a n k y ptali i spltky, vetko vae, a nebude, ( T A T A R K A )
( T A J O V S K )

P, pokajte, neme by

Ovea astejie sa stupovanie vyjadruje viacslovnm vrazom, v ktorom je aj spojka a. Ide tu o rozloiten spojenie spojky s asticami i, aj, najm,
hlavne, tob, ani.
Orie sa n a k r a v c h a a j t a k , a k o p a m t a l a m o j a s t a r m a t . ( M I N ) Osadili a po v y m e t a l i i uliku popred d o m , a k o v d y p r e d s v i a t k a m i , a t o b p r e d procesiou, ktor b v a l i i b a t r i i t y r i d o r o k a . ( T A J O V S K ) T i c h c h y t r o s t a r o l , a n a j m p o s l e d n t r i t y r i r o k y o l t o l a e t e v i a c s c h u d o l , ( T A J O V S K ) Tu,"" p o v e d a l m l y n r s k y p o m o c n k , a a n i nezdvihol hlavu od roboty, ( M I N )

3. Odporovac vzah sa samotnou parataktickou spojkou a vyjadruje vtedy, ked tento vzah je zrejm z celkovho zmyslu spojenia alebo vety. Tu hr lohu aj zpor (vetn] alebo len lensk); preto mono tu hovori o spjacom vraze a nie (a ne-).
P r e d c h v o u t a k m i l , a t e r a z t a k u k r u t n , ( K U K U N ) - M a l a by c h l a p c o m , a n i e d i e v a o m , ( A J A K ) J a h o h a d m a k o s t r a t e n ihlu, a on ti, h a d e h o , n a m a a n i n e p o z r i e ! ( K A L I N I A K ) D r u h l o v e k si f l i n t u k p i , a t y a n i n o k , ( J E S E N S K ) V o j n a s a ila skoni., a p r e h o s a a k o s i n i n e s t a l o , ( T A T A R K A )

Odporovac vzah sa vyjadruje samotnou parataktickou spojkou a najm vtedy, ke prv len syntagmy sa d chpa ako prpustka. v
akali s t o v k y , a dostali desiatky, ( H E K O ) Ha, z toho je u pn, a ja som len g t k c h . ( K U K U N ) V o j n a s a e t e n e s k o n i l a , a u s a z j a v i l n o v n e p r i a t e , ( T A T A R K A )

V takchto prpadoch sa vemi asto pouvaj spojkov vrazy a predsa, u predsa nie, a jednako, a zato, resp. vrazy sce a predsa, sce a jednako len (popri predsa, jednako, zato). 4 . Vyluovac vzah vyjadrujeme samotnou parataktickou spojkou a iba v svet, ak pripojen veta obsahuje aliu vloen vedajiu vetu so zpor nm prsudkom.
E t e i v n e d e u iel s o t c o m n a l k y v o d u n a r a a l e b o o d r a , k o s c o v h a d a , a k e d .nebolo i n i e , t a k n a h u b y a l e b o r y b y . ( T A J O V S K ) S e d l i a k v e r n a j r a d e j s m s e b e , a k e d to z n e j a k c h d v o d o v nejde, t a k s v o j m u , inmu sedliakovi, ( M I N )

astejie sa vak vyluovac vzah vyjadruje spojkovm vrazom a i (popri samotnom i).
I d o m o v p o s i e l a l i n a k n i k u , k t o r s t a t o n e o p a t r o v a l d o s i a o t e c , a t e r a z m a a i b r a t . ( T A J O V S K ) - B o l i s m e v t e d y t y r i a a i p i a t i , ( C H R O B K )

5. Dsledkov vzah sa vyjadruje samotnou parataktickou spojkou a po merne zriedkavo; ete astejie je t a k v rmci svetia.

S K )

Z a p l a t t e si r o k y n a r a z , a n e m u s t e prs- a n i d o r o k a , z a d v a k n m p l a t i , Nervozita," povedal m u , port, kamart, a ozdravie." ( J E S E N S K )

( T A J O V

Jednoznanejie vak sa dsledkov vzah vyjadruje viacslovnmi spojkami

a preto, a tak, a teda (popri preto, tak, teda).

6. Vysvetovac a prinn vzah sa samotnou parataktickou spojkou a vyjadruje iba vnimone. astejie sa v tomto v}^zname pouvaj spojkov vrazy a ve, a to (popri ve).
M a r t i n b o l n a s m r u n a v e n , l e n t a k s a k n s a l v s e d l e , a ved m a l a j b y p r e o u n a v e n . K t o s i h o v i d e l c e z p r z d n i n y v istej m e n e j v l e t n e j r e t a u r c i i n a o k o l P a r a , a to v o f u n k c i i d v e r n k a p r e t u c n e l e j m a j i t e k y , ( L E T Z )
( M I N )

7. P a r a t a k t i c k spojka a sa pouva aj na vyjadrenie prpustkovho vzahu.

, , K a l i k a , " p o v e d a l hlasno, ,,stra m t o h a m i , a s m sa ich boj!" ( O N D R E J O V ) R o b t e i b a p o s m e c h , a v e c j e v e m i v n a , ( J E S E N S K ) Ci j a z a t o m e m , e d i e v a rastie a k o k o n o p a , a n e m len estns rokov? ( T A J O V S K ) Star udia velio vedeli, a chodili do koly iba z i m u d v e . (zus)

Priraovacia spojka a sa pouva najastejie v svojej zkladnej, zluovacej funkcii. In sa pouva u ovea zriedkavejie. alie funkcie spojky a z visia od zmyslu spjanch jazykovch jednotiek alebo od vznamu vrazov, s ktormi t t o zkladn zluovacia spojka utvra viacslovn a zmyslom jednoznanejie spojkov vrazy. a o H y p o t a k t i c k spojka a co m vznam krajnej podmienky ako aj samo o. Podobne aj v a r i a n t a o by. S to hovorov vrazy.
T a k e j v e r u n i k d y n e d o s t a n e , a o n o h y p o k o l e n z o d e r i e , ( K U K U N ) V o z k p r e t i a h n c e z V h ani p i e r k o , a o b y i m b o l V h v y e h l a v y , ( K U K U N ) A o b y t v o j p r i a t e i z m e d u b o l , n e o b l h o c e l h o , ( P R S L . ) A co b y v s o k l a m a l i d e v d e s i a t d e v r z , p r e d t e s v o j e m d r e h l a v y z a s u b aj p o s t r a z . ( M I N )

a jednako
1. P a r a t a k t i c k spojkov vraz a jednako

m odporovae vznam s odtien

uite.

kom p r p u s t k y (popri s a m o m
( H O R K )

jednako).

P o z r i t e , a j t e r a z h o b j a l i , a jednako c h o d i l p o r i a d n e d o k o l y , " p o v e d a l V e t r y a h a l i m u t v r , a jednako t i a h l i h o p r o t i s e b e . ( K R M R Y )

Draznejia je rovnoznan spojka ale jednako. T r p k o m u b o l o , ale jednako l e n iel. ( O N D R E J O V ) P a r a t a k t i c k spojkov vraz a jednako zriedkav prostriedok.
2.
A potom ete, e nie tak hutori" ako
( K R M R Y )

m aj prpustkov vznam. J e t o a jednako

je Sloviak".

arisk p n i ,

a predsa 1. Parataktick spoj kovy vraz a predsa vac vznam. (popri samom predsa)
predsa b o l u r a d o v a n .

m odporo( K U K U N )

V r t i l s a k J u r o v i bez j a m e a , i bez j a s e o v a H o l u b j e h o l u b o m , a predsa m s v o j u i . ( P R S L . )

Pouva sa aj synonymn vraz ale

Z d a l o sa, e u n e i j e , predsa n m n e d p o k o j a , 2.
( C H R O B K )

predsa.
( K R N O )

ale predsa e t e n e u m r e l ,

M o n o , e s a n e t k a ,

ale

P a r a t a k t i c k spojkov vraz a predsa

aj prpustkov vznam.
( A J A K )

Nem hodiniek,

a predsa s ti a k o u i t e o v i p o t r e b n ,

a preto Parataktick spojkov vraz a preto m dsledkov vznam. Pouva sa astejie ako sama p a r a t a k t i c k spojka preto.
P a h o l o k , k e d b o l p r e v d z a l cez p o t o k v o l y , s k z o l z o s k l , a preto h r o z n e m u v r k a l o pri kran v baganiach. ( G A B A J ) My s G r c g u o m nemali sme v sebe ani nadutosti, a n i e h v a s t a v o s t i J a n o v e j , a preto s m e li s k r o m n e , ( I T O I T L I ) - Z d s a m u , e o s t a t n m a j l e p i e k a m e n e a k o o n , a preto b y a s p o j e d e n r d s n i e k t o r m z a m e n i l , ( Z B E K ) V e t k y t i e t o p o i a d a v k y s p a j k o m p o s t o v h n o j i v , a preto z e l e n i n r s t v o s a bez k o m p o s t o v neme zaobs, ( Z V R A )

a tak P a r a t a k t i c k spojkov vraz a tak m dsledkov vznam (popti samej spojke tak).
V a k si m l a d , a tak ti o d p a m , e a n i t o k o n e m p o d k l o b k o m , e b y s m a pochopil. ( I V A L I N I A K ) - T o s a r o z n i e s l o , a tak p o t o m n i k t o s a n e o p o v i l d a r p o s l a . ( T A J O V S K ) O d m i e t n u 6 j u z n a m e n a l o p o d p o r o v a n e p r i a t e a , a lak si M a j e r k v y i a d a l od p o s d k o v h o velitea z b r a n e , m i m d r y a intrukcie, ( K A R V A ) V kyslom prostred s a k y s e l i n a o s b r o n p o s t u p m i u v o u j e , a tak s a s t v a p r s t u p n o u p r e r a s t l i n y , ( Z V R A )
4

a leda Parataktick spojkov vraz a leda m dsledkov vznam (popri sarnoj spojke teda). J o zriedkav.
D o r u e n m v l a s t n c k e j a l o b y s t v a s a aj s t a t o n d r i t e n e s t a t o n m , a l e d a z o d p o v e d a k o n o s t a t o n d r i t e , h o c i n i e j e si v e d o m s v o j e j n e s t a t o n o s t i . ( L U B Y )

abo Parataktickou spojkou abo sa vyjadruje vyluovac vzah medzi vetnmi lenmi aj medzi vetami, f Je to udov spojka, pouvan len v bsnickej rei. J e to variant spisovnej spojky alebo. 70

Smr, abo vonos-!

(BOTTO)

Br sa, chlap, abo skap! abo.

(CHALPKA)

(PRSL.)

S p o j k a abo s a aj o p a k u j e : abo boe mi zahy, abo bu slobodn!

A B Y

H y j j o t a k t i c k s p o j k a aby j e v i a c f u n k n . V z k l a d n o m v z n a m e sa p o u v a a k o elov spojka. alej sa pouva ako prinn, dsledkov, inkov a pod m i e n k o v s p o j k a a n a p o k o n a k o h y p o t a k t i c k s p o j k a n a ele p r e d m e t o v c h , p r v l a s t k o v c h a p o d m e t o v c h vedajch v i e t . V n i m o n e sa o u v y j a d r u j e priraovanie v tzv. n e p r a v c h elovch vetch. 1. S p o j k a aby j e z k l a d n e l o v s p o j k a . a s t s i jej d v o j l e n n v a r i a n t y preto aby, nato (na to) aby, zato aby, s k l a d a j c e s a z d e i k t i c k h o v r a z u a spojky. Ujs som musela od neho, aby nevidel moje slzy. (VANSOV) Vdy sme sa v t a k as primkli k sebe, aby sme premohli strach, (VANTNER) as svedkov je predpsan zsadne preto, aby sa prvny kon dal dokza, (LUBY) V niektorch literrnych die lach pouva spisovate prrodn jav nato, aby nm zasiahol do vvinu deja. (MATLK) Ve som ti zato dala napreclok plcu, aby si mi mj zhotovila najskr, (TIMRAVA) V o d b o r n o m t l e sa z r i e d k a v o p o u v a j aj v a r i a n t y s tm cieom,
za< tm cieom, aby; s cieom, aby; za tm elom, aby.

aby;

Hoci je vec ahko oddeliten od nehnutenosti, predsa ju treba poklada za trval s ou spojen, ak sa spojenie stalo za tm elom, aby sa vec trval uvala s pozemkom.
(LUBY)

2. P r i n n v z a h sa h y p o t a k t i c k o u s p o j k o u aby v y j a d r u j e v o v e t c h s o z p o r n m p r s u d k o m , a k v n a d r a d e n e j v e t e je sloveso b sa a j e h o s y n o n y m . B o j sa, aby pri prechode nedostal guku odzadu,

(JILEMNICK)

3 . D s l e d k o v v z a h sa h y p o t a k t i c k o u s p o j k o u aby v y j a d r u j e a s t o . N a d raden veta m zporn predikt. N i e s o m mal diea, aby si ma na ruky bral. (TIMRAVA) Profesori n i e sii regrti,, aby sa akali panovanho tnu miestnych vojenskch velin, (LETZ) 4. i n k o v v z a h sa v y j a d r u j e h y p o t a k t i c k o u s p o j k o u aby v t e d y , k e i d e o n e s k u t o n d e j . V n a d r a d e n e j v e t e b v a j o d k a z o v a c i e v r a z y tak, toko, natoko, tak, k t o r m i s a v y j a d r u j e i n t e n z i t a a l e b o k v a n t i t a . Star otec ani nepreiel popri om, aby ho po tej peknej srsti nepohladkal a neprihovoril sa mu. (JANOV) Neminie tda, aby nieo nevyparatili. (HEKO) Ale je kad t a k blzon, aby vyzrdzal svoje bohatstvo? (KUKUN) Nem t o k o jes, aby ti brucho puklo, (PRSL.) Ich svetielko stailo len n a t o k o , aby lovek videl pred. seba. (JG) 5. H y p o t a k t i c k s p o j k a aby sa p o u v a v p r e d m e t o v c h v e t c h , a k s a n i m i v y j a d r u j e d e j z v i s l od v l e n i e k o h o . m y s e l v y k o n a dej vedajej v e t y s a

vyslovuje p r s u d k o v m slovesom alebo inm v r a z o m v nadradenej vete. S p o j k a aby s a p o u v a v p r e d m e t o v c h v e t c h aj n a v y j a d r e n i e n e s k u t o n h o deja (resp. p o zpornej n a d r a d e n e j v e t e ) . P n Potock k z a l , aby bolo ticho, a vetci nmkli, ako Nemci pri mase. (KALN J a n k o ho priiel o h l s i , aby iel s n m do hory. (PLVKA) tefan n m p o r a d i l , aby sme najprv vystriehli, k a m bociany chodievaj, a aby sme t a m n a ne pokali. (ROMANOVSK) P r e s v e d t e brigdy, a b y sa zaviazali n a termn, (TATARKA) C h c e , aby a zadlvili?! ( T I M R A V A ) Zviera t o n e u r o b , aby menilo de na noc a noc na de. ( J E S E N S K ) ujme!" vylet z Mikulu, ktor u ledva a k , aby si mohol poveda svoje, (HEKO)
IAK)

6. H y p o t a k t i c k s p o j k a aby s a p o u v a v p r v l a s t k o v c h v e t c h , r o z v j a j p o d s t a t n m e n a k o vola, oznmenie, zkaz, ponuka, nvrh,

prosba, pomoc, zujem, shlas, tba, prvo. Pri podstatnch mench

ktor ntlak,
strach,

obava a p o d . j e s p o j k a aby l e n v z p o r n c h v e t c h (v k l a d n c h v e t c h j e s p o j k a e). K a p i t n vydal r o z k a z , a b y sa zhromadenie rozilo. (ZBEK) Mete napsa i a d o s , aby ho znova prijali, (KRNO) Doaduj sa svojich p r v , aby v svojich veciach mohli rozhodova sami. (MIN) Pvodn vymienenie rokov n a zmenke bolo zakzan z o b a v y , aby nebola zneuit n a vymienenie ernckych rokov. (SPIIAK) Zaal sa ho zmocova s t r a c h , aby niekto nevoiel a nepoul to cliv huckanie. ( U R B A N ) 7. H y p o t a k t i c k s p o j k a aby sa p o u v a v p o d m e t o v c h v e t c h n a j m v t e d y , ke sa nimi vyslovuj myslen, chcen alebo m o n neskuton deje. Nie je mon, aby i najsilnejie erpadl za t a k krtky as oderpali tak mnostvo vody. (PLVKA) Neprilo jej n a um, aby sa spierala. ( K U K U N ) Nem to zmyslu, aby sme sa hdali, ( M I N ) 8. P o d m i e n k o v v z a h s a s a m o t n o u h y p o t a k t i c k o u s p o j k o u aby v y j a d r u j e z r i e d k a v o , n a j m v u m e l e c k o m t l e . P o d m i e n k o v s p o j k a aby n a rozdiel o d e l o v e j s p o j k y aby v z n i k l a s t i a h n u t m s p o j e n i a ak by.
Aby nie ten chor, vera by sa bolo zle porobilo, ( K U K U N ) A b y si im potajme neposlala zrna, pohynuli by, rozili by sa svetom, (TAJOVSK)

I n j e t o astejie v u d o v e j rei.
Aby sa t lska na brali rodila, nejedna panenka hlavu by zlomila, (IHJD. P I E S E )

0. P r i r a o v a n i e , a t o z l u o v a c a l e b o o d p o r o v a c v z a h , v y j a d r u j e m e h y p o t a k t i c k o u s p o j k o u aby Jen v c i t o v p o d f a r b e n c h p r e j a v o c h ( n a d n e s e n a l e b o tragicky laden prejav). S to tzv. n e p r a v elov v e t y . Vtedy sa prv raz objavilo meno Martin Benka, aby sa po vojne stalo synonymom, modernho vtvarnho snaenia slovenskho, (WAONER) Odiiel, aby sa nikdy k n m nevrtil, (zus) H y p o t a k t i c k s p o j k a aby j e a s t n a j m v svojej z k l a d n e j funkcii, a k o aj v predmetovch a p r v l a s t k o v c h vedajch vetch. T u sa funkne dopa so z k l a d n o u h y p o t a k t i c k o u s p o j k o u e.

som)

V udovej rei & potom aj v bsnickom tle pouvaj sa aj zrazeniny aby ch aby s ( < aby si).
y

(<aby

a 1. H y p o t a k t i c k s p o j k a a m v udovej rei p o d m i e n k o v v z n a m . J e t o v a r i a n t zkladnej podmienkovej spojky

POVESTI)

ak.
(DOBINSK,

Chudobn lovek potom zostal krom a panuje dosia, ac" neumrel, Ruky vyska, a m byt z ns nieo, (TIMBAVA) hypotaktickou spojkou

2. P r p u s t k o v vzah sa v y j a d r u j e

pomerne

z r i e d k a v o . J e t o k r a j o v spojka. V s p i s o v n o m j a z y k u j e a r c h a i c k .
A a o synovi niet zvesti, jednako nezfa, (TIMRAVA) B a Ezechiel, a vravel s nm a uctieval ho vdy, preds', rodiom snd kvli, nechodil ku nemu. (HVIEZDOSLAV)

akovek H y p o t a k t i c k spojka akovek sa p o u v a v p r p u s t k o v e j funkcii u len o j e d i n e l . V s t a r o m j a z y k u hol ben, i ke sa u d v n e j i e p o c i o v a l a a k o k n i n . P o u v a l a sa aj k o r e l a t v n a dvojica akovek predsa (jednako). uprk nebol vesel, akovek vypil mnoho vna. (JESENSK) Akovek cesty pekn ved z palca ti^ojho do mjho obydlia, predsa tak mlo navtevuje enu. (SLDKOVI) aprve H y p o t a k t i c k s p o j k a aprve s v z n a m o m p r p u s t k y sa hojnejie p o u v a l a v s t a r o m s p i s o v n o m j a z y k u ; dnes sa p o u v a u i b a ojedinel. J e c e l k o m zastaran. Neznal, o odpoveda, aprve bval chrenm advoktom, (KALINIAK) Slovom, lisn chlapk, aprve mu od srdca nikdy naklonen nebol, stal sa predsa nevyhnutnm t o t u m f a c " Dymkovm. (LASKOMERSK)

aj
1. S t u p o v a c v z a h sa z v y a j n e v y j a d r u j e p a r a t a k t i c k o u s p o j k o u aj. O p a k o v a n o u s p o j k o u aj z d r a z u j e m e p r i v y r a t v a n k a d len s y n t a g m y . Pripomnala im znanlivos v ast aj neast, (TAJOVSK) Potali rno, kec vstali, ked oddychovali v tni pri kosen, aj ke v zime vyvali hnoj a voly li samy od seba. (MIN) innos vyadovala triezvu myse, ba i urit nmahu, o ma posilo valo aj n a tele, aj na duchu, (VANTNER) Uspela zbada aj zimn papue, aj roztrhan reklk, aj vrkik. (JESENSK) Tam stla star jablo. Na t vyliezol. Aj ho kryla aj lepie videl, (HORK) 2. V s t a r o m s p i s o v n o m j a z y k u sa astejie a k o d n e s p o u v a l a o p a k o v a n v e t n s p o j k a aj aj n a v y j a d r e n i e o d p o r o v a c i e h o v z a h u s p r p u s t k o v m o d t i e n k o m , n a j m a k d r u h v e t a bola z p o r n . J e t o u d o v p r o s t r i e d o k .

Aj ubij ns, aj plaka n m nedaj, (PRSL.) Aj ti vravm, aj nedb, (TAJOVSK)

3. P a r a t a k t i c k s p o j k a aj m a s t o z l u o v a c v z n a m , n a j m a k p r i p j a t r e t a l e b o a al len v i a c n s o b n h o v e t n h o l e n a , a l e b o a k p r e d c h d z a j c i len j e u p r i p o j e n z k l a d n o u z l u o v a c o u s p o j k o u , s p o j k o u a. Ponkal syr, mlieko aj slaninu, sa prosi ostatnm, (TAJOVSK)

(ONDREJOV)

Ale zato musel zavraca a poslcha aj

aj o
H y p o k t a k t i c k o u s p o j k o u aj o s a v y j a d r u j e k r a j n p o d m i e n k a . Nem pravdu, aj o pukne! (zus)

aj keby
R o z l o i t e n spjac v r a z aj keby sa a k o h y p o t a k t i c k v e t n s p o j k a . m v z n a m krajnej podmienky. Pouva

Pochybnosti a li sa ria t a k rchlo, nesta n a vetko, aj keby si bol Jnom Zlatostym, (MIN) J a b y som s t m shlasil, aj keby to bolo naopak: keby som ja mal mastn a oni such zpraku, ( Z B E K )

aj ked!
R o z l o i t e l n spjac v r a z aj ked m v z n a m k r a j n e j p o d m i e n k y . Svet Andreja Zachara je jasn, aj ke nevesel, (KRNO) lovek sa cti siln, aj ked! ho bolia kre, (MIN) Tak to muste m a t v hlave, o prdete na svoje miesta, aj ked vm oi zaviaem, (TATARKA)

ak
1. H y p o t a k t i c k s p o j k a ak j e z k l a d n p o d m i e n k o v s p o j k a . a s t o sa p o u v a v k o r e l o v a n c h d v o j i c i a c h ak tak, ak nu. Z r i e d k a v j e k n i n v a r i a n t v (tom) prpade ak, a s t e j i e vtedy ak.
Ak sa na ochorenie prde zavasu, d sa vyliei, (POPLUHR) A k sa vyjasn, do rna bude siln mrz. (zus) A k sa budeme usilova, tak to me aj b y t . (TIMRAVA) O spoluvlastnctve hovorme v t o m prpade, ak vlastnctvo k tomu istmu predmetu patr nerozdelen viacerm subjektom, (LUBY) ert by vzal hrniara, ak by jeden hrniec na veky trval, (PRSL.)

Z r i e d k a v o sa p o u v a z d r a z n e n v a r i a n t p o d m i e n k o v e j s p o j k y

ake.

Nezistili sme nijakej zlej vlastnosti, naopak, ake poda joj povahy a darov meme matku posudzova, bola t o isto osoba vborn, dobr a achetn, (STODOLA) P o d m i e n k a s p o j e n s o z m e r o m , s m o n m cieom v y j a d r u j e s a s p o j k o u ak vo vete, k t o r m prsudkov sloveso v p o d m i e o v a c o m spsobe. tefan radil zsobi sa pagtom, ak b y korule nhodou p o p a l i . (ONDREJOV) Ked som bola mal, p a m t m sa, mvali sme cez noci pri posteliach prichystan topnky a vlniaky, ak b y sa voda z d v i h l a , (JANOV)

V p o d m i e n k o v e j vedajej vete sa v r a z o m iba ak, ak len vyjadruje o b m e d z e nie platnosti predikcie na jeden prpad. No nenali sme ni, iba ak star podkovu, (TAJOVSK) lovek naozaj neme i bez loveka, ak len nem poruen opravdiv ctenie v sebe. (FIGULI) 2. Z r i e d k a v o sa h y p o t a k t i c k o u spojkou ak v y j a d r u j e v t z v . n e p r a v c h p o d m i e n k o v c h a a s o v c h svetiach priraovanie.
(RY)

Ak vlani ete stl vo vzduchoprzdnej prze, dnes iste vyar najkrajiu z jarnch d. Ak je Pukin orlom ruskej pozie, je Lermontov jej jastrabom, (A. MATUKA) ako

1. H y p o t a k t i c k spojka ako m najastejie p o r o v n v a c i u funkciu. J e t o z k l a d n p o r o v n v a c i a spojka lensk aj v e t n . P o u v a sa j e d n a k p o pozitve a k o m p a r a t v e a d j e k t v a adverbi, j e d n a k p r i n e p r i a m o m p o m e n o v a n vlast n o s t . T u sa p o u v a j aj korelovan dvojice tak ako, tak ako, toko ako p r i r o v n a k o m spsobe a in ako, inde ako, inde ako p r i n e r o v n a k o m spsobe. Dvom je vdy veselie ako jednmu, (PRSL.) Prepadol sa ako kame v potoku. Mkk ako maslo, (zus) Ako vzcnu vec, tak si ho dral, (TIMRAVA) Teraz to u nebolo tak ako pred chvou, (HORK) V dsledku tohto ustanovenia ani obania nemu skma platnos zkona inak ako z hadiska jeho vyhlsenia, (LUBY)
JESENSK)

P o u v a s a aj s p o j k o v v r a z podobne s p o j k a ako.

ako, k t o r j e draznej a k o s a m a

Baelinisk s teda osobitnm pdnym typom, podobne ako hnedozeme alebo erno zeme, s prevldajcim organickm podielom, (ZVRA) S p o j k a ako j e asou spojkovch v r a z o v ako ked, ako keby, ako km.

Bude to, ako k e d pustte capa do zhrady, (JILEMNICK) o sa tvri, ako k e b y si ho nepoznal?! (zus) Kobi u aj tak nevldzem, ako k m som bola mladia, (A JAK) Vyiel z predsiene do podbrnia rozhoren, ale aksi vesel, ako k e d vchdzal.
(JESENSK)

2. H y p o t a k t i c k o u spojkou ako sa u v d z a aj p r k l a d alebo v p o e t . V t o m t o p r p a d e ide o z e n p r i r o v n v a c vzah. Madarsk men ako Nagy, Arany, Kirly sklouj sa poda vzoru c h l a p , napr.: Nagy, Nagya, Nagyovi atd. (PRAVIDL SLOVENSKHO PRAVOPISU) Prevzduovacia kocka je z provitho materilu, ako pieskovec, pemza, drevene uhlie, lipov alebo topoov drevo. (MRAKI) Pri mineralizcii sa organick ltky premieaj a na jednoduch zleniny, a k o s voda, amoniak, kyslink uhliit, kyslink sry a in. (ZVRA) 3. Spojka ako u v d z a aj vysvetlenie, z v y a j n e v o forme slova alebo v r a z u . Po vojne a k o po tej prvej hory pottnili, ved vie. (LAZROVA) Iste sa mu u ako Hlavajovi pote, ba podnikal aj kroky, aby ho redakcia reklamovala, (URBAN)

On ns nepoznal, ako ud z druhej strany Hrona, a uveril naej bjke o blzkom telati. (TAJOVSK) Vini, ako jedna z najintenzvnejch plodn, vyaduje vak pravideln hnojenie matanm hnojom, (ZVRA) 4. H y p o t a k t i c k spojka ako u v d z a aj p r s l o v k o v v e t y zretea. S y n o n y m u m
je nakoko.

Dlh a dlh hodiny, ako sa jasne pamtm, bldievala som v kruhu okolo stola, zad van pred cupkajce nky, (JANOV) V t o m t o v z n a m e sa p o u v a i jej v a r i a n t poda toho, ako.
(KRNO)

Aj poda smelosti," odvetil Janko, ale hlavne poda toho, ako zmaj."

5. H y p o t a k t i c k s p o j k a ako m veobecn asov v z n a m . Najastejie sa t a k t o v y j a d r u j e sasn t r v a n i e o b i d v o c h dejov.

Ako sa Jergu s Paom blili, odbehli psi od koliby daleko do poa. (ONDREJOV) Ako zane kraova spravodlivos, v tej minte bude po vojne, (KUKUN) Podobn mylienky znepokojovali mi hlavu, ako som opustil Magdalnu, (FIGULI)

V n a d r a d e n e j v e t e b v a a s o v alebo o d k a z o v a i v r a z , m sa v z n a m spojky spresuje. Krmr nalieval a z a k a d m , ako poloil tamperlk na pult, zazrel na Machaja. Ubehlo dlhch osemns rokov o d v t e d y , ako prili na svet sestry blizniatka. (HORK)
(MIN)

6. Z r i e d k a v je p r p u s t k o v v z n a m h y p o t a k t i c k e j s p o j k y ako. J e to v a r i a n t benej p r p u s t k o v e j s p o j k y akokovek. Uitoovi, ako bol ahostajn k nrodnm veciam, skoro slzy vyhkli. . . (TAJOVSK) 7. H y p o t a k t i c k spojka ako sa p o u v a aj v p r e d m e t o v c h vedajch v e t c h , ak v nadradenej vete niet gramatickho predmetu. V prsudku nadradenej v e t y j e s p r a v i d l a p r e c h o d n sloveso myslenia a v n m a n i a . P r e m a l , ako dosta netopiera do hrsti, (ONDREJOV) Krista v i d e l a , ako padaj jej plny, ako sa rca vybjon svet do prachu, (URBAN) Na Miovej tvri bolo v i d n o , ako sa mu uavilo, (MORIC) A k v n a d r a d e n e j v e t e je g r a m a t i c k p r e d m e t , vedajia v e t a so spojkou ako nie je p r e d m e t o v , ale d o p l n k o v . O b r t e n o b j e k t o v vzah, p r e k r e n v y s v e t o v a c m v z a h o m , sa v y j a d r u j e t a k i s t o spojkou ako. Stoj n a ele v e t y , k t o r b y p r i istom o b j e k t o v o m v z a h u mala lohu nadradenej vety. Ako vidie, raelina jo vemi vhodn podstielkov materil pre vetky druhy hospo drskych zvierat, (ZVRA) Ako teda vidme, nov estetika naproti starej je aposterirna, do ohadu berie javy ivotn a z tch indikuje pravidl estetick, (BUJNK) 8. O s o b i t n o u funkciou h y p o t a k t i c k e j s p o j k y ako je u v d z a n i e d o p l n k u alebo doplnkovej v e t y .

Zuzka ako mlad nevesta bola inmi starostami zaujat, (AJAK) Predstavila sa mu obradne ako lenka prpravnho vboru, (KARVA) Narukoval k honvdom ako desiat nik a hne n a zaiatku vojny internovali ho v Bratislave ako panslva, (MARTK) Janko postihne otca v obloku, ako ide popri bkoch. (HEKO) Nahla sa k nemu, ako stl opret o koinu, a pohladkala ho po vlasoch, (KRNO) Pohadom sledoval ohryzok, a k o mu klesal a zasekujc sa vystupoval, (TATARKA)

ako aj
P a r a t a k t i c k spojka ako aj m z d r a z n e n zluovac v z n a m . P r i p j a sa o u z v y a j n e o s t a t n len viaclennej k o o r d i n a t v n e j s y n t a g m y . S y n o n y m n s s p o j k y ako i, ako ani. Namiesto alkoholickch npojov je vhodn pi minerlky s ovocnmi sirupmi, ako aj mlieko vo vetkch jeho formch, najm kysl, (BAL) V paralelizme tchto dvoch protichodnch tendenci, ako aj v ich vzjomnom zpasen spova pecifick zvltnos vo vvine nho inohernho umenia, (RAMPK) Prva a povinnosti, ako aj znik zlonho pomeru vysvit z toho, o bolo povedan o zlonom prve, (LUBY)

ako tak
H y p o t a k t i c k spojka ako tak m asov v z n a m : vedajia v e t a o b s a h u j e a s o v z a r m c o v a n i e deja hlavnej v e t y , v k t o r o m sa n e a k a n e , p r e k v a p u j c o u s k u t o u j e d e j hlavnej v e t y .
Ako tak stojm pri obloku, vojde Peter, (JANOV) A tu i na neho, ako tak sed pii nej, bezmocn, dojat, naval sa nava ako dajak hora. (TATARKA) Ako tak postvali nedaleko studniky, krivm chodnkom vyiel na kraj lky jele, (MORIC)

ako tak
1. D v o j l e n n h y p o t a k t i c k spojka ako4ak v y j a d r u j e spsob, a t o p o r o v n a n m rozdielu v k v a n t i t e alebo intenzite. P o u v a sa aj v a r i a n t ako tak aj (i).
(FILKORN) A k o (KALINIAK)

Preto filozofia ako vyrast z vied, tak sa k nim nevyhnutne mus vraca a ich urova. to u na tomto boom svete bva, tak to bolo pred retaurciou.

2. D v o j l e n n p a r a t a k t i c k spojka ako tak i (aj) m m i e r n e s t u p o v a c v z n a m . J e t o lensk spojka. S y n o n y m n s o u je o p a k o v a n s p o j k a i i. Lebo tetka Kubovka mala rada obidve, ako Julku, tak i Maru. (SKALKA) Pn vicipn chcel ukza ako svoje bohatstvo, tak aj svoju pohostinnos, (KALINIAK)

ako e
H y p o t a k t i c k spojka ako e m p o r o v n v a c v z n a m : u v d z a vedajiu v e t u v y j a d r u j c u d r a z n uistenie. P o u v a sa z r i e d k a v o aj v a r i a n t akoe, tak
ako e.

Bude visie, ako e som Janko Krap, bude visie a imy m u natrieme lajnom! (MI N) Dm ho sdu, ako e som Petr. (FIGULI) Ked chcete akoe chcete pokroi o krik dalej od zdvorilostnch rozhovorov o poas, mali by ste si nejednunedve zvan veci vysvetli, (TATARKA)

akoby
H y p o t a k t i c k s p o j k a akoby sk i v e t n spojka.
(MORIC)

m p r i r o v n v a c v z n a m . P o u v a sa a k o len

Chvu ete vykraoval bez slova, akoby zbieral mylienky, a potom sa rozhovoril. Grcka socha j e dielom akoby oscilcie medzi skutonosou udskho ivota a vysnenm idelom, (BEDNR) Izbica je akoby vyhriata tedrou iarovkou na drte, tiene s prkre, papiere oslniv, (KARVA)

akokovek
H y p o t a k t i c k s p o j k a akokovek
(len), akokovek aj tak.

m p r p u s t k o v v z n a m . P o u v a sa a j
jednako, akokovek predsa

v d v o j l e n n o m s p o j k o v o m v r a z e akokovek

Akokovek snaila sa m u rozumie, nevedela rozozna, i je v jeho hlase veselos alebo smtok, ( F I G U L I ) A k o k o v e k bol mohutn, jednako zdrevenel od prekvapenia, (ONDRE JOV) Akokovek vzruene, predsa len poddva sa neakanm zvratom prirodzene a bez krupul. (CHROBK) akonhle H y p o t a k t i c k s p o j k a akonhle m asov v z n a m : v y j a d r u j e t e s n nasle d o v a n i e d e j a h l a v n e j v e t y p o deji vedajej v e t y . P r e t o v p o s t p o n o v a n e j h l a v n e j v e t e b v a j p r s l o v k y u, hned. V spisovnej rei j e z a s t a r a n .
Akonhle niekto mal podobn mau, u si objednal nejak extra, (JESENSK) Ako nhle som mal vymenovanie vo vrecku, h n e d som oznmil stolinej vrchnosti svoj prchod, (AJAK)

ale
L P a r a t a k t i c k s p o j k a ale m z k l a d n v z n a m o d p o r o v a c l J e t o z k l a d n o d p o r o v a c i a spojka. P o u v a s a n a spjanie slov aj v i e t . Prca m hork korienok, ale sladko ovocie, (PRSL.) Stihol ho osud, ak navtevoval skoro kad tretiu rodinu v tomto drsnom, ale uteenom kraji, (KRNO) Pod kozubom horel ohnk, ale zanal u zhasna, (KUKUN) Nevedela som ete ta, ale list som mala cel v pamti, (JANOV) On vtedy nepodahol a ete dnes cti, ako sa takto vlastnosti v loveku ako zskavaj, ale ako ho kre v tvrdho chlapa, (PLVKA) Nie, takto sa mu nevio prizrie ani mil, ale ani ma. (TATARKA) Z d r a z n e n o d p o r o v a c v z a h s a v y j a d r u j e v r a z o m nie ale, alebo v r a
z o m ale naopak.

Nie obrsok, ale atku mala na hlave, (TAJOVSK) Rozvraveli sa nie o vlasti, ale o bosti, (KARVA) J e zlm vodiom tepla, a preto pri lean zvieratm neodober teplo, ale naopak vytvra im vhodn tepl prostredie, (ZVRA)

A k s a p r i o d p o r o v a c o m v z a h u u p l a t u j e aj o b m e d z e n i e , p o u v a s a spojo v a c v r a z ale len, ale iba, aj (i) ale len. Teraz si u zajd i do Vhu, ale len do menej vody. (RZUS) Pravda, iadala, aby ho radne vyhlsili za mtveho, ale iba preto, lebo jej notr tak poradil, (CHROBK) Strana me poda ospravedlnenie aj po uplynut, ale len dotia, km druh strana nepodala iados o vmaz predznacenia. (LUBY) A k sa p r i o d p o r o v a c o m v z a h u u p l a t u j e aj p r p u s t k a , p o u v a j s a s p o j k o v v r a z y ale predsa, ale jednako, ale napriek tomu, sce ale (predsa,
jednako).

Dodek sa zdal ustarosten, ale predsa akosi vesel, (TATARKA) Jergu mal tvr ostrejiu ako inokedy, lebo vo vzen tyri dni nejedol, ale jednako sa k niomu nepriznal. (ONDREJOV) A koncom 17. storoia ist dnsky hvezdr zistil, e rchlos svetla je sce vemi vek, ale predsa konen, (HAJKO) Hlava ho sce bolela ako inokedy po nedeli ale boles ho neprebudila. (HEKO) Potme sa, ale napriek tomu trasieme sa na celom telo, akoby nm bolo zima. (CHROBK) 2. P a r a t a k t i c k s p o j k a ale m aj s t u p o v a c v z n a m . N a z v r a z n e n i e t o h t o v z n a m u p o u v a j s a v a k astejie v r a z y ale aj, ale i, ale ani, a k o aj d v o j l e n n s p o j k y nielen (nielene) ale i (ale aj, ale ani). Bohat lovek me by nielen soou zeme, ale aj pijavicou, (KRNO) Tohoron dovolenku mal som strvi nielen prjemne, ale aj uitone, (MORIC) Tto disjunkcia nielene je nepln, ale neplat ani jeden jej len. (FILKORN) 3. P a r a t a k t i c k s p o j k a ale s a m a alebo a k o as s p j a c i e h o v r a z u p o u v a s a n a p r i l e n e n i e v e t n h o lena alebo aj v e t y . Pri katieli bude zhrada, ale len na kvety, (KUKUN) Vychoval si ich, vychoval, ale nie na svojom, (SKALKA) no, to boli mj star otec, ale u zomreli, (TAJOVSK ) Nie, prosm, p n uite. Nehnevm sa, ale ked mi to Augustn od jedu povedal, (HORK) A oe eto teraz, syn mj, je u star, ale km bol mlad! (TAJOVSK)
-

alebo 1. P a r a t a k t i c k s p o j k a alebo m v y l u o v a c v z n a m . J e t o z k l a d n v y l u o v a c i a s p o j k a v o z n a m o v a c c h v e t c h . Z a h a aj e v e n t u a l i t u . P o u v a s a a k o lensk i v e t n spojka. Vroie alebo in sviatky, nedea a tu i tu de alebo dva odpoinku in vdy na vozku, na eleznici alebo n a jarmoku, (KUKUN) Prvo poddajn je prvo, ktor ustupuje zmluvm jednotlivcov, alebo ich jednostrannm prvnym aktom, (LUBY) Mladie-starie deti doniesli nm jes, alebo sme mali so sebou v uzlkoch, (TAJOVSK) Preto Vendeln Klamo ustavine tpol, e za prde o zamestnanie, e ho zbij gardisti, alebo e ho zavr andri, (HEKO)

V y l u o v a c v z a h s a v r a z n e j i e v y j a d r u j e o p a k o v a n o u s p o j k o u alebo
alebo. Z r i e d k a v j e u d o v v a r i a n t lebo alebo, lebo lebo.

Alebo t a m , alebo pod holm nebom," stl otec n a svojom, (MORIC) Tak si vo:
alebo dom postavte a oddel sa, alebo j a oddem! (TIMBAVA) Alebo bol bk smdn,

alebo Jablonsk nemal u vldy v rukch, len sa m u zver vytrhol a vyrtil na ma. (JANOV) Lebo mi prepte majetok a t a k sa budem s ou trpi, alebo Zuzu pre polite a j a sa zaobdem, (TAJOVSK) 2. S t u p o v a c , r e s p . o d s t u p v a c
v r a z y alebo aj, alebo i, alebo dokonca,

vznam
alebo

maj
aspo.

parataktick

spjacie

Njomn me by dohovoren v hotovosti alebo v naturlich, alebo aj v konan prce, (LUBY)

ani

P a r a t a k t i c k s p o j k a ani m z l u e o v a c , r e s p . r o z l u o v a c v z n a m v o v e t e so z p o r n m p r s u d k o m . Z l u o v a n i e asto p r e c h d z a d o s t u p o v a n i a , a k p r i p o j e n v r a z j e dleitej a k o z k l a d n . Niet azda plodiny, ani vrobku, ktor by nebol za as svojho psobenia doval na trh. Ale krsy sa lovek nenaje, ani si ou nezakri. (ZBEK) Krali istm, pomalm krokom, ako udia v chdzi dobre sksen, ktor v nej neustan, ani sa nezadychia. (PLVKA)
(KUKUN)

S p o j e n i e p a r a t a k t i c k o u s p o j k o u ani j e d r a z n e j i e , k e s a s p o j k a o p a k u j e : ani ani. T u u p r e n i k s t u p o v a c v z n a m .

Ani jeden, ani druh neprijal dar. (JESENSK) Z mojej strany nebude ma, ani spolonka, ani protivnka, (VANTNER) Greo sa z toho ani nerozveselil, ani nezosmutnel. (LAZROVA) Ale pn Mikl ani nepoul, ani sa nehbal, (PLVKA)

ani

H y p o t a k t i c k s p o j k a ani m p o r o v n v a c v z n a m . P o u v a s a aj p o z k l a d n o m s t u p n i p r d a v n c h m i e n a p r s l o v i e k , aj p r i n e p r i a m o m p o m e n o v a n vlastnosti. A vtedy bol zdrav ani kreme, (JG) Bol vyobliekan ani "na sob, Boo bol ani na obrzku, len bol trochu bled, (AJAK)
(AJAK)

P o r o v n v a c i a v e t a s a v a k a s t e j i e u v d z a s p o j o v a c m i v r a z m i ani ke,
ani keby, ani co by.

Slov m u len t a k vybublali z s t , ani ketf vrie kuaa. (PLVKA) Tak chodili, ani keby nevedeli vody zamti, a t u m! (URBAN) Pohovka pli, ani o by ju plamene olizovali. (LETZ)

ani co by
H y p o t a k t i c k s p o j k a ani o by m v z n a m k r a j n e j p o d m i e n k y . N a d r a d e n v e t a je zporn, ale p o d r a d e n v e t a je k l a d n .

(TAJOVSK)

Oni u len, pn uite, nebud inak, ani o by sa v uhorskej krajine vetko zmenilo. Nebolo by prezradilo, ani eo by ho boli na ksky porezali, (PLVKA) a n i keby

H y p o t a k t i c k s p o j k a ani keby m v z n a m krajnej p o d m i e n k y . N a d r a d e n veta je zporn. U tomu nebude dost, ani keby nikto ni nemal, len on cel chotr, (TAJOVSK) a n i n i e t a k a k o (skr) P a r a t a k t i c k d v o j l e n n s p o j k a ani nie (tak) ako (skr) v z n a m . P o u v a sa n a s p j a n i e v e t n c h lenov aj v i e t .

m stupovac

A srd sa ani nie tak na syna a jeho Rusa, ako sa jeduje na vlastn trpenie, v ktorom sa umra u od jesene, (HEKO) udia Hnali si na lka umdlet, s akmi vzdychmi ani nie tak od prce, ako skr od akejsi zvltnej aoby, (PLVKA) Ani nie preto, e by to, o povedia, bolo dleit, ako skr preto, aby bolo pou hlas, opierajci sa o hlas doliny.
(PLVKA)

a to P a r a t a k t i c k s p o j k a a to m v y svetlo vac v z n a m . P o u v a sa n a j m v o d b o r n o m t l e . I n sa o u u v d z a prilenen v r a z , k t o r sa z d r a z u j e . Ale ja som t u kdesi bval, a to vo vlastnom dome. (JESENSK) J a som u za to, o som urobil, odmenen, a to stonsobne, (JG) Hovoril k nim mlokedy, a to len rozhlasom. (TATARKA) alej vznikaj sluobnosti priamo zo zkona, a to najm sluobnosti pozemkov, (LUBY) avak P a r a t a k t i c k s p o j k a avak m o d p o r o v a c v z n a m . P o u v a sa astejie len v o d b o r n o m t l e , a t o l e n a k o v e t n spojka. J e z a s t a r a n . astice, z ktorch sa prostredie sklad, vykonvaj len mal chvenie, avak cel pohyb je pohybom vlny. (HAJKO) Akosi napodiv jasne si uvedomil povahov priepas, ktor ho delila od Vlada, avak ods u nemohol, (URBAN) a 1. H y p o t a k t i c k okolnos, p o k t o r zaal uskutoova lenn v r a z dotia
(HEKO)

s p o j k a a m asov v z n a m : v y j a d r u j e sa o u a l e b o t r v dej n a d r a d e n e j v e t y , alebo okolnos, p o k t o r e j s a d e j n a d r a d e n e j v e t y . V p r v o m p r p a d e sa p o u v a aj d v o j a, v d r u h o m zasa v r a z potom a.

Pok, a dozneje, a sa rozplynie v nonom tichu kdesi pred treou drevenicou. D o t i a l vlk nos, a jeho samho pones, (PRSL.) Dos sa o tom narozm-

a, a a na to ivot printi, (ZBEK) A sa najeme, p o t o m sa o veci pozhovrame.

(ZBEK)

Ovea z r i e d k a v e j i e sa s p o j k a a p o u v a n a v y j a d r e n i e s a s n e j n o s t i asu. Ba ved i tak sa hanb, a prde do svetla,

(JESENSK)

okol

2. H y p o t a k t i c k s p o j k a a m aj i n k o v v z n a m . Odpovedajte, lebo vs odsdime, a serniete! (HEKO) Francek sa rozosmial, a sa pod nm lavica triasla, (ZBEK) Stisol zuby, a mu na snkach a lcnych kostiach naskoili hranat svaly, (TATARKA) T u sa p o u v a j aj k o r e l o v a n dvojice tak a, tak A sa mi dvhala v aldku, tak razila starm maslom, a sa zaiskr v oiach, (RZUS) a. A faskne tak,

(JESENSK)

3. Z r i e d k a v o s a v spisovnej rei p o u v a h y p o t a k t i c k s p o j k a a v p o d mienkovom vzname. J e to udov prvok. Boli by sme sa dostali do peknej kae, a by im dajak strachoprd vyzradil, ako sa tu pravidelne zaobchdzalo s ich kamartmi, (JILEMNICK) ene treba do hrnka, a a jej ned, sm nebude mat pod zuby. (DOBINSK, POVESTI) ba P a r a t a k t i c k s p o j k a ha m s t u p o v a c v z n a m . J e t o z k l a d n s t u p o v a c i a s p o j k a lensk i v e t n . Pomyslela si na jeho smutn, ba zfal pohad a zaala plaka, (JG) Je vak jedna rozprvka Timravina, ktor morlnu biedu neoddeuje od socilnej, ba vslovne vyvo dzuje prv z druhej, [(A. MATUKA) Pozer na u s povdakom, ba v pohade je i pone nos, (KUKUN) V z n a m s p o j k y sa z d r a z u j e v o v r a z o c h ba aj, ba i, ba a, ba priam,
dokonca, ba ani, ba ani len.

ba

Poovnk z ervenho domu poloil na zem u nejednho jelea, srnu, diviaka, ba i niekoko medveov, (PLVKA) Znovu sa jej v mysli vybavil neprjemn, ba a desiv dojem z prvho stretnutia, (TALLO) Dohazovci sa sce nebrnili, netiekla krv, ba ani slzy. (MIN) - Nekrala, lo utekala, ba priam letela po ponej ceste, o viedla do Koiek, (KRNO) Ve sa u boli pohnevali a on priiel potom, ba ete ju i odprosil. (URBAN) Me do neho reza, rba a nepohne sa, ba ani kvapku krvi nevypust z tela. (VANTNER) Such halzka ahko rozfakl lce, ba aj do oka sa zapichne, (OND REJOV) Ani raz sa na u nepodval, ba ete aj iapku si stiahol bliie nad oi. (HEKO) br H y p o t a k t i c k o u s p o j k o u br sa v y j a d r u j e p r p u s t k a . P o u v a sa z r i e d k a v o . astejia j e d u b l e t a brs.

Ani ert ich neupasie, br b y sme boli pri nich desiati," povie uro. (TIMRAVA) I t m a l a s o u sstras, brs ona je ena chudobn, biedou a do iernej zeme ubit, ( K U K U N) Dobr s t o udia, brs sa ich t e n svet boj. (BOTTO)

beztak
Parataktick spojka. Nao b y sme ich t u jednotliv spomnali, beztak u vetky dvno vymreli, P o d m e domov, beztak u ni neurobme, (zus)
(CHROBK)

spojka

beztak

vyjadruje

vysvetovac vzah. J e

to

vetn

bez toho, aby

H y p o t a k t i c k spojka bez toho,
aby

pouva sa n a u v d z a n i e

spsobovej
e by (bez

vedajej v e t y . V svet sa ou vyjadruje v y k o n a n i e deja n a d r a d e n e j v e t y bez u k o n e n i a deja p o d r a d e n e j v e t y . S y n o n y m n je spojka bez toho,

toho, eby).

Z a t o nepla!" v r a v jej Pao bez t o h o , aby sa sptal, o je. (TIMRAVA) Vetko zapi sovali bez t o h o , a b y sa gazdu n a nieo optali, (HORK) as sa mal bez t o h o , e by boli dbali n a t o . (AJAK) T a n k y prejd do dolia bez t o h o , eby sme im v t o m mohli zabrni! ( K A R V A )

bo
H y p o t a k t i c k spojka bo vyjadruje prinn vzah. J e t o u d o v P o u v a sa n a j m v umeleckom tle. N a d t o u t o reou s a zarazil p n Adam, bo m u jej obrat nebol mil, ale o m a l robi? Vetko sa smialo, bo nik m a u nemal za svojskho, ale za cudzieho. spojka.

(KALINIAK) (KUKUN)

bud
P a r a t a k t i c k spojka bud m vyluovac v z n a m . P o u v a sa zva a k o o p a k o v a n s p o j k a bud bud.

Danos je bud p r e d m e t prstupn poznaniu, bud! vsledok inej disciplny, o k t o r sa m e m e opiera, ( F I L K O R N ) A cholery v Lomnici nem. Naakala sa bud! slnodvorskho, v l a s t n e p a n d r a s flintou, bud! Luka a Hntika, vlastne t n e , o sa vli za nimi, bud! p n a F y z i k u s a a o s t a t n c h prsnych pnov, bud konene p n a komisra, vlastne puz, o t a k ikovne z a n a do lajstra, ( K U K U N ) T e n i s t v z a h sa vyslovuje aj dvojlennou spojkou bu
alebo.

Bud! odtiato vetci oddeme, alebo ns postrieaj, ( J I L E M N I C K ) Dekanovi t o bud! zaniesli, alebo s m dal za n m pehova. (TAJOVSK) V ovocinrstve sa raelina

p o u v a bud! s a m o t n , alebo v komposte, a t o i u v klkrstve, alebo priamo v ovoci n r s t v e , (ZVRA)

P o u v a sa aj z d r a z n e n forma budto
6

alebo.

Mj spoluobyvatea myslm si, budto u nedajboe umrel, alebo nieto h o ete doma." (TAJOVSK)

*>y
H y p o t a k t i c k s p o j k a by sa p o u v a v rozlinch funkcich a k o spojka literatry. Nech vraj mladuche s p a k r u k y vezme o-to z taniera, no t a k , by t t o nepobadala. J a som si svoje krsne dlh vlasy vera dala odstrihn, by m a nemusela ona [moja m a t ] esa, ( J A N O V )
(HVIEZDOSLAV)

aby.

J e t o s t a r spojka, p o d n e s a s t v udovej rei. V y u v a sa aj v rei umeleckej

V udovej rei m s p o j k a by aj p o r o v n v a c i u
SPIEVANKY)

funkciu.
(KOLLB,

Zaleka t y pozn, k t o r je muoj frajer, m t a k i e oisk by cnov tanier,

Cl

H y p o t a k t i c k s p o j k a i m niekoko funkci. P o u i t i e t e j t o s p o j k y v d y zvis o d v z n a m u n a d r a d e n h o v r a z u alebo o d celkovho zmyslu v e t y . 1. H y p o t a k t i c k o u s p o j k o u ci sa u v d z a j p r e d m e t o v v e t y majce zmysel zisovacej o t z k y a zvisl od slovies nevedie, ma, ist, zisti, zlea, zvedav. oakva vedom, pochybova, spytova sa, roz a ich s y n o n y m , a k o aj od p r d a v n c h m i e n

E t e n e v i e , i d o r n a doije, ( T A J O V S K ) Op z a p o c h y b o v a l , i jeho n o v spolonk m v hlave vetko v poriadku, ( Z B E K ) J e d n h o d a s p t a l b y som sa jej medzi reou, i u m n a c h y s t a n v b a v u , ( C H R O B K ) Boena t u d u j e d m s k e toalety, i v nieom nezaostala za mdou, ( K U K U N ) P o veeri s n a p t m o a k v a l , i otec nezabudol n a veraj sub. ( M O R I C ) Dievatko bolo z v e d a v , i aj s t a r ma chodila do koly, ( J A N O V ) 2. P r v l a s t k o v v e t y sa u v d z a j h y p o t a k t i c k o u spojkou i, a k m a j z m y s e l zisovacej o t z k y a a k zvisia od s u b s t a n t v t y p u otzka, obava, ia. neistota, zvedavos,

Zato podnes pred k a d m divadlom v s veer z a s t a v h b a ud s o t z k o u , i n e m t e zvyn lstok, (z. J E S E N S K ) A len o t o spravia, zmocn s a ich n e p o k o j , i azda niekde nehor, ( H E K O ) 3. P r i n n v e t y sa uvdzaj hypotaktickou spojkou i, ak vyjadruj

v y m y s l e n dej a a k zvisia od slovies b sa, akn

sa a p o d o b n e .

J u r k o od ochnra sa sprvoti aj a k n e , i sa s t a r m u otcovi neporobilo nieo s rozu m o m , ked si n a d r n o m t a k vyspevuje v zhrade, ( H E K O ) N o pod, b u d e sa t r p i , k d e si: i sa t i nieo neprihodilo, i si sa nevy valil." ( K U K U N ) V t e d y zaalo uitea p i c h a p r i s r d c i , i nesbil chlapcovi nieo, o je vbec nesplniten, ( H E K O )

4. P r p u s t k o v v e t y s a u v d z a j h y p o t a k t i c k o u s p o j k o u i, a k s a v o v e d a j ej v e t e v y j a d r u j e a l t e r n a t v a . P r e t o j e t u o p a k o v a n s p o j k a i i, a l e b o d v o j l e n n s p o j k a i alebo. Potuluj s a bez rozdielu, i brojili proti pnom, i nie. (F. KR) Ci bolo snehu do psa, alebo vye, prebrodili vetky zhrady, (TAJOVSK) Mala stle rovnak stav, i u malo svita, alebo mrka, (VANTNER) 5. e l o v v e t y s a u v d z a j h y p o t a k t i c k o u s p o j k o u i, k e n a d r a d e n v e t a v y j a d r u j e m y s e l a l e b o s n a h u dozvedie s a n i e o . Koko rz pozeral do okien, ci sa u rozbrieduje. (KALINIAK) Prde gazda, neiel kosi, (TAJOVSK) Ohmatva si hlavu, i ju nem poranen, (FIGTJLI)
i

by

6. P o d m e t o v v e t y s a u v d z a j h y p o t a k t i c k o u s p o j k o u i, ak s a n i m i v y s l o v u j n e i s t d e j e a k o v zisovacch o t z k a c h . Ak s dojat zrasten, me by sporn, i je t u len jeden subjekt, alebo viac sub jektov, (LTJBY) Lebo vraj koovi na ele napsan nestoj, i zemanovi prislcha, i
nie . . . (KALINCTAK)

1. P a r a t a k t i c k s p o j k a i m najastejie v y l u o v a c v z n a m . P o u v a sa a l e b o s a m o s t a t n e , a l e b o z d v o j e n e i i, alebo a k o as s p j a c c h v r a z o v
a i, i alebo.

Koncom aprla i zaiatkom mja privtame na tvanici tenistov N S P . (TLA) A v zlosti schytil b y si najradej tiesk, vidly, i o m prve poruke, (CHROBK) Tak zaal prosi bratov, aby h o ci jeden, i druh ako najstarieho odmenili, ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Tamvon jedval na obed len studen, veera bola potom tepl, i u zatrepan mkou, i u kapustnica zohriat, (ALEXY) Adam poduril koa a jachal dolu brehom, vyzerajc i brod, i nejak ln alebo kompu, na ktorej by sa previezol, (JG) V zjed nocujcom a i dynamickom systme rozoznvame viac fz. (FILKORN) 2. P a r a t a k t i c k s p o j k a i m aj zluovac v z n a m , n a j m a k j e d v o j l e n n : i i. Z d r a z u j s a t a k o b i d v a leny s y n t a g m y . Ved t e n vdy nos tie obdran kockovan nohavice, i v nedeu, i v robotn de. i v lete, i v zime u o piatej rno musel vstva, aby z dalek j doliny zastihol prv hodinu, (LETZ)
(JESENSK)

3 . P a r a t a k t i c k s p o j k a i u v d z a v y s v e t l e n i e , rektifikciu. Do dvora i majera odra sa cesta nie katiea, (TAJOVSK) S Apolienou, sme j u m y prozvali s Polenom sme sa chytro skamartili, (TAJOVSK)
i

ako

m
H y p o t a k t i c k s p o j k a m j e u d o v m v a r i a n t o m spisovnej asovej s p o j k y Jcm. D n e s s a u v s p i s o v n o m j a z y k u n e p o u v a .

m doli k nemu, bola u t m a a tu ani nevedeli dobre, kde s. ( D O B I N S K , POVESTI) Vsta, mil! Chva m odbije, srdce sa nae bezpene skryje v tichch dolinch Siona.
(SLDKOVI)

T e n i s t v z n a m m a j i jej v a r i a n t y dom,

pom.

A veru bol smtok u otcovho priatea, lebo dom veselili sa t a m , najmladia kahya vyla na prechdzku, ( D O B I N S K , POVESTI) Pohrabkva si rebec mlad, pom ho uhaj napja, (SLDKOVI) m tm D v o j l e n n h y p o t a k t i c k s p o j k a m tm v y j a d r u j e r o z d i e l v k v a n t i t e a l e b o v i n t e n z i t e v p o m e r e k i n m u r o z d i e l u . S p o j k o u m tm s a u v d z a urenie miery, a t o v y j a d r e n slovom alebo vetou. Malobreania m dalej, tm viac si dovoovali, (JESENSK) m bval dlhie doma, tm bol hor, zl na ns. (TAJOVSK) m mocnejie kypel vkol neho ivot, m viac novt, m viac neznmych tvr bolo v om, tm menej ho vetko zaujmalo, (URBAN) m vch okruhov skutonosti, sa dotkaj vedeck pojmy, tm s filozoficky operatvnejie, tm viac uruj svetonzor, (FILKORN) V u d o v e j rei sa p o u v a aj s y n o n y n m spjac v r a z m to.

Ide, ide, a m dalej ide, to v mrak pad na zem. ( D O B I N S K , POVESTI) Lene to ist strane napna aj Agnesinu zvedavos, a preto m dalej, to pomalie sa moce po kuchyni, (LAZROVA)

ie
P a r a t a k t i c k s p o j k a ie m v y s v e t o v a c v z n a m . U v d z a sa o u aj r e k t i fikcia, d o d a t o n o p r a v e n i e , s p r e s n e n i e n i e o h o . i zase nepokaz voda otavu ie mldzu, ktorej tie bva skoro toko ako sena. Zastavi holoruby, nesstreova rubaov a uhliarov, ie ustpi na celom fronte, (HORK) On vak len vekoryso nedbal na druhch a uznal sa, ako chcel ie v svoj vlastn prospech, (HEKO)
(TAJOVSK)
C O

H y p o t a k t i c k s p o j k a o m v e o b e c n v z n a m . P r e t o sa a s t o spresuj rozlinmi asticami a z m e n a m i . T a k vznikaj j e d n a k korelovan dvojice t y p u natoko co, j e d n a k v i a c s l o v n v r a z y t y p u len o. 1. P r i n n v z a h s a v y j a d r u j e h y p o t a k t i c k o u s p o j k o u o p o m e r n e a s t o , i k e j e t o v i a c u d o v s p s o b v y j a d r o v a n i a . P o p r i p r i n n o m v z a h u je t u aj miera, intenzita deja. Tetka chodila od rna do veera zaubran okolo stavania, eo stle nieo istila.
(ZGURIKA)

2. e l o v v z a h s a v y j a d r u j e h y p o t a k t i c k o u s p o j k o u o t a k i s t o v u d o v e j rei.

najm

Vsote voz niekde do ciene, o vtiahnem do humna, (KUKUN) Ale treba ui ro zumn veci, o z toho deti bud nieo ma. (TAJOVSK) Tetka, dajte nm retiazky, o ich odvedieme, (TIMRAVA) 3. P r p n s t k o v v z a h s a v y j a d r u j e h y p o t a k t i c k o u spojkou o a s t o . Od hajtmana odkzal, e neprde, o cestu duktmi vylom, (KUKUN) o budete o robi, pjdem! (JG) o dm tiscku ale ich nevypustm, (TAJOVSK) Vrtk, o ako vykoajen, sprvu nechcel veri vlastnm uiam, (URBAN) Ba o by mu aj starho erta predloil, i toho by zjedol, tak bol hladn, (DOBINSK, POVESTI) 4. i n k o v v z a h v y j a d r u j e h y p o t a k t i c k spojka o zriedkavo, a t o aj a k o v e t n , aj a k o l e n s k s p o j k a . Slimkov tak vyhal, o sa cel spotil. (HARMANOV) Zokraba mraziv koutek sklka, len natoko, o jedno oko vykukne, (ONDREJOV) 5. Z r e t e o v v e t u u v d z a h y p o t a k t i c k spojka o asto. Dva razy, eo sa pamtme, vyiel na zboj. u ns nebolo, (zus)
(HEKO) o

ja pamtm, takej zimy ete

6. a s o v v e t y s a u v d z a j h y p o t a k t i c k o u spojkou o n a j m v t e d y , ke v n a d r a d e n e j v e t e je a s o v d a j . Spolu s n m sa precizuje v z n a m spojky,n a p r . odvtedy o, teraz o. Najastejie sa v o vedajej v e t e vyslovuje a s o v bod, od k t o r h o t r v dej hlavnej vety. R o k y ubehli, o nebol v tejto asti chotra, (HEKO) To sa jej p r v r a z prihodilo,
o je vydat, (KUKUN) U d v a t d n e , o vystali z naich hodn, (ALEXY) A u

som ho videla, o t u slim, (KRLIK) I teraz, o toto pem, je okolo ma, nepokoji ma. (OLTSOV) iados treba poda v prepadnej lehote 30 dn o d v t e d y , o sa drite dozvedel, e bol svoj mocne vo svojej drbe ruen, (BAKALA) 7. H y p o t a k t i c k s p o j k a o m aj v z n a m p o r o v n v a c e j spojky. P o u v a s a zriedkavo ako lensk spojka. Ani jeden mldenec v dedine nemal toho vzrastu o Pako, bych o obranca, ( K U L T T Y )
(KUKUN)

Vystpil

co hned!
H y p o t a k t i c k s p o j k a o hned vznam. m p r p u s t k o v alebo k r a j n e p o d m i e n k o v

Nos ierne, o hned otrhan nohavice, (KUKUN) Zuzke mil bolo pou o sebe chvlu, o hned! z st husrovch. (KUKUN)

So priam
H y p o t a k t i c k s p o j k a o priam m p r p u s t k o v alebo k r a j n e p o d m i e n k o v v z n a m . M e k e d y s a p e a j a k o j e d n o slovo. K t o si stoj v slove, o priam zhkne s v e t . , . (KUZMNTY) Ale tovari keby chcel svieti, by nemohol, opriam b y mal aj erven vlasy, lebo m na hlave troma radmi jeden chlp." ( Z B E K )

o r a z H y p o t a k t i c k s p o j k a co raz m a s o v v z n a m : v y j a d r u j e sa o u o p a k o v a nie d e j a n a d r a d e n e j v e t y v zvislosti o d o p a k o v a n i a d e j a p o d r a d e n e j v e t y . P o u v a j sa aj k o r e l o v a n dvojice co raz vdy, co raz ve. Marnu moria takto mylienky, a o raz diea zstene, zmocuje sa jej via a ivia zfalos, (FIGULI) Co raz vyiel Matej na cestu, la za nm hba det, obdivujc jeho nov pansk oblek, (KUKUN) o raz ho ma nevidela, ve vyjedol ksok striedky.
(JANOV)

dokm
H y p o t a k t i c k s p o j k a dokm m a s o v v z n a m . Vo vedajej v e t e sa u d v a asov s e k , v k t o r o m sa u s k u t o u j e dej h l a v n e j v e t y . A k o u d o v s p o j k a p o u v a sa v s p i s o v n o m j a z y k u z r i e d k a v o . Dokm ijem, aby si vedel, gerpfas nem o hada v mojej garbiarni. (KRNO) D o k m sp, tajomn holbky dokonia vetku prcu, (STODOLA) hned! a k o H y p o t a k t i c k s p o j k a hned ako je a s o v . V y j a d r u j e t e s n n s l e d n o s d e j a h l a v n e j v e t y p o deji vedajej v e t y . ,,A," hkal som prekvapenm, hned ako som pod brnu voiel, (TAJOVSK) Hned! ako veerom priiel otec domov, vyrozprval m u vetko o neobyajnom stretnut, (MORIC) Hned ako sme voli, zbadal som, e toto nebude prjemn prostredie pre dlh rei. (CHRO
BK)

Zriedkavejie sa p o u v a s y n o n y m n h y p o t a k t i c k s p o j k a hned Ete dnes, hned o prde, zatrbi na pochod, hoci Hypotaktick jej d u b l e t a hoc. s p o j k a hoci
(LAZROVA)

co.

je zkladn prpustkov spojka. Pouva sa i

Aj tevo Faanga Ceng priiel, hoci bval daleko. (ONDREJOV) Hoci bola t m a , vedel si predstavi jej oi, tostiv a nen, (MIN) Deti vybehli so smiechom, hoc ich i tuchali star nazad do pitvora, (TAJOVSK) V t o m v z n a m e sa p o u v a j aj k o r e l o v a n s p o j e n i a hoci predsa
hoci jednako.

(len),

Hoci pred svatbou zadymilo sa takto z Beanovie domu, p r e d s a sob nebol haten nim, (KUKUN) Hoci manifestcia bola pokojn a dstojn, j e d n a k o policajn kapitn vydal rozkaz, aby sa zhromadenie rozilo. (ZBEK) Nreovm variantom prpustkovej spojky hoci je spojka hoda. Pouvala sa v starom spisovnom jazyku. M aj dubletu hodas. I my tu, hoda sme ist Slovci, sme dobr vlastenci, (OLTSOV) Hodno utiec, hodas bos. (HVIEZDOSLAV)

1. P a r a t a k t i c k s p o j k a i v y j a d r u j e m i e r n e s t u p o v a n i e . P r e t o j u p o u v a m e aj p r i z l u o v a n , a k p o s l e d n len s y n t a g m y c h c e m e zdrazni, alebo a k p r i p o jenie vzbudzuje prekvapenie a pod. "Utekal som s ou rchlo do rych pol, kde bolo viac povetria, viac neba i viac zeme. Na svahu nsypu i v priekope pod nm bolo narozhadzovanho vakovho haraburdia, (MORIC) Zariaujeme si pioniersku klubovu, kde sa budeme schdza, pracova, ui sa, i zabva, (HORK) Povye ^dediny pri sennku dobehli ostatnch, i pridali sa k nim. (PLVKA)
(VANTNER)

O p a k o v a n s p o j k u i i p o u v a m e , a k c h c e m e osobitne v y z d v i h n k a d len s y n t a g m y . A ubi ho i zvonku i zdxmka! (GABAJ) lovek ctil ich archu i na pleciach i v kole nch, (VANTNER) Me sa i dobre schova i dobre pli, (PLVKA) Pn vicipn bol odrazu i bled ako smr, i zelen ako tz, i svetl ako ata . . . (KALINIAK) I hanb sa, i mrz ho, i ia cti. (TIMRAVA) 2. P a r a t a k t i c k s p o j k a i p o u v a sa aj a k o d s l e d k o v . P o d o b n e a k o z k l a d n z l u o v a c i a s p o j k a a. N a chvu ju opustila sila, i padla na lavicu, (JG) Svetlu do kuchyne prenikn prekali schody, vedce na poschodie, i bolo v nej ero. (TAJOVSK) Vtedy sme sa mali ete dobre, otec pracoval vo vagnke, i vymodlikal som si od neho peniaze na husle.
(HEKO) i CO

H y p o t a k t i c k s p o j k a i o v y j a d r u j e v z a h k r a j n e j p o d m i e n k y . J e p o m e r n e z r i e d k a v . P o d o b n e aj v a r i a n t i o by. Druh udia, i o ich je menej, hadia sa jeden druhmu vystpi, (TIMRAVA) Nebolo v om ani stopy po ohnici, i eo jej zrnko je jedno z naj drobnejch, (HORK) ale stoj o stoj, i o by sekery padali, rob, km je as... (KALINIAK)

i keby
H y p o t a k t i c k s p o j k a i keby m v z n a m k r a j n e j p o d m i e n k y . S p j a l e n v e t y . P o u v a j s a aj d v o j l e n n v a r i a n t y i keby predsa, i keby jednako. A notr Okolick, i keby nebol chcel, musel veri, e t ena slovo zachov, (URBAN) I keby sa dozvedel, k a m sa podela, neiel by za ou. (CHROBK) A vbec, nijak ena neme by oporou v tomto boji sedliakovi, i keby bola chtiv bohatstva, zl, pyn, lakom, (TAXLO) I keby ste sa v skutonosti mlo odchlili od pravdy, predsa to nebolo celkom t a k . (JILEMNICK) To je naa vhoda, i keby sme nevzbudili pokoru v hrieni kovi, (ZVN)

i ked
H y p o t a k t i c k s p o j k a i ked v y j a d r u j e v z a h k r a j n e j p o d m i e n k y . P o u v a sa a k o v e t n i ako lensk spojka.

Ako ozbrojen sprievod vyskoia na voz i dvaja milicionri, i ked sa Mikula proti tomu vzpiera, (HEKO) Nerd sa pokoril pred cudzou mienkou, i ked bola ona jasn. (TJBBAN) Povedzme... pripal Tom, ale z taniera lepie chut, i ked je to such zemiak." (ZBEK) Jedna z vkovch budov, ktor celkom zmenili profil Moskvy, i ked nie jej charakter, (JESENSK) Jano Straj a pidla starali sa o horlivo, i k e d v podstate svojrznym spsobom, (KARVA) P o u v a j sa aj d v o j l e n n v r a z y i ked predsa
(len), i ked aspo ...

(len),

i ked

jednako

I ked skoro naisto vie, e Martin simuluje, p r e d s a l e n do dvora nevstpi, (HEKO) I ked mnoh z nich hovorili s ahkou irniou, j e d n a k o ako bolo vybada jej stupe i hranice, (JILEMNICK) I ked paholok, a s p o v rodnej dedine, (KRLIK)

i tak P a r a t a k t i c k s p o j k a i tak v y j a d r u j e v y s v e t l o v a c v z a h . P o u v a s a aj v a r i a n t aj tak. V z p o r n c h v e t c h sa p o u v a s y n o n y m n spojka ani tak. Hodil som m a melenek chleba, i tak by som ho bol sotva prezrel, (TATARKA) No Klemo by sa bol bez tch dedn dobro aj obiiel, i tak boli a kdesi na Horniakoch.
(HEKO)

i to 1. P a r a t a k t i c k s p o j k a i to u v d z a v y s v e t l e n i e , bliie ozrejmenie n i e o h o . astejie sa p o u v a n a u v e d e n i e d o d a t o n h o v y s v e t l e n i a . Tmol sa po dome a dvore, kde pracuje len jedin, i to starosvetsky pre. ( K U K U N ) Prilo s ou i mal, asi osemron dieva, i to tak ako tie dve, najmladia sestrika.
(TAJOVSK)

2. P a r a t a k t i c k s p o j k a i to m aj o d p o r o v a c v z n a m s o d t i e n k o m o b m e d z e nia. Ale navea sa len dal navies na kpu, i to viac len po znmosti a z priatestva, (KU Kedykovek zila sa s ou alebo s jej matkou, len pr slov prehovorila, i t o len tak cez zuby. (AJAK)
KUN)

iba P a r a t a k t i c k s p o j k a iba v y j a d r u j e odj>or o b m e d z e n m : z p l a t n o s t i p r v h o l e n a s y n t a g m y b y v y p l v a l a n e p l a t n o s d r u h h o lena, n o aj t e n p l a t . Vade cignstvo, iba v mlieku voda. (PRSL.) Vetci sa zasmiali, iba slena sa odvr tila, ( K U K U N ) P o u v a j sa aj d u b l e t y iba ze, ibae, iba o.

Vid i ona jeho vinu, iba e nechce na u ukza, ( K U K U N ) T ist detsk t v r , ibae ostrejia a chudia, (JANOV) Zhrozen rozpovedal, o sa stalo, iba e m d r o zamlal svoju asistenciu, (URBAN) Ticho bolo, iba o dd klopal a vietor ramotil. (ONDREJOV) Strny v sivozelenej uniforme sa ani nebrnil, iba o oi vyplieal a navrch hlavy, (MORIC)

inc
P a r a t a k t i c k s p o j k a inc
inak.

m v y s v e t l o v a c v z n a m . P o u v a sa aj d u b l e t a

Amlke Kantziovej u nepome, ale Pavlina mama iste potrebuje pomoc, in by pre teba neposlala, (ZELINOV) Obdaren m povinnos riadne ponknut plnenie prija, inak omek prijatie a stihn ho nsledky omekania, (LUBY)

jak
H y p o t a k t i c k s p o j k a jak v y j a d r u j e p o r o v n v a n i e . J e t o udov a z a s t a r a n v a r i a n t z k l a d n e j p o r o v n v a c e j spojky ako. P o u v a sa dnes i b a v .bsnickom tle. T zves jak vchor v srdci zahudie! (PLVKA) A jak dieva ervenie sa bude v ruici astnch nrodov, (MIHLIK) Slnko jak korb v krvavch vodch pl pod Oblohou. ( K R A S K O )

jednak jednak
P a r a t a k t i c k m s p o j o v a c m v r a z o m jednak jednak v y j a d r u j e m e zluo v a n i e p a r a l e l n c h d e j o v a l e b o r o v n o c e n n c h j a v o v . P o u v a sa n a j m v od b o r n o m t l e . V y s k y t u j e s a aj d u b l e t a jednak a jednak. Endokrinologick lieebn stav v ubochni liei poruchy ttnej azy jednak v stav
n o m oetrovan, jednak ambulantne, (BAL) Do dediny s neradno, jednak pre zl poasie a jednak pre androv, (URBNEK)

jednako
P a r a t a k t i c k s p o j k a jednako m odporovac v z n a m s o d t i e o m p r p u s t k y . P o u v a s a z r i e d k a v e j i e a k o s y n o n y m n v r a z y a jednako, ale jednako. Vetky tieto brliv prevraty sledovala bez slova, bezbrann, jednako priam nruivo n a nich zastnen, (KARVA) E v a sa ich ttila ako neistch, jednako nakoniec boli hotov a vyhladen. (KARVA) astnou nhodou sa neudrel, ale jednako u pre t morlnu ranu zaal plaka, (OLTSOV) jestli H y p o t a k t i c k s p o j k a jestli m p o d m i e n k o v v z n a m . V dnenej spisovnej r e i s a u n e p o u v a ; h o d n o t s a a k o k n i n a z a s t a r a n spojka. H a n a zamkla dvere n a svetlici, kuchyu iba privrc, aby slka mala kde by, jestli
s a vrti zo svadby, (TIMRAVA)

kadenhle
H y p t a k t i c k s p o j k a kadenhle m asov v z n a m . D e j n a d r a d e n e j v e t y t e s n e n a s l e d u j e p o d e j i p o d r a d e n e j v e t y . B e n e sa p o u v a v n r e i a c h .

Ale kadenhle koht zakikirkali, a na Rztoky padlo svetlo da, Okolick spomnal u na vetko ako na zl sen. (URBAN) Krem skromnej vnimky vetci cestovatelia s ani prearovan, kadenhle vstpi do elezninho voza, (AJAK)

kdeto
P a r a t a k t i c k s p o j k a kdeto rozdielom. J e z a s t a r a n . m o d p o r o v a c v z n a m . O d p o r sa v y j a d r u j e

Kr zriedka chodil medzi svet, kdeto Vanovsk il vo svete, (VAJANSK) Marna udiveno povala, ak t mala smelos, kdeto ona ani vone dcha sa neopovi.
(TIMRAVA)

keby
1. H y p o t a k t i c k s p o j k a keby j e z k l a d n spojka n a v y j a d r e n i e neistej alebo aj n e u s k u t o n e n e j p o d m i e n k y . V p o s t u p o n o v a n e j n a d r a d e n e j v e t e sa p o u v a j slovka to, tu, tak. Nudila by sa, keby nemala sprievodcu, (KUKUN) Keby bol Farka mlal a nastpil hned na zaiatku, mono by sa to bolo vetko dobre skonilo, (MIN) Keby bol zmonkom, u zajtra by mohol s so mnou. (HEKO) Keby ste tak jedli emu alebo rook, to by ste si len pochutili!" zemieala sa do rozhovoru Terezka. (ZBEK) 2. H y p o t a k t i c k o u s p o j k o u keby k t o r m i sa v y s l o v u j e elanie. sa u v d z a j p o d m e t o v vedajie vety,

Najlepie by azda bolo, keby sa sob odbavil m skr. ( K U K U N ) To b y bolo astm pre u, keby sa nevrtil, (URBAN) Ak by to bolo pekn, keby ste vy dvaja ahali sporu! (HEKO)

keby aj
H y p o t a k t i c k s p o j k y keby aj, keby i, keby ani sa z r i e d k a v o p o u v a j n a v y j a d r e n i e k r a j n e j p o d m i e n k y . astejie sa p o u v a j s p o j k y aj keby, i keby, o by sme mali z Kazimra Podolskho, keby i slil peknej idei? (VAJANSK) Keby aj bolo hotov, bohvie komu bude na osoh. (JILEMNICK)

ke
1. H y p o t a k t i c k s p o j k a ked! m v e o b e c n a s o v v z n a m . J e t o z k l a d n asov s p o j k a v y j a d r u j c a v e t k y t y p y okolnosti asu, n a j m sasnos a predasnos. Ked tu bola Hana po prv raz a chcela si dosoli polievku, pani Hedviga sa zhrozila. mu uschli oi, narovnal si chrbt, (TATARKA) V predjar, ked sneh ete pokrval polia, u sa zazolenalo drobnou trvikou, (ONDREJOV)
(MIN) Ked

P o u v a j sa aj k o r e l o v a n v r a z y ked vtedy,

ked tu, ked to.

Ked je Pao nie doma, v t e d y si Kanska u ani rady nevie so sebou, (TIMRAVA) Ked sed, t o ani o by bola zakliata, (JESENSK) J n Ivank si spomenul na otcovu

rozprvku vdy v t e d y , ked bola non obloha zvl jasn a ked sa n a nej hviezdy zvl jagali. (HEKO) a s o v v z n a m m a j aj spjacie v r a z y ke tu, ked len, ked k t o r m i s a u v d z a d e j n h l e a n e a k a n e p r e r v a j c i dej h l a v n e j v e t y . zrazu,

Nestihol som vak dosadn do machu, ked zrazu mj pes naberie vietor, potom zves hlavu a t a ho! (JILEMNICK) Robila som si robotul, ked tu zrazu vola pani do kuchyne. ( J A N C O V ) Prve chce zo zvedavosti kukn na ne, i s ozaj hodn, ked t u zauje tamburicu. ( A J A K ) 2. S p o j k o u ked s a u v d z a j aj t z v . n e p r a v a s o v vedajie v e t y . Medziv e t n v z a h je zluovac. Zloit filtre sa umiestuj bud veda akvri, vtedy ich nazvame vonkajmi filtrami, alebo do v o d y akvri, ked ich nazvame zasa vntornmi filtrami, (MRAKI) 3. S p o j k o u ked sa asto u v d z a j aj p r i n n vedajie v e t y . Ked vak oni mlali a nezanali rozhovor, pomaly sa zvrtla a odila, (MORIC) Boli u ist, e cholera prde, ked sa na u tak zastrjaj, (KUKUN) Ani deom som nemohla da raajky, ked n a mlieko musm aka hodinu," vravela Marka Kovova, (TALLO) 4. H y p o t a k t i c k s p o j k a ked sa b e n e p o u v a aj a k o p o d m i e n k o v s p o j k a . Co t a m po rei, ked nieto v nej veci. (KALINIAK) Protiprvne chovanie sa loveka me by pozitvne, ked niekto nieo kon, ale negatvne, ked niekto, kto by mal kona, nekon, (LUBY) Bude sa tla, ked nedaj pokoja, (ONDREJOV) Ked m kodu, o posmech sa nestaraj! (PRSL.) 5. S a m o t n s p o j k a ked sa p o u v a z r i e d k a v o aj a k o p r p u s t k o v . B e n e sa t a k p o u v a v istch nreiach. Sama na moje dve ui som poula z jej st, e si poije na slobode, ked jej je hlava zaepen. ( T I M R A V A ) 6. P o d m i e n k o v z m y s e l m h y p o t a k t i c k s p o j k a ke aj n a ele p o d m e t o v c h vedajch viet. Nie je n a zavrhnutie, ked pre dieva niekto neje cel de. (TIMRAVA) A ti je to nie zle, ked a t a k t o bozkvam? (OLTSOV) Ma mrzelo, ked ho ve ani nemohla pozna.
(TAJOVSK)

7. a s o v v z n a m m h y p o t a k t i c k s p o j k a ke aj n a ele p r v l a s t k o v c h v e d a j c h v i e t . V e d a j i a v e t a bliie u r u j e s u b s t a n t v u m a s o v h o v z n a m u . P r i t o m kad de hodinu nadrbali za sobotu, ked sa pracovalo len do jednej. ( Z B E K ) A prve v t noc sa to stalo, ked prestalo pra a udia u nestriehli. (JANOV)

ked (u) nie (tak) aspo

P a r a t a k t i c k d v o j l e n n spojka ke (u) s t u p v a c vzah.
TSOV)

nie (tak)

aspo

v y j a d r u j e od-

Nioho si t a k neiadam, ako aby som vedela, ked u nie maova, aspo kresli, (OL Najmenej tisc rz nazrel u cez dvorn oblok do prednej izby v ndeji, e

zbad staryga ked u nie vystretho, aspo lea v posteli, aspo na trovu, na pitie by boli. (TIMRAVA) Z r i e d k a v e j i e j e s y n o n y m u m ak u nie tak (urite,

(HEKO) K e d nie

n a in,

iste).
(HEKO)

Ubli im znamen ak u nie smr, tak urite nemocnicu,

kedykovek
H y p o t a k t i c k s p o j k a kedykovek m asov v z n a m v svet, v k t o r o m sa p o d v a j o p a k o v a n d e j e . P o u v a j s a aj v a r i a n t y kedykovek zakadm,
kedykovek vdy.

Kedykovek som vyzrela von, vykvaplo mi zo srdca ksok radosti a padla mi do slza melanchlie, (JANOV) No m alej, t m vmi ju drdilo, e sestra ostva hluch a pohdavo odvracia tvr, kedykovek zane o svojich plnoch, (CHROBK) E v k a t a k sa volala kedykovek sa rozhovorila o stranej jesennej noci, zakadm ju pochytila triaka, (ONDREJOV)

kedfe
H y p o t a k t i c k s p o j k a kee ele s v e t i a . m prinn v z n a m . Pouva sa zva na

Kee s sluobnosti obmedzenm vlastnckeho prva, s zsadne prpustn len v t y poch, ktor skromn prvo uznva, (LUBY) A kede u nemali preo rozha zclony budcnosti, oivovali si v spomienkach pri pohriku rozlin epizdky zo zalch ias. (LETZ) Ale kede vstupuje do druiny strelcov, mus sa podrobi ete aj skke streleckej. (z B E K ) km 1. H y p o t a k t i c k s p o j k a km u v d z a a s o v v e t y v y j a d r u j c e poas ktorej alebo p o k t o r t r v dej n a d r a d e n e j v e t y . okolnos,

K m som bol mal, pal som sa s nm do hdky, (TAJOVSK) Ide z r u k y do r u k y ; k m tancuje, i traja stre n a u. ( K U K U N ) Umieoval si, e vytrv n a stri, k m sa Jergu nezjav, (ONDREJOV) Nechajte ho, k m sa naje. (HEKO) akujem, b r a t i a , k m sa neodslim. (URBAN) Ostaneme t u , k m nedostaneme jasn odpove, ( J A K )

V n a d r a d e n e j v e t e b v a o d k a z o v a i a s o v v r a z , m sa s p r e s u j e v y j a d r e n i e m e d z i v e t n h o v z a h u . T a k v z n i k a j d v o j l e n n v r a z y zatia km,
dotia km, len dotia km, dovtedy km, prv nie km . ..

Lene pla je len d o t i a plou, k m m o reza, (TAJOVSK) Oblieval ho s t u d e n o u vodou do t c h i a s , k m sa mu nekchlo. (CHROBK) Za c e l a s , k m sme ich zo smrekov oberali, sedel pod stromom a striehol n m battek s chlebom a slaninou.
(JANOV)

2. H y p o t a k t i c k s p o j k a km s a s o v m v z n a m o m p o u v a s a aj n a u v d z a n i e p o d m e t o v c h v i e t . V p r s u d k u n a d r a d e n e j v e t y j e s l o v e s o trva.
K m sa gombk priije, t r v pol hodiny, ( J E S E N S K ) T r v a l o hodn chvu, k m sa Ondru spamtal, ( K U K U N ) T r v a l o to dlho, k m sa podarilo obom n o v m susedom zaspa, (TALLO)

3. H y p o t a k t i c k s p o j k a km u v d z a t z v . n e p r a v asov v e t y , a k s p j a v e t y p r o t i k l a d n c h , v z n a m o v , t e d a stojace v o d p o r o v a c o m v z a h u . O d p o r sa vystihuje rozdielom. Milicionrov bolo len dev, km komunistov sa prihlsilo dvaatridsa. (HEKO) Znala vrecia k hrvotu, akoby boli plevou naplnen, km druh eny povaovali sa tam po laviciach, (TIMBAVA) Preto materialistick metda je progresvna, km idealistick metda je v najlepom prpade len adaptan alebo regresvna. (FILKORN)

kmkovek
H y p o t a k t i c k s p o j k a kmkovek m a s o v v z n a m . Stoj n a ele v i e t v y j a d r u j c i c h o k o l n o s , p o a s k t o r e j alebo p o k t o r t r v dej n a d r a d e n e j v e t y . Kmkovek posledn sneh nezmizol z vrchov, hrozilo toto nebezpeenstvo, (FIGULI) I u ns je darmo o spojen s dalekm svetom, o mori vykrikova, kmkovek sa v tchto okolnostiach nachodme, v akch sme teraz. (E. TR) I tak nebude ma pokoja, kmkovek nevypovie vetko, o ju te. (TIMRAVA) V najhorom prpade zaal by bzka, kmkovek b y sa nezbavil prli neodbytnho sra. (CHROBK)

lebo
1. H y p o t a k t i c k s p o j k a lebo v y j a d r u j e p r i n n v z a h . J e t o n a j a s t e j i a a z k l a d n p r i n n s p o j k a . V n a d r a d e n e j v e t e b v a o d k a z o v a i v r a z preto i t a k v z n i k d v o j l e n n v r a z preto lebo. Nep ma, lebo a n a s k u t k u rozdrapm, (HEKO) Urobm hrku okolo neho, lebo vely nerady, ked sa im nablzku hurtuje. (KUKUN) Poda toho na zklade vlnovej terie sa svetlo ri priamoiare p r e t o , lebo dka svetelnch vn je vemi mal v porov nan s rozmermi obvyklch prekok, (HAJKO) Mono zo iau, mono p r e t o , lebo ju vyruilo zo sna. (MIN) 2. S p o j k a lebo s a p o u v a aj a k o p a r a t a k t i c k , a t o n a u v e d e n i e v y s v e t l e n i a . T u b v a aj i n t e n z i t n s p o j k o v v r a z lebo ve. Tret sa podob mravcovi, lebo tie unesie aie bremeno, ne sm vi. (HEKO) A to H u r b a n ivo pri om kvitoval, lebo ved mu neulo, e dakokm z jeho mladukch host zahoreli nie iba hlavy, (LACKOV) 3. P a r a t a k t i c k s p o j k a lebo s v z n a m o m v y l u o v a c e j s p o j k y j e n r e o v m v a r i a n t o m z k l a d n e j v y l u o v a c e j s p o j k y alebo. P o u v a sa z r i e d k a v o v b s n i c k e j rei. Zajtra lebo dneska o vojsko priraz v zbrojnej hotovosti, (j. KR) i znte ten tich kraj, kde veer mamiku deti prosia o jednu nrodn pesniku lebo o dku hdku a o dku poves? (J. K R )

leda
' P a r a t a k t i c k s p o j k a leda, ledae m o d p o r o v a c v z n a m v y j a d r e n o b m e dzenm. J e to z r i e d k a v spojka. Nedvali im ni, leda przdne kopy slov. (URBAN)

ledva
1. H y p o t a k t i c k s p o j k a ledva, ledvae m a s o v v z n a m . U v d z a okolnos, p o k t o r e j h n e d n a s t u p u j e dej n a d r a d e n e j v e t y .
Ledva zaalo sa slnko kloni na zpad, dal si osedla konka, (VAJANSK) Peter Pplava, takto ozbrojen proti zduchu, ledva sa v pondelok rozvidnilo, s pomocou milcie vyprav chlapcov do Kaej a furmanov do Brodna. (HEKO) Ledvae ostatn kotiaov ohryzok z pokrmnice zmizol, nastalo stolovanie pnov profesorov, (LASKOMERSK)

2. H y p o t a k t i c k s p o j k a ledva, ledvae

m vznam miery vyjadren inkom.

Nepokoj jeho rstol, ledvae preberal nohami, (AJAK) Duan zaal znova ticho hra,
ledvae dotkali sa jeho prsty klvesov, (VAJANSK)

len
H y p o t a k t i c k s p o j k a len m i n k o v v z n a m . P o u v a sa i b a a k o v e t n spojka. Plesol biom, len sa t a k v horch ozvalo,
(ONDREJOV)

len o
S p o j k a len o j e h y p o t a k t i c k a s o v s p o j k a , v y j a d r u j c a t e s n n s l e d n o s d e j a h l a v n e j v e t y p o d e j i vedajej v e t y . P r e t o sa p o u v a aj d v o j l e n n k o r e l o v a n v r a z len o u, len o hne. ora Anzula vstala, len o zaali vitori lastovice. (KUKUN) Len o s podstatn body dohovoren, vznikne zmluva, (LUBY) Len o sa zaali poulin lampy a jasn svetl vkladov a reklm akoby sa nad mestom odrazu bolo stmilo. (KARVA) Len o sme ho pochovali, u sa obraciate proti mne vdove! (TIMRAVA) Z r i e d k a v e j je v a r i a n t len toko
(KALINIAK)

o.

Len toko o ho Potock usadil, zaal, poobzerajc sa po izbe, i nik nepova, hovori.

lene
P a r a t a k t i c k s p o j k a lene m o d p o r o v a c v z n a m , v k t o r o m sa n i e k e d y u p l a t u j e aj o b m e d z e n i e . P o u v a sa z v a a k o v e t n s p o j k a . Metdy uiteskej nemal; vlastne mal, a to dobr, lene namhav a zdhav, ktor dnes u uitelia neuvaj, (TAJOVSK) Dobr tabaik, lene slab, (KRNO) Mal by som pre vs dleit poslanie, lene by ste museli ua ako hrob. (ZBEK) A teraz si vlasy znova zaplet, lene miesto dvoch pletie si len jeden vrko, (CHROBK) Boli by ich mono aj pozdravili, lene v rozpakoch celkom zabudli, (URBAN)

le
P a r a t a k t i c k s p o j k a le v y j a d r u j e z d r a z n e n o d p o r o v a c v z a h . V t o m t o v z n a m e sa p o u v a a s t o aj a k o lensk, aj a k o v e t n . M m e aj s y n o n y m n v r a z nie le.

Videl ho nie pri prci, le na trhoch a svadbch, pri speve, v tanci a zbavch, ale videl ho i t a k pravdivo, (A. MATUKA) Sneh nie mkk, le ostr, adov bioval tvre i kad menej chrnen miesteko udskch tiel. (MORIC) Bol by si ptal vysvetlenie* le narka n a tek odviedla jeho pozornos, (URBAN) T teraj biskupi akosi nezast vaj farrov, le uvodia ich v ahkos pred udom, (ZBORSK) Dovil svoju protire, poukazujc t m nie na svoju, le na nau ujmu. (OLTSOV)

medzitm co
H y p o t a k t i c k s p o j k a medzitm o m asov v z n a m : v y j a d r u j e s a o u s a s n , p a r a l e l n r o z v j a n i e sa dvoch dejov, p r i o m se dej vedajej v e t y c h p e ako p r o t i k l a d n k deju hlavnej vety. Mojk oprel sa o jasle a d sa u teraz horlivo a bez krotenia seba do uvaovania,
medzitm o chrmanie statku ozva sa celou konicou. (TIMRAVA) Medzitm o takto

chry mestom leteli, pn aransk svedomit tal, (VAJANSK) A t y si sa nahnevala, i o, e nechod medzi ns?" precedil pomedzi zuby, medzitm o si pripaoval.
(MINOVA)

S p o j k a medzitm

o v z n i k l a z dvojlennho v r a z u medzitm

o.

K e d sa bubenk obuje, vtisne mu predseda MNV do rk nov vyhlku, ktor zosmolil m e d z i t m , o milcia zbierala zbrane s handrami. (HEKO)

miesto toho, aby

H y p o t a k t i c k s p o j k a miesto toho aby, namiesto toho aby m p r p u s t k o v

v z n a m . U v d z a j s a o u o a k v a n , ale n e u s k u t o n e n deje. J e t o v e t n s p o j k a . P o u v a s a a j d u b l e t a miesto aby, namiesto aby. Gabu mlilo, e bol t a m porinsk, a miesto toho, aby prila na volanie, zao obzrel sa na u i porinsk, odbehla pre. (TIMRAVA) Miesto toho, aby platil jednho robotnka, radej m dve neplaten sily. (TOMAK) A miesto toho, aby som zhkla alebo znevldnela, pokojne som odstpila od obloka, (ZELINOV) Miesto aby sa teili, iili zvidia kad t handriku, (KUKUN) Miesto aby tudoval, nahal sa za Gizelkou a teraz je hostinskm n a Orave, (ZVN) . . . a spisovate, miesto aby sa snail indivi dualizova ich a odliova, kolektivizuje" ich. (A. MATUKA) Ale mj k namiesto toho, aby sa rozutekal, zastal, zachvel sa a zastrihal uima. (FIGULI) Ale ma namiesto aby sa teila, d sa usedavo narieka, (HEKO) Z r i e d k a v o s a p o u v a s y n o n y m n spjac v r a z miesto toho, zeby.

. . . ked sa t u s tebou takreeno priatesky zhovram miesto toho, eby som a odovzdal zviazanho vrchnostiam, (NINNSKY) Vid, vid patn si sa mu odslila za ten cukrk, o tebe doniesol miesto toho, eby ho sm bol zjedol, (OLTSOV) V e m i z r i e d k a v o s a p o u v a aj lensk spojka miesto, vznamom. namiesto s t m istm

Miesto do Ameriky pjdeme my zajtra pozrie pod Kopiiu hlavu, (KUKUN) Miesto domov zahol do uliky, (KUKUN) Ale star otec u namiesto s murnom pasoval sa so starou materou, (TAJOVSK) Hrable namiesto o Chrchtku otrepe o plot. (HEKO)

P o u v a sa aj s p o j o v a c v r a z miesto

toho, co (by),

n a j m v udovej rei.

A t dvaja, o ni nevykonali, miesto toho, o by mali oi zohn k zemi, hned do t o h o hotov, (DOBINSK, P O V E S T I )

nhle
H y p o t a k t i c k s p o j k a nhle m a s o v v z n a m : dej h l a v n e j v e t y sa u s k u t o u j e t e s n e p o deji vedajej v e t y . V o d b o r n o m t l e je z r i e d k a v . Marienu strane ohda a okrikuje, nhle sa mu pribli, (OLTSOV) Mladmu J a kovi vetky ilky zaihrali, nhle poul o zbave, (CHROBK) A nhle by vybehol z hrky, Tahko by si naho zamierili, (ONDREJOV) Odrazu si t u nevedel njs miesta, n h l e videl, e ide do ivho, (LACKOV) Nhle s po tom, id. (RZUS) Z r i e d k a v o s a p o u v a v a r i a n t nhle u.

Nhle sa teda romnov grfka X zasmiala nejakm zvltnym spsobom, u b o l a Miluka pri zrkadle, ( J E S E N S K )

nakoko
1. H y p o t a k t i c k s p o j k a nakoko v odbornom tle. sa p o u v a a k o p r i n n , ale z v a i b a

Nakoko najprepracovanejia a najm najvplyvnejia forma subjektvneho idealizmu je pozitivizmus a novopozitivizmus, podrobme tieto smery krtkej metodologickej analze, (FILKORN) Nakoko v rmci tohto doasnho ttneho zriadenia nebolo mono vytvori zkonodarn sbor, ujal sa vkonu zkonodarnej moci prezident republiky. (LUBY) Smr Jozefa I I . mono plnm prvom povaova za ist tragikum poddanho sedliaka, nakoko ona znamen zas pln vazstvo achty, (JANK) 2. H y p o t a k t i c k s p o j k a nakoko u v d z a aj p o d r a d e n v e t u zretea.

Nakoko sa pamtm, ete takej zimy tu nebolo, (zus)

napriek tomu, e
H y p o t a k t i c k s p o j k a napriek tomu, e v y j a d r u j e p r p u s t k o v vzah. Z r i e d k a v o sa p o u v a aj s y n o n y m n s p o j k a vzdor tomu, e. P o u v a sa v o d b o r n o m a publicistickom tle. Kameom razu bola streleck nepohotovos bratislavskch tonkov, ktor odili z ihriska porazen napriek tomu, e mali vinu zpasu prevahu, (TLA) Nelipla z a mdou vzdor t o m u , e sa uila tie v Bystrici i. (TAJOVSK)

nech
I . H y p o t a k t i c k s p o j k a nech v y j a d r u j e p o d m i e n k o v v z a h . Vo vedajej v e t e sa v y s l o v u j e s p r a v i d l a n e s k u t o n p o d m i e n k a . Nech ho dolapia s vyslobodenm Adamom, urobia s nm poriadok, (JG) Ke osamela, zatoila s a s ou izba a bola by padla, nech sa nechyt postele, (JAK) T jablo by praskla, n e c h vetko dozreje. (BELLA)

2. H y p o t a k t i c k spojka nech m aj p r p u s t k o v v z n a m . V o vedajej v e t e b v a j n e u r i t z m e n t y p u hocio, hocak, akokovek ap. Nu, Mako mj, nech. je a k o k o v e k , ja sa na to nedm, (URBAN) J a by som ta neprestal m a t rd, nech by sa o k o v e k stalo, (FIGULI) Atmy maj len jednu formu existencie, a preto nepodliehaj zmenm vvinu, kategrii asu, nech sa u dostan do h o c i j a k c h okolnost, (FILKORN) 3. S p o j k a nech sa p o u v a v elovch v e t c h , a k sa n i m i v y s l o v u j e z m e r . Mete s na vhon, nech sa tam deti najedia moru. (ZBEK) Sprvaj sa t u skromnuko, n e c h je obom tepluko. (BEDNR) 4. S p o j k o u nech sa u v d z a j aj p r e d m e t o v v e t y , k t o r m i sa v y s l o v u j e n e p r i a m y r o z k a z , elanie, zmer. Povedz Matov, nech ta odvezie na stanicu, (MIN) Zuzka blyskne na brata poha dom, n e c h nesprobuje ani muknt, a skryje sa za viekami. (TATARKA) ne P o u v a s a aj z d r a z n e n v a r i a n t neche. 1. H y p o t a k t i c k s p o j k a ne j e p o r o v n v a c i a . P o u v a sa i b a p o k o m p a r a t v e a d j e k t v a adverbi, a k o aj p o slovch in, opan. R a d e j menej a dobre ne mnoho a zle. (PRSL.) Zlomili ste mi nohu!" zjojkne v m i , ne treba, (HEKO) Rozhovor je v z r u e n e j , ne bva inokedy, (JANOV) Zaniknutie prvkov me vak v prrode prebieha omnoho b r l i v e j i e , ne to pozoru jeme pri obyajnom rdioaktvnom rozpade, (VASILJEV) V pondelok prichodilo Grlikovi zoznmi sa so i r m svetom, ne poznal dosia, (ROMANOVSK) Preto mu neostalo i n , ne obrti sa tie a bea hore. (URBAN) H y p o t a k t i c k spojka ne z a c h o v v a svoj p o r o v n v a c v z n a m aj v t e d y , ke u v d z a s p o j k o v alebo vzan v e t u . V z n i k a j t a k spojkov v r a z y ne aby,
ne keo, ne km, ne ktor, ne o.

J e t o prli nebezpen, ne aby som z toho mohol ma rados, (KARVA) A predsa t o znelo in, ne ked! Gregu tal, (ZBEK) Hej bol veru na vom peku, ne k m leal na slnci. (TAJOVSK) Dedenm stal sa vlastnkom in subjekt, ne ktor figuruje v pozemkovej knihe, (LUBY) No ani Zandome sa nesmie odvi na viac, ne o urobil dnes veer, (KUKUN) N r e o v v a r i a n t le p o u v a sa z r i e d k a v o aj v u m e l e c k o m t l e . Lepie je dievatku, le neveste,
(PRSL.) (OLTSOV)

alej panuje chudoba le boh.

2. H y p o t a k t i c k spojka ne sa p o u v a aj a k o a s o v . Vedajou v e t o u sa v y s l o v u j e okolnos, p o k t o r p l a t dej h l a v n e j v e t y . P r e t o v h l a v n e j v e t e a s t o b v a j p r s l o v k y skr, prv, predtm. T a k v z n i k a j dvojice prv ne, skr ne. Z n i c h vznikli spojky prv ne, skr ne.

Kto ju vetko chcel, ne sa vydala za otca. (RZUS) Grlik musel prejs rozmoenou hlinou a pieskom, ne voiel do vody. (ROMANOVSK) Musme presekn ten povraz p r v , ne sa nieo stane, (MIN) N r e o v v a r i a n t le v y s k y t u j e sa aj v u m e l e c k e j l i r e r a t r e . o si ho nedral, le nedobehnem!" zhkol na J a n k a Hraka. (HEKO) Doneste sem to vno, a le ho vypijeme, prde aj vaa Perpetua." (HEKO)

neli
H y p o t a k t i c k s p o j k a neli nepouva.
KUN)

je p o r o v n v a c i a . D n e s sa u v s p i s o v n o m j a z y k u

Chlapi, nemieajte sa vy do enskej roboty. My t o ahie vykonme neli vy! (KU Blznom viac astie neli pravda sli, (PRSL.) kovi je nikdy nie ahie vykznu z ruky, neli km je ete vo vode. (KALINIAK)

niehy
P a r a t a k t i c k s p o j k a nieby j e s t u p o v a c i a . M v z n a m o d s t u p v a c , d e g r a d a n . P o u v a sa z v a a k o l e n s k s p o j k a . P e sa aj a k o nie by. A stark dosekala mua-deda za sto s, nieby viel, ked sa ohlsil proti zaovi a jeho velm, (TAJOVSK) Ani obecnho pastiera ste nemohli voli nieby poslanca!
(TAJOVSK)

V a r i a n t o m s p o j k y nieby j e s p o j k a nieeby. Pe sa aj a k o nie ze by.

M t e n ist odstupovac vznam.

Tak bujak i medveda pritla, nieeby chlapiska. (RZUS) Sprvu sa hanbil i na ulicu s, nieeby ete do obecnho domu . . . (AJAK) Nikdy som ete ani ivho, ani mtveho grfa nevidel, nieeby som ho bol ubil. (JG) I moje veno si premrnil, nieeby si mi o len jeden diamant kpil! (TIMRAVA)

nielen
P a r a t a k t i c k s p o j k a nielen a k o lensk s p o j k a . m o d s t u p v a c v z n a m . P o u v a sa n a j m

Primula k nemu celou lskou svojho srdca nielen materskm mliekom, (VAJANTSK) Kad potrebuje, nieen deti," odvrkla Mrvov. (ZBEK) Takto rozs\idok je inn voi kadmu, nielen medzi manelskmi stranami, (LUBY)

nielen ale (i, aj)

P a r a t a k t i c k d v o j l e n n s p o j k a nielenale (nielenale i, nielenale aj) v y j a d r u j e s t u p o v a c v z a h . P o u v a sa a k o l e n s k i a k o v e t n s p o j k a . J e aj v a r i a n t nielene ale aj (ete aj). V z p o r n c h v e t c h s v a r i a n t y nielen
ale ani, nielene ale ani, nielen le aj.

Hlavn dvod bol ten, e tohoron dovolenku som mal strvit nielen prjemne, ale aj vemi uitone, (MORIC) udia, ktor maj prehnan vieru vo svoje terie a mylien ky, nielene s zle disponovan urobi objavy, ale robia aj zl pozorovania, (FTLKORN) Nielene m u dali k na pysk, ete aj n a svorku ho pripli, (URBAN) A o tento tyran stvral, nielene poul, ale i videl na vlastn oi. (PLVKA) Ale nielen vberom, le aj spsobom inscencie, v ktorej sa reisr i herci usilovali zachova realistick presved ivos, (RAMPK) nieto P a r a t a k t i c k s p o j k a nieto j e s t u p o v a c i a . M o d s t u p v a c , d e g r a d a n v z n a m . P o u v a j s a aj s y n o n y m n v a r i a n t y nietoby, nietoeby, nietoaby. B e n s aj p r a v o p i s n d u b l e t y nie to, nie to by, nie to e by, nie to aby. Nebolo b y m kapustu zatrepa a posoli, nieto omasti. (KUKUN) cty mu ne preukazuje, nieto lsky, (TIMRAVA) Ani vo vlde si neviete s nimi rady, nieto vo fabrike. (KRNO) Dosia ani jeden z tchto pnov nejestvoval v mojich oiach, nieto aby som ich bola volala niekedy k nm. (TIMRAVA) Smutno tam i pipau, nietoeby spevnej vtai. (HVIEZDOSLAV) Tam ani mudrc nevedel by sa vynjs, nietoeby on vybdol, lovek mlo nadan, (TIMRAVA) nie e by ale D v o j l e n n p a r a t a k t i c k s p o j k a nie e by ale, nie e by le m d r a z n e o d p o r o v a c v z n a m . P o u v a sa a k o v e t n spojka. A parobok nie e by sa bl brky, ale t a k pre bezpenos" zaiel na sla, (CHROBK) Star nie e by sa bola polepila, le sa stvala zo da na de horou na urienku.
(DOBINSK, POVESTI)

no P a r a t a k t i c k s p o j k a no m o d p o r o v a c v z n a m . Vyjadruje o d t i e n o k o b m e d z o v a c aj p r p u s t k o v . vznamov

Bola skromne, n o isto obleen, (AJAK) Dni sa poali krti no pekn, such chva t r v dalej. (KUKUN) Vyklon sa von, no pre hmlu nedovid ani po studu. (HEKO) Stail uasn nad mylienkou, no neprebil sa k nej. (KARVA) P o u v a s a aj v s t i n e j d v o j l e n n v r a z sce no, a k o aj v r a z y no
predsa, no jednako.

Dva sa kdesi pred seba, n o jednako nemono uri presn smer jeho pohadu. J n Ivank vrel hnevom, no predsa sa mu podarilo preladi hlas zo zlosti do posmechu, (HEKO)
(PIGULI)

nu P a r a t a k t i c k s p o j k a nu v y j a d r u j e d s l e d k o v v z a h . P o u v a sa s p r a v i d l a ako vetn spojka. Odmietol som, n u napapril sa. (URBAN) Cel ivot rob, rob, hrdla, nu aspo po smrti mala b y ma kde odpova, (TATARKA) Belko mono aj brechal, ale smrekov

hora hu, nu sme ho nepouli, (JANOV) Kachle bolo opravi hned, nu vyuili murrovu prtomnos aj na in opravy, (ZBEK) Id in, nu ide aj on na hlavn triedu.
(VOLANSK)

okrem toho, e
H y p o t a k t i c k s p o j k a okrem toho, e m v z n a m m i e r y v y j a d r e n e j o b m e d z e n m . P o u v a sa z v a v o d b o r n e j rei. M m e aj v a r i a n t okrem e. Okrem toho, e jej dom vynal roitch essto zlatch, mali i vedajie dchodky. Osvoji si me in osobu len ten, kto nem vlastn deti, okrem e by nemanel sk otec chcel adoptova svoje nemanelsk diea, (LUBY)
(TLA)

pom
H y p o t a k t i c k s p o j k a pom sovnej s p o j k y km.
( U D . PIESE)

m a s o v v z n a m . J e t o u d o v v a r i a n t spi

Rua som ja, rua, pom nemm mua, a budem ma mua, spadne zo ma rua. Hej, pocm sa ony za mnou v pohon daj, u ma t y ukryje, zelen mj hju. (CHALPKA) . . . a pohrabkva si rebec mlad, pom ho uhaj napja, (SLD
KOVI)

pokia
S p o j k a pokia sa p o u v a z v a v o d b o r n o m a a d m i n i s t r a t v n o m t l e , 1. H y p o t a k t i c k s p o j k a pokia m v z n a m m i e r y . Poas dovolenky patria zamestnancovi tie vetky naturlie, pokia ich me uva. Predmetom njmu me by vetko, o je predmetom prvneho obchodu, pokia je sce na uvanie, (LUBY)
(BAKALA)

2. H y p o t a k t i c k s p o j k a pokia
(MIN) Pokia

m v z n a m zretea.

Mal u takmer tyridsa rokov a bol stle naivn a bojazliv, pokial ilo o eny. ide o pridruen vrobu, drustvo sa zavzuje ma v prevdzke roz lin pomocn hospodrske odvetvia, (BAKALA) 3. H y p o t a k t i c k s p o j k a pokia u v d z a aj p o d m i e n k o v v e t u .
(KODA)

Psychzy, pokia ved k defektu, zmrzauj osobnos chorho,

pokm
H y p o t a k t i c k s p o j k a pokm j a z y k u zriedkavejie. m a s o v v z n a m . P o u v a sa v s p i s o v n o m

Za Frantika Jozefa bol v obci richtrom, pokm ho od obecnho stolca neodtisol Mikulov otec. (HEKO) loveka napnaj ako na kripec, pokm mu daj spojenie. (TATARKA) Och, chlapisko nechce s spa, pokm pradie, (TATARKA)

ponev
H y p o t a k t i c k s p o j k a ponev u v spisovnej rei n e p o u v a . m p r i n n v z n a m . J e z a s t a r a n . D n e s sa

Ine, ponev bol cel grunt kurilny, bolo vetko, o viac mal, kadmu slobodno zabi . . . (KALINIAK)

predsa
P a r a t a k t i c k s p o j k a predsa m o d p o r o v a c v z n a m , a t o s o d t i e n k o m pr p u s t k y . astejie a k o s a m o t n predsa p o u v a j sa s p o j k o v v r a z y a predsa, ale predsa, predsa vsak. T a k sa o d p o r o v a c v z a h v y j a d r u j e v r a z n e j i e . 3STa konci bvame, predsa ni nemme, vetko nm zobrali, ked sme ni nemali. Robili ste aj so enou do moru, a predsa ste museli preda, (MIN) Vrtil sa k Jurovi bez jamea, i bez jaseov a predsa bol uradovan. (KUKUN) Zdalo sa, e u neije, ale predsa ete neumrel, (KRNO)
(KALINIAK)

preto
P a r a t a k t i c k s p o j k a preto m d s l e d k o v v z n a m . P o u v a sa aj s y n o n y m n v r a z a preto, k t o r m sa p a r a t a x a v y j a d r u j e v r a z n e j i e . M ono dva svety, svoj a n, ale lipne ete aj za tretm: za neznmym, preto vbnejm. (GABAJ) Vl bez nohy, ako viete, nestoj za ni, preto ho Jano zabije a vyvi. (MIN) Prve od Smutnho sa dozvedel, e Trka sa takmi kpami zapodieva, preto ho aj pozval na veeru, (URBAN) V noci prehrmela nad krajom jarn brka, preto povetrie bolo hladk a tich, (VANTNER) Vi si ju, a preto jeho ena iarli. (KRNO) Vravieval mnoho mdrych re, rd poal a karhal, a preto jeho vrstovnci mal ho na posmech, (ONDREJOV)

pretoe
H y p o t a k t i c k s p o j k a pretoe m p r i n n v z n a m . J e t o z k l a d n p r i n n s p o j k a . P o u v a s a bez o d k a z o v a c i e h o slova v n a d r a d e n e j v e t e . Hnevalo ju to, pretoe ju urazil ako enu. (MIN) A mus to robi pekne sstavne a statone, pretoe to je prv podnik tvojho ivota, (CHROBK) Bol bsnik a revolu cionr, bol revolun romantik a demokrat, pretoe uil snva a kona, pretoe mu pozia nebola cieom sama v sebe, pretoe ou mieril k poznaniu sveta i k jeho premene.
(A. M A T U K A )

priom
1. H y p o t a k t i c k s p o j k a priom m asov v z n a m . V y j a d r u j e sa o u p a r a l e l n o s d v o c h d e j o v . V p o d r a d e n e j v e t e sa v y s l o v u j e s p r i e v o d n okolnos deja nadradenej vety. Vendo pokojne kvol hlavou, priom m u blyslo umom, e teda aj ich dom. ( T I M R A V A ) Takto ns zabva, priom m u tmav ok elmovsky svietia z malej bielej tvriky.
(OLTSOV)

2. S p o j k o u priom sa u v d z a j aj t z v . n e p r a v asov vedajie V z a h m e d z i v e t a m i s v e t i a je priraovac, a t o z v a zluovac odporovac.

vety. alebo

Farba zloenho svetla je poda vlnovej terie dan pomerom intenzt svojich jedno duchch zloiek, priom t ist farbu mu vytvori aj rozlin jednoduch svetl. (HAJKO) Raelinenie je redukn proces; vzniknut hmota je bohatia na uhlk, priom bunkov truktra sa zachovva, (ZVRA)

prv ako
H y p o t a k t i c k s p o j k a prv ako j e a s o v . V y j a d r u j e sa o u u s k u t o n e n i e deja n a d r a d e n e j v e t y p r e d d e j o m vedajej v e t y . Teraz veer, prv ako sme lampu zaali, zasvietil nm mesiac do izby. (OLTSOV) Prv ako prejdeme k spresneniu, uvedieme niekoko prkladov systmu, (FILKORN) Ako tri ihly zahryzli sa do zstupu, a prv ako sa niekto zmohol na obranu, vnikli dos hlboko medzi demontrantov, (JAK) P o u v a s a aj jej v a r i a n t prv ne.

Aby im mlad apaj ohe nezahasil, pre istotu ho zastrelili, prv ne chytil vedro s vodou, (HEKO) A l e prv ne odiiel, ziiel ete do zmockej zhrady, kde stred zho nov zasadili mal jablonku na pam blizniatok. (HORK)

sce
P a r a t a k t i c k s p o j k a sce m v y l u o v a c v z n a m s p r i n n m o d t i e n k o m . P o u v a sa v s v e t , k t o r h o p r v v e t a o b s a h u j e i a d a n dej ( i m p e r a t v n y prsudok). J e t o z a s t a r a n spojka. Ale mi naskutku vyjav, kde si vzal tie peniaze, sce stojme bem a obalujem a, e si tie peniaze ukradol, (DOBINSK, POVESTI)

sce ale
D v o j l e n n p a r a t a k t i c k v r a z sce ale m o d p o r o v a c v z n a m s o d t i e n k o m p r p u s t k y . P o u v a j sa aj s y n o n y m n v r a z y sce no, sce avak,
sce le, sce lene.

Zaviedli teda vetkch lapench do priestrannej sce, ale obyajne tmavej a teraz skromne osvetlenej izby zovajieho zmku, pred ktor bola hned str postaven. (KALINIAK) Poula sce krik chlapcov, ale nevenovala mu pozornos, (ZBEK)

skr ako
H y p o t a k t i c k s p o j k a skr n y m n s p o j k a skr ne. ako m asov v z n a m . Z r i e d k a v e j i a j e s y n o

S akosami tohto druhu treba sa vyrovna silou vle a zbavi sa ich, skr ako by vnejie pokodili nae zdravie, (BAL) Prevodca vak ru za zaplatenie poplatku a ak odovzdal majetok, skr ne bol poplatok nadobidateom zaplaten, je povinn poplatok zaplati, (BAKALA)

sotva Hypotaktick spojka sotva m asov vznam. Vyjadruje, e dej nadra denej vety nastva hned po vykonan deja vedajej vety. Preto sa pouvaj aj dvojlenn vrazy sotva hned, sotva u, sotva tu.
Sotva s p u s t i l i , natlailo s a m e d z i dvere d e t v k o v a s t a r c h b b . ( C H R O B K ) Sotva s a o b j a v , o i v n e cel d o m smiechom, ( V A N T N E R ) Sotva povie, es L e v i c k , u l u d i a n a t e b a p r s t o m u k a z u j , ( K A L I N I A K ) Sotva sa p n i vicipni odstrnili, tu
1

povstal nov hluk, bubnovanie a vykrikovanie,

(KALINIAK)

Pouva sa aj zosilnen variant sotvae.

Sotvae v s t a l , u m i p r i v o l v a l : G a z d a , gazda, rosa uschne, u si m a l m a t dev radkov vyatch!" ( T A J O V S K )

sfa
Hypotaktick spojka sa m porovnvac vznam. Pouva sa ako lensk i ako vetn. Vyskytuje sa aj dvojlenn variant sa -tak. Synonymn je spojka saby. Spojky sa, saby sa pokladaj dnes za prostriedok umeleckho tlu.
Prili t i c h o , sa t i e n e , ( M O R I C ) B a d spravil r u k o u irok p o h y b , saby chcel zmies zo s t o l a v e t k o , o bolo n a o m . ( U R B A N ) Cel telo sa klbe, saby p r a l i ceze elektrick d e r y , ( K U K U N ) Saby s a vracalo najtuhie leto, t a k bolo krsne, ( U R B A N )

Spojka sa sa pouva aj v spojkovch vrazoch sa ked, sa keby, ktor maj takisto porovnvac vznam.
N a d d e d i n o u zjavila s a iara, v n i k l a oblokmi a hde erven zplavu n a s t e n y , sa

ked s a z o r e z a p l i a ,

( K U K U N )

s tm, e
Hypotaktick spojka s tm, e m vznam spsobu. Uvdza sa ou sprie vodn dej, ktor je v urovacom vzahu k deju nadradenej vety Ak ide o elan dej, pouva sa synonymn spojka s tm, aby.
s tm, e sa t a e t e v r t i m e ,
Z A k r o p o l e n s z a h n a l aj s t u d e n vietor, dujci zrcaninami k r s y , a odili sme ( B E D N R ) P n i odili s tm, aby sa k r m r p o s t a r a l o p r e vezenie s e d l i a k a d o H o r n c h L u h o v , ( J E S E N S K )

t. j . ( = to jest) Parataktick spojka to jest (psan spravidla t. j.) uvdza vysvetlenie. Po uva sa v odbornom tle.
T e n t o p r k l a d n m u m o u j e urobi si p r e d s t a v u , ako sa ri v l n a v rovine, t. j . v d v o j r o z m e r n o m p r o s t r e d , ( H A J K O ) T e r i a r e l a t i v i t y kladie a riei p r o b l m y i n m s p s o b o m ako p r v i e t e r i e , t. j . i n m s p s o b o m sa d v a n a svet. ( F I L K O R N )

tak 1. Parataktick spojka tak m dsledkov vznam. Pouva sa iba ako vetn.
K o n e n e m u d a l e j , tak i c h m u s m e t r o k a p o p s t . ( K A L I N I A K ) B o l a h m l a , tak s o m z a b l d i l , ( M I N ) M m e d v a d n i v o n o , tak s o m p r i l a s E r v n o m v e r a d o m o v .
( K R N O )

astejie sa pouvaj synonymn spojkov vraz a tak, ktorho para taktick povaha je vraznejia.
C e l f a m l i a s a p r e d j e h o m d r o s o u k l o n i l a , a tak i d n e s s a p n i b r a t i a u h o z h r o m a d i l i , ( K A L I N I A K ) Z d r i a v a l i s m e j u , s a m a o d i l a , a tak n e c h s i v r a v i a , o c h c . ( T A J O V S K ) L e t o h o l o k r s n e , h o r c e b e z v e t r o v , a tak s a n a i p n i k a d p o p o l u d n i e kpali. ( J E S E N S K " ) S l o v o tak j e o d k a z o v a i m v r a z o m p r e p o d m i e n k o v a i n k o v s p o j k y . P r e t o s a p o u v a aj v t e d y , k e d s a p o d m i e n k a v y s l o v i n f i n i t v o m . N u p r o t i t o m u p o v e d a s l o v a , tak h o z a k a c r a v y h l s i a , b i s k u p o v i o z n m i a .
( T A J O V S K )

tak ako Hypotaktick spojka tak ako vyjadruje prirovnanie. Vznikla z dvojlennho vrazu tak ako. Pouva sa aj synonymn spojka tak akoby.
K r a v a , v e n e h l a d n , tak ako j a , z o r a l a zo m a s n o p o k s l a m y , k t o r m a m a l s k r v a a hrial), ( T A T A R K A ) P o t o m v e t k o m m o h o l i tak ako p r e d t m , ( M I N ) M b y , e aj t a m b u d e m c u d z i a tak ako v S r b s k u , ( A J A K ) V e t c i l e i a , v e t k c h d v a d s a s p o l u le p r o s t r e d c i n t o r n a , tak ako i c h z a b i l i , ( T A T A R K A ) Tak ako j e p o z e m k o v sluobnos viazan n a pozemok, t a k je osobn sluobnos viazan n a urit osobu.
( L U B Y )

tak ako (aj) Parataktick dvojlenn spojka tak ako (aj) m slabo stupovac vznam. Pouva sa pomerne zriedka. J e to lensk spojka. Ten ist vznam m aj astejia spojka tak ako i. Sem patr aj spojka nie tak ako. Synonymn jc parataktick spojka ako tak (t), ale t je zriedkavejia (menej slovensk).
T r e b a u l e n d o l o i , e tak m l a d k a z , ako aj s t a r u i t e r a d i s a o p j a l i , ( O N D R E J O V ) V e d e l , e tak z e m a n i , ako aj s l o b o d n c i a s e d l i a c i s k l t i v . ( R Y S U A ) N e o b y a j n e v e k v s k y t h r v o a n a S l o v e n s k u s v i s s m a l m o b s a h o m j d u tak v p d e , ako aj v p o t r a v e , ( R A L ) Tak J e r g u , ako i t e f a n c h c e l s a p r v p r e k o p a k p o t k u ,
( O N D R E J O V )

take Hypotaktick spojka take spojka.

( K U K U N )

m dsledkov vznam. Pouva sa ako

V E T N

K m v y p r i a h o i , u hol so e n o u z n m y , t a k e m u i p o m h a l a s k l a d a r i a d z k o a . P o s t a v i l i t a m e l e z n i n t r a , a j h r a d s k , t a k e p r o u d o s t a l o u m.'do m i e s t a , ( J A K ) V l a s t n t e x t p i e s n e s p e v k z h l c e , take s l o v m n e r o z u m i e , ( I E K O ) P r i t o m z v e t m e by o d o v z d a n aj v z a l e p e n e j o b l k e , t a k e ani v e r o j n n o t r N O I N U M pozna jeho obsah, ( L U B Y )

47

MORFOLGIA

teda 1. Parataktick spojka teda m predovetkm vysvetlovac vznam. teda,

P o u v a sa n a j m v o d b o r n o m t l e . P o u v a s a aj s y n o n y m n v r a z a k t o r m zretenejiu p a r a t a k t i c k p o v a h u .

Pri meran dky sme pouvali stanie, teda trojlenn vzah, (FILKORN) Po spso ben zmeny, teda ked vznik inok, prina zanik, (FILKORN) Drba zanikne aj odpadnutm driteskej vle, teda ak sa drite drby zriekne alebo ak umrie, alebo ak sa rozhodne dra vec ako zstupca, (LUBY) 2. P a r a t a k t i c k s p o j k a teda m aj d s l e d k o v v z n a m . U v d z a n a p r k l a d

uzver vyplvajci z obsahu prvej vety. Viem, e si bol vojakom, teda loha sa d zvldnu, (KRNO) Predpokladom takejto politiky je skuton roncka zujmov organizcia, ktor bude ma autonmne posta venie, ktor bude ma autoritu vo veciach ronckych a ktor bude repektovan pr slunmi radmi, teda aj Ministerstvom pdohospodrstva, (MIN) Rozoznvame prvorad a druhorad pomocn vedy, a teda aj pomocn metdy, (FTLKORN)
9

toti P a r a t a k t i c k s p o j k a toti m v y s v e t l o v a c v z n a m , l e b o s a o u u v d z a v y s v e t l e n i e , o p r a v a . P o u v a s a p r e v a n e a k o l e n s k s p o j k a . M aj z d r a z n e n podobu totito. Len sme t a k oi vytrieali, toti ja s Janom, (TAJOVSK) Rudo, toti m j brat, vrtil sa dnes z mesta, (MIN) Vpoet vrhovej paraboly je pomerne jednoduch problm, pretoe sa t u p o h y b odohrva v stlych podmienkach, toti v priestore so stlym gravitanm zrchlenm, (VANOVI) Skoro zaal sa ukazova nedostatok, najm ked priiel neakan hos, totito drahota, (AJAK) Tto pomoc je v niektorch prpadoch viac negatvna, toti filozofia uruje, o disciplna neme povaova za svoj predmet a ako ho nesmie chpa, (FILKORN) trebrs H y p o t a k t i c k s p o j k a trebrs, trebrs aj m p r p u s t k o v v z n a m . J e u d o v s p o j k a , a s t aj v r e i u m e l e c k e j l i t e r a t r y . to

Matka, ked videla, e dvom starm nestalo sa ni, dovolila aj najmladej, trebrs
j u aj najradej m a l a . . . ( D O B I N S K , POVESTI) Trebrs u hrob vykopali mojej dui

jarej: kto si kopal,nech si le, a ja pjdem dalej. (J. KR) Divn oza v naom ne kultrnom, trebrs hodne troviacom kraji! ( V A J A N S K )

ved!
P a r a t a k t i c k s p o j k a ved mi v y s v e t l o v a c v z n a m . P o u v a s a aj s y n o n y m n v r a z a ved, k t o r h o p a r a t a k t i c k p o v a h a j e v r a z n e j i a .

Vetko, vetko v prrode ova, v e d sa bli jar. (VANSQV) Na deti by si nemusel zarba, ved ony maj dos a dos. (AJAK) No Pdiho ani to nekormti, ved on vdy t a k chodil, od malika, (TIMRAVA) Ale koda sa rozuova, ved ho pozn, ( Z B E K ) osi ho vraj vyhnalo od nieh, a ved potom sa i priznal, e ustavin pretriasanie istej zpletky, (FIGULI) vak 1. P a r a t a k t i c k s p o j k a vak m o d p o r o v a c v z n a m , s o b m e d z o v a c m o d t i e n k o m . K l a d i e s a z a p r v p r z v u k o v a n v r a z (aj z a e n k l i t i k y ) . Blenka bez odprosovania, lebo to jej vemi smrd, I v a n vak hned s celou primnosou mi priiel: . . . (OLTSOV) Bolo mnoho vec, ktor poteovali, dvali silu a nsobili odvahu, boli vak i veci, o budili hnev alebo zarmucovali, ( J I L E M N I C K ) 2. P a r a t a k t i c k s p o j k a vak
IAK)

m v y s v e t l o v a c v z n a m , a k s t o j n a ele v e t y .

U i tak, i tak, Gaparko, zjdite len preho, vak uvidme, na om stojme, (KALIN Ak by sa ti niekde zdalo, e je to nie dobre vyrtan nhlil som sa, vak si videl meme dodatone pozmeni, (LAZROVA) v z h a d o m n a t o e
?

H y p o t a k t i c k s p o j k a vzhadom na to, ze v y j a d r u j e z r e t e . P o u v a s a l e n v odbornej rei, v a d m i n i s t r a t v n o m a publicistickom tle. Nakoko sa vzhadom n a t o , e sa zdriavali ponajviac n a dedinch, dalo, boli kritick realisti v dejinch, ktor vtedy len zdanlivo postvali. J(A. M A T U K A ) Vzhadom n a t o , e doteraz nie je publikovan nov tudijn poriadok, vbor prezdia SAV vydal intern pokyny k realizcii vyhlky 183/1956 o organizcii vedeckch pacovnkov V SAV. ( V Y H L K A ) z a t i a So 1. H y p o t a k t i c k s p o j k a zatia o j e a s o v . D e j n a d r a d e n e j v e t y p r e b i e h a v asovom seku deja podradenej vety. S y n o n y m n je s ou spojka km. Zatia o Tom raajkoval, otec ho poal, ako sa m na stavbe sprva, ( Z B E K ) Zatia o otec napchval slamnky, priniesol jeden z chlapcov z matale metlu, (TO MAK) Bozjaronos niektorch tanenkov bola t a k hrozn, e hodili svoje podpo ren klobky na zem a kropili po nich, zatia o in kakali raz na prav, raz na av koleno, ( V A J A N S K ) 2. H y p o t a k t i c k s p o j k a zatia o s a p o u v a v t z v . n e p r a v c h a s o v c h s v e t i a c h aj n a v y j a d r e n i e o d p o r o v a c i e h o v z a h u . O d p o r s a v y s t i h u j e r o z dielom. Mnohch iria verejnos ani nepoznala, zatia o znmej vzbudzovali div. ( U R B A N ) I n sovietsky hydinrsky pracovnk A. J . Pudrenko poklad dokrm moriek n a obmedze nom vbehu za vhodnej pre hydinrske kombinty, zatia o dokrm n a pai sa uplatn skr v kolchoznej vrobe, ( L A N D A U )

zato Parataktick spojka zato m odporovac vznam s prpustkovm odtienkom. Pouvaj sa aj synonymn vrazy zato vak, ale zato, v ktorch sa obidve vznamov zloky vyjadruj rozdelene. Tieto vrazy maj zretenej para taktick rz.
N o k e e n a n i e , zato d c r a p l n e s h l a s i l a s o t c o m , ( O L T S O V ) O n z d a l s a j e j b y t a k o h r d i n o m t a j n c h , n e t u e n c h d e j o v , h r d i n o m z m o e n m , zato vak d v o j m o z a u j m a v m , ( V A J A N S K ) M a l u d o b r e v y e o s e m d e s i a t , ale zato b o l d o s e r s t v a vysok starec, ( A J A K )

e Spojka e je zkladn hypotaktick spojka. Jej zkladn funkcia je isto gramatick: vyjadruje zvislos jednej vety od druhej. M rozlin vznamy. Pouva sa vo vetkch druhoch podraovacieho svetia sama alebo ako len spojkovch vrazov. 1. Spojkou e sa uvdzaj podmetov vedajie vety, ak sa v prsudku nadradenej vety vyjadruje existencia, stotonenie, hodnotenie alebo ist psobenie.
L e n n e v i e , a k o s a m o h l o s t a , e s a r e a z u v o n i l a , ( H O R K ) e si h v z d a , j e v e k z r i e d k a v o s , ( V A N S O V ) S t r a n e h o z a r m t i l o , e j e h o d c r u p o l i c a j t i r o z v l a j .
( S T O D O L A )

2. Spojka e uvdza prsudkov vedajie vety, ak v nadradenej vete je for mlny menn prsudok tak, ten, dalej ak v prsudku nadradenej vety je sloveso typu tvril! sa, napokon ak je tam sloveso typu zlea v tom.
T a k bol,

e b y b o l i Z u z k u u b i l .

( T A J O V S K )

O n d r zamril oi; t v r i l

sa,

c s p .

( K U K U N )

C h y b a bola v tom,

e z k l a d y n e b o l i d o s p e v n .

3. Spojkou e sa uvdzaj aj vedajie vety vetnho zkladu.

I t a k p r i l o , e c h o r , o m r z n u t l e m v m a t a l i p o d h r a n t o m .
( T A T A R K A )

4. Spojkou e sa uvdzajii doplnkov vety.

Pved s o m p r e h l i a d o l , v i d e l s o m o t c a , e k a k o m u s i , n a p r s i a c h ,
( K U K U N )

5. Spojka e sa pouva v prvlastkovch vetch vemi asto, ale iba pri podstatnch mench istho vznamu, alebo ak pri substantve je formlny prvlastok tak, ten..
( V A N T N E R ) ( J A N O V )

K e d s a u k u x o r z n a k y , e n e p r d e n a d o h o v o r e n m i e s t o , s a m a i d e k n e m u . B o l i v t e d y t a k a s y , e u o m i n i e n e o s t v a l o , len. s t a , k d e s a n a r o d i l i .

6. Spojka e uvdza predmetov vedajie vety, ktor maj oznamovaciu povahu a zvisia od slovies istho vznamu.

N o v i d m , e u d v n o m y s l n a t o . ( C H R O B K ) A s o m p r e s v e d e n , e v t e j t o c h v l i n i m d r e j i e h o r o b i a n i n e m e m , ( H E K O ) H o v o r i l s o m v m , e b u d e t r e b a o p r a v i i n i e k o k o m o s t o v , ( P L V K A ) R o z h o d o l s a , e p r i j m e b e z z d r h a n i a . ( M I N )

7. Spojkou e sa uvdzaj aj vedajie vety spsobu. Kvalita sa vyjadruje priamo alebo inkom. Pouvaj sa asto aj korelovan vrazy tak e,
tak e, toko e.
M a j s t e r s a r o z o s m i a l , e v p o l d e d i n e s a k u r y s p l a i l i , ( K U K U N ) R u k y s a jej t r i a s l i , e s o t v a n a h m a t a l a k . ( M O R I C ) V e d s o m v m h o v o r i l d o d u e t a k , e a n i m i s i o n r k r a j i e n e k e , ( A L E X Y ) R o z n e s a t a k , e t i a j s l a d k s l i n a z h o r k n e v s t a c h . ( S K A L K A ) T a m h o r e m e d z i v r c h m i z d i v e l n a t o k o , e s a a j m e d z i u d m i a s t o p o z a budne, ( V A N T N E R )

Zriedkavo sa pouva aj ako lensk.

I s t e b o l i z a n e k d e n e s t r a c h ,
( H E K O )

8. Spojka e uvdza vedajie vety prostriedku, najm ak v nadradenej vete je odkazovacie slovo tm. Tak vznik dvojlenn vraz tm e.
P o t e i l s o m h o , e t o v e t k o p r e j d e , a v r t i l s o m s a d o m o v , t o v y s v e t o v a l t m , e s a j e j z a p i l i j e h o o i . ( K U K U N )
( K U K U N )

Ondr

9. Spojka e uvdza prinn vedajie vety. asto sa pouvaj dvojlenn

v r a z y -preto e, zato e, za to e.
o d t e J o k o v i , e M e d z i b r o d s k e h o d v i e d o l , j e v a a v e c . ( K A L I N I A K ) Jergu, e j e n e p o k o j n a k o v i e t o r , m u s j u o p u s t i , ( O N D R E J O V ) U p o a l i elie, e s p e a i l i s v o j m a j e t o k , ( Z B O R S K ) C o si s p c h a l , e a e n a n i d i v z v e r ( J A K ) Aha, t o p r e t o boli t i e j a d e r n i c e t a k d i v n , e k r v i v n i c h n e b o l o , ( K U K U N ) - - N a p o d s t i e l a n i e s a r a e l i n a p o u v a p r e t o , e t n v e k n a s v a e i u s c h o p n o s p r e t e k u t i n y a p l y n y .
( Z V R A )

10. Spojkou e sa uvdzaj aj dsledkov vedajie vety.

( K U K U N )

N o boli s m e z a s a v p r e d s i e n i ; m e d z i t m s a ziiel d o n e j c e l k d e , e j e t e m e r p l n . - - S p o i a t k u j u n , t e p l v i e t o r , k t o r p r i h n a l m r a k y , e b o l o d a d a . ( V M O )

1 1 . Spojka e sa pouva v elovch vedajch, vetch, jednak ak sa svetm vyslovuje zmer, mysel kona dej vedajej vety, jednak po rozkazovacej nadradenej vete.
V s t v a z l a v i k y , e i d e p r e . ( T I M R A V A ) O t r e l si p e n u z k r a j a p o h r a , e v y p i j e ide n e v y p i l , ( T A T A R K A ) - - B e r , e s m e s k o r e j d o m a ! ( T A J O V S K )

12. Spojkou e sa uvdza aj lensk prirovnanie po komparatve. J e t o udov spojka. Pouval ju najm M. Kukun v priamej rei.
S k r v o j d e k b a r a n o v i e k a k a n o v i . ( K U K U N ) Z a v e r o m v i a c e t r i d s a , k o r e o v v y t i a h l a , ( K U K U N ) K s t e d l h i e e i n d e . ( K U K U N )

eby Hypotaktick spojka eby je viacfirnkn. Vcelku je synonymn so spojkou aby. Preto sa s ou aj strieda.

S c h v l n e h o p o p r o s i l p r e d l i c i t c i o u , a b y d a l p o z o r , eby s a n e j a k falo n e s t a l a . ( J E S E N S K ) A b y s a n e s t r a t i l a m e d z i o s t a t n m i e n a m i , o b l i e k a l a si m n o h o s u k i e , eby s a jej r o z r i l i b o k y . ( F I G U L I )

Pretoe spojka eby sa d zameni spojkou aby, hovorme o jednoslovnej spojke eby len pri monosti tejto zmeny. Ked tto zmena nie je mon, ide 0 spojku e s kondicionlom. T u mono kondicionlov by oddeli od spojky:
Nazdvam sa, e ty by si to nebol spravil.

Spojka eby sa pouva v jednotlivch funkcich za tch istch podmienok ako spojka aby, no zave sa svetie so spojkou eby pociuje ako udovo pod farben. 1. Spojkou eby sa uvdzaj predovetkm elov vedajie vety.
D o k a j m a , p r o s m a , l e b o ja- b y s o m c h c e l a , a b y si m a d o k a l a , e b y s m e o d r a z u b o l i s t a r , ( O L T S O V ) eby m u k a n e p l a k a l a , eby b o l a b o h a t , ki'ipili j e j i a r o v k u 1 l a m p i k z o z l a t a , ( P O D J A V O R I N S K A ) VeoT s o m p r i i e l , p n v e k o m o n , eby m i t r o c h u pokali s t m rokom, ( A J A K )

Spojkou eby uvdzaj sa vedajie vety spsobu, v ktorch sa vyslovuje kvalita alebo intenzita inkom.
2.

Ete n i e j e t a k z l e , eby h o r i e b y n e m o h l o , ( P R S L . ) N o c h o t e , d e t i m o j e , a z m i e r t e s a , a l e t a k p l n e , eby s a s t a r F e r e n c n a d t m k o r m t i n e m u s e l , ( K A L I N I A K )

3. Spojka eby je astejia v predmetovch vetch, ktor zvisia od slovies vyjadrujcich vu ap. alebo od zpornch slovies.
s

L e n m i d o v o t e , eby s o m e t e j e d n u i a d o s p r e d n i e s m o h o l , ( K A L I N I A K . ) Aj t o s v e t n e v i d e l , eby o b e c n b a b a , e n a v r a d e , s l i l a , ( T I M R A V A ) 4.

Spojkou eby sa uvdzaj prvlastkov vedajie vety vemi zriedkavo.

N i e t o s k l a d b y b a l a d i c k e j u J n a B o t t u , eby nebolo v nej alegrie, a z d sa, s jeho alegrie napospol p o v e d o m , ( K R M R Y )

5. Spojkou eby sa zriedkavo uvdzaj aj podmetov vedajie vety.

J e h o staros bola vecka,

eby g o m b i i e k v d y m a l p l n v r e c k ,

( P O D J A V O R I N S K A )

Spojky a in slovn druhy

Spojky ako gramatick slovn druh maj styn body s ostatnmi grama tickmi slovnmi druhmi, ako aj s plnovznamovmi slovnmi druhmi,. Tieto styn body sa zakladaj najm na polysmii jednotiek slovnej zsoby, ako aj na tom, e spojky vznikli a aj dnes vznikaj zo slov patriacich do inch slovnch druhov. No ani spojky nie s bez vvinu: niektor zanikaj, in menia svoj vznam a in zasa vznikaj. Z gramatickch slov maj spojky styn body s p r e d l o k a m i aj s a s t i cami.

Kee podraovacie spojky vyjadruj tie ist vzahy ako predloky, bva dos asto, e sa prve vrazn predloka stane zkladom novho spjacieho prostriedku. Tak je to takmer so vetkmi sekundrnymi predlokami, pretoe nimi sa vrazne vyjadruj pecifick vzahy. P r v m vvinovm stupom je komplexn spjac prostriedok skladajci sa zo sekundrnej predloky, prslunho pdu zmeno f o a veobecnej podradovacej spojky. Napr.: miesto
toho, aby; okrem aby toho, e; vzhadom na to, ze; napriek tomu, ze; vaka tom/u,

. . . V tchto prpadoch predloku nemono vynecha, lebo je nositeom vznamu celho spjacieho vrazu. Ak t a k t o vraz zmeravie, stane sa spojkou t y p u s tm, ze; s tm, aby; bez toho, aby. V niektorch prpadoch sa dokonca vynechva aj zmeno, take vznikaj spojky t y p u miesto aby, okrem e. To je u al stupe vo vvine: vsledkom je dvoj slovn spojka, ktor u netreba rozklada na predloku a spojku. Polysmia je podkladom stynch bodov medzi spojkami a asticami. T a k napr. slovo aby je aj hypotaktick spojka, aj astica uvdzajca elacie vety. Takisto slovo nech m jednak vznam elacej astice, jednak niekoko vzna mov ako podraovacia spojka. Aj v rmci parataktickch spojok mme takto styn javy. Napr. slovo i je zlucovacia spojka, ale pouva sa aj ako zdrazovacia astica. Funkciu astice aj spojky mu ma naprklad tieto alie slov:
ze; kvli tomu, a, aby, ak, ako, ale, ba, beztak, sce, teda, toti, trebrs, ci, ie, e. i, jednak, ke, lebo, len, no, nu, predsa, ve, mak,

V okruhu negramatickcli slovnch druhov maj spojky styn body najm so z m e n a m i , p r s l o v k a m i a p o d s t a t n m i m e n a m i . Vetky opytovacie zmen maj sekundrne aj spjaciu funkciu: tu potom hovorme o nich ako o vzanch zmench s lohou hypotaktickoh spojok. Tieto slov vak pokladme za zmen, k m nestrcaj svoj pvodn vznam a nenadobdaj osobitn formlne vlastnosti. To s zmen ako kto, co, koko, kam, dokia a p . Ale pri pomknut vznamu alebo pri nadobudnut novch formlnych vlastnost hovorme u o vzniku novej spojky zo zmena. asto tu ide naprklad o zmeravenie pdu alebo predlokovho spojenia. Z uvedench dvodov hovorme o spojkch ako, o, km, priom, pokm, kmkovek, beztak . . Osobitn prpad mme vtedy, ke sa opytovacie zmeno pouva aj v p vodnom vzname ako spjac vraz a ke popri om m m e homonymn spojku s novm vznamom. Tak je to napr. so zmenami nakoko a pokia. Zmeno nakoko m v z n a m miery. V spjacej funkcii sa pouva najm
v s vzanj dvojici ?iatoko nakoko.
P r i s t p i l k z k e m u z a m r e o v a n m u o b l o k u , a nakoko m u t o p r i e s t o r d o v o l i l , p o z e r a l n a o b l o h u , i s a v y j a s n i e v a , ( O N D R E J O V ) C h c e l a b y , a b y s t o s a s p o z n a l i v z j o m n e , a s p o natoko, nakoko s a d . ( K U K U N )

Spojka nakoko

m vak prinn a zreteov vyznan.

Z m e n o pokia
d v o j i c a potia

m a s o v a l e b o aj m i e s t n y v z n a m . P o u v a s a aj s v z a n
pokia.

Aj Kubovi bolo dobre, pokia bol mlad, (PRSL.) Potia sa hod, pokia chod.
(PRSL.)

A l e s p o j k a pokia

m v z n a m miery alebo vznam zretela. V

P o d o b n e j e t o aj so z m e n a m i ako a o. P r i n i c h m m e aj s p o j k y ako a o, ktor pouvame vo viacerch vznamoch. O s o b i t n m p r p a d o m s aj u k a z o v a c i e zmen, ktor sa pouvaj a k o d r u h o t n spjacie prostriedky. T v a r y z m e n a to, k t o r m i s a n a z n a u j e l e n r e k c i a slovesa, n e p o k l a d m e z a s a s s p j a c i e h o p r o s t r i e d k u . T i e t o t v a r y z m e n s i b a d o istej m i e r y f a k u l t a t v n e . Sii s t l e , a k si t o v y a d u j e v z n a m s l o v e s a . P r e t o s p o j e n i a t y p u o to, aby; o tom, e: na f o, aby; na to, ked nie s s p o j k y , a l e rozloiten s p o j e n i a z m e n a a spojky. V p r v o m rade ide o t o , aby nebolo biedy a hladu, (zus) Nie, cel jej bytnos pouka zuje n a t o , e dnes nebude kandl, ( K U K U N ) Ale ktoe sa bude dva n a t o , ke sa chlapi kpu? ( J E S E N S K ) Filtrovanie pomocou dna ndre spova v t o m , e nasvacie potrubie je rozren a rozvetven po celom dne ndre, (MRAKI) A k s a o d k a z o v a m i z m e n o m n e v y j a d r u j e r e k c i a slovesa, ale sa n m n a z n a uje c h a r a k t e r pripojenej v e t y , h o v o r m e o korelovanch dvojiciach, k t o r m a j t e n i s t v z n a m a k o z k l a d n s p o j k y . Z m e n n p r v o k sa m e z n i c h
v y n e c h a . T o s p r p a d y a k o to, e; na to, aby; preto, e; vtedy, ked; dotia, km.

Ak sa v a k z t a k h o v r a z u z m e n o vynecha neme, hovorme u o jedno l i a t e j j e d n o t k e , o n o v e j s p o j k e . N a p r . : s tm, e; s tm, aby; tak, ako; napriek
tomu, e.

Z u k a z o v a c c h z m e n v z n i k l i s p o j k y preto,
tak, ani tak, beztoho.

a preto,

tak, a tak, beztak,

i tak, aj
1

H r a n i c e m e d z i z m e n a m i a s p o j k a m i n i e s t e d a c e l k o m o s t r , a p r e t o jednotliv prpady mono chpa ako prechodn. R o z l i n p r s l o v k y s a a j s a m y s e k u n d r n e p o u v a j a k o spjacie s l o v . M m e t u j e d n a k p a r a t a k t i c k s p j a c i e p r o s t r i e d k y t y p u najprv potom ko nene, j e d n a k prslovky v y j a d r u j c e p o d r a d o v a c i e vzahy. S t o spjacie p r o s t r i e d k y t y p u nhle. P r s l o v k y s p r i r a o v a c o u f u n k c i o u s a z a s p o j k y n e pokladaj, lebo maj iba s e k u n d r n u spjaciu lohu. I c h lexiklny v z n a m s a p r i t o m n e m e n . A l e p r s l o v k y t y p u nhle a slov t y p u a p o k l a d m e z a spojky, a k m a j spjaciu funkciu, lebo p r i t o m t o pouit ich pvodn v z n a m s a p o m k n a ; p r e t o t e d a h o v o r m e n a p r k l a d o s p o j k c h nhle, sotva, a, len. S p o d s t a t n m i m e n a m i m a j s t y n b o d y l e n t a k spjacie vrazy, v k t o r c h sa n a m i e s t o zmennej odkazovacej asti pouva synonymn podstatn meno

v p r s l u n o m p d e . N a p r . : v prpade, ah; s cieom, aby; v ase, ke. T i e t o p o d s t a t n m e n m a j t u aj o d k a z o v a c i u f u n k c i u , p r v e t a k a k o z m e n . P r e s t vaj by p l n o v z n a m o v m i v e t n m i lenmi a dostvaj lohu formlnych v e t n c h lenov, k t o r p o m h a j vyjadri prslun m e d z i v e t n vzah vsti nejie. N o v spojky vznikaj t e d a n a j m z v r a z o v , k t o r p v o d n e mali spjaciu lohu iba s e k u n d r n e . S t o z m e n , prslovky a astice. Pri vznikan novch s p o j o k m a j v a k v e k l o h u aj p r e d l o k y .

astice
Partikuly

Defincia, vznam a funkcia

astice s p o m o c n slov, k t o r m i podvate n a d v z u j e n a k o n t e x t alebo n a situciu a p r i t o m v y j a d r u j e rozlin v z n a m o v o d t i e n k y j e d n o t l i v c h v r a z o v alebo v p o v e d i k o n t e x t o v c h a a k t u a l i z a n c h vzahov. V s t n o m alebo e x p r e s v n o m p s o m n o m p r e j a v e oznamovacm, i a d a c m a o p y t o v a c m v e t m astice d o d v a j emocionlne o d t i e n k y a c h a r a k t e r zvolacch v i e t . P r a v d a e , so zreteom n a situciu alebo n a k o n t e x t . A teba to mrz, ked ti Zhorela povedal, e si buldozr? A o je na tom zlho, ked t i to povedal? A o je na tom zlho b y t buldozrom? (LAZROVA) Zaiste poistka, aby ich erti brali! (KRNO) Ci nie som t v o j kamart? (JAK) Nech ije revolcia! (VOLANSK) Keby bol hoci aj hmyzom, len aby nemusel liapa tie thlej vee! (JAK) N i e k t o r astice u v d z a j c e iadacie v e t y s j e d i n m p r o s t r i e d k o m , k t o r u k a z u j e n a t y p v e t y ; n a p r . nech, kie, aby, noe, br, bodaj. Viau sa k i s t m t v a r o m slovies kie, aby, br, bodaj k t v a r o m minulho asu alebo p o d m i e o v a c i e h o s p s o b u , noe k t v a r u rozkazovacieho spsobu.
Aby sa zadrhol . . . aby sa! (TAJOVSK) Br by ste mali pravdu . . . (HORK) Bodaj by vs, vy mldenci, erti vzali . . . (UD. PIESE) Ach, noe ma ober z t c h t o

ervkov,

(DOBINSK, POVESTI)

V t c h t o p r p a d o c h p o m o c o u astice n a d v z o v a l a cel vpove n a k o n t e x t a l e b o n a s i t u c i u . a s t i c o u p o d v a t e v y j a d r o v a l rozlin subjektvne o d t i e n k y a aktualizoval vpove. P o m o c o u astc m u n a d v z o v a n a k o n t e x t alebo situciu aj iba j e d n o t liv vrazy. Nikto neiel otvori, hluchast dievka zrejme nepoula a Augustn erner sa tie nehbal, primrzol o stoliku a teraz sa vbec nectil hrdinom, (MIN)

astice zrejme, tie, vbec v t e j t o v e t e maj f u n k c i u u v d z a , v y t y o v a a s u b j e k t v n e h o d n o t i v r a z y , k u k t o r m p a t r i a : zrejme nepoula; Augustn emer tie; vbec nectil. O k r e m t o h o t i e t o astice sa o p i e r a j o z n m y k o n t e x t alebo situciu. Slovo zrejme sa p o u i l o iba s p r i h l i a d n u t m n a z n m u as v p o v e d e hluchast dievka, a k o n a d v z u j c i a z d r a z u j c i p r v o k . P o d o b n e astica tie p r e d p o k l a d , e v o v p o v e d i je popri v r a z e Augustn erner ete al len t o h o istho v z n a m o v h o r a d u . S p o m e d z i t c h t o d v o c h z n m y c h v r a z o v p o d v a t e p o m o c o u slova tie v y t i a z d r a z n j e d e n a k o zvl d leit. Slovo tie b y sme n a z d r a z n e n i e nemohli poui, k e b y z k o n t e x t u nebol z n m y aj v r a z hluchast dievka. astica vbec u v d z a a s u b j e k t v n e hodnot, v y t y u j e a p o d i a r k u j e slovo nectil. P r i t o m sa o p i e r a o z n m u situciu. astice o s o b i t n e u p o z o r u j n a v r a z , k t o r u v d z a j , v r a z v y t y u j a k o p o z o r u h o d n p r e dan situciu a l e b o k o n t e x t , m v p o v e aktualizuj. P o m o c o u nich m o n o t a k t o a k t u a l i z o v a jednotliv v r a z y a l e b o cel v p o v e d e . O b s a h o m ie l e x i k l n y m v z n a m o m astc v i r o k o m z m y s l e slova j e aktualizcia jazykov^ch j e d n o t i e k . P r e t o funguj n a j m a k o organizujci p r v o k pri a k t u l n o m ie k o n t e x t o v o m lenen v p o v e d e . astice, k t o r p a t r i a k v r a z u , a n i e k celej v p o v e d , s vemi asto i n d i k t o r m i v l a s t n h o j a d r a vpovede.
(KARVA) (HEKO)

Len ma bud obviova, e som a pustila, (TAJOVSK) Musel ich dosta aspo sto. Ni to nebolo, iba tri mloky lenivo roztiahnut na koreni starho duba. (LAZROVA) Zobovi a Jankovi Martin len zvid, ale J u r a Mikulu aj nenvid.

P r i n i e k t o r c h asticiach p r e v l d a n a d v z o v a c i a f u n k c i a , n a p r . p r i asticiach a, ba, ie, i, no, nu, ved!, ostatne. In v y j a d r u j v i a c p o s t o j p o d v a t e a k v p o vedi alebo n i e k t o r e j jej asti, n a p r . asi, a, celkom, iba, isto, najm, obzvl prve, priam, samozrejme, takmer, tie, vbec. P r e t o sa t i e p r v v t r a d i n c h g r a m a t i k c h p o k l a d a l i za s p o j k y a t i e d r u h za p r s l o v k y . M e d z i o b i d v o m a d r u h m i je p l y n u l p r e c h o d ; n i e k e d y ako j e d n o z n a n e uri, i astica j e p o v a h y viacej s p o j k o v e j , a i pri slovko vej. T a k m i p r e c h o d n m i asticami s n a p r . in, beztak, ete, napokon, naprklad, slovom, skrtka, tak, teda, toti vlastne, velm at. A k o vidie, k a d astica z a h a d v a v z n a m y : n a d v z o v a n i e a v y j a d r o v a n i e p o s t o j a . Vraznejie s h r a n i c e m e d z i a s t i c a m i a spoj k a m i alebo p r s l o v k a m i a k o v n t r i astc medzi i c h z k l a d n m i s k u p i n a m i . astice a k o a k t u a l i z u j c e slov s spojivom m e d z i m o d i f i k o v a n m v r a z o m a situciou, n a k t o r sa modifikovan v r a z v i a e . N i e k t o r astice s v rei n e o p a k o v a t e n (tak, a k o j e n e o p a k o v a t e n t i s t s i t u c i a ) , n a p r . : vo, nu, noe, vak, kdeby, kdee, br, i, oby, bodaj, kie, reku, veru, toti, ozaj istee. astice mu by aj s a m o s t a t n m i vpoveami.
9

K e b y s i c h c e l , z d a l e k a b y c h o d i l i z a t e b o u . Nech. ( K R L I K ) R o z m a m ! Nu ( V A N T N E R ) A l e t y si t a k n e b o l a , vak? ( V O L A N S K ) M y j u a s p o n e d m e . A o n i ? Sotva, ( J A K ) T y o t o m p o c h y b u j e ? Pravdae, ( K A R V A ) K e d y b u d e k o n i e c s v e t a ? a b o l b y v t o m ert, a b y s m e neboli u s m e r n e n . Vskutku? N o , uvidme, ( A . M A T U K A ) O z n m e n i e s a t k u E l e n y Z a k a l k o v e j so s t a t k r o m Z e i m o m , S o s t a t k r o m Z e i m o n i w z a h u n d r a l p o l o n a h l a s . , , T e d y predsa! ( J E S E N S K )

4

Klasifikcia astc
astice sii neohybn slov, a preto na ich klasifikciu nemono poui morfologick kritri. No maj charakteristick lexiklny vznam, ktor sa manifestuje aj istou syntaktickou formou. Niektor astice stoja za sebou vdy v ustlenom, pevnom porad, ktor sa ned pozmenil Napr.: nu ve
nech aspo, no ve heby ete, a hdam iba, vak ale i, a len ci aj . . .

Poradie astc je uren ich lexiklnym vznamom. Poda rozsahu lexikl neho vznamu mnie cel stupnicu astc od najveobecnejch (so irokm rozsahom a chudobnm obsahom slovnho vznamu) po pecifick (s naj um rozsahom, ale najbohatm obsahom slovnho vznamu). Formlnym ukazovateom je poradie, v akom sa stavaj, ked sa vyskytn bezprostredne veda seba. Na prvch miestach, t. j . naj alej od plnovznamovho vrazu stoja najveobecnejie astice (a, no, nu, ve, vak, ono, teda, o, in . ..) a ostatn postupne tak, e tesne pri urovanom vraze stoja najpecifickejie astice.
No vetf s a t y c h y t , s y n k u . ( T A J O V S K ) No tak v i d , ( Z B E K ) No ale j e u a s p o U K U N ) Nu yed s i s a t y n e b i l z a , a l e z a s e b a a z a m a . ( J G ) O k r e m t o h o ak n a p o t u , ( T A J O V S K ) Nu teda v i d t e , p o v e d a l m i t e n A d a m o v g r f . ( K A L I N A K ) M e t e z a a hoc aj h n e c L ( L E T Z ) No tak teda v i t a j , v i d , j a s o m M a o , t v o j b r a t . ( J I L E M N I C K ) A ved s a o n s o u e t e z d e , a k b u d e c h c i e , ( P O N I A N ) Nu i t a k p a p u h m u s v l a v i c i s e d i e a k o s t a r u d i a ? ( T A J O V S K )
dobre, ( K i i e l iba

Inverzie v porad s vylen. Tento jav pri asticiach nazvame smantickou gradciou. Pravda, v slovoslede sa smantick gradcia uplatuje iba vtedy, ke sa veda seba vyskytn astice patriace k tomu istmu vrazu, napr. v jednej vete. Ak sa vyskytne skupina dvojakch vetnch i lenskch astc, potom vetn stoj pred lenskou: astica platiaca -pre iriu jednotku (napr. pre vpo ve) je pred asticou modifikujcou uiu jednotku (napr. jeden vraz).
Ve iba k r u m p l e j e d v a l o , ( T I M R A V A ) No ale p o d , o d p r e v a d m a . ( J I L E M N I C K ) Ono aspo m n e s a p i l a , ( K U K U N ) o len a p o m u v e d i e , k t o a k o vie h r a ? ( B E D N R )

S pouitm slovosledu ako formlneho ukazovatea smantiky astc rozdeu jeme astice na dve skupiny: 1 . uvdzacie a 2. vytyovacie. Uvdzacie astice stoja bliie k spojkm, km vytyovacie astice maj viac charakter prsloviek.

1.'Uvdzacie astice vrazne nadvzuj na kontext alebo na situciu. Do kontextu zaleuj cel vpovede; z vekej asti s to vetn astice. Ke sa vyskytn veda vytyovacch, stoja na prvom mieste, teda od modifikovanho vrazu alej ako vytyovacie astice. Uvdzacie astice rozdeujeme na dve skupiny: a) pripjacie a b) pobdacie. a) Pripjacie astice s: a, ale, i, in, lebo, len, no, nu, ono, ostatne, potom, prosm, sce, tak, to, vak a ich varianty, ako inak, lene a pod. Rozsah vecnho vznamu pripjacch astc je irok, obsah chudobn a ne urit, a sa takmer strca. Preto sa asto mu niektor z nich navzjom zamiea. Napr. do Kukunovej vety Ono aspo mne sa pila meme dosadi aj in uvdzaciu asticu, a v z n a m sa t a k m e r nezmen: No aspo mne sa pila,
Nu aspo 'mne sa pila, mne sa pila Teda aspo mne sa pila, In aspo mne sa pila, Ale aspo

at. P r a v d a , v kontexte sa rozdiel pocti zretenejie. b) Pobdacie astice s: aby, nre. aak, akoby, akoe, akoe by, azda, bae, lr, bodaj by, i, ie, o, oby, ete (aj v skupine v^ysvetovacch astc), kdee, keby, ked, kie, len, naozaj (aj v skupine hodnotiacich astc), nech, nolen, noe, pravda, predsa, te, vari, ved, vak, e, eby a ich varianty, ako azdae, b/raj,
brby, kdeeby, brs, kiee, brsaj, kieby, vake a bodajs, lene, pod. bohdaj, neche, bodaje, pravdae, oe, preds\ oeby, var, etee, varie, kde, vee, kdeby, vak-

hej, vakver,

Rozsah vecnho vznamu pobdacch astc je men a obsah v, ako maj pripjacie astice. Ak sa vyskytn popri pripjacch, stoja na druhom mieste, napr.: a i, i aby, no bodaj, no ved, nu kdeby, ono kie, tak nech, ba vari, ba i, len aby . . . In stoja vo vete na prvom mieste. Pobdacie astice uvdzaji oznamovacie, no najm zvolacie, opytovacie a iadacie vety. Ich vznam je podnecova, stimulova, pobda prijmatea. Niektor z nich s vlastn iba istmu druhu obsahovch viet. Napr. zvolacie vety sa asto uvdzaj asticami oby, kdee, alee, aby, len, idae, kdeeby, opytovacie asticami i, var, vari, eby, azda, oe, a iadacie asticami nech, neche, noe, vee, e, br, brs, bodaj,
bodaje, kie, kieby, bohdaj, bojsa .. .

2; Vytyovacie astice okrem toho, e nadvzuj*na kontext alebo na situciu, dos vrazne vyjadril j rozlin vznamov odtienky z hadiska podvatea. Hovoriaci pomocou vytyovacch astc upozoruje na vraz. Najastejie je to jadro vpovede. Rozsah ich vecnho vznamu je men a obsah bohat, ako maj uvdzacie astice. Km niektor uvdzacie, z nich najm pripjacie astice, bolo mono navzjom zamiea, pri vytyovacch asticiach sa takto monosti vyluuj. Obsah ich vecnho vznamu je u pomerne presn a vyhranen. Porovnajme vpovede s rozlinmi vytyovacmi asticami: Mm iba sto korn, Mm a sto korn, Mm, aspo sto korn, Mm ete sto korn, Mm prve sto korn,
Mm aj sto korn at.

J^ytyovacie astice rozdeujeme na tri skupiny: a) vysvetovacie, b) hodnotiace a c) zdrazovacie. a) Vysvetovacie astice s: ako, aspo, beztak, beztoho, dokopy, ete (variant etee), fakticky, inc, jednako (variant jednak), jednoducho, konene, koniec koncov (variant koniec koncom), len (i hodnotiaca a zdrazovacia), menovite,
nadovetko, popravde, raz, reku, totito), nadto, potom, dajne, napokon, povedzme, skrtka, vcelku, u, naprklad, predsa, vlastne, slovom, navela, prpadne, tak, vbec, vraj, navye, prosm, takisto, zasa, ostatne, proste takto, podobne, pomaly, prosto),

(variant
toti

respektve,

teda,

(variant

(varianty zas, zase). Vysvetovacie astice stoja blzko pripjacch a uvdzacch. Odliuj sa hlavne t m , e s spravidla lensk, km uvdzacie astice s najastejie v e t n . Vysvetovacie astice pripjaj ku kontextu nov, rektifikovan, aktu lny vraz. b) Hodnotiace astice s: aby, akiste, ale, aleba, no, asi (variant asie)., asncl (variant asnde), aspo (variant aspofie), azda (variant a?:dae), a, ba ^ bezmla, bezpene, bezpochyby, bisu (variant bisubohu, bisue dade), blzo, bohd, bohvie, bohzn, boechr, (varianty bohchrn, bohuchovaj, boeuchovaj',
chrnboh, prismbohu), chrnboe, bohuia chrnpane), bohuprism (varianty bohuotcuprisahm,

(variant iabohu), bojsa, celkom, ajsi, erta, ida (vari a n t y idali, idae), o (variant oe), oskoro, dao, div, dobre, doista, figu. hdam, hej, hned, hoci (variant hoc, hocaj), chvalabohu, i, iste (varianty isto, doista, dozaista, zaiste, istotne, isto-iste, podistm, istee), jedno, ledva, (varianty leda, ledvae, ledvou, ledvy), len, mono (variant monoe), mby, namojduu, namojpravdu, namojveru, naopak, naozaj, nebodaj, nedajboe (variant nedajboh),
nech, ozaj neklamn, nepochybne, paroma, skoro, prepytujem, nepriam, priam nesporne, nerekom, pravda nevyhnutne, ni, nie, raz, sprvne,

(variant ozaje),
samozrejme,

pochopitene, skutone,

pomerne, sotva

(variant

pravdae),

pravdepodobne, rozhodne,

(variant priamo),
snd,

prirodzene,

prosm,

(variant sotvae),

n r . i poet. sa, tak, takmer, tam, temer, trebrs, tum,, urite, u, vari, ved, veru (varianty ver, vera, verue, veraboe, veruboe), vlastne, v pravde, vskutku, vlune, vslovne, z, zo, za, zrejme, e, eboe, ia (varianty ialbohu, bohuia). Hodnotiace astice subjektvne hodnotia obsah aktualizovanho vrazu alebo vpovede. P r i t o m uruj 11 hlavne kladn alebo zporn vztah hovoriaceho k vpovedi. Obsah vecnho vznamu tchto astc stoj na osi no nie. V r a d e vrazov typu no (akiste, asi, ba, bezpene, bezpochyby, bohuprism,
iste, naozaj, skutone, samozrejme, rozhodne, veru, pravdae, vpravde, zrejme, bezpochyby

. . . ) je no tylisticky najneutrlnejie, naj intelektulnej ie hod notenie. Podobne v rade vrazov typu nie (aba, aleba, boechr, bohuia, erta, figu, paroma, sotva, ia . . . ) je nie tylisticky najneutrlnejie, najintelektulnejie hodnotenie. Ostatn vrazy s viac-menej prznakov. c) Zdrazovacie astice s: aj, ak (nreov a), akurt (variant akurtne),

ale, ani, no, aspo, a, ha, m, ro, isto ( v a r i a n t ist), o, dokonca, doslova ( v a r i a n t doslovne), hlavne, ho, i, iba ( v a r i a n t ibae; n r e o v im, him), jedine, just, len, najm, najskr ej, z a s t a r . naskrz ( v a r i a n t naskrze), nevyhnutne, nijako, zvl ( v a r i a n t y obzvl, z a s t a r . zvlte), prve, predovetkm, priam, rovno, takreeno, tie ( v a r i a n t taktie), tob, to, tu, u, vbec, vonkoncom.
Zdrazovacie astice v y t y u j vraz a podiarkuj jeho platnos. Na rozdiel o d v y s v e t l o v a c c h sa p r i z d r a z o v a c c h asticiach v menej miere

uplatuje aspekt n a situciu alebo n a k o n t e x t ; n a rozdiel o d hodnotiacich sa t u neuplatuje vznamov odtienok, teda zdrazovacie astice vraz iba a k o dleit zdraznia. V n t r i u v e d e n c h s k u p n je b o h a t p o l y s n a . P r e t o n i e k t o r astice u v d zame v o viacerch skupinch. Interferencia a bohat polysna svedia o t o m , ako blzko niektor z nich stoja p r i citoslovciach. I s t e m o c i o n l n y prvok p r i vetkch asticiach t r e b a predpoklada, lebo ide o prostriedky podvatea. vyjadrujce subjektvne vzahy

a s t i c a m i m o n o u v d z a a m o d i f i k o v a cel v p o v e d e a l e b o l e n j e d n o t l i v v r a z y . U v d z a c i e astice sa s p r a v i d l a v z a h u j n a cel v p o v e d e (vety alebo svetia), vytyovacie astice zasa astejie n a jednotliv P r k l a d y n a astice, k t o r s a v z a h u j n a cel vrazy. vpove:

(BAR)

N u ale- e n s k p o l i t i k a , bola. v d y t a k . (JG) Vake m u s m poveda pravdu. A ve s a e t e z d u , a k b u d e c h c i e , ( P O N I A N ) Ostatne, o o v l a s t n e i d e ? (KARVA) Ozaj, a a n i m e n o s o m m u n e p o v e d a l a , ( J E S E N S K ) Veru, n e j e d e n r o b o t n k u n s z a p l a k a l , ( T O M A K ) M t e , vraj, z a k l a d a l ' s u i t e m i t e l o c v i n s p o l k y . ( F . K R U ) L s t o k , samozrejme, n e m o h o l b y z z r a n m l s t k o m poriny, ale a z d a
p o m e , (TATARKA)

P r k l a d y n a astice, k t o r sa v z a h u j iba n a jednotliv

vrazy:

J a s a ver vydm,, ( T I M R A V A ) C h c e l b y , a b y s a v n i c h i v z i m o r o b i l o , a l e b o prve /' zime. ( K R M R Y ) P n d o k t o r j e j iste dobre p o r a d , ( Z B E K ) B o v e t c i v i d i a d n e s bohuia neskoro, ( K A R V A ) C e z o t v o r e n o k n o akiste z kuchyne z a v a l a v a p e e n h o m s a . (ONDREJOV) i t a t e proste nerozumne, o sa. v l a s t n e d e j e a. o t o t u d i a r o z p r v a j . ( J E S E N S K )

N e s a m o s t a t n a s t i c e si by, o, z d r a z o v a c i o e (-e), ku k t o r m u patr, n i e k e d y sa pe spolu i zdrazovacie

ho, len, u, lo, o, -to.

m. V e t k y m a j p o v a h u m o r f m . a s t i c a -e s a p e o b y a j n e s p o l u s o s l o v o m , a s t i c a by j e a s s l o v e s n h o t v a r u , k o n d i c i o n l u (priiel by, zavolali by ho . . .). a s t i c a o s a v y s k y t u j e v s p o j e n i a c h t y p u de o de. rok o rok . . . , i v s p o j e

n i a c h o ako, o kde, o kedy, o o, o koko, o kto.

De o de, noc eo noc r o z k v i t v p r u d k o m j a s e b a n c k a i e r n a p r c a , (KOSTRA) P r i i e l s e m p r e t o , a b y M i a k d r o v stoj o stoj z a c h r n i l , ( L A Z R O V A ) V y s e d v a l i In veer o veer o d i e s t e j d o p o l n o c i , ( J A K ) A l e o a k o n a p n a l s l u c h , n e p o u l n i . ( T A T A R K A ) P r z d n y k r e d e n c , eo ak p e k n , n e s t o j z a v e a . ( U R B A N ) - - o ak s k a z e n ,

predsa l e n b o l a p e k n , b a s k o r o k r s n a , ( Z E L I N O V ) N o , z a t o nerobili s a d i v y , a n i z z r a k y , eo K a t a ak d o b r v u m a l a . ( T I M R A V A ) A d e l k a j e p r i r o z u m n n a t o , a b y s a dala p o b a l a m u t i p e k n m i r e a m i co ako z v l t n e h o l o v e k a , ( B E K ) N o o o b u d vravie, slena, j a t o p o v i e m , e z t c h obrazov n i k d y ni n e b u d e , ( T I M R A V A )

N e s a m o s t a t n zdrazovacie astice o a m sa spjaj so superlatvom adjektv a prsloviek: o naj-, m naj- (o najviac, m viac . . . J. Y spojen s komparatvom (o lep, m lep . ..) sa slov o a m hod notia ako zmen. Kontrukcie t y p u o lep a m lep maj eliptick charak t e r , p v . t, o (s) lep .. . Pozri aj pri zmench, str. 2 8 7 - 8 . Zdrazovacie e sa pouva ako intenzifikujci prvok: ktoe, akoe, iae, .s- kme, kdee . . . a pri slovesch v rozkazovacom spsobe choe, daje, vezmie . . . Zdrazovacie -e sa slovosledn primkna aj k inm plnovzna movm zdraznenm slovm: noviu e prines, knihu e mi podaj, a klobk mal ak a pod. astica ho s a vyskytuje v udovej rei a vo familirnom dialgu.
.,Ale s a ho p o b e r ! " k r i a l a n a t o t k a .
( K U K U N )

astica len je viac vznamov. V jednom vzname aj zdrazuje zmen:

ko len, o len, ako len, ak len, kde len, kedy len atd.
Kde- s t e l e n v z a l i t o k o r o z u m u ? pl u d r e l a n a s k a l u , ( J A N O V )
( A L E X Y )

Ve koko

len p l t n k o v z a h y n u l o , k e d i m

Podobne a k o e, len a ho sa na zdrazovanie pouva aj u: N e c h c h o r c h a i d e h e t , n o a k t o u m e b y lovek, ( V O L A N S K ) Zloen astice s skupiny astc stojacich veda seba a tvoriacich intonan a asto i v z n a m o v j e d n o t k y . Poradie komponentov je dan obsahom a roz sahom ich slovnho v z n a m u . Na konci takchto skupn astc stoj najastej

ie len (azda len, o len, o i len, ete len, ete aj len, ete i len, i len, h len-len, predsa-len, u len . ..), i (ete i, hoci i, o i, ui ... J, aj (ete aj, ete len aj, o aj, u aj, u o hne aj ... J, ani (ete ani, ba ani, azda ani, ani . . .), tak (i tak, aj tak, azda, i tak, o aj tak, len tak, ete aj tak, tak o (ete o, len o, iba o . . .).
Niektor skupiny astc tvoria nemenn tvar a pevn vznamov jednotku

(len-len, o i, i tak, aj tak, o aj, u aj, len o, iba o, tak i tak . . . ) , km ni a t a k c h je vina, tvoria len skupinu, ktor je iba intonan jednotn (o i len, ete aj len, u o hne aj, dokonca ani ...). Prechod medzi skupinou a t v a r o m ako vznamovou jednotkou je plynul a asto sa ned s istotou poveda, k e d y je skupina astc u petrifikovan ako nemenn tvar.
N u v o b y b u d o t r i t d n e , t r e b a n m t a m o len t r i r a z y z j s , a p o t o m v o l i o v na v o b u d o v i e s , " p o u o v a l T o n k o . ( T A J O V S K ) M t y v o m o i len k l i n c e ? ( H E K O ) O i t s v e d o k j e u len o i t s v e d o k , ( F I G U L I ) A J a n k o B a r i c a b o l b y , h d a m , eSte i d a l e j v y k l a d a l , ( F , K R ) i t y v i e , e a k j e v e m i m k k o , e s a v t a k a s e t e

len aj k r p c e p y s k a m i n a p t y o b v a j , ( T A J O V S K ) L e n c h o d , a l e u a j ! " ( B E D N R ) O Vekej noci h o dostal, ale m n e h o n e u k z a l . I b a o s o m h o naiel p o d povalou, ( K U K U N ) Nu a v y , s t v o r a boia, ete s a alujete? Nu a o? ( A J A K )

Formlna strnka astc

astice s tvarov nemenn slov. Vetky maj ustlen grafick a into nan podobu. A. Z tvarovej strnky ich rozdeujeme 1. na primrne a sekundrne a 2 . n a jednoslovn a viacslovn. 1. Primrne astice s tie, ktor sa nedaj leni n a morfmy. Patria k nim starie astice, ako i, i, no, e, Ide. alej patria k nim astice, ktor s sce odvoden, ale poda dnenho jazykovho vedomia sa na morfmy nerozkladaj, napr. aj (a + i ) l&n> (le + no), keby (ked + by), ani (a + wij. Okrem toho patria sem aj astice, ktor vznikli zmeravenlm gramatickch tvarov: er
9

ta, figu, paroma,

hdam,

'nerekom,

skrtka,

in,

vlastne.

Sekundrne astice s tie, ktor vznikli spojenm niekokch slov v jedno a ktor meme poda jazykovho vedomia rozdeli n a jednoduch slov. To s napr. astice so zdrazovaem -ze: alee, baze, abyze, akoe, asie, azdae, bodaje, ie, idae, oe, etee, horke, ibae, istee, neche, verue . . . ; s pr klonkou -by: akoby, brby, oby, kdeby, kieby .. .; so zdrazovacm -e plus prklonka -by: oeby, kdeeby . . a s t i c e utvoren zrazenm predlokovch vrazov; bezmla, bezpochyby, naopak, doista, dokonca, nadovetko, najtia, nanajv, navea, nesporne, popravde, dajne, vcelku, vprvde, zato ...; petri fikovan spojenia rozlinch morfm alebo niekokch slov, k t o r samy nie s asticami, napr.: najtia, nesporne, dajne; bohdaj, bodaj, beztoho, hohuchovaj,
bohuia, namojduu, 2. boechr, vcelku, dajsamisvete, vonkoncom, chrnpane, vpravde, zato, mbyi, iabohu nadovetko, . ..; namojpravii,

Jednoslovnmi asticami s okrem niekokch vnimiek vetky (tob, vbec, veru, ozaj, len, asi . . .). I b a niekoko astc sa sklad z viacej samostat nch a samostatne stojacich slov, napr.: akoe by, isto-iste, iste-isto, koniec kon
cov, u-n, tak-tak, u a/j (= hned), ved-ved, to jest, nie a nie, len a lem, . ..

Niekoko astc je takch, o ktorch by sa dalo hovori ete ako o prechod nch tvaroch stojacich na hranici medzi kusou vetou a asticou. I d e o spojenia, ktorch zkladom je astica citovo zdraznen prvlastkom, n a p r . : ertaerta
starho, borov, eria figu rohatho, makov, erta strapatho, erta vyplznutho jednm . . slovom figu ... figu figu dreven . . .; slovom

B. Poloha astc vo vete. astice mu st pri jedinom vraze, pri vpovedi alebo samostatne. 1. astice modifikujce jedin vraz sa antepomij. astice s so svojm
48 Morfolgia

753

modifikovanm lenom spt juxtapozciou silnejie ako adverbi. Adverbi ako autosmantick slov bvaj i jadrom vj^povede, a vtedy sa slovosledn od urovanho lena mu uvoova. Modifikujce astice nemu samy osebe by jadrom vpovede, a ich postavenie vo vete je viazan spravidla n a miesto pred aktualizovanm lenom. Vo vete Otec poial bratovi sto korn jadro ozname polohou niektorej astice, napr. iba, aspo, aj, akiste, azda, doista,
hdam, korn. naozaj: Iba otec poial bratovi sto korn, Otec i b a poial bratovi sto

V t c h t o vetch stoj astica spravidla pred modifikovanm lenom. I b a niektor astice stoja v postpozcii. astica tie stoj za vrazom, ku ktormu p a t r : S t a r o t e c tie iiel ako opit, ( T A J O V S K ) i on, zd sa mi, tie ma len vtedy zaal milova, ( K R M R Y ) . Postponovanie astc sa vyuva ako tylisticky prznakov prostriedok: dominujci vraz je ete zvl zdraznen. Prklady n a postponovan astice v tylisticky prznakovch vpovediach:
I k e n e n a c h d z a j n o v o , zdrazuj aspo, a p e n l i v o z d r a z u j , ( A . M A T U K A ) D v a l s o m s a p o e n c h , peknch-takto, b a a j v e m i p e k n c h , ( B E D N R ) M a r n a nevie rozhodne, o s i p o a , i b a e l o z o t i e r a . ( T I M R A V A ) Nevedel so?n pomaly, k d e s o m a s o m . ( C H R O B K ) Mio O r t je v r o m n e Z m t o k l e n b i t k r , a a k v Oceovch v l n c h p o p u s t i l , m t o s k r f y z i o l o g i c k k o r e n e a n e z n a u n a v e n v z r a s t ; zostarel proste,
( A . M A T U K A )

Aj ke sa astice niekedy postpouuj, spravidla stoja bezprostredne pri vetnom lene, k u ktormu patria. Prpady, ke je astica postponovan a vzdia len od modifikovanho lena, sti takmer vnimon. Vtedy sa na aktualizo van vrazne zastuje intoncia.
Prehodnocuj"

i c h len, t r i e d n e o s v e t u j ,
( M I N )

(A.

M A T U K A )

A nebolo

t o vbec ist,

bola to trze,

Celkom svojsk s v t o m t o ohade zdrazovacie astice e, len, tam, u, ktor asto mu st aj dalej od zdrazovanho vrazu, a k patria k zmenu.
A s r n c a e m kde, p n l e s m a j s t e r ? ( T A J O V S K ) A h n o j e, o d p y t u j e m p e k n e , kde v y n a j , ( D O B I N S K , P O V E S T I ) A v y e s t e kto? ( C H A L P K A ) Ak si len c h u d , c h l a p o . ( A L E X Y ) o s a len s t a l o ? ( T T N I C K ) Ktoe b y tam z j e d o l t a k d a o ! ( T A T A R K A ) B o e , oho s o m s a t o len d o i l ? ( A L E X Y )

2. Zkladn poloha astc modifikujcich cel vpove je na ele vpovede. N a zaiatku vpovede stoja najm uvdzacie astice, napr. a, no, nu, ve.
vak, i, kie, ono, len, ostatne, bodaj, br, aby, nech, vari a in.

P O V E S T I )

Ono a s p o m n e s a p i l a , ( K U K U N ) V a r i t i s l i e p k y c h l i e b p o z o b a l i ? ( D O B L N S K ) , Ved j e l o v e k i t a k n i e m e d v e , a b y c e l z i m u s p a l . ( J G ) H u s i k y , h u s i k y ,
(FIGULI)

a s t e nevideli mojej m a m i k y ?

A b y t o ert vzal i s pijatikou,

( T A J O V S K )

asticu vak od spojky vak poznme iba poda slovosledu: ako astica stoj n a ele vety [A had si na enu. Vak star? ( G A B A J ) ] a ako spojka stoj na druhom mieste vo vete (Vrtil sa neskoro, ja som vak o tom nevedel).

Treba odliovali prpady, ked astica stoj n a ele vpovede, no nepatr k celej vete, ale iba k jedinmu vrazu.
Zvlte dnes b y s o m r d h o v o r i s o u . ( J E S E N S K ) I do aby d o s t a l s v o j d o k u m e n t , ( T A T A R K A ) Naozaj spomna aksi jeden j e i m e d z i n a m i t e r a z , ( T I M R A V A )
paerka ensk talenty,

b y s a v r h o l , len z ktorch

astice modifikujce cel vpove stvaj aj vntri vpovede. Vtedy s najastejie oddelen pauzami a funguj ako vetn parentzy - vloky. Ich miesto nie je pevn.
N a t o si, pravda, n e p o m y s l e l , ( L E T Z ) N a j o s o n e j m t v o r o m n a s v e t e , hdam, j e v l , l e b o s a d aj p o s m r t i z i t k o v a , ( T A T A R K A ) T o b u d e , veru, c h y t r o p o r o b o t e . (F. K R ) N e p r i e i m s a , bohchr, l e b o t e b a n e p r e k o n n i k . ( H V I E Z D O S L A V ) Aj n a k n i h y , vraj, t r e b a t o k o g r o i a k o n a k p e n i e d o b r e j d o j n e j k r a v y , ( G A B A J )

Treba vak odli astice patriace k jedinmu vrazu, a pritom oddelen od ostatnej vpovede pauzami, od astc modifikujcich cel vpove.
mnoh

J a u p o z o r n i l a s o m h o n a n a i c h p e v c o v , l e b o o n o n i c h n e v e d e l , t a k a k o , iabohu, syn slovenskej matere, ( V A N S O V ) S tou nemocnicou to mysl vne?" . . . Bohuia vne, V e r o n k a . " ( Z B E K ) A p r e t o e s m e u s p o k o j e n , no, rozdrden doj m a m i , n u p o v s t v a p o t o m z t o h o p o s u d z o v a n i e , o h o v r a n i e a k o n e n o aj k l e b e t y . ( A J A K ) P a v o l T a r a b a p r i c h o d z v i d i e k a do B r a t i s l a v y a vid v t o m splnenie svojich

snov, ostatne,

nie

dosi

uritch,

( A .

M A T U K A )

Celkom ben vak je, e astica patriaca celej vpovedi sa z ela posunie do stredu alebo na koniec vpovede bez toho, e by bola izolovan pauzami (iarkami).
a a , i d e b y p o l u d n i e beztoho, ( K U K U N ) e r t aby v z a l t e n t o d a r k o v s k i v o t . ( T O M A K ) O d r a z u toti, a k o v s t a m u v i d e l , v s t a l s p o z a s t o l a a r o v n o k v m . ( C H R O B K ) J e v m ostatne k s l u b m , ( K A R V A ) Z a t o h o b y s a predsa n e m o h l a vyda, ( L E T Z )

3 . astice mu st aj ako samostatn vpovede repliky. Vtedy s spra vidla na rovni vznamov no nie.
R a d a ? " z v o l a l M a r c e l p r e k v a p e n e . Istee. O t e c j e s t a t o n l o v e k . " ( J G ) S a i b v a j a k s i d u e v n e m c i e p r e d s v a d b o u ? Hork, ( J E S E N S K ) V e d n a b u d c e v y t i a h n e n s z a s t y . . . Dobre?" p o v e d a l t i p a v o . ( U R B A N ) S n j e t o t a k d o b r e , a k o si vy p r e d s t a v u j e t e . .Bezpochyby, ( J I L E M N I C K ) U s v e t k y ? " Aleba! T r i d o n e b a v o l a j c o - . . " ( H E K O ) T y o tom p o c h y b u j e ? " Pravdae." ( K A I W A ) - Roz m a m ! " Nu?" ( V A N T N E R ) Hm. V y , s l e n a V i e r a , c h c e t e b y p r i O n d r e j o v i . VSakver? ( K A R V A ) L e n t a k t o k r a h y v y r b a t e ? " Kdeeby. A l o t e n t o j e n a j o b b e n e j . " ( T T N U i K ) K i s t e p a n e , t y si t o v y l o m i l ? " Kdee! B o l u n a a t / *
( T A J O V S K )

C. Intoncia astc. astice ako aktualizujci prvok a asto indiktory v znamovch centier vpoved vemi zko svisia aj s intonciou vpovede. astice s intonan zko spt s vrazom, ku ktormu patria. Tvoria s nm intonan jednotku.

P o v e t r i e p r i a m vrelo a klokotalo. ( T A T A R K A ) T r e b a vyzdvihn naprklad tieto privi lgi ist civilnoprvnej p o v a h y , (LTTBY) Zdalo sa m u dokonca samozrejmm, e cel h r a oitho lesa n e b o l a d a r o m n o u , ( C H R O B K ) Chod ako v horke, akoby* ani pri sebe nebola a p o m a l y ani jedva n e b u d e . Vera aspo nejedia, ani dnes. ( T I M R A V A )

L e n z r i e d k a k e d y s o d m o d i f i k o v a n h o lena i n t o n a n oddelen.
o bolo v t a k c h t o p r p a d o c h povinnosou velitea, k t o r m a l n a starosti, povedzme, dvesto a tristo p a r t i z n o v ? ( T L A ) Z vho, prepytujem, uznesenia mali figu d r e v e n . ( K A R V A ) T e t k i n m u bol p r e d s a o nieo vy ako Tno a, pravdae, hodnej .
(VANTNER)

astice modifikujce cel v p o v e t v o r i a i n t o n a n j e d n o t k u s p r v m v r a z o m v o v p o v e d i , a k s t o j a n a ele v p o v e d e . Ak s v a k v s u n u t do v n t r a , tvoria samostatn jednotku.

Ostatne Elektronia eight n e m kolieska, ale l a m p y , t o by ste mohli vedie, ( K A R V A ) Nu ved teda pod d n u , c h l a p e , " ozval sa gazda, ( T A J O V S K ) Nov m e t d y prc nebud. o d v d z a l i t e r a t r u od jej umeleckch loh, naopak, daj jej nov p o p u d y a t m y . ( C H O R V T H ) O n d r e j , k e b y si t y bol t a k len n a vlastnej svojej hlave, t e b a by, h d a m , aj vi zjedli! ( G A B A J )

I n t o n c i a n i e k t o r c h astc me b y aj i n d i k t o r o m ich v z n a m u . To sa t k a n a p r k l a d a s t c predsa, raz, sotva, e, zvl. D r a z n predsa j e v y t y o v a c i e vo v z n a m e naozaj, skutone, jednako, n a p r . : Tak p r e d s a si mi ozdravela, Hanika moja. ( J A N O V ) N e d r a z n predsa je p o b dacie, n a p r . : Ltka je p r e d s a znma, poctili ju na svojom tele i dui miliny so vietskych ud. ( A . M A T U K A ) D r a z n raz j e a s t i c a v o v z n a m e naozaj, skutone, n a p r . : ena moja, ale je to len r a z mdry doktor. ( K U K U N ) astica raz bez drazu m v z n a m konene. n a p r . : Tedy si ns prila r a z i vidie, ( K U K U N ) D r a z n sotva j e h o d n o t i a c o u z p o r o v o u asticou s v z n a m o m asi nie, n a p r . : Uvidm na nej, o som posial nevidel? Sotva, ( J E S E N S K ) N e d r a z n m v z n a m asi, ani nie, n a p r . : Bol som tam sotva hodinu, (zus). a s t i c a e j e p o d a i n t o n c i e v i a c v z n a m o v . D r a z n e z n a m e n asi toko a k o p o b d a c i e vak, pravda, n a p r . : e nepadne! ( = P r a v d a nepadne/); v y t v o r e n m d r a z o v h o i n t e r v a l u medzi e a m o d i f i k o v a n m v r a z o m sa v y j a d r u j e r o z k a z , n a p r . : e nepadne! (Nech nepadne!) Vo zvolan, s v z n a m o m elacm p r e o l e n " , d r a z n a slove e i n d i k u j e j a d r o v p o v e d e , n a p r . : e sa to dieva n e u ! ( = P r e o len sa to dieva n e u ! ) . e a k o spojka je vd}^ bezdrazn. a s t i c a tie j e v d y d r a z n . N a p r . : Okno do susednej izby bolo tie otvoren.
(JESENSK)

D r a z o m sa odliuj z m e n to a ono o d r o v n o z v u n c h astc. astice to a ono s b e z d r a z n , z m e n p o d l i e h a j a k t u l n e m u leneniu. N a p r . : To ho m

isto

len

tak

poian, biskupovi

( K R L I K ) Ech, ako direktorovi

ono

je len aie
( J G )

by statonm

lovekom

chudobnmu

banky,

D r a z o m sa odliuje aj astica o od s p o j k y o. V t v a r e o aj s v z n a m o m je n e d r a z n , n a p r . : Museli ju po kad raz uloi, o aj na zem, obklady na srdce, kvapky, ( V O L A N S K ) . U v d z a c i e o je d r a z n : o len apo mu vedie, kto
hoci ako vie hra? zvl (BEDNR)

a n t e p o n o v a n je b e z d r a z n , p o s t p o n o v a n m d r a z , n a p r . : Hadeli na u tefan, ale zvl s t a r C e d l k o v ako na osobu v dome cudziu. ( T A J O V S K ) : Hadeli na u Stefan, ale s t a r C e d l k o v zvl ako na osobu v dome cudziu . . . Slovo zvl v o funkcii prslovky m draz p o d a jeho funkcie v a k t u l n e j v p o v e d i . D r a z je indikujci p r o s t r i e d o k pri f o r m l n o m odlen astc ta, tak od p r s l o v k o v c h z m e n ta, tak. Ako astica je ta d r a z n , n a p r . : Do mesta by ete t a bola, ale pre hrub dedinsk ivot nie. ( T I M R A V A ) Slovo tak a k o astica je v d y b e z d r a z n : Ale predsa by bolo vari lepie, eby si t a k aju. ( J E S E N S K ) T i e t o slov a k o prslovkov z m e n podliehaj drazu, k t o r svis s a k t u l n y m lenenm.

astica

J e d n o t l i v astice
a
U v d z a c i a pripjaia astica a u v d z a iba cel v p o v e d e . Stoj najastejie n a ele o p y t o v a c c h a zvolacch viet. o u n a d v z u j v p o v e d e n a situciu. astica a d v a v p o v e d i a m h o v o r o v r z . J e s y n o n y m n s asticou i.
JOV)

Zastala, s m u t n o pozrela Jerguovi d o o: A m a nechce za k a m a r t k u ? " (ONDRK A je Maro h o r o ? " z a m e h a l p o c t i v obecn sluobnk lieskovicou. (RTJS)

T r e b a odliova spojku a stojacu n a ele v p o v e d e . T a k s p o j k a i b a pripja n o v v p o v e k p r e d c h d z a j c e j , n o nijako j u s u b j e k t v n e n e p r i f a r b u j e .

Bol smel, ved partiznil v horch a t o t o si R u d o u h o cenil. A nielen cenil, i zvidel
m u . (KHNO)

aba
V y t y o v a e i a h o d n o t i a c a astica aba v y j a d r u j e silnej zpor a k o nie. V y s k y t u j e s a v e x p r e s v n y c h p r e j a v o c h . J e j s y n o n y m a m i s vbec, etee o, kdee, erta.
Aha, t a k ahko n e v y t i a h n e m n o h y odtiato, ( T A J O V S K ) - Aba, n i e , veru, nit.
(F. KR)

aby
astica aby je u v d z a c i a p o b d a c i a . S y n o n y m n astica je nech, neche. Z k l a d n p o d o b a aby m e by e t e z d r a z n e n p o m o c o u -e. V y s k y t u j e sa v e m o c i o n l n y eh p r e j a v o c h , n a z a i a t k u elacch viet.

A v y t e r a z , keo s t e s a n a j e d l i , m e t e s d o m o v p r e o b l i e c s a ; a l e o t v r t e j aby s t e t u b o l i . ( T A J O V S K ) H e j t a k je t o p o r i a d o k , aby e i m t r i s t o b r m o v p r a l o d o d u e ! ( r . K R ) Aby h o a j s d v o r i s k o m . ( F I O U L I )

aj Vytyovaeia zdrazovacia astica aj vznikla zlenm spojky a s asti cou i. Tm sa posilnil jej spojkov charakter, no okrem lohy pripja, opiera o kontext, pln aj aliu funkciu upozorova na vraz, ku ktormu patr, oznaova ho za dleit alebo za najdleitej. Formlnym ukazovateom toho, e ide o asticu, je, e v skupine astc stoj vdy a po uvdzacch asticiach (a aj, aspo aj . . .,6i aj, ve aj, vak aj, br aj, kdeeby aj, nechze aj .. .), k m spojky stoja zsadne pred asticami.
S p o i a t k u s m e b o l i t r o c h a s k l a m a n a p r i z n m s a aj n e d v e r i v , p o t o m v a k s m e s a z m i e r i l i so z m e n o u p r o g r a m u , ( M O E I C ) S t r e t s a s n m v d e d i n e , k a m si o d k z a n zliez aj s o v c a m i a p s a m i z h o l e d o d o l i a , ( G A B A J ) O k r e m t o h o a s t o p r i c h d z a l a,j s m a t k o u , ( K U K U N ) N o k r t k o a t m , a c h , o n o n e m o c n e l a k o z o m r e l aj.
( H V I E Z D O S L A V )

astica aj m aj vznam hoci,

trebrs.

A k je aj M a a r , v e d o n z a t o n e m e , ( H E K O ) O k r e m t o h o a s t o aj 2 m d l h n a tiepan kus m u s sa spracova do metrovce. ( J A N D E L )

ak Vytyovaeia zdrazovacia astica ak vyjadruje priblinos, pravdepodobnos s vznamom najviac, nanajv, nie viac ako, mono; vyjadruje aj obmedzovanie ako astice iba, len.
N e b o l o ich v e a : a k tra-ja, t y r i a , ( U R B A N ) T e j j a r i s o m n e b o l t a m ak d v a r a z y . - V i d n o t a m m e d z i z u b a m i h r e b e a z k u t r b i n u , si'icu n a j s k r a k n a t o , a b y ou netvor vypal kote dymu. ( C H R O B K )
( T A J O V S K )

akiste Vytyovaeia hodnotiaca astica akiste

zd, hdam, azda.

m vznam pravdepodobne,

tak

sa

T o t o v e t k o si akiste z o p a k o v a l a p o t o m p o k o j n e z a s p a l , ( C H R O B K ) - - D o t e r a z si akiste m y s l e l , e j e t o l e n n e v k u s n a r t , ale t e r a z s a r o z h n e v a l , l e b o m a l s t r a c h , ( M I N )

ako Vytyovaeia vysvetlovacia astica ako uvdza vraz, ktor podvate vha poui. M slangov rz. Jej vj^znam je vlastne.
T y si h o t e d a ako popredhut ( L A Z R O V A ) V e s a . . . ako poznme s a h o l i z a h a n b e n e , ( J A K ) T y si h o t e d a a k o vyzraill ( U R B A N ) . . .
cc

priznval

akobv
tu

astica akoby je uvdzacia pobdacia. Stoj spravidla na ele zvolacch viet a citovo zdrazuje zpor. Jej vznam je pribline preo by, akoe, kdee!,
erta. V t d n i obyajne b u d o v a l n a jej citoch babylonsk v e u Mia u v a l k u , ale v nedeu j u s f k o l v d y k r a h o v s k n v t e v n k . A k o b y a j nie! ( H V T E D O S L A V )

akoe astica
iste, akoe,

s variantom
pravdae.

akoe

by,

je pobdacia s dotvdzajcim vznamom

(HVTEDOSLAV)

samozrejme,

B u d e s c h d z k a , akoe! ( T A T A R K A ) P r a v d a e u z n m e , akoe! O t o m , e s a t e f a n r o z u m u c h y t i l ! Akoe by a j n i e ! ( K J B A U K )

akurt Hovorov astica akurt, s variantom akurtne, cia. Jej synonym s prve, presne, priam. je vytyovaeia zdrazova

A j a m m akurt t o k o , ( L E T Z ) V e r u , P e t e r , t y si akurt t s k a l a , n a k t o r e j z b u d u j u d i a s v o j n z o r o l i t e r r n e j e t i k e . ( A . M A T U K A ) Akurtne k v l i S y s l o v m u p a h o l k o v sa bud kasrovat krankasy. ( Z G U R I K A )

astica akurt m aj vznam kdeeby, vbec nie, zname sa vyskytuje v expresvnych vpovediach.
A dokonil t p r c u ? "

etee

o.

takomto v

Akurt, m h o v i d i ! "

(TLA)

ale Slovo ale je viacvznamov. Okrem toho, e je odpoovacou spojkou, me ma. aj ako astica niekoko vznamov. 1. Vo funkcii uvdzacej pripjacej astice s vznamom ved, veru, i stoj na ele vety a dodva jej zvolac charakter.
Ale j e l e n d r i e n y ! ( L K T Z ) A l e t i r o z m l t i m p a p u u , " p o v e d a l n a u v t a n i e A g n e k i n h o frajera, ( T A T A R K A ) Slva!"' neiste zavolal z s t u p , n e n a u e n hlasno prejavova politick city. Ale vy u s n a m i zostanete T zavolal renk, ( T A T A R K A ) T y d a r o m n k p a r o m a v z a l , a l e u ! ( T I M R A V A ) ~~ J u e h ! Ale s a v s n a k o t i l o , b o e m i o d p u s , ( J A K )

Vytyovaeou hodnotiacou asticou ale vo vzname skutone, veru, naozaj podiarkuje hovoriaci svoj shlas s pouitm vrazom. Ale je pouit ako hodnotiace slovo.
2. Si t y

ale

somr,

Gusto,

( B E D N R )

T y si Ja,

ale

udk,

(zus) Mne! Nu
(JG)

ale

mnet

( K U K U N )

A l e no.
( H Y K I S C H )

( H V K I S C H )

V e m i , a l e vemi

s a t e m , e t o , o r o b t e v m e n e T y si

novho ivota, myslte vne, a l e usilovn),

(HEKO)

ale ja b y s o m , s a a b l a ?

3. V udovej rei (ako nespisovn) sa pouva aj vo vzname asi, pribline,. Boli tam ale piati, (zus) Ostanem tam ale rok. (zus) astica alee m t e n ist v z n a m o ale (= ved, veru, ci), ete viacej zdraz n e n asticou -e. U v d z a zvolacie opytovacie i iadacie vety.
( Z B E K )

J u j , p a r e v , alee h o k o p n e m . ( H E K O ) E j , alee s a M i k o p o t e i l , k e m a z b a d a l . Alee p a m t a j , n a o si m i d n e s p r i s a h a l , ( D O B I N S K , P O V E S T I )

aleba
Vytyovacia hodnotiaca astica
s y n o n y m s vbec,
aleba

vyjadruje silnej zpor ako

nie.

Jej

etee co, kdee, erta. Vyskytuje sa v expresvnych preja

voch.
V a r i p r e t o , e d r s o m n o u ? " Aleba! P r e D o m . . ( H E K O ) Zuby me p o r t a t . " A l e b a , " z a s m i a l s a J a n k o , k d e e b y v e d e l a t a k r a p a a r t a * ( K R N O )

ani Vytyovacia zdrazovacia astica ani sa pouva vo vzname vbec. asti ca ani zosiluje zpor. V zpornch vetch m tak ist funkciu ako astice /, aj v k l a d n c h v e t c h .
N i k t o a n i n e m u k o l , ( T A T A R K A ) Z p a s n i e j e ani t a k a k , s o m z b a d a l , e ani z a l e k a n i e j e t a k j e d n o d u c h , ( C H R O B K )
(LAZROVA)

Tba teraz

Zpor sa ete dalej zosiluje pomocou zdrazovacieho len (ani len).

N a a g e n e r c i a n e m a l a u s l o v e n s k e j koly ani j e d n e j , n e s m e l a m a v prieinku sloven skej k n i h y , n e s k r u ani l e n l a b i k r a , (A. M A T U K A )

no astica no m d v a v z n a m y . a) J e z k l a d n m v r a z o m n a vyjadrenie shlasu, prisviedania, pritakania. Najastejie b v a intonan samostatn.

M e t e m i p o i a t e n d d n i k ? " Ale no," p o v e d a l A u g u s t n erner. Ale si m i z d r a v ? M i l k a . n o , p a p a , m e r s i . ( S T O D O L A )
( M I N )

b) Vo funkcii vytyovacej zdrazovacej astice podiarkuje platnos po uitho v r a z u .

Z a p a u j t e , n o , z a p a u j t e ! ( H V I E Z D O S L A V ) A p r e t o e s m e u s p o k o j e n , n o , rozd r d e n d o j m a m i , n u p o v s t v a p o t o m z t o h o p o s u d z o v a n i e , o h o v r a n i e a konene aj k l e b e t y , ( A J A K ) V t o m p d e k a d s h r d o s o u , no, h r d o s o u , m s a c h y t i m e a .
( T I M R A V A )

asi
S y n o n y m k v y t y o v a c i e m u hodnotiacemu asi s pravdepodobne, pribline,

astica podobnosti, priblinosti.

hdam, mono, azda.

asi

dodva vrazom vznamov odtienok pravde

J a m y s l m , M i k o , e s a p n i r o z h o d l i c e l v e c n e c h a z a s p a a p r o f e s o r o v i L a h o t o v i sa. u asi n i e n e s t a n e , ( L E T Z ) V i d n o , e s a asi u radili v r o d i n e o t o m , e t r e b a k r o b o t e p o m o c i , ( G A B A J ) Asi p r e d h o d i n o u s t a v i l s o m sa n a p i v o u P a g a , ( T A T A R K A )

asnd

Vytyovacia hodnotiaca astica asn, vo vzname asi, azda, hdam, vari.

asne

je zastaran. Pouvala sa

Ohlasuje sa t u z o b o c h s t r n cesty L a m e n t o , ak bolo p o u asnd len po stratenej bitke pri H r a d c i Krlov, ( L A S K O M E R S K ) o je? Asn h a d ? ( Z B O R S K ) Dobre, o p t a m sa h o , k e d prde d o m o v , a s n d e b u d e vedie, ( D O B I N S K , P O V E S T I )

aspo

Vytyovacia astica aspo je viaevznamov. Pouva sa vo funkcii vysvetFovacej, hodnotiacej i zdrazovacej ako zreteov slovo. 1. Vysvetovacie aspo sa pouva vo vzname toti.
A s p o o s a m a t k a , t o j i p l n p r a v d a , ( J A K ) C h o d a k o v h o r k e , a k o b y a n i pri sebe nebola a p o m a l y a n i jedva n e b u d e . Vera aspo nejedia, ani dnes. ( T I M R A V A ) Hen, o k t o r o m h o v o r i l , a s p o S t r b o v i s a t o v e t k o z d a l o l e n s n o m , s a u s k u t o n i l , ( H O R K ) Mne sa aspo pi. ( J A K )

2.

Hodnotiace aspo

vyjadruje krajn mieru.

N e d m u t o , m u s sa a s p o pokisi o o d s t r n e n i e k r v d , ( K R L I K ) N a s t r n i leia aspo esdesiati h o n v d i , ( K A R V A ) T v r m a l z a r a s t e n e h u d o r l a v m strniskom a m a s t n od p o t u , aspo t d e sa neholil ani n e u m v a l . ( T A T A R K A ) Snail sa zastiera alebo aspo z m i e r o v a o d r a z t c h t o vec v l i t e r r n o m diele z t c h t o ias. ( M R Z ) - A s p o e m i l s t o k p o l i p o v e t r k u , o m i ia u h a s i t b u v e l i k , ( P L V K A )

3. Hodnotiace aspo

sa pouva aj vo vzname chvalabohu

e.

Aspo a n e m u s m z v a n a veselie, ( T A T A R K A ) A l e m p r a v d u , noc je d o b r , a s p o n i n e v i d , b i e d u , a n i u d , " u p i e r a n a M r i u z l o s t n p o h a d , t o va,ri p r e t o , e spomenula Kviaku? ( J A K ) 4.

astica aspo

m aj obmedzovac vznam. V t e d y je zdrazovacia.

J e h o n e d o s t a n , v e r u n i e , aspos i v h o n i e , l e b o j e r o z h o d n u t p o d p l i d o m , k e b y sa k n e m u prebjali, (JAK) A s p o m n e t v o j e c h u t i a n a j v m i , (ZBEK)

azda astica azda me b y t uvdzacia i vytyovacia. 1. Ako uvdzacia sa pouva n a ele opytovacch a zvolacch viet s vzna mom draznho i alebo rovnocennch astc hdam, vari.
Zhadu
K U N )

n e c h c e l a n e r o z r i e e n o u , n e c h a . Zaa.la o k u k o u :
( T I M R A V A )

Azda sa h n e v ? "

(KU

K t o j e t o azda, h o s t i a ?

2. A k o v y t y o v a e i a vari a d r u h prpadne,

dva

vznamy: mono:

j e d e n v z n a m j e hdam,

mono,

eventulne.

P r k l a d y n a v z n a m hdam,

N a j e d n e j s t r a n e t v o j s p s o b i v o t a , azda a p r i s p o l o e n s k . ( K R L I K ) A l e a k o t a k h a d e l , h l a v a m u o d r a z u z a a l a p a d a , a k e b y I l k n e b o l h o z a c h y t i l , b o l b y azda s p a d o l z o h r a d y , ( U R B A N ) Z d v i h o l si p o h a d k n e b u , e azda t a m b u d e isto, ( J E S E N S K )

V z n a m prpadne,

eventulne:

N e c h c e l i si s n m p r s t y m a z a t , a b y

azda j e h o p o m s t a n e p a d l a n a n i c h .
hdam.

( K A R V A )

Z d r a z n e n azda

p o m o c o u a s t i c e -e m t i e v z n a m

O t e c , " p o v e d t e n t o , d a j t e u t e r a z aj m n e t e n s t r o m v a r t o v a , k e d h o m o j i b r a t i a v a r t o v a l i , azda e a s t n e j b u d e m . " ( D O B I N S K , P O V E S T I )

a
V y t y o v a e i a a s t i c a a v y j a d r u j e m i e r u p r i p a n m n a j v y e j m o n e j h r a n i c e alebo obmedzuje platnos vrazu. V prvom prpade ju meme nahradi v r a z o m dokonca, 1. H o d n o t i a c e
Mata je
( V A N T N E R )

v d r u h o m v r a z m i len, a:

iba.

a h o r c a o d h n o j a a s m r a d u z n e h o . ( H E K O ) B o l o t o a s m i e n e . N a d v o r e l e a l b i e l u k s n e h a p o o b l o k y d o m u . ( O N D R E J O V )
a:
;

2. Zdrazovacie

A p o t o m m i s v i t l o , e m a t k a i s t o t n e d a l a p o m n e p t r a , ( L E T Z ) Ale t o t i p o v i e m , T o m , a p o d r u h r a z . ( T A T A R K A ) D v a l mi a t m i t a k d r a h veci, e s o m s a a bla ich prija, ( J G ) A d n e s si h o v i m o l , ( J A K )

ha, bae
a s t i c a ba m e b y u v d z a c o u i v y t y o v a c o u . 1. A k o u v d z a c i a a s t i c a p r i f a r b i l j e v p o v e e x p r e s v n e . J e j s y n o n y m s ved, ale.
(GABAJ)

Ba n e m o t a j , chlape,

Bili

ma, a p r e nil" K t o ? " O t e c Strakovie"

draznho

2. A k o v y t y o v a e i a h o d n o t i a c a astica sa p o u v a v o v z n a m e no", najm po zpornej otzke.

( S L D K O V I )

i s t e h o v o a k d e n e v i d e l i ? Ba, n o !
vpoved vyjadrujcich zpor.

3 . A k o v y t y o v a e i a z d r a z o v a c i a a s t i c a s a v y s k y t u j e n a ele e x p r e s v n y c h

Ba h o p r o s i b u d e m , r u k u m u b o z k m ! A b a ! ( T A J O V S K ) , , B a e t e o ! " z a d i v s a M a r n a a stiahne r u k u sp, z a k n u t povajc, ( T I M R A V A )

4 . I n t e n z i f i k o v a n baze j e p o b d a c i e a z n a m e n veru, verue,
M e , bae m e , m e m a t a k r d , e a n i n e v i e , o r o b !
( J I L E M N I C K )

pravdae.

br astica br so svojimi ostatnmi podobami brby, brs, braj, brsaj je uvdzacia pobdacia so zretenm odtienkom elania.
Br b y s t e m a l i p r a v d u ,
(HORK)

C h o t e do c h o t r a a

brsaj sa p o d r h n i t e !

( B E D N R )

bezmla astica bezmla je vytyovaeia hodnotiaca s vznamom

takmer.

J e n s n a P o h r o n bezmla p o l p i a t a t i s c a , ( K A R V A ) O s a m o s t a t n e n i e s l o v e n i n y j e h l a v n i n t r o v c o v , u r o b i l i s m e v a k z n e h o bezmla ich i n j e d i n , ( A , M A T U K A )

bezpene Vytyovaeia hodnotiaca astica

bezpene

vyjadruje istotu.

B u d e s a P a v o e e h n r bezpene v y v j a o d p o z n a e n i a k o n c e n t r k o m k u k o m u n i s t i c k m u p r e s v e d e n i u ? ( A . M A T U K A ) M e s a t y bezpene do zabi, ( T I M R A V A )

bezpochyby astica bezpochyby je vytyovaeia hodnotiaca astica. Jej vznam je no a me by odstupovan od vemi neistho shlasu s vznamom pravdepodobne, azda, a po zdraznen shlas s vznamom istee, zaruene, bezpene, samo zrejme. Hranica medzi tmito vyznaniami je plynul. No najastejie astica
bezpochyby vyjadruje istotu.
A zistili s t e bezpochyby, e j e b e z n d e j n , ( K A R V A ) A o n o n s t o s t r e t n e , m o n o ; ale m u s m e s e b a s a m c h o b j a v i s k r z E u r p u bezpochyby s a t a k v p r z e osie n e s t a l o .
(A. M A T U K A )

beztak astica beztak] vytyovaeia vysvetovacia. Medzi uvdzacmi a vytyovacmi asticami je plynul prechod, ako to vemi dobre vidie na tejto astici: silno sa opiera o znmy kontext, no rovnako vrazne modifikuje vraz, ku ktormu patr. Mono ju zameni synonymnm jednako, tak ci tak, i tak, aj tak, beztoho.
8 k r m o m sa gazdovia beztak u r o z e h n a l i . ( C H R O B K ) A l e a s p o n a s t a n o v i t e o d p r e v a d m a e t e , d r a h k r o v n ; beztak m m t a m e t e j e d n o - d r u h z a r i a d i . (uvrroznosLAV)
( J E S E N S K ) -

Ale

ved vy m n e beztak n e p o r a d t e , e r n i a n s k y .

beztoho Vytyovaeia vysvetovacia astica beztoho je synonymn s asticami

jednak, i tak.
o si si v y b r a l , to j e t v o j e .

beztak,

beztoho,

( K U K U N )

Beztoho n e m inie, ( H E K O ) a a , i d e b y p o l u d n i e I beztoho v e k z v e d a v o s h o p o h a l a u aj za m l a d i , ( M A R T I N K A )

bisu
Bistu

je staria vytyovacia hodnotiaca astica. Synonymom je veru,

bisue.
( D O B I N S K , P O V E S T I )

naozaj.

M aj v a r i a n t y bisubohu,
Ej, tak mi, ej

bisu s v e t e , v o a o a j o k r o v i p o v e d z t e ! bisubohu k o d a , e h o v o r m po p o h r i , ( T A T A R K A )

koda,

blzo Slovo blzo sa vyuva aj ako vytyovacia hodnotiaca astica s vznamom tak
mer, asi,
(LAZAROV)

skoro.

Ved J o o V r a n e c m blzo d v a a t y r i d s a a n a p o s l e d y s o m h o l i a s k a l , k e d m a l o s e m .

bodaj astica bodaj a jej varianty bohdaj, bodajs, bodaje s uvdzacie po bdacie astice. Stoja na ele elacch viet s vznamom kie, keby. Vyskytuj sa v expersvnych prejavoch. Viau sa s tvarmi minulho asu alebo podmieo vacieho spsobu.
Bohdaj t e n t a m b o l s k a z u v z a l ! ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Bodaj t a h u s k o p l a , k m o t r e , a k si t y m d r y , ( K A L I N I A K ) F u j a r k a , f u j a r a , bodajs s a s p u k a l a , k e d si m i t e j n o c i t a k d i v n o i h r a l a ! ( H O R O V ) H o j , bodaje t i e r u k y p a r o m v z a l . ( T I M R A V A )

Zriedkavejie sa zvolacie bodaj vyskytuje s vznamom kdee, ako, V takch prpadoch sa astica bodaj viae so zpornm slovesom.
Teil sa.

preo.

Bodaj b y s a neteili

(zus)

Bodaj b y a j v n a neblaX

( C H R O B K )

asto sa astica bodaj asto neukonen.

pouva na ele silnch citovch zvolan, ktor s

A c h , bodaj a , p o m y s l e l a si s t a r K l i m o v . ( T A T A R K A ) - M o t y k a t y r i d s a g r a j c i a r o v a s e k e r a o s e m d e s i a t , bohdaj t i r u k a . . . ! ( T A J O V S K ) Bodaje h o i s r o z u m o m ! " u d r e l s a T r b e l k a v e l o . ( K U K U N ) Bodaje h o , n a i s t i d o s s l a b , ( S T O D O L A )

hohd astica bohd je vytyovacia hodnotiaca s vznamom azda, dfajme. ou sa vraz hodnot a zdrazuje. Od ostatnej vety je intonan najastejie oddelen.
N e c h e si j u k r i t i z u j a s t l i v e j i e p o k o l e n i a s l o v e n s k , k t o r t e j t o s t r n k e H j n i k o v e j e n y , bohd, u m e n e j b u d r o z u m i e , ( K U L T T Y )

bohvie, bohzn astice bohvie, bohzn s vznamovo toton s ktovie, ertvie. Pouvajxi sa ako vytyovacie hodnotiace s vznamom nevedno, neviem,, nevedie. Od slov nevedno, neviem, nevedie sa odliuj expresvnosou a citovm zafarbenm.

N v e k sa p i r o v n o s o u , s l o b o d o u a bohvie m . ( V A J A N S K ) S t a r m l d e n e c H l e k b a l i l k u f r k a o p a l svoju m a l , m l d e n e c k i z b i e t k u , z a t u c h n u t a n e v e t r a n , bohvie na a k o d l h o . ( Z G U R I K A )

boechr

s variantmi bhchr, bohuchovaj, boeuchovaj, chrboe, chrctpane je vytyovacia hodnotiaca. Najastejie je od ostatnej vety odde len. Jej lohou je emocionlne hodnoti vraz s vznamom citovho nie, radej nie. Vyskytuje sa v expresvnych prejavoch.
boechr A c h , n i e , n e m a l a p r i n u p o n o s o v a s a . Boechr, ( Z B E K ) N e p r i e i m s a , bh chr, l e b o t e b a n e p r e k v a p n i k . ( H V I E Z D O S L A V ) A l e bohuchovaj, v e d b y o n i b o l i l a m e n t o v a n m a v y k r i k o v a n m priviedli v e t k c h ete d o vieho neastia, ( P L V K A ) N o , o n o t r o c h a n s Jakubko a j m a l , a l e e b y d k o u p o d n o o u s m e m u boli b v a l i t o boeuchovaj! ( T A J O V S K ) D a l s a s e m t a m p o d p l a t i , n i e e b y v e a , chr boh! a l e s e m - t a m litrk vna alebo p r p o h r i k o v ranej, ( M I N )

astica

bohuprisahm

astica bohuprisahm s variantmi boh/aotcu prisahm., prismbohu, prismvaku je vytyovacia hodnotiaca. Vetky varianty maj siln citov zafarbenie. Pouvaj sa vo vzname citovho naozaj, skutone, veru, namojduu. Vyskytuj sa iba v expresvnych prejavoch. Spravidla sa v psomnom prejave oddeuj od ostatnej asti vety v stnom sa k modifikovanmu vrazu asto priklaj.
D m t i l a c n e j i e , bohuprisahm, a n i k o r u n u n a t e b e n e z a r o b m , ( T A T A R K A ) M p r a v d u , A d a m , prismbohu. ( U R B A N ) - - A k m a p r i s i l t o , a k m a b u d e t e n t i , t u , bohuotcuprisahm, zaeniem riedu do jazera a s m s a v m t a m obesm, ( C H R O B K )

bohuia

astica bohuia s variantom iabohu cia hodnotiaca s vznamom koda, ned

m citov zafarbenie. Je vytyova

sa ni robi.
J,

B o v e t c i vidia, d n o s bohuia, n e s k o r o , ( K A R V A ) Bohuia, z t o h o v e k u n e m m e p a m i a t o k , ( S T A N S L A V ) iabohu, t e n t o r a z a j o n b u d e m u s i e c t i p u n p r a c h , ( U R B A N ) Krajinsk a r c h v n e b o l m i , bohuia, p r s t u p n , ( R A P A M T )

by

astica by je uvdzacia pobciacia. Uvdza elacie vety. Vznamovo sa kryje so elacmi asticami aby, keby, kie, bodaj.
J O V S K )

A c h , l e n by s t e s a n c v y s m i e v a l i ! ( C H A L P K A ) A l e n tty s t o s a m i - e t e n e p r o s i l i , ( T A , , L e n by si n e t r a l / ' o d v r k l a s t a r a n i e s l a m i s u z e m i a k o v e j p o l i e v k y , ( A J A K ) L e n by n i k d y h o r i e n e b o l o , ( T A J O V S K )

boj sa astica
bojsa

E t e b y si

je vytyovaeia hodnotiaca s vznamom bojsa m y s l e l i , e a t u h l a r l o m m o r m , ( K U K U N ) celkom

nebodaj,

veru,

azda.

Slovo

celkom

pouit vo vzname

vbec

je vytyovacou hodnotiacou asticou.

(TAJOVSK)

A k u c e l k o m n e m o h o l a n i p o b e h n , bol t e d a v a r t o m .

aj si asticu
mer, ajsi

zaradujeme medzi vytyovacie hodnotiace s vznamom

cajsi

tak

skoro.

Okrem toho niekedy sa astica

azda, mono, hdam.

nevhodne pouva aj vo vzname asi.

erta s variantmi erta starho, erta rohatho, erta strapatho, erta vyplzmitho ap. je vytyovaeia hodnotiaca. Pouva sa ako expresvny zpor n vraz. Vyskytuje sa v emocionlnych jazykovch prejavoch.
erta

astica

erta s o m s a j a s t a r a l v t e d y , i b u d e m l i e k o d o k v y a l e b o n i e . ( L E T Z ) A v d y ma u i s t i l i : u j e t o , u t o b u d e , a erta b o l o ! ( H E K O ) Sce s o m k r i a l : H h a , h ! " , . ale k o eerta s t a r h o p o s t o j i , ( F I G U L I ) Mil p n d o k t o r , t o n a j c h v a t n e j ie n a tomto r i s k a n t n o m p o d n i k u " b o l o , e h o robili u d i a , k t o r s a erta s t a r h o o t o s t a r a l i , i to m e m e v y h r a , ( K A R V A ) C e s t a ? (Yrta v y p z n u t h o ! S a m s k a l a j e t o a j a r o k , ( C H R O
B K )

i astica i je uvdzacia pobdacia. Najastejie uvdza opytovacie vety, no nezriedka sa vyuva aj v iadacch a zvolacch vetch.
KRE)

Ci s m e a j t e r a z n e z a c h r n i l i a g r r n u s t r a n u j e d i n e t m s u b o m p r i a g i t c i c h ? ( i \ K o r n u t a p o c h a b , j a tvoje d a h e ! " ozval sa Paov hlas nedaleko, i ide sem ( O N D R E J O V ) o c h c e , Cyril? J a j , i s a h n e v m n a t e b a ! " p r i j a l a h o s v i t k o u , v e r u cel s a c h v e j c , ( T I M R A V A )

cida Zriedkavejia vytyovaeia hodnotiaca astica m vznam iste, istee, pravdae, akoby (nie).
ida

s variantmi

idae,

idali

Cida e t a k p n fajia i c i g r k y i n a k i e , ( K U K U N ) A d a m k o chcel s a p r v e t e r a z o c h o t n e p o d r o b i , t o t i h o d l a l p r i z n a , e k e t r e b a t r e s t a , n u t r e s t a , a chcel z v o l a : idae n i e ! " a l e o t c o v m o c n e j h l a s m u p r e h l u i l m y s e l , ( G A B A J ) N e m u s e l a a k a . Cidali b y b o l a a k a l a , k e b y s a b o l i n n a d a r i l . ( K U K U N )

astica m je vytyovaeia zdrazovacia. Vyjadruje mieru pripanm najvyej monej hranice. Viae sa so superlatvom adjektv a adverbi.
A k e u i p o l , n u l e n e m m e n e j a s l a m e n t o v a n m co n a j v m ,
(GABAJ)

Ak sa slovo m viae s ko mparat v o m, hodnotme ho ako zmeno (m

viac . ..).

ro
dine,

Vytyovaeia zdrazovacia astica ro sa pouva vo vzname iba, len, je naprklad ro nhodne, ro vonkaj ap. ro l i t e r r n a ,
samo

N i e o z t c h t o o b r a z o v z p r r o d y j e r e a l i s t i c k , ale as z n i c h je e l n . ( A . MATUKA)

isto Vytyovaeia zdrazovacia astica isto/ist je synonymn s asticou ro.

T r e b a v y z d v i h n n a p r k l a d t i e t o p r i v i l g i isto c i v i l n o p r v n e j p o v a h y , ( L U B Y ) T u s k u t k y boli d i e l o m o k a m i h o v ; r i a d i l i s a isto l e n p o p u d o m , k t o r i c h v y h a d z o v a l d o v e domia a svaly okamite uskutoovali, ( U R B A N ) Odchlenie" vekho ruskho ro m n u o d e u r p s k e j a p r e d o v e t k m f r a n c z s k e j f o r m y " n e b o l o isto k o m p o z i n .
(A. M A T U K A )

ie astica ie je uvdzacia pobdacia. J e to zosilnen i. Najastejie stoj na ele zvolacch viet s vznamom veru. i, ale. ie
pekn! je dnes zima, pani k m o t r a !
( D O B I N S K , P O V E S T I ) ( K U K U N )

E j , t a m t e n s t m zvoncom,

ie

je

Slovo o okrem toho, e je to zmeno je viacvznamov astica. M niekoko vznamov ako uvdzacia i ako vytyovaeia astica. Uvdzacia astica o je pobdacia. Co l e n a p o m u v e d i e , k t o a k o v i e h r a ? ( B E D N R ) Viacej vznamov m astica o ako vytyovaeia. 1. Najfrekventovanejie je o v spojen o len. V takomto spojen m vznam
hoci.
R e c t e o len s l o v o - e t e n a m a p o z r i t e , ( R Z U S O V - M A R T K O V ) H r o z n je p o m y s l i e , n a o v e t k o m o n o z n e u i u d s k r e . ( L E T Z )

o len

al vznam vytyovacej hodnotiacej astice o je aspo. V takchto prpadoch sa spja spravidla s asticou len alebo s asticami i len.
2.
N u v o b y b u d o t r i t d n e , t r e b a n m t a m o len t r i r a z y zjs, a p o t o m v o l i o v n a vobu dovies," pouoval T o n k o . ( T A J O V S K ) Nezostali n m skoro nijak svedectv, k t o r b y o i len n a z n a o v a l i , a k o s m a u t o r c h p a l t t o s v o j u p r c u , ( M R Z )

3. a s t i c a o s a v y s k y t u j e aj s v z n a m o m n e g u j c i m . S y n o n y m n a s t i c a j e erta.
ci.
N)

V t o m t o v z n a m e s a p o u v a aj a s t i c a oe, k t o r e j s y n o n y m o m j e a s t i c a

Ale o ns t a m po tom. My si t u svoju rozprvku snujeme, o ns t a m po om. (MI Co jej k t o m radi, a b y sa usmievala na cudzch ud. (GABAJ) dotvdzacieho vak, vake, pravda sa vyskytuje ako

4. V o v z n a m e

samostatn vpove. Ale bola len zima tejto noci, eo' ( A L E X Y ) Pekn, Zandome, o ? ( K U K U N ) To je exemplr, o? (MTN) Len ked t i pritiahne novho paholka, o' (KRLIK) 5. A k o v y t y o v a c i a z d r a z o v a c i a j e s y n o n y m n s v r a z m i im, ete. sa viae so superlatvom adjektv a adverbi. Zvi o najvmi vrobu pre potrebu frontu, A k sa s l o v o o v i a e s k o m p a r a t v o m zmeno.
(LETZ)

Vtedy

(o krajie

..
1

hodnotme ho ako

oby

a s t i c a oby s v a r i a n t o m oeby j e u v d z a c i a p o b d a c i a . M v z n a m o s t r h o
zporu; synonym s erta, kdee, kdeby, kdeeby, vbec nie. Vyskytuje sa

v e x p r e s v n y c h p r e j a v o c h a v replikch b u a k o modifikujca astica, b u a k o samostatn vpove. A celkom?" zatriasol sa Jonkin hlas pri novej otzke. ,,Celkom nie, oby! (LAZ ROVA) ,,Vari nie t y , " zdipnie Zuza. Coby ja!" brni sa tudent a oduje pysky, (HE KO) Ondrej: Plae? H a n a : Ale oby, oeby. ( K R L I K )
44

dao
a s t i c a dao j e v y t y o v a c i a h o d n o t i a c a a s t i c a . S y n o n y m n s a s t i c e
coby, kdee.

oby,

Ale utrpenia nae neskonia sa bez vazstva!" reie Petru. Dao nie, skonia sa!" odpovie ona ticho, (TIMBAVA)

div
a s t i c a div s v a r i a n t o m div e j e v y t y o v a c i a h o d n o t i a c a . J e j s y n o n y m a m i s a s t i c e takmer, ajsi, len-len. S p j a s a so z p o r n m s l o v e s o m . Tuto chlapcovi div jazyk z huby nevylezie. (CHROBK) Slny aj po druh raz vysko z kresla, ale teraz ho u od zlosti div neporazilo, ( N I N N S K Y ) Hrdinka poslednho ro m n u prve svojou lskou div e nerozhoduje o osudoch babylonskej vee. (A. M A T U K A )

dobre
a s t i c a dobre s v a r i a n t o m dobree funkciu. m d v a v z n a m y . V oboch m hodnotiacu

1. N e i z o l o v a n
takmer, tak-tak,

od

kontextu,

spojen

so z p o r n m

slovesom

znamen

len-len.

dobre oi nevyplac.

Niekedy, chudera, dobre neoslepla, a predsa panej nebolo dos. (TIMRAVA) Mamka si ( R Z U S ) K r l sa na to mocne rozhneval a dobre e ho aj nebil. (CZAMBEL) Tak, chudiatko, t deva narieka, dobre e sa len nezjde, (SLDKOVI) 2. I z o l o v a n o d k o n t e x t u j e s y n o n y m n so s l o v o m no.

Dobre, Zuzka. Nechaj to t a k . ( K U K U N ) Dobre shlasia, (RZUS)

doista
Vytyovaeia
naisto,

hodnotiaca

astica

doista

m v z n a m plne,

celkom,

vbec,

vonkoncom.
(VOLANSK)

Istotne u vtedy bolo neskoro, mono to mu prve doista poplietlo hlavu, Biednici nemaj doista o jes. (VANSOV)

dokonca
V y t y o v a e i a z d r a z o v a c i a a s t i c a dokonca podiarkuje modifikovan v r a z a p o u k a z u j e n a j e h o o b s a h . P r i slovese m e s a n a h r d z a s y n o n y m n m ba a p r i m e n e s y n o n y m n m a. A ide oraz rchlejie, dokonca pobehne. (HEKO) Lebo ide ete najm v romne aj o in, nie najhor teoretici romnu tvrdia dokonca, e hlavne o in. (A. M A T U K A )

dokopy
a s t i c a dokopy j e v y t y o v a e i a v y s v e t o v a c i a . Z n a m e n asi t o k o a k o spolu. J e t o a s t i c a z h o v o r o v c h p r e j a v o v . vlastne,

Lza do vojny, a to jej bolo viac ako tridsa, o hodne viac, chodievala vade len peo a dokopy nikde nebola, ( V O L A N S K )

doslova
a s t i c a doslova s v a r i a n t o m doslovne
naozaj, vonkoncom,

je v y t y o v a e i a zdrazovacia, S y n o n y m absoltne, priam,.

n a s t i c e s vbec,

stredn kolgium pracovalo, t . j . diskutovalo, ale nijak, doslova nijak opatrenia neurobilo, (TLA) Ak sa p t a m e n a t o , ktor z hrdinov v nrodnom zmysle naskch sa n m z naej starej przy prihovra i teraz, nenjdeme doslovne ni. (A. M A T U K A )

ete
a s t i c a ete s v a r i a n t o m etee m d v e f u n k c i e . J e t o v y t y o v a e i a as tica vysvetovacia a u v d z a c i a pobdacia.

1. V y s v e t l o v a c o u asticou ete p o d v a t e z a r a d u j e j a v do p o s t u p u j c e h o radu. Hja, chudobn lovek na dev uzlov zaviae grajciar a ete ho pod pazuchu vopch. Takto dom za polron robotu. Ete aj futrovan, lala. (KRLIK) On je z nich ete najviac zamestnan. (\ KR)
(TAJOVSK)

2. U v d z a c i e ete sa v y s k y t u j e v o zvolacch v e t c h . V o zvolacch v e t c h s t m i s t m v z n a m o m , n o expresvnejia b v a aj a s t i c a etee. J e j s y n o n y m s kdeby, kdeeby, oeby. "Nie, to dieva je tej sestry dcra!" Ach, ete o!" (KUKUN) Ba kho!" myslm, etee dvori!" (TIMRAVA) Ale, ba etee o: to nech sa neboja, (TAJOVSK)

fakticky
astica fakticky sa pouva zva iba v i n t e l e k t u l n o m p r e j a v e , n a j m v n u k o v o m tle. J e j s y n o n y m o m je astica vlastne. J e to v y t y o v a c i a v y svetovacia astica. Hospodrsky rozkvet utlanch nrodov akosi automaticky prinesie aj politick samostatnos, ktor chpe v kategrich zdanlivo nadtriednych, no fakticky kapita listickch, (MRZ) figu astica figu je s y n o n y m n s asticami erta, paroma. P o u v a sa a k o n e g u j c e expresvne slovo v emocionlnych p r e j a v o c h . asto sa spja s p o s t p o n o v a n m i p r v l a s t k a m i borov, dreven, makov. Nazdva sa, e do komunizmu si popaeruje, ete k tomu hdam v lakovch topnokch! F i g u ! (LAZROVA) A vy si myslte, e mne je ia?" . . . Figu!" (JILEM NICK) Tak, tak, usmieval sa Adam Chalmo, ty si chcel, sdruenko, ma adutn
Pigu borov! (LAZROVA)

hdam H o d n o t i a c a astica hdam me modifikova j e d i n v r a z alebo cel v p o ve. V j e d n o m i d r u h o m p r p a d e m e by s o s t a t n o u asou v p o v e d e i n t o n a n spojen slebo od nej oddelen. J e j s y n o n y m s mono, azda.
Hdam je u na svete, (TATARKA) Hdam boli vtedy ete mlad, nie s ete ani teraz tak star ako vy. (TAJOVSK) Ondrej, Ondrej, keby si ty bol tak len na vlastnej svojej hlave, teba by, hdam, aj vi zjedli, (GABAJ) Hla, temer si zabudol i na tto, hdam, ostatn prleitos, (KUKUN)

hej astica hej sa v z n a m o v o kryje s asticou no. Aj t y l i s t i c k y s o b i d v e t a k m e r r o v n o c e n n . astica hej je hovorovejia a je c h a r a k t e r i s t i c k p r e i v dialg.

(NINNSKY)

H e j , prikvol Janu. (MIN) Nemm s tebou o om hovori." Ale ja hej." Tvrd sa, e sa monosti umelcov zvili. Hej, a zvilo sa ete osi. (A. MATUKA) Hdam to naozaj nemyslia? No ieh tvre prezrdzali, e hej. (RY) hlavne V y t y o v a e i a z d r a z o v a c i a astica hlavne sa v z n a m o v o k r y j e s asticou najm. I d e o asticu, k t o r o u sa v t e x t e oznauje v r a z a k o zvl p o z o r u h o d n . A hlavne, chlapci, muste si spravi dobrho majstra", tovi ije u hlavne vahami o tchto otzkach, (MRZ) hned astica hned je v y t y o v a e i a h o d n o t i a c a s p r p u s t k o v m v z n a m o m . J e j sy n o n y m o m j e astica priam. N a i m j u odliova o d asovej p r s l o v k y hned. A ja mu just svadbu vystrojm pardnu, o sa hned! rozdrap ako vrece, (HEKO) ho S l o v o ho v e x p r e s v n y c h v e t c h je s y n o n y m n so z d r a z o v a c m e. P o u v a sa v o zvolacch, n o n a j m v i a d a c c h v e t c h . S p j a sa s p r a v i d l a s i n d i k a t v o m . K t o ho vie! (LETZ) Ale sa h o pober!" kriala na totka. (KUKUN) hoci a s t i c a hoci s v a r i a n t m i hoc, hocaj je v y t y o v a e i a h o d n o t i a c a . P o u k a z u j e n a k r a j n monos zo s t a n o v i s k a p o d v a t e a ^ S y n o n y m n s astice brs, co aj.
(LETZ) (TOMAK)

V Ma vol Ka-

Pre ma za ma mohol by Drak s hoci sm. (CHROBK) Mete zaa hoc aj hned. A nebol by ten dom ako stvoren hoc aj pre uda Michalka? (LAZROVA) hork

V y t y o v a e i a h o d n o t i a c a astica hork s v a r i a n t m i hork, hork, horke, horktam, horketam v y j a d r u j e siln z p o r , p o p i e r a n i e , n e s h l a s . J e j s y n o n y m o m je astica kdee. Viu frekvenciu m i b a v neintelektulnyc) p r e j a voch. A Jano obrtil sa k stone, e zasp. Ale hork jeho zaspal, (KUKUN) e vre j mauje. Hork jeho maba. Babre, babre. (VAJANSK) Horke moja pansk mater, (CHALP KA) Spokojnos s ehvatkom?" Horktam!" (HVIEZDOSLAV) chvalabohu V y t y o v a e i a h o d n o t i a c a astica chvalabohu vyjadruje radostn shlas,uspo k o j e n i e . O d o s t a t n e j v p o v e d e j e najastejie o d d e l e n i n t o n a n . Chvalabohu, ete nm nikdy ani klska na poli nezostalo, (TATARKA)

astica i u v d z a a z d r a z u j e v r a z , k u k t o r m u p a t r . S y n o n y m n o u j astica aj. astica i m e b y u v d z a c o u i v y t k a v o u .

Vera-veer zasa obronil, aby som la za." I odbehla bez slova, (JG) Toti pni odili vely pozrie, ona ostala s Marmarom sama, a u sa nevedia zhovra spolu. I chyt Sabu za ruku, e ju stiahne dnu. (TIMBAVA) 1. A k o u v d z a c i a p r i p j a c i a astica stoj i n a ele v e t y . T r e b a odliova p r p a d y , ke n a ele v e t y stoj lensk astica.
I do paerka

zdrazovacia

by sa vrhol, len aby dostal svoj dokument,

(TATARKA)

2. V y t y o v a c i a a s t i c a i je d v o j a k : a k o h o d n o t i a c a j e s y n o n y m n s asti c o u hoci a a k o z d r a z o v a c i a p o d i a r k u j e v r a z . P r k l a d y n a h o d n o t i a c e i: A Jarko Barica bol by hdam e'te i dalej vykladal, i len jeden vystrelm. (TAJOVSK) P r k l a d y n a z d r a z o v a c i e i: Zastal som a zahadel sa k vinm, kde i oni pozerali, (ONDREJOV) Ach, kad v m ve zvidel: ved bsnik drv, vence vije, zlodejov hurtom vecnch striel ete i v nsled nkoch bije. (JESENSK) Zarel hrnekom i tret raz a zakadm ho vyprzdnil na jeden dok. (ONDREJOV) iba V y t y o v a c i a z d r a z o v a c i a astica iba v y j a d r u j e v l u n o s , o b m e d z u j e a zuuje p l a t n o s v r a z u .
Iba zvisti sa bl. ( K U K U N ) V prvej chvli iba navu, aobu v hlave, ktor krtky spnok nevedel zahna, (LAZROVA) Iba po chvli sa nemo poklon a chce napodobni Terku, (LETZ) Ibae m u bolo nepohodln lozi kad noc oblokom, (CHROBK)
(F. KR)

Myslia si, e ja z nich

inc a s t i c a inc s v a r i a n t m i ince (zastar.), inak m e b y u v d z a c o u p r i p jacou i vytyovacou vysvetlovacou. L P r i p j a c i e inc j e o b s a h o v o n e v r a z n a m o n o h o vo v e t e z a m i e a s i n m i p r i p j a c m i a s t i c a m i (a, no, ostatne, ono, to . . . ) . In mama hovorila Ondrejovi, ked bol u ns, e ho mlo uijeme", (LETZ) Prav dae apelova. In, preo sa Skalka sm nepta? (JG) 2, V y s v e t l o v a c i e inc j e s y n o n y m n s v r a z m i takto, okrem inho.

Tak m u povedal na to vetko dohovrame a ten, dobr je to inak lovek, nask, ale sa vemi nahneval, (MIN) Tdne v jednotvrnej robote in mali sa Kriste vemi

pomaly, (URBAN) Vtedy u aj tovnk Gajdo, lovek inc mierny a plach, no aku r t n y a s vekm zmyslom pre formu veci, podotkol, (KARVA)

iste
a s t i c a iste s v a r i a n t m i isto, doista, dozaista, istee, istotne, iste-isto, isto-iste,

naisto, podistm, zaiste j e v y t y o v a e i a h o d n o t i a c a . J e j s y n o n y m a m i s v r a z y urite, naozaj, bezpochyby, pravdae. O k r e m t o h o , e modifikuje v r a z , v y s k y t u j e sa aj a k o s a m o s t a t n v p o v e , o d o s t a t n e j v e t y o d l e n e n , s v z n a m o m no,

pravdae, samozrejme.

Ach, t y sa iste vysmeje. (KOSTRA) Zajtra isto prte," povedal potichu, (ONDREJOV) Iste, takto porovnanie b y bolo pre autora vemi neprjemn, (MIN) Doista bol kedysi vtkom, ctil to. (ONDREJOV) Dozaista chcem i s nm. (MIN) Istee, zitok z boja v poskom povstan v om neuhasol. (PIT) Z dvoch jeden istotne djde, (KARVA) Ale i to nerobili vetky ostatn, k t o r m sa muovia nevracali z vojny? Istotne t a k to bolo sprvne, (CHROBK) De vekho ztovania isto-iste prde, chbal u len presn dtum, (MIN) Podistm psa vyhlku, (HEKO) Tento prpad je zaiste celkom ojedinel! (KRLIK) Zaiste, kad, o pozrie na u, vysmeje ju, pohan.
(TIMRAVA)

jedine V y t y o v a e i a z d r a z o v a o i a a s t i c a jedine
(MIN)

s a p o u v a v o v z n a m e len, iba.

Pil sa mu tak ivot, lebo to bol preho jedine mon, jedine predstaviten ivot. Obmedzil sa jedine na vnmanie bench vec. ( U R B A N ) Jedine slovenskmu itateovi uril Kukun svoj cestopis, (MRZ)

jednako
V y t k a v v y s v e t o v a c i a a s t i c a jednako s v a r i a n t o m jednak modifikuje o b s a h u v d z a n h o v r a z u so s i l n m z r e t e o m n a z n m y k o n t e x t a l e b o s i t u c i u . J e j s y n o n y m o m j e a s t i c a predsa. Vyskytuje sa aj a k o samostatn vpove s v z n a m o m predsa, aj tak. Dajodni mysleli, e jo hdam opit a e drieme ten zhrben, do seba zahren lovek. Jednak podnapit muk ho udrel po pleci, (JG) Ale je t e n medve jednako len dobr! (RZUS) Jednako ste v takchto historickch asoch po boku cisra raz sa za to budete hanbi, (KARVA) Ale o som si ja z joj rei robil? Ni. Jednako, ao, proti mne jej reami nepriatesky naladen, tentoraz ju pouil, (JKG) jedno V y t y o v a e i a h o d n o t i a c a a s t i c a jedno v y j a d r u j e p r i b l i n o s . S y n o n y m n s a s t i c e asi, hdam. Spja sa s selnm v r a z o m . K e d vychdzal z brny, pozrel nazad jedno tri razy. (KRMRY) O jedno dva tdne u t o bolo celkom prirodzen, e Ivanka je u ns. ( A L E X Y )

jednoducho
Slovo jednoducho o k r e m t o h o , e je p r s l o v k o u , p o u v a sa i a k o v y t y o v a cia v s v e t o v a c i a a s t i c a . J e j s y n o n y m s slovom, proste, teda. "Viete sdruh Holk, jednoducho nejde to. (HYKISCH) Vznik kontaktnch nlov vyplva jednoducho z vlastnost atmov, (ILKOVI) Jednoducho vstal sa na odchod, (TOMAK) Podl toho chovala sa k nemu i dedina: nebrala ducho na vedomie, (CHROBK) Pozri, aby si nemyslel, e som nejak tento . kr. Jednoducho slobodn-mldenec, (HYKISCH) potencioa poberal ho jedno . . sukni-

just
a s t i c a just j e v y t y o v a c i a z d r a z o v a c i a . Z n a m e n asi t o l k o o astice prve, akurt. V y s k y t u j e sa v h o v o r o v e j familirnej r e i . M v a aj e x p r e s v n y v a r i a n t
fustk.

A ters s a u just postavm! (TAJOVSK) A just zastaneme, (CHROBK) Nepla* ofka, prosm ta!" Just budem justik!" riekla ticho bez plau, (KUKUN)

kdee
U v d z a c i a p o b d a c i a astica kdee s v a r i a n t m i kdeby, kdeeby, kde v y j a d r u j e siln z p o r , p o c h y b o v a n i e . Stoj n a ele z v o l a c c h v i e t alebo v d i a l g o c h aj a k o s a m o s t a t n v p o v e . P o u v a sa v e x p r e s v n y c h p r e j a v o c h .
Kdeby si bol kedy pomyslel, e by sa ta dostal! (ZGURIKA) Kdee sa me Kalamr mne rovn6 ? (KRLIK) Eh, kdee, nechcem sa tvrit, e som sem voiel z nejakej hlbej potreby, (CHROBK) Kdeeby! Eva je inakia, (KRLIK) Aspo by som u mala svt pokoj .Kdeby vak ete pokoja? (RZUS) Richtr sa smeje kdeby sa nesmial, k e d sa vetko t a k prevrtilo! (KUKUN) Otila vea had na kdeby nie ? a oi s jej pln teplho citu a lesku, (TIMRAVA) Naprklad tuto kasr Panucha si mysl, e ti to sta.
K d e e b y ! (HEKO)

keby
U v d z a c i a p o b d a c i a astica keby stoj n a ele elacch viet, alebo sa v y s k y tuje ako s a m o s t a t n vpove.
Keby si u len toko netral! (JG) Ved keby sme sa u zobudili, (PONIAN) - Keby si uala! (JAK) U iste bude dao! Keby len! (TAJOVSK)

ked a s t i c a ke j e u v d z a c i a a stoj n a ele z v o l a c c h v i e t . Ked ja u osem tdov musm trpiet takto nepokoj v dome, a len pre jej tvrdohlavos hlavat! (TAJOVSK) Chvojkov: Star J o h n a Marry, o je s vami, dvno sme vs nevideli. Marry: Ked sme vs len nali, (STODOLA)

U v d z a c i a p o b d a c i a a s t i c a kie s v a r i a n t m i kieby, e l a c c h v i e t a m v z n a m bodaj by, nech, br.

kiee

stoj n a ele

Kie by ti t zzran voda vrtila zdravie, (TAJOVSK) Kie by horce nadenie nahradilo vetky chbajce zbezpeky nho vazstva! (HORK) Kiee si nezostala, kde si bola! (CHALPKA) ,,Kiee je," ponkala ho ena, vidiac, e vbky skoro pol misy zostva, ( K U K U N )

konene
V y t y o v a e i a v y s v e t o v a c i a a s t i c a konene
(TAJOVSK)

m s y n o n y m napokon,

naostatok.

Ale konene preo b y musela by len enba predmetom tob, prc, idelu vbec? A o sa konene rob s kadm dezertrom, (KARVA)

koniec koncov (koniec-koncov)

V y t y o v a e i a v y s v e t o v a c i a a s t i c a koniec
com j e s y n o n y m n s o s l o v a m i napokon,

koncov

a jej v a r i a n t koniec
konene.

kon

nakoniec,

Koniec-koncov zostane to predsa v rodine, (LETZ) Na u by doplatila cel republika a koniec-koncov oba nrody, (TLA) m dalej p n Dymk hovoril, t m sa viac sm roznecoval, upozorujc opovlivho pytaa, aby si to koniec koncom z hlavy vyhodil.
(LASKOMERSK) *

lebo
U v d z a c i a p r i p j a c i a a s t i c a lebo stoj n a ele v i e t . J e j s y n o n y m s ve a toti. V z n a m o v o t a k v e m i z k o svis so s p o j k o u lebo, e d a k e d y l e n a k o a i b a p r i b l i n e m o n o u r i , i j e lebo s p o j k o u , a l e b o a s t i c o u . Chor ostali, mono aj ktosi zomrel, lebo (spojka) lekr zmizol a nedal mu injekciu, ktor by ho mohla zachrni. Lebo (astiva ved, toti) aj t a k mono zabja, e sa injekcia ned v prav as. (VOLANSK) Aby si ma ani teraz nebola pocvla by si sa t y bola nahadela, o by ja tebe bola vykonala! Lebo nezanajte vdy. (TAJOVSK)

leda
V y t y o v a e i a a s t i c a ledaje z r i e d k a v . V y j a d r u j e o b n i e d z e n i e n a j m p r i k v a n t i t a t v n y c h u r e n i a c h . S y n o n y m n s astice iba, hdam. Kde bolo t a m bolo, v jednej lesnej doline bolo, do ktorej cel bo de leda raz slnko nakuklo, ( D O B I N S K , P O V E S T I )

ledva
V y t y o v a e i a h o d n o t i a c a a s t i c a ledva
v z n a m ako, sotva, len-len.

s v a r i a n t m i ledvae,

ledvy,

ledvou

A t u t a k pank obzrie enu za as, co b y si sa ledva oten pomodlil, a p t a za to p zlatch, (JG) Ledva som ho oratoval, mlo chbalo, boli by ho do smrti dokopali. (CHROBK) Po polnoci po mnohom oddychovan ledvy sme doli domov, (TAJOVSK) a s t i c a leda m e m a t aj z d r a z o v a c i u f u n k c i u . J e j s y n o n y m s
iba ak, najviac:
(HEKO)

nanajv,

Nu leda to, e som chcel, aby si sa uila veciam rozumie,

len S l o v e n s k len j e d v o j a k h o p v o d u . J e d n o , k t o r o z n a u j e m e a k o u v d z a c i e , v z n i k l o z astice le, k t o r o u sa z a n a l a v e t a s t v r d e n m o d p o r o v a c i e h o z m y s l u , p l u s no ( p r i o m o o d p a d l o ) . D r u h v y t y o v a c i e v z n i k l o a k o a d v e r b i u m

z *j~ed-hn~b > jebn'b; jenom > jen > len.

S a m o s t a t n len f u n g u j e a k o u v d z a c i e p r i p j a c i e a p o b d a c i e i a k o v y t y o v a cie, a t o v d y v n i e k o k c h v z n a m o c h . A . R o z s a h v e c n h o v z n a m u u v d z a c e j p r i p j a c e j astice len j e i r o k a o b s a h m i n i m l n y . U v d z a c i e len m e r a z j e m n e z d r a z o v a v z v u , i n o k e d y vyjadrova mierne odporovac postoj. 1, N a z d r a z n e n i e v z v y v spojen s i m p e r a t v o m slovesa p o u v a sa a s t i c a len a jej v a r i a n t lene p o d o b n e a k o a s t i c a noe.
(ONDREJOV)

Len si v y dvere zavrite," chytil Pavol starho Belua za plece a trocha ho potriasol. L e n m a teraz povaj, o ti poviem, pozor daj! (BEDNR) len v spojen s i n d i k a t v o m slovesa m m i e r n e

2. U v d z a c i e p r i p j a c i e odporo vac vznam.

Len i sa dalo moje astie vybojova? (BAR-IVAN) Len i pjde," pochybuj chlapci, (RZXJS) L e n komu to odovzd, ( J E S E N S K )

B . U v d z a c i e , p o b d a c i e len, lene modifikuje o b s a h celej v e t y a d o d v a jej o b s a h u c i t o v r z . P o u v a sa n a z a i a t k u r o z k a z o v a c c h , elacch a z v o l a cch v i e t . L e n ' a b y vetci nai robotnci, o robia v strojrach, takto bvali, zaelal si Podma n k. (TATARKA) - L e n ta, pre, aby u bola jar! (KALINIAK) Sto bohov, ale ti nadm, len sa mi ho opov n a cudzo, (TAJOVSK) C. V y t y o v a c i e len s a v y s k y t u j e a k o v y s v e t l o v a c i e , h o d n o t i a c e i z d r a z ovacie. 1. V y s v e t o v a c i a a s t i c a len v y j a d r u j e v z a h h o v o r i a c e h o k j e d n o t l i v m v r a z o m a l e b o k celej v e t e s o h a d o m n a p r e d c h d z a j c i k o n t e x t , a t a k nadvzuje, odkazuje nov vraz na predchdzajci kontext. Vezmime si len ( = naprklad) palivo, (TLA) - Uvme len, kolko ich odilo, (zus) 2. H o d n o t i a c e len kvalifikuje o b s a h s l o v a a l e b o v e t y . V z n a m h o d n o t i a c e h o
len s a m e k r y s v z n a m o m a s t c a, tu, iba, azda, vari, veru, teda, ale, sotva.

(TAJOVSK) Len

Ciou to zmrvilo, a ked sa veer vrtila domov, len ( = a) ju tak triaslo od strachu. ( = azda) ta nepolem k druhej, (BZUS) No, syn mj, si t y len ( = v e r u , ale) sprost, i sprost bude! (ALEXY) Len ( = sotva) pozrel po nej a u sa domyslel, e sme tto my, lebo druh podali, (TAJOVSK)

3. Z d r a z o v a c i e len z d r a z u j e v r a z , k u k t o r m u p a t r . V p r p a d o c h , k e len v r a z z d r a z u j e , m o n o h o z a m e n i a s t i c o u iba. a s t i c a iba j e i a s t o n e s y n o n y m n s asticou len, n o n e m o n o ich z a m i e a u b o v o n e . N a p r k l a d n e m o n o t o t o iba v y m e n i z a p r i p j a c i e , elacie, z a z v o l a c i e , a n i z a p o s t p o n o v a n len. a s t i c a iba j e s y n o n y m n so z d r a z o v a c m len. Nu myslm, e dostatone vidte i z toho, o som povedal, e prca a len prca bola cel jeho ivot a do konca, (TAJOVSK) Bezmocne hadeli na jej ponanie, l e n star Domin ak asom zakrtil hlavou a zaomral si pod nos. (URBAN) D. O s o b i t n v z b a len so z p o r n m s l o v e s o m t y p u nem len. V t a k o m t o s p o j e n j e n a len t a k d r a z a k o n a z p o r n o m slovese. I d e o i s t d r u h e l i p s y : v y n e c h v a sa v r a z a k o viac. V z n a m v p o v e d e j e k l a d n : m len. Ved u nem len pr tdov do asentrky a potom hne sa stroji na vojnu, J a uhaj boh, nemm len dve nohy. (ZTURECK)
(TAJOVSK)

E . P o s t p o n o v a n z d r a z o v a c i e len z d r a z u j e v r a z , k u k t o r m u p a t r . S t o j o b y a j n e v p o s t p o z c i i , t e s n e p r i slove, k u k t o r m u p a t r ; d a k e d y v a k stoj v o v e t e p o s t p o n o v a n aj dalej o d slov, k t o r m z d r a z n i . N a spolupatrinos v t a k o m prpade ns upozoruje intoncia vety. Najastejie s a z d r a z o v a c i e len v z a h u j e n a z m e n . Mama, mama naa, vr sa!" krime, ako len vldzeme, (ALEXY) Ozaj, preo len nechcel mlad Dratva Palinu ani len spomen? (PONICK) Kde ste len vzali toko rozumu? (ALEXY) F . V z c n y je v s k y t s l o v k a len, k e v d v e r n o m r o z h o v o r e sa v y u v a n a zvyovanie dramatickosti, vzbudzovanie zujmu adresta. Pred obedom len dobehne mlad Anna.
(RZUSOV-MARTKOV)

V e m o c i o n l n e z a f a r b e n e j rei v y s k y t u j sa i o b i d v e z d r a z o v a c i e a s t i c e (-e, -len) v e d a s e b a : ktoe to len, oe to len, me ste to len . . . a s t i c a len t v o r s i n m i a s t i c a m i a l e b o s p o j k a m i j e d n u v z n a m o v a i n t o n a n j e d n o t k u , a t o z v y a j n e z l o e n a s t i c u . Me st n a z a i a t k u , u p r o s t r e d a l e b o n a k o n c i v r a z u : a) len tak, len aj, len by, . . . b) i len, ani len, o len, ete aj len, u len, nech len . . . c) no len no, e len no. a l i u s k u p i n u t v o r i a v r a z y so z d v o j e n m len: len-len, len a len, len-len e, len-len o. Ete postoja pri bralisku, spod neho vyviera cel rieka. L e n tak vyhadzuje t vodu, istuk ani sklo. (RZUS) Ona od vs ani len jednho peknho pohadu nedostala. (KALINIAK) U len mus osta u ns. (ALEXY) i si za to kpi o i len zpaliek, nie to jalovicu? (KUKUN) A Cila dala vetko v dome riadi, nov poriadok zavdza, ete

len aj pivnicu otvorila, aby sa vyvetrala, vyschla, (TAJOVSK) Nohy len a len utekali,

ako by im bolo ponhlo. nezrazilo, (TOMAK)

(KALINIAK)

Ani nezbad, e uhajce auto ho len-len funkciu.

V o v e t k c h u v e d e n c h p r p a d o c h m a s t i c a len z d r a z o v a c i u menovite astica menovite K

k

je v y t y o v a c i a v y s v e t l o v a c i a . J ej s y n o n y m s najm,
(JESENSK)

hlavne.

Pozna ma ete nepoznaj, menovite sleinky nie. mono

astica mono 8b jej v a r i a n t monoeje vytyovacia hodnotiaca. Jej synonym s pravdepodobne, asi, azda. P r i m o d i f i k o v a n o m v r a z e stoj b u d b e z p r o s t r e d n e , b u o d d e l e n p a u z a m i . Mono b v a v e t n o u i l e n s k o u asticou, ale m e b y t aj s a m o s t a t n o u v p o v e o u . A tento majetok iste nepatril jednmu, mono vetkm piatim, mono aj viacerm, ba mono slil na vplatu, podporu kokch partiznov, (PLVKA) A ked si pomyslela, e me by u mtvy, e je mono u mtvy, e je zabit, premkla ju znova hrza. (MIN) A ete inde niekto, monoe bsnik, skmal svoju mal vntorn oblohu. (RY) - Teraz, mono, bude tam dobr kzaka, pokryt snehom vye loveka, (ONDRE JOV) Pred chvou mono. no, aj odvahu som mal. (KRLIK) Slovo mono sa p o u v a i v o funkcii p r s l o v k y . mby astica mby
t i c e mono,

je v y t y o v a c i a h o d n o t i a c a s t m i s t m v z n a m o m o as
asi, azda.

pravdepodobne,

Trpel vemi a mby aj opravdivo, (TATARKA) no, no, ale kravy sme mali. Ah. To mby, ale od tch ias u odvykli, (TAJOVSK) nadovetko V y t y o v a c i a v y s v e t l o v a c i a astica nadovetko
dovetkm.

j e s y n o n y m n s asticou
(KUKUN)

pre

Ak hanbu by uvalil na seba a nadovetko na diea, nadto V y t y o v a c i a v y s v e t l o v a c i a astica nadto

k tomu, navye.

m s y n o n y m n v r a z y okrem

toho,

Pokaj sa nevidie nov skutonosti a podva ich nadto starmi prostriedkami jazykovmi a kompozinmi, (A. MATUKA)

najm
V y t y o v a c i a z d r a z o v a c i a a s t i c a najm
dovetkm, hlavne.

je synonymn s asticami

pre

V ponosch je primn, ale prehnane berie najm biedu, (TAJOVSK) Dozvedel sa o nejednej chlostivej intimite, ktor pri vyuovan a najm pri skan neoakvane a nevybervo vpletal do svojich tokov, (LETZ) Usilovne zhaj potravu a potrebuj vek vbeh, najm trvnat. (xiBAisr)

najskorej
V y t y o v a c i a h o d n o t i a c a a s t i c a najskorej m synonymum predovetkm. Myslme najskorej, e vonku ete ak t na tej mulici (JG) Najskorej je pravda to, e vinn s obidvaja, (TLA)

namojduu, namojpravdu, namojveru

V y t y o v a c i e h o d n o t i a c e astice namojduu, namojpravdu, namojveru siln c i t o v z a f a r b e n i e . P o u v a j s a v o v z n a m e c i t o v h o veru, naozaj. Najastejie s i n t o n a n s a m o s t a t n . maj skutone,

Zaprisahaj sa! stene ena prosebn. Namojduu! kri, (HEKO) Ba, namoj duu . . . nahol sa nad u a chcel ete nieo povedat, ale nhle zamkol. (MIN) To s chlapi, namojpravdu posmievali sa im sedliaci za chrbtom, (URBAN) Namojveru, zvidel som mu. (SVETO)

naopak
V y t y o v a c i a h o d n o t i a c a astica naopak sa h o v o r i l o v k o n t e x t e . vyjadruje pln opak toho, o om

Karol Vanovsk nebol zadobre s mumi, ktorch eny by sa boli popili Mrii; naopak, eny priateov Karolovch alebo sa jej nebili, alebo boli roztraten po dedinch. (VAJANSK) Lene an v tom najvom klbovisku nezabdal na malho Janka. Skr naopak: M t a l len a htal, s akou cou ho do viest do tohoto chlapenskho raja. (RZUSOV-MARTKOV) Nov metdy prce nebud odvdza literatru od jej ume leckch loh, naopak, daj jej novo popudy a tmy. (CHORVTH)

naozaj
astica naozaj j e u v d z a c i a a l e b o v y t y o v a c i a . 1. U v d z a c i e p o b d a c i e naozaj m s y n o n y m veru, Juj, naozaj si len sprostk.
(MIN)

ci, ve,

vak.

2. V y t y o v a c i e h o d n o t i a c e naozaj

m s y n o n y m no, skutone,

verue,

vskut

ku. Me p a t r i j e d i n m u v r a z u , celej v p o v e d i , a l e s a p o u v a aj a k o sa mostatn vpove.

Toto mi u malo naozaj stai, (CHROBK:) S oami zarosenmi modlili sa s nm . . . toho da naozaj vrcne, (URBAN) Tej noci?" Marna utrie si elo. Naozaj ni nepoula, (TIMRAVA) Naozaj ? Mama t u boli? (TATARKA) napokon V y t y o v a n i e v y s v e t o v a c i a astica napokon m s y n o n y m vlastne, toti, slovom.

A napokon kam by sme sa vlastne chceli dosta? (KARVA) Napokon, ke aj nie s ikovne, ale s elegantn a driene, (JESENSK) naprklad astica naprklad psan v odbornom texte spravidla skrtene napr., je v y t k a v . M d v a v z n a m y : 1. s y n o n y m n so s l o v o m povedzme, 2. u v d z a v y s v e t l e n i e k z n m e m u t e x t u a l e b o e n u m e r c i u v t e d y sa pe o b y a j n e skrtene.

1. Alebo naprklad rada by ma fnky vypran v maslo, (JESENSK) Pritom naprklad pri atve boli na prvom mieste roboty na panskom, (ZBEK)
2. Prpona -iar bva po mkkch spoluhlskach, napr. koniar, stuclniar, husliar . . .
( P R A V I D L SLOV. P R A V O P I S U )

naskrz astica naskrz s v a r i a n t o m naskrze je v y t y o v a e i a z d r a z o v a c i a . S y n o n y m n s a s t i c e vbec, vonkoncom. Hodnotme ju ako zastaran. Dnes ju naskrze nerozumie, ale to vid jej na tvri, e dalej s nm nepjde, J a naskrz o niom neviem, (TLA) navea V y t y o v a c i e v y s v e t o v a c i e navea j e s y n o n y m n s asticami konene, napokon.
(TIMRAVA)

Navea sa vraj i hostina zunuje, (VANSOV) Navea sa Marinka podvol. (TATARKA) Navea pohli sa spolu hore Vieskou k Pagovi. (TATARKA)

navye Vytyovaeia vysvetovacia a s t i c a ^ a - y ^ e vyjadruje prekroenie miery ako

v r a z y nadto, k tomu, popritom.

Splnili celoron pln a navye sa zaviazali splni aj as z budceho plnu, (TLA) Vo svojej radnej funkcii odnroduj, a navye sii ete aj skromne lumpi. (A. MATUKA) nebodaj astica nebodaj j e v y t y o v a e i a h o d n o t i a c a . V y j a d r u j e m i e r n e p r e k v a p e n i e , z a u d o v a n i e , o b a v u . V z n a m o v o sa z h o d u j e s a s t i c a m i vari, azda. Me s t tesne pri modifikovanom vraze, alebo me by intonan oddelen.

Aj vy st nebodaj jeden z nich. z tch dnench, (TATARKA) Akoby zabudol na svoj stav. Nebodaj mu poarila. (VANTNER) Vec je, nebodaj, natoko vna, e sa mus zvola obecn vbor, (CHROBK) nedajboe astica nedajboe
n o n y m s nebodaj,

s v a r i a n t o m nedajboh
bodaj by nie, chrboe,

je v y t y o v a c i a h o d n o t i a c a . J e j sy
boechr.

Uvaujete ostoes, aby nedajboe nedolo na skutky! (KARVA) Keby sa to, nedaj
boe, dozvedelo stredie, mohlo by sa sta, e by ho zaraz zbavili miesta, (ZGURIKA)

nech
Nech s v a r i a n t o m neche j e u v d z a c i a i v y t y o v a c i a astica. 1. A k o u v d z a c i a stoj n a ele i a d a c c h v i e t . pozn,
Nech id u!" povie irickmu spurn, (TIMRAVA) No ved nech vs len, lotrisk, (HORK) A ak sa bude dobre ui, nu neche sa aj vyu, (TAJOVSK)

2. V y t y o v a c i e h o d n o t i a c e nech v y j a d r u j e

ahostajnos.

S pni? Nech! I ja som pnom, slobodnm pnom svojich liet. (RZUS) Ke deti nemaj nad sebou dozor, jednoducho nepracuj. Ale nech! O jednho viacej alebo menej.
(ZBEK)

neklamn
V y t y o v a c i a h o d n o t i a c a astica neklamn je s y n o n y m n s v r a z m i 9te, nepochybne, nesporne. Vyjadruje stupe istoty. Scenrie v romne neklamn napsal bsnik, realistickejie asti, (TLA)
(A. MATUKA)

Isto, neklamn'3 tu boli aj

nepochybne
V y t y o v a c i a h o d n o t i a c a a s t i c a nepochybne j e syxronymn so s l o v a m i neklamn, nesporne. Vyjadruje ist stupe istoty tvrdenia. isto,

Kad z tchto velin utvoren funkcia je nepochybne zvisl tie len od stavu s stavy, (ILKOVI) Spisovateom si nepochybne potrebn ako so. (TLA)

nesporne
V y t y o v a c i e h o d n o t i a c e nesporne je s y n o n y m n so s l o v a m i isto, ite, neklamn, nepochybne. Vyjadruje ist stupe istoty. istotne, ur

Tto situcia vznikla nesporne zo sektrsky poveneckho stanoviska k hodnotm minulosti, (A. MATUKA) Nesporne, e sa zmenil pecifick nrodn charakter nho udu, jeho historick tvr. (KLTIK) Najvznamnejia poiadavka opozcie je nesporne volanie po parlamentrnej a zodpovednej vlde, (RAPANT)

nepriam V y t y o v a e i a h o d n o t i a c a astica nepriam

vemi, nie celkom.

zna pribline t o , o v r a z y nie

J a si u cTaleko netrfam, a t svoju sirotu i jednu a u len aj t druh ete nepriam bude moci} zaopatri, (TAJOVSK) Ale i jeho, trebrs hrubou bundou zaodiate i ne priam tlocitn rebr nemu odola opakovanmu toku dlhch, konitch rohov.
(LASKOMERSK)

nevyhnutne Vytyovaeia hodnotiaca

kom isto, zaruene, nesporne,

astica nevyhnutne
nepochybne.

j e s y n o n y m n s v r a z m i cel
presvedenie hovoria

Vyjadruje

ceho o p r a v d i v o s t i v p o v e d e . Ale teraz s u obidvaja zjavne nesvoji, v oakvan nieoho neprjemnho, o ne vyhnutne mus prs, (MIN) A Podjavorinska netrzni svojho hrdinu vitkami svedomia", ktor b y nevyhnutne sa vyskytli u tuctovho burozneho spisovatea.
(KLTIK)

nerekom V y t y o v a e i a h o d n o t i a c a a s t i c a nerekom
naozaj.

je synonymn s asticami

veru,

Z nprsnej taky vyberal bankovky tak, aby kad hned videl, e mu ich v nej ne
rekom dos zostalo, (LETZ) Nerekom, mm sa o nachodi aj navravie, (LAZROVA)

nie Vytyovaeia hodnotiaca na zdraznenie zporu. a s t i c a ni m s y n o n y m vbec, nie. P o u v a s a

A preto sa nemu, ni si nevytaj, e si ho vyslovil a dnes. (JAK) Len sa ni nebojte, (TOM^K) Ni sa jej u neboj, bezpene sa pritlil k teplej, mocnej matke a t u m aj svojho, vekho silka, otca. (LAZROVA) nie astica nie j e v y t y o v a e i a h o d n o t i a c a . S y n o n y m n p r a v d a , e m o c i o n l nejie s n a p r k l a d a s t i c e oby, figu, hork, kdee. S a m o t n nie a k o d v e t o k m v z n a m p o b d a c i e h o pravda, vake. Ci sved sa t a k m spsobom zachdza s cudzm lovekom? Veru nie! (VAJANSK) A e capol Bemenra po papuli, to je tie n a mieste, nie? (HEKO) Niee tak, syn mj, krotila ho mati. (DOBINSK, P O V E S T I ) S l o v e n i n a m d v o j a k nie. J e d n o v y j a d r u j e p r o s t z p o r v o v e t e (nemeck nicht, r u s k ne, a n g l i c k not, f r a n c z s k e ne pas), a d r u h a k o r e p l i k a

z n s o b u j e z p o r , k t o r j e v o v e t e aj i n v y j a d r e n ( n e m e c k nein, r u s k net a n g l i c k no, f r a n c z s k e non). S a m o s t a t n o u asticou j e ,,nein nie, k t o r znsobuje zpor a od ostatnej vpovede je oddelen.
ci

Akokovek u, nie, v takej neistote nemem, ned mi ods, e priiel? M e , veru nepriiel, (KUKUN) nijako V y t y o v a c i a z d r a z o v a c i a a s t i c a nijako
v r a z y s n a p r k l a d vbec nie, rozhodne nie,

(TAJOVSK)

Mysl si,

podiarkuje zpor. Synonymn

skutone nie, naozaj nie.

Jeho"voskov figra nie je obleen nijako po krovsk, (HEKO) Zdalo sa, e potomok osadnkov spod Praivej je proti dievau od potoka nesmel, o nijako ne pristalo jeho sebavedomej hlave, (ONDBEJOV) no No s v a r i a n t m i nolen, noe j e p r e d o v e t k m u v d z a c i a p r i p j a c i a astica. U v d z a cel v p o v e a p r i t o m jej d o d v a r z n e s u b j e k t v n e o d t i e n k y . I n t o n a n n i e k e d y s v e t o u s p l v a , n i e k e d y j e s a m o s t a t n . R o z s a h jej slovnho v z n a m u j e irok, o b s a h o v o j e v e o b e c n , a p r e t o j u m o n o z a m i e a s i n m i u v d z a c m i a s t i c a m i , a k o nu, a, in, len.
No len pod, so mnou pod, odprevad ma. (JILEMNICK) N o vliak le dalej: nevma si, e strhuje n a seba pozornos celej ulice, (URBAN) N o , o ja viem. Hdam aj vzu.
(LAZAROV)

astica no sa v y s k y t u j e aj a k o s a m o s t a t n v p o v e s v z n a m o m no, pravdae, tak. V t e d y j e v y l e o v a c o u h o d n o t i a c o u asticou. Vek frekvenciu m vo familirnom dialgu. A dobre ti je?" No! Ved sme len s Bartolenom v komore, a doma kok, o prstov n a rukch." (LAZROVA) Chcete praenicu?" J a ? N o ! Aj sm viem robi." (JAK) I n t e n z i f i k u j c e v a r i a n t y nolen, kvapka! noe s pobdacie.

Nolen, chlapi, ete raz!" zavol im. ( D O B I N S K , POVESTI) Noe mi podte sprobova (GABAJ) Noe nema! (TAJOVSK) Noe, o ste spravili? (TIMRAVA)

nu U v d z a c i a p o b d a c i a a s t i c a nu u v d z a cel v p o v e . I n t o n a n n i e k e d y s v e t o u s p l v a , n i e k e d y j e s a m o s t a t n . M vemi v e o b e c n v z n a m . Nu a ved sa u verejne povrva, e Chrenek, Kuzma a t ostatn aksi klamy so idmi povystrjali, (HURBAN) Nu, ale ensk politika bola vdy tak. (JG)

ono
U v d z a c i a p r i p j a i a a s t i c a ono j e o b s a h o v o n e v r a z n , p r e t o j u m o n o d o s d o b r e z a m i e a s i n m i p r i p j a c m i a s t i c a m i , n a p r . s no, in, ostatne, a,
nu, to.

Ono, me poveda, e je t o obyajn tvanie, ale a sa t m bude dlhie zaobera, prde n a t o , e m m pravdu, (HORK) Ono ono ide mlokedy o nenapravitench nepriateov, ono ide povine o zaostalch zadubencov, o napravitench hlupkov.
(LAZAROV)

ostatne
a s t i c a ostatne j e u v d z a c i a p r i p j a c i a . J e j s y n o n y m o m j e a s t i c a napokon. Ostatne cestu dria Nemci a nikoho neprepustia, (KARVA) Ostatne, aj t a k vedia, e nechcel s rba, (PLVKA) Ale slov neprichdzali, vedel teraz, o ostatne vdy tuil.
(MIN)

ozaj
Ozaj s v a r i a n t o m ozaje m e b y v y t y o v a c o u h o d n o t i a c o u i v y s v e t o v a cou asticou. Ozaj a k o v y t y o v a e i a h o d n o t i a c a a s t i c a d r a z n e p o t v r d z u j e z n m u s k u
t o n o s ; m v z n a m skutone, naozaj, veru, bezpochyby.

P o t o m moja spolonica zaala petrolejov lampku, a ha, na zkom divne ozaj ktosi le dolu bruchom, (CHROBK) Ozaj
pte,

a k o v y t y o v a e i a v y s v e t o v a c i a astica m v z n a m
toti, zabudol som, chcem doda, propos.

ete

nieo,

pre-

Od ostatnej asti v p o v e d e j e

oddelen pauzou. Ozaj, a a,ni meno som m u nepovedala,

(TAJOVSK") (JESENSK)

Ozaj, kto z nich bol prv?

paroma
V y t y o v a e i a h o d n o t i a c a astica paroma v y j a d r u j e e x p r e s v n u n e g c i u . S y n o n y m n s figu, erta. V y s k y t u j e sa v e m o c i o n l n y c h d i a l g o c h .
P a r o m a je t u dobre, (JG)

podobne
V y t y o v a e i a v y s v e t o v a c i a astica podobne
taktie, takisto.

j e s y n o n y m n so s l o v a m i

tie,

Tret sedel horliv apirant oficierstva Technick, podobne hrdo natiahnut, len nie dos prirodzene a na komando, (TAJOVSK)

pochopitene
V y t y o v a e i a h o d n o t i a c a a s t i c a pochopitene vyjadruje uistenie, s a m o z r e j m o s . S y n o n y m n s v r a z y samozrejme, istee, pravdae. Boj sa pochopitene o otca. (KARVA) V stoch vonkajch sl alebo ich momentov treba, pochopitene, r t a t s inmi silami, (ILKOVI) Pochopitene, nie ste svojmu asisten tovi povinn vysvetlenm, (KARVA)

pomaly
V y t y o v a e i a v y s v e t o v a c i a a s t i c a pomaly
takmer, ani.

je synonymn

so s l o v a m i

u,

Nevedel som pomaly, kde som. (CHROBK) Boli sme t a k zavalen obrzkrstvom dedinskch realistov, e sme pomaly posudzovali ako plus naich prozatrov u t o , ked odili z dediny do mesta. (A. MATTJKA)

pomerne
a s t i c a pomerne je vyleovacia hodnotiaca. J e j funkcia je otupova j e d n o z n a n o s m o d i f i k o v a n h o v r a z u . Z n a m e n asi t o k o a k o takto dos, trocha,
do istej miery, do vekej miery, do znanej miery. S k o m p a r a t v o m je i n k o m p a -

tibiln. Pohyby plant musia by v skutonosti o nieo zloitejie, ako ich opisuj pomerne jednoduch zkony Keplorove. (ILKOVI) ubietov je pomerne za vetrom, ( K A R V A )

popravde
V y t y o v a e i a v y s v e t o v a c i a a s t i c a popravde n o v v r a z . J e j v z n a m j e vlastne, toti, v
SK) Popravde

s odkazom na kontext skutonosti.

uvdza

Ale mlokto veril, e sa nae rei uskutonia, popravde sme na zmok mysleli, ani sa m u neiada vymani sa z neho. (CHROBK)

(VOLAN

potom
a s t i c a potom m d v e f u n k c i e . 1. A k o u v d z a c i a p r i p j a c i a j e s y n o n y m n s a s t i c o u teda. 2. A k o v y t y o v a e i a v y s v e t o v a c i a s o d k a z o m n a k o n t e x t u v d z a n o v , d o p a j c i v r a z . S y n o n y m n s v r a z y ete k tomu, dodajme, okrem toho. 1. Vetko jedno, pjde so mnou," neprjemne zazneli v Jankovch uiach etnkove slov. Preo si potom (== teda) utekal? H ? " (KRNO) Preto tento prrodn vber n m potom ukazuje skutone krsnu a zdrav mlde, (TLA) 2. Zakom b y h o mala, ale ako, ked by jej skoro otcom mohol by. A p o t o m t a k * boh, (AJAK) A potom nemeck re bola rozrenejia ako latinsk, ( R A P A N T )

povedzme
V y t y o v a c i a v y s v e t l o v a c i a astica povedzme spja n o v v r a z so z n m y m , p r i o m n o v v r a z m i e r n e v y z d v i h u j e . J e j s y n o n y m s v r a z y naprklad,
dajme tomu.

Chce sa ti, povedzme, trocha ta? (JESENSK) A ked, povedzme, nezver tto vec na vybavenie Boenke, ale niekomu inmu? (TOMAK) Ostate vypi so mnou povedzme za hrnek aju. (GABAJ)

pravda
astica pravda s v a r i a n t o m pravdae m d v e funkcie. Me b y u v d z a c i a pobdacia i vytyovacia hodnotiaca. 1. A k o u v d z a c i a p o b d a c i a astica m v z n a m podnecujceho vake, e.
Pravda ni nevie! (zus) Ved si m y poradme, pravda? tam bol s m ! (zus)
(RZUS) Pravdae

si

2. A k o v y t y o v a c i a h o d n o t i a c a astica u t v r d z u j e
s y n o n y m s samozrejme, istee, prirodzene, no.

platnos v r a z u . J e j

Dialo sa t o pravda potajomky, s istou potutemosou. (URBAN) Na to si,

pravda, nepomyslel, (LETZ) Pravdae ho prichlia, (GABAJ) Doploval sa vstroj

i vzbroj, vydvali sa ndzov potraviny, no a pravdae nemohlo sa zabudn ani na zlonkov, (URBAN) Pravdae, uhdli ste, mj syn stoj vo dverch, (MIN) Nu to hned meme napsa aj zpisnicu?" Pravdae!" (URBAN)

pravdepodobne
V y t y o v a c i a h o d n o t i a c a a s t i c a pravdepodobne
d e p o d o b n o s . J e j s y n o n y m s asi, pribline,

v y j a d r u j e priblinos, p r a v
hdam, azda.

Preo to rob? Pravdepodobne zo strachu pred sldamanm. (MIN) Stl, ktor stl na prostriedku tejto izby, priniesli pravdepodobne za noci z nejakej zhradnej retau rcie, (TOMAK)

prve
V y t y o v a c i a z d r a z o v a c i a astica prve v y j a d r u j e m i m o r i a d n u dleitos v r a z u , k t o r v y t y u j e . J e j s y n o n y m s priam, h o v o r o v just, akurt. Rozumie sa, e prve smerom do Bystrice neli, (JG) Treba prve v tomto prpade myslie na vetko, (TLA)

predovetkm
V y t y o v a c i a z d r a z o v a c i a astica predovetkm uje a k o n a j d l e i t e j . J e j s y n o n y m s najm, modifikovan v r a z ozna hlavne, nadovetko.

Vyhbal sa i asti vo verejnom ivote a takto povahu museli aka boje v naom prostred, predovetkm boje nacionlne, (MRZ) Body zskali predovetkm v tchto bojoch, (TLA)

predsa
Predsa s v a r i a n t o m preds' me b y u v d z a c i a p o b d a c i a a l e b o v y t k a v v y s v e t l o v a c i a astica. I n d i k t o r o m v z n a m u je d r a z . U v d z a c i e p o b d a c i e predsa j e bez d r a z u , k m v y t y o v a c i e vysvetovacie m d r a z . 1. U v d z a c i e p o b d a c i e predsa sa vzahuje n a cel vpove. J e h o funkcia je p o d n e c o v a p r i j m a t e a . S y n o n y m n je astica ve. Predsa nevydr cel de zdrav v posteli lea, (TAJOVSK) Nesmie opusti pevnos. Nememe ju predsa vyda tomu niomnkovi! (KARVA) V chomte preds' netreba dra iju. (SMREK) 2. V y t y o v a c i e v y s v e t o v a c i e predsa n a d v z u j e n a p r e d c h d z a j c i t e x t a opa k o v a n alebo z k o n t e x t u z n m y v r a z (alebo s y n o n y m u m v r a z u ) zdrazuje. P o m o c o u astice predsa s a asto v y j a d r u j e p r e k v a p e n i e p o d v a t e a alebo o p a n s t a n o v i s k o o p r o t i p r e d c h d z a j c e j v p o v e d i . S y n o n y m n je astica jednako alebo v r a z aj tak. V t e x t e b v a t a k t o predsa p o s i l n e n zdrazu jcim len alebo ba, teda a p o d o b n e . Hdam sa predsa len njde nejak derav k, ked to u mus by. (CHROBK) Ostatn sa nm bezprostredne neprihovrali. Ba predsa! (TAJOVSK) Oznmenie satku . . . Tedy predsa!" (JESENSK) Hej, preds' a, dieva, poznvam, (SMREK)

prepytujem
Prepytujem s v a r i a n t o m odpytujem je v y t y o v a c i a h o d n o t i a c a astica. J e j funkciou je z j e m o v a h r u b v r a z . S y n o n y m n v r a z y s prepte (za vraz),
odpuste.

Nu, prepytujem, pn rechtorko, bola som kraviku podoji. (FR. KRU) Upiekol kol padol na . . ." Prepytujem. Krajm navrch," mte poveda, (TAJOVSK)

priam
Priam s v a r i a n t o m priamo j e v y t y o v a c i a h o d n o t i a c a i z d r a z o v a c i a astica. 1. A k o v y t y o v a c i a h o d n o t i a c a p o u k a z u j e n a k r a j n m o n o s . J e j syno
n y m s hoci, brs.

A to br by bolo priam ete dnes! (TIMRAVA) Nepovedal som sto rz, e je statku nie na osoh, ked na niekto zo dvier pozer o priam svoj! (TIMRAVA) 2. A k o v y t y o v a c i a z d r a z o v a c i a me m a astica priam
z n a m : a) a, veru, b) prve, (hovor.) akurt.

dvojak v

a) Tak rei pova je priam hriech, (ZGURIKA) Povetrie priam vrelo a klokotalo. Na tie priam bolestne psob, e panstvo nevol deputtnikov do kancelrie. (HEKO) Bolo v nej osi, o ich k nej priamo hnalo a vyvolvalo medzi nimi skoro chorobn iarlivos, (URBAN) b) o viac, pri Slvy dcre asistoval akosi i Hamuljak, lovek katolcky, ba kto vie, i priamo on nevloil do nej svoje peniaze, (KRMRY)
(TATARKA)

prpadne V y t y o v a e i a v y s v e t o v a c i a astica prpadne spja n o v v r a z so z n m y m , p r i o m n o v m i e r n e v y z d v i h u j e . J e j s y n o n y m s eventulne, dajme tomu. A prpadne je dieva chudobn a mohol by ma bohatli, (JESENSK) Prdeme a on prpadne u bude pre. (TLA) prirodzene V y t y o v a e i a h o d n o t i a c a astica prirodzene
S y n o n y m n s v r a z y samozrejme, istee, Prirodzene, ja verm len v hrdinstvo, hranicou . . . Prirodzene, je to n a psme.

v y j a d r u j e samozrejmos, u i s t e n i e .
pochopitene, pravdae, no.

(STODOLA)

A uprchlch buriov stha i za

(HVIEZDOSLAV)

prosm astica prosm j e u v d z a c i a p r i p j a c i a i v y t y o v a e i a vysvetovacia a h o d notiaca. 1. U v d z a c i e p r i p j a c i e prosm sa p o u v a a k o u v d z a c z d v o r i l o s t n prostriedok. Tadiato, prosm, (JESENSK) Ako je to ? Prostunko, prosm, (RZUS) Ty, ktor dva pada prvm snehom a chldkom triezvym viae tepny listu! Uchovaj, prosm, t mdros dui jeho. (REUS) 2. V y s v e t o v a c i e prosm u v d z a s istou vzvou. nadvzuje n a situciu alebo kontext a n o v vraz
(BEDNR)

Ulity, prosm!" asto pou pri mori.

3. H o d n o t i a c e prosm n a h r d z a t y l i s t i c k b e z p r z n a k o v v r a z no, hej. P o u v a s a v c t i v c h dialgoch a k o p r e j a v s h l a s u . Nezabrali by sme si partiu?" Prosm. Prosm!" proste Proste s v a r i a n t o m prosto j e v y t y o v a e i a v y s v e t o v a c i a astica. V r a z n e s a o p i e r a o z n m y k o n t e x t a u v d z a n o v v y s v e t l e n i e . J e j benejm s y n o n y m o m je vraz jednoducho.
(JESENSK)

itate proste nerozumie, o sa vlastne deje a o to t udia rozprvaj, (JESENSK) Ach, keby to bolo mon prosto sa vrti, (KRLIK) - e ho vylili zo strany a prosto ho odvtedy niet. (LAZROVA) raz V y t y o v a c i a v y s v e t l o v a c i a a h o d n o t i a c a astica raz m d v e funkcie. I n d i k t o r o m je i n t o n c i a : v y s v e t o v a c i e raz je b e z d r a z o v , h o d n o t i a c e m vdy draz. 1. V y s v e t o v a c i e raz s a p o u v a v o v z n a m e konene, u, teda. J e h o funkciou j e vies k u z a v r e t i u istej s i t u c i e n a z n a e n e j p r e d t m v t e x t e . A kdesi na dne due sa ako v mtvej pahrebe mrvila jedin mylienka nech u teda vetko vezme skazu, nech je raz koniec, (VOLANSK) Ach, Lujzika, zastonala pani Kosenthalov, bud u raz ticho, nehovorm ti, e musme by vemi ticho? (MIN) 2. H o d n o t i a c e d r a z o v raz m s y n o n y m vbec, naozaj, veru.

a) A ulin obloky s tak zabemen, e raz nevedno, o je za nimi. (HEKO) b) Raz nevedela, o m robi a i m vbec nieo poveda, (JESENSK") asto spo mnal, e udia s u raz hlpi, ked si myslia, e ij preto na svete, lebo je tu dobre.
(JG)

reku
V y t y o v a c i a v y s v e t l o v a c i a astica reku je p o z o s t a t o k s t a r h o t v a r u relcq (1. os. sg. k riec): reciem. J e h o v z n a m h o v o r m , v r a v m " sa z a c h o v a l a v t e x t o c h sa p o u v a aj a k o o i v o v a c p r e z e n t . U v d z a o s o b n p o s t o j h o v o r i a c e h o k vlastnej vpovedi. imu som vzal, prnl vytiahol a, reku, pokaj, ertisko, vak t y moje imy viac neuvid!" hundral Dolnk do tmy. (URBAN) Reku, hodvbny ply to sotva bude, mono, e pamukov. ( J E S E N S K )

respektve ( s k r a t , resp.)
V y t y o v a c i a v y s v e t l o v a c i a a s t i c a respektve s odkazom na znmy kontext u v d z a r e k t i i k u j c i v r a z . B o n je i b a v i n t e l e k t u l n o m p r e j a v e , n a j m v t e o r e t i c k o m t l e . J e j s y n o n y m s eventulne, prpadne. Aj trnsron Kukunov pobyt v Chile m vznam pre formovanie, resp. ustao vanie sa jeho svetonzoru, (MRZ) Videli sme, e povstanie, resp. spsob, akm ho aiitori traktuj, uchovva loveku ist mieru samostatnosti, (A. M A T U K A )

rovno
V y t y o v a c i a z d r a z o v a c i a a s t i c a rovno o z n a u j e v r a z , k u k t o r m u p a t r , a k o vemi d l e i t . S y n o n y m n s astice priam, prve, hned.

Ktoe m m a t , ked nie chlapi?" hrdo si odfkol svko Klimo a pozdvihol si nie nohavice, ale rovno brucho, (TATARKA) Vozit sa po nej na starom koi s presilenmi pruinami, t o u rovno cestova po schodoch, (JAK)

rozhodne
V y t y o v a e i a h o d n o t i a c a a s t i c a rozhodne
t i c e s iste, urite, bezpochyby.

v y j a d r u j e i s t o t u . S y n o n y m n as

Vak erven tz najlepie zodpovie lske?" sptala sa ma. Rozhodne" potvrdil som. ( J E S E N S K ) Bola rozhodne pekn osoba, (JG) Pni moji, nemuste sa u o m a b, zachrnil som sa rozhodne pre ivot, (TATARKA)

samozrejme
V y t y o v a e i a h o d n o t i a c a a s t i c a samozrejme
b e n e j i e s a s t i c e prirodzene, pravdae,

vyjadruje istotu. S y n o n y m n a
istee.

Samozrejme vdy mus by dobreI (RZUS) Obliekli ich do uniformy, samozrejme, ak sa to len uniformou nazva dalo. ( U R B A N )

sce
U v d z a c i a p r i p j a c i a a s t i c a sce m s y n o n y m u m
(KARVA)

pravda.

Sce mohlo b y to by aj t a k t o , (zus) Mj sce zakzal o t o m hovori pre t hanbu.

skoro
Skoro s v a r i a n t o m oskoro j e v y t y o v a e i a h o d n o t i a c a astica. O b m e d z u j e platnos modifikovanho v r a z u , n e p a t r n e ochudobuje jeho obsah. Syno
n y m n s v r a z y takmer, temer, cajsi, pribline.

A n a d t m vetkm vysoko von zelenkast nebo skoro celkom bez hviezd, (ONDRE JOV) Ete aj chlapsk robotu odvtedy ako n m Vinco odiiel u skoro pol roka. (KRLIK) Skoro sa mi nechce veri, e b y sa Ludvik mohol vymani Fuggerovcom.
(KARVA)

skrtka
V y t y o v a e i a v y s v e t o v a c i a a s t i c a skrtka s a o p i e r a o z n m y k o n t e x t a u v d z a n o v v y s v e t l e n i e , z h a j c i v r a z , z v e r k t o m u , o o m sa h o v o r i l o s k r . J e j s y n o n y m a m i s v r a z y slovom, proste.
Skrtka, slena Elenka je podaren dieva, e ju nikto neme nahradi, (TLA)
( J E S E N S K ) Skrtka,

ich prca je tak,

skutone
V y t y o v a e i a h o d n o t i a c a a s t i c a skutone k o v a n h o v r a z u . S y n o n y m s naozaj, v y j a d r u j e i s t o t u o p l a t n o s t i modifi no.

Drustvo v Krovej skutone pekne rstlo vaka Vargovi a Mikukovi. (TALLO) A potom dodal skutone vne, (MIN) Skutone, odpoludnie vemi rchlo prelo Elenke pri Suchej ratolesti", ( J E S E N S K )

slovom
V y t y o v a e i a v y s v e t o v a c i a a s t i c a slovom u v d z a n o v v y s v e t l e n i e , z h r u j c i v r a z , z v e r k t o m u , o o m s a h o v o r i l o . J e j s y n o n y m s skrtka, jedno
ducho. J e j d r a z n v a r i a n t j e jednm slovom.
(MIN) Slovom,

Uniformovan myslenie. lovek medzi milinmi. Slovom tandard, vicipnov sleinka, (CHROBK)

sn
V y t y o v a e i a h o d n o t i a c a a s t i c a sn
J e j s y n o n y m s mono, hdam, azda,

vyjadruje pravdepodobnos,
vari, var. M k n i n r z .

odhad.

Sn strach, snd spolon putovanie, asto spolon vec ich zblila, Mono, e zajtra, snd! u dnes sadneme na lod: nes ns, nes! (SMREK)

(TAJOVSK)

sotva
Sotva s v a r i a n t m i sotvae, sotvy (nre.) j e v y t y o v a e i a h o d n o t i a c a a s t i ca. V y j a d r u j e p o c h y b n o s , n e d v e r u . J e j s y n o n y m s ako, asi nie. J e j
s y n o n y m a m i s tak4ak, len-len, asi nie.

Tie t y u sotva uvid 1 (TAJOVSK) Kto raz vta z ruky pust, sotva ho kedy dostane. Neviem, i sa z ns stan bsnici, sotva, ale z Kastalie sme pili. ( B E D N R ) My ju aspo nedme. A oni? Sotva, (JAK) Ak ho poprosme, no i t a k sotvy pjde,'< na to Georga. (TIMRAVA) Svojou suchou a riedkou trvou sotvae rovina uiv dve riedy krv, o sa na nej pas kadho leta od Dzura do Egida, (CHROBK)
(PRSL.)

sprvne V y t y o v a e i a h o d n o t i a c a a s t i c a sprefame v y j a d r u j e s h l a s , a k o v r a z y
tak je, shlasi, no. Sprvne, Andreas. (KARVA)

dobre,

sa
N e s a m o s t a t n a s t i c a sa j e n r e o v . V y j a d r u j e ubovonos. J e j s y n o n y
m a m i s hoci, brs. Sa kde m u meka: i vo fare pri peci, a i t u pri chodnku, ( K U K U N )

ta
V y t y o v a e i a h o d n o t i a c a a s t i c a ta p o d i a r k u j e p l a t n o s p o u i t h o v r a z u . J e v d y d r a z n aj s v r a z o m , k u k t o r m u p a t r . S y n o n y m n s a s t i c e na ozaj, veru. a s t i c a ta j e u d o v .

S kravou nech sa mazn gazdin: on neberie peaz ani za maslo, a bez mlieka by on ete ta vyil, (KUKUN) Mne sa vari prichod i s demi ta zmmi, (TAJOVSK) tak astica tak j e v i a c v z n a m o v : 1. u v d z a c i a p r p j a c i a , 2. v y t y o v a c i a v y s v e t lovacia, 3. vytyovacia hodnotiaca. 1. U v d z a c i a p r i p j a c i a a s t i c a tak m irok r o z s a h lexiklneho v z n a m u , o b s a h o v o je v e o b e c n , a m o n o j u v o v p o v e d i z a m i e a o s t a t n m i u v d z a cmi asticami, n a p r k l a d a s t i c a m i a, no, teda, nu.
Tak vid ho! (FB. KR) Tak, t y si Terkin brat? (LETZ)

2. V y t y o v a c i e v y s v e t o v a c i e tak u v d z a n o v
s v r a z y naprklad, povedzme.

vraz.

Jeho

synonym

Ale predsa by bolo vari lepie, eby si tak aju.

(JESENSK)

3. V y t y o v a c i e h o d n o t i a c e tak m v z n a m asi,

naprklad.

A tak okolo iestej, (LETZ) Vyskytuj sa t a m aj svriny a nejedna str podobn strni u ns, tak n a pt Nzkych Tatier, (BEDNR) a s t i c a tak4ak v y j a d r u j e k r a j n m i e r u p l a t i a c u p r e modifikovan v r a z .
sotvae.

J e j s y n o n y m a m i s len-len,

Tak-tak e stihneme trochu sa vyspa do svitania, (CHROBK)

takisto V y t y o v a c i a v y s v e t l o v a c i a a s t i c a takisto j e s y n o n y m n s asticou tie.

Takisto i rad inch jeho diel, najm posledn romn Doktor Faustus. Za straten astie, takisto relatvne, kynie ti in. (VANSOV)

(TEVEK)

takmer V y t y o v a c i a h o d n o t i a c a a s t i c a takmer o b m e d z u j e p l a t n o s m o d i f i k o v a n h o v r a z u . S y n o n y m n s a s t i c e skoro, temer, ajsi. J n takmer utoval, e sa k nim nehlsil hned, e sa k nim nepridal, (SEVER) V lo veku je takmer nekonen mnostvo sl, o ktorch sm nevie, (MIN) Nejedia takmer, ani nespala, ked sa jej dao ptali, odpovedala nesvisl, (URBAN) takreeno V y t y o v a c i a z d r a z o v a c i a astica takreeno potvrdzuje nepln m o d i f i k o v a n h o v r a z u . S y n o n y m n s v r a z y aby som tak povedal, platnos takmer.

Ja, ktor som sa t u takreeno narodil, (LAZROVA) Mat kamartov je vec takreeno neoceniten, (A. MATUKA) Takreeno kad zmluva me by uzavret ako zmluva v prospech tretieho, (LUBY)

takto V y t y o v a e i a v y s v e t o v a c i a a s t i c a takto je o b s a h o v o m l o v r a z n : v r a z s k o n t e x t o m a u v d z a n o v d a j . S y n o n y m n s astice inc,

vcelku.

spja inak,

Ach, na vzhad je takto krsavec.

(VANTNER)

Hundre, ale je takto dobr! (KTJKUN)

tam V y t y o v a e i a h o d n o t i a c a astica tam s o d t i e n k o m z p o r n h o h o d n o t e n i a z d r a z u j e v r a z p o d o b n e a k o astice len, u: kto tam, kde tam, co tam. Z d r a z o v a n i e p o m o c o u tam j e h o v o r o v . oe ho t a m po spolkoch! (KRNO) Ktoe by t a m jedol tak dao! (TATARKA)

te
U v d z a c i a p o b d a c i a a s t i c a te j e h o v o r o v . U v d z a elacie v e t y . S y n o n y m n j e a s t i c a noe. A ked t a prijme, te sa statone sprvaj! k nm dovedte. (TLA) teda V y t y o v a e i a v y s v e t o v a c i a a s t i c a teda u v d z a n o v v y s v e t l e n i e a k o m e n t r k z n m e m u t e x t u . S y n o n y m n s astice slovom, skrtka, jednoducho. Chda, teda umrelo, (TAJOVSK) Teda sa nm priznva len k svojej vine. (KALIN jasn, e zkonitosti, ku ktorm dochdza na zklade meran, nevy jadruj nutne skutonos dokonale, (ILKOVI)
IAK) J e teda ( D O B I N S K , POVESTI)

E j , ej; te ho

temer V y t y o v a e i a h o d n o t i a c a astica temer o b m e d z u j e p l a t n o s m o d i f i k o v a n h o v r a z u . S y n o n y m n a beixejie s astice skoro, takmer. Pag bol bledohnedej farby, temer takej ako opica, (BEDNR) Zhovral som sa s nm, temer ako so seberovnm, a s akmsi vyzvavm vzdorom, (LETZ) tie Tie s v a r i a n t o m taktie j e v y t y o v a e i a z d r a z o v a c i a astica. J e j f u n k c i o u je u p o z o r o v a n a v r a z a o z n a o v a h o v k o n t e x t e z a n a j d l e i t e j . V z n a m o v o sa z h o d u j e s a s t i c a m i aj, i, p r i z p o r e s a s t i c o u ani. N o k m a s t i c e aj, i, ani s t o j a v d y p r e d m o d i f i k o v a n m v r a z o m , zatia tie b v a p o s t p o n o v a n . P o s t p o n o v a n a s t i c a tie j e v d y d r a z n .

Star otec tie iel ako opit, (TAJOVSK) A on zd sa mi, tie ma len vtedy zaa milova, (KRMRY) Predpoklad, e brodnianskemu kazovi tie preka nebude pri psan ohlok. (HEKO) Bem za kadm preludom, ktor raz taktie zborm.
(LUK)

to astica to m e b y u v d z a c i a p r i p j a c i a i v y t y o v a c i a h o d n o t i a c a . 1. U v d z a c i e to j e v e o b e c n , n e v r a z n , a p r e t o h o m o n o ahko z a m i e a s n i e k o k m i i n m i p r i p j a c m i a s t i c a m i , n a p r k l a d s ono a nu.

To ho m isto len t a k poian, (KRLIK) To bude vdy tak neskoro chodi?
( F . KR) To

ako sme boli n a Kameni, ustavine m a dus ten kae,

(TIMRAVA)

2. H o d n o t i a c e to (resp. toto, tototo)

m v z n a m d r a z n h o no,

veru.

Postavme im kolu." E j , t o , vekomon pni . . . (TAJOVSK) My chceme, aby boli porcie menie . . Ej to, t o ! " prisvedili voliia. (KUKUN) A pros, aby jej odpustili . . . " rozklad Ejhledjefka zlostne. Tototo!" (HEKO) To je zbojnkov na svete! Kad by len bil, zabjal, (JAK) tob V y t y o v a c i e z d r a z o v a c i e tob v y z d v i h u j e m o d i f i k o v a n v r a z . S y n o n y m a
m i s v r a z y ; tm viac (menej), tm skr.

oltsov nepoznala priny tejto epidmie nespokojnosti a u tob nie spsob ako, ich odstrni, (MRZ) K mladej vdove sa chlap vdy njde, a ked m majetok
tob! (TAJOVSK)

to V y t y o v a c i a z d r a z o v a c i a a s t i c a to p o u k a z u j e
Jej s y n o n y m s prve, iba, len, priam, akurt, teraz.

n a dleitos
J e hovorov.

vrazu.

Bartolen priniesol posolstvo to pred hodinou,

z vahana. (TATARKA)

(LAZROVA) To

jeho krv vylievala

toti Toti s v a r i a n t o m totito j e v y t k a v v y s v e t l o v a c i a astica. U v d z a n o v v r a z a dopa i rektifikuje z n m y t e x t . Znmos onej lebskej rodiny sa im teraz odplatila ete raz. Toti, ked Mika u zapsali do mestskho gymnzia, musel i niekde bva, (GABAJ) Skoil som teda ja a pomohol starej ene cez dvor. Mala toti dos vek k n a chrbte a na om krom preloen dva indle, (TAJOVSK) J a totito sm asto neviem, vlastne som. (HEKO) trebrs V y t y o v a c i a h o d n o t i a c a astica trebrs nos. S y n o n y m n s a s t i c e hoci, brs. je zastaran. Vyjadruje l u b o v o ! ~

Toto mi priprav na veeru, a t y si vylp oi, odre ui a nos a zjedz trebrs v mlieku, trebrs v mede, t a k mi bude vern, (DOBINSK, POVESTI) tu astica tu j e v y l e o v a c i a a z d r a z o v a c i a . V r a z , k u k t o r m u p a t r , o z n a u j e
a k o d l e i t . S y n o n y m n s a s t i c e rovno, prve, hne, akurt, priam. Be

nejia je v r o z p r v a n . K r a j o v v a r i a n t astice tu j e
KUN)

tuliby.

Keby bol len jeden zostal, aspo by bolo zostalo nieo na plem ale tu oba! (KU Ako tak sedm, tu sa otvoria dvere a vstpi Mio. (TAJOVSK) Sotva si ale za pol hodiny podriemkali, tuliby pn slny tefan Levick s hajdchmi Palom a Itvnom. (KALINIAK) Pravda, som si pritom pomyslel, e chvla Pnu Bohu, ale sotva som si t o pomyslel, tuliby sa ti mi nadab lovek, o mal dva chvostky z kabta visiace, (KALINIAK) tum astica tum j e v y t y o v a e i a h o d n o t i a c a . J e t o p e t r i f i k o v a n t v a r slovesa. V y j a d r u j e o d h a d , p r a v d e p o d o b n o s , p r e d p o k l a d . J e j s y n o n y m a m i s asi, azda,
hdam, pravdepodobne.
(JESENSK)

Vy ste bezcitn, tum ani krvi nemte,

(VAJANSK)

Teraz s bledo, tum, zmkli

dajne astica dajne

(URBAN)

j e v y t y o v a e i a v y s v e t o v a c i a . S y n o n y m n astica j e

vraj.

Mal to poveda dajne aksi vojak, ktor priiel z frontu, kde bol spolu s Adamom. dajne sa daria naim autorom lepie zporn" postavy ako kladn", o je mal chvla, lebo kladn" sa im daria prabiedno. (A. MATUKA) urite V y t y o v a e i a h o d n o t i a c a a s t i c a urite v y j a d r u j e i s t o t u , p r e s v e d e n i e p o d v a t e a . S y n o n y m n s v r a z y isto, bezpochyby, naozaj. astejia j e v n u k o v o m tle. Notr Okolick celkom urite videl zo strany ten smev, triaci z vychlenej lcnej kosti, (URBAN) On isto prde, urite sa vrti, (JG) To musel urite kad ta.
(TLA)

u astica u j e v i a c v z n a m o v u v d z a c i a i v y t y o v a e i a . 1. A k o u v d z a c i a m e p r i p j a n o v v r a z . V t a k o m t o p r p a d e je f o r m l n y m s l o v o m ; s y n o n y m o m je a s t i c a teda.

Diviaka? To u h e j ! (ONDREJOV) U i tak, i t a k , " bola odpoved. (KALINIAK) A ako t o u bva, e neastie nechod samo, t a k bolo aj so mnou. ( V A N T N E R ) 2. A k o u v d z a c i a m e m a aj f u n k c i u p o b d a c i u s v z n a m o m ve.

Povedal som u, e bvam n a kraji dediny, (VANTNER) Radej na syna treba lepie dozrie. Mlad pnko nevmest sa u do koe. (RY) Vstvaj, vstvaj chrobatko,
u je de! (BENDOV)

3. V y t y o v a c i e u u v d z a n o v v p o v e a p r i p j a n o v v y s v e t l e n i e , k o m e n tr k znmemu t e x t u . S y n o n y m o m je astica konene. Severn Jano, strojnk od kompresora, naraz vykrkol. U to mm. (TATARKA) Stal sa tou, premenil sa na tie bolo u na ase. (SLOVENSK POHADY) Agnea sa chyt zrazu za hlavu: u u ! u preboha, (LAZROVA) Don Italo mal u toho dos. Vytrhol sa z kresla, (RY) 4. V y t y o v a c i e u s a s o v m v z n a m o m p r i p j a n o v v y s v e t l e n i e so z d r a z o v a n m asovej z l o k y d e j a . S y n o n y m n v r a z y s veru hne, veru viacej,
veru nikdy, ve hne .. .

SK)

Vanovskovci neuspeli pta sa rika n a bliie okolnosti u ho nebolo, ( V A J A N Sotva sa vyvalil, u zaspal, (KUKUN) J a a t u nebudem trpie. Nevr sa Poukazuje na krajn

mi u. ( A L E X Y )

5. V y t y o v a c i e h o d n o t i a c e u m e m a v z n a m hoci. monos zo s t a n o v i s k a p o d v a t e a .

Pohnevali sa a n Tvrdo premal, ako si od neho sto esdesiat zlatch vyme, o u aj bez rokov, (TAJOVSK) Vetci iv v tomto dome pozvzovan sme jej vou, objat polypom, ktor z ns vysva ivot, i to u niekto uver alebo nie. (ZELINOV) udia hovoria, a i u len bsnia, e zave zjavuj sa na oblohe vek hviezdy . . .
(VAJANSK)

6. H o d n o t i a c e u s v z n a m o m veru, teda, naozaj, skutone, no p o d i a r k u j e platnos novho v r a z u s p o u k a z o m n a predchdzajci k o n t e x t . Mali by sme si obstara maku," navrhol Tom. A to u zasa nie!" vyhlsil roz hodne Francek. (ZBEK) U lepie je tamto, (JILEMNICK) Dedinu u dvno preiel, obkuuje ho pole. ( K U K U N ) Musel uzna, e po bratislavskch kaviarach sa u velio pohovorilo, ( U R B A N ) 7. H o d n o t i a c e u m e s t a v a n o v v p o v e d o p r o t i k l a d u s p r e d c h d z a j c o u . V t e d y m v z n a m naproti tomu, ale. Ak u ja nemm charakter, kto by ho potom mal, povedz mi, kto by ho potom mal?
(LAZAROV) J

8. a s t i c a u m e m a aj f u n k c i u z o s i l u j c u , a k o a s t i c e e,
(ALEXY)

len.

A to u ako? (KRNO) Povedz mi u len raz, o chcete, ked neuznvate p s t y . . . 9. a s t i c a u sa v y s k y t u j e aj a k o s a s z l o e n e j a s t i c e s p o b d a c m a a s o v m v z n a m o m v s k u p i n c h u aj, u,i (= hne, naskutku).

OV)

Voda sa vyliala nad rnom a odrazu, najprv n a cestu a u aj tiekla do domov, (JAN J o o , " hovorm synovi, u aj zapriahaj." ( M A R K O V I O V Z T U R E C K ) Practe to v erty, ked v m vravm! U a j ! ( B O D E N E K ) Naraz len n poslanec vyraz zo seba t e m n mongolsk zvuk a u i chmatne po guovnici, ( T A T A B K A ) vari

astica

vari

s v a r i a n t m i var, varie

je viacvznamov. Vyskytuje sa a k o

u v d z a c i a p o b d a c i a , aj a k o v y t y o v a e i a h o d n o t i a c a . 1. U v d z a c i e p o b d a c i e vari
S y n o n y m n s azda, hdam, i,

s t o j n a ele v e t y . J e t o o p y t o v a c i a a s t i c a .
o.

oe t a k let, var naha niekoho? ( K U K U N ) Yari sa ti rozum ist? ( U R B A N ) Varie t m driek hrub? (TAJOVSK) 2. V y t y o v a e i a h o d n o t i a c e w n m v a d v o j a k v z n a m : a ) hdam,
b ) hoci, aj hne.

asi,

azda;

a) Vetka est vm, ale v as sa vari minul, (KARVA) A zduch vari naozaj povolil, (CHROBK) No ale vari aby sme li! (HORK) Okrem uiteov v obci vari najviac tal on. (TATARKA) A o mi vyk? Ved sme var znmi! ( K U K U N ) b) On sa podd vetkmu a o b y vari ora li po om. ( T A J O V S K )

vcelku
V y t y o v a e i a v y s v e t o v a c i a a s t i c a vcelku chdzajcemu
summa

uvdza zhrujci zver k

pred takto,

kontextu

a l e b o s i t u c i i . S y n o n y m n s v r a z y in,

summarum.

NICK)

Zaloil cel ivot n a jedle a liehu, lebo to bolo vcelku nenamhav rozhodnutie, (JILEM Vec sa zhoruje t m , e dialgy maj vcelku v tejto prze prevahu nad autor skm textom, (A. M A T U K A )

ved
Ve s v a r i a n t o m vee j e u v d z a c i a p o b d a c i a a s t i c a . V y j a d r u j e a u t o r o v o p o d n e c o v a n i e . P r i i n d i k a t v e j e ve s y n o n y m n s a s t i c o u vak,
s a s t i c a m i vake, aleze, noe.

pri imperatve

Ved! m m s tebou trpenia ani noci, ani da! (ONDREJOV) K a m e pri ceste b y nad nimi ustrnul: mama, no ved neplate, (TATARKA) o jo s tebou, srdce? Yede neblzni! (MIHLIK)

veru
Veru s v a r i a n t m i ver, ver\ vera, verue, veraboe, veruboe je vytyovaeia hod

notiaca astica. P o d v a t e o u potvrdzuje platnos o b s a h u vpovede. Roz ren o zdrazujce -e, -boe ete vmi skutone. zdrazuje obsah vpovede. S y n o n y m n s a s t i c e naozaj,

Veru, nezvidm mu! (URBAN) Toto nm ver* dvno chbalo, (CHROBK) Mu chod do dielne, pracuje vera neahko od rna do veera, ale i zarob, (KRMRY) Dunaj k, kamart mysl na revolver, otravu. Ete t o ! To by veruboe neurobil pre u. (JESENSK) Verue sa ti, Martin, aj dom zde. (KRLIK) Tu nahal rakskeho Fridricha, tu zasa zapral, celkom podaromnici, i do svojho bvalho tesa, J u r a Podbrada, ktor sa mu veraboe nedal, (JG) Veruboe, grf grfovi oko nevykole.
(URBAN)

vlastne V y t y o v a c i a astica vlastne me b y v y s v e t o v a c o u i h o d n o t i a c o u . 1. A k o v y s v e t l o v a c i a a s t i c a so silnm z r e t e o m n a p r e d c h d z a j c i u v d z a rektifikujei v r a z . J e j s y n o n y m a m i s astice toti, ie. Prisahal tedy naej dedine, vlastne kole, neviem, (TLA)
(KUKUN)

text

Priiel neskoro, vlastne ani v skutonosti.

2. A k o h o d n o t i a c a astica m v z n a m popravde,

Zaala som tui, e lska k doktorovi Lorencovi nebola vlastne lskou, (KRLIK), N a poiatku Rztoania nechpali ani, o sa to vlastne stalo, (URBAN) - Na zkrutch mme as trochu postt a spta sa, kam vlastne autor speje. (A. MATUKA) vbec V y t y o v a c i a z d r a z o v a c i a astica vbec p r i p a k r a j n mieru a s a s n e v y z d v i h u j e m o d i f i k o v a n v r a z . S y n o n y m n v r a z y p r i z p o r e s nijako,
vonkoncom.

A veru mota ani nasledujci de a potom u vbec nebolo, (MORIC) Zuza Spevkov sa vbec nebla, (ONDREJOV) Ondrej vbec neodporuje, trpi sa len, ako tu za nech hrob starho otca. (CHROBK) i vbec maj pravdu, je in otzka, (JG)

vonkoncom
V y t y o v a c i a z d r a z o v a c i a astica vonkoncom vyjadruje absoltne krajn m i e r u a m o d i f i k o v a n v r a z v y z d v i h u j e . S y n o n y m n j e h o d n o t i a c a astica
vbec.

(JESENSK)

A ked u vonkoncom nijakho titulu nebolo t a m boli vetci do jednho u Javora. Ma nai udia vonkoncom znaj. (SLDKOVI) vpravde

V y t y o v a c i a h o d n o t i a c a astica vpravde uvdzan p r a v d i v , s k u t o n . S y n o n y m n v r a z y s v skutonosti,

(GABAJ)

vraz oznauje ako popravde, naozaj.

Ale Dobrehryz sa vpravde nijak nepapril, iba si dkladnejie podloil laby pod bradu. Proti tm, ktor sa vznali uachtil vo vzduchu, on prv vpravde zniesol poziu z neba na zem. (A. MATUKA)

vraj V y t y o v a c i a v y s v e t l o v a c i a a s t i c a vraj v r a z n e o d k a z u j e n a s i t u c i u alebo n a k o n t e x t a u v d z a n o v v r a z a l e b o r e t r e t e j o s o b y . S y n o n y m n slov

s dajne, ze. V z n i k l a z o s l o v e s n h o t v a r u vrav: vrav > vra > vraj.

(ONDREJOV)

Zastrel oba obloky na cestu, aby vraj vtat nenaleteli na ne a sa nepoudierali. Marcinko vraj ochorel a polihoval v idovskom baraku, (VANTNER) vskutku

V y t y o v a c i a h o d n o t i a c a astica vskutku vyjadruje istotu autora o platnosti m o d i f i k o v a n h o v r a z u . S y n o n y m n v r a z y s naozaj, no, skutone.

Vskutku. Kto vie, o zas zamaj, m Kukun! (A. MATUKA)
(KARVA) Vskutku,

koko len rozprvok to

vak Vak s v a r i a n t m i vakhej, vakver, vake j e u v d z a c i a a s t i c a . Z k l a d n astica vak j e p r i p j a c i a a l e b o p o b d a c i a , v a r i a n t y s p o b d a c i e . S p o b d a c m i a s t i c a m i s s y n o n y m n ve, pravda. Beta, vak si tu, povedz, i nevravm pravdu ? (TATARKA) Vak ti hrebe spasne, ked ti kaprl fasne. (LETZ) To boli vtedy asy, vakhej J (ZBEK) Mamika, t y ni nehovor? Vake musm poveda pravdu, (BAR) Ved je to, vake, prirodzen, aby si lovek trochu oddchol a zaveselil sa. (ALEXY) J a vs poznm, povedal devtne; rite b y t profesor Debnr,
vakver? (KARVA)

vlune V y t y o v a c i a z d r a z o v a c i a a s t i c a vlune obmedzuje a zuuje v r a z u . S y n o n y m n slov s iba, len, vhradne. platnos

Netreba a nie je to ani dobre, ked je romn vlune muskou vecou. (A. MATUKA) Ako roden Slovk uil sa v prvch rokoch vlune len cudzie rei. (ZBORSK) udmila Podjavorinsk zdrovala sa po vetky roky svojej mladosti takmer vlune v Hornch Bzinciach. (TOMK) vslovne V y t y o v a c i a z d r a z o v a c i a a s t i c a vslovne vrazu vpovede.
(KRKA)

podiarkuje platnos niektorho

Vslovne prnosom hornopotiskej kultry je t u napr. ierny dbn s nkou na dne,. To si vslovne t y musel urobi, (JESENSK)
Z

astica z s v a r i a n t o m zo j e v y t y o v a c i a h o d n o t i a c a . V y j a d r u j e priblinos, p r a v d e p o d o b n o s . Stoj p r i d a j o c h m n o s t v a . S y n o n y m n s a s t i c e a$i,

pribline, pravdepodobne, azda, hdam. N i e k e d y sa k t e j t o astici p r i d v a dal v r a z v y j a d r u j c i p r i b l i n o s , n a p r k l a d hdam, jedno, asi, pribline ... Nadchalo sa hdam z pol hodiny naberalo do pc povetrie, som b y t zo sedemron, ( K U K U N ) za V y t y o v a e i a h o d n o t i a c a a s t i c a za h o d n o t p r e d m e t a k o nie b e n . P r i t o m m e m a t k l a d n , ale i z p o r n v z n a m . S y n o n y m n s n a p r . v r a z y ak, skvel, zl, velijak. a s t i c a za stoj p r i z m e n e : co za, to za. E j , budee to za krm! (AJAK) Kde ho vzala, neviem, ani to neviem, o to bol za pag. ( B E D N R ) zasa Zasa s v a r i a n t m i zas, zase j e v y t y o v a e i a v y s v e t o v a c i a astica. So z r e t e o m
(TATARKA)

Mohol

na k o n t e x t uvdza nov vraz. Teraz zasa on zaal kria n a matku kadmu z divkov znme slov, (TATARKA) Skoil m i do rei: To u zasa nie! (RY) Katarna, to zas nevrav, netrzni sa. (TATARKA) zrejme V y t y o v a e i a h o d n o t i a c a a s t i c a zrejme v y j a d r u j e p o c h o p e n i e , p o r o z u m e n i e , p r e s v e d e n i e o s p r v n o s t i p r e d p o k l a d u . S y n o n y m n s v r a z y iste, ako sa zd,
ako vidie.

F a k t o r zrejme preklial dcru do iernej zeme. (CHROBK) Ale teraz zrejme nevidel toho kapitna, o ktorom psali noviny, (MIN) Zrejme namhavo a primne hadal vchodisko, pravda, svojm spsobom, (KRLIK) zvl Zvl s v a r i a n t m i obzvl (zried.), zvlte (arch.) j e v y t y o v a e i a z d r a z o vacia astica. Vyzdvihuje vraz, ku ktormu patr. Jej synonym s najm,
predovetkm, hlavne.

Pvodne hadeli na u tefan, ale zvl star Cedilkov ako na osobu v dome cudziu. I zd sa Marne, e pani naschvl tak poven vrav, aby to obzvl ona poula, (TIMRAVA) Z v l t e dnes by som rd hovori s ou. (JESENSK) Veda neho k a m a r t Dadovec, osveden panielsky rytier, ochranca nenho pohlavia, zvlte diev, pred klebetami, (TAJOVSK)
(TAJOVSK)

e a s t i c a e j e m n o h o v z n a m o v . P o u v a sa a k o u v d z a c i a i a k o v y t y o v a e i a . 1. U v d z a c i e p o b d a c i e e m e b y a) z v o l a c o u asticou s v z n a m o m preo, b ) elacou a s t i c o u s v z n a m o m nech.

a) Spriaha sa s remeselnm zvdzaom ien. e sa nehanb! (ZVAN) e mi to neprilo na um, ked bol s nami v dedine! (ONDREJOV) b) e mdre vykon. (TAJOVSK) Tisc e hrmench do tebe! (CHALPKA) 2. A k o v y t y o v a e i a h o d n o t i a c a a s t i c a m e m a e tie d v o j a k
a) vraj, b) veru.
(TATARKA) (JAK)

vznam:

a) Ma e vylia?

b) e t a vyhodm! (zus) e chytm ohreblo na teba.

-

O k r e m t o h o m a s t i c a e aj i n t e n z i f i k u j c i v z n a m . A srnca e m kde, p n lesmajster? (TAJOVSK ) A vy e ste kto? A vy e sa o stariete? (TIMRAVA)

(CHALPKA)

eboe
V y t y o v a e i a h o d n o t i a c a a s t i c a eboe j e z r i e d k a v . S y n o n y m s e,
(URBAN)

vraj.

Ktorsi podupkal nohami, ako eboe zasko k nemu.

eby
U v d z a c i a p o b d a c i a a s t i c a eby s t o j n a ele i a d a c c h v i e t . J e j s y n o n y m
s aby, nech.
(TIMRAVA)

eby som t enu dnes ostatn raz videl v mojej chyi! (zus)
ia!

eby si nespadol!

ia s v a r i a n t m i iabohu, bohuia j e v y t y o v a e i a h o d n o t i a c a a s t i c a s o sil n m citovm zafarbenm. Obyajne je od ostatnej v e t y oddelen. Jej s y n o n y

m s v r a z y koda, ned sa nie robi, na neastie.
(VANSOV)

On o nich vedel, tak ako, iabohu, mnoh syn slovenskej matere, moja piese zadrhla sa, ia, privas doznela, (MIHLIK)

ia,

astice a ostatn slovn drah

Medzi a s t i c a m i a o s t a t n m i n e o h y b n m i s l o v n m i d r u h m i j e p l y n u l h r a n i c a . S o h y b n m i d r u h m i slov a s t i c e svisia h l a v n e t m , e n i e k t o r o h y b n slov f u n g u j v o v e t e n i e k e d y a k o a s t i c e .
N/
1

astice a spojky
astice s v i s i a n a j v i a c so s p o j k a m i . Svislos so s p o j k a m i j e d a n t m , e astice z a h a j d v a v z n a m y : 1. n a d v z o v a n a z n m u s i t u c i u a l e b o k o n t e x t ,

t . j . p r i p j a n o v v r a z alebo v p o v e , 2. v y j a d r o v a hadisko p o d v a t e a , t . j . s u b j e k t v n e modifikova n e j a k v r a z alebo cel vpove. V o v e t e

Pjdem k nim dnes aj zajtra s l o v o m aj s a n a d v z u j e v r a z zajtra na vraz dnes,

m slovo aj pln funkciu s p o j k y . O k r e m t o h o v a k sa slovom aj i p o d i a r k u j e v r a z zajtra, m hovoriaci s u b j e k t modifikuje p r i p j a n v r a z . P o d a p o t r e b y me s a v k o n t e x t e u p r e d n o s t n i v i a c j e d n a alebo d r u h funkcia, ale m u by o b i d v e z a s t p e n aj r o v n a k o u m i e r o u . U v e d i e m e p r k l a d y , v k t o r c h s a t i e ist slov (nech, a, aby, ak, ale, br, ci, ked) p o u v a j r a z s f u n k c i o u p r i p j a , t o z n a m e n a k o spojky, a i n o k e d y zasa s funkciou s u b j e k t v n e h o d n o t i , t . j . a k o astice. Ale n e c h (spoj.) by bola noc akkovek stran, n e c h (spoj.) by ivly besneli, n e c h (spoj.) by sa okovek dialo, nijak noc sa nevyrovn noci v dui. (JAK) Pukni, nech (cast.) t a rozhod, nech. (TATARKA) Povetrie sa ligotalo a (spoj.) obloha spievala. (VANTNER) Husiky, husiky, a (cast.) ste nevideli mojej mamiky? (FIGULI) Vetko robte z nudy, a b y (spoj.) vm as preiel, (JESENSK) ert aby (ast.) vzal tento darkovsk ivot, (TOMAK) Vstvajte, mlad pn," povedal, ak (spoj.) chcete byt sedliakom!" (ONDREJOV) Repa a zelen uschlo u ako priesada a zemiaky, len o sa vykuli zo zeme, hned aj uvdli, narstli ak (cast.) na lieskov orieky, (ONDRE JOV) Ondrej by sa jej prihovoril, a l e (spoj.) uje jej tich epot, (KUKUN) eny, preboha, ale (cast.) ale sa t u neuprate? povedm im. (KUKUN) Ani ert ich neupasie, b r (spoj.) by sme boli pri nich aj desiati," povie uro. (TIMRAVA) Br (cast.) by ste mali pravdu, (HORK) Beala k striekake, i (spoj.) niekto nevypustil jej husi. (KUKUN) Jaj, i (cast.) sa hnevm na teba! (TIMRAVA) K e d (spoj.) sa spamtal, prvm jeho ctenm bol hnev. (VAJANSK) Ked (cast.) je vetko tak krehk! (JAK) V u v e d e n c h p r k l a d o c h boli t i e ist slov raz spojkami a raz asticami. Aj k e d s t i e t o slov d v o j f u n k n , v k o n k r t n y c h v p o v e d i a c h sa realizovala v d y i b a j e d n a z funkci. N i e k e d y v a k o b i d v e funkcie s v y r o v n a n . A k v a k slovo v k o n k r t n o m t e x t e v y j a d r u j e aj s y n t a k t i c k v z a h , h o d n o t m e ho a k o spojku. V t e d y , a k sa t t o f u n k c i a n e u p l a t u j e , p o k l a d m e h o z a asticu. S i t u c i a j e zloitejia, k e sa veda s e b a v y s k y t n e spojka s asticou, a k o n a p r k l a d v o v e t e Pjdem k nim dnes a aj zajtra. A k v r a z a aj h o d n o t m e a k o d v o j l e n n , v t e d y slovo aj j e z d r a z o v a c o u asticou, a k h o h o d n o t m e a k o j e d n o l e n n , p o t o m h o cel (a aj) p o k l a d m e za s t u p o v a c i u spojku. P o d o b n e
je t o aj s v r a z m i i keby, najm. a teda, a tak, ale i, aj keby, keby aj, najm keby, keby

V e t k y astice s p o t e n c i l n e d v o j f u n k n . N o o t z k a slovnodruhovej p l a t n o s t i (astica spojka) v k o n k r t n o m t e x t e j e n a j m p r i t c h t o asticiach:

a, ale, ba, i, lebo, len, no, nu, sce, ako, ani, aspo, mbeztak, beztoho, ie, vak; jednak, aby, ci, ked, nech, teda, toti, trebrs, predsa, ved, vak, aj, e; ak, t. j . , eby,

P r o b l m s l o v n o d r u h o v e j p l a t n o s t i t c h t o slov v y s t u p u j e v t e d y , ke stoja n a h r a n i c i a c h lenov s y n t a g i e m . A k astica n a d v z u j e n a situciu alebo n a ir k o n t e x t , pochopitene n e m e v y j a d r o v a s y n t a g m a t i c k vzah. K e v a k situciu alebo ir k o n t e x t n a h r d z a s v e t n a l e b o v e t n len, v t e d y v y s t u p u j e do p o p r e d i a o t z k a , k t o r z dvoch p o t e n c i l n y c h funkci astica uplatuje.

astice a citoslovcia
Vina citosloviec n e m u s t l e n p r e s n v z n a m . astice vak maj u s t len v z n a m . Citoslovcami sa s p o n t n n e v y j a d r u j emcie, astice nie s emocionlne slov, i k e d v r a z o m d o d v a j n i e k e d y aj rzne e x p r e s v n e o d t i e n k y . astice u v d z a j v r a z so s i l n m z a a n g a o v a n m s u b j e k t u . S t u p e z a a n g a o v a n o s t i p o d v a t e a u k a z u j e nasledujci d o k l a d , v k t o r o m vidie z v a o v a n i e , v y b e r a n i e o najvhodnejej astice. Podpe?" optal sa profesor Kopanick. Mono, toti, akiste podpem." (MIN) Citoslovcia v y j a d r u j i b a r e a g o v a n i e h o v o r i a c e h o n a d a n skutonos, n o astice v y c h d z a j c z t a k h o t o r e a g o v a n i a aj u v d z a j a modifikuj nov vraz. N i e k t o r d r u h y citosloviec sa vemi zretene odliuj o d astc. T a k s n a p r k l a d i m i t a t v n e (prsk, buch, frnk, cup . . . ) , n i e k t o r citov (och, fuj, jaj . . . J a i m p e r a t v n e (hij, pst, hajs , . , ) citoslovcia. asticiam vemi blzke s n i e k t o r citov citoslovcia (no!, vak! . . . J , alej d e m o n t r a t v n e citoslovcia (prosm!, ha! . . . ) a niektor i m p e r a t v n e citoslovcia (tak!, hybaj! . . . ) . U k a z o v a t e o m s l o v n o d r u h o v e j p l a t n o s t i v t a k c h t o p r p a d o c h j e intoncia. K asticiam p o t o m z a r a d u j e m e aj t a k slov, k t o r s a v rei pouvaj i a k o citoslovcia. I d e n a p r k l a d o t i e t o slov: a, bisu no, ale, tak, bohchr, bohuchof

vaj,

bohuprisahm,

bohuotcuprisah?n,

boeuchovaj,

preboha,

kristepane,

na no,
u

nu, paneboe, panejne. Z a citoslovcia p o k l a d m e t i e t o slov v t e d y , k e p r i a m o v y j a d r u j emcie, v y s l o v u j sa draznejie a s oddelen p a u z a m i . Volaj ma Jerguom. Tak? Syn mojej krstnej ? (ONDREJOV) K Mio kde-tu zahrabkal prednou nohou. No!" okrkol ho Jano. (ONDBEJOV) Pustite ma, bisu! J a mm rotrku! (TAJOVSK) Vstal. A!" Erna sa zobudila, (JAK) N okres . . . je najdleitej . . A l e ! " vyhlsil Baltazr pochybovan, (LAZABOVA) V n i e k t o r c h p r p a d o c h je p l y n u l h r a n i c a a a k o j e d n o z n a n e uri, i ide o asticu, alebo u o citoslovce. I b a k o n t e x t m e p o v e d a , i v r a z i b a zaleuje a a k t u a l i z u j e v p o v e , alebo jej d o d v a aj t a k siln emocionlne zafarbenie, e slovo u t r e b a p o k l a d a za citoslovce. D o k l a d y , v k t o r c h j e kolsanie medzi citoslovcom a asticou.

D e d o V r a n i a k d v e e n y zodral c h v l i e v a l sa, a ke m a l esdesiat rokov, vzal si, bisubohu, smelo t r e t i u , ( T A T A R K A ) T m a i n a , kristepane, p r e d s a neme m a h u d o b n i n v e n c i u , ( K A R V A ) N e m m , namojduu., n e m m i b a smoking a t e n si obleiem s m . { Z G U R I K A ) No, v e d s a t y c h y t , s y n k u . ( T A J O V S K ) Nu, v e r u neraz si elm vidie ns v Stranch, ( P O N I A N )

astice a predloky
Niektor astice s homonymn s predlokami. Naprklad do, na, z(o), za. Vo vete ako astice mvaj funkciu vytkavch astc, napr.: E j , b u d e e t o za k r m ! ( A J A K ) V nej zo desa podobizn, ( T A T A R K A )

astice a prslovky
Prslovky vyjadruj vlastnos alebo okolnos pri urovanom vraze. Medzi okolnostnmi prslovkami (hore, zajtra, potme, preto, napordzi) a asticami je zreten rozdiel. No uie svisia astice s vlastnostnmi prslovkami (jednoducho, inc, bezpene, isto, dobre . . .). Rozdiel medzi tmito prslovkami a asticami je v tom, e astice sa opieraj o nieo, o je mimo vety o kon text alebo o situciu, km prslovky vyjadruj svoj vznam iba vntri vety.
P r d e m h n e d (prsl.). (TAJOVSKJ A j a m u s v a d b u vstrojmi p a r d n u , o sa h n e d (cast.) r o z d r a p a k o v r e c e , ( H E K O ) T r e b a sa vrti s k r (prsl.). ( z u s ) . . . p r o b l m n h r a d y z a i n h o " , k t o r s a v S k l e n o m v r c h u " riei'skr (ast.) z p o r n e . ( A . M A T U K A ) K r a l r e z k o a r o z h o d n e (prsl.). (JG) Onajnaiozhodne (cast.) z a d e c k o b u d e dra, ( J E S E N S K ) Prili n a o z a j s k o r o (prsl.). ( K U K U N ) Skoro (as.) s a m i nechce veri, e b y sa L u d v i k m o h o l v y m a n i t Fuggerovcom. ( K A R V A ) L e n e a n i v t o m n a j v o m klbovisku n e z a b d a l n a malho J a n k a . Skr n a o p a k : h t a l l e n (prsl.) a h t a l , ( R Z U S O V - M A R T K O V ) To nebol politik a inite, ale l e k r a i n t e l e k t u l , t a k e r o m n u o d n e h o u o b j e k t v n e nehrozilo prepolitizovanie, n a o p a k , len (ast.) z l u d t e n i e v prepolitizovanej p o d o b e , ( A . M A T U K A ) Otec o t o m d o b r e (prsl.) vie. ( T A J O V S K ) T a k sa n a m h a , dobre (ast.) sa m u nieo n e s t a n e .
( T I M R A V A )

Pretoe astice svojm zacielenm presahuj hranice vety, nemono sa na ne spytova tak ako na prslovky. Na prslovky sa toti spytujeme pomocou vrazu, ku ktormu prslovka patr (kedy prdeme?, kedy treba prs?, ako krali? . . . ) , no astica nepatr iba vrazu, ktor modifikuje, ale sa vzahuje aj na mimojazykov situciu alebo na kontext a sasne vyjadruje hadisko podvatea. Prslovkami boli alebo ete"s astice bezpene, blzo, celkom, isto, oskoro,
dobre, doslovne, fakticky, hned, iste, jednako, jednoducho, konene, menovite, nenajskorej, nakoniec, naopak, napokon, napospol, nepochybne, nesporne,

vyhnutne, podobne, pomaly, pozitvne, prakticky, prve, priamo, proste, rovno, rozhodne, skoro, skr, skutone, sprvne, urite, vcelku, vlastne, zvl. Z prslov kovch zmen mme astice: kde, kdee, in, potom, tu, tak, takisto, tam, tu.

astice a ohybn slovn druhy

a) astice a podstatn men asticami s niektor zmeraven tvary podstatnch mien, napr.: erta,
figu, paroma, pravda, div, slovom, ia, kristepane, nerekom, paneboe, panejne.

asticami sa stali aj niektor zmeraven predlokov tvary substantv, ktor sa dnes u pu ako celky, napr.: doslova, doista, dokonca, dokopy, popravde,
vcelku, vpravde, vskutku, bezmla, naskutku, podistm, preboha. bezpochyby, naprklad, napodiv, napokon,

erta s o m s a j a s t a r a l v t e d y , i b u d e mlieko do k v y alebo n i e . ( L E T Z ) P a r o m a je t u d o b r e , ( J G ) I n o k e d y , p r a v d a , k m sa chytil do t o h o , m o h o l b y bol i desa r z n a k r a b a . ( K U K U N ) P o p r i n e p r e s t a j n o m h r e n a r a j e r k r e n a k o poloblzni u s t a v i n e duelovali m e d z i sebou p r e k a d p l e t k u , ale, ia, ostali v d y n a ive. ( L E T Z ) A v y si m y s l t e , e m n e je ia? v y h r i a k o l s t r m o a t e n t o k r t v h n e v e v t s t r a n u , k d e stla p o t r k a . F i g u ! ( J I L E M N I C K ) N a d a b n a liatinov l o m o k a div nezvime ( M O R I C ) L a z a r o v m v a t e m p o , b v a dokonca n a p n a v , ( A . M A T U K A ) Mj fir a j a s m e v tej chvli boli bon k o n e n e popravde som u m a l by v j e d n o t k e , ( K A R V A ) J e t o n e v y h n u t n vpravde p r e t o , e k o m u nio jo ni zl, t o m u n i e jo ni ani d o b r . ( A . M A T U K A ) V s k u t k u , k e d sa t a k n a nich d v a , me a k a t velio, ( C H R O B K )

b) astice a prdavn men astica hork, horke, horktam vznikla sce z ast hovor + k, no m podobu skr prdavnho mena hork. V dnenom jazyku sa vyskytuje iba v nominatvnej podobe vetkch troch rodov hork, hork, hork, a poklad sa u za asticu.
Ili sa p r e c h d z a . " Alo h o r k p r e c h d z a . "
(GABAJ) (TAJOVSK)

H o r k e t o b u d e kosi!

c) astice a zmen Vo funkcii astc sa z ohybnch slovnch druhov najviac pouvaj zmen, napr.: ono, to, o, akoe, kdee, takto, tam. Niektor z nich uvdzaj vetu (ono, to, o, akoe, kdee, tak . . . J, in v expresvnych vpovediach zdrazuj (ho, ju, vs, dao .. .) a niektor iba hodnotia vraz (takto, m, o ...). Prv z nich, uvdzacie, zakotvuj vetu do situcie alebo do kontextu. Od zmen sa odliuj tm, e nevyjadruj gramatick vznamy nzvov javov, na ktor ukazuj. Zmen maj gramatick kategrie mien, astice ich nemaj. Zmen pouit vo funkcii astc:
Ono niet ani vemi a s u myslie n a t a k p l e t k y a v b e c rozma, ( K U K U N ) Ale o po o m je u t a m . ( T A J O V S K ) Ani sa m i h o viac n e u k p r e d m o j o u t v r o u !

(DOBINSK, POVESTI)

No, tak pod! (JESENSK) Mohlo jej by tak okolo pdesiat rokov, (TAJOVSK) Akoe by nie. Ervn pok, (VANTNER) Bola ona u hodn a takto aj do roboty sca. (DOBINSK, POVESTI) To bude vdy takto neskoro chodi? ( F . KRE) Ktoe ju vie! (zus) Ktoe r s vie, o! (zus) d) astice a slovky Z sloviek s a v o funkcii astice v y s k y t u j e z m e r a v e n jedno
asi, hdam a h o d n o t i a c e raz.

vo vzname

Cyril obzrel sa a usmial. Ete jedno tri kopce, Marienka, (TIMRAVA) Tu u nem raz co robi, (JEG) E j , to u veru raz nie! Drm s tebou, chlape, (CHROBK) e) astice a sloves Za astice p o k l a d m e aj n i e k t o r z m e r a v e n slovesn t v a r y , n a p r . :
tum v o v z n a m e asi, mono, vari, azda; povedzme s vznamom

hdam,
naprklad;

prepytujem s v z n a m o m odpuste, prepte; vysvetovacie, h o d n o t i a c e i z d v o r i l o s t n prosm. So s l o v e s o m svisia aj astice a k o veru (star t v a r o d veri),
reku ( t v a r o d riec), mby (spojenie slovies me by), vraj (od slovesa vrav) ap.

Hdam si ehee sadn na jej stolec, e sa tak tisne, (TIMRAVA) Proti kadmu jednot livcovi ste tum tak. (JESENSK) Ltky vbun sa mu, povedzme, protivili. (JESEN SK) Dee rajzuj? ked sa smiem spta." J a len do Kremnice." Ale, prosm,
z Bystrice?" (TAJOVSK ) Nu, prepytujem, pn rechtorko, bola som kraviku podoji.
(F. KRE) Dal ho Chlistoovi, a ten ho rypol, a Yeru pardne! (HEKO) A ja e reku vie o tom. (TAJOVSK) Jank odskoil a mby, e od strachu z koe vyskoil. (CHALPKA)
-

astice a slovn spojenia

N i e k t o r a s t i c e v z n i k l i a v z n i k a j m e r a v e n m celch frz. Petrifikovanm
s l o v n c h s p o j e n v z n i k l i n a p r k l a d t i e t o astice: bodaj (boh, daj), bodajs
aby si), boj sa (boj sa), bisubohu (boh, chr), bohuia (chvla boe), (na e), ver), (von takreeno vake koncom), (boe,uchovaj), bohu), (daj namojduu moj' prismbohu (vak ti bohuchovaj (bohu ia), dajsamiboe mi, (na veru), boe), moj
}

(boh, daj,
(boh (bohu vie), otcu chr), pane), mi, nedajboe pravdu), pravdae takisto vakver von

(bisu

bohu),

bohd zn), boh),

(boh d), bohvie boechr chrpane (na vidom (na (samo dajsamisvete o), moj' zrejme),

bohchr prisahm), boeuchovaj chvalabohu svete), (nedaj, namojveru (pravda, (tak (vak koncom isto),

(boh, uchovaj), bohzn (boh (chr,

bohuotcuprisahm

(boe, (chr,

chrboh

(daj sa mi, boe), navidomoi duu), bohu), namojpravdu (pravde samozrejme e), boe), . ..

(daj sa

dajtimiboe

pravdepodobne verue (ia (veru, (vera, bohu)

podobne), (vak (veru, hej), boe),

(prisahm e), iabohu veraboe

(tak receno),

vakhej veruboe

D n e s m slovenina v y e 200 t a k c h slov, k t o r m u v rei fungova a k o astice. Z n i c h a s i j e d n a t r e t i n a je t a k c h , k t o r zaraujeme v p r v o m r a d e k inm slovnm druhom.

Citoslovcia
Interjekcie

Citoslovcia s a m o r f n slov, k t o r v y j a d r u j s p o n t n n e , p o j m o v o nespra c o v a n z i t k y z o b l a s t i c i t u , vle a v n m a n i a . Amorfnos t r e b a c h p a nielen a k o n e o h y b n o s v t o m zmysle, a k o j u n a c h d z a m e p r i p r s l o v k c h alebo p r i predlokch, s p o j k c h a asticiach. P r i citoslovciach i d e o a m o r f n o s (beztvaros) v n a j i r o m g r a m a t i c k o m zmysle. Z hadiska s l o v n o d r u h o v e j c h a r a k t e r i s t i k y ide p o n a j p r v o t v a r o v amorfnos. Citoslovcia s slov, k t o r svoju p o d o b u n e m e n i a s n e o h y b n . Citoslovcia, a k o ach, fuj; hej, aha, cit, hajs; kikirik, bum, n a c h d z a m e v d y v tej istej p o d o b e . Nevystupuj ani a k o p o m o c n tvaroslovn prostriedok (ako napr. predloky). Citoslovcia s a m o r f n aj zo s y n t a k t i c k e j s t r n k y . N e v s t u p u j s i n m i slovami d o s y n t a g m a t i c k ch v z a h o v a n e v y s t u p u j a n i a k o usvzaovacie slov (ako n a p r . s p o j k y ) . I n a k p o v e d a n : zo s y n t a k t i c k h o hadiska (pretoe citoslovcia n e m a j n i j a k v z a h y s i n m i slovami) n e n a c h d z a m e t a k g r a m a t i c k p r v k y , k t o r b y u m o o v a l i rozli s l o v n ( p o m e n o v a c i u ) a v e t n ( v p o v e d n ) p l a t n o s citosloviec. P r e t o ich h o d n o t m e a k o slov-vety alebo a k o e k v i v a l e n t y viet. V e t n i n t o n a n c h a r a k t e r p r i s a m o s t a t n o m p o s t a v e n m o n o poklada z a j e d i n a k o b y g r a m a t i c k f o r m u citosloviec. V t a k o m t o p o s t a v e n m a j cito slovcia s p r a v i d l a zvolac i n t o n a n c h a r a k t e r . Ale a s t b v a aj i n a k o z v o lacia i n t o n c i a : Zasa si sa u doriadil, akoe pjde domov? Jaj, jaj! (TAJOVSK) U je to tul Aha! Nevravel som? (TAJOVSK) Ku!" Kaku viac teraz zaujmaj tamt kopi ako to, i si telefonista z neho striea alebo nie. (JAK) Ale o to bude pre boha, h? (LAZ ROVA) Urobil dva dlho bafy zo svojej richtrskej pipky. Baf, b a l (CHROBK) O s o b i t n i n t o n a n c h a r a k t e r , k t o r ich v y l e u j e , m a j citoslovcia aj vtedy, ke s zaraden d o r m c a vety. Vyleuj s a drazom a pauzou (pauzami v psme iarkami):

bica) typickm t u k , tuk-6r" alebo k , k . Len co koht prilet na tokanisko, ozve sa sotva poutenm e g e - e g e " , k a k a k a - k a " . Potom nasleduje charakteristick zvuk. Znie ako vrazn, sykotav u - h u - - " . ( P O O V N C T V O I) Ten zvoniv a vriv zvuk ne poznal, nikdy ho ete nepoul. Vr vrui, v vrui, i vrumm! Klako leal v blate. Tanky id! (JAK)
55 u

Z hadiska pouvania s citoslovcia t y p i c k m prostriedkom hovorovej rei. H o j n e s a v y s k y t u j v b s n i c k e j rei a v rei d r m y . A k o celok p r e d s t a v u j v r s t v u s l o v n e j z s o b y , k t o r s a s v o j o u emocionlnosou s t a v i a d o o s t r h o protikladu oproti o s t a t n m slovnm druhom.

Klasifikcia citosloviec
C i t o s l o v c i a s a d e l i a n a d v e v e k s k u p i n y : n a v l a s t n citoslovcia a n a z v u k o malebn slov (onomatopoje). K v l a s t n m c i t o s l o v c i a m p a t r i a s l o v z ohlasti citu a vle; n a p r . : ach, jaj, oj; hej, hal, cit, pst, hajs. K o n o m a t o p o i c k m s l o v m p a t r j e d n o l i a t a s k u p i n a s l o v n a p o d o b u j c i c h r o z l i n p r r o d n z v u k y ; n a p r . : kikirik, m, brink, chip. Obe zkladn skupiny citosloviec maj rovnak gramatick vlastnosti. Z vznamovho hadiska sa vak zvukomalebn citoslovcia od vlastnch odliuj dos ostro. Svis to s jazykovmi kvalitami tchto citosloviec v irokom zmysle. K m pri vlast nch cit oslo vciach mono vznamov strnku vystihn termnom vyjadrovanie, pri zvukomalebnch mono hovori iba o napodobovan. Ak teda prihliadneme aj na vzna mov strnku, treba medzi vlastnmi citoslovcami a zvukomalebnmi slovami urobi ostrejiu hranicu. Citov a vov citoslovcia sa niekedy volaj aj subjektvnymi a zvukomalebn slov objektvnymi citoslovcami. Mysl sa t u na to, e sa v prvom prpade citoslovcia vzahuj n a prvky vntornho ivota loveka (cit a va), km v druhom prpade ide o osobitn spracovanie vonkajej (objektvnej) skutonosti.

Vlastn citoslovcia
R o z d e u j s a n a d v e s k u p i n y : 1. c i t o v citoslovcia a 2. vov citoslovcia.

Citov citoslovcia
S s p o n t n n y m v y j a d r e n m c i t o v c h z i t k o v n a j rozlinej ieho d r u h u . Z h a d i s k a k o m u n i k a n h o a k t u m a j c i t o v citoslovcia m i n i m l n u h o d n o t u , l e b o n i e l e n e n e m a j p o m e n o v a c i u f u n k c i u , ale p r i ich p o u v a n n i e t a n i zacie lenia n a prijmatea. C h b a im k o m u n i k a n funkcia. V r e i m a j c i t o v c i t o s l o v c i a t a k l o h u , e t v o r i a b e z p r o s t r e d n s p o j o v a c lnok m e d z i citovm.rozpoloenm hovoriaceho a jeho jazykovm prejavom.

D o k r e s u j j a z y k o v p r e j a v , t v o r i a r m e c , d o k t o r h o sa p r e j a v z a r a u j e z h a d i s k a i s t c h m i m o j a z y k o v ch p o d m i e n o k . Pokia ide o z n a k o v h o d n o t u , mohli b y sme citov citoslovcia porovna s prznakmi (symptmami). N a z k l a d e t o h t o p o r o v n a n i a m o n o p o c h o p i aj v z n a m o v s t r n k u c i t o v c h citosloviec. P r z n a k j e v d y p r i n n z v i a z a n s n i e m i n m , s n e j a k m i n m j a v o m . P o d o b n e j e t o aj p r i t c h t o c i t o s l o v c i a c h . A k h o v o r m e o i c h v z n a m e , i d e n m v l a s t n e o z i s t e n i e k v a l i t y p o c i t u a l e b o citu, k t o r j e p r i a m o u p r i n o u ich p o u i t i a ( v y s l o v e n i a ) . Z takto chpanho vznamu vyplva: 1. V z n a m c i t o v c h citosloviec m o n o v y m e d z i i b a v t e d y , k e p o z n m e k o n k r t n u s i t u c i u a l e b o k o n t e x t , v k t o r e j sa c i t o s l o v c i a v y s k y t l i . 2. S p r i n n o u z v i a z a n o s o u v z n a m u s k o n k r t n y n f p o c i t o m a l e b o c i t o m svis aj v z n a m o v n e u r i t o s , n e o h r a n i e n o s t c h t o citosloviec. Z d sa, a k o b y sa c i t o v citoslovce v z n a m o v o v d y z n o v a a z n o v a m o t i v o v a l o p r i a m o i b a a k t u l n o u c i t o v o u k v a l i t o u . T a k t o c i t o v c i t o s l o v c e v y j a d r u j e cel s p e k t r u m citov, k t o r m e m a n i e k o k o p l o v s c i t o v m i k v a l i t a m i p r i a m o p r o t i chodnmi. Txito r t u najlepie b a d a n a n a j f r e k v e n t o v a n e j c h c i t o v c h c i t o s l o v c i a c h . T a k n a p r k l a d c i t o s l o v c e ach m e n a j e d n e j s t r a n e v y j a d r o v a p r j e m n p o c i t y : Ach, lala, i kostoln dach, ba i vee s tak sviee, ( S M R E K ) ; n a d r u h e j s t r a n e n e p r j e m n p o c i t y : Ach, pozrime si! K a b t a bez gombiky. ( R Z U S ) a l e j n a jednej s t r a n e r a d o s : Ach, chvalabohu!' vydchne si Maro, ( R Z U S ) , n a d r u h e j s t r a n e ia a l e b o h n e v : Ach, jaj, prebeda! Ver, sme sa doili! ale sme sa dokali ( T I M R A V A ) Ach, t y potvora aksi, oe sa t y pletie do toho? ( J G )
4

Uveden prklad dobre ilustruje t skutonos, e sa citovo citoslovcia vznamovo zaraduj iba na zklade poznania situcie alebo kontextu. Na presn zistenie kvality citu, ktor je vznamovou motivciou citosloviec, niet vak vdy dos objektvnych, spoahlivch situanch alebo kontextovch predpokladov. Preto sa pri vznamovej charakteristike zloitejch prpadov asto nka zhrujci vznam pre vetky monostiNapr. pre citoslovce ach takto vklad: citoslovce ach vyjadruje rozlin citov zitky, ako prjemne alebo neprjemn prekvapenie, rados, h n e v , hrzu, boles atd. N i e k t o r citoslovcia s t a k i r o k o r o z v e t v e n , e m u v y j a d r i a k k o v e k c i t o v o d t i e n o k . T a k si m o n o v y s v e t l i aj t o , e s a n a p r . c i t o s l o v c e ach n e z r i e d k a p o u v a v pozii a k o v p l n k o v s l o v o , k t o r v z n a m o v o m o n o identifikova i b a v e m i a k o . No krtko za tm, ach, on onemocnel ako zomrel oj. ( H V I E Z D O S L A V ) Ci sa k d e mojim starostiam smeje? i, ach, boe, m t v y schladol? ( S L D K O V I ) Zo s p o m e n u t e j s t r n k y j e e t e t y p i c k e j i e c i t o s l o v c e . M v e m i v r a z m i t y l i s t i c k f u n k c i u : p a t e t i z u j e p r e j a v a s a s n e a s t o b v a aj p r o s t r i e d k o m stupovania:

Vak do borby n a ivot a n a smrt m skorej, ", do bor by, do borby! ( H V I E Z D O S L A V ) T noc, o dnes je, star je, ", star . . . hrozn je, , hrozn, ( L U K ) 6 noci, ktor nechcete doii deom spnku! Preklnam vs! Preklnam! ( J A K ) Schopnos v y j a d r i irok klu citov m vina citovch citosloviec. N a p r k l a d c i t o s l o v c e eh (ech) m e b y v y j a d r e n m n e z u j m u [Ech, o m a t a m po Turkovi. ( J G ) ] , o d m i e t a v h o p o s t o j a [Ech, daj pokoj! ( H V I E Z D O S L A V ) ] , r o z h o r e n i a a l e b o r o z t r p e n o s t i [Spravodlivos, ech, sksil som ja t spravodlivos! ( M I N ) Ech, moc temnch miest, medzer, kru, v tvojej zprve, moc. ( H V I E Z D O S L A V ) Skoro mi skoila do tvri. Ech, prebit makara! ( O N D R E J O V ) ] , r o z h o d n u t i a , o d h o d l a n i a [Eh o , . . vojdem" pomyslel si napokon, ( U R B A N ) ] ; tosti, b o l e s t i : [Eh, strko, o tom ako hovori, ( J I L E M N I C K ) ] , r a d o s t i [Ej, vodika, ech, i si dobr, tepluk!
(TAJOVSK)]

P o d o b n s i t u c i a j e a j p r i m n o h c h alch c i t o v c h c i t o s l o v c i a c h , a k o s n a p r . ej, hej, jaj, juj, , oh, och, oj a i n . P r a v d a , v z n a m o v neohranienos citosloviec neslobodno preceova. K e b y t o t i k a d c i t o s l o v c e m o h l o v y j a d r i a p r a k t i c k y aj v y j a d r o v a l o n e o h r a n i e n s p e k t r u m citov, bolo b y ako pochopi, preo je v j a z y k u t a k vek poet citovch citosloviec. M e d z i c i t o v m i c i t o s l o v c a m i s aj t a k , k t o r m a j z a s e b o u z k e c i t o v s p e k t r u m , a n i e k t o r z n i c h z o d p o v e d a j i b a j e d n e j citovej k v a l i t e . I d e a s t o o menej f r e k v e n t o v a n citoslovcia. N a p r k l a d c i t o s l o v c e au v y j a d r u j e s k o r o v l u n e p o c i t fyzickej b o l e s t i [Au, ote Abrahme, moje h n t y ! ( H V I E Z D O S L A V ) ] , c i t o s l o v c e br (brr, b) v y j a d r u j e s k o r o v l u n e p o c i t o d p o r u a l e b o c h l a d u [Brr!" striasol som sa. Ve je to o t r a v a ! " ( K U K U N ) ] , c i t o s l o v c e fuj p o c i t h n u s u , o d p o r u [Ani, reku, dva n a ta k dievku. J e d n m u sa sbi, a s d r u h m v s t a v a fuj! ( K U K U N ) ] , c i t o s l o v c e h p o c i t d i v u , p r e k v a p e n i a [Hja, nevid, e m nov halienu. H aj klobk nov!
(KUKUN)].

D o s k u p i n y c i t o v c h c i t o s l o v i e c s a z a r a u j aj t a k , k t o r m a j o s o b i t n problematiku. 1. P a t r i a s e m c i t o s l o v c i a , k t o r c h z a p s a n p o d o b a s a n e z h o d u j e so z v u k o v o u . N e m o n o s c e p o v e d a , e i c h z v u k o v p o d o b a n i e j e v r a z o m i s t h o c i t u a e n i e j e z v y a j n , a l e m o n o p o c h y b o v a o t o m , i i d e o z v u k o v p o d o b u v z m y s l e j a z y k o v e j h o d n o t y . D l e i t j e , e v t c h t o p r p a d o c h n e j d e o a r t i k u lovan z v u k y . P s m o m sa tu zachytva, kopruje mimojazykov skutonos. N i e k t o r z t a k c h t o citosloviec m a j vek frekvenciu. C i t o s l o v c i a haha, hhaha, hehe, hehehe, hihihi (hi-hi-hi), chichichi, chi-chi-ch, huhu, chacha, chachacha a p . b y b o l o m o n o z a r a d i m e d z i c i t o v c i t o s l o v c i a n a z k l a d e t o h o , e s v r a z o m p o c i t u v e s e l o s t i . A v a k ich p s a n p o d o b a z o d p o v e d s k r p o s t u p u , k t o r sa u p l a t u j e p r i z v u k o m a l e b n c h c i t o s l o v c i a c h .

 H a h a , ale ste sa naakali!" smiala sa im. ( K U K U N ) Mem sa vari zasmia, h a h a h a . H e h e , oe sa rehoce, starig? ( C H R O B K ) Aj sa nali dobr udia * nkali sa mi, e mi mech pones, ale som ho nikomu nedal, hehehe. ( M I N ) to mu, e neme ku koom . . . hi-hi-hi!" smiala sa. ( O N D R E J O V ) Na tom onom o bolo* to povedz, h u h u . . . " podkavo sa zasmial kmotor. ( M I N ) lovee, oni tu nemaj kanny, jednej poriadnej rry! H i - h i ! ( J A K ) Jeden [zbojnk] sa skryl do hodn
(CHROBK)

a akal . . . Zuzka sa ohlsila smiechom: ,,Do hodn chi-chi-chi to som ete nepo ula." ( O N D R E J O V ) Pre ozlomkrky zas, , potupa bez pru! najmi, p n mj, poetu tvoj zveni zpas, c h a e h a c h a . . . be? ( H V T E D O S L A V ) Chichichi, u som opit," smeje a chichoce sa Karolna, ( C H R O B K ) O b d o b n j e t o aj p r i c i t o s l o v c i hm, neistotu, poudovanie, obdiv. Hm, osoba je to nie sprost," mysl si Martin, ( K U K U N ) H m , " odpovedaj aj ostatn. Kad svojm h m " , ( C H R O B K ) K t o je to, t a m t barnua, o tancuje s Dubiom?" J e d n a teaka. Slka . . . " H m - h m " , krti repicient hlavou . . . Krajej enskej som nevidel ete, viere m i ! " ( K U K U N ) Ostatn p r p a d y s jedinen.
Hii, toto je patlia! ( H E K O ) Mala by si zanies do k t a ! Chn! Ete o! Takej po behlici? ( H E K O ) Ak sa bu-de u-i!" zaslabikoval m u otec pod nosom. h . . . oe by som nie!" vypal tefan hrdo prsia, ( G A B A J )

ktor vyjadruje uvaovanie, rozpaky,

2. Jalia s k u p i n a c i t o s l o v i e c s a v y d i e l a p r e d o v e t k m v z n a m o v o u s t r n k o u . P a t r i a sem citoslovcia, k t o r m a j v z n a m a k o pritakvaeie, popieracie a v z v o v astice. M i braeka?" M h ! " prikvne hlavou, ( R Z U S ) A pekne sa dr, anjelik!" napomenula ho. M h m ! " prisvedil vne, ( K U K U N ) Zasmol si ju [atku], dievka, ked bude drky zna na pleci! . . ." Ajaj . . . oeby, m a m a ! " ( G A B A J ) Pouli ste votci, h? ( H V I E Z D O S L A V ) A ked ste udov, vravm, o nahate ud, o mi beriete rrky, h? ( M I N ) Ako len potom me prs otec Strakovie a nataueha joinu, tichmu chlapcovi, remeom na chrbt, a sa vetci zobzeraj ha? ( R Z U S ) 1. Citoslovcia mh mhm, uhm vak svojou zvukovou strnkou patria k prvej skupine (nezhoda zapsanej a zvukovej podoby). 2. Na vyjadrenio popierania sa asto pouva zvuk, ktor b y sme foneticky mohli zaznai dvojnsobnm rzom s neuritm vokalickm elementom [ V Q ( ' ) ] . V psanej podobe sa vak nevyskytuje.
9

Vov citoslovcia
S s p o n t n n e v y j a d r e n m i j a z y k o v m i p r e j a v m i vle. Z hadiska dorozu m i e v a c e j h o d n o t y (z h a d i s k a k o m u n i k a n h o a k t u ) s n a v y e j r o v n i a k o citov citoslovcia, lebo ich v r a z n o u vlastnosou je zacielenie n a prijmatea. Tieto citoslovcia t e d a m a j k o m u n i k a n funkciu: hovoriaci nimi v y z v a , a b y a d r e s t v e n o v a l n i e o m u ( p r e j a v u , d e j u , k o n a n i u a p o d . ) p o z o r n o s , a l e b o icle priamo o rozkaz.

o d o z n a k o v e j h o d n o t y m o n o v o v citoslovcia p o r o v n a so s i g n l m i . V z n a m o v o s t i e t o citoslovcia ovea jednoznanejie ako citov, lebo nimi iadame od adresta ist reakciu, preto v z v a mus by pre neho zrozumiten a jednoznan. Naprklad citov citoslovce ach sa d poui v rozlinch, asto protichodnch situ cich. Spolonm menovateom ak je bliia prina neznma je iba ist citov zitok v irom zmysle slova. Vov citoslovcia s vznamovo jednoznan: ha znamen venuj mi pozornos, pozri sa, pouj. Celkom presne sa vznamovo vymedzuj aj citoslovcia na, mar, hij, hajs ap. Dkazom presnej vznamovej vymedzenosti je rovnak reakcia, rovnak konanie adresta v kadom osobitnom prpade. Vov c i t o s l o v c i a sa r o z l e u j n a d v e v r a z n s k u p i n y : n a u p o z o r o v a c i e a imperatvne citoslovcia. a) U p o z o r o v a c i e c i t o s l o v c i a . S t o a p e l y , k t o r sa v y s l o v u j s cieom u p t a p o z o r n o s a d r e s t a n a j a z y k o v p r e j a v alebo n a n e j a k j a v . V n i e k t o r c h p r p a d o c h s b l z k e f u n k c i i u k a z o v a c c h z m e n .
A h a ! slnce vychod a a k krvav. ( H V I E Z D O S L A V ) Hor, hor!" K d e ? " A h a pozrite! ( K U K U N ) Hal", hal!" zakri ovnka do bezhviezdnej noci. ( A L E X Y ) Hal! K a m idete? ( J A K ) H e j , " zakrial, h e j , otvorte, lebo vm dvere vyvalm." (MIN) H e j , ty, o sa aby boj," zavolal ervenk, pod sa hra o loptu!" ( O N D B E J O V ) Ha, u aj chod hajdch s radskou palicou, odznakom richtrskej moci, z dom na dom po boenkoeh a vbornkoch. ( C H R O B K ) A hla, tamto mraky hust vek ierne, ako sa sklaj, jak kane poern. (j. K R ) Tuto, la, dva prsty mm, z kadho prsta teie k r v . ( T A T A R K A ) Ead, kdol za mestom! ( H V I E Z D O S L A V ) Ach,
;

ty star! i si len zapren. alad, ak ti slama vis na golieri, nemohol si sa trochu opri? ( A J A K ) Vetko je biele, bieluk, ach, aa, i kostoln dach, ba i vee. ( S M R E K ) A pozrite t o bielo t a m ! zvol erve, ukazujc prstom. Ny! ( R Z U S ) Ty Sra, Bernhard n a koni, na panskom koni! ( V A J A N S K ) Hoha, h e j ! poujete?
(HVIEZDOSLAV)

K u p o z o r o v a c m c i t o s l o v c i a m s a p r i r a u j e a j citoslovce

h-rup.

Maj siln koly v rukch, podkladaj pod b r v n a h-rup . . . gaj, k a m ich potre buj . . . H-rup! H - r u p ! kriia chlapi. H-rup! H-rup! pomhaj im.
(RZUS)

A k o a r c h a i c k d n e s t r e b a o z n a i b i b l i c k citoslovcia ajha a Zas vzhliadol, ajha! voz v upravil dva le plamenn. barnok! ( H V I E Z D O S L A V )

aj.
A j , bo

(HVIEZDOSLAV)

Upozorovacia funkcia m e by rozren alebo i posunut. Upozorovacie citoslovcia, a k o ha, aha, aa, sa t k a j v p o d s t a t e z r a k o v e j o b l a s t i a i c h (pozri!). Ale v z n a m b y s m e m o h l i v y s t i h n i m p e r a t v o m slovesa pozrie i m p e r a t v s l o v e s a vimn si (vimni si!). Napr.:
(KUKUN)

n i e k e d y s a v z n a m r o z i r u j e aj n a t a k s i t u c i u , v k t o r e j b y s m e m o h l i p o u i Odkedy i'aa od soboty ste neboli u ns!

U p o z o r o v a c i e c i t o s l o v c i a sa v a k n i e k e d y p o u v a j aj v t a k e j situcii, k t o r nie je v h o d n ani n a upozornenie v , s p o m e n u t o m irokom zmysle. N a d o b d a j p o t o m v z n a m b l z k y c i t o v m c i t o s l o v c i a m alebo a s t i c i a m . P r k l a d y n a u p o z o r o v a c i e citoslovcia s c i t o v m v z n a m o m :

A h a , vy t u ete!? J a , e u v prci, pnovia. ( H V I E Z D O S L A V ) Martinko, pskaj! Nemem. H j a , t a k ? ( S L D K O V I ) Ha, ha, i ste to vy? V takejto hodine. Dvans rokov prelo, o ste u v cudzine, ( J . K R )

P r k l a d y n a u p o z o r o v a c i e citoslovcia s a s t i c o v m v z n a m o m : Kad mysl n a seba, modl sa o seba. Hja, egoizmus je to hrozn, ked ide o ivot ( K U K U N ) Pravdae, nie je moja [jalovica], proto si ptam nazad peniaze." Hja, ale ja peaz nedm, lebo tie s moje", ( K U K U N ) Hja, vera cel de vozili drevo a hen z Rztk, prili uzimen, nu nie div, ked i zaspali trocha, ( A J A K ) A ako sa dval na Matkove hby! Ha, z toho je u pn, a ja som len v gtkeh!" ( K U K U N ) b) R o z k a z o v a c i e ( i m p e r a t v n e ) citoslovcia. V t c h t o p r p a d o c h ide o r o z k a z vysloven osobitnm spsobom. Z komunikatvnej strnky s to plnohodnotn slov a f u n k n e s b l z k e i m p e r a t v u slovies. Cit!" povie Pako rozlenm hlasom, ( T I M R A V A ) Cit t a m ! ( H V I E Z D O S L A V ) Pohrabal roztrsen seno, vyhodil na voz a zvolal: Hajde!" ( O N D R E J O V ) Pst! obchdza str. ( H V I E Z D O S L A V ) D k a z o m t o h o , e c i t o s l o v c i a t o h t o d r u h u m a j n i e k e d y a j slovesn i m p e r a tvnu platnos, s prpady, ke priberaj morfmy imperatvneho tvaru: Na, Martin mj, to posla som chcela, ale nao cudzm zveri, trochu slaniny, ( K U K U N )
(SLDKOVI)

Nate

K r o z k a z o v a c m c i t o s l o v c i a m p a t r i a aj rozlin s i g n l o v p o v e l y p r e z v i e r a t .
Cip, cip . . . nate, nate! ( R Z U S ) H e , potvory! Puhav muchy! ( J A K ) Hij, pejko! Le, ako vldze! krial, ( O N D R E J O V ) H*u, M u reval Tom, vyprzdnen atku odhodil, utekal za ou [za kobylou, ktor ula], ( O N D R E J O V ) Hajs, Malina! Hajs, Jahoda! Nestojte! ( J A K )

K u s k u p i n e r o z k a z o v a c c h citosloviec sa v o n e p r i l e u j n i e k t o r p o z d r a v y a s p o l o e n s k f o r m u l y , k t o r s z h a d i s k a f o r m y nerozlenitel'n. S t o z v u kov signly, k t o r sa pouvaj pri rozlinch spoloenskch situcich:

Ahoj, au (ao), p, servus, de nazdar, (rno, veer pardon, ap.)!, zbohom, esi vitaj, vitajte. ap. za cito P r p a d y , a k o dobr prci!, Prepte!

slovcia p r e z r e t e n f o r m l n u rozlenenos n e p o k l a d m e . P o z d r a v y Dobr de (rno, veer a p . ) ! h o d n o t m e n a p o z a d p l n h o v y j a d r e n i a : Dobr de (rno,

veer ap.) prajem!

1. Slovo Vitaj! Vitajte! sa z formlnej strnky vid rozloiten. Etymologicky vak nepatr k dnenmu vznamu slovesa vta niekoho .Je reliktom (preto aj in kvantita v koreni) zaniknutho vznamu bva, usadi sa niekde". Dnen vitaj, vitajte sa sce pre formlnu blzkos spja s imperatvom slovesa vta, ale s vsledkom bud vtan,

budte vtan, buote vtan". Takto vznam vak imperatv nem. Preto slov vitaj, vitajte hodnotme ako citoslovcia. 2. K citoslovciam tohto t y p u nepatria povely, ako Pozor! Pohov! Poklusom klus! Vpravo bok! Hodnotia sa ako osobitn spsob vyjadrenia imperatvu a vznamovo sa z okruhu prslunch slovnch druhov nevymykaj. 8. Pozdravy ahoj, cau, servus, nazdar priberaj imperatvnu prponu mnonho sla: ahojte, aute, servuste, nazdare. Tieto podoby sa vak hodnotia ako nespisovn slangov.

Zvukomalebn slov (Onomatopoje)

I c h c h a r a k t e r i s t i c k o u r t o u j e t o , e s v s l e d k o m o s o b i t n h o s p r a c o v a n i a m i m o j a z y k o v e j s k u t o n o s t i , a t o op n e p o j m o v h o ( n e p o m e n o v a c i e h o ) . I d e o transponovanie mimo jazykovej skutonosti v t o m t o prpade nejakho z v u k u do jazyka, a t o spsobom napodobovania. U t m t o osobitnm p r s t u p o m k o b j e k t v n e j s k u t o n o s t i j e d a n , e sa z v u k o m a l e b n citoslovcia zarauj do expresvnej oblasti jazyka. A b y s a v s l e d o k s p o m e n u t h o p o s t u p u m o h o l p o k l a d a za j a z y k o v h o d n o t u , m u s s p a i s t p o d m i e n k y : d a n sled z v u k o v m u s v i r o k o m z m y s l e z o d p o veda hlskoslovnm z k o n i t o s t i a m jazyka a mus by ustlen. P o d s t a t o u z v u k o m a l e b n c h s l o v a k o j a z y k o v c h h o d n t je s p o l o e n s k pocit vhodnosti d a n h o hlskoslovnm'zkonitostiam zodpovedajceho sledu zvukov na vyjadrenie nejakho zvuku napodobnenm. Pritom zvuko m a l e b n slovo s m i m o j a z y k o v m z v u k o m s p j a i s t m i e r a o b j e k t v n e j p o d o b nosti. O n o m a t o p o j e s j e d i n o u v r s t v o u slov v jazyku, ktor je priamo m o t i v o v a n m i m o j a z y k o v o u s k u t o n o s o u . T o ich v r a z n e v y l e u j e aj v r m c i citosloviec ako slovnho d r u h u . Ale vtom bc vek hlinen hrniec tresne do somka. ( R Z U S ) A forink! u^ rin sklo okienka, ( F . K R ) [Husle] vydali zo seba: Brnk, bnk! ( F I G U L I ) Bums! zahrm vstrel v zhrade, ( H R U O V S K ) Jedens v meste na vei bije, ceng! ceng! poom sa rozlieha, ( J . K R ) Cin, cin, cin, zazvonili v bielom dome pondusov hodiny, ( O N D R E J O V ) af, daf, vrav bli z dunov a chce ho oblizn ruovm jazykom po tvri, ( C H R O B K ) F c ! . . f c ! . . ozve sa osudne do tvrdho ticha. ( R Z U S ) H a ? ozve sa z izby a vtom u cup! padne osi vneho na podlahu. ( R Z U S ) Srdce mi bchalo . . Sm bl som sa toho buchotu: klop, klop, klop. ( V A J A N S K ) Kohtik jarab spieva: kikirik. ( H V I E Z D O S L A V ) K r . . . k r . . . kr, zakrka Jnok ako poriadna vrana, ( R Z U S ) Feldvbel Ring vyzeral asi hlpo, lebo ten vojak s vekou tvrou priiel k nemu a zamual ako krava m. ( J A K ) Janko pochyt kuu a prsk! odstrelil jastrabovi krdlo, ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Zrazu naklon sa nklad a rups! vysype sa na zem. ( R Z U S ) P r i p o u v a n z v u k o m a l e b n c h citosloviec i d e o o s o b i t n s p s o b z a s a d e n i a m i m o j a z y k o v e j s k u t o n o s t i jej z v u k o v e j s t r n k y d o j a z y k o v h o p r e j a v u . D o s a h u j e s a t m s i t u a n ivos, e x p r e s i v i t a . V t o m t o z m y s l e s a p o u i t i e

c i t o s l o v c a m e c h p a a k o b y z d v o j e n i e t o h o , o sa v y j a d r u j e j a z y k o v m p r e j a v o m . C i t o s l o v c e v y j a d r u j e t i s t s k u t o n o s , p r a v d a , t a k , e j u n a p o d o b u j e , a n a u s a v i a u c i j a z y k o v p r e j a v j u p o j m o v o s p r a c v a , identifikuje. V t o m t o z m y s l e v y n e c h a n i e c i t o s l o v c a n e n a r a m y l i e n k o v plnos j a z y k o vho prejavu. asto spomenut identifikovan zvuk psob v pomere k slovesnmu deju ako pr slovkov urenie. Citoslovce toti slovesn dej konkretizuje o do spsobu realizcie
(zakrka kr, kr; zazvoni cin, cin, cin; zmrauca mau). Tie prpady, ke

medzi slovesom a citoslovcom niet pauzy, treba vak u hodnoti ako prslovkov urenie vyjadren citoslovcom: Budek pravidelne tik tiki, tiki* tiki. ( V A J A N S K ) P r e z v u k o m a l e b n citoslovcia, k t o r s a k o n i a n a p e r n s p o l u h l s k u , j e t y p i c k p r i b e r a n i e s p o l u h l s k y s, n a k t o r s a e t e n i e k e d y p r i p j a t: bum
bums, bumst, clup ups, drap draps, rup rups.

Z v u k o m a l e b n s l o v s a a s t o p o u v a j t a k , e sa d v o j n s o b n e alebo v i a c nsobne opakuj. M sa t a k v y s t i h n opakovanie alebo t r v a n i e toho istho zvuku. Potrasie . . . c u p - c u p , cupkaj orieky, ( O N D R E J O V ) Kroky zneli do nty: rup, rup, rup. ( J E S E N S X ) Zane, a t u ti voda. Reku, kde sa vzala? Len ti t u zasa krap, kvap. ( A J A K ) alm spsobom je opakovanie s obmenou vokalickho alebo konsonantick h o e l e m e n t u : bim-bam, bim-bam-bom, cim-cam, tik-tak, hupy-cupy.

Niekedy sa k z v u k o m a l e b n m slovm p r i d v a ete vokalick element, m sa d o s a h u j e d v o j s l a b i n o s ( p r i o m s a d r u h s l a b i k a s t v a o t v o r e n o u ) a r y t mickos. Zvonili na obed eingi-linjsfi, ein^i-lingi. ( O N D R E J O V ) Spev hodn. umej asy rchlosou veternou, mintou s im rokov miliny . . . Tik y, taky tiky, taky. ( V A J A N S K ) H e j ! konky, cupilupi, lupieupi, cvalom hore! ( J . K R ) (Jupy-dupy nohami, prekolem a rohami. ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Prpady typu cingi4ingi, cupilupi, cupy-dupy s z pravopisnho hadiska neustlen. Pri psan i alebo y sa prejavuje tlak dvoch initeov. Zaradenie do zvukomalebnch slov si vyaduje psanie i. Ale siln je aj tlak analgie s podobnmi su bstantvami: ary-mry tresky-plesky, huky-baby. Preto sa v literatre stretvame popri psan cingidingi, cupilupi
9

aj s psanm eingy-lingy,

cupylupy,

cupy-dupy.

Z v u k o m a l e b n s l o v s a z r o z l i n c h d v o d o v u p r a v u j , a l e b o sa n a s p s o b citosloviec t v o r i a h l s k o v t v a r y , k t o r m a j s k o r o i b a r y t m i c k ciel. U len z diaky pou ich [vrabcov] hlas: Oimarara, im." ( T E I N H B E L ) Pansky akuj [stehlky]: tydii-tydii, skackaj, krdlami potriasaj, ( O N D R E J O V ) Tak-tak-tak, ponosovala sa sliepka. T a k je t o , chcela poveda, ke vychov nevan deti. ( O N D R E J O V ) tydiri, tydiri zana slvik svoju non piese, ( O N D R E J O V ) Skorky zatebotali: Cueu d a j , eucu d a j ! ( O N D R E J O V ) Tap-ap-apuky, ili panie na h r u k y
(Z VYTANKY)

Od t a k c h t o p r p a d o v , v k t o r c h p r e d s a len e t e mono njs z v u k o m a l e b n slovo a s p o a k o sas, n i e je daleko k z n m y m s l o v n m h r m , k t o r s s k u t o n e i b a vecou, r y t m u , alebo sa p r i nich u p l a t u j e a k s i o b r t e n p o s t u p o d onomatopoj k n p o d o b e udskej rei. V jareku teplice zantili aby: A t / naa / Karolna, / o ha / dala, / to si / nala, / , / , / . . . spievali sborom. ( O N D B E J O V ) Eniky-beniky-kliky-b, aber-faberdomine atd. ( D E T S K V Y T A N K A ) Sem p a t r i a aj slov podspodok a podte a, n a p o d o b u j c e hlas prepelice.

Sekundrne funkcie citosloviec

Citoslovcia n e v s t u p u j do s y n t a g m a t i c k c h v z a h o v . S t m svis i c h cha r a k t e r i s t i c k rta, e n i e t u nich h r a n i c e medzi slovom a v e t o u . Pouitie cito sloviec v t a k o m t o zmysle (ke ich h o d n o t m e a k o osobitn s k u p i n u jednolen n c h viet) j e p r i m r n e . Citoslovcia vak m a j vemi v r a z n v l a s t n o s t i , k t o r in slovn d r u h y n e m a j : siln s plnosou hraniiacu emocionlnos a b e z p r o s t r e d n zvia zanos so situciou. A k t r e b a tieto v r a z n v l a s t n o s t i dosiahnu n a t a k o m mieste v o v e t e , n a k t o r o m organicky funguje i n slovn d r u h , p o t o m funkciu t o h t o slovnho d r u h u p r e v e z m e p r v e citoslovce. Najastejie n a d o b d a j citoslovcia p o v a h u slovies. T a k t o sa v y u v a j r o z k a z o v a c i e citoslovcia a o s o b i t n m spsobom p r e h o d n o t e n z v u k o m a l e b n slov. 1. V y u i t i e rozkazovacch citosloviec v o funkcii slovesa (slovesnho p r s u d k u ) z k o svis s i c h celkovou c h a r a k t e r i s t i k o u . Tieto citoslovcia o s o b i t n m s p s o b o m v y j a d r u j iados. T o v a k nesvis i b a so slovesnm t v a r o m r o z k a z o v a c i e h o spsobu, ale s imperatvnosou v najirom zmysle slova, t e d a v l a s t n e aj s i m p e r a t v n o u intonciou a k o t a k o u , alebo aj s i n m i p r o s t r i e d k a m i v y j a d r e n i a imperatvu.
T a k n a p r . k v y j a d r e n i u Pozor, dotkol dvier,
(CHROBK)

pst

. . . zd sa, e ide sem, prve

sa

ktosi

j e n a j a d e k v t n e j i a o b m e n a Pozor, ticho . . . zd sa, e ide sem, prve sa ktosi dotkol dvier. N e j d e t e d a o zastpenie a s p o n i e bez p r o s t r e d n slovesnho i m p e r a t v n e h o t v a r u . P o d o b n e n a j a d e k v t n e j o u
o b m e n o u citoslovca he v o v e t e He, muchy!"
(JAK)

potvory

dlaou

tresol na stl.

Puhav

nie j e slovesn t v a r , ale prslovka prec s i m p e r a t v n o u i n t o nciou. Citoslovcu coky vo vete Ondro, coky z mjho domu! Goky! ( K U K U N ) je najbliie vyjadrenie p o m o c o u prslovky von. P o d o b n e m o n o h o d n o t i n a p r . aj citoslovcia hij, hajs, cihi, ktor v t a k e j t o funkcii m a j p r s l o v k o v cha
r a k t e r : dopredu, napravo, naavo.

N i e k t o r p r p a d y v a k celkom zretene u k a z u j t e n d e n c i u zaradi sa p r v e k slovesnmu i m p e r a t v n e m u t v a r u nielen z m y s l o m , ale aj f o r m l n y m i z n a k m i . Z t c h t o f o r m l n y c h z n a k o v n a p r v o m mieste stoj p r i b e r a n i e p r p o n r o z k a z o vacieho spsobu a n a d r u h o m p r e d m e t o v alebo p r s l o v k o v v z b a . Nate trochu slaniny, ( K U K U N ) Podal ho ene: Na si ho na! Papaja jednho. A na t y toto zrkadielce, to si varuj ako svoje oi. ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Na si, na si o dvoje, na si ivot, na svet cel. ( B O T T O ) He, ptnik, z cmitera! ( K R M R Y )
(KUKUN)

K t m t o p r p a d o m sa p r i r a u j aj nespisovn ahojte, servuste a p . 2. O skutonej verbalizcii m o n o hovori p r i z v u k o m a l e b n c h slovch, k t o r sa v l o h e u r i t h o slovesnho t v a r u (v l o h e p r s u d k u ) pouvaj vemi asto.
POVESTI)

Len to raz boha domrzelo, pochytil kyjanicu, a puk prasa po cele. ( D O B I N S K , No on sa pochlap, chyt ugau a prsk po mtohe, ( K U K U N ) Gazda schoval hrok medzi psma do almarky a kik hrk do abky''-peaenky, ( T A J O V S K ) Tebe!" zareval Maht. Mne?" A tresk mu jednu, ( U R B A N ) Ale, ved vydrme, aeak brat?" a pc Martina po chrbte, len tak zhualo. ( T A J O V S K ) Koy ho chytil cez poly, zdvihol ako iapku a bc nm o zem. ( U R B A N ) D k a z o m slovesnej p l a t n o s t i j e v z b a p o d m i e n e n d y n a m i c k o u d e j o v o u zlokou citoslovca. T y p i c k z v u k o m a l e b n slov d y n a m i c k d e j o v p r v o k n e o b s a h u j . Citoslov cia kikirik, kr, hav-hav, m n e m a j d y n a m i k y . I d e j e d n o d u c h o o n a p o d o b e n i e n e j a k h o z v u k u . A k b y z v u k o m a l e b n slov m a l i iba t e n t o s t a t i c k p r v o k , n e mohli b y v y s t u p o v a v l o h e slovesa, n e m o h l i b y sa verbalizova. M n o h z v u k o m a l e b n slov v a k d y n a m i c k d e j o v p r v o k implicitne o b s a h u j , i b a e nie je v d y v p o p r e d . I d e v t a k c h t o p r p a d o c h o d e j , k t o r s a chpe v pomere k zvuku ako sprievodn. Zhodil som kabt, zobul poltopnky a ups! Skoil som do vody. ( J E S E N S K ) Druzg! zostalo mu v ruke iba kus kosiska. ( K U K U N ) Vyuchla sa drubovi spod pazuchy, a uch u bola pri svojom milom popolvrovi. ( D O B I N S K , P O V E S T I ) P r i u v e d e n c h p r k l a d o c h s z v u k a dej z l o k a m i , z k t o r c h k a d m o n o identifikova o s o b i t n e . V s l e d k o m t e j t o m o n o s t i m e by aj o b r t e n i e p o m e r u z v u k o v e j a dejovej zloky. Z v u k o v zloku m o n o chpa a k o s p r i e v o d n , p o d r a d e n v p o m e r e k deju, k p o h y b u . T a k citoslovce ups p o t o m v y j a d r u j e z v u k s p r e v d z a j c i p r u d k n r a z n a v o d n h l a d i n u , druzg je s p r i e v o d n m z v u k o m pri l m a n nieoho a uch je s p r i e v o d n m z v u k o m p r i r c h l o m p o h y b e . P r v e citoslovcia t o h t o d r u h u m a j v n t o r n p r e d p o k l a d y sta sa slovesnm, p r s u d k o m , v e r b a l i z o v a sa. T o je s e k u n d r n e p o u i t i e z v u k o m a l e b n c h s l o v , p r i k t o r o m sa z v u k o v zloka p o t l a a p r e v a h u n a d o b d a dejov z l o k a . Spadol do vlej jamy, a za nm up vlisko. ( K A L I N I A K ) Postpil i zopl sa, tu druzg'! konr pod nm. ( H V I E Z D O S L A V ) On hup! sko do hrobu a ona uch! za nm svoj batok, ( D O B I N S K , P O V E S T I )

N e p r i a m y m d k a z o m s l o v e s n e j p l a t n o s t i citosloviec j e aj t o , e sa s t r c a i d e n t i f i k a n z l o k a , k t o r a k o b y s p l y n u l a so z v u k o m a l e b n m s l o v o m : up
a skoil konr batok do vody pod nm, ap. d a l o up ona uch! do vody, hod druzg! svoj zlomil batok sa konr pod nm dalo za nm druzg svoj sa nm d a l o ona uch

P o u i t i e v o funkcii s l o v e s n h o p r s u d k u b v a p r e n i e k t o r z v u k o m a l e b n s l o v t y p i c k . V p r i m r n o m p o u i t s a v y s k y t u j zriedkavejie. Landk sa poobzeral a f u k ! do vinice medzi hrozno, ( J E S E N S K ) Nech ma ert vezme ak neznm! No no . . . Z hlavy fuk mena neviem! ( K U K U N ) Vtom vzteklica pripli: plesk! dievinu zo skaly, ( B O T T O ) T, neleniv, vac mu jedno zaucho. (HVIEZDOSLAV) A pinka len zapinkala poznovu a brak! von cez dvere, ( D O B I N S K ) T a k o n o m a t o p o j e , k t o r m a j v i u frekvenciu v s e k u n d r n o m p o u i t ako v p r i m r n o m , mono nazva slovesnmi onomatopojami. N a o k r a j i z v u k o m a l e b n c h slov s t i e , k t o r sa v y s k y t u j v l u n e v o funkcii p r s u d k u . Z m e r v y u i i c h v p r s u d k u b o l aj p r i n o u i c h v z n i k u . N e j d e t u t e d a o z v u k o m a l e b n s l o v v o v l a s t n o m z m y s l e slova, hoci svis s n e j a k m s p r i e v o d n m z v u k o m a j p r i n i c h z v a m o n o njs. T a k t o citoslovcia v z n i k a j z o slovies z b a v e n c h s l o v o t v o r n c h i t v a r o s l o v n c h zloiek. I d e v l a s t n e o s l o v e s n k o r e n e . V z n i k a j t a k s e k u n d r n e citoslovcia, k t o r sce z f o r m l n e j a v r a z o v e j s t r n k y n a d o b d a j v l a s t n o s t i citosloviec (amorfnos, e m o c i o n l n o s ) , a l e zo s y n t a g m a t i c k e j s t r n k y o s t v a j v r m c i slovies. S t o s l o v , k t o r s n a h r a n i c i citosloviec a slovies. Mono i c h n a z v a citoslovcov m i slovesami. K e d star ohava babsko prila, vemi rchlo vetky tri ju schvatli, a myk s ou do pece. ( D O B I N S K ) Vyskoil a myk kufrk pod hlavu, aby mu vraj vyie bolo. ( T A J O V S K ) E j , pokaj, brachu! . . . a ja ryp do, ne sa vtpil! ( H V I E Z D O S L A V ) Trhol sa, ramenite vstal, a zas tik hlavou o sedisko. ( K U K U N ) Vytiahol n a pich ho pod rebro,
(z TLAE)

. S l o v e s n g r a m a t i c k k a t e g r i e , k t o r citoslovce n e v y j a d r u j e (osoba a slo), v y p l v a j z k o n t e x t u . a s o v o s a t a k t o p r s u d o k zarauje s p r a v i d l a d o m i n u lho asu. Ak vezmeme do vahy, e jestvuj citoslovcia typu kikirik na jednej strane a cito slovcia t y p u pich n a druhej strane, mohlo by sa uvaova o rozdelen onomatopoj n a citoslovcia napodobujce zvuk a na citoslovcia napodobujce pohyb. Pohybov zloku zvukomalebnch slov vak pokladme za tak, ktor vystupuje do popredia iba pri ich sekundrnom pouit. Slov tvoren n a spsob citosloviec zo slovies pokladme za osobitn prechodn t y p medzi slovesami a citoslovcami. Ich pouitie v primrnej citoslovcovej funkcii (slovoveta) je pre n e vlastne sekundrne a celkom potencilne: ibol znet do pece a bk, bk chytilo sa v nej biedne mso. ( V A J A N S K ) O chvku pribehla k n e m u [ku psovi] hladn lka. Obchdza, obzer, prikrda sa, a chvat! odtrhne m u ucho! ( D O B I N S K , P O V E S T I )

V l o h e i n c h s l o v n c h d r u h o v sa citoslovcia v y s k y t u j V lohe prdavnch mien.

(RZUS)

zriedkavejie.

Bola som do sveta hr. ( G A B A J ) Dotkni sa ho, hned je bum! Tak m by chlap. Ty si ete mlad, len tak maiatko. Rozumek m za gro a rozmysel tak h p. ( F I G U L I ) V lohe prsloviek. Mojich es tiscok je fu! ( V A J A N S K ) Iste za dverami naval, pokal, km Kubu dokon, a ked videl, e sme v zvoze, e nememe ani ihi ani hot, voiel a pekne sa predstavil, ( C H R O B K ) Budek pravidelne tik tiki, tiki, tiki. ( V A J A N S K ) K l o h e z m e n sa bli c i t o s l o v c e fuk v t a k o m t o p o u i t : Ty kon
hlavy a sdruzsk pomoc je tebe fuk. (LAZROVA)

poda

svojej

V lohe substantv. Nu sbohom, Adam! A krk nevylom!! Klop-klop-klop kopt, ( R Z U S ) Ve v noci spust sa prudk lejak a Palkovi ohlasuje sa svojm stereotypnm cup-cup . ( K U K U N ) Preo prve do b" udia zakliali svoj hnus? ( G A B A J ) Ty m--k!" Trnka zamkotal, akoby lovek Krtovu kozu poul. Ani K r t mu neodpustil, skrknuc na: ,,A ty kikirik!"
9 55

(KUKUN)

Citoslovcia s a s u b s t a n t i v i z u j e t e j e d n m s p s o b o m , k t o r n e p o k l a d m e za s k u t o n s u b s t a n t i v i z c i u : c i t o v a n m h o t o v c h j a z y k o v c h j e d n o t i e k n a m i e s t e p o d s t a t n c h mien, v o v e t e . T e n t o s p s o b n i e j e c h a r a k t e r i s t i c k i b a p r e citoslovcia, ale sa t k a v e t k c h s l o v n c h d r u h o v . N a j a s t e j i e b v a p o s t a v e n i e v podmete a predmete. Pustila som mu [psau] biednicu zvysoka rovno do papuky. Zahodilo sa na u a spravilo vemi hlasno chap, ( F I G U L I ) A ke po hradskej od ubovne ku Kemarku hrkoc furmanske vozy, priahuj pohonii opraty a h, h kriia na kone. ( H O R K ) S e m p a t r aj s p o j e n i a ani muk.
(TATARKA)

Janko, Zuzka. Ani muk. To v m vravm, Ale o mne ani m u k ! " doloila, ( V A J A N S K )

Ondrichov konene sbila,

O d s p o m e n u t c h s p s o b o v s u b s t a n t i v i z c i e , p r i k t o r e j sa v l a s t n e r m e c cito sloviec n e p r e k r a u j e , t r e b a odliova h o m o n y m n p r p a d y m u s k h o r o d u . N e j d e t u o s u b s t a n t i v i z c i u , ale o n o v slov, k t o r m a j v e t k y , a t o aj morfo logick, s u b s t a n t v n e v l a s t n o s t i : Zaleka bolo pou hlas zvoncov; eeng rstol, ( V A J A N S K ) Sadaj ticho na miesta bez buku a hrmotu, ( K U K U N ) Ako o by sa boli vetky hory druzgom lmali, t a k zahualo, ( D O B I N S K , P O V E S T I ) T i e t o v r a z y sa r o d o v o i v z n a m o v o o p i e r a j o d e j o v p o d s t a t n m e n t y p u
cengot, buchot, druzgot.

I n sa o p i e r a j o s l o v e s : Chytil koniec do hrsti a na jeden myk bol kyjak vytiahnut,

(DOBINSK, POVESTI)

A n a p o k o n s p r p a d y , k t o r sa opieraj p r i a m o o citoslovcia.

Stoj bezradne chvu, akoby naslchala tiktaku hodn, zavesench pri dverch. Sed, sed samuk na javore kukuka. Zavial vietor kadesi kukuk let za lesy. ( B O T T O ) Kukuk kuk, jnov je de. ( A B Y )
(RZUS)

N i e k t o r slov, k t o r f o r m o u p r i p o m n a j citoslovcia, sa ustlili v l u n e v l o h e i s t c h s l o v n c h d r u h o v . T a k n a p r k l a d slov halabala, hrom-from, dnom-dnom m o n o p o k l a d a za p r s l o v k y . Pretoe pozemky t u vydeovali halabala, t a k sa aj stavalo a z kloviska vznikla p vabn, ako hrby po lese rozhdzan osada, ( L A Z R O V A ) J a chodm na ichtu, mj mu sli, a v y si pjdete krom-from. ( T A J O V S K ) Peniaze len tak dnom-dnom rozdvat. ( F . K R ) Chodme len t a k dnom-dnom. ( S M R E K ) Slovo dnom-dnom s a p o u v a aj v l o h e p o d s t a t n h o m e n a .
(TAJOVSK)

Prili dedinsk traja Cigni, ktor vedeli i hrat, a zaalo sa dnom-dnom. C h a r a k t e r nesklonnch s u b s t a n t v m slovo lry-fry.

Boh mu poehnal . . . " Lry-fry!" zlostne pretrhla ho utrpen ena. J a viem in . . . poklad naiel . . . " ( V A J A N S K ) Lry-fry! To je len plan vhovorka!
(URBNEK)

V r a z haky-baky

je u sklonnm substantvom.
(JG)

mral tlst haky-baky do vekej knihy,

O s o b i t n e s t o j a h r a n i n p r p a d y m e d z i c i t o s l o v c a m i a slovesami, p r i k t o r c h i d e o z v l t n e v y u i t i e i m p e r a t v u . S t o z m e r a v e n i m p e r a t v y f od, podho a hybaj (v e m f z e hybj), k t o r z a s t v a j f u n k c i u p r s u d k u a z a r a d u j sa d o o k r u h u p o h y b o v c h slovies s v z n a m o m rozbehn sa, pusti sa, da sa, vyehyti
sa.

Ak priiel s drotrom i drotrik, zbehla sa ns na nae podstenie cel kola, a pod s drotrikom do rei. ( T A J O V S K ) K sebe ich volala, a t, hybaj! jarky, poom, j . K R ) Myslel spoiatku, e ho poraz od zlosti, ale potom sa zobral a hybaj k richt rovi, ( U R B A N ) Ako t a k ide, noha sa mu usmykne, hybaj rovno tvrou do sypkho snehu, ( K U K U N ) Rubai chvu stli, potom odrazu pooclkladali sekery a podho vekmi skokmi uhali k potoku, ( H O R K ) T a k i s t f u n k c i u m aj c i t o s l o v c e haj de (hajdy, hajda).

Kad uchytila svoje decko a haj de domov! ( V A J A N S K ) Vzali si chleba a haj de s veselou mysou do hory. ( V A N S O V ) Sadol som na koa a hajdy. ( V A N T N E R ) Vyskame si rukvy a hajda s mladmi do roboty, ( P I G U L I ) Tvar hybaj nepokladme za citoslovce, ale za slovesn tvar, ak sa vyhovuje poiadav km gramatickej zhody v osobe a sle.
A hybaj, lebo sa porob, co sa porob, pomsta moja nezastihne, (KALINIAK)
(KUKUN) (TAJOVSK )
-

teraz

Hybaj mi z mjho domu, km a hybajme kad svojou stranou.

Neprtomnost zvratnosti a in kvantitu si t u treba vysvetli emocionlnosou sam ho imperatvu, ktor bola prinou zachovania starho tvaru. Prechod k citoslovciam vak pokladme za ukonen iba v prpadoch bez zhody v osobe a sle.

Primrne a sekundrne citoslovcia

Z a p r i m r n e p o k l a d m e t a k citoslovcia, p r i k t o r c h v s a s n o m j a z y k o v o m p o v e d o m nepociujeme m o t i v c i u cez i n s l o v o . T a k c h t o citosloviec j e v i n a . P a t r i a s e m z c i t o v c h n a p r . : ah, ach, br, eh, ech, ej, fuj, hej, h, hoj, hu, ih, jaj, joj, juj, , oh, och, oj, uj, taj, lha, uch; z v o v c h : aha, hej, ny, cit,
pst, cin, na, cip, he, hij, cing, cup, ap, paf, tresk, h, ic; z o z v u k o m a l e b n c h : baf, bim, lnp, g, hav, haf, ham, kikirik, hergot, h, m, krk, pif, b. avanti, salve, hosanna, hur. brnk, uch, bum, ap, ceng, im,

tik-tak,

pc, ap, cup, ivio, bata,

K p r i m r n y m c i t o s l o v c i a m s a prirauj aj citoslovcia cudzieho p v o d u ,

a k o ?nar, ku, vivat,

P r e t o e citoslovcia n e m a j n i j a k s l o v o t v o r n t r u k t r u , ako m o n o pozi tvne charakterizova spsob, a k o do jazyka pribdaj. Zvukov t v a r y , ktor b y m o h l i b y citoslovcami, sce v z n i k a j , ale v e m i zriedka n a d o b d a j celo spoloensk p l a t n o s , z r i e d k a s a s t v a j j a z y k o v m i h o d n o t a m i . P r i p r i m r n y c h citoslovciach m o n o b a d a p o h y b n a j m v s k u p i n e z v u k o m a l e b n c h slov. Z a n o v i e t u p o k l a d m e t i e , k t o r svisia s t e c h n i c k m p o k r o k o m : vrrr n a p o d o b u j e a u t o , tatatata, ratatala n a p o d o b u j e g u o m e t , p- n a p o d o b u j e signly r a k e t o v c h druc a p . Pozitvnejie m o n o c h a r a k t e r i z o v a i b a s e k u n d r n e citoslovcia, k t o r n i e s citoslovcami o d p v o d u , a l e k n i m preli p r o s t r e d n c t v o m f o r m l n y c h a v z n a m o v c h z m i e n i n c h slov. S e k u n d r n e citoslovcia v z n i k a j z o slov ( n a j m zo slovies a p o d s t a t n c h m i e n ) , zo spojen slov a n i e k e d y aj z c e l c h viet. T e n t o p r e c h o d u m o u j nie sloves a s u b s t a n t v a a k o s l o v n d r u h y , a l e i b a i c h i s t t v a r y , k t o r s c i t o s l o v c i a m f u n k n e blzke a k t o r m a j v o svojej v z n a m o v e j n p l n i zreten e m o c i o n l nos. P r i slovesch j e t o i m p e r a t v a p r i p o d s t a t n c h m e n c h v o k a t v . E m o c i o nlnos j e p r i n o u v z n i k u s e k u n d r n y c h citosloviec aj zo spojen slov a z v i e t . C h a r a k t e r i s t i c k m z n a k o m p r e c h o d u j e d n o t l i v c h t v a r o v k citoslovciam j e s t r a t a l e x i k l n e h o v z n a m u a s t r a t a morfologickho lenenia. S p r i e v o d n m z n a k o m s p r a v i d l a b v a aj h l s k o v d e f o r m c i a . P r i citoslovciach z v i e t i d e o stratu syntagmatickej usvzanenosti.

Citoslovcia zo slovies
1. Z m e r a v e n i m p e r a t v y . P a t r i a s e m citoslovcia Ma, hja, lala,
(hybaj) a po (poho).

la,

hybaj,

Citoslovcia ha, hja, aa, a, a, aa, aa vznikli z i m p e r a t v n e h o t v a r u ha. V e t k y p o d o b y s v s l e d k o m t v a r o v e j a h l s k o v e j deformcie: z p v o d

n h o had v z n i k l o ha, p o d o b y aa, aa hja, hjaj; a, a; aa je z reduplikovanho > aa a ha haha; a. s vsledkom k r e n i a haha > a,

O jednotlivch, v s l e d k o c h v v i n u i m p e r a t v n e h o t v a r u ha mono p o v e da, e j e t u slovesn p v o d c e l k o m z a s t r e t a e sa motivcia cez rozkazovac spsob slovesa hadief u j a s n e nepociuje. V z n a m o v a formlna deformcia t v a r u ha sa dobre odzrkaduje aj n a z a r a d e n k j e d n o t l i v m s k u p i n m citosloviec. V p o d s t a t e sa citoslovcia ha, a, aa z a r a d i l i d o s k u p i n y u p o z o r o v a c c h citosloviec, pre k t o r nie je cha r a k t e r i s t i c k v y u i t i e vo funkcii slovesnho p r s u d k u . P r e t o sa aj morfologick z n a k y i m p e r a t v u stratili (pri r o z k a z o v a c c h citoslovciach je t e n d e n c i a o p a n ; p r e j a v u j e s a n a p r . n a citoslovci na, k t o r priber morfmu i m p e r a t v u m n o n h o sla: nate). E t e v o d k l o n od slovesnho p v o d u sa prejavuje v y u i t m citosloviec ha, hja, hjaj, a a k o c i t o v c h :
Hjaj, sto striel sa tebe v materi, pomyslel som si.
(KALINIAK)

Citoslovcia hybaj, hybj, po, poho s z m e r a v e n i m p e r a t v n e t v a r y . Medzi citoslovcia sa z a r a d u j i b a s y n t a k t i c k m i z n a k m i , t y p i c k m i p r e citoslovcia. V t a k o m t o p o u i t s t r c a j c h a r a k t e r slovesnho t v a r u (nemaj zhodu poda o s o b y a sla). 2. O s o b i t n o u s k u p i n o u s slov t v o r e n n a spsob citosloviec zo slovies. S t o i z o l o v a n slovesn z k l a d y pich, kop, chmat, ryp, myk, kopfc a p . Nejde t u o m e r a v e n i e slovesnho t v a r u , ale o a k s i o b r t e n slovotvorn p o s t u p , k t o r b y s m e p r i citoslovciach m o h l i oznai z a p r o d u k t v n y . S v o j o u s y n t a k t i c k o u c h a r a k t e r i s t i k o u tieto citoslovcia o s t v a j v r m c i slovies. V p r i m r n o m citoslovcovom p o s t a v e n (slovo-veta) sa mu v y s k y t n i b a p o t e n c i l n e , a t o iba v t e d y , ke sa z prslunho slovesnho deja d o k r e m p o h y b o v e j vyleni aj z v u k o v zloka. V t e d y sa citoslovce me sta s k u t o n e z v u k o m a l e b n m . Ale v t c h t o p r p a d o c h sa strca aj pocit odvodenosti od slovesa. Citoslovce sa s t v a p r i m r n y m . (Je t o o p a n e a k o pri p r i m r n y c h c i t o s l o v c i a c h : t a m j e p o d m i e n k o u fungovania v lohe slovesa vylenitenos d y n a m i c k e j s t r n k y . ) Mono n a p r k l a d zisti, e citoslovcia fac (fc), ryp s s l o v e s n h o p v o d u . Ale d n e s m u fungova a k o p r i m r n e z v u k o m a l e b n s l o v [Vtom fe! treskne mu zaucho, ( R Z U S ) ] a v j a z y k o v o m p o v e d o m sa m u c h p a a k o o d v o d z o v a c z k l a d p r e sloves facn, rypn.
Citoslovcia z podstatnch mien

1. Z v o k a t v u a zo zvolacieho a oslovovacieho n o m i n a t v u . N a j m v o k a t v a zvolac n o m i n a t v m v e l m i v r a z n citov zafarbenie. Citov zloka asto n a d o b d a p r e v a h u n a d v z n a m o v o u . To j e t u zklad prechodu k citoslovciam. a l o u c h a r a k t e r i s t i k o u t a k t o v z n i k a j c i c h s e k u n d r n y c h citosloviec j e t v a rov deformcia. Citoslovcia t o h t o d r u h u v z n i k a j j e d n a k z holho v o k a t v u alebo n o m i n a t v u , j e d n a k zo s y n t a g m a t i c k c h spojen.

Boe, ete sa me poreza! ( R Y S U A ) Jei!" nadporuk zavyl od asu, ked videl ako ahostajne prijmaj jeho kopance, ( J A K ) Beda, prebeda! oe chc s t m nam Martinom? ( V A N S O V ) Kriste-pane! o je t o ? Go sa t o roh? ( U R B A N ) Nah kri: H-ja, h-ja ach, Jezus, Jezus, Marja! Deti, poujete, t u s vraj medvede. ( H R O N S K ) Len potom, boe mj, len potom v hore sneh sa na ma zosype a bi mi do hlavy, o som to n a vlastnom decku spchala, ( T A T A R K A ) Kriste j eii, Kristna, vonku napadlo snehu! ( H E K O ) Jeimriajozef . . . kde je moje diea? ( T A J O V S K )

2. Z p r e d l o k o v c h p d o v . P o d s t a t a v z n i k u t a k c h t o s e k u n d r n y c h cito sloviec j e t a k i s t a k o p r i p r e d c h d z a j c e j s k u p i n e ; o d pouitia vo zvolan cez s t r a t u v z n a m u a z v a i cez formlnu deformciu k citoslovciam. , majstre, nechod, necho, preboha! Zle prejde. ( H V I E Z D O S L A V ) Pre Pna Boha, nu by to bola ozaj pravda? ( J G ) Pre Kristove rany! anko, oe to urobili s vami? ( J G ) Aa a mlad pn, vy ste ete tu? Pre pna Jna, o si myslte? ( U R B A N E K ) To nerobte, prepna, ( T I M R A V A ) Prepnajna, o vy t u robte? ( M I N ) D oparenia, ned sa ni robi, ( S T O D O L A . )

Citoslovcia vetnho pvodu

P a t r i a sem rozlin z m e r a v e n v e t n k o n t r u k c i e , o b y a j n e p v o d n e zakl nacie f o r m u l k y alebo k l i a t b y . N i e k t o r citoslovcia v e t n h o p v o d u s u n a toko z d e f o r m o v a n , e sa ich m o t i v c i a v e t o u nepociuje. N a p r . citoslovce
bisu je zo s t a r h o bohu hm n a bohuprisahm isu, prisahm s a z d e f o r m o v a l o n a prism, bowprism. bohu prisa a p o t o m n a bohupsm,

Predieral sa nrodom na pern. Puste ma, bisu! J a mm retrku!" ( T A J O V S K ) Oj, vrstovnci, bisue s v e t u ! budee mi to za koa! ( S L D K O V I ) Bisu Bohu," povie Jergu a postav sa s valakou, ,,odte, lobo zanem rba!" ( O N D R E J O V ) No bisu bohu! To ns bude ani mravcov! ( F . K R ) Ej, o, bisue svetu! Vidme, i ujdem, i si posedme! ( S L D K O V I ) I bisu svete! Vee m a u i ponknite z toho msa, ke ste ma prijali! ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Ej, bisu datle! oe toto bude?" povedali gazdovia a hadeli s otvorenmi stami na Lomidreva. ( D O B I N S K , P O V E S T I ) Ke mi opasok pekn vezmete, t m na dvoje mi telo pretneto: to nie! prism, vetci svt! ( S L D K O V I ) Cyril, prisnivaeltu, t plavovlska hen vonia mliekom, ( U R B A N ) Dajsamisvete, dva hektre ornej pdy, o m. ( L A Z R O V A ) To si naakan pre ten rep?
Nevdali!
(RZUSOV-MARTKOV)

Mnoh z t c h t o v r a z o v majxi skr z k l a d n c h a r a k t e r astc. S t o n a j m

slov t y p u bohuprism, prism, prismvacku, bohuotcn, na moj duu, na moj

veru, na moj pravdu. I c h asticov c h a r a k t e r j z r e j m n a j m v t e d y , a k nie s od v e t y oddelen p a u z o u (pauzami). i som ti to nezakzal ? Dieva, nedrdi ma, lebo prismboku a zabijem,
(URBNEK)

V n i e k t o r c h s i t u c i c h v a k t i e t o slov m a j zretene citoslovcov platnos. T, bohuprism, u je dobre! ( P L V K A ) Sama pauza nie je dostaujcim dkazom citoslovcovej platnosti. Mnoho vrazy, hoci s oddelen pauzou, treba hodnoti ako vone prilenen astice, lobo si celkom zretene podriavaj uisovac charakter.

Hja, moji mil, lska vm je sakramentsk vec, bohuotcuprism. by som, bohuprism, nechcel, ( M O R I C )

(KARVA)

A nazad

S e k u n d r n e citoslovcia z p o d s t a t n c h mien a zo z m e r a v e n c h viet sa p r i r a uj k c i t o v m citoslovciam.

Silne e x p r e s v n e k l i a t b y , n a p r . : boha mu, ak ho trafil, strela mu do due,

hrom

do toho n e h o d n o t m e a k o citoslovcia. S t o eliptick v e t y .

prepnajna.

Pri mnohch sekundrnych citoslovciach je badaten pravopisn rozkolsanos. Stre

tme sa s psanm boe mj i boemj, do erta i doerta, pre pna Jna,

Tak, ako sa pvodn vznamov i formlna svislos trat, nadobda prevahu psanie dovedna.

Citoslovcia a in slovn druhy

Citoslovcia stoja svojimi g r a m a t i c k m i vlastnosami oproti i n m s l o v n m d r u h o m v d i a m e t r l n o m protiklade. V hierarchii slovnch d r u h o v s nielen f o r m l n e n a p o s l e d n o m mieste, ale s za hranicou v e t k c h o s t a t n c h slovnch d r u h o v , k t o r m a j v j a z y k u p o m e n v a c i u alebo usvzaovaciu funkciu. Z t o h t o h a d i s k a sa n a prechod jednotlivch slovnch d r u h o v k citoslovciam m o n o d v a a k o n a p r e c h o d vyej jazykovej h o d n o t y k niej. T t o ,,degradc i u v i d n o d o b r e v s k u p i n e s e k u n d r n y c h citosloviec. Slov, k t o r p r e c h d z a j k c i t o s l o v c i a m , s t r c a j pomenovaciu funkciu, strcaj p v o d n v z n a m a aj svoje f o r m l n e z n a k y . 1. P r e citoslovcia n i e j e charakteristick s t y k s n e j a k m s l o v n m d r u h o m a k o c e l k o m . J e p r e n e t y p i c k d o t y k s emocionlnou oblasou j a z y k a v irokom z m y s l e a p o t o m n a j m s t v a r m i a spsobmi vyjadrenia, k t o r s s emocionl n o s o u p r i a m o z v i a z a n . P r i s u b s t a n t v a c h j e t o v o k a t v a zvolac n o m i n a t v a p r i i n c h s l o v n c h d r u h o c h rozlin spsoby vyjadrenia r o z k a z u . P r i slove s c h i d e o t v a r rozkazovacieho spsobu. T o t o s h l a v n p r a m e n e o b o h a c o v a n i a citosloviec o s e k u n d r n e citoslovcia.

Emocionlna zloka je pri vokatve, zvolacom nominatve a pri vyjadrovan rozkazu vemi siln. Sved o tom aj to, e niekedy medzi citoslovcia neprvom zaraduj aj takto prpady: Pobili sa. Hanba! ( K U K U N ) Kokrhaj kri na svojich: Do radu, pozor!" ( K A L I N I A K ) Von, von s vrahom zo slovenskej zeme! ( C H A L P K A ) elotf vpred!" kopol koa do slabn a odcvlal na koniec pochodovho tvaru, ( J A K ) Podobne sa hodnotia aj tieto ben prpady: ticho!, sem!, sem sa!, hore sa!, hor sa!, dolu
s nm!, hore ho!, nech ije! ap.

2. V r a z n d o t y k m a j citoslovcia so slovesami, a t o zo slovotvornej s t r n k y . Z v u k o m a l e b n slov m a j d v o j s t r a n n d o t y k so slovesami n a -n: j e d n a k z t c h t o slovies v z n i k osobitn skupina o n o m a t o p o j (citoslovcovch slovies:

pich z pichn, kop z kopn a p o d . ) , j e d n a k z v u k o m a l e b n slov slia p r e slo ves n a -n a k o o d v o d z o v a c z k l a d (buch buchn, cup upn a p o d . ) . O b i d v a p o s t u p y s p r o d u k t v n e .
P r o d u k t v n e j e aj t v o r e n i e slovies n a -ka a -a: achka, hajska, hejka, mka, kikirka, tika, halka. na moj pravdu a p . , no, nu nadobdaj ka, hmka, boeka,

3. Citoslovcia m a j b l z k y v z a h ete k n i e k t o r m asticiam. J e d n o t l i v

astice a k o bohuprisahm, na moj duu,

n i e k e d y citoslovcov platnos.

Zoznam excerpovanch spisovateov, diel a asopisov

Alexy Janko Andrusov Dimitrij Bakala Ladislav Bako Mikul Bal J n Bar-Ivan Jlius Beblav Pavel Bednr Alfonz Bella Horal Peter Bella Ondrej Bendov Krista Benka Martin Beeovsk udo Blakov Jaroslava Bodenek J n Bodick Samo Botto J n Botto Jlius Braneck Jozef Brezina J n Bujnk Pavel Bukovan Ivan Bunck Pavol Cdra Fedor Czambel Samo ajak J n epekov Elena ernek Jozef Dejiny Slovenska I Dekan J n Dobrota Andrej Dobinsk Pavol Dom asta J n urkov Mria Felix Jozef Figuli Margita Filan udovt Filkorn Vojtech. Fiera tefan Gabaj Ferdinand Gosiorovsk Milo

Hajko Vladimr Harmanov Darina Heko Frantiek Hlavaj Jozef Hofmann Ferdinand Hork Jozef Horov Pavol Hovorka J n Hronsk Jozef Cger-Hronsk Hruovsk Igor Hruovsk J n H u r b a n Jozef Miloslav Hviezdoslav Pavel Orszgh-Hviezdoslav Hykisch Anton Hysko Mieroslav Chalpka J n Chalpka Samo Chorvth Michal Chrobk Dobroslav Ilkovi Dionz Janov Mria Jandel Kudolf Janoka Milo Hochmuth Zdenko J a n k tefan Jak Budolf J g Ladisla.v Ndai-Jg Jesensk Zora Jesensk Janko Jilemnick Peter Jurovsk Anton Kaliniak Janko Karva Peter Kltik Zlatko K m e t Andrej Kocka J n Kochol Viktor Kollr J n Kompi Peter Kostra J n Kotzig Anton Kr Frao

Kr Janko Krlik tefan Krasko Ivan Krmry tefan Krka Vojtech Budinsk-Krika Krno Milo Kubni udovt Kukun Martin Kultrny ivot Kuzmny Karol Lackov-Zora Anna Landau Ladislav Laskomersk Gustv Zechenter-Laskomersk Lazarov Katarna Lenko Jlius Letz tefan Luby tefan Luk Emil Boleslav Marall-Petrovsk Gustv Martk J n Martinka Joo Matuka Alexander Memorandum slovenskho nroda Menk J n Mihlik Vojtech Min Vladimr Mik Ladislav Mric Rudo Mraki Jozef Mrz Andrej Ninnsky Joo Novcky J n Martin Novk J n Novomesk Laco Obiansky zkonnk Okl Miroslav Ondrejov Ludo Palrik J n Pit Milan Plvka Andrej Po d j avor insk ud mi la Poovnctvo I Ponick Hana Ponian J n Praktikum propedeutiky vntornho le krstva Pravidl slovenskho pravopisu Prroda a spolonos Rampk Zoltn Rapant Daniel Rizus Martin Rzusov-Martkov Mria Rippa Blaej Romanovsk J n

Rfus Milan Rrik Ivan Rysua tefan Seeansk Imrich Sitniansky Andrej Trchly-Sitniansky Skalka J n Sldkovi Andrej Slvik Michal Slimk Koloman Slovensk pohady Slovenskje nrodje novini Smrek J n Stanislav J n Stodola Ivan Sveto J n kultty Jozef matlk Stanislav oltsov Elena Marthy-oltsov ttne prvo SR tefan Emil Bohdan teinhbel Michal tevek J n ttnick Ctibor tr udovt vantner Frantiek Tajovsk Jozef Gregor-Tajovsk Tallo Jozef Tatarka Dominik Timrava Boena Slankov Tomak Karol Tomik Pavol Tomik-Dumin Jozef Tomk Milo Turek Michal Urban Milo Urbnek Ferko Vajansk Svetozr Hurban-Vajansk Vmo Gejza Vanovi J n Vansov Terzia Vasiljev Valentn Vlek Ja-roslav Volansk Hela Wagner Vladimr Zhorsk Jon Zmostsk Dominik tuba-Zmostsk Ztureck Viera Markoviov-Ztureek Ztureck Adolf Peter Zelinov Hana Zgurika Zuzka Zbek udo Zvn Peter Zvra Jozef ry tefan

Okrem toho sa uvdzaj doklady z tlae, udovch piesn, z nre, hdaniek, det skch vytaniek, rozhlasovch jazykovch prejavov at. Men autorov citovanch ojedinel neuvdzame.

Index

K u r z v o u s v y s d z a n h e s l o v s l o v a l e b o asti slov a jednotliv h l s k o v j a v y , k t o r sa podrobnejie rozoberaj z gramatickho, vslovnostnho, vznamovho alebo t y l i s t i c k h o h a d i s k a . S l o v a p r k l a d y n a j a v y p o v a h y isto ilustranej, d o k l a d o v e j , s a n e u v d z a j . N e s p r v n e t v a r y s v v o d z o v k c h . H e s l o v slov sa u v d z a j v t v a r e j e d n o t n h o a l e b o m n o n h o sla (napr. prznakov skupina, primrne predloky a pod.). P o u v a j s a s k r a t k y , k t o r s b e n v slovenskej j a z y k o v e d n e j l i t e r a t r e ( n a p r . p . = pozri, podst. m e n p o d s t a t n m e n , N . = nominatv a pod.). A
a, p . a jia, a, a , a ia, a ie, a/ n\m, a m, a n, a 0, ia a

a (spojka) 697 a (astica) 757 -a- ( p r p o n a ) , p r i i m p e r f e k t i v i z c i i slovies 416 -a ( p r p o n a ) , v G. a A . s g . m u . i v . p o d s t . m i e n v z o r u c h l a p 74, v G. s g . m u . n e i v , podst. m i e n vzoru d u b 8 9 ; tylistick p l a t n o s t v a r o v t y p u hrba, smreka v A . sg. m u . n e i v , p o d s t . m i e n 2 6 ; v G. s g . m u . n e i v , p o d s t . m i e n v z o r u stroj 99; v N . p l . s t r . p o d s t . m i e n v z o r u m e s t o 117, vzoru srdce 119; skloovanie ruskch d o m c k y c h m i e n t y p u Kosia 125; t v a r G. s g . m u . l t k o v c h p o d s t . m i e n 1 5 1 ; o k o l n o s t n p r s l o v k y s m o r f m o u -a 586 , v k l a d n v G. p l . e n . p o d s t . m i e n v z o r u ena 104, str. podst. m i e n vzoru mesto
117; p . a j a jia, a, 0, o

A A A a a

stroj 97; p r i imperfektivizcii slovies pr p o n o u -ova- 417 -> D (schma i n t e n n h o t y p u ) 393 JD (schma i n t e n n h o t y p u ) 394 D -~> P (schma i n t e n n h o t y p u ) 391 (alterncia), p r i impefektivizcii slo vies p r p o n o u -a- 416 ia (alterncia), p r i s k l o o v a n sloviek
P

dvadsa,

tridsa,

yridsai

324, p r i a s o

a jia ( a l t e r n c i a ) , p r i s k l o o v a n m u . n e i v , p o d s t . m i e n v z o r u d u b 94, m e n a T l m a c e 100, e n . p o d s t . m i e n v z o r u e n a 102, v z o r u u l i c a 105, s t r . p o d s t . m i e n v z o r u m e s t o 1 1 5 ; p r i asovan slovies vzoru chyta c h y t m 437, pri imper f e k t i v i z c i i slovies p r p o n o u -ova- 417 a (alterncia), pri skloovan m u . n e i v , p o d s t . m i e n v z o r u d u b 89, v z o r u

v a n slovies vzoru c h y t a c h y t m 436 i (alterncia), p r i imperfektivizcii slovies p r p o n o u -a- 416 aj njm (alterncia), p r i imperfektivi zcii slovies p r p o n o u -a- 416 a jednako (spojka) 700 a m (alterncia), p r i asovan slovies v z o r u a n e m 448 a -n (alterncia), p r i asovan slovies v z o r u a - n e m 448 a 0 (alterncia), p r i s k l o o v a n s r b o c h o r v t s k y c h priezvisk n a -ac 78, 125, p r i s k l o o v a n m u . neiv, p o d s t . m i e n s r b o c h o r v t s k e h o p v o d u n a -ac 97, 125 0 (alterncia), pri skloovan m u . ne iv, p o d s t . m i e n v z o r u d u b 88 a predsa (spojka) 701 a preto (spojka) 701 a tak (spojka) 701 a to (spojka) 712 aba (astica) 757 abo (spojka) 7 0 1
e

a b s o l t n e o p y t o v a c i e z m e n o 30; p . aj generlne opytovacie zmeno a b s o l t n e p o u i t i e : t v a r o v dva a dve 3 2 1 , z k l a d n c h sloviek p a devdesiat

dev 325

a b s o l t n e p r e c h o d n k y : v o funkcii prslo v i e k alebo p r e d l o i e k 4 8 9 , v l o h e d r u h o t n c h p r e d l o i e k 621 a b s o l t n e r e l a t v u m , a b s o l t n e v z a n z m e n o 287 absoltny akuzatv: s y n o n y m n s abso l t n y m n o m i n a t v o m 155, v o funkcii d o p l n k u 164 a b s o l t n y n o m i n a t v 155; p . aj o p i s n vloka a b s t r a k t 62; p . a.j p r a v , p r e v z a t a b s t r a k t, nevymedzen kompaktnos abstrakt, abstraktn podstatn men a b s t r a k t n c h p a n i e 150 a b s t r a k t n p o d s t a t n m e n 62, sg. pri a b s t r a k t n c h p o d s t . m e n c h 149; p . aj a b s t r a k t n s u b s t a n t v a , a b s t r a k t , sekundrne podstatn men, sekundrne substantva, sekundrne substantvne pomenovania a b s t r a k t n s u b s t a n t v a 6 3 ; p . aj ab strakt, abstraktn podstatn men abstraktnos podstatnch mien a kate gria sla 65 aby (spojka) 702; k o n d i c i o n l so s p o j k o u aby 543 aby (astica) 757 -ac ( p r p o n a ) , s k l o o v a n i e s r b o c h o r v t s k y c h priezvisk n a -ac 78, 125, s k l o o v a n i e m u . neiv, p o d s t . m i e n s r b o c h o r v t s k e h o p v o d u n a -ac 97, 1 2 5 ; p . a j -iacj-ac
~aci (-aca, -ace) (-aca, -ace) p . -iaci (-iaca, -iacejj-aci

a d n o m i n l n y d a t v 185 adnominlny genitv: tranzitn povaha podst. mien pri vzbe s adnominlnym g e n i t v o m 72, v s k y t a p o u v a n i e a d n o m i n l n e h o g e n i t v u 166 a d n o m i n l n y i n t r u m e n t l 193 a d v e r b l n o s 565 a d v e r b l n y p d 159 a d v e r b l n y g e n i t v v z o b n 175 a d v e r b i 5 6 5 ; m i e s t o a d v e r b i v r m c i slov n c h d r u h o v 27, a g l u t i n a n t y p v r m c i s t u p o v a n i a a d v e r b i 57, a d v e r b i s pr p o n o u -e od a d j e k t i v i z o v a n c h t r p n c h p r a s t a k o z n a k ich adjektivizcie 232; p . aj p r s l o v k y a d v e r b i a l i z o v a n r a d o v slovka poslednI
ostatn razy 348

-ac ( p r p o n a ) , s k l o o v a n i e s e k u n d r n y c h p r d . m i e n s p r p o n o u -ac 226 a (spojka) 704 ackolvek (spojka) 704 aprve (spojka) 704 a d j e k t v a 196; m i e s t o a d j e k t v v r m c i s l o v n c h d r u h o v 27, p r e c h o d i n n c h p r a s t k a d j e k t v a m 2 3 1 , 4 9 3 ; p . aj p r davn men a d j e k t i v i z c i a : t r p n c h p r a s t 502, v r a z o v a viet p o m o c o u z m e n a tak 262 ad j ektivizo v a n p r a s t i a : s t o p y v i d u 2 3 1 , zskanie k a t e g r i e s t u p o v a n i a 232, a b s t r a k t n p o d s t . m e n n a -os o d adjektivizovanch innch prast prtom n c h 232, v l a s t n o s t n p r s l o v k y z adjekt i v i z o v a n c h p r a s t 580 adjektvne skloovanie 53 a d j e k t v n e z m e n 235 adjektvny atribt p . veobecn adjektvny atribt a d m i n i s t r a t v n e n z v y 140 a d n o m i n l n e p o s t a v e n i e p r s l o v i e k 565 a d n o m i n l n e p r s l o v k y 595

a d v e r b i l n e s l o v k y 573 a d v e r b i l n e v z n a m y predloiek 619; p . aj prslovkov v z n a m y a d v e r b i l n e v z a h y : ich v y j a d r o v a n i e pred l o k a m i 619; p . a j okolnostn v z a h y a d v e r b i l n e z m e n 235; p . aj p r s l o v k o v zmen adverbilny a t r i b t p . veobecn adverbilny atribt a d v e r b i l n y v z a h 6 8 5 ; p . aj p r s l o v k o v vzah a d v e r z a t v n y v z a h 6 8 5 ; p . aj o d p o r o v a n i e alx 464 afixcia p r i t v o r e n g r a m a t i c k c h t v a r o v a slov 24 aixlne o d v o d z o v a n i e : o t z k a z a r a d e n i a d o n i e k t o r e j z r o v n j a z y k a 25 a g e n s : funkcia a g e n s a p r i funkcii nositea deja 7 1 , j e h o p o v a h a a k o v c h o d i s k o v h o b o d u d e j a 3 6 1 , a g e n s deja 390, r m c o v n o m i n a t v v o v z n a m e agensa 156; p . aj i v o t n a g e n s , inite, logick s u b jekt aglutinan j a z y k y : gramatick rod podst. m i e n a a g l u t i n a n j a z y k y 34 a g l u t i n a n t y p : j e h o p o d s t a t a 50; v slo venskej m o r f o l o g i c k e j s t a v b e 56, v slo venskej m o r f o l o g i c k e j s t a v b e v p o r o v n a n s i n m i t y p m i 59 ach (citoslovce), v z n a m 811 -ach (prpona), v L . p l . m u . neiv, p o d s t . m i e n v z o r u d u b ( t y p v Smrecach) 95, e n . p o d s t . m i e n v z o r u e n a 104, en. p o d s t . m i e n v z o r u u l i c a 107, en. p o d s t . m i e n v z o r u d l a 109, s t r . p o d s t . m i e n v z o r u m e s t o 117, s t r . p o d s t . m i e n v z o r u srdce 119 -ai (zakonenie s l o v ) , s k l o o v a n i e cudzch p r i e z v i s k n a -ai 125 ay (spojka) 704 aj (astica) 758 aj o (spojka) 705 aj keby (spojka) 7 0 5 aj ke (spojka) 7 0 5 ak (spojka) 705

ak ( a s t i c a ) 7 5 8 a k n t r a n z i t n s l o v e s 4 0 8 ; p . aj i n n o s t n prechodn sloves akiste (astica) 758 ako (zmeno), opytovac vznam 281, vzan v z n a m 290, neurit v z n a m 292, v y m e d z o v a c v z n a m 293 ako (spojka) 706, pri porovnvan vec p o d a s t u p a t e j istej v l a s t n o s t i 217 ako ( a s t i c a ) 7 5 8 -ako (prpona), pri druhovch slov kch 348 ako aj ( s p o j k a ) 7 0 8
ako tak, ako tak aj, ako tak i

( s p o j k y ) 708 ako e ( s p o j k a ) 7 0 8 akoby (spojka) 709 akoby (astica) 759 akokovek (spojka) 709 akonhle (spojka) 709 a k o s t n p r d a v n m e n 1 9 7 ; p . aj p r i m r n e vlastnostn prdavn men akostn prslovky 568, stupovacie mor f m y a k o s t n c h p r s l o v i e k 581 ako-tak (zmeno) 301 akoe (astica) 759 akoe by ( a s t i c a ) 7 5 9 aktvne particpium prterita: tvorenie t v a r u 4 9 3 ; p . aj inn prastie minul aktvne particpium przenta: tvorenie t v a r u 4 9 1 ; p . aj inn prastie prtomn aktvny tvar, aktvne t>ary: systm aktv n y c h t v a r o v p r i slovese 432; indikatvu p r z e n t a 470, i n d i k a t v u p r t e r i t a 474, indikatvu anteprterita 477, indikatvu f u t r a 468, kondicionlu przenta 480, k o n d i c i o n l u p r t e r i t a 4 8 1 , infinitvu 486, p r e c h o d n k a 4 8 7 ; p . aj inn t v a r y , i n n r oci, a k t v u m aktvny vzah gramatickho podmetu k d e j u 4 3 2 ; p . aj i n n v z a h a k t v u m 35, 4 3 2 ; p . aj a k t v n e , inn tvary, inn rod a k t u a l i z c i a j a z y k o v c h j e d n o t i e k 747 a k t u a l i z a n v z a h y 746 a k t u a l i z u j c e s l o v 747 a k t u l n e lenenie v p o v e d e : fungovanie astc p r i a k t u l n o m lenen vpovede 747; p . aj k o n t e x t o v lenenie vpovede a k t u l n y v e c n v z a h : p r i pdnej veobec n o s t i m e n n h o sla 142 a k t u l n y v r a z 7 5 0 ; p . aj r e k t i f i k o v a n vraz akurt (astica) 759 akurtne (astica) 759 a k u z a t v : k a t e g r i a a k u z a t v u 70, ve o b e c n v z n a m a k u z a t v u 152, v z n a m y a pouvanie a k u z a t v u 159; akuzatv nositea s t a v u 162, m i e r y 165, asu 166; expresvnos zporovho genitvu v po r o v n a n so s y u o n y m n m n o m i n a t v o m a akuzatvom 175, a k u z a t v popri

o b s a h o v o m genitve pri prd. m e n c h 177, v z b a prd. mien s a k u z a t v o m 209, v z n i k zloench prd. mien z v z b y s a k u z a t v o m 210, z d r u e n v z b a s d v o m a a k u z a t v m i 392, v z b a s a k u z a t v o m pri p r e c h o d n c h slovesch 408; t v a r y t y p u hrba, smreka v A. sg. m u . neiv, podst. mien z hladiska tylistic k h o 26, t v a r y A. pl. podst. m i e n vtk, vlk, pes 74, t v a r y A . s g . p o d s t . m e n a fako 7 8 , 86, t v a r y A . sg. neiv, p o d s t . m i e n m u . r o d u n a -te a -ec 9 7 , t v a r y A . sg. p r i m u . neiv, p o d s t . m e n c h , k t o r v z n i k l i zo iv. p o d s t . m i e n 9 1 , 98; p l a t nos rytmickho zkona v A. pl. str. p o d s t . m i e n v z o r u m e s t o 117, v z o r u srdce 1 1 9 ; t v a r A . p l . p o d s t . m e n a jojo 117, p o d s t . m e n a oje 1 1 9 ; p l a t n o s r y t m i c k h o z k o n a pri skloovan prd. mien vzoru p e k n 224, v z o r u cudz 2 2 6 ; p o u v a n i e k r a t c h a d l h c h t v a r o v v A . z m e n ja, ty 2 4 0 , v A . s g . a p l . z m e n a on 2 4 3 , v A. zkladnho zvratnho zmena 252; pouvanie predloiek s a k u z a t v o m :
cez 6 3 4 , na s A . 6 3 9 , medzi s A . 6 3 9 , nad s A . 6 4 2 , o s A . 6 4 3 , po s A . 6 4 6 , pod s A . 6 4 8 , pre 6 4 9 , ponad, popod, popred, poza, popri, pomedzi 6 4 9 , pred s A. 649, skrz (skrze) 654, v s A . 6 5 5 ;

p . aj a b s o l t n y , p r e d m e t o v , v l u n , zdruen, stavov, obsahov, vysvetlo vac, kvalifikujci, dopac, v s l e d k o v , okolnostn, asov, z m e n n akuzatv, zmeraven akuzatvy a k u z a t v n a r e k c i a 391 a k u z a t v n y o b j e k t 161 ak ( z m e n o ) , z k l a d n v z n a m 2 7 7 , s k l o o v a n i e 278, opytovac v z n a m 280, citov ukazovac v z n a m 283, vzan v z n a m 285, 289, n e u r i t v z n a m 292, v y m e d z o v a c v z n a m 293 -ak (prpona), pri druhov veh slov k c h 348 ak chce ( z m e n o ) 3 0 1 ake ( z m e n o ) 280 albnske m e n : skloovanie albnskych p r i e z v i s k n a -u 125 ale ( s p o j k a ) 7 0 9 ale ( a s t i c a ) 7 5 9 aleba ( a s t i c a ) 7 6 0 alebo ( s p o j k a ) 7 1 0
alebo alebo (spojka) 711

alomorfia, alomorizmus 2 1 ; p . aj rznos truktry a l t e r n c i a , a l t e r n c i e 3 9 ; e 0, o 0 p r i s k l o o v a n m u . iv. podst. m i e n vzoru c h l a p 79, i 0 pri skloovan m u . iv. p o d s t . m i e n vzoru chlap 78, a 0 pri skloovan srbochorvtskych priezvisk n a - a c 7 8 , 1 2 5 , k 6, c c, h , 0 0, e 0 v o v o k a t v e m u . i v . p o d s t . m i e n v z o r u c h l a p 8 5 , 0 0,

e 0, 0 p r i s k l o o v a n m u . n e i v , p o d s t . m i e n v z o r u d u b 8 8 , a, ie e, o p r i s k l o o v a n m u . n e i v , p o d s t . m i e n v z o r u d u b 8 9 , a ia, a , e ie, u v G . p l . m u . n e i v , p o d s t . m i e n v z o r u d u b 9 4 , o 0, e 0, ie 0 , a, o o p r i s k l o o v a n m u . n e i v , p o d s t . m i e n v z o r u s t r o j 9 7 , a ci v G . p l . p o d s t . m e n a Tlmaee 100, a 0 pri skloovan srbochorvtskych miest n y c h m i e n n a -ac 9 7 , 1 2 5 ; a ,

y , , %i ,r ~ ,l l, ia
9

e ie

0 v G. p l . e n . p o d s t . m i e n v z o r u e n a 1 0 2 , a /ia, i, y , , u t, ^ i o q. p i . &en. p o d s t . mien vzoru ulica 105, e 0 , o 0 p r i skloovan en. podst. m i e n vzoru dla 109, e 0, o 0 p r i s k l o o v a n e n . p o d s t . m i e n v z o r u k o s 1 1 0 , i, y , v G. p l . en. podst. m i e n v z o r u gazdin 1 1 1 , a , i y , u t , r , l , ia, e ie, o v G . p l . s t r . p o d s t . m i e n v z o r u m e s t o 1 1 5 , i - i , r , 1 t, e ie v G . p l . s t r . p o d s t . m i e n vzoru srdce 118, e e p r i skloovan e s k c h o s o b n c h m i e n n a - 1 2 6 ; _ e 0 , 0 0 p r i o d v o d z o v a n ivo n y c h p r d . m i e n 2 0 3 , d dz, t ,
r e f v
9 9

n l , c c, h z, ch , sk s ,

g dz,

k ,

ac, sr/ d pri odvodzovan ivonych prd. mien 204; ia p r i s k l o o v a n s l o v i e k ^p' a dev 3 2 4 , e ie p r i s k l o o v a n s l o v i e k es a sedem 3 2 4 , o - (5 p r i s k l o o v a n s l o v k y osem 3 2 4 , a ia p r i s k l o
o v a n s l o v i e k dvadsa, tridsa, tyridsa

324; a fA/a, o , e ie,

a ie, a , l l, r , 0 0 , 0 /y,

i , u t, 0 , 0 e,
a/ n/m

p r i irnperektivizcii slovies p r p o n o u -a4 1 6 , c k, s k, s t p r i i m p e r f e k t i v i z c i i s l o v i e s p r p o n o u -a 4 1 7 , a , m a , v'e c, i y/, t v/, - ?, / r, t ~ c, c p r i i m p o r b k t i vizcii slovies p r p o n o u -ova417, dz, c p r i i m p e r f e k t i v i z c i i s l o v i e s p r p o n o u -ova 4 1 8 , a , a v * p r i V asovan slovies v z o r u c h y t a c h y t m 4 3 6 , ie e, t u, Z, s d d, s t, c k, c h, z h pri asovan slovies vzoru nies n e s i e m 4 4 2 , 0 e p r i asovan slovies vzoru mlie m e l i e m 444, 0 e, h p r i a s o v a n s l o v i e s v z o r u b r a b e r i e m 4 4 5 , t c, d dz, k - c, c c, dz d, s , z s, ch , h , sl p r i a s o v a n s l o v i e s v z o r u e s a e e m 4 4 6 , a n n, a m pri asovan slovies v z o r u a n e m 4 4 8 , ie e, ia a, ia e p r i a s o v a n
9

s l o v i e s v z o r u u u j e m 4 5 1 , d , t, nn, l, dz v imperatve 484; p . aj v o k a l i c k , k o n s o n a n t i c k alter ncia, striedanie -am ( p r p o n a ) , v D. p l . : e n . p o d s t . m i e n v z o r u e n a 104, en. p o d s t . m i e n v z o r u ulica 107, en. podst. m i e n v z o r u d l a 109, s t r . p o d s t . m i e n v z o r u m e s t o 1 1 7 , str. p o d s t . m i e n v z o r u s r d c e 119 -m ( p r p o n a ) , v D . p l . p o d s t . m e n a kader 109 -a/mi ( p r p o n a ) , v I . p l . m u . i v . p o d s t . mien v z o r u chlap 84, m u . iv. podst. mien v z o r u h r d i n a 87, m u . neiv, podst. mien vzoru d u b 95, m u . neiv, podst. mien v z o r u stroj 101, str. podst. m i e n vzoru dieva 122; okolnostn prslovky s m o r f m o u -ami 5 8 5 a m o r f n j e d n o t k y 35 a m o r f n s l o v 8 7 amorfnos: podst. mien, prd. mien, zmen, p r s l o v i e k a sloviek a k o p o l y s y n t e t i c k rta v slovenskej morfologickej stavbe 58; predloiek, spojok, astc a citosloviec v p o r o v n a n s p r i l o v k a m i 574, amorf nos p r i citoslovciach 807, amorfnos citosloviec zo syntaktickej s t r n k y 807, amorfnos citosloviec zo slovotvornej strnky 808; p . aj t v a r o v amorfnos, beztvaros -an ( p r p o n a a l e b o z a k o n e n i e s l o v ) , t v a r N . p l . m u . i v . p o d s t . m i e n n a -an 8 3 , o s o b n c h d e v o r b a t v n a -an 8 3 -anj-carb ( p r p o n a ) , t v a r JST. p l . m u . i v . p o d s t . m i e n n a -anj-an 83 analgia p . tvarov analgia analytick t v a r y 42; p . aj zloen t v a r y , viacslovn tvary a n a l y t i c k t y p : jeho p o d s t a t a 5 0 ; v slo v e n s k e j morfologickej s t a v b e 5 7 , v slo venskej morfologickej s t a v b e v porov n a n s i n m i t y p m i 60 anglick m e n : skloovanie anglickch m i e n z a k o n e n c h n a -ey 1 2 5 , n a n e v y lo v o v a n -c 1 2 6 ani (spojka.) 7 1 1 ani (spojka) 711 ani ( a s t i c a ) 7 6 0 ani co by ( s p o j k a ) 71.1 ani keby ( s p o j k a ) 7 1 2 ani nie tak ako (skr) (spojka) 712 anjeliek, t v a r y N . a A*, p l . 8 3 , 1 3 8 no ( a s t i c a ) 7 6 0 antoponovan nadraden veta 681 anteponovaxi podraden v e t a 681 a n t e p o n o v a n i e astc 753 a n t o p r t e r i t u m : v morfolgii spisovnej sloveniny 35, v z n a m antoprterita 431, t v a r y indikatvu anteprtorita 477; p o u v a n i e a n t e p r t o r i t a 5 3 2 ; p . aj p r e d minul as
1 2

a n t o n y m : pri terminologick pouitch prd. m e n c h a prd. m e n c h a k o as t i a c h v l a s t n c h m i e n 199 a p e l a t v a 6 5 , a k o v l a s t n m e n 1 4 1 ; p . aj veobecn podst. m e n a p e l a t v n y v z n a m : k a t e g r i a sla pri vlastnch mench s apelatvnym vzna m o m 141 apostrof: pri pouvan osobnch privlast ovacch z m e n v z m e r a v e n c h frazeo logickch z v r a t o c h 249 archaick tvary: synteizovan tvary typu
bol bych urobil 43

artikulan nespracovanos zvukov pri s t o n a n a citoslovcia 809 -as ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e c u d z c h m u . p o d s t . m i e n n a -as 7 5 , 1 2 3 asi ( a s t i c a ) 7 6 0 asn (astica) 761 a s p e k t 4 0 9 , p . aj s l o v e s n v i d , v i d aspo (astica) 761 a s t r o n o m i c k n z v y 140 -at- ( p r p o n a ) : t y l i s t i c k p l a t n o s t v a r o v n a -at v p l . s t r . p o d s t . m i e n v z o r u d i e v a 2 6 , p o u v a n i e t v a r o v n a -at p r i skloovan str. podst. mien vzoru dieva v p l . 121 -ai ( z a k o n e n i e s l o v ) , s l o v e s n a -ai o d c i t o s l o v i e c 827 atemporlne deje 431 atemporlnos 431, vyjadrovanie atemporlnosti przentnvmi t v a r m i indikatvu 527 a t r a k c i a 218 atribt p. veobecn, nezhodn atribt a t r i b u t v n a k o n t r u k c i a z m e n a co s k o m p a r a t v o m p r d . m e n a 288 a t r i b u t v n e v z n a m y predlokovho spo jenia 619 a t r i b u t v n y v z a h 619; p . aj p r v l a s t k o v vzah -au ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e c u d z c h o s o b n c h m i e n n a -au 125 a u g m e n t a t v a : r o d a u g m e n t a t v 132; p . aj zvelien p o d s t a t n m e n a u g m e n t a t v n y odtienok: veobecnho plu r l u 142, p a r t i t v n e h o g e n i t v u pri v y j a d r e n m i e r y p r i k o l e k t v a c h 148 a u g m e n t a t v n y v z n a m 131 a u t o r s k 1. o s . p l . s l o v i e s 5 0 6 autorsk neologizmy: dubletn rodov t v a r y a k o a u t o r s k n e o l o g i z m y 132 a u t o s m a n t i c k s l o v n d r u h y 3 0 ; p . aj plnovznamov slovn d r u h y a u t o s y n t a g m a t i c k s l o v n d r u h y 31 -va-j-iava(prpona), pri imperfektivizcii slovies 418 avak (spojka) 712 -ay ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e c u d z c h p r i e z v i s k n a -ay 1 2 5 azda ( a s t i c a ) 7 6 1 a ( s p o j k a ) 7 1 2

al ( a s t i c a ) 7 6 2 , p . t ia, n - ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e c u d z c h p r i e z v i s k n a - 124 - ( p r p o n a ) , t y l i s t i c k p l a t n o s t v a r o v t y p u bremti 2 6 , i c h s k l o o v a n i e 114 ia ( a l t e r n c i a ) , v G. p l . e n . p o d s t . m i e n v z o r u e n a 102, v z o r u m e s t o 1 1 5 ; p r i s k l o o v a n s l o v i e k p, d&vui 3 2 4 H (alterncia), pri asovan slovies v z o r u a n e m 4 4 8 -t- ( p r p o n a ) , p o u v a n i e k m e a s p r p o n o u -t- p r i s k l o o v a n s t r . p o d s t . m i e n v z o r u d i e v a v p l . 121 B ba ( s p o j k a ) 7 1 3 ba ( a s t i c a ) 7 6 2 bada, v s p o j e n so s p o n o u by 3 7 2 banjo, t v a r L. s g . 114 br ( s p o j k a ) 7 1 3 br ( a s t i c a ) 7 6 3 br aj ( a s t i c a ) 7 6 3 brby (astica) 763 brs- ( m o r f m a ) , z m e n s brs- 2 9 7 brsaj (astica) 763 bsnick ree: pouvanie privlastovacch prd. mien odvodench prponou -ov a l e b o -in namiesto druhovch ivo nych p r d . m i e n v bsnickej rei 219, citoslovcia a bsnick re 810 bsnick prostriedky: genitv d r u h u ako b s n i c k p r o s t r i e d o k 169 b s n i c k t l : m o r f m a bych v t v a r o c h k o n d i c i o n l u v bsnickom tle 465 b sa, m o d l n e 366 bza 38; rytmick krtenie v gramatickch p r p o n c h p o dlhej slabike b z y 25, v a r i c i a v b z e t v a r o v 40, t e n d e n c i a p o stlosti b z y 40, skrtenie b z y 40, roz r e n i e b z y 4 1 ; p . aj s u p l e t v n a b z a , t v a r o t v o r n zklad baze ( a s t i c a ) 762 beletria: pouitie rodinnch privlasto v a c c h p r d . m i e n n a -ovie v b e l e t r i i p r i zosobnen vo vzahu k z v i e r a t m 222,
s l o v k y sedemdesiaty, sedemdesiaty sied

my, devdesiaty v beletrii 346 bez ( p r e d l o k a ) 6 3 3 ; v o k a l i z c i a p r e d l o k y bez p r e d t v a r m i o s o b n h o z m e n a ja 6 3 1 bez ohadu na ( p r e d l o k o v v r a z ) 6 7 1 bez toho, aby ( s p o j k a ) 7 1 4 bez zretea na ( p r e d l o k o v v r a z ) 6 7 1 b e z d r a z n v r a z 756 bezmMa (astica) 763 bezpene (astica) 7 6 3 bezpochyby (astica) 763 b e z p r e d l o k o v genitv: v z b a prd- m e n a mdrej s bezpredlokovm genitvom 209 b e z p r e d m e t o v sloves 407

bezprznakov (rodovo) m u s k p o m e n o van 135 bezprznakov p o s t a v e n i e prsloviek 566 bezprznakov len: v p r i v a t v n o m binr n o m protiklade obsahu morfologickch kategri 34; v dvojiciach nzvov poda p r i r o d z e n h o r o d u 64, k a t e g r i e sla 142, v r m c i p d o v e j s s t a v y 1 5 2 ; p . a j n e p r z n a k o v len, n e p r z n a k o v z stupca bezrodov slovesne t v a r y 469 bezrodov zmen 235 beztak ( s p o j k a ) 7 1 4 beztak ( a s t i c a ) 7 6 3 beztoho ( a s t i c a ) 7 6 3 b e z t v a r o s : p r i c i t o s l o v c i a c h 8 0 7 ; p . aj amorfnos ben re: k o m u n i k a n plnos nomina t v u v benej rei a v jej umeleckej tylizcii 153 bilaterlna p o v a h a jazykovch jednotiek 22 bilin (slovka): morfologick a syntak tick charakteristika 317; skloovanie 329 binrny protiklad 34 b i n o m i c k s t a v b a g r a m a t i c k c h t v a r o v 38 bisu ( a s t i c a ) 7 6 4 bisubohu (astica) 7 6 4 bisue (astica) 764 blzko ( p r e d l o k a ) 6 6 0 blzo ( p r e d l o k a ) 6 6 0 blzo ( a s t i c a ) 7 6 4 bliie ( p r e d l o k a ) 6 6 0 bo ( s p o j k a ) 7 1 4 bodaj ( a s t i c a ) 7 6 4 b o d k a : p s a n i e b o d k y p r i r a d o v c h slov k c h z a z n a e n c h slicami 342 boh, t v a r y D . a L . s g . 7 9 bohd ( a s t i c a ) 7 6 4 bohchr (astica) 765 bohuchovaj (astica) 765 bohuotcuprisakm (astica) 765 bohuprisahm (astica) 765 bohuiia (astica) 765, '801 bohvie( m o r f m a ) , z m e n t bohvie- 2 9 9 bohvie ( a s t i c a ) 7 6 4 bohzn (astica) 764 boj sa, ( a s t i c a ) 7 6 6 botanick n o m e n k l a t r a : vyuvanie ve obecnho sg. a pl. v botanickej nomen k l a t r e 142 boechr (astica) 765 boeuchovaj (astica) 765 bo, v p l a t n o s t i p r i v l a s t o v a c i e h o p r d . m e n a 221 bik, t v a r y N . a A . p i . 8 3 , 1 3 8 brni sa, m o d l n e 3 6 7 brat, t v a r N . p l . 8 3 bra beriem (slovesn vzor), morfema tick a lexiklna charakteristika 445 bratku, t v a r v osloven 86

bu
bu

(spojka) 714
alebo (spojka) 714

bubu (spojka) 714 buda ( s t a r t v a r p r e c h o d n k a ) 4 8 9 b u d c i a s 4 3 0 ; p . aj f u t r u m

buto alebo (spojka) 715

b u l h a r s k m e n : t v a r y D . a L. sg. o s o b n c h m i e n n a -o?; 8 0 buroa, s k l o o v a n i e 87 by ( m o r f m a ) 4 6 3 by ( s p o j k a ) 7 1 5 by ( a s t i c a ) 7 6 5 -by ( p r p o n a ) , m o r f m a by v t v a r e k o n d i cionlu prterita po spojkch a asti c i a c h , k t o r s a k o n i a n a -by 4 8 2 bych ( m o r f m a ) , v t v a r o c h k o n d i c i o n l u v bsnickom tle alebo a k o c h a r a k t e rizan prostriedok 465 by, z h a d i s k a d e f e k t n o s t i 4 5 , s l o v k a tri
v s p o j e n by niekomu tri svety s l o v k a tyri v s p o j e n by niekomu 323, tyri

svety 323, modlne 368; sponov 370, formlne 463, t v a r y indikatvu przenta 471, t v a r y kondicionlu p r t e r i t a 482, v neosobnom m o d l n o m spojen 524 bytostn vymedzenos: strata bytostnej v y m e d z e n o s t i p r i z v e l i e n 131
bva, bvava, sponov 371

C
r, p . c , c k, k c, t c c k, c h,

c--c (alterncia), vo vokatve m u . iv. podst. mien vzoru chlap 85, pri odvodzo van ivonych prd. mien 204, pri a s o v a n slovies v z o r u esa e e m 446 c c k (alterncia), pri asovan slovies vzoru nies nesiem 442 ck (alterncia), pri imperfektivizcii s l o v i e s p r p o n o u -a- 4 1 7 c h (alterncia), pri asovan slovies vzoru nies nesiem 442 -ca ( p r p o n a ) , t v a r y N . p l . m u . i v . p o d s t . m i e n n a -ca 87 -cc ( p r p o n a ) , t y l i s t i c k p l a t n o s t v a r o v t y p u tece 26 -ce ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e a n g l i c k c h a f r a n c z s k y c h m i e n n a -ce s n c v y s l o v o v a n m e 126 celkom (astica) 766 cel ( p r d . m e n o ) , p r e c h o d k z m e n m 2 3 1 cestou ( p r e d l o k a ) 6 7 0 rez ( p r e d l o k a ) 6 3 4 ; k o r e p o n d e n c i a p r e d l o k y cez s o s l o v e s n o u p r e d p o n o u pre628, s y n o n y m i t a p r e d l o i e k po a cez 6 3 0 , v o k a l i z c i a p r e d l o k y cez p r e d tvarmi o s o b n h o z m e n a ja 6 3 1 ci cerov, t v a r N . p l . 8 2 cirkev, t v a r y I ) . a L . p l . 110 citt: prevzat slov rzu cittu 135 c i t t o v s l o v 72

cti,
cti

v s p o j e n s o s p o n o u by 3 7 2
sa, cltievai sa, s p o n o v 3 7 5

citoslovcia. 8 0 7 ; m i e s t o citosloviec v r m c i slovnch d r u h o v 27, 30, 32; substantivi z c i a c i t o s l o v c a ku 1 9 4 , v z a h o v p r d . m e n z c i t o s l o v i e c 2 0 6 , c i t o s l o v c i a hej, hur, h, hr-hr v o funkcii nezhodnho atribtu 232, citoslovcov platnos spo jen s slovkami 358, sloves z cito
s l o v i e c 5 6 4 , c i t o s l o v c i a beda, cikcak, ihi, hot, j'vc, fvk, hej, kaput, tralalom, cik cakom, d'mnith-drhwm, Jirorn>-from v plat-

imsl prsloviek a prslovkovch vra z o v 618, ozdicl medzi a s t i c a m i a eitoslovcami 803; p . aj c i t o v , \ l a s t n , o b j e k t v n e , s u b j e k tvne, vov, upozorovacie, zvuko malebne, primrne, sekundrne cito s l o v c i a , i n t .^rj o kei e c i t o s l o v c o v j )\\i jios z m e r a v e n c h v e t n c h kontrukci 825, astc 827 citoslovcov sloves 826 citosloveo\ t v a r 809 citov as: d a t v dvernosti a citovej x i a s t i 181 citov citoslovcia 810 c i t o v p o u i t i e u k a z o v a c c h z m e n : ten
2 8 4 , to 2 7 5 , tento 2 7 5 , onen takto 2 7 6 , tok 277 2 7 6 , takt) 276,

citov s p e k t r u m : pri citovch citoslovciach 812 citov vzahy: vyjadren osobnmi pri vlastovacm.]* z m e n a m i 246 citov zafarbenie: vokatvu a zvolacieho nominatvu 824 citov odtienok: monos vyjadrenia ak hokovek citovho odtienku pri niekto rch citoslovciach 811 citov ukazovac vznam opytovacch z m e n 282 c i t o v v z n a m : k r a t c h t v a r o v mi, ti, nm, vm v D . z m e n ja, ty, my, vy 2 4 0 -ckij (prpona), skloovanie slovanskch m i e n n a -ckij 2 2 4 c o n s e c u t i o t e m p o r u m 3 5 ; p . aj p o m e r n a s cudz, vzor prdavn e h mien 225; prechod p r d . m e n a cudz k z m e n m 2 3 1 cudzie slov: skloovanie cudzch priezvisk n a -o 7 4 , s k l o o v a n i e c u d z c h m u . o s o b n c h m i e n n a -as, -es, -is, -os, -us 7 5 , cudzch osobnch m i e n so zmenou k m e a 75, cudzch m u . veobecnch p o d s t . m i e n n a -er 7 6 , c u d z c h p r i e z v i s k n a -er, -el 7 7 , t v a r y D . a L . s g . s l o v a n s k c h o s o b n c h m i e n n a -ov 8 0 , t v a r N . pl. cudzch m u . iv. podst. m i e n vzoru chlap 8 1 ; I . pl. cudzch m u . iv. podst. m i e n v z o r u c h l a p 8 4 ; s k l o o v a n i e es k c h p r i e z v i s k n a -e (-) 8 6 ; t v a r y N", a I. pl. cudzch m u . iv. podst. mien vzoru hrdina 87; skloovanie cudzch m u . n e i v , p o d s t . m i e n n a -u&, -os, -es

88; L . sg. cudzch m u . neiv, podst. m i e n n a -ius, -eus, -el, -er, -r, -l a n i e k t o r c h inch 92; skloovanie srbo c h o r v t s k y c h m i e s t n y c h m i e n n a -ac 9 7 ; L. sg. cudzch m u . neiv, podst. m i e n vzoru stroj 99; s k l o o v a n i e c u d z c h s l o v n a -ea, -oa, -ua, cudzch enskch mien zakonench n a spoluhlsku a antickch enskch mien n a -o s o z m e n o u k m e a 1 0 2 ; t v a r G . p l . s nulovou pdovou prponou pri cudzch en. podst. mench vzoru ena 103; tvar G . p l . n a - p r i c u d z c h e n . p o d s t . m e n c h v z o r u e n a 104; s k l o o v a n i e p r e v z a t c h p o d s t . m i e n e n . r o d u n a -ia, -ya 105; skloovanie cudzch" podst. m i e n str. r o d u n a -on, -um 1 1 3 ; t v a r L . s g . c u d z c h p o d s t . m i e n s t r . r o d u v z o r u m e s t o 114, N . pl. cudzch pomnonch podst. mien v z o r u m e s t o 1 1 5 , G. p l . s n u l o v o u p d o v o u p r p o n o u - p r i p o d s t . m e n c h s t r . r o d u v z o r u m e s t o 116, G . p l . s p d o v o u p r p o n o u - p r i s t r . p o d s t . m e n c h n a -o, -on, -um s p r e d c h d z a j c o u s a m o hlskou 117; skloovanie inoslovanskch m i e s t n y c h m i e n s t r . r o d u n a -e 1 1 8 , i n o slovanskch miestnych mien str. rodu n a -ie 1 2 0 ; s h r n n p r e h a d s k l o o v a n i a c u d z c h p o d s t . m i e n 123; s k l o o v a n i e slo vanskch osobnch a zemepisnch mien s p o d o b o u t v r d c h prd. m i e n 224, eskch mien s podobou m k k c h prd. m i e n 226; nesklonn, cudzie podst. m e n 59, 123, n e s k l o n n cudzie prd. m e n 59, 200 cynik, t v a r y N", p l . 82 , p . c , c k, k c as, t v a r y G . p l . 9 4 as: z h a d i s k a lenitosti o b s a h u morfolo gickej k a t e g r i e 35; a k u z a t v asu 166; genitv asu 173; vyjadren osobnmi privlastovacmi zmenami 426; ozna en z m e n o m kedy 291; predloky s v z n a m o m asu 625; kategria asu 430; p o u v a n i e k a t e g r i e asu 5 2 7 ; p . aj prtomn, minul, predminul, budci, pomern as asov prslovka 598 asovac t y p 434 asovacia morfma 434 asovanie: vymedzenie v rmci ohbania 4 5 ; flektvny t y p v s l o v e n s k e j m o r f o l o gickej s t a v b e v r m c i asovania slovies 55; a g l u t i n a n t y p v rmci asovania slovies 56; a n a l y t i c k t y p v r m c i a s o v a n i a slovies 57; introflektvny t y p v r m c i a s o v a n i a slovies 5 8 ; p r e h a d a s o v a n i a slovies 4 6 1 ; p . aj k o n j u g c i a

asov asov asov asu asov asov asov

as p .

spojky 686 svetie 682 a k u z a t v : rozdiel medzi genitvom a a s o v m a k u z a t v o m 173 genitv 173 i n t r u m e n t l 186 v z a h 685
iastka

asti rei 27; p . aj slovn d r u h y , p a r t e s o r a tionis astice 7 4 6 ; m i e s t o a s t c v r m c i s l o v n c h d r u h o v 27, p o l y s y n t e t i c k t y p v slo venskej morfologickej stavbe v r m c i astc 5 8 , z d r a z n e n i e 3. s t u p a p r d . m i e n a s t i c a m i co, m 2 1 0 , s p o j e n i a u r i t c h sloviek s asticami 350, as t i c e ono a to p r i n e o s o b n c h s l o v e s c h 4 0 0 , z d r a z o v a c i a a s t i c a ho p r i s l o v e pod; 4 8 5 , v z a h o v p r d . m e n z a s t c 207;_ p . aj prechodn, vetn, lensk, v y t y o vacie, pripjacie, pobdaeie, uvdzacie, vysvetovacie, hodnotiace, zdrazova cie, n e s a m o s t a t n , zloen, p r i m r n e , sekundrne, jednoslovn, viacslovn, modifikujce, rovnozvun astice, p a r tikuly asticov v z n a m : upozorovacie cito slovcia s asticovm v z n a m o m 8 1 5 -ek ( p r p o n a ) , s k l o o v a n i e m u . d e m i n u t v n a -ek 7 5 ; s k l o o v a n i e m u . p r i e z v i s k n a -ek 7 7 ; t v a r N . p l . m u . d e m i n u t v n a -ek 8 0 ert* t v a r y D . a L . s g . 7 9 ; t v a r y N . a I . p l . 84, 1 3 9 ; v p o s t a v e n n e z h o d n h o p r vlastku 230 ert vie ( z k l a d v 1. a s t i s l o v a ) , z m e n
s ert vie erta, erta strapatho, 299 rohatho, erta erta vyplznutho
t

sloviek 3 3 3 , z l o m k o v slovky v u d o v e j rei so s l o v o m iastka j as 3 4 7 iastkov s y s t m y j a z y k o v h o systmu 2 1 ; p . aj morfologick i a s t k o v s y s t m y i a s t k o v t v a r o v s y s t m y 37; p . aj m o r f o logick iastkov s y s t m y iastkov genitv 408; p . aj partitvny genitv i a s t o n v e o b e c n o s m e n n h o s l a 142 iaston r o d o v h o m o n y m a 133
ida, idali, idae (astica) 766

starho, erta (astice) 766

ertk, t v a r y N . a . p l . 8 3 esa eem ( s l o v e s n v z o r ) , m o r t e m a tick charakteristika 445, lexiklna cha rakteristika 446 e s k m e n : s k l o o v a n i e p r i e z v i s k n a -e (-e) p o d a v z o r u h r d i n a 8(5, poda, v z o r u chlap, h r d i n a a kuli 125; skloovanie r o d n c h m i e n a. p r i e z v i s k n a -k 1 2 6 , m i e s t n y c h mi e n en. r o d u 126; r o d e s k c h miestnych, n z v o v en. r o d u v slovenine 134; s k l o o v a n i e m i e n t v a r u p r d . m i e n poda vzoru cudz 226 ci (spojka) 715 a; (spojka) 716 i ( a s t i c a ) 7 6 6 (zmeno), opytovac vznam 281, vzan v z n a m 290, neurit v z n a m 292, v y m e d z o v a c v z n a m 2 9 3 iarka: vyznaovanie p a u z y pri citoslov ciach 808 iastkajcas, v spojen s r a d o v m i slov k a m i v udovej rei n a m i e s t o z l o m k o v c h
1 2

-ik ( p r p o n a ) , s k l o o v a n i e m u . i v . d e m i n u t v n a -ik 7 8 , t v a r N . p l . m u . i v . d e m i n u t v n a -ik 8 0 m ( s p o j k a ) 7 1 6 m ( a s t i c a ) 7 6 7 ; z d r a z n e n i e 3 . s t u p a p r d . m i e n a s t i c o u m 2 1 2 mtm (spojka) 717 inite d e j a 360, 3 9 0 ; p . aj agens, logick subjekt initesk vzah v i n t e n n o m poli slovies 397 inn kontrukcie: rmcov nominatv v innch kontrukcich prechodnch s l o v i e s 150 inn prastie: minul z hadiska tylis t i c k h o 2 6 ; p r t o m n a. m i n u l z h a d i s k a doektnosti 44; s k l o o v a n i a innho p r a s t i a p r t o m n h o a. m i n u l h o p o d a vzoru cudz 226; prechod innho pr astia prtomnho a minulho k prd. m e n m 231; abstraktn podst. men s p r p o n o u -os o d a,d j o k t i v i zo w . Lch innch prast prtomnch 232; tvo renie innch prast a k o ukazovate v i d u 4 2 1 ; t v o i w i i o i n n h o prastiu, p r tomnho 4 9 1 ; tvorenie innho prastia m i n u l h o 493; p o u v a n i e innho pr astia p r t o m n h o a minulho 558; p . aj aktvne partiepium prterita, aktvne p a r t i cpi u m pzon t a inn tvary: systm innch tvarov 432; p . aj a k t v n e t v a r y , a k t v u t n , i n n r o d i n n o s 3(50 innostn prechodn sloves 408; p . aj akn tranzitn sloves i n n o s t n s l o v e s 3(51 i n n rod 35,432; p . aj a k t v a m i , a k t v n a , inn t.vary inn vzah g r a m a t i c k h o p o d m e t u k deju 4 3 2 ; p . a j a k t v n y vza,h ro ( a s t i c a ) 7 6 7 seln s t r n k a reality 3 1 4 ; p . aj n u m e r i c k strnka, reality s e l n d u b l o t y 140 seln formy p o d s t a t n c h mien 145 s e l n h o m o n y m a 151 seln p o d s t a t n m e n 354 seln p o j m y : delenie sloviek p o d a v z a h u ich v z n a m u k selnm p o j m o m 314 s e l n p o s t a v e n i e veci 3 4 1

seln p r z n a k y 314 seln s k u p i n y 351 s e l n t v a r y : p o c l s t . m i e n 139 s e l n e z m e n 2 3 4 ; p . aj n u m e r l n e z a m e n seln v z n a m : d e l e n i e s l o v i e k p o d a pecifikcie selnho v z n a m u 314 slo: p r z n a k o v a b e z p r z n a k o v l e n k a t e g r i e sla p o c s t . m i e n 34, v k l a d k a t e g r i e sla p o d s t . m i e n 6 9 ; z h o d a v sle p r i p r d . m e n c h 1 9 6 , p r i z m e n c h 235, p r i slovkch 315, p r i slove s c h 4 2 9 ; v y j a d r e n i e k a t e g r i e sla v zloench tvaroch prterita a kondi cionlu 4 6 4 ; p o m k n u t i e sla p r i slove s c h 517
slo jedna, rod s l o v k y jedzn pri podst.

m e n e slo 3 2 0 slovkov spojenia vyjadrujce priblin slo 3 5 0 slovkov v r a z y 351 slovkov z m e n 574 slovky 314; miesto sloviek v r m c i s l o v n c h d r u h o v 27, flektvny t y p v slo venskej morfologickej s t a v b e v rmci skloovania sloviek 54, a n a l y t i c k t y p v r m c i t v a r o v sloviek 58, polysyntetick t y p pri slovkch 59, nsobn slovky pri vyjadren miery, o ktor vlastnos jednej veci prevyuje vlast nos d r u h e j veci 217, p r d . m e n z slo viek 2 0 5 ; skloovanie sloviek poda vzoru p e k n 224, poda vzoru cudz 226; s u b s t a n t v n y v z n a m p r i slovkch 68, substantivizcia sloviek 194, r a d o v slovky a k o prd. m e n 2 3 1 , z m e n n v z n a m p r i slovkch 312, prslovkov v z n a m pri slovkch 572, slovky v platnosti prsloviek 617, slovky vo funkcii astc 806; p . aj urit, neurit, z k l a d n , podie lov, druhov, radov, nsobn, skupi nov, zloen, zlomkov, hromadn, rozcleovacie slovky, n u m e r l i ist ( a s t i c a ) 7 6 7 isto v i d o v d i s t r i b u t v n a dvojica 424 isto v i d o v dvojice 415 isto v i d o v p r e d p o n y 414 ie ( s p o j k a ) 7 1 7 ie ( a s t i c a ) 7 6 7 -cki ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e s l o v a n s k c h m i e n n a -cki p o d a v z o r u p e k n 2 2 4 len p . p r z n a k o v , bezprznakov, nepr z n a k o v , m o d i f i k o v a n len lenenie: slovnej zsoby sloveniny n a slovn d r u h y 2 7 ; p . aj r o d o v lenenie lenen dej 411 lensk astice 748 lensk s p o j k y 687 lovek, t v a r y D . a L . s g . 7 8 ; t v a r y p l . 8 3 o ( z m e n o ) : z a r a d e n i e k o p y t o v a c m z m e n m 277; skloovanie 278, opytovac v z n a m 279, citov ukazovac v z n a m

282, v z a n v z n a m 284, 2 8 7 , n e u r i t v z n a m 292, vymedzovac v z n a m 293 o ( s p o j k a ) 7 1 7 J (astica) 767; zdraznenie 3. s t u p a p r d . m i e n a s t i c o u o 2 1 2 o akij ( z m e n o ) 3 0 1 o do ( p r e d l o k o v v r a z ) 6 7 1 o hned ( s p o j k a ) 7 1 8 o kedy ( z m e n o ) 3 0 1 o kto ( z m e n o ) 3 0 1 o ktor ( z m e n o ) 3 0 1 o mono, zdraznenie superlatvu prd. m i e n v r a z o m o mono 2 1 2 o priam (spojka) 718 o raz ( s p o j k a ) 7 1 9 oby ( a s t i c a ) 7 6 8 -ok ( p r p o n a ) , s k l o o v a n i e p r i e z v i s k n a -ok 77 osi ( z m e n o ) 3 3 4 oskoro ( a s t i c a ) 7 9 0 o-to ( z m e n o ) 3 0 1 oeby ( a s t i c a ) 7 6 8 u, v s p o j e n s o s p o n o u by 3 7 2 u sa, s p o n o v 3 7 5 D d, v s l o v n o s p r i p r d . m e n c h v z o r u p e k n p r e d p r p o n o u 2 2 5 ; p . a j d d, d dz,
s d, s d

, p . d < d, d dz D ( s k r a t k a p r e dej) 390 Ai &a:p ( s c h m y i n t e n n h o t y p u ) 3 9 6 d (alterncia), pri odvodzovan ivo nych prd. mien 204 d dz ( a l t e r n c i a ) , p r i o d v o d z o v a n i v o nych prd. mien 204, pri asovan slovies v z o r u esa e e m 4 4 6 ddz (alterncia), pri tvoren imperatvu
s l o v i e s jes, vedie, zvedie
A

484

P , D -+ P , D , D Z ( s c h m a i n t e n n h o t y p u ) 395 da- ( p r e d p o n a ) , z m e n s da- 2 9 4 da ( z m e n o ) 2 9 4 dao ( z m e n o ) 2 9 4 dao ( a s t i c a ) 7 6 0 dajako (zmeno) 294 dajak (zmeno) 294 dakade ( z m e n o ) 294 dakde ( z m e n o ) 2 9 4 dakedy (zmeno) 294 dakolk (zmeno) 294 dakolk (zmeno) 294
A

dakolk,

dakolk

raz ( s l o v k y ) 3 4 7

dakto ( z m e n o ) 2 9 4 daktor (zmeno) 294 dan ( p r d . m e n o ) , v l o h e z m e n a 3 1 2 da, m o d l n e 3 6 7 , v j e d n o l e n n c h v e t c h 369, n e o s o b n k o n t r u k c i e s n e o s o b n m t v a r o m n e z v r a t n h o s l o v e s a da 5 2 4 da sa, m o d l n e 3 6 6 ; v n e o s o b n o m m o d l n o m spojen 524

dta, s k l o o v a n i e 113 d a t v : k a t e g r i a d a t v u 70, v e o b e c n v z n a m d a t v u 152, v z n a m y a p o u v a n i e d a t v u 177, p r s l u n o s t i a v l a s t n k a 178, s p r o s t r e d k o v a n h o z s a h u (paciensa) 179, nositea s t a v u 179, z r e t e a a m i e n k y 180, d v e r n o s t i a c i t o v e j a s t i 181, k o n e n h o o b j e k t u 181, v z n i k zlo ench prd. m i e n z v z b y s d a t v o m 210, vzba prd. mien s d a t v o m 210, v znamy datvu zkladnho z vratnho zmena 251, vlun rekcia s datvom pri slovesch 391, z d r u e n v z b a s a k u zatvom a d a t v o m pri slovesch 393, zdruen vzba s datvom a infinitvom 393, d a t v o m v y s l o v e n d r u h p a c i e n s deja 394; t v a r y D. s g . p o d s t . m i e n lovek, pn, don,
or. ert, diabol, vlk, pes, boh, otec, syn,

duch, Kristus 78, slovanskch o s o b n c h m i e n n a -ov 8 0 , m u . n e i v , p o d s t . m i e n n a 4e a -ec 9 7 , p r p o n a -i v D . s g . e n . podst. m i e n vzoru ena 102; platnos rytmickho zkona v D. pl. en. podst. m i e n v z o r u e n a 104, v z o r u u l i c a 1 0 7 ; t v a r y D . pl. en. p o d s t . m i e n v z o r u u l i c a n a -ja 1 0 8 , v z o r u u l i c a n a -ia, -ya 1 0 8 , p o d s t . m e n a rozopra 108; plat nos r y t m i c k h o z k o n a pri en. p o d s t . m e n c h vzoru dla 109; t v a r y D . pl. e n . p o c l s t . m i e n v z o r u d l a n a -j 1 0 9 , p o d s t . m e n a kader 109, p o d s t . m e n a cirkev 110; platnos r y t m i c k h o z kona v D . pl. podst. mien vzoru mesto 117; t v a r D . p l . p o d s t . m e n a jojo 117; platnos r y t m i c k h o z k o n a v D . pl. str. podst. mien vzoru srdce 119; D . p L s t r . p o d s t . m e n a oje 1 1 9 ; p l a t n o s rytmickho zkona v . pl. prd. mien v z o r u p e k n 234, v z o r u c u d z 226, v z o r u p v 2 2 8 ; t v a r y mne/mi, tebe/ti v d a t v e z m e n ja, ty 2 4 0 , t v a r jemu v d a t v e z m e n a on 2 4 3 , t v a r y sebe/si v d a t v e z v r a t n h o z m e n a sa 2 5 2 ; p o u v a n i e predloiek s d a t v o m : k 636,
proti, naproti, voi 6 6 6 , vdaka navzdory 673; oproti 670, 651, vzdor 'napriek 670, 663, navzdor,

defektvnos pri podst. m e n c h 153 defektne slov 44 defektnos l e x m 44 deformcia p. tvarov, hlskov, vzna mov, formlna deformcia deiktick pomenovania: rovina deiktickch p o m e n o v a n v r m c i s l o v n c h d r u h o v 27 deiktick pomenovanie: rovina deiktickho p o m e n o v a n i a 376, 385 d e i k t i c k t - o v slovo 6 8 1 ; p . aj t - o v deik tick vrazy, t-ov vrazy dej: vzah subjektu k deju vyjadren osobnmi privlastovacmi zmenami 245, v z a h o b j e k t u k d e j u v y j a d r e n osobnmi privlastovacmi zmenami 2 4 5 , v z a h i n i t e a k d e j u p r i z m e n e svoj 254; p . aj s l o v e s n , l e n e n , d o k o n v dej, as deja, urenos deja dejov zloka pri citoslovciach v p o m e r e k z v u k o v e j zloke 819 d e k l i n c i a 4 5 ; p . aj s k l o o v a n i e deklinan t y p 45 d e l i m i t a t v n a funkcia spojok 691 deminutva: skloovanie mu. iv. podst. m i e n n a -ik s v y n e c h v a n m a b e z v y n e c h v a n i a s a m o h l s k y -i- 7 8 ; t v a r N . p l . d e m i n u t v n a -ek, -ek, -ik 8 0 ; k o l sanie v skloovan zvieracch d e m i n u t v 138; p . aj m l d a c i e d e m i n u t v a de, t v a r y L . s g . , N . a A . p l . 9 9 , G . p l . 1 0 0 ; v o k a l i z c a p r e d l o i e k nad, od, pod, pred p r e d t v a r m i s l o v a de 6 3 1 d e r i v a n element 435 desaterac, s k l o o v a n i e 126
desatorak, desatorako (slovky) 349

p . aj p r o s p e c h o v , v o n , stavov, v z o b n , v l a s t n c k y , o b s a h o v , v y s v o tovac o b s a h o v , d o p a c o b s a h o v , ad nominlny, hol, citov datv d a t v n a r e a k c i a 391 dativus commodi et i n c o m m o d i 251 d a t i v u s eticus 251 dativus possessivus 251 dtum, s k l o o v a n i e 113 d v n a (zdraznen) minulos 533 d e a d j e k t v a : p r v l a s t o k p r i d e a d j e k t v a c h 72 deadverbilne prdavn men: prd. m e n z komparatvu deadverbilnyeh prd. m i e n 208

desufixcia 43 determinatvne s y n t a g m y : zloen prd. men z determinatvnych syntagiem 208; p . aj slovesn d e t e r m i n a t v n e s y n t a g m y , r e c i p r o n e d t t r m i n a t v n a s y n tagma d e t e r m i n o v a n sloves 411 detsk re: prd. m e n z detskej rei 200, t v a r y s l o v e s a haja 4 3 7 devdesiat (slovka), zakonenie 326 devdesiaty (slovka), v udovej sloves n o s t i 346 devtns (slovka), vznik 325 deverbatva: prvlastok pri deverbatvach 72 d e v e r b a t v n o p r s l o v k y 568 diabol, t v a r y ) , a L . s g . 79 dialg p . familirny dialg dieva ( v z o r p o d s t . m i e n ) 120 dichotomick triedenie v slovesnej kate g r i i a s u 35 d i l o g i c k d o p l n o k 190 d i l o g i c k p r s u d o k v i n t r u m e n t l i 190 dnom-dnom (prslovka) 822 diplomatick t i t u l y : privlastovacie z m e n 2. a 3. os. pl. a k o sas d i p l o m a t i c k c h t i t u l o v 245

disjunktvny vzah 685; p . aj vyluovanie distribcia: vyjadrenie distribcie p r i pl. 143 distributva 315; p . aj podielov slovky distributvna dvojica p . isto vidov distributvna dvojica distributvna predloka po 351 distributvne sloves 424; p . aj podielne sloves distributvne spojenie 352 distributvne vyuitie singulru 143 distributvnos 424; p . aj podielnos distributvny lokl 70 distributvny plurl 143 distributvny singulr 143 distributvny vraz 352 distributvny vznam singulru a plurlu 143 distributvny zmysel singulru 143 div, div e (astice) 768 da (predloka) 664 dla (vzor podst. mien) 108 dlh podoba akostnch prdavnch mien 200 dlhie t v a r y : pouvanie dlhch t v a r o v mne, tebe, ma, teba 240, dlhch t v a r o v
jeho, jemu 243, dlhch t v a r o v seba, sebe

don, t v a r y D . a L. sg. 79 dopac akuzatv 164 dopac objekt: obsahov intrumentl ako dopac objekt 193 dopac obsahov datv 185 dopac obsahov objekt 185 doplnen nominatv 155 doplnkov funkcia pomenovacieho nomina t v u 157 doplnkov spojky 686 doplnkov intrumentl 189 doplnkov vzah. 685; p . aj verblnoa t r i b u t v n y vzah doplnok: hodnotiaca vloka s prechodom v t e s n vzbu v platnosti doplnku 154, prirovnvac nominatv ako doplnok 157, nominatv miery a funkcia doplnku 158; p . aj dilogick, zloen doplnok doprostred (predloka) 661 dorozumievacia h o d n o t a : vov citoslov cia z hadiska dorozumievacej h o d n o t y 813; p . aj komunikan a k t dosia (zmeno): ukazovac element -sv koreni zmena dosia 257; ukazovac v z n a m 266
doslova, doslovne (astice) 769

252; vskyt dlhch (nreovch) t v a r o v osobnch privlastovacch zmen 249 dlen (prd. meno) 200 dno, vokalizcia predloiek nad, od, pod, pred pred t v a r m i slova dno 631 do (predloka) 635, korepondencia pred loky do so slovesnou predponou do- 628 do- (predpona), okolnostn prslovky s prenxlnou morfmou do- a sufixlnymi morfmami 588, zvratn sloves s pred ponou do- 382
dobre, dobree dohovoriaci, (astice) 768 -a, -e 485

doista (astica) 769 doista (astica) 773 dokedy (zmeno), prslunos k neohybnm zmenm 278, opytovac vznam 282, vzan vznam 291, neurit v z n a m 292, vymedzovac v z n a m 293 dokia (zmeno), opytovac vznam 282, vzan vznam 291, neurit v z n a m 292, vymedzovac v z n a m 293 dokonav sloves 410, z hadiska defektnosti 44 dokonavos deja 410 dokonav dej 410; p . aj zaven d e j , uren dokonav dej dokonav vid 410 dokonca (astica) 769 dokopy (astica) 769 dokm (spojka) 719 dolie, modlne 369 dolu (predloka) 661 domca skloovacia sstava 123 domci skloovac systm 123

dos (slovka) 333 dostaci, modlne 369 dosta, v spojen so sponou by 373 dovidie, v spojen so sponou by 372 dovlda, modlne 369 dozaista (astica) 773 draz: zvratn zmeno sm pri draze 250; draz p r i asticiach 757, pri citoslov ciach 807 drazn vraz 756 dsledkov spojky 686 dsledkov vzah 685; p . aj konkluzvny vzah dsledok p . vzah dsledku dvernos p . datv dvernosti druh: d r u h y prznaku pri prd. mench 197; p . aj slovn druhy, genitv d r u h u druh osoba: osobn zmen 2. osoby 237, skloovanie zmen 2. osoby 239; ve obecn 2. osoba p r i zmene vy 239, 2. osoba sg. slovies 508, pl. slovies 511; zastupovanie zmena 2. osoby zmonami 3. osoby 241,, 3. osoba sg. namiesto 2. osoby v emfze 513, 3. osoba pl. slovies namiesto 2. osoby 515 druh p o d o b a : infinitvneho k m e a 436, przentnho k m e a 436 druhotn citoslovcia 808; p . aj sekundrne citoslovcia druhotn predloky 620, 660; p . aj sekun drne predloky druhotn prslovky 571 d r u h o t n spojky 697; p . aj sekundrne spojky druhov prslunos: genitv druhovej pr slunosti 168

druhov slovky 315, 348; urit 348; neurit 349; p . aj specili druhovo privlastovacie prdavn m e n 204 d r u h o v plurl 151 druh (slovka) 344, a k o zmeno 313 druh raz (slovka) 344 d r u h s t u p e 210; t v a r 2. s t u p a 216, n h r a d a zkladnho s t u p a 2. s t u p o m 218, skloovanie t v a r o v 2. s t u p a 226, 2. stupe pri prslovkch 5 8 1 ; p . aj porovnvac stupe, k o m p a r a t v dul 34 dub (vzor p o d s t . mien) 87 dubletn rodov t v a r y 132 dubletnos: odstraovanie dubletnosti 48; p . aj r o d o v dubletnos dubletn p l u r l 129 dublety: v v i n v morfolgii cez dublety 48, pri skloovan cudzch priezvisk n a -er, -el 77, dublety z v r a t n c h a n e z v r a t n c h slovies 378, pri tvoren t v a r o v imperatvu 483; _ p . aj m u s k dubleta, rodov, seln dublety, d v o j t v a r y duch, t v a r y D . a L. sg. 79, N . a A. pl. 139 duplicita slovesnej vzby 408 dva (slovka), morfologick a s y n t a k t i c k charakteristika 316, skloovanie 320, radov slovka k slovke dva 342, podielov spojenia s slovkou dva a vymi slovkami 352 dvadsa (slovka), zakonenie 326
dvadsiaty devdesiaty (slovky) 345

podst. mien vzoru chlap l a t i n s k h o a grckeho pvodu 75, 124, n i e k t o r c h mu. neiv, podst. mien vzoru d u b l a t i n skho pvodu 124, cudzch priezvisk n a -er, -elll, domcich priezvisk n a -ec, -ek, -ok 78, m u . iv. podst. mien na -cik 7 8 ; v G. a A. sg. slova fako 78, 86, d o m c i c h priezvisk n a -o 78, 86; v D . a L. sg. s l o v
lovek, pn, don, or, ert, diabol, vlk, pes, boh, otec, syn, duch, Kristus 78, v L . s g . slov k, konk, konek, somr, rebec

79, v N . pl. m u . iv. podst. mien v z o r u chlap 82, v N . a A. pl. slov anjelik,
anjeliek, bik, ertk, kriatok 83, 138,

v G. a A. pl. slova hos 83, v I . pl. m u . iv. podst. mien vzoru chlap 84, v o vokatve m u . iv. podst. mien v z o r u chlap 86, v N . pl. podst. mien vherca zujemca 87, v G. sg. m u . neiv, p o d s t . mien vzoru d u b 90, v L. sg. mu. n e i v , podst. mien n a -r 93, v G. pl. p o d s t . mena as 94, v L. pl. podst. mena sen 9 5 , v I . pl. podst. mien vzoru d u b 96; p r i skloovan neiv, podst. mien vzoru -te 97, niektorch neiv, podst. mien v z o r u stroj, ktor vznikli zo iv. podst. m i e n 98; v L . sg. podst. mena de 99, v G. p l . podst. mien k, peniaz, gro 100, v G. pl. en. podst. mien vzoru ena 104, v G. pl. en. podst. mien vzoru ulica 107, v D . a L. pl. podst. mena rozopra 108, v G. sg. en. podst. mien vzoru dla 109, v I . pl. podst. mena dvere 108, v G. s g .
9

podst. m i e n hned, tvr, mysel

110, N . - A .

dvans (slovka), vznik 325 dvere, t v a r y G. pl. 107, o s t a t n c h p d o v 108; vokalizcia predloiek nad, od, pod, pred pred t v a r m i slova dvere 631 d vojaci st (slovka) 340
dvojak, dvojako (slovky) 349

dvojbodka: oznaovanie p a u z y pri cito slovciach 808 dvojlenn p a r a t a k t i c k spojky 681 dvojlenn pomenovanie: vyjadrenie pri vlastnenia pri majiteovi veci pome n o v a n o m dvojlennm p o m e n o v a n m 220 dvojlenn spjacie prostriedky 681 dvojlenn intenn systm 393 dvojice p . hetoronymn rodov, svzan, vidov dvojice dvojit pomenovanie: monos dvojitho pomenovania pre abstraktn javy 63; p . aj synonymick pomenovanie dvojit spojky 695 dvojit (slovka) 340 dvojit genitv 167 d v o j t v a r y : tlov zafarbenie dvojtvarov 26, vvin v morfolgii cez d v o j t v a r y 48, v s k y t rovnocennch dvojtvarov 49; v N.-A. p l . podst. mien vtk, vlk, pes 74; pri skloovan niektorch m u . iv.

sg. podst. mien t y p u brem\bremeno 114; pri skloovan podst. mien oko, ucho v pl. 115; v G. pl. str. podst. m i e n vzoru mesto 117; pri skloovan s t r . podst. mien vzoru dieva v pl. 121, o s o b nch privlastovacch zmen 249; v G.-A. sg. zmena ten 257, v N . sg. slovky jeden 318, v I . slovky dva 321, v I . s lovky tri 322; pri asovan slovesa kaja sa 437, slovies vzoru esa e e m 447; pri a k t v n o m t v a r e p r e c h o d n k a 488; pri innom prast p r t o m n o m 4 9 1 ; pri t r p n o m prast 498; pri v l a s t n o s t neh prslovkch s morfmou -e 5 7 6 ; pri vlastnostneh prslovkch s m o r fmou -o 578; p r i vlastnostneh prslov kch z adjektivizovanch prast 5 8 1 ; p . aj dublety dvojvidovos slovesa 425 dvor, vokalizcia predloiek nad, od, pod, pred pred t v a r m i slova dvor 631 dychti, modlne 367 dynamick prznaky 360 dynamickos morfolgie 46 dz, p . d dz, d dz, dz d dz d (alterncia), pri asovan slovies vzoru esa eem 446 d, p . dz d, g d

E
e, v k l a d n v G . p l - p o d s t . m e n a Vrble 1 0 0 , en. p o d s t . m i e n v z o r u e n a 103, str. p o d s t . m i e n v z o r u m e s t o 117, str. p o d s t . m i e n v z o r u s r d c e 1 1 9 ; p . a j e ie, e 0, ia e, ie e, 0 e -e ( p r p o n a ) , t v a r y v o k a t v u n a -e v s g . m u . iv. podst. m i e n vzoru chlap 85, skloo v a n i e e s k c h p r i e z v i s k n a -e p o d a v z o r u chlap 125, skloovanie eskch p r i e z v i s k n a -e p o d a v z o r u h r d i n a 8 6 , 125, s k l o o v a n i e i n o s l o v a n s k c h m i e s t n y c h m i e n n a -e p o d a v z o r u s r d c e 1 2 7 ; v L . s g . p o d s t . m e n a de 9 9 , v 1ST.-A. p l . m u . n e i v , p o d s t . m i e n n a -r, 4 9 9 , v rodinnch privlastovacch prd. me nch 221; vlastnostn prslovky s morf m o u -e 5 7 5 , v l a s t n o s t n p r s l o v k y n a -e od adjektivizovanch prast 581, okol n o s t n p r s l o v k y s m o r f m o u -e 5 8 6 -e ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e c u d z c h muskch ivotnch podst. mien typu k u l i 124, s k l o o v a n i e s l o v t a l i a n s k e h o p v o d u n a -e 1 2 5 , s k l o o v a n i e a n g l i c k c h a franczskych m i e n a i n c h slov za k o n e n c h n a n e v y l o v o v a n -e 126 - ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e c u d z c h m u . i v . p o d s t . m i e n v z o r u k u l i 124 e ie ( a l t e r n c i a ) , v G . p l . m u . n e i v , p o d s t . m i e n v z o r u d u b 94, v z o r u e n a 102, v z o r u u l i c a 105, v z o r u m e s t o 115, vzoru srdce 118; p r i s k l o o v a n sloviek es a sedem 324; pri imperfektivizcii s l o v i e s p r p o n o u -a- 4 1 6 e 0 (alterncia), pri skloovan mu. iv. p o d s t . m i e n v z o r u chlap 75, vo vokatve sg. m u . iv. podst. m i e n vzoru chlap 85; pri skloovan m u . neiv, p o d s t . m i e n v z o r u d u b 88, m u . neiv, p o d s t . m i e n v z o r u stroj 97, e n . p o d s t . m i e n v z o r u d l a 109, en. p o d s t . m i e n v z o r u kos 110; p r i o d v o d z o v a n ivo nych prd. m i e n 203 , p . 0 - ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e e s k c h p r i e z v i s k n a - p o d a v z o r u c h l a p 1 2 5 , p o d a v z o r u h r d i n a 86, 125, p o d a v z o r u k u l i 125 0 (alterncia), pri skloovan eskch r o d n c h m i e n a p r i e z v i s k n a -k 126 -ea ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e e n . p o d s t . m i e n v z o r u e n a n a -ea 1 0 2 , 127 -ec ( p r p o n a a l e b o z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e m u . iv. podst. m i e n v z o r u chlap n a -ec 7 5 , m u . n e i v , p o d s t . m i e n n a -ec 97 -ei ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e n e m e c k c h p r i e z v i s k n a -ei 1 2 6 -eje ( p r p o n a ) , v r o d i n n c h p r i v l a s t o v a cch p r d . m e n c h 221
v

-ej ( p r p o n a ) , p r i t v o r e n k o m p a r a t v u prd. m i e n 211 -ejie ( p r p o n a ) , p r i t v o r e n k o m p a r a t v u p r s l o v i e k 582 -eh ( p r p o n a a l e b o z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e p r i e z v i s k n a -eh 7 6 , t v a r N . p l . p r i m u . i v . z d r o b n e n i n c h n a -eh 80 -eh ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e e s k c h r o d n c h m i e n a p r i e z v i s k n a -h 126 e k v i v a l e n t y v i e t 807 -el ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e c u d z c h p r i e z v i s k n a -el 77 -el ( p r p o n a a l e b o z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e m u . i v . p o d s t . m i e n n a -el 7 6 , m u . n e i v , p o d s t . m i e n n a -el 97 e l c i a : p r i z m e n e tak 2 6 1 e l e m e n t p . slovotvorn, ukazovac, deri van, t e m a t i c k element e l i d o v a n s p o n a 472 elidovan sloveso: vlun akuzatv vo v z v o v e j k o n t r u k c i i s e l i d o v a n m slo v e s o m 160 e l i d o v a n t v a r 465 e l i p s a : p r i s u b s t a n t i v i z c i i 194 emfatick dka pri expresvnom pouit s l o v n c h d r u h o v 808 e m o c i o n l n o s t citosloviec 818 -en ( p r p o n a a l e b o z a k o n e n i e slov), s k l o o v a n i e m u , i v . p o d s t . m i e n n a -en 7 6 , m u . n e i v , p o d s t . m i e n n a -eh s v y n e c h v a n m alebo bez v y n e c h v a n i a e 97, en. p o d s t . m i e n n a -en s v y n e c h v a n m e 109 -enko ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e i n o s l o v a n s k c h p r i e z v i s k n a -enko 74 -eno ( z a k o n e n i e s l o v ) , t y l i s t i c k p l a t n o s t v a r o v t y p u bremeno 26; pouvanie t v a r o v t y p u bremeno p o p r i t v a r o c h t y p u brem 1 1 4 entina ( s l o v k a ) 3 3 5 ent ( s l o v k a ) 3 4 8 entkrt, ent raz ( s l o v k y ) 3 4 8 -en (-end, -en) ( p r p o n a ) , v t r p n o m p r ast 497 -er ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e m u . i v . p o d s t . m i e n n a -er 76 -ero ( p r p o n a ) , v s l o v k e viacero 3 3 7 -es ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e c u d z c h m u . i v . p o d s t . m i e n n a -es 7 5 , 1 2 3 ; t v a r N . pl. pri cudzch m u . iv. podst. m e n c h n a -es 8 1 ; s k l o o v a n i e c u d z c h m u . n e i v , p o d s t . m i e n n a -es 8 8 , 124, franczskych rodnch mien a priezvisk n a n e v y l o v o v a n -es 126 e s e j i s t i c k t l : k o n t r u k c i a s ktor v e s e j i s t i c k o m t l e 287 ete, etee ( a s t i c e ) 769 -e ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e m u . n e i v , p o d s t . m i e n n a -e 9 7 etymologick figra: intrumentl n s t r o j a v e t y m o l o g i c k e j figre 187; o b s a h o v intrumentl ako etymologick figra 192

existencia: neosobn sloves vyjadrujce existenciu 404 e x p l i k a t v n y v z a h 6 8 5 ; p . aj v y s v e t l o v a c vzah expresvna oblas j a z y k a 816' expresvne pomenovania: odrastench a l e b o d o s p e l c h o s b a v e c 137 expresvne slov: asovanie slovesa haja 437 expresvnos: zporovho genitvu v p o r o v n a n so s y n o n y m n m n o m i n a t v o m a a k u z a t v o m 175, citosloviec 816 expresvny zmer: tylistick vyuitie k a tegrie rodu s expresvnym z m e r o m 139 extern akcia agensa 391 -ey ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e a n g l i c k c h p r i e z v i s k n a -ey 1 2 5 , s l o v a jockey 125, f r a n c z s k y c h p r i e z v i s k n a -ey 1 2 6 F / , v citoslovciach 808 -/ (zakonenie slov), t v a r N . p l . c u d z c h m u . iv. p o d s t . m i e n n a -/ 81 F (skratka pre fundamentum) 406 fako, t v a r y G. a A . s g . 7 8 , 8 6 faksimile, s k l o o v a n i e 127 fakticky (astica) 770 faktitva p . nezvratn faktitva faktovos 410 f a m i l i r n y d i a l g : a s t i c a ho v o f a m i l i r n o m dialgu 752 familirny tl: stredoslovensk t v a r y t y p u dobro v k r s n e j l i t e r a t r e a k o p r v o k familirneho tlu 225 fza, p . zaiaton, s t r e d n , k o n e n fza f z o v s l o v e s 3 6 3 ; v s p o j e n s o s p o n o u by 373; p . aj v i d o v sloves f e m i n n u m 129; p . aj e n s k r o d
figu, figu borov, figu dreven, flqu makov

m e d z i m o r f o l o g i c k o u a fenickou r o v i n o u 25; morfonolgia a k o p r e c h o d n oblas 26; p . aj z v u k o v r o v i n a fonologick j e d n o t k y : v y u v a n i e fenolo gickch jednotiek v morfonolgii n a ciele m o r f o l g i e 26 forma: morfologickej j e d n o t k y 22; p . aj gramatick, vonkajia forma formalizovanie z m e n 284 formlna deformcia: p r i v z n i k u citosloviec z imperatvnych tvarov 824 formlna rozlenenos n i e k t o r c h pozdra vov 815 formlna s t r n k a : morfologickej kategrie 36; astc 753 f o r m l n a z l o k a sa 3 7 6 f o r m l n e s l o v e s o byt 4 6 3 ; p . a j o p i s n s l o veso formlne vyznaenie rodu 130 formlny prostriedok: n a vyjadrenie gra m a t i c k h o v z n a m u 22, formlne pro s t r i e d k y s y n t a x e 23 f o r m l n y z k l a d g r a m a t i c k h o r o d u 129 formant: vymedzenie 38, p o v a h a forman t o v v s l o v e n i n e 4 1 ; f o r m a n t sa 3 8 0 ; f o r m a n t si 3 8 3 ; p . a j r e l a n , s u f x l n y , zvratn formant, tvarotvorn prpona franczske m e n , slov: skloovanie slov n a n e v y s l o v o v a n -e, m i e n n a n e v y s l o v o v a n -es a m i e n n a -ey .126, r o d s l o v franczskeho p v o d u 135 frazeologick spojenia: p o m n o n pl. miesto sg. v o frazeologickch s p o j e n i a c h 147,
s l o v k a tyri v s p o j e n ma tyri svety 3 2 3 , s l o v k a tyri v s p o j e n by (niekomu) tyri svety 3 2 3 , s p o j e n i a o milch p, jeden za p a druh bez jednho za es, kpi za

(astice) 770 figra: p . e t y m o l o g i c k figra -fil ( m o r f m a ) , t v a r N . p l . m u . i v . p o d s t . m i e n n a -fil 8 2 finlny vzah 685; p . aj elov v z a h flmske m e n : skloxiovanio f l m s k y c h m i e n n a -s 7 5 flektvne slovn d r u h y 29, 3 1 ; p . aj o h y b n slovn d r u h y f l e k t v n e j a z y k y 32 flektvny t y p : jeho p o d s t a t a 50; v sloven skej morfologickej s t a v b e 5 1 ; v sloven skej morfologickej s t a v b e v p o r o v n a n s i n m i t y p m i . 59 flektvny typ ako t y p skloovania 45; p . aj m o r f o l o g i c k flektvny t y p , i v , n e iv flektvne t y p y , vzor flexia 4 5 ; p . a j o h b a n i e -fb ( m o r f m a ) , t v a r N . p l . m u . i v . p o d s t . m i e n n a -fb 8 2 fonick rovina: vymedzenie v r m c i i n c h rovn jazykovho systmu 2 1 ; vzahy

p prstov 3 2 5 , s l o v k a tvoro vo f r a z e o l o g i c k o m s p o j e n tvoro na ptoro 337 frazeologick z v r a t y p . z m e r a v e n frazeo logick z v r a t y f r e k v e n t a t v a : o d v o d z o v a n io frok von t a t v 419 funkcia: nositea deja, agensa, paciensa, ob jektu, okolnosti, prznaku 7 1 ; pri kateg rii r o d u 1 2 8 ; d e l e n i e z m e n p o d a f u n k c i e 234; funkcia s p o j k y 6 7 9 ; p . aj o n o r a a t o l o g i c k , i m p o r f e k t i v i z a n , < lei i mi t a t v n a , d o p l n k o v , p r s a d kov, funkcia funkn sekundmos abstraktnch sub stantv 63 f u t r u m : a g l u t i n a n rta. v p v e f i x l n o m tvoren futra niektorch nedokonavch s l o v i e s p r e d p o n o u po- 5 7 ; s y n o n y m n t v a r y futra pri slovesch vyjadru jcich pohyb a niektor deje spojen s p o h y b o m 4 2 1 ; v z a h f u t r a ku k o n d i cionlu 4 3 1 ; vyjadrenie kategrie osoby a k a t e g r i e sla v t v a r o c h f u t r a 4 6 5 ; tvary indikatvu futra 478; pouvanie futra 534; p . aj p r e d p o n o v futrum, budci as

G g, v c i t o s l o v c i a c h 808; p . aj g~d -g ( z a k o n e n i e slov), t v a r N . p l . p r i m u . iv. p o d s t . m e n c h n a -g 80 g d ( a l t e r n c i a ) , p r i o d v o d z o v a n ivo n y c h p r d . m i e n 204 g'azdin (vzor p o d s t . mien) 110 -ge ( z a k o n e n i e slov), s k l o o v a n i e francz s k y c h a a n g l i c k c h m i e n n a -ge s n e v y l o v o v a n m e 126 g e n e r l n e o p y t o v a c i e z m e n o 30; p . aj absoltne opytovacie zmeno g e n i t v : k a t e g r i a g e n i t v u 70, v e o b e c n v z n a m g e n i t v u 152, v z n a m y a p o u v a n i e g e n i t v u 166; p r s l u n o s t i 167, p v o d c u 167, nositea deja 168, v l a s t n k a 168, d r u h o v e j prslunosti 169, d r u h u 169, v l a s t n o s t i 170, o b s a h u 170, m e r a n h o o b s a h u 1 7 1 , p o t a n h o o b s a h u 171, m n o s t v a 171, s y n o n y m i t a p a r t i t v n e h o g e n i t v u s g e n i t v o m m n o s t v a 172, asu 173, k o n e n h o o b j e k t u 176, g e n i t v vlastnka ako nhrada datvu vlastnka 179, v z n i k z l o e n c h p r d . m i e n z v z b y s g e n i t v o m 209, v z b a p r d . m i e n s ge n i t v o m 209, v y j a d r e n i e p r i v l a s t n e n i a genitvom pri veobecnch a vlastnch p o d s t . m e n c h t v a r u p r d . m i e n 230, z d r u e n v z b a s a k u z a t v o m a geni t v o m p r i slovesch 392; t v a r G . s g . p o d s t . m e n a f ako 78, G. sg. n i e k t o r c h d o m c i c h p r i e z v i s k n a -o 7 8 , 8 6 ; G. pl. p o d s t . m i e n hos a udia 8 3 , G. sg. m u . n e i v , p o d s t . m i e n v z o r u d u b 89, G. p l . p o d s t . m i e n v z o r u d u b 94, G. sg. m u . neiv, p o d s t . m i e n v z o r u s t r o j 99, G. p l . p o d s t . m i e n v z o r u stroj 100, G. pl. enp o d s t . m i e n v z o r u ena 102, G. pl. e n . p o d s t . m i e n v z o r u ulica 105, G. sg. e n . p o d s t . m i e n v z o r u d l a 109, G. sg. e n . p o d s t . m i e n v z o r u k o s t 110, G. p l . en. p o d s t . m i e n v z o r u g a z d i n 1 1 1 , G. p l . s t r . p o d s t . m i e n v z o r u m e s t o 115, G. p l . s t r . p o d s t . m i e n v z o r u s r d c e 118, G. p l . s t r . p o d s t . m i e n vzoru d i e v a 1 2 1 ; p o '< u v a n i e k r a t c h a dlhch t v a r o v v G. z m e n ja a ty 240, d l h i e (nreov) t v a r y v G . sg. o s o b n c h p r i v l a s t o v a c c h zmen 249; p o u v a n i e p r e d l o i e k s g e n i t v o m : bez
633, do 6 3 5 , od 644, okrem 646, skrz s G., u 654, z 6 5 7 , za s G. 658, znad, sponad, ' spod, spopod, spred, spoza, spopri, zmedzi, spomedzi 659, blzko, blzo, bliie 660, doprostred, konca, kraj, pokraj, skraja 661, miesto, namiesto, mimo pomimo, napred, vopred, naprie s G. 662, nazad, nealeko, nie, ponie, obale, okolo, kolo* kol 6 6 3 , poas, poda, da, vedia, poveda, pozd 664, pozdola, pozhora, prosto, prostred, naprostred, vprostred, uprostred 665, stra

ny, strn, straniva, stred, vntri 666, vkol, vye, povye, zdola, zhora, spostred, zntra, skona, zkol, sponie, spovye 667, vplyvom, prostrednctvom, pomocou, in kom, cestou, mocou, silou, vinou, nsledkom, ohadom 670, koncom, zaiatkom 6 7 1 , na vzdory s G. 674

p . aj a d n o m i n l n y , d v o j i t , h e b r e j s k , p a r t i t v n y , asov, z p o r o v , a d v e r b l n y , o b s a h o v , bezpredlokov, h o l g e n i t v g e n i t v n a rekcia 391 g e n i t v n a v z b a 72 g e n i t v n y o b j e k t 162 g e n u s v e r b i 432; p . aj k a t e g r i a slovesnho rodu geografick n z v y 140; p . aj zemepisn, zemepisn vlastn, vlastn zemepisn men -gna (zakonenie slov), s k l o o v a n i e t a l i a n s k y c h m i e s t n y c h m i e n n a -gna 127 g r a d c i a 4 5 ; p . aj s m a n t i c k g r a d c i a , stupovanie, komparcia g r a d a n v z t a h 685; p . aj s t u p o v a n i e g r a m a t i c k as g r a m a t i c k h o t v a r u 38 g r a m a t i c k f o r m a : g r a m a t i c k forma p r s l o v i e k 574; zloench prsloviek 590; o k o l n o s t n prslovky bez g r a m a t i c k e j f o r m y 5 9 1 ; g r a m a t i c k forma citosloviec 807; p . aj z m e r a v e n i e g r a m a t i c k e j f o r m y gramatick hodnota pomenovacch pro s t r i e d k o v 25 g r a m a t i c k charakteristika podstatnch m i e n 71 g r a m a t i c k k a t e g r i a : rozdiel m e d z i morfo logickou a gramatickou kategriou 33; g r a m a t i c k kategrie p o d s t . m i e n 68, g r a m a t i c k k a t e g r i a z h o d y v r o d e , sle a p d e p r i p r d . m e n c h 196, osoby 428, u p l a t o v a n i e sa g r a m a t i c k c h k a t e g r i p o d s t . m i e n , prd. m i e n a prsloviek p r i slovkch 314, g r a m a t i c k k a t e grie slovies 428, g r a m a t i c k k a t e g r i e p r i p r s l o v k c h 35, 565, 574 g r a m a t i c k m o r f m a 38, g r a m a t i c k m o r f m y a kategrie p o d s t . m i e n 68; p . aj roztiepen, samostatn gramatick mor fma, relan morfma g r a m a t i c k osoba p . n u l o v g r a m a t i c k osoba g r a m a t i c k prbuznos p r d a v n c h m i e n a slovies 209 g r a m a t i c k s t a v b a j a z y k a 21 g r a m a t i c k j a d r o v e t y 571 gramatick prpony: povaha rytmickho k r t e n i a d l h c h slabk v g r a m a t i c k c h p r p o n c h p o dlhej slabike b z y 25 g r a m a t i c k p r z n a k y : celkov lenenie p o d s t . m i e n poda g r a m a t i c k c h a i n c h p r z n a k o v 67 g r a m a t i c k slovn d r u h y 30; p . aj p o m o c n , s y n s m a n t i c k slovn d r u h y g r a m a t i c k slovo: b i l a t e r l n a p o v a h a g r a -

m a t i c k h o slova 22; prslunos g r a m a t i c k c h slov d o morfologickej r o v i n y j a z y k a 2 5 ; t l o v r o z d i e l y v o b l a s t i gra m a t i c k c h slov 27; u p l a t o v a n i e s a p o l y smie v oblasti g r a m a t i c k c h s l o v 679 g r a m a t i c k t v a r y slov 2 1 ; p o r o v n a n i e t v o renia gramatickch t v a r o v a tvorenia slov 24 gramatick vlastnosti zkladnch skupn citosloviec 810 g r a m a t i c k v r a z y 27 g r a m a t i c k f o r m a n t 376 g r a m a t i c k preix 41 gramatick rod: korepondencia medzi obsahom kategrie mennho r o d u podst. mien a obsahom pojmu 33, uplatovanie s a g r a m a t i c k h o rodu 129; p . aj t v r t gramatick rod g r a m a t i c k vk 25 g r a m a t i c k t v a r : v y m e d z e n i e , stavba, gra m a t i c k h o t v a r u 37; m e r a v e n i e g r a m a t i c k c h t v a r o v p o d s t . m i e n 69 g r a m a t i c k d a j 68 g r a m a t i c k u k a z o v a t e : r o d , slo a p d a k o g r a m a t i c k u k a z o v a t e 68 gramatick v z n a m : rozdiel medzi g r a m a t i c k m a lexiklnym v z n a m o m 22; r o v i n a g r a m a t i c k h o v z n a m u 387 g r a m a t i k a l i z c i a l e x i k l n e j j e d n o t k y 29 grcke m e n : s k l o o v a n i e m u s k c h o s o b n c h m i e n 75, 123, s k l o o v a n i e e n s k c h m i e n 102, 127, s k l o o v a n i e m u . noi v. podst. mien na -os, -es 88, 123 gro, t v a r y G. p l . 100 H
h, p . c h, h , z h

-h (zakonenie slov), t v a r N . p l . m u . i v . p o d s t . m i e n n a -h 80 h (alterncia), v o v o k a t v e m u . iv. p o d s t . m i e n v z o r u c h l a p 85, p r i o d v o d z o v a n ivonych p r d . m i e n 204, p r i a s o v a n slovies v z o r u b r a t b e r i e m 4 4 5 , p r i a s o v a n s l o v i e s v z o r u esa e e m 446 hdam (astica) 770 haja, p o d o b a p r z e n t n e j t e m a t i c k e j m o r f m y 437 hajde (citoslovce) 822 haky-baky, s l o v n o d r u h o v p l a t n o s 822 halabala (prslovka) 822 hanbi sa, m o d l n e 366 hrom-Jrom (prslovka) 822 haruspex, s k l o o v a n i e 75 h e b r e j s k g e n i t v 142 hej (astica) 770 hej (citoslovce), v o funkcii n e z h o d n h o a t r i b t u 232 lieno ten (zmeno) 260 hentam ten (zmeno) 260 henten (zmeno) 260; s u b s t a n t i v i z o v a n 261

hros, skloxio v a n i e 7 5 , 124 h e t e r o g n n e s p o j k y 684 { h e t e r o n y m n r o d o v dvojice 136 h e t e r o n y m n r o d o v n z v y 137 hja (citoslovce), p v o d 823 ha (citoslovce), p v o d 823 h l s k o s l o v n f o r m a citosloviec 809 h l s k o s l o v n s t r n k a citosloviec 808 h l s k o s l o v n v v i n p r i citoslovciach 808 h l s k o v d e f o r m c i a : p r i v z n i k u citosloviec z i m p e r a t v n y c h t v a r o v 823 h l s k o v p o d o b a citosloviec 809 h l s k y : v s k y t o s o b i t n c h hlsok v cito slovciach 808 hlavne (astica) 771 h l a v n s y n t a k t i c k funkcie p o d s t a t n c h m i e n 61 hned (podst. m e n o ) , s k l o o v a n i e 110 hned (astica) 771 hned ako (spojka) J 1 9 ho (astica) 7 7 1 ; p r i slove pod 485 hoci (spojka) 719 hoci (astica) 771 hoci-jhoc(morfma), zmen s hoci-jhoc297 hoden (prd. m e n o ) 200 hodla, m o d l n e 366 hodne (slovka) 3 3 3 hodnota p. gramatick hodnota hodnotiaca vloka: vlokov nominatv. a k o h o d n o t i a c a v l o k a 154 h o d n o t i a c e a s t i c e 750 h o d n o t i a c i n o m i n a t v 153 Holl J . : t v a r y t y p u dohovoriaci, -a, -e u J. Hollho' 485 hol d a t v : v y u v a n i e holho d a t v u p r i iv. p o d s t . m e n c h 64 hol g e n i t v : s y n o n y m i t a p r e d l o k y po s l o k l o m a h o l h o g e n i t v u v nezhoclnom prvlastku 631, hol genitv vlastnosti a k o p o e t i z m u s 170 hol p d : p r e p o z i c i o n a l i z c i a h o l c h p d o v p o d s t . m i e n 669 h o m o n y m a p . r o d o v , seln h o m o n y m a h o m o n y m i a , h o m o n v m i t a : p d o v c h pr p o n 52, 129, 152; "sla 146 homonymn paralely pomnonch podstat n c h m i e n a p o d s t a t n c h m i e n s obyaj n m p l u r l o m 146 hore (predloka) 6 6 1 h o r i z o n t l n a os 26
hork, hork, hork, horktam, horke,

horketam (astice) 771 hos, t v a r y N . , G. a A . p l . 83 hovorov re: o s o b n t v a r y pri mu. zvie racch n z v o c h 1 3 8 , citoslovcia a k o p r o s t r i e d o k h o v o r o v e j rei 810 hovorov jazykov prostriedky: nezvratn n e o s o b n t v a r y t y p u zabilo (ho) 26 h o v o r o v v a r i a n t y : z m e n henten a hentam ako hovorov varianty zmen tamten,
tamto ten 260

h o v o r o v v r a z y : z m e n o henten 260, z m e n o hentam 260 hovorov zafarbenie: prleitostnho kolek t v n e h o v z n a m u 148, p o s u n u t h o k u s o v h o v z n a m u 150, prleitostnej s u b stantivizcie 194 hovorov jazyk: skloovanie zvieracch podst. mien m u . rodu v pl. poda ivot n c h 7 4 , p r p o n a -mi v I . p l . s t r . p o d s t . m i e n vzoru d i e v a 122, s t r e d o s l o v e n s k t v a r y t y p u dobro, dobrieho 225, zmeno tun 2 6 5 , z m e n o tuto p r i p o u k a z o v a n n a blzku osobu 265, absoltne relatv u m co 2 8 8 hovorov tl: t v a r y A . sg. t y p u hrba, smreka ako prklad na vztahy medzi mor fologickou a tylistickou rovinou spisov nej sloveniny 26; pouvanie k o m p a r a tvu prd. mien namiesto pozitvu 217; pouvanie privlastnenia t y p u nho su sedova zhrada 220; rodinn privlasto v a c i e p r d . m e n na. - o v i e 2 2 1 ; p o u v a n i e z m e n a tak v h o v o r o v o m tle 2 6 1 ; m o d l n e s l o v e s o by 3 6 9 hovorov zus: dubletn rodov tvary ako v p l y v y z h o v o r o v h o z u 132 h o v o r o v v a r i a n t : z m e n o henten a k o h o v o r o v v a r i a n t z m e n a tamten 260 h, hr-hr (citoslovcia), v o funkcii nezhod nho atribtu 232 h r a n i c e m e d z i s l o v n m i d r u h m i 29 hranin kategrie 37 hrdina (vzor p o d s t . mien) 86 h r o m a d n slovky: otzka vhodnosti ter mnu 335 h r o m a d n p o d s t a t n m e n 147; p . aj hro madn substantva, kolektva hromadn substantva 66; p . aj hro madn podstatn men, kolektva h r o m a d n s i n g u l r 147 hrs, s k l o o v a n i e 1 1 0 hunct, v postaven nezhodnho prvlastku 230 hur (citoslovce), v o funkcii n e z h o d n h o a t r i b t u 232 hybaj, hybj (citoslovcia), p v o d 824 h y b r i d n p r v k y : slovesn podst. m e n o a k o h y b r i d n prvok 504 h y b r i d n t v a r y : pri slovesch a zmench 30 hybridnos tvarov 30 hyvi hyniem (slovesn vzor), morfema t i c k a lexiklna, c h a r a k t e r i s t i k a 443 h y p e r b o l i c k platnos sloviek desatorak,
desatorako, tiscorako storak, 349 storako, tiscorak,

z k l a d n o u h y p o t a k t i c k o u s p o j k o u e 6 7 9 ; vydelenie hypotaktickch spojok a ich v z n a m 684; prehad h y p o t a k t i c k c h s p o j o k 6 8 6 ; p . aj z k l a d n hypo t a k t i c k , najveobecnejia h y p o t a k t i c k spojka h y p o t a x a 679; p . aj p r a v , n e p r a v h y p o taxa h y p o t e t i c k v z a h 685; p . aj p o d m i e n k o v vzah CH
ch,

p . ch s, ch ( z a k o n e n i e s l o v ) , p r p o n a -i v N . p l . m u . i v . p o d s t . m i e n n a -ch 8 0 ; p r p o n a -ovia v N . p l . m u . i v . p o d s t . m i e n n a -ch 8 1 ch s ( a l t e r n c i a ) , p r i s k l o o v a n m u . i v . p o d s t . m i e n v z o r u chlap 80 ch ( a l t e r n c i a ) , p r i o d v o d z o v a n i v o n y c h prd. m i e n 204, p r i a s o v a n slo vies v z o r u esa e e m 446 chpanie p . kusov, ltkov, abstraktn chpanie charakter vzahu vyjadrenho p d o m pod s t a t n h o m e n a 70 c h a r a k t e r i s t i c k r o d o v p r p o n y 129; p . aj siln rodov prpony charakteristika p . rodov charakteristika chce sa, m o d l n e 3 6 7 chcej- nechcej, platnos vrazu 484 chcie, m o d l n e 3 6 6 , t v a r y i n d i k a t v u p r z e n t a 473 -ehe ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e f r a n c z s k y c h o s o b n c h m i e n n a -ehe s n e v y s l o v o v a n m e 126 chlap (vzor p o d s t . mien) 73 chlapi sa, m o d l n e 3 6 6 -ch
chrboh, chrnboe (astice) 765

chrni sa, m o d l n e 3 6 7 chrpane (astica) 765 chudn chudnem (slovesn vzor), morfe m a t i c k a lexiklna charakteristika 449 chvalabohu (astica) 771 chyrova, v s p o j e n s o s p o n o u by 3 7 2 chyta chytm (slovesn vzor), morfema t i c k charakteristika 436, lexiklna cha r a k t e r i s t i k a 437

I
, p s a n i e i a, y v n i e k t o r c h z v u k o m a l e b n c h c i t o s l o v c i a c h 8 1 7 ; p . a j i , ij y, i 0 i (spojka) 720 i (astica) 772 -i- ( p r p o n a ) , v i m p e r a t v e 4 8 3 -i ( p r p o n a ) , v L . s g . p o d s t . m i e n kor
somr, rebec 7 9 , v 1. p l . m u . i v . p o d s t .
?

h y p e r b o l i c k s p o j e n i a : sto a sto, st a st, 3 2 8 h y p o k o r i s t i k : prslunos hypokoristk n a -o k m a s k u l n a m 1 3 2 ; p . a j z v i e r a c i e hypokoristik hypotaktick spojka, hypotaktick spojky: s y n o n y m i t a h y p o t a k t i c k c h spojok so

m i e n v z o r u chlap 84, v N . p l . m u . iv. p o d s t . mien vzoru hrdina 87 v L . sg.

m u . neiv, p o d s t . m i e n v z o r u d u b 92, v L . s g . p o d s t . m e n a de a n e i v , p o d s t . m i e n n a -r, 4 9 9 , v D . - L . s g . e n . p o d s t . m i e n v z o r u e n a 102, v G. sg. p o d s t . m i e n v z o r u d l a 109, v L . sg. p o d s t . m i e n vzoru mesto 115; skloovanie slovan s k c h m i e n n a -i p o d a v z o r u p e k n 2 2 4 -i ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e c u d z c h m u . iv. p o d s t . m i e n v z o r u kuli zakon e n c h n a -i 124, c u d z c h p r i e z v i s k n a -ai 1 2 5 , r u m u n s k c h m i e n n a -i t y p u Petrovici 126 , -p. i , a , i i\ y, 0 - ( p r p o n a ) , v G . - A . p l . m u . i v . p o d s t . m i e n v z o r u c h l a p 8 3 ; v G. p l . m u . neiv, p o d s t . m i e n v z o r u stroj 100, en. podst. mien v z o r u , ena 104, en. p o d s t . m i e n v z o r u u l i c a 106, s t r . p o d s t . m i e n vzoru m e s t o 117, str. p o d s t . m i e n v z o r u srdce 119; s k l o o v a n i e slo v a n s k c h m i e s t n y c h m i e n s t r . r o d u n a - 1 2 0 , e s k c h m i e s t n y c h n z v o v n a - 127 - ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e c u d z c h m u . iv. p o d s t . m i e n v z o r u kuli zakon e n c h n a 4 124 i o ( s p o j k a ) 7 2 0 i - ( a l t e r n c i a ) , v G . p l . e n . p o d s t . m i e n v z o r u e n a 102, v z o r u u l i c a 105, v z o r u g a z d i n 111, v z o r u m e s t o 115, v z o r u srdce 118; pri imperfektivizcii slovies p r p o n o u -a- 4 1 6 i [ y ( a l t e r n c i a ) , p r i i m p e r f e k t i v i z c i i s l o v i e s p r p o n o u -ova- 4 1 7 i keby ( s p o j k a ) 7 2 0 i ked ( s p o j k a ) 7 2 0 i 0 (alterncia), pri skloovan m u . iv. p o d s t . m i e n v z o r u c h l a p n a -ik 7 8 i tak ( s p o j k a ) 7 2 1 i to ( s p o j k a ) 7 2 1 ia, p . a ia, a jia, ia, ia a, ia , ia - e -ia ( p r p o n a ) , v N . p l . m u . i v . p o d s t . m i e n v z o r u c h l a p 83 -ia ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e c u d z c h e n . p o d s t . m i e n n a -ia 1 2 7 ia a ( a l t e r n c i a ) , p r i i m p e r f e k t i v i z c i i s l o v i e s p r p o n o u -ova- 4 1 7 , p r i a s o v a n slovies v z o r u u t u j e m 451 ia ( a l t e r n c i a ) , p r i i m p e r f e k t i v i z c i i s l o v i e s p r p o n o u -ova- 4 1 7 ia e ( a l t e r n c i a ) , p r i a s o v a n s l o v i e s vzoru ut ujem 451 -iacj-ac ( p r p o n a ) , t v o r e n i e a k t v n e h o t v a r u p r e c h o d n k a p r p o n o u -iacj-ac 488, pr s l o v k y s m o r f m o u -iac 5 8 6 -iaci {-iaca, -iace)j-aci (-aca, -ace) ( p r p o n a ) , v innom prast p r t o m n o m 491 iba ( s p o j k a ) 7 2 1 iba, ibae ( a s t i c e ) 7 7 2 -i ( p r p o n a ) , t v a r "N. p l . m u . i v . p o d s t . m i e n n a -i 8 3 -ek ( p r p o n a ) , s k l o o v a n i e m u . i v . d e m i

n u t v n a -iek 7 5 , m u . n e i v , d e m i n u t v n a -Uek 8 8 ida ( s t a r t v a r p r e c h o d n k a ) 4 8 9 identifikcia: n o m i n a t v o s o b n c h z m e n pri identifikcii 243 identifikan zloka 820 idiomatick pomenovania pri vyjadrovan s i n g u l a t v n o s t i 150 ie, v k l a d n v G . p l . p o d s t . m e n a Ladce 1 0 0 , en. podst. m i e n vzoru e n a 103, en. podst. mien vzoru ulica 106, en. podst. mien vzoru gazdin 111, s t r . podst. m i e n v z o r u m e s t o 116, s t r . p o d s t . m i e n v z o r u s r d c e 1 1 9 ; p . a j ie e, ie 0, e ie, 0 ie -ie (prpona), skloovanie slovanskch m i e s t n y c h m i e n n a -ie 1 2 7 ie e ( a l t e r n c i a ) , p r i s k l o o v a n m u . , n e i v , p o d s t . m i e n v z o r u d u b 89, p r i i m p e r f e k t i v i z c i i s l o v i e s p r p o n o u -ova417, pri asovan slovies v z o r u niest nesiem 442, pri a s o v a n slovies vzoru u t ujem 451 ie 0 ( a l t e r n c i a ) , p r i s k l o o v a n m u . n e i v , p o d s t . m i e n v z o r u s t r o j 97 -iec ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e m u . n e i v , p o c l s t . m i e n n a -iec 9 7 -iech ( p r p o n a ) , a r c h a i c k p r p o n a -iech v L. pl. m u . neiv, p o d s t . mien vzoru d u b 95 -ieva- ( p r p o n a ) , p r i i m p e r f e k t i v i z c i i s l o vies 419 -ik ( p r p o n a ) , t v a r JST. p l . m u . i v . z d r o b n e n n n a -ik 8 0 ; t v a r N . p l . c u d z c h m u . i v . p o d s t . m i e n n a -ik 8 2 -ika-j-inka(prpona), s l o v e s so z d r o b o v a c o u p r p o n o u -iJca-j-inka420 -Hla ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e p a n i e l s k y c h m i e n n a -illa 1 2 7 imperatv: gramatick kategria osoby v i m p e r a t v e 4 2 9 , p r z d n a m o r f m a pov imperatve 462, osobn prpony v im peratve 464, aktvne t v a r y 483, pasvne t v a r y 485, indikatv p r z e n t a dokona v c h slovies za i m p e r a t v 530, i n d i k a t v p r z e n t a n e d o k o n a v c h slovies za i m p e ratv 531, prezent za i m p e r a t v vo v hranej vete 531, pouvanie imperatvu 546; p . aj z m e r a v e n i m p e r a t v y , r o z k a z o vac spsob imperatvna morfma 483 i m p e r a t v n e citoslovcia 8 1 5 ; p . aj r o z k a z o vacie citoslovcia imperatvne v r a z y 484 imperatvny zklad: tvorenio imperatv neho zkladu 483 imperfektivizcia 413, 415 imperfektivizan funkcia 415 impersonli 397, 399, p . aj n e o s o b n slo ves i m p l i c i t n agens 396 -in ( p r p o n a a l e b o z a k o n e n i e s l o v ) , p r i p r i _

v l a s t o v a c e h p r d . m e n c h 219, sklo o v a n i e m u s k c h p r i e z v i s k n a -in 2 2 9

njm, p . aj njm

-ina (prpona), v zlomkovch 332 inc ( z m e n o ) 3 0 5 inc ( s p o j k a ) 7 2 2

inc, ince (astice) 772

slovkch

inadia (zmeno) 305 inak (zmeno) 305; a k o zdraznenie vym e d z o v a c i e h o v z n a m u o p y t o v a c c h z m e n 293 inak ( a s t i c a ) 7 7 2 inakadia (zmeno) 305 inak (zmeno) 305; ako zdraznenie vym e d z o v a c i e h o v z n a m u o p y t o v a c c h z m e n 293 inakie (zmeno) 305 inam (zmeno) 305 inde (zmeno) 305; a k o zdraznenie vym e d z o v a c i e h o v z n a m u o p y t o v a c c h z m e n 293 indeterminovan sloves 411 indikatv 429; osobn prpony v indikatve p r z e n t a 464, a k t v n e t v a r y indikatvu p r z e n t a 470, p a s v n e t v a r y i n d i k a t v u p r z e n t a 473, a k t v n e t v a r y indikatvu p r t e r i t a 474, p a s v n e t v a r y indikatvu prterita 477, a k t v n e t v a r y indikatvu anteprterita 478, otzka pasvnych tva r o v pri indikatve a n t e p r t e r i t a 478, aktvne t v a r y i n d i k a t v u f u t r a 478, pa svne t v a r y i n d i k a t v u f u t r a 4 7 9 ; p . aj oznamovac spsob indiktor: ukazovacie z m e n ako pomocn indiktor 235; v z n a m o v c h centier v poved 755 indikujci p r o s t r i e d o k 757 i n d i v i d u a l i z u j c e p o m e n o v a n i a 136 i n f i n i t v : s t a v o v d a t v p r i i n f i n i t v e 180, z d r u e n v z b a s a k u z a t v o m a infinit v o m 3 9 3 , infinitv n e o s o b n c h slovies 400, a k t v n y t v a r i n f i n i t v u 486, p a s v n y t v a r infinitvu 486, p o u v a n i e infinitvu 556; p . aj z v r a t n , p a s v n y infinitv, neuritok infinitvna m o r f m a 434 infinitvna r e k c i a 3 9 1 ; p . a j v l u n in finitvna rekcia infinitvny k m e 436; p r v a d r u h podoba infinitvneho k m e a 4 3 6 ; p . aj neuritkov kme infinitvny z k l a d 486 i n c h o a t v n a fza p r i e b e h u slovesnho deja 364; p . aj z a i a t o n fza -inka(prpona), sloves odvoden zdrob o v a c o u p r p o n o u -inka420 inokade (zmeno) 305 inokedy (zmeno) 305; ako zdraznenie vym e d z o v a c i e h o v z n a m u o p y t o v a c c h z m e n 293 inoslovansk m e n : skloovanie inoslovan-

s k c h p r i e z v i s k n a -ko, -enko 74, s r b o c h o r v t s k y c h p r i e z v i s k n a -ac 7 8 , 1 2 5 ; D . a L. sg. s l o v a n s k c h ( r u s k c h a b u l h a r s k c h ) o s o b n c h m i e n n a -ov 8 0 ; s k l o o v a n i e e s k c h p r i e z v i s k n a -e (-) p o d a v z o r u h r d i n a 86, 125, s r b o c h o r v t s k y c h m i e s t n y c h m i e n n a -ac 9 7 , 1 2 5 , inoslovanskch miestnych mien str. r o d u z a k o n e n c h n a -e p o d a v z o r u s r d c e 1 1 8 , 127, i n o s l o v a n s k c h m i e s t n y c h m i e n s t r . r o d u n a -ie, - p o d a v z o r u v y s v e d e n i e 120, 127, s l o v a n s k c h o s o b n c h a z e m e pisnch mien tvaru prd. mien poda v z o r u p e k n 224, e s k c h m i e n t v a r u p r d . m i e n poda vzoru cudz 226, slo v a n s k c h p r i e z v i s k z a k o n e n c h n a -ov a -in 2 2 9 inoslovansk priezvisk: skloovanie ino s l o v a n s k c h p r i e z v i s k n a -ko, -enko 74; p . aj s l o v a n s k m e n , s l o v a n s k o s o b n men in ( z m e n o ) 3 0 5 intrumentl: kategria intrumentlu 70, veobecn v z n a m i n t r u m e n t l u 152, v z n a m y a pouvanie intrumentlu 185, m i e s t a 185, asu, n s t r o j a 186; p r o s t r i e d k u 187, p v o d c u 187, p r i n y 1 8 8 , z r e t e a 188, s p s o b u 188, p r i r o v n a n i a , m i e r y , e l u 1 8 9 , 190, p r e c h o d n h o o b j e k t u 191, v l u n h o o b j e k t u 191, v z b a prd. mien s intrumentlom 210; zdru en vzba s akuzatvom a intrumen t l o m pri slovesch 393; s y n o n y m i t a p r e d l o k y po s l o k l o m a h o l h o i n t r u m e n t l u 630; p r p o n y -mi a -ami v 1. p l . m u . i v . p o d s t . m i e n v z o r u c h l a p 84, m u . iv. p o d s t . m i e n vzoru h r d i n a 87, m u . neiv, podst. mien vzoru d u b 95, m u . neiv, p o d s t . m i e n vzoru stroj 101, en. p o d s t . m i e n v z o r u kos- 110, s t r . p o d s t . m i e n v z o r u d i e v a 1 2 2 ; p r p o n a -i v I . p l . m u . iv. podst. mien vzoru chlap 84; p r p o n a -y v I . p l . m u . i v . p o d s t . m i e n v z o r u c h l a p 84, m u . neiv, p o d s t . m i e n v z o r u d u b 96, str. p o d s t . m i e n v z o r u m e s t o 117; p r p o n a ,,-iou" v I. sg. en. r o d u p r d . m i e n vzoru cudz 226, en. r o d u p r d . m i e n vzoru pv 228; t v a r y dvomajdvomi v T. s l o v k y dva 3 2 1 ; t v a r y troma j tromi v I s l o v k y tri 3 2 2 ; t v a r y tyrma j tyrmi v I. s l o v k y tyri 3 2 3 ; pouvanie predloiek s i n t r u m e n t l o m :
medzi s I . 6 3 8 , nad s I . 6 4 2 , pod s T. 6 4 8 , ponad, popod, popred, poza, popri, po medzi s I . 6 4 9 , pred s L 6 5 0 , s 6 5 2 , za s I . 6 5 8 , dolu, hore 6 6 1 , naprie s I. 662;

p . aj okolnostn, asov, kvalifikan, prsudkov, doplnkov, stayov, v sledkov, obsahov, adnominlny, pred metov intrumentl i n t r u m e n t l n a rekcia 391

intencia slovesnho deja 389, vzah k u ka tegrii slovesnho r o d u 432, p r i sloves n o m p o d s t . m e n e 5 0 3 ; p . aj z a m e r a n i e slovesnho deja intenn hodnota: sloves s rozdielnymi intennmi h o d n o t a m i 396; z m e n a int e n n e j h o d n o t y n i e k t o r c h slovies v o vvine jazyka 405 i n t e n n e p r e d n e j o b j e k t 177 i n t e n n e pole slovies 397 i n t e n n s y s t m 389; p . aj dvojlenn intenn systm intenn t y p 390; interferencia intennch t y p o v 396; p . aj jednolenn intenn typ i n t e n n vzah 391 intenzvny plurl ltkovch a abstraktnch p o m e n o v a n 150; p . aj u m o c o v a c plu rl interferencia: medzi n e k t v n y m i t y p m i 46; intennch t y p o v 396; pri asticiach 751 interjekeie 27, 807; p . aj citoslovcia intoncia: astc 755; pri citoslovciach 807 i n t r o f l e k t v n y t y p : j e h o p o d s t a t a 5 1 , v slo v e n s k e j morfologickej s t a v b e 5S, v slo venskej morfologickej s t a v b e v p o r o v n a n s i n m i t y p m i 60 i n v a r i a n t n l e x i k l n y v z n a m 2 4 ; p . aj nemenn lexiklny v z n a m in ( z m e n o ) 3 0 4 ; a k o z d r a z n e n i e v y m e dzovaeieho v z n a m u o p y t o v a c c h z m e n 293 ,,-iom" (prpona), v L. sg. m u . rodu prd. mien vzoru cudz 226, vzoru p v 228 ,,-iou" (prpona), v I. sg. en. rodu prd. mien vzoru cudz 226, vzoru p v 228 -ia ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e c u d z c h m u . i v . p o d s t . m i e n n a -is 7 5 , 1 2 4 , skloovanie cudzch m u . neiv, podst. m i e n n a -is 8 8 , 1 2 4 -isko (prpona), skloovanie zveliench p o d s t . m i e n n a -isko 113, r o d podst. m i e n n a -isko 1 3 2 , 1 3 7 s, l i m i t n 3 6 7 , m o d l n e 3 6 9 , s p o n o v 3 7 4 ; t v a r y i n d i k a t v u p r z e n t a s l o v e s a s 473 ' -ista ( p r p o n a ) , t v a r N . p l . m u . i v . p o d s t . m i e n n a -ista 87
iste, ist, iste-isto, istsi istee, (zmen) isto, 302 isto-iste, istotne

z hadiska izomorfizmu 2 1 ; v t r u k t r e morfologickej r o v i n y 2 2 ; p . aj t o t o n o s truktry J -j ( z a k o n e n i e s l o v ) , t v a r y D . a L . p l . e n . podst. mien vzoru dla zakonench n a -j 1 0 9 ; d r u h o v p r d . m e n o d e n . p o d s t . m i e n n a -j 2 2 8 ja ( z m e n o ) , p o u v a n i e 2 3 7 , s k l o o v a n i e 2 3 9 , v o k a l i z c i a p r e d l o i e k bez, cez, nad, od, pod, pred, s, v, z k p r e d t v a r m i z m e n a ja 6 3 1 -ja ( z a k o n e n i e s l o v ) , t v a r y D . a L . p l . e n . podst. m i e n vzoru ulica zakonench n a -ja 1 0 8 ; d r u h o v p r d . m e n o d e n . p o d s t . m i e n n a -ja 2 2 8 j a d r o : v p o v e d e 7 4 7 ; p . aj p l n o v z n a m o v , pojmov, vznamov jadro jak ( s p o j k a ) 7 2 2 ja, z h a d i s k a d e f e k t n o s t i 4 4 javi sa, s p o n o v 3 7 4 jazyk: systm jazyka 21; truktra jazyka 21; roviny jazyka 21; synchrnny stav j a z y k a 2 2 ; t y p y j a z y k o v 5 0 ; p . aj a g l u t i nan, lektvne jazyky j a z y k o v k v a l i t y citosloviec 810 j a z y k o v s y s t m 21 jeden ( s l o v k a ) , m o r f o l o g i c k a s y n t a k t i c k charakteristika 316, skloovanie 318,
r o d s l o v k y jeden v o v r a z e slo jedna

320, r a d o v slovka k slovke jeden 342, p o u v a n i e m e n a selne u r o v a n e j v e c i n a m i e s t o s l o v k y jeden 350, p o d i e l o v s p o j e n i a s s l o v k o u jeden 3 5 1 ; pouvanie v lohe z m e n a 312, vo v z n a m e z m e n a ist 3 0 2
jeden jedin, jeden-jedin, jeden jedink

(slovky) 320 jedens (slovka), v z n i k 325 jedine (astica) 773 jedinen osoba 398 j e d i n e n p o m e n o v a c d o s a h 65 jedink (slovka), pouvanie namiesto s l o v k y jeden pri zdraznen miniml neho p o t u 320 jedin ( s l o v k a ) , p r i s l o v k e prv 3 4 3 , p o u v a n i e n a m i e s t o s l o v k y jeden pri zdraznen minimlneho potu 320 jednak (astica) 773
jednak jednak (spojka) 722

(astice) 773 -Ha ( p r p o n a ) , t v a r y N . a I . p l . m u . i v . p o d s t . m i e n n a -ita 8 7 -it ( p r p o n a ) , n s o b n s l o v k y s -it 3 4 0 - i u s (zakonenie slov), t v a r N . pl. m u . iv. p o d s t . m i e n n a -ius 8 1 , t v a r I . p l . m u . i v . p o d s t . m i e n n a -ius 8 4 -ize (prpona), skloovanie en. podst. m i e n n a -ize 109 izomorfia, izomorfizmus: r o v i n y jazyka

jednako (slovka) 348 jednako (spojka) 722 jednako (astica) 7 7 3 jednak (slovka) 348 jedno (astica) 773 jednolenn spojky: pri parataktick ch spojkch 685; v y m e d z e n i e 695 jednolenn intenn t y p 396 jednoduch nepvocln (nevlastn) pred loky 621

j e d n o d u c h p r i m r n e p r e d l o k y 621 j e d n o d u c h s p o j k y 677 j e d n o d u c h t v a r y 4 2 ; p . aj s y n t e t i c k t v a r , jednoslovn tvary jednoducho (astica) 774 j e d n o d u c h slovesn k m e 4 3 4 j e d n o d u c h slovesn t v a r 462 j e d n o e t a p o v n e d o k o n a v v i d 423 j e d n o f u n k n spojky 679; p . a,j j e d n o v z n a m o v spojky j e d n o m o r f m o v slov 37; p . aj m o n o m o r f e m a t i c k slov j e d n o m o r f m o v s p o j k y 694 j e d n o m o r f m o v t v a r y 37; p . aj m o n o m o r fematick tvary j e d n o m o r f m o v slovesn k m e 434 j e d n o o b j e k t o v n e d o k o n a v dej 423 j e d n o r a z o v n e d o k o n a v dej 4 2 3 j e d n o s l a b i n p r e d l o k y : p r z v u k pri jedno s l a b i n c h predlokch 631 j e d n o s l o v n s y n t a k t i c k k o n t r u k c i a 23 j e d n o s l o v n e astice 753 j e d n o s l o v n spojky 694 j e d n o s l o v n t v a r y 42; p . a j s y n t e t i c k tvar, jednoduch tvary j e d n o s l o v n t v a r y 23 j e d n o s t : p r v o k jednosti v skupinovch p o d s t . m e n c h 66, v y j a d r o v a n i e j e d n o s t i p r e d m e t u s i n g u l r o m a p l u r l o m 139 j e d n o s u b j e k t o v n e d o k o n a v d e j 423 j e d n o t k a p . morfologick, p o m e n o v a c i a jednotka j e d n o t k o v p l u r l : p r i k o l e k t v a c h 148, l t k o v c h p o d s t . m e n c h 150 j e d n o t k o v s i n g u l r : pri k o l e k t v a c h 148, p r i l t k o v c h p o d s t . m e n c h 150 j e d n o t k o v v z n a m p o d s t a t n c h m i e n so s k u p i n o v m p l u r l o m 145 j e d n o t k y p . fonologick, a m o r f n j e d n o t k y j e d n o t l i v i n y 139; p . aj svisl j e d n o t l i v i n y j e d n o t n slo 222, 225, 227, 2 2 8 , 242, 248, 258, 3 1 8 ; p . aj singulr j e d n o t n p r p o n y 129 j e d n o v i d o v sloves 427 j e d n o v z n a m o v s p o j k y 679; p . aj j e d n o funkon spojky J g : t v a r y innho prastia minulho od n e d o k o n a v c h slovies u J g h o 494 jeho, jej, jemu ( t v a r y z m e n a on), pou v a n i e d l h c h t v a r o v jeho, jemu 243, s u b s t a n t i v i z o v a n jeho, jej 247 jest ( t v a r s l o v e s a b y t ) 471 jes, t v a r y i n d i k a t v u p r z e n t a 472, t v a r i m p e r a t v u 484 jestli ( s p o j k a ) 722 jesto ( t v a r slovesa by) 471 jockey, s k l o o v a n i e 125 jojo, t v a r L . sg. 114, D . a L . p l . 117 juhoslovansk miestne men: skloovanie n z v o v n a -ac 97, 125 just (astica) 774 j u x t a p o z c i a p r i asticiach 754

K
]c, p . c k, k c, k c, s k

(predloka) 636, korepondencia p r e d l o k y k so slovesnou p r e d p o n o u pri- 628; v o k a l i z c i a predloky k p r e d t v a r m i o s o b n h o z m e n a ja 631, v o s t a t n c h p r p a d o c h 632 -k- (prpona), sloves odvoden z d r o b o v a c o u p r p o n o u -k- 420 -k (zakonenie slov), p r p o n a -i v N . pl. m u . i v . p o d s t . m i e n n a -k 80; p r p o n a -ovia v N . pl. m u . iv. p o d s t . m i e n n a -k 81 k c (alterncia), pri skloovan m u . iv. p o d s t . m i e n vzoru chlap 80 k c (alterncia), vo v o k a t v e sg. m u . iv. p o d s t . m i e n vzoru chlap 85, pri od v o d z o v a n ivonych prd. m i e n 204, pri a s o v a n slovies vzoru esat eem 446 -ka- (prpona), sloves o d v o d e n z d r o b o v a c o u p r p o n o u -ka- 420 -ka ( p r p o n a ) , skloovanie d e m i n u t v od v o d e n c h od en. podst. m i e n v z o r u g a z d i n 111 kade (zmeno), z k l a d n v z n a m 278, opy t o v a c v z n a m 281, vzan v z n a m 2 9 1 , n e u r i t v z n a m 292, v y m e d z o v a c v z n a m 293 kade- (morfma), z m e n s kade- 298 kadenhle (spojka) 722 kader, t v a r y D . a L. pl. 109 kadia (zmeno), z k l a d n v z n a m 278, o p y t o v a c v z n a m 281, vzan v z n a m 291 kaja sa, p o d o b a przentnej t e m a t i c k e j m o r f m y 437 kam (zmeno), z k l a d n v z n a m 278, opy t o v a c v z n a m 281, vzan v z n a m 2 9 1 , n e u r i t v z n a m 292, v y m e d z o v a c v z n a m 293 k a r d i n l i 315; p . aj zkladn slovky -ka ( p r p o n a ) , citoslovcia a sloves n a -ka 827 k a t e g r i a , k a t e g r i e : nulovej z h o d y p r i p r s l o v k c h 35, vecnho c h p a n i a 6 3 ; r o d a slo p o d s t . m i e n 69, p d p o d s t . m i e n 70, k a t e g r i a n o m i n a t v u , genitvu, d a t v u , a k u z a t v u , loklu, i n t r u m e n t l u 70, osoby p r i p o d s t . m e n c h 7 1 , k a t e g r i a z h o d y v r o d e , sle a p d e p r i p r d . m e n c h 196, s t u p o v a n i a p r i p r d . m e n c h 196, 210, r o d u , sla, p d u , i v o t n o s t i a s t u p o v a n i a p r i slovkch 315, v i d u 409, vzah v i d u k i n m slo v e s n m k a t e g r i m 412, k a t e g r i e slo v i e s 428, osoby p r i slovesch 428, k a t e g r i a z h o d y pri slovesch 428, spsobu 429, a s u 430, v z j o m n e o b m e d z e n i e k a t e g r i e asu a spsobu 4 3 1 , k a t e g r i a s l o v e s n h o r o d u 432, k a t e g r i e p r i pr s l o v k c h 565, 574, 611, k a t e g r i a s t a v u

( p r e d i k a t v u m ) 5 7 2 ; p . aj morfologick, syntaktick, gramatick kategria, hra nin, k o n g r u e n t n k a t e g r i e , g e n u s v e r b i k a t e g o r i l n a p o v a h a morfologickho v z n a m u 23 k a u z l n y vzah 6 8 5 ; p . aj p r i n n v z a h k a u z a t v n e sloves p o h y b u 381 kaduk (zmeno) 307 kad (zmeno) 307, z d r a z n e n slovkoii
jeden 320

kde (zmeno), z k l a d n v z n a m 278, o p y t o v a c v z n a m 2 8 1 , v z a n v z n a m 290, neurit vznam 292, vymedzovac v z n a m 293 kde (astica) 774 kde- (morfma), z m e n s kde- 298 kdeby (astica) 774 kde-tu (zmeno) 301
kdee, kdeeby (astice) 774

kdeto (spojka) 723 keby (spojka) 723, k o n d i c i o n l so s p o j k o u

keby 537

keby (astica) 774 keby aj (spojka) 723 ked (spojka) 723 ked (astica) 774 ked (u) nie (tak) aspo (spojka) 724 kedy (zmeno), z k l a d n v z n a m 278, o p y t o v a c v z n a m 282, v z a n v z n a m 2 9 1 , neurit v z n a m 292, vymedzovac v z n a m 293 kedykovek (spojka) 7 2 5 kedy-vtedy (zmeno) 3 0 1 kee (spojka) 725 -ki (prpona), s k l o o v a n i e s l o v a n s k c h m i e n n a -ki p o d a v z o r u p e k n 224
kie, kieby, kiee (astice) 775

k o l e k t v n y v z n a m 148; p . aj prleitostn kolektvny vznam kolsanie: v s k y t kolsania r o d u p o d s t . m i e n 69, n i e k t o r k o n k r t n e p r p a d y k o lsania r o d u 131, kolsanie p r i u r o v a com vzahu medzi dvoma podst. m e n a m i 157, oslabenie r o d o v h o p o v e d o m i a p r i p o m n o n c h p o d s t . m e n c h v dsledku kolsania p r p o n 133, kolsanie medzi mor fmami -e a -o p r i v l a s t n o s t n e h prslov k c h s m o r f m o u -e 576, p r i v l a s t n o s t n e h p r s l o v k c h s m o r f m o u -o 578, pri vlast n o s t n e h p r s l o v k c h z adjektivizova n c h prast 581 koko (zmeno), z k l a d n v z n a m 277, skloovanie 279, o p y t o v a c v z n a m 2 8 1 , vzan v z n a m 290, n e u r i t v z n a m 292, v y m e d z o v a c v z n a m 293, prslu nos k n e u r i t m z k l a d n m slovkm v s e k u n d r n e j p l a t n o s t i 344 kok (zmeno), z k l a d n v z n a m , sklo o v a n i e 278, o p y t o v a c -vznam 2 8 1 , vzan v z n a m 290, n e u r i t v z n a m 292, v y m e d z o v a c v z n a m 293, vo v z n a m e neuritej radovej slovky 347
kok chce (zmeno) 301

-kij (prpona), s k l o o v a n i e s l o v a n s k c h m i e n n a -kij p o d a v z o r u p e k n 224 klasik, t v a r y N . p l . 82 k m e p . slovesn, infinitvny, n e u r i t k o v , kme przentn, prtomnkov 1miea, s k l o o v a n i e 2 2 knin jazykov prostriedky: t v a r y N . sg. p o d s t . m i e n t y p u brem 26, i n t r u m e n t l p r i n y a k o k n i n p r o s t r i e d o k 188 -ko (zakonenie slov), s k l o o v a n i e inoslo v a n s k c h p r i e z v i s k n a -ko 74 koht, kohtik, tvorenie rodovch nzvov p o m o c o u slov koht, kohtik 137 kol (predloka) 6 6 3 k o l e k t v a 147; p o u v a n i e slova kviea 1 2 1 ; p . aj h r o m a d n p o d s t a t n m e n , h r o madn substantva k o l e k t v a 3 3 5 ; p . aj s k u p i n o v slovky k o l e k t v n a p r v o s o b a p l u r l u slovies 505 kolektvnos: s t r a t a k o l e k t v n o s t i p r i roz ren alebo z m e n e v z n a m u 148 kolektvny podvate: vyjadren zmenom my 237 kolektvny prijmate!: vyjadren zme n o m vy 237

kok raz (zmeno), v o v z n a m o neuritej r a d o v e j slovky 347 koksi raz (slovka) 347 kok-tok (zmeno) 301 kolo (predloka) 663 kolok, t v a r y G. sg. 90 -kovek (morfma), z m e n s -kovek 297 k o m b i n c i e hlsok: v s k y t o s o b i t n c h k o m b i n c i hlsok v citoslovciach 808 k o m b i n a n z m e n y 39; p . aj s p t n , regresvne, p o s t u p n , progresvne k o m b i nan zmeny k o m b i n o v a n t v a r o t v o r n p o s t u p 41 k o m p a k t n o s l t o k a a b s t r a k t 149 k o m p a r c i a 4 5 ; p . aj s t u p o v a n i e , g r a d c i a komparatv: aglutinan t y p v rmci tva r o v k o m p a r a t v u v slovenine 157, p r d . men z komparatvu deadverbilnych p r d . m i e n 208, v z b a k o m p a r a t v u s ge n i t v o m 209, v z b a s p r e d l o k o v m a k u z a t v o m 210, v z b a p r i p o r o v n v a n 210, a t r i b u t v n a k o n t r u k c i a z m e n a o s k o m p a r a t v o m prd. m e n a 288; t v o r e n i e k o m p a r a t v u prsloviek 582; v y u v a n i e k o m p a r a t v u prsloviek 6 1 1 ; p . aj d r u h , porovnvac stupe k o m p a r a t v n a m o r f m a prsloviek 582 k o m p a r a t v n y vzah 6 8 5 ; p . aj p o r o v n vac vzah k o m p l e m e n t r n e t v a r y : inn prastie pr t o m n a inn prastie minul a k o k o m p l e m e n t r n e t v a r y 45 , k o m p l e m e n t r n y singulr a p l u r l : p o d s t . m e n s k o m p l e m e n t r n y m sg. a p l . 139 k o m p l e t n m e n n slo 150

komplexnos: truktry morfologickej ro v i n y 22; p . aj morfologick k o m p l e x n o s komplexn slovn druh 314 k o m p o n e n t sa, si 3 7 6 k o m u n i k a n funkcia p r i c i t o v c h citoslov ciach 810, pri vovch citoslovciach 813 k o m u n i k a n platnos s a m o s t a t n e poui t h o n o m i n a t v u 153 k o m u n i k a n p l n n o m i n a t v 153 k o m u n i k a n a k t : citov citoslovcia z ha diska k o m u n i k a n h o a k t u 810; vov citoslovcia z hadiska k o m u n i k a n h o a k t u 8 1 3 ; p . aj d o r o z u m i e v a c i a h o d n o t a k o m u n i k a t v n a s t r n k a : rozkazovacie cito slovcia z k o m u n i k a t v n e j s t r n k y 815 k o n c e s v n y v z a h 685; p . aj p r p u s t k o v vzah koncom (predloka) 671 k o n c o v fza priebehu slovesnho deja 364; p . aj t e r m i n a t v n a , k o n e n fza konca (predloka) 661
koniac niekm j niem (predlokov vraz)

675 ' kondicionl: prslunos d o kategrie sp sobu 429; inkompatibilita v z n a m u kon dicionlu a futra v slovenine 4 3 1 ;vy j a d r e n i e k a t e g r i e o s o b y a k a t e g r i e sla v tvaroch kondicionlu 464; aktvne tvary kondicionlu przenta 480; pa svne t v a r y kondicionlu przenta 481; aktvne tvary kondicicnlu prterita 481; pasvne tvary kondicionlu prterita 482; pouvanie inclikatvu p r t e r i t a za kondicionl 532; pouvanie kondicionlu p r t o m n h o a m i n u l h o 5 3 7 ; p . a j pr tomn, minul kondicionl, podmieo vac spsob k o n d i c i o n l n e t v a r y 537 k o n e n fza p r i e b e h u slovesnho deja 3 6 5 ; p. aj koncov, t e r m i n a t v n a fza konene (astica) 775 k o n e n o b j e k t 160; p . aj genitv kone nho objektu, datv konenho objektu k o n g r u e n c i a 4 2 8 ; p . aj k a t e g r i a z h o d y , zhoda k o n g r u e n t n p o d o b a zloench, sloviek 326 k o n g r u e n t n v z b a 138 kongruentn kategrie: zmena platnosti kongruentnch kategri pri stibstantivizcii 194 k o n g r u e n t n s k l o o v a n i e 129 k o n g r u e n t n t v a r slovky 317 konek, t v a r y L . s g . 79
koniec koncov, koniec-koncov (astice) 775

koniec v p o v e d e 755 konk, t v a r y L . sg. 79 konjugcia 45, aglutinan t y p v konjugcii s l o v e n s k c h slovies 57, p r e h a d k o n jugcie 4 6 1 ; p . aj asovanie, paradigma slovies k o n j u n k c i e 2 7 , 676; p . aj s p o j k y

k o n k l u z v n y vzah 685; p . aj dsledkov vzah konkrtne podstatn men 61; konkrtne s u b s t a n t v a 6 3 ; p . aj p r i m r n e p o d s t a t n men, primrne substantva, primrne substantvne pomenovania, konkrtne substantva konkrtnos pri predponch n a perfektivizciu slovesa 414 konopa, s k l o o v a n i e 108 k o n s e k u t v n y vzah 685; p . aj inkov vzah k o n s o n a n t i c k alterncia 416 k o n t r u k c i a : rozdiel medzi t v a r o m a kon t r u k c i o u 2 3 ; p . aj viacslovn, s y n t a k tick, vzvov, jednoslovn vetn, via zan, pasvna vetn kontrukcia, pred l o k o v k o n t r u k c i e ; p . aj inn, t r p n kontrukcie k o n t a m i n o v a n v z b a 167 k o n t e x t : n a d v z o v a n i e n a ir k o n t e x t p o m o c o u spojky 690; k o n t e x t a astice 746; k o n t e x t pri v z n a m o v o m z a r a d e n c i t o v c h citosloviec 811 k o n t e x t o v lenenie v p o v e d e : fungovanie astc p r i k o n t e x t o v o m lenen v p o v e d e 747; p . aj a k t u l n e lenenie v p o v e d e k o n t e x t o v v z a h y 746 k o n t i n u a t v n a fza priebehu slovesnho d e j a 364; p . aj s t r e d n fza k o n t r a s t : vyuitie kontrastu pomnonho a n e p o m n o n h o s u b s t a n t v a 147 k o n v e r z i a 25 k o o r d i n c i a 6 8 5 ; p . aj p r i r a o v a n i e k o o r d i n a t v n e s y n t a g m y : zloen prd. m e n z koordinatvnych syntagiem 208 k o p u l a 370; p . aj spona k o p u l a t v n e p o m o c n sloves 3 7 0 ; p . aj s p o n o v p o m o c n sloves k o p u l a t v n y v z a h 6 8 5 ; p . aj z l u o v a n i e korelt p . zmenn korelt k o r e l o v a n vraz 678; p . aj s vzan vraz kore, koreov morfma 434 korepondencia: medzi rovinami jazyko v h o systmu 2 1 , vzieb prd. mien a slovies 209 kos ( v z o r p o d s t . m i e n ) 109 k, s k l o o v a n i e v p l . p r i z o s o b n e n ( v n a d v k a c h ) 74, t v a r v L . sg. 7 9 , t v a r y G. p l . 100 kraj ( p r e d l o k a ) 6 6 1 krsna literatra: stredoslovensk t v a r y t y p u dobro v k r s n e j l i t e r a t r e a k o p r v k y u d o v e j rei a l e b o f a m i l i r n e h o t l u 2 2 5 , N . o v j a z y k u k r s n e j - l i t e r a t r y 278 krsny, s t u p o v a n i e slova 212 -krt (morfma), tylistick rozdiel medzi n s o b n m i s l o v k a m i s -krt a raz 3 3 8 , u r i t n s o b n s l o v k y s -krt 3 3 9 ; n e u r i t n s o b n e s l o v k y s -krt 3 4 1

krtenie p . rytmick krtenie krtka podoba akostnch prdavnch mien 200; p . aj m e n n p o d o b a k r a t i e t v a r y : ma, mi, ia, ti v G . , D . a A . z m e n ja, ty 2 4 0 , sa, si z k l a d n h o z v r a t nho zmena 252 krem ( p r e d l o k a ) 6 4 6 kresan, tvar N. pl. 83 kria krim (slovesn vzor), morfema tick a lexiklna charakteristika 458 Kristus, t v a r y D . a L . s g . 79 krivd sa, m o d l n e 3 6 7 krstn men:'skloovanie eskch mien n a -ek 1 2 6 ; r o d k r s t n c h m i e n 1 3 6 ; p . a j rodn men ku (citoslovce), s u b s t a n t i v i z c i a v r a z u 194 kto ( z m e n o ) , z k l a d n v z n a m 2 7 7 , s k l o o v a n i e 278, o p y t o v a c v z n a m 279, ci tov ukazovac v z n a m 283, vzan v z n a m 285, neurit v z n a m 292, v y medzovac v z n a m 293 kto chce ( z m e n o ) 3 0 1 ktor ( z m e n o ) , z k l a d n v z n a m 2 7 7 , s k l o ovanie 278, o p y t o v a c v z n a m 280, vzan v z n a m 286, neurit v z n a m 292, v y m e d z o v a c v z n a m 293
ktor chce (zmeno) 301

aj k v a n t i t a t v n e s u b s t a n t v a k v a n t i t a t v n e p o m e n o v a n i a 27 k v a n t i t a t v n e prslovkov v z n a m y 574 kvantitatvne substantva 330; p . aj kvantitatvne podstatn men k v a n t i t a t v n e vymedzenie deja intrumen t l o m m i e r y 189 k v a n t i t a t v n e v y m e d z o v a c i e z m e n 306 kvantitatvny rz prslovkovch vznamov 573 k v a n t u m : podst. m e n vyjadrujce kvan t u m 355 kviea, p o u v a n i e s l o v a 121 ~ky ( p r p o n a ) , o k o l n o s t n p r s l o v k y s -ky 586 k ( z m e n o ) , z k l a d n v z n a m 2 7 7 , s k l o ovanie 279, opytovac v z n a m 2 8 1 , vzan v z n a m 285 km (spojka) 725 kmkovek (spojka) 726 L l, v s l o v n o s p r i p r d . m e n c h v z o r u p e k n p r e d p r p o n o u 2 2 5 ; p . a j l , l f l l (alterncia), p r i o d v o d z o v a n ivo n y c h prd. mien 204, pri tvoren impe ratvu 484 l l (alterncia), v G. pl. en. podst. m i e n v z o r u e n a 102, v z o r u m e s t o 115, v z o r u srdce 118; p r i imperfektivizcii slovies p r p o n o u -a- 4 1 6 l i ( a l t e r n c i a ) , p r i i m p e r f e k t i v i z c i i slo v i e s p r p o n o u -ova- 4 1 7 , p r i a s o v a n slovies v z o r u nies n e s i e m 442 a, ad ( c i t o s l o v c i a ) , p v o d 8 2 3 Ladce, t v a r G . p l . 100
aa, aad, aa (citoslovcia), p v o d . 8 2 3

ktor-ten (zmeno) 301 ktore (zmeno), o p y t o v a c v z n a m 280 kto-ten (zmeno) 301 ktovie (zklad v p r v e j asti zmen) 299 kuli ( v z o r p o d s t . m i e n ) , z a r a d e n i e d o s hrnnho potu substantvnych vzorov 53, skloovanie m u . iv. podst. mien vzoru kuli 124 kpi za p prstov (frazeologick spojenie), s l o v k a p v s p o j e n 3 2 5 kusov chpanie: hranica medzi k u s o v m a l t k o v m ( r e s p . a b s t r a k t n vi n) c h p a n m 150 k u s o v p o d s t a t n m e n 147 k u s o v p l u r l 147 kvdri lin ( s l o v k a ) , s k l o o v a n i e 3 2 9 k v a l i f i k a n i n t r u m e n t l 188 kvalifikujce spojenia s predlokou o 354 kvalifikujci a k u z a t v 164 kvalifikujci o b j e k t : o b s a h o v i n t r u m e n t l a k o k v a l i f i k u j c i o b j e k t 192 kvalitatvna alterncia p . alterncia, strie danie k v a l i t a t v n e p o m e n o v a n i a 27 kvalitatvne urenie: vyjadrenie kvalita tvneho urenia prsudku z hlavnej vety z m e n o m ako 2 9 0 kvalitatvne v y m e d z o v a c i e z m e n 302 kvantitatvna alterncia p. alterncia, striedanie kvantitatvna nevymedzenos abstrakt a l t o k 150 k v a n t i t a t v n e p o d s t a t n m e n 149, k v a n t i t a t v n e p o d s t . m e n o mnostvo 334; p .

lry-fry, s l o v n o d r u h o v p l a t n o s 822 latinsk m e n : skloovanie mu. osobnch m i e n n a -us 7 5 , 1 2 3 , m u . o s o b n c h m i e n so z m e n o u k m e a 7 5 , 124, m u . neiv, p o d s t . m i e n n a -us 8 8 , 1 2 3 , e n s k c h m i e n s o z m e n o u k m e a 102, 127 ltkov chpanie: hranica medzi kusovm a l t k o v m (resp. a b s t r a k t n m ) ch p a n m 150 l t k o v n z v y 150 l t k o v p o d s t a t n m e n 66, sg. l t k o v c h p o d s t . m i e n 149; p . aj l t k o v s u b s t a n tva l t k o v s u b s t a n t v a 6 5 ; p . aj l t k o v p o d statn men lebo ( s p o j k a ) 7 2 6 lebo ( a s t i c a ) 7 7 5
lebo alebo, lebo lebo (spojky) 711

lecileo, leda leda leda-

( m o r f m a ) , z m e n s leci- 2 9 8 t v a r L . sg. 114 (spojka) 726 (astica) 775 ( m o r f m a ) , z m e n s leda- 2 9 8

ledva
ledva,

( s p o j k a ) 727
ledvae, ledvou, ledvy (astice) 775

len ( s p o j k a ) 7 2 7 len ( a s t i c a ) 7 7 6 len co ( s p o j k a ) 727 lene ( s p o j k a ) 7 2 7 letopoet: pouvanie zkladnch a rado v c h sloviek v letopote 331 lexma 24 lexikalizcia: t v a r o v 29, z m e n a prslu nosti t v a r u k s l o v n m u d r u h u p r i lexikalizcii t v a r u 29, lexikalizcia zporu pri prslovkch 591 lexiklna ast g r a m a t i c k h o t v a r u 38 lexiklna charakteristika slovesnch vzo r o v : c h y t a c h y t m , 4 3 7 , r o z u m i e r o z u m i e m 4 4 1 , niest nesiem 442, h y n t h y n i e m 443, triet triem 444, b r a t b e r i e m 4 4 5 , esa e e m 4 4 6 , a t n e m 449, c h u d n c h u d n e m 449, u ujem 4 5 1 , p r a c o v a p r a c u j e m 4 5 3 , robi r o b m 4 5 5 , vidie v i d m 4 5 7 , k r i a k r i m 4 5 8 lexiklna j e d n o t k a : gramatikalizcia lexi klnej jednotky 29 lexiklna morfma 40 lexiklna povaha stupovania 24 lexiklna rovina jazykovho systmu 21, podriadenos zvukovej roviny v rmci rovn j a z y k a 32; p . aj slovnkov ro vina lexiklne s y n o n y m u m 234 lexiklnogramatiek kategria: vidu 409, slovesnej intencie 432 lexiklnogramatick p r v k y : rovina nedi ferencovanch lexiklnogramatiekch p r v k o v 27 l e x i k l n o - g r a m a t i c k t r i e d y slov 27 lexiklno-smantick strnka negramat i c k c h slov a slovnch d r u h o v 25 lexiklny v z n a m : rozdiel medzi gramatic k m a lexiklnym v z n a m o m 22; tvarov l e x m y 24, astc 747; rozsah lexiklneho v z n a m u p r i asticiach 7 4 8 ; p . aj veo becn lexiklny v z n a m lexikolgia: prslunos rozboru lexiklnosmantiekej s t r n k y n e g r a m a t i e k c h slov a s l o v n c h d r u h o v d o lexikolgie 25; p . aj n u k a o s l o v n e j z s o b e jaz3dva le ( s p o j k a ) 7 2 7 limitatvny vzah 685; p . aj obmedzovac vzah l i m i t n sloves 365 litotes: pri popret 3. stupa vlastnosti veci 219 l i t o t e t i e k z p o r 591 litovsk m e n : skloovanie m u . osobnch m i e n n a -s 7 5 , 1 2 4 , m i e s t n y c h m i e n n a -s 8 8 , 1 2 4 logick k a t e g r i a sla: korepondencia v z n a m u sla s l o g i c k o u k a t e g r i o u sla 314

l o g i c k o b j e k t 3 6 1 ; p . aj z a s i a h n u t v e c , paciens l o g i c k s u b j e k t 3 6 1 ; p . aj inite, a g e n s lokl: k a t e g r i a loklu 70; c h a r a k t e r lo klu a k o predlokovho pdu 71; povaha v y j a d r o v a n i a pdovho v z n a m u pr p o n a m i loklu 152; v z b a p r d . m i e n s loklom 210; t v a r L . s g . p o d s t . m i e n lovek, pn, don,
or, ert, diabol, vlk, pes, boh, otec, syn, duch, Kristus 7 8 , p o d s t . m i e n k, konk, konek, somr, rebec 79, s l o v a n s k c h

o s o b n c h m i e n n a -ov 8 0 ; t v a r y L . p l . p o d s t . m e n a sen 9 5 , p r p o n y -iech a -ach v L . pl. m u . neiv, podst. m i e n vzoru d u b 9 5 ; t v a r y L . s g . p o d s t . m e n a de 9 9 ; p r p o n a -i v L . s g . m u . n e i v , p o d s t . m i e n n a -r, 4 9 9 , e n . p o d s t . m i e n v z o r u ena 102; t v a r y L. pl. podst. m e n a rozopra 1 0 8 , e n . p o d s t . m i e n n a -ja 1 0 8 , e n . p o d s t . m i e n n a -j 109, p o d s t . m e n a kader 1 0 9 , p o d s t . m e n a cirkev 1 1 0 ; t v a r L . s g . p o d s t . m e n a vntro 115; tvary L. s g . a p l . p o d s t . m e n a nebo; t v a r L . p l . p o d s t . m e n a jojo 1 1 7 ; p o u v a n i e p r e d l o i e k s l o k l o m : na s L . 6 4 1 ; o s L . 6 4 4 ; po s L . 6 4 7 ; pri 6 5 0 ; v s L. 655; p . aj d i s t r i b u t v n y lokl lotysk m e n : skloovanie m u . osobnch m i e n n a -s 7 5 , 1 2 4 , m i e s t n y c h m i e n n a -s 8 8 , 1 2 4 1-ov p r a s t i e : p r d . m e n o d v o d e n o d 1-ovho p r a s t i a 2 3 2 1-ov t v a r : j e h o t v o r e n i e 4 7 4 ; v a k t v n y c h t v a r o c h indikatvu przenta 476, v pa svnych tvaroch indikatvu przenta 477, v a k t v n y c h t v a r o c h i n d i k a t v u anteprterita 477, v aktvnych tvaroch k o n d i c i o n l u p r z e n t a 480, v p a s v n y c h tvaroch kondicionlu przenta 481, v aktvnych tvaroch kondicionlu prte rita 481, v pasvnych tvaroch kondi c i o n l u p r t e r i t a 482 udia, t v a r y G. a A . p l . 83 udov re: pouvanie privlastovaceh p r d . m i e n o d v o d e n c h p r p o n a m i -ov, -in namiesto druhovch ivonych prd. mien 219; vyjadrovanie rodovho p v o d u v udovej rei 2 2 2 ; p o u v a n i e z m e n a tak v u d o v e j r e i 2 6 1 ; s t r e d o s l o v e n s k t v a r y t y p u dobro v krsnej l i t e r a t r e a k o p r v o k udovej rei 2 2 5 ;
s l o v k a obadvaja 3 2 2 ; t v a r y tria, trich,

trim, trimi p r i s l o v k e tri 3 2 3 , t v a r N . o a t v a r y ". a A . s g . ako a N . a A . p l . akie 2 7 8 , s p o j e n i e p o d s t . m e n a iastka/ as s r a d o v o u s l o v k o u n a v y j a d r e n i e z l o m k u 3 3 3 , s l o v k a prv raz v u d o v e j r e i 3 4 4 , p o u v a n i e s l o v k y tret raz v u d o v e j rei 345, z l o m k o v slovky so s l o v o m ast (iastka) 3 4 7 , a s t i c a ho

v udovej rei 752; p . aj u d o v udov slovesnos: r a d o v slovky

desiaty, sedemdesiaty siedmy a

jazyk sedem
dev

desiaty v udovej slovesnosti 346 u d o v j a z y k : p o r o v n v a c i a s p o j k a e p r i p o r o v n v a n vec poda s t u p a tej istej v l a s t n o s t i 217; p . aj u d o v r e udov zus: dubletn rodov t v a r y ako v p l y v y z udovho z u 133 -l ( p r p o n a ) , p o u v a n i e p r d . m i e n n a -l n a m i e s t o t r p n c h prast 500 M p. a m (zakonenie slov), t v a r N . pl. c u d z c h m u . i v . p o d s t . m i e n n a -m 8 1 ma ( t v a r z m e n a ja), p o u v a n i e k r a t i e h o t v a r u ma v G. a A . 2 4 0 -ma ( p r p o n a ) , v I . s l o v k y dva 321, s l o v k y tri 3 2 2 , s l o v k y tyri 323 maarsk men: skloovanie priezvisk n a -aij-ay 1 2 5 , m i e n t y p u Nagy 126 m a g i c k p o e t : v y j a d r e n s l o v k a m i se dem a tri 3 2 5 m a j e s t t n y plurl 515; p . aj pluralis m a jestaticus mliko (slovka) 333 mlo ( s l o v k a ) 3 3 3 mlo ( p r s l o v k a ) , p r i t v o r e n k o m p a r a t v u a superlatvu prd. m i e n 213 mlo- ( m o r f m a ) , z m e n s mlo299 manel, t v a r N . pl. 83 m a s k u l n u m 69, m a s k u l n a a o s t a t n g r a m a t i c k r o d y 129; p . aj m u s k r o d , p o d statn men mu. rodu, ivotn, ne ivotn, osobn, neosobn maskulna ma ( p o d s t . m e n o ) , s k l o o v a n i e 112 ma ( s l o v e s o ) , z h a d i s k a d e f e k t n o s t i 4 5 ; limitn 365, m o d l n e 366, s p o n o v 3 7 1 ; s l o v k y tri a tyri v s p o j e n i a c h ma tri
m,

-m

svety,

ma

tyri raz

svety 348

323

matematika:
entkrtlent

pouvanie

sloviek

ent,

m k k zakonenie: v p l y v nre pri rode miestnych mien mu. a en. rodu s m k k m zakonenm 131, prd. m e n m k k h o z a k o n e n i a , .198 m k k vzor cudz 225 -me ( p r p o n a ) , v 1. o s . p l . i m p e r a t v u 4 8 5 medzi (predloka) 638 medzi(predpona), okolnostn prslovky s p r e f i x l n o u m o r f m o u medzia su.fix l n y m i morfmami 590 m e d z i (les i a t k o v r a d o v s l o v k y 3 4 6 medzitm o ( s p o j k a ) 7 2 8 m e d z i.vetn s y n t a g m a t i c k v z a h 6 7 8 melioratvnos: odtienok mol io r a t vnost i pri h r o m a d n c h p o d s t . m e n c h 148 m e n : t v a r y G. a A . sg. m i e n r o z p r v k o v c h b y t o s t n a -o 7 4 , N", a A . p l . m i e n . rozprvkovch a vybjench bytost

138; t v a r N . pl. m i e n n r o d o v a k m e ov 81; p . aj p o d s t a t n , p r d a v n , vlastn, osobn, rodn, krstn, obyvatesk, miestne, zemepisn men; p . aj a l b n s k e , anglick, bulharsk, esk, flmske, franczske, grcke, ino slovansk, latinsk, litovsk, lotysk, maarsk, nemeck, novogrcke, pseudolatinsk, pseudogrcke, rumunsk, rusk, slovansk, srbochorvtske, panielske, talianske, tureck men 'menej ( p r s l o v k a ) , p r i t v o r e n k o m p a r a t v u prd. m i e n 213 menn podoba akostnch prdavnch mien 200; p . aj k r t k a p o d o b a a k o s t n c h p r davnch mien m e n n slo 7 0 , v e o b e c n o s mennho s l a 142 m e n n obsah predikcie: vyjadren prs u c i k o v m i n t r u m e n t l o m 189 m e n n prsudok: datv mienky pri m e n n o m p r s u d k u 181 m e n n rod: koropondencia m e d z i obsa h o m morfologickej kategrie a o b s a h o m pojmu 33, charakteristika kategrie r o d u 69, z h o d a s m e n n m r o d o m pri slo vesch 429, osobitn p r p a d y pouitia m e n n h o r o d u pri slovesch 525 menovite (astica) 778 m e r a n obsah p . genitv meranho obsahu meru ( s l o v k a ) 3 2 7 merusmy (slovka) 347 mssto ( v z o r p o d s t . m i e n ) 112 metonymick nzvy: z hadiska vyjadro v a n i a p r i r o d z e n h o r o d u 136 metrick d v o d y pre pouvanie dlhch (nreovch) tvarov osobnch privlast o v a c c h z m e n 249 mi ( t v a r z m e n a , ja), p o u v a n i e v D . s g . 240 -mi ( p r p o n a ) , v I . p l . m u . i v , p o d s t . m i e n v z o r u chlap 84, vzoru hrdina, 87, m u . neiv, podst. mien vzoru d u b 95, vzoru stroj 101, en. podst. m i e n vzoru kos 110, s t r . p o d s t . m i e n v z o r u d i e v a 1 2 2 ; v i . s l o v k y dva 3 2 1 , s l o v k y tri mic-hii, m o d l n e 366 m i e n k a : d a t v z r e t e a a m i e n k y 180 miera: vyjadrenie miery pri h r o m a d n c h p o d s t . * m e n c h 148, v y j a d r e n i e m i e r y genitvom vlastnosti 170, vyjadrenie miery, o k t o r vlastnos jednej veci p r e v y u j e v l a s t n o s d r u h e j veci 217, p r e d l o k y s v z n a m o m m i e r y 026; p . a j nominatv miery, akuzatv miery, parti tvny genitv miery, zporov genitv miery, intrumentl miery m i e s t n a p r s l o v k a 597 miestne men, nzvy: skloovanie mien g r c k e h o a l a t i n s k h o p v o d u n a -us, -os

-es, l i t o v s k c h , l o t y s k c h a i n c h m i e n n a -is, -ys, -us 8 8 , 1 2 3 , m u . m i e s t n y c h mien, ktor vznikli z m u . iv. podst. m i e n 92, 9 8 ; t v a r G. p l . m i e s t n y c h m i e n m u . r o d u 94, 100; s k l o o v a n i e j u h o s l o v a n s k c h m i e s t n y c h m i e n n a -ac 9 7 , 125, e n . m i e s t n y c h n z v o v n a -ea, -oa, -ua 102, 1 2 7 ; t v a r G . p l . m i e s t n y c h m i e n en. rodu vzoru ulica 106; skloovanie inoslovanskch miestnych m i e n str. r o d u z a k o n e n c h n a -e 1 1 8 , 1 2 7 , n z v o v n a -ie t v a r u d r u h o v c h p r d . m i e n 1 2 0 , anglickch a franczskych miestnych n z v o v n a n e v y s l o v o v a n -e 1 2 6 , e s k c h m i e s t n y c h m i e n e n . r o d u n a -v 1 2 6 , t a l i a n s k y c h m i e s t n y c h n z v o v n a -gna 127"; v p l y v n r e p r i r o d e m i e s t n y c h mien mu. a en. rodu s m k k m za konenm 131; rod pomnonch miest nych nzvov 133; privlastovacie prd. m e n a k o sas m i e s t n y c h n z v o v 2 2 1 ; skloovanie slovenskch a inoslovan skch miestnych nzvov t v a r u prd. mien poda vzoru p e k n a cudz 224, 226, m i e s t n y c h m i e n m u . r o d u n a -ov a s t r . r o d u n a -ovo 2 3 0 m i e s t n y vzah 685 miesto: intrumentl miesta 185, miesto vyjadren osobnmi privlastovacmi z m e n a m i 2 4 6 ; z m e n o kde v o v z a nch vetch uvdzajcich miesto a smer 290; p r e d l o k y s v z n a m o m miesta 622 miesto ( p r e d l o k a ) 6 6 2
miesto toho, aby (spojka) 728

miliarda (slovka), morfologick a syn t a k t i c k c h a r a k t e r i s t i k a 317, s k l o o v a n i e a pouvanie 330 milin (slovka), morfologick a s y n t a k tick charakteristika 317, skloovanie a pouvanie 329 milovamilova sa, t y p s l o v i e s so z v r a t nou podobou 386 mimo (predloka) 662 mimovone pasvum 388 m i n u l as 430, pouvanie t v a r o v minu lho asu 5 3 1 ; p . aj p r t e r i t u m m i n u l kondicionl 5 4 5 ; p . aj kondicionl prterita, kondicionl minul mldacie d e m i n u t v a : prslunos k rodu 132 m l a t : r o d n z v o v m l a t 128 ma ( t v a r z m e n a ja), p o u v a n i e d l h i e h o t v a r u ma v G . a A . 2 4 0 mne ( t v a r z m e n a j a ) , p o u v a n i e d l h i e h o t v a r u mne v D . 2 4 0 mnoho (slovka) 3 3 3
mnohorak, mnohorak (slovky) 349

mnohos: prvok mnohosti v skupinovch podst. mench 66, vyjadrovanie mno h o s t i p r i p o d s t . m e n c h 139 m n o n slo 7 4 ; p . aj p l u r l

m n o s t v o : vyjadrenie uritho a neuri tho mnostva 139, v y j a d r e n i e svzanch mnostiev v jednej vpovedi 143, r e l a t i v i t a c h p a n i a m n o s t v a 147, g e n i t v m n o s t v a 1 7 1 , mnostvo (podst. meno), pri vyjadren neuritho vekho p o t u 3 3 4 ; p . aj v i a z a n m n o s t v o , skupina -mo ( p r p o n a ) , n s o b n s l o v k y s -mo 3 4 0 , o k o l n o s t n p r s l o v k y s m o r f m o u -mo a k o analgie k deadjektvnym prslovk m n a -o 5 8 7 moc ( s l o v k a ) 3 3 3 mocou (predloka) 670 modalita p . zmerov modalita m o d l n a vloka: vlokov nominatv ako m o d l n a v l o k a 154 m o d l n e obsahy: neosobn sloves v y jadrujce m o d l n e obsahy 404 modlne prslovky: stavov datv pri m o d l n y c h p r s l o v k c h 180, v y m e d z e n i e v rmci obsahovch prsloviek 5 7 1 , vyuitie 611 m o d l n e sloves: zkladn 366, ostatn 3 6 6 , v s p o j e n so s p o n o u byt 3 7 3 , z h a diska v i d u 427 modlne spojenia: neosobn t v a r y osob n c h m o d l n y c h spojen 525 m o d l n e v e t n prslovky 370 m o d l n y infinitv: s t a v o v d a t v pri m o d l n o m i n f i n i t v e 180 m o d l n y v z a h 6 8 5 ; p . aj v l a s t n m o d l n y , s p s o b ov v z a h m o d i f i k a n m o r f m a : p o j e m 38, p r i slo vesch 434 m o d i f i k o v a n len: asticou modifikovan len 754 m o d i f i k o v a n v r a z 747 m o d i f i k u j c e astice 754 m o d u s 4 2 9 ; p . aj kategria spsobu m o n o m o r f e m a t i c k slov, t v a r y 37; p , aj j e d n o m o r f m o v slov, t v a r y monsiqnore, t v a r N . p l . 82 morfma, m o r f m y : a k o element t v a r u 22, v a r i a n t y m o r f m 25, nulov variant m o r f m y pri slovesch 435; rozren v a r i a n t m o r f m y pri slovesch 4 3 5 ; v l a s t n o s t n c h prsloviek 575; okolnost n c h p r s l o v i e k 5 8 4 ; defincia m o r f m y 37: p . aj g r a m a t i c k , relan, modifi kan, lexiklna, samostatn, pln, stiah n u t , n u l o v , przdna, preixlna, sufixlna, koreov, asovacia, impera tvna, osobn, zporov, prslovkov m o r f m a , s t u p o v a c i e , prefixlno-sulxlne morfmy morfematick charakteristika slovesnch vzorov 436 m o r f e m a t i c k t r u k t r a : t v a r u , slova 37, prsloviek 574 m o r f e m a t i c k lenenie ininitvu 486, vlast n o s t n c h a okolnostnch prsloviek 575

morfematick zloenie: delenie prd. m i e n poda m o r f e m a t i c k h o zloenia 198 morfematick rozbor slovesnch tvarov 433 morfematick vk 38, nejasnos m o r f e m a tickho vku v niektorch infinitvoch morfolgia 2 1 ; p . aj t v a r o s l o v i e m o r f o l o g i c k f o r m a : jej z o t r e t i e p r i d r u h o t n c h citoslovciach 808 morfologick charakteristika uritch z k l a d n c h sloviek 316 morfologick j e d n o t k a 22, v z n a m y m o r fologickch j e d n o t i e k 26 morfologick kategria spsobu: o t z k a lenitosti jej o b s a h u 36 morfologick k o m p l e x n o s 314 morfologick npl sborov gramatickch p r p o n 25 morfologick p o v a h a s t u p o v a n i a 24 morfologick rovina jazykovho s y s t m u 21, vzah medzi morfologickou a syn taktickou rovinou 22, vzahy medzi morfologickou a fonickou rovinou 25, podriadenos zvukovej roviny morfo logickej r o v i n e 26, p o s t a v e n i e m o r f o logickej r o v i n y v r m c i r o v n j a z y k o v h o s y s t m u 32; p . aj t v a r o v r o v i n a m o r f o l o g i c k s t a v b a : p o m e r t y p o v v slo venskej morfologickej s t a v b e 59 morfologick iastkov s y s t m y 22; p . aj iastkov tvarov systmy morfologick kategrie 32 morfologick kritri: h o d n o t a morfolo gickch kritri pri vydeovan slovnch d r u h o v 32 morfologick p r z n a k y p o d s t a t n c h m i e n 64 morfologick prostriedky v i d u 413 m o r f o l o g i c k fioktvny t y p 4 5 morfologick o b s a h t v a r o v 22 morfologick vk 38 morfologick v z n a m : g r a m a t i c k h o t v a r u 22, s t u p e z h o d y m o r f o l o g i c k h o v z n a m u so z o d p o v e d a j c i m pojmovm o b s a h o m 33 m o r f o n o l g i a : jej p o s t a v e n i e v r m c i r o v n j a z y k a 26 m o r f o n o l o g i e k y blzko p r p o n y 129
mono, moznoe (astice) 778

m u s k o d v o d z o v a c i e p r p o n y 133 m u s k o s o b n n z v y 130 m u s k o s o b y 128 m u s k p o m e n o v a n i a 135 musk rod: zkladn vymedzenie 69; v k l a d 129; osobitn p o u i t i e p r i slo v e s c h 525; p . aj m a s k u l n u m my ( z m e n o ) , v z n a m y 2 3 8 ; s k l o o v a n i e 239 my set, s k l o o v a n i e 110 N n, vslovnos pri prd. m e n c h vzoru p e k n p r e d p r p o n o u 2 2 5 ; p . a j a n,
n, n

moci, m o d l n e 3 6 6 , 3 6 9 mj ( z m e n o ) , v z n a m y 2 4 5 , s k l o o v a n i e 248 mby (astica) 778 mrcha (prd. meno) 2 0 1 , s t u p e a d j e k t i v i z c i e p r i s l o v e mrcha 230 mdrej (prd. m e n o ) , v z b a s b e z p r e d lokovm genitvom 209 m u l t i p l i k a t v a 315; p . aj n s o b n slovky musie, m o d l n e 370 m u s k d u b l e t a 135 m u s k p r p o n a 132 m u s k n z v y z v i e r a t 136

N ( s k r a t k a pre nositea deja) 395 N D (schma intennho t y p u ) 395 n ( a l t e r n c i a ) , p r i o d v o d z o v a n i v o n y c h p r d . m i e n 204 na ( p r e d l o k a ) 6 3 9 ; k o r e p o n d e n c i a p r e d l o k y na s o s l o v e s n o u p r e d p o n o u na6 2 8 , s y n o n y m i t a p r e d l o i e k v a na 6 2 9 , s y n o n y m i t a p r e d l o i e k na- a po 6 2 9 na(predpona), zvratn sloves s pred p o n o u na- 3 8 2 , i s t o v i d o v s l o v e s s na414, o k o l n o s t n prslovky s prefixlnou m o r f m o u na- a " s u f i x l n y m i m o r f m a m i 587 na podklade ( p r e d l o k o v v r a z ) 672 na poli ( p r e d l o k o v v r a z ) 6 7 4 na rozdiel od ( p r e d l o k o v v r a z ) 671 na ujmu (predlokov vraz) 673 na kor ( p r e d l o k o v v r a z ) 6 7 3 nao (zmeno), opytovac v z n a m 282, v z a n v z n a m 292, n e u r i t v z n a m 292, v y m e d z o v a c v z n a m 293 nad ( p r e d l o k a ) 6 4 2 ; p r i p o r o v n v a n v e c p o d a s t u p a tej istej v l a s t n o s t i 217, v o k a l i z c i a p r e d l o k y nad 6 3 1 nad(predpona), okolnostn prslovky s p r e f i x l n o u m o r f m o u nad- a s u f i x l n y m i m o r f m a m i 590 nadosta (slovka) 333 nadovetko (astica) 778 n a d r a d e n v e t a 6 8 1 ; p . aj p o s t p o n o v a n nadraden veta n a d s t a v b o v c h a r a k t e r morfolgie 25 n a d s t a v b o v rz morfologickej r o v i n y 32 nadto ( a s t i c a ) 7 7 8 n a d v z o v a c i a funkcia pri a s t i c i a c h 747 n a d v z u j c i p r v o k 747 nle ( s p o j k a ) 7 2 9 nhradnos p. vzah nhradnosti naisto ( a s t i c a ) 7 7 3 naj( p r e d p o n a ) , pri t v o r e n s u p e r l a t v u prd. m i e n 212, pri s u p e r l a t v e pr sloviek 583 n a j k r a t t v a r p r i z m e n e on 2 4 3 ; p . a j stiahnut tvar najm (astica) 779

najmenej (prslovka), pri tvoren superla t v u prd. mien 213 njomn (vzor p o d s t . m i e n ) 5 3 najprv (prd. m e n o ) 342 najskorej (astica) 779 najviac (prslovka), pri tvoren superlatvu prd. m i e n 213 n a j v e o b e c n e j i a h y p o t a k t i c k s p o j k a 685 n a j v e o b e c n e j i a p a r a t a k t i c k s p o j k a 685 n a j v y s t u p e 2 1 0 ; p . aj t r e t s t u p e , superlatv nakoko (spojka) 729 namiesto ( p r e d l o k a ) 662 namojduu (astica) 779 namojpravdu (astica) 779 namojveru (astica) 779 nani (prd. m e n o ) 201 naopak (astica) 7 7 9 naozaj (astica) 7 7 9 n a p o d o b o v a n i e p r i z v u k o m a l e b n c h cito s l o v c i a c h 810 napokon (astica) 780 napred ( p r e d l o k a ) 662 naprie ( p r e d l o k a ) 662 napriek (predloka) 663
napriek tomu, ie ( s p o j k a ) 729

n u k a o slovnej zsobe j a z y k a 2 5 ; p . aj lexikolgia navea (astica) 780 navye (astica) 780

navzdor, navzdory ( p r e d l o k y ) 673

naprklad ( a s t i c a ) 780 naprostred ( p r e d l o k a ) 665 ?iaproti ( p r e d l o k a ) 6 5 1 n p r o t i v o k : p o d v a t e a pri dialgu 256; p . aj v i d o v , n e d o k o n a v n p r o t i v o k , pendant nreia: vplyvy z nre p r i rode podst. mien 131, r o d niektorch cudzch miest n y c h n z v o v v n r e i a c h 134, v p l y v n r e p r i o s o b n c h t v a r o c h m u . zvie r a c c h n z v o v 138, s t r e d o s l o v e n s k t v a r y t y p u dobro v k r s n e j l i t e r a t r e 2 2 5 nreov tvary: pri osobnch privlastova c c h z m e n c h 249 n r e o v v a r i a n t : z m e n o heno a k o n r e o v v a r i a n t z m e n a tamten 260 naskrz (astica) 7 8 0 nsledkom ( p r e d l o k a ) 670 -yisobne (2. a s t z l o e n c h s l o v ) , n s o b n slovky s -nsobne 340 n s o b n slovky 337; p r i vyjadren miery, o k t o r vlastnos jednej veci prevyuje vlastnos d r u h e j veci 217, podielov spojenia s n s o b n m i slovkami 353, p o d s t . m e n o raz v n s o b n c h s l o v k c h 358; p . aj urit nsobn, neurit n sobn slovky, multiplikatva -nsobn (2. a s z l o e n c h slov), u r i t n s o b n s l o v k y s -?isobn 339, n e urit n s o b n slovky s -nsobn 341 -nsi ( m o r f m a ) , p v o d -nsi v s l o v k c h 325 nstroj p . intrumentl nstroja n (zmeno), v z n a m 245; pouvanie a skloovanie 248

nazad (predloka) 663 n a z n a o v a n i e m i e n z m e n a m i 233 nzov, nzvy: samostatne chpanch ja vov, substanci 61, muskch a enskch o s b , m l a t a zvieracie n z v y z h a d i s k a g r a m a t i c k h o r o d u 130; m u s k c h a en s k c h osb z h a d i s k a p r i r o d z e n h o r o d u 135, z v i e r a t a m l a t z h a d i s k a p r i r o d z e n h o r o d u 136, u d s k c h kolek t v o v , zvieracch kolektvov, rastlinnch p o r a s t o v , s b o r o v vec a p r r o d n c h j a v o v z h a d i s k a v y j a d r o v a n i a sla 147, n z v y s k o m p l e t n m m e n n m slom 150; p . aj o s o b n , a s t r o n o m i c k , z e m e pisn, geografick, administratvne, miestne, pomiestne, veobecn, pre vzat, vznamovo dispartne, neivotn, skupinov, ltkov nzvy, men ne(predpona), pri zpornch tvaroch indikatvu przenta 471; v aktvnych t v a r o c h indikatvu prterita 477, indi k a t v u a n t e p r t e r i t a 478, i n d i k a t v u f u t r a 479, k o n d i c i o n l u p r z e n t a 4 8 1 , kondicionlu anteprterita 482; pri pr s l o v k c h 591 n e a b s t r a k t n v z n a m p l u r l u 151 neaktulny prsudok: rmcov nominatv ako podmet pri neaktulnom prsudku 156 nebo, s k l o o v a n i e 115 nebodaj (astica) 780 n e l e n e n n e d o k o n a v dej 4 2 3 ned, m o d l n e 368 nedajboe (astica) 781 nedaleko (predloka) 663 n e d o k o n a v sloves 410 n e d o k o n a v o s d e j a 410 n e d o k o n a v n p r o t i v o k 415 n e d o k o n a v v i d 409 n e d r a z n v r a z 757 n e d r a z o v t v a r y p r i z m e n e on 2 4 3 n e l e k t v n e slovn d r u h y 3 1 ; p . aj n e o h y b n slovn d r u h y ** nefunkn dublety: zanikanie nefunknch d u b l i e t v o v v i n e j a z y k a 49 negatvny genitv 408; p . aj zporov genitv n e g r a m a t i c k s l o v 25 negramatick slovn d r u h y 743 nehadiac na ( p r e d l o k o v v r a z ) 675 ehoden (prd. m e n o ) 200 nehromadn podstatn men: pl. nehro m a d n c h a hromadnch podst. mien 66, rozdiel medzi h r o m a d n m i a nehromad n m i p o d s t . m e n a m i 148; p . aj n e k o l e k tvne podstatn men nech (spojka) 729

nech (astica) 781 v m z v r a t n m t v a r o m a t v a r o m 3. os. necha, m o d l n e 367 sg. s j e d i n e n m a so v e o b e c n m pod nejeden (slovka) 320 m e t o m 398 neche (astica) 781 'nepotajc ( p r e d l o k o v v r a z ) 675 neklamn (astica) 781 -nepochybne (astica) 781 n e k o l e k t v n e p o d s t a t n m e n 148; p . aj n e p o j m o v ( n e p o m e n ovcie) s p r a c o v a n i e nehromadn podstatn men m i m o j a z y k o v j s k u t o n o s t i 816 n e k o l e k t v n o s s v i s l c h j e d n o t l i v n 148 neporrmon podstatn m e n o , substant n e k o n g r u e n t n v z b a pri n e o s o b n c h a ne v u m 147 i v o t n c h m a s k u l n a c h 138 nepozerajc (sa) na ( p r e d l o k o v v r a z ) neltkov podstatn men, neltkov sub 675 s t a n t v a 66 n e p v o d n p r e d l o k y 620; p . a j n e v l a s t n n e l t k o v v z n a m p l u r l u 151 predloky nemeck m e n : skloovanie priezvisk na n e p r a v h y p o t a x a 685 -ei 126 n e p r a v p a r a t a x a 684 n e m e n n l e x i k l n y v z n a m 2 4 ; p . aj n e p r a v v z a n v e t y 284; p r i p o j e n z invariantn lexiklny v z n a m m e n o m o 288, z m e n o m ak 289; z nemc, m o d l n e 368 m e n o v n e p r a v c h v z a n c h v e t c h neni, 'nenie ( n r e o v t v a r y s l o v e s a by) 472 290 n e o d v o d e n p r d a v n m e n 198; p . aj p r i n e p r a v i d e l n p o d o b a r a d o v c h sloviek mrne prdavn men 342 n e o h r a n i e n o s d e j a 4 1 1 ; p . aj n c u z a v r o t o s nepravideln skloovanie enskch pod deja s t a t n c h m i e n 111 n e o h y b n p r d a v n m e n 200 nepravideln sloves: kritri p r e posudzo neohybn slov: nesklonn podst. m e n v a n i e slovies a k o n e p r a v i d e l n c h 4 3 3 , 123; n e o h y b n prd. m e n 200; ne t v a r y indikatvu przenta nepravidel o h y b n o p y t o v a c i e z m e n 278 n c h slovies 471 n e o h y b n s l o v n d r u h y 3 1 ; p . aj n e f l e k t v n o nepravideln stupovanie: prdavnchnv'en slovn d r u h y 212, p r s l o v i e k 583 neologizmy p . autorsk neologizmy n e p r a v i d e l n t y p 46 n e o s o b a p r i p o d s t a t n c h m e n c h 71 nepriam (astica) 782 neosobn chpanie deja 521 n e p r i a m y p d 70 n e o s o b n k o n t r u k c i e 522 neprtomnos: predloka oznaujca ne n e o s o b n m a s k u l n a 138 p r t o m n o s 626 n e o s o b n m o d l n e s p o j e n i a 523 n e p r z n a k o v len: v r m c i k a t e g r i e v i d u neosobn p a s v u m 433 410, o s o b y 429, s p s o b u 4 3 0 ; p . aj b e z n e o s o b n p o d s t a t n m e n 6 4 ; p . aj z v i e r a p r z n a k o v len, n e p r z n a k o v z s t u p c a cie p o d s t a t n m e n neprznakov zstupca: v r m c i kategrie neosobn sloves 397; v y j a d r u j c e p r r o d n s l o v e s n h o r o d u 43.3; p . aj n e p r z n a k o v , deje atmosferickej p o v a h y 401, vyjadru b e z p r z n a k o v len j c e t a j o m n deje 4 0 3 , v y j a d r u j c e t e n e p r o s p e c h p . okolnos n e p r o s p e c h u lesn a d u e v n ( p s y c h o f y z i c k ) s t a v y nerd ( p r d . m e n o ) 200 403, vyjadrujce z u j e m o nieo alebo nerelne deje: sprtomovanie nerelnych s p e c h v n i e o m 4 0 3 , v y j a d r u j c e exis d e j o v 529 t e n c i u 404, k t o r m i s a v y j a d r u j m o n e r o v n o c o n n m o r f m y 434 d l n e o b s a h y 404, t r p n p r a s t i e o d nerozlenen obsah morfologickej kateg n e o s o b n c h slovies 4 9 5 ; p . aj p r i m r n e rie 3 5 fteosobn s l o v e s , i m p e r s o n l i nerozvit gramatick osoba 248 n e o s o b n s l o v e s n k o n t r u k c i e 467 n e s a m o s t a t n astice 751 neosobn t v a r y slovies: k a t e g r i a osoby nesamostatn chpan javy 61 pri n e o s o b n c h t v a r o c h neosobnch nesseln mnostvojnesseln poet, a k o v y a o s o b n c h slovies 4 6 1 , t v o r e n i e a p o u j a d r e n i e n e u r i t h o v e k h o p o t u 334 vanie neosobnch t v a r o v 466, s t a v o v nesklonn p o d s t a t n m e n 123, rod nesklond a t v pri n e o s o b n c h t v a r o c h slovies 180; n c h p o d s t a t n c h m i e n 1 3 0 , 135 p . aj z v r a t n , n e z v r a t n n e o s o b n t v a r y nesklonnos podstatnch mien, prdavnch neosobn zvratn t v a r y : tylistick plat m i e n , z m e n , sloviek a k o p o l y s y n t e n nos t v a r o v t y p u zabilo (ho) 26 t i c k r t a 59 neosobn bezpodmetov zvratn tvar: mo nesporne (astica) 781 dlne sloves v n e o s o b n o m bezpodmeton e s t u p o v a t e n p r d a v n m e n 197 v o m zv r a t n o m t v a r e v j e d n o l e n n c h nesubstantvnos: spatie vyjadrenia vlast v e t c h 367, t v o r e n i e a p o u v a n i e 388,' nosti prslovkou s nesubstantvnos o u rozdiel m e d z i n e o s o b n m i b e z p o d m e t o n a d r a d e n h o l e n a 568

nesasnos deja 4 9 4 nesvoj (prd. m e n o ) , v z n i k 2 3 1 nepecifick s y n t a k t i c k funkcia prsloviek 565 n e t y p i c k zakonenie p r e v z a t c h slov 135 neast: predloka oznaujca neas 626 n e u r i t s l o v k y 3 1 4 ; s l o v k a sto a k o n e u r i t 3 2 8 , a s t i c a nerekom v o funkcii neuritej slovky 358; p . aj p r i m r n e neurit, sekundrne neurit slovky neurit druhov slovky 349 neurit mnostvo: vyjadrenie neuritho m n o s t v a 139 neurit nsobn slovky 341 neurit privlastovacie z m e n : ich sklo ovanie poda v z o r u cudz 226 neurit r a d o v slovky 347 neurit skupinov slovky 337 neurit slovesn t v a r y 461, t v o r e n i e neur itch slovesnch tvarov 486, pouvanie neuritch slovesnch t v a r o v 556 neurit zkladn slovky 3 3 3 ; podielov spojenia s n e u r i t m i z k l a d n m i slov k a m i 353 neurit zmen: zkladn vymedzenie v rmci zmen 235; v z n a m a rozdelenie
2 9 3 ; s p r e d p o n a m i da-, nie-j ne-, vola294;

neviem ( z k l a d v 1. a s t i p o m e n o v a n ) , z m e n s'neviem 299 n e v l a s t n p r e d l o k y 620; p . aj n e p v o d n predloky nevokalizovan podoby predloiek 631 nevyhnutne (astica) 782 ne vyhranenos p . rodov ne vyhranenos nevymedzen kompaktnos ltok a ab s t r a k t 149 nevymedzenos p. kvantitatvna nevymedzenos
nevynmajc (z toho) niekoho/nieo (pred

s odtienkom rozsahu 296; slovky vo v z n a m e n e u r i t c h z m e n 3 1 3 ; p . aj zkladn neurit zmen neuritkov k m e 436; p . aj infinitvny kme neuritok: podst. m e n viauce neuritok slovesa 73, v z b a prd. m i e n s neurit k o m 210, tvorenie n e u r i t k u 486, s y n o n y m i t a p r e d l o k y po v i i e l o v o m v z n a m e a n e u r i t k u 6 3 1 ; p . aj infinitv neurit v z n a m opytovaech z m e n 292 neurit zmenn v z n a m : slovka jeden v neuritom z m e n n o m v z n a m e 312 'nerekom (astica) 7 8 2 ; v o funkcii neuritej slovky 358 nestrojnosf p . tvarov nestrojnost neutralizcia: chpanie morfologickej kate grie s nerozlenenm o b s a h o m a k o neu tralizcie 35, neutralizcia protikladu sg. a p l . 142, urovacieho v z a h u m e d z i dvoma podst. menami s obsahovm nom i n a t v o m 157, a g e n s a a p a c i e n s a 3 9 5 , z n e l o s t i p r e d i m p e r a t v n o u p r p o n o u -me v 1. o s . p l . 4 8 5 neutrlnos p . vidov neutrlnos n e u t r u m : vymedzenie 69; z h o d y a rozdiely m e d z i n e u t r o m a inmi r o d m i 129; p . aj pomnon neutrum, stredn rod neuzavretos deja 410; p . aj neohranienos deja nevedno ( z k l a d v 1. a s t i p o m e n o v a n ) , z ' m e n s neved?io 299 neveri, modlne 369 nevidovos 425; p . aj vidov neutrlnos

l o k o v vraz) 675 nezvisl pomenovac tvar: genitv a k o nen e z v i s l p o m e n o v a c t v a r 172 nezdra sa, m o d l n e 3 6 8 n e z h o d n a t r i b t : c i t o s l o v c i a hej, hur, hr, hr-hr v o f u n k c i i n e z h o d n h o a t r i b t u 232; p . aj n e z h o d n prvlastok nezhodn prvlastok: pri deverbatvach a d e a d j e k t v a c h 72, p o m e n o v a c n o m i n a t v a k o n e z h o d n p r v l a s t o k 157, prir o v n v a c n o m i n a t v a k o n e z h o d n pr v l a s t o k 1 5 7 ; p . aj n e z h o d n a t r i b t n e z v r a t n faktitva 380 n e z v r a t n neosobn t v a r y slovies 466, n e z v r a t n n e o s o b n t v a r y t y p u zabilo (ho) z h a d i s k a tylistickho 26 n e z v r a t n s l o v e s 3 7 6 ; p . a j zv r a t n p o d o b a , zv r a t n t v a r n e z v r a t n h o slovesa ne ( s p o j k a ) 7 3 0 ; p r i p r o v n v a n v e c p o d a s t u p a t e j istej vlastnosti 217, p o u v a n i e k o n t r u k c i e ne ak 2 8 9 neiv lektvne t y p y 45 n e i v o t n m a s k u l n a 138 neivotn n z v y 64; p . aj prevzat nei votn nzvy n e i v o t n p o d s t a t n m e n 64, s k l o o v a n i e neivotnch podstatnch mien neli (spojka) 731 -n ( p r p o n a ) , p r d . m e n s -n v s t a r o m s p i s o v n o m j a z y k u 226 nie ( z m e n o ) 3 1 0 nie ( a s t i c a ) 7 8 2 ni ( z m e n o ) 3 1 1 nie ( m o r f m a ) , v z p o r n c h t v a r o c h s l o v e s a by 4 7 1 , v z p o r n c h p a s v n y c h t v a r o c h indikatvu przenta 474 nie ( a s t i c a ) 7 8 2 nie- ( p r e d p o n a ) n e u r i t z m e n s nie-/ne294 nie e by ale ( s p o j k a ) 7 3 2 nieby (spojka) 731 nieo (zmeno) 334 niekoko (slovka) 333 *
1 1

niekokorak, niekok,

niekokorako niekok raz,

(slovky) 349 niekokkrt (s

lovky) 347 nielen (spojka) 731 nielen ale (i, aj) ( s p o j k a ) 7 3 1 nies nesiem (slovesn vzor), m o r f e m a tick a lexiklna charakteristika 442

niet, nieto
nijako,

nieto ( t v a r y s l o v e s a by) (spojka) 732

nijak (zmen) 311

472

nijako (astica) 783 nijak (zmeno) 310 nik ( z m e n o ) 3 0 9 nikam (zmeno) 311 nikde (zmeno) 311 nikdy (zmeno) 311 nikto ( z m e n o ) 309 nie ( p r e d l o k a ) 6 0 3 no ( s p o j k a ) 7 3 2 no, nolen (astice) 783 -nm (morfma), t v a r N . pl. m u . iv. p o d s t . m i e n n a -nm 8 2 nomenklatra p. botanick, zoologick nomenklatra n o m i n a t v : k a t e g r i a n o m i n a t v u 70, ve o b e c n v z n a m n o m i n a t v u 152, v z n a m y a p o u v a n i e n o m i n a t v u 153, v p o vedn zmysel n o m i n a t v u 153, n o m i n a t v m i e r y 156, s t u p e e x p r e s v n o s t i z p o r o v h o g e n i t v u v p o r o v n a n so s y n o n y m n m n o m i n a t v o m a a k u z a t v o m 175, nominatv popri obsahovom genitve a a k u z a t v e pri p r d . m e n c h 177, t v a r N . sg. a s k l o o v a n i e a k o k r i t r i u m p r e delenie prd. m i e n 198; t v a r N . pl. mu. iv. podst. mien vzoru chlap 80; n o m i n a t v v o funkcii v o k a t v u 8 6 ; t v a r y IS. p l . m u . i v . p o d s t . m i e n vzoru h r d i n a 87, m u . neiv, p o d s t . m i e n n a -r, 4 9 2 , p o d s t . m e n a hrs 110, c u d z c h p o m n o n c h p o d s t . mien vzoru mesto a podst. mien oko, ucho 1 1 5 ; p l a t n o s r y t m i c k h o z k o n a v N . pl. str. podst. m i e n vzoru m e s t o 117; t v a r N . p l . p o d s t . m e n a jojo 117, p o d s t . m e n a oje 1 1 9 ; p l a t n o s r y t m i c kho zkona v N . pl. str. podst. m i e n v z o r u srdce 119; t v a r y N . pl. str. p o d s t . mien vzoru dieva 121; platnos rytmic kho z k o n a v N . pl. m u . rodu prd. mien vzoru p e k n 224, v z o r u cudz 226; t v a r y N . pl. m u . r o d u i n n c h prast p r t o m n c h a. m i n u l c h 2 2 6 ; p l a t n o s rytmickho zkona v N . pl. mu. rodu prd. mien vzoru pv 228; n o m i n a t v osobnch zmen 243; citoslovcia z no m i n a t v u 824; p . aj k o m u n i k a n p l n , p o m e n o v a c , hodnotiaci, vlokov, absoltny, dopl nen, rmcov, podmotov, obsahov, s t a v o v , p r i r o v n v a c , z v o l a c , osi o v o vac, s a m o s t a t n e p o u i t n o m i n a t v n o r m a : p r i r o d o v o m r o z l e n m a s k u l n a fem i n n 131 nosite: deja 7 1 ; vyjadrenie v z a h u nositea k s t a v u p r i z m e n e svoj 2 5 4 ; n o s i t e d e j a v intennom systme 395, stavu 361; p . aj g e n i t v nositea d e j a novogrcke men: skloovanie mu. osob

n c h m i e n n a -as, -es, -is, -os, -us 7 5 , 1 2 4 n - / t - o v prastie 495; p . aj t r p n prastie, pasvne particpium noe ( a s t i c a ) 7 8 3 0 ( n u l a ) , p . a 0, 0, e 0, i 0, 0 ,0 e,0 , 0 jy, 0 0 -0 ( p r p o n a ) p . n u l o v p r p o n a 0 (alterncia), pri imperfektivizcii s l o v i e s p r p o n o u -a- 4 1 6 0 e ( a l t e r n c i a ) , p r i i m p e r f e k t i v i z c i i slo v i e s p r p o n o u -a- 4 1 6 , p r i a s o v a n s l o v e s a mlie 4 4 4 , p r i a s o v a n s l o v i e s v z o r u bra b e r i e m 445 0 ( a l t e r n c i a ) , p r i i m p e r f e k t i v i z c i i slo v i e s p r p o n o u -a- 4 1 6 0 ie ( a l t e r n c i a ) , p r i i m p e r f e k t i v i z c i i s l o v i e s p r p o n o u -a- 4 1 6 0 jy ( a l t e r n c i a ) , p r i i m p e r f e k t i v i z c i i s l o v i e s p r p o n o u -a- 4 1 6 n u l o v g r a m a t i c k osoba 429 nulov morfma: vymedzenie nulovej mor fmy a jej postavenie v morfologickej r o v i n e j a z y k a 4 3 ; p . aj n u l o v o s o b n , nulov pdov, nulov prpona n u l o v o s o b n p r p o n a : v t v a r e 2. o s . s g . i m p e r a t v u 484 n u l o v p d o v p r p o n a : v G. p l . m u . n e i v , p o d s t . m i e n vzoru d u b 94, m u . neiv, p o d s t . m i e n v z o r u stroj 100, en. p o d s t . m i e n v z o r u ena 103, en. p o d s t . m i e n v z o r u ulica 105, en. p o d s t . m i e n vzoru g a z d i n 111, str. podst. m i e n vzoru m e s t o 115, str. podst. m i e n vzoru srdce 118, s t r . p o d s t . m i e n v z o r u d i e v a 121 n u l o v p r p o n a : existencia v N . sg. p o d s t . m i e n 4 0 , v G. pl. a k o s p o l o n p r e femi n n a a n e u t r 1 2 9 ; p . aj n u l o v m o r f m a nulov z h o d a : kategria nulovej zhody pri prsl o v k c h 3 5 n u l o v z a k o n e n i e : p s o b e n i e r o d o v o sil n c h p r p o n pri fntninnach s p v o d n e n u l o v m z a k o n e n m 132 n u l o v t v a r s l o v e s a by 4 7 2 n u l o v v a r i a n t m o r f m pri s l o v e s c h 435 n u m o r l i 2 7 , 314; p . aj s l o v k y n u m o r l n o z m e n 2 3 5 ; p . aj seln z men n u m e r i c k s t r n k a , r e a l i t y 3 1 4 ; p . a,j s e l n strnka reality -mH ( p r p o n a ) c i t o s l o v c i a a s l o v e s n a -n 826 nu ( s p o j k a ) 7 3 2 nu ( a s t i c a ) 7 8 3 -n (-/?, -n) ( p r p o n a ) , t v o r e n i e t r p n h o p r a s t i a p r p o n o u -n (-n, -n) 4 9 7
(

O
o, v k l a d n v G. p l . e n . p o d s t . m i e n v z o r u ena 103, str. podst. mien vzoru mesto 116; v 1-ovom t v a r e i n d i k a t v u p r t e r i t a 4 7 5 ; p . a j o , o 0, o , o

(predloka), 643; podielov spojenia s predlokou o 354, s y n o n y m i t a predlo i e k po a, o 6 3 0 o milch p ( f r a z e o l o g i c k s p o j e n i e ) , s l o v k a p v s p o j e n o milch p 3 2 5 o- ( p r e d p o n a ) , p r i i s t o v i d o v c h s l o v e s c h 414; okolnostn prslovky s prefixlnou m o r f m o u o-joba sufixlnymi morf m a m i 589 -o ( p r p o n a ) , s k l o o v a n i e m u . i v . p o d s t . m i e n n a -o p o d a v z o r u c h l a p 7 4 , 8 1 , 8 4 , 85, p o d a v z o r u h r d i n a 86, cudzch p r i e z v i s k n a -o 1 2 5 ; v l a s t n o s t n p r s l o v k y s m o r f m o u -o 5 7 7 , v l a s t n o s t n p r s l o v k y n a -o o d a d j e k t i v i z o v a n c h p r a s t 5 8 1 , o k o l n o s t n p r s l o v k y s m o r f m o u -o

o b m e d z o v a c v z a h 6 8 5 ; p . aj l i m i t a t v n y vzah o b m e d z o v a c i e s p o j k y 687 o b m e d z o v a c i e z m e n : sm 3 0 7 , sam 3 0 8

obojak, obojako ^slovky) 349

(citoslovce) 811 - ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e c u d z c h v l a s t n c h m i e n n a - 1 2 5 o ( a l t e r n c i a ) , p r i imperfektivizcii slo v i e s p r p o n o u -a- 4 1 6 o & (alterncia), pri skloovan m u . iv. podst. mien vzoru chlap 75; vo vokatve m u . i v . p o d s t . m i e n v z o r u chla.p 8 5 ; pri skloovan m u . neiv, podst. mien v z o r u d u b 88, vzoru stroj 97, en. podst. m i e n v z o r u d l a 109, v z o r u kos 110; pri odvodzovan ivonych prd. mien 203 o (alterncia), v G. p l . e n . p o d s t . m i e n v z o r u e n a 102, vzoru ulica 105, vzoru m e s t o 1 1 5 ; p r i s k l o o v a n s l o v k y osem 324 -oa (zakonenie slov), skloovanie en. p o d s t . m i e n v z o r u e n a n a -oa 1 0 2 , 1 2 7 ob- ( p r e d p o n a ) , o k o l n o s t n p r s l o v k y s p r e fixlnou m o r f m o u o-/oba sufixlnymi m o r f m a m i 589 obadvaja (slovka) 322 obaja, oba, obe ( s l o v k a ) 3 2 1 obva sa, m o d l n e 3 6 6 obale (predloka) 663
obidvaja, obidva, obidve (slovka) 32L

o b j e k t 7 1 , 159, v z a h o b j e k t u k deju v y j a d r e n osobnmi privlastovacmi z m e n a m i 2 4 5 ; p . aj l o g i c k , p r e c h o d n , akuzatvny, konen, intenne pred nej, s t a v o v , obsahov, vlun, vysvetovac, kvalifikujci, doplac, per spektvny, vntorn objekt, predmet o b j e k t v n e c i t o s l o v c i a 8 1 0 ; p . aj z v u k o m a lebn sitoslovcia objektov sloves 497; p . aj predmetov sloves o b j e k t o v v z n a m y predloiek 619 objektov vzahy 619; p . aj predmetov vzahy objektov vzah: ako t y p v rmci pod r a o v a n i a 6 8 5 ; p . aj p r e d m e t o v vzah o b m e d z e n as deja n a veci p o m e n o v a n e j s u b s t a n t vo m 173

o b o j s t r a n n d o p l a c v z a h 5 6 6 ; p . aj reci pron dopac vzah obojstrann urovac vzah pri genitve m e r a n h o o b s a h u 1 7 1 ; p . aj recipron urovac vzah obojvidov sloves 425 o b r t e n urovac vzah pri genitve mno s t v a 171 o b s a h : morfologickej j e d n o t k y 22, morfo logickej kategrie 33, spojky, h y p o t a x y , p a r a t a x y 679, astc 747, v e c n h o v z n a m u v y t y o v a c e h astc 749, vecnho v z n a m u pripjacch astc 749; p . aj genitv o b s a h u , genitv m e r a n h o obsahu, genitv potanho obsahu, vpovedn, predikan, prsudkov obsah o b s a h o v p r s l o v k y 5 7 1 ; v y u i t i e 607 o b s a h o v a k u z a t v 163 o b s a h o v d a t v , 1 8 4 ; p . aj v y s v e t o v a n obsahov, doplac obsahov datv o b s a h o v g e n i t v 176 o b s a h o v i n t r u m e n t l 192 o b s a h o v n o m i n a t v 156 obsahov objekt p . doplac obsahov objekt obyajn mnostvo: vyjadrenie obyajnho m n o s t v a p r i p l . 143 o b y v a t e s k m e n 140 obzvl (astica) 800 od ( p r e d l o k a ) 6 4 4 ; p r i p o r o v n v a n v e c p o d a s t u p a t e j istej v l a s t n o s t i 2 1 7 , k o r e p o n d e n c i a p r e d l o k y od so s l o v e s n o u p r e d p o n o u od- 6 2 8 , s y n o n y m i t a p r e d l o i e k z a od 6 2 9 , v o k a l i z c i a p r e d l o k y od v u s t l e n c h p r p a d o c h 6 3 1 od- ( p r e d p o n a ) , o k o l n o s t n p r s l o v k y s p r e fixlnou m o r f m o u od- a s u f i x l n y m i m o r f m a m i 588 odborn termny: neprtomnos stupova nia pri prd. mench ako sastiach od b o r n c h t e r m n o v 214 o d b o r n t l : t v a r y t y p u telat 2 6 , s l o v k y s m o r f m o u -krt 3 3 8 , p o u v a n i e p a s v a v o d b o r n o m tle 552, p r e d l o k y v od b o r n o m tle 669 o d k a z o v a i v z n a m pri ukazovacch z
m e n c h : ten 2 6 6 , to 2 6 7 , tento, tamten 2 6 9 , onen 2 7 0 , tak, takto 271, onak, tok, tokto, toko, tak 2 7 2 , takto, o)iak, tam, tade, tadia, odtia, odtade, odtiato 2 7 3 , stade, stadia, potia, potade 274

o d k a z o v a n i e ; n a m e n z m e n a m i 233, od kazovai v z n a m pri osobnch privlast o v a c e h z m e n c h 246 odkedy (zmeno), zkladn v z n a m 278, o p y t o v a c v z n a m 282, neurit v z n a m 292, v y m e d z o v a c v z n a m 2 9 3

odkia (zmeno), zkladn v z n a m 278, o p y t o v a c v z n a m 282, vzan v z n a m 2 9 i , n e u r i t v z n a m 292, v y m e d z o v a c v z n a m 293 o d l i o v a c i e z m e n : in 3 0 4 , in, inak,
inak, kade, inakie, inakadia, in, inde, inadia inam, 305, ino inokedy

306 odlukov sloves: zdruen a k u z a t v ako p r e c h o d n objekt p o o d l u k o v c h slove s c h 162, o b s a h o v genitv pri o d l u k o v c h s l o v e s c h 177 odiukov v z n a m : v l u n a k u z a t v pri predponovch slovesch s o d l u k o v m v z n a m o m 162 odmieta, m o d l n e 367 odporovc v z n a m hypotaktickch spojok 687 odporovacio spojky 686 o d p o r o v a n i e 6 8 5 ; p . aj a d v e r z a t v n y v z a h odporan dej: vyjadren indikatvom p r z e n t a 530 odraz skutonosti: stupe zhody medzi mor fologickm v z n a m o m a zodpovedaj c i m o d r a z o m s k u t o n o s t i 3 3 ; p . aj p o j mov obsah odtade (zmeno) 273 odtia (zmeno), ukazovac v z n a m 265, o d k a z o v a i v z n a m 273 odtiato (zmeno), ukazovac v z n a m 265, o d k a z o v a i v z n a m 273 odtienok pejoratvnosti a melioratvnosti p r i k o l e k t v a c h 1 4 8 ; p . aj augmenta tvny, citov odtienok odvoden nepvodn (nevlastn) predloky 621 o d v o d e n p r d a v n m e n 198; p . aj s e k u n drne prdavn men o d v o d e n z m e n 257 o d v o d e n z v r a t n sloves 380 odvodeniny: zastpenie rodovo silnch p r p o n v o d v o d e n i n c h 132 o d v o d e n o s : vzah s e k u n d r n o s i p r i slo vch, pri ktorch sa nepociuje odvode n o s 132 odvodzovacie prpony: z hadiska rodovej c h a r a k t e r i s t i k y 1 3 2 , -in a -ov p r i p r i vlastovacch prd. m e n c h 219, -ovie, -oje, -eje, -e p r i r o d i n n c h p r i v l a s t o v a cch prd. m e n c h 221, prd. m e n s pr p o n o u -n v s t a r o m s p i s . j a z y k u 2 2 6 ; p . aj e n s k o d v o d z o v a c i e , m u s k o d vodzovacie prpony, rodovo slab od v o d z o v a c i a prponaodvodzovanie: z hadiska zaradenia do rovn j a z y k a 25; o d v o d z o v a n i e ivo nych prd. mien 203, frekventatv 419 ohadne (predloka) 675 ohadom (predloka) 670 o h b a n i e 4 5 ; p . aj lexia o h y b n opytovacie z m e n 278

o h y b n s l o v n d r u h y 29, 3 1 ; p . aj f l e k t v n e slovn d r u h y -oj (prpona), skloovanie slovanskch mien n a - o j poda vzoru pekn 224 -oje ( p r p o n a ) , v r o d i n n c h p r i v l a s t o v a cch p r d . m e n c h 2 2 1 ; pri s k u p i n o v c h slovkch 335 -ok ( p r p o n a a l e b o z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e m u . i v / d e m i n u t v n a -ok 7 5 , p r i e z v i s k n a -ok 7 6 ; t v a r N . p l . m u . i v . p o d s t . m i e n n a -ok; s k l o o v a n i e m u . n e i v , p o d s t . m i e n n a -ok 8 8 oko, s k l o o v a n i e 1 1 5 okolnos 567; funkcia okolnosti pri veci pomenovanej podstatnm m e n o m 71, okolnos neprospechu v y j a d r e n dat vom zkladnho zvratnho zmena sebajsa 251, vyjadrenie okolnosti prslov k a m i 565, predloky vyjadrujce okol n o s t i bliie n e u r e n 627 o k o l n o s t n p r s l o v k y 566; s t u p o v a n i e nie ktorch okolnostnch prsloviek 584. morfmy okolnostnch prsloviek 584 okolnostn v z a h y : ich v y j a d r o v a n i e p r e d l o k a m i 619; p . aj a d v e r b i l n e v z a h y o k o l n o s t n a k u z a t v 165 o k o l n o s t n i n t r u m e n t l 185 o k o l n o s t n v z n a m z r e t e a p r i g e n i t v e 177 okolnostn v z n a m o v t y p pri prslovko v c h z m e n c h 572 o k o l n o s t n v z n a m o v v z a h 72 okolo (predloka) 663; s y n o n y m i t a pred l o i e k po a okolo 6 3 0 o k r a j o v p r v k y slovnej z s o b y 28 okrem (predloka) 646
okrem toho, e (spojka) 733

oka sa, m o d l n e 3 6 7 -o ( z a k o n e n i e s l o v ) , v y n e c h v a m e s a m o hlsky o pri skloovan mu. neiv, p o d s t . m i e n n a -o 9 7 -om ( p r p o n a ) , v L . s g . m u . r o d u p r d . m i e n v z o r u cudz 226, v z o r u p v 228; o k o l n o s t n p r s l o v k y s m o r f m o u -om> 585 on ( z m e n o ) 2 4 0 ; s u b s t a n t v i z o v a n z m e n . on, ona 241 on- ( h l s k o v s k u p i n a ) , v u k a z o v a c c h z m e n c h 526 -on ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e c u d z c h p o d s t . m i e n s t r . r o d u v z o r u m e s t o n a -on 113, s k l o o v a n i e s l o v g r c k e h o p v o d u n a -on 1 2 7 o n aci , s l o v n o d r u h o v p o v a h a s l o v a 2 3 6 , 362 onak (zmeno) 273 onak (zmeno) 272 on dia, s l o v n o d r u h o v p o v a h a s l o v a 2 3 6 , 362 onen ( z m e n o ) , u k a z o v a c v z n a m 2 7 0 , c i tov pouitie 276 onikanie 242, rozdiel m e d z i p l u r l o m c t y a o n i k a n m 516

(astica) 784; pri neosobnch slovesch 400 onomatologick funkcia: zkladn lenenie podst. m i e n poda onomatologickej funk cie 63 onomatologiek prznaky: celkov lenenie substantv poda onomatologickch a i n c h p r z n a k o v 67 o n o m a t o p o j e 816; p . aj slovesn o n o m a t o poje, z v u k o m a l e b n slov o p a k o v a n p a r a t a k t i c k s p o j k y 681 o p a k o v a n s p o j k y 695 opakovanie voklov a k o n s o n a n t o v v cito slovciach 808 opakovanosf v n e d o k o n a v c h slovesch 411 o p a k o v a n dej 411 opisn vloka: vlokov nominatv ako o p i s n v l o k a 154; p . aj a b s o l t n y n o m i natv opisn pasvne tvary: indikatvu przenta 474, i n d i k a t v u p r t e r i t a 477, kondicio n l u p r t e r i t a 482, i m p e r a t v u 485, opisn p a s v n y t v a r p r e c h o d n k a 490, pou v a n i e o p i s n c h p a s v n y c h t v a r o v 555 o p i s n p a s v u m 4 3 3 , k a t e g r i a o s o b y a sla v zloench tvaroch opisnho pasva 465, opisn pasvum indikatvu pr z e n t a 474, opisn p a s v u m indikatvu p r t e r i t a 477 o p i s n s l o v e s o by 4 6 3 ; p . a j f o r m l n e s l o veso opisn t v a r y zloench slovesnch t v a r o v 463; p . aj perifrastick f o r m y opisn zloen t v a r y 4 3 ; p . aj perifrastick zloen t v a r y o p i s n p a s v n y infinitv 487 opisn variant stupovania prdavnch mien 213 oproti (predloka) 651 o p y t o v a c v z n a m o p y t o v a c c h z m e n : kto,
ktoe, o, oe 2 7 9 , ktor, ktore, ak, ake, k, ke 2 8 0 , , koko, kol k, kok, ako, kde, kam, kade, kadia 281, odkia, skade, skadia, od kade, kedy, odkedy, do kedy, dokia, preo, zao, nao 282

ono

o p y t o v a c i a v p o v e 682 o p y t o v a c i e privlastovaeie z m e n : sklo o v a n i e o p y t o v a c c h pri v l a s t o v a e e h z m e n p o d a v z o r u cudz 226 opytovacie z m e n 235, 277; opytovac v z n a m 279, citov ukazovac v z n a m 282, v z a n v z n a m 283, n e u r i t v z n a m 292, v y m e d z o v a c v z n a m 293 -or ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e m u . i v . p o d s t . m i e n n a -or 76 o r d i n l i 3 1 5 ; p . aj r a d o v s l o v k y -oro ( p r p o n a ) , v s k u p i n o v c h s l o v k c h 335 os p . v e r t i k l n a , h o r i z o n t l n a os -os ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e c u d z c h m u . i v . p o d s t . m i e n n a -os 7 5 , 1 2 3 ,

c u d z c h m u . n e i v , p o d s t . m i e n n a -os 88, 123 osemdesiat (slovka), z a k o n e n i e 326 osemns (slovka), v z n i k 325 o s i h o t e n s u b s t a n t i v i z c i a 194 o s i h o t e n i e z k l a d u 193 o s l a b e n r o d o v v z n a m 137 oslovenie: pouitie oslovenia pri osob. podst. m e n c h a vlastnch m e n c h nie k t o r c h z v i e r a t 64, t v a r y v o k a t v u m u . iv. p o d s t . m i e n v z o r u c h l a p 85, s a m o statne pouit nominatv vo funkcii o s l o v e n i a 154; p . aj p r z n a k o v , v l o e n oslovenie oslovovac n o m i n a t v 7 1 ; citoslovcia z oslov o v a c i e h o n o m i n a t v u 824 osoba pri podstatnch mench 71, gramatikalizcia osoby 428, z h o d a s osobou p o d m e t u pri slovesch 428, vyjadrenie kategrie osoby v zloench tvaroch p r t e r i t a a kondicionlu 464, p o m k n u t i e o s o b y p r i s l o v e s c h 517; p . aj p r v , d r u h , tretia, veobecn, jedinen osoba o s o b i t n s y n t a k t i c k funkcia prsloviek 565 o s o b n f o r m a : p r i slovke p 3 2 4 o s o b n m o r f m a 464 o s o b n m a s k u l n a 138 osobn m e n : tvorenie privlastovacch p r d . m i e n 2 1 9 ; p . aj v l a s t n o s o b n m e n osobn m o d l n e spojenia: neosobn t v a r y o s o b n c h m o d l n y c h spojen 525 o s o b n n z v y 64; p . aj m u s k o s o b n nzvy o s o b n p o d s t a t n m e n 6 4 ; p . aj o s o b n substantva osobn p r p o n y : v indikatve p r z e n t a 464, v i m p e r a t v e 464, 484; p . aj n u l o v pr pona osobn privlastovaeie z m e n 244; v z n a m y 245, pouvanie a skloovanie 248, s u b s t a n t i v i z c i a o s o b n c h privlast o v a c c h z m e n 194 o s o b n s l o v e s 397; p . aj p r i m r n e o s o b n sloves, personli o s o b n slovesn t v a r y : pouvanie 504 o s o b n s u b s t a n t v a 64; p . aj o s o b n p o d statn men o s o b n t v a r y o s o b n c h slovies 461 o s o b n t v a r y slovies 464 o s o b n z m e n 2 3 4 , 2 3 6 ; 1. a 2 . o s o b y 2 3 7 , 3. o s o b y 240, n o m i n a t v o s o b n c h z m e n 2 4 3 , d a t v o s o b n c h z m e n a k o datv citovej asti 181, postavenie slovky tri p r i b l i o m u r e n o s o b n h o z m e n a 3 2 3 , v o k a l i z c i a p r e d l o i e k bez, cez, nad, od, pod, pred,, s, v, z, k p r e d t v a r m i o s o b n h o z m e n a ja 6 3 1 ; p . a j z k l a d n osobn zmen o s o b n v z o r 129 -os ( p r p o n a ) , a b s t r a k t n p o d s t . m e n n a -os o d a d j e k t i v i z o v a n c h i n n c h p r a s t p r t o m n c h 232

osta,

ostva,

sponov

374

ostatne (astica) 784 ostatn (slovka) 348 ostatn (slovka) 374, p r i slovke prv 343 ostatn raz ( s l o v k a ) 3 4 7 ostop ( p r s l o v k a ) : s l o v k a stop v prs l o v k e ostop 331 ostoes ( p r s l o v k a ) : s l o v k a stoes v pri
lo v k e ostoes 331

n a funkciu agensa a paciensa 7 1 ; r m cov nominatv vo vzname paciensa 156; d a t v s p r o s t r e d k o v a n h o z s a h u ( p a ciensa) 179; paciens deja a riadiaca s u b stancia 290; vhodnos pojmu paciensa pri definovan kategrie slovesnho r o d u 4 3 2 ; p . aj z a s i a h n u t v e c , l o g i c k objekt
pi sa, pi sa, modlne 367

ova sa, m o d l n e 3 6 7 otcov ( v z o r p r d . m i e n ) 2 2 8 otec, t v a r y D . a L . s g . 79 o t v o r e n t r i e d y p o d s t a t n c h m i e n 64 -ou ( p r p o n a ) , v I . s g . e n . r o d u p r d . m i e n vzoru cudz 226, vzoru p v 228: okol n o s t n p r s l o v k y s m o r f m o u -ou 5 8 5 -ou ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e c u d z c h v l a s t n c h m i e n o s b n a -ou 1 2 5 -ov ( p r p o n a a l e b o z a k o n e n i e s l o v ) , v A . pl. m u . zvieracch poclst. m i e n v z o r u chlap 74; tvary D . a L. sg. slovanskch o s o b n c h m i e n n a -ov 8 0 ; v G . p l . m u . n e i v , poclst. m i e n v z o r u s t r o j 100; sklo o v a n i e m u . p r i e z v i s k n a -ov 2 2 9 , z e m e p i s n c h m i e n n a -ov 2 3 0 ; v p r i v l a s t o v a cch p r d . m e n c h 2 1 9 ; o k o l n o s t n p r s l o v k y s m o r f m o u -ov 5 8 6 - o v a - (prpona), pri imperfektivizcii slo vies 417 -ovia ( p r p o n a ) , v N . p l . m u . i v . p o d s t . mien vzoru chlap 80, podst. mien zak o n o n c h na. -ra. 87 -ovie ( p r p o n a ) , v r o d i n n c h p n v l a s t o v a c c h p r d . m e n c h 221. -ovo ( p r p o n a ) , s k l o o v a n i e z e m e p i s n c h m i e n s t r . r o d u n a -ovo 2 3 0 -ovsk (prpona), vyjadrenie rodinnej pr slunosti a privlastnenia, r o d i n e v s t a r o m s p i s o v n o m ze 222
ozaj, ozaj&e (astice) 7S4

oznamovac spsob 429, pouvanie ozna movacieho spsobu 527; t v a r y oznamo vacieho spsobu p r t o m n h o asu 470, m i n u l h o a s u 4 7 4 , p r e d m i n u l h o asu 477, b u d c e h o asu 4 7 8 ; p . aj i n d i k a t v oznamovacia vpove 682 , v k l a d n v G . p l . e n . p o d s t . m i e n v z o r u e n a 1 0 4 ; p . a j o , o o (alterncia), pri skloovan m u . neiv, podst. mien vzoru d u b 89, vzoru s t r o j 97 -o,-o ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e c u d z c h m u , i v . p o d s t . m i e n v z o r u k u l i n a -, - 324

P ( s k r a t k a p r e p a c i e n s a d e j a ) 29) P (skratka pre predikt) 406 paciens 3 6 1 ; diferencicia funkcie nositea deja pri veci p o m e n o v a n e j s u b s t a n t v o m

p d : rozdiel medzi p d m i p r i podst. m e n c h a prd. m e n c h 70; parcilne v z n a m y pdov 152; p d pri prd. m e n c h 196, p r i s l o v k c h 3 1 5 ; z h o d a v p d e p r i slovesch 429; spjanie predloiek s jed n m , d v o m a alebo t r o m a p d m i 620; p . aj p r i a m y , nepriamy-, hol, a d v e r b l n y pd, predlokov pdy p d o v rekcia 391 pdov prpony: synonymia pdovch pr p o n 5 1 , ich h o m o n y m i a 52, 129, 1 5 2 , p d o v p r p o n y p r i p o d s t . m e n c h 7.1, sstava pdovch prpon ako kritrium p r i delen p r d . m i e n 198 p d o v rodov p o m e n o v a n i a pri n z v o c h z v i e r a t 136 p d o v t v a r y p o d s t . m i e n 151 p d o v v z n a m y 151 p d o v systm dnenej spisovnej sloven i n y 51 pn, t v a r y D . a L . sg. 79 pani, skloovanie 111 panovncke tituly: privlastovaeie z m e n 2. a 3 . os. p l . a k o s a s p a n o v n c k y c h titulov 245 pr/zopr (slovka) 333 p a r a d i g m a slova 23, p a r a d i g m a a systmovos formlnych prostriedkov morfo logickch, kategri 36, p a r a d i g m a a d e fektnos lexm 44, aglutinan t y p v p a r a d i g m a slovies 5 7 ; p . aj z m i e a n p a r a digma paradigmatick kritri slovesnho v i d u 421 p a r a l e n o s f o r m y a obsa.hu morfologickej j e d n o t k y 22 p a r a t a k t i c k spojky 679, 684; p . aj z k l a d n parataktick, najveobecnejia para taktick spojka, dvojlenn paratak tick, viaclenn parataktick, o p a k o v a n p a r a t a k t i ok spoj k y p a r a t a x a 6 7 9 ; p . aj p r a v , n e p r a v p n r u taxa parcilne v z n a m y prsloviek 569 p a r c i l n y t y p 131 parentzy p. vetn parentzy paroma (astica) 784 p r o v r o d o v p o m e n o v a n i a 136 partes orationis 27; p . aj slovn d r u h y , asti, r e partiepi u m p . pasvne, aktvne particpium p a r t i e i p i u m s t a t i c u m 5 0 1 ; p . aj s t a t i c k

particpium, stavov vsledkov pr astie p a r t i k u l y 27, 746; p . aj astice p a r t i t v n y genitv 172; vo funkcii predme tovho akuzatvu 172, podmetovho no m i n a t v u 173; p a r t i t v n y genitv vetnho zkladu 173, miery 173; ako zodpoveda' jci s a m o s t a t n m u chpaniu j a v u pome novanho s u b s t a n t v o m 70; vyjadrenie miery pri kolektvach p a r t i t v n y m geni t v o m 148; vzba s p a r t i t v n y m genit v o m pri slovesch 408; p . aj iastkov genitv p a r t i t v n y pomenovac zmer 153 pasvna kontrukcia: intrumentl pvodcu ako vyjadrenie ivotnho agensa v pa svnej kontrukcii 187 pasvna v e t n kontrukcia 388 pasvne particpium 495; p . aj t r p n pr astie, n-/t-ov prastie pasvne t v a r y : systm pasvnych t v a r o v 432; pasvne t v a r y indikatvu przenta 473, indikatvu prterita 477, indikatvu futra 479, kondicionlu przenta 481, kondicionlu p r t e r i t a 482, imperatvu 485, n e u r i t k u 486, prechodnka 490; p . aj zloen p a s v n y t v a r , t r p n t v a r y , pasvum p a s v n y infinitv: p . z v r a t n pasvny, opisn p a s v n y infinitv p a s v n y vzah gramatickho p o d m e t u k deju 432; p . aj t r p n vzah p a s v n y z v r a t n t v a r 388 p a s v u m 3 6 1 ; pouvanie pasva 552; p . aj mimovone, opisn, neosobn, zvratn p a s v u m , pasvne, t r p n t v a r y , t r p n rod paskuda, v postaven nezhodnho pr vlastku 230 p a u z a pri citoslovciach 807 pri (vzor prd. mien) 227 p a vyie slovky: morfologick a syn t a k t i c k charakteristika 317, skloova nie sloviek p devdesiat 324, s lovka p vo frazeologickom spojen jeden
za p a druh bez jednho za es 325

pdesiat (slovka), zakonenie 236 ptns (slovka), vznik 325 ptoro (slovka), v o frazeologickom spojen
tvoro na ptoro 337

pejoratvne n z v y : prirodzen rod pejora t v n y c h n z v o v 136 pejoratvnos p . odtienok pejoratvnosti pekn, vzor prd. mien 222, stupovanie slova pekn 213 p e n d a n t p . rodov, p l n o v z n a m o v pen d a n t , ensk p e n d a n t y peniaz, zaradenie do vzoru stroj 96, t v a r y G. pl. 100 prfekti vizcia 413 perfektivizan platnos 415 perifrastick formy zloench slovesnch t v a r o v 463; p . aj opisn t v a r y

perifrastick zloen t v a r y 43; p . aj opisn zloen t v a r y personli 397; p . aj osobn sloves perspektvny objekt deja 177 pes, skloovanie v pl. 74, t var v D . a L. sg. 79 Pietor, skloovanie 77 psan podoba: nezhoda medzi psanou a zvukovou podobou pri niektorch cito slovciach 812 psan jazyk: vokalizcia predloiek 632 psmen p . vek psmen, vek zaiaton psmen plny jazykovho systmu 21; p . aj roviny jazykovho systmu platnos podstatnho mena vo vete 7 1 : p . aj rodov, proprilna platnos pln morfma sa 378 pln t v a r y pri zmench 3. osoby 243 plnovznamov jadro tvaru 23 plnovznamov pomenovanie 363 plnovznamov sloves: pomocn sloves a plnovznamov sloves 362, vzah sponoveh slovies k predikatvnym ka tegrim plnovznamovch slovies 370, prechody medzi sponovmi a plnov z n a m o v m i slovesami 376 plnovznamov slovn druhy 30, styn b o d y spojok s plnovznamovmi slov n m i druhmi 742; p . aj autosmantick slovn d r u h y plnovznamov p e n d a n t 375 plnovznamov vraz 748 puha, v postaven nezhodnho prvlastku 230 plurl: cty z hadiska tylistickho 27; podst. mien 65, 139, prevaovanie pl. n a d sg. 144, neltkov v z n a m pl. 151, n e a b s t r a k t n vznam pl. 151, c t y 242, 516, pl. skromnosti (vlastn a u t o r s k p r v osoba plurlu) 506, pl. namiesto sg. pri slovesch 515; skloovanie slov vtk, vlk, pes 74, m u . zvieracch podst. mien v pl. 88, m u . zvieracch podst. mien s k m e o m na m k k spoluhlsku v pl. 97; neosobn t v a r y v pl. pri slovch ert, duch 139; pouvanie radovch sloviek dvadsia ty devdesiaty v pl. 346; p . aj druhov, umocujci, intenzvny, jednotkov, ku sov, prevaujci, vlun, skupinov, veobecn, komplementrny, dubletn, majesttny plurl, mnon slo plurli t a n t u m 67, 145; z hadiska defektnosti 44; p. aj pomnon p o d s t a t n men, pomnon substantva pluralis majestaticus 239; p . aj majesttny plurl pluralis modestiae 239 plurlov p o d s t a t n men 143 plurlov t v a r y 139 plurlov korelt 147

plurlov p e n d a n t 147 plurlov shrn predmetov 139 pluskvamperfektum 35 po (predloka) 646; spodstatnen t v a r n e u t r a osobnch zmen v lokli s pred lokou po 248; v podielovch slovkovch vrazoch 351; synonymita pred loiek na a po, za a po 629, po a popri, po s loklom a holho intrumentlu, po holho akuzatvu 630, po a podl, po & o,
po a okolo, po a popri, po &v,po& cez 630,

po v elovom vzname a neuritku, po s loklom a holho genitvu v nezhodnom prvlastku 631 po- (predpona) zvratn sloves s pred ponou po- 383; pri dokonavch zvrat n c h slovesch s formantom si 384; p r i isto vidovch slovesch 414; v impe ratve 462; okolnostn prslovky s prefixlnou morfnou po- a sufixlnymi mor fmami 588 po boku (predlokov vraz) 674 po druh raz (slovkov vraz) 344 po tret raz (slovkov vraz) 345 pobdacie astice 749 poas (predloka) 664 poet p r i pomnonch podst. mench 146 pom (spojka) 733 ponajc niem (predlokov vraz) 675
ponajc potajc, od niekoho/nieoho potajc (predlokov nieo/nie

vraz) 675
do toho (v to)

koho (predlokov vraz) 675 potanie p . prznakov potanie potan obsah p . genitv potanho ob sahu pou, v spojen so sponou by 372 pod (predloka) 648; vokalizcia predloky pod 631 pod- (predpona) okolnostn prslovky s preixlnou morfmou pod- a sufixlnymi morfmami 590 po, poclio (citoslovcia), pvod 824 podvate p . kolektvny podvate podielne sloves 424; p . aj distributvne sloves podielnos, 424; p . aj distributvnos podielov slovkov vrazy 351 podielov slovky 315; p / a j distributva podielov spojenia 351 podistm (astica) 773 podl (predloka) 664; synonymita pred loiek po a poda 630 podmet; hodnotiaca vloka s prechodom v tesn vzbu v platnosti p o d m e t u 154, doplnen nominatv v platnosti podmetu 155, v z n a m miery a funkcia p o d m e t u v nominatve miery 158, osobn zmeno v p o d m e t e 244, zhoda s osobou p o d m e t u pri slovesch 428; p . aj zloen podmet podmetov spojky 686 p o d m e t o v nominatv: p a r t i t v n y genitv

vo funkcii podmetovho nominatvu 173* zporov genitv vo funkcii p o d m e t o vho nominatvu 174; p . aj rmcov n o minatv podmetov vzah 685; p . aj subjektovyvzah podmienka: predloky s v z n a m o m p o d mienky 626 podmienkov spojky 687 podmienkov svetie 682 podmienkov vzah 685; p . aj h y p o t e t i c k vzah podmieovac spsob 429; t v a r y podmieo vacieho spsobu prtomnho asu 4 8 0 , minulho asu 481; pouvanie podmieo vacieho spsobu 537; p . aj k o n d i c i o n l podoba p . k r t k a , m e n n , dlh, p r v , d r u h podoba. podobne (astica) 784 podraden v e t a 6 8 1 ; p . aj a n t e p o n o v a n podraden veta podradovaeia funkcia spojky 683 podraovanie 679 podstatn m e n 6 1 ; zkladn t v a r p o d s t . mien 24, flektvny t y p v rmci t v a r o v podst. mien 52, aglutinan t y p v r m c i t v a r o v podst. mien 56, analytick t y p v rmci t v a r o v podst. mien 56, a n a l y tick t y p v rmci t v a r o v podst. mien 5 8 , introflektvny t y p v rmci t v a r o v p o d s t . mien 58, polysyntetick t y p v r m c i t v a r o v podst. mien 59, vzahov n r d . men odvoden od podst. mien 2 0 1 , ivone prd. m e n odvoden od p o d s t . mien 203, skloovanie spodstatnench. prd. mien poda vzoru p e k n 223, s k l o ovanie spodstatnench prd. mien p o d a vzoru cudz 226, skloovanie muskch, priezvisk zakonench n a -ovj-in 2 2 9 , skloovanie zemepisnch mien m u . rodu zakonench n a -ovo 230, z d r a z nenie miery p r i podst. m e n c h zmenom. tak 262, substantivizovan z m e n o
vakov j'vokovo 296, s p o d s t a t n e n z

meno kad 307, spodstatnen r a d o v slovka prv raz 344, raz v n s o b n c h slovkch 358; zmena podst. mien n a nesklonn p r d . m e n 230, vzah sloviek k podst. m e n m 354, v z n a m o v svislos prsloviek s podst. m e n a m i 566, podst. men v p l a t nosti prsloviek 614, predloky z p o d s t . mien 621, prepozicionalizcia holch p dov podst. mien 669, prepozicionalizcia. predlokovch p d o v podst. mien 6 7 1 , vzah podst. mien a spojok 744, v z a h astc a podst. mien 805, citoslovcia v lohe podst. mien 821, citoslovcia z podst. mien 824; p . aj konkrtne, primrne, a b s t r a k t n * sekundrne, ivotn, neivotn, o s o b n , neosobn, veobecn, vlastn, h r o m a d n ,

nehromadn, ltkov, skupinov, nekolektvne, kusov, plurlov, pomnon, n e p o m n o n , seln, slovesn p o d s t a t n men, substantva p o d v o j n p r e d l o k y 621 poetick zafarbenie prleitostnho kolek t v n e h o v z n a m u 148 poetizmus, poetizmy: dubletn rodov tva r y a k o p o e t i z m y 132, d i s t r i b u t v n y sg. a k o p o e t i z m u s 143, sg. p o m n o n c h p o d s t . m i e n a k o p o e t i z m u s 147, v y u v a n i e k o l e k t v a k o p o e t i z m e v 148, u m o c ovac pl. a k o p o e t i z m u s 151, hol geni t v v l a s t n o s t i a k o p o e t i z m u s 170, i n t r u mentl miesta ako poetizmus pri static k c h s l o v e s c h 186, i n t r u m e n t l n s t r o j a v e t y m o l o g i c k e j figre a k o poe t i z m u s 187, i n t r u m e n t l prirovnania a elu a k o p o e t i z m u s 189, h o l g e n i t v vlastnosti a k o p o e t i z m u s 170, vsledko v i n t r u m e n t l a k o p o e t i z m u s 192 pohri, t v a r K . p l . 8 3 p o h l a \ ie 3 2 8 ; p . a j p r i r o d z e n r o d p o h y b : citoslovcia n a p o d o b u j c e p o h y b 820 p o h y b o v z l o k a z v u k o m a l e b n c h s l o v 820 pochopitene (astica) 785 p o j m o v j a d r o m o r f o l o g i c k e j k a t e g r i e 36 pojmov obsah: stupe zhody medzi mor f o l o g i c k m v z n a m o m a- z o d p o v e d a j c i m p o j m o v m o b s a h o m 3 3 ; p . aj o d r a z skutonosti pokia ( z m e n o ) , v z a n v z n a m 291 pokia (spojka) 733 pohonn raz ( s l o v k a ) 3 4 7 pokraj (predloka) 661 pokm ( s p o j k a ) 7 3 3
JOOZ'(slovka) 330

pomenovacia forma: podst. men s jednou p o m e n o v a c o u f o r m o u 145 p o m e n o v a c i a j e d n o t k a 24 p o m e n o v a c i a p l a t n o s citosloviec 8 0 7 ; p . aj slovn platnos p o m e n o v a c i e s v i s l o s t i 135 p o m e n o v a n i a : bez r o d o v h o p r u 136, h o s podrskych zvierat z hadiska vyjadrov a n i a r o d u 137, p o m e n o v a n i a g r a m a t i c k c h f u n k c i 2 3 5 ; p . aj m u s k , k v a l i t a tvne, kvantitatvne, deiktick, shrnn, ensk, prov rodov, individualizu jce, rodovo osihoten, idiomafiek po menovania pomerne (astica) 7 8 5 p o m e r n as 3 5 ; p . aj c o n s e c u t i o t e m p o r u m p o m i e s t n e n z v y 140 pomimo (predloka) 662 p o m k n u t a s o v v c h o d i s k o 537 pomknutie: vznamu pri pomnonch p o d s t . m e n c h 67, o s o o y 517, r o d u 525 p o m k n u t v z n a m : p r d . m i e n prv, najprv 342

polde, t v a r G . p l . 100 p o l o h a : p o m e n o v a n h o p r e d m e t u 70, s p o j o k v o v e t e 691, astc v o v e t e 753 polopriama re: z m e n 3. osoby v polop r i a m e j rei 241 polosponov sloves 375 polovicajpolovika, pouvanie zlomkovch p o d s t . m i e n polovica jpolovika 333 p o l y m o r f e m a t i c k s l o v , t v a r y 3 7 ; p . aj viacmorfmov slov, t v a r y polysmia: pri s p o j k c h 679, pri asticiach 751 polysyirbetiek t y p : jeho podstata 51, v slovenskej morfologickej s t a v b e 58, v slovenskej morfologickej stavbe v po r o v n a n s i n m i t y p m i 60 pomha pomha si, t y p s l o v i e s so z v r a t n o u p o d o b o u 386 pomaly (astica) 785 pomedzi (predloka) 649 p o m e n o v a c n o m i n a t v 7 2 , 157 p o m e n o v a c r o z s a h p o d s t a t n c h m i e n 61 p o m e n o v a c t v a r 24, p . aj z k l a d n p o m e novac, nezvisl pomenovac tvar

p o m l k a : v y z n a o v a n i e p a u z y pri cito s l o v c i a c h 808 p o m n o n m i e s t n e n z v y 133 p o m n o n n e u t r u m 132 p o m n o n p o d s t a t n m e n 67, 145; t v a r N , pl. cudzch p o m n o n c h podst. mien v z o r u m e s t o 1 1 5 ; p . aj p o m n o n s u b s t a n tva, plurl i t a n t u m p o m n o n s u b s t a n t v a 65, 147; p . aj p o m n o n p o d s t a t n m e n , plurl i tan tum p o m n o n v l a s t n m e n 146 p o m o c n s l o v 746 p o m o c n sloves 361 p o m o c n s l o v n d r u h y 3 0 ; p . aj g r a m a t i c k , synsmantiek slovn d r u h y pomocn indiktor: ukazovacie zmen ako p o m o c n indiktor 235 p o m o c n spjac p r o s t r i e d o k , v r a z 678 p o m o c n t v a r o s l o v n p r o s t r i e d o k 807 pomocou (predloka) 670 ponad (predloka) 649 ponevt (spojka) 733 ponie, (predloka) 663 pontifex, s k l o o v a n i e 75 p o p i e r a c i e z m e n : nikto 3 0 9 , ni, nijak
3 1 0 , iadny /iaden, } i ikdy, ; ? ijako /; jak ni, 311 nikde, nikam,

p o p i e r a n i e asti d e j a n a veci p o m e n o v a n e j s u b s t a n t v o m 173 popod (predloka) 649 popravde (astica) 785 popred (predloka) 649 popri (predloka) 549; s y n o n y m i t a pred l o i e k po a popri 630 p o r a d i e : astc 748, k o m p o n e n t o v zloe n c h a s t c 752 p o r o v n v a c s t u p e 2 1 0 ; p . aj d r u h s t u pe, komparatv

p o r o v n v a c v z a h (585; p . a j k o m p a r a t v n y vzah p o r o v n v a c i e s p o j k y (587 porovnvanie: skloiiovanie m u . zviera cch p o d s t . m i e n pri p o r o v n v a n vec p o d a s t u p a tej istej v l a s t n o s t i 216 posesvna s p o n a 371 p o s e s v n e a d j e k t v a - 1 9 8 ; p . aj p r i v l a s t o vacie adjektvum, privlastovacie prdavn men posial ( z m e n o ) , u k a z o v a c e l e m e n t -sv k o r e n i z m e n a posial 257 posledn (slovka) 347; p r i slovke prv 343 posledn raz ( s l o v k a ) 3 4 7 postai, m o d l n e 369 postavenie pomenovanho p r e d m e t u 70; p . aj p o l o h a p o m e n o v a n h o p r e d m e t u p o s t o j p o d v a t e a k v p o v e d i a.lebo j e j asti 747 p o s t p o n o v a n n a d r a d e n v e t a 682 p o s t p o n o v a . n astice 7 5 4 postup p. kombinovan tvarotvorn postup p o s t u p n k o m b i n a n z m e n y 3 9 ; p . aj progresvne kombinan zmeny poasti sa, m o d l n e 3 6 8 potade (zmeno) 274 potia (zmeno), ukazovac v z n a m 265, odkazovai v z n a m 274 potiato (zmeno), u k a z o v a c v z n a m 266 potom (astica) 785 potrebova, m o d l n e 368 p o t r o j n p r e d l o k y 621 potvora, v postaven nezhodnho prvlastku 230 pouvanie osobnch privlastovacch z m e n 248 povedia (predloka) 664 p o v e d o m i e r o d u 1 3 1 ; p . aj r o d o v p o v e domie jwvedzme (astica) 786 povye ( p r e d l o k a . ) 6 6 7 poza ( p r e d l o k a ) 6 4 9 pozdva sa, s p o n o v 3 7 4 pozd (predloka) 664 pozdola (predloka.) 665 p o z d r a v y : a k o sas r o z k a z e va c ich cito sloviec 815 pozhora, (predloka) 065 pozitv: p r d a v n c h m i e n 210, v z n a m pozitvu prd. m i e n 216, v z n a m p o z i t v u prsloviek 6 1 1 ; p . aj p r v , z k l a d n stupe pozitvne g r a m a t i c k z n a k y : ich n e p r t o m nos pri citoslovciach 809 p o z i t v n y s u l x l n y f o r m a n t 39 pozna, v s p o j e n s o s p o n o u by 3 7 2 pvod: vyjadren osobnmi privlastovaemi z m e n a m i 246; p . aj r o d o v p v o d pvodca: vzah pvodcu k vtvoru pri z m e n e svoj 2 5 4 ; p . aj g e n i t v p v o d c u , intrumentl pvodcu

p v o d n p r e d l o k y 620; p . aj v l a s t n p r e d loky j p v o d n p r s l o v k y 566 p v o d n s p o j k y 6 9 7 ; p . aj p r i m r n e s p o j k y p v o d n e n s k s u b s t a n t v a : i c h r o d 134 p v o d n e n s k r o d 134 pracovnipracujem (slovesn vzor), mor fematick charakteristika 452. lexiklna c h a r a k t e r i s t i k a 453 prasa, s k l o o v a n i e v p l . 121 p r a v h y p o t a x a 684 p r a v p a r a t a x a 684
pravda, pravdae (astice) 786

pravdepodobne (astica) 786 prve (astica) 7 8 6 p r a v a b s t r a k t 66 p r a v a d n o m i n l n e k o n t r u k c i e 565 p r a v i d e l n sloves: ich v y m e d z e n i e 433, aktvne tvary indikatvu przenta pra v i d e l n c h slovies 470 p r a v i d e l n s t u p o v a n i e prsloviek 582 pravidelnos morfolgie spisovnej sloven i n y 60 p r a v i d l o o r y t m i c k o m s k r a c o v a n dlhej sla b i k y po dlhej slabike: pri tvoren t v a r u 3. o s . p l . i n d i k a t v u p r z e n t a 4 7 0 ; p . aj rytmick krtenie, rytmick zkon p r a v o p i s : psanie vekho psmena, v obyv a t o s k c h m e n c h 140, v a s t r o n o m i c kch nzvoch 141, sloviek xedem a. osem v n e p r i a m y c h p d o c h 3 2 5 , v y c h z l o e n c h s l o v i e k 3 3 0 , n s o b n c h s l o v i e k s razIrazyIrz 33S, u r i t c h r a d o ^ c h sloviek z a p i s o v a n c h slicami 342, z l o e n c h r a d o v c h sloviek o d stojeden, 346, psanie i a y v n i e k t o r c h z v u k o m a l e b n c h c i t o s l o v c i a c h 817 p r a v o p i s n rozkolsanos pri s e k u n d r n y c h c if oslo v c ia c h 8 2 6 p r z d n a m o r f m a 4 3 , sa 3 7 8 , pri s l o v e s c h 402 przdny (prd. m e n o ) , o b s a h o v genitv pri s l o v o przdny 177 pre ( p r e d l o k a ) 6 4 9 pre- ( p r e d p o n a ) , z v r a t n s l o v e s s p r e d p o n o u pre- 3 8 2 preberanie slov: vzrast zastpenia, rodovo s i l n c h p r p o n p r i p r e b e r a n s l o v 132 preo (zmeno), opytovac v z n a m 282, v z a n v z n a m 292, v y m e d z o v a c v z n a m 293 ^ pred ( p r e d l o k a ) 6 4 9 ; v o k a 1 i z c i a. p r e d i o k y pred, p r e d t v a r m i o s o b n h o z m e n a , ja 6 3 1 , v u s t l e n c h p r p a d o c h 631 pred(predpona), okolnostn prslovky s p r e f l x l n o u m o r f m o u pred- a s u f i x l n y m i m o r f m a m i 590 predchodi, s p o n o v 374 p r e d i k a n o b s a h 1 5 6 ; p . aj p r s u d k o v obsah p r e d i k a t v u m 572 p r e d k l o n k y 6 9 1 ; p . aj p r o k l i t i k y

predlokov p d y 7 1 ; prepozicionalizcia predlokovch pdov podst. mien 671, citoslovcia z predlokovch. p d o v 825 predlokov vzby: predlokov vzba na m i e s t o i n t r u m e n t l u p r i n y 188 predlokov intrumentl: intrumentl spsobu miesto predlokovho intru m e n t lu 189 p r e d l o k y 6 1 9 ; p o s t a v e n i e v r m c i slov n c h d r u h o v 27, polysyntetick t y p v rmci predloiek 58, stavov datv pri p r e d l o k o v c h k o n t r u k c i c h 1 8 0 , od a nad p r i p o r o v n v a m v e c p o d a s t u p a t e j istej v l a s t n o s t i 2 1 7 ; v platnosti prsloviek 617, rozdiel medzi s p o j k a m i a p r e d l o k a m i 676, v z t a h pred loiek a spojok 7 4 3 , vzah astc a pred loiek 804; p . aj p r v o t n , p r i m r n e , d r u h o t n , se kundrne, pvodn, vlastn, nepvodn, nevlastn, jednoduch primrne, odvo den nepvodn, jednoduch nepvodn, zloen, p o d v o j n , potrojn, jednosla bin predloky, prepozcie predlovanie v o k l o v alebo k o n s o n a n t o v v citoslovciach 807 predmet: pouitie podst. mena v A. vo funkcii p r e d m e t u 159, i n t r u m e n t l s v z n a m o m p r e d m e t u v pasvnej kontruk cii 1 8 8 ; p . a j s y n t a k t i c k , v s l e d k o v , zloen p r e d m e t , objekt p r e d m e t n p o u i t i e sloviek 325 p r e d m e t n p o u v a n i e r a d o v c h sloviek 345 predmetnos 63 p r e d m e t o v sloves 4 0 7 : p . aj objektov sloves p r e d m e t o v s p o j k y 686 p r e d m e t o v v z a h y : pri predlokch 619, jednotliv predloky vyjadrujce pred m e t o v v z a h y 627; p . aj objektov vzahy p r e d m e t o v a k u z a t v 159; p a r t i t v n y geni tv v o funkcii predmetovho akuzatvu 172, z p o r o v g e n i t v v o funkcii p r e d m e t o v h o a k u z a t v u 174 p r e d m e t o v i n t r u m e n t l 190 p r e d m e t o v v z n a m o v v z a h 72 p r e d m e t o v v z a h 6 8 5 ; p . aj o b j e k t o v vzah predminul as: pouvanie predminulho asu 5 3 2 ; p . a j a n t e p r t e r i t u m predovetkm (astica) 786 p r e d p o n a 4 1 ; naj- p r i t v o r e n t r e t i e h o s t u p a p r d . m i e n 2 1 2 , s-\z-\zo-, u-, na-, za-, o-, po- p r i isto v i d o v c h s l o v e s c h 414; p . aj z p o r o v p r e d p o n a , isto vi d o v slovesn p r e d p o n y , prefix p r e d p o n o v f u t r u m 479 p r e d p o n o v t v a r y indikatvu futra 479 p r e d p o n o v z v r a t n sloves 382 predsa ( s p o j k a ) J7 3 ^

predsa,

pred*

(astica)

787

predstaven predstaven
predstavi

(vedca) (vedci)

(vzor p o d s t . mien) 53 (vzor p o d s t . m i e n ) 53

sa, sponov 375

sa, predstavova

prefix 4 1 ; p . aj g r a m a t i c k prefix. p r e d p o n a prefixcia: p r i slovesnom vide 413 p r e f i x l n a m o r f m a 5 8 7 ; p . aj prefix, predpona preixlno-suixlne morfmy: okolnostn prslovky s prefixlno-sufixlnymi mor fmami 587 prechod slovnch druhov: inch slovnch d r u h o v k p o d s t . m e n m 193, k prd. m e n m 230, k z m e n m 312, k slov k m 357, k slovesm 564, k p r s l o v k m 614, k p r e d l o k m 6 6 7 , k s p o j k m 7 4 2 , k asticiam 805, k citoslovciam 826 prechodn substantivizcia 3 94; p . aj pr leitostn substantivizcia p r e c h o d n a s t i c e 747 p r e c h o d n sloves 408; p . aj t r a n z i t v a , tranzitvne sloves prechoclnk: tvorenie aktvneho t v a r u pre chodnka 487, pouvanie prechodnka 558, prepozicionalizcia p r e c h o d n k c v 675; p . aj a b s o l t n e p r e c h o d n k y , t r a n s gresv prechodn jav: stupovanie ako prechodn jav medzi morfolgiou a lexikou 24 p r e c h o d n o b j e k t 160; p . aj i n t r u m e n t l prechodnho objektu prepozcie 27, 6 1 9 ; p . aj p r e d l o k y prepytujem ( a s t i c a ) 787 prestanie, s k l o o v a n i e 120 prteritum: vyjadrenie kategrie osoby a sla 4 6 4 , t v a r y i n d i k a t v u p r t e r i t a 474, t v a r y k o n d i c i o n l u p r t e r i t a 4 8 1 ; p . aj m i n u l as preto ( s p o j k a ) * 7 3 4 pretoe (spojka) 734 pretvranie p . vzah pretvrania p r e v a o v a n i e p l u r l u n a d s i n g u l r o m 144 p r e v a u j c i p l u r l 144 prevzat a b s t r a k t : izolovan rz pre v z a t c h a b s t r a k t 63 p r e v z a t n e i v o t n n z v y 134 prevzat slov: gramatick rod pri pre v z a t c h s l o v c h 134, p r i r o d z e n r o d p r e v z a t c h slov 136 prezent 431; t v a r y indikatvu przenta 470, osobn prpony v indikatve przenta 464, indikatv prterita dokonavch slovies za p r e z e n t 532; p . aj scnick prezent, p r t o m n as przentn kmo: prv a druh podoba prz e n t n h o k m e a 4 3 6 ; p . aj p r t o m n k o v kme pri ( p r e d l o k a ) 6 5 0 ; s y n o n y m i t a p r e d l o i e k po a pri 6 3 0 priam (astica) 787 priame pomenovanie: rovina priameho po menovania 376

priamo ( a s t i c a ) 787 p r i a m y p d 70 priblin slo: s l o v k o v spojenia vy j a d r u j c e p r i b l i n slo 350 prbuznos p. gramatick prbuznos prastia: prleitostn substantivizcia pr ast 194; p . aj i n n p r a s t i e m i n u l , t r p n , 1-ov, n - / - t - o v p r a s t i e , a d j e k t i vizovan prastia prina: predloky s v z n a m o m priny 626; p . aj i n t r u m e n t l p r i n y p r i n n s p o j k y 686; p . aj v y s v e t o v a c i e spojky p r i n n v z a h 6 8 5 ; p . aj v l a s t n p r i n n , kauzlny vzah prilenenie 690 p r i l e n e n v r a z 690 priom (spojka) 734 prida sa, m o d l n e 3 6 8 p r d a v n m e n 196; z k l a d n t v a r prd. m i e n 24, m i e s t o p r d . m i e n v r m c i s l o v n c h d r u h o v 27, f l e k t v n y t y p v r m ci s k l o o v a n i a p r d . m i e n 5 3 , a g l u t i n a n t y p v r m c i s k l o o v a n i a prd. m i e n 56, polysyntetick typ v rmci skloovania prd. m i e n 59, p d pri prd. m e n c h a p o d s t . m e n c h 70, s k l o o v a n i e p o d s t . m i e n s p o d o b o u p r d . m i e n 127, obsa h o v genitv p r i p r d . m e n c h 177, s t a v o v d a t v p r i p r d . m e n c h 180, d a t v zretea vo v z b e s prd. me n a m i 180, o b s a h o v d a t v pri prd. menuh 185, z d r a z n e n i e m i e r y pri p r d . m e n c h z m e n o m tak 202, u t v o ren zo s l o v e s n c h z k l a d o v p r p o n a m i -c, -aci 4 9 3 , u t v o r e n z k o r e a s l o v e s a p r p o n o u -l 5 0 0 , p o s t a v e n i e p r s l o v i e k pri prd. m e n c h 566, v z n a m o v svis los p r s l o v i e k s p r d . m e n a m i 5 6 6 , p r s l o v k y n a -e o d a d j e k t i v i z o v a n c h t r p nch prast 581; s u b s t a n t i v i z c i a p r d . m i e n 2 9 , 194, p r d . men v platnosti prslovkovch v r a z o v 616, p r e c h o d t r p n c h prast k prd. m e n m 502, v z a h astc a prd. mien 805, citoslovcia v lohe prd. mien 821; p . aj a k o s t n , v z a h o v , s t u p o v a n , stupovaten, nestupovaten, neodvoden, primrne, odvoden, sekundrne, vlastnostn, ivone, privlastovacie, druhovo privlastovacie,neohybn,spod s t a t n e n p r d a v n men., a d j e k t v a priebeh slovesnho deja 364 priebohovos 410 p r i e z v i s k : s k l o o v a n i e p r i e z v i s k n a -o 7 4 , 125, c u d z c h p r i e z v i s k n a -as, -es, -os, -us 7 5 , 1 2 3 , p r i e z v i s k n a -ec, -ek, -ok 7 6 , p r i e z v i s k n a -cek, -tek, c u d z c h p r i e z v i s k n a -el, -er 7 7 , s r b o c h o r v t s k y c h p r i e z v i s k n a -ac 7 8 , 1 2 5 , s l o v a n s k c h p r i e z v i s k n a -or v D . a L . s g . 8 0 ; t v a r N . p l . m u s k c h

priezvisk p a t r i a c i c h do vzoru chlap 8 i ; s k l o o v a n i e e s k c h p r i e z v i s k n a -e f-) 86, 1 2 5 , p r i e z v i s k , k t o r s v i s i a s o v e obecnmi podst. m e n a m i str. r o d u vzoru dieva 87, priezvisk patriacich do vzoru k u l i 124, t a l i a n s k y c h p r i e z v i s k n a -e, t u r e c k c h , g r c k y c h , r u m u n s k c h a al b n s k y c h p r i e z v i s k n a -u, c u d z c h p r i e z v i s k n a -, -, -ou, -au 1 2 5 , a n g l i c k c h a franczskych priezvisk n a ne vyslovo v a n -e, f r a n c z s k y c h p r i e z v i s k n a n e v y l o v o v a n -es, m a a r s k c h p r i e z v i s k t y p u Nagy, r u m u n s k c h priezvisk t y p u Petrovici 126, p r i e z v i s k n a -ov, -in 2 2 9 prichodi, sponov 374 prijmate p . kolektvny prijmate prikzan dej: vyjadren indikatvom pr z e n t a 530 p r l e i t o s t n s u b s t a n t i v i z c i a 1 9 4 ; p . aj p r e c h o d n s u b s t a n t ivizcia p r l e i t o s t n k o l e k t v n y v z n a m 148 p r i m r n a c i t o s l o v c o v funkcia 820 p r i m r n e citoslovcia 823 p r i m r n e astice 753 p r i m r n e n e o s o b n sloves 401 p r i m r n e n e u r i t s l o v k y 333 p r i m r n e o s o b n s l o v e s 401 p r i m r n e p o d s t a t n m e n 6 1 ; p . aj p r i mrne substantva, primrne substan tvne pomenovania, konkrtne podstatn men p r i m r n e p o u i t i e citosloviec 820 p r i m r n e p r e d l o k y 6 2 0 ; p . aj p r v o t n p r e d loky p r i m r n e p r d a v n m e n 198; p . a j n e o d voden prdavn men p r i m r n e s p o j k y 6 9 7 ; p . aj p v o d n s p o j k y p r i m r n e s u b s t a n t v a 6 3 ; p . aj p r i m r n e substantvne pomenovania, primrne podstatn men, konkrtne podstatn men primrne substantvne pomenovania 63; p . aj p r i m r n e s u b s t a n t v a , p r i m r n e podstatn men, konkrtno podstatn men p r i m r n e v l a s t n o s t n p r d a v n m e n 198; ich skloovanie p o d a vzoru cudz 225; p . aj a k o s t n p r d a v n m e n primrnv prznak pri prdavnch mench 197 p r i m k n a n i e 566 pripada, sponov 374 pripada si, s p o n o v 3 7 5 prpadne (astica) 788 pripjacie astice 749 p r i p j a n i e 691 p r i p j a n len s y n t a g m y 678 p r p o n a , p r p o n y : r o d o v o i n d i f e r e n t n 129, m o r f o n o l o g i c k y blzke p r p o n y pri p o d s t . m e n c h 129, kolsanie p r p o n a oslabenie r o d o v h o p o v e d o m i a 1 3 3 , -i pri t v o r e n 2. s t u p a p r d . m i e n 2 1 0 , -ej p r i t v o r e n .

2. s t u p a p r d . m i e n 2 1 1 , -ov, -in p r i p r i v l a s t o v a c c h p r d . m e n c h 219, -ovie pri r o d i n n c h privl. prd. m e n c h 221, -jt v s t a r o m s p i s . j a z y k u 2 2 6 , -mi, -ma v I . s l o v k y d v a 3 2 1 , -mi, -ma v 1. s l o v k y t r i 3 2 2 , -oro, -oje p r i s k u p i n o v c h s l o v k c h 3 3 5 , -a- p r i i m p e r f e k t i v i z c i i s l o v e s a 4 1 6 , -ova- p r i i m p e r f e k t i v i z c i i s l o v i e s 4 1 7 , -va-l-iavapri imperfekti v i z c i i s l o v i e s 4 1 8 , -ieva-, -va- p r i i m p e r f e k t i v i z c i i s l o v i e s 4 1 9 , -cl-uc v pre c h o d n k a 4 8 7 , -ci (-ca, -ce) v i n n o m p r a s t p r t o m n o m 4 9 1 , -iaci (-iaca, -iacejl-aci (-aca, -ace) v i n n o m p r a s t p r t o m n o m 4 9 2 ; p . aj t v a r o t v o r n , n u lov, relan, r o d o v , rodovo slab, m u s k , e n s k odvozovacia, zdraz o v a c i a p r p o n a , s u b s t a n t v n e , osob n , p d o v , g r a m a t i c k , r o d o v o indife rentn, vedajie rozliovacie, zkladn rozliovacie, j e d n o t n prpony p r p u s t k a : p r e d l o k y s v z n a m o m pr p u s t k y 626 p r p u s t k o v s p o j k y 687; zastupovanie prp u s t k o v e h spojok z m e n a m i s morf m a m i hoc-, -kovek 298 p r p u s t k o v s v e t i e 682 p r p u s t k o v v z a h 685; p . aj koneesvny v zah priraovacia funkcia s p o j k y 683 ]priraovanie 6 8 5 ; p . aj p r o s t p r i r a o v a n i e , koordincia prrodn" deje a t m o s f e r i c k e j p o v a h y : n e o s o b n s l o v e s v y j a d r u j c e p r r o d n deje atmosferickej p o v a h y 401 prirodzene (astica) 788 prirodzen r o d 135; rozdiel medzi gramatic k m a p r i r o d z e n m r o d o m 128; p . aj pohlavie p r i r o v n a n i e : k o n d i c i o n l v p r i r o v n a n 539; p . aj i n t r u m e n t l p r i r o v n a n i a p r i r o v n v a c n o m i n a t v 157 p r i r o v n v a m e v e c p o d a s t u p a , t e j istej vlastnosti 216 prismbohu (astica) 765 prismvack'u (astica) 765 p r s l o v k o v m o r f m y 566 p r s l o v k o v o p y t o v a c i e z m e n 278 prslovkov u r e n i e : m o d l n a vloka s pre c h o d o m v t e s n v z b u v p l a t n o s t i pri lo v k o v h o u r e n i a 155, a k o v l a s t n s y n t a k t i c k f u n k c i a prsloviek 565, vy j a d r e n c i t o s l o v c o m 817 prslovkov v r a z y : pri vyjadren miery, o k t o r v l a s t n o s j e d n e j veci p r e v y u j e vlastnos d r u h e j veci 217 p r s l o v k o v v z n a m y : p r i z m e n c h , s lovkch a slovesch 572, prslovkov v z n a m y p r e d l o i e k 619; p . aj adverbi lne v z n a m y p r s l o v k o v - z m e n 2 3 4 ; p . aj a d v e r b i l n e zmen

p r s l o v k o v z r a z e n i n y 590 p r s l o v k o v t y p : pri z m e n c h 572, pri slovkch 573 p r s l o v k o v v z a h 6 8 5 ; p. aj a d v e r b i l n y vzah prslovky 565; miesto prsloviek v rmci s l o v n c h d r u h o v 27, z h a d i s k a leni tosti o b s a h u morfologickej kategrie 35, flektvny t y p v rmci t v a r o v prsloviek 56, a n a l y t i c k t y p v r m c i t v a r o v p r sloviek 58, polysyntetick t y p v rmci t v a r o v p r s l o v i e k 59, d a t v z r e t e a v o v z b e s p r s l o v k a m i 181, o b s a h o v d a t v p r i p r s l o v k c h 185, p r s l o v k y m i e r y p r i vyjadren miery, o ktor vlastnos jednej veci p r e v y u j e vlastnos druhej veci 217, s p o j e n i a u r i t c h sloviek s n i e k t o r m i prslovkami 350; vyuitie prsloviek m i e s t a 5 9 3 , asu 5 9 6 , p r i n y ( e l u a i n k u ) 599, spsobu (miery a zretea) 6 0 0 ; p r s l o v k y s p r p o n a m i -e, -o a k o znak adjektvneho chpania pvodnch prast 232; v z a h o v prd. m e n z prsloviek 206, v z a h sloviek k p r s l o v k m 358, pred loky z prsloviek v rozdelen nepvodn c h predloiek 621, prepozicionalizcia prsloviek 674, vzah prsloviek a spojok 744, c h a r a k t e r v y t y o v a c c h astc a k o prsloviek 748; vzah astc a prsloviek . p . aj s t a v o v , m o d l n e , m o d l n e v e t n , okolnostn, vlastnostn, akostne, vza hov, rovnorod, rznorod, obsahov, vetn, zloen prslovky, adverbi p r s l u n o s p. r o d o v p r s l u n o s , g e n i t v prslunosti, genitv druhovej prslu nosti, d a t v prslunos i a vlastnka, vzah prslunosti p r i s p o n o v s l o v e s o 375 p r i s p o n o v v r a z 370
prs, prichodi, sponov 374; prd v ne
8 0 4 ;

o s o b n o m m o d l n o m spojen 524 prsudkov funkcia pomenovacieho nomin a t v u 157 p r s u d k o v i n t r u m e n t l 189; rozdiel m e d z i prsudkovm intrumentlom a rmco v m n o m i n a t v o m 156 p r s u d k o v o b s a h 1 5 6 ; p. aj p r e d i k a n obsah p r s u d o k : p r i r o v n v a c n o m i n a t v so s p o j k o u ako v o f u n k c i i p r s u d k u 1 5 8 , n o m i n a t v m i e r y v o funkcii p r s u d k u 158, citoslovcia v o funkcii p r s u d k u 820; p . aj m e n n , s u b s t a n t v n y , n e a k t u l n y , dilogick, zloen prsudok p r t o m n k o v k m e 436; p . aj p r z e n t n kme prtomnos: predloka oznaujca prtom nos 626 p r t o m n a s : p o u v a n i e 5 2 7 ; p . aj pre zent

p r t o m n k o n d i c i o n l 5 4 5 ; p . aj k o n d i c i o nl przenta, kondicionl prtomn pritrafi sa, m o d l n e 3 6 8 p r i v a t v n y p r o t i k l a d 34 p r v l a s t k o v s p o j k y 686 prvlastkov vzah 685; pri predlokch 6 1 9 ; p . aj a t r i b u t v n y v z a h privlastnenie: vyjadrenie privlastnenia pri veobecnch a vlastnch podst. mench t v a r u p r d . m i e n 230 privlastovacie adjektvum: ako nhrada d a t v u v l a s t n k a 179; p . aj p r i v l a s t o vacie prdavn* m e n , p o s e s v n e adjek tva privlastovacie o s o b n z m e n 234 p r i v l a s t o v a c i e p r d a v n m e n 2 1 9 ; ioh m i e s t o v r o z d e l e n p r d . m i e n 198, sklo ovanie podst. mien tvaru privlastova cch prd. m i e n 128, a k o n h r a d a vlast n k a 179, s k l o o v a n i e p r i v l a s t o v a c c h prd. m i e n 228; p . aj privlastovacie adjektvum, posesvne adjektva privlastovacie zmen: ako n h r a d a da t v u v l a s t n k a 179, p r d . m e n z p r i v l a s t o v a c c h z m e n 2 0 5 ; p . aj o s o b n privlastovacie zmen privlastovacie zvratn zmeno 253; jeho miesto v rozdelen z m e n 234 privlastovanie: pri datve zkladnho z v r a t n h o z m e n a seba/sa 251 prvlastok p . zhodn, nezhodn, von, tesn prvlastok p r i z m e n n p o s t a v e n i e p r s l o v k y 595 p r z n a k , p r z n a k y : funkcia- p r z n a k u p r i veci pomenovanej podst. m e n o m 71, d r u h y p r z n a k o v p r i p r d . m e n c h 197, c i t o v citoslovcia a p r z n a k y 8 1 1 ; p . aj vznamov, onomatologick, gramatick, seln p r z n a k y , r o d o v , p r i m r n y , se k u n d r n y prznak, s y m p t m prznakov skupina: v protiklade konkrt n y c h a a b s t r a k t n c h p o d s t . m i e n 64, vlastn men ako prznakov skupina 65 p r z n a k o v o s l o v e n i e 154 p r z n a k o v p o t a n i e 144 p r z n a k o v p o u v a n i e s p o j o k 690 p r z n a k o v e n s k p o m e n o v a n i e 135 p r z n a k o v o s p l u r l u p o d s t a t n c h m i e n 143 p r z n a k o v len: p r o t i k l a d u 34, k a t e g r i e sla 142; p . aj p r z n a k o v z s t u p c a prznakov zstupca: kategrie vidu 412; p . aj p r z n a k o v len p r z v u k : pri j e d n o s l a b i n c h p r e d l o k c h 6 3 1 ; p . aj s l o v n p r z v u k p r o d u k t v n y slovotvorn t y p 45 p r o g r e s v n e k o m b i n a n z m e n y 3 9 ; p . aj postupn kombinan zmeny p r o k l i t i k y 6 9 1 ; p . aj p r e d k l o n k y p r o n o m e n generale 59 p r o n o m i n 233; ich miesto v rmci slov n c h d r u h o v 27; p . aj z m e n

p r o n o m i n l n e s k l o o v a n i e 5 3 ; p . aj z menn skloovanie p r o p r i 6 5 ; p . aj v l a s t n p o d s t a t n m e n , vlastn m e n proprilna funkcia: zastretie proprilnej funkcie pri pouit vlastnho m e n a v p. 66 proprilna platnos: niekokonsobn vy uvanie domcich vlastnch mien v pro p r i l n e j p l a t n o s t i 141 p r o p r i l n y v z n a m : k a t e g r i a sla p r i a p e l a t v a c h v p r o p r i l n o m v z n a m e 141 p r o p r i e t a t v n e a d j e k t v a 198; p . aj v l a s t nostn prdavn men prosm (astica) 788 prospech: vyjadren zkladnm zvrat n m z m e n o m seba j sa 2 5 1 p r o s p e c h o v d a t v 178 proste (astica) 788 p r o s t p r i r a o v a n i e 679 prosto (predloka) 556 prostred (predloka) 665 prostrednctvom (predloka) 670 p r o s t r i e d k o v s p o j k y 687 p r o s t r i e d k o v v z a h 685 prostriedok: predloky s vznamom pro s t r i e d k u 626; p . aj i n t r u m e n t l p r o striedku proti (predloka) 651 p r o t i k l a d 3 4 , p r z n a k o v len. p r o t i k l a d u 34, p r o t i k l a d b e z p r z n a k o v h o m u s k h o a prznakovho enskho pomenovania 135, n e u t r a l i z c i a p r o t i k l a d u s g . a p l . 142; p r o t i k l a d n e d o k o n a v vid d o k o n a v vid 410, innos (aktvnos) t r p n o s (pasvnos) 4 3 2 ; p . aj p r i v a t v n y , binrny protiklad protireenie medzi stlym v z n a m o m spojk v a medzi zmyslom lenov s y n t a g m y 680 " ' prun stabilita morfologickch iastko v c h s y s t m o v 22 prv ako ( s p o j k a ) 7 3 5 p r v o s o b a : o s o b n z m e n 1. o s o b y 2 3 7 , v e o b e c n 1. o s o b a p l . 2 3 8 , s k l o o v a n i e z m e n 1. o s o b y 2 3 9 , z a s t u p o v a n i e z m e n 1. o s o b y z m e n a m i 3 . o s o b y 2 4 1 ; p o u v a n i e t v a r u 1. o s o b y s g . s l o v i e s 5 0 4 , 1. osoby pl. 505, 3. osoby sg. n a m i e s t o 1. o s o b y v p o l o p r i a m e j r o i 5 1 3 , 3 . o s o b y p l . n a m i e s t o 1. a 2 . v p o l o p r i a m e j r e i 5 1 5 p r v p o d o b a : infinitvneho a przentnho k m e a 436 p r v k y p. lexiklnogramatick, okrajov prvky p r v o t n p r e d l o k y 620; p . aj p r i m r n e predloky prv& ( p r d . m e n o ) , v z n a m 3 4 2 prv ( s l o v k a ) 3 4 3 prv raz ( s l o v k a ) 3 4 4 prv* s t u p e : p r i s t u p o v a n p r d , m i e n 210; p . aj z k l a d n s t u p e , p o z i t v

pseudogreke m e n : skloovanie pseudog r e c k y c h m i e n o s b 75 pseudolatinsk m e n : skloovanie pseudol a t i n s k c h m i e n o s b 75 publicistick tl: kontrukcia s ktor v p u b l i c i s t i c k o m t l e 287 R r, p . r , r -r (zakonenie slov), s k l o o v a n i e e n . p o d s t . m i e n v z o r u k o s n a -r 110 R ( s k r a t k a p r e r i a d i a c u s u b s t a n c i u ) 390 R :i> D p . N D
A

R R R

.
t

Dp.

-
D

A ~~~1) D Z ip. A -+
P

p.

,4
P

->

-+ P

R D Z Z (schma i n t e n n h o t y p u ) 392 r ( a l t e r n c i a ) , v G. p l . en. p o d s t . m i e n v z o r u e n a 102, v z o r u ulica 105, v z o r u m e s t o 115, v z o r u s r d c e 118; p r i i m p e r fektivizcii slovies p r p o n o u -a- 416 / r ( a l t e r n c i a ) , pri i m p e r f e k t i v i z c i i slo vies p r p o n o u -ova- 418 r, m o d l n e 367 rd (prd. m e n o ) 200 r a d o v slovky 315, 3 4 1 ; p r l e i t o s t n s u b stantivizcia pri r a d o v c h slovkch 194, ich s k l o o v a n i e p o d a v z o r u c u d z 226, p o d i e l o v s p o j e n i a s r a d o v m i s l o v k a m i 3 5 4 ; p . aj u r i t , n e u r i t , s k r ten, medzidesiatkov r a d o v slovky, adverbializovan r a d o v slovka r m c o v n o m i n a t v 156; p . aj p o d m e t o v nominatv rmec: podst. men ako osamostatujci, v y d e u j c i r m e c 62, r m e c v p o v e d e p r i s a m o s t a t n e p o u i t o m n o m i n a t v e 153, c i t o v citoslovcia a k o r m e c n a z a r a d e n i e p r e j a v u 811 rtajc do toho ( p r e d l o k o v v r a z ) 675 raz, u r i t n s o b n s l o v k y t v o r e n p o m o c o u s l o v a raz 338, n e u r i t n s o b n slovky s raz 3 4 1 , v n s o b n c h slov k c h 358 raz (astica) 789 -razov, -rzov, v n s o b n c h s l o v k c h 339 raz, s k l o o v a n i e 110 relna podmienka: vyjadren indikatvom p r z e n t a 529 reciprocita: oznaen zkladnm z v r a t n m z m e n o m seba/sa 2 5 1 ; p . aj v z j o m n o s r e c i p r o n e d e t e r m i n a t v n a s y n t a g m a 363 r e c i p r o n d o p a c v z a h 566; p . aj o b o j strann doplac vzah recipron urovac vzah: pri genitve me r a n h o o b s a h u 1 7 1 ; p . aj o b o j s t r a n n urovac vzah recipron v z n a m : nezvratnch prechod n c h slovies 382, z v r a t n e j p o d o b y n e z v r a t n c h slovies 386
A pl pt>

r e p . h o v o r o v , b e n re reflexva 3 7 7 ; p . aj z v r a t n sloves relexva t a n t u m 378, t r p n p r a s t i a od reflexv t a n t u m 496 reflexvne f o r m y zloench slovesnch t v a r o v 4 6 3 , p . aj reflexvne zloen t v a r y , zvratn t v a r y zloench slovesnch tvarov reflexvne s l o v e s 376 reflexvne zloen t v a r y 4 3 ; p . aj reflexvne f o r m y z l o e n c h slovesnch tvarov, z v r a t n zloen t v a r y reflexvny v z n a m z v r a t n e j p o d o b y ne z v r a t n c h slovies 3 8 5 ; p . aj z v r a t n v znam r e g r e s v n e k o m b i n a n e z m e n y 39: p . aj sptn kombinan zmeny r e k c i a : slovies v r m c i j e d n o t l i v c h in t e n n c h t y p o v 3 9 1 , prsloviek 592; p . aj vlun, zdruen, vlun akuzatvna, vlun genitvna, vlun datvna, v l u n i n t r u m e n t l n a , v l u n infinitv n a , p d o v , infinitvna rekcia. r e k t i f i k o v a n v r a z 750; p . aj a k t u l n y vraz reku (astica) 789 r e l a n m o r f m a : v z n i k relanej m o r f m y zo s l o v a 29, a s t i t v a r u m e d z i lexiklnou a r e l a n o u m o r f m o u 38; p . aj r e l a n prpona, g r a m a t i c k morfma, grama tick prpony r e l a n p r p o n a 3 8 ; p . aj relan, g r a m a tick morfma, gramatick prpony r e l a n f o r m a n t 25 r e l a t i v i t a c h p a n i a m n o s t v a 147 relatvum p. absoltne relatvum r e p l i k y : astice a k o r e p l i k y 755 respektve (astica) 789 reazce v i d o v c h dvojc 422 revue, s k l o o v a n i e 123 r e z u l t t v n y v z n a m t r p n h o p r a s t i a 501 r i a d i a c a s u b s t a n c i a 390 robirobm (slovesn v z o r ) , m o r f e m a t i c k a l e x i k l n a c h a r a k t e r i s t i k a 455
robi sa, robieva sa, sponov 375

rod: morfologick obsah rodu podst. mien 34; k a t e g r i a r o d u p o d s t . m i e n 69, kol s a n i e r o d u 131, p o v e d o m i e r o d u 131, r o d n i e k t o r c h s l o v v n r e i a c h 134; rocl p r i p r d a v n c h m e n c h 196, p r i z m e n c h 235, p r i slovkch 315, z h o d a v r o d e pri s l o v e s c h 4 2 9 ; p . aj g r a m a t i c k , tvrt gramatick, menn, musk, e n s k , s t r e d n , p r i r o d z e n , slovesn, inn, t r p n rod r o d i n n p r i v l a s t o v a e i e p r d a v n m e n 221 r o d i n n v z a h : v y j a d r e n z m e n o m svoj 254 rodn m e n : skloovanie mu. rodnch m i e n n a -o 74, n a -er 77; t v a r N . p l . mu. rodnch mien zakonench na s p o l u h l s k u a l e b o -o 8 1 ; s k l o o v a n i e

ruskch domckych mien t y p u Kosia 125, t a l i a n s k y c h r o d n c h m i e n n a -e 125, anglickch a franczskych r o d n c h mien n a n e v y s l o v o v a n -e 126, f r a n c z s k y c h r o d n c h m i e n n a -es 126; r o d n m e n z h a d i s k a r o d u 136; p . aj k r s t n m e n r o d o v d u b l e t n o s 133 r o d o v c h a r a k t e r i s t i k a 69; p . aj s l a b r o d o v charakteristika rodov, n e v y h r a n e n o s 130 rodov platnos pdovch prpon podstat n c h m i e n 129 r o d o v prslunos: n e u t i e r n a -a j 132, vyjadrovanie rodovej prslunosti a pri vlastovania rodine prponou -ovsk v s t a r o m s p i s o v n o m z e 222 r o d o v z a r a d e n o s 128 r o d o v lenenie s u b s t a n t v 131 r o d o v d u b l e t y 132 r o d o v dvojice p . h e t e r o n y m n r o d o v d v o jice r o d o v h o m o n y m a 133; p . aj p l n , i a s t o n rodov h o m o n y m a rodov pomenovania p. prov rodov po menovania r o d o v p o v e d o m i e 131, 133 r o d o v p r p o n y p . siln, s l a b , c h a r a k t e r i s tick rodov prpony r o d o v p r z n a k y : rozloenie r o d o v c h p r znakov v tvarovej sstave podst. mieni31 r o d o v rozlenie 1 3 1 ; r o d o v r o z l i o v a n i e 129 r o d o v s k u p i n y 128 r o d o v slovesn t v a r y 468 rodov t v a r y p o d s t a t n c h mien 128; p . aj dubletn rodov, zkladn rodov t v a r y rodov zakonenie p . slab r o d o v zakon enie r o d o v z m e n 235 r o d o v o i n d i f e r e n t n p r p o n y 129 r o d o v o o s i h o t e n e p o m e n o v a n i a 136 r o d o v o siln p r p o n y 131 r o d o v o siln z a k o n e n i e 132 r o d o v o s l a b odvodzovacia. p r p o n a 132 r o d o v o s l a b p r p o n a 131 r o d o v o s l a b z a k o n e n i e 131 r o d o v p e n d a n t 136; p . aj e n s k r o d o v pendant r o d o v p v o d : v y j a d r o v a n i e v u d o v e j rei 222 r o d o v p r z n a k 131 rodov slovesn t v a r : zmysel n e u t r a r o d o v h o slovesnho t v a r u 131 r o d o v v z n a m p . ir, u , o s l a b e n r o dov vznam rok, t v a r y G. sg. 90 romnske jazyky: kontrukcia s ktor v esejistickom a p u b l i c i s t i c k o m t l e a k o p r v o k z r o m n s k y c h j a z y k o v 287 rove, s k l o o v a n i e 109 rovina, roviny: roviny jazykovho systmu 21, rovina zkladnch kvalitatvnych

pomenovan, zkladnch kvantitatv nych pomenovan, deiktickch pome novan, nediferencovanch lexiklno gramatickch prvkov, gramatickch v r a z o v 27, p r i a m e h o p o m e n o v a n i a 376, d e i k t i c k h o p o m e n o v a n i a 376, 385, g r a m a t i c k h o v z n a m u 3 7 6 , 397; p . aj foniek, zvukov, lexiklna, slovnkov, m o r f o l o g i c k , t v a r o v , s y n t a k t i c k , skla dobn, tlov, slohov rovina, zkladn roviny stavby jazyka, p l n y jazykovho systmu rovno (astica) 789 r o v n o c e n n leny s y n t a g m y 685 rovnocenn dvojtvary 49 r o v n o r o d p r s l o v k y 570 r o v n o z n a n o s p r e d l o i e k 6 2 8 ; p . aj s y n o n y m i t a predloiek r o v n o z v u n as*" 3e 756 ros- ( p r e d p o n a ) , z v r a t n s l o v e s s roz- 3 8 3 rozleovacie slovky, vhodnos t e r m n u 335 r o z d i e l o v s p o j k y 688 rozhodne (astica) 790 rozkazovac spsob: aglutinan t y p v r m ci r o z k a z o v a c i e h o s p s o b u 56, o b m e dzenie kategrie asu kategriou spsobu v rozkazovacom spsobe 431, aktvne t v a r y 483, pasvne t v a r y 485, pouvanie r o z k a z o v a c i e h o s p s o b u 5 4 6 ; p . aj i m peratv r o z k a z o v a c i e citoslovcia 8 1 5 ; p . aj i m p e r a t v n e citoslovcia rozlenie p . r o d o v r o z l e n i e rozliovacie p r p o n y p . z k l a d n rozlio v a c i e , vedajie r o z l i o v a c i e p r p o n y r o z l i o v a n i e r o d u 129; p . a j r o d o v rozlio vanie rozopra, t v a r y D . a L . p l . 108 rozozna, rozpozna, v s p o j e n so s p o n o u by 372 r o z p r v k o v poet: v y j a d r e n slovkami sedem a tri 325 rozsah: neurit z m e n s odtienkom roz sahu 296; rozsah v z n a m u pri spojkch 679, l e x i k l n e h o v z n a m u pri a s t i c i a c h 748, vecnho v z n a m u pripjacch a v y t y o v a c c h astc 7 4 8 ; p . aj p o m e n o v a c rozsah r o z r e n i e b z y 41 r o z r e n v a r i a n t m o r f m y p r i slovesch 435 r o z t i e p e n g r a m a t i c k m o r f m a 42 roztiepenie p . v z n a m o v roztiepenie rozumie, v spojen so s p o n o u by 3 7 2 ; morfematick charakteristika slovesnho v z o r u r o z u m i e r o z u m i e m 440, lexi klna charakteristika 441 r o z v e d e n p o m e n o v a n i e 134 r z n o r o d p r s l o v k y 571 rznos t r u k t r y 2 1 ; p . -aj alomoria, a l o morizmus

r u m u n s k m e n : s k l o o v a n i e m i e n osb n a -w 125, p r i e z v i s k t y p u Petrovici 126 r u s k m e n : t v a r y D . a L . sg. v m e n c h osb n a -ov 80, s k l o o v a n i e d o m c k y c h m i e n t y p u Kosia 125, p r i e z v i s k t v a r u p r d . m i e n 128, 224 rutina: vplyv rutiny n a sloveninu pri p o u v a n p r e c h o d n k o v 490 r y t m i c k k r t e n i e : d l h c h slabk v g r a m a t i c k c h p r p o n c h a k o morfologick z leitos 2 5 ; p . aj r y t m i c k z k o n , p r a vidlo o r y t m i c k o m s k r a c o v a n dlhej sla b i k y po dlhej s l a b i k e r y t m i c k z k o n : p r i s k l o o v a n en. p o d s t . m i e n v z o r u e n a 102, v z o r u ulica 106, v z o r u d l a 109, s t r . p o d s t . m i e n v z o r u m e s t o 116, v z o r u s r d c e 118, v z o r u vy svedenie 120, v z o r u d i e v a 122, p r d . m i e n v z o r u p e k n 224, v z o r u cudz 226, vzoru pv 228; pri tvoren prechodnka 487, t v a r o v i n n h o p r a s t i a p r t o m n h o 491, t v a r o v innho prastia minulho 494; p . aj r y t m i c k k r t e n i e , p r a v i d l o o r y t m i c k o m skracovan dlhej slabiky po dlhej slabike

S
s, p r i b e r a n i e s p o l u h l s k y \ pri zvuko m a l e b n c h citoslovciach k o n i a c i c h sa n a p e r n s p o l u h l s k u 817; p . aj ch s,
s d, s d d, s f t s L\ s

t,

s-

hlskov element v ukazovacch zmen c h 256 -s-, u k a z o v a c e l e m e n t v k o r e n i z m e n

r

dosia

posia

257

(predloka) 652; k o r e p o n d e n c i a p r e d l o k y s s p r e d p o n a m i z-, s- 6 2 8 ; v o k a l i zcia p r e d l o k y s p r e d t v a r m i o s o b n h o z m e n a ja 6 3 1 , v o s t a t n c h p r p a d o c h 632 8 ( s k r a t k a p r e s u b j e k t ) 406 S - / 2 - / 2 0 - ( p r e d p o n a ) , p r i isto v i d o v c h slo v e s c h 414, o k o l n o s t n p r s l o v k y s p r e fixlnou m o r f m o u s-jz-jzo- a s u f i x l n y m i m o r f m a m i 589 s d ( a l t e r n c i a ) , p r i imperfektivizcii slovies p r p o n o u -a- 417 s d d ( a l t e r n c i a ) , p r i a s o v a n slovies v z o r u nies n e s i e m 442 s k (altorncia),, p r i imperfektivizcii slovies p r p o n o u -a- 417 s ohadom na ( p r e d l o k o v v r a z ) 671 s (alterncia), p r i a s o v a n slovies v z o r u esa eem 446 s t (alterncia), pri imperfektivizcii slovies p r p o n o u -a- 417 i t (alterncia) p r i a s o v a n slovies v z o r u nies n e s i e m 442 s tm, e (spojka) 736 s vnimkou ( p r e d l o k o v v r a z ) 672
s

( t v a r z m e n a alebo m o r f m a ) , p r i z v r a t n c h slovesch, p o d o b c h a t v a r o c h 376, reflexva t a n t u m so sa 378, pri s l o v e s n c h p o d s t . m e n c h 504 sm ( z m e n o ) 307; n a m i e s t o o s o b n c h z m e n 250 samec, t v o r e n i e r o d o v c h n z v o v p o m o c o u s l o v a samec 137 samica, tvorenie rodovch nzvov pomo cou s l o v a samica 137 s a m o s t a t n g r a m a t i c k m o r f m a by 463 s a m o s t a t n v p o v e d : astice a k o s a m o s t a t n v p o v e d e 747, 755 s a m o s t a t n z m e r o v m o d a l i t a 683 s a m o s t a t n z d r a z o v a c i a a s t i c a ho 485 s a m o s t a t n c h p a n i e 63; p . aj v e c n c h panie s a m o s t a t n oslovenie 155 s a m o s t a t n e p o u i t n o m i n a t v 153 samozrejme (astica) 790 sam ( z m e n o ) 308; p r i t v o r e n s u p e r l a t v u p r d . m i e n 213, pri slovke prv 343 s c n i c k p r e z e n t 529 seba/sa (zmeno) 249 sedemdesiat (slovka), zakonenie 326 sedemns (slovka), v z n i k 325 sedemdesiaty (slovka), v udovej sloves n o s t i 346 sedemdesiaty siedmy (slovka), v udovej slovesnosti 346 s e k u n d r n a spjacia funkcia 677 s e k u n d r n e citoslovcia 823; p . aj d r u h o t n citoslovcia s e k u n d r n e astice 753 s e k u n d r n e n e u r i t slovky 333 s e k u n d r n e p o d s t a t n m e n 6 1 ; p . aj sekundrne substantva, sekundrne sub stantvne pomenovania, abstraktn pod statn men s e k u n d r n e p o s t a v e n i e prsloviek 567 s e k u n d r n e p r e d l o k y 620; p . aj d r u h o t n predloky s e k u n d r n e p r d a v n m e n 198, n a h r d z a n i e p v o d n c h prsloviek v a d n o m i n l n o m postaven sekundrnymi prd. me n a m i 5 6 8 ; p . aj o d v o d e n p r d a v n m e n s e k u n d r n e spjacie v r a z y 677 s e k u n d r n e s p o j k y 697; p . aj d r u h o t n spojky s e k u n d r n e s u b s t a n t v a 6 3 ; p . aj se k u n d r n e substantvne* pomenovania, sekundrne podstatn men, abstraktn podstatn men sekundrne substantvne pomenovania 63; p . aj s e k u n d r n e s u b s t a n t v a , s e k u n d r n e p o d s t a t n men, a b s t r a k t n pod statn men s e k u n d r n e v k s t n o s t n p r d a v n m e n 198; i c h s k l o o v a n i e poda v z o r u p e k n 223, p o d l v z o r u cudz 226; p . aj v z a h o v p r d a v n m e n , vzahov adjektva s e k u n d r n o s : vzah s e k u n d r n o s t i s u b -

sa

stantv k odvodenosti 63; p . aj funkn sekundrnos sekundrny prznak: pri prdavnch me n c h 197 sem (zmeno), u k a z o v a c v z n a m 264 s m a n t i c k g r a d c i a : p r i a s t i c i a c h 748 s m a n t i k a astc 748 sen, t v a r y L. p l . 95 si ( t v a r slova alebo m o r f m a ) , v z n a m y tvaru D. zkladnho zvratnho zmena 2 5 1 , p o u v a n i e t v a r u si 2 5 3 , si v h o d n o t e lexiklnej m o r f m y 376, reflexva t a n t u m so si 379, sloves s f o r m a n t o m ai 383 -si (morfma), z m e n so -si 2 9 5 sce (spojka) 735 sce (astica) 790 sce ale (spojka) 735 s i g n l y : v o v citoslovcia a s i g n l y 814 siln r o d o v p r p o n y 1 3 3 ; p . a.j c h a r a k t e ristick rodov prpony silou (predloka) 670 s i n g u l r : p o d s t . m i e n 139, d i s t r i b u t v n e v y u i t i e s g . 143, p r e v a o v a n i e p l . n a d sg. 144, sg. l t k o v c h a a b s t r a k t n c h p o d s t . m i e n 149, p r i v e o b e c n c h a vlast n c h p o d s t . m e n c h 65, p l . n a m i e s t o sg. p r i slovesch 5 1 5 ; p . aj v e o b e c n , jednotkov, hromadn, distributvny, k o m p l e m e n t r n y singulr, j e d n o t n slo singulri t a n t u m : z h a d i s k a d e f e k t n o s t i 44 s i n g u l r o v t v a r y 139 s i n g u l a t v n o s : v y j a d r o v a n i e singi d a t v n o s t i 150 s i n g u l a t v n y v z n a m 150 situcia: nadvzovanie n a situciu pomo cou s p o j k y 690, n a d v z o v a n i e v p o v e d e n a s i t u c i u p o m o c o u a s t i c e 746, pri v z n a m o v o m z a r a d e n c i t o v c h cito sloviec 811, z v i a z a n o s citosloviec so s i t u c i o u 818 sk (alterncia),, p r i o d v o d z o v a n ivo nych p r d . m i e n 204 skade ( z m e n o ) , o p y t o v a c v z n a m 282, vzan v z n a m 2 9 1 , n e u r i t v z n a m 292, v y m e d z o v a c v z n a m 2 9 3 skadia (zmeno), o p y t o v a c v z n a m 282, vzan v z n a m 291, n e u r i t v z n a m 292, v y m e d z o v a c v z n a m 2 9 3 -skij (prpona), skloovanie slovanskch m i e n n a -skij 224 skladobn rovina jazykovho systmu 21; p . aj s y n t a k t i c k r o v i n a s k l o o v a n i e : v y m e d z e n i e 4 5 ; flektvny t y p v rmci skloovania podst. mien, prd. m i e n , z m e n a sloviek 5 1 , a g l u t i n a n t y p v rmci skloovania podst. mien a p r d . m i e n 56, a n a l y t i c k t y p v r m c i skloovania podst. mien 58, introf l e k t v n y t y p v r m c i sklo, p o d s t . m i e n 58, p o l y s y n t e t i e k t y p v r m c i s k l o o

vania podst. mien, prd. mien, zmen a sloviek 59; s k l o o v a n i e p o d s t . m i e n 73, p r d . m i e n 222, z m e n 1. a 2. o s o b y 239, z m e n 3. o s o b y 242, p r i v l a s t o v a cieho z v r a t n h o z m e n a 253, u k a z o v a cch z m e n 256, z m e n kto, o 278, z m e n a kok 279, z k l a d n c h sloviek 318, r a d o v c h sloviek 342; p . aj s u b stantvne, adjektvne, kongruentn, pron o m i n l n e , z m e n n s k l o o v a n i e , dekli ncia skonca (predloka) 667 skoro (astica) 790 skr ako (spojka) 735 skr ne (spojka) 735 s k r a c o v a n i e : dlhej k m e o v e j s a m o h l s k y alebo d v o j h l s k y p r i s k l o o v a n m u . neiv, p o d s t . m i e n v z o r u d u b 89, dlhej k o r e n n e j s a m o h l s k y alebo d v o j h l s k y p r i s k l o o v a n m u . neiv, p o d s t . m i e n v z o r u s t r o j 97 skraja (predloka) 661 s k r t e n r a d o v slovky 346 s k r t e n t v a r y : p r i z m e n c h 3. osoby 243 s k r t e n i e bzy 40 skrtka (astica) 790 s k r a t k o v slov, s k r a t k y : z hadiska r o d u 134 skrz (predloka) 654 skupina, skupiny: skupinov podst. m e n ako pomenovania predmetov vyskytu j c i c h s a v s k u p i n c h 60, s k u p i n y astc 752; p . aj p r z n a k o v s k u p i n a , seln, rodov skupiny s k u p i n o v slovky 3 3 5 ; ich miesto v r m c i sloviek 315, podielov spojenia so s k u p i n o v m i s l o v k a m i 3 5 3 ; p . aj n e u r i t s k u p i n o v slovky, k o l e k t v a s k u p i n o v p o d s t a t n m e n 66 skupinov nzov: pl. ako skupinov nzov 141; p . aj z h a j c i s k u p i n o v n z o v s k u p i n o v p l u r l 144 s k u t o n s u b s t a n t i v i z c i a 821 skutone (astica) 790 sl M (alterncia) pri a s o v a n slovies v z o r u esa eem 446 slab p r p o n a p . rodovo slab prpona s l a b r o d o v c h a r a k t e r i s t i k a 132 s l a b r o d o v p r p o n y 133 s l a b r o d o v z a k o n e n i e 131 sliepka, sliepoka, tvorenie rodovch n z v o v p o m o c o u slov sliepka, sliepoka 137 slohov rovina jazykovho systmu 2 1 ; p . aj t l o v r o v i n a s l o v - m o r f m y 32 s l o v a n s k m e n : s k l o o v a n i e m i e n n a -e, -ie., - 127, s l o v a n s k c h v l a s t n c h m i e n s p o d o b o u p r d a v n c h m i e n 128, slovan skch osobnch a zemepisnch mien tvaru prd. mien tvrdho zakonenia 224, eskch o s o b n c h m i e n poda v z o r u

c u d z 226; p . aj i n o s l o v a n s k p r i e z v i s k . slovansk osobn m e n slovansk osobn m e n : t v a r y D . a L. sg. m i e n n a -ov 8 0 ; p . aj s l o v a n s k m e n , inoslovansk priezvisk s l o v - v e t n l e n y 32 slov-vety 32, hodnotenie citosloviec ako slov-viet 807 sloves 360; z k l a d n t v a r slovies 24; miesto slovies v r m c i s l o v n c h d r u h o v 2 7 ; l e k t v n y t y p v r m c i a s o v a n i a slo vies 55, a g l u t i n a n t y p v r m c i aso v a n i a slovies 56, a n a l y t i c k t y p v r m c i a s o v a n i a slovies 57, i n t r o f i e k t v n y t y p v r m c i a s o v a n i a slovies 58, s u b s t a n t v n y v z n a m p r i slovesch 68, p o d s t . m e n viauce neuritok slovesa 73; a k u z a t v p r i s l o v e s c h 159, g e n i t v p r i s l o v e s c h 1 7 2 , d a t v p r i s l o v e s c h 178, intrumentl pri slovesch 185; vzahov p r d . m e n zo slovies 205, g r a m a t i c k p r b u z n o s p r d . m i e n a slovies 209, skloovanie innho prastia prtom nho a innho prastia minulho poda vzoru cudz 226, p o s t a v e n i e prsloviek pri slovese 566; s u b s t a n t i v i z c i a p r a s t 194, adjektivizcia slovesnch t v a r o v 231, slovesn z m e n 234, 362, prslovkov v z n a m y pri slovesch 572, sloves v platnosti prsloviek 617, p r e d l o k y zo slovies 621, absoltne p r e c h o d n k y slovies v lohe d r u h o t n c h predloiek 621, vzah astc a slovies 806, v y u v a n i e citosloviec vo funkcii slovesa 818, h r a n i n p r p a d y medzi citoslovcami a slovesami 822, d o t y k citosloviec so slovesami zo slovo tvornej s t r n k y 826; p . aj d o k o n a v , n e d o k o n a v , innostn, s t a v o v , p o m o c n , p l n o v z n a m o v , f zov, vidov, modlne, sponov, kopulatvne, polosponov, zvratn, nezvratn, reflexvne, k a u z a t v n e , osobn, neosobn, p r i m r n e n e o s o b n , p r e d m e t o v , bezpredmetov, determinovan, indetermin o v a n , obojvidov, jednovidov, pra videln, n e p r a v i d e l n , v z o r o v , citoslovcov, odlukov sloves, verb slovesn kategria, r o d u : p r z n a k o v len v r m c i k a t e g r i e 35; p . aj kategria slovesnho rodu s l o v e s n k a t e g r i a s p s o b u 5 2 7 ; p . aj kategria spsobu slovesn p a r a d i g m a 30 slovesn p l a t n o s citosloviec 818 slovesn v z b a 153; duplicita slovesnej v z b y 4 0 8 ; p . aj rekcia slovesn d e t e r m i n a t v n e s y n t a g m y : vza h o v p r d . m e n zo s l o v e s n c h d e t e r m i n a t v n y c h s y n t a g i e m 206 slovesn o n o m a t o p o j e 820 slovesn podstatn men: ich slovno-

d r u h o v prslunos 68, z v r a t n z m e n sa, si p r i s l o v e s n c h p o d s t . m e n c h 2 5 3 , slovesn p o d s t . meno od neosobnch slovies 400, tvorenie t v a r u slovesnho podst. m e n a 502, pouvanie slovesnho p o d s t . m e n a 5 6 2 ; p . aj v e r b l n e s u b s t a n t v u m , s u b s t a n t i v u m verbale slovesn p r e d p o n y : korepondencia pred l o i e k s o s l o v e s n m i p r e d p o n a m i 627 slovesn triedy 456 slovesn t v a r y : prechod slovesnch tvarov k prd. m e n m 231, morfematick rozbor s l o v e s n c h t v a r o v 4 3 3 ; p . aj u r i t , neurit, bezrodov slovesn t v a r y , ro dov, jednoduch, zloen slovesn tvar s l o v e s n z m e n 234, 362; p . aj v e r b l n e pronomin, verblne zmen, zmenn sloves s l o v e s n d e j 3 9 0 ; p . aj p r i e b e h s l o v e s n h o deja s l o v e s n k m e 4 3 4 ; p . aj t v a r o t v o r n z klad slovesn rod p . kategria slovesnho rodu, slovesn kategria rodu s l o v e s n s p s o b 4 1 2 ; p . aj k a t e g r i a s p sobu s l o v e s n vi d 4 0 9 , m o r f o l o g i c k p r o s t r i e d k y s l o v e s n h o v i d u 4 1 3 ; p . aj a s p e k t , v i d slovesn vzor 435 s l o v n p l a t n o s citosloviec 807; p . aj p o m e novacia platnos slovn d r u h y : veobecn lexiklny v z n a m s l o v n h o d r u h u 27, h r a n i c e m e d z i slov n m i d r u h m i 29, otzka s t u p u a vzniku slovnch d r u h o v v sasnej spisovnej slovenine 46; prechod inch slovnch d r u h o v k p o c l s t . m e n m 193, k p r d . m e n m 230, k z m e n m 312, k slovkm 358, k s l o v e s m 564, k p r i l o v k m 614, k p r e d l o k m 667, k s p o j k m 742, k asticiam 801, k citoslovciam 826; p . aj g r a m a t i c k , negramatick, plno vznamov, autosmantick, synsmantick, synsyntagmatick, autosyntagmatick, flektvne, ohybn, neflektvne, neohybn slovn druhy, komplexn s l o v n d r u h , asti rei, p a r t e s o r a t i o n i s slovn spojenia: vzah astc a slovnch spojen 806 slovnkov rovina jazykovho systmu 21; p . aj l e x i k l n a r o v i n a s l o v n o d r u h o v h o d n o t a slova 29 s l o v n o d r u h o v c h a r a k t e r i s t i k a 807 s l o v n o d r u h o v p l a t n o s 567 slovnodruhov transpozcia: odvodzovacie prpony pre slovnodruhov transpozciu p o d s t . m i e n 193 s l o v n o d r u h o v z m e n a 567 s l o v n o d r u h o v s v i s l o s t i 69 s l o v n o d r u h o v v z n a m 25; p o v a h a slovnod r u h o v h o v z n a m u p o d s t . m i e n 72

slovn p r z v u k p r i s p o j k c h 691 slovo, slov: t v a r y slova 23, vznik relanej m o r f m y zo s l o v a 2 9 , m o r f e m a t i c k t r u k t r a slova 37, t v a r N . p l . slov ozna ujcich p r b u z e n s k p o m e r 80, slov so v e o b e c n m v z n a m o m 2 3 3 ; p . aj gramatick, vzorov slovo, negramatick, monomorfematick, jednomorf mov, polymorfematiek, viacmorf mov, defektne, cittov, uvdzacie, tranzitn, znakov, skratkov, vzan, pomocn, aktualizujce slov, viacfunknos slova, tvorenie slov, prebera nie slov slovom (astica) 791 slovosled pri asticiach 748 slovotvorn amorfhos 808 slovotvorn forma: jej zotretie pri druhot n c h citoslovciach 808 slovotvorn morfma: zkladn zvratn z m e n o a k o s l o v o t v o r n m o r f m a 251 slovotvorn typy: vzah k lektvnym t y p o m 4 5 ; p . aj p r o d u k t v n y s l o v o t v o r n typ slovotvorn zvzky: prsloviek s podst. a prd. menami 566 slovotvorn element 25 s m e r : v y j a d r e n i e s m e n p r i z m e n e ta 2 6 3 , tade, tadia, v u k a z o v a c o m v z n a m e 2 6 4 , v o d k a z o v a o m v z n a m e 2 7 3 , sem 2 6 4 ,
kde 2 8 1 , 2 9 0 , kam, kade a. kadia a ich

o d v o d e n i n c h , pokia 291; predloky s v z n a m o m s m e r u 624 smie, m o d l n e 3 6 6 sn ( a s t i c a ) 7 9 1 so zreteom* na ( p r e d l o k o v v r a z ) 671 somr, t v a r y L . sg. 79 sotva ( s p o j k a ) 7 3 6 sotva ( a s t i c a ) 7 9 1 sotva- ( m o r f m a ) , z m e n s o sotva- 2 9 9 sotvae (astica) 791 sotvy ( a s t i c a ) 7 9 1 spjacia funkcia: spojok a spjacch v r a z o v 6 7 6 ; p . aj s e k u n d r n a , spjacia, vzan funkcia spjacie p r o s t r i e d k y 676; p . aj z k l a d n , p o m o c n spjac prostriedok spjacie v r a z y 676; p . aj s e k u n d r n e sp jacie vrazy, p o m o c n spjac vraz, vzan vrazy spjan leny s y n t a g m y 680 s p t n k o m b i n a n z m e n y 3 9 ; p . aj regivsvne kombinan zmeny specili 315; p . aj d r u h o v slovky spod ( p r e d l o k a ) 6 5 9 s p o d s t a t n e n osobn z m e n 247 s p o d s t a t n e n p r d a v n m o n 130
spodstatnen zmen 2 4 7 , svoj 255 1 3 0 , nai, nai, moji

spoclstatnenie 193, spodstatovanie p . aj substantivizcia spojen leny s y n t a g m y 080

194;

spojenie slov: s u b s t a n t v n a platnos (syn t a k t i c k ) s p o j e n i a s l o v 195, s p o j e n i a slov a zloen s p o j k y 694 spojitos: predloka oznaujca spojitos 626 s p o j k o v v r a z y 676 spojky 676; ich miesto v rmci slovnch d r u h o v 27, polysyntetick t y p v r m c i spojok 58, podst. m e n viauce vedajiu o b s a h o v v e t u so s p o j k a m i e, aby, ei 7 3 , ako, nej e p r i p o r o v n v a n v e c poclla s t u p a tej istej v l a s t n o s t i 2 1 7 ; u v d z a c i e astice a spojky 748, astice a spojky 801; p . aj j e d n o v z n a m o v , jednofunkon, viacvznamov, viacfunkn, paratak tick, h y p o t a k t i c k , vetn, lensk, ve o b e c n , v l a s t n , pecifick, h e t e r o g n n e , jednoduch, \ e t n prirovnvacie, zluovacie, stupovacie, odporovacie, vylu ovacie, p o d m e t o v , prvlastkov, pred metov, asov, prpustkov, podmien kov, elov, dsledkov, prinn, vysvetovacie. zreteov, prostriedkov, obmedzovacie, inkov, porovnvacie, spsobov, doplnkov, rozdielov, jed nomorfmov, viacmorfmov, jedno slovn, viacslovn, zloen, j e d n o l e n n , viaclenn, o p a k o v a n , dvojit, trojit, tvorit, pvodn, primrne, druhotn, sekundrne spojky, konjunkcie spojovac element 461 spoloensk formuly: a k o sas rozkazovacch citosloviec 815 spoloensk t a b u : pri zmench 3. osoby 241 spoluas: predloka oznaujca spolu as 626 spomedzi (predloka,) 659 s p o n a 3 7 1 ; p . aj posesvna, o i i d o v a n spona, kopula sponad (predloka) 659 sponie (predloka) 667 sponov p o m o c n sloves 370; p . aj kopulatvne pomocn sloves s p o n o v s l o v e s : by 3 6 4 ; s v z n a m o m existencie v zhode s objektvnou realitou, v p r e d p o k l a d e o s o b y nie g r a m a t i c k h o subjektu v e t y , alebo v pocite o s o b y - gramatickho subjektu vety 370, s v z n a m o m existenci v predstieran osoby g r a m a t i c k h o s u b j e k t u v e t y 371 spopod (predloka) 659 spopred (predloka) 659 spopri (predloka) 659 spovye (predloka) 667 spoza ( p r e d l o k a ) 6 5 9 s p s o b p . m o r f o l o g i c k kategria, s p s o b , intrumentl spsobu, slovesn spsob, slovesn kategria spsobu spsobov spojky 687 spsobov v z n a m asovej prslovky 598
1

spsobov vzah 685; p . aj modlny vzah spravi sa, modlne 375 sprvne (astica) 791 spred (predloka) 659 spredmetovanie zkladnej slovky 324 sprievodn okolnosti: predloka oznau jca sprievodn okolnosti 626 sprtomovanie: minulch alebo budcich dejov 528, nerelnych dejov 529 sprostred (predloka) 667 sprostredkovan zsah: datv sprostred kovanho zsahu (paciensa) 179 sra, sra sa, przentn tematick morfmy pri slovesch sra, sra sa 445 srbochorvtske m e n : skloovanie srbo chorvtskych mien na -ac 125; p . aj srbochorvtske priezvisk, juhoslovan sk miestne m e n srbochorvtske priezvisk: skloovanie priezvisk n a -ac 78; p . aj srbochorvtske men srdce (vzor podst. mien) 117 sa (spojka) 736 sa (astica) 791 st a st, pouvanie hyperbolickho spo jenia st a st, 328 stabilita p . prun stabilita stai, modlne 369 stade (zmeno) 274 stadeto (zmeno) 265 stadia (zmeno) 274 stadiato (zmeno) 265 stlos bzy 40 stly obsah pecifickch spojok 680; p . aj systmov obsah star jazyk: prd. m e n s prponou -n 226, opisn pasvne t v a r v prechodnka 490 st, t v a r y indikatvu przenta 473 sta sa, stva sa, sponov 374 statick participium 501; p . aj participium staticum, stavov vsledkov prastie statick prznak vec 196 stav 360; p . aj nosite s t a v u , datv nositea stavu stava sa, sponov 375 s t a v b a p . binomick s t a v b a , t r u k t r a stavov prslovky 571, stupovanie nie ktorch s t a v o v c h prsloviek 584, vy uitie 608; s t a v o v d a t v pri stavovch prslovkch 180 stavov sloves 361; intrumentl priny pri stavovch slovesch 188 stavov vsledkov prastie 501; p . aj statick participium, participium sta ticum s t a v o v a k u z a t v 162; p . aj akuzatv no sitea stavu s t a v o v d a t v 179; p . aj datv nositea stavu s t a v o v intrumentl 191

stavov nominatv 156, 158; s t a v o v datv pri stavovom nominatve 180 stavov objekt 179 stavov v z n a m intrumentlu miesta 186 s t i a h n u t morfma: by ch namiesto by som v tvaroch kondicionlu v bsnickom tle alebo ako charakterizan pro striedok 465 s t i a h n u t t v a r : pri zmene on 243, keby ch, aby ch namiesto spojen keby som, aby som 465; p . aj najkrat tvar stihn, modlne 369 sto (slovka), morfologick a syntaktick charakteristika 317, skloovanie 327 sto a sto, pouvanie hyperbolickho spo jenia sto a sto 328 stop (slovka), v prilovke ostop 331 storak, storako (slovky) 349 storoie, skloovanie v pl. 120 stoses (slovka), v prilo vke ostoes 331 stotoovacie zmen 302; ten ist, tene, tak ist, tkze, tak isto j takisto 303, tame 304 strany, strn, straniva (predloky) 666 s t r a t a : bytostnej vymedzenosti 131, kolek tvnosti pri rozren alebo zmene v z n a m u 148 stred (predloka) 666 stred vpovede 755 stredn fza priebehu slovesnho deja 364; p . aj k o n t i n u a t v n a fza stredn rod 69, 129, osobitn pouitie pri slovesch 526; p . aj n e u t r u m stredoslovensk t v a r y : typu dobro v krsnej literatire 225 striedanie: e/p, o/p pri skloovan muskch ivotnch podstatnch mien vzoru chlap 75, k /, c/c, h/ vo vokatve sg. muskch ivotnch podstatnch mien vzoru chlap 85; p . aj alterncia stroj (vzor podst. mien) 96 stupe, s t u p n e : vznam s t u p o v prd. mien 215, vyuitie stupov prsloviek 611; p . aj prv, druh, tret, porovn vac, najvy stupe stupovacie morfmy akostnch prsloviek 581 stupovacie spojky 685 s t u p o v a n prdavn men 197 s t u p o v a n i e : lexiklna a morfologick po v a h a stupovania 24, defincia stupo v a n i a 45, aglutinan t y p v rmci s t u p o v a n i a adjektv a adverbi 57, stupovanie prd. mien 196, 210, pri adjektivizovanch prastiach 232, pri slovkch 315, pri neuritch zklad n c h slovkch 334, stupovanie pr sloviek 581, stupovanie a k o t y p pri raovania 685; p . aj vzostupn, zostupn, nepravideln stupovanie, gradcia, kom parcia, gradan vzah stupovaten prdavn men 197

stupovatenos: ako kritrium p r i delen prd. mien n a skupiny 197. pri primr nych prd. mench 214 st (slovka) 346 subjekt: vzah subjektu k deju vyjadren osobnmi privlastovacm! zmenami 245; p . aj logick subjekt, agens subjektvne citoslovcia 810 subjektov vzah 685; p . aj p o d m e t o v vzah sbory: gramatickch prpon 25, t v a r o v pri podst. mench 139 substancia 6 3 ; p . aj riadiaca, zvisl sub stancia substantva 61; ich miesto v rmci slovnch druhov 27; p . aj a b s t r a k t n , ivotn, k v a n t i t a t v n e , pomnon, neltkov substantva, podstatn m e n substantivizcia: adjektv ako konverzia 29, prd. mien, sloviek, prast a zmen 193, mien t y p u Kukunov, Bernolkovo 221, zmena kad 307, citosloviec 820; p . aj prechodn, prleitostn, osihoten, skuton substantivizcia, spodstatnenie, spodstatovanie substantivizovan zmen; on, ona 241,
svoj 255, tamten 260, henten 261

latvu prsloviek 583, v z n a m superla tvu prsloviek 613; p . aj tret s t u p e , najvy stupe superlatvny zklad 485 supetvna bza gramatickch tvarov 41 supletvne vidov dvojice 427 supletvnos zkladu gramatickch t v a r o v 52 sused, t v a r N . pl. 83 sstava p . t v a r o v sstava svetn t y p 681 svisl jednotliviny 148 svislos p . pomenovacie svislosti svzan dvojice: zmeno tak ako sas
272, tam, tade, tadial a k o sas 273,

substantvna platnos spojenia slov, v e t y 195 substantvne slovky 68 substantvne pomenovanie 62 substantvne prpony: ich celkov vzahy 130 substantvne skloovanie 53 substantvne sloves 68 substantvne zmen 68, 235 substantvne zlomkov slovky 357 substantvnos: podstata substantvnosti 63 substantvny prsudok: hodnotiaca astica za pri substantvnom prsudku 156 substantvny v z n a m 68 s u b s t a n t i v u m verbale 562; p . aj slovesn podstatn men, verblne s u b s t a n t v a
sdiac podl nieoho (predlokov vvraz)

675 sufix 4 1 ; p . aj sufixlna morfma sufixeia: p r i slovesnom vide 413, pri imperfektivizcii slovies 415 sufixlna morfma: okolnostn prslovky so sufixlnymi morfmami 585; p . aj sufix sufixlne odvodzovanie 808 sufxhry formant 39 shrnn pomenovania osb bez rozlenia pohlavia 13
shrnov z m e n : vetok, vade, vadial 306, vdy, vdycky, kad, kaduk 307

shrnov vymedzovac v z n a m 293 superlatv: vzba superlatvu s intrumen tlom'210, vzba superlatvu p r i porov n v a n 210, tvorenie superlatvu 212, vznam superlatvu 218, tvorenie super

potia, potade ako sas 274, absoltne vzan o v svzanch dvojiciach 287, tak ak 289, svzan dvojice a vznik novch pecifickch spojok 678 svzan mnostv: vyjadrenie svza nch mnostiev v jednej vpovedi 143 s vzan vraz 678; p . aj korelovan vraz svia, v postaven nezhodnho prvlastku 230 svoj (zmeno), vznik prd. m e n a nesvoj z o zmena svoj 231, skloovanie z m e n a svoj 253, pouvanie zmena svoj 254, a k o spodstatnen zmeno 255 svojho asu, pouvanie vrazu 254 s y m p t m 811; p . aj prznak syn, t v a r y D. a L. sg. 79 synak, v osloven 86 synchrnny s t a v jazyka 22 synonymia pdovch prpon 5 1 ; synony mita absoltneho nominatvu a a b soltneho akuzatvu 155, expresvnos zporovho genitvu v porovnan so s y n o n y m n m nominatvom a akuzat vom 175; synonymita predloiek 628, spojok 679; p . aj rovnoznanos synonymick pomenovanie: monos synonymickhe pomenovania pre abstraho vane j a v y 63; p . aj dvojit pomenovanie s y n o n y m n vzba 72 s y n o n y m u m p . lexiklne synonymum synsmatick slov 31 synsmantick slovn d r u h y 30; p . aj gramatick, pomocn slovn druhy synsyntagmatick slov 31 synsyntagmatick slovn d r u h y 31 s y n t a g m a : pripjan len syntagmy 678, rovnocenn leny syntagmy 685; p . aj determinatvne, slovesn determinatvne, koordinatvne syntagmy syntagmatick kritrium slovesnho vidu '421 syntagmatick spojenia: citoslovcia zo syntagmatickch spojen 824 syntagmatick vzah 676, 685, citoslovcia a syntagmatick vzah 807 syntaktick amorfnos 807

s y n t a k t i c k f o r m a : jej z o t r e t i e p r i d r u h o t n c h citoslovciach 808 syntaktick funkcia p . v l a s t n syntaktick, osobitn s y n t a k t i c k , nepecifick syn taktick funkcia s y n t a k t i c k c h a r a k t e r i s t i k a uritch z k l a d n c h sloviek 316 syntaktick kategria 33 syntaktick rovina jazykovho systmu 21, vzah m e d z i morfologickou a syntak tickou r o v i n o u 22, p o d r i a d e n o s z v u k o v e j r o v i n y s y n t a k t i c k e j r o v i n e 26, jej postavenie v rmci r o v n j a z y k a 32; p . aj s k l a d o b n r o v i n a syntaktick kontrukcie z hadiska potu s l o v 23 s y n t a k t i c k o b s a h t v a r o v 22 s y n t a k t i c k p r e d m e t 152 syntetick tvar: chpanie syntetickho t v a r u v t v a r o s l o v 3 9 ; p . aj j e d n o d u c h , jednoslovn tvary syntetizcia opisnch t v a r o v 43 syntetizovan t v a r y : tylistick platnos s y n t e t i z o v a n c h t v a r o v t y p u bol bych
urobil 43

t r u k t r a : j a z y k a 21, morfologickej r o v i n y 22; p . aj m o r f e m a t i c k t r u k t r a tvorit s p o j k y 695 tvorit (slovka) 340 tvoro ( s l o v k a ) , v o f r a z e o l o g i c k o m s p o j e n

stvor o na ptoro 377

systm: j a z y k a 2 1 ; p. aj jazykov, vret, i n t e n n s y s t m , iastkov rov s y s t m y systrnovos formlnych prostriedkov fologickch kategri 36 s y s t m o v o b s a h pecifickch spojok p . aj s t l y o b s a h

uza tva mor 680;

tvr ( s l o v k a ) , s k l o o v a n i e 3 3 2 t v r t g r a m a t i c k rod 33 tl: tlov rozdiely v oblasti g r a m a t i c k c h s l o v 27; p . aj u m e l e c k , b s n i c k , h o v o r o v , f a m i l i r n y , p u b l i c i s t i c k , ese jistick, odborn tl t y l i s t i c k f u n k c i a c i t o s l o v c a 811 t y l i s t i c k v y u i t i e z m e n a vy v o v z n a m e z m e n a ja 2 3 9 t l o v r o v i n a j a z y k o v h o s y s t m u 2 1 ; p. aj s l o h o v r o v i n a tlov zafarbenie funkci t v a r o v a d v o j t v a r o v 26 tyri ( s l o v k a ) , m o r f o l o g i c k a s y n t a k t i c k c h a r a k t e r i s t i k a 317, skloovanie 323, r a d o v s l o v k a k s l o v k e tyri 3 4 2 tyridsa (slovka), z a k o n e n i e 326 vec, s k l o o v a n i e 76 vk p . gramatick, morfematick, morfo logick vk T t, v s l o v n o s p r i p r d . m e n c h v z o r u p e k n p r e d p r p o n o u 2 2 5 ; p . a j s t, stt, t c, c, t t-, e l e m e n t v u k a z o v a c c h z m e n c h 2 5 6 , p. t , t, z h 4 (zakonenie slov), skloovanie en. p o d s t . m i e n v z o r u kos z a k o n e n c h n a 4 110 t c (alterncia), pri imperfektivizcii s l o v i e s p r p o n o u -ova- 4 1 7 , p r i a s o v a n slovies v z o r u esa e e m 446 c (alterncia), pri imperfektivizcii s l o v i e s p r p o n o u -ova- 4 1 7 t. j. (== t o j e s t ) ( s p o j k a ) 7 3 6 t (alterncia), pri odvodzovan ivo nych prd. m i e n 204 ta ( z m e n o ) , u k a z o v a c v z n a m 2 6 3 ta ( a s t i c a ) 7 9 1 a ( t v a r z m e n a ty), p o u v a n i e v G . a A . 240 -ta ( z a k o n e n i e s l o v ) , t v a r N . p l . m u . i v . p o d s t . m i e n n a -ta 8 7 , I . p l . m u . i v . p o d s t . m i e n n a -ta s p r e d c h d z a j c o u s a m o h l s k o u 87 tade ( z m e n o ) , u k a z o v a c v z n a m 264, odka,zovac v z n a m 273 tadeto ( z m e n o ) , u k a z o v a c v z n a m 2 6 4 tadia ( z m e n o ) , u k a z o v a c v z n a m 264, o d k a z o v a i v z n a m 273 tadiato ( z m e n o ) , u k a z o v a c v z n a m 264 t a j o m n deje 403 tak ( z m e n o ) , u k a z o v a c v z n a m 2 6 3 , o d k a z o v a i v z n a m 272 tak ( s p o j k a ) 737

v>\ p . ch p . k , k esdesiat ( s l o v k a ) , z a k o n e n i e 326 estns (slovka), v z n i k 325 - ( p r p o n a ) , p r i t v o r e n 2. s t u p a p r d . m i e n 210 -ie ( p r p o n a ) , v k o m p a r a t v e p r s l o v i e k 5 8 2 ir r o d o v v z n a m m u s k c h p o m e n o v a n 135 k ( a l t e r n c i a ) , p r i o d v o d z o v a n i v o nych p r d . mien 204 kodi ( t y p s l o v i e s so z v r a t n o u p o d o b o u ) 385 kriatok, t v a r y N . a A . p l . 138 p . sl l achtick t i t u l y : privlastovaeie zmen 2. a 3 . o s . p l . a k o s a s a c h t i c k c h titulov 245 or, t v a r y D . a L . sg. 79 panielske m e n : skloovanie mien osb na -s 7 5 , s k l o o v a n i e m i e s t n y c h m i e n n a -Hla 127 pecifick s p o j k y 678 -tek (prpona), skloovanie priezvisk na
c, -tek 77

Meria, Mmsi

s k l o o v a n i e v p l . 121 (slovka), vznik 325

tak ( a s t i c a ) 792 tak ako ( s p o j k a ) 7 3 7 tak ako (aj) ( s p o j k a ) 7 3 7 tak isto/takisto (zmeno) 303 takisto (astica) 792 takmer (astica) 792 takreeno (astica) 792 taktie (astica) 793 takto ( z m e n o ) 2 7 3 takto ( a s t i c a ) 7 9 3 tak (zmeno), ukazovac v z n a m 201, odkazovai vznam 271, citov pouitie 270 tak - ak ( s v z a n d v o j i c a z m e n ) 2 8 9
tak ist (zmeno) 303

t e r c i r n e p o s t a v e n i e p r s l o v i e k 5 67 termn, termny: vhodnos termnu hro madn slovky 335, otzka termnov
trpn prastie, n-/t-nov prastie 495;

takto (zmeno), zkladn v z n a m 262, od kazovai Vznam 271, citov pouitie 276 takze (zmeno) 303 take ( s p o j k a ) 737 take ( a s t i c a ) 7 9 3 talianske men: skloovanie talianskych o s o b n c h m i e n n a -e 1 2 5 , s k l o o v a n i e m i e s t n y c h m i e n n a -gna 1 2 7 tam ( z m e n o ) , u k a z o v a c v z n a m 2 6 4 , o d kazovai v z n a m 273 tam ( a s t i c a ) 7 9 3 tam kam ( s v z a n d v o j i c a z m e n ) 2 9 1 tamten (zmeno), ukazovac v z n a m 259, odkazovai v z n a m 269 tamto (zmeno), ukazovac v z n a m 264 tamto ten ( z m e n o ) 2 6 0 tame (zmeno) 304 a sa, m o d l n e 3 6 7 -te ( p r p o n a ) , v 2. o s . p l . i m p e r a t v u 4 8 5 teba ( t v a r z m e n a , ty), p o u v a n i e v G . a A . 240 tebe ( t v a r z m e n a t y ) , p o u v a n i e v D . 2 4 0 teda ( s p o j k a ) 7 3 8 teda ( a s t i c a ) 7 9 3 -te (prpona), tvar v o k a t v u m u . iv. p o d s t . m i e n n a -te 8 5 , s k l o o v a n i e m u . n e i v , p o d s t . m i e n n a -te 97 tea, s k l o o v a n i e v p l . 121 t e m a t i c k element 435 temer (astica) 7 9 3 t e m p u s 4 3 0 ; p . aj k a t e g r i a asu ten ( z m e n o ) , s k l o o v a n i e 2 5 6 , u k a z o v a c v z n a m 2 5 7 , o d k a z o v a i v z n a m 2 6 6 , ci t o v pouitie 274; zdraznenie 3. stupa, p r d . m i e n . z m e n a m i ten, t, to 2 1 2 ten ist ( z m e n o ) 3 0 3 t e n d e n c i a : p o stlosti b z y 40, p o syntotizcii 43, p o stlosti a z m e n c h 46, p o j e d n o t n e j p o d o b e >zy 4 7 ; t e n d e n c i a p o uniformite tvarov 47; p . aj t v a r o v ana lgia ten-onen (zmeno) 302 tento ( z m e n o ) , u k a z o v a c v z n a m 2 5 8 , o d k a z o v a i v z n a m 269, c i t o v pouitie 2 7 5 tentovai, slovnodruhov p o v a h a slova 236, 362 tene ( z m e n o ) 3 0 3
!

p . aj o d b o r n t e r m n y t e r m i n a t v n a fza priebehu slovesnho deja 3 6 4 ; p . aj k o n c o v , konen fza terminolgia: a n t o n y m pri terminologick p o u i t c h p r d . m e n c h 199 tesn vzba: prechod vlokovch nominat v o v v t e s n v z b u 154 tesn spojenia sloviek 350 tesn prvlastok: obsahov nominatv ako t e s n p r v l a s t o k 156 ti ( t v a r z m e n a ty) p o u v a n i e v D . 2 4 0 tie ( a s t i c a ) 7 9 3 Timrava: t v a r y innho prastia minulho od n e d o k o n a v c h slovies u T i m r a v y 494 tisc ( s l o v k a ) m o r f o l o g i c k a s y n t a k t i c k charakteristika 317, skloovanie 328 tissi (slovka) s k l o o v a n i e 226
tiscorak, tiscorako (slovky) 349

tituly: tvar N . pl. pri cudzch muskch ivotnch podstatnch mench oznau jcich t i t u l y osb 8 1 , prirodzen r o d pri s t a r c h t i t u l o c h 1 3 6 ; p . aj p a n o v n c k e , achtick, diplomatick tituly to ( z m e n o ) , u k a z o v a c v z n a m 2 5 8 , o d kazovai v z n a m 267, citov pouitie 275 to ( a s t i c a ) 7 9 4 ; p r i n e o s o b n c h s l o v e s c h 400 tob ( a s t i c a ) 7 9 4 tohto, tohoto ( t v a r y z m e n a ten) 2 5 7 toko ( z m e n o ) , u k a z o v a c v z n a m 2 6 3 , o d kazovai vznam 272; vo vzname slovky 334 tokoto ( z m e n o ) , u k a z o v a c v z n a m 2 6 3 tok (zmeno), odkazovai v z n a m 272, citov pouitie 277; v o v z n a m e slovky 347 tok kok (svzan dvojica zmen) 290 tok raz ( z m e n o ) , v o v z n a m e s l o v k v 347 tokto (zmeno), ukazovac vznam 263, odkazovai v z n a m 272 to ( a s t i c a ) 794^ toti ( s p o j k a ) 7 3 8
toti, totito (astice) 794

toto ( z m e n o ) , u k a z o v a c v z n a m 2 5 9 t o t o n o s t r u k t r y 2 1 ; p . a j i z o m o r f n , izo morfizmus t-ov deiktick v r a z y 6 8 1 ; t-ov v r a z y 678, 6 7 9 ; p . a j d e i k t i c k t - o v s l o v o tradcia: pri r o d o v o m rozlen m a s k i d n a f e m i n n 131 transformcia zmerovej modality 682 transgresv 4 8 7 ; p . aj p r e e h o d n k transponovanie mimojazykovej skuto nosti do j a z y k a 816 transpozcia: z roviny jazykovho systmu

do inej r o v i n y 2 1 , vecnho obsahu z jednho slovnho d r u h u do inho 63; p . aj slovnodruhov transpozcia tranzitva, tranzitvne sloves 408; p . aj prechodn sloves t r a n z i t n p o v a h a : p o d s t a t n h o m e n a 72, innosti 361 tranzitn slov 72 trebrs (spojka) 738 trebrs (astica) 794 tret (slovka) 345; skloovanie 226 tret raz (slovka), pouvanie v Iudovej rei 345 tret s t u p e : prd. mien 210; zdraznenie 3. s t u p a prd. m i e n z m e n a m i ten, t, to 212; h o m o n y m i t a 3. s t u p a prsloviek s N . sg. str. r o d u 3. s t u p a prd. mien 581; p . aj najvy stupe, superlatv t r e t i a osoba: osobn z m e n 3. os. 240; skloovanie z m e n 3. os. 242; 3. os. sg. slovies 512, pl. slovies 514 tri (slovka), morfologick a s y n t a k t i c k charakteristika 316, skloovanie 322, r a d o v slovka k slovke tri 342 tridsa (slovka), zakonenie 326 t r i e d y p . otvoren triedy frie triem (slovesn vzor), morfema tick a lexiklna c h a r a k t e r i s t i k a 444 trilin (slovka), skloovanie 329 trins (slovka), vznik 325 trocha, trochu (slovky) 356 trojit spojky 695 trojit (slovka) 340 troku, troka, trotcku, trotka (slovky) 333 t r p n k o n t r u k c i e : v z n a m rmcovho n o m i n a t v u v t r p n c h kontrukcich p r e c h o d n c h slovies 156 t r p n prastie: i n t r u m e n t l pvodcu s t r p n m p r a s t m 187; skloovanie t r p n c h p r a s t poda vzoru p e k n 224, prechod t r p n h o prastia k prd. m e n m 231, a b s t r a k t n podst. m e n s prponou -os od adjektivizovanch t r p n c h pr ast 232, existencia t r p n h o prastia pri n i e k t o r c h neosobnch slovesch 400, tvorenie t v a r o v t r p n h o prastia 495, odvodzovanie slovesnch p o d s t . mien od t r p n c h prast 502, pouvanie t r p n h o prastia 559, prslovky od ad jektivizovanch t r p n c h prast 581; p . aj n-/t-ov prastie, pasvne participium t r p n slovesn t v a r y : pouvanie 551 t r p n t v a r y : s y s t m t r p n c h t v a r o v 432; p . aj pasvne t v a r y , p a s v u m t r p n rod 432; p . aj p a s v u m t r p n v z t a h gramatickho p o d m e t u k deju 432; p . aj p a s v n y vzah trval neskonn slov 135 tu (zmeno) 265 tu (astica) 795 tun (zmeno) 265

tureck m e n : skloovanie mien osb n a -u 75 tum (astica) 795 tui, v spojen so sponou by 372 tuto (zmeno), ukazovac v z n a m 265: v draznej rei pri zmene tento 259 ti, m o d l n e 367 t v a r , t v a r y : morfologick a syntaktick obsah t v a r o v 22, rozdiel medzi t v a r o m a kontrukciou 23, morfematick t r u k t r a t v a r u 37, vyuitie t v a r o v podst. mien 128, s b o r y tvarov pri podst. m e nch 139; t v a r y zkladnho zvratnho zmena 252, zvratnch slovies 384, indikatvu przenta 470, indikatvu prterita 474, indikatvu futra 478* kondicionlu przenta 480, kondicionlu prterita 4 8 1 ; p . aj jednoduch, zloen, opisn, perifrastick, jednoslovn, viac slovn, monomorfematick, jednomor fmov, polymorfematick, viacmorf mov, predponov, analytick, syntetizovan, komplementrne, rodov, d u b letn rodov, seln, singulrov, plurlov, pdov, gramatick, pln, skrten* dlhie, kratie, slovesn, rodov slovesn, osobn, neosobn, aktvne, pasvne, kondicionlne, nedrazov t v a r y , zkladn, pomenovac, zkladn pomenovac, s y n tetick, s t i a h n u t , elidovan, rodov slovesn, z v r a t n , neosobn bezpodm e t o v z v r a t n , pasvny z v r a t n , z v r a t n neosobn, zloen pasvny, kongruentn, zrazen, zmeraven tvar,, zmeravenie t v a r u , lexikalizcia t v a r u , hbriclnos t v a r o v tvr, skloovanie 110 tvri sa, tvrieva sa, sponov 375 tvaroslovie 2 1 ; p . aj morfolgia t v a r o t v o r n morfma: zkladn zvratn zmeno ako t v a r o t v o r n morfma 251; p . aj t v a r o t v o r n prpona, formant t v a r o t v o r n prpona 38; p . aj t v a r o t v o r n morfma, formant t v a r o t v o r n p o s t u p p . kombinovan t v a r o tvorn postup t v a r o t v o r n zklad 38, tendencia po jed notnej podobe tvarotvornho zkladu 47; p . aj b z a t v a r o v amorfnos 807 t v a r o v analgia 47; p . aj tendencia p o uniformite t v a r o v t v a r o v deformcia pri vzniku citosloviec z i m p e r a t v n y c h tvarov 823 t v a r o v nestrojnos t v a r u innho pr astia minulho 494 t v a r o v r o v i n a jazykovho systmu 2 1 ; p . aj morfologick rovina t v a r o v s t r n k a astc 753 t v a r o v s s t a v a podstatnch mien 151 tvoj (zmeno), v v z n a m v 245, skloova-nie 248

tvorenie gramatickch t v a r o v v porovnan s t v o r e n m slov 24; p d o v c h t v a r o v mien, t v a r o v n a vyjadrenie pomernej k v a n t i t y obsahu p r d a v n c h mien a pr sloviek 45, tvorenie slovesnch t v a r o v 45, 4 6 1 ; p . aj skloovanie, deklincia, stupovanie, gradcia, komparcia, aso vanie, konjugcia tvorenie slov: spolon r t y s tvorenm gramatickch t v a r o v 24 t v r d zakonenie: prdavn men t v r d h o zakonenia 198 t v r d vzor p e k n 222 ty (zmeno), v z n a m y 238, skloovanie 239 -t (-t, -t) (prpona), v t r p n o m prast 498 t y p , t y p y : deklincie podst. mien 45, ja zykov 50, pomer t y p o v v slovenskej morfologickej stavbe 59; p . aj v z n a m o v , slovotvorn t y p y , flektvny, aglutinan, analytick, introflektvny, polysyntetick, p r o d u k t v n y slovotvorn, dekli nan, parcilny, nepravideln, zmie an, intenn, asovac, okolnostn v znamov, vlastnostn v z n a m o v t y p tde, skloovanie 99 U
u, p . u , u u (predloka) 654 u- (predpona), p r i isto vidovch slovesch 414' -u (prpona), v G. a A. sg. domcich prie zvisk n a -o 78, v G. a A. sg. podst. m e n a fako 78, v D . L. sg. p o d s t . mien lovek, pn, don, or, ert, diabol, vlk, pes, boh, otec, syn duch, Kristus 78, v L . s g . p o d s t .

ua (zakonenie slov), skloovanie en. podst. mien vzoru ena n a -ua 102, 127 -cj-uc (prpona), v prechodnku 487 -ci, -ca, -ce (prpona), v innom prast p r t o m n o m 4 9 1 ; okolnostn prslovky s morfmou -ci 586 as deja: n a predmete 152, popieranie asti deja, obmedzen as deja n a veci pomenovanej s u b s t a n t v o m 173 el: intrumentl prirovnania a elu 189, predloky s v z n a m o m elu 626 elov spojky 687 elov vzah 685; p . aj finlny vzah inkom (predloka) 670 inkov spojky 687 inkov vzah 685; p . aj konsekutvny vzah inok p . vzah inku daj p . gramatick daj dajne (astica) 795 ucho, skloovanie 115
ukza sa, ukazova sa, sponov 375

ukazovac element -s- 257 ukazovac odtienok zmen 3 . osoby 241 ukazovac v z n a m ukazovacch z m e n : ten
257, tento 258, tu, tuto, tamten 259, tamto ten, henten, heno ten, hentam ten 260, tak 261, takto, tok 262, tokto, toko, tokoto, tak, takto, ta 263, tam, tamto, tade I tadia, tadeto I tadiato, sem 264, tu, tun, tuto, odtia, odtiato, sta diato j stadeto, potia 265, potiato, dosial, posia 266

mien konk, konek 79, vo vokatve mu. iv. podst. mien vzoru chlap 85, v G. sg, m u . neiv, podst. mien vzoru d u b 90, 151, v L. sg. m u . neiv, p o d s t . mien vzoru d u b 92, v G. sg. m u . neiv, podst. mien vzoru stroj 99, v L. sg. s t r . podst. mien vzoru mesto 114; okolnostn prslovky s morfmou -u 586, okolnostn prslovky s prefixlnou morfmou ua sufixlnymi morfmami 590 -u (zakonenie slov), skloovanie albn skych, tureckch, r u m u n s k c h a inch mien n a -u 125 - (zakonenie slov), skloovanie cudzch m i e n osb n a - 125 u (alterncia), pri skloovan m u . neiv, podst. mien vzoru d u b 94, en. podst. m i e n vzoru ena 102, vzoru ulica 105, str. podst. mien vzoru mesto 116; pri imperfektivizcii slovies prponou -a416 u (alterncia), pri imperfektivizcii slovies prponou -ova- 417, pri asovan slovies vzoru niest nesiem 442

ukazovacie zmen 235, 256 ukazovate p . gramatick ukazovate ulica (vzor podst. mien) 104 uliez sa, modlne 368 -um (zakonenie slov), skloovanie cudzch podst. mien s t r . rodu v z o r u mesto n a -nm 113, 127 umeleck tl: pouvanie privlastnenia
typu nho susedova zhrada 220,

t v a r y ako, akie ako charakterizan prostriedky v umeleckom tle 278, nsobn slovky s raz v umeleckom tle 338 umocovac plurl l t k o v c h a a b s t r a k t nch pomenovan 150; p . aj intenzvny plurl umocujikd plurl 151 umva (typ slovies so z v r a t n o u podobou) 385 pln veobecnos mennho sla 142 pln rodov h o m o n y m a 133 pln n o m i n a t v p . k o m u n i k a n pln nominatv upozorovacia funkcia upozorovacch ci tosloviec 814 upozorovacie citoslovcia 814 uprostred (predloka) 665 urvi sa, modlne 367 urenie p . kvalitatvne urenie

urenos deja 414 uren d o k o n a v dej 415 urite (astica) 795 urit slovky 314; spojenia s asticami a p r s l o v k a m i 350 u r i t d r u h o v slovky 348 urit mnostvo: vyjadrenie uritho mno s t v a 139 urit nsobne slovky'338 urit r a d o v slovky 342 urit slovesn t v a r y : kategrie pri uritch s l o v e s n c h t v a r o c h 4(51, i c h t v o r e n i e 4 7 0 , pouvanie uritch slovesnch tvarov 504 u r i t z k l a d n slovky 316 urit ( p r d . m e n o ) , v o v z n a m e ist 3 0 2 in-ovac v z t a h : m e d z i d v o m a p o d s t . m e n a m i 157, z a s t r e t i e u r o v a c i e h o v z t a h u v genitve o b s a h u 1 7 1 ; p . aj o b o j s t r a n n urovac, recipron urovac, o b r t e n urovac v z t a h urovacie z m e n 30; p . aj v y m e d z o v a c i e zmen u r o v a n v r a z 748 urobi sa, s i l o n o v 3 7 5 -us ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e c u d z c h m u s k c h i v . p o d s t a t n c h m i e n n a -us 75, 123, t v a r N . p l . c u d z c h m u . iv. p o d s t . m i e n n a -us 8 1 , s k l o o v a n i e m u . n e i v , p o d s t . m i e n n a -us 8 8 , 1 2 3 uspie, m o d l n e 369 ustanie, s k l o o v a n i e 120 u s v z a o v a c i e s l o v 807 t v a r : a k o v z n a m o v j e d n o t k a pri as t i c i a c h 7 5 2 ; p . aj j e d n o s l o v n , v i a c s l o v n tvary -va( p r p o n a ) ; p r i i m p e r f e k t i v i z c i i slo vies 419 u v d z a c i e astice 749 u v d z a c i e s l o v 72 iivodzovky: v y z n a o v a n i e p a u z y pri cito slovciach 8 08 uzavret s y s t m : charakter morfologickej s t a v b y j a z y k a a k o u z a v r e t h o s y s t m u 46 zus p . udov, hovorov zus u ( a s t i c a ) 7 9 5 u rodov v z n a m m u s k c h p o m e n o v a n 135 u ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e c u d z c h m u . i v . p o c l s t . m i e n n a -ii 124 V v (predloka) 655; s y n o n y m i t a predloiek v a na 6 2 9 , po a, v 6 3 0 ; v o k a l i z c i a p r e d l o k y v p r e d t v a r m i o s o b n h o z m e n a ja 631, v o s t a t n c h p r p a d o c h 632 v-jvo(predpona), okolnostn prslovky s p r e f i x l n o u m o r f m o u v-jvo- a s u f i x l n y m i m o r f m a m i 589 -v, -vi ( p r p o n a ) , v p r e e h o d n k u a r c h a i c kho t y p u 489

r cas j v ase ( p r e d l o k o v v r a z ) 6 7 4 v dsledku ( p r e d l o k o v v r a z ) 673 v duchu ( p r e d l o k o v v r a z ) 672 v mene ( p r e d l o k o v v r a z ) 6 7 2 v odbore ( p r e d l o k o v v r a z ) 6 7 4 v podobe ( p r e d l o k o v v r a z ) 672 v porovnan s (predlokov vraz) 671 v priebehu ( p r e d l o k o v v r a z ) 674 v prospech (predlokov vraz) 673 v rmci ( p r e d l o k o v v r a z ) H74 v shlase s ( p r e d l o k o v v r a z ) 672 v slade s ( p r e d l o k o v v r a z ) 672 v svise s ( p r e d l o k o v v r a z ) 672 v svislosti s ( p r e d l o k o v v r a z ) 672 v strety (predlokov vraz) 673 v zujme ( p r e d l o k o v vraz) 673 v zvislosti od ( p r e d l o k o v v r a z ) 6 7 3 o zhode s ( p r e d l o k o v v r a z ) 6 7 2 v zmysle ( p r e d l o k o v v r a z ) 672 -va- ( p r p o n a ) , p r i o d v o d z o v a n f r c k v e n t a t v 419
vari, var, varie (astice) 797

v a r i c i e v b z e t v a r o v 40 v a r i a n t y m o r f m 2 5 ; p . aj h o v o r o v , nreov, rozren, nulov variant v ( z m e n o ) , v z n a m y a p o u v a n i e 247 v z b a : p o d s t . m i e n 72, p r d . m i e n 2 0 9 , p r e d m e t o v c h slovies 407, pri s l o v e s n o m p o d s t a t n o m m e n e 5 0 3 ; p . aj k o n g r u e n t n , n e k o n g r u e n t n , slovesn, k o n t a m i n o van, tesn vzba, vyboenie z vzby, rekcia v z o b n h o d n o t a slovesa 385 v z o b n d a t v 181 v z o b n genitv: adverblny genitv v z o b n 175 vcelku ( a s t i c a ) 797 vtane ( p r e d l o k a ) 675 vdaka ( p r e d l o k a ) 669 v e c n c h p a n i e 6 3 ; p . aj s a m o s t a t n c h panie, kategria vecnho chpania v e c n v z n a m : t v a r o v l e x m y 24, delenie z m e n poda vecnho v z n a m u 234, rozsah vecnho vznamu pripjacch astc 7 4 9 ; p . aj l e x i k l n y v z n a m t v a r o v lexmy vecn v z t a h p . aktulny vecn vztah veera, s k l o o v a n i e 108 ved ( s p o j k a ) 7 3 8 ved ( a s t i c a ) 7 9 7 vedie, m o d l n e 3 6 6 , 3 6 9 : t v a r y i n d i k a t v u p r z e n t a 7 4 2 ; a l t e r n c i a d dz p r i t v o ren t v a r u i m p e r a t v u 484 vedia (predloka) 664 vedajia o b s a h o v veta: podst. m e n via uce vedajiu obsahovt v e t u so spoj k a m i e, aby, i 73 vedajia v e t a : nahradenie obsahovho da t v u v e d a j o u v e t o u 184, p r i v y j a d r e n m i e r y , o k t o r vlastnos j e d n e j veci p r e v y u j e v l a s t n o s d r u h e j v e c i 217 v e d a j i e r o z l i o v a c i e p r p o n y 129

vedajie s y n t a k t i c k funkcie p o d s t a t n c h m i e n 61 vedajie v z n a m y morfologickch j e d n o tiek 26 vedca (vzor p o d s t . m i e n ) 53 vedci (vzor p o d s t . m i e n ) 53 vede ( a s t i c a ) 7 9 7 vea ( s l o v k a ) 3 3 3 , p r i t v o r e n k o m p a r a tvu a superlatvu prd. mien 213 vek p s m e n : psanie vekch p s m e n v o b y v a t e s k c h m e n c h 140; p . aj vek zaiaton psmeno vek zaiaton p s m e n : psanie v o vlast n c h m e n c h 141, v z m e n c h 3. os. on, ona, ono 2 4 1 ; p . a j v e k p s m e n
ver, ver\ vera, veraboe (astice) 797

verb 360; ich miesto v rmci slovnch d r u h o v 2 7 ; p . aj s l o v e s verba percipiendi 372; p . aj sloves zmys lovho \mimania verbalizcia z v u k o m a l e b n c h slov 819 verblne p r o n o m i n 3 6 2 ; p . aj slovesn z m e n , v e r b l n e z m e n , z m e n n slo ves verblne substantva 68, tvorenie verbl neho substantva 502; p . aj slovesn podstatn men, substantvum verbale v e r b l n e z m e n 2 3 6 ; p . aj slovesn z m e n , v e r b l n e p r o n o m i n , z m e n n slo ves verblno-atributvny vzah 685; p . aj d o plnkov vzah verblnos: slovesnho p o d s t a t n h o m e n a 68, s p t i e v y j a d r e n i a v l a s t n o s t i prslov kou s verblnosou n a d r a d e n h o lena 568 v e r t i k l n a o s 26
veru, veruboe, verue (astice) 797

v e t n pvod: citoslovcia vetnho p v o d u 825 vetn zklad p . p a r t i t v n y genitv vetnho zkladu, zporov genitv vetnho z kladu, zloen v e t n zklad viac ( p r s l o v k a ) , p r i t v o r e n k o m p a r a t v u prd. mien 213 v i a c l e n n p a r a t a k t i c k s p o j k y 681 viaclenn spojky 695 viacer (slovka), v z n a m 337 viacero (slovka.) 3 3 7 viacfunkn spojky 679; p . aj viacvzna mov spojky viacfunknos slova 29 v i a c m o r f m o v slov 37; p . aj poly morfe matick slov viacmorfmov spojky 694 v i a c m o r f m o v t v a r y 3 7 ; p . aj p o l y m o r f e matick tvary v i a c m o r f m o v slovesn k m e 434 viacslovn kontrukcia 23 viacslovn s y n t a k t i c k k o n t r u k c i a 23 viacslovn astice 753 viacslovn spojky 694 v i a c s l o v n t v a r y 4 2 ; p . aj a n a l y t i c k , zlo en t v a r y viacslovn t v a r y 23 v i a c v z n a m o v s p o j k y 6 7 9 ; p . aj v i a c funkn spojky v i a z a n k o n t r u k c i a s t a v o v h o d a t v u 180 viazan m n o s t v o 66 vid 409, pri slovesnom podst. mene 5 0 3 ; p . aj slovesn, n e d o k o n a v , d o k o n a v vid, aspekt
vda, by vdava, vidie, v spojen so sponou

veta, v e t y : s u b s t a n t v n a platnos v e t y 195, prd. m e n o v o vete 196, adjektivizcia v i e t z m e n o m takt) 2 6 2 ; p . a j n a d r a d e n , podraden veta, neprav vzan vety, ekvivalenty viet v e t n kontrukcia p . pasvna, v e t n kon trukcia v e t n platnos: citosloviec 807; p . aj v povedn platnos vetn astice 748 v e t n p a r e n t z y : astice a k o v e t n p a r o n t z y 7 5 5 ; p . aj v l o k y vetn prirovnvacie spojky 676 vetn prslovky 571; p . aj modlne vetn prslovky v e t n s p o j k y 687 vetnolensk platnos: vlastnch spojok a s e k u n d r n y c h spjacch v r a z o v 677 v e t n len: vlastn s p o j k y a s e k u n d r n e spjacie v r a z y z h a d i s k a fungovania v lohe vetnho lena 6 7 7 ; p . aj zloen v e t n len vetn intonan charaktor pri samostat n o m postaven citosloviec 807
1

372 vidievidm (slovesn vzor), morfema t i c k a lexiklna c h a r a k t e r i s t i k a 457 vidie sa, s p o n o v 3 7 4 vid.no, v s p o j e n so s p o n o u by 3 7 3 v i d o v dvojiios slovies 414 v i d o v n e u t r l n o s 4 2 5 ; p . aj nevidovos vidov prpona p . vlastn vidov prpona vidov prslunos 418, 410 v i d o v dvojice 4 2 2 ; p . aj isto vidov, supletvne vidov dvojice v i d o v s l o v e s 3 6 3 ; p . aj fzov s l o v e s v i d o v n p r o t i v o k , p e n d a n t 414 vidov protiklad 410 vinen ( p r d . m e n o ) 2 0 0 vinou (predloka.) 670 v k l a d n d v o j h l s k a : ie v G . p l . m i e s t n e h o
n '/v u Ladce 100

v k l a d n s a m o h l s k a : e v G. p l . m i e s t n e h o n z v u Vrble 1 0 0 , o v 1-ovom t v a r e i n dikatvu prterita 475 j v k l a d n h l s k y : v G. p l . m u . neiv, poust. m i e n vzoru stroj 100, en. podst. m i e n v z o r u e n a 1 0 3 , v z o r u ulica 106, v z o r u gazdin 111, v G. p l . str. podst. m i e n v z o r u m e s t o 116, v z o r u srdce 119, v z o r u d i e v a 122

vlda, 3 6 9
v l a s t n s y n t a k t i c k funkcia prsloviek 565 vlastn vidov prpona 418 vlastne (astica) 7 9 8 v l a s t n citoslovcia 810 v l a s t n m e n : k a t e g r i a sla p r i vlast nch mench 65; skloovanie mu. mien o s b n a -o 7 4 , m i e n r o z p r v k o v c h b y t o s t n a -o 7 4 , m u . v l a s t n c h m i e n z v i e r a t v pl. 74, c u d z c h m u . iv. m i e n o s b n a -as, -es, -is, -os, -us 7 5 , g r c k y c h a l a t i n s k c h m u . m i e n o s b so z m e n o u k m e a 7 5 , p r i e z v i s k n a -ec, -eh, -oh 7 6 , v l a s t n c h m i e n n a -ek, -steh 7 7 , c u d z c h p r i e z v i s k n a -er, -el 7 7 , s r b o c h o r v t s k y c h m i e n o s b n a -ac 7 8 , 1 2 5 , s k l o o v a n i e slovanskch (ruskch a bulharskch) o s o b n c h m i e n n a -ov 8 0 ; t v a r N . p l . p r i mench nrodov a kmeov 81, pri mu. rodnch mench a priezviskch 81; dvojt v a r y v N . pl. pri m e n c h n r o d o v a k m e o v 82; t v a r N . pl. p r i m u . obyvatels k c h m e n c h n a -an/can 83; skloo v a n i e e s k c h p r i e z v i s k n a -e (e) 8 6 , 1 2 5 , s k l o o v a n i e p r i e z v i s k , k t o r svisia so v e o b . p o d s t . m e n a m i v z o r u d i e v a 87, m u . n e i v , p o d s t . m i e n n a -us, -os, -es 88, 128, s k l o o v a n i e l i t o v s k c h a loty s k c h m i e s t n y c h m i e n n a -is, -ys, -us 8 8 , 124, s r b o c h o r v t s k y c h z e m e p i s n c h n z v o v n a -ac 9 7 , 1 2 5 ; G . p l . m i e s t n y c h n z v o v Ladce a Vrble 100; skloovanie l a t i n s k c h a g r c k y c h e n s k c h m i e n so z m e n o u k m e a 102, 127, e n . m i e s t n y c h n z v o v n a -ea, -oa, -ua 1 0 2 , 1 2 7 , i n o s l o v a n s k c h m i e s t n y c h m i e n str. r o d u za k o n e n c h n a -e 1 1 8 , 1 2 8 , m i e s t n y c h n z v o v n a -ie t v a r u d r u h o v c h p r d . mien 120, i n o s l o v a n s k c h miestnych m i e n s t r . r o d u n a -ie, - 1 2 0 , 1 2 7 ; n e sklonn cudzie vlastn m e n 123; skloo vanie cudzch vlastnch mien patriacich d o v z o r u k u l i 124, e s k c h priezvisk n a -, -e 1 2 5 , s k l o o v a n i e t a l i a n s k y c h o s o b n c h m i e n n a -e 1 2 5 , s k l o o v a n i e t u r e c kch, grckych, r u m u n s k c h a albn s k y c h priezvisk n a -u 125, cudzch prie z v i s k n a -u, -', -, -, -ou, -au 1 2 5 , c u d z c h p r i e z v i s k n a -o 1 2 5 , r u s k c h d o m c k y c h m i e n t y p u Kosa 125, francz s k y c h p r i e z v i s k n a -ey 1 2 6 , a n g l i c k c h a f r a n c z s k y c h m i e n n a n e v y s l o v o v a n -e 126, f r a n c z s k y c h o s o b n c h n a -es 126, m a a r s k c h p r i e z v i s k t y p u Nagy 126, r u m u n s k c h p r i e z v i s k t y p u Petrovici 126, es. m i e s t n y c h n z v o v e n . r o d u 126, p a n i e l s k y c h m i e n n a -Hla 1 2 7 , t a l i a n s k y c h m i e s t n y c h n z v o v n a -gna 1 2 7 ; v z t a h k m e n n m u slu p r i v l a s t n c h m e n c h 139, 26; r o z d e l e n i e v l a s t n c h m i e n p o d a d r u h u p o m e n o v a n c h vec 140; p r p a d y p o u i t i a pl. p r i v l a s t n c h

m e n c h 140; a n t o n y m pri prd. m e n c h a k o astiach v l a s t n c h m i e n 199; n e prtomnost stupovania pri prd. me n c h ako sastiach vlastnch mien 214; p r i v l a s t o v a n i e veci o s o b m p o m e n o v a n m vlastnm menom v podobe ad jektva 220; privlastovaeie prd. m e n ako sast vlastnch mien 221; zeme pisn vlastn men s prponami -ovie, -oje, -eje 2 2 2 ; s k l o o v a n i e v l a s t n c h m i e n t v a r u prd. mien poda vzoru p e k n 224, poda vzoru cudz 226; a n t o n y m pri prd. m e n c h ako astiach vlastnch m i e n 199; skloovanie m u . d o m c i c h a c u d z c h p r i e z v i s k n a -ov a -in 2 2 9 , z e m e p i s n c h m i e n m u . r o d u n a -ov 2 3 0 , p . aj v l a s t n p o d s t a t n m e n , p r o p r i v l a s t n o s o b n m e n 224 v l a s t n p o d s t a t n m e n 65; p . aj v l a s t n men, propri v l a s t n p r e d l o k y 6 2 0 ; p . aj p v o d n p r e d loky v l a s t n s p o j k y 677 vlastn zemepisn men: skloovanie vlast nch zemepisnch mien tvaru prd. mien p o d a v z o r u p e k n 224, p o d a v z o r u c u d z 2 2 6 ; p . aj g e o g r a f c k n z v y v l a s t n c k y d a t v 182 v l a s t n c k y v z a h : p r i z m e n e svoj 2 5 4 vlastnk: zviera v postaven vlastnka 219; p. a j d a t v p r s l u n o s t i a v l a s t n k a , g e nitv vlastnka v l a s t n o s : k t o r sa p o r o v n v a (pri p o r o v n v a n vec poda s t u p a tej istej vlast nosti) 216; vyjadrenie z h o d y vlastnosti v o vedajej vete s vlastnosou p o m e novanou v hlavnej vete prslovkou i a d j e k t v o m p o m o c o u z m e n a ako 2 9 0 ; v z a h u j c a sa n a slovesn dej 565 vlastnostn p r d a v n m e n 198; skloova nie vlastnostnch prd. mien poda vzoru p e k n 22, p o d a vzoru c u d z 2 2 5 ; p . aj proprietatvne adjektva v l a s t n o s t n p r s l o v k y 5 6 6 ; s m o r f m o u -e 5 7 5 , -o 5 7 7 , -y 5 7 9 ; z a d j e k t i v i z o v a n c h prast 580 v l a s t n o s t n v z n a m o v t y p pri prslovko v c h z m e n c h 572 vlastn (prd. meno), prechod k z m e n m 231' v l a s t n m o d l n y v z a h 685 v l a s t n p r i n n v z a h 685 vlk, t v a r y D . a L . s g . 7 9 , N . a A . p l . 7 4 vloen oslovenie: vlokov n o m i n a t v ako v l o e n o s l o v e n i e 154 v l o k o v n o m i n a t v 154 v l o k y : a s t i c e a k o v l o k y 7 5 5 ; p. a j o p i s n , vysvetovacia, modlna, hodnotiaca vlo ka, vetn parentzy v n t o r n o b j e k t : sloves s v n t o r n m o b j e k t o m d e j a 178 vntri (predloka) 666

vntro, t v a r y L . sg. 115 vo forme (predlokov vraz) 672 vo vzahu k (predlokov vraz) 671 voi ( p r e d l o k a ) 6 6 6 vokalick alterncia 416 vokalizcia predloiek 631 vokalizovan podoba predloiek 631 vokatv: otzka prslunosti k p a r a d i g m e 44; t v a r y v o k a t v u p r i m u . iv. p o d s t . mench vzoru chlap 85; postavenie v dnenej spisovnej slovenine 152; cito slovcia z v o k a t v u 824 voa- ( m o r f m a ) , z m e n s voa- 2 9 4 voao ( z m e n o ) 3 3 4
voakok, voakok raz (slovky) 347

v e o b e c n p l u r l 142 veobecn singulr 142 veobecn vznam: slovnho druhu 28; p o d s t . m e n so v e o b e c n m v z n a m o m 72 v e o b e c n v z n a m o v e k v i v a l e n t 68 veobecn zisovac e k v i v a l e n t 573 vetci do jednho, zdrazovacia funkcia
s l o v k y jeden v o v r a z e vetci do jednho

v o n d a t v 178 von prvlastok: obsahov n o m i n a t v a k o v o n p r v l a s t o k 156 vonkajia forma: a k o kritrium pri delen p r d . m i e n n a s k u p i n y 197 vonkoncom (astica) 798 vopred (predloka) 662 vbec ( a s t i c a ) 7 9 8 >*kol ( p r e d l o k a ) 6 6 7 rl, s k l o o v a n i e v p l . p r i z o s o b n e n ( v n a d v k a c h ) 74 vov citoslovcia 813 vplyvom (predloka) 670 vpravde (astica) 798 vprostred (predloka) 665 Vrble, t v a r G. p l . 100 vraj ( a s t i c a ) 7 9 9 vrtane (predloka) 675 vskutku (astica) 799
vade, vadia vakhej (zmen) (astice) 306 799

vak
vak,

(spojka) 739 (zmen),

vakovak (astice)

rako v/vakov v a n e 296

vakov, vakver, vak, vake

substantivizo 296

(zmen) 799

veli( m o r f m a ) , z m e n s veli- 2 9 6 v e o b e c n d r u h o s o b a : p r i z m e n e vy 2 3 9 veobecn funkn rta podstatnch m i e n 61 veobecn gramatick platnos m u . a en. r o d u 137 veobecn osoba 398 v e o b e c n p r v o s o b a : m n o n h o sla p r i z m e n e my 2 3 8 ; p l u r l u s l o v i e s 5 0 6 veobecn nzvy: z hadiska v y j a d r o v a m a p r i r o d z e n h o r o d u 136 v e o b e c n p o d s t a t n m e n 6 5 ; p . aj a p e l a tva veobecn spojky 679 v e o b e c n o s : m e n n h o sla 132; p . a j iaston, pln vebecnos veobecn adjektvny atribt 231 v e o b e c n a d v e r b i l n y a t r i b t 231 veobecn a t r i b t 23 i veobecn lexiklny vznam slovnho d r u h u 27

320 vetok (zmeno) 306 vi ( p r p o n a ) , v p r e c h o d n k u a r c h a i c k h o typu 489 vi (-via, -vie) (prpona), v innom pr ast m i n u l o m 493 vtk, t v a r y N . a A . p l . 7 4 vy ( z m e n o ) 2 3 9 vyboenie z vzby: vlokov nominatv a k o v y b o e n i e z v z b y 155 vydra, modlne 369 vherca, t v a r y N . p l . 87 vhran veta: prezent za imperatv v o vhranej vete 531 vchodiskov b o d deja 361 v y j a d r o v a n i e : postoja p r i asticiach 7 4 7 ; ako v z n a m o v s t r n k a vlastnch cito sloviec 810 vykanie 516 vlun a k u z a t v n a rekcia 391 vlun datvna rekcia 391 vlun genitvna rekcia 391 v l u n infinitvna rekcia 392 v l u n i n t r u m e n t l n a r e k c i a 391 vlun rekcia 392 vlune (astica) 799 v l u n a k u z a t v 160 vlun objekt p. intrumentl vlunho objektu v l u n p l u r l 144 vyluovacie spojky 686 vyluovanie 685; p . aj disjunktvny vzah vymedzenos p. bytostn vymedzenos vymedzovac vznam opytovacch zmen 293; p . aj s h r n o v vymedzovac, z porn vymedzovac vznam vymedzovac e z m e n 302; obsah vy medzovacch z m e n 30, miesto v rozdelen z m e n 235; p . aj k v a l i t a t v n e vymedzo vacie, k v a n t i t a t v n e vymedzovacie z men, urovacie zmen, v y n e c h v a m e s a m o h l s o k : e, o p r i s k l o o v a n m u . iv. p o d s t . m i e n vzoru chlap 75, i p r i s k l o o v a n m u . iv. podst. m i e n n a -ik 7 8 , a p r i s k l o o v a c s r b o c h o r v t s k y c h p r i e z v i s k na, -ac 7 8 , 1 2 5 , e, o p r i skloovan m u . neiv, podst. mien vzoru d u b 8 8 , e, o p r i s k l o o v a n m u . n e i v , p o d s t . m i e n vzoru stroj 97, a pri sklo ovan juhoslovanskch miestnych mien n a -ac 9 7 , e, o p r i s k l o o v a n e n . p o d s t . m i e n v z o r u d l a 1 0 9 , e, o p r i s k l o o v a n e n . p o d s t . m i e n v z o r u k o s 1 1 0 , o v 1-o v o m t v a r e 475

v p o v e : a s t i c e , k t o r se v z a h u j n a v poved 7 5 1 ; p . aj s a m o s t a t n , o p y t o v a cia, o z n a m o v a c i a v p o v e , r m e c v povede, jadro vpovede v p o v e d n platnos citosloviec 807; p . aj v e t n platnos vpovedn obsah pri samostatne pouitom n o m i n a t v e 153 v p o v e d n z m y s e l n o m i n a t v u 153 vraz, vrazy p . gramatick, spjacie, spoj kov vrazy, prilenen, modifikovan, urovan, plnovznamov vraz vrazov zvltnos: vyuvanie kolektv a k o v r a z o v e j zvltnosti 148 v s l e d k o v a k u z a t v 165 v s l e d k o v i n t r u m e n t l 192 v s l e d k o v p r e d m e t 165 vslovne (astica) 799 v s l o v n o s d, t, n, l p r i p r d . m e n c h v z o r u p e k n pred p r p o n o u 225 vystai, m o d l n e 369 vystrha sa, m o d l n e 3 6 7 vysvedenie ( v z o r p o d s t . m i e n ) 119 v y s v e t o v a c a k u z a t v 163 vysvetovac objekt: obsahov genitv ako v y s v e t o v a c o b j e k t 176, o b s a h o v in trumentl ako kvalifikujci objekt 192 v y s v e t o v a c o b s a h o v d a t v 184 v y s v e t o v a c v z a h 685; p . aj e x p l i k a t v n y vzah vysvetovacia vloka: vlokov nominatv a k o v y s v e t o v a c i a v l o k a 154 v y s v e t o v a c i e a s t i c e 750 v y s v e t o v a c i e s p o j k y 686; p . aj p r i n n spojky vye ( p r e d l o k a ) 6 6 7 v t v o r : v z a h p v o d c u k v t v o r u p r i z m e n e svoj 2 5 4 v y t y o v a c i e astice 748 v y u i t i e : t v a r o v p o d s t . m i e n 128; p . aj distributvne vyuitie singulru vyzera, sponov 374 vyznaenie rodu p. formlne vyznaenie rodu v z n a m , v z n a m y : morfologickch jedno t i e k 26, t v a r o v p o d s t . m i e n 128, a k o kritrium pri delen prd. m i e n n a sku p i n y 197, s t u p o v p r d . m i e n 2 1 5 , o s o b y pri podst. m e n c h 71, prsloviek 565, o k o l n o s t i 568, v l a s t n o s t i 568, z m e n a m i v y j a d r e n v z n a m y m i e s t a , asu, pr iny, spsobu 572, predloiek 621, spo j o k 6 7 9 , c i t o s l o v i e c 8 0 9 ; p . aj g r a m a tick, morfologick, lexiklny, veobec n, substantvny, slovnodruhov, augmentatvny, rodov, apelatvny, proprilny, distributvny, j e d n o t k o v , kolek tvny, singulatvny, citov, ukazovac, odkazovai, opytovac, vzan, neur it, vymedzovac, seln, zmenn, asticov, reflexvny, recipron, zluo-

vac, odporovac vznam, objektov, par cilne v z n a m y v z n a m o v deformcia: pri vzniku cito sloviec z i m p e r a t v n y c h t v a r o v 824 v z n a m o v charakteristika citovch cito sloviec 811 v z n a m o v motivcia: pri vleovan po m e n o v a n z v i e r a t a vec do r o d o v c h s k u p n 128 v z n a m o v neohranicenos citosloviec 812 v z n a m o v platnos prirodzenho rodu 128 v z n a m o v r o v n o r o d o s prsloviek 570 v z n a m o v strnka niektorch t y p o v cito sloviec 808 v z n a m o v svislos prsloviek s p o d s t . a p r d . m e n a m i 566 v z n a m o v c e n t r u m v p o v e d e : astice a k o i n d i k t o r y v z n a m o v c h centier vpo ved 755 v z n a m o v i a s t k o v s y s t m y 22 v z n a m o v jadro t v a r u alebo kontrukcie 23 v z n a m o v p o m k n u t i e 231 v z n a m o v prznaky: celkov lenenie podst. mien poda vznamovch a inch p r z n a k o v 67 v z n a m o v r o z t i e p e n i e slova 47 v z n a m o v t y p y prsloviek 568 v z n a m o v o d i s p a r t n e n z v y 137 v z n a m o v t y p p. okolnostn, vlastnostn vznamov typ v z n a m o v zklad rodovch skupn pod s t a t n c h m i e n 128 v z v o v kontrukcia: vlun A. vo vz v o v e j k o n t r u k c i i s e l i d o v a n m slo v e s o m 160 vzdor ( p r e d l o k a ) 670 vzhadom na ( p r e d l o k o v v r a z ) 6 7 1 vzhadom na to, e ( s p o j k a ) 7 3 9 vzor, vzory: opretie vzorov o slovotvorn t y p y slovnej zsoby 45; vzor chlap 73, h r d i n a 86, d u b 87, stroj 96, e n a 101, t i l i c a 1 0 4 , d l a 1 0 8 , k o s 1 0 9 , g a z d i n 110, m e s t o 1 1 2 , s r d c e 117, v y s v e d e n i e 1 1 9 , d i e v a 120, p e k n 222, c u d z 225, p v 227, o t c o v 228, c h y t a c h y t m 436, r o z u m i e r o z u m i e m 440, nies ne siem 442, h y n h y n i e m 443, trie t r i e m 444, b r a beriem, esa eem 445, a n e m 448, c h u d n c h u d n e m 449, u ujem 451, pracova p r a c u j e m 452, robi r o b m 455, vi die v i d m 457, kria k r i m 4 5 8 ; p . aj t v r d , m k k , osobn, slovesn vzor, flektvny, morfologick flektvrvy t y p , v z o r o v slovo v z o r o v slovo 4 5 ; p . aj v z o r v z o r o v sloves 461 vzostupn stupovanie prdavnch mien 215 vzpiera sa, m o d l n e 367

v z t a h : medzi morfologickou a s y n t a k t i c k o u rovinou j a z y k a 22, medzi morfologickou a lexiklnou rovinou 23, medzi morfolo gickou a fonickou rovinou 25, m e d z i morfologickou a tylistickou rovinou 2 6 ; v y j a d r e n p d o m p o d s t . m e n a 70, pr slunosti 72, predloky oznaujce vzah nsledku 626, opytovacie z m e n a k o zkladn vyjadrenie vzahu 235, p vodmi k v t v o r u , initea k deju a nosi t e a k s t a v u p r i z m e n e svoj 2 5 4 , s l o v e s vyjadrujce vzah 361; predloky ozna ujce vzahy nsledku, inku, d sledku a p r e t v r a n i a 626, naznaujce vzahy nhradnosti, zastupovania 627, vyjadrujce predmetov vzahy 627; p . aj s y n t a g m a t i c k , k o p u l a t v n y , gradan, adverzatvny, disjunktvny, podmetov, subjektov, predmetov, objekto v, doplnkov, verblno-atributvny, prvlastkov, atributvny, prslovkov, adverbilny, miestny, asov, spsobov, modlny, vlastn modlny, porov nvac, komparatvny, inkov, k o n sekutvny, obmedzovac, limitatvny, prostriedkov, zreteov, prinn, k a u zlny, vlastn prinn, dsledkov, konkluzvny, elov, finlny, p o d m i e n kov, hypotetick, prpustkov, koncesvny, vysvetovac, explikatvny vzah, z s a h o v , initesk, i n t e n n , r o d i n n , vlastncky, urovac, o b r t e n urovac vzah, aktualizan, k o n t e x t o v v z a h y vzahov adjektva: z hadiska dofektnosti 44; p . aj v z a h o v p r d a v n m e n , s e kundrne vlastnostn prdavn men vzahov p r d a v n m e n 197, 2 0 1 ; p . aj vzahov adjektva, sekundrne vlast nostn prdavn men vzahov prslovky 568 vzan funkcia: zmen 235; z m e n s mor f m a m i -kovek, hoci- v o v z a n e j f u n k c i i 298, s p j a c c h p r o s t r i e d k o v 676; p . aj spjacia funkcia vzan slov 677; p . aj spjacie, vzan vrazy vzan vety: zmeno k d e vo vzanch v e t c h 290; p . aj n e p r a v vzan vety v z a n v r a z y 6 7 7 ; p . aj s p j a c i e v r a z y , vzan slov v z a n z m e n 30, 55 vzan vznam: opytovacch zmen 283; p r i z m e n e kto 2 8 5 , ktor 2 8 6 , vo 2 S 7 ,
ak 2 8 9 , , kok, koko, ako vdy, vdycky ( z m e n ) 307 290

Y
y, psanie / a y v niektorch zvukomaleb n c h citosloviach 817 -y ( p r p o n a ) , v N . p l . m u . z v i e r a c c h podst. mien vzoru chlap 74; v A. pl. m u . iv. podst. mien vzoru chlap 8 4 ; v I. pl. m u . iv. podst. mien vzoru c h l a p 84, m u . neiv, p o d s t . m i e n vzoru d u b 96, s t r . podst. m i e n v z o r u mesto 1 1 7 ; v l a s t n o s t n p r s l o v k y s m o r f m o u -y 5 7 9 -y ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e c u d z c h m u . i v . p o d s t . m i e n n a -y 125 // ( a l t e r n c i a ) , v G . p l . e n . p o d s t . m i e n v z o r u e n a 102, u l i c a 105, g a z d i n 1 1 1 , m e s t o 115 -ya ( z a k o n e n i e slov)-, s k l o o v a n i e c u d z c h e n . p o d s t . m i e n n a -ya 127 -yj ( p r p o n a ) , s k l o i i o v a n i e r u s k c h m i e n n a -yj p o d a v z o r u p e k n 2 2 4 Z (predloka) 057; korepondencia pred l o k y z/zo s o s l o v e s n o u p r p o n o u vy- 6 2 8 ; s y n o n y m i t a p r e d l o i e k z a od 6 2 9 ; v o k a lizcia predloky z pred t v a r m i osobnho z m e n a }a 6 3 3 , v o s t a t n c h p r p a d o c h 6 3 2 ; p . a j z , z -! ~ )i z (astica) 799 z-ls-jzo(predpona), pri isto vidovch slo vesch 414 Z (skratka p r e zvisl substanciu) 390 z hadiska (predlokov vraz) 671 z (alterncia), p r i asovan slovies v z o r u esa eem 4 4 6 z h (alterncia), p r i asovan slovies v z o r u nies n e s i e m 4 4 2 za ( p r e d l o k a ) 6 5 8 ; k o r e p o n d e n c i a p r e d l o k y za s o s l o v e s n o u p r e d p o n o u za- 62<8, s y n o n y m i t a p r e d l o i e k za a po 6 2 9 za ( a s t i c a ) 8 0 0 ; p r i s u b s t a n t v n o m p r s u d k u 156 za- ( p r e d p o n a ) , z v r a t n s l o v e s s p r e d p o n o u za- 3 8 3 , p r i i s t o v i d o v c h s l o v e s c h 414, okolnostn prslovky s prefixlnou m o r f m o u za- a s u f i x l n y m i m o r f m a m i 589 za cieom (predlokov vraz) 673 za as ( p r e d l o k o v v r a z ) 6 7 4 za elom, (predlokov v r a z ) 673 zaiatkom ( p r e d l o k a ) 671 z a i a t o n f z a p r i e b e h u s l o v e s n h o de, j a 364; p . aj i n c h o a t v n a fza zaiaton psmen p. vek zaiaton psmen z a i a t o k v p o v e d e 754
zanajc od niekoho j nieoho* niem (pred

X -x ( z a k o n e n i e s l o v ) , s k l o o v a n i e c u d z c h podst. mien en. rodu zakonench n a -.?; 1 0 8

l o k o v v r a z y ) 675 zao (zmeno), opytovac v z n a m 282, v z a n v z n a m 292, v y m e d z o v a e v z n a m 293

z a f a r b e n i e p . .tlov, p o e t i c k , h o v o r o v , citov zafarbenie zahajc do toho ( p r e d l o k o v v r a z ) 6 7 5 zachce sa, m o d l n e 367 zaiste ( a s t i c a ) 7 7 3 zklad p . tvarotvorn, vetn, imperatvny zklad z k l a d n h y p o t a k t i c k s p o j k a 679 z k l a d n p a r a t a k t i c k s p o j k a 679 z k l a d n s p o n a 370 zkladn slovky 315; prleitostn sub stantivizcia pri zkladnch slovkch 194; p . a j u r i t z k l a d n , n e u r i t z kladn slovky, kardinli z k l a d n k v a l i t a t v n e p o m e n o v a n i a 27 zkladn m o d l n e sloves 366; z hadiska vidu 427 z k l a d n n e d o k o n a v sloveso 422 zkladn n e u r i t z m e n 294 z k l a d n o s o b n z m e n 234, 236 zkladn p o s t a v e n i e prsloviek 566 z k l a d n p o u v a n i e spojok 690 z k l a d n r o d o v t v a r y 131 z k l a d n e r o v i n y s t a v b y j a z y k a 32 zkladn rozliovacie prpony rodov pod s t a t n c h m i e n 129 zkladn vyjadrenie vzahu: opytovacie zmen pouit ako zkladn vyjadrenie vzahu 2 3 5 zkladn zloen slovky: t v a r zkladnch zloench sloviek 326 zkladn z v r a t n zmeno 249; jeho miesto v rozdelen z m e n 234 zkladn len: protikladu dokonavos nedokonavos 410; kategrie spsobu 430, k a t e g r i e a s u 4 3 0 ; p . a j b e z p r z n a kov, n e p r z n a k o v len z k l a d n p o m e n o v a c t v a r 131 zkladn r a d prsloviek 571 zkladn slovesn t v a r 462 z k l a d n s p j a c p r o s t r i e d o k 678 z k l a d n s t u p e p r d a v n c h mien 210; n hrada zkladnho stupa prd. mien dru h m s t u p o m pod v p l y v o m nleitho d r u h h o s t u p a 2 1 8 ; p . aj p r v s t u p e , pozitv z k l a d n t v a r 24 zkon p. rytmick zkon zakonenie p . nulov, rodov, tvrd, m k k , n e t y p i c k , r o d o v o siln, r o d o v o slab z a k o n e n i e z m e n a : s g . a p l . 142 z m e n 2 3 3 ; m i e s t o z m e n v r m c i slov n c h d r u h o v 27, flektvny t y p v rmci skloovania zmen 55, polysyntetick t y p v r m c i skloovania z m e n 59, sub stantvny v z n a m pri zmench 68, da tv o s o b n c h z m e n a k o d a t v citovej asti 1 8 1 , zdraznenie 3. s t u p a prd. m i e n z m e n a m i ten, t, to 2 1 2 , s k l o o vanie z m e n poda vzoru p e k n 224, v z n i k p r d . m e n a nesvoj zo z m e n a svoj

2 3 1 , sa, si v z v r a t n c h p o d o b c h n e z v r a t n c h slovies 3 8 5 ; s u b s t a n t i v i z c i a z m e n 194, v z a h o v prd. m e n zo z m e n 205, p r e c h o d prd.

m i e n cudz, vlastn, cel k zmenm 231,

s l o v k a tret v p l a t n o s t i z m e n a 3 4 5 , vzah sloviek k z m e n m 358, prslov kov v z n a m y pri zmench 572, v plat nosti prsloviek 617, vzah z m e n a spo jok 743, vzah astc a z m e n 805, cito slovcia v lohe z m e n 8 2 1 ; p. aj osobn, zkladn osobn, osobn privlastovacie, opytovacie privlasto vacie, neurit privlastovacie, rodov, bezrodov, zvratn zmen, zkladn zvratn, privlastovacie zvratn zmeno, ukazovacie, opytovacie, neurit, z kladn neurit, vymedzovacie, stoto ovacie, shrnov, obmeclzovacie, p o pieracie, vzan, odvoden, substan tvne, -spodstatnen, substantivizovan, adjektvne, seln, n u m e r l n e , slovesn, verblne, prslovkov, adverbilne z men, pronomin z m e n n s k l o o v a n i e 2 3 1 ; p . aj p r o n o m i nlne skloovanie
zmenn sloves: tentova, ondia, onait

a o d v o d e n i n y 3 6 2 ; p . aj s l o v e s n z m e n , verblne pronomin, verblne zmen z m e n n a k u z a t v pri z v r a t n c h slovesch 161 zmenn korelt 314 z m e n n v z n a m 344 zmer p . expresvny, partitvny pomeno vac z m e r zameranie slovesnho deja 389; p . aj in tencia slovesnho deja z m e r o v m o d a l i t a p . t r a n s f o r m c i a z.morovej m o d a l i t y zpor: pri slovesch 471, pri prslovkch 591; p . aj lexikalizcia z p o r u z p o r n a k n sloves 409 z p o r n sloveso 173 zporn t v a r y : indikatvu przenta, 4 7 1 , indikatvu p r t e r i t a 477, i n d i k a t v u a n t e p r t e r i t a 4 7 8 , i n d i k a t v u futra, 4 7 9 , kondicionlu przenta 481, kondicionlu prterita 482 zporn vymedzovac vznam 293 zporov m o r f m a : p r i prslovkch 591 zporov predpona 481 zporov genitv 173; vo funkcii p r e d m e tovho akuzatvu 174, p o d m e t o v h o n o m i n a t v u 174, v e t n h o z k l a d u 175, /miery 175; a k o zodpovedajci samo statnmu chpaniu javu pomenovanho substantvom 70; vyjadrovanie grama tickho objektu z p o r o v m genitvom. 409; p . aj n e g a t v n y g e n i t v zaradenie podstatnho mena do gramatic kho r o d u 130 zaradenos p . rodov zaradenos

892

zas, zasa ( a s t i c e ) 8 0 0 z s a h p . clatv s p r o s t r e d k o v a n h o z s a h u z s a h o v vzah v i n t e n o m poli slovies 397 zase ( a s t i c a ) 800 z a s i a h n u t v e c 3 9 0 ; p . aj p a c i e n s d e j a , l o gick objekt z a s t a r a n s p o j k y 696 zastupovanie p. vzah zastupovania z a s t r e t i e u r o vacieho v z a h u v g e n i t v e o b s a h u .171 zatia o ( s p o j k a ) 739 zato ( s p o j k a ) 7 4 0 zatvori sa, s p o n o v 3 7 5 zujemca, t v a r y N . p l . 87 zvisl s u b s t a n c i a 390 z a v e n d e j 4 1 0 ; p . a j d o k o n a v doj zazda sa, s p o n o v 3 7 4 zbada, v s p o j e n s o s p o n o u by 3 7 2 zda sa, s p o n o v 3 7 4 zdola ( p r e d l o k a ) 6 6 7 zdolie, m o d l n e 3 6 9 z d r a z n e n minulos 533 z d r a z o v a c i a f u n k c i a : s l o v k y jeden 320 z d r a z o v a c i a p r p o n a : -e p r i i m p e r a t v n y c h t v a r o c h 485 z d r a z o v a c i e a s t i c e 7 5 0 ; p . aj s a m o s t a t n z d r a z o v a c i a astica z d r a z u j c i p r v o k 747 zdrha sa, m o d l n e 3 6 7 z d r o b n e n n z v y 134 zdrobovacie prpony: sloves utvoren z d r o b o v a c m i p r p o n a m i -Zr-, -ka-, -ika-j
-hka420

z d r u e n r e k c i a 391 zdruen pomenovanie: vyjadrenie pri v l a s t n e n i a pri majiteovi veci p o m e n o v a n o m z d r u e n m p o m e n o v a n m 220 zdruen akuzatv: ako konen objekt 160, a k o p r e c h o d n o b j e k t 160 zemepisn men: skloovanie slovanskch zemepisnch mien tvaru prd. mien poda v z o r u p e k n 224, s k l o o v a n i e z e m e p i s nch mien mu. rodu zakonench n a -ov 2 3 0 , s k l o o v a n i e z e m e p i s n c h m i e n s t r . r o d u z a k o n e n c h n a -ovo 2 3 0 ; p . a j m i e s t n e , zemepisn vlastn, vlastn ze mepisn m e n , geografick n z v y zemepisn vlastn men: rodinn privlast ovacie prd. men s prponami -ovie, -oje, -eje p o u i t a k o z e m e p i s n v l a s t n m e n 2 2 2 ; p . aj z e m e p i s n , v l a s t n z e m e pisn, m i e s t n e men, geografick n z v y zg d ( a l t e r n c i a ) , p r i o d v o d z o v a n i v o n y c h p r d . m i e n 204 z h o d a : p r i p r d . m e n c h 196, p r i s l o v k c h 315, p r i s l o v e s c h 4 2 8 ; p . aj n u l o v zhoda, kategria zhody, kongruencia zhodn prvlastok: pomenovac nominatv a k o z h o d n p r v l a s t o k 157 zhora ( p r e d l o k a ) , 667 z h a j c i s k u p i n o v n z o v 141

z l o m k o v s l o v k y 3 3 1 , v u d o v e j rei 3 4 7 ; p . aj s u b s t a n t v n e z l o m k o v slovky zloen astice 752 zloen slovky: p o d o b y z l o e n c h slo v i e k 3 2 6 , p o d o b y s tisc 3 2 9 ; " p . a j z kladn zloen slovky z l o e n p r e d l o k y 621 zloen p r d a v n m e n : z d e t e r m i n a t v n y c h a k o o r d i n a t v n y c h s y n t a g i e m 208, z vz b y s G. 2 0 9 , z v z b v s A . a z v z b y s ' D . 210 zloen p r s l o v k y : g r a m a t i c k forma zlo e n c h p r s l o v i e k 590 z l o e n s l o v e s n t v a r y 462 zloen s p o j k y 694 z l o e n t v a r y 4 2 ; p . aj z v r a t n z l o e n , reflexvne zloen, a n a l y t i c k , viacslovn tvary zloen p r s u d o k 363, p r s l o v k y a k o leny zloenho p r s u d k u 565 zloen d o p l n o k 363 zloen p a s v n y t v a r 388 zloen p o d m e t 363 zloen p r e d m e t 363 zloen slovesn t v a r 463 zloen v e t n len 363 zloen v e t n zklad 363, prslovky a k o l e n z l o e n h o v e t n h o z k l a d u 535 zloka p . z v u k o v , dejov zloka zluovac v z n a m h y p o t a k t i c k c h spojok 687 zluovacie s p o j k y 685 z l u o v a n i e 6 8 5 ; p . aj k o p u l a t v n y v z a h zmedzi ( p r e d l o k a ) 659 zmena: slovnodrunovoj h o d n o t y slova 29; p . aj p o s t u p n , p r o g r e s v n e , s p t n , regresvne, kombinan z m e n y zmeraven akuzatvv: pri slovch ert,
duch 139

zmeraven frazeologick z v r a t y : osobn pri vlastovacie zmen v zmeravench frazeologickch zvratoch 249 z m e r a v e n i m p e r a t v y : citoslovcia zo z m e r a v e n c h i m p e r a t v o v 823 zmeraven spojenia: pouvanie spojenia
svojho asu 524

z m e r a v e n t v a r v: r o d z m e r a v e n c h t v a r o v 134 zmeraven v e t n kontrukcie: citoslovcia zo z m e r a v e n c h v e t n c h k o n t r u k c i 825 zmeraven v e t y : citoslovcia zo zmerave n c h viet 826 z m e r a v e n i e : g r a m a t i c k e j f o r m y 29, g r a m a t i c k h o t v a r u 69 z m e r a v e n t v a r 134 zmiean p a r a d i g m a 46 z m i e a n t y p s k l o o v a n i a 53 zmysel p . vpovedn, distributvny zmysel z n a k o v s l o v z h a d i s k a r o d u 134 znad ( p r e d l o k a ) 6 5 9 znakov h o d n o t a : citovch citosloviec 8 1 1 , v o v c h citosloviec 814

znai, m o d l n e 3 6 9 zntra ( p r e d l o k a ) 667 zo ( a s t i c a ) 7 9 9 zo strnky ( p r e d l o k o v v r a z ) 671 zo strany ( p r e d l o k o v v r a z ) 671 zomknanie vrazu: intrumentl pvodcu s t r p n m prastm ako prostriedok z o m k n a n i a v r a z u 187 zoologick n o m e n k l a t r a : v y u v a n i e ve obecnho sg. a pl. v zoologickej nomen k l a t r e 142 zopr (slovka) 333 zora, t v a r y N . a A . p l . 1 0 4 zosobnenie: skloovanie m u s k c h zviera c c h p o d s t a t n c h m i e n p r i z o s o b n e n 74 zostupn stupovanie prdavnch mien 213, 215 zkol ( p r e d l o k a ) 6 6 7 z r a z e n t v a r : r o d z r a z e n c h t v a r o v 134 zrejme (astica) 800 zretel: vyjadren osobnmi privlastova c m i z m e n a m i 2 4 6 , p r i z m e n e svoj 2 5 4 , p r e d l o k y v y j a d r u j c e zrete 627; p . aj o k o l n o s t n v z n a m , d a t v zretea, in trumentl zretea zreteov s p o j k y 687 zreteov vzah 685 zriedka( m o r f m a ) , z m e n s o zriedka299 zunova, m o d l n e 367 zvedie, t v o r e n i e i m p e r a t v n e h o t v a r u 484 zvelien p o d s t a t n m e n : skloovanie zve l i e n c h p o d s t . m i e n n a -isko 1 1 3 ; p . a.j augmentatva zvieracie d e m i n u t v a : s k l o o v a n i e v pl. pri m u . z v i e r a c c h d e m i n u t v a c h 138 zvieracie h y p o k o r i s t i k : o s o b n t v a r y v pl. p r i m u . z v i e r a c c h h y p o k o r i s t i k c h 138 zvieracie m e n : skloovanie m u . zviera cch m i e n v pl. 88, t v o r e n i e privlastovacch prd. m i e n od zvieracch mien 219; p . aj zvieracie n z v y , zvieracie pod statn men, neosobn podstatn men zvieracie n z v y : ich zaradenie do gramatic k h o r o d u 130; p . aj zvieracie m e n , zvie racie p o d s t a t n men, neosobn pod statn men zvieracie p o d s t a t n m e n : skloovanie z v i e r a c c h p o d s t . m i e n m u . r o d u 74, skloovanie m u . zvieracch podst. mien s k m e o m n a m k k spoluhlsku v pl. 97; p . aj n e o s o b n p o d s t a t n m e n , zvie racie n z v y , zvieracie m e n zvierat, p . p o m e n o v a n i a h o s p o d r s k y c h zvierat
zvl, zvlte (a,stice) 800

zvratn pasvne tvary: indikatvu przenta 473, i n d i k a t v u prterita 477, indikatvu fu t r a 4 7 9 , k o n d i c i o n l u p r t e r i t a 4 8 2 , i m p e r a t m i 485, pouvanie zvratnch p a s v n y c h t v a r o v 553 z v r a t n p a s v u m 433 z v r a t n sloves 376; trpn prastie od z v r a t n c h slovies 496; p . aj o d v o d e n zvratn, predponov zvratn sloves, reflexvne sloves, refiexva z v r a t n sloves bez nezvratnch p e n d a n t o v p. refiexva t a n t u m z v r a t n t v a r y : zloench slovesnch t v a r o v 4 6 3 ; p . aj r e f l e x v n e f o r m y z v r a t n z m e n 249; ich miesto v r m c i z m e n 2 3 4 ; p . aj z k l a d n z v r a t n z meno, privlastovaeie zvratn zmeno z v r a t n zloen t v a r y 4 3 ; p . aj reflexvne zloen t v a r y z v r a t n f o r m a n t sa, si 384 z v r a t n infinitv 388 z v r a t n k o m p o n e n t sa, si 3 7 6 z v r a t n n e o s o b n t v a r : v rozdelen sloves n c h t v a r o v n a j e d n o d u c h a zloen 463 z v r a t n p a s v n y infinitv 486 z v r a t n s l o v o t v o r n formant 384 z v r a t n t v a r : n e z v r a t n c h slovies 3 9 7 ; p . aj n e o s o b n b e z p o d m e t o v , p a s v n y zvratn tvar z v u k : citoslovcia n a p o d o b u j n ce z v e k 820 z v u k o m a l e b n c i t o s l o v c i a 8 1 7 ; p . aj o b j e k tvne citoslovcia z v u k o m a l e b n s l o v 816; p . aj o n o m a t o p o j e zvukov podoba: nezhoda medzi zvukovou a p s a n o u p o d o b o u pri niektorch cito slovciach 812 zvukov rovina 21; podriadenos zvukovej roviny morfologickej rovine 26; posta venie zvukovej roviny v rmci rovn j a z y k a 32; p . aj fonick r o v i n a z v u k o v zloka: pri citoslovciach v p o m e r e k d e j o v e j z l o k e 819 z v y a j n o s : v y j a d r o v a n i e zvya-jnosti p r z e n t n m i t v a r m i i n d i k a t v u 528

, p . c z h, h 2 , z 2, z z h zanem (slovesn vzor), morfematick c h a r a k t e r i s t i k a 448, lexiklna charakteristika. 4 4 9 d, p . zg d e ( s p o j k a ) 7 4 0 ; p r i p o r o v n v a n v e c p o d a s t u p a t e j i s t e j v l a s t n o s t i 217 e ( a s t i c a ) 8 0 0 -e ( p r p o n a ) , z d r a z o v a c i e -ie v i m p e r a t v n y c h t v a r o c h 485 eboe ( a s t i c a ) 8 0 1 eby ( s p o j k a ) 7 4 1 : k o n d i c i o n l s o s p o j k o u
eby 543

zvltnos p . vrazov zvltnos zvolac n o m i n a t v : citoslovcia zo zvolacieho n o m i n a t v u 824 z v o l a c i a i n t o n c i a : p r i c i t o s l o v c i a c h 807 z v r a t n p o d o b a n e z v r a t n c h slovies 376, 385 z v r a t n n e o s o b n t v a r y slovies 467

eby ena

(astica) 801 ( v z o r p o d s t . m i e n ) 101

 e n s k o d v o d z o v a c i a p r p o n a 134 e n s k p r p o n a 132 e n s k o s o b y 128 ensk p e n d a n t y k m u s k m n z v o m zvie r a t 13(5 ensk pomenovanie p. prznakov ensk pomenovanie ensk substantva p . pvodn ensk sub stantva e n s k r o d 69; o s o b i t n p o u i t i e p r i slo v e s c h 525; p . aj p v o d n e n s k r o d , feminnum e n s k r o d o v p e n d a n t 136 ibra, s k l o o v a n i e 104 iadny /iaden (zmeno) 311 ia ( a s t i c a ) 8 0 1 iabohu (astica) 765, 801 iara, s k l o o v a n i e 1 0 4 id (id), t v a r N . p l . 8 3

iv flektvne t y p y 45 ivone p r d a v n m e n 203; s k l o o v a n i e i v o n y c h p r d . m i e n 227 i v o t n m a s k u l n a 135, 138 ivotn p o d s t a t n m e n 64; s k l o o v a n i e ivotnch podst. mien mu. rodu 73; p . aj ivotn substantva i v o t n s u b s t a n t v a 135; p . aj i v o t n p o d statn men ivotn agens: intrumentl pvodcu a k o vyjadrenie ivotnho agensa v pasvnej k o n t r u k c i i 187 i v o t n n z o v 131 nec, s k l o o v a n i e 76 rebec, t v a r y L . s g . 79 uujem, (slovesn vzor), m o r f e m a t i c k a lexiklna charakteristika 451 L. Dvonc

Morfolgia slovenskho jazyka

Prebal a vzbu navrhol Leo Ginzer Technick redaktorka Magda Moov Korektry kolektv autorov P r v vydanie. Vydalo Vydavatestvo Slovenskej akadmie vied v Bratislave 1966 ako svoju 1069. publikciu Strn 896 Vytlail Tisk, knin vroba, n . p . , B r n o , provoz 1 A H 75,07, V H 76,36. Nklad 3000 vtlakov. 1268/I.-1965 K-09*51350 71-024-66 12/7 + 508-26 Bro. K s 45, , viaz. K s 50,