PATOG N NE B AK TRI E Enterobaktrie Tto skupina organizmov spsobuje primrne infekcie udskho gastrointestinlneho traktu (GIT).

Patognne kmene Escherichia coli sa dvaj do svislosti s detskmi hna kami. Zstupcovia rodu Shigella s pvodcami dyzentrie alebo igelzy, ktor sa prejavuj krvavou stolicou a boles ami GIT. Helicobacter pylori bol v poslednch rokoch identifikovan ako pvodca aldkovch a dvanstnikovch vredov. Pvodcom salmonelzy s baktrie rodu Salmonella (Salmonella enterica), ktor spsobuj gastroenteritdu (zpal GIT), zvracanie; stolica nie je krvav. Salmonelza vznik naj astej ie z infikovanch vajec. Druh Salmonella typhi je pvodcom zva nho systematickho ochorenia - tfusu, ktor aktne postihuje GIT. V stredoveku u ns a dnes v rozvojovch krajinch je pr inou mnohch epidmi. Rezervorom je naj astej ie zne isten pitn voda alebo kontaminovan jedlo. Pvodcom moru je Yersinia pestis. V stredoveku bolo toto ochorenie znme ako " ierna smr ". Pren a om moru s blchy malch hlodavcov a samotn hlodavce. Prvotnm prejavom moru je opuch miazgovch uzln, ktorch krvcanie m za nsledok ierne f aky (tto forma sa nazvabubonick mor - bubo = zpal miazgovch uzln). Neskr ochorenie vedie k zpalu p c (pneumnii), chor vyka liava patogna a lovek v blzkosti sa m e nakazi p cnym morom, ktor je a ie zvldnute n a m 100% mrtnos . V s astnosti sa mor vyskytuje len ve mi sporadicky a je relatvne dobre zvldnute n antibiotikami. Vibrio cholerae je gram-negatvny mikrb s jednobi katmi mierne ovlnymi bunkami. Je pvodcom cholery. Do organizmu sa dostane naj astej ie kontaminovanou vodou. M nzke nroky na v ivu. Cholera toxn spsobuje vylu ovanie inov a vody z buniek reva do trviaceho traktu, oho nsledkom s hna ky a dehydratcia organizmu, ktor m e skon i aj smr ou. Streptococcus spp. Streptokoky s fakultatvne anaerbne, gram-pozitvne mikrby, ktor maj bunky usporiadan do retiazok. Streptococcus pneumoniae je hlavnm pvodcom zpalu p c. Streptococcus pyogenes spsobuje hnisan zpaly hltanu. al m vznamnm zstupcom je Streptococcus faecalis, ktor sa nachdza v trviacom trakte a m e spsobi septikmiu ("otravu krvi" z premno enia baktri). Staphylococcus spp. Stafylokoky tvoria zhluky buniek. S to gram-pozitvne mikroorganizmy, s as normlnej flry ko e a nosa. Patognne formy s napr.Staphylococcus aureus, ktor vyvolva nemocni n infekcie spsobujce pneumniu s al mi komplikciami. Podobne sa v nemocniciach vyskytuj aj nkazy svisiace s druhom Staphylococcus epidermidis, ktor sa nachdza na ko i ale po neopatrnom chirurgickom zkroku m e spsobi problmy. Spirochty Spirochty s gram-negatvne baktrie zvl tneho tvaru: s dlh, zato en do pirly a pohybliv. Treponema pallidum je pvodcom celosvetovo znmej pohlavne prenosnej choroby - syfilisu. Spomedzi pohlavnch chorb je syfilis na tre om mieste vo vskyte. Je to chronick, pomaly prebiehajce ochorenie prvotne postihujce pohlavn orgny tvorbou vredov. V neskor om tdiu, ak je nelie en, nastupuj chrpke podobn prznaky so sekundrnymi lziami na rznych miestach tela. V poslednej fze postihuje centrlny nervov systm. Mikrb Borrelia burgdorferi je pvodcom lymskej borelizy pren anej klie tami. Ochorenie sa prejavuje ve km s ervenanm miesta po prisatom klie ovi, ktor zna primrne miesto rozmno enia mikroorganizmu. Ak sa choroba nelie i antibiotikami, dochdza k neurologickm symptmom sprevdzanm boles ami k bov. Leptospirza je ochorenie, ktorho pvodcom s spirochty rodu Leptospira. Na loveka sa pren a mo om infikovanch zvierat (najm hlodavcov) a po kodzuje obli ky, mozog a o i. Neisseria spp. Rod Neisseria pozostva z gram-negatvnych diplokokov. Neisseria gonorrhoeae ("gonokokus") je pvodcom druhej naj astej ie sa vyskytujcej pohlavne prenosnej choroby - kvapavky (gonorea). Pvodcovia osd uj sliznice, hlavne urogenitlneho traktu a u novorodencov infikovanch matiek aj spojovku

oka (pri prode). U dospelch spsobuje gonorea hlavne a kosti na pohlavnch orgnoch. Nelie en kvapavka vedie k artritde, dermatitde a u ien m e spsobi neplodnos . Neisseria meningitidis ("meningokokus") spsobuje sporadicky sa vyskytujce meningitdy - zpal mozgovch bln - hlavne u malch det. Najskr infekcia zasahuje horn dchac trakt, odkia sa krvou dostane do mozgu. V tomto prpade je nutn rchla diagnostika a lie ba antibiotikami. Obligatrne anaerby Tieto mikrby nie s schopn pre i v prtomnosti ve kho oxida no-reduk nho potencilu. Striktn anaerby sa nem u rozmno ova v zdravch udskch tkanivch pre ich obsah kyslka. Vhodn podmienky sa m u vytvori v po kodench tkanivch bez prli nho krvnho zsobenia a za spoluinfekcie fakultatvnymi anaerbmi, ktor kyslk od erpvaj pre seba. V mnohch prpadoch sa jedn o infekcie z premno enej normlnej flry. Rod Clostridium predstavuj gram-pozitvne pali ky tvoriace spry. Mo no ich njs v pde ale tie v GIT ivo chov a loveka. Kontamincia rn druhom Clostridium tetani m e za vhodnch podmienok vies k ochoreniu tetanu, ktor u star ch ud m e skon i smr ou. O kovanie proti tetanu vrazne zn ilo jeho vskyt na Slovensku. Toxn produkovan baktriami psob na nervov systm a jeho vsledkom je svalov paralza a k e, o vedie k poruchm uvania, preh tania, re i apod. Pacient zomiera na vy erpanie. Clostridium perfringens spsobuje plynov gangrnu majcu nzov od fermenta nch produktov, ktor mikroorganizmy tvoria v rane. Okrem toho produkuj enzmy degradujce tkanivo, hlavne svaly, nsledkom oho vznik nekrza. Niektor kmene produkuj enterotoxn po kodzujci GIT. Clostridium botulinum je producentom botulotoxnu. Tento toxn sa via e na perifrne nervy a spsobuje paralzu vedcu k zlyhaniu srdca a dchania. Mikroorganizmus sa zle mno v prtomnosti normlnej revnej flry. Botulizmom trpia naj astej ie deti, ktor maj revn flru spo iatku slab ie vyvinut. Ostatn prpady botulizmu pripadaj na kontaminovan jedlo botulotoxnom. Pseudomondy Pseudomondy s aerbne, gram-negatvne pali ky s polrnym bi kom. Nachdzaj sa vo vode, v pde aj vo vzduchu. Najviac udskch infekci spsobuje Pseudomonas aeruginosa. Nemocni n infekcie spsobuj pneumniu rezistentn na v inu antibiotk. Pseudomonas m e infikova aj ko u pri kpan sa v zne istenej vode a spsobuje svrbiace vyr ky. Mycobacterium spp. Tento mikroorganizmus si stle ka doro ne vy iada vo svete 3 miliny udskch ivotov. Jedn sa o pvodcu tuberkulzy. Rod Mycobacterium patr medzi obligtne aerby. Tuberkulza primrne infikuje p ca, via e sa a distribuuje do ostatnch tkanv pomocou makrofgov, v ktorch ije intracelulrne a inhibuje ich lyzozmov systm. Tuberkulza je chronick infek n choroba. Krtko po infekcii vznik primrna tuberkulza, ktor je charakteristick izolovanm zpalovm lo iskom v inou v p cach, ktor sa nsledne opzdri. Tuberkulza sa stva nkazlivou, ke zpalov lo isko praskne a pvodcovia sa dostan von. Vtedy sa hovor o otvorenej tuberkulze, ktor sa mus nahlsi zdravotnmu radu a ktor si vy aduje izolciu postihnutho. Diagnza sa stanovuje pomocou rntgenovania p c a pomocou asto obtia neho dkazu pvodcov ochorenia. Lie ba trv viac ako 9 mesiacov. Mycobacterium leprae je pvodcom lepry roz renej hlavne v rozvojovch krajinch. Mikroorganizmus infikuje ko u, kosti a nervy. Nsledkom toho vznikaj vredy a tkanivo je nchyln na mechanick po kodenie. Corynebacterium diphteriae Tento gram-pozitvny, pleomorfn (mnohotvrny) mikroorganizmus rastie najlep ie v striktne aerbnych podmienkach. Kolonizuje horn dchac trakt a je pvodcom z krtu (diftrie). Z krt spsobuje toxn, ktorho gn pre syntzu nenesie mikrb ale bakteriofg, ktor mikrba napda. Bunka bez fga nie je schopn spsobi ochorenie. O kovanm je toto ochorenie na Slovensku vrazne redukovan. Zoonzy Tento termn ozna uje ochorenia zvierat, ktor s prenosn aj na loveka priamym alebo nepriamym kontaktom s infikovanm ivo chom.

Antrax je primrne ochorenie bylino ravch ivo chov (ovce, hovdz dobytok). Je spsoben gram-pozitvnou, aerbnou, sporulujcou pali kouBacillus anthracis. udia sa m u nakazi kontaktom s nakazenm zviera om alebo inhalciou spr i po itm msa z chorho zviera a. Pod a toho rozli ujeme ko n, p cny alebo gastrointestinlny antrax. Zo v etkch prpadov antraxu u ud tvor 95% prve ko n antrax. Prejavuje sa po nieko kch d och vyr kou v mieste vstupu spr a rozmno enia patogna. Vyr ka sa neskr zmen na ierny p uzgier. P cna forma antraxu je t, ktor sa pou va ako biologick zbra . Rchle renie choroby spojen s nekrzou tkaniva vedie k smrti do 24 hodn. Bordetella pertussis Bordetella pertussis je ve mi mal, striktne aerbny, gram-negatvny, nepohybliv kokobacil (krtka pali ka). Osd uje priedu kov epitel a vyvolva ochorenie ierny ka e . Za iatok ochorenia pripomna klasick ndchu, ku ktorej sa neskor ie pridru uje typick pskav neutchajci ka e a u pacienta sa dostavuje namhav, prervan dchanie. Z dlhotrvajceho ka a rezultuje zvracanie, prp. hypoxia vedca a ku kme. Sekundrnymi komplikciami s pneumnia, zpal strednho ucha, zpal mozgu a mozgovch bln. Takisto je toto ochorenie na Slovensku pod kontrolou v dsledku o kovania. Chlamydia spp. Do tohto rodu patr viacero druhov zameriavajcich sa na urogenitlny a dchac trakt. Chlamydia trachomatis je naj astej m pohlavne prenosnm ochorenm. U 80% ien a 75% mu ov prebieha ochorenie bez prznakov. Symptmy zah aj rzne zpaly vonkaj ch a vntornch pohlavnch orgnov. Ochorenie m e prejs do chronickho tdia a v niektorch prpadoch m e spsobi ensk neplodnos . Okrem urogenitlneho traktu napda mikrb oko a o n spojivku a pri chronickej alebo opakovanej infekcii m e spsobi slepotu. Niektor formy m u spsobi pneumniu.Chlamydia pneumoniae spsobuje netypick zpal p c, faryngitdu a bronchitdu. Rickettsia prowazekii Tento patogn je pvodcom kvrnitho tfusu. Na ud a medzi nimi ho pren aj v i. Ochorenie sa vyskytuje sporadicky a rezervorom s divo ijce hlodavce a ich parazity. Choroba sa prejavuje nhlou hor kou, zimnicou, boles ami svalov a ciev, asto sa vyskytuje aj svrbenie ko e. Komplikcie zah aj myokarditdu, stupor ( a k bezvedomie) a delrium.