ANALZA FINANNCH TRANSAKCI SPISU GORILA

Obsah Veobecn sumr .................................................................................................................................................... 3 T1 Letisko M. R. tefnika ...................................................................................................................................... 8 T2 Teplrne ........................................................................................................................................................... 35 T3 VSE, ZSE, SSE ................................................................................................................................................ 46 T4 GovCo .............................................................................................................................................................. 58 T5 Slovensk elektrrne ........................................................................................................................................ 63 T6 PPC .................................................................................................................................................................. 79 T7 Transpetrol ....................................................................................................................................................... 88 T8 SEPS................................................................................................................................................................ 93 T9 Poliklinika Teheln ........................................................................................................................................... 96 T10 Slovalco........................................................................................................................................................ 103 T11 V.O.D.S ........................................................................................................................................................ 109 T12 Podtatransk vodrensk, Stredoslovensk vodrensk, Bratislavsk vodrensk, Prv vodrensk ....... 110 T13 Rdiokomunikcie ........................................................................................................................................ 120 T14 eleznice (Cargo) ......................................................................................................................................... 123

Niie je poskytnut analza obsahujca opis skutkovho stavu jednotlivch transakci uvedench v Spise Gorila, ako aj rozbor citci zahrnutch v zmienenom spise.

Veobecn sumr T1 Letisko M. R. tefnika Privatizan poradca Meinl Capital Advisor AG bol vybrat transparentnm zkonnm spsobom v obdob, ktor predchdza citcim Spisu Gorila. Zmluva s nm bola uzatvoren da 26.4.2005 t.j. da predchzajcemu citcim zo Spisu Gorila (najm 13.12.2005). Aj z tohto dvodu nie s citcie Spisu Gorila pravdiv. Predmetn zmluva obsahovala viacero kontrolnch mechanizmov umoujcich Ministerstvu dopravy vykonva efektvnu kontrolu innosti poradcu. Medzinrodn vberov konanie na privatizciu Letiska, ktorho sa zastnila aj PENTA ako (minoritn) len konzorcia TwoOne bolo veden v slade s pravidlami vberovho konania, priom konzorcium TwoOne predloilo najlepie hodnoten ponuku a zrove aj najvyiu kpnu cenu. Vo vberovom konan psobil poradca, dev lenn riadiaci vbor a dev lenn vberov komisia (so zstupcami NR SR, Ministerstva dopravy, FNM a Ministerstva hospodrstva) priom otvranie oblok so zvznmi ponukami sa uskutonilo za prtomnosti notra, ktor o tomto kone spsal notrsku zpisnicu a v druhom kole bolo vykonan pred kamerami televznych tbov a mnostvom novinrov. O celom postupe naviac rozhodovalo aj Ministerstvo dopravy a Vlda. Kritri, pri ktorch je nevyhnutn ist miera subjektivity ako napr. prvne dokumenty alebo transakn riziko, boli v prpade TwoOne hodnoten nepriaznivo. TwoOne zskalo najvyie mnostvo bodov najm pri hodnoten tch kritri, kde z povahy veci nemono hovori o subjektivite. Po prvom kole vberov komisia odporuila Ministrovi dopravy vyhlsi zveren dodaton kolo predkladania ponk pre dvoch najspenejch uchdzaov, priom konzorcium TwoOne predloilo ponuku prevyujcu druhho uchdzaa o cca 1,2 mld. Sk a kee vka kpnej ceny bola jedinm kritriom TwoOne bolo vybrat za preferovanho investora s tm, e nhradnm investorom mal by druh spen uchdza. Kee nsledne Protimonopoln rad SR neschvlil koncentrciu vo vzahu k Letisku do da stanovenho v zmluve o kpe akci uzatvorenej medzi FNM, SR a spenm uchdzaom, m nebola splnen odkladacia podmienka tejto zmluvy, Vlda odporila prezidentovi prezdia FNM v spoluprci s Ministrom dopravy odstpi od zmienej zmluvy, k omu aj dolo. Nsledne Vlda 18.10.2006 schvlila rozhodnutie o zruen rozhodnutia o privatizcii asti majetkovej asti ttu na podnikan spolonosti Letisko zo da 1.2.2006, m bol cel proces privatizcie ukonen. T2 Teplrne Poradca pri predaji majetkovch ast FNM na podnikan teplrenskch spolonost bol vybran transparentnm zkonnm spsobom prostrednctvom verejnho obstarvania metdou verejnej sae (zverejnenej vo vestnku VO) z pomedzi troch uchdzaov, pri ponknut najniej sumy (o bolo jedno z kritri vyadovan sanmi podmienkami). Ponuky pritom vyhodnocovala zkonnm spsobom zloen komisia. Vberov konania na predaj majetkovch ast FNM na podnikan teplrenskch spolonost boli vyhlsen da 7.12.2005, avak nsledne zruen da 3.10.2006, a to pred predloenm ponk zo strany investorov.

T3 VSE, ZSE, SSE

Doprivatizcia ZSE, SSE ani VSE nebola nikdy uskutonen. Tento proces nedospel ani do tdia vberu privatizanho poradcu (vo vestnku VO nie je iadna zmienka o vyhlsen verejnho obstarvania, v ktorom by ako obstarvate vystupoval FNM, (aj ke takto povinnos poda Zkona o verejnom obstarvan by takto obstarvate mal) a zkazka by sa mala tka dopredaja zvynch (nesprivatizovanch) majetkovch asti FNM v ZSE, SSE a VSE). Z uvedench dvodov sa skupina PENTA, tak ako ani iadny al uchdzai, ani nemohla zastni na iadnej sai, predmetom ktorej by bola doprivatizcia. Kee nebol ani len vybrat poradca na doprivatizciu ZSE SSE a VSE a celkovo sa doprivatizcia nekonala, tvrdenia a citcie uvdzan v Spise Gorila s nepravdiv.

T4 GovCo

Viacer citcie Spisu Gorila tkajce sa GovCo nie s pravdiv. V zmysle vyjadrenia samotnej GovCo (terajia Jadrov a vyraovacia spolonos, a.s.), spolonos od momentu jej zaloenia v roku 2005 a do aprla 2006 nerealizovala iadne verejn obstarvania, teda ani verejn obstarvania akchkovek informanch systmov. Od aprla 2006 mala GovCo postavenie verejnho obstarvatea, avak iadne verejn obstarvanie ohadom obstarvania informanch systmov nebolo do konca roku 2007 vo vestnku VO zverejnen. Citcie Spisu Gorila tkajce sa obstarvania informanho systmu preto nie s pravdiv. Naviac, neexistuje zujem a motv ktor by mal ma Jaroslav Hak resp. PENTA na obstaran akhokovek informanho systmu v GovCo, kee PENTA nebola ani akcionrom a ani nebola akokovek majetkovo prepojen s GovCo. PENTA neposkytuje a ani neposkytovala iadne poradensk alebo in sluby v svislosti s obstarvanm alebo zavedenm informanch systmov. Poas existencie GovCo (terajia Jadrov a vyraovacia spolonos, a.s.) nedolo k iadnym personlnym prepojenia (prostrednctvom vkonnch alebo dozornch orgnov) medzi touto spolonosou a spolonosami skupiny PENTA.

T5 Slovensk elektrrne

PENTA, ani iadna ou ovldan spolonos nebola nikdy poradcom spolonosti ENEL pri privatizcii Slovenskch elektrrn. Rovnako, relevantn sa zd by otzka, ak zujem by mal Jaroslav Hak a/alebo PENTA na popisovanch transakcich, ke PENTA nikdy nebola majetkovo prepojen s SE, ani nikdy SE neprivatizovala. Na zklade pravdivch skutkovch informci je viacero citci zo Spisu Gorila nepravdivch, mnoh si logicky a asovo odporuj. Vo vzahu k dajnmu obstaraniu informanho systmu je nevyhnutn uvies, e citcie Spisu Gorila si navzjom odporuj prkladmo aj ohadom vky tejto transakcie. Podrobnejie v bodoch T5.H1 a T5.H2 niie.

T6 PPC

Spis Gorila v svislosti s PPC hovor najm o predaji PPC (sasn obchodn meno: PPC Energy Group a.s.) Slovenskm elektrram, a.s.. Skutkov udalosti vak dokazuj, e tvrdenia v Spise Gorila s nepravdiv, nakoko PENTA, vlastniaca prostrednctvom spolonosti PPC Holding, a.s. 90%-tn balk akci PPC, tieto akcie nikdy nepreviedla na iadnu tretiu osobu. Balk 90% akci PPC zskala PENTA v transparentnom vberovom konan FNM

z dvodu ponuky najvhodnejch podmienok nadobudnutia. Ponuka bola vzhadom na vetky okolnosti vyhodnoten ako najlepia a es lenn vberov komisia odporuila FNM, aby PENTU prostrednctvom PPC Holding urila ako nadobdatea 90% akci PPC. V rozpore s citciami Spisu Gorila tkajcimi sa PPC, PENTA zskala zvyn 10%-tn balk akci od Slovenskch elektrrn, a.s. a to na zklade kpnej zmluvy zo da 23.10. 2007. T7 Transpetrol PENTA ani prostrednctvom iadnej svojej spolonosti nikdy neprejavila zujem o nadobudnutie akci Transpetrolu. Viacer citcie Spisu Gorila si navzjom odporuj a s nepravdiv. Spolonos Rusneft mala v roku 2006 zujem o kpu 49%-nho podielu Transpetrolu od spolonosti Yukos. K realizcii obchodu nakoniec pre neudelenie potrebnho shlasu Ministerstva hospodrstva nedolo. Uvedenie citcie o provzii za predaj Transpetrolu (bod T7.B1 niie), ktor sa viazal na shlas Ministerstva hospodrstva (zabezpeen J. Malchrkom ako ministrom hospodrstva) s predajom 49% akci Transpetrolu tretej osobe (Rusneft), je nelogick, kee J. Malchrek, odmietol udeli tento shlas s predajom 49% podielu Transpetrolu spolonosti Rusneft, najm s ohadom na bliace sa parlamentn voby a predpokladan zmenu na poste ministra hospodrstva. Naviac, transakcia sa neuskutonila a J. Malchrek sa nikdy nestal predsedom predstavenstva Transpetrolu (ako je uveden v citcii Spisu Gorila (bod T7.B1). Z tohto dvodu sa citcia zo Spisu Gorila v kontexte uvedenho jav ako nepravdiv. T8 SEPS Citci uveden v Spise Gorila tkajce sa spolonosti Slovensk elektrizan prenosov sstava, a.s. s v mnohch prpadoch nepresn a nejasn. Poda potvrdenia spolonosti, tto v rokoch 2005 a 2007 neobstarvala informan systm SAP, preto aj citcie s ohadom na delenie provzie z obstarvania informanho systmu v SEPS s nepravdiv. Naviac, neexistuje zujem a motv ktor by mal ma Jaroslav Hak resp. PENTA na obstaran akhokovek informanho systmu, kee PENTA nebola ani akcionrom a ani nebola akokovek majetkovo prepojen so Slovenskou elektrizanou prenosovou sstavou, a.s. t m dodnes jedinho akcionra a to FNM GovCo. PENTA naviac neposkytuje a ani neposkytovala iadne poradensk alebo in sluby v svislosti s obstarvanm alebo zavedenm informanch systmov. O Polikliniku Teheln prejavila PENTA zujem na prelome rokov 2005 a 2006 prostrednctvom spolonosti HMO Slovakia, a.s. (dnen ProCare, a.s.) po nespenej snahe FNM o bezodplatn prevod tohto zdravotnckeho zariadenia na hlavn mesto SR Bratislavu. Spis Gorila sa poka navodi dojem spoluprce p. Haka a p. Bubenkovej s bliie nezistenou skupinou osb, v prospech ktorej by obaja mali kona. Tieto tvrdenia, je mon vyvrti aj skutonosou, e PENTA sa (prostrednctvom HMO Slovakia, a.s.) zastnila vberovho konania ako jeden z uchdzaov a jej ponuka bola vyhodnoten ako druh najlepia. Konanie v prospech konkurencie je vylen. Vo verejnej sai o Polikliniku Teheln sa podarilo uspie p. Mikulovi urikovi (lekrovi z Trstenej), s ktorm vak FNM odmietol uzavrie zmluvu

T9 Poliklinika Teheln

z dvodu pochybnost ohadne vky ponknutej ceny (bola neprimerane vysok) a z dvodu zmien podmienok kpy zo strany p. urika. Po tejto nevydarenej transakcii oslovil FNM PENTU ako druhho najspenejieho saitea. Po zmene podmienok kpy Polikliniky Teheln zo strany FNM, vak PENTA tto ponuku odmietla. T10 Slovalco Citcie Spisu Gorila vzahujce sa k spolonosti Slovalco, a.s. sa primrne tkaj dajnho vyrieenia nevhodnej kpnej zmluvy uzatvorenej medzi Slovalcom a SE a to na obdobie rokov 2005 a 2006 a na obdobie rokov 2007 a 2013, priom existencia tejto nevhodnej zmluvy mala by zrove prekkou uzavretia privatizcie ENEL-om tkajcej sa predaja 66 % podielu na zkladnom iman v SE. dajne nevhodnou zmluvou mala by kpna zmluva o predaji a kpe elektrickej energie uzatvoren medzi Slovalco, a.s. a Slovenskmi elektrrami ete v roku 1994. Tto Kpna zmluva vak poas obdobia Spisu Gorila nebola dodatkovan, nemenili sa iadne jej parametre vrtane dky jej trvania a ceny. Kpna cena nebola upravovan ani nsledne a to a do dnench dn. T11 V.O.D.S. PENTA a ani iadna spolonos v rmci skupiny PENTA nie je a ani nebola nijak prepojen so spolonosou V.O.D.S. ani personlne, i u prostrednctvom vkonnch alebo dozornch orgnov a ani majetkovo. Tvrdenia o spoluprci PENTY so spolonosou VEOLIA pri zskavan Podtatranskej vodrenskej prevdzkovej spolonosti, a.s. (PVPS) a Stredoslovenskej vodrenskej prevdzkovej spolonosti, a.s. (SVPS) s nepravdiv. Tieto spolonosti boli vo verejnej sai o PVPS, ako aj SVPS vzjomnmi konkurentmi, preto plne absentuje akkovek zujem na spoluprci dvoch konkurentov. V oboch prpadoch vberovch konan bola ako najlepia vyhodnoten ponuka VEOLIE, ktor sa stala vlastnkom spomnanch prevdzkovch spolonost. Ostatn vodrensk spolonosti si nikdy nevytvorili podobn model materskej a dcrskej (vlastnckej a prevdzkovej) spolonosti, ako to bolo v prpade Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. a Stredoslovenskej vodrenskej spolonosti, a.s.. Taktie iadna z tchto spolonost nebola nikdy predmetom predaja. Preto tvrdenia o pouit rovnakho scenra s nepravdiv. T13 Rdiokomunikcie Spolonos Slovensk telekomunikcie, a.s. bola sprivatizovan spolonosou Deutsche Telekom AG ete v roku 2000. Jej sasou bol aj odtepn zvod Radiokomunikcie, ktor bol neskr pretvoren na spolonos TBDS a nsledne nadobudnut konzorciom TRI R. Nelo o privatizciu, ale o skromnoprvnu transakciu, ktorej sa PENTA, ani iadny len skupiny PENTA nezastnil, preto neexistuje zujem a ani motv ktor by mal ma Jaroslav Hak resp. PENTA v tejto svislosti. Nvrh koncepcie privatizcie Carga a zaradenie celej majetkovej asti ttu na podnikan spolonosti do zoznamu majetkovch ast ttu na podnikan inch prvnickch osb zahrnutch do privatizcie schvlila Vlda uznesenm da 13.4.2005. Privatizcia Carga mala by v zmysle uvedenho uskutonen metdou priameho predaja vopred urenmu zujemcovi, ktor bude vybran

T12 Podtatransk vodrensk, Stredoslovensk vodrensk, Bratislavsk vodrensk, Prv vodrensk

T14 eleznice (Cargo)

v medzinrodnom tendri. PENTA ako len konzorcia Cargo Central Europe predloila zvzn ponuku v stanovenom termne do 31.1.2006, v ktorej ponkan cena bez prav predstavovala sumu 12,4 mld. Sk, a cenu s pravami 16,7 mld. Sk. Zvzn ponuky predloili aj alie dve konzorci. Poda oficilnych vsledkov medzinrodnho tendra na odporuenie Komisie skonilo Cargo Central Europe na druhom mieste z troch uchdzaov a za vaza bolo oznaen konzorcium Rail Cargo a to najm vzhadom na vyiu ponkan sumu, ktor predstavovala 13,1 mld. Sk. Privatizcia Carga mala by ukonen v predpokladanom termne do 31. marca 2006. Da 25. janura 2006 vak Vlda schvlila uznesenie o neprijman rozhodnut o privatizcii po 31. marci 2006, ktorm odporuila prezidentovi FNM neprijma rozhodnutia o privatizcii po 31. marci 2006. Privatizcia Carga tak bola ete pred jeho dokonenm aj napriek ukonenmu medzinrodnmu tendru zastaven, proces privatizcie sa ukonil a 100 % akcionrom spolonosti Cargo je do dnenho da Ministerstvo dopravy.

T1 Letisko M. R. tefnika Skutkov stav Verejn obstarvanie vber privatizanho poradcu 1. Vo vestnku radu pre verejn obstarvanie (alej len VO) bolo da 13.10.2004 publikovan oznmenie1 o verejnom obstarvan metdou uej sae. Predmetom zkazky bolo poradenstvo pri privatizcii spolonost Letisko M.R. tefnika Airport Bratislava, a.s. (alej len Letisko) a Letisko Koice Airport Koice, a.s. (alej len Letisko Koice), resp. pri ponechan riadenia tchto spolonost tretm osobm. Obstarvateom tchto sluieb bolo Ministerstvo dopravy, pt a telekomunikci SR (alej len Ministerstvo dopravy)2. Da 29.10.2004 bolo vo vestnku VO publikovan oznmenie3 o zruen tejto sae. V doplujcich informcich k tomuto zrueniu sa uviedlo: Zujemcovia, ktor u predloili dokumenty preukazujce splnenie podmienok asti poda pvodnho oznmenia, bud informovan o novom vyhlsen metdy verejnho obstarvania. Dvodom zruenia metdy verejnho obstarvania bolo oneskoren vyhlsenie v radnom vestnku Eurpskej nie. Nov oznmenie o vyhlsen metdy verejnho obstarvania - uej sae na ten ist predmet obstarvania, bude bezodkladne odoslan Vestnku verejnho obstarvania a Publikanho radu Eurpskych spoloenstiev. Nsledne, da 3.11.2004 bolo vo vestnku VO publikovan alie oznmenie4 o novom verejnom obstarvan metdou uej sae. Obstarvateom bolo optovne Ministerstvo dopravy, priom predmetom tohto verejnho obstarvania bolo: Poradenstvo pri privatizcii majetkovej asti ttu na podnikan spolonosti Letisko M. R. tefnika - Airport Bratislava, a. s., (BTS) a spolonosti Letisko Koice - Airport Koice, a. s., resp. pri prenechan riadenia tchto spolonost tretm osobm. Predmetom poradenskej innosti poradcu bud sluby: privatizan, finann v procese privatizcie, prvne v procese privatizcie, organizano-poradensk v procese privatizcie, svisiace innosti. Poda vyie uvedenho oznmenia sa tto zkazka financovala z prostriedkov rozpotu Fondu nrodnho majetku SR (alej len FNM), financovanie bolo nastaven ako podiel na vnose, paul a alie vdavky. Uchdzai mali povinnos preukza ekonomick a finann postavenie ako celkov obrat dosiahnut vykonvanm: - poradenskch innost v oblasti privatizcie veobecne, - poradenskch innost v oblasti privatizcie letsk, poradenstva pri uzatvran a realizci kontraktov v oblasti letsk, - in referencie z oblasti poradenstva pri uzatvran a realizci kontraktov v oblasti civilnho letectva, - v oblasti poradenstva pri financovan letsk,

2.

3.

Vestnk VO . 163/2004 zo da 13.10.2004 (http://www.uvo.gov.sk/vestnik/hladaj04.php?rok=04&vcislo=163&tabulka=metoda04&retazec=Ministerstvo+dopravy&aalebo=a) Na zklade legislatvnych zmien (zkon . 403/2010 Z. z. ktorm sa men a dopa zkon . 575/2001 Z. z. o organizcii a innosti vldy a organizcii strednej ttnej sprvy v znen neskorch predpisov a ktorm sa menia a dopaj niektor zkony) s innosou od 1.novembra 2010 sa men nzov: Ministerstva dopravy, pt a telekomunikci Slovenskej republiky na nov nzov: Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja Slovenskej republiky 3 Vestnk VO . 175/2004 zo da 29.10.2004 (http://www.uvo.gov.sk/vestnik/hladaj04.php?rok=04&vcislo=175&tabulka=zrus04&retazec=Ministerstvo+dopravy&aalebo=a) 4 Vestnk VO . 177/2004 zo da 3.11.2004 (http://www.uvo.gov.sk/vestnik/hladaj04.php?rok=04&vcislo=177&tabulka=metoda04&retazec=Ministerstvo+dopravy&aalebo=a)
1 2

za predchdzajce tri tovn roky spolu, priom takto celkov obrat mal dosahova najmenej 5.000.000,- EUR. Zujemcovia boli rovnako povinn preukza technick spsobilos. Ministerstvo dopravy informovalo o tomto verejnom obstarvan, aj v radnom vestnku Eurpskej nie a to da 22.10.2004. Poda tohto oznmenia sa pri otvran oblok s ponukami mohli zastni vetci uchdzai, ktor boli vyzvan na as v sai, oblky s ponukami mali by v zmysle tohto oznmenia otvran da 2.2.2005 o 13:00 v zasadacej miestnosti Ministerstva dopravy. 4. Na zklade vsledku verejnho obstarvania (publikovanho vo vestnku VO5 da 23.5.2005) bolo v tomto procese prijatch p ponk a nsledne, uzatvoren zmluva (v originlnom nzve Zmluva o poskytnut sluby) (alej len Zmluva) medzi Ministerstvom dopravy a spenm uchdzaom Meinl Bank Aktiengesellschaft, so sdlom Bauernmarkt 2, 1010 Viede, Raksko (da 26.4.2005). V l. 1 Zmluvy (sprstupnenej od Ministerstva dopravy) sa uvdza ako osoba oprvnen kona v meme Ministerstva dopravy Pavol Prokopovi. V Zmluve bola uren cena za predmet jej plnenia stom 2,5% podielu na vnose z privatizcie, paulnej odmeny vo vke 45.000.000,- Sk a hodnoty 2.000.000,- Sk ako dodatonch nkladov (vykzanch pokladninmi blokmi alebo inmi spsobmi platby napr. na ubytovanie alebo cestovanie). Je dleit spomen, e v zmysle Zmluvy, as ceny za poskytnut sluby predstavujci podiel na vnose (uren vo vke 2,5%) zvisela od dosiahnutia ciea obstarania, priom podiel pozostval z dvoch zloiek a to: (i) podielu na vnose z prevodu majetkovej asti ttu na podnikan Letiska a (ii) podielu na vnose z prevodu majetkovej asti ttu na podnikan Letiska Koice6. Naviac, v zmysle Zmluvy7 podiel na vnose je splatn uhradenm prvej spltky investorom poda zmluvy o vysporiadan kpnej ceny za prevod majetkovej asti ttu na podnikan na prslunom letisku, nie vak skr ako do 3 mesiacov po uplynut termnu splatnosti prvej spltky za prslun prevod bez ohadu na stav privatizcie druhho letiska. Vyie uveden lnky preukazuj, e poradca bol teda v zmysle Zmluvy motivovan na dosiahnut najlepej kpnej ceny. Zmluva stanovoala oprvnenie Meinl Bank ako poradcu poskytova as sluieb aj prostrednctvom subporadcov alebo inch subdodvateov. V zmysle tohto spsobu boli subporadcami uren spolonosti, ktor boli uveden v ponuke v rmci verejnho obstarvania (ktor tvorila prlohu Zmluvy), a to medzinrodn poradensk spolonos v oblasti leteckej prepravy SH&E a advoktska kancelria DLA Weiss-Tessbach poskytujca prvne sluby. Meinl Bank malo v zmysle Zmluvy vak povinnos preukza Ministerstvu dopravy uzavretie zmluvy so subporadcami. Ako vyplva z jednotlivch lnkov Zmluvy, tto obsahovala viacero kontrolnch mechanizmov oprvujcich Ministerstvo dopravy ako obstarvatea efektvne kontrolova a zasahova do innosti poradcu. V Zmluve sa, okrem inho, dohodla zodpovednos Meinl Bank za plnos, presnos a sprvnos informci obsiahnutch vo svojich psomnch vstupoch. Naviac, Meinl Bank sa zaviazalo odkodni Ministerstvo dopravy od nrokov tretch strn za nesprvne, nepln, nepresn informcie, v pomere v akom takto nroky vznikn zo zdrojovch podkladov Meinl Bank, pokia by sa preukzalo, e Meinl Bank nekonalo s nleitou starostlivosou pri riadnom vkone svojej innosti pri poskytovan takejto informcie. V lnku 24.6 Zmluvy sa vslovne uvdzalo, e akkovek klientsk vzah medzi Meinl Bank a/alebo subporadcom a/alebo subdodvateom s akoukovek stranou, ktor by mala potencilny alebo skuton zujem na

Vestnk VO . 98/2005 zo da 23.5.2005 (http://www.uvo.gov.sk/vestnik/hladaj05.php?rocnik=http%3A%2F%2Fwww.uvo.gov.sk%2Fvestnik%2Fhladaj05.php&vcislo=98&tabulka=vysl05&retazec=Ministerstvo+dopravy&aalebo=a) lnok 9.12.1. Zmluvy 7 lnok 9.12.3. Zmluvy
5 6

majetkovej asti ttu na podnikan Letiska alebo Letiska Koice iadnym spsobom neovplyvn tto Zmluvu. Meinl Bank a subporadcovia sa zaruili, e akkovek klientsk vzah k zujemcovi o majetkov as sa nebude vzahova na prevod majetkovej asti a bud prijat nleit opatrenia ohadom dodrania povinnosti mlanlivosti a in ochrann opatrenia, priom Meinl Bank sa zaviazala nahradi Ministerstvu dopravy kodu v zmysle slovenskch zkonov, ktor bude spsoben poruenm povinnosti mlanlivosti (inch ochrannch opatren) alebo tm, e uveden klientsky vzah sa bude vzahova na prevod majetkovej asti, priom pre ely Zmluvy sa poruenie tchto povinnost povaovalo za podstatn poruenie Zmluvy, s ktorm sa spjal vznik prva Ministerstva dopravy na odstpenie od Zmluvy. Zmluvn strany teda pamtali aj na zaruenie nezaujatosti Meinl Bank, resp. subporadcov voi uchdzaom vo vberovom konan, priom nsledkom poruenia tohto ustanovenia bol vznik prva Ministerstva dopravy na odstpenie od Zmluvy. Odstpenm od Zmluvy v zmysle 351 ods. 1 zkona . 513/1991 Zb. Obchodnho zkonnka v znen v posudzovanom obdob (alej len Obchodn zkonnk) a v zmysle Zmluvy by dolo k zniku Zmluvy a vetkch prv a povinnost vyplvajcich zo Zmluvy, a to odo da urenho v odstpen. Ak by takto de nebol uren, k zniku by dolo dom doruenia odstpenia Meinl Bank. Je dleit upozorni, e v zmysle 351 ods. 2 Obchodnho zkonnka by Meinl Bank muselo vrti poskytnut pean plnenia zo strany Ministerstva dopravy a Ministerstvo dopravy (kee nie je mon vrti plnenie Meinl Bank poskytnut vo vkonoch) by muselo poskytn Meinl Bank pean nhradu. Tto pean nhrada by bola zrejme stanoven znaleckm posudkom. Pre plnos dodvame, e v rmci spomenutch kontrolnch mechanizmov, poradca Meinl Bank preukzal Ministerstvu dopravy aj potvrdenie vydan v svislosti s poistnm krytm vystaven a dojednan s rakskou poisovou UNIQA VERSICHERUNG AG predstavujce poistenie za zodpovednos voi tretm osobm a to konkrtne v prpade poskytovania sluieb v rmci poradenstva pri privatizcii Letiska a letiska Koice. 5. Z medializovanch informci je zrejm, e voi vybranmu poradcovi po jeho vybrat nikto nenamietal.

Rozhodovac proces vldy SR v svislosti s privatizciou Letiska a Letiska Koice 6. Vlda Slovenskej republiky (alej len Vlda) uznesenm8 zo da 13.2.2003 schvlila nvrh projektu transformcie prspevkovej organizcie Slovensk sprva letsk, a zrove uloila ministrovi dopravy, pt a telekomunikci (alej len Minister dopravy), aby predloil na rokovanie Vldy nvrhy na prevod majetkovej asti ttu na podnikan letiskovch spolonost Bratislava a Koice. Da 4.2.2004 bol prijat zkon . 136/2004 Z.z. o letiskovch spolonostiach, ktor, okrem inho, upravil prvne pomery akciovch spolonost zaloench z majetku ttu v sprve Slovenskej sprvy letsk na prevdzkovanie verejnch letsk.

7.

Uznesenie Vldy .130 zo da 13.2.2003 (http://www.rokovania.gov.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-4441?listName=Uznesenie&prefixFile=u_). V rmci pripomienkovho konania Ministerstvo spravodlivosti SR (alej len Ministerstvo spravodlivosti) pod vedenm D. Lipica nevznieslo iadnu pripomienku.
8

V slade s tmto zkonom Ministerstvo dopravy zaloilo da 26.4.2004 letiskov spolonos Letisko (Letisko M.R. tefnika Airport Bratislava, a.s.)9. 8. Vlda da 21.6.2005 svojim uznesenm10 schvlila nvrh koncepcie privatizcie Letiska a Letiska Koice, ktor zaradila do zoznamu majetkovch ast ttu na podnikan inch prvnickch osb zahrnutch do privatizcie, priom tieto majetkov asti predstavovali 66 % na zkladnom iman oboch letsk. Vlda zrove uloila Ministrovi dopravy, aby do da 31.8.2005 predloil nvrhy privatizanch projektov vyie uvedench majetkovch ast. Priebeh medzinrodnho vberovho konania je uveden v bodoch 13 a 22 skutkovho stavu. Nsledne, Vlda da 1.2.2006 alm uznesenm11 vydala rozhodnutie o privatizcii asti majetkovej asti ttu na podnikan spolonosti Letisko (vo vke 66% podielu na zkladnom iman), a to priamym predajom spolonosti BTS Holding, a.s. (alej len BTS)12. Vlda zrove Ministrovi dopravy uloila, aby: - uzavrel zmluvu o kpe akci a akcionrsku zmluvu, a tie vetky alie dokumenty potrebn na uskutonenie prevodu majetkovej asti, - v prpade udelenia potrebnch shlasov Protimonopolnm radom SR (alej len PM) s koncentrciou v termne do 15.8.2006 pre BTS zvil zkladn imanie v Letisku v stanovenom rozsahu a uzavrel zmluvu s BTS o prevode prv na prednostn upsanie akci, - v prpade neudelenia potrebnho shlasu predloil na rokovanie vldy nvrh na vydanie rozhodnutia o privatizcii majetkovej asti ttu na podnikan spolonosti Letisko v prospech spolonosti KO-BRA Airport Partners, a.s. (alej len KO-BRA)13. V slade s tmto uznesenm da 9.2.2006 uzatvoren akcionrska zmluva medzi SR zastpenou Ministerstvom dopravy a BTS a prvnickmi osobami tvoriacimi konzorcium TwoOne. Nsledne, da 10.2.2006 bola, poda tejto sprvy, uzatvoren zmluva o kpe akci medzi FNM a SR (zastpenou Ministerstvom dopravy) a BTS. Podstatnou nleitosou zmluvy o kpe akci bola okrem inho odkladacia podmienka, a to vydanie rozhodnutia PM, ktorm by shlasil s koncentrciou. 10. V rovnak de Vlda uznesenm14 rozhodla o privatizcii asti majetkovej asti ttu na podnikan spolonosti Letisko Koice (vo vke 66% podielu na zkladnom iman), a to priamym predajom spolonosti KSC Holding a. s. (alej len KSC). Poda materilu k tomuto uzneseniu konenmi akcionrmi spolonosti KSC boli uren Flughafen Wien AG vykonvajca

9.

http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=41434&SID=2&P=1 Uznesenie Vldy . 484 zo da 21.6.2005 (http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-5387?listName=Uznesenie&prefixFile=u_) a sprievodn materily k tomuto uzneseniu s zverejnen tu: 11 Uznesenie Vldy . 92 zo da 1.2.2006 (http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-206?listName=Uznesenie&prefixFile=u_) 12 pln elektronick vpis BTS z obchodnho registra: http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=65765&SID=2&P=1 13 pln elektronick vpis KO-BRA z obchodnho registra: http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=65341&SID=2&P=1 14 http://www.rokovania.gov.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-10274?listName=Uznesenie&prefixFile=u_ a http://www.rokovania.gov.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-29162?prefixFile=m_
9 10

50,1% hlasovacch prv, PENTA INVESTMENT LIMITED (alej len PENTA) so sdlom na Cypre, vykonvajca 29,9% hlasovacch prv, a Raiffeisen Zentralbank sterreich AG vykonvajca 20% hlasovacch prv.15 11. Kee PM neschvlilo koncentrciu vo vzahu k Letisku do stanovenho termnu 15.8.2006 (bliie pozri body 23 a 27 skutkovho stavu), a tm dolo k nesplneniu jednej z odkladacch podmienok stanovench zmluvou o kpe akci, da 16.8.2006 Vlda uznesenm16 zobrala toto neschvlenie na vedomie a zrove odporuila prezidentovi prezdia FNM v spoluprci s Ministrom dopravy odstpi od zmluvy o kpe akci v dsledku nesplnenia odkladacej podmienky dohodnutej v zmluve. Pre plnos, PM rozhodlo17 da 14.8.2006 vo vzahu k Letisku Koice tak, e shlas s koncentrciou. 12. Finlne, Vlda da 18.10.2006 schvlila rozhodnutie o zruen rozhodnutia . 92/2006 o privatizcii asti majetkovej asti ttu na podnikan spolonosti Letisko zo da 1.2.2006. Pre plnos je potrebn uvies, e Vlda neschvlila zmenu, ale zruenie rozhodnutia, z oho vyplva, e s nhradnm kandidtom KO-BRA nebolo alej konan. Takisto v rmci vyhodnotenia pripomienkovho konania k nvrhu na vydanie rozhodnutia, ktorm sa ru rozhodnutie vldy o privatizcii, sa uvdza pripomienka z rezortu Ministerstva zahraninch vec SR, poda ktorej: Odpora, aby vzhadom na verejn vyhlsenie spolonosti PENTA o podan dvoch alb na vldu SR z dvodu poruenia zmluvy a prv investora, ktor maj by podan na medzinrodn arbitr v Pari a na medzinrodn rozhodcovsk sd, MDPT SR vypracovalo pred prijatm navrhovanho uznesenia vldy SR prvnu analzu dsledkov plnovanho rozhodnutia vldy zrui rozhodnutie o privatizcii . 92/2006 z hadiska medzinrodnho prva. Pripomienka bola Ministerstvom dopravy iastone akceptovan, a to tak, e Minister hospodrstva bol viazan uznesenm vldy . 696 zo 16.8.2006 predloi na rokovanie vldy nvrh na zruenie predmetnho rozhodnutia o privatizcii . 92/2006 a tto loha bola termnovan. Minister hospodrstva v vodnom slove k predkladanmu materilu na rokovan vldy SR oboznmi vldu aj s uvedenm odporanm MZV SR s tm, aby vlda rozhodla o jeho akceptovan alebo neakceptovan. PENTA sa k odstpeniu od zmluvy vyjadrila v mdich,18 a to oznmenm alch plnovanch krokov aloba o urenie neplatnosti odstpenia a medzinrodn arbitr. Medzinrodn vberov konanie veden Ministerstvom dopravy prv kolo 13. Z nvrhu rozhodnutia o privatizcii19 predloenho na rokovanie Vldy vyplva, e vo vberovom konan (zabezpeovanm riadiacim vborom a vberovou komisiou zriadenmi Ministrom dopravy) v spoluprci s poradcom Meinl Capital Advisor AG bol vybran nadobdate (ako spen uchdza) postupom: vyhodnotenia zvznch ponk uchdzaov zaradench do uieho zoznamu, na zklade odporania privatizanho poradcu, ktor bolo podkladom pre odporanie vberovej komisie Ministrovi
Akcionrska truktra BTS je uveden v bode 22 skutkovho stavu Uznesenie Vldy . 696 zo da 16.8.2006 (http://www.rokovania.gov.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-5289?listName=Uznesenie&prefixFile=u_) 17 http://www.antimon.gov.sk/files/14/2006/091.rtf 18 http://spravy.pravda.sk/penta-hrozi-statu-sudom-0w2-/sk_ekonomika.asp?c=A060816_163217_152 a http://ekonomika.sme.sk/c/2854148/penta-je-pripravena-bojovat-o-letisko-v-bratislave-na-arbitrazi-v-parizi.html 19 http://www.rokovania.gov.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-91090?prefixFile=m_
15 16

dopravy, na zklade odporania vberovej komisie Ministrovi dopravy a na zklade vyhodnotenia dodatonch finannch ponk predloench v zverenom (druhom) doplnkovom kole predkladania ponk.

Naviac, vberov konanie sa v zmysle materilu (dvodovej sprvy)20 predloenho na rokovanie Vldy zaalo zverejnenm oznmenia v dennku Hospodrske noviny a Financial Times (finann dennk vychdzajci vo Vekej Britnii), priom jeho predmetom bolo vzva na predkladanie vyjadren zujmu o 66% -n majetkov as ttu na podnikan Letiska. Poda vyie uvedenho materilu postup vberovho konania prebiehal nasledovne: a) Do stanovenho termnu, t.j. da 15. augusta 2005, reagovalo na pozvanie prejavi predben zujem o vstup do Letiska 49 prvnickch osb, z ktorch 37 uzatvorilo s Ministerstvom dopravy zmluvu o zachovan mlanlivosti a dostalo informan memorandum vypracovan poradcom a obsahujce popis Letiska a jeho podnikateskej innosti, prvny a regulan rmec a alie komern, technick a organizan informcie. Da 26. aprla 2005 bol Ministrom dopravy vymenovan 9 lenn riadiaci vbor (alej len Riadiaci vbor). tyria lenovia Riadiaceho vboru boli nominovan za Ministerstvo dopravy, dvaja lenovia boli nominovan FNM, dvaja Nrodnou radou Slovenskej republiky (alej len NR SR) a jeden len za spolonos Letisko. Vzhadom na vzdanie sa psobenia v tomto vbore bol jeden len za NR SR nahraden osobou nominovanou Ministerstvom hospodrstva. lohou Riadiaceho vboru bolo v spoluprci s poradcom vyhodnoti predben ponuky a rozhodn o uom zozname uchdzaov, ako aj schvli nvrhy transaknch dokumentov vypracovanch poradcom. Do 5. septembra 2005 predloilo svoje kvalifikan materily a predben ponuky osem prvnickch osb. Poradca vykonal analzu a hodnotenie predloench kvalifikanch materilov poda nasledovnch kritri: sksenosti s prevdzkou letsk, finann stav, prvny status; priom po vykonanej analze odporuil Riadiacemu vboru umoni aliu as 7 prvnickm osobm, ktorch umiestnenie odporuil (po hodnoten ich odbornch znalost, sksenost, finannej sily a schopnosti splni Vldou stanoven ciele Riadiacemu vboru. Na tomto zklade Riadiaci vbor vybral do uieho zoznamu uchdzaov (tzv. shortlist) 5 nasledovnch najvyie umiestnench zujemcov: konzorcium ISAP, konzorcium Vinci, konzorcium TwoOne,
http://www.rokovania.gov.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-5387?listName=Uznesenie&prefixFile=u_ a

b)

c) d)

http://www.rokovania.gov.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-24596?prefixFile=m_21 http://www.rokovania.gov.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=9808
20

e) f)

g)

h) i) j)

TAV a konzorcium Abertis/J&T. Tmto piatim uchdzaom bolo umonen vykona hbkov audit a zska informcie o Letisku prostrednctvom data room-u, stretnut s manamentom, stretnut s Ministerstvom dopravy, stretnut s Leteckm radom SR a obhliadok na mieste. Proces vypracovania transaknch dokumentov (zmluvy o kpe akci, akcionrskej zmluvy a ich prloh - sprvcovsk zmluva, zmluva o budcej zmluve, stanovy Letiska, tatt fondu rozvoja a vyhlsenie o pristpen) sa zaal v jli 2005. Prv nvrhy boli zaslan uchdzaom vybranm do uieho zoznamu uchdzaov da 14. oktbra 2005. Proces vypracovania bol ukonen po zohadnen pripomienok uchdzaov vybranch do uieho zoznamu uchdzaov a nslednom schvlen konench verzi nvrhov transaknch dokumentov vberovou komisiou da 23. novembra 2005. Da 25. novembra 2005 boli konen verzie nvrhov zaslan vyie uvedenm uchdzaom. V slade s odporanm poradcu Riadiaci vbor rozhodol, e konen termn na predkladanie zvznch ponk bude 5. december 2005. Pre vber preferovanho investora Minister dopravy v slade s koncepciou privatizcie letiskovch spolonost21 prijatou Vldou uznesenm22 vymenoval 9 lenn vberov komisiu23 (alej len Vberov komisia) zloen z troch zstupcov Ministerstva dopravy, dvoch zstupcov FNM, dvoch zstupcov Vboru pre hospodrstvo a privatizciu NR SR a dvoch zstupcov Ministerstva hospodrstva. Po prvom zasadnut vberovej komisie sa jeden zstupca NR SR vzdal svojho lenstva v tejto komisii. Do stanovenho termnu, t.j. do 5. decembra 2005, 10.00 hod. doruili na Ministerstvo dopravy zvzn ponuky vetci uchdzai vybran do uieho zoznamu s vnimkou konzorcia Vinci/a-Way. Konzorcium Vinci/A-Way z vberovho konania odstpilo ete pred predloenm zvznch ponk. Oblky so zvznmi ponukami boli otvoren da 5. decembra 2005 za prtomnosti Vberovej komisie, poradcu a notra, ktor o otvran oblok spsal notrsku zpisnicu. V obdob medzi 6. a 12. decembrom 2005 vykonal poradca analzu predloench zvznch ponk a prezentoval vsledky Vberovej komisii. Bliie k tomuto vyhodnoteniu pozri bod 15 skutkovho stavu.

http://www.rokovania.gov.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-5387?listName=Uznesenie&prefixFile=u_ a http://www.rokovania.gov.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=9808 Uznesenie Vldy . 484/2005 zo da 21.6.2005 (http://www.rokovania.gov.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-5387?listName=Uznesenie&prefixFile=u_). V rmci pripomienkovho konania Ministerstvo spravodlivosti pod vedenm D. Lipica nevznieslo iadnu pripomienku. 23 Poda lnku dennka Hospodrske noviny zo da 22.12.2005 lenmi komisie boli: Branislav Kvasnica - Ministerstvo dopravy Vladimr Drozda - Ministerstvo dopravy Branko milk - ministerstvo dopravy Anna Bubenkov - FNM Jozef Jurica - FNM Boris Balog - Ministerstvo hospodrstva Peter Vlasat - Ministerstvo hospodrstva Jn Rusnk - Vbor NR SR pre hospodrstvo, privatizciu a podnikanie/SDK Maro Kondrt poslanec NR SR za SMER (http://aero.sme.sk/c/2497590/o-nase-letiska-maju-zaujem-este-styri-konzorcia.html) (http://hnonline.sk/c1-17465210-zaujemcovia-o-letiska-bojuju-do-poslednej-chvile)
21 22

k)

Na zklade vsledkov konenho bodovho hodnotenia zo strany poradenskho konzorcia Vberov komisia na svojom zasadnut da 21. a 22. decembra 2005 odporuila Ministrovi dopravy, aby za preferovanho investora pre nadobudnutie 66% majetkovej asti ttu na podnikan Letiska navrhol Vlde schvli spolonos BTS reprezentujcu uchdzaa TwoOne. Ako nhradnho uchdzaa pre prpadn al proces privatizcie komisia urila spolonos KOBRA reprezentujcu uchdzaa Abertis/J&T.

14. V zmysle tejto dvodovej sprvy poradca prezentoval vberovej komisii vsledky analzy predloench zvznch ponk. Zvzn ponuky boli poda tejto sprvy hodnoten na zklade nasledovnch kritri: 1. Kritrium Finann ponuka a) kpna cena za ponkan akcie b) pean vklad Obchodn pln a) rozsah, prepracovanos a zmysluplnos investinch projektov s objemom celkovej sumy investci b) plnenie Vldou prijatch cieov privatizcie a najmenie rizik nesplnenia predpokladov rozvoja c) konzistentnos obchodnho plnu a garancia stabilnho finannho vvoja Bonus Letisko a) nepodmienen ponuka na kpu ponkanch akci Letiska Koice b) najlepia ponuka na kpu ponkanch akci Letiska Koice Malus (zporn body) a) zmeny prvnej dokumentcie Max body 70 35 35 20 7 Body

2.

7 10 5 5

3.

4.

- 10 alebo

zamietnutie ponuky b) transakn rizik spojen so zskanm shlasu s koncentrciou -10

Zrove poda dvodovej sprvy platilo, e: (i.) Kpna cena a pean prspevok boli u kadho uchdzaa hodnoten vo vzahu k ostatnm uchdzaom. (ii.) Kadmu uchdzaovi, ktor predloil ponuku na majetkov as ttu na podnikan Letisko Koice, ktor nebola podmienen tm, e tento uchdza bude vybran za preferovanho investora pre Letisko, bolo pridelench 5 bonusovch bodov. Tomu uchdzaovi, ktor bol vybran ako navrhovan preferovan investor pre Letisko Koice bolo pridelench 5 bodov. (iii.) Prvne dokumenty boli hodnoten na zklade zmien a doplnkov, ktor urobili uchdzai v konench verzich nvrhov transaknch dokumentov. Vberov komisia si vyhradila prvo zamietnu ponuku, v ktorej navrhovan zmeny a doplnky neboli pre FNM alebo Slovensk republiku akceptovaten, alebo zni bodov hodnotenie za takto ponuku o maximlne 10 bodov. Zmeny a doplnky boli vyhodnoten poda zvanosti a podstatnosti prslunch ustanoven. (iv.) Vberov komisia mohla strhn a 5 bodov, ak navrhovan transakcia obnala riziko, e nebud zskan vetky povolenia a shlasy a alch 5 bodov, ak takto transakcia obna riziko, e povolenia a shlasy bude mon zska len s podstatnm asovm oneskorenm. 15. V zmysle dvodovej sprvy poradca vyhodnotil predloen zvzn ponuky nasledovne: a) TWOONE Finann ponuka: TwoOne ponklo kpnu cenu vo vke 6 milird Sk a pean prspevok 7,9 miliardy Sk, ktor bud zaplaten nepodmienene a v slade s konenou verziou nvrhu transaknch dokumentov. Obchodn pln: Obchodn pln TwoOne do znanej miery splnil kritri konzistentnosti a garancie stabilnho finannho vvoja. Vzhadom na rozsah, prepracovanos a zmysluplnos investinch projektov a celkovej sumy investci, bol obchodn pln TwoOne z pohadu plnosti a kvality dokumentcie, hodnoty za peniaze a primeranosti kapitlovho programu hodnoten ako dostaton. Vzhadom na plnenie cieov vldy a minimalizovanie rizika nesplnenia oakvanho rozvoja bol obchodn pln TwoOne v svislosti s plnosou a kvalitou dokumentcie, realistickosou nrastu prepravy a predpoved, zloenia predpokladanho nrastu potu prepravench cestujcich, nvrhov na vvoj jednotkovch vnosov z leteckch innost, vhadov komernch vnosov a vhadov prevdzkovch vdavkov tie dostaton. Bonusov body: TwoOne bolo pridelench 5 bonusovch bodov za predloenie nepodmienenej ponuky na ponkan

akcie Letiska Koice. alch 5 bodov bolo TwoOne pridelench za to, e Vberov komisia navrhla TwoOne za preferovanho investora pre Letisko Koice. Prvne dokumenty: TwoOne navrhlo v konenej verzii nvrhu transaknch dokumentov dve zmeny. Prv zmena sa vzahovala na obmedzenie povinnosti prija akkovek a vetky podmienky uren prslunm orgnom s prvomocou v oblasti ochrany hospodrskej sae. Druh zmena sa tkala povinnosti zaplati zmluvn pokutu v prpade, e transakciu neschvli prslun orgn s prvomocou v oblasti ochrany hospodrskej sae. Poradca navrhol za tieto zmeny malus -1 bod. Transakn riziko: TwoOne boli poradcom pridelen 4 zrkov body za riziko, e nezska shlas s koncentrciou udeovan prslunm orgnom s prvomocou v oblasti ochrany hospodrskej sae a alie 3 mnusov body za riziko omekania. b) Abertis/J & T Finann ponuka: Konzorcium Abertis/J&T ponklo kpnu cenu vo vke 3,317 miliardy Sk a pean vklad vo vke 9,754 miliardy Sk, splatn nepodmienene a v slade s konenou verziou nvrhu transaknch dokumentov. Obchodn pln: Obchodn pln Abertis/J&T bol dobre navrhnut a do vekej miery vyhovel kritrim konzistentnosti a garancie stabilnho finannho vvoja a veobecne tie poskytol dostatok finannch dajov a analz. Vzhadom na rozsah, prepracovanos a zmysluplnos investinch projektov a celkovej sumy investci bol obchodn pln Abertis/J&T dostaton v svislosti s plnosou a kvalitou dokumentcie, hodnotou za peniaze a vhodnosou kapitlovho programu. Vzhadom na plnenie cieov vldy a minimalizovanie rizika nesplnenia oakvanho rozvoja bol obchodn pln Abertis/J&T s pohadu plnosti a kvality dokumentcie, realistickosti nrastu prepravy a predpoved, zloenia predpokladanho nrastu potu prepravench cestujcich, nvrhov na vvoj jednotkovch vnosov z leteckch innost, prognz komernch vnosov a prognz prevdzkovch vdavkov hodnoten poradcom ako najlep vzhadom na ostatnch zujemcov. Bonusov body: Abertis/J&T bolo priradench 5 bonusovch bodov za predloenie nepodmienenej ponuky na ponkan akcie Letiska Koice. Prvne dokumenty: Konzorcium Abertis/J&T nenavrhlo iadne zmeny a doplnky ku konenm verzim nvrhov transaknch dokumentov. Preto neboli pridelen iadne mnusov body. Transakn riziko: S transakciou, ktor navrhlo Abertis/J&T, nie je spojen iadne transakn riziko a preto neboli pridelen iadne mnusov body. ISAP Finann ponuka: Konzorcium ISAP ponklo kpnu cenu vo vke 8 milird Sk a pean prspevok vo vke 5,5 miliardy Sk. Kpna cena pecifikovan formou finannej ponuky pozostvala z dvoch prvkov: - cena za kpu akci (4,8 miliardy Sk) - doplnkov cena (3,2 miliardy Sk).

c)

Doplnkov kpna cena mala by zaplaten z prostriedkov zskanch znenm zkladnho imania Letiska medzi tretm a iestym mesiacom. Prostrednctvom doplnkovej ceny dochdza k iastonmu prenosu nkladov akvizcie na Letisku. Uveden kpna cena nie je v slade s pravidlami vberovho konania, ktor vslovne stanovuj, e kpna cena mus by nepodmienen a zaplaten v hotovosti a v de uzavretia v zmysle transaknej dokumentcie. Z tohto dvodu poradca nevzal pri hodnoten do vahy as kpnej ceny vo vke 3,2 miliardy Sk, nakoko tto sumu v konenom dsledku zaplat Letisko a nie investor. Obchodn pln: Obchodn pln ISAP iastone nesplnil poiadavky konzistentnosti a garanciu stabilnho finannho vvoja, vzhadom na povahu navrhovanho financovania prevane z cudzch zdrojov. Vzhadom na rozsah, prepracovanos a zmysluplnos investinch projektov a celkov sumu investci bol obchodn pln ISAP veobecne dostaton v svislosti s plnosou a kvalitou dokumentcie, hodnotou za peniaze a vhodnosou kapitlovho programu. Vzhadom na plnenie cieov vldy a minimalizovanie rizika nesplnenia oakvanho rozvoja bol veobecne obchodn pln ISAP dostaton v svislosti s plnosou a kvalitou dokumentcie, realistickosou nrastu prepravy a predpoved, zloenia predpokladanho nrastu potu cestujcich a nvrhov na vvoj jednotkovch vnosov z leteckch innost; tento obchodn pln bol menej dostaton v oblasti vhadov komernch vnosov a vhadov prevdzkovch vdavkov. Bol hodnoten ako druh/tret najlep v rmci ostatnch zujemcov. Bonusov body: ISAP bolo pridelench 5 bonusovch bodov za predloenie nepodmienenej ponuky na ponkan akcie Letiska Koice. Prvne dokumenty: ISAP navrhol podstatn zmeny a doplnky, predovetkm: - nvrh upravi kpnu cenu v zvislosti od hodnoty vlastnho imania Letiska, - zruku za vkon podnikateskej innosti v slade s predpismi o ochrane ivotnho prostredia a neexistenciu sdneho alebo sprvneho konania v svislosti so zneisovanm pdy, vzduchu a vody a neexistenciu povinnosti odstrni zneistenie, - vydanie nepodmienenho povolenia ne prevdzkovanie letiska na dobu neurit, - spolon a nerozdielna zodpovednos Ministerstva dopravy za zruky poskytnut Fondom nrodnho majetku SR. Akcionrska zmluva obsahovala viacero podstatnch zmien ako povinnos Ministerstva dopravy vynaloi vetko silie na vytvorenie vhodnho zmluvnho a podnikateskho prostredia pre prevdzkovanie letiska v Slovenskej republike, podstatn nrast stanovench prahov v zleitostiach vyadujcich shlas Ministerstva dopravy, zavedenie predkupnho prva v prpade, e akcie Ministerstva dopravy by mali by preveden na in osobu ako verejn intitciu a v prave zleitost spsobujcich realizciu prva Fondu nrodnho majetku SK na sptn odkpenie akci (call option). Zmiernen bola aj povinnos preinvestova sumu rovnajcu sa najmenej celkovej sume investci. Poradcom boli tieto zmeny prvnych dokumentov sumrne vyhodnoten priradenm - 5,5 bodu. Transakn riziko: S transakciu, ktor navrhlo ISAP, nie je spojen iadne transakn riziko a preto neboli pridelen iadne mnusov body.

d)

TAV Finann ponuka: TAV ponkol kpnu cenu vo vke 4.157.780.000,- Sk a pean prspevok vo vke 3.099.436.000,- Sk, ktor bud zaplaten nepodmienene a v slade s konenou verziou nvrhu transaknch dokumentov. Obchodn pln: Obchodn pln TAV bol v porovnan s ostatnmi predloenmi obchodnmi plnmi menej podrobn, vo veobecnosti vak splnil kritri konzistentnosti a zruky stabilnho finannho vvoja. Vzhadom na rozsah, prepracovanos a zmysluplnos investinch projektov a celkov vku investci obchodn pln TAV veobecne poskytol dostaton komfort v svislosti s plnosou a kvalitou dokumentcie, hodnotou za peniaze a vhodnosou kapitlovho programu. Vzhadom na plnenie cieov vldy a minimalizovanie rizika nesplnenia oakvanho rozvoja obchodn pln TAV veobecne poskytol dostaton komfort v svislosti s plnosou a kvalitou dokumentcie, zloenm predpokladanho nrastu potu cestujcich, nvrhmi na vvoj jednotkovch vnosov z leteckch innost, aj ke poskytol men komfort v svislosti s realistickosou nrastu prepravy a predpoved v spojen s dtami reflektujcimi prognzy vnosov a nkladov. Poradcom bol hodnoten ako najslab predloen obchodn pln. Bonusov body: TAV nezskalo iadne bonusov body, kee ponuka TAV na ponkan akcie Letiska Koice bola podmienen tm, e TAV bude vybran za preferovanho investora pre Letisko. Prvne dokumenty: TAV navrhlo niektor zmeny a doplnky ku konenej verzii nvrhu transaknch dokumentov, vrtane zmien v zleitostiach vyadujcich schvlenie, zaaenia akci v svislosti so zskanm financovania transakcie a prevodu zmlv na pridruen osobu. Poradcom boli tieto zmeny prvnych dokumentov sumrne vyhodnoten priradenm - 2,25 bodu. Transakn riziko: Transakcia, ktor navrhlo TAV, nevedie k iadnemu transaknmu riziku a neboli pridelen iadne mnusov body. Niie s uveden tabukov porovnania rozdielov a konenho potu bodov jednotlivch uchdzaov tak, ako sa uvdzaj v dvodovej sprve: KO-BRA Kpna cena (Sk) Kpna cena (body) Pean prspevok (Sk) Pean prspevok (body) Obchodn pln 3,317,000,000 19.25 9,754,000,000 35 16.25 TwoOne 6,000,000,000 35 7,900,000,000 28.25 12.75 ISAP 4,800,000,000 28 5,500,000,000 19.75 12.5 TAV 4,157,780,000 24.25 3,099,436,000 11 12

(body) Bonus Letisko Koice Prvne dokumenty Malus Transakn riziko Body

5 0 0 75.5

10 -1 -7 78

5 -5.5 0 59.75

0 -2.25 0 45

Z vyie uvedenho je zrejm, e TwoOne ponklo najvyiu kpnu cenu (6 mld. Sk), ktor by bola vnosom FNM (a teda Slovenskej republiky). Druhou asou finannej ponuky bol pean prspevok, z ktorho 34% malo by prjmom ttneho rozpotu a 66% z tohto prspevku mal predstavova vklad do zkladnho imania Letiska. TwoOne by tak SR poskytlo sumu vo vke 8.686.000.000 Sk a uchdza druh v porad (KO-BRA) len sumu vo vke 6.633.360.000 Sk. alej je dleit upozorni, e kritri, pri ktorch je nevyhnutn ist miera subjektivity ako napr. prvne dokumenty alebo transakn riziko, boli v prpadeTwoOne hodnoten nepriaznivo. TwoOne zskalo najvyie mnostvo bodov najm pri hodnoten tch kritri, kde z povahy veci nemono hovori o subjektivite (napr. porovnanie dvoch peanch sm). V neposlednom rade je tie dleit zdrazni, e z vyie uvedench tyroch uchdzaov prejavili zujem o Letisko Koice traja, avak TwoOne aj v tomto prpade predloilo najlepiu ponuku na privatizciu Letiska Koice, priom s investciou do Letiska Koice sa nespjal predpoklad o vysokej ziskovosti. Letisko Koice aj v sasnosti stle vykazuje stratu.24 V dvodovej sprve sa v asti o vyhodnoten ponk uviedlo: Na zklade vyie uvedench vsledkov konenho bodovho hodnotenia Vberov komisia na svojom zasadnut da 21. a 22. decembra 2005 odporuila ministrovi dopravy, aby za preferovanho investora pre nadobudnutie 66% majetkovej asti ttu na podnikan BTS, a.s. navrhol vlde schvli spolonos BTS Holding a.s. reprezentujcu uchdzaa TwoOne. Ako nhradnho uchdzaa pre prpadn al proces privatizcie komisia urila spolonos KO-BRA Airport Partners a.s. reprezentujcu uchdzaa Abertis/J&T. Medzinrodn vberov konanie veden Ministerstvom dopravy zveren dodatkov kolo 16. V zmysle dvodovej sprvy v dsledku malho bodovho rozdielu v celkovom hodnoten medzi prvmi dvoma uchdzami s najvym bodovm hodnotenm Minister dopravy v slade s pravidlami vberovho konania poiadal Vberov komisiu o zvenie tohto aspektu a o pristpenie k zverenmu dodatkovmu kolu predkladania ponk.

24

dennk SME da 24.11.2011 (http://ekonomika.sme.sk/c/6154186/kosicke-letisko-spravilo-rakusanom-stratu-21-milionov-eur.html)

17. Vberov komisia na svojom zasadnut da 23. a 24.1.2006 poda vyie uvedenej dvodovej sprvy prijala zver o usporiadan zverenho dodatonho kola predkladania ponk pre dvoch uchdzaov s najvym potom bodov. V tomto zmysle Minister dopravy vyzval (listom zo da 24. janura 2006) konzorci Abertis/J&T a konzorciu TwoOne na predloenie dodatonej finannej ponuky za ponkan akcie spolonosti Letisko. Dodaton finann ponuka bola poadovan vo forme dodatku . 1 k zmluve o kpe akci, v ktorom sa uchdza mal zavia zaplati SR dodaton kpnu cenu za ponkan akcie spolonosti Letisko a to najneskr do da 15. augusta 2006, priom bankov zruku za zaplatenie uvedenej dodatonej kpnej ceny mal poskytn uchdza najneskr v de uzavretia (closingu). 18. V zmysle dvodovej sprvy pre dokumentovanie maximlnej transparentnosti celho procesu, i odbranie subjektvnosti vyhodnocovania bolo zvolen za jedin kritrium vka predloenej dodatonej kpnej ceny v zverenom dodatonom kole, priom ten uchdza, ktor nezvisle od ponuky predloenej v predchdzajcom kole predkladania ponk, ponkne vyiu dodaton kpnu cenu, bude Ministrom dopravy navrhnut Vlde ako preferovan investor. 19. Do stanovenho termnu, t.j. do da 27. janura 2006, 12.00 hod SE doruili, poda dvodovej sprvy, na Ministerstvo dopravy dodaton finann ponuky obaja uchdzai a ich vka je uveden v tabuke niie: Uchdza TwoOne Abertis/J&T Dodaton kpna cena 4 520 mil. Sk 3 307 mil. Sk

Je dleit tie upozorni na skutonos, e predloen ponuky otvral verejne Minister dopravy, a to aj v prtomnosti novinrov (vrtane televznych tbov).25 20. V asti dvodovej sprvy - vyhodnotenie zvznch ponk sa uvdza: Minister dopravy, pt a telekomunikci preto navrhuje vlde Slovenskej republiky za preferovanho investora pre letiskov spolonos Letisko M.R.tefnika Airport Bratislava, a.s. (BTS) so sdlom v Bratislave spolonos BTS Holding, a.s. Ako nhradnho uchdzaa pre prpadn al proces privatizcie minister dopravy, pt a telekomunikci navrhuje spolonos KO-BRA Airport Partners a.s. reprezentujcu uchdzaa Abertis/J&T. 21. V ase vberovho konania boli konenmi akcionrmi v konzorciu TwoOne: a) Flughafen Wien AG vykonvajca 50,1% hlasovacch prv,

V televznej relcii Televzne noviny odvysielanej da 27.1.2006 na televzii Markza odznelo nasledovn: ....Pred televznymi kamerami a niekokmi desiatkami novinrov sa dnes rozhodlo o majiteovi dvoch najvch slovenskch letsk. Otvranie oblok s ponukami do poslednej chvle pripomnalo napnav detektvku. .... Finle privatizcie bolo neakane dramatick. Oblky s ponukami doruili obe konzorci iba pr mint pred uplynutm termnu. Otvral ich priamo minister dopravy.
25

b) PENTA vykonvajca 29,9% hlasovacch prv a c) Raiffeisen Zentralbank sterreich AG vykonvajca 20% hlasovacch prv. Z vyie uvedenho vyplva, e PENTA bola minoritnm akcionrom a poda dky jej psobenia v KSC26 je zrejm, e investciu v spolonosti Letisko by PENTA povaovala za skr strednodobho ne dlhodobho charakteru. Sprvne konanie o koncentrcii veden pred PM 22. PM da 11.9.200627 svojim rozhodnutm zakzal koncentrciu28 podnikateov Flughafen Wien AG a PENTY prostrednctvom spolonosti BTS nad podnikom podnikatea Letisko. Proti tomuto prvostupovmu rozhodnutiu obaja podnikatelia podali rozklad. Treba uvies, e podstatnou nleitosou zmluvy o kpe akci Letiska bola okrem inho odkladacia podmienka, a to vydanie rozhodnutia PM, ktorm by shlasil s uvedenou koncentrciou tak, ako to uvdza bod 9 skutkovho stavu. 23. Da 7.12.200629 PENTA podala na Okresnom sde Bratislava I alobu o urenie neplatnosti, eventulne neinnosti odstpenia od zmluvy o kpe akci. PM bolo povinn sprvne konanie prerui vzhadom na to, e podanm aloby sa zaalo konanie o predbenej otzke. Sprvne konanie bolo preruen rozhodnutm PM da 4.1.2007. 24. astnci konania predloili PM da 22.9.200830 doklad o stiahnut predmetnej aloby o urenie neplatnosti odstpenia od zmluvy o kpe akci. Sasne Flughafen Wien AG a PENTA doruili spvzatia nvrhu na zaatie konania (oznmenie koncentrcie) a nvrhu na zastavenie konania o koncentrcii. Poda lnku31 dennka SME zo da 3.11.2008: ...Stiahnutie aloby odvodnila Penta tm, e sa u neangauje na podnikan letiskovch spolonost. "Tento spor u bol bezpredmetn," povedal TK hovorca Penty Martin Danko. Skupina skr v tomto roku predala rakskemu letisku Schwechat svoj podiel vo firme, ktor kontroluje vinu akci koickho letiska. ...

http://ekonomika.sme.sk/c/3937051/penta-predala-podiel-na-kosickom-letisku-schwechatu.html http://www.antimon.gov.sk/380/2441/2006fh31105.axd a http://www.antimon.gov.sk/477/3196/rozhodnutie-c-2008fhr2084.axd 28 Poda 9 ods 1 psm. b) zkona . 136/2001 Z.z. o ochrane hospodrskej sae a o zmene a doplnen zkona Slovenskej nrodnej rady . 347/1990 Zb. o organizcii ministerstiev a ostatnch strednch orgnov ttnej sprvy Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov, v znen v posudzovanom obdob (alej len Zkon o ochrane hospodrskej sae) sa Koncentrcia na ely tohto zkona je proces ekonomickho spjania podnikateov, ktorm je zskanie priamej alebo nepriamej kontroly jednm podnikateom alebo viacermi podnikatemi nad podnikom alebo nad asou podniku inho podnikatea alebo podnikateov. Kontrolou sa v zmysle 9 ods. 4 Zkona o ochrane hospodrskej sae rozumie: (4) Kontrola poda odseku 1 psm. b) je monos vykonva rozhodujci vplyv na innos podnikatea, najm prostrednctvom a) vlastnckych prv alebo inch prv k podniku alebo k jeho asti, b) prv, zmlv alebo na zklade inch skutonost, ktor umouj vykonva rozhodujci vplyv na zloenie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgnov podnikatea. 29 http://www.antimon.gov.sk/477/3196/rozhodnutie-c-2008fhr2084.axd 30 http://www.antimon.gov.sk/477/3196/rozhodnutie-c-2008fhr2084.axd 31 http://ekonomika.sme.sk/c/4156723/penta-nebude-zalovat-stat-pre-letisko.html
26 27

25. Na zklade vyie uvedenho spvzatia PM da 17.10.200832 sprvne konanie zastavilo. 26. S ohadom na Letisko Koice, (bliie v bode 10 skutkovho stavu vyie), PM udelilo33 da 14.8.2006 vo vzahu k Letisku Koice shlas s koncentrciou. Vber Poradcu spadal pod proces verejnho obstarvania, z oho vyplva, e sa na vzahovali vetky v tom ase platn zkonn povinnosti (vrtane informanch), ktor boli dodran. Metda uej sae, pouit v rmci verejnho obstarvania bola spolu s verejnou saou tandarnou metdou verejnho obstarvania pouvanou v zmysle v tom ase platnho Zkona o verejnom obstarvan34. Je dleit zdrazni, e tento proces bol uzavret dvno predtm, ako sa uvdza v Spise Gorila. Ministerstvo dopravy vyberalo poradcu z piatich ponk poda vopred stanovench kritri a poda medializovanch informci voi spenmu uchdzaovi nikto nenamietal. Vlda v prvom kroku zaradila majetkov asti ttu na podnikan Letiska a Letiska Koice zo zoznamu privatizovanch majetkovch ast a schvlila koncepciu privatizcie tchto majetkovch ast. Nsledne (po uskutonen dvojkolovho medzinrodnho vberovho konania), Vlda urila ako nadobdatea BTS. BTS bol vybrat ako najvhodnej uchdza nielen z dvodu ponknutej ceny, ale aj z dvodu jej bezpodmienenosti, omu tak nebolo v prpade druhho uchdzaa (vi body 13,14 a 15 skutkovho stavu). Aj z tohto dvodu vberov komisia odporuila Ministrovi dopravy, aby za preferovanho investora schvli BTS reprezentujcu uchdzaa TwoOne. Medzinrodn vberov konanie bolo veden Ministerstvom dopravy na zklade vopred stanovench kritri, a to najm poda stanovenho bodovacieho systmu. Poradca ani vberov komisia neprideovali body svojvone, naopak, boli limitovan vo svojich rozhodnutiach stanovenmi pravidlami. TwoOne ponklo najvyiu kpnu cenu (6 mld. Sk), ktor by bola vnosom FNM (a teda Slovenskej republiky). Druhou asou finannej ponuky bol pean prspevok, ktor mal predstavova vklad do zkladnho imania Letiska, priom 34%-n podiel mal stle zosta v rukch SR (cez FNM) a 66%-n podiel mal by predmetom vberovho konania. TwoOne by tak SR poskytlo sumu a vo vke 6.000.000.000 Sk a uchdza druh v porad (KO-BRA) len sumu vo vke 3.317.000.000 Sk. Kritri, pri ktorch je nevyhnutn ist miera subjektivity ako napr. prvne dokumenty alebo transakn riziko, boli v prpadeTwoOne hodnoten nepriaznivo. TwoOne zskalo najvyie mnostvo bodov najm pri hodnoten tch kritri, kde z povahy veci nemono hovori o subjektivite (napr. porovnanie dvoch peanch sm). Zo tyroch uchdzaov prejavili zujem o Letisko Koice traja, avak TwoOne aj v tomto prpade predloilo najlepiu ponuku na privatizciu Letiska Koice, priom s investciou do Letiska Koice sa nespjal predpoklad o vysokej ziskovosti. Letisko Koice aj v sasnosti stle vykazuje stratu. Naviac, je potrebn zdrazni, e ponuka konzorcia TwoOne bola vyhodnoten ako najlepia aj poda oficilneho hodnotenia, aj poda medializovanho hodnotenia subporadcu SH&E.SR a nadobdate nsledne uzatvorili zmluvu o prevode akci, ktor obsahovala odkladaciu podmienku, a to vydanie rozhodnutia PM o shlase s koncentrciou poda Zkona o ochrane hospodrskej
http://www.antimon.gov.sk/477/3196/rozhodnutie-c-2008fhr2084.axd http://www.antimon.gov.sk/files/14/2006/091.rtf 34 zkon . 523/2003 Z.z. o verejnom obstarvan a o zmene zkona . 575/2001 Z.z. o organizcii innosti vldy a organizcii strednej ttnej sprvy v znen neskorch predpisov, v znen v posudzovanom obdob.
32 33

Zhrnutie skutkovho stavu

sae do stanovenho termnu. Kee do tohto termnu uveden rozhodnutie nebolo vydan, SR od zmluvy odstpila. T1.A1 Citcie zo spisu 13.12.2005 (Jirko Malchrek. Jaroslav Hak) Hak vysvetuje Malchrkovi cel pozadie privatizcie bratislavskho letiska. Vber a innos poradcu na privatizciu letiska Meinl Bank je kompletne v rii Haka, resp. PENTA Group. Hak m o privatizcii bratislavskho letiska dohodu aj s Gabrielom Palackom a Hakove zujmy v privatizcii reprezentuj najm Jozef Jurica - riadite sekcie prpravy a realizcie predajov FNM a Anna Bubenkov - riaditeka sekcie zakladateskch innost a vkonu prv akcionra FNM, ktor s zrove lenmi privatizanej komisie na predaj bratislavskho letiska. Hak sa sauje na amatrsky postup predsedu privatizanej komisie na privatizciu letsk Branislava Kvasnicu (dosadil ho minister dopravy Prokopovi), ktor navtvil poradcu Meinl Bank a subporadcu s tm, e ho posiela premir Dzurinda a vicepremir Miklo s tm, ako m privatizcia prebehn (pravdepodobne v prospech J&T). Hak m s predstavitemi Meinl Bank dlhodob vzahy, vzjomne sa navtevuj, spolupracovali pri privatizcii Banky Slovakia (teraz Privat banka), kde Meinl Bank zastupoval zujmy Penta Group, z oho keby sa na to bolo prilo mohol ma Meinl Bank vek problmy (strata bankovej licencie). Medzi Meinl Bank a Penta Group je maximlna dvera. Hak cez Meinl Bank perie peniaze z off-shorov. Dolo ale k neoakvanej situcii, ke subporadca Meinl Bank, ktorm je SH&E iniciatvne poslal privatizanej komisii posudok bez vedomia Meinl Bank, v ktorom ponuku konzorcia Two One, ktorho lenom je Penta Group vyhodnotil ako najhoriu aj ke ponklo najvyiu cenu (vi otvoren zdroje). SH&E konal v prospech J&T, ktor je lenom konkurennho konzorcia. Hak m k privatizcii letiska pripraven akn pln, ktor pozostva z 4 bodov: sna sa printi Meinl Bank, aby doruili komisii vlastn hodnotenie v prospech Two One, pretoe SH&E nie je v priamom vzahu k vlde SR ako poradca, ale len vo vzahu k Meinl Bank, Hak hovor, e dnes sa v Bruseli stretne premir Dzurinda s rakskym kancelrom Wolfgangom Schusselom, ktor je nastaven aby tvrdo loboval za Two One (dovolva sa spravodlivosti, pretoe cena mala by hlavn faktor pri privatizcii), Malchrek poslal Prokopoviovi BNO list. T1.A2 Analza Citcia v Spise Gorile uveden vyie v znen: Vber a innos poradcu na privatizciu letiska Meinl Bank je kompletne v rii Haka je nepravdiv, nielen z dvodu, e si sama odporuje as vety vrav o vbere poradcu, ktor m by ovplyvovan a rovnak as uvdzanzov poradcu Meinl Bank t.j. poradca u bol vybrat. Rovnako, citcia je zo da 13.12.2005, avak v tomto obdob u poradca Meinl Bank bol vybrat a rovnako s nm u bola uzatvoren aj prslun zmluva a to da 26.4.2005. Privatizan poradca bol vybrat na zklade procesu verejnho obstarvania, ktor sa v posudzovanom obdob riadil najm Zkonom o verejnom obstarvan a rovnako aj podzkonnmi (vykonvacmi) prvnymi predpismi. Ministerstvo dopravy ako obstarvate, bolo povinn poui metdy a postupy poda Zkona o verejnom obstarvan vzhadom na skutonos, e zmluva o poskytovan poradenstva pri privatizcii nespadala pod iadnu zo zkonnch vnimiek, pri ktorch sa verejn obstarvanie nevyaduje.

Obstarvate bol povinn vyhlsi verejn obstarvanie zverejnenm oznmenia o vyhlsen metdy verejnho obstarvania35. V prpade, ak bola predpokladan cena predmetu obstarvania rovn alebo by prekroila finann limit36 bol obstarvate37 povinn vyhlsi verejn obstarvanie v radnom vestnku Eurpskej nie a vo Vestnku verejnho obstarvania. V tomto prpade obstarvate stanovil, e predmetn zmluva by mohla presiahnu finann limit a zaslal oznmenie o vyhlsen verejnej sae aj na publikciu vo Vestnku Eurpskej nie. Ako je uveden v bode 1 a 2 skutkovho stavu, verejn obstarvanie bolo v oktbri 2004 vyhlsen metdou uej sae, nsledne (koncom oktbra 2004) vak bolo aj zruen, a to kvli oneskorenmu vyhlseniu verejnho obstarvania v radnom vestnku Eurpskej nie. Obstarvate tak po zruen verejnho obstarvania vyhlsil v novembri 2004 nov verejn obstarvanie (rovnako metdou uej sae), do ktorho bolo prijatch poda vestnka VO p ponk (bliie pozri body 3 a 4 skutkovho stavu). Kritria na vyhodnotenie ponk boli pecifikovan v sanch podkladoch. V zmysle tchto sanch podkladov museli uchdzai svoje ponuky rozdeli na samostatn asti, a to na technick as, cenov as, nvrh zmluvy (ktorho prlohou boli zmluvn podmienky) a na informciu na zvltnom liste (nvrh na plnenie jednotlivch kritri). Ponuky sa vyhodnocovali prideovanm prslunho potu bodov jednotlivm posudzovanm dajom, za technick as bolo mon prideli maximlne 65 bodov a za cenov as maximlne 35 bodov, spolu teda uchdza mohol zska najviac 100 bodov. Hodnotenie technickej asti aj cenovej asti bolo rozdelen na jednotliv iastkov kritri (ako napr. cena obstarvania maximlne 24 bodov, vka paulu maximlne 3 body, poistn krytie maximlne 1 bod). V zmysle sanch podkladov komisia hodnotila najskr technick as a a po jej vyhodnoten cenov as. Je dleit upozorni, e v sanch podkladoch boli stanoven vzorce na vpoet hodnoty referencie za jednotliv projekt pre konkrtneho experta, ktor uchdza navrhol, takisto na vpoet hodnoty profesijnch referenci uchdzaa a aj na vpoet hodnoty ceny obstarvania a dodaton nklady. Rovnako je potrebn zdrazni, e metda uej sae bola spolu s verejnou saou tandarnou metdou verejnho obstarvania, na rozdiel od metdy rokovacieho konania so zverejnenm a rokovacieho konania bez zverejnenia, ktor sa v zmysle Zkona o verejnom obstarvan38 mohli poui len za splnenia alch zkonnch podmienok. Verejn aj uia sa maj spolon to, e sa vyhlasuj pre neobmedzen poet uchdzaov na podanie ponuky na uzavretie zmluvy, avak pri uej sai obstarvate mohol obmedzi poet zujemcov, ktorch vyzve na predloenie ponuky, a to najmenej na p a najviac na dvadsa. V tomto prpade bol poet uchdzaov obmedzen obstarvateom na sedem, je vak potrebn pripomen, e predloench bolo len p ponk, take obstarvate musel vyzva vetkch prihlsench. V zmysle Zkona o verejnom obstarvan39a v slade s oznmenm obstarvatea sa otvrania oblok s ponukami mohli

v zmysle 25 ods. 1 Zkona o verejnom obstarvan poda 22 a 24 Zkona o verejnom obstarvan 37 poda 25 ods. 3 Zkona o verejnom obstarvan 38 V zmysle 15 ods. 2 Zkona o verejnom obstarvan 39 V zmysle 43 ods. 1 Zkona o verejnom obstarvan
35 36

zastni vetci vybrat uchdzai. Pri otvran oblok bol (ako si to vyadovali san podklady) prtomn notr, ktor o otvran oblok spsal notrsku zpisnicu.V zmysle tohto oznmenia a v zmysle Zkona o verejnom obstarvan40 musel uchdza preukza prvne postavenie, ekonomick a finann postavenie, a rovnako aj technick spsobilos. Poda Zkona o verejnom obstarvan41 bol obstarvate povinn zriadi na vyhodnotenie ponk najmenej trojlenn komisiu, priom lenovia tejto komisie museli ma odborn vzdelanie alebo odborn prax zodpovedajcu predmetu obstarvania. Takisto je dleit podotkn, e v zmysle Zkona o verejnom obstarvan42 lenovia tejto komisie nesmeli by zaujat vo vzahu k uchdzaom. Komisia poda Zkona o verejnom obstarvan43 spsala o vyhodnoten ponk zpisnicu, ktor musela obsahova: a) zoznam lenov komisie, b) zoznam vetkch uchdzaov, ktor predloili ponuku s uvedenm nvrhov uchdzaov na plnenie jednotlivch kritri na hodnotenie ponk, c) zoznam vylench uchdzaov s uvedenm dvodu ich vylenia, d) identifikciu spenho uchdzaa; u ostatnch uchdzaov, ktorch ponuky boli vyhodnocovan, sa uved dvody neprijatia ponk za kadho uchdzaa osobitne v porovnan s ponukou spenho uchdzaa. V zmysle Zkona o verejnom obstarvan44 predseda komisie tto zpisnicu musel odovzda obstarvateovi. Obstarvate mal alej povinnos v zmysle Zkona o verejnom obstarvan45 nespenm uchdzaom oznmi, e vo verejnom obstarvan ich ponuka neuspela, ale zrove musel aj uvies, pre ktor dvody ich ponuka nebola prijat. Obstarvate zrove v slade so Zkonom o verejnom obstarvan46 musel odosla oznmenie o vsledku verejnho obstarvania do vestnka VO a do radnho vestnka Eurpskej nie. Dvame tie do pozornosti ust. 105 ods. 2 Zkona o verejnom obstarvan, poda ktorho mal uchdza monos poda iados o npravu okrem inho proti vsledku vyhodnotenia ponk, uchdza mal takisto v zmysle Zkona o verejnom obstarvan47 monos poda nmietky aj proti vsledku vyhodnotenia ponk. Verejn obstarvanie bolo ukonen uzavretm Zmluvy medzi spenm uchdzaom a Ministerstvom dopravy da 26.4.2005, t.j. pred dom, kedy malo djs k tvrdeniu. Zverom je nutn skontatova (na zklade vyie uvedench skutonost), e proces verejnho obstarvania bol a je regulovan prvnym predpisom, ktor vyadoval (i) kolektvne rozhodovanie, (ii) nezaujatos rozhodujcich, ale najm poskytuje (iii) obrann mechanizmy pre nespench uchdzaov. Z tohto dvodu mono dospie k zveru, e vzhadom na nronos prpravy sanch podkladov, predkladania ponuky, vyhodnocovania ponuky a najm prtomnosti konkurennho prostredia nie je relne, aby vyie uveden citcia uveden v T1.A1 o vbere privatizanho poradcu mala pravdiv zklad (odhliadnuc od skutonosti, e v ase
V zmysle 29 a 30 Zkona o verejnom obstarvan V zmysle 42 ods. 1 Zkona o verejnom obstarvan 42 V zmysle 42 ods. 3 Zkona o verejnom obstarvan 43 V zmysle 43 ods. 10 Zkona o verejnom obstarvan 44 V zmysle 43 ods. 11 Zkona o verejnom obstarvan 45 V zmysle 45 Zkona o verejnom obstarvan 46 V zmysle 47 ods. 1 Zkona o verejnom obstarvan 47 V zmysle 107 ods. 1 Zkona o verejnom obstarvan
40 41

uvdzanom v citcii bola u uzavret zmluva s spenm uchdzaom). Ak toto tvrdenie nemalo smerova k tomu, e bol zmanipulovan vber privatizanho poradcu, ale k tomu, e u vybrat privatizan poradca pri svojom vbere spenho uchdzaa v privatizcii Letiska bol ovplyvovan, je potrebn uvies nasledovn skutonosti: Poradca, ako bolo vyie uvdzan, uzavrel Zmluvu s obstarvateom, t.j. Ministerstvom dopravy, z ktorej mu vyplvali povinnosti. Ak by ich poruil, musel by zna prvne nsledky. Zmluva obsahovala viacero kontrolnch mechanizmov v prospech Ministerstva dopravy. Okrem inho, sa dohodla zodpovednos Meinl Bank za plnos, presnos a sprvnos informci obsiahnutch vo svojich psomnch vstupoch. Naviac, Meinl Bank sa zaviazalo odkodni Ministerstvo dopravy od nrokov tretch strn za nesprvne, nepln, nepresn informcie, v pomere v akom takto nroky vznikn zo zdrojovch podkladov Meinl Bank, pokia by sa preukzalo, e Meinl Bank nekonalo s nleitou starostlivosou pri riadnom vkone svojej innosti pri poskytovan takejto informcie. V lnku 24.6 Zmluvy sa vslovne uvdzalo, e akkovek klientsk vzah medzi Meinl Bank a/alebo subporadcom a/alebo subdodvateom s akoukovek stranou, ktor by mala potencilny alebo skuton zujem na majetkovej asti ttu na podnikan Letiska alebo Letiska Koice iadnym spsobom neovplyvn tto Zmluvu. Meinl Bank a subporadcovia sa zaruili, e akkovek klientsk vzah k zujemcovi o majetkov as sa nebude vzahova na prevod majetkovej asti a bud prijat nleit opatrenia ohadom dodrania povinnosti mlanlivosti a in ochrann opatrenia, priom Meinl Bank sa zaviazala nahradi Ministerstvu dopravy kodu v zmysle slovenskch zkonov, ktor bude spsoben poruenm povinnosti mlanlivosti (inch ochrannch opatren) alebo tm, e uveden klientsky vzah sa bude vzahova na prevod majetkovej asti, priom pre ely Zmluvy sa poruenie tchto povinnost povaovalo za podstatn poruenie Zmluvy, s ktorm sa spjal vznik prva Ministerstva dopravy na odstpenie od Zmluvy. Zmluvn strany teda pamtali aj na zaruenie nezaujatosti Meinl Bank, resp. subporadcov voi uchdzaom vo vberovom konan, priom nsledkom poruenia tohto ustanovenia bol vznik prva Ministerstva dopravy na odstpenie od Zmluvy. Odstpenm od Zmluvy v zmysle 351 ods. 1 Obchodnho zkonnka a v zmysle Zmluvy by dolo k zniku Zmluvy a vetkch prv a povinnost vyplvajcich zo Zmluvy, a to odo da urenho v odstpen. Ak by takto de nebol uren, k zniku by dolo dom doruenia odstpenia Meinl Bank. Je dleit upozorni, e v zmysle 351 ods. 2 Obchodnho zkonnka by Meinl Bank muselo vrti poskytnut pean plnenia zo strany Ministerstva dopravy a Ministerstvo dopravy (kee nie je mon vrti plnenie Meinl Bank poskytnut vo vkonoch) by muselo poskytn Meinl Bank pean nhradu. Tto pean nhrada by bola zrejme stanoven znaleckm posudkom. Poradca napr. posdil, e kpna cena konzorcia ISAP (8 mld. Sk, pozri bod 15 psm. c a bod 16 skutkovho stavu) nie je v slade s pravidlami vberovho konania. Upozorujeme, e poradca mal poda oznmenia vo vestnku VO, ako aj v zmysle Zmluvy (bod 4 skutkovho stavu) dohodnut podielov odmenu, t.j. jeho odmena zvisela od vnosu z privatizcie. Mme za to, e poradca by iel sm proti sebe, keby neuznal konzorciu ISAP pln kpnu cenu napriek tomu, e by boli splnen pravidl vberovho konania alebo akokovek inak zvhodoval jednho uchdzaa pred ostatnmi. Z uvedenho vyplva, e poradca napriek strate na svojej podielovej odmene, pln kpnu cenu konzorciu ISAP neuznal a poda dvodovej sprvy uvedenej v bode 15 psm. c) skutkovho stavu konal v slade s pravidlami vberovho konania.

o sa tka medializovanho hodnotenia subporadcu SH&E, mono uvies, e aj z tohto medializovanho hodnotenia vyla ponuka konzorca TwoOne ako najlepia a ni na tom nemen fakt, e rozdiel medzi prvm a druhm bol 0,25 bodu. Kee sa jednalo o bodov hodnotenie je rozhodujci konen set bodov a ten bol aj v tomto medializovanom hodnoten v prospech konzorcia TwoOne. K hodnoteniu Vberovej komisie je potrebn rovnako uvies, e pri kritrich, kde je nevyhnutn ist miera subjektivity, konzorcium TwoOne zskalo menej bodov ne pri kritrich, ktor s z povahy veci objektvne hodnotiten. K dispozcii mme medializovan zoznam48 lenov privatizanej, t.j. vberovej komisie uverejnen da 22.12.2005 v dennku Hospodrske noviny. Poda medializovanho zoznamu A. Bubenkov ako aj J. Jurica boli lenmi privatizanej komisie, takisto poda vronej sprvy FNM zastvali v posudzovanom ase aj uveden funkcie vo FNM. Rovnako vak uvdzame, e informcie o uvedench osobch boli medializovan, a teda boli a aj s verejne dostupn. Poda verejne dostupnej informcie49, B. Kvasnica bol predsedom privatizanej komisie za Ministerstvo dopravy. Znovu uvdzame, e ide o pravdiv informciu o funkcii, avak zrove tto informcia bola a je verejne dostupn, kee bola medializovan. o sa tka nestrannosti poradcu Meinl bank uvdzame stanovisko Ministerstva dopravy (bod 5 skutkovho stavu): "Je zaujmav, e po vbere poradcu, nikto voi Meinl Bank nenamietal," povedal hovorca rezortu dopravy Tom arluka. Ministerstvo vnma cel situciu iba ako sas privatizanho boja o letisk, ktor sa dostala do zverenej fzy. Znovu je potrebn pripomen, e poradca bol v zmluvnom vzahu s Ministerstvom dopravy, z uzavretej Zmluvy mu vyplvali konkrtne povinnosti a logicky vychdza, e jeho prioritou by malo by zskanie odmeny za tto zkazku. Ak by uprednostoval jednho zujemcu riskoval by poruenie zvzkov vyplvajcich zo Zmluvy a v konenom dsledku zrejme aj stratu odmeny. Takto konanie privatizanho poradcu nm logicky pripad ako vemi nepravdepodobn vzhadom na to, o by tmto konanm mohol strati. V nadvznosti na vyie uvedenmu citciu zo spisu tie zdrazujeme, e privatizan poradca mal zmluvn vzah vlune s Ministerstvom dopravy, t..j. nebol viazan ani Vldou ani Ministerstvom hospodrstva [bez ohadu na as zstupcov Ministerstva hospodrstva v riadiacom vbore a vo vberovej komisie, ako sa uvdza v bode 13 psm. b) a psm. g) skutkovho stavu]. Takisto uvdzame, ako je to zrejm aj z vyie uvedenho cittu stanoviska Ministerstva dopravy, e poas privatizanho procesu boli medializovan toky na Meinl Bank a PENTU ohadne nestrannosti Meinl Bank, z oho op vyplva, e sa jedn o medializovan informciu, ktor bola dostupn verejnosti.

48 49

http://hnonline.sk/c1-17465210-zaujemcovia-o-letiska-bojuju-do-poslednej-chvile http://hnonline.sk/c1-22792545-branislav-kvasnica-problem-s-letiskami-vyriesime-pred-otvorenim-obalok

K citcii Hak hovor, e dnes sa v Bruseli stretne premir Dzurinda s rakskym kancelrom Wolfgangom Schusselom, ktor je nastaven aby tvrdo loboval za Two One (dovolva sa spravodlivosti, pretoe cena mala by hlavn faktor pri privatizcii), je nutn poznamena, e Mikul Dzurinda ako predseda Vldy viedol delegciu na zasadnut Eurpskej rady v Bruseli v doch 14 a 16. 12.2005, priom da 14.12.2005 bol ete prtomn na rokovan Vldy.50 V citcii sa uvdza slovo dnes, ktor je odvodnen viaza k dtumu 13.12.2005 a poda citcie sa v takto de mal Mikul Dzurinda stretn v Bruseli s Wolfgangom Schusselom. Je vak vysoko nepravdepodobn, e ide o pravdiv vyjadrenie, kee Mikul Dzurinda bol ete da 14.12.2005 na rokovan Vldy. T1.B1 Citcie zo spisu 26.12.2005 (Jirko Malchrek. Jaroslav Hak) Malchrek sa pta i dostane nieo za privatizciu letiska. Hak odpoved, e sa spta Joa (asi Oravkin, mono pirko), ktor rieil letisko. Malchrek sa pta, i Joo vyplcal za letisko Jozefa Juricu z Vkonnho vboru FNM, ktor bol len privatizanej komisie na letisko. Hak hovor, e na 99% Joo vyplatil Juricu (Joo mal v Pente na to pecilny rozpoet). Malchrkovi sa to nepi, pretoe Jurica je jeho lovek a nemal by by vyplcan mimo neho. To ist sa tka aj alch lenov privatizanej komisie za MH SR - Boris Balog a Peter Vlasat (Malchrkov poradca), ktor boli asi tie vyplaten bez vedomia Malchrka. Hak hovor Malchrkovi, e sa na to spta Joa a mus si to ete premyslie. Malchrek rozprva ako pri privatizcii letiska zafungovala jeho spoluprca s Dzurindom. Hovor tie ako nahnali ministrovi dopravy Pavlovi Prokopoviovi strach cez zaatie BN vyetrovania v svislosti s poradcom na privatizciu letiska. Uvedenm vyetrovanm vydierali Prokopovia. Vyetrovanie voi Prokopoviovi teraz zastavia cez BN osoby z protikorupnho radu PPZ SR, ktor pracuj pre Zoltna Vargu. Malchrek rozprva o komunikcii s ministrom dopravy Pavlom Prokopoviom. Poda neho je Prokopovi zmieren s vsledkom privatizcie letiska. Hak je nahnevan, e Prokopoviovi udia v privatizanej komisii (Branislav Kvasnica, Vladimr Drozda) do poslednej chvle bojovali za J&T. Malchrek si mysl, e s hlasovanm svojich ud mal problm aj Prokopovi. Jeho udia boli podplaten J&T a museli za nich hlasova. Prokopovi je ale pripraven repektova vhru konzorcia Two One (Penta). Hak hovor Malchrkovi ako Prokopovia rieili v otzke privatizcie letiska Dzurinda a Miklo. Hak sa pta Malchrka ak m z Prokopovia pocit a i si zasli 20 mil. Sk, ktor mu chc da pri ukonen privatizcie letiska. Malchrek hovor, e Prokopovi sa poteil a neoakva z jeho strany iadne problmy. Malchrek chce vedie ako s rieen jeho poradcovia. Hak hovor Malchrkovi koko dal Malchrkovm poradcom za to, e vbec ili k nemu robi poradcov (za 30-50 tis. Sk plat by nerobili). uboovi evkovi dal 3 mil. Sk, Petrovi Vlasatmu a BNO Jakub po 2 mil. Sk. 1 mil. Sk dostali na zaiatku, zvyok dostan na konci innosti na MH SR v septembri 2006 (odrtaj sa im z toho tamtimy). Malchrek chce vedie i dostvaj od Penty nieo aj za hlasovanie v privatizanch komisich. Hak hovor, e Jurica dostal a Vlasatho mus ete preveri. V zsade si ale Hak mysl, e aj Malchrek by za hlasovanie jeho ud (z MH SR, Jurica) v privatizanch komisich mal nieo dosta.

50

Uznesenie Vldy zo da 14.12.2005 (http://www.rokovania.gov.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-2507?prefixFile=u_) a komunik (http://www.rokovania.gov.sk/File.aspx/Index/Rok-Sub-863?type=html&hasHtmlMode=False&prefixFile=kom_)

T1.B2

Analza

Ako bolo uveden v analze citcie T1.A2 J. Jurica zastval uveden pozciu. Je nevyhnutn zdrazni, e ide o verejne dostupn informciu. J. Jurica, B. Balog, P. Vlasat, V. Drozda a V. Kvasnica boli poda medializovanho zoznamu51 lenmi privatizanej komisie. . evk a P. Vlasat boli poda medializovanch informci52 poradcovia ministra hospodrstva. Poda vronenj sprvy FNM J. Jurica zastval pozciu riaditea sekcie prpravy a realizcie predajov FNM od roku 2003. Menovan bol da menovan da 20.1.2003. Z toho vyplva, e nelo o loveka J. Malchrka, ktor zastval funkciu ministra hospodrstva a od oktbra 2005, v ase vymenovania J. Juricu zastval predsa pozciu ministra hospodrstva R. Nemcsics.

T1.C1

Citcie zo spisu

5.1.2006 (Jirko Malchrek. Jaroslav Hak) Zanaj rozprva o materiloch, ktor predlo Malchrek na zasadnut vldy SR v 3. tdni v svislosti s privatizciou letsk v Bratislave a v Koiciach. Minister privatizcie Prokopovi usporiada v pondelok 9.1.2006 k privatizcii letiska tlaov konferenciu. Malchrek sa pta Haka, i je v svislosti s medilnymi atakmi voi privatizcii letiska Bratislava predseda SMERu Rbert Fico financovan konkurenciou alebo sa zoalel. Hak odpoved, e sa zoalel. Hak dva Ficove vyjadrenia o zruen privatizcie letiska do svislosti s odmietnutm zkaziek v energetike pre Miloa Stopku - Euro-building (vi stretnutie Malchrek, Hak medzi 23.12.2005 a 26.12.2005). Hak to chpe ako otvoren tok Fica proti Penta Group. Hak u nad Ficom zlomil palicu. Hak sa s Ficom stretol v svislosti s odstpenm Maroa Kondrta (SMER) z privatizanej komisie na letisko. Fico mu sbil, e Pentu nebude napda a e bude len proti privatizcii letiska veobecne, o vzpt nedodral. Hak aj Malchrek s presveden, e Ficove vyjadrenia o zruen privatizcie letiska vyzneli pre Fica kontraproduktvne (znrodnenie).

T1.C2

Analza

Da 1.2.2006 boli na rokovan vldy53 prerokovan nvrhy na vydanie rozhodnut o privatizcii Letiska a Letiska Koice. Program rokovan Vldy a takisto aj prijat uznesenia s zverejnen na webovom sdle radu Vldy. Da 9.1.2006 sa konala tlaov konferencia54 Ministra dopravy, z toho samotnho faktu mono vyvodi, e ilo o medializovan informciu a verejne dostupn informciu. O odstpen M. Kondrta z funkcie informoval55 dennk SME da 5.12.2005. Ide o verejne dostupn, medializovan informciu.

T1.D1
51 52

Citcie zo spisu

6.1.2006 (Jirko Malchrek. Jaroslav Hak)

http://hnonline.sk/c1-17465210-zaujemcovia-o-letiska-bojuju-do-poslednej-chvile http://hnonline.sk/2-22732115-k0E000_detail-ee 53 http://www.rokovania.gov.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/327 54 http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=36180&sword=&date[od]=09&date[om]=01&date[or]=2006&date[dd]=10&date[dm]=01&date[dr]=2006 55 http://aero.sme.sk/c/2497590/o-nase-letiska-maju-zaujem-este-styri-konzorcia.html

Malchrkovi sa nepi, e ho Jurica obchdza. Malchrek ho vnma viac ako svojho zamestnanca. Jurica povedal Malchrkovi, e za hlasovanie v privatizanej komisii na letisko od Penty ni nedostal o nebola pln pravda. Jurica dostal od Oravkina nvrh provzie, ktor ete nie je odshlasen. Malchrka mrz, e mu Jurica klame. Malchrek hovor, e Jurica nie je spoahliv, odmieta komunikova zo zamestnancami MH SR a aj s Malchrkovmi poradcami. Privatizcia Letisko M.R.tefnika - Airport Bratislava, a.s. Hak vysvetuje Malchrkovi, e za privatizciu letiska nedostane Malchrek ni. Hak berie letisko ako priatesk slubu od Malchrka. PENTA pri letisku vyplatila len 5 lenov privatizanej komisie, ktor hlasovali za konzorcium Two One (Penta). Peniaze dostali Jn Rusnk, Anna Bubenkov, Vladimr Drozda, Jozef Jurica dostal ponuku na 5 mil. Sk a Peter Vlasat dostal ponuku na 1 mil. Sk. PENTA ete d ministrovi dopravy Prokopoviovi 20 mil. Sk. Hak hovor, e za letisko nedali ni ani SDK (SDK urobila politick dohodu s rakskym kancelrom Wolfgangom Schusselom). T1.D2 Analza V tejto citcii sa tvrd skutonos, ktor odporuje citcii T1.B1, v ktorej sa uvdza, e Drozda presadzoval J&T: ..Malchrek rozprva o komunikcii s ministrom dopravy Pavlom Prokopoviom. Poda neho je Prokopovi zmieren s vsledkom privatizcie letiska. Hak je nahnevan, e Prokopoviovi udia v privatizanej komisii (Branislav Kvasnica, Vladimr Drozda) do poslednej chvle bojovali za J&T... Ak sa na jednom mieste uvdza, e V. Drozda do poslednej chvle bojuje za J&T, ako je mon, e na inom mieste sa uvdza, poda vyie uvedenej citcie dostal peniaze od PENTY. Tieto tvrdenia s nelogick a navzjom si odporuj. K lenom privatizanej komisie odkazujeme na analzu T1.A2. J. Rusnk, A. Bubenkov, V. Drozda, J. Jurica, P. Vlasat boli poda medializovanch informci lenmi privatizanej komisie. Avak menoslov lenov privatizanej komisie bol vone dostupn, kee mdi o innosti privatizanej komisie informovali. T1.E1 Citcie zo spisu 10.1.2006 (Anna Bubenkov. Jaroslav Hak) Privatizcia Letisko M.R.tefnika - Airport Bratislava, a.s. Bubenkov rozprva, e Stanislav Janota (len prezdia FNM za KDH) chce od Bubenkovej a Juricu vetky podklady k privatizcii letiska. Bubenkov si mysl, e Janota chce od nej materily len ako krytie jeho vedomost o privatizcii letiska, aby sa v KDH neprevalilo, e spolupracuje s Pentou, od ktorej mal k letisku informcie. Hak hovor, e problmom KDH je, e Frantiek Mikloko si mysl, e by bratislavsk letisko nemala dosta Viede. Poda Haka sa tomu Mikloko rozumie ako on opernmu spevu. Bubenkov hovor, e Janota sa s ou chce stretn. Janota pvodne chcel, aby s nm Bubenkov ohadne privatizcie letiska ila na strancke orgny KDH, o Bubenkov odmietla. Hak hovor Bubenkovej aby sa s Janotom stretla, e ho sce informane nikde neposunie, ale Janotovi to stretnutie urob dobre a Janotu potrebuj na alie obchody.

T1.E2 T1.F1

Analza Citcie zo spisu

S. Janota zastval poda vronej sprvy FNM v posudzovanom ase funkciu uveden v citcii. Znovu ilo o verejne dostupn informciu. 20.3.2006 (Zoltn VARGA. Ing. Jn REJDA) (v pozad nechali hlasnejie pusten TV, zrozumitench je menej ako 50% zznamu) VARGA hovor aby sa REJDA pozrel na prpad Hanky BUBENKOVEJ z FNM. REJDA hovor, e ete to presne nevie, ale e predvali nieo z majetku podniku, ktor sa privatizoval. VARGA oponuje, e oni maj teraz tak ist problm s bratislavskm letiskom, ktor u sprivatizovali, ale ete neprevzali kontrolu a manament letiska si naalej vypisuje vberov konania a nemu to zastavi.

T1.F2 T1.G1

Analza Citcie zo spisu

K funkcii A. Bubenkovej odkazujeme na analzu T1.A2. Odoslan riaditeovi SIS Magalovi 19. 3. 2007 elektronickou potou SIS Ven pn riadite,REJDA aj so svojimi operatvcami rieil aj prpady okolo privatizcie Letiska M. R. tefnika a privatizcie nkladnej elezninej dopravy S CARGO. Obidva tieto prpady rieil REJDA na pokyn VARGU od PENTY. V prpade privatizcie Letiska M. R. tefnika mu boli PENTOU (podklady k etreniu zabezpeil Mgr. Jaroslav HAK) dodan informcie o spoluprci ministra dopravy, pt a telekomunikcii SR a lenov privatizanej komisie za MINISTERSTVO DOPRAVY SR s konkurennm konzorciom Albertis zastreovanm finannou skupinou J&T. Prostrednctvom zaatho vyetrovania nsledne PENTA v privatizanom procese Letiska M.R. tefnika vydierala predstaviteov MDPT SR. Zkladn informcie o tejto innosti REJDU u boli zo SIS na MV SR odstpen. REJDA mal nsledne na otzky svojich nadriadench (prezident PPZ, riadite UBPK) pripraven legendu, ktor mal aj papierovo podloen v spise a to sce tak, e v prpade letiska sa potvrdila ich vlastn informcia P PZ, e subporadca MEINL Banky AG spolonos SH&E Limited spolone s predsedom privatizanej komisie Dr. Branislavom KVASNICOM pracovali v prospech konkurennho subjektu J&T, ale nakoniec aj tak vyhralo konzorcium TwoOne. Spolonos SH&E bola poda dvodovej sprvy56 predloenej na rokovanie Vldy lenom konzorcia privatizanch poradcov. Poda medializovanch informci bol B. Kvasnica predseda privatizanej komisie57. Optovne je vak potrebn uvies, e tto informcia bola verejne dostupn.

T1.G2

Analza

T1.H1

Citcie zo spisu

Dtum nie je uveden Vtlaok jedin Poet listov: 2

56 57

http://www.rokovania.gov.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-49185?prefixFile=m_ http://hnonline.sk/c1-22792545-branislav-kvasnica-problem-s-letiskami-vyriesime-pred-otvorenim-obalok

Podozrenie z trestnej innosti predsedkyne dozornej rady Fondu nrodnho majetku SR: Operatvnou cestou boli zisten podozrenia z trestnej innosti predsedkyne dozornej rady FNM SR Ing. Anny BUBENKOVEJ. Bolo zisten, e koncom roka 2006 zinkasovala Ing. Anna BUBENKOV od predstavitea finannej skupiny PENTA Mgr. Jaroslava HAKA cca 200 mil. Sk za sluby, ktor v prospech tejto finannej skupiny poas svojho psobenia na FNM v rokoch 2002 - 2006 vykonala. Ilo o shrnn odmenu za jej sluby pri privatizcii spolonost ako Slovensk elektrrne, a.s. (poradcom talianskeho nadobdatea ENEL bola Penta), Paroplynov cyklus, a.s. (zskala ho Penta), Slovensk plavba a prstavy, a.s. (spoluzskala ju Penta), za sluby pri prprave privatizcie prevdzkovej innosti Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. Poprad a Stredoslovenskej vodrenskej spolonosti, a.s., Bansk Bystrica, ktor zskala Penta v spoluprci s franczskou VEOLIOU (vi .p. 63/950- D-275-35/2006-S) a za prpravu privatizcie teplrn (najm Bratislavskej teplrenskej, a.s.), prpravu doprivatizcie rozvodnch energetickch podnikov (ZSE, SSE, VSE) a prpravu privatizcie Letiska M.R.tefnika Airport Bratislava, a.s. (posledn 3 privatizcie nakoniec neboli na zklade uznesenia vldy o zastaven privatizcie uskutonen). Niektor z uvedench skutonost s uveden v .p. 63/950 V 275 29/20Q6-S. T1.H2 Analza Vyie uveden citcia sa nezaklad na pravde. K jednotlivm transakcim je potrebn poznamena: A. iadna spolonos finannej skupiny PENTA nebola nikdy poradcom spolonosti ENEL pri privatizcii;

B. PPC (pvodne Paroplynov cyklus, a.s. Bratislava) - Penta prostrednctvom PPC Holding, a.s. ponkla v sai najlepiu ponuku s nepodmienenou cenou (2.011.003.200,-Sk). Ponuka obsahovala aj obojstranne vhodn zmluvu pre FNM, v ktorej sa okrem inho PENTA zaviazala zbavi SR zvzku vyplvajceho zo ttnej zruky za ver poskytnut PPC zo strany Eurpskej investinej banky a taktie upravi zmluvy s SE, BAT a SPP, ktor toho asu boli hlavnmi obchodnmi partnermi PPC na zklade troch tzv. rmcovch zmlv o dodvke a odbere plynu, elektriny a tepla a ktor boli povaovan za jednostranne vhodn pre PPC; C. Slovensk plavba a prstavy; Penta sa zastnila verejnej obchodnej sae na predaj (86,99%-nej) majetkovej asti FNM na podnikan spolonosti Slovensk plavba a prstavy, a.s. spolone so spolonosou Dunajservis Slovensko, s.r.o.. Komisia FNM vyhodnotila ako najvhodnej nvrh v tejto verejnej obchodnej sai prve nvrh Dunajservis Slovensko, a.r.o. a nsledne vkonn vbor FNM uril Dunajservis Slovensko, s.r.o. za vaza spomenutej verejnej obchodnej sae a uznesenm da 4.4.2002 odshlasil predmetn predaj majetkovej asti; D. prevdzkov spolonosti spolonost: Podtatransk vodrensk spolonos, a.s. a Stredoslovensk vodrensk spolonos, a.s. - vberov konania v oboch prpadoch vyhrala priamo franczska spolonos VEOLIA (nie prostrednctvom PENTA). V prpade vberovho konania Stredoslovenskej vodrenskej spolonosti bola PENTA, ktor sa zastnila vberovho konania prostrednctvom spolonosti Severomoravsk vodovody a kanalizace zo sae vylen;

E. privatizcia teplrn (najm Bratislavskej teplrenskej, a.s.) - prezdium FNM na svojom mimoriadnom zasadnut da 3.10.2006 schvlilo zruenie vberovch konan na predaj majetkovch ast FNM na podnikan Bratislavskej teplrenskej, Trnavskej teplrenskej, Martinskej teplrenskej, Zvolenskej teplrenskej, ilinskej teplrenskej a Teplrne Koice, a to pred predloenm ponk zo strany investorov; F. doprivatizcie rozvodnch energetickch podnikov (ZSE, SSE, VSE) - doprivatizcia ZSE, SSE ani VSE nebola nikdy uskutonen. Tento proces nedospel ani do tdia vberu privatizanho poradcu. Z uvedench dvodov sa PENTA ani nemohla zastni na iadnej sai, predmetom ktorej by bola doprivatizcia ZSE, SSE a VSE; G. privatizcia Letiska M.R.tefnika Airport Bratislava, a.s. - medzinrodn vberov konanie na privatizciu Letiska, ktorho sa zastnila aj PENTA ako (minoritn) len konzorcia TwoOne bolo veden v slade s pravidlami vberovho konania, priom konzorcium TwoOne predloilo najlepie hodnoten ponuku prevyujcu druhho uchdzaa o cca 1,2 mld. Sk. FNM nakoniec odstpilo od zmluvy a nsledne Vlda rozhodla o zruen privatizcie. S ohadom na vyie uveden je potrebn odpoveda na zkladn otzku: Preo by mal niekto obdra provziu, ak na vine vberovch konan sa PENTA nezastnila, bola nespen resp. boli zruen?

T2 Teplrne Skutkov stav 1. Da 9.5.2005 bolo vo vestnku VO oznmen58 zaatie verejnho obstarvania FNM metdou verejnej sae, ktorho predmetom bolo organizano-poradensk, finann a prvne poradenstvo pri predaji majetkovch ast FNM na podnikan teplrenskch spolonost. Uvdzali sa v om rovnako poiadavky na technick spsobilos uchdzaov ako napr. daje o referencich z oblasti predaja, akvizcie a privatizcie59 spolonost, ktorch hlavnm predmetom podnikania60 je vroba a/alebo distribcia tepla a/alebo elektrickej energie, v lohe vedceho finannho alebo privatizanho poradcu predvajceho alebo nadobdatea v Slovenskej republike a v krajinch strednej a vchodnej Eurpy. V zmysle predmetnho oznmenia bola kritriom ekonomicky najvhodnejia ponuka na zklade hodnotenia poda viacerch kritri tak, ako boli uveden v sanch podkladoch. Oblky s ponukami sa poda tohto oznmenia otvrali da 22.6.2005 o 10:00 v oznaench priestoroch. V oznmen sa uvdzalo: ...Poda 48 zkona o verejnom obstarvan obstarvate me zrui vyhlsen verejn sa, ke sa podstatne zmenia okolnosti, za ktorch sa vyhlsila, a nebolo mon ich predvda, obstarvate si vyhradzuje prvo zrui verejn sa aj v prpade, ak ponuky uchdzaov bud neregulrne alebo inak neprijaten, prpadne ak presiahnu finann iastku uren na predmet obstarvania. 2. Da 23.8.2005 bolo vo vestnku VO publikovan oznmenie61 o vsledku vyie uvedenho verejnho obstarvania. Ako predpokladan cena zkazky sa tu uvdzala suma do 20.000.000,- Sk bez DPH. Kritriom na vyhodnotenie ekonomicky najvhodnejej ponuky bolo zhodnotenie nasledovnho: maximlnych sm priebench fixnch poplatkov; poplatkov spenosti; rozpotov na oprvnen a vydokladovan nklady na cestovn a ubytovanie; referenci v SR; referenci v krajinch strednej a vchodnej Eurpy; dky psobenia na trhu SR a zabezpeenie dostupnosti tmu poas transakcie; pripomienok a nvrhov zmien zmluvy. V zmysle uvedenho oznmenia sa verejnho obstarvania zastnili traja (CA IB Financial Advisors, ING Bank a KPMG Slovensko) uchdzai a FNM finlne da 29.7.2005 uzavrel zmluvu o poskytnut sluieb (alej len Zmluva o poskytnut sluieb) s spenm uchdzaom spolonosou CA IB Financial Advisors, a.s. (alej len Poradca). Zmluva o poskytnut sluieb bolo zo strany FNM podpsan Jozefom Mihalikom (podpredsedom vkonnho vboru) a Ing. Jozefom Juricom (lenom vkonnho vboru). Cena bola dohodnut v sume 9.000.000,- Sk bez DPH. V rmci verejnho obstarvania bola poda oznmenia ponknut
Vestnk VO . 88/2005 zo da 9.5.2005 (http://www.uvo.gov.sk/vestnik/hladaj05.php?rocnik=http%3A%2F%2Fwww.uvo.gov.sk%2Fvestnik%2Fhladaj05.php&vcislo=88&tabulka=metoda05&retazec=tepl%E1rensk%FDch+&aalebo=a) transakcie s realizovanm a ukonenm prevodom vlastnctva 60 viac ak 50% trieb 61 Vestnk VO . 163/2005 zo da 23.8.2005 (http://www.uvo.gov.sk/vestnik/hladaj05.php?rocnik=http%3A%2F%2Fwww.uvo.gov.sk%2Fvestnik%2Fhladaj05.php&vcislo=163&tabulka=vysl05&retazec=Fond+n%C3%A1rodn%C3%A9ho+majetku&aalebo=a)
58 59

najniia cena v sume 9.000.000,- Sk a najvyia ponknut cena predstavovala 10.395.000,- Sk bez DPH. Z vyie uvedenho vyplva, e cena ponknut spenm uchdzaom bola najniia (napriek tomu, e cena nebola jedinm kritriom, ako bolo uveden vyie). Predmetom Zmluvy o poskytnut sluieb boli privatizan, finann, prvne a organizano-poradensk sluby v procese privatizcie a svisiace innosti. Povinnosou Poradcu bolo pri vbere investora rokova so zujemcami v mene a v zujme obstarvatea, t.j. FNM, priom poruenie tohto ustanovenia bolo povaovan za podstatn poruenie Zmluvy o poskytnut sluieb, ktor by malo za nsledok vznik prva FNM na odstpenie od tejto zmluvy. V Zmluve o poskytnut sluieb si zmluvn strany dohodli aj poplatky spenosti, inak povedan, podielov odmena Poradcu zo zrealizovanch predajov, tak ako boli uveden vyie v kritrich na vyhodnotenie ekonomicky najvhodnejej ponuky. Poda Zmluvy o poskytnut sluieb mal Poradca nrok na poplatok spenosti za kad spene zrealizovan predaj, tento poplatok bol dohodnut vo vke 0,85% z kpnej ceny prepotanej na 100% akciov podiel. Poradca nemal prvo poadova refakturova iadne oprvnen a dokladovan nklady. Poda verejne dostupnch informci62 uverejnench da 22.8.2005 ostatnmi uchdzami boli ING Bank a KPMG Slovensko. Poda tchto informci mal spen uchdza (CA IB Financial Advisors, a.s.) svoje poboky v 14 krajinch, hlavne strednej a vchodnej Eurpe a uzavrel viac ako 500 transakci, ktor sa rone pohybovali od troch a piatich milird eur. 3. Vlda uznesenm63 zo da 7.9.2005 rozhodla poda ust. 28 ods. 6 psm. a) Zkona o vekej privatizcii64 o privatizcii 51% akci Bratislavskej teplrenskej, a.s. (alej len BAT) a o privatizcii 51% akci Trnavskej teplrenskej, a.s. (alej len Trnavsk teplrensk). V rozhodnutiach o privatizcii sa ako spsob privatizcie 51% akci uvdzal priamy predaj zujemcovi vybranmu vo vberovom konan. Zvynch 49% akci predstavovalo doasn majetkov as FNM, a to do naloenia poda 28 ods. 8 Zkona o vekej privatizcii65. 4. Vlda rovnako da 7.9.2005 uznesenm66 rozhodla o privatizcii 51% akci Martinskej teplrenskej, a.s. (alej len Martinsk teplrensk), Zvolenskej teplrenskej, a.s. (alej len Zvolensk teplrensk) a ilinskej teplrenskej, a.s. (alej len ilinsk teplrensk). V rozhodnutiach sa ako spsob privatizcie 51% akci optovne uvdzal priamy predaj zujemcovi vybranmu vo vberovom konan. Pre zvynch 49% akci bol zvolen postup uveden vyie pri BAT a Trnavskej teplrenskej.

http://www.sme.sk/c/2349430/poradca-moze-dostat-az-270-milionov.html Uznesenie Vldy . 681 zo da 7.9.2005 (http://www.rokovania.gov.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-638?listName=Uznesenie&prefixFile=u_ a http://www.rokovania.gov.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=7183) 64 V zmysle ust. 28 ods. 6 psm. a) Zkona o vekej privatizcii: Rozhodnutie o privatizcii alebo schvlen privatizan projekt me zmeni vlda, ak fond nemohol alebo nenaloil s majetkom alebo majetkovmi asami na podnikan inch prvnickch osb v plnom rozsahu poda pvodnho rozhodnutia o privatizcii alebo schvlenho privatizanho projektu... V pvodnom rozhodnut o privatizcii . 569/2001 zo da 20.6.2001 (http://www.rokovania.gov.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-8497?listName=Uznesenie&prefixFile=u_ a http://www.rokovania.gov.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=11813) sa ttny podnik Zpadoslovensk energetick zvody rozdelil na tri akciov spolonosti: Zpadoslovensk energetiku, a.s., Bratislavsk teplrensk, a.s. a Trnavsk teplrensk, a.s., priom 51% akci vetkch spolonost predstavovala trvala majetkov as FNM a 49% akci predstavovala doasn as FNM do vydania rozhodnutia o privatizcii. 65 V zmysle ust. 28 ods. 8 Zkona o vekej privatizcii: Ak vlda zru alebo zmen rozhodnutie o privatizcii alebo zru alebo zmen schvlen privatizan projekt, fond nalo so svojm majetkom alebo so svojimi majetkovmi asami na podnikan inch prvnickch osb, a to spsobom, o ktorom rozhodne prezdium na nvrh vkonnho vboru. Na platnos rozhodnutia prezdia o spsobe naloenia s majetkom alebo s majetkovmi asami sa vyaduje predchdzajci psomn shlas ministerstva. 66 Uznesenie Vldy . 682 zo da 7.9.2005 (http://www.rokovania.gov.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-2854?listName=Uznesenie&prefixFile=u_ a http://www.rokovania.gov.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=2966)
62 63

5. Poda oficilnych (radnch) listov z FNM67 zo da 12.2.2011 (alej len Korepondencia FNM) Ministerstvo hospodrstva vydalo68 da 21.11.2005 predchdzajce psomn shlasy so spsobom naloenia s 51% akci vyie uvedench teplrenskch spolonost, a to spsobom priameho predaja majetkovej asti zujemcovi, ktorho vyberie FNM na zklade vberovho konania a o ktorom rozhodne na nvrh vkonnho vboru FNM prezdium FNM. 6. Da 5.10.2005 Vlda uznesenm69 rozhodla v zmysle 28 ods. 9 Zkona o vekej privatizcii70 o spsobe naloenia s majetkovou asou FNM na podnikan spolonosti Teplre Koice, a.s. (alej len Teplre Koice), a to spsobom priameho predaju 51% akci Teplrne Koice zujemcovi vybranmu vo vberovom konan. 7. Nsledne vak Vlda svojim uznesenm71 zo da 25.1.2006 schvlila vyhlsenie o neprijman rozhodnut o privatizcii po 31.3.2006, a zrove odporuila prezidentovi prezdia FNM neprijma rozhodnutia o privatizcii po 31.3.2006. 8. Vberov konania boli poda Korepondencie FNM vyhlsen da 7.12.2005. Poda vyjadrenia FNM vberov konania zo strany FNM boli vyhlsen vo forme vzvy na vyjadrenie zujmu o teplrensk spolonosti uverejnenej da 7.12.2005 v dennku Hospodrske noviny a v anglickom znen aj v nemeckom dennku Handelsblatt. 9. Nsledne, prezdium FNM na svojom mimoriadnom zasadnut da 3.10.2006 schvlilo zruenie vberovch konan na predaj majetkovch ast FNM na podnikan BAT, Trnavskej teplrenskej, Martinskej teplrenskej, Zvolenskej teplrenskej, ilinskej teplrenskej a Teplrne Koice, a to pred predloenm ponk zo strany investorov. 10. PENTA sa zastnila vberovho konania, priom niie je uveden najzsadnejia komunikcia medzi PENTOU a Poradcom: a) Na konci roku 2005 PENTA zaslala list Poradcovi s vyjadrenm zujmu zastni sa na privatizcii. b) Da 20.12.2005 PENTA zaslala Poradcovi iados o vklad pravidiel tohto vberovho konania. c) Da 23.12.2005 PENTA predloila tzv. kvalifikan dokumenty, ktor sa vyadovali poda pravidiel vberovho konania. d) Da 10.2.2006 Poradca PENTE oznmil, kedy sa bud kona tzv. management meetings vo vetkch teplrenskch spolonostiach, priom zrove poiadal PENTU o otzky pre manament. e) V doch 15.2.2006 a 22.2.2006 boli PENTE zo strany Poradcu zaslan odpovede manamentu tchto spolonost. f) Da 15.3.2006 Poradca PENTE oznmil, e predloenie ponk sa odklad a nsledne bola PENTA oboznmen aj
Korepondencia FNM adresovan Ministerstvu hospodrstva, ktor bola predloen na rokovanie Vldy (http://www.rokovania.gov.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=19982 - prloha . 1) a (http://www.rokovania.gov.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=19983 - prloha . 1) 68 V zmysle 28 ods. 8 Zkona o vekej privatizcii 69 Uznesenie Vldy . 772 zo da 5.10.2005 (http://www.rokovania.gov.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-1033?listName=Uznesenie&prefixFile=u_ a http://www.rokovania.gov.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=12191) 70 V zmysle 28 ods. 9 Zkona o vekej privatizcii : Ak zaloenie obchodnej spolonosti fondom nebolo predmetom rozhodnutia o privatizcii alebo schvlenho privatizanho projektu, fond nalo so svojou majetkovou asou na podnikan takejto obchodnej spolonosti spsobom, o ktorom rozhodne vlda na nvrh fondu. 71 Uznesenie Vldy .72 zo da 25.1.2006 v znen uznesenia . 166 zo da 22.2.2006 a uznesenia . 208 zo da 1.3.2006
67

s termnom odkladu urenm na de 20.9.2006. g) Da 13.10.2006 Poradca PENTE oznmil zruenie vberovho konania. Zhrnutie skutkovho stavu Poradca bol vybrat procesom verejnho obstarvania, a to z troch uchdzaov. Poda medializovanch informci (pozri bod 2 skutkovho stavu) pri vetkch troch uchdzaoch v zkazke o privatizan poradenstvo ilo o renomovan spolonosti, ktor saili o to, ktor z nich predlo ekonomicky najvhodnejiu ponuku, aby uspela vo verejnom obstarvan. alej dodvame, e poda vestnka VO Poradca ponkol najniiu cenu. Poda Zmluvy o poskytnut sluieb bola zmluvnmi stranami dohodnut aj podielov odmena (uren v percentch) z kadho zrealizovanho predaja. Preto je mon usudzova, e Poradca bol prirodzene motivovan usilova sa vyrokova o najvyiu cenu, kee sa jednalo aj o jeho vnos z poradenskej innosti tejto transakcie. V zmysle Zkona o verejnom obstarvan mali nespen uchdzai prvo na revidovanie pvodnho rozhodnutia (napr. iados o npravu a prvo uplatni nmietky). Vberov konanie na nadobdatea majetkovch ast na teplrenskch spolonostiach sa riadilo vopred stanovenmi pravidlami vberovho konania. Nelo teda o neregulovan proces, ale o proces, ktor mal stanoven pravidl a nsledne by tomu zrejme zodpovedal aj odpoet splnenia tchto pravidiel (ak by proces nebol zastaven). T2.A1 Citcie zo spisu 13.12.2005 Jaroslav Hak, Anna Bubenkov Rozprvaj o zverejnen (v Pravde) prepojen novho lena dozornej rady Bratislavskej teplrenskej, a.s. prof. Rudolfa Sivka na finann skupinu Penta. Sivk bol po zverejnen prepojenia na Pentu u Bubenkovej a hovoril jej, e vetci z fakulty sa ho na lnok ptaj. Zvidia mu odmeny 20 tis. Sk mesane. Sivk sa z toho zosypal. Bubenkova mu povedala, e aby sa neopovil zloi funkciu, Prof. Sivk povedal, e u je neskoro, e on u sa vzdal. Bubenkov je nahnevan, e funkciu vzdal. Na zverejnenia prepojen prof. Sivka bol nahnevan aj minister hospodrstva Jirko Malchrek. Malchrek pred 10 mintami volal Bubenkovej, e kto mu ho podsunul. Bubenkov je tie nahnevan na Malchrka. Hak napriek tomu, e odstavil prezidenta FNM Kojdu si to s nm nechce plne pohneva, pretoe im me robi problmy a obtrukcie pri niektorch technickch veciach (zvolvanie prezdia FNM SR a pod.). Pred 2 tdami sa Hak stretol s Kojdom ohadne Kojdovch poiadaviek na Haka Kojda priniesol zoznam nvrhov 9 obchodov za cca 600 mil. Sk, cez ktor by Kojda tuneloval Bratislavsk teplrensk, a.s. - BAT (Kojda je predsedom dozornej rady Bratislavskej teplrenskej, a.s.) a poadoval od Haka ich schvlenie. Kojda poadoval na svoju firmu zmluvu s BAT na prenjom pozemkov na vstavbu novej turbny a na dlhodob odber tepla, poadoval tie predaj 4 ha pozemkov BATky v hodnote cca 500 mil. Sk na jeho firmu, poadoval sprvu vonch zdrojov BATky 130 mil. Sk pre svoju firmu, chcel tie z predstavenstva BAT odvola Ladislava Etoka a nahradi ho svojm lovekom, chcel zmluvu priamo s Pentou at. Hak sa rozuoval nad naivitou a nerelnosou jeho nvrhov a schvlil mu len jeden mal obchod z uvedench obchodov (erpadl za cca 3,5 mil. Sk). Hak potrebuje Kojdu aj na odvolanie Nikolaja Ponevskho (volaj ho Rus) z predstavenstva BAT. Odvolanie Rusa m navrhn Anna

Bubenkov. Hak informuje Malchrka (m si to necha pre seba), e ho oslovil predseda predstavenstva BAT Ivo Foltn, ktor sa s nm chce stretn. Foltn zavil zo svojich pvodnch poiadaviek a chce pracova pre Pentu. Hak ete nevie i je to skuton zujem alebo ide o provokciu. Uvid po stretnut s Foltnom. Kojda odvolal Bubenkov z privatizanej komisie (pravdepodobne na privatizciu teplrn - vi rozhovor Hak - Bubenkov z 13.12.2005 k privatizcii teplrn), pretoe prekroila kompetencie a riadi aj jeho. Malchrek sa pta Haka i maj privatizciu teplrn (Bratislava, Trnava, ilina, Martin, Zvolen, Koice) pod kontrolou. Hak hovor, e to len teraz zanaj robi. Bude tam tie vek trenica. Hak u predbene o teplrach rozprval s Vilgim. Schvlenie privatizcie teplrn nepjde cez vldu, len cez FNM. T2.A2 Analza Informcia o funkcii R. Sivka bola medializovan napr. v lnku dennku Pravda zo da 10.12.200572. Nelo teda o verejnosti nedostupn informciu. Poda elektronickho vpisu73 z obchodnho registra BAT R. Sivk vykonval funkciu lena dozornej rady BAT v obdob od 10.11.2005 do 20.1.2006. Poda medializovanch informci z tohto postu odstpil74 da 13.12.2005. Tto informcia bola zverejnen.75 Poda vronej sprvy FNM J. Kojda v posudzovanom obdob zastval pozciu prezidenta prezdia FNM. Toto tvrdenie o funkcii je z tohto pohadu mon oznai za pravdiv. Poda elektronickho vpisu z obchodnho registra BAT76 N. Ponevsk vykonval funkciu lena predstavenstva v obdob od 15.6.2004 do 3.10.2006. V citcii z 13.12.2005 sa hovor o plnovanom odvolan N. Ponevskho, avak vo funkcii skonil a 3.10.2006 t.j. po zmene Vldy dsledkom konanch volieb do NR SR. Poda elektronickho vpisu z obchodnho registra BAT77 I. Foltn vykonval funkciu predsedu predstavenstva v obdob od 15.6.2004 do 18.7.2006. Tvrdenie o jeho funkcii v posudzovanom ase je z tohto pohadu mon oznai za pravdiv. 6.1.2006 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak Hak rozprva veobecne o nemonosti odhadn ceny energie do budcnosti. Ako prklad uvdza, e oni uvaovali na tento rok s cenou el. energie okolo 30 EUR za 1 MWh a v skutonosti bola okolo 40 EUR. Uveden rozdiel urob v hodnote BAT 400 mil. Sk,
http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?r=sk_ekonomika&c=A051209_223416_sk_pspravy_p01 a takisto lnok dennka Pravda zo da 14.12.2005 http://spravy.pravda.sk/k-nominacii-osoby-blizkej-pente-sa-nik-nehlasi-fo9/sk_ekonomika.asp?c=A051214_062146_sk_pludia_p01http://spravy.pravda.sk/k-nominacii-osoby-blizkej-pente-sa-nik-nehlasi-fo9-/sk_ekonomika.asp?c=A051214_062146_sk_pludia_p01 73 pln elektronick vpis BAT z obchodnho registra: http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=33441&SID=2&P=1 74 http://spravy.pravda.sk/sk_domace.asp?r=sk_domace&c=A051219_193400_sk_domace_p02 75 http://spravy.pravda.sk/sk_domace.asp?r=sk_domace&c=A051219_193400_sk_domace_p02 76 pln elektronick vpis BAT z obchodnho registra: http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=33441&SID=2&P=1 77 pln elektronick vpis BAT z obchodnho registra: http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=33441&SID=2&P=1
72

T2.B1

Citcie zo spisu

o me by rozhodujce pri stanovovan vky ponk na privatizciu teplrn. PENTA si na analzu vvoja cien energi najala BN extern firmu, ktorej teraz zaplatil Hak 8 mil. Sk. Minul rok PENTA z titulu nesprvnych odhadov cien el. energie, tepla, ropy a kurzov stratila 150 mil. Sk. Privatizcia Teplrn (Bratislava. Trnava. ilina. Martin. Zvolen. Koice) Za vber privatizanho poradcu na privatizciu teplrn je na rozdelenie provzia 10 mil. Sk (20% z odmeny vyplatenej poradcovi). K privatizci teplrn mal Hak u niekoko stretnut s SDK a KDH. Rozhodujcim kritriom pri privatizcii bude ponknut cena a PENTA pravdepodobne nebude dva za teplrne iadne provzie. Priestor na provzie pre Malchrka sa tam zatia nerysuje, ale Hak to chce ete necha otvoren a je mon, e v privatizcii teplrn bude mc zohra lohu aj Malchrek. Hak puom zskal to, e zostala zachovan vlda, e mono sprivatizuj letisko, mono sprivatizuj teplrne a predaj PPC. Hak navrhuje aby si teda nklady rozdelili na polovicu (Hak, Malchrek). Hak navrhuje, e ak by Malchrkove obchody nevyli alebo ak by ho odvolali z funkcie ministra tak by vetky nklady puu platil Hak (Hak nechce aby to Malchrek platil z peaz, ktor si zarobil predtm). Malchrek shlas. T2.B2 Analza Citcia Minul rok PENTA z titulu nesprvnych odhadov cien el. energie, tepla, ropy a kurzov stratila 150 mil. Sk nie je pravdiv. Poda vronej sprvy spolonosti PENTA HOLDING LIMITED za rok 2005 zisk skupiny PENTA (po zdanen) predstavoval 94. 536.100,- EUR. Z vyie uvedenho je zrejm, e skupina PENTA mala v roku 2005 kladn hospodrsky vsledok. Poradca bol vybrat na zklade procesu verejnho obstarvania upravenho Zkonom o verejnom obstarvan. FNM ako obstarvate bol povinn postupova poda tohto zkona a poui metdy a postupy, ktor mu tento zkon ukladal. Obstarvate vyhlasoval verejn obstarvanie zverejnenm oznmenia o vyhlsen metdy verejnho obstarvania. Kritri na vyhodnotenie ponk s uveden v bode 2 skutkovho stavu vyie. Zvolil tandardn metdu verejnho obstarvania, a to verejn sa (na rozdiel od metdy rokovacieho konania so zverejnenm a rokovacieho konania bez zverejnenia, ktor sa v zmysle Zkona o verejnom obstarvan mohli poui len za splnenia alch zkonnch podmienok). Verejn sa sa vyhlasovala pre neobmedzen poet uchdzaov na podanie ponuky na uzavretie zmluvy. V zmysle Zkona o verejnom obstarvan78 sa otvrania oblok s ponukami mohli zastni vetci vybrat uchdzai (pozri bod 1 skutkovho stavu). Uchdza tie musel79 preukza prvne postavenie, ekonomick a finann postavenie, a rovnako aj technick spsobilos a obstarvate80 bol povinn zriadi na vyhodnotenie ponk najmenej trojlenn komisiu, priom lenovia tejto komisie museli ma odborn vzdelanie alebo odborn prax zodpovedajcu predmetu obstarvania a by nezaujat voi uchdzaom. Tto komisia mala povinnos81 spsa o vyhodnoten ponk zpisnicu, ktor musela obsahova:
V zmysle 43 ods. 1 Zkona o verejnom obstarvan V zmysle 29 a 30 Zkona o verejnom obstarvan 80 V zmysle 42 ods. 1 a 3 Zkona o verejnom obstarvan 81 poda 43 ods. 10 Zkona o verejnom obstarvan
78 79

a) zoznam lenov komisie, b) zoznam vetkch uchdzaov, ktor predloili ponuku s uvedenm nvrhov uchdzaov na plnenie jednotlivch kritri na hodnotenie ponk, c) zoznam vylench uchdzaov s uvedenm dvodu ich vylenia, d) identifikciu spenho uchdzaa; u ostatnch uchdzaov, ktorch ponuky boli vyhodnocovan, sa uved dvody neprijatia ponk za kadho uchdzaa osobitne v porovnan s ponukou spenho uchdzaa. Obstarvate mal alej povinnos82 nespenm uchdzaom oznmi, e vo verejnom obstarvan ich ponuka neuspela, ale zrove musel aj uvies, pre ktor dvody ich ponuka nebola prijat. Dvame tie do pozornosti ust. 105 ods. 2 Zkona o verejnom obstarvan, poda ktorho mal uchdza poda iados o npravu okrem inho proti vsledku vyhodnotenia ponk, uchdza mal takisto monos83 poda nmietky aj proti vsledku vyhodnotenia ponk. Verejn obstarvanie bolo ukonen uzavretm zmluvy medzi spenm uchdzaom a Ministerstvom dopravy da 29.7.2005, t.j. pred dom, kedy malo djs k tvrdeniu. Na zklade vyie uvedench skutonost mono vyvodi, e proces verejnho obstarvania je regulovan prvnym predpisom, ktor vyadoval (i) kolektvne rozhodovanie, (ii) nezaujatos rozhodujcich, ale najm poskytuje (iii) obrann mechanizmy pre nespench uchdzaov. Z tohto dvodu mono dospie k zveru, e vzhadom na nronos prpravy sanch podkladov, predkladania ponuky, vyhodnocovania ponuky a najm prtomnosti konkurennho prostredia nie je relne, aby citcia o vbere Poradcu uveden v T2. B1 mala pravdiv zklad (odhliadnuc od skutonosti, e v ase uvdzanom v citcii bola u uzavret zmluva s spenm uchdzaom). T2.C1 Citcie zo spisu 8.1.2006 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak Bratislavsk teplrensk, a .s. (BAT) Hak sa stle nevie dohodn s prezidentom FNM Jozefom Kojdom na obchodoch v BAT - vi stretnutie Malchrek, Hak, 15.12.2005. Hak by ho odvolal z funkcie predsedu dozornej rady BAT. Nechc s nm ale s do konfliktu. Nechaj to tak. Malchrek hovor, e sa uvonilo miesto v dozornej rade BAT. Hak hovor Malchrkovi nech tam d koho chce. T2.C2 Analza Poda elektronickho vpisu z obchodnho registra BAT J. Kojda vykonval funkciu predsedu dozornej rady od 1.11.2001 do 3.10.2006. Tvrdenie o jeho funkcii v posudzovanom ase je z tohto pohadu mon oznai za pravdiv. BAT bola zaloen vo forme akciovej spolonosti, na ktor sa vzahovali najm ustanovenia Obchodnho zkonnka v posudzovanom obdob. V zmysle 200 ods. 1 Obchodnho zkonnka dve tretiny lenov dozornej rady vol a odvolva valn zhromadenie akciovej spolonosti a jednu tretinu zamestnanci tejto spolonosti, ak m spolonos viac ako 50 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere v ase

82 83

v zmysle 45 Zkona o verejnom obstarvan v zmysle 107 ods. 1 Zkona o verejnom obstarvan

voby. Z vyie uvedenho vyplva, e tvrdenie v citcii, poda ktorho Jaroslav Hak by mal odvola predsedu dozornej rady J. Kojdu sa nezaklad na pravde, kee objektvne prvo takto monos nepripalo. T2.D1 Citcia zo spisu 10.1.2006 Anna Bubenkov, Jaroslav Hak Bratislavsk teplrensk, a.s. (BAT) Hak hovor, e id odvola z predstavenstva BAT Ponevskho. Bubenkov hovor, e situcia sa zmenila a dnes jej Malchrek povedal, e ho tam nechaj, e Ponevsk bude hlasova s nimi. Hak hovor, e chce aby sa BAT vrtila do pvodnho reimu a podpisova bud predseda predstavenstva Foltn a len predstavenstva dosaden Pentou ubomr Gajda. Hak oznamuje Bubenkovej, e v zujme vyrieenia poiadaviek prezidenta FNM Jozefa Kojdu (vi stretnutie Malchrek, Hak, 15.12.2005) mu Hak dovol zrealizova zmluvu na sprvu vonch prostriedkov BAT (vye 100 mil. Sk). Hak sa pta Bubenkovej na postup pri privatizcii BAT zo strany FNM. Bubenkov vysvetuje, e vaza sae bude navrhova komisia na FNM a schvaova to bude Vkonn vbor FNM. Prezdium FNM to nebude schvaova. Hak hovor o dnenej tlaovej konferencii Pavla Ruska, na ktorej Pavol Rusko obvinil Pentu, e je tvrtm lenom vldnej koalcie a dal do oblky meno vaza budcej privatizcie, ktor odmietol prezradi. Oblku pred novinrmi zapeatil a dal notrovi vi otvoren zdroje. Hak hovor, e mu to ete vera priiel prsknu len prezdia FNM Juraj Plechlo (patr k Ruskovi), ktor mu povedal, e v oblke je privatizcia Bratislavskej teplrenskej, a.s. finannou skupinou PENTA. Hakovi sa nepi medilny vvoj situcie okolo privatizcie BAT. Cel je to poda neho presolen. Hak sa obva, e aj ke to bude plne ist a daj najvyiu ponuku, tak potom zruia tender. Bubenkov to nevid tak dramaticky, e ke dostan provzie, tak to schvlia. Bubenkov hovor, e Ivan Miklo nevie o stvraj jeho udia Jozef Kojda a Peter Huor. Bubenkov nebude t, ktor o tom bude Mikloovi hovori. T2.D2 Analza V posudzovanom ase bolo konanie v mene BAT poda elektronickho vpisu z obchodnho registra84 nasledovn: Vo vetkch veciach zavzujcich spolonos s oprvnen kona vetci lenovia predstavenstva, priom v mene spolonosti podpisuj vdy dvaja lenovia predstavenstva, a to predseda predstavenstva spolu s lenom predstavenstva spolonosti. V posudzovanom ase konal predseda spolu s lenom predstavenstva a teda nie je mon tvrdi, e sa podpisovanie m vrti do pvodnho stavu, kee tento stav stle platil a iadne nov konanie za spolonos nebolo v posudzovanom obdob zapsan v obchodnom registri. Ak sa teda vyie uveden tvrdenie v citcii T2.D1 tkalo formy konania za spolonos, nezodpoved stavu zapsanmu v obchodnom registri. Ak sa vak mala ma mysli ako podpisujca osoba (spolu s predsedom predstavenstva) osoba . Hajdu, uvdzame, e funkciu lena predstavenstva BAT zastval v obdob od 10.11.2005 do 3.10.2006.

84

pln elektronick vpis BAT z obchodnho registra: http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=33441&SID=2&P=1

K privatizanmu procesu v podrobnostiach odkazujeme na skutkov stav transakcie. V strunosti uvdzame, e teplrne mali by predan zujemcovi, ktorho vyberie FNM na zklade vberovho konania a o ktorom rozhodne85 na nvrh vkonnho vboru FNM prezdium FNM. Ide o rozpor s vyie uvedench tvrdenm, poda ktorho prezdium FNM nem schvaova transakciu. J. Plecho vykonval poda vronej sprvy FNM v posudzovanom ase funkciu lena prezdia FNM. Toto tvrdenie o funkcii je z tohto pohadu mon oznai za pravdiv. P. Huor vykonval poda vronej sprvy FNM v posudzovanom ase funkciu lena vkonnho vboru FNM. Toto tvrdenie o funkcii je pravdiv. T2.E1 Citcie zo spisu 5.5.2006 Anna Bubenkov, Jaroslav Hak Privatizcia teplrn Hovoria o konkrtnych termnoch. Do polovice augusta 2006 by sa to dalo zrealizova. Je ale otzne i bude politick va. Hak o tom pochybuje. Bubenkov hovor, e za ou bola Erika (pravdepodobne Csekes - spolonka Vilgiho), ktor zisovala postoj Bubenkovej k urchlenmu predaju teplrn. Erika hovorila, e ak oni (SMK) nebud v budcej vlde, tak ich zstupcovia vo Vkonnom vbore FNM, ktor me privatizciu teplrn schvli (Vgh, Rpassyov, Nmethov) schvlia urchlen predaj teplrn (km s ete na FNM). Erika jej hovorila, e maj aj predben shlas 2 zstupcov KDH a aj pozitvne signly z SDK. Bubenkov sa jej ptala, e od koho z SDK, e i z prezdia. Hak hovor, e ho v tomto oslovil aj Vilgi. Hak ani Bubenkov to nevidia relne. Hak spomna prklad z roku 1998, ke pred vobami po spenom zrealizovan VB kupnu oslovili Rehka a spol. (vtedaj predseda vkonnho vboru FNM ) s ponukou na odkpenie akci RIF (Retitun investin fond), ale ani Rehka nevedeli zlomi (a to boli in pitolnci). Zhoduj sa na tom, e SMK vyvja uveden aktivity, pretoe je u na odchode z budovy". Odoslan riaditeovi SIS Magalovi 19. 3. 2007 elektronickou potou SIS VARGA dostal od Jaroslava HAKA pre REJDU aj lohu ohadne bliie nezistenho trestnho oznmenia na Ing. Annu BUBENKOV z FNM, ktor pracuje v prospech PENTY (dajne predvala nieo z majetku podniku, ktor sa privatizoval). REJDA m zabezpei vetky dostupn poznatky k tomu prpadu a cez svoje kontakty v PZ snai sa to zahra do stratena, resp. zastavi prpadn trestn sthanie. Obdobn lohu dostal REJDA aj o sa tka poznatkov odstpench zo SIS ohadom BRATISLAVSKEJ TEPLRENSKEJ a.s., ktor m s do privatizcie a m o u eminentn zujem PENTA. Bolo zisten, e koncom roka 2006 zinkasovala Ing. Anna BUBENKOV od predstavitea finannej skupiny PENTA Mgr. Jaroslava HAKA cca 200 mil. Sk za sluby, ktor v prospech tejto finannej skupiny poas svojho psobenia na FNM v rokoch 2002 V zmysle ust. 28 ods. 8 Zkona o vekej privatizcii: Ak vlda zru alebo zmen rozhodnutie o privatizcii alebo zru alebo zmen schvlen privatizan projekt, fond nalo so svojm majetkom alebo so svojimi majetkovmi asami na podnikan inch prvnickch osb, a to spsobom, o ktorom rozhodne prezdium na nvrh vkonnho vboru. Na platnos rozhodnutia prezdia o spsobe naloenia s majetkom alebo s majetkovmi asami sa vyaduje predchdzajci psomn shlas ministerstva.
85

2006 vykonala. Ilo o shrnn odmenu za jej sluby pri privatizcii spolonost ako Slovensk elektrrne, a.s. (poradcom talianskeho nadobdatea ENEL bola Penta), Paroplynov cyklus, a.s. (zskala ho Penta), Slovensk plavba a prstavy, a.s. (spoluzskala ju Penta), za sluby pri prprave privatizcie prevdzkovej innosti Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. Poprad a Stredoslovenskej vodrenskej spolonosti, a.s., Bansk Bystrica, ktor zskala Penta v spoluprci s franczskou VEOLIOU (vi .p. 63/950- D-275-35/2006-S) a za prpravu privatizcie teplrn (najm Bratislavskej teplrenskej, a.s.), prpravu doprivatizcie rozvodnch energetickch podnikov (ZSE, SSE, VSE) a prpravu privatizcie Letiska M.R.tefnika Airport Bratislava, a.s. (posledn 3 privatizcie nakoniec neboli na zklade uznesenia vldy o zastaven privatizcie uskutonen). Niektor z uvedench skutonost s uveden v .p. 63/950 V 275 29/20Q6-S. T2.E2 Analza D. Vgh vykonval poda vronej sprvy FNM v posudzovanom ase funkciu viceprezidenta prezdia FNM. Toto tvrdenie o funkcii je z tohto pohadu mon oznai za pravdiv. J. Rpssyov a Z. Nmethov vykonvali poda vronej sprvy FNM v posudzovanom ase funkciu lena vkonnho vboru FNM. Toto tvrdenie o funkcii je z tohto pohadu mon oznai za pravdiv. Vyie uveden citcia sa nezaklad na pravde. K jednotlivm transakcim je potrebn poznamena: A. iadna spolonos finannej skupiny PENTA nebola nikdy poradcom spolonosti ENEL pri privatizcii;

B. PPC (pvodne Paroplynov cyklus, a.s. Bratislava) Penta prostrednctvom PPC Holding, a.s. ponkla v sai najlepiu ponuku s nepodmienenou cenou (2.011.003.200,-Sk). Ponuka obsahovala aj obojstranne vhodn zmluvu pre FNM, v ktorej sa okrem inho PENTA zaviazala zbavi SR zvzku vyplvajceho zo ttnej zruky za ver poskytnut PPC zo strany Eurpskej investinej banky a taktie upravi zmluvy s SE, BAT a SPP, ktor toho asu boli hlavnmi obchodnmi partnermi PPC na zklade troch tzv. rmcovch zmlv o dodvke a odbere plynu, elektriny a tepla a ktor boli povaovan za jednostranne vhodn pre PPC; C. Slovensk plavba a prstavy; Penta sa zastnila verejnej obchodnej sae na predaj (86,99%-nej) majetkovej asti FNM na podnikan spolonosti Slovensk plavba a prstavy, a.s. spolone so spolonosou Dunajservis Slovensko, s.r.o.. Komisia FNM vyhodnotila ako najvhodnej nvrh v tejto verejnej obchodnej sai prve nvrh Dunajservis Slovensko, a.r.o. a nsledne vkonn vbor FNM uril Dunajservis Slovensko, s.r.o. za vaza spomenutej verejnej obchodnej sae a uznesenm da 4.4.2002 odshlasil predmetn predaj majetkovej asti; D. prevdzkov spolonosti spolonost: Podtatransk vodrensk spolonos, a.s. a Stredoslovensk vodrensk spolonos, a.s. - vberov konania v oboch prpadoch vyhrala priamo franczska spolonos VEOLIA (nie prostrednctvom PENTA). V prpade vberovho konania Stredoslovenskej vodrenskej spolonosti bola PENTA, ktor sa zastnila vberovho konania prostrednctvom spolonosti Severomoravsk vodovody a kanalizace zo sae vylen;

E. privatizcia teplrn (najm Bratislavskej teplrenskej, a.s.) - prezdium FNM na svojom mimoriadnom zasadnut da 3.10.2006 schvlilo zruenie vberovch konan na predaj majetkovch ast FNM na podnikan Bratislavskej teplrenskej, Trnavskej teplrenskej, Martinskej teplrenskej, Zvolenskej teplrenskej, ilinskej teplrenskej a Teplrne Koice, a to pred predloenm ponk zo strany investorov; F. doprivatizcie rozvodnch energetickch podnikov (ZSE, SSE, VSE) - doprivatizcia ZSE, SSE ani VSE nebola nikdy uskutonen. Tento proces nedospel ani do tdia vberu privatizanho poradcu. Z uvedench dvodov sa PENTA ani nemohla zastni na iadnej sai, predmetom ktorej by bola doprivatizcia ZSE, SSE a VSE; G. privatizcia Letiska M.R.tefnika Airport Bratislava, a.s. - medzinrodn vberov konanie na privatizciu Letiska, ktorho sa zastnila aj PENTA ako (minoritn) len konzorcia TwoOne bolo veden v slade s pravidlami vberovho konania, priom konzorcium TwoOne predloilo najlepie hodnoten ponuku prevyujcu druhho uchdzaa o cca 1,2 mld. Sk. FNM nakoniec odstpilo od zmluvy a nsledne Vlda rozhodla o zruen privatizcie. S ohadom na vyie uveden je potrebn odpoveda na zkladn otzku: Preo by mal niekto obdra provziu/platok, ak na vine vberovch konan sa PENTA nezastnila, bola nespen resp. boli zruen?

T3 VSE, ZSE, SSE Skutkov stav 1. Vo vestnku VO nebolo v roku 2004 a 2006 publikovan iadne oznmenie FNM o zaat verejnho obstarvania ani o vsledku verejnho obstarvania, ktorho predmetom by boli poradensk sluby v procese predaja akci spolonost Zpadoslovensk energetick, a.s. (alej len ZSE), Stredoslovensk energetick, a.s. (alej len SSE) a Vchodoslovensk energetick, a.s. (alej len VSE). Obstarvate (v tomto prpade FNM) mal pritom zkonn povinnos zverejni oznmenie o vsledku verejnho obstarvania aj v prpade pouitia metdy rokovacieho konania bez zverejnenia, ke sa oznmenie o zaat verejnho obstarvania sa nevyaduje. Naproti tomu, vo vestnku VO boli publikovan, okrem inch, oznmenia FNM ohadom obstarvania privatizanho poradenstva vo vzahu k Transpetrolu, resp. teplrenskch spolonost a inch privatizovanch subjektov. Vetky vsledky obstarvania FNM v rokoch 2004 a 2006 s uveden vo vpise z vestnka VO (odkaz na vpis uvdzame v poznmke pod iarou86). Vlda uznesenm87 da 22.5.2002 rozhodla o privatizcii 49 % akci ZSE, priom nadobdateom tchto akci sa stala spolonos E.ON Energie AG. Zvynch 51% akci ZSE si ponechal FNM. V zmienenom rozhodnut o privatizcii Vlda rozhodla, e ...Ak prslun zkony Slovenskej republiky umonia FNM SR previes niektor alebo vetky jeho akcie na nettny subjekt, me voi kupujcemu kedykovek pred uplynutm iestich rokov odo da uzavretia uplatni predajn opciu na niektor alebo vetky akcie vo vlastnctve FNM SR alebo prslunej verejnej intitcie v ase uplatnenia predajnej opcie. ... FNM SR bude ma prvo ponknu svoje akcie na predaj aj inm subjektom, avak v takomto prpade bude povinn ponknu kupujcemu tieto akcie prednostne (predkupn prvo)... Vlda da 22.5.2002 uznesenm88 rozhodla aj o privatizcii 49 % akci SSE, priom nadobdateom tchto akci sa stala spolonos E.D.F INTERNATIONAL. Zvynch 51% akci ZSE si ponechal FNM. V rozhodnut o privatizcii aj v tomto prpade Vlda rozhodla o predajnej opcii, a to nasledovne: ....Ak prslun zkony Slovenskej republiky umonia Fondu nrodnho majetku SR previes niektor alebo vetky jeho akcie na nettny subjekt, me voi kupujcemu kedykovek pred uplynutm iestich rokov odo da uzavretia uplatni predajn opciu ("Predajn opcia") na niektor alebo vetky akcie vo vlastnctve Fondu nrodnho majetku SR alebo prslunej verejnej intitcie v ase uplatnenia Predajnej opcie predstavujce najmenej 18% zkladnho imania spolonosti. ...Fond nrodnho majetku SR bude ma prvo ponknu svoje akcie na predaj aj inm subjektom, avak v takomto prpade bude povinn ponknu kupujcemu tieto akcie prednostne (predkupn prvo)...

2.

3.

4.

Vestnk VO z roku 2004: http://www.uvo.gov.sk/vestnik/hladaj04.php?rok=04&vcislo=all&tabulka=vysl04&retazec=Fond+n%C3%A1rodn%C3%A9ho+majetku&aalebo=a Vestnk VO z roku 2005: http://www.uvo.gov.sk/vestnik/hladaj06.php?rocnik=http%3A%2F%2Fwww.uvo.gov.sk%2Fvestnik%2Fhladaj05.php&vcislo=all&tabulka=vysl06&retazec=Fond+n%C3%A1rodn%C3%A9ho+majetku&aalebo=a Vestmk VO z 2006: http://www.uvo.gov.sk/vestnik/hladaj06.php?rocnik=http%3A%2F%2Fwww.uvo.gov.sk%2Fvestnik%2Fhladaj06.php&vcislo=all&tabulka=vysl06&retazec=Fond+n%C3%A1rodn%C3%A9ho+majetku&aalebo=a 87 Uznesenie . 537/2002 zo da 22.5.2002 (http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-7155?listName=Uznesenie&prefixFile=u_ a http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=11024) 88 Uznesenie . 538/2002 zo da 22.5.2002 http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-5888?listName=Uznesenie&prefixFile=u_ a http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=14315)
86

5.

Vlda uznesenm89 da 22.5.2002 (t.j. v rovnak de ako v prpade ZSE a SSE vyie) rozhodla aj o privatizcii 49 % akci VSE, priom nadobdateom tchto akci sa stala spolonos RWE Plus Aktiengesellschaft. Zvynch 51% akci ZSE si optovne ponechal FNM. V rozhodnut o privatizcii Vlda rozhodla optovne aj o predajnej opcii, ktor bola toton ako v prpade SSE vyie. Nsledne, da 2.6.2004 Vlda prijala uznesenie90 k zmerom a postupu privatizcie a doprivatizcie majetkovej asti FNM na podnikan ZSE. Tento materil sa nesprstupoval. V digitlnej kninici91 NR SR vak tento materil je zverejnen (napriek oznaeniu NESPRSTOVA). V zmysle neho: Konkrtnym zmerom vldy SR je doprivatizova cel 51%-n majetkov as FNM. Doprivatizcia 51% - nej majetkovej asti fondu v spolonosti ZSE, a.s. mus zrove splni zmer dosiahnu najvy vnos z privatizcie (predaja) 51% akci spolonosti. Navrhovan spsob a postup predaja: 41% akci predaj sasnmu vlastnkovi 49% akci - spolonosti E.ON Energie AG, Mnchen 10% akci predaj na zklade verejnej ponuky prostrednctvom slovenskho trhu cennch papierov... alej sa tu uvdza: 1. Kpna cena za 41% akci bude dohodnut so sasnm vlastnkom 49% akci a bude vychdza z podmienok urench v transaknch dokumentoch, ktor boli uzatvoren pri predaji 49% akci spolonosti. ...Transakn dokumenty, vrtane urench pecifickch podmienok, s predmetom obchodnho tajomstva. 2. Kpna cena pri predaji 10% akci sa vygeneruje na kapitlovom trhu, priom bude potrebn prija prslun rozhodnutia s cieom dosiahnu pri takomto spsobe predaja cenu akci vo vke minimlne na rovni ceny dosiahnutej pri predaji 41% akci Investorovi. Zdvodnenie navrhovanho postupu: 1. Predaj 41% akci sasnmu vlastnkovi 49% akci: sasn vlastnk 49% akci m zmluvne zabezpeen predkupn prvo na akcie v pote, ktor umoni sasnmu vlastnkovi 49% akci zskanie majority v spolonosti, sasn vlastnk 49% akci m monos zska majoritu v spolonosti, preto nemono pota, e by akkovek in investor zaplatil za minoritn balk 41% akci vyiu cenu ako sasn vlastnk 49% akci, z vyie uvedenho vyplva monos dosiahnutia najvhodnejej kpnej ceny pri predaji akci sasnmu vlastnkovi 49% akci, mono predpoklada, e po nadobudnut majority sa zvi efektivita riadenia spolonosti sasnm vlastnkom

6.

Uznesenie . 539/2002 zo da 22.5.2002 http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-5954?listName=Uznesenie&prefixFile=u_ a http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=9185 Program rokovania Vldy da 2.6.2004: http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/459 91 Digitlna kninica NR SR: http://www.nrsr.sk/dl/Browser/DsDocumentVariant?documentVariantId=44881&fileName=tlac_0741.pdf&ext=pdf a http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=121#current
89 90

49% akci. 2. Predaj 10% akci na zklade verejnej ponuky prostrednctvom slovenskho trhu cennch papierov: - Uveden spsob predaja akci je prleitosou na vytvorenie vhodnho prostredia pre spen realizciu dchodkovej reformy, ktor je zvisl aj od investinch prleitost na domcom kapitlovom trhu. Druh (kapitalizan) pilier dchodkovho zabezpeenia bude na spen realizciu potrebova dostatok bonitnch a likvidnch domcich investinch nstrojov (cennch papierov), do ktorch bude mon umiestova aktva dchodkovch fondov. - Podpor oivenie slovenskho kapitlovho trhu, ktor v sasnosti zaostva za porovnatenmi krajinami a vytvor tie predpoklady pre jeho dlhodob rozvoj. - Transparentn predaj prostrednctvom kapitlovho trhu poda sksenost z inch krajn me prispie aj k zveniu predajnej ceny akci a tm aj rastu prjmov z doprivatizcie. - Me eliminova tlak na umiestnenie finannho kapitlu na kapitlovch trhoch lenskch ttov E alebo tretch ttov. - Umon obyvateom priamo sa podiea na privatizcii strategickch podnikov. Samotn postup pri doprivatizcii 51% majetkovej asti FNM v spolonosti ZSE, a.s. bude zabezpeovan v spoluprci s fondom nrodnho majetku ako akcionrom a ministerstvom hospodrstva, ktor je vykonvateom akcionrskych prv v spolonosti... 7. Nsledne, Da 5.10.2005 Vlda uznesenm92 schvlila aktualizciu koncepcie doprivatizcie nvrh postupu naloenia s majetkovou asou FNM na podnikan ZSE. Ani tento materil nebol zverejnen, a to z dvodu ochrany obchodnho tajomstva. Tento dokument sa nenachdza ani v digitlnej kninici NR SR. Poda lnku93 dennka SME zo da 6.10.2005: ... Zpadoslovensk energetika je pod manarskou kontrolou spolonosti E.ON, ktor dnes vlastn 40 percent jej akci. Po prikpen asti ttneho podielu bude ma nemeck investor 81 percent podniku. Cenu, ktor E.ON Slovensku za akcie zaplat, ur vzorec zakotven v akcionrskej zmluve a doplatok ur nezvisl znalec. E.ON kpil 49 percent akci v roku 2002 za vye 300 milinov eur, o pri vtedajom kurze znamenalo zhruba 12,6 miliardy korn. Za koko vlda pred alch 40 percent, ete nie je znme. Vo vera schvlenom vldnom materili sa pe, e proces doprivatizcie by mal by ukonen ete tento rok. Dev percent akci Zpadoslovenskej energetiky m Eurpska banka pre obnovu a rozvoj. Zostvajcich desa percent akci d vlda na bratislavsk burzu a bude si ich mc kpi ktokovek.... Da 11.1.2006 boli na rokovan Vldy z programu stiahnut94 z rokovania zmery privatizcie a doprivatizcie majetkovch ast FNM na podnikan spolonost SSE a VSE a nvrh postupu naloenia s majetkovmi asami FNM na podnikan tchto

8.

Uznesenie . 769/2005 zo da 5.10.2005 (http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-9244?listName=Uznesenia&prefixFile=m_) http://www.sme.sk/c/2412044/vlada-dopreda-zvysne-akcie-zse.html 94 Komunik z rokovania Vldy (http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Rok-Sub-1179?type=html&hasHtmlMode=False&prefixFile=kom_) a materil programu rokovania Vldy http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=7986
92 93

spolonost. Materil predloil vtedaj Minister hospodrstva. V predloenom materili95 sa potalo s nasledovnm postupom doprivatizcie: Navrhovan spsob predaja 51% akci SSE: 41% akci predaj sasnmu majiteovi 49% akci spolonosti E.D.F. INTERNATIONAL, 10% akci predaj na zklade verejnej ponuky prostrednctvom slovenskho trhu cennch papierov Navrhovan spsob predaja 51% akci VSE: 41% akci predaj sasnmu majiteovi 49% akci spolonosti RWE ENERGY AG, (v slade s nemeckm transformanm zkonom dolo k prevodu majetku na prvneho nstupcu zo spolonosti RWE Plus AG na spolonos RWE Plus AG) 10% akci predaj na zklade verejnej ponuky prostrednctvom slovenskho trhu cennch papierov... 9. Z medilne dostupnch informcii96 zo da 7.2.2006 bolo zrejm, e Vlda, v nadvznosti na vyhlsenie Vldy neprijma do volieb u iadne rozhodnutie o privatizcii u nedoprivatizuje ani balky akci SSE a VSE: Minister hospodrstva SR Jirko Malchrek sa toti rozhodol, e koncepciu ich doprivatizcie za sasnej politickej situcie u na rokovania vldy nepredlo.

Zhrnutie skutkovho stavu

Doprivatizcia ZSE, SSE ani VSE nebola nikdy uskutonen. Tento proces nedospel ani do tdia vberu privatizanho poradcu, kee vo vestnku VO nie je iadna zmienka o vyhlsen verejnho obstarvania, v ktorom by ako obstarvate vystupoval FNM (aj ke povinnos poda vtedajieho Zkona o verejnom obstarvan by takto obstarvate mal) a zkazka by sa mala tka dopredaja zvynch (nesprivatizovanch) majetkovch asti FNM v ZSE, SSE a VSE. Z uvedench dvodov sa skupina PENTA ani nemohla zastni na iadnej sai, predmetom ktorej by bola doprivatizcia ZSE, SSE a VSE. V prpade doprivatizcie tchto spolonost naviac absentuje ekonomick dvod, kee 41% akci sa malo preda minoritnm akcionrom, ktor mali predkupn prvo a zvynch 10% akci malo by predanch na burze. Skupina PENTA nemala v prpade tejto transakcie iadnu motivvciu na akkovek ovplyovanie doprivatizcie, PENTA nemala by nadobdateom podielov. Je rovnako nelogick lobova resp. presadzova nieo a ponka za to provziu, ke u je rozhodnut, kto bude nadobdateom a to ete viac v prpade existencie predkupnho prva.

T3.A1

Citcie zo spisu

13.12.2005 Anna Bubenkov, Jaroslav Hak Bubenkov je tie nahnevan na Malchrka. Hovor Hakovi, e s Malchrkom bola v piatok a povedala mu svoje vhrady k BNO obchodu za 1 mld. Sk cez osobu Liptk BNO podniku, kde s akcionri aj Nemci (pravdepodobne ZSE, alebo SPP). Bubenkov povedala Malchrkovi, e uveden obchod za miliardu nemusia medilne ust (ide pravdepodobne o tunelovanie BNO podniku, kde

95 96

Materil programu rokovania Vldy http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=7986 http://ekonomika.sme.sk/c/2580877/malcharek-doprivatizacia-sse-a-vse-je-stopnuta.html

m tt akcionrsky podiel). Bubenkov hovor, e uveden obchod sa nepi ani Nemcom a Bubenkov im navrhla aby v akcionrskej zmluve preskmali monos odmietnu Malchrkovho loveka (Liptk). Hak jej vysvetuje, e Malchrek je sce infantiln (vek decko) a ako sa s nm komunikuje ale na funkciu ministra je z monost on alebo Rusko lep. Rozvodn zvody - Vchodoslovensk. Stredoslovensk a Zpadoslovensk energetika VSE. SSE a ZSE. Hak del provziu za vber poradcu na dopredaj 10% akci SSE, ZSE, VSE na burze a priame predaje zvynch minoritnch balkov (39% akci) SSE a VSE. Na rozdelenie je 2 mil. EUR. Inicitorkou a realiztorkou doprivatizcie zvynch balkov akci rozvodnch podnikov bola Bubenkov. Hak chcel preto 2 mil. EUR rozdeli medzi Annu Bubenkovu, Jozefa Juricu (riadite sekcie prpravy a realizcie predajov FNM) a ministra hospodrstva Jirka Malchrka. Oslovil ho ale Igor Kucej (pokladnk SDK) a bud musie nieo da aj im. Hak m po 20. decembri dohodnut stretnutie s Gabrielom Palackom (pri financovan SDK je najvy - nad Kucejom). Presn spsob delenia bude zvisie od tohto stretnutia. Hak sa pta Bubenkovej na jej nzor i maj do toho zahrn aj Palacku. Bubenkov povedala, e aj ke to vymysleli a zrealizovali oni (Bubenkov, Jurica, Hak), nevedia to sami presadi a bud sa musie podeli. Hak sa pta Bubenkovej, i me Palackovi poveda, e do delenia bud zahrnut aj funkcionri FNM (Bubenkova, Jurica), i nem s tm po stranckej lnii problmy. Bubenkovej je to v podstate jedno, lebo je otzne i Hakovi Palacka uver. Hak hovor Bubenkovej, e sa ohadne doprivatizcie SSE dnes stretol so zstupcom Electricit de France (EdF) Patrick Luccioni a s jeho lobistom Jacques Sicotte. Patrick Luccioni je aj predseda predstavenstva a generlny riadite SSE. Hak sa s nm dlhodobo pozn a maj dobr vzahy. Luccioni predbene ponkol provziu 2,5 mil. EUR o je poda Haka mlo (len nieo vye 1% z oakvanej predajnej ceny 200 mil. EUR). Luccioni mu ale vysvetlil relie, e Electricit de France (sasn 49% vlastnk SSE) je ttna firma a neme ponknu viac. Hak to akceptoval s tm, e ete sa u Luccioniho bude snai tto sumu zvi na aspo 3 mil. EUR (120 mil. Sk). Tie by potom rozdelil Bubenkovej, Juricovi, Malchrkovi a Palackovi. Obva sa ale, e Palacka bude chcie viac, pretoe predaj mus schvli vlda SR. Ako prklad uvdza, e Palackova predstava bude 100 mil. Sk pre neho, 19,8 mil. Sk pre Malchrka a funkcionrom FNM po 10 tis. EUR. Privatizcia teplrn (Bratislava. Trnava. ilina. Martin, Zvolen. Koice) Rozvodn zvody Vchodoslovensk, Stredoslovensk a Zpadoslovensk energetika VSE, SSE a ZSE Hak del provziu za vber poradcu na dopredaj 10% akci SSE, ZSE, VSE na burze a priame predaje zvynch minoritnch balkov (39% akci) SSE a VSE. Z celkovch 4,7 mil. EUR za poradcu pjde 2,7 mil. EUR pre poradcu a 2 mil. EUR je na rozdelenie. Hak chcel pvodne 2 mil. EUR rozdeli rovnm dielom medzi Malchrka a lenov vkonnho vboru FNM Annu Bubenkov a Jozefa Juricu. Zaali sa ale do toho montova SDK a KDH. Hak tak bude musie nieo da aj Igorovi Groaftovi (5-7 mil. Sk) a Stanislavovi Janotovi (3-5 mil. Sk). Vina ale pjde Malchrkovi, Bubenkovej a Juricovi. SDK (Igor Kucej, Gabriel Palacka) chce oetri tak, e im ponkne spoluas na delen provzie z priameho predaja zvynho minoritnho balka SSE a VSE. Hak u rokoval s predsedom predstavenstva a generlnym riaditeom SSE Patrick Luccioni, s ktorm sa dlhodobo pozn a maj dobr vzahy. Luccioni predbene ponkol provziu 2,5 mil. EUR o je poda Haka mlo (len nieo vye 1% z oakvanej predajnej ceny 200

mil. EUR). Luccioni mu ale vysvetlil relie, e Electricit de France (sasn 49% vlastnk SSE) je ttna firma a neme ponknu viac. Hak to akceptoval s tm, e ete sa u Luccioniho bude snai tto sumu zvi na aspo 3 mil. EUR (120 mil. Sk). Tie by potom rozdelil na tretiny pre Malchrka, SDK a 4 funkcionrov FNM (vkonn vbor FNM - Bubenkov, Jurica, prezdium FNM Groaft, Janota). Obva sa ale, e Palacka bude chcie viac, pretoe predaj mus schvli vlda SR (Palacka vyplca aj Mikloa). Hak by to rieil tak, e by Palackovi povedal, e EdF dala menej. Problm je ale v tom, e EdF ako ttna firma nebude mc provziu zaplati priamo Hakovi, ale cez poradcu EPIC. Palacka si tak v EPICU bude mc overi celkov vku provzie od EdF. Hak hovor, e funkcionrom z FNM v kadom prpade mus da 40 - 50 mil. Sk, ke chce aby fungovali, pretoe oni nes najviu zodpovednos a maj s tm najviac roboty (aj ke bene dostvaj len 2 -3 mil. Sk kad, len Jurica raz dostal 7 mil. Sk). Provzia za priamy dopredaj 41% balka akci ZSE patr poda dohd SMK (Vilgi). U ZSE sa oakva predajn cena okolo 300 mil. EUR o predstavuje pre SMK provziu od nemeckho E.ON Energie AG (sasn vlastnk 49% akci ZSE) cca 4 -6 mil. EUR. Provzia za zvyn balk akci VSE sa zatia nebude deli, pretoe sasn 49% nemeck akcionr RWE Energy zatia neprejavil zujem o kpu uvedenho balka. Hak sksi ete oslovi predsedu predstavenstva a generlneho riaditea VSE Giestinga. T3.A2 Analza V nadvznosti na tvrdenie o provzii pre privatizanho poradcu je potrebn uvies, e verejn obstarvanie na privatizan poradenstvo sa neuskutonilo, ba dokonca ani nezaalo. Z tohto dvodu vyie uveden citcie Hak del provziu za vber poradcu... a k nim sa viauce ostatn citcie nie s pravdiv. Rovnako je potrebn poukza na rozpory v jednotlivch balkoch prevdzanch akci. V jednej citci sa uvdza: Hak del provziu za vber poradcu na dopredaj 10% akci SSE, ZSE, VSE na burze a priame predaje zvynch minoritnch balkov (39% akci) SSE a VSE, priom na zklade nakoniec neschvlenho materilu na rokovan Vldy (zo da 11.1.2006 bod 8. vyie uvedenho skutkovho stavu) bolo plnom preda nslednch (FNM ete vlastnench) 51 % akci SSE a VSE spsobom 41% priamym predajom a 10% prostrednctvom slovenskho trhu cennch papierov. Z tohto dvodu je rozporn informcia o priamom predaji zvynch minoritnch balkov (39% akci) SSE a VSE. Rovnako citcia Hak chcel preto 2 mil. EUR rozdeli nie je logick. Preo by J. Hak delil urit provziu pre inch ud, ak nemal v tchto transakcich iaden zujem? Ak by bola jeho loha? o by tm zskal? Doprivatizcia ZSE, SSE ani VSE nebola nikdy uskutonen. Tento proces nedospel ani do tdia vberu privatizanho poradcu a preto sa skupina PENTA ani nemohla zastni na iadnej sai, predmetom ktorej by bola doprivatizcia ZSE, SSE a VSE. Poda verejne dostupnch zdrojov, J. Jurica vykonval poda vronej sprvy FNM v posudzovanom ase uvedenom v Spise Gorila funkciu riaditea sekcie prpravy a realizcie predajov FNM a bol lenom vkonnho vboru. Toto tvrdenie o funkcii je z tohto pohadu mon povaova za pravdiv. A. Bubenkov vykonvala poda vronej sprvy FNM v posudzovanom ase uvedenom v Spise Gorila funkciu lena vkonnho vboru FNM. Toto tvrdenie o funkcii je z tohto pohadu mon povaova za pravdiv.

Spolonos, ktorej obchodn meno obsahuje EPIC, nebola uveden v iadnom oznmen o vsledku verejnho obstarvania vo Vestnku VO za roky 2004 a 2006. Z tohto dvodu je mon sa domnieva o nepravdivosti citcii viaucich sa k uvedenmu. Poda verejne dostupnch informcii97 bola predpokladan cena za doprivatizciu ZSE v sume 14,5 mld. Sk (v prepote 362.980.949,- EUR). Kee ide o ten ist predmet podnikania a ten ist poet akci je nepravdepodobn, aby cena za doprivatizciu SSE bola len v sume 200 mil. EUR. Poda verejne dostupnch zdrojov, C. Giestig98 vykonval v posudzovanom ase uvedenom v Spise Gorila funkciu predsedu predstavenstva VSE. Toto tvrdenie o jeho funkcii je z tohto pohadu mon povaova za pravdiv. T3.B1 Citcie zo spisu Niekedy medzi 23. a 26.12.2005 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak Rozvodn zvody Vchodoslovensk. Stredoslovensk a Zpadoslovensk energetika - VSE. SSE a ZSE Hak del provziu za vber poradcu vldy SR na dopredaj 10% akci SSE, ZSE, VSE na burze a priame predaje zvynch minoritnch balkov (39% akci SSE a VSE, ktorm sa stala HSBC (vi stretnutie Malchrek, Hak z 15.12.2005). Presn vka provzie ete nie je stanoven, pretoe zvis od ceny, za ktor sa podar preda 10% akci rozvodnch zvodov na burze. Provzia sa bude pohybova od 1 do 2,2 mil. EUR. Hak mal k deleniu uvedenej provzie stretnutie s Gabrielom Palackom, ktor shlasil s rozdelenm na tretiny - SDK, Malchrek, funkcionri FNM (Bubenkov, Jurica, Groaft). Privatizcia zvynho balka akci ZSE bola v minulosti rozroben maarmi (SMK) a ministrom hospodrstva Pavlom Ruskom. Provzia za priamy predaj zvynho 41% balka akci ZSE (350 mil. EUR) od nemeckho E.ON Energie AG (sasn vlastnk 49% akci ZSE) sa bude pohybova okolo 1%, t.j. 3,5 mil. EUR. Hak hovor Malchrkovi, e SDK (pravdepodobne Palacka) si mysl, e zo ZSE m provziu aj Malchrek, pretoe vychdza Maarom v strety. Za SMK m tto transakciu na starosti minister vstavby Lszl Gyurovszky. Ohadne privatizcie zvynho balka akci SSE u Hak niekokokrt rokoval s s predsedom predstavenstva a generlnym riaditeom SSE Patrick Luccioni, s ktorm sa dlhodobo pozn a maj dobr vzahy. Hak rokoval aj s Luccioniho franczskym fom Alemanom. Poda ich vyjadren m Electricit de France na svojom stred limit na provzie vo vke 1% z obstarvacej ceny akvizcii, t.j. 2 mil. EUR z predpokladanej ceny 200 mil. EUR za zvyn balk akci SSE. Hakovi sa najprv podarilo s predstavitemi EdF dohodn navenie provzie na 2,5 mil. EUR z oho 100 tis. EUR pjde uvedenm predstaviteom EdF. Neskr dohodol navenie provzie na 3,1 mil. EUR s tm, e 2,5 mil. EUR bude vyplatench cez poradcu EdF pri uvedenej akvizcii a zvyok (600 tis. EUR) bude vytiahnutch priamo zo SSE cez zmluvu na odber el. energie pre ZSNP iar nad Hronom, z ktorej Hak vyberie peniaze cez obchod s akciami. Provzia za zvyn balk akci VSE vychdza pribline v rovnakej vke ako pri SSE, t.j. 2-3 mil. EUR.
97 98

http://www.sme.sk/c/1654454/poslanci-zobrali-na-vedomie-material-o-postupe-privatizacie-zse.html pln elektronick vpis VSE z obchodnho registra: http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=14875&SID=4&P=1

Celkovo provzia za predaj zvynch balkov akci SSE a VSE vychdza na 5 - 6 mil. EUR. Hak mal pred pr dami stretnutie s Gabrielom Palackom, s ktorm dohodol delenie provzie za predaj zvynch balkov akci SSE a VSE: 40% pre Palacku (SDK), 40% pre Malchrka a 20% pre funkcionrov FNM (Jurica, Bubenkov, Groaft). Jurica a Bubenkov boli s uvedenm delenm nespokojn, pretoe cel robotu okolo predajov bud robi oni. Palacka ich chpe ako svojich zamestnancov (Bubenkov, Groaft) a poda Palacku je otzne i by mali vbec nieo dosta. Hak navrhol Bubenkovej a Groaftovi monos, e im d viac na kor Palacku, ale musia si to vybavi vntri SDK. Obidvaja odmietli a shlasili s 20%. Hak rozprva o stretnut s Gabrielom Palackom. Palacka bol rd, e Hak pripravil ohadne provzie dohodu na k a on nemus ni robi. Palacka len poslal z Londna Hakovi slo tu, na ktor m Hak posla peniaze. Palacka dokonca ani nechcel zvyova provziu od EdF vo vke 2,5 mil. EUR za SSE (Hak neskr vyrokovai 3,1 mil. EUR). Hak hovor, e toto je jeho 11-ty obchod s provziami za privatizciu, ktor rob s Palackom. Hak navrhuje Malchrkovi, aby ako prejav dobrej vle dal zo svojho podielu z provzie za SSE pre funkcionrov FNM ete 2 -3 %. Malchrek shlas. Hak zatia nemal as ohadne provzie oslovi predsedu predstavenstva a generlneho riaditea VSE Giestinga (zstupca nemeckho akcionra RWE Energy). Mus to robi opatrne, pretoe Giestinga nepozn tak dobre ako Luccioniho v SSE. Hak iada Malchrka aby mu na rokovania s Giestingom dal as ete do 10.-15. janura 2006. Ak sa na zdranie predloenia materilu k privatizcii VSE bude vypytova Ivan Miklo, m mu Malchrek priamo poveda, e o tom rokoval Hak s Palackom. Malchrek shlas, hovor, e teda SSE d do vldy prerokova 11. janura a VSE pozdr. Hak navrhuje Malchrkovi monos robi SMK problmy pri privatizcii zvynho balka akci ZSE. Tto monos mu navrhli Bubenkov a Jurica z FNM. Hovor veobecne o priebojnosti Maarov, o tom ako medilne nie s napdan ako napr. SDK, Penta alebo Malchrek, aj ke sa o ich podvodoch veobecne vie. Hak spomna sprvy zo SIS o innosti Oszkra Vilgiho, ktor m v potai a ktor koluj po celom trhu a maj ich k dispozcii aj novinri. Hak hovor, e sa sce nevie o detailoch, napr. obstarvanie kondenzanch rr cez Wollnera v SE, ale vie sa o mnohch veciach, napr. o pozcii tefana Czucza v Transpetrole. Verejn mienka sa ale len pomaly men v neprospech SMK. Malchrkovi sa nechce robi SMK v ZSE problmy. Hovor o svojej zdedenej pozcii po Ruskovi a o zujme Ivana Mikloa, ktor tie presadzoval ZSE pre SMK v rmci vyrieenia koalinej krzy. Hak rad Malchrkovi, aby sa nenechal Maarmi manipulova. Hak spomna prklad zmeny stanov, ktor chcel presadi v SE. S Vilgim sa dohodol, e nepotrebuje, aby Wollner shlasil s touto zmenou, ale nem ju napda. Kee Vilgi nedostal od Haka iadne peniaze, Wollner uveden zmluvu napdal. Hak hovor veobecne, e SMK ke nedostane iadne peniaze ide proti vetkmu. Hak s Malchrkom sumarizuj a spolone prechdzaj zoznam obchodov, z ktorch m Malchrek provziu. Netaj konkrtne obchody, hovoria len o provzich. Hak spomna obchod zo SAP v SE, z ktorho m Malchrek 25 mil. Sk, al BN obchod, z ktorho bola provzia 21 mil. Sk rozdelen na tretiny medzi Malchrka, Oszkra Viigiho a KDH (Viigiho a KDH ale ete mono vynechaj), provzia Transpetrol, provzia 500 tis. EUR od Igora Groafta (asi za obchod s OstElektra), provzia za poradcu pri rozvodoch, provzia za SSE a alie obchody. Spolu ide o provzie pre Malchrka v hodnote cca 200 - 300 mil. Sk. T3.B2 Analza ZSE, SSE a VSE neboli doprivatizovan a naviac v tomto prpade nebol vybrat ani privatizan poradca. Z tohto dvodu vyie uveden citcie Hak del provziu za vber poradcu... a k nim sa viauce ostatn citcie nie s pravdiv. Preo by J. Hak

delil urit provziu pre inch ud, ak nemal v tchto transakcich iaden zujem? Ak by bola jeho loha? o by tm zskal? Rovnako citcia viauca sa k priamemu predaju zvynch minoritnch balkov (39% akci SSE a VSE) je nepravdiv, kee priamym predajom sa mali prevdza 41%-n balk akci SSE a VSE. Poboka zahraninej banky HSBC Bank plc (ani samotn HSBC) nebola uveden v iadnom oznmen o vsledku verejnho obstarvania vo Vestnku VO za roky 2004 a 2006 ako spen zujemca vo verejnom obstarvan. Naviac, privatizan poradca nebol ani vybrat. Z tohto dvodu s predmetn citcie s ohadom na vyie uveden nezmyslom. Z verejne dostupnch informcii, . Czucz99 vykonval v posudzovanom ase uvedenom v Spise Gorila funkciu predsedu predstavenstva Transpetrolu. Toto tvrdenie o jeho funkcii je z tohto dvodu pravdiv. K SAP pozri bliie analzu v T5. T3.C1 Citcie zo spisu 5.1.2006 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak Vchodoslovensk energetika - VSE Hak dohodol stretnutie s predsedom predstavenstva a generlnym riaditeom VSE Hansom Giestingom (zstupca nemeckho akcionra RWE Energy) ohadne provzie za doprivatizciu zvynch akci VSE na tvrtok 12.1.2006. Hak sa dohodol s Joom Juricom, e materil o privatizcii VSE na rokovanie vldy 11.1.2006 zaradia (aj ke pvodne uvaovali o jeho pozdran - vi stretnutie Malchrek, Hak medzi 23.12.2005 a 26.12.2005). Giestingovi na stretnutiach naznaia, e sce materil cez vldu preiel, ale to ni neznamen a e km nezaplat provziu, tak predaj bude blokovan na FNM, ktor nebude vo veci kona. Vo tvrtok 12.1.2006 m Giesting o 11.00 hod. najprv stretnutie na FNM (Jozef Jurica -riadite sekcie prpravy a realizcie predajov FNM), potom o 16.00 stretnutie s Hakom a nakoniec o 17.00 stretnutie s Malchrkom. Vetci traja mu nepriamo diplomatickm jazykom bud komunikova vyie spomenut poiadavku na provziu minimlne vo vke 1 % z objemu obchodu (200 mil. EUR). Aby to nevyzeralo ako vypaovanie, Hak m na stretnutie s Giestingom pripraven alie dve zstupn tmy ako kamufl mon partnerstvo VSE a Penta Group pri privatizcii Koickej teplrne - TEKO (aj ke ich u raz VSE odmietli a Penta a aj VSE chc s do privatizcie TEKO sami, resp. VSE mono s SPP) a projekt novho Paroplynovho cyklu (PPC) v Koiciach (pvodne chcela Penta zrealizova projekt s U.S. Steel, ktor ale do toho s Pentou nechce s, chce si to postavi sm). Malchrek sa pta Haka i poda jeho nzoru bud Nemci (RWE Energy) ochotn zaplati provziu. Hak je presveden, e no, e pri prvotnej kpe 49% akci VSE s nimi neboli problmy a provziu zaplatili (dohodu o provzii s nimi vtedy robil vtedaj ttny tajomnk MH SR Jn Sabol). Hak hovor, e jedinm prpadom, ke mal problmy so zaplatenm provzie za cel jeho biznis kariru bol taliansky ENEL pri privatizcii Slovenskch elektrrn. Hak hovor veobecne o svojej privatizanej taktike oslovenia celej konkurencie s ponukou na spoluprcu s cieom vytiahnu z konkurencie o najviac informcii.
99

pln elektronick vpis Transpetrolu z obchodnho registra: http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=21046&SID=2&P=1b

Tto taktiku u niekokokrt spene pouil. Poradca na predaj zvynch balkov vetkch troch rozvodnch zvodov a Stredoslovensk energetika - SSE Provzia za Poradcu na predaj zvynch balkov vetkch troch rozvodnch zvodov a za SSE je v poriadku. Nie s iadne problmy a procesy beia tak ako bolo dohodnut na predchdzajcich stretnutiach (vi stretnutia Malchrek, Hak). T3.C2 Analza K funkcii H. Giestiga pozri vyie bod T3.A2. J. Hak sa vak stretol s H. Giestigom jedenkrt, a to v rmci obchodnho rokovania. Na rokovanie Vldy da 11.1.2006 bol Ministrom hospodrstva predloen materil o zmeroch doprivatizcie. Tento bod programu bol nsledne vypusten. Vyie uveden tvrdenie o predloen koncepcie o privatizcii VSE na rokovanie Vldy je mon z tohto pohadu povaova za pravdiv. Poda informci z mdi100 J. Sabol vykonval funkciu ttneho tajomnka Ministerstva hospodrstva v v posudzovanom ase uvedenom v Spise Gorila. Pri doprivatizcii sa malo jedna o tri rozvodn zvody. Z vyie uvedenho vyplva, e tvrdenie o privatizcii troch rozvodnch zvodov a SSE, t.j. tyroch spolonost sa nezaklad na pravde. Tri rozvodn zvody zahali aj SSE. Uveden citcia: Provzia za Poradcu na predaj zvynch balkov vetkch troch rozvodnch zvodov a za SSE je v poriadku. Nie s iadne problmy a procesy beia tak ako bolo dohodnut na predchdzajcich stretnutiach sa nezaklad na pravdivch skutkovch udalostiach, kee k vberu poradcu nikdy nedolo (rovnako pozri analzu uveden v bode T3.B2 vyie). T3.D1 Citcie zo spisu 6.1.2006 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak Rozvodn zvody - Vchodoslovensk. Stredoslovensk a Zpadoslovensk energetika - VSE, SSE a ZSE Provzia za poradcu sa bude deli ako bolo dohodnut, t.j. na tretiny medzi Malchrka, Palacku (SDK) a FNM (Jurica, Bubenkov) - vi stretnutia Malchrek, Hak z 15.12.2005 a medzi 23.12 a 26.12.2005. Hak chce da 5 mil. Sk aj Igorovi Groaftovi, pretoe potrebuj spojenca aj v prezdiu FNM. Malchrek shlas. O SSE a VSE rozprvaj v zmysle predchdzajcich stretnut. T3.D2 T3.E1 Analza Citcie zo spisu Verejne dostupn zdroje potvrdzuj, e I. Groaft vykonval poda vronej sprvy FNM v posudzovanom ase uvedenom v Spise Gorila funkciu lena prezdia FNM. Toto tvrdenie o funkcii je mon z tohto pohadu povaova za pravdiv. 10.1.2006 Anna Bubenkov, Jaroslav Hak Bubenkov sa pta Haka i u vyrieil provziu za doprivatizciu zvynho balka akci VSE. Hak hovor, e m dohovoren
100

http://www.sme.sk/c/182490/kto-rozhodol-o-predaji-transpetrolu.html

stretnutie so zstupcom RWE Energy Giestingom na tvrtok (12.1.2006). Rozvodn zvody Vchodoslovensk. Stredoslovensk a Zpadoslovensk energetika - VSE, SSE a ZSE Hak sa pta na stav schvaovania poradcu na privatizciu rozvodnch zvodov (ZSE, VSE, SSE). Bubenkov hovor, e materil nie je schvlen, pretoe nie je ete pripraven. M to na starosti Jozef Jurica. Dohodli sa, e poradcom nebude HSBC ako pvodne plnovali, ale rozdelia to na prvneho a ekonomickho poradcu (hovoria aj nzvy, ale nerozumie). Hak to u dohodol aj s Igorom Groaftom (len prezdia FNM). Bubenkov m pomc Jozefovi Juricovi s materilmi. Provzia za dopredaj zvynho balka akci SSE be tak ako je dohodnut. Hakovi vol kad tret de zstupca EdF Patrick Luccioni a prejavuje vek ochotu. 2,5 mil. EUR zaplat EdF cez svojho poradcu a 0,5 mil. EUR vyber priamo zo SSE cez Jozefa Antoka (Tento, a.s., ilina). Provzia za dopredaj zvynho balka akci VSE je na dobrej ceste. Hak telefonoval s generlnym riaditeom VSE Giestingom (RWE Energy) a m z tohto dobr pocit. Giesting sa m vo tvrtok stretn s Hakom, s Malchrkom a s Juricom - vi stretnutie Malchrek, Hak, 5.1.2006. Hak vid problm v privatizcii zvynho balka akci ZSE. Hak hovor, e Malchrek mu vera (v priestore .2 kde boli od 20.00 do 23.00) ukazoval sprvu zo SIS o privatizcii zvynho balka akci ZSE. SIS pouva tie ist argumenty ako PENTA pri odvodovan spsobu privatizcie ZSE (v tendri, aby sa dosiahla o najvyia cena). SIS v sprve urobila zfal analzu, e ke tt potrebuje privatizova zvyn balk akci ZSE, pretoe potrebuje peniaze, tak je lepie poia si ich a neprivatizova zvyn balk akci ZSE. SIS odhaduje predajn cenu zvynho balka akci ZSE na 10 -14 mld. Sk o pribline koreponduje s Hakovm odhadom 300 - 350 mil. EUR. SIS v sprve uviedla, e ak by si uveden prostriedky (10-14 mld. Sk) tt poial a nesprivatizoval zvyok ZSE, tak rone zska minimlne 0,5 mld. Sk (minimlne 1 mld. Sk rone podiel na zisku ZSE pre tt mnus 0,5 mld. Sk ron rokov nklady na piku). Hak sa smeje, e SIS zabudla pripota spltky istiny z piky. Hak tvrd, e cel sprva SIS je pln blud. Hovor, e ke v organizcii s ronm rozpotom cca 900 mil. Sk zabudn pri vpotoch zapota spltku istiny, tak je to hanba a sved to o tom, e v SIS s pln debili. Hak sa vracia k problmom s privatizciou zvynho balka akci ZSE. Ivan Miklo nechce predva zvyn balk akci ZSE. Malchrek sa ho sptal, e i to je preto, e dostal t sprvu zo SIS. Miklo odpovedal, e no, e aj preto. Hak si nemysl, e by dvodom Mikloovho postoja bola sprva SIS. Hak si mysli, e Palacka nepovedal Dzurindovi a Mikloovi, e u m s Hakom dohodu o privatizcii zvynch balkov akci rozvodnch zvodov. Mon je aj to, e Miklo chcel ZSE doprivatizova sm (cez svojich ud na FNM - Peter Huor a mono Jozef Kojda). Hak mus zisti o je v skutonosti vo veci. Malchrkovi prikzal, aby povedal Mikloovi o dohode medzi Hakom a Palackom ohadne doprivatizcie rozvodnch zvodov. Malchrek vzpt poprosil Bubenkov aby to povedala Mikloovi ona. Bubenkov sa rozuuje, e jej to povedal pred uboom evkom. Hak hovor, e ubo evk je spoahliv, ale Malchrek op urobil chybu a keby to povedal pred hocikm inm ako evk, tak by to mohol by prser. Hak hovor Bubenkovej aby sa stretla s Mikloovmi umi (Peter Huor, Rastislav Danek) a sptala sa na Mikloove dvody odmietania doprivatizcie ZSE. Bubenkov hovor Hakovi, e bola s Rbertom Prikrytom (vo FNM za SDK), ktor jej tvrdil, e provziu za privatizciu zvynho

balka akci VSE m rozroben on a komunikuje v tejto veci s generlnym riaditeom VSE Giestingom. Bubenkov chce aby o tom Hak pred rokovanm s Giestingom vedel. Hak hovor, e aj pri VSE je dohoda s Palackom a e to vybav. T3.E2 Analza FNM obstarval prvne poradenstvo v rokoch 2004 a 2006, ale toto prvne poradenstvo sa zva viazalo ku konkrtnym sdnym sporom. Zoznam zkaziek obstarvanch FNM je uveden v skutkovom stave v bode 3. vyie. Verejne dostupn zdroje potvrdzuj, e J. Antok101 vykonval v posudzovanom ase uvedenom v Spise Gorila funkciu predsedu predstavenstva Tento, a.s. Toto tvrdenie o jeho psoben v Tento, a.s. je z tohto pohadu mon povaova za pravdiv. ubo evk bol poda lnku v dennku SME poradcom Ministra hospodrstva102. Ide o medializovan, verejne dostupn informciu. V zmysle verejne dostupnch zdrojov, P. Huor vykonval poda vronej sprvy FNM v posudzovanom ase uvedenom v Spise Gorila podpredsedu vkonnho vboru FNM a riadite sekcie sledovanie pohadvok. V zmysle verejne dostupnch zdrojov, R. Prikryl vykonval poda vronej sprvy FNM v posudzovanom ase uvedenom v Spise Gorila funkciu lena vkonnho vboru FNM. Toto tvrdenie je z tohto pohadu mon povaova za pravdiv.

101 102

pln elektronick vpis Tento, a.s. z obchodnho registra: http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=1317&SID=5&P=1 http://www.sme.sk/c/2504323/malcharek-nominuje-svojich-ako-rusko.html

T4 GovCo Skutkov stav 1.Vychdzajc z informci z verejne dostupnch zdrojov103, spolonos GovCo, a.s. (alej len GovCo) bola zaloen 6.7.2005 spolonosou SE ako 100% dcrska spolonos s tm, e po vzniku akciovej spolonosti bud akcie tejto spolonosti preveden zmluvou o prevode akci zo SE na Ministerstvo hospodrstva SR. Tento postup bol prijat na zklade Zmluvy o kpe 66% akci SE, uzavretej s kupujcim ENEL S.P.A., poda ktorej bolo jednou z povinnost previes vetky aktva a pasva JE A-1, JE V-1 a zvodu VYZ na spolonos v 100% vlastnctve ttu. 2.Prevod akci GovCo na Ministerstvo hospodrstva bol zrealizovan da 16.12.2005 v Centrlnom depozitrovi cennch papierov (alej len CDCP) a od uvedenho da je Ministerstvo hospodrstva 100% akcionrom GovCo. Zavenm procesu privatizcie SE bolo prevzatie vybranch jadrovch aktv, t.j. odtepnch zvodov SE-VYZ a SE V-1 z SE, a.s. do spolonosti so 100% majetkovou asou ttu GovCo k termnu 1.4.2006. 3.Poda informci z elektronickho vpisu z obchodnho registra, hlavnm predmetom podnikania spolonosti je vykonvanie innost zverenej asti jadrovej energetiky SR. GovCo sa zaober prevdzkovanm, udriavanm a vyraovanm jadrovch zariaden, nakladanm s vyhorenm jadrovm palivom a poskytovanm jadrovch sluieb v oblasti nakladania s rdioaktvnymi odpadmi. GovCo vznikla s pvodnm nzvom GovCo, a.s., ktorej obchodn meno sa od 5.8.2006 zmenilo na Jadrov vyraovacia spolonos, a.s. a nsledne od 23.3.2007 na Jadrov a vyraovacia spolonos, a.s.104. T4.A1 Citcie zo spisu 13.12.2005 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak Hak vysvetuje Malchrkovi, e GovCo, a.s. (sprva jadrovoenengetickch zariaden, ktor sa vyleuj zo SE) bude v budcnosti po Slovenskch elektrrach najv biznis. Ide o ttom vlastnen akciov spolonos. Hak sa pta ako je to s emisiou akci GovCo, a.s. Malchrek hovor, e vetko o mal podpsa podpsal a e to m na starosti jeho poradca ubo evk (ako vetky veci okolo elektrrn). Na podrobnosti nech sa Hak spta evka. Hak vysvetuje Malchrkovi, e v GovCo, a.s. je v sasnosti 3-lenn predstavenstvo. koluje Malchrka aby ho rozril na 5 lenov. Zo sasnho predstavenstva m ponecha toho Mikloovho loveka a loveka z KDH. Okrem nich tam m dosadi Vladimra Rigsza (predtm SEPS) a dvoch alch ud aby mal vinu. Hak sa u dohodol s Rigszom a dfa, e bude fungova v prospech jeho zujmov aj ke v minulosti spolupracoval s Blakom. Malchrek navrhuje do predstavenstva GovCo, a.s. svojho tovnka Brao Guk. Hak nenamieta, pta sa ho i to bude vedie robi. Smeje sa, e ho bud zase spja s Martin Guk, ktor je partner Penty. Hak vysvetuje Malchrkovi, e okolo GovCo, a.s. sa strhne najvia lobistick mela za posledn roky a je tam potrebn dosta o najviac ich ud (nielen do
Informcia o vkone prv akcionra v akciovch spolonostiach so 100% majetkovou asou ttu a o vsledkoch hospodrenia vybranch podnikov s vplyvom ttu v psobnosti Ministerstva hospodrstva SR. (www.rokovania.sk, dokument v pdf. forme; exaktn odkaz nie je prstupn) 104 http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=141624&SID=2&P=1
103

predstavenstva a dozornej rady ale aj do strednho a niieho manamentu). Nsledne diskutuj akm spsobom v parlamente pretlaia v ich prospech zkon o jadrovom te. Malchrek hovor, e niektorch poslancov bude vhodne motivova. T4.A2 Analza Verejne dostupn zdroje potvrdzuj, e 100%-nm akcionrom GovCo, je Ministerstvo hospodrstva a to od 16.12.2005. Zkladn imanie spolonosti predstavovalo ku du 16.7.2005 sumu 6.000.000,- Sk, alie zvyovanie zkladnho imania sa uskutonilo k dtumu 13.8.2008 a to na sumu 1.098.000.000,- Sk. Z uvedenho vyplva, e tvrdenie o emisii akci GovCo je zrejme neopodstatnen a nepravdiv s poukazom na informcie uveden vyie (bod 1. vyie uvedenho Skutkovho stavu), vychdzajc aj zo skutonostuvedench v plnom elektronickom vpise z obchodnho registra GovCo.105 Poda elektronickho vpisu GovCo z obchodnho registra malo ku du 13.12.2005 predstavenstvo GovCo 3 lenov (Ing. Martin Slezk, Ing. Ladislav Lorinc, Ing Rudolf Kvetn). Da 3.1.2006 bol do funkcie predsedu predstavenstva zvolen Ing. Stanislav Reguli a do funkcie lena predstavenstva k rovnakmu dtumu Ing. Vladimr Rigsz. Tm sa predstavenstvo rozrilo na 5 lenov. Nsledne k dtumu 3.1.2006 skonila funkcia predsedu predstavenstva Ing. Rudolfovi Kvetnovi a da 22.2.2006 vznikla funkcia lena predstavenstva Ing. Miloovi Pajtinovi. Z uvedenho mono vyvodi, e predstavenstvo spolonosti bolo rozren na 5 lenov. Osoba Braa Guka (spomnan tovnk J. Malchrka) poda elektronickho vpisu z obchodnho registra nikdy nefigurovala v predstavenstve ani v dozornej rade GovCo. Z tohto dvodu citcia Malchrek navrhuje do predstavenstva GovCo, a.s. svojho tovnka Brao Guk a na u nadvzujce nsledn citcie uveden v Skutkovom stave vyie nie s pravdiv. Naviac, ani citcia Smeje sa, e ho bud zase spja s Martin Guk, ktor je partner Penty nie je rovnako pravdiv. iadna osoba s priezviskom Guk nebola nikdy partnerom PENTY. Nvrh zkona o jadrovom te (o jadrovom fonde)106 bol schvlen vldou da 11.1.2006 a nsledne bol posunut NR SR na alie stavn prerokovanie. Predkladateom nvrhu zkona bol podpredseda vldy a Ministerstvo hospodrstva. Nvrh zkona bol prerokovan v NR SR a v treom tan schvlen. Za hlasovalo predovetkm SMK, SDK a ANO, proti hlasoval predovetkm SMER a HZDS. Vldny nvrh zkona bol schvlen NR SR da 16.3.2006. T4.B1 Citcie zo spisu 6.1.2006 Jirko Malchrek. Jaroslav Hak Aj v predstavenstve a aj v dozornej rade SE je u schvlen projekt informanho systmu pre GovCo, a s. za 170 mil. Sk, ktor dod americko-izraelsk firma NESS Technologies. Obchod riadil za Pentu Peter Benedikt. Provzia z obchodu na rozdelenie je 21,5 mil. Sk. Hak to pvodne plnoval rozdeli na tretiny (Vilgi, Malchrek, Groaft) ale nestihol to oznmi Vilgimu a Groaftovi.
105http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=141624&SID=2&P=1 106Vldny

nvrh zkona o Nrodnom jadrovom fonde na vyraovanie jadrovch zariaden a na nakladanie s vyhoretm jadrovm palivom a rdioaktvnymi odpadmi (zkon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnen niektorch zkonov (http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=1874)

Hak sa pta Malchrka i m da vetko Malchrkovi, alebo ako prejav dobrej vle daj nieo aj Vilgimu a Groaftovi. Malchrek sa pta i to nie je lacn gesto. Hak reaguje, e teda vetko pjde Malchrkovi. Hak uznva, e Vilgi by takto gesto neocenil (myslel by si, e Malchrek m z toho 50 mil. Sk). Hak hovor Malchrkovi, e na rozdiel od vyie spomenutho obstarvania informanho systmu pre GovCo, a.s., ktor prebehol bez problmov, mu by v obstarvan cez SAP ete nejak problmy a obchod sa nemus podari. T4.B2 Analza Peter Benedikt nem iadne spojenie so spolonosou NESS Technologies. Preto je nelogick tvrdenie, e by Peter Benedikt riadil obchod. V zmysle vyjadrenia GovCo (terajia Jadrov a vyraovacia spolonos, a.s.) spolonos od momentu jej zaloenia v roku 2005 a do aprla 2006 nerealizovala iadne verejn obstarvania, teda ani verejn obstarvania akchkovek informanch systmov. Od aprla 2006 mala GovCo postavenie obstarvatea v slade s ustanoveniami vtedy platnho Zkona o verejnom obstarvan. Ani v obdob od aprla 2006 do konca kalendrneho roka 2007 vak nebolo zisten vyhlsenie verejnho obstarvania na akkovek informan systm v spojitosti s GovCo. Naviac, nerozumieme skutonosti, ak zujem a motv by mal J. Hak resp. PENTA na obstaran akhokovek informanho systmu v GovCo, kee PENTA nebola akcionrom, ani nebola akokovek majetkovo prepojen s GovCo. PENTA neposkytuje a ani neposkytovala iadne poradensk alebo in sluby v svislosti s obstarvanm alebo zavedenm informanch systmov. T4.C1 Citcie zo spisu 8.1.2006 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak Hak dal Jozefovi Sekerkovi vypracova cel koncept GovCo, a.s. - zkladn koncept, nvrh zmeny stanov, tatt predstavenstva, tatt dozornej rady, organizan truktra, vchodisk obchodnho plnu a finannho rozpotu. Bolo by dobr niekoho poveri realizciou celho projektu GovCo (asi uboa evka). Hak vysvetuje, e do budcnosti zostan v ttnom vlastnctve u iba 3 zaujmav isto ttne podniky - osobn doprava SR, SEPS a GovCo. Z nich bude GovCo jednoznane najlukratvnejie. GovCo bude ma investin plny rdovo v miliardch, v niektorch rokoch to bude vychdza aj na viac ako 10 mld. Sk. Je tam priestor pre vek provzie. Po oakvanej vmene ministra hospodrstva po parlamentnch vobch djde aj k vmene predstavenstva a dozornej rady GovCo, a.s. Mali by obsadi ud aj v strednom manamente, pretoe je mon, e ak budci minister hospodrstva neprenikne v GovCo dostatone hlboko, tak sa s umi dosadenmi do strednho manamentu bud da robi obchody aj po parlamentnch vobch. Hak chce rozri predstavenstvo GovCo, a.s. z 3 na 5 lenov. Nechaj tam Martina Slezka a BNO Reguli. Predsedom predstavenstva bude Vladimr Rigsz. Hak m na zvyn 2 miesta pripraven 4 osoby (BNO Hutta", Velick, Pajtina, Lorincz), z ktorch si ete vyberie. V dozornej rade nechaj tefana Haringa (Hak s nm pvodne uvaoval na miesto ekonomickho riaditea SE - vi stretnutie Malchrek, Hak, 15.12.2005). Hak m pripraven alie 4 men do dozornej rady GovCo, a.s.. Malchrek hovor, e predsedom predstavenstva GovCo, a.s. m by poda dohody s Ivanom Mikloom pred tm ako

nastpil na post ministra hospodrstva BNO Reguli. Hak hovor Malchrkovi, e to je jeho rezort a Reguliho m odmietnu. Malchrek hovor, e s tm asi bude ma problm, pretoe Mikloovi na tom vemi zle. Hak teda navrhuje, e Reguli bude predseda predstavenstva a Rigsz bude generlny riadite. Dozorn rada poda stanov bude ma tie mal prvomoci. Hak navrhuje 7 lenn dozorn radu (1 KDH, 1 SMK, 1 SDK, 2 Malchrek, 2 za zamestnancov). Malchrek nechpe, e za zstupcov zamestnancov neme da svojich ud. Malchrek neovlda zkladn legislatvu o akciovej spolonost (tretina lenov dozornej rady mus by za zamestnancov). Hak chce oddeli predstavenstvo GovCo, a.s. od vkonnho manamentu a tak navrhol aj stanovy. Predstavenstvo by poda novch stanov nemalo vek prvomoci a posilnili by sa prvomoci vkonnho manamentu. Cel vkonn manament by dosadil Hak s Malchrkom. Malchrek sa pta koko bude ma GovCo, a.s. zamestnancov. Hak presne nevie, ale odhaduje na 1000 2000 zamestnancov. 5.5.2006 Anna Bubenkov, Jaroslav Hak Hovoria o Jadrovom fonde a GovCo, a.s. (vina rozhovoru je nezrozumiten). Hak hovor, e poda prepotov SE a ENELu sa v GovCo, a.s. najblich 10 rokov minie 70140 mld. Sk. T4.C2 Analza Poda vyie uvedenej citcie zo Spisu Gorila: Hak dal Jozefovi Sekerkovi vypracova cel koncept GovCo, a.s. - zkladn koncept, nvrh zmeny stanov, tatt predstavenstva, tatt dozornej rady, organizan truktra, vchodisk obchodnho plnu a finannho rozpotu Vzhadom ku skutonosti, e J. Sekerka nem vysokokolsk prvnick vzdelanie, ktor je pre vypracovanie uvedench dokumentov nevyhnutn, zadanie vypracovania tchto dokumentov prve J. Sekerkovi by nemalo opodstatnenie a je nelogick. GovCo, (dnes psobiaca pod obchodnm menom Jadrov a vyraovacia spolonos, a.s.) je poda verejne dostupnch informcii107 do dnenho da v psobnosti Ministerstva hospodrstva, ktor je 100% akcionrom GovCo. Po parlamentnch vobch konanch da 17.6.2006 dolo k predpokladanej vmene ministra hospodrstva. Informcie z verejne dostupnch zdrojov potvrdzuj, e ministrom hospodrstva sa stal nominant politickej strany SMER ubomr Jahntek108. Poda elektronickho vpisu z obchodnho registra109, zmeny nastali aj v predstavenstve spolonosti, Ing. Miloovi Pajtinovi skonila funkcia lena predstavenstva da 30.10.2006. Tm istm dom skonila funkcia podpredsedu predstavenstva Ing. Vladimrovi Rigszovi. Za novch lenov boli zvolen J. Maudry, J. Valach a J. Valko.

http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=141624&SID=2&P=1 http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_ministrov_hospod%C3%A1rstva_Slovenskej_republiky 109 http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=141624&SID=2&P=1

107 108

S. Reguli psobil v predstavenstve GovCo ako predseda predstavenstva od 3.1.2006 do 30.10.2006. M. Slezk psobil v predstavenstve GovCo ako len predstavenstva od 16.7.2005 do 23.4.2008. V. Rigsz sa poda informci z verejne dostupnch zdrojov nikdy nestal generlnym riaditeom GovCo, o je v rozpore s vyie uvedenou citciou. Zo tvorice osb Hutta", Velick, Pajtina, Lorinc figurovali v predstavenstve spolonosti u zmienen M. Pajtina a L. Lorinc. . Haring psobil v dozornej rade spolonosti odo da 16.7.2005 a do skonenia funkcie ku du 7.6.2006. V zmysle hore uvedenej citcie po parlamentnch vobch v roku 2006 nastali popsan zmeny aj v predstavenstve GovCo, avak prepojenie vyie uvedench osb s PENTOU neexistuje. K citcii Hak chce oddeli predstavenstvo GovCo, a.s. od vkonnho manamentu a tak navrhol aj stanovy. Predstavenstvo by poda novch stanov nemalo vek prvomoci a posilnili by sa prvomoci vkonnho manamentu je nevyhnutn zdrazni, e predstavenstvo GovCo malo v posudzovanom ase v zmysle Stanov GovCo vetky tandardn prvomoci, ak Obchodn zkonnk pre predstavenstvo akciovej spolonosti vyaduje. Delegovanie prvomoc svisiacich s vkonom riadenia spolonosti upravuje tatt predstavenstva schvlen dozornou radou. Stanovy GovCo tak priamo neupravuj prvomoci vkonnho manamentu GovCo.

T5 Slovensk elektrrne Skutkov stav 1. SE vznikli da 21.1.2002 ako vsledok transformcie a rozdelenia spolonosti Slovensk elektrrne, a.s. v skratke: SE, a.s., priom transformciou okrem SE vznikli aj spolonosti Slovensk elektrizan prenosov sstava, a.s. (alej len SEPS) a Teplre Koice, a.s.110 Ete pred samotnou transformciou Vlda v jli 2001 uznesenm111 vzala na vedomie materil nvrh retrukturalizcie a privatizcie SE, a.s. po oddelen teplrn a prenosovej sstavy s pripomienkami prijatmi na rokovan vldy a uloila Ministrovi hospodrstva zabezpei vber privatizanho poradcu pre privatizciu do 44,79 % podielu akci SE, a.s. po oddelen teplrn a prenosovej sstavy a predloi na rokovanie vldy nvrh spsobu privatizcie SE, a.s. po oddelen teplrn a prenosovej sstavy a po usporiadan majetkovch vzahov na Vodnom diele Gabkovo, ktor odporu privatizan poradca. V jni 2002 prijala Vlda uznesenie112 k nvrhu spsobu privatizcie Slovenskch elektrrn, a. s., ktorm schvlila predaj 44,79 % (resp. a 49 %, ak by sa FNM rozhodol odkpi podiely minoritnch akcionrov) majetkovho podielu FNM v SE strategickmu investorovi alebo investorom. Toto uznesenie113 bolo zaiatkom februra 2004 zmenen alm uznesenm Vldy, ktorm Vlda schvlila spsob privatizcie SE a. s. formou predaja 66 % podielu na celkovom zkladnom iman vlastnench FNM SR v SE, a. s. strategickmu investorovi.... Na zklade vyie spomenutch uznesen Vldy, zujemcovia o zskanie 66 % podielu v SE predloili svoje ponuky. Jednm z tchto zujemcov bola aj spolonos Enel S.p.A. so sdlom v Talianskej republike (alej len ENEL). V jli 2004 predloil ENEL svoju zvzn ponuku, ktor v oktbri 2004 Vlda uznesenm114 schvlila ako preferovan ponuku" resp. ENEL ako Preferovanho strategickho investora. Nsledne vo februri 2005 Vlda uznesenm vydala rozhodnutie115, ktorm schvlila predaj 66 % podielu na zkladnom iman v SE ENEL-u a da 17.2.2005 boli podpsan tzv. Transakn dokumenty (Zmluva o kpe akci, Akcionrska zmluva, Konzultan zmluva, Zmluva o viazanom te a List obsahujci priznanie). Samotn predaj 66 % akci v SE bol predmetom Zmluvy o kpe akci uzatvorenej medzi FNM, Ministerstvom hospodrstva a ENEL-om (alej len Zmluva o kpe akci). Predmetom Zmluvy o kpe akci bol predaj 25 237 kusov akci s nominlnou hodnotou kadej akcie vo vke 1.000.000,- Sk a 610 kusov akci s nominlnou hodnotou kadej akcie vo vke 1.000,- Sk, spolu predstavujcich 66 % podielu na zkladnom iman SE.116 Poda bodu 3.1. Zmluvy o kpe akci, obdranej z Ministerstva hospodrstva na zklade Zkona o slobodnom prstupe k informcim, bola dohodnut kpna cena za preveden akcie vo vke 840.000.000,- EUR,

2.

3.

Tto transformcia sa uskutonila na zklade uznesenia Vldy . 758/2000 zo da 27. septembra 2000; predmetn uznesenie nie je dostupn na internetovej strnke Vldy www.rokovania.sk, kee na tejto strnke s zverejnen materily a uznesenia Vldy a od roku 2001. 111 Uznesenie Vldy . 644/2001 zo da 11. jla 2001 (http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=1022). 112 Uznesenie Vldy . 700/2002 zo da 26. jna 2002 (http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=14111). 113 Uznesenie Vldy . 109/2004 zo da 3. februra 2004 ( http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-1283?listName=Uznesenie&prefixFile=u_). Materil sa z dvodu ochrany utajovanch skutonost nesprstupuje. 114 Uznesenie Vldy . 943/2004 zo da 6. oktbra 2004 (http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=723). 115 Uznesenie Vldy . 134/2005 zo da 16. februra 2005 (http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-86969?prefixFile=m_). 116 Poda internetovho vpisu z obchodnho registra SE v ase podpsania transaknch dokumentov, t.j. 17.2.2005, dosahovalo zkladn imanie SE vku 38 238 803 000 SK, http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34129&SID=2&P=1.
110

priom 20 % kpnej ceny malo by prevedench na zriaden viazan et do 5 pracovnch dn od podpisu Zmluvy o kpe akci a zvynch 80 % kpnej ceny ku du uzavretia transakcie, k tzv. Closing day. Kpna cena v zmysle bodu 3.1. Zmluvy o kpe akci nebola dohodnut ako konen a mohla by zven/znen za podmienok upravench v bodoch 3.5. a 3.6. Zmluvy o kpe akci. Podrobnosti zvenia/znenia kpnej ceny v bodoch 3.5. a 3.6. Zmluvy o kpe akci s v obdranej Zmluve o kpe akci anonymizovan; na zklade neanonymizovanej asti textu sa mono domnieva, e prpadn zvenie/znenie kpnej ceny sa pravdepodobne tkalo vylenenia Vodnej elektrrne Gabkovo (alej len VEG) z majetku SE a urenia hydroenergetickch poplatkov radom pre regulciu sieovch odvetv (alej len RSO). Kpna cena mohla by ete upraven v slade s bodmi 6.7.1. a 6.7.2. Zmluvy o kpe akci, ktor s taktie v obdranej Zmluve o kpe akci anonymizovan. 4. Zmluva o kpe akci obsahovala, okrem inho, aj niekoko odkladacch podmienok, na ktorch splnenie bolo viazan ukonenie predaja (napr. dosiahnutie dohody o poiatonch strategickch plnoch pre SE vrtane 5-ronho plnu pre strategick investcie spolonosti do dodatonch vrobnch kapact, vylenenie VEG z majetku SE, vylenenie Jadrovej elektrrne A1 z majetku SE, vylenenie zvodu na vyraovanie jadrovo-energetickch zariaden (VYZ) z majetku SE, schvlenie novho zkona o vyraovan jadrovoenergetickch zariaden...). Jednou z podmienok uzavretia predaja bolo aj schvlenie novch stanov SE tvoriacich prlohu H (pod nzvom NEW ARTICLES OF ASSOCIATON OF THE COMPANY) Zmluvy o kpe akci (alej len Nov stanovy).117 Nov stanovy, okrem inho, urili poet lenov predstavenstva SE na 7118 a zvili poet lenov dozornej rady z pvodnch 12 na 15 lenov119.120 Nomincie lenov tchto orgnov bliie upravovala Akcionrska zmluva121 a to nasledovne: - zo 7 lenov predstavenstva 5 lenov nominuje ENEL, zvynch 2 lenov nominuje tt;122 - z 15 lenov dozornej rady 8 lenov nominuje ENEL, 2 lenov tt a zvynch 5 lenov nominuj zamestnanci SE.123 Na zklade informci zistench z elektronickho vpisu z obchodnho registra SE ku du 27.4.2006, t.j. de pred uzavretm transakcie, malo predstavenstvo SE 7 lenov a dozorn rada 15 lenov.124 Proces predaja majetkovho podielu v SE ENEL-u sa predil a bol ukonen a dom 28.4.2006 (pvodne mala by transakcia ukonen najneskr 31.12.2005, inak mali zmluvn strany prvo odstpi od Zmluvy o kpe akci)125. Poda

5.

Bod 5.3.1. Zmluvy o kpe akci. l. X bod 2. Novch stanov. Dostupn stanovy SE schvlen da 2.4.2004 neobsahovali urenie presnho potu lenov predstavenstva SE, ale len maximlny poet lenov predstavenstva, priom poda tchto stanov mohlo ma predstavenstvo SE najviac 7 lenov 119 l. XI bod 5. Novch stanov. 120 Na zklade informci zskanch z elektronickho vpisu z obchodnho registra SE mala dozorn rada SE v predmetnom ase 12 lenov a predstavenstvo 5 lenov; http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34129&SID=2&P=1. 121 Akcionrska zmluva mala by taktie da 17.2.2005 uzatvoren medzi FNM, Ministerstvom hospodrstva SR a ENEL-om. Jej podpsan kpiu sa nm nepodarilo zska. 122 Bod 3.2.1. Akcionrskej zmluvy. 123 Bod 4.1.1. Akcionrskej zmluvy. 124 http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34129&SID=2&P=1 125 Lehota na dokonenie predaja bola dajne preden do 30. 4. 2006 a to na zklade uzatvorenia Dodatku . 1 k Zmluve o kpe akci, s ktorm Vlda vyslovila shlas v uznesen . 1021/2005 zo da 21. 12. 2005 (http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=5064). Podpsan kpia Dodatku . 1 nie je na strnke Vldy dostupn, poda medializovanch informci (http://hnonline.sk/ekonomika/c1-17472220-fondpotvrdil-riesenie-pre-elektrarne) k uzavretiu Dodatku . 1 skutone dolo
117 118

medilnych informci126 jednm z dvodov predenia ukonenia predaja bola existencia nevhodnch zmlv existujcich medzi SE a spolonosami Paroplynov cyklus, a.s. Bratislava, Slovalco, a.s. a OFZ, a.s., priom v dsledku existencie tchto zmlv v zmysle medilnych informci127 dajne ENEL ponkol v druhej ponuke za SE o 6 milird menej. Vo vzahu k tmto nevhodnm zmluvm sa ENEL v bode 11.3. Zmluvy o kpe akci zaviazal, e ich bude plni, nebude sa ich snai vypoveda a akmkovek spsobom napda ich zvznos; v prpade poruenia tchto zvzkov ENEL uhrad FNM a/alebo Ministerstvu hospodrstva akkovek straty/kody s tm spojen. Od 28.4.2006 zaplatenm zvynch 80 % kpnej ceny sa ENEL stal oficilne vlastnkom 66 % podielu na zkladnom iman SE. Poda medilnych informci128 vak konenou kpnou cenou nebola cena uren v bode 3.1 Zmluvy o kpe akcii, t.j. 840.000.000,- EUR, ale cena vo vke 839.000.000,- EUR. T5.A1 Citcie zo spisu neurit dtum (medzi 13.12.2005 - 23.12.2005; pravdepodobne 15.12.2005 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak) Hak rozprva, e si sadol s novm predsedom dozornej rady SE uboom evkom (Malchrkov poradca pre privatizciu). ubo evk spolu s umi s PENTY (Peter Benedikt, ubo Sekerka - riadite a predseda predstavenstva PPC, a.s.) bude manaova cel SE. Hak vysvetlil evkovi ako bud spolupracova (pravideln stretnutia) a koluje ho. Hak rozprva, e chce v SE prelomi 100 milinov obchody k jadru (likvidcia V1 a vyhorenho palivo), ktor s poda neho zbyton a ktor slia len na oderpvanie peaz zo SE. Poda Haka vo svete nedochdza k likvidcii jadrovch elektrrn (iba sa konzervuj na predpokladan alie pouitie v budcnosti). Hak vysvetuje Malchrkovi problematiku cien elektrickej energie. T5.A2 Analza Poda verejne dostupnch informcii129 bol Lubo evk v predmetnom ase lenom dozornej rady SE, priom tto funkcia mu mala vznikn da 29.11.2005 a jej vznik bol v obchodnom registri zapsan da 17.12.2005. daje dostupn v obchodnom registri neobsahuj informciu o tom, i bol Lubo evk lenom dozornej rady alebo jej predsedom. Poda dajov z inch verejne dostupnch zdrojov130 Lubo evk v SE vykonval aj funkciu predsedu dozornej rady. Poda informci zskanch z elektronickho vpisu z obchodnho registra spolonosti Paroplynov cyklus, a.s. Bratislava (od 20.5.2008 podnik tto spolonos pod obchodnm menom PPC Energy Group a.s.) (alej len PPC)131 poas celej doby existencie tejto spolonosti osoba s menom ubo Sekerka nezastvala akkovek funkciu v orgnoch PPC . Poda totonho zdroja bol v predmetnom ase lenom predstavenstva pn Jozef Sekerka. Jaroslav Hak sa osobne pozn s Jozefom Sekerkom vemi dlh obdobie a nikdy by z takhoto dvodu osobu, ktor dlhodobo pozn nenazval inm krstnm menom. Je nelogick, aby Jaroslav Hak pomenoval jemu dlhodobo znmu osobu inm krstnm menom.

http://www.sme.sk/c/2341556/dostaviame-mochovce-slubuje-enel.html http://www.sme.sk/c/2330685/predaj-elektrarnienel-ma-podmienky.html 128 http://hnonline.sk/ekonomika/c1-18340210-majitelom-elektrarn; http://www.topky.sk/cl/7/111497/Enel-zaplatil-za-Slovenske-elektrarne-839-milionov-eur 129 http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34129&SID=2&P=1 130 Vron sprva SE za rok 2006; http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publikcie/Vyrocne_spravy/vyr_spr_2006.pdf. 131 http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=20301&SID=2&P=1
126 127

V prpade, ak by bola vyie uveden citcia Hak rozprva, e chce v SE prelomi 100 milinov obchody k jadru (likvidcia V1 a vyhorenho palivo), ktor s poda neho zbyton a ktor slia len na oderpvanie peaz zo SE pravdiv, je skr ctyhodn, e by jej pvodcovi leal na srdci ekonomick osud SE ako spolonosti v ktorej nem iadne zujmy. T5.B1 Citcie zo spisu neurit dtum (medzi 13.12.2005 - 23.12.2005; pravdepodobne 15.12.2005 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak) Hak vysvetuje Malchrkovi sasn stav v SE: kad v predstavenstve si rob svoje obchody, Pavol Ponca podvdza vlastnch ud, Igor Groaft (Hak sa s nm stretva, dobre vychdzaj) urobil vek obchod s elektrinou s dcrskou spolonos ruskej RAO UES, OstElektra (Malchrek m dosta 500 tis. EUR z tohto obchodu). Milo ujansk tie podvdza (podviedol aj Haka). Najvie podvody rob podpredseda predstavenstva Miroslav Wollner (SMK, Vilgi). Hak dal evkovi prkaz stopn Wollnerovi vetky veci nad 30 mil. Sk. Miroslav Wollner chce tie odstavi Rapka a chce sa sta gen. riaditeom a predsedom predstavenstva SE, a.s. Hak sa rozhoruje, e Wollner sa sprva ako keby bol ministrom hospodrstva Vilgi a nie Malchrek. Hak m pre Malchrka pripraven zoznam 11-15 vec v SE nad 100 mil. Sk, ktor sa bud realizova. Spolu ide o vye 1 miliardu Sk. Vetky veci nad 20 mil. Sk schvauje dozorn rada SE. Maj v nej 5 ud z 12 (evk, Jurica, Bubenkov, Kontiak, prid sa aj Groaft). Hak m s Vilgim bliie neuren vzjomn dohodu v energetike, ktor ale nefunguje a ktor chce porui. Oakvaj protireakciu maarov (Vilgi) za stopnut Wollnerove veci, ale v DR ich prehlasuj. T5.B2 Analza Poda elektronickho vpisu z obchodnho registra SE132 boli v predmetnom ase osoby spomnan v Spise Gorila (Pavol Ponca, Igor Groaft, Milo ujansk, Miroslav Wllner) lenmi predstavenstva SE. Miroslav Wllner mal poda totonho zdroja zrove odo da 17.1.2005 vykonva funkciu podpredsedu predstavenstva, priom obchodn register neobsahuje informciu, kedy mu funkcia podpredsedu predstavenstva SE zanikla, t.j. z dajov z obchodnho registra nemono zisti, i v predmetnom ase Miroslav Wllner okrem toho, e bol len predstavenstva SE, vykonval aj zrove funkciu podpredsedu predstavenstva. Poda dajov z inch verejne dostupnch zdrojov133 Miroslav Wllner v predmetnom ase vykonval aj funkciu podpredsedu predstavenstva SE, priom tto funkciu mal dajne zastva do da 26.4.2006. Poda elektronickho vpisu z obchodnho registra SE134 boli v predmetnom ase lenmi dozornej rady nasledovn osoby s priezviskami totonmi s priezviskami spomnanmi v Spise Gorila: (ubo) evk, (Jozef) Jurica, (Anna) Bubenkov, (Pavol) Kontiak, (Igor) Groaft. Uveden je mon vak potvrdi len s ohadom na priezvisk predmetnch osb (nie ich krstn men). Na zklade informci zskanch z totonho zdroja mala dozorn rada SE v predmetnom ase 12 lenov. Poda dostupnch stanov SE schvlench da 2.4.2004 a tattu predstavenstva SE innho od 26.1.2005 sa vyadoval na schvlenie sanch podkladov a vsledkov vberovch konan pre vberov konania realizovanch rokovacm konanm bez zverejnenia s predpokladanou cenou obstarvania nad 20.000.000,- SK predchdzajci shlas dozornej rady SE.
http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34129&SID=2&P=1 Vron sprva SE za rok 2006; http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publikcie/Vyrocne_spravy/vyr_spr_2006.pdf. 134 http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34129&SID=2&P=1
132 133

T5.C1

Citcie zo spisu

neurit dtum (medzi 13.12.2005 - 23.12.2005; pravdepodobne 15.12.2005 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak) Hak rozprva, e zatia dal uboovi evkovi pokyn na jeden obchod - sa na informan systm do SE. Bud 3 zujemcovia o dodvku (SAP, Logica a ete jedna firma). Sa mus vyhra SAP za 390 mil. Sk. Spravodliv cena je okolo 350 mil. Sk Malchrek dostane provziu 25 mil. Sk.

T5.C2

Analza

SE v predmetnom ase mali napa definciu obstarvatea v zmysle v tom ase platnho zkona o verejnom obstarvan135 a z tohto dvodu, v zmysle prslunch ustanoven zmienenho predpisu, boli SE povinn zkazku vo vke predpokladanej v citci Spisu Gorila (390.000.000,- SK) ako nadlimitn obstarva. V danom prpade, pri vyuit metdy sae (i u verejnej alebo uej) ako metdy obstarvania, by boli SE povinn zverejni vo vestnku VO napr. aj oznmenie o vyhlsen metdy verejnho obstarvania a oznmenie o vsledku takhoto verejnho obstarvania. Zverejnen informcie obsiahnut vo vestnku VO za obdobie rokov 2005 a 2008 vak neobsahuj o predmetnej zkazke spomenutej v citcii Spisu Gorila iadnu zmienku. Na zklade verejne dostupnch zdrojov136 s vak prstupn informcie, poda ktorch v roku 2007 po privatizcii Slovenskch elektrrn, a.s. sa ich nov majite spolonos Enel rozhodol uprednostni produkt spolonosti SAP pred ARSOZ.. Vron sprvy SE z rokov 20062008137 obsahuj informcie o implementcii projektu SAP, ktorm sa mal dajne zavies celopodnikov integrovan informan systm pre Slovensk elektrrne.. Na zklade tchto informci a pri predpoklade, e SE predmetn zkazku neuskutonili v rozpore s toho asu veobecne platnmi prvnymi predpismi je pravdepodobn, e SE zkazku spomenut v citcii Spisu Gorila neuskutonili, pretoe vo vestnku VO neboli zverejnen zkonom vyadovan oznmenia a tm, e by v ase citcie Spisu Gorila dolo k uskutoneniu obchodu medzi SAP a SE. neurit dtum (medzi 13.12.2005 - 23.12.2005; pravdepodobne 15.12.2005 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak) Hak hovor Malchrkovi, aby odvolal z predstavenstva SE Rapka a ujanskho. Malchrek hovor, e to dnes povedal Ivanovi Mikloovi, Jliusovi Brockovi a maarom. Hak hovor Malchrkovi, aby za predsedu predstavenstva vymenoval Miroslava Pikusa (nie je v iadnej firme prepojen na Pentu). Dali ho nedvno aj za predsedu dozornej rady SPP (ak to bude konflikt zujmov m odstpi z dozornej rady SPP). Namiesto ujanskho daj Vojtecha (tefana) Haringa. Hak ke Malchrkovi aby zmeny vhodne komunikoval v mdich. Ako dvod m uvies problmy s prevzatm SE talianskym Enelom. Malchrek hovor, e o zmench v predstavenstve SE hovoril s Fulviom Contim (prezident talianskeho ENELu), ktor ich vemi vta. Na zklade verejne dostupnch informci138 boli v predmetnom ase (Miroslav) Rapk a (Milo) ujansk lenmi predstavenstva SE, priom (Miroslav) Rapk zrove vykonval v danom ase funkciu predsedu predstavenstva SE a poda vronej sprvy SE za

T5.D1

Citcie zo spisu

T5.D2

Analza

Zkon . 523/2003 Z.z. o verejnom obstarvan a o zmene zkona . 575/2001 Z.z. o organizcii innosti vldy a organizcii strednej ttnej sprvy v znen neskorch predpisov. http://podnikanieainovacie.euin.org/aiten-0 137 Vron sprva SE za rok 2007, s. 20, http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publikcie/Vyrocne_spravy/vyr_spr_2007.pdf. Vron sprvy SE s dostupn na http://www.seas.sk/sk/spolocnost/o-nas/vyrocne-spravy. 138 http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34129&SID=2&P=1
135 136

rok 2005139 (Miroslav) Rapk vykonval aj funkciu generlneho riaditea SE. Uveden je mon vak potvrdi len s ohadom na priezvisk predmetnch osb (nie ich krstn men). Poda dajov obchodnho registra140 skonila funkcia (Miloa) ujanskho ako lena predstavenstva da 20.1.2006 a (Miroslav) Rapk ako len a predseda predstavenstva skonil vo funkcii taktie da 20.1.2006. Poda medilnych informci141 Prezdium FNM odvolalo tieto osoby z funkci na podnet ministra hospodrstva Malchrka, ktor mal ako dvod odvolania tchto osb uvies postoj lenov vedenia k privatizcii elektrrn talianskym Enelom a neprehadn finann toky. Poda elektronickho vpisu z obchodnho registra142 funkciu predsedu predstavenstva SE od 20.1.2006 vykonval Miroslav Pikus. Poda elektronickho vpisu z obchodnho registra spolonosti Slovensk plynrensk priemysel, a.s. (je odvodnen sa domnieva, e skratka SPP v citci poukazuje na tto spolonos)143 Miroslav Pikus poas doby existencie tejto spolonosti nezastval iadnu funkciu v orgnoch tejto spolonosti. Na zklade tchto informci je preto tvrdenie o psoben Miroslava Pikusa ako predsedu dozornej rady SPP obsiahnut vo vyie uvedenej citcii nepravdiv. Poda dajov z obchodnho registra144 od 20.1.2006 vykonval funkciu lena predstavenstva SE Andrej Duan Liptk. T5.E1 Citcie zo spisu neurit dtum (medzi 13.12.2005 - 23.12.2005; pravdepodobne 15.12.2005 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak) K privatizcii SE talianskym Enelom Hak hovor, e sa stretol s Testim (pravdepodobne z Enelu), s ktorm sa stle neme dohodn. Problmom zabraujcim dokoneniu privatizcie s najm nevhodn zmluvy SE so Slovalco a vylenenie elektrrn A1 a V1 a zvodu na vyraovanie jadrovooenergetickch zariaden do ttnej GovCo, a.s. (celkovo priestor na vyjednvanie SR s Enelom je 10 mld. Sk). Malchrek chce vyjs v strety Enelu v neprospech SR, za o poaduje motivciu 1 mld. Sk. Odovzdanie provzie m prebehn cez navenie ceny, za ktor m Penta preda Enelu Paroplynov cyklus o 1 mld. Sk. Hak sa obva monej medializcie vydierania zo strany Enelu, ktor by Malchrka stla miesto ministra. Ete sa nevie rozhodn (ance s 50:50). Mus sa rozhodn dnes, resp. zajtra. V prpade realizcie by Hak z 1 mld, Sk navye za PPC dal vinu Malchrkovi, nieo SDK. Nejakch 50 mil. Sk by Hak dal aj KDH. Malchrek by mohol zarobi ivotn peniaze. Malchrek nevid rokovac priestor na 10 mld. Sk v prospech Enelu (vid len na cca 3 mld. Sk) a moc sa mu do toho nechce s. Hak s Testim ete urob posledn pokus: M sa s nm stretn hne po tomto stretnut s Malchrkom. T5.E2 Analza Z uvedenej citcie vyplva otzka, ak zujem by mal Jaroslav Hak a PENTA na privatizcii SE, preo by sa stretval s dajnm pnom Testim? PENTA nikdy neprivatizovala SE.

http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publikcie/Vyrocne_spravy/vyr_spr_2005.pdf http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34129&SID=2&P=1 141 http://hnonline.sk/ekonomika/c1-17663550-fond-potvrdil-zmeny-v-elektrarnach. 142 http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34129&SID=2&P=1 143 http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=32382&SID=2&P=1 144 http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34129&SID=2&P=1
139 140

K nevhodnej zmluve SE so Slovalcom pozri bliie bod 1. skutkovho stavu pri spracovan transakcie T10. K vyleneniu elektrrn A1 a V1 a zvodu na vyraovanie jadrovooenergetickch zariaden do ttnej GovCo pozri bliie body 1. a 2. skutkovho stavu pri spracovan transakcii T4. Citcia ohadom predaja PPC nie je pravdiv, pretoe k tomuto predaju nikdy nedolo. Skupina PENTA prostrednctvom spolonosti Sandbar a Penta Investment Cyprus je do dnench dn vlastnkom celho balka akci PPC. Naviac, prvee skupina PENTA prostrednctvom spolonosti Sandbar odkpila od SE aj balk zvynch 10% akci PPC. Bliie pozri spracovanie transakcie T6 v bode T6.C2. T5.F1 Citcie zo spisu neurit dtum (medzi 13.12.2005 - 23.12.2005; pravdepodobne 15.12.2005 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak) Malchrek sa pta Haka, i me na stretnut s Kojdom poveda, e chce v SE vymeni Rapka za Pikusa. Hak mu hovor, aby to nerobil, lebo Kojda by hne beal za Rusnkom a hovoril by mu, e Hak nakzal Malchrkovi dosadi za predsedu predstavenstva SE Pikusa. Hak objasuje Malchrkovi Kojdovo sprvanie na prklade vberu poradcu na privatizciu teplrn v Bratislave, Trnave, iline, Zvolene, Martine a Koiciach, ktorm sa stala CAIB. Vber poradcu vrtane provzii kompletne zmeneoval Hak. Kojda vzpt kontaktoval Haka s tm, e vber poradcu zbehol v jeho rii a ponkol vber poradcu ako svoj vklad do privatizcie teplrni. Hak ho odmietol a prirovnal Kojdove sprvanie k obchodnkovi s vodou. T5.F2 Analza Poda elektronickho vpisu z obchodnho registra SE145 (Miroslav) Rapk skonil vo funkcii lena a predsedu predstavenstva SE ku du 20.1.2006 a zrove k totonmu du vznikla funkcia lena a predsedu predstavenstva (Miroslavovi) Pikusovi. Uveden je mon vak potvrdi len s ohadom na priezvisk predmetnch osb (nie ich krstn men). Niekedy medzi 23. a 26.12.2005 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak Malchrek sa pta Haka i bud personlne zmeny v SE robi v januri. Hak prisvieda. Vysvetuje Malchrkovi, e z technickho hadiska me ENEL v SE meni predstavenstvo najskr a niekedy v auguste 2006 (ke ENEL preberie SE v aprli, tak s tam ete zkonn lehoty na protimonopoln konanie a zvolanie valnho zhromadenia). Hakom dosaden osoby tak bud ma 8 mesiacov na innos v prospech ich zujmov. Hak op potvrdzuje, e za gen. riaditea a predsedu predstavenstva je potrebn namiesto Rapka da Miroslava Pikusa. Hak sa v poslednom ase niekokokrt stretol s Gabrielom Palackom a dohodol sa s nm, e okrem Rapka a ujanskho (ekonomick riadite SE) bude potrebn z predstavenstva SE, a.s. odvola aj Pavol Ponca (obchodn riadite SE). Nhradnka za Pavla Poncu m njs Igor Groaft. Malchrek hovor, e namiesto ekonomickho riaditea SE ujanskho by dal BNO Liptka. Hak shlas. Haring, s ktorm Hak pvodne uvaoval namiesto ujanskho nie je prepojen na Pentu, rob im len konzultanta za 30 tis. Sk na mesiac a me Liptkovi pomha (Haring je
145

T5.G1

Citcie zo spisu

http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34129&SID=2&P=1

zamestnanec SE). Hak hovor, e by bolo dobr keby nali niekoho na miesto obchodnho riaditea SE Pavla Poncu. Igor Groaft by si ho osvojil a oni by mali 3 ud v 5-lennom predstavenstve. Malchrek navrhuje osobu zo SEPS, ktor mu dohodil Pavol Kontiak. Nevie si ale spomen na jeho meno. Hak hovor nech mu meno pole sms-kou. T5.G2 Analza Nie je vbec jasn, ak zujmy by sledovala PENTA uskutonenm personlnych zmien v SE. K vmene osoby Rapka za Miroslava Pikusa pozri vyie bod T5.F2. K personlnym zmenm v prpade osb ujansk a BNO Liptk pozri vyie bod T5.D2. Poda elektronickho vpisu z obchodnho registra SE146 Pavol Ponca vykonval funkciu lena predstavenstva SE v obdob od 2.5.2003 do 28.2.2007. T5.H1 Citcie zo spisu Niekedy medzi 23. a 26.12.2005 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak Hak hovor, e obchod na obstaranie informanho systmu pre SE za 390 mil. Sk (pvodne to malo by 750 mil. Sk) je potvrden (vi stretnutie Malchrek, Hak z 15.12.2005). SE oslovia rokovacm konanm bez zverejnenia tri firmy, z ktorch vyber firmu SAP. Malchrek dostane provziu 25 mil. Sk. BN spsobom je v obchode zaangaovan aj Michal Lazar. Malchrek sa pta Haka ak lohu hraj v obchode maari. Hak potvrdzuje, e s zaangaovan a e z obchodu maj provzie aj Miroslav Wollner a Oszkr Vilgi. Hak hovor, e dal uboovi evkovi (predseda DR SE) prkaz stopn vetky Wollnerove obchody v SE. Miroslav Wollner a Oszkr Vilgi robia v SE najvie podvody. Malchrek hovor, e maari boli v stredu u neho (Vilgi, Wollner, Szemet) a e im hovoril, e km nebud uroben dohody nebud mc pokraova v svojej innosti. Vilgi a Wollner sa dajne usmiali. T5.H2 Analza Vyie uveden tvrdenia v citcii sa nezakladaj na pravde. SE v predmetnom ase mali napa definciu obstarvatea v zmysle v tom ase platnho Zkona o verejnom obstarvan a preto, v zmysle prslunch ustanoven tohto predpisu, boli SE povinn zkazku vo vke predpokladanej v citci Spisu Gorila (390.000.000,- Sk) ako nadlimitn obstarva. V danom prpade, aj pri verejnom obstravan metdou rokovacieho konania bez zverejnenia, by boli SE povinn zverejni vo vestnku VO aspo oznmenie o vsledku verejnho obstarvania. Zverejnen informcie obsiahnut vo vestnku radu pre verejn obstarvanie za obdobie rokov 2005 a 2008 neobsahuj vak o predmetnej zkazke spomenutej v citcii Spisu Gorila iadnu zmienku. Na zklade verejne dostupnch zdrojov147 s vak prstupn informcie,

146 147

http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34129&SID=2&P=1 http://podnikanieainovacie.euin.org/aiten-0

poda ktorch V roku 2007 po privatizcii Slovenskch elektrrn, a.s. sa ich nov majite spolonos Enel rozhodol uprednostni produkt spolonosti SAP pred ARSOZ.. Vron sprvy SE z rokov 2006-2008148 obsahuj informcie o implementcii projektu SAP, ktorm sa mal dajne zavies celopodnikov integrovan informan systm pre Slovensk elektrrne.. Na zklade tchto informci je vysoko pravdepodobn, e SE zkazku spomenut v citcii Spisu Gorila neuskutonili, pretoe vo vestnku VO nebolo zverejnen zkonom vyadovan oznmenie o vsledku verejnho obstarvania. Citcie zo Spisu Gorila si v tejto asti oproti citcim zo da 15.12.2005 (pozri vyie T5.C1 oznaen ako neurit dtum, pravdepodobne vak 15.12.2005) navzjom odporuj, pretoe v citcich zo da 15.12.2005 nebola uveden cena za dan informan systm vo vke 750 mil. Sk, priom vo vzahu k danmu informanmu systmu boli spomenut len sumy vo vke 390 mil. Sk a 350 mil. Sk. T5.I1 Citcie zo spisu Niekedy medzi 23. a 26.12.2005 Jirko Malchrek. Jaroslav Hak Hak s Malchrkom sumarizuj a spolone prechdzaj zoznam obchodov, z ktorch m Malchrek provziu. Netaj konkrtne obchody, hovoria len o provzich. Hak spomna obchod zo SAP v SE, z ktorho m Malchrek 25 mil. Sk, al BN obchod, z ktorho bola provzia 21 mil. Sk rozdelen na tretiny medzi Malchrka, Oszkra Viigiho a KDH (Viigiho a KDH ale ete mono vynechaj), provzia Transpetrol, provzia 500 tis. EUR od Igora Groafta (asi za obchod s OstElektra), provzia za poradcu pri rozvodoch, provzia za SSE a alie obchody. Spolu ide o provzie pre Malchrka v hodnote cca 200 - 300 mil. Sk. T5.I2 Analza Citcia ohadom uskutonenia obchodu medzi SAP a SE je nepravdiv (pozri vyie bod T5.H2). Naviac, PENTA nemala ma ak zaujem na uskutonen obchodu v SE. K dajne provzii za poradcu pri rozvodoch treba zdrazni, e ZSE, SSE a VSE ako rozvodov zvody neboli doprivatizovan a naviac ani v tomto prpade nebol vybrat ani privatizan poradca. Bliie pozri spracovanie transakcie T3 v bode T3.B1. T5.K1 Citcie zo spisu 5.1.2006 Jirko Malchrek. Jaroslav Hak Malchrek hovor Hakovi, e sa nhodne v hoteli stretol s Martinom Romanom (generlny riadite EZ). Roman mu povedal, e ete nezloili zbrane a chc zvrti privatizciu Slovenskch elektrrn v ich prospech. Malchrek mu povedal, e privatizcia v prospech ENEL sa ned zvali len na Ruska, e by to musel zvali na cel vldu, ktorej je sasou, a preto Malchrek nevid priestor na revziu rozhodnutia vldy o privatizcii SE.

148

Vron sprva SE za rok 2007, s. 20, http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publikcie/Vyrocne_spravy/vyr_spr_2007.pdf. Vron sprvy SE s dostupn na http://www.seas.sk/sk/spolocnost/o-nas/vyrocne-spravy.

T5.K2

Analza

Na zklade informci zistench z verejne dostupnch zdrojov149 Martin Roman v ase spomenutom v citcii vykonval funkciu predsedu predstavenstva spolonosti EZ, a.s. a zrove funkciu generlneho riaditea tejto spolonosti. Martin Roman psobil v spolonosti EZ, a.s. ako predseda predstavenstva a zrove generlny riadite odo da 23.2.2004, priom poda elektronickho vpisu z obchodnho registra EZ, a.s.150 mu tieto funkcie zanikli ku du 15.9.2011. 5.1.2006 Jirko Malchrek. Jaroslav Hak Hak hovor o verajom stretnut s Testim (ENEL) ohadne privatizcie SE a problematickch zmlv so Slovalco a GovCo. (vi stretnutia Malchrek, Hak 15.12.2005). Vo veci monej provzie za stup Malchrka zastupujceho tt voi ENELu pri rokovaniach zatia vrazne nepokroili. Zujem Penty je vhodne preda PPC Slovenskm elektrram (ENELu). Hak vysvetuje Malchrkovi teriu istej sasnej hodnoty (Net Present Value) PPC. V Penta Group pri vpote istej sasnej hodnoty investinch projektov pouvaj diskontn sadzbu 30% p.a., o je minimlna hranica ziskovosti investinch projektov Penty. Hak to dokumentuje na prklade PPC, ke pre neho predaj PPC za 3,7 mld. Sk od hocijakho inho zujemcu v sasnosti m vyiu cenu ako 5 mld. Sk za predaj na konci roku 2006 pre SE (ENEL). Malchrek nechpe princp istej sasnej hodnoty. Hak vysvetuje Malchrkovi, e chce sasn problmy so zmluvami SE so Slovalco a GovCo vyui na navenie ceny za PPC. Bez ohadu na to i sa podar navi cenu za PPC z titulu stupkov Malchrka pri zmluvch SE s Slovalco a GovCo, Malchrek dostane nejak provziu, pretoe na projekte PPC dlhodobo participoval. Otzna je len vka Malchrkovej provzie. Ak sa im s ENELom podar dohodn navenie ceny za PPC z titulu stupkov Malchrka pri zmluvch SE s Slovalco a GovCo, vina z tohto navenia pjde Malchrkovi. Pre Malchrka je tak mimoriadne zaujmav navenie ceny PPC u len napr. o 100 mil. Sk na 5,1 mld. Sk. Malchrek sa s Hakom dohodol, e sa niekedy cez weekend stretn s Contim (prezident ENEL) v nejakom hoteli vo Viedni. Obvaj sa aby to nevypadalo ako poadovanie vpalnho a maj obavy z povahy Talianov, ktor odmietaj provzie. Chc aby to vyznelo ako lskavos za lskavos a nie ako obchod za obchod. Hovoria aj o monosti pomc ENELu pri schvaovan potrebnej energetickej legislatvy v NR SR. Malchrek na zver poloartom navrhuje monos zrui privatizciu SE v prospech ENELu a preda SE EZu. Hak hovor, e keby teraz ponkli EZu PPC za 6,5 mld. Sk s tm, e zruia privatizciu SE v prospech ENELu, tak by to EZ hne kpil, ale je otzne i by Malchrek s Hakom dokzali relne presadi zruenie privatizcie SE v prospech ENELu a privatizciu SE v prospech EZ by u do konca volebnho obdobia nestihli. Lia sa a odchdzaj. K nevhodnej zmluve SE so Slovalcom pozri bliie bod 1. skutkovho stavu pri spracovan transakcie T10. Vo vzahu ku GovCo pozri bliie body 1. a 2. skutkovho stavu pri spracovan transakcii T4.

T5.L1

Citcie zo spisu

T5.L2

Analza

149 150

Vron sprva EZ, a.s. za rok 2006, s. 18, http://www.cez.cz/cs/pro-investory/hospodarske-vysledky/vyrocni-zpravy.html.

http://www.justice.cz/xqw/xervlet/insl/report?sysinf.vypis.CEK=20928&sysinf.vypis.rozsah=uplny&sysinf.@typ=transformace&sysinf.@strana=report&sysinf.vypis.typ=XHTML&sysinf.vypis.klic=b3e12076934a684bae3bfc0839de964e&sysi nf.spis.@oddil=B&sysinf.spis.@vlozka=1581&sysinf.spis.@soud=M%ECstsk%FDm%20soudem%20v%20Praze&sysinf.platnost=08.02.2012

Citcia ohadom predaja PPC (Zujem Penty je vhodne preda PPC Slovenskm elektrram (ENELu).) nie je pravdiv, pretoe k tomuto predaju nikdy nedolo. Skupina PENTA prostrednctvom spolonosti Sandbar a Penta Investment Cyprus je do dnench dn vlastnkom celho balka akci PPC. Naviac, prvee skupina PENTA prostrednctvom spolonosti Sandbar odkpila od SE aj balk zvynch 10% akci PPC. Pozri bliie spracovanie transakcie T6 v bode T6.C2. Vo vzahu k monosti pomc ENEL-u pri schvaovan potrebnej energetickej legislatvy v NR SR je mon len uvies, e verejne dostupn zdroje151 potvrdzuj, e da 13.1.2006 bol NR SR doruen vldny nvrh zkona o jadrovom fonde, ktor bol da 16.3.2006 v NR SR schvlen a nsledne publikovan v zbierke zkonov pod slom 238/2006.152 Okrem tohto zkona nie je mon zska vedomos o prijat iadneho inho vznamnho zkona/novely z oblasti energetiky v predmetnom ase. T5.M1 Citcie zo spisu 6.1.2006 Jirko Malchrek. Jaroslav Hak Aj v predstavenstve a aj v dozornej rade SE je u schvlen projekt informanho systmu pre GovCo, a s. za 170 mil. Sk, ktor dod americko-izraelsk firma NESS Technologies. Obchod riadil za Pentu Peter Benedikt. Provzia z obchodu na rozdelenie je 21,5 mil. Sk. Hak to pvodne plnoval rozdeli na tretiny (Vilgi, Malchrek, Groaft) ale nestihol to oznmi Vilgimu a Groaftovi. Hak sa pta Malchrka i m da vetko Malchrkovi, alebo ako prejav dobrej vle daj nieo aj Vilgimu a Groaftovi. Malchrek sa pta i to nie je lacn gesto. Hak reaguje, e teda vetko pjde Malchrkovi. Hak uznva, e Vilgi by takto gesto neocenil (myslel by si, e Malchrek m z toho 50 mil. Sk). V predstavenstve SE prelo u obstarvanie informanho systmu za 390 mil. Sk, v ktorom m vyhra SAP (vi stretnutia Malchrek, Hak z 15.12.2005 a medzi 23.12 a 26.12.2005). Malchrek m dosta z obchodu provziu 25 mil. Sk. Hak nevie ak je celkov rozpoet na provzie v tomto obchode, ale participuj aj Maari. 25 mil. Sk pre Malchrka je ale poda Haka primeran. Hak mal s obchodom nejak problmy. Musel sa 5 6 krt stretn s Michalom Lazrom, ktor k nemu v stredu alebo tvrtok pred Vianocami priviedol aj generlneho riaditea SE Rapka. Rapk chcel od Haka pou, e s obchodom nebud v dozornej rade SE problmy. Hak mu potvrdil, e pokia to bude do 400 mil. Sk a bud osloven traja dodvatelia, tak problmy nebud. Hak hovor Malchrkovi, e na rozdiel od vyie spomenutho obstarvania informanho systmu pre GovCo, a.s., ktor prebehol bez problmov, mu by v obstarvan cez SAP ete nejak problmy a obchod sa nemus podari. Hak vystrha Malchrka aby cez svoje prvomoci netlail na realizciu obchodu, pretoe sa to me obrti proti nemu. Obchod zatia nechaj i svojm ivotom a uvidia o sa z toho vyvinie. Hak vytvoril 4 - lenn pracovn skupinu (Sekerka, Lorincz, ktorho chc da do GovCo, a.s., BN lovek z VJE ktor ale pracuje pre Haka, BN prvnik). Uveden skupina dostva od predsedu DR SE uboa evka (Malchrkov poradca pre privatizciu, ktorho dosadil Hak) vetky materily, ktor maj prejs predstavenstvom a dozornou radou SE a vyhodnocuje ich. Vetky dokumenty posiela uveden skupina na vedomie aj Hakovi. Hak dal pokyn zastavi vetky obchody v SE nad 30 mil. Sk. Za posledn mesiac tam boli pripraven obchody za cca 2 mld. Sk. Vinou ilo o obchody podpredsedu predstavenstva
151 152

http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=1874 http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=19361&FileName=06-z238&Rocnik=2006

Miroslava Wollnera (SMK, Vilgi). Hak hovor, e sa mu hne prihlsil Vilgi a dohodli si stretnutie na tvrtok 12.1.2006. Hak vysvetuje Malchrkovi celkov situciu v SE. T5.M2 Analza Peter Benedikt nem iadne spojenie so spolonosou NESS Technologies. Preto je nelogick tvrdenie, e by Peter Benedikt riadil obchod. Citcia ohadom uskutonenia obchodu medzi SAP a SE je nepravdiv (pozri vyie bod T5.H2). V zmysle vyjadrenia GovCo (terajia Jadrov a vyraovacia spolonos, a.s.) spolonos od momentu jej zaloenia v roku 2005 a do aprla 2006 nerealizovala iadne verejn obstarvania, teda ani verejn obstarvania akchkovek informanch systmov. Od aprla 2006 mala GovCo postavenie obstarvatea v slade s ustanoveniami vtedy platnho Zkona o verejnom obstarvan. Ani v obdob
od aprla 2006 do konca kalendrneho roka 2007 vak nebolo zisten vyhlsenie verejnho obstarvania na akkovek informan systm v spojitosti s GovCo. Aj z tohto dvodu je citcia Hak hovor Malchrkovi, e na rozdiel od vyie spomenutho obstarvania informanho systmu pre GovCo, a.s., ktor prebehol bez problmov. K podrobnostiam pozri bliie spracovanie transakcie T4 v bode T4.B2.

K osobe Rapk pozri bliie bod T5.D2. K osobe Wollner pozri bliie bod T5.B2. Poda verejne dostupnch informcii z obchodnho registra spolonosti GovCo153 (od 5.8.2006 podnikajca pod obchodnm menom Jadrov vyraovacia spolonos, a.s. a od 23.3.2007 pod obchodnm menom Jadrov a vyraovacia spolonos, a.s.) pn Ladislav Lrinc v predmetnom ase (3.1.2006) ukonil funkciu lena predstavenstva spolonosti GovCo, priom od 22.2.2006 optovne vykonval tto funkciu. Uveden je mon vak potvrdi len s ohadom na priezvisk predmetnch osb (nie ich krstn men). Citcia uveden vyie vzahujca sa k osobe pod menom Sekerka nie je pravdiv, kee poda elektronickho vpisu z obchodnho registra spolonosti GovCo154 osoba s priezviskom Sekerka poas celej doby existencie GovCo (a nsledne Jadrov a vyraovacia spolonos, a.s.) nezastvala akkovek funkciu v orgnoch tejto spolonosti.155 T5.N1 Citcie zo spisu 6.1.2006 Jirko Malchrek. Jaroslav Hak V SE je mafia niekokch desiatok ud, ktor dlhodobo navzjom spolupracuj (predstavenstvo SE (najm Wollner), rad jadrovho dozoru, dodvatelia-VJE, koda Praha, Siemens at.). Vymaj vek investcie, z ktorch potom cez dodvateov ber provzie.
http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=141624&SID=2&P=1 http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=141624&SID=2&P=1 155 http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=141624&SID=2&P=1
153 154

V SE bude vemi ak vklini sa medzi nich a nemu vystupova prli aktvne, pretoe sa to me obrti proti nim. Nemu si naprklad dovoli natvrdo poadova provzie za obchody, pretoe by mohli by obvinen z vypaovania, resp. by na nich mohol by nasaden agent-provokatr, o by im mohlo zlomi krk. Hak navrhuje taktiku zastavi relevantn obchody a aka na ponuky. Hak potvrdzuje vmenu predstavenstva SE (Rapk, ujansk, Ponca) za osoby v zmysle predchdzajcich dohovorov (vi stretnutia Malchrek, Hak z 15.12.2005 a medzi 23.12 a 26.12.2005). Obsadenie orgnov SE m pre Haka hodnotu najm z hadiska predaja Paroplynovho cyklu Slovenskm elektrram. Po rozren predstavenstva na 7 lenov a dosaden 5 lenov predstavenstva SE ENELom v jli - auguste 2006 tam zostan za tt ete 2 lenovia. Po parlamentnch vobch je v oktbri, resp. novembri 2006 pravdepodobn vmena uvedench 2 lenov predstavenstva za tt. Hak potrebuje, aby od jla augusta 2006 do oktbra 2006 zostali v predstavenstve SE 2 lenovia za tt, ktorm me dverova a ktor zahlasuj za kpu PPC Slovenskmi elektrrami. Hak mus zrealizova predaj PPC tesne po parlamentnch vobch, pretoe predtm by to bolo zneuit v predvolebnej kampani (sasn vlda nechala Pente na privatizcii PPC -zarobi 4 mld. Sk) a neskr by mohli by problmy s novmi lenmi predstavenstva SE, ktor bud dosaden novm ministrom hospodrstva. Hak sa tie obva monch problmov po parlamentnch vobch ak by bol vo vlde Fico. T5.N2 Analza Na zklade informci zskanch z elektronickho vpisu z obchodnho registra SE156 skonila funkcia (Miloa) ujanskho ako lena predstavenstva da 20.1.2006 a (Miroslav) Rapk ako len a predseda predstavenstva ukonil svoju funkciu taktie da 20.1.2006 (pozri bliie analzu v bode T5.D2). Poda totonho zdroja (Pavol) Ponca vykonval funkciu lena predstavenstva SE v obdob od 2.5.2003 do 28.2.2007. Citcia ohadom predaja PPC nie je pravdiv, pretoe k tomuto predaju nikdy nedolo. Skupina PENTA prostrednctvom spolonosti Sandbar a Penta Investment Cyprus je do dnench dn vlastnkom celho balka akci PPC. Naviac, prvee skupina PENTA prostrednctvom spolonosti Sandbar odkpila od SE aj balk zvynch 10% akci PPC. Pozri bliie transakciu T6 bod T6.C2. Ako bolo spomenut v bode 4. skutkovho stavu, jednou z podmienok uzavretia predaja 66 % podielu na zkladnom iman SE bolo aj schvlenie Novch stanov SE tvoriacich prlohu H Zmluvy o kpe akcii. V zmysle tchto stanov malo djs k zveniu potu lenov predstavenstva z pvodnch 5 na 7 lenov a potu lenov dozornej rady z pvodnch 12 na 15. Nomincie lenov tchto orgnov bliie upravovala Akcionrska zmluva (sas Transaknch dokumentov) a to nasledovne: zo 7 lenov predstavenstva 5 lenov nominuje ENEL, zvynch 2 lenov nominuje tt;157 z 15 lenov dozornej rady 8 lenov nominuje ENEL, 2 lenov tt a zvynch 5 lenov nominuj zamestnanci SE.158 Na zklade informci zistench z elektronickho vpisu z obchodnho registra SE159 ku du 27.4.2006, t.j. de pred uzavretm transakcie s ENEL-om, malo predstavenstvo SE 7 lenov a dozorn rada 15 lenov a preto je dvodn kontatova, e v danom ase u boli prijat Nov stanovy, tak ako to predpokladala jedna z podmienok uzavretia predaja
http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34129&SID=2&P=1 Bod 3.2.1. Akcionrskej zmluvy. 158 Bod 4.1.1. Akcionrskej zmluvy. 159 http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34129&SID=2&P=1
156 157

v Zmluve o kpe akci. T5.O1 Citcie zo spisu 6.1.2006 Jirko Malchrek. Jaroslav Hak Hak hovor, e predaj PPC Slovenskm elektrram mus zrealizova presne posledn septembrov tde alebo prv dva oktbrov tdne. O tom ktorch dvoch z troch osb, ktor navrhuj do predstavenstva SE nechaj v predstavenstve aj na obdobie jl - oktber 2006 sa ete dohodn. Musia by ale maximlne lojlni. Malchrek potvrdzuje, e za Liptka ru. Pta sa Haka akm spsobom m zabezpeenho navrhovanho generlneho riaditea a predsedu predstavenstva SE Miroslava Pikusa. Hak hovor, e Pikus je chudobn lovek, e mu d zarobi cca 5 mil. Sk a Pikus bude spokojn. Mohol by ho sce printi podpsa vlastn zmenku, ale Hak si nemysl, e je to potrebn. Zatia nemal iadnu negatvnu sksenos v zmysle, e by ho niekto prestal poslcha. Hak hovor, e pri hlasovan o kpe PPC Slovenskmi elektrrami v oktbri 2006 by boli za vetci 7 lenovia predstavenstva (5 za ENEL, 2 za nich) a minimlne 10 z 15 lenov dozornej rady (8 z ENELu a 2 za nich - Bubenkov, Jurica, zvynch 5 lenov je za zamestnancov). Hak hovor, e ich udia pri hlasovan (2 lenovia predstavenstva a Bubenkov a Jurica v DR) zahlasuj za akkovek cenu, ktor dohodn s ENELom (spomna napr. aj 7 mld. Sk), resp. mu sa z medilnych dvodov aj zdra, pretoe vetci Taliani bud hlasova za. Rozhodujce je aby do toho nevtali. Hak by im potom dal po cca 10 mil. Sk. T5.O2 Analza Citcia ohadom predaja PPC nie je pravdiv, pretoe k tomuto predaju nikdy nedolo. Skupina PENTA prostrednctvom spolonosti Sandbar a Penta Investment Cyprus je do dnench dn vlastnkom celho balka akci PPC. Naviac, prvee skupina PENTA prostrednctvom spolonosti Sandbar odkpila od SE aj balk zvynch 10% akci PPC. Pozri bliie transakciu T6 bod T6.C2. K osobe Miroslav Pikus pozri bliie analzu v bode T5.F2. K potu lenov jednotlivch orgnov SE a prave nominci osb do tchto orgnov pozri bliie bod 4. skutkovho stavu prpadne analzu v bode T5.N2. Na zklade informci zskanch z elektronickho vpisu z obchodnho registra SE160 v predmetnom ase (6.1.2006) boli (Anna) Bubenkov a (Jozef) Jurica lenmi dozornej rady SE, priom obidvom zanikli tieto funkcie ku du 26.4.2006. Uveden je mon vak potvrdi len s ohadom na priezvisk predmetnch osb (nie ich krstn men). Je vak podivuhodn, ako presne by vedel lovek vymenova presn obsadenie jednotlivch orgnov ako aj odhadn hlasovanie osb za urit zujem. Ide vak isto o pekulciu. T5.P1 Citcie zo spisu 8.1.2006 Jirko Malchrek. Jaroslav Hak Malchrek sa obva realizcie zmien v predstavenstve Slovenskch elektrrni (SE). Pta sa Haka i na nich nemaj nejak
160

http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34129&SID=2&P=1

kompromitujce veci. Hak mu hovor, aby sa tm netrpil. Malchrek sa pta, i pripravovan zmeny v predstavenstve SE ete nepraskli. Hak to zatia nezaznamenal. O uvedench zmench vedia len oni (Hak, Malchrek) a Palacka s Mikloom. T5.P2 T5.R1 Analza Citcie zo spisu K personlnym zmenm v predstavenstve SE pozri bliie bod T5.D2. prepis neobsahuje dtum (zveren as prepisu) Bolo zisten, e koncom roka 2006 zinkasovala Ing. Anna BUBENKOV od predstavitea finannej skupiny PENTA Mgr. Jaroslava HAKA cca 200 mil. Sk za sluby, ktor v prospech tejto finannej skupiny poas svojho psobenia na FNM v rokoch 2002 2006 vykonala. Ilo o shrnn odmenu za jej sluby pri privatizcii spolonost ako Slovensk elektrrne, a.s. (poradcom talianskeho nadobdatea ENEL bola Penta), Paroplynov cyklus, a.s. (zskala ho Penta), Slovensk plavba a prstavy, a.s. (spoluzskala ju Penta), za sluby pri prprave privatizcie prevdzkovej innosti Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. Poprad a Stredoslovenskej vodrenskej spolonosti, a.s., Bansk Bystrica, ktor zskala Penta v spoluprci s franczskou VEOLIOU (vi .p. 63/950- D-275-35/2006-S) a za prpravu privatizcie teplrn (najm Bratislavskej teplrenskej, a.s.), prpravu doprivatizcie rozvodnch energetickch podnikov (ZSE, SSE, VSE) a prpravu privatizcie Letiska M.R.tefnika - Airport Bratislava, a.s. (posledn 3 privatizcie nakoniec neboli na zklade uznesenia vldy o zastaven privatizcie uskutonen). Niektor z uvedench skutonost s uveden v .p. 63/950 V 275 29/20Q6-S. T5.R2 Analza Vyie uveden citcia sa nezaklad na pravde. K jednotlivm transakcim je potrebn poznamena: A. iadna spolonos finannej skupiny PENTA nebola nikdy poradcom spolonosti ENEL pri privatizcii;

B. PPC (pvodne Paroplynov cyklus, a.s. Bratislava) Penta prostrednctvom PPC Holding, a.s. ponkla v sai najlepiu ponuku s nepodmienenou cenou (2.011.003.200,-Sk). Ponuka obsahovala aj obojstranne vhodn zmluvu pre FNM, v ktorej sa okrem inho PENTA zaviazala zbavi SR zvzku vyplvajceho zo ttnej zruky za ver poskytnut PPC zo strany Eurpskej investinej banky a taktie upravi zmluvy s SE, BAT a SPP, ktor toho asu boli hlavnmi obchodnmi partnermi PPC na zklade troch tzv. rmcovch zmlv o dodvke a odbere plynu, elektriny a tepla a ktor boli povaovan za jednostranne vhodn pre PPC; C. Slovensk plavba a prstavy; Penta sa zastnila verejnej obchodnej sae na predaj (86,99%-nej) majetkovej asti FNM na podnikan spolonosti Slovensk plavba a prstavy, a.s. spolone so spolonosou Dunajservis Slovensko, s.r.o.. Komisia FNM vyhodnotila ako najvhodnej nvrh v tejto verejnej obchodnej sai prve nvrh Dunajservis Slovensko, a.r.o. a nsledne vkonn vbor FNM uril Dunajservis Slovensko, s.r.o. za vaza spomenutej verejnej obchodnej sae a uznesenm da 4.4.2002 odshlasil predmetn predaj majetkovej asti;

D. prevdzkov spolonosti spolonost: Podtatransk vodrensk spolonos, a.s. a Stredoslovensk vodrensk spolonos, a.s. - vberov konania v oboch prpadoch vyhrala priamo franczska spolonos VEOLIA (nie prostrednctvom PENTA). V prpade vberovho konania Stredoslovenskej vodrenskej spolonosti bola PENTA, ktor sa zastnila vberovho konania prostrednctvom spolonosti Severomoravsk vodovody a kanalizace zo sae vylen; E. privatizcia teplrn (najm Bratislavskej teplrenskej, a.s.) - prezdium FNM na svojom mimoriadnom zasadnut da 3.10.2006 schvlilo zruenie vberovch konan na predaj majetkovch ast FNM na podnikan Bratislavskej teplrenskej, Trnavskej teplrenskej, Martinskej teplrenskej, Zvolenskej teplrenskej, ilinskej teplrenskej a Teplrne Koice, a to pred predloenm ponk zo strany investorov; F. doprivatizcie rozvodnch energetickch podnikov (ZSE, SSE, VSE) - doprivatizcia ZSE, SSE ani VSE nebola nikdy uskutonen. Tento proces nedospel ani do tdia vberu privatizanho poradcu. Z uvedench dvodov sa PENTA ani nemohla zastni na iadnej sai, predmetom ktorej by bola doprivatizcia ZSE, SSE a VSE; G. privatizcia Letiska M.R.tefnika Airport Bratislava, a.s. - medzinrodn vberov konanie na privatizciu Letiska, ktorho sa zastnila aj PENTA ako (minoritn) len konzorcia TwoOne bolo veden v slade s pravidlami vberovho konania, priom konzorcium TwoOne predloilo najlepie hodnoten ponuku prevyujcu druhho uchdzaa o cca 1,2 mld. Sk. FNM nakoniec odstpilo od zmluvy a nsledne Vlda rozhodla o zruen privatizcie. S ohadom na vyie uveden je potrebn odpoveda na zkladn otzku: Preo by mal niekto obdra provziu, ak na vine vberovch konan sa PENTA nezastnila, bola nespen resp. boli zruen?

T6 PPC Skutkov stav Nadobudnutie 90% akci PPC nadobdateom FNM 1. Akcionrmi PPC (pvodn obchodn meno v r. 2002 Paroplynov cyklus, a.s. Bratislava) ku koncu jla 2002 boli nasledovn spolonosti Slovensk plynrensk priemysel, a.s. (alej len SPP) (1.440 ks akci predstavujcich 24% zkladnho imania PPC), ZSE (3.960 ks akci predstavujcich 66% zkladnho imania) a SE (600 ks akci predstavujcich 10% zkladnho imania). V zmysle uznesenia Vldy zo da 14. marca 2002161, FNM uzavrel s SPP zmluvu162 o kpe 24% akci PPC (alej len Zmluva s SPP), predmetom ktorej bol prevod 1.440 ks akci s nominlnou hodnotou 144.000.000,- Sk (o predstavovalo aj kpnu cenu) na FNM. Predmetn akcie boli na majetkov et FNM pripsan da 12.8.2002163. Nsledne, na zklade uznesenia Vldy164 zo da 22. mja 2002 Vlda vydala rozhodnutie . 537 (alej len Rozhodnutie . 537) o priamom predaji 49%-nej majetkovej asti FNM na podnikan spolonosti ZSE. V ods. 6, bodu 8165 (pod nzvom alie podmienky predaja) Rozhodnutia . 537 Vlda odshlasila, aby FNM kpil od ZSE najneskr v de uzatvorenia predaja akci ZSE jej 66%-n podiel v PPC. Uveden majetkov as predstavovala 3.960 ks akci v celkovej nominlnej hodnote 396.000.000,- Sk, o zrove v zmysle spomnanho rozhodnutia Vldy . 537 malo predstavova kpnu cenu za tieto akcie. Predmetn akcie boli da 3.9.2002 pripsan na majetkov et FNM166. FNM sa v septembri 2002 stal akcionrom PPC a vlastnil 90% akci a to teda kpou od SPP a kpou od ZSE (spolu za 540.000.000,- Sk). Zostvajcich 600 ks akci a nominlnou hodnotou 60.000.000,- Sk predstavujcich 10% zkladnho imania PPC naalej ostvalo vo vlastnctve SE. Stanovy PPC ku du 3.9.2004 vak poda ich lnku X. bod 3 umoovali minoritnmu akcionrovi blokova dleit rozhodnutia valnho zhromadenia, nakoko znenie zmienenho lnku zakotvovalo, e valn zhromadenie rozhoduje 91% vinou hlasov prtomnch akcionrov167. Zosladenie stanov s platnmi prvnymi predpismi sa v asti tandardnch prv akcionrov pri vkone hlasovacch prv nepodarilo dosiahnu168. Tto skutonos neumoovala efektvnu realizciu predaja 90% majetkovej asti FNM strategickmu investorovi. FNM navrhol Vlde, aby odshlasila odkpenie 10% podielu akci PPC od SE. Tmto krokom by FNM zskal 100%-n podiel v PPC a mohol

2.

3.

4.

Uznesenie Vldy . 262 zo da 14. marca 2002 (predmetn uznesenie sa nesprstupuje) Nakoko sa uznesenie vldy 262 zo da 14.3.2002 nesprstupuje nevieme presne uri dtum uzatvorenia Zmluvy s SPP. Meme vak predpoklada , e bola uzavret medzi 14.3.2002 (dtum prijatia uznesenia v zmysle, ktorho sa Zmluva s SPP uzavrela) a 12.8.2002 (akcie PPC boli pripsan na et FNM) 163 http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-79031?prefixFile=m_ 164 Uznesenie Vldy . 537 zo da 22.mja 2002 (http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-7155?listName=Uznesenie&prefixFile=u_) 165 http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-12900?prefixFile=m_ 166 http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-79031?prefixFile=m_ 167 pln znenie stanov Paroplynov cyklus, a.s. ku du 3.9.2004 168 http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-79031?prefixFile=m_
161 162

by zaa s predajom spolonosti strategickmu investorovi (v zmysle medilnych informcii FNM ponkol SE 60.000.000,- Sk za odkpenie 10% akci PPC, SE vak s tmto neshlasili169). Vberov konanie na odkup 90 % akci vlastnench FNM v PPC 5. Vlda vyie spomenut nvrh FNM vzala na vedomie a vydala uznesenie zo da 13. februra 2003170. Spomnan uznesenie vak bolo v decembri 2003 zruen uznesenm Vldy z 10. decembra 2003171. Medzi tm vak FNM vyhlsil tender, ktor nebol verejnou obchodnou saou poda zkona . 513/1991 Zb. Obchodn zkonnk, a ani verejnou saou poda zkona . 40/1964 Zb. Obiansky zkonnk, ale ilo o vberov konanie. Predmetn vberov konanie na odkup akci PPC bolo vyhlsen da 24.11.2003172 a spravovalo sa vlune podmienkami obsiahnutmi v informanom materili pripravenom a vydanom FNM (alej len Informan materil FNM) v novembri 2003173. Informan materil FNM vak neobsahoval podmienky odpredaja 10%-tnej majetkovej asti SE v PPC. Vberov konanie bolo uverejnen v dennku Hospodrske noviny, dennku SME a britskom periodiku Financial Times174. Uznesenm Vldy zo da 21. janura 2004175 (vydanom po vyhlsen vberovho konania), Vlda odporuila FNM spolupracova s vtedajm podpredsedom vldy a ministrom hospodrstva na zabezpeovan sasnho predaja 90 % FNM a 10% majetkovej asti SE na podnikan spolonosti PPC. Pred podanm ponk na odkpenie majetkovej asti FNM bola zujemcom oznmen skutonos na zklade ktorej v zmysle (vyie) uvedenho uznesenia Vldy a rozhodnutia FNM bud zujemcovia po podan ponuky na odkpenie majetkovej asti FNM podva na FNM aj ponuky na odkpenie majetkovej asti SE. Do vberovho konania sa prihlsilo 11 zujemcov, z ktorch zkladn podmienky splnilo 9 zujemcov176. Ponuky vak podalo len 7 zujemcov, medzi ktormi boli napr. nemeck spolonos E. ON, J&T, 1. garantovan, esk finann skupina PPF, finann skupina PENTA (prostrednctvom PPC Holding, a.s. (alej len PPC Holding)) a al. Zujemcovia po predloen ponk na odkpenie majetkovej asti FNM predloili na FNM aj ponuky na odkpenie majetkovej asti SE. Zujemcovia ponkli za odkpenie 90% akci FNM nasledovn ceny177: PPC Holding.................kpna cena 2.011.003.200,-Sk KABELCORP...............kpna cena 1.506.600.000,-Sk

6.

7.

http://banky.sk/8966-sk/fnm-odstartoval-tender-na-predaj-90--akcii-paroplynoveho-cyklu.php Uznesenie Vldy .113 zo da 13. februra 2003 (http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-7300?listName=Uznesenie&prefixFile=u_) 171 Uznesenie Vldy . 1183 zo da 10. decembra 2003 (http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-4108?listName=Uznesenie&prefixFile=u_ ) 172 http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=2073&Itemid=89 173 Analza postupu privatizcie Paroplynovho cyklu, a.s. Bratislava zo da 8. aprla 2004 (http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-107340?prefixFile=m_ ) 174 http://banky.sk/8966-sk/fnm-odstartoval-tender-na-predaj-90--akcii-paroplynoveho-cyklu.php 175 Uznesenie Vldy . 67 to da 21. janura 2004 (http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-5445?listName=Uznesenie&prefixFile=u_ ) 176 Analza postupu privatizcie Paroplynovho cyklu, a.s. Bratislava zo da 8. aprla 2004 (http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-107340?prefixFile=m_ ) 177 Analza postupu privatizcie Paroplynovho cyklu, a.s. Bratislava zo da 8. aprla 2004 (http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-107340?prefixFile=m_ )
169 170

P- ENERGO..............kpna cena 817.003.800,-Sk E.ON Energie AG alternatva A ............. kpna cena 2.203.200.000,-Sk alternatva B ............. kpna cena 2.386.800.000,-Sk 1.garantovan........... kpna cena 1.700.000.000,-Sk Dalkia, a.s................. kpna cena 1.153.000.000,-Sk Ako sa uvdza v analze postupu privatizcie PPC, alternatvny nvrh A predloen E.ON Energie AG obsahoval alternciu ceny ponkanej za odkpenie majetkovej asti FNM aj SE, ako aj odlin ustanovenia Zmluvy o kpe akci, najm ustanovenia o spsobe rieenia obchodnch zmlv uzavretch s tretmi osobami. Komisia, ktor vyhodnocovala ponuky kontatovala, e alternatva A je v slade so sasnmi prvnymi vzahmi spolonosti PPC, aj ke niektor ustanovenia sa javia ako neprijaten resp. problematick. Alternatvou B iadal E.ON Enegie AG zmenu Zmluvy o dodvke a odbere elektrickej energie uzavretej medzi PPC (ako predvajcim) a SE. a ZSE (ako kupujcimi) tak, e do tejto zmluvy malo by zapracovan ustanovenie pojednvajce o monosti jednostrannho odstpenia od tejto zmluvy, a to ku du 01.10.2008. V tomto prprade komisia kontatovala, e sa alternatvou B nebude zaobera. 8. Vyhodnocovanie doruench ponk prebiehalo v komisii zloenej zo iestich lenov, priom jej rozhodnutie malo odporac charakter. lenovia komisie vyplnili tabuky Kritri na vyhodnocovanie ponk vberov konanie na predaj Majetkovej asti FNM, ktor boli vyhodnocovan poda nasledovnch kritri178: a) b) c) vka kpnej ceny - zaplatenie jednorazovou platbou...................................65% podnikatesk zmer.......................................................................................10% bezpodmienenos, konzistentnos, jasnos a vhodnos ponuky................25%

Poda dajov uvedench v tabukch na vyhodnocovanie ponk zskal: a) b) c) d) 9. PPC Holding, a.s. 502 bodov; KABELCORP, a.s. 371 bodov; P- ENERGO, s.r.o. 246 bodov; E. ON Energie AG 464 bodov.

Na zklade vsledkov hlasovania sa komisia rozhodla, e ako nadobdatea 90%-tnho balka akci PPC odporuia PPC Holding, aj ke vyiu finann ponuku prezentoval nemeck E.ON (40%-n akcionr ZSE179) vo vke 2,386 miliardy korn.

178

Analza postupu privatizcie Paroplynovho cyklu, a.s. Bratislava zo da 8. aprla 2004 (http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-107340?prefixFile=m_)

Jeho ponuka vak obsahovala viacer podmienky, ktor privatizan komisia vyhodnotila ako neprijaten. Oproti tomu PENTA (prostrednctvom PPC Holding) ponkla FNM obojstranne vhodn zmluvu, v ktorej sa okrem inho zaviazala zbavi Slovensk republiku zvzku vyplvajceho zo ttnej zruky za ver poskytnut PPC zo strany Eurpskej investinej banky a taktie upravi zmluvy s SE, BAT a SPP, ktor toho asu boli hlavnmi obchodnmi partnermi PPC na zklade troch tzv. rmcovch zmlv o dodvke a odbere plynu, elektriny a tepla a ktor boli povaovan za jednostranne vhodn pre PPC. 10. Ako sa uvdza v analze postupu privatizcie PPC, FNM svojim konanm vo vberovom konan vyhlsenom za elom predaja majetkovej asti FNM v PPC znemonil realizciu uznesenia Vldy zo da 21. janura 2004180, ktorm bola vtedajiemu podpredsedovi vldy a ministrovi hospodrstva uloen loha zabezpei v spoluprci s prezidentom Prezdia FNM sasn predaj majetkovej asti FNM a majetkovej asti SE a to tm, e FNM po prijat ponk od zujemcov na odkpenie majetkovej asti SE nepredloil SE doruen ponuky na odkpenie majetkovej asti SE. Ponuky na odkpenie Majetkovej asti SE boli doruen na Ministerstvo hospodrstva SR (vykonvate akcionrskych prv v SE) a po plnej realizcii prevodu Majetkovej asti FNM181. FNM realizoval odpredaj 90%-tnej majetkovej asti FNM v PPC samostatne bez spoluprce podpredsedu vldy a ministra hospodrstva smerujcej k sasnmu predaju majetkovej asti FNM spolu s 10%-tnou majetkovou asou SE. PENTA sa teda prostrednctvom spolonosti PPC Holding da 4.3.2004 stala vlastnkom 90% akci PPC, ktor kpila za 2,011 mld. Sk. Predaj 10 % akci PPC vlastnench SE 11. Podiel vo vke 10% akci zkladnho imania bol naalej vlastnen SE. Uznesenm Vldy zo da 26. jna 2002182 Vlda schvlila spsob privatizcie SE formou predaja majetkovho podielu FNM v SE strategickmu investorovi183. Nsledne Vlda svojim uznesenm zo da 4. februra 2004184 zmenila predchdzajce uznesenie t.j. uznesenie zo da 26. jna 2002 tak, e schvlila spsob privatizcie SE formou predaja 66%-nho podielu na celkovom zkladnom iman vlastnenho FNM. Novm majiteom 66%-nho balka akci SE sa stala spolonos ENEL, ktor sasne v rmci privatizcie zskala v rmci portflia majetku SE aj 10% akci PPC185. Po vzjomnch rokovaniach spolonost PENTA a SE, odkpila PENTA prostrednctvom spolonosti Sandbar Services Ltd. (alej len Sandbar) od SE aj balk zvynch 10% akci PPC. PENTA ponkla SE kpnu

http://www.zse.sk/index.php?www=sp_detail&id=7&id_left_navigation=7 Uznesenie Vldy . 67 to da 21. janura 2004 (http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-5445?listName=Uznesenie&prefixFile=u_) 181 Analza postupu privatizcie Paroplynovho cyklu, a.s. Bratislava zo da 8. aprla 2004 (http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-107340?prefixFile=m_) 182 Uznesenie Vldy . 700 zo da 26. jna 2002 (http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-4877?listName=Uznesenie&prefixFile=u_) 183 http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-4877?listName=Uznesenie&prefixFile=u_ 184 Uznesenie Vldy . 109 zo da 4. februra 2004 (http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-1283?listName=Uznesenie&prefixFile=u_) 185 http://ekonomika.sme.sk/c/2733094/penta-preda-svoj-podiel-v-ppc-az-po-restrukturalizacii.html
179 180

cenu vo vke 600.000.000,- Sk, o predstavovalo 10 nsobok nominlnej hodnoty prevdzanch akci. Da 23.10.2007 bola uzavret kpna zmluva186 na kpu 10% akci PPC a da 5.11.2007 boli tieto akcie pripsan na et cennch papierov Sandbar. Z uvedenho vyplva, e v priebehu novembra 2007 sa PENTA stala 100%-nm vlastnkom spolonosti PPC. Zhrnutie skutkovho stavu Ako sa uvdza v bode 7. skutkovho stavu uvedenho vyie, ponuka nemeckej spolonosti E.ON na kpu 90% akci PPC obsahovala viacer podmienky, ktor privatizan komisia vyhodnotila ako neprijaten. Aj z tohto dvodu sa vazom vberovho konania nakoniec stala PENTA ktor nsledne prostrednctvom spolonost Sandbar a Penta Investments Cyprus odkpila aj zostvajci 10%-n balk akci PPC od SE PENTA ponkla FNM obojstranne vhodn zmluvu, v ktorej sa okrem inho zaviazala vyvin silie zbavi Slovensk republiku zvzku vyplvajceho zo ttnej zruky za ver poskytnut PPC zo strany Eurpskej investinej banky a taktie upravi zmluvy s SE, BAT a SPP. Zmluvy s SE a BAT boli nahraden novmi rmcovmi zmluvami a obchodn vzah s SPP bol kadorone dojednvan ronmi zmluvami. Vberov konanie prebehlo transparentne. eslenn komisia, ktor mala len odporaciu prvomoc a po pridelen bodov a vyhodnoten ponk odporuila za nadobdatea 90%-nho balka akci PPC PENTU. Tieto skutonosti preukazuj body 5. a 10. skutkovho stavu vyie. T6.A1 Citcie zo spisu 13.12.2005 Hak, Malchrek Malchrek chce vyjs v strety Enelu v neprospech SR, za o poaduje motivciu 1 mld. Sk. Odovzdanie provzie m prebehn cez navenie ceny, za ktor m Penta preda Enelu Paroplynov cyklus o 1 mld. Sk. Hak sa obva monej medializcie vydierania zo strany Enelu, ktor by Malchrka stla miesto ministra. Ete sa nevie rozhodn (ance s 50:50). Mus sa rozhodn dnes, resp. zajtra. V prpade realizcie by Hak z 1 mld, Sk navye za PPC dal vinu Malchrkovi, nieo SDK. Hak vysvetuje Malchrkovi, e Bubenkov urobila pre SDK vea napr. provzia 100 mil. Sk za privatizciu Paroplynovho cyklu, provzia za ZSNP iar nad Hronom a z mnohch alch vec a nemu ju len tak odvola z komisie. T6.A2 Analza Tvrdenia si navzjom odporuj. Vtedaj minister hospodrstva J. Malchrek poda Spisu Gorila najprv poaduje motivciu 1 mld. Sk. V alom pokraovan rozhovoru sa u motivcia 1 mld. Sk poda Spisu Gorila del medzi J. Malchrka a politick stranu SDK. V citovanom tvrden ide o fikciu, kee nedolo k predaju, ale ku kpe akci zo strany PENTY. 15.12.2005 Hak, Malchrek Zujem Penty je vhodne preda PPC Slovenskm elektrram (ENELu). Hak vysvetuje Malchrkovi teriu istej sasnej
186

T6.B1

Citcie zo spisu

Shares Purchase Agreement zo da 23.10.2007

hodnoty (Net Present Value) PPC. V Penta Group pri vpote istej sasnej hodnoty investinch projektov pouvaj diskontn sadzbu 30% p.a., o je minimlna hranica ziskovosti investinch projektov Penty. Hak to dokumentuje na prklade PPC, ke pre neho predaj PPC za 3,7 mld. Sk od hocijakho inho zujemcu v sasnosti m vyiu cenu ako 5 mld. Sk za predaj na konci roku 2006 pre SE (ENEL). Malchrek nechpe princp istej sasnej hodnoty. T6.B2 T6.C1 Analza Citcie zo spisu Sandbar odkpil od SE zostvajcich 10% akci PPC ako sa uvdza aj v v bode 11. skutkovho stavu vyie. 15.12.2005 Hak, Malchrek Hak vysvetuje Malchrkovi, e chce sasn problmy so zmluvami SE so Slovalco a GovCo vyui na navenie ceny za PPC. Bez ohadu na to i sa podar navi cenu za PPC z titulu stupkov Malchrka pri zmluvch SE s Slovalco a GovCo, Malchrek dostane nejak provziu, pretoe na projekte PPC dlhodobo participoval. Otzna je len vka Malchrkovej provzie. Ak sa im s ENELom podar dohodn navenie ceny za PPC z titulu stupkov Malchrka pri zmluvch SE s Slovalco a GovCo, vina z tohto navenia pjde Malchrkovi. Pre Malchrka je tak mimoriadne zaujmav navenie ceny PPC u len napr. o 100 mil. Sk na 5,1 mld. Sk. Malchrek sa s Hakom dohodol, e sa niekedy cez weekend stretn s Contim (prezident ENEL) v nejakom hoteli vo Viedni. Obvaj sa aby to nevypadalo ako poadovanie vpalnho a maj obavy z povahy Talianov, ktor odmietaj provzie. Chc aby to vyznelo ako lskavos za lskavos a nie ako obchod za obchod. Hovoria aj o monosti pomc ENELu pri schvaovan potrebnej energetickej legislatvy v NR SR. Citcia s ohadom na predaj PPC nie je pravdiv, kee PENTA prostrednctvom Sandbar a Penta Investments Cyprus je do dnench dn vlastnkom celho balka akci PPC. Rovnako je pravdou, e Sandbar (a prostrednctvom neho PENTA) nikdy nepredal SE svoj podiel v PPC (prve naopak, PENTA kpila od SE zostvajci 10%-tn balk akci187, ako sa uvdza u aj vyie). Na zklade tchto skutonost nie je logickou citcia v zmysle ktorej by p. Malchrek mal dosta akkovek provziu, kee nemohla by naven cena kee sa ani samotn predaj neuskutonil). 6.1.2006 Hak, Malchrek Hak potrebuje, aby od jla augusta 2006 do oktbra 2006 zostali v predstavenstve SE 2 lenovia za tt, ktorm me dverova a ktor zahlasuj za kpu PPC Slovenskmi elektrrami. Hak mus zrealizova predaj PPC tesne po parlamentnch vobch, pretoe predtm by to bolo zneuit v predvolebnej kampani (sasn vlda nechala Pente na privatizcii PPC -zarobi 4 mld. Sk) a neskr by mohli by problmy s novmi lenmi predstavenstva SE, ktor bud dosaden novm ministrom hospodrstva. Hak sa tie obva monch problmov po parlamentnch vobch ak by bol vo vlde Fico. T6.D2
187

T6.C2

Analza

T6.D1

Citcie zo spisu

Analza

FNM zskal v septembri r. 2002 90% akci PPC za 540 mil. Sk (podrobnejie informcie o prevode 90% akci na FNM s uveden

http://ekonomika.sme.sk/c/3602013/bratislavsky-paroplyn-uplne-ovladla-penta.html

v skutkovom stave v bodoch 5 a 10) a poda zverejnenho zoznamu predaja akci na strnke FNM tieto akcie predal FNM da 4.3.2004 (pribline 1,5 roka po kpe) PENTE so ziskom za pribline 2,01 mld. Sk.188 Z uvedenho vyplva, e uveden citcia (vlda nechala Pente na privatizcii PPC -zarobi 4 mld. Sk) sa nezaklad na pravde. Ako u bolo vyie spomnan k predaju PPC zo strany SE nikdy nedolo. Citovan tvrdenia (Hak mus zrealizova predaj PPC tesne po parlamentnch vobch) s len pekulciou. PENTA prostrednctvom Sandbar kpila 10% akci od SE v priebehu novembra 2007. T6.E1 Citcie zo spisu 6.1.2006 Hak, Malchrek Hak hovor, e predaj PPC Slovenskm elektrram mus zrealizova presne posledn septembrov tde alebo prv dva oktbrov tdne. O tom ktorch dvoch z troch osb, ktor navrhuj do predstavenstva SE nechaj v predstavenstve aj na obdobie jl - oktber 2006 sa ete dohodn. Musia by ale maximlne lojlni. Malchrek potvrdzuje, e za Liptka ru. Pta sa Haka akm spsobom m zabezpeenho navrhovanho generlneho riaditea a predsedu predstavenstva SE Miroslava Pikusa. Hak hovor, e Pikus je chudobn lovek, e mu d zarobi cca 5 mil. Sk a Pikus bude spokojn. Mohol by ho sce printi podpsa vlastn zmenku, ale Hak si nemysl, e je to potrebn. Zatia nemal iadnu negatvnu sksenos v zmysle, e by ho niekto prestal poslcha. T6.E2 T6.F1 Analza Citcie zo spisu Ako u bolo vyie spomnan k predaju PPC SE nikdy nedolo. Citovan tvrdenia s len pekulciou. PENTA kpila 10% akci od SE v priebehu novembra 2007189. 6.1.2006 Hak, Malchrek Hak hovor, e pri hlasovan o kpe PPC Slovenskmi elektrrami v oktbri 2006 by boli za vetci 7 lenovia predstavenstva (5 za ENEL, 2 za nich) a minimlne 10 z 15 lenov dozornej rady (8 z ENELu a 2 za nich - Bubenkov, Jurica, zvynch 5 lenov je za zamestnancov). Hak hovor, e ich udia pri hlasovan (2 lenovia predstavenstva a Bubenkov a Jurica v DR) zahlasuj za akkovek cenu, ktor dohodn s ENELom (spomna napr. aj 7 mld. Sk), resp. mu sa z medilnych dvodov aj zdra, pretoe vetci Taliani bud hlasova za. Rozhodujce je aby do toho nevtali. Hak by im potom dal po cca 10 mil. Sk. Hak sa pta, i BN energetick zkon v prospech ENELu bude v NR SR prijat aj bez toho, aby podplatili poslancov. Malchrek si mysl e no. Malchrek by na stretnut s Contim skr navodil atmosfru, e EZ sa sna o zmenu privatizanho rozhodnutia na SE, e EZ podplca poslancov NR SR a lobuje kde sa d. Malchrek a Hak by sa na stretnut chceli dosta do pozcie obrancu zujmov ENELu. Malchrek chce stretnutie postavi na osobnej rovine - t.j. priamo poveda Contimu, e Malchrek je na funkcii ministra len do parlamentnch volieb, potom sa me dosta
188 189

http://www.natfund.gov.sk/index.php/sk/zoznam-zrealizovanych-predajov/zoznam-predajov-akcii.html http://ekonomika.sme.sk/c/3602013/bratislavsky-paroplyn-uplne-ovladla-penta.html

do funkcie lovek s ktorm bud ma Taliani problmy a je v zujme obidvoch strn spolupracova. T6.F2 T6.G1 Analza Citcie zo spisu Citovan vyjadrenia s len fikcia a pekulcie. iadne hlasovanie o kpe PPC sa neuskutonilo, kee, ako sa u neraz vyie spomnalo, sa iadny predaj PPC zo strany PENTY nerealizoval. 6.1.2006 Hak, Malchrek Poda Haka m PPC objektvnu trhov cenu 5-6 mld. Sk (zvis to od ceny el. energie a tepla, ktor stanov RSO). Hak chce aby sa s ENELom dohodol na cene u do konca februra 2006 s tm, e predaj sa z politickch dvodov (vi vyie) zrealizuje a v oktbri 2006. Najvm problmom ale je ako spoji predaj PPC s stupkami pri vyjednvan s Enelom o zmluvch SE (Slovalco, GovCo). Malchrek neme Contimu priamo poveda, e urob ENELu pri zmluvch stupky za 1 mld. Sk a ENEL m za to kpi PPC o 400 mil. Sk viac. Hak vysvetuje Malchrkovi v akej vke dostvaj funkcionri FNM provzie. Hak hovor e za histriu svojich obchodov s FNM, ktorch urobil vek mnostvo dal u provziu asi vetkm funkcionrom Prezdia a Vkonnho vboru FNM. Zvyajne dostvaj od 2 do 5 mil. Sk za kad hlasovanie v privatizanch komisich. Vnimkou bol prezident FNM Jozef Kojda, ktor dostval okolo 10 mil. Sk Hak si spomna, e napr. pri privatizcii SPaP dostal Kojda 8 mil. Sk a pri privatizcii PPC dostal 12 mil. Sk). T6.G2 Analza Zkladn imanie spolonosti PPC bolo 600 mil. Sk. Ako sa spomna v bode 4. skutkovho stavu FNM zskal 90% akci PPC za 540 mil. Sk190, za 10% akci ponkal Slovenskm elektrram 60 mil. Sk191. Taktie sa v skutkovom stave v bode 10. hovor, e finann skupina PENTA prostrednctvom spolonosti PPC Holding kpila 90% akci PPC a za 2,011 mld. Sk. K trhovej cene PPC sa ned vyjadri. Prezdium a Vkonn vbor FNM tvorilo v rozhodnom obdob pribline 15 a viac osb. Podplcanie tokch osb je nerealizovaten. K tvrdeniu o dajne vekch mnostvch obchodov s FNM je dleit zdrazni, e skupina PENTA sa zastnila vberovch konan, pri ktorch bol vyhlasovateom FNM len v nasledujcich prpadoch: (i) ZSNP; (ii) PPC; (iii) Slovensk plavba a prstavy a (iv) v prpade konania, ktorho predmetom bolo vymhanie pohadvok FNM a to v tomto prpade ako poradca spenho uchdzaa. Na zklade vyie uvedenho prehadu je jednoznan, e PENTA nerealizovala vek mnostvo obchodov s FNM. Prve naopak, PENTA bola spen len v tyroch vberovch konaniach, ktorch vyhlasovateom bol FNM.

190 191

http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-79031?prefixFile=m_ http://banky.sk/8966-sk/fnm-odstartoval-tender-na-predaj-90--akcii-paroplynoveho-cyklu.php

T6.H1

Citcie zo spisu

9.7.2006 Bubenkov, Hak Hak sa z hadiska prpadnho sthania pta Bubenkovej: Ty m kde slab miesto, o si mysl?" Bubenkov odpoved: PPC. Hak reaguje: Len to? Bubenkov: o in? Hak hovor, e ani Laco Krajk si nemyslel, e ho bud naha pre Banku Slovakia. Bubenkov hovor, e na jej sekcii sa zakladali vetky ttne akciov spolonosti a ke bud chcie na u nieo nai, tak vdy nieo njdu. Hak pokrauje, e v prpade privatizcie PPC nie je ni oho by sa mohli chyti. Mu na nich toi len medilne - rozdiel medzi cenou, za ktor PENTA kpila PPC od FNM a cenou, za ktor predala PPC SE.

T6.H2

Analza

Vyie uveden citcia je len dohadom a fikciou, k predaju PPC nikdy nedolo, prvee PENTA prostrednctvom Sandbar kpila 10% akci od SE v priebehu novembra 2007.

T7 Transpetrol Skutkov stav 1. Spolonos TRANSPETROL, a. s., bola zaloen 11. 12. 1992, kedy akcionri Ministerstvo hospodrstva a Ministerstvo prmyslu a obchodu R rozhodli na valnom zhromaden o rozdelen akciovej spolonosti TRANSPETROL, a. s,. a to zruenm bez likvidcie a zaloenm dvoch akciovch spolonost z jej obchodnho imania, priom zakladatemi nstupnckych akciovch spolonost boli ako jedin zakladatelia Ministerstvo hospodrstva pre akciov spolonos v Slovenskej republike a Ministerstvo prmyslu a obchodu R pre akciov spolonos v eskej republike. Zkladn imanie spolonosti stanovil zakladate na 1.900.000.000,- Ks, ktor bolo splaten pri zaloen spolonosti vkladom podielu zo zkladnho imania zruenej akciovej spolonosti TRANSPETROL, Bratislava. V eskej republike v zmysle uvedenho vznikla akciov spolonos MERO R a.s.192 a na Slovensku bola dom 1.1.1993 vytvoren akciov spolonos s pvodnm nzvom TRANSPETROL a.s. (alej len TRANSPETROL). Hlavnou aktivitou TRANSPETROLU je preprava a skladovanie ropy. Privatizcia 49% akci TRANSPETROLU 2. Zkladn privatizan projekt na privatizciu majetkovej asti ttu v obchodnej spolonosti TRANSPETROL bol Ministerstvom privatizcie predloen da 15.12.2000. Informcia o jeho predloen bola zverejnen v dennej tlai da 8.1.2001. Nsledne Vlda uznesenm . 463 zo da 21. Jna 2000 vyslovila shlas s privatizciou 49% akci TRANSPETROLU. Zmer a postup privatizcie schvlila Vlda uznesenm . 730 z 13 septembra 2000. 193 Uznesenm Vldy194 zo da 16. mja 2001 bol schvlen predaj celho 49% - nho podielu v spolonosti TRANSPETROL ako jednho balka akci formou priameho predaja prostrednctvom vberovho konania za asti zahraninch subjektov v slade so Zkonom o vekej privatizcii. Poda predkladacej sprvy k uvedenmu uzneseniu Vldy, do vahy prichdza priamy predaj strategickmu investorovi (resp. konzorciu strategickch investorov), alebo predaj na burze cennch papierov, prpadne vzjomn kombincia tchto postupov. O spsobe privatizcie by sa malo poda predkladacej sprvy rozhodn v zmysle odporania privatizanho poradcu. Poradcami pre proces privatizcie a vber nadobdatea privatizovanej majetkovej asti na podnikan spolonosti TRANSPETROL boli vybran spolonosti Deloitte & Touche a White & Case.195 3. V rmci prpravy procesu vberu nadobdatea privatizovanho podielu da 30. 5 2001 bol zverejnen uverejnen inzert v novinch Financial Times s vzvou, aby investori prejavili svoj zujem o privatizciu 49% spolonosti TRANSPETROL. Do 16.7.2001 zujem o privatizciu prejavilo 19 spolonost, ktor obdrali informan memorandum a podklady pre prpravu
192

http://www.justice.cz/xqw/xervlet/insl/report?sysinf.vypis.CEK=21675&sysinf.vypis.rozsah=uplny&sysinf.@typ=transformace&sysinf.@strana=report&sysinf.vypis.typ=XHTML&sysinf.vypis.klic=fe98e5832476f8c8aa732be299fb26f4&sysinf .spis.@oddil=B&sysinf.spis.@vlozka=2334&sysinf.spis.@soud=M%ECstsk%FDm%20soudem%20v%20Praze&sysinf.platnost=09.02.2012 193 Dvodov sprva k privatizcii majetkovej asti ttu na podnikan spolonosti TRANSPETROL, a.s. (materil vldy . 8286/2001), uznesenie . 1204 z 19.12.2001) 194 Uznesenie Vldy . 434 zo 16.mja .2001 (http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=8410) 195 Dvodov sprva k privatizcii majetkovej asti ttu na podnikan spolonosti TRANSPETROL, a.s. (materil vldy . 8286/2001), uznesenie . 1204 z 19.12.2001)

nezvznej ponuky. Do 20.8.2001 doruilo nezvzn ponuku 6 investorov: esk rafinrska, a.s., MR Trading, a.s. spolu s OAO Surgutneftegas, FTC, a.s. spolu s OAO Rosneft, Youkos Finance B.V (alej len Yukos), Texaco a Slovnaft, a.s. Bratislava. Do druhho kola postpili vetci iesti zujemcovia. Od 10.9.2001 do 18.10.2001 vykonalo due diligence 5 zujemcov (Texaco sa nezastnilo).196 Pre zabezpeenie procesu privatizcie bola zriaden 8 lenn komisia v nasledovnom zloen: Ing. Mria Machov, CsC., PhDr. Vladimr Drozda, CsC., Ing. Karol Duds, Ing. Lszl Hka, Ing. Vladimr Podstrnsky, Ing. Vladimr Tvaroka a Ing. Jn itniak. Zvzn ponuky v urenom termne 3.12.2000 doruili dve spolonosti Yukos a Slovnaft, a.s. Komisia odporuila ako budceho nadobdatea spolonos Yukos, ktor ponkla najvyiu cenu, t.j. 1 mil. SKK za jednu akciu.197 4. Uznesenm Vldy . 1204 z 19. decembra 2001 bol schvlen nvrh rozhodnutia o privatizcii majetkovej asti ttu na podnikan spolonosti TRANSPETROL a zrove vydan rozhodnutie o privatizcii TRANSPETROLU. Ako spsob privatizcie bol tmto potvrden priamy predaj asti majetkovej asti ttu akci predstavujcich 49%- n podiel na zkladnom iman TRANSPETROL-u. Celkov menovit hodnota tohto podielu na zkladnom iman urenho na priamy predaj predstavovala 931.000.000,- Sk, o predstavovalo 931 kusov akci spolonosti. Predaj sprivatizovanch 49% akci TRANSPETROLU Yukosom 5. Slovensk republika ako akcionr TRANSPETROLU zostala vlastnkom 51% akci spolonosti, nemala ale nad spolonosou kontrolu, ktor by zodpovedala jej postaveniu vinovho akcionra. V rmci procesu privatizcie bola na strategickho investora preveden tie tzv. manarska kontrola. Situcia na strane Yukosu umonila Slovenskej republike optovne zska pvodne sprivatizovanch 49% akci TRANSPETROLU a tm zska tto spolonos pod svojou 100% kontrolu.198 V zmysle uvedenho, Slovensk republika odkpila od Yukos-u 49%- n podiel v TRANSPETROLE za kpnu cenu vo vke 240.000.000,- USD na zklade kpnej zmluvy zo da 26.3.2009. Ministerstvo hospodrstva sa tak v prvom polroku 2009 stalo 100 % majiteom akci TRANSPETROL-u. Transakcia prebehla v marci 2009, ke dolo k dohode o predaji akci TRANSPETROL-u, medzi Yukos ako predvajcim a SR zastpenou Ministerstvom hospodrstva ako kupujcim. K definitvnemu uzavretiu transakcie dolo da 17. 4. 2009. TRANSPETROL je od uzavretia transakcie akciovou spolonosou so 100 % majetkovou asou ttu, priom akcionrske prva vykonva Slovensk republika zastpen Ministerstvom hospodrstva. V sasnosti prebiehaj sdne spory o dajn vlastnctvo 34 % akci na sdoch rznych stupov Slovenskej republiky.199

Dvodov sprva k privatizcii majetkovej asti ttu na podnikan spolonosti TRANSPETROL, a.s. (materil vldy . 8286/2001), uznesenie . 1204 z 19.12.2001) Dvodov sprva k uzneseniu Vldy . 1204 z 19. decembra 2001 (http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=2420 ) 198 Nvrh na uvonenie finannch prostriedkov z rezervy vldy SR na zabezpeenie prvnych sluieb tkajcich sa sptnho odkpenia 49% akci spolonosti Transpetrol, a.s., materil k Uzneseniu Vldy . 305 z 22. aprla 2009 (http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=1715) 199 Informcia o vkone prv akcionra v akciovch spolonostiach so 100% majetkovou asou ttu a o vsledkoch hospodrenia vybranch podnikov s vplyvom ttu v psobnosti Ministerstva hospodrstva SR.
196 197

6. K dvodom sptnho odkpenia 49% podielu TRANSPETROL-u Slovenskou republikou: Poda medilnych sprv200, sa Yukos rozhodol preda svoj podiel v TRANSPETROL-e po tom, o mu rusk daov rady vyrubili pohadvku za nezaplaten dane vo vke 27,5 mld. USD. Tento 49% podiel v TRANSPETROL-e mal by predan spolonosti Russneft, ktor predloila ponuku na 103 milinov USD. V zmysle privatizanej zmluvy201 z roku 2002 takto transakciu mus odobri Vlda, ktorej prislchalo blokan prvo realizovaten a do aprla 2007. Zaiatkom jna 2006 Yukos plnovan transakciu zruil po tom, o Ministerstvo hospodrstva rozhodlo, e neudel shlas na predaj 49% podielu TRANSPETROL-u tretej osobe. Transakcia bola zruen a nasledovali rokovania o sptnej kpe tohto podielu Ministerstvom hospodrstva. T7.A1 Citcie zo spisu 13.12.2005 Anna Bubenkov, Jaroslav Hak Hak sa pta Malchrka o je s Transpetrolom. Malchrek hovor, e zajtra by do SR mal na skromnom lietadle prs Tybi a v pondelok alebo utorok na svojom prdovom lietadle BNO Rus zo spolonosti Rusneft. Spolone rozoberaj prpad uvznenia BNO angliana, ktor bol prepusten a odstaven z opercii v Litve a SR (rafinria Mazeiku a Transpetrol vo vlastnctve Yukos Finance). Hak hovor, e by sa pred ukonenm transakcie s Transpetrolom ete poksil zvi provziu od ruskej strany. Zatia je z cca 100 mil. USD hodnoty transakcie dohodnut provzia vo vke 3,5 mil. USD, o je celkom dobr vka (omnoho viac ako naprklad zo SSE). Opercia s Transpetrolom je predbene odshlasen aj vo vlde SR. Hak chcel aby cel provzia ila Malchrkovi. Hybnou silou v transakcii je ale SMK, ktor bude rozdeova provziu (Czucz) a provzia pjde napoly medzi Malchrka a SMK. SMK chce transakciu s Transpetrolom stihn do volieb. Motivciou nie je iba provzia ale najm vzah Transpetrolu k Slovnaft (MOL). Osobami z SMK za transakciou s predseda predstavenstva a generlny riadite Transpetrolu tefan Czucz, predseda SMK Bla Bugr a pravdepodobne aj Vilgi. T7.A2 Analza Z uvedenej citcie nie je vbec zrejm motv PENTY na transakcii TRANSPETROLU. Preo by mala ma PENTA motv ohadne transakcie s TRANSPETROLOM ke neexistovalo a stle neexistuje iadne majetkov prepojenia PENTY a TRANSPETROLU? V zmysle skutonost uvedench v asti Skutkov stav (bod 6) a v kontexte asovch svislost je odvodnen sa domnieva, e citcia Hak hovor, e by sa pred ukonenm transakcie s Transpetrolom ete poksil zvi provziu od ruskej strany, by sa zrejme mala vzahova k transakcii, predmetom ktorej bol predaj 49%- nho podielu TRANSPETROLU Yukosom tretej osobe. Zmienen hodnota transakcie 100 milinov USD sa takmer kryje s medilne zverejnenou sumou transakcie, stanovenou na 103 milinov USD (bod 6 skutkovho stavu). Informciu o tom, e by transakcia bola predbene schvlen vo Vlde nie je mon prostrednctvom verejne dostupnch zdrojov potvrdi. Tvrdenie, e SMK chce transakciu stihn do volieb sa pravdepodobne viae na skutonos, e po parlamentnch vobch
http://aktualne.atlas.sk/russneft-uz-nema-zaujem-o-podiel-v-transpetrole/ekonomika/firmy/ Zmluva o kpe 49 % akci Transpetrolu, a.s. medzi Fondom nrodnho majetku Slovenskej republiky, ako predvajcim, Ministerstvom hospodrstva Slovenskej republiky, ktor kon v mene Slovenskej republiky a Yukos Finance B.V., v znen Dodatku . 1 k Zmluve o kpe 49 % akci Transpetrolu, a.s. medzi Fondom nrodnho majetku Slovenskej republiky, ako predvajcim, Ministerstvom hospodrstva Slovenskej republiky, ktor kon v mene Slovenskej republiky a Yukos Finance B.V.,
200 201

(konanch da 17.6.2006) sa potalo so zmenou politickho obsadenia strategickch ministerstiev, okrem inho aj postu ministra hospodrstva, ktorho schvleniu podliehala transakcia predaja 49%-nho podielu TRANSPETROLU spolonosti Russneft (v zmysle ustanovenia privatizanej zmluvy). Vzah TRANSPETROLU a spolonosti Slovnaft (MOL) mono posudzova v kontexte toho, e Slovnaft bol jednm z dvoch zujemcov v privatizanom procese TRANSPETROLU, ktor postpili do finlnej fzy vberu nadobdatea privatizovanho podielu TRANSPETROLU. Slovnaft vtedy prejavil eminentn zujem vstpi do TRANSPETROLU kpou 49% akci. Na zklade verejne dostupnho zdroja je mon potvrdi, e tefan Czucz bol v rozhodnom ase predsedom predstavenstva TRANSPETROLU202. Na zklade informcie z elektronickho vpisu z obchodnho registra je zrejm, e Oszkar Vilgi psob od r. 2005 ako len predstavenstva Slovnaftu a.s. T7.B1 Citcie zo spisu 5.1.2006 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak Malchrek navrhol monos, e by pri vyjednvan z BN Rusom, zastupujcim Rusneft, ktor ide kpi Transpetrol dohodli, aby bol Malchrek po parlamentnch vobch predseda predstavenstva, resp. prezident Transpetrolu (podobne ako bval nemeck kancelr Schroder v spolonom podniku s Rusmi). Hak to vid ako relne, Rusovi to bude jedno kto tam bude, ale nedalo by sa to zmluvne po prvnej strnke zarui (jedine cez vlastn zmenku). Malchrek by sa okrem funkcie v Transpetrole venoval svojim investcim, ktor bude rozvja z peaz za provzie vo funkcii ministra. Hak m u pre neho pripraven jeden zaujmav investin projekt. 6.1.2006 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak Hak chce, aby provziu pre Malchrka za predaj dostali od tefana Czucza dopredu, pretoe never ruskej strane (aj ke je neobvykl pta provziu pred realizciou obchodu). Hak il 6 rokov v Rusku a poda neho s Rusi len o 20% men podvodnci ako ania, ktor s najv podvodnci na svete. 8.1.2006 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak Rozprvaj o monostiach obchodov v Transpetrole, a.s. Hak hovor, e povie Jozefovi Juricovi aby priniesol z Transpetrolu investin pln a potom uvidia o sa d v Transpetrole urobi. T7.B2 Analza Ako je uveden v skutkovom stave (bod 6), spolonos Rusneft mala zujem o kpu 49%-nho podielu TRANSPETROLU od Yukosu. K realizcii obchodu nakoniec pre neudelenie potrebnho shlasu Ministerstva hospodrstva nedolo.

202

http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=21046&SID=2&P=1

Za predpokladu, e provzia zmienen v citcii vyie by bola za predaj Transpetrolu, ktor sa viazal na shlas Ministerstva hospodrstva (zabezpeen J. Malchrkom ako ministrom hospodrstva) s predajom 49% akci Transpetrolu tretej osobe (Russneft), bolo by nelogick, aby J. Malchrek odmietol udeli tento shlas s predajom 49% podielu Transpetrolu spolonosti Russneft, najm s ohadom na bliace sa parlamentn voby a predpokladan zmenu na poste ministra hospodrstva. Navye, transakcia nebola uskutonen a J. Malchrek sa nikdy nestal predsedom predstavenstva TRANSPETROLU. Citcia zo spisu sa v kontexte uvedenho jav ako pekulcia. Citcia Hak il 6 rokov v Rusku nie je pravdiv. Jaroslav Hak il v Ruskej federcii p rokov. K osobe Jozefa Juricu z verejne dostupnch zdrojov vyplva203, e v rokoch 2005 a 2006 bol lenom vkonnho vboru FNM. Ako nominant politickej strany SDK zastva v sasnosti pozciu podpredsedu predstavenstva v spolonosti Bratislavsk teplrensk a.s.

203

http://www.webnoviny.sk/slovensko/jozef-jurica-vylucuje-ze-bral-proviz/450508-clanok.html

T8 SEPS Skutkov stav 1.Spolonos Slovensk elektrizan prenosov sstava, a.s.204 (alej len SEPS) vznikla ako nezvisl prvny subjekt psobiaci ako prevdzkovate prenosovej sstavy v Slovenskej republike da 21.1.2002. Vznik SEPSu je spojen s vylenenm majetku prenosovej sstavy zo spolonosti SE, ktor podliehala transformanmu procesu. Vsledkom transformcie SE bolo jej rozdelenie na tri samostatn prvne subjekty. Dom 21. 1. 2002 teda vznikli ako prvni nstupcovia pvodnch Slovenskch elektrrn nasledovn tri samostatn akciov spolonosti: SE, SEPS a Teplre Koice, a.s.205 2. Tak ako vyplva z elektronickho vpisu z Obchodnho registra spolonosti206, SEPS zabezpeuje prenos elektrickej energie z elektrrn do distribunej siete a vekm odberateom napojenm na 220 kV a 400kV sstavu. Prostrednctvom veden a elektrickch stanc prenosovej sstavy sa realizuje dovoz, vvoz a tranzit elektrickej energie a jej presn meranie. Vetky innosti SEPS vykonvan v rmci hlavnho predmetu innosti s predmetom cenovej regulcie vykonvanej RSO ako orgnu ttnej sprvy v zmysle Zkona o regulcii207. V zmysle verejne dostupnej informcie,208 100% akcionrom SEPS je FNM. Poda stanov SEPS (alej v tejto asti len Stanovy209), vkon prv a povinnost akcionra FNM zabezpeuje Ministerstvo hospodrstva SR v zmysle Zmluvy o prevode prv a povinnost akcionra medzi FNM a Ministerstvom hospodrstva SR. T8.A1 Citcie zo spisu 13.12.2005 Anna Bubenkov, Jaroslav Hak Hak hovor, e je tam nastaven tak ist komunikcia ako v SE, a.s. Penta m v predstavenstve 3 ud (2 vlastnch, 1 z SDK s nimi spolupracuje). Za Pentu sa SEPSu bud venova takisto Peter Benedikt a ubo Sekerka. Je tam vytipovanch 10 obchodov z investinho plnu SEPS, ktorm sa bud venova. Ku koncu stretnutia (cca 21.30 hod.) odovzdal Hak Malchrkovi zoznam tchto projektov. Hak del provziu z obstarvania informanho systmu v SEPS za cca 165 mil. Sk, ktor je u schvlen v dozornej rade SEPS - 10 milinov Malchrkovi, 10 milinov Oszkrovi Vilgimu. Vilgi sa zatia neprihlsil. Ak sa neprihlsi celch 20 milinov pjde Malchrkovi. Generlny riadite SEPS Ladislav Szemet je Vilgiho lovek. T8.A2 Analza V rozhodnom obdob (t.j. v nadvznosti na vyie uveden citciu zo da 13.12.2005) poda informci zskanch z elektronickho vpisu SEPS z obchodnho registra210, predstavenstvo SEPS-u malo 5 lenov. Boli nimi Ing. Peter Gavula, Ing. Stanislav

http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34130&SID=2&P=1 Tto transformcia sa uskutonila na zklade uznesenia Vldy . 758/2000 zo da 27. 9. 2000; predmetn uznesenie nie je dostupn na internetovej strnke Vldy www.rokovania.sk, kee na tejto strnke s zverejnen materily a uznesenia Vldy a od roku 2001. 206 http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34130&SID=2&P=1 207 zkon . 276/2001 Z.z. o regulcii v sieovch odvetviach a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov (alej len Zkon o regulcii) 208 http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34130&SID=2&P=1 209 Stanovy akciovej spolonosti Slovensk elektrizan prenosov sstava, a.s., III. as, l. V, ods. 8 Stanov SEPS u, schvlen v Bratislave na valnom zhromaden spolonosti da 13.12.2001 v znen doplnkov a zmien schvlench v Bratislave na valnom zhromaden spolonosti da 28.6.2002 a rozhodnutiami jedinho akcionra zo da 28.11.2003, 12.11.2004 a 17.3.2006.
204 205

Hudcovsk, Ing. Frantiek Pecho, Ing. Ladislav Szemet a Ing. Pavel ramko. Ako vyplva zo Stanov, predstavenstvo je uznaniaschopn, ak je na jeho rokovan prtomn nadpolovin vina jeho lenov. Rozhodnutie predstavenstva je prijat, ak za hlasovala nadpolovin vina vetkch lenov predstavenstva. Ladislav Szemet okrem funkcie predsedu predstavenstva zastval aj funkciu generlneho riaditea spolonosti. Spojitos medzi osobami L. Szemet a O. Vilgi211 nebolo mon z verejne dostupnch zdrojov jednoznane extrahova (neboli identifikovan tak prepojenia prostrednctvom vkonnch orgnov alebo dozornch orgnov, ako i prepojenia osobnho charakteru). Rovnako, vyie uveden osby nemaj blzko k investinej skupine Penta, ako sa uvdza v citcii. Naviac, vyie uveden citcia zo Spisu Gorila hovor o osobe menom ubo Sekerka. Ide o zrejm rozpor so skutkovm stavom. V personlnom vzahu so spolonosou PENTA vystupuje len osoba s menom Jozef Sekerka. Naviac, Jaroslav Hak sa osobne pozn s Jozefom Sekerkom vemi dlh obdobie a nikdy by z takhoto dvodu osobu, ktor dlhodobo pozn nenazval inm krstnm menom. Je nelogick, aby Jaroslav Hak pomenoval jemu dlhodobo znmu osobu inm krstnm menom. V zmysle Stanov, dozorn rada mala 12 lenov. V zmysle l. XI, ods. 9 Stanov Dozorn rada overuje postupy vo veciach spolonosti a je oprvnen kedykovek nahliada do tovnch dokladov, spisov a zznamov tkajcich sa innosti spolonosti... alej, v zmysle l. XI, ods. 10 psm.d)..Dozorn rada schvauje na nvrh predstavenstva.. vznamn finann a obchodn transakcie spolonosti vymedzen v l. VIII tattu Predstavenstva. Na zklade uvedenho by bolo mon uzatvori, e schvlenie verejnho obstarvania informanho systmu zrejme spadalo do schvaovacch kompetenci dozornej rady SEPS-u. Presn vymedzenie kompetenci v zmysle l. XI, ods. 10, psm. d Stanov vak odkazuje na tatt Predstavenstva, ktor z verejne dostupnch zdrojov nebolo mon zska. T8.B1 Citcie zo spisu Niekedy medzi 23. a 26.12.2005 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak Na zaiatku komunikuj Jirko Malchrek a Zoltn Varga. Neskr prichdza Jaroslav Hak. Spolone rozprvaj o rokovan v SEPS, kde maj problmy s predstavenstvom, ktor nechce plni ich prkazy (spomnaj starho pna asi za KDH). Ide o obchod za 6 mld. Sk, kde sa maj prostriedky presun do ENELu (privatiztor SE, a.s.). Predstavenstvo SEPS sa boj a nechce s do obchodu. Poda Malchrka jedinou monosou ke nemusia poslcha rozhodnutia jeho, vldy SR a FNM je, ke ide o trestn in. T8.B2 Analza Nie je znme, o ak obchod by sa, s prihliadnutm na jeho vysok sumu, malo v prpade vyie uvedenej citcie jedna. Takto transakciu nebolo mon na zklade informci, zskanch z verejne dostupnch zdrojov, identifikova. Popsan transakcia je pekulciou.

http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34130&SID=2&P=1 O. Vilgi poda zistench informci z verejne dostupnch zdrojov figuruje v orgnoch mnohch obchodnch spolonost (vi http://dlznik.zoznam.sk/socialna-siet/judr-oszkar-vilagi-4) jeho profesijn profil je mon zhliadnu na nasledovnej webovej adrese: http://www.leaders.sk/?id=1279
210 211

Z prvnej pravy vzahu medzi lenom predstavenstva a spolonosou v zmysle ustanoven Obchodnho zkonnka vyplva zodpovednostn reim lena predstavenstva priamo vo vzahu k spolonosti (t.j. len predstavenstva nezodpoved pri vkone svojej funkcie akcionrovi, ale priamo spolonosti). Zodpovednos lena predstavenstva za kodu poda Obchodnho zkonnka zakotvuje solidrnu (t.j. spolon a nerozdielnu) zodpovednos tch lenov predstavenstva, ktor pri vkone svojej funkcie poruili povinnosti. Zavinenie lena predstavenstva sa neskma a len predstavenstva sa me zbavi zodpovednosti len v prpade, ak preuke, e pri vkone svojej psobnosti lena predstavenstva postupoval s odbornou starostlivosou a v dobrej viere (sledujc zujmy spolonosti). Dohoda, ktor by vyluovala alebo obmedzovala zodpovednos lena predstavenstva za kodu spsoben spolonosti poruenm povinnosti, je neplatn. V zmysle vyie uvedenho, citcia tvrdenie J. Malchrka, e jedinou monosou ke nemusia poslcha rozhodnutia jeho, vldy SR a FNM je, ke ide o trestn in, je preto nepravdiv. Ako u bolo uveden, predstavenstvo spolonosti nie je zodpovedn pri vkone svojej funkcie akcionrovi, ale priamo spolonosti. Uveden citcia zo Spisu Gorila teda neodra relny prvny stav. Naviac, len predstavenstva, zodpovedajci sa priamo spolonosti, je zodpovedn nielen za vznik kody svisiacej s trestnm inom, ale za vznik akejkovek kody, ktor vznikla poruenm povinnosti (tak zmluvnej ako i zkonnej) a existuje prinn svislos medzi poruenm tejto povinnosti a vznikom kody. T8.C1 Citcie zo spisu Niekedy medzi 23. a 26.12.2005 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak Hak hovor, e dohodnut veci sa dej. Obstarvanie informanho systmu za cca 165 mil. Sk, z ktorho dostane Malchrek provziu bolo schvlen (vi stretnutie Malchrek, Hak z 15.12.2005). alie veci z investinho plnu SEPS riei pracovn skupina zostaven Hakom. Hak ako prklad spomenul prebiehajce obstarvanie od Siemensu za 170 mil. Sk. 6.1.2006 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak V SEPS je za obstarvanie informanho systmu na rozdelenie provzia 20 mil. Sk. Hak pvodne plnoval rozdeli provziu tm istm spsobom ako rozdelenie provzie za informan systm pre GovCo, a.s. v SE (Malchrek, Vilgi, Groaft) - vi vyie prv odsek asti Slovensk elektrrne. Dohodli sa, e aj v tomto prpade pjde cel provzia Malchrkovi. T8.C2 Analza V zmysle vyjadrenia samotnho SEPS, spolonos v rokoch 2005 a 2007 nerealizovala iadne verejn obstarvanie, ktorho predmetom by bolo obstaranie informanho systmu poda popisu v citcii zo Spisu Gorila.

T9 Poliklinika Teheln Skutkov stav 1. Rozhodnutm212 Ministerstva pre privatizciu bolo rozhodnut o privatizcii zdravotnckeho zariadenia Poliklinika Teheln (alej len Poliklinika Teheln). Pvodnm spsobom privatizcie bol bezodplatn prevod majetku na hlavn mesto SR Bratislavu (alej len Hlavn mesto). FNM predloil magistrtu Hlavnho mesta nvrh zmluvy uzatvranej v slade so spomnanm rozhodnutm. Zrove FNM poiadal ministerstvo zdravotnctva (alej len Ministerstvo zdravotnctva) o zruenie Polikliniky Teheln ku du 31.12.2002. Ministerstvo zdravotnctva v zmysle svojho rozhodnutia213 rozhodlo o zruen Polikliniky Teheln s tm, e jej majetok mal dom 1.1.2003 prejs na FNM a k rovnakmu du mal by bezodplatne preveden na zklade rozhodnutia o privatizcii vydanho Ministerstvom pre privatizciu na Hlavn mesto. Zmluva o bezodplatnom prevode vak nebola uzavret. Poda vyjadrenia Anny Bubenkovej, ete pred tm, ako bola Poliklinika Teheln ponknut Hlavnmu mestu, boli jej priestory ponknut aj VC. Obaja zujemcovia o kpu poadovali, aby FNM boli uhraden vetky zvzky a za takchto podmienok s ochotn kpi akcie tejto spolonosti.214 Poda verejne dostupnch informci215, vtedaj primtor Hlavnho mesta Andrej urkovsk odmietol zmluvu uzavrie a nsledn rokovania boli bezspen. Rovnako ako Hlavn mesto, ponuku FNM odmietol aj VC.216 Majetok Polikliniky Teheln vak preiel na FNM poda pvodnho plnu (t. j. ku du 1.1.2003). S majetkom u nebolo mon naloi poda pvodnho rozhodnutia (bezodplatnm prevodom na Hlavn mesto), o bolo dvodom na zmenu tohto rozhodnutia. Vlda svojim uznesenm zo da 22. septembra 2004217 rozhodla o zmene pvodnho rozhodnutia z roku 2002 a schvlila zaloenie obchodnej spolonosti Poliklinika Teheln, akciov spolonos (alej len Poliklinika Teheln, a.s.) s hlavnm predmetom innosti poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Poda nvrhu vtedajieho podpredsedu vldy a ministra hospodrstva Pavla Ruska predloenho Vlde218 podmienkou zaloenia akciovej spolonosti bolo okrem inho aj to, aby FNM zabezpeil stanovami uren povinnos uzatvori nov njomn zmluvy na prenjom dovtedy prenajatch nehnutenost (miestnost) so ttnymi a nettnymi zdravotnckymi pracovnkmi, ktor v ase prechodu zdravotnckeho zariadenia na FNM poskytovali zdravotn starostlivos ako ttne a nettne zariadenia. alou podmienkou bola povinnos akciovej spolonosti trvale uva nehnutenosti na ely zabezpeovania zdravotnckej starostlivosti. Zmenu alebo iaston znik tejto povinnosti mohla akciov spolonos vykona len po predchdzajcom vyjadren miestneho orgnu sprvy na seku zdravotnej starostlivosti a so shlasom Ministerstva zdravotnctva. Ako je uveden v predkladacej sprve k uzneseniu Vldy z roku 2004219, zaloenm akciovej spolonosti sa stle zachovvala monos naplni pvodn zmer vldy o prechode

2.

Rozhodnutie Ministerstva pre privatizciu . 849 zo da 19. septembra 2002 (uveden rozhodnutie nie je verejne prstupn) Rozhodnutie Ministerstva zdravotnctva . M/5574/2002/SP/7147/2002 zo da 19. septembra 2002 (uveden rozhodnutie nie je verejne prstupn, z dvodu, e vestnky Ministerstva zdravotnctva s zverejnen a od r. 2005) 214 Vyhodnotenie bez podnetu na trestn sthanie Prezdia Policajnho zboru SR - rad boja proti korupcii, zo da 21.1.2010 215 http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-78266?prefixFile=m_ 216 Vyhodnotenie bez podnetu na trestn sthanie Prezdia Policajnho zboru SR - rad boja proti korupcii, zo da 21.1.2010 217 *Uznesenie Vldy . 896 zo da 22. septembra 2004 (http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-4489?listName=Uznesenie&prefixFile=u_) 218 Nvrh na vydanie rozhodnutia, ktorm sa men rozhodnutie Ministerstva pre sprvu a privatizciu nrodnho majetku SR . 849 z 19.9.2002 o privatizcii zdravotnckeho zariadenia Poliklinika Teheln, Teheln ul. . 26, Bratislava, zo da 14. septembra 2004 (http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-56895?prefixFile=m_) 219 Uznesenie Vldy . 896 zo da 22. septembra 2004 (http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-4489?listName=Uznesenie&prefixFile=u_)
212 213

zdravotnckych zariaden na obce, resp. na VC Bratislavsk samosprvny kraj220. Poliklinika Teheln, a.s. bola do obchodnho registra zapsan da 1.1.2005221. 3. FNM vyhlsil da 22.11.2005 vberov konanie na predaj majetkovej asti FNM na podnikan Polikliniky Teheln, a.s., o ako skutonos potvrdzuj aj vyjadrenia samotnho FNM. Ako alej FNM uviedlo, po preukzan zaplatenia nenvratnho astnckeho poplatku vo vke 50.000,- Sk a podpsan prehlsenia o mlanlivosti a nezneuit informci zo strany zujemcov, boli FNM stanoven podmienky vberovho konania pre zaradenie nvrhu zujemcu do vberovho konania, a to: - zaplatenie nenvratnho astnckeho poplatku vo vke 50.000,- Sk; - preukzanie totonosti, resp. prvnej subjektivity zujemcu; - nvrh kpnej ceny a platobnch podmienok tak, aby kpna cena bola zaplaten jednou platbou v lehote najviac 30 dn odo da uzavretia zmluvy o kpe akci; - preukzanie pvodu finannch prostriedkov; - preukzanie finannho krytia kpnej ceny potvrdenm peanho stavu o vinkulcii peanch prostriedkov; - preukzanie minimlne dvojronch sksenost v oblasti poskytovania ambulantnej zdravotnej starostlivosti zujemcu, resp. prvnickej osoby, v ktorej m zujemca preukzatene majetkov as minimlne vo vke 50%; - preukzanie, e zujemca splnil daov a odvodov povinnosti voi daovmu radu, colnmu radu, zdravotnm poisovniam a socilnej poisovni; - predloenie podnikateskho zmeru s drazom na poskytovanie zdravotnej starostlivosti; - prevzatie informanho materilu pre vberov konanie zujemcom; - preukzanie bezhonnosti zujemcu; - preukzanie neexistencie likvidcie, padku, resp. dvodov na zruenie konkurzu alebo jeho zamietnutie pre nedostatok majetku a skutonosti, e proti zujemcovi nebolo zaat konkurzn, alebo vyrovnvacie konanie. Ako jedin kritrium vberovho konania bola poda informci FNM stanoven vka kpnej ceny, ktor pri vbere vaza mala 100%-n vhu. 4. Vberovho konania sa zastnilo 5 zujemcov, o potvrdzuje aj FNM. Konkrtne to boli: - MUDr. Mikul urik; - HMO Slovakia, a.s. (alej len HMO); - Kpele trbsk Pleso, a.s.; - Priemyseln zdravotncke centrum Slovnaft, a.s.; a - HEBSED, s.r.o..
220 221

http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-78266?prefixFile=m_ http://orsr.sk/vypis.asp?ID=46165&SID=2&P=1

Predloen ponuky posudzovala komisia pre vber a odporuenie najvhodnejieho nvrhu vo vberovom konan menovan FNM, ktor mala odporaciu prvomoc. Po formlnej aj obsahovej strnke vetky predloen ponuky splnili vyie uveden podmienky a boli zaraden do vberovho konania. 5. Rozhodnutie Prezdia FNM . 986/2006 o naloen s majetkovou asou FNM na podnikan Polikliniky Teheln, a.s., vydan uznesenm Prezdia FNM . 3/CLVII/06 zo da 26.1.2006 poda 28 ods. 8 Zkona o vekej privatizcii, s predchdzajcim psomnm shlasom Ministerstva hospodrstva slo 9/2005, spis . 2036/2005-001, zo da 14.9.2005, stanovilo ako kupujceho predmetnch akci MUDr. Mikula urika, ktor bol vybran vo vberovom konan. Prezdium FNM svojim uznesenm . 11/CLXIII/06 zo da 20.4.2006 zruilo v nadvznosti na oznmenie MUDr. Mikula urika o jeho odstpen od ponuky na kpu akci Polikliniky teheln, a.s. zo da 10.4.2006, vyie citovan uznesenie Prezdia FNM . 3/CLVII/06 zo da 26.1.2006 a rozhodnutie Prezdia FNM . 986/2006 zo da 26.1.2006. Uznesenm Prezdia FNM . 10/CLXVIII/06 zo da 25.7.2006 bolo vydan rozhodnutie o naloen s predmetnou majetkovou asou priamym predajom HMO, ktorej ponuka sa vo vberovom konan umiestnila ako druh v porad. P. Hak bol pozvan na rokovanie so vtedajm predsedom vkonnho vboru FNM (pravdepodobne p. Vgh), ktorho sa zastil aj za prtomnosti prvnika FNM. Vzhadom na nedohodu zmluvnch strn (pravdepodobne z dvodu sprsnenia podmienok na kpu Polikliniky Teheln, a.s.)222, bolo uznesenm Prezdia FNM . 5/CLXXVI/06 zo da 25.10.2006 zruen vyie uveden uznesenie Prezdia FNM . 10/CLXVIII/06 zo da 25.7.2006, vrtane rozhodnutia o naloen s predmetnou majetkovou asou, a k realizcii predaja akci Polikliniky Teheln, a.s., nedolo. Do dnenho da sa predaj Polikliniky Teheln, a.s. neuskutonil. Poliklinika Teheln, a.s. vykazuje dlhodobo negatvny hospodrsky vsledok. Okrem toho poda sprvy o fungovan spolonost s majetkovou asou Fondu nrodnho majetku SR vrtane nvrhu na predaj majetkovch ast223 vedie sdny spor vo veci neuhradenho zvzku voi SPP, a.s. vo vke 540.086,50 EUR.

6.

Zhrnutie skutkovho stavu

T9.A1

Citcie zo spisu

Zujem o Polikliniku Teheln, a.s. prejavila aj PENTA prostrednctvom HMO. FNM potvrdil, e v tendri na kpu Polikliniky Teheln, a.s. sa HMO so svojou ponukou umiestnilo na druhom mieste a sa vyhral MUDr. Miklu urik. Ako sa uvdza v bode 5. skutkovho stavu, po nespench rokovaniach s p. urikom oslovil FNM s ponukou odkpi Polikliniku Teheln, a.s. HMO. Tto ponuka bola zo strany HMO odmietnut. Do dnenho da patria akcie Poliklinika Teheln, a.s. FNM. 13.12.2005 Bubenkov, Hak Hak hovor, e zistil, e do privatizcie poliklink neme Ministerstvo zdravotnctva ni hovori. Rozhodujcou osobou pri

http://mesto.sk/prispevky_velke/bratislava/pentachceopodmien1154611920.phtml Sprva o fungovan spolonost s majetkovou asou Fondu nrodnho majetku SR vrtane nvrhu na predaj majetkovch ast zo da 12.1.2011 (http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum127679?prefixFile=m_ )
222 223

privatizcii poliklink je minister hospodrstva. Hak by mohol presadi, aby zujemcovia o polikliniku museli ma zdravotncku licenciu. T9.A2 Analza Jednou z podmienok na kpu Polikliniky Teheln, a.s. bola aj povinnos preukza minimlne dvojron sksenosti v oblasti poskytovania ambulantnej zdravotnej starostlivosti, o aj bolo preukzan. Ako sa spomna v bode 3. skutkovho stavu, tender na predaj Polikliniky Teheln, a.s. bol vyhlsen da 22.11.2005 a preto dvodme, e tender u mal uren podmienky sae (ktor s taktie uveden v bode 3. skutkovho stavu). Vyie uveden citcia je datovan neskr ako bol samotn tender vyhlsen a teda p. Hak z asovho hadiska nemohol ma iadny vplyv na podmienky sae. T9.B1 Citcie zo spisu 13.12.2005 Bubenkov, Hak Po dnenej koalinej rade, ke SMK toilo na ministra Zajaca, e cel zdravotnctvo je Penta to nechce preha. Ak m ma Penta cel zdravotnctvo, SMK by poadovalo cel SEPS a SE. Pri privatizcii poliklink bude potrebn zaangaova aj VC, ktor musia zdvodni, e polikliniky nechc. Mal by to urobi do ukonenia svojho mandtu ubo Roman. Ak to nebude chcie urobi, m by zaangaovan Vladimr Bajan. T9.B2 Analza Verejne dostupn informcie potvrdzuj, e da 13.12.2005 sa koalin rada konala224. Ako sa podrobnejie uvdza v bode 2. skutkovho stavu, s majetkom Polikliniky Teheln nebolo mon naloi poda pvodnho rozhodnutia (bezodplatn prevod na Hlavn mesto). Verejne dostupn zdroje dokazuj, e o Polikliniku Teheln mal ist as zujem aj VC (v roku 2003), o je uveden aj v bode 1. skutkovho stavu, avak k prevodu nikdy nedolo nakoko vtedaj predseda samosprvneho kraja ubo Roman odmietol prevzia dloby polikliniky na samosprvny kraj225. Z tohto dvodu je na mieste asov neslad uvedench citcii. T9.C1 Citcie zo spisu 13.12.2005 Bubenkov, Hak Hak rozprva o hodnote polikliniky Teheln. M pripraven dve ceny. Ak bude poliklinika Teheln naalej zdravotnckym zariadenm m Hak pripraven ponuku na 94 mil. Sk s tm, e minimlne 50% zo 62 ambulanci (okrem 3 s vetky skromn) bude musie vypoveda njom a da si tam vlastnch lekrov, ktor bud v zamestnaneckom pomere. V prpade, e pjde o realitn vyuitie polikliniky m cenu 60 mil. Sk. Z rozhovoru vyplva, e Hak je len poradca bliie nezistenej skupiny osb, ktor chce do polikliniky investova a ktorej lenkou je aj Bubenkov. Rozprvaj aj o privatizcii alch zdravotnckych
224 225

http://mesto.sk/prispevky_velke/bratislavsky/rokovaniekoalicnej1134387420.phtml http://mesto.sk/prispevky_velke/bratislava/poliklinikytehelna1067434260.phtml

zariaden. T9.C2 Analza FNM potvrdil, e podmienkou predaja Polikliniky Teheln bol zvzok zachovania elu zariadenia t. j. poskytovanie zdravotnej starostlivosti (ostatn podmienky vberovho konania s uveden v bode 3. skutkovho stavu). Rovnako tto skutonos potvrdzuj aj intern zdroje226, ktor hovoria o predloen Podnikateskho zmeru s drazom na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Je nelogick, aby p. Hak robil poradcu konkurencii (bliie nezistenej skupine osb, ktorej lenkou je aj p. Bubenkov) kee sa o kpu Polikliniky Teheln, a.s. zaujmala aj samotn finann skupina PENTA prostrednctvom HMO, o je preukzan aj vyjadrenm FNM. Nakoko PENTA obsadila v sai druh miesto a dodaton ponuku FNM na kpu Polikliniky Teheln, a.s. odmietla, nedva iadny zmysel tvrdenie, e p. Hak spolupracoval s niekm, kto chcel do Polikliniky Teheln, a.s. investova, kee ako z uvedenho vyplva, PENTA mala monos Polikliniku Teheln, a.s. od FNM odkpi a tto monos nevyuila. Naviac, nerozumieme, ak skupinu mala zastupova p. Bubenkov. Ako je poukzan v bode 4. skutkovho stavu, tretm uchdzaom vberovho konania bola spolonos zo skupiny J&T a tvrtm zo skupiny Slovnaft. Nie je jasn, preo by mal by J. Hak poradcom uritej skupiny, ke samotn PENTA bola prostrednctvom HMO uchdzaom vo vberovom konan. T9. D1 Citcie zo spisu 10.1.2006 Bubenkov, Hak Bubenkov hovor, e by sa vo tvrtok na otvran ponk na polikliniku (pravdepodobne Poliklinika Teheln- vi stretnutie Bubenkov, Hak,13.12.2005) nechcela ocitn v takej situcii ako sa vo vyie spomnanom prpade predaja pohadvok FNM ocitol Huor. Bubenkov nechce, aby sa pri otvran oblok zistilo, e jej ponuka je niia ako ostatnch. Hak hovor, e on s tm nem problm, a e je pripraven monos machincii s ponukami. T9.D2 T9.E1 Analza Citcie zo spisu Ak by nastali machincie s ponukami pravdepodobne by vazom bola finann skupina PENTA, o sa nestalo. Medilne informcie potvrdzuj, e najvyiu ponuku dal p. urik, ktor sa sae zastnil ako fyzick osoba a tto sa aj vyhral. 10.1.2006 Bubenkov, Hak Hak predpoklad, e Slovnaft a J&T mohli da lepiu ponuku ako skupina, do ktorej patr aj Bubenkov. Hak uvauje nad monosou (pravdepodobne cez Jozefa Juricu) otvori oblky, porovna ponuky a da lepiu ako Slovnaft a J&T. Zvis to najm od typu oblky a spsobu zalepenia. Hak vysvetuje Bubenkovej spsob zskania informci zo zalepenej a zapeatenej oblky mikrokamerou (nafkne oblku a prechdza jednotliv riadky). Hak chce ete zvi riziko. Pravdepodobnos, e by sa na to prilo je nzka, ale ak by sa nhodou na to prilo, tak dsledky s fatlne (raz sa to u na FNM stalo).
226

Ponuka HMO predloen FNM vyplvajca z podmienok verejnej sae.

T9.E2

Analza

Ako sa uvdza v bode 4. skutkovho stavu, informcie FNM potvrdzuj, e sa verejnej sae zastnila aj finann skupina J&T prostrednctvom Kpeov trbsk Pleso a rovnako aj Priemyseln zdravotncke centrum Slovnaft, a.s., kde bol vak toho asu akcionrom ZZS, a.s.. Poda vyjadrenia FNM, FNM nedisponuje informciami, ktor by potvrdzovali, e sa v svislosti s vberovmi konaniami vypsanmi FNM (s ohadom na predaj majetkovch ast FNM) preukzalo, resp. sa vyskytli podozrenia, e by len alebo lenovia vyhodnocujcej komisie resp. akejkovek komisie, ktor bola zriaden v svislosti s jednotlivmi vberovmi konaniami, predasne otvrali, pozmeovali alebo inak manipulovali s oblkami obsahujcimi ponuky zujemcov vo vzahu k jednotlivm vberovm konaniam.

T9.F1

Citcie zo spisu

5.5.2006 Bubenkov, Hak Bubenkov hovor, e zasadala dozorn rada. V tejto svislosti sa na FNM spustila dos vek hdka a na Bubenkov a Jozefa Juricu zatoil Jozef Mihalik (riadite sekcie kapitlovho trhu a dlhopisov FNM, zrove predseda predstavenstva Polikliniky Teheln, a.s.), ktor im vytal, e neplnia platn uznesenie Prezdia FNM o prprave materilu do vldy (pravdepodobne navenie Zl Polikliniky Teheln) v om ho podporil aj Daniel Vgh (predseda vkonnho vboru FNM). Hak sa pta i bol na zasadnut aj Jozef Kojda (prezident FNM). Bubenkov hovor, e nie, e Kojda ke sa rieia komplikovan problmy, tak m zdravotn problmy, aj teraz mal nejak aldon akosti. Bubenkovej sa v svislosti s Poliklinikou Teheln zastal Peter Huor (podpredseda vkonnho vboru FNM a zrove len DR Polikliniky Teheln). Bubenkov hovor, e jej Peter Huor dal na vedomie aj zpisnicu z rokovania dozornej rady. Riadite Polikliniky Teheln (Peter Rea), ke sa dozvedel, e sa kon dozorn rada, tak si zobral na ten de dovolenku. Jurica, kee nem z polikliniky iadne peniaze dal od toho ruky pre a zhodil to na Bubenkov. Bubenkov a Hak teraz zvauj monos da Jozefovi Mihalikovi 200 tis. Sk aby do toho nevtal. Mihalika oslov s ponukou Hak. Hak vysvetuje Bubenkovej, e m desiatky sksenost, e je lepie sa dohodn ako bojova. Bojova odpora len ak sa ned dohodn.

T9.F2

Analza

Informcie o zasadan dozornej rady (FNM ani Polikliniky Teheln, a.s.) verejne dostupn zdroje neprinaj. Ned sa s uritosou identifikova o neplnenie akho uznesenia Prezdia FNM o prprave materilu do vldy ide (v citcii ide len o domnienky autora). Medilne informcie potvrdzuj, e ak ilo o navenie zkladnho imania, tento materil na rokovanie Vldy nikdy predloen nebol z dvodu nvrhu spolonosti HMO Slovakia, e poskytne preklenovac ver Poliklinike Teheln, a.s.227. Z verejne dostupnch zdrojov (elektronick vpis z obchodnho registra228, vron sprvy FNM229) je potvrden, e v citcii spomnan osoby v rozhodnom ase zastvali uveden funkcie.

227

http://spravy.pravda.sk/o-polikliniku-tehelna-sa-zaujima-penta-dhy-/sk_regiony.asp?c=A060606_092938_sk_regiony_p04

T9.G1

Citcie zo spisu

5.5.2006 Bubenkov, Hak Hak navrhuje v svislosti s poliklinikou Teheln oslovi s finannmi ponukami vetkch rozhodujcich predstaviteov Vkonnho vboru FNM s ponukami 200 - 300 tis. Sk. Bubenkov shlas. Cca 10 min. hovoria o technike navenia zkladnho imania Polikliniky Teheln o 20 mil. Sk ich zujmovou skupinou takm spsobom, aby to nevzbudzovalo podozrenia zo skrytej privatizcie.

T9.G2

Analza

Je potvrden, e riadite Polikliniky Teheln, a.s. v snahe zabrni exekcii spolonosti poiadal FNM o zvenie jej zkladnho imania pribline o dln sumu 20 milinov korn. Orgny FNM sce s takmto krokom shlasili, ale len za podmienky, e ho podpor aj Vlda.230 Anna Bubenkov poda svojich vyjadren bola proti naveniu zkladnho imania, pretoe sa jedn o zdravotncke zariadenie v prpade ktorho by sa zvenm zkladnho imania len doasne uhradili zvzky a bol predpoklad, e tieto dlhy bud narasta. 231 FNM zvil zkladn imanie a da 3.12.2007 o 132.776, EUR a 12.3.2008 o 66.388,- EUR232. iadne zvyovanie zkladnho imania sa v rozhodnom ase neuskutonilo.

www.orsr.sk http://www.natfund.gov.sk/index.php/sk/vyrocne-spravy.html 230 http://spravy.pravda.sk/o-polikliniku-tehelna-sa-zaujima-penta-dhy-/sk_regiony.asp?c=A060606_092938_sk_regiony_p04 231 Vyhodnotenie bez podnetu na trestn sthanie Prezdia Policajnho zboru SR - rad boja proti korupcii, zo da 21.1.2010 232 http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-127679?prefixFile=m_
228 229

T10 Slovalco Skutkov stav K nevhodnm zmluvm medzi Slovalco, a.s. a SE: 1. Medzi Slovalco, a.s. (alej len Slovalco) a SE bola uzatvoren jedin zmluva, ktor SE mohli povaova za nevhodn. Pre plnos dodvame, e poda medilnych informci233 v procese privatizcie SE povaoval privatizan zujemca ENEL za nevhodn zmluvy s PPC, SLOVALCO a OFZ, a.s. Kpna zmluva234 bola uzavret na dobu urit, do 31.12.2013. Ide o skromno-prvny kontrakt uzatvoren medzi pvodne ttnym podnikom (pvodne Slovensk energetick podnik, .p., nsledne iastone privatizovan) a ttnou akciovou spolonosou (Slovalco, a.s. nsledne privatizovanou). Poas obdobia citci Spisu Gorila vzahujce sa k Slovalco nebola Kpna zmluva dodatkovan, nemenili sa iadne jej parametre vrtane dky jej trvania a ceny. Kpna cena za dodvan elektrick energiu bola na zklade Kpnej zmluvy uren ako all-inclusive cena, priom bola uren ako cena potan mechanizmom urenm v Kpnej zmluve. V roku 2001 zmluvn strany uzatvorili ku Kpnej zmluve dodatok . 2, ktor sa tkal plnovanho rozrenia vroby Slovalca a s tm svisiaciou potrebou zvenia odberu elektrickej energie. Na zklade tohto dodatku strany potvrdili existujcu vku kpnej ceny pre mnostvo pvodne odoberanej energie a urili kpnu cenu pre dodatkov mnostvo - naven as mnostva odoberanej energie. Je preto odvodnen tvrdi, e kpna cena ako tak nebola naven, bola uren len kpna cena za mnostvo zvenho odberu; kpna cena pre poiaton mnostvo sa dodatkom . 2 nemenila. astnkom Kpnej zmluvy na strane predvajceho bol pvodne ttny podnik Slovensk energetick podnik, .p. V slade s rozhodnutm Ministerstva hospodrstva zo da 4.10.1994 o vyat asti majetku tohto ttneho podniku a v slade so schvlenm privatizanm projektom a rozhodnutm Vldy o privatizci asti tohto ttneho podniku zo da 30.8.1994 bola zaloen a dom 1.11.1994 vznikla akciov spolonos s obchodnm menom Slovensk elektrrne, a.s. v skratke: SE, a.s. (alej len Pvodn Slovensk elektrrne). Medzi stranami Kpnej zmluvy pritom nie je iadnych pochb (ako bolo deklarovan aj neskormi dodatkami ku Kpnej zmluve), e Pvodn Slovensk elektrrne sa stali prvnym nstupcom Slovenskho energetickho podniku, .p. o do prv a zvzkov predvajceho ako astnka Kpnej zmluvy. Pvodn Slovensk elektrrne prvne existovali a do ich rozdelenia v roku 2002, kedy dom 21.1.2002 vznikli ako prvni nstupcovia Pvodnch Slovenskch elektrrn nasledovn tri samostatn akciov spolonosti: SE, SEPS a Teplre Koice, a.s.235 Z pohadu Kpnej zmluvy je dleit, e vrobn as podnikania Pvodnch Slovenskch elektrrn prela do SE a prenosov sstava bola delimitovan do SEPS.

2.

3.

http://www.sme.sk/c/2341556/dostaviame-mochovce-slubuje-enel.html Kpna zmluva o predaji a kpe elektrickej energie uzatvoren v roku 1994, modifikovan dodatkom . 1 zo da 21.3.1997, dohodou zo da 31.3.1999, dodatkom . 2 zo da 23.1.2001, dodatkom . 3 zo da 20.2.2009 a dodatkom . 4 zo da 23.12.2011 (alej len Kpna zmluva). 235 Tto transformcia sa uskutonila na zklade uznesenia Vldy . 758/2000 zo da 27. septembra 2000; predmetn uznesenie nie je dostupn na internetovej strnke Vldy www.rokovania.sk, kee na tejto strnke s zverejnen materily a uznesenia Vldy a od roku 2001.
233 234

4.

Odo da 1.1.2003 SEPS zaal tova SE prenosov poplatky, ktorch vka bola (a stle je) kadorone urovan RSO ako orgnom ttnej sprvy cenovej regulcie okrem inho aj pre oblas elektroenergetiky.

Prekka v procese dokonenia privatizcie SE ENEL-om v dsledku existencie Kpnej zmluvy 5. V jli 2004 ENEL predloil zvzn ponuku na odkpenie vinovho podielu v SE, ktor v oktbri 2004 Vlda uznesenm schvlila ako preferovan ponuku" resp. ENEL ako Preferovanho strategickho investora.236 ENEL mal poda bodu 3.1 Zmluvy o kpe akci237, obdranej z Ministerstva hospodrstva SR v zmysle Zkona o slobodnom prstupe k informcim, zaplati za 66 % podiel na zkladnom iman SE kpnu cenu vo vke 840.000.000,- EUR, z toho 20 % sumy (168.000.000,EUR) pri podpise Zmluvy o kpe akci (17.2.2005) a zostvajcich 672.000.000,- EUR pri uzavret transakcie. Da 28.4.2006 zaplatenm zvynch 80 % kpnej ceny sa ENEL stal oficilne vlastnkom 66 % podielu na zkladnom iman SE. Poda medilnych informci238 vak konenou kpnou cenou nebola cena uren v bode 3.1 Zmluvy o kpe akci, t.j. 840.000.000,EUR, ale cena vo vke 839.000.000,- EUR. Existencia nevhodnej Kpnej zmluvy bola poda verejne dostupnch informcii verejne znmou skutonosou239 a preto pri predkladan ponk zujemcovia o zskanie akci SE zohadnili tto nevhodn zmluvu v ponknutej kpnej cene. Naviac vak, poda medilnych informci240, nevhodnou pre SE nebola len Kpna zmluva, ale aj zmluvy s PPC a OFZ, a.s. a preto v dsledku existencie tchto zmlv dajne241 ponkol ENEL v druhej ponuke za SE o 6 milird (Sk) menej. Vo vzahu k nevhodnm zmluvm sa ENEL vslovne v bode 11.3. Zmluvy o kpe akci zaviazal, e ich bude plni, nebude sa ich snai vypoveda a akmkovek spsobom napda ich zvznos; v prpade poruenia tchto zvzkov mal ENEL uhradi FNM a/alebo Ministerstvu hospodrstva akkovek straty/kodu s tm spojen. Zmluvy SE so spolonosami Slovalco, PPC a OFZ, a.s. boli v bode 1.1 Zmluvy o kpe akci (defincie) spolone oznaen ako Onerous Contracts. Uzavretie predaja 66 % - nho podielu na zkladnom iman v SE bolo viazan na splnenie niekokch odkladacch podmienok dojednanch v Zmluve o kpe akci. Proces dokonenia predaja majetkovho podielu v SE ENEL-u sa predil a bol ukonen a da 28.4.2006 (pvodne mala by transakcia ukonen najneskr dom 31.12.2005, inak mali zmluvn strany prvo odstpi od Zmluvy o kpe akci).242 Jednm z dvodov predenia ukonenia predaja mala by aj existencia nevhodnej

6.

7.

Uznesenie Vldy . 943/2004 zo da 6. oktbra 2004 (http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=723) K Zmluve o kpe akci pozri bliie bod .3.. skutkovho stavu k transakcii T5. 238 http://hnonline.sk/ekonomika/c1-18340210-majitelom-elektrarn; http://www.topky.sk/cl/7/111497/Enel-zaplatil-za-Slovenske-elektrarne-839-milionov-eur 239 http://ekonomika.sme.sk/c/1834759/ministri-nerokovali-o-transakcnych-dokumentoch-se.html 240 http://www.sme.sk/c/2341556/dostaviame-mochovce-slubuje-enel.html 241 http://www.sme.sk/c/2330685/predaj-elektrarnienel-ma-podmienky.html 242 Lehota na dokonenie predaja bola dajne preden do 30.4.2006 a to na zklade uzatvorenia Dodatku . 1 k Zmluve o kpe akci, s ktorm Vlda vyslovila shlas v uznesen . 1021/2005 zo da 21. decembra 2005 (http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=5064). Podpsan kpia Dodatku . 1 nie je na strnke Vldy dostupn, poda medializovanch informci (http://hnonline.sk/ekonomika/c1-17472220-fondpotvrdil-riesenie-pre-elektrarne) k uzavretiu Dodatku . 1 skutone dolo.
236 237

Kpnej zmluvy a to aj napriek tomu, e ENEL sa zaviazal tto zmluvu plne repektova a jej existenciu dajne zohadnil aj v Kpnej cene.243 Zhrnutie skutkovho stavu Poas obdobia citci Spisu Gorila (roky 2005 a 2006) vzahujcim sa ku Kpnej zmluve so Slovalcom, nebola Kpna zmluva dodatkovan, nemenili sa iadne jej parametre vrtane dky jej trvania a ceny. Kpna cena v Kpnej zmluve nebola upravovan ani nsledne a to a po sasnos. V roku 2009 bol medzi zmluvnmi stranami uzatvoren dodatok . 3 ku Kpnej zmluve, ktor rieil iba doasn znenie dohodnutho odberu elektrickej energie na rok 2009 (a to z dvodu nastania svetovej hospodrskej a finannej krzy); kpna cena sa vak tmto dodatkom nemenila. 13.12.2005 Anna Bubenkov, Jaroslav Hak Bubenkov sa pta Haka, i materil o Slovalco, ktor na rokovanie vldy SR predloil Malchrek vypracovala Penta. Hak nevie, ale zist jej to u svojho partnera Joa z Penty (pirko alebo Oravkin). T10.A2 Analza Da 13.12.2005 bol v mdich244 zverejnen program 157. schdze Vldy, ktor sa uskutonila nasledujci de - 14.12.2005, priom programom schdze bol aj materil pod nzvom Nvrh na al postup vo veci privatizcie SE, a.s. vo vzahu k priebehu rokovan so spolonosou Enel a v kontexte rieenia otzky zmlv so spolonosou Slovalco predloen ministrom hospodrstva Malchrkom. Nsledne Vlda uznesenm vzala tento materil na vedomie a odporuila al postup vo veci privatizcie SE, a. s. vo vzahu k rieeniu otzky zmlv so spolonosou Slovalco poda alternatvy 2.245 Materil nebol zverejnen v zmysle Zkona o slobodnom prstupe k informcim z dvodu ochrany obchodnho tajomstva. 13.12.2005 Anna Bubenkov, Jaroslav Hak Bubenkov oznamuje Hakovi, e Slovalco je vyrieen len na roky 2005 a 2006. Bude potrebn ete rokova o obdob 2007 2013 (ide o nevhodn zmluvy medzi SE a Slovalco, ktor s dvodom mekan vstupu talianskeho Enelu do SE). T10.B2 Analza Existencia nevhodnej Kpnej zmluvy so Slovalcom bola dajne poda vtedajch medilnych informci246 jednm z viacerch dvodov mekania nadobudnutia akci SE talianskym ENEL-om. Tvrdenia ohadom vyrieenia Slovalca na roky 2005 a 2006 ako aj na obdobie 2007-2013 sa nezakladaj na pravde. Poas obdobia citci Spisu Gorila (roky 2005 a 2006) vzahujcim sa ku Kpnej zmluve so Slovalcom, nebola Kpna zmluva dodatkovan,
Pozri bod .6.. skutkovho stavu. VLDA: Program 157. schdze vldy SR; SITA, 13. 12. 2005, link nedostupn. 245 Uznesenie Vldy . 1006/2005 zo da 14. decembra 2005 (http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=712 ). 246 http://hnonline.sk//2-22563095-k0E000_detail-93
243 244

T10.A1

Citcie zo spisu

T10.B1

Citcie zo spisu

nemenili sa iadne jej parametre vrtane dky jej trvania a ceny. Kpna cena v Kpnej zmluve nebola upravovan ani nsledne a to a po sasnos. V roku 2009 bol medzi zmluvnmi stranami uzatvoren dodatok . 3 ku Kpnej zmluve, ktor rieil iba doasn znenie dohodnutho odberu elektrickej energie na rok 2009; kpna cena sa vak tmto dodatkom nemenila. T10.C1 Citcie zo spisu neurit dtum (medzi 13.12.2005 - 23.12.2005; pravdepodobne 15.12.2005 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak) K privatizcii SE talianskym Enelom Hak hovor, e sa stretol s Testim (pravdepodobne z Enelu), s ktorm sa stle neme dohodn. Problmom zabraujcim dokoneniu privatizcie s najm nevhodn zmluvy SE so Slovalco a vylenenie elektrrn A1 a V1 a zvodu na vyraovanie jadrovooenergetickch zariaden do ttnej GovCo, a.s. (celkovo priestor na vyjednvanie SR s Enelom je 10 mld. Sk). T10.C2 Analza Existencia nevhodnej Kpnej zmluvy so Slovalcom bola dajne poda vtedajch verejne dostupnch informci247 jednm z viacerch dvodov mekania nadobudnutia akci SE talianskym ENEL-om. Vo vzahu vyleneniu elektrrn A1 a V1 a zvodu na vyraovanie jadrovooenergetickch zariaden do GovCo pozri bliie body 1. a 2. skutkovho stavu pri spracovan transakcii T4. T10.D1 Citcie zo spisu neurit dtum (medzi 13.12.2005 - 23.12.2005; pravdepodobne 15.12.2005 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak) Hak vysvetuje Malchrkovi, e Bubenkov urobila pre SDK vea napr. provzia 100 mil. Sk za privatizciu Paroplynovho cyklu, provzia za ZSNP iar nad Hronom a z mnohch alch vec a nemu ju len tak odvola z komisie. T10.D2 Analza Poda verejne dostupnch zdrojov248 mal FNM v novembri 2002 preda spolonosti iarska hutncka spolonos, a.s. v skratke HS, a.s. (alej len HS) akcie spolonosti Zvod Slovenskho nrodnho povstania, a.s. v skratke ZSNP, a.s. (alej len ZSNP) predstavujce 73,86 % podiel na zkladnom iman tejto spolonosti. Poda verejne dostupnch informci249 HS mala dohodu o dlhodobej spoluprci s finannou skupinou Penta, na zklade ktorej mala Penta poskytn HS as kpnej ceny za akcie v ZSNP a zrove sa mala podiea na plnen privatizanch zvzkov HS. Nsledne v roku 2003250 spolonos HS predala spolonosti PENTA INVESTMENTS LIMITED 40,6-% balk akci spolonosti ZSNP. 5.1.2006 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak

T10.E1

Citcie zo spisu

http://hnonline.sk//2-22563095-k0E000_detail-93 http://firmy.etrend.sk/firmy-nefinancny-sektor/na-burze-sa-previedlo-7386-akcii-zsnp.html 249 http://firmy.etrend.sk/firmy-nefinancny-sektor/zhs-uzavrela-dohodu-s-pentou.html 250 Rozhodnutie Protimonopolnho radu Slovenskej republiky . 2003/FK/3/1/292 zo da 12.12.2003 o shlase s koncentrciou spolonost HS a PENTA INVESTMENTS LIMITED - http://www.antimon.gov.sk/98/koncentracie.axd.
247 248

Hak hovor o verajom stretnut s Testim (ENEL) ohadne privatizcie SE a problematickch zmlv so Slovalco a GovCo. (vi stretnutia Malchrek, Hak 15.12.2005). Hak vysvetuje Malchrkovi, e chce sasn problmy so zmluvami SE so Slovalco a GovCo vyui na navenie ceny za PPC. Bez ohadu na to i sa podar navi cenu za PPC z titulu stupkov Malchrka pri zmluvch SE s Slovalco a GovCo, Malchrek dostane nejak provziu, pretoe na projekte PPC dlhodobo participoval. Otzna je len vka Malchrkovej provzie. Ak sa im s ENELom podar dohodn navenie ceny za PPC z titulu stupkov Malchrka pri zmluvch SE s Slovalco a GovCo, vina z tohto navenia pjde Malchrkovi. T10.E2 Analza Citcia ohadom predaja PPC je pekulciou, kee k tomuto predaju nikdy nedolo. Skupina PENTA prostrednctvom spolonosti Sandbar a Penta Investment Cyprus je do dnench dn vlastnkom celho balka akci PPC. Pozri bliie spracovanie transakcie T6 v bode T6.C2. 6.1.2006 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak Spolone sumarizuj von priestor na vyjednvanie s ENELom, resp. o mu Talianom ponknu. Otvoren s nklady na zmluvy so Slovalcom na roky 2007 -2013 (priestor na vyjednvanie ete dohodne Hak s Oravkinom), otvoren je bod . 7 BN zmluvy o poplatkoch Special Item na 3 roky (priestor na vyjednvanie u tohto bodu je poda Malchrka vy ako 1 mld. Sk, Hak hovor, e 700 mil. Sk), otvoren je prijatie novho BN energetickho zkona v NR SR a otvoren je aj schvlenie investinho plnu SE na FNM SR. T10.F2 Analza K prave kpnej ceny v Kpnej zmluve nedolo ani v obdob, ktor je predmetom Spisu Gorila (roky 2005 a 2006) a ani v nslednom obdob a po sasnos. Tvrdenie tkajce sa vyjednvania s ENEL-om vo vzahu k zmluve SE so Slovalcom na roky 2007-2013 sa zakladaj na pekulcii, kee kpna cena v predmetnom obdob (2007-sasnos) nebola upravovan. V prpade bodu . 7 BN zmluvy o poplatkoch Special Item na 3 roky nie je mon identifikova konkrtnu zmluvu, ku ktorej sa vrok viae. Vo vzahu k prijatiu novho bliie neuritho energetickho zkona z verejne dostupnch zdrojov251 vyplva, e v predmetnom obdob bol da 13.1.2006 NR SR doruen vldny nvrh zkona o jadrovom fonde, ktor bol da 16.3.2006 v NR SR schvlen a nsledne publikovan v zbierke zkonov pod slom 238/2006.252 Okrem tohto zkona nie je mon zska vedomos o prijat iadneho inho vznamnho zkona/novely z oblasti energetiky v predmetnom ase. Schvlenie investinho plnu SE na FNM by pravdepodobne mohlo predstavova schvlenie/dohodu o investinom plne bliie
251 252

T10.F1

Citcie zo spisu

http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=1874 http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=19361&FileName=06-z238&Rocnik=2006

upraven v bode 13.2. Zmluvy o kpe akci. Poda tohto ustanovenia mali predvajci a kupujci vyvin vetko silie na dosiahnutie dohody o 5-ronom plne strategickch investci SE v oblasti zvenia vrobnch kapact SE. V prpade, ak by sa strany nedohodli na tomto plne do 30.6.2005, mal predvajci poda bodu 14.1.4. Zmluvy o kpe akci prvo od tejto zmluvy odstpi. Uzavretm Dodatku .1 k Zmluve o kpe akci bol termn na uzavretie dohody o plne strategickch investci preden do 28.2.2006. Na zklade verejne dostupnch zdrojov nie je mon zisti, i investin pln spomenut v citcich predstavuje pln strategickch investci predpokladan v bode 13.2. Zmluvy o kpe akci. T10.G1 Citcie zo spisu 6.1.2006 Jirko Malchrek, Jaroslav Hak Najvm problmom ale je ako spoji predaj PPC s stupkami pri vyjednvan s Enelom o zmluvch SE (Slovalco, GovCo). Malchrek neme Contimu priamo poveda, e urob ENELu pri zmluvch stupky za 1 mld. Sk a ENEL m za to kpi PPC o 400 mil. Sk viac. T10.G2 Analza Citcia ohadom predaja PPC nie je pravdiv, pretoe k tomuto predaju nikdy nedolo. Skupina PENTA prostrednctvom spolonosti Sandbar a Penta Investment Cyprus je do dnench dn vlastnkom celho balka akci PPC. Pozri bliie spracovanie transakcie T6 v bode T6.C2.

T11 V.O.D.S Skutkov stav 1. Spolonos V.O.D.S. (alej len V.O.D.S) ponka komplexn rieenia vo vetkch oblastiach odpadovho hospodrstva, ako aj environmentlne poradenstvo, zber a spracovanie odpadu z elektrickch a elektronickch zariaden, i spracovanie opotrebovanch pneumatk a gumy v uzavretom cykle "odpad - surovina - vrobok". 2. Verejne dostupnch informcii253 rovnako nepotvrdzuj iadne prepojenie lenov orgnov (ani bvalch lenov orgnov) spolonosti V.O.D.S., i u osobn (prostrednctvom vkonnch alebo dozornch orgnov), alebo majetkov s inmi spolonosami, ktor by mohli ma akkovek svis s vodrenskmi spolonosami, alebo spolonosami skupiny PENTA. 3. Uveden tvrdenia podporuj aj vyjadrenia Jaroslava Haka, ktor o existencii V.O.D.S. nem iadnu vedomos.

253

http://orsr.sk/vypis.asp?ID=13187&SID=4&P=1

T12 Podtatransk vodrensk, Stredoslovensk vodrensk, Bratislavsk vodrensk, Prv vodrensk Skutkov stav 1. Do roku 1989 bolo povinnosou ttu zsobova obyvatestvo pitnou vodou a zabezpeova odkanalizovanie a istenie odpadovch vd. Tto povinnos tt realizoval prostrednctvom piatich ttnych podnikov vodrn a kanalizci. Od roku 1989 vak zaal prebieha proces retrukturalizcie vodnho hospodrstva a v roku 1990 bola kompetencia zabezpeova zsobovanie vodou, odvdzanie a istenie odpadovch vd postpen obciam, a to na zklade zkona o obecnom zriaden 254. K tomuto elu vypracovala vtedajia Vlda niekoko modelov koncepci pre transformciu ttnych podnikov vodrn a kanalizci255. 2. Uznesenm Vldy zo da 17. janura 2001256 schvlila Vlda sprvu o postupe transformcie ttnych podnikov vodrn a kanalizci a bezodplatnho prevodu majetku ttu do vlastnctva obc. Nsledne uznesenm Vldy zo da 7. marca 2001257 boli schvlen aj podmienky a harmonogram krokov k prevodu vlastnctva majetku z existujcich ttnych podnikov vodrn a kanalizci na obecn vodrensk spolonosti. Poda Harmonogramu opatren na al postup transformcie ttnych podnikov vodrn a kanalizci bezodplatnm prevodom majetku ttu na obce258, ttne podniky vodrn a kanalizci mali v prvom kroku vypracova privatizan projekty. Ministerstvo pre privatizciu po posden a schvlen privatizanch projektov vydalo rozhodnutie o zaloen obecnch akciovch vodrenskch spolonost z majetku ttnych podnikov vodrn a kanalizci. Nsledne na to, mal FNM zabezpei realizciu transformcie ttnych podnikov vodrn a kanalizci poda rozhodnutia Ministerstva pre privatizciu o privatizcii a zaloi obecn vodrensk akciov spolonosti. Na takto zaloen vodrensk spolonosti mal by vykonan bezodplatn prevod vetkho majetku vodrn a kanalizci, priom FNM prevdzal akcie na jednotliv obce poda potu obyvateov259. Cel proces transformcie na obecn vodrensk spolonosti mal by ukonen do konca jna 2002 v zmysle uznesenia Vldy zo da 31. janura 2001260. Poda medializovanch informci sa p ttnych podnikov vodrn a kanalizci malo pretransformova na es obecnch vodrenskch spolonost261 (akciovch spolonost). Po rokovaniach niektorch zstupcov miest zpadnho Slovenska boli FNM a Ministerstvo pre sprvu a privatizciu nrodnho majetku poiadan o rozdelenie jednej obecnej vodrenskej spolonosti na dve (konkrtne ilo o Bratislavsk vodrensk spolonos, a.s., z ktorej mala vznikn Bratislavsk vodrensk, a.s. a Trnavsk vodrensk, a.s.). V slade s rozhodnutiami262 Ministerstva pre sprvu a privatizciu nrodnho majetku z roku 2002 o privatizcii vodrenskch spolonost bolo od septembra 2003 postupne zaloench a sedem akciovch spolonost263:
Zkon . 369/1990 Zb. o obecnom zriaden v znen neskorch predpisov (http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=10650&FileName=90-z369&Rocnik=1990) Predkladacia sprva k uzneseniu Vldy . 35 zo da 17. janura 2001 (http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-95276?prefixFile=m_) 256 Uznesenie Vldy . 35 zo da 17. janura 2001 (http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-8095?listName=Uznesenie&prefixFile=u_ ) 257 Uznesenie Vldy . 217 zo da 7. marca 2001http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-6223?listName=Uznesenie&prefixFile=u_ 258 http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-32713?prefixFile=m_ 259 http://www.avssr.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1 260 Uznesenie Vldy . 87 zo da 31. janura 2001 (http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-8476?listName=Uznesenie&prefixFile=u_) 261 http://korzar.sme.sk/c/4677321/vodarne-pripravuju-privatizacny-projekt.html 262 Konkrtne rozhodnutia nie je mon zska z verejne dostupnch zdrojov, nakoko Ministerstvo pre privatizciu zaniklo. 263 http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-127679?prefixFile=m_
254 255

Bratislavsk vodrensk spolonos, a.s., Stredoslovensk vodrensk spolonos, a.s., (alej len SVS) Zpadoslovensk vodrensk spolonos, a.s., Vchodoslovensk vodrensk spolonos, a.s., (alej len VVS), Podtatransk vodrensk spolonos, a.s., (alej len PVS) Severoslovensk vodrensk spolonos, a.s., Trnavsk vodrensk spolonos, a.s.

3. V rokoch 2005-2006 sa uskutonili v niektorch vodrenskch spolonostiach alie organizan zmeny iniciovan orgnmi jednotlivch spolonost. PVS a SVS boli rozdelen z pvodne zmieanch spolonost na vlastncke a prevdzkov spolonosti264. Vznikla Podtatransk vodrensk prevdzkov spolonos, a.s. (alej len PVPS) ako 100%-n dcrska spolonos PVS a Stredoslovensk vodrensk prevdzkov spolonos, a.s. (alej len SVPS), ako 100%-n dcrska spolonos SVS. Poda zverejnench informci, sledovanm cieom bolo zaloenie dcrskych spolonost do ktorch mal vstpi strategick partner, ktor by na zmluvnom zklade zaal prenjom infratruktru od materskej spolonosti a nsledne obsluhova zkaznkov, priom by fakturoval vodn a ston265. Nie sme si vedom informci, v zmysle ktorch by si aj niektor z ostvajcich vodrenskch spolonost zaloila obdobn dcrsku spolonos. 4. S ohadom na vyie uveden skutonosti, PVS a SVS vyhlsili v priebehu prvho polroka r. 2006 vberov konanie266 na zabezpeenie vodrenskch a kanalizanch sluieb pre priahl reginy. Poda vyjadren Ing. Vladimra Pastoreka (vtedaj aj sasn predseda predstavenstva PVS), jednou zo zkladnch podmienok uchdzaa o PVPS bolo, e mus ma sksenosti s innosou vo vodrenstve. V informanom spravodajcovi E a v medzinrodnom dennku Financial Times bolo zverejnen oznmenie o zmere PVS preda 100% akci PVPS. Na zklade tohto oznmenia sa iadny uchdza neprihlsil a preto bolo priamo oslovench sedem vodrenskch spolonost - Anglian water, Gelsenwasser Group, Saur, Severomoravsk vodovody a kanalizace Ostrava, a.s. (toho asu ovldan skupinou PENTA), Suez- Ondeo Services CZ s.r.o., United Utilities, Veolia Water esk republika (alej len VEOLIA). Poda p. Pastoreka sa pri predaji 100% akci PVPS nemuselo postupova spsobom vberovho konania, nakoko sa na tento predaj nevzahuje verejn obstarvanie. Z dvodu transparentntosti sa vak spsobom vberovho konania postupovalo. O sprvnom postupe sved aj vyjadrenie VO . 185-6000/4/2006, ktor kontatoval, e PVS nevyhlsila vberov konanie postupom a metdami zkona o verejnom obstarvan, pretoe ako obstarvate poda 2 zkona o verejnom obstarvan je tto spolonos povinn tak postupova len v prpade uzatvran verejnch zmlv na dodanie tovaru, zmlv na uskutonenie prc, alebo zmlv na poskytovanie sluieb267.

http://www.avssr.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1 http://ekonomika.sme.sk/c/2715231/vodu-pod-tatrami-budu-riadit-francuzi.html 266 as vyhlsenia vberovch konan je uren len pribline z medializovanch informci. 267 Vyhodnotenie bez podnetu na trestn sthanie Prezdia Policajnho zboru SR - rad boja proti korupcii, zo da 21.1.2010
264 265

5. Vberov konanie PVS aj SVS poda verejne dostupnch informci z mja r. 2006 vyhrala franczska spolonos VEOLIA. V prpade vberovho konania SVS, boli Severomoravsk vodovody a kanalizace zo sae vylen. VEOLIA, ako vaz oboch tendrov, sa nemala sta majiteom rozvodov, ale poas obdobia 30-ich rokov mala zabezpeova na zmluvnom zklade (njomn zmluva) sluby svisiace s vrobou a distribciou vody, drbou vodovodov a riei prpadn havrijn situcie268. 6. Ako uvdza vron sprva SVS za rok 2006, vstup strategickho partnera do SVPS bol schvlen akcionrmi SVS na valnom zhromaden da 28. 4.2006 (predmetom schvlenia mal by predaj 90 % akci)269. VEOLIA zskala nepriamu kontrolu v SVPS prostrednctvom spolonosti Prv vodrensk, a.s.270 (ktor sa s innosou od 1.1.2010 zlila so SVPS271). Poda vronej sprvy PVS za rok 2006 vstup strategickho partnera do PVPS sa uskutonil formou predaja 100 % podielu akci. Rozhodnutie o predaji bolo potvrden valnm zhromadenm PVS v mji 2006272. VEOLIA zskala nepriamu kontrolu v PVPS prostrednctvom spolonosti Prv prevdzkov, a.s.273(ktor sa s innosou od 1.1.2009 zlila s PVPS274). Zmluva medzi PVS a Prvou prevzkovou, a.s. obsahovala podmienky, ktor spolonos VEOLIA zavzuj k tomu, e neme meni truktru akcionrov bez predchdzajceho shlasu PVS, ako aj podmienku, e bez shlasu PVS neme dojs k zveniu, alebo zneniu zkladnho imania, zleniu, splynutiu alebo inej forme retrukturalizcie PVPS.275 7. Verejne dostupn zdroje276 potvrdzuj, e ostatn vodrensk spolonosti si nikdy nevytvorili podobn model materskej a dcrskej (vlastnckej a prevdzkovej) spolonosti, ako to bolo v prpade SVS a PVS. Taktie iadna z tchto spolonost nebola nikdy predmetom predaja. 8. Ku du 23.11.2010 FNM stle evidoval vo svojom portfliu akcie niektorch vodrenskch spolonost. Konkrtne ilo o: - PVS 11 384 ks akci, t.j. 0,70 % - SVS 434 ks akci, t.j. 0,01 % - VVS 60 259 ks akci, t. j. 0,82 % - Zpadoslovensk vodrensk spolonos, a.s. - 518 ks akci, t.j. 0,01 %.277 Z uvedenho vyplva, e proces bezodplatnch prevodov na niektor uren obce stle nebol ku du 23.11.2010 ukonen z dvodu, e realizcia predmetnch prevodov stle zvisela od spoluprce starostov obc resp. primtorov miest, ktor ani po

http://www.stvs.sk/vyrocne_spravy/vyrocna_sprava_2006.pdf http://www.stvs.sk/vyrocne_spravy/vyrocna_sprava_2006.pdf 270 Rozhodnutie Protimonopolnho radu . 2006/FH/3/1/088 271 http://orsr.sk/vypis.asp?ID=64447&SID=2&P=1 272 http://www.pvsas.sk/files/PVSAS-VS-2006.pdf 273 Rozhodnutie Protimonopolnho radu . 2006/FH/3/1/090 274 http://orsr.sk/vypis.asp?ID=43080&SID=2&P=1 275 Vyhodnotenie bez podnetu na trestn sthanie Prezdia Policajnho zboru SR - rad boja proti korupcii, zo da 21.1.2010 276 Internetov strnky jednotlivch vodrenskch spolonost. 277 http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-127679?prefixFile=m_
269 269

urgencich nereagovali na vzvy FNM na zadanie prkazu na registrciu prevodu akci na ich et, alebo z dvodu, e obecn, resp. mestsk zastupitestvo neshlas s uzavretm zmluvy o prevode278. Zhrnutie skutkovho stavu Vo vberovom konanan PVS a SVS vystupovali VEOLIA a PENTA (prostrednctvom Severomoravskch vodovodov a kanalizci) v pozcii konkurentov. Sa sa v oboch prpadoch podarilo vyhra VEOLII, ktor ako strategick partner vstpila do dcrskych spolonost PVS a SVS (konkrtne do PVPS a SVSP). VEOLIA kpou SVPS a PVPS zskala 30 ron zmluvu na poskytovanie sluieb svisiacich s vrobou a distribciou vody, drbou vodovodov a povinnos riei havrijn situcie. Ako sa uvdza v bode 7. skutkovho stavu ostatn vodrensk spolonosti si nevytvorili prevdzkov dcrske spolonosti do ktorch by mohol vstpi strategick partner a ani nikdy neboli predmetom predaja. Ned sa preto uri o ak podobn scenr v niie analyzovanch citcich ide. T12.A1 Citcie zo spisu 5.5.2006 Hatr, Hak PENTA pred cca 1 rokom pomhala franczskemu investorovi zska na papieri napsan slovensk spolonos. Ide o spolonos, ktor vlastnia mest Bansk Bystrica, Zvolen a alie obce. Fico v tejto veci komunikoval s Hakom cez osobu, ktor Hak tie napsal Hatrovi na papier Hak chce aby Hatr od Fica zskal stanovisko ako to dopadlo, i to dorieil a v akom rozsahu (sumu). Hatr potom me Hakovi oznmi stav telefonicky (bez podrobnost). Hatr hovor, e oznmi len, napr. 40 dkg salmy. Pozn. spracovatea: Pravdepodobne ide o spolonos Stredoslovensk vodrensk prevdzkov spolonos, a.s., ktor od Stredoslovenskej vodrenskej spolonosti, a.s. zskala franczska spolonos VEOLIA (cez Prv vodrensk, a.s., Bratislava). Stredoslovensk vodrensk prevdzkov spolonos, a.s. m na 30 rokov v prenjme vetky zariadenia Stredoslovenskej vodrenskej spolonosti, a.s. T12.A2 Analza Poznmka spracovatea o rozhovore p. Haka a Hatra tkajceho sa SVS je spochybniten, nakoko verejn sa na vstup strategickho partnera do PVPS a SVPS bola vyhlsen v prvom polroku r. 2006. Z uvedenho logicky vyplva, e v r. 2005 (t.j. pred cca 1 rokom) nemohla PENTA pomha franczskemu investorovi zska slovensk spolonos, ktorou je poda spracovatea SVPS. Neexistuje iadna motivcia PENTY pomha svojmu konkurentovi, nakoko ako sa uvdza v skutkovom stave v bode 4. VEOLIA aj PENTA (prostrednctvom Severomoravskch vodovodov a kanalizci) sa zastnili vberovho konania ako speriace spolonosti. 5.5.2006 Bubenkov, Hak

T12.B1

Citcie zo spisu

278

http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-127679?prefixFile=m_

Hovoria o tendri Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. Poprad na predaj jej 100% dcrskej spolonosti Podtatransk vodrensk prevdzkov spolonos, a.s., ktor m zmluvu na prenjom celej vodrenskej infratruktry vo vlastnctve Podtatranskej vodrenskej spolonost, a.s. (Zkladn imanie 1,626 mld. Sk, hodnota infratruktry cca 2,5 mld. Sk, v najblich rokoch investcie cca 10 mld. Sk). O uveden prevdzkov spolonos maj zujem 4 spolonosti (franczska VEOLIA, franczsky ONDEO (dcrska spolonos nadnrodnej skupiny Suez), nemeck Gelsenwasser a Severomoravsk vodovody a kanalizace Ostrava - PENTA). PENTA (Hak) a Bubenkov konaj pravdepodobne v prospech franczskeho VEOLIA . T12.B2 Analza Informcia o vke zkladnho imania je potvrden z verejne dostupnch zdrojov279. Je nelogick tvrdi, e PENTA konala v prospech svojho konkurenta (VEOLIE). Medilne informcie potvrdzuj as oboch spolonost (VEOLIA a PENTA prostrednctvom Severomoravskch vodrn a kanalizci) v sai o PVPS280 (rovnako ako sa uvdza v bode 4. skutkovho stavu). V procese vstupu strategickho partnera do PVPS Anna Bubenkov nemohla zasahova do realizcie tohto projektu z dvodu truktry akcionrov a zloenia valnho zhromadenia spolonosti, ktor tvorili a tvoria starostvia miest a obc 281(bliie vi aj bod 2. skutkovho stavu). T12.C1 Citcie zo spisu 5.5.2006 Bubenkov, Hak Tto spolonos (VEOLIA) u zskala Stredoslovensk prevdzkov vodrensk spolonos, a.s., ktor m na 30 rokov v prenjme cel vodrensk infratruktru Stredoslovenskej vodrenskej spolonosti, a.s. (Zkladn imanie 4,337 mld. Sk). Hak a Bubenkov chc v prpade tendra na predaj Podtatranskej vodrenskej prevdzkovej spolonosti, a.s. poui rovnak scenr, ktor im vyiel pri Stredoslovenskej vodrenskej prevdzkovej spolonosti, a.s. (vi aj stretnutie Hak, Hatr, 5.5.2006). T12.C2 Analza Ako sa bliie uvdza v skutkovom stave v bode 5., medilne informcie potvrdzuj, e SVPS mala v prenjme na 30 rokov infratruktru SVS. Zkladn imanie spolonosti v rozhodnom obdob bolo vo vke uvedenej v citcii (informcia potvrden z elektronickho vpisu z obchodnho registra)282. T12.D1
279 280

Citcie zo spisu

5.5.2006 Bubenkov, Hak

http://ekonomika.sme.sk/c/2715231/vodu-pod-tatrami-budu-riadit-francuzi.html http://ekonomika.sme.sk/c/2715231/vodu-pod-tatrami-budu-riadit-francuzi.html 281 Vyhodnotenie bez podnetu na trestn sthanie Prezdia Policajnho zboru SR - rad boja proti korupcii, zo da 21.1.2010 282 http://orsr.sk/vypis.asp?ID=10576&SID=3&P=1

Hak hovor, e problmom je, e sa na starostov ned spoahn a nie je ist i bud dodriava dohody, t.j. i na valnom zhromaden Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. 12.5.2006 zahlasuj za predaj v prospech VEOLIA (obce maj cca 85% akci, cca 15% akci ete FNM nepreviedol na obce). Nespoahliv je aj Skora (predseda ZMOS). Hak hovor, e Skora a riadite Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. Ing. Vladimr Pastorek obchdzaj jednotliv regionlne zdruenia ZMOS a vysvetuj starostom pripravovan scenr. Starostovia s na stretnutiach ticho, o si Hak vyklad bu ako shlas alebo sa tomu vbec nerozumej. T12.D2 Analza Valn zhromadenie PVS sa da 12.5.2006 uskutonilo. Dvodnos uvedenho tvrdenia okrem vyjadren p. Pastoreka283 potvrdzuje aj elektronick vpis z obchodnho registra, kde sa nachdza informcia o skonen funkcie p. Bubenkovej - ako predsednky dozornej rady, taktie z da 12.5.2006284(odvolanie z funkcie predsednky dozornej rady v de konania valnho zhromadenia p. Bubenkov spomnala v citcii T12.G1). Rovnako tto informciu potvrdzuj aj medilne sprvy285, odkia sa d logicky odvodi dtum konania valnho zhromadenia PVS. Nepriamo tento fakt potvrdzuje aj notrska zpisnica N 105/2006 doruen sdu (na uloenie do zbierky listn) da 9.6.2006 (pravdepodobne zo zasadnutia dozornej rady). 5.5.2006 Bubenkov, Hak Hak si dal urobi prehad vetkch akcionrov Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. (obce) a vychdza mu, e by u na svojej strane mali ma viac ako 50% starostov. Je tu ale riziko, e ak ich zane obchdza konkurent franczsky ONDEO a sbi im po 100 tis. Sk tak to starostovia priklepn ONDEU. Hak zakoloval v tejto svislosti aj svojho vemi dobrho rodinnho znmeho, ktor bol 2 roky primtor Starej ubovne, a ktor osobne pozn 70% uvedench starostov. Tto osoba ale do termnu rozhodnutia v tendri nestihne obehn vetkch starostov. Hak m ohadom vsledkov tendra u dohodu aj s primtorom Popradu Antonom Dankom (pravdepodobne platok) - Poprad je najvm akcionrom Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s.. T12.E2 Analza Podplcanie resp. akkovek protiprvne konanie zo strany zahraninho investora je vemi nepravdepodobn, v citovanom prpade by ilo s najvou pravdepodobnosou o pekulciu, ba a fikciu. Akcie vodrenskch spolonost sa prideovali poda potu obyvateov jednotlivch obc (bliie informcie s uveden v skutkovom stave v bode 2.). Je teda logick, e najvm akcionrom PVS je mesto Poprad. Pre PENTU by tak s ohadom na citovan a vyie uveden skutonosti bolo teoreticky nutn ma kontakty s p. Dankom. Poda vyjadren p. Haka nedolo nikdy

T12.E1

Citcie zo spisu

Vyhodnotenie bez podnetu na trestn sthanie Prezdia Policajnho zboru SR - rad boja proti korupcii, zo da 21.1.2010 http://orsr.sk/vypis.asp?ID=10689&SID=8&P=1 285 http://mesto.sk/prispevky_velke/vysoke_tatry/francuzskaveoliazi1147602660.phtml
283 284

k stretnutiu s p. Dankom (primtor mesta Poprad od roku 2003 a po sasnos), naviac, p. Hak p. Danka nepozn. Tto skutonos potvrdzuj aj vyjadrenia p. Danka, ktor taktie tvrd, e sa s p. Hakom nepozn286 T12.F1 Citcie zo spisu 5.5.2006 Bubenkov, Hak Bubenkov dala zo stretnut starostov urobi aj prezenn listiny, ktormi by ich v prpade zmeny postoja na valnom zhromaden 12.5.2006 mohli zatlai do kta (Na stretnut ZMOS nemali nmietky a teraz maj). Pozn. spracovatea: Problmy okolo tendra na Podtatransk vodrensk prevdzkov spolonos, a.s. boli aj medializovan. Bubenkov povauje za problematick as zstupcov FNM na valnom zhromaden Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. 12.5.2006 (FNM vlastn stle cca 15% akci, ktor ete nepreviedol na obce). FNM stle vlastn uveden balk len na zklade toho, e nedodral uznesenie vldy SR a nestihol vetky akcie previes na obce (prevody sa ahaj 2 roky - medializovan). Zstupcovia dotknutch obc by to mohli chpa ako cielen postup zo strany FNM a v svislosti s hlasovanm na valnom zhromaden by sa to mohlo obrti proti zujmom Haka a Bubenkovej v Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. Musia dosiahnu tak stav, e za predaj prevdzkovej spolonosti urenmu investorovi zahlasuj primtori a starostovia sami. T12.F2 Analza Ako u bolo uveden bode 8. skutkovho stavu, ku du 23.11.2010 FNM vo svojom portfliu stle evidoval nepreveden akcie vodrenskch spolonost. Konkrtne seln daje sa vak na zklade verejne prstupnch informci nedaj potvrdi. Z verejne dostupnch informci je potvrden konanie snemu ZMOS v mji 2006287, avak k tvrdenej skutonosti, na zklade ktorej predmetom rokovan snemu mal by aj tender na PVPS u medilne sprvy viac informci neuvdzaj. T12.G1 Citcie zo spisu 5.5.2006 Bubenkov, Hak Bubenkov preto Hakovi navrhuje, e v stredu 10.5.2006 d na schvlenie do Vkonnho vboru FNM BN materil, v ktorom navrhne aby sa zstupcovia FNM nezastnili valnho zhromadenia Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. Hak shlas. Bubenkov ako al problm uvdza svoju funkciu predsedu dozornej rady Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. (od roku 2004 ke mal FNM ete majoritu). Na valnom zhromaden 12.5.2006 bude vzhadom na zmeny v truktre akcionrov (vina akci prevedench na obce) z tejto funkcie odvolan. Za predsedu dozornej rady m by zvolen primtor Popradu Anton Danko a dozorn rada sa m rozri na 23 lenov. Bubenkov hovor, e ju predstavenstvo Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. poprosilo, aby na valn zhromadenie 12.5.2006 prila, pretoe sa obvaj, e ich primtori a starostovia na valnom zhromaden odvolaj. Bubenkov m ale 12.5.2006 aj valn zhromadenie Burzy cennch papierov, kde jej Ivan (pravdepodobne Miklo) povedal, e tam m s kvli obhajobe ich projektu. Preberaj stle hlasovanie na valnom zhromaden. Hak si nie je ist podporou nm presadzovanho investora jednotlivmi primtormi. Hak napriek tomu, e m s primtorom Popradu Dankom
286 287

http://korzar.sme.sk/c/6253348/primator-popradu-odmieta-spojenie-s-kauzou-gorila.html http://mesto.sk/prispevky_velke/bratislava/vporadi16snemzm1147783920.phtml

dohodu mu moc neveri (je to debil nespoahliv). T12.G2 Analza K odvolaniu p. Bubenkovej z funkcie predsednky dozornej rady PVS skutone dolo. Potvrdzuje to elektronick vpis z obchodnho registra, ktorm sa rovnako potvrdzuje aj vznik funkcie p. Danka ako novho predsedu dozornej rady PVS288. Na zklade zverejnench informci je potvrden, e valn zhromadenie Burzy cennch papierov a.s. sa konalo da 12.5.2006289. Tto skutonos podporuj aj stanovy Burzy cennch papierov, a.s., ktor boli poda elektronickho vpisu z obchodnho registra uloen v zbierke listn z 13.5.2006, tie notrska zpisnica N 173/206 doruen sdu (na uloenie do zbierky listn) da 24.5.2006, ku ktorej s pripojen stanovy zo da 12.5.2006290. T12.H1 Citcie zo spisu 5.5.2006 Bubenkov, Hak Poda Haka je vo veobecnosti najv problm akvizcii vodrenskch spolonosti skutonos, e to PENTA neme robi priamo, ale mus kona cez tretie osoby (vigr - predseda predstavenstva V.O.D.S., a.s. Koice a pod ), ktor s v uvedench projektoch PENTOU finanne zainteresovan a ktor maj z tohto dvodu Ruov okuliare. Hak si preto neme by ist vsledkom hlasovania na valnom zhromaden Podtatranskej vodrenskej spolonosti. Bubenkov vysvetuje technick zleitosti okolo valnho zhromadenia a zmien v dozornej rade. Bubenkov hovor, e sa d zvoli ako len dozornej rady, resp. tam pole nejakho svojho loveka. T12.H2 Analza Ako u bolo spomenut pri analze T11, neexistuje iadne prepojenie, ani osobn (prostrednctvom vkonnch alebo dozornch orgnov) ani majetkov spolonost skupiny PENTA a V.O.D.S. alou skutonosou je, e PENTA sa vo vberovom konan vodrenskch spolonost PVS a SVS zastnila prostrednctvom spolonosti Severomoravsk vodovody a kanalizcie a.s., o je uveden aj v skutkovom stave v bode 4. Neexistuje preto iaden logick dvod, preo by PENTA mala kona prostrednctvom jej neznmej spolonosti V.O.D.S. T12.I1 Citcie zo spisu 5.5.2006 Bubenkov, Hak Bubenkov prechdza k Vchodoslovenskej vodrenskej spolonosti, a.s. - WS (zkladn imanie 7,348 mld. Sk) kde maj pripraven podobn scenr ako v prpade Stredoslovenskej a Podtatranskej vodrenskej spolonosti. V sasnosti tam prebieha vber audtora na forenzn audit (3 zujemcovia). Bubenkov tla tohto kdehka (pravdepodobne predseda dozornej rady Vchodoslovenskej vodrenskej spolonosti, a.s. za FNM Ing. Anton Brath - riadite sekcie prva, kontroly a sanost FNM), e
http://orsr.sk/vypis.asp?ID=10689&SID=8&P=1 http://www.bsse.sk/Oburze/Spr%c3%a1vypretla%c4%8d/2006Spr%c3%a1vyzozasadnutiavaln%c3%a9hozhroma%c5%bedenia/12052006Riadnevaln%c3%a9zhroma%c5%bedenieakcion%c3%a1rov.aspx 290 http://orsr.sk/zbl.asp?ID=22403&SID=2
288 289

audtora mus dozorn rada schvli do 6. (pravdepodobne jna) kedy bude vo Vchodoslovenskej vodrenskej spolonosti valn zhromadenie. Audtorom sa m sta firma o sdli v Carltone (Bubenkov si nevie spomen na meno). Bubenkov a Hak bud ma prstup k vsledkom uvedenho auditu a bud ho mc ovplyvni (daj tam 2 svojich audtorov). T12.I2 Analza Ako sa spomna v bode 7. skutkovho stavu, nie s znme iadne skutonosti v zmysle ktorch by VVS niekedy zaloila dcrsku spolonos obdobn spolonostiam PVPS a SVPS. Ned sa teda analyzova k akmu podobnmu scenru by v citovanom prpade mohlo djs. Bliie vysvetlenie k predaju PVPS a SVPS uvdzame v skutkovom stave v bodoch 3. a 4. Informciu o zkladnom iman VVS potvrdzuje elektronick vpis z obchodnho registra291. T12.J1 Citcie zo spisu 5.5.2006 Bubenkov, Hak Bubenkov hovor, e ako problm sa jej javi, e hne ako zaala zskava informcie okolo Vchodoslovenskej vodrenskej tak Vladimil Podstrnsky (financmajster SMK) volal Stanislavovi Hrehovi (predseda predstavenstva Vchodoslovenskej vodrenskej spolonosti), e Bubenkov im tam zana nra. Na innos Bubenkovej vo WS sa predsedu dozornej rady WS Antona Bratha ptal aj Daniel Vgh (predseda vkonnho vboru FNM za SMK). Vgh chcel od Bratha vetky podklady o Brath a Bubenkov rieia vo Vchodoslovenskej vodrenskej. Vgh to zdvodnil, e uveden podklady poaduje Ministerstvo financi (Podstrnsky). Z uvedenho sa jav, e na predaj prevdzkovej innosti Vchoslovenskej vodrenskej spolonosti m najv zujem SMK, ktor vnma Bubenkov a PENTU ako neelan konkurenciu. Bubenkov navrhuje monos podsun redaktorke STV, ktor sa zaober Podtatranskou vodrenskou spolonosou (vi relcia Reportri na STV1 Nenpadn kandl) informcie zo zisten vo Vchodoslovenskej vodrenskej spolonosti, o by mohlo odvrti pozornos od Podtatranskej vodrenskej spolonosti. Hak shlas. Hovor, e PENTA m o Podtatransk vodrensk spolonos eminentn zujem, pretoe by v spojen so Stredoslovenskou vodrenskou spolonosou priniesla synergick efekt. Vchodoslovensk vodrensk spolonos uvidia ako sa to vyvinie. Bratislavsk vodrensk sa ned zska a ostatn vodrensk spolonosti s pre Haka nezaujmav. T12.J2 T12.K1 Analza Citcie zo spisu Intern zdroje potvrdzuj, e VVS nikdy nebola predmetom predaja. Zrove VVS ani nevytvorilo prevdzkov spolonos, kde by mohol vstpi strategick partner (tak ako sa to udialo v prpade SVS a PVS), o u bolo neraz vyie spomnan. 14.5.2006 Bubenkov, Hak Bubenkov rozprvala o priebehu valnho zhromadenia 12.5.2006 Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s., na ktorom bol schvlen predaj Podtatranskej vodrenskej prevdzkovej spolonosti, a.s. franczskej VEOLIA (Penta a Bubenkov konaj v jej
291

http://orsr.sk/vypis.asp?ID=16195&SID=4&P=1

prospech). 18.5.2006 Hatr, Hak V prpade Stredoslovenskej vodrenskej dala PENTA dokopy VEOLIU s Jnom Kovikom z Banskej Bystrice (FORZA), ktor to robil. 3 alebo 4 starostovia boli za SMER a Hak pred rokom a pol o tom rozprval tu s Ficom. Hatr odpoved, e mu Fico povedal, e sa to ete s Jnom Kovikom riei. 26.5.2006 Hatr, Hak Hak sa pta Hatra, i sa Fica ptal na t Stredoslovensk vodrensk. Hatr hovor, e sa ptal, e Fico si nepamt, e by sa o tom s Hakom bavil, e m vea roboty. T12.K2 Analza Ako sa uvdza v bode T12.D2, informcia o konan valnho zhromadenia PVS je potvrden z verejnch zdrojov, rovnako aj informcia o schvlen predaja PVPS292 na tomto valnom zhromaden (vi bod 6. skutkovho stavu).

292

http://www.pvsas.sk/files/PVSAS-VS-2006.pdf

T13 Rdiokomunikcie Skutkov stav 1. Poda verejne dostupnch informci293, ttny podnik Slovensk telekomunikcie (alej len ST) vznikol 1.1.1993 ako jeden z troch nstupnckych ttnych podnikov zaniknutho ttneho podniku Sprva pt a telekomunikci (k zniku tohto ttneho podniku dolo v roku 1992). Okrem ST v rovnakom ase vznikli aj alie dva nstupncke ttne podniky a to Slovensk pota a Potov novinov sluba a sasne, v rmci ST, vzniklo 8 odtepnch zvodov, medzi nimi aj Rdiokomunikcie o.z. (alej len Rdiokomunikcie)294. Rdiokomunikcie, ako poskytovate sluieb v oblasti renia televzneho a rozhlasovho signlu, v zmysle vyie uvedenho vznikli ako odtepn zvod ST v roku 1993. Poda elektronickho vpisu z obchodnho registra, da 1.4.1999 vznikla ttna akciov spolonos Slovensk telekomunikcie, a.s. (alej len ST, a.s.)295. tt ako 100 % akcionr, zastpen Ministerstvom dopravy a FNM, uzatvoril da 18.7. 2000 privatizan zmluvu s Deutsche Telekom AG (alej len Deutsche Telekom) o odpredaji 51 % - nho podielu akci ST, a. s. Da 4.8.2000 zasadalo mimoriadne valn zhromadenie a uskutonil sa podpis akcionrskej zmluvy. Deutsche Telekom relne vstpil do ST, a. s., ako 51 % - n akcionr. S innosou od 15.1.2004 zmenili ST, a.s. svoje obchodn meno na Slovak Telecom, a. s. Da 8.3.2006 dolo k alej zmene obchodnho mena na obchodn meno Slovak Telekom, a.s. (alej len Slovak Telekom). V oktbri 2006 dolo k prevodu akci spolonosti TBDS, a.s.(alej len TBDS)296, ktor vznikla tzv. transformciou Rdiokomunikcii, z vlunho vlastnka - Slovak Telekomu na spolonos TRI R, a.s. (alej len TRI R)297. Poda informcie z verejne dostupnho zdroja298, transformcia odtepnho zvodu Rdiokomunikcie na akciov spolonos TBDS so 100% majetkovou asou Slovak Telekom, a.s. prebehla v roku 2007299. Poda viacerch medilnych sprv300, akcionri Slovak Telekomu sa v rmci celkovej retrukturalizcie spolonosti a stratgie podnika len v oblasti svojho kovho biznisu zaviazali podpori projekt postupnho odlenenia a odpredaja Rdiokomunikci. Proces odpredaja sa zaal v jni 2004. Zstupcovia ttu (ako 49%-nho vlastnka akci Slovak Telekom-u) zvaovali blokciu predaja Rdiokomunikci, ale vzhadom k tomu, e majoritn akcionr bol Deutsche Telekom s 51% podielom akci, nebola blokcia takhoto plnovanho predaja mon. Poda tlaovej sprvy301, Slovak Telekom priamo oslovil 23 potencilnych uchdzaov, priom 9 subjektov, medzi ktormi prevldali zahranin strategick investori, prejavilo zujem v podobe predbenej ponuky. Poradca pre tto transakciu, spolonos Wood & Co., vyhodnocoval ponuky na zklade

2.

3.

http://www.slovaktelekom.sk/?historia http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=23426&SID=2&P=1 295 http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=24006&SID=2&P=1 296 http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=57968&SID=2&P=1 297 http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=76668&SID=2&P=1 298 http://www.dvbt.towercom.sk/odbornici.php?article=36 299 Bliie k vysvetleniu pojmu transformcia vi bod. T13.A2 300 http://sk.radiotv.cz/radio-clanky/radio-technika/raadiokomunikaacie-sa-a-asom-oda-lenia-od-slovak-telekomu/ 301 http://www.slovaktelekom.sk/?tlacove-spravy&sprava=akcionari-slovak-telekomu-odsuhlasili-uzsi-vyber-uchadzacov-o-radiokomunikacie
293 294

viacerch kritri ako napr. finann sila uchdzaa, potencil alej spoluprce so Slovak Telekomom, alebo minimalizcia rizika, aby uchdza bol aj poskytovateom obsahu. 4. Da 5.10.2007 sa TRI R, (konzorcium zaloen spolonosami MOVYS, I.T.A., Telecom Slovakia a Hampden. Investments), stala vlunm vlastnkom akci TBDS . Prevod akci nasledoval po zskan shlasu PM, na zklade zmluvy uzatvorenej Slovak Telekomom a TRI R.302 Zmluvn strany sa navzjom dohodli, e cenu ani in obchodn podmienky transakcie nebud komunikova verejnosti.303

T13.A1

Citcie zo spisu

10.1.2006 Anna Bubenkov, Jaroslav Hak Rozprvaj o privatizcii Rdiokomunikci (odtepn zvod Slovak Telecomu), ktor m vyhra J&T. Na privatizcii v prospech J&T sa u dohodli BN funkcionri FNM, minister dopravy Pavol Prokopovi a shlasia s tm aj Deutsche Telecom (majoritn akcionr Slovak Telecom). Jedinm problmom je tam Bubenkov, ktor blokuje spustenie hlasovania v komisii. Hak sa v svislosti s privatizciou bratislavskho letiska stretol s Tkom a Jakaboviom z J&T a povedal im, e ak neprestan s atakmi voi Pente, tak J&T ni viac nesprivatizuje. Hak hovor, e J&T prekroilo pri privatizcii bratislavskho letiska vetky hranice. Hak im chce robi takisto zle pri privatizcii Rdiokomunikci (podanie predbenho opatrenia, zverejnenie informcie, e riadite Rdiokomunikci je brat partnera J&T Korbaku a pod.). Ohadne privatizcie Rdiokomunikci, ktor m vyhra J&T sa s Bubenkovou chce stretn Vladimr Drozda.

T13.A2

Analza

Tvrdenie, e A. Bubenkov a J. Hak sa rozprvaj o privatizci Rdiokomunikci by bolo v rozhodnom ase zrejme bez opodstatnenia v svislosti s potencilnymi obchodnmi aktivitami, ktorch predmetom by boli Rdiokomunikcie. K privatizci Rdiokomunikci toti v zmysle popsanho skutkovho stavu dolo u 18. 7.2000 uzatvorenm privatizanej zmluvy medzi ST, a.s. a Deutsche Telekom, a to predajom 51% akci ST, a.s. prve Deutsche Telekomu. Ako je uveden v skutkovom stave (bod 1), Rdiokomunikcie boli odtepnm zvodom ST. Poda 7 ObZ. (1) Organizanou zlokou podniku sa rozumie odtepn zvod alebo in organizan tvar podniku poda tohto zkona alebo osobitnho zkona. Odtepn zvod je organizan zloka podniku, ktor je ako odtepn zvod zapsan v obchodnom registri. Pri prevdzkovan odtepnho zvodu sa pouva obchodn meno podnikatea s dodatkom, e ide o odtepn zvod. Odtepn zvod sa obligatrne zapisuje do OR a a v dsledku tohto zpisu sa organizan zloka podniku stane odtepnm zvodom. Tento zpis nie je spojen so vznikom prvnej subjektivity z oho vyplva, e odtepn zvod nie je samostatnm prvnym subjektom, nestva sa prvnickou osobou, ale je len asou podniku podnikatea. Z uvedenho je zrejm, e Rdiokomunikcie ako samostatn prvny subjekt nemohli by predmetom prevodu, ani nemohlo nikdy djs k ich privatizcii samostatne len tohto odtepnho zvodu. Ako sas podniku ST, a.s. podliehali privatizanmu procesu prebiehajcom v roku 2000 (bod 2 skutkovho stavu).

302 303

http://www.slovaktelekom.sk/?tlacove-spravy&sprava=akcie-radiokomunikacii-presli-na-spolocnost-tri-r http://www.slovaktelekom.sk/?tlacove-spravy&sprava=predaj-radiokomunikacii

Citcia sa zrejme na zklade vyie uvedenho vzahuje na predaj Rdiokomunikcii, ktor v rozhodnom ase u boli transformovan a figurovali ako samostatn prvny subjekt TBDS. Pojem transformcia slovensk prvny poriadok nepozn a nedefinuje ho. Poda informci z verejne dostupnch zdrojov je opodstatnen sa domnieva, e v predmetnom prpade sa transformciou rozumel proces zaloenia novho prvneho subjektu akciovej spolonosti so 100% majetkovou asou Slovak Telekomu, do ktorej bola ako nepean vklad vloen as podniku Slovak Telekomu (Rdiokomunikcie). V ase transformcie Rdiokomunikci bola SR u len minoritnm akcionrom Slovak Telekomu, mala prvo na vkon svojich akcionrskych prv. Transakcia predstavujca predaj Rdiokomunikcii v ase po ich transformcii, kedy u SR bola len minoritnm akcionrom Slovak Telekomu vykonvajca svoje akcionrske prva, tak u v iadnom prpade nespad do psobnosti zkona o privatizcii. Podstata ustanovenia zakotvujca znaky privatizcie v zmysle zkona o privatizcii, nebola naplnen. Transakcia popsan v citcii ako privatizcia je, ako u bolo uveden, oznaen nesprvne. S poukzanm na vyie uveden ilo o skromn obchodn transakciu, o potvrdzuje aj verejne dostupn informcia304, e Slovak Telekom vypsal verejn obchodn sa na vber poradcu pre predaj Rdiokomunikci 9.1.2004. Verejn obchodn sa je pojmom typickm pre oblas skromnoprvnych vzahov. V jni 2004 teda u nemohlo s o odpredaj ttneho majetku vzhadom k tomu, e majoritnm akcionrom Rdiokomunikcii v tom ase bol Deutsche Telekom. Na poste riaditea Rdiokomunikci psobil od septembra 2002 Ing. Roman Korbaka. Z verejne dostupnch zdrojov, predovetkm z medilnych sprv305, je mon vyvodi zver, e Ing. Roman Korbaka (riadite Rdiokomunikci), je v srodeneckom vzahu s Ing. Petrom Korbakom, psobiacim vo finannej skupine J & T. Poda bodu 4 skutkovho stavu, transakcia predaja Rdiokomunikci bola ukonen da 5.10.2007, ke sa TRI R stala vlunm vlastnkom akci TBDS.

304 305

http://www.slovaktelekom.sk/?tlacove-spravy&sprava=slovak-telecom-vybral-poradcu-pre-predaj-radiokomunikacii http://firmy.etrend.sk/firmy-a-trhy-financny-sektor/vedomosti-roman-korbacka-sa-chysta-vycuvat-z-banky-nomos.html

T14 eleznice (Cargo) Skutkov stav Transformcia eleznc 1. Poda informci zskanch z verejne dostupnch zdrojov306, po rozdelen ttneho podniku eskoslovensk ttne drhy na dve eleznice vznikol na Slovensku ttny podnik eleznice Slovenskej republiky (alej len SR). U poas roku 1993 boli vykonan energick kroky ku konsolidcii SR. Da 30. septembra 1993 bol prijat zkon o SR 307. Definoval SR ako ttny podnik s uplatnenm prvkov obchodnho a verejnoprvneho riadenia, jedin svojho druhu. V svislosti s integranmi ambciami Slovenska do Eurpskej nie a na zklade transformanho projektu slovenskch eleznc (SR) sa oddelil majetok a innosti dopravcu od prevdzkovania dopravnej cesty a dom 1. janura 2002 vznikli dva eleznin podniky - eleznin spolonos, a. s., ako prevdzkovate dopravnch a obchodnch innost a eleznice Slovenskej republiky ako sprvca infratruktry. Zakladateom a stopercentnm akcionrom novej elezninej spolonosti, a. s., bola Slovensk republika, v mene ktorej konalo Ministerstvo dopravy.V slade s prslunm uznesenm Vldy308 sa dovtedajia eleznin spolonos, a. s., na prelome rokov 2004 a 2005 transformovala na dva samostatn podniky, priom dolo k oddeleniu osobnej a nkladnej elezninej dopravy. lohu opertora pre osobn eleznin prepravu prevzala nov eleznin spolonos Slovensko, a. s., a lohu opertora pre eleznin nkladn dopravu prevzala nov eleznin spolonos Cargo Slovakia, a. s (alej len Cargo). Od 1. janura 2005 tak psobia na Slovensku tri samostatn eleznin spolonosti (eleznice Slovenskej republiky, eleznin spolonos Slovensko, a. s., a eleznin spolonos Cargo Slovakia, a. s.), ktor vznikli postupnou transformciou jednho spolonho podniku.309 V sasnosti v Cargu naalej vykonva akcionrske prva Ministerstvo dopravy.310 Rozhodnutie o privatizcii Carga 2. Da 7. Jla 2004 schvlila Vlda svojim uznesenm311 postup transformcie elezninej spolonosti, a.s. a nslednej privatizcie majetkovej asti ttu na podnikan elezninej spolonosti prevdzkujcej nkladn dopravu. alm krokom smerujcim k privatizcii Carga bolo uznesenie Vldy z 13.4.2005312, ktorm Vlda schvlila nvrh koncepcie privatizcie Carga a zaradila cel majetkov as ttu na podnikan spolonosti do zoznamu majetkovch ast ttu na podnikan inch prvnickch osb zahrnutch do privatizcie. Tmto uznesenm zrove Vlda uloila ministrovi dopravy, pt a telekomunikci povinnos predloi Ministerstvu hospodrstva nvrh privatizanho projektu celej majetkovej asti ttu na podnikan Carga. Ministerstvo hospodrstva odporuilo privatizciu 100% majetkovej asti ttu na podnikan Carga metdou priameho
http://www.zscargo.sk/sk/pre-verejnost/profil-spolocnosti/historia/ zkon . 258/1993 Z.z. o elezniciach Slovenskej republiky (http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=12680&FileName=93-z258&Rocnik=1993) 308 Uznesenie vldy SR . 662 z 7. jla 2004 (http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-7145?listName=Uznesenie&prefixFile=u_) 309 http://www.zscargo.sk/sk/pre-verejnost/profil-spolocnosti/historia/ 310 http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=46307&SID=2&P=1 311 Uznesenie vldy SR . 662 z 7. jla 2004 (http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-7145?listName=Uznesenie&prefixFile=u) 312 Uznesenie vldy SR . 270 z 13. aprla 2005 (http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=499)
306 307

predaja vopred urenmu zujemcovi, ktor bude vybran v medzinrodnom tendri. Vber privatizanho poradcu 3. Poda oznmenia radnho vestnku313 sa privatizanm poradcom pre privatizan proces Carga stala, zo iestich prijatch ponk, slovensk spolonos CA IB Financial Advisors a.s.314. Uiu sa vyhlsilo Ministerstvo dopravy, priom jej predmetom bolo poradenstvo pri prevode majetkovej asti ttu na podnikan prvnickej osoby prevdzkujcej nkladn eleznin prepravu na in osobu, poradenstvo pri vbere najvhodnejieho investora a konkrtne poskytovanie privatizanch a finannch sluieb v procese privatizcie, alej prvnych a organizano-poradenskch sluieb a s tm svisiacich innost v procese privatizcie. Obstarvacia cena vyie uvedenho spenho uchdzaa predstavovala 135.000.000,- Sk (pri podmienke spenej privatizcie a predpokladanom vnose presahujcom sumu 10 mld. Sk). Verejn obstarvanie uvedench sluieb prebiehalo metdou uej sae. Kritriom na vyhodnotenie ponk bola ekonomicky najvhodnejia ponuka na zklade hodnotenia viacerch kritri a to (i) kvality technickej asti ponuky a (ii) vhodnos cenovej asti ponuky. Zmluva s spenm uchdzaom bola uzatvoren da 15.2.2005. Priebeh samotnej privatizcie 4. Informcia o ase a zdroji vyhlsenia medzinrodnho tendra (ako technickho prostriedku na naplnenie uznesenia Vldy o schvlen privatizcie Carga) nie je mon z verejne dostupnch zdrojov zvzne uri. Ministerstvo dopravy da 31.1.2006 uverejnilo na svojej webovej strnke informciu315 o tom, e svoju zvzn ponuku vo veci privatizcie Carga predloili nasledovn tri konzorci: - Cargo Central Europe (alej len Cargo Central Europe) - lenovia: Rail World Holding LLC, Penta Investments, Europa Partners LLP - Carpatian Cargo, s.r.o. (alej len Carpatian Cargo) - lenovia: MV ZRt., Slvia Capital Group - Rail Cargo Austria AG a J&T Finance Group, a.s. (alej len Rail Cargo) Vyie uveden medilna sprva, uverejnen na webovej strnke Ministerstva dopravy, obsahovala aj informciu o zloen komisie pre vber preferovanho investora (alej len Komisia) na prevod 100% majetkovej asti ttu na podnikan Carga. Komisii predsedal ako predseda Mikul Kaaljak, Jn Kotua, Pavol Kuma a Zuzana Kokavcov (zstupci Ministerstva
Vestnk slo 49 z 11.3.2005, 03030-VUS (uia sa). Sa vyhlsilo Ministerstvo dopravy, priom jej predmetom bolo poradenstvo pri prevode majetkovej asti ttu na podnikan prvnickej osoby prevdzkujcej nkladn eleznin prepravu na in osobu, poradenstvo pri vbere najvhodnejieho investora(http://www.uvo.gov.sk/vestnik/hladaj05.php?rocnik=http%3A%2F%2Fwww.uvo.gov.sk%2Fvestnik%2Fhladaj05.php&vcislo=49&tabulka=vysl05&retazec=privatiza%E8n%E9+&aalebo=a) 314 http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=20031&SID=2&P=1 315Portl Ministerstva dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR - sekcia Aktuality(http://www.telecom.gov.sk/index/index.php/open_file.php?ids=36301&prm2=36188&sword=&date%5bod%5d=1&date%5bom%5d=1&date%5bor%5d=2005&date%5bdd%5d=11&date%5bdm%5d=02&date%5bdr%5d=2011)
313

dopravy), Anna Bubenkov (zstupkya FNM), Jakub Wiedermann (zstupca Ministerstva hospodrstva) a Vladimil Podstrnsky (zstupca Ministerstva financi). 5. Poda verejne dostupnej informcie z tlae316, vyie uveden konzorci predloili svoje ponuky v stanovenom ase, t.j. do konca janura 2006. Rail Cargo predloilo svoju ponuku vo vke 13,1 mld. Sk, podmienen 13,8 mld. Sk. Cargo Central Europe (lenom ktorho bola aj Penta prostrednctvo Penta Investments) ponklo cenu bez prav vo vke 12,4 mld. Sk, cenu s pravami 16,7 mld. Sk. Carpatian Cargo uviedlo ako nepodmienen cenu 7,6 mld. Sk. Komisia oznaila ako vaza sae konzorcium Rail Cargo. V zmysle medilnej sprvy zo da 9.2.2006317:Pri hodnoten ponk zujemcov v tendri o kpu 100percentnho balka akci elezninej spolonosti Cargo Slovakia, a.s. (ZSSK Cargo) brala vberov komisia do vahy rozdielne ceny. Pre agentru SITA to uviedol jeden z lenov komisie, poslanec za stranu Smer - Socilna demokracia ubomr Vny. "Pri preferovanom investorovi, ktorm je Rail Cargo Austria spolu so skupinou J&T, sa komisia rozhodovala poda podmienenej ceny vo vke 13,8 mld. Sk. Pri konzorciu Rail World Holding LLC, Penta Investment Limited a MID Europa Partners LLP, ktor skonilo druh v porad, brala komisia do vahy nepodmienen cenu na rovni 12,4 mld. Sk," skontatoval Vny. Ako alej uviedol, poda pravidiel hodnotenia ponk si komisia mohla zvoli, ktor cenu bude posudzova, priom toto rozhodovanie zviselo najm na splnitenosti podmienok jednotlivch konzorci. Podmienky konzorcia, ktor skonilo prv v porad, neboli tak, ktor by nevyhovovali predvajcemu. Boli pre tt prijaten," skontatoval Vny. Niektor podmienky druhho konzorcia, ktorho sasou je skupina Penta, vak boli poda neho pre tt neprijaten, predovetkm v oblasti regulcie. "Pri hodnoten sme brali do vahy nepodmienen cenu vo vke 12,4 mld. Sk, pretoe finann dopad podmienok by podmienen cenu vo vke 16,7 mld. Sk znil pod rove nepodmienenej ceny," zdraznil Vny s tm, e akceptovanm podmienok konzorcia by sa tt zaviazal k nesplnitenm podmienkam. 6. Privatizcia Carga mala by ukonen v predpokladanom termne do 31. marca 2006. Da 25. janura 2006 vak Vlda schvlila uznesenie o neprijman rozhodnut o privatizcii po 31. marci 2006.318 Vlda tmto uznesenm zrove odporuila prezidentovi FNM neprijma rozhodnutia o privatizcii po 31. marci 2006.319 Poda verejne prstupnej informcie zverejnenej INEKO Vlda bola aj po odchode KDH z koalcie rozhodnut predaj 100% akci spolonosti Cargo dokoni. Vzhadom na politick situciu meninovej vldy a prsubu o neprivatizovan podmienili predstavitelia koalinch strn privatizciu Carga shlasom opozcie. Poda vtedajch predstaviteov Ministerstva dopravy vznikn ttu zastavenm privatizcie Carga priame kody vo vke niekoko sto milinov korn320. alm problmom by mohla by skutonos, e osem uchdzaov, ktor sa dostali do uieho vberu o Cargo, malo prstup do dataroomu a teda mali monos detailne sa oboznmi s obchodnou stratgiou firmy o by pri otvoren trhu v r. 2007 mohlo ma negatvny vplyv z hadiska konkurencie. Predstavitelia opozinch
http://ekonomika.sme.sk/c/2583920/vyberova-komisia-si-mohla-zvolit-ktoru-cenu-zaujemcov-o-cargo-posudi.html http://ekonomika.sme.sk/c/2583920/vyberova-komisia-si-mohla-zvolit-ktoru-cenu-zaujemcov-o-cargo-posudi.html 318 Uznesenie vldy SR . 72 z 25. janura 2006 (http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=4684) 319 Ministri prijali vyhlsenie na zklade politickej dohody, ktor vldne strany uzavreli na rokovan koalinej rady 20.1.2006. Poda vtedajieho premira M. Dzurindu to bol serizny a stretov krok voi politickej scne i obanom, aby sa pol roka pred riadnym termnom parlamentnch volieb (16.9.2006) u viac tmou privatizcie neoperovalo. 320 INEKO Intitt pre ekonomick a socilne reformy, Hodnotenie ekonomickch a socilnych opatren janur/jn 2006
316 317

strn sa k hore uvedenmu postavili tak, e odmietli o pokraovan v privatizcii Carga s koalciou rokova. Privatizan procesy za vldy M. Dzurindu povaovali za netransparentn a nevideli dvod na spoluprcu v tejto veci. Privatizcia Carga tak bola ete pred jeho dokonenm zastaven a 100 % akcionrom spolonosti Cargo je do dnenho da Ministerstvo dopravy.321 T14.A1 Citcie zo spisu 13.12.2005 S. Hak, J. Malchrek Malchrek sa pta Haka, i u eleznice beia. Hak hovor, e k elezniciam si ete niekedy v budcnosti sadn. Zver spisu: V prpade S Cargo a.s. mali kona z iniciatvy JUDr. Jna VAU a pecilneho prokurtora, take s v obidvoch prpadoch ist. Bolo tie zisten, e REJDA a VARGA v prpade inicicie niektorch etren BPK v prospech PENTY pouvaj z dvodov ochrany zdrojov formu anonymnch oznmen, ktor potom zane REJDA etri. REJDA rozprva VARGOVI, e po nstupe PADU do funkcie ministra vntra si PADO zavolal prezidenta PPZ Kulicha a riaditea BPK Tibora Gapara. Ptal sa ich, o riei PPZ v prpadoch privatizcie letiska a Carga. Obidva tieto prpady riei REJDA (pravdepodobne na pokyn VARGU a PENTY). Minister vntra sa dajne priamo sptal o REJDA etr. V prpade letiska sa potvrdila vlastn informcia PPZ, e subporadca spolone s predsedom Komisie pracovali v prospech konkurennho subjektu, ale nakoniec aj tak vyhrali rakania. V prpade Carga konali z iniciatvy Valu a pecilneho prokurtora, take s v obidvoch prpadoch ist. T14.A2 Analza Ako sa uvdza v skutkovom stave (bod 2. vyie), uznesenie Vldy o schvlen koncepcie privatizcie Carga bolo vydan da 13.4.2005. Z uvedenho vyplva, e proces privatizcie Carga v rozhodnom ase (t.j. 13.12.2005) u spusten bol. Veta Malchrek sa pta, i u eleznice beia za predpokladu, e sa tka privatizcie Carga, spad do rozhodnho obdobia. Postavenie a participcia Penty na projekte privatizcie Carga je popsan v skutkovom stave v bode 3 a v bode 4. Penta (prostrednctvom spolonosti Penta Investments) sa ako sas konzorcia Cargo Central Europe skutone zaujmala o sprivatizovanie Carga. Na zklade internch informcii je preukzan, e Penta Investments prostrednctvom konzorcia da 12.7.2005322 prejavila zujem o as v medzinrodnom tendri, nsledne da 29.7.2005 vypracovala a zaslala predben ponuku a v predpsanom termne, t.j. 31.1.2006 odovzdala aj zvzn ponuku vo veci privatizcie Carga, ktor bola zaslan do rk vtedajieho vedceho sluobnho stavu Ministerstva dopravy Vladimra Drozdu. Riadiaci vbor schvlil Cargo Central Europe pre alie tdium Vberovho konania, o om Poradca informoval listom zo da 8. augusta 2005. Tm Konzorcium v slade s

INEKO Intitt pre ekonomick a socilne reformy, Hodnotenie ekonomickch a socilnych opatren janur/jn 2006 Informcia zskan z textu Zvznej ponuky (adresovanej Ministerstvu dopravy) vo vberovom konan tkajcom sa privatizcie majetkovej asti Slovenskej republiky na podnikan elezninej spolonosti Cargo Slovakia, a.s., vypracovan konzorciom CARGO CENTRAL EUROPE zo da 31.1.2006.
321 322

pravidlami Vberovho konania zskalo postavenie perspektvneho kupujceho. Poda oficilnych vsledkov medzinrodnho tendra na odporuenie Komisie skonilo Cargo Central Europe na druhom mieste z troch uchdzaov.323 Hoci Penta Investments v zmysle vyie uvedenho ako sas konzorcia prejavila eminentn zujem o sprivatizovanie Carga, Komisia za najvhodnejieho zujemcu oznaila konkurenn Rail Cargo. Privatizcia aj napriek tomu, e vaz medzinrodnho tendra u bol uren, privatizciu zastavila (bliie bod 6 skutkovho stavu). K informcim uvedenm v bode T14.A1 oznaenm pod nzvom Zveru spisu nie je mon sa vyjadri.

Informcia zskan z textu Zvznej ponuky (adresovanej Ministerstvu dopravy) vo vberovom konan tkajcom sa privatizcie majetkovej asti Slovenskej republiky na podnikan elezninej spolonosti Cargo Slovakia, a.s., vypracovan konzorciom CARGO CENTRAL EUROPE zo da 31.1.2006.
323