Atletika

Delenie: 1, chdza a behy 2, atletick skoky 3, atletick vrhy 4, viacboje 1, Behy a chdza:
V behoch sa me sai na regulrnych atletickch tratiach, v cestnom behu, cezponom behu, v lesnch prekkovch behoch (cross country). V chdzi sa sa na atletickej trati a na ceste. Delenie: - individulne: - tzv. hladk behy - krtke vzdialenosti (printy) 100m, 200m a 400m - stredn vzdialenosti (treky) 800m, 1500m a 3000m - dlh vzdialenosti 5km, 10km, hodinovka, maratn - prekkov behy 110m prekok (mui), 100m prekok (eny), - kolektvne: - tafetov behy - cezpon beh (be sa tak, e kad len drustva be individulne poda svojich monost a poradie drustva sa uruje poda stu sel urujcich poradie umiestnenia v cieli) Behy na krtke vzdialenosti do 400m beia sa v oddelench drhach, z nzkeho tartu Behy na stredn a dlh vzdialenosti Medzi behy na stredn vzdialenosti patria 800m, 1500m, beh na 1 mu (1609,3m), 3000m (vetky pre muov i eny) a 3000m prekok (len pre muov), medzi behy na dlh vzdialenosti patr 5000m, 10 000m a maratnsky beh (pre muov i eny).

Beh je zkladn a tie najstarie telesn cvienie. Vytrvalostn beh sa dnes vyuva na celom svete ako prvorad, naj- dostupnej prostriedok na udranie a zlepenie zdravotnho stavu (beh pre zdravie, kondin a rekrean beh, jogging). Je vhodn pre vetky vekov kategrie a obidve pohlavia. Preto ho prvom povaujeme za celoivotn druh pohybovej aktivity. Energeticky je vemi nron vzhadom na prekonvanie vzdialenosti. Pri behu s zapojen vek svalov skupiny dolnch konatn. inne zaauje dchac, obehov a metabolick systm. Beeck preteky sa oddvna konaj na celom svete. Je to najstaria portov disciplna. Tvor zklad atletickch sa. Celkove predstavuje 2/3 (67%) vetkch atletickch discipln, v ktorch sa registruj svetov rekordy.

2, atletick skoky

 patria medzi rchlostno- silov disciplny

delenie: - prekonva sa diaka skok do diaky - trojskok - prekonva sa vka skok do vky - skok o rdi (tyi)

Skok do diaky el skoku je po predchdzajcom rozbehu prekona o najviu horizontlnu vzdialenos. Je tu potreba dosiahnu vysok rove i rovnovhu medzi rozvojom rchlostnch a odrazovch schopnost. Trojskok vyaduje najvyiu rove odrazovch schopnost zo vetkch atletickch skokov. Cel pohybov manver trojskoku sa sklad z rozbehu, troch po sebe nasledujcich odrazov (poskok, preskok, skok) a doskoku. lohou trojskokana je dosiahnu, po primerane dlhom rozbehu, tromi odrazmi za sebou o najviu vzdialenos, priom poradie striedania nh pri odrazoch je stanoven pravidlami. Mon s iba dva varianty av, av, prav, alebo prav, prav, av. Skok do vky vyaduje si vysok rove odrazovej vbunosti, rchlosti, pecilnej ohybnosti a dobr kondciu pohybu

3, atletick vrhy otepom, kladivom diskom, guou 4, viacboje desaboj (mui), sedemboj (eny)
S jedinmi atletickmi disciplnami, v ktorch sa vsledn vkon nevyjadruje vo fyziklnych jednotkch, ale v bodoch. Oficilnym viacbojom (to zn. v programe OH, MS, ME, EP) muov je desaboj, ktor absolvuj pretekri poas dvoch po sebe nasledujcich dn. Poradie discipln 1. da: beh na 100m, skok do diaky, vrh 7,257kg guou, skok do vky, beh na 400m. Poradie discipln 2. da: beh na 110m prekok, hod 2kg diskom, skok o rdi, hod 800g otepom, beh na 1500m. Oficilnym viacbojom ien je sedemboj. 1. de: beh na 100m prekok, skok do vky, vrh4kg guou, beh na 200m, 2. de: skok do diaky, hod 600g otepom, beh na 800m.