Martin Sklenr

Atm je najmenia, chemicky alej nedeliten astica chemickho prvku, ktor je nositeom jeho vlastnost. Tento pojem atmu zaviedli grcki filozofi Leukippos a Demokritos, veobecne sa ujal a na zaiatku 19.storoia. V prirodzenom prostred maj rovnak poet elektrnov aj protnov, v tomto stave je atm elektroneutrlny.

Subatomrne astice
PROTN - E.Rutherford (1918), ozn. p+ H+. nboj kladn NEUTRN - J.Chadwick (1932), ozn. n, bez nboja ELEKTRN J.J. Thomson (1897), ozn. e-, nboj zporn Samotn protny a neutrny nie s elementrnymi asami - skladaj sa z elementrnejch astc kvarkov .

Atmov jadro
Atmov jadro pozostva z dvoch druhov astc, z protnov a neutrnov. Spolu sa nazvaj nukleny. Poet protnov v jadre sa oznauje ako protnov slo (Z). Uruje prslunos atmu k uritmu chemickmu prvku. Poda protnovho sla s prvky zoraden do periodickej tabuky. V prrode sa vyskytuj atmy s protnovm slom od Z = 1 (vodk) po Z = 92 (urn), umelo sa podarilo vytvori transurnov atmov jadr s protnovm slom Z = 118 Na oznaenie rznych atmov sa pouva chemick znaka, pred ktormi sa nape nuklenov slo AX a protnov slo ZX. (naprklad 4He je atm izotopu hlia s dvoma protnmi a dvoma neutrnmi. Protnov slo, ktor vyjadruje sama znaka chemickho prvku, sa asto vynechva)

Izotopy

Ltka zloen z rovnakch atmov s rovnakm protnovm slom sa nazva chemick prvok. Atmy s rovnakm potom protnov, ale s rznym potom neutrnov s izotopmi uritho chemickho prvku. Medzi izotopmi je rozdiel najm v hmotnosti a v tom, e aie izotopy reaguj pomalie. Tento efekt je najvraznej pri izotopoch vodka - deutria a trcia. Fyziklne vlastnosti izotopov s podobn. Rozdiel je, okrem ich hmotnosti a teda hustoty ich zlenn, ich stlos. Niektor izotopy toti nie s stabiln a podliehaj rdioaktvnemu rozpadu.

Nuklid

Nuklid je atm (prpadne len jadro atmu), ktor m urit konkrtny poet protnov a zrove urit konkrtny poet neutrnov (niekedy sa dodva, e aj urit konkrtny energetick stav). Inmi slovami je to druh atmu (prpadne len jadra atmu), kde "druh" je definovan kombinciou konkrtneho potu protnov a konkrtneho potu neutrnov (a prpadne aj konkrtneho energetickho stavu). Niektor nuklidy s stle in sa asom rozpadvaj a menia na in prvky. Takto nuklidy nazvame rdionuklidy. Poznme prirodzen a umel.

Vzbov energia

Atmov jadro a elektrny sa navzjom priahuj elektrickmi silami. Avak protny sa v jadre vzjomne odpudzuj, ale aj tak atm zostva pokope. Spsobuje to: e nukleny v jadre navzjom na seba psobia pralivmi jadrovmi silami, ktor s mnohokrt silnejie ako odpudiv elektrick sily. V dsledku toho je v atmovom jadre skryt vzbov energia. Jadr s potom neutrnov alebo protnov 2(He), 8(O), 14(Si), 20(Ca), 28(Ni), 50(Sn), (Pb)82 a 126 (magick sla) maj najviu vzbov energiu, preto s najstabilnejie a najastejie sa vyskytuj v prrode