10. ELEZO A JEHO ZLIATINY. ROVNOVNY FZOV DIAGRAM ELEZOUHLK (METASTABILN SSTAVA).

SPRIEVODN A PRSADOV PRVKY V OCELIACH A ICH VPLYV NA VLASTNOSTI OCEL. ZLIATINY ELEZA
Technick zliatiny eleza s zvyajne komplexnmi zliatinami, v ktorch popri uhlku s prtomn vdy Mn, Si, P, S, Cu, As, prp. alie neistoty, ako s kyslk, vodk a dusk. Zmerne sa pridvaj prvky, ktor oznaujeme ako prsady ( B, N, Al, Si, Ti, V, Cr, Mn, Co, Ni, Cu, Zr, Nb, Mo, Ta, W ).

SPRIEVODN A PRSADOV VLASTNOSTI OCEL:

PRVKY

V OCELIACH

A ICH

VPLYV

NA
ocel dvoch

Okrem uhlka, ktor m rozhodujci vplyv na vlastnosti uplatuj sa vznamne aj alie prvky, ktor mono rozdeli do skupn: SPRIEVODN - kodliv: S, O, P, N, H prospen: Mn, Si, Al, (Cu) PRSADOV Cr, Ni, Mn, Si, Mo, W, V, Al, Ti, Nb, Co, Cu.

PRSADOV (zliatinov) PRVKY A ICH VZNAM: Pridanie takchto prvkov umouje dosiahnu asto vemi pecifick fyziklne, mechanick alebo chemick vlastnosti, ktor sa nedaj dosiahnu uhlkovmi oceami. Hlavn dvody ktor sa pri legovan uplatuj s: 1. zlepenie mechanickch vlastnost, najm pevnosti a tvrdosti bez znenia hevnatosti ocel (Mn, Ni, Mo, Si, V, Cr) 2. zvenie prekalitenosti, ktor umon pri rovnakom priereze siastky kali do menej intenzvneho kaliaceho prostredia, alebo kali vie priemery siastok (Cr, Mn, Mo, V) 3. vytvorenie tvrdch, opotrebovaniu odolnch materilov, stabilnch aj pri vysokch teplotch (W, Cr, V, Mo) 4. zmenenie sklonu k rastu austenitickho zrna (Al, V, Ti) 5. zlepenie elektrickch a magnetickch vlastnost (Si, Co) 6. zvenie iarupevnosti (Cr, Mo, V, W) 7. zvenie iaruvzdornosti (Cr, Si, Al) 8. zvenie odolnosti ku korzii v agresvnych prostrediach (Cr, Ni, Mo, Si, Cu) 9. zskanie truktr nedosiahnutench v uhlkovch oceliach, napr. austenitu pri izbovch teplotch (Mn, Ni) Poda vznamu a najastejieho pouitia mono zliatinov prvky zoradi takto: Cr, Ni, Mn, Si, Mo, W, V, Co, Ti, Al, Cu, Nb, Zr, B, N. Najastejie sa pouva prvch sedem, poda nich sa potom ocele aj asto nazvaj (chrmov, mangnov.....) VZAH PRSADOVCH PRVKOV K ELEZU: Vzjomn psobenie so elezom uruje predovetkm vzjomn pomer rozmerov atmov eleza a zliatinovch prvkov:

prvky, ktorch priemery atmov sa nelia od priemeru atmu eleza viac ako 15%, tvoria zo elezom tuh roztoky. S to prvky Ni, Co, Mn, Cr, W, Mo, Ti, Al, Nb, V, Zr. Ak je rozdiel men ako 8%, je vzjomn rozpustnos so elezom vek. pln rozpustnos so elezom maj prvky Cr, Ni, Mn a Co. Prvky s vemi malm priemerom atmov (pod 63% priemeru atmu eleza) tvoria so elezom intersticilne tuh roztoky. S to prvky C, N, O, B, H. Ich rozpustnos v eleze je mal. PRSADOVCH PRVKOV K UHLKU: vzahu k uhlku ich mono rozdeli do 2 skupn: karbidotvorn prvky Cr, W, V, Mo, Ti, Mn, Zr, Nb. Karbidy netvoria tieto prvky Ni, Co, Al, Si, N zniuj stabilitu cementitu

VZAH Poda a) b)

VPLYV PRSADOVCH PRVKOV NA POLOHU IAR V DIAGRAME ELEZO-UHLK: Prsadov prvky v diagrame ovplyvuj teploty premien, ako aj kritick koncentrcie uhlka. Ak sledujeme binrne systmy jednotlivch zliatinovch prvkov so elezom, meme ich poda psobenia na tvar oblasti austenitu rozdeli do 2 skupn: a) AUSTENITOTVORN zniuj teplotu A3 a zrove zvyuj teplotu A4, teda roziruj otvraj oblas tuhho roztoku (gama). N, B prvky ktor zvuj oblas austenitu, Ni, Mn, Co prvky ktor roziruj oblas austenitu neobmedzene. b) FERITOTVORN zvyuj teplotu A3 a zrove zniuj teplotu A4, teda zuuj uzatvraj oblas tuhho roztoku. Prvky Ta, Nb a Zr tto oblas len zuuj, ale prvky Cr, Be, Al, Si, Ti, W, V, Mo oblas austenitu plne uzatvraj. C - uhlk so zvyujcim obsahom uhlka v oceliach stpa mnostvo cementitu. V podeutektoidnch oceliach (do 0,76%C) pribda len perlitick cementit, lebo ferit sa postupne nahrdza perlitom. So stpajcou koncentrciou uhlka pri nadeutektoidnch oceliach pribda sekundrny cementit (menia sa mechanick vlastnosti).S obsahom uhlka sa menia aj technologick vlastnosti ocel Mkk nzkouhlkov ocele s dobre tvrne za studena. Najlepie zvariten s nizkouhlkov ocele do 0,22%C. Kaliten s tak ocele ktor maj obsah uhlka v ako 0,3%. Mn mangn v oceli sa rozpa, vytvra tuh roztok, je austenitotvorn. Odstrauje kodliv sru, v diagrame Fe-Fe3C zniuje prekrytalizan teplotu, posva eutektoidn bod doava. 2-12% je prinou vekho znenia prekrytalizanej teploty a spomalenia prekrytalizcie. V dsledku toho sa u pri pomalom ochladzovan zakal dostva martenzitick truktru. (samokaliten alebo martenzitick oce) Nad 12% zaprin pokles prekrytalizanej teploty pod 0 a oce bude ma pri izbovej teplote austenitick truktru. Austenitick ocele s nemagnetick, maj vysok hevnatos a s kaliten. Mn v oceliach zlepuje tvrnitenos za studena a odolnos voi opotrebovaniu, zvuje sklon ocel k hrubnutiu austenitickho zrna, zvuje teplotn rozanos a zmenuje tepeln vodivos. V liatinch je Mn karbidotvorn prvok podporuje vyluovanie karbidu a teda aj vznik bielej liatiny.

Si kremk v oceli sa me rozpa, tvor tuh roztok, vyluuje sa aj vo forme nekovovch vtrsenn oxidu kremiitho. Je feritotvorn prvok, zvyuje teplotu A3 a zrove zniuje teplotu A4 , 1,8%Si uzatvra oblas austenitu, eutektoidn bod posva doava. Zmenuje elektrick a tepeln vodivos, zhoruje tvrnos za studena a zvaritenos, mierne zvyuje prekalitenos, zmenuje rchlos difzie uhlka v eleze je neiadci v oceliach na cementovanie, zmenuje zatekavos pri oceliach na odliatky. Pri liatinch podporuje vyluovanie grafitu. P fosfor v zliatinch eleza je neistotou spsobuje krehkos za studena. Do obsahu 1% P sa v eleze rozpa, pri vyom obsahu tvor so elezom kovov zleninu Fe3P ktor je vemi krehk. Vrazne zniuje hevnatos a anos a tie zvaritenos a lmavos za studena. Najnepriaznivej je jeho sklon k dendritickej segregcii (k odmieavaniu). Zliatinov ocele maj obsahova max. 0,025%P. Vo vom mnostve sa pridva aby sa (zriedkavo) a) zvila obrobitenos b) zvila odolnos voi atmosferickej korzii. Liatiny obsahuj viac P a 2%. Potom je vylen ako ternrne eutektikum steadit. Do sivch liatin sa pridva pre zlepenie zatekavosti. S sra je neistota, spsobuje lmavos, v Fe sa nerozpa. Vytvra kovov zleninu FeS. FeS zhoruje tvrnos ocel za tepla. myselne sa pridva do mkkch ocel 0,2%S m sa zlep obrobitenos lmav trieska automatov oce. O kyslk je neistotou, je jednoznane kodliv. Max. rozpustnos v Fe je 0,05%O. Do ocel sa dostva v priebehu oxidcie pri skujovan. Ocele obvyklch akost obsahuj 0,1 0,01%O. N dusk je neiadca primieanina, spsobuje starnutie ocel. V Fe sa rozpa iastone. Spsobuje pokles deformanch vlastnost, zvyuje nchylnos ku krehkmu lomu pri iastonom vzraste pevnosti. Starnutiu mono zabrni znenm obsahu N alebo jeho viazanm na nitridy stle pri vych teplotch (Al, Ti, V) Akostn ocele maj max. 0,006 0,008%N. H vodk je neiaducou primieaninou, zapriuje vznik vloiek. Zvyuje krehkos ocele, bez zvenia pevnosti, mnostvo vodka sa d zni odlievanm vo vkuu. V oceliach sa nachdza 0,001 0,002%H. Ni nikel pouva sa ako legra na zlepenie vlastnost ocele, je vak drah. So elezom sa rozpa vo vetkch pomeroch a psob ako Mn. Do 7% Ni zjemuje krytalizciu zvyuje hevnatos, zlepuje prekalitenos. iaru A1 posva nadol a eutektoidn bod doava. 7-25%Ni samokaliten ocele martenzitick. Nad 25% Ni- je iara A1 pod O oC austenitick ocele ktor s hevnat, tvrne, nemagnetick, nekaliten, maj vek elektrick odpor, zven odolnos ku korzii a iarupevnos. V liatinch psob grafitizane, podporuje vznik sivej liatiny. Co kobalt ako prsada do ocel ma len pecifick vznam. Pridva sa do najhodnotnejch rchloreznch ocel lebo zvyuje rezivos nstroja. 3-35% sa pridva do ocel na magnety. Ocele s obsahom Co sa nemenia, zostvaj

perlitick. Co pomaly zvyuje pevnos a sastne zniuje hevnatos. Pri liatinch podporuje krytalizciu sivej liatiny.

vrubov

Cr chrm najpouvanejia prsada, zlepuje vlastnosti ocel takmer vo vetkch smeroch. Spsobuje zvenie pevnosti, tvrdosti a odolnosti proti opotrebeniu, zlepenie iarupevnosti. 4-8% Cr s ocele dobre prekaliten, vznikaj ocele samokaliten martenzitick. Nad 12% Cr s ocele korziivzdorn, kyselinovzdorn a iarupevn. Pri obsahu 15-30% vznikaj ocele feritick. V liatinch je karbidotvornm prvkom, podporuje vznik bielych liatin. W volfrm zvyuje teplotu A3 rchlejie ako pri Cr a u pri 2,5%W sa stva oce feritickou. Mechanick vlastnosti zlepuje menej ako Cr, podporuje jemnozrnnos ocel, ocele s pri vych teplotch stle iarupevn, s uhlkom tvor karbidy zven odolnos proti opotrebeniu. Ako prsada sa pouva najm do nstrojovch ocel v rozsahu 1 a 20%. V vand feritotvorn prvok, zmenuje oblas austenitu a posva iaru A1 nahor. Do 0,3% sa pouva na dezoxidciu a odsrenie ocel. Do 0,5% zvuje prekalitenos, do 1% zabezpeuje jemnozrnnos ocel, zvyuje hevnatos. Pridva sa do ocel na nitridovanie, lebo tvor tvrd nitridy. Do 4% zlepuje iarupevnos, zvyuje medzu teenia a navy. Do 5% sa pridva do rchloreznch nstrojovch ocel lebo je karbidotvornm prvkom. Mo molybdn pridva sa v rozmedz 0,2 a 1%. Zlepuje prekalitenos a obrobitenos, odstrauje nchylnos k zhrubnutiu austenitickho zrna, odstrauje popaciu krehkos a zlepuje medzu teenia. Zlepuje iarupevnos. Al hlink je dezoxidanou prsadou a pouva sa na vrobu ukudnench ocel. Je feritotvornm prvkom, zmenuje oblas austenitu a u pri 1% Al je oce feritick bez prekrytalizcie. Zabrauje starnutiu ocel lebo viae dusk, zjemuje zrnitos ocel. 0,9 a 2,9% - iarupevn ocele, 1 a 6% iaruvzdorn ocele, 1 3% do ocel na nitridovanie lebo uahuje difziu duska a vytvra najtvrdie povrchov vrstvy po nitridcii. Ti titan feritotvorn prvok, zmenuje oblas austenitu. Zluuje sa s kyslkom a duskom o psob na ich odstrnenie z materilu. 0,2 0,7Ti korziiodoln, iaruvzdorn a iarupevn ocele: zvyuje u nich pevnos, hevnatos a zjemuje zrno, zabrauje medzikrytlovej korzii, je drah, karbidotvorn prvok. Nb nib, Ta tantal pridvaj sa len v desatinch a stotinch percenta, stabilizuj chrmniklov ocele podobne ako Titan, zvyuj medzu teenia, zvyuj iarupevnos ocel, tvoria vemi tvrd a stle karbidy. B br zvyuje prekalitenos a pridva sa do iarupevnch ocel. Je mikrolegrou. V mnostve 0,001 0,005% sa pridva do ocel na zuachovanie kde nahrdza deficitn prvky Ni, Mo, Cr. Cu me v eleze sa rozpa maximlne 1,4%. Do 0,3% sa pridva za

elom zvenia odolnosti proti atmosferickej korzii do ocel tr. 10. Pri obsahu nad 0,5% sa zvyuje tvrdos a pevnos, ale zniuje anos a hevnatos. Pri vych teplotch je prinou praskavosti.

IST Fe - dve krytalografick modifikcie a . Modifikcia je stabiln v dvoch teplotnch oblastiach (do 911oC a nad 1392oC), priom vysokoteplotn modifikcia sa oznauje ako . elezo je feromagnetick a pri teplote 760oC (Curieho bod) sa stva paramagnetickm. Niekedy sa toto elezo oznauje ako .

T[C]
1538 1392 911 760

Ttav

760C = Curieho

8 12 8
as

teplota

= teplotn hysterzia

Alotropick premeny a alotropick modifikcie eleza

a [ x10-10 m]

3,63 2,90 2,86 20

911 1392 1538

T [C]
Teplotn zvislos od mriekovho parametra V zliatinch eleza sa me uhlk nachdza: a) v intersticilnom tuhom roztoku - rozpustnos Fe je via ako Fe b) ako intermedirna fza - karbid eleza Fe3C (cementit) metastabiln sstava c) ako grafit - stabiln sstava UHLK V TECHNICKOM ELEZE Rozpustnos uhlka zvis na modifikcii a na teplote. V modifikcii sa uhlk rozpa nepatrne - pribline pri teplote 727C je to 0,018 %C, ale v modifikcii sa me rozpusti a 2,11 %C. S klesajcou teplotou rozpustnos uhlka sa prudko zmenuje a pri modifikcii pri teplote 500C kles na 0,004% a pri 20C je rdovo asi 10-7%C. Prinou znane rozdielnej rozpustnosti uhlka v modifikcich a je rzny typ krytlovej mrieky. V mrieke eleza je tesnejie usporiadanie atmov, ale s v nej vie von priestory, take sa v nej me umiestni atm uhlka s atmovm polomerom 0,77.10-10 m, km do vonch priestorov mrieky -eleza alebo -eleza sa atm uhlka nevojde.

vekos vonch priestorov

Schma umiestnenia atmov uhlka a vekosti vonch priestorov v mriekach K8 a K12

Rovnovny binrny diagram Fe - Fe3C

Zkladn pojmy k rovnovnym binrnym diagramom: likvidus - iara vyznaujca zaiatok primrnej krytalizcie zliatin sstavy solidus - iara vyznaujca koniec procesu primrnej krytalizcie zliatin peritektikla - iara, ktor je rovnoben s osou koncentrcie zloiek sstavy, vyznaujca teplotu peritektickej premeny zliatin sstavy eutektikla - iara rovnoben s osou koncentrcie zloiek sstavy, vyznaujca teplotu eutektickej premeny zliatin sstavy eutektoidla - iara rovnoben s osou koncentrcie zloiek sstavy, vyznaujca teplotu eutektoidnej premeny zliatin sstavy Gibbsov fzov zkon - podva kvantitatvnu zvislos stupov vonosti v sstavy od potu zloiek n, potu fz f a termodynamickch premennch velin v = n - f + 1 pkov pravidlo - umouje kvantitatvne vyhodnotenie fz koexistujcich (sasne sa nachdzajcich) v truktre kovu za danch rovnovnych podmienok; [pkov pravidlo je mon poui iba v oblastiach, ktor nie s monofzov (, , , T)!!!] Zkladn fzy a truktrne zloky v systme Fe-C: Ferit - intersticilny tuh roztok C v Fe alebo Fe Austenit - intersticirny tuh roztok C v Fe Cementit - karbid Fe - Fe3C (intersticirna zlenina) - primrny, sekundrny, tercirny, eutektick, perlitick Grafit - krytalick uhlk s hexagonlnou mriekou Ledeburit - eutektick zmes austenitu a cementitu Transformovan ledeburit - eutektoidn zmes perlitu a cementitu Perlit - eutektoidn zmes feritu a cementitu Grafitov eutektikum - eutektick zmes austenitu a grafitu Grafitov eutektoid - eutektoidn zmes feritu a grafitu

ruktrne loky

fzy

Metastabiln sstava Fe - Fe3C

T[C]
1538

T 1360C

T
+ A
1148C

1392

+ +

1499C
+

T+C I
L

911 A+ F

()
A+C II 723C L+A+C II

L+C I L* +C I hmot.%C
0,1 0,16 0,53 Fe3C 6,668

F P F+C III

F+P P+C II
2,11

L*+P+C II

L*
4,3

0,018 0,77

!!! Medzi fzy je mon zaradi iba tuh roztoky ako s: ferit, cementit, austenit (tavenina)!!! V prpade ak je potrebn zakresli diagram Fe - Fe3C, priom sa uved iba fzy, potom tento diagram bude vyzera nasledovne:

Metastabiln sstava (elezo-karbid eleza) Stabiln sstava (elezo-grafit) T[C] Ferit

1538 1392 1499C

Tavenina +
1153C 1148C 738C 0,69 724C

1360C

911

Austenit ()
2,08
A+F

T+Fe3CI
4,26

A+Fe3C
Fe3C 4,3 6,668

Ferit

F + Fe3C
0,018 0,77 2,11
podeutektick

hmot.%C
nadeutektick

podeutek- nadeutektoidn toidn

ocele

liatiny

Zliatiny metastabilnej sstavy Fe - Fe3C sa rozdeuj do dvoch hlavnch skupn: 1) ocele - s to zliatiny eleza s uhlkom do 2,14 %C 2) liatiny - s to zliatiny eleza s uhlkom od 2,14 %c do 6,67 %C Ocele sa rozdeuj poda obsahu uhlka do tchto skupn: a) podeutektoidn ocele - do 0,8 %C b) eutektoidn oce - obsah uhlka je 0,8 %C c) nadeutektoidn ocele - obsah uhlka je od 0,8 %C do 2,14 %C Liatiny sa rozdeuj poda obsahu uhlka na: a) podeutektick liatiny - obsah uhlka je od 2,14 do 4,3 %C b) eutektick liatiny - obsah uhlka je 4,3 %C

c) nadeutektick liatiny - obsah uhlka je od 4,3 do 6,67 %C O tom, i zliatiny eleza s uhlkom bud krytalizova v zhode s metastabilnou alebo stabilnou sstavou rozhoduje cel rad okolnost, ale predovetkm to s: - prtomnos alch prvkov - napr. Mn podporuje krytalizciu v metastabilnej sstave, ale Si v stabilnej sstave rchlos ochladzovania rchle ochladzovanie podporuje krytalizciu v zhode s metastabilnm diagramom, pomal so stabilnm diagramom - obsah uhlka - zliatiny eleza s obsahom uhlka do 2,11 %C krytalizuj prevane v metastabilnom diagrame, nad 2,11 %C prebieha krytalizcia poda okolnost uvedench v predchdzajcich dvoch bodoch

Popis krytalizcie v metastabilnej sstave

Primrna krytalizcia v oblasti ocel Pod pojmom primrna krytalizcia sa rozumie premena taveniny na krytalick fzy. Primrna krytalizcia prebieha rznymi spsobmi v zvislosti od obsahu uhlka. Pri podeutektickch zliatinch eleza s uhlkom (okrem podperitektickch zliatin - do 0,16%C - z taveniny vznik ferit) z taveniny vznik austenit. Pri nadeutektickch zliatinch eleza s uhlkom je celkom odlin spsob primrnej krytalizcie. Popis krytalizcie zliatin s vemi nzkym obsahom uhlka pod 0,1 % Nad teplotou likvidu je prtomn iba jedn fza - tavenina. Pri teplote oznaenej bodom 1 zana krytalizcia -feritu z taveniny. Pri teplote oznaenej bodom 2 vetka tavenina sa premen na krytly feritu. Zloenie tchto krytlov sa pri alom ochladzovan nemen a do teploty oznaenej bodom 3, kedy zane fzov premena homognneho feritu na austenit. Tto premena prebieha postupne v intervale teplt onaench bodmi 3 a 4. Pod teplotou 4 je fzov premena ukonen a truktru tvoria iba krytly austenitu.

1 2

teplota [C]

1500

T+ +

Tavenina T +

1400
5

0,4 0,8 1,2

1300

obsah uhlka [hm.%]

Tav.

1-2.

2-3.

3-4.

Popis krytalizcie zliatin s obsahom uhlka 0,1 0,16 % Pri krytalizcii sa vyluuj 1 T+ primr- ne krytly -feritu (bod 1). Tavenina 2 1500 Ich mnostvo s klesajcou teplotou 3 rastie a ich zloenie sa men v zhode + T + s iarou rozpustnosti uhlka v ferite (medzi bodmi 1 a 2). Pri 4 1400 teplote 1499C (bod 2) prebehne izotermick peritektick premena, pri ktorej krytly -feritu reaguj s 1300 taveninou za vzniku austenitu. Tto 0,4 0,8 1,2 obsah uhlka [hm.%] reakcia prebieha pri kontantnej teplote, pretoe sstava nem poda Gibbsovho fzovho pravidla iadny stupe vonosti.

teplota [C]

1-2.

2-3.

A A

3-4.

Poda koncentrcie uhlka v zliatine vznikaj pri peritektickej reakcii iba krytly austenitu (v prpade koncentrcie prechdzajcej bodom peritektickej reakcie - 0,16 %C), prpadne sa pri peritektickej premene spotrebuje iba as krytlov -feritu na premenu na austenit a zvykov tavenina sa premen na austenit. V oblasti teplt vyznaench bodmi 2 a 3 sa zvyn as krytlov -feritu postupne men na austenit. Pod teplotou 3 je truktra tvoren iba krytlmi austenitu. Popis krytalizcie zliatin s obsahom uhlka 0,16 0,53 % Podobne ako v predchdzajcom prpade prebieha primrna 1 T+ Tavenina krytalizcia taveniny. Primrne 2 1500 3 krytalizuje -ferit (bod 1) z taveniny. Poet krytlov -feritu + T + 4 sa zvyuje a po teplotu 1499C (bod 1400 2 - iara peritektickej reakcie), pri ktorej tieto krytly reaguj s taveninou za vzniku krytlov 1300 austenitu, ie na iare 0,4 0,8 1,2 peritektickej premeny sa krytly obsah uhlka [hm.%] feritu izotermicky menia na austenit. Kee je prebytok taveniny, pri peritektickej premene sa vetka nespotrebuje, potom pod teplotou peritektickej reakcie je truktra tvoren taveninou a krytlmi austenitu. V oblasti teplt vyznaench bodmi 2 a 3 dochdza k postupnej premene taveniny na krytly austenitu. V bode 3 je ukonen primrna krytalizcia a truktra je pod tmto bodom tvoren iba krytlmi austenitu.
teplota [C]

1-2.
A

2-3.

A A

3-4.

Popis krytalizcie zliatiny s obsahom uhlka 0,53 2,11 % Ak pri ochladzovan taveniny dosiahneme teplotu vyznaenej bodom 1, zanaj sa z taveniny vyluova prv krytly austenitu. Ich mnostvo s klesajcou teplotou rastie na kor taveniny (oblas medzi bodmi 1 a 2). Pri teplote oznaenej bodom 2 sa vetka tavenina premenila na austenit, ktor zostva pod touto teplotou ako jedin truktrny tvar.
T

T+ teplota [C]
1500

Tavenina
1

+ T +

1400

0,4 0,8

1300 1,2

obsah uhlka [hm.%]

1-2.
A

A A

2-3.

Sekundrna krytalizcia v oblasti ocel Pod pojmom sekundrna krytalizcia sa rozumie premena jednej krytlovej mrieky na druh - prekrytalizcia. V oblasti ocel prebieha v dvoch hlavnch oblastiach koncentrci. Prvou oblasou je krytalizcia podeutektoidnch ocel, kde s mon dva spsoby krytalizcie (oblas do 0,018 %C a oblas od 0,018 do 0,8 %C) a druhou oblasou je krytalizcia nadeutektoidnch ocel. Oblasti s charakteristick tm, e dochdza k obohacovaniu (oblas podeutektoidnch ocel) alebo ochudobovaniu (oblas nadeutektoidnch ocel) austenitu o uhlk. Popis krytalizcie zliatiny s obsahom uhlka do 0,018 % Pri ochladzovan z oblasti homognneho austenitu sa pri teplote oznaenej bodom 1 zanaj tvori zrodky -feritu na hraniciach austenitickch zn. V oblasti medzi bodmi 1 a 2 postupne sa austenit v miestach zrodku -feritu ochudobuje o uhlk, m s vytvoren vhodn podmienky na rast tchto feritickch zrodkov. Pri teplote vyznaenej bodom 2 sa ukon premena austenitu na -ferit a pod touto teplotou existuj iba krytly -feritu a do bodu 3, kedy sa v dsledku znenia rozpustnosti uhlka v -ferite vyluuje prebyton uhlk vo forme zn, prpadne nespojitch oblok po hraniciach zn feritu ako tercirny cementit.

1 900 2

Austenit A+F

teplota [C]

700

F
3

F + P F+Fe 3 C III

500

0,018

0,05

0,1

obsah uhlka [hm.%]

Vyluovanie tercirneho cementitu z -feritu je jednou z prin vzniku krehkosti nzkouhlkovch ocel, ktor oznaujeme ako starnutie ocel.
A A A A F F F F F

1.

1-2.

2-3.

3-4.

Fe 3 C III

Popis krytalizcie zliatiny s obsahom uhlka 0,018 0,8 %

1148C 1100

Austenit
900
1

A+C II
723C

A+F
700
2

F+P
3

P+CII
0,8 1,2 1,6 2,0 2,4

0,4

obsah uhlka [hm.%C]

Pri ochladzovan austenitu na teplotu oznaen bodom 1 sa austenit stva nestabilnm a zanaj vznika na hraniciach austenitickch zn zrodky feritu. V intervale teplt oznaench bodmi 1 a 2 zrodky rast v smere do austenitickch zn, priom dochdza k obohacovaniu austenitu o uhlk a na eutektoidn koncentrciu (0,8 %C koncentrcia sa ur poda pkovho pravidla). Pri teplote eutektoidnej premeny (bod 2) je prebytok krytlov austenitu, ktor sa ete nestihli pretransformova.

Tieto krytly sa pri kontantnej (izotermickej) teplote premenia (vzhadom na koncentrciu uhlka v austenite 0,8 %C) na perlit. Pod teplotou oznaenou bodom 2 bud existova v truktre iba zrn feritu a perlitu.
A A A

teplota [C]

1.
1148C

A A

1-2.

P P

2-3.

1100

Popis krytalizcie zliatiny s obsahom uhlka 0,8 % Pri tuhnut zliatiny s eutektoidnou koncentrciou uhlka sa z austenitu po dosiahnut eutektoidnej teploty (723C) izotermicky premen austenit na zmes dvoch fz ferit a eutektoidn cementit, ktor sa nazva perlit. Perlit m zva lamelrny charakter (dotiky feritu s uloen rovnobene s dotikami cementitu). Hrbka lamiel zvis najviac od rchlosti ochladzovania.
A A A

teplota [C]

Austenit
900

A+CII A+F
723C

700

F+P
0,4 0,8

P+CII
1,2 1,6 2,0 2,4

obsah uhlka [hm.%C]

1.

P P

1-2.

Popis krytalizcie zliatiny s obsahom uhlka 0,8 2,11 % Pri ochladzovan ocele 1148C nadeutektoidnej koncentrcie dochdza k 1100 presteniu austenitu uhlkom. Pri Austenit teplote oznaenej bodom 1 sa z prestenho austenitu zanaj vyluova 1 900 zrodky sekundrneho cementitu na A+CII hraniciach zn. V intervale teplt A+F oznaenom bodmi 1 a 2 sa poda iary 727C 2 700 rozpustnosti uhlka v austenite men 3 chemick zloenie austenitu (pkov F+P P+CII pravidlo) a cementitick fza rastie. Me vytvori tzv. cementitick sieovie 0,4 0,8 1,2 1,6 2,0 2,4 = svisl oblka na hraniciach pvodnch obsah uhlka [hm.%C] austenitickch zn. Pri teplote oznaenej bodom 2 sa zvyn austenit s koncentrciou izotermicky premen na perlit a pod touto truktra tvoren zrnami perlitu, na hraniciach ktorho sekundrny cementit.
A A A

teplota [C]

eutektoidnou teplotou je je vylen

1.

A A

C II

1-2.

P P

2-3.

Popis krytalizcie podeutektickej liatiny (2,11 4,3 %C) Krytalizcia tchto zliatin zana vznikom krytlov austenitu z taveniny. Zloenie vznikajcich krytlov sa plynulo men v zhode s iarou solidus a taveniny v zhode s iarou likvidus. Tavenina sa postupne obohacuje uhlkom, a pri teplote 1148C m obsah uhlka 4,3 % a zane krytalizova izotermicky (pretoe sstava nem iadny stupe vonosti) na eutektikum, o je zmes krytlov austenitu a cementitu, ktor sa nazva ledeburit. Pri poklese teploty sa z primrneho i eutektickho austenitu vyluuje uhlk v zhode s iarou rozpustnosti sekundrneho cementitu v austenite vo forme sekundrneho cementitu. Pri eutektoidnej teplote (723C) m austenit u iba 0,8 % uhlka a men sa eutektoidnou reakciou na perlit. Tm konia v podstate truktrne zmeny. Zliatiny obsahuj potom tieto truktrne zloky: cementit ledeburitick, cementit sekundrny vzniknut segregciou z austenitu a perlit.
A T L A A L A C II A LT P C II P

Popis krytalizcie eutektickej zliatiny s obsahom uhlka 4,3 %C Pri teplote 1148C vznik izotermickou premenou eutektikum ledeburit. Pod touto teplotou segreguje z krytlov austenitu sekundrny cementit. Ke teplota dosiahne 723C, prebehne eutektoidn premena ledeburitickho austenitu. V truktre je prtomn: ledeburitick cementit, sekundrny cementit a perlit.
L L L C II L L L L* C II

Popis krytalizcie nadeutektickej liatiny (4,3 6,67 %C) Z taveniny primrne krytalizuj zrodky cementitu akonhle pretne koncentrcia iaru likvidusu. Zloenie krytlov cementitu sa poas krytalizcie nemen a zloenie taveniny sa men v zhode s iarou likvidusu - tavenina sa ochudobuje o uhlk. Pri teplote 1148C m tavenina 4,3 % uhlka (eutektick zloenie). Pri tejto teplote prebehne eutektick krytalizcia, pri ktorej vznikaj sasne krytly austenitu a cementitu (ledeburit). Po skonen premeny s v truktre prtomn krytly cementitu uloen v matrici ledeburitu. Pri ochladzovan pod 1148C dochdza k segregcii sekundrneho cementitu a pri 723C prebehne eutektoidn premena austenitu na perlit. V zliatine s potom prtomn tieto truktrne zloky: primrny cementit, ledeburitick cementit, sekundrny cementit a perlit.
CI T L CI CI L CI C II CI L* C II CI

CI