MARAVA a MARKOMANI.

Oskr Cvengrosch Tajn dejiny Slovenska, Slovenov a Sloveniek.

Slovania s pvodn obyvatelia Eurpy, napriek tomu, e ich sdob historici pod rznymi menami objavuj a v iestom, i siedmom storo po Kristovi. V grckych prameoch ako Sklavoi, v latinskch ako Sclavi, Slavi, a v nemeckch ako Wenden i Slawen. Archeologick nlezy vak jednoznane dokazuj, e Slovania obvali naprklad vek as Nemecka u pred nam letopotom, preto vykontruovan teria o osdlen strednej a junej Eurpy Slovanmi niekedy v 6. storo je nielene preitkom, ale priam nelogickou zltaninou. O tom, e Slovania psobili ako domce obyvatestvo Eurpy nielen na zemiach sasnch, ale i v krajinch, ktor sa dnes povauj za germnske i romnske, sved cel rad priamych i nepriamych dkazov z oblasti archeolgie, psomnch historickch prameov, ale i lingvistiky. Ak sa zbavme predsudkov o sahovan Slovanov a zaneme sa na znme pramene dva inm pohadom, dokeme objavi stopy naich predkov pod nlepkou Germnov i Keltov a obraz histrie pred 6. storom dostane diametrlne odlin kontry. Markomani a Kvdi Jeden z najvznamnejch rmskych historikov Tacitus Publius Cornelius (*55 n.l. - ?) vo svojom historicko-etnografickom diele Germnia popisuje nrody a kmene obvajce Germniu, ktor sa tiahla od riek Rn a Dunaj smerom na sever a vchod, kde jej hranicu tvorilo zemie Sarmatov a Dkov. Do povodia Dunaja umiestuje Svbske kmene Hermundurov, Naristov, Marcomanov a Qudov. Obec Hermundurov (zhruba zemie dnench junch iech a juhovchodnho Nemecka) sa nachdzala v tesnej blzkosti raetskej provincie. Veda Hermundurov sdlili Naristi (severn Raksko) a alej Marcomani a Qudi ( dnen Morava a Slovensko). Marcomani aj Quadi s veobecne povaovan za Germnov, avak pri bliom skman narazme na zaujmav svislosti. V sasnosti medzi historikmi prevlda nzor, e pomenovanie Marcomani pochdza z jednho z dvoch monch zdrojov [23]. Prv z nich odvja vraz zo starogermnskej formy slova March (pohraniie) a prpony men (udia). Druh zdroj hovor o tom, e svoje meno dostali po rmskom kapitnovi menom Marcus Romanus, ktor roku 13 p.n.l. dezertoval z lgi poas germnskeho aenia. Najpravdepodobnejia je vak varianta, nad ktorou neuvauje nikto. Marcomani je vraz skladajci sa z dvoch slov. Zo slova MAR a COMANI. Mar oznauje slovensk Maravu, obrovsk zemie Karpatskej kotliny s priahlmi pohoriami, ktormu sa svojou rozlohou neskoria takzvan Vek Morava z 9. storoia takmer priblila. COMANI pochdza z latinskho comns, o znamen vlasat. Rozdiel medzi comani a comns je na prv pohad zjavn. Je to koncovka. Tacitus vo svojom diele De origine et situ Germanorum (Germnia) uvdza Markomanov ako Marcomani! Zretene pouva slovansk koncovku, o sved o tom, e Mar-comani boli vlasat Moravania, alebo Moravania s dlhmi vlasmi, ako oni sami seba nazvali. Pomenovanie Marcomani tame ako Markomani, priom ide o vraz, ktor zjavne nepochdza z latininy, napriek tomu, e comns a coma s slov latinsk. Tie vznikli pravdepodobne iba ako nsledok pouvania spoiatku pre latininu cudzieho slova Markomani. Samotn slovensk (slovansk) koncovku tvor nie psmeno i, ale spoluhlska -ni. Vraz teda musme rozdeli na tri asti: MAR-COMA-NI. Latinsk slovo comns pochdza zo slovenskho (slovanskho) slova comani (coma+slovansk prpona -ni). Avak coma v latinine znamen vlas, tica, srs, vlna, rno. Tu je nutn podotkn, e latinsk slovo coma [koma] nie je jedin vraz pre vlas, o iba podporuje indciu, e bolo do latininy importovan. Jeho pvod pramen pravdepodobne v slovanskom slove choma, ktor sa do sasnosti zachovalo u len ako meno i priezvisko, pouvan hlavne na zem Slovenska a Ukrajiny. V spisovnch formch slovanskch jazykov sa zachovali iba vrazy prbuzn. V spisovnej slovenine poznme chum (chum chom - choma), ktor jednoznane svis s vlasmi, respektve charakterizuje zhluk vlasov i chlpov v jednej kope. alej s to chlp, chalp (ar.) hua (chua), chomt, chochol. Vetky tieto slov priamo svisia s vlasmi, s ochlpenm, so srsou, i s uritou formou dlhch vlasov.

1 PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com

Rutina pozn vraz chomjak (), o v preklade znamen chrek. Je to mal tvor o vekosti zhruba desa centimetrov, pokryt hustou dlhou srsou, take keby sme ho pomenovali vlas alebo vlasovec, vystihli by sme jeho charakteristick rtu. Chrek obva lesy a lesostepi strednej a vchodnej Eurpy (ivotn priestor Slovanov) a zpadnej Sibri. V talianine poznme niekoko vrazov pre vlas capllo, plo (chlp), i lenza. Avak hust vlasy, hrivu vyjadrme slovom chioma, o je navlas podobn so slovom choma. V obci Kubrica (Trenn) bol zaznamenan vraz korna, v okol Trnavy a Trenna je rozrenej vraz kornica, ktor je pravdepodobne odvoden od pvodnho vrazu korna. Korna kornica v miestnych slovenskch nreiach pomenvaj spleten ensk vlasy v podobe chvosta - vrko[25]. Vrazu koma - choma vo vzname vrko sa v slovenine a zarajco podob slovo komn. Kom(n) m zvyajne podlhovast tvar a je postaven z tehl navzjom poprevzovanch poprepletanch rovnako ako vrko pospletan z vlasov. Sasn vraz vrko (vrko vrkona korna koma choma), ktor znamen pletenec z dlhch vlasov meme jednoznane oznai ako pvodn slovensk vraz, ktor bol a je, na rznych zemiach a asovch obdobiach pouvan Slovenmi a sekundrne aj almi jazykmi. Latinina prevzala slovo coma [koma] ako vlas, vlasy, srs, vlna, rno. Do neminy sa koma dostala ako komma iarka, do anglitiny ako comma [kom] tie ako iarka. iarka symbolicky charakterizuje vrko a vrko bol pre Markomanov dleitm symbolom slobody a nezvislosti. V Tacitovej Germnii sa na tmu vrkoe spleten vlasy meme dota [24/XXXVIII]: Odznakom kmea (Suevov) je vyesva si vlasy hore a zvzova ich do uzla. Tm sa odliuj Svbi od ostatnch Germnov, tm sa odliuj u Svbov slobodn od otrokov.. Vrkoe nosili preto, aby sa zdali vymi v oiach nepriatea... Poda Tacita bolo nosenie vrkoa nrodnou rtou Svbov (Svvov) a nosenie vrkoov bolo ete donedvna ben naprklad u starch Detvanov. V poslednch storoiach spletanie vrkoov u muov postupne upadlo do zabudnutia a zostalo iba peknou ozdobou dlhovlasch slovanskch diev.

Juraj Jnok s typicky zapletenmi vrkomi. Vysvetlenie pvodu slova Marcomani ako MAR-COMA-NI podporuje aj nzov centrlneho sdla Markomanov Marobudon. Ak by bol vraz Marobudon odvoden od starogermnskej formy slova March alebo od mena rmskeho kapitna menom Marcus, hlavn sdlo Marcomanov by muselo znie bu Marchobudon prpadne Marcobudon i Marcusbudon. Pravda vak bude pravdepodobne presne opan. Slov march aj Marcus boli odvoden od venho a mocnho kmea Markomanov. Markomani bezprostredne susedili s Rmskym impriom, obvajc zemie zvan Marava, latinsky Marus. Je preto vemi pravdepodobn, e vaka dlhotrvajcim markomanskm vojnm odohrvajcim

2 PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com

sa v pohrani rmskeho impria, sa tento vraz preniesol v skrtenej forme do starogermniny (predchodkyne dnenej neminy) ako vraz pre pohraniie. V svislosti so slovom march sa rt jedna zaujmav paralela. March je povaovan za starogermnsku formu sasnho nemeckho slova Mark vyjadrujceho hranicu, pohraniie. Ak ide naozaj o starogermnske slovo, muselo teda pochdza od Germnov (nie od Rimanov), na zklade oho vychdza, e Germnski Marcomani sami seba nevolali Marcomani [Markomani], ale Marchomani. Marchomani s teda MAR-CHOMA-NI, a choma, v tomto slove zretene rozliten as, je slovo, ktor sa, ako som u spomnal, ktor sa v nezmenenom tvare zachovalo a dodnes v podobe pomerne asto pouvanho priezviska na zem Slovenska a v priahlch slovanskch krajinch. Vysvetlenie pre meno Marcus nm ponka priamo Strabn vo svojom diele Zemepis VII,3,12 [5/143], kde ohadom mien uvdza: V tej krajine vak vzniklo a doteraz trv aj in delenie, pozostatok starho stavu: jedni si dvaj pomenovanie Dkovia, druh Geti. Getmi sa nazvaj t, o sa ahaj k Pontskmu moru a vchodnm smerom, Dkmi zasa t na opanej strane smerom ku Germnii a k prameom Istra. T sa poda mojej mienky za dvnych ias volali Daovia, z oho pochdza aj to, e v Atnach otroci asto nosili meno Geta a Daos... Otroci toti dostvali men poda krajn, odkia ich dovali... Men boli teda dvan otrokom poda krajn, odkia ich dovali! Je pravdepodobn, e meno Marcus bolo pomenovanie otrokov pochdzajcich z oblasti Maravy. Tej Maravy, ktorej centrlny hrad a sdlo panovnka sa nazvalo Marobudon. Samotn nzov Marobudon v uiach Slovkov vbec neznie cudzo. Ak ho rozdelme na dve asti podobne ako slovo Marcomani, dostaneme MAR-OBUDON. Obudon je vemi zaujmav vraz hne z dvoch prin. Provu je t, e ide v podstate o aksi nespisovn vraz, ktorho vznam je aj napriek svojej nespisovnosti kadmu Slovkovi jasn. V sasnej spisovnej slovenine obudon meme vyjadri slovami obstava, zbudova, prebudova. Stava a budova s vrazy vyjadrujce t ist innos, priom slov odvoden ako ob-stava i z-budova mohli ma svojho predchodcu v podobe ob-budova ie obudova. Obudon ako vsledok innosti obudovania je pevnos, i centrlny hrad. Obudon je zjavne a v plnej miere isto slovensk vraz a v spojen so slovom MAR dostaneme mtmi opraden bjny Marobudon, doposia mrne hadan hrad Marava. Druhou zaujmavosou je fonetika slova obudon (niektor pramene uvdzaj nzov mesta v tvare Marobudum [40/69]), znejca a zarajco podobne ako opidum. Opidum bolo opevnen sdlo mestskho typu pripisovan Keltom. Toto na prv pohad zdanlivo cudzokrajn slovo je a neuveriten podobn slovanskmu vrazu: opevnen dom (dum), kde slovo opevnen sa vyskytuje v skrtenej forme opi (opevnen), opi-dum. OBUDON OBUDUM OPIDUM Rzne tvary pre opevnen, obbudovan dom opevnen sdlo. Samotn vraz dom (popri inch) v tvare domus latinina prevzala od pvodnho slovanskho obyvatestva obvajceho zemie Talianska pred prchodom zakladateov Rmskeho impria. Dom je rdzo slovansk vraz charakterizujci murovan budovu, vyskytujci sa v tejto zkladnej podobe vo vetkch slovanskch jazykoch. Dom (slov.) - dm (zah.) dm (es.) - dom (pol.) dom (luickosrbsky) - (rus) - (bul.) - dom (chor.). Od zkladnho slova dom s odvoden alie vrazy ako: domci, domca (ako osoba), domcnos, domov, domovina, domorodec. Autenticitu tchto slov, na rozdiel od latininy, potvrdzuje neexistencia alternatvneho vrazu. Pojmy ako domcnos i domov tvoria zklad slovnej zsoby ponohospodrsky orientovanho etnika -Slovanov, preto v slovanskch jazykoch museli existova dvno pred tm ako sa vbec mohol latinsk domus dosta do naej slovnej zsoby. V prpade slova domus je zreten slovansk jadro dom s latinskou prponou us. Ak by Slovania prevzali latinsk domus do svojej slovnej zsoby, prevzali by cel slovo domus v latinskom tvare (ako naprklad novodob importovan slov - kino, monitor, mobil...), alebo by k nemu pridali slovansk koncovku. Opak je vak pravdou, dokonca vetky slovansk jazyky maj dom v tejto zkladnej podobe. Nikto neprebral formu domus i domus + vlastn koncovku. Nemenej

3 PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com

zaujmav je, e neslovansk eurpske jazyky, ktor v hojnom mnostve prevzali slovn zsobu z latininy, vraz dom pre oznaenie udskho obydlia nepouvaj. Pre porovnanie: haus (ang.) hz (ma.) haus (nem.) cas, bloc (rum.) - csa (tal.) maison, toit, lieu (fr.) casa (p.) casa, edifcio, prdio (por.). Tento fakt mono vysvetli iba jedinm spsobom: latinina slovo dom prevzala od pvodnho obyvatestva. Vraz opidum, aj obudon vyjadruj to ist opevnen murovan centrlny dom (alebo skupinu budov), obohnan palisdovm valom. Obe vrazy s zretene itaten v slovenine, avak prv je pripisovan Keltom, druh Germnom. Tento rozpor je na prv pohad neprekonaten, no m racionlne vysvetlenie. K problmu vzjomnho prepojenia Keltov, Germnov a Slovanov sa ete vrtim. al Suebsky (Suevsky) kme Quadi, rovnako ako Marcomani, s v Tacitovom diele uveden so slovanskou koncovkou. Vraz Quad je zaujmavm medzilnkom medzi vrazmi HAD a GAD. Vraz had sa pouva na Slovensku, Morave a v echch, gad-a poznaj Poliaci, Rusi, Chorvti, Srbi. Je zaujmav, e verzia s G na zaiatku sa vyskytuje nielen na severe, ale aj na juhu (tka sa to nielen slova had, ale zmeny spoluhlsky H a G veobecne) od naich zem, a je zemne identick s vskytom pomerne znmeho kmea Gtov. Gti obvali pobreie pri Baltskom mori, zemie pri prameni Visly, ale i zemie june a juhozpadne od Transylvanskch lp na nhornej ploine Podisul Getic, o v preklade zna Getsk nhorn planina, asti dnenho Bulharska a pravdepodobne aj Srbska. Pomenovanie kmea poda svojho bostva, i doslova stotonenie sa s tmto bostvom, je pomerne ast jav. Kult hada sa v nzvoch kmeov zretene rozprestieral od Baltickho mora a na juh k Jadranu. Had-quad-gad bolo bostvo, ktor uctievalo pvodn obyvatestvo Eurpy, a aj preto sa s pomenovanm had a jeho variciami (hlavne s variantou Gad God Got Goton - Geton) stretvame v historickch zznamoch v rznych oblastiach Eurpy v rznych asovch obdobiach, o nti historikov neustle presva kmene Gtov a Qudov od miesta k miestu. Ak sa pozrieme na sdob neminu a anglitinu, njdeme tam pozostatky najvyieho bostva, ktor reprezentoval prve tento had (gad) v slove boh; Gott (nem.), God (ang.). Quadi boli uctievami hada, rovnako ako Slovania. Rmska podoba kresanstva hada dmonizovala a dalo mu diablovu nlepku. V rumunine njdeme pod oznaenm ert diabol dva vrazy. Prv - diavol je prevzat z latinskho diabolus, druh vraz je drac [drak]. Drak je vlastne okrdlen had, ie ide v podstate o to ist neist stvorenie. Na Balkne v tch asoch okrem Gtov nachdzame Dkov a Thrkov. Pomenovanie Thrk znie foneticky zhodne so slovom drak. Dci [Daki] s oznaovan ako vetva indoeurpskych Trkov [44] . V inch zdrojoch sa dozvedme, e ide v podstate o Getov i Gtov, ktorch takto oznaovali Rimania [5/143], Grci ich poznali ako Gtov (Gti) [44]. Siln kme Gtov sa v polovici 3. storoia [42] rozdelil na Vizigtov a Ostrogtov a v nasledujcich storoiach expandoval do zpadnej Eurpy v niekokch vlnch. Po Gtoch na ich pvodnom zem ostvaj poda historikov przdne miesta, kde sa po ase objavuj Slovania - Srbi (historici stanovili ich prchod do 6. storoia) a Bulhari. Gti vytvorili krovstv v Taliansku (Ostrogti), v panielsku a Franczsku (Visigti). Vieme, e Got je Gad Had, pozrime sa teda ako prelome slovo had v jazykoch krajn, ktorch sa Gti zmocnili. V latinine had vyjadrme slovami anguis a serpns, v talianine apside, serpe, serpente a angue, vo francztine serpent, po panielsky bicha, culebra, serpiente, sierpe, alambique; portugalsky serpente a cobra. Vo vetkch vymenovanch jazykoch njdeme slovo so zkladom serpe serpns (lat.), serpe, serpente (tal.), serpent (fr.), serpiente, sierpe (p.), serpente (por.). Ide o vetko romnske jazyky, take takmer identick prbuznos slova had je pochopiten, avak pozornos je potrebn upriami na samotn zklad tchto slov na vraz serpe, ktor meme ta aj ako serbe. Serbia je pomenovanie Srbska v jazykoch celej zpadnej Eurpy: Serbia (ang.), Serbien (nem.), Serbia (p.), Serbie (fr.), Szerbia (ma.), Serbia (tal.), Serbia (lat.), Serbia (rum.), Servi (hol.), Srvia (por.), Serbien (ved.). Serb je teda had a krajina hadov sa nazva Serbia, a Srbia (srb.)sa (nhodou?) nachdza prve na zem Gtov. Nemenej pozoruhodn s men Ostrogtskych vldcov sdliacich v Pannii a na zem dnenho Srbska a Slavnie, ktor znej a zarajco slovansky - Valamir, Vidimir, Theodemir, podobne ako Mojmr, i Vladimr. Na Balkne v asoch kedy poda sasnej predstavy nemohlo by po Slovanoch ani stopy, nachdzame mnostvo slovanskch kmeov, v nzvoch ktorch sa vyskytuje had drak: Geti Gti (gadi) a ich priami nasledovnci Serbi Serpi (Hadi), Dci (Draci) i Thrci (Draci) a v strednej Eurpe s to Qudi (Hadi).

4 PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com

Hada draka nachdzame aj v inch ktoch sveta. Operen had (drak) menom Quetzalcatl bol jednm z hlavnch bohov aztckeho pantenu. Jeho pomenovanie sa sklad z dvoch slov z Quetzal (druh vtka) a catl (had). Quetzalcoatl v azttin Quetzalchutl vyslovujeme ako [ketsalkowatl], z toho as had kowatl [43], znie takmer identicky s pomenovanm kmea Quad [Kvad]. K(o)wat(l) Kvad Had (drak) bolo pozitvne bostvo dobra a lskavosti [36/31], ktorho kult bol rozren nielen v celej Eurpe ale i v Amerike a inch astiach sveta, kult ktor katolcka cirkev systematicky dmonizovala a vymazala z pamti Eurpanov. Samotn pomenovanie Quadi m vak ete jednu zaujmav svzanos s vrazom Hercnsky les. Hercnsky les, po latinsky: Hercynia silva [8/270] alebo saltus Hercynius [33/XXX], tame ako Herknia silva (les) i saltus (les, prales) Herknius. Pvod slova Hercnsky je pre vedtorov neznmy. Avak Herknia znie ako slovensk Hork s latinskou prponou nia, respektve Horsk -nia. Karpatsk oblk je znmy mnostvom horcich prameov, preto hork (zh.), hork (es.), gorkij [] (rus.) od slova horci je pomerne vstin pomenovanie. Avak sn vstinej vraz, pochdzajci od pvodnho slovanskho obyvatestva, pre pomenovanie Hercnia [Herknia], je slovo Horsk, v zmysle hora, pohorie. Karpatsk pohorie sa skutone ako tak Horsk hrebe tiahne v oblku z juhu od Transylvnskych lp a po Biele Karpaty, priom pomenovanie Hercnsky les sa pravdepodobne vzahovalo aj na pohoria Jesenky, Krkonoe, Krun hory, umavu a eskomoravsk vrchovinu. Samotn Hercnsky les sa v starch spisoch asto vyskytuje v spojen s mohutnmi starmi stromami dubmi. Strabn Zemepis VII [5/111]: Hercnsky les je mimoriadne hust a navye ho tvoria mohutn stromy. Rastie v nedostupnch krajoch, zaber plochu s vekm obvodom... Plnius Star, Prrodoveda [5/111]: Na tomto severnom zem sa rozprestiera Hercnsky les, nedotknut pustina, pln prastarch, takmer nesmrtench dubov. Jedny padaj sprchniven na zem, in sa dvhaj dovysoka, podopierajc sa navzjom, alebo kde nie je dostatok zeme, vytvraj prepletajcimi sa zakrivenmi konrmi oblky, akoby otvrajcu sa brnu, popod ktor mu prechdza jazdeck oddiely. Vetky stromy s obsypan alumi a Rimania si ich vemi via. Nezodpovedanou otzkou je, o poznali Rimania skr. Bol to pojem Hercnsky les, po ktorom nasledoval poznatok, e ide o nedotknut pustinu, pln prastarch, takmer nesmrtench dubov, alebo pomenovanie Hercnsky pochdza od latinskho slova quercus (dub)? V latinine vrazu dubov zodpoved slovo querceus alebo quercus, dbrava querctum. Rozdiel oproti slovu Hercynius je v dvojici hlsok qu, nachdzajcich sa na zaiatku slova. Podobne ako v slove Quadi, kde v pomenovan kmea Hadi, je namiesto psmena H, Rimanmi pouit Qu. V latinine jestvuje pre vraz dub aj slovo lex, dubov rberus. Tento fakt podporuje variantu slo jedna, ktor hovor o tom, e najprv bol pojem Hercnsky les, pochdzajci od pvodnho obyvatestva, po ktorom nasledoval poznatok, e ide o nedotknut pustinu, pln prastarch, takmer nesmrtench dubov. Nie je to ni nemon, pretoe podobn preberanie slov do svojej slovnej zsoby pozn naprklad aj sasn anglitina, ktor by sme rozsahom jej pouitia mohli prirovna v tom obdob k starovekej latinine.

5 PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com

MORAVA
Morava z 9. storoia spomnan vtedajmi aj neskormi kronikrmi a zemepiscami sa nachdzala na zem dnenho vchodnho Maarska a severozpadnho Rumunska (Sedmohradsko). Priamo nadvzovala na Moravu omnoho stariu, ktor pamtala na slvne asy Markomanov a ich vojny proti Rimanom. V podstate meme poveda, e od ias Marobuda a do konca 9. storoia vldli na tomto zem takmer nepretrite Moravania a ich krli. Znmy vrok Kontantna Porfyrogenetosa Magna Moravia (v grckom originli megal Morabia), prekladan ako Vek Morava, bol zjavne narkou na zal slvu Moravanov, v dvnych asoch Markomanmi nazvanmi. Tto Svtoplukova vek Marava sa svojou rozlohou pravdepodobne blila k vekosti Marobudovej re, ktor sa rozprestierala na zem dnenho Slovenska, eskej Moravy, iech, Maarska, severozpadnho a juhozpadnho Rumunska, Srbska, vchodnho Rakska, asti Chorvtska, Poska a vchodnho Nemecka. Vlasatch Maravanov Rimania volali Marcomani. Toto pomenovanie charakterizovalo kult dlhch vlasov, zapletanch do vrkoov. Tento kult zjavne pretrvval stroia, pretoe o niekoko storo neskr Bavorsk geograf v diele Descriptio civitatum et regionum ad septemtrionalem plagam Danubii spomna (okolo roku 817) severne nad Dunajom Moravu, ktor obvaj Marhari. V nej sa nachdzalo 11 miest. Druh Moravu obvali Merehani, ktor mali 30 miest [1/29] [5/154]. Moravanov tu teda nazval Marhari a Merehani. Marharov a Merehanov sdob historici svorne povauj za Moravanov. Pomenovanie Marhari a Merehani vak vysvetli nevedia. Ak pouijeme t ist logiku, ako v prpade vrazu Mar-coma-ni, dospejeme k mimoriadne zaujmavmu vsledku. Bavorsk geograf sce psal po latinsky, ale v civilnom ivote urite pouval jazyk neoficilny (jazyk udu), blzky dnenej nemine. Je vemi pravdepodobn, e slov Marhari a Merehani maj svoj pvod v hovorovej rei, v ktorej takto oznaovali a rozliovali dva sce prbuzne, ale samostatn nrody (i asti) Maravy. Marhari podobne ako predtm Marcomani rozdeme na MAR-HARI. V nemine sa slovom haar vyjadruj - vlas, vlasy, chlp, chlpy, srs. Vraz haarig znamen vlasat. Obdobn vraz prevzala aj maarina do svojej slovnej zsoby, kde pod pojmom vlasat njdeme vraz hajas. Op tu mme vlasatch Maravanov. Avak tentoraz nie Germnov, ale u veobecne uznanch Slovenov. Vysvetlenie me by len jedno. Pomenovanie Germn v asoch rmskych necharakterizovalo nrodnos, i etnick prslunos, ale s najvou pravdepodobnosou lo o pomenovanie obyvatea obvajceho zemie menom Germnia. V kadom prpade je nevyhnutn si uvedomi dleit fakt, e Germni za ias Tacita boli etnicky odlin od tch, ktorm hovorme Germni v sasnosti. A aby to bolo ete zaujmavejie, porovnajme s oboma vrazmi (Marcomani a Marhari) slovensk vraz Moravania respektve jeho stariu podobu Maravani a rozdeme ho op tm istm spsobom na Mar-a-vani. Vani respektve veni v tamiline, ktorej prbuznos so sloveninou je nesporn (Dr. Cyril Hromnk), znamen - hust, zapleten vlasy; vlasy zapleten do vrkoa alebo vek chum vlasov; teda dlh vlasy, vlasy vo vrkoi alebo vek chum vlasov zatoen vysoko na vrchu hlavy. Jednm slovom, VLASAT. Markomani, Marhari a Maravani s jednoznane a nepopieratene men jednho a toho istho kmea Slovenov, ktor ili na zem Maravy v rozpt tisc rokov, a ktorch meno bolo odvoden od ich typickej nrodnej rty dlhch vlasov zviazanch do chochola vrkoa. Comans, haarig i veni maj ten ist vznam v troch rozdielnych jazykoch, v latinine pouvanej Rimanmi, v nemine pouvanej Frankami a v tamiline/slovenine pouvanej Slovenmi [15].
Pomenovanie Moravanov Marcomani Marhari Maravani vlas, chlp, srs coma [koma] haar veni

Jazyk latinina nem ina slovenina/tamilina

Rozdelenie Mar-comani Mar-hari Mar-a-vani

vlasat com ns haarig veni

Porovnanie vrazu vlasat v troch jazykoch: latinine, nemine a slovenine. Nemenej zaujmav je pomenovanie obyvateov tej druhej Moravy Merehani (Marehani). Optovnm rozdelenm dostaneme Mar-ehani alebo Mar-e-hani. V prvej variante mme ehani, ktor

6 PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com

pripomna nemeck ehe manelstvo, sob. V druhom prpade ak od hani oddelme slovensk koncovku, dostaneme vraz han. V nemine poznme podobn slovo - hang, o zna boie, str, svah; i hngen visie, lipn. Mme teda dve Moravy, jednu v miestach, kde sa uchlil Marobud pred Rimanmi zemie na vchod od Dunaja (zadunajsko) - vchodn Maarsko a Sedmohradsko, pravdepodobne aj Zakarpatsko, obvan Marharmi. Na tomto zem sa poda bavorskho geografa nachdzalo 11 miest. Druh Morava sa nachdzala v podhor a pohor (naddunajsko), na boiach a strach, ktor prbuzenskmi vzbami lipla (visela) na Morave prvej. Tu sa nachdzalo 30 miest, medzi inmi aj praslvny, staroslvny hrad Marobudon. Druh Moravu tvorilo zemie takmer celho dnenho Slovenska, Moravy, asti iech a Poska, vchodnho Rakska a severnho Maarska, obvan Marehanmi.

Pravdepodobn sfra vplyvu Marobuda. Srbsk Marava Nestle zemie, bu samostatn alebo patriace striedavo pod sprvu Marharov alebo Marehanov Pravdepodobn hranice zemia Marehanov. Pravdepodobn hranice Maravy za ias Marobuda Hranice jadra Svtoplukovej Maravy

Vraz dve Moravy nie je mono najlep, pretoe v skutonosti samozrejme ilo o jednu Moravu, zemne lenen na dve asti. Na as obvan Marehanmi, potomkami Kvdov a asti Markomanov a na as obvan Marharmi, potomkami niekokch Slovenskch (Suebskych) kmeov, ktor tam na ele s Markomanmi sstredil Marobud. Marobud sa rozhodol vzdiali svoj nrod od rmskych hranc, opustil svoje bval sdla a postpil do vntrozemia. Valleius Paterculus bol priamym astnkom rmskych vojenskch akci na strednom Dunaji a preto poznal vemi dobre kraje i okolnosti o ktorch psal. V jeho Dejinch Rma spomna [5/149]:

7 PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com

Okrem kmea Markomanov nebol v Germnii u nijak kme, ktor by Rimania mohli porazi. Tento kme pod velenm Marobuda opustil svoje bval sdla, postpil do vntrozemia a usdlil sa v rovinch obkolesench Hercnskym lesom... Vetky susedn kmene si bu vojensky podrobil, alebo ich dostal do podruia zmluvami. Svoje nov sdlo premiestnil z oblasti, ktor pvodne obvali Markomani t.j. dnenho zpadnho Slovenska, severnho Maarska a zpadnho Rakska a premiestnil ho na zpad od Dunaja medzi rieku Tisu a povodie Mures. V pvodnej vlasti vak zostala vznamn as Markomanov, sstreden okolo posvtnho mesta Parienna (Nitra) a starobylho mesta Marobudon (Bratislava - Hrad). Koncom IV. storoia Paulus diakon spomna, e markomansk krovn Britigil poiadala Sv. Ambrza milnskeho, aby poslal do jej krajiny vierozvestcov. Nitriansky biskup Vurum (1827 1838) v dejinch nitrianskeho biskupstva tvrd, e tto krovn sdlila v Nitre a e jej potom Ambrz poslal za biskupa do Nitry svojho uenka Sunniassa [41]. Neskor vldcovia Maravy si na toto zemie robili nroky a brali ho ako integrlnu sas zemia Markomanov (Marharov). To bolo pravdepodobne aj prinou sporu qudskeho Pribinu podporovanho frankami a markomanskho Mojmra, ktor vystil vyhnanm Pribinu z Maravy.

Pozostatky tohto vekho sahovania mono njs aj v sasnosti v podobnosti geografickch nzvov zpadnho Slovenska a severozpadnho Rumunska (Sedmohradsko): Devn Deva, rieky Morava Mures; rieky Trnava Trnava, Trnava - dedinka Trnveni, Zlatnky Zlatna, Baraolt (Barot) Brodsk, Bahnea Bohunice, Bistria [Bistrica] Bystrica, Lpuna Lap, Dumbrveni Dbravy, O jednoznanosti tejto lokalizcie Moravy svedia pramene historick, geografick a vojenskopolitick. Historick pramene. V spise o spravovan re spsanej Kontantnom Porfyrogenetosom (10. storoie) sa v svislosti s Moravou spomna: V susedstve Turkov (v sasnosti si hovoria Maari) sdlia tieto nrody: na ich zpadnej strane je krajina Frankov, na severe sdlia Peenehovia a na junej strane je (Vek) Morava, toti krajina Svtoplukova, ktor tto Turci plne spustoili a zaujali. Zo strany hr susedia s Turkami Chorvti.

8 PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com

Turkick kmene (medzi nimi aj Maari) v tom ase koovali v pribline oblasti dnenho Maarska, medzi riekami Drva, Dunaj a Tisa. Zo zpadu mali Frankov, z juhu horstvo dnenej Bosny a Hercegoviny obvan Chorvtmi a na severe za karpatskm oblkom sdlili Peenehovia.

Staromaarskm (tureckm) nelnkom sa vak nepodarilo vojensky ovldnu cel karpatsk kotlinu, ich domnou ostal dnen Alfld - nina. Z zemia sasnho Slovenska postupne ovldli iba as itnho ostrova a ninat ps na juhu. Oblas vchodnho Slovenska neobsadili ani do konca 10. storoia [2], preto ak Kontantn Porfyrogenetos spomna Moravu - krajinu Svtoplukovu, ktor tto Turci plne spustoili a zaujali, nemono uvaova o Morave, ktorej jadro tvorila dnen esk Morava a zpadn Slovensko, ale jednoznane o Morave, ktorej zemie sa rozkladalo vo vchodnej asti karpatskej kotliny, v povod rieky Tisa a Mures. Opis Germnie, ktorm anglosask kr Alfrd Vek (871-900) doplnil anglosask preklad diela Pavla Orosia, spomna aj krajiny a nrody susediace s Moravanmi: ...a na juh od nich, na druhej strane rieky Dunaja, je krajina Korutnsko (land Carendre), june k horm, zvanm Alpy... Potom na vchod od krajiny Korutncov (Carendran londe), z tamtej strany pustiny (westenne), je krajina Bulharov (Pulgara land). A na vchod od nich je krajina Grkov.[3/71] Krajina Bulharov je jednoznane situovan z tamtej strany pustiny. Z tamtej strany, teda z opanej strany pustatiny. Vraz pustatina sa preniesol aj do sdobho maarskho jazyka ako puszta [pusta], ie pust, opusten krajina, ktor v tom ase po njazdoch lpeivch tureckch kmeov bola takmer vyudnen (vchodn as karpatskej kotliny). as obyvatestva sa pravdepodobne utiahla viac do hr smerom k hraniciam Bulharskej re, as sa premiestnila do oblasti dnenho severnho Srbska a Chrovtska dnen Vojvodina a Slavnia a as putovala na sever do oblasti Matry, na juh dnenho strednho Slovenska, o om sved jazykov prbuznos stredoslovenskch nre s jazykmi junch Slovanov a naopak, zjavn odlinos od nre zpadnho a vchodnho Slovenska, ktor s navzjom prbuznejie. Situovanie Bulharska potvrdzuj aj Anly Franskej re [5/148], kde sa pri roku 827 uvdza: Bulhari na lodiach prepravili svoje vojsko cez Drvu a ohom a meom spustoili zemia v Pannii ijcich Slovanov (Slovenov) a po vyhnan ich vojvodov nad nimi ustanovili svojich sprvcov. Bulhari sa zmocnili asti Maravy - jej junej asti (zhruba dnen Srbsko na juh od Dunaja) odkia prenikli do Pannie. Ak by susedili s Maravou na rieke Tise alebo Dunaj, ako je to vemi asto interpretovan, nevpadli by do Pannie cez Drvu, ale cez Dunaj, odkia by to mali bliie aj jednoduchie.

9 PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com

Fuldsk anly pomerne podrobne popisuj vzjomn potky a vojensk vpravy medzi Moravou a Franskou rou. O roku 892 sa meme dota[5/163]: Kr (Arnulf) sa po vazstve na Frankami vrtil do Alamanska, kde na krovskom dvorci v Ulme dstojne oslvil Vianoce. Odtia sa vybral na vchod v ndeji, e mu vojvoda Svtopluk prde v strety. On vak odmietol poda zvyku prs ku krovi, poprel sben vernos a vetky predchdzajce suby. Kr sa preto rozhneval a v Hengstfelde sa radil s vojvodom Braslavom. Okrem inho bol zvedav, kedy a kde by mohol vtrhn do krajiny Moravanov. Dohodli sa na tom, e do ich krovstva vpadne s tromi vojenskmi zbormi. Kr naozaj zhromadil Frankov, Bavorov i Alamanov a v jli sa vypravil proti Morave. Tam sa zdral poas tyroch tdov s takm mnostvom vojska a ete mu prila na pomoc vprava Maarov e mohol cel zemie spustoi poiarom. Odtia tie vyslal v septembri svojich poslov s darmi k Bulharom a k ich krovi Vladimrovi, aby obnovili predchdzajci mier. iadal tie, aby Moravanom nedovolili nakupova od nich so. Poslovia sa vak nemohli pre nstrahy vojvodu Svtopluka vyda na cestu po pevnine, ale sa z Braslavovej davy plavili loou po rieke Odre a po Kulpu a potom po prde Svy do Bulharska. Tam ich kr dstojne prijal a v mji sa vrtili sp tou istou cestou, ktorou prili. Braslav bol poveren sprvou Svie, rozliehajcou sa medzi riekou Sva a Drva. Ak by sa Morava nachdzala v povod dnenej moravskej Moravy, bolo by mimoriadne udn preo by sa radil s Braslavom o tom kedy a kde vtrhn do krajiny Moravanov. Lene Morava sa nachdzala na zem neskorieho Sedmohradska a vchodnho Maarska, v susedstve Pannie a Svie. Je preto logick, e sa Arnulf radil prve s Braslavom, ako s najblim susedom Moravanov. Na zem Moravy sa zdral poas tyroch tdov s obrovskm vojskom a s maarskmi posilami. Muselo s teda o zemie pomerne rozsiahle, pretoe ani po tyroch tdoch nielene nemal krajinu pod kontrolou, ale zjavne musel eli mnostvu nstrah, ktor mu Moravania neprestajne pripravovali. Zmohol sa len na to, e cel zemie spustoil poiarom. Vzpt na to posiela k Bulharom poslov, ktor sa vak nepustili do svojho ciea po pevnine, ale naokolo po rieke Sve, cez Braslavovu davu, aleko od hranc Pannie i samotnej Moravy (sedmohradskej). Ak by poslovia mali putova do Bulharska z moravskej Moravy, museli by sa plavi po Dunaji, alebo po si naprie dnenm Maarskom a Rumunskom, o sa vak v anloch nespomna. Ani v jednom ani v druhom prpade by ich vak nemohol Svtopluk ohrozova, pretoe by sa nachdzali aleko mimo zemia a vplyvu moravskej Moravy. Arnulf prostrednctvom poslov iada Bulharov, aby Moravanom nedovolili od nich nakupova so. Na zklade tejto vety sa mnoh domnievaj, e zemie dnenho zpadnho Rumunska a vchodnho Maarska a po Dunaj ovldali Bulhari, pretoe na severe Rumunska v Marmaroi (ma.-Mramarossziget, rum. Sighetul Marmatiel) sa nachdzaj loisk kamennej soli v tch asoch u pomerne znme. Ak iada, aby nepredvali so, usudzuje sa, e museli kontrolova spomnan son bane. Avak v uvedench fuldskch anloch sa pred tm spomna, e Arnulf cel zemie spustoil poiarom, to znamen vetko, o sa nedalo obrni, o nebolo obohnan priekopu a palisdou. Bane nikdy neboli chrnen voi njazdom nepriatea a teda je viac ne pravdepodobn, e Arnulf v zlosti, e nepokoril svojho protivnka, dal okrem inho znii aj son bane na severe Moravy v Marmaroi. Bulhari nepotrebovali bane na so, pretoe mali bezproblmov prstup k akmukovek mnostvu soli, ktor mohli zskava pomerne jednoduchm a bezpracnm spsobom odparom slanej morskej vody na pobre ierneho mora respektve Jadranskho mora, ku ktormu mali prstup po obsaden srbskej Moravy. So zaiste bola a aj je dleit vo vive jedinca, dokonca je nevyhnutnou sasou kvalitnho chovu kon, avak nie je a tak dleit, eby sa bez nej nedalo nejak as vydra. Arnulf urite neoakval, eby Moravania bez soli boli vydan osudom do jeho nemilosti. Zmienka o soli naznauje, e tu ilo o osi plne in, pretoe inak by poadoval od Bulharov, aby neposkytli Moravanom kone, zbrane prpadne statok i potraviny vetko to, o mohlo vyplienenej krajine a jeho obyvatestvu chba. Je zjavn, e Moravania napriek njazdom mali okrem soli vetkho nadosta. Nai predkovia vdy vtali cudzincov vzcnymi darmi - chlebom a soou, m dvali najavo dleitos tohto nerastu v ich ivote. Je pravdepodobn, e obmedzenm soli na Morave, chcel dosiahnu aspo aksi morlne pokorenie Moravanov, spsobenm nedostatku posvtnej soli, ke ako dobyvate uspel len ako podpaa. udsk pcha v ivote vekch vojvodcov, ale i malho loveka generuje astokrt tie najnezmyselnejie reakcie, ktor okolie i histria niekedy len ako doku pochopi. Geografick pramene. Na zem vtedajej Moravy ilo slovansk obyvatestvo, po ktorom zostalo mnostvo geografickch nzvov. Nzvy je dnes mon vystopova ia len prevane z Rumunskej strany, pretoe maarsk

10 PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com

zemie prelo v obdob po roku 1848 tvrdou maarizciou nielen o sa tka obyvatestva, ale aj nzvov obc, miest, i prrodnch tvarov. Kontantn Porfyrogenetos stotonil Vek Moravu s povodm riek Mure, Kri a Tisa. Rieka Mure (Murava - Morava) teie naprie zemm vtedajej Moravy a na zem dnenho Maarska sa vlieva Tisy. V rumunskej asti nesie meno Mures, na maarskej sa nzov tej istej rieky men na Maros. Na opanej strane vtedajej Vekej Moravy, na zem dnenho Rakska v pohor Nzke Taury pramen rieka Mur. Po prechode hranc, na Slovinskej strane sa jej nzov upravuje na Mura (Mora Morava). Na severnej hranici Svtoplukovej Vekej Moravy sa nachdza sasn rieka Morava pretekajca zemm dnenej Moravy a na juhu, v Srbsku sa nachdzaj Zpadn a Jun Morava. Al-Mascud, arabsk historik a zemepisec vo svojom encyklopedickom diele Kitm murd azzahab va macdin al-dauhar (Ryovisk zalata a bane na drahokamy) pomerne obrne opisuje Slovanov. Medzi inmi spomna [5/238]: ...Potom je tu kme, ktor sa vol Murva, potom kme Churvatn (Chorvti), potom Ssn, potom kme Chunn a napokon kme Barndbn... Vodn toky, ktor v sasnosti nes nzov Morava, Mur, Mura, Mures, Maros s najjednoznanejm dkazom zemnej rozlohy vekej Moravy. Magna Moravia je iba aksi prirovnanie k slvnej starobylej Marave, ktorej sa svojou rozlohou Svtoplukov ra blila. Na tomto obrovskom zem nachdzame mnostvo miest a obc, ktor vo svojom nzve nes ksok starobylej Maravy. Rumunsk Tirgu Mures, alej chorvtsky Maribor, raksky Murau, Mureck, slovinsk Murska Sobota, vojvodinsk Moravica, rumunsk Moravita, i na severe Rumunska pohorie Maramures. Morava (Marava) z ias Pribinu a kra Svtopluka u bola o sa tka rozlohy do znanej miery zredukovan, no napriek tomu ete stle rozahl. Zo severu na juh ju pretnala rieka Tisa, do ktorej z vchodu stili rieky Kris (Kr) a Mures. Rieka Kr vytvra pomyseln kr tvoren riekami Krs, Sebes-Krs a Beretty; poda oho aj dostala pomenovanie Kr. Na maarskej strane sa nazva Krs[kr] na rumunskej strane Crisul Alb, Crisul Negru a Crisul Repede. V rumunine vraz cris i crisul neznamen ni. Ak vak odstrnime rumunsk kuncovku ul dostaneme Cris [Kris], o je slovensk Kr. Po rumunsky kr sa povie cruce [krue]. Slov objavujce sa za Crisul, s u v rumunine zretene itaten: Alb biely, negru ierny, repede rchly, prudk. Dostvame tak Slovensko rumunsk mix, ktorho vsledkom s nzvy riek: Biely Kr, ierny Kr a Rchly kr. Do rieky Mures sa vlieva rieka menom Trnava (Trnava), ktor sa alej rozdvojuje na Trnava Mic a Trnava Mare. Trnava op v rumunine neznamen ni (ani iastone tr i trn) avak mic zna suda a mare vek, siln. V slovenine je Tirnava Trnava odvoden od slov t, tnist, tava; o je charakteristick pomenovanie vodnho toku husto obrastenho tnistmi krkmi. Na juhu Svtoplukovej Moravy, severne od Transylvnskych lp sa nachdzaj pohoria Muntii Cerna (ierne pohorie), Muntii Poiana Rusca (Rusk Poana), medzi ktormi te rieky Cerna (ierna) a Bistra (Bystr). alej pokrauje pohorie Muntii Vlcan (Vilkan vilk vlk po rusnsky), Muntii Sebes (ebe). Na severe sa nachdzaj pohoria Bistria Nsud [Bistrica], Muntii Mezes (Meze), rieka Crasna (na maarskej strane Kraszna) i pohorie Muntii Crasna (Krsna) a vek pohorie Maramures. Samotn nzov Maramures je zaujmav. Na prv pohad sa natska preklad Vek Morava, avak v rumunine vek, vek sa povie mare (mn.. mari), take vraz vek pravdepodobne musme zavrhn. Do vahy prichdza ete slovo mrar kpor, no pravdepodobnej je originlnej (pvodnej) nzov MARA-MUR-ES. MARA Marava, MUR - mr, ES romnska koncovka z latinskho mrus (mr, nsyp, hradba, ztita, ochrana). V starej rumunine sa pre mr poval aj vraz mur, bez romnskej koncovky. Latinsk slovo mures, je pravdepodobne odvoden od slovanskho mr. Nasveduje tomu alie latinsk slovo mrrius (murr). V slovenine nzvy mnohch muskch profesi konia na r, tesr (faber, tignrius), drotr (ductor), farbiar (nfector), farmr (colnus), rybr (pisctor). Latisnk mrrius obsahuje slovansk vraz murr + koncovku -ius. Ak by slovo murr bolo prevzat z latininy, bolo by prevzat v plnom znen alebo s pridanm slovenskej koncovky r (murriusar), prpadne pomocou koncovky pouvanej pri slovch importovanch do sloveniny, vyjadrujce profesiu ista (murriusista), obdobne ako je tomu pri slovch tankista, hokejista, parautista, basketbalista, terorista at. Opak je vak pravdou. Slovensk slovo murr m latinsk koncovku -ius. Obdobn pravidlo plat aj v prpade tesr tignr+ius. Tesr je star slovensk slovo, ktor m nepochybn spolon pvod

11 PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com

v tamilskom slove tassar (tesri), odkia sa cez sloveninu (slovaninu) dostal do latininy. Urite nie naopak. Murr m vak v latinine ete alie dva vrazy: faber a caementrius. Caementrius cementr -ius je op alie slovensk slovo s latinskou koncovkou (polatinen), pretoe cementr je lovek pracujci s cementom. Ak by sme v tejto svislosti povaovali aj vraz faber ako o pvodne slovenskom slove, najbliie vznamovo i profesijne je k nemu slovo farber (farbiar). Farb-er je lovek, ktor pouva farbu, ie natiera alebo maliar. V tomto prpade je koncovka slovensk s tm, e psmeno r (medzi -a a -b) sa asom stratilo. A kee faber okrem murra vyjadruje v latinine aj remeselnka alebo vtvarnho umelca, je dedukcia nepochybne sprvna. Je potrebn poznamena, e slovo farba sa latinsky povie color alebo pigmentum, a teda zjavne nepochdza z latininy. Ak zostavme v postupnosti profesie svisiace s murrom, dostaneme zaujmav vsledok caementrius (cementr) priprav cement, maltu; mrrius (murr) postav mr; faber (farber) mr vymauje. Okrem prrodnch tvarov sa na zem bvalej Moravy nachdza vek mnostvo miest a dedn, ktor nes rdzo slovensk i slovansk nzov, astokrt dokonca aj so slovenskou koncovkou. Na rieke Mures sa nachdza pomerne vek mesto Tirgu Mures (Tirgu Targ Trh - Trhovite, Mures Morava; Moravsk Trhovite prp. Moravsk Trh), ktor Maari nazvaj Marosvasarhely, teda doslova Moravsk trh. Je nutn podotkn, e v rumunine sa trh povie tirg ale aj pia (tame piac). Prv as nzvu mesta je teda itaten aj v rumunskom jazyku avak Mures neznamen ni (ak neberieme do vahy, e sa tak vol rieka, na ktorej mesto le). Podobnos rumunskho tirg so slovanskmi targ (pol.), tarh (ar.) i trh je zarajca, avak slovanskch a zvl slovenskch slov v rumunskom jazyku nachdzame pomerne vea. Na brehoch rieky Mures sa rozklad aj starobyl mesto Deva, v ktorom stlo opevnenie u za rmskych ias. Deva pripomna slovensk Devn nielen svojm rdzo slovenskm nzvom, ale aj situovanm hradu na strmom nvr, nad riekou Mures (Moravou).

Hrad deva V povod Mures alej nachdzame dediny Radna (Rodn), Lipova (Lipov), v povod rieky Trnava dedinky Trnveni (Trnava - Trnavani), Bahnea (Bahnice i Bahnisko, prpadne Bohnea ako Bohumice) a Dumbrveni (Dbrava - Dbravani). Dumbrav znai v rumunine hj, dbravu (od slova dub) avak dub sa po rumunsky povie stejar. Na juhu sa nachdzaj alej rieky Birzava a Beregsaul. Z tejto oblasti spomeme len mestek a dediny s nzvami takmer rdzo slovenskmi: Moravita, Oravita, Brad (Brod), Slite [Salite] (Solite), rumunsky so povieme sare, sruri; son baa salin Orlat (Orlov), orlat rumunsky neznamen ni, najbliie slovo je orologlu (orloj); rumunsky orol povieme vultur Ludo [Ludo] (udov) v rumunine neznamen ni, neexistuje ani vraz blzky; Poplaca [Poplaka] poplakac (ar.) opra; poplaka narieka, plaka

12 PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com

Slimnic [Slimnik] (Slamnk alebo Slivnik) Rui (Rusk), Slatina, Babeni Bistria (Babsk-Babensk Bystrica) Severne od rieky Mures s to dediny Rosia (Rusk), Zlatna (Zlatn), alia obec s nzvom Lapusna (Lopun), Rosia, Bistria [Bystrica] (Bystrica) leiaca na rovnomennej rieke Bistria, Toplita (Topon), Bistria Birgauluj, Petrova, Crasna (Krsna).

Pri maarskch hranociach sa nachdzaj mest ktor maj pravdepodobne tie slovansk pvod: Cluj [Klu] (Kalu), Arad (Hrad) a Oradea (Hradea Hradov). Vchodne a june od Transylvnskych lp sa nachdza rieka Slanic (Slanec) prameniaca v pohori Covasna (Kova), mestek Slanic, Bile Slanic (Biely Slanec), Moreni, Tirgoviste (Trhovite), Crivina (Krivina), Cujmir (ujmr), Poiana Mare (Vek Poana), Brabova (Hrabov), Serbanesti (Srbsko, Srbovo), Brezoi (Brezov), Baleni Sirbi (Bieli Srbi), Topoloveni, Gura Teghii (Hora), Predeal (Predel), Vintila Voda, a op Covasna (Kova). Vojensko-politick argumenty. Vekomoravsk ra (respektve MARAVA) bola dobre znma i arabskm historikom a geografom a to nielen pre to, e jej stredom i po jej okrajoch (Sliezko a Vislansko) prechdzali dleit obchodn cesty, ale i preto, e to bol vznamn politick tvar v Eurpe. Perzsk historik Ab Sacd Gardz ( asi 1039), ktor nadviazal na sprvy Ibn Rusru, sa v k nihe Ozdoba dejn (Zajn al-achbr) nazdva, e Vekomoravsk ra sa nachdza desa dn cesty na sever od podunajskch Bulharov za vekm horskm oblkom (za Karpatmi). Obyvateov Vekej Moravy opisuje ako vek nrod (poetnej ako Byzantnci), ktor sa oblieka podobne ako Arabi a ich vojensk sila bola poda niektorch alch arabskch autorov pozoruhodn [5/228]. Ak by jadro Vekej Moravy tvorilo zemie dnenej Moravy (sas eskej republiky) a zpadnho Slovenska, bolo by to zemie prli mal pre nrod, ktor bol poetnej ako Byzantnci, a ktorho vojensk sila bola pozoruhodn. V tom ase sa o priaze re Maravy (obvanej Slovenmi), resp. o jej zemie uchdzali ako Fransk ra tak i ra Byzantsk. Muselo s teda o pomerne rozsiahlu oblas s dobre organizovanm

13 PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com

politickm aj vojenskm zzemm, ktor sa muselo nachdza na pomedz medzi tmito silnmi rivalmi. Ak by sa Morava a nsledne Vek Morava nachdzala na zem dnenej Moravy a zpadnho Slovenska, tto Morava by nikdy neskr nemohla by nazvan Vekou Moravou a toto malik zemie by sa stalo sasou Franskej re tak, ako to postihlo naprklad slovansk Korutnsko.

Nezanedbaten bola aj vojensk sila, ktor demontroval Svtopluk, ke niekokokrt dokzal odola franskm okupanm vojskm a nielen to. Dokzal k svojmu zemiu pripoji alie zemia obvan Slovanmi, ktor patrili pod sfru zujmov Franskej re. zemie zpadnho Slovenska a dnenej Moravy by len ako dokzalo zabezpei poadovan udsk silu nevyhnutn k zskaniu vojenskej autority, ktor Vek Morava v tom ase povala. zemie Maravy a sa stalo predmetom mocenskho boja, reprezentovanho cirkevnmi hodnostrmi Rma a Byzancie. Sved o tom vyslanie vierozvestcov Cyrila a Metoda, a zo strany Rma prijatie sloveniny ako tvrt liturgick jazyk. Bol to politick krok s cieom nakloni si Slovenov (Maravanov), ale zrove poznanie a vedomos, e tmto jazykom hovor obrovsk mnostvo vtedajieho obyvatestva Eurpy. Od lp po Carihrad a na sever a k Baltickmu moru. Viacer arabsk autori pu o jednom slovanskom jazyku, spolonom dorozumievacom prostriedku Slovanov v 8., v 9. a v 10. storo. Tento jazyk bol poda Arabov dleit, lebo sa nm nauili hovori aj Byzantnci a Frankovia [5/228]. Neskorie Uhorsk krovstvo v podstate zemne koprovalo rozlohu Vekej Moravy, mierne oklieten na zpade o as zemia obvanho Slovenmi, ktor si medzi seba rozdelili esk Pemyslovci (zhruba zemie dnenej Moravy) a Fransk ra (vchodn Raksko). Jun as Maravy (Srbsko) zabralo u skr Bulharsko. Marava (Morava) ako predchodca Uhorska tiahla k pravoslvnemu vchodu. Ppe si neprial vzkriesenie re Moravskej, dobre si pamtajc odpor Maravanov poas markomanskch vojen, ovldnutie Talianska maravskmi Ostrogtmi i koketovanie Maravanov s Vchodormskou rou, preto bolo iaduce destabilizova a nsledne pokori slovensk ivel. K tomuto elu vborne poslila koovncka horda Ugrov (Turkov), ktor sa pvodne s povolenm maravskch krov, usdlila na ninch v strede Uhorska. Staromaarsk etnikum ovldalo Alfld, uhorsk ninu, ktor bola sce hospodrsky najzaostalejou asou neskorieho vekho Uhorska (v dsledku staromaarskho vpdu i v dsledku toho, e ju obvalo staromaarsk etnikum, hospodrsky i kultrne najzaostalejie), ale zrove spolu so svojimi nomdskymi obyvatemi z priestorovho hadiska bola v centre diania, ovldajc hlavn obchodn a komunikan tepnu celej kotliny - verieku Dunaj. Po desaroiach koovnckeho pohanskho rozvratu na strednom Dunaji, sa Rmu naskytla vynikajca prleitos, ako sa pod pltikom viery zmocni obrovskho zemia, ktor mu cel storoia tvrdo odolvalo. Viera v boha, viera v rmsky vklad tejto viery, zavedenie po vzoru svetskch praktk vazalaskho systmu riadenia a direktvna centralizcia tejto cirkvi, urobila zo zpadnej rmskej cirkvi

14 PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com

siln a drav mocensk nstroj, v ktorom viera bola len zmienkou na uplatnenie kolonizcie novch zem. Centrlna pozcia maarskho etnika na zem Maravy bola pre Rm priam idelna. V prvom rade psobila (psob aj v sasnosti) destabilizujco voi pvodnmu obyvatestvu, ktor vplyvom cudzorodho prvku v jeho samom strede stratilo akcieschopnos jak vojensk tak aj politick. Vberom vedcej osobnosti s pomedzi tohto zaostalho etnika dokzali pacifikova umiernen as staromaarskch koovnkov, ktor aj po prehratej bitke pri Lechu stle predstavovala potencilnu hrozbu, a zrove politicky pokorili domce slovensk knieat. K tomuto cieu poslil Gejzov syn Vajk (tefan I.). Vodca z "vlastnch" radov mal pri pacifikcii starch Maarov urite vie ance ne ktokovek in. Nechal sa pokrsti, za enu si vzal Nemku a odvrhol vinu svojich rodnch a ich pohansk kulty. Na zaiatku svojho kraovania bol tefan l. pravdepodobne niekoko rokov vazalom Franskej re. O vplyve a poetnosti franskch bojovnkov v slubch tefana l. sved aj fakt, e jeho boje s pohanskmi kmeovmi nelnkmi june od Balatonu sa traduj ako boje medzi Teutnmi a Maarmi" - priom tzv. maarsk' kr nebojoval na strane Maarov. Teutnmi boli vak nielen Frankovia ale aj domce slovensk knieat (neskr Tti) na ele ktorch stli Hunt (poda tejto feudlnej rodiny bola neskr pomenovan upa Hont) a Poznan, ktor ho v mohutnom zimnom vojenskom tbore v Bni nealeko dnench Novch Zmkov opsali meom". Rozhodujcim momentom bola porka odbojnej staromaarskej pohanskej achty, vedenej omoskm upanom Koppnyom (997). Po tomto dtume sa zaali rta vek konkrtne obrysy novho uhorskho ttneho tvaru. Vo viedenskej obrzkovej kronike njdeme tefana I. opsanho meom, v rukch dr tt a kopiju s bojovou vlajkou. Na vlajke i tte je byzantsk dvojkr, na tte dokonca s trojvrm. Ide o jasn symboliku slovenskej Maravy, a a neskr bola jej aplikcia zen len na zemie takzvanho Hornho Uhorska. Prve pod znakom dvojkra sa zakladalo Uhorsko. tefan I. dokzal udra svoju moc len vaka svojim ttorom silnho rodinnho klanu HuntPoznanovcov. O sile a doslova vrcholovom postaven rodu Hunt-Poznanovcov, ktor rozsahom svojich dav konkurovali takmer monopolnmu vlastnctvu panovnka, a to nielen pri mocenskom nstupe Vajka-tefana, ale aj v alom obdob formovania Uhorskho ttu, existuje viacero dkazov. Za vetky sta spomen, e van tefan ich po konsolidcii svojho postavenia obdaroval vekmi majetkami a zveril im kov posty v sprve krajiny. Samotn vraz pre novovytvoren ttny tvar - Uhorsko pochdza zo spojenia - U horsko U hor, o inak meme vyjadri ako: medzi horami alebo pri horch i pod horami. Vraz u hor sa pouva aj dnes v etine vo vzname pod/pri horch. Podobn nzov ako U-horsko poznme aj v nzve sasnej Ukrajiny: U-krajina. Vraz Uhorsko m jednoznane slovensk (od slova Sloven) pvod. Latinsk vraz pre Uhorsko - Ungarn je vraz prevzat od junch Slovanov. Chorvtsky una znamen okolo; gora hora, les. Unagora znamen, uprostred obkolesen horami. To ist v podstate vyjadruje aj U-horsko, o rovnako vystihuje zemie (oblas) obkolesen horami. Una-gora pouvali jun Slovania ako pomenovanie Karpatskej kotliny. Tento vraz bol prevzat Rimanmi a touto cestou sa mierne pozmenen dostal do latininy ako Un-gor-n neskr Ungarn, priom obyvatelia tejto oblasti boli nazvan Ungri (nie Maari). Uhorsko v svojich prvopoiatkoch takmer kompletne koprovalo zemie Svtoplukovej Maravy, a len vaka tomuto faktu tento novo pomenovan tvar vydral pohromade. Kompaktn slovensk obyvatestvo ctilo vzjomn sdrnos, zaloen na spolonej histrii, spolonch tradcich a spolonom jazyku, vaka omu sa neprejavovali iadne odtiepeneck tendencie, ktorm by v tom ase nikto nedokzal zabrni, a u vbec nie tefan I, i jeho nasledovnci, ktor sa medzi sebou bezohadne ruvali o trn, hadajc pri tom podporu za hranicami Uhorska. O nejakom systematickom budovan ttu nemohlo by ani rei. Cel sprva, administratva a organizcia krajiny bola prevzat z predchdzajceho (rozahlejieho) ttneho tvaru Maravy. Neastm pre Uhorsko bolo, e v jeho samotnom strede sa nachdzal nesrod prvok, ktor vnym spsobom naral integritu krajiny. Skutonos, e sa tmelom vekho ttu (po osem storo zemnm a v zvere i politickm) stalo veobecne najzaostalejie a z hadiska jazyka i mentality najodlinejie a najproblmovejie etnikum, malo pre osudy Uhorska (Maravy) a jeho nrodov fatlne dsledky. Ak je tmelom systmu jeden z jeho najslabch lnkov, spsobuje to zkonite jeho vntorn slabos - o bol nesporne jeden z faktorov, e v osudovch momentoch dejn, pri tatrskom vpde v 13. a tureckom vpde v 16. storo, sa Uhorsko, hoci ilo o zemne a potom obyvatestva i hospodrskym potencilom mohutn kolos, prejavilo ako obor na hlinench nohch a nedokzalo sa inne brni.

15 PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com

Perifrne zemn postavenie Slovenov sa neskr zkonite premietlo aj do ich politickej a hospodrskej periferizcie. Pvodne jednotn nrod sa vaka vzjomnej izolcii postupne v priebehu storo spoloensky a jazykovo odcudzil. Sloveni na Slovensku s od 14. storoia nazvan osoujcim vrazom Slovk ktor sa najsamprv objavuje v eskch spisoch, vi Veleinov zbornk z roku 1458, neskr Kronika esk Vclava Hjka z Liboan z roku 1541. Sedmohradsk Sloveni mali za susedov slovanskch Valachov (Valasko), ku ktorm sa pod tlakom hysterickej maarizcie priklonili, o dalo za vznik Rumunska. Z asti juhozpadnch Slovenov sa stali Chorvti dnen Slavnsko. Pannski Sloveni a Sloveni zo severu sasnho Maarska boli zbesilou maarizciou takmer plne asimilovan. V sasnosti existujce dve Moravy Morava srbsk a Morava esk, sa nachdzali na navzjom protiahlch koncoch Maravy a boli jej nedelitenou sasou. Svoje pomenovanie Morava dostali a po nsilnom odtrhnut od svojej materskej krajiny, priom tento fakt je jednm z najvnejch dkazov rozahlosti Vekej Moravy z ias kra Svtopluka. Morava esk bola dlh obdobie v cudzch rukch, no v tesnej blzkosti jednho z centier Maravy Slovenska, o umonilo vzjomn kultrne vzby a do sasnosti. Morava srbsk bola odlenen od zvyku Maravy tureckm (rozumej maarskm) etnikom, m sa kultrne vzby naruili a v podstate dolo k samostatnmu vvoju najskr ako sas Bulharskej re, neskr ako samostatnho Srbska. Z pripravovanej knihy Tajn dejiny Slovenska, Slovenov a Sloveniek. Tento materil bude priebene dopan. Pokraovanie: Marobudon dkazy o jeho situovan na zem dnenej Bratislavy (predpokladan termn doplnenia mj - jn 09) Kelti Germni Slovania. Me s o jedno a to ist etnikum v rznom ase pod rznymi menami? (pravdepodobne august september 09) Pouit skratky a symboly: (ang.) anglicky (bul.) bulharsky (es.) esky (fr.) franczsky (hol.) holandsky (chor.) chorvtsky (ma.) maarsky (nem.) nemecky (pol.) posky (por.) portugalsky (rum.) rumunsky (rus.) rusky (slov.) slovensky (ar.) - arisky (p.) panielsky (ved.) vdsky (tal.) taliansky (zah.) zhoracky [5/228] pouit literatra, prv slo uvdza literatru poda zoznamu, druh slo stranu v danom dokumente Slite [Salite] (Solite) slovo bez ztvorky je uveden v pvodnom jazyku, [hranat ztvorky oznauj ako dan slovo preta], (obl ztvorky vyjadruj interpretciu danho vrazu)

16 PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com

Pouit literatra
1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. 19. 20. 21. 22. 23. 24. 25. 26. 27. 28. 29. 30. 31. 32. 33. 34. 35. 36. 37. 38. 39. 40. 41. 42. 43. 44. 45. 46. Rudolf Ira - Najstarie dejiny slovenskch kr ovstiev, Intitt pre Spolo nos, Bratislava 2008 Jergu Ferko - Maarsk sebaklamy, vydavatestvo Matice slovenskej, Martin 2004 Jn Steinhbel Nitrianske knieatstvo, vydavatestvo RAK, Bratislava 2004 Laco Zrubec Prv znmy bol Pribina, SPN 1994 Bratislava Pramene k dejinm Slovenska a Slovkov, Literrno informan centrum, Bratislava 1999 Michaela Langov, stav pro pravk a ranou dobu djinnou, UK v Praze Filozofick fakulta, 2007/2008, zimn semestr Jozef Hlinka, Peniaze na Slovensku, Mlad let 1982 Jlius par/Jozef Hrabovsk, Latinsko/slovensk a Slovensko/latinsk slovnk, SPN 1962 Mgr. Roman Sehnal, Talianskoslovensk a Slovenskotaliansk slovnk, Pezolt, Koice 2007 Vavrekov a kol., Nemecko-slovensk a Slovensko-nemeck slovnk, SPN 1978 Erna Haraksimov, Rita Mokr, Dagmar Smrinov, Anglicko-slovensk a Slovensko-anglick slovnk, Ottovo nakladatelstv s.r.o., Praha 2008 Slavko Krtali, Chorvatsko- esk a esko-chorvatsk slovnk, Montanex a.s. Antonn K e an, Ji Felix, Rumunsko- esk a esko-rumunsk kapesn slovnk, Praga 1963 Atlas sveta, Falk Verlag 2001 Dr. Cyril A. Hromnk, SLOVENI UNDE ORTI ESTIS? SLOVCI, KDE S VAE KORENE? Antonn Hork, O Slovanech pln jinak, Nakladatelstv LPA Vizovice 1991 Rudolf Ira, Slovo a Oslovanoch ich dmonoch a bohoch. LIT1\Ad-slovaci_dravidi.doc Otakar Dorazil, Svtov djiny v kostce, Nakladatelstv Papyrus Vimperk 1997 Bohuslav Hlinka, Pavel Radomrsk, Peniaze celho sveta, mal encyklopdia, OBZOR Bratislava 1983 Proto-Celtic, From Wikipedia, the free encyclopedia, http://www.wales.ac.uk/resources/documents/pcl-moe.pdf MAGNAE MORAVIAE FONTES HISTORICI I, Sttni pedagogick nakladatelstv PRAGAE-BRUNAE, 1964 Markomani Wikipedia, Publius Cornelius Tacitus, Germania, translation based on A.J.Church and W.J.Brodribb (1876), from Wikisource ubor Krlik, K otzke slovenskch kontinuantov ide *(s)ker- krti, plies , Jazykovedn stav .tra SAV, Bratislava str. 110-111. Vek atlas svetovch dejn, Readers Digest Vber, organiza n zloka, Bratislava 2002 RNDr. Jozef Kunier, Prv diecza v Strednej Eurpe, http://www.smalik.szm.com/htm/prace/prvadieceza.htm. Gerhard Herm, Kelti, vydavatestvo Obzor, Bratislava 1985 Rudolf Ira, Slovo o Slovanoch ich dmonoch a bohoch, 2006 Karol Wlachovsk, To t Tti a i Slovci?, LUNO 11. janur 2007 Kontantn Palkovi, Zhorcky slovnk, Vydavatestvo HEVI, s.r.o. 1997 Tacitus, Z dejn csaskho ma, Svoboda 1976 Publius Cornelius tacitus, De origine et situ Germanorum, anno domini XCVIII, E Wikisource Dejiny rmskeho vojska, FORTUNA PRINT, Bratislava 1992 Slovensk preklady latinskch a grckych klasikov, Cornelius Tacitus, Germania, Prv slovensk tla iare v Nitre 1940. Elizabeth Hallam, Bohov a bohyn, Knin klub a balios, Praha 1998 Petr Jurina, Kult Slunce vznamne astrlni nboenstvi doby bronzov, http://praha.astro.cz/crp/9512a.phtml SANIAR 4/2004 Pavol Dobinsk, Rozprvky, Mlad let 1978 Kronika Slovenska, Fortuna Print, a.s., Bratislava 1998 RNDr. Jozef Kunier, prepis rukopisu Prv diecza v Strednej Eurpe, http://www.smalik.szm.com/htm/prace/prvadieceza.htm Gti, Wikipdia, http://sk.wikipedia.org/wiki/G%C3%B3ti#column-one#column-one Quetzalcoatl, Wikipdia, http://cs.wikipedia.org/wiki/Quetzalcoatl Dci, Wikipdia, http://sk.wikipedia.org/wiki/D%C3%A1kovia#column-one#column-one Edita Chrenkov, Ladislav Tank, Maarsko-slovensk a Slovensko-maarsk slovnk, SPN Bratislava 1973 Maarsko-slovensk a Slovensko-maarsk technick slovnk, alfa Bratislava 1989

17 PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com