Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd. Bratislava: Veda 2000.

Pouitie tohto textu sa riadi zkonom . 618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).

PREHAD SKLOOVANIA A ASOVANIA

V tabukch sa uvdza strun prehad skloovania podstatnch mien, prdavnch mien a privlastovacch zmen a
asovania slovies. Pri podstatnch mench sa uvdzaj zkladn tvary. Variantn tvary, nepravideln tvary, ako aj tvary
tvoren vkladnmi hlskami pouvate Pravidiel slovenskho pravopisu njde v asti Pravopisn a gramatick slovnk
pri konkrtnych slovch.

Skloovanie podstatnch mien

Musk rod
Jedn. . N
G
D
A
L
I

ivotn podstatn men

chlap
hrdin-a
chlap-a
hrdin-u
chlap-ovi
hrdin-ovi
chlap-a
hrdin-u
chlap-ovi
hrdin-ovi
chlap-om
hrdin-om

Neivotn podstatn men

dub
stroj
dub-a
stroj-a
dub-u
stroj-u
dub
stroj
dub-e
stroj-i
dub-om
stroj-om

Mn. . N
G
D
A
L
I

chlap-i
chlap-ov
chlap-om
chlap-ov
chlap-och
chlap-mi

dub-y
dub-ov
dub-om
dub-y
dub-och
dub-mi

hrdin-ovia
hrdin-ov
hrdin-om
hrdin-ov
hrdin-och
hrdin-ami

stroj-e
stroj-ov
stroj-om
stroj-e
stroj-och
stroj-mi

P o z n m k a. 1. Zvieracie podstatn men muskho rodu sa v jednotnom sle sklouj poda vzoru chlap, v mnonom
sle poda vzorov dub alebo stroj v zvislosti od zakonenia.
2. V genitve jednotnho sla pri niektorch neivotnch podstatnch mench bva namiesto zkladnej prpony -a variantn
prpona -u. Tvary genitvu sa vdy uvdzaj v pravopisnom a gramatickom slovnku.
3. Neivotn podstatn men zakonen na spoluhlsky g, h, ch, k maj v lokli jednotnho sla prponu -u, napr. glgu,
behu, mechu, vlaku.

ivotn podstatn men a zvieracie podstatn men cudzieho pvodu zakonen na samohlsky i (psanej aj ako y), ,
e, ,
Jedn. . N kuli
Mn. . N kuli-ovia
G kuli-ho
G kuli-ov
D kuli-mu
D kuli-om
A kuli-ho
A kuli-ov
L kuli-m
L
kuli-och
I kuli-m
I
kuli-ami
ensk rod
Jedn. . N en-a
ulic-a
dla
kos
G en-y
ulic-e
dlan-e
kost-i
D en-e
ulic-i
dlan-i
kost-i
A en-u
ulic-u
dla
kos
L en-e
ulic-i
dlan-i
kost-i
I en-ou
ulic-ou
dla-ou
kos-ou
Mn. . N en-y
ulic-e
dlan-e
kost-i
G ien
ulc
dlan-
kost-
D en-m
ulic-iam
dlan-iam
kost-iam
A en-y
ulic-e
dlan-e
kost-i
L en-ch
ulic-iach
dlan-iach
kost-iach
I en-ami
ulic-ami
dla-ami
kos-ami
Jedn. .
Mn. .
Jedn. .
Mn. .
N gazdin-
gazdin-
ide-a
ide-y
G gazdin-ej
gazdn
ide-y
ide-
D gazdin-ej
gazdin-m
ide-i
ide-m
A gazdin-
gazdin-
ide-u
ide-y
L gazdin-ej
gazdin-ch
ide-i
ide-ch
I gazdin-ou
gazdin-ami
ide-ou
ide-ami

Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd. Bratislava: Veda 2000.
Pouitie tohto textu sa riadi zkonom . 618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
P o z n m k a. 1. Podstatn men zakonen na -dza, -da, -a, -a, -ja, -a, - a, -a, -a, -a, -ia, -ya, ktor sa sklouj
poda vzoru ulica, maj v genitve mnonho sla spravidla pdov prponu -, napr. sadz, gund, kad, Nast, ij, bagan,
rokl, van, du, ko, edci, harpy.
2. Podstatn men zakonen na -ia, -ya maj v datve a lokli mnonho sla dlh prpony -m, -ch, napr. edcim,
harpym, edcich, harpych.
3. Dlh prpony -m, -ch v datve a lokli mnonho sla sa po predchdzajcej dlhej slabike skracuj, napr. bsam,
sviecam, bsach, sviecach.
4. Podstatn men zakonen na -ja maj v datve a lokli mnonho sla krtke prpony -am, -ach, napr. alejam, alejach.

Stredn
Jedn. . N
G
D
A
L
I
Mn. . N
G
D
A
L
I

rod
mest-o
mest-a
mest-u
mest-o
mest-e
mest-om
mest-
miest
mest-m
mest-
mest-ch
mest-ami

srdc-e
srdc-a
srdc-u
srdc-e
srdc-i
srdc-om
srdc-ia
sdc
srdc-iam
srdc-ia
srdc-iach
srdc-ami

vysveden-ie
vysveden-ia
vysveden-iu
vysveden-ie
vysveden-
vysveden-m
vysveden-ia
vysveden-
vysveden-iam
vysveden-ia
vysveden-iach
vysveden-iami

diev-a
diev-aa
diev-au
diev-a
diev-ati
diev-aom
diev-at/-ence
diev-at/-eniec
diev-atm/-encom
diev-at/-ence
diev-atch/-encoch
diev-atami/-encami

P o z n m k a. 1. Podstatn men zakonen na -o s predchdzajcou tvrdou spoluhlskou g, h, ch, k maj v lokli

jednotnho sla prponu -u, napr. tangu, blahu, tichu, mlieku.
2. Podstatn men zakonen na -o, -on, -um s predchdzajcou samohlskou, ktor sa sklouj poda vzoru mesto
(koncov -on a -um sa pri skloovan odsva), maj v lokli jednotnho sla prponu -u a v genitve mnonho sla prponu -,
napr. tdio o tdiu tdi, gymnzium o gymnziu gymnzi.
3. Dlh prpony v nominatve, datve, akuzatve a lokli mnonho sla pri vzoroch mesto a srdce sa po predchdzajcej
dlhej slabike skracuj, napr. stda stdam stda stdach, miesta miestam miesta miestach, lca lcam lca
lcach, okienca okiencam okienca okiencach. Rovnako sa tieto prpony v uvedench pdoch skracuj aj po spoluhlske j,
napr. oja ojam oja ojach.

Skloovanie prdavnch mien

Vlastnostn prdavn men
Jednotn slo
Mu. rod
pekn-
pekn-ho
pekn-mu
pekn-ho (iv.)
pekn- (neiv.)
L pekn-om
I pekn-m
N
G
D
A

en. rod
pekn-
pekn-ej
pekn-ej
pekn-

Str. rod
pekn-
pekn-ho
pekn-mu
pekn-

pekn-ej pekn-om
pekn-ou pekn-m

Mu. rod
cudz-
cudz-ieho
cudz-iemu
cudz-ieho (iv.)
cudz- (neiv.)
cudz-om
cudz-m

en. rod
cudz-ia
cudz-ej
cudz-ej
cudz-iu

Str. rod
cudz-ie
cudz-ieho
cudz-iemu
cudz-ie

cudz-ej
cudz-ou

cudz-om
cudz-m

Mnon slo

N
G
D
A
L
I

Mu. rod
iv.

Mu. rod neiv., Mu. rod

Mu. rod neiv.,
en. a str. rod iv.
en. a str. rod

pekn-
pekn-ch
pekn-m
pekn-ch
pekn-ch
pekn-mi

pekn-
pekn-ch
pekn-m
pekn-
pekn-ch
pekn-mi

cudz-
cudz-ch
cudz-m
cudz-ch
cudz-ch
cudz-mi

cudz-ie
cudz-ch
cudz-m
cudz-ie
cudz-ch
cudz-mi

P o z n m k a. Pri skloovan prdavnch mien poda vzorov pekn a cudz sa dlh prpony po predchdzajcej dlhej
slabike skracuj, napr. krsny, krsneho, krsnemu, krsnym, krsni, krsne, krsnych, krsnymi, krsna, krsnu; rdzi,
rdzeho, rdzemu, rdzim, rdze, rdzich, rdzimi, rdza, rdzu.

Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd. Bratislava: Veda 2000.
Pouitie tohto textu sa riadi zkonom . 618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).

Jednotn slo
Mu. rod
pv-
pv-ieho
pv-iemu
pv-ieho (iv.)
pv- (neiv.)
L pv-om
I pv-m
N
G
D
A

Mnon slo
en. rod

Str. rod

Mu. rod
osobn

Mu. rod neos.,

en. a str. rod

pvia
pv-ej
pv-ej
pv-iu

pv-ie
pv-ieho
pv-iemu
pv-ie

pv-
pv-ch
pv-m
pv-ch

pv-ie
pv-ch
pv-m
pv-ie

pv-ej
pv-ou

pv-om
pv-m

pv-ch
pv-mi

pv-ch
pv-mi

P o z n m k a. Pri skloovan prdavnch mien poda vzoru pv sa pravidlo o rytmickom krten neuplatuje.

Privlastovacie prdavn men

Jednotn slo
Mu. rod

en. rod

Str. rod

Mu. rod

en. rod Str. rod

otcov
otcov-ho
otcov-mu
otcov-ho (iv.)
otcov (neiv.)
L otcov-om
I otcov-m

otcov-a
otcov-ej
otcov-ej
otcov-u

otcov-o
otcov-ho
otcov-mu
otcov-o

matkin-a
matkin-ej
matkin-ej
matkin-u

otcov-ej
otcov-ou

otcov-om
otcov-m

matkin
matkin-ho
matkin-mu
matkin-ho (iv.)
matkin (neiv.)
matkin-om
matkin-m

N
G
D
A

matkin-o
matkin-ho
matkin-mu
matkin-o

matkin-ej matkin-om
matkin-ej matkin-m

Mnon slo

N
G
D
A
L
I

Mu. rod
osobn

Mu. rod neos.,

en. a str. rod

Mu. rod
osobn

Mu. rod neos.,

en. a str. rod

otcov-i
otcov-ch
otcov-m
otcov-ch
otcov-ch
otcov-mi

otcov-e
otcov-ch
otcov-m
otcov-e
otcov-ch
otcov-mi

matkin-i
matkin-ch
matkin-m
matkin-ch
matkin-ch
matkin-mi

matkin-e
matkin-ch
matkin-m
matkin-e
matkin-ch
matkin-mi

Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd. Bratislava: Veda 2000.
Pouitie tohto textu sa riadi zkonom . 618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).

Skloovanie privlastovacch zmen

Jednotn slo
Mu. rod
en. rod

mj
mj-ho
mj-mu
mj-ho (iv.)
mj (neiv.)
L moj-om
I moj-m
N
G
D
A

moj-a
moj-ej
moj-ej
moj-u

moj-e
mj-ho
mj-mu
moj-e

Mnon slo
Mu. rod
osobn
moj-i
moj-ich
moj-im
moj-ich

moj-ej
moj-ou

moj-om
moj-m

moj-ich
moj-imi

Str. rod

Mu. rod neos.,

en. a str. rod
moj-e
moj-ich
moj-im
moj-e
moj-ich
moj-imi

P o z n m k a. 1. V intrumentli jednotnho sla muskho a strednho rodu je tvar mojm s dlhm , km v datve
mnonho sla je tvar mojim s krtkym i.
2. Skloovanie osobnch a ukazovacch zmen sa uvdza v pravopisnom a gramatickom slovnku pri jednotlivch
zkladnch zmennch heslch.

asovanie slovies

Neuritok Prtomn as
Jednotn slo
1. os.
2. os.
chyt-a
chyt-m
-
rozum-ie rozum-iem -ie
nies-
nes-iem
-ie
tr-ie
tr-iem
-ie
hyn-
hyn-iem
-ie
br-a
ber-iem
-ie
es-a
e-em
-e
-a
n-em
-e
chudn- chudn-em -e
u-
u-j-em
-e
prac-ova prac-ujem -uje
rob-i
rob-m
-
vid-ie
vid-m
-
kri-a
kri-m
-

3. os.
-
-ie
-ie
-ie
-ie
-ie
-e
-e
-e
-e
-uje
-
-
-

Mnon slo
1. os. 2. os.
-me -te
-ieme -iete
-ieme -iete
-ieme -iete
-ieme -iete
-ieme -iete
-eme -ete
-eme -ete
-eme -ete
-eme -ete
-ujeme -ujete
-me -te
-me -te
-me -te

3. os.
-aj
-ej
-
-
-
-
-
-
-
-
-uj
-ia
-ia
-ia

2. os. jedn. .
rozk. sps.
chyt-aj!
rozum-ej!
nes!
tr-i!
hy!
ber!
e!
n-i!
chudn-i!
u-j!
prac-uj!
rob!
vi!
kri!

3. os. jedn. .
min. asu
chyt-al
rozum-el
nies-ol
tr-el
hyn-ul
br-al
es-al
a-l
chud-ol
u-l
prac-oval
rob-il
vid-el
kri-al

P o z n m k a. Pri asovan slovies sa uplatuje pravidlo o rytmickom krten okrem prpadov, ktor sa uvdzaj medzi
vnimkami z tohto pravidla, t. j. v tvaroch neuritku a prtomnho asu slovies vzoru rozumie, napr. krsnie krsniem
krsnie krsnie krsnieme krsniete, a v prpone -ia tretej osoby mnonho sla vzoru robi, napr. chrnia, ctia,
bia, kmia, hbia, iaria, kriesia (porov. aj vnimky z pravidla o rytmickom krten na s. 125 126).

PREHAD UPLATOVANIA PRAVIDLA O RYTMICKOM

KRTEN A VNIMIEK Z NEHO
1. PRAVIDLO O RYTMICKOM KRTEN
V spisovnej slovenine nebvaj dve dlh slabiky bezprostredne za sebou. Ak sa tvarotvorn alebo odvodzovac zklad
kon na dlh slabiku, ohbacie prpony (pri skloovan a asovan) alebo slovotvorn prpony s dlhou slabikou sa
v rmci slova skracuj. Za dlh slabiky sa pokladaj slabiky s dlhou samohlskou, s dvojhlskou a s dlhm , . Pri
skracovan sa dlh samohlsky a dvojhlsky menia na prslun krtke samohlsky, priom dvojhlsky sa striedaj takto:
ia a, ie e, iu u, o.
Pravidlo o rytmickom krten sa uplatuje v tchto prpadoch:
1. V pdovch prponch podstatnch mien, a to:
a) v datve a lokli mnonho sla podstatnch mien enskho rodu, napr. radnkam radnkach, riekam
riekach, hrdzam hrdzach, itram itrach, sviecam sviecach (ale enm ench, uliciam uliciach,
dlaniam dlaniach, kostiam kostiach);

Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd. Bratislava: Veda 2000.
Pouitie tohto textu sa riadi zkonom . 618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).

b) v nominatve, datve, akuzatve a lokli mnonho sla podstatnch mien strednho rodu, napr.: miesta miestam
miesta miestach, lca lcam lca lcach (ale mest mestm mest mestch, srdcia srdciam srdcia
srdciach).
2. V pdovch prponch akostnch a vzahovch prdavnch mien, radovch sloviek a prast, ktor sa sklouj
poda vzoru pekn a cudz, napr. krsny krsneho krsnemu krsnym krsni/krsne krsnych krsnymi,
krsna krsnu krsne, ierny ierneho iernemu iernym ierni/ierne iernych, ierna iernu ierne,
ierne ierneho iernemu iernym, turiansky turianska turianske, siedmy siedmeho siedmemu
siedmym siedmi/siedme siedmych, siedma siedmu siedme, rdzi rdza rdze, sviei sviea sviee, pracujci
pracujceho pracujcemu pracujcim pracujcich a pod. (ale pekn peknho peknmu peknm
pekn/pekn peknch peknmi, pekn pekn pekn, cudz cudzieho cudziemu cudzm cudz/cudzie
cudzch cudzmi, cudzia cudziu cudzie).
3. V slovesnch tvaroch, a to:
a) v neuritku, v prpone 3. os. mnonho sla, prechodnka a prtomnho innho prastia slovies vzoru padn,
napr. vldnu vldnu vldnuc vldnuci, striehnu striehnu striehnuc striehnuci (ale chladn chladn
chladnc chladnci);
b) v prpone 3. os. mnonho sla, prechodnka a prtomnho innho prastia slovies vzoru esa, napr. lmu
lmuc lmuci, viau viauc viauci (ale e ec eci);
c) v prponch tvarov prtomnho asu slovies vzorov robi a vola, napr. chvlim chvli chvli chvlime
chvlite, iernim ierni ierni iernime iernite, hlsam hlsa hlsa hlsame hlsate, spievam
spieva spieva spievame spievate (ale robm rob rob robme robte, volm vol vol volme
volte);
d) v tvaroch prtomnho asu opakovacch slovies zakonench na -ava, napr. psava psavam psava psava
psavame psavate, tava tavam tava, spievava spievavam spievava, kpava kpavam kpava (ale
volva volvam volva volva volvame volvate).
4. V genitve mnonho sla podstatnch mien, ktor sa sklouj poda vzorov ena a mesto, po dlhej slabike sa
vklad krtka samohlska o, napr. iarok, iapok, svieok, ukok, radnok, robotnok, sekretrok, lekrok; ltok,
svetielok, krosienok, okienok, kolienok (po krtkej slabike sa vklad dvojhlska ie, napr. matiek, uiteliek, hereiek,
sponiek, kvasiniek; oiek, klbiek).
P o z n m k a. Pred spoluhlskami m, n, l, r, v sa po dlhej slabike niekedy vklad nielen krtka samohlska e, ale aj
dvojhlska ie, a tak vznikaj dvojtvary, napr. vhra vher/vhier, vzva vzev/vziev, psmo psem/psiem, krdlo
krdel/krdiel, slo sel/siel, vlkno vlken/vlkien.

5. V zdrobneninch utvorench prponou -ko s vkladnou samohlskou v predposlednej slabike, napr. vlkenko k slovu
vlkno, pltenko k pltno, krdelko ku krdlo, selko k slo, psemko k psmo (ale svetielko k svetlo, zrkadielko
k zrkadlo, okienko k okno, kolienko ku koleno).
6. Pri tvoren podstatnch mien prponami -nk, -k, -ek, -ctvo, -k, -r, - re a pri tvoren prdavnch mien
prponami -n -sk, -ck, -iansky po predchdzajcej dlhej slabike nastupuj krtke prpony -nik, -ik, -iek, -ictvo, -ak,
- ar, -are, -ny, -sky, -cky, -ansk, napr. vrtnik, strnik, lekrnik, trvnik, hrienik, svietnik, rybrik, pohrik, fzik,
snehuliaik, ddiek, ktiek, sdnictvo, papiernictvo, piatak, siedmak, bbkar, pamiatkar, prevdzkare,
mliekare, kpny, mny, mlieny, vbny, panielsky, vdsky, taliansky, eurpsky, roncky, ostrolcky,
komransk, drienansk.

2. VNIMKY Z PRAVIDLA O RYTMICKOM KRTEN

Druh dka sa nekrti v tchto prpadoch:

1. V pdovch prponch podstatnch mien strednho rodu zakonench na -ie, ktor sa sklouj poda vzoru
vysvedenie, napr. lstie lstia lstiu lstie lst lstm, sklie sklia skl, prtie prtia prt, tstie tstia
tst, siatie siatia siat.
2. V pdovej prpone - genitvu mnonho sla podstatnch mien enskho rodu, napr. hrdz, schdz, kliet,
bsn, piesn, kzn, sien, strn, strojrn, tlaiarn.
3. V tvaroch genitvu mnonho sla s vkladnou dvojhlskou ie pri podstatnch mench enskho a strednho rodu,
ktor sa sklouj poda vzorov ena, ulica a mesto, napr. vhra vhier (popri vher), Mlynrce Mlynriec,
hospodrstvo hospodrstiev, cignstvo cignstiev.
4. V pdovch prponch ivonych prdavnch mien, napr. pv pvieho pviemu pvm, pvia pviu,
pvie pvch pvmi, netopier netopierieho, netopieria netopieriu, netopierie; krokodl, krokodlia, krokodlie;
divia, diviaia, diviaie.
5. V tvaroch prtomnho asu slovies vzoru rozumie, napr. zmdrie zmdriem zmdrie zmdrie
zmdrieme zmdriete, zvnie zvniem zvnie, vytriezvie vytriezviem vytriezvie.
6. V prpone -ia 3. os. mnonho sla prtomnho asu, v prpone prechodnka -iac a v prpone prtomnho innho
prastia -iaci, napr. chvlia, chvliac, chvliaci; hlsia, hlsiac, hlsiaci; via, viac, viaci; bia, biac, biaci;
triedia, triediac, triediaci; via, viac, viaci.

Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd. Bratislava: Veda 2000.
Pouitie tohto textu sa riadi zkonom . 618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).

7. V prpone minulho innho prastia -v, -via, -vie po predchdzajcej dvojhlske ia, napr. vyliav, vyliavia,
vyliavie; zakliav, zakliavia, zakliavie; udiav sa, udiavia sa, udiavie sa.
8. V tvaroch opakovacch slovies zakonench na -ieva (dvojhlska ie sa neskracuje), napr. bldieva bldievam
bldieva bldieva bldieval, chvlieva, kmieva, plieva, slvieva, trpieva.
9. V prponch -iar, -iare (dvojhlska ia sa neskracuje), napr. mliar, miar, bieliare, rchliare, triediare.
10. V zloench slovch, napr. tiscnsobn, tisckrt, druhkrt, tretkrt, viacmiestny, ftrner.
11. V tvaroch neuritch zmen s asticami nie-, br-, brs-, bohvie-, ertvie-, ktovie-, neviem-, napr. niekm,
niem; nie, nieia, nieie, nieieho, nieiemu, niem, nieiu, niech, niemi, brm, brskm, bohviekm,
ertviem, ktoviekm, neviemia, neviemiu, neviemie.
12. V slovch s predponami n-, z-, s-, napr. ndielka, nmietka, ntierka, zsielka, siastka.