Hermann Hring

Predhovor k textu Vierohodne do budcnosti

(Glaubwrdig in die Zukunft)
1. Zmenen asy primeran reakcia
asy sa menia a my sa menme v nich. U 50 rokov to zakaj aj katolcke reformn
hnutia nemecky hovoriacich krajn. Na zaiatku boli kazsk a solidrne skupiny, ktor
bojovali za vie prva kresanov a ekumnu, neraz morne sa dohadujc so svojimi
biskupmi. oskoro sa zaali angaova lenovia farnost, ktor nadobdali v spoloenstvch
stle v vznam. V alej fze sa diferencovali skupiny poda konkrtnych vecnch
zujmov. Zasadzovali sa za viu participciu vo farnostiach a zruenie celibtu, za prva
ien, alebo proti diskrimincii homosexulov a vo svojom prostred sa chopili socilnych
zujmov. Pridali sa impulzy mierovch hnut, teolgie oslobodenia a alie politick
alternatvy. V Raksku a Nemecku sa v roku 1995 sstredili vtedajie vntrocirkevn tmy do
nanovo formulovanch piatich hlavnch poiadaviek veriacich (Kirchen-Volksbegehren):
vybudovanie srodeneckej cirkvi, pln zrovnoprvnenie ien, slobodn voba medzi
celibtnym a necelibtnym spsobom ivota, pozitvne hodnotenie sexuality a lskav tvr
evanjelia. Poiadavky, ktor smeruj mimo cirkev, sa rieili v inch hnutiach.
Dnes, po uplynut alch 20 rokov, sa dramaticky zmenilo cel javisko reformnej innosti.
Poiadavky sa stle opakuj a na cirkevnej bze s u dlho akceptovan, ale reformy s ete
stle zablokovan. Farnosti sa badatene zmenuj, a vznam mimocirkevnch aktivt
masvne rastie. Pvodn reformn skupiny s vemi oslaben. T o, boli pri tom od zaiatku,
zostarli alebo rezignovali. padok farskej pastorcie (nedostatok kazov) a postupujca
sekularizcia ochromuj doterajiu reformn innos, ktor sa oraz viac trieti medzi drobn
skupinky.
Vzhadom na tto situciu sa od marca 2013 z iniciatvy Nadcie Herberta Haaga pre slobodu
v cirkvi (Luzern) stretli na viacerch zasadnutiach zstupcovia reformnch skupn z Rakska,
Nemecka a vajiarska, aby sa poksili o nov zosieovanie a psobili proti obsahovmu
a organizanmu trieteniu. Zastnili sa ich zstupcovia platformy Wir sind Kirche
Raksko, cirkevnho udovho hnutia Wir sind Kirche Nemecko, Tagsatzung.ch
vajiarsko a spomnanej nadcie.
Cieom bol predben dohovor o zmysle a perspektvach vzjomnho obsahovho, prpadne
aj technickho prepojenia, ktor by bolo sasou medzinrodnch siet. Toto silnejie
prepojenie by malo zamedzi narastajcemu trieteniu reformnch aktivt v nemeckej
jazykovej oblasti a podporova vzjomn porozumenie v zsadnch otzkach
a organizanch lohch. K tomu sa mal vypracova fundovan zkladn text. Tento
zkladn text bol schvlen 27. novembra 2014 v Innsbrucku pod nzvom Vierohodne do
budcnosti. truktra a koncepcia vyplva z pvodnch cieov.

2. Rmcov text pln vntornej plurality

Vyhlsenie Vierohodne do budcnosti nerozvja vyhroten reformn program, ktor by
navdzal na jeden konkrtny spsob reformnej innosti s presne vypracovanmi ciemi. Skr
reaguje na rozmanitos legitmnych cieov, ktormi jednotliv reformn skupiny ij a ktor
vo svojej innosti sleduj. Preto je text aj pomerne obrny. Chce ponknu priestor, v ktorom
sa vetky skupiny so svojimi teoretickmi predpokladmi a praktickmi zmermi mu cti
ako doma. Chce prinies posolstvo: na dobe primeran obnovu cirkvi nemono ma monopol.
Obnova mus zodpoveda rozmanitosti situci, v ktorch sa spoloenstv a skupiny
nachdzaj. Na povrch sa musia dosta vetky akosti a nevry, aj ke na prv pohad
nemusia svisie alebo s protireiv. Situcia cirkvi a farnost sa teda mus vyjavi
1

v nezenej mnohorakosti. Klad sa tu vne vntrocirkevn a socilnokritick, pastoran

a trukturlne, mocenskopolitick a spiritulne otzky. V sekularizovanej kultre je treba ma
na zreteli aj prcu v cirkvi aj innos mimo nej vo svete, lebo aj konanie kresanov m zva
plne svetsk podobu. Nezvisle od svojej cirkevnosti naberaj konkrtne vzvy
nasledovania Krista stle v vznam: Poznte ich po ovoc. (Mt 7,16)
Podaktorm sa zdaj mnoh pase vyhlsenia doslova tradin. Je to tak v poriadku, lebo
tradcia sama osebe nie je ni zl. Prca na obnove vyaduje vea trpezlivosti a drobnho
silia. Stredobodom nemusia by bezpodmienene revolun aktivity, ktor skr spsobuj
nov konflikty ne lieia rany. Vyhlsenie sa vak nevyhba iadnym konfliktnm tmam,
ktor vychodia z Jeiovej veci.
Navye iaden pokus o reformu nem vopred zaruen spech. Mnoh pokusy u stroskotali
a vea ich ete stroskot. V priebehu asu ich musme korigova alebo dakedy sa ich aj plne
vzda. Nezriedka sa asy menia rchlejie, ako sta dobr va stha. Napriek tomu maj
tieto pokusy svoje oprvnenie. Pokia ich nesie Jeiov duch, je ich treba repektova, km
nebud prekonan nejakm lepm programom. Preto sa maj reformn skupiny stretva vo
vzjomnej cte, navzjom sa podporova a spolupracova.
Len takto vntorn pluralita umouje prepojenie a kooperciu o najvieho potu tch,
ktor ber svoju reformn prcu pre dobro udstva ako nasledovanie Jeia a v tomto zmysle
ju chc uspsobova. Patr k tomu vzjomn tolerancia a ochota pova, koordincia
spsobov myslenia a ivota v cirkvi a mimo nej, koordincia kresanskch a udskch
hodnt, ako aj nboenskej a sekularizovanej rei a myslenia. Vntrocirkevn solidarita sa
mus vyznaova medzinboenskm duchom, ekumenickou otvorenosou a pripravenosou
pomha loveku a spolonosti. V tomto bode vyhlsenie potvrdzuje aj nov synodlny tl
ppea Frantika. Je potrebn ri srodeneck spiritualitu, ktor znova prina a podporova
ho zo vetkch sl.

3. Vzia v dvoch stupoch

Reformn innos bude odoln voi zmeraveniu a rezigncii len vtedy, ak ju ponesie siln
vzia, ktor presahuje hranice cirkvi. Inak kad aktivita raz stuhne do podoby mocenskej
politiky a stroskot, ako vetky ideolgie, na svojich vlastnch omyloch a protireeniach.
Toto bolo pre cirkev u oddvna vek nebezpeenstvo. Mnoh vek reformy by boli
skonili katastrofou, keby neboli povstali zchrancovia ako Frantiek z Assissi alebo Ignc
z Loyoly, aby naznaili nov cesty. Vek vzia, ktor nesie nau drobn, vedn, kadodenn
reformn prcu, mus presahova aktulne ciele a mus by schopn inpirova ku zsadnm
zmenm smerovania. Iba tak bude mon revidova konkrtne stanoven ciele a nanovo ich
formulova v novch asoch alebo v neoakvane zmenenej situcii. Kad reforma sa mus
pta: je n pokus o reformu predchnut vziou, ktor skutone predbehla dobu?
Ako kresanky a kresania sa odvolvame na pvodn biblick a jeiovsk vziu o Boom
krovstve. T presahuje nau kadodennos. Jej uskutoovanie vyaduje stle nov silie,
nov premanie a nov praktick pokusy. V asoch cirkevnej krzy, kedy sme na vetkch
kontinentoch konfrontovan s vekmi nboenskmi, kultrnymi, politickmi
a spoloenskmi krzami, by sme sa mali dslednejie ako kedykovek predtm sstredi na
tto vek vziu. Dleitej ako kedykovek predtm je teda pohad na tto celosvetov
vziu, ktor aj v Jeiovom ohlasovan predchdza zaloeniu cirkvi. Ide o Boie krovstvo,
vo svetskom jazyku o ru slobody, ktor m zaa tu a teraz medzi nami. Vo vzahu k tejto
ri me by aj naa konkrtna cirkevn realita vdy iba zlomkovit.
Celosvetov vzia re slobody je programovo zhrnut v Jeiovch slovch Naplnil sa as
a priblilo sa Boie krovstvo (Mk 1,15). Nemieri na cirkev, ale na celosvetov
spoloenstvo, v ktorom mu spolu nava slobodn a uzmieren udia v spravodlivosti
a vzjomnom pokoji. Neodrieka sa iadneho rozmeru udskej skutonosti. Neuzatvra sa do
2

iadnych nrodnch, kultrnych ani nboenskch hranc a teda obsahuje sekulrnu podobu
sveta. Jej uskutoovanie vyaduje nepretrit zpas so truktram smrti, ktor s stle tu.
K tomu patr aj povinnos zasadi sa v prospech znevhodnench a v prospech tch, ktorm
sa upieraj ich prva.
Od tejto biblickej a jeiovskej vzie sveta odvodzuje vyhlsenie Vierohodne do budcnosti
vziu cirkvi, ktor nesmie by samoelnou, ale mus by zameran na Boie krovstvo. Aj
tto vzia nesie vnos kresanskho prisbenia. Mus si vak uvedomova, e cirkev Jeia
Krista sa vdy bude posudzova vo vzahu ku svetu, ktormu m sli. udia a svet s, ako
Boie stvorenia, na prvom mieste. Cirkev je povinn repektova tento najvy cie
v kadom svojom konan a vroku. Za vetkmi zlyhaniami cirkvi mono vidie jej
neschopnos podriadi sa norme Boieho krovstva. Reformn innos me by spen
len za predpokladu, e sa jasne a natrvalo nastav vzah medzi cirkvou a Bom krovstvom.

4. Program a realizcia
Vyhlsenie Vierohodne do budcnosti m da cirkevnej reforme a jej vzjomnmu
zosieovaniu nov impulzy. Vo vysoko diferencovanej spolonosti s jej mimoriadne
komplexnmi problmami je vestrann spoluprca vemi dleit. Neustly nrast loh
me zvldnu len ak sa bude podnetne, rozhodne a sebakriticky dra stle vpred. Mus
prevzia vntrocirkevn lohy a sasne sa otvori voi ostatnm cirkvm, nboenstvm
a sekulrnemu. Viac ne kedykovek predtm musme zvlda socilnu prcu, ale neskznu
pritom do vyprzdnenho formalizmu. Musme prekona vntrocirkevn odpor bez toho, aby
sme stratili zo zretea vek vznam cirkvi a cirkevnosti. V krajinch zpadnej a strednej
Eurpy si mu miestne cirkvi zachova a posilni svoju spoloensk opodstatnenos iba
vtedy, ke bud v tamojej obianskej spolonosti tak prtomn, e sa opusten a ndzni bud
mc na ne spoahn. Zrove nesmieme v tejto prci strati svoju duchovn identitu, ktor
erpme z Kristovho posolstva. Iba ten, kto je v cirkevnch spoloenstvch pripraven
a schopn nies na pleciach svoje povinnosti v neustlej komunikcii, debe prce
a v aktvnej spoluasti, doke obst v dnenej dobe, ktor je bohu tak vzdialen a sasne
tak blzka.
Vyhlsenie teda obsahuje dleit posolstvo, ktor je slovo po slove domyslen,
predebatovan a naformulovan. Nechce zaklada nov reformn skupinu, ani uprednostni
niektor z jestvujcich. Chce len vetkm navrhn, aby posilnili ducha spoluprce. Menie
skupiny by mali ma istotu, e tie vie im poradia aj pomu. Vie skupiny by si mali
prizna, e mu profitova aj zo sksenost tch mench. Ak sa niekto bude aj naalej
povaova za ostrov sebestanosti, nepreije terajie klimatick zmeny.
V konenom dsledku vak zvis od itateliek a itateov, ak inok me vyhlsenie
dosiahnu. Aby bolo spen, treba ho od zaiatku ta v duchu ndeje a spoluasti.
Otvoren ostva otzka, akm spsobom a na akej rovni sa d dosiahnu to przvukovan
nov zosieovanie. Mme nov siete podporovan technickmi prostriedkami, ale dleit s
aj tradin metdy stretnut, prednok a diskusi.
Vyhlsenie sa kon slovami: Zverom (vyhlsenia) nie je rezigncia... Mus to by tba po
poznan a sebakritick nov uvedomenie. Vieme, e stojme na prahu novej budcnosti, novej
vekej vzii sveta, v ktorom sa vnivo zasdzujeme za rovnos a dstojnos vetkch ud.
K tomu smeruje aj prorock vzia cirkvi, ktor nm daroval Jei z Nazareta. Len postupne
budeme zisova, o me znamena by kresanom aj s ohadom na globlnu budcnos
a v spoluprci s inmi nboenstvami: Ha, vetko robm nov! (Zjv 21,5)