Professional Documents
Culture Documents
Antifierlinger II
IVAN DRER
Antifierlinger II
Politick pamti 1914-1938
ttna a zahranin politika Masarykovho odbojovho hnutia
a prvej republiky
Bratislava 2016
recenzenti:
prof. PhDr. Milan Katuninec, PhD.
prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.
FABER, Bratislava, 2016
Communio Minerva, 2016
ISBN 978-80-89019-32-8
Obsah
11
17
27
31
35
36
37
38
39
44
44
45
47
51
54
56
57
59
60
62
62
63
66
68
70
72
75
77
79
80
82
82
84
86
88
90
92
97
103
105
107
138
111
111
114
116
118
121
123
128
130
131
146
149
151
154
156
157
162
164
168
171
198
203
208
213
215
176
178
178
179
183
184
187
189
191
194
216
219
227
227
228
230
233
239
243
250
Zdenk Fierlinger (1891-1976), eskoslovensk politik, socilnodemokratick a neskr komunistick funkcionr. Do politiky vstpil u v ase Masarykovho odboja poas prvej svetovej vojny. Po vzniku SR zastval vznamn diplomatick funkcie. Bol eskoslovenskm
vevyslancom v Holandsku, Rumunsku, USA, vajiarsku a Raksku. Od roku 1937 psobil
ako diplomat v ZSSR. Poas druhej svetovej vojny bol vznamnm lenom zahraninho
odboja vedenho prezidentom Beneom. Po skonen vojny sa stal prvm predsedom vldy
oslobodenej vlasti. V rokoch 1946-1947 bol predsedom eskoslovenskej socilnej demokracie, no pre svoju otvoren snahu o znik strany a jej zlenie s KS bol v novembri 1947
z postu predsedu odvolan. Po februrovom pui 1948 zlikvidoval SSD jej prevedenm do
komunistickej strany. Nsledne sa stal lenom predsednctva KS a zastval v nej vznamn
funkcie a do roku 1966.
2
Fierlinger, Zdenk. Zrada eskoslovensk buroasie a jejch spojenc. Praha: Mr, 1951, 208 s.
11
skej medzivojnovej demokracie vak zabrnil, aby bola tto alternatva skutone uplatnen.
Masaryk a Bene uprednostnili poda Fierlingera spojenectvo so Zpadom z ideologickch dvodov, menovite z dajne hlbokho odporu voi
mylienkam socilnej spravodlivosti a emancipcie irokch pracujcich
ms. V jeho ponman tak bola prv eskoslovensk republika reaknm,
s faizmom tajne sympatizujcim ttom, ktor nakoniec podahol vlastnej
bludnej politike. Naopak, politiku Sovietskeho zvzu a Kominterny opisuje
Fierlinger ako tak, ktor stla pevne na zsadch odporu k faizmu a reakcii a ktor ako jedin mala autentick zujem na mierovom spoluit slobodnch nrodov v Eurpe. Toto smerovanie sovietskej politiky bolo dajne
badaten u v dobch boevickej revolcie, ktorej Fierlinger prisudzuje
kardinlny vznam v emancipanom pohybe Slovkov a echov. Inmi slovami, rozpad raksko-uhorskej monarchie a nsledn vznik eskoslovenskej republiky boli poda Fierlingera produktmi Leninovej revolcie v Rusku. Nie psobenie Masaryka, tefnika a Benea, ale revolun duch boevizmu oslobodil nrody habsburskej re, a bolo preto vrazom krajnej nevanosti, ak eln predstavitelia oslobodench nrodov orientovali svoju
politiku na zpadn tty a nie na Rusko.
Tto radiklna kritika v dobe svojho vydania (Zrada vyla v roku
1951) spsobila paradigmatick zmenu interpretcie medzivojnovho eskoslovenska. Totalitn komunistick reim vak nepripal diskusiu o svojich dogmch. Akkovek spochybovanie stranckej lnie bolo povaovan
za chylkrstvo a revizionizmus, a preto nebolo mon, aby boli Fierlingerove zvery podroben seriznej a odbornej reflexii. Reimovou snahou bolo
toti prepsa existujcu historick pam spolonosti na dobu prvej SR
a naoktrojova jej nov, so stranckou lniou kompatibiln vklad kardinlnych udalost naich dejn. Tto snaha bola uahen tm, e temer vetci
vznamn predstavitelia eskoslovenskej medzivojnovej politiky, ktor by
mohli vznies proti Fierlingerovm tvrdeniam vne nmietky, boli po smrti, v emigrcii alebo pod dozorom ttnej bezpenosti.
Predsa vak vetci nemlali. Aj ke len pro domo (z dvodu cenzry),
napsal Ivan Drer britk kritiku Fierlingerovho diela. Ako vniv masarykovec a predstavite politiky demokratickho socializmu nemohol zo zsadnch dvodov prejs mlanm reimov dezinterpretciu politiky prvej SR.
Vznikol tak svojm rozsahom a tematickou bohatosou grandizny spis, zn12
my pod nzvom Antifierlinger. V om sa Drer venoval trom obdobiam eskoslovenskch dejn, ktor boli poda jeho nzoru najvmi prekrten panujcou komunistickou ideolgiou. Uvdzame ich chronologicky poda doby, v ktorej boli napsan:
1. Obdobie rokov 1945-1948 so zameranm na februrov komunistick pu,
2. Obdobie rokov 1914-1938 so zameranm na roky 1914-1918 a otzku zsluh eskoslovenskho odboja pod vedenm T. G. Masaryka,
3. Obdobie jesene 1938 a udalost, ktor predchdzali prijatiu Mnchovskej
dohody eskoslovenskou vldou so zameranm na alternatvu osamotenej
vojny eskoslovenska proti Nemecku.
Cten itate prve v rukch dr druh as Antifierlingera, ktor sa,
ako bolo uveden, venuje obdobiu rokov 1914 a 1938. Drer v nej rozober
motvy a iny zahraninho odboja pod vedenm T. G. Masaryka, eskoslovensk politiku medzivojnovch rokov a nstup hitlerizmu v 30. rokoch
v Nemecku. Okrajovo sa dotka aj inch, neskorch tm (naprklad vzniku
OSN po druhej svetovej vojne), no tieto tematick odboky vdy slia na
podporu obhajoby prvej eskoslovenskej republiky.
Obzvl zaujmav na Antifierlingerovi je, e mnoh historick udalosti vyuva Drer iba ako odrazov mostk na vlastn teoretick vahy,
presahujce dobu, v ktorej dielo vzniklo. Od Masarykovho konceptu spoluprce eurpskych nrodov tak Drer plynulo prechdza k otzke povojnovej
eurpskej integrcie, ktor exponuje ako protiklad komunistickej snahy
o celosvetov boevick revolciu a zjednotenie udstva na zklade doktrny marxizmu-leninizmu. Podobnm prkladom je teoretick rozbor vhod
a nevhod kapitalistickho a komunistickho systmu a tzv. koncepcie stredu, pod ktorou Drer rozumel Beneovu snahu o neutralitn politiku stredoeurpskych ttov. Jej cieom bolo vyvaova v naom regine mocensk
vplyv Ruska a Nemecka. Rovnako podnetn je Drerova obhajoba socilnodemokratickej politiky, ktor vnmal ako principilne demokratick. Tejto
politike prisudzoval kardinlny vznam pri zabrnen reniu ruskho boevizmu v zpadnej Eurpe. Aby sme vak ctenho itatea nepripravili prerozprvanm obsahu kniky o itatesk zitok, n predhovor zakonme
strohm kontatovanm:
Antifierlinger je originlnym prspevkom do dejn slovenskho politickho myslenia a jeho autorovi sa podarilo zasadi domce dianie do celoeurpskeho kontextu. Drer nikdy nevnmal eskoslovensk politiku izolo13
vane a eskoslovensk socilnu demokraciu, ktorej bol vznamnm predstaviteom, chpal ako platformu vhodn na uskutonenie eurpskych socilnych a demokratizanch idelov. Antifierlinger je tak dkazom, e slovensk a ani esk spolonos nemusia ustrn v hraniciach svojho etnickho
bytia. Politika, ktor Drer v Antifierlingerovi obhajuje, toti v sebe obsahuje
i koncepcie celoeurpskeho vznamu. Beneom presadzovan Mal dohoda3, vahy o podunajskej federcii,4 i snaha o vytvorenie irokej koalcie
demokratickch ttov ako ochrannho valu pred faizmom tm vetkm
je dokzan, e i mal nrody mu prispieva do diskusi ku globlnym
otzkam a nemusia tak zosta uvznen svojm loklnym, nacionalizmom
definovanm horizontom.
Roman Janiga
Obrann zoskupenie eskoslovenska, Rumunska a Juhoslvie, ktorho cieom bolo eliminova hrozbu retitcie Uhorska. Existovala v rokoch 1921-1939.
4
Ilo o koncepciu, ktor v medzivojnovom obdob presadzoval eskoslovensk premir Milan Hoda a ktor neskr rozpracoval vo svojom diele Federcia v strednej Eurpe. Hoda
navrhoval vytvorenie zoskupenia ttov, ktor by okrem inho mali jednotn menu a tvorili
by jednotn coln priestor.
14
I.
FIERLINGEROVO PREVRTENIE A PREO SA TAK STALO
tefan Osusk (1889-1973), eskoslovensk diplomat a politik, poas trvania prvej SR bol,
okrem inho, vevyslanec v Pari. V zaiatkoch druhej svetovej vojny speril s Beneom
o vodcovstvo v zahraninom odboji.
17
vanie pravdy, nehodiace sa potrebm reimu, systematicky a fyzicky znemonen. Iba ke stp reimu upadne do nemilosti ete vych mocnost,
postaraj sa tto o jeho nleit zhanobenie. Ale s takouto eventualitou Fierlinger, spoliehajc na svoju zrunos diplomata, zrejme nepota. Smelo preto mohol v itateovi svojho pamfletu myselne vzbudzova zdanie, e nikdy
iadnu odchyln politick minulos nemal.
Ale za neobyajn treba oznai Fierlingerov postoj v pamflete i z hadiska dnes panujcej a komunistickou stranou predpsanej morlky. Je
znme, e tto morlka kladie vek vhu na tzv. sebakritiku a oznauje ju
priamo za jednu z najzkladnejch potrieb novho spoloenskho usporiadania. Pamflet, o ktorom pem, je prv Fierlingerova kniha, v ktorej popiera
cel svoju politick minulos masarykovsk a beneovsk, a prijma vo
vetkom leninovsk, stalinsk a gottwaldovsk nazerania. Z masarykystu
a z beneovca sa Fierlinger a v tejto knihe stal leninistom, stalinistom a stopercentnm boevikom. Mono, e ak to zujem boevickej veci vyaduje,
stopercentn boevik bez vetkch krup me, ba i mus poklada za
blznov buroznu a malometiacku spolonos. Ale pochybujem, e by
smel poklada za blznov proletrsku, robotncku, komunistick, udovodemokratick spolonos. Aby sa neinformovanmu robotnctvu nemohol
predstavi nejak pank ktor cel svoj ivot strvil typickm buroznym ivotom, v monoklistickej diplomatickej spolonosti, vyhbajc sa zkostlivo styku s proletrskym udom, i ke niekedy koketoval v panskch
salnoch s blazrovanmi aviiarskymi nzormi nemohol sa z akchkovek dvodov zrazu prezentova ako boevik od narodenia, preto komunistick spolonos mdro vymyslela verejn sebakritiku. V rmci nej kad,
kto predtm nemal s komunizmom ni doinenia, mus odhali cel svoju
minulos, mus vslovne prizna vetko zl, o predtm konal, mus uvies
dvody, pre ktor zmenil svoje skorie nzory, slovom, mus sa ukza pred
robotnckou a stranckou verejnosou v celej svojej nahote a nie zaoden do
nejakch potemkinovskch politickch iat. Sdrusk verejnos ho potom
me posudzova na podklade znalosti kadej podrobnosti jeho doterajieho
politickho psobenia a ich pohntok, t. j. neme by uveden do omylu
s potemkinidou zamlania nepeknej minulosti a predstierania nieoho, o
v minulosti nikdy nebolo.
Ke sa Fierlinger v prvom svojom vom spise s isto boevickmi
nzormi odvrtil od toho, o vo svojich predolch spisoch a knihch, vyda20
brnil Benea proti obvineniam, ktor dnes proti nemu, mtvemu, vzna?
Ked sa ti z tej due protivili reformistick socilni demokrati, preo si ostal
v ich strane a preo si proti nim nevystpil? Ke ich politika, ako dnes tvrd, pomhala vraj privies Mnchov, preo si ostal naalej v dvernom politickom styku s vodcom praviiarstva v socilnej demokracii, Antonnom
Hamplom; a preo si mu i po Mnchove posielal dvern sprvy, miesto toho, aby si sa bol proti nemu verejne obrtil ako proti zradcovi robotnctva
a posluhovaovi burozie a reakcie, ako to dnes o om, mtvom, tvrd?
Ke si bol tak vemi nadchnut sprvnosou leninovskej socilnej a revolunej politiky, preo si sa ete i v kritickej dobe pred Mnchovom dverne
priatelil s vekostatkrom grfom Kolovratom? A to vetko e si robil proti
svojmu dobrmu presvedeniu a len preto, e si bol k tomu, ako diplomat
republiky a jej masarykovskej vldy, existenne nten? I tie kniky, ktor
si vydal v masarykovskom a beneovskom duchu, vraj si napsal iba z existennch dvodov a z printenia? Preo nemohla masarykovsk republika
printi napr. Gottwalda, alebo Zpotockho, alebo na sto inch komunistickch predkov i spisovateov, napr. univerzitnho profesora Zdeka Nejedlho, k tomu, aby zatajili svoje komunistick presvedenie a prisluhovali
buroznej politike? Ako je to, e bol Zdenk Fierlinger jedinm eskoslovenskm politikom a spisovateom, ktorho sa Masarykovi a Beneovi podarilo znsilni, t. j. privies ho k tomu, aby proti svojmu tajnmu leninistickmu presvedeniu psobil ako diplomat, politik a spisovate za buroznu a socilno-patriotick domcu a zahranin politiku? i je to vbec
mon, aby sa nejak lovek, a to k tomu ete chytr diplomat a zrun spisovate, mohol necha vye 25 rokov takto znsilova? i je mon, aby
vetko to, o tak inteligentn lovek behom 25 rokov napsal a publikoval,
bolo plodom znsilnenia a nie jeho poctivm presvedenm? A ak sa takto
vec predsa len stala, o je to za charakter a o je to za mua, ktormu sa nieo tak neuveriten me prihodi? Ak sa to ale nemohlo sta, preo nm
potom predklad na uverenie takto bjku a preo predstiera pred neinformovanmi, e ani vtedy neshlasil s Masarykom a Beneom, ke im po kadej strnke verne slil? i je to charaktern, ke takto mu nesprav poctiv sebakritiku a ke poda pravdy nekontatuje, e ak by sa bol za prvej
republiky choval tak, ako za zachovali Zdenk Nejedl, Zpotock, Gottwald a mnoh in, potom by sa vtedy nebol mohol sta diplomatom, vevyslancom, vekopansky ijcim lovekom s vysokm platom a ohromnmi
22
zahraninmi prdavkami, slovom, nebol by mohol urobi vek diplomatick kariru?! i je to poctiv, ke ten ist mu v takejto sebakritike nekontatuje, e ani v republike, oslobodenej Sovietskym zvzom, by sa nebol mohol sta predsedom a podpredsedom vldy a vplyvnm ministrom a initeom s ete vmi dchodkami, slovom, nebol by mohol spravi vek
ttnick kariru, ak by sa nebol zriekol celej svojej politickej a spisovateskej minulosti a ak by nebol o najdokonaleje zaprel Masaryka a Benea?!
Takto otzky by sa boli v radoch robotnckeho itatestva iste vyskytli, a to tm viacej, lebo Fierlinger vo svojom pamflete sm operuje s obvinenm svojich politickch odporcov z karierizmu. Hne v zaiatonch
vetch, u na druhej textovej strane tohto svojho spisu, pe, e po vaznej
oktbrovej revolcii veden s. sociln demokracie... pelo zhy na stranu
buroasie a za perspektivu pohodlnch sinekur ve vld a v sttnm apart
vc socialismu bez vhn zradilo. I na inch miestach vslovne oznauje
tzv. praviiarskych predkov socilnej demokracie za karieristov. Ak by bol
musel Fierlinger sebakriticky vysvetova a zodpoveda vetky hore uveden a in podobn neprjemn otzky, potom, v svislosti s obvineniami z karierizmu a zo sinekr, by nie jeden itate bol dal alie otzky. Napr.: o
bola via a lepia sinekra? as socilnodemokratickho politika vo vlde ako rezortnho ministra alebo funkcia socilnodemokratickho politika
ako vyslanca republiky v zahrani? Tak socilnodemokratick minister
nemal len svoje rezortn povinnosti, ktor vyadovali vemi presn radovanie. On sa musel zastni nesselnch politickch, administratvnych,
hospodrskych, socilnych, personlnych a inch zasadnut vldy a jej prslunch komittov. A to nebolo veru malikosou, pretoe v koalinch vldach skoro kad otzka bola sporn a jej vyrieenie vyadovalo pri kadej
prleitosti porn vyjednvanie a boje. Ale i pred prejednanm nejakej veci
vo vlde alebo vo vldnom komitte a vemi asto i v priebehu takhoto jednania, a to i optovne, minister musel cel vec pretriasa na poradch v strane, v predstavenstve, prp. vo vkonnom vbore, v odbornch vboroch
strany, o bolo konanie nie menej namhav. Poas parlamentrnych zasadnut (a parlament zasadal vtedy nepomerne astejie a dlhie, ne je to dnes)
museli ministri zastupova svoju rezortn politiku, svoje predlohy, svoj rozpoet v prslunch parlamentrnych vboroch, a to ako v poslaneckej snemovni, tak v sente, a v prpade potreby i v plenrnom zasadnut oboch snemovn. Bolo vtedy samozrejmou vecou, e minister musel takmer kado23
denne prijma nvtevnkov, nielen v normlnych prijmacch doch, a vypou ich iadosti a potom rozhodova. Odmietanie prijatia iadatea ho
asto vystavilo verejnej kritike v opozinch, a i v koalinch novinch. Ministri neboli vtedy hermeticky oddelen od ostatnch obanov pomocou
mnostva detektvov a vstup obanov do budovy ministerstva bol plne von; neexistovalo iadne vyplovanie formulrov o prstup do radu vo vrtniciach radnch budov. Kad oban sa v ktorkovek de mohol dosta
celkom neruene a k tajomnkovi ministra a prpadne i k samotnmu ministrovi. Sledovanie dennej tlae, vtedy vo svojej kritike naprosto slobodnej,
reagovanie a zariaovanie poda novinrskych sanost, boli vemi dleitou zlokou kadodennej prce ministra. Ale minister mal stle politick
zamestnanie aj mimo svojho radu, mimo vldy, mimo parlamentu a mimo
stranckych intitci. Musel chodi na volisk schdze, na verejn zhromadenia a tbory, i na dvern schdze, kde musel vysvetova svoju politiku, politiku vldy, politiku strany, svoje predlohy a opatrenia at. Vtedy sa
na takchto schdzach a zhromadeniach hovorilo vone a netali sa rei,
ktor vopred v kancelrii napsal nejak sekretarit. Na obyajne sa vyskytnut, asto vemi hlun opozin hlasy a nmietky, musel vtedy renk bez
odkladu pohotovo reagova. Pre ministra neplatili nejak radn hodiny
a prakticky sa zkon o osemhodinovej prci na neho nevzahoval, ani ustanovenia o nedenom pokoji. Tak minister mohol na prstoch jednej ruky
spota svoje von nedele za cel jeden rok. Vlili ho kad nedeu po
zhromadeniach na zem celej republiky. Tak to vyadovalo vtedy ponmanie povinnost lena vldy demokratickej republiky. A za to vetko mu ete
vynadali tie-ktor noviny. Znies takto nadvky a kritiky patrilo tie k jeho
demokratickm povinnostiam.
Nie div, e vetko to mohli unies len mui so silnmi nervami a so
eleznou fyzickou kontrukciou. Vlastimil Tusar2 bol chorav lovek s nemocnm srdcom. trapy, ktor rad predsedu vldy a vodcu strany ukladali
na jeho slab kontrukciu v akch prvch rokoch novho ttu, ho nakoniec zdolali, i ke si na svojom pokojnejom berlnskom mieste chcel odpoin. Prv silnej nraz na jeho nervy zakonil jeho mlad ivot. Gustav
Habrman,3 u 68-ron, po niekokoronom ministrovan telesne znane
2
24
Antonn Hampl (1874-1942), predseda eskoslovenskej socilnodemokratickej strany robotnckej a odborov funkcionr. Poas okupcie iech a Moravy nacistami sa zapojil do
domceho odboja. Po jeho odhalen nacistami v roku 1942 v Berlne umuen.
5
Rudolf Bechyn (1881-1948), politik a viacnsobn minister za eskoslovensk socilnodemokratick stranu robotncku.
6
Lev Winter (1876-1935), politik, viacnsobn minister za s. socilnu demokraciu, inicitor
vznamnch zmien v socilnej a pracovnej oblasti socilneho a nemocenskho poistenia,
osemhodinovej pracovnej doby.
7
Antonn vehla (1873-1933), politik agrrnej strany a trojnsobn predseda vldy 1. SR.
8
Alois Ran (1867-1923), s. nrodn demokrat a minister financi.
9
Emil Franke (1880-1939), Alois Tun (1881-1940), Karel Trapl (1881-1940), viacnsobn ministri poas prvej SR.
25
26
II.
O FALONEJ OSLOBODENECKEJ LEGENDE
Prvej kapitole svojho pamfletu dal Fierlinger titul: Osvobozeneck legenda. V tejto kapitole, ktor m by kvzi korunou celho spisu, Fierlinger
rozvdza, e eskoslovensk republika me akova za svoj vznik, a esi
a Slovci za svoje oslobodenie spod habsburskho germanizanho a maarizanho jarma, nie Masarykovi a jeho spolupracovnkom, nie masarykovskej filozofii a politike, nie legionrom, nie zahraninmu a domcemu odboju a jeho vodcom a astnkom, na smr odsdenm alebo alrovanm
raksko-uhorskmi radmi, nie vojenskmu vazstvu zpadnch mocnost
nad cisrskym Nemeckom a Raksko-Uhorskom, ale jedine a vlune gniu
Lenina a Stalina a boevickej oktbrovej revolcii. Tvrdenie, e s Masaryk
a jeho spolubojovnci a zpadn mocnosti naimi osloboditemi, oznauje
Fierlinger za falon oslobodeneck legendu.
Tto Fierlingerova tza nie je nijako pvodn. Hlsali ju dvno pred
nm, lepie povedan, vtedy, ke i on bol ete horlivm rozirovateom tejto
legendy, i in, nie menej slvni mui. Prvenstvo v tom m Ji Stbrn,10
ktor svojho asu vo svojej bulvrnej praskej tlai horlivo ohovral Masaryka a Benea. Krut osud ho asi pouil o nezodpovednosti a nesprvnosti
tejto kampane. Stbrnm opusten zstavu pozdvihol potom slvny Emanuel Moravec,11 ktor skoro v kadom svojom prejave poas nacistickej
okupcie divoko toil proti falonej oslobodeneckej legende. Najslvnej
Fierlingerov predchodca v potieran tejto legendy bol, pravda, sm Adolf
Hitler, no a cel jeho goebbelsovsk a henleinovsk propaganda. Cel tto
protimasarykovsk spolonos skonila neslvne. Nebolo preto najvkusnejie od Fierlingera, ke po takchto antecedencich pozdvihol hitlerovcami
a hitlerkmi opusten protimasarykovsk zstavu. A trvalo mu dos dlho,
ne sa k tomu odhodlal. Ete v roku 1947, ke vydal svoju knihu V slubch
SR, uznval Masaryka a Benea za ttnikov a politikov, ktorch treba
10
Ji Stbrn (1880-1955), eskoslovensk politik a novinr, nrodn socialista, viacnsobn minister poas 1. SR, vydavate bulvrnych novn vyznaujcich sa o. i. antisemitizmom a kritikou Edvarda Benea. Po vojne vznen komunistickch reimom, zomrel pravdepodobne vo vznici v Ilave.
11
Emanuel Moravec (1893-1945), legionr, politik a vojak z povolania. Po rozpade eskoslovenska minister kolstva Protektortu echy a Morava. Kolaborant s nemeckou okupanou
mocou. Zastrelil sa v aute 5. mja 1945 poas praskho povstania.
27
nasledova. Ke sa ale v roku 1948 definitvne rozhodol pre radiklny politick obrat, radiklne sa obrtil aj jeho pomer k Beneovi a Masarykovi.
Vtedy a objavil vek pravdu, e eskoslovensko zaloili rusk boevici,
ich oktbrov revolcia, Leninov a Stalinov jasnovideck gnius, no a prirodzene i eskoslovensk komunisti, lepie povedan aviiari, pretoe eskoslovenskch komunistov v roku 1918 vo vlasti ete nebolo. Je zaujmav,
e tto tzu predtm ani moskovsk, ani eskoslovensk komunisti nehlsali.
Naopak, ete aj po februrovom prevrate komunistick predci slvili 28. oktber ako ttny sviatok zaloenia republiky a prezident Gottwald oficilne
poloil veniec na Masarykov hrob, taktie i vlda Zpotockho. Zd sa, e
komunisti zmenili v tejto veci svoje nzory a vtedy, ke si Fierlinger osvojil
Moravcom a Hitlerom zanechan protimasarykovsk zstavu. Je nesporn,
e obrat v komunistickom nazeran na vznik nho ttu sa stal viditenm
a v tom ase, ke Fierlinger v roku 1948 vstpil do komunistickej strany,
previedol tam socilnu demokraciu a stal sa v komunistickej strane dleitm initeom. Fierlingerovo psobenie malo v tomto smere na nazeranie
komunistickej strany na eskoslovensk histriu tak alekosiahly vplyv,
ak dialektickomaterialistick vklady dejn nedosiahli v iadnom inom nrode.
Vznik Ruska ako vemocenskho ttu pripisuje i sovietska historick
doktrna crom Ivanovi Hroznmu a Petrovi Vekmu. Hoci to boli krvilan
despotick samovldcovia, udrujci pracujci ud v hroznom otroctve
a poddanstve, predsa ich sovietska veda uznva ako vek postavy ruskch
dejn. Uebnice sovietskych kl prinaj o nich pochvaln vahy a lnky
a sovietsky film prbehy z ich ivota. Ich pomnky vidie i dnes na nmestiach sovietskych miest. Bulharsko bolo z tureckho jarma osloboden
vojnovm aenm ruskho cra Alexandra II. Na hlavnom nmest Sofie
i dnes stoj vek jazdeck pomnk tohto cra-osloboditea. udovodemokratick a komunistick Bulharsko sa nijak nesna oddiputova zsluhy tohto
mua o bulharsk samostatnos. A predsa tento cr bol tie prenasledovateom pokrokovho snaenia v Rusku, a preto proti nemu rusk revolucionri
spchali niekoko atenttov, a ho pri poslednom atentte zabili. V jednom
atentte na cra Alexandra III. mal as i star Leninov brat, a bol preto
odsden na smr a popraven, o malo nesmierny vplyv na revolun
vvoj Vladimra Ijia. udovodemokratick a komunistick Maarsko
i dnes oslavuje Lajosa Kossutha ako nrodnho hrdinu pre jeho revolun
28
30
III.
ZPADN VOJENSK VAZSTVO V PRVEJ SVETOVEJ VOJNE
A JEHO DSLEDKY
poruenm neutrality Belgicka vtrhli do tejto krajiny, aby cez jej zemie napadli Franczsko, vtedy Anglicko, ako garant belgickej neutrality, vyhlsilo
vojnu Nemecku. Hne na zaiatku prvej svetovej vojny sa teda ocitli Franczsko, Rusko, Anglicko, Belgicko a Srbsko, t. j. tzv. Dohoda (Antanta) vo
vojne proti tzv. Centrlnym mocnostiam, t. j. proti Nemecku a RakskoUhorsku, ku ktorm sa v neskorom priebehu vojny pripojili i Turecko
a Bulharsko. Na strane Dohody vstpili do vojny v roku 1915 Taliansko,
v roku 1916 Rumunsko a v roku 1917 Spojen tty. Aj Japonsko a in tty
sa zastnili vojny na strane Dohody. Priebeh vojny bol tak, e a do jla
1918, teda viac ne skoro cel tyri roky, mali vojensk prevahu na vetkch
eurpskych bojiskch Centrlne mocnosti. Ich vojsk vnikli vade hlboko do
eurpskeho zemia dohodovch ttov a od samho zaiatku vojny, resp. od
roku 1915 drali obsaden a skoro do konca vojny cel Belgicko, cel
Srbsko, cel Balkn, vek asti severnho Franczska, vek asti Ruska,
cel Ukrajinu, od roku 1916 i cel Rumunsko a od roku 1917 severovchodn as Talianska. Zpadn ttnici a i ttnici crskeho a potom i nrodnorevolunho Ruska si vytkli za cie vyhna nemeckch a raksko-uhorskch
agresorov zo vetkch tchto zem. To sa zpadnm spojencam na konci
vojny pomocou Ameriky aj podarilo. Je pravda, e sa to podarilo inak, ne si
to pvodne predstavovali. Oni si pvodne mysleli, e sa im to podar
pomocou a v spojenectve s Ruskom. V tomto sa vak prepotali. Rusi sce
hrdinsky bojovali a na zaiatku vojny i s niektormi vekmi spechmi
a ete i v roku 1916 pod Brusilovom dosiahli znan vazstv, ale vyhna
Nemcov a Rakanov z obsadenho ruskho zemia sa im nepodarilo, naopak, stle cvali hlbie a hlbie do Ruska.
Ke v roku 1917 vypukla v Rusku revolcia, rusk vojensk sila znane poklesla. Po oktbrovej revolcii boevick vlda bezpodmienene kapitulovala pred Nemeckom a Raksko-Uhorskom a v brestlitovskom mieri uznala odtrhnutie od Ruska Ukrajiny, Litvy, Lotyska, Estnska, Gruznska,
Kavkazka a donskej oblasti a ich okupciu Nemeckom. S takmto vvinom
zpadn spojenci skutone nepotali. Ale nakoniec sa im predsa len podarilo oslobodi i vetky tieto Nemcami obsaden rusk zemia. A oslobodili
ich bez ruskej pomoci.
Po tejto strnke je teda pravda, e sa vojna skonila inak, ne si to
pvodne predstavovali. Pvodne si veru nepredstavovali, e v Rusku bude
boevick revolcia a e tto vyd cel Ukrajinu a in cenn rusk provin32
cie nemeckmu cisrovi a jeho vazalom. Nepredstavovali si veru, e proletrska vlda umon takto nemeckmu cisrovi, aby najviu as svojich
vchodnch armd stiahol z vchodnho frontu, presunul ich na zpad do
Franczska, posilnil tam svoj front a gigantickm derom na vojsk zpadnch spojencov si vyntil rozhodujce vazstvo imperialistickho Nemecka
a Rakska-Uhorska nad zpadnou demokraciou. Toto vazstvo by prirodzene bolo znemonilo i vznik eskoslovenskho ttu. Len vasn prchod
americkch vojsk do Eurpy znemonil tento, boevickou revolciou a kapitulciou uahen, pln nemeckch a raksko-uhorskch imperialistov.
Len pomocou americkch vojsk, objavivch sa v Eurpe v poslednej fze
vojny, podarilo sa zmari posledn vraedn nemeck ofenzvu, prejs do
protitoku, porazi nemeck armdy v mnohch rozhodujcich bitkch
a printi Nemecko a Raksko-Uhorsko ku kapitulcii. Vazn zpadn
mocnosti stanovili ako podmienku prijatia nemeckej kapitulcie odchod
Nemcov a ich spojencov zo vetkch obsadench zem, teda i zem
ruskch. Vojensk vazstvo zpadnch spojencov oslobodilo takto Ukrajinu
a ostatn iastky revolunho Ruska, obsaden Nemcami a ich spojencami.
Stalo sa to bez akejkovek pomoci boevickho Ruska. Naopak, kapitulcia
boevickej vldy pred Nemcami nebezpene ohrozovala vazstvo Zpadu
proti Nemecku, a tm i oslobodenie Ukrajiny a ostatnch obsadench zem
revolunho Ruska spod nadvldy nemeckch imperialistov. Na takto postoj ruskej revolcie zpadn mocnosti iste neboli pripraven a Fierlinger m
po tejto strnke pravdu, ke tvrd, e si to inak predstavovali.
Je historickou skutonosou a nie legendou, e zpadn mocnosti
v roku 1918 zakonili vojnu ohromnmi vojenskmi vazstvami nad Nemcami a ich spojencami, a to bez akejkovek ruskej pomoci, skr napriek rznym prekkam, ktor kldla boevick vlda. Tmto vekm vazstvm
mohli spojenci akova, e dosiahli to, o ete pred ruskou revolciou a pred
vstupom Ameriky do vojny, v odpovedi prezidentovi Spojench ttov
W. Wilsonovi, na jeho dotaz o cieoch vojny zo da 20. 12. 1916, vyhlsili vo
svojej historickej nte z 10. janura 1917:
... vojnov ciele bud vyloen podrobne, so vetkmi nhradami
a spravodlivmi odkodneniami za utrpen kody, a v dobe jednania
o mier. Avak civilizovan svet vie, e nezbytne a predovekm obsahuj znovuzriadenie Belgicka, Srbska, iernej Hory a odkodnenie,
ktor im nle; vyprzdnenie obsadench zem vo Franczsku,
33
v Rusku a Rumunsku so spravodlivmi nhradami; reorganizciu Eurpy, zaruen trvalm poriadkom, spovajcim zrove na cte
k nrodnostiam a na prvu vetkch nrodov, malch a vekch, na
pln bezpenos a slobodn hospodrsky vvin, i na zemnch dohodch a medzinrodnch pravidlch, ktor by zabezpeili pozemn
a nmorn hranice proti neoprvnenm tokom; navrtenie provinci
alebo zem kedysi Spojencom nsilm alebo proti prianiam obyvatestva urvanch, oslobodenie Italov, Slovanov, Rumunov a echoslovkov z cudzej nadvldy...
34
IV.
VPLYV REVOLUNEJ VLNY PROLETARITU NA PRIEBEH
A VSLEDOK PRVEJ SVETOVEJ VOJNY
Fierlinger toti tvrd, e vojna skonila vekou revolunou vlnou eurpskeho proletaritu a e to bol ud, ktor si vyntil rchle skoncovanie krvavho a bezelnho vradenia. Potom tvrd, e
... jnov revoluce otsla do t mry zklady polofeudln Evropy, e
stedoevropsk nrody mly monost zbavit se tivch okov rakousko-uherskho ale a pod heslem sebeuren nrod, proklamovanm
jnovou revoluc, vytvoily si na troskch bval monarchie nrodn
a nrodnostn stty.
alej tvrd, e
zpadn velmoci... mohly nakonec vyhrt vlku pouze proto, e rychle
pokraoval rozklad armd centrlnch mocnost a e takka celou Evropu zachvtila velk revolun vlna.
35
nhradnmi kdrami v echch a na Morave, nsledkom prebiehania eskch vojakov k nepriateovi u na zaiatku vojny boli prekladan do Uhorska medzi Maarov a do inch krajov s neeskm obyvatestvom. U v roku
1914 boli esk vojaci popraven pre odbojnos. Cel esk nrod a vetky
jeho vrstvy, a na vemi mal vnimky, od samho zaiatku vojny prejavovali vek odpor proti rakskemu vojnovmu siliu.
I na Slovensku bol takto odpor, ale ten sa prejavil vo vej miere,
pre zvltne uhorsk pomery a krutej tlak, a neskorie. V lete 1918 sa
vzbril v Kragujevaci nhradn prpor 71. trenianskeho pluku. Rakskemu
velitestvu sa podarilo vzburu krvavo potlai a zastrelili 44 slovenskch
vojakov. Podobnm spsobom ukzali sa by nespoahlivmi juhoslovansk
a talianski vojaci rakskej armdy, a to u v bojoch v roku 1914 proti Srbsku
a v roku 1915 a neskorie proti Taliansku. Zaiatonm porkam rakskej
armdy na srbskom bojiti v roku 1914 bolo mon akova vo vekej miere
nespoahlivosti jej slovanskch oddielov, ktor priali vazstvo Srbom. I na
talianskom fronte bolo vek prebehlctvo. Najviac prebehlkov bolo na
ruskom fronte poas ofenzvy generla Brusilova v lete 1916. Ke po prvch
spechoch tejto ofenzvy Rumunsko vyhlsilo Raksko-Uhorsku vojnu,
i mnoho sedmohradskch Rumunov v rakskej armde prebehlo k Rumunom, pretoe priali vazstvo Rumunom. Politici a vlastenci esk, slovensk,
srbsk, chorvtski, slovinsk, rumunsk a talianski hne od zaiatonho
tdia vojny opali svoje domoviny, utiekli na zpad a zaali tam zahranin odboj proti Raksko-Uhorsku. Masaryk odiiel u v novembri 1914,
Bene v auguste 1915, tefnik zaal svoju akciu hne v prvch doch
vojny. Doma rakska a maarsk vlda kruto prenasledovala kad hnutie
za slobodu. Dr. Kram,12 dr. Ran a in boli v roku 1916 odsden na smr.
Mnoh in esk, slovensk, juhoslovansk, rumunsk a talianski vlastenci boli
popraven, uvznen a internovan. m dlhie trvala vojna, tm vmi
rstla nespokojnos udu a vojakov. K tomu prichdzali vek zsobovacie
akosti, menovite v Raksku, ktormi trpelo nielen civiln obyvatestvo,
ale i vojsko na frontoch. Od roku 1916 sa zaal u vemi prejavova vplyv
zahraninho odboja a legionrskeho hnutia na nrod doma a na vojakov na
frontoch. Veanie s. legionrov, ktor sa dostali do rakskeho alebo nemeckho zajatia, a dobrovonkov inch potlaench nrodov bolo na frontoch
astm zjavom. To vetko len zvyovalo nespokojnos, pasvny a aktvny
12
40
ohromn vojnov materil a 300 000 zajatch. Taliansko vak nekapitulovalo. Anglick vojsk zastavili vtedy raksko-nemeck vazn ofenzvu.
Ako bolo mon, e vntornmi a zahraninmi udalosami demoralizovan raksko-uhorsk armda tak dlho odolvala svojmu zniku a rozpadu a e bola schopn ete i spench ofenzvnych akci? To sa d vysvetli
tm, e poda sksenosti vek modern armdy sa demoralizciou rozpadvaj iba po svojich vekch, katastroflnych porkach. Vazn armda sa
ete nikdy nerozpadla demoralizciou! I rusk armda sa rozpadla a po katastroflnom nezdare poslednej ruskej ofenzvy, nariadenej a vedenej revolunou vldou Kerenskho.13 Ak by bol Kerenskij zvazil, ak by bol porazil
Nemcov a Rakanov a vyhnal ich z Ruska, sotva by sa bolo Leninovi a boevikom podarilo rozvrti rusk armdu a nastoli boevick vldu. I s rakskou armdou to bolo tak. Dokia vazila, i ke len s nemeckou pomocou,
demoralizan proces, ktor v nej stle pracoval, tak aleko nedospel, aby ju
celkom rozvrtil. Bola potrebn katastroflna vojensk porka, aby bolo
dielo dokonan. A takto porka sa aj konene dostavila. 24. oktbra 1918
spojen talianske, anglick a americk vojsk pripravili rakskej armde na
fronte u Piavy ohromn vojensk porku. A nsledok bol, e sa rakskouhorsk armda celkom rozpadla, podobne ako sa rusk armda rozpadla po
nevydarenej ofenzve Kerenskho. Tto, vinou svojich vojakov od samho prvu nenviden, skrz-naskrz demoralizovan raksko-uhorsk armda, i ke prechodne utrpela vie i menie porky, v podstate spene
odrala zriv toky nepriateov, s ktormi vina jej prslunkov sympatizovala, a uskutonila i zdaril vek ofenzvy, a to a do samho konca
vojny, teda viac ako tyri roky a po oktbrovej boevickej revolcii ete
cel jeden rok! Bolo potrebn rozhodn ohromn vazstvo zpadnch spojencov, aby sa v raksko-uhorskej armde poas celej vojny nazhromaden
nespokojnos, nechu k vojne a nenvis proti Raksko-Uhorsku prejavili
v plnom rozvrate tohto vojnovho intrumentu. A i ke revolun nlada
najvej asti obyvatestva Raksko-Uhorska a vojakov nesporne bola
jednm z faktorov pri prprave definitvneho vojenskho vazstva zpadnch spojencov na talianskom fronte, skutonosou je, e rozpad rakskouhorskej armdy sa uskutonil a bezprostredne po tomto vazstve.
13
Alexander Fjodorovi Kerenskij (1881-1970), rusk politik, druh predseda ruskej doasnej vldy, orgnu, ktor viedol Rusko v roku 1917 v dobe po odstpen cra Mikula II. do
uchopenia moci boevikmi. Po tchto udalostiach il v emigrcii.
42
Prvm hlavnm a najviac rozhodujcim predpokladom vzniku eskoslovenskho ttu nebola teda rusk revolcia a revolun vlna proletaritu,
ale definitvne a rozhodn vojensk vazstv zpadnych mocnost na vetkch bitevnch poliach a vojensk znienie nemeckch a raksko-uhorskch armd a ich kapitulcia.
43
V.
VPLYV RUSKEJ REVOLCIE NA BOJ
O ESKOSLOVENSK SAMOSTATNOS
Skmajme teraz tvrdenie, e eskoslovensk ud va za svoju ttnu samostatnos predovetkm vaznej oktbrovej ruskej revolcii, no i revolunmu hnutiu eskoslovenskho pracujceho udu.
o sa tka ruskej revolcie, musme v nej rozozna dve tdi. Zapoala sa detronizciou cra Mikula II. v marci 1917, povalenm crovej vldy a zriadenm revolunej tzv. doasnej vldy. Ako som u uviedol, vetko
toto bolo dielom asti achty, generlov, burozie a zkonodarnej Dumy.
Tieto konzervatvne elementy, spolu s liberlnym metianstvom a intelektulmi, sa snaili z nacionlnych dvodov zabrni nemeckmu vazstvu
a obviovali cra, e pod vplyvom svojej nemeckej manelky slabo odporuje
Nemcom a je prekkou ruskho vazstva. Pod vplyvom rd vojakov, robotnkov a sedliakov sa revolcia dostvala m alej pod vedenie socialistickch strn, o sa prejavilo aj v tom, e sa Kerenskij stal predsedom vldy.
Kerenskij sa musel brni na jednej strane proti siliu reakcie a podarilo sa
mu povstanie generla Kornilova zdola. Na druhej strane sa vak vzoprel
i nporu boevikov. Vazstvom boevikov nad socialistom Kerenskm sa
v oktbri 1917 kon prv tdium ruskej revolcie. Zriadenm tzv. diktatry
proletaritu na ele s Leninom, t. j. oktbrovou revolciou, sa zapoalo druh tdium revolcie.
Pavel Nikolajevi Miljukov (1859-1943), historik, politik a novinr, profesor Lomonosovovej univerzity. Po februrovej (resp. marcovej) revolcii bol v doasnej vlde ministrom za-
44
venskho vyten bude hranica proti dobyvanm plnom nemeckm proti krajinm slovanskm. 7. aprla t. r. vyhlsil alej Miljukov, e
spojenci neved vbojn vojnu; ich silie smeruje len k takmu upraveniu mapy juhovchodnej Eurpy, aby mohla by povaovan za
ven; tto mapa predpoklad osloboden a zjednoten Posko, rozdelenie raksko-uhorskho mocnrstva, utvorenie nezvislho ttu eskoslovenskho, zjednotenie srbskch zem...
m alej sa vak rusk revolcia pohybovala doava, tm menej ju zaujmalo nrodn a ttne oslobodenie eskoslovensk. Kerenskij pre toto nemal
vbec zmysel a len horko-ako po dlhch prieahoch, a a po vazstve naich legionrov proti Nemcom u Zborova, dal shlas k formovaniu samostatnho s. legionrskeho vojska. Masaryk, ktor v tej dobe organizoval nau akciu v Rusku a pokladal eskoslovensk legionrsku armdu za najradiklnej politick prejav proti Raksku, si takto postaoval: ... i socialist a liberlov vech smr byli proti nm; e pr jsme ovinist. (Por.
Svtov revoluce, s. 189). A boevick revolcia bola svojm volanm po
mieri za kad cenu hluch pre rieenie eskoslovenskej otzky.
45
rpe. Preto jasavo vtali rusk revolciu a oakvali od nej rozvrat ruskej
armdy. Z toho dvodu dal nemeck cisr povolenie Leninovi a jeho boevickm komisrom, aby mohli zo vajiarskeho exilu bez prekky precestova v historickom zaplombovanom vagne cez zemie Nemecka a cez
vojnov front do Ruska. Nemci vedeli, e nikto in neme tak dokonale
rozvrti rusk armdu ako boevici. Nemeck pln bol, e ak rusk
armda odpadne a nebude viacej vchodnho frontu, potom vetky takto
uvonen nemeck vchodn armdy bude mono vrhn na zapadn front
do Franczska, ohromnou presilou tam rozdrvi franczsky a anglick odpor, printi spojencov ku kapitulcii a zakoni vojnu vazne, a to ete ne
sa americk sily bud mc uplatni. Toto smrtene vne nebezpeie tu
skutone bolo ako mon nsledok ruskej revolcie. Z hadiska Ruska by
takto koniec vojny bol znamenal katastroflny mier, trval stratu vekch
ruskch zem a hospodrske ujarmenie Rusov Nemcami. Z hadiska eskoslovenskch snh by to bolo znamenalo rozplynutie vetkch ndej na
oslobodenie echov a Slovkov z rakskeho a maarskho jarma a naopak
utuenie a posilnenie poroby.
Ako sa zachovala rusk revolcia voi tomuto nebezpeiu? Tak ako
prv doasn revolun vlda, i vlda Kerenskho sa snaili rusk armdu
udra pohromade v bojaschopnom stave, aby vykonala svoju lohu a vyhnala nemeckch a raksko-uhorskch votrelcov z ruskho zemia a spolu so
zpadnmi mocnosami printila centrlne mocnosti k mieru. Ale Leninova
boevick agitcia sa o najostrejie postavila proti tmto snahm. V mestch, na dedinch, na frontoch, v zkopoch, slovom vade hlsali boevici
za kad cenu potrebu okamitho mieru s nemeckmi a rakskymi imperialistami a poadovali premenu tzv. imperialistickej vojny na vojnu obiansku. Vyzvali v tomto zmysle ruskch vojakov, aby opustili fronty, resp. aby
sa obrtili proti svojim predstavenm. Miesto vojny na oslobodenie ruskej
zeme od nemeckej imperialistickej invzie a na oslobodenie potlaench nrodov od nemeckej a raksko-maarskej tyranie hlsali a rozptali vojnu
domcu, obiansku. Ke sa potom Kerenskho ofenzva po zaiatonch
spechoch skonila z tchto prin vekm nezdarom, rusk armda sa u
nedala dra pohromade, vojaci poda pokynov boevikov hromadne opali fronty, odhadzovali zbrane alebo ozbrojen tiahli domov. Komunistick
vodcovia oakvali, e poda tohto prkladu i vojaci nemeckej a rakskej
armdy sa pozdvihn proti svojim predstavenm a opustia fronty; aj ich
46
k tomu vemone vyzvali letkmi, reproduktormi a inmi spsobmi bratrkovania. Komunistick politika vtedy myselne rozvracala rusk armdu, aby tmto prostriedkom rozvrtila i armdu nemeck a raksku. Tto
revolun taktika vak plne zlyhala. Rusk armdu rozvrtila dokonale, ale
ani nemeck, ani inak u demoralizovan rakska armda sa nerozpadli.
Naopak, Nemci a Rakania zaali nov ofenzvu, hnali pred sebou demoralizovan rusk oddiely a bez zastavenia vnikali hlbie a hlbie na rusk
zemie. Nakoniec musela boevick vlda pred Nemeckom a predtm demoralizovanm Rakskom-Uhorskom bezpodmienene kapitulova, len aby
si zachrnila vlastn existenciu. U som uviedol, ako musela potom boevick vlda vyda najvznamnejle a najrodnejie asti ruskej re Nemcom, ktor tam potom zriadili bbkov reakn vldy. Vetko toto malo prirodzene vek vplyv na zvenie vojenskho potencilu Nemcov. Vek
asti svojich vchodnch armd odsunuli na zpad a podstatne tam posilnili
svoje vojsk bojujce proti zpadnm spojencom. Okrem toho sa Nemci
zmocnili bakujskho petroleja, ban a zbrojrskych tovrn Ukrajiny a Donskej oblasti a, o bolo hlavn, obilnch a inch zsob bohatej Ukrajiny.
Takto chceli paralyzova inky anglickej nmornej blokdy Nemecka, ktor tam nebezpene zhorovala situciu obyvatestva v oblasti stravovania.
Ako vidie, oktbrov boevick revolcia nielen e nerozvrtila nemeck a raksku brann moc, ale naopak znane posilnila vojensk potencil tchto mocnost, nebezpene zvyovala monos vojenskej porky zpadnch spojencov a ohrozovala tm i splnenie ndej echov a Slovkov
na ttnu samostatnos. Na tom, e zpadn spojenci, napriek vekej pomoci,
ktor oktbrov revolcia poskytla nemeckmu vojenskmu potencilu,
predsa len nepodahli vraednm tokom armd centrlnych mocnost, ale
vydrali to po oktbrovej revolcii ete cel jeden rok a nakoniec
definitvne porazili Nemcov a Rakanov na bitevnch poliach, oktbrov
revolcia, ako vidie, iaden podiel nem.
Bohumr meral (1880-1941), socilnodemokratick, neskr komunistick politik, spoluzakladate Komunistickej strany eskoslovenska v roku 1921 a jej vedci predstavite.
49
51
52
53
odboj nmet imperialist, i ti, kdo sebe nazvaj pedstaviteli ruskch dlnk a rolnk sovt nrodnch komisa! My byli nuceni
vystoupit na ochranu naich prv! Sovtsk vlda roziruje mezi ruskmi soudruhy le, kdy ns oznauje za blogvardjce a kontrarevolucione!... Za sjednocen s. socialisty I. snmu eskoslovensk
revoluce: ...
Nasleduj podpisy delegtov socilnodemokratickch a nrodnosocialistickch. (Por. Lad. Vlsta, Legioni socialist v Rusku a v revoluci, Praha, 1922,
s. 36).
54
56
ist platilo aj o raksko-uhorskch Srboch, Chorvtoch, Slovincoch, Poliakoch, Rumunoch, Talianoch. Vetci od prvho okamihu prvej svetovej vojny
vedeli, e udrela historick hodina, ktor im me prinies vyten slobodu, samostatn ttnos, vkon samourovacieho prva. Bola to od samho
zaiatku nrodn mylienka, ktor ich v tejto vojne zrevolucionovala.
A v znamen tejto nrodnej mylienky nakoniec aj zvazili. Za nae samourovacie prvo sme bojovali behom celej naej histrie za Rakska, pod
maarskou tyraniou pred svetovou vojnou a i od prvho da jej vypuknutia.
Bolo to v krvi nho nroda a nebolo treba iadnej oktbrovej revolcie, aby
nm to vtepila. Vldcovia Centrlnych mocnost zmerne a svojvone
vyvolali prv svetov vojnu prve preto, aby udusili samourovacie prvo,
vit v nrodoch im podrobenm. Ale tto vojna bola pre podroben nrody
historickou prleitosou, aby sa zbavili nadvldy potlateskch mocnost,
znemoujcich vkon samourovacieho prva.
iadne teoretick vzvy, proklamcie, rdiov hesl tu nepomhali.
Starobyl utlatesk re nebolo mon povali jerichovmi trbami a revolunm fanfrstvom. V krvavej svetovej vojne bolo treba inov a nie slov.
Odboj Masarykovch lgi a odboj doma, to boli iny, ktormi nrod mohol
prispie k svojmu oslobodeniu. A akmi inmi, nielen slovami, prispeli k tomu vemocensk odporcovia Nemcov a Raksko-Uhorska?
Americk prezident Wilson proklamoval, ako som uviedol, samourovacie prvo nrodov a i echov a Slovkov ako podmienku mieru. Vldy
Franczska, Vekej Britnie, Talianska a crskeho Ruska vyhlsili v nte
prezidentovi Wilsonovi u zaiatkom roku 1917, e ich vojnovm cieom je
oslobodenie echoslovkov z cudzej raksko-uhorskej nadvldy.
Zodpovedali ich iny tmto ich slovm? Fakt je, e vetky tieto zpadn mocnosti viedli vojnu alej a do plnho rozbitia Raksko-Uhorska
a uskutonenia eskoslovenskho ttu. Ale ako to bolo s boevickou oktbrovou revolciou? Ona sce slovami proklamovala samourovacie prvo
nrodov, ale ak boli jej skutky vo veci samourovania nho nroda?
Sovietska vlda, hoci vedela, e eskoslovensk samostatnos sa d uskutoni len vojnovm rozbitm Raksko-Uhorska, uzavrela predsa 3. marca 1918
s touto raksko-uhorskou monarchiou mierov zmluvu, prjmuc vetky jej
a i nemeck ultimatvne podmienky. Viem, e sovietske Rusko malo vtedy
in starosti, ne aby nm nejak inne mohlo pomha. Teraz, ke vaka
vytrvalosti a vernosti zpadnch spojencov bolo Raksko-Uhorsko rozbit
58
59
VI.
REVOLUN SNAHY ESKOSLOVENSKHO ROBOTNCTVA
A POSTOJ NESKORIEHO VODCU KOMUNISTOV DR. MERALA
Treba sa ete zaobera tvrdenm, e to bola revolun vlna eskoslovenskho pracujceho udu, ktor u pred 28. oktbrom 1918 rozhodla o osude
raksko-uhorskej monarchie a o vzniku eskoslovenskho ttu. Pozrime sa
len, ako to bolo s politickm uvedomenm pracujceho udu v predvojnovej
dobe. esk robotncke masy mali od roku 1907 veobecn volebn prvo do
rskeho snemu a u od roku 1897 volili v tzv. piatej krii. Na Slovensku,
pravda, bolo absoltne a relatvne ovea menej poetn robotnctvo za maarskej ry z volebnho prva celkom vylen. Robotnctvo eskch zem
bolo u za Rakska politicky a triedne vemi vyspel. Politicky ho zastupovala hlavne eskoslovansk socilna demokracia. Urit as eskho robotnctva organizovali nrodn socialisti. Tto tvorili po strnke nacionlnej
vemi radiklnu politick skupinu. Ich vodca Vclav Klof bol krtko po
vypuknut vojny zatknut a vznili ho a do veobecnej amnestie cisra
Karola, vydanej v jli 1917. Nrodno-socilna strana vychovvala robotnctvo viac v duchu radiklneho nacionalizmu. Socilna demokracia bola
naproti tomu orientovan marxisticky. I ke po odlen sa od tzv. centralistov, ktor gravitovali do Viedne, zdrazovala i esk nrodn potreby,
predsa len hlavn vhu kldla na triedne a socialistick poiadavky. A teraz,
ako to vyzeralo s revolunosou eskej socilnej demokracie v prvej svetovej vojne? Fierlinger iste nepoprie, e kto chcel zvali raksko-uhorsk
monarchiu a zriadi eskoslovensk tt, ten musel veru postupova revolune a nie oportunisticky. A ako vyzerala vtedy revolun cesta socilnej
demokacie? Jej najsilnejm politikom bol vtedy dr. meral, ktor svojimi
vodcovskmi kvalitami dlho skoro bezvhradne ovldal stranu. Fierlinger
predstavuje merala ako politika, ktor sprvne posudzoval rusk revolun politiku a jej vplyv na Raksko-Uhorsko a na eskoslovensk nrodn
apircie.
Nu, pozrime sa, ak politiku uskutooval dr. meral za prvej svetovej vojny, teda v dobe, ke nrod doma a vetky jeho vrstvy trpeli neudsk
prenasledovania, ke jeho prslunci, ntene zaraden do rakskej armdy,
mreli a krvcali a ke za hranicami Masaryk, jeho spolupracovnci a legio60
61
62
kokapitalistov, aby ich uistil svojou spoluprcou na spolonom diele zchrany Rakska! Vojvoda z Beaufortu, grf Sylva-Tarouca, vekoobchodnk
Meinl a niekoko nemeckch profesorov zvolali na 17. jla 1917 zhromadenie prominentnch osobnost do Viedne do miestnost Rakskej politickej
spolonosti za tm elom, aby sa vyslovili za zchranu Raksku-Uhorska
a za uzavretie mieru na takomto zklade. Zhromadenia sa, okrem zvolvateov, medzi inmi zastnili i kniea Auersberg, slobodn pn Engel
z Meinfeldenu, grf Jindrich Lutzow, grf Lanscoronski, princ Thurn a Taxis, barn Hormuzaki, grf Mensdorff, rytier Kuczynski, rytier Ritt, grf
Jaroslav Thun, barn Schwind, grf Rumerskirch, niekoko univerzitnch
profesorov, spisovateov, vych byrokratov, priemyselnkov, advoktov
at., vetko Nemcov. Do tejto skutone prominentnej spolonosti sa dostavil aj dr. meral, ako jedin z pozvanch echov (ostatn odmietli alebo sa
ospravedlnili). Okrem niekokch poskch achticov tam z rakskych Slovanov boli len dvaja vodcovia kleriklnych Slovincov. Je pravda, e v debate
tejto vysokej spolonosti odzneli aj niektor vemi pozoruhodn rei znamenitch profesorov J. W. Foerstera, Lammascha, Redlicha, ktor to s reorganizciou Rakska a s rovnoprvnosou jeho nrodov mysleli skutone primne. Ale kad rozumn lovek musel predsa vtedy (po pde crizmu v Rusku) u vedie, a ani tto aristokrati a viedensk priemyselnci a bankri, ani
degenerovan Habsburgovia, za zchranu ktorch sa tto spolonos zasadzovala, nie s veru schopn Raksko zachrni alebo oivi. Napriek tomu
uznal meral za nutn, aby sa v tejto vzneenej spolonosti ujal slova
a ubezpeil ju o svojej vernosti. Rei, prednesen na tomto zhromaden,
boli v doslovnom znen uverejnen v spise Osterreich und der Friede. Verstndigung unter den Volkern Osterreichs. Wien, Juli 1917.
meral tam vyhlsil:
Veaven pni! Som ech, ktor miluje svoj nrod a ver v budcnos svojho nroda. Som ech, ktor miluje Raksko a ver v budcnos Rakska... Od rokov bolo pohntkou mojej politickej innosti psobi k tomu, aby v Raksku-Uhorsku prilo k organizanej premene,
v ktorej by vetky nrody mohli veda seba radostne i... Som si ale
vedom, e toto spoluitie nie je mon bez jednej zkladnej podmienky, toti bez dobrej vle, aby sme spolu ili v dohode a v priatestve. Dobr va je ten prostriedok, ktor ns prenesie cez vetky prekky a povedie nrody tohoto ttu, a tak i sm tt k lepej budc-
64
Karel Mattu (1836-1919), esk prvnik a politik, jeden z hlavnch predstaviteov Nrodnej strany (nazvan aj staroesk). Bol predsedom Nrodnho vboru existujceho v rokoch 1916-1917, ktor zdruoval vinu eskch politickch strn a zaujmal lojlny postoj
k raksko-uhorskej vlde.
19
esk svaz, prorakske zdruenie eskch politickch strn zloen z poslancov rskej
rady, vznikol v roku 1916 zrove s Nrodnm vborom. Jeho innos skonila so znikom
Raksko-Uhorska.
66
a dostav sa do rakskeho zajatia, vean. Vojsk Borojevia optovne odrazili vek ofenzvy talianskej armdy, a to bola prleitos, aby pni marlovi srdene pogratulovali. A stalo sa to v dobe, ke v Rusku revolun
proletarit kcal crizmus, crsku armdu a crskych generlov! Hovor sa,
e depeu odoslali kvli tomu, aby novho cisra Karola lepie naladili na
veobecn amnestiu, ktor krtko potom aj skutone vydal. Ale preo musel
depeu podpsa prve ten, i Fierlingerom oslavovan marxistick vodca
proletaritu? Preo ju nepodpsali Habrman, Modrek, Tomek, Bechyn,
Soukup alebo in Fierlingerom ako zradcovia revolunho proletaritu
pranierovan tzv. praviiarski socilni demokrati? Nepodpsali ju, lebo boli
od samho zaiatku v protihabsburskom politickom fronte, teda v opanej
pozcii ako dr. meral. Depea, jej obsah a tylizcia sa navlas zhodovala
s devtnou, ustraenou, servilnou, oportunistickou, nesocialistickou a protirevolucionrskou politikou, ktor meral na ochranu raksko-uhorskej monarchie vo vojne dsledne sledoval. Nedivme sa, e mu tto politika priniesla dveru i najreaknejch monarchistickch rakskych kruhov. Ke
raksky ministersk predseda dr. Seidler, voi cisrskemu domu jeden z najdevtnejch, reorganizoval svoju vldu, pristpil 31. jla 1917 k predsednctvu eskho svazu s prianm, aby tento do vldy delegoval merala za
svojho ministra. Ale esk svaz nebol za as v rakskej vlde. Ke v Rusku revolune zruili monarchiu, ke uvznili cra, ke sa rusk proletarit
u mocne dobval vlunej moci v tte, vtedy v Raksku, nenvidenom
eskm nrodom, je revolucionr dr. meral ministerskm kandidtom
cisrskeho ministerpredsedu! (Por. Tobolka, s. 262).
68
Toto kompromisn znenie bolo takto prijat len kvli jednotnmu vystpeniu eskej delegcie pred konferenciou. Inak Habrman otvorene poadoval
naprosto nezvisl eskoslovensk tt bez Habsburgov a na troskch raksko-uhorskej monarchie. Naproti tomu meral zastval rennerovsk stanovisko, e Raksko-Uhorsko m by zachovan a esi a Slovci si maj
svoj problm vyriei v rmci tejto re. meral pokladal eskoslovensk
problm za vntorn otzku Raksko-Uhorska, kdeto Habrman za otzku
medzinrodn. meral bol za kompromisn rieenie rakucke, Habrman za
revolun, radiklne.
Treba ete uvies, e na tokholmsk zjazd zaslali zstupcovia eskoslovenskch socilnodemokratickch organizci v cudzine vyhlsenie, ktor kulminovalo vo vetch:
69
Raksko-Uhorsko touto vlkou a hrzami za vlky vykonanmi ztratilo prvo na existenci. dme svobodn echy a Slovky, dme
eskoslovenskou republiku!
Ako vidie, nrod doma stl poda vlastnch meralovch slov za Masarykom. V strane robotnctva, v socilnej demokracii, viedli tieto revolun
masarykovsk snahy Habrman, Modrek, Tomek a in. A meral viedol
5%-n meninu oportunistick, protirevolun, rakucku, lojalitn. Tto
5%-n, poda Fierlingera vraj revolun vlna, by bola dorazila rakskouhorsk monarchiu a vytvorila eskoslovensk republiku? Revolun vlna
nesporne bola, ale t la s Masarykom, a nie so meralom. To je historick
skutonos. A tak to vyzeralo v naom nrode u dvno pred oktbrovou
revolciou v Rusku.
k svojim rakskym nrodom (nie uhorskm), aby si kad formoval svoj nrodn tt v rmci rakskej monarchie. Karol si netrfal adresova tto vzvu aj uhorskm nrodom, teda aj Slovkom, pretoe sa bl odporu Maarov,
ktor sa mu zdali by ete i v tchto poslednch chvach jeho monarchie
nepremoitenmi. Ale nielen tto oligarchistick vldcovia boli za naprost
a bezpodmienen zemn integritu historickho Uhorska. I obianski
pokrokri, i socialisti maarsk. Po Karolovom manifeste rakskym nrodom, v poslednch chvach historickho Uhorska, Oskar Jszi, vodca maarskch pokrokrov a jeden z tch mlopoetnch maarskch politikov,
ktor to s nemaarskmi nrodmi mysleli primne, sa zfalo pokal zska
Slovkov, Rumunov, Rusnov at. pre Uhorsko poskytnutm im nrodnej
autonmie v uhorskom tte. Maarsk socilni demokrati na tokholmskom
zjazde ni nechceli pou o nejakom eskoslovenskom tte, leda ak by sa
bol zriadil bez Slovenska. Nepodarilo sa im prehovori vodcu socilnych
demokratov Emanuela Lehockho, aby sa zastnil tokholmskho kongresu
a zasadil sa tam za zemn integritu Uhorska. A o sa maarskch komunistov tka, t pod vedenm trockistickho dikttora Blu Kna vo vojne
proti eskoslovensku v roku 1919 dokzali, ako si predstavuj postavenie
Slovenska. Ke maarsk vojsk obsadili dobr tretinu Slovenska, dal Bla
Kn cez svojich prvrencov (z ktorch mnoh na Slovensku ani nebvali,
ako napr. petiansky Janouek21) vyhlsi 16. jna 1919 samostatn slovensk radov republiku, ktor sce nenala ohlas u slovenskho udu a zanikla odchodom maarskch vojsk zo Slovenska, ale bola dokladom toho, e
ani maarsk, ani maarnski komunisti o nejakom eskoslovensku nechceli ni vedie. Tohto nekompromisnho protieskoslovenskho stanoviska
vetkch Maarov si bol vedom aj meral, ke zastval nzor doma, vo
Viedni a v tokholme, e eskoslovensk otzku treba riei v rmci Uhorska. Dobre vedel, ako to vedel kad rozumn politik, e v rmci Rakska by
sa nikdy iadny eskoslovensk tt nebol mohol zrealizova, v najlepom
prpade iba nejak iria i uia autonmia esk s ponechanm Slovenska
napospas uhorskmu panstvu.
21
71
Ako vidie, stanovisko Czerninovo sa npadne zhodovalo s politikou meralovou v tokholme a inde. Bolo to prve v doch, ke Franczsko uznalo
a povolilo samostatn eskoslovensk armdu. Bol potrebn rchly protest
proti rakskemu stanovisku. Preto sa zili na Troch krov (6. janura 1918)
vetci esk poslanci ako generlny snem, aby protestovali. Bol to doma
nesporne vznamn revolun in uprostred svetovej vojny. Jednohlasne
prijat deklarcia, tzv. trojkrov, znela takto:
Ve tvrtm roce hrozn vlky svtov, je si vydala bezmrnch
obt na ivotech a statcch nrod, dj se prvn pokusy o mr. My,
et poslanci rady sk, je byla rozsudky nepslunch vojenskch
soud zbavena cel ady svch len slovanskch, a zrove my et
poslanci rozputnho a dosud neobnovenho snmu krlovstv eskho, jako i po celou dobu vlky nesvolanho snmu markrabstv
Moravskho a neobnovenho snmu vvodstv Slezskho, jako zvolen
zstupcov nroda eskho, zdrazujce veker prohlen eskho
poselstv na rad sk, jsme povinni urit a jasn za lid esk a za
porobenou vtev slovenskou v Uhrch vyznaiti svoje stanovisko
k nov prav pomr mezinrodnch. Kdy poslanci obrozenho nroda naeho promluvili za vlky francouzsko-nmeck o mezinrodnch otzkch evropskch, prohlsili v memorandu svm dne 8. prosince 1870 slavnostn:
72
Vechny nrodov, a velc, a mal, maj rovn prvo sebeuren a rovnost jejich m stejn etena bti. Jen z uznn rovnoprvnosti a ze vzjemn vnosti svobodnho sebeuren vech nrod
me vykvsti prav jejich svoboda a bratrstv, veobecn mr a prav
lidskost.
My, poslancov nroda eskho, vrno jsouce i dnes tmto zsadm svch pedchdc, s radost jsme pozdravili, e dnes vechny ony
stty, je jsou zaloeny na zsadch demokracie, vlc a neutrln,
pokldaj stejn s nmi toto svobodn sebeuren nrod za zruku
trvalho mru veobecnho. Nov Rusko pi svm pokusu o mr veobecn vloilo do stejnch podmnek mrovch zsadu sebeuren
nrod tak, aby nrodov svobodnou volbou rozhodli o svm ivot
a usnesli se, chtj-li vybudovati stt samostatn, i tvoiti sttn celek
ve spolku s nrody jinmi. Naproti tomu vyhlsil zstupce RakouskaUherska jmnem tydohody, e otzka sebeuren onch nrod, je
dosud nemaj sv sttni samostatnosti, m bti eena v kadm stt
cestou stavn. Vzhledem na to jsme za esk nrod povinni prohlsiti, e toto stanovisko zstupce Rakouska-Uherska nen stanoviskem
nam. My jsme se naopak ve vech svch projevech a nvrzch tomuto een vzprali, jeto po bezpoetnch trpnch zkuenostech naich
neznamen ono nic jinho, neli pln zamtnut zsady sebeuren
nrod. Trpce alujeme, e nrod n byl zbaven sv samostatnosti
sttoprvn i svho prva sebeuren umlmi dy volebnmi, vydn
nadto panstv nmeck meniny a nmeck centralistick byrokracie.
Slovensk vtev nae stala se pak obt brutlnosti maarsk a neslchanho nsilnictv ve stt, jen pes vechny zdnliv konstitun
formy zstv nejtemnjm koutem Evropy, v nm nrodov nemaart, tvoc vtinu, jsou panujc meninou trni a hubeni, od
kolbky odnrodovni, zstavajce takka beze veho zastoupen na
snmu i v adech, bez veejnch kol a bez volnosti ve kolch
soukromch... My, poslancov nroda eskho, prohlaujeme, e mr,
kter by nrodu naemu nepinesl spravedlnosti a svobody, nemohl
by pro nho bti mrem, nbr jen potkem novho mohutnho
a dslednho zpasu za sttn samostatnost, v nm by nrod n napjal veker sv sly hmotn a mravn a do krajnosti a v tomto bezohlednm boji neustal a do astnho konce. Nrod n hls se o svou
samostatnost, opraje se o sv historick prvo sttn a jsa prodchnut
vecek velou touhou, aby ve svobodn souti s jinmi nrody
svobodnmi a ve svm stt svrchovanm, plnoprvnm, demokratic-
73
km, sociln spravedlivm i na rovnosti veho svho obanstva vybudovanm a v hranicch historickch zem a sdel svch a sv vtv slovensk pispti mohl k novmu velkmu rozvoji lidstva, zaloenmu
na volnosti a bratrstv, piznvaje v tomto stt nrodnm meninm
pln rovn prva nrodn. Vedeni jsouce tmito zsadami protestujeme slavnostn proti odmtn prva sebeuren nrod pi jednn
mrovm a dme, aby ve smyslu prva toho zabezpeena byla vem
nrodm, tedy i naemu, ast a pln volnost obhjiti svch prv na
mrovm kongresu.
Z eskch poslancov sa trojkrovej schdze vedome nezastnil a tto deklarciu nepodpsal dr. meral! Treba si dobre uvedomi: Na brestlitovskej
mierovej konferencii poaduj zstupcovia sovietskej vldy slobodn sebaurovacie prvo pre vetky nrody. Proti tejto poiadavke sa tam postav
raksko-uhorsk zahranin minister. esk poslanci rskej rady a zemskch snemov protestuj proti tomuto raksko-uhorskmu stanovisku a stavaj sa za poiadavku revolunho boevickho Ruska. A dr. meral, ako
skoro jedin, sa nepripojil k tejto revolunej poiadavke! V Prvu lidu sa
potom vyhovral na velijak formlne dvody, ale skuton dvod bol ten,
e stle ete zastval svoje oportunistick stanovisko, ktor stlo Jeho
Excellencii grfovi Czerninovi bliie ne 95%-nej vine eskho nroda.
A dr. meral neprisahal, ani ke sa zstupcovia nroda 13. aprla 1918
zili pod vedenm majstra Aloisa Jirska a zloili prsahu formulovan
dr. Frantikom Soukupom (ktor bol poda Fierlingera nerevolucionrskym
oportunistom):
Shromdili jsme se zde, jako povolan zstupcov tvoji, abychom nahor i dol manifestovali, e vechen nrod, sjednocen tak, jak toho
djiny tvoje nejsou pamtnky, stoj jako ulov hradba za vm tm,
co tvoje poselstvo v pamtnch svch a historickch deklaracch zjevilo. Tak zde stojme! A v pevn, nezlomn dve v konen vtzstv
nejsvtjch prv svch, v dve ve vtzstv spravedlnosti, ve vtzstv prva nad nsilm, svobody nad porobou, demokracie nad vsadami a pravdy nad klamem, ve velikm rozhrann djin svtovch,
zvedme ruce sv, a pi drah pamtce pedk, ped oima vzkenho nroda a nad hroby padlch, v mohutnm souzvuku vech duch svch slibujeme dnes a pro vechnu budoucnost: Vytrvme, a
pozdravme samostatnost svho nroda!
74
Nu, dr. meral neprisahal, nepodpsal, neprotestoval, neveril! Lepie povedan, veril; veril viac politike grfa Czernina a tomuto podobnch, ne tm
95%-m nroda! Ke toti predstavitelia nroda tto prsahu skladali, vtedy
Nemci viedli na franczskom fronte najvraednejiu, ale u i svoju posledn
ofenzvu. Tto ofenzva mala vtedy hroziv zaiaton spechy. A tto skutonos poslednch nemeckch vazstiev urobila na merala, revolucionra, tak dojem (nota bene len niekoko mesiacov pred konenou kapitulciou Nemcov), e sa ctil by potvrden vo svojom stlom oportunistickom
presveden, e vojnu vyhraj Nemci, resp. e sa skon nerozhodne, a teda
i zchranou existencie Raksko-Uhorska. Pre neho neplatilo vtedy iadne
revolucionrske ovzduie. On i po ruskej oktbrovej revolcii ostal tm
chladnm oportunistom, ktorm bol od samho zaiatku prvej svetovej vojny. Bol nm i vtedy, ke cez Prvo lidu a cez brnensk Rovnost dal odmietnu historick prejav eskch spisovateov. Spisovatelia toti zazlievali
ustraeneck, austrofilsk, meralovsk politiku a pred prvm zdenm sa
rskej rady vydali da 17. mja 1917 verejn prejav, v ktorom poslancov
vyzvali, aby sa chovali ako mui, boli si vedom historickch db a neohrozene vymhali slobodu a nezvislos nroda. Toto odmietanie rakuckeho kolaboranstva a i meralovho oportunizmu podpsali vtedy i Zdenk
Nejedl, Ivan Olbracht, Marie Majerov at. (Por. Tobolka, s. 236).
75
Takto zmal vodca revolunej vlny proletaritu, ke ilo o to: teraz alebo
nikdy! o by bolo bvalo z ruskej revolcie, ak by bol Lenin pokladal crske
Rusko za tak siln, e to nebolo mohlo prehra? o by bolo bvalo zo
samostatnosti eskoslovenskej, ak by sme sa boli vetci, doma a za hranicami, zachovali poda rady dr. merala a nie poda prkladu T. G. Masaryka,
ktor v tomto rozhodujcom zpase nrodov pokladal od samho zaiatku
vojny Raksko za tak slab, e to muselo nakoniec prehra?
Len ke v lete a na jese v roku 1918, teda v piatom roku vojny, boli
nemeck, raksko-uhorsk a s nimi spojen in vojsk stle a katastroflne
bit, a vtedy objavil dr. meral svoju revolucionrsku duu. Ke u kad
diea vedelo, e o pr tdov bude koniec Rakska, vtedy sa aj meral
prebudil z rakuckeho oportunistickho spnku a zaal radikli. Cez cel
dlh dobu vojny chlcholil a utioval; ale ke napriek vetkmu jeho siliu
sa robotnctvo predsa brilo a bri sa muselo pre hlad a biedu, v eskch
zemiach dovtedy nikdy nevdan, o ani meralova lojalitn politika nevedela odvrti, ke v zahrani vetky bojujce vemoci uznali Masarykovu
eskoslovensk vldu, ke proti vetkm oakvaniam meralovm eskoslovensk tt bol u skoro skutkom a ke fiasko svojej austrofilskej
politiky bolo u i jemu sammu jasn, a i to, e ou stratil skoro cel svoj
politick kredit, vtedy, v poslednej chvli, meral spravil onglrsky politick ksok. Vtlail sa medzi tch, ktor mysleli, e by bolo treba vyhlsi eskoslovensk republiku u pred formlnou kapitulciou Raksko-Uhorska.
Nie z vle vlastnej socilnodemokratickej strany, ale na naliehanie vodcov
nrodnch socialistov Emila Frankeho a Jiho Stbrnho bol prijat do
socialistickej rady, zostavenej zo socilnych demokratov a nrodnch socialistov. Tu potom zaal radikli. Ako som u podrobnejie uviedol, viac ne
tyri roky robil meral najdevtnejiu, ptolzask, nedstojn rakucku
politiku, len aby zachrnil Raksko-Uhorsko. A teraz naraz, niekoko tdov pred koncom, zmocnila sa ho netrpezlivos, e republika nie je ete
vyhlsen! Takto sa stalo potom, e akn vbor socialistickej rady na
zhromadeniach niektorch miest iech a Moravy vyhlsil 14. oktbra, teda
dva tdne pred kapitulciou Rakska, republiku. meral pri tej prleitosti
priznal sudetskm Nemcom prvo na sebeurenie, toti, e sa mu od
iech a Moravy aj s ich zemm odtrhn. To vyvolalo proti nemu odpor
aknho vboru socialistickej rady, nsledkom oho sa musel vzda lenstva
v om. Vyhlsenie republiky niektormi aknmi vbormi malo len demon76
nroda dlho neist. Nemono malmu nrodu vytka, e v kritickch historickch asoch, ke ide o jeho bytie alebo nebytie, sleduje politiku dvojich
eliezok. Nemono vytka, e ke dlho nebolo ist, ako sa prv svetov
vojna skon, boli i tak politici, ktorch nepopulrna politika by v prpade
vhry centrlnych mocnost alebo v prpade nerozhodnho vsledku bola
sn v uritej miere poslila nrodu, aspo by sn bola miernila nastal
drsnosti. o ale mono vytka, to je, e takto politiku nem uskutoova
vodca strany, ktor m revolun program, strany, za ktorou stli masy
s tbou radiklneho odstrnenia toho, o chceli utlaovatelia nroda
a tchto ms, prve pomocou udom nenvidenej vojny zachrni, zachova,
ba ete i upevni a zostri. Oportunistick politiku mal meral ponecha
inm politikom a nie s ou kompromitova robotncke hnutie a svoju socilnodemokratick stranu. Dr. meral, politick hlava vynikajca a lovek
neobyajnej inteligencie, to iste dobre vedel, a ke sa predsa rozhodol pre
lojlnu, kolaborantsk a oportunistick politiku voi Raksku, potom to
robil iste nie iba z taktickch dvodov, ale i preto, e bol skrz-naskrz austrofilom, Vekorakanom, ktor poctivo veril, e n nrod sa me bezpene
umiestni iba v rmci rakskej re a tam me dosiahnu splnenie vetkch
svojich nrodnch a socilnych tob. Ale i u merala odsudzujeme, i ho
ospravedlujeme alebo i chvlime, ako to rob Fierlinger, jedno nemono
predsa vne tvrdi, e by bol on a jeho politick smer i len niem najmenm prispel k vybojovaniu naej ttnej samostatnosti.
Robotncka trieda bola iste vznamnm faktorom v boji za nau nrodn samostatnos. Mnoho robotnkov mala nrodnosocilna strana, ktor
v tomto boji bola vemi radiklna. V materskej strane robotnctva, v socilnej demokracii, to vak nebol meralov smer, ktor bojoval za samostatnos,
ale smer veden Habrmanom, Modrkom, Tomkom, Bechyom a ostatnmi, ktorch teraz Fierlinger hanob ako oportunistov, malometiakov
a zradcov. Historickou skutonosou je, e Raksku Habsburgov, achty,
vekokapitalistov, tomuto ttnemu tvaru soldatesky hlsal meral za vojny naprost oddanos a poslunos a iba v demokratickej republike Masarykovej zaal prakticky uskutoova revolun politiku a rozvrat.
78
VII.
PRINY A ZMYSEL PRVEJ SVETOVEJ VOJNY
A MASARYKOVE KONCEPCIE
79
80
rakskej soldateske a lo mu na pomoc, mono tento postup nazva imperializmom? Ke sme my boli v dobe mnchovskej v roku 1938 v podobnej
tiesni voi hitlerovskmu toku a Sovietsky zvz by nm bol iel na pomoc,
hoci nebol k tomu podmienkami zmluvy zaviazan, bol by to bval z jeho
strany imperializmus, imperialistick politika?22 Ak by Rusko roku 1914 nebolo poskytlo Srbsku pomoc, potom by Fierlinger dnes iste obvioval crske
Rusko, e obetovalo mal Srbsko svojim sebeckm zujmom, ktor mu
nedovoovali, aby v tej dobe viedlo nejak vojnu, a e dohadovanie s imperialistickm Rakskom mu bolo milie ne zchrana malho slovanskho
nroda. Inak Fierlinger sm uznva, e Rusko do tej vojny lo nerado a e by
kvli tomu, aby sa vojne vyhlo, bolo znieslo i do uritej miery pokorenie
Srbska, a e nemohlo strpie ohrozenie samej existencie srbskho ttu.
Mono za takchto okolnost vojnu Ruska oznai paulne za imperialistick? Dalo by sa, pravda, namieta, e Rusko lo do vojny na obranu
Srbska nie tak z idelneho dvodu obrany malho slovanskho nroda, ale
viacej preto, e sa obvalo, e by ovldanm Srbska Raksko-Uhorskom boli
ohrozen rusk vemocensk apircie v otzke Carihradu a morskch in.
Ale mono tieto apircie oznai za imperialistick, ke i sm Sovietsky
zvz kldol podobn poiadavky Turecku, iadajc od neho, aby boli morsk
iny obsaden i sovietskymi brannmi silami? Inak treba uzna, e zabezpeenie vonej plavby ruskch lod cez morsk iny je vekm hospodrskym zujmom Ruska, kee tto vek ra nem temer iadne in stle
otvoren vodn cesty do reho mora. Mono snahu o zabezpeenie takhoto ivotnho zujmu nazva imperializmom? Inak crske Rusko nemalo
pri vypuknut prvej svetovej vojny iadne zemn apircie voi svojim
zpadnm susedom. Aliann zmluva uzavret v roku 1897 s Franczskom
mala i zo strany Ruska viacej obrann rz. A to vzhadom na rozpnavos
Nemecka, ktor sa za cisra Wilhelma II. stvala zvl agresvnou a svojou
netajenou snahou ovldnutia priestoru od Berlna po Bagdad ohrozovala
zujmy Ruska na Balkne. Imperialistickm mono nazva crske Rusko pre
jeho politiku v zii, kde si na kor ny snailo zvi svoju davu; no
a pre jeho politiku v Perzii, kde si dohodou s Anglickom zabezpeilo tzv. sfru vplyvu. Ale na alekom vchode tto rusk expanzvnos zastavilo japonsk vazstvo v rusko-japonskej vojne v roku 1904/05. Pri vypuknut
prvej svetovej vojny tto otzka vbec nepadala na vhu, a podobne ani
22
83
otzka perzsk nie. Naopak, Japonsko v tejto vojne stlo po boku Ruska
a vyhlsilo Nemecku vojnu u v jej prvom mesiaci. alej mono nazva politiku crskeho reimu imperialistickou i preto, e proti vli poskho udu
Rusko ovldalo t as niekdajieho poskho ttu, ktor poda imperialistickch zmlv, uzavretch spolu s Pruskom a Rakskom v druhej polovici
18. storoia o delen Poska, pripadla ruskej ri. A imperialistick bol rusk
crsky reim i preto, e proti vli mnohch neruskch nrodov ich ovldal
v centralistickej ri a kruto potlail kad ich snahu o slobodu a nezvislos. Ke vak Rusko lo na pomoc malmu Srbsku napadnutmu raksko-uhorskm imperializmom a dostalo sa do vojnovho konfliktu, nestalo sa
to preto, e by si bolo chcelo touto mu nantenou vojnou zabezpei tieto
svoje imperializmy. Ono lo do vojny, aby brnilo mal Srbsko, a tm i svoje
balknske zujmy, ktor pre iadny balknsky nrod neznamenali stratu
samostatnosti alebo nrodnho zemia.
85
V skutonosti ilo o britsk parnk. RMS Lusitania vyplvala 1. mja 1915 z New Yorku na
pravidelnej linke do Liverpoolu. O sedem dn neskr bola nealeko rskeho pobreia torpdovan nemeckou ponorkou a potopila sa. Niekoko dn pred vyplvanm Lusitanie z New
Yorku vydalo nemeck vevyslanectvo vo Washingtone vyhlsenie, v ktorom uvdza, e
vzhadom na vojnov stav medzi Nemeckom a Vekou Britniou je oblas okolo britskch
ostrovov vojnovou znou, a z toho dvodu sa pasaieri britskch lod a ich spojencov plavia
v uvedenej oblasti na vlastn riziko.
24
Nemecko vyhlsilo 31. janura 1917 neobmedzen ponorkov vojnu, o znamenalo aj potpanie lod neutrlnych ttov. Po potopen piatich americkch lod vyhlsili USA 6. aprla
1917 Nemecku vojnu.
89
v princpe, aby kad nrod, i vek, i mal, smel pouva more vone na
svoju plavbu, nieo imperialistickho. Naopak, je to skr komunistick
zsada, pretoe vyhlasuje more za majetok vetkch. Inak, na tto zsadu sa
odvolvalo tak crske ako aj komunistick Rusko, ke lo o uplatnenie nroku na von pouitie morskch in lostvom ruskm.
udia, ktor hlavn pohntku kadej vojny vidia v hmotnch zujmoch uritej skupiny ud (napr. kapitalistov), vysvetuj vstup Ameriky do
vojny zujmami americkho akho priemyslu. Takto zujmy iste boli
tie, ale mali rz iba privncky. Niektor kapitalisti sa vdy priivia, ke ide
o zpas o vek mylienky. Ale pre idealistickho loveka mravnch kvalt
prezidenta Wilsona takto zujmy nerozhodovali. Inak, nielen americk
zbrojn priemysel mal a m exportn zujmy, ale napr. i udovodemokratick eskoslovensk zbrojn priemysel, a predsa nemono tvrdi, e by preto
eskoslovensko podporovalo vo svete vojnov konflikty.
Raksko-nemeck a maarsk ttnici sa netajili s touto svojou politikou. Ke v uhorskom parlamente oznmili, e Srbsku bola vyhlsen vojna,
jeden z najvplyvnejch maarskch ttnikov, grf Albert Appnyi, zavolal:
Konene! a cel snemova, z ktorej boli nemaarsk nrodnosti skoro celkom vylen, mu tieskala od radosti. A ete i po trojronom trvan vojny,
ke u bolo zjavn, e habsbursk monarchia nevyjde z nej vazne, vodca
tzv. mierovho hnutia, hlava parlamentnej opozcie, najpokrokovej maarsk poslanec, neskor prezident revolunej maarskej udovej republiky25 a sptnik komunistov, grf Mihly Krolyi vyhlsil v parlamentnej rei, e i ke vojna nesmie smerova k anexii Srbska alebo inch cudzch
zem, ona predsa mus ma za cie uskutoovanie vntornch anexi
v Uhorsku vybudovanm jednotnho maarskho nrodnho ttu, t. j. maarizovanm a potlaenm apirci nemaarskch nrodov a ich samourovcieho prva. Ke sa potom vo tvrtom roku vojny podarilo nemeckm a rakskym armdam premc rumunsk vojsk a Centrlne mocnosti okupovali Rumunsko, maarsk oligarchovia si v bukuretskom mieri vymohli
anektovanie uritch pohraninch zem rumunskho ttu.
O cisrskom Nemecku som u uviedol, e vtalo raksko-srbsk
konflikt ako dobr prleitos, aby si pomocou eurpskej vojny zabezpeilo
spenejie uskutonenie svojich alekosiahlych imperialistickch plnov
smerom na vchod. (Drang nach Osten a Berlin-Bagdad).
Historickm faktom ostva, e to bolo Raksko-Uhorsko, ktor vyhlsilo vojnu Srbsku, a nie naopak. alm historickm faktom je, e to bolo
Nemecko, ktor vyhlsilo vojnu Rusku a Franczsku, a nie naopak. U
z tchto faktov je oividn, imperializmus to bol, ktorho agresvne iny
vyvolali prv svetov vojnu. K tomu treba ete doda, e nie mocnosti
tvordohody spsobili, aby Turecko a Bulharsko vstpili po boku Centrlnych mocnost do svetovej vojny, ale e naopak Turecko to bolo, ktor vyhlsilo Rusku, Anglicku a Franczsku vojnu, a e Bulharsko to bolo, ktor
vyhlsilo vojnu Srbsku, napadnutmu raksko-uhorskmi a nemeckmi
vojskami. Na zaiatku vojny to bola z mocnost Dohody jedine Britnia,
ktor vyhlsila vojnu Nemecku, ale ako som u uviedol, stalo sa to po naruen belgickej neutrality a po nemeckom vyhlsen vojny Belgicku a Franczsku. V alom priebehu vojny vstpilo do nej Taliansko vslovne za tm
25
Maarsk udov republika, prv ttny tvar na zem Maarska po rozpade RakskoUhorska. Vznikla 16. novembra 1918 a trvala do 21. marca 1919, ke bola vyhlsen Maarsk republika rd.
91
elom, aby dokonilo zjednotenie vetkch Talianov a pripojilo k Taliansku rakske provincie obvan Talianmi. Za podobnm elom zjednotenia
svojich skmeovcov vstpilo i Rumunsko do vojny proti Centrlnym mocnostiam.
Teriu, e prv svetov vojnu zavinili mocnosti Dohody, propagovali
pangermnska a panmaarsk veda, politika a urnalistika. Ale uveden historick fakty sa nedaj oddiputova. Treba utova, e tejto pangermnskej
terii priskoili iastone na pomoc i komunisti so svojm uenm o imperialistickom charaktere prvej svetovej vojny na oboch stranch. Inak vak
i komunisti uznvaj, e na strane Dohody bol tento imperialistick rz
skryt; toti, e navonok hlsali mocnosti Dohody idealistick vojnov ciele
len preto, aby vojnu urobili pre svoje nrody populrnejou.
brutlnym poruovateom. Neutralitn zmluva bola pre nemeckch ttnikov iba cr papiera, ktor ich nemohol hati, aby konali proti prevzatm
zvzkom, ke to nemeck mocensk zujmy takto vyadovali. Nie posvtnos medzinrodnch zmluvnch zvzkov, nie samourovacie prvo a jeho
obrana boli vedcimi mylienkami nemeckej politiky, ale bismarckovsk
zsada Macht geht vor Recht. Vychdzajc z tejto zsady vyhlsilo Nemecko
v neskorom priebehu vojny aj neobmedzen ponorkov vojnu.
Ale prezident Wilson mal na t vec celkom in nzor. On zdrazoval
mylienku slobody mora a na potrenie odporcov tejto mylienky vstpila
Amerika do vojny. Raksko-Uhorsko bolo habsburskou armdou a polciou
nsilne spoludran konglomert mnohch malch nrodov, ovldanch
Nemcami a Maarmi, resp. ich panujcimi triedami. Taliansko malo o svojich skmeovcoch pod habsburskm panstvom in nzor ne vladri Raksko-Uhorska. Taliansko zastupovalo mylienku, e treba vyhovie prianiu
tchto rakskych Talianov, repektova ich samourovacie prvo a pripoji
ich k materskej krajine, k Taliansku. Podobne to bolo s Rumunskom, ktor
sa snailo o to, aby sa s nm spojili Rumuni v Sedmohradsku, ijci tam pod
krutm reimom maarskho panstva. Vldcovia Raksko-Uhorska mali ale
in nzor na rumunsk otzku. Ich mylienkou bolo, e nenemeck a nemaarsk nrody habsburskej re s menejcenn, ani nie nrody, ale iba
nrodnosti, a e musia preto by ovldan nemeckm Herrenvolkom
a magyar ri nemzetom.
Ako vidie, v prvej svetovej vojne sa viedol boj i o dleit politick
mylienky. Na jednej strane Centrlne mocnosti, ktor vojnu vyprovokovali,
chceli jej pomocou a pomocou jej vaznho zakonenia znemoni sebaurenie nimi ovldnutch nrodov a rozri svoju moc aj na alie in nrody. Ale sebaureniu nrodov zamedzi mono iba autokratickm, nedemokratickm reimom. V civilizovanch pomeroch je zkladnm znamenm
politickej demokracie, e si kad nrod vo veobecnch a slobodnch
vobch vol svoje parlamentrne vldne zastupitestv a e vlda kadho
nroda mus by zostaven v zhode s takto prejavenou vou udu, a poda
takto prejavenej vle udu i pozmenen. V Nemecku mali sce veobecn
volebn prvo do rskeho snemu, ale vldu vymenoval a preptal cisr bez
ohadu na vu snemu a udu. Zemsk snemy jednotlivch nemeckch spolkovch ttov boli volen poda zaostalch, reaknch, triednych princpov
a va udu sa v nich vbec nemohla uplatni.
93
Raksky rsky snem bol od roku 1907 volen tie veobecnm volebnm prvom, ale rakska vlda bola nezvisl od tohto parlamentu a disponoval ou vlune cisr. Zemsk snemy jednotlivch rakskych krajn
mali nedemokratick triedne volebn systmy s cenzusovm volebnm prvom a nebolo iadnych zemskch vld. Naopak, viedensk centrlna vlda
mala v zemiach svojich miestodriteov. Veda toho boli tak v Nemecku, ako
i v Raksku a Uhorsku snemy obmedzovan vo svojej zkonodarnej innosti
hornmi (panskmi, magntskymi) snemovami, zostavenmi celkom nedemokraticky a oligarchisticky.
o sa Uhorska tka, tam platilo najobmedzenejie, najzaostalejie
a najkorupnejie volebn prvo celej Eurpy. Hlasovanie bolo verejn, voby sa konali radnm terorom, zastraovanm voliov, kupovanm ich hlasov a obyajne i pouitm etnckej, policajnej a vojenskej ozbrojenej moci.
Panujce triedy takto dosiahli, e uhorsk snem nikdy nezastupoval zujmy
udu, tm menej zujmy jednotlivch v Uhorsku prebvajcich nrodov.
V poslednom uhorskom sneme pred skonenm prvej svetovej vojny mali
Slovci iba dvoch slovenskch poslancov, hoci im prinlealo aspo esdesiat. Ostatn boli Maari, volen poda uvedenho volebnho systmu.
Rumuni mali tam iba osem rumunskch poslancov, hoci im prinlealo
aspo sto. Rusni nemali ani jednho, hoci im prinlealo aspo ptns.
Srbi nemali iadneho namiesto aspo ptnstich. Robotnctvo a socialisti nemali na tomto sneme vbec poslancov. Pri panujcom cenzusovom volebnom prve bolo robotnctvo z hlasovacieho prva celkom vylen. V Turecku to bolo ete horie ako v Uhorsku.
Panujcim triedam Centrlnych mocnost lo v prvej svetovej vojne o
to, aby tento ttny systm, nedemokratick, oligarchistick, absolutistick
udrali a po prpadnom vojnovom vazstve, s ktorm s uritosou potali,
ete lepie upevnili a zdokonalili. Naproti tomu Anglicko, Franczsko
a Spojen tty mali oddvna tradin demokratick ttne a vldne systmy s vldami zvislmi od demokraticky volench parlamentov, resp. od
hlasovania udu. I Taliansko bolo demokratickm ttom a podobne i Belgicko. Srbsko bolo znme svojou tradinou maloronckou demokraciou.
Vetky tieto mocnosti Vekej Dohody dobre vedeli, e ak by sa vojna skonila vazstvom autokratickch Centrlnych mocnost, potom by to ohrozilo
i demokratick zriadenie Zpadu v zkladoch. Crske Rusko, i ke viedlo
vojnu na obranu samourenia malho srbskho nroda, nepochopilo, e
94
97
98
99
a demokracie... Vvoj tolerannho ducha byl velmi povlovn... Teprve francouzsk revoluce kodifikovala prvo lovka, a tudi plnou
svobodu svdom, a uskutenila ji v oboru nboenskm, nikoli jet
v politickm...
103
Ale Fierlinger, ktor sa v iestom desaro svojho predtm masarykovskho a beneovskho ivota horko-ako dopracoval nielen k marxizmu,
ale dokonca i k lenino-stalinizmu, zjednoduil si vo svojom komunistickom
parvenuevstve problm prvej svetovej vojny, lepie povedan, prevzal pre
plebs uren zjednoduujce formulky, predpsan najvymi mocenskmi
autoritami, a papkuje po nich, e prv svetov vojna bola typickm prkladom imperialistickej vojny zpadnch imperialistov a e n nrod me
akova za svoje oslobodenie jedine oktbrovej komunistickej revolcii
v Rusku.
Nie je mon dos przvukova, ak poun s uveden Masarykove
a Beneove diela. Masarykova Svtov revoluce a dva zvzky Beneovho
diela Svtov vlky a na revoluce, to s gigantick epopeje eskoslovenskho boja o samostatnos a slobodu nroda. To nie s knihy parvenueovskho przdneho nafukovania a tylistickej akrobacie so argnom, ktor
predpsali uva nejak autoritatvni predstaven. V masarykovskom a beneovskom nefrzovitom, jednoduchom a jasnom slohu uveden s tam fakty,
asn mnostvo faktov, fakty, ktorch pravdivos si dosia nikto netrfal
vzia v pochybnos, fakty, ktor na veky bud klasickm prkladom toho,
ako si mal nrod poctivosou svojich vodcov, ich vzdelanosou, nebojcnosou, otvorenosou, hevnatosou, pracovitosou, skromnosou, nezlomnou vierou v spravodliv vec, logickm konanm, odmietanm pouitia kadej li a fale, vydobyl svoju ttnu samostatnos a slobodu. Trpasliie fierlingerovsk pokusy ni nemu odobra z ohromnej duchovnej, mravnej
a politickej vekosti T. G. Masaryka a z jeho historickho vznamu v najslvnejch asoch dejn nho nroda. Fierlingerova politika mohla sce
urchli predasn smr i nm utvanho Edvarda Benea, ale iadna fier104
lingerovsk psaka neme zvrti fakty, ktor tto vek a tragick postavu naich dejn urobili jednou z hlavnch strojcov vydobytia a znovuvydobytia naej ttnej samostatnosti vo dvoch vekch svetovch vojnch.
loha M. R. tefnika
O Milanovi Rastislavovi tefnikovi pe Fierlinger, e falen a na
buroasi dosud udrovan legenda mluv o nm jako o mladm uenci,
genialnm diplomatu a letci, kter projevil na bojiti zzraky statenosti.
Nu, skutonost je, e tefnik, lietujc raz nad balknskym bojiom,
zrtil sa so svojm eroplnom a utrpel tak vntorn poranenia, na nsledky ktorch laboroval a do svojej smrti. alm faktom je, e tefnik pri
svojom nvrate do oslobodenej vlasti priiel o ivot pdom z eroplnu. Fakt
je tie, e v kadej armde, i v sovietskej, letcov vojakov, ktor zahyn pri
leteckom netast, vyznamenvaj i po smrti ako hrdinov, ktor poloili svoj
ivot na oltr vlasti. Len Fierlinger sa dopa cynickho hyenizmu a kope
do mtveho tefnika, ktor predsa obetoval svoje zdravie a ivot za vec
nroda. O schopnostiach tefnika ako odbornka astronma nie je Fierlinger povolan vyjadrova smerodajn sudok. Franczske vedeck autority sdili o tom inak, ne to rob laik Fierlinger. A o tom, o vykonal tefnik
ako diplomat a vyjednva, je sn predsa len vierohodnejie to, o napsali
o om Masaryk a Bene.
Fierlinger mu vytka konzervatvnos nzorov. Dnes, ke hulvtina
bola pozdvihnut na ttny princp, velijak parvenueovsk polovzdelanci
nachdzaj konzervatvnos u v tom, ke sa niekto vie slune chova.
A tefnik, chudobn tudent, ktor sa od svojho tleho veku vydroval
sm a cel svoj ivot bol chudobn ako kostoln my, sa vedel chova
slune. Vzdelanie, vysok inteligencia, debatrska a konverzan schopnos,
osobn arm a dokonal znalos cudzch re umonili tomuto nie prve
telesnou krsou obdarenmu muovi, aby sa dostal do spolonosti ud, ktor
mali vplyv na beh rozhodujcich politickch udalost. Tmito svojimi
schopnosami a touto svojou prcou, ktor konal hrdinskm premhanm
bolest, spojench s jeho nemocou, zaradil sa tefnik, ako tretia najvznamnejia osobnos v naom zahraninom odboji, veda Masaryka a Benea.
Je priam smiene, ke Fierlinger predstavuje tefnika ako prvrenca
franczskych monarchistickch kruhov! Ako je znme, monarchisti vo
105
Franczsku nehraj a ani za prvej svetovej vojny nehrali iadnu rolu, nemali
iadny politick vplyv. tefnik nebol tak duevne slab ako ten, ktor ho
nezmyselne ohovra, e by bol hadal politick spojenie s umi, ktor boli
sledovan franczskymi vldnymi kruhmi s najvou nedverou, a ke kad styk s takmito elementmi ho mohol kompromitova u rozhodujcich
muov franczskej politiky, ktorch priaze pre nau vec vyhadval a zskal.
106
VIII.
O NMIETKACH PROTI RUSKEJ POLITIKE
MASARYKA A BENEA
107
sky orientovanho dr. Benea, a bol touto orientciou tak naden, e prijal
hodnos fa s. vojenskej misie pri franczskom generlnom tbe! Dnes,
pravda, to Fierlinger poklad za chybu, nemal s k Beneovi do Para, ale
k Munovi do Leningradu alebo do Moskvy! Ale preo neurobil Fierlinger
verejn sebakritiku vo svojom poslednom pamflete a preo sa uchyuje
k triku zakrvania svojej minulosti?
alm jeho trikom je i to, e itatestvu svojej knihy, ktor nepozn
dos dobre, o sa odohralo za prvej vojny a v rokoch po nej, predstavuje
vtedajie komunistick Rusko ako tak mocnos, akou je dnes Sovietsky
zvz. Z perspektvy dnenho premocnho Sovietskeho zvzu posudzuje
pred neorientovanm itateom udalosti, ktor sa odohrali vtedy, ke Rusko
bolo celkom bezmocn a vyraden z vemocenskho postavenia. Skmajme
Fierlingerove vtky zblzka.
110
IX.
FIERLINGEROVA KRITIKA MASARYKOVEJ POLITIKY
USKUTOOVANEJ ZA PRVEJ SVETOVEJ VOJNY
v historickom zaplombovanom vagne cez zemie Nemecka a jeho vojnovch operanch pol nasp do Ruska. Nu, Masaryk a Bene neakali veru
na tento nvrat ruskch boevikov, ale dali sa do prce za oslobodenie nroda hne po vypuknut prvej svetovej vojny.
O koho sa mohli a museli opiera v tomto boji za oslobodenie nroda?
Odvek utlaovatelia nho nroda viedli vek vojnu proti ostatnmu svetu.
Je len prirodzen, e sa Masaryk a Bene mohli opiera len o tento ostatn
svet. Len tento ostatn svet mohol v tejto vojne premc mocn ru, ktor
drala n nrod v ujarmenosti. Len v prpade vazstva tohto ostatnho
sveta bola mon samostatnos nho nroda. Dnes viacej ako kedykovek
predtm i komunisti celho sveta uznvaj vznam vojenskch vazstiev.
Mu dnes, po druhej svetovej vojne, udovodemokratick komunisti eskoslovenska, Poska, Rumunska, Bulharska, Maarska at. pochybova o tom,
e by ich krajiny boli mohli by osloboden bez ohromnch vazstiev sovietskch armd? Juhoslovansk komunistick dikttor o tom zapochyboval
a ihne boli na neho a na jeho tt uvalen komunistick sankcie. Mohol by
dnes niekto pochybova o tom, e by sme stle ete trpeli pod hitlerovskm
jarmom, ke by pri Stalingrade a v ostatnch rozhodujcich bitkch nebol
vyhral Stalin, ale Hitler? A ke, ako vidme, vsledky druhej svetovej vojny
boli takto zvisl od vazstiev na bitevnch poliach, nemali sa veci prve
tak aj v prvej svetovej vojne? I v prvej svetovej vojne rozhodovalo nad osudom nho nroda vojensk vazstvo jednej alebo druhej strany. Vazstvo
Nemecka a Raksko-Uhorska by bolo nadlho speatilo neastn osud nho
nroda prve tak, ako by bolo vazstvo Hitlera v druhej vojne znemonilo
nae oslobodenie. Kto tto pravdu neuznva ohadne druhej svetovej vojny,
toho i komunisti vyhlasuj za blzna alebo zloinca. Ke ale Masaryk a jeho
spoupracovnci (v kontraste s dr. meralom) rozpoznali tto pravdu hne po
vypuknut prvej svetovej vojny a poda toho orientovali svoju politiku, tak
im to dnes Fierlinger vytka! Poda tejto dnenej fierlingerovskej logiky mal
Masaryk nie pekulova o vojenskom vazstve dohodovch mocnost nad
imperialistickm Nemeckom a Raksko-Uhorskom a na tomto oakvanom
vazstve budova svoju politiku, ale mal aka, a Rusko vojnu definitvne
prehr, a sovietska vlda pred Nemeckom a Rakskom kapituluje a a odstpi dobr tretinu eurpskeho Ruska, resp. prenech ho hlavnm kapitalistickm nepriateom a ich vplyvu! Nie na vojenskom vazstve tvordohody, ale na vojenskej porke ruskch armd a boevickho Ruska mal
112
26
Pavel Nikolajevi Miljukov (1859-1943), historik, politik a novinr, profesor Lomonosovovej univerzity. Po februrovej (resp. marcovej) revolcii bol v doasnej vlde ministrom zahraninch vec. Na jeho pozvanie pricestoval do Ruska T. G. Masaryk. Po definitvnom prevzat moci boevikmi emigroval do Franczska.
114
Shoduji se pln s vaimi vysvtlivkami o perspektvch, je osvobozen Rusko otvr rodin civilisovanch nrod pro konen petvoen stedn a jihovchodn Evropy.
tmito imperialistami, uskutoova doma svoju socilnu revolciu a obiansku vojnu proti ruskej burozii.
Dnes prichdza Fierlinger a vytka Masarykovi, e nepodporoval
v Rusku tto boevick politiku. Nevysvetuje vak, preo ju nepodporoval
on sm. Preo iel vtedy s Masarykom a nie s Leninom, ktor bol duou
tejto boevickej politiky? Masaryk, pravda, bol povinn posudzova cel tto otzku z hadiska zujmov eskoslovenskho oslobodzovacieho boja. Ako
sa mohol pripoji k tm, ktor hlsali mier s raksko-uhorskmi potlaovatemi nroda a neskorie ten mier v Brest-Litovsku aj skutone uzavreli?
Inak, rusk boevici sa v jni 1917 poksili o uchopenie vldy, ale ich povstanie bolo vtedy Kerenskho revolunou vldou potlaen. Lenin a in komunistick predci museli vtedy utiec do Fnska a vrtili sa domov a v oktbrovej revolcii. Ako sa mal Masaryk o nich v Rusku oprie, ke boli
v emigrcii mimo Ruska?
Za t dobu, o za venrodnej ruskej revolcie boevici pripravovali
obiansku vojnu a o Lenin a in predci akali vo Fnsku na jej vypuknutie,
Masaryk, v stlom styku s vodcami venrodnej ruskej revolcie, organizoval eskoslovensk legionrske vojsko z eskch a slovenskch vojakov,
ktor sa behom vojny dostali do ruskho zajatia. Vymohol, e rusk revolun vlda uznala toto vojsko za samostatn bojov formciu, podriaden
s. Nrodnej rade v Pari, resp. jej ruskej odboky, a za spojeneck bojov
orgn, ktor sa po boku mocnost Dohody zastn vojny proti RakskoUhorsku a Nemecku, aby vybojoval eskoslovensk ttnu samostatnos. Na
inom mieste som u vysvetlil, ak rozhodujci vznam mali lgie v Rusku
pri vydobit naej ttnej samostatnosti. Poda dnenej Fierlingerovej logiky
sa nemal Masaryk poas svojho ruskho pobytu stara o lgie, ale mal sa
pripoji ku komunistom a k ich verejnej a podzemnej prci proti venrodnej revolunej vlde. Mal to urobi o to viac, e sa boevikom v oktbri
1917 nakoniec aj podarilo odstrni vtedy u vemi naavo orientovan
a Kerenskm veden revolun vldu, venrodn revolciu nahradi revolciou boevickou a nastoli dikttorsk vldu komunistickej strany.
120
nistickej revolcie. Fierlinger to pripisuje zrade praviiarskych vodcov socilnej demokracie. Ale o tom neskorie.
nistov. Ke dnes Fierlinger vytka Masarykovi, e sledoval orientciu na Zpad a nie na oktbrov revolciu, osvojuje si tm tto munovsk, haisovsk, trockistick politiku.
Masaryk samozrejme nemohol sledova takto munovsk politiku,
a to z rznych dvodov. Predovetkm preto, e bol demokratickm politikom a nie nejakm autokratickm dikttorom, ktor by svojim legionrom
bol mohol hocio naoktrojova. Legionri boli dobrovonci, ktor do
eskoslovenskho vojska vstpili z vlastnej vle a zo slobodnho rozhodnutia. Nikto predsa nemohol raksko-uhorskho echa alebo Slovka,
nachdzujceho sa v ruskom zajat, nti, aby vstpil do lgi. Tto legionri,
z 80 % robotnci a ronci, vinou u i pred vojnou triedne a nrodne
uvedomel, mali svoje vlastn politick nzory a nedali sa len tak sem-tam
komandova. Ke vstpili do lgi, urobili tak preto, aby bojovali za eskoslovensk tt a nie za rusk revolciu. Na rusk revolciu sa dvali vemi
sympaticky, ale s nsilnmi metdami boevikov neshlasili. Ke ilo o odrazenie nemeckch tokov, bojovali u Bachmaa spolu s boevickm vojskom. Vcelku legionri shlasili s Masarykovou politikou, aby sa lgie v ruskch vntornch otzkach zachovali neutrlne.
V chaose ruskej revolcie sa na lgie psobilo dvojakm smerom.
Nesporn a veobecne uznvan bolo, e toto legionrske vojsko sa vyznaovalo takou disciplinovanosou, organizovanosou a sebavedomm ako vtedy iadna in vojensk formcia v Rusku. Bolo preto pochopiten, e obe
bojujce strany ruskej obianskej vojny sa ho snaili zska pre seba. Protiboevick sily naliehali na lgie, aby sa dali do ich sluieb a pomhali im
zdola sovietsku vldu. Neskorie dr. Kram zazlieval lgim a Masarykovi,
e sa nedali na tto cestu. Domnieval sa, e nae lgie boli v tom ase dos
siln, aby zbavili Rusko boevizmu. Ale prevan vina legionrov zamietala kad mylienku vmieania sa do tohto ruskho vntornho problmu
a bojovania za kontrarevolciu. Ke sa lgie, pri uskutoovan svojej snahy
dosta sa cez Sibr na zpadn front, ocitli v konflikte s boevickmi radmi
a dolo i k zrkam s boevickmi ozbrojenmi silami, stalo sa to iba zo
sebaobrany, pretoe sa lgie nemohli necha odzbroji, ako to vtedy iadal
premocn Trockij a s nm i sovietska vlda.
Druh smer, ktor psobil na lgie, bola snaha dosta ich k tomu, aby
spolu s ruskmi boevikmi bojovali proti ruskm protibolevickm silm.
Legionri odmietli i tto snahu. K Munovm ervenm gardm sa pripojilo
122
len niekoko sto echoslovkov z celkovho potu viac ne 50 000 legionrov! Legionri sa proste chceli dosta von z revolunho chaosu v Rusku,
pretoe tam, po brestlitovskom mieri, boj za eskoslovensk samostatnos
u nebol mon. Mali iveln tbu, aby sa m skr dostali na zpadn
bojisk, kde sa jedine vtedy dalo bojova za ten cie, pre ktor boli lgie
vytvoren. Ke 28. oktbra 1918 bola doma vyhlsen eskoslovensk republika, jedin snaha legionrov bola dosta sa m skr domov. Pochopitene, e sa chceli doma zastni na prcach na kladen zkladnch kameov zriadenia oslobodenej vlasti a pri jej obrane proti revanistickm nepriateom. Je naprosto naivn ten nzor, e by bol mohol Masaryk nieo
zmeni na tejto ivelnej nlade a tbe nho zahraninho vojska a e by
ho bol mohol prim k tomu, aby ostalo v Rusku v slubch boevickej
vldy. Ako zsadn demokrat musel Masaryk repektova tieto iveln
priania legionrskeho udu. Mohol tak robi tm viac, e to zodpovedalo
jeho vlastnej politike, no a vbec zdravmu rozumu.
126
Tto historick nta bola smrtenou ranou pre existenciu raksko-uhorskho mocnrstva. Prezident Wilson v nej jasne vyslovil, e sa s autnomiou
raksko-uhorskch potlaench nrodov neme uspokoji preto, lebo medziasom Zpad uznal echoslovkov, t. j. ich lgie za spojeneck vliaci
nrod a Nrodn radu na ele s Masarykom, Beneom a tefnikom za faktick eskoslovensk vldu, a e preto je na tejto vlde, aby rozhodla, i
chce prija Karolove poloviat reformy, alebo zriadi samostatn eskoslovensk tt.
Predstavme si teraz, ak by bola bvala odpove prezidenta Wilsona
na raksko-uhorsk ntu, prosiacu o separtny mier, ak by Masaryk a legionri boli opustili zpadn orientciu, boli by sa pridali k ruskej boevickej
revolcii, k jej rozvratnej innosti medzi zpadnmi mocnosami. Predovetkm by nebolo prilo, pretoe v takomto prpade nemohlo prs k uznaniu echoslovkov za nrod vliaci so Zpadom. Z toho dvodu by ani
eskoslovensk nrodn rada nebola mohla by uznan za spojeneck
eskoslovensk vldu. Nebolo by teda prilo k tomu, pre o prve prezident
Wilson zmenil svoj pvodn nzor, e nmu nrodu sta prost autonmia. A nsledkom toho by nebol mal dvod odmieta Karolove nvrhy. Ak
by sa bol Masaryk zachoval poda dnench mdrost pna Fierlingera,
potom by sme v roku 1918 neboli dosiahli samostatn s. republiku, ale
miesto toho by bol esk nrod bval obastnen Karolom Habsburgom
127
ako korunovanm eskm krom na zem autonmneho eskho krovstva s zemnou rozlohou asi takou, ak nm Hitler nadiktoval v Mnchove,
no a meral by sa bol s najvou pravdepodobnosou stal ministerskm
predsedom Jeho Velienstva. o sa slovenskho nroda tka, tomu by boli
Maari sn (sn!) koncedovali nejakho im naprosto lojlneho hlavnho
upana v niektorej z najslovenskejch p. V prpade nejakho separtneho
mieru spojencov s raksko-uhorskou monarchiou by to bola toti vyhrala
meralova rakucka koncepcia, ktor poas celej vojny hevnato zastupoval, a bola by prehrala Masarykova koncepcia lojlnej spoluprce so zpadnmi dohodovmi mocnosami. Monos takhoto separtneho mieru hrozila stle a do konca vojny a bola by sa stala zvl aktnou, ak by sa boli
Masaryk a echoslovci nelojlne a nerozumne zachovali voi zpadnm
spojencom. Ete v oktbri 1918, bezprostredne pred katastroflnymi porkami vojsk Centrlnych mocnost v Taliansku a na Balkne a napriek vekm porkam nemeckch armd vo Franczsku, politick a vojensk kruhy
Zpadu potali s tm, e sa vojna pretiahne a do leta 1919. Kvli plnmu
izolovaniu Nemecka a jeho ahiemu definitvnemu zdolaniu by boli zpadn mocnosti i v oktbri 1918 vtali monos uzavretia separtneho mieru
s Raksko-Uhorskom, keby... keby nebolo bvalo predchdzajcej politiky
Masarykovej a nm vedenho, na zpad orientovanho nrodnho odboja.
Tto politika a tento odboj viazali spojencov politicky a morlne, aby sa
nezmierili s Raksko-Uhorskom a aby vydrali vo vojne proti nemu a do
jeho konenej a rozhodujcej vojenskej porky.
129
Inak i Fierlinger uznva, e zpadn proletarit po prvej svetovej vojne nebol pripraven pre uskutonenie boevickej revolcie. Ale k tomu treba doda, e nebol nepripraven z nevedomosti, ale e vo svojej vine ani nechcel by na u pripraven. Bl sa toho, e by alia revolcia poda spsobu ruskho boevizmu a s dikttorskm reimom nebola zlepila hospodrske a socilne poloenie masy robotnctva a bola by priviedla i odbranie
mnohch slobd, ktor si proletarit u pred prvou svetovou vojnou vybojoval.
e tieto obavy neboli neopodstatnen, to ukzal vvin udalost v Sovietskom zvze a po druhej svetovej vojne i v udovodemokratickch ttoch. Prvo na trajk, opatrenia proti akordnej prci, dobrovonos pri
vbere a zmene prce a pracovnho miesta, sloboda odborov, povinn ne134
nezskala z vle udu, ani nie poda svojich odbornch a mravnch schopnost a vkonov, ale jedine na tom zklade, e revolunou cestou, teda nsilm, uchvtila moc a vyhlasuje, e nikdy tto moc zo svojich rk nevyd.
Tto podstata pravho, neskreslenho obrazu udskej spolonosti, ktor boevicky orientovan marxizmus nazva socializmom a komunizmom,
a jeho vvin neboli za ivota Lenina a v revolunom chaose ruskej obianskej vojny jasne viditen. Ale u vtedy bolo hodne presvedench marxistov, ktor v takejto perspektve nevideli uskutonenie socialistickch idelov. V literatre, v tlai a v politike rozhodne odmietli kad snahu, aby sa
rusk boevick pokus opakoval v zpadnch krajinch. Nehovoriac ani
o tzv. revizionistoch, ktor u pred ruskou revolciou hlsali potrebu revzie
niektorch marxistickch uen. A ako zmali tto protiboevick marxisti
a marxistick revizionisti, tak zmala aj vina pracujceho udu v zpadnch krajinch. Nie z nevedomosti, nie zo zaostalosti, ale prve naopak zo
svojho pokrokovho a socialistickho presvedenia a zo zdravho demokratickho intinktu odmietli vo svojej vine tieto masy doktrnu, politiku
a metdy, ktor v terii maj sce krsny zvuk, v skutonosti vak nielen e
neved k oslobodeniu pracujceho loveka od pt, proti ktorm sa predtm
vzpieral, ale viau ho i novmi zvzkami, z ktorch niet vyslobodenia.
Inak i udalosti po druhej svetovej vojne ukazuj, e skoro v kadom
civilizovanom tte sa vina ms pracujceho udu vyslovuje proti tomu,
aby bol namiesto demokracie zaveden boevick ttny, hospodrsky
a spoloensk reim. Ani vek spechy Sovietskeho zvzu vo vojne, ani
jeho vek povojnov politick a vojensk vplyv, ani jeho ohromn pokroky
na poli industrializcie, produkcie a technickch a vedeckch vymoenost,
ani majstrovsky veden propaganda, ktor po celom svete realizuje, nevedeli tieto masy nadchn pre sovietsky alebo jemu podobn systm. V zpadnch demokratickch ttoch m pracujci ud prvo slobodne si odvoli. Me tak urobi pri skoro neobmedzenej tlaovej, zhromaovacej
a spolovacej slobode. Marxistick, ba i sovietska a vbec komunistick literatra sa tam vone tla, roziruje, kolportuje a ta. Pracujci ud m tam
slobodn monos oboznmi sa s komunistickou teriou a politikou nielen
z tlae, z re na zhromadeniach, ale i z rozhlasu vetkch komunistickch
ttov, ktorch programy tam nie s ruen. A napriek tomu vetkmu prevan vina pracujceho udu zpadnch demokratickch ttov hlasuje
pri vetkch vobch za demokratick socialistick strany a v znanej asti
136
ete i za viacej napravo orientovan politick programy a skupiny. Za komunistick strany hlasuje iba menina pracujceho udu. V Anglicku,
v kandinvskych ttoch, v Rakskej republike, v Belgicku, v Holandsku,
vo vajiarsku, v zpadnom Nemecku, v Spojench ttoch, teda v krajinch
so znane vysokou ivotnou rovou pracujcich a s ich mohutnmi odborovmi, drustevnmi, kultrnymi organizciami s tieto komunistick
meniny priamo zdrvujco mal. Vo Franczsku a v Taliansku s dos siln
komunistick strany, ale poet hlasov odovzdanch im vo vobch nepresahuje tvrtinu vetkch hlasujcich voliov. V tzv. udovodemokratickch
ttoch sa voby konaj s jedinou kandidtnou listinou, zostavenou poda
smernc komunistickej strany alebo s jednm jedinm kandidtom, take
voli vbec nem monosti nejakej voby.
Je plne naivn nzor, ktor fakt odporu alebo ahostajnosti zpadnch pracujcich ms voi komunizmu pripisuje nejakej zrade alebo intrigm praviiarskych socialistickch vodcov, ako to rob Fierlinger. Pravdu
m Engels a nie Fierlinger! Socilne poloenie a ivotn pomery zpadnho proletaritu boli a s tak, e si vo svojej vine neprial a nepraje, aby
bol podroben boevickm procedram, ktor by mohli vies a z mnohch
strnok i viedli k dsledkom, protiviacim sa jeho demokratickmu presvedeniu. A tieto socilne poloenia a ivotn pomery boli u pri zakonen prvej svetovej vojny na zpade tak, e mu umonili, aby si sm rozhodol,
ktorou cestou m s.
137
X.
ZVRATY FIERLINGEROVEJ POLITIKY VOI
MASARYKOVI A BENEOVI
138
kova slova a snail jsem se pes odpor mnohch naich konservativnch initel co nejdve zlikvidovat situaci, do kter se pod tlakem
pomr na Sibii dostala nae armda. Nejen jsem nalhal na co nejrychlej odsun naich vojsk po sibisk magistrle na vchod... ale
i pozdji... trvali jsme s spchem na tom, aby se i tam nae politika
neintervence pln uplatnila a nai chlapci se mohli co nejdv dostat
dom. Americk erven k nm byl npomocen, abychom k tomu
dostali dopravn prostedky. To je kus historie z prvnho zahraninho
odboje prv v nejdramatitej a politicky nejchoulostivj fzi. Musme ci, e bylo pro ns tstm, e v tchto chvlch rozhodovala
prozrav a o hlubok poznn historickho vvoje open charaktern
politika Masarykova. (Podiarkol som ja I. D.).
V roku 1951 vak mal u Fierlinger in nzory o Masarykovej politike, praktikovanej v zahraninom odboji prvej svetovej vojny. Vtedy mu u cel
Masarykova politika byla proniknut duchem filosof anglosask buroasie,
kter dopomohla kapitalismu k jeho vtzstv (por. Fierlingerov pamflet,
s. 17) a Masarykove nzory o prvej svetovej vojne boli vraj hodn zmaten, ktor nen teba dnes vyvracet (por. cit. m. s. 19). Vbec je v roku
1951 Fierlingerovi falonou osloboditeskou legendou to, o ete v roku
1947 ten ist Fierlinger chvlil ako prezierav a o hlbok poznanie historickho vvinu sa opierajcu politiku Masarykovu. Fierlinger, pravda, ani
slovom nenaznail, z akho dvodu zmenil behom necelch tyroch rokov
tak radiklne svoj nzor o Masarykovi. V roku 1947 sa Fierlinger ete chvlil
tm, e behom ruskej revolcie organizoval v Amerike nbor pre legionrsku armdu, aby mohla bojova vo Franczsku, a e ostal v Pari, aby riadil
nae vojensk veci v tomto tehdy dleitm politickm centru Evropy. Ale
v roku 1951 preloil naraz Fierlinger politick centrum Eurpy prvej
svetovej vojny z tohto Franczska do Moskvy. V pamflete z roku 1951 sa mu
toti Par, Franczsko, Amerika a vojna zpadnch spojencov, ktor svojm
nborom legionrov a svojou vojenskou parskou misiou v rokoch 1918
a 1919 horlivo vemone podporoval, objavili v inom svetle. T vojna vraj
bola typickm aenm kapitalistickch imperialistov a Par a Amerika
hniezdami reakcie. A naopak, velk jnov revoluce chtla prosadit skuten politick a hospodsk zrovnoprvnn vech oban vech nrod a ras
a konec imperialistick soute a skuten mr. (Por. Fierlingerov pamflet,
s. 19). Tam vraj bolo aisko svetovej situcie, pretoe Moskva a jnov
139
Letos vzpomnme ji tvrt 28. jen... Pi kad oslav 28. jna, tohoto naeho pamtnho nrodnho svtku, kter zstane nrodnm svtkem i v nov eskoslovensk republice, pichz nm man na mysl
srovnn se vm, co jsme proili v letech 1914-18... (Por. cit. m. s. 133).
O rok neskr, 28. oktbra 1943, povedal Fierlinger v ruskom rozhlase toto:
Dnes vzpomnme ptadvactho vro eskoslovensk republiky,
kter prvn nikdy nepestala existovati, a to za okolnost, kter zejm nasvduj tomu, e pt n sttn svtek budeme oslavovati ji
ve svobodn vlasti... Byly to idely pokroku a demokracie, kter okdlily Masaryka k jeho spn revolun prci za hranicemi. Je pznan, e teprve po pdu carismu sml vstoupiti na ruskou pdu... (Por. c.
m. s. 272).
28. oktbra 1944 zapoal Fierlinger svoj sviaton rozhlasov prejav takto:
Ve slavnostn vzruen nlad budeme letos slavit n sttn svtek
v pevnm pesvden, e pt 28. jen zastane eskoslovensko ji
svobodn... (Por. c. m. s. 388).
143
Josef Plojhar (1902-1981), rmskokatolcky kaz a politik, podporovate februrovho komunistickho puu, v rokoch 1948-1968 minister zdravotnctva SR resp. SSR.
144
145
XI.
KU KRITIKE S. POLITIKY USKUTOOVANEJ V OBDOB OD
UTVORENIA S. TTU A DO NSTUPU HITLERA
K MOCI V NEMECKU
zvl ke sm nie je ete dos siln, aby i bez cudzej pomoci uhjil svoju
existenciu.
eskoslovensk tt vznikol v roku 1918 proti odporu dvoch vekch
militaristickch vemoc, Nemecka a Raksko-Uhorska. Tento odpor sa ostatnm mocnostiam podarilo zlomi len po viac ako tyri roky trvajcej
akej vojne. Porka Nemcov, habsburskej monarchie a maarskch
panujcich tried neznamenala ete pln znienie reaknch sl okolo novoutvorenej eskoslovenskej republiky. N najv sused, Nemecko, preiel
revolciou, ktor zmietla monarchiu a nastolila demokratick reim. Tto
nemeck demokracia neprechovvala proti nm nenvis a nemala zujem
na naom oslaben alebo znien. V prvch desiatich rokoch drala vldu
dos pevne v rukch. Ale u i v tomto obdob silnelo podzemn a postupne
i verejne vystupujce hnutie, ktor sa snailo zvrti nemeck demokraciu.
I v Rakskej republike pracovali tzv. legitimisti, aby znovunastolili Habsburgovcov a aby potom zvrtili to, o vytvorili parske mierov zmluvy, teda
i nau republiku. Ale prv ozbrojen konflikt s eskoslovenskou republikou
mal v roku 1919 komunistick dikttor Maarska, ktor bolo vtedy sovietskou republikou. Maarsk vojsk, veden nacionalistickmi oficiermi, vnikli na Slovensko, obsadili asi tretinu jeho zemia a pod ich ztitou bola
vyhlsen samostatn Slovensk republika rd, odtrhnut od eskoslovenskej republiky. Tento tok na existenciu mladho eskoslovenskho ttu
bol vak nakoniec odrazen a Maari museli odtiahnu z zemia nho ttu. Ich nespech vak neodstrail nespokojencov z opanho, reaknho tbora. Karol Habsbursk sa dvakrt poksil o znovuzskanie svojho stratenho trnu.
Druh pokus bol vemi vny. Na jeho likvidciu musela vlda eskoslovenskej republiky nariadi veobecn mobilizciu.28 Len pod tmto tlakom a po zakroen zpadnch mocnost opustil potom Karol Habsbursk
Maarsko, odkia si zamal zska sp Raksko, Slovensko, Moravu at.
Ale zlikvidovanm habsburskho puu neustala neprestajn podvratn prca
Maarska proti nm. Etabloval sa tam reakn horthyovsk reim, ktor sa
vemone snail, aby rozvrtil pomery na Slovensku. V celej Eurpe robil
tento reim horkovit propagandu, ohovrajc n tt a oznaujc ho
ako nsilne vytvoren, neprirodzen, umel a na rozpadnutie odsden
tvar. V Anglicku sa v dvadsiatych rokoch vplyvn novinrsky magnt, lord
28
147
Rothermere, stal hlsateom tejto horthyovskej, protieskoslovenskej propagandy, ktor v tej dobe podporoval i Mussolini v Taliansku. Poliaci sa od
plnho zaiatku dvali na n tt s uritou zvisou. Pre Tensko prilo
medzi nami a nimi u hne po utvoren nho ttu k ozbrojenmu konfliktu. Je prznan, e nae hranice tam a do roku 1947 neuznala iadna
posk vlda. V roku 1947 sme uzavreli s Poskom dohodu, poda ktorej tto
otzka mala by do dvoch rokov vyrieen; ale trvalo to alch viac ne
desa rokov, ne k tomuto vyrieeniu dolo.
Ako vidie, naa republika bola hne po svojom utvoren obklopen
nepriatemi, ktor len hali na prleitos, aby sa na ns vrhli a odniesli si
svoju koris. Ale i vo vntri republiky boli rzne problmy, ktor ohrozovali
jej existenciu. Vek as eskoslovenskch Nemcov nechcela uzna s. tt
a pod vodcovstvom Lodgmana29 vyhlsili v roku 1918 autonmne sudetsk
zemie za sas spolkovho ttu Rakskej republiky. Po mierovch parskych zmluvch sce zlikvidovali tto akciu, ale v Nrodnom zhromaden
v Prahe zaujali v roku 1920 proti nmu ttu krajne opozin stanovisko.
Tento nepriatesk postoj naich Nemcov sa o niekoko rokov neskorie
v znanej miere zmenil; najvie nemeck strany vstpili i do vldy republiky. Ale v tridsiatych rokoch, pod vplyvom hitlerovskho hnutia, sa obraz
zhoril v neprospech nho ttu. Veda nemeckho problmu nebezpene
ohrozovali nov tt i pomery na Slovensku, kde ud po viacstoronom
bezprkladnom nrodnom, politickom a socilnom tlaku nebol vbec pripraven na samostatn ttny ivot, a preto sa ahko stal korisou agittorov a agentov pracujcich v zujme cudzej reakcie na rozbit nho ttu.
Vntropoliticky sa tieto akosti dali dobrou demokratickou politikou
prekonva, a to sa aj nesporne robilo a dosiahli sme postupne pekn vsledky, na Slovensku napr. na poli ohromnho rozmachu slovenskho kolstva, stavebnho ruchu, pozemkovej reformy, drustevnctva, udovho peanctva, socilnopolitickch vymoenost, osvetovej prce, udovho knihovnctva, elektrifikcie at. Ale siln rozkladn elementy ostvali doma
i naalej v innosti, akajc len na svoju prleitos. A o je hlavn, zahranin politick sily, i nepriatesk, psobili naalej a na ich vvin my, mal
tt, sme prirodzene nemohli ma rozhodujci vplyv. Je teda len prirodzen,
e sa naa zahranin politika musela stara o to, aby sme v prpade neja29
Rudolf Lodgman (1877-1962), raksko-uhorsk a eskoslovensk politik nemeckej nrodnosti, predstavite Nemeckej nrodnej strany, zstanca odtrhnutia nemecky obvanch zem od SR.
148
kho proti nmu ttu namierenho vojnovho konfliktu nestli sami, ale
mali sme aj podporu inch mocnost, tak diplomatick, ako i vojensk.
Osihotenos v takomto prpade by bola priviedla katastrofu, ako sa to inak
neskorie v rokoch 1938 a 1939 aj ukzalo.
priptal eskoslovensko k Franczsku a e potal s tm, e v medzinrodnej situcii budou Anglie a Francie rozhodujcmi initeli. (Cit. m. s. 16).
A Fierlinger nem ani o Malej dohode slova uznania, hoci ako eskoslovensk vyslanec v Bukureti pracoval na jej upevnen, ako o tom sved i fotografia, ktor vo svojej knihe Od Mnchova po Koice (s. 160) z roku 1946
uverejnil. Vo svojom pamflete zastupuje Fierlinger stanovisko, e masarykovsk a beneovsk politika bola od plnho zaiatku celkom nesprvna
a e sprvna politika by bola bvala, keby sa eskoslovensko bolo u od
zaiatku orientovalo na sovietske Rusko a opieralo sa o oktbrov revolciu. Toto vraj ale ani Masaryk, ani Bene nechceli urobi preto, lebo boli
v zajat ideolgie zpadnho burozneho imperializmu a podceovali rusk
revolciu, neveriac v jej trvanie a spech.
Ne by som sa bliie zaoberal touto Fierlingerovou kritikou, chcel by
som predosla nasledovn. Masaryk, ktor sa ako iaden in myslite a politik cel svoj ivot intenzvne zaoberal problmami malho nroda, si bol
vdy dobre vedom toho, e pri urovan zahraninej politiky, zvl malho
a novovzniknutho ttu, nemu rozhodova osobn sympatie a antipatie
smerodajnch ttnikov voi tomu-ktormu reimu, ale e rozhodujcim
momentom s vlune realistick uvenia o tom, o je pre bezpenos
vlastnho ttu najvhodnejie. Tento realistick prstup k rieeniu kadho
problmu vyplval u aj z realizmu, ktor ako vedec a politik, ako v terii
tak i v praxi, vdy hlsal a uskutooval. A to plat i o dr. Beneovi, ktor
bol ete vo zvenej miere lovekom chladnho rozumovho uvaovania.
Masaryk a Bene sa pridali zsady, e pre zabezpeenie existencie a trvania eskoslovenska musia hada priatestvo, spojenectvo a pomoc u tch,
ktor maj predovetkm moc, aby nm pomohli, no a i vu k tomu. Ale
spojenectvo s niekm, kto by mal tisckrt vu nm pomc, ale kto nem
na to faktick moc, aby tak spene urobil, by bola z hadiska vlastnej ttnej bezpenosti vemi hlpa politika, zvl ak by sa tm ete i odstraili in,
ktor by nm inak chceli a mohli pomha. Otzka zabezpeenia eskoslovenskho ttu bola predovetkm otzkou moci. Ako eskoslovensk tt
vznikol z moci a z mocenskej kontelcie v Eurpe, tak sa i udra mohol iba
mocou a mocenskou kontelciou. Kto tto moc nemal, ten nemohol inne
prispie k naej obrane proti nebezpeenstvm, ktor okolo ns zo vetkch
strn hali.
150
Otzka je teraz: Ak bola tto mocensk kontelcia v Eurpe v prvch rokoch bezprostredne po vzniku eskoslovenskej republiky a potom
ete asi jedno desaroie? Ktor tt reprezentoval vtedy nejak moc a ak
moc reprezentoval? Armda a moc ktorho ttu znamenali vtedy inn
hrozbu pre kadho monho tonka na nau samostatnos? Kto bol tak
mocn, aby ns v dvadsiatych rokoch mohol ochrni pred nejakm nepriateom? Z hadiska posdenia bezpenosti naej republiky v tomto obdob rozhodujce s pomery, ktor existovali v tomto obdob, a nie tie, ktor
nastali a v nejakom neskorom ase.
A teraz skmajme, i tto moc a schopnos a vu mali v dvadsiatych
rokoch t, ktorch Masaryk a Bene vyvolili za spojencov eskoslovenska,
alebo i ju mali vtedy boevick oktbrov revolcia a sovietske Rusko,
o ktorch dnes Fierlinger tvrd, e mali by od samho zaiatku naimi spojencami a nie vraj burozno-kapitalistick zpadn mocnosti.
Gustav Stresemann (1878-1929), nemeck liberlny politik, kancelr (1926) a minister zahraninch vec nemeckej Weimarskej republiky (1923-1929). V roku 1926 zskal Nobelovu
cenu za mier spolu s franczskym premirom a ministrom zahraninch vec Aristidom
Briandom.
31
Locarnsk zmluvy, podpsan v roku 1925, stanovovali a zaruovali postavenie nemeckch hranc na zpade, avak vchodn nemeck hranice neboli zmluvne zaruen, o
neskr viedlo k snahm o ich revziu.
153
na n tt. Tto mon tonci vtedy ete nevedeli, e by mohol nasta i tak prpad, ke Spolonos nrodov zlyh a jej organizmus prestane fungova. Prv vne fiasko Spolonosti nrodov sa udialo a v roku 1931, ke
Japonsko zatoilo na nsku provinciu Mandusko. Do toho asu ani Nemecko, resp. vzmhajce sa v om reakn ivly, a tm menej Maarsko
alebo nejak in tt, nemohli vne poma na zdaril ozbrojen tok na
eskoslovensko. A nemohli nie z toho dvodu, e by neboli mali chu na
takto tok, ale proste preto, e sa v tejto dobe ete obvali, e by sa v prpade ich toku organizmus Spolonosti nrodov dal do pohybu a nielen
zmaril ich mysel, ale i na dlh dobu, sn navdy, vbec znemonil ich
uskutonenie. Tto mon tonci sa sce do budcnosti nevzdvali svojich
ndej, dfali, e sa situcia raz aj v ich prospech zmen, a pre tento prpad
sa aj horkovito pripravovali; a tento prpad v dobe mnchovskej aj nastal.
Ale v obdob prvch ptnstich rokov trvania eskoslovenskej republiky u
len hol existencia Spolonosti nrodov a obava pred jej fungovanm odstraili monch tonkov od realizovania agresvnych myslov. Neby
Masarykovej a Beneovej politiky opierania sa o Spolonos nrodov
a o spojeneck zmluvy s Franczskom a s Malou dohodou, boli by pomery
pre n tt, podobn neskorm mnchovskm, nastali ovea skorej, mono
e u v najblich prvch rokoch po roku 1918. Armdu sme vtedy nemali
ete dostatone vybudovan, hranice ttu boli na vetkch stranch otvoren a nechrnen, nai Nemci sa ete nespriatelili s novm ttom, Maari
ete menej, Slovensko bolo vtedy ete presiaknut maaronizmom a hungarizmom a sami by sme sa neboli mohli obrni proti tokom, prichdzajcim
z niekokch strn. Neby Spolonosti nrodov, Franczska, Malej dohody
a nho spojenectva s nimi, kto by nm bol iel vtedy na pomoc? Nai nepriatelia vak v tej dobe s uritosou potali s tm, e vaka Masarykovej
a Beneovej politike nai spojenci a Spolonos nrodov nm tto pomoc
rozhodne poskytn. Z toho dvodu sa do vojnovho dobrodrustva nepustili
a odkladali si to na neskorie, pre nich priaznivejie asy.
159
germnskou reakciou. Zpadu nelo v tomto boji len o kapitalistick zujmy. Zpadn demokrati, a sce nielen metiaci, ale i socialisti a robotnci, sa
obvali, e nemeck vazstvo zni vetky demokratick a republiknske
vdobytky poslednch storo a ich revolci. Nehovoriac ani o obave malch potlaench nrodov, e nemeck vazstvo vbec znemon ich oslobodenie. V tomto smrtenom zpase zapadn demokratick mocnosti boli
v roku 1917 naraz pozbaven znanej vojenskej pomoci, ktor im dovtedy
Rusko poskytovalo. Boevick rusk revolcia bola nesporne s jej programom okamitho mieru s Nemeckom a s Raksko-Uhorskom pomoc pre nemeck a raksky imperializmus v jeho boji proti Zpadu. Rusko, spolu so
Zpadom bojujce a mu pomhajce, premeniac sa na boevick Rusko,
nielen e prestalo Zpadu pomha, ale nepriamo, zastavenm vojny proti
Nemecku a Raksko-Uhorsku, pomhalo germnskym imperialistom vyhrva vojnu. Takto sa veci nesporne mali, i ke boevikom lo predovetkm
o ich revolciu a nezaujmalo ich, kto svetov vojnu vyhr a kto prehr.
Fakt je alej i to, e Nemci vemone podporovali vypuknutie boevickej
revolcie v Rusku. Ke v roku 1917, po detronizcii poslednho cra, nemeck cisr a jeho generlny tb povolili Leninovi a ostatnm komunistickm vodcom, aby sa cez Nemecko a vojnov front, v historickom zaplombovanom vagne, vrtili z vyhnanstva do revolunho Ruska, poskytli ruskm boevickm vodcom tto vhodu nie kvli ich peknm oiam, ale
preto, e povaovali boevikov za nstroj, ktor najbezpenejie rozvrti
rusk armdu, oslobod Nemcov od obvanho vchodnho nepriatea a dopome im tak k vazstvu i vo vojne na zpadnom fronte. Neskorie
udalosti potvrdili sprvnos nemeckch vpotov. Bez Lenina a jeho tbu
v zaplombovanom vagne by bol boevizmus sotva zvazil a bez vazstva
boevizmu by sa cisr Wilhelm a jeho imperialistick a militaristick ra
nebola zbavila nporu ruskej armdy. Pri tomto pakte Lenina s nemeckm
generlnym tbom, prvom to pakte boevicko-germnskom, nepotalo sa,
pravda, s prezidentom Wilsonom a s Amerikou, ktorej vojensk sily na
konci vojny plne nahradili odpadl rusk armdu a umonili tak konen
rozhodn vazstv zpadnch spojencov nad nemeckmi armdami. Ne sa
vak tak stalo, ne sa americk armdy mohli objavi na eurpskych bitevnch poliach, ocitli sa zpadn demokracie so svojimi armdami, nsledkom
odpadnutia Ruska, spsobenho leninskou revolciou, v smrtenom nebezpe a hrozila im katastroflna porka od nemeckej presily. Mono sa
163
skeho Ruska vyadoval vtedy porku Centrlnych mocnost. Len ich porka mohla vtedy vyslobodi Ukrajinu, donsk oblas a Kavkazsko spod
nemeckej nadvldy a poskytn tak sovietom potrebn sily na to, aby sa
vyporiadali so svojimi protirevolucionrskymi odporcami. Npor, veden po
zdolan zpadnch mocnost vaznmi nemeckmi armdami z tchto provinci proti vtedy ete chaotickmu a dezorganizovanmu sovietskemu ttu, mohol ma pre jeho existenciu katastroflne nsledky. Vak tto obava
rozhodovala aj v Brest-Litovsku, ke sovietska vlda prijala Nemcami nadiktovan mier a vtedy Nemci boli vazi iba na vchode, ale na zpade sa
o vsledok ete len krvavo bojovalo.
o sa tka franczskej intervencie, treba zdrazni, e po odpadnut
Ruska ako spojenca iadne franczske pozemn vojsk nebojovali proti
sovietskemu Rusku. Je pravda, vo vojne rusko-poskej32 v roku 1920 pomhali Poliakom niektor vy dstojnci franczskej armdy. Ale v tejto vojne
novoutvoren posk tt brnil svoju existenciu, i ke je fakt, e vojnu
vyprovokovalo Posko, ktor chcelo vyui slabosti Ruska, aby si zabezpeilo vhodnejie hranice, o sa mu potom pomocou zmienenej franczskej
pomoci aj podarilo. alou skutonosou je, e po oktbrovej revolcii
vyhlsen boli v Rusku sa nachdzajce s. lgie za sas franczskej armdy pod velitestvom generla Janina, o sovietska vlda shlasne vzala na
vedomie. Ak Fierlinger poklad zrky naich legionrov s niektormi komunistickmi oddielmi za franczsku intervenciu, treba kontatova, e
Franczi na tchto zrkach nemali iadny podiel. Ale fakt je, e generl
Wrangel bol pri svojej vprave proti Sovietom podporovan od ierneho
mora franczskymi nmornmi silami.
Nesporn je, e Franczi by radi boli videli pd sovietskej vldy,
a v tejto veci nesporne hrali lohu kapitalistick zujmy. Od poslednho
desaroia minulho storoia boli Franczi najvmi veritemi Ruska. Za
piky, poskytnut Franczmi, robilo Rusko vek investcie a vyzbrojovalo
svoju armdu. Vek, skoro 8 000 kilometrov dlh sibrska eleznica, bola
vybudovan za franczske peniaze. Je znmou vecou, e vetky tieto franczske piky upisovali nielen franczske burozne vrstvy, ale na sttisce
drobnch franczskych sporiteov, robotnkov, maloronkov a malch remeselnkov. Ke sovietska vlda vyhlsila vetky tieto piky za neplatn
32
Rusko-posk vojna (od februra 1919 do marca 1921), ozbrojen konflikt medzi Poskom
a sovietskym Ruskom o znovuzskanie nrokovanch zem. Vojna sa skonila vazstvom
Poska, ktor zabralo zemia Bieloruska a Ukrajiny.
165
a neuznala iadny ttny dlh z db crskych vld, neboli naden tmto sovietskym opatrenm nielen kapitalistick, ale ani tieto takto o svoje spory
pril niie vrstvy. Franczska vlda sa snaila chrni tieto zujmy, a to
bol jeden z hlavnch dvodov jej prkreho stanoviska voi sovietskej vlde.
Neposlala iadne franczske vojsko, aby bojovalo proti Sovietom, ale pomhala inak protisovietskym silm. Dfala, e takto prispeje k pdu sovietskej
vldy alebo ju printi k povonosti, prpadne len aspo k iastonmu
uznaniu predvojnovch dlhov. Tto veritesk snahu Franczov nemono
len tak a limine odsdi. Vak po druhej svetovej vojne i Sovietsky zvz
preukzal vek prsnos voi svojim dlnkom. Odviezol z obsadench zem porazenho Nemecka nekonen mnostvo rznych hodnt, ako napr.
dobytok, stroje, eleznin vagny, lokomotvy, tovrne a ich zariadenia,
nbytok at. Tie si zabezpeil as vo vakoch mnohch vekch hospodrskych a vrobnch podnikov. Kvli zabezpeeniu tchto veriteskch
nrokov dral obsaden viac ako desa rokov znan as malho Rakska.
Ale takto nroky uplatoval aj voi takm ttom, ktor prijali udovodemokratick ttnu formu a vo vetkom sledovali sovietsku politiku, ako
napr. Rkosiho Maarsku, a sprvu aj proti Rumunsku a Bulharsku. Ke komunistick vlda Juhoslvie odoprela uzna tieto sovietske veritesk nroky a vyvinul sa z toho diplomatick konflikt, uvalili Sovietsky zvz a ostatn
udovodemokratick tty na Juhoslviu hospodrsky, politick a morlny
bojkot a sovietski ttnici najostrejmi slovami napdali juhoslovansk komunistick vldu a vyzvali juhoslovansk ud, aby ju zosadil. Tu mono
spomen, e eskoslovensko prenechalo Sovietskemu zvzu, kvzi ako poplatok za oslobodenie, Podkarpatsk Rus, bohat na lesy, nerasty a vodn
silu. Asi pod rovnakm titulom uva ZSSR, za mimoriadne vhodnch
podmienok, nae vek urnov bohatstvo.
o sa Spojench ttov americkch tka, nikdy v nijakej forme neintervenovali do vec ruskej revolcie. Wilsonova politika od samho zaiatku pokladala rusk revolciu za domcu vec ruskho nroda, do ktorej sa
ostatn svet nem miea.
Anglicko krtko po skonen vojny nasledovalo tento americk prklad, odvolalo vojsk z Archangeska a z Baku a nadviazalo obchodn styky
so sovietskym Ruskom. Franczska intervencia trvala o niekoko mesiacov
dlhie, pretoe franczska vlda dfala, e si tm vyme aspo iastone
priazniv vyrieenie predvojnovch dlhov so sovietskou vldou.
166
by rozhodovanie o tom malo by v rukch diktatry, t. j. predvojovej meninovej dikttorskej vrstvy prslunho nroda, ba sn i nroda inho, mocnejieho. V takomto dialektickom vklade samourovacieho prva videli
mal nrody prvom skryt snahu mocnch diktatr o ovldanie slabch
nrodov nedikttorsky spravovanch, a sn i snahu o ovldanie dikttorsky spravovanch slabch nrodov silnejou diktatrou. S pojmom samourovacieho prva nroda je nezluitene spojen predstava, e rozhodova
m cel nrod a nielen jedna jeho vrstva, alej e sa to rozhodnutie mus
sta slobodne, teda demokraticky, a nie na zklade dikttu. Diktatra, nech
je ona akhokovek charakteru, priamo vyluuje vkon samourovacieho
prva, pretoe v nej rozhoduje vdy diktujca menina a tto vnucuje svoju
vu nsilnmi prostriedkami vine. Diktatra je bez nsilia nepredstaviten prve tak, ako je samourovacie prvo nepredstaviten bez demokracie.
Ale mal nrody mali i in vhrady voi ponmaniu nrodnostnej
otzky Sovietskym zvzom a jeho komunistickou stranou. Pre komunizmus
m nrodnostn otzka iba druhorad vznam. Pre maj nad vetkmi
ostatnmi zujmami prednos zujmy o uskutonenie tzv. beztriednej spolonosti, t. j. premeny vetkch ud na zamestnancov jednho jedinho zamestnvatea, reprezentovanho skupinou tzv. predvoja proletaritu, diktujceho svoju vu vetkm ostatnm. Uskutoovaniu takejto beztriednej
spolonosti, a to pomocou politickej, hospodrskej, socilnej a kultrnej
diktatry a odstrnenm kadej kapitalistickej a inej samostatnej existencie,
mus by podriaden kad in zujem, teda i zujem nrodnostn. Ak by
prednostn komunistick zujem vyadoval, aby sa niektor nrod vzdal
svojej samostatnej ttnej existencie a vlial sa do inho komunistickho
ttu bu vo forme tzv. spolkovho ttu v spolonosti s inmi, alebo iba
ako autonmny tvar, alebo hoci aj bez autonmie podriadiac sa centralizmu, t. j. nadvlde inho ttu, v takchto prpadoch pre komunistu, ktor
nechce upadn do zloinu nacionlneho chylkrstva a nies jeho ak
nsledky, nesmie by ani na okamih sporn, e zujmy komunizmu mus
nadradi zujmom svojho nroda. Len takouto podriadenosou nrodnch
zujmov mono vysvetli ahkos, s akou sa Sovietsky zvz rozhodol k nsilnmu presahovaniu a odsunu celch nrodnch skupn alebo ich ast
z ich tradinch nrodnch domovov do takch odahlch priestorov, e sa
172
mia. Skoro kad z nich dospel v tomto vvine v tlaku tak aleko, e mnoh jeho dobr synovia pochybovali u o monosti vzkriesenia. Ale i ke sa
mal nrod stane slobodnm a samostatnm, v mocenskch sporoch medzi
nrodmi m vdy nepomerne nevhodnejie postavenie ne nrody vek
a siln. Z tchto skutonost historickho vvinu vyplva s prirodzenou
evidentnosou, e sa mal a stredn nrody dvaj asto na otzku nrodnostn a na svoje vlastn nrodn zujmy inak ne nrody vek, ktor
prekonali celkom odlin historick vvin. Pocit obavy pred nrodnm zahynutm, ktor je vekm nrodom takmer neznmy, dominuje pri utvran
nrodnho povedomia malch nrodov. Lska, prtulnos k nrodnm obyajom a zvltnostiam, konzervatvnos z tejto strnky, je u malch nrodov
via ne u vekch. Skoro vetky mal nrody sa ocitli poas dejn v obdobiach, ke im z nrodnho bytia neostalo ni in, len tieto obyaje
a zvltnosti. Niet divu, e im prikladaj nepomerne v vznam, ne to
robia nrody vek, ktor nikdy neboli i v takom nebezpenom poloen.
Nrody mal s ovinistickejie ne nrody vek. S sce aj vek nrody so
ovinistickmi nklonnosami, ale to bolo a je iba sasou ich expanzvnych imperialistickch snaen. Pre mal nrody je nrodnos ahko odcudziten klenot, ktor niekedy obklopuj i prehnanou lskou a starostlivosou. Pre vek nrody je nrodnos prostriedok na to, aby uplatovali svoju
mocenskos. ivot malch nrodov je ovldan obavou monosti straty tohto klenotu, ale vek nrody takto obavu vbec nepoznaj. Toto s skutonosti dan prirodzenm a historickm vvinom a nemono ich rznymi formulkami a teriami o buroznom alebo neburoznom chylkrstve zaehna. Je faktom, e mal nrody maj po mnohch strnkach in prirodzen
a historick truktru ne nrody vek. Tento rozdiel sa zvl silne prejavuje v otzkach nrodnho ctenia, nrodnej existencie, nrodnej politiky.
Nrodn ctenie spja prslunkov malch nrodov ovea silnejie ne prslunkov nrodov vekch. Toto ctenie prekonva i triedne rozdielnosti
a triedne zujmy vo vntri malho nroda, pretoe pocit stleho nebezpeia
zniku alebo nrodnho zotroenia je vemi asto silnej ne rozpory
vyplvajce z triednych alebo inch protikladov. Takto nebezpeenstv vidia prslunci malch nrodov asto i tam, kde ich v skutonosti niet, a tto
okolnos ete vmi oslabuje innos napr. triednych rozporov. e sa
spojen vek revolcie s alekosiahlymi politickmi a socilnymi premenami, s prenikavmi inkami i na ostatn svet, zapoali a odohrali vdy vo
174
kam. Chcie natiahnu vetko na jedno jedin kopyto samospasitenho nacionalizmu vekch je snaenie neprirodzen, ktor mus vyvola odpor malch nrodov. Pod nacionalizmom tu rozumiem stanovisko prslunkov
nejakho nroda k nrodnostnej otzke vbec, teda aj ich prpadn vlanos
alebo indiferentnos k nrodnm zujmom, alebo ich nzor, e s in otzky, ktorm treba da bezpodmienen prednos pred nrodnosou.
Logika, e ke si vek rusk nrod zvolil cestu triedneho boja, triednej obianskej vojny, triednej proletrskej diktatry, tak i my, mal echoslovci, musme kra rovnakou cestou, nie je presvediv. Ete menej
presvediv je, ke Fierlinger teraz vytka, e sa v roku 1918 vzniknut eskoslovensk republika, jej politick vodcovia Masaryk a Bene, no a i socilnodemokratick politici neorientovali poda tej zahraninej a domcej
politiky, ktor Lenin a neskorie Stalin uskutoovali v obrovskom Sovietskom zvze. Orientcia na Lenina a Stalina mohla privies vek Rusko
a i to len po mnohch rokoch obrovskej biedy a neslchanch ponen
nakoniec k takmu mocenskmu rozmachu, ak predol histria Ruska
nepoznala. Ale orientcia na leninsk a stalinsk politiku zo strany malho
eskoslovenska, v prvom obdob jeho samostatnej existencie, by bola skonila rozkladom, z ktorho by nikdy viac nebol povstal eskoslovensk tt.
Rusko sa v tomto obdob mohlo odda bez akhokovek rizika svojej existencie nesptanmu triednemu boju. Ale tento triedny boj, aplikovan na
prve vzniknut mal, nepriatemi obklopen eskoslovensko, by ho bol
urite zahubil.
venskho ttu. Nielen e nemalo na om as, ale sovietski ttnici, Komunistick strana Sovietskeho zvzu, a poda jej prkladu i in komunistick
strany, no a i Kominterna,33 optovne vyhlsili, e tento versaillsk mier je
zloineckm dielom zpadnch imperialistickch mocnost.
Niektorm komunistickm stranm sa na tomto mieri nepilo ani
ustanovenie o eskoslovensku. Nepilo sa im, e sa Slovensko spojilo s eskmi zemiami. Maarsk komunistick dikttor Bla Kn sa vtedy, v slade
s moskovskou morlnou a propagandistickou podporou, poksil odpta
Slovensko od eskoslovenskej republiky a zriadil samostatn Slovensk republiku rd. Len pod ntlakom hrozieb zpadnch mocnost a s talianskou
a franczskou vojenskou pomocou, poskytnutou naim vojskm, bola armda Blu Kna printen opusti Slovensko a ponecha ho v eskoslovensku.
Na versaillskom mieri sa mnohm komunistom nepilo ani to, e
hranice eskoslovenska boli stanoven pojatm tzv. sudetskch zem do
nho ttu, v om videli poruenie samourovacieho prva naich Nemcov.
Skoro by som povedal, e komunistick politika tej doby uznvala oprvnenos nho ttu iba v takom rozsahu, ak mu prisdil Hitler v mnchovskom diktte. e sa n tt nestal obeou takhoto komunistickho Mnchova hne po svojom vzniku, to znemonila vtedy moc a politika zpadnch mocnost.
Vtedy Fierlinger vetko toto vedel, videl a usilovne pomhal Masarykovi a Beneovi, aby pomocou Zpadu zmarili tto politiku. Teraz ale ten
ist Fierlinger prichdza s vitkou, e bola vek chyba orientova politiku
nho novovzniknutho ttu na zpadn mocnosti a e sa Masaryk a Bene
mali vtedy radej orientova na komunistick politiku! Poukzal som u na
nezmyselnos tejto vitky aj z inch strnok.
33
Kominterna, Komunistick internacionla, resp. Tretia internacionla, medzinrodn komunistick organizcia zaloen v roku 1919. Jej hlavnm cieom bolo presadzovanie vzniku
republk sovietskeho typu vetkmi dostupnmi prostriedkami. Zanikla v roku 1943.
177
178
Vntropolitick priny
Ako by bol psobil obrat Masarykovej politiky na sdrnos a trvanlivos
prve vzniknutej mladej eskoslovenskej republiky zo strnky vnrnopolitickej? i by ju bola sovietska orientcia upevnila? Ako to vyzeralo vtedy vo
vntri republiky? U som uviedol poiaton opozciu, ba nepriatestvo
eskoslovenskch Nemcov proti novmu ttu, ktor vznikol proti ich vli.
35
179
Spomenul som u aj spodn prdy medzi slovenskm udom, ktor po poiatonom oduevnen za eskoslovensk tt nevedel hne a vo vetkom
strias zo seba hungaristick mentalitu, naokovan mu tiscronm vvinom. Ke sa dostavili prirodzen akosti pri budovan novho ttu, znan
asti slovenskho udu sa rchlo dali zvies ivlami eskoslovenskej veci
nepriateskmi, z ktorch sa ete dlh dobu po vzniku eskoslovenska regrutovala vina na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi psobiacej inteligencie, vylej ete zo kl naej nrodnej veci krajne nepriateskej. Je
znme, e u v roku 1919 chcel Hlinka a hlavne znmy zradca Jehlika36
vyui tto prechodn nladu v slovenskom ude na to, aby na parskej
mierovej konferencii vymohli vykonanie plebiscitu na Slovensku. O to ist
sa domhal o nieo neskorie i al zradca Tuka. O to ist sa snaila i cel
maarsk iredenta na Slovensku, no a i oficilne Maarsko. Vetci verili, e
pomocou maarskch a maarnskych kazov, uiteov, notrov a inej nrodnostne nespoahlivej, nespokojnej a za Maarskom tiacej inteligencie
a inch rozvratnkov sa im podar zvrti eskoslovensk tt a privies Slovensko nazad do rmca historickho Uhorska. Voi tmto odstredivm snahm na Slovensku, na Podkarpatskej Rusi a medzi sudetskmi Nemcami tu
stl pevne esk nrod a vetky jeho vrstvy, podporovan eskoslovensky
orientovanmi nrodnmi a socialistickmi Slovkmi. Len masarykovskej,
beneovskej a tefnikovskej franczskej a zpadnej orientcii mohli vtedy
eskoslovenskej ttnej veci vern esi a Slovci akova, e udrali eskoslovensk republiku pred vntornm rozpadom a zachrnili ju pred zahraninou agresiou.
U som poukzal na to, e by nm sovietska vlda v prpade odvrtenia sa eskoslovenska od Zpadu a priklonenia sa k sovietom nebola
mohla poskytn nijak inn pomoc proti prpadnm agresorom. A bola
by nm sovietska vlda a vbec komunistick politika poskytla pomoc proti
vntornmu rozkladu? Obsadenie vekch ast Slovenska vojskami Blu
Kna a vyhlsenie samostatnej sovietskej republiky slovenskej dialo sa za
plnho propaganho a diplomatickho shlasu moskovskej vldy. To ale
znamenalo, e komunistick politika vtedy zsadne zamietala mylienku
eskoslovenskho ttu. tt, ktor nezaha v sebe Slovensko, neme by
36
Frantiek Jehlika (1879-1939), rmskokatolcky kaz a politik, agent maarskej vldy, stpenec pripojenia Slovenska k Maarsku. Nahovoril Andreja Hlinku na cestu na mierov
konferenciu do Versailles, kde mali predloi tzv. memorandum, v ktorom si saovali na
pripojenie Slovenska k SR a poadovali vykonanie plebiscitu o autonmii Slovenska.
180
predsa ttom eskoslovenskm. I ke pln Blu Kna na zriadenie samostatnej slovenskej republiky stroskotal, komunistick politika dvadsiatych
rokov sa ho nevzdala. Kam chceli zavies niektor komunistick predci
Slovensko, to sa ukzalo pri ich neskorom vvine. udo Kore preiel
priamo k Jehlikovi a stal sa v zahrani otvorenm agentom maarskej
iredentistickej petianskej propagandy. Julo Verk37 sa za slovenskho ttu
ocitol v kolaborcii s tisovskm faistickm reimom. Koick vodca a poslanec komunistickej strany Lajos Surnyi utiekol do horthyovskej Budapeti, psal, vydval a roziroval tam za horthyovsk peniaze nacionalistick,
ovinistick s iredentistick pamflety proti eskoslovenskej republike. A nememe sa ani divi, e tto initelia komunistickho hnutia prili k takmto
zverom, ke uvime, e zjazd Komunistickej strany eskoslovenska vyniesol v roku 1924 toto uznesenie:
Sjezd konstatuje, e v eskoslovensku nen jeden eskoslovensk nrod, nbr eskoslovensk stt. Krom nrodnosti esk sestv tento
stt jet z tchto nrodnost: slovensk, nmeck, maarsk, polsk
a ukrajinsk. Sjezd prohlauje za nutn, aby komunistick strana eskoslovenska v pomru k tmto meninm prohlsila a uskuteovala
heslo prva nrod na samouren a do odtren od zem aneknch
stt. Komunistick strana eskoslovenska zvlt mus podporovati
boj Slovk za samostatnost.
Jlius Verk (1894-1981), slovensk komunistick a udcky politik. V 30-tych rokoch popredn funkcionr KS, po vyhlsen slovenskej autonmie v roku 1938 vstpil do Hlinkovej slovenskej udovej strany.
181
Ako vidie, Komunistick strana eskoslovenska m primt v otvorenom hlsan nutnosti samostatnosti Slovenska. Niet divu, e sa Tuka pri
uskutoovan svojich zkernch protittnych plnov snail vyjednva
v dvadsiatych rokoch aj s predkmi komunistov; pravda, bezvsledne.
O p rokov neskr, v roku 1929, zasadal piaty zjazd Komunistickej
strany eskoslovenska a uzniesol sa takto:
eskoslovensko jest st imperialistickho systmu evropskho, je
samo imperialistickm sttem. Nzor, e eskoslovensko je koloni
velkch imperialistickch stt, je naprosto falen a vede k nesprvnm kontrarevolunm zvrm. Tak nap. me vst k heslu obrany
vlasti. Naopak, eskoslovensko vykazuje vechny znaky imperialismu... esk buroasie anektovala zem jinch nrodnost (Slovensko,
Zakarpatskou Ukrajinu, nmeck zem, polskou st Tnska, maarsk okrajov uzem). Bez pochopen imperialistickho charakteru
eskoslovenska nelze sprvn hodnotit jak mezinrodn postaven
SR, tak i vnitn situaci eskoslovenska.
A akoby na zdraznenie toho, e tieto nzory nemaj iba teoretick vznam, ale musia by i prakticky uskutonen, uzniesol sa piaty zjazd ete i na
tomto:
Jako vdce a organiztor revolunho hnut proleritu eskoslovenska, jako nositel zsad a cl komunismu, bojuje komunistick strana
eskoslovenska za zskn vtiny dlnick tdy a irokch vrstev
chudch rolnk pro vyvlastnn kapitalist bez nhrady, za uskutenn sebeurovacho prva utlaench nrod a do odtren od eskoslovenskho sttu.
Myslm, e k tejto, v prvom obdob naej ttnej statnosti verejne, na zjazdoch, v parlamente, v tlai a na zhromadeniach hlsanej politike komunistickej strany, nie je treba doda komentr, aby sa pochopilo, ako povzbudivo
to muselo psobi na vetky odstrediv a iredentistick maarnske, maarsk, nemeck a posk ivly vo vntri republiky a ako to posmeovalo vetkch jej zahraninch nepriateov. Predstavme si len: zjazdov rezolcia,
teda smernica pre politiku strany, povinn pro vetkch jej lenov a funkcionrov, vyhlasovala v dobe, ke maarsk Horthy, posk Pilsudski,
rakski pangermnski imperialisti hali na dobr prleitos vrhn sa zo
vetkch strn na n tt, e obrana vlasti, t. j. obrana eskoslovenskej
182
republiky je falonm kontrarevolunm heslom, pretoe Slovensko, Podkarpatsko, Sudetsko, Tensko a maarsk okrajov zemia (teda aj Bratislava a Koice) boli vraj eskou buroziou anektovan, inmi slovami Maarom, Nemcom a Poliakom ukradnut, a tto e maj preto prvo sa odtrhn od eskoslovenskho ttu!
A toto bola politika ete i v roku 1929 nielen Komunistickej strany
eskoslovenska, ale celej Kominterny a svetovho komunizmu. Takto prispievala Fierlingerom dnes oslavovan komunistick politika k vntornej
a zahraninej konsolidcii mladho eskoslovenskho ttu. Tto politiku
mali vraj Masaryk a Bene sledova, a nie orientova sa na Franczsko a Zpad! Ale orientova sa na tto politiku by bolo bvalo navlas toton s tm,
o sa stalo s republikou po Mnchove: zriec sa existencie eskoslovenskho
ttu a necha sa pohlti vetkmi na tento okamih hajcimi susedmi!
Zpad by nebol pohol ani prstom, pretoe sme ho zradili, a sovietske Rusko
by nebolo ni inn podniklo, pretoe vtedy ete nemohlo.
Hospodrske priny
Treba ete zdrazni, e komunisticky orientovan eskoslovensko by sa v
prvch rokoch svojej existencie nebolo udralo ani z dvodov hospodrskych. Bez vvozu neme s. tt existova. Zpadn krajiny by ns boli
vtedy hospodrsky bojkotovali. Skutonos, e Anglicko, Amerika a neskorie i Franczsko nadviazali so Sovietskym zvzom hospodrske styky
a uzavreli s nm hospodrske zmluvy, neznamen, e sa by voi nm, malmu ttu, zachovali rovnako. Rozvinut obchod so Sovietmi znamenal nie
nepatrn poloku v ich hospodrskom ivote a o tento obchod sa snaili nie
kvli Sovietskemu zvzu, ale vo vlastnom egoistickom zujme. Obchod
s malm eskoslovenskom neznamenal pre nich nejak pozoruhodn
poloku. Ich politick zujem, aby znemonili v eskoslovensku komunistick alebo s komunizmom spolupracujci reim, bol nepomerne v ne
nepatrn hospodrsky zujem, spojen s obchodovanm s tmto malm
ttom. Tento politick cie by boli mohli ahko dosiahnu prostrednctvom
hospodrskeho bojkotu. eskoslovensk priemysel sa v tej dobe dal udra
v behu len pomocou surovn, ktor mu mohol doda iba Zpad. Od
Sovietskeho zvzu bolo eskoslovensko zemne oddelen Poskom a Rumunskom, teda ttmi vtedy Sovietom krajne nepriateskmi, ktor by sa
183
alie priny
A mohli sme ako novovzniknut, nepriateskmi silami obklopen, i vo svojom vntri mnoho nepriateov chovajci a s prirodzenmi zaiatonmi akosami zpasiaci tt vbec experimentova so socilnou revolciou, s dik184
Veril v lep vvin ruskej revolcie ne sm Lenin, ktor bol vtedy presveden, e v prpade nedostavenia sa socilnej revolcie aspo v nemeckej
ri, bude v Rusku diktatra proletaritu vystriedan najhorou reakciou.
Tu treba zaznamena i nzory dr. merala na situciu v eskoslovensku v prvch rokoch jeho existencie. Na zjazde s. socilnodemokratickej
avice 25. septembra 1920 meral vo svojom referte zdrazoval, e v eskoslovensku nie je revolun situcia a e by bol osamel pokus o socialistick prevrat tragdiou. K tomuto zveru priiel po podrobnej analze vtedajej medzinrodnej mocenskej, politickej a hospodrskej situcie. (Por. J.
S. Hjek, Mezi verejkem a ztkem, 1947, s. 67). Pouen bol vtedy pdom
diktatry proletaritu v Maarsku a i tm, e na zasadnut rady maarskch
robotnkov a vojakov 1. augusta 1919 sm Bla Kn musel prizna, e
proletarit bol s jeho vldou nespokojn a volal v zvodoch po skonen
diktatry proletaritu. (Por. c. d. s. 39). Ako je znme, maarsk sovietska
vlda musela vtedy opusti Budape a utiekla do Viedne, kde jej praviiarsko-socialistick Rennerova a Bauerova vlda poskytla azyl. meral
vtedy dobre vedel, e by napodobnenie maarskho pokusu v eskoslovensku bolo viedlo k podobnm koncom. Ak by takto alebo podobn pokus
boli podnikli Masaryk a Bene a Fierlinger im teraz vytka, e to alebo
nieo podobn neurobili potom by sn pre svoje osoby boli nali azyl
v Sovietskom zvze (v Raksku u nie, lebo medziasom tam namiesto
socilnych demokratov vldli kresansk socili, orientovan reakne a habsbursky), ale eskoslovensk republika, ako samostatn tt, by nebola nala
azyl nikde.
Podobne absurdn je Fierlingerova vitka, ke zazlieva dr. Beneovi,
e udroval s pravicovmi politiky zpadoevropskho dlnickho hnut
vdy velmi dobr, ba srden pomr, snae se vdy tento ptelsk pomr
utvrdit a poslit. (Por. pamflet, s. 16). V tejto svislosti vytka Beneovi jeho
styky s Albertom Thomasom, predsedom medzinrodnho radu prce,
s Leonom Blumom, predsedom franczskej vldy, s Huysmanom a De Bruckerom, belgickmi ministrami, s MacDonaldom, predsedom anglickej vldy,
s Hendersonom, anglickm ministrom zahraninch vec at. Vetci tto
socialistick vodcovia boli zodpovednmi a vplyvnmi ttnikmi svojich
krajn. Bene bol, ako znme, skoro 17 rokov zahraninm ministrom eskoslovenska. S km mal zahranin minister eskoslovenskej republiky
udrova styky v prospech svojej vlasti? Ak chcel ma nejak vhodu pre
186
svoj tt, potom musel predsa by zadobre s tmi, ktor tam vldli alebo na
vldnu politiku inak vplvali. Poda fierlingerovskej logiky sa mali Masaryk
a Bene odvrti od ttnikov, ktor v tej dobe vldli vo Franczsku a v Anglicku, a miesto toho mali udrova styky s tamojmi opozinmi stranami
a predovetkm a nadovetkm, pravda, s franczskymi a anglickmi komunistami! Pritom treba poznamena, e v Anglicku boli a s komunisti celkom bezvznamnou stranou, ktor tam ani dnes ete nem jednho jedinho poslanca v parlamente, pretoe vo vobch vetci jej kandidti prepadvaj, nemajc skoro iadnu oporu v udovch vrstvch. Vo Franczsku s
sce komunisti silnejou opozinou stranou, ale v dvadsiatych rokoch nemali
za sebou ani ptinu celkovho volistva. Vo vobch v roku 1924 tam obdral avicov kartel (socialisti a radikli) tri a pol milina hlasov, komunisti
len 920 000. Vo vobch v roku 1928 socialisti 1 700 000 a komunisti 1 000
000. (Nepotajc hlasy ostatnch nekomunistickch, nesocialistickch metianskych strn).
Inak i Sovietsky zvz, ke v roku 1935 uzavrel spojeneck zmluvu
s Franczskom, neuzavrel ju s tamojou opozciou a s komunistickou stranou, ale samozrejme s franczskou vldou, s jej zahraninm ministrom
Barthouom a neskorie dokonca s reakcionrom Lavalom, vtedajm predsedom franczskej vldy, ktor bol po druhej svetovej vojne popraven za
kolaborciu s Hitlerom. Ke toho roku Sovietsky zvz uzavrel s nami spojeneck zmluvu, nezjednal ju s hlavou vtedajej komunistickej strany eskoslovenskej sdruhom Gottwaldom, vtedy opozinkom, ale so zahraninm ministrom eskoslovenska dr. Beneom. Ako vidie, ttnici Sovietskeho zvzu sa nedrali a nedria dnench fierlingerovskch mdrost, ale
zdravho rozumu, ktor im kzal a ke, e ak chc ma od nejakej
mocnosti vhodu pre svoj vlastn tt, musia to vyjedna so zodpovednmi
ttnikmi, ktor s tam pri moci, a nie s ich opozciou.
... eskoslovensko zstalo zateno stranou vinou vi sovtskmu lidu z on tragick doby, kdy se svtov reakce a militaristick klika zpadnch velmoc snaila vemi prostedky zardousit v zrodku Velkou
revoluci... (Por. pamflet, s. 22).
Na dkaz tohto tvrdenia uvdza sedem slov rozkazu legionrskeho plukovnka eka z jla 1918: Hjit volsk defil do pchodu spojeneckch
vojsk. A alej Fierlinger uvdza: Lze konstatovat, e pes pvodn striktn
Masarykovu neutralitu se eskoslovensko octlo naplno v tboe protirevoluce a intervence. (Por. pamflet, s. 24). Poukzal som u na to, z akch
dvodov sa nai legionri v Rusku ocitli v lete 1918 v konflikte s boevickmi radmi a miestami aj s ich ozbrojenmi silami. Sprvu lo legionrom
o to, aby spolone s Rusmi bojovali alej proti nemeckej invzii do Ruska.
Ke sa to ukzalo nemonm, jedinou snahou legionrov bolo, aby sa
dostali cez Sibr na zpadn bojisk, resp. domov. Trockij, vtedy veda Lenina najmocnej lovek v Rusku, chcel im v tom nsilne brni, chcel ich
odzbroji a prpadne i vyda Nemcom. Z tejto trockistickej snahy vznikol
potom ozbrojen konflikt so sovietskymi jednotkami. A dnes prichdza
Fierlinger, ktor bol vtedy vyslovenm protikomunistom, a odvolvajc sa
na rozkaz plukovnka eka obviuje nielen eka, ale hne cel eskoslovensko z nepriatestva voi sovietskemu udu a sovietskemu ttu.
Necitoval vak najdleitejiu vetu uvedenho rozkazu plukovnka eka zo
7. jla 1918, ktor znela takto:
Instrukce vydan tbem armdnho sboru maj jedin el: vybudovati protinmeckou frontu v Rusku ve spojen s celm ruskm nrodem a naimi spojenci.
nm ruskm sporom a v tomto zmysle dval pokyny? Ako mono pri tom
nebra zrete na to, e i dr. Bene, druh najaktvnej inite nho
zahraninho odboja, bol vdy proti intervencii tak legionrov, ako i zpadnch spojencov do ruskej obianskej vojny?
uzavretie psobilo na zpadn mocnosti (Franczsko a Anglicko) ako bomba! Ale bombou to bolo iba zo strnky politickej, a i to len ohadne Franczska, ktor sa obvalo, e rusko-nemeck zmluva posiln Nemecko nielen
hospodrsky, ale i politicky a vojensky, a e povzbud v om chky na
revan proti Franczsku a jeho spojencom. Franczi videli v tejto zmluve
prejav sovietskej vldy, e je poda okolnost ochotn spolupracova s Nemeckom proti ostatnmu Zpadu, ako to bolo inak v tradcii starej pruskej
zahraninej politiky a ako to pred oktbrovou revolciou ukzal i Lenin,
ke sa dohodol s nemeckm generlnym tbom, aby mu bolo umonen
dosta sa cez nemeck frontov lnie spolu so svojimi boevickmi
sdruhmi do Ruska za elom rozvrtenia ruskho protinemeckho frontu.
Ale po strnke hospodrskej nebola rapallsk zmluva iadnym prekvapenm. Ve jednou z hlavnch loh janovskej medzinrodnej konferencie v roku 1922, ktor rapallskej zmluve bezprostredne predchdzala, bolo
docieli, aby sa eurpske tty dostali do obchodnch stykov so Sovietskym
zvzom. To bola inak optovne zdrazovan politika i inicitora konferencie v Janove, vtedajieho predsedu anglickej vldy Lloyda Georgea, ktor u
i predtm takto usmeroval anglick politiku voi Sovietskemu zvzu.
Janovskej konferencie sa zastnila i sovietska delegcia, veden zahraninm ministrom ierinom. Sovieti sa zastnili tejto konferencie prve preto, aby nadviazali hospodrsky styk s ostatnm svetom. Ako je znme, konferencia nebola po tejto strnke vemi spen. Ale o sovietska delegcia
nedocielila pri konferennom stole s ostatnmi astnkmi konferencie, to si
potom nahradila vo zvltnych jednaniach s dr. Beneom a v Rapalle s Nemeckom. Tak vznikla obchodn zmluva Sovietskeho zvzu s eskoslovenskom a rapallsk zmluva s Nemeckom. Lloyd George vtedy zanevrel na Benea. ako znal, e sa Beneovi podarilo zska pre eskoslovensko obchodn vzahy so Sovietskym zvzom, o sa jemu, Lloydovi Georgeovi,
mocnmu ttnikovi, nepodarilo na konferencii dosiahnu pre Vek Britniu. Fierlinger dnes oznauje tto Beneovu politiku za politiku nepriateskej intervencie proti Sovietom. Ke ale nemeck ra uzavrela so Sovietmi
rovnak hospodrsku zmluvu v Rapalle, to u dnenmu Fierlingerovi
vemi sprvne nepripad ako hospodrska intervencia Nemcov do ruskch vec! Naopak, pochvauje si to ako podan ruku ke spoluprci! (Por.
pamflet, s. 38). Fierlinger vychdza asi z dialektickej vety antickch rmskych reakcionrov, e ke dvaja robia to ist, nie je to to ist. Lene tto
190
dialektika sa ned aplikova na tento prpad. Nie je mon zazlieva Beneovi, e pracoval na tom, aby eskoslovensko obchodovalo so Sovietskym
zvzom a vyvalo tam hlavne svoje priemyseln produkty, ktor vtedy
Sovietsky zvz vemi potreboval. A je divn, e to Fierlinger zazlieva v dobe,
ke jedens jeho bvalch sdruhov popravili prve preto, e sabotovali
obchod a vvoz z eskoslovenska do Sovietskeho zvzu!
nej postavil. Znovu sa tu odvolvam na rozpor medzi Beneovou a Kramovou politikou a na to, ako vehementne dr. Kram vytkal Beneovi, poda
Krama, jeho prosovietsku politiku. Tento rozpor hral v eskoslovenskom
politickom ivote svojho asu vznamn lohu. Ale Fierlinger o tom schvlne ml. A mohol veru citova mnoh Beneove vroky, ktor ukazuj, e
nie je pravda, e by Beneova politika bola bvala namieren proti Sovietskemu zvzu, ale naopak, e je historickou skutonosou, e Bene cieavedome vdy kral cestou, ktor viedla k dorozumeniu so Sovietskym zvzom. Uvediem tu niektor z najmarkantnejch prejavov Benea, z ktorch
jasne vidie, o bola jeho politika voi Sovietskemu zvzu.
6. februra 1924 vyloil minister zahraniia dr. Bene svoju zahranin politiku voi Rusku v zahraninom vbore oboch snemovn Nrodnho
zhromadenia. Povedal toto:
Jedna z nejdleitejch kapitol na politiky poslednch pti let byly
nae vztahy k Rusku. Nae politick strany vecky bez vjimky se vyslovily proti intervenn politice u z jara r. 1919. Nae politika zahranin byla proti n vak tak proto, e vecky jej zsady zde ji vyloen byly proti n. Intervence znamenala pokraovat ve vlce, nekonsolidovat, dle rozvracet a na njak positivn spch nebylo tehdy vbec nadje. Pes to byli jsme a jsme proti metodm bolevizmu,
nesouhlasme s jeho zahranin propagandou a silm o svtovou
revoluci, je nemohlo se potkat s spchem a stlo tolik obt. ... lo
tud o taktiku, i o vcn uren na politiky k Rusku. Nm lo o to
dokzat, e nepodnikme nic vlenho proti Rusku sovtskmu, ale
lo nm tak o to, aby pomry se tam co nejdve zmnili tak, aby
mohl vzniknouti normln vztah ke vem sttm. Bez Ruska evropsk
politika a evropsk mr nen mon; proto jsme hledali tto politice
cesty jin: otevt co nejvce dvee styku Ruska s Evropou a Evropy
s Ruskem. Stlou blokdou a odmtanm styku se podle naeho mnn
tk pomry v Rusku jen prodluuj, utrpen ruskho lidu zmnouje,
ptomnost Ruska v evropsk politice oddaluje a Rusku a ruskmu
nrodu i nm v cel na rekonstrukn politice kod... Proto i k Rusku, jako k jinm sttm, zaujali jsme stanovisko, diktovan naimi
principy politiky rekonstrukn: neutralitu, uklidovn, spoluprci
hospodskou, konec s propagandou... Nesouhlasili jsme s metodami
vldy sovtskho Ruska, mme prvo o nich mti svj sudek, kter
jsme tak hodn asto ekli: ale pokldme za sprvn do styku
192
Referujc 30. oktbra 1925 v Stlom vbore Nrodnho zhromadenia o locarnskch zmluvch, uviedol Bene medzi inm i toto:
Zstv nm tedy problm rusk. Jsem pesvden, e locarnsk ujednn urychl proces normalisace pomer Ruska k Evrop a tak k naemu sttu. Mluvilo se v posledn dob o dvou orientacch na zahranin politiky. Jsem rozhodn proti tto terminologii. Nehjm orientaci zpadn nebo vchodn. Hjm politiku ryze eskoslovenskou
a tvrdm, e mus mti orientaci ne vchodn, ne zpadn, nbr
193
evropskou. Neme si odmlet zpad, jako si neme odmlet Nmecko, a nesm pehlet Rusko...
sa jej dr i dnes ete vina sveta. Bene sa, pravda, nepripojil ani k jednej,
ani k druhej. Jeho koncepcia bola vdy koncepcia stredu. Aj to je vek koncepcia. Ale o tom neskorie.
Zatia tu zdrazujem iba to, e to bola koncepcia stredu, ktor diktovala Beneovi, aby sa, primerane malm silm zaiatonho eskoslovenska, ale tm viacej svojou veobecne uznvanou hevnatosou a schopnosami vyjednvaa, priinil aspo o iaston zdar silia vetkch vtedajch eurpskych dobrch snh dosta Rusko z izolcie nasp do Eurpy
a do eurpskej politiky. Nu, ani toto nebola koncepcia mal. Pravda, ako
vedci ttnik malho a k tomu ete prve len vzniknutho mladho ttu,
nemal poruke prostriedky vekch, ktormi mohli disponova len predci
vekch mocnost. Ale i tieto jeho mal prostriedky vemi dobre poslili
vekej koncepcii. A prve tieto mal prostriedky vytka Fierlinger beneovskej politike a zvl zazlieva tento zveren pasus z expoz dr. Benea
23. mja 1922 o princh nezdaru janovskej konferencie:
Oteven doznn Sovt, e na dslednm stanovisku komunistickm
Rusko ji nestoj, a e se ostatnmu svtu nekomunistickmu pispsobuje, oteven a jasn doznn, e je nutno pistoupiti ke kompromisu ve vech tch otzkch, kter se v Janov postavily, e nutno zapot se spoluprac nejen s Evropou, t. j. dlat kompromisy v politice
mezinrodn, nbr e je teba dlat pedevm kompromisy v politice
vnitn s masou obyvatelstva nekomunistickho.
197
XII.
O KONCEPCII POLITIKY STREDNEJ CESTY VBEC
sa zakladajceho hospodrskeho a spoloenskho poriadku. Vo svojich zaiatkoch bol tento systm charakterizovan bezohadnm vykorisovanm
ms pracujceho udu a ich vekou biedou. Postupnou demokratizciou
politickho ivota sa vak robotncka trieda stala vo vetkch civilizovanch
krajinch znanm faktorom nielen v politickom, ale i v hospodrskom ivote. Tm bol vykorisovac moment kapitalistickho systmu otupen
a oslaben. Ete i faizmus, ktor je marxistami oznaen za vrchol kapitalizmu, musel urit zkladn zujmy robotnckej triedy repektova a v uritej miere sa aj v Nemecku a v Taliansku opieral o robotnctvo.
Inak rzne kapitalistick krajiny vykazuj rzny stupe vvinu.
V mnohch, napr. v Anglicku, vo Franczsku, v kandinvii, v Belgicku,
v Holandsku, v Austrlii, na Novom Zlande at. nielen politick demokracia dosiahla vysokho stupa, ale i socializan vplyvy sa silne uplatuj na
poli hospodrskom, nehovoriac ani o vekom vplyve organizovanho odborrstva a drustevnctva v tchto krajinch a o vysoko vyvinutch socilnych slubch, ktor si vymohli. V krajine najvyvinutejieho a najmocnejieho kapitalizmu, v Spojench ttoch americkch, nachdzame sce tradin, star a na vetky odvetvia verejnho ivota sa vzahujcu demokraciu
a i mohutn odborrske a in intitcie organizovanho robotnctva a jeho
tak vysok ivotn rove ako nikde inde na svete, ale na druhej strane
kapitalizmus tejto krajiny nepripust socializovanie iadneho odvetvia vroby a distribcie a buduje hospodrsky ivot vlune na podklade skromnoprvneho podnikatestva.
Od samho zaiatku, o bola v Rusku zriaden komunistick diktatra,
nastali medzi ou a kapitalistickm svetom hlbok rozpory. Komunizmus je
zsadne namieren proti kapitalizmu, hlsa potrebu jeho znienia, nsilnho
znienia, a nie je preto div, e kapitalizmus nie je priateom komunizmu.
Zpadn kapitalisti sledovali sovietsky komunizmus od samho zaiatku
s nepriateskmi pocitmi a boli by bvali radi, keby protikomunistick ivly
v Rusku vyhrali obiansku vojnu a zlikvidovali sovietsky reim. Ako som u
uviedol, Anglicko a Franczsko poskytli tmto ivlom sprvu urit pomoc.
Najkapitalistickejia vemoc sveta, Amerika, sa vak intervenci proti sovietskemu Rusku vbec nezastnila. (A na doasn obsadenie Vladivostoku,
o bolo ale namieren proti Japonsku). o sa tka robotnckych a socialistickch ms zpadnch kapitalistickch krajn, tieto sympatizovali so
socilnymi a hospodrskymi zmermi ruskej revolcie, ale vo vine
199
nch otzkach nakoniec predsa muselo prs k zrke, do ktorej by bol zatiahnut cel svet. Eventulne dohody medzi takmito dvoma skupinami
mu ma len rz doasnosti, ktormi by jedna alebo druh skupina hadela
odloi konen katastroflne vytovanie na dobu pre u vhodnejiu.
Toto katastroflne vytovanie by ale, i by u prilo skorie, alebo neskorie, bolo pri pokroku technickch vied takm neastm pre cel udstvo,
ak toto ete nikdy nezailo a mono e by ho ani nepreilo.
Rieenie tohto vekho a osudy celho udstva bezprostredne sa tkajceho problmu treba preto hada pomocou initeov mimo kapitalizmu
a komunizmu. S logikou, vyplvajcou z prirodzenosti vec, podva sa tu
mylienka strednej cesty, strednej sily. Odkedy len udsk spolonos trv,
pouvali udia na odstrnenie svojich sporov bu nsilie, alebo zmierne
urovnanie. Tieto dva vek princpy regulovali dosia spolunavanie ud
a udskch spolonost. Vetci vek moralisti udstva zatracuj nsilie vbec
alebo pripaj ho iba za vemi obmedzench podmienok. Z hadiska spoloenskho a mravnho mono pozorova skuton pokrok iba v uplatnen
snh m vieho eliminovania nsilnch prostriedkov a m astejieho
pouitia zmierlivch rieen.
Hlsa zsadne nsilie nie je pokrok, ale reakcia. Vetky civilizovan
spolonosti sa vo svojom vvine pohybovali vdy pre od pstnho prva,
kde brutlna fyzick moc jednej asti spolonosti natisla svoju vu ostatnm. Ke sa nejak spolonos vrtila zase k reimu pstnho prva, bol to
vdy zaiatok jej zniku. Marxizmus, resp. ten jeho vklad, ktor zavrhuje
demokraciu a zsadne hlsa diktatru proletaritu (i ke len na tzv. prechodn dobu, ktor ale bez zmeny podstaty tej diktatry v skutonosti
nikdy neme ma konca), oivuje pstn prvo ako princp vybudovania
novej spolonosti. Podobne kapitalizmus, ktor trv na svojom bezmedznom
uplatnen a nepripa ani mylienku spolurozhodovania pracujcich, zaklad sa vlastne na mylienke pstnho prva hospodrsky silnejch.
Preo by bol, vzhadom na krut a bezohadn zpas tchto dvoch
dravch systmov, zavrhnutiahodn systm tret, koncepcia, ideolgia, tretia cesta, ktor nsilie zsadne zavrhuje, z oboch nepriateskch systmov
vyberie to, o je dobr, buduje, pracuje a pohybuje sa na strednej lnii, a had tak na veobecn dobro a na to, aby ku katastroflnej zrke dvoch
konkurujcich systmov neprilo? Tento tret systm, systm strednej cesty
a strednej sily, nie je, ako si to Fierlinger mysl, bezduchm konglomertom
202
niekdajie absoltne dikttorstvo skromnho vlastnka zdalo by z hospodrskeho hadiska produktivity a prosperity vhodnejie, neme by toto
hadisko rozhodujce, vzhadom na zvanos uvedench socilnych a psychickch skutonost, ktor na produkciu nemu by bez inku. Vzdelan
robotncka trieda chce by partnerom v produkcii a nielen robotujcou nmezdnou silou. V dobch, ke sa veobecn kolopovinnos stva m alej
tm rozrenejou samozrejmou intitciou, ke analfabetizmus je u
v mnohch krajinch iba reminiscenciou starch zalch asov, ke tlaen
slovo je rozren ako nikdy predtm, ke iv slovo a s nm rzne nuky
a nhady lietaj rdiom zo vetkch ktov sveta do vetkch ktov sveta,
ke sa politick, socilne, hospodrske a kultrne mylienky a nuky o nich,
aspo v ich podstate, stvaj postupne spolonm duevnm vlastnctvom
vetkch: v takchto dobch ani kapitalizmus neme prejs nad poiadavkami triedy, pre vrobu nevyhnutnej, na denn poriadok, stanoven ete
v asoch, ke boli celkom in pomery. Socilne snahy robotnckej triedy,
aby sa vymanila z podriadeneckho postavenia a aby bolo s jej prslunkmi
nakladan ako so spolupracovnkmi, musia njs svoju reflexiu i v prave
vrobnch pomerov a vbec v hospodrskom ivote.
Treba poukza i na niektor zvan kodliv strnky koncentranch snh kapitlu. Tto snaha, svisiaca s ohromnm technickm pokrokom, je vemi podstatnou vlastnosou kapitalizmu, a tomu primerane sa
i v kapitalistickch sstavch uplatuje, i ke aleko nie v takej forme, ako
to Marx predpovedal. Tieto snahy s podloen hospodrskymi vahami,
ohadmi na hospodrnos a rentabilitu uritho druhu vroby a podnikov
k nej patriacich. Tak vznikaj v kapitalistickch krajinch rzne vek koncerny, trusty, kartelov druhy priemyslu at., ktor ovldaj vek odvetvia
celkovho nrodnho hospodrstva a vykonvaj na asto dominujci
vplyv.
Tmto koncentrcim mono vak z rznych strnok mnoho vytka.
Predovetkm to, e v ich hospodrskych vahch prevlda ziskov moment, t. j. snaha vlastnkov pomocou koncentrcie dosiahnu pre seba m
vie hmotn vhody, a to i bez ohadu na in dleit verejn zujmy. Tu
treba vbec pripomen, e podstata kapitalizmu je v momente zisku. Ale
snaha o zisk je a mus by vlastnosou kadho hospodrskeho podnikania,
i socialistickho. Ide len o to, o sa s tm ziskom stane. V socialistickom
hospodren sa zisk m venova na tvorbu nutnch rezerv a nem tto
209
vku nikdy presahova. V kapitalistickom hospodren je vka zisku ponechan na vli kapitalistov a oni uria, koko m by venovan na rezervy
a koko si ponechaj pre seba. Snahou kapitalistickho hospodrenia je, aby
tto druh as zisku bola vdy m via a asto i na kor prvej asti.
Je pravda, e zkonodarstv mnohch kapitalistickch ttov u zaviedli obmedzenia tejto absoltnej ubovle kapitalistov. Snaia sa ju paralyzova i daovmi opatreniami. I ke snaha o zisk sa ned eliminova zo
iadneho hospodrstva a i ke sa urit osobn zisk v hospodrskom podnikan d odvodni (rozhodne je odvodnenej ne nhodn bezprcne vhry v ttnych lotrich a podobnch intitcich), predsa len nie je sprvne
zaloi cel hospodrsky systm vlune na momente ziskuchtivosti, a to
k tomu ete neobmedzenej, ako to kapitalizmus rob a ete i dnes zsadne
poaduje. V hospodrskom ivote sa musia uplatni aj mravn zsady.
Marxizmus sce poklad mravnos iba za nadstavbu hospodrskeho ivota,
z neho plyncu a s nm sa meniacu, teda za ni absoltne, a predsa viedol
Marx svoj vek boj proti kapitalizmu v znamen venej morlky. Zkladnm kameom jeho tonho uenia je teria o nadhodnote a vitka kapitalistom, e si z nej privlastuj to, o poda mravnch zsad patr nie im,
ale robotnkovi. Monoe boli doby, ke ovldanie vroby vlune alebo
hlavne momentom ziskuchtivosti bolo pre udsk spolonos, vtedy
primitvnejiu a jednoduchiu, znesiten alebo znesitenejie, ne je dnes.
Ale vek rozmnoenie potu ud vo vetkch astiach sveta, ohromn,
priam zzran pokroky v technike a vo vedch, uvedomenie ms a ich snaha o vyiu ivotn rove urobili z kedysi jednoduchej spolonosti ud
nesmierne zloit a komplikovan organizmus. Aby takto organizmus
mohol by spene dran spolu, je nevyhnutne potrebn, aby bol ovldan
vymi mravnmi zsadami, ne boli tie, ktor vystaili k udraniu starej
spolonosti.
Kapitalistickm koncentrcim treba alej vytkn, e sa dej bez
asti robotnctva a konzumujceho publika, ktorch zujmy s koncentrciou predovetkm dotknut. Koncentrcie dvaj, bez akhokovek poverenia od irokch, nimi dotknutch vrstiev, a isto na podklade skromnho
vlastnckeho prva zastnench podnikateov a kapitalistov, vek hospodrsku moc malej skupine ud, ktor tto pouvaj k tomu, aby vykonvali poda potrieb svojich skromnch zujmov nenleit vplyv na ttnu
a verejn sprvu, na politick osobnosti a strany, na tla, na verejn mienku
210
tchto krajn, napr. oleja, nafty, uhlia a inch nerastov, si ponechal rozhodovanie pre seba s vylenm ich autonmnych prv.
Kapitalizmus sa v doterajej podobe ned udra ani u zijskch nrodov, ktor po druhej svetovej vojne dosiahli pln ttnu nezvislos. S to
husto obvan bval kolnie, s obyvatestvom viac ako pol miliardy ud,
s masami vemi zaostalmi. S to nrody s prastarmi kultrnymi tradciami, ale s mlo vyvinutou technikou a ponohospodrstvom, s pomerne malm modernm priemyslom at. (India, Pakistan, Cejln, Indonzia at).
Zbaviac sa cudzej nadvldy a predovetkm rozhodujceho vplyvu cudzieho
kapitlu, musia budova svoj obnoven hospodrsky ivot na novch zkladoch. Nemajc k dispozcii dostatok vlastnho skromnho kapitlu, podvalo sa akosi samosebou, e potrebn kapitlie musia zaopatrova silm celho nroda a star prevzat a i nov podnikania buduj v znanej miere na
podklade mylienky znrodovacej. Podobne ako v Sovietskom zvze, kde
plne nov mohutn priemysel vznikol na kolektivistickom podklade, tak
napr. i v Indii alebo Indonzii vznikaj nov nrodn odvetvia priemyslu
s plnm alebo iastonm vylenm skromnovlastnckej formy. V Sovietskom zvze, pravda, boli a s pritom predovetkm a nadovetkm rozhodujce politick a dogmatick vahy, vyluujce prpadne kad alie
ohady. Naproti tomu napr. v Indii je kolektivistick mylienka nie dogmou,
od ktorej sa za iadnych okolnost neslobodno odchli, ale skr mravnm
princpom, ktor nevyluuje, aby sa veda neho alebo spolu s nm neuplatnil
in, rovnako hodnotn mravn princp, pripajci hoci i individualistick
podnikanie na skromnovlastnckom podklade.
nepodrobilo. Na druhej strane socializmus marxistickej podoby hlsa a praktikuje teriu triedneho boja, t. j. boja proletaritu proti burozii, socialistickej mylienky proti kapitalizmu. Tento triedny boj m poda ortodoxnch
marxistov za konen cie nie iba zlepenie postavenia robotnckej triedy,
nie reformovanie a preformovanie kapitalizmu, nie vytvorenie strednho
hospodrskeho a socilneho systmu, ktor by prevzal z jednho i z druhho systmu len to, o je dobr a rozumn. Ale konen cie triedneho boja je
poda radiklnych marxistov pln znienie kapitalizmu a burozie,
vyhladenie kadej inej triedy mimo proletaritu, z ktorho sa vraj potom
spolu s prslunkmi zniench tried vyvinie beztriedna spolonos.
Ako vidie, oba protichodn systmy si vo svojich extrmoch siahaj
navzjom na ivot a chc jeden druhho vykoreni a znii. Medzi tmito
extrmami je nezmieriten boj na ivot a na smr. Vyplva to z ich zsadnej netolerantnosti, z ich totalitrstva, absolutizmu a dikttorstva. Ak by sa
bola udsk spolonos vo svojom doterajom vvine spravovala len touto
zsadou nsilia a pstnho prva, potom by sa bolo udstvo vzjomne u
dvno vyvradilo. A ak by sa udstvo teraz, ke vstupujeme do atmovho
veku, chcelo prida vlune tejto zhubnej zsady, potom netreba by prorokom, aby sa predvdalo pln znienie civilizcie a sn i udskho plemena. e sa udstvo tomuto smutnmu osudu dosia, pri vetkch poetnch katastrofch, ktor ho v historickom vvine zastihli, predsa len
vyhlo, za to mono akova inmu princpu, ktor prroda vtepila loveku
a jeho spolonosti. Je to princp tolerancie, lsky, vzjomnho porozumenia,
demokracie. Z tohto ivho a nevykorenitenho princpu sa ukazuje, e prirodzen povaha vec a zdrav rozum vyaduj, aby extrmny kapitalizmus
a extrmny komunizmus neovldli pole svojimi snahami o absoltnu totalitu, a nevrhli tak udstvo do katastrofy s neodinitenmi nsledkami.
Vybudovanie, podporovanie a propagovanie politickho, hospodrskeho a socilneho systmu stredu, ktor by zmieroval dva extrmy a znemooval ich zrku, to bola Beneova koncepcia, na ktorej pracoval cel
svoj ivot. I v tom bol iakom a nasledovateom T. G. Masaryka. Nazva tto
koncepciu malichernou a bezvznamnou mu len fanatici s klapkami na
oiach alebo biedne renegtske due.
214
ren po druhej svetovej vojne, s potom obyvatestva vm ne severoamerick Spojen tty a nie ovea menm ne Sovietsky zvz, nasleduj
Indiu v tejto politike stredu.
svetovej vojny koncepciu konfedercie malch a strednch stredoeurpskych nrodov. V tej istej dobe vydal o tom istom predmete dr. Hoda
anglicky napsan knihu.38
Vetci tto ttnici a myslitelia si predstavovali usporiadanie pomerov
malch a strednch stredoeurpskych nrodov na podklade ttnej
samostatnosti kadho, ale vo vonejom alebo tesnejom zvzku, schopnom
ubrni ich proti mocenskm apircim obklopujcich ich kolosov. Zvzok
tchto nrodov mal zabezpei ich nrodn a ttnu samostatnos a zamedzi ich politickmu a hospodrskemu ovldnutiu mocnmi susedmi. V tomto bode sa stredoeurpska mylienka uvedench politickch mysliteov
podstatne lila od Mitteleuropy hlsanej rskonemeckm politikom Naumannom, ktor si tento zvzok stredoeurpskych nrodov predstavoval ako
hospodrsky a politick prostriedok v slubch rskonemeckej hospodrskej a mocenskej politiky v jej vbojnch apircich smerom na Bagdad
a Indiu. A lila sa i od panslavistickch snh ruskej vere, ktor sa na
upevnenie svojej imperialistickej politiky snaila dosta pod svoj vplyv mal
a stredn slovansk a in tty a nrody: za crskeho reimu pod titulom
pravoslvia alebo panslavizmu a za boevizmu pod titulom svetovej proletrskej revolcie a oslobodenia z kapitalistickho jarma. Tak germnska politika zpadn, ako i slovansk politika vchodn snaili sa a snaia sa poui stredoeurpske nrody ako svoj nstroj v borbe za dosiahnutm dominujceho postavenia vo svete. Aby to dosiahli, i v minulosti vdy hadeli zabrni tomu, aby sa medzi stredoeurpskymi nrodmi uskutonilo v akejkovek
forme zjednotenie, ktor by bolo nezvisl od nemeckho, resp. slovanskho
kolosa.
Ale i ke vemocensk kolosy ako znaj stredoeurpsku mylienku, predsa jej platnos aspo v obmedzenej miere prakticky uznvaj.
Dokladom toho je i Sovietskym zvzom podporovan pln poskho ministra zahraniia Rapackho, poda ktorho by malo by z Nemecka, Poska,
Rakska a eskoslovenska utvoren bezatmov psmo. V svislosti s tm
sa vyskytli i alie plny o tom, aby sa v strednej Eurpe vytvorilo z tcho
ttov zemie, na ktorom by bolo zbrojenie plne obmedzen a medzinrodne kontrolovan. Tto tendenciu v medzinrodnej politike, namieren na
38
218
kej spoluprci s ostatnmi nrodmi a v repektovan existencie nrodov menovite od nich slabch. Pre takto prevchovu boli po vekej porke v druhej svetovej vojne dan na nemeckej strane vetky psychologick predpoklady. Ale nejednota medzi Zpadom a Vchodom poskytla starej nemeckej mentalite dobr prleitos, aby znovu zaala dfa v obnovenie nemeckej moci poda starch tradci. A ke sa nejednota vemoc premenila
na tzv. studen vojnu, ktor hroz kad chvu vbuchom otvorench nepriatestiev, je len prirodzen, e star nemeck mentalita to vyuva vo svoj
vlastn prospech, teda nie v zmysle obrodenia vekch nemeckch kultrnych a humanitnch idelov, ale na znovuoivenie a utvrdenie vo dvoch
svetovch vojnch na hlavu porazenho snaenia, poda ktorho jedinm
bezpenm prostriedkom uplatnenia nrodnej vekosti je fyzick moc.
Vekomunistick politika sa domnieva, e tomuto nemeckmu nebezpeenstvu mono eli a Nemcov najbezpenejie prevychova iba ovldnutm celho Nemecka komunizmom. Sovietsky zvz nevyhlsil sce toto
snaenie za svoju oficilnu politiku, ale je nesporn, e takto snaenie je
v lnii svetovho komunizmu, a teda i komunizmu sovietskeho. Predci sovietskeho komunizmu netaja svoje presvedenie, e komunizmus je snaenie vo svetovom meradle a e kapitalizmus treba tie porazi vo svetovom
meradle. Vek zujem sovietskeho komunizmu na tom, aby sa zjednoten
nemeck ra skomunizovala, sa datuje u od ias Lenina. Na tchto skutonostiach nemen ni to, e oficilna zahranin politika Sovietskeho zvzu je po tejto strnke zdranliv. Ona toti mus pota so skutonosami,
a poda toho len pomaly, postupne a vemi opatrne kra k svojmu cieu.
Ale napr. predseda sovietskej vldy Chruov sa pri prleitosti svojej
nvtevy v Spojench ttoch na jese roku 1959 vyslovoval vo svojich
verejnch prejavoch vemi otvorene o zmeroch sovietskej a komunistickej
politiky. Myslm, e nik nepochybuje o tom, e ak by bol Sovietsky zvz
vyhral druh svetov vojnu sm a nie s pomocou zpadnch mocnost a ak
by bol sm obsadil cel Nemecko a nebol by sa musel deli pri jeho obsaden
so zpadnmi mocnosami, potom by nesporne cel Nemecko dnes u
zdiealo osud vchodonemeckej demokratickej republiky a Leninov sen by
sa bol stal skutkom za ivota Stalina. A ak by bol bval Stalin presveden
o tom, e povojnov zsah do vec zpadnho Nemecka nepovedie k tretej
svetovej vojne, iste by sa nebol zdrhal, aby za elom ovldania celho
220
Nemecka podnikol nieo, o o sa v prpade blokdy Zpadnho Berlna v roku 1949 mrne poksil.
Splnenie vekomunistickho sna o komunistickej nemeckej veri by
bolo z komunistickho hadiska nesmierne vekou udalosou. Ale neodstrnilo by to nemeck nebezpeenstvo. Nie je mysliten, e by sa 70-milinov
skomunizovan nrod, s vekmi schopnosami a vnimonmi vlastnosami Nemcov, nechal dlho dra v podru inej komunistickej mocnosti. Vade
tam, kde sa komunisti dostali k moci, ich prvou a hlavnou starosou bolo,
aby vybudovali siln armdu, vyzbrojen najmodernejmi zbraami
a podporovan militaristickm duchom, systematicky pestovanm v nrode,
ponc od malch det v klkach a do vetkch intitci a organizci
dospelho obyvatestva. Komunistick vek Nemecko iste nebude tvori
vnimku v tomto procese a ned si vzia to, o bolo koncedovan nepomerne menm ttom, ako Posku, eskoslovensku, Maarsku, Rumunsku, Bulharsku, Albnsku at., ktor si vetky vybudovali siln armdy, niektor
z nich vie, ne im to mierov zmluvy po druhej svetovej vojne dovolili.
Takto a podobne vybudovan a vyzbrojen armda 70-milinovho komunistickho Nemecka by o do moci, vcviku, bojaschopnosti a organizovanosti veru sotva zaostvala za ervenou armdou Sovietskeho zvzu. Bola
by to v Eurpe, mimo Ruska, najvia armda. Nemeck militarizmus,
ktor bol vo dvoch svetovch vojnch na hlavu porazen, by znovu povstal,
v inej forme a s inou ideolgiou, ale v tej istej intenzite, ak nie ete vej,
ne za Wilhelma a Hitlera. Je mysliten, e takto znovuvzkriesen a posilnen nemeck nrod, z ktorho vyiel Marx a Engels a ktor mal vdy najlepie organizovan robotncku triedu a ktor bol uiteom ete i Lenina
a v mnohom i Stalina, je mysliten, e by sa tento nrod rodnej pdy
marxizmu uspokojil s podradnm postavenm mench udovodemokratickch ttov? Je mysliten, e by Nemci so svojimi organizanmi schopnosami neprevili vemi rapdne v socialistickom saen ete i nrody
Sovietskeho zvzu, z ktorch mnoh s, i napriek u dosiahnutm vekm
pokrokom, predsa len vo vvine dos pozadu? 70-milinov komunistick
Nemecko by bolo ochva vemi nebezpenm konkurentom vekch komunistickch mocnost v komunistickom svete. Kam a vedie takto konkurenn boj medzi vodcami komunistickch ttov, to sme videli v prpade
sboja Stalina s Titom. Nehovorm ani o tom, e i nemeck komunistick
vemoc by sa snaila zaisti si vplyv na vvin vec malch a strednch
221
stredo- a vchodeurpskych ttov. Ako komunistick rusk vemoc prevzala z crskej politiky panslavistick snaenie a zaodela ho do formy zodpovedajcej komunistickmu svetonzoru, tak prevezme komunistick nemeck z niekdajch imperialistickch reimov Nemecka ich Drang nach
Osten. Dve komunistick moci sa mu potom dosta i do konfliktov, ale
mu sa aj dohodn a rozdeli si sfru vplyvu.
Skomunizovanie Nemecka nezabrni tomu, aby sa stredoeurpske
mal a stredn tty neocitli medzi dvoma mlynskmi kamemi. Tu si treba
pripomen posunutie posko-nemeckch hranc na iaru Odry a Nisy, o
znamenalo zabratie skoro ptiny zemia predvojnovho Nemecka, a to zemia, ktor bolo u mnoho storo obvan Nemcami. Tto hranicu nantil
Sovietsky zvz Posku, aby ho odkodnil za to, e mu odal skoro cel
vchodn polovicu predvojnovho Poska. Je mlo mysliten, e by sa
Nemci s takouto hraninou iarou natrvalo uspokojili, nech s akhokovek
zmania. Tm menej bude spokojn s touto iarou znovuzjednoten nemeck ra, i ke bude komunistick a i ke ju vchodonemeck komunisti
na tento as z taktickch dvodov uznvaj. Taktick zvraty s v komunistickej politike ast. Obraty o 180 stupov patria do arzenlu zbran jej
politiky. Otzka nemecko-poskch hranc je pole, kde takto zvraty jednho da mu nasta. I otzka sudetskch Nemcov alebo aspo ich znanej
asti sa me sta predmetom takhoto zvratu. Na tieto problmy sa 70milinov komunistick Nemecko prirodzene bude pozera inak, ne to rob
dnen 17-milinov, nie celkom samostatn vchodonemeck demokratick republika. Ak neprde pre tieto alebo pre in otzky medzi nemeckm
a ruskm komunistickm kolosom ku konfliktu poda toho vzoru, ktorho
sme svedkami v prpade Juhoslvie, ale ak sa tieto dva kolosy dohodn,
potom sa to me sta jedine na kor Poska a eskoslovenska. Ak by ale
dolo hoci i len k diplomatickmu konfliktu, potom by nastalo rivalizujce
preahovanie ttov leiacich medzi komunistickmi kolosmi z jednej strany
na druh, ich stle ovplyvovanie jednm alebo druhm sperom, neprestajn mieanie sa do ich vntornch vec a nakoniec ich prpadn ntenie,
aby sa zastnili i prpadnho ozbrojenho konfliktu na jednej alebo druhej
strane. Tieto mal a stredn tty bud bu kompenzanm objektom pri
dohode dvoch komunistickch veliknov, alebo sa stan dejiskami neprestajnch intrg a zo zahraniia ivench vntornch rozporov, spojench
s vekmi mravnmi a hospodrskymi kodami a politickm padkom, aby
222
vemi pravdepodobn. Vek ideologick rozpory, ktor delia Zpad od Vchodu, no a revoluno-dynamick postoj komunizmu k tzv. kapitalistickm
alebo socilno-reformistickm ttom znemouj, aby mohlo prs k nejakej trvalejej dohode. Z taktickch dvodov je ahko mon, e jedna alebo
druh strana sa naas zriekne uplatovania niektorch svojich poiadaviek.
Ale napr. Sovietsky zvz sa nikdy neme natrvalo zriec toho, o mu
vytili Lenin a Stalin za jeho najvy cie, toti aby bol mocensky najsilnejm nstrojom v akcii komunizmu na znienie kapitalistickho sveta. Ke
sa przvukuje, e komunistick svet me pokojne i veda sveta kapitalistickho, treba tomuto uisovaniu rozumie tak, e ono plat iba potia,
pokia mocnosti komunizmu neuznaj, e je doba u zrel na to, aby aktvne
a vetkmi svojimi mocenskmi prostriedkami zasiahli do prirodzenho
procesu, o ktorom sdia, e nezvratne povedie k zniku kapitalistickho
a socilno-reformistickho sveta. I najv doasn stupok a i najpriateskejia dohoda o om znamen v komunistickej politike iba kratiu i dlhiu
prestvku, po uplynut ktorej nevyhnutne nastane pokraovanie vo vekej
ideologickej a mocenskej akcii.
Akokovek sa vak veci vyvin, jedno je ist, e dokia bude existova
Rusko alebo nejak in komunistick vemoc, bude trva aj ideologick rozpor medzi Zpadom a Vchodom. Nejde tu iba o rozpor medzi kapitalizmom
a komunizmom, ale i medzi mylienkou demokratickou a dikttorskou. Diktatra proletaritu bola zakladatemi socializmu Marxom a Engelsom osnovan sce ako reim prechodn kvli uskutoneniu beztriednej spolonosti,
m by potom odumrela aj sama intitcia ttu, ale Stalin dal u tejto
prechodnosti podivn prchu, ke vyhlsil, e dokia bude trva tzv. kapitalistick obkenie Sovietskeho zvzu, t. j. dokia bud i nesocialistick
vemoci na svete, bude nutn prida sa systmu diktatry, silnej armdy
a polcie, vbec pevnej a bezohadnej ttnej a stranckej aparatry. Nie je
treba vysvetova, e tto stalinsk defincia znamen predenie prechodnosti diktatry proletaritu na alie desaroia a sn i storoia. Nehovoriac ani o tom, e dikttorsk systm sa bude musie udra i po prpadnom
pde vetkch nekomunistickch vemoc, pretoe sm komunizmus, naraziac vdy na elementrny odpor udskej prirodzenosti, ned sa zachova
inak len nsilnmi metdami.
Rozpory medzi kapitalisticko-demokratickou a komunisticko-dikttorskou ideolgiou a medzi mocnosami tieto ideolgie zastupujcimi bud
224
trva, dokia len bude existova o i len jedna vemoc jednej alebo druhej
ideolgie. Ideologick rozdielnosti samy o sebe by nemuseli ete vies ku
konfliktom, keby neboli spjan s vemocenskmi zujmami. Sny starch
komunistickch a anarchistickch idealistov, e uskutonenie komunistickho reimu raz navdy odstrni a znemon vemocensk a ttno-velikske chky a privedie automaticky mierov pomery, sa rozplynuli v nivo.
Naopak, udalosti zvl po druhej svetovej vojne jasne dokazuj, e i komunistick ideolgia a snaenia s mohutnm stimulantom vemocenskch
vn.
Ale i keby v Rusku dolo k zmene reimu a ono prestalo by vodcom
svetovho komunizmu, sotva by bolo mon oakva nejak dlhotrvajci
padok ruskej moci. U sama obrovitos ruskho nroda, jeho nesporn
snaha o pokrok, jeho prirodzen vek vlohy, jeho vek histria a tradcie,
no a sily, ktor v udovch masch rozprdila komunistick revolcia, zabezpeuj, e tento nrod bude i naalej hra svoju vek historick lohu
vo svete a medzi svetovmi mocnosami.
i u bude Nemecko zase takou vemocou, akou bolo pred svojm
pdom, alebo i bude iba siastkou, a to pravdepodobne vemi smerodajnou, nejakej zpadoeurpskej nie, alebo i bude v sinnosti s Amerikou
hra svoju lohu, jedno je ist, e toto Nemecko a tento Zpad i v budcnosti bud ma doinenia s Ruskom, i u s komunistickm, i inm. A medzi
Zpadom a Vchodom vdy budeme lea my, eskoslovensko, Posko,
Maarsko, Raksko, Rumunsko at. S to geografick fakty, ktor sa nedaj
odini. Ak nechceme by rymi bbkami vo vemocenskej hre zpadnch
a vchodnch vemoc, ak nechceme by nimi absorbovan, ak chceme s
svojou cestou, ktor zodpoved naim zujmom, slovom, ak si chceme
zachova nau skuton nrodn existenciu poda vlastnch nrodnch
tradci a s vlastnou kultrou a myslenm, potom sa z nho prirodzenho
geografickho rozpoloenia stredu samosebou ukazuje i to, e i v politike,
v ideolgii, v kultre, v ttnosti, vo svojom hospodrskom a socilnom systme musme zachovva stredn lniu, ktor nm umouje, aby sme boli
rovnakm spsobom priatemi ako vchodnch, tak zpadnch mocnost
a aby sme vaka tomuto poloeniu mohli psobi i na urovnan tchto rozporov. Je samozrejm, e iadny z vchodo- a stredoeurpskych malch nrodov neme tto lohu s spechom vykona sm, pretoe jemu sammu,
odlenmu od ostatnch malch a strednch nrodov, chba na to
225
dostatok sl, nevyhnutnch pre tto lohu. Len v uritom spojen vetkch
tchto malch a strednch nrodov je zruka toho, aby sa mohlo uskutoni
vytvorenie strednho tvaru nezvislch a samostatnch stredo- a vchodoeurpskych malch a strednch ttov, nevyhnutnho pre zachovanie eurpskeho mieru a uitonho i z hadiska svetovho mieru. O dosiahnutie
tohto alebo jemu podobnho politickho ciea usilovali mnoh nai vlastenci
a ttnici, ale i vynikajci muovia inch zastnench nrodov. Tto vek
mylienku stredu nemono odby fierlingerovskm pohdavm gestom.
Neplat ani argument, e dosia vetky pokusy o zriadenie takhoto
stredoeurpskeho tvaru boli bezvsledn a e i politika stredu dr. Benea
stroskotala. Z vvinu medicnskych vied, fyziky, chmie, mechaniky, ale
i ostatnch vednch odborov a i z praktickho ivota je dostatone znma
sksenos, e mnoh vynlezy i epochlneho vznamu a in mylienky, ktor sa neskorie znamenite osvedili v praktickom ivote, museli asto prejs
tnistou cestou optovnch nezdarench pokusov, ne sa nakoniec predsa
len presadili a nali veobecn uznanie.
Podobne sa maj veci i s politickmi mylienkami. Nebolo politickej
mylienky, ktor by pri snahch a pokusoch jej praktickho uskutonenia
nebola narazila na vehementn odpor, posmech, zdrvujce kritiky. Ale ak to
bola mylienka zdrav, rozumn, mravn a veobecnm potrebm vyhovujca, potom sa nakoniec napriek vetkm prekkam predsa len uplatnila.
Zstancovia mylienky zvzu samostatnch a nezvislch nrodov od Baltu
a k Jadranskmu alebo Egejskmu moru nemusia preto zfa.
226
XIII.
KU KRITIKE S. POLITIKY USKUTOOVANEJ V OBDOB
OD NSTUPU HITLERA K MOCI V NEMECKU A K MNCHOVU
229
Tto elementrna sila to bola, o otriasla lojalitou nemeckho obyvatestva k SR, o inak u vekej asti naich Nemcov, z dvodov, ktor som
u naznail, nebolo akou lohou. Nai Nemci, zachvten touto elementrnou silou, postupne opali svojich vekch a do budcnosti vidiacich
ttnikov, ako Spinu a Czecha,39 a nechali sa vies radej nacionlnymi vami ne chladnou, rozumnou politickou rozvahou. Ete i mnoh socilni
demokrati, vern s. republike a do poslednej chvle, dali sa neskr oslepi
Hitlerovmi spechmi. O tom, e mnoh komunisti sa premenili na horlivch nacistov, vie kad, kto sa s tmito ivlami dostal proti svojej vli do
styku v koncentranch tboroch alebo inde. Mono poveda, e cel nemectvo, na celom svete, a na mal vnimky, podahlo nacistickmu moru.
Tto elementrna sila nepsobila vak len na Nemcov. Ona povzbudzovala
a posilovala vetky odstrediv a nespokojn ivly i inch nrodov. V eskoslovensku podporovala radiklne elementy slovenskch udkov, v Juhoslvii posmeovala chorvtskych separatistov. Samozrejme, e i maarsk
iredenta na Slovensku, v Rumunsku, v Juhoslvii a horthyovsk protieskoslovensk, protijuhoslovansk a protirumunsk reakn reim v Budapeti
mali v nacizme vplyvnho spojenca. Ete i beckovsk Posko, ktor sa neskr stalo Hitlerovou obeou, bolo pangermnskym nacizmom nesmierne
povzbudzovan vo svojich chkach na esk a slovensk zemia.
Fierlinger, pravda, vo svojom pamflete o tejto elementrnej nemeckej
nacionalistickej sile nechce ni vedie a rozkladn vplyv tejto sily na eskoslovenskch Nemcov a na separatistickch udckych extrmistov pripisuje na vrub koalinej politiky s. vld. Poda neho nie Hitler a pangermnsky nacizmus, ale buroasn koalice zplodila Henleina! Doslovne tento
npis dva vo svojom pamflete kapitole, v ktorej skma priny rozmachu
hitlerovskho hnutia medzi eskoslovenskmi Nemcami. A v tej istej kapitole tvrd, e si luck hnut vypstovala koalin politika. Tento v slovenskch veciach totlny ignorant vbec nevie, e udcke hnutie, ako hnutie
irokch udovch ms, existovalo na Slovensku nepretrite u od devdesiatych rokov minulho storoia a hralo u za uhorskch vld lohu v slovenskom politickom ivote.
39
Franz Spina (1868-1938) a Ludwig Czech (1870-1942), eskoslovensk politici nemeckej nrodnosti, odporcovia nacizmu. Ludwig Czech zahynul v koncentranom tbore v Terezne.
232
prpadnch spechoch videla pre robotncku triedu vnu brzdu revolunch snh. Z tchto dvodov potierala vtedy moskovsk internacionla
a s ou i nemeck komunistick strana socilnu demokraciu, ktor vyhlsili
za najnebezpenejieho nepriatea komunizmu a pracujceho udu. Toto komunistick stanovisko znemonilo kad rozumn spoluprcu a z tohto rozkolnctva erpali potom silu vetci reakcionri, a sa im podarilo posadi
Hitlera do sedla a zvrhn weimarsk republiku.
A ako to bolo v eskoslovensku? Kto prispieval k radikalizcii nemeckch ms i po strnke nacionlnej? Ke nemeck socilni demokrati, nemeck agrrnici a nemeck kresansk socili, teda vina nemeckho udu
v eskoslovensku, preli v druhej polovici dvadsiatych rokov k aktivistickej
ttnej politike a zastnili sa ako koalin strany vldnych prc a zodpovednosti, ke sa postavili na stanovisko, e zujmy a osudy nemeckho udu
v eskoslovensku s osudovo nerozlune zviazan s eskoslovenskm ttom, vtedy Komunistick strana eskoslovenska, vern nasledovateka
smernc moskovskej Komunistickej internacionly, roztrubovala v parlamentnch reiach svojich vodcov, v uzneseniach na zjazdoch, v novinrskych lnkoch a letkoch a v agitcii medzi udom, e Nemci s u ns nacionlne nesmierne utlan a e maj prvo na sebaurenie a do odtrhnutia sa od eskoslovenskej republiky. Fakt je, e po vstupe eskoslovenskch
Nemcov na pdu eskoslovenskho parlamentu v roku 1920 tto nikdy nepoadovali vo svojich politickch programoch odtrhnutie Nemcami obvanch ast od SR. Len a v poslednch tdoch predmnchovskej republiky poadovali henleinovci nvrat Nemcov do Reichu.
Komunisti mali primt a oni boli prv, ktor poadovali pre eskoslovenskch Nemcov samourovacie prvo a do odtrhnutia od SR. Neme
by iadneho sporu o tom, e toto komunistick stanovisko nesmierne posilnilo iredentistick snahy nemeckch nacionalistov u ns. Ke Hitler a Henlein formulovali bezprostredne pred Mnchovom poiadavku pripojenia
sudetskho zemia k nemeckej ri, nerobili ni in, ne e poda svojich
zujmov realizovali to, o vytali z nrodnostnho programu Komunistickej
strany eskoslovenska a Komunistickej internacionly. Je pravda, e komunistami hlsan samourovacie prvo sa m interpretova poda stalinskej
dialektiky, t. j. e ho komunisti pripaj, len ak ono sli na posilnenie
diktatry proletaritu. Ale udov masy nemaj zmysel pre takto dialektick finesy. A tm menej maj pre to zmysel masy ovplyvnen nacionaliz235
mom. Ke nemeck masy pouli u ns od komunistov ich nrodnostn program a do odtrhnutia, mono sa potom divi, e podahli zvodom Hitlera
a Henleina?
Treba kontatova skutonos, e tto komunistick agitcia bola vtanou podporou snh iredentistov. Komunistick samourovacie prvo a do
odtrhnutia od SR bolo tm semenom, z ktorho, ke bolo zasiate do nacionalistickej nemeckej pdy, vyrstla hitlerovsk a henleinovsk iredenta.
Podobn vplyv malo komunistick heslo samourenia a do odtrhnutia i na slovensk nacionalizmus. Fierlinger, ktor nem ani poatia o tom,
ak boli pomery na Slovensku pred prvou svetovou vojnou, obviuje teraz
s. koalin vldy prvej republiky, e vraj splodili udcku iredentu. K tomu
treba poznamena toto: Iredenta bola na Slovensku od samho zaiatku
trvania SR. Ale to nebola iredenta slovensk. Na Slovensku bvajci Maari, ktor predtm nikdy v histrii k iadnemu eskoslovenskmu alebo
slovenskmu ttu nepatrili, prirodzene sa ako vvali do rmca novho
eskoslovenskho ttu. Menovite v prvom obdob predmnchovskej republiky silne tili sp k Maarsku. To ist mono poveda i o vekej asti poetnch slovenskch odrodilcov, vinou intelektulov, tzv. maarnov,
ktor sa ctili by i nacionlne Maarmi. Ale v slovenskom ude a v slovenskom nrodnom hnut iredenty nebolo; bolo autonomistick hnutie, ale to
nemalo rz iredenty.
eskoslovensk tt bol idelom kadho nrodne zmajceho Slovka. Maarsk nacionalistick a maarnske elementy, vemi poetn medzi kazstvom a inmi intelektulnymi vrstvami, vtierali sa sce do politickch strn a hlavne do udovej strany a rili tam nespokojnos a odbojnho
ducha, ale nevedeli sprvu docieli in ne radiklnejie przvukovanie autonomistickch hesiel. Slovensk nacionalizmus nemal proste vbec zmysel
pre nejak slovensk, maarofilsk iredentu, a tm menej pre mylienku
nejakej slovenskej samostatnej ttnosti. eskoslovensk ttnos, s rovnoprvnymi eskmi a slovenskmi nrodnmi partnermi, predstavovala pre
tento slovensk nacionalizmus vrchol slovenskch nrodnch a politickch
apirci. Tento stav vec nevyhovoval komunistickej politike, ktor sa snaila zrevolucionizova pomery v SR. U v roku 1919, pri invzii vojsk Blu
Kna na Slovensko, vyhlsili maarsk a maarnsky zmajci komunisti
samostatn, od SR odtrhnut, komunistick Slovensk republiku rd a robili to poda uznesenia komunistickej strany v Budapeti. Neskorie, ako
236
som u na inom mieste uviedol, uzniesla sa Komunistick strana eskoslovenska na svojom zjazde v roku 1924, e mus podporova boj Slovkov
o samostatnos.
Maarnske a iredentistick elementy v udovej strane len a po tomto komunistickom posmeovan zaali drzejie dvha hlavy. Tuka, ktor
sprvu pracoval opatrne a v tajnosti, vyhadval v tom ase styky s niektormi komunistami; nazdval sa, e by v nejakej spolonej akcii mohol uskutoni prevrat na Slovensku. Ale a v roku 1928 zaal verejne spomna vo
svojom lnku Vacuum iuris monos osamostatnenia Slovenska. Historickou skutonosou je, e komunistick przvukovanie podporovania boja za
samostatnos Slovenska vemi posilnilo iredentistick smery, dovtedy pracujce viacej len v podzem. Z tohto semena, zasiateho komunistickou agitciou, vyrstlo potom vytrvalou rozvratnou innosou tisovcov a tukovcov
nebezpen hnutie, ktor nakoniec pomocou hitlerovskho nsilia rozvrtilo
eskoslovensk republiku.
Moskva, vidiac, kam kominternistick politika priviedla veci v Nemecku, v eskoslovensku a na Slovensku, zaala, ponc rokom 1934, kerova
a obraca. Uzavrela aliann zmluvu s Franczskom a s eskoslovenskom
a nai komunisti dostali smernicu, e musia presta s hlsanm rozvratnckych hesiel a musia sledova ttotvorn politiku. Ale duchov, ktorch ich
revolun rozvratncka politika vyvolala, u nemohli ovldnu. Hitlerizmus
a nm ovldan iredenta, nad ktorou komunisti stratili plne kontrolu, obrtili sa nielen proti SR, ale i proti komunizmu vbec a niekoko rokov,
v najvej vojne svetovch dejn, smrtene ohrozovali i existenciu Sovietskeho zvzu.
V uvedenom som poukzal na historick skutonosti, ktor sa odohrali medzi prvou a druhou svetovou vojnou a viedli potom k mnchovskej katastrofe a k neastiu po nej nasledujcemu. Zhrn mono tieto skutonosti
jednak do procesu rozleptvania nemeckej demokratickej republiky a z toho
rezultujcej moci nacizmu, a jednak do snh a do procesu rozleptvania najkonsolidovanejieho a najdemokratickejieho ttu, vzniknutho po prvej
svetovej vojne, eskoslovenskej republiky. Tak v jednom, ako aj v druhom
procese mala komunistick politika svoj podiel. Samozrejme, e v oboch
procesoch psobili aj in initele, ale o sa tka rozvratnch inkov, komunistick faktor nebol najposlednej.
237
238
hitlerovskej faistickej moci prispela i politika Komunistickej internacionly, tak ako ju hlsala, propagovala a praktikovala a do roku 1935.
Takto posilovan hitlerovsk moc ohrozovala nielen nau republiku
a krajiny leiace od nej na vchod, ale i zpadn mocnosti. Predovetkm to
bolo Franczsko, ktor podliehalo tomuto tlaku. Ke tto mocnos v roku
1940 katastroflne podahla vo vojne s Hitlerovm Nemeckom a kapitulovala ako nikdy predtm vo svojich dejinch, ukzalo sa jasne, kde nasadil Hitler vetky pky, aby zniil franczsku demokraciu. Jednak to boli franczski
reakcionri s Lavalom a Ptainom na ele, ktor sa preochotne podrobili
Hitlerovmu dikttu, a jednak to bola komunistick politika, ktor vtedy vyhlasovala, e Franczsko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko a Nrsko, drzo
napadnut hitlerovskmi a i mussoliniovskmi faistickmi armdami, ved
vraj imperialistick vojnu, a nezaslia si preto podporu proletaritu.
Ohromn politick, vojensk a morlne zrtenie Franczska v roku 1940
bolo zavinen tmito faistickmi a reakcionrskymi faktormi, ale i komunistick politika m na tom podiel viny. Vetko dohromady to psobilo vo
franczskom nrode u dlh roky predtm a pripravovalo jeho skazu.
Laval, sm tto zmluvu v Moskve podpsal, sledovala tento vvin vec s vemi zmieanmi pocitmi. m hrozivejm sa stvalo hitlerovsk nebezpeenstvo, tm vmi sa tto reakcia snaila, aby sa sovietsko-franczsky
pakt nemusel realizova. Mnchovsk dohoda, ktor bola dielom i franczskej reakcie, vyplvala z tejto snahy a protivila sa duchu franczsko-sovietskeho paktu.
Uviedol som u obrnejie, preo sa dr. Bene vo svojej politike
v prvom obdob samostatnosti SR nemohol opiera o Sovietsky zvz. Hlavn a rozhodujci dvod bol ten, e v tej dobe nebol ete Sovietsky zvz tm
mocenskm a vojenskm faktorom, ktor by bol mohol ohrozenej eskoslovenskej republike sbi a poskytn inn vojensk pomoc. Ani Sovietsky zvz nikdy v tomto obdob neponkol eskoslovensku takto pomoc.
Sovietsky zvz by takto ponuku nebol pokladal za vraz relnej politiky,
a preto ju ani nerobil. Ale v dobe po Hitlerovom nstupe k moci v Nemecku
sa i v Sovietskom zvze pomery znane zmenili. Sovietska vojensk moc
dosiahla znan konsolidovanos a silu. Dvans rokov od skonenia obianskej vojny bolo dos dlh obdobie, aby si Rusko vybudovalo mocensk
intrument, ktor zavil aj v medzinrodnej politike. Poskytova sub vojenskej pomoci v prpade vojny bola teraz u relna politika a Sovietsky
zvz nastpil tto cestu. Dr. Bene hne vyuil zmenen situciu na to, aby
uzavrel so Sovietskym zvzom spojeneck zmluvu. Urobil to v spojitosti
s Franczskom. Beneova politika bola vytvori takto nerozlun vojensk
a politick spolok medzi Sovietskym zvzom, Franczskom a eskoslovenskom. Ak by sa bol tento spolok osvedil, potom by bola i tzv. Mal dohoda
medzi eskoslovenskom, Juhoslviou a Rumunskom dobre fungovala a ani
Spolonos nrodov by nebola zlyhala. Za takchto okolnost by sa Hitler
sotva bol odvil rozpta druh svetov vojnu.
Naneastie sa sovietsko-franczsko-eskoslovensk spolok neosvedil. Ale nebola to vina eskoslovenska, ani jeho vldy, ani dr. Benea. Predovetkm to zavinila franczska reakcia, ktor sa obvala sovietskeho
vplyvu a radej dala prednos prispsobeniu sa nacistickej politike. Tak
dolo potom k Mnchovu. Ale stle hlsan komunistick politika, vyjadrovan v Stalinovch prejavoch a v rezolcich komunistickch zjazdov, e
rozpory kapitalizmu nevyhnutne ved k vojenskm zrkam medzi kapitalistickmi ttmi, nesporne zvyovali nedveru nekomunistickch Franczov. Tto stle pochybovali, i je franczsko-sovietsky pakt zo strany
240
Sovietov mienen vne a i nem len ten el, aby vyvolal vojnu, ktorej by
sa potom Sovietsky zvz pod nejakou zmienkou nezastnil, neinne
vykal vzjomn vyerpanie bojujcich strn a nadiktoval potom svoju vu
vyerpanej Eurpe. Na tejto vzjomnej nedvere, vyplvajcej jednak z postoja franczskej reakcie a jednak z komunistickej politiky, ovldanej stalinskou dialektikou, stroskotal pakt, ktor bol zo strany dr. Benea myslen
ako vtedy jedin mon zabezpeenie nielen samostatnosti eskoslovenska,
ale i eurpskeho mieru.
241
242
Doslov
Fierlingerov pamflet, ako jeho spis nazva Drer, nie je mon bra ako
seriznu analzu odbojovho hnutia poas prvej svetovej vojny, vntornej
a zahraninej politiky prvej eskoslovenskej republiky. Ide o propagandistick text poplatn sdobej politickej situcii. Fierlinger sa svojou literrnou
a politickou innosou zapsal ako ukkov prklad bezcharakternho
oportunistu. Drer, hoci vedel, e jeho text odpove na Fierlingera nebude mc verejne vyjs, nemohol mla a zaal psa svoj polemick spis. Ako
tvrd v vode k Antifierlingerovi, z lenov vld prvej SR zostal v republike
skoro jedin, kto sa zaoberal aj zahranino-politickmi otzkami a zastnil
sa mnohch dleitch vldnych a politickch pord. Kontatuje, e by povaoval za hriech neda na papier veci tak, ako sa skutone odohrali, bez
skreslenia oividnej politickej propagandy. Preto vznikol jeho Antifierlinger.
Priblme niekoko dleitch skutonost a udalost, ktor pomu
dokresli dobu a situciu, ktorej sa Drerov spis venuje.
Vznik prvej svetovej vojny bol jedinenou prleitosou na oslobodenie utlanch nrodov habsburskej monarchie. Hne v zaiatkoch tento
dejinn okamih rozpoznal T. G. Masaryk, ktor krtko po vypuknut vojny
emigroval a zaal svoju odbojov innos. Prv svetov vojnu neskr oznail za svetov revolciu a hodnotil ju, aj ke trochu zjednoduene, ako boj
demokratickch ttov proti starm teokratickm reimom. Tejto interpretcie sa prida aj Drer a roziruje ju o opis psobenia eskoslovenskch
lgi v Rusku.
Menej znme vak mu by ist skutonosti poas existencie prvej
eskoslovenskej republiky.
Vo svojej dobe patrila SR k jednm z najdemokratickejch a najpokrokovejch ttov. Existovala vak vo vemi zloitom a v mnohom pre u
nepriaznivom obdob. Poas svojho dvadsaronho trvania sa musela vyrovnva s mnohmi vonkajmi aj vntornmi nepriatemi jej existencie
a jej demokratickho charakteru.
Martinskou deklarciou z 30. oktbra 1918, ktor podpsal aj Drer, sa
Slovensko pripojilo k novovznikajcemu ttu. Avak u v novembri vznik
na Slovensku zloit situcia z dvodu maarskch snh o udranie zemnej celistvosti Uhorska. Maarsk vojsk a rady odmietli uzna Slovensko
ako sas eskoslovenska a nechceli opusti jeho zemie. Na vchodnom
243
Slovensku dolo za podpory maarskej vldy dokonca k utvoreniu tzv. Slovenskej udovej republiky, ktor existovala niekoko decembrovch dn roku 1918.
ak situciu na zem Slovenska sa nov eskoslovensk vlda snaila riei dvoma smermi. Edvard Bene viedol v Pari rokovania s predstavitemi vaznch dohodovch mocnost o printen Maarska opusti
zemie Slovenska a o vymedzen eskoslovensko-maarskch hranc. Tieto
rokovania saoval fakt, e Milan Hoda, v tej dobe vyslanec v Budapeti,
viedol s maarskou vldou samostatn rokovania a dohodol s ou hranice,
ktor znane oklieovali zemie Slovenska, priom Maarsku mali by ponechan mest Bratislava, Levice, Luenec, Rimavsk Sobota i Koice. eskoslovensk vlda voi tomuto ponaniu protestovala, Hoda bol z Budapeti odvolan a Beneovi sa podarilo v Pari dohodn hranice, ktor Bratislavu aj Koice ponechvali eskoslovensku. Maarsk vlda obdrala prostrednctvom franczskeho dstojnka Vyxa od vaznch Spojencov prkaz,
aby opustila zemie Slovenska, pretoe je sasou eskoslovenskej republiky.
Druhm opatrnm bolo ustanovenie Ministerstva s plnou mocou pre
sprvu Slovenska, na ele ktorho bol Vavro robr.1 Jeho hlavnou lohou
bolo presun moc na Slovensku do rk eskoslovenskej vldy a vytlai
maarsk vojsk a radnkov z jeho zemia. Tto lohu mali na starosti esk vojaci a etnci a za krtku dobu sa k nim pripojili aj eskoslovensk legionri z Talianska a Franczska. Poas janura 1919 sa podarilo eskoslovenskmu vojsku prevzia nad zemm Slovenska kontrolu.
Tm sa vak problmy a ozbrojen zrky medzi SR a Maarskom
neskonili. Vrazne sa pod ne podpsalo aj silnejce boevick hnutie. Zaiatkom marca 1919 bola v Moskve zaloen Tretia komunistick internacionla (Kominterna), ktor kldla draz na boj, vrtane ozbrojenho, proti
buroznemu systmu a vyzvala na vytvorenie tzv. sovietskych republk.
Koncom marca 1919 bola v Budapeti vyhlsen boevick Maarsk republika rd. Poas nasledujcich ozbrojench zrok medzi SR a Rumunskom na jednej strane a Maarskou republikou rd na stranej druhej dolo
k vpdu maarskch vojsk na vchodn Slovensko a vyhlseniu tzv. Slovenskej republiky rd v Preove, ktor existovala od polovice jna do zaiatku
1
Vavra robra, ktor bol ministrom s plnou mocou pre sprvu Slovenska od 14. novembra
1918 do 25. mja 1920, vystriedal prve Ivan Drer, ktor bol v tejto funkcii necel tyri mesiace do 15. septembra 1920.
244
jla 1919, kedy boli maarsk boevick vojsk a ich stpenci na Slovensku
eliminovan eskoslovenskou armdou, priom lohu zohralo aj pohrozenie
zpadnch mocnost intervenciou do Maarska.
Medzinrodn boevick hnutie vak predstavovalo naalej hrozbu,
o om sved aj zriadenie alej radovej republiky, a to v Bavorsku v aprli
1919, ktor vak bola po dvoch tdoch rovnako zlikvidovan. Revolun
boevick hnutie zskavalo vodu na mlyn z akej hospodrskej, socilnej
a mravnej situcie po prvej svetovej vojne, a aj prv SR musela vynaloi
znan silie na vntorn eliminovanie tejto hrozby, ktor vyvrcholila v roku 1920, keby boli porazen snahy komunistov o prevrat a privedenie republiky na cestu boevickho komunizmu.
Oddelenm od socilnej demokracie sa v priebehu roku 1921 ustanovila Komunistick strana eskoslovenska. Od svojho zaiatku bola podriaden Kominterne, ktor posudzovala aj vntrostrancke spory a personlne
otzky. Na piatom kongrese Komunistickej internacionly v roku 1924 bola
vyten poiadavka boevizcie komunistickch strn. To znamenalo postavi do vedcich funkci v stranch ud bezvhradne podriadench Stalinovi a jeho prkazom. V tomto kontexte boli v priebehu roku 1925 uskutonen personlne zmeny v KS, ktor okrem inho znameli prchod Klementa Gottwalda do vedenia strany a odchod Bohumra merala z eskoslovenska (do Kominterny). V rmci alej fzy boevizcie bol do ela strany na
V. zjazde v roku 1929 zvolen Gottwald. KS s novm vedenm zaala nov
boj proti domcej aj zahraninej politike SR, ktorho cieom bola likvidcia
demokracie, rozbitie zmluvnch vzieb so zpadnmi mocnosami a prevedenie boevickej revolcie. VI. zjazd KS konan v mji 1931 okrem inho
kontatoval, e strana po prevzat moci oslobod utlaovan nrody eskoslovenska a umon im sa rozhodn, k akmu ttu sa chc pripoji. O podpore prva nrodov na sebaurenie a po odtrhnutie od SR sa hovorilo u
na II. zjazde KS v roku 1924, ako o tom Drer pe na s. 181. Ku zmene postoja a politiky KS dolo a v roku 1935, kedy prestva hodnotenie eskoslovenskho demokratickho reimu ako polofaistickej diktatry a osoovanie socilnej demokracie ako podporovateky tohto dajnho reimu.
Podnetom na zmenu postoja bolo stanovisko Kominterny z leta 1935, poda
ktorho prestalo by prioritou revolun boj za diktatru proletaritu, ale
stala sa ou vzmhajca faistick hrozba. Avak, ako kontatuje aj Drer,
bolo u prli neskoro.
245
246
a potiera prejavy agresie jednotlivch ttov. Nemecko bolo lenom v rokoch 1926-1933 a Sovietsky zvz do nej vstpil v roku 1934.
Strojcom zahraninej politiky prvej SR bol Edvard Bene, ktor bol
v rokoch 1918-1935 nepretrite ministrom zahraninch vec, v obdob od
septembra 1921 do oktbra 1922 zrove aj predsedom vldy a po abdikcii
T. G. Masaryka sa v decembri 1935 stal prezidentom republiky, priom na
tvorbu zahraninej politiky si aj naalej zachoval hlavn vplyv.
eskoslovensko si svoje medzinrodn postavenie a bezpenos snailo zabezpei medzinrodnmi zmluvami a lenstvom v medzinrodnch organizcich. Z Beneovej iniciatvy vznikla Mal dohoda, zoskupenie SR,
Juhoslvie a Rumunska, ktorej hlavnm cieom bolo zabrni maarskm
revizionistickm snahm. Hlavnou mocnosou, na ktor sa eskoslovensko
orientovalo, bolo Franczsko. Drer dostatone vysvetuje, ak bolo postavenie Franczska po prvej svetovej vojne a preo spojeneck orientcia na
tto najsilnejiu povojnov kontinentlnu vemoc bola, minimlne v dvadsiatych rokoch, najlepm monm rieenm pre eskoslovensk zahranin
politiku.
V oktbri 1929 prepukla krachom na newyorskej burze v USA svetov
hospodrska krza, ktor silno zasiahla aj Eurpu. Trvala a do roku 1933,
priom eskoslovensko bolo touto krzou jednou z najviac postihnutch
krajn. Krza priniesla rozsiahlu nezamestnanos, pokles miezd a astokrt
jedinou monosou ako sa uivi, bolo vysahovalectvo. Radiklne politick
elementy v tte sa snaili vyui ak hospodrsku a socilnu situciu vo
svoj vlastn politick prospech. HSS v auguste 1933 zneuila Pribinove oslavy v Nitre na protivldnu demontrciu, ke zhromadenie ovldli udcki
radikli, ktor si vyntili vystpenie Hlinku a pvodne dostojn oslavy premenili na hlun manifestciu svojich autonomistickch politickch poiadaviek. Podobne komunistick strana poas tejto krzy organizovala trajky,
pochody a demontrcie. Hospodrske akosti ledva pominuli a vynoril sa
al problm vsledok volieb v Nemecku.
V tridsiatych rokoch sa zana medzinrodn postavenie SR zhorova. Od roku 1933, kedy nastpil k moci v Nemecku Adolf Hitler, bola SR
jedinou demokraciou v strednej Eurpe. V tejto situcii vznikla potreba posilnenia obrany a rieenia bezpenostnej situcie. eskoslovensko uznalo
v jni 1934 de iure Sovietsky zvz a nadviazalo s nm diplomatick styky.
247
248
249
Edin poznmka
Rukopis Drerovho diela Antifierlinger vznikal postupne v rokoch 1952 a
1961. Bezprostrednm podnetom na jeho napsanie bolo vydanie Fierlingerovho spisu Zrada eskoslovensk buroasie a jejch spojenc z roku 1951.
Po jeho pretan sa Drer rozhodol svoje vhrady psomne zaznamena,
m vznikla prv, skrten verzia Antifierlingera, z ktorej vyhotovil Drer tri
kpie. Po jeho zatknut a uvznen v roku 1954 mu dve z nich zhabala ttna
bezpenos. Tretia, nedokonen kpia mu vak zostala a po veobecnej
amnestii prezidenta Zpotockho z roku 1955 sa Drer k Antifierlingerovi
vrtil. Svoje vhrady voi Fierlingerovm tzam postupne roziroval, vaka
omu narstol objem tohto polemickho spisu na cca 700 strn. Prcu na
om Drer dokonil v de svojich 77. narodenn 2. marca 1961.
V neskorom obdob sa Antifierlingerom do hbky zaoberal historik
prof. Jn Mlynrik, ktor s Drerom udroval ul osobn styk. Knine sa
mu vak tento polemick spis vyda nepodarilo. Po Nenej revolcii vydala
vlastnm nkladom rodina Ivana Drera najmeniu as Antifierlingera,4
ktor sa venuje rokom 1945 a 1949. Zvyok diela vak zostal vo forme strojopisu v sprve Archvu nrodnho muzea v Prahe. Tento strojopis tvor zklad publikcie, ktor cten itate prve dr v rukch. V nevyhnutnch
prpadoch sme text opatrili poznmkovm apartom a jeho jazyk prispsobili dnenm jazykovm normm. iadne in zsahy v om vykonan neboli.
editori
250
Ivan Drer
Antifierlinger II.
Politick pamti 1914-1938
editori: Tom Jahelka, Roman Janiga
prepis z archvneho materilu a sadzba psma: Tom Jahelka
oblka s pouitm motvu Alfonsa Muchu
z prvorepublikovej 10 K bankovky: Mgr. art. Jana Smrekov
jazykov redaktor: PhDr. Viera Chytilov
Vydalo obianske zdruenie Communio Minerva, alviov 50, 821 01 Bratislava
vo vydavatestve FABER, Bazov 2, 821 08 Bratislava v roku 2016
tla: Faber tlaiare a vydavatestvo, Bazov 2, 821 08 Bratislava
www.cominerva.com
www.faberprint.sk
Prv vydanie
Nklad 300 ks
ISBN 978-80-89019-32-8