47.

ronk Fyziklnej olympidy

kolsk rok 2005/06
lohy 1. kola kategrie A
1. Fontnka

Arpd Kecsks

Striekajca hlavica (s vemi malm rozmerom) izbovej fontnky m tvar pologule, ktor m
vek poet rovnomerne rozmiestnench malch otvorov a je umiestnen na povrchu
vodnej hladiny fontnky. Predpokladme, e z hlavice voda vystrekuje vetkmi smermi
rovnakou rchlosou. Na dne ndoby fontnky pod vodnou hladinou v hbke h je umiestnen
osvetovacia lampa (pozri obrzok).
a) Urite vpotom tvar obalovej plochy ohraniujcej
pramienky vystrekujcej vody.
b) Ak m by optimlny priemer ndoby fontnky
vzhadom na vku striekajcej vody, aby voda nebola
rozstrekovan mimo ndoby fontnky?
c) Vypotajte ak %-na as svetelnho toku lampy
vystpi cez povrch vody z fontnky do vzduchu
(tienenie hlavice je zanedbaten).
Index lomu vody je n = 4/3.
Rieenie:
a) lohou je njs obalov krivku parabolickch trajektri vodnch pramienkov, ktor
vychdzaj z toho istho bodu s rovnakou rchlosou. Striekajcu hlavicu mono
povaova za bodov a umiestnime ju do poiatku pravouhlho sradnicovho
systmu (x,y). Vodn pramienky vystrekujce z tohto bodu bud postupova po
parabolickch trajektrich poda zkonov ikmho vrhu (pozri obr.). Trajektria
vystrekujcich vodnch pramienkov pre ikm vrh pri elevanom uhle a poiatonej
rchlosti v je vzhadom na vzahy
x vt cos ,
y vt sin

1 2
gt ,
2

dan v tvare
y x tg

g
2

2v cos

Substitciou: tg z , a

x2 .
1
2

cos
gx 2
gx
z xz y 2 0 .
2
2v
2v

1 tg 2 dostaneme rovnicu:

Pre pevne volen bod so sradnicami (x,y) je tto rovnica kvadratick pre z. Rieenie
m len pre kladn hodnotu diskriminantu:
x2 4

gx 2
2v 2

gx 2
2v 2

0 , z oho plynie

v2
g
2 x2 .
2 g 2v

Tto nerovnica del rovinu (x,y) na dve oblasti, priom deliacou krivkou je parabola.
Do oblasti pod parabolou (v priestore pod rotanm paraboloidom) sa voda me
dosta, ale mimo nie. Hranin prpad zodpoved prve hadanej obalovej ploche.
Slovensk vbor Fyziklnej olympidy, 2005

3 body
b) Vka obalovej plochy (guovho odseku) nad hladinou

je c

v
, o sa dalo
2g

oakva poda zkonov ikmho vrhu. Vo vode fontnky obalov plocha vymedzuje
tvar krunicovho tvaru, ktorho polomer dostaneme z podmienky, y = 0, preto
r

v2
. Na zklade uvedenho fontnka mus ma rozmer aspo s priemerom rovnm
g

4-nsobku vky vystrekujcej vody, aby fontnka pracovala v optimlnych

podmienkach (bez rozstrekovania vody mimo ndobky).
3 body
c) Z lov vystupujcich z lampy mu vystpi z vody do vzduchu len tie, ktor
dopadn na hladinu pod uhlom menm ako je medzn uhol m pre pln odraz
(pozri obr.).
Pre medzn uhol plat:
sin m

1
,
nv

z oho po dosaden m = 48 35.

Poda obrzku le mu
vystpi cez hladinu vody len cez
plochu podstavy kueovej
plochy o polomere r a s
vrcholovm uhlom m s vrcholom
v mieste zdroja svetla. Hranicu
tohto intervalu vymedzuje gua s polomerom R.. Poda Pythagorovej vety:
R 2 r 2 h 2 R 2 sin 2 m h 2 ,
z oho dostaneme
h2
h
R

.
2
1 sin m cos m
Pomer vystupujceho svetelnho toku cez vodn hladinu k celkovmu svetelnmu
toku vystupujceho zo zdroja je toton s pomerom povrchu guovho odseku
s vkou:
c R h R 1 cos m
k celmu povrchu gule s polomerom R, teda
vzduch 2R 2 1 cos m 1 cos m

0,17 .
cel
2
4R 2
Z celho svetelnho toku vystupuje z vody asi len 17%.
4 body

2. Absorpcia svetla

Arpd Kecsks

Pri laboratrnom meran sa zistilo, e plynn oxid uhonat (CO) absorbuje infraerven
iarenie s vlnovou dkou = 15 m. Absorpcia je spsoben vybudenm kmitov molekl
plynu. Urte silov kontantu vzby k molekuly CO.
Potrebn seln hodnoty velin vyhadajte v tabukch.
Rieenie:
Umiestnenie atmov O a C v sradnej sstave je znzornen na obr. V stave pokoja plat:
x1 - x2 = l0, kde l0 je vzjomn vzdialenos atmov C a O. Pri kmitan molekuly bude zrejme
sila, ktorou psob molekulov vzba na jednotliv atmy zvisie od zmeny dky vzby:
x = x2 x1 l0 a bude pre oba atmy o do vekosti rovnak, ale opanho smeru. Psobiace
sily bud vdy smerova do rovnovnej polohy poda nasledovnch vzahov:
mC

d 2 x1
d t2

kx ,

mO

d 2 x2
d t2

kx ,

(1)

3 body

Ak vynsobme rovnice (1) postupne hmotnosami mO , mC a potom ich odtame dostaneme

mO mC

d 2 x1
d t2

m O mC

d 2 x2
d t2

m O k x m C k x m O m C k x .

(2)

Po prave vzahu (2) dostaneme rovnicu

mO mC d 2 x1 x 2
k x
(3)
mO m C
d t2
ktor vzhadom na to, e d (x1 x2) = d (x+ l0) = dx, nakoko l0 je kontantn meme
prepsa do tvaru
mr

d 2x
d t2

k x,

(4)

mO mC
je tzv. redukovan hmotnos.
3 body
mO mC
Po malej prave rovnice (4) dostaneme diferencilnu rovnicu netlmenho harmonickho
osciltora

kde mr

d 2x
dt

k
x 0.
mr

(5)

Vzhadom na rovnicu (5) uhlov frekvencie kmitov takejto sstavy je:

0 2 f

k
mr

Teda pre hadan silov kontantu vzby dostaneme

m O mC
k 0 2 mr 4 2 f 2
180 N.m-1
mO mC

4 body

3. Urchovanie astc

Arpd Kecsks

asticu s pokojovou hmotnosou m0 a s nbojom q urchlime tak, e dosiahne rchlos blzku

rchlosti svetla.
a) Urite, kokonsobne viu rchlos dosiahne vo vkuu protn v porovnan s asticou
pri tom istom urchujcom napt U, ak je ich poiaton rchlos zanedbatene mal.
b) Ako sa zmen vsledok v prpade nerelativistickch rchlost pri pouit malho
urchujceho naptia?
Rieenie:
Pri relativistickch rchlostiach plat zkon zachovania energie v tvare :
m0 c 2
qU m0 c 2
2
2
m m0 c qU , resp.
(1)
v
1 2
c
Po jednoduchch pravch vzahu (1) dostaneme pre rchlos astice vzah

q U
v c 1 1

m0 c 2

2 body

(2)

2 body

Poda vzahu (2) vidme, e rchlos astice je funkciou mernho nboja. Vzhadom na to, e
mern nboj protnu je dvojnsobkom mernho nboja -astice pre hadan pomer
rchlost dostaneme:
2

vp
v

e U
1 1

mp c 2

eU

(3)

3 body

1 1
2

2
m
c
p

kde e je nboj protnu (elementrny nboj) a mp je pokojov hmotnos protnu. Vzah (3) pri
vekch rchlostiach (urchujcich naptiach rdovo 109 V, prp. ete vch, pri ktorch
kinetick energia protnov dosiahne rdovo vekos pokojovej energie) kles.
vp
1, limitne bli k hodnote 1.
Pri hraninej hodnote eU mp c2 sa pomer rchlost

v
Pri nzkom urchujcom napt vzah (1) mono psa v tvare

1
m v 2 q U , z oho pre
2

rchlos astice dostaneme

2 qU
,
m

(4)

a po dosaden za mern nboj protnu a -astice je pomer rchlost dan vzahom

vp
v

2 qp U

4 mp

mp

2 . 2 qp U

2.

(5)

body
Tento ist vsledok dostaneme aj zo vzahu (3) za predpokladu, e eU mp c2 .

4. Urenie pravosti obrazu

ubomr Konrd

Po skonen 2. svetovej vojny, poas ktorej dochdzalo k astm manipulcim s umeleckmi

predmetmi (odcudzenie, falovanie a pod.) vznikla pochybnos o pravosti obrazu Kristus
a jeho uenci v Emauzoch od Jana Vermeera (1632 1675). Hans van Meegeren, sden za
neospravedlniten predaj tohto nrodnho pokladu nepriateovi, vyhlsil na svoju obhajobu,
e nejde o originlne dielo majstra, ale e on sm je autorom napodobeniny majstrovho
diela, e napodobnil Vermeerov tl a pouil pecilne techniky tak, aby obraz vyzeral 300
rokov star. Odpove na otzku pravosti sa nala a v roku 1968 na zklade metdy
rdioaktvnej analzy.
Na analzu sa pouila mal vzorka bielej farby z obrazu, ktor obsahuje olovo. Pigment sa
zskava z olovenej rudy, v ktorej izotop olova 206Pb vznikol ako konen produkt radu
rdioaktvnych premien pvodnho izotopu urnu 238U. Z uvedenho radu vyberieme iba
premeny s dlhm asom polpremeny
230
Th 75
400
rokov
226 Ra 1 600
rokov
210 Pb 22,6
rokov
206 Pb .
Rchle premeny s vemi krtkymi asmi polpremeny s v schme vynechan (cel rad si
mete pozrie v uebnici alebo v MF tabukch).
a) Ukte, e rchlos zmeny potu jadier 210Pb vo vzorke olovenej rudy je dan vzahom
d N 210
226 N 226 210 N 210 ,
dt

kde N s poty jadier prslunho izotopu, s kontanty premeny jednotlivch izotopov

a indexy velin zodpovedaj prslunm izotopom.
Cel rad premien prebieha miliardy rokov. Kee as polpremeny 210Pb je ovea krat ako
as polpremeny 226Ra, s v rude oba nuklidy 210Pb a 226Ra v rovnovhe (tzn. pomer potov
jadier vo vzorke sa s asom nemen).
b) Ak je pomer potu jadier nuklidov 226Ra a 210Pb a ak je pomer aktivt tchto nuklidov
vo vzorke olovenej rudy?
Ke sa z olovenej rudy zskava pigment (olovo) do farby, odstrni sa vina 226Ra.
V zskanom pigmente zostan vetky jadr olova pvodne obsiahnut v rude a pribline 1 %
pvodnho potu jadier rdia.
c) Ak bud pomery poda asti b) vo vyrobenej farbe?
Extrakciou pigmentu sa vrazne poru rovnovha nuklidov 210Pb a 226Ra vo farbe. V priebehu
asu sa vak bude meni pomer aktivt obidvoch nuklidov z hodnt poda c) k hodnotm
zodpovedajcim stavu rovnovhy poda b).
d) Ak by mal by pomer aktivt obidvoch nuklidov, ak je farba na obraze star 300 rokov.
Analzou vzorky z obrazu sa zistil pomer aktivt 0,09. Je poda tohto vsledku obraz
originlnym dielom Vermeera, alebo vznikol ako falzifikt v obdob 2. svetovej vojny?
Rieenie:
a) Vo vzorke rdioaktvnej ltky dochdza k jadrovej premene rdioaktvnych atmovch
jadier danho nuklidu poda zkona premeny dN / dt = N, kde N je okamit poet
jadier nuklidu a je kontanta premeny, charakteristick pre dan premenu jadier
nuklidu, ktor svis s asom polpremeny T vzahom T = ln2 / . Veliina A = N
predstavuje aktivitu vzorky prslunho nuklidu.
V prpade reazca na seba nasledujcich reakci je okamit stav danej ltky vyjadren
rovnovhou medzi procesmi, ktor dan jadr vytvraj a procesmi, ktor predstavuj ich
bytok. Pri urovan stavu rovnovhy sa uplatnia najm procesy s vemi dlhm asom
polpremeny. V prpade premeny s krtkym asom polpremeny dochdza k vemi

rchlemu bytku jadier a ich okamit poet je prakticky rovn potu jadier,
vznikajcich predchdzajcou reakciou s dlhm asom polpremeny. V prpade
uvedenho radu premien
226

Ra

210

Ti

1 600 rokov

1,3 min

222 Rn

210

Pb

3,8 da

218 Po

22,6 rokov

210

Bi

3 min

214 Pb

5,01 da

210

26,8 min

Po

214 Bi

138 dn

206

19,7 min

Pb

uruj okamit stav koncentrcie jadier izotopu olova N206 najbliie premeny zhora a
zdola s dlhm asom polpremeny a to s
226
Ra 1 600
rokov
210 Pb 22,6
rokov
206 Pb .
Premenou 226Ra vznik za jednotku asu 226 N226 jadier 210Pb a ubudne ich 210 N210. Tto
bilanciu opisuje rovnica
d N 210
226 N 226 210 N 210 .
dt

3 body

b) Vo vzorke sa za dostatone dlh as vytvor stacionrny stav, charakteristick tm, e

poet jadier vznikajcich sa rovn potu jadier zanikajcich a teda dN/dt = 0. Ak
uvaujeme jadr 210Pb, plat v stacionrnom stave
226 N 226 210 N 210 0 .
Pomer potov jadier jednotlivch nuklidov je
N 226

T
210 226 71.
1 bod
N 210
226
T210
Pomer aktivt A = N obidvoch nuklidov 210Pb a 226Ra je rovn jednej.
1 bod
226
c) Ak znime koncentrciu jadier nuklidu Ra na p = 1 %, zmen sa pomer potu jadier
obidvoch nuklidov na
p N 226

T
p 210 p 226 0,71.
1 bod
N 210
226
T210
Pomer aktivt sa zmen na
226 p N 226
p
210 N 210

1,0.10-2.

1 bod

d) Ide o porovnvanie dvoch nuklidov s vrazne odlinmi asmi polpremeny. Odobratm

99 % Ra sa naru rovnovny stav, charakteristick rovnakou aktivitou zloiek reazca
rdioaktvneho radu (v tomto prpade dvojice nuklidov 226Ra a 210Pb). Postupne sa vak
rovnovha obnov za as rovn niekokonsobku kratieho asu polpremeny.
Z pvodnch N20 jadier 210Pb zostane za as t poet
N 2 N 20 e t ln 2 / T .
(1)
Za as t >> T210 nezostane z pvodnch jadier takmer ni a aktivitu vykazuj dcrske
jadr vznikajce priebene premenou 226Ra. Vznikajce dcrske jadr sa relatvne rchlo
premieaj (s relatvne krtkym asom polpremeny 22 rokov) na 206Pb a aktivity
obidvoch nuklidov sa stvaj rovnak.
Za uveden as od predpokladanej vroby farby t = 300 rokov 13 T210 mus by
dosiahnut stav rovnovhy s rovnakou aktivitou obidvoch nuklidov. To nezodpoved
pomeru aktivt zistench analzou obrazu. Farba na obraze neme by star 300 rokov
a preto neme s o originlne dielo Vermeera.
3 body
Pozn.: Ak uvime pokles potu jadier 210Pb na 1/9, o sa prejav pribline nrastom
pomeru aktivt na uvedench 0,09 (z pvodnch 0,01), odhadneme as od vroby farby
poda vzahu (1) t T210 ln9 / ln2 72 rokov.
210

5. Nekonen elektrick sie

Nekonen vodiv sie je vytvoren z pravidelnej
tvorcovej siete vynechanm niektorch prieok
(vsledn sie je na obrzku znzornen plnou
iarou). Strana elementrnej tvorcovej bunky
(napr. AB) ozname r.
Ak odpor nameriame, ak pripojme ohmmeter
a) k uzlom siete A a B,
b) k uzlom siete B a C,
c) k uzlom siete A a C?

ubomr Konrd

Rieenie:
Pred zaiatkom rieenia je vhodn prekresli si sie v tvare
esuholnkovch buniek (obrzok).
B
lohu mono riei rznymi spsobmi.
C
Jeden z nich vychdza zo symetrie nekonenej siete.

A
Predpokladajme, e uzol A m potencil vzhadom na
I
nekonene vzdialen hranicu siete. Vzhadom na symetriu
siete vychdza z uzla A rovnak prd I do kadej vetvy, ktor
z neho vychdza.
a) V sieti s vznamn dva uzly siete A a B. Tieto uzly s
vzjomne prepojen priamo spojovacm vodiom r
a alej zvykom siete, ktor je symetrick vzhadom na
os seky AB. Zo zvyku siete ns zaujmaj uzly A, B
=0
a miesto nulovho potencilu (teoreticky v nekonene).
R2
Cel obvod je mon vzhadom na tieto tri body nahradi
trojicou rezistorov zapojench do hviezdy (obrzok).
R1
R1
Vzhadom na uveden symetriu siete s rezistory R1 vo
vetvch AS a BS rovnak. Pre plnos je zakreslen aj 2I
I
S
rezistor R2 vo vetve SO, aj ke ho v alch vahch
B
nepouijeme. Z uzla A vstupuje do spojky AB prd I a do A A I
r
zvyku siete prd 2I. Tto skutonos je znzornen
i v nhradnej schme. Prd I prechdza vetvou ABS
s odporom r + R1 a prd 2I vetvou AS s odporom R1. Pre naptie medzi uzlami A a S plat
2 I R1 = I (r + R1), odkia dostaneme R1 = r.
Medzi uzlami A a B je zaraden paraleln kombincia rezistora r a dvojice rezistorov R1.
Vsledn odpor medzi uzlami A a B je
r 2 R1
2

r.
RAB =
4 body
r 2 R1
3
b) Z nkresu esuholnkovej siete vidno, e dvojica uzlov B a C m rovnak postavenie
v sieti ako dvojica A a B, preto vsledok mus by rovnak
RBC =

2
r.
3

2 body

c)

V tomto prpade uvime in symetriu. Zo siete

B
vyberieme uzly A a C a na ich spojnici aj uzol B.
I/2
Ak pripojme potencil k uzlu A vzhadom na
r
r
I/2
nekoneno, vychdza do vetkch troch smerov
I
rovnak prd I z dvodu symetrie siete. Tentoraz A
R2
C
svis trojica vybranch uzolov s ostatnou sieou
I/2
2I
tromi spolonmi bodmi (tvrtm je okraj
R1
R1
nekonenej siete s nulovm potencilom). Zvyok
S
siete nahradme nhradnou 4-rezistorovou
hviezdou, pripojenou k bodom A, B, C a N a so
R3
spolonm uzlom S. Vzhadom na symetriu siete
vzhadom na os spojnice AC mus ma rovnak
N
symetriu aj nhradn obvod, preto rezistory medzi
uzlami AS a CS s rovnak, ozn. R1. Z prvho
obrzku esuholnkovch buniek je zrejm, e prd I, vychdzajci z uzlu A sa
postupne del, preto do vetvy BC vstupuje prd I/2. Z bodu A vychdza smerom k B prd
I a do zvyku siete 2I. Prd I vstupuje do uzlu B a del sa na I/2 do uzlu C a I/2 do zvyku
siete. Z uzlu C pokrauje vstupujci prd I/2 do zvyku siete. Spojen prd 3I pokrauje
z uzlu S nhradnho obvodu do bodu s nulovm potencilom N (nekonena).
Z rovnosti rozdielu potencilov medzi uzlami A a S na priamej spojnici a na ceste ABCS
dostaneme
2 I R1 = I r + I/2 r + I/2 R1,
odkia dostaneme R1 = r.
Vsledn odpor medzi uzlami A a C je
RAC = r,
nezvisle od hodnoty odporu R2.
4 body

Pozn.: Pokste sa uri podobnm spsobom vsledn odpor siete medzi protiahlmi
vrcholmi esuholnka.

6.

Svetlo v guli

poda FO R

Vo vntri homognnej sklenenej gule s indexom lomu n

a polomerom R je zataven bodov izotropn zdroj svetla,
nachdzajci sa vo vzdialenosti d od stredu gule.
a) Ak mus by vzdialenos d, aby sa as svetelnho
toku plne odrala od povrchu gule?
b) Pri akej vzdialenosti d dochdza k plnmu odrazu
prve polovice svetelnho toku, vychdzajceho zo
zdroja?
Rieenie:
a) L vychdzajci zo zdroja Z pod uhlom (obr.)
dopad na povrch gule pod uhlom , pre ktor plat
poda snusovej vety
sin = (d/R) sin .
Ak m nasta pln odraz, mus by na rozhran
gule s jej okolm splnen podmienka
n sin > 1
a po dosaden
sin > (R / n d) = sin m .
(1)
Pre vzdialenos zdroja od stredu gule dostaneme
podmienku
d

R
n sin

Z
d

2 body

Ak sa m plne odra aspo as svetelnho toku, predstavuje doln hranicu veliiny d

situcia pre maximlnu hodnotu sin = 1, priom mus by splnen podmienka d < R.
Rieenie lohy m tvar
R
d R .
n

3 body

b) Pri danej polohe zdroja dochdza k plnmu odrazu lov,

pre ktor plat podmienka (1). To predstavuje rozsah uhlov
m < < - m.
Ak si predstavme guov plochu s polomerom r okolo
zdroja, vytvraj na nej tieto le ps s rkou x. Ak m
dochdza k plnmu odrazu polovice svetelnho toku, mus
by obsah povrchu guovho psu rovn polovici obsahu
povrchu gule.
Povrch dvojice guovch odsekov s vkou v je Sv = 4rv,
kde v = r x/2, priom x/2 = r cos m.
Po dosaden a pravch
4 r (r r cosm) = 2r2, odkia
cos m = .
S pouitm vzahu (1) dostaneme
sin m = 1 cos 2 m 3 / 2 R / nd ,
odkia

2R
n

5 bodov

7. Difrakcia na vlkne experimentlna loha

Ivo p

Pri prechode svetelnho zvzku cez optick mrieku dochdza k difrakcii svetla, ktor sa
prejav vznikom difraknch maxm. Rovnak jav sa prejav aj pri odraze od optickej
mrieky. S pouitm polovodiovho lasera urte hustotu vhodnej tkaniny a prienu hustotu
zvitov na kompaktnom disku.
Na meranie pouite ako zdroj laserov ukazovadlo (laser pointer) s ervenm svetlom
a uvaujte vlnov dku svetla 650 nm.
Na prv meranie pouite vhodn riedku tkaninu (vreckovku, pltno ltka mus by
tkan, aby obsahovala rovnoben vlkna). Pri prechode svetelnho zvzku cez ltku mete
pozorova na kolmom tienidle difrakn obrazec.
Pri druhom meran vyuite difrakciu pri odraze od periodickej truktry CD.
Zmerajte potrebn vzdialenosti a urte v obidvoch prpadoch difrakn uhly jednotlivch
difraknch maxm a urte a) hustotu tkaniny (poet paralelnch vlkien na jednotku dky
v prienom smere), b) hustotu zvitov zznamovej stopy CD (poet zvitov na jednotku dky
v smere polomeru) a pomocou tejto veliiny a alch zmeranch rozmerov vypotajte
celkov dku zznamovej stopy.
Vsledky overte inou metdou, napr. pomocou mikroskopu.
Hodnotenie poda rovne spracovania od 0 do 10 bodov