pem Ti do toho lepieho sveta (...o oko nevidelo, ucho
nepoulo pripravil Pn...), z ktorho u rok had na ns. Na Kontovej zhrade sa tvorili dejiny. Spomname na to s nostalgiou a v spomienkach sa vraciame na vetky tie stretnutia a aj kadoron oslavy Tvojich narodenn. Na t rados, teplo a mdros, ndej a lsku..., ktor sme my mladia genercia erpali z rozprvania a poznania vami preitho. ...Pozeral si sa na seba v nahote delu, ktor by bol tragick a smutn, keby sa nedotkal podstaty. Uvidel si vea z toho, o uom z menm srdcom tak asto bva odopret... Obdivovali sme silu s akou si v sebe tvoril LOVEKA a dal si mu pravdiv a presn podobu. A to porozumen..., t nehmotn ruka mdrosti a lsky ns posvala k vntornej slobode, dvajc nm odvahu k dospelosti. Tonko, s lskou a vakou a objmam.