Professional Documents
Culture Documents
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
rozhodol:
Odvodnenie
1.
1.4 Poda krajskho sdu je nesprvny prvny nzor alobcu, e sprvny orgn mal
uvies hranicu, do ktorej povinnos identifikova konenho uvatea vhod neexistuje
a od ktorej tto povinnos vznik. Prvostupov sd poukzal na 10 ods. 4 zkona
. 297/2008 Z.z. a skontatoval, e alobca si nesplnil povinnos zakotven v tomto
ustanoven. A nesplnenie povinnosti alobcu neme s na archu sprvneho orgnu
a nijakm spsobom nem vplyv na uritos petitu napadnutho rozhodnutia.
3 4So/166/2015
1.11 Pokia ide o vku pokuty, aj tto povaoval krajsk sd za zkonn a nebol
nzoru, e by alovan, resp. prvostupov sprvny orgn mal v rozhodnut pecifikova,
za poruenie ktorej povinnosti udelil ak sankciu. Z ustlenej sdnej judikatry toti vyplva
presn opak. Na rozdiel od Trestnho zkona, prvne predpisy, ktor zakotvuj skutkov
podstaty sprvnych deliktov neupravuj postup sprvnych orgnov pri postihu za sbeh
viacerch deliktov. Pri sbehu viacerch inch sprvnych deliktov (viacinn sbeh),
pri nedostatku pecilnej pravy je potrebn poui analogiae legis, tzv. absorpn zsadu.
Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prsnej trest pohlcuje miernej). Zbiehajce
sa delikty s tak postihnut len trestom urenm pre naja z nich, o pri rovnakch
sadzbch pokt znamen, e sprvny orgn posdi zvanos deliktu a hrnn trest ulo
poda sadzby za najzvanej z tchto deliktov. Vka pokuty potom bola taktie riadne
odvodnen.
2.
2.1 Proti uvedenmu rozsudku krajskho sdu podal v zkonnej lehote odvolanie
alobca z dvodu poda 205 ods. 2 psm. a/, b/, c/, d/, f/ O.s.p. a iadal, aby odvolac sd
rozsudok Krajskho sdu v Bratislave, .k. 5S 91/2013-98 zo da 24.02.2015 zmenil tak,
e rozhodnutie alovanho . SLV-OLVS-2/2013 zo da 11.02.2013, ako aj rozhodnutie
Ministerstva vntra Slovenskej republiky, Prezdia Policajnho zboru, radu boja proti
organizovanej kriminalite, spravodajskej jednotky finannej polcie . PPZ-BOK-FP-II-9-
035/2012 zo da 12.11.2012 sa zruuje.
2.5 alobca namietal, e krajsk sd pri vklade pojmu obchod aplikoval zkon
. 483/2001 Z.z. o bankch a o zmene a doplnen niektorch zkonov (alej len zkon
o bankch), o poda alobcu odporuje zsade nullum crimen sine lege a v reime
tzv. sprvneho trestania je absoltne neprpustn. Zkon . 297/2008 Z.z. vymedzuje
za tzv. in sprvny delikt poruenie konkrtneho ustanovenia zkona . 297/2008 Z.z.
a sasne obsahuje zkonn definciu pojmov obsiahnutch v tomto zkone, vymedzuje
tm aj presn rozsah skutkovch podstt inch sprvnych deliktov, resp. ich objektvnej
strnky. Rozirovanie rozsahu konan, ktor zkon oznauje za trestn vypoiiavanm
si definci z inch prvnych predpisov nara na stavnoprvny limit, poda ktorho hranice
trestnosti je mon stanovi vlune zkonom. Skutonos, e platby klienta 1. nie je mon
povaova za obchody v zmysle zkona . 297/2008 Z.z. znamen, e alobca sa nemohol
dopusti ani poruenia 10 ods. 1 psm. b/ zkona . 297/2008 Z.z., tkajcej sa povinnosti
identifikova vo vzahu k prslunm obchodom konenho uvatea vhod.
2.6 Krajsk sd poda nzoru alobcu, vyklad pojem neobvykl obchodn opercia
prli formlne, neprihliadajc na el zkona . 297/2008 Z.z. Platby klienta 1. nemono
poda alobcu povaova za neobvykl obchodn opercie kee materilne, v rozpore
s definciou neobvyklch obchodnch operci, ich vykonanm relne nemohlo djs
k legalizcii a financovaniu terorizmu, ako aj z alch dvodov, vyie uvdzanch.
2.9 alobca v odvolan namietal, e vka pokuty vychdza z rozhodnutia, ktor bolo
zruen, konkrtne z rozhodnutia finannej spravodajskej jednotky . PPZ-BOK-FP-II-28-OI
1/2011 zo da 18.11.2011, zruen rozhodnutm krajskho sdu .k. 2S/137/12-122 zo da
05.11.2014.
2.11 Poda nzoru alobcu v sprvnom konan nebolo dokazovanie vykonan vbec.
Vsledky vykonanej kontroly, resp. kontrolu samotn nie je mon automaticky povaova
za dvod, ktor by sprvny orgn zbavoval povinnosti dokazovanie v sprvnom konan
vykona. alobca namietal aj vady vedenia administratvneho spisu, konkrtne skutonos,
e administratvny spis nebol riadne urnalizovan a ani pln, kee v om absentovali
viacer dokumenty tkajce sa innosti rozkladovej komisie pri rozhodovan o podanom
rozklade.
3.
4.
4.2 Poda 244 ods. 1, 2 O.s.p. v sprvnom sdnictve preskmavaj sdy na zklade
alb alebo opravnch prostriedkov zkonnos postupu a rozhodnut orgnov verejnej sprvy,
ktormi sa zakladaj, menia alebo zruuj prva alebo povinnosti fyzickch alebo
prvnickch osb, ako aj rozhodnut, ktormi prva a prvom chrnen zujmy tchto osb
mu by priamo dotknut.
4.3 Poda 247 ods. 1 O.s.p. v prpadoch, v ktorch fyzick alebo prvnick osoba
tvrd, e bola na svojich prvach ukrten rozhodnutm a postupom sprvneho orgnu a iada,
aby sd preskmal zkonnos tohto rozhodnutia a postupu, sd postupuje poda ustanoven
druhej hlavy piatej asti O.s.p.
rozhodnutia a postupu sprvneho orgnu poda piatej asti druhej hlavy Obianskeho sdneho
poriadku (upravujcej rozhodovanie o alobch proti rozhodnutiam a postupom sprvnych
orgnov 247 a nasl. O.s.p.) je posudzova, i sprvny orgn prslun na konanie
si zadovil dostatok skutkovch podkladov pre vydanie rozhodnutia, i zistil vo veci
skuton stav, i konal v sinnosti s astnkom konania, i rozhodnutie bolo vydan
v slade so zkonmi a inmi prvnymi predpismi a i obsahovalo zkonom predpsan
nleitosti, teda i rozhodnutie sprvneho orgnu bolo vydan v slade s hmotnoprvnymi
ako aj s procesnoprvnymi predpismi. Zkonnos rozhodnutia sprvneho orgnu
je podmienen zkonnosou postupu sprvneho orgnu predchdzajcemu vydaniu
napadnutho rozhodnutia.
4.5 Poda l. 1 stavy Slovenskej republiky (alej len stava) Slovensk republika
je zvrchovan, demokratick a prvny tt.
4.6 Poda l. 2 ods. 2 stavy ttne orgny mu kona iba na zklade stavy,
v jej medziach a v rozsahu a spsobom, ktor ustanov zkon.
4.7 Poda l. 152 ods. 4 stavy vklad a uplatovanie stavnch zkonov, zkonov
a ostatnch veobecne zvznch prvnych predpisov mus by v slade s touto stavou.
4.13 Poda 1 zkona . 297/2008 Z.z., tento zkon upravuje prva a povinnosti
10 4So/166/2015
4.14 Poda 2 ods. 1 zkona . 297/2008 Z.z., legalizciou sa na ely tohto zkona
rozumie myseln konanie, ktor spova v
a) zmene povahy majetku alebo prevode majetku s vedomm, e tento majetok pochdza
z trestnej innosti alebo z asti na trestnej innosti, s cieom utajenia alebo zakrytia
nezkonnho pvodu majetku alebo s cieom napomhania osobe, ktor sa podiea
na pchan takejto trestnej innosti, aby sa vyhla prvnym dsledkom svojho konania,
b) utajen alebo zakryt pvodu alebo povahy majetku, umiestnenia alebo premiestnenia
majetku, vlastnckeho prva alebo inho prva k majetku s vedomm, e tento majetok
pochdza z trestnej innosti alebo z asti na trestnej innosti,
c) nadobudnut, drbe, uvan a povan majetku s vedomm, e tento majetok pochdza
z trestnej innosti alebo z asti na trestnej innosti,
d) asti na konan poda psmen a) a c), a to aj vo forme spolenia, napomhania,
podnecovania a navdzania, ako aj v pokuse o takto konanie.
e) pri ktorom klient iada o jeho vykonanie na zklade projektu, ktor vyvolva
pochybnosti,
f) pri ktorom s pouit finann prostriedky nzkej menovitej hodnoty v neprimerane
vysokom objeme,
g) s klientom, u ktorho mono predpoklada, e vzhadom na jeho zamestnanie,
postavenie alebo in charakteristiku nie je alebo neme by vlastnkom potrebnch
finannch prostriedkov,
h) pri ktorom objem finannch prostriedkov, s ktormi klient disponuje, je v zjavnom
nepomere k povahe alebo rozsahu jeho podnikateskej innosti alebo nm
deklarovanm majetkovm pomerom,
i) pri ktorom je odvodnen predpoklad, e klientom alebo konenm uvateom vhod
je osoba, voi ktorej s vykonvan medzinrodn sankcie poda osobitnho predpisu,
alebo osoba, ktor me by vo vzahu k osobe, voi ktorej s vykonvan
medzinrodn sankcie poda osobitnho predpisu, alebo
j) pri ktorom je odvodnen predpoklad, e jeho predmetom je alebo m by vec alebo
sluba, ktor mu svisie s vecou alebo slubou, voi ktorm s vykonvan
medzinrodn sankcie poda osobitnho predpisu.
4.17 Poda 5 ods. 1 psm. a/ zkona . 297/2008 Z.z., povinnou osobou na ely
tohto zkona je banka.
4.18 Poda 10 ods. 1 zkona . 297/2008 Z.z., zkladn starostlivos povinnej osoby
vo vzahu ku klientovi zaha
a) identifikciu klienta a overenie jeho identifikcie,
b) v zvislosti od rizika legalizcie alebo financovania terorizmu identifikcia konenho
uvatea vhod a prijatie primeranch opatren na overenie jeho identifikcie, vrtane
opatren na zistenie vlastnckej truktry a riadiacej truktry klienta, ktor
je prvnickou osobou alebo zdruenm majetku,
c) zskanie informci o ele a plnovanej povahe obchodnho vzahu,
d) vykonvanie priebenho monitorovania obchodnho vzahu, vrtane preskmania
konkrtnych obchodov vykonanch poas trvania obchodnho vzahu na el zistenia,
i vykonvan obchody s v slade s poznatkami povinnej osoby o klientovi, jeho
podnikateskom profile a prehade monch rizk spojench s klientom, a v zvislosti
od rizika legalizcie alebo financovania terorizmu zisovanie pvodu finannch
12 4So/166/2015
4.19 Poda 10 ods. 2 zkona . 297/2008 Z.z., povinn osoba je povinn vykona
zkladn starostlivos vo vzahu ku klientovi
a) pri uzatvran obchodnho vzahu,
b) pri vykonan prleitostnho obchodu mimo obchodnho vzahu v hodnote najmenej
15 000,- , priom nezle na tom, i je obchod vykonan jednotlivo alebo
ako viacer na seba nadvzujce obchody, ktor s alebo mu by prepojen,
c) ak je podozrenie, e klient pripravuje alebo vykonva neobvykl obchodn operciu
bez ohadu na hodnotu obchodu,
d) pri pochybnostiach o pravdivosti alebo plnosti predtm zskanch identifikanch
dajov o klientovi, alebo
e) ak ide o vplatu zostatku zruenho vkladu na doruitea.
4.21 Poda 10 ods. 8 zkona . 297/2008 Z.z., povinn osoba overuje platnos
a plnos identifikanch dajov a informci poda odseku 1 v zvislosti od rizika
legalizcie alebo financovania terorizmu aj poas trvania obchodnho vzahu a zaznamenva
ich zmeny.
obchodov,
b) kadmu riziku legalizcie alebo financovania terorizmu, ktor me vznikn z druhu
obchodu, konkrtneho obchodu alebo novch technologickch postupov
pri vykonvan obchodov, ktor mu podporova anonymitu, a je povinn prija
nleit opatrenia, ak je to potrebn na zabrnenie ich pouitia na ely legalizcie
a financovania terorizmu.
4.23 Povinn osoba je povinn o obchodoch poda odseku 2 psm. a/ urobi psomn
zznam, ktor je povinn ma k dispozcii pri kontrole poda 29.
4.24 Poda 16 ods. 1 a 2 zkona . 297/2008 Z.z., povinn osoba je povinn zdra
neobvykl obchodn operciu do ohlsenia neobvyklej obchodnej opercie osobitnmu
tvaru sluby finannej polcie Policajnho zboru (alej len finann spravodajsk
jednotka). Povinn osoba je povinn zdra neobvykl obchodn operciu, ak hroz
nebezpeie, e jej vykonanm me by zmaren alebo podstatne saen zaistenie prjmu
z trestnej innosti alebo prostriedkov urench na financovanie terorizmu, alebo
ak ju o to finann spravodajsk jednotka psomne poiada, do prijatia oznmenia
od finannej spravodajskej jednotky, aby neobvykl obchodn operciu vykonala, najviac
vak 48 hodn; po uplynut tejto lehoty povinn osoba je povinn zdra neobvykl obchodn
operciu na zklade oznmenia finannej spravodajskej jednotky, e vec odovzdala orgnom
innm v trestnom konan, najviac vak na alch 24 hodn. Do doby zdrania neobvyklej
obchodnej opercie sa nepota sobota a de pracovnho pokoja. O zdran neobvyklej
obchodnej opercie povinn osoba ihne informuje finann spravodajsk jednotku.
4.25 Poda 17 ods. 1 zkona . 297/2008 Z.z., povinn osoba je povinn ohlsi
finannej spravodajskej jednotke neobvykl obchodn operciu alebo pokus o jej vykonanie
bez zbytonho odkladu. Povinn osoba bez zbytonho odkladu ohlsi finannej
spravodajskej jednotke aj odmietnutie vykonania poadovanej neobvyklej obchodnej opercie
poda 15.
4.26 Poda 20 ods. 1 a 2 zkona . 297/2008 Z.z., povinn osoba je povinn psomne
vypracova a aktualizova program vlastnej innosti zameranej proti legalizcii
a financovaniu terorizmu (alej len program) v ttnom jazyku. Povinn osoba je povinn
aktualizova program v svislosti so zmenou predmetu innosti povinnej osoby.
14 4So/166/2015
4.30 alobca ako povinn osoba, je v mysle zkona . 297/2008 Z.z. povinn
vykonva jednak zkladn starostlivos o klienta, ale taktie i zven starostlivos
15 4So/166/2015
4.32 Aby sa povinn osoba, ktorou je aj alobca, mohla innm spsobom podiea
na ochrane oprvnenho zujmu chrnenho tmto zkonom, je povinn vykonva zkladn
starostlivos definovan v 10 a venova osobitn pozornos vetkm zloitm, nezvyajne
vekm obchodom a vetkm obchodom s nezvyajnou povahou, ktor nemaj zrejm
ekonomick el alebo zrejm zkonn el, priom je povinn osoba venova osobitn
pozornos aj kadmu riziku legalizcie alebo financovania terorizmu, ktor me vznikn
z uritho druhu obchodu, z konkrtneho obchodu, alebo z novch technologickch postupov
pri vykonvan obchodov, ktor mu podporova anonymitu.
4.37 Poda l. V bod 5.3. psm. a/, i/, k/, n/, o/, Programu, prehad foriem neobvyklch
obchodnch operci v svislosti s predmetom innosti banky:
a) jednorazov vklad alebo vber v hotovosti nad 15 000,- alebo v protihodnote
v cudzej mene vykonan klientom,
i) vklady a ich okamit vbery alebo ich prevody na in ty,
k) pohyby na toch klientov, ktor nezodpovedaj povahe alebo rozsahu
ich podnikateskej innosti,
n) poet obratov na te v jeden de alebo v doch nasledujcich po sebe,
nezodpovedajcich obvyklm peanm opercim klienta,
o) prevedenie sumy peaz do zahraniia na bezobratov et klienta alebo presuny
z bezobratovho tu klienta, na ktor bola preveden suma zo zahraniia.
4.38 Poda l. VI bod 6.2. banka zostav a hodnot rizikov profil klienta vdy
s ohadom na tieto rizikov faktory:
a) skutonos, e niektor z krajn pvodu klienta alebo krajn pvodu konenho
uvatea vhod, je ttom, ktor nedostatone alebo vbec neuplatuje opatrenia proti
legalizci a financovaniu terorizmu, alebo ttom, ktor banka na zklade svojho
hodnotenia povauje za rizikov, (krajiny nachdzajce sa v zozname FATF
Financial action task force),
b) skutonos, e niektor z krajn pvodu osoby, s ktorou klient uskutouje obchod,
je ttom, ktor nedostatone alebo vbec neuplatuje opatrenia proti legalizci
a financovaniu terorizmu, alebo ttom, ktor banka na zklade svojho hodnotenia
povauje za rizikov, (krajiny nachdzajce sa v zozname FATF Financial action
task force),
c) zpis klienta, konenho uvatea vhod alebo osoby, s ktorou klient uskutouje
obchod na zozname osb voi ktorm s vykonvan medzinrodn sankcie poda
zkona . 460/2002 Z.z. o vykonvan medzinrodnch sankci zabezpeujcich
medzinrodn mier a bezpenos,
d) nepriehadn vlastncka truktra klienta, kedy nie je mon zisti, kto je konenm
17 4So/166/2015
uvateom vhod,
e) nejasn pvod peanch prostriedkov klienta,
f) skutonosti vzbudzujce podozrenie, e klient nejedn na svoj et alebo e zastiera,
e pln pokyn tretej osoby,
g) neobvykl spsob uskutonenia obchodu, hlavne s ohadom na typ klienta, predmet,
vku a spsob vysporiadania obchodu, el zriadenia tu a predmet innosti
klienta a
h) skutonosti nasvedujce tomu, e klient uskutouje neobvykl obchodn operciu.
4.39 Poda l. VII bod 7.1. Programu banka, ako povinn osoba ur rozsah
starostlivosti vo vzahu ku klientovi primerane s ohadom na riziko legalizcie alebo
financovania terorizmu. Riziko legalizcie alebo financovania terorizmu sa posudzuje
v zvislosti od rizikovho profilu klienta, druhu obchodu a obchodnho vzahu poda lnku
VI tohto programu. Banka na zklade identifikovanch rizk rozhodne o aplikci zkladnej,
zjednoduenej alebo zvenej starostlivosti vo vzahu ku klientovi.
4.41 Poda l. IX bod 9.2. Programu prv stupe, ktor predstavuje udsk kontrolu
neobvyklch obchodnch operci prostrednctvom zamestnancov banky je doplnen druhm
stupom, ktor je vykonvan prostrednctvom programu AML. Program AML bol
zaveden na sledovanie bankovch obchodnch operci (alej len opercia). Program
AML sleduje opercie, ktor vykazuj vybran atribty neobvyklch obchodnch operci
nastaven poda tejto vntrobankovej normy. Program AML je schopn analyzova
aj opercie, ktor prebehli v minulosti.
transakcie a opercie na toch klientov po cel dobu trvania obchodnch vzahov s bankou,
ktor mu predstavova postup alebo spsob legalizcie prjmov z trestnej innosti
a financovania terorizmu, posudzova, i je pripravovan alebo vykonvan obchod
neobvykl a venova osobitn pozornos vetkm zloitm, nezvyajne vekm obchodom
a vetkm obchodom z nezvyajnou povahou, ktor nemaj zrejm ekonomick el
ako aj kadmu riziku legalizcie alebo financovania terorizmu, ktor me vznikn z druhu
obchodu, konkrtneho obchodu alebo novch technologickch postupov pri vykonvan
obchodov, ktor mu podporova anonymitu.
4.53 alovan poda nzoru najvyieho sdu vku uloenej pokuty nleite
odvodnil, konkrtne charakterom obchodnch operci, pri ktorch dolo k porueniu
jednotlivch zkonnch povinnost, ale najm ich zvanosou, kee dolo k porueniu
takch povinnost, ktorch plnenie mono povaova za najdleitejie z hadiska
predchdzania legalizcii prjmov trestnej innosti a financovania terorizmu, priom uloen
pokuta vzhadom na jej sankn charakter mala tie psobi preventvne do budcnosti
a s prihliadnutm na jej uloenie na dolnej hranici monho rozptia zkonnej sadzby nebola
neprimerane prsna a likvidan.
4.56 Vo veci bola uloen pokuta vo vke 55 000,- , v dolnej asti zkonnho
rozptia. V tomto prpade dolo ku spchaniu viacerch sprvnych deliktov vo viacinnom
sbehu. Sprvny poriadok ani osobitn zkon neupravuje pecilne postup sprvneho orgnu
pri postihu za sbeh viacerch inch sprvnych deliktov. Je preto potrebn poui analgiu
s trestnm zkonom a aplikova pravidl pre ukladanie hrnnho trestu. Sprvny orgn teda
ulo za viacer delikty sankciu poda ustanoven vzahujcich sa na sprvny delikt
najprsnejie postihnuten. V prpade preskmavanom sdom sa alobca dopustil inch
sprvnych deliktov, za ktor zkon uklad rovnak sankciu (pokutu). V zmysle uvedenho
preto sprvny orgn mohol uloi sankciu za ktorkovek z nich. Nie je bez prvneho
vznamu, e pouitie absorpnej zsady pri trestan za viacinn sbeh, pri spchan
viacerch sprvnych deliktov tm istm subjektom, je na prospech alobcu. Pokia
by alovan nepouil absorpn zsadu, neuloil by trest za jeden sprvny delikt, ale ukladal
by za kad poruenie zkona samostatn sankciu. Potom by sankcia uloen alobcovi
mohla by zrejme ovea vyia.
hodnotil v ich vzjomnej svislosti a prihliadal na vetko, o v konan vylo najavo. Z tchto
podstatnch dvodov napadnut rozsudok Krajskho sdu v Bratislave ako vecne sprvny
poda 250ja ods. 3 veta druh O.s.p. v spojen s 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
4.60 Poda 492 ods. 2 zkona NR SR . 162/2015 Z.z. (Sprvny sdny poriadok)
odvolacie konania poda piatej asti O.s.p. zaat predo dom nadobudnutia innosti tohto
zkona sa dokonia poda doterajch predpisov. Poukazujc na uveden ustanovenie zkona,
rozhodol najvy sd o odvolan, ktor bolo podan da 27.05.2015, v reime Obianskeho
sdneho poriadku.