You are on page 1of 86

SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, N.

SEMBILAN
(http://myhemsmti.blogspot.com)
BAB 1: BENTUK PIAWAI

Angko Bererti

1. Angko bererfi bogi suotu


dori sebeloh kiri nombor itu.
302.69
Angka
1t
bererti Angka bererti
pertama ke-5

Nombor 30?.69 mempunyoi 5 ongko bererti.

2. Angko bererti bogi suotu ,: : :, dibilang muloi ongko bukon sifor


yong pertomo dori sebelsh kiri nombor itu.

0 . 0 0 417 5
tt
Angka bererti Angka bere(i
pertama ke-4

Nombor O.OO4t75 mempunyoi 4 ongko bererti.

Contoh
Nyatokon bilongon ongka bererti bogi satiap nombor yong berikut.
o) 1 008 b) 0.40500

Penyelesaian
o) b) Bilang mulai angka bukan
Bilang mulaiangka bukan - sifar dari sebelah kiri
sifar dari sebeiah kiri

1008 0.40500
tt bererti
tl
bererti
Angka Angka bererti Angka Angka bererti
pertama ke-4 pertama ke-S

1 008 mempunyoi 4 ongko bererti. 0.40500 mempunyoi 5 ongko bererti.

Ponduon menentukon ongko bererti bogi suotu nombor ...


1. Semuo q{rg,{q -p:USSF-S"LfSfl dolom suotu nombor odolah ongko bererti'
1473 *"^punyoi empot ongko bererti.
?. Semuo qryXkg c{fsf Si entqfg -da,{q d!$,tt dolom suotu nombor adoloh ongko berertt.
3. $tfqr ys*p *e*dehg!+g s**tgrere*or perFuiubqg bukon ongko bererti.
0.0055 mempunyoi duo ongka bererli.
4. odoloh ongko bererli.
9.300 mempunyoi empot ongko bererti.
r e . -!- l-,-- r:J^l- .J:r^-r.,1,^^ aif ^- i+
^)^ sifar
o. -J^*^r
+treL$r es$Sg- sqtq{ rlsffi&*f h{$i{eft pee&q{b"lh s tidak dopot ditentukon somo ^^^- odo itu
odoloh ongko bererti otou bukon
Jiko 8 400 odoloh jitu kepodo ratus terdekat, moko nombor itu mempunyoi 2 angkaberer'ri.
Jiko 8 400 ddalah jitu kepodo so terdekat, moko nombor itu mempunyai 4 ongko bererti.
Bab 1: Benfuk Piawai 1
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMK TAMAN INDAH
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, N.SEMBILAN
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Pembundoron Nombor kepodo Bilongan Angko Bererti Tertentu

Coro .t,eryurrryuqt{@. :+reftryry1qgi kepodo n angka bererti.

Kenol posti ongko bererli ke'n.


+

Adakah angka bererti


TIDAK
ke-(n + 1) :'-: ' ';'en - t+;':
* 1' ':
':'' :''' -?

YAIv

-5.r":I_q, a,i1,5*ij ke p od o ong ko b er er t i ke- n. ongko bererii ke-n.

Adakah nombor itu i1:tqgtii PERPULUHAN


atau pgrpgi;41e;'r?

-l
I

INTEGERJ Adakah digit-digit selepas TIDAK


angka bererti ke-n terletak

$.qlf"&if semuo digit sErl * t; s ;, "!!"L'illtti$ :l!li+ !t ?

selepos ongko bererti ke-n


dengon sifar. E$i!t*it":: semuo
YAI digit gi:e!s;;r
+
-ii,,J*:ti_g::t*s*B.
'E*,i-qi;"f.]iti: semu o
dengon sifar don
digit itu.
slJ{itritr semuo
digit g-qlg*si5-*38.

Contoh
Bundorkon nombor yang berikut kepodo 3 ongko bererti.
a) 4537 b) 0.062841

Penyelesoian

OA.B.ke-4>5 OA.B,ke-4<5
I

J *
a) a 5!7 = 4 54O (3 o.b.) b) 0.062841= O.06?8 (3 o.b.)
t t
@ Tambahkan 1 kepada A.B. ke-3.
@ Kekalkan A.B. ke-3.
Gantikan semua digit selepasnya dengan sifar Gugurkan semua digit selepasnya

Uji diri ondo ...


Bundorkon nombor yong berikut kepodo 2 angkabererti.
1. 2 913 2. 5 058 3_ 36.25 4. 7.084

2 BabMOHAMMAD
1: Benfuk Piawai
BIN SAID
GPKHEM SMK TAMAN INDAH
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, N.SEMBILAN
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Bentuk Piawoi

,:r.,-...r. ,,i:,.::fr iolah nomboryong ditulis dolom 5"n1uk ; :. '.- dengon 1< A < 10 don nioloh
integer'

gO 7OQ = 9.07
A=9.o7
r{x 104
n=4

Menulis Nombor Positif dalom Bentuk Piowoi

Contoh
Tulis nombor yong berikut dolom bentuk piowoi.
o) 30 600 b) 0.0078

Penyelesoion
a) 30600 = 3.06 " 104€,,'-'. b) 0:0 07 8=7.8x10-3+,,'

perpuluhan
Titik Titik perpuluhan
dipindahkan diPindahkan

ll ::r,ltit,::,Lj.j:,-l:.r1. '.: 'ij r r:i:rr: li: 111,1111;'

.lj,,,i:, =l Jiko titik perpuluhon dipindohkonke ,t ",, moko indeks bogi 10'odoloh i":...l",ll.
Jiko tifik perpuluhon dipindohkon ke.,:.:,,r.,:,iln',,, moko indeks bogi 10'odoloh ','':,' ' ."','.

Menukor Nombor dolom Bentuk Piowoi kepodo Nombor Tunggol


Contoh
Tukor nombor yong berikut kepoda nombor tunggol.
o) 9.54 x 105 b) 8 " 10-z

Penyelesaion
a) 9.54 " 105 = 954 000 b) 8 x 10-2 = 0108
* ':
1|
Pindahkan Pindahkan
perpuluhan
titik titik perpuluhan
i-9ru-;i4C-Utril. ..1u.-ii11:-i.'!

Eru&S3! Jika indeks bogi 10'odoloh B.S-$_i.g{", pindohkon titik perpuluhon ntempot ke hgmgg.
Jiko indeks bogi 10'odoloh &€*g*S., pindohkan titik perpuluhon n tempot ke Wfl

Nombor yong ponjong boleh diringkoskon dolam benfuk piawoi ...


1. Tulis 3 1OO OO0 000 don O.OOOOO822 dolom bentuk piowoi.
2. Tukor $ r 1O7 don 4.95 * 106 kepodo nombor tunggol.
Bab 1: Bentuk Piawai 3
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMK TAMAN INDAH
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, N.SEMBILAN
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Penombohon don Penolokon Nombor dolom Bentuk Piowoi


1. {ax 10*} + (&x X0tr} = (a+ 6} x 10' Hanya nombor-nombor yang mempunyai indeks
?. (mx 10') - (&* 10ffi) = (o- &) x 1S', yaflq Safia sahaja boleh djtambah aiau ditolAk

Contoh
Selesoikon 9.6 7O-7 + 1.5 x 10-8.
"
Penyelesoion
Cora 7: 9.6 x 1O-7 + 1.5 x 10-8 Cara7: 9.6 x + 1.5 x 10 8
70-7
= 9.6 x 1O7 + 1.5 x 1O-1 * 1O-7 = 0.00000096 + 0.000000015 +-l
= 9.6 x 707 + 0.15 x 10-7 = 0.000000975 |

Tulis setiap nombor


= (9.6 + 0.15) * 7O
7
Tulis '10"e sebagai =9.75x707 sebagai nombor
= 9.75 x 7O-7 10"1x 10r. tunggal.

Contoh
Nilaikon setiop berikut dolom bentuk piowai.
a) 4.? * 10-5 - 8.7 107 " b) 4.3 , 108 + 68 000 000

Penyelesoion
a) 4.2, 10 5 - 81 x 1O-7 b) 4.3 x 108 + 68 000 000
5
= 4.2 x1O - 8.7 x 7O-2, 10
5
= 4.3 x 108 + 0.68 x 108

=4.2x105-0.087r10-5 = (4.3 + 0.68) x 108


= (4.2 - 0.087) x 10-5 = 4.98 x 108
= 4.773 t 10 5

Pendorobon don Pembahogion Nombor dolom Bentuk Piowoi


1. (ox 10*) x (&x !0') = (ox 6) x tr0'*n
2. (e x 10') + {h x 10') = (a + 6} x 10*-'
3. (a x 10')' = dn x 1.A^" n
Contoh
Niloikon setiop yangberikut dolom bentuk piowai.

o) (3 1O1a) x (5.2 10 8) b)
6.84 x 10 3

' ' G;to,f


Penyelesoion
3
o) (3 1014) x (5.2, 1O-8) 6.84 x 10
" b)
= (3 x 5.2)x (1014 * 10
8) C;1o4f
= 15.6 r
( 8) + j 6.84x 10 3
101a* 10* x 1on = lQm+ :-
- lxlO-E<- (10"1'= 1Am"'
= 75.6 " 106
= 7.56 x 101 x 106
- 6'84*10 3 ( 8) + 10,+ 10, =lQm-n
= 7.56 x 7O7 4
= 7.77 x 1O5

4 Bab 1: Bentuk Piawai


MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMK TAMAN INDAH
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)
BAB 2: UNGKAPAN DAN PERSAMAAN KUADRATIK

Bukon ungkopon kuodratik

Kuasaterlinggipembolehubahxialah2.
c) *'*, 3 5= x"'
-
f t'#-
^ _ _
7 Tetapiterdapatkuasapemborehubahx=-2.
Bukon ungkapon kuodrotik

x3 + 4x?
d)
2x
-a
x' 4x'
?x ?x
r*
=!x?+2x
2
INGAT!
Ungkopon kuodratik Setiap ungkapan kuadratik dalam pemboleh ubah x
nresti nrexnr$nvsi sebutan x:
tetapi b,olehji*fa sebutan g dan penralarg.

.UJi
1.: .

7.,
6 Bab 2: Ungkapan dan Persamaan Kuadrofik
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Pembentukon Ungkapan Kuodrotik

1. Ungkop@&uqdrq_fil( dqqsm so_tu peryLbsleh_qb_eh diperoleh opobilo duro ungkopem lqnssr yong
mempunyoi pemboleh uboh yong somo gfule .

2. Proses pendorabon ini dikenoli sebagai p€q.l99ry0-bq6?.9q,&.

Contoh
Kembongkon setiop yang barikut.
o) 2x(3x 1) b) (3x+ l(ax-\ c) (5- x)z

Penyelesoion

Kaedoh L Kaedoh 2_ Koedoh 3

t))
I *3x
1
DARAB
DAKAB -I .-"****.1
\ Ando bebas

Wli.(i},-i)
1X -2x 6x?
I
i*r s}-i
t *
++
I
I f
memilih koedoh
li^",^ll,nkaTdoll
untukmembuot
untuk membuot
t"x2 i;t
I
Moko,2x(3x-7)=6x'-?x I =
-- L,4
ns
A.,2: -- L4 o
I i j
pengembongon
pengembongon.

lr
b) DARAB

ffi
| +z
+2
ffi
DARAB[+"]--|
3x
4x

i,gxl
8x
-1
-3x
-z
-2
I
I
I |
r-
{
(3x+
*-
,4{*-1
\\
(sr-?(+d-t)
3.3-q{'e

?)Uf
\-r - t) |
I ,'=t--
l"*'(;;x;)-'
-e.', 3x r/'
I

I
72xz *.r 3x
I 12x2 3x-8x
= 12xz 3,c"+ 8x I= 2
Moko,(3x+?)(4x-l) I t.xz-+ 5x
= 12xz ,l l= t.x?+bx-Z
=l"?xi_3x.gx_z I I

=;2.,;'-5x-? | I

c) DARAB *X I
|| I r^*
DARAE 5 I

fu-G-[;"_]
5 7E
l,u(i>< -^\*'
r" 5x
lr ru *X -3X +x?
(5-x)'=(5- ,.J
l,u-x)2=(5-i5-o
x)(5-x)
25 S..v* 5x
25 - Ia'
I 25 1:'- 5x_ x?
| *ona,(5-x)z I = 5x I =
| =Cs-x)(5-x) | z5-1ox
= Z5-1Ox I = 25'1ox+x,
I =21-5x-5x,x2
"z* I I

| = - rc* - *, I rc*tu+ryal{-u-u,luu
4E$il=APA1{*UMuffi
(s-x)z=2s-xzatauzs+xz
- x)z = 25 * x2 alau2! + x2
I

=-*i-rr, ;-T,
(5
I | I

Aiasakan diri menulis jawapan dalam bentuk axz + fox + c.


I
I Pengembongon melibotkon pendoraban ...
I Kembongkon setiop yong berikut.
|t.(3x+1)(x+?)..2.(2x_3)(x+7}.3.{.AP-3X3p_2)

Bab 2: ungkapan dan Persamaan Kuadratik 7


MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Pemfaktoron Ungkopon Kuadratik

dorobnyo samo dengon ungkopon kuodratik itu.

(x+ 3Xx+ 2) @ Pemfaktoran


x? + 5x+ 6

Memfoktorkan ungkopon kuodrotik bermokno ax'+ bx+ c = {mx+ p)(nx+ q)


menulis ax' + bx+ c= (mx+ p)(nx+ q) dengan = nnx' + mgx + npx + pg
a= mn, b= tng+ npdon c= pQ. :;,,;XZ + , ,1,)X+
ttl
:tr-
= (,r1,,,1r

Jodi, kito perlu faktorkon o sebagoi m x n don


csebagai pxqdengon keodoan b= mg+ nP. ll i..

Contoh
Foktorkon selengkopnya 6xz + ?2x + 1'?.

Penyelesoian
Langkah 1: Jika ada, keluarkan faktor sepunya terbesar.
+ Faktor sepunya terbesar bagi 6,22 danl2ialah 2.
6x2 + ??x + 12 = Z(3xz ' ., -r 6) Keluarkan faktor sepunya terbesar 2.

= ?(x + 3)(3x+ 2) Langkah 2: Faktorkan a dan c.


a=3=lx3sahaja
c=6=1x6ataU2*3
;:,li1 rril;
Langkah 3: Pertimbangkan kemungkinan untuk mendapat sebutan x.
Pemfaktoran perlu r rr:i'.:,i'.;l:.
6xz+22x+12
:1- . ' r.,(3x +2)
i'.___","1y/1\a1
2', x-*z*6
=: ; - t,(3x+2) <-
<- r',il;j:i
Lengkap
lr,t':,-r:r.::'l
'I,:,1><ll
+3x +6x + 11x +18x +x * 11x

.t*\.

4 ; x-rz*3
i'*_r'Jxl-\
6xz+22x+12
3):t... ' r +- j'ri::,,t, l'r;rirl',i:1
ii;,1>< 13 +!
= (x + +6x +3x * 11x +9x +2x = 11x
=..(x+ l)r.::r , ', (- Lengkap

Contoh
Foktorkon selengkopnya 4p' 1.

Penyelesoion
4p' - t = (2p)' - f +- |{::,b:.'19i
antara dua kuasa dua":

=(2P- t)(?p+1)Lebihmudahgunakanrumusa2_62=(a_b)(a+b).

Pemfoktoran ioloh proses songscng kepodo pengembongon ...


Faktorkon selengkopnyo setiap yong berikut.
1. 4xz + 18x+ 18 ?. 6xz - 17x- 4 3. Lxz + 2x' 1 4. 4xz +2x-72
5.36+12p-8pt 6. 12*7p-1Op2 7.32p?-18 L 50 - 18pZ

8 Bab 2: Ungkapan dan Persamaan Kuadrafik


MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Dersomoon Kuodrotik
Persomoon
.......ir..:.... ,....:: .. .. 1, ...:l .. '"'.i I i
, .. ..' ,. r .

1. Fensomoon kuodratik dolsm setu pemboleh ubah mempunyoi


o) honyo sotr.r-feflBbqleh ubsh,
b) kusso-tertlngqipemboleh uboh iolah 3, tetopi tlqdq-l{uesq [eEqtif q$qg peq hes'
c) tgnda kesoEnqon " = ".
2. Dolom be-ntqk orn, persomoon kuodrotik ditulis sebogoi:

Kuasa tertinggi pemboleh ubah x ialah 2'


I

t[+,t4J
axz + bx+ c = O i

ml0
a + Nilai pemalar b dan c boleh sama dengan sifar'

Contoh
Tentukan sama odo setiop yang berikut ioloh persomoon kuodratik otou bukon.

o) m3=1+2m b) Yz=(x+aXx-3)
Penyelesoion
. 3 b) Yz = (x+ aXx- 3)
o)
a='-'tm Kuasatertrnggi x'z *i=:'-,1**4x-t.
3 = m (1 r 2n) pemboleh rnin, - X- = x- lt Kuasa tertinggi

3=m+Zm? { ialah2. =x-724:":- pembolehubahx


ialah 1' bukan 2'
persomoon kuodrotik Bukon persomaon kuodrotik

lNlG&Tl
Tiada x2tidak bermakna bukan kuadratik.
Ada x2 tidak semestinya kuadratik.
Berhati-hati sebelum anda membuat keputusan.
Permudahkan persamaan itu dahulu'

Contoh
Tulis persomoon 8 - ?(P+ 3)2= 7 p dalombentuk am'
Penyelesoion
A-2@+3)2=7P
8-?(P+3)(P+3)=7P
3-?(P'+3P+3P+9)=7P
8-2p'-6p-6p-18 7P=o it\i-GAT1
*Z -p, - 190 p Darabkan dengan (-1 ).
10 = Adalah menjadi amalan yang baik

Zp'+79'p+10=0kitajadikana'pekalip2'positif'

#tengeson ciri-ciri suotu Perlomoon kuodrotik ...


1aiokghPersomoon(x+5),=X,.-3x+1iolah.Per5omoonkuadrotik?:
2.TuIissetiopPersoma6nkuodratikyon9berikut-dgIom.bentukom
a}.{2x+1),=8.l.:.b)(2-x)(3+x)=4x
Bab 2: Ungkapan dan Persamaan Kuadratik I
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
Punco Persomoan Kuodrotik
(http://myhemsmti.blogspot.com)

1. il!-r-ii1ti-;!gl.E l.lt#.S.*itiisijf::j* ioloh ry.[1i:-p,qg!1r+_il*-_+.!:q1 yong i-':+'''i-;.-d_i,t_fts,-,iE1]ff.fr1


*!j{il..1il,rir' K itu. Pertimbongkon persomoon kuadrotik x2 = 5x- 6. Apokoh niloi xyong
memuoskon persomoon itu?

Keodoon Sebeloh kiri xz Sebeloh konon: 5x -6 Keputuson


APob lo x= 1 7?=! 5(1)-6--1 K ri + Konon
Aoabila x= 2 22=4 5(A- 6 = 4 { ], -
-
,,.
jti:'
:.-,6
-_1::

Apobilo x= 3 ?2-O 5(3)-6= $ K ri = Kcn*n


x= 2 dan x=3 memuoskon persomoon x2 = 5x- 6.
Moko, I dan *1 ioloh ;1r.;r-r,:q,bo9i persomoon xz = 5x- 6.
2. Meny elesai kon persomoon kuodrati k bermakno mencori punco-punconyo. Sotu koedoh yong
d i g u no kon i o Io h g*a$CL_F"g,Sisgkffij:gfi.

Contoh
Dengon menggunokon koadoh pamfoktoron, cori punco bogi persomoon (x+ ?)(3x- 1) = ?(x+ 17).

Penyelesoion

Persomoon yong diberi (x+ 2)(3x - 1) = ?(x+ 17)

CSusun dolom benfuk om 3x2 * x+ 6x- 2= 2x+ 34


^)
3x- - x+6x-2-2x- 34= 0
3x2 * 3x_ 36= Q Permudahkan

x2+x-1?=O
@ Faktorkon ungkopon kuodrotik (x+ 4)(x- 3) = 0

@ Selesoikon untuk mencori x+4-O otou x-3=0


niloi x x=*4 x=3

Contoh
Selesoikon persomaon (4x- 3)'= 5 -4x-9x2.
Penyelesoion
(4x-3)'=5- 4x - 9x2
l6x2-72x-\?x+9=5- 4x - 9xZ
25x?-ZOx+4=O
(5x-2)(5x-2)=0
Kedua-dua punca adalah sama.
x- 2E Maka, tulis punca satu kali sahaja.

Punco persomoon dikenoli jugo sebogoi penyelesoian ...


Cori punco bogi setiop persomoon kuodrotik yong berikut.
1. 3x2 -28=-5x 2. x(3x-5)= 2 3. (?x_ 1)(4x-5)=35 4.(1 +3x)2=73-6x
10 2; Ungkapan
BabMOHAMMAD SAIDPersamaan Kuadrafik
BIN dan
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)
BAB 3: SET

Koniep Set

# ..'',.,1)
--'-.' r
'qr
Rojoh di sebelah menunjukkon koleksi barong yong dimiliki oleh

f {", //.f Siti. Dolom motemotik, koleksi ini disebut g€-"f alot tulis yong
dimiliki oleh 5iti.

Set ioloh sotu &q!_e_kil_&Cr!dg yong ditokrif dengon jelos.


Misolnyo,
a, e,i, o, u boleh ditokrif sebogoi sef huruf vokal.
?,3,5,7 boleh ditokrif sebogoi sef nombor perdana yang kurang daripada 10.

Menokrif 5et
Terdopot duo coro untuk menokrif sesuotu set.

O ffe"ref&p{qm Xiolah set huruf vokol.


@ M.Se- ;= {huruf vokol} atou X= {a,?, i, o, u}
t
Lazimnya, huruf besar digunakan
untuk mewakili sesuatu set.

Contoh
Dangon mengguna sotu huruf , tokrif kon set bagi koleksi bendo berikut dengan cora pemeriholon
don tototondo set.
a) Tnteger positif yong kurong doripodo 5: L, ?, 3, 4
b) Perobot di dolom bilik dorjoh: mejo, kerusi, olmori
c) Alot elektrik yong dibenorkon di bilik osromo: lompu, kipos, rodio

Penyelesoion
o) A iolah set integer positif yong kurong daripodo 5. $ery:ata: A
. {,\t1
yang dibaca sebagai
:1,1,!l
.A
ialah 'i11!
lltg_gtt}
set semua
l= {1,2,3,4} integer x dengan keadaan x lebih besar atau
sama dengan '1 tetapi kurang daripada 5 .

b) I ioloh set perabot di dolam bilik dorjoh.


B = {mejo, kerusi, olmori}
il$.s&l:
c) ciatahser otor etektrikyong dibenorkon di bilik osromo. l**,PHHj lqtt3t.lpentins
untuk

6r= {rompu, kipos, rodio} il,'J:'81i:};:lffif?,ffi.*,n,

Cobor diri ando ...


Tokrifkon set yong berikut dengon menggunokon tatotondo set.
1. fioloh set nombor gonjil yong kurong daripoda 10.
2. tJiolah set hori yang bermulo dengon huruf 5.
'12 Bab 3: Sef
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

,,, ,. ., .,:.:'.' .,, ,

Gambor Rajoh Venn

,i*r'* -- ,t * 4). Kito boleh mewokilkon set Adengon menunjukkon koleksi bendonyo
seperti rojah di bowoh.

Aa----- --1 '/ .r\


\
/ .1 '2 \ otau ^ I ., .2 | otou n/ / \
\\-:---l.3 '4) II .,- '41 | /.2.s.+\
--
Perwokilon di otos dikenoli sebogoi go!$hqLiqjeh [enfr.Gombor rojoh Venn boleh dilukis dolom
apo sohojo @nfuL-geqfiua_[r!-t€.':fut$sp, osalkon setiqp -ues-ut--sej berodo dei-qtq-hs{xtqk yong
dilukis.

Contoh
Wokilkan setiop set yang berikut dengon menggunakon gombor rojoh Venn.
o) 5= {pen,pensel, buku, mejo}
b)r={xl1(x11o,xiolohnomborkuosoduosempurno}ffi
( unsur-unsurnya sebelum )

a) b) T={1,4,%Z-
sft cp?ASd rl------_l
.7
/ \ 'l .1 .4
.4
(.pen ) I
|

.buku 'meJa_//
\ ---.-------/ I .,
ng
I

ffiB.H4Tr4J-{
1. Setiop bendo dolom suotu set dikenoli sebogoi uesur.
?. Dolom gombor rajoh Venn, tqnde ti$k (*) mewokili suotu unsur.

(/-\.a+J_l urnsur ! (a--\ i-----------r


A B
B*fr*19'sr!,ryn I

\=-/ \_-/
Rojoh 1 Rojoh 2

Perhotikon perbezaan ontara duo rajoh di otos.


Dolom Rojah 1, ongka 8 menunjukkon set A mempunyoi sotu unsur ioitu 8, e = {B}.
Dolom Rajah ?, angko 8 menunjukkon set I mempunyoi 8 unsur.

Gombor rojoh Venn boteh dilukis'dolom opo sohoja bentuk geometri tertutup ..,. , '

t.Lukisgombc1.rqiohVennuntukmewokilisety.ong]berikut...].

2
i.ii,'ff',ItilHffii*"'-"#,:ifffj:1szt
'' '
w
MOHAMMAD BIN SAID
Bab 3: Set 13
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Unsur bogi Suatu Set


l4
Pertimbongkon set B= {3,5,7,9}.
3 ioloh nErshqr dolom set B" = B. =
3 ioloh qa$EJr-bqgq set 3GI
8 bukan monbEr dalom set B. 8 buken unsur bagi set B. - S* #
=
$irnbeE E bermoksud'ums,;n bagr'.
56mb,o! e bermoksud'bukon unsur bagi'.

Set
I Bilongon Unsur bogi Suatu Set I

Contoh
Diberi p= {nombor genap yong kurong doripodo 10} don Qioloh set huruf dolom perkotoon
MALAYSI A. Cari
o) n(P), b) n(Q).

Penyelesoian f---- Huruf A ditulis sekali sahaja.

o) P={2,4,6,8} b) Q={M,A,1,Y,5, I}
n(P)=4 n(Q)=6

I Set Kosong
Kosong !

Set set yong


kosqre,g ialoh . ila--:'r- Tiada rrnsr,"
Set kosong ditulis sebogoi { } otou diwokili oleh simbol @. [7
Jika /4 = {sisi empot ycng mempunyoi 5 sudut}, moko set ttl tidak mempunyoi unsur kerono tiodo
sisi empot yong mempunyoi 5 sudut. Oleh itu, rl4ialah set kosong, rl4= {} atou rl,1= d.

@t
Duo
Set Somo
set, A dan B, adoloh sqmq jiko keduo-duo set itu mempunyoi Llnsuf_ysflg__goroq..
B* .heroh
a,..biru.hijou \ ) a .hiiou\ )
\ ry=W
SetA
\
= SetB
: :r
1. Diberi X = sel-poligoh. Nyatokon somo oda setiop, yong'berikut icloh unsur set Xotsu bukan'
..dengon.men99unakansimboIeotqu*..].'
. ,o) sisi empot, b) segi figo . c) buloton. 'r' d) oktagon, i'
.2, Dib-er:i:l/: {huruf vokol dolam per:kotoon MATEMATIK!. Cari d/a):
3.Diber"i,Q={0}.Adqkoh.,Qiolohsetkosong?....
4...Diberi.7:={B,A,G,.|),S}danU:{G,A,tr,U,5}..AdokahT=tJ?
14 Bab 3:Set
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Subset

Doionr gornbor rajoh Venn di otos, $qryiryg Dslqm gomber rojah Venn di otas, bu.Sqcn
ffiSHe set B terdapot dclorn set A. Sffi unsur set Qterdapot dolam set P.
Keodoan ini menunjukkan set I ialoh s@p_set Keadoan ini menunjukkon set ahgfu
bagi sat A don ditulis sebogei &
= A. S-uheql bogi set Pdon ditulis sebagoi # , fi

Contoh
Nyatakcn sama ada Xialoh subset bogi Xotau buken, dengan menggunakon simbol c ntsu q..
o) X= {2,3,5,7),Y={3,5,7,9,1.1} b) X={segi tigobersudutcakoh}, /={segi tigo}

Penyelesoion
a) X= {2, ii, :r, ,.}
y= {:;, t:, :',9, ltr}
Unsur 2 bukon unsur dolom set Y. Moka, Xe Y.
Semua jenrs segi tiga
b : i...r ::;..1 iri
) X = {: t':';''r :;i.i i',1'Li i-i i--il i i il}
/= {Segi tigo bersudut tirus, :':r{:r-i! i;ait r-:r,,::':ii;rjljl il.,':.i{.i,lii segi tigo bersudut regok] +- I

Senruo unsur dslom set Xterdapot dolorn set Y. Mako, Xc Y.

Menyenoroikon Subset
1. Jiko suatu set mempunyoi m U&qU{, mako biiongon subset yong mungkin bagi set ifu ioloh 8""
2. .Sgj h.os,sJ_r$ ialoh guhge_?_h,qqr_Eqrylqqe4; d r d
3. €C&uq_gqt iolah SEbee?S€pedq_q€gflyq_q€Ed0r.i) A r: A

Contoh
Cori bilongan subset ycng mungkin bogi setiop szt yang berikut don senoroiksn semuo subset itu.
a) P= {gelos, cawon} b) Q={3,5,7,9}

Penyelesoion
o) d.Pl = 2 = Bilongon subset bogi set F= 22 = 4
Subset bogi set P islch { }, {gelos}, {cswan}, {gelos, cowan}.

b) r{,Q) = a -}Bilongon subset bogi set Q = ?a = 16


subset bosi set Q iaioh { }, {3}, {5}, {7}. {9}, {3, 5}, {3, v}, {3,9i, {5, 7}, {5, 9}, {7 ,9},
{3, 5, 7}, {3, 5, 9}, {3, 7, 9}, {5, 7, 9}, {3, 5, 7, 9}.

1. Tentukon somo.oda satiap yong berikut odaloh benor otou palsu.


c){1,2,3}.c{4.,3,2,1}.,b)te,f,g}C{e,f,tg}:}.c).{.}.{9}
2. Senqroikon semuo subset bogi set P : {bulon yang bermulo dengon huruf, J}.

MOHAMMAD BIN SAID


9ab 3: Set 15
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Set Semesta

Dolom gombor rojoh Venn di sebelah, A ialah set integer positif yong kurong
doripodo 5. I ialoh set lebih besor yang mengondungi semuo unsur seI A.

Set gefrws_tB, (
ioloh set yang mengondungi s-qm&sq un-sgt yong menjodi
bahon perbincongon.

Contoh
Diberi set semesto ( = {integer positif yong kurong doripodo 10} don set B = {nombor kuoso duo
sempurno yong kurong doripoda 10). Lukis sotu gombor rojoh Venn untuk mewakili set ( don set B.

Penyelesoion
E={1,2,3,4,5,6,7,8,9}e,=PerhatikansetBia[ahsubset
B={7'4'e} 1.,
.2
o(.0''.r) .3
''l :
[:Hff;:lffiH'-,I-1-Y[J[?;
.5 set sernesta, (.

Pelenokoo booi Suotu Set

Dolom gombor rojoh Venn di sebelah, set semesto, ( = {huruf vokol} don
set P= {o, e, i}.

sqryq$tg yong hlq&qryg.feurff Pelengkap bogi set Pditulis sebagai P'.


Moko, P' = {o, u}.
P'

Confoh
o) Diberi set semesta,\= {x: !< x<1O, x ioloh integer} don p= {nombor perdono}. Tulis set P'.

b)eF6omborrojohVenndisebelahmenunjukkonunsur-Unsurdolom
P/'-.^ '32,-I----r5 set semesto set ,Q don set 5. Tulis set R' don S'.
E,
er9 .61:-e) .4

Penyelesoion
o) E={1,2, 3, 4,5, 6,7, 8,9,10}, P= {2, 3,5,7}
Moko, p, = U, 4, 6, g, 9 , 10]r
b) ,Q'= {3,4,6,7,9}
S'= {1, 2, 3 , 4,5, 6l

Pelengkop bogi set P boleh jugo ditofsir sebogoi "di luor set P" ...
qG6amborrojohVenndisebelahmenunjukkcnhubun9oncntora
set semesto (, set J, set K dan set L.Podo gombar rojoh yong
berosingon ,lorek kowosan yong mewokili
1, set .7', ?. set K', 3. set L'.
16 BabMOHAMMAD
3: Sef BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

. l.,,., .,. ., , ,,. . ., , .,, . .


,.

E- Gombor rojoh Venn di sebelah menunjukkon duo set, Pdan Q,Yong


'l p,---7<--\a I bertindih otoupun bersilong. Apokoh set yang mengondungi unsur-
I (.0 ( '" ) :o ) | un.u. sepunyo doripodo set Pdanset Q?
| ^\*\Zj-l I s"t yong mengondungi seryxuq uesric-scp*ulrys doripodo set P dan set Q
l'9 - | dikenalisebogoi psffilqtr#n set Pdonset Q.Persilongonset Pdon
set Qditulissebogoi P n 8. Jodi, dolom kes ini Pa Q = {o, b}.

Contoh
effi6omborrojohVenndisebelahmenunjukkonUnsur-Unsurdolomsett,,
'|mlc,odanE.Tulissetiopsetyangberikutdengonmenyenoroikonunsur-
I { 'ol'2\ .a\
I \.1,-t1;\ - / I unsurnyo'
I

I Y-.a}{:I-Y I ol cr- D
1.9\'z'8,/p
I -------/ " I b)cr:DaE
I

Penyelesaion
CnD={?,6} b)CaDaE={6}
o)
.m im
ta&)
I .r\., .s,/r I
| ' ---=__/-"
I
|
laePt
I .e\'7'/t
|
-\-___---l - I
|

Persilongon 5et
I PPelengkop bogii Persi Set I

r ffi Felenekop beqi F iLG ialoh set yong mengondungi Eerygq-rLlssur


'i Pr:.-ZN}q i d*relrl*G s*mestq e yqmr-huk-uqi lrr,sEr $*t fl n #.
I L"."\."),i ) I {pn 8)'. Pelengkap bogi Pe- Q ditulis sebagoi

i.,Y-_lDalomrojohdisebeloh,(P-Q),={b,c,d,f,g}
(pn e)'

Contoh
Diberi setsemesto,(={1, ?,3,4,5,6},set rl4={1,3,5}donsetN= {2,3,5}.Cori (tl4aN)'.

Penyelesoion
14a N={3, 5} = (rl,1a N)' ={1,2,4,6}

La6amborrojohVenndisebelohmenunjukkonbilon9onunsUrdqlom
-l p/1)<--X--:\P I set semesto \, P, Qdan,Q. Cori nilai
l'( o (,) (,).) li2. n(Qa
]

,ri^qt',
|I \j4-X--l^ 3lI
R)'.

---
MOHAMMAD BIN SAID
Bab 3:5et 17
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Dolom mosoloh yong melibotkon set, perkotoon "Q!qn" mempunyoi erti "n". Perkatoon "buksm" otou
"tUqk" mempunyoi erti "pqlgJ1gtksp".
Misolnyo,
Set semesto, ( = {1,2,3,4,5}, set P= {1,?,3} don set q= {2,3,5)
o) Unsur-unsur sepunyo bogi set Pden set Q= Pa Q= {2, 3}
b) BUkqn unsur-unsur sepunyo bogi set Pdon setQ= (Pn Q)'= {1,4,5}

Contoh
Gambor rojoh Venn di sebeloh menunjukkon bilongon murid
bogi set semesto \, set K dan set L.
g = {semuo murid kelos 44}
(= {rnurid yong suka minum kopi}
f= {murid yong suko minum teh}
Cari bilongon murid
o) yong suko minum keduo-duo kopi don teh,
b) yong tidak suko minum keduo-duo kopi don tah,
c) yong tidok suko minum kopi don tidok suko minum teh.

Penyelesoion
q
Bilongon murid yong suko minum keduo-dua kopi don teh
= n(Ka T)
:!

b)E Bilongon murid yong tidok suko minum keduo-duo kopi


don teh = n(K a T)' perharian:
= 4 + 10 + 8 Mrrd yarg tidak suka minum kedua-dua kopi

= 22 dan teh bererti:


o murid yang suka minum kopi sahaja atau
o murid yang suka minum teh sahaja atau
. murid yang tidak suka minum kopi dan teh

c)t Bilongon murid yong tidok suko minum kopi don tidok suka
minum teh = n(K' .,
f')
_A

Cobor diri ondo ...


Berdosar:kon Contoh di otos. jowob soolon yong berikut.
1. Cor'i bilongon mut id yong honya,suko sejenil,m,inumon sohojo, , .,.'':, .l

2, 'Apokoh,moksudnyq jjka ,(n T= g? '

18 Bab 3; Set
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

':. '.. .r., .. ,, r ' : .


'.. ,., , ,., .

set, P donQ, dolom


'l .,'..*t" (' Apokoh set vans meneondunei semuo unsur set Pdan
'67.il-.\a I ::l
I'9 f-.fZ:r-l I S"t yangmengondungi Eseq.rery set Pdan set Qdikenoli sebogoi
| I hesetuen_s et P dan set Q. Kesotuon set P don set Q ditulis sebogoi
P u Q. Jodi, dalom kes ini Pw Q = {o, b, c, e, d, f).

Contoh
Tulis Cu Dbagi setiop yong berikut.
o) C= {S,O,P, A, N}, D = t5, A, N, T, U, Ni
b) C ={?,3,5,7}, D= {1,3,6,7,9}
Penyelesoion
o) Cw D= {S, O, P, A, N, T, U} +- lr:gat!Dalamset,unsur-unsuryangberulanghanya

b)CwD--{2,3,5,7,1,6,g}ditulissekali,olehitu,senaraikanSemuaunsursetC
diikuti dengan unsur set D yang belum ditulis tagi.

6ontoh
\''m6omborrajohVenndisebelohmenunjukkonUnsur-unsurbo9iset
I J/' K
I J./.x/
.b \'(Ary J semesto t,, J, Kdan /. Senorsikon semuo unsur bogi setiop set yong
TL
i.r,_'r).r)
l\ \----x-----'
.€, \
"/
,Q | berikut.
[i ,---\ I a) Jw K- L
I .g.h(.t),
oa.h
-
(t\--l.f \L I b)J'K'
J\/
\/ i

Penyelesoion
o)tW b)€-
'
I r/ ,-{--l..( | 'l ,7f-7*;-}l(
'o)l
lI'o(..)'d) i
I

i('o('.)
\:).zjl I
|l'lr--)>rl I \:)1_'el
.e.fiL.r'I
I

.o.h(.t)L I
Il-'---, .e rfi (}'
|l-'\--ll
I
Jw Kt-t L= {b,c,e,a,d,f} Jw K'= {b, c, e,f ,g,h}

I bogi Kesotuon Set


Pelenqkop boqi
Pelengkop Set I

i= F Pelenq&qp begl 4 v_ $? ioloh set yong mengondungi ssrnuq=qngur


iI p/a7:\
I L I .u )\Q i \
riniam -sef semqstq-
Pelengkop bogi Pu Q ditulis sebagoi (Fu Q)'.
I .e(: r\.").f ) |
| llfl__] Dolom rojoh di sebeloh, (P -
q1' = 1n1.

(pu e)'

:Diberi set semesto [, sef l don]set ,B dengon keodoon'A c. B, Nyotokon set yang setoqa,dengon

Bab 3;5et 19
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

ItAosoloh yong Melibotkan Kesatuon Set

Dolom mosoloh yong melibotkon set, perkatoon "at_qu" mempunyoi erti "'..-i". Perkotoon "L,,iru,lflai"
otou "fiEi.q$" mempunyoi erti "f,_gdgmq&mp".
Misolnyo,
Set semesto, ( : {1,2,3,4,5}, set P= {1,2,3} don set Q= {2,3,5}.
o) Unsur-unsur set Pqtg,u set Q = F'-., e= {1, ?,3,5}
b) Bukan unsur-unsur set Potau set Q = (f r-r Q)'= {4i

Contoh
Gombor rojoh Venn di sebelah menunjukkan bilongan murid
bogi set semesto \, seLQdon set 5.
( = {semuo murid kelas 4A}
B = {murid yong suko rogbi}
5= {rnurid yong suko bolo sepok}
Cori bilongon murid
o) yang suko rogbi otau bola sepak,
b) yong tidok suko rogbi otou bolo sepok,
c) yong tidok suko rogbi otou tidak suko bolo sepok.

Penyelesaion
o)l Bilongon murid yong suka rogbi atou bolh sepok
=n(Rw 5)
=12+6+18
=36

b) Bilongon murid yong tidak suko rogbi otou bolo sepok


= n(R u 5)'
=!

c) Bilongon murid yong tidok suko rogbi otou tidok suko


bolo sepok = n(R 'u
5')
=5+12+18
=35

Postikon perkotoan "otou" ditofsir sebogoi "u" ...


Berdosorkon contoh di otos, jawob soolon yong berikut.
1. Cori bilongon murid yong suko rogbi sohojo otou bolo sepok sohajo.
2. Jiko n(,e u 5)' = 0, opokoh hubungon ontoro n(R w 5) don n(()2
20 Bab 3:5ef
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Gombor rojoh Venn di bowoh menunjukkon set semesto \, set A, set B dan set C.

Lihot hasil (A a B) w Cdan A a (B u Q dolom rojoh itu.

Nyata sekali (A n B) u C
berbeza dengan A a (B u C).

(Ar-,8)wC A et(Bv C)
Semoso menentukon hosil qobungon operosi ke otos set, operosi dalom kurungan hendakloh
dilokukon dohulu. Jiko tiodo kurungon, operosi dilokukon dari kiri ke konan.

Contoh
Diberi setsemesto, E = {x: 10 <x<?0, xioloh integer},set D= {x: x mempunyoi digit 5 otou 7},
set E= {xr x ioloh nombor perdono} dan set F= {x: xioloh gondoon 5i. Cori
o) Dv E'a F, b) D'a(Eu fl'.

Penyelesoion
q = {10, 17,72,73,14,15,76,77,18,19,20} D= {15,17} f= {17,73,77,79} f= {1O,15,20}
o) f'= {7O, 12, 14, 15, 16, 18, 20} O Cari set E..
D u E'= UO,1?,14,15,16,!7,18,Z.Oj @ Lakukanoperasidarikirike kanan.

Dw E,; f = {lO,15,?0}

b) (Fu F) = {10, 11,13,75,77 , 19,20} O Lakukan operasi dalam kurungan.


(Ew F)'= {1?,74,16,18} @ Cariset pelengkap, (Eu fl'
dan Di
@ Lakukan operasi dari kiri ke kanan.
fi'= {1O, 17, 72, 13, 74, 76, 18, 19 , 20}
D' a (Ew F)'= {12, 14, 16, t8}

Contoh
!t Gombor rojoh Venn di sebeloh menuniukkon bilangon unsur dolom
set P, Qdon,Q. Diberi r[.R'o (Pu Q)] = 26, cari
o) niloi x,
b) nlQ n (Pu,Q)1.

Penyelesoion
o)€ Kowoson berlorek mewokili R'r', (Pw Q).
14 + x+ x+ 2x= 26
4x= 72
x=3

b)q Kowoson berlorek mewokili Q n (Pu ,e).


nl.Q o (Pu ,e)l = x+ 6
=3+6
-o

Bab 3: Set 21
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Mosoloh yong Melibatkon Set


llAasaloh:y.on9.p1elib.atkon.Setl
J

Contoh
Garnbor rojah Venn yang tidok lengkop di sebelah menunjukkon
rT6amborrojahVennyangtidoklengkopdisebelol
=iL{-)*{\ul dan 7l Diberi Ii = {murid kelas 4A},
E
,f-)n{-\u , bilangon murid dolom setset t,, B, H
.c, Hdan
p= {ahli kelob bodminton}, H= {ohli kelob hoki} don f= {ohli kelab
I T /-1\ \ \ e = {ohli <

II \\ I/\o\' + /l\t\ /) tenis).


tenis). Bilongan ohli kelob bodrninton don hoki mosing-mosing
mc ialoh
74 orang. Jumloh murid kelos itu ioloh 36 orong.
l\ry74orang.Jun,rlohmuridkeIosituioloh36oron9.
II o \---,/, Il a) Lengkopkon itu.
rajoh Venn itu"
Lengkapkon gombar rajah
- b) Cori bilangon murid yong menjodi ohli kelob ttenis.
c) hoki otou tenis tetopi
mt-rrid yong menjodi ohli kelob h
Cari bilongon murid
tidok menjodi ahli kelob badminton.

Penyelesoion
o) Bilongan murid yong menjodi ohli kelob bodminton sohojo = 14 - (3 + 4 + 2)
2

=14-9
=!
Bilongon murid yang menjadi ohli kelab hoki sahajo = 14 - (3 + 4 + 1)

=14 B

=$
Bilongon murid yong menjodi ohli kelob tenis sohojo = 36 - (5 + 3 + 4 + 2
2 + 6 + 1 + 6)
27
:"'
aE
q

lBf,A)(
ll5l-j-\6\
I\Ao\)
I V2\J1V
I \--/ ,

I \-3-4
I

b) Bilongon muridyong menjodi ohli kelob tenis = ?+4+l+9


=16

c) Bilongon murid yong menjodi ohli kelab hoki otou tenis t( [- .---=*-
tetopi tidok menjodi ohli kelob bodminton
bodminton I t/^",41)..
/S\
--
= nL(H B'l
nL(Hww 7) n B'l It
=6+7+e
=6+7+9 i \3\1a
=16
=10
I u t' s /
[
-7
Berdassrkon contoh di otcs, cori bilongqn murid

3. yong menjodi ohli kelob bodminton otau kelqb hoki.

22 Bab 3: Set
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
f
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

BAB 4: PENAAKULAN MATEMATIK

Pernyatoon

Tentukon somo odo setiop oyot yong berikut benor otou polsu, otoupun tidok dopot ditentukon
kebenoronnyo.
o) Kualo Lumpur ibu negoro Moloysio. b) Moloysio sebuoh pulou. c) Jumpo logi di Moloysio'
yong tdek
Suotu oyot yong soma odo beRor otau palsq disebut Pernyotocn. Seboliknyo, oyot
dspqt ditentUkqn somo odo benar otou polsu disebut bukan pern!$tcan.
Oleh itu, dolom contoh di otos, o) don b) odaloh pernyotoon, monokolo c) bukon pernyotaan.

Benor
w Fmratymfm*m
Tidok dopot dipostikon
benor otou polsu
;*
u*
BUkCIn
p**nyg?ee*
Polsu @
Contoh
Nyotokon somo odo setiop ayot yong berikut ioloh pernyotoon otou bukon pernyotoon.
o) 3 bukon nombor bulot. b) Segi tigo ioloh sejenis poligon'
c) xioloh nombor negatif . d) Tulis 5 dolom parkotoon.

Penyelesaion
o) Ayot ini polsu. Moko, oyot ini odoloh pernyotoon.
b) Ayot ini benor. Moko, oyot ini odoloh pernyotoon.
c) Niloi xtidok diketohui. Ayot ini tidok dopot ditentukon somo odo benar otou polsu.
Moko, oyot ini bukon PernYotoon'
d) Ayot ini tidok memberi moksud benor otou polsu.
Moko, oyot ini bukon PernYotoon.

S"ffiffi*-X Semuo oyor dalom bentuk grSMS, $sslgfq otou


q ryiefl odoloh k*"hgm--eefeY$3s#ff

pernyotoon boleh jugo ditulis dalom bentuk pg€aqffiqeft yong melibotkon qqryhd---ruj:9Js-{,Siiq

Contoh
Nyotokon soma odo setiop oyot yang berikut ioloh pernyotoon otou bukon pernyotoon.
o) 4+8=7+5 b)Zx-l=x+3 c) 3-5>4-2
Penyelesaion
o) 4 + 8 = 7 +5 odoloh benor. Moko, oyot ini odoloh pernyotoon'
6) 2x- L = x+ 3 mungkin benor otou polsu bergontung kepodo niloi x.
Moko, oyot ini bukon PernYotoon.
c) 3 - 5 > 4 - 2 adalah polsu. Moko, oyot ini odoloh pernyotoon'

Kebenoron otou kepolsuon sesuatu oyot odoloh osos penookulon matemotik .. -


Tentukon samo oda setiop ayot yong berikut ioloh pernyotoon otou bukon pernyotoon.
1. Apokoh jenis persomoon bogi 3xz - 4 = x?
2. 3'x2 4-= xioloh perso^oori kuodrotik.
-
24 MOHAMMAD
Bab BIN SAID
4: Penaaku/an /vlafenatik
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

,,&qm q,, don',s&k6"$sss&m,,odoloh duo p_e.mg&_emgr-tq yang kerop digunokon dolom sesuotu
1.

p*nyotoon untuk menerongkon kuantiti objek yong dipertimbongkan.


bermoksud $ffiT&Sry Affifffitl$iesrtrcb'qp &Sry' Jiko terdopot Ag-tu -+*h3s'h-Yssg
2.
''&**" odoloh pggsg.
u*ffiqwgg* dengonpernyotoan yong diberi, moko pernyotoon berkenoon !. . Asolkon ^ --ll-
3. "&&bik*Sgg" bermoksud
yong diberi' mako
terdapot sekurong-ku.onjnyo +-q-t-w -ebiek y-q.mg-mqqryekp-ng pernyotaon
pernyotoon berkenoon odoloh lAgXgA.
huruf konsonon" odoloh
Jodi, dolom contoh di otos, pernyotaon "sebilongon huruf itu odoloh
benor.

Contoh
Tentukon somo odo setiop pernyotoon yong berikut benor otou
polsu.

a) Sernua nombor perdono ioloh nombor gonjil'


b) Semuo set memPunYoi subset.
c) Sebilongon sisi empot mempunyoi tigo sisi'
d) Sebilongon nombot genap ioloh nombor perdono'

Penyelesoion
o) Polsu. 2 ioloh nombor perdona tetopi bukan nombor gonjil.
b) Benor. Set kosong ioloh subset kepodo semuo set'
c) Polsu. Tiodo sisi empot yong mempunyoi tigo sisi'
d) Benor. 2 ioloh nombor genap yong jugo merupokon nombor perdano.

A/t"^bi^" P"*Yotoon d"ng


qiriyong diberikon dangan
Kito boleh membino pernyotoon benor berdosorkon qbjek don
mengguno pgnqkuontiti yong sesuoi'

Contoh
"semuo" otou "sebilongon" berdosorkon
Tulis pernyotoon benor dengan mengguno pengkuontiti
objek don ciri Yong diberikon.
o) Objak: segi tigo b) Objek: gandoon 2
Ciri : memPunyoi tigo sisi Ciri: gondoon 4

Penyelesoion
o) Semuo segi figa memPunyoi tigo sisi.
b) Sebilangon gondoon 2 ioloh gondoon 4-

Bab 4: Penaakulan /i4afenatik 25


MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

,.rii,i::i.r::rir.:r.f iriri,ir,i:i,:rr.iif, :ri,liiii:tli,lr.i tii.lilaltliilil


Operosi ke Atos Pernyotaon l
I
I

Perhotikon pernyotoon berikut:


o) 5 ioloh nombor perdono. (benor) b) 6 boleh dibohogi tepot dengan 5. (polsu)
5 bukan nombor perdana. (palsu) 6 tidok boleh dibohogi fepot dengan 5. (benar)

Doripodo contoh di otas, kito dopot merumuskon bohowo perkotoon "fu!g[" otou "tidaK' boleh
menukor kebenorsn otou kepolsuon sesuotu pernyotoon.

tP"^"ffi]
Penof ion
Perkotooon,'bukon,,otou..tidok,,ju9omelombongkonpenafion.m
9, ,:p-..:
8m*ftgrydiwakiliolehsimbol.'-,,.Jikopmewokilisatupernyotoon,ffi
Benor Polsu
moka -p bermoksud "bukon y''. Kebenaron bogi p dan'p boleh
diringkosk an sepertijaduol di sebeloh I rolsu
Polsu I Benor
Benor I

Benorksh penafion suotu pernyataon dengan menggunokon perkotoon "bukon" otou "tidok" okon
rneftqub{rh kgbellqCen $tau..tqpqlsi.rqn pernyatoan itu? Perhotikan pernyotoon yong berikut:

Pernyotoon:SemuopersomoGnkuodi"oiikbo!ehdifoktorkontpor,,l.
., +lgp,ig[.9,.q.,p.93!.6iii..q.qfri!a,!ffi bieh dif;ktorkq{8q,6@...;jit
.l,.,+.,9.*riligr,J,'.
,,rii1ejjdil?ii boleh
lrflklo:kT lPorstl) ,
Doripodo contoh di otos, kito dopot perhotikan bahowo jiko sesuotu pernyotoon melibotkon
pengkuontiti "semuo", perkotocn "bgkn" atou "tig[*B" biasonyo ditomboh di de*ea+er$kgeEtit!
berkenaan unfuk menukor kebenoron otou kepolsuan pernyatoon itu.
Jiko ditomboh S ten&gt lain,kebenaran atou kepolsuon pernyofoan itu nrungkin tidalc berubsh.

Contoh
Tukor kebenaran otou kepolsuon setiop pernyotoon yong berikut dengon menggunokon perkotoan
"bukon" otou "tidok".
o) Semua integer odoloh nombor perdona.
b) Semuo nombor gena? boleh dibahagi tepat dengon2.

Penyelesoion
I
t' o) Bg{i(en semuo integer odoloh nombor perdono.
(Pelsu *en*r) '*
I b) B.q{kq* semuo nombor genap boleh dibohagi tepot dengan 2. (*e*Ter F*lsr*) *
I otou
I
I
Semuo nombor genap fidqt boleh dibohogi tepot dengan 2. (S*ncr =+ Fsisu)

Diberipernyotoon:5ebilongansegitigoadolohsegitigisomokoki'
I te:a ri,askcn nyotoon di atos un..ts,k.iiiatti,pUti i.. . :

unokon perkotaonahuk+1;iiFdni
[i,,e'...uarg-irii,m
26 Bab 4: Penaakulan rlhafematik
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Operasi ke Atas Pernyotoon

Gobungon Duo Pernyotoan dengon Perkotoon 'don'


Sotu pernyotson bohoru boleh dibentuk doripodo duo pernyatoan dengan menggunokon perkotoon
tt...r...,,i',
".

2 ialah nombor perdona 2 iqloh nombor perdono.qgnry


9 ioloh nombor gonjil. 9 ioloh nombor gonjil.

Kebenoron otou Kepolsuon


Jiko p don q mewokili duo pernyotoon, moko kebenaron atou kepolsuon bogi pernyotoon gobungan
It,: -..,1i.
*," boleh diringkoskon seperti joduol di bowoh.

p q pdanQ
Benor Benar l3*fi*ir'
Benor Polsu Polsu
Palsu Benor Polsu
Palsu Polsu Polsu

Contoh
Tentukon somo odo setiop pernyatoon yong berikut benor otou polsu.
o) 8 lebih besor doripodo 3 don 8 lebih besor doripodo 5.
b) 8 ioloh gondoon 2 dan 3 ioloh foktor bagi7.

Penyelesoion
o) 8 lebih besor doripado 3. (Benar) b) 8 ioloh gondaon ?. (Benar)
8 lebih besar doripodo 5. (Benor) 3 ialoh foktor bogi 7. (Polsu)
Moko, pernyotoon itu benor. Moko, pernyotoon itu palsu.

Tip SPM ...


Pernyotoon gobungon yong melibotkon perkotoon ".,,.t::.ii" odolah
o) :,,,:.;:i jiko,'.,:r-,. .-.- perhlotoon yong digobungkon itu i:;:.;lgi;,

Uji Diri Ando ...


Gobungkon duo pernyotoan yong berikut dengon menggunokan perkotoan "dsn". Tentukan somo
odo pernyotoon gabungon yang terhosil itu benor otou polsu.

I 1+0=10
u:.--*=.,--*-r-r-'.,:*.:-'-.*,.-.:n
i
t
1*l=11 i
i-*- -,--.-**'-_:.***"*i
Bab 4: Penaakulan l4atenatik 27
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Operasi ke Atos Pernyotaon

Gobungon Duo Pernyotoon dengon Perkotoon 'otou'


Sotu pernyotoon bohoru boleh jugo dibentuk doripodo duo pernyotoon dengan menggunokon
perkotoon " ".
#=\
-4iolohnombornegatif,Mf-4iolohnombornegatif
M

7iolahnomboruutit.{ffi*7iolohnomborbulot.
\$-
Kebenoron otou Kepolsuon
Jiko p dan q mewokili duo parnyatoon, moko kebenoron otou kepolsuon bogi pernyotoon gobungon
"; .:'. .: ,." boleh diringkoskon seperti joduol di bowoh.
p q p atau o
Benor Benor i,ryi'tii
Benor Polsu
Polsu Benor
Polsu Polsu Palsu

Contoh
Tentukon somo odo setiop pernyotoon yong berikut benor otou palsu.
o) 16 ioloh nombor kuoso duo sempurno otou 10 ioloh gondoon 4.
b) 5-9>3otou2x3=?3.

Penyelesoion
o) 16 ioloh nombor kuoso duo sempurno. (Benor) b) 5 - 9 > 3 (Polsu)
10 ioloh gondoon 4. (Polsu) 2 x 3 = 23 (Polsu)
Moko, pernyotoon itu benor. Moka, pernyotoon itu polsu.

Tip SPM ...


Pernyatoon gobungon yong melibotkon perkotoon " " odoloh
o) , , jiko, ,::::. , : ,. .: pernyotoonyongdigobungkonitu t

b) , ., jiko , ' pernyotaon yong digobungkon itu

Uji Diri Anda ...


Gobungkon duo pernyotoan yong berikut dengon menggunokon perkotoon "otou". Tentukan somo
odo pernyatoon gobungon yong terhosil itu benor otou polsu.

r Set kosong tidok mempunyoi subset. Set kosong tidok memPunyoi sef semesto. .

28 Bab 4: Penaakulan
MOHAMMAD fulatenatik
BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Imptikosi

Antejodion don Akibot


Pernyotoon'Jiko xioloh integer positif , makaZx ioloh nombor genop" ioloh suotu imp!"ikqsi.
fmplikosi ini terdiri doripado dug perny"otgq!,'xioloh integer positif' dan'2x ialoh nombor
genap', yang digobungkan dengan perkotooon "Jika ..., ryrakc ...".

Secaro umum, dolom implikosi "Jika p,':i\,.:i'.:',. ", p ioloh ontejadian don ,:; iolah ,.:,i::,r=i.

Jiko x iolah inteqer posffi, moko , "^i.ig.i.

ANTEJADIAN

Contoh
o) Kenol posti ontejodion don okibat bogi implikosi yong berikut.
"Jiko x = -3, maka 2x + 6 = O."
b) Tulis sotu implikosi berdosarkon ontejodion don okibot yong diberikon.
Antejodion : Set Pmempunyoi n unsur.
Akibot : Bilongon subset bogi set Pialah2n.
Penyelesoion
o) Antejodion'. x= *3 Akibot: ?x+ 6 = O
b) Jiko set Pmempunyoi /7unsur, moko bilongon subset bogi set Praloh2'.

'Jiko don hanyo jiko'


Sotu pernyatoon yang diberi sebogoi "p jiko don honyo Jiko q" mempunyoi duq':iry,[hcsj, ioitu
"Jiko p, maka q" dan "Jika q, maka p".

pi ko don honyo j ko ; ffi ::::,:,,, ; r::: : :":" ;


Contoh
o) Tulis duo implikosi bagi pernyotoon yong berikut.
"Set P iolah set kosong jiko dan honyo jiko set Ptidok mempunyoi unsur."
b) Tulis sotu implikosi dolom bentuk "jiko don honya jiko" berdosorkon implikosi yong diberikon.
fmplikosi 1: Jiko x+ 3 > 5, moko x> ?.
Implikosi 2: Jiko x> ?, moko x+ 3 > 5.

Penyelesoion
o) Implikosi 1: Jiko sel P ioloh set Ptidok mempunyoi unsur.
set kosong, moko
fmplikosi 2: Jiko set Ptidok memPunyoi unsur, moko set Pioloh set kosong.
b) x+ 3 > 5 jiko don honyo jika x> 2.

MOHAMMAD BIN SAID Bab 4: Penaakulan lylatenatik 29


GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Implikasi

Akos bogi Suotu Implikosi


Pertimbongkan sekoli logi implikosi "Jiko p, mako q". Andaikon p don q soling bertukar tempot,
moko kito okon dopot sotu implikosi yong bohoru, ioitu "Jiko q, maka p".

disebut l"x:pi bogi implikosi osol. Mako, "Jiko q, maka p" ialah akos bogi implikosi "Jiko p, maka g.

Jiko p, moko ,,. ffiffi:* Jiko ", moko p.

!afip!-!KA$[

Contoh
Tulis okos bogi setiop implikosi yong berikut.
o) Jiko x ioloh nombor genap, moka xz ialoh nomb or genop.
b) Jiko A -- B,maks A a B= A.

Penyelesoion
a) Jiko x' ioloh nombor genap, moko xioloh nombor genap.
b) Jiko A a B= A,maka A c- B.

Implikosi ".:.i..:..:. ,r ..*,:, .," boleh ditulis secoro ringkos sebogoi..;::= ,5


$.k** bogi implikasi => {. iolah -q; * F;, ioitu p dan q saling bertukor tempot.
"#

Akos: Benor otou Polsu?


Waloupun sesuotu implikosi odaloh benar, gkoqnyq mungkin Belsu.

Contoh
Nyatokon akos bogi setiop implikasi berikut don tentukon somo oda okos itu benor otou polsu.
o) Jiko n iolah integer, maka n? ioloh integer.
b) Jika P- Q, moka Pu Q= Q.

Penyelesoion
o) Jiko n'ialahinteger, moko nioloh integer. b) Jiko Pw Q = Q, moko P- Q.
Akos ini polsu. Akos ini benor.

i;flif;11:i'["'' n@
xe Pa Q + xe P
1. Tentukon somo odo implikosi di otas benor otau pclsu.
2. Tulis akos bogi implikosi itu. Seter"usnyo, tentukon soma odo okos itu benor otou polsu.

30 4: Penaaku/an
BabMOHAMMAD lLafenafik
BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Premis don KesimPulon


Adolch diketohui bohowa: Sernuo sisi ernpat ioloh poligon'
Rombus ioloh sisi emPot.
Bendosorkon pernyctoon-pernyotaan di otos, opokoh yanrg dcpat dirumuskon tentong
rombus?

proses membust suatu kesimpulon berdosorkon baberopc pernyotoon yong diberi dikenoli sebagai
i:;:.,lif!t:,r.tti.ri. PernYotoon-pernystoon yong diberi ifu dikenoli Sebogoi .ij:'Zi:'i.i:1'
"SemLro sisi emput iolch poligon. Ron'lbus ialoh sisi
Dalam contoh di atqs, premis yong diberi isloh
empot". Kesimpulan yong dopot dibuot iolah "Ronrbus ioloh poiigon".
:'.':rriiri:',i ,i,,1:'rjlr.i.,.11.r;1;41-;1.-,. r'.,el.r.1i:':r:. YGh9 dibUgt ifU meinbentUk SatU ':r"''.::,'-t'

Premis 1 : Semuo sisi empot ialah potigon.


Premis 2 : Ror-nbus inlsh sisi empaf. ] F ffi
ffi
ffire
Kesinnpulan : Rornbus ioioh poliEon. J
eontoh
Kenol posti prernis don kesirnpulon bogi setiap Fruioh yong berikut"
o) Semuo gondaan 6 ialah gondoon 3. xiolah gnndnan 6. Cleh itu, xinloh gondocn 3.
b) Jikoyiolohnornbongenflp, makayz iolahnornborgenop.FsomodengonS'Clehitu'y2ialoh
nombor genoP.
e) Jika Aa B= ,9, mska Bc- A. Diberi Bcr A. Oleh itu, Ar-' B+ B'

Penyelesaian
o) Prenris 1 Semuo gcndoon 6 ioloh gondoan 3.
Premis 2 x iclch gondoan 6.
Kesimpulan xioloh gondoon 3.
b) Premis tr Jika y ioloh nomb or geno1, maka yz iolah nombor gencp
Pramis 2 ysomn dengcn 8.
Kesinrpulan y'ialah nombor genop.
c) Premis 1 Jika A r: B = B, maka B c- A.
Premis 2 Be- A
Kesimpulan AoB+B

Hujah terdiri doripodo Premis don Kesimpulon ...


Lengkopkon setiop hujoh yong berikut dengon menyotokon kesimpulonnya' -
t. Fremis 1: Jiko.uoiu set riempunyai n*run, mako set itu mempunyoi 2'subset'
Premis ?: SetQ memPunyoi 5 unsur.
2. Premis 1: Semuo nombor gonjil tidak boleh dibohogi tepot dengan2.
Premis 2: Nioloh nombor gonjil.
3. Premis 1: Jiko k islah infieger, maka k? ialch intagar'
Premis 2: k2 bukaninteger.
4. premis 1: Jika suatu nombor boleh dibohcai tepot dengon 5, moko nombor itu ioloh gandoan 5.
Premis ?: ybukangondoon 5.

Bab 4: Penaakulan fulafemaftk 31


MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Hujoh

Membuot Kesimpulon
Terdapot 1i*:;*E::t*fgry i,t;*ll yong rnontik yong boleh digunokon untuk membuot kesimpulon
berdasorkon duo premis sohojo.

Hujoh Contoh
Benfuk I
Premisl :Semuo rodoloh PremiS 1 : Semua :..:::;',',,
PremisZ :{odaloh ''. Premis 2 : Fberbentuk
Kesimpulon : Codoloh Kesimpulon : F

Bentuk II
Premis 1 : Jiko ,, moko Premis1 :Jiko,. ,,maka
Premis ? :, odoloh benor. Premis 2 :

Kesimpulon : odoloh benor. Kesimpulon :

Bentuk III
Premis 1 : Jiko :, moko Premis 1 : Jiko ' ..: :: 1'' 1noLo
Premis2 : odolohbenar. Premis 2 :

Kesimpulon : i'',,. :';.:," " odoloh benor. Kesimpulon :

Contoh
Buot sotu kesimpulon berdosorkon premis-prernis yong diberikan.
o) Premis 1: Jiko suotu nombor iolah gondoon 10, moko nombor itu ioloh gondoon 5.
Premis 2: Nombor Nioloh gondoon 10.
b) Premis 1: Semuo nombor genoP memPunyoi f aktor ?.
Premis 2: xiolah nombor genap.
c) Premis 1: Jiko suotu set mempunyoi 3 unsur, moko set itu mempunyoi 8 subset.
Premis 2: 5et Ptidok mempunyoi 8 subset.

Penyelesoion
o) Hujoh bentuk ff
Kesimpulon: Nombor N ioloh gondoon 5.
b) Hujoh bentuk f
Kesimpulon: xmempunyoi foktor 2.
c) Hujah bentuk IIf
Kesimpulon: Set Ptidok mempunyai 3 unsur.

Nota tombohon ...


Seloin doripodo tigo bentuk hujoh di otos, terdapot banyok hujoh yong tidok montik yong horus

Premisl : Jika m=2,moko3nf =12. Hujahinitioat<*untnn.r.unujikam= -2(m+2),didapaii '


Premis 2 : m+2 t,
3m2=l2.bercanggahdengankesimpulanyangdiberi.
) /^
Kesimpulon:3nf *12

32 4: Penaaku/an
BabMOHAMMAD fulafenatik
BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Hujoh

Melengkopkon Hujoh
Untuk melengkopkon sesuotu hujoh opobilo diberikon sotu premis don kesimpulon, heM "reqil
"reqf,
dohulu qg,r&!h-h,gp.@fu yong terlibot dolom hujoh berkenoon'

Contoh
Lengkapkon setiop hujoh yong berikut.
a) Fremis : Jiko sebuah poligon mempunyoi 4 sisi yong samo, moko poligon itu ioloh rombus.
1
Premis 2
t ..........
Kesimpulon : Poligon Pioloh rombus.

b) Premisl :..........
Premis ? , ybukongondoon4.
Kesimpulon : ybukon gondaon 8.

c) Premis I : Semuo nombor kuoso duo sempurno ioloh integer positif .

Premis 2 : ..........
Kesimpulon : n ioloh integer positif .

Penyelesoion Jika P' maka r''

o) Hujoh bentuk rr I
premis 1 : Jiko sebuoh poligon mempunyoi 4 sisi yong somo, moko poligon itu ioloh rombus.

Premis 2 , 9- Erq-:drness-ung {-flsug.ffiqru- <- F adalah benar'

Kesimpulan : Poligon Pioloh rombus.


' adalahbenar.

Kesimpulan positif" menunjukkan hujah bentuk ll.

b) Hujoh bentuk III


Premis 1 , J{ql:Mhj#S:s6E & nse! .reiqhqdrW4- <- Jika #, maka
Premis 2 , y bukan gondoon 4.< - ,.:i;, : adalah benar"
Kesimpulon:ybukangandoon8.ffiukanpadalahbenar.
Perkataan "bukan" dalam Premis 2 dan Kesimpulan menunjukkan hujah bentuk lll.

c) Hujoh bentuk f
Premis 1 : Semuo nombor kuoso duo sempurno iolah integer positif .+ SemuaA adalah:'.

Premis2 :ry-telqhngs-part-{uqgql-uq-5€rnpurilq, - cadalah,s.

Kesimpulon : n ioloh integer positif . < cadalah ':r.

Perkataan "semua" dalam Premis 1 menunjukkan hujah bentuk l'

Apokoh kesiltrpon hujoh yong berikut? Cuba betulkan ...

MOHAMMAD BIN SAID Bab 4: Penaaku/an tl\atematik 33


GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

dsn Aruhon
Deduksi don Aruhan

tD"drl.'il
Deduksi
&eduhpq ioloh proses membuat ke"psrypq!$qp*bpgq kes &hq*sq,p berdasorkon perrygqfulsrystwsstr yang
diberikon.

Contoh

Diberi sudut peluoron sebulah poligon sekato dengan nsisi = 9qt <-- PERNYATAAN UMUM
n
Apokoh kesimpulcn yong dapot dibuct untuk sebuoh pentogon sekoto?

Penyelesoicn
Pentogon sekato mempunyai 5 sisi. Oieh itu, n = 5.

Moka, sudut peluoron sabush pentagon sekoto = 9q0: = 72o +- KESIMPULAN KHUSUS
5

Memondongkan !:i:i{g'ii-q,_151ggj*q1L* yong diberi itu odoloh .E}-i.qfli, mako &r,p;sil11qi"!,iq{r yong dibuat
:r,*+r$".j: ++J:!Fijugo odolah p:3-g1,, don tidok perlu dibuktikon logi.

f A",#il
.S-ryUfuqru iolah proses membuot he,*mg#**..rurum berdosorkon &SS:_kq$*$fuSSSg ycno diberikan.

Contoh
Diberi sotu uruton nombor: 9, 15,23,... yong mengikut polo di bowoh.
9=2(3)*3 )
23=4(5) +3 )
Apakah kesimpulcn yong dopot dibuot bogi uruton nombor itu?
Penyelesoion
Polo bogi uruton nombor rtu boleh ditulis sebogci n{n+ 1) * 3, dengon keodoon fi= ?,3,4,...
A
I

KESIMPULAN UMUM

yong dibuot ,9.,E$=tI::,.,.iitt_iJnrtr::-"tid-{q*":j.i$t:Cif,iii.i._i;i;iit{ keronc kesimpr.rlon itu


.iq$j.!g.iFJ-.i-i,+jit_Llgi"Ue-l

dibuot honyo berdosarkon baberopo kes khusus sohoja. Kebenoren kesimpulan itu masih perlu
disokong dengan bukti.

Nyotokan somo ado kesimpulon yang berikut dibuot secoro deduksi otou oruhon.
1. Nombor 1,3,5,... mengikut polo di bowoh. 2. Hosil tomboh nnombor pertomo bogi urutan
1= 1+O(2),3 =1*1(2),5=t*2(?)nombor,4,,8,1?,... iolah 2n(1+ n).
Kesimpulant Polo bogi uruton nombor itu
Diberi n= 5.
boleh ditulis sebogoi 1* n(2), dengon Kasimpulon: Hosil tomboh 5 nombor pertoma
keodoan n= 0,1,2,... bogi uruton nombor di atos ioloh 60.

34 4: Penaakulan
BabMOHAMMAD /vlafematik
BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)
BAB 5: GARIS LURUS

Keceruho6':,6orris: Lurus'dalom' Sistem

Sotu goris lurus boleh dilukis dolom empot kedudukon:


t
I
@ Condong ke kanan

?//"
,/'
,/l j/

Setiop goris lurus di otos mempunyoi kecuromon yong berbeza. Kecuromon ini ditunjukkon dengon
satu no m b o r yong d i nomo kan krygltnqn$@.r s_lllryUg. q

Rumus bogi Kecerunon Suotu 6oris Lurus


Kec er u nan gor is I u rus
oh n|afu, Y't:j erek-
i o I sy1_er,q-Gnqqm$,

kepodo &ersh meeg-ufuk goris lurus itu.


.iorok
u menconcong, BC
^
Kecerunon AB=
jorok mengufuk,AC
:

6
Kecerunan AB
4

=-2
3 =qc
AC
=lan0

Dolom peperiksoon SPM, ando perlu manghitung kecerunon garis lurus berdosorkon koordinot
titik podo goris lurus itu. Koordinat duo titik diperlukon untuk mencori kecerunan goris lurus.

Kecerunan PQ
_ jarak menconcong, Q,Q
jorok mengufuk,PR
/z-Yt
= Xr-X,

/t- Yz
= Xr- X,

Diberi titik P(x, y) dan titik Q @2, y).

Kecerunon goris lurus yong melolui titik P dantitik Q= atuu


t* f*
Konsep.asos kecerunon gorii lurus, ...

?, B,erapakoh bilangon koordinot titik yong diparlukonuntuk menggunakon rumus kecerunan2

36 Bab 5: 6aris Lurus MOHAMMAD BIN SAID


GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

6aris Lurus dolom Sistem Koordinot,Cortes:


Kecerunan Garris
KecerUnan Koordinot,Cqrtes

Menghitung Kecerunon bogi Suotu 6oris Lurus


Lurus I

Contoh
Hitung kecerunon bogi setiop goris lurus yong berikut.
a)yb)f
a)vb)Y
s'T 4
L- a\
.)tA 8) 'e(-1' 6)\
L**-' Q(6,8)
Q(6' \
I

pas,slfl
P(-3,5 h. ,,X
+ LT-\ \
ol X
I \\sG,-z)
sG,-z)
Penyelesaion
(-Z)
rrunonR5 =6 -
-1 -3
B
=39-4 =
= -2
=!3
r.frRH,ql"iAru PERi.{,qTlp,hl
Kecerunan garis lurus yang condong ke arah Kecerunan garis lurus yang condong ke arah
&anaq adalah pgsitif, iqiti adalah rcgalif

Contoh
Hitung kecerunon setiop goris lurus yong berikut.
o)yb)y
t^
| ,(-r, ,)l I ,,
tnl
ol{r
A(-3,-2) efs,-21 $t
_+;$
| o1_s, I

Penyelesoion

zrunon6S=1-(4)
(-3) -3 -
=
0 =5-tidoktertokrif
-80
:Q
PHi'l!"llqTi,qN FHRI"'!A1'lAh,l
Kecerunan garis lurus E$e_q'l'{qlk adalah Kecerunan garis lurus E qE-qaneantJ adalah
gtlar t
tide& rtakrif.

Uji kefohamon onda tentang kecerunon goris lurus ...


1. 6oris lurus PQ melolui titik (2, -,1) don titik (5, 5), Adokoh PQ condong aroh ke konon?
2. Kecerunon goris lurus:yong ffielalui titik (5,-Z) dan titik (O, k) odolah sifar.'Apokoh nilai k?
Bab 5: 6aris Lurus 37
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

I (3, 0)
s
{
----->x
pintasan-x = 3

Rumus bagi Kecerunan 6oris Lurus dolom Sebuton Pintoson

Berdosarkcn rojoh di sabeloh

kecerunanAB
^0
=u-
A-a
=ba
_ pintosan-y
pintoson-x

gcris lunus = -Btrl319t:,r-


pfnt*s** *;r

b)

b) Pintoson-y = -$
Pintoson-x= -2

Kecerunon goris lurus =

38 Bab 5: 6aris Lurus


MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Pengi

Contoh

a) Kecerunan goris lurus yong melolui


L\Y
b) Rojoh di sebeloh menunjukkon goris lurus l4N yong d ilukis
(3, 0) *-'N>x podo sotoh Cortes. Diberi kecerunon garis lurus tl|N i oloh
o "c* 2, cari nilai k.

Penyelesaion

o) Keczrunan PQ
1
b) Kecerunan fu\N -)
?
k
8-? 1 -; =l
J
-2-h ?
k = 2(-3)
6 -1 =-$
-2- h2=_
12=2+h
h=10

Rojoh di sebeloh menunjukkon goris lurus PQyong


rnernintos poksi-y podo titik R. Cari koordinot titik P

Penyelesoion
Titik Rterletok podo poksi-y. Oleh itu, koordinot titik ,Q berbentuk (0, c).
Kecerunon PR= kecerunon PQ
c -1O -5 - 10
o-(-4) 6-(-4)
c-1O-1c
_=_ -15
4
c-10=-6
c= 4
Moko, koordinot titik P ioloh (0, 4).

Cabsr kebolehan -ando terhadop penggunoon


rumus kecerunon ...
Dclom r:ojah, dl seb altgl\ ;, O B 2 O A,, :' :
-=.,'
:,,

1.' Ccri pintasan-r!ag[ gsris,1rlrv$:,AB. . . ,.,],- .'


2. Ccri pihtasan.'llbagi goris lurus BC: ,':',\'.: ',

Bab 5: Oaris Lurus 39


MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Persatnson 6oris Lurus

{-- Garis lurus dengan kecerunan n'l y^{


Kecerunon garis lurus
Pintasan-y =
x-0
P(x, y) +- Sebarang titik pada garis lurus
?a1
y-€
=
X
rrtx= y _ €
fi1x+ c= y

Persomoon goris lurus: /= ryx+ *


It
KECHRTJf\I&N P$NTA$Ah3"Y

Mencori Persomoon 6oris Lurus


Situesi tr : Diberi niloi n don sotu ilfik P (h, k) yong terletok podo garis lurus.

Contoh
Cori persomaon bogi goris lurus AByang malolui titik (6, -2) don mempunyoi kecerunon 3

Penyelesoion
6onti x= 6, y= -2 don m= 3 dolom y= mx+ ci <- OqAcjXA1C dengan menggantikan nilar m dan
-?=3(6)+c koordinat titik yang diberi dalam y = mx + c.
-2=18+ c
c='2O @Tu.ll* pe,rge$Cqn garis lurus sebagai y = mx + c.
I

Mako, persomoon bogi garis lurus ABialah y= 3x- 20.<-----J

.Sifuasi 3: Diberi duo titik podo goris lurus.

Contoh
Cari persamoon bogi garis lurus yang menyombungkon titik P(6,5) don P(3, -1).

Penyelesoion
u, (.') <- ecerinilai€?denganmenggunakankedua-dua
6 3 =2
Kecerunongarislurus=
3 =? titik yang diberi.

Gontikon m = 2 don koordinat P(6,5) dolom y = mx + c: <-_-l


5=2(6)+c
@e-arir:llgl-S dengan rnenggantikan nilai m yang diperoleh daripada langkah 1
5=X2+c dan koordinat mana-mana satu titik yang diberi, dalam y = mx + c.
1
L - -t

Moko, persomaan bogi garis lurus PR ialah y= 2x-7. + OTqfieuersamaqngarislurussebagai y=mx+c.

Berrmulo dorj perrsomoqn, y'; tnx +'c. dopotkan persomoon garis:lurus ...
Diberi''titik A (2',3), titik B (-tr,,5) don titik,C(3, -7).
7.',,eari,persomoon bogi goris lur.us yong melolui titik ,4,dan mempunyai kecerunan 2.
?. Cort p;;ersarncon hogi goris lur.us yang melolui titik &doll tifik d
40 Bab 5; 6aris Lurus
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Persamoon 6oris Lurus

Mencori Persomaon 6oris Lurus yong Selari dengon Poksi Koordinot


r...r ::,: Diberi garis lurus yong selori dengon poksi-x. lm = Ol

v
O fcr*etihet pi$!es*rs bagi garis lurus itu.

Ogqjlg$el*"esqfrn garis lurus itu sebagai 9u =e

,:: Diberi goris lurus yang selari dengon poksi-y. [Jongon lupa n tidok tertokrif !]

OFcrltat*eir-p$tagB$-x bagi garis Iurus itu.

@:din pe{s+ryqat garis lurus itu sebagai x = ft

Contoh
Dolom rajoh di bowoh, goris lurus ABadalahselori dengon poksi-xdon goris lurus ,Q5adolah
selari dengon paksi-y. Nyotokon Persamoon bogi setiop goris lurus itu.
o) b)

Penyelesoion
o) Doripodo koordinot- y bogi titik B (?, 9), b) Daripodo koordinal-xbagi titik Pf2, -
pintoson-y bogi goris lurus AB ioloh 9. pintoson-xbogi goris lurus ,Q5 ioloh -2.
Moko, persomoon bagi goris lurus AB Moko, persomoon bogi goris lurus ,Q5
ialah Y= 9" iolah x= -2.

Berdosorkon pintoson-x otou pintason-y,


tulis persomoon goris lurus berkenson ...
Dolam rojoh di sebeloh, goris lurus ABadolohselari dengan
poksi-xdon goris lurus PQodoloh selori dengon paksi-y-
1. Nyotakon persomoon bogi goris lurus AB.
2. Nyatokon persomoon bogi garis lurus PQ.
Bab 5: 6aris Lurus 41
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Apokoh rnoklumqt yang ondo boleh dopot doripodo oyot di bcwoh?


I

Persomoon suotu goris lurus ialah 2y* 3x= 6. I

Ando boleh dopot tigo maklumot penting seperti yong berikut:

Longkoh Susun persomoon dqlam bentuk am, y= mx+ c.


2y+ 3x= 6
2y= -3x + 6 ** Jodikan ysebagai tojuk
3-

Moko, kecerunon bogi goris lurus itu iotoh -|.

Gontiksn )r= 0 dolom persornoon dcn selesqikon untuk mencori niloi x.


2y+ 3x= 6
2(0)+3x=6
3x=6
x=2
Moko, pintoson-xbogi goris lurus itu ioloh 2.

Longkoh : 6ontikon x= 0 dolqm perscmoon don selesaikon untuk mencari niloi y.


2y+3x=6
2y+ 3(O) =$
2Y=6
Y =3
Mako, pintoson-ybogi goris lurus itu ioloh 3.

42 Bab 5: 6aris Lurus


MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Titik persilongen bogi duo goris lurus ioloh titik yong


meryruqskgs hq-dug:duq persqfnqqn goris lurus itu.
Titik persilongon ini dopot ditentukon dengan duo coro:
1. &leluhis grqf -bqgi d-uq geris ti,!ru-s
?. perga&qsn scrgntqk Titik persilangan bagi
^Aenvqfes-qikqn garis lurus AB dan PQ

Contoh
Cori koordinat titik Persilongon bogi goris lurus y= 4x+ 11 don 2y- x= I

Penyelesoion
CARA 1_: MeLukiS grqf -begi dus gstii$ lurus

= +x+ 11

x -3 -1
v -1 7

X
x 0 4
v 4 6
Daripodo grof di sebeloh,
koordinot titik persilongon
ioloh (-2, 3).

CARA 2 : iigry{Cleg-aihqf pqrsqmqs.n- s*t*tt*t{


/ = 4x + 11 ....'e
2y- x= 8 .....@ TN6AT
Gontikon O dolom parsomoon @: Koordinot titik persilongon
2(4x+11)-x=8 bogi duo goris lurus
8x+22- x= 8 memuoskon keduo-duo
7x -- -14 persomoon goris lurus itu
x=-? serentok.
6ontikon x= -? dolom persomoon O:
Y =4(-?)*11
=J
Moka, koordinot titik persilongon ioloh C2, 3).

Kenolposti.P9rsomoon:duogoris.lut'usberkenaondohulu...
1. Dalamrrcjoh,di sebeloh, persomoon garis lurnus AB iolah / = -?x + L?
,' don kecerunon goris lur:us PQioloh 3. Cori koordinot titik f ]

2. Nyotakon koor"d:inot titik per"silongon gor:is lurus x = 3 .don y = -5,

Bab 5: 6aris Lurus 43


MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Dua goris lurus yong mosing-mosing mempunyoi kecerunon mtdan mzodalah selori ji
jiko kedua-duo goris itu mempunyoi heq€&tnqn yqqg-€qas, ioitu tr\= tTtz.

Contoh
Goris lurus kx - 2y = 5 odoloh selori dengon garis lurus yang menyombungkon titik (3, 6) don
titik (1, -2). Cori nilai k.

Penyelesoion
6qr-Lg.Lqiu$scrtqns, kx - 2y= 5 6-(-z)
-2y= -kx+ 5
Garie--l-qru.s he{w: Kecerun on fftz =
J)1-J.

y=
k5
22 -
-x-
Kecerunan mr =k2 SAMA

Keduo-duo garis lurus itu odoloh selori . Maka, mt = lfiz


k --4
2
k :$

Contoh
Dalom rojoh di sebeloh, goris Iurus AB adolah selori dengan
goris lurus ,Q5. Cari persamoon bogi garis lurus AB.

rQ, 4)

Penyelesoion
6 .3 { Cari kecerunan bagi garis lurus AB

Gontikon m=-3dankoordinot f(5,4)dolom y=fftX+c. .ggarlzutcggrgbagigarislurus/8.


4=-3(5)+c
4=-15+c
c= 79

Mako, persomoon bogi goris lurus AB ialah y -- -3x + 79. R rrti* persarnaan qaris lurus AB

Postikon,onda menguosai konsep go,ris selat'i' ..'.


1. Tentukon somo odo goris lurus y= 2 - 3xodaloh selori
r,,2. ,'Dolarn
rojoh di sebreloh, goris' lurus AB dan PQodoloh:selori. ' ' '
"
Persomaon goris lurus AB iolah 3x + 2y = tl.

44 Bab 5: 6aris Lurus MOHAMMAD BIN SAID


GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)
BAB 6: STATISTIK

Selang Kelos

SeEmt'rq kedos m * $ mengondungi doto dori iliisr


ahinggoloh nilmi t*nLresmr' 5. fei"k,,:a;nA
Misolnyo, doto 3 ,1,2 ,8 ,9 ,5 ,7 ,4 ,3,6 mosing-mosing boleh dimosukkan dolom selang
kelas 1 - 5 don selang kelos 6 - 10 seperti yong berikut:

3 ,1, ?,5,4,3 8, 9,7 ,6


&
Selangkelosl-5
&
Selongkelos6-10

t**-**-**
,$ .i: epe..r
: 1-ri
t*'":
.
frc;,".?\"I

r4e;J hrlm'm[.: = niloi terkecil selong kelos


:"idlei Li'l-'Llr; = niloi terbesar selong kelos

Ss:rttfisd*m he+;qsFi
_ hod otos selong kelos sebelumnyo + hod bowoh selong kelos itu
2
hod otos selang kelos i
$ea'npaderT -rfas

Sc.qia .c+;frsr*rg ken,*s = sempodon otos - sempodon bowoh

'T'rtik'f*nq*h hod bowoh + hod otos

Contoh
Bogi selong kelos 6 - 10, cori
o) hod bowoh don hod otos,
b) sempodon bowoh don sempodon otos,
c) soiz selong kelos,
d) titik tengoh.
i*ael i;a'nrah iiac *ias
Penyelesoion
o) Hod bowoh = 6, hod otos = 10 J "'a:,f'" J
b) Sempodon bowoh
5:6 5;6 I
= = 5.5 10;11
2 irl
Sempodon otos - 1oi 11 = 10.5 1 ,,,,u Jnn,n
t
2
di tengah{engah di tengahtengah
c) Soiz selong kelos = 10.5 - 5.5 = 5 5dan6 10dan11

d) Titik tengoh 6 -:10


= 2
=8

Uji diri ondo ...


Diberi lO - a dan b- 29 odoloh duo selong kelos berturuton yong somo soiz.
Apokoh niloi a don niloi b ?

46 Bab 6: Sfatistik
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Joduol Kekeropon i
.1:1.
., ::. ''
. I :,ii.,

1. Kekerapsn ioloh bilangen dqtq dolom


dolc sesuotu selong kelos.
2. Joduol yong menunjukkon sotur set selang kelos bersomo kekeropon mosing-mosing dinomokon
jaduol kekeropon. Adoloh menjodi
jodi omolon yang boik joduol kekeropon dibino dengan
o) memboco setaqp doto sekoli sohojo,
rli so
b) marekqd setiop doto dengon,n sotu
so' tartdq_Eu4dgl_sn,
c) menyemek somo oda "iunrlahr kekerapon
kel somo dengon jurnlqh bilqngon dotq.
3. Untuk mencsri saiz selong kelosrs yong
yo sesuoi bogi sekumpulon doto, gunokon rumus berikut.

Ssiz selong keics =


Bi

Contoh
<oh nmerit yong diperoleh ?4 orong murid bogi bulon Mei.
Rojoh di bowoh menunjukkon morkoh

12424 29
29 32
32 21
21 37
37
3 39
39 28
28 31
31 37
37 35
35 20 41
41
I

132
32
t---'l ?7
27 33
33 ?8
28 34
34
3 36
36 25
25 44
44 30
30 31 26 30
31 30 I

etos, bino sotu joduol kekeropon dengon menggunokon selong


Berdosorkon doto dolom rojoh di otos,
kelos yong somo soiz dan bermula dengon selong kelos 20 - ?4.

Penyelesoion

kelos
l; 20-24 I
Selong kelos
Selono Gundolon
6undolon Kekeropon
Kekeropon
zo-z+ , ttt l,
I

ill s
3
25-2s
25-29 I Y+rl I
WI 6
6 I

so-s+ |
I 30-34 t+rttt
|t
)++r I a
8 I

35-s9 M 5
40-44 il 2
Jumloh
Jumloh | 24

Contoh
Rojohdisebelohmenunjukkonskoryongdiperoleh
|r?? bv
26
30
"" rv
46 41 37 30
41
33
""'ir ??
eL
32 ;;
38 ;;
40 ;
50
5C I SO orong murid dolom sotu pertondingon melukis.
|ta) a2 ;; ;; ;; I Berdosorkon doto dolom rojoh di sebeloh, bino sotu
42
54
'.:
^a
I l:
43
:: 36 34
".= 49
49
I 3447 48 ;;
44 37 ;;
40
40 || 'r----'
.ioduol kekeropon dengon manggunokon 6 selong kelos
I 44
nn E) .o E{ )o E^ I yong Somo Sotz.
53 28 51 38 50

Penyelesoion Selonq kelas Kekeropon ALTERNATIF


Doto terkecil = 26 ?6-30 4 Selang kelas yang berikut
boleh juga digunakan:
Doto terbesar = 54 31 35 4 25-29
Bilongon selong kelos = $ 36-40 7 30-34
54 -26 35-39
Soiz selong kelos 41 45 6
= 40-44
46-50 6 45-49
-F 50-54
51-55 3
Jumloh 30

MOHAMMAD BIN SAID


Bab 6: Statistik 47
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

MOHAMMAD BIN SAID


GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Min bogi Dota Terkumpul

;:j:ai::,:i,": bagi doto terkumpul =

1
Dinyatakan sebagai iii,l. :ri::,riil;-iii kerana data yang
digunakan untuk menghitung min bukanlah data mentah tetapi
::.ir':,:: t;;::l:rt.:::i:ri, ll,-:: :i:irl'l'; j;I dalam beberapa selang kelas.

Contoh
Tinqqi (cm) Kekeropan Joduoi di sebeloh menunjukkan tinggi, dolom cm, bogi
145 - 149 4 3? orang murid. Hitung min onggaron bogi tinggi murid-
150 154 7 murid itu.
155 - 159 10
160 - t64 6
165 - 169 5

Penyelesaion

Kekeropan x Titik tengah,


fx
145 - 149
150 - 154
155 - 159
rca-rc4
165 - 1.69
Jumloh

Min onggaron bogi tinggi murid =


U::'
JL

= 757.16 cm +-- Jawapan lazimnya ditulis betui sehingga


2 tempat perpuluhan atau 4 angka bererti.

Postikon ondo mencqri titik tengoh bogi setiop selong kelos dohulu ...
1. Joduol di sebeloh menunjukkon toburon skor Skor 0-4 5-9 LO-14 t5-19
yong diperoleh sekumpulon peserfo kuiz.
Kekeropon 3 4 7 6
Hitung min onggoron bogi taburon skor itu.
2. Jumloh bagi 20 nombor ialah 278.
o) Hitung min bogi 20 nombor itu.
b) Jiko 20 nombor itu dikumpulkon dolom joduol kekeropon dengan saiz selang kelos 4 don
jumloh fx ialah 274, hitung min onggoron bagi 20 nombor itu.
c) iiko 20 nombor itu dikumpulkon dolom joduol kekeropon dengon saiz selong kelos 5 don
jumlah fxialoh 285, hitung min onggoron bagi 20 nombor itu'
d) Antaro b) don c), min onggoron yong monokoh lebih jitu?
Bab 6: Statistik 49
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Histogrom

1. 11.i,gtq*gg.m ioloh sotu perwakilan secoro grof untuk data dolom jel;{Ug.l-*g,kq-fS-Wf?, dengan
menggunakon ilS3S&S unfuk mewokili kekeropan bogi setiop selang kelos.
?. .!a k:_rerugtmg gnq suotu h istog rom d tondo kon dengon &eh.g-f ,q.p,g1.
i

3. Fe.ry-Cj_ry.'r ,ry#rt:-U.k biosonyo ditondokon dengon ,ge.ryq:qdef_Selqg untuk doto terkumpul.

Contoh
Bil elektrik (Rl ) Kekeropon Jaduol kekeropon di sebelah menunjukkon bil
50-54 5 elektrik bogi 28 keluorgo.
55-59 6 Dengon menggunokon skolo ? cm kepado RM5
60-64 8 podo paksi mengufuk dan ? cm kepodo 1 keluarga
65-69 4 podo poksi menconcong, lukis sotu histogrom bogi
70 74 3 doto itu.
75-79 ?

Penyelesoion
Bil elektrik (RM) Kekeraoon Sempodon bowoh Sempodon otas
50-54 5 49.5 54.5
55-59 6 54.5 59.5
60-64 8 59.5 64.5
65-69 4 64.5 69.5
70-74 3 69.5 74.5
75-79 2 74.5 79.5

Kekeropan

I
7

6
'1
tit {a.li+g*b,etuape n 5.
p4$-!i-qe-{s i- til I !j !_.it$ns#,
.-+
bermula dengan sifar dan 4
@u.rr*js-l*luscjqi{s
seterusnya mengikut skala &awsp,{ep_qc}e.qg
yang diberikan.
3 i6**--*--**.-.. kqj,4l dengan tinggi
palang sama
dengan kekerapan
?
selang kelas.

Bil elektrik
0
49.5 54.5 59.5 64.5 69.5 74.5 79.5 (RM)

@ m*grh*sercp-a&s-keiseeadaseLsractsssri k,
bermula dengan sempadan bawah selang kelas pertama
dan seterusnya mengikut skala yang diberikan.

50 Bab 6: Statistik
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

39.5 49.5 59.5 69.5 79.5 89.5 99.5

=2+5+8+72+6+4+3
=40

Markoh :,KekeroDo;,f .Titik,,'tengah, x fx


Min onggoron bogi morkoh Fizik
s0-39 2 34.5 69
40-49 5 44.5 222.5 _ 2570
40
50-59 8 54.5 436
= 64.25
60-69 1? 64.5 774
70-79 6 74.5 447
80-89 4 84.5 338
90-99 3 94.5 283.5
Jumloh 40 2 570

Bab 6: Statistik 51
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

1. Pqligen kqkerspan jugo merupakon sotu perwokilon secoro grof untuk doto dolom jodual
kekercpqn.
2. Poks! rrreneelEqsg suotu poligon kekeropon ditondokon dengan keeefepqE.
3. Pe_ksi ruetlEuful( ditondokon dengon titj& tengch bogi setiop selong kelos.

Contoh
Bil elektrik (RM) Kekeropon Jodual kekeropon di sebelah menunjukkan bil
50-54 E elektrik bagi ?8 keluorga.
55-59 6 Dengon menggunokon skolo 2 cm kepoda RM5
60-64 8 podo poksi mengufuk dan 2 cm kepodo 1 keluorga
65 69 4 podo poksi menconcong, lukis sotu poligon
70-74 3 kekeropon bogi doto itu.
75-79 I

Penyelesoion
Bil elektrik (Rll )

UJ Tarnbahkan satu keias


dengatkqkercpan 0
sebelum kelas pertama dan
selepas kelas terakhir.

Kekercpcn

@Tandakan kekereBa.rl
pqda .paksl.$lercarqailq,
bermula dengan sifar dan €
seterusnya mengikut skala
yang dJberikan.
4

@ *,*, semua titik


dan sambungkan
2
setiap titik dengan
garis lurus.
3

il Bil aic.kfrik
52 *7 5r t 6? '72 ?7 82. {ftx*}

//i
(ilTandakan titik tenga-h pada paksi menqufut, bermula dengan titik tengah kelas
pertama yang kekerapannya 0 dan seterusnya mengikut skala yang diberikan.

52 Bab 6: Sfatistik
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

c)

d)

$A*sa {ssat}

LO+15+18+72+1O+7
_ 1278
7?
= 17.75 saat

c) Bilongon murid yong mencatot moso kurong doripodo 18.5 saot


=10+15+18
=43
d) Bilongon murid yong mencotot moso lebih doripado 21.5 soot
=1O+7
= Il

Bab 6: Statistik 53
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Kekeropon Longgokan

t: l:r-,f," ..,t::t.tl' I r,iilil'jr" i. )1 : bogi suotu selang kelos ioloh ;t'i'ii . dengon
jumloh kekeropon

Tiada kekerapan sebelumnya

7+1,=35
5+1$=ff*
4+fi*=*4
1+34=25 Jumlah kekerapan

2. Jodi, doripodo kekerapon kepodo kekeropon longgokon, kito lokukan operosi penombohon.
Seboliknyo, doripado kekeropon longgokon kepodo kekeropon, kito lokukan operosi songsong
penombohon, iaitu penolakon.

Contoh
Lengkopkon lojur kekerapan dolom joduol di bowoh.

Selonq kelos Kekeropon longgokon Kekeropon


6-10 2
Lt- 15 8
16-20 15
?1- ?5 ?0
26-30 ?4
31 - 35 25

Penyelesoion

Selonq kelos Kekeropon longgokon Kekeropon


6-10 2 2
11 15 8 8-2=6
16-?O 15 15-8=7
21-25 20 20-15=5
26-30 24 24-20=4
31-35 25 25-24=1

Ando horus jelos dengon koiton ontoro kekerapon dengon kekeropon longgokon ...
Joduol di bowoh menunjukkon kekeropon don kekeropon longgokon suotu toburon morkoh.
Morkoh 0-2 3-5 6-8 9-11 12-14
Kekeropan 3 5 b 6 d
Kekerapon longgokan 3 a 10 c ?0
Cori niloi a, b, c don d.

54 Bab 6: Stafistik
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

ogif

1. ogif ioloh sotu perwokilon secora graf untuk doto dolom i=!ldl+g lgg$q,Jpl,trtL.:,,, , r

?. P.qtrg!"-ffi_qg5g.g3qry suotu ogif ditondokon dengon k€ryrlqpg,S _r_qq!]g$-@g!.


3. E=fkp:_ mCft#dUS d itondakon dengon,g€{t6ig,qgt11r.ru bog i setiop selang kelos.

Contoh

Bil elektrik (RM) Kekeropqn J:1Tl.n:neropondisebelohmenunjukkonbil


50-54 4
elektrik bagi ?8 keluorgo.
--"r-" menggunakan skolo 2 cmkepado RM5 pado
Dengon "'-
I - 59
55-59
55 7 l 7
I oo-o+
60-64 Epoksimengufukdon2cmkepado5keluorgopodo
9
poksi menconcong, lukis sotu ogif bagi doto itu.
| 65-6e
65 69 | 5
| 70-74
70-74 | 2
2 r

75 79 1

Penyelesoion

Q)Suoiut.n jadual dengan lajur Eempadarr atas dan lajur kqkerapan longgokan.

Bil elektrik G,l )


tB, Semoodon otos Kekeropon Kekeropon longgokon
45-49 49.5 o
0 l**-
i 50-54
50-54 t 54.5
54.5 | 4
4 | 0+4=4
0+4=4 t 6)-.
55-59 59.5 7 t,+=n
7+4=11 1 _jln_j"f,
I OO-O+
60-64 , Oq.S I
64.5 g
9 I g*tt=zo
9+71=20 q-q;ea"-
I os-os
65-69 i 69.o I
69.5 s5 i s+zo=zb
5+20=25 .11,ri:,,:g41i!
sebelum kelas
70-74 74.5 2 2+25=?7 yv'(u,"q.
1+27 =lb +-
t t
I 75-79
75-79
-
I 79.5
79.5 I I
1 I 1+27=:**-*,
Mesti sama dengan iumlah bilangan data'
Kekeropon longgokon
A

,o 1 Ou,*, &etq,;p*r

nazl
I i
.x-
-' qeq:1pq$er*Sj$s dan

@ ranceran kekerananpn II *
sambung semua titik yang
diplotkan dengan satu
,onqfiokaniEda :-"_i tengkung yuni ti.in.
Paksimcnqancanq
Oermufa Oengan sfar ---"--'-+l
15
+
dan seterusnya
mengikut skaia yang '
I

to +
diberikan. i

5l
I ."
Bil elektrik
4s,5 54.5 59.5 64.5 6s.5T74.5 79.3 (RM)

I
I

@Tanda&an sempadan atas pada paksi rnengu{uk bermula dengan sempadan atas bagi kelas
pertama yang kekerapan longgokannya sifar dan seterusnya mengikut skala yang diberikan.

Bab 6: Statistik 55
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Ogif di bowah menunjukkan kutipon derma oleh murid-murid tingkoton 4 di sebuoh sekolah.
K*kerapn lcnggokon

xe0

r$*

80

6*

40

eo

Derrna
s
es.5 30.$ 4s-s &"5 60"5 70.5 e*.S $0.S {Rie}

Berdosorkon ogif itu, jowab soolon yong berikut.


a) Kutipon derrno oleh7O orong murid tingkoton 4 itu odaloh kurong doripado RMx
Cori niloi x.
b) Cori bilongon murid yong teloh mengutip sekurong-kurongnyo RM65.50.

Penyelesoion
Kekercpfift lottgg*kon
.:i t'
;, .t
:.:tt: I
'J'' :
i- I

1A$ :
_tfl
-r::i:::i l .F ;
;WF: :-: Jl:
l
rffi /
:ii:,::"ij ,{:
&*
ti
t,,,J;; t-:t
:lr:i: l
,ff,1i :a a

60 ai: t:1: :j:5:-: :a::lnt:-::j


:i 1,.: t:r.l,r: '..ir;':::t:2
r:::i::l l. i,i:#
l
:#
'E:".,:' ;l
t i:l:t:rr;
i;;

;l;;
#
:iri;
:: r:: I 1::.::.)
i1:
ir::
t:li
,:1;
;i-1,1:,5$ :4Jl i r.l &*rau
aCI.$ 3t-5 4C.5 5S.S *O.$ 7S.5 SC.S rc.S {R}A}

o) Doripodo ogif ,70 orong murid teloh mengutip derma kurong doripodo RM55.50.
Moka, niloi x= 55.50
b) Doripodo ogtf ,1O2 orqng murid telah mengutip dermo kurong daripodo RM65.50.
Jumloh murid = 7?O
Maka, bilangon murid yqng teloh mengutiP sekurong-kurongnyo R1165.50 : LZO - 1O2
=19

56 Bab 6: Statistik MOHAMMAD BIN SAID


GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Ponjong (m) 25 -29 30-34 35 39 40-44 45 49 50-54


Kekeropan 12 9 8 5 4 2

MOHAMMAD BIN SAID Bab 6: Statistik 57


GPKHEM SMKTI
31/10/2016
L
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Sukoton S"ra*on"l'

Contoh
orong mohosiswo
Osif di bowoh menunjukkon toburon jisim bogi 60
Kekeropon Ionggokcn

60

40

30 I
J
,l
?n I
/
t0
Jisir:
0 (ks)
505 555 60 5 65.5 7CI"5 75.5 8S'5 85 5

Berdssorkon ogif di otos, cori


o) julot ontaro kuortil,
b) medion.

Penyelesoion

1,60=30
2

l'60=15
4

Jisim
55.5 6*.5 65.5 ?*-5 75-5 80.5 85'5 iks)

o) Julot ontoro kuortil = 7O5 - 62 = 8'5 k9


b) Medion = 67 kg

don 18'3,
suotu toburon dqto masing.mosing iolah:80.5
Kuortir ketigo don jurat ontoro kuortir bogi
Cori kuortil pertomo bagi toburan doto itu'
MOHAMMAD BIN SAID
58 Bab 6: Statistik GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

BAB 7: KEBARANGKALIAN I

Ruong Sompel

/a -\ :

'-\r; +lil-ll.ll-.1
{rtt t-.1 fl F.-l t-| Fil [-l ,+l r,usuaono,iyone
\s-_uzl7 v.
l..l l.-.i laai
,

',-,munekin
..-:-=v i __
1
Melombung \*
z 3 4* __."5-?j
._-"*;' _
i:-t1,-11,-1,?,9.1*J
sebiji dodu

1. Proses $relskukqn sesuotu gktrVitl don &emqnhptjkq$ ke-sUdehen yong berlaku disebut sotu
U"i; kqjf Melombung sebiji dodu don memerhotikon
kesudohonnya ioloh satu contoh uji kaji.
?. Set bogi suotu uji koji disebut r-Esr$ Sqq{,rpgl. Oleh itu,
ruong sompel bogi uji koji di otos ioloh sotu set, 5 = {7, 2, 3, 4,5, 6}.
3. Dolom uji koji itu, nombor "7" tidok mungkin berloku. Oleh itu, "7" disebut keqgdgbqli-yglg
tidqk rrlunshin.

Contoh
Tulis ruong sompel, 5,bogi setiop uji koji yong berikut.
o) Sotu huruf dipilih dori sebuohbeg yong mengondungi huruf R, A, J, I, N.
b) Sebiji bolo dipilih dori sebuohbegyongmengondungi 3 biii bolo biru danZ biji bolo maroh.
c) 2 keping duit syiling 10 sen dilambung.
Penyelesoion
o) Sat kesudahon yong mungkin = { R, A, J, I, N}.
Moko, ruong sompel , 5,bogi uji kaji memillih sotu huruf
={R,A,J,f,N}
b) 3 biji bolo biru itu boleh dilobel .:boq:i
81,82, 83, don 2 biji bolo meroh itu
,
dilobel ifl,i*AT:waraupun bora-bora itu mempunyai
*u,.nryungsama,setiapbotaadatah
sabagoi M1, M2. berlainan. Oleh itu, setiap bola perlu dilabel

Moko, ruong sompel, S,bagi uji koji memilih


untukmembezakannya'

sebiji bolo = {81, B?,83, M1, M2}.


c)
' kepada
Oleh sebab uji kaji ini melibatkan pemerhatian - .:t:.^^.
2 -:r:,. :-
kejadian dua benda, kaedah graf boleh *.rornil--- Syiling ritik ini menunjukkan
menyenaraikan semua kesudihan yang mungkin. syiling 1: 10 , syiling 2: 10

,A I_*r.
(9r --r
l mewakili

Doripodo grof di sebeloh, didopoti ruong I I @ muta sambar

sompel,S, bogi uji koji ini @{-.+ /;1 mewakiti

={@@@@ @@,@@} -@ @ svirine1 ue mukalosen

Uji diri onda ...


1. Dolom uji koji Contoh o),,adokoh huruf "K" sotu kesudohon yonq mungkin?
?. Dolqm uji koji Contoh b), adakoh bolo "hijou" sotu kesudohon yong mungkin?
3. Dqlam uji kaji Contoh c), adokoh " (a @ @" sotu kesudohan yong mungkinZ
60 Bab 7: Kebarangkalian f MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

iiiong'Sa*p,,qi-..t"t-t,'ir-"
Ruong Sompe! ."' -t'trrtti,'-t.. ,-''l.r-rll ',-,-l'-,, . i.'
,,. : :,:.:
Confoh
Tulis ruong sompel, S,bagi setiop uji koji yong berikut.
o) 2 biji bola dicobut serentok dori sebuohbeg yong mengondungi 2 biji bolo hijou don 2 biji
bolo meroh.
b) Sebiji dodu don sekeping duit sekeping duit syiling dilombung.

Penyelesaion
o) Kesan mencabut 2 biji bola serentak adalah seiara
dengan mencabut sebiji demi sebiji bola dari beq yanq
sama tanpa mengembitikan bola yang dicabut."Oieh ltu, Cobuton 2 litik ini menunjukkan
(H1,Hl), (H2,H2),(M1,M1), (M2, M2)adalah kesudahan Lcabutan 1:M2, cabutan 2:M2
yang tidak munskin Mrl-i--1--( [:1j['f,i;]li:HHl,-,
Doripadografdisebeloh,didopotiruon9M1#samatidakbolehdicabut
'^l I I I serentak.
sompel, S,bagi uji koji ini
= {(H1,H?),(Hl, M1), (H1, M2),(H?,H1), H2|-l_-[_*|
II {I *-----5+
I I

(H?, M1), (H2, M2), (M1, H1), (M1, H2), cobuton 1-11
H1 H2 Ml M2
1

(M1, M2), (M2,HL), (M?,H2), (M2, M1))

b) Doripodo graf di sebelah, didopoti ruong


sompel, S,bagi uji koji ini t
,t:\,
={(t,lq),(1,(9),(?,16)),(2,Q9), pvT
- 6D
I TTI
-\</r I I I I tr'
T

G,@),(3,@),e,@),(4,@), F(al z 3 4 b
123456 6
(5,@), (5,@ ), (6,@1, 10, @)) Dodu

r\
INGATI Kesudahan (l4.ll sebenarnya sama dengan kesudahan (1,tO )kerana dadu dan syiling dilambung serentak.
Maka. sama ada kejadian kepada syiling atau dadu disebut dahulu tidak menjadi hal.

Contoh
Beg Pmengondungi empot huruf , W, X, Y danZ. Beg P
Beg Q mengondungi tigo huruf , A, B don C. Sotu X v Z
W
huruf mosing-masing dipilih dari beg Pdanbeg Q.
o) Lengkopkon joduol di sebeloh dengan g A (W, A) (y, A)
gr B (W, B)
menyenoroikon semuo kesudohon yong mungkin. q)
dT C (w, c) (2, c)
b) Tulis ruong sompel bogi uji koji ini.

Penyelesoion
o) Beq P b) Doripodo joduol di sebeloh, ruong sompel, 5,
W X v Z = {(W, A), (X, A), (Y , A), (2, A),
(w, B), (x, B), (v, B), (z,B),
g A (W, A) (y, A)
/'r: \
(w, c1, (x, c), (Y , c), (2, c)l
O) B (W, B) A
, r,--.. a,r, ,
o)
dI c (w, c) (2, c)

MOHAMMAD BIN SAID


Bab 7; Kebarangkalian f 61
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

f"""s_1|,sf?*,diryffg,i-t
tertentu disebut pefistiwa.
s,yansunsur_unsu
_::iiE-:, , _t t_, !y s,,Jqr urrrur rnyamemeHuhi
ya rngrnenunl
ilyu syorot-syorot
memenuh i syoro
SyOfOt_SyOfOt

Misolnyo,

Melombuns j-.,m RuonE sompel, g,


sebijidodu I l = {1,2,3,4,5,6}
{l.z 3.4 5 6t l "'.' i,Ac:5
_'l-' "'
{1,3,5} A --
i,-,
4 = peristirnvo rnendapot satl,
sati.l
nombor genjil

A bukan sotu set kosong. Moko, peristiwo A


disebut pgretiggJqng ,IgJEgkjS.
m_etngkin.
Jiko I = {nombor yong lebih doripodo 6}, moko g
= { [tou set kosong. I disebut
tg. Moko, peristiwo g disebu.
Aeristiwe yeng fidck mungki$.
-

Contoh
Duo biji dodu dilombung' Senoroikon kesudahon
bogi setiop peristiwol yong
yongberikrt
berikut don tentukon
somo odo peristiwo itu odoloh mungkin
otoufidok.
a) A = Kedua-duo dodu menunjukkon nombor yong
somo.
6) B = Keduo-duo dodu menunjukkon nombor
gonj-il
c) C= Duo dodu itu memberikon hosil tomboh
6.
d) D = Duo dodu itu memberikon hosir tomboh
rabih dorip ada rz.

PenYelesoian
Dodu 2 Titik ini menunjukkan
Ji[,i ?:x:Xf]ii:
dadu 1:4,dadu2:6.
Graf di sebelah menunjukkan ruang sampel
bagi f ,.
ujikajimetambung dua bijidadu. ,l ._"/
'-V /-\
-t' x. ,Y PETUNJUK ,rH.\
o)e=t(1,1),(2,2),(3,3),(4,4),(5,5),(6,6)}ffiPETUNJUK#t#
moko
oteh sebab A bukan ser kosong,
X \ Y ,{ X ILt')n
Y l} o
mungkin. "M
peristiwo A ialah peristiwo yong 'vt-t
4A
v'
I XOa
-# -J' \-/ "
b)B=tlr,'l;,8,'l;'bll;l''"'(3'3)'(s,5), \ L,\

Oleh sebob E bukon set kosong, moko.


\
{\+\.1 I
|++-.*Dodul
\>c
*
Dodu
ffi i S'
1
peristiwo B ialoh peristiwo yong mungkin.

c) c = {(1, 5), (? , 4), (3 , 3), (4 , z), (5 , t)}


oleh sebab c bukanset kosong, moko peristiwo cialahperistiwo
'ong
yong mungkin.

d) D = { } kerono tiodo kesudohon yang memenuhi


syorat yong diberi.
oleh sebob D ioloh set kosong, moko peristiwo Dioloh
peristiwayong ng tidok mungkin.

Uji kefohaman ondo terhadop konsep peristiwa


...
Berdosor:kon ujf kaji dolom contoh.di otos,
adokah peristiwo yong berikut ioloh perisit
<ut iqlch perisitwo yong
mungkin? ,

I'Nombor
' ' podo satu dodu ialoh kuoso duo nombor
podo dodu yong sotu logi,,.
looi".
62 Bab 7; Kebarangka/ian f MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Peristiwg....'.....]....i'....l
Peristiwo
'" '
:' . ,

i '.' , l l

contoh
El
ll'l tr-l ir [-] lil
Rojoh di otos menunjukkon kod-kod yong odo di dolom sebuoh kotok. Bob mencobut duo keping
kod dari kotok itu, dengon coro sotu par sotu tonpo mengembalikonnyo ke dolom kotok.
o) Adokah peristiwo mendopot "duo keping kod yong somo huruf " ioloh kesudohon yong mungkin?
Terongkon.
b) Lengkopkon semuo kesudohon bogi ruong -
sompelnyo dolom jaduol di sebeloh.
Cobuton 1 i
c) Senoroikon semuo kesudohan bogi 5 o P A N
oeristiwo Bob mendooot N
5
5 (o, ] I
(O, s) (P, S) (A, s) 5) 5) 5) |

il duo keping kod berhuruf konsonon, g o (5, O)


o : (P, o) (N,, o)
ii) duo keping kod berhuruf vokol, P (s, P) E (A, P) (N, P)
iii) sekeping kod berhuruf konsonon don -o(, A li" mre
(o, A) (N, A)
U
sekeping kod berhuruf vokol. l N (s, N)

Penyelesaion
o) Peristiwo mendopot "duo keping kod yong somo huruf " odoloh kesudohan yong tidok mungkin.
Oleh sebob kod cobuton 1 tidok dikembolikan ke dolom kotok sebelum cobuton 2 dilokukon,
kod yang somo huruf tidok mungkin dicobut dolom cobuton 2.
b)
C"brt*
Cobutan 1
1

ffi
5 o P

| tsetX
A--T-N]
A N

I lsl
5
N lro,sllrp,sllrn,sl
(o, s) s) (A, s) (P,
]
t: o (s, o)
(,
O)
-
(N, o)
(P,
f-"setY
lg
go
o J
(s, P

(o, A)
P) (A, (N,
_T(N
(N, A)
P) P)

(.) A
Nl(s,N)l
(s, N)
N I ^)_l l z
i
set

c) i) SetX= {duo keping kod berhuruf konsonon}


Jodi, peristiwo Bob mendopot dua keping kod berhuruf konsonon
= {(5,P), (s, N), (P, s), (P, N), (N, s), (N, P)}
ii) Set y= {duo keping kod berhuruf vokol}
Jodi, peristiwo Bob mendopot duo keping kod berhunuf vokol
= {(o,A), (A, O)}
iii) Set 7= {sekeping kad berhuruf konsonon don sekeping kod berhuruf vokol}
Jodi, peristiwo Bob mendapot sekeping kod berhuruf konsonon don sekeping kod berhuruf
vokol = i(5, O), (5, A), (O, 5), (O, P), (O, N), (P, O),
(P, A), (A, s), (A,?), (A, N), (N, O), (N, A))

Dolam Contoh dj ofos, jiko Bob mencqbut dua keping kcd secaro serentck, kesonnya adoloh,scmq.l
Sebenornyo, mencqbut duo keping kod secorq serentak odalah samo dangan mencobut kad sotu
:
p-er sotu, tonpo mengembolikan kad yang teloh. dicobut dalom csbuton 1. l

MOHAMMAD BIN SAID Bab 7. Kebarangkalian .r 63


GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Keborongkolion Suotu Peristiwa

Apobilo suatu uji koji dilokukon dengan hqi&,3ry,e_-be.en_yq*x_q c


up__h€ , nisboh bilongon koli
suotu peristiwo berloku kepodo jumloh bilongon cuboon itu merupokon ete&qfgeghg9iqglsjlry't
itu berlaku.

, !
. d"eLrmnmrtgkmefrmrl surfrul pe*istlrys r
#i,r.,;'r*rur* agri meillsi-iuqrg
E- . itqJ hgr"j"..qHu ,

tt-".=-"."----- ;,.'" "'Y


#iia*gmr, *Isbmam vffiffig *{.$$qLdffi hqesec*
"......".,,..,..r

Kotoloh sekeping duit syiling dilombung sebonyak 100 koli (otou 100 cuboon) don peristiwo "muko
gombor" muncul ioloh 53 koli.
Moko, keborongkolion bogi peristiwo "muko gombor" muncul dolom uji koji itu = fl100

Contoh
Zulkifli melokukon satu uji koji melombung sebiji dodu sebonyok 600 koli. Keputuson yong
didopotinyo ditunjukkon dolom joduol di bowoh.
Nombor i 2 3 4 5 6
Bilongon koli muncul
Bilonoon muncul | 102
102 | 100
100 99
| 99 100 98
100 98 101
101
I

Cari kebarongkolion bogi setiop peristiwo yong berikut:


o) Nombor 2 muncul
b) Nombor gonjil muncul
c) Nombor 5 otou 6 muncul
d) Nombor negotif muncul

Penyelesaion

*600 -= 1
bilangan cubaan bagiuji
a) L muncrt
Keborongkolion peristiwo "nombor 2" rrtur
''*' =- !t9! 9en,an
6 kaii ini adalah cukup besar, maka
kebarangkalian bagi suatu peristiwa
b) Bilongon koli peristiwo "nombor gonjil" muncul = 10?+99 +98 =
Bilangankqllpertslwqttylglatu

= 299 Bilangancubaanyangcukupbesar

Moko, keborongkalion peristiwo "nombor gonjil" muncul = *600


c) Bilongon koli peristiwo "nombor 5 otou 6" muncul = 98 + i01
= 199
Moko, kebarongkolion peristiwo "nombor 5 otou 6" muncul =
#
d) Bilangon koli peristiwo "nombor negatif" muncul = 0
Moko, keborongkolion peristiwo "nomb or negatif" muncul = =O
#
Noto tombahon ...
1. Adoloh terbukti secoro statistik bohowo bilangon cuboon yang f€&th$qrryq$n S$&sii boleh
dionggopsebogoibilongcncuboanyong.cukr.rp.bescr'
?. Niloirbogi keborongkolion sesuotu peristiwo adoloh ontoro 0 don 1.

JikosuotuperistiwotlM,.mokokeborcngkolianper.istiwoituiolah*.
Jika suotu peristiwo'pesti_be'r{qlgqr. moko keborongkolion perisfiwa itu iolah 1.

64 Bab 7: Kebarangkalian f MOHAMMAD BIN SAID


GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Kebornangkolion Suotu Peristiwo

Contoh
Jaduol di bowoh menunjukkon keputuson dolom satu koji selidik yong dijolonkon di sebuoh
sekoloh tentong coro muridnyo pergi ka sekoloh.
Coro ke sekoloh Jolan koki Basikol Bos Kereta

Bilongon murid 240 150 376 304

Jiko seorang murid dipilih secoro rowok doripado sekoloh itu, cori keborongkolion bohowo
o) murid itu pergi ke sekoloh dengon menoiki bosikol,
b) murid itu pergi ke sekoloh dengan menoiki bos,
c) murid itu pergi ke sekoloh dengon berjolon koki otou menoiki kereta.

Penyelesoion
Jumloh murid yong terlibot dolom kojion ini = 240 + 160 + 376 + 304
= 1 O8O
.e Jumiah murid = Bilangan cubaan

o) Bilongon koli peristiwo "murid pergike sekoloh dengan menoiki bosikol" berloku = 760
Moko, keborongkolion peristiwo "murid pergi ke sekoloh dengan menoiki bosikol" berloku
160
1 080
=427
b) Bilongon koli peristiwo "muri d pergi ke sekoloh dengan menoiki bos" berloku = 376
Moko, keborongkolion peristiwo "murid pergi ke sekoloh dengan menoiki bos" berloku
376
1 080
=47
135
c) Bilongan koli peristiwo "murid pergi ke sekoloh dengan berjolon koki otou menoiki ke?eta"
berloku=24O+304
= 544
Moko, keborongkolion peristiwa "murid pergi ke sekoloh dengon berjolon koki atou menoiki
5!!-
kereta" berloku = 1 080
=68
135

Uji diri onda ...


1. Berdosarkan Contoh di otos, cori keborongkolion bohowo
o)' seorang murid pergii ke sekolsh dengon menoiki komuter,
b) seorong murid pergikesekolah denganberjolon koki otou menoiki basikal otau menaiki bos
atou dengon menoiki kereta.
2. Apokoh moksud "keborongkolion suotu peristiwo isloh sifor"?
3. Bolehkoh keborangkolion suotu peristiwo lebih besor doripodo 1?

Bab 7: Kebarangkalian,f 65
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

l ltittlt|l',f i:r,:ll;l
'.1:if :'tr ttitr
lr:.tr,:.if
:i.l

Mosalah Melibotkon Kebarsngkalion

Dolom permoinon menembok sotu sosoron, odoloh diketohui keborongkolion tembokon Ray
:@.i$a$ ron ic
lah fr I L" uia:n9i;*ura@nvok 400 .. u"""
_
a g1;*i* .infi

Kito sudoh ketohui, kaborongkolion suotu peristiwo


' - bilongon ksli Peristiwo ifu berloku "
bilongon cuboon yong cukup besor
Hol ini bermokna:

Bilongon kali peristiwo itu bertoku


= Keborongkolion peristiwo itu x Bilongan cuboan cukup besor yong dijolonkon
[ *- t?:::lgl* r::ix" 1t:_: ?'5:T: ::?::: ::1r i::::-y:lq" lii*"l:l "j
Dolom mosoloh di atos, keborongkolion peristiwo "tembokon Roy keno podo sosoron" = I25
Bilangon cuboon yong dijolonkon = 400
Moko, bilongon koli dijongkokon peristiwa "tembokon Roy keno podo sasor on" = 4OO = 128
*x
Coir'toh
Lee melambung sekeping duit syiling. Keputuson yang diperolehnyo dicototkon seperti joduol di
bowoh.

Muka 6ombor Anqko


berloku
Btlqngon koli berloku
I Bilqnson I eso
280 I ezO
320 I

o) Cari keborongkalianLee mendopot muko Gombor.


o)
b) Jiko dio melombung duit syiling itu sebonyok 750 koli, cori bilongon koli dijongkokon dio okon
b)
mendopot muko 6ombor.

Penyelesoian
o) Bilangon cuboan yang dilokukon = 280 + 32O = 600
Bilongon koli peristiwa"Lee mendopot muko 6ombor" berloku = 280
Keborongkolion peristiwa "Lee mendopot muko 6ombor" berloku
_ 280
500
=715
b) Bilongon cuboon yong dilakukan = 750
Keborongkolion peris tiwa"Lee mendapot muko 6omb ar" berlaku = L
15
Moko, bilongon koli dijongkokon peristiwo "Lee mendopot rnuko Gambar" berloku
= Kebarongkolion peristiwo itux Bilongon cuboon yong dijolonkon
= L*7bO
15
= 350

66 Bab 7: Kebarangka/ian f
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Mosaloh Melibatkan Kebarongkolion

Contoh
Dalom sotu permoinon komputer,kebarongkolion Ton menewoskan komputer dolom permoinon itu
3
toloh
-.
16
o) Jiko Ton bermoin permoinon itu sebonyok 128 koli, beropo kolikoh dijongkakon dio okon
menewoskon computerZ
b) Jiko Ton ingin menewaskon komputer sebonyok 4?kali dolom permoinon itu, beropo kolikah
dijangkokon dia perlu bermoin permoinon ifu?

Penyelesaion

a) Keborongkolion Tan menewoskan kompute, =


'16 I
Bilangon cuboon = 7?8
Moko, bilongon koli yong dijangkokon Ton akon menewoskon komputer = )rnA
= )uo
E

L\ L ,,-r -..^^^1,^ti^^ a,.^1,,h^,-:-r: - Bilongan koli peristiwo itu berloku I

i Bilangon cuboon
;xe-$ H

E@g
;: Bilongon
- ^,,t^^^-= Bilongon koli peristiwo itu berloku
o it^^^^^ cuboon ;
i
fL****----****_**i Keborangkalion peristiwo itu $

Keborongkolion Ton menewoskon kompute, =


'76 7
Bilongon koli Ton menewoskon komputer = 42
A) 1A
Moko, bilangon koli yong dijongkokon Ton perlu bermoin permoinon itu =
+ = 42*.',i = ?24
16
Contoh
Sebuoh kotok mengondungi 240 botong pen.95 botong pen itu ioloh pen meroh don yong
selebihnyo ialoh pen biru don pen hitom. Sebotang pen dikeluarkon secora rawok dori kotok itu.
tr
Keborangkolion mendopot sebotang pen hitam ioloh *.
t2
Cori bilongan pen biru di dolom kotok itu.

Penyelesoian
Jumloh pen di dolom kotok = 240 Jumlah pgn = Bilangan cubaan I

tr
Keborongkolion peristiwo "mendopot pen hitom" = *
1.2

5
Bilongon koli peristiwo "mendopot pen hitom" berloku = = lOO
i_"24O
Moko, bilongon pen hitom = 100
Seterusnyo, bilangon pen biru di dolam kotok itu = ?4O, 95 - 100
=45

MOHAMMAD BIN SAID


Bab 7; Kebarangka/ian I 67
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)
BAB 8: BULATAN III

Tongen kepada Buloton

'rI q
i
I

1'.il] !'i; jll i'*:i I :1,'


"rl
dengan ';:riii:

Sifot-sifot Leloyanq Tonsen

1 AB=CB

2 tAOB = ICOB

3 ZABO = ZCBO

4 IAOC + IABC = 180"

Contoh
Dalam rojah di sebeloh, ABdon CBialahtangen kepodo
buloton berpusot Omasing-masing poda titik A don titik C
t
Cori o) AOC,
b) tBAC.

Penyelesoion

a) .ABC = 360" - 320' Sudut pada suatu titik = 360"


= 40o
Moko, tAOC = 180" 40'+ Sifat lelayang tangen

= 1.4O"

b) AB= CB Sifat lelayang tangen

Moko, tBAC = IACB


= (180" 4O') + 2 <- Segitiga sama kakiABC

= 70"
Penggunoan sifot-sifot leloyong tongen ...
Dolam rojoh di sebeloh , PS dan PQ ioloh tongen kepodo
buloton berpusat Omasing-mqsing pado titik .5don titik Q.
Cori setiop yong berikut.
1. lOsQ ?. Z5PQ

MOHAMMAD BIN SAID Bab B: Bulafan III 69


GPKHEM SMKTI
31/10/2016
L
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Sudut di ontara Tongen dengan Perentas

R
Sudut yang dicangkum oleh perenias PQ
dalam tembereng selang-seli
a
Sudut di antara perentas PQ
dengan tangen AB

FAKTA A P B
PENTING d = pI' N
Begitu 1uga, LAPR= LPQP

Contoh
Dolam rojah di sebelnh, APBialah tangen kepado
IQFR. A
buioton PQR. Qllialoh goris lurus. Cari

Penyelesoion

IPRQ = IAPQ = 60' €- Sudut dalam tembereng selang seli ;.


A
lpPB - 25"<-
= 60o Sudut peluaran segitiga

= 35o = hasil tambah suciut pedalaman bertentangan

IQPR = 180' - 60' - 35'<-- Sudut pada garis turus =


.180o

Oqo
--UJ

L
Contoh t/-
Dolom rajoh di sabelah, ACialah tangen kepada f{
buloton podo titik B. Sisi empat kitoron KL/UB I\
ioloh sebuoh tropezium dengon keadosn KL selari
A ,

4rA , /
dengon BlA. Cari niloi 9.
\[)
5 \-\
Penyelescion
zBLK=lABK=40"<--SudutdaIamtemberengselang-seli,C
lLBl4 = IBLK = 40' <- Sudut selang-seli

(40' - 7A) - @ = 4O') = 180' +- Sisiempat kitaran KLMB


t9+ 150'= i80'
d= 30o

,A
Uji diri anda ...
Dalom rojah di sebelah , AB iolah tongen kapoda p",f--.;;\
buloton podo titik P. PTR dan .5IQ ioloh goris lurus. \
Cori setiop yong berikut. {1 \f.-*a}jq
1. tPSR
2. tsQR
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
70 Bab 8; Bulafan fff
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

qe hy
Tsngen sepunya kepodo due buiqtcn ioloh sstu genls_Lut1us yong rtxemyentuh setiap b
atiap lqjqtqn itu
podo sstu_tafi k__EG hqjq.

ABialah tgngenr qe_punye


:pullyq kepodo
keduo-duo bulston mosing-mosing
poda titik P dan Q.

Mosoloh yong berkoiton dengontangen sepunyo boleh diselesoikon dengon menggunakon


rggunakon sifot-
sifot tongen don lelayangtongenyangtelah dipelojori sebelum ini.

,Q--*- \
\./
t\ \
K\
6.h
i rrb.,
\I
/ul \
rl'-l
l\, I

I
h",x'' /
y-
/V^ \-r'

Moko, ZQPR= LQRP=5Q"


lPQT=ZQRT=50"Sudutdalamtemberengselang-seli ,li

Dolom segi tigo PQR, x+ 50" + 50" + 50' = 180"+- Jumlah sudut pedataman segitigaI
x+ 150'= 180' = 180o
x= 30'
lP5R=1QPR=50oSudutdalamtemberengselang-seli Ii

Sudut selang-seli

Jumlah sudut pedalaman segi tiga)


= 180o

' V. t.,a.:,aa
-.:,.v.' , ,.. :..,:..,
, ,'.',,...,. -...
r ...., ,. ',-.:.,: :1
t'' .i.,l r' l:r:....': ,: .:: :.. .. .., .:::
f,'.::'.:. .i.,.: ::,. :..-.,: . ....:-..r..,.:.j t]
l. ,..t:t:, ...': ::.i :- .,.,',,.1'.]

-11\ -

MOHAMMAD BIN SAID


,,.,.' ul_
,tp',' ":.,',U I.:tir: if
50"/

rl
Bab 8: Bu/afan
)

III 71
I

GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Tangen Sepunyo

6ontoh
Dolom rojah di sebeloh , AKand CKialohtongen
sepunyo kepodo buloton berpusat Pyang berjejori
6 cm dan buloton berpusot Qyong berjejari 3 cm.
Cori
o) perimeter heksogon APCDQB,
b) ponjong PK, dalam cm,
c) tBQD.

Penyelesoion

a) Segi tiga PCKserupa


dengan segi tigo QDK. lee .sffise*qspsrrys
"4.'+:lsg*eeftf
cK _6 '
Pusat pusat . dan titik adalah.;,..,:,
43
ffi
.-.

K ialah titik persilangan kedua-dua tangen


sepunya, AKdanCK.
CK =93 ^4
AK= CK

CD=
=8cm
8 4
@ BK= DK
Maka. AB = CD

=4cm
AB = CD = 4 cm <- Sifat tangen sepunya

Moko, perimeter heksogon APCDQB = PC+ CD+ DQ+ QB+ BA+ AP


=6*4*3*3*4*6
=26cm
b) CP=6cm,CK=8cm
PK= Teorem Pythagoras
62 +82

=
",/iOO
=10cm Secara amnya, apabila anda
/.
c) ton
-KQD= i
masalah yang melibatkan SEQIIIG& 8€&SUFUI
|LCA$ FIKIRKAN perkara yang berikui:
IKQD = 53o 8'
O Teorem Pythagoras
Moko, tBQD:ffi:;; 2 +- sifatrerayangtangen
@ Nisbah trigonometrisin 6, kos 0danlan 0

Mosaloh yong lebih mencobor mengenoi tongen sePunyo ...


Dolom rajah di sebeloh , Pioloh pusot bulaton yong
berjejori 3 cm don Q ialoh pusot buloton yong berjejari
6 cm. ABiolahtangen sepunyo kepodo buloton
berpusot Ppadatitik A don bulaton berpusot Q
poda titik 8. Jorak ontoro Pdan Q ioloh 15 cm. Cori
1. ponjong, dalam cm, tongen sepunya AB,
?. panjong AT, dolam cm,
3. LBAQ.

72 Bob 8: Bulatan lff MOHAMMAD BIN SAID


GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

BAB 9: TRIGONOMETRI ll

Kedudukon, Sudut dolom Buloton Unit

t. sebuoh v
&u{etqfi_r"!mt yong dilukis podo Sqtah_eerytes ialoh e,,io+o^ unit
-''o'o"
bulaton yong berpqgof -dl-esqjge-G dan beq!-qjqrr:t jdrCIt. 1

?. t//
Buloton unit dibohogikon kepado e:npm,-f sui&umq yong
kongruen, f , ffi, IIE don nW.
/rr E\
3. sqdW diukur _derype,ksl g_{sweal qrqL{ "jqry. -i
-1 \ srxoOiur/ 1
11

,f*u'
v
0rio
,?f'qjjY
v
\\

{ l-^
-il__t-'
-\
-{r/\

-!, ;d"i=*a, Ko F.i-,\


x \p\
l,ou"ffir.
A_
Arr
1 -1
-11

-1
\t/ o t -1
\t/ (-/ 1

-1 I -11
-1"

Sudul gterletak dalam stkUaLi f apabila So < A< $U' Sudut dterletak dalam tir-tf4n-IE apabila ?So < d< !$0o

,i
-/ l\ \
1
VV

//--f-\
,t
1

,'A
/'er \
18&';ffifr--f--+x
1\
{,A\
ffix
-1\
,\& e|\
or
I

3Se"
./o
,4 /'t \JT/-
\as /
\{::t---'
Y*t*l \\---t--
lrvy
r,-,X
-11
-1 -1
-11
zvl,
27fr' 470'
Sudut gterletak dalam sgiqqe IEE apabila 'lEfi' < A< e?0-" Sudut dterletak dalam s-irrqq4-S-EU apabila ?7fio < P< J60'

Contoh
o) Nyotokon sukuon di mono terletoknyo sudut 1?5", ii) 328'. i)
b) Lokorkon sudut 205'dolom bulaton unit. Seterusnyo, nyotakan sukuon bogi sudut itu.

Penyelesoion \
o) i) 90" < 125" < 180" b) 111
2O5" terletak
Moko, 125" terletok dolom sukuon ff. f--I--f dolom sukuon rrr.
Iou; \
{zos]-
ii) ?70' <328"<360" #x
-1\ o jt
rV.
1
Moka, 3?8'terletok dolom sukuon llo
/
'\ xq
YTIII I
-1
-11

Uji kebolehon.ondo menentukon kedudukon suafu sudut ... _cB


1. Nyotakon sukuon di mono letaknya setiap sudut ycng ber:ikut.. -."-/
..a)213"....,b)107"i.:c)280o.
2. Roioh,di sebalqh menunjukkon sudut ddolom segi tiga ABC.
,-{-*d
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
7d" Rnh31/10/2016
Q: Tninnnnmo*ni TT
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

MOHAMMAD BIN SAID


Bab 9: Trgononefri II 75
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Niloi Sin 0, Kos d don Tan I (0" < 0 < 360')


v
Contoh
1
Rojoh di sebeloh menunjukkon sotu buloton unit berpusat O.
Berdosorkon buloton unit ini, cori P (h, 06)
d\
o) niloi h,
b) kos a. -I o I

Penyelesoion
o) Dengon menggunokan teorem Pythogoros,
fi= ,1 1, Ob,
if,i&AT: Jejari bulatan unit = 1 unit
Maka, OP= 1 unit

=
Doripodo rojoh, koordinat- xbagi titik Podolah negotif P (h, 0.6)
Moko, h = koordinat-x bagi titik P= -0.8
b) kos 0= koordinot-x bagi titik P= -0.8

Tondo bogi Sin 0, Kos 0 don Ton d


Joduol di bowoh menunjukkon tondo bogi sin 0 , kos 0 dan tan 0.

sin 0 kos 0 tan 0


Sukuon Koordinot-x Koordinot-y koordinot-y
= koordinat-y = koordinot-x koordinot-x
r + + + + +

rr + +

rIr +

rV + +

Fokto di otos boleh dirumuskon dengan rojoh


di sebeloh don mudoh dihofol melolui okronim Sin sohajo Semuo
seperti SSTK untuk 'Soyo Suko Tengok Kortun'. positif positif
Ton sohojo Kos sahojo
Contoh positif positif
Sudut 0berkeadaon sin 0negatif dan kos 0positif
Dolom sukuan yong monokoh 0terletak?

Penyelesoion
sin 0 negatif bermokna 0 terletak dolom sukuan fff otou TV
kos 0 positif barmokno 0terletak dolom sukuon f otou 3Ld
Moko, 0terletak dolom sukuon .fl-rr.

6uno 55TK untuk menentukon sukuon yong mona sin 0, kos g don ton 0 odalqh positif
1. Sudut 0bz:rkeadaon kos ddan ton 0 negotif.,Dolam sukuon yong monokah 0 terletok?
2. Tentukan somo oda niloi yong berikut odoloh positif otou negatif.
o) sin 200' b) kos 300' c) ton 100'
76 Bab 9: Trigonomefri ff
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Sudut Khusus

1. Niloi sin 0,kos ddon ton 0bag #=0o, , t-., -*


menggunokon buloton unit.
90'
'to,o,

t\
,,

f fi.H,:Ail&S
R(-1,0) ffi* o',360" 0o dan 360" merujuk kepada
titik yang sama, iaitu titik P.

270"

Titik P Ttik Q Tifik p Thik s Titik P


e 00 90' 190. 270" 360.
sin 0 0 1 0 -1 0
kos 0 1 0 -1 0 1

Tidok Tidok
tan 0 0 0 0
tertakrif tertokrif

Niloi sin d, kos 0 don tan ?bagi # = 30"" 45" don &*" dopot ditentukon dengon menggunokan
segi tiga.
0 300 45" 60'
sin 0
1 1
J5
I unif
2 M 2

kos 0 ,6 1 1

2 E 7
1 unit I unit 1 unit 1
tan 0 ---=
Segi tigo somo koki
1 *6
Sagi tigo somo sisi JS

Contoh
Cori niloi bogi setiop yong berikut
o) sin 90" + kos 180" b) 3 ton 45" - 4 sin 30"

Penyelesoion

o) sin 90" + kos 180" = 1 + (-1) b) 3 ton 45" -4 sin 30. = 3(1) -[:)
=1-1
=Q =3-2
=l
Mencori sinus kosinus don tongen sudut khusus tcnpo menggunokqn kolkuloton ...
Cari niloi bogi setiop yong berikut.
1. kos 60' + sin 270" 2. 2 sin 45' + 2 kos 45"
3. ton 60'- kos 30" 4. 4 sin 90o = 3 ton 45'
Bab 9: Trigonomefri II 77
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Niloi Sudut Tirus,yong 'Sepodon

I
a C*,y{

-t
/,k \ o
B\

-1
PENTING
sin0= y : stn {? =180" -0 sin ,, = v
kos 0=-x = -kos i, kos .', = X

tan o= Y = -ton .r.r ton ,.r = v


-x X

v
I
6r \
-1\\7 ^ Rajah di atas

\v
v
1
memudahkan

P (-x,-yL mengingat .t

-l

sin?=-y=-sin rr=d-- 180? sin? = -/ = -sin,t


kos 0= -x = -kos kos0= X =KOS
*Y *Y *I
tan 0= _XX- L= ton,..: 'fan g -ton
=
xx= = ,..,

Contoh
Cori sudut a dolom sukuon f yong sepodon dengan sudut o) llb", b) 312.

Penyelesoion
o) 175'terletok dolom sukuon ff. b) 312" terletok dolom sukuon fV.
Moko, sudut u= 78O" - 115' = 65" Moko, sudut a= 360" - 312. = 48.

Perhotikon sudut tirus yong sepodon ...


1. cori sudut cr. dolam sukuon r yong sepadon dengansudut yong berikut.
o) 280" b) 125" c) ?77"
2. Dolom rojoh di sebeloh, PQRialah goris lurus.
Nomokon sudut a dalamsukuon r yong sepodon dengansudut d

78 Bab 9: Trrgonometui ff
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

ffi
Dalom rojoh di sebeloh , PSTialah goris lurus dan

Q ioloh titlk tengoh PR. biberi fon LPSQ =1,


cori niloi kos 0.

Penyelesaion

tan IRSQ =,
?
PR=2r,Q,Qffi
2x4
QP --2
8cm
63
oR=?,6
'3
=4cm
Dolom segi tiga bersudut tegak PRS,
ps=J*
=.,&-0
=10cm
3
Moko, kos 0= -kos IPSP= -# 5

Dolom r"qjoh di sabelah , QPS ioloh goris lurus.


Cori niloi tan 0.

Penyelesoion
Dolom segi tiga hersudut tegok QST,

=^m
=24cm
QP= 24 - 19
=5cm
12
Moko, tan 0= tan IPRQ
5

gab 9: TrQonomefri If 79
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Mencori Sudut antora 0o dengan 36Oo

Contoh
Cori niloi 0bogi setiop yong berikut dangon keodoon 0" < 0 < 360'.
o) sin 0=0.7314
b) kos 0= -0.5927
c) ton d= 0

Penyelesaion
o) sin 0=0.7314 = sin a=0.7314 1 Tentukansudutadenganmenggunakankalkulator
a = 47o sHtFT

#ffi @ riffi l[ffi rifiiffi i+ffit +iffi ffilt+.


=E
sin 0berniloi positif .
Moko, 0lerletak dalam 2 Tentukan kedudukan sudut dberdasarkan tanda sin 0

sukuon f otou If.

3 Lakarkan rajah untuk menunjukkan kedudukan sudut 0


dan
masukkan a= 47o di tempat yang betul.

0= 47" , 190. - 47. 4 Tulis nilai dberdasarkan rajah,

= 47" , 133"

b) kos 0= -0.5921 > kos d,- 0.5921 1. Apabila menggunakan kalkulator untuk mencari nilai a, abaikan tanda
(x= 53"59' negatif bagi kos d.
2. Jika dikehendakijawapan dalam darjah dan minit, tekan kalkulator
sepedi berikut:
kos 0 berniloi negatif .
SHIFT
Moko, 0 terletak dolom ffi @ fifliffi +iffi $ffi +=iii,ii ifffi +ffi +ftffi @
sukuan ff otou ffl Dengan itu, a= 53" 42'
v 0= 180" -53 42' , 180'+ 53" 42'
= 126 18' ,233' 42'

', AWAS -'"


Dalam bahagian 'Sudut Khusus', anda telah belalar "i-.' ,.-- ,,'''. ,'
'l ,
d= 180" - 53.69" , 180" + 53.69'
bahawa tan 0o = 0, tan 180" = 0 dan tan 360" = 0, li
= 7?6.31" ,233.69' Maka, 0= 0', 180o dan 360"memuaskan persamaan tan 6 = 0.
,
Tetapi kehendak soalan ialah 0' < < 360', iaitu tidak termasuk
c)ton?= 0 0'dan 360'. Oleh itu,d = 180'sahaja.
Secara umumnya, berikan perhatian kepada j-Ulel*.11_*i-S yang
Q= 1g0o
dikehendaki.

Biosokon diri mencori sudut tirus yang sepodon dahulu ...


Cori semuo niloi 7ontaro 0" don 360" bogi setiop yong berikut.
1. sin0 =-O.7O71 2. kos 0= 0.1736 3. tcn 0= 1.134
4. kos 0=O 5. tan0+1=0 6. sin 0-0.5=0
80 Bab 9: Trigononefriff
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Oraf Sinus, Kosinus don Tongen

1*:" '**-**l
Graf Y= 1in g
I 1. Titik moksimum = (90", 1)
t
,
i
! I

!
I

;? Titik minimurn = (270", -1)


1

I
I
i
i
i

is
i I

Pintason podo paksi-d - 0", 180' 3 50" i


i

1. Titik moksimum = (0", 1) don (360', 1)

? Titik minimLtrn = (1g0. , -1)

-1t 5 Pintoson poda paksi-d = 90",270'


i

v
Graf y= lqn g:
1. Tiado titik moksimum

2. Tiodo titik minimurn

3. Pintason podo poksi-0 = 0o,180", 360'

4. Graf terputus podo garis 0= 90'


dan 0 = 270"

Contoh 1

Rojoh di sebeloh menunjukkon grof y= kos 0 don y= 9.5 0.5


0
Cori koordinot titik P.
-t
Penyelesoion
Di titik P,kos 0= 0.5 kos a= O.5
=
a= 60"
Kos 0 berniloi positif bermokno 0terletak dolom sukuon f otou IV.
Daripodo graf , 0terletak dolom sukuon IV. Jodi, 0= 360" - 60" = 300"
Moko, koordinot titik p = (300", 0.5)

Uji diri ando ...


Rojoh di sebeloh menunjukkon grof y= tan 0
don goris lurus AB yong selori dengon poksi-d.
Cori koordinot titik P.

Bab 9: Trigonomefri II 81
MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

BAB 1O: SUDUT DONGAKAN DAN SUDUT TUNDUK

MOHAMMAD BIN SAID Bab 10: Suduf Dongakan dan Sudut Tunduk 83
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Sudut Dongakon

sinus, kosinus dan tongen.


(-,
contoh I
Rojoh di sebeloh menunjukkon pondangon I
I

sisi sotu tembok tegak. I lts


m

Hitung sudut dongokon V g{i{jJ:. I I

P 8m a
Penyelesoian

tanzvPa=+ ,h
@Garispensrihatan-+,
56'
ll
ZVPQ = 6!o | 115 m
o Titik pencerapan
/"
-LI I
@ Garis mengufuk
Moko, sudut dongokon Vdari P= 61" 56' \r* , a
Pl Bm
I

@ Sudut dongakan V dari P

P
Contoh I
Rojoh di sebeloh menunjukkon duo botong P l,
tiong tegak, PQdon ,Q5 podo tonoh mengufuk. H I " "'^
Cori sudut dongokon ,Q ;1: '-. '^H I
Penyelesoion a 1om s

RT=8-5=3cm
cm @ Garis *'1'n"::
PT= QS= 10 -f
tan zRPT =
? ) Is^
--=

ft o Titik pencerapan _) ,W. ,,1"'*;,o


IRPT = 16" r,
4?' t{. @ Garis mengufuk
5 mfi | rsm
Moka, sudut dongokon ,Q dori P = 16' 4?'
-l
@ Sudut dongakan R dari P

rl/\osoloh yong melibatkon sudut dongokon ... /(


Rojohdisebelohmenunjukkon]sebotongtiongbendero>
tegokKL'PdanQiolohduofitikpodotonohmengufuk',R^r
Pioloh titik tengoh LQ. Hitung sudut dongokon " '
I
puncok Kdori
I
1. fitik P,

84 BIN SAID dan Sudut Tunduk


10: Sudut Dongakan
Bab MOHAMMAD
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Sudut Tunduk

Rojah di bowoh menunjukkon kedudukon moto Zamri ketiko melihot ke oroh koki ,(sebuoh
menoro. Seperti sudut dongakon, yong berikut perlu diberi perhation.

sudut di antara garis penglihatan AK


dengan garis mengufuk,4B

o yang melalui titik pencerapan

@
yang menyambungkan titik pencerapa
dengan objek yang dicerap K

ioloh
yong menyombungkon titik penceropon dengan ' :' yang
terletak

Contoh
Rojoh di sebeloh menunjukkon duo buoh rumoh
Sudut tunduk tit ik Pdori titik Q ioloh 15'.
Tunjukkon sudut tunduk ini pado rojah itu.

Penyelesaion

Sudut tunduk puncok P ioloh 15' @ Tandokon sudut i5'


6
&
a
di antoro goris penglihoton PQ
dengon goris mengufuk yong meloiui Q.
O Titik penceropan = a
@ Lukis goris mengufuk melolui a

@ Sombung titik penceropon Q


dengan objek yang dicerop P.

Uji pemohomon ondo terhadop sudut tunduk ...


Rojoh di sebeloh menunjukkon sebotongtiangtegak AB
don duo titik, Pdon Q, podo tonoh mengufuk. Sudut tunduk
P dari A ialah 40". Sudut tunduk Q dori rl4 ialah 30".
Tunjukkon keduo-duo sudut tunduk ini podo rojoh itu.

MOHAMMAD BIN SAID Bob 10: Suduf Dongokan dan Sudut Tunduk 85
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Sudut Tunduk

Mosaloh sudut tunduk jugo lazimnya diselesoikon dengon menggunokon ryrlgbgh ?ryigglreAelri ioitu
sinus, kosinus don tongen
\\ n

contoh =.Hi
Rojoh di sebeloh menunjukkon sebuoh kopal terbong
don
I
yangberado 800 m di atos tonoh mangufuk g00 m
sebotong pokok. Jorok mengufuk antaro kopol terbong
800 m I .-ffi
.u*"
I *Y
dengon pokok itu ioloh 120 m. Hitung
-"J ----
sudut tunduk I
R dari P.

Penyelesoian
Q,Q.
PS selari dengon @ Garis mengufuk

Moko, lsPR = zPRQ -----( -, --l----s


CITitikpencerapan

tan rpRe = @ sudut tunduk R dari P


H I\
28' 800 m \--
l\I
zPRQ = 81' @ Garis pengrihatan

Moka, sudut tunduk ,Q dori P = 87" ?8' t-


t I ,X
"l \
a 120rn P

FERLiATIAN Suduttunduk Rdari P= L Sudutdongakan Pdari R = 0 juga.


Maka, sudut tunduk R dari F = sudut dongakan P dari R

Contoh X
Rojoh di sebeloh menunjukkon pondongon sisi f-?
sebuoh silinder don sebuoh kuboid yangterletak ,
,urur\.,,,,u,,yruuu,
di atos mejo mengufuk. Hitung sudut tunduk ""'t I1
,' "^l
E1ir.'-'l;-;il 2Cm
II l::+::I::i::if.ii;:iii
ZdAfiX. Y BcmP
BcmP 6crn Q
Penyelesoian
Sudr.rt funduk "5 dori X = sudut dongckon X dari Z X
= Q ?-=-
r 5cml
tune=io l-r ,, cm
?f'--:f
?o,
, - 1oo e/ z cml 14 lz cm
w-L/ Y Bcm P 6cmQ
Moka, sudut tunduk Zdari X= 19" 39'

, ! ,!!,! ,, . ! , r,,, r ! ! !! ! !! -_____-_-----

86 10: Suduf Dongakan dan Suduf Tunduk


BabMOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

MOHAMMAD BIN SAID Bab 10; Suduf Dongakan dan Suduf Tunduk 87
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

PRAKTIS KENDIRI

1. Dolom rojoh di bowoh, XYialah sebotong 5. Rajoh di bowoh menunjukkon duo botang
tiong tegak. pokok yong tumbuh podo tonoh mengufuk.

vPa
Diberi bohowo sudut dongokon X dari P a 3om s
ioloh 48'. Cori sudut dongokon X dari Q.
Diberi sudut tunduk ,Q dori Pialah 11",
2. Dolam rojah di bowoh, PQialah sebatang
cori tinggi, dolom m, pokok yong satu logi.
koyu tegak dan P/v|= thN = NQ.
6. Rojoh di bawoh menunjukkon duo tiang
tegak, XY dan l4N.

i5m

a BmX tonahmengufuk
YN
Hitung sudut tunduk X dari rl4. Diberi bohawo sudut dongokon 14 dori X
ioloh 34". Hitung jorok, dolom m, antoro
3. Rojoh di bowah menunjukkon sotu popon
duo tiong itu.
tondo di tepi jalon.
7. Dolom rojoh di bowoh, XPialah seutos
toli seponjong 5 m yong mengikot tiang
tegak XY dan PQ.

12.8 m

Diberi sudut dongokon Pdari Q ioloh 14",


cari nilai h.
4. Dolom rajoh di bowoh, XYialoh satu
va
Hitung sudut dongokon X dari Q.
dinding 'tegak. P dan Q ioloh duo titik
podo tonoh mengufuk. 8. Dalom rojoh di bowoh, UVdan XYialah
duo botong koyu tegok. PXialah seutos
X
toli mengufuk.

X
Y P 4mQ
Diberi bohowo sudut tunduk Pdan Q dori vv
Xmosing-mosing ioloh 45" don 30'. Cori Diberi sudut tunduk X dari U ialoh 65" ,

tinggi, dolom m, dinding XY. cori ponjong, dolom m, toli itu.

88 MOHAMMAD
Bab 10: SudutBIN SAID
Dongakan dan Suduf Tunduk
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
T

SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.


(http://myhemsmti.blogspot.com)

BAB 11: GARIS DAN SATAH DALAM TIGA DIMENSI

Sotoh

Z. iiraopot 3 jenis sotoh: o) satoh ryet+qiLi[q b) sotoh lt]Lqryg-qg1

Contoh
Rojoh di sebeloh menunjukkon modei sebuoh rumoh i
di otos mejo mangufuk. Nomokon don lorek r(
o) sotoh mengufuk, I

b) sotoh menconcong,
c) sotoh condong.
I

z (-_

Penyelesoion
/\-l;"\
sotohmengufuk: \
ABCD I F-l-jI
o) f \
sesi empat taPot
llrl
z[--*--- i- -t-{.---lI Lantai model rumah adalah,ff efl ili{r'{5.
I
ffc
b) Sotoh menconccng:
Segi emPot tePot CDEFdon ABJT
Pantogon ADEHT dan BCF6.7
H
/\--171
; _,ry-=7\
r(
fI \-r#ri \ \ffi i \ '[-',
i rf--i-- ^r*7\
r

l"l;lii:^iilr
L i. i-- J ,L- | '€- 1 z(----i---r--
U^U D-CD
---'--i-------_

Dinding modelrumah aclalah ffie3.{4ri-i:f '

c) Sotoh condong: ,4
Sesi emPat tePot EFGH dan GHIJ ( ',,' '\
\
cnn*rr,*
i rffir
Bumbung modelrumah adalah
f j
[ \-L---_----J
|-
,I

Uji diri onda ...


no;ofr di sebeloh rnenunjukkan sebuoh prismo tegok , ./
yang terletak di otos mejo mengufuk' Nomakon ^[-
1.. .sotoh mengufuk, I \
2. sotoh mencancong, h::
MOHAMMAD BIN SAID Bab 11: Garis dan Satah da/am Tiga Dinensi 89
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

1. Satu goris boleh terletak pado suatu satoh otau bersilong dengan satoh itu.

2. Normol kapoda suatu sotoh ioloh garis yong berserer\ionq dengon seborong qoris yongr
terletok podo satoh itu.

Rojoh di sebeloh menunjukkon sebush prismo


I
tegak. Tropezium ABCD ioloh keroton rentas t
I
serogom prisma itu. Nyotokon semua normal t
I

kepodo s-otoh ai
o) BCPQ,
b) ABCD,

Penyelesaicn
a) Normof kepoda sotqh BCRQT b) Normol kepodo sotoh ABCDz
AB don PQ PA, SD, QB dan RC

I
I
I
I I
I l
I I
I

al Qi

90 Bab 11: Garis dan Sofah dalan Trga Dimensi


MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

U nJuron Ortogon

i;*j,,+icf-: bogi goris lurus AB pada suotu sotoh dengon hujung A pada sotoh itu ioloh goris
"ii+:r;g,ry
lurus yong menyombungkon titik A kepodo titik persilongon normol dori Edengon sotoh itu.

/ r1,^
*
1. Titik persilangan garis AB dengan satah A { c
''" 2. Titik persilangan normal dari B dengan satah
-+ ^
' a 1r.,r; segi tiga ABC sebagai .- , .
"
yang didirikan di atas satah itu. Sisi sesiku yang
menyentuh satah ialah unjuran ortogan,

Contoh
I

Rojoh di sebeloh menunjukkon sebuoh kuboid. .''


Nyotokan unjuron ortogon bogi goris B.5pcdo " '/'
sotoh o
o) PQRS, b) ABQP"
R
Penyelesaian

o) lllt_-k persilongan goris Bg'dangon

sotoh PQRS ioloh titik ,,..


Moko, unjuron ortogan bagi garis B
podo sotoh PQBS ioloh goris "$.,.'. "=

b) Titik parsilonqon goris $5 dengon


sotoh A.#QP ioloh titik S.
Normol dori .5kepado sotoh ABQP
icloh 5'.
Titik persilongan normol ini dengon
sotoh ABQP ioloh titik ,:.
Mako, unjuron ortogan bagi garis B S " titi$c p*r*ii**6*n g*ris
podo sotoh PQRS ioloh goris #,,''. -+- dengan satah

Uji diri ond6 ...


Rojoh di sebeloh menunjukkon sebuoh kuboid. Nyotokon
unjuran ortogon bogi goris PGpadasotoh yong berikut.
1. EFGH 2. PQR,
3. H6P5 4. HEPS
5. RQF6 6. PEFQ

Bab 11:
MOHAMMAD BIN SAID 6aris dan Safah dalan Tigo Dimensi 91
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Sudut di ontaro Goris dengan Sotoh

iolah
pado sotoh itu
1. Titik persilangan ,t B 2. Normal dari B
garis dengan satah kepada satah

3. Unjuran ortogan garis


pada satah

4. d= sudut di antara
garis dengan satah

Contoh
Rajoh di sebeloh menunjukkan sebuoh prismc tegok
Segi tigo bersudut tegak ABCialoh keroton rentos
serogom prisma itu. Namokon sudut di ontoro
garis AR dengan sotoh
a) BCRQ,
b) ABQP.

Penyelesaion
o) b) 4. 9= sudut di antara
garis,4R dengan
2. Normal danA 1. Titik persilangan
satah ABQP
kepada satah garis A, r dengan Titik persilangan
BCRQ satah BC "Q garis P
R dengan
satah .BQP

sudut di antara
garis AR dengan
2. Normal dari R
3. Unjuran ortogan garis AR satah BCRQ 3. Unjuran ortogan garis AR kepada satah
pada satah BCRQ pada satah ABQP ABQP

Sudut di antaro garis AP Sudut di ontoro garis AR


dengon sotoh BCPQ= ZA B dengan sotoh ABQP= lP Q

"Sudut di ontoro goris dengon sotoh" melibotkon unjuron


Rojoh di sebeloh menunjukkon sebuoh prisma tegok
bertopok segi empat tepot BCPQ. Tropezium ABCD
ioloh keratan rentos serogom prismo
.A itu.
Nomokon sudut di ontoro garis PC dengon
1, SOtOh BCRQ,
2. satahABQP,
3. sotah PQRS. E

92 Bab 11: 6aris dan Safah dalam Tiga Dinensi


MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Sudut di onfolra,Goris ,dengan Sotoh

Sudut di ontaro garis dengon sotoh lozimnyc dihitung dengan menggunokon qlg@l&j-f:tg€tglUeiry
PO
Contoh I cm
!__
Rojoh di sebeloh menunjukkon sotu kuboid. S I R
i..J'

Hitung sudut di ontoro garis HR dengon topok EFGH.


I
I

I
4cm
E
Penyelesaion 6
H 5cm
Sudut di antoro goris &{,Q dengon topok EF6!4
= lRtl6 2cm
,4 P
2. Normaldari R
= ton-' - l_l
kepada satah
J EFGH
-- 38" 40',
E
1. Titik persilangan
garis ;-iR dengan 3. Unjuran ortogan garis HR
satah EFGr'f
5cm
pada satah EFGH
4. 6= sudut di antara
- garis HR dengan
satah EFGH

Contoh
Rojoh di sebeloh manunjukkon sebuoh prismo tegak.
Segi tigo ABCialah kerotan rentos serogom prismo itu A
Hitung sudut di ontoro garis FCdengan sotoh ABEF.
5cm
Penyelesoion
B 6cm C

Dolom segi tiga ABF,


4. d= sudut di antara
BF= ^li! +12' garis FC dengan 1. Titik persilangan
satah ABEF garis FC dengan
= .r,liog satah ABEf,
=13cm
Sudut di ontoro garis FCdengan sotoh ABEii-
= lCf:B
,6 3. Unjuran ortogan garis FC
=ton,13 pada satah ABEF tZ cm
= ?4" 4V' 2. Normal dari C
kepada satah
ABEF

Gunokan teorem Pythogoros, sinus. kosinus otou tongen untuk menyelesoikon mosoloh ...
Rojoh di sebelah:menunjukkon sebuoh prismo
tegok. Tropezium PQRS ioloh keratsn rentos
serogom prismo itu. Hitung sudut di ontoro
garis SXdengan
1. topok SRYZ,
2. sotah PSZW.
MOHAMMAD BIN SAIDBab 11: 6aris dan Satah dalan Trga Dinensi 93
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Spdpt,di ontorE. C.us satoh ioloh sudut di qntqro dus gqris, sotu pdc setigp satgh, ysng
bersefeniqr€ dengon ooris qersilorEnn duo sotoh itu podo titik yong somo.

Rojoh disebeloh menunjukkon sebuoh piromid. Puncok /


terletok tegak di otas bucu A dan AB= AC
Nomskon sudut di ontoro satoh V9Cdengontopak ABC.

Garis persilangon sotoh VBCdsn ABCiolah BC.

Katokon 14 ialah titik tengoh BC.


Diberi AB = AC.
Moko, Atllberserenjang dengan BC.

Diberi AB= ACdan AVtegak Jodi,


Moko, Vllberserenjang dengan BC.

Sudut di ontoro sotoh VBCdengan topok ABC = ZV0LA.

94 Bab 11: 6aris dan Safah dalam Tiga Dimensi


MOHAMMAD BIN SAID
GPKHEM SMKTI
31/10/2016
SMK TAMAN INDAH, 73000 TAMPIN, NS.
(http://myhemsmti.blogspot.com)

Sudut di ontor:o Duo Sotoh

Sudut di ontnro duo sotoh jugo lozimnyo dihitung dengan menggunokon nj_,fu[nr-fqryg.rn.e.tfi1

Contoh
Rajah di sebelah menunjukkon sebuoh prisrno tegak
dengon segi tigo PQR sebagoi kerctan rentos P
serogamnyo. Hitung sudut di ontora sotah PQTS
dengon sotah PRUS. 5cm

Penye!esaian 6em P

Sudut di antoro sCItoh PQT"S dengan sotah PRUS


= LQPR garis persilangan
1, PS dua satah
. -' 6 rE&jA:J$!ry
=TOh =
5
PQIS dan PRUS ialah segi empat tepat.

= 50'12'
P

5cm
2. PQ pada satah P0IS
3. PR pada satah PRUS
berserenjang dengan PS
berserenjang dengan PS
Gl 6cm

Contoh
Rajoh di sebalah manunjukkan sebuoh pir"omid tegok. Q ioioh titik
tengah CD. Hitung sudut di ontoro sotah VCD dengan tapok ABCD.

Penyelesoian

CQ=10+2=5cm B llcn C

Dolom seEi tigo VCQ , VQ = 132 -52 ffifi.ti&iLtll


d-t++ Oleh sebab Q ialah titik tengah CD dan
VCD ialah segitiga sama kaki, maka VQ
= 7Z cm
berserenjang dengan CD pada titik Q.
PQ=1?+2=6cm
Sudut di ontoro satah VCD 3. VQ pada satah VCD
berserenjang dengan CD
dengcn topok ABCD
= ZVQP 1. CD garis persilangan
,
-k^<r_ -1
6 dua satah

T2
2. PQ pada satah ABCD
= 60' berserenjang dengan CD

Uji diri ando ...


Rajoh di sebeloh meunjukkon sebuoh prismo tegak
dengan tropeziurn PQRS sebagai keroton rentos
serogomnya. PS = QP: 9 cm.
Hitung sudut di ontoro sotoh PKNS dengan sotoh KLQP,

Bab 11;
MOHAMMAD BIN SAID 6aris dan Safah dalam Tiga Dimensi 95
GPKHEM SMKTI
31/10/2016

You might also like