You are on page 1of 29

Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

AGRADESIMENTU

Uluk nanain ha’u hakarak agradese ba nai Maromak tanba ho nai nia grasa tomak, fo forsa no akompaña
ona hodi ha’u bele finaliza ha’u nia teze ho nia tópiku “RETROFIT DAMAGE TO REINFORCED
CONCRETE BEAM STRUCTURE” ne’e to’o remata.
Iha prosesu halo monografia ida ne’e, ha’u esforsu a’an tomak hodi halo to’o remata maski dalaruma
iha falla balun maibe ha’u halo kontinuasaun hakerek tanba halo monografia mak hanesan kriteira ikus
mai ami estudante sira molok atu remata estudu iha univesidade ida ne’e.
Iha teze ida ne’e hakerek nain hetan motivasaun no espíritu husi ema barak hodi finaliza teze ne’e. Tan
ne’e hakerek nain la haluha mos hato’o agradese ba:
1. Director departamento Tomás S. Xavier M.Eng
2. Ha’u nia orientador mestri Leandro Madeira Branco M.Eng,
3. Ha’u nia coorientador mestri Leonel Madeira, M.Eng,
4. Inan-aman no familia tomak no bá kolega sira hotu.
Iha prosesu hakerek teze ida ne’e, hakerek nain esforsu maksimu atu utiliza siénsia no literatura ne’ebe
mak hakerek nain hetan ona iha banku universitáriu atu utiliza ba teze. Alein de ida ne’e hakerek nain
mos aplika instrusaun ne’ebe mak dosente orientador fó. Maske hakerek nain esforsu ona ho maksimu
maibe hakerek nain persebe katak sei iha falta buat barak. Tan ne’e hakerek nain sei simu kritika no
sugestaun ne’ebe mak ho karakteristiku atu halos teze ida ne’e. Hakerek nain espera katak teze ida ne’e
sei fo benefisu ba hakerek nain no le nain sira hotu.

Dili, 18 de Dezembro de 2017

Autor

i
Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

ii
Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

INDISE JERÁL

AGRADESIMENTU ................................................................................................................................i
INDISE JERÁL ....................................................................................................................................... iii
LISTA FIGURA ....................................................................................................................................... v
LISTA TABELA .................................................................................................................................... vii
1 INTRODUSAUN .................................................................................................................................... 1
1.1. FUNDU PROBLEMA....................................................................................................................... 1
1.2. FORMULASAUN PROBLEMA ........................................................................................................... 2
1.3. OBJETIVU ESTUDU ....................................................................................................................... 2
1.4. LIMITASAUN PROBLEMA ............................................................................................................... 2
1.5. BENEFISIU ESTUDU ....................................................................................................................... 2
1.6. SISTEMÁTIKU HAKEREK ................................................................................................................. 2
2 BAZE TEÓRIA ........................................................................................................................................ 5
2.1. REVIZAUN LITERATURA ...................................................................................................................... 5
2.1.1. BETAUN ................................................................................................................................. 5
2.1.2. MATERIÁL FABRIKASAUN BETAUN .............................................................................................. 6
2.1.2.1. SEMENTU PORTLAND............................................................................................................ 7
2.1.2.2. AGREGADU ......................................................................................................................... 7
2.1.2.3. AGREGADU FINU ................................................................................................................. 7
2.1.2.4. AGREGADU GROUSE ............................................................................................................. 8
2.1.2.5. BE’E .................................................................................................................................. 9
2.1.2.6. MATERIÁL ADISIONADU ........................................................................................................ 9
2.1.2.7. FORSA KOMPRESAUN BETAUN ............................................................................................. 10
2.1.2.8. FORSA TRASAUN ................................................................................................................ 11
2.1.2.9. FORSA FLESAUN BETAUN .................................................................................................... 12
2.2. FORMULA ................................................................................................................................. 12
3 METODOLOGIA PESKIZA .................................................................................................................... 15
3.1. FATIN PESKIZA ........................................................................................................................... 15
3.2. METODU TRABALLU ................................................................................................................... 16
3.2.1. LEVANTAMENTU DADUS ......................................................................................................... 16
3.2.2. METODU PESKIZA .................................................................................................................. 16
3.2.3. ETAPA NO PROSEDUR PESKIZA ................................................................................................. 16
3.3. MÉTODU ANALIZA DADUS........................................................................................................... 18

iii
Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

3.3.1. METODU TESTE FLEXAUN ........................................................................................................ 18


3.4. MATERIÁL NO FERRAMENTUS PESKIZA .......................................................................................... 18
3.4.1. MATERIÁL............................................................................................................................. 18
3.4.2. Ferramentus ...................................................................................................................... 18
3.5. PLANU AKTIVIDADE PESKIZA ........................................................................................................ 19
3.6. APROXIMASAUN KUSTU .............................................................................................................. 20
3.7. PRE-REQUISITOS ........................................................................................................................ 20
BIBLIOGRAFIA ................................................................................................................................... 21

iv
Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

LISTA FIGURA

Figure 2.1 Influensia Be’e- Sementi (Water-Cement Ratio) ba forsa betaun .......................... 11

Figure 2.2 Flexural Test............................................................................................................ 13

Figure 3.3 Mapa Peskiza .......................................................................................................... 15

Figure 3.4 Flexural Test............................................................................................................ 18

v
Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

vi
Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

LISTA TABELA

Tabela 2.1. Kompozisaun Granula Agregadu Finu ................................................................... 8

Tabela 3.2 Planu Peskiza .......................................................................................................... 19

Tabela 3.3 Aproximasaun Kustu .............................................................................................. 20

vii
Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

viii
Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

1
INTRODUSAUN

1.1. FUNDU PROBLEMA


Normalmente konstrusaun hotu-hotu forma husi parte-parte ne’ebé mak iha nia funsaun rasik. Mak
hanesan iha parte estrutura viga, koluna, fundasaun no seluk tan. Viga utiliza para atu sata netik ka tahan
laze ne’ebé mak tula iha nia leten, no sinta mós hetan servisu hanesan halo tranferensia momentu ba iha
parte konstrusaun koluna nia. Ho nune’e viga mós iha ninia funsaun hanesan ka’er malu ka kesi malu
ho koluna sira, tanba wainhira akontese bo’ok aan ka movimentu ruma, entaun koluna sira ne’e hamrik
metin nafatin, manten sira nia forma ho pozisaun normal.
Bazeia bá situasaun real ne’ebé iha ita nia rai laran no prinsipalmente iha Munisipiu Dili, maioria ita
haré konstrusaun antigu barak mak hetan ona estragus. Factor-faktor ne’ebé mak halo hamosu estragus
ba iha konstrusaun antigu refere mak hanesan, konstrusaun antigu refere uluk liu ema utiliza hanesan
sala de aula maibe agora ita utiliza sai fali hanesan biblioteka. Entaun ita halo mudansa ba iha funsaun
konstrusaun refere, tan ne’e konstrusaun ne’e hetan estragus tanba simu todan makas liu. No maneira
ne’ebé mak diak atu ita bele rezolve problema ne’e mak ita presija halo peskiza expremental iha
laboratoriu atu nune’e ita bele resolve problema hirak ne’e ho diak no efesiente.
Karik ita fó atensaun didiak, nakfera ba iha estrutura viga nian iha modelu rua, vertical no diagonal, no
seluk fali hetan mós nakfera ki’ik oan hanesan fu’uk ne’e. Betaun viga nia nakfera hola parte hanesan
estrutura ne’ebé nakfera kompostu husi nakfera flexaun ne’ebé mak ho modelu nakfera vertical,
normalmente kauza husi todan ne’ebé maximal liu tiha kapasidade viga nian no nakfera sijelamento
mak iha modelu nakfera diagonal/kleuk normalmente akontese molok iha ona nakfera flexaun ne’ebé
ho modelu vertikal.
Ho problema sira ne’e hotu ne’ebe mensiona ona iha leten peskizador hakarak haklean no halo diak liu
tan husi peskiza experimental no analiza convensional iha laboratoriu prinsipalmente ba iha betaun
armadu ba viga nian.

Dep. Engenharia Civil, Faculdade Engenharia Ciencia e Tecnologia (UNTL) 1


Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

1.2. FORMULASAUN PROBLEMA


Bazeia ba fundu problema ne’ebe iha leten hakerek ona, iha ne’e hakerek nain hakarak foti ninia
problema mak hanesan tuir mai ne’e:
a. Oinsa atu halo komparasaun rezultado husi viga normal no viga ne’ebé rehabilita ona?
b. Oinsa atu hatene kapasidade flexaun bá iha element estrutura prinsipalmente ba viga ne’ebé nakfera?
c. Oinsa atu hatene kapasidade flexau husi viga ne’ebé hadia no haforsa uza admixture Sika Grout ba
iha parte ne’ebé nakfera?

1.3. OBJETIVU ESTUDU


Bazeia ba formulasaun problema ne’ebé mensiona ona iha leten ne’ebá, ha’u nia objetivu estudu nian
mak hanesan tuir mai ne’e:
a. Atu hatene halo komparasaun rezultadu husi viga normal no viga ne’ebé rehabilita ona.
b. Atu hatene kapasidade flexaun bá iha element estrutura prinsipalmente ba viga ne’ebé nakfera.
c. Atu hatene kapasidade flexau husi viga ne’ebé hadia no haforsa uza admixture Sika Grout ba iha
parte ne’ebé nakfera.

1.4. LIMITASAUN PROBLEMA


Bazeia ba tempu, dadus, orsamentu no kapasidade ne’ebe sufisiente, iha ne’e ha’u hakarak limita ninia
problema sira mak hanesan tuir mai ne’e:
a. Identifika modelu nakfera ba iha viga.
b. Esperimenta forsa kompresaun no modulus elastisidade ba idade tetse betaun 28 dias.
c. Viga ne’ebé atu peskiza ho nia modelu kuadradu nia luan 150 mm, a’as 200 mm no nia naruk 1800
mm.
d. Uza admixture ida de’it Sika Grout

1.5. BENEFISIU ESTUDU


Benefisiu estudu husi peskiza ida ne’e atu fó kontribuisaun kona bá oinsa hadia betaun sira ne’ebé hetan
estragu / nakfera prinsipalmente bá iha viga betaun armadu nian. Husi rezultadu peskiza ida ne’e bele
sai hanesan referensia bá peskizador hodi kontinua halo peskiza bá material sira ne’ebé uza hodi hadia
estrutura betaun armadu ne’ebé hetan estraga.

1.6. SISTEMÁTIKU HAKEREK


Atu hakerek tuir sistematika ne’ebe iha hakerek nain aplika sistematika ne’ebe simu husi universidade:

KAPITULU I INTRODUSAUN
Koalia kona ba, Fundu Problema, Formulasaun Problema, Limitasaun Problema, Objektivu Estudu,
Benefisiu Estudu, Sistematika hakerek.

2 Dep. Engenharia Civil, Faculdade Engenharia Ciencia e Tecnologia (UNTL)


Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

KAPITULU II ENKUADRAMENTU TEORIKU


Koalia kona ba teoria ne’ebe mak sei utiliza hodi sai referensia atu rezolve problema ne’ebe iha.

KAPITULO III METODOLOZIA PESKIZA


Koalia kona ba mapa peskiza, tékniku halibur dadus, analiza dados, analiza dados no flow chart peskiza.

KAPITULU IV ANALIZA NO DISKUSAUN


Koalia kona ba halo analiza no diskusaun rezultadu peskiza.

KAPITULO V ENSERAMENTU
Koalia kona ba konkluzaun no sujestaun.

Biblografia
Anexu

Dep. Engenharia Civil, Faculdade Engenharia Ciencia e Tecnologia (UNTL) 3


Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

4 Dep. Engenharia Civil, Faculdade Engenharia Ciencia e Tecnologia (UNTL)


Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

2
BAZE TEÓRIA

2.1. REVIZAUN LITERATURA


2.1.1. BETAUN
Betaun mak hanesan elementu konstrusaun ida ne’ebé forma husi misturasaun sementi, be’e no agregadu
ho misturasaun no la ho misturasaun ho elemento seluk, ne’ebe mak oioin hahu husi element aditivo,
sólido to’o subtancias non-kimika ne’ebe atu soe iha divisaun ne’ebe mak determinado [Tjokrodimuljo,
1996]. Betaun hanesan funsaun hósi material fabrikante ne’ebé mai hósi materiál simentu hidrauliku
(Portland cement), agregadu grousu, agregadu finu nó be’e. Atu hatene nó estuda karakteristika
materiál-materiál fabrikante betaun. Ita presija halo estudus konaba karakteristika ida-idak komponente.
[Nawy, 1985:8], fó defenisaun betaun hanesan konjuntu interaksaun mekanika nó kimika hósi ni-nia
materiál fabrikante.
To’o agora betaun sei prinsipal eskoilla ba fabrikasaun struktur. Além ni-nia fasilidade ba obtensaun
materiál konstitutivus, matéria ne’e mós kauza hósi utiliza forsa sufsientemente bo’ot hódi bele redus
problema empregu. Além disso, forsa kompresaun ne’ebé ás fasil fabrikasaun, kontinuasaun prosesu
akijasaun betaun ba ni-nia prosesu prodúsaun mós kauza ida presiza hanoin di-diak. Karakteristika
material fabrika betaun fó influensa desempenho hósi betaun ne’ebé halo. Desempenho betaun ne’e tenki
adapta hó kategoria edifisiu ne’ebé halo. Tuir ASTM fahe edifisiu ba kategoria tolu mak hanesan :
rejidensia, habitasaun nó estrutura utiliza betaun kualidade ás.

Tuir SNI T.15-1990-03 utiliza betaun hó forsa kompresaun laliu 10 MPa mak hanesan rejidensia
posibilidade utilza proporsaun mistura 1) simentu, 2) rai henek, 3) britas hó slump hódi sukat workability
labele liu 100 mm. Maibé ba prodúsaun betaun hó forsa kompresaun to’o 20 MPa posibilidade utiliza
volume dosagem, nó mós ba prodúsaun betaun hó forsa kompresaun bo’ot liu hósi 20 MPa tenki utiliza
mixtura pesada.
Betaun nia forsa iha kompresaun maibe nia fraku iha trasaun. Tanba ne’e ita presija reforsu atu lori
todan hirak ne’ebé mak halo servisu ba iha betaun. Iha reforsu ida ne’e uza bebeik bá iha atu haforsa

Dep. Engenharia Civil, Faculdade Engenharia Ciencia e Tecnologia (UNTL) 5


Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

área trasaun ba iha seksaun transversal viga nian. Reforsu besi refere presiza ba iha todan hirak ne’ebé
iha laran, prosesu ida ne’e atu diminui deflexaun bá tempo ne’ebé naruk [Nawy, 1998].
Sijellamentu iha betaun dala barak tuir husi trasaun husi flexaun ho nune’e iha pratika nia laran labele
halakon elementu ba iha flexaun [L.J Murdock dan K.M Brook, 1981]. Kondisaun kritiku sijellamentu
afeta flexaun ne’ebé hatudu insidensia ba iha tensaun trasaun aumenta iha fatin hirak ne’ebé iha
komponente flexaun estrutural. Husi buat hirak ne’e akontese tanba forsa trasaun betaun ne’ebé mak
ki’ik liu kompara ho nia forsa trasaun ho nune’e dezenho ba iha sijellamentu hanesan factor ida ne’ebé
estrutura betaun ida nia laran [Nawy, 1990].
Material aditivo mak material eseptu elementu principal ne’ebe mak iha betaun (be’e, sementi, no
agregadu), ne’ebe mak molok aumenta ka durante prosessu pocesso misturasaun betaun. Nia objective
mak hanesan muda karakteristika betaun ida-idak durante sei iha kondisaun fresku nia laran ka depois
halo forsa betaun, por ezemplu aumenta aditivo iha misturansaun ho material liquido, bele haforsa, ba
iha forsa trasaun, no ductilidade, hamenus propriedades frágeis, hamenus nakfera iha forsa betaun no
seluk tan [Tjokorodimuljo, 1996].
Iha Experimento oioin hatudu ona katak ho aumenta aditivo fiber hanesan ne’e ho quantidade adequada
ne’ebe entre 1-5% ba iha betaun konvensional nia laran [Balaguru dan Shah, 1992], ho nune’e bele
aumenta forsa trasaun iha betaun ne’ebe mak signifikadu [Sudarmoko, 1993]. Experimento ida ne’e halo
husi Apriyatno [2009] no aumenta porypropylene fiber ba iha betaun ho kualidade ne’ebe a’as hetan
husi forsa fleksaun ka fluxtural strength aumenta 9,7% no 22.6% husi betaun qualidade ne’ebe normal.
Depois de experiment halo husi Bambang Suhendro [1991] ho aumenta trasaun besi resulta forsa
fleksaun ne’ebe aumenta entre 50% husi resultado antes nian, espera resultado ne’ebe hanesan funsiona
ba iha utilizasaun aditivo fiber.
Experimento ho elemento aditivo halo husi Widyastuti [2000] konaba variasaun uza elemento aditivo
abu sekam no superplasticizer ba iha forsa kompresaun betaun no haforsa kompresaun ho aumenta
70.76% no durante loron 14 nia laran nia sei aumenta 69,56% husi forsa kompresaun betaun ba iha
inisiu. Aditivo bestmittel no abu sekam durante loron 14 ne’ebe fo forsa kompresaun maksimal ba iha
percentagem abu sekam 10% ho nia forsa 11,250 MPa. Ba iha idade betaun 28 dias, forsa kompresaun
maksimal nafatin iha percentagem abu sekam 10% ho nia forsa 16,071 MPa, tuir mai ho aumenta 20%
bele redus nia forsa kompresaun husi 7,379 MPa no 30% husi 4,118 MPa. Kuando ita halo avaliasaun
ba betaun normal, betaun ho aumenta bestmittel no abu sekam ba iha idadde betaun 14 dias no 28 dias.

2.1.2. MATERIÁL FABRIKASAUN BETAUN


Geralmente betaun kompostu hósi materiál tolu prinsipal mak hanesan simentu, agregadu nó be’e. nó
mós aumenta hó materiál adisionadu aditivu (admixture) hódi altera karakteristika betaun. Em geral,
betaun konteúdu kavidade aproximadamente 1% - 2%, pasta simentu (simentu nó be’e) mais ou menus
20% - 35% nó agregadu (agregadu finu nó agregadu grousu) mais ou menus 65% - 80%. Mixturasaun
materiál sira ne’ebé mensionadu rezulta misturasaun ida ne’ebé fasilmente prodús kondis hó forma
ne’ebé ita hakarak. Tamba iha hidratasaun simentu hósi be’e, entaun mixtura ossified nó iha forsa hódi

6 Dep. Engenharia Civil, Faculdade Engenharia Ciencia e Tecnologia (UNTL)


Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

tula karga. Atu hetan betaun kualidade ne’ebé di’ak, tan ne’e lala’ok nó karakteristika hósi materiál
fabrika ida-idak tenki identifika loloos.

2.1.2.1. SEMENTU PORTLAND


Simentu Portland hanesan kontrusaun barak mak utiliza ba serbisu betaun. Tuir ASTM C-150.1985,
simentu porland fó defenisaun hanesan simentu hidrauliku ne’ebé produzido hó circundante clínquer
ne’ebé kompostu hósi kálsiu silikatus hidráulikus, ne’ebé geralmente kontem ida ou liu forma husi kálsiu
sulfatu hanesan materiál adisionadu ne’ebé halo rahun ou gira konjuntu hó ni-nia materiál principal.
Simentu hanesan materiál ingrediente ne’ebé importante nó barak mak utiliza ba dezenvolvimentu fisiku
iha setór konstrusaun sivil. Sekarik kahur hamutuk hó be’e, simentu sei nakfila ba pasta simentu sekarik
maran sei iha forsa hanesan fatuk. Sekarik aumenta tan agregadu finu ba, pasta simentu sei nakfila ba
agramassa (mortar) ne’ebé kombinadu hó agregadu grousu sei nakfila ba mistura betaun ne’ebé fresku
depois maran osified sei nakfila ba betaun ne’ebé forte (concrete).

2.1.2.2. AGREGADU
Agregadu hanesan granula mineral natural ne’ebé hó funsaun hanesan materiál filler ba mixturasaun
betaun. Agregadu okupa persentagem 70 – 75 % hósi totaliza volume betaun, tamba ne’e agregadu afeita
maka’as kualidade betaun, maibé lala’ok ne’e dependente liu ba fatóres sira maka hanesan forma nó
medida graun ba ni-nia tipu fatuk. Agregadu divide ba tipu 2 (rua) mak hanesan agregadu finu nó
agregadu grousu.

2.1.2.3. AGREGADU FINU


Agregadu finu hanesan agregadu hó graun ne’ebé ki’ik hó medida menus hósi 5 mm [Tjokrodimulyo,
1996]. Na selesaun agregadu finu tenkiser loloos alkansa kriteria ne’ebé determinadu. Tambá determina
liu ba kausa fasil halo serbisu (workability), forsa (strength), nó nivel durabel (durability) husi betaun
produzidu. Rai henek hanesan materiál forma agramassa konjuntu simentu nó be’e, hó funsaun filler ba
agregadu grousu sai unidu ne’ebé forsa nó solidu.
Kriteria-kriteria agregadu finu (rai henek) hanesan materiál fabrikante betaun tuir ASTM C – 33 maka
hanesan:

1. Materiál hósi natural hó dureza superfisie ne’ebé deal nune’e forsa kompresaun betaun bo’ot.
2. Graun sira afiada, dura, durabel (resistente) nó sem reasaun hó materiál betaun seluk
3. Densidade agregadu ás signifika katak agregadu solidu nune’e betaun ne’ebé prodús solidu nó dura.
4. Gradasaun kondis hó espesifikasaun nó evita gap graded adregadu tambá sei presiza simentu barak
liu hódi prense kabidade.
5. Forma ne’ebé di’ak nó kabuar, tambá sei prense malu kabidade nu entantu iha forma ne’ebé mihis
nó naruk fó limitasau másimu 15% hósi peju total agregadu.

Dep. Engenharia Civil, Faculdade Engenharia Ciencia e Tecnologia (UNTL) 7


Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

6. Mud content agregadu labele liu hósi 5% hósi peju maran tambá sei fó efeitu ba forsa kompresaun
betaun.

Rai henek iha mixtura betaun determina maka’as ba fasilita hódi serbisu (workability), forsa (strength),
nó nibel durabel (durability) husi betaun ne’ebé prodús. Atu hetan rezultadu betaun ne’ebé uniforme,
kualidade rai henek tenki kontrolado. Purtantu rai henek nudar agregadu finu tenki alkansa gradasaun
nó rekizitus ne’ebé determinadu. Limita compozisaun granula agregadu finu sei hare iha tabela 2.1 tuir
mai:

Tabela 2.1. - Kompozisaun Granula Agregadu Finu

Persentagem pasa pineira


Medida pineira

(mm) Regiaun 1 Regiaun 2 Regiaun 3 Regiaun 4

9.5 100 100 100 100

4.75 90-100 90-100 90-100 95-100

2.36 60-95 75-100 85-100 95-100

1.18 30-70 55-90 75-100 90-100

0.60 15-34 35-59 60-79 80-100

0.30 5-20 8-30 12-40 15-50

0.15 0-10 0-10 0-10 0-15

Fonte: kardiyono Tjokrodimuljo (1996)

Deskrisaun:
Regiaun 1: rai henek grousu
Regiaun 2: rai henek ladun grousu
Regiaun 3: rai henek ladun finu
Regiaun 4: rai henek finu

2.1.2.4. AGREGADU GROUSE


Agregadu grousu iha efeitu ne’ebé bo’ot ba forsa nó propriedade stutura bataun. Pur tantu, agregadu
finu ne’ebé utiliza diak liu iha granula ne’ebé dura, livre hósi rachaduras ou area sira ne’ebe fraku, mos,
nó mós ni-nia supefise labele taka hósi kamada. Além disso, propridade agregadu grousu mós fó
influensa ligasaun entre agregadu hó nesesidade be’e mixturasaun.

8 Dep. Engenharia Civil, Faculdade Engenharia Ciencia e Tecnologia (UNTL)


Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

Akordu hósi norma ASTM C.33, entaun agregadu grousu ne’ebé utiliza hódi alkansa kriteria mak
henesan tuir mai ne’e :
1. Agregadu grousu tenke ser kompostu hósi granula sira ne’ebé grousu nó sem porosu. Agregadu
grousu ne’ebé konteudu granula sira mihis so bele utilza wainhira kuantidade labele liu 20% hósi
peju agregadu total. Granula agregadu grousu sira hó karakter durabel sifnifika la nakfera ou rahun
hósi efeitu klimatika, hanesan manas nó udan.

2. Agregadu grousu labele kontamina tahu liu hósi 1% (determinasaun ba peju maran). Tahu hanesan
parte sira ne’ebé liu pineira 0.063 mm (pineira nó. 200). Wainhira tahu liu 1% entaun agregadu
grousu tenki fase antes utiliza.
3. Agregadu grousu labele kontamina substansia ne’ebé destroi betaun, hanesan substansia alkalinu
reaktivu.
4. Durabel hósi granula agregadu sira investiga hó teste container Rudeloff hó 20 toneladas ou hó
mákina Los Angeles, labele akontese lakon peju liu hósi 50 %.
5. Agregadu grousu kompostu hósi granula sira diferenti bo’ot signifika gradasaun diak.

2.1.2.5. BE’E
Be’e presija ba fabrika betaun hódi aselera prosesu kimiku simente, habokon agregadu nó fasilita ba
serbisu betaun. Kriteria aseitasaun be’e ba betaun kualidade la presija fó atensaun espesial wainhira be’e
ne’ebé utiliza kualidade di’ak hódi konsume.wainhira la’e, entaun be’e presija investiga tuir ASTM C –
94. Be’e ne’ebé konten substansia sira perigoju kontaminadu hó masin, mina, masin midar nó produtus
kimiku seluk, sekarik utiliza ba mixtura betaun afeita redus kualidade betaun nó mós altera propriedade
betaun ne’ebé mak prodús. Além disso, be’e ida ne’e mós bele redus adisaun entre agregadu hó matriz
simentu (pasta) nó bele mós influensa fasilita serbisu.
Tamba pasta simentu hanesan rezultadu reasaun kimiku entre simentu hó be’e, ne’e duni la’os divizaun
kuantidade be’e hó total pesu mixtura ne’ebe importante, maibe divizaun entre be’e hó simentu ou
normalmente hanaran ho fator agua simentu (W/C). Be’e barak liu fó kauza ba kuantidade bolha be’e
depois prosesu hidratasaun remata, maibé be’e uit oan liu mós fó kauza ba prosesu hidratasaun la atinji
tomak ne’e duni fó efeitu ba forsa betaun. Valór w/c ne’ebé ke ki’ik liu nó rezulta forsa compresaun
ne’ebé ás liu, presija hódi hetan protesaun ba korosaun hósi materiál ne’ebé planta iha betaun.
Iha fabrika konstrusaun ruma presija mós fó atensaun ba kondisaun ambiente ne’ebé iha, wainhira planu
mix desain betaun atu halo kontruksi, ne’e duni presija kriteria ruma konaba fatór agua simentu másimu
(W/C) ne’e labele liu norma ne’ebé estabelese tia ona, purtantu bele hare’e iha tabela 4 tuir mai.

2.1.2.6. MATERIÁL ADISIONADU


Materiál adisional (Admixture) hanesan materiál sira ne’ebé aumenta ba iha mixtura bataun iha
momentu ou durante planeametu la’o. Funsaun hósi materiál ne’e atu altera propriedade hósi betaun
hódi nune’e kona loos hó serbisu ne’ebé determinada [Mulyono, 2004: 117]. Akordu hó subakti [1994:

Dep. Engenharia Civil, Faculdade Engenharia Ciencia e Tecnologia (UNTL) 9


Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

56-76], hódi fasilita intrudusaun nó selesaun aditivu, presija kuñese uluk kategoriu ou ni-nia
klasifikasaun.

2.1.2.7. FORSA KOMPRESAUN BETAUN


Forsa kompresaun betaun sai hanesan forsa kompresaun masimu ne’ebe mak hetan betaun unidade pur
area. Forsa kompreaun betaun normal entre 20-40 MPa. Forsa kompresaun betaun afeta husi: fatores
be’e-simentu (water cement ratio = w/c), tipu no karakteristika agregadu, tipu misturasaun, forsa servisu
(workability), manutensaun (curing) betaun no idade betaun. Fatores be’e simentu (water cement ratio
= w/c), fo impaktu maka’as tebes ba forsa betaun.

Wainhira valor be-e simenti (water-cement ratio) ki’ik liu tan entaun valor be’e nian ituan ne’ebe mak
atu rezulta forsa kompresaun betaun ne’ebe mak bo’ot. Tipu agregadu ne’ebe mak uza fo’o influensia
ka efeitu ba forsa kompresaun betaun. Se wainhira nivel to’os agregadu nian bo’ot liu tan sei produz
forsa kompresaun betaun ne’ebe mak bo’ot. Alem de ida ne’e agregadu rahun ne’ebe mak tui-tuir malu
ne’ebe mak diak no ne’ebe mak la tuir malu bele akontese interasaun entre agregadu rahun ho nune’e
kavidades (rongga) entre agregadu iha kondisaun optimizadu ne’ebe mak produs betaun to’os no forsa
kompresaun betaun ne’ebe mak a’as.
Tipu misturasaun betaun sei fo efeitu ba forsa kompresaun betaun. Total pasta simentu tenki naton atu
kobre agregadu rahun no enxe kavidade (rongga) entre agregadu ho nune’e bele produz forsa kompreaun
tuir hakarak. Atu bele hetan betaun ne’ebe mak forsa tuir ita nia hakarak, betaun ne’ebe mak sei fresku
presiza atu halo manutensaun ho objetivu atu nune’e prosesu hidrasaun ba simentu lao ho perfeitu. Se
karik betaun maran lalais sei hetan nakfera ba nia kamada sira. Nakfera sira ne’e sei halo forsa betaun
nian diminui, [Amalia, 2009].

Forsa kompresaun masimu konta ho formula hanesan tuir mai ne’e;

𝑃 Equation 1
f=
𝐴

Deskrisaun: f = Forsa Kompresaun (MPa)

P = Pesu kompresaun masimu (N)

1
A = Area silindru betaun = 𝜋 𝐷² (mm2)
4

Em geral, termu “Forsa Betaun” define hanesan forsa kompresaun ne’ebe efeitu housi todan aksial ida
(uniaxial) ne’ebe sukat housi teste kompresaun ba teste silindru ho medida standar. Forsa betaun
depende ba prporsaun sementi, agregadu finu, agregadu grosu, be’e no material aditivussira seluk
(admixtures). Fator ne’ebe mak influensia liu ba forsa betaun mak Fator Be’e-Sementi (water-cement

10 Dep. Engenharia Civil, Faculdade Engenharia Ciencia e Tecnologia (UNTL)


Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

ratio). Forsa betaun em geral sukat hanesan nia bo’ot ne’ebe mak ho nia simbolu fc. Valor ne’e hanesan
forsa betaun ho idade 28 dias ho nia diametru 15 cm ho nia a’as 30 cm.

Figure 2.1 Influensia Be’e- Sementi (Water-Cement Ratio) ba forsa betaun

2.1.2.8. FORSA TRASAUN


Forsa trasaun betaun material teste silindru betaun ne’e mak valor forsa trasaun ne’ebe mak la’a direta
husi material teste betaun ho modelu silindru ne’ebe mak hetan husi resultadu material teste nia todan
ne rasik ne’ebe mak hatoba tetuk hanesan ho superfisie meza ne’ebe mak hanehan ho makina teste.
Forsa trasaun hanesan ne’e mak hetan husi metodu teste forsa trasaun ho Universal Testing Machine
(UTM). Iha parte fraku betaun nian ida mak hanesan nia iha forsa trasaun ne’ebe mak ki’ikoan ou
minimu tebes kompara ho nia forsa kompresaun betaun ne’e mak entre 10%-15% husi nia forsa
kompresaun. Forsa trasaun betaun hanesan tipu ida ne’ebe mak importante atu halo prediksaun nia rahun
ka nakfera no defleksaun ba viga.

Forsa trasaun bele kalkula utiliza formula hanesan tuir mai ne’e:
2. 𝑃 Equation 2
𝜎𝜏 =
𝜋. 𝐿. 𝐷
Deskrisaun: 𝜎𝜏 = Forsa trasaun betaun (N/mm2)
P = Pesu masimu wainhira silindru betaun nakfera (N)

𝜋 = Pi (konstanta) = (3, 14)

𝐿 = A’as/naruk silindru betaun (mm)

𝐷 = Diametru silindru betaun (mm)

Dep. Engenharia Civil, Faculdade Engenharia Ciencia e Tecnologia (UNTL) 11


Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

Bazeia ba standarizaun ASTM C498-86 valor besik ne’ebe mak hetan husi resultadu teste dala barak ka
bebeik atinji ho forsa 0, 5 - 0, 6 vezes√𝑓′𝑐, ho nune’e ba betaun normal utiliza 0, 57√𝑓′𝑐. (Aliffudin,
2011)

2.1.2.9. FORSA FLESAUN BETAUN


Forsa flesaun betaun mak hanesan abilidade viga betaun nian ne’ebe mak koloka ba parte rua (2) atu
tahan (seguru) forsa no diresaun lo’os eixo material teste ne’ebe mak fo ba nia, ate material teste tohar
no deklara iha Mega Pascal (MPa) forsa kada unidade area (SNI 03-4431-1997). Forsa flesaun sai
hanesan forsa trasaun betaun ne’ebe mak la direta iha situasaun flexivel afeta husi momen. Valor forsa
flesaun bele hetan husi standarizasaun maneira teste ASTM C 78. Husi teste forsa flesaun refere bele
hatene padraun nakfera no deflexaun ne’ebe mak akontese ba betaun ne’ebe mak lori todan flexivel.
Forsa betaun flesaun mos bele hatudu nivel ductilidade betaun.

Forsa flesaun betaun bele sura tuir formula hanesan tuir mai ne’e:

𝑀. 𝑌
𝜎= Equation 3
𝐼
Deskrisaun: 𝑀 = Momen masimu wainhira material teste nakfera
𝑌 = Distansia risku netral seksaun transversal ba parte kraik
𝐼 = Momen inersia viga

Tuir dekretu SNI-03-2847 (2002) valor forsa flesaun betaun se kuandu halo ligasaun ho forsa
kompresaun mak:
Equation 4
𝑓𝑟 = 0,7√𝑓′𝑐

Deskrisaun: 𝑓𝑟 = Media forsa flesaun betaun (MPa)


𝑓′𝑐 = Forsa kompresaun betaun ne’ebe obrigatoriu (MPa)

2.2. FORMULA
Deskrisaun: fc = valor forsa kompresaun betaun (MPa)

b = baze viga (mm)


d = altura viga efetivu (mm)
λ = Factor koreksaun relasaun ho unidade todan betaun

Formula:

𝑉𝑐 = 0,17 . √fc ′ . λ . 𝑏 . 𝑑 Equation 5

12 Dep. Engenharia Civil, Faculdade Engenharia Ciencia e Tecnologia (UNTL)


Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

Figure 2.2 Flexural Test

Dep. Engenharia Civil, Faculdade Engenharia Ciencia e Tecnologia (UNTL) 13


Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

14 Dep. Engenharia Civil, Faculdade Engenharia Ciencia e Tecnologia (UNTL)


Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

3
METODOLOGIA PESKIZA

3.1. FATIN PESKIZA


Iha peskiza traballu final ida ne’e realiza iha Laboratoriu Material no Laboratoriu Estrutura,
Departamento Engenharia Civil, Faculdade Engenharia Ciência e Tecnologia, Universidade Nacional
Timor Lorosa’e (UNTL).

Laboratory
DEP. Civil

Figure 3.3 Mapa Peskiza

Dep. Engenharia Civil, Faculdade Engenharia Ciencia e Tecnologia (UNTL) 15


Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

3.2. METODU TRABALLU


3.2.1. LEVANTAMENTU DADUS
Levantanmentu dadus hala’o ho metodu experimenta ba sampel sira ne’ebe relasaun ho vigas husi
kondisaun oioin no lala’ok ne’ebe mak atu teste iha laborartoriu.

3.2.2. METODU PESKIZA


Ba pesquisa seintifiku presija espasu serbisu sira ne’ebé kondis nó regular atu nune’e hetan rezultadu
ruma nó mós resposta ne’ebé muito rasional nó bele responsabiza. Espasu serbisu sira hó meneira
sientifiku ne’ebe mensiona kostumeiru mós hanaran metódu peskiza. Ho liafuan seluk, metodu pesquisa
hanesan espasus sira ou metódu ne’ebé utiliza ba pesquisa problema ruma, materia, indikasaun,
akontesimentu ou seluk hó meius seintifiku hódi rezulta resposta bele resposabilza. Metódu ne’ebé ke
implementa iha pesquisa ida ne’e mak metodu esprimenta hódi hetan rezultadu dadus sira ne’ebé mak
haforsa relasaun entre variavél sira ne’ebé hódi investiga. Metodu ne’e bele implementa iha laboratoriu
laran nó iha liur. Maibé, ba peskija ida ne’e esprimenta iha laboratoriu laran deit.

3.2.3. ETAPA NO PROSEDUR PESKIZA


Hanesan peskiza sientifiku, entaun peskiza ida ne’e tenki implementa ho sistematiku no chronological
ne’ebé ke klaru no regular atu nune’e bele hetan resultadu ne’ebé ke satisfeitu no bele responsabiliza.
Tanba ne’e, implementasaun peskiza fahe ba etapas hanesan:
a. Etapa I, etapa ida ne’e realize study literature, study analitic mós prepara material nó feramentus
peskiza.
b. Etapa II, etapa ida ne’e atu determina dimensaun viga, halo misturasaun no test reinforcement.
c. Etapa III, etapa ida ne’e realiza tratamentu (curing) betaun durante 28 dias hoban ba tanki be’e.
d. Etapa IV, etapa ida ne’e realiza teste forsa kompresaun betaun ba idade 7 dias, 14 dias no 28 dias hó
teste modulus elastisidade betaun ba idade 28 dias.
e. Etapa V, ida ne’e realiza atu teste kapasidade flexaun ba viga antes no depois hadia no haforsa fali.
f. Etapa VI, etapa ida ne’e realiza analiza dadus rezultadu teste hódi hetan konkluzaun relevante entre
variavél sira ne’ebé ke kuidadu iha peskiza.
g. Etapa VII, etapa ida ne’e realiza fó konkluzaun hósi rezultadu análiza teste ne’ebé ke relevante hó
objetivu peskiza.

16 Dep. Engenharia Civil, Faculdade Engenharia Ciencia e Tecnologia (UNTL)


Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

Etapa peskiza sira bele hare direita schematic hó forma flow chart:

Komesa

Estudu Analitiku Estudu


Experimental

Preparasaun
Material

Metodu ACI

Test
Dimensaun Viga Mix Proportion
Reinforcement

Vigas + Cilinder

Curring 28 Dias

Compression
Flexural Test
Kalkulasaun

Rehabilita Viga

Flexural Test

Data Analysis Konkluzaun

Dep. Engenharia Civil, Faculdade Engenharia Ciencia e Tecnologia (UNTL) 17


Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

3.3. MÉTODU ANALIZA DADUS


Iha metodu analiza dadus bá peskiza ida ne’e, peskizador utiliza metodu ACI 318 – 05 hodi halo analiza
ba iha peskiza refere.

3.3.1. METODU TESTE FLEXAUN

Figure 3.4 Flexural Test

3.4. MATERIÁL NO FERRAMENTUS PESKIZA


3.4.1. MATERIÁL
Material sira ne’ebé mak utiliza ba prosesu mixture betaun ba peskiza monografia final ida ne’e mak
hanesan:

 Simentu Portland
 Agregadu finu (rai henek)
 Agregadu grousu (britas)
 Be’e hósi laboratoriu konstrusaun Dep. Engeñaria Civil
 Reforsu/Besi ho nian diemetro ϕ12 mm
 Adisaun (Sika grout) hola iha loja konstrusaun

3.4.2. Ferramentus
Ferramentus ka ekipamentus sira ne’ebé mak utiliza ba prosesu mixture betaun no teste ba betaun ba
peskiza monografia final ida ne’e mak hanesan:

18 Dep. Engenharia Civil, Faculdade Engenharia Ciencia e Tecnologia (UNTL)


Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

 Molen
 Mold
 Kanuru suru rai
 Karosa
 Mákina kompresaun

3.5. PLANU AKTIVIDADE PESKIZA


Peskiza ida ne’e komesa husi halo proposal to’o ezame teze ne’ebe planu durante fulan 8 nia laran,
ne’ebé sei realiza iha fulan Outubru nia laran (2017) to’o fulan Maio (2018). Etapa no tempo atu halo
peskiza iha tabela mak hanesan tuir mai ne’e:

Tabela 3.2. - Planu Peskiza

Dep. Engenharia Civil, Faculdade Engenharia Ciencia e Tecnologia (UNTL) 19


Retrofit Damage To Reinforced Concrete Beam Structure

3.6. APROXIMASAUN KUSTU


Tuir faze peskiza ne’ebé mak planu ona ho montante kustu ne’ebé utiliza bá aktividade peskiza ida ne’e
mak hanesan tuir mai ne’e:

Tabela 3.3. - Aproximasaun Kustu

Observasaun Kustu
No
Preparasaun Material
1.
Material $100.00

Fasilidade

Transporte $100.00
2.
Foto Copy, Print no Jilid $100.00

$300.00
Total

3.7. PRE-REQUISITOS

20 Dep. Engenharia Civil, Faculdade Engenharia Ciencia e Tecnologia (UNTL)


BIBLIOGRAFIA

 Ir. Gideon H. Kusuma M.Eng., Dasar Dasar Perencanaan Betong Bertulang, 1993.
 Ir. Gideon H. Kusuma M.Eng., Desain Struktur Rangka Betong Bertulang Di Daerah Rawan
Gempa, 1993.
 P. Kumar Metha & Paulo J. M. Monteiro., Microstructure, Properties, Materials.
 ACI 318-05

21

You might also like