You are on page 1of 17

Abstratu

Relasaun pozitiva iha prosesu aprendizajen entre manorin no kanorin sei rezulta atmosfera
eskola ne’ebé pozitivu atu ema hotu-hotu sente haksolok, iha vontade, respeitu malu, simu malu,
no hakmatek hodi aprende. Atmosfera relasaun pozitiva ne’e fó influénsia ba ema hotu ne’ebé
iha relasaun ho eskola, hanesan: kanorin, manorin, inan-aman no sosiedade/komunidade.
Relasaun pozitiva ne’e mak sai nu’udar sistema fiar ka kostuma ne’ebé kultu ba operasaun
aktividade loron-loron nian iha eskola. Dezenvolve relasaun pozitiva mak objetivu importante
ne’ebé presiza tau atensaun hosi membru hotu eskola nian. Tanba ne’e, manorin sira presiza
nafatin dezenvolve sira-nia relasaun ne’ebé di’ak no edukativu ho kanorin sira, atu nune’e sai
kultura ida-ne’ebé kria kondisaun saudável ba prosesu aprendizajen kanorin sira-nian hodi bele
atinji meta aprendizajen ne’ebé kualidade. Tanba ne’e, iha jornál peskiza akadémia ida-ne’e,
ne’ebé ho karakter kualitativu bazeia ba eperiénsia pesoál (istória pesoál) no observasaun jerál,
iha-ne’ebé hakarak partilla argumentu hosi peskizadór espertu edukasaun sira-nian kona-ba
kualidade relasaun manorin-kanorin sai nu’udar liña edukasaun importante no vitál, ne’ebé
signifikante no fundamentál iha prosesu aprendizajen. Iha-ne’ebé mós afeita ba motivasaun
aprende, rezultadu aprendizajen no ‘bem-estar’ kanorin sira-nian.

Xave palavra: Kualidade relasaun manorin-kanorin; Rezultadu aprendizajen kanorin;


Motivasaun; Atitude; & Bem-estar.

Introdusaun

Aprezenta problema

Iha eskola Timor-Leste eziste observasaun públiku nune’e mós pesoál ne’ebé nu’udar evidénsia
forte, deklara katak manorin sira iha relasaun ho sira-nia kanorin mak ho forma autoritáriu,
espasu dook, la sai belun no ho dalan kastigu fíziku. Tanba ne’e mosu pergunta boot, bele katak
iha posibilidade eziste númeru signifikante hosi kanorin sira-ne’ebé esperiénsia relasionamentu
negativa ho manorin hamosu insidente iha eskola hanesan la pasa klase, la tama eskola, la
kontinua eskola (dropping out) iha tinan dahuluk eskola nian? Iha peskiza ida ne’e, ha’u hakarak
foka liu ba asuntu kona-ba relasaun negativa ka pozitiva manorin-kanorin nian no sira-nia
impaktu ba rezultadu aprendizajen, motivasaun, komportamentu no moris di’ak (well-being)
kanorin sira-nian. Saida mak peskiza sira modernu nian dehan ba ita kona-ba asuntu ida-ne’e?
Aprendizajen saida mak bele foti hosi peskiza kona-ba relasaun manorin-kanorin sira no hodi
implementa iha tempu ohin loron ba iha eskola Timor-Leste? Ha’u haree asuntu ne’e nu’udar
asuntu vitál ne’ebé sai prioridade nasaun nian atu promove kualidade no nia importánsia ba
eskola sira, nune’e mós realidade edukasionál atuál ne’ebé konfronta alarma sira kona-ba
dezenvolvimentu nasaun nian.

Kontestu: Relasaun manorin-kanorin iha Timor-Leste


Saida mak nu’udar objetivu observasaun ba eskola sira iha Timor-Leste ne’ebé ko’alia kona-ba
kualidade relasaun manorin-kanorin? Observasaun pesoál hatudu katak manorin sira barak uza
kritizismu negativu no umiliasaun ba kanorin sira, no hatudu uituan personalidade sira-ne’ebé
laran-luak no kuidadozu hodi hatán ba kanorin sira-nia nesesidade. Observadór mós hasoru
asaun manorin sira-ne’ebé la justu, arogánsia, ofensivu, agresivu, no dalaruma kria violénsia
liuhosi kastigu fíziku ne’ebé uza atu hanorin auto-disiplina, koresaun no motiva kanorin sira atu
aprende (Millo & Barnett, 2004).

Saida mak sai orijinidade hosi estilu negativu sira-ne’ebé eziste ona ba iha relasionamentu
manorin-kanorin? Atitude atuál no komportamentu sira-ne’e, bele hetan sira-nia orijinidade
liuhosi hanoin ideolojikál ne’ebé forma ona no hala’o husi manorin sira durante periódu koloniál
Portugés no tempu okupasaun militár Indonézia iha Timor-Leste? Bele liga filafali ba kultura
timorense pre-koloniál? Shah, (2009) hateten katak “konflitu iha Timor-Leste konstrui ona iha
istória naruk hosi kolonizasaun no opresaun ideolojikál liu fali kontinuasaun konflitu arma” (p.
3). Autór balun indika katak Portugál no Indonézia hanesan ho forsa kolonilizasaun seluk ne’ebé
uza edukasaun nu’udar kontrolu no indoktrinasaun kulturál ne’ebé okupa povu. Ho objetivu mak
atu ignora no halakon kultura lokál liuhosi hamoris sira-nia kultura, estilu moris no valór sira
hodi troka kultura lokál (Millo & Barnett, 2004; Shah, 2009). Ferre D’Amare (1979) dehan katak
“pedagojia koloniál komete ba iha manipulasaun existénsia tantu ho konxiénsia no la ho
konxiénsia” (sita iha Millo & Barnett, 2004, p. 723).

Entrevista ne’ebé halo husi Millo & Barnett (2004) deskreve katak violénsia ne’ebé kanorin halo
hasoru manorin akontese tanba hosi manorin sira Indonézia nian bainhira fó valór hatudu fali
favoritizmu ba kanorin trans-migran sira no la justu ba kanorin sira seluk. Tanba ne’e, kultura
violénsia enkoraja ona iha tempu pasadu ne’ebé moris iha tempu ohin loron, hodi rezulta
ezisténsia ta’uk atu halokon kanorin sira iha desizaun manorin sira-nia, tanba ta’uk hamosu
filafali violénsia ne’ebé sadístiku (Millo & Barnett, 2004). Hanesan mós Bispu eméritu diocese
Dili, Don Carlos Filipe Ximenes Belo dehan “iha karakterístika espesiál ba kultura ohin loron
nian hosi violénsia durante tempu Indonézia no Timor-Leste, hanesan mós fatin sira seluk iha
mundu tomak iha-ne’ebé povu moris iha ta’uk. ...Moris iha ta’uk hasoru lor-loron liuhosi
violénsia, nune’e kria paralizadu ba vítima sira no hela nafatin iha prizaun pasadu nian” (Bishop
Belo, 1999).

Iha administrasaun Portugál no Indonézia nia okos, ema barak ho limite kualidade akadémiku atu
sai manorin, tanba ne’e rezulta problema kualidade hanorin nian ne’ebé sériu. Iha sorin seluk,
manorin sira ne’ebé iha abilidade hanorin dalabarak hakarak hetan kareira ida-ne’ebé di’ak liu
tanba sira-nia saláriu ki’ik. Tanba ne’e, manorin sira-ne’e lakon ba iha prinsípiu no sistema
edukasaun nu’udar manorin (World Bank, 2004). Ho destroisaun infraestrutura no konsiderasaun
mós iha korpu manorin sira-ne’ebé menus iha tinan 1999 depoizde referendum ba independénsia,
Timor-Leste embarka rekonstruksaun dramatika ba sistema edukasaun hotu. Volume númeru
manorin sira-ne’ebé barak hetan empregu ho kualidade menus ka la hetan treinamentu manorin
nian (World Bank, 2004; Millo & Barnett, 2004; Shah, 2009). Millo & Barnett (2004) fó
relatóriu katak manorin sira-ne’ebé la treinadu lamenta tanba sira iha koñesimentu kona-ba
pedogojia menus liu, oinsá atu mantein disiplina no efetividade iha transferénsia matenek, tanba
ne’e desidi, “uza forsa hodi disiplinaliza atu koko hakalma labarik sira iha klase” (p. 731).

Entre fatór sira seluk, kualidade manorin ne’ebé ki’ak no rezultadu ne’ebé ki’ak rekoñese
nu’udar kontribuisaun aas ba repetisaun no drop-out kanorin sira-nian iha Timor-Leste (World
Bank, 2004; Creative Associates International [CAI], 2015). Iha dokumentu CAI mensiona katak
fatór eskola sira-ne’ebé hola parte ba iha kauza abandonu eskola mak: valór la di’ak, falla iha
ezame, la iha vontade eskola, ambiente la seguru no liuliu mós manorin hanorin la di’ak no
manorin abusivu. Ida-ne’e hotu tama iha kategoria akadémiku ne’ebé nu’udar fatór prinsipál ida
hosi fatór sira seluk ba kauza abandonu iha nasaun Timor-Leste, ne’ebé atinji ± 12% (CAI,
2015). Estatístika ida-ne’e nu’udar implikasaun sériu ba edukasaun iha nasaun Timor-Leste.

Kontrastandu esperiénsia pesoál

Hosi ha’u-nia esperiénsia nu’udar kanorin iha governu lokál eskola primária tempu Indonézia
nian (Sekolah Dasar [SD]), ha’u fó sasin katak manorin barak uza kastigu fíziku no liafuan
ásperu ba sira-nia kanorin sira. Hahalok violénsia tuir eskola refere nia pontudevista mak atu
motiva ami kanorin sira aprende. Tanba ne’e, eskola la’ós sai hanesan fatin ksolok nian. Ha’u
dalabarak hela iha ta’uk nia laran ho manorin sira-nia reasaun kuandu ha’u halo sala iha ha’u-nia
servisu, sira uza liafuan sira-ne’ebé la motivadu ka fó responde la loos. Atmosfera ta’uk no
violénsia afeita tebes ami hotu, inklui oinsá atu reasaun ba malu.

Depoizde esperiénsia negativa ida-ne’e, mosu mudansa signifikante bainhira ha’u tama iha
eskola sekundária ne’ebé administra hosi relijiozu katóliku internasionál ne’ebé ema barak
koñese ho naran Salesiano de Don Bosco. Iha eskola Saleziana, ha’u esperiénsia aman no irmaun
sira-ne’ebé laran-luak, hamaluk no enkoraja nafatin. Sira nu’udar manorin sira-ne’ebé hatudu
personalidade ne’ebé preokupa ba ha’u no saida mak akontese ba ha’u-nia moris. Sira motiva
ha’u bainhira ha’u esperiénsia difikuldade sira no fó mai ha’u oportunidade atu aprende liután
saida mak ha’u simu iha klase laran. Sira la uza disiplina ne’ebé hanesan militar sira uza nu’udar
ha’u esperiénsia iha eskola primária. Eskola ida-ne’e halo ha’u sente haksolok atu aprende no fó
sentidu ba ha’u katak eskola mak fatin ksolok nian atu aprende.

Maneira relasionamentu ne’ebé positivu – Abordajen Saleziana

Nu’udar ema adultu, ha’u rekoñese katak ho dalan sira-ne’ebé aman no irmaun Salezianu sira
halo ba ha’u, influensiadu hosi moris no filozófia edukasionál sira-nia fundadór, São João Bosco
(1815-1888). Filozófia edukasionál santu ida-ne’e nian mak filozófia “sistema preventivu”. Xave
ba sistema preventivu iha Don Bosco nia fuan mak hadomi, toleránsia, ativu, dinámiku,
fraternidade, haksolok, serenu, ospitaleiru iha prezensa entre labarik no joven sira (Lydon, 2009).
São João Bosco hateten katak “O que importa não é que os jovens sejam amados, mas que eles
sabem que são amados” (Sita husi Petitclerc, 2009, p. 4). Lydon (2009) mantein katak ba Don
Bosco, edukadór ka manorin “tenke harii iha prezensa toleránsia ho joven sira ... atu hamutuk ho
joven sira la’ós simplesmente iha papel nu’udar manorin maibé nu’udar irmaun no belun” (pp.
48-49). Étika Saleziana iha obra servisu tuir Lydon (2009) konsiste prinsipál mak:

Kriasaun ambiente edukasionál ne’ebé ksolok no serenu ... Kualidade relasaun eziste iha
instituisaun ne’e mak liuhosi fó definisaun, intrínsiku ba prosesu hotu. ... Diálogu nu’udar pontu
inísiu iha-ne’ebé ba Don Bosco só bele akontese kuandu iha interese privadu ne’ebé jenuínu iha
alunu ida-idak (p. 50).

Lydon deskreve ho klaru katak espíritu Salezianu ne’ebé ha’u esperiénsia hosi Salezianu sira no
sira-nia aprosimasaun edukasionál ne’ebé pozitivu, iha-ne’ebé sira kria iha sira-nia relasaun ho
kanorin sira hatudu tebes sentidu fraternidade amigável ne’ebé enfeita ho domin no ksolok.

Tanbasá problema ne’e nu’udar asuntu ida-ne’ebé importante ba edukasaun iha Timor-Leste?

Hosi perspetiva esperiénsia pesoál no ema seluk no observasaun sira aprezenta katak, kanorin
sira-nia progresu tantu negativamente no pozitivamente afeita husi manorin nia atitude sira,
komportamentu no prátika hanorin tantu iha laran no liur klase nian. Ho insidénsia negativa
ne’ebé aas, relasaun manorin kanorin ne’ebé dook no kualidade manorin ne’ebé ki’ak hasa’e
númeru boot kanorin sira-nian ne’ebé repete klase ka dropping out, tanba ne’e, setór edukasionál
iha Timor-Leste hasoru problema ne’ebé boot no ezije mudansa fundamentál kulturál kuandu atu
hasa’e kualidade edukasaun. Ha’u-nia esperiénsia hosi abordajen edukasaun Saleziana sai
nu’udar dalan importante ne’ebé iha posibilidade ba relasaun pozitiva manorin-kanorin iha
Timor-Leste. Sira-nia filozófia hahú fornese prinsípiu fundamentál no valór sira-ne’ebé bele
sustenta tipu transformasaun kulturál ne’ebé rekizitadu.

Revizaun literatura

Observasaun profundu bazeia ba esperiénsia pesoál no istória ne’ebé sai nu’udar evidénsia, saida
mak peskiza edukasionál sira modernu nian esplika ba ita kona-ba impaktu relasaun imediata
manorin no fatór interpersonál sira seluk ba personalidade kanorin sira-nian no sira-nia rezultadu
aprendizajen? Tanbasá relasaun importante iha edukasaun kanorin sira-nian? Tipu relasaun saida
de’it mak bele hasa’e kualidade hanorin no rezultadu aprendizajen kanorin nian? Saida de’it mak
karaktér hosi relasaun pozitiva manorin-kanorin? Saida mak benefísiu edukasionál hosi relasaun
pozitiva manorin-kanorin?
Vizaun jerál

Após revizaun tinan rua-nolu hosi peskiza kona-ba imediatizmu manorin sira-nian, Frymier no
Houser (2000) deklara katak “a natureza dos relacionamentos estudantes-professores são
importantes para resultados efetivos de aprendizagem” (p. 207), nune’e mós Sava (2002)
deklara “relasaun pedagojikál mak fuan hosi efektividade hanorin” (p. 1007). Númeru
signifikante hosi autór sira indika katak iha variasaun interpersonál sira-ne’ebé kategorikamente
iha relasaun ba rezultadu aprendizajen kanorin sira-nian (Tavern & McCroskey, 1997; Frymier
& Houser, 2000, Witt, Wheeless, & Allen, 2004; Zhan & Le, 2004; Pongue & Ahyum, 2006), ho
imediatizmu manorin nian (Moore, Masterton, Christophel & Shea, 1996 sita iha Pogue &
Ahyun, 2006). Analiza hosi Witt, Wheeless, no Allen (2004) kona-ba imediatizmu manorin nian,
konkluza katak “mezmu kanorin sira gosta manorin sira-ne’ebé altamente imediatu no sira
hanoin katak sira aprende barak ho sira-nia kursu, atualmente aprendizajen kognitiva la afeitadu
nu’udar sira hanoin” (p. 201). Tanba ne’e, enkuantu iha evidénsia forte katak imediatizmu no
variasaun interpersonál seluk fó impaktu pozitivu ba kanorin no sira-nia rezultadu aprendizajen,
eziste mós variasaun balun iha grau iha-ne’ebé afeita ba aprendizajen kognitiva (Witt, Wheeless,
& Allen, 2004; Pongue & Ahyum, 2006).

Tanba ne’e iha mós peskiza kona-ba impaktu hosi imediatizmu naun-verbál iha aprendizajen
kognitiva la hatudu variasaun signifikante iha diferensa kontestu kulturál (McCroskey, Sallinen,
Fayer, Richmond, & Barraclough, 1996). Asuntu ne’e intersante ba manorin sira iha Timor-
Leste, tanba ne’e, McCroskey et al (1996) demonstra estudu katak, “kultura ne’ebé menus
imediata, signifika espektativa imediatizmu tun, violasaun sira hosi espektativa sira-ne’e sei
rapidu fó efeitu pozitivu ne’ebé forte ba aprendizajen kognitiva” (p.210). Tanba ne’e, sira-nia
enkorajementu ba manorin sira iha kultura ida-ne’e, atu imediatamente besik liután ho kanorin
sira hodi hadi’ak di’ak liután aprendizajen kognitiva.

Iha peskiza balun suporta katak, la iha diferensa signifikativa jéneru ne’ebé iha relasaun ho oinsá
kanorin sira esperiénsia manorin nia abilidade komunikasaun no imediatizmu (Menzell & Carrol,
1999; Frymier & Houser, 2000, Witt, Wheeless, & Allen, 2004). Frymier no Houser (2000)
deskobre katak:

Enkuantu korelasaun entre abilidade komunikasaun no aprendizajen no motivasaun, boot liu ba


feto sira duké mane sira, diferensiasaun sira-ne’e la signifikante, só iha esepsaun rua ne’ebé
ki’ik. Enkuantu mane no feto sira diferensa iha asuntu ruma ne’ebé ba sira importante, maibé la
signifikante iha diferensia kona-ba asuntu oinsá sira hetan influénsa husi abilidade
komunikasaun no atitude sira. (p. 217)
Saida mak literatura sira esplika kona-ba interasaun negativa manorin-kanorin hosi tipu ne’ebé
dalabarak hetan iha Timor-Leste? Iha peskiza balun ne’ebé indika katak manorin sira-ne’ebé uza
abordajen kustódia ka autokrátika atu hanorin, iha-ne’ebá eziste relasaun manorin-kanorin
ne’ebé impesoál. Jeralmente, kanorin konsideradu nu’udar ema ida-ne’ebé irresponsável no
indisiplinadu. No iha-ne’ebá, modu pesimizmu no deskonfiansa sai boot liu, no halo manorin sai
fraku liu. Tanba kanorin sira dezenvolve persepsaun sira-ne’ebé negativa kona-ba manorin sira
no atitude negativa hosi kanorin sira ba indivíduu espesífiku no kompilasaun psikosomátika
(Sava, 2002). Nu’udar Sava (2002) dehan “infelizmente, atitude sira-ne’e (negative control)
kulturalmente bele aseita no determina estimativamente negativa ba manorin hanesan mós
asisténsia, aboresimentu ka menor nível hosi auto-efikásia akadémika ne’ebé sente” (p. 1018).

Tanbasá relasaun importate iha edukasaun ba kanorin?

Iha eskopu luan peskiza edukasaun, relasaun pozitiva manorin-kanorin importante tebes tanba fó
kontribuisaun ba dezenvolvimentu abilidade komunikasaun interpersonál (Frymier & Houser,
2000), tulun manorin no kanorin atu konxiénte ba sira-nia natureza ontolojiál (Giles, 2007),
ajuda kanorin sira atu hatene sira-nia an, sira-nia poténsia úniku no diferensa istória/backgrounds
(Warikoo, 2003; Zhan & Le, 2004; Alkins, 2008; Knewstubb & Bond, 2009; Boulton, Duke,
Holman, Laxton, Nicholas, Spells, Williams, & Woodmansey, 2009), ne’ebé afeita mós ba
padraun komportamentu kanorin sira-nian (Teven & McCroskey, 1997), inklui motivasaun
(Zhan & Le, 2004; Pongue & Ahyun, 2006), no impaktu iha várius aspetu importante hosi
adjustamentu akadémiku (Hamre & Pianta; Pianta & Stuhlman sita iha Boulton et al, 2009),
tanba ne’e afeita direitamente no indireitamente ba emosionál, kognitivu no rezultadu
aprendizajen kanorin sira-nian (Frymier & Houser, 2000; witt at al, 2004; Pogue & Ahyun,
2006).

Zhan no Le, (2004), deklara katak “durante ezisténsia umana nu’udar ezisténsia sosiál, kada
sensu kanorin ba moris di’ak depende ba estensaun ne’ebé maior iha relasaun intrapersonál” (pp.
5-6). Sira kontinua akresenta tan katak,

Estabelese relasaun ne’ebé metin ba malu nu’udar esensialidade ba moris di’ak no ksolok ... ida-
ne’e bele uza atu reforsa komportamentu vontade husi manorin sira hodi harii auto-estima ... iha-
ne’ebé nu’udar motivasaun intrínsiku no nu’udar buat ida-ne’ebé báziku liu ba ema nia
nesesidade. (p. 6)

Tanba ne’e, relasionamentu iha kontestu aprendizajen manorin-kanorin importante liu, ho razaun
bele aumenta suporta sosiál iha relasaun nia laran, iha-ne’ebé mós influénsa sira-nia moris
emosionál (Murray, 2002).
Enkuantu relasaun manorin-kanorin dook, Frymier no Houser (2000) fó hanoin katak, asuntu
ida-ne’e importante atu rekoñese iha relasionamentu nia laran, nune’e mós fahe similaridade ho
relasaun interpersonál sira seluk. Frymier no Houser (2000) esplika katak, “manorin no kanorin
la’o no bá liuhosi prosesu enkontru, fahe informasaun, no regula hodi dezenvolve espetasaun
sira-ne’ebé hanesan ba saida mak ema ida ka rua presiza liu atu dezenvolve relasionamentu” (pp.
207-208).

Tipu relasaun manorin-kanorin ida-ne’ebé mak bele hadi’ak kualidade hanorin no rezultadu
aprendizajen kanorin sira-nian?

Pogue no Ahyun (2006) iha sira-nia estudu kona-ba efeitu hosi imediatizmu naun-verbál manorin
nian no kredibilidade ba motivasaun kanorin no afetividade iha aprendizajen, hetan peskiza
barak hodi sita atu suporta ba asuntu imediatizmu pozitivu ne’ebé influensa aprendizajen
kanorin, ne’ebé esplika:

Atitude imediatizmu pozitivu hanesan, oin-hamnasa/oin-midar, doko ulun, no kontaktu matan


liuhosi instruktór nia hatudu atu hasa’e kanorin nia estratéjia buka informasaun (Myers & Knox,
2001), komunikasaun ekstra klase (Fusani, 1994), no kognitivu, afetivu no aprendizajen
komportamentu/atitude (witt, Wheeless & Allen, 2004) nune’e mós hamenus kanorin nia
preokupasaun (Ellis , 1995; Frymeir, 1993; Messman & Jones-Corley, 2001) no kanorin nia
rezisténsia (Kearney & Plax, 1991). Estudiozu sira mós investiga no hetan korelasaun pozitiva
entre relasaun imediata manorin nian ba atitude no persepsaun kanorin ba manorin nia poder
(plax et al, 1986), nia influensa (McCroskey & Richmond, 1992), nia klareza (Chesebro &
McCroskey, 1998, 2001), nia efektividade (Andersen, 1979), no nia kredibilidade (Chamberlin,
2000; Jasma & Koper, 1999; Tevern & Hanson, 2004; Tevern & McCroskey, 1996; Thweatt &
McCroskey, 1998). (p.332)

Frymeir no Houser (2000) iha sira-nia estudu kona-ba relasaun manorin-kanorin nu’udar
relasaun interpersonál, sira hetan ninia rezultadu ne’ebé revela ba evidénsia forte katak:

Efetividade hanorin signifika komunikasaun personál entre manorin no kanorin nu’udar


espesializasaun no efetiva atu hato’o konteúdu. Bainhira manorin no kanorin ultrapasa hosi papel
formál manorin-kanorin nian no hahú haree malu nu’udar indivíduu, ho forma relasaun
interpesonál. (p. 217)

Saida mak literatura hateten kona-ba relasaun pozitiva manorin-kanorin, iha termu hosi saida
mak apropriadu no fó impaktu di’ak liu ba kanorin nia aprendizajen? Zhan no Le (2004) hateten
katak, “manorin presiza sintonizar sentimentu hosi kualker aula nu’udar fatin sosiál iha-ne’ebé
kanorin sira nu’udar indivíduu no hamutuk ho nia manorin sira nu’udar sira-nia pár (p. 5). Iha
kontraste, Frymeir no Houser (2000) subliña katak atu mantein relasionamentu ida-ne’e la’ós
meramente relasaun hanesan pár; iha diferensa rua iha relasaun manorin-kanorin mak “falta
igualdade ne’ebé normalmente asosiadu ho amizade no iha restrisaun tempu ne’ebé la típiku ho
amizade” (p. 208). Teven no McCroskey (1997) haforsa ideia ida-ne’e, hodi hateten “manorin
sira la tenke atu kanorin sira hotu aseita ba saida de’it mak sira dehan, maibé kuandu manorin
enkoraja iha atitude komunikasaun nu’udar intensaun pozitiva ba kanorin, ida-ne’e hanesan
apoiu ne’ebé forte ba kanorin sira atu aprende saida mak manorin tenta atu hanorin” (p. 8).
Peskizadór Jackson no Hagen; Markie (sita iha Noroozizadeh, s.d.), suporta hanoin ida-ne’e hodi
afirma “amizade inaproriadu entre manorin no kanorin tanba inkonxiéntemente sei lori manorin
ba dilema ne’ebé sei prevene manorin sira konduta ninia knaar profisionál hodi halo amizade
moos ho kanorin” (p. 4). Jennings no Greenberg (2009) tau hanoin ida-ne’e iha kontestu ne’ebé
luan liuhosi sira-nia esplikasaun katak:

Manorin ne’ebé kompetente sosialmente no emosionalmente estabelese o tom da sala de aula


hodi dezenvolve relasaun ne’ebé favorável no enkorajadora ho sira-nia kanorin, dezentensiadu
lisaun sira-ne’ebé bazeiadu ba fortaleza no abilidade kanorin sira-nian, estabelese no implementa
orientasaun atitude ne’ebé promove motivasaun intrínsika, treina kanorin liuhosi situasaun
konflitu, enkoraja korporasaun entre kanorin sira, no atualiza nu’udar modelu respeitu no
komunikasaun apropriadu no ekspozisaun apropriadu ba atitude pro-sosiál. (p. 492)

Saida mak bele karakteriza relasionamentu manorin-kanorin?

Examinandu ho literatura, eziste karakterístika tolu ne’ebé notável/ilustra frekuentemente sitadu


nu’udar xave pozitiva relasaun manorin-kanorin. Ne’e mak kuidadu/kariñu/solisitude; empatia
no konfiansa.

Kuidadu:

Iha númeru peskiza barak hatudu importánsia hosi manorin ne’ebé hatene kuidadu, preokupa, iha
zelu/espíritu no simpatia ba kanorin (Tevern & McCroskey, 1997; Leonard & Leonard, 2003;
Zhan & Le, 2004; Slater, 2005; Cornelius-White, 2007; Giles et al., 2009; Noroozizadeh, s.d.).
Tevern no McCroskey (1997) subliña iha ninia estudu hodi konxiénte ba manorin ninia kuidadu
katak “kanorin determina oinsá manorin sente kona-ba sira liuhosi observa atitude komunikasaun
manorin nian” (p. 1). Bennett, (sita iha Zhan & Le, 2004) mós konfirma hanoin ida-ne’e katak
“kualidade manorin (hadomi, preokupa ba kanorin) ne’e importante liu duké aspeitu hanorin sira
seluk” (p. 7).

Rezultadu hosi Tevern no McCroskey (1997) nia estudu hatudu klaru katak, “kuidadu/solisitude
ne’ebé sente nu’udar rezultadu pozitivu liu iha manorin sira-nia avaliasaun no influensa pozitiva
iha level aprendizajen tantu afetiva no kognitiva (p. 8). Rezultadu ida-ne’e mós suporta husi
Anderson, Norton no Nussbaum; no Myers no Horvath (ne’ebé sita iha Giles et al., 2009) ne’ebé
esplika katak “estilu komunikasaun manorin nian, nomeadamente uza relaxamentu amigável no
kualidade konxiénsia ne’ebé asosiadu ho kanorin sira-nian aprendizajen kognitiva, afetiva no
komportamentu (p. 2).

Empatia:

Peskiza balun sujere katak iha fatór tolu ne’ebé provável simu manorin nia kuidadoza ba sira-nia
bem-estar: empatia, kompriensaun no kapasidade resposta (McCroskey, 1992). Tevern no
McCroskey (2007) define empatia nu’udar “kapasidade atu haree situasaun hosi ema seluk nia
pontudevizta” (p. 2). Bainhira manorin koko atu kompriende no respeitu pontudevizta kanorin
sira-nian, ka nia esforsu atu kompriende saida mak hanorin daudaun, no tuir mai kanorin sira
provável atu fiar manorin sira-nia kuidadoza ba sira, iha-ne’ebé bele kria impaktu pozitivu ba
kanorin sira-nia motivasaun atu aprende no rezultadu aprendizajen atuál.

Haree hosi volume kuantidade, oinsá diferensa kona-ba empatia no kompriensaun ne’ebé
atualiza ona iha koñesimentu ne’ebé kanorin hetan? Revizaun ekstensa hosi peskiza kona-ba
imediatizmu manorin sira-nian no aprendizajen kanorin sira-nian ne’ebé halo husi Witt,
Wheeless no Allen (2004) deskobre katak “kanorin sira-ne’ebé sente di’ak ba materiál no
instruktór, fiar katak sira aprende barak liu fali saida mak indika ona iha sira-nia eskór
valorizasaun subjetivu koñesimentu ne’ebé menus” (p. 188). Signifika katak, manorin hatudu
empatia no kuidadu ba saida mak sira halo hodi atinji impaktu pozitivu iha aprendizajen liuhosi
pontudevizta kanorin sira-nian, maibé nivel diferensiasaun ida-ne’e ba iha kuantidade
koñesimentu ne’ebé realmente hatudu ona rezultadu modestu ka simples.

Konfiansa:

Iha karakterístika relasionamentu seluk ne’ebé mensiona husi peskizadór sira mak konfiansa.
Petitclerc (2009), iha ninia jornál ne’ebé iha relevánsia ho pedagojia hanorin São João Bosco
nian, esplika katak, “without affection, there can be no trust. Without trust, there is no
education” (sita iha Petitclerc, 2009, p. 2). Signifika katak, la iha afeisaun entre manorin-kanorin
iha prosesu aprendizajen sei la kuda konfiansa iha sira ida-idak nia-an atu aprende no aprende
hamutuk. Tanba ne’e, edukasaun presiza kuda fiar, iha-ne’ebé bele hamosu relasionamentu
pozitivu iha prosesu aprendizajen tomak entre manorin-kanorin. Nu’udar Petitclerc (2009)
afirma katak “edukasaun ne’ebé bazeia ba konfiansa haabut iha fiar inabalável ne’ebé iha joven
nia kapasidade atu buras independentemente hosi ninia difikuldade atuál” (p. 2).

Sita hosi estudu kualitativu husi Poplin no Weeres (1994) iha Cornelius-White (2007) hateten
“kanorin sira-nia dezeiju ba relasaun auténtika mak iha-ne’ebé eziste konfiansa,
responsabilidade, sinseridade, espíritu/zelu no tratamentu dignu” (p. 116). Frymeir no Houser
(2000) esplika liután katak, “bainhira komunikasaun sai intrapersonál, kada indivíduu trata malu
ho respeitu ne’ebé boot no konfiansa sai dezenvolvidu. ...bainhira konfia no kuidadu iha
relasionamentu ne’ebé dezenvolve entre manorin no kanorin, sei kria ambiente aprendizajen
ne’ebé seguru” (p. 217). Goddard, Moran no Hoy (2001) haluan hanoin ida-ne’e iha sira-nia
estudu ne’ebé esplika katak,

Bainhira manorin, kanorin, no inan-aman konfia malu no servisu hamutuk kooperativamente,


klimátika susesu sai realidade. Iha kontraste, bainhira grupu ne’e la konfia malu, sira buka atu
minimiza sira-nia vulnerabilidade. Nia rezultadu mak separasaun hosi prosesu edukasionál
ne’ebé mai hosi despensa kanorin sira-nian realizasaun. (p. 15)

Estudu husi Sava (2002) ba kauza no konsekuénsia hosi atitude manorin sira-nian ne’ebé iha
konflitu ba kanorin sira, reklama kategoria tolu hosi konsekuénsia negativu, ne’e mak:
edukasionál, psikolojikál no somátika. Sava (2002) esplika katak, “disfunsaun interasaun bele
negativamente influénsia kanorin nian psikolojia, somátika nune’e mós edukasionál. Iha
posibilidade konsekuénsia negativa mak lakon auto-estima, ansiedade, astenia, fobia eskolár, kria
dizorder no difikuldade aprendizajen” (p. 1011). Sava kontinua esplika katak “uza ta’uk hanesan
motivadór atu promove komportamentu defensivu ka prosesu kontrolu hosi perigu. Buat rua ne’e
haforsa kanorin sira sai motivadu atu aprende kontrola perigu ka kontrola ninia ta’uk" (p. 1018).
Lojikamente simu, ida-ne’e nu’udar buat ida-ne’ebé imposível ba manorin sira atu totalmente
dook hosi kontrola atitude negativa sira, Sava (2002) kontinua hateten, “ita bele limite kontrolu
negativu durante ida-ne’e uza dalabarak iha hanorin ne’ebé agresivu, no hamosu kauza barak
liuhosi responde fizikamente (ezemplu, tanis, tensaun múskulu) produz só afeita temporária no
determina mós kondisaun emosionál ne’ebé negativa (p. 1018).

Benefisiu edukasionál hosi relasaun pozitiva manorin-kanorin

Tuir Jennings no Greenberg (2009) katak benefisiu hosi relasaun pozitiva manorin-kanorin mak
manorin sira “presiza proativu, iha abilidade uza espresaun emosionál no suporta ho verbál atu
promove entuziasmu no haksolok iha aprendizajen no atu orienta no jere kanorin sira-nia
atitude” (p. 492). Kualidade ida-ne’e “fornese joven sira apoiu emosionál, asesu ba adultu sira-
ne’ebé envolve ativamente iha sira-nia moris no klaramente defini norma no espektativa sira ba
komportamentu ne’ebé apropriadu” (Murray, 2002, p. 6). Carbonaro (2004) fó rezumu di’ak
kona-ba benefisiu edukasionál ba relasionamentu ne’e katak relasaun sosiál entre manorin-
kanorin ne’e importante atu forma diresaun loos, di’ak no ezatu ba kanorin sira atu sai ema
kualifikadu, ne’e mak:

Primeiru, bainhira kanorin fiar katak sira-nia relasaun ho manorin fó apoiu no dudu sira-nia
esforsu ka motivasaun, rezultadu mak kanorin sira sai fokus tebes atu esforsu-an iha eskola.
Segundu, manorin sira-nia esperansa ba kanorin mós enkoraja sira atu servisu maka’as liután iha
eskola. Kanorin sira bele responde ho esforsu ne’ebé forte bainhira sira realiza katak sira-nia
manorin sira hakarak sira atende iha eskola. Últimu, manorin sira bele sai efetivu liu atu provoka
esforsu kanorin sira nian, bainhira sira-nia kanorin simu sira sai figura autoridade lezítima.
Manorin bele dezeña iha sira-nia autoridade atu konvense kanorin sira atu servisu maka’as tanba
nia fiar katak manorin iha interese di’ak liu ne’ebé kuda iha hanoin. (p. 6)

Tan ne’e, kanorin sira bele responde ho konxiénsia katak manorin sira hakarak duni buat di’ak ba
sira atu dezenvolve-an iha prosesu aprendizajen (Carbonaro, 2004). Rezultadu kanorin sira ba
nesesidade edukasaun liuhosi relasaun pozitiva manorin-kanorin mak:

1. Hasa’e espíritu kanorin atu iha vontade tuir aula,


2. Hasa’e espíritu prestasaun akadémiku kanorin sira-nian,
3. Hamenus akontesimentu desturbasaun iha aula laran,
4. Hasa’e motivasaun iha kanorin sira-an atu estuda,
5. Hasa’e konxiénsia kanorin atu dezenvolve-an kognitivamente, emosionalmente no
espíritualmente, no
6. Hasa’e motivasaun manorin nian atu haksolok hodi tulun kanorin sira (Carbonaro, 2004;
Tevern & McCroskey, 2007; Jennings & Greenberg, 2009; Lydon, 2009)

Konkluzaun

Filafali ba problema:

Iha estudu ida-ne’e hakarak identifika impaktu negativu hosi relasionamentu ne’ebé fó risku, ka
relasaun manorin-kanorin ne’ebé ki’ak sei bele hamenus bem-estar no iha sorin seluk mak
identifika rezultadu aprendizajen pozitiva kanorin nian ne’ebé ho númeru signifikante iha eskola
Timor-Leste. Iha jornál ida-ne’e mós aprezenta evidénsia estatístika ho númeru boot kanorin
sira-nian iha Timor-Leste ne’ebé demonstra repetisaun klase, la kontinua eskola (dropping out of
school/not attending on a regular basis). Relatóriu balun mensiona katak, entre fatór sira seluk,
iha mós fatór ida-ne’ebé kontribui ba estatístika edukasionál iha leten mak manorin nia kualidade
ne’ebé ki’ak/menus (World Bank, 2004; Millo & Barnett, 2004; CAI, 2015). Saida mak presiza
atu estabelese relasionamentu pozitiva bazeia ba estudu peskiza ne’ebé sentraliza iha relasaun
manorin timorense ho kanorin sira iha klase liur no laran, nu’udar fatór partikular ne’ebé
signifikante no fundamentál no afeita ba kanorin nia motivasaun, rezultadu aprendizajen no bem-
estar. Nu’udar estudu ida, bele iha esperansa hodi fornese dadus importante ne’ebé iha objetivu
atu klarifika problema ne’e no atu bele tulun hadi’ak kualidade edukasaun ba futuru labarik no
joven sira Timor-Leste.

Revizaun literatura iha tópiku ne’e aprezenta klaru evidénsia sira hosi parte la hanesan mundu
ne’e nian katak, relasaun pozitiva manorin-kanorin radikalmente benefisiál ba aspeitu sira
hanesan, kria personalidade auto-konfiansa, auto-kompriensaun, vontade no auto-motivasaun atu
aprende, dezenvolve abilidade komunikasaun interpersonál, no afetivu, kognitivu no rekoñese
rezultadu aprendizajen kanorin nian. Tanba ne’e, relasaun pozitiva manorin-kanorin sei fó
kontribuisaun boot ba atitude pozitivu no rezultadu aprendizajen pozitivu ba kanorin sira.
Liuhosi konsekuénsia ne’e, pozitivamente manorin sira mós sai motivadu, menus depresaun no
haksolok ba sira-nia papel entre kanorin sira.

Manorin sira-ne’ebé hili atu dezenvolve relasaun apropriadu no pozitivu ho sira-nia kanorin,
di’ak liu haree sira-nia papel nu’udar fasilitadór moris no aprende, duké kontrola informasaun no
atitude kanorin sira nian. Iha sensu ne’e, manorin nu’udar fasilitadór buka atu harii no promove
dezenvolvimentu personál hosi kada kanorin iha ambiente edukasionál ne’ebé protezidu. Iha
senáriu ne’e, eskola sai fatin ospitalidade, amizade, no halimar atu aprende. Manorin fokus ba
ninia knaar nu’udar servidór, motivadór ne’ebé pozitivu no apoiante ba kanorin nia progresu.
Ida-ne’e kontraste ho realidade atuál iha eskola sira Timor-Leste, iha-ne’ebé labarik barak buka
moris ba nia an rasik, simu tratamentu kuidadozu ne’ebé mínimu no sorin seluk mak manorin
barak fó importánsia ba ninia interese privadu.

Maneira kontinuasaun atu hadi’ak:

Klaramente, hamosu problema ne’e tanba iha relasaun ba kualidade hosi relasaun manorin-
kanorin iha eskola sira Timor-Leste ne’ebé aprezenta obstákulu boot ba level saida de’it iha
sistema edukasaun laran. Dezenvolve relasaun pozitiva manorin-kanorin iha Timor-Leste
konfronta problema krusiál sira-ne’ebé iha relasaun ba filozófia edukasionál, mehi no prátika;
papel manorin iha prosesu aprendizajen no valór vitál sira-ne’ebé asosiadu ho labarik timorense
nia direitu no dignidade fundamentál. Realidade edukasionál atuál Timor-Leste, saida mak
presiza liu? Esensiál liu mak transformasaun fundamentál ba identidade no kultura hanorin nian.
Koko no lori tama kultura sira-ne’ebé fó mudansa no ema hotu hakarak/simu, ne’ebé presiza
akumula kritikamente hosi sira-ne’ebé envolve iha edukasaun Timor-Leste (lider eskola sira, lei
nain sira, manorin sira no inan-aman sira) atu rekoñese no realiza buat ruma ne’ebé presiza atu
muda kuandu kualidade edukasaun ne’e presiza tebes atu hadi’ak. Ida-ne’e la’ós objetivu hosi
jornál ida-ne’e atu halo rekomendasaun espesífiku oinsá ida-ne’e bele sai realidade.

Nu’udar autór ne’ebé agora daudaun hanorin iha pre-service teacher training iha Instituto
Católico para a Formação de Professores Baucau (ICFP-Baucau), Timor-Leste, ha’u no ha’u-
nia maluk dosente sira iha papel importante atu hala’o knaar hodi kontribui ba transformasaun
edukasaun iha nasaun ida-ne’e, liuhosi fó tulun no fasilita estudante superiór atu konxiénte ba
importánsia dezenvolvimentu relasaun pozitiva manorin-kanorin. Iha kontestu fiar katólika no
kultura Timor-Leste, iha abordajen olístiku hanorin no aprende ba iha programa hotu. Tanba
ne’e, ami-nia objetivu mak tulun estudante superiór sira atu iha komitmentu no dedikasaun ba
hanorin nu’udar vokasaun ba moris tomak (life-long vocation) no atu hamoris abordajen kanorin
nu’udar sentru aprendizajen (Student-centred approach) atu aprende ne’ebé refleta ba iha ami-
nia métodu hanorin. Signifika katak ami la’ós de’it hanorin teória sira, atitude sira no valór sira
ba estudante superiór, maibé ami sai modelu liuhosi ami-nia aprosimasaun hanorin no dalan
oinsá ami halo relasionamentu pozitivu ho sira.
Buat ida-ne’ebé importante hosi kualidade sira ne’ebé fundamentál ba relasaun pozitiva
manorin-kanorin mak hadomi ho laran-moos ba kanorin sira. Valór ida-ne’e mós subliñadu hosi
filozófia edukasionál fundadór Irmaun Marista, ne’ebé administra instituisaun ida-ne’e (ICFP-
Baucau), São Marcelino Champagnat (1789-1840). São Marcelino Champagnat hateten “atu
eduka labarik no joven sira, ida mak tenke hadomi sira hotu, no hadomi sira hotu hanesan”
(Marist Brothers, 1998, par. 98). Espíritu ne’ebé subliñadu ho filozófia edukasaun sira, hanesan
kongregasaun Marista no Salezianu Don Bosco, rekomenda ba manorin sira hotu atu hasentru
kanorin sira iha sira-nia alarma manorin nian hodi kuidadu kanorin sira no empatia, nune’e mós
prontu nafatin atu serbí kanorin sira liuhosi fó konfiansa hodi fasilita sira ho aprendizajen
olístiku. Espera katak valór sira-ne’e sei informa no sai karakter ba kanorin sira, oinsá sira simu
edukasaun no sai ema edukadu ne’ebé di’ak ba futuru Timor-Leste.

Referénsia

Alkins, K. (2008). Student – teacher relationship: Through the eyes of six beginning teachers.
Paper presented at the annual meeting of the American Association of Colleges for Teacher
Education, Hilton New Orleans Riverside, New Orleans, LA, Feb 7, 2008. Retrieved March 31,
2010, from http://www.allacademic.com/meta/p205469_index.html

Belo, C. F. X. (1999). Bishop Belo’s Reconciliation Speech at Santa Sophia, Camberwell,


Victoria and at St. Mary’s Cathedral Hall, Sydney, NSW.

Boulton, M.J., Duke, E., Holman, G., Laxton, E., Nicholas, B., Spells, R., Williams, E., &
woodmansey, H. (2009). Association between being bullied, perceptions of safety in classroom
and playground, and relationship with teacher among primary school pupils. Educational Studies,
35(3), pp. 255 – 267.

Carbonaro, W. (2004). Parent, peer, and teacher influences on student effort and academic
outcomes. Flanner Hall, Notre Dame: University of Notre Dame Department of Sociology.

Cornelius-White, J. (2007). Learner centered teacher – student relationships are effective: A


meta-analysis. Review of Educational Research. 77(1), p. 113 – 143.
Creative Associates International (2015). Prevene abandonu eskolár: Matadalan sistema xamada-
atensaun dahuluk. USAID. Foti iha loron 15/01/2018 hosi
http://schooldropoutprevention.com/wp-
content/uploads/2016/03/EWS_Guide_Tetum_FINAL.pdf

Frymier, A. B. & Houser, M. L. (2000). The teacher – student relationship as an interpersonal


relationship. Communication Education, 49: 3, 207 – 219.

Giles, D. (2007). The challenge of phenomenological research: Recovering the teacher – student
relationship. Paper presented to the Australian Association of Research in Educational
Conference, Research impacts: Proving or improving. Fremantle: Australia.

Giles, S., Pankratz, M., Ringwalt, C., Jackson – Newsom, J,. Hansen, W,. Dusenbury, L., &
Gottfredsonn N. (2009). The relationship between teacher communicator style and student
outcomes in a substance use prevention program. Paper presented at the annual meeting of the
International Communication Association, Marriott Chicago, IL, May 20, 2009. Retrieved March
31, 2010, from http://www.allacademic.com/meta/p297821_index.html

Goddard, R. D., Tschannen-Moran, M. & Hoy, W. K. (2001). A multilevel examination of the


distribution and effects of teacher trust in students and parents in urban elementary schools the
university of Chicago Press. The Elementary School Journal, 120(1), 3-17.

Jennings, P. A. & Greenberg, M. T. (2009). The prosocial classroom: Teacher social and
emotional competence in relation to student and classroom outcomes. Review of Educational
Research. 79(1), pp. 491 – 525.

Knewstubb, B. & Bond, C. (2009). What’s he talking about? The communicative alignment
between a teacher’s intentions and students’ understandings. Higher Educational research &
Development. 28(2), pp. 179 – 193.

Leonard, J. & Leonard, P. (2003). Valuing schools as professional communities: Assessing the
collaborative prescription, in P. Begley and O. Johansson (Eds) The ethical dimensions of school
leadership, pp. 127-142. Dordrecht: Kluwer.
Lydon, J. (2009). Transmission of the charism: A major challenge for catholic education.
Internasional studies in catholic education. 1(1), 42-58.

Marist Brothers (ICME). (1998). In the footsteps of Marcellin Champagnat. A vision for marist
education today. Foti iha loron 5 maio 2010 hosi
http://www.champagnat.org/shared/documenti_maristi/missaoEducativaMariasta_EN.pdf

McCroskey, J. C., Sallinen, A., Fayer, J. M., Richmond, V. P., &Barraclough, R. A. (1996).
Nonverbal immediacy and cognitive learning: A cross-cultural investigation. Communication
Education, 45, 200-211.

Menzel, K. E. & Carell, L. J. (1999). The impact of gender and immediacy on willingness to talk
and perceived learning. Communication Education, 48, 31-40.

Millo, Y. & Barnett, J. (2004). Educational development in East Timor. International Journal of
Education Development, 24, 721-737.

Murray, C. (Aug 6, 2002). Supportive teacher – student relationship: Promoting the social and
emotional health of early adolescents with high incidence disabilities, Association for childhood
education international: Gale Group. Retrieved March 5, 2010, from
http://www.thefreelibrary.com/_/print/PrintArticle.aspx?id=88570977

Noroozizadeh, S. (s.d.). Professional distance in teacher – student interpersonal relationship.


Islamic Azad University: Roudehen Branch. Retrieved March 31, 2010, from
http://faculty.ksu.edu.sa/aljarf/Documents/English%20Languege%20Teaching%20Conference%
20-%20Iran%202008/Sogand%20Noroozizadeh.pdf

Petitclerc, J. M. (2009). The most significant values of the preventive system. Congresso
Internazionale sistema preventivo e diritti umani. Roma.
Pogue, L. L. & Ahyun, K. (2006). The effect of teacher nonverbal immediacy and credibility on
student motivation and affective learning. Communication Education, 55: 3, 331 – 334.

Shah, R. (2009). Timor – Leste ten years on: Reconstructing curriculum for the future? Paper
presented at the 10th UKFIET Conference on Education and Development, Oxford.

Sava, F. A. (2002). Causes and effects of teacher conflict-inducing attitudes towards pupils: A
path analysis model. Teaching and Teacher Education 18, 1007-1021.

Slater, L. (2005). Leadership for collaboration: An affective process, International Journal of


Leadership in Education, 8 (4), pp. 321-333.

Slater, L. (2008). Pathways to building leadership capacity. Educational management


administration & leadership, 36 (1), 55-69.

Teven, J. J. & McCroskey, J. C. (1997). The relationship of perceived teacher caring with student
learning and teacher evaluation. Communication Education, 46: 1, 1 – 9.

Warikoo, N. (2003). The teacher – student relationship: Interpersonal connection between West
Indian students and their West Indian, African American, and white teachers. Paper presented at
the annual meeting of the American Sociological Association, Atlanta Hilton Hotel, Atlanta, GA,
Aug 16, 2003. Retrieved March 31, 2010, from
http://www.allacademic.com/meta/p106767_index.html

Witt, P. L., Wheeless, L. R., & Allen, M. (2004). A meta – analytical review of the relationship
between teacher immediacy and student learning. Communication Monographs, 71: 2, 184 –
207.

World Bank. (2004). Timor-Leste: Education since independence from reconstruction to


sustainable improvement. Report No. 29784-TP: The World Bank) foti iha loron 7 abril 2010
hosi http://www-
wds.worldbank.org/external/default/main?print=Y&pagePK=64193027&piPK=64187937&theSi
tePK=523679&menuPK=64187510&searchMenuPK64187283&siteName=WDS&entityID=000
160016_20050104120709

Zhan, S. & Le, T. (s.d.). Interpersonal relationship between teachers and students: An
intercultural study on Chinese and Australian university. Retrieved March 31, 2010, from
http://www.aare.edu.au/04pap/zha04171.pdf

You might also like